Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.45.0-wmf.8 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Event Event talk 0 906 8057870 8053874 2025-07-07T19:59:42Z GofanNinja 203521 8057870 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = | popis obrázku = | skupina = Rómovia | populácia = 4{{--}}9 miliónov<ref name="populácia odhady">3.8 miliónov podľa Pan a Pfeil, ''National Minorities in Europe'' (2004), ISBN 978-3-7003-1443-1, p. 27f.; 9.1 miliónov podľa Liégois, Jean-Pierre (2007). ''Roms en Europe,'' Éditions du Conseil de l'Europe.</ref> | genealógia = | hlavný región = Európa | regióny nadpis = Krajiny s najväčším počtom Rómov: | región1 = [[Rumunsko]] | pop1 = 1&nbsp;800&nbsp;000{{--}}2&nbsp;500&nbsp;000 | ref1 = <ref name="r1">[http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884]</ref> | región2 = [[Španielsko]] | pop2 = 650&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref2 = <ref name="r1" /> | región3 = [[Bulharsko]] | pop3 = 700&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref3 = <ref name="r1" /> | región4 = [[Maďarsko]] | pop4 = 550&nbsp;000{{--}}600&nbsp;000 | ref4 = <ref name="r1" /> | región5 = [[Srbsko]] | pop5 = 400&nbsp;000{{--}}450&nbsp;000 | ref5 = <ref name="r1" /> | región6 = [[Slovensko]] | pop6 = 350&nbsp;000{{--}}400&nbsp;000 | ref6 = <ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</</ref><ref name=":0" /> | región7 = [[Turecko]] | pop7 = 300&nbsp;000{{--}}500&nbsp;000 | ref7 = <ref>[http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html]</ref> | región8 = [[Francúzsko]] | pop8 = 280&nbsp;000{{--}}340&nbsp;000 | ref8 = <ref name="r1" /> | región9 = [[Česko]] | pop9 = 250&nbsp;000{{--}}300&nbsp;000 | ref9 = <ref name="r1" /> | región10 = [[Grécko]] | pop10 = 160&nbsp;000{{--}}200&nbsp;000 | ref10 = <ref name="r1" /> | jazyky = [[Rómčina]] | náboženstvo = | príbuzní = | poznámky = }} [[Súbor:Flag of the Romani people.svg|náhľad|Rómska vlajka]] '''Rómovia''' (jednotné číslo '''Róm''', ženský rod ''Rómka''; nekodifikovaný ale správnejší tvar: '''Romovia''' [j. č. '''Rom''', ž. r. ''Romka'']; slovakizovaný tvar používaný Rómami: '''Romáci''' [j. č. '''Romák''', ž. r. ''Romáčka'']; nesprávny tvar ''Romo'') alebo '''Cigáni'''{{#tag:ref|Podľa [[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkeho slovníka slovenského jazyka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | kapitola zborník = cigán | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4. dopl. a upr | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 985 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=cig%C3%A1n&s=exact&c=sb8d&cs=&d=kssj4# | isbn = 80-224-0750-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníka súčasného slovenského jazyka]]<ref name = "sssj">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Cigán | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Cig%C3%A1n&s=exact&c=E8dc&cs=&d=sssj# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref> ide o staršie označenie príslušníka rómskeho etnika (pozri prvé významy slova v slovníkoch). [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] tiež uvádza, že tento termín má v súčasnosti aj hanlivý zmysel (pozri druhý význam slova v slovníku).<ref name = "sssj"/> Bližšie podrobnosti pozri v sekcii [[Rómovia#Etnonymá|Etnonymá]].|group=pozn}} (j. č. '''Cigán''', staršie '''Cigáň''', ž. r. ''Cigánka'', staršie ''Cigaňa/Cigáňka'') môžu byť: * a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie [[etnikum|etnických skupín]] alebo niekedy ako národ) [[Migrácia|migrujúca]] zo severnej [[India|Indie]] v rokoch 900{{--}}1100 nášho letopočtu do Európy<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pátrame po minulosti Rómov, DEJEPISNÁ ČÍTANKA pre 7. – 9. ročník základnej školy|url=https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/dejepisna_citanka_patrame_po_minulosti_romov.pdf|vydavateľ=Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2016|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref>, ktorá dnes žije rozptýlená v [[Diaspóra|diaspórach]] ako menšina po celom svete; * b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä [[Dómovia]] (vrátane etnika [[Loli]]) a [[Lomovia]] (nevhodne ''Lómovia''), a niekedy aj [[Džakati]], [[Domba]], [[Bandžari]] a ďalší; * c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci ([[Jenišovia]], [[Travellers]] atď. – porov. článok [[Cigán]])<ref name="mruskovic">{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 284 }}</ref>, hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm. Slovo '''Rómovia''' (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) – nie však slovo Cigáni – môže v užšom zmysle označovať: * d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak [[Sinti|Sintov]] * e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. [[žuže]], čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov<ref>[https://web.archive.org/web/20130921054102/http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018]</ref> O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok [[Cigán]]. Balkánske skupiny nazývané [[Egypťania]], [[Gjupti]] a [[Haškalijovia]] sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria. Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo '''cigáni''' písané s malým c. Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným [[rómčina|rómsky]], ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných [[dialekt]]ov. Majú spoločné kultúrne rysy. == Etnonymá == === Róm === [[Súbor:Movimiento gitano.jpg|náhľad|Migrácia Rómov v stredoveku]] Európski Rómovia sa sami označujú v rómčine [[rómčina|po rómsky]] ako ''rom'' s množným číslom ''roma''. Autonym ''Roma'' označuje muža, manžela.<ref>Jozef Facuna - René Lužica: Rómska kultúra, Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2017</ref> Varianty tohto pomenovania sú v niektorých nárečiach (v Rumunsku, Albánsku a pod.) ''rrom'', u rumunských Rómov aj ''roum'' a u fínskych a niektorých baltských Rómov ''romm''. Vyskytuje sa aj tvar ''romo'' (namiesto rom), ktorý je však jazykovo chybný. Pôvodná slovakizovaná podoba používaná samotnými Rómami znie Romáci (Romák, Romovka). Kodifikovaný slovenský tvar znie Róm (Rómovia, Rómka), teda s dlhým o. Písanie s dlhým o bolo prvýkrát umelo zavedené až v roku 1988 [[Arne B. Mann|B. Mannom]] v časopise Slovenský národopis (dovtedy sa písalo krátke o) a od 90. rokov je takéto písanie vďaka M. Považajovi aj kodifikované. Ako podrobne vysvetľuje I. E. Kutlík-Garudo v roku 1991 v Slovenskej reči, je však tvar s dlhým o jazykovo aj vecne chybný, správne by sa malo písať Rom (Romovia, Romka).<ref>Kutlík-Garudo, I. E.: Rom, alebo Róm in: Slovenská reč, ročník 56, č. 4, 1991, str. 223-229</ref> V [[rómčina|rómčine]] je pojem Róm (Rom) pôvodne len označenie pre Rómov v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] a okolí (pozri mapu). V posledných desaťročiach sa začal výraz (mimo každodennej rómčiny) používať v širšom zmysle ako slovo nahradzujúce dovtedajší výraz Cigán (čiže zahŕňa aj [[Sinti|Sintov]] atď.). Takéto použitie slova Rómovia namiesto výrazu Cigáni výslovne odporučil prvýkrát v roku 1971 prvý Medzinárodný kongres Cigánov. Toto nové použitie vyplýva jednak z toho, že výraz Cigáni sa dnes už podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, a jednak sa zdôvodňuje tým, že je vhodné označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami, čo je v tomto prípade slovo Rómovia (aj keď s výhradami – pozri nižšie). Toto riešenie je však sčasti sporné, pretože výraz Róm, ako už bolo spomenuté, ako samooznačenie používa v každodennom styku len časť Rómov (najmä v strednej a východnej Európe), ostatní sami seba označujú názvami [[Sintovia]], [[Romaničal]], [[Manuši]] atď. Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v [[Nemecko|Nemecku]], kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz [[Sinti Allianz Deutschland]] (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v [[Nemecko|Nemecku]]) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia". Tretí základný význam slova Róm je jeho použitie ako synonymum slova [[žuže]] (pozri vyššie). === Cigán === [[Súbor:Romanis-historical-distribution.png|náhľad|Historické rozloženie Cigánov (Rómov v širšom zmysle) v Európe]] [[Súbor:Eurogipsy.PNG|náhľad|Mapa rozšírenia rôznych vetví cigánov v Európe]] Vo viacerých európskych jazykoch označenie Cigán (a príslušné jazykové varianty) používali Nerómovia (a sčasti aj samotní Rómovia) zhruba do 70. rokov 20. storočia ako hlavné či jediné označenie Rómov v širšom zmysle. V súčasnosti sa už výraz vo viacerých jazykoch podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, preto sa uprednostňuje označenie Rómovia. Slovo Cigáni sa niekedy používa aj na označenie (najmä) európskych kočovníkov (Jenišov a podobne) a aj ako súčasť názvu tzv. [[Morských Cigánov]]. Okrem toho sa používa ako synonymum slova [[degeš]]. V súčasnosti sa slovo cigáň dá použivať ako nadávka pre človeka (aj gádža), ktorý má aj ľahko odlišnú farbu kôže. Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. [[Krátky slovník slovenského jazyka]]) rozlišujeme medzi slovami [[Cigán]]/cigán (etnická a pod. skupina) a [[cigáň]] s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí|Slowár]] a Peciarov [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]). Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/><ref>cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka</ref>: * z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré [[Theofanes Homologétes|Theofanes]] vo svojom diele ''Chronografia'' vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii); * z kurdského slova asingăr (kováč) * z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník) * z perzského slova asinkan (kováčňa) * zo starotureckého slova čïgāń (chudobný) Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých [[európa|európskych]] jazykoch: * ''cikán'' [[čeština|česky]] * ''cigan'' [[slovinčina|slovinsky]] * ''Zigeuner'' [[nemčina|nemecky]], * ''zingaro'' [[Taliančina|taliansky]] * ''cigano'' [[portugalčina|portugalsky]] * ''tsigane'' alebo ''gitane'' [[francúzština|francúzsky]] * ''Циганин / ciganin'' [[bulharčina|bulharsky]] * ''τσιγγάνος'' [[gréčtina|grécky]] * ''cygan'' [[poľština|poľsky]] * ''ţigan'' [[rumunčina|rumunsky]] * ''Цыган / cygan'' [[ruština|rusky]] * ''циган / cyhan'' [[ukrajinčina|ukrajinsky]] * ''циган / cigan'' [[srbčina|srbsky]] * ''zigenare'' [[švédčina|švédsky]] * ''sigøyner'' [[nórčina|nórsky]] * ''cigány'' [[maďarčina|maďarsky]] * ''çingene'' [[turečtina|turecky]] * ''Роми/ Цигани'' (''Romi, Cigani'') [[macedónčina|macedónsky]] === Iné názvy === Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z [[Egypt]]a a tento názov sa používa od [[15. storočie|15.]] do [[18. storočie|18. storočia]]. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného ''„e“'' (v španielčine ''Gitano'', v angličtine ''Gypsy'' v chorvátčine ''Jedupak'' – Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem ''Tsigane'' existuje výraz ''Bohémien'', čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do [[Francúzsko|Francúzska]] prišli z [[Česko|Čiech]] v prvej polovici 15. storočia. === Znaky rasy === Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164{{--}}167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.<ref name="r2">Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183{{--}}198</ref> == Pôvod a migrácia do Európy == [[Súbor:Zigeuner im ottomanischen Gebiet.jpg|náhľad|Rómovia z Osmanskej ríše]] [[Súbor:Gitano (Pyrénées espagnoles).png|náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí]] Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Anna|autor=Jurová|odkaz na autora=|titul=K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov|url=http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=VVHRK22X5IJWKZ19QLZDT2EP|vydavateľ=clovekaspolocnost.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi [[Kalvíni|kalvínskej]] teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v [[Leiden]]e stretol s indickými ([[Malabar|malabarskými]]) študentmi. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia [[Komárno|Komárna]], preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise [[Wiener Anzeigen]] bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj [[Samuel Augustíni|Samuel Augustin]]<ref name=":5">''Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku.'' Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3</ref> no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie.<ref name=":4" /> Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.<ref name=":4" /> Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise ''Život svätého Juraja Athoského'', autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v [[Monastier Iviron|monastieri Iviron]] na svätej hore [[Athos (polostrov)|Athos]] na polostrove [[Chalkidiki]] v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára [[Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)|Konštantína Monomacha]], ktorý si v roku [[1050]] povolal do [[Konštantínopol]]u skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.[http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/][http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/] Na území dnešného [[Grécko|Grécka]] sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13.{{--}}14. storočia – na ostrove [[Kréta]] a v okolí mesta [[Methoné|Modona]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]]. Od roku [[1386]] až do 18. storočia existoval na ostrove [[Korfu]] "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova.<ref>Mann, A. M., 2001, Rómsky dejepis. Kalligram, [http://kyberia.mizu.sk/Romsky-dejepis.pdf Dostupné online]</ref> O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú [[Židia]] zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych Hunov, [[Heftaliti|Heftalitov]], a potom žili v oblasti [[Uttarpradéš]].[http://opovoderomov.webnode.sk/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518093830/http://opovoderomov.webnode.sk/ |date=2015-05-18 }} V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom, že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie.[http://www.teraz.sk/magazin/vedci-spresnili-geneticky-povod-a-hist/30933-clanok.html] V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov – Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach [[Rádžastán]]u a [[Bihár]]u.<ref name="r2" /> Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli [[Brahman (učenec)|brahmani]], [[kšatrijovia]], [[vajšjovia]]) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov [[šúdrovia]] (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod. Z remesiel sa šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_ | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez [[Irán]], [[Arménsko]], [[Grécko]] a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez [[Sýria|Sýriu]], [[Egypt]] a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Současná romská komunita v Evropě | url = http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884 | vydavateľ = romove.radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Weingarten Fastnacht 1910 Zigeuner.jpg|náhľad|Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu]] == Subetnické členenie Rómov == [[Súbor:Gitano family 23.jpg|náhľad|Francúzska rómska rodina]] Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne. * Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na [[Balkán]]e. Žijú tu [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] Xoraxane Roma (Chorachane – Khorane – korán) a kresťania Dasikane Roma (das – kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V [[Kosovo|Kosove]] a západnom Macedónsku sa stotožňujú s [[Albánsko|Albáncami]]. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie. * V [[Rumunsko|Rumunsku]] Vatraši sa hlásia k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V [[Dobrudža|Dobrudži]] sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. * Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a [[Srbsko|Srbsku]]. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny. [[Súbor:Torero Gitano - Prieto Coussent.jpg|náhľad|Rómsky španielsky toreador]] [[Súbor:Gitanos 1.jpg|náhľad|Španielski Rómovia]] * Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = D.Šebo | odkaz na autora = | titul = InfoWeby.sk - Referáty a kvalitné informácie všetkého druhu | url = https://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov | vydavateľ = infoweby.sk | dátum vydania = 2006-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov na Slovensku === Na Slovensku žije najviac Rumungrov. Sú to Rómovia, ktorí tu žijú najmenej tristo rokov. Aj keď sa toto označovanie pôvodne vzťahovalo na maďarských Rómov (ungrov), rozšírilo sa na všetkých usadlých – slovenských Slovačike Roma a maďarských Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku [[1959]] kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. 5{{--}}10% Rómov na Slovensku hovorí olašským dialektom. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie – Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (cvičitelia medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné). Spomedzi nich sú najpočetnejší Lovári, ktorí žijú na [[Gemer]]i a v [[Novohrad]]e a Bougešti v okolí [[Nitra|Nitry]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]]. Najmenšou skupinou sú zvyšky nemeckých [[Sinti|Sintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | vydavateľ = saske.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161011021548/http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Olašskí Rómovia ==== Olašskí Rómovia sa od usadlých Rómov na Slovensku výrazne odlišujú spôsobom života. Udržiavajú si tradičné spôsoby správania a spoločenskej organizácie. Každý jednotlivec sa zaraďuje k príslušnej skupine, ktorá spravidla zahŕňa rodinu a širšie príbuzenstvo. Na čele skupiny stojí muž požívajúci prirodzenú autoritu a jeho rozhodnutia a usmernenia sú viac-menej záväzné. Dodnes sa spory medzi skupinami olašských Rómov riešia pred radou starších – označovanou ako ''kris''. Ženy sa prevažne venujú domácnosti a majú nižšie postavenie ako muži. Olašskí Rómovia v obliekaní naďalej dodržiavajú tradičné normy – ženy, spravidla, nenosia nohavice a minisukne, uprednostňujú účesy z dlhých vlasov a pokiaľ im to ekonomická situácia dovoľuje, nosia výrazné zlaté šperky. U olašských Rómov je rómsky jazyk – resp. príslušný dialekt na prvom mieste pri dorozumievaní vo vnútri komunity. Jazyk majority používajú iba v kontakte s ne-Rómami, hlavne pri ekonomických aktivitách.<ref name="usv-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Rómov | url = https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov v susedných krajinách === * V [[Česko|Česku]] žijú Rómovia, ktorí sa sem presťahovali zo Slovenska a najmä z jeho východnej časti. [[Súbor:Cigánska osada.jpg|náhľad|Rómska osada niekde na juhu Slovenska na začiatku 20. storočia.]] * V [[Maďarsko|Maďarsku]] žijú v prevažnej väčšine Rumungri. Rozprávajú prevažne po maďarsky. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. [[Maďarsko]] je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na [[Balkán]]e. [[Súbor:Cigánska rodina počas Prvej svetovej vojny.jpg|náhľad|Rómska rodina počas Prvej svetovej vojny]] * V [[Poľsko|Poľsku]] žijú bývalí nomádi Polska Roma. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma žijú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov zo Sedmohradska. * V [[Litva|Litve]] a [[Bielorusko|Bielorusku]] žijú Polska Roma a Litovska Roma. * V [[Lotyšsko|Lotyšsku]], Litve a Estónsku žijú Lotfika Roma. Sú rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (estónski Rómovia). * Servi alebo Servuria sa usadili vo východnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a v južnej časti [[Rusko|Ruska]]. Na Ukrajine žije ešte veľa Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a [[Moldavsko|Moldavsku]]. [[Arménsko|Arménsky]] hovoriacich Bosha a Karachi z [[Azerbajdžan]]u môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách. Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý.[http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov] === Rómsky jazyk === Za dôležitý faktor sa pokladá výskum ich jazyka. Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že rómčina sa vyvinula zo [[sanskrt]]u. Pomocou porovnávacej lingvistiky sa však dospelo k názoru, že jazyk Rómov pochádza z jedného severozápadného dialektu starej [[Hinduizmus|hinduštiny]]. Rómčina je tvorená tromi vrstvami. V prvej sú indické výrazy, v druhej sa objavujú slová prevzaté z jazykov krajín cez ktoré putovali do Európy (podľa týchto slov sa dajú určiť krajiny cez ktoré putovali) a tretiu rovinu tvoria slová prevzaté z jazykov krajín, v ktorých sa natrvalo usadili. Donedávna bola rómčina jazykom uzavretej etnickej skupiny, ale v poslednom období sa jej dostáva veľa pozornosti v medzinárodnom priestore. Rómskemu jazyku venujú vedci na celom svete rozsiahle úvahy, výskumy a vedecké práce. Rómčina má veľmi veľa dialektov.<ref name="r10">Cina, Stanislav: Rómsky jazyk, vydalo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove roku 2006</ref> Na základe dialektometrických výskumov a sociologických údajov dospela lingvistická sekcia (Centre de recherches tsiganes) pri Univerzite René Descarta v Paríži (teraz Université de Paris) k nasledujúcemu deleniu Rómov: [[Súbor:Cigánska koliba.jpg|náhľad|Rómska koliba]] Rómčina v pravom zmysle slova, ktorou hovorí väčšina Rómov na celom svete, sa dá rozdeliť do troch základných dialektických skupín: * skupina balkánsko-karpatsko-baltská, * skupina gubertsko-cerharská, ktorou sa hovorí výhradne na Balkáne, * skupina kalderašsko-lovárska, ktorá je zemepisne najrozšírenejšia – od Uralu až po Kaliforniu a Buenos Aires. [[Súbor:Wallenstein 28 June 2009 Zigeunerlager 07.jpg|náhľad|Nemeckí Sintiovia v roku 2009]] Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku. Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.<ref>ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo Motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF FSV, 2006. ISBN 80-8050-955-7.</ref> Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5{{--}}10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia – Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.<ref name="r10" /> == Rómovia v Uhorsku a na Slovensku == {{hlavný článok|Rómovia na Slovensku}} * Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] – [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref name=":0">Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref> * Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš (región)|Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref name="r2" /> * Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska (Slovenska). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku [[1417]] sa táto tristočlenná skupina vydala z [[Budín]]a do [[Košice|Košíc]], potom cez [[Levice (Slovensko)|Levice]] južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla [[1423]] ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] vydal v rokoch [[1492]] a [[1496]] listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do [[Mušketa|muškiet]], delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku [[1427]] parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi.<ref name=":0" /> (V roku 1476 vydal podobnú listinu aj [[Matej I.|Matej Korvín]].<ref name=":1" />) * Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí [[Bardejov]]a. [[Zemepán]]i ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku [[1557]] sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu [[Veľká Ida]] pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.<ref>Kandráčová, V.: Rómske osídlenie Slovenska. In: Geographia Cassoviensis, vol. 1, 2007, no. 1, pp. 67{{--}}73.</ref> V roku [[1563]] dostali Rómovia usadení v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v [[Liptov]]e je známe, že v roku [[1561]] v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.<ref name=":0" /> [[Súbor:Gabor ciganyok..jpg|náhľad|Maďarskí Rómovia]] * Rómovia mali v strednej a západnej Európe zlú povesť. V roku [[1538]] sa moravské stavy uzniesli, aby do dvoch týždňov všetci Cigáni opustili krajinu, a to sa opakovalo v rokoch [[1539]], [[1549]], [[1550]],[[1575]],[[1579]] a [[1580]]. [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] 21. apríla [[1688]] nariadil vyhnať Cigánov zo zeme a ediktom z roku [[1697]] ich postavil mimo zákon. [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] (otec Márie Terézie) zákonom z 20. júna [[1721]] prikázal zabíjať aj ich ženy, cigánske deti mali byť vychovávané v špitáloch.<ref name="r2" /> * Prenasledovanie Rómov v západnej Európe a tvrdá protirómska legislatíva spôsobili, že v priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska veľké skupiny Rómov. Mestá sa tomu bránili a vydávali rôzne nariadenia, ktorými chceli zabrániť kočovníkom bývať pri mestách. Napríklad banské mestá zaviedli špeciálne zákazy, ktoré sa týkali cudzích prišelcov. Domácim rómskym vajdom a ich skupinám za rôzne odmeny vydávali zemepáni ochranné listiny, ktoré im umožňovali pohybovať sa v rámci panstva a povoľovali vykonávať rôzne remeselnícke práce. Takéto listiny mali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského panstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Emília | odkaz na autora = | titul = Cigáni na Slovensku : historicko-etnografický náčrt | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | edícia = Práce Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied | zväzok edície = 14 | počet strán = 396 | strany = 111-112 }}</ref> Skupiny rómskych kováčov, hudobníkov a iných remeselníkov sa ku koncu 17. storočia vyskytovali aj na iných panstvách a pri takmer všetkých našich mestách a mestečkách, lebo ich služby boli žiadané.<ref>Cangár ,J a kol.: Ľudia z rodiny Rómov – Maniša andar e familia Roma. Doplnková učebnica o dejinách a živote Rómov pre základné a stredné školy. Nové Zámky: Crocus, 2002, 94 s. ISBN 80-88992-42-7.</ref> * O zakladaní rómskych osád na našom území v 18. storočí i skôr svedčí nepublikovaný prieskum [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Národopisného ústavu SAV]] zo začiatku 50. rokov 20 storočia. Okrem iných otázok zisťoval aj obdobie vzniku rómskej osady v obci. Z prieskumu vyplynulo, že na základe dochovaných listín možno dokumentovať, že Rómovia sa natrvalo usadili v roku [[1700]] v [[Šurany|Šuranoch]], [[Veľké Kapušany|Veľkých Kapušanoch]], [[1719]] v [[Gelnica|Gelnici]], [[1750]] v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], [[1754]] v [[Šaľa|Šali]], [[1770]] v [[Rožňava|Rožňave]], [[1782]] v [[Komárno|Komárne]]. V okrese [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] žili Rómovia vtedy v 17 obciach a usadzovali sa v nich v rokoch [[1650]] až [[1880]], v osadách okresu Stará Ľubovňa sa usadili v rokoch 1750{{--}}1800, v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] v obci [[Žakarovce]] od roku [[1757]], [[Švedlár]] od [[1719]], [[Mníšek nad Hnilcom]] od [[1780]], v ostatných obciach od 19. storočia. V okrese [[Veľké Kapušany]] sa usadzovali Rómovia od roku [[1700]], v obciach [[Pavlovce nad Uhom]], [[Veľké Slemence]]. Okres [[Svidník (okres)|Svidník]] uviedol, že „Rómovia žijú od nepamäti“ v obciach [[Miroľa]], [[Krajná Poľana]], [[Nižný Komárnik]], [[Krajná Bystrá]], [[Ladomirová]], [[Hunkovce]], [[Šemetkovce]]. Naopak, najpresnejšie informácie o vzniku rómskych osád poskytol okres Rožňava, kde v obciach vtedajšej Gemerskej stolice sa Rómovia usadzovali nasledovne: obec [[Gočovo]] od roku 1731, [[Kunova Teplica|Kunová Teplica]] 1731, [[Kobeliarovo]] 1731, [[Betliar (obec)|Betliar]], [[Čučma]], [[Čierna Lehota (okres Rožňava)|Čierna Lehota]], [[Dobšiná]], [[Hanková]], [[Jovice]], [[Kružná]], [[Krásnohorská Dlhá Lúka]], [[Krásnohorské Podhradie]], [[Koceľovce]], [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]], [[Pašková (okres Rožňava)|Pašková]], [[Plešivec]] a [[Rožňava]] všetky uviedli od roku 1770, [[Silica (okres Rožňava)|Silica]] 1775, [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] 1820, [[Honce]] 1830 atď.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Romnichal Wagon 2.jpg|náhľad|Rómsky kočovný voz]] * [[Osvietenstvo]] bolo k Rómom vľúdnejšie. V roku [[1723]] bola v Bratislave založená uhorská Kráľovská miestodržiteľská rada (KMR), ktorej cieľom bolo, okrem iného, natrvalo usadiť Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života. Mali zanechať kočovný život, mali zakázané chovať kone a obchodovať s nimi, museli sa odevom prispôsobiť k ostatnému obyvateľstvu, pracovať na pôde, prijať kresťanské mená, deti im mali byť odoberané a dávané na výchovu a do služby k sedliakom. Cisárovná [[Mária Terézia]] sa pokúsila o asimiláciu Rómov. V roku [[1761]] vydala príkazy na rýchlejšiu asimiláciu s poddanými. Mala zaniknúť funkcia vajdu, Rómovia mali podliehať miestnym richtárom a nesmeli sa nazývať Cigánmi ale "Novosedliakmi" (Neubauer) a "Novomaďarmi“ (Uj – Magyar), zakazovalo sa používanie ich vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných manželstiev, mali stavať svoje obydlia medzi ostatnými poddanými, mali byť prinútení k roľníctvu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov {{!}} Konzervatívny denník|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/23728/maria-terezia-sa-ako-prva-podujala-asimilovat-romov|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia prikázala Rómom sedliačiť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://cms.pravda.sk/index.php?id=1351&no_cache=1&preview=1&ux_tx_ttnews%5Btt_news%5D=459160|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-20|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> V zostrenej forme ich zopakovala v roku 1773, teda rok po dokončení [[Tereziánsky urbár|Tereziánskeho urbára]]. Vtedy bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť a rómski muži dokážu uživiť rodinu. Rómske deti sa odoberali nehodným rodičom a posielali na prevýchovu do rodín pestúnov, ktorí dostávali finančnú protihodnotu za katolícku výchovu smerujúcu k získaniu praktických zručností.<ref name=":3" /> Napriek neustálemu tlaku na pripútanie Rómov k pôde a roľníckej práci, vytvorili Rómovia v celom Uhorsku do roku [[1782]] spolu iba 77 a pol sedliackych usadlostí.<ref name="jurova-2002" /> Rómovia žili v 18. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená.<ref name=":3" /> Významným spôsobom k reformám prispel [[Samuel Augustíni|Samuel Augustiny ab Hortis]]. Tento Nemec, ktorý sa narodil vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]] a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo viedenských novinách [[Wiener Anzeigen]] anonymne vydávať články o Rómoch. V priebehu rokov bolo článkov okolo štyridsať <!-- 39? v jeho hesle -->a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov.<ref name=":3" /> Ako kniha s názvom ''Zigeuner in Ungarn'' vyšli v roku 1775 a do slovenčiny bola preložená v roku 1995.<ref name=":5" /> * V snahách Márie Terézie pokračoval [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]], ktorý sa usiloval z kočovných Cigánov urobiť roľníkov. Výsledky nesplnili očakávania. Snahy o reguláciu Rómov v Uhorsku skončili v podstate smrťou Jozefa II. Na začiatku 19. storočia sa len sporadicky objavovali nariadenia o usadzovaní sa Rómov. Počet Rómov v Uhorsku ďalej rástol a úrady sa snažili o obmedzovanie ich voľného pohybu. Preto sa objavovali návrhy na zákaz ich obchodovania s koňmi, na preverovanie domovskej príslušnosti a usadenia na stálom mieste, na zaškoľovanie rómskych detí (pričom sa vyskytli ojedinelé a krátkodobé prípady existencie rómskych škôl), na umožnenie získania a vykonávania živnosti a pod. * V roku [[1854]] bolo vydané nariadenie č. 357 o predložení znaleckej správy so všetkými štatistickými údajmi o situácii Rómov v krajine, ale jeho realizácia nebola veľmi úspešná. V polovici 19. storočia vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]] (v rokoch [[1855]]{{--}}[[1856]]) bolo zrušené otroctvo a oslobodení Rómovia húfne putovali na naše územie. Po čase, vidiac, že ani tu nemôžu slobodne podľa svojich predstáv žiť, sa vracali späť na Balkán. Videli, že na Slovensku bolo dosť domácich spracovateľov kovov. Časť rumunských korytárov pravdepodobne cez [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] prišla na východné Slovensko a tu sa „usadila“ vo viacerých obciach. Predovšetkým potulní Rómovia pútali pozornosť v súvislosti so zákonmi o postrku (zák.č. 88/1871 a zák. č. 9389/1885) a nadobúdaní domovskej príslušnosti. V súvislosti s obávaným i „reálnym“ prílivom balkánskych Rómov na naše územie sa spresňovali a upravovali zákony o štátnom občianstve a domovskom práve. Išlo o uhorské zákony z rokov [[1876]], [[1879]], [[1886]]. [[Súbor:Une famille de bohémiens - Fonds Trutat - MHNT.PHa.138.B65.135.jpg|náhľad|Rómska rodina z konca 19. storočia v Čechách]] * Po vydaní protirómskeho výnosu v Rakúsku z roku [[1888]], ktorého zmyslom bolo zbaviť sa všetkých kočovných Rómov už na hraniciach „znepríjemňovaním ich života, aby sami odišli“, bol prijatý aj zákon č. 222/1896, ktorý stanovil podmienky, za ktorých mohol byť Róm explicitne prijatý do zväzku niektorej obce a nadobudnúť tak domovskú príslušnosť. Na rozdiel od Uhorska sa domovská príslušnosť v rakúskej časti monarchie evidovala, a to prinieslo obrovské problémy po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej ČSR]] na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi súvisiace s tým či si Rómovia môžu nárokovať štátne občianstvo. [[Súbor:Happily married.jpg|náhľad|Rómski muzikanti]] * Ako výsledok i dovŕšenie regulačných snáh osvietenských panovníkov a nasledujúceho vývoja v 19. storočí a postupného ďalšieho usadzovania sa Rómov, možno chápať vykonanie celouhorského súpisu Rómov z roku [[1893]], ktorý bol definitívne spracovaný a publikovaný v roku [[1895]]. Podľa uvedeného súpisu žili Rómovia usadene v 7 220 obciach Uhorska (zo všetkých 12 693 obcí). V 52 percentách žili usadení Rómovia mimo obce, v 40 percentách obcí žili rozptýlení v obci a v 8 percentách obcí žili aj mimo obcí aj v rámci nich. Integrovať sa do majoritnej spoločnosti sa im nepodarilo. Ešte na konci 19. storočia sa na Slovensku vyše 4500 Rómov živilo kováčstvom a inými prácami spätými s opracovaním kovov, vyše 4000 Rómov sa živilo hudobníctvom (mnohí aj popri kováčskom remesle) a v nížinných oblastiach pribúdali tzv. „blatoví“ robotníci, cigánski vaľkári, čiže výrobcovia nepálených tehál, poľnohospodárski robotníci a nádenníci.<ref name="jurova-2002" /> * K poslednému pokusu zmeniť ich kočovný život v Uhorsku došlo v čase [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] 17. mája a 28. júna [[1916]], ale pre vojnu táto právna úprava sa nerealizovala.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Kočovnícky list.jpg|náhľad|Kočovnícky list pre Rómov, ktorí kočovali na území Prvej Československej republiky.]] * Po vzniku Československej republiky sa spojili oblasti rozdielnej hospodárskej úrovne. Slovensko a Podkarpatská Rus s nerozvinutým priemyslom a zaostalým poľnohospodárstvom a na druhej strane české krajiny ([[Čechy]], [[Morava]] a [[Sliezsko]]) s rozvinutým priemyslom aj vyspelým poľnohospodárstvom. V mestách a ich okolí sa zvýšila koncentrácia kočujúcich Rómov, ktorí tu hľadali obživu. Zvýšila sa kriminalita. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] vydal okamžite Krajinský úrad výnos, v intenciách ktorého mali byť „potulní“ Rómovia vytlačení na územia, ktoré sa odstupujú Maďarsku.<ref name="jurova-2002" /> V období po prvej svetovej vojne začal lacný priemyselný tovar, dovážaný najmä z Česka, vytláčať z trhu výrobky rómskych remeselníkov. Rómom boli ponúkané námezdné práce. Zanikali tradičné spôsoby obživy. Rómovia začali vo väčších mestách žobrať a živiť sa drobnými krádežami. Dobové súpisy dokumentujú, že v tom čase žili v 1 079 mestách a obciach Slovenska. <ref>Nečas, c.: Matriál o Rómech na slovensku z roku 1924. In: Historická demografie. Vol. 22, 1998, No.3 s. 169{{--}}199.</ref> [[Súbor:Cigánsky evidenčný list.jpg|náhľad|Rómovia v Prvej Československej republike museli mať evidenčný list]] * Parlament Československej republiky 14. júla [[1927]] prijal Zákon o potulných cigánoch a podobných tulákoch. Predkladatelia zákona v ňom nedefinovali kto je „cigán“ ale poliehali sa na to, že zodpovedné úrady a úradníci budú už vedieť, na koho sa zákon vzťahuje.<ref name=":2">M Fafejta · 2007 · Citované 6-krát — „Cikáni“ – rasa, nebo způsob života? Sociální studia. Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity, 4/2007. S. 93–111, str. 97. ISSN 1214-813X. [https://journals.muni.cz/socialni_studia/article/download/5578/4674 Dostupné online]</ref> Senátor [[Josef Lukeš]] v dôvodovej správe píše: „Pripravovaný zákon má mieriť iba proti cigánom potulným, ako elementu verejnej bezpečnosti zvlášť nebezpečnému, v žiadnom prípade teda nie proti cigánom usadlým, má však ďalej mieriť aj proti iným tulákom po cigánsky žijúcim, ktorí sú často ešte nebezpečnejší než cigáni rodom.“<ref name=":2" /> Zákon mal teda zakročiť proti ľuďom, žijúcim ''cigánskym spôsobom života''. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. V roku [[1930]] v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.<ref name=":0" /> [[Súbor:Cigán zo Slovenska.jpg|náhľad|Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.]] * V rómskej komunite vznikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov - obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómski hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]]. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] utiekla na Slovensko aj z tohto územia. <ref name=":0" /> [[Súbor:Cigáni pri Veľkej Lomnici.jpg|náhľad|Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.]] * V roku [[1939]] sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku [[1940]] bol v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli [[1942]] ich sústredili do [[Hodonín]]a a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája [[1940]] boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu..." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Ilava]], [[Kremnica]], [[Hanušovce nad Topľou]] a [[Dubnica nad Váhom]]. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati [[Prešov]] – [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovce]] – [[Vranov|Vranov nad Topľou]] v [[Čemerné|Čemernom]], [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]], [[Liptovský Peter|Liptovskom Petri]] a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiaducimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora [[Dachau]]. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska. [[Súbor:Persecution of Gypsies in occupied Yugoslavia.jpg|náhľad|Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny]] * Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako postihy Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e – okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina (okres Levice)|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom, kde boli zavraždení Rómovia, bola [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15. septembra [[1944]] tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref name="r2" /><ref name=":0" /><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref><ref name="jurova-2002">{{Citácia periodika | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“) | periodikum = Človek a spoločnosť | odkaz na periodikum = | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | issn = | vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2002 | mesiac = | deň = | ročník = | typ ročníka = | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = | dátum prístupu = 2021-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518014729/http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref><ref name="usv-dejiny" /> [[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.]] * Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky "O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., "O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Česka. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Česku veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref name=":0" /> * Po roku [[1945]] boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcoch]], ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste [[Levoča]], [[Kežmarok]], [[Spišské Podhradie]], [[Podolínec|Malá Lomnička]], v [[Medzev]]e a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra [[1946]] bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe "Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.<ref name=":0" /> [[Súbor:Výkaz cigánskych kočovníkov.jpg|náhľad|Výkaz pre potulných Rómov]] * V 50. rokoch 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.<ref name="r3">Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref> Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do Česka, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako [[Teplice]], [[Most]], [[Sokolov]], [[Ústí nad Labem]], [[Chomutov]], [[Cheb]], [[Děčín]], ale aj do [[Kladno|Kladna]], [[Český Krumlov|Českého Krumlova]], [[Tachov]] a na [[Ostravsko]]. Vláda 24. marca [[1952]] vydala smernicu "O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.<ref name=":0" /> [[Súbor:Malí cigánski muzikanti.jpg|náhľad|Malí rómski muzikanti]] * V Prahe v roku [[1952]] bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku [[1954]] na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku [[1954]]. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.<ref name="r4">Davidová E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád. '''Počet rómskych osád v roku 1955'''<ref>Jurová, A.: Rómska problematika 1945{{--}}1967 Dokumenty I.{{--}}IV. časť, Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996, 1034 s. </ref> {| class="wikitable sortable" |- ! Kraj !! data-sort-type="number" | Počet osád !! data-sort-type="number" | Počet obyvateľov !! data-sort-type="number" | Počet domov |- align="right" | align="left" | Bratislava || 167 || 11 472 || 1 953 |- align="right" | align="left" | Nitra || 125 || 8 762 || 1 100 |- align="right" | align="left" | B. Bystrica || 327 || 19 983 || 3 468 |- align="right" | align="left" | Žilina || 93 || 2 617 || 488 |- align="right" | align="left" | Košice || 275 || 29 264 || 4 464 |- align="right" | align="left" | Prešov || 317 || 22 937 || 3 473 |- align="right" | align="left" | Vysoké Tatry || 1 || 57 || 9 |- align="right" class="sortbottom" | align="left" | ''Spolu'' || ''1 305'' || ''95 092'' || ''14 935'' |} * Uvažovalo sa o výstavbe rodinných domov pre Rómov. Bolo však rozhodnuté, že bytová otázka má byť vyriešená prideľovaním podnikových bytov, osídľovaním českého pohraničia, náborom do baní a štátnym príspevkom na bývanie. To však znamenalo hromadné sťahovanie Rómov z vidieka do sídlisk v mestách. Celý návrh mal byť realizovaný do roku [[1978]], ale nestalo sa tak.<ref name="r5">Jurová, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne, In: Mann, A.B. (ed) Neznámi Rómovia. Bratislava: Ister Science Press, s. 91{{--}}102. ISBN 80-900486-2-3.</ref> * Dňa 17. októbra [[1958]] schválilo [[Národné zhromaždenie Československej republiky]] zákon č. 74/1958 Zb. "O trvalom usídlení kočujúcich osôb" namierený proti kočujúcim Rómom, ktorých mal prinútiť usadiť sa. Išlo takmer výhradne o olašských Rómov. Aby sa mohol realizovať tento zákon v roku [[1959]] bol urobený súpis kočujúcich osôb v ČSR. Do súpisu bolo zahrnutých 46 500 osôb, z toho na Slovensku 27 933. Miestom usadenia kočujúcich mala byť obec, v ktorej ich zapísali do zoznamu, čo miestne orgány v Česku využili a poslali ich zapísať sa na Slovensko, aby sa ich zbavili. Na základe toho sa mnohí Rómovia museli vrátiť z Česka na Slovensko a najmä do jeho severovýchodnej časti, odkiaľ pôvodne odišli. Tu však pre nich nemali ubytovanie ani prácu, lebo regióny boli chudobné.<ref>Jurová, A.: Vývoj postavenia Rómov a otázky ich "integrácie" do spoločnosti. In: Zborník referátov – Integrácia Rómov na Slovensku, Trnava, 2000, s. 9 -29.</ref> [[Súbor:Cigáni na Slovensku.jpg|náhľad|Rómska osada]] * Po XI. zjazde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] (1949), bolo vydané uznesenie ÚV KSČ "O práci medzi cigánskym obyvateľstvom", ktoré znamenalo začiatok otvorenej [[Asimilácia|asimilácie]] Rómov v ČSR. Veľmi aktívne sa začala riešiť zamestnanosť Rómov. Direktívne opatrenia prispeli k tomu, že za dva roky bolo zamestnaných 11 000 Rómov. Tisíce Rómov dostali prácu najmä v mestách vo veľkých fabrikách. Asimilácia sa mala uskutočniť aj odstránením nedostatkov v zdravotnej výchove, zabezpečením vhodného bývania, prevýchovou a zmenou ich tradičného spôsobu života. To však národné výbory neboli schopné zabezpečiť. Výsledky v roku [[1965]] boli neuspokojivé. Vláda sa rozhodla použiť násilnejšie formy asimilácie. Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Tá však nebola úspešná, a preto vláda rozhodla o novej "Koncepcii všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov", ktorá sa začala uskutočňovať na základe uznesenia vlády ČSSR č. 231/1972 a uznesenia vlády SSR č. 94/1972. Rómsky problém bol sformulovaný ako viacgeneračný. Základom tejto koncepcie bolo zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu, výchova rómskej mládeže, prevýchova dospelých, riešenie bývania a eliminácia kriminality. Bola to nová politika veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. V roku [[1973]] vláda a ÚV KSČ konštatovali, že v pracovnom pomere bolo až 91,9 % rómskych mužov a do konca roku 1973 až 73,1 % rómskych rodín malo vyriešenú bytovú otázku, a to z počtu 179 000 Rómov na Slovensku. Zlepšilo sa zdravie, znížila sa detská úmrtnosť, ktorá bola až 50 %, stúpla pôrodnosť, predĺžil sa priemerný vek, poklesli epidemické nákazy a choroby. Mierne poklesli kriminálne činy. Ale nie všetko bolo v intenciách, ktoré boli vytýčené. Za vysokou zamestnanosťou sa skrývala veľká neospravedlniteľná absencia a fluktuácia, zlá pracovná morálka. Ženy väčšinou nikde neboli zamestnané a ostávali doma. Deti, na ktoré dostávali ich rodičia vysoké detské prídavky, živili celé rodiny. Tieto opatrenia však diskriminovali ostatné obyvateľstvo. Rómovia v nových panelových domoch, ktoré pre ne postavili na osobitných sídliskách v mestách nevedeli žiť podľa predstáv straníckych funkcionárov a vládnych úradníkov. Aj napriek tomu sa táto koncepcia integrácie uskutočňovala až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Najväčším negatívom tej doby bol prílišný štátny [[paternalizmus]] (tzv. pozitívna diskriminácia a benevolencia režimu), na ktorý si Rómovia zvykli. Po nežnej revolúcii sa nevedeli prispôsobiť novým hospodárskym a sociálnym podmienkam, kedy museli začať sami spravovať svoj život.<ref name=":0" /><ref name="r2" /> V tomto období komunistický režim nazeral na „Cigánov“ nie ako na etnikom ale ako na sociálny problém definovaný cigánskym životným štýlom. „K označeniu Cigán nie je dostačujúcou podmienkou farba pleti, ale posúdenie celkového spôsobu života."<ref name=":6">Tomáš Hirt a Marek Jakoubek (eds.) Romové: kulturologické etudy. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, Plzen 2004 384 strán. ISBN: 80-86473-83-X </ref> * Po roku [[1989]] boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie "Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku [[1991]], v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku [[2006]]. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca [[1999]] vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.<ref name="r2" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0001.jpg|náhľad|Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002]] * V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.<ref name=":0" /> == Štatistické údaje == Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku [[1782]] vyše 500 – najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]), [[Nitrianska stolica|Nitrianskej stolici]] (v roku [[1785]] 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), [[Tekovská stolica|Tekovskej stolici]] (v roku [[1774]] 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]] (v roku [[1785]] 327, najviac v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]] a [[Dobšiná|Dobšinej]]), [[Šarišská stolica|Šarišskej stolici]] (v roku [[1785]] 1775 277 rodín), [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolici]] (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), [[Spišská stolica|Spišskej stolici]] (v roku [[1775]] 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. [[Zvolenská stolica]] (v roku 1769 53 rodín), [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]] (v roku [[1782]] 15 rodín)<ref name="r3" /> * V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.<ref name="r2" /> '''Počet Rómov na Slovensku podľa sčítania z roku 1893'''<ref>Horváthová, E.: Cigáni na Slovensklu. 1 vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1964, s. 396</ref> {| class="wikitable" |- ! Názov župy !! Počet Rómov !! Názov župy !! Počet Rómov |- | Oravská || align="right" | 216 || Bratislavská|| align="right" | 4 137 |- | Liptovská || align="right" | 478 || Komárňanská || align="right" | 1 197 |- | Zvolenská || align="right" | 1 182 || Trenčianska || align="right" | 1 516 |- | Gemerská || align="right" | 5 552 || Turčianska || align="right" | 297 |- | Novohradská || align="right" | 1 902||Spišská || align="right" | 2 792 |- | Hontianska || align="right" | 1 465 || Šarišská || align="right" | 3 261 |- | Tekovská|| align="right" | 2 024 || Zemplínska || align="right" | 3 081 |- | Nitrianska || align="right" | 4 303 || Abovská || align="right" | 2 782 |- |} * Odhaduje, že v roku [[1945]] žilo v dôsledku rómskeho holokaustu v Česku 680 Rómov. V roku [[1947]] sa uskutočnil prvý povojnový súpis Rómov. Podľa neho tu žilo 101 190 osôb. V Česku žilo už 16 752 Rómov a na Slovensku 84 438 osôb. Zjavná je tu migrácia Rómov zo Slovenska. <ref>Fraser, A. The Gipsies/Cigáni. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 341 s. ISBN 80-7106-212-X.</ref><ref name="r5" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0005.jpg|náhľad|Rómska matka s deťmi v osade Letanovský mlyn, okres Spišská Nová Ves v roku 2002]] * Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. V 50. rokoch 20. storočia sa štátne orgány na Slovensku začali intenzívnejšie venovať problematike zaostalých osád, čo umožňuje presnejšie rekonštruovať dobovú priestorovú distribúciu Rómov. Na základe terénneho výskumu realizovaného v roku [[1955]] bolo identifikovaných na území Slovenska 1 305 izolovaných rómskych osád, v ktorých bolo 14 935 obydlí a žilo v nich 95 092 obyvateľov, čo podľa odhadov bolo cca 83 % celkového počtu Rómov na Slovensku. * V roku 1957 žilo v Československu 140 000 Rómov.<ref name="r4" /> * Pri súpise rómskeho obyvateľstva v roku [[1966]] žilo na Slovensku 165 000 Rómov, z toho len vo Východoslovenskom kraji asi 90 000. V porovnaní s rokom 1947 sa rómska populácia viac ako zdvojnásobila.<ref name="r2" /> '''Rómske obyvateľstvo na Slovensku v rokoch 1970 a 1980'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaňo| meno = Boris| autor = | odkaz na autora = | titul = Demografická charakteristika rómskej populácie v SR | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Sčítania 1970 a 1980 uskutočňovali sčítací komisári, ktorí rozhodovali o zaradení k Rómom. (Byť evidovaný ako Róm/Cigán neprinášalo žiadne výhody a preto ako doteraz - pozri ďalej, sa Rómovia označovali za etnických Slovákov alebo Maďarov.) Bežne sa stávalo, že tzv. slušní Cigáni podľa úradov neboli započítaní medzi Cigáňov a naopak, do štatistík sa dostali príslušníci majority, ktorí žili „cigánskym spôsobom života.“<ref name=":6" /> {| class="wikitable" |- ! Územie !! 1970 !! 1980 |- | SR|| align="right" | 159 275 || align="right" | 199 853 |- | Bratislava || align="right" | 2 349 || align="right" | 3 910 |- | Západné Slovensko || align="right" | 37 158 || align="right" | 43 373 |- | Stredné Slovensko || align="right" | 36 089 || align="right" | 44 214 |- | Východné Slovensko|| align="right" | 83 679 || align="right" | 108 356 |} * Posledné zisťovanie rómskeho obyvateľstva v období reálneho socializmu sa uskutočnilo v roku [[1989]]. Celkový počet rómskeho obyvateľstva dosiahol 253 943. Tvorili 4,8% celkového počtu obyvateľov. Počet rómskych osád sa znížil na 278, z toho 230 bolo na východnom Slovensku. V týchto osadách bolo 1 973 chatrčí a žilo v nich 14 988 obyvateľov.<ref name="r3" /> * Pri najnovšom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku [[2011]] sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, teda 2% z celkovej populácie. Oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľstva, domov a bytov v r. 2001 pribudlo na Slovensku 15 818 Rómov a ich podiel sa zvýšil z 1,7% na 2,0%. Znamená to, že rómska národnosť sa už aj podľa výsledku cenzu stala treťou najpočetnejšou na Slovensku po slovenskej a maďarskej národnosti a predstihla príslušníkov českej národnosti. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v sčítacích hárkoch 122 518 obyvateľov, čo bolo 2,3% celkovej populácie. Rómčinu, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti, uviedlo až 128 242 obyvateľov, t.j. 2,4 % celkovej populácie.[http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOIDzT0tnJwMHQ0s_IJcDTxDHAPcg7xMDA1MTIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BKnN0dPUzMfQwMLHzcTQ08HT1CgywDjY0NHI2hCvBY4eeRn5uqX5AbYZBl4qgIAL9TbiU!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/] Dáta zo sčítania nevystihujú skutočný celkový počet príslušníkov rómskej menšiny, pretože veľká časť Rómov sa v oficiálnom cenze nehlási k rómskej národnosti. Na základe prieskumu realizovaného v r. 2010, ktorý pravdepodobne odráža skutočný stav sa predpokladá, že lepšie odráža skutočný stav, žilo v roku 2010 v slovenských obciach s trvalým pobytom 352 924 Rómov. Podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 6,5% celkového počtu obyvateľov.<ref name="r3" /> * Podľa ATLASU rómskych komunít na Slovensku [[2013]] dominantné zastúpenie populácie Rómov v roku 2013 mali tri kraje ([[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Prešovský kraj|Prešovský]]),za ktorými nasledoval s malým odstupom [[Nitriansky kraj]]. Ostatné štyri kraje sa na geografickom rozmiestnení obcí s rómskou komunitou podelili iba marginálne. Najvyšší počet obcí a miest s rómskou komunitou sa nachádzal v Banskobystrickom kraji (266 obcí, čo je 24,9 % všetkých obcí ) a najmenej v Bratislavskom a v Žilinskom kraji(27 obcí, čo je iba 2,5 % všetkých obcí). Najvyššie percentuálne zastúpenie obcí s rómskou komunitou mal Košický kraj (58,2 %) a najmenšie percento obcí s rómskou komunitou mal [[Žilinský kraj]] (8,6 %). Z celkového počtu 138 miest (2013) iba v 18 mestách sa neregistrovala relevantná rómska komunita. Išlo o tieto mestá: [[Sliač]], [[Dudince]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Nová Dubnica]], [[Nemšová]], [[Ilava]], [[Bojnice]], [[Vrbové]], [[Leopoldov]], [[Bytča]], [[Tvrdošín]], [[Námestovo]],[[Trstená]], [[Krásno nad Kysucou]], [[Svätý Jur]], [[Turčianske Teplice]], [[Rajec]], [[Rajecké Teplice]]. [[Súbor:Segregovane koncentracie Rómov na Slovensku v roku 2013.jpg|náhľad|Segregované koncentrácie Rómov na Slovensku v roku 2013]] * Najviac Rómov bývajúcich v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom sa odhadoval v Banskobystrickom kraji: 57 758, čo bolo 73,2 % všetkých Rómov v obciach v tomto kraji. Podľa percentuálneho zastúpenia bol na prvom mieste [[Bratislavský kraj]], kde podľa odhadov žilo v rozptyle 81,4 % Rómov v obciach v rámci kraja, ale vzhľadom na ich početnosť to predstavovalo iba 11 513 osôb. Početne najviac Rómov vo vnútri obce bývalo v Prešovskom kraji (14 565 bolo 12,8 % odhadovaných počtov všetkých Rómov žijúcich v tomto kraji). V prípade počtov Rómov žijúcich v osídleniach na okraji obce mal najvyššie odhadované zastúpenie v absolútnych aj pomerných číslach [[Prešovský kraj]]. V tomto type osídlení žilo, podľa odhadov, v Prešovskom kraji 45 177 Rómov, čo bolo 39,6 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najviac Rómov žijúcich v segregovaných osídleniach mal podľa odhadov [[Košický kraj]]: 34 270 Rómov, čo bolo 27,1 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najvyšší počet Rómov podľa odhadov v rámci Atlasu rómskych komunít 2013 bývalo v meste [[Košice]], kde na základe pripísanej etnicity žilo približne 18 162 Rómov. V 120 mestách celkovo bývalo 146 771 Rómov, čo v priemere na jedno mesto vychádza 1 223 Rómov. V skúmaných dedinách bývalo celkovo 256 039 Rómov a priemerný počet Rómov na jednu dedinu dosahoval 270 jednotlivcov. Podiel sledovaného rómskeho obyvateľstva bývajúceho v mestách dosiahol 36,4 % a na vidieku 63,6 %. Najvyššie zastúpenie Rómov spomedzi miest sa odhadlo v meste [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] (okres [[Revúca (okres)|Revúca]], [[Banskobystrický kraj]]), kde tvorili 40,1 % všetkých obyvateľov mesta; na druhej pozícii bolo mesto [[Dobšiná]] (okres [[Rožňava (okres)|Rožňava]], [[Košický kraj]]), kde tvorili podľa odhadov 36,8% obyvateľstva; na tretie miesto patrilo mestu [[Fiľakovo]] (okres [[Lučenec (okres)|Lučenec]], [[Banskobystrický kraj]]), s odhadovaným podielom Rómov 32,2 %.[http://www.minv.sk/?atlas_2013][http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/dokumenty.html] * Na Slovensku je markantná kriminalita rómskej menšiny. Ako uvádza RNDr. Martin Šuvada<ref name=":0" /> "Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami". Znamená to teda, že približne 10 % obyvateľstva má na svedomí približne 25 % trestných činov páchaných na Slovensku. == Rómske školy, médiá a kultúrne ustanovizne == Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na [[Slovensko|Slovensku]]. Zriadilo ho [[Ministerstvo kultúry SR]] v máji [[1992]] v [[Košice|Košiciach]].[http://www.romathan.sk/sk/] Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine[http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=dcrk_em_snm], v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk[http://www.gipsy.sk/] Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach[http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518105241/http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak |date=2015-05-18 }}, Katedra rómskej kultúry na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu – Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA – RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov[http://www.minv.sk/?noviny]. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček).[http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/evidencia-periodickej-tlace-265.html] Od roku [[1992]] sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo [[Zvolen]]e, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku[http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518072019/http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos |date=2015-05-18 }}, SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.<ref name=":0" /> '''Roma Television''' je spravodajsko-spoločenský portál zameraný na rómsku komunitu. Vznikol v roku 2010 pod názvom ''Gipsy Television'' a v roku 2025 prešiel rebrandingom na ''[https://romatv.sk Roma Television]''. Portál prináša vlastné textové správy, autorské video rozhovory a televízne relácie ako ''správy Hiri'', magazín ''Romano dživipen'', hudobnú hitparádu ''Romaňi deka'' či reláciu o varení''Taviben.'' Pre verejnoprávnu televíziu STVR vyrába reláciu ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21829#56 Rómsky magazín]'' a diskusnú talkshow ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19959#132 Ahoj, Romale!]'' '''Roma Television''' spolupracovala aj so Slovenským rozhlasom na rómskom vysielaní ''[https://www.stvr.sk/radio/archiv/1565 Romano lav]'' a s Českým rozhlasom v rámci relácie ''[https://radiozurnal.rozhlas.cz/o-roma-vakeren-6193671/o-poradu O Roma vakeren].'' V roku 2015 získala '''Roma Television''' ocenenie ''[https://www.romaspirit.sk/encyklopedia/gipsy-tv-bratislava/ Roma Spirit]'' v kategórii Médiá. == Rómske občianske združenia == * '''Kultúrne Združenie Rómov Slovenska''' ** Realizuje výchovno-vzdelávacie a voľno-časové programy, na zlepšenie životnej úrovne Rómov. ** Golianova 10, 974 01 Banská Bystrica * '''Reformné združenie rómskej mládeže''' ** Orientuje sa na pomoc obyvateľom z rómskych osád, ľuďom prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, asociálom pričom je dôraz kladený na vzdelanie. ** Pod Lipami 77, 031 01 [[Liptovský Hrádok]] * '''Združenie mladých Rómov''' ** Združenie ľudí s cieľom zjednocovať intelektuálny potenciál mladej rómskej populácie. ** Trieda SNP 27, 974 01 Banská Bystrica * '''Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota''' ** Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno – právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania. ** Malohontská 1931, 979 01 [[Rimavská Sobota]] * '''Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR''' ** V náplni má poradenstvo pre ženy, študentov, školy, jednotlivcov, aktivačné práce, riešenie domáceho násilia. ** Š.M. Daxnera 906, 981 01 [[Hnúšťa]] * '''Občianska alternatívna iniciatíva v SR''' ** V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity. ** Francisciho 628/1, 979 01 Rimavská Sobota * '''Kultúrna výchovná organizácia RÓMA – východ''' ** Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby. ** Rázusova 103, 093 01 [[Vranov nad Topľou]] * '''Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít''' ** Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy. ** Jiráskova 8, 851 01 Bratislava * '''CHARTIKANO – občianske združenie''' ** Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci. ** Dunajská Lužná 3/247, 900 42 [[Dunajská Lužná]][http://www.azet.sk/katalog/romske-zdruzenia/] == Rómske strany == Na Slovensku je až 15 politických strán, ktoré sú postavené na rómskej menšine. * Demokratická aliancia Rómov v Slovenskej republike, * Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Maďarské demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA, * Rómska iniciatíva Slovenska, * Rómska národnostná strana, * Rómska občianska iniciatíva SR. * Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike, * Rómsky kongres Slovenskej republiky, * Strana demokratickej jednoty Rómov, * Strana integrácie Rómov na Slovensku, * Strana ochrany práv Rómov na Slovensku, * Strana Rómov Slovenska, * Strana rómskej koalície (SRK), * Strana Rómskej únie na Slovensku, * Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike, * Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku, * Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike. '''Aktívne sú: Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície – SRK, Strana rómskej únie na Slovensku.''' Ostatné registrované strany sú v likvidácii. [http://www.aktuality.sk/clanok/238537/romske-politicke-strany-na-slovensku-su-zbytocne-romovia-ich-nevolia/] == Rómovia a kresťanstvo == Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím [[Rímskokatolícka cirkev]], i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. [[Rímskokatolícka cirkev]], podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú [[Svedkovia Jehovovi]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská]] a [[Letničná cirkev]] – charizmatické hnutia na [[Spiš (región)|Spiši]]. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac darí Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí [[Poprad]]u s názvom Romani Archa, Slovo života v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]] a Radostné srdce v okolí [[Prievidza|Prievidze]].[http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo] Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.[http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518084832/http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html |date=2015-05-18 }} == Rómske mená == Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva. Z nich sa možno dozvedieť o niektorých priezviskách, ktoré po mnohých storočiach sa používajú aj dnes. Zmenil sa len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku už vtedy Rómovia mali priezviská, ako napríklad Farkaš, Herák a Oláh; na strednom Slovensku priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli frekventované priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa.<ref name="usv-dejiny" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0003.jpg|Róm z osady Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0004.jpg|Rómska osada Letanovský mlyn v roku 2002 Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0002.jpg|Rómska izba v roku 2002 Súbor:Khamoro Roma Festival 2007 Prague.jpg|Khamoro Roma Festival 2007 Praha Súbor:Romungro.jpg|Typický tanec Rómov v Maďarsku Súbor:Cigánsky tábor v Rumunsku.jpg|Rómsky tábor v Rumunsku Súbor:Gypsy3v2.jpg|Rómky Súbor:Vlah gypsy wear.JPG|Olašský Róm Súbor:Irish gypsies in Anglesey (6435402561).jpg|Írski Rómovia Súbor:GitanosAugustus.jpg|Rok 1917. Skupina srbských Cigánov, ktorá emigrovala do Spojených štátov. Súbor:Supplicants expulsion gypsies hi.jpg|Španielski Cigáni prosia kráľa Filipa III. zrušiť exilový zákon. Olej na plátne. 1872, autor Edwin Long. Súbor:Joseph Heicke - Wallachische Zigeuner.jpg|Valašskí Rómovia – obraz autora Josepha Heickeho Súbor:Bearded man, Granada, Spain (4332181558) (2).jpg|Róm zo španielskej Granady Súbor:Chisinau gipsies.jpg|Rómovia pri Kišineve, okolo roku 1900 </gallery> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Cigán]] * [[rómska osada]] * [[rómológia]] * [[Rómovia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Rómske príslovia|commonscat=Roma people|q_štítok=rómske príslovia}} == Externé odkazy == * [http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity] * [http://www.jekhetane-spolu.org/ Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydávajúce noviny Rómsky nový list – Romano nevo ľil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122151220/http://www.jekhetane-spolu.org/ |date=2014-01-22 }} * [http://www.gipsy.sk/ Gipsy.sk] * [http://www.mecem.sk/rpa/ Rómska tlačová agentúra – www.mecem.sk/rpa] * [http://www.romea.tv/ Romea TV – prvá rómska internetová televízia v Česku, založená v roku 2003] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110313105908/http://www.romea.tv/ |date=2011-03-13 }} * [http://www.dzeno.cz/?r_id=32 Rádio Rota – rómske internetové rádio] * [http://www.romove.cz Stránka – Rómovia v Česku – www.romove.cz] * [http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia Zaujímavosti zo života menšín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060629170808/http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia |date=2006-06-29 }} * [http://www.sozialfotografie.de/ Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau] * [http://www.rommuz.cz/ Muzeum romské kultury] v [[Brno|Brne]], [[Česko]] (po česky) * [http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 Rómsko-slovenský frazeologický slovník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081205203147/http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 |date=2008-12-05 }} * [http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2010-0312+0+DOC+XML+V0//SK Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov] * [http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov Subetnické členenie európskych Rómov] [[Kategória:Rómovia| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] i4dlfsq8rnrg66f7zlbs39elx8kwwjq 8057890 8057870 2025-07-07T20:21:55Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/GofanNinja|GofanNinja]] ([[User_talk:GofanNinja|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Như Gây Mê 8053874 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = | popis obrázku = | skupina = Rómovia | populácia = 4{{--}}9 miliónov<ref name="populácia odhady">3.8 miliónov podľa Pan a Pfeil, ''National Minorities in Europe'' (2004), ISBN 978-3-7003-1443-1, p. 27f.; 9.1 miliónov podľa Liégois, Jean-Pierre (2007). ''Roms en Europe,'' Éditions du Conseil de l'Europe.</ref> | genealógia = | hlavný región = Európa | regióny nadpis = Krajiny s najväčším počtom Rómov: | región1 = [[Rumunsko]] | pop1 = 1&nbsp;800&nbsp;000{{--}}2&nbsp;500&nbsp;000 | ref1 = <ref name="r1">[http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884]</ref> | región2 = [[Španielsko]] | pop2 = 650&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref2 = <ref name="r1" /> | región3 = [[Bulharsko]] | pop3 = 700&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref3 = <ref name="r1" /> | región4 = [[Maďarsko]] | pop4 = 550&nbsp;000{{--}}600&nbsp;000 | ref4 = <ref name="r1" /> | región5 = [[Srbsko]] | pop5 = 400&nbsp;000{{--}}450&nbsp;000 | ref5 = <ref name="r1" /> | región6 = [[Slovensko]] | pop6 = 350&nbsp;000{{--}}400&nbsp;000 | ref6 = <ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</</ref><ref name=":0" /> | región7 = [[Turecko]] | pop7 = 300&nbsp;000{{--}}500&nbsp;000 | ref7 = <ref>[http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html]</ref> | región8 = [[Francúzsko]] | pop8 = 280&nbsp;000{{--}}340&nbsp;000 | ref8 = <ref name="r1" /> | región9 = [[Česko]] | pop9 = 250&nbsp;000{{--}}300&nbsp;000 | ref9 = <ref name="r1" /> | región10 = [[Grécko]] | pop10 = 160&nbsp;000{{--}}200&nbsp;000 | ref10 = <ref name="r1" /> | jazyky = [[Rómčina]] | náboženstvo = | príbuzní = | poznámky = }} [[Súbor:Flag of the Romani people.svg|náhľad|Rómska vlajka]] '''Rómovia''' (jednotné číslo '''Róm''', ženský rod ''Rómka''; nekodifikovaný ale správnejší tvar: '''Romovia''' [j. č. '''Rom''', ž. r. ''Romka'']; slovakizovaný tvar používaný Rómami: '''Romáci''' [j. č. '''Romák''', ž. r. ''Romáčka'']; nesprávny tvar ''Romo'') alebo '''Cigáni'''{{#tag:ref|Podľa [[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkeho slovníka slovenského jazyka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | kapitola zborník = cigán | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4. dopl. a upr | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 985 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=cig%C3%A1n&s=exact&c=sb8d&cs=&d=kssj4# | isbn = 80-224-0750-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníka súčasného slovenského jazyka]]<ref name = "sssj">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Cigán | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Cig%C3%A1n&s=exact&c=E8dc&cs=&d=sssj# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref> ide o staršie označenie príslušníka rómskeho etnika (pozri prvé významy slova v slovníkoch). [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] tiež uvádza, že tento termín má v súčasnosti aj hanlivý zmysel (pozri druhý význam slova v slovníku).<ref name = "sssj"/> Bližšie podrobnosti pozri v sekcii [[Rómovia#Etnonymá|Etnonymá]].|group=pozn}} (j. č. '''Cigán''', staršie '''Cigáň''', ž. r. ''Cigánka'', staršie ''Cigaňa/Cigáňka'') môžu byť: * a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie [[etnikum|etnických skupín]] alebo niekedy ako národ) [[Migrácia|migrujúca]] zo severnej [[India|Indie]] v rokoch 900{{--}}1100 nášho letopočtu do Európy<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pátrame po minulosti Rómov, DEJEPISNÁ ČÍTANKA pre 7. – 9. ročník základnej školy|url=https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/dejepisna_citanka_patrame_po_minulosti_romov.pdf|vydavateľ=Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2016|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref>, ktorá dnes žije rozptýlená v [[Diaspóra|diaspórach]] ako menšina po celom svete; * b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä [[Dómovia]] (vrátane etnika [[Loli]]) a [[Lomovia]] (nevhodne ''Lómovia''), a niekedy aj [[Džakati]], [[Domba]], [[Bandžari]] a ďalší; * c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci ([[Jenišovia]], [[Travellers]] atď. – porov. článok [[Cigán]])<ref name="mruskovic">{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 284 }}</ref>, hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm. Slovo '''Rómovia''' (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) – nie však slovo Cigáni – môže v užšom zmysle označovať: * d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak [[Sinti|Sintov]] * e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. [[žuže]], čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov<ref>[https://web.archive.org/web/20130921054102/http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018]</ref> O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok [[Cigán]]. Balkánske skupiny nazývané [[Egypťania]], [[Gjupti]] a [[Haškalijovia]] sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria. Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo '''cigáni''' písané s malým c. Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným [[rómčina|rómsky]], ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných [[dialekt]]ov. Majú spoločné kultúrne rysy. == Etnonymá == === Róm === [[Súbor:Movimiento gitano.jpg|náhľad|Migrácia Rómov v stredoveku]] Európski Rómovia sa sami označujú v rómčine [[rómčina|po rómsky]] ako ''rom'' s množným číslom ''roma''. Autonym ''Roma'' označuje muža, manžela.<ref>Jozef Facuna - René Lužica: Rómska kultúra, Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2017</ref> Varianty tohto pomenovania sú v niektorých nárečiach (v Rumunsku, Albánsku a pod.) ''rrom'', u rumunských Rómov aj ''roum'' a u fínskych a niektorých baltských Rómov ''romm''. Vyskytuje sa aj tvar ''romo'' (namiesto rom), ktorý je však jazykovo chybný. Pôvodná slovakizovaná podoba používaná samotnými Rómami znie Romáci (Romák, Romovka). Kodifikovaný slovenský tvar znie Róm (Rómovia, Rómka), teda s dlhým o. Písanie s dlhým o bolo prvýkrát umelo zavedené až v roku 1988 [[Arne B. Mann|B. Mannom]] v časopise Slovenský národopis (dovtedy sa písalo krátke o) a od 90. rokov je takéto písanie vďaka M. Považajovi aj kodifikované. Ako podrobne vysvetľuje I. E. Kutlík-Garudo v roku 1991 v Slovenskej reči, je však tvar s dlhým o jazykovo aj vecne chybný, správne by sa malo písať Rom (Romovia, Romka).<ref>Kutlík-Garudo, I. E.: Rom, alebo Róm in: Slovenská reč, ročník 56, č. 4, 1991, str. 223-229</ref> V [[rómčina|rómčine]] je pojem Róm (Rom) pôvodne len označenie pre Rómov v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] a okolí (pozri mapu). V posledných desaťročiach sa začal výraz (mimo každodennej rómčiny) používať v širšom zmysle ako slovo nahradzujúce dovtedajší výraz Cigán (čiže zahŕňa aj [[Sinti|Sintov]] atď.). Takéto použitie slova Rómovia namiesto výrazu Cigáni výslovne odporučil prvýkrát v roku 1971 prvý Medzinárodný kongres Cigánov. Toto nové použitie vyplýva jednak z toho, že výraz Cigáni sa dnes už podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, a jednak sa zdôvodňuje tým, že je vhodné označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami, čo je v tomto prípade slovo Rómovia (aj keď s výhradami – pozri nižšie). Toto riešenie je však sčasti sporné, pretože výraz Róm, ako už bolo spomenuté, ako samooznačenie používa v každodennom styku len časť Rómov (najmä v strednej a východnej Európe), ostatní sami seba označujú názvami [[Sintovia]], [[Romaničal]], [[Manuši]] atď. Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v [[Nemecko|Nemecku]], kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz [[Sinti Allianz Deutschland]] (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v [[Nemecko|Nemecku]]) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia". Tretí základný význam slova Róm je jeho použitie ako synonymum slova [[žuže]] (pozri vyššie). === Cigán === [[Súbor:Romanis-historical-distribution.png|náhľad|Historické rozloženie Cigánov (Rómov v širšom zmysle) v Európe]] [[Súbor:Eurogipsy.PNG|náhľad|Mapa rozšírenia rôznych vetví cigánov v Európe]] Vo viacerých európskych jazykoch označenie Cigán (a príslušné jazykové varianty) používali Nerómovia (a sčasti aj samotní Rómovia) zhruba do 70. rokov 20. storočia ako hlavné či jediné označenie Rómov v širšom zmysle. V súčasnosti sa už výraz vo viacerých jazykoch podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, preto sa uprednostňuje označenie Rómovia. Slovo Cigáni sa niekedy používa aj na označenie (najmä) európskych kočovníkov (Jenišov a podobne) a aj ako súčasť názvu tzv. [[Morských Cigánov]]. Okrem toho sa používa ako synonymum slova [[degeš]]. Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. [[Krátky slovník slovenského jazyka]]) rozlišujeme medzi slovami [[Cigán]]/cigán (etnická a pod. skupina) a [[cigáň]] s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí|Slowár]] a Peciarov [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]). Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/><ref>cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka</ref>: * z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré [[Theofanes Homologétes|Theofanes]] vo svojom diele ''Chronografia'' vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii); * z kurdského slova asingăr (kováč) * z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník) * z perzského slova asinkan (kováčňa) * zo starotureckého slova čïgāń (chudobný) Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých [[európa|európskych]] jazykoch: * ''cikán'' [[čeština|česky]] * ''cigan'' [[slovinčina|slovinsky]] * ''Zigeuner'' [[nemčina|nemecky]], * ''zingaro'' [[Taliančina|taliansky]] * ''cigano'' [[portugalčina|portugalsky]] * ''tsigane'' alebo ''gitane'' [[francúzština|francúzsky]] * ''Циганин / ciganin'' [[bulharčina|bulharsky]] * ''τσιγγάνος'' [[gréčtina|grécky]] * ''cygan'' [[poľština|poľsky]] * ''ţigan'' [[rumunčina|rumunsky]] * ''Цыган / cygan'' [[ruština|rusky]] * ''циган / cyhan'' [[ukrajinčina|ukrajinsky]] * ''циган / cigan'' [[srbčina|srbsky]] * ''zigenare'' [[švédčina|švédsky]] * ''sigøyner'' [[nórčina|nórsky]] * ''cigány'' [[maďarčina|maďarsky]] * ''çingene'' [[turečtina|turecky]] * ''Роми/ Цигани'' (''Romi, Cigani'') [[macedónčina|macedónsky]] === Iné názvy === Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z [[Egypt]]a a tento názov sa používa od [[15. storočie|15.]] do [[18. storočie|18. storočia]]. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného ''„e“'' (v španielčine ''Gitano'', v angličtine ''Gypsy'' v chorvátčine ''Jedupak'' – Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem ''Tsigane'' existuje výraz ''Bohémien'', čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do [[Francúzsko|Francúzska]] prišli z [[Česko|Čiech]] v prvej polovici 15. storočia. === Znaky rasy === Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164{{--}}167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.<ref name="r2">Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183{{--}}198</ref> == Pôvod a migrácia do Európy == [[Súbor:Zigeuner im ottomanischen Gebiet.jpg|náhľad|Rómovia z Osmanskej ríše]] [[Súbor:Gitano (Pyrénées espagnoles).png|náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí]] Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Anna|autor=Jurová|odkaz na autora=|titul=K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov|url=http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=VVHRK22X5IJWKZ19QLZDT2EP|vydavateľ=clovekaspolocnost.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi [[Kalvíni|kalvínskej]] teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v [[Leiden]]e stretol s indickými ([[Malabar|malabarskými]]) študentmi. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia [[Komárno|Komárna]], preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise [[Wiener Anzeigen]] bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj [[Samuel Augustíni|Samuel Augustin]]<ref name=":5">''Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku.'' Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3</ref> no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie.<ref name=":4" /> Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.<ref name=":4" /> Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise ''Život svätého Juraja Athoského'', autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v [[Monastier Iviron|monastieri Iviron]] na svätej hore [[Athos (polostrov)|Athos]] na polostrove [[Chalkidiki]] v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára [[Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)|Konštantína Monomacha]], ktorý si v roku [[1050]] povolal do [[Konštantínopol]]u skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.[http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/][http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/] Na území dnešného [[Grécko|Grécka]] sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13.{{--}}14. storočia – na ostrove [[Kréta]] a v okolí mesta [[Methoné|Modona]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]]. Od roku [[1386]] až do 18. storočia existoval na ostrove [[Korfu]] "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova.<ref>Mann, A. M., 2001, Rómsky dejepis. Kalligram, [http://kyberia.mizu.sk/Romsky-dejepis.pdf Dostupné online]</ref> O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú [[Židia]] zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych Hunov, [[Heftaliti|Heftalitov]], a potom žili v oblasti [[Uttarpradéš]].[http://opovoderomov.webnode.sk/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518093830/http://opovoderomov.webnode.sk/ |date=2015-05-18 }} V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom, že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie.[http://www.teraz.sk/magazin/vedci-spresnili-geneticky-povod-a-hist/30933-clanok.html] V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov – Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach [[Rádžastán]]u a [[Bihár]]u.<ref name="r2" /> Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli [[Brahman (učenec)|brahmani]], [[kšatrijovia]], [[vajšjovia]]) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov [[šúdrovia]] (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod. Z remesiel sa šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_ | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez [[Irán]], [[Arménsko]], [[Grécko]] a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez [[Sýria|Sýriu]], [[Egypt]] a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Současná romská komunita v Evropě | url = http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884 | vydavateľ = romove.radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Weingarten Fastnacht 1910 Zigeuner.jpg|náhľad|Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu]] == Subetnické členenie Rómov == [[Súbor:Gitano family 23.jpg|náhľad|Francúzska rómska rodina]] Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne. * Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na [[Balkán]]e. Žijú tu [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] Xoraxane Roma (Chorachane – Khorane – korán) a kresťania Dasikane Roma (das – kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V [[Kosovo|Kosove]] a západnom Macedónsku sa stotožňujú s [[Albánsko|Albáncami]]. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie. * V [[Rumunsko|Rumunsku]] Vatraši sa hlásia k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V [[Dobrudža|Dobrudži]] sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. * Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a [[Srbsko|Srbsku]]. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny. [[Súbor:Torero Gitano - Prieto Coussent.jpg|náhľad|Rómsky španielsky toreador]] [[Súbor:Gitanos 1.jpg|náhľad|Španielski Rómovia]] * Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = D.Šebo | odkaz na autora = | titul = InfoWeby.sk - Referáty a kvalitné informácie všetkého druhu | url = https://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov | vydavateľ = infoweby.sk | dátum vydania = 2006-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov na Slovensku === Na Slovensku žije najviac Rumungrov. Sú to Rómovia, ktorí tu žijú najmenej tristo rokov. Aj keď sa toto označovanie pôvodne vzťahovalo na maďarských Rómov (ungrov), rozšírilo sa na všetkých usadlých – slovenských Slovačike Roma a maďarských Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku [[1959]] kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. 5{{--}}10% Rómov na Slovensku hovorí olašským dialektom. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie – Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (cvičitelia medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné). Spomedzi nich sú najpočetnejší Lovári, ktorí žijú na [[Gemer]]i a v [[Novohrad]]e a Bougešti v okolí [[Nitra|Nitry]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]]. Najmenšou skupinou sú zvyšky nemeckých [[Sinti|Sintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | vydavateľ = saske.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161011021548/http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Olašskí Rómovia ==== Olašskí Rómovia sa od usadlých Rómov na Slovensku výrazne odlišujú spôsobom života. Udržiavajú si tradičné spôsoby správania a spoločenskej organizácie. Každý jednotlivec sa zaraďuje k príslušnej skupine, ktorá spravidla zahŕňa rodinu a širšie príbuzenstvo. Na čele skupiny stojí muž požívajúci prirodzenú autoritu a jeho rozhodnutia a usmernenia sú viac-menej záväzné. Dodnes sa spory medzi skupinami olašských Rómov riešia pred radou starších – označovanou ako ''kris''. Ženy sa prevažne venujú domácnosti a majú nižšie postavenie ako muži. Olašskí Rómovia v obliekaní naďalej dodržiavajú tradičné normy – ženy, spravidla, nenosia nohavice a minisukne, uprednostňujú účesy z dlhých vlasov a pokiaľ im to ekonomická situácia dovoľuje, nosia výrazné zlaté šperky. U olašských Rómov je rómsky jazyk – resp. príslušný dialekt na prvom mieste pri dorozumievaní vo vnútri komunity. Jazyk majority používajú iba v kontakte s ne-Rómami, hlavne pri ekonomických aktivitách.<ref name="usv-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Rómov | url = https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov v susedných krajinách === * V [[Česko|Česku]] žijú Rómovia, ktorí sa sem presťahovali zo Slovenska a najmä z jeho východnej časti. [[Súbor:Cigánska osada.jpg|náhľad|Rómska osada niekde na juhu Slovenska na začiatku 20. storočia.]] * V [[Maďarsko|Maďarsku]] žijú v prevažnej väčšine Rumungri. Rozprávajú prevažne po maďarsky. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. [[Maďarsko]] je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na [[Balkán]]e. [[Súbor:Cigánska rodina počas Prvej svetovej vojny.jpg|náhľad|Rómska rodina počas Prvej svetovej vojny]] * V [[Poľsko|Poľsku]] žijú bývalí nomádi Polska Roma. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma žijú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov zo Sedmohradska. * V [[Litva|Litve]] a [[Bielorusko|Bielorusku]] žijú Polska Roma a Litovska Roma. * V [[Lotyšsko|Lotyšsku]], Litve a Estónsku žijú Lotfika Roma. Sú rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (estónski Rómovia). * Servi alebo Servuria sa usadili vo východnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a v južnej časti [[Rusko|Ruska]]. Na Ukrajine žije ešte veľa Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a [[Moldavsko|Moldavsku]]. [[Arménsko|Arménsky]] hovoriacich Bosha a Karachi z [[Azerbajdžan]]u môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách. Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý.[http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov] === Rómsky jazyk === Za dôležitý faktor sa pokladá výskum ich jazyka. Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že rómčina sa vyvinula zo [[sanskrt]]u. Pomocou porovnávacej lingvistiky sa však dospelo k názoru, že jazyk Rómov pochádza z jedného severozápadného dialektu starej [[Hinduizmus|hinduštiny]]. Rómčina je tvorená tromi vrstvami. V prvej sú indické výrazy, v druhej sa objavujú slová prevzaté z jazykov krajín cez ktoré putovali do Európy (podľa týchto slov sa dajú určiť krajiny cez ktoré putovali) a tretiu rovinu tvoria slová prevzaté z jazykov krajín, v ktorých sa natrvalo usadili. Donedávna bola rómčina jazykom uzavretej etnickej skupiny, ale v poslednom období sa jej dostáva veľa pozornosti v medzinárodnom priestore. Rómskemu jazyku venujú vedci na celom svete rozsiahle úvahy, výskumy a vedecké práce. Rómčina má veľmi veľa dialektov.<ref name="r10">Cina, Stanislav: Rómsky jazyk, vydalo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove roku 2006</ref> Na základe dialektometrických výskumov a sociologických údajov dospela lingvistická sekcia (Centre de recherches tsiganes) pri Univerzite René Descarta v Paríži (teraz Université de Paris) k nasledujúcemu deleniu Rómov: [[Súbor:Cigánska koliba.jpg|náhľad|Rómska koliba]] Rómčina v pravom zmysle slova, ktorou hovorí väčšina Rómov na celom svete, sa dá rozdeliť do troch základných dialektických skupín: * skupina balkánsko-karpatsko-baltská, * skupina gubertsko-cerharská, ktorou sa hovorí výhradne na Balkáne, * skupina kalderašsko-lovárska, ktorá je zemepisne najrozšírenejšia – od Uralu až po Kaliforniu a Buenos Aires. [[Súbor:Wallenstein 28 June 2009 Zigeunerlager 07.jpg|náhľad|Nemeckí Sintiovia v roku 2009]] Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku. Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.<ref>ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo Motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF FSV, 2006. ISBN 80-8050-955-7.</ref> Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5{{--}}10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia – Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.<ref name="r10" /> == Rómovia v Uhorsku a na Slovensku == {{hlavný článok|Rómovia na Slovensku}} * Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] – [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref name=":0">Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref> * Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš (región)|Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref name="r2" /> * Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska (Slovenska). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku [[1417]] sa táto tristočlenná skupina vydala z [[Budín]]a do [[Košice|Košíc]], potom cez [[Levice (Slovensko)|Levice]] južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla [[1423]] ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] vydal v rokoch [[1492]] a [[1496]] listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do [[Mušketa|muškiet]], delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku [[1427]] parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi.<ref name=":0" /> (V roku 1476 vydal podobnú listinu aj [[Matej I.|Matej Korvín]].<ref name=":1" />) * Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí [[Bardejov]]a. [[Zemepán]]i ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku [[1557]] sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu [[Veľká Ida]] pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.<ref>Kandráčová, V.: Rómske osídlenie Slovenska. In: Geographia Cassoviensis, vol. 1, 2007, no. 1, pp. 67{{--}}73.</ref> V roku [[1563]] dostali Rómovia usadení v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v [[Liptov]]e je známe, že v roku [[1561]] v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.<ref name=":0" /> [[Súbor:Gabor ciganyok..jpg|náhľad|Maďarskí Rómovia]] * Rómovia mali v strednej a západnej Európe zlú povesť. V roku [[1538]] sa moravské stavy uzniesli, aby do dvoch týždňov všetci Cigáni opustili krajinu, a to sa opakovalo v rokoch [[1539]], [[1549]], [[1550]],[[1575]],[[1579]] a [[1580]]. [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] 21. apríla [[1688]] nariadil vyhnať Cigánov zo zeme a ediktom z roku [[1697]] ich postavil mimo zákon. [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] (otec Márie Terézie) zákonom z 20. júna [[1721]] prikázal zabíjať aj ich ženy, cigánske deti mali byť vychovávané v špitáloch.<ref name="r2" /> * Prenasledovanie Rómov v západnej Európe a tvrdá protirómska legislatíva spôsobili, že v priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska veľké skupiny Rómov. Mestá sa tomu bránili a vydávali rôzne nariadenia, ktorými chceli zabrániť kočovníkom bývať pri mestách. Napríklad banské mestá zaviedli špeciálne zákazy, ktoré sa týkali cudzích prišelcov. Domácim rómskym vajdom a ich skupinám za rôzne odmeny vydávali zemepáni ochranné listiny, ktoré im umožňovali pohybovať sa v rámci panstva a povoľovali vykonávať rôzne remeselnícke práce. Takéto listiny mali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského panstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Emília | odkaz na autora = | titul = Cigáni na Slovensku : historicko-etnografický náčrt | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | edícia = Práce Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied | zväzok edície = 14 | počet strán = 396 | strany = 111-112 }}</ref> Skupiny rómskych kováčov, hudobníkov a iných remeselníkov sa ku koncu 17. storočia vyskytovali aj na iných panstvách a pri takmer všetkých našich mestách a mestečkách, lebo ich služby boli žiadané.<ref>Cangár ,J a kol.: Ľudia z rodiny Rómov – Maniša andar e familia Roma. Doplnková učebnica o dejinách a živote Rómov pre základné a stredné školy. Nové Zámky: Crocus, 2002, 94 s. ISBN 80-88992-42-7.</ref> * O zakladaní rómskych osád na našom území v 18. storočí i skôr svedčí nepublikovaný prieskum [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Národopisného ústavu SAV]] zo začiatku 50. rokov 20 storočia. Okrem iných otázok zisťoval aj obdobie vzniku rómskej osady v obci. Z prieskumu vyplynulo, že na základe dochovaných listín možno dokumentovať, že Rómovia sa natrvalo usadili v roku [[1700]] v [[Šurany|Šuranoch]], [[Veľké Kapušany|Veľkých Kapušanoch]], [[1719]] v [[Gelnica|Gelnici]], [[1750]] v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], [[1754]] v [[Šaľa|Šali]], [[1770]] v [[Rožňava|Rožňave]], [[1782]] v [[Komárno|Komárne]]. V okrese [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] žili Rómovia vtedy v 17 obciach a usadzovali sa v nich v rokoch [[1650]] až [[1880]], v osadách okresu Stará Ľubovňa sa usadili v rokoch 1750{{--}}1800, v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] v obci [[Žakarovce]] od roku [[1757]], [[Švedlár]] od [[1719]], [[Mníšek nad Hnilcom]] od [[1780]], v ostatných obciach od 19. storočia. V okrese [[Veľké Kapušany]] sa usadzovali Rómovia od roku [[1700]], v obciach [[Pavlovce nad Uhom]], [[Veľké Slemence]]. Okres [[Svidník (okres)|Svidník]] uviedol, že „Rómovia žijú od nepamäti“ v obciach [[Miroľa]], [[Krajná Poľana]], [[Nižný Komárnik]], [[Krajná Bystrá]], [[Ladomirová]], [[Hunkovce]], [[Šemetkovce]]. Naopak, najpresnejšie informácie o vzniku rómskych osád poskytol okres Rožňava, kde v obciach vtedajšej Gemerskej stolice sa Rómovia usadzovali nasledovne: obec [[Gočovo]] od roku 1731, [[Kunova Teplica|Kunová Teplica]] 1731, [[Kobeliarovo]] 1731, [[Betliar (obec)|Betliar]], [[Čučma]], [[Čierna Lehota (okres Rožňava)|Čierna Lehota]], [[Dobšiná]], [[Hanková]], [[Jovice]], [[Kružná]], [[Krásnohorská Dlhá Lúka]], [[Krásnohorské Podhradie]], [[Koceľovce]], [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]], [[Pašková (okres Rožňava)|Pašková]], [[Plešivec]] a [[Rožňava]] všetky uviedli od roku 1770, [[Silica (okres Rožňava)|Silica]] 1775, [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] 1820, [[Honce]] 1830 atď.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Romnichal Wagon 2.jpg|náhľad|Rómsky kočovný voz]] * [[Osvietenstvo]] bolo k Rómom vľúdnejšie. V roku [[1723]] bola v Bratislave založená uhorská Kráľovská miestodržiteľská rada (KMR), ktorej cieľom bolo, okrem iného, natrvalo usadiť Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života. Mali zanechať kočovný život, mali zakázané chovať kone a obchodovať s nimi, museli sa odevom prispôsobiť k ostatnému obyvateľstvu, pracovať na pôde, prijať kresťanské mená, deti im mali byť odoberané a dávané na výchovu a do služby k sedliakom. Cisárovná [[Mária Terézia]] sa pokúsila o asimiláciu Rómov. V roku [[1761]] vydala príkazy na rýchlejšiu asimiláciu s poddanými. Mala zaniknúť funkcia vajdu, Rómovia mali podliehať miestnym richtárom a nesmeli sa nazývať Cigánmi ale "Novosedliakmi" (Neubauer) a "Novomaďarmi“ (Uj – Magyar), zakazovalo sa používanie ich vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných manželstiev, mali stavať svoje obydlia medzi ostatnými poddanými, mali byť prinútení k roľníctvu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov {{!}} Konzervatívny denník|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/23728/maria-terezia-sa-ako-prva-podujala-asimilovat-romov|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia prikázala Rómom sedliačiť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://cms.pravda.sk/index.php?id=1351&no_cache=1&preview=1&ux_tx_ttnews%5Btt_news%5D=459160|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-20|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> V zostrenej forme ich zopakovala v roku 1773, teda rok po dokončení [[Tereziánsky urbár|Tereziánskeho urbára]]. Vtedy bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť a rómski muži dokážu uživiť rodinu. Rómske deti sa odoberali nehodným rodičom a posielali na prevýchovu do rodín pestúnov, ktorí dostávali finančnú protihodnotu za katolícku výchovu smerujúcu k získaniu praktických zručností.<ref name=":3" /> Napriek neustálemu tlaku na pripútanie Rómov k pôde a roľníckej práci, vytvorili Rómovia v celom Uhorsku do roku [[1782]] spolu iba 77 a pol sedliackych usadlostí.<ref name="jurova-2002" /> Rómovia žili v 18. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená.<ref name=":3" /> Významným spôsobom k reformám prispel [[Samuel Augustíni|Samuel Augustiny ab Hortis]]. Tento Nemec, ktorý sa narodil vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]] a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo viedenských novinách [[Wiener Anzeigen]] anonymne vydávať články o Rómoch. V priebehu rokov bolo článkov okolo štyridsať <!-- 39? v jeho hesle -->a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov.<ref name=":3" /> Ako kniha s názvom ''Zigeuner in Ungarn'' vyšli v roku 1775 a do slovenčiny bola preložená v roku 1995.<ref name=":5" /> * V snahách Márie Terézie pokračoval [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]], ktorý sa usiloval z kočovných Cigánov urobiť roľníkov. Výsledky nesplnili očakávania. Snahy o reguláciu Rómov v Uhorsku skončili v podstate smrťou Jozefa II. Na začiatku 19. storočia sa len sporadicky objavovali nariadenia o usadzovaní sa Rómov. Počet Rómov v Uhorsku ďalej rástol a úrady sa snažili o obmedzovanie ich voľného pohybu. Preto sa objavovali návrhy na zákaz ich obchodovania s koňmi, na preverovanie domovskej príslušnosti a usadenia na stálom mieste, na zaškoľovanie rómskych detí (pričom sa vyskytli ojedinelé a krátkodobé prípady existencie rómskych škôl), na umožnenie získania a vykonávania živnosti a pod. * V roku [[1854]] bolo vydané nariadenie č. 357 o predložení znaleckej správy so všetkými štatistickými údajmi o situácii Rómov v krajine, ale jeho realizácia nebola veľmi úspešná. V polovici 19. storočia vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]] (v rokoch [[1855]]{{--}}[[1856]]) bolo zrušené otroctvo a oslobodení Rómovia húfne putovali na naše územie. Po čase, vidiac, že ani tu nemôžu slobodne podľa svojich predstáv žiť, sa vracali späť na Balkán. Videli, že na Slovensku bolo dosť domácich spracovateľov kovov. Časť rumunských korytárov pravdepodobne cez [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] prišla na východné Slovensko a tu sa „usadila“ vo viacerých obciach. Predovšetkým potulní Rómovia pútali pozornosť v súvislosti so zákonmi o postrku (zák.č. 88/1871 a zák. č. 9389/1885) a nadobúdaní domovskej príslušnosti. V súvislosti s obávaným i „reálnym“ prílivom balkánskych Rómov na naše územie sa spresňovali a upravovali zákony o štátnom občianstve a domovskom práve. Išlo o uhorské zákony z rokov [[1876]], [[1879]], [[1886]]. [[Súbor:Une famille de bohémiens - Fonds Trutat - MHNT.PHa.138.B65.135.jpg|náhľad|Rómska rodina z konca 19. storočia v Čechách]] * Po vydaní protirómskeho výnosu v Rakúsku z roku [[1888]], ktorého zmyslom bolo zbaviť sa všetkých kočovných Rómov už na hraniciach „znepríjemňovaním ich života, aby sami odišli“, bol prijatý aj zákon č. 222/1896, ktorý stanovil podmienky, za ktorých mohol byť Róm explicitne prijatý do zväzku niektorej obce a nadobudnúť tak domovskú príslušnosť. Na rozdiel od Uhorska sa domovská príslušnosť v rakúskej časti monarchie evidovala, a to prinieslo obrovské problémy po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej ČSR]] na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi súvisiace s tým či si Rómovia môžu nárokovať štátne občianstvo. [[Súbor:Happily married.jpg|náhľad|Rómski muzikanti]] * Ako výsledok i dovŕšenie regulačných snáh osvietenských panovníkov a nasledujúceho vývoja v 19. storočí a postupného ďalšieho usadzovania sa Rómov, možno chápať vykonanie celouhorského súpisu Rómov z roku [[1893]], ktorý bol definitívne spracovaný a publikovaný v roku [[1895]]. Podľa uvedeného súpisu žili Rómovia usadene v 7 220 obciach Uhorska (zo všetkých 12 693 obcí). V 52 percentách žili usadení Rómovia mimo obce, v 40 percentách obcí žili rozptýlení v obci a v 8 percentách obcí žili aj mimo obcí aj v rámci nich. Integrovať sa do majoritnej spoločnosti sa im nepodarilo. Ešte na konci 19. storočia sa na Slovensku vyše 4500 Rómov živilo kováčstvom a inými prácami spätými s opracovaním kovov, vyše 4000 Rómov sa živilo hudobníctvom (mnohí aj popri kováčskom remesle) a v nížinných oblastiach pribúdali tzv. „blatoví“ robotníci, cigánski vaľkári, čiže výrobcovia nepálených tehál, poľnohospodárski robotníci a nádenníci.<ref name="jurova-2002" /> * K poslednému pokusu zmeniť ich kočovný život v Uhorsku došlo v čase [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] 17. mája a 28. júna [[1916]], ale pre vojnu táto právna úprava sa nerealizovala.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Kočovnícky list.jpg|náhľad|Kočovnícky list pre Rómov, ktorí kočovali na území Prvej Československej republiky.]] * Po vzniku Československej republiky sa spojili oblasti rozdielnej hospodárskej úrovne. Slovensko a Podkarpatská Rus s nerozvinutým priemyslom a zaostalým poľnohospodárstvom a na druhej strane české krajiny ([[Čechy]], [[Morava]] a [[Sliezsko]]) s rozvinutým priemyslom aj vyspelým poľnohospodárstvom. V mestách a ich okolí sa zvýšila koncentrácia kočujúcich Rómov, ktorí tu hľadali obživu. Zvýšila sa kriminalita. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] vydal okamžite Krajinský úrad výnos, v intenciách ktorého mali byť „potulní“ Rómovia vytlačení na územia, ktoré sa odstupujú Maďarsku.<ref name="jurova-2002" /> V období po prvej svetovej vojne začal lacný priemyselný tovar, dovážaný najmä z Česka, vytláčať z trhu výrobky rómskych remeselníkov. Rómom boli ponúkané námezdné práce. Zanikali tradičné spôsoby obživy. Rómovia začali vo väčších mestách žobrať a živiť sa drobnými krádežami. Dobové súpisy dokumentujú, že v tom čase žili v 1 079 mestách a obciach Slovenska. <ref>Nečas, c.: Matriál o Rómech na slovensku z roku 1924. In: Historická demografie. Vol. 22, 1998, No.3 s. 169{{--}}199.</ref> [[Súbor:Cigánsky evidenčný list.jpg|náhľad|Rómovia v Prvej Československej republike museli mať evidenčný list]] * Parlament Československej republiky 14. júla [[1927]] prijal Zákon o potulných cigánoch a podobných tulákoch. Predkladatelia zákona v ňom nedefinovali kto je „cigán“ ale poliehali sa na to, že zodpovedné úrady a úradníci budú už vedieť, na koho sa zákon vzťahuje.<ref name=":2">M Fafejta · 2007 · Citované 6-krát — „Cikáni“ – rasa, nebo způsob života? Sociální studia. Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity, 4/2007. S. 93–111, str. 97. ISSN 1214-813X. [https://journals.muni.cz/socialni_studia/article/download/5578/4674 Dostupné online]</ref> Senátor [[Josef Lukeš]] v dôvodovej správe píše: „Pripravovaný zákon má mieriť iba proti cigánom potulným, ako elementu verejnej bezpečnosti zvlášť nebezpečnému, v žiadnom prípade teda nie proti cigánom usadlým, má však ďalej mieriť aj proti iným tulákom po cigánsky žijúcim, ktorí sú často ešte nebezpečnejší než cigáni rodom.“<ref name=":2" /> Zákon mal teda zakročiť proti ľuďom, žijúcim ''cigánskym spôsobom života''. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. V roku [[1930]] v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.<ref name=":0" /> [[Súbor:Cigán zo Slovenska.jpg|náhľad|Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.]] * V rómskej komunite vznikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov - obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómski hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]]. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] utiekla na Slovensko aj z tohto územia. <ref name=":0" /> [[Súbor:Cigáni pri Veľkej Lomnici.jpg|náhľad|Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.]] * V roku [[1939]] sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku [[1940]] bol v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli [[1942]] ich sústredili do [[Hodonín]]a a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája [[1940]] boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu..." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Ilava]], [[Kremnica]], [[Hanušovce nad Topľou]] a [[Dubnica nad Váhom]]. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati [[Prešov]] – [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovce]] – [[Vranov|Vranov nad Topľou]] v [[Čemerné|Čemernom]], [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]], [[Liptovský Peter|Liptovskom Petri]] a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiaducimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora [[Dachau]]. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska. [[Súbor:Persecution of Gypsies in occupied Yugoslavia.jpg|náhľad|Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny]] * Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako postihy Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e – okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina (okres Levice)|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom, kde boli zavraždení Rómovia, bola [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15. septembra [[1944]] tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref name="r2" /><ref name=":0" /><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref><ref name="jurova-2002">{{Citácia periodika | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“) | periodikum = Človek a spoločnosť | odkaz na periodikum = | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | issn = | vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2002 | mesiac = | deň = | ročník = | typ ročníka = | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = | dátum prístupu = 2021-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518014729/http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref><ref name="usv-dejiny" /> [[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.]] * Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky "O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., "O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Česka. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Česku veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref name=":0" /> * Po roku [[1945]] boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcoch]], ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste [[Levoča]], [[Kežmarok]], [[Spišské Podhradie]], [[Podolínec|Malá Lomnička]], v [[Medzev]]e a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra [[1946]] bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe "Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.<ref name=":0" /> [[Súbor:Výkaz cigánskych kočovníkov.jpg|náhľad|Výkaz pre potulných Rómov]] * V 50. rokoch 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.<ref name="r3">Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref> Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do Česka, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako [[Teplice]], [[Most]], [[Sokolov]], [[Ústí nad Labem]], [[Chomutov]], [[Cheb]], [[Děčín]], ale aj do [[Kladno|Kladna]], [[Český Krumlov|Českého Krumlova]], [[Tachov]] a na [[Ostravsko]]. Vláda 24. marca [[1952]] vydala smernicu "O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.<ref name=":0" /> [[Súbor:Malí cigánski muzikanti.jpg|náhľad|Malí rómski muzikanti]] * V Prahe v roku [[1952]] bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku [[1954]] na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku [[1954]]. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.<ref name="r4">Davidová E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád. '''Počet rómskych osád v roku 1955'''<ref>Jurová, A.: Rómska problematika 1945{{--}}1967 Dokumenty I.{{--}}IV. časť, Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996, 1034 s. </ref> {| class="wikitable sortable" |- ! Kraj !! data-sort-type="number" | Počet osád !! data-sort-type="number" | Počet obyvateľov !! data-sort-type="number" | Počet domov |- align="right" | align="left" | Bratislava || 167 || 11 472 || 1 953 |- align="right" | align="left" | Nitra || 125 || 8 762 || 1 100 |- align="right" | align="left" | B. Bystrica || 327 || 19 983 || 3 468 |- align="right" | align="left" | Žilina || 93 || 2 617 || 488 |- align="right" | align="left" | Košice || 275 || 29 264 || 4 464 |- align="right" | align="left" | Prešov || 317 || 22 937 || 3 473 |- align="right" | align="left" | Vysoké Tatry || 1 || 57 || 9 |- align="right" class="sortbottom" | align="left" | ''Spolu'' || ''1 305'' || ''95 092'' || ''14 935'' |} * Uvažovalo sa o výstavbe rodinných domov pre Rómov. Bolo však rozhodnuté, že bytová otázka má byť vyriešená prideľovaním podnikových bytov, osídľovaním českého pohraničia, náborom do baní a štátnym príspevkom na bývanie. To však znamenalo hromadné sťahovanie Rómov z vidieka do sídlisk v mestách. Celý návrh mal byť realizovaný do roku [[1978]], ale nestalo sa tak.<ref name="r5">Jurová, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne, In: Mann, A.B. (ed) Neznámi Rómovia. Bratislava: Ister Science Press, s. 91{{--}}102. ISBN 80-900486-2-3.</ref> * Dňa 17. októbra [[1958]] schválilo [[Národné zhromaždenie Československej republiky]] zákon č. 74/1958 Zb. "O trvalom usídlení kočujúcich osôb" namierený proti kočujúcim Rómom, ktorých mal prinútiť usadiť sa. Išlo takmer výhradne o olašských Rómov. Aby sa mohol realizovať tento zákon v roku [[1959]] bol urobený súpis kočujúcich osôb v ČSR. Do súpisu bolo zahrnutých 46 500 osôb, z toho na Slovensku 27 933. Miestom usadenia kočujúcich mala byť obec, v ktorej ich zapísali do zoznamu, čo miestne orgány v Česku využili a poslali ich zapísať sa na Slovensko, aby sa ich zbavili. Na základe toho sa mnohí Rómovia museli vrátiť z Česka na Slovensko a najmä do jeho severovýchodnej časti, odkiaľ pôvodne odišli. Tu však pre nich nemali ubytovanie ani prácu, lebo regióny boli chudobné.<ref>Jurová, A.: Vývoj postavenia Rómov a otázky ich "integrácie" do spoločnosti. In: Zborník referátov – Integrácia Rómov na Slovensku, Trnava, 2000, s. 9 -29.</ref> [[Súbor:Cigáni na Slovensku.jpg|náhľad|Rómska osada]] * Po XI. zjazde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] (1949), bolo vydané uznesenie ÚV KSČ "O práci medzi cigánskym obyvateľstvom", ktoré znamenalo začiatok otvorenej [[Asimilácia|asimilácie]] Rómov v ČSR. Veľmi aktívne sa začala riešiť zamestnanosť Rómov. Direktívne opatrenia prispeli k tomu, že za dva roky bolo zamestnaných 11 000 Rómov. Tisíce Rómov dostali prácu najmä v mestách vo veľkých fabrikách. Asimilácia sa mala uskutočniť aj odstránením nedostatkov v zdravotnej výchove, zabezpečením vhodného bývania, prevýchovou a zmenou ich tradičného spôsobu života. To však národné výbory neboli schopné zabezpečiť. Výsledky v roku [[1965]] boli neuspokojivé. Vláda sa rozhodla použiť násilnejšie formy asimilácie. Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Tá však nebola úspešná, a preto vláda rozhodla o novej "Koncepcii všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov", ktorá sa začala uskutočňovať na základe uznesenia vlády ČSSR č. 231/1972 a uznesenia vlády SSR č. 94/1972. Rómsky problém bol sformulovaný ako viacgeneračný. Základom tejto koncepcie bolo zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu, výchova rómskej mládeže, prevýchova dospelých, riešenie bývania a eliminácia kriminality. Bola to nová politika veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. V roku [[1973]] vláda a ÚV KSČ konštatovali, že v pracovnom pomere bolo až 91,9 % rómskych mužov a do konca roku 1973 až 73,1 % rómskych rodín malo vyriešenú bytovú otázku, a to z počtu 179 000 Rómov na Slovensku. Zlepšilo sa zdravie, znížila sa detská úmrtnosť, ktorá bola až 50 %, stúpla pôrodnosť, predĺžil sa priemerný vek, poklesli epidemické nákazy a choroby. Mierne poklesli kriminálne činy. Ale nie všetko bolo v intenciách, ktoré boli vytýčené. Za vysokou zamestnanosťou sa skrývala veľká neospravedlniteľná absencia a fluktuácia, zlá pracovná morálka. Ženy väčšinou nikde neboli zamestnané a ostávali doma. Deti, na ktoré dostávali ich rodičia vysoké detské prídavky, živili celé rodiny. Tieto opatrenia však diskriminovali ostatné obyvateľstvo. Rómovia v nových panelových domoch, ktoré pre ne postavili na osobitných sídliskách v mestách nevedeli žiť podľa predstáv straníckych funkcionárov a vládnych úradníkov. Aj napriek tomu sa táto koncepcia integrácie uskutočňovala až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Najväčším negatívom tej doby bol prílišný štátny [[paternalizmus]] (tzv. pozitívna diskriminácia a benevolencia režimu), na ktorý si Rómovia zvykli. Po nežnej revolúcii sa nevedeli prispôsobiť novým hospodárskym a sociálnym podmienkam, kedy museli začať sami spravovať svoj život.<ref name=":0" /><ref name="r2" /> V tomto období komunistický režim nazeral na „Cigánov“ nie ako na etnikom ale ako na sociálny problém definovaný cigánskym životným štýlom. „K označeniu Cigán nie je dostačujúcou podmienkou farba pleti, ale posúdenie celkového spôsobu života."<ref name=":6">Tomáš Hirt a Marek Jakoubek (eds.) Romové: kulturologické etudy. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, Plzen 2004 384 strán. ISBN: 80-86473-83-X </ref> * Po roku [[1989]] boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie "Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku [[1991]], v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku [[2006]]. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca [[1999]] vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.<ref name="r2" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0001.jpg|náhľad|Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002]] * V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.<ref name=":0" /> == Štatistické údaje == Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku [[1782]] vyše 500 – najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]), [[Nitrianska stolica|Nitrianskej stolici]] (v roku [[1785]] 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), [[Tekovská stolica|Tekovskej stolici]] (v roku [[1774]] 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]] (v roku [[1785]] 327, najviac v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]] a [[Dobšiná|Dobšinej]]), [[Šarišská stolica|Šarišskej stolici]] (v roku [[1785]] 1775 277 rodín), [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolici]] (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), [[Spišská stolica|Spišskej stolici]] (v roku [[1775]] 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. [[Zvolenská stolica]] (v roku 1769 53 rodín), [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]] (v roku [[1782]] 15 rodín)<ref name="r3" /> * V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.<ref name="r2" /> '''Počet Rómov na Slovensku podľa sčítania z roku 1893'''<ref>Horváthová, E.: Cigáni na Slovensklu. 1 vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1964, s. 396</ref> {| class="wikitable" |- ! Názov župy !! Počet Rómov !! Názov župy !! Počet Rómov |- | Oravská || align="right" | 216 || Bratislavská|| align="right" | 4 137 |- | Liptovská || align="right" | 478 || Komárňanská || align="right" | 1 197 |- | Zvolenská || align="right" | 1 182 || Trenčianska || align="right" | 1 516 |- | Gemerská || align="right" | 5 552 || Turčianska || align="right" | 297 |- | Novohradská || align="right" | 1 902||Spišská || align="right" | 2 792 |- | Hontianska || align="right" | 1 465 || Šarišská || align="right" | 3 261 |- | Tekovská|| align="right" | 2 024 || Zemplínska || align="right" | 3 081 |- | Nitrianska || align="right" | 4 303 || Abovská || align="right" | 2 782 |- |} * Odhaduje, že v roku [[1945]] žilo v dôsledku rómskeho holokaustu v Česku 680 Rómov. V roku [[1947]] sa uskutočnil prvý povojnový súpis Rómov. Podľa neho tu žilo 101 190 osôb. V Česku žilo už 16 752 Rómov a na Slovensku 84 438 osôb. Zjavná je tu migrácia Rómov zo Slovenska. <ref>Fraser, A. The Gipsies/Cigáni. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 341 s. ISBN 80-7106-212-X.</ref><ref name="r5" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0005.jpg|náhľad|Rómska matka s deťmi v osade Letanovský mlyn, okres Spišská Nová Ves v roku 2002]] * Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. V 50. rokoch 20. storočia sa štátne orgány na Slovensku začali intenzívnejšie venovať problematike zaostalých osád, čo umožňuje presnejšie rekonštruovať dobovú priestorovú distribúciu Rómov. Na základe terénneho výskumu realizovaného v roku [[1955]] bolo identifikovaných na území Slovenska 1 305 izolovaných rómskych osád, v ktorých bolo 14 935 obydlí a žilo v nich 95 092 obyvateľov, čo podľa odhadov bolo cca 83 % celkového počtu Rómov na Slovensku. * V roku 1957 žilo v Československu 140 000 Rómov.<ref name="r4" /> * Pri súpise rómskeho obyvateľstva v roku [[1966]] žilo na Slovensku 165 000 Rómov, z toho len vo Východoslovenskom kraji asi 90 000. V porovnaní s rokom 1947 sa rómska populácia viac ako zdvojnásobila.<ref name="r2" /> '''Rómske obyvateľstvo na Slovensku v rokoch 1970 a 1980'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaňo| meno = Boris| autor = | odkaz na autora = | titul = Demografická charakteristika rómskej populácie v SR | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Sčítania 1970 a 1980 uskutočňovali sčítací komisári, ktorí rozhodovali o zaradení k Rómom. (Byť evidovaný ako Róm/Cigán neprinášalo žiadne výhody a preto ako doteraz - pozri ďalej, sa Rómovia označovali za etnických Slovákov alebo Maďarov.) Bežne sa stávalo, že tzv. slušní Cigáni podľa úradov neboli započítaní medzi Cigáňov a naopak, do štatistík sa dostali príslušníci majority, ktorí žili „cigánskym spôsobom života.“<ref name=":6" /> {| class="wikitable" |- ! Územie !! 1970 !! 1980 |- | SR|| align="right" | 159 275 || align="right" | 199 853 |- | Bratislava || align="right" | 2 349 || align="right" | 3 910 |- | Západné Slovensko || align="right" | 37 158 || align="right" | 43 373 |- | Stredné Slovensko || align="right" | 36 089 || align="right" | 44 214 |- | Východné Slovensko|| align="right" | 83 679 || align="right" | 108 356 |} * Posledné zisťovanie rómskeho obyvateľstva v období reálneho socializmu sa uskutočnilo v roku [[1989]]. Celkový počet rómskeho obyvateľstva dosiahol 253 943. Tvorili 4,8% celkového počtu obyvateľov. Počet rómskych osád sa znížil na 278, z toho 230 bolo na východnom Slovensku. V týchto osadách bolo 1 973 chatrčí a žilo v nich 14 988 obyvateľov.<ref name="r3" /> * Pri najnovšom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku [[2011]] sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, teda 2% z celkovej populácie. Oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľstva, domov a bytov v r. 2001 pribudlo na Slovensku 15 818 Rómov a ich podiel sa zvýšil z 1,7% na 2,0%. Znamená to, že rómska národnosť sa už aj podľa výsledku cenzu stala treťou najpočetnejšou na Slovensku po slovenskej a maďarskej národnosti a predstihla príslušníkov českej národnosti. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v sčítacích hárkoch 122 518 obyvateľov, čo bolo 2,3% celkovej populácie. Rómčinu, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti, uviedlo až 128 242 obyvateľov, t.j. 2,4 % celkovej populácie.[http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOIDzT0tnJwMHQ0s_IJcDTxDHAPcg7xMDA1MTIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BKnN0dPUzMfQwMLHzcTQ08HT1CgywDjY0NHI2hCvBY4eeRn5uqX5AbYZBl4qgIAL9TbiU!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/] Dáta zo sčítania nevystihujú skutočný celkový počet príslušníkov rómskej menšiny, pretože veľká časť Rómov sa v oficiálnom cenze nehlási k rómskej národnosti. Na základe prieskumu realizovaného v r. 2010, ktorý pravdepodobne odráža skutočný stav sa predpokladá, že lepšie odráža skutočný stav, žilo v roku 2010 v slovenských obciach s trvalým pobytom 352 924 Rómov. Podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 6,5% celkového počtu obyvateľov.<ref name="r3" /> * Podľa ATLASU rómskych komunít na Slovensku [[2013]] dominantné zastúpenie populácie Rómov v roku 2013 mali tri kraje ([[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Prešovský kraj|Prešovský]]),za ktorými nasledoval s malým odstupom [[Nitriansky kraj]]. Ostatné štyri kraje sa na geografickom rozmiestnení obcí s rómskou komunitou podelili iba marginálne. Najvyšší počet obcí a miest s rómskou komunitou sa nachádzal v Banskobystrickom kraji (266 obcí, čo je 24,9 % všetkých obcí ) a najmenej v Bratislavskom a v Žilinskom kraji(27 obcí, čo je iba 2,5 % všetkých obcí). Najvyššie percentuálne zastúpenie obcí s rómskou komunitou mal Košický kraj (58,2 %) a najmenšie percento obcí s rómskou komunitou mal [[Žilinský kraj]] (8,6 %). Z celkového počtu 138 miest (2013) iba v 18 mestách sa neregistrovala relevantná rómska komunita. Išlo o tieto mestá: [[Sliač]], [[Dudince]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Nová Dubnica]], [[Nemšová]], [[Ilava]], [[Bojnice]], [[Vrbové]], [[Leopoldov]], [[Bytča]], [[Tvrdošín]], [[Námestovo]],[[Trstená]], [[Krásno nad Kysucou]], [[Svätý Jur]], [[Turčianske Teplice]], [[Rajec]], [[Rajecké Teplice]]. [[Súbor:Segregovane koncentracie Rómov na Slovensku v roku 2013.jpg|náhľad|Segregované koncentrácie Rómov na Slovensku v roku 2013]] * Najviac Rómov bývajúcich v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom sa odhadoval v Banskobystrickom kraji: 57 758, čo bolo 73,2 % všetkých Rómov v obciach v tomto kraji. Podľa percentuálneho zastúpenia bol na prvom mieste [[Bratislavský kraj]], kde podľa odhadov žilo v rozptyle 81,4 % Rómov v obciach v rámci kraja, ale vzhľadom na ich početnosť to predstavovalo iba 11 513 osôb. Početne najviac Rómov vo vnútri obce bývalo v Prešovskom kraji (14 565 bolo 12,8 % odhadovaných počtov všetkých Rómov žijúcich v tomto kraji). V prípade počtov Rómov žijúcich v osídleniach na okraji obce mal najvyššie odhadované zastúpenie v absolútnych aj pomerných číslach [[Prešovský kraj]]. V tomto type osídlení žilo, podľa odhadov, v Prešovskom kraji 45 177 Rómov, čo bolo 39,6 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najviac Rómov žijúcich v segregovaných osídleniach mal podľa odhadov [[Košický kraj]]: 34 270 Rómov, čo bolo 27,1 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najvyšší počet Rómov podľa odhadov v rámci Atlasu rómskych komunít 2013 bývalo v meste [[Košice]], kde na základe pripísanej etnicity žilo približne 18 162 Rómov. V 120 mestách celkovo bývalo 146 771 Rómov, čo v priemere na jedno mesto vychádza 1 223 Rómov. V skúmaných dedinách bývalo celkovo 256 039 Rómov a priemerný počet Rómov na jednu dedinu dosahoval 270 jednotlivcov. Podiel sledovaného rómskeho obyvateľstva bývajúceho v mestách dosiahol 36,4 % a na vidieku 63,6 %. Najvyššie zastúpenie Rómov spomedzi miest sa odhadlo v meste [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] (okres [[Revúca (okres)|Revúca]], [[Banskobystrický kraj]]), kde tvorili 40,1 % všetkých obyvateľov mesta; na druhej pozícii bolo mesto [[Dobšiná]] (okres [[Rožňava (okres)|Rožňava]], [[Košický kraj]]), kde tvorili podľa odhadov 36,8% obyvateľstva; na tretie miesto patrilo mestu [[Fiľakovo]] (okres [[Lučenec (okres)|Lučenec]], [[Banskobystrický kraj]]), s odhadovaným podielom Rómov 32,2 %.[http://www.minv.sk/?atlas_2013][http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/dokumenty.html] * Na Slovensku je markantná kriminalita rómskej menšiny. Ako uvádza RNDr. Martin Šuvada<ref name=":0" /> "Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami". Znamená to teda, že približne 10 % obyvateľstva má na svedomí približne 25 % trestných činov páchaných na Slovensku. == Rómske školy, médiá a kultúrne ustanovizne == Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na [[Slovensko|Slovensku]]. Zriadilo ho [[Ministerstvo kultúry SR]] v máji [[1992]] v [[Košice|Košiciach]].[http://www.romathan.sk/sk/] Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine[http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=dcrk_em_snm], v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk[http://www.gipsy.sk/] Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach[http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518105241/http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak |date=2015-05-18 }}, Katedra rómskej kultúry na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu – Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA – RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov[http://www.minv.sk/?noviny]. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček).[http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/evidencia-periodickej-tlace-265.html] Od roku [[1992]] sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo [[Zvolen]]e, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku[http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518072019/http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos |date=2015-05-18 }}, SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.<ref name=":0" /> '''Roma Television''' je spravodajsko-spoločenský portál zameraný na rómsku komunitu. Vznikol v roku 2010 pod názvom ''Gipsy Television'' a v roku 2025 prešiel rebrandingom na ''[https://romatv.sk Roma Television]''. Portál prináša vlastné textové správy, autorské video rozhovory a televízne relácie ako ''správy Hiri'', magazín ''Romano dživipen'', hudobnú hitparádu ''Romaňi deka'' či reláciu o varení''Taviben.'' Pre verejnoprávnu televíziu STVR vyrába reláciu ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21829#56 Rómsky magazín]'' a diskusnú talkshow ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19959#132 Ahoj, Romale!]'' '''Roma Television''' spolupracovala aj so Slovenským rozhlasom na rómskom vysielaní ''[https://www.stvr.sk/radio/archiv/1565 Romano lav]'' a s Českým rozhlasom v rámci relácie ''[https://radiozurnal.rozhlas.cz/o-roma-vakeren-6193671/o-poradu O Roma vakeren].'' V roku 2015 získala '''Roma Television''' ocenenie ''[https://www.romaspirit.sk/encyklopedia/gipsy-tv-bratislava/ Roma Spirit]'' v kategórii Médiá. == Rómske občianske združenia == * '''Kultúrne Združenie Rómov Slovenska''' ** Realizuje výchovno-vzdelávacie a voľno-časové programy, na zlepšenie životnej úrovne Rómov. ** Golianova 10, 974 01 Banská Bystrica * '''Reformné združenie rómskej mládeže''' ** Orientuje sa na pomoc obyvateľom z rómskych osád, ľuďom prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, asociálom pričom je dôraz kladený na vzdelanie. ** Pod Lipami 77, 031 01 [[Liptovský Hrádok]] * '''Združenie mladých Rómov''' ** Združenie ľudí s cieľom zjednocovať intelektuálny potenciál mladej rómskej populácie. ** Trieda SNP 27, 974 01 Banská Bystrica * '''Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota''' ** Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno – právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania. ** Malohontská 1931, 979 01 [[Rimavská Sobota]] * '''Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR''' ** V náplni má poradenstvo pre ženy, študentov, školy, jednotlivcov, aktivačné práce, riešenie domáceho násilia. ** Š.M. Daxnera 906, 981 01 [[Hnúšťa]] * '''Občianska alternatívna iniciatíva v SR''' ** V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity. ** Francisciho 628/1, 979 01 Rimavská Sobota * '''Kultúrna výchovná organizácia RÓMA – východ''' ** Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby. ** Rázusova 103, 093 01 [[Vranov nad Topľou]] * '''Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít''' ** Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy. ** Jiráskova 8, 851 01 Bratislava * '''CHARTIKANO – občianske združenie''' ** Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci. ** Dunajská Lužná 3/247, 900 42 [[Dunajská Lužná]][http://www.azet.sk/katalog/romske-zdruzenia/] == Rómske strany == Na Slovensku je až 15 politických strán, ktoré sú postavené na rómskej menšine. * Demokratická aliancia Rómov v Slovenskej republike, * Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Maďarské demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA, * Rómska iniciatíva Slovenska, * Rómska národnostná strana, * Rómska občianska iniciatíva SR. * Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike, * Rómsky kongres Slovenskej republiky, * Strana demokratickej jednoty Rómov, * Strana integrácie Rómov na Slovensku, * Strana ochrany práv Rómov na Slovensku, * Strana Rómov Slovenska, * Strana rómskej koalície (SRK), * Strana Rómskej únie na Slovensku, * Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike, * Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku, * Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike. '''Aktívne sú: Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície – SRK, Strana rómskej únie na Slovensku.''' Ostatné registrované strany sú v likvidácii. [http://www.aktuality.sk/clanok/238537/romske-politicke-strany-na-slovensku-su-zbytocne-romovia-ich-nevolia/] == Rómovia a kresťanstvo == Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím [[Rímskokatolícka cirkev]], i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. [[Rímskokatolícka cirkev]], podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú [[Svedkovia Jehovovi]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská]] a [[Letničná cirkev]] – charizmatické hnutia na [[Spiš (región)|Spiši]]. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac darí Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí [[Poprad]]u s názvom Romani Archa, Slovo života v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]] a Radostné srdce v okolí [[Prievidza|Prievidze]].[http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo] Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.[http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518084832/http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html |date=2015-05-18 }} == Rómske mená == Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva. Z nich sa možno dozvedieť o niektorých priezviskách, ktoré po mnohých storočiach sa používajú aj dnes. Zmenil sa len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku už vtedy Rómovia mali priezviská, ako napríklad Farkaš, Herák a Oláh; na strednom Slovensku priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli frekventované priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa.<ref name="usv-dejiny" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0003.jpg|Róm z osady Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0004.jpg|Rómska osada Letanovský mlyn v roku 2002 Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0002.jpg|Rómska izba v roku 2002 Súbor:Khamoro Roma Festival 2007 Prague.jpg|Khamoro Roma Festival 2007 Praha Súbor:Romungro.jpg|Typický tanec Rómov v Maďarsku Súbor:Cigánsky tábor v Rumunsku.jpg|Rómsky tábor v Rumunsku Súbor:Gypsy3v2.jpg|Rómky Súbor:Vlah gypsy wear.JPG|Olašský Róm Súbor:Irish gypsies in Anglesey (6435402561).jpg|Írski Rómovia Súbor:GitanosAugustus.jpg|Rok 1917. Skupina srbských Cigánov, ktorá emigrovala do Spojených štátov. Súbor:Supplicants expulsion gypsies hi.jpg|Španielski Cigáni prosia kráľa Filipa III. zrušiť exilový zákon. Olej na plátne. 1872, autor Edwin Long. Súbor:Joseph Heicke - Wallachische Zigeuner.jpg|Valašskí Rómovia – obraz autora Josepha Heickeho Súbor:Bearded man, Granada, Spain (4332181558) (2).jpg|Róm zo španielskej Granady Súbor:Chisinau gipsies.jpg|Rómovia pri Kišineve, okolo roku 1900 </gallery> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Cigán]] * [[rómska osada]] * [[rómológia]] * [[Rómovia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Rómske príslovia|commonscat=Roma people|q_štítok=rómske príslovia}} == Externé odkazy == * [http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity] * [http://www.jekhetane-spolu.org/ Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydávajúce noviny Rómsky nový list – Romano nevo ľil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122151220/http://www.jekhetane-spolu.org/ |date=2014-01-22 }} * [http://www.gipsy.sk/ Gipsy.sk] * [http://www.mecem.sk/rpa/ Rómska tlačová agentúra – www.mecem.sk/rpa] * [http://www.romea.tv/ Romea TV – prvá rómska internetová televízia v Česku, založená v roku 2003] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110313105908/http://www.romea.tv/ |date=2011-03-13 }} * [http://www.dzeno.cz/?r_id=32 Rádio Rota – rómske internetové rádio] * [http://www.romove.cz Stránka – Rómovia v Česku – www.romove.cz] * [http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia Zaujímavosti zo života menšín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060629170808/http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia |date=2006-06-29 }} * [http://www.sozialfotografie.de/ Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau] * [http://www.rommuz.cz/ Muzeum romské kultury] v [[Brno|Brne]], [[Česko]] (po česky) * [http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 Rómsko-slovenský frazeologický slovník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081205203147/http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 |date=2008-12-05 }} * [http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2010-0312+0+DOC+XML+V0//SK Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov] * [http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov Subetnické členenie európskych Rómov] [[Kategória:Rómovia| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] srh6aeo28hxhpka8qt6ksx1kb2g4zfu 0 1599 8057783 8037609 2025-07-07T16:15:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057783 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Vedec |Meno = Albert Einstein |Rodné meno = |Portrét = Albert Einstein Head.jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = švajčiarsko-americký teoretický fyzik |Známy vďaka = [[špeciálna teória relativity|špeciálnej]] a [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórii relativity]], [[fotoelektrický jav|fotoelektrickému javu]], [[jednotná teória poľa|jednotnej teórii poľa]] |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = Spolková vysoká škola v Zürichu, <br />Univerzita v Zürichu |Akademický titul = |Vedecká hodnosť = |Ocenenia = '''1921''': [[Nobelova cena]] za fyziku – za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky; '''1925''': Coplayova medaila; '''1929''': Medaila Maxa Plancka |Dátum narodenia = [[14. marec]] [[1879]] |Miesto narodenia = [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] |Dátum úmrtia ={{duv|1955|4|18|1879|3|14}} |Miesto úmrtia = [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Národnosť = |Štátna príslušnosť= '''do 1896''': württemberská; <br />'''1896&nbsp;–&nbsp;1901''': bez príslušnosti; <br />'''od 1901''': švajčiarska; <br />'''1911&nbsp;–&nbsp;1912''': rakúska; <br />'''1914&nbsp;–&nbsp;1933''': nemecká; <br />'''od 1940''': americká (USA) |Poznámky = |Manželka = [[Mileva Marićová]] (1903&nbsp;–&nbsp;1919)<br />[[Elsa Einsteinová]] (1919&nbsp;–&nbsp;1936) |Manžel = |Partnerka = |Partner = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = Albert Einstein signature 1934.svg |Webstránka = |eMail = |Údaje = }} [[Súbor:Albert Einstein 1921 by F Schmutzer.jpg|thumb|Albert Einstein v roku 1921]] '''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]] [[Nemci|nemecko]]-[[aškenázski Židia|židovského]] pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. Predložil [[teória relativity|teóriu relativity]] a významne prispel k rozvoju [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], [[štatistická mechanika|štatistickej mechaniky]] a [[kozmológia|kozmológie]]. V roku [[1921]] mu bola za vysvetlenie [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená [[Nobelova cena za fyziku]]. Jeho teoretické práce&nbsp;–&nbsp;napriek rozšírenému názoru&nbsp;–&nbsp;hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe [[Jadrová zbraň|jadrovej bomby]] a [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]].<ref>Markus Pössel: ''[http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html ''Von E=mc² zur Atombombe''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430152747/http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html |date=2008-04-30 }}'' auf ''einstein-online.info'' vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.</ref> Po sformulovaní [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] v [[november|novembri]] [[1915]], sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii<ref>Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/541840.stm BBC-Artikel.]</ref>. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej [[inteligencia|inteligencie]] a [[génius|génia]]. V roku [[1999]] ho [[Time (týždenník)|časopis Time]] vybral ako ''Osobnosť storočia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golden | meno = Frederic | titul = Person of the Century: Albert Einstein | url = http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum vydania = 2000-01-03 | dátum prístupu = 2008-03-19 | vydavateľ = Time Inc. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060221080452/http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum archivácie = 2006-02-21 }}</ref> Keď sa v neskorších rokoch snažil vyriešiť problém zjednotenia prírodných síl, tzn. všetkých štyroch interakcií, pozorovaných v prírode – gravitačnej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (táto teória sa niekedy nazýva [[teória všetkého]]), neuspel, pretože v tom čase nik nemal dostatok poznatkov o týchto silách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Weinberg | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vysvetliť svet | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1491-5 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }} </ref> Na jeho počesť bola po ňom pomenovaná fotochemická jednotka&nbsp;EINSTEIN,&nbsp;chemický prvok&nbsp;[[einsteinium]]&nbsp;a planétka&nbsp;[[2001 Einstein|2001 Einstein.]] ==Život== === Mladosť === Narodil sa v Ulme vo [[Württemberské kráľovstvo|Württemberskom kráľovstve]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* [[1847]] - † [[1902]]), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku ''Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie''.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.</ref>, a Paulina, rod. Kochová (* [[1858]] – † [[1920]]). Rodina bola [[aškenázski Židia|židovská]], ale nedodržiavala židovské zvyky.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34&nbsp;f.</ref> Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku [[1881]] narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval [[latinská cirkev|katolícku ľudovú školu]] a na naliehanie matky sa učil hrať na [[husle|husliach]]. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal [[kompas]] a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli [[dyslexia|dyslexii]], hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre [[mozog|mozgu]] (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal [[Aspergerov syndróm]], poruchu [[Autizmus (porucha vývinu)|autistického spektra.]] Od roku [[1888]] navštevoval Einstein ''Luitpold-Gymnasium'', kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je&nbsp;pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy. === Štúdium === Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku [[1894]] sa rodina presťahovala z [[Mníchov]]a do [[Pavia|Pavie]] a neskôr blízkeho [[Miláno|Milána]]. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto [[29. december|29. decembra]] [[1894]] opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. {{ref|privatelives1}} {{ref|Mladosť}} Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej [[Polytechnika|Polytechnike]], dnes [[Eidgenössische Technische Hochschule]] (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásťapolročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete [[1895]] – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v [[Aarau]], kde nastúpil [[26. október|26. októbra]] 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku. Počas štúdia býval u rodiny profesora [[Jost Winteler|Josta Wintelera]] v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku [[1910]] sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ [[Michele Besso]] sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára [[1896]] sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri [[1896]] tu ukončil štúdium a získal [[maturita|maturitu]]. Začiatkom školského roka [[1896]]/[[1897]] začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu<ref>Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.</ref>, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do [[Olsberg]]u. Na rovnakú školu prestúpila aj [[Srbsko|Srbka]] [[Mileva Marić]]ová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného. V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári [[1902]]. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku [[1903]] zomrela na [[šarlach]], alebo bola daná na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]].<ref>Armin Hermann: ''Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.'' Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.</ref><ref>Frederic Golden: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html ''Einstein's lost Child''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010214020526/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html |date=2001-02-14 }}. Time, 26. September 1999.</ref> === Práca a doktorát === Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausene]] a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute |url=http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928123827/http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref>. Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''. Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²). === Vysokoškolský pedagóg === [[Súbor:Einstein deska.jpg|thumb|upright|left|Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912]] V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej univerzite. V roku [[1909]] sa stal docentom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Universität Zürich: Geschichte |url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum archivácie=2018-06-05 }}</ref> teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]]&nbsp;–&nbsp;[[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite. Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]]&nbsp;–&nbsp;[[1920]] starala. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam. === Všeobecná teória relativity === V roku [[1916]] uverejnil [[všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor (fyzika)|priestoru]], [[čas (fyzika)|času]] a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]]. Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetonskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied. === Odchod z Nemecka === Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, vstúpili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené mnohé občianske práva a slobody. V tom čase bol Einstein na svojom treťom dvojmesačnom turné hosťujúceho profesora v USA.<!--na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene--> S manželkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Európy ale dozvedeli sa, že nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka (Berlína) a že nacisti skonfiškovali jeho chatu a plachetnicu. V belgických [[Antverpy|Antverpách]] 28. marca 1933 na nemeckom konzuláte odovzdal pas, čím sa formálne vzdal nemeckého občianstva. Nacisti neskôr predali jeho čln a jeho chatu premenili na tábor [[Hitlerova mládež|Hitlerovej mládeže]]. V apríli 1933 nová nemecká vláda prijala zákony zakazujúce [[Židia|Židom]] zastávať akékoľvek oficiálne funkcie vrátane výučby na univerzite. 26. mája 1933 (a potom znova v júli) odišiel Einstein do Anglicka. Do októbra 1933 žil v prenajatom dome v [[De Haan]] v Belgicku, aby nakoniec odišiel s manželkou na [[Institute for Advanced Study]], [[Princeton University|Princeton]], [[New Jersey]] kde sa zamestnal ako učiteľ. V apríli a máji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jedným z vybraných 282 autorov) cieľom, na ktoré sa nemecké študentské zväzy zamerali pri [[Pálenie kníh nacistami|pálení kníh]]. Nacistický minister propagandy [[Joseph Goebbels]] 10. mája 1933 v Berlíne povedal: „židovský intelektualizmus je mŕtvy.“ Jeden nemecký časopis zaradil Einsteina na zoznam nepriateľov nemeckého režimu a ponúkol za neho odmenu 5 000 dolárov. Je smutné, že práve v tomto období vyvrcholil Einsteinov spor s [[Filip Lenard|Filipom Lenardom]], ktorý začal v roku 1920. Lenard s [[Johannes Stark|Johannesom Starkom]] budovali hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevrátil. V roku [[1936]] mu zomrela druhá manželka Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo. Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]<ref>Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.</ref>), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“<ref>[http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41751428.html ''BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers''] in: Der Spiegel vom 29. April 1974.</ref> a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[Urán (chemický prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní. === Posledné roky a smrť=== Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]]. Einstein zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla [[1955]] v nemocnici v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]]. Dôvodom úmrtia bola aneuryzma brušnej aorty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famous Patients, Famous Operations, 2002 - Part 3: The Case of the Scientist with a Pulsating Mass | url = https://www.medscape.com/viewarticle/436253?form=fpf | vydavateľ = medscape.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Einsteinovo telo sa po smrti dostalo k patológovi [[Thomas Stoltz Harvey|Thomasovi Stoltz Harveymu]], ktorý z neho bez povolenia rodiny vyňal mozog a zakonzervoval ho pre neurologické štúdium pre budúce generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NPR | odkaz na autora = | titul = The Long, Strange Journey of Einstein's Brain | url = https://www.npr.org/2005/04/18/4602913/the-long-strange-journey-of-einsteins-brain | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2005-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základe svojej poslendej vôle bolo Einsteinovo telo spopolnené a popol rozsypaný na neznámom mieste. Einstein odkázal svoj osobný archív, knižnicu a intelektuálny majetok [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]] v [[Izrael]]i. == Názory == Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husliach a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor. Einstein bol [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[pacifizmus|pacifista]] a s výhradami [[sionizmus|sionista]] (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti [[Chajim Weizmann|Chajima Weizmanna]] mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Izrael: Dějiny | vydavateľ = BB Art | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7257-740-9 | strany = 61 }}</ref> V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky [[Rakúsko|rakúskeho]] fyzika a filozofa [[Ernst Mach|E. Macha]] (1838&nbsp;–&nbsp;1916) či [[Baruch Spinoza|B. Spinozu]] (1632&nbsp;–&nbsp;1677). Neskôr začal byť [[materializmus|materialistom]] a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti [[indeterminizmus|indeterminizmu]]. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať. Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti [[gnozeológia|teórie vedeckého poznania]] pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba [[rozum]]om. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Albert+Einstein|meno=Albert Einstein}} === Vedecké === Do roku [[1907]] kompletné, neskôr výber (hlavne do roku [[1922]], po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu)) * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 4'' (1901): ** ''Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 8'' (1902): ** ''Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 9'' (1902): ** ''Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 11'' (1902): ** ''Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 14'' (1904): ** ''Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme'' * ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'', Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17'' (1905): ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040723021242/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf |date=2004-07-23 }}'' ('''O molekulárnou kinetickou teóriou tepla podnecovanom pohybe častíc rozpustených v pokojovej (stálej) kvapaline''') ** ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt'' ('''O heuristickom pohľade týkajúcom sa vzniku a premeny svetla''') ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf Zur Elektrodynamik bewegter Körper] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130110333/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf |date=2005-01-30 }}''('''O elektrodynamike pohybujúcich sa telies''') ** ''Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?'' ('''Závisí zotrvačnosť telesa od jeho obsahu energie (vnútornej energie)?''') * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 19'' (1906): ** Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia) ** '' Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky ''Investigations on the Theory of the Brownian Movement'' (1926)) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 20'' (1906): ** ''Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption'' ** ''Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 21'' (1906): ** ''Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 22'' (1907): ** '' Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i ** '' Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta'' ** ''Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“ '' * in: '' Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie'' (1907) ** Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 23'' (1907): ** ''Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips'' ** ''Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “ '' ** '' Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie'' * ''Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen '', prednáška (1907) v Berne * in: ''Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4'' (1908): ** ''Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen'' * in: ''Physikalische Zeitschrift'', Band 9 (1908): ** ''Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen'' * in: ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14'' (1908): ** ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung '' * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 26'' (1908) spolu s Jakobom Laubom: ** '' Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper'' * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 10 '' (1909): ** ''Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems '' ** ''Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung '' * in: ''Archives des sciences physiques et naturelles, 29 '' (1910) ** ''Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne '' (preložené z nemčiny) ** '' Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 33 '' spolu s Ludwigom Hopfom ** ''Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie '' ** '' Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld'' * ''Die Relativitäts-Theorie'', prednáška v Zürichu (1911) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 35 '' (1911) ** ''Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 38 '' (1911) ** '' Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes'' ** '' Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes'' ** '' Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “ '' ** '' Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham'' * ''Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation'', Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman) * '' Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie'', prednáška (1913) vo Frauenfelde * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 15 '' (1914) **$''Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie '' * in:''Vossische Zeitung '' (1914) ** ''Vom Relativitäts-Prinzip'' * in ''Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 '' (1915): ** ''Theoretische Atomistik'' ** ''Die Relativitätstheorie'' * '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme '', viaceré pramene (1915) * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1915) ** ''Zur allgemeinen Relativitätstheorie '' * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1916) ** ''Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 49'' (1916) ** ''Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie '' ('''Základy všeobecnej teórie relativity''') * in: ''Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18'' (1916) ** ''Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie'' * in: ''Physikalische Gesellschaft Zürich'' (1916) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung '' * in: ''Die Naturwisschenschaften'', Band 4 (1916): ** ''Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges '' * ''Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) '', Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917 * in: ''Physikalische Zeitschrift '' (1917) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung" * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften'' (1918) ** ''Die Gravitationswellen'' * in: '' Annalen der Physik und Chemie, Band 55'' (1918): ** ''Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1918) ** ''Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1919) ** '' Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?'' ** '' Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen'' * in: ''Naturwissenschaften, Band 7'' (1919) ** ''Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1920) ** ''Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen '' * ''Äther und Relativitätstheorie'', prednáška v Leidene (1920) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1921) ** ''Geometrie und Erfahrung '' ** '' Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie'' * ''The meaning of relativity '', 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1922) ** ''Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1924 a 1925) ** '' Quantentheorie des einatomigen idealen Gases '' a mnohé ďalšie === Zobrané spisy === * H. A. Lorentz: ''Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen'' ([[1913]]) – výber * Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: ''Collected papers of Albert Einstein '' (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky === Iné diela === * ''About Zionism: Speeches and Letters'' (preklad do angl. Sir Leon Simon) ([[1931]]) * ''Builders of the Universe'' ([[1932]]) * spolu so Sigmundom Freudom: ''Warum Krieg?'' (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) ([[1933]]) * spolu s Leopoldom Infeldom: ''The Evolution of Physics'' ([[1938]]) * ''The World As I See It'' (preklad do angl. Alan Harris) ([[1949]]) * ''Out of My Later years'' ([[1950]]) == Bibliografia == * Edmund Blair Bolles (2004). ''Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.'' ISBN 0-309-08998-0 * Ronald W. Clark (1971). ''Einstein: The Life and Times''. ISBN 0-380-44123-3 * Abraham Pais (1982). ''Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein''. ISBN 0-19-520438-7 * John Stachel, ''Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics'', Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1 * Peter D. Smith, ''Einstein (Life & Times Series)'', Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2 * Martinez, Alberto A. ''Physics World'', April 2004. [http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 "Arguing about Einstein's wife"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060108061728/http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 |date=2006-01-08 }} * [http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm The Origins of the Russell-Einstein Manifesto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061010130809/http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm |date=2006-10-10 }}, by Sandra Ionno Butcher, March 2005 * {{note|privatelives1}}{{note|privatelives2}}{{cite book|author=Roger Highfield, Paul Carter|title=The Private Lives of Albert Einstein|publisher=faber and faber, London, Boston|year=1993|ID=ISBN 0-571-17170-2 (US ed. ISBN 0-312-11047-2)}} * {{cite book|author=Clifford A. Pickover|title=Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture) |publisher=Smart Publications|year=[[August]], [[2005]]|ID=ISBN 1-890572-17-9 }} * {{note|Mladosť}}{{cite book| author=Dord Krstić|title=Mileva&Albert Einstein|publisher=Didakta d.o.o. Radovljica|year=2004|ID=ISBN 961-6530-08-9}} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Albert Einstein|q=Albert Einstein|commonscat=Albert Einstein}}. == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * S. Morgan Friedman, "[http://www.westegg.com/einstein/ Albert Einstein Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080903165108/http://www.westegg.com/einstein/ |date=2008-09-03 }}" * ''Zvukové úryvky známych výrokov: '' [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram Atómová energia] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131730/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram |date=2005-04-15 }}, [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram Preteky v zbrojení] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131729/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram |date=2005-04-15 }} (Z archívu časopisu Time) * [http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Einstein.html MacTutorova história Einsteina] * [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/press.html Nobelova cena za fyziku v roku 1921]&nbsp;–&nbsp;[http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/index.html Albert Einstein] * [http://www.muppetlabs.com/~breadbox/txt/al.html Teória relativity v krátkych slovách]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.idsia.ch/~juergen/einstein.html Významné okamihy v Einsteinovom živote od Jürgena Schmidhubera] * [https://web.archive.org/web/20040810044240/http://foia.fbi.gov/foiaindex/einstein.htm FBI files]&nbsp;–&nbsp;vyšetrovanie ohľadne spolupráce s Komunistickou stranou. * [http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html Obrázky Einsteinovej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051108205359/http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html |date=2005-11-08 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/nova/einstein/ NOVA&nbsp;–&nbsp;Einstein] * [http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ Einsteinova žena] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150512054746/http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ |date=2015-05-12 }}: Mileva Maričová * [http://dir.salon.com/people/feature/2000/07/06/einstein/index.html Podvádzal Einstein?] * [http://www.alberteinstein.info/ Oficiálny online Einsteinov archív]&nbsp;–&nbsp;3&nbsp;000 dokumentov * [http://reference.allrefer.com/encyclopedia/E/Einstein-1.html Život Alberta Einsteina] * [http://www.albert-einstein.org/ Archív Alberta Einsteina] * [http://www.einstein.caltech.edu/ Projekt Einsteinových prác] * [http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein žijúci Einstein na stránkach Planckovho fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060114140956/http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein |date=2006-01-14 }} * [http://www.aip.org/history/einstein/index.html Einstein na stránkach Amerického fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125123930/http://www.aip.org/history/einstein/index.html |date=2005-11-25 }} * [http://www.amnh.org/exhibitions/einstein/index.php Einstein v Americkom Múzeu prírodnej histórie] *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * [http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html Einsteinova chladnička] {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Albert Einstein| ]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Teoretickí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Nemeckí socialisti]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Švajčiarski filozofi]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Kozmológovia]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Vegetariáni]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ulmu]] [[Kategória:Osobnosti na poľských poštových známkach]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Zürichu]] 1wpz2tsbzhmk8mg6tutep988c3ckkb9 0 3598 8058069 7869120 2025-07-08T09:44:30Z 103.214.119.152 /* Externé odkazy */ 8058069 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of India 1906 (Calcutta Flag).svg|náhľad|Vlajka Kalkaty]] [[Súbor:Kolkata map.jpg|náhľad|mapa [[India|Indie]]]] '''Kalkata''' alebo '''Kolkata''' (do roku 2000 '''Calcutta''', bengálsky কলকাতা {{audio|Hi-Kolkata.ogg|Bengálska výslovnosť}} {{audio|Hi-Calcutta.ogg|Indická výslovnosť}}) je hlavné mesto štátu [[Západné Bengálsko]], ktorý je súčasťou [[India|Indie]]. Je tretie najväčšie mesto Indie (hneď po [[Bombaj]]i a [[Čennai]]), samotné mesto má 4,6 mil. obyvateľov, aglomerácia vyše 15,6 miliónov (poznámka: toto je oficiálne číslo obyvateľov, ktorí majú „strechu nad hlavou“, miestni obyvatelia hovoria o 18 – 20 mil.) == Dejiny == Zakladateľ mesta [[Job Charnock]] († 1693) v auguste v roku [[1690]] si prenajal od predkov Roy Chowdhryovcov dedinu ''Sutanati'' (Sutanuti), v ktorej vystaval pevnosť Fort William. Hneď po dostavaní pevnosti (1699) spojil so Sutanati dve okolité dediny ''Govindpur'' (Gobindapur) a ''Kalikagate'' (Kolkata) a vytvoril tak prosperujúce mesto Kalkata. V Kalikagate bol starý chrám bohyne Kálí, nazývaný ''Kalikutir'', a predpokladá sa, že Job Charnock dal Kalkate meno práve podľa tohto chrámu. Tento chrám je dodnes významné kultúrne hinduistické centrum. V roku [[1780]] James Hicky začal vydávať prvé noviny ''The Bengal Gazzette''. O 4 roky neskôr Kalkata začala vydávať svoje prvé noviny s názvom: ''The Calcutta Gazzette''. V roku [[1814]] v Kalkate založené prvé moderné múzeum v Ázii. Od [[1839]] do [[1847]] tu bola postavená prvá katolícka katedrála sv. Pavla. V roku [[1854]] bola postavená prvá [[železnica]] v Indii z Kalkaty do Hooghly. V roku [[1857]] si mesto vyslúžilo prezývku Mesto palácov. Už v tom čase boli postavené Court House, Government House, katedrála sv. Pavla, Writers Building. V 70. tich rokoch 19. storočia dôležitosť mesta Kalkaty začína klesať tým, že dostala tri rany: otvorenie [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]], založenie mesta [[Bombaj]] a ukončenie obchodu s ópiom (najväčší vývoz do Číny). Definitívne sláva Kalkaty, hlavného mesta Britskej Indie končí rokom [[1911]], potom Angličania presúvajú koloniálne hlavné mesto Indie do [[Dillí]]. Angličania síce stratili politickú moc, ale nie ekonomickú a mesto ako-tak prosperovalo až do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[9. august]]a [[1975]] začala vysielať prvá televízna stanica ''DoorDarshan''. V roku [[1984]] bolo postavené v Kalkate prvé metro v Indii. Dnes metro má 17 staníc. V roku [[1995]] sa zavádza prvý servis na [[Mobilný telefón|mobilné telefóny]]. V roku [[1997]] v Kalkate zomiera [[Matka Tereza]] (* 1929). [[1. január]]a [[2001]] Kalkata zmenila oficiálny názov mesta na '''Kolkata''' (je to priblíženie sa k bengálskej výslovnosti). == Jazyk == [[Súbor:Strajk1.JPG|náhľad|Štrajk v uliciach Kalkaty, ktorý je priam na pravidelnom dennom programe]] V Kalkate je povinná školská dochádzka, v ktorej sa učia: [[hindčina|hindčinu]], [[angličtina|angličtinu]] a [[bengálčina|bengálsky jazyk]]. [[Móhandás Karamčand Gándhí|Mahátma Gándhí]] túžil zjednotiť jazyk celej Indie a odporúčal jazyk [[hindčina|hindi]]. Južná India to do dnes neprijala. Anglický jazyk sa miestni obyvatelia učia už od čias britskej kolonizácie, a bengálčina je oficiálny jazyk Kalkaty, ale miestni obyvatelia zväčša rozprávajú [[nepálčina|nepálsky]]. == Mesto == [[Súbor:The Howrah Bridge, Kolkata, India.jpg|náhľad|Most Howrah – postavený angličanmi v roku [[1943]]]] Mesto je [[verejná správa|správne]] stredisko Západného Bengálska. Kalkata vždy bola a je kultúrnou metropolou Západného Bengálska. Sú tu tri [[univerzita|univerzity]]. V Kalkate sa narodili a žili slávni indickí spisovatelia. [[Rámakrišna]] tu došiel k osvieteniu. Rozpadajúce sa budovy a jednotvárne ulice vyvolávajú zlý prvý dojem. Ale je potrebné zostať v meste pár dní. Človek neskôr zistí, že je to fascinujúce mesto – mesto náboženstiev, rôznych vplyvov a štýlov. Kalkata je emocionálne náročné mesto. Je ťažké zostať stáť bokom. Mesto dáva výnimočné a trvalé nároky na zmysly: [[farba|farby]], pouličný život, úpadok mesta; pachy, [[vegetácia]], stoky, továrne, pouličné varenie (vôňa bengálskych sladkostí a [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]), podivná príchuť [[vzduch]]u; zvuky áut, pouličných predavačov, zvuky písacích strojov, vrán, hádiek, detských [[hra|hier]] a nemôžeme zabudnúť aj na dotyk – dotyk druhých [[človek|ľudí]] a občas [[Koza|kozy]] alebo posvätnej [[krava (náboženstvo)|kravy]]. Mapy mesta nám môžu pomôcť iba sa orientovať, ale nie spoľahnúť sa na názvy ulíc, nakoľko ulice mesta sa od 60. rokov minulého storočia menia až do dnešných dní, ale dodnes mnohé ulice používajú oba názvy (dokonca kalkaťania používajú ešte ďalší názov ulice, ktorý vraj je najpôvodnejší). Preto človek ak chce nájsť napríklad ulicu ''Rafi Ahmed Kidwai Street'', musí s ňou hľadať aj ''Wellesley Street''. A ak domorodec pozná iba pôvodný názov, pomôže nám už iba hľadať známe budovy v konkrétnej časti (v tomto prípade Majestic cinema, alebo Muslim institute) == Mosty == Cez Kalkatu preteká rieka [[Hooghly]]. Pre [[Ind]]ov je to posvätná rieka, je to „vlas Matky Gangy“. V roku [[1943]] cez rieku postavili prvý '''[[most]] Howrah''' (''Howrah bridge – Rabindra Setu''), dovtedy bola premostená pontónmi. Most je dlhý {{m|705|m}} a vysoký {{m|97|m}}. V roku [[1993]] postavili cez rieku Hoogly '''druhý most''' (''second Howrah bridge – Vidyasagar Setu''), ktorý patrí so siedmimi miliónmi ľudí a sto tisícmi áut, ktorí denne po ňom prejdú, medzi najfrekventovanejšie mosty na svete. Dnes už je rovnako ako prvý most neúmerne preťažený. Je zároveň tretím najväčším konzolovým mostom na svete. Stavba mostu trvala 15 rokov. Most je dlný {{m|457|m}} (medzi pilierami) a vysoký {{m|127|m}}. == Univerzity == * Bengálska Technická univerzita (založená v roku 1856) * Kalkatská Univerzita (založená v roku 1857) * Univerzita Jadavpur (založená v roku 1905) == Doprava == [[Súbor:riksa v kalkate.jpg|náhľad|Rikše v uliciach Kalkaty pred chrámom Káli.]] V Kalkate sa na prepravu ľudí a materiálu používajú: * '''Rikše''' – Kreslo pre 2 až 3 osoby na veľkých kolesách, ktoré ťahá ľudská sila. Prvé indické [[rikša|rikše]] neboli v Kalkate, ale sa používali v [[himaláje|Himalájach]] ([[1880]]). V Kalkate sú až od roku [[1900]], kde mohli prepravovať iba náklad. Až [[1914]] bolo dovolené prevážať ľudí. V roku [[1939]] mesto rozhodlo, že bude udeľovať licenciu maximálne pre 6 000 ríkš. Ale do 80-tych rokov stúpol počet ríkš na 50 000. ''Cena 2 až 3 rupie.'' * '''Cyklorikše''' – Prevážajú 2 až 3 osoby. Je to [[bicykel]] spojený s rikšou. Cyklorikše na prevoz nákladu majú namiesto rikše vozík o veľkosti {{m|1.5|m}} × {{m|2|m}}. ''Cena 3 až 4 rupie.'' * '''Autorikše''' – Je to [[dvojtaktný motor|dvojtaktný]] [[motocykel]] pre 3 – 6 osôb na troch kolesách, zakrytý plachtou. Výhradný výrobca autoríkš je firma ''Bajaj''. Autorikše sú vybavené niekoľkými klaksónmi a audio-technikou, ktorá je veľmi hlučná. Ľudská tvorivosť je tu nevyčerpateľná: Autorikše plne vymaľované, a majitelia si do autoríkš vkladajú svoje [[Boh|božstvá]]. ''Cena 5 až 7 rupií.'' * '''Skútre, motorky''' – prevládajú tu značky Honda Hero a Bajaj * '''Autá''' – Miestne cesty sú plné osobných áut (najviac azda ''Ambasador'' a ''Tata''). Aj keď miestne komunikácie sú stavané ako dvojpruhové, často jazdia vedľa seba aj tri autá alebo, ak je to možné, aj viac. Maximálna rýchlosť je {{km|40|m}}/h. Taxíky sa líšia od áut tým, že sú celé žlté a cez stred majú čierny pás, v ktorom je napísané číslo taxíka. ''Cena taxíka je rôzna'', lebo sa zjednáva, výhodnejšie je predplatiť si taxislužbu, ktorú je možné nájsť v hoteloch či staniciach. Odporúča sa dať si vypočítať jednu trasu taxíkom (a zaplatiť dohodnutú cenu na konci) nakoľko taxikári používajú dva systémy taxametrov. Zvykom je, že cena sa zdvojnásobuje (oproti taxametru) + 20% + batožina. * '''Minibusy''' – chodia poväčšine nadmernou rýchlosťou (mimochodom v Kalkate je najvyššia dovolená rýchlosť {{km|40|m}}/h) po "náhodných" trasách, ktoré momentálne sú priepustné. Minibusy sú vymaľované na hnedo a na boku majú napísané cieľové stanice ktoré sú v bengálčine. * '''[[Autobus]]y''' / '''[[Električka|električky]]''' – Mzda šoféra a sprievodcu, ktorý vyberá peniaze za cestu, závisí od počtu pasažierov. Autobusy a električky po svojich trasách chodia veľmi často. CTC (Calcutta Transport Corporation) má rozdelené linky na minimálne 3 kategórie. Pred bengálskym číslom linky človek musí a rozoznať znak E – tzv. executive (tzv. "rýchly") alebo znak S – special (iba na vybrané miesta), inak si priplatí na cestovnom. Teda problémom je azda len to, že človek buď musí rozumieť bengálsky (nápis trasy), alebo musí veľmi dobre počúvať, kam autobus ide, lebo sprievodca stojí vo dverách a stále dookola kričí cieľovú zastávku, tretím problémom už je len „nastúpiť“ do autobusu, či električky. Nastupuje sa doslovne za jazdy (na križovatke idú autobusy a električky najpomalšie – tam je to pre Európana najjednoduchšie). ''Cena 3 – 4 rupie podľa vzdialenosti''. * '''[[Metro]]''' – Podľa ruských návrhov je to prvé postavené (1984) a používané metro v Indii. Metro je na indické pomery kvalitné a čisté – je priamym protikladom kalkatských ulíc. Metro chodí presnejšie ako indické vlaky ale iba 14 hodín denne (v nedeľu len poobede 6 hodín). ''Lístok stojí 4 a 8 rupií podľa vzdialenosti''. * '''[[Vlak]]''' – Vlaky používajú širokorozchodné koľaje. V Kalkate sú 2 veľké stanice (stanica Howrah a Sealdah), ostatné sú veľmi husto roztrúsené po meste, čo uľahčuje prevoz ľudí na miesta, kde nejazdí metro, alebo iný dopravný prostriedok. ''30 min. jazda vyjde na 4 – 6 rupií''. * '''[[Loď]]''' – Kalkata má významný svetový prístav. * '''[[Letisko]]''' – {{km|20|m}} od mesta Kalkata je medzinárodné letisko (NSCBI – ''Netaji Subhash Chandra Bose International Airport''), ktoré sa nachádza v časti mesta Dum Dum, neslávne preslávenej tým, že sa tu počas [[Búrska vojna|búrskej vojny]] vyrábali dnes zakázané [[poloplášťová strela|expanzné strely]], ktoré dostali meno po tejto štvrti (''Dum dum''). == Osobnosti == Osobnosti, ktoré sa narodili alebo žili v Kalkate: * [[Matka Tereza]] – bola rehoľná sestra zakladateľka rádu ''Kongregácie misionárok lásky''. Rád pomáhal najchudobnejším obyvateľom mesta. Získala Nobelovu cenu za mier. * [[Rabíndranáth Thákur|Thákur Rabíndranáth]] (Tagore) – Indický filozof, súčasník získal Nobelovu cenu za literatúru. * [[William Makepeace Thackeray]] – spisovateľ * [[Ráj Satjadžít]] – filmový režisér * [[Vivékánanda|Swami Vivekananda]] – (* 12. január 1863 – † 4. júl 1902) indický jogín, filozof. * [[Amartya Sen]] – ekonóm. Získal ''Cenu Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela''. * a mnohí ďalší. == Pozoruhodnosti == [[Súbor:Victoria Memorial and Gardens 2, Kolkata, India.jpg|náhľad|Victoria memorial]] * '''Viktóriin pamätník''' – je najstaršou pamiatkou po britskej nadvláde. V tejto budove, obloženého z makranského mramoru, býval britský [[vicekráľ]] do roku 1947, kým bola India súčasťou britského impéria. Budova má bielu lesklú kopulu, na ktorej je 5 metrov veľký bronzový anjel (súčasná miestna (socialistická) vláda sa snaží presvedčiť návštevníkov, že ide o bronzovú sochu víťazstva). V budove je 25 galérií kde sú spomienky na britský imperializmus. Najväčšiu pozornosť v tejto budove dnes priťahuje [[klavír]] z ružového dreva, na ktorom kráľovná [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktória]] hrávala ako dieťa (no nikdy v tejto budove nebola). Pred budovou je veľká socha znázorňujúca sediacu kráľovnú. Existujú už 30 rokov pokusy o zmenu názvu tohto monumentu, zatiaľ bezúspešne. * '''Chrám bohyne Kálí''' (''Kalighat''). Známe [[hinduizmus|hinduistické]] pútnické miesto. Do roku 1972 sa tu vykonávali ľudské obete. Dnes tu každé ráno obetujú [[koza|kozu]]. * Most '''Howrah''' – šiesty najväčší konzolový most na svete (prvý je [[Pont de Québec]]). * '''Vidyasagar setu''', ktorý je dizajnovo veľmi podobný s [[Golden Gate Bridge]] v [[San Francisco|San Franciscu]]. [[Súbor:St Paul's Cathedral, Kolkata.jpg|thumb|Katedrála sv. Pavla]] * '''Katedrála sv. Pavla''' – postavená v roku 1847 majorom W. N. Forbesom. Vo svojej dobe bolo rozpätie katedrálnej strechy najväčšie na svete ({{m|75|m}} × {{m|24|m}}). Pôvodná veža bola zničená zemetrasením v roku 1897. V roku 1934 budova bola zrekonštruovaná podľa vzoru katedrály v Canterbury. * '''[[Planetárium (budova)|Planetárium]] Birla''' – ktoré patrí medzi najväčšie v [[Ázia|Ázii]]. Vstup od 15 rupií. * '''City of joy''' – pozostáva z rozostavaných panelových domov, ešte z čias britskej správy, dnes obytná štvrť. Podľa tejto časti pomenoval francúzsky spisovateľ [[Dominique Lapierre]] svoju známu knihu. * Sídlo '''navába z Muršidábádu''' – dnes už zanedbaná budova na ulici Park Street. * '''Eden gardens''' – záhrada vytvorená v roku [[1840]]. * '''Botanická záhrada''' – záhrada vytvorená v roku 1786. * '''Zoological gardens''' – otvorená [[1. január]]a [[1876]] princom z Walesu * '''New market''' (Sir Stuart Hogg Market) – červená budova, ktorá je neďaleko indického múzea, v ktorej sa dá kúpiť hádam všetko... Založená v roku 1874 [[Súbor:Indian Museum, Courtyard, Kolkata, India.jpg|thumb|Indické múzeum]] * '''Indické múzeum''' – postavené v roku 1875 na ulici Jawaharlal Nehru Road (je možné tam vidieť prírodopisné, umelecké a archeologické zbierky) – kalkatské múzeum je jedno z najväčších múzeí v Ázií. Vstupné 150 rupií. * '''Shaheed minar''' – pamätník mučeníkov postavený v roku 1828 na pamiatku Davida Ochterlona, ktorý zvíťazil v nepálskych vojnách (1814 – 1816). {{m|50|m}} vysoký minaret je postavený v bohatej štvrti na konci Maidanu. Stavba je kombináciou architektúry Tureckej, Egyptskej a Sýrskej. Stavba minaretu začala v roku 1828. * '''Fort William''' – dnes už nenápadná pevnosť postavená Jobom Charnockom na brehu rieky Hooghli. Verejnosť môže vidieť iba niektoré časti budovy, nakoľko budova patrí vojskám Estern Command. Budova pomenovaná na počesť kráľa [[William III.|Williama III]]. * '''Nehru Children's Museum''' – múzeum zamerané na hindusitickú klasiku (hračky, bábky, obrázky) * '''Akadémia výtvarných umení''' (Academy of Fine Arts) – výstava súčasného bengálskeho umenia. Rovnako je tu stála výstava veľkých umelcov (napr.: [[Rabíndranáth Thákur]]). * '''Hlavná pošta (GPO)''' – postavená v roku 1868 na mieste pôvodnej pevnosti Fort William, ktorú zničil Siradžuddaula. * '''Writer's Building''' – dnes sídlo vlády Západného Bengálska. Pôvodné určenie budovy – ubytovňa pre úradníkov tzv. pisárov postavená v roku 1780. == Priemysel == Priemysel je najmä textilný, strojársky, chemický a potravinársky. Najdôležitejšia je výroba lodí a [[juta|juty]]. Vznik nového štátu [[Bangladéš]] v roku [[1971]] pripravil Kalkatu o zdroje surovín, na ktorých stál miestny priemysel. Mnohí sa dodnes snažia žiť zo zvyškov mesta, žijú v [[slum]]och, ktoré sú azda najväčšie v Indii. === Film === S Kalkatou je spojený vznik indického filmového priemyslu. V roku [[1897]] v kine ''Star'' bol po prvýkrát v [[India|Indii]] premietnutý film '''Panorama of Calcutta'''. V okolí Kalkaty sú známe tzv. pojazdné kiná, ktoré chodia z dediny do dediny a pre chudobných je to vlastne najlacnejšia zábava, ktorú si môžu dovoliť (2 – 3 rupie). '''City of joy''' (Mesto radosti, 1992) v hlavnej úlohe [[Patrick Swayze]]. Obraz slumov v Kalkate. Samotný kalkatčania hovoria, že tento film skresľuje reálnu skutočnosť mesta. == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Karol Nižňanský]] (* [[1919]]{{--}}† [[1984]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár (misionárom bol 46 rokov; India, USA). == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Kalkata|q=Kalkata|commonscat=Kolkata}} == Externé odkazy == ''(prevzaté z anglickej wiki)'' * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/from_our_own_correspondent/881148.stm Calcutta's revival] * [http://www.ess.co.at/GAIA/CASES/IND/CAL/CALmain.html Not the City of Joy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190107040134/http://www.ess.co.at/GAIA/CASES/IND/CAL/CALmain.html%20 |date=2019-01-07 }} * [http://www.calcuttaweb.com Calcuttaweb.com] – Informácie o Kalkate * [http://www.calcuttaweb.com/history.shtml History of Calcutta on calcuttaweb.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070510193408/http://www.calcuttaweb.com/history.shtml |date=2007-05-10 }} * [http://www.bengalweb.com/hist/histframe.html History of West Bengal and Calcutta] * [http://www.bengalonthenet.com Bengalonthenet.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050829031350/http://bengalonthenet.com/ |date=2005-08-29 }} * [http://www.bengalweb.com Bengalweb.com] * [http://www.westbengal.com/calcutta Westbengal.com] * [http://www.thestatesman.net The Statesman] * [http://www.telegraphindia.com The Telegraph] * [http://www.kolkatabeckons.com Kolkata Beckons] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130611072833/http://www.kolkatabeckons.com/ |date=2013-06-11 }} * [http://cityofpalaces.tripod.com Calcutta: City of Palaces] * [http://www.banglalive.com Banglalive.com] * [http://calcutta.usconsulate.gov/wwwhmhis.html Consulate of the United States of America] * [https://kolktafatafat.com/ Calcutta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201027234549/https://cafekolkata.com/ |date=2020-10-27 }} – Fórum * [http://www.bixee.com/index.php?l=kolkata&st=1 Jobs in Kolkata] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111212005746/http://www.bixee.com/index.php/?l=kolkata&st=1 |date=2011-12-12 }} * [http://www.mohunbaganclub.com National Club of India, Situated at Kolkata] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210430192856/http://www.mohunbaganclub.com/ |date=2021-04-30 }} {{Mestá v Indii}} [[Kategória:Kalkata| ]] [[Kategória:Mestá v Indii]] hdh4dweysgyap0bqcce0hwliy17kc0k 0 4316 8057956 8057646 2025-07-07T22:59:00Z Andrej-airliner 43530 8057956 wikitext text/x-wiki {{Júl}} {{Deň v roku|188|[[Oliver]]}} == Udalosti == [[Súbor:Joan of Arc miniature graded.jpg|náhľad|upright|[[Jana z Arku]]]] * [[1124]] – [[Feničania|fenické]] mesto [[Súr (Libanon)|Tyros]] kapitulovalo po obliehaní [[Križiacka výprava|križiackym vojskom]] pozostávajúcim z franskej pechoty a benátskeho námorníctva<ref>Setton, Kenneth M. – Zacour, Norman P. – Hazard, Harry W. ''A History of the Crusades: The Impact of the Crusades on the Near East''. Madison, WI : University of Wisconsin Press, 1985. ISBN 0299091406, p. [http://books.google.sk/books?id=tgfMNfBIgSwC&pg=PA390 390].; Hazard, Harry W. (ed.). ''A History of the Crusades : The fourteenth and fifteenth centuries''. Madison, WI; London : University of Wisconsin Press, 1975. ISBN 0299066703, p. 668.; William, archbishop of Tyre. ''A History of Deeds Done Beyond the Sea. Translation & annotation Emily Atwater Babcock''. New York, NY : Octagon Books, 1976. ISBN 0374903204, p. 21. (poznámka pod čiarou č. 32). ''„It seems strange that William should have errared in the date of the capture of his archiepiscopal city. The astronomical statement of Fulcher yields July 7, 1124, with whih most of the Arabic sources, including Qalanisi, agree...“''</ref> * [[1456]] – vo veľkej sále arcibiskupského paláca v [[Rouen]]e bol vynesený rozsudok obnoveného procesu s [[Jana z Arku|Janou z Arku]], ktorým sa anuloval pôvodný rozsudok z roku 1431, na základe ktorého bola Jana z Arku upálená; [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] Jany z Arku bola prijatá s oslavami vo viacerých francúzskych mestách (pri vynesení rozsudku bola symbolicky roztrhaná kópia zápisnice pôvodného súdneho procesu a napr. [[27. júl]]a sa konala oslava v [[Orléans]]e)<ref>Le Brun de Charmettes, Philippe Alexandre. ''Histoire de Jeanne d'Arc''. T. IV. Paris : A. Bertrand, 1817. [[Online Computer Library Center|OCLC]] [http://www.worldcat.org/oclc/8443774 8443774], p. [http://books.google.sk/books?id=exszAQAAMAAJ&pg=PA402 402].; Pernoud, Régine. ''The Retrial of Joan of Arc : The Evidence at the Trial for Her Rehabilitation, 1450-1456''. New York, NY : Harcourt, Brace, 1955. [[Online Computer Library Center|OCLC]] [http://www.worldcat.org/oclc/1338471 1338471], p. 247.; Pernoud, Regine – Clin, Narue-Veronique – Wheeler, Bonnie. ''Joan of Arc : Her Story''. Palgrave Mamillan, 1999. ISBN 0312227302, p. [http://books.google.sk/books?id=rwNkZ6j0MawC&pg=PA158 158].</ref> * [[1520]] – ustupujúci španielski [[Conquista|conquistadori]] pod vedením [[Hernando Cortés|Hernanda Cortésa]] porazili početnejšie aztécke vojsko v [[Bitka pri Otumbe|bitke pri Otumbe]]<ref>Robinson, Charles M. ''The Spanish Invasion of Mexico 1519-1521''. Oxford : Osprey Publishing, 2003. ISBN 1841765635, pp. [http://books.google.sk/books?id=LnOJXS5bv24C&pg=PA54 54]-[http://books.google.sk/books?id=LnOJXS5bv24C&pg=PA55 55].; Marley, David. ''Wars of the Americas : A Chronology of Armed Conflict in the Western Hemisphere, 1492 to the Present''. Volume 1. 2nd edition. Santa Barbara, CA : ABC-CLIO, 2008. ISBN 9781598841008, p. [http://books.google.sk/books?id=DkgGVTOr2EsC&pg=PA30 30].</ref> * [[1807]] – [[tylžský mier]] uzavretý medzi Francúzskom a [[Ruská ríša|Ruskom]] ([[9. júl]]a aj s [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]]) ukončil vojnu štvrtej protinapoleonskej koalície * [[1846]] – [[mexicko-americká vojna]]: o 7:30 miestneho času sa 85 príslušníkov [[United States Marine Corps]] a 165 námorníkov [[United States Navy]] vylodilo na pobreží hlavného mesta mexickej provincie [[Alta Kalifornia]] – [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]] – ktoré za tri hodiny bez odporu obsadili, pričom ich veliteľ komodor [[John D. Sloat|John Drake Sloat]] vyhlásil teritoriálny nárok Spojených štátov na územie Kalifornie<ref>Garner, William Robert. ''Letters from California, 1846-1847''. Berkeley, CA; Los Angeles, CA; London : University of California Press, 1970. ISBN 0520015657, [http://books.google.sk/books?id=lo0moQ_PYPcC&pg=PA38 p. 38].; United States Marine Corps. In Tucker, Spencer (ed.). ''The Encyclopedia of the Mexican-American War''. Volume I. A – L. Santa Barbara, CA : ABC-CLIO, 2013. ISBN 9781851098538, p. [http://books.google.sk/books?id=FZVQcZpic-8C&pg=PA683 683].; Marley, David. ''Wars of the Americas : A Chronology of Armed Conflict in the Western Hemisphere, 1492 to the Present''. Volume 1. 2nd edition. Santa Barbara, CA : ABC-CLIO, 2008. ISBN 9781598841008, p. [http://books.google.sk/books?id=DkgGVTOr2EsC&pg=PA753 753].</ref> * [[1917]] – princ [[Georgij Jevgenievič Ľvov]] po zosadení cára zostavil dočasnú ruskú vládu * [[1919]] – zánik [[Slovenská republika rád|Slovenskej republiky rád]] * [[1930]] – začala sa výstavba priehrady Boulder Dam (dnes [[Hoover Dam]]) * [[1937]] – [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] využilo [[incident na moste Marca Pola]] ako zámienku na rozpútanie [[druhá čínsko-japonská vojna|druhej čínsko-japonskej vojny]] * [[1944]] – [[druhá svetová vojna]]: [[United States Army Air Forces|americké vzdušné sily]] [[bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|bombardovali]] [[Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom|Škodove závody]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], kde sa vyrábali delá a letecké motory, zahynulo 16 ľudí * [[1945]] – v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]] sa začal (dvojdňový) prvý celoslovenský zjazd [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], na ktorom 446 delegátov okresných a miestnych organizácií a viacero ústredných, okresných a miestnych funkcionárov strany zvolilo [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]] za predsedu strany<ref>Syrný, Marek. ''Slovenskí demokrati '44-48. Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944-1948''. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2010. ISBN 978-80-970238-5-0, s. 45-49.</ref> * [[1947]] – [[United States Army Air Forces|americké vzdušné sily]] začali vyšetrovať [[Roswellský prípad|haváriu UFO pri Roswelli]], neskôr identifikované ako časť experimentálneho vojenského výškového balóna * [[1954]] – prvé vysielanie piesne [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]] v rádiu * [[1976]] – kozmická sonda [[Viking 2]] vstúpila na obežnú dráhu okolo [[Mars]]u * [[1978]] – [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]] získali nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] * [[1985]] – pri príležitosti 1 100. výročia úmrtia [[Metod (svätec)|svätého Metoda]] sa na Velehrade zišlo mohutné zhromaždenie veriacich * [[1991]] – [[občianska vojna v Juhoslávii]]: skončila sa [[vojna v Slovinsku|desaťdňová vojna za nezávislosť]] [[Slovinsko|Slovinska]] proti zvyšku [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] * [[2004]] – vypršala platnosť posledného patentu na [[algoritmus]] [[komprimácia dát|komprimácie dát]] [[LZW]] (v [[Kanada|Kanade]]) * [[2005]] – [[Výbuchy v Londýne 7. júla 2005|séria výbuchov]] v dopravnej sieti [[Londýn]]a (zahynulo 56 ľudí vrátane štyroch [[Terorizmus|teroristov]] a 700 osôb bolo zranených) * [[2007]] – na všetkých [[kontinent]]och Zeme sa odohral koncert [[Live Earth]] * 2007 – bol vyhlásený zoznam [[Nových sedem divov sveta]] * [[2009]] – pohreb [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]] == Narodenia == [[Súbor:ARTIST INTERVIEW - Ringo Starr (Former the Beatles) exclusive interview 0-14 screenshot (portrait crop).jpg|náhľad|upright|[[Ringo Starr]] (* 1940)]] [[Súbor:Joe sakic.jpg|thumb|upright|[[Joe Sakic]] (* 1969)]] [[Súbor:Bérénice Bejo Cannes 2016.jpg|náhľad|upright|[[Bérénice Bejová]] (* 1976)]] * [[1207]] – svätá [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]], uhorská princezná († [[1231]]) * [[1528]] – [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anna Habsburská]], rakúska arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa († [[1590]]) * [[1655]] – [[Kryštof Dientzenhofer]], nemecký barokový staviteľ žijúci v Čechách († [[1722]]) * [[1746]] – [[Giuseppe Piazzi]], taliansky rehoľník, matematik a astronóm († [[1826]]) * [[1859]] – [[Robert Demachy]], francúzsky fotograf († [[1936]]) * [[1860]] – [[Gustav Mahler]], rakúsky skladateľ († [[1911]]) * [[1884]] – [[Lion Feuchtwanger]], nemecký spisovateľ († [[1958]]) * [[1887]] – [[Marc Chagall]], bieloruský maliar († [[1985]]) * [[1899]] – [[George Cukor]], americký filmový režisér († [[1983]]) * [[1901]] – [[Vittorio De Sica]], taliansky herec a režisér († [[1974]]) * [[1907]] – [[Robert A. Heinlein]], americký spisovateľ sci-fi († [[1988]]) * [[1909]] – [[Gottfried von Cramm]], nemecký tenista († [[1976]]) * [[1910]] – [[Raymond Polin]], francúzsky filozof († [[2001]]) * [[1919]] – [[Anton Petrovský-Šichman]], slovenský archeológ * [[1932]] – [[Štefan Rosina (1932)|Štefan Rosina]], slovenský manažér, zakladateľ Matador Group († [[2022]]) * [[1933]] – [[František Štraus]], slovenský literárny vedec a básnik († [[2008]]) * [[1939]] – [[Jelena Vasilievna Obrazcovová]], ruská operná speváčka († [[2015]]) * 1939 – [[Karol Šafárik]], slovenský tenista a tenisový tréner * [[1940]] – [[Ringo Starr]], britský hudobník * [[1943]] – [[Toto Cutugno]], taliansky spevák a skladateľ († [[2023]]) * [[1944]] – [[Ondrej Herec]], slovenský sociológ a literárny teoretik so zameraním na vedeckú fantastiku († [[2020]]) * 1944 – [[Milan Zemko]], slovenský historik († [[2013]]) * [[1948]] – [[Ron Asheton]], americký gitarista († [[2009]]) * 1948 – [[Larry Reinhardt]], americký rockový basgitarista, skladateľ a spevák († [[2012]]) * [[1952]] – [[Peter Weiss (politik)|Peter Weiss]], slovenský politik * [[1953]] – [[Pavol Dobrík]], slovenský sochár († [[2000]]) * [[1958]] – [[Béla Bugár]], slovenský politik * [[1959]] – [[Paweł Smoleński]], poľský novinár, reportér a spisovateľ († [[2023]]) * [[1960]] – [[Živko Vangelov]], bulharský zápasník * [[1967]] – [[Tenor Fly]], britský spevák, rapper a freestyler, ktorý sa stal známym hlavne počas ragga hnutia začiatkom 90. rokov († [[2016]]) * [[1968]] – [[Jorja Foxová]], americká herečka * [[1969]] – [[Juraj Halaj]], slovenský hokejista * 1969 – [[Joe Sakic]], kanadský hokejista * [[1972]] – [[Michal Vašečka]], slovenský sociológ a vysokoškolský pedagóg * [[1974]] – [[Kārlis Skrastiņš]], lotyšský hokejista († [[2011]]) * 1974 – [[Marián Zeman]], slovenský futbalista * [[1975]] – [[Adam Nelson]], americký atlét * [[1976]] – [[Bérénice Bejová]], francúzska herečka * [[1977]] – [[Dušan Sninský]], slovenský futbalista * [[1979]] – [[Jan Hernych]], český tenista * [[1980]] – [[Michelle Kwanová]], americká krasokorčuliarka * [[1991]] – [[Alesso]], švédsky DJ a producent elektronickej tanečnej hudby == Úmrtia == [[Súbor:Arthur Conan Doyle by Walter Benington, 1914.png|náhľad|upright|[[Arthur Conan Doyle]] († 1930)]] * {{0}}[[555]] – [[Vigilius]], 59. pápež (* okolo [[500]]) * {{0}}[[574]] – [[Ján III. (pápež)|Ján III.]], 61. pápež (* ?) * [[1304]] – [[Blahorečenie|bl.]], [[Benedikt XI.]], 194. pápež (* [[1240]]) * [[1307]] – [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]], anglický kráľ (* [[1239]]) * [[1572]] – [[Žigmund II. August]], litovský veľkoknieža a poľský kráľ (* [[1520]]) * [[1930]] – Sir [[Arthur Conan Doyle]], britský spisovateľ (* [[1859]]) * [[1942]] – [[William Henry Young]], anglický matematik (* [[1863]]) * [[1971]] – [[Ub Iwerks]], americký animátor, autor prvých kresieb [[Mickey Mouse]] (* [[1901]]) * [[1973]] – [[Max Horkheimer]], nemecký filozof a sociológ (* [[1892]]) * [[1975]] – [[William Vallance Douglas Hodge]], škótsky matematik (* [[1903]]) * [[1987]] – [[Tibor Frešo]], slovenský operný dirigent a hudobný skladateľ (* [[1918]]) * [[1997]] – [[Rudolph Berlinger]], nemecký filozof a profesor (* [[1907]]) * [[2003]] – [[Charles P. Kindleberger]], americký ekonóm (* [[1910]]) * [[2004]] – [[Jaroslav Huleš]], český motocyklový pretekár (* [[1974]]) * [[2006]] – [[Syd Barrett]], britský hudobník (* [[1946]]) * [[2011]] – [[Josef Suk mladší]], český huslista (* [[1929]]) * 2011 – [[Milena Vostřáková]], česká televízna hlásateľka a moderátorka (* [[1934]]) * [[2014]] – [[Alfredo Di Stéfano]], argentínsko-španielsky futbalista (* [[1926]]) * 2014 – [[Eduard Ševardnadze]], sovietsky a gruzínsky politik (* [[1928]]) * [[2016]] – [[Laura Mancinelli]], talianska germanistka, medievalistka, prekladateľka a spisovateľka (* [[1933]]) * [[2020]] – [[Milan Husťák]], významný slovenský, vojenský lekár, otorinolaryngológ (* [[1947]]) * [[2021]] – [[Jovenel Moïse]], haitský obchodník a podnikateľ, 45. prezident Haiti (* [[1968]]) == Referencie == {{Referencie|3}} {{mesiace}} [[Kategória:7. júl| ]] [[Kategória:Júl| 07]] [[Kategória:Dni|~0707]] ad7nbz0zs36tus2ywfau4pqsxawwnbv 0 5024 8057701 7933265 2025-07-07T12:19:17Z Andrej-airliner 43530 8057701 wikitext text/x-wiki {{Marec}} {{Deň v roku|85|[[Emanuel]]}} * Svetový deň [[Epilepsia|epilepsie]]. == Udalosti == * {{0}}[[590]] – cisár [[Maurikios I.]] vyhlásil svojho syna Teodózia za spoluvládcu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] * [[1027]] – pápež [[Ján XIX.]] korunoval [[Konrád II. (Svätá rímska ríša)|Konráda II.]] za cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] * [[1526]] – francúzsky kráľ [[František I. (Francúzsko)|František I.]] sa vrátil zo španielskeho väznenia do Francúzska * [[1636]] – Slávnostné otvorenie [[Universiteit Utrecht|Univerzity]] v holandskom [[Utrecht]]e * [[1945]] – [[druhá svetová vojna]]: [[Vzdušné sily ZSSR|Vzdušné sily Červenej armády]] vykonali ničivý [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|nálet na Nitru]], zahynulo asi 330 civilistov, 5 [[nacistické Nemecko|nemeckých]] a 8 [[Slovenská republika (1939 – 1945)|slovenských]] vojakov * 1945 – druhá svetová vojna: [[United States Army Air Forces|americké vzdušné sily]] [[bombardovanie Rače 26. marca 1945|zničili]] [[Železničná stanica Bratislava východ|zriaďovaciu stanicu]] v [[Rača (miestna časť)|Rači]], pričom zahynulo 10 ľudí, 16 nemeckých vojakov a desiatky [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckých]] zajatcov vo vagónoch * 1945 – druhá svetová vojna: skončila sa [[bitka o Iwó-džimu]], keď americké jednotky oficiálne zabezpečili ostrov * [[1971]] – [[Východný Pakistan]] vyhlásil nezávislosť od [[Pakistan]]u a začala sa vojna za nezávislosť [[Bangladéš]]u * [[1979]] – premiéri [[Egypt]]a a [[Izrael]]a [[Anvar Sadat]] a [[Menachem Begin]] a prezident [[Spojené štáty|USA]] [[Jimmy Carter]] podpísali vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] mierovú zmluvu * [[1995]] – do účinnosti vstúpila [[Schengenská zmluva]] * [[2007]] – vyšiel album [[Téo&Téa]] od francúzskeho hudobníka [[Jean Michel Jarre]]a * [[2019]] – europoslanci schválili celé znenie [[Smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu|legislatívy]], vrátane kontroverzných článkov 11 a 13, ktoré majú zmeniť spôsoby zdieľania obsahu na internete tak, ako ich poznáme dnes. (členské štáty [[Európska únia|EU]] majú 2 roky na jej implementáciu) == Narodenia == [[Súbor:Alan Arkin - 1975.jpg|thumb|upright|[[Alan Arkin]] (* 1934)]] [[Súbor:Mahmoud Abbas 2007.jpg|thumb|upright|[[Mahmúd Abbás]] (* 1935)]] [[Súbor:Diana Ross 1976.jpg|thumb|upright|[[Diana Rossová]] (* 1944)]] [[Súbor:Keira Knightley 2005.jpg|thumb|upright|[[Keira Knightleyová]] (* 1985)]] * [[1516]] – [[Conrad Gesner]], švajčiarsky lekár, prírodovedec a botanik († [[1565]]) * [[1662]] – [[Mária Lujza Orleánska]], španielska kráľovná, manželka [[Karol II. (Španielsko)|Karola II.]] († [[1689]]) * [[1698]] – [[Prokop Diviš]], český prírodovedec, vynálezca bleskozvodu († [[1765]]) * [[1773]] – [[Nathaniel Bowditch]], americký matematik a astronóm († [[1838]]) * [[1774]] – [[Ernst von Hügel]], württemberský generál a minister († [[1849]]) * [[1832]] – [[Michel Bréal]], francúzsky jazykovedec a sémantik († [[1915]]) * [[1849]] – [[Armand Peugeot]], francúzsky priekopník automobilizmu († [[1915]]) * [[1874]] – [[Robert Frost]], americký básnik († [[1963]]) * 1874 – [[Oskar Nedbal]], český dirigent a operetný skladateľ († [[1930]]) * [[1875]] – [[Max Abraham]], nemecký fyzik († [[1922]]) * [[1903]] – [[Alexander Križka]], slovenský spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg († [[1955]]) * [[1905]] – [[Viktor Frankl]], rakúsky neurológ a psychiater († [[1997]]) * [[1911]] – [[John Langshaw Austin]], anglický filozof († [[1960]]) * 1911 – [[Bernard Katz]], nemecko-britský lekár a biofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] († [[2003]]) * 1911 – [[Tennessee Williams]], americký dramatik († [[1983]]) * [[1913]] – [[Paul Erdős]], maďarský matematik († [[1996]]) * [[1914]] – [[William Westmoreland]], americký generál († [[2005]]) * [[1916]] – [[Christian Boehmer Anfinsen]], americký biochemik († [[1995]]) * [[1918]] – [[Irena Ďurišová]], slovenská komunistická funkcionárka a politička († [[1999]]) * [[1925]] – [[Pierre Boulez]], francúzsky hudobný skladateľ, dirigent a klavirista († [[2016]]) * 1925 – [[Michal Vičan]], slovenský futbalista († [[1986]]) * [[1928]] – [[Bohuslav Klíma]], český archeológ a geológ († [[2000]]) * [[1930]] – [[Gregory Corso]], americký básnik a prozaik, účastník Beat generation († [[2001]]) * [[1931]] – [[Leonard Nimoy]], americký herec a režisér († [[2015]]) * [[1933]] – [[Donald Bailey]], americký džezový bubeník († [[2013]]) * [[1934]] – [[Alan Arkin]], americký herec, spisovateľ a režisér († [[2023]]) * [[1935]] – [[Mahmúd Abbás]], palestínsky prezident * [[1938]] – [[Jana Hlaváčová]], česká herečka († [[2024]]) * [[1941]] – [[Richard Dawkins]], britský biológ * 1941 – [[Lella Lombardiová]], talianska automobilová pretekárka († [[1992]]) * [[1943]] – [[Peter Áč]], slovenský fotograf * [[1944]] – [[Diana Rossová]], americká speváčka ([[Supremes]]) * [[1947]] – [[Subháš Kák]], novoveký indický filozof * [[1948]] – [[Steven Tyler]], americký spevák ([[Aerosmith]]) († [[2017]]) * [[1949]] – [[Patrick Süskind]], nemecký spisovateľ * [[1950]] – [[Alan Silvestri]], americký skladateľ filmovej hudby * [[1960]] – [[Jennifer Greyová]], americká herečka * [[1962]] – [[Jurij Pavlovič Gidzenko]], ruský kozmonaut * 1962 – [[Radžív Mótvání]], indický informatik žijúci v USA († [[2009]]) * [[1963]] – [[Vilma Cibulková]], česká herečka * [[1964]] – [[Ulf Samuelsson]], švédsky hokejista * [[1966]] – [[Michael Imperioli]], americký herec ([[Sopranovci]]) * [[1968]] – [[Kenny Chesney]], americký spevák * [[1971]] – [[Rennae Stubbsová]], austrálska profesionálna tenistka * [[1972]] – [[Leslie Mannová]], americká herečka, komediantka a filantropka * [[1973]] – [[Ivica Kralj]], čiernohorský futbalový brankár * 1973 – [[Larry Page]], americký informatik a podnikateľ, spoluzakladateľ služieb [[Google]] * [[1974]] – [[Michael Peca]], kanadský hokejista * 1974 – [[Irina Spîrleová]], rumunská tenistka * 1974 – [[Marek Ujlaky]], slovenský futbalista * [[1978]] – [[Philipp Kukura]], slovenský fyzikálny chemik * [[1979]] – [[Hiromi Ueharová]], japonská džezová klaviristka a skladateľka * [[1980]] – [[Doug Janik]], americký hokejista * [[1981]] – [[Jozef Hrošík (1981)|Jozef Hrošík]], slovenský vodný pólista * [[1983]] – [[Roman Bednář]], český futbalista * [[1985]] – [[Keira Knightleyová]], britská herečka * [[1986]] – [[Emma Laineová]], fínska tenistka * [[1993]] – [[Connor Murphy]], americký hokejista * 1997 – [[Duklock|Dušan Brachna]] (Duklock), slovenský youtuber * [[2001]] – [[Benoît Badiashile]], francúzsky futbalista == Úmrtia == [[Súbor:Beethoven.jpg|thumb|upright|[[Ludwig van Beethoven]] († 1827)]] [[Súbor:Michal Miloslav Hodža.jpg|thumb|upright|[[Michal Miloslav Hodža]] († 1870)]] * [[1726]] – [[John Vanbrugh]], anglický barokový architekt a dramatik (* [[1664]]) * [[1797]] – [[James Hutton]], škótsky geológ (* [[1726]]) * [[1804]] – [[Wolfgang von Kempelen]], uhorský šľachtic, polytechnik a vynálezca (* [[1734]]) * [[1827]] – [[Ludwig van Beethoven]], nemecký skladateľ (* [[1770]]) * [[1870]] – [[Michal Miloslav Hodža]], slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec (* [[1811]]) * [[1881]] – [[Florian Ceynowa]], kašubský jazykovedec a spisovateľ (* [[1817]]) * [[1892]] – [[Walt Whitman]], americký spisovateľ (* [[1819]]) * [[1902]] – [[Cecil Rhodes]], britský koloniálny podnikateľ a politik (* [[1853]]) * [[1910]] – [[Auguste Honoré Charlois]], francúzsky astronóm (* [[1864]]) * [[1911]] – [[Imrich Bende]], banskobystrický a nitriansky biskup (* [[1824]]) * [[1923]] – [[Sarah Bernhardtová]], francúzska herečka (* [[1844]]) * [[1940]] – [[Spiridon Louis]], grécky maratónec (* [[1873]]) * [[1945]] – [[David Lloyd George]], britský štátnik (* [[1863]]) * 1945 – [[Boris Michajlovič Šapošnikov]], sovietsky vojenský teoretik, náčelník generálneho štábu [[Červená armáda|Červenej armády]] (* [[1882]]) * [[1959]] – [[Raymond Chandler]], americký spisovateľ (* [[1888]]) * [[1967]] – [[Grigorij Žatkovič]], americký právnik a rusínsky politik, prvý guvernér [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (* [[1886]]) * [[1969]] – [[John Kennedy Toole]], americký spisovateľ (* [[1937]]) * [[1975]] – [[Ondrej Klokoč]], slovenský politik a novinár (* [[1911]]) * [[1977]] – [[Ivan Stodola]], slovenský dramatik a spisovateľ (* [[1888]]) * [[1986]] – [[Dezider Hoffman]], slovenský fotograf (* [[1918]]) * [[1994]] – [[Karol Klobušický]], slovenský pedagóg a fyzik (* [[1935]]) * [[1995]] – [[Eazy-E|Eric Wright]], americký reper (* [[1964]]) * [[1996]] – [[David Packard]], americký inžinier, podnikateľ a politik (* [[1912]]) * [[2002]] – [[Adolf Müller]], česko-nemecký politológ (* [[1929]]) * [[2005]] – [[James Callaghan]], britský premiér (* [[1912]]) * [[2006]] – [[Angelo d’Arrigo]], taliansky znalec vtákov, pilot rogala a padákového klzáku (* [[1961]]) * [[2007]] – [[Heinz Schiller]], nemecký pretekár Formuly 1 (* [[1930]]) * [[2008]] – [[Jakub Šíbr]], slovenský cyklokrosár (* [[1988]]) * [[2011]] – [[Anton Hlinka]], slovenský rímskokatolícky kňaz, filozof, publicista a prekladateľ (* [[1926]]) * [[2012]] – [[Ján Mlynárik]], slovenský historik, vysokoškolský pedagóg, disident a politik (* [[1933]]) * [[2015]] – [[Kornel Földvári]], slovenský prozaik, novinár, výtvarný a literárny kritik, prekladateľ (* [[1932]]) * 2015 – [[Tomas Tranströmer]], švédsky básnik, spisovateľ, prekladateľ a psychológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1931]]) * [[2016]] – [[Raúl Cárdenas de la Vega|Raúl Cárdenas]], mexický futbalista a tréner, účastník majstrovstiev sveta, 3 x ako hráč, 1 x ako tréner, účastník [[Letné olympijské hry 1948|OH 1948]] (* [[1928]]) * [[2017]] – [[Jozef Hrebík]], slovenský generál a komunistický politik (* [[1928]]) * 2017 – [[Věra Špinarová]], česká speváčka (* [[1951]]) * [[2020]] – [[Michel Hidalgo]], francúzsky futbalista a tréner (* [[1933]]) * [[2021]] – [[Jozef Bobalik]], slovenský politický väzeň sovietskeho režimu (* [[1928]]) {{mesiace}} [[Kategória:26. marec| ]] [[Kategória:Marec| 26]] [[Kategória:Dni|~0326]] rsr7qthfbff70ndda00updi86mhf57a 0 6230 8058105 8027353 2025-07-08T11:53:59Z Andrej-airliner 43530 /* Vojnový stav so západnými mocnosťami */ 8058105 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Slovenská republika | originálny názov = | rok vzniku = 1939 | rok zániku = 1945 | viac pred = áno | pred 1 = Druhá česko-slovenská republika | pred 1 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Dočasné štátne zriadenie | po 1 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg | článok o vlajke = Vlajka Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = Coat of Arms of the Slovak State (1939-1945).svg | článok o znaku = Štátny znak Slovenska | znak veľkosť = 70px | rámček znak = | hymna = [[Hej, Slováci]] <br /><center>[[Súbor:United States Navy Band - Hey, Slavs.ogg]]</center> | článok o hymne = Hej, Slováci | motto = Verní sebe, svorne napred! | článok o motte = | mapa = Slovak Republic (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Slovensko na mape Európy v roku 1942 | hlavné mesto = [[Bratislava]] | rozloha = 38 055 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít|Slovenský štít]] | najvyšší bod poznámka = ({{mnm|2654.4}}) | najdlhšia rieka = [[Váh]]{{bez citácie}} | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 2 655 053 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1940) | jazyky = [[slovenčina]] | národnostné zloženie = [[Slováci]], [[Maďari]], [[Česi]], [[Nemci]], [[Židia]] | náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]] | štátne zriadenie = formálne [[republika]], ''de facto'' štát s prvkami [[totalitarizmus|totalitarizmu]] a [[nacizmus|nacizmu]] | materská zem = | mena = [[koruna slovenská]] | vznik = [[14. marec|14. marca]] [[1939]] ([[vznik Slovenského štátu|vyhlásenie samostatnosti]]) | zánik = ''de facto'' [[4. apríl]]a [[1945]] ([[bratislavsko-brnianska operácia|pád Bratislavy]])<br />''de iure'' [[8. máj]]a 1945 (kapitulácia vlády) }} '''Slovenská republika''' (do prijatia [[Ústava Slovenskej republiky (1939)|Ústavy]] 21. júla 1939 '''Slovenský štát'''; ďalšie názvy [[#Názov|pozri nižšie]]) bol [[štát]]ny útvar v časti územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]] od vyhlásenia samostatnosti [[Snem Slovenskej republiky|Snemom Slovenskej krajiny]] [[14. marec|14. marca]] [[1939]] do [[8. máj]]a [[1945]], keď formálne kapitulovala vláda (už [[3. máj]]a 1945 boli oslobodené všetky obce na území Slovenska, čím sa stali súčasťou obnoveného Česko-slovenska). Hoci sa formálne pokladal za samostatný štát [[Slováci|Slovákov]], bol produktom zahraničnej politiky [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] a jej [[Satelitný štát|satelitom]]. Jeho vznik a existenciu podmienila snaha nemeckého kancelára [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] o rozdrobenie [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]], čo sa aj podarilo. [[15. marec|15. marca]] 1939 v Berlíne [[Emil Hácha]] podpísal dokument o včlenení Česka do Nemecka. Rozpad Česko-Slovenska bol zavŕšený 15. marca, keď [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] začalo obsadzovať zvyšnú Karpatskú Ukrajinu (oficiálny názov [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] od 1. januára 1939). 16. marca 1939 bol Hitlerom na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. == Názov == === Súpis názvov štátu používaných v literatúre === * dobové názvy: ** oficiálne názvy: *** od 14. marca do 21. júla 1939: '''Slovenský štát'''<ref>[[:s:Zákon čís. 1/1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte|Zákon čís. 1/1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte]]. ''Slovenský zákonník''. Ročník 1939, čiastka 1, vydaná dňa 14. marca 1939, s. [1].</ref> *** od 21. júla 1939 do zániku štátu: '''Slovenská republika'''<ref>Ústavný zákon čís. 185/1939 Sl. z. zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky. ''Slovenský zákonník''. Ročník 1939, čiastka 41, vydaná 31. júla 1939, s. 375-384.</ref> *** skrátený názov: '''Slovensko''' * názvy v literatúre: ** v ponovembrovej slovenskej historiografii: *** '''Slovenský štát''', '''Slovenská republika''', skrátene '''Slovensko''' (t. j. v súlade s dobovými názvami) *** '''Slovenská republika 1939 – 1945''', '''Slovenská republika rokov 1939 – 1945''', príp. '''Slovenský štát 1939 – 1945''', '''Slovenský štát rokov 1939 – 1945''' *** '''vojnová Slovenská republika''', '''vojnová slovenská republika''', '''vojnový Slovenský štát''', '''vojnový slovenský štát''' (časťou historikov odmietané, pozri podkapitolu [[#Vysvetlenie|Vysvetlenie]]) ** najmä v ľudáckej historiografii a národnom (konzervatívnom) prúde ponovembrovej slovenskej historiografie: '''prvá Slovenská republika''', '''Prvá Slovenská republika''', '''prvý Slovenský štát''' ** najmä v československej marxistickej historiografii (1948 – 1989) a komunistickej publicistike: *** '''takzvaný slovenský štát''', '''takzvaný Slovenský štát''' *** '''klérofašistický Slovenský štát''', '''klérofašistický slovenský štát''', '''klérofašistická Slovenská republika''', '''klérofašistická slovenská republika''', '''klérofašistický štát''' *** '''fašistický Slovenský štát''', '''fašistický slovenský štát''', '''slovenský klérofašistický štát''', '''slovenský fašistický štát''', '''fašistická Slovenská republika''', '''fašistická slovenská republika''' ** obrazne: *** '''farská republika''', '''Farská republika''' ([[Dominik Tatarka]])<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tatarka | meno = Dominik | odkaz na autora = <!-- Dominik Tatarka --> | titul = Farská republika | vydanie = 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenský spisovateľ]] | rok = 1955 | strana = }}</ref> *** '''Hitlerov produkt''' ([[Anton Rašla]])<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rašla | meno = Anton | odkaz na autora = <!-- Anton Rašla --> | priezvisko2 = Žabkay | meno2 = Ernest | odkaz na autora2 = Ernest Žabkay | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho | vydanie = 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatrapress | rok = 1990 | ISBN = 80-85260-03-4 | strany = 13 }}. Anton Rašla v pôvodnom úvode k svojim spomienkam, ktoré začal písať v roku 1981 uviedol: ''„Slovenskému štátu, ''[...]'' sa bežne a právom pripisuje epiteton ‚fašistický‘, no ja osobne by som volil priliehavejší výraz: Hitlerov produkt. Slovensko ako štát totiž mohlo – alebo mohlo by – vznikať aj za iných medzinárodných a vnútorných konštelácií a potom by sa používal iný prívlastok, alebo vôbec nejaký.“''</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kleň | meno = Milan | titul = Spory o Jozefa Tisu : hľadanie pravdy : (výber z rukopisov) | vydanie = | miesto = [Martin] | vydavateľ = Mária Kleňová | rok = 2002 | isbn = 80-968769-7-X | url = https://books.google.sk/books?id=GZcyAAAAMAAJ&q=fa%C5%A1istick%C3%BD+slovensk%C3%BD+%C5%A1t%C3%A1t&dq=fa%C5%A1istick%C3%BD+slovensk%C3%BD+%C5%A1t%C3%A1t&hl=sk&sa=X&ei=IIgcU6LXK8WK4ATEvoGYAQ&redir_esc=y | počet strán = 319 | strany = 39 }}</ref> === Vysvetlenie === Oficiálny názov štátu bol od 14. marca 1939 do 21. júla 1939 „Slovenský štát“. Súviselo to s faktom, že zákon č. 1/1939 Sl. z. zo 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte<ref>Zákon č. 1/1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte. In Martin, Pekár. ''Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939 – 1945''. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2015. ISBN 978-80-8152-268-0, s. 17.</ref> sa nezmieňoval o forme štátneho zriadenia (faktickou hlavou štátu bola vláda pozostávajúca z predsedu a ôsmich ministrov, pričom charakter politického režimu bol autoritársky). Ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z. zo dňa 21. júla 1939 o [[Ústava Slovenskej republiky (1939)|ústave Slovenskej republiky]]<ref>Ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z. zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky. In Martin, Pekár. ''Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939 – 1945''. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2015. ISBN 978-80-8152-268-0, s. 17.</ref> v § 1 ods. 1 zakotvoval, že ''„Slovenský štát je republikou“'' a tým sa oficiálny názov štátu zmenil na „Slovenská republika“, hoci výraz „slovenský štát“ (v písomnej podobe s malým začiatočným písmenom) bol rozšíreným medzi obyvateľstvom (aj v prejavoch jej politických predstaviteľov) aj v nasledujúcom období. Po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v roku 1993 sa najmä v okruhu predstaviteľov ľudáckej historiografie, ktorí sa po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] (1989) vrátili späť na Slovensko ([[Milan Stanislav Ďurica]], [[František Vnuk]], [[Jozef Kirschbaum]]) a u ich nasledovateľov z mladšej generácie historikov ([[Róbert Letz]], [[Ján Bobák]], [[Peter Mulík]], [[Martin Lacko (historik)|Martin Lacko]]) zaužívalo používanie označenia „prvá Slovenská republika“. Ľudácka historiografia buď bagatelizovala negatívne atribúty štátu (predovšetkým okolnosti jeho vzniku, legálnosť vyhlásenia samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny, postavenie Slovenska ako klientského štátu Nemecka, ale aj autoritársky charakter politického režimu a z neho vychádzajúce nedemokratické prvky, perzekúcie obyvateľstva a pod.), ospravedlňovala ich vojnovým stavom alebo ich pokladala za druhoradé oproti nadobudnutiu štátnosti [[Slováci|slovenského národa]]. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 preto súčasnú Slovenskú republiku pokladala za v poradí druhý štát, poťažme štát duchom nástupnícky štátu z rokov 1939 – 1945. Súčasná Slovenská republika ale nie je právne ani ideovo jeho nástupníckym štátom a navyše na základe česko-slovenského právneho poriadku Slovenská republika z rokov 1939 – 1945 právne neexistovala (pozri dole [[Slovenská republika (1939 – 1945)#Právna kontinuita|Právna kontinuita]]). Česko-slovenský právny poriadok, ktorý sa v období druhej svetovej vojny opieral o [[dekréty prezidenta republiky]], sa totiž zakladal na anulovaní [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] [[ab initio]], čím konzekventne boli anulované ab initio aj všetky právne akty po jej prijatí vládou Česko-slovenskej republiky 29. resp. 30. septembra 1939 (tzn. o. i. abdikácia prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] z 5. októbra 1938, [[Zákon o autonómii Slovenskej krajiny|ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny]] z 22. novembra 1938,<ref>[http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Ústavný zákon č. 299/1938 zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny]. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1163.</ref> [[Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava]] zo 16. marca 1939<ref>[http://ftp.aspi.cz/opispdf/1939/028-1939.pdf Erlaß des Führers und Reichskanzlers Nr. 75/1939 Slg. über das Protektorat Böhmen und Mähren vom 16. März 1939]. ''Sbírka zákonů a nařízení''. Ročník 1939, částka 28, vydána dne 17. března 1939, s. 373-376.</ref> atď.). Odhliadnuc od tejto skutočnosti, samotné vyhlásenie samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny bolo v rozpore s ústavným právom vtedajšej Česko-slovenskej republiky, keďže v kompetencii Snemu Slovenskej krajiny nebolo zasahovanie do ústavnoprávneho poriadku republiky, čo malo v právomoci len Národné zhromaždenie Česko-slovenskej republiky v Prahe.{{#tag:ref|Ústavný zákon č. 299/1938 zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny v § 9 ods. 1 uvádza: ''„Vo všetkých veciach v § 4 tohto zákona neuvedených zákonodarnú moc pre územie Slovenskej krajiny vykonáva Snem Slovenskej krajiny“'',<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1163.</ref> pričom v § 4 ods. ods. 1 sa uvádzalo, že ''„Národné shromaždenie vykonáva zákonodarnú moc pre celé územie Česko-Slovenskej republiky vo veciach: 1. ústavnej listiny, jej čiastok, ako aj v otázkach upravujúcich činnosť spoločných zákonodarných, vládnych a výkonných orgánov; 2. vzťahov Česko-Slovenskej republiky k cudzine, vypovedania vojny a uzavretia mieru, obchodnej a tarifnej politiky, vývozu a dovozu; 3. národnej obrany; 4. štátneho občianstva, vysťahovalectva, prisťahovalectva, cestovných pasov; 5. meny, mier a váh, veci patentov, ochrany vzorkov a ochranných známok, vymerovania a mapovania; 6. colných; 7. dopravy; 8. pošty, telekomunikácií, poštovnej sporiteľnej a šekovej služby; 9. spoločného rozpočtu, spoločnej uzávierky, štátneho dlhu a schvaľovania pôžičiek pre spoločné potreby štátu a ich použitia; 10. daní, dávok a poplatkov, nakoľko tieto podľa § 18 tohto zákona slúžia na krytie výdavkov spoločných vecí, zásad nepriamych daní vôbec; 11. monopolov, spoločných štátnych podnikov, ústavov a zariadení. Výnimku tvoria štátne lesy a majetky, banské a hutnické podniky, kúpele, ktorých vlastníctvo a správa prechádza na tú krajinu, na území ktorej sa nachádzajú; 12. právnej úpravy otázok hospodárskych a finančných, ktoré sú potrebné k zabezpečeniu rovnakých súťažných podmienok podnikania.“''<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1162.</ref>|group=pozn}} Postup v rozpore s ústavným právom neskôr poslanci Snemu Slovenskej krajiny zdôvodňovali „revolučnými“ okolnosťami, pripodobňujúc ich k okolnostiam pri [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] v roku 1918. V skutočnosti išlo o výsledok nátlaku Nemecka, ktoré vzápätí 15. marca vojensky obsadilo českú a moravskú časť Česko-slovenskej republiky a vyhlásilo na nej [[Protektorát Čechy a Morava]] (fakticky išlo o anexiu). V česko-slovenskej resp. slovenskej marxistickej historiografii, ktorá bola od februára 1948 do novembra 1989 jedinou oficiálne umožnenou v Česko-Slovensku, bola Slovenská republika rokov 1939 – 1945 vnímaná v zásade negatívne. Už v roku 1946 komunistický intelektuál [[Ladislav Novomeský]] predostrel argument, neskôr rozpracovaný [[Bohuslav Graca|Bohuslavom Gracom]], že vznik Slovenského štátu nepredstavoval sebaurčenie slovenského národa, ale len sebaurčenie slovenskej ''„buržoázie, ktorá vyrvala moc národu“''.<ref>Pozri: Stanek, Imrich. ''Zrada a pád : hlinkovští separatisté a tak zvaný slovenský stát''. [Praha] : Státní nakl. politické literatury 1958.</ref> To sa odrazilo aj na tom, že v marxistickej historiografii sa pre Slovenskú republiku používali rôzne prívlastky, ktoré mali zdôrazniť formálnosť štátnosti („takzvaný Slovenský štát“, obrazné označenie „Hitlerov produkt“), [[Nacizmus|nacistický]] (dobovo označovaný výlučne ako [[Fašizmus|fašistický]]) charakter autoritárskeho politického režimu („fašistický Slovenský štát“), príp. fakt, že na čele štátu bol a veľkú autoritu mal katolícky kňaz („klérofašistický Slovenský štát“, príp. obrazné označenie [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]] „farská republika“), čo súviselo s komunistickými zásahmi proti katolíckej cirkvi. Zároveň to vychádzalo v ústrety marxistickej interpretácii, že obdobie rokov 1939 – 1945 na Slovensku treba vnímať denacionalizovane, tzn. cez optiku slovenský národ verzus slovenská „buržoázia“, ktorá „zradila národ“ a z rúk mu „vyrvala moc“. Marginalizovala sa tak podpora štátu časťou slovenskej spoločnosti, ktorá nepochádzala len z prostredia „buržoázie“. Rovnako sa bagatelizovala účasť nekomunistických politických kruhov (vrátane časti „buržoázie“) na [[Druhý česko-slovenský odboj|česko-slovenskom odboji]]. Zároveň ale napr. ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' (1981), či ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944'' (1985) vydané [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] štát uvádzali pod názvom „Slovenská republika“.<ref>Slovenská republika. In Vladár, Jozef a kol. ''[[Encyklopédia Slovenska]]''. V. zv. R – Š. Bratislava : Veda, 1981, s. 330-331.</ref><ref name="Plevza">Plevza, Viliam a kol. ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944''. 5. zv. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 484-487.</ref> Po páde komunistického režimu väčšina historikov prestala používať komunistickým režimom politicky zaťažené prívlastky „klérofašistický“ a „fašistický“. V ponovembrovej historiografii sa však zaužívalo označenie „vojnový Slovenský štát“, ktoré bolo kritizované najmä zo strany ľudáckych historikov. Napr. M. S. Ďurica označil takéto označenie za ''„z historického hľadiska neprijateľné a zavádzajúce“'', dôvodiac, že ''„je síce pravda, že tak prvá Slovenská republika, ako aj druhá svetová vojna sa zhruba datujú časovým obdobím 1939–1945. Pri historickom bádaní sa však nemožno uspokojiť s hrubou časovou mierou rokov.'' [...] ''je potrebné zdôrazniť, že tento štát vznikol 14. marca 1939, kým druhá svetová vojna sa začala až 1. septembra toho istého roka“''.<ref>Ďurica, Milan S. ''Slovenská republika 1939 – 1945 : Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia''. 3. oprav. a dopl. vyd. Bratislava : Luč, 1999. ISBN 80-7114-262-X, s. 11-12.</ref> Obdobný názor zastáva R. Letz, ktorý prívlastok „vojnová“ pokladá ''„skôr za publicistický ako vedecký“'', uvádzajúc: ''„Ak by sme mali byť dôslední, tak vojnový štát je štátom, ktorý vznikol počas vojny v dôsledku vojnových operácií. Takým bolo napríklad Chorvátsko v roku 1941. Slovenský štát týmto spôsobom nevznikol. Vytvoril sa takmer pol roka pred začiatkom vojny pod nátlakom nacistického Nemecka, ale rozhodnutie bolo v rukách vtedajších slovenských politikov“''.<ref>http://snn.sk/news/robert-letz-historika-by-mala-viest-objektivita-a-nestrannost/</ref> V súčasnej slovenskej historiografii používajú na označenie štátu jeho oficiálne názvy „Slovenský štát“ (niekedy aj ako pre celé obdobie trvania štátu<ref>Fiamová, Martina – Hlavinka, Ján – Schvarc, Michal a kol. ''Slovenský štát 1939 – 1945 : Predstavy a reality''. Bratislava : Historický ústav SAV, 2014. ISBN 9788089396320.</ref>) a „Slovenská republika“,<ref>''Život v Slovenskej republike : Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IX''. Zost. Peter Sokolovič. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2010. ISBN 978-80-89335-37-4.</ref><ref>''Slovenská republika 1939 – 1945''. Zost. Ivan Kamenec, Katarína Hradská. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1351-0.</ref> opisný výraz „Slovenská republika 1939 – 1945“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zelenayová, E | odkaz na autora = | titul = Róbert LETZ: Historika by mala viesť objektivita a nestrannosť | url = http://snn.sk/news/robert-letz-historika-by-mala-viest-objektivita-a-nestrannost/ | vydavateľ = snn.sk | dátum vydania = 2014-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo „Slovenská republika rokov 1939 – 1945“<ref>Mosný, Peter – Laclavíková, Miriam. Slováci a slovenská štátnosť 1939 – 1945 alebo nemali by sme už konečne prijať našu štátoprávnu minulosť?. In ''Historický časopis''. ISSN 0018-2575, 2016, roč. 64, č. 1, s. 548.</ref> (najmä v prípadoch kedy je potrebné odlíšiť štátny útvar od súčasnej Slovenskej republiky), výraz s prívlastkom „vojnový“, pričom historici ľudáckeho a národného (konzervatívneho) prúdu slovenskej historiografie používajú aj označenie „prvá Slovenská republika“. == Vznik == {{Hlavný článok|vznik Slovenského štátu}} [[Súbor:Adolf Hitler in Bratislava, 1938.webp|thumb|[[Adolf Hitler]] na návšteve [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]], október 1938]] [[Súbor:Jozef Tiso in Trenčín.png|thumb|[[Jozef Tiso]] v [[Trenčín]]e, október 1939]] Vznikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré obsadila Nemecká Ríša – Petržalka, Starý háj, Ovsište, Devín a časť Devínskej Novej Vsi a oblasti pričlenené po [[Prvá Viedenská arbitráž|prvej Viedenskej arbitráži]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] a spočiatku aj bez drobných území pripojených k [[Druhá poľská republika|Poľsku]]) dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] po predchádzajúcom [[Hitler]]ovom rozhovore (dohode resp. pohrození) s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] a [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinandom Ďurčanským]] dňa 13. marca 1939 v [[Berlín]]e. == Politický systém == === Štátostrana (Hlinkova slovenská ľudová strana) === {{Hlavný článok|Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty}} Vládnucou politickou stranou bola [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – Strana slovenskej národnej jednoty (HSĽS – SSNJ), na ktorej čele bol [[Jozef Tiso]] – prezident prvej SR. Išlo o stranu, do ktorej sa koncom roka 1938 formálne zlúčili všetky významnejšie slovenské a česko-slovenské strany účinkujúce na Slovensku s výnimkou [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej]] a [[Československá sociálnodemokratická strana robotnícka|sociálnodemokratickej strany]], ktoré boli zakázané alebo mali pozastavenú činnosť. Už predtým bola HSĽS najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. V predvojnovom období stranu HSĽS podporovalo asi 28{{--}}34 % slovenských voličov, pričom svoj najväčší volebný úspech získala v roku 1925.<ref>Kutláková, M. a kol., 2008, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, s. 147</ref> Svoje strany mohli mať karpatonemecká ([[Deutsche Partei]]) ako aj maďarská ([[Magyar Párt]]) menšina. Tieto ani zďaleka nepredstavovali politickú [[pluralita|pluralitu]], keďže fakticky všetky boli [[fašizmus|fašistické]] a potláčali akékoľvek [[demokracia|demokratické]] tendencie. Najväčšie politické slovo v krajine mali ľudáci z HSĽS. V boji o charakter HSĽS, ako aj prvej SR samotnej, proti sebe stáli dve krídla – radikálne pronacistické na čele s [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] a umiernené na čele s Jozefom Tisom. Po [[Salzburské rokovania|salzburských rokovaniach]] 27. – [[28. júl]]a [[1940]] bol na nemecký zásah z politiky odstránený minister vnútra a zahraničných vecí [[Ferdinand Ďurčanský]], ktorý sa usiloval robiť politiku menej závislú na Nemecku. Radikáli získali v Salzburgu post ministra vnútra (A. Mach) a ministra zahraničných vecí (V. Tuka). Na Slovensko prišli nemeckí poradcovia ([[beráter]]i). V riešení židovskej otázky sa realizovala predstava radikálov úplným zbavením ich práv a ich deportáciou. Umiernená skupina politikov sa presadila aktivizáciou HSĽS a zavedením vodcovského princípu v tejto strane v októbri roku [[1942]]. Od roku [[1943]] začalo silnieť [[odbojové hnutie]], ktoré bolo orientované na anglo-amerických a sovietskych [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Usilovalo sa o obnovenie ČSR. === Orgány štátnej moci === ==== Snem ==== {{Hlavný článok|Snem Slovenskej republiky}} Snem bol najvyšším zákonodárnym orgánom štátu a bol vytvorený zo snemu autonómnej Slovenskej krajiny. Napriek tomu, že poslanci boli volení na 5 rokov (t. j. do 1943), ďalšie voľby nikdy neprebehli. Pôvodne sa počítalo s 80 členným snemom, v praxi mal 63 poslancov. Pri určovaní politiky bola úloha snemu druhoradá a jeho stretnutia mali najmä formálny charakter. Obsah zákonov bol dopredu prediskutovaný a pokiaľ hrozilo, že konkrétny zákon nebude schválený, nebol na hlasovanie predložený. Pokiaľ niektorí poslanci so zákonom nesúhlasili, zvykli opustiť hlasovaciu sieň aby nenarúšali atmosféru jednoty. Napriek nedostatkom bol snem najvýraznejším prvkom kontinuity s politickým zriadením Č-SR a ako "prežitok" demokratického systému bol terčom útokov radikálov, ktorí volali po jeho nahradení vodcovským systémom.<ref>{{Harvbz|Lacko|2008|St=50}}</ref> Počas celej existencie SR pozíciu predsedu snemu zastával [[Martin Sokol]]. ==== Vláda ==== {{Hlavný článok|Vláda Slovenskej republiky od 14. marca 1939 do 27. októbra 1939|Vláda Slovenskej republiky od 27. októbra 1939 do 5. septembra 1944}} [[Súbor:Vojtech Tuka3 (cropped).jpg|thumb|upright|Predseda vlády SR [[Vojtech Tuka]]]] Rovnováha medzi zákonodárnou a výkonnou mocou bola vychýlená v prospech vlády, ktorá do svojich rúk koncentrovala väčšinu moci. Vláda mala právomoc vydávať nariadenia s mocou zákona, ktoré okrem väčšiny ministrov musel podpísať prezident. Táto právomoc vlády sa nevzťahovala na ústavné zákony, schvaľovanie rozpočtu, ratifikáciu medzinárodných zmlúv a ďalšie oblasti vo výlučnej kompetencii snemu. Pokiaľ snem s nariadením do 3 mesiacov prejavil nesúhlas, nariadenie stratilo platnosť.<ref>{{Harvbz|Baka|2010|St=51}}</ref> Túto svoju právomoc snem využíval iba v minimálnej miere. Snem mohol tiež nariadenie pozmeniť alebo ho vydať ako zákon. Popri nariadeniach s mocou zákona vláda vydávala aj vlastné nariadenia. Na základe vládneho nariadenia č. 4/1939 Sl. z. zo dňa 15. marca 1939 o zriadení a pôsobnosti ministerstiev Slovenského štátu vznikli ako orgány ústrednej štátnej správy úrad predsedu vlády a osem ministerstiev (ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo školstva a národnej osvety, ministerstvo pravosúdia, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy a verejných prác, ministerstvo národnej obrany).<ref>§ 1 vládneho nariadenia č. 4/1939 Sl. z. zo dňa 15. marca 1939 o zriadení a pôsobnosti ministerstiev Slovenského štátu. ''Slovenský zákonník''. Ročník 1939, čiastka 3, 16. marec 1939, s. 3.</ref> Predsedom vlády bol do októbra 1939 [[Jozef Tiso]], po jeho zvolení za prezidenta ho vystriedal [[Vojtech Tuka]]. V septembri 1944 chorľavého Tuku vystriedal Štefan Tiso (vzdialený bratranec prezidenta Tisa). ==== Prezident ==== {{Hlavný článok|Jozef Tiso}} [[Súbor:Jozef Tiso on Nový svet (1941).png|thumb|left|upright|Prezident SR [[Jozef Tiso]]]] [[Súbor:Flag of the President of Slovakia (1939–1945).svg|thumb|upright|Štandarda prezidenta]] Silné právomoci mal podľa ústavy prezident, ktorý mohol byť trestne stíhateľný iba za [[vlastizrada|vlastizradu]]. Jediným prezidentom počas celej existencie štátu bol [[Jozef Tiso]]. Jeho pozícia bola špecifická aj jeho postavením kňaza, ktoré mu zároveň zaručovala značnú autoritu. Vďaka postu predsedu strany mohol zároveň ovplyvňovať politiku aj mimo ústavných právomocí prezidenta. ==== Štátna rada ==== {{Hlavný článok|Štátna rada Slovenskej republiky}} [[Štátna rada Slovenskej republiky]] bola nevoleným orgánom, ktorý mal podľa ústavy právomoc predkladať návrhy zákonov a trestne stíhať prezidenta, premiéra, ministrov a poslancov. Zároveň mala byť kontrolným a poradným orgánom prezidenta. Právomoci rady sa časom menili, v skutočnosti však mala minimálny vplyv. 6 členov rady menoval prezident, 10 HSĽS a po 1 členovi strany národnostných menšín a stavy. === Postoj obyvateľstva k režimu === [[Súbor:Slovak women performing the Nazi salute.jpg|thumb|Členky [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] predvádzajú [[nacizmus|nacistický]] pozdrav v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]], 1941]] Väčšina občanov Slovenska akceptovala v&nbsp;marci 1939 vznik samostatného štátu ako jedinú alternatívu a&nbsp;východisko z&nbsp;pohnutej situácie, ktorá predchádzala začiatku vojny.<ref name="Lacko2008">Martin Lacko: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 19&nbsp;–&nbsp;22</ref> Hrozba rozdelenia krajiny čiastočne prispela k&nbsp;zomknutiu obyvateľstva a&nbsp;upevneniu moci slovenskej vlády. Celkovo však medzi obyvateľstvom stále zotrvávali niektoré rozpory. Navonok prezentované zomknutie väčšiny strán s&nbsp;HSĽS napríklad odmietli viaceré miestne organizácie [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárnej]] a [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]], podobne časť [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelického]] obyvateľstva ignorovala nedemokratické voľby do Snemu v&nbsp;decembri 1938.<ref name="Lacko2008" /> Nespokojnosť obyvateľstva bola všeobecne zameraná na celkové politické smerovanie režimu, jeho útoky proti českému obyvateľstvu, prehnaný [[nacionalizmus]] a [[šovinizmus]], útoky na ľudí prejavujúcich iný ako oficiálny názor, ako i&nbsp;jednostrannú orientáciu na [[Nacistické Nemecko|Nemeckú ríšu]]. Odpor vzbudzovali i&nbsp;perzekúcie voči židovskému obyvateľstvu, masové prezliekanie kabátov, [[kariérizmus]] a [[korupcia]], ktoré boli spojené najmä s [[arizácia|arizáciou]] židovského majetku. V&nbsp;tomto smere sa nenávisť obracala najmä na arizátorov a [[Hlinkova garda|Hlinkovu gardu]].<ref name="Lacko2008" /> Spomedzi opozície v&nbsp;Slovenskej republike mal najvýznamnejšie postavenie dôstojnícky zbor Slovenskej armády, ktorý bol do značnej miery oddaný duchu demokratických tradícií medzivojnového Česko-Slovenska. Proti režimu sa stavala časť študentských kruhov, robotníctva a&nbsp;komunisti. Podľa niektorých názorov bolo významnou časťou nespokojných aj množstvo evanjelikov, predstavujúci asi 17 % obyvateľstva.<ref>Martin Lacko: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 22&nbsp;–&nbsp;24</ref> Pochopiteľný bol tiež postoj rasovo prenasledovaných. Zatiaľ čo sa z času na čas objavovali známky podpory a&nbsp;súhlasu s [[Národný socializmus|národným socializmom]] ako boli [[Lomnický manifest]] z [[31. august]]a [[1940]],<ref>[http://sk.wikisource.org/wiki/Ohlas_slovensk%C3%BDch_kult%C3%BArnych_pracovn%C3%ADkov_z_Tatranskej_Lomnice_z_31._08._1940_s_prihl%C3%A1sen%C3%ADm_sa_k_z%C3%A1sad%C3%A1m_nacizmu_(tzv._Lomnick%C3%BD_manifest) Ohlas slovenských kultúrnych pracovníkov z Tatranskej Lomnice z 31. 08. 1940 s prihlásením sa k zásadám nacizmu (plné znenie textu Wikisource)]</ref> väčšina obyvateľstva sa navonok stavala až do roku 1944 k&nbsp;režimu pomerne indiferentne. == Administratívne členenie == [[Súbor:Slovak Republic 1939 45 Administrative Map.png|right|thumb|Administratívne členenie (1939 – 1945)]] [[Súbor:Slowakei.1943.jpg|thumb|Slovensko na mape [[Európa|Európy]] z roku 1943]] K 1. januáru 1940 boli zavedené [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|župy]] (údaje k 1.1.1940): * Bratislavská ({{km2|3667|m}}, 455 728 obyvateľov) ** 6 okresov: [[Bratislava]], [[Malacky]], [[Modra]], [[Senica]], [[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Trnava]] * Nitrianska ({{km2|3546|m}}, 335 343 obyvateľov) ** 5 okresov: [[Hlohovec]], [[Nitra]], [[Prievidza]], [[Topoľčany]], [[Zlaté Moravce]] * Trenčianska ({{km2|5592|m}}, 516 698 obyvateľov) ** 12 okresov: [[Bánovce nad Bebravou]], [[Čadca]], [[Ilava]], [[Kysucké Nové Mesto]], [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Piešťany]], [[Považská Bystrica]], [[Púchov]], [[Trenčín]], [[Bytča|Veľká Bytča]], [[Žilina]] * Podtatranská (sídlo Ružomberok, {{km2|9222|m}}, 463 286 obyvateľov) ** 13 okresov: [[Dolný Kubín]], [[Gelnica]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Svätý Mikuláš]], [[Námestovo]], [[Poprad]], [[Ružomberok]], [[Spišská Nová Ves]], [[Spišská Stará Ves]], [[Stará Ľubovňa]], [[Trstená]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Svätý Martin]] * Šarišsko-zemplínska (sídlo Prešov, {{km2|7390|m}}, 440 372 obyvateľov) ** 10 okresov: [[Bardejov]], [[Giraltovce]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Michalovce]], [[Prešov]], [[Sabinov]], [[Stropkov]], [[Trebišov]], [[Vranov nad Topľou]] * Pohronská (sídlo Banská Bystrica, {{km2|8587|m}}, 443 626 obyvateľov) ** 12 okresov: [[Banská Bystrica]], [[Banská Štiavnica]], [[Brezno|Brezno nad Hronom]], [[Dobšiná]], [[Hnúšťa]], [[Kremnica]], [[Krupina]], [[Lovinobaňa]], [[Modrý Kameň]], [[Nová Baňa]], [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Zvolen]] Územným vymedzením nadväzovali na župy z rokov 1923 – 1928. == Zahraničná politika == === Východiská a hlavné línie zahraničnej politiky === [[Súbor:Japanese envoy Oshima in Bratislava.png|thumb|left|[[Hiroši Óšima]], japonský vyslanec v SR a veľvyslanec v [[nacistické Nemecko|Nemecku]] s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] a [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]], 1941]] Nevýhodou nového štátu bola neexistencia tradície vlastnej štátnosti, na ktorú by nadviazal. Slovenská diplomacia sa preto snažila získať rýchlo čo najširšie medzinárodné uznanie a stabilizovať jeho medzinárodné postavenie. Slovensko postupne uznalo 27 štátov. Už 15. marca ho uznalo (pomerne prekvapivo) [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]], ktoré tým sledovalo vlastné záujmy a snažilo sa tak predísť prílišnému posilňovaniu pozície Nemecka na území, ktoré bolo naďalej v záujme jeho revizionistickej politiky. Ďalší deň ho uznalo [[Druhá poľská republika|Poľsko]], ktoré sa s [[nacistické Nemecko|Nemeckom]] a Maďarskom podieľalo na dezintegrácii Česko-Slovenska, ale nedokázalo včas správne odhadnúť skutočnú situáciu a ďalšie posilňovanie Nemecka pre neho znamenalo vážnu hrozbu. Medzinárodnú pozíciu posilnilo aj uznanie [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], ktorý mal v tom čase spojenecký pakt s Nemeckom. Úspechom bolo uznanie viacerými neutrálnymi štátmi, z ktorých najväčší význam malo uznanie [[Švajčiarsko]]m a [[Svätá stolica|Svätou stolicou]]. V priebehu celej existencie bolo Slovensko vo vazalskej pozícii voči Nemecku. Pred útokom na ZSSR sa snažilo nadviazať kontakty aj s touto veľmocou, čím sa slovenská diplomacia snažila kompenzovať závislosť na Nemecku a nedostatočné vzťahy so západnými veľmocami. Do júla 1940 sa prostredníctvom ministra zahraničných vecí [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinanda Ďurčanského]] pokúšala o tvorbu nezávislejšej politiky, dokonca dať [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] a [[Francúzsko|Francúzsku]] na vedomie, že sa považuje za neutrálny štát. Takéto pokusy boli ale Nemeckom bezpečne eliminované a Ďurčanský bol po rokovaniach v Salzburgu z politiky odstránený. Fatálne následky na medzinárodné postavenie Slovenska mala účasť na vojne proti ZSSR. Okrem ZSSR, ktorý uznanie zrušil, svoj postoj prehodnotili aj viaceré ďalšie štáty a posilnila sa pozícia exilu, ktorý usiloval o obnovu ČSR. Diplomatické styky sa postupne čoraz viac obmedzovali iba na štáty Osi a ich spojencov. === Vzťah k Nemecku === [[Súbor:"Nerozlucne je nase priatelstvo!".jpg|thumb|upright|Slovensko-nemecký propagandistický plagát ''„Nerozlučné je naše priateľstvo!“'', 1940]] V dôsledku okolností svojho vzniku mala Slovenská republika najtesnejšie vzťahy s [[Nacistické Nemecko|Nemeckou ríšou]]. Nemecko sa zároveň postavilo do pozície ochrancu zvrchovanosti Slovenska. Napriek tomu nerešpektovalo hranice nového štátu a nemecká armáda, ktorá obsadzovala Čechy a Moravu obsadila až po [[Váh]] aj územie Slovenska (vrátane [[Trenčín (okres)|Trenčína]] a [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]]). Na obsadenom území Slovenska drancovala vojenské objekty a odvážala vojenský materiál, ktorý považovala za vlastníctvo zaniknutého "českého" štátu. Dňa [[18. marec|18. marca]] [[1939]] bol [[Jozef Tiso]] (v tej dobe nebol predsedom vlády, bol len predsedom strany) pozvaný do [[Viedeň|Viedne]], kde mu nemecký kancelár [[Adolf Hitler]] predložil svoje požiadavky, ktorých splnením podmienil prevzatie ochrany Slovenska. Okrem iného považoval vlastne obsadenie značnej časti Slovenska a jeho prakticky úplné podriadenie záujmom Nemecka. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie „[[Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom|Zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom]]“. V 1. článku vyhlasovala, že „Nemecká ríša preberá ochranu nad politickou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia.“<ref>Slovenský zákonník č. 226/1940.</ref> Druhý článok umožňoval Nemecku na úzkom páse územia západného Slovenska (išlo o územie na pravom brehu [[Váh]]u – tzv. [[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]] alebo tiež ''Schutzzone'') zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené vojenskou silou, ktorú pokladá za potrebnú. V 3. a 4. článku si Nemecko zaistilo, že Slovenský štát bude svoju zahraničnú a vojnovú politiku viesť „v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou“ (aj na základe tohto ustanovenia Slovensko vstúpilo do vojny s Poľskom, ZSSR, Spojeným kráľovstvom a USA). Zmluva mala platiť 25 rokov. [[Súbor:Jozef Tiso (Berlin).jpg|thumb|left|Nemecký [[Führer|vodca]] [[Adolf Hitler]] víta prezidenta SR [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], 1941]] Jozef Tiso podpísal dohodu už [[18. marec|18. marca]] vo Viedni, nemecký minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop]] až [[23. marec|23. marca]] v Berlíne. V ten istý deň v Berlíne bol podpísaný aj Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom, ktorý Slovensku zabezpečil [[Koruna slovenská|vlastnú menu]], colnú suverenitu územia, presun finančných prostriedkov z Národnej banky v Prahe, pomoc Nemeckej ríšskej banky pri zriadení Slovenskej národnej banky, ako aj uprednostnený odbyt slovenských výrobkov na nemeckom trhu. Protokol tiež otvoril možnosť kontroly a využívania slovenského hospodárstva v prospech Nemeckej ríše. V samotnej štátostrane, HSĽS, prebiehal skrytý boj o moc, do ktorého výrazne zasahovalo Nemecko. Umiernení predstavitelia strany, združení najmä okolo prezidenta Tisa, v určitej miery vzdorovali radikálnym nacistickým tlakom. Pre Nemcov bolo obzvlášť trúfalé, že sa minister zahraničia [[Ferdinand Ďurčanský]] pokúšal uskutočňovať vlastnú politiku, nezávislú od Nemeckej ríše. [[Súbor:Alexander Mach Wilhelm Frick 1942.jpg|thumb|Veliteľ [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] a minister vnútra SR [[Alexander Mach]] pri stretnutí s nemeckým ministrom vnútra [[Wilhelm Frick|Wilhelmom Frickom]] v [[nacistické Nemecko|Nemecku]], 1942]] Nemecký vplyv na Slovensku bol ešte v roku [[1939]] menší a krajina mohla uplatňovať relatívnu slobodu, ale [[salzburské rokovania]] [[28. júl]]a [[1940]] spôsobili, že sa na Slovensku postupne začala presadzovať ideológia [[nacizmus|národného socializmu]].<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Hradská |meno = Katarína |odkaz na autora = |titul = Prípad Dieter Wisliceny: Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku |vydavateľ = Academic Electronic Press |miesto = Bratislava |rok = 1999 |isbn = 80-88880-29-7 |kapitola = |strany = 13 – 15 }}</ref> Hitler pozval prezidenta Tisa, ale aj [[Vojtech Tuka|Tuku]] a [[Alexander Mach|Macha]] do [[Salzburg]]u. [[Ferdinand Ďurčanský|Ďurčanský]] nebol pozvaný, cestoval na vlastnú žiadosť a nesmel sa ani zúčastniť na rokovaniach. Tisovi nanútili zmenu na postoch ministra zahraničia a vnútra, čo bez výhrad prijal. Na tieto miesta boli dosadení horliví prívrženci národného socializmu podľa nemeckého vzoru – [[Vojtech Tuka]] (ministerstvo zahraničia) a [[Alexander Mach]] (ministerstvo vnútra). Tuka rokoval s [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropom]] aj o otázke nemeckých poradcov ([[beráter]]ov), ktorí mali pôsobiť na Slovensku a mohli zasahovať do politických, hospodárskych aj administratívnych otázok správy krajiny. S touto myšlienkou prišiel predtým pravdepodobne [[Franz Karmasin]]. Už [[29. júl]]a sa Ribbentrop dohodol s novovymenovaným nemeckým veľvyslancom na Slovensku [[Manfred von Killinger|Killingerom]] o vymenovaní poradcov pre políciu, židovskú otázku, propagandu, hospodárstvo a Hlinkovu gardu. Spolupráca medzi nimi a niektorými slovenskými úradmi však nebola taká, ako by si Nemci predstavovali. Napr. nemeckí poradcovia, ktorí mali účinkovať na slovenskej polícii, sa asi po mesiaci vzdali svojej činnosti, pretože sa im nepodarilo nadviazať spoluprácu so slovenskými orgánmi. Nemecký generál F. Schlieper 31. marca 1942 hlásil svojim nemeckým nadriadeným, že prácu nemeckej vojenskej komisie mimoriadne sťažovalo, keď prezident Tiso odmietavo kritizoval činnosť nemeckých poradcov.<ref>Milan Stanislav Ďurica: ''Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava, Lúč, 2003, s. 438</ref> Napriek tomu sa za pomoci Tuku a účasti [[Abwehr]]u podarilo vytvoriť zlúčením IV. oddelenia ministerstva vnútra a spravodajského oddelenia Policajného riaditeľstva v Bratislave [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredňu štátnej bezpečnosti]], ktorá začala fungovať [[1. január]]a [[1940]]. Slovenská republika pristúpila aj k zmluvám, ktoré sa stali základom nemecko-taliansko-japonskej spolupráce: [[24. november|24. novembra]] [[1940]] pristúpila k [[Pakt troch mocností|Paktu troch mocností]]; [[25. november|25. novembra]] [[1941]] predseda slovenskej vlády [[Vojtech Tuka]] podpísal v Berlíne pristúpenie Slovenskej republiky k paktu proti [[Komunistická internacionála|Komunistickej internacionále]], ktorý uzavreli [[nacistické Nemecko|Nemecko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] presne 5 rokov predtým. === Vzťah k Maďarsku a Malá vojna === {{Hlavný článok|Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt}} [[Súbor:Slovakia borderHungary.png|náhľad|Územie 1. SR; sivým je vyznačená [[nacistické Nemecko|nemecká]] [[ochranná zóna]]; červeným územia zabraté [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]] po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]]; modrým územie zabraté Maďarskom po [[maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|Malej vojne]]; zeleným [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]], [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]], [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]] – územie, ktoré aj počas [[prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]] a do roku [[1947]] patrilo k Maďarsku; žltým [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] – územie zabraté Nemeckom]] Dňa [[23. marec|23. marca]] [[1939]] maďarské vojská bez vyhlásenia vojny vtrhli v troch prúdoch z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] (ktorú krátko predtým začali [[Maďarská invázia na Podkarpatskú Rus|okupovať]]) na územie Slovenskej republiky. Minister národnej obrany ešte v ten deň dostal správu o vpáde maďarských vojsk a vyhlásil protiútok. Slovenská vláda ihneď ostro protestovala, do [[Budapešť|Budapešti]] zaslala diplomatickú nótu a obrátila sa na Nemeckú ríšu, aby zasiahla v zmysle ochrannej zmluvy. Postup maďarských vojsk sa podarilo zastaviť vďaka rýchlej mobilizácii slovenských vojsk, [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], ale aj početných dobrovoľníkov z ľudu. Na druhý deň maďarské letectvo [[Nálet na Spišskú Novú Ves|bombardovalo]] letisko otvoreného mesta [[Spišská Nová Ves]], čím zabilo 13 osôb. Malá vojna si dokopy vyžiadala asi 36 obetí. Výsledok konfliktu bol ale taký, že slovenská vláda bola nútená prijať ultimátum ohľadom „úpravy hraníc“, čím Slovensko stratilo ďalšie územia s takmer 70<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 obyvateľmi, z ktorých Maďari tvorili len zanedbateľnú menšinu (menej ako 4<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 osôb). === Vojna proti Poľsku === {{hlavný článok|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Komancza 1939 onet.1.09.2010.jpg|thumb|left|Nemeckí a slovenskí vojaci pri [[Poľská obranná vojna (1939)|invázii do Poľska]], 1939]] Nemecko, ktorého vojská nastupovali do vojny aj cez slovenské územie, ponúklo Slovensku účasť na [[invázia do Poľska|ťažení proti Poľsku]] v septembri [[1939]], za čo malo garantovať hranicu s Maďarskom ako aj prinavrátiť územia odobraté [[Druhá poľská republika|Poľskom]] v rokoch [[1920]] a [[1938]]. Predstavitelia Slovenska návrh prijali a [[1. september|1. septembra]] [[1939]] slovenské vojská prekročili (bez vyhlásenia vojny) štátnu hranicu spolu so svojimi nemeckými spojencami, čím sa zúčastnili na rozpútaní [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Väčšina slovenských jednotiek operovala najmä na spomínaných územiach odňatých Slovensku v rokoch [[1918]] – [[1920]] a [[1938]]. Poľsko bolo porazené rýchlo, posledné jednotky kapitulovali [[5. október|5. októbra]]. Za účasť na vojne Slovensko získalo späť územia, ktoré Poľsko obsadilo v rokoch [[1918]] – [[1920]], [[1924]] a [[1938]]. Hitler ponúkol Tisovi dokonca aj [[Zakopané]] s okolím, no ten to odmietol, pretože tam nežijú Slováci a táto oblasť nikdy nepatrila Slovensku, so slovami: "Cudzie nechceme, svoje si nedáme." [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš]] sa vyriešil až po skončení druhej svetovej vojny. === Vojna proti Sovietskemu zväzu === {{Hlavný článok|Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou}} {{Hlavný článok|Východný front (druhá svetová vojna)}} Dňa [[22. jún]]a [[1941]] [[operácia Barbarossa|Nemecko napadlo ZSSR]]. Slovenská vláda už deň po začiatku útoku vyhlásila, že prerušuje diplomatické styky so [[ZSSR]] a [[24. jún]]a vyslala vojenské jednotky, ktoré sa pripojili k ťaženiu proti ZSSR. Takúto rýchlu mobilizáciu a podporu nemeckého ťaženia inicioval najmä [[Vojtech Tuka]] s cieľom predbehnúť Maďarov a dokázať svoju vernosť Nemecku, čím si pripravoval pôdu na budúcu možnosť revízie Viedenskej arbitráže. [[Súbor:Slovak soldiers during the campaign against the Soviet Union.jpg|thumb|Vojaci [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]] na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] v boji proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], 1942]] [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|Slovenská armáda]] najprv nasadila do bojov dve [[brigáda (vojenská jednotka)|brigády]] – jednu [[pechota|pešiu]] a jednu [[Motostrelecké vojsko|motorizovanú]]; neskôr sa tieto jednotky rozrástli na dve [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]]: [[Rýchla divízia|Rýchlu]] a [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovaciu]]. Okrem toho bola na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] nasadená aj časť slovenského letectva. Slovenskí vojaci sa vo vojne osvedčili ako bojaschopní, boli dokonca medzi prvými vyznamenanými medailami „za hrdinstvo“. Najlepší slovenskí piloti slúžili ako jedna z letiek nemeckej eskadry [[JG 52]] a mnohí z nich získali [[Železný kríž|železné kríže]] I. a II. triedy, či nemecké kríže v zlate. Slovenskí vojaci sa počas ťaženia v roku 1941 stretli aj s nemeckými vojnovými zločinmi páchanými na civilnom obyvateľstve. Napríklad v októbri 1941 pri ukrajinskom [[Myropiľ|Myropile]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jeden z najdesivejších obrazov vojny na východnom fronte zachytil slovenský vojak | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/jeden-z-najdesivejsich-obrazov-vojny-na-vychodnom-fronte-zachytil-slovensky-vojak | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-07-22}}</ref> O slovenských vojakoch sa viackrát pochvalne vyjadril aj [[Adolf Hitler]]. V roku [[1942]] slovenská [[Rýchla divízia]] dosiahla vďaka svojej motorizácii ako prvá z jednotiek Osi [[Rostov nad Donom]] a rýchlo napredovala až k severným predhoriam [[Kaukaz]]u. Po porážke nemeckých [[bitka o Stalingrad|síl pri Stalingrade]] začiatkom roku [[1943]] však bola Rýchla divízia stiahnutá na [[Krym]], pričom prišla o podstatnú časť svojho delostrelectva. Mnohí slovenskí vojaci Zaisťovacej divízie nasadení do protipartizánskych akcií v Bielorusku a na Ukrajine vo veľkej miere pomáhali partizánom, nielen marením snáh svojich veliteľov, ale aj materiálne alebo k nim priamo prebehli. Prevažná časť slovenského obyvateľstva prijímala vojnu proti ďalšiemu slovanskému národu s nevôľou, vyskytli sa aj prípady prebehlíkov na druhej strane. Ku koncu vojny bola morálka slovenských vojakov taká nízka, že boli úplne stiahnutí z východného frontu. Hoci údaje sa rôznia, celkové straty slovenskej armády počas ťaženia proti ZSSR činili asi 2<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>500 mužov.{{bez citácie}} Medzi najväčšie porážky slovenských jednotiek patrí zajatie 2000 vojakov 1. pešej divízie pri [[Melitopoľ|Melitopole]] [[30. október|30. októbra]] 1943<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115120356/http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 1, s. 128-144</ref> === Vojnový stav so západnými mocnosťami === {{Hlavný článok|Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945}} [[Súbor:B-24 Liberators over Bratislava, Slovakia on 16 June 1944.jpg|thumb|Bombardéry [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] [[Fifteenth Air Force|15. leteckej armády]] [[United States Army Air Forces|USAAF]] pri [[bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|nálete na Bratislavu]], 16. jún 1944]] Dňa [[12. december|12. decembra]] [[1941]] predseda vlády a zároveň minister zahraničných vecí [[Vojtech Tuka]] vyhlásil, že na základe [[Pakt troch veľmocí|Paktu troch veľmocí]] Slovenská republika [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vstupuje do vojnového stavu]] so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľkou Britániou]] aj napriek tomu, že podľa ústavy mohol vojnový stav vyhlásiť len prezident republiky, čo sa však nestalo.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí|priezvisko=Ďurica|meno=Milan Stanislav|vydanie=|vydavateľ=Lúč|miesto=Bratislava|rok=2021 |isbn=978-80-8179-169-7 }}</ref> [[Prezident Spojených štátov]] [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] oznámil až [[2. jún|2. júna]] [[1942]] [[Kongres Spojených štátov|kongresu]] fakt, že [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]], [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] vyhlásili Spojeným štátom vojnu. Slovensko sa nespomína. [[Senát Spojených štátov|Senát USA]] odhlasoval [[4. jún|4. júna]] 1942 vypovedanie vojny Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Declarations of war | url = https://www.senate.gov/about/powers-procedures/declarations-of-war.htm | dátum prístupu = 2024-04-26}}</ref> Spojené štáty neuznali Slovenskú republiku a vojna jej formálne zo strany USA vyhlásená nebola. Na rozdiel od vojny s [[poľská obranná vojna (1939)|Poľskom]] a [[východný front (druhá svetová vojna)|Sovietskym zväzom]] Slovenská republika nepodnikla voči západným mocnostiam žiadne priame vojenské akcie. Slovenské vojenské jednotky boli nasadené na opevňovacích prácach voči [[boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|americkému postupu]] v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]. Až v roku [[1944]] začalo [[Pohotovostná letka|bojové nasadenie slovenského letectva]] proti [[United States Army Air Forces|americkým vzdušným silám]] a v júni [[bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|bombardovanie Slovenska]]. Neskôr Slovensko odmietlo vydávať [[nacistické Nemecko|Nemecku]] anglo-amerických letcov zostrelených nad jeho územím, hoci to Nemci opakovane žiadali.<ref name="Lacko">{{Citácia knihy|titul=Slovenská republika 1939{{--}}1945|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt, a. s. a Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8046-408-0}}</ref> == Hospodárstvo == === Priemysel === [[Súbor:SK 20 korun slovenskych 1939.jpg|thumb|left|Oficiálnou menou bola [[koruna slovenská]]]] Po vzniku samostatného štátu sa Slovensko úspešne hospodársky rozvíjalo a zaznamenalo značný rozvoj. Pozitívny vplyv na hospodárstvo malo otvorenie nemeckého trhu, ktorý sa v čase nemeckých víťazstiev ďalej rozširoval. Nemecký ekonomický priestor, spolu s vojnovou konjunktúrou vyriešil problém odbytu a umožnil rast objemu výroby. Medzi rokmi 1937 – 1943 slovenský priemysel zvýšil objem výroby o 63 % a zamestnanosť v priemysle vzrástla o 51 %. [[Súbor:Apollo mineral oil refinery.png|thumb|Čerpacia stanica patriaca spoločnosti [[Apollo (podnik)|Apollo]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] Do roku 1944 vzniklo približne 200 nových priemyselných podnikov. Založený bol prvý farmaceutický podnik na území Slovenska v Hlohovci, spustené odevné závody Nehera v Trenčíne, obuvnícky závod v Baťovanoch (Partizánske), Trikota na výrobu pleteného tovaru vo Vrbovom, Vistra na výrobu syntetických vlákien v Brati­slave, obnovená výroba výbušnín v bratislavskom podniku Dynamit-Nobel.<ref>{{Harvbz|Lacko|2008|St=137 – 138}}</ref><ref>{{Harvbz|Sabol|2010|St=380}}</ref> Rast zaznamenal strojársky priemysel, ktorý sa orientoval najmä na vojenskú výrobu (Dubnica nad Váhom a Považská Bystrica, ktoré zamestnávali 25 000 ľudí). V roku 1941 začala stavba Oravskej priehrady. [[Súbor:Prešov na poštovej známke 18 Slovakia 4.jpg|thumb|Otvorenie železničnej trate [[Prešov]] – [[Kapušany]] – [[Vranov nad Topľou|Vranov]] – [[Strážske]] na poštovej známke z roku 1943]] Slovenská vláda rast priemyslu aktívne podporovala a zakladateľom nových podnikov poskytovala rozsiahlu podporu (colné úľavy na dovoz strojov, štátne záruky na úvery, daňové úľavy pre podniky v oblastiach z vysokou nezamestnanosťou až do výšky 40 % z nezdaneného zisku a ďalšie). Napriek straníckemu totalitarizmu zastávali vysoké funkcie kvalifikovaní národohospodári ako guvernér Slovenskej národnej banky a predseda úradu pre zásobovanie [[Imrich Karvaš]] alebo [[Peter Zaťko]], ktorí boli v kontakte s odbojom a neskôr materiálne zabezpečovali SNP. Na rozdiel od okupovaných krajín, kde prichádzalo k otvorenému drancovaniu zdrojov, vykorisťovanie slovenskej ekonomiky Nemeckom malo hlavne skryté formy. Novovzniknutú [[Slovenská národná banka|Slovenskú národnú banku]] z polovice prevzala nemecká [[Reichsbank|Ríšska banka]]. Voči [[Reichsmark|ríšskej marke]] bol stanovený kurz 1 [[Reichsmark|RM]] = 11,62 [[Koruna slovenská|Ks]], aj keď skutočný kurz sa pohyboval okolo 6 Ks za jednu marku. Nadhodnotenie meny umožnilo Nemecku veľmi lacno nakupovať slovenský tovar, rovnako nevýhodné bolo i to, že platby za exportovaný tovar fakturované v markách sa preplácali podľa pevného kurzu. Exportéri tak síce mohli dosahovať vývozom do Nemecka vysoké zisky, ale táto prax spôsobovala, že sa do obehu dostávalo nekryté obeživo. To spolu s vydávaním nekrytých bankoviek spôsobovalo vysokú [[Inflácia|infláciu]]. Množstvo obeživa sa od apríla 1939 do marca 1945 zvýšilo 9,5 násobne.<ref>{{Knižná referencia|autor=Jozef Vladár a kolektív|názov=''Encyklopédia Slovenska, III. zväzok: K – M''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Veda|strana= 551|rok=1979}}</ref> Jednými z najväčších a najdôležitejších podnikov na Slovensku sa stali Nemcami ovládané monopoly [[Siemens AG|Siemens]], [[Göringove závody]], [[I.G. Farben]], [[Mannesmann]] a iné. [[8. december|8. decembra]] bola navyše uzavretá medzištátna dohoda medzi Nemeckom a Slovenskom o poskytovaní dobrovoľných pracovných síl na územie Nemecka, prípadne Protektorátu.<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Milan Stanislav Ďurica]]|názov=Dejiny Slovenska a Slovákov ISBN 80-08-01427-X|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|strana= 152 – 153|rok=1996}}</ref> Vojnová konjunktúra viedla viacerým deformáciám a v niektorých prípadoch umožňovala rast objemu výroby bez ohľadu na jej efektivitu a rentabilitu. Medzi negatívne stránky patrí aj vyvlastnenie židovských podnikov. Od roku 1942 sa slovenský priemysel postupne dostával do recesie, ktorá sa v priebehu vojny ďalej prehlbovala. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Slovakia1939 1945stamps.jpg|thumb|Slovenské poštové známky s rôznymi motívmi z obdobia rokov 1939 až 1945]] V dôsledku prvej viedenskej arbitráže Slovensko stratilo poľnohospodársku pôdu, ktorá produkovala až 80 % potravín potrebných pre zásobovanie obyvateľstva. Stratilo aj väčšinu staníc na čistenie a zošľachťovanie osiva a niekoľko plemenárskych centier.<ref name="Harvbz|Sabol|2010|St=377">{{Harvbz|Sabol|2010|St=377}}</ref> Ďalším problémom bola tradičná technická zaostalosť slovenského poľnohospodárstva a konzervatívnosť slovenských roľníkov, ktorí uprednostňovali pracovné postupy zdedené po predkoch. Používali sa najmä ručné nástroje ako kosy, cepy, pluhy (miestami ešte drevené), brány a ručné sekačky slamy. Stroje sa používali v malej miere. V roku 1939 bolo na Slovensku iba 4 200 žacích strojov, 4 600 sekačiek a 545 traktorov.<ref>{{Harvbz|Sabol|2010|St=378}}</ref> Štát sa snažil o zvýšenie produkcie rozšírením plochy obrábanej ornej pôdy, zvyšovaním technickej úrovne hospodárstiev a využitím nových poľnohospodárskych postupov, odrôd a plemien.<ref>{{Harvbz|Sabol|2010|St=383}}</ref> Intenzifikácia výroby bola podporená štátnymi investíciami v hodnote 100 miliónov Ks. Investície umožnili dobudovať sieť staníc na čistenie osiva a vyšľachtiť nové odrody obilia a kukurice, ktoré boli vhodnejšie na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach. Štát pomáhal roľníkom lacnými prídelmi osiva a sadbových zemiakov. Živočíšna výroba bola podporená nákupmi kvalitného plemenného dobytka v zahraničí, ktorý bol prideľovaný najmä produktívnym veľkostatkom. Štát poskytol 13 000 roľníkom dotácie na nákup strojov vo výške 25 % až 50 %.<ref>{{Harvbz|Sabol|2010|St=384}}</ref> Poskytoval tiež dotácie na modernizáciu hospodárskych objektov – maštalí, silážnych jám, hnojísk a i. Na druhej strane boli roľníci zaťažení povinným odovzdávaním a výkupom časti produkcie. Dôležitú úlohu mala zohrať pozemková reforma, ktorá mala dokončiť prerozdelenie pôdy v prospech menej majetných vrstiev a zároveň zabezpečiť pôdu pre utečencov z južného Slovenska. Vzhľadom na hrozbu recipročných opatrení zo strany maďarskej vlády boli obmedzené pokusy o pridelenie pôdy cudzích štátnych príslušníkov a majetkové zmeny sa obmedzili najmä na arizáciu pôdy a poľnohospodárskych nehnuteľností v židovskom vlastníctve. Proces prideľovania výrazne ovplyvňovali stranícke kritériá a korupcia. Nedostatok kvalifikovaných odborníkov a neskoršie deportácie rozvrátili hospodárenie na židovských veľkostatkoch v čase, keď Slovensko trpelo zásobovacími problémami.<ref name="Harvbz|Sabol|2010|St=377"/> Od mája 1940 bol zavedený prídelový (lístkový) systém na cukor, v lete 1941 boli zavedené prídelové lístky na múku. Nedostatkovým tovarom bola v priebehu celej existencie štátu masť. Postupne sa obmedzovala aj spotreba mäsa (v reštauráciách a hostincoch na základe nariadenia už od jari 1941) a ďalších produktov. === Prevzatie kontroly Nemeckom === V priebehu roka 1944 sa hospodárstvo začalo čoraz viac prispôsobovať potrebám Nemecka. 7. augusta 1944 bola v dôsledku ústupu nemeckej armády z východného frontu na Slovensku rozšírená pracovná povinnosť.<ref>{{Harvbz|Mičko|Chladná|2006|St=149}}</ref> Nemecká okupácia po vypuknutí SNP spôsobila, že Slovensko stratilo posledné možnosti samostatného rozhodovania o hospodárskych otázkach. 9. októbra 1944 bola uzatvorená ''Slovensko-nemecká medzištátna dohoda o zásobovaní jednotiek nemeckej brannej moci na Slovensku'' so spätnou platnosťou od 1. septembra.<ref>{{Harvbz|Mičko|Chladná|2006|St=150}}</ref> Nemecko prikročilo k úplnému ovládnutiu hospodárstva a svoje požiadavky presadzovalo aj bez súhlasu slovenských orgánov. Produkcia podnikov bola obmedzená alebo zastavená v dôsledku vojnových operácií a nedostatku surovín. Zároveň prebiehala evakuácia strojného zariadenia. Výdavky v prospech Nemecka rozvrátili verejné financie a viedli k vydávaniu bankoviek v rozsahu 1 miliardy Ks mesačne. Úver poskytla aj Slovenská národná banka, následkom čoho narástol štátny dlh za 7 mesiacov o 5 miliárd 473 miliónov Ks.<ref>{{Harvbz|Mičko|Chladná|2006|St=153}}</ref> Celkovo vzrástlo množstvo obeživa o 400 % a štátny dlh o 500 %<!-- Protirečivé informácie.. Za aké obdobie? Vyššie je: Množstvo obeživa sa od apríla 1939 do marca 1945 zvýšilo 9,5 násobne -->. == Postavenie menšín == === Židovská menšina === [[File:&quot;Nebuď služobníkom žida&quot;—Slovak propaganda poster.jpg|thumb|Propagandistický protižidovský plagát vydaný ministerstvom propagandy ''„Nebuď služobníkom Žida“'' s podtitulkom ''„Kto sa so Židom spolčuje, ten so Židom skapína!“'']] V roku 1930 sa na Slovensku podľa sčítania k [[Židia|židovskej národnosti]] prihlásilo 70<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 osôb, ale asi 9<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 ďalších Židov sa prihlásilo k nemeckej národnosti. K židovskému náboženstvu sa prihlásilo celkovo až 136<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 osôb. Už po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] v novembri 1938 prejavili slovenské politické špičky svoje budúce postoje, keď po porade s [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]] presídlili asi 7 500 Židov na územie odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]. Mnohých ľudí tak doslova v noci prepadli, naložili na [[nákladný automobil|nákladné automobily]] a vyviezli za hranice.<ref name="HolocaustEnc">Livia Rothkirchenová: ''Slovakia''; vo Walter Laqueur a Judith Tydor Baumelová: ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, Londýn, 2001, s. 595 – 600</ref> Tzv. postrk Židov nariadil vtedajší predseda autonómnej vlády a minister vnútra [[Jozef Tiso]]. Akcia postihla aj starých ľudí, ženy a deti vrátane tehotných a dojčiat a prebiehala miestami chaotickým spôsobom. Nakoniec skončila neúspechom, nakoľko maďarská vláda odmietla týchto ľudí prijať. V priebehu novembra a decembra 1938 tak vznikli na „území nikoho“ prvé tábory, v ktorých boli uväznené stovky Židov, bez možnosti odchodu do jedného alebo druhého štátu. Deportácie prebehli napriek tomu, že vláda v tom čase potrebovala dopravné prostriedky, administratívu a silové zložky na zabezpečenie evakuácie južného Slovenska. Podľa dobovej propagandy, ktorá Židov obviňovala z výsledku viedenskej arbitráže, tak vlastne arbitri (nacistické Nemecko a fašistické Taliansko) oklieštením Slovenska plnili želanie Židov. Dňa 23. januára 1939 zriadila slovenská autonómna vláda komisiu (tzv. [[Sidorov komitét]]), ktorá mala navrhnúť prvú protižidovskú legislatívu. Posledné zasadanie komisie prebehlo 5. marca 1939 a bol na ňom predložený návrh prvého protižidovského zákona, ktorý mal byť urýchlene prerokovaný v ministerskej rade. Na činnosť tejto komisie sa odkazoval [[Jozef Tiso]] aj vo svojom prejave pri vzniku slovenského štátu, keď obyvateľstvu oznámil, že vláda už má pripravený návrh riešenia židovskej otázky, ale udalosti posledných dní jeho prijatiu zabránili. Po vzniku slovenského štátu komisia zanikla, ale už 18. apríla 1939 bolo prijaté vládne nariadenie č. 63 o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých povolaniach. 24. apríla nasledovalo nariadenie č. 74 o vylúčení židov z verejných služieb. Židia boli postupne systematicky zbavovaní svojich práv veľkým množstvom vyhlášok, nariadení a predpisov. Ich prenasledovanie a neskoršia deportácia z územia Slovenskej republiky bola dlhodobým procesom, ktorý iniciovali členovia radikálneho krídla [[HSĽS]] spolu s príslušníkmi [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] a členmi [[Deutsche Partei]], ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo veľkého židovského vplyvu na ekonomiku ako aj potreby „riešenia židovskej otázky“ podľa nemeckého vzoru. K tomu mali dopomôcť aj nemeckí poradcovia pre židovskú problematiku [[Dieter Wisliceny]] a [[Alois Brunner]]. Tí s pomocou [[Augustín Morávek|Augustína Morávka]] realizovali plán arizácie, čiže konfiškácie židovských majetkov, ktorý bol prvým krokom na odstránenie Židov z krajiny. [[Súbor:Salzburg Conference montage (Tiso and Hitler facing camera).jpg|thumb|left|upright|[[Jozef Tiso]] a [[Adolf Hitler]] na [[salzburské rokovania|salzburských rokovaniach]], 1940]] Vytvorenie strednej vrstvy slovenskej spoločnosti prevodom židovského majetku sa stalo oficiálnou doktrínou slovenskej vlády. Vo februári 1940 snem schválil prvý arizačný zákon, ten bol ale vrátený späť prezidentom. Jeho hlavnou pripomienkou bola požiadavka na zriadenie arizačného fondu, ktorý by umožnil podieľať sa na arizácii aj menej majetným uchádzačom. Zákon bol definitívne schválený 25. apríla (hlavná pripomienka nebola zapracovaná). Popri inom zaviedol termín „židovský podnik“, nariadil povinné označovanie takýchto podnikov a umožnil ich zrušenie alebo odpredaj „kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi“. Počas prijímania prvého arizačného zákona si umiernené a radikálne krídlo HSĽS ešte len vymedzovali priestor a testovali svoje možnosti. S myšlienkou arizácie súhlasili obe krídla, líšili sa iba ich predstavy o použitých metódach. V tejto prvej fáze arizácie mali majetkové zmeny prebiehať dobrovoľnou a evolučnou cestou. Prvá fáza arizácia trvala iba niekoľko mesiacov, následne bol ďalší vývoj ovplyvnený výsledkom rokovaní v Salzburgu a nemeckým zásahom do vnútornej politiky Slovenska v prospech radikálov okolo [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] a [[Alexander Mach|Alexandra Macha]]. Od septembra 1940 začína druhá fáza arizácie. 2. septembra prijal Slovenský snem ústavný zákon č. 210/1940, ktorým poveril vládu na prijatie všetkých opatrení potrebných na vylúčenie Židov z hospodárskeho a sociálneho života a prevod majetku do rúk kresťanov. Snem a prezident týmto zverili riešenie židovskej otázky do rúk vlády, o ktorej vedeli, že na jej čele stojí najradikálnejší predstaviteľ HSĽS požadujúci zavedenie národného socializmu a riešenie židovskej otázky podľa nemeckého vzoru. [[Súbor:Temporary Slovak passport issued in 1940 to a Jewish refugee family.jpg|thumb|Dočasný slovenský pas vydaný v roku [[1940]] židovskej utečeneckej rodine, ktorá ho použila na útek do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]]]] Dňa [[16. september|16. septembra]] [[1940]] bol pre lepšie riadenie arizácie zriadený [[Ústredný hospodársky úrad]]. Úrad rozdeľoval židovský majetok zväčša na základe protekcionárstva a korupcie medzi významných členov HSĽS, DP a HG. 30. septembra 1940 bola vytvorená [[Ústredňa Židov]] ako jediná organizácia pre Židov na Slovensku, 8. októbra boli rozpustené všetky židovské spolky a organizácie. Ústredňa Židov podliehala priamo Ústrednému hospodárskemu úradu. 30. novembra 1940 vydala vláda nariadenie č. 303/1940 Sl.z. o židovských podnikoch, známe ako druhý arizačný zákon. V tomto čase nemali o konečnom riešení židovskej otázky celkom jasné predstavy ani nemeckí nacisti, ale podľa vízie nemeckého poradcu [[Dieter Wisliceny|Dietera Wislicenyho]] mal pozbavením príjmu a zabavením majetku vzniknúť problém, ktorý bude možné riešiť len masovým vysťahovaním. Z pôvodných asi 12 300 židovských podnikov bolo [[arizácia|arizovaných]] 2200, ostatné boli zlikvidované „aby neprekážali kresťanskej konkurencii“.<ref name="Mičev">Mičev, S. a kol., 2009, Slovenské národné povstanie 1944. Múzeum SNP, Banská Bystrica</ref> Na neskoršie deportácie dozeralo 14. oddelenie prezídia Ministerstva vnútra, ktoré viedol [[Anton Vašek]] a [[Gejza Konka]]. Pri Ústredni Židov sa sformovala ilegálna pracovná skupina, ktorá sa snažila odvrátiť blížiacu sa tragédiu aj za cenu ohrozenia vlastných životov. Pracovná skupina podplácala vysokých funkcionárov HSĽS a kľúčové osoby zainteresované v protižidovskej politike – samotného [[Dieter Wisliceny|Dietera Wislicenyho]], [[Izidor Koso|Izidora Kosa]], vládneho komisára pre židovské pracovné tábory [[Július Pečúch|Júlia Pečúcha]], „židovského kráľa“ [[Anton Vašek|Antona Vaška]]. O Vaškovom podplácaní bol informovaný aj [[Alexander Mach]], ktorý v tom čase zastával post ministra vnútra a veliteľa Hlinkovej gardy a z peňazí tiež ťažil. Ďalší ľudia na vysokých pozíciách sa snažili Židom pomôcť nezištne a z vlastného presvedčenia, napr. národohospodári [[Imrich Karvaš]] a [[Peter Zaťko]] alebo minister školstva [[Jozef Sivák (politik)|Jozef Sivák]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mičev | meno = Stanislav | odkaz na autora = Stanislav Mičev | titul = Augustín Morávek od arizácií k deportáciám | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2010 | isbn = 978-80-970238-8-1 | strany = 59 – 60}}</ref> [[Súbor:Antisemitická Propaganda na Slovensku.jpg|thumb|left|Propagandistický plagát vyháňajúci [[Židia na Slovensku|Židov]] zo Slovenska, 1941]] V prvej polovici [[júl]]a [[1941]] slovensko-nemecká komisia podnikla cestu do [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]], kde navštívila židovský pracovný tábor [[Sosnowiec]]. Napriek tomu, že niektorí členovia komisie označili tento spôsob nasadenia za „nekresťanský a neľudský“,<ref>Katarína Hradská: ''Prípad Wisliceny. Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999, s. 37</ref> nepostavil sa nikto proti takémuto riešeniu. Slovenskí politici začali čoskoro Židov označovať za problém národnej existencie Slovákov. [[9. september|9. septembra]] [[1941]] bolo vydané Nariadenie č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov známe skôr ako [[Židovský kódex]]. Židia boli týmto rasistickým nariadením, schváleným vládou bez prerokovania v Slovenskom sneme, zbavení všetkých občianskych, ľudských aj hospodárskych práv a odsunutí na okraj spoločnosti. Už onedlho na to sa začalo so sústredením židovského obyvateľstva do táborov v [[Sereď|Seredi]], [[Nováky|Novákoch]] a [[Oremov Laz|Oremovom Laze]], odkiaľ mali byť postupne vysídlení na územie [[Tretia ríša|Nemeckej ríše]]. Neskôr boli vybudované aj ďalšie vo [[Vyhne|Vyhniach]], [[Žilina|Žiline]], [[Nitra|Nitre]], [[Láb]]e, [[Zohor]]e a inde. V roku [[1942]] prejavili nemecké úrady na základe dohody o poskytovaní pracovných síl záujem o 20<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 mladých práceschopných mužov. Slovenskí predstavitelia nedokázali tejto žiadosti vyhovieť, a preto [[Izidor Koso]] navrhol poslať do Nemecka rovnaký počet Židov. Prvá Slovenská republika tak ako prvá z [[os Berlín-Rím-Tokio|nemeckých spojencov]] deportovala zo svojho územia rasovo prenasledovaných vlastnými silami. Sprvu bolo preto do koncentračných táborov v Poľsku deportovaných v apríli a marci 1942 20<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 mladých ľudí židovskej národnosti. Prvý transport so slovenskými Židmi odišiel v noci z 25. na 26. marca 1942. [[Súbor:Deportations of Slovak Jews.jpg|thumb|Deportácie slovenských Židov do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]]]] [[Súbor:Labor camp in Novaky, Slovakia.jpg|thumb|[[Koncentračný tábor Nováky|Koncentračný tábor]] v [[Nováky|Novákoch]]]] Dňa [[15. máj]]a 1942 ako jediný poslanec Slovenského snemu, [[János Esterházy]] sa verejne zdržal hlasovania za ústavný zákon č. 68/1942 o vysťahovaní Židov, čím sa stal terčom útokov zo strany profašistickej tlače. Ďalší poslanci sa hlasovaniu vyhli opustením hlasovacej siene, pričom aj Esterházy sa v predchádzajúcom období podieľal na prijímaní protižidovskej legislatívy a výpadoch proti Židom. Svoje nehlasovanie odôvodnil aj hrozbou vysídlenia maďarskej menšiny a opätovne sa prihlásil k antisemitizmu. Krátko na to sa Tuka opytoval nemeckého poradcu pre židovské otázky Wislicenyho, či by nebolo možné vyviezť aj ostatných slovenských Židov. Deportáciu všetkých však zatiaľ z [[logistika|logistických]] dôvodov neschválil ani [[Adolf Eichmann|Eichmann]], jeden z hlavných vykonávateľov [[holokaust]]u. To však bola iba krátka niekoľkotýždňová prestávka, pretože už onedlho slovenská vláda na čele s Tukom po odobrení prezidentom Tisom, prejavila kresťanské milosrdenstvo, keď vyjadrila názor, „...že rodina sa nemá trhať“,<ref>Hradská, K., ''Prípad Wisliceny. Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999, s. 41</ref> a od [[11. apríl]]a 1942 poslala do koncentračných táborov v Poľsku ďalších vyše 30<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 Židov. Prvý z rodinných transportov odišiel z Trnavy. Za každého deportovaného Slovensko platilo Nemecku, tzv. osídľovací poplatok 500 ríšskych mariek. Štát predtým získal zo židovských majetkov asi 1,1 miliardy korún. Náklady na deportácie, osídľovacie poplatky a ďalšie protižidovské akcie stáli štát asi 0,95 miliardy korún<ref name="Mičev" />. Celkovo prvá vlna deportácií, ktorá sa skončila v októbri 1942, postihla asi 57<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>752 Židov žijúcich na území vojnového Slovenského štátu. Tieto osoby smerovali do najbrutálnejších nacistických táborov v [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanku]] ([[Lublin]]) a [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]]. Podľa správ [[Alfréd Wetzler|A. Wetzlera]] z ôsmich slovenských transportov od 17. apríla do 11. júla 1942 z 3<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>695 mužov, ktorí prešli selekciou prežilo do 15. augusta len 360. Z transportu 634 mužov, ktorý prišiel 13. apríla, zostalo po 10 dňoch len 25 živých.<ref>[[Dezider Tóth]]: ''Tragédia slovenských Židov. Materiály z medzinárodného sympózia'', Banská Bystrica, 25. – 27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992, s. 155''</ref> Bezradná židovská komunita sa snažila zachrániť slovenských Židov pred deportáciami aj pomocou úplatkov vysokých úradníkov, ich činnosť však nebola efektívna. Väčšinu zostávajúcich Židov tvorili ľudia s prezidentskou alebo ministerskou výnimkou alebo ukrývajúce sa osoby. Asi o sedem mesiacov neskôr začala vláda opäť rokovať o odsune zvyšku Židov z krajiny. Zvyšní Židia boli opäť koncentrovaní v predtým používaných zberných táboroch. Deportácie zvyšných 16<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 – 18<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 Židov<ref>Katarína Hradská: ''Prípad Wisliceny / Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999, s. 57</ref> sa mali začať [[1. apríl]]a [[1944]]. Niekoľko tisíc Židov sa však stále vyhýbalo deportáciám, jednak životom v ilegalite, jednak platnými výnimkami. Politická situácia sa v tej dobe začínala meniť, slovenská vláda zareagovala na početné intervencie [[Vatikán]]u, ako aj na množiace sa informácie medzi obyvateľstvom prinesené najmä slovenskými vojakmi vracajúcimi sa z východného frontu o tom, čo sa so Židmi za hranicami Slovenska skutočne deje. V tej istej dobe však bez prekážok povolila prechody transportov s tisíckami Židov z Maďarska. Po vypuknutí [[SNP]] boli väzni zo židovského pracovného tábora v Novákoch 30. septembra oslobodení povstaleckými vojakmi posádky zo [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľan]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=9788089335695|strany=242}}</ref> Pracovný tábor v Oremovom Laze bol oslobodený partizánmi z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]]. No následne sa len vemi málo Židov pripojilo k formujúcim sa povstaleckým jednotkám. Snažili sa vrátiť domov, kde boli okamžite pochytaní nemeckými okupačnými orgánmi za pomoci [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]. Napríklad Topoľčany sa stali prvým sídlom veliteľstva EK 14, ktoré po okupácii mesta začalo okamžite zatýkať Židov a odbojárov. Nemci po komplikáciách, ktoré robili niektorí slovenskí predstavitelia, nakoniec začali organizovať deportácie zo slovenského územia aj bez zvolenia miestnych orgánov. Koncom septembra 1944 navštívil Tisa veliteľ nemeckej bezpečnosti a [[SS]] [[Heinrich Himmler|Himmler]], jeho nátlaku na odsun Židov a ďalších „protištátnych živlov“, ako boli zajatí povstalci, politickí väzni či [[Rómovia]], sa prezident nijak neprotivil a slovenské úrady, už viac nacistom nekládli prekážky. Do marca [[1945]] bolo odsunutých 12<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>306 – 13<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>500 Židov, z ktorých asi 10<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 zahynulo.<ref>Katarína Hradská: ''Prípad Wisliceny / Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999, s. 73</ref> Celkovo zahynulo v nacistických koncentračných táboroch asi 68<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 – 71<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 Židov deportovaných z územia vojnového štátu a ďalších asi 30<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 zo slovenských území obsadených [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]], čo predstavovalo asi 75 % ich pôvodného počtu.<ref name="HolocaustEnc" /> === Rómska menšina === V roku 1940 sa štatútom [[Rómovia|Rómov]] zaoberal zákon č. 127. V súlade s ďalšími nariadeniami z roku 1941 bolo Rómom zakázané kočovať, s čím súviselo aj odobratie koní a vozov, rovnako im bolo zakázané žiť na hlavných uliciach a boli pre nich vymedzené oblasti mimo obcí. Dochádzalo k násilnému vysťahovaniu a demolácii rómskych osád, ako aj fyzickým útokom na Rómov, na čom sa aktívne podieľala [[Hlinkova garda]]. Boli zriadené zvláštne pracovné útvary, kde boli Rómovia povinní ťažko manuálne pracovať v nevyhovujúcich podmienkach. Takéto útvary boli postupne zriaďované v rôznych častiach krajiny. Najznámejší tábor bol v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]. K najbrutálnejším represáliám došlo po potlačení SNP, kedy bolo na rôznych miestach povraždených protipartizánskymi jednotkami celkovo asi 400 Rómov, napr. v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]], [[Detva|Detve]] alebo [[Kremnička|Kremičke]]. Pri týchto zločinoch sa došlo k likvidácii celých komunít vrátane starcov a detí. Rómsky holokaust je tiež označovaný [[Porajmos|porraimos]].<ref>Mária Kutláková a kolektív, ''Ottova praktická Encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 407</ref> Rómovia žijúci v južnej časti dnešného Slovenska, boli vystavení represáliám zo strany [[Maďarské kráľovstvo|maďarských]] okupačných orgánov. Viacero z nich bolo odtiaľto odvlečených do nemeckých koncentračných táborov. == Vzdelávanie, veda a kultúra == [[Súbor:Hlinkova mládež v Trenčíne - 01.png|thumb|left|Prehliadka [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] na [[Mierové námestie (Trenčín)|Hlinkovom námestí]] v [[Trenčín]]e, 1939]] Po rozpade Česko-Slovenska sa mimo hraníc štátu ocitli viaceré centrálne vzdelávacie a výskumné organizácie, ktoré bolo potrebné nahradiť. Rolu centrálnej vzdelávacej inštitúcie prevzala [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]] premenovaná na Slovenskú univerzitu. Do najproduktívnejšieho veku sa dostala generácia slovenských vedcov, ktorí vyštudovali počas ČSR a ktorým odsun českých profesorov umožnil prístup na lukratívne pozície. Dňa 2. júla 1942 bola založená predchodkyňa dnešnej [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] – [[Slovenská akadémia vied a umení]] (SAVU), ktorej protektorom sa stal prezident [[Jozef Tiso]]. SAVU bola aktívna najmä v oblasti humanitných vied. Na jej činnosť negatívne vplývali viaceré faktory ako nezačlenenie existujúcich vedeckých inštitúcií pod jej správu a neskôr vypuknutie SNP. Vedecké a kultúrne úlohy plnila aj [[Matica slovenská]], ktorá vyvíjala aktívnu vedeckú činnosť v ôsmich odboroch. Na jej pôde vznikol spolok [[Slovenská národná knižnica]] a bola založená moderná tlačiareň [[Neografia]]. K negatívam jej pôsobenia v danom období patrí ďalšia nacionalizácia jej vedenia a postupné orientovanie sa na spoluprácu s radikálmi.<ref>{{Harvbz|Hudek|2011|St=40}}</ref> Založené boli aj ďalšie vedecké inštitúcie ako [[Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov]] ([[6. máj]]a [[1939]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZVON máj 2014 : Z histórie | url = http://maticabb.webnode.sk/news/zvon-maj-2014/ | vydavateľ = Miestny odbor Matice slovenskej v Banskej Bystrici | dátum vydania = 2014-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170323053619/http://maticabb.webnode.sk/news/zvon-maj-2014/ | dátum archivácie = 2017-03-23 }}</ref> [[Štátny archeologický ústav]] v Turčianskom Svätom Martine (1942), [[Štátny ústav pre ľudovú pieseň]] v Bratislave (1942), [[Slovenská galéria]] v Bratislave (1943), Štátna [[Observatórium Skalnaté pleso|hvezdáreň na Skalnatom plese]] (1943), [[Nemecký vedecký ústav]] v Bratislave (1943)<ref>{{Harvbz|Ďurkovská|2010|St=248}}</ref>, alebo [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Štátny geologický ústav]] (1940). [[Súbor:StampSlovakia1939Michel43A.jpg|thumb|upright|Poštová známka zo série „Národné kroje“]] Počas existencie štátu bolo publikovaných približne 4 000 knižných titulov. Vydaná bola prvá moderná syntéza slovenských dejín [[František Hrušovský|Františka Hrušovského]]. Veľký rozmach zaznamenala poézia, keď svoje diela publikovali básnici ako [[Andrej Žarnov]], [[Ján Kostra]], [[Ján Mendík]], [[Valentín Beniak]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Ján Smrek]] a ďalší. Viacerí spisovatelia sa angažovali v politike. K zásadám národného socializmu sa [[Lomnický manifest|Lomnickým manifestom]] <!-- Ohlas slovenských kultúrnych pracovníkov z Tatranskej Lomnice z 31. 08. 1940 s prihlásením sa k zásadám nacizmu (tzv. Lomnický manifest) https://sk.wikisource.org/wiki/Ohlas_slovensk%C3%BDch_kult%C3%BArnych_pracovn%C3%ADkov_z_Tatranskej_Lomnice_z_31._08._1940_s_prihl%C3%A1sen%C3%ADm_sa_k_z%C3%A1sad%C3%A1m_nacizmu_(tzv._Lomnick%C3%BD_manifest) -->z uvedených autorov prihlásili Beniak, Smrek a Žarnov, ďalej napr. [[Milo Urban]] ktorý bol šéfredaktorom Gardistu. Skupina známych spisovateľov ([[Valentín Beniak|Beniak]], [[Ľudo Zúbek|Zúbek]], [[Ján Poničan (prozaik)|Poničan]], [[Dobroslav Chrobák|Chrobák]], [[Rudolf Dilong|Dilong]], [[Ján Smrek|Smrek]], [[Ján Kostra|Kostra]], [[Karol Strmeň|Strmeň]] a i.) vydala memorandum proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]].<ref>{{Harvbz|Lacko|2008|St=171}}</ref> Okrem jediného profesionálneho [[Slovenské národné divadlo|národného divadla v Bratislave]] (ktorého filiálku [[Východoslovenské národné divadlo]] v Košiciach v roku [[1938]] obsadilo Maďarsko) vznikli nové profesionálne divadlá<!-- podľa https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_divadlo#Divadlo_v_rokoch_prvej_Slovenskej_republiky_.281939-1945.29 v Nitre to bolo Slovenské ľudové divadlo, v Prešove Slovenské divadlo a napokon v Martine Slovenské komorné divadlo. V Nitre však bolo zbombardované a hralo sa až od roku 1949 (v budove Národného domu a súčasne telocvični TJ Sokol. Na divadelné účely upravený priestor slúžil od decembra 1949) --> v [[Divadlo Andreja Bagara|Nitre]], [[Slovenské komorné divadlo|Martine]] a [[Divadlo Jonáša Záborského|Prešove]]. Každoročne boli udeľované štátne ceny, ktoré postupne dostali: [[Ivan Stodola]] za divadelné hry, [[Oľga Borodáčová]] za herecké výkony a [[Ján Blaho]] za reprodukčné spevácke umenie.<ref>{{Harvbz|Ďurkovská|2010|St=254}}</ref> Dňa 7. novembra 1939 vznikla slovenská filmová akciová spoločnosť ''Nástup'', ktorá prevzala výrobu zvukového týždenníka [[Nástup (filmový týždenník)|Nástup]] ako významného nástroja propagandy. Spoločnosť okrem ďalších 30 filmov vytvorila aj prvý slovenský celovečerný dokumentárny film ''Od Tatier po Azovské more'' (1942)<!-- https://www.youtube.com/watch?v=u2Z5iKKWcy8 -->, ktorý propagandisticky spracoval pôsobenie slovenskej armády v Sovietskom zväze.<ref name=":0" /> Dňa 17. decembra 1940 bol založený ''Ústav pre školský a osvetový film'' (Škofilm/Schulfilmdienst), z ktorého činnosti vychádzala aj povojnová populárno-vedecká filmová tvorba. V rámci ústavu pôsobil aj [[Viktor Kubal]], ktorý v ňom vytvoril prvé slovenské animované filmy.<ref name=":0">{{Harvbz|Ďurkovská|2010|St=258}}</ref> == Zánik == {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie}} [[Súbor:SNP HG Propaganda.jpg|thumb|left|upright|Propagandistický plagát [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] proti [[Slovenské národné povstanie|SNP]]]] [[Súbor:Nastupeni povstalci.jpg|thumb|Nastúpení vojaci 18. delostreleckej batérie, ktorá sa zúčastnila [[Slovenské národné povstanie|SNP]], 1944]] Prvá Slovenská republika začala od leta [[1944]] upadať. Vojnová situácia sa zhoršovala a osud [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] a jeho spojencov bol spečatený. Preto sa časť obyvateľstva začala odvracať od stále lojálneho režimu Slovenskej republiky a hľadala možnosti prechodu na druhú stranu. Najmä na strednom Slovensku, kde boli podmienky najpríhodnejšie, sa začalo spontánne rozvíjať [[partizán]]ske hnutie. [[12. august]]a bratislavská vláda vyhlásila na celom Slovensku štatárium – [[stanné právo]], no čoskoro stratila kontrolu nad veľkou časťou krajiny. Tento proces urýchlilo najmä [[Slovenské národné povstanie]]. Už na jeseň roku [[1944]] sa na východných a severovýchodných hraniciach Slovenskej republiky rozpútali boje medzi nemeckými jednotkami a postupujúcou Červenou armádou. Od začiatku roku [[1945]] [[Červená armáda]], rumunské vojská a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Prvý česko-slovenský armádny zbor]] postupne prenikli hlbšie na slovenské územie. [[19. január]]a obsadili [[Košice]] (od novembra 1938 okupované [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]]). Ustupujúce nemecké vojsko pri svojom ústupe dovŕšilo likvidáciu dopravnej infraštruktúry. Na poškodenie dopravnej infraštruktúry mali vplyv aj akcie [[partizán]]ov, ale za dôkladné rozvrátenie dopravnej, hlavne železničnej infraštruktúry niesli zodpovednosť predovšetkým nemecké sily. Podľa niektorých názorov bola dokonca železničná doprava na Slovensku poškodená oveľa viac ako v Maďarsku, Rakúsku, Poľsku alebo bývalom Protektoráte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Miroslav Kožuch | titul = Povojnová obnova železničnej dopravy na Slovensku v r. 1945 | url = http://www.rail.sk/skhist/stavba/vojna.htm | dátum vydania = 04. 12. 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.09.2011 | vydavateľ = rail.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Poškodené boli všetky dopravné tepny; pojazdných bolo iba 900 osobných automobilov v celej republike (predtým 8<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000); prejazdná len asi polovica železničnej siete; funkčné necelé 4 % rušňov; nepoužiteľných bolo 1<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>500 mostov; celkovo výrobná kapacita priemyslu v porovnaní s rokom [[1943]] bola iba 45 %.<ref>Milan Stanislav Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003, s. 518 – 519</ref> Väčšina obyvateľstva očakávala prechod frontu s pochopiteľnými obavami. Škody na miestach, kde postup sovietskych vojsk ustrnul, boli v dôsledku ťažkých bojov veľké. Ukázalo sa tiež, že správy o brutalite postupujúcej armády vydávané štátnou propagandou, boli prehnané. Pravdou však je, že jednotky, ktoré oslobodzovali krajinu, sa v niektorých prípadoch k obyvateľstvu chovali hrubo (známe sú krádeže, či znásilnenia žien). Vo väčšine prípadov takto konali príslušníci tylových jednotiek. Stalin sa za tieto neprístojnosti neformálne Benešovi ospravedlnil pri jednom zo stretnutí.<ref name="D542">Milan Stanislav Ďurica: ''Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003, s. 542</ref> Ťažké boje na Slovensku prebiehali koncom vojny v dvoch oblastiach, bolo to jednak na juhu v oblasti [[Šahy|Šiah]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Štúrovo|Štúrova]], ktoré boli obsadené sovietskymi jednotkami v polovici decembra 1944, no neskôr počas [[bitka o Budapešť|bitky o Budapešť]] boli Sovieti z oblasti vytlačení silnými protiútokmi. Oblasť bola postupne oslobodená do konca marca. Ďalšie ťažké boje sa odohrali na [[Liptov]]e, kde prebiehala bitka o [[Liptovský Mikuláš]], ktorá trvala od konca februára. 3. marca 1945 sa Červenej armáde a Prvému česko-slovenskému armádnemu zboru podarilo po prvýkrát získať mesto, no nie nadlho, pretože nemecké vojská ho protiútokmi nanovo obsadili 11. marca. Definitívny koniec znamenal až ústup nemeckých jednotiek z oblasti, ktorý nastal až 4. apríla [[1945]], kedy sa mesto, ktoré bolo počas týchto bojov takmer celkom zničené, dostalo definitívne pod kontrolu sovietskych a česko-slovenských vojsk. [[Súbor:WWII Southern Central Europe 1944-1945.svg|náhľad|Mapa znázorňujúca priebeh bojov počas oslobodzovania [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]]] Koncom [[marec|marca]] a začiatkom [[apríl]]a odišlo zo Slovenska na západ asi 5<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>000 občanov, najmä v dôsledku obáv z prichádzajúcich sovietskych vojsk, ako aj na protest proti obnoveniu [[Československo|ČSR]]. Okrem slovenskej vlády a prezidenta, či osôb, ktoré boli považované za kolaborantov, to boli aj významní predstavitelia slovenského kultúrneho života, napr. správca [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[Jozef Cíger Hronský]], básnik [[Andrej Žarnov]], historik [[František Hrušovský]], literárny kritik [[Stanislav Mečiar]], spisovatelia [[Mikuláš Šprinc]], [[Konštantín Čulen]], [[Rudolf Dilong]], [[Milo Urban]], [[Gorazd Zvonický]], rektor Slovenskej vysokej školy technickej [[Anton Bugan]] a ďalší.<ref name="D542" /> V marci [[1945]] prekonávajúc nemecký odpor postupne sovietske vojská oslobodili [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]], [[Zvolen]]. [[25. marec|25. marca]] [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]], [[Komárno]] a [[Nové Zámky]]. [[4. apríl]]a už dosiahli hlavné mesto krajiny – [[Bratislava|Bratislavu]]. Územia obsadené Červenou armádou sa automaticky stávali súčasťou obnoveného česko-slovenského štátu. Slovenské úrady začiatkom roka [[1945]] zo štátnych skladov rozdelili prídely múky, cukru a iných potravín určené na celý rok.<ref>Anton Špiesz: Ilustrované dejiny Slovenska. Bratislava: Perfekt, 2002. str. 232</ref> [[3. máj]]a sovietska armáda zničila posledné nemecké jednotky na území Slovenska (v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]] a [[Javorníky|Javorníkoch]]) a sústredila sa na postup na územie [[Morava (región)|Moravy]]. O popularite režimu a celkovom názore väčšiny obyvateľstva na zdiskreditovaný režim svedčí aj fakt, že zo strany slovenského obyvateľstva nebol Červenej armáde kladený žiadny ozbrojený odpor. Slovenská vláda ešte pred pádom Bratislavy odišla do exilu. V rakúskom kláštore [[Kremsmünster]] [[8. máj]]a podpísala dokument, ktorým sa bezvýhradne podrobila veliteľovi XX. zboru 3. americkej armády, generálovi [[Walton Walker|Waltonovi Walkerovi]]. Tento dokument je považovaný za formálny zánik Slovenskej republiky z hľadiska medzinárodného práva. Tienistou stranou oslobodzovania Slovenska boli deportácie občanov krajiny do ZSSR. Ešte v priebehu roka [[1945]] za pomoci jednotiek [[NKVD]] odvliekli sovietske orgány za tichého súhlasu česko-slovenskej vlády 7<span style="white-space:nowrap">&thinsp;</span>422<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | autor = | odkaz na autora = | titul = Čechoslováci v gulagu a československá diplomacie 1945-1953 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri ; | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 510 | url = | isbn = 80-7277-315-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} Zoznam deportovaných - [https://www.upn.gov.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf Dostupné online]</ref> občanov Česko-Slovenska a umiestnili ich hlavne do pracovných táborov najmä v [[Donbas]]e a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. Zámienkou na ich zatknutie bol často výkon práce, alebo výsluch. == Právna kontinuita == Podľa teórie právnej kontinuity [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]], prezidenta [[Prvá česko-slovenská republika|prvej ČSR]] v [[Dočasné štátne zriadenie|exile]], bol právne neexistujúcim, keďže [[Francúzsky národný výbor]] <!-- 29. septembra 1942 – Charlesa de Gaulla -->a [[Sovietsky zväz]] uznali [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú zmluvu]] <!-- a Viedenskú arbitráž? --> za nulitnú. Odmietavo sa k vzniku Slovenského štátu stavalo aj exilové hnutie okolo veľvyslanca [[Štefan Osuský|Štefana Osuského]] ([[vyslanecká teória]]) a domáci odboj, ktorého hlavné prúdy sa [[Vianočná dohoda|Vianočnou dohodou]] (25. december 1943) uzniesli na utvorení ilegálnej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (1. september 1944) a ktoré viedli [[Slovenské národné povstanie]]. Po skončení [[Druhá svetová vojna|vojny]] niektorí predstavitelia a časť sympatizantov samostatného Slovenska opustila územie obnovenej ČSR a istý čas pôsobila najmä v [[Taliansko|Taliansku]], kde vyvíjala informačnú činnosť za samostatnosť Slovenska ([[Rádio Barcelona]]) a bývalý minister zahraničných vecí [[Ferdinand Ďurčanský]] formuloval koncepciu právnej kontinuity Slovenskej republiky. Neskôr sa tento [[Hlinkova slovenská ľudová strana|ľudácky]] exil presunul najmä do [[Argentína|Argentíny]]. Súčasná [[Slovensko|Slovenská republika]] (napriek zhodnému názvu) nie je jeho právnym ani ideologickým nástupcom. == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=First Slovak Republic|s=Kategória:Prvá Slovenská republika}} == Externé odkazy == * [http://www.upn.gov.sk/obdobie-1939-1945/dokumenty-1939-1945/ Niekoľko úradných dokumentov vydaných v období 1939 – 1945] * [http://digitalna.kniznica.info/s/mTHZMCYYAV ''Územie a obyvatelstvo Slovenskej republiky a prehľad obcí a okresov odstúpenych Nemecku, Maďarsku a Poľsku'']. Bratislava: Štátny štatistický úrad, 1939. 92 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Zdroje == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Baka | Meno = Igor | Titul = Politický systém a režim Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1940 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vojenský historický ústav | Rok = 2010 | ISBN = 978-80-969375-9-2 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Ďurkovská | Meno = Mária | PriezviskoEditora = Sokolovič | MenoEditora = Peter | Titul = Život v Slovenskej republike. Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov IX | Kapitola = Kultúra ako jedna z dimenzií spoločenského života v Slovenskej republike v rokoch 1939 – 1945 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav pamäti národaobmedyo | Rok = 2010 | URL = http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf | ISBN = 978-80-89335-37-4 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Hudek | Meno = Adam | Titul = Vznik a vývoj Slovenskej akadémie vied a umení v rokoch 1942-1945 | Periodikum = Forum historiae: odborný internetový časopis pre históriu a príbuzné spoločenské vedy | Rok = 2011 | URL = http://forumhistoriae.sk/documents/10180/12610/hudek.pdf | ISBN = 978-80-969375-9-2 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Lacko | Meno = Martin | Titul = Slovenská republika 1939-1945 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Perfekt | Rok = 2008 | ISBN = 978-80-8046-408-0 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Mičko | Meno1 = Peter | Priezvisko2 = Chladná | Meno2 = Zuzana | PriezviskoEditora1 = Šmigeľ | MenoEditora1 = Michal | PriezviskoEditora2 = Mičko | MenoEditora2 = Peter | PriezviskoEditora3 = Syrný | MenoEditora3 = Marek | Titul = Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov IX. | Kapitola = Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1944-1945 | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela, | Rok = 2006 | ISBN = 80-8083-341-9 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Sabol | Meno = Miroslav | PriezviskoEditora = Sokolovič | MenoEditora = Peter | Titul = Život v Slovenskej republike. Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov IX | Kapitola = Až na dno blahobytu (Hojnosť alebo chudoba slovenských rodín v Slovenskej republike 1939 – 1945) | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Rok = 2010 | URL = http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf | ISBN = 978-80-89335-37-4 }} {{Dejiny Slovenska}} {{CS-timeline}} [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945| ]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté republiky]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] krvya0uivk52y78nz4wqhpy1aoelg8r 0 6629 8058063 7819902 2025-07-08T09:02:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058063 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Baranie rohy | obrázok = Wielki Staw Spiski.jpg | popis = zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Prešovský kraj|Prešovský]] | región1 = | okres = [[Poprad (okres)|Poprad]] | okres1 = | obec = [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] | obec1 = [[Tatranská Javorina]] | obec2 = | pohorie = [[Tatry]] | podcelok = [[Východné Tatry]] | časť = [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] | povodie = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | povodie1 = [[Dunajec]] | nadmorská výška = 2526.2 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.2017 | zemepisná dĺžka = 20.197 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = len s horským vodcom | prvovýstup = J. Stolarczyk, A. Wala,<br> S. Tatar | dátum prvovýstupu = 1876 | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Baranie rohy | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Tatier | lokátor1 = Tatry }} '''Baranie rohy'''<ref name=Geo/> ({{Mnm|2526.2|w}}<ref name=M/>; {{vjz|pol|''Baranie Rogi''}}, {{vjz|deu|''Grünseespitze''}}, {{vjz|hun|''Zöld-tavi-csúcs''}}) je názov [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Leží nad osadou [[Tatranská Lomnica]], približne {{Km|15|m|w}} severne od [[Poprad]]u.<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.19701&y=49.20172&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Južným smerom stojí [[Téryho chata]].<ref name=M/> == Názov == Je odvodený zo susedstva s útvarmi, ktoré majú podobné pomenovanie nad [[Barania kotlinka|Baraňou kotlinkou]]. Vyplýva aj z faktu, že má dva vrcholy, ktoré pripomínajú svojim tvarom zvieracie rohy.<ref name="Bohuš" /> == Poloha == Nachádza sa vo východnej polovici [[Tatry|Tatier]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Východné Tatry]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]], v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]] a zasahuje na katastrálne územie mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] a obce [[Tatranská Javorina]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná [[Tatranská Lomnica]], južne sa nachádza [[Starý Smokovec]], severozápadne [[Tatranská Javorina]] a severovýchodne [[Ždiar]].<ref name=M/> Štít sa nachádza v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] a v blízkosti jeho vrcholu sa stretávajú hranice [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)|národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina]], [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)|Dolina Bielej vody kežmarskej]] a [[Studené doliny]].<ref name="mapa"/> == Opis == Baranie rohy ležia v [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|hlavnom hrebeni Vysokých Tatier]], medzi [[Ľadový štít|Ľadovým štítom]] ({{Mnm|2627}}) a [[Jahňací štít|Jahňacím štítom]] ({{Mnm|2230}}). Charakteristická je rozsiahla vrcholová sutinová plošina, niekedy nazývaná ''Barania galéria'' (nad južnou stenou). Mohutný štít má dva vrcholy - hlavný juhovýchodný a ''Baraňou škárou'' oddelený severozápadný (nazývaný [[Vyšná Barania strážnica]]).<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref> Hlavný leží asi {{m|100|m}} od hlavného hrebeňa, preto patrí už do mohutnej rázsochy [[Lomnický štít|Lomnického štítu]]. Tá vedie juhovýchodným smerom a susedný [[Spišský štít]] ({{Mnm|2483}}) oddeľuje výrazné [[Baranie sedlo]]. Východne susedí [[Pyšný štít]] ({{Mnm|2621}}), [[Lomnický štít]] ({{Mnm|2633}}), [[Kežmarský štít]] ({{Mnm|2556}}) a [[Veľká Svišťovka]] ({{Mnm|2038}}), severne sa nachádza [[Jastrabia veža]] ({{Mnm|2137}}), [[Čierny štít]] ({{Mnm|2434}}), [[Kolový štít]] ({{Mnm|2418}}), [[Svinka (vrch v Tatrách)|Svinka]] ({{Mnm|2163}}) a [[Kopa brán]] ({{Mnm|2030}}), západne [[Svišťovky]] ({{Mnm|2070}}), [[Snehový štít]] ({{Mnm|2465}}), [[Široká (vrch vo Vysokých Tatrách)|Široká]] ({{Mnm|2210}}) a [[Ľadový štít]] ({{Mnm|2627}}) a južne [[Široká veža]] ({{Mnm|2461}}), [[Slavkovský štít]] ({{Mnm|2452}}) a [[Prostredný hrot]] ({{Mnm|2441}}).<ref name=M>''Vysoké Tatry. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Baranie rohy sa týčia nad [[Čierna dolina (Vysoké Tatry)|Čiernou dolinou]], [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotlinou Piatich spišských plies]] a [[Veľká Zmrzlá dolina|Veľkou Zmrzlou dolinou]]<ref name="Bohuš" /> Severne ležiacou Čiernou dolinou vodu odvádza [[Čierny potok (prítok Javorinky)|Čierny potok]] do [[Javorinka (prítok Bielej vody)|Javorinky]] v povodí [[Dunajec|Dunajca]], južne sa nachádza Kotlina Piatich spišských plies, ktorou voda odteká [[Studený potok (prítok Popradu)|Malým Studeným potokom]] a východne situovanou Veľkou Zmrzlou dolinou odteká Zeleným potokom do [[Kežmarská Biela voda|Kežmarskej Bielej vody]] v povodí rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067268502&x=20.1967120&y=49.2016648&z=17&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy [[Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách|Vysokých Tatier]] a [[Hrebeň Belianskych Tatier|hrebeň Belianskych Tatier]], pri vhodných podmienkach aj časť [[Popradská kotlina|Popradskej kotliny]], [[Nízke Tatry]], [[Volovské vrchy]], [[Slanské vrchy]], [[Levočské vrchy]], [[Oravské Beskydy]] a mnohé vrchy južného [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.20195&lng=20.19689&ele=2526&azi=282.54&alt=-4.76&fov=45&cfg=s&name=49.20195%c2%b0N%2c%2020.19689%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Baranie rohy patria k najľahšie dostupným, hoci neznačeným štítom nad {{mnm|2500|m}}. Normálny výstup vedie cez [[Baranie sedlo]], na ktoré sa dá vystúpiť od [[Chata pri Zelenom plese|Chaty pri Zelenom plese]] cez [[Veľká Zmrzlá dolina|Veľkú Zmrzlú dolinu]], alebo od [[Téryho chata|Téryho chaty]] cez [[Kotlina Piatich spišských plies|Kotlinu Piatich spišských plies]] len s horským vodcom. Podrobný rozpis horolezeckých ciest v juhozápadnej stene možno nájsť v externých odkazoch. Ďalšie sú vo východnej stene (napr. J. Brandobur, [[František Kele|F. Kele]], M. Mereš, R. Presler a [[Arno Puškáš|A. Puškáš]], IV, 1952).<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Kroutil| meno = František | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel| vydanie = | vydavateľ = Olympia | miesto = | rok = 1977| isbn | kapitola = | strany =| jazyk = }}</ref> Štít sa nachádza na území [[Národná prírodná rezervácia|národných prírodných rezervácií]] a [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]], preto vrchol nie je voľne prístupný. Na neďaleký [[Lomnický štít]] vedie lanovka a k horským chatám značené turistické chodníky. ; [[Chata pri Zelenom plese]] je prístupná: * po {{Turistická značka|červená}} červenej turistickej značke: ** od severu zo [[Ždiar]]u cez [[Široké sedlo|Široké]] a [[Kopské sedlo]] a rázc. pri [[Veľké Biele pleso|Veľkom Bielom plese]] ** od juhu zo [[Skalnaté pleso|Skalnatého plesa]] cez [[Veľká Svišťovka|Veľkú Svišťovku]] * po {{turistická značka|žltá}} žltej turistickej značke z rázc. Kežmarská Biela voda cez [[Dolina Zeleného plesa|Dolinu Zeleného plesa]]<ref name="mapa"/> ; [[Téryho chata]] je prístupná: * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej turistickej trase: ** od juhovýchodu od [[Zamkovského chata|Zamkovského chaty]] ** od severu z [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javoriny]] cez [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovú dolinu]] a [[Sedielko]]<ref name="mapa"/> == Galéria== <gallery> Baranie Rogi.jpg |Z Kotliny Piatich spišských plies, popisy v poľštine. Czarny Szczyt.jpg|[[Čierny štít]] a východná stena Baraních rohov aj ''Vyšnej B. strážnice'' (vrcholy v mrakoch). Śnieżny Szczyt.JPG|[[Snehový štít]], vpravo Baranie rohy. Lodowy_Szczyt_a5.jpg|Zľava [[Kolový štít]], zubatá skupina [[Pyšný štít|Pyšného štítu]], Baranie rohy, [[Snehový štít]] a [[Ľadový štít]]. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] * [[Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)]] * [[Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)]] * [[Tatranský národný park]] * [[Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.19701&y=49.20172&ref=permalink Poloha na turistickej mape] * [http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=16 Popis a trochu histórie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071109210349/http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=16 |date=2007-11-09 }} {{Tatry}} [[Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]] [[Kategória:Vrchy v okrese Poprad]] [[Kategória:Vysoké Tatry (mesto)]] [[Kategória:Tatranská Javorina]] 98302b9posayi1i3yposxmhvgnoli4c 0 7289 8057765 7983891 2025-07-07T14:42:07Z Preceda Laci 267525 Oprava gramatických preklepov 8057765 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{pozri|rovnomennom okrese|Stropkov (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Stropkov | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Stropkov.jpg | Popis obrázku = Panoráma mesta | Znak = Coat of Arms of Stropkov.svg | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Stropkov | Región = [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žudel | meno = Juraj | titul = Stolice na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1984 | počet strán = 200 | strany = 161 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beňušková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charekteristických znakov | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2005 | isbn = 80-224-0853-0 | počet strán = 241 | strany = 202 }}</ref> | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.205000 | Zemepisná dĺžka = 21.651389 | Nadmorská výška = 202 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 12.3.1404 (streda) | Starosta = Ondrej Brendza<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 091 01 | Kód = 527840 | EČV = SP | Predvoľba = +421/054 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 38/2<br/>091 01 Stropkov | E-mail = mesto@stropkov.sk | Telefón = 054 / 486 88 00 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.stropkov.sk | Commons = Stropkov | Pôvod názvu = | Poznámky = | Počet obyvateľov = 10 067 }} '''Stropkov''' ({{vjz|deu|''Stroppkau''}}; {{vjz|hun|''Sztropkó''}}; rusin. Строгків; {{vjz|lat|''Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410); Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)''}}) je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne [[Zemplín]]a. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. a rozlohou na 121. najväčším mestom. Mesto má 2 mestské časti: [[Bokša|Bokšu]] a [[Sitník]]. == Polohopis == Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v údolí rieky [[Ondava]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|cesta I/15]], ktorú v severnej časti križuje [[Cesta II. triedy 575 (Slovensko)|II/575]]. [[Svidník]] leží {{Km|13|m|w}} severozápadne, [[Bardejov]] {{Km|40|m|w}} západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne. Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 17&nbsp;km. Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stála vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ. Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za túto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia. == Časti mesta == === Bokša === {{hlavný článok|Bokša}} Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z [[30. august]]a [[1390]]. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], prípadne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskou]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskou župou]]. Bokša leží v prvej spomínanej<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Šariša | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Košice | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | rok = 1990 | isbn = 80-85174-03-0 | počet strán = 513 | strany = 35 }}</ref>. Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku [[1747]]. V roku [[1787]] bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z [[1. september|1. septembra]] [[1792]] sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v [[19. storočie|19. storočí]] existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku [[1774]] a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín. Počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla [[2. svetová vojna|2. svetová vojna]]. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v [[jún]]i [[1964]]. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref> === Sitník === Ján Pete dal [[17. august]]a [[1576]] spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku [[1592]] rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom [[18. storočie|18. storočia]], Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do [[Poľsko|Poľska]] a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to [[5. september|5. septembra]] [[1708]]. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku [[1862]] darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Stropkov|vydanie=|vydavateľ=GRADUS|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vateha|meno=Marko|titul=Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo|vydanie=|vydavateľ=Marko Vateha|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=978-80-971229-2-8|strany=}}</ref> Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] z dôvodu, že v priebehu [[18. storočie|18. storočia]] sa vyskytol v celej [[Európa|Európe]] mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] prichádzali Židia z oblasti Haliče. V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku [[1968]] si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili [[Panna Mária Vesmírna|Panne Márii Vesmírnej]]. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej. Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch. == Politika == Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa. === Richtári  === [[Súbor:Zakladacia listina kláštora františkánov v Stropkove 25.8.1665.jpg|náhľad|Zakladacia listina kláštora františkánov z [[25. august]]a [[1665]]]] 1. Jakub (1466) 2. Michal (1520) 3. Juraj Bandas (1541) 4. Andrej Nosnák (1548) 5. Pavol Mohnach (1554) 6. Jakub Černenský (1569) 7. Joannes Potras (1601) 8. Tomáš Bodnár (1604) Martin Los 9. Fedor Lizaičik (1637) 10. Ján Pálio (1690) 11. Ján Kiseľ (1702) 12. Ondrej Turanský (1720) 13. Juraj Cyprián (1767) 14. Štefan Kiseľ (1767) 15. František Geci (1772) 16. Andrej Kasarda (1778) 17. František Geci (1779) 18. Michal Cichý (1781) 19. Andrej Kiseľ (1782) 20. Michal Čižmár (1784) 21. Anton Čobej (1785) 22. František Geci (1791) 23. Ján Žila (1794) 24. Jozef Staško (1816) 25. Michal Gombár (1828) 26. Michal Gombár (1848) 27. Štefan Melioris (1864) 28. Anton Križanovský (1879) 29. Jozef Žanony (1879 – 1911) 30. Anton Hefter (1911 – 1912) 31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916) 32. Michal Staško (1919 – 1919) 33. Juraj Sooš (1919 – 1923) 34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928) === Správni a vládni komisári === 35. Štefan Vankovič (1928 – 1928) 36. Samuel Amsel (1929 – 1938) 37. Ján Ciulis (1938 – 1939) 38. Štefan Ducko (1940 – 1943) 39. Jozef Burák (1943 – 1944) === Predsedovia === 40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945) 41. Jozef Lehocký (1945 – 1950) 42. Ján Široký (1950 – 1951) 43. Imrich Jecuško (1952 – 1957) 44. Štefan Žanony (1957 – 1958) 45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968) 46. Michal Rusnák (1960 – 1961) 47. Ladislav Paňko (1968 – 1970) 48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970) 49. František Marcinčin (1970 – 1971) 50. Jozef Kohút (1972 – 1981) 51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981) 52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982) 53. Juraj Červeňák (1982 – 1986) 54. Ján Horváth (1986 – 1990) === Primátori === 55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998) 56.Ing.  Ladislav Paňko (1999 – 2002) 57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006) 58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014) 59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 – 2018) 60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022) 61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022) == Obyvateľstvo<ref>Štatistický úrad SR</ref> == * 10&nbsp;874 obyvateľov (2001) * 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423 * 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417 * 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392 * 10 067 obyvateľov (2021); muži 5026, ženy 5041<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === * 1773: slovenské mestečko<ref>''Lexicon universorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum''. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF</ref> * 1796: slovenské mestečko<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak leírása.'' Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/</ref> * 1851: slovenské mestečko<ref>FENYÉS, Elek. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/</ref> {| class="wikitable sortable center" |+Percentuálny podiel ''jazykov'' (1880-1910) a národností (1930-2021)<ref name=":0">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !slovenská !česká !maďarská !nemecká !rusínska !ukrajinská !rusínska a ukrajinská !srbská !chorvátska a srbská !rómska !ruská !vietnamská !iní |- |''1880'' |''2308'' |''49,09 %'' | ''-'' |''27,04 %'' |''7,58 %'' | | |''9,40 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''3,68 %'' |- |''1890'' |''2433'' |''42,29 %'' | ''-'' |''3,33 %'' |''39,13 %'' | | |''4,48 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''10,77 %'' |- |''1900'' |''2276'' |''41,61 %'' | ''-'' |''17,75 %'' |''38,80 %'' | | |''0,13 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''1,71 %'' |- |''1910'' |''2828'' |''40,70 %'' | ''-'' |''15,70 %'' |''32,74 %'' | | |''0,46 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''10,40 %'' |- |1930 |3044 | colspan="2" |72,86 % |0,13 % |0,10 % | | |5,26 % | | - | - | | |21,65 % |- |1991 |9719 |93,16 % |0,40 % |0,05 % |0,02 % | | |2,26 % | | - |3,95 % | | |0,15 % |- |2001 |10874 |92,16 % |0,35 % |0,06 % |0,01 % | | |2,60 % | |0,00 % |3,48 % | | |1,35 % |- |2011 |10940 |78,65 % |0,21 % |0,06 % |0,03 % | | |3,25 % | |0,03 % |9,00 % | | |8,77 % |- |2021 |10067 |84,84 % |0,20 % |0,10 % |0,02 % |2,21 % |0,36 % | - |0,04 % | - |2,68 % |0,08 % |0,04 % |9,43 % |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {| class="wikitable sortable center" |+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2021)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> !Rok !Spolu !Rímskokatolícka cirkev !Gréckokatolícka cirkev !Pravoslávna cirkev !Evanjelická cirkev a.v. !Reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni) !Židovská obec !Islam !Budhizmus !Jehovovi svedkovia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |2308 |49,61 % |10,88 % |0,00 % |0,52 % |0,22 % |38,78 % | | | | colspan="3" |0,00 % |- |1910 |2828 |48,55 % |9,30 % |0,04 % |0,35 % |1,17 % |40,59 % | | | | colspan="3" |0,00 % |- |1930 |3044 |55,35 % |10,28 % | - |0,30 % |0,10 % |33,87 % | | | | colspan="3" |0,10 % |- |1991 |9719 |61,16 % |21,29 % |3,78 % |0,37 % |0,01 % |0,01 % | | | |0,23 % |2,16 % |11,00 % |- |2001 |10874 |61,93 % |26,95 % |5,23 % |0,43 % |0,08 % |0,00 % | | | |0,42 % |2,80 % |2,15 % |- |2011 |10940 |55,85 % |26,43 % |4,33 % |0,48 % |0,13 % |0,00 % | | | |0,37 % |2,54 % |9,87 % |- |2021 |10067 |52,80 % |25,14 % |3,58 % |0,38 % |0,14 % |0,00 % |0,10 % |0,06 % |0,12 % |0,73 % |7,34 % |9,63 % |} == Kultúra == === Divadelná scéna === ==== ONDAVAN ==== * Ochotnícky divadelný súbor '''ONDAVAN''' vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov.  Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a  jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že  do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní. * V tejto pôsobnosti zaujali predovšetkým redemptoristi tamojšieho kláštora, kde okrem vystúpení v kostole, svoje predstavenie organizovali v tzv. „veľkej hovorni“. V nepravidelných intervaloch, v období pred vznikom prvej Česko-slovenskej republiky - uvádzali sa predovšetkým hry Ferka Urbánka a najviac texty s náboženskou tematikou, s tematikou  so sociálnym cítením - Strýdže s pod hája, Sirota a i. Rozpad monarchie a vznik Slovenska ovplyvnil i vývoj kultúrneho diania  v našom meste. Nemalú zásluhu na oživení divadelného a vôbec kultúrneho diania mali úradníci, ktorých do týchto oblastí vyslala pražská vláda.  Známou osobnosťou sa veľmi skoro stal Jozef Juza, správca okresného úradu. Inou známou osobnosťou sa svojou aktivitou zapísal sedmohradský slovák - učiteľ Tanfald. Známou inscenáciou sa stala Stodolova komédia Jožko Púčik a jeho kariéra. Pamätné sú i inscenácie Kubo, Inkognito, Drotár, Hrob lásky a ďalšie. * Miestom na uvádzanie divadelných predstavení bola predovšetkým Krčma u Žida Šrajbera, s relatívne vhodným vybavením. Mala vyvýšené javisko, rovnú drevenú podlahu. Už v tomto období sa na javisku objavujú mená, ktoré v následnom období stali sa priam legendami stropkovkého divadelníctva - Jozef Senaj - Pipka, Mária (Marčuša) Motyková - rod. Kudičová, Jozef Presalovič - Juzek, neskoršie Jozef Šraga - murár, Štefan Veselý - Gris, Andrej a František Glinskí, Štefan Senaj - Ičo a i. Bratia Senajovci sa uviedli i ako zdatní hudobníci: Štefan hral na flautu, Jozef na husle, Ján na bubon. K nim patril i Jozef Motyka - hráč na trúbku (ako jediný z nich ovládal i noty).Toto hudobné spoločenstvo tvorilo organickú súčasť divadelných predstavení, ktoré pravidelne sprevádzali. Divadelné predstavenia sa uvádzali vždy na Štefana na fašiangy. Hralo sa v nedeľu (fašiangovú), v pondelok a utorok, potom boli veľkolepé zábavy. V utorok „gazdovská“ - krepľová. * Po vybudovaní Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku (1934) dostáva Stropkov dôstojný kultúrny stánok (na vtedajšie časy) a celý tento život naberá nové, intenzívnejšie dimenzie. Po druhej svetovej vojne prichádza nová generácia tvorcov kultúrneho diania v meste. Zdeno Ruman - riaditeľ banky, uvádza operetu „Dievča z prístavu“. ==== DM NO-TAK ==== * História Divadla mladých NO-TAK siaha do roku [[1987]]. Vtedy sa prvýkrát v priestoroch bývalého MsKS v Stropkove predstavila skupinka stredoškolákov z SOU elektrotechnického vedená svojím učiteľom Mgr. Miloslavom Cimbalom, aby prezentovala pred zrakmi spolužiakov výsledok vlastnej mimoškolskej činnosti vo forme divadelného predstavenia pod názvom ''Popanštená kotrba''. Nadšenie z prvotného úspešného počinu sa stalo hnacím motorom do ďalšej divadelnej práce. Súbor získal na kvalite príchodom talentovaných divadelníkov: M. Rejdovjan, K. Mulíková, K. Kimáková, Ľ. Kmiť a iní. Kvalitná produkcia pritiahla postupne do hľadiska stále väčší počet predovšetkým mladých divákov. * Od momentu, kedy sa zriaďovateľom súboru stalo MsKS v Stropkove (dnes Odbor školstva a kultúry Mestského úradu v Stropkove), sa mládežnícke divadlo stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho diania v meste ako jedinečný fenomén prinášajúci kvalitnú zábavu i poučenie. Dôkazom sú pravidelné víťazstvá na okresných prehliadkach, krajských prehliadkach záujmovo umeleckej činnosti stredoškolskej mládeže, prípadne na celoslovenských prehliadkach alternatívneho, či netradičného divadla. Najväčším úspechom  v tejto úvodnej etape vývoja divadla sa stalo víťazstvo na celoštátnej prehliadke súborov ZUČ v Ostrave. Hra Žiť svoj sen z pera režiséra, scenáristu súboru M. Cimbalu, v interpretácii členov divadla NO-TAK, sa ako jediná umiestnila v zlatom pásme. * Medzi divácky najúspešnejšie inscenácie v podaní DM NO TAK v poslednom období patrí [[Aristofanes|Aristofanova]] Lysistrata, Goldoniho Sluha dvoch pánov. Mimoriadnu pozornosť u divákov vzbudilo predstavenie G. Görgeya Ide pešek okolo... S pozitívnou odozvou u diváka i odbornej poroty sa stretla hra A. Železcova Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Vystúpenia súboru so spomínaným predstavením boli dôkazčasopisyčnosti, že sa podarilo sformovať kultivovaný herecký súbor schopný zvládnuť aj náročnejšie texty z oblasti svetovej drámy. V jubilejnej 20. sezóne súbor naštudoval hru slovenského autora Viliama Klimáčka Staré lásky. V roku 2008 súbor pripravil jednu z divácky najúspešnejších inscenácií vo svojej histórií. Hra M. Cammolletiho Tri letušky v Paríži zaznamenala mimoriadnu návštevnosť počas všetkých svojich repríz. Prvýkrát v histórii nášho divadla sa podarilo v repríze vypredať divadelnú sálu mesta Stropkov. Netradičným dramaturgickým a režijným počinom v histórii divadla bola hra-tanečné divadlo Ja, Andy!, ktorá vznikla v spolupráci s tanečným súborom IMPET pri Mlodziezowom Dome kultury v Rzseszowe a rakúskym choreógrafom-tanečníkom tanga, Luigim Zollom.           V 24. sezóne sme pre svojích divákov predstavili hru Jeana Cocteaua Krásny ľahostajný, ktorú autor napísal pre speváčku Edith Piaf. * '''Zoznam odohraných divadelných predstavení:''' 1987 – J. S. Popovič: Popanštená kotrba 1988 – Ivan Hlaváč: ABI – výstavný pes pána Werdera 1989 – Miloslav Cimbala: Homo telespectátor 1990 – Georgij Šach, Miloslav Cimbala: Ó, Marťania 1991 – Miloslav Cimbala: Žiť svoj sen 1992 – Miloslav Cimbala: Nula 1993 – Ján Solovič: Rytier Martin a krásna panna 1993 – M. Cimbala: Vitajte v... 1994 - Miloslav Cimbala a kol.: Nonsens 1995 – Miloslav Cimbala: Ja, Zuzana 1995 - Miloslav Cimbala a kol.: Absens 1996 – Anton Pavlovič Čechov: Labutia pieseň 1997 - Miloslav Cimbala a kol.: Ideoti 1998 – Helmuth Kaizar: Hviezda 1999 – Fernando Arrabal: Fando a Lis 2000 – Emil Bonev: Morská soľ 2001 – Jean Anouilh: Antigona 2001 – Fernando Arrabal: Cintorín áut 2003 – Aristofanes: Lysistrata alebo krásna vojna 2004 – Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov 2005 – Gábod Görgey: Ide pešek okolo... 2006 – Alexander Železcov: Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén 2007 – K. Tetmajer: Ako to s čertom bolo 2007 – Viliam Klimáček: Staré lásky 2008 – Marc Camoletti: Tri Letušky v Paríži 2009 – Martin Kukučín, Milo Cimbala: Ja, Andy! 2011 – Jean Cocteau: Krásny ľahostajný 2012 - Donald Churchill: Natierač 2013 –  Jean Clode Danaut: Ach tá neha našich dám 2014 – Slavomír Mrožek: Serenáda 2015 – Witold Gombrowicz: Iwona princezná burgunská === Hudobná scéna === ==== Folklórny súbor STROPKOVČAN ==== * V meste Stropkov od roku 1992 aktívne pôsobí FS Stropkovčan, ktorý vznikol zlúčením FS Teslák a FS Ondava. Obidva folklórne súbory po roku 1990 zanikli, a preto sa mesto Stropkov na podnet Mgr. Anny Knežovej a Michala Derca založilo pri Mestskom kultúrnom stredisku Folklórny súbor Stropkovčan. Umeleckou vedúcou sa stala Mgr.Anna Knežová, organizačnou vedúcou Mgr. Anna Jenčová a vedúcim hudobnej zložky Michal Derco. Členmi súboru boli prevažne študenti Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Stropkove, v ktorého priestoroch sa až do roku 2000 konali i nácviky súboru. * Po roku [[2000]] sa FS presťahoval do priestorov MsKS a novou organizačnou vedúcou súboru sa stala Bc. Anežka Madzinová. Od roku [[2007]] je zriaďovateľom folklórneho súboru Občianske združenie Stropek. Umeleckou vedúcou súboru je Mgr. Anna Knežová a organizačným vedúcim a vedúcim tanečnej zložky Mgr. Matej Knežo. Do roku [[2014]] bol vedúcim hudobnej zložky Mgr. Ján Majurník a dlhoročným primášom Ján Renčko. Dlhoročným korepetítorom súboru je Štefan Perát. Vo svojej činnosti sa súbor zameriava na vyhľadávanie, zbieranie, uchovávanie, scénické spracovávanie a propagovanie folklórneho bohatstva ľudových zvykov, piesní a tancov zo [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]] a [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]] oblasti. V jeho radoch sa časom vystriedalo vyše 1 200 mladých ľudí a počas svojho pôsobenia získal i mnohé domáce a zahraničné ocenenia. Doteraz súbor naštudoval 22 choreografii, s ktorými sa prezentoval nielen na Slovensku, ale i v  zahraničí. * Folklórny súbor Stropkovčan počas svojho pôsobenia zviditeľňoval mesto i Slovensko na medzinárodných folklórnych festivaloch, podujatiach, ale participoval i na rôznych medzinárodných projektoch. Vystupoval napríklad v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Turecko|Turecku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], na [[Cyprus|Cypre]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Nórsko|Nórsku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. ==== Detský spevácky zbor Maľovaný svet ==== * DSZ Maľovaný svet vznikol v roku [[1978]] za podpory Alexandra Soóša, vtedajšieho riaditeľa Domu detí a Evy Bedruňovej, vtedajšej riaditeľky ĽŠU v Stropkove. Od roku [[1988]] zbor pôsobí pri MsKS a ZUŠ a od roku [[2003]] sa stal zriaďovateľom OŠK MsÚ v Stropkove a ZUŠ. Zbor od jeho vzniku vedie Ľudmila Jakubčová. Zbor 5x zvíťazil v okresnej súťaži, zúčastnil sa na 1. a 3. ročníka Krajského festivalu školských speváckych zborov v [[Prešov]]e, kde sa po oba ročníky umiestnil v 3. pásme. Účinkoval aj v televíznej relácii [[Talentárium]]. Dlhoročná spolupráca spája so zbrorom aj korepetítorov Drahomíru Staškovú, Dušana Leška a Natáliu Čepovú, ale aj zosnulého Jozefa Kačmára st. Za 30 rokov prešlo rukami Ľudmily Jakubčovej viac ako 500 detí. Medzi úspešných niekdajších členov patria Katarína Mašlejová, Renáta Rothová, Mária Šmajdová, Tomáš Jakubčo, Zdenka Rothová, Michaela Sušinová, Daniela Rusinková, Táňa Hicová, Bibiána Obrimčáková a iní. Zbor v súčasnosti klavírne doprevádza korepetítor Tomáš Jakubčo a Daniel Hic. Repertoár zboru tvoria ľudové piesne ale aj piesne súčasných autorov. Zbor si získal priazeň obyvateľov mesta interpretáciou krásnych a zaujímavých piesní na rôznych akciách a podujatiach ako: výchovné koncerty, vystúpenia na stropkovskom jarmoku, vianočných benefičných koncertoch alebo pri rôznych spomienkových oslavách. Zbor účinkoval v [[Poľsko|Poľsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v bulharskom [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorí]] na otvorení letnej turistickej sezóny a pod. === Fotografická scéna === ==== Stropkovský fotoklub (SFK) ==== *      V roku 1975 bola v Stropkove zorganizovaná prvá výstava fotografií výstavného formátu 30x40 cm v zmysle propozícií národnej súťaže AMFO. Táto činnosť sa potom pravidelne opakovala. Organizačne boli fotografi zo Stropkova a okolia združení vo fotokrúžku pri závode Tesla Stropkov. V rokoch 1981-84 sa členovia fotokrúžku zúčastnili celoštátnej súťaže Teslacký mapový okruh, kde okrem fotografov zo Stropkova boli zastúpené kolektívy z Liptovského Hrádku, Bratislavy, Kolína, Blatnej, Litovla a Rožnova. * V roku 2011 bol založený Stropkovský fotoklub. Dňa 25.2.2015 sa v Regionálnom centre kultúr pohraničia v Krosne uskutočnila vernisáž 6. klubovej výstavy členov Stropkovského fotoklubu. Ako je uvedené v slovenskej i poľskej verzii bulletinu, sa na 6. klubovej výstave SFK predstavuje 12 členov Michal Bujdoš, Kristián Babjar, Anton Hričan, Vlado Ivanko, Martina Kanalošová, Renáta Kasardová, Magdaléna Koleničová, Tomáš Manduľa, Dominika Pavúková, Kamil Soóš, Vlado Varga a Martin Rusin. Hosťovsky sa na tejto výstave predstavila aj naša rodáčka, Emília Verbová, ktorá žije a pracuje v Košiciach, kde je členkou fotoklubu NOVA, jedného z najúspešnejších na Slovensku. Dňa 28.6.2015 bola v Humennom otvorená 8. a 1.7.2015 v Nových Zámkoch 7. klubová výstava Stropkovského fotoklubu. Už  tradične je činnosť SFK zameraná na účasť v celoslovenskej postupovej súťaži AMFO a to od okresného kola, ktoré má v podstate charakter klubovej súťaže po krajskú a následne aj celoslovenskú. Poznamenávame, že na krajskej súťaži AMFO  organizovanej už tradične v Starej Ľubovni získavali naši členovia  popredné ocenenia najmä v kategórii 16-21 rokov, 21 rokov a starší. *  Ďalšou oblasťou činnosti SFK je účasť na medzinárodných fotosalónoch „Strom“ a „Fotofórum“, ktoré sú na Slovensku organizované dlhodobo a sú pod patronátom FIAP. Do tejto kategórie patria aj jarné a jesenné fotosalóny BARDAF. Na uvedených výstavách získali ocenenia A. Belovežčík, D. Ignác a V. Ivanko. Ostatní členovia tam mali značný počet akceptovaných prác. Dôležitým klubovým ocenením bolo získanie diplomu najlepší fotoklub na 3. fotosalóne BARDAF 2014, kde mali naši 6 autori akceptovaných spolu 20 fotografií. Najcennejším   úspechom SFK za minulý rok je  tretie miesto na Tatranskom mapovom okruhu TAMAPO, ktorého prvý ročník bol 3.8.2014 vyhodnotený v Ružomberku z príležitosti vernisáže výstavy členov Zväzu slovenských fotografov. Na mapovom okruhu sa zúčastnilo spolu 10 fotoklubov z Česka i Slovenska. *    Ďalšou oblasťou činnosti SFK je popularizácia fotografie formou klubových a autorských výstav a tiež reprízou výstav z medzinárodných salónov BARDAF a Kyjev. V minulom roku sme v meste zorganizovali 15 fotografických výstav a ich repríz. Časť členov sa pravidelne zúčastňuje na fotoplenéroch doma i v zahraničí. Najkvalitnejšou tohtoročnou autorskou tematickou prezentáciou bola výstava s problematikou drogovej závislosti Prof. Jindřicha Streita “Skrze hřichy do nebe“ Okrem uvedených fotklubou spolupracujeme aj s fotoklubmi z Nových Zámkov, Ružomberka, Krosnaa Odesy. Stropkovský fotoklub je azda prvý na Slovensku, ktorý priniesol fotografiu k divákovi formou inštalácie fotografických výstav v závodnej jedálni v TESLA STROPKOV, a.s. *  S radosťou sme privítali otvorenie mestskej galérie v rekonštruovaných priestoroch spoločenskej miestnosti na OŠK, kde vznikol priestor na dôstojnú prezentáciu výstav fotografov, výtvarníkov i ďalších umelcov. === Klub nezávislých fotografov - KNF === K 1. 1. 2015 vznikol v Stropkove Klub nezávislých fotografov - KNF. Základajúci členovia boli: Ing. Andrej Belovežčík, PhD., Matúš Cichý, Ing. Tomáš Cichý, Ing. Dušan Ignác, Bc. Emil Jakubčo, Jozef Potoma, Kristian Potoma, Ján Zuber. == Noviny a časopisy == === Spektrum<ref>http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2</ref> === Týždenník '''[http://www.espektrum.sk/ Stropkovské Spektrum]''' vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom ''Historia magistra vitae est'', zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska. == Pamiatky == === Národné kultúrne pamiatky (NKP)<ref>https://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=7&Okres=66&Obec=2319&KatastralneUzemie=2903&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H %C4 %BEada %C5 %A5</ref> === [[Súbor:Reliéfna renesančná tabuľa 1661.jpg|náhľad|Reliéfna tabuľa]] *[http://www.rkfustropkov.sk/ Sanktuárium Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej] (rímskokatolícky kostol) - Reliéfna renesančná tabuľa z roku 1661 (originál sa nachádza v Múzeu v Stropkove; kópia je osadená na južnej strane kostolnej veže) *Goticko - renesančný kaštieľ *Kostol a kláštor františkánov[[Súbor:Plán stropkovského hradu z roku 1767.jpg|náhľad|Plán stropkovského hradu z roku 1767]] *Slúžnovský dom/prícestný hostinec *Božia muka z roku 1888 *Zaniknutý hrad *Sochy Sv. Jána Nepomuckého, Sv. Floriána a Panny Márie Karmelskej z rokov 1760 *Drevená kaplnka/Pieta z 18. storočia === Ďalšie pamiatky === *Gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda z roku [[1948]] *Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku [[1774]] – v časti Bokša *Pravoslávny chrám Uloženia úctyhodného rúcha presvätej Bohorodičky === Parky === * [[ZOO Stropkov|ZOO Park Stropkov]] === Šport === Najvýznamnejším športom v meste je futbal. Klub [[MŠK Tesla Stropkov]] v súčasnosti pôsobí v III. lige sk. východ. Nad mestom, v časti Bankovská hora, je špičková motokrosová trať na Európskej úrovni, kde je takmer každoročne v letných mesiacoch usporadúvaný jeden pretek Cassovia Cup, juniorský (dievčenský) volejbal dosahuje v posledných rokoch vynikajúce výsledky v celoslovenskom meradle (1.liga), futbalový klub „MŠK Tesla Stropkov“(3.liga sk.V) plus mládežnícke kategórie, dva lyžiarske juniorské kluby, šach, letecko-modelársky klub. V meste sa nachádzajú tenisové kurty, tenisoví nadšenci každoročne usporadúvajú turnaj Stropkov Open aj s účasťou tenistov -amatérov z iných okresov, letné kúpalisko, krytá plaváreň, skate park, niekoľko posilňovní, rybníky na rybárčenie, zimná umelá ľadová plocha využívaná širokou verejnosťou i skupinami hokejových nadšencov z mesta a širokého okolia. Klub bežcov taktiež s pravidelnou periodicitou poriada rôzne bežecké preteky na mestskej i okresnej úrovni. Vrcholom bežeckého diania v meste je Stropkovská dvadsiatka == Pravidelné podujatia == * Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj) * Stropkovský jarmok (začiatok augusta) * Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta) * Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil [[11. máj]]a [[1669]] osobitnou bulou pápež [[Klement IX.]] Zakladateľmi boli Žigmund Pető a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok k [[16. júl]]u. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Dôležité firmy === * V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny). * mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou * poľnohospodárske družstvo == Školstvo == === Stredné školy === * [https://gymstrop.edupage.org/ Gymnázium v Stropkove] * [[Stredná odborná škola elektrotechnická Stropkov]] === Základné školy === * [https://zshrnciarskastropkov.edupage.org/ I]., [https://zsmlynstropedu.edupage.org/ II]. a [http://www.zs3sp.sk/ III]. základná škola * [http://czsstropkov.eu/ Cirkevná základná škola sv. Petra a Pavla v Stropkove] == Osobnosti == * [[Ľuboš Micheľ]], bývalý medzinárodný futbalový rozhodca, v súčasnosti prezident fut. klubu PAOK Solún * [[Pavol Prokopovič]], bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. * [[Marika Gombitová]], slovenská speváčka * [[Beáta Dubasová]], slovenská speváčka * [[Juraj Čobej]], [[Jozef Kožlej]], [[Marek Špilár]], [[Ľubomír Reiter]], Pavol Gostič, futbalisti, reprezentanti SR * [[Alojz Čobej]], textár * [[Michal Baluďanský]], (1769 – 1847) rodák z [[Vyšná Olšava|Vyšnej Olšavy]] – ekonóm, právnik, pedagóg, univerzitný profesor, prvý rektor Petrohradskej univerzity * [[Adolf Weinhold]], dôstojník a organizátor SNP na Hornej [[Nitre]] * [[Veronika Jurčišinová]], LTE víťazka Mili v cyklistike 1. miesto * Ivana Ondriová, slovenská spisovateľka * Eva Jurková, slovenská reprezentantka v stolnom tenise a bronzová deaflympijská medailistka zo Sofie 2013 == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Biłgoraj]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Bílina (okres Teplice)|Bílina]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Ropczyce]], [[Poľsko]] == Referencie == {{Referencie}} Michal Slivka, Adrián Vallaše: Hrady a hrádky na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str. 149. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Stropkov}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Stropkove]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Stropkov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stropkov| ]] [[Kategória:Okres Stropkov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] aewzhcno9dbzgs7wt850a8o2ihfubm3 8057794 8057765 2025-07-07T16:54:15Z Akul59 168826 wl 8057794 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{pozri|rovnomennom okrese|Stropkov (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Stropkov | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Stropkov.jpg | Popis obrázku = Panoráma mesta | Znak = Coat of Arms of Stropkov.svg | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Stropkov | Región = [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žudel | meno = Juraj | titul = Stolice na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1984 | počet strán = 200 | strany = 161 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beňušková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charekteristických znakov | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2005 | isbn = 80-224-0853-0 | počet strán = 241 | strany = 202 }}</ref> | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.205000 | Zemepisná dĺžka = 21.651389 | Nadmorská výška = 202 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 12.3.1404 (streda) | Starosta = Ondrej Brendza<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 091 01 | Kód = 527840 | EČV = SP | Predvoľba = +421/054 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 38/2<br/>091 01 Stropkov | E-mail = mesto@stropkov.sk | Telefón = 054 / 486 88 00 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.stropkov.sk | Commons = Stropkov | Pôvod názvu = | Poznámky = | Počet obyvateľov = 10 067 }} '''Stropkov''' ({{vjz|deu|''Stroppkau''}}; {{vjz|hun|''Sztropkó''}}; rusin. Строгків; {{vjz|lat|''Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410); Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)''}}) je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne [[Zemplín]]a. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. a rozlohou na 121. najväčším mestom. Mesto má 2 mestské časti: [[Bokša|Bokšu]] a [[Sitník]]. == Polohopis == Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. [[Stropkovská brázda|Stropkovskej brázde]]. Je súčasťou Nízkych Beskýd - [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchoviny]]. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v údolí rieky [[Ondava]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|cesta I/15]], ktorú v severnej časti križuje [[Cesta II. triedy 575 (Slovensko)|II/575]]. [[Svidník]] leží {{Km|13|m|w}} severozápadne, [[Bardejov]] {{Km|40|m|w}} západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne. Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. [[Veľká Domaša|Vodná nádrž Domaša]] je od mesta vzdialená cca 17&nbsp;km. Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stála vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ. Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za túto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia. == Časti mesta == === Bokša === {{hlavný článok|Bokša}} Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z [[30. august]]a [[1390]]. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], prípadne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskou]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskou župou]]. Bokša leží v prvej spomínanej<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Šariša | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Košice | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | rok = 1990 | isbn = 80-85174-03-0 | počet strán = 513 | strany = 35 }}</ref>. Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku [[1747]]. V roku [[1787]] bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z [[1. september|1. septembra]] [[1792]] sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v [[19. storočie|19. storočí]] existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku [[1774]] a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín. Počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla [[2. svetová vojna|2. svetová vojna]]. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v [[jún]]i [[1964]]. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref> === Sitník === Ján Pete dal [[17. august]]a [[1576]] spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku [[1592]] rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom [[18. storočie|18. storočia]], Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do [[Poľsko|Poľska]] a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to [[5. september|5. septembra]] [[1708]]. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku [[1862]] darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Stropkov|vydanie=|vydavateľ=GRADUS|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vateha|meno=Marko|titul=Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo|vydanie=|vydavateľ=Marko Vateha|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=978-80-971229-2-8|strany=}}</ref> Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] z dôvodu, že v priebehu [[18. storočie|18. storočia]] sa vyskytol v celej [[Európa|Európe]] mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] prichádzali Židia z oblasti Haliče. V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku [[1968]] si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili [[Panna Mária Vesmírna|Panne Márii Vesmírnej]]. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej. Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch. == Politika == Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa. === Richtári  === [[Súbor:Zakladacia listina kláštora františkánov v Stropkove 25.8.1665.jpg|náhľad|Zakladacia listina kláštora františkánov z [[25. august]]a [[1665]]]] 1. Jakub (1466) 2. Michal (1520) 3. Juraj Bandas (1541) 4. Andrej Nosnák (1548) 5. Pavol Mohnach (1554) 6. Jakub Černenský (1569) 7. Joannes Potras (1601) 8. Tomáš Bodnár (1604) Martin Los 9. Fedor Lizaičik (1637) 10. Ján Pálio (1690) 11. Ján Kiseľ (1702) 12. Ondrej Turanský (1720) 13. Juraj Cyprián (1767) 14. Štefan Kiseľ (1767) 15. František Geci (1772) 16. Andrej Kasarda (1778) 17. František Geci (1779) 18. Michal Cichý (1781) 19. Andrej Kiseľ (1782) 20. Michal Čižmár (1784) 21. Anton Čobej (1785) 22. František Geci (1791) 23. Ján Žila (1794) 24. Jozef Staško (1816) 25. Michal Gombár (1828) 26. Michal Gombár (1848) 27. Štefan Melioris (1864) 28. Anton Križanovský (1879) 29. Jozef Žanony (1879 – 1911) 30. Anton Hefter (1911 – 1912) 31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916) 32. Michal Staško (1919 – 1919) 33. Juraj Sooš (1919 – 1923) 34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928) === Správni a vládni komisári === 35. Štefan Vankovič (1928 – 1928) 36. Samuel Amsel (1929 – 1938) 37. Ján Ciulis (1938 – 1939) 38. Štefan Ducko (1940 – 1943) 39. Jozef Burák (1943 – 1944) === Predsedovia === 40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945) 41. Jozef Lehocký (1945 – 1950) 42. Ján Široký (1950 – 1951) 43. Imrich Jecuško (1952 – 1957) 44. Štefan Žanony (1957 – 1958) 45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968) 46. Michal Rusnák (1960 – 1961) 47. Ladislav Paňko (1968 – 1970) 48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970) 49. František Marcinčin (1970 – 1971) 50. Jozef Kohút (1972 – 1981) 51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981) 52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982) 53. Juraj Červeňák (1982 – 1986) 54. Ján Horváth (1986 – 1990) === Primátori === 55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998) 56.Ing.  Ladislav Paňko (1999 – 2002) 57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006) 58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014) 59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 – 2018) 60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022) 61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022) == Obyvateľstvo<ref>Štatistický úrad SR</ref> == * 10&nbsp;874 obyvateľov (2001) * 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423 * 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417 * 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392 * 10 067 obyvateľov (2021); muži 5026, ženy 5041<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === * 1773: slovenské mestečko<ref>''Lexicon universorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum''. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF</ref> * 1796: slovenské mestečko<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak leírása.'' Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/</ref> * 1851: slovenské mestečko<ref>FENYÉS, Elek. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/</ref> {| class="wikitable sortable center" |+Percentuálny podiel ''jazykov'' (1880-1910) a národností (1930-2021)<ref name=":0">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !slovenská !česká !maďarská !nemecká !rusínska !ukrajinská !rusínska a ukrajinská !srbská !chorvátska a srbská !rómska !ruská !vietnamská !iní |- |''1880'' |''2308'' |''49,09 %'' | ''-'' |''27,04 %'' |''7,58 %'' | | |''9,40 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''3,68 %'' |- |''1890'' |''2433'' |''42,29 %'' | ''-'' |''3,33 %'' |''39,13 %'' | | |''4,48 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''10,77 %'' |- |''1900'' |''2276'' |''41,61 %'' | ''-'' |''17,75 %'' |''38,80 %'' | | |''0,13 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''1,71 %'' |- |''1910'' |''2828'' |''40,70 %'' | ''-'' |''15,70 %'' |''32,74 %'' | | |''0,46 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''10,40 %'' |- |1930 |3044 | colspan="2" |72,86 % |0,13 % |0,10 % | | |5,26 % | | - | - | | |21,65 % |- |1991 |9719 |93,16 % |0,40 % |0,05 % |0,02 % | | |2,26 % | | - |3,95 % | | |0,15 % |- |2001 |10874 |92,16 % |0,35 % |0,06 % |0,01 % | | |2,60 % | |0,00 % |3,48 % | | |1,35 % |- |2011 |10940 |78,65 % |0,21 % |0,06 % |0,03 % | | |3,25 % | |0,03 % |9,00 % | | |8,77 % |- |2021 |10067 |84,84 % |0,20 % |0,10 % |0,02 % |2,21 % |0,36 % | - |0,04 % | - |2,68 % |0,08 % |0,04 % |9,43 % |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {| class="wikitable sortable center" |+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2021)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> !Rok !Spolu !Rímskokatolícka cirkev !Gréckokatolícka cirkev !Pravoslávna cirkev !Evanjelická cirkev a.v. !Reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni) !Židovská obec !Islam !Budhizmus !Jehovovi svedkovia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |2308 |49,61 % |10,88 % |0,00 % |0,52 % |0,22 % |38,78 % | | | | colspan="3" |0,00 % |- |1910 |2828 |48,55 % |9,30 % |0,04 % |0,35 % |1,17 % |40,59 % | | | | colspan="3" |0,00 % |- |1930 |3044 |55,35 % |10,28 % | - |0,30 % |0,10 % |33,87 % | | | | colspan="3" |0,10 % |- |1991 |9719 |61,16 % |21,29 % |3,78 % |0,37 % |0,01 % |0,01 % | | | |0,23 % |2,16 % |11,00 % |- |2001 |10874 |61,93 % |26,95 % |5,23 % |0,43 % |0,08 % |0,00 % | | | |0,42 % |2,80 % |2,15 % |- |2011 |10940 |55,85 % |26,43 % |4,33 % |0,48 % |0,13 % |0,00 % | | | |0,37 % |2,54 % |9,87 % |- |2021 |10067 |52,80 % |25,14 % |3,58 % |0,38 % |0,14 % |0,00 % |0,10 % |0,06 % |0,12 % |0,73 % |7,34 % |9,63 % |} == Kultúra == === Divadelná scéna === ==== ONDAVAN ==== * Ochotnícky divadelný súbor '''ONDAVAN''' vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov.  Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a  jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že  do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní. * V tejto pôsobnosti zaujali predovšetkým redemptoristi tamojšieho kláštora, kde okrem vystúpení v kostole, svoje predstavenie organizovali v tzv. „veľkej hovorni“. V nepravidelných intervaloch, v období pred vznikom prvej Česko-slovenskej republiky - uvádzali sa predovšetkým hry Ferka Urbánka a najviac texty s náboženskou tematikou, s tematikou  so sociálnym cítením - Strýdže s pod hája, Sirota a i. Rozpad monarchie a vznik Slovenska ovplyvnil i vývoj kultúrneho diania  v našom meste. Nemalú zásluhu na oživení divadelného a vôbec kultúrneho diania mali úradníci, ktorých do týchto oblastí vyslala pražská vláda.  Známou osobnosťou sa veľmi skoro stal Jozef Juza, správca okresného úradu. Inou známou osobnosťou sa svojou aktivitou zapísal sedmohradský slovák - učiteľ Tanfald. Známou inscenáciou sa stala Stodolova komédia Jožko Púčik a jeho kariéra. Pamätné sú i inscenácie Kubo, Inkognito, Drotár, Hrob lásky a ďalšie. * Miestom na uvádzanie divadelných predstavení bola predovšetkým Krčma u Žida Šrajbera, s relatívne vhodným vybavením. Mala vyvýšené javisko, rovnú drevenú podlahu. Už v tomto období sa na javisku objavujú mená, ktoré v následnom období stali sa priam legendami stropkovkého divadelníctva - Jozef Senaj - Pipka, Mária (Marčuša) Motyková - rod. Kudičová, Jozef Presalovič - Juzek, neskoršie Jozef Šraga - murár, Štefan Veselý - Gris, Andrej a František Glinskí, Štefan Senaj - Ičo a i. Bratia Senajovci sa uviedli i ako zdatní hudobníci: Štefan hral na flautu, Jozef na husle, Ján na bubon. K nim patril i Jozef Motyka - hráč na trúbku (ako jediný z nich ovládal i noty).Toto hudobné spoločenstvo tvorilo organickú súčasť divadelných predstavení, ktoré pravidelne sprevádzali. Divadelné predstavenia sa uvádzali vždy na Štefana na fašiangy. Hralo sa v nedeľu (fašiangovú), v pondelok a utorok, potom boli veľkolepé zábavy. V utorok „gazdovská“ - krepľová. * Po vybudovaní Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku (1934) dostáva Stropkov dôstojný kultúrny stánok (na vtedajšie časy) a celý tento život naberá nové, intenzívnejšie dimenzie. Po druhej svetovej vojne prichádza nová generácia tvorcov kultúrneho diania v meste. Zdeno Ruman - riaditeľ banky, uvádza operetu „Dievča z prístavu“. ==== DM NO-TAK ==== * História Divadla mladých NO-TAK siaha do roku [[1987]]. Vtedy sa prvýkrát v priestoroch bývalého MsKS v Stropkove predstavila skupinka stredoškolákov z SOU elektrotechnického vedená svojím učiteľom Mgr. Miloslavom Cimbalom, aby prezentovala pred zrakmi spolužiakov výsledok vlastnej mimoškolskej činnosti vo forme divadelného predstavenia pod názvom ''Popanštená kotrba''. Nadšenie z prvotného úspešného počinu sa stalo hnacím motorom do ďalšej divadelnej práce. Súbor získal na kvalite príchodom talentovaných divadelníkov: M. Rejdovjan, K. Mulíková, K. Kimáková, Ľ. Kmiť a iní. Kvalitná produkcia pritiahla postupne do hľadiska stále väčší počet predovšetkým mladých divákov. * Od momentu, kedy sa zriaďovateľom súboru stalo MsKS v Stropkove (dnes Odbor školstva a kultúry Mestského úradu v Stropkove), sa mládežnícke divadlo stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho diania v meste ako jedinečný fenomén prinášajúci kvalitnú zábavu i poučenie. Dôkazom sú pravidelné víťazstvá na okresných prehliadkach, krajských prehliadkach záujmovo umeleckej činnosti stredoškolskej mládeže, prípadne na celoslovenských prehliadkach alternatívneho, či netradičného divadla. Najväčším úspechom  v tejto úvodnej etape vývoja divadla sa stalo víťazstvo na celoštátnej prehliadke súborov ZUČ v Ostrave. Hra Žiť svoj sen z pera režiséra, scenáristu súboru M. Cimbalu, v interpretácii členov divadla NO-TAK, sa ako jediná umiestnila v zlatom pásme. * Medzi divácky najúspešnejšie inscenácie v podaní DM NO TAK v poslednom období patrí [[Aristofanes|Aristofanova]] Lysistrata, Goldoniho Sluha dvoch pánov. Mimoriadnu pozornosť u divákov vzbudilo predstavenie G. Görgeya Ide pešek okolo... S pozitívnou odozvou u diváka i odbornej poroty sa stretla hra A. Železcova Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Vystúpenia súboru so spomínaným predstavením boli dôkazčasopisyčnosti, že sa podarilo sformovať kultivovaný herecký súbor schopný zvládnuť aj náročnejšie texty z oblasti svetovej drámy. V jubilejnej 20. sezóne súbor naštudoval hru slovenského autora Viliama Klimáčka Staré lásky. V roku 2008 súbor pripravil jednu z divácky najúspešnejších inscenácií vo svojej histórií. Hra M. Cammolletiho Tri letušky v Paríži zaznamenala mimoriadnu návštevnosť počas všetkých svojich repríz. Prvýkrát v histórii nášho divadla sa podarilo v repríze vypredať divadelnú sálu mesta Stropkov. Netradičným dramaturgickým a režijným počinom v histórii divadla bola hra-tanečné divadlo Ja, Andy!, ktorá vznikla v spolupráci s tanečným súborom IMPET pri Mlodziezowom Dome kultury v Rzseszowe a rakúskym choreógrafom-tanečníkom tanga, Luigim Zollom.           V 24. sezóne sme pre svojích divákov predstavili hru Jeana Cocteaua Krásny ľahostajný, ktorú autor napísal pre speváčku Edith Piaf. * '''Zoznam odohraných divadelných predstavení:''' 1987 – J. S. Popovič: Popanštená kotrba 1988 – Ivan Hlaváč: ABI – výstavný pes pána Werdera 1989 – Miloslav Cimbala: Homo telespectátor 1990 – Georgij Šach, Miloslav Cimbala: Ó, Marťania 1991 – Miloslav Cimbala: Žiť svoj sen 1992 – Miloslav Cimbala: Nula 1993 – Ján Solovič: Rytier Martin a krásna panna 1993 – M. Cimbala: Vitajte v... 1994 - Miloslav Cimbala a kol.: Nonsens 1995 – Miloslav Cimbala: Ja, Zuzana 1995 - Miloslav Cimbala a kol.: Absens 1996 – Anton Pavlovič Čechov: Labutia pieseň 1997 - Miloslav Cimbala a kol.: Ideoti 1998 – Helmuth Kaizar: Hviezda 1999 – Fernando Arrabal: Fando a Lis 2000 – Emil Bonev: Morská soľ 2001 – Jean Anouilh: Antigona 2001 – Fernando Arrabal: Cintorín áut 2003 – Aristofanes: Lysistrata alebo krásna vojna 2004 – Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov 2005 – Gábod Görgey: Ide pešek okolo... 2006 – Alexander Železcov: Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén 2007 – K. Tetmajer: Ako to s čertom bolo 2007 – Viliam Klimáček: Staré lásky 2008 – Marc Camoletti: Tri Letušky v Paríži 2009 – Martin Kukučín, Milo Cimbala: Ja, Andy! 2011 – Jean Cocteau: Krásny ľahostajný 2012 - Donald Churchill: Natierač 2013 –  Jean Clode Danaut: Ach tá neha našich dám 2014 – Slavomír Mrožek: Serenáda 2015 – Witold Gombrowicz: Iwona princezná burgunská === Hudobná scéna === ==== Folklórny súbor STROPKOVČAN ==== * V meste Stropkov od roku 1992 aktívne pôsobí FS Stropkovčan, ktorý vznikol zlúčením FS Teslák a FS Ondava. Obidva folklórne súbory po roku 1990 zanikli, a preto sa mesto Stropkov na podnet Mgr. Anny Knežovej a Michala Derca založilo pri Mestskom kultúrnom stredisku Folklórny súbor Stropkovčan. Umeleckou vedúcou sa stala Mgr.Anna Knežová, organizačnou vedúcou Mgr. Anna Jenčová a vedúcim hudobnej zložky Michal Derco. Členmi súboru boli prevažne študenti Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Stropkove, v ktorého priestoroch sa až do roku 2000 konali i nácviky súboru. * Po roku [[2000]] sa FS presťahoval do priestorov MsKS a novou organizačnou vedúcou súboru sa stala Bc. Anežka Madzinová. Od roku [[2007]] je zriaďovateľom folklórneho súboru Občianske združenie Stropek. Umeleckou vedúcou súboru je Mgr. Anna Knežová a organizačným vedúcim a vedúcim tanečnej zložky Mgr. Matej Knežo. Do roku [[2014]] bol vedúcim hudobnej zložky Mgr. Ján Majurník a dlhoročným primášom Ján Renčko. Dlhoročným korepetítorom súboru je Štefan Perát. Vo svojej činnosti sa súbor zameriava na vyhľadávanie, zbieranie, uchovávanie, scénické spracovávanie a propagovanie folklórneho bohatstva ľudových zvykov, piesní a tancov zo [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]] a [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]] oblasti. V jeho radoch sa časom vystriedalo vyše 1 200 mladých ľudí a počas svojho pôsobenia získal i mnohé domáce a zahraničné ocenenia. Doteraz súbor naštudoval 22 choreografii, s ktorými sa prezentoval nielen na Slovensku, ale i v  zahraničí. * Folklórny súbor Stropkovčan počas svojho pôsobenia zviditeľňoval mesto i Slovensko na medzinárodných folklórnych festivaloch, podujatiach, ale participoval i na rôznych medzinárodných projektoch. Vystupoval napríklad v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Turecko|Turecku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], na [[Cyprus|Cypre]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Nórsko|Nórsku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. ==== Detský spevácky zbor Maľovaný svet ==== * DSZ Maľovaný svet vznikol v roku [[1978]] za podpory Alexandra Soóša, vtedajšieho riaditeľa Domu detí a Evy Bedruňovej, vtedajšej riaditeľky ĽŠU v Stropkove. Od roku [[1988]] zbor pôsobí pri MsKS a ZUŠ a od roku [[2003]] sa stal zriaďovateľom OŠK MsÚ v Stropkove a ZUŠ. Zbor od jeho vzniku vedie Ľudmila Jakubčová. Zbor 5x zvíťazil v okresnej súťaži, zúčastnil sa na 1. a 3. ročníka Krajského festivalu školských speváckych zborov v [[Prešov]]e, kde sa po oba ročníky umiestnil v 3. pásme. Účinkoval aj v televíznej relácii [[Talentárium]]. Dlhoročná spolupráca spája so zbrorom aj korepetítorov Drahomíru Staškovú, Dušana Leška a Natáliu Čepovú, ale aj zosnulého Jozefa Kačmára st. Za 30 rokov prešlo rukami Ľudmily Jakubčovej viac ako 500 detí. Medzi úspešných niekdajších členov patria Katarína Mašlejová, Renáta Rothová, Mária Šmajdová, Tomáš Jakubčo, Zdenka Rothová, Michaela Sušinová, Daniela Rusinková, Táňa Hicová, Bibiána Obrimčáková a iní. Zbor v súčasnosti klavírne doprevádza korepetítor Tomáš Jakubčo a Daniel Hic. Repertoár zboru tvoria ľudové piesne ale aj piesne súčasných autorov. Zbor si získal priazeň obyvateľov mesta interpretáciou krásnych a zaujímavých piesní na rôznych akciách a podujatiach ako: výchovné koncerty, vystúpenia na stropkovskom jarmoku, vianočných benefičných koncertoch alebo pri rôznych spomienkových oslavách. Zbor účinkoval v [[Poľsko|Poľsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v bulharskom [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorí]] na otvorení letnej turistickej sezóny a pod. === Fotografická scéna === ==== Stropkovský fotoklub (SFK) ==== *      V roku 1975 bola v Stropkove zorganizovaná prvá výstava fotografií výstavného formátu 30x40 cm v zmysle propozícií národnej súťaže AMFO. Táto činnosť sa potom pravidelne opakovala. Organizačne boli fotografi zo Stropkova a okolia združení vo fotokrúžku pri závode Tesla Stropkov. V rokoch 1981-84 sa členovia fotokrúžku zúčastnili celoštátnej súťaže Teslacký mapový okruh, kde okrem fotografov zo Stropkova boli zastúpené kolektívy z Liptovského Hrádku, Bratislavy, Kolína, Blatnej, Litovla a Rožnova. * V roku 2011 bol založený Stropkovský fotoklub. Dňa 25.2.2015 sa v Regionálnom centre kultúr pohraničia v Krosne uskutočnila vernisáž 6. klubovej výstavy členov Stropkovského fotoklubu. Ako je uvedené v slovenskej i poľskej verzii bulletinu, sa na 6. klubovej výstave SFK predstavuje 12 členov Michal Bujdoš, Kristián Babjar, Anton Hričan, Vlado Ivanko, Martina Kanalošová, Renáta Kasardová, Magdaléna Koleničová, Tomáš Manduľa, Dominika Pavúková, Kamil Soóš, Vlado Varga a Martin Rusin. Hosťovsky sa na tejto výstave predstavila aj naša rodáčka, Emília Verbová, ktorá žije a pracuje v Košiciach, kde je členkou fotoklubu NOVA, jedného z najúspešnejších na Slovensku. Dňa 28.6.2015 bola v Humennom otvorená 8. a 1.7.2015 v Nových Zámkoch 7. klubová výstava Stropkovského fotoklubu. Už  tradične je činnosť SFK zameraná na účasť v celoslovenskej postupovej súťaži AMFO a to od okresného kola, ktoré má v podstate charakter klubovej súťaže po krajskú a následne aj celoslovenskú. Poznamenávame, že na krajskej súťaži AMFO  organizovanej už tradične v Starej Ľubovni získavali naši členovia  popredné ocenenia najmä v kategórii 16-21 rokov, 21 rokov a starší. *  Ďalšou oblasťou činnosti SFK je účasť na medzinárodných fotosalónoch „Strom“ a „Fotofórum“, ktoré sú na Slovensku organizované dlhodobo a sú pod patronátom FIAP. Do tejto kategórie patria aj jarné a jesenné fotosalóny BARDAF. Na uvedených výstavách získali ocenenia A. Belovežčík, D. Ignác a V. Ivanko. Ostatní členovia tam mali značný počet akceptovaných prác. Dôležitým klubovým ocenením bolo získanie diplomu najlepší fotoklub na 3. fotosalóne BARDAF 2014, kde mali naši 6 autori akceptovaných spolu 20 fotografií. Najcennejším   úspechom SFK za minulý rok je  tretie miesto na Tatranskom mapovom okruhu TAMAPO, ktorého prvý ročník bol 3.8.2014 vyhodnotený v Ružomberku z príležitosti vernisáže výstavy členov Zväzu slovenských fotografov. Na mapovom okruhu sa zúčastnilo spolu 10 fotoklubov z Česka i Slovenska. *    Ďalšou oblasťou činnosti SFK je popularizácia fotografie formou klubových a autorských výstav a tiež reprízou výstav z medzinárodných salónov BARDAF a Kyjev. V minulom roku sme v meste zorganizovali 15 fotografických výstav a ich repríz. Časť členov sa pravidelne zúčastňuje na fotoplenéroch doma i v zahraničí. Najkvalitnejšou tohtoročnou autorskou tematickou prezentáciou bola výstava s problematikou drogovej závislosti Prof. Jindřicha Streita “Skrze hřichy do nebe“ Okrem uvedených fotklubou spolupracujeme aj s fotoklubmi z Nových Zámkov, Ružomberka, Krosnaa Odesy. Stropkovský fotoklub je azda prvý na Slovensku, ktorý priniesol fotografiu k divákovi formou inštalácie fotografických výstav v závodnej jedálni v TESLA STROPKOV, a.s. *  S radosťou sme privítali otvorenie mestskej galérie v rekonštruovaných priestoroch spoločenskej miestnosti na OŠK, kde vznikol priestor na dôstojnú prezentáciu výstav fotografov, výtvarníkov i ďalších umelcov. === Klub nezávislých fotografov - KNF === K 1. 1. 2015 vznikol v Stropkove Klub nezávislých fotografov - KNF. Základajúci členovia boli: Ing. Andrej Belovežčík, PhD., Matúš Cichý, Ing. Tomáš Cichý, Ing. Dušan Ignác, Bc. Emil Jakubčo, Jozef Potoma, Kristian Potoma, Ján Zuber. == Noviny a časopisy == === Spektrum<ref>http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2</ref> === Týždenník '''[http://www.espektrum.sk/ Stropkovské Spektrum]''' vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom ''Historia magistra vitae est'', zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska. == Pamiatky == === Národné kultúrne pamiatky (NKP)<ref>https://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=7&Okres=66&Obec=2319&KatastralneUzemie=2903&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H %C4 %BEada %C5 %A5</ref> === [[Súbor:Reliéfna renesančná tabuľa 1661.jpg|náhľad|Reliéfna tabuľa]] *[http://www.rkfustropkov.sk/ Sanktuárium Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej] (rímskokatolícky kostol) - Reliéfna renesančná tabuľa z roku 1661 (originál sa nachádza v Múzeu v Stropkove; kópia je osadená na južnej strane kostolnej veže) *Goticko - renesančný kaštieľ *Kostol a kláštor františkánov[[Súbor:Plán stropkovského hradu z roku 1767.jpg|náhľad|Plán stropkovského hradu z roku 1767]] *Slúžnovský dom/prícestný hostinec *Božia muka z roku 1888 *Zaniknutý hrad *Sochy Sv. Jána Nepomuckého, Sv. Floriána a Panny Márie Karmelskej z rokov 1760 *Drevená kaplnka/Pieta z 18. storočia === Ďalšie pamiatky === *Gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda z roku [[1948]] *Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku [[1774]] – v časti Bokša *Pravoslávny chrám Uloženia úctyhodného rúcha presvätej Bohorodičky === Parky === * [[ZOO Stropkov|ZOO Park Stropkov]] === Šport === Najvýznamnejším športom v meste je futbal. Klub [[MŠK Tesla Stropkov]] v súčasnosti pôsobí v III. lige sk. východ. Nad mestom, v časti Bankovská hora, je špičková motokrosová trať na Európskej úrovni, kde je takmer každoročne v letných mesiacoch usporadúvaný jeden pretek Cassovia Cup, juniorský (dievčenský) volejbal dosahuje v posledných rokoch vynikajúce výsledky v celoslovenskom meradle (1.liga), futbalový klub „MŠK Tesla Stropkov“(3.liga sk.V) plus mládežnícke kategórie, dva lyžiarske juniorské kluby, šach, letecko-modelársky klub. V meste sa nachádzajú tenisové kurty, tenisoví nadšenci každoročne usporadúvajú turnaj Stropkov Open aj s účasťou tenistov -amatérov z iných okresov, letné kúpalisko, krytá plaváreň, skate park, niekoľko posilňovní, rybníky na rybárčenie, zimná umelá ľadová plocha využívaná širokou verejnosťou i skupinami hokejových nadšencov z mesta a širokého okolia. Klub bežcov taktiež s pravidelnou periodicitou poriada rôzne bežecké preteky na mestskej i okresnej úrovni. Vrcholom bežeckého diania v meste je Stropkovská dvadsiatka == Pravidelné podujatia == * Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj) * Stropkovský jarmok (začiatok augusta) * Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta) * Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil [[11. máj]]a [[1669]] osobitnou bulou pápež [[Klement IX.]] Zakladateľmi boli Žigmund Pető a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok k [[16. júl]]u. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Dôležité firmy === * V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny). * mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou * poľnohospodárske družstvo == Školstvo == === Stredné školy === * [https://gymstrop.edupage.org/ Gymnázium v Stropkove] * [[Stredná odborná škola elektrotechnická Stropkov]] === Základné školy === * [https://zshrnciarskastropkov.edupage.org/ I]., [https://zsmlynstropedu.edupage.org/ II]. a [http://www.zs3sp.sk/ III]. základná škola * [http://czsstropkov.eu/ Cirkevná základná škola sv. Petra a Pavla v Stropkove] == Osobnosti == * [[Ľuboš Micheľ]], bývalý medzinárodný futbalový rozhodca, v súčasnosti prezident fut. klubu PAOK Solún * [[Pavol Prokopovič]], bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. * [[Marika Gombitová]], slovenská speváčka * [[Beáta Dubasová]], slovenská speváčka * [[Juraj Čobej]], [[Jozef Kožlej]], [[Marek Špilár]], [[Ľubomír Reiter]], Pavol Gostič, futbalisti, reprezentanti SR * [[Alojz Čobej]], textár * [[Michal Baluďanský]], (1769 – 1847) rodák z [[Vyšná Olšava|Vyšnej Olšavy]] – ekonóm, právnik, pedagóg, univerzitný profesor, prvý rektor Petrohradskej univerzity * [[Adolf Weinhold]], dôstojník a organizátor SNP na Hornej [[Nitre]] * [[Veronika Jurčišinová]], LTE víťazka Mili v cyklistike 1. miesto * Ivana Ondriová, slovenská spisovateľka * Eva Jurková, slovenská reprezentantka v stolnom tenise a bronzová deaflympijská medailistka zo Sofie 2013 == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Biłgoraj]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Bílina (okres Teplice)|Bílina]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Ropczyce]], [[Poľsko]] == Referencie == {{Referencie}} Michal Slivka, Adrián Vallaše: Hrady a hrádky na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str. 149. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Stropkov}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Stropkove]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Stropkov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stropkov| ]] [[Kategória:Okres Stropkov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 2by5cms4jewmvtlvpyl6q39d7xr97iw 0 7290 8057762 7929696 2025-07-07T14:36:37Z Preceda Laci 267525 Oprava gramatických preklepov 8057762 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Svidník (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Svidník | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Central Svidnik.JPG | Popis obrázku = Centrum mesta | Znak = Coat of Arms of Svidník.svg | Vlajka = Svidnik-svidnik-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = Ladomirka | Zemepisná šírka = 49.305556 | Zemepisná dĺžka = 21.567778 | Nadmorská výška = 225 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1355]]^{[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=7&obec=2009]} | Starosta = Marcela Ivančová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SME RODINA]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 089 01 | Kód = 527106 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = Mestský úrad<br/>Sovietskych hrdinov 200/33<br/>089 01 Svidník | E-mail = primator@svidnik.sk | Telefón = 054 / 752 11 54 | Fax = 054 / 752 23 94 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.svidnik.sk | Commons = Svidník | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Svidník''' je okresné mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]], ktoré vzniklo v roku [[1944]] zlúčením obcí [[Nižný Svidník]] a [[Vyšný Svidník]]. == Polohopis == === Poloha === Okresné mesto Svidník leží v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], na nivnej terase pri ústí rieky [[Ladomirka|Ladomirky]] do [[Ondava|Ondavy]]. Nadmorská výška v strede mesta je {{mnm|230|w}}, v [[Katastrálne územie|chotári]] je to od 220 až do {{m|500|m}}. [[Mesto (všeobecne)|Mesto]] vzniklo v roku [[1944]] zlúčením obcí Nižný Svidník, ležiacej pri ľavom brehu [[Ladomirka|Ladomirky]] a Vyšný Svidník, ležiacej na ľavom brehu [[Ondava|Ondavy]]. Povrch katastra je mierne zvlnená [[pahorkatina]], iba v západnej a východnej časti mierne členitá. Tvoria ho [[Flyšové pásmo|flyšové vrstvy]] (pieskovce, ílovce), štvrtohorné náplavy (štrky, piesky) a svahové hliny. Má nivné, oglejené a hnedé lesné pôdy. Stredná časť chotára je odlesnená, súvislý les s prevahou buka, hrabu a brezy je v severnej častí, na nivách sú nesúvislé [[lužný les|lužné lesy]]. V [[Ondava|Ondave]] povyše sútoku s Ladomirkou žije [[vydra riečna]], v lesoch [[Jariabok hôrny|jariabok]]. Priemerná ročná teplota je 7°C, ročný úhrn zrážok 700 – {{mm|800|m}}. === Vodné toky === Západným okrajom mesta preteká [[Ondava]], ktorá na území Svidníka priberá [[Ladomirka|Ladomirku]] a niekoľko menších prítokov. == Symboly mesta == === Erb === V červenom štíte je strieborná silueta duklianskeho pamätníka. Historický symbol Svidníka tvoril z pažite vyrastajúci strom a po stranách stáli dva kone. Svidník získal v roku [[1964]] štatút mesta a pri príležitosti desiateho výročia tejto udalosti bol schválený novotvar erbu, pozostávajúci zo štvrtinového štítu. V jeho prvom a štvrtom červenom poli bola silueta duklianskeho pamätníka a dva stromy. Druhé a tretie pole bolo modré, bez figúry. Takého riešenie [[erb]]u nebolo v súlade so zvyklosťami domácej mestskej heraldickej tvorby, preto mesto roku 1984 pristúpilo k jeho heraldickej úprave. Z erbu sa vypustili nefunkčné modré polia i motív stromov a hlavnou erbovou figúrou zostal motív duklianskeho pamätníka, ktorý i keď nestojí na území mesta, je s ním úzko spätý. Autormi erbu sú Jozef Leško a [[Ladislav Čisárik]] a mesto ho prijalo [[27. február]]a [[1987]]. [[Vlajka]] mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych bielo-červených a červeno-bielych pruhov. V hornom pruhu pri žrdi je biely a v dolnom pruhu červený štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Symboly mesta sú zapísané v heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom S-22/1991. == Dejiny == Administratívne centrum Podduklianskeho regiónu – tzv. Rusínska. Mesto vzniklo v roku 1944 zlúčením Vyšného a Nižného Svidníka. === Vyšný Svidník === {{Hlavný článok|Vyšný Svidník}} === Nižný Svidník === {{Hlavný článok|Nižný Svidník}} == Obyvateľstvo == === Počet obyvateľov === Vyšný Svidník mal v roku 1869 – 461 obyvateľov, 1880 – 541 obyvateľov, 1890 – 511 obyvateľov, 1900 – 745 obyvateľov, 1910 – 685 obyvateľov, 1921 – 623 obyvateľov, v roku 1930 - 668 obyvateľov a v roku 1940 v obci žilo 867 obyvateľov. Nižný Svidník mal v roku 1869 – 302 obyvateľov, v roku 1880 – 332 obyvateľov, v roku 1890 – 357 obyvateľov, v roku 1900 – 390 obyvateľov, v roku 1910 – 309 obyvateľov, po vzniku ČSR v roku 1921 – 256 obyvateľov, v roku 1930 – 339 obyvateľov, v roku 1940 spolu 358 obyvateľov. Po zlúčení obidvoch obcí mal v roku [[1948]] Svidník 1 037 obyvateľov, v roku 1961 – 2 039 obyvateľov, v roku 1970 mal 3 518 obyvateľov. Rozloha územia Svidníka dosahuje 2 020 ha. === Etnické zloženie obyvateľstva === [[Súbor:Svidnik.jpg|thumb|Svidník z diaľky]] * Slováci – 56,61 % * Rusíni – 29,80 % * Rómovia – 3,57 % * Ukrajinci – 1,12 % * Maďari –  0,10 % * Poliaci - 0,06 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 41,10 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 25,82 % * [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 24,13 % * bez vyznania (ateisti) – 5,17 % * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]] – 0,93 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]], dnes Galéria D. Millyho, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, pôvodne zo [[17. storočia]]. Na konci [[18. storočia]] bol [[barok|neskorobarokovo]] upravený. [[Klasicizmus|Klasicistickými]] úpravami prešiel v [[19. storočí]]. Fasády sú členené dekoratívnymi reliéfnymi kazetami a oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18083 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Precelie galerie Dezidera Millyho Svidník ZeliPV.jpg|Galéria Dezidera Millyho Súbor:Svidnik Priecelie galeria Dezidera Millyho.jpg Súbor:Svidnik Presovsky kraj-Dezider Milly Gallery-outside.jpg Súbor:Svidnik Presovsky kraj-Dezider Milly Gallery-inside-2.jpg|Interiér galérie Súbor:Svidník galeria interier.jpg </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka]] kaplnka sv. Paraskevy, jednoloďová klasicistická stavba s bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia rokov [[1785]]-[[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18011 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Úpravami prešiel v rokoch [[1937]] a [[1999]]-[[2005]], keď bol pôvodný chrám zásadne prestavaný a rozšírený o novostavbu Chrámu Božej múdrosti, historická budova sa tak stala bočnou kaplnkou. Presbytérium chrámu je pravdepodobne staršou stavbou. Nachádza sa tu [[rokoko]]vý [[ikonostas]] z 18. storočia, hlavné ikony sú z prvej polovice 19. storočia. Fasády kaplnky sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nad presbytériom je umiestnená vežica s barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svidník - Chrám Božej múdrosti a kaplnka sv. Paraskevy | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svidnik-chram-bozej-mudrosti-a-kaplnka-sv-paraskevy | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Pri chráme sa nachádza pôvodný ohradný múr s bránou so štítom s prelamovanou rímsou a nikou. * Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18013 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Úpravami prešiel v 90. rokoch [[20. storočia]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický [[oltár]] z konca 18. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s maľovanými hodinami a barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svidník - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svidnik-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM, dvojpodlažná trojtraktová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z 90. rokov 19. storočia. Úpravami prešiel v 80. rokoch 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18086 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter má pásovú rustiku. Okná poschodia sú lemované šambránami s nadokennými rímsami, nárožia majú [[Bosáž (murivo)|bosáže]]. * Podduklianske osvetové stredisko, dvojpodlažná trojtraktová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba na pôdoryse písmena U z prelomu 19. a 20. storočia. Úpravami prešla v roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18111 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené kordónovými rímsami a lizénami s bosážou. Okná majú profilované šambrány a nadokenné rímsy, alebo trojuholníkové štíty s [[tympanón]]mi. <gallery> Súbor:Svidnik greckokatolicka cerkva1.jpg|Kaplnka sv. Paraskevy s chrámom Božej múdrosti Súbor:Svidnik1.jpg|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky Súbor:Svidnik greckokatolicka cirkev2.jpg Súbor:Muzejna budova ukrajinsko rusinskej kultury vo Svidniku (cropped).jpg|Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM Súbor:Svidník muzeum kultury ukraińskiej 15.08.08 p.jpg </gallery> * Pamätník sovietskej armády s cintorínom, pamätné miesto budované v štýle [[Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku|socialistického realizmu]] v roku [[1954]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18040 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Autormi architektúry sú K. Lodro, V. Šedivý a J. Krumprecht. Skladá sa z dvoch terás a príjazdovej cesty. Na hornej terase je umiestnený travertínový [[obelisk]] vysoký 37 metrov, na vrchole ktorého je umiestnená päťcípa hviezda. Pred obelisk je umiestnená nadživotná socha sovietskeho seržanta od J. Bartoša a J. Hanu. Na podstavci pamätníka sa nachádzajú reliéfy Partizánska hliadka počas [[SNP]] a Útok Sovietskej armády. Na priľahlom cintoríne sa nachádzajú štyri masové hroby s vyše 9000 sovietskymi vojakmi, ktorí zahynuli na východnom Slovensku v rokoch 1944-1945. <gallery> Súbor:Svidnik14Slovakia1.jpg|Pamätník sovietskej armády s cintorínom Súbor:Svidník - Vojnový pamätník a cintorín sovietskej armády (by Pudelek).jpg|Obelisk Súbor:Svidník - Vojnový pamätník a cintorín sovietskej armády (by Pudelek) 2.jpg Súbor:Svidnik relief pamatnik 2.jpg|Jeden z reliéfov Súbor:Súsošie Smelý pohľad do budúcnosti.jpg|Postranné súsošia </gallery> === Múzeá === * Múzeum ukrajinskej kultúry (do r. 1993) bolo zlúčené so Slovenským národným múzeom (SNM) ešte pod názvom Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry dňa [[1. apríl]]a [[2002]]. Od 1. januára 2007 sa znovu premenovalo na Múzeum ukrajinskej kultúry. Múzeum je vo Svidníku od roku 1964, vzniklo v Krásnom Brode v roku [[1956]]. Umeleckohistorická expozícia múzea podáva svedectvo rozvoja umeleckých remesiel, výtvarného umenia a bývania vo Svidníckom regióne, od polovice 18. storočia do začiatku 20. storočia. Jeho súčasťou je skanzen a galéria Dezidera Millyho. [[File:SVIDNIK nemocnica gen Ludvika Svobodu.jpg|náhľad|vľavo|Nemocnica armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku.]] [[Súbor:Svidnik skansen sawmill.jpg|náhľad|Národopisná expozícia v prírode SNM - Múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry]] * Skanzen: komplexná národopisná expozícia v prírode SNM – Múzea ukrajinskej kultúry (SNM-MUK – Národopisná expozícia v prírode), sprístupnená v roku 1982, prezentuje životné podmienky [[Rusíni|Rusínov-Ukrajincov]]. Národopisná expozícia v prírode sa rozprestiera na rozlohe 10 ha a sú tu sústredené pamiatky ľudovej architektúry dedinského obyvateľstva v Nízkych Beskydách. V drevených zrubových historických objektoch sa nachádza ľudový nábytok, domáci inventár a tradičné pracovné náradie. Okrem hlavných typov obydlí sú v expozícii zastúpené aj všetky druhy tradičných hospodárskych budov: stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice, studne a ďalšie menšie stavby. Tieto objekty sú využité pre inštaláciu tradičného poľnohospodárskeho náradia –rôznych typov vozov, drevených pluhov, brán, súsekov, košov na obilie a iného rozmanitého náčinia. Technické a hospodárske budovy z 19. a začiatku 20. storočia sú zastúpené vodným mlynom, veterným mlynom, vodnou pílou. [[Súbor:Nová Polianka, cerkiew św. Paraskewy (HB6).jpg|náhľad|[[Cerkev]] z Novej Polianky je súčasťou národopisnej expozície]] Zo sakrálnych stavieb bola do skanzenu nainštalovaná drevená [[Nová Polianka (okres Svidník)|Cerkev z Novej Polianky]], zasvätená svätej Paraskieve a postavená v roku 1766. V roku 1961 bola demontovaná a v roku 1986 prevezená do skanzenu a podľa dokumentácie nanovo postavená. Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúc sa v poradí presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp [[Najsvätejšia Trojica|Svätej Trojice]]. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. [[Ikonostas]] v cerkvi bol zhotovený v 18. storočí a je z bývalej obce [[Repejov|Pravroviec]], dnes pričlenenej k Repejovu (okres Medzilaborce). Vyjadruje architektonické tendencie ostatných cerkví z [[Svidník (okres)|okresu Svidník]]. [[Súbor:Svidník, Pravoslavny chrám.jpg|náhľad|vľavo|Pravoslávna cerkov vo Svidníku bola vysvätená v prvom desaťročí 21. storočia]] Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabaniu. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky, ktoré sa zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne okrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria. Od roku 1993 sa v cerkvi slávia aj bohoslužby. Od roku 1986 je v národopisnej expozícii v prírode program slávností, ktorý má folklórno-etnografický charakter: „Poklady ľudu“, kde je predstavovaná historická rusínska svadba, vítanie jari s dôrazom na veľkonočné zvyky (tradičné tance, z ktorých sú známe hoja ďunďa na deväť krokov), oslava narodenia nového člena rodiny v podobe krstín, priadky, detské hry, jarmoky, ľudové zábavy na dedine (tance chromá, mazúrka), ukážky tradičných ľudových remesiel a pod. === Galéria [[Dezider Milly|Dezidera Millyho]] === [[Súbor:Precelie galerie Dezidera Millyho Svidník ZeliPV.jpg|náhľad|Galéria Dezidera Millyho]] Je súčasťou múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Jej sídlo je v barokovom kaštieli z 18. storočia, na ľavej strane Ladomirky. V jeho priestoroch sa môžete stretnúť s výtvarnou tvorbou ľudových a profesionáloch umelcov rusínskeho pôvodu od 16. storočia až po súčasnosť. V jeho exponátoch sú vzácne ikony sakrálneho umenia zo 16. až 18. storočia. Významné miesto zaujímajú diela rusína Dezidera Millyho, ktorý získal ocenenie v Československu ako národný umelec. Patril medzi zakladateľov skupiny Generácie 1909. Zvlášť hodnotný je jeho prínos pre slovenskú krajinomaľbu. === Vojenské múzeum Svidník === [[Súbor:Svidnik war museum 07.jpg|náhľad|Vojenské múzeum vo Svidníku je zamerané na dokumentáciu KDO]] Vojenské múzeum vo Svidníku vzniklo v roku [[1965]] a otvorené pre verejnosť bolo pri príležitosti 25. výročia bojov o [[Dukliansky priesmyk]] 4. októbra 1969. Pôvodný názov bol Dukelské múzeum. V súčasnosti je to múzejné oddelenie Svidník podliehajúce pod Vojenské múzeum Piešťany, zriadené Vojenským historickým ústavom. Od roku 1994 múzeum riadi Vojenský historický ústav v Bratislave. Múzeum je špecializované na dokumentáciu národnooslobodzovacieho hnutia so zameraním na [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-dukliansku operáciu]] a na širšiu dokumentáciu novšej vojenskej histórie na východnom Slovensku. Sídli v budove, v ktorej sú pracovné, expozičné aj depozitárne priestory. Múzeum má exponáty v exteriéri duklianskeho bojiska. === Folklór === * Folklórny súbor Makovica ** Umelecký vedúci: PhDr. Mária Pajzinková ** Choreograf a vedúci tanečnej zložky: Mgr. Milan Vaňuga ** Vedúci hudobnej a speváckej zložky, primáš: PaedDr. Slavomír Kaliňák * Detský folklórny súbor Makovička ** Umelecká vedúca: PhDr. Mária Pajzinková ** Vedúca tanečnej zložky: Mgr. Marta Bojkasová ** Vedúci hudobnej zložky: PaedDr. Slavomír Kaliňák ** Vedúca speváckej zložky: Mgr. Ingrid Lukáčová ** Korepetítorka: Mgr. Mária Vaňugová === Pamätník === {{Hlavný článok|Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku}} Vo Svidníku je postavený monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954, pri oslavách 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli Českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári – národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec [[František Gibala]]. Pomník má výšku {{m|37|m}}, päťramenná hviezda na jeho vrchole meria {{m|3.5|m}}. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú [[Slovenské národné povstanie]] a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníkom je bronzová socha sovietskeho vojaka, ktorá symbolizuje čestnú stráž a vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je {{m|4|m}} a jej autormi sú Jaroslav Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sochy sú vysekané položené mramorové lipové vence. Architektonický komplex pamätníka dotvárajú tri pieskovcové súsošia: Hanovo, Stretnutie a Gibalovo. Na štvorcovom piedestáli pamätníku sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945. Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov. V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park vojenskej bojovej techniky, používanej v čase Karpatsko-duklianskej operácie. V jeho blízkosti pri gréckokatolíckej cerkvi je vojenský cintorín pochovaných ruských vojakov z prvej svetovej vojny. Na ľavej strane Ladomirky je ďalší vojenský cintorín, kde sú pochovaní vojaci Rakúsko-Uhorskej armády. Vo Svidníku je pochovaných asi 750 vojakov z tohto obdobia. Vo Svidníku na budove Obvodného úradu je pamätná tabuľa M. I. Kutuzovovi, ktorý týmto mestom prechádzal po [[Bitka pri Slavkove|bitke troch cisárov]] pri Slavkove, v januári 1806. Taktiež na schodisku tejto budovy sa nachádzajú dve pieskovcové sochy od F. Gibalu, na ktorých naďalej steká voda z odkvapových žľabov. Pred Domom kultúry je socha básnikovi, buditeľovi "Makovice" [[Alexander Pavlovič|Alexandrovi Pavlovičovi]]. [[Súbor:Svidnik Ludvik Svoboda.jpg|thumb|Bronzová plastika [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]]] V katastrálnom území Svidníka na križovatke ciest Svidník-Ladomírova a Svidník-Kapišová sú na kamennom podstavci vystavené originálne vojenské exponáty z obdobia 2. svetovej vojny. Sovietsky tank T-34 symbolicky vytvára dojem, že svojimi pásmi ničí nemecký tank PzKpfw IV. Spôsob inštalovania znázorňuje ideu tankového boja a v ňom víťazstvo sovietskych tankistov. Tieto vojenské exponáty nám pripomínajú najťažšie tankové boje na území bývalého Česko-Slovenska po Ostravskej tankovej bitke. Od 80. rokov 20. storočia je vo Svidníku na hlavnej ulici bronzová socha od národného umelca [[Ján Kulich|Jána Kulicha]]. V majestátnej póze zobrazuje veliteľa 1. československého armádneho zboru armádneho generála Ludvíka Svobodu s kyticou kvetov, ktorý svoj pohľad "zacielil v ústrety budúcnosti". Meno Ludvíka Svobodu povojnová generácia obyvateľov podduklianskeho kraja s úctou a pietou spomína už aj preto, že im nechal postaviť prvú barakovú (drevenú) nemocnicu. Dovtedy museli obyvatelia kvôli zložitejším vyšetreniam cestovať do {{km|70|m}} vzdialeného Prešova. Ján Kulich veľmi realisticky zobrazil Ludvíka Svobodu. Jeho vojenský plášť s vojenskými narámeníkmi je detailne prepracovaný a plápolá vo vetre. Je to výtvarné dielo, ktoré patrí medzi skvosty bronzovej plastiky Slovenského výtvarného umenia. Na podstavci pomníka je na bronzovej doske podpis generála Ludvíka Svobodu. === Pravidelné podujatia === * Medzinárodné majstrovstvá regiónu vo varení pirohov * Národný festival rusínsko-ukrajinskej kultúry * Festival kultúry Rusínov Slovenska * Dni remesiel a ľudových tradícií s ukážkami remeselnej výroby === Zaujímavosti === Južne od Svidníka pri Ondave sa vypína nápadný vrch Kaštielik s riedkym dubovým porastom. Kužeľovitý vrch má z troch strán veľmi prudké takmer neschodné svahy, iba južný svah je trochu miernejší. Na jeho vrchole sa nachádzajú zvyšky opevneného útvaru, ktoré je možné pozorovať na základe dosť výrazných terénnych vĺn a priehlbní. Objekt má oválno-obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 65 x {{m|40|m}} a dlhšou osou v smere sever-juh. Vrcholná plošina kopca bola prístupná iba z južnej strany, odtiaľ bol i opevnený tvar chránený {{m|8|m}} širokou a viac ako {{m|2|m}} hlbokou šijovou priekopou a zemným valom. Obranyschopnosť objektu umocňovali z tejto strany ešte aj polkruhové bašty s priemerom {{m|6|m}} na nárožiach obvodového opevnenia, ktoré vybiehali do priekopy. V juhovýchodnej časti interiéru opevneného útvaru je kráter s priemerom {{m|7|m}}. Podľa miestnej tradície by to mala byť studňa. Fragmenty tehál by mohli nepriamo dokladať existenciu tehlovej stavby vnútri objektu, ktorá mala pravdepodobne obytný charakter. Z pokusných sond, ktoré vykonali pracovníci Múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry boli získané zlomky keramiky zo 14. – 15. storočia. Zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia svedčí nielen o existencii hradu v tomto období, ale aj o vysokých nárokoch majiteľov na bytovú kultúru. Priame písomne pramene o tomto objekte sa však nezachovali. Podľa pôdorysného členenia a nálezov vznikol v polovici 14. storočia. == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste pôsobí veľká strojárska spoločnosť a spoločnosť vyrábajúca odevy. == Školstvo == [[Súbor:Svidnik Budova skoly.JPG|thumb|V 60. rokoch 20. storočia v tejto budove bola základná deväťročná škola]] [[Súbor:Svidník bank 15.08.08 p.jpg|thumb|V tejto budove mal byť dom kultúry, dnes sú v nej bankové inštitúcie]] Dňa 14. septembra 1948 bolo v meste zriadené Štátne ruské gymnázium Dukelských hrdinov s ruským vyučovacím jazykom. V roku 1953 sa zmenilo na jedenásťročnú strednú školu s ukrajinským vyučovacím jazykom (dnešné Gymnázium duklianskych hrdinov aj so slovenskými pobočkami). V roku 1960 vznikla stredná priemyselná škola odevná s večerným vyučovaním, organizačne patriaca k strednej priemyselnej škole stavebnej v [[Bardejov]]e. Denné štúdium sa začalo realizovať po dvadsiatich rokoch od školského roka [[1980]], keď tam bol zo strednej priemyselnej školy strojníckej v [[Prešov]]e presunutý študijný odbor odevníctvo. V roku 1991 bol zavedený odbor návrhárstvo a modelárstvo odevov, postupne odbor so zameraním na odevníctvo, technické a informatické služby (od roku 1993). Na škole vznikla i atraktívna výučba scénickej kostýmovej tvorby, najnovšie odbor propagačné výtvarníctvo a propagačná grafika (od roku 2006/2007). Počas svojho 28 ročného pôsobenia škola vychovala vyše 2 800 absolventov. === Stredná zdravotnícka škola milosrdného Samaritána === Od roku 1991 pripravuje kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v odboroch zdravotnícky asistent a sanitár. Vo výchovno-vzdelávacom programe sú akceptované odporúčania, Medzinárodnej rady sestier v Európskej únii, ktoré určujú základnú líniu a perspektívu rozvoja ošetrovateľstva. ''Hlavný článok:'' [[Stredná zdravotnícka škola milosrdného Samaritána]] V roku 1963 pri Odevných závodoch kpt. Nálepku vzniklo odborné učilište. === Spojená škola === {{hlavný článok|Spojená škola Svidník}} V meste sídli aj Spojená škola, ktorá vznikla v roku [[2005]] organizačným zlúčením ZŠ Centrálna a Obchodnej akadémie s Hotelovou akadémiou == Šport == * FK Drustav Svidník – futbal * TJ Slávia Svidník – volejbal * Hbk Lion Svidník - hokejbal == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Juraj Lažo]] (* [[1867]] - † [[1929]]), kultúrny a politický pracovník Rusínov * [[Ivan Mikloš]] (* [[1960]]), poslanec NR SR, bývalý podpredseda vlády SR pre ekonomiku (1998-2002) a bývalý minister financií vlády SR (2002-2006) * [[Kristina|Kristína Peláková]] (* [[1987]]), [[speváčka]] === Čestné občianstvo === * Armádny generál [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[prezident]] ČSSR, udelené 6. októbra 1967 * Generálmajor [[Oldřich Kvapil]] , udelené 19. januára 1985<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.svidnik.sk/navstevnik/cestni-obcania/oldrich-kvapil/ |dátum prístupu=2012-07-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150424065216/http://www.svidnik.sk/navstevnik/cestni-obcania/oldrich-kvapil/ |dátum archivácie=2015-04-24 }}</ref> * [[Alexander Pavlovič]], rusínsky národný buditeľ, básnik a gréckokatolícky kňaz, udelené 29. septembra 2011<ref>http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=1362</ref> == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Chrudim]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Świdnik]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Strzyzow]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Rachiv]], [[Ukrajina]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Svidnik skansen - city view 2.jpg|800px|Panoráma zo skanzenu}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Svidník}} == Literatúra == * B. Kartous; J. Novák; L.Vrteľ: ''Erby a vlajky miest v Slovenskej republike''; [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], Ministerstvo vnútra SR 1991, str. 103 * ''Heraldický register Slovenskej republiky'', III. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica slovenska, Martin 2003, str. 174 – 175 * Slepcov Igor: ''Z histórie karpatskej ofenzívy ruských vojsk v rokoch 1914 – 1915''. In: Vojenská história, ročník 4, 2/2002 * Gymnázium duklianskych hrdinov Svidník, ''Pamätnica''; Tlačiareň svidnícka, s.r.o. Svidník 2008, str. 6 – 12 * Ivan Mindoš, Ervín Pauliak: ''Dukla a okolie''; Vlastivedno-turistický sprievodca; Šport slovenské telovýchovné vydavateľstvo Bratislava 1984, str. 27 – 46; 52 – 35 * ''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1987. * ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944'', 5 zväzok; ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania]]'', Nakladateľstvo Pravda, 1984. str. 115 Dukelské múzeum * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' 2. Zv. E-J, Martin 1987, 34 * ''Michal Slivka, Adrián Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku'', Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str.204. == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Svidníku]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.e-dukla.sk/ E-Dukla] – týždenník kraja pod Duklou * [http://www.podduklianskenovinky.sk/ Podduklianske novinky.sk] – týždenník regiónu Svidníka, Stropkova a Giraltoviec {{Obce okresu Svidník}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Svidník| ]] [[Kategória:Okres Svidník]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] jnjzo2alxd2u00338sw7gkg3572d65a 0 7291 8057750 8054308 2025-07-07T14:23:14Z Preceda Laci 267525 Odstránenie chybnej vety 8057750 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prešov | Iné názvy = | Prezývka = Atény nad Torysou | Obrázok = Konkatedrála Prešov 18 Slovakia5.jpg | Popis obrázku = Konkatedrála sv. Mikuláša | Znak = Coat of Arms of Prešov.svg | Vlajka = Presov-presov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = Šariš | Časti = Šalgovík, Solivar,<br>Nižná Šebastová, Šidlovec | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Zemepisná šírka = 49.000000 | Zemepisná dĺžka = 21.233333 | Nadmorská výška = 255 | Najvyšší bod = Malkovská hôrka | Najvyšší bod výška = 481 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = [[František Oľha]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] | PSČ = 080 01 – 080 10<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská pošta - Pošty a BalíkoBOXy | url = https://otvaraciehodiny.posta.sk/ | vydavateľ = otvaraciehodiny.posta.sk | dátum prístupu = 2022-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Kód = 524140 | EČV = PO, PV a PS | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 73<br/>080 68 Prešov 1 | E-mail = primator@presov.sk | Telefón = 051 / 772 30 41 | Fax = 051 / 773 36 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = presov.sk | Commons = Prešov | Pôvod názvu = | Poznámky = |Počet obyvateľov=81 995|Počet obyvateľov k=(19. 2. 2024)}} '''Prešov''' ({{vjz|deu| ''Eperies'' alebo ''Preschau''}}, {{vjz|hun| ''Eperjes''}}, {{vjz|lat| ''Fragopolis'' alebo ''Eperiessinum''}}) je krajské mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na [[Slovensko|Slovensku]] s približne 82 300 obyvateľmi. Má štyri katastrálne časti: Prešov, [[Šalgovík]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]] a [[Nižná Šebastová]]. Patrí do [[Košicko-prešovská aglomerácia|košicko-prešovskej aglomerácie]] a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom [[Šariš (región)|regiónu Šariš]]. [[Súbor:Prešov, Staré mesto.jpg|náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice]] == Polohopis == Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] v [[Košická kotlina|Košickej kotline]]. Obklopujú ho [[Slanské vrchy]] z východu a [[Šarišská vrchovina]] zo západu. V meste sa križujú [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cesty I/18]] ([[Poprad]]{{--}}[[Michalovce]]), [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|I/68]] (smer [[Stará Ľubovňa]]), [[Cesta I. triedy 20 (Slovensko)|I/20]] (smer [[Košice]]), [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]] ([[Poprad]]{{--}}[[Košice]]) a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]] ([[Svidník]] {{--}} [[Košice]]). Prešovom vedie [[železničná trať Košice – Muszyna]], na ktorú sa pripájajú trate [[Železničná trať Prešov – Humenné|do Humenného]] a [[Železničná trať Prešov – Bardejov|Bardejova]]. [[Košice]] ležia {{Km|31|m|w}} južne, [[Poprad]] {{Km|70|m|w}} západne, [[Bardejov]] {{Km|32|m|w}} severne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|35|m|w}} východne. == Časti mesta == ''Samosprávne mestské časti''. Územné obvody samosprávnych mestských častí: * Obvod číslo 1: [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Mladosť (Prešov)|Sídlisko Mladosť]], Rúrky, Kráľova hora * Obvod číslo 2: [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]], Kamenná baňa, [[Wilecova hôrka]], [[Borkút]], Vydumanec, [[Cemjata]], Kvašná voda * Obvod číslo 3: sever mesta, [[Mier (Prešov)|Mier]], Šidlovec, Dúbrava, [[Surdok]], [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Širpo]], [[Nižná Šebastová]] * Obvod číslo 4: stred mesta – [[Staré mesto (Prešov)|Staré mesto]], [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Sídlisko duklianskych hrdinov]] * Obvod číslo 5: [[Solivar (Prešov)|Solivar]], Soľná Baňa, [[Šváby (Prešov)|Šváby]], Delňa, Tichá Dolina * Obvod číslo 5,5: Šimonov * Obvod číslo 6: južná časť sídliska [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]] – stavba 1{{--}}4 * Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 5{{--}}7, [[Šalgovík]] ''Katastrálne mestské časti'': Prešov, [[Nižná Šebastová]], [[Solivar (Prešov)|Solivar]], [[Šalgovík]], [[Cemjata]] ''Ostatné časti'': Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, [[Šarišské Lúky (Prešov)|Šarišské Lúky]], [[Širpo]], Šidlovec, [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Teľov]], Vydumanec, Borkút, [[Kúty (Prešov)|Kúty]], [[Surdok]] ''Sídliská'': [[Sídlisko duklianskych hrdinov|Duklianskych hrdinov]], [[Mier (Prešov)|Mier]], [[Mladosť (Prešov)|Mladosť]], [[Sekčov (sídlisko)|Sekčov]], [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] ''Osady'': Išľa, Okruhliak, Pustá dolina ''Bývalé mestské časti'': [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] (1971{{--}}1990), [[Ľubotice]] (1971{{--}}1990), [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]] (1971{{--}}1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice) V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok. == Vodné toky == [[Súbor:Nabrezie_Torysy_Presov.jpg|náhľad|Nábrežie Torysy v Prešove]] * [[Torysa (rieka)|Torysa]] s prítokmi: ** [[Šidlovský potok]] (Ľ) ** [[Vydumanec (prítok Torysy)|Vydumanec]] (P) ** [[Malkovský potok]] (P) ** [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] (Ľ) ** [[Delňa (potok)|Delňa]] (Ľ). * Do Sekčova ďalej ústia: ** [[Šebastovka]] (Ľ) ** [[Ľubotický potok]] (Ľ) ** [[Šalgovícky potok]] (Ľ) ** [[Soľný potok (prítok Sekčova)|Soľný potok]] (Ľ) ** [[Baracký potok]] (P) == Dejiny == Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do [[Kamenná doba|doby kamennej]], čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z [[Bronzová doba|doby bronzovej]], keď tu boli objavené bronzové predmety, [[keramika]], ale aj [[Železo|železný]] nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných [[Staroveký Rím|rímskych]] mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočia]]. Začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bolo toto územie začlenené do [[Uhorsko|uhorského štátu]]. [[Prvá písomná zmienka]] o Prešove sa nachádza v listine kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] z roku [[1247]].<ref name="korzar-1247">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Mnísi sa s Nemcami sporili o hraničné kamene. Reakcia kráľa začala písať históriu Prešova | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23063431/mnisi-sa-s-nemcami-sporili-o-hranicne-kamene-reakcia-krala-zacala-pisat-historiu-presova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2022-11-07}}</ref> V tom istom storočí v roku [[1299]] udelil kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] v roku [[1374]], čím sa mesto Prešov stalo [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu [[Cech|cechy]] (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku [[1455]] dostalo mesto od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. Vývoj mesta v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] ovplyvnili šíriaca sa [[reformácia]] a [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]]. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok [[1687]] známy ako [[prešovské jatky]], keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom [[18. storočie|18.]] a začiatkom [[19. storočie|19. storočia]], keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]] v roku [[1816]] sem začal prichádzať väčší počet [[Rusíni|Rusínov]] a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj [[Židia|hebrejská]] komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba [[Chlorid sodný|soli]], a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. == Prehľad významných historických udalostí == [[Súbor:Pápež Ján Pavol II. Prešov 25 Slovakia 2.jpg|náhľad|Návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]]] * 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova * 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove<ref name="korzar-1247" /> * 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] * 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do [[Pentapolitana|Pentapolitany]] (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov) * 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove * 1453 – prvý [[erb Prešova]] * 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] * 1502 – 1505 – začiatok stavby [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Dómu sv. Mikuláša]] * 1647 – svätenie [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice]] * 1667 – [[Evanjelické kolégium|Kolégium]] v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka * 1687 – [[Prešovské jatky|Caraffove jatky]], 24 popravených mešťanov * 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]] * Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova * 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva * 1848 – stavba 1. židovskej synagógy * 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov * [[1. novembra]] [[1918]] – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hronský|meno=Marián|odkaz na autora=Marián Hronský|priezvisko2=Krivá|meno2=Anna|priezvisko3=Čaplovič|meno3=Miloslav|odkaz na autora3=Miloslav Čaplovič|titul=Vojenské dejiny Slovenska|zväzok=IV 1914{{--}}1939|miesto=Bratislava|vydavateľ=Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|rok=1996|isbn=80-88842-05-0|počet strán=264|strany=82}}</ref> * 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená [[Slovenská republika rád]] * 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky * 20.12.1944 - [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici * 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína [[Pamätník osloboditeľom]] * 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou * 1972 – [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Solivary]] sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou * 2. 7. 1995 – pápež [[Ján Pavol II.]] navštívil Prešov * 14. 9. 2021 - pápež [[František (pápež)|František]] navštívil Prešov<ref>https://www.navstevapapeza.sk/sk/presov</ref> === Najvyšší predstavitelia mesta === [[Súbor:Town_Presov_Slovakia_Pb203.jpg|náhľad|Radnica]] {{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Prešov}} Udelením mestských privilégií v roku [[1299]] získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto [[richtár]] stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku [[1314]]. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497<ref name="S"/>{{rp|39}}. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku [[2014]], kedy sa víťazkou volieb stala [[Andrea Turčanová]]. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil [[František Oľha]].<!--k čomu je vlastne referencia?--> == Vojsko == [[Súbor:Presov10Slovakia493.JPG|vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva]] Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho [[Uhorsko|Uhorska]] pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.<ref name="S"/>{{rp|13}} {{Hlavný článok|Vojsko v meste Prešov}} Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku [[1374]], keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku [[1604]], keď vypuklo prvé z celého radu [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] uhorských stavov, až do roku [[1710]], keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovi povstalci]], vojská generála Basta, [[Povstanie Juraja I. Rákociho|povstalci Juraja I. Rákociho]], Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, [[Tököliho povstanie]], Prešovské jatky generála Caraffu a [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstalci vedení Františkom II. Rákocim]]. Prešov potom až do roku [[1848]] rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.<ref name="S"/>{{rp|26}} Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku [[1900]], keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo [[1. novembra]] [[1918]] pod vplyvom revolúcie v [[Budapešť|Budapešti]] odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň [[1. novembra]] [[1918]] bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako [[Prešovská vzbura]].<ref name="S"/>{{rp|33}} Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj [[Bombardovanie Prešova|bombardovanie mesta]] 20.12.1944. Od 4. júla 1945, krátko po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], boli na území [[Česko-Slovensko|Československa]] vojenské útvary reorganizované podľa vzoru [[Červená armáda|Červenej armády]]. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády. Od roku [[1918]] do roku [[2025]] boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove [[brigádny generál]] [[František Bartko]], [[generálmajor]] [[Vojtech Gejza Danielovič]], [[generálporučík]] [[Alexander Mucha]], brigádny generál Ing. [[Karol Navrátil]], brigádny generál Ing. [[Ivan Pach]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident vymenoval vojenských a policajných generálov|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-vojenskych-a-policajnych-generalov/|vydavateľ=Prezidentka Slovenskej republiky|dátum prístupu=|jazyk=sk}}</ref>, generálmajor [[Emil Perko]], generálmajor Ing. [[Slavomír Verčimák]], generálmajor [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]].<ref>Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009</ref><ref>2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Presov_Slovakia_1993.JPG|vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda]] {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel národností v rokoch 1880-2021<ref name=":02">Štatistický úrad Slovenskej republiky, https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !ostatní |- |1880 |13 392 |60,56% | - |16,61% |17,59% |1,22% |0,04% | - |1,35% |- |1890 |14 138 |60,27% | - |21,09% |15,48% |0,76% |0,04% | - |2,37% |- |1900 |18 368 |54,94% | - |32,02% |10,59% |0,66% |0,07% | - |1,71% |- |1910 |20 206 |47,73% | - |42,08% |7,76% |0,24% |0,03% | - |1,56% |- |1930 |26 277 | colspan="2" |79,24% |3,68% |3,68% |2,16% | - | - |11,23% |- |1991 |87 765 |94,64% |1,11% |0,21% |0,05% |2,35% | - |1,25% |0,40% |- |2001 |92 786 |93,67% |0,89% |0,22% |0,05% |2,32% | |1,43% |1,43% |- |2011 |91 782 |81,14% |0,53% |0,14% |0,04% |2,29% |0,02% |1,70% |14,14% |- |2021 |84 824 | | | | | | | | |} == Náboženstvo == [[Súbor:Slovakia_Presov_694.JPG|náhľad|Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici]] {{Pozri aj|Zoznam kostolov v Prešove}} === Rímskokatolícka cirkev === Prešov je sídlom rímskokatolíckej [[Konkatedrála svätého Mikuláša|konkatedrály svätého Mikuláša]]. Mesto je súčasť metropolitnej [[Košická arcidiecéza|Košickej arcidiecézy]]. === Gréckokatolícka cirkev === Prešov je sídlom [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej metropolie]] a [[Prešovská archieparchia|Prešovskej archieparchie]], ktorá bola založená [[3. novembra]] [[1815]] cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom II.]] (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná [[22. september|22. septembra]] [[1818]] rímskym [[Pápež|pápežom]] [[Pius VII.|Piom VII.]] Dňa [[30. január|30. januára]] [[2008]] bola povýšená na [[Archieparchia|archieparchiu]] a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|chrám svätého Jána]] Krstiteľa na [[Hlavná ulica (Prešov)|Hlavnej ulici]]. === Pravoslávna cirkev === [[Prešovská pravoslávna eparchia]] vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] rozdelením [[Mukačevsko-prešovská pravoslávna eparchia|Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie]]. Katedrálny [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] bol postavený v rokoch [[1946]] – [[1950]] v tradičnom ruskom štýle. === Evanjelická cirkev a. v. === Prešov je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi a. v.]] === Náboženské vzdelávanie === V meste sú dve teologické fakulty – [[Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Gréckokatolícka teologická fakulta]] a [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávna bohoslovecká fakulta]]. Obidve sú súčasťami [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]. === Percentuálny podiel náboženstiev === V sledovanom období medzi rokmi [[1880]] až [[2011]] je zreteľný pokles počtu [[Židovstvo|židov]], [[Latinská cirkev|rímskych katolíkov]] a [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránov]]. Naopak vidíme nárast počtu [[Ateizmus|ateistov]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckych katolíkov]] a nezistených. {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní v rokoch 1880{{--}}2011<ref name=":02" /> !Rok !Spolu !Rímskokatolíci !Gréckokatolíci !Pravoslávni !Luteráni !Kalvíni !Židia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |13392 |70,62% |7,03% |0,18% |10,55% |1,47% |10,12% | colspan="3" |0,03% |- |1910 |20206 |66,69% |9,78% |0,17% |6,99% |2,55% |13,78% | colspan="3" |0,03% |- |1930 |26277 |65,83% |10,07% | - |5,52% |0,56% |15,55% | colspan="3" |2,47% |- |1991 |87765 |57,79% |7,24% |1,04% |4,09% |0,05% |0,03% |0,55% |11,10% |18,10% |- |2001 |92786 |66,77% |8,92% |1,68% |4,78% |0,18% |0,07% |1,03% |13,57% |2,98% |- |2011 |91782 |55,35% |8,15% |1,51% |4,05% |0,15% |0,06% |1,13% |12,44% |17,16% |} == Kultúra == [[Súbor:Slovakia_Presov_632.jpg|vpravo|náhľad|Divadlo Jonáša Záborského]] [[Súbor:Prešov,_Divadlo_Jonáša_Záborského.jpg|náhľad|Historická budova Divadla Jonáša Záborského]] [[Súbor:Presov_Slovakia_2091.JPG|vpravo|náhľad|Divadlo Alexandra Duchnoviča]] [[Súbor:Čierny orol, reduta. Prešov 23 Slovakia 1.jpg|vpravo|náhľad|Park kultúry a oddychu Čierny orol]] [[Súbor:Okružná_-_galéria.jpg|náhľad|Exteriérová galéria na Okružnej ulici]] === Divadlá === * [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]] (DAD) * [[Divadlo Jonáša Záborského]] (DJZ) * Divadlo pre deti CILILING (www.cililing.sk) * Detské divadlo Babadlo * Detské divadlo DRaK * [[Divadlo Portál]] * Divadelné štúdio na Hlavnej * Divadlo Erika Németha * Prešovské národné divadlo (PND) * Park kultúry a oddychu Čierny orol * Viola - centrum pre umenie * Wave~centrum nezávislej kultúry === Múzeá === * [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajské múzeum]] * [[Slovenské národné múzeum#M%C3%BAze%C3%A1 SNM|Múzeum rusínskej kultúry SNM]] * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar|Múzeum Solivar]] * [[Múzeum židovskej kultúry#Expoz%C3%ADcie|Barkányova zbierka judaík – expozícia Múzea židovskej kultúry]] v [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Prešovskej synagoge]] * Múzeum vín === Galérie === * [[Šarišská galéria]] * [[Galéria v Caraffovej väznici]] * [[Galéria Múr]] * [[Creative Design Gallery]] * [[Galéria Átrium]] * J.D Galéria J.L - exteriérová galéria na Okružnej ulici, znázorňujúca maľby historického Prešova === Knižnice === * [http://www.kniznica-poh.sk/ Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove] * [http://www.svkpo.sk/ Štátna vedecká knižnica Prešov] * [[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]] === Kiná === * [[Scala]] (bývalé kino Panoráma) * Cinemax Max (5 sál) * Cinemax [[NOVUM Prešov|Novum]] (8 sál) * Star [[Eperia|OC Eperia]] (5 sál) * Záhradné kino * Amfiteáter Prešov === Veda === * Krajská hvezdáreň a planetárium * Unipolab - vedecký park Prešovskej univerzity === Hudba === Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RECENZE: S optimismem nejdál dojdeš|url=https://musicserver.cz/clanek/13422/Chiki-liki-tu-a-Dvojkilometrovy-jelen/|vydavateľ=musicserver.cz|dátum prístupu=2021-12-16|priezvisko=prolidi.cz}}</ref><ref>Prešov. Presov.info/sk</ref><ref>Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009</ref><ref>Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009</ref> či "mesto hudby" už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého [[Slovensko|Slovenska]], okolitých štátov, či dokonca [[Európa|Európy]]. K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet [[Mainstream|mainstreamovo]] úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné [[subkultúry]], stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: [[metal]], [[punk]], alternatívna scéna, [[gospel]], [[pop-rock]], [[folk]], [[jazz]], [[country]]), koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Stromoradie, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia), [[Rock|rockové]] predstavenia kapiel s dlhoročnou tradíciou ([[Rocková liga]], vyše 20. ročníkov, [[Prešovský študentský Liverpool]], 6. ročníkov, [[Rebrík]]), ale aj festivaly ([[Sigortus]], [[Dobrý festival]], [[Turbanfest|(t)urbanfest]], [[ImROCK FEST]], [[East Side Music Festival]], [[Festival zlej hudby]], [[Farfest]], či [[Jazz Prešov]]). Medzi dôležité podujatia patria aj [[Dni mesta Prešov]], ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv [[Prvá písomná zmienka|prvej písomnej zmienky]] mesta (k roku 2021, 774. výročie). Súčasťou osláv bývajú [[open-air]] koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. [[Deti Picasso]] ([[Rusko]]), [[Myster Möbius]] ([[Francúzsko]]/[[Maďarsko]]), [[Masfél]] (Maďarsko), [[Pražský Výběr II.]]; [[Laura a její tygři]] ([[Česko]]), [[Srečna Mladina]] ([[Slovinsko]]), [[Squartet]] ([[Taliansko]]), ale aj slovenské skupiny [[Heľenine oči]], [[Chiki liki tu-a]], [[Arzén (skupina)|Arzén]], [[Mango Molas]], [[Alter Ego]], [[Karpatské chrbáty (hudobná skupina)|Karpatské chrbáty]] a [[Komajota]]. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely. V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom ''Bastion film festival''. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista [[Dávid Kollár|David Kollar]]. Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom ''Frenkyho hudobná encyklopédia''. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie [[Korzár (denník)|prešovského Korzára]] Michal Frank. '''''Významní prešovskí interpreti''''' {{Stĺpce|3| * [[AMC Trio]] * [[Groovin’ Heads]] * [[Heľenine oči]] * [[Chiki liki tu-a]] * [[IMT Smile]] * [[Katarína Knechtová]] * [[David Kollar]] * [[Komajota]] * [[Katarína Koščová|Katka Koščová]] * [[Peter Lipa]] * [[Mloci]] * [[Peter Nagy]] * [[Nuda (hudobná skupina)|Nuda]] * [[Peha (hudobná skupina)|Peha]] * [[Ivan Tásler]] }} [[Súbor:Michal Bosak.jpg|náhľad|219x219bod|Bosákov dom]] == Stavby == [[Súbor:Presov_-_historic_houses_and_St._Nicolaus_Church.jpg|náhľad|Historické domy v blízkosti Konkatedrály svätého Mikuláša]] [[Súbor:Presov10Slovakia560.JPG|náhľad|Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)]] [[Súbor:Ortodoxná_synagóga.jpg|náhľad|Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici]] * Štátna vedecká knižnica * Park kultúry a oddychu * Hvezdáreň a planetárium * [[Fontány a fontánky v Prešove]] * Nové Divadlo Jonáša Záborského * Historické Divadlo Jonáša Záborského * Biely dom (sídlo PSK) * Vyhliadková veža (Lesopark Prešov) === Historické pamiatky === ''Bližšie informácie v článkoch: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (A – F)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (J – Z)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Nižná Šebastová)]], [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (Solivar)]]'' * [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Gréckokatolícka katedrála svätého Jána Krstiteľa]], v ktorej sa nachádzajú ostatky blažených prešovských mučeníkov [[Pavol Peter Gojdič|bl. Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]] a verná kópia Turínskeho plátna. * [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša]] * [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Pravoslávny katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] * Bosákov dom (banka) * Caraffova väznica (galéria) * Floriánova brána * Gotická brána * Súsošie Panny Márie, Pomocnica kresťanov * [[Súsošie svätého Róchusa]] * [[Evanjelické kolégium]] * [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]] * [[Kostol svätého Jozefa (Prešov)|Františkánsky kostol svätého Jozefa a františkánsky kláštor]] * Gréckokatolícky biskupský palác * Rákócziho palác - sídlo Krajského múzea * Palác Klobušických - sídlo Krajského súdu * Tauthov dom * Weberov dom * De Rossiho dom * Szyrmayiova kúria - sídlo Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity * Stará mestská škola * Wierdtov dom - sídlo krajského pamiatkového úradu * [[Súbor:Floriánova_ulica.jpg|náhľad|Floriánova ulica]][[Kalvária v Prešove|Prešovská kalvária]] – významná pamiatka z prvej polovice 18. storočia. Stavba začala r. [[1721]] a ukončená bola okolo [[1752]]. Stavbu viedli [[jezuiti]], ktorí spravovali rímskokatolícku farnosť. [[Kalvária (Prešov)|Kalvária]] sa skladá zo 16 barokových kaplniek a kostolíka k úcte sv. Kríža, ktorý je postavený na najvyššom bode. * Historická radnica * [[Ortodoxná synagóga v Prešove|Židovská synagóga]] – je v nej expozícia judaík [[Slovenské národné múzeum|Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave]] (jedna z najkrajších synagóg na Slovensku) * Neologická synagóga na Konštantínovej ulici * Ústav Sancta Maria - sídlo gymnázia na Konštantínovej ulici * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] – pôvodne bašta, prestavaná na Vodárenskú baštu, židovské múzeum (1929{{--}}1939), od 1947 v správe [[Krajské múzeum (Prešov)|Krajského múzea v Prešove]] * Mlynský náhon a historická mestská elektráreň * Kováčska bašta * Františkánska bašta * Zvyšky mestského opevnenia * Kostol sv. Donáta na Cemjate * Neptúnova fontána * Divadlo Jonáša Záborského * PKO Čierny orol * Divadlo Alexandra Duchnoviča - Palác Pulských * Suchý mlyn * [[Národná kultúrna pamiatka Solivar]] * Kostol sv. Štefana na Hrádku - Soľný hrad (Castrum Salis), Solivar * [[Vodárenská veža v Prešove|Vodárenská veža (v súčasnosti vyhliadková veža), Táborisko]] * Renesančný kaštieľ v Nižnej Šebastovej * Farský kostol Najsvätejšieho mena Ježiš a Mária a kláštor františkánov, Nižná Šebastová * Socha Krista v Rio de Janeiro na Trojici * Socha Jána Pavla II. * Historický podzemný vodojem na Kalvárii === Hrady a kaštiele (v okolí Prešova) === [[Súbor:Šarišský_hrad.jpg|náhľad|Areál Šarišského hradu v zime]] Prešov má spomedzi všetkých krajských miest vo svojom blízkom okolí najväčší počet zachovalých hradov, hradných zrúcanín a kaštieľov, čo viedlo v roku 2019 k vytvoreniu projektu [[Šarišská hradná cesta|Šarišskej hradnej cesty]]. Cieľom je všetky tieto pamiatky prepájať pomyselnou turistickou čiarou a podporiť tak rozvoj turizmu v Prešove a okolí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šarišská hradná cesta. gopresov.sk|url=http://www.gopresov.sk/sarisska-hradna-cesta/|dátum vydania=18.2.2020|dátum prístupu=21.12.2021}}</ref> Do projektu [[Šarišská hradná cesta]] je z okolia Prešova zaradených 17 hradov, 4 hradiská, 65 kaštieľov a kúrií, 3 mestské opevnenia: ===== Hradiská ===== * [[Hanušovce nad Topľou|Archeopark Hanušovce Nad Topľou]] * [[Lipany]], [[Šarišské Sokolovce]] * [[Uzovský Šalgov|Várhegy – Várheď]] ===== Hrady ===== * [[Kamenica (hrad)|Hrad Kamenica]] * [[Hanigovský hrad]] * [[Šarišský hrad]] * [[Kapušiansky hrad]] * [[Zbojnícky hrad|Zbojnícký hrad]] * Hrad [[Šebeš (hrad)|Šebeš]] * [[Lipovský hrad]] * [[Bodoň (hrad)|Hrad Bodoň]] * Hrad Medzianky * [[Zborov (hrad)|Hrad Zborov]] * [[Obišovský hrad]] * [[Plaveč (hrad)|Plaveč]] * [[Kysak (hrad)|Hrad Kysak]] (zaniknutý) * Hrad Brezovička (zaniknutý) * Hrad Brezovica (zaniknutý) * [[Sokoľ (hrad v obci Sokoľ)|Hrad Sokoľ]] (zaniknutý) * Hrad Lipovec (zaniknutý) ===== Mestské opevnenia ===== * Prešov * [[Bardejov]] * [[Sabinov]] ===== Kaštiele ===== * Kaštieľ Brezovica * Baroková kúria Brezovica * Klasicistická kúria Brezovica * Renesančná kúria Brezovica * Renesančná kúria Brezovica (sýpka) * Renesančný kaštieľ Brezovička * Kaštieľ Červenica pri Sabinove * Kaštieľ Hámoš Demjata * Kaštieľ Semsey Demjata * Kaštieľ Dubovica * Kaštieľ Fintice * Kaštieľ Fričovce * Kaštieľ Giraltovce * Gréckokatolícky biskupský palác (Prešov) * Kaštieľ Haniska * Kúria Haniska * Kaštieľ Hanušovce nad Topľou * Šóšovský kaštieľ Hanušovce nad Topľou * Kaštieľ Hendrichovce * Kaštieľ Pechy Hermanovce * Kaštieľ Hertník * Kaštieľ Chmeľov * Kaštieľ Chminianska Nová Ves * Kaštieľ Jarovnice, Kúria Jarovnice * Kaštieľ Kendice * Kúria Koprivnica * Kúria Kračúnovce * Kaštieľ Krivany * Kaštieľ Kuková * Kaštieľ Kurima * Kaštieľ Lemešany (Chabžany) * Kaštieľ Ličartovce * Kaštieľ Marhaň * Kaštieľ Nižná Šebastová * Kaštieľ Ostrovany * Kaštieľ Bornemisza Pečovská Nová Ves * Kaštieľ Kornheizer Pečovská Nová Ves * Kaštieľ Mariássy Pečovská Nová Ves * Kaštieľ Ringov Pečovská Nová Ves * Klasicistická kúria Pečovská Nová Ves * Kaštieľ Petrovany * Palác Klobušických (Prešov) * Rákociho palác (Prešov) * Kaštieľ Ražňany * Szirmayov palác (Prešov) * Kaštieľ Radatice * Kaštieľ Dolný Raslavice * Kaštieľ Horný Raslavice * Kaštieľ Rožkovany * Kaštieľ Ruské Pekľany * Kaštieľ Svidník * Kaštieľ Svinia * Kaštieľ Šarišské Dravce * Kaštieľ Šarišské Michaľany * Kaštieľ Terňa * Kaštieľ Tulčík * Kaštieľ Uzovce * Kaštieľ Uzovský Šalgov * Rákociho kaštieľ Veľký Šariš (zaniknutý) * Renesančný kaštieľ Záborské * Kaštieľ Zborov * Kaštieľ Želmanovce * Kaštieľ Žipov * Kaštieľ Župčany === Parky === [[Súbor:Garden of art Prešov 23 Slovakia 11.jpg|náhľad|Záhrada umenia]] [[Súbor:Cemjata_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Cemjata - Kvašná voda]] [[Súbor:Borkút_lesopark.jpg|náhľad|Lesopark Borkút]] V príprave je výstavba centrálneho mestského parku, situovaného medzi sídliskom Sekčov a Táboriskom. Okrem pripravovaného centrálneho mestského parku sa v Prešove nachádza viacero parkov a parčíkov: * Severný park - pri Trojici, nachádza sa v ňom Súsošie Immaculaty * Južný park - Hlavná ulica, súčasťou je pamätník osloboditeľom a Neptúnova fontána * Záhrada umenia - Svätoplukova ulica * Panská záhrada - Nižná Šebastová * Kolmanova záhrada * Sochársky park pri amfiteátri * Didaktický park Prešovskej univerzity * Park sv. Jána Nepomuckého - Nižná Šebastová * Park Námestie Legionárov * Park Lesík delostrelcov * Park Čierny most * Park Sekčov * Park Clementisova * Park Námestie mládeže * Duchnovičovo námestie * Námestie Kráľovnej pokoja - Družba, Sídlisko III * Lesopark Zabíjaná * Lesopark Cemjata * Lesopark Borkút * Lesopark Šidlovec === Cintoríny a pohrebiská === * Hlavný mestský cintorín, Táborisko - v areáli tohto cintorína sa nachádzajú aj historické vojnové cintoríny z prvej a druhej svetovej vojny * Mestský cintorín Prešov-Šváby/Solivar - pôvodný solivarský cintorín, ktorý bol v rokoch 2014-2018 zrekonštruovaný a rozšírený o novú parkovú časť, v novej časti sa nachádza archeologické nálezisko stredovekej osady z 12.-13. storočia * Historický cintorín na Kalvárii * Soľnobanský (banský, baňasky) cintorín, Soľná baňa - nachádza sa tu neogotický kamenný kríž z konca 19. storočia, autenticky zachovaný bez radikálnych zásahov * Zlatobanský cintorín, Solivar * Cintorín Dúbrava * Cintorín pod Šalgovíkom, Sekčov * Cintorín Šalgovík ===== Židovské historické cintoríny ===== * Neologický cintorín Beth Olam - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v tesnej blízkosti hlavného mestského cintorína, založený v roku 1876, nachádza sa tu židovská pohrebná sieň a pamätník vojakom židovskej národnosti, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne * Ortodoxný (Holländerov) cintorín, Rúrky - vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, založený v roku 1827, prvým pochovaným bol Mark Holländer, ktorého hrob tvorí 6 metrov vysoký obelisk * Židovský cintorín Dúbrava * Židovský cintorín Ľubotice == Šport == [[Súbor:Futbal Tatran Aréna. Prešov 25 Slovakia 9.jpg|náhľad|Futbal Tatran Aréna, nový futbalový štadión]] * Futbalový štadión [[1. FC Tatran Prešov]] * [[Mestská viacúčelová športová hala]] * Tatran Handball Arena (domovský štadión [[HT Tatran Prešov]]) * Ženská hádzanárska hala – Sídlisko II, pri rieke Torysa, neďaleko Kauflandu * [[ICE Aréna]] (domovský štadión [[HC 21 Prešov|HC Prešov]]) * [[Hala Prešovskej univerzity]] * PSK Aréna (tréningová hala) * [[Velodróm Prešov]] * Bike Centrum Prešov, Pumptrack a Dirt dráha, Sekčov == Pravidelné podujatia == * [[Akademický Prešov]] – festival študentského umenia * [[Turbanfest]] – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov * Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby) * Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta * Týždeň slovenských knižníc * Deň Zeme * Večerný beh Prešovom * Šarišský hackathon * Prešov Half Marathon * Lear Run * Tour de Prešov - cyklomaratón * Mikulášsky beh * Mikulášska nádielka * Deň soli * Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí * Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou * Dobrý festival * HelFest * [[Festival zlej hudby]] * Dni mesta Prešov * Objavovanie Prešova * Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel * Prešovské kultúrne leto * Jahodová noc * Festival Sigord * Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov * Pivný festival – jazdecký areál na Sídlisku III * Ki Ci Fras - festival remeselných pivovarov na Stromoradí * Muvina – prehliadka vín * Noc kostolov * Prešovské trhy a parkúrové preteky * Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby) * JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival * Jazz rock festival * Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP * IMAGE – Módna prehliadka * Opálové zrnko – súťaž podnikateľov * Gorazdov literárny Prešov * Poklady regiónu * Farmárske trhy * Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty * Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov * Prešovské vianočné trhy * Silvester – spoločná oslava nového roka * Guitar Night * Prešov číta rád * Pomišaj festival == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemyselné parky === V Prešove sa nachádzajú nasledujúce priemyselné parky a priemyselné zóny: * Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské * Priemyselný park Záturecká * Priemyselný park Grófske (vo výstavbe) * Priemyselný areál Šalgovík * Priemyselná zóna Budovateľská * Priemyselná zóna Širpo * Priemyselná zóna Delňa === Doprava === [[Súbor:D1 južný obchvat, Prešov 21 Slovakia.jpg|náhľad|Tunel [[Tunel Prešov|Prešov]], súčasť juhozápadného obchvatu Prešova]] [[Súbor:Nábrežná_komun._17.11.2011.jpg|náhľad|Vnútorný obchvat Prešova, tzv. Nábrežná komunikácia]] ==== Cestná doprava ==== Prešov je spojený [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] smerom na juh s [[Košice|Košicami]], smerom na západ s [[Poprad|Popradom]] a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]] je predpokladané v roku [[2025]]. Kvalitné prepojenie s [[Poľsko|Poľskom]] cez [[Svidník]] a [[Maďarsko|Maďarskom]] má priniesť [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostná cesta R4]]. {{hlavný článok|Prešovský obchvat}} V súčasnosti má Prešov juhozápadný diaľničný [[obchvat]] a 1. etapu severného rýchlostného obchvatu. Juhozápadný obchvat Prešova, ktorý bol vo výstavbe od roku 2017 a oficiálne bol otvorený 28. októbra 2021, tvorí časť diaľnice D1 v úseku Prešov - západ a Prešov - juh. V septembri roku 2023 bola otvorená 1. etapa severného obchvatu od križovatky Prešov - západ (Vydumanec) po križovatku Prešov - sever (Dúbrava), ktorá je súčasťou rýchlostnej cesty R4, a ktorej výstavba začala v roku 2019.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá etapa severného obchvatu Prešova už slúži verejnosti, začali stavať druhú|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/23220252/prva-etapa-severneho-obchvatu-presova-uz-sluzi-verejnosti-zacali-stavat-druhu.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-09-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V roku 2023 sa začala výstavba poslednej 2. etapy severného obchvatu, jej dokončenie sa očakáva v roku 2027.<ref name=":0" /> Diaľničný [[prešovský obchvat]] po celkovom vybudovaní obíde mesto, odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery a prepojí D1 s R4. Začne v križovatke D1 Prešov - juh, pokračovať bude smerom na severozápad, ku križovatke Prešov - západ, tam sa napojí na už sprejazdnené časti diaľnice D1, na tejto križovatke sa napojí R4 na D1. Cez Prešov prechádzajú medzinárodné trasy európskeho významu E50 a E371, cesty prvej triedy I/18, I/68 a I/20 a cesta druhej triedy 546. V roku 2017 bola dokončená posledná etapa tzv. Nábrežnej komunikácie vrátane rekonštrukcie križovatky pri ZVL, ktorá odľahčila centrum mesta o tranzitnú dopravu. ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Prešove}} Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Prešov]], a. s., ktorý prevádzkuje spolu 44 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami: * trolejbusy (linky: 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38) * autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 32, 32A, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, nočné linky: N1, N2) [[Súbor:Škoda_30Tr.jpg|náhľad|Jeden z najnovších typov trolejbusov v Prešove - Trolejbus Škoda 30Tr SOR]] ===== Vozidlový park MHD ===== V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá: * trolejbusy: {| class="wikitable" !Typ trolejbusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Škoda 24Tr Irisbus]] |2006-2008 |701-703, 705-706, 711-712 | |- |[[Škoda 25Tr Irisbus]] |2006-2008 |704, 707-710 |(do premávky nezasahujú) |- |[[Škoda 31Tr SOR]] |2011-2020 |713-731, 741-746 | |- |[[Škoda 30Tr SOR]] |2016-2020 |732-740 | |- |SOR TNS 12 |2023 | - |budú dodané do konca roka 2023 |- |[[Škoda 27Tr Solaris]] |2024 | - |budú dodané v prvej polovici roka 2024 |} * autobusy: {| class="wikitable" !Typ autobusu !Roky dodávok !Evidenčné čísla !Poznámky |- |[[Solaris Urbino 12]] |2003-2015 |348, 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 | |- |[[Irisbus Citybus 18M]] |2005 |354-356 | |- |[[Irisbus Citelis 12M]] |2005-2020 |360-369, 399-400 | |- |[[Irisbus Citelis 18M]] |2005-2008 |357-359, 370 | |- |Iveco First FCLLI |2009-2015 |371-374, 387-390 | |- |[[SOR NB 18 City]] |2009-2022 |375-376, 412, 415-424 | |- |[[Solaris Urbino 18]] |2015-2016 |393, 397-398 | |- |[[SOR BN 10,5]] |2018-2020 |401-407, 410-411 | |- |[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 12M]] |2020 |408-409 | |- |[[SOR NB 12 City]] |2021-2022 |413-414, 425-427 | |- |SOR EBN 8 |2023 | - |budú dodané do konca roka 2023 |} [[Súbor:Škoda_31_Tr_SOR_17.11.2011.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 31Tr SOR]] [[Súbor:706_MPR_Presov.JPG|náhľad|Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti [[Solivar (Prešov)|Solivar]]]] ==== História mestskej hromadnej dopravy ==== História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí [[Šarišské Lúky (Ľubotice)|Šarišské Lúky]], [[Nižná Šebastová]], [[Haniska (okres Prešov)|Haniska]] a [[Solivar (Prešov)|Solivar]]. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, [[Sídlisko II (Prešov)|Sídlisko II]], Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto [[Veľký Šariš]] a jeho časť [[Kanaš]], [[Malý Šariš]], [[Ľubotice]], [[Fintice]], [[Teriakovce]] a [[Záborské]]. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951. Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné [[Širpo]]. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na [[Delňa (kúpalisko)|Delňu]] sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na [[Táborisko (Prešov)|Táborisko]], [[Šidlovec]], [[Cemjata|Cemjatu]], na ul. Pod Kamennou baňou a [[Sídlisko III (Prešov)|Sídlisko III]]. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III (rok 1985). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko [[Sekčov]]. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku 1949 existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku 1969 boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku 1984 sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku 1993 a existovali až do roku 1996. Osobitné sadzby platili aj v rokoch 1997 – 99 a od roku 2000 znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku 1977 sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku 1995 je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na sídlisku [[Šváby (Prešov)|Šváby]] a druhým prepojením centra mesta a sídliska Sekčov po ulici Rusínskej. [[Súbor:Slovakia_Presov_354.JPG|náhľad|Železničná stanica Prešov]] ==== Železničná doprava ==== Územím mesta prechádzajú tri železničné trate Košice - Muszyna s prepojením do Poľska, trať Prešov - Humenné a Prešov - Bardejov. Dĺžka železničnej siete v meste je 16,7 km. V roku 2007 bola realizovaná modernizácia hlavnej železničnej stanice v Prešove a v roku 2019 aj rekonštrukcia predstaničného priestoru vrátane podchodu pod Masarykovou ulicou a taktiež aj vrátane zastávok MHD. V Prešove sa nachádzajú tieto železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Prešov]] – Hlavná stanica * Železničná zastávka Prešov – mesto * Železničná stanica Šarišské Lúky V rámci projektu integrovanej dopravy je v pláne výstavba aj ďalších železničných zastávok na území mesta. [[Súbor:Autobusová_stanica_SAD_Prešov_20_Slovakia.jpg|náhľad|Autobusová stanica Prešov]] Prešov leží na medzinárodnej trase Krakov (Poľsko) – Alexandrupoli (severné Grecko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OKRESU PREŠOV | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_presov/odbor_starostlivosti_o_zivotne_prostredie/ochrana_prirody/RUSES_PO_text.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = Máj 2010 | dátum prístupu = 2023-11-26 | miesto = Bratislava }}</ref> ==== Autobusová doprava ==== Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú, diaľkovú a medzinárodnú dopravu. Prímestská doprava je vykonávaná na 63 autobusových linkách s obsluhou okresov Prešov, Bardejov, Sabinov, Svidník, Košice okolie, Košice, Vranov nad Topľou, Stropkov, Stará Ľubovňa a Levoča. Hlavným dopravným terminálom v Prešove v rámci autobusovej dopravy je Autobusová stanica Prešov. SAD Prešov, a.s. okrem výkonu prímestskej, diaľkovej a medzinárodnej dopravy zabezpečuje aj výkon mestskej hromadnej dopravy v Bardejove. ==== Letecká doprava ==== V Prešove v súčasnosti nie je v prevádzke verejné civilné letisko. V mestskej časti Nižná Šebastová sa nachádza [[Letecká základňa Prešov|vojenská vrtuľníková základňa]]. [[Súbor:EuroVelo.jpg|náhľad|Medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11]] [[Súbor:Cyklomost.jpg|náhľad|Cyklomost pod Šarišským hradom]] ==== Cyklistická doprava ==== Cez funkčné územie mesta Prešov vedie medzinárodná cyklotrasa európskeho významu EuroVelo 11, ktorá prechádza v predmetnom území katastrami obcí Veľký Šariš, Prešov, Haniska a Kendice. Trasa je súčasťou Generelu cyklodopravy ako vetva H1 - hlavná cyklotrasa a patrí medzi strategické zámery Prešovského samosprávneho kraja, ako hlavná os územia regiónu. V súčasnosti je v rámci EuroVelo 11 prevádzke súvislá cyklotrasa v trase Borkút - Wilec hôrka - Mestská hala - Sídlisko II - Sídlisko III - Veľký Šariš - Šarišské Michaľany až po kataster obce Rožkovany. Súčasťou tejto trasy je aj cyklomost pod Šarišským hradom s historickým vzhľadom, ktorý sa stal novou vyhľadávanou atrakciou. Ďalšou významnou cyklotrasou je tzv. cykloželeznička vedúca z prešovského Solivaru do rekreačnej oblasti Sigord. Okrem týchto významných cyklotrás sa v Prešove nachádza množstvo ďalších lokálnych cyklotrás v rôznych mestských častiach. Zatiaľ najnovšími cyklotrasami v Prešove sú cyklotrasa na Masarykovej ulici, dokončená v roku 2019 a cyklotrasa Mlynský náhon, dokončená v roku 2020. Ich dokončenie zabezpečilo cyklistické prepojenie Sídliska III s centrom mesta a so sídliskami Sekčov a Šváby. V roku 2020 bola taktiež dokončená nová cyklotrasa na sídlisku Sekčov v trase od ulice Laca Novomeského až po Šalgovík. V auguste roku 2023 bola zahájená výstavba ochranných cyklopruhov na uliciach Prostějovská a Volgogradská na Sídlisku III, pričom stavba pokračuje parkom V. Clementisa, cyklotrasou na Levočskej ulici a ochrannými cyklopruhmi na uliciach Požiarnická a 17. novembra, pričom stavba prebieha v koordinácii s rekonštruovanými parkmi na Námestí Mládeže a na Duchnovičovom námestí. Projekt je realizovaný v rámci Akčného plánu pre zlepšenie podmienok cyklistickej infraštruktúry pomocou organizačných opatrení. Predmetná stavba by mala byť dokončená do konca roka 2023. V rámci Slovenska Prešov patrí medzi mestá s najrozvinutejšou sieťou cyklotrás. Pre milovníkov horskej cyklistiky sú v prešovských mestských lesoch k dispozícii prešovské singletracky, ktoré spolu tvoria osem trás rôznej náročnosti s celkovou dĺžkou približne 20 km. Prešovské singletracky patria k najatraktívnejším cyklistickým areálom v Prešove a okolí. Sú dobre označené a udržiavané vo výbornom stave. Trasy sú vedené cez Malkovskú hôrku, do mestských lesoparkov Cemjata (Kyslá a Kvašná voda)a Borkút, do mestskej časti Vydumanec a taktiež sa dá odtiaľ dostať na prešovskú Kalváriu. Okrem týchto singletrackov sú v mestských lesoch k dispozícii aj ďalšie cyklotraily, nachádzajúce sa v lokalitách Vydumanec, Zabíjaná či Šidlovec. == Zdravotníctvo == Najväčšími poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Prešove sú tieto štátne aj súkromné zariadenia: * [[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]] * Vojenská nemocnica * Všeobecná nemocnica Oáza * Poliklinika Prešov * Poliklinika ProCare Prešov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=POLIKLINIKA PROCARE PREŠOV|url=https://www.procare.sk/poliklinika/procare-presov/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ProCare|jazyk=sk-SK}}</ref> * Nemocnica sv. Alžbety * Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie (AdLa) * Sofyc Clinic - klinika jednodňovej chirurgie * Gynstar - jednodňová starostlivosť v odbore gynekológia a pôrodníctvo Okrem týchto zariadení zabezpečujú zdravotnícke služby aj ďalšie menšie polikliniky a zdravotné strediská. == Školstvo == === Vysoké školy === [[Súbor:Univerzita_Prešov_18_Slovakia.jpg|vpravo|náhľad|Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove]] * [[Prešovská univerzita v Prešove]] * [[Technická univerzita Košice]], [http://www.fvt.tuke.sk/sk Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove] * [[Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove]] * [[Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove]] [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] === Základné a stredné školy === {{Hlavný článok|Zoznam základných a stredných škôl v Prešove}} == Osobnosti == {{hlavný článok|Zoznam osobností Prešova}} == Partnerské mestá == [[Partnerské mesto|Partnerskými mestami]] Prešova sú tieto mestá: * {{flagicon|Italy}} [[Brugherio]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Greece}} [[Keratsini]], [[Grécko]] * {{flagicon|France}} [[La Courneuve]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Hungary}} [[Nyíregyháza]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Nowy Sącz]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Mukačevo]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|USA}} [[Pittsburgh]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] * {{flagicon|Germany}} [[Remscheid]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Bulharsko}} [[Gabrovo (mesto)|Gabrovo]], [[Bulharsko]] == Prešovské „Naj“ zaujímavosti == * Najstaršia písomná zmienka o Prešove – v listine zo 7. novembra 1247<ref name="korzar-1247" /> * Najstaršie námestie – Františkánske námestie, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|87}} * Najstaršia lokalita – Slovenská ulica, existuje už od raného stredoveku<ref name="S"/>{{rp|88}} * Najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, vytlačená roku 1573 v Prešove<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Zaujímavosti|url=https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|vydavateľ=archiv.prezident.sk|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160418120056/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index899f.html?zaujimavosti|dátum archivácie=2016-04-18}}</ref> * Najvyšší geografický bod – Malkovská hôrka, 481 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TuristickaMapa.sk – turistická mapa Slovenska|url=https://mapy.dennikn.sk/|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2021}}</ref> * Najnižší geografický bod – koryto rieky Torysa, pod Wilec hôrkou, 230 metrov nad morom<ref name="mapy.hiking.sk2" /> * Najväčšia dohľadnosť – na 76 kilometrov vzdialené štíty Vysokých Tatier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdialenosť Prešov - Vysoké Tatry {{!}} Vzdialenost.sk|url=http://www.vzdialenost.sk/Vzdialenos%C5%A5_presov_vysoke-tatry|vydavateľ=www.vzdialenost.sk|dátum prístupu=}}</ref> * Najvyššia vojenská hodnosť – maršal Francúzska, 15. 03. 1758 ju dosiahol prešovský rodák [[Ladislav Berčéni]] * Najznámejší barokový maliar – [[Jakub Bogdani]], dvorný maliar anglických kráľov, jeho rodný dom stojí na Hlavnej ulici č. 5<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovakia|url=https://books.google.sk/books?id=CA2BolYAXuQC&pg=PA103&lpg=PA103&dq=jakub+bogdani&source=bl&ots=doam5bmUNM&sig=He4nGvmtZ4KLbqFIRoT_JajcyTY&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjSzZ3EifLLAhVDthQKHVuwASk4PBDoAQgZMAA#v=onepage&q=jakub%20bogdani&f=false|vydavateľ=Marshall Cavendish|rok=2005|isbn=978-0-7614-1856-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: CA2BolYAXuQC|meno=Ted|priezvisko=Gottfried}}</ref> == Panoráma == {{Široký obrázok|Town Presov Slovakia Pano.jpg|1000px|Pohľad od Kalvárie (2006)}} == Galéria == <gallery> Súbor:Pápež Ján Pavol II. Postcard, Prešov 23 Slovakia.jpg|2.7.1995. Návšteva pápeža Jána Pavla II. Súbor:Pápež František. Postcard, Prešov 25 Slovakia 2.jpg|14.9.2021. Návšteva pápeža Františka Súbor:Presov15postcard2.jpg|Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov Súbor:Presov15postcard.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov Súbor:Presov15postcard16.jpg|Pohľadnica-Mesto Prešov v zime Súbor:Presov15postcard6.jpg|Pohľadnica-Katedrály v Prešove Súbor:Presov15postcard21.jpg|Pohľadnica-Betlehemy v Prešove Súbor:Presov15postcard14.jpg|Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard19.jpg|Pohľadnica-Pamätné tabule, národné kultúrne pamiatky v Prešove Súbor:Presov15postcard11.jpg|Pohľadnica-Hrady pri Prešove Súbor:Presov15postcard12.jpg|Pohľadnica-Historické paláce v Prešove Súbor:Presov15postcard18.jpg|Pohľadnica-Pamätníky v Prešove Súbor:Presov15postcard1.jpg|Pohľadnica-Kalvária v Prešove Súbor:Presov15postcard17.jpg|Pohľadnica-Novšie sochy v Prešove Súbor:Presov15postcard3.jpg|Pohľadnica-Prešovské divadlá Súbor:Presov15postcard4.jpg|Pohľadnica-Prešovská univerzita Súbor:Presov15postcard5.jpg|Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove Súbor:Presov15postcard7.jpg|Pohľadnica-Hotely v Prešove Súbor:Presov15postcard8.jpg|Pohľadnica-Stanice v Prešove Súbor:Presov15postcard9.jpg|Pohľadnica-Nemocnice v Prešove Súbor:Presov15postcard10.jpg|Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove Súbor:Presov15postcard13.jpg|Pohľadnica-Lesopark v Prešove Súbor:Prešov-pohľadnica, fontány-001.jpg|Pohľadnica-Fontány v Prešove Súbor:Presov15postcard15.jpg|Pohľadnica-Kvety v Prešove Súbor:Postcard Prešov 21 Slovakia.jpg|Pohľadnica-Diaľnica D1 pri Prešove Súbor:Towns14Slovakia93.JPG|Katedrála sv.Jána Krstiteľa Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 2.jpg|Konkatedrála sv. Mikuláša Súbor:Presov11Nevskykatedrala3.jpg|Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského Súbor:Evanjelický chrám, Prešov 21 Slovakia.jpg|Evanjelický chrám Súbor:Presov12Slovakia145.JPG|Synagóga Súbor:Presov10Slovakia756.JPG|Františkánsky kostol sv. Jozefa Súbor:Slovakia Presov 728.JPG|Kalvária Súbor:Presov10Slovakia668.JPG|Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi Súbor:Presov Slovakia 1286.JPG|Immaculata Súbor:Presov10Slovakia593.JPG|Súsošie sv. Róchusa Súbor:Leto, Hlavná ulica, radnica. Prešov 22 Slovakia.jpg|Radnica Súbor:Hlavná, Prešov 24 Slovakia 4.jpg|Historická budova Kolégia Súbor:Prešov4.JPG|Renesančný dom Žigmunda Rákociho Súbor:Slovakia Town Presov 217a.jpg|Neskorogotická Caraffova väznica Súbor:Bašta Prešov 17 Slovakia3.jpg|Kováčska bašta Súbor:Slovakia Presov 699.JPG|Zvyšky mestského opevnenia Súbor:Towns14Slovakia447.JPG|Hlavná ulica, mestský park Súbor:Slovakia Presov 426.JPG|Floriánova ulica (Nižná bránka) Súbor:Towns14Slovakia376.JPG|Metodova ulica (Vyšná bránka) Súbor:Presov10Slovakia628.JPG|Slovenská ulica Súbor:Jarková ulica po rekonštrukcii, mesto Prešov 21 Slovakia 2.jpg|Jarková ulica Súbor:49thparallelnorth15Slovakia5.JPG|Prešovská 49. rovnobežka Súbor:Vysoké Tatry16Slovakia3.JPG|Pohľad na zasnežené štíty Vysokých Tatier od Šalgovíka Súbor:Vyhliadková veža, lesopark Prešov 22 Slovakia 8.jpg|Najvyšší bod v katastri mesta Prešov. Vyhliadková veža 481 metrov n/m Súbor:Preso10Slovakia62.JPG|Najnižší bod v katastri mesta Prešov. Rieka Torysa blízko mosta v obci Haniska 230 metrov n/m </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="S">{{Citácia knihy | editori = Peter Švorc | titul = Sprievodca po historickom Prešove | miesto = Prešov | vydavateľ = Universum | rok = 1997 | isbn = 80-967001-7-0 | počet strán = 114 | strany = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Prešove]] * [[Trolejbusová doprava v Prešove]] * [[Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku|Prešovská súťaž krátkych poviedok]] * [[Vojsko v meste Prešov]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prešov|wikt=Prešov}} == Externé odkazy == * http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Presov/PO_PR_Zasady_ochr.pdf Pamiatková rezervácia Prešov * [https://www.presov.sk/ https://www.presov.sk] webová stránka mesta Prešov * [http://www.gopresov.sk/ Mestské informačné centrum v Prešove] * [https://www.regionsaris.sk/ OOCR Prešov - región Šariš] * [https://egov.presov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prešov] * [https://www.dpmp.sk/ Dopravný podnik mesta Prešov, a. s.] {{Mestské časti Prešova}}{{Obce okresu Prešov}}{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prešov| ]] [[Kategória:Okres Prešov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Prešovský kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] tas1p2w41fsys1xv1rfpfvanowk6yic 0 7630 8057756 8037420 2025-07-07T14:27:06Z Preceda Laci 267525 Oprava gramatických preklepov 8057756 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Sabinov (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Sabinov | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Slovakia Sabinov 16.jpg | Popis obrázku = Súkostolie v centre mesta | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Sabinov | Región = [[Šariš (región)|Šariš]] | Časti = Orkucany | Rieka = [[Torysa (rieka)|Torysa]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.106111 | Zemepisná dĺžka = 21.085556 | Nadmorská výška = 320 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1248 | Starosta = Michal Repaský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 083 01 | Kód = 525146 | EČV = SB | Predvoľba = +421-51 | Adresa = Mestský úrad<br/>Námestie slobody 57<br/>083 01 Sabinov | E-mail = msu@sabinov.sk | Telefón = 051 / 488 04 22 | Fax = 051 / 452 35 30 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sabinov.sk | Commons = Sabinov | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Sabinovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Sabinovčan}}</ref>, Sabinovčanka }} [[Súbor:Slovakia Sabinov 1.jpg|thumb|Mestská radnica]] [[Súbor:Slovakia Sabinov 24.jpg|thumb|Hotel Torysa]] [[Súbor:Slovakia Sabinov 34.jpg|thumb|Námestie]] [[Súbor:Slovakia Sabinov 6.jpg|thumb|Centrum]] '''Sabinov''' ({{V jazyku|deu|''Zeben''}}, {{V jazyku|hun|''Kisszeben''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku [[1248]]. V polovici [[12. storočie|12. storočia]] sa tu usadili [[Nemecko|nemeckí]] kolonisti. Spolu s [[Prešov]]om získalo toto mesto v roku [[1299]] mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali [[hradby]] pochádzajúce z [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]], z ktorých sa dodnes zachoval súvislý pás. Celková dĺžka hradieb bola 1,4 km, boli 7 m vysoké, 2 m hrubé so strieľňami, s ochodzami, 9 vežami a 16 baštami. Niektoré veže sa zachovali, z ďalších sú torzá, bášt zostalo 6 a takmer 500 m hradobného múra. V rokoch 2021 a 2022 prebehla jeho rozsiahla rekonštrukcia. V [[19. storočie|19. storočí]] boli vybudované menšie podniky, ale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku [[1960]] boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova. == Polohopis == Leží v údolí [[Torysa (rieka)|Torysy]], na pomedzí pohorí [[Čergov (pohorie)|Čergova]] a [[Bachureň (pohorie)|Bachurne]]. Vedie ním [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|cesta I/68]] z [[Prešov]]a do [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]], ako aj [[Železničná trať Košice – Muszyna|železničná trať Prešov – Plaveč]]. Sabinov je vzdialený {{Km|17|m|w}} severozápadne od [[Prešov]]a, {{Km|12|m|w}} juhovýchodne od [[Lipany|Lipian]] a {{Km|45|m|w}} od rovnakým smerom ležiacej [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]], [[Bardejov]] je vzdialený {{Km|49|m|w}} severovýchodne a [[Levoča]] {{Km|51|m|w}} západne. === Ulice === * '''Sabinov''': Čergovská, Fraňa Kráľa, Gen. Svobodu, Hollého, Hviezdoslavova, Jakubovanská, Janka Jesenského, Jilemnického, Jolany Cirbusovej, Kapitána Nálepku, Karpatská, Komenského, Matice Slovenskej, Moyzesova, Murgašova, Nezabudová, Novomeského, Ovocinárska, Pavla Gojdiča, Pod Švabľovkou, Prešovská, Priemyselná štvrť, Puškinova, Ružová, Sadová, Samuela Fábryho, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Švermova, Tehelná, Záhradná, 9. mája, 17. novembra. * '''Orkucany''': Bernolákova, Jarková, Jonáša Záborského, Kukučínova, Kvetná, Mudroňova, Prídavkova, Sama Chalupku, Višňová. === Vodné toky === * rieka [[Torysa (rieka)|Torysa]], do ktorej v smere toku na území mesta postupne ústia: ** [[Ginec]] (zľava) ** [[Krakovský potok]] (zľava) ** [[Drienický potok]] (zľava) *** [[Čierny potok (prítok Drienického potoka)|Čierny potok]] (sprava) *** [[Červený potok (prítok Drienického potoka)|Červený potok]] (sprava) ** [[Telek]] (zľava, v m. č. Orkucany) ** [[Šalgov (potok)|Šalgov]] (sprava, v m. č. Orkucany) ** [[Jakuboviansky potok]] (zľava, v m. č. Orkucany) == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku [[1248]]. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol [[28. január]] [[1299]], kedy mu uhorský kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] udelil spolu s [[Prešov]]om a [[Veľký Šariš|Veľkým Šarišom]] spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku [[1405]] bol Sabinov povýšený na [[slobodné kráľovské mesto]], čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte [[Košice]], [[Prešov]], [[Bardejov]] a [[Levoča]]. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov. Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku [[1461]] úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 – 1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938{{--}}1939, v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku [[1992]] bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku [[1657]], zvon pochádza z roku [[1470]]. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra. V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný [[Štúrovci|štúrovec]] [[Bohuslav Nosák|Bohuš Nosák-Nezabudov]], pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a [[Anton Prídavok]]. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením [[Janko Borodáč|Janka Borodáča]], ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojnové časy | url = http://www.drienica.sk/?page=x_02_2predvojnova | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-12 | vydavateľ = Obec Drienica | miesto = Drienica | jazyk = sk }}</ref> Aj v rokoch [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára [[1945]] rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od [[Dukliansky priesmyk|Dukly]] cez Prešov a [[Bardejov]] na západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pripomenuli sme si 73. výročie oslobodenia mesta | url = https://www.sabinov.sk/navstevnik/78-aktuality/159-pripomenuli-sme-si-73-vyrocie-oslobodenia-mesta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-12 | vydavateľ = Mesto Sabinov | miesto = Sabinov | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190812100053/https://www.sabinov.sk/navstevnik/78-aktuality/159-pripomenuli-sme-si-73-vyrocie-oslobodenia-mesta | dátum archivácie = 2019-08-12 }}</ref> == Obyvateľstvo == K 31. decembru 2012 v meste žilo 12 706 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa pohlavia - obce (ročne) [om7101rr] | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20pohlavia%20-%20obce%20(ro%C4%8Dne)%20%5Bom7101rr%5D | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-12 | vydavateľ = DATAcube | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === * Slováci – 92,62 % * Rómovia – 6,40 % * Česi – 0,48 % * Ukrajinci – 0,41 % * Rusíni – 0,36 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 74,08 % * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 10,53 % * bez vyznania – 5,47 % * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a.v.]] – 4,16 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 1,51 % == Kultúra a zaujímavosti == V meste pôsobia folklórne súbory [[Sabinovčan (folklórny súbor)|Sabinovčan]] a DFS Sabiník, z mesta pochádzajú slovenské kapely Dalla mattina alla sera, Gloom či Out of age. V meste sa natáčal československý film [[Obchod na korze]], ktorý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = UNIKÁTNE FOTKY: Oscarový film Obchod na korze sa natáčal v Sabinove | url = https://www.teraz.sk/magazin/archiv-fotky-obchod-na-korze-sabinov/191993-clanok.html | dátum vydania = 17.4.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-12 | vydavateľ = Teraz.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Knižnica === Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome. V roku 2022 prešla knižnica rekonštrukciou, pri ktorej zamenili staré poličky za nové, knihy však nie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekonštrukcia MsKS pokračuje prácami v interiéri | url = http://old.sabinov.sk/uzemny-plan-mesta/163-oban.html | vydavateľ = old.sabinov.sk | dátum prístupu = 2024-07-01 | jazyk = sk-sk | meno = Ľuboš | priezvisko = Bernát}}</ref> === Pamiatky === * rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie * gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho * renesančná zvonica * renesančno-barokové lýceum * zvyšky hradieb z 15.stor. * historické jadro === Pomníky === Pamätník 2. svetovej vojny === Parky === [[Súbor:Slovakia Sabinov 36.jpg|right|thumb|Park v Sabinove]] V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === ==== Železnica ==== Mestom prechádza železničná trať [[Železničná trať Košice – Muszyna|Košice – Lipany – Plaveč]], kde je Sabinov obsluhovaný už iba osobnými vlakmi, premávajúcimi medzi Košicami a Lipanmi. Ďalej je možné cestovať z Plavča prestupom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]] a [[Poprad]], železničné spojenie s poľskom nefunguje od marca 2010. ==== Mestská hromadná doprava ==== Sabinov momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou (MHD). Tá podľa kroník obcí [[Drienica]] a [[Ražňany]] (blízke samostatné obce do ktorých MHD kedysi premávala) prestala premávať v roku 1991, podľa iných zdrojov fungovala vnútromestská linka č. 3 ešte na prelome storočí.<ref>[https://imhd.sk/transport/doc/sk/16213/Autobusy-Karosa-B-731-a-B-732-na-vychodnom-Slovensku]</ref> === Priemysel === V meste pôsobia tieto výrobné firmy: # Mliekáreň MILK-AGRO # Pekáreň pod Baštou # Strojárska výroba WEP TRADING # Výrobca kabín MSK Cabins # Výrobca nábytku SANAS # Výrobca bytového textilu EMI # Výrobca matracov DreamBed # Textilný výrobca SOLAR Real # Textilný výrobca KOWAB # Píla Pilstav === Školstvo === ==== Základné školy ==== * ZŠ Komenského 13 [http://www.zskomsab.edu.sk] * CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [http://www.czssabinov.sk] * ZŠ Ul. 17. novembra [http://zsnovsab.edupage.org/] * Špeciálna základná škola, SNP 15 * Súkromná základná škola, Námestie slobody 100 ==== Stredné školy ==== * Gymnázium DSA, Komenského 40 [http://www.gymkosb.sk] * Stredná odborná škola, SNP 16 [http://www.soupsb.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171015043219/http://www.soupsb.sk/ |date=2017-10-15 }} == Osobnosti mesta == * [[Eduard Samuel Bartsch]] - lekár, [[prírodovedec]] a [[entomológ]] * [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] – senior [[Spiš (región)|spišských]] [[Mesto (Slovensko)|miest]], kazateľ [[Evanjelická cirkev|evanjelickej cirkvi]], literát a horolezec * [[Juraj Hatrík]] – hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik * [[Bohuslav Nosák|Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov]] – evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov * [[Anton Prídavok]] – spisovateľ * [[Severín Škultéty]] – [[evanjelický kňaz]], pedagóg, náboženský spisovateľ * [[Jakub Wagner]] - evanjelický kňaz, pedagóg a básnik * [[Samuel Wiliam Miščík]] - slovenský youtuber == Partnerské obce == * {{minivlajka|Turecko}} [[Çubuk]], [[Turecko]] * [[Súbor:Flag_of_Hungary.svg|25px]] [[Kenderes]], [[Maďarsko]] * [[Súbor:Flag_of_Poland.svg|25px]] [[Siedlce]], [[Poľsko]] * [[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|25px]] [[Soběslav]], [[Česko]] == Galéria == <gallery> Súbor:Slovakia Sabinov 37.jpg|Obchod na Korze Súbor:Sabinov Slovakia 41.JPG|Pamätník osloboditeľom Súbor:Sabinov Slovakia 47.JPG|Križovatka pred vjazdom na námestie Súbor:sabinov Slovakia 48.JPG|Pôvodné mestské domčeky </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Sabinove]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.vucpo.sk/ganet/vuc/po/portal.nsf/pages/EB7842ED8B17A11DC1256EF20055617C Krátka prezentácia mesta + brožúrka v pdf - formáte] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081222161437/http://www.vucpo.sk/ganet/vuc/po/portal.nsf/pages/EB7842ED8B17A11DC1256EF20055617C |date=2008-12-22 | poznámka = Nedostupný archív}} {{Obce okresu Sabinov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Sabinov| ]] [[Kategória:Okres Sabinov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] mkf2w51wg9qcxwve7wc12mgqp2zh6e1 0 7702 8057977 7997133 2025-07-08T01:59:50Z Dixxy 46100 aktualizácia 8057977 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trenčín | Iné názvy = | Prezývka = Mesto módy | Obrázok = Trencin_hrad_20010403.jpg | Popis obrázku = Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí. | Znak = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg | Vlajka = Trencin-trencin-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = [[Váh]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.894167 | Zemepisná dĺžka = 18.040556 | Nadmorská výška = 217 | Najvyšší bod = Svitava | Najvyšší bod výška = 700 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1111 | Starosta = [[Richard Rybníček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 911 01 - 08 | Kód = 505820 | EČV = TN, TC, TE | Predvoľba = +421-32 | Adresa = Mestský úrad<br/>Mierové námestie 2<br/>911 64 Trenčín | E-mail = msu@trencin.sk | Telefón = 032 / 650 43 11 | Fax = 032 / 743 28 36 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trencin.sk | Commons = Trenčín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]] '''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''<ref>{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&pg=PA261&lpg=PA261&dq=trincinium&source=bl&ots=ah4FDPz6Sh&sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=trincinium&f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}</ref> alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom. Trenčín sa nachádza v severo-západnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy. Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]]. Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnúce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]]. Trenčín bude v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]]. == Geografia == === Vodné toky === * Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]]. * Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrá (potok)|Kubranský potok]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]]. * Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]]. * Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu. === Pohoria === * Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát. * Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}} Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy. Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]]. Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]]. V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska. V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili. [[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]] Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].<ref>LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191</ref> Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]]. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo. Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy. Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom<ref>[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]</ref>. == Pamiatky == [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]] [[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]] {{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}} * [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia. * [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor. * [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]] * [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]] * Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne * [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“. * [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth. * [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]]. *[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia. * Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]] * [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny. * [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy. *[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici. == Členenie mesta == === Časti mesta === Trenčín má 4 hlavné mestské časti: {| cellspacing="5" cellpadding="5" border="0" width="96%" |- |valign="top" | * '''MČ Stred:''' ** Stred mesta ** Dolné mesto ** Dlhé Hony ** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]] ** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] |valign="top" | * '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:''' ** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]] |valign="top" | * '''MČ Sever:''' ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]] ** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]] ** [[Pod Sokolice]] ** [[Kubrá]] ** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]] |valign="top" | * '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:''' ** Zámostie ** Kvetná ** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]] ** [[Orechové]] ** [[Zlatovce]] ** [[Nové Zlatovce]] ** [[Záblatie]] |- |} [[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]] [[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]] === Ulice a námestia === {{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]] '''Ulice''' * počet ulíc: 300 * počet námestí: 9 '''Námestia''' * Mierové námestie * Štúrovo námestie * Námestie sv. Anny * Námestie SNP * Holubyho námestie * Slnečné námestie * Námestie Dr. prof. Hlaváča * Mariánske námestie * Námestie sv. rodiny === Rozloha a katastrálne územie === Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu): * Hanzlíková {{ha|511.90|m}} (1976) * Istebník {{ha|484.50|m}} (1972) * Kubrá {{ha|764.30|m}} (1975) * Kubrica {{ha|670.00|m}} (1975) * Orechové {{ha|387.70|m}} (1972) * Opatová {{ha|1422.20|m}} (1985) * Trenčianske Biskupice {{ha|750.10|m}} (1965) * Záblatie {{ha|883.60|m}} (1985) * Zlatovce {{ha|807.30|m}} (1976) * Trenčín {{ha|1518.10|m}} Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}} Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km² == Symboly mesta == === Erb === Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.<ref>Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.</ref> Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna). V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná. === Vlajka === Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.<ref>[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]</ref> == Politika == === Predstavitelia mesta === [[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]] ==== Mešťanostovia a starostovia ==== *[[1887]] – [[1918]] – [[Ernest Ucsnay]] (mešťanosta) *[[1918]] – [[1919]] – [[Alexander Zeleny]] (mešťanosta) *[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta) *[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta) *[[1923]] – [[1924]] – [[Ing. Gustáv Dohnányi]] (starosta) *[[1924]] – [[1928]] – [[Rudolf Misz]] (starosta) *[[1928]] – [[1939]] – [[Jozef Reihel]] (starosta) *[[1939]] – [[1945]] – [[Dr. Ján Zaťko]] (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta) *[[1945]] – [[Štefan Markovič]] (mešťanosta) ==== Predsedovia MsNV ==== *[[1945]] – Ján Zeman *[[1945]] – [[1946]] – [[Ján Barták]] *[[1946]] – [[1948]] – [[Dr. Jozef Baár]] *[[1948]] – [[Ján Mikula]] *[[1948]] – [[1949]] – [[Eduard Klčo]] *[[1949]] – [[1951]] – [[Štefan Ondruška]] *[[1952]] – [[1954]] – [[Vojtech Kianička]] *[[1954]] – [[1971]] – [[Anton Tomáš]] *[[1971]] – [[1977]] – [[Rudolf Pajtina]] *[[1977]] – 1990 – [[Štefan Rehák]] ==== Primátori mesta ==== *[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý) *[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP) *[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie) *[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS) *[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý) == Obyvateľstvo == <table> <tr><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Etnické zloženie obyvateľstva |- ! Národnosť !% (2011) !% (2001) |- | Slováci |85,22 | 95,29 |- | Česi |1,46 | 2,41 |- | Maďari |0,21 | 0,28 |- | Moravania |0,21 | 0,21 |- | Rómovia |0,03 | 0,08 |- | Poliaci |0,05 | 0,05 |- | Nemci |0,08 | 0,04 |- | Rusíni |0,05 | 0,04 |- | Iní + nezistení |12,69 | 1,6 |- |} </td><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Náboženské zloženie obyvateľstva |- ! Náboženstvo !% (2011) ! % (2001) |- | Rímskokatolícke |54,22 | 65,76 |- | Bez vyznania |22,41 | 22,32 |- | Evanjelická cirkev a. v. |5,44 | 7,05 |- | Gréckokatolícke |0,43 | 0,32 |- | Pravoslávie |0,15 | 0,17 |- | Iní + nezistení |17,35 | 4,38 |- |} </td><td> {| class=wikitable !colspan="4" align="center"| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011). |- ! Obyvateľstvo spolu ||113 261 |- | Slovenská ||101 469 |- | Česká ||1 189 |- | Maďarská ||165 |- | Moravská ||156 |- | Rómska ||50 |- | Poľská ||40 |- | Nemecká ||65 |- | Rusínska ||39 |- | Ukrajinská ||21 |- | Chorvátska ||8 |} </td></tr></table> '''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''<ref>Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)</ref> {| style="text-align:center" class="wikitable" |- | '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] |[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]] |[[2011]] |[[2018]] |[[2019]] |[[2020]] |[[2021]] |[[2022]] |- | '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 |13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}</ref>||55 383||55 416 |54 458 |54 107 |} == Kultúra == [[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]] === Galérie === * [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku 2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici. * Mestská galéria Trenčín *Galéria Nová Vlna *Galéria Vážka === Knižnice === * Verejná knižnica Michala Rešetku (4 pobočky) * Ústredná knižnica Slovenskej armády * Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka * Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle === Divadlo === * Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo) * Hudobné divadlo Trenčín * Divadlo Normálka * Virtuálne divadlo Trenčín === Múzeá === * [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste *Letecké múzeum Hangár X === Hudba === * Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal * Gulliver's Band * Ľubor Martin Mikrostar * [[Bez ladu a skladu]] * [[Chór vážskych muzikantov]] === Kiná === * ARTKINO METRO * CINEMAX Trenčín *Kino Hviezda === Pravidelné podujatia === V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy). ;Hudobné podujatia * [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín * Jazz pod hradom * Runway international rock festival ;Festivaly * Divadelný festival Sám na javisku *Filmový festival HoryZonty ;Výstavy * Rock-Pop-Jazz… vo fotografii ;Výstavisko Expo center * Trenčín mesto módy * SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky * Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE) * Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV * Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu * Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia * Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania * Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky * Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo * Beauty Slovakia * Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov * Výstava koní * Burza starožitností a zberateľských predmetov == Parky == * [[Lesopark Brezina]] * Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}}) * Park M. R. Štefánika * Park Pod Juhom == Šport == * [[futbal]] – v Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]] * [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]] * [[bandyhokej]]:<ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]</ref><ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]</ref> * [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12) * [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku === Športoviská v Trenčíne === ==== Zimné štadióny ==== * Zimný štadión Pavla Demitru – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici * Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly * Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne. ==== Futbalové štadióny ==== * Štadión na Sihoti- domovský štadión AS Trenčín * Štadión Ozeta – zrušený * Štadión Pod Sokolicami – zrušený ==== Športové haly ==== * Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici * Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici ==== Plavárne a kúpaliská ==== * Mestská plaváreň * Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského * Plaváreň na SPŠ stavebnej * Plaváreň na ZŠ Na dolinách nefunkčná * Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta) * Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom) * Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici) Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === ==== Železničná doprava ==== Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.<ref>http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html</ref> Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice: * [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) * [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) * [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) * Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) ==== Cestná doprava ==== Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji. V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen | dátum vydania = 8.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2011 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra). ==== Letecká doprava ==== V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín, a.s.]], opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. ==== MHD ==== * Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]]. * V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 31. * V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava. * V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}} ==== Vodná doprava ==== Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav. == Školstvo == === Základné === ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ==== *[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]] * Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ) * Petra Bezruča 66 (predtým 6. ZDŠ) * Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ) * L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ) * Východná 9 * Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]]) * Kubranská cesta * Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň) ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ==== * Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta ==== Súkromné základné školy ==== * Základná škola Futurum Zaniknuté ZŠ: * 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku * 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka. * 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia * 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla. === Stredné === * [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]] *Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého * Súkromné gymnázium Futurum *Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu *Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša *Škola umeleckého priemyslu Trenčín *Stredná športová škola *Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej * Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta * Dopravná akadémia * Stredná odborná škola Pod Sokolicami * Stredná odborná škola letecko-technická * [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] === Vysoké === * [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]] * Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle == Priemysel a hospodárstvo == Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria [[TRENS, a.s.]] (bývalá [[TOS]]), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a [[KONŠTRUKTA - Industrial, a.s.]] a [[KONŠTRUKTA - Defence, a. s.]] – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť [[AU Optronics Slovakia s. r. o.|AU Optronics, s. r. o.]] zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls. == Osobnosti == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ * [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012 * [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent * JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]] * [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu * [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945 * [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor * [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny * [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]] * [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ * [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár * [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik * [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska * [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista * Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989 * RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea * [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla * [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL * [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] * [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka * [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky * [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]] * [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky * [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista * [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá * [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán * [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]] * Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]] * [[Július Mazanec]] – televízny režisér * [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]] * [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] * [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ * [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička * PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka * [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka * [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]] * [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave * [[Igor Pietor]] – filmový režisér * [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster * [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka * [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín * [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor * [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka * [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér * [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA * Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992 * [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France * [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]] * [[Fraňo Tiso]] – v čase Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945 * [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník * [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]] * [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér * JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva * [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]] }} === Pôsobiaci v meste === {{Stĺpce|2| * [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie * [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar * Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.</ref> * [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu * MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]] * [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]] * [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie * [[Alexander Dubček]] – slovenský politik * Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne. * [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu * [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf * [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf * [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka * [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka * MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie * [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708. * [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf * [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne * [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov * [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne * [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky * [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra * [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne * [[Nataša Tanská]] – spisovateľka * ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] * JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945 * Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] }} == Partnerské mestá == * {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]] * {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]] * {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko == Galéria == <gallery> Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]] Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]] Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916 Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015) File:Trenčín Castle in 2021.jpg|Pohľad na hrad z ulice Gen. M. R. Štefánika </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín] * [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj] {{Trenčín}} {{Obce okresu Trenčín}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Trenčín| ]] [[Kategória:Okres Trenčín]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Trenčiansky kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] hrlex3a1z976ihrf8by1veqqx8g4ycu 0 10172 8057704 8050566 2025-07-07T12:42:23Z Andrej-airliner 43530 8057704 wikitext text/x-wiki {{September}} {{Deň v roku|244|[[Drahoslava]]}} * Svetový deň mieru * Deň Hnutia nezúčastnených zemí * Deň [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy Slovenskej republiky]] – štátny sviatok SR * začína sa nový [[liturgický rok]] [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi == Udalosti == * [[1804]] – nemecký astronóm [[Karl Ludwig Harding]] objavil [[planétka|planétku]] [[3 Juno]] * [[1900]] – [[druhá búrska vojna]]: [[Spojené kráľovstvo]] anektovalo [[Transvaal]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 18 }}</ref> * [[1901]] ** austrálsky parlament schválil zákon o obmedzení prisťahovalectva, podľa ktorého museli imigranti po novom preukázať určitú vzdelanostnú úroveň a znalosť aspoň jedného európskeho jazyka<ref name=kronika1>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 29 }}</ref> ** vo [[Viedeň|Viedni]] sa uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej vzdelávacej jednoty<ref name=kronika1/> * [[1902]] ** [[prezident Spojených štátov]] [[Theodore Roosevelt]] na predvolebnom zhromaždení v Proctore vo [[Vermont]]e vyhlásil, že Spojené štáty môžu na americkom svetadiely realizovať [[Monroeova doktrína|Monroeovú doktrínu]] len vtedy, ak budú mať silné [[United States Navy|vojnové loďstvo]]<ref name=kronika2>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 39 }}</ref> ** v [[Záhreb]]e vypukli protisrbské demonštrácie, ktoré prerástli do rabovania srbských obchodov, v dôsledku čoho bolo do ulíc povolané vojsko na obnovu verejného poriadku<ref name=kronika2/> * [[1903]] – v [[Budapešť|Budapešti]] začal vychádzať prvý slovenský odborový časopis ''Staviteľský robotník'', ktorý sa neskôr (v roku 1907) zlúčil so ''Slovenskými robotníckymi novinami''<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 49 }}</ref> * [[1904]] – na americkej [[Radcliffe College]] spromovala 24-ročná [[Helen Kellerová]], ktorá bola od druhého roku svojho života slepá a hluchá; získala titul [[Bachelor of Arts]] a po skončení štúdia pôsobila ako sociálna reformátorka a spisovateľka<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 59 }}</ref> * [[1906]] – v Záhrebe sa začal slovanský sokolský zlet, ktorý zaznamenal účasť 4300 Chorvátov, Slovincov, Bulharov, Srbov, Čechov a Poliakov a 30 000 hostí (Slovensko zastupovali americkí Slováci nakoľko uhorská vláda nepovolila slovenské sokolské organizácie)<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 79 }}</ref> * [[1907]] ** v [[Peking]]u sa pod vedením cisárovnej [[Cch’-si (cisárovná vdova)|Cch'-si]] konala porada o pripravovaných reformách v Číne<ref name=kronika3>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = [1], 1900{{--}}1909 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = [1]-10-111 | ISBN = 978-80-89144-81-5 | Strana = 88 }}</ref> ** krajčírka Adèle Cantrelová poškodila v [[Musée du Louvre|Múzeu Louvru]] nožom Ingrésov obraz, pričom pred súdom tvrdila, že tak spravila na protest proti luxusnej kultúre (do väzby sa chcela dostať vedome, pretože nebola schopná vyžiť zo zárobku)<ref name=kronika3/> * [[1910]] ** kňazský seminár v Perugii zatvorili pre podozrenie z toho, že sa na ňom vyučuje v duchu modernizmu, s ktorým v tom čase [[Vatikán]] viedol ostrý súboj<ref name=kronika4>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strana = 125 }}</ref> ** vzhľadom na nárast napätia medzi Osmanskou ríšou na jednej strane a Gréckom a Bulharskom na strane druhej, povolala osmanská vláda do služby záložníkov európskej časti armády<ref name=kronika4/> * [[1911]] ** belgická vláda z obavy pred následkami marockej krízy vyhlásila čiastočnú mobilizáciu<ref name=kronika5>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strana = 138 }}</ref> ** pri záplavách v Mandžusku a v čínskych provinciách Chu-pej, Chu-nan a Ťiang-si zahynulo 50 000 ľudí<ref name=kronika5/> * [[1912]] ** čínska vláda odmietla [[Spojené kráľovstvo|britskú]] požiadavku na udelenie samostatnosti [[Tibet (historické územie)|Tibetu]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strana = 151 }}</ref> * [[1913]] ** čínske vládne jednotky obsadili [[Nanking]], posledný oporný bod povstalcov proti diktátorskému prezidentovi [[Jüan Š’-kchaj]]ovi<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strany = 161 – 162 }}</ref> ** slovenské noviny uverejnili správu o prenasledovaní účastníkov porady Ústredného klubu Slovenskej snemovej národnostnej strany, ktorá sa konala 5. augusta (žilinského lekára MUDr. Ivana Hálka za to vypočúvala pohraničná stráž a podžupan Trenčianskej stolice potvrdil výrok pohraničnej stráže, že sa má do 28 dní vysťahovať z Uhorska; napokon ostal v Žiline)<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strana = 161 }}</ref> * [[1916]] ** [[prvá svetová vojna]]: *** Bulharsko vyhlásilo vojnu Rumunsku<ref name=kronika6>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strana = 202 }}</ref> *** ruský generál [[Alexej Alexejevič Brusilov]] začal novú ofenzívu zameranú na prielom do [[Uhorsko|Uhorska]] cez hrebene [[Karpaty|Karpát]]<ref name=kronika6/> ** grécki dôstojníci orientovaní na [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodu]] vykonali vojenský prevrat v [[Solún]]e<ref name=kronika6/> * [[1917]] – prvá svetová vojna: [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]] začalo svoju poslednú ofenzívu v severnom [[Ruská ríša|Rusku]], v smere na [[Západná Dvina|Západnú Dvinu]] (3. septembra dobyli [[Riga|Rigu]])<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 2, 1910{{--}}1919 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 114 – 255 | ISBN = 978-80-89144-82-2 | Strana = 216 }}</ref> * [[1920]] – [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] oznámilo vytvorene štátu [[Libanon]], ktorí obývali predovšetkým katolícki [[Maronitská cirkev|maroniti]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strana = 269 }}</ref> * [[1921]] – v [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] sa začal 12. medzinárodný kongres slovanistov, ktorého sa zúčastnilo 5 000 delegátov<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strana = 282 }}</ref> * [[1922]] – v [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|sovietskom Rusku]] spustili vysielanie rozhlasového vysielača Komintern, ktorý sa ako prvý v Európe orientoval na masové poslucháčske publikum<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strana = 296 }}</ref> * [[1923]] – talianske vojnové loďstvo obsadilo grécky ostrov [[Korfu]] po tom, čo grécka vláda odmietla priznať zodpovednosť za vraždu talianskych členov rozhraničovacej komisie v Janine, ku ktorej došlo 27. augusta<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strany = 308 – 309 }}</ref> * [[1925]] – maršal [[Philippe Pétain]] prevzal najvyššie francúzske velenie v ťažení proti rífskym Kabylom v Maroku<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strana = 344 }}</ref> * [[1928]] – americký polárny bádateľ [[Richard Byrd]] sa vydal z [[New York (mesto)|New Yorku]] na cestu k [[Južný pól|južnému pólu]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strana = 396 }}</ref> * [[1929]] – francúzsky maršal [[Philippe Pétain]] sa zúčastnil záverečných cvičení [[Česko-slovenská armáda|Československej armády]] a východnom Slovensku<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Ivaničková | Meno = Edita | Titul = Kronika 20. storočia | Diel = 3, 1920{{--}}1929 | Vydanie = 2. slov. | Vydavateľ = Fortuna Libri | Miesto = Bratislava | Rok = 2007 | Počet strán = 258 – 411 | ISBN = 978-80-89144-83-9 | Strana = 407 }}</ref> * [[1939]] – napadnutím [[Poľsko|Poľska]] [[Nemecko]]m sa začala [[druhá svetová vojna]] * [[1944]] – [[Slovenské národné povstanie]]: [[Ilegálna Slovenská národná rada|Slovenská národná rada]] vystúpila z ilegality * [[1951]] – zástupcovia [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]] podpísali zmluvu o [[Tichomorský bezpečnostný pakt|Tichomorskom bezpečnostnom pakte]] * [[1969]] – po vojenskom prevrate v [[Líbya|Líbyi]] sa k moci dostal plukovník [[Muammar al-Kaddáfí]] * [[1979]] – [[program Pioneer]]: americká medziplanetárna [[kozmická sonda|sonda]] [[Pioneer 11]] ako prvá preletela v blízkosti [[Saturn]]u * [[1983]] – [[studená vojna]]: [[Sovietsky zväz|sovietska]] stíhačka zostrelila civilný [[let Korean Air Lines 007]] potom, ako komerčné lietadlo narušilo sovietsky vzdušný priestor, pričom zahynulo všetkých 269 osôb na palube vrátane amerického kongresmana Larryho McDonalda * [[1985]] – bol objavený vrak parníka [[Titanic (parník)|''Titanic'']] * [[1991]] – osamostatnenie [[Uzbekistan]]u na [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] * [[1992]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] počtom 114 hlasov schválila [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|vládny]] návrh [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy Slovenskej republiky]] (prítomných bolo 134 poslancov, 16 hlasovali proti a štyria sa zdržali) * [[2001]] – [[Krásno nad Kysucou]] získalo štatút mesta * [[2004]] – [[beslanský masaker]]: čečenskí militanti zajali vyše 800 ľudí ako rukojemníkov v základnej škole v Beslane v [[Severné Osetsko|Severnom Osetsku]] (tri dni trvajúci incident neprežilo 334 rukojemníkov vrátane 186 detí) * [[2015]] – zmenilo sa logo [[Google]] * [[2016]] – biskupská vysviacka [[Marek Forgáč|Marka Forgáča]], nového pomocného biskupa [[Arcibiskupstvo Košice|Košickej arcidiecézy]] * [[2018]] – blahorečenie prvej slovenskej blahoslavenej laičky [[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anny Kolesárovej]] na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach * [[2020]] – don [[Peter Timko]] SDB bol ustanovený za saleziánského provinciála == Narodenia == [[Súbor:Barry Gibb (Bee Gees) - TopPop 1973 3.png|thumb|upright|[[Barry Gibb]] (* 1946)]] [[Súbor:Gloria Estefan 2009.jpg|thumb|upright|[[Gloria Estefan]] (* 1957)]] [[Súbor:Ruud Gullit Face Shot 2010.jpg|thumb|upright|[[Ruud Gullit]] (* 1962)]] * [[1286]] – [[Alžbeta Rejčka]], česká a poľská kráľovná, druhá manželka [[Václav II. (český kráľ)|Václava II.]] († [[1335]]) * [[1689]] – [[Kilián Ignác Dientzenhofer]], český architekt († [[1751]]) * [[1715]] – [[Andrej Jaslinský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, fyzik a filozof († [[1784]]) * [[1718]] – [[Antoine de Chézy]], francúzsky hydrológ († [[1798]]) * [[1858]] – [[Carl Auer von Welsbach]], rakúsky chemik a podnikateľ († [[1929]]) * [[1875]] – [[Edgar Rice Burroughs]], americký spisovateľ sci-fi a fantasy († [[1950]]) * [[1877]] – [[Francis William Aston]], britský chemik a fyzik († [[1945]]) * [[1902]] – [[Dirk Brouwer]], holandsko-americký astronóm a geofyzik († [[1966]]) * [[1910]] – [[Pierre Bézier]], francúzsky inžinier, jeden zo zakladateľov geometrického modelovania a popisu kriviek († [[1999]]) * [[1919]] – [[Ľudovít Halaling]], slovenský futbalista († [[2008]]) * [[1922]] – [[Vittorio Gassman]], taliansky herec a režisér († [[2000]]) * [[1923]] – [[Rocky Marciano]], americký boxer († [[1969]]) * [[1925]] – [[Roy Jay Glauber]], americký fyzik († [[2018]]) * [[1927]] – [[Wolfgang Klafki]], nemecký pedagóg a univerzitný profesor († [[2016]]) * [[1929]] – [[Květa Fialová]], česká herečka († [[2017]]) * 1929 – [[Milan Jankovič]], český literárny vedec († [[2019]]) * [[1930]] – [[Michel Serres]], francúzsky filozof a akademik († [[2019]]) * [[1936]] – [[Jozef Kot]], slovenský spisovateľ († [[2022]]) * [[1939]] – [[Lily Tomlin]], americká herečka, komička, speváčka, spisovateľka a producentka * [[1942]] – [[Carolyn Janice Cherry]], americká spisovateľka sci-fi a fantasy * 1942 – [[Richard Sacher]], český politik († [[2014]]) * [[1943]] – [[Ivan Korec]], slovenský matematik a pedagóg († [[1998]]) * [[1946]] – [[Barry Gibb]], britský hudobník * [[1950]] – [[Jakub Noha]], český folkový pesničkár * [[1951]] – [[Timothy Zahn]], americký spisovateľ sci-fi * [[1953]] – [[Ahmad Šáh Masúd]], afganský politik * [[1957]] – [[Gloria Estefan]], kubánsko-americká speváčka * [[1960]] – [[Janka Procházková-Wielander]], slovenská speváčka († [[2015]]) * [[1962]] – [[Ruud Gullit]], holandská futbalová hviezda * [[1964]] – [[Petr Fejk]], riaditeľ pražskej ZOO * 1964 – [[Petr Fiala]], český politológ, univerzitný profesor a politik * [[1965]] – [[Ľudovít Kaník]], slovenský politik * [[1967]] – [[Carl-Uwe Steeb]], nemecký tenista * [[1968]] – [[Muhammad ’Attá as-Sajjid]], podľa FBI vodca skupiny teroristov, ktorí zaútočili na World Trade Center 11. septembra 2001 († [[2001]]) * [[1970]] – [[Barbara Paulusová]], rakúska tenistka * [[1973]] – [[Diana Štrofová]], slovenská politička * [[1975]] – [[Scott Speedman]], kanadský herec * [[1976]] – [[Ivano Brugnetti]], taliansky atlét * [[1979]] – [[Monika Kompaníková]], slovenská výtvarníčka a spisovateľka * [[1981]] – [[Vladimír Dolinay]], slovenský pedagóg a politik († [[2020]]) * [[1983]] – [[Riccardo Riccò]], taliansky cyklista * [[1986]] – [[Gaël Monfils]], francúzsky tenista * [[1989]] – [[Bill Kaulitz]], nemecký spevák * 1989 – [[Tom Kaulitz]], nemecký hudobník * [[1994]] – [[Carlos Sainz Jr.|Carlos Sainz]], španielsky jazdec F1 * [[1996]] – [[Zendaya]], americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka == Úmrtia == [[Súbor:Jacques Cartier 1851-1852.jpg|thumb|upright|[[Jacques Cartier]] († 1557)]] [[Súbor:Viliam Schrojf 1962b.jpg|thumb|upright|[[Viliam Schrojf]] († 2007)]] * [[1126]] – [[Svatava Poľská]], prvá česká kráľovná ako manželka [[Vratislav II.|Vratislava II.]] (* 1046/1048) * [[1159]] – [[Hadrián IV.]], 168. pápež (* okolo 1100) * [[1557]] – [[Jacques Cartier]], francúzsky námorný kapitán a objaviteľ (* [[1491]]) * [[1600]] – [[Tadeáš Hájek z Hájku]], český astronóm a matematik (* [[1525]]) * [[1648]] – [[Marin Mersenne]], francúzsky teológ, filozof, matematik a fyzik (* [[1588]]) * [[1687]] – [[Henry More]], anglický filozof (* [[1614]]) * [[1715]] – [[Ľudovít XIV.]], francúzsky kráľ (* [[1638]]) * [[1748]] – [[Samuel Hruškovic]], slovenský spisovateľ (* [[1694]]) * [[1903]] – [[Charles Bernard Renouvier]], francúzsky filozof (* [[1815]]) * [[1941]] – [[Jozef Laco]], slovenský entomológ – koleopterológ a botanik (* [[1872]]) * [[1951]] – [[Louis Lavelle]], francúzsky filozof (* [[1883]]) * [[1970]] – [[François Mauriac]], francúzsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] (* [[1885]]) * [[1971]] – [[Dezider Milly]], slovenský maliar, grafik a pedagóg (* [[1906]]) * [[1981]] – [[Albert Speer]], nemecký nacistický pohlavár (* [[1905]]) * [[1987]] – [[Gerhard Fieseler]], nemecký stíhací pilot (* [[1896]]) * [[1988]] – [[Luis Walter Alvarez]], americký fyzik (* [[1911]]) * [[1992]] – [[Emil Fillo]], slovenský dramaturg, herec a dramatik (* [[1925]]) * [[1998]] – [[Józef Krupiński]], poľský básnik (* [[1930]]) * [[2006]] – [[Emerich Coreth]], rakúsky rímskokatolícky kňaz a filozof (* [[1919]]) * [[2007]] – [[Vladimír Reisel]], slovenský spisovateľ (* [[1919]]) * 2007 – [[Viliam Schrojf]], slovenský futbalový brankár (* [[1931]]) * [[2008]] – [[Tomáš Baťa ml.]], česko-kanadský podnikateľ (* [[1914]]) * 2008 – [[Don LaFontaine]], americký komentátor (* [[1940]]) * [[2017]] – [[Vladimír Brabec]], český herec (* [[1934]]) * 2017 – [[Štefan Vrablec]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1925]]) * [[2021]] – [[Shannon Spruill]], americká profesionálna wrestlerka (* [[1975]]) * [[2022]] – [[Ľudovít Komadel]], slovenský plavec, olympionik a športový lekár (* [[1927]]) == Referencie == {{Referencie}} {{mesiace}} [[Kategória:1. september| ]] [[Kategória:September| 01]] [[Kategória:Štátne sviatky na Slovensku]] [[Kategória:Dni|~0901]] o2hzox1vlulj1w1ku68n256w3up9b13 4 11205 8057972 8055009 2025-07-08T00:04:45Z MediaWiki message delivery 95010 /* Technické novinky: 2025-28 */ nová sekcia 8057972 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív technických tém == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Technické]] </noinclude> == Questions from the CEE Hub regarding your technical village pump == Hello and sorry for writing in English. There is an automatically translated version below, feel free to modify it if it contains errors. I'm user Strainu, member of the [[metawiki:CEE Hub|CEE Hub]] Steering Committee. One of the directions of the Hub for 2025 is to support its member communities technically, including for technical village pumps. We would like to understand how you use this page, so I would appreciate your answers to a few questions: # If you have a technical problem, does it usually get an answer here? # Does your project have enough technical members to respond such questions? # Are there any profiles missing locally? (for instance: gadget creators, bot creators, people with graphical skills etc.) # On a scale from 1 to 10, how important is it for you to receive an answer in the project's language? # Would you be willing to support smaller communities to resolve technical issues if you get notified about such questions? Thank you! Based on the community's responses, we will try to provide some ideas that would support you in the next few months. Best, [[Redaktor:Strainu|Strainu]] ([[Diskusia s redaktorom:Strainu|diskusia]]) 12:14, 10. február 2025 (UTC) ---- Som používateľ Strainu, člen riadiaceho výboru [[metawiki:CEE Hub|CEE Hub]]. Jedným z cieľov Hubu na rok 2025 je technická podpora členských komunít, vrátane technických diskusií. Chceli by sme pochopiť, ako používate túto stránku, preto by som ocenil vaše odpovede na niekoľko otázok: #Ak máte technický problém, dostanete tu zvyčajne odpoveď? #Má váš projekt dostatok technických členov, ktorí môžu odpovedať na takéto otázky? #Chýbajú vo vašej komunite určité odborné profily? (napríklad: tvorcovia gadgetov, tvorcovia botov, ľudia so zručnosťami v grafike atď.) #Na stupnici od 1 do 10, ako dôležité je pre vás dostať odpoveď v jazyku projektu? #Boli by ste ochotní podporovať menšie komunity pri riešení technických problémov, ak by ste dostali upozornenie na takéto otázky? Ďakujem! Na základe odpovedí komunity sa pokúsime navrhnúť riešenia, ktoré by vám mohli pomôcť v najbližších mesiacoch. S pozdravom, [[Redaktor:Strainu|Strainu]] ([[Diskusia s redaktorom:Strainu|diskusia]]) 12:14, 10. február 2025 (UTC) :{{Re|Strainu}} Hi, Strainu. Sorry. It seems that I missed this message when it was posted. But then, maybe better late than never, right? To answer your questions (as I see things): # Usually yes, I would say. # Definitely not. There are only a handful of people that take care of the technicalities. # Yes. There are a handful of bot operators, I do not think there is anyone making gadgets. Graphical skills, not sure which graphical skills you mean exactly but also not exactly anyone. # Not very important. I think most people understand English. # I doubt we would be able to support anyone, we might need more support ourselves. Thanks for asking.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:29, 13. máj 2025 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-16</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W16"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/16|překlady]]. '''Novinka týdne''' * V průběhu týdne bude výchozí velikost náhledu zvýšena z 220px na 250px. Toto mění způsob zobrazování stránek ve všech wiki. Některé komunity to požadovaly již mnoho let, ale dosud to nebylo možné kvůli technickým omezením. [https://phabricator.wikimedia.org/T355914] * Náhledy souborů jsou uloženy v konečném počtu velikostí. Pokud stránka požaduje velikost náhledu, která není jednou ze standardních (20, 40, 60, 120, 250, 330, 500, 960), MediaWiki vybere nejbližší větší velikost náhledu a sdělí prohlížeči, aby ho zmenšil na požadovanou velikost. V těchto případech se vizuálně nic nezmění, ale uživatelům se mohou načítat mírně větší obrázky. Pokud nezáleží na tom, jaká velikost miniatury se na stránce používá, vybírejte prosím jednu ze standardních velikostí, abyste se vyhnuli dalšímu kroku zmenšování v prohlížeči. [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Help:Images#Thumbnail_sizes][https://phabricator.wikimedia.org/T355914] '''Novinky pro editory''' * Nadace Wikimedia pracuje na systému s názvem [[m:Edge Uniques|Edge Uniques]], který umožní [[:w:cs:A/B testování|A/B testování]], pomůže chránit před [[w:cs:Denial of service#Distributed DoS|DDoS útoky]] a usnadní zjišťování, kolik mají weby Wikimedia návštěvníků. To umožní efektivnější vytváření nástrojů, které čtenářům pomohou a usnadní jim nalezení toho, co hledají. * Pro zvýšení bezpečnosti uživatelů bude nyní při malém procentu přihlášení vyžadováno, aby majitel účtu zadal jednorázové heslo [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:EmailAuth|zaslané na jeho e-mail]]. Doporučuje se, abyste [[Special:Preferences#mw-prefsection-personal-email|zkontrolovali]], zda je e-mailová adresa na vašem účtu nastavena správně, zda byla potvrzena a zda máte nastaven e-mail pro tento účel. [https://phabricator.wikimedia.org/T390662] * „Máte zájem zúčastnit se krátkého průzkumu, který by vylepšil nástroje používané pro kontrolu nebo vrácení úprav na vaší wiki?“ Tato otázka bude [[phab:T389401|od příštího týdne položena na 7 wiki]] na stránkách Poslední změny a Sledované stránky. [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools|Tým Moderator Tools]] se chce dozvědět více o aktivitách, které zahrnují kontrolu nových úprav provedených na vašem projektu Wikimedia a určování, zda dodržují zásady vašeho projektu. * Od 15. dubna již <bdi lang="zxx" dir="ltr">[https://query.wikidata.org/ query.wikidata.org]</bdi> nebude podporovat celý graf Wikidat. Po tomto datu budou vědecké články dostupné prostřednictvím <bdi lang="zxx" dir="ltr" style="white-space:nowrap;">[https://query-scholarly.wikidata.org/ query-scholarly.wikidata.org]</bdi>, zatímco zbytek dat hostovaných na Wikidatech bude dostupný prostřednictvím koncového bodu <bdi lang="zxx" dir="ltr">[https://query.wikidata.org/ query.wikidata.org]</bdi>. Toto je součástí plánovaného rozdělení grafu Wikidat, které bylo [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:SPARQL query service/WDQS backend update/September 2024 scaling update|oznámeno v září 2024]]. Více informací je [[d:Wikidata:SPARQL query service/WDQS graph split|k dispozici na Wikidatech]]. * Je dostupný nejnovější čtvrtletní [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Newsletter/First quarter of 2025|Wikimedia Apps Newsletter]]. Zabývá se aktualizacemi, experimenty a vylepšeními týkajícími se mobilních aplikací Wikipedie. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:30|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:30}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:30}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:30|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:30|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Je dostupný nejnovější čtvrtletní [[mw:Technical Community Newsletter/2025/April|Technical Community Newsletter]]. Toto vydání obsahuje: pozvánku pro správce nástrojů k účasti na Toolforge UI Community Feedback Session, které se bude konat 15. dubna, nedávné metriky komunity a nedávné technické příspěvky na blogu. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.44/wmf.25|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/16|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W16"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 00:23, 15. apríl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28540654 --> == Slovenské štatistiky miest v Infoboxe == Dňa 31. 12. 2025 zverejnil štatistický úrad nový dataset ohľadom štatistik obyvateľstva. Od vtedy už prešli dve týždne a na skwiki nie sú stále aktualizované štatistiky v infoboxe. Doteraz to mal pod palcom [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]. '''Aktualizuje sa to, ale sa prejde na alternatívnu moju implementáciu?''' Zmena implementácie by zjednodušilo aktualizácia (menej šablón) a nadbytočne by sa neduplikovali dáta, kt. sú aj tak na commons (používajú sa na viacerých Wikipédiách). --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 13:35, 15. apríl 2025 (UTC) :1. Wiki nie je spravodajstvo, nie je kam sa ponáhľať. Pri tých údajoch sú dátumy, ku ktorým je to platné a encyklopedický účel to plní bez ohľadu na horizont týždňov (koniec koncov pre väčšinu sídiel iných krajín túto rolu plnia bežne roky až desaťročia staré údaje). :2. „Tvoje implementácie“ čohokoľvek trpia presne tým istým, čím trpí tvoja encyklopedická tvorba, tvoje pokusy o preklady medzi jazykmi, z ktorých príčetne neovládaš ani jeden, aktivity na Mete, atď. Na projektoch, kde ide o natoľko okrajovú tému, že zmysluplnosť nikto nerieši, pokojne nasadzuj čo len ti prejde – je to záležitosť tvojej sebareflexie a pozornosti ľudí na tých projektoch. Za mňa sú tvoje aktivity dávno na trvalý blok pre [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. Ak by som považoval zdieľaný dataset na Commonse za perspektívnu náhradu lokálnych dátových š., dávno by som to tam preklopil. Takým spôsobom, aby nebola časť údajov stále roztrúsená v lokálnych šablónach, vyžadujúcich úplne zbytočne aktulizácie súbežne s tými datasetmi a aby mohli byť identické naprieč projektami + ďalšie aspekty (tradične úplne márne) preberané v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8018659#%C5%A0tatistika_slovensk%C3%BDch_obciach_a_miest]. Perspektívne to ale nie je, štandardné miesto pre tento typ zdieľaných údajov sú Wikiúdaje, takže migrácia má zmysel ak tak týmto smerom. :A úplne na okraj k hneď prvému tvrdeniu v tvojom posolstve: odhady ku koncu 4Q/2024 tam zavesili tradične okolo 31. marca, 31. december ešte akosi nebol. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:33, 15. apríl 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: „''… vyžadujúcich úplne zbytočne aktulizácie súbežne s tými datasetmi …''“ toto nie je pravda, to sa nevyžaduje. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 20:14, 15. apríl 2025 (UTC) == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-17</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W17"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/17|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Od 15. dubna jsou [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Main Page|Wikifunkce]] integrované s [[w:dag:Solɔɣu|dagbanskou Wikipedií]]. Jde o první projekt, který bude moci volat [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Introduction|funkce z Wikifunkcí]] a integrovat je do článků. Funkce je něco, co čte jeden nebo více vstupů a transformuje je do požadovaného výstupu, například součet dvou čísel, převod mil na metry, výpočet, kolik času uplynulo od události, nebo ohnutí slova do pádu. Wikifunkce toto uživatelům umožní dělat jednoduchým voláním [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Catalogue|stabilní a globální funkce]], nikoli pomocí lokální šablony. [https://www.wikifunctions.org/wiki/Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status_updates/2025-04-16] * Byl vytvořen nový typ chyby nalezené Lintem: [[Special:LintErrors/empty-heading|{{int:linter-category-empty-heading}}]] ([[mw:Special:MyLanguage/Help:Lint errors/empty-heading|dokumentace]]). Účelem [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Linter|rozšíření Linter]] je identifikovat vzory wikitextu, které je nutné nebo možné na stránkách opravit, a poskytnout návod k tomu, jaké jsou s těmito vzory problémy a jak je opravit. [https://phabricator.wikimedia.org/T368722] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:37|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:37}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:37}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:37|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:37|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Datová sada „Strukturovaný obsah“, poskytnutá Wikimedia Enterprise, je po zveřejnění na HuggingFace [https://enterprise.wikimedia.com/blog/kaggle-dataset/ nyní dostupná také na Kaggle]. Tato iniciativa ve stádiu beta verze se zaměřuje na to, aby data Wikimedia byla strojově čitelnější pro velkoobjemové uživatele dat. Beta verzi vydávají na místě, které komunity otevřených datových sad již používají, aby získali zpětnou vazbu a mohli vylepšit produkt pro budoucí, širší vydání. Můžete si přečíst více informací o [https://enterprise.wikimedia.com/blog/structured-contents-snapshot-api/#open-datasets celém projektu Strukturovaný obsah] i o [https://enterprise.wikimedia.com/blog/structured-contents-wikipedia-infobox/ první volně použitelné verzi]. * Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki. '''Setkání a události''' * Týmy Editing a Machine Learning zvou dobrovolníky na videohovor k diskusi o [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Peacock check|Kontrole neutrálního jazyka]], nejnovější [[mw:Special:MyLanguage/Edit check|Kontrole editace]], která bude detekovat „pyšný“, „příliš propagační“ nebo „jiný než neutrální“ jazyk, zatímco editor píše. K účasti jsou zváni editoři, kteří se věnují nováčkům, pomáhají tyto texty opravovat nebo které zajímá, jak na našich projektech používáme umělou inteligenci. [[mw:Special:MyLanguage/Editing team/Community Conversations#Next Conversation|Sekání se uskuteční 28. dubna 2025]] v [https://zonestamp.toolforge.org/1745863200 18:00–19:00 UTC] přes Zoom. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/17|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W17"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 20:59, 21. apríl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28578245 --> == Sub-referencing: User testing == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Sub-referencing reuse visual.png|400px|right]] <small>''Apologies for writing in English, please help us by providing a translation below''</small> Hi I’m Johannes from [[:m:Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]'s [[:m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes team]]. We are making great strides with the new [[:m:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|sub-referencing feature]] and we’d love to invite you to take part in two activities to help us move this work further: #'''Try it out and share your feedback''' #:[[:m:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing# Test the prototype|Please try]] the updated ''wikitext'' feature [https://en.wikipedia.beta.wmflabs.org/wiki/Sub-referencing on the beta wiki] and let us know what you think, either [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|on our talk page]] or by [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/talktotechwish booking a call] with our UX researcher. #'''Get a sneak peak and help shape the ''Visual Editor'' user designs''' #:Help us test the new design prototypes by participating in user sessions – [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/gxk0taud/apply sign up here to receive an invite]. We're especially hoping to speak with people from underrepresented and diverse groups. If that's you, please consider signing up! No prior or extensive editing experience is required. User sessions will start ''May 14th''. We plan to bring this feature to Wikimedia wikis later this year. We’ll reach out to wikis for piloting in time for deployments. Creators and maintainers of reference-related tools and templates will be contacted beforehand as well. Thank you very much for your support and encouragement so far in helping bring this feature to life! </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[User talk:Johannes Richter (WMDE)|talk]])</bdi> 15:03, 28. apríl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/Sub-referencing/massmessage_list&oldid=28628657 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-18</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W18"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/18|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Organizátoři akcí na [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Deployment status#Global Deployment Plan|několika wiki]], včetně bengálské, japonské a korejské Wikipedie, kteří pořádají společné aktivity, budou mít od tohoto týdne přístup k [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CampaignEvents|rozšíření CampaignEvents]]. Správci na Wikipediích, kde je toto rozšíření povoleno, také brzy automaticky získají oprávnění organizátora akce. Na [[phab:T386861|žádost komunity]] si toto oprávnění už nebudou muset udělovat před spravováním událostí ručně. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:19|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:19}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:19}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:19|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:19|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Vydání další hlavní verze [[mw:Special:MyLanguage/Codex|Codexu]], systému pro design v rámci Wikimedia, je naplánováno na 29. dubna 2025. Techničtí editoři budou mít k této verzi přístup v týdnu od 5. května 2025. Tato aktualizace bude zahrnovat řadu [[mw:Special:MyLanguage/Codex/Release_Timeline/2.0#Breaking_changes|zásadních změn]] a drobných [[mw:Special:MyLanguage/Codex/Release_Timeline/2.0#Visual_changes|vizuálních změn]]. Pokyny k řešení zásadních a vizuálních změn jsou zdokumentovány na [[mw:Special:MyLanguage/Codex/Release Timeline/2.0#|této stránce]]. Předběžné testování probíhá v rámci [[phab:T386298|T386298]], problémy po vydání jsou sledovány v [[phab:T392379|T392379]] a [[phab:T392390|T392390]]. * Uživatelé [[wikitech:Special:MyLanguage/Help:Wiki_Replicas|Wiki Replicas]] (databázových replik) zaznamenají, že databázové pohledy <code dir="ltr">ipblocks</code>, <code dir="ltr">ipblocks_ipindex</code> a <code dir="ltr">ipblocks_compat</code> jsou [[phab:T390767|nyní zastaralé]]. Uživatelé se mohou dotazovat na nové pohledy <code dir="ltr">[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Block_table|block]]</code> a <code dir="ltr">[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Block_target_table|block_target]]</code>, které zrcadlí nové tabulky v produkční databázi. Zastaralé pohledy budou z replik zcela odstraněny v červnu 2025. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.44/wmf.27|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Je dostupný nejnovější čtvrtletní [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Language and Product Localization/Newsletter/2025/April|Language and Internationalization newsletter]]. Toto vydání obsahuje přehled vylepšené [https://test.wikipedia.org/w/index.php?title=Special:ContentTranslation&campaign=contributionsmenu&to=es&filter-type=automatic&filter-id=previous-edits&active-list=suggestions&from=en#/ nástěnky nástroje pro překlad obsahu], [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Language and Product Localization/Newsletter/2025/April#Language Support for New and Existing Languages|podporu nových jazyků]], [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Language and Product Localization/Newsletter/2025/April#Wiki Loves Ramadan Articles Made In Content Translation Mobile Workflow|nejdůležitější momenty z kampaně Wiki Loves Ramadan]], [[m:Special:MyLanguage/Research:Languages Onboarding Experiment 2024 - Executive Summary|výsledky Language Onboarding Experimentu]], analýzu rozmanitosti témat v článcích a informace o nadcházejících setkáních a akcích komunity. '''Setkání a události''' * Dne [https://zonestamp.toolforge.org/1745937000 29. dubna ve 14:30 UTC] se uskuteční [[Special:MyLanguage/Grants:Knowledge_Sharing/Connect/Calendar|Let's Connect Learning Clinic]]. Tentokrát se zaměří na „Pochopení a řešení konfliktů v projektech Wikimedia“. Nyní se můžete se [[m:Special:MyLanguage/Event:Learning Clinic %E2%80%93 Understanding and Navigating Conflict in Wikimedia Projects (Part_1)|zaregistrovat]] k účasti. * Od 2. do 4. května 2025 se bude v Istanbulu v Turecku konat [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Hackathon 2025|Wikimedia Hackathon 2025]], který spojuje globální technickou komunitu, aby se propojila, brainstormovala a programovala stávající projekty. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/18|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W18"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 19:30, 28. apríl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28585685 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-19</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W19"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/19|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Nadace Wikimedia sdílela nejnovější aktualizaci návrhu svého [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026|ročního plánu]] na příští rok (červenec 2025 – červen 2026). Ten obsahuje [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026|shrnutí]] (též na [[diffblog:2025/04/25/sharing-the-wikimedia-foundations-2025-2026-draft-annual-plan/|Diffu]]), podrobnosti o třech hlavních [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Goals|cílech]] ([[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Product & Technology OKRs|Infrastruktura]], [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Goals/Volunteer Support|Podpora dobrovolníků]] a [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Goals/Effectiveness|Efektivita]]), [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Global Trends|globální trendy]], [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Budget Overview|rozpočet]] a [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026/Financial Model|finanční model]]. Zpětná vazba a dotazy jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026|diskusní stránce]] do konce května. '''Novinky pro editory''' * Na wiki, které mají [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Deployment status|zapnuté rozšíření CampaignEvents]], byla zpřístupněna dvě nová vylepšení funkcí: ** Správci nyní mohou prostřednictvím [[mw:Special:MyLanguage/Community Configuration|Komunitní konfigurace]] ([[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents/Registration/Permitted namespaces|dokumentace]]) nastavit, které jmenné prostory jsou povoleny pro [[m:Special:MyLanguage/Event Center/Registration|registrace událostí]]. Výchozí nastavení je, že registrace událostí je povolena v jmenném prostoru Událost, ale nyní lze přidat i jiné jmenné prostory (například projektový jmenný prostor nebo jmenný prostor WikiProjekt). Díky této změně nyní mohou komunity jako WikiProjekty snadněji využívat registrace událostí pro své společné aktivity. ** Editoři nyní mohou do wiki stránek [[mw:Special:MyLanguage/Transclusion|vkládat]] seznam spoluprací ([[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents/Collaboration list/Transclusion|dokumentace]]). Seznam spoluprací je automatizovaný seznam událostí a WikiProjektů na wiki, ke kterému se přistupuje přes {{#special:AllEvents}} ([[w:en:Special:AllEvents|příklad]]). Seznam spoluprací lze nyní přidat na všechny druhy wiki stránek, například hlavní stránku wiki, stránku WikiProjektu, stránku přidruženého programu, stránku události nebo dokonce stránku uživatele. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Vývojáři, kteří v udělátkách a uživatelských skriptech používají knihovnu <code dir=ltr>moment</code>, by měli svůj kód upravit, aby používal alternativy jako knihovnu <code dir=ltr>Intl</code> nebo novou knihovnu <code dir=ltr>mediawiki.DateFormatter</code>. Knihovna <code dir=ltr>moment</code> je zastaralá a začne zaznamenávat hlášení do vývojářské konzole. Můžete provést globální vyhledávání aktuálních použití a [[phab:T392532|pokládat související otázky v této úloze Phabricatoru]]. * Vývojáři, kteří spravují nástroje dotazující se do tabulek úložiště termínů Wikidat (<code dir=ltr style="white-space: nowrap;">wbt_*</code>), musí aktualizovat svůj kód, aby se připojovaly k samostatnému databázovému clusteru. Tyto tabulky se totiž přesunují do vlastního databázového clusteru a nástroje, které se na tyto tabulky dotazují prostřednictvím replik wiki, musí být upraveny pro připojení k novému clusteru. [[wikitech:News/2025 Wikidata term store database split|K dispozici jsou dokumentace a související odkazy]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T390954] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.44/wmf.28|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Je dostupný nejnovější [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart/Project/Updates|newsletter projektu Charts]]. Zahrnuje aktualizace o přípravě na rozšíření nasazení na další wiki již tento týden (počínaje 6. květnem) a rozšiřování v následujících týdnech a také výzkum možností filtrování a transformace zdrojových dat. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/19|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W19"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 00:13, 6. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28665011 --> == We will be enabling the new Charts extension on your wiki soon! == ''(Apologies for posting in English)'' Hi all! We have good news to share regarding the ongoing problem with graphs and charts affecting all wikis that use them. As you probably know, the [[:mw:Special:MyLanguage/Extension:Graph|old Graph extension]] was disabled in 2023 [[listarchive:list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/EWL4AGBEZEDMNNFTM4FRD4MHOU3CVESO/|due to security reasons]]. We’ve worked in these two years to find a solution that could replace the old extension, and provide a safer and better solution to users who wanted to showcase graphs and charts in their articles. We therefore developed the [[:mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart|Charts extension]], which will be replacing the old Graph extension and potentially also the [[:mw:Extension:EasyTimeline|EasyTimeline extension]]. After successfully deploying the extension on Italian, Swedish, and Hebrew Wikipedia, as well as on MediaWiki.org, as part of a pilot phase, we are now happy to announce that we are moving forward with the next phase of deployment, which will also include your wiki. The deployment will happen in batches, and will start from '''May 6'''. Please, consult [[:mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart/Project#Deployment Timeline|our page on MediaWiki.org]] to discover when the new Charts extension will be deployed on your wiki. You can also [[:mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart|consult the documentation]] about the extension on MediaWiki.org. If you have questions, need clarifications, or just want to express your opinion about it, please refer to the [[:mw:Special:MyLanguage/Extension_talk:Chart/Project|project’s talk page on Mediawiki.org]], or ping me directly under this thread. If you encounter issues using Charts once it gets enabled on your wiki, please report it on the [[:mw:Extension_talk:Chart/Project|talk page]] or at [[phab:tag/charts|Phabricator]]. Thank you in advance! -- [[User:Sannita (WMF)|User:Sannita (WMF)]] ([[User talk:Sannita (WMF)|talk]]) 15:07, 6. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Sannita (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Sannita_(WMF)/Mass_sending_test&oldid=28663781 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-20</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W20"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/20|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Odkaz „[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia URL Shortener|Získat zkrácenou URL]]“ v postranním panelu nyní obsahuje [[phab:T393309|QR kód]]. Uživatelé webů Wikimedia jej nyní mohou naskenováním nebo stažením použít k rychlému a pohodlnému sdílení a přístupu k obsahu. '''Novinky pro editory''' * Nadace Wikimedia pracuje na systému s názvem [[m:Edge Uniques|Edge Uniques]], který umožní [[w:cs:A/B testování|A/B testování]], pomůže chránit před [[w:cs:Denial-of-service útoky|distribuovanými útoky typu denial-of-service]] (DDoS útoky) a upřesní počet návštěvníků webů Wikimedia. To má umožní efektivnější vývoj nástrojů, které čtenářům usnadní nalezení toho, co hledají. Technické Novinky o tom [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/16|již informovaly]]. Zavádění bude postupné. Někteří mohou cookie Edge Uniques zaznamenat v týdnu od 19. května. Diskutovat o tom můžete na [[m:Talk:Edge Uniques|diskusní stránce]]. * Od 19. května 2025 mohou organizátoři akcí na wiki s nainstalovaným [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|rozšířením CampaignEvents]] používat ve jmenném prostoru projektu (např. jmenný prostor Wikipedie, jmenný prostor Wikidata) funkci [[m:Special:MyLanguage/Event Center/Registration|Registrace události]]. Díky této změně už komunity k používání této funkce nepotřebují správce. Wiki, které si tuto změnu nepřejí, mohou na [[Special:CommunityConfiguration/CampaignEvents]] povolené jmenné prostory odebrat (nebo naopak přidat). * Byla založena {{int:project-localized-name-group-wikipedia/cs}} v jazyce [[d:Q36720|Nupe]] ([[w:nup:|<code>w:nup:</code>]]). Jedná se o jazyk, kterým se hovoří převážně v severocentrální oblasti Nigérie. Mluvčí tohoto jazyka jsou zváni k přispívání do [[w:nup:Tatacin feregi|nové Wikipedie]]. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Vývojáři nyní mohou prostřednictvím [https://enterprise.wikimedia.com/docs/snapshot/#structured-contents-snapshot-bundle-info-beta Structured Contents snapshots (beta)] přistupovat k předzpracovanému obsahu nizozemské Wikipedie (již dostupné: anglická, německá, francouzská, španělská, italská a portugalská). Obsah zahrnuje předzpracované abstrakty Wikipedie, popisy, hlavní obrázky, infoboxy, kapitoly článků a odkazy. * Koncový bod REST API <code dir="ltr">/page/data-parsoid</code> se již nepoužívá a je zastaralý. Jeho [[phab:T393557|vypnutí je naplánováno]] na 7. června 2025. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.1|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * [https://wikitech.wikimedia.org/wiki/News/2025_Cloud_VPS_VXLAN_IPv6_migration Podpora IPv6] je nově zavedená cloudová virtuální síť, která výrazně zvyšuje škálovatelnost, bezpečnost a připravenost platforem Wikimedia na budoucnost. Pokud jste technický přispěvatel a chcete se dozvědět více, podívejte se na [https://techblog.wikimedia.org/2025/05/06/wikimedia-cloud-vps-ipv6-support/ tento příspěvek na blogu], kde se dozvíte podrobný pohled na cestu za IPv6. '''Setkání a události''' * Druhý ročník [[m:Special:MyLanguage/Afrika Baraza|Afrika Baraza]] pro rok 2025, virtuální platformy pro propojení afrických Wikimedianů, se bude konat [https://zonestamp.toolforge.org/1747328400 15. května v 17:00 UTC]. Tento ročník se zaměří na diskuse týkající se [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2025-2026|ročního plánování a postupu Wikimedia]]. * [[m:Special:MyLanguage/MENA Connect Community Call|MENA Connect Community Call]], virtuální setkání pro Wikimediány z [[w:cs:MENA|MENA]], se bude konat [https://zonestamp.toolforge.org/1747501200 17. května v 17:00 UTC]. Můžete se [[m:Event:MENA Connect (Wiki_Diwan) APP Call|nyní zaregistrovat]] k účasti. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/20|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W20"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 22:37, 12. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28714188 --> == Join the 6th Wikipedia Pages Wanting Photos Campaign – 2025 Edition == Dear Wikipedia community, (''Please help translate to your language'') We invite your community to participate in the 6th edition of the [[:m:Wikipedia Pages Wanting Photos 2025|Wikipedia Pages Wanting Photos Campaign]], a global campaign taking place from July 1 to August 31, 2025. Participants will choose among Wikipedia pages without photos, then add a suitable photo from among the many thousands of photos in the Wikimedia Commons, especially those uploaded from thematic contests ([[:m:Wiki Loves Africa|Wiki Loves Africa]], [[:m:Wiki Loves Earth|Wiki Loves Earth]], [[:m:Wiki Loves Folklore|Wiki Loves Folklore]], [[:m:Wiki Loves Monuments|Wiki Loves Monuments]], etc.) over the years. More than 80 Wikimedia affiliates have participated since the campaign was launched in 2020 and have added images to more than 400,000 Wikipedia articles in over 245 Wikipedia languages. Thanks to the volunteer contributors! We now invite your community to organize and lead the campaign within your community. As a local organizer, you may: *Encourage individual members to take part by adding images to Wikipedia articles. *Host edit-a-thons focused on improving visual content. *Organize training workshops to teach contributors how to correctly integrate images into Wikipedia. These activities will help build local capacity and increase visual content across Wikipedia. Please note that for participants to be eligible to participate in the campaign, they need to have registered an account for at least a year before the official start date of the contest. That is, for the 2025 edition, they must have registered an account on or before July 1, 2025. The account can be from any Wikimedia project wikis. The organizing team is looking for a contact person to coordinate WPWP participation at the Wikimedia user group or chapter level (geographically or thematically) or for a language Wikipedia. We would be glad for you to [[:m:Wikipedia Pages Wanting Photos 2025/Participating Communities|sign up directly]] at [[:m:Wikipedia Pages Wanting Photos 2025/Participating Communities|WPWP Participating Communities]]. With kind regards, [[User:Reading Beans]] On behalf of the Wikipedia Pages Wanting Photos campaign 2025. [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 21:53, 18. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:T Cells@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Wikipedia_Pages_Wanting_Photos_2025/Call_for_participation_letter/Village_pump&oldid=28751075 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-21</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W21"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/21|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Týmy Editing a Machine Learning pracují na nové kontrole editace pro nováčky: [[mw:Edit check/Peacock check|kontrola pyšného prohlášení]]. Tato kontrola pomocí prediktivního modelu založeného na umělé inteligenci vyzve editory, aby upravili styl svých editací. Zveme dobrovolníky, aby otestovali první verzi jazykového modelu v následujících jazycích: arabština, španělština, portugalština, angličtina a japonština. Uživatelé z wiki v těchto jazycích, kteří mají zájem model otestovat, [[mw:Edit check/Peacock check/model test|zveme k přihlášení se na MediaWiki.org]]. Nejpozdějším dnem je 23. květen, kdy začne testování. '''Novinky pro editory''' * Od 20. května 2025 budou [[m:Special:MyLanguage/Oversight policy|dozorci]] a [[m:Special:MyLanguage/Meta:CheckUsers|revizoři]] muset mít své účty zabezpečeny dvoufázovým ověřením (2FA), aby mohli používat svá pokročilá oprávnění. Všichni uživatelé, kteří patří do těchto skupin a nemají zapnuté 2FA, budou informováni. V budoucnu může být tento požadavek rozšířen na uživatele s dalšími pokročilými oprávněními. [[m:Special:MyLanguage/Mandatory two-factor authentication for users with some extended rights|Další podrobnosti]]. * [[File:Octicons-gift.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Funkce [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2023/Multiblocks|Multiblocks]] začne být do konce měsíce hromadně nasazována. Všechny projekty kromě Wikipedií a katalánská Wikipedie ji budou mít v týdnu od 26. května, ostatní Wikipedie ji budou mít v týdnu od 2. června. Pokud máte jakékoli dotazy, [[m:Talk:Community Wishlist Survey 2023/Multiblocks|kontaktujte tým]]. Správci si na své wiki na stránce [{{fullurl:Special:Block|usecodex=1}} {{#special:Block}}?usecodex=1] mohou otestovat nové uživatelské rozhraní a [[testwiki:Special:Block|na testwiki]] si mohou otestovat plnou funkčnost Multiblocks. Multiblocks je funkce, která umožňuje správcům ukládat různé typy blokování stejnému uživateli současně. Další informace naleznete [[mw:Special:MyLanguage/Help:Manage blocks|na stránce nápovědy]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T377121] * V průběhu tohoto týdne bude aktualizován design [[{{#special:SpecialPages}}]], seznamu téměř všech speciálních stránek. Design této stránky byl [[phab:T219543|upraven]], aby se zlepšil uživatelský zážitek, včetně: možnosti hledat názvy a aliasy speciálních stránek, řazení, větší viditelnosti označení speciálních stránek s omezeným přístupem a přívětivějšího vzhledu na mobilech. Novou verzi si už teď lze [https://meta.wikimedia.beta.wmflabs.org/wiki/Special:SpecialPages prohlédnout] na Beta Clusteru a zpětnou vazbu lze poskytnout v tasku. [https://phabricator.wikimedia.org/T219543] * [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart|Rozšíření Chart]] je průběžně spouštěno na dalších wiki. Zajímá-li vás podrobný seznam, kdy bude rozšíření spuštěno na vaší wiki, podívejte se prosím na [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart/Project#Deployment Timeline|rozvrh nasazování]]. * [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Main Page|Wikifunkce]] budou 27. května nasazeny na pěti Wikislovnících: [[wikt:ha:|hauském]], [[wikt:ig:|igboském]], [[wikt:bn:|bengálském]], [[wikt:ml:|malajálamském]] a [[wikt:dv:|maledivském]]. Toto je druhá fáze nasazování plánovaná pro tento projekt. Po nasazení budou projekty moci volat [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Introduction|funkce z Wikifunkcí]] a integrovat je do svých stránek. Funkce je něco, co bere jeden nebo více vstupů a transformuje je do požadovaného výstupu, například sečtení dvou čísel, převod mil na metry, výpočet času uplynulého od události nebo sklonění slova do pádu. Wikifunkce to uživatelům umožní provést jednoduchým voláním [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Catalogue|stabilní a globální funkce]], nikoli prostřednictvím lokální šablony. * V průběhu tohoto týdne zpřístupní nadace Wikimedia prostor pro [[diffblog:2024/07/09/on-the-value-of-experimentation/|experimentování]]. Účelem je prezentace a sběr zpětné vazby k experimentálním produktům. Experimenty pomáhají hnutí Wikimedia [[diffblog:2023/07/13/exploring-paths-for-the-future-of-free-knowledge-new-wikipedia-chatgpt-plugin-leveraging-rich-media-social-apps-and-other-experiments/|pochopit nové uživatele]], jak interagují na internetu a jakým způsobem by mohli ovlivnit hnutí Wikimedia. Mezi příklady patří [[m:Special:MyLanguage/Future Audiences/Generated Video|generování videí]], [[m:Special:MyLanguage/Future Audiences/Roblox game|speedrun Wikipedie v Robloxu]] a [[m:Special:MyLanguage/Future Audiences/Discord bot|Discord bot]]. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:29|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:29}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:29}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:29|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:29|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například se vyskytovala chyba při vytváření účtu pomocí API, která je nyní vyřešena. [https://phabricator.wikimedia.org/T390751] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Udělátka a uživatelské skripty, které interagují s [[{{#special:Block}}]], je možná nutné aktualizovat, aby fungovaly s novým [[mw:Special:MyLanguage/Help:Manage blocks|rozhraním pro správu blokování]]. Pro více informací si prosím přečtěte [[mw:Help:Manage blocks/Developers|návod pro vývojáře]]. Pokud potřebujete pomoc nebo nejste schopni adaptovat svůj skript na nové rozhraní, dejte prosím týmu vědět na [[mw:Help talk:Manage blocks/Developers|diskusní stránce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T377121] * Objekt <code dir=ltr>mw.title</code> umožňuje v programovacím jazyce [[w:cs:Wikipedia:Lua|Lua]] získat informace o konkrétní wiki stránce. Počínaje tímto týdnem bude k objektu přidána nová vlastnost s názvem <code dir=ltr>isDisambiguationPage</code>. Tato vlastnost umožňuje zjistit, zda je stránka rozcestník, aniž byste si museli psát vlastní funkci. [https://phabricator.wikimedia.org/T71441] * [[File:Octicons-tools.svg|15px|link=|class=skin-invert|Pokročilá zpráva]] Vývojáři uživatelských skriptů mohou používat [[toolforge:gitlab-content|nový reverzní proxy server]] pro načítání JavaScriptu a CSS z [[gitlab:|gitlab.wikimedia.org]] pomocí <code dir=ltr>mw.loader.load</code>. Autor tohoto nástroje doufá, že to umožní zavedení kolaborativních pracovních postupů pro vývoj uživatelských skriptů, včetně lintingu, jednotkových testů, generování kódu a kontroly kódu na <bdi lang="zxx" dir="ltr">gitlab.wikimedia.org</bdi>, bez nutnosti zkopírování a vložení skriptu na projekt Wikimedia pro integrační a akceptační testování. Více informací naleznete na [[wikitech:Tool:Gitlab-content|Tool:Gitlab-content na Wikitech]]. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.2|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * Od 21. do 22. května se virtuálně koná [[m:Special:MyLanguage/Wiki Workshop 2025|Wiki Workshop 2025]], fórum pro výzkumníky, kteří zkoumají veškeré aspekty projektů Wikimedia. Výzkumníci se nyní mohou [https://pretix.eu/wikimedia/wikiworkshop2025/ registrovat]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/21|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W21"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 23:11, 19. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28724712 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-22</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W22"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/22|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Na Meta-Wiki je nyní otevřená komunitní diskuse o zásadním tématu pro vývoj [[m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia|Abstraktní Wikipedie]]: kam ukládat abstraktní obsah, který bude vyvíjen pomocí funkcí z Wikifunkcí a dat z Wikidat. Diskuse bude otevřená do 12. června na [[m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia/Location of Abstract Content|Abstract Wikipedia/Location of Abstract Content]] a každý názor je vítán. Rozhodnutí bude učiněno a oznámeno Nadací po konzultačním období. '''Novinky pro editory''' * Od minulého týdne mají uživatelé mobilního vizuálního editoru na všech wiki kromě [[phab:T388604|největších 20]] k dispozici [[phab:T385851|další nástroje v liště nabídek]], ke kterým se dostanou pomocí nového tlačítka na liště nástrojů <code>+</code>. Nová nabídka bude zpočátku obsahovat možnosti pro přidání: citací, hieroglyfů a bloků kódu. Nasazení na zbývajících wiki je [[phab:T388605|plánováno]] v červnu. * [[File:Octicons-tools.svg|12px|link=|class=skin-invert|Pokročilá zpráva]] Funkce parseru <code dir=ltr>[[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:ParserFunctions##ifexist|#ifexist]]</code> již nebude registrovat odkaz na cílovou stránku. To zlepší užitečnost stránky [[{{#special:WantedPages}}]], která bude časem zobrazovat pouze stránky, které jsou cílem skutečného červeného odkazu. Tato změna bude probíhat postupně, jak budou aktualizovány zdrojové stránky. [https://phabricator.wikimedia.org/T14019] * Tým Moderator Tools tento týden spustí [[mw:Special:MyLanguage/2025 RecentChanges Language Agnostic Revert Risk Filtering|nový filtr posledních změn]], a to nejdříve na indonéské Wikipedii. Tento nový filtr zvýrazňuje úpravy, které budou pravděpodobně vráceny zpět. Cílem je pomoci patrole posledních změn identifikovat potenciálně problematické úpravy. Z tohoto filtru budou v budoucnu mít prospěch i další wiki. * Po kliknutí na prázdné vyhledávací pole se odhlášeným uživatelům zobrazí návrhy článků k dalšímu čtení. Funkce bude k dispozici na počítačích i mobilních zařízeních. Čtenáři katalánské, hebrejské a italské Wikipedie a některých sesterských projektů se změny dočkají mezi 21. květnem a polovinou června. Čtenáři jiných wiki se změny dočkají později. Cílem je povzbudit uživatele k dalšímu čtení wiki. [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Content Discovery Experiments/Search Suggestions|Více informací]]. * Někteří uživatelé aplikace Wikipedie pro Android mohou využívat novou funkci pro čtenáře, [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Android/TrivaGame|WikiGames]], denní kvíz založený na skutečných historických událostech. Vydání začalo jako A/B test dostupný pro 50 % uživatelů v následujících jazycích: angličtina, arabština, čínština, francouzština, portugalština, ruština, španělština a turečtina. * [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Newsletter|Rozšíření Newsletter]], dostupné na MediaWiki.org, umožňuje globálním uživatelům vytváření [[mw:Special:Newsletters|různých newsletterů]]. Rozšíření nyní umožňuje publikaci nových vydání jako odkazů na kapitolu na existující stránce a nevyžaduje pro každé vydání novou stránku. [https://phabricator.wikimedia.org/T393844] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Zastaralé databázové pohledy <code dir=ltr>[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Ipblocks table|ipblocks]]</code> ve [[wikitech:Help:Wiki Replicas|Wiki Replicas]] budou začátkem června odstraněny. Uživatelům se doporučuje, aby se místo toho dotazovali na nové pohledy <code dir=ltr>[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Block table|block]]</code> a <code dir=ltr>[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Block target table|block_target]]</code>. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.3|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * [[d:Special:MyLanguage/Event:Wikidata and Sister Projects|Wikidata a sesterské projekty]] je několikadenní online akce, která se zaměří na integraci Wikidat do Wikipedie a dalších projektů Wikimedia. Akce se koná od 29. května do 1. června. Můžete si [[d:Special:MyLanguage/Event:Wikidata and Sister Projects#Sessions|přečíst program]] a [[d:Special:RegisterForEvent/1291|zaregistrovat se]]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/22|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W22"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 20:04, 26. máj 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28788673 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-23</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W23"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/23|překlady]]. '''Novinka týdne''' * [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart|Rozšíření Chart]] je nyní dostupné na všech wiki Wikimedia. Editoři mohou toto nové rozšíření použít k vytváření interaktivních vizualizací dat, jako jsou sloupcové, čárové, plošné a koláčové grafy. Rozšíření je navrženo tak, aby mohlo nahradit mnoho použití staršího [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Graph|rozšíření Graph]]. '''Novinky pro editory''' * Odteď je v [[mw:Special:MyLanguage/Citoid/Enabling Citoid on your wiki|generátoru citací]] vizuálního editoru snazší konfigurovat automatické citace pro vaši wiki. Správci nyní mohou pomocí klíče <code dir=ltr>_default</code> na lokální stránce <bdi lang="en" dir="ltr">[[MediaWiki:Citoid-template-type-map.json]]</bdi> nastavit výchozí šablonu ([[mw:Special:Diff/6969653/7646386|příklad rozdílu]]). Nastavení této výchozí hodnoty také pomůže zajistit budoucí funkčnost vašich stávajících konfigurací, až budou v budoucnu přidány [[phab:T347823|nové typy položek]]. Stále můžete nastavovat šablony jednotlivým typům položek, ty budou před výchozí šablonou upřednostňovány. [https://phabricator.wikimedia.org/T384709] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:20|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:20}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:20}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:20|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:20|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Počínaje týdnem od 2. června budou roboti přihlašující se pomocí <code dir=ltr>action=login</code> nebo <code dir=ltr>action=clientlogin</code> častěji selhávat. Důvodem je silnější ochrana proti podezřelým přihlášením. Roboti používající [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Bot passwords|hesla pro roboty]] nebo metody ověřování bez přihlášení, jako je [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/Owner-only consumers|OAuth]], nejsou ovlivněni. Pokud váš robot některou z těchto metod nepoužívá, měli byste ho aktualizovat; používání <code dir=ltr>action=login</code> bez hesla pro roboty je od [[listarchive:list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/message/3EEMN7VQX5G7WMQI5K2GP5JC2336DPTD/|roku 2016]] zastaralé. U většiny robotů to vyžaduje pouze změnu hesla, které používají. [https://phabricator.wikimedia.org/T395205] * Od tohoto týdne povolí projekty Wikimedia v oficiálním kódu, udělátkách a uživatelských skriptech funkce ES2017 v JavaScriptu. Nejpodstatnější funkcí ES2017 je syntaxe <bdi lang="zxx" dir="ltr"><code>async</code>/<code>await</code></bdi>, která umožňuje snadněji čitelný kód. Do tohoto týdne platforma povolovala pouze ES2016 a několik měsíců předtím pouze ES2015. [https://phabricator.wikimedia.org/T381537] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.4|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * Lze podávat žádosti o stipendia pro účast na [[m:Special:MyLanguage/GLAM Wiki 2025|Wiki konferenci GLAM 2025]]. Konference se bude konat od 30. října do 1. listopadu v Lisabonu v Portugalsku. Přispěvatelé GLAM, kteří nemají prostředky na pokrytí své účasti, si mohou [[m:Special:MyLanguage/GLAM Wiki 2025/Scholarships|požádat zde]]. Žádosti o stipendia se uzavírají 7. června. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/23|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W23"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 23:54, 2. jún 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28819186 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-24</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W24"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/24|překlady]]. '''Novinka týdne''' * [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product|Tým Trust and Safety Product]] dokončuje práce potřebné k zavedení [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasných účtů]] na velkých Wikipediích koncem tohoto měsíce. Tým spolupracoval se stevardy a dalšími uživateli s rozšířenými právy na předvídání a řešení množství různých situací, které mohou na větších wiki nastat, aby členové komunity mohli i nadále efektivně moderovat a patrolovat dočasné účty. Toto bude druhá ze tří fází zavádění – k poslední dojde nejdříve v září. Více informací o nedávném vývoji projektu [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts/Updates|naleznete v této aktualizaci]]. Máte-li jakékoli komentáře nebo dotazy, napište na [[mw:Talk:Trust and Safety Product/Temporary Accounts|diskusní stránku]] a [[m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|připojte se k CEE Catch Up]] toto úterý. '''Novinky pro editory''' * [[File:Octicons-gift.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist expiry|dočasně sledovaných stránek]] umožňuje editorům sledovat stránky po omezenou dobu. Po uplynutí této doby je stránka ze seznamu sledovaných stránek automaticky odstraněna. Počínaje tímto týdnem si můžete nastavit výchozí dobu sledování stránek. [[Special:Preferences#mw-prefsection-watchlist-pageswatchlist|Nastavení]] vám také umožňují zvolit různou výchozí dobu sledování pro úpravy stávajících stránek, stránek, které vytvoříte, a při použití rychlého revertu. [https://phabricator.wikimedia.org/T265716] [[File:Talk pages default look (April 2023).jpg|thumb|alt=Snímek obrazovky vizuálních vylepšení diskusních stránek|Příklad diskusní stránky s novým designem, ve francouzštině.]] * Vzhled diskusních stránek se na téměř Wikipediích změní (na [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2024/19|některých]] už tato změna designu je, na [[phab:T379264|několik]] dorazí později). Na ''[[diffblog:2024/05/02/making-talk-pages-better-for-everyone/|Diffu]]'' si můžete přečíst podrobnosti těchto změn. Tyto změny si můžete v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion|uživatelském nastavení]] vypnout („{{int:discussiontools-preference-visualenhancements}}“). [https://phabricator.wikimedia.org/T319146][https://phabricator.wikimedia.org/T392121] * Uživatelé s určitými rozšířenými právy (včetně správců, byrokratů, revizorů, ​​dozorců a stevardů) si odteď mohou na omezenou dobu nechat [[phab:T358853|automaticky odhalit]] IP adresy všech dočasných účtů, když potřebují bojovat s vandalismem rychle se měnících účtů. O tuto funkci si požádali stevardi. [https://phabricator.wikimedia.org/T386492] * Tento týden budou týmy Moderator Tools a Machine Learning pokračovat v nasazování [[mw:Special:MyLanguage/2025 RecentChanges Language Agnostic Revert Risk Filtering|nového filtru posledních změn]] a zpřístupní jej několika dalším Wikipediím. Tento filtr využívá model rizika vrácení změn, který vytvořil výzkumný tým, k zvýraznění úprav, u kterých je pravděpodobné, že budou vráceny zpět, a k usnadnění patrole posledních změn identifikovat potenciálně problematické příspěvky. Funkce bude zpřístupněna na následujících Wikipediích: {{int:project-localized-name-afwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-bewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-bnwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-cywiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-hawwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-iswiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-kkwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-simplewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-trwiki/cs}}. Nasazování bude pokračovat v nadcházejících týdnech, kdy bude zapojen i [[mw:Special:MyLanguage/2025 RecentChanges Language Agnostic Revert Risk Filtering|zbytek Wikipedií v tomto projektu]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T391964] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Správci filtrů zneužití aktivní na Meta-Wiki a velkých Wikipediích jsou laskavě žádáni o aktualizaci filtrů tak, aby byly kompatibilní s dočasnými účty. Odkaz na pokyny a neveřejné seznamy filtrů vyžadujících kontrolu jsou k [[phab:T369611|dispozici ve Phabricatoru]]. * Lua moduly odteď mají přístup k názvu obrázku, který je zobrazen jako náhled stránky, a na [https://gerrit.wikimedia.org/g/operations/mediawiki-config/+/2e4ab14aa15bb95568f9c07dd777065901eb2126/wmf-config/InitialiseSettings.php#10849 některých wiki] k informaci o posouzení WikiProjektem. Informace lze získat ze dvou nových vlastností [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual#added-by-extensions|objektů mw.title]], pojmenovaných <code dir=ltr>pageImage</code> a <code dir=ltr>pageAssessments</code>. [https://phabricator.wikimedia.org/T131911][https://phabricator.wikimedia.org/T380122] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.5|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/24|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W24"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 01:16, 10. jún 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28846858 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-25</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W25"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/25|překlady]]. '''Novinky pro editory''' * Můžete [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/359761?lang=en nominovat své oblíbené nástroje] v šesté řadě ocenění [[m:Special:MyLanguage/Coolest Tool Award|Coolest Tool Award]]. Nominace jsou anonymní a budou přijímány do 25. června. Dotazník můžete vyplnit vícekrát a nominovat tak více nástrojů. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:33|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:33}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:33}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:33|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:33|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.6|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Zaměstnanci nadace a techničtí dobrovolníci používají Wikimedia API k vytváření nástrojů, aplikací, funkcí a integrací, které zlepšují uživatelský zážitek. V nadcházejících letech bude tým MediaWiki Interfaces investovat do webových Wikimedia API (HTTP), aby lépe sloužila potřebám technických dobrovolníků a chránila infrastrukturu Wikimedia před potenciálním zneužitím. Více o jejich plánech na vývoj API si můžete [https://techblog.wikimedia.org/2025/06/12/apis-as-a-product-investing-in-the-current-and-next-generation-of-technical-contributors/ přečíst v tomto příspěvku na Techblogu]. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/25|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W25"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 23:37, 16. jún 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28870688 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-26</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W26"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/26|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Tento týden budou týmy Moderator Tools a Machine Learning pokračovat v nasazování [[mw:Special:MyLanguage/2025 RecentChanges Language Agnostic Revert Risk Filtering|nového filtru posledních změn]] a zpřístupní jej několika dalším Wikipediím. Tento filtr využívá model rizika vrácení změn, který vytvořil výzkumný tým, k zvýraznění úprav, u kterých je pravděpodobné, že budou vráceny zpět, a k usnadnění patrole posledních změn identifikovat potenciálně problematické příspěvky. Funkce bude zpřístupněna na následujících Wikipediích: {{int:project-localized-name-azwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-lawiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-mkwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-mlwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-mrwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-nnwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-pawiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-swwiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-tewiki/cs}}{{int:comma-separator/cs}}{{int:project-localized-name-tlwiki/cs}}. Nasazování bude pokračovat v nadcházejících týdnech, kdy bude zapojen i [[mw:Special:MyLanguage/2025 RecentChanges Language Agnostic Revert Risk Filtering|zbytek Wikipedií v tomto projektu]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T391964] '''Novinky pro editory''' * Minulý týden byly [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasné účty]] nasazeny na českou, korejskou a tureckou Wikipedii. Tento a příští týden bude nasazování na větší Wikipedie pokračovat. [[mw:Talk:Trust and Safety Product/Temporary Accounts|Sdílejte své myšlenky]] o projektu. [https://phabricator.wikimedia.org/T340001] * V průběhu tohoto týdne zpřístupní tým Editing funkci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Multi check|Vícenásobná kontrola]] (Multi Check) na všech Wikipediích (kromě anglické). Tato funkce zobrazuje vícenásobnou [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Reference check|Kontrolu reference]] v rámci editačního procesu. To povzbuzuje uživatele k přidávání citací, když do článku na Wikipedii přidávají více nových odstavců. Tato funkce byla dříve k dispozici jako A/B test. [https://analytics.wikimedia.org/published/reports/editing/multi_check_ab_test_report_final.html#summary-of-results Test ukázal], že uživatelé, kterým je zobrazeno více kontrol, s 1,3krát vyšší pravděpodobností ke své úpravě přidají referenci a s menší pravděpodobností bude jejich úprava vrácena zpět (−34,7 %). [https://phabricator.wikimedia.org/T395519] * Kvůli aktualizacím softwaru je třeba přejmenovat několik stránek, aby odpovídaly novějším standardům Unicode. Všechny tyto změny souvisejí se změnami psaní velkých a malých písmen v názvech. Bude přejmenováno přibližně 71 stránek a 3 soubory napříč 15 wiki; kompletní seznam naleznete v [[phab:T396903|tasku]]. Vývojáři tyto stránky příští týden přejmenují a o několik minut později prostřednictvím aktualizace systémového nastavení opraví přesměrování a vložené odkazy na soubory. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:24|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:24}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:24}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:24|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:24|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která způsobovala posouvání stránek nahoru, když byl vybrán text blízko horní části. [https://phabricator.wikimedia.org/T364023] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Editoři nyní mohou pomocí Lua modulů filtrovat a transformovat tabulková data využívaná ​​[[mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart|rozšířením Chart]]. To lze použít k záležitostem, jako jsou výběr podmnožiny řádků nebo sloupců ze zdrojových dat, převod mezi jednotkami, statistické zpracování a mnoho dalších užitečných transformací. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Chart/Transforms|Informace o tom, jak používat transformace, jsou k dispozici]]. [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Extension:Chart/Project/Updates] * Pro konzistenci s ostatními proměnnými byla proměnná [[Special:AbuseFilter|filtrů zneužití]] <code dir=ltr>all_links</code> přejmenována na <code dir=ltr>new_links</code>. Použití původní proměnné budou stále funkční. [https://phabricator.wikimedia.org/T391811] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.7|MediaWiki]] '''Do hloubky''' * Je dostupný nejnovější čtvrtletní [[mw:Special:MyLanguage/Growth/Newsletters/34|newsletter týmu Growth]]. Dočtete se v něm o nedávných aktualizacích úlohy „Přidat odkaz“, dvou nových funkcích pro zapojení nováčků a novinkách Komunitní konfigurace. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/26|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W26"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 23:20, 23. jún 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28870688 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-27</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W27"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/27|překlady]]. '''Novinka týdne''' * Na všech Wikipediích bylo spuštěno [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|rozšíření CampaignEvents]]. Toto rozšíření usnadňuje organizaci a účast na společných aktivitách na wiki, jako jsou editatony a wikiprojekty. Rozšíření má tři funkce: [[m:Special:MyLanguage/Event Center/Registration|Registrace události]], [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Collaboration list|Seznam událostí]] a [[m:Campaigns/Foundation Product Team/Invitation list|Seznam pozvaných]]. Pro žádost o instalaci rozšíření na vaši wiki se podívejte na [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Deployment status#How to Request the CampaignEvents Extension for your wiki|informační stránku Deployment]]. '''Novinky pro editory''' * Správci [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter|filtrů zneužití]] v nich odteď mohou [[mw:Special:MyLanguage/Extension:IPReputation/AbuseFilter variables|hledat shodu v datech o reputaci IP adresy]]. Jde o informace o proxy a VPN spojenými s IP adresou uživatele. Tato data se nezobrazují veřejně a nejsou generována při činnostech registrovaných účtů. [https://phabricator.wikimedia.org/T354599] * Skrytý obsah, který se nachází ve [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Collapsible elements|sbalitelných částech wikistránek]], se odteď v podporovaných prohlížečích zobrazí, když ve webovém prohlížeči použijete funkci „Najít na stránce“ (Ctrl+F nebo ⌘F). [https://phabricator.wikimedia.org/T327893][https://developer.mozilla.org/en-US/docs/Web/HTML/Reference/Global_attributes/hidden#browser_compatibility] * [[File:Octicons-gift.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Nová funkce s názvem [[mw:Special:MyLanguage/Help:TemplateData/Template discovery|Oblíbené šablony]] bude nasazena koncem tohoto týdne na všechny projekty (kromě anglické Wikipedie, která ji obdrží příští týden), a to po pilotní fázi na polské a arabské Wikipedii a italských a anglických Wikizdrojích. Tato funkce poskytne novým i zkušeným přispěvatelům lepší způsob, jak si vybavit a objevit šablony prostřednictvím dialogového okna šablon, a to tak, že uživatelům umožní umístit šablony na speciální „seznam oblíbených“. Funkce funguje ve vizuálním editoru, tak v editoru wikitextu. Tato funkce je v [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Focus areas/Template recall and discovery|oblasti zájmu seznamu přání komunity]]. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:31|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:31}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:31}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:31|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:31|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která způsobovala, že některá upozornění byla posílána vícekrát. [https://phabricator.wikimedia.org/T397103] '''Novinky pro technické přispěvatele''' * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.8|MediaWiki]] '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/27|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W27"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 23:40, 30. jún 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28917415 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Technické novinky: 2025-28</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="technews-2025-W28"/><div class="plainlinks"> Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/28|překlady]]. '''Novinka týdne''' * [[mw:Special:MyLanguage/Help:Temporary accounts|Dočasné účty]] byly nasazeny na 18 velkých a středních Wikipedií, včetně německé, japonské, francouzské a čínské. V současné době pochází přibližně 1/3 veškeré aktivity nepřihlášených napříč wiki z dočasných účtů. Uživatele zapojené do patroly by mohly zajímat dvě nové stránky dokumentace: [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts/Access to IP|Přístup k IP]], která vysvětluje vše související s přístupem k IP adresám dočasných účtů, a [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts/Repository|Repozitář]] se seznamem nových udělátek a uživatelských skriptů. '''Novinky pro editory''' * Každý si nyní může zahrát novou experimentální hru [[mw:Special:MyLanguage/New Engagement Experiments/WikiRun|WikiRun]], která vám umožní procházet Wikipedií klikáním z jednoho článku na druhý s cílem dosáhnout cílové stránky v co nejmenším počtu kroků a za co nejkratší dobu. Cílem projektu je prozkoumat nové způsoby, jak zaujmout čtenáře. [https://wikirun-game.toolforge.org/ Zkuste si hru zahrát] a dejte týmu [[mw:Talk:New Engagement Experiments/WikiRun|na diskusní stránce]] vědět, co si myslíte. * Uživatelé aplikace Wikipedie pro Android si mohou v některých jazycích zahrát nový [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Android/TrivaGame|kvíz]]. ''„Co bylo dřív?“'' je jednoduchý historický kvíz, kde se snažíte uhodnout, která ze dvou událostí v tento den se stala dříve. Předtím byl dostupný skrze A/B testování. Nyní je dostupný všem uživatelům v angličtině, němčině, francouzštině, španělštině, portugalštině, ruštině, arabštině, turečtině a čínštině. Cílem této funkce je pomoct oslovit nové generace čtenářů. [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Tech/News/2025/22] * Uživatelé aplikace Wikipedie pro iOS mohou v některých jazycích zaznamenat novou funkci prohlížení v záložkách, která umožňuje otevírat více záložek během čtení. Tato funkce usnadňuje prohlížení souvisejících témat a přepínání mezi články. A/B testování aktuálně probíhá v arabštině, angličtině a japonštině ve vybraných regionech. Více informací naleznete na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/iOS/Tabbed Browsing (Tabs)|stránce projektu Prohlížení v záložkách]]. * Byrokraté na projektech Wikimedia odteď mohou používat [[{{#special:VerifyOATHForUser}}]], kterou zkontrolují, zda má daný uživatel zapnuté [[mw:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufázové ověření]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T265726] * [[File:Octicons-gift.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] V průběhu týdne bude na všechny projekty Wikimedia nasazena funkce související s [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Focus areas/Template recall and discovery|Template Recall and Discovery]]: [[mw:Special:MyLanguage/Help:TemplateData/Template discovery#Template categories|prohlížeč kategorií šablon]], který uživatelům pomůže najít šablony, které si mohou přidat do seznamu „oblíbených“. Prohlížeč umožní uživatelům procházet seznam šablon, které jsou uspořádány do daného stromu kategorií. Tuto funkci si vyžádala komunita [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/Wishes/Select templates by categories|prostřednictvím seznamu přání komunity]]. * Nyní je možné přistupovat k nastavením seznamu sledovaných stránek ze seznamu jejich změn. Také bylo odstraněno nadbytečné tlačítko pro úpravu seznamu sledovaných stránek. [https://www.mediawiki.org/wiki/Moderator_Tools/Watchlist] * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. '''Novinky pro technické přispěvatele''' * Součástí [[mw:MediaWiki_1.44|MediaWiki 1.44]] je nyní jednotný vestavěný systém pro oznámení, který vývojářům usnadňuje odesílání, správu a přizpůsobení oznámení. Aktualizovanou dokumentaci naleznete v [[mw:Manual:Notifications|Manual:Notifications]], informace o migraci v [[phab:T388663|T388663]] a podrobnosti o zastaralých háčcích v [[phab:T389624|T389624]]. * [[File:Octicons-sync.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.45/wmf.9|MediaWiki]] '''Setkání a události''' * [[d:Special:MyLanguage/Event:WikidataCon 2025|WikidataCon 2025]], konference věnující se Wikidatům, nyní přijímá [https://pretalx.com/wikidatacon-2025/cfp návrhy prezentací] a [[d:Special:RegisterForEvent/1340|registrace]]. Letošní událost se bude konat online od 31. října do 2. listopadu a bude se věnovat tématu „Spojujeme lidi prostřednictvím otevřených propojených dat“. '''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/28|Překládejte]]&nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].'' </div><section end="technews-2025-W28"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 00:04, 8. júl 2025 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&oldid=28930584 --> j237yd9oysiaxanktif4yriywkiodeq 0 19292 8057908 7644930 2025-07-07T20:44:40Z Jetam2 30982 ep kat 8057908 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Ostrihom | other_name = | category = Esztergom <!-- *** Image *** --> | image = Esztergom infobox-1.jpg|300px | image_caption = Ostrihom <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Esztergom.svg | symbol = BlasonHU-esztergom.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Maďarsko]] | country_flag = | Štát = | Župa = [[Komárňansko - ostrihomská]] | Okres = [[ Ostrihomský]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Dunaj <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 105 | lat_d = 47 | lat_m = 47 | lat_s = 33 | lat_NS = S | long_d = 18 | long_m = 44 | long_s = 35 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 100.35 <!-- *** Population *** --> | population = 30 928 | population_date = 2009 | population_density = 308 <!-- *** History & management *** --> | established = 972 | established_type = | mayor = Éva Tétényi | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 2500-2509 | area_code = 0036 33 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary physical map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska. | map_locator = Maďarsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.esztergom.hu www.esztergom.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Mária_Valéria´s_bridge.jpg|náhľad|Most Márie Valérie]] '''Ostrihom'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Exonymá obcí | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA-obcA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 1.8.2015 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> ({{lat|Strigonium}}, {{v jazyku|deu|Gran}}, {{V jazyku|hun|Esztergom}}) je mesto v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Komárňansko-ostrihomská župa|Komárňansko-ostrihomskej župe]]. Počet obyvateľov 30 928 (2009), rozloha 100,35 km². == Poloha == Leží na rieke [[Dunaj]], priamo na hranici so [[Slovensko]]m, na úpätí [[Pilišské vrchy|Pilišského pohoria]]. Na slovenskej strane Dunaja sa oproti Ostrihomu nachádza mesto [[Štúrovo]]. == Názov == Názov pochádza zo *Strěgom → *Strěhom. Pôvodne osobné meno, koreň bol strěg.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku II | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | vydanie = 2 | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | miesto = Bratislava | rok = 2004 | isbn = 80-88878-89-6 | počet strán = 533 | strany = 326{{--}}327 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = ZO SLOVENSKÝCH MIESTNYCH NÁZVOV | periodikum = Slovenská reč | odkaz na periodikum = Slovenská reč | rok = 1941 | mesiac = október-november | ročník = 9 | číslo = 2-3 | strany = 42{{--}}44 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1941/2-3/sr1941-2-3-lq.pdf | dátum prístupu = 2015-10-10 | issn = }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Eszterom-Melocco-statue.JPG|náhľad|Súsošie Krst sv. Štefana]] Prvými obyvateľmi mesta známymi podľa mena boli [[Kelti]], potom bolo územie osídlené v [[rímska doba|rímskej dobe]] Rimanmi – bola tu osada s menom ''Salvio Mansio''. Po období sťahovania národov sa tu asi okolo roku [[500]] usídlili [[Slovania]], ktorí bývalú rímsku pevnosť nazvali „Strěgom“, podľa toho, že „strážila“ dôležitý prechod cez Dunaj do dnešného Slovenska. Odtiaľ pochádza aj maďarský názov mesta. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk (hradných miest) [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Po príchode starých Maďarov do oblasti (začiatkom 10. storočia) sa Ostrihom koncom 10. [[storočia]] stal sídlom veľkokniežaťa [[Gejza (knieža)|Gejzu]] a až do konca 12. storočia bol jedným z hlavných sídiel uhorských vládcov. [[Štefan I. (Uhorsko)|Sv. Štefan]] tu bol roku 1000 korunovaný za prvého [[Uhorsko|uhorského]] kráľa, asi za jeho vlády vznikol Ostrihomský [[komitát]], a v roku [[1000]] tu bolo založené [[Ostrihomské arcibiskupstvo]], ktorého územie zodpovedalo Nitrianskemu kniežatstvu. Po celý [[stredovek]] bol Ostrihom jedno z najvýznamnejších miest Uhorska (hoci nebol slobodným kráľovským mestom). V roku [[1242]] [[Mongolský vpád do Uhorska|Mongoli počas vpádu do Uhorska]] dobyli len mesto, hrad sa dokázal ubrániť. Od druhej polovice [[12. storočia]] bol Ostrihom sídlom križiackeho rytierskeho konventu. V druhej polovici [[13. storočia]] [[Belo IV.]] preniesol svoje sídlo na [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] a tým Ostrihom prestáva byť hlavným mestom Uhorska. Zhruba od tohto obdobia až do roku [[1895]] sa mesto skladalo okrem vlastného podhradia ešte z častí Svätý Tomáš a Svätý Juraj. V roku [[1543]] ho obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa presťahoval takmer na tristo rokov do [[Bratislava|Bratislavy]], hoci jeho oficiálne sídlo bolo, tak ako aj sídlo kapituly, v [[Trnava|Trnave]]. V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bol Ostrihom sídlom bega sandžbega (čiže prednostu tureckého sandžaku, administratívneho okresu). V nasledujúcom období sa zviedli o Ostrihom v rokoch [[1594]] – [[1605]] mnohé boje, ktoré boli vcelku neúspešné a mesto bolo takmer úplne zničené. V osmanskom období sa v meste, podobne ako v Komárne, usadilo aj veľa (dnes už asimilovaných) Srbov. Až v roku [[1683]] mesto s konečnou platnosťou vyslobodili z tureckého obsadenia vojská [[Ján III. Sobieski|Jána Sobieskeho]] a [[Karol V. (Lotrinsko)|Karola V. Lotrinského]] Keďže mesto po porážke Turkov zostalo spustošené, bolo dosídlené cudzincami najmä Slovákmi (pretože Slovensko ležalo mimo bývalého osmanského územia), ktorí sa však postupne pomaďarčili. Z konca [[17. storočia]] sa napríklad zachovali po slovensky písané artikuly súkenníckeho cechu, ktorý tam založili siedmi súkennícki majstri prisťahovaní z [[Rajec|Rajca]]. V roku [[1708]] sa Ostrihom stal slobodným kráľovským mestom. Začiatkom [[19. storočia]] sa do mesta vrátil arcibiskup aj kapitula. Keďže Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie sa rozprestieralo hlavne na Slovensku, študovalo a pôsobilo tu veľa slovenských národovcov, napríklad [[Ján Palárik]], [[Andrej Kmeť]] či [[F. R. Osvald]]. Terajšia [[bazilika]] – [[Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom)]] tvoriaca dominantu mesta sa na podnet slovenského arcibiskupa [[Alexander Rudnay|Alexandra Rudnaya]] začala stavať v roku [[1822]]. Slávnostne bola vysvätená 31. augusta [[1856]] a úplne dokončená v roku [[1869]]. Bola postavená podľa vzoru [[Bazilika sv. Petra|Baziliky sv. Petra]] v [[Rím]]e na mieste bývalého katedrálneho kostola, ktorý bol spustošený roku 1543. Na konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ([[1944]]) ustupujúci Nemci zničili [[Most Márie Valérie]] spájajúci Štúrovo s Ostrihomom, obnovený bol až v roku [[2001]]. == Pozoruhodnosti == * [[Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom)|Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha]] ([[1822]] – [[1856]]) * Bakócova kaplnka (renesančná kaplnka z rokov [[1506]] – [[1507]]) * veľká obrazáreň starého umenia, ktorá obsahuje sakrálne pamiatky väčšinou z územia dnešného Slovenska (dôvod pozri Dejiny) * knižnica s mnohými starobylými [[kódex]]ami, inkanábulmi a jedinečnými knihami (asi 40 000 zväzkov) * archívy prevažne s materiálmi k dejinám Slovenska * [[múzeum]] s [[numizmatika (odbor)|numizmatickou]] zbierkou == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === * Maďari – 92,9 % * Rómovia – 2,4 % * Nemci – 1,4 % * Slováci – 0,1 % * Poliaci – 0,1 % a iní === Náboženské zloženie === * rímski katolíci – 65,8 % * grécki katolíci – 0,9 % * reformovaní (kalvíni) – 7,4 % * evanjelici a. v. – 1,2 % * bez vyznania – 23,9 % a iní == Osobnosti mesta == * [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] (* 970-980 – † [[1038]]), prvý kráľ Uhorska * [[Konštancia Uhorská]] (* [[1180]] – † [[1240]]), česká kráľovná ako manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] * [[Eusébius Ostrihomský]] (* [[1200]] – † [[1270]]), mních, blahoslavený a zakladateľ rádu pavlínov v Uhorsku * [[Valentín Balaša|Valentín Balaša (Bálint Balassa)]] (* [[1554]] – † [[1594]]), spisovateľ * [[František Forgáč (1560 – 1615)|František Forgáč]] (* [[1566]] – † [[1615]]), rímskokatolícky kardinál a ostrihomský arcibiskup * [[Ján Tagen]] (* [[1777]] – † [[1838]]), cirkevný hodnostár, autor práce o kvadratúre kruhu * [[Ján Krstiteľ Scitovský]] (* [[1785]] – † [[1866]]), rímskokatolícky biskup, ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas * [[Ivan Györffy]] (* [[1830]] – † [[1883]]), pedagóg == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * [[Súbor:Flag of Germany.svg|25px]] [[Bamberg]], [[Nemecko]], [[1992]] * [[Súbor:Flag of France.svg|25px]] [[Cambrai]], [[Francúzsko]], [[1992]] * [[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|25px]] [[Canterbury]], [[Spojené kráľovstvo]], [[2004]] * [[Súbor:Flag of Germany.svg|25px]] [[Ehingen (okres Alb-Donau)|Ehingen]], [[Nemecko]], [[1992]] * [[Súbor:Flag of Finland.svg|25px]] [[Espoo]], [[Fínsko]], [[1974]] * [[Súbor:Flag of Poland.svg|25px]] [[Gniezno]], [[Poľsko]], [[1994]] * [[Súbor:Flag of Germany.svg|25px]] [[Maintal]], [[Nemecko]], [[1993]] * [[Súbor:Flag of Austria.svg|25px]] [[Mariazell]], [[Rakúsko]], [[2002]] * [[Súbor:Flag of Hungary.svg|25px]] [[Szekszárd]], [[Maďarsko]], [[2007]] * [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|25px]] [[Štúrovo]], [[Slovensko]], [[1991]] }} == Galéria == <gallery> Súbor:Bazilika.homlokzat.jpg|Bazilika Súbor:Esztergom predikostol BÅn.JPG|Interiér Baziliky sv. Vojtecha Súbor:Esztergom.StAnna.Church.JPG|Kostol sv. Anny Súbor:Bakócz Chapel.JPG|Bakóczova renesančná kaplnka </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Ostrihomská župa]] * [[Ostrihomské arcibiskupstvo]] * [[Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Esztergom}} {{Ostrihomský obvod}} [[Kategória:Ostrihom| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] q4f15am55frxg8h4zcg051q697vqu44 0 22405 8057992 7891827 2025-07-08T04:25:37Z Akul59 168826 obr., wl 8057992 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Drahovce | Iné názvy = | Obrázok = Drahovce - kostol sv. Martina.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Martina | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trnavský | Okres = Piešťany | Región = Dolné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.517778 | Zemepisná dĺžka = 17.805000 | Nadmorská výška = 153 | Prvá zmienka = 1309 | Starosta = Miroslav Ledecký<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 922 41 | Kód = 506991 | EČV = PN | Predvoľba = +421-33 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecdrahovce.sk | Commons = Drahovce | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Drahovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Drahovčan}}</ref> }} '''Drahovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]], ktorá leží na pravom brehu rieky [[Váh]], približne 6 km na juh od okresného mesta [[Piešťany]]. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce [[Piešťany (okres)|piešťanského okresu]]. == Polohopis == Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi [[Trnava|Trnavou]] a [[Piešťany|Piešťanmi]], v južnej časti [[Považie|Považského]] výbežku [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]] na [[Dolnovážska niva|nive Váhu]]. Počtom obyvateľov sú druhou najväčšou obcou [[Piešťany (okres)|Piešťanského okresu]]. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach. === Vodné toky === Kataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky [[Váh]]. === Vodné plochy === Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže [[Sĺňava]]. == Symboly obce == === Erb obce === Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa [[22. apríl]]a [[1997]]. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. [[arma Christi]], sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu. == Dejiny == Drahovciam sa kedysi podľa miestnej povesti hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky [[Váh]] sa nachádzala osada Baková. V roku [[1773]] však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí – Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec. Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v [[Zoborská listina|Zoborskej listine]] z roku [[1113]], v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto [[Piešťany]], v podobe ''Pescan''. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1113]] – ''Debret''<ref name="emos">{{Citácia knihy | meno zborník = Vladimír | priezvisko zborník = Krupa | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Drahovce | url kapitoly zborník = | priezvisko = Šüle | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = [[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]] | vydavateľ = PS-LINE | miesto = Lučenec | rok = 2005 | isbn = 80-969388-8-6 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 137 | jazyk = }}</ref> * [[1246]] – ''Scepdras''<ref name="emos" /> * [[1309]] – ''Darrag'' * [[1773]] – ''Drahowcze'' * [[1863]] – ''Vogyeard'' * [[1900]] – ''Drahovcz'' * [[1910]] – ''Vágdebréd'' * [[1930]] – ''Drahovce'' == Politika == === Obyvateľstvo === Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku [[1900]] * [[1900]] - 2 073 obyvateľov * [[1930]] - 2 364 obyvateľov - 242 domov * [[1980]] - 2 876 obyvateľov - vyše 750 domov * [[2004]] - 2 564 obyvateľov - vyše 900 domov == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Martin Toursky|sv. Martina]], trojloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1777]]. Stojí na mieste staršej [[stredovek]]ej stavby rovnakého patrocínia. V prvej polovici [[20. storočia]] boli doplnené bočné lode, vzniklo tak súčasné trojlodie. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby z prvej polovice 20. storočia. Na hlavnom [[oltár]]i je obraz sv. Martina od R. O. Dollingera z roku [[1947]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drahovce– Kostol sv. Martina | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/drahovce-kostol-sv-martina-biskupa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo či polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, páskou a klenákmi. Veža s nárožným skosením vyrastá zo štítového priečelia s [[volúta]]mi vo forme [[rizalit]]u. Členená je kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. * [[Kaplnka]] [[Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku [[1820]]. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi, medzi ktoré je umiestnená [[nika]] so sochou [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]]. Nad nikou je termálne okno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Drahovce – Kaplnka sv. Cyrila a Metoda | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/drahovce-kaplnka-sv-cyrila-a-metoda | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Rímskokatolícky Kostol Navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] v časti Dolné Voderady, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1821]]. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * Socha sv. Trojice z roku [[1835]]. Obnovou prešla v roku [[1886]]. * Socha Kalvárie z roku [[1872]] === Pomníky === * Pomník padlým obetiam [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] * Pomník padlým vojakom [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] === Zaujímavosti === Zaujímavou pamiatkou je [[zvonica]], ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku [[1770]]. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický [[zvon]] bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné [[agát biely|agátové]] [[drevo]]. Po jednom celom lete práce v roku [[1994]] ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici. === Pravidelné podujatia === * ''Drahovská Desiatka'' - začiatkom [[september|septembra]] * ''Drahovské Hody'' - [[11. november|11. novembra]], alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi. * ''Drahovské Vrtochy'' - koncom [[august]]a. === Hudba === V obci pôsobí od roku [[1913]] krojovaná [[Dychová hudba|dychová kapela]] Drahovčanka a Kasio. Od roku [[2008]] tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106. Od roku [[2020]] tu pôsobí kapela Lekárovci band === Kulinárske špeciality === * ''Pečená kačica'' pripravovaná na Hody == Školstvo == V obci sa nachádza [[základná škola]], [[materská škola]], školský klub (školská družina) a materské centrum ''Lienkovo''. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === Popri obci prechádza hlavná [[železničná trať Bratislava – Žilina]], železničná zastávka Drahovce už naďalej nefunguje. Obec má priame [[autobus]]ové spojenie s okolitými mestami - [[Piešťany]], [[Trnava]], [[Leopoldov]], [[Hlohovec]], [[Nitra]]. === Dôležité firmy === * ''PVOD'' - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo * ''ADLO'' - výroba bezpečnostných [[dvere|dverí]], protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní * ''OMFA Chemical Textiles'' - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok === Spolky a združenia === * Dobrovoľný hasičský zbor od roku [[1882]] * Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku [[1931]] * Rybári ** Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku [[1983]] ** Krúžok mladých rybárov''' * Drobnochovatelia od roku [[1947]] * Poľovníci od roku [[1947]] * Spolok sv. Dominika Sávia od roku [[2005]] * Klub dôchodcov Drahovce * OZ Superuvoľnení<ref>[http://www.superuvolneni.sk superuvolneni.sk]</ref> * Občianske združenie Naše Rodné Slovensko * OZ Včeloz == Šport == Od roku [[1977]] sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky ''Drahovská Desiatka''. Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Michal Alojz Trnka]] (* [[1746]]{{--}}† [[1821]]), príslušník [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej rehole]], [[kňaz]], [[doktor filozofie]], [[doktor teológie]], [[učiteľ]] a [[univerzita|univerzitný]] [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. Približne v roku [[1830]] dal postaviť uprostred obce [[kaplnka|kaplnku]] a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi. * [[Štefan Vlk]] (* [[1905]]{{--}}† [[1975]]), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v [[Detva|Detve]]. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.<ref>[http://nemcokova.blog.sme.sk/c/179709/Muz-nezlomnej-viery.html Muž nezlomnej viery]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štefan Vlk ľudová legenda z Detvy |url=http://www.dtinfo.sk/stefan-vlk-ludova-legenda-z-detvy/ |dátum prístupu=2015-10-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210128011340/https://www.dtinfo.sk/stefan-vlk-ludova-legenda-z-detvy/ |dátum archivácie=2021-01-28 }}</ref><ref>Kniha o Š. Vlkovi: VALENT, F. Nezlomený diablom. Zvolen : Združenie Jas, 1996. ISBN 8088795168</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Drahovce]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Piešťany}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Drahovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Piešťany]] o5gzza3qxkdlf3r59984mqjrwm5s8bq 0 25831 8058076 7912089 2025-07-08T10:21:45Z Otapka 92526 /* Obecné zastupiteľstvo */ 8058076 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nižný Hrušov | Iné názvy = | Obrázok = Nižný Hrušov.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Vranov nad Topľou | Región = Horný Zemplín | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8068 | Zemepisná dĺžka = 21.7728 | Nadmorská výška = 130 | Prvá zmienka = [[1254]] | Starosta = Ján Fenčák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 094 22 | Kód = 528919 | EČV = VT | Predvoľba = +421-57 | Adresa = Obecný úrad<br />Nižný Hrušov 520 | E-mail = | Telefón = +421/57/4493200 | Fax = +421/57/4493260 | Mapa = | Popis mapy = | Web = niznyhrusov.sk | Commons = Nižný Hrušov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nižný Hrušov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Vranov nad Topľou (okres)|okrese Vranov nad Topľou]]. == Časti obce == Obec sa skladá z nasledujúcich častí: Baňur, Hušták, Krížna, Hurky, Valal, Ričijov, Kyjov, Maloveska, Kerta, Bikač, Konec, Kadlubec == Symboly obce == '''Erb:''' V bielom (striebornom) poli štítu na zelenej pažiti zelený strom a pod ním čierny, o strom opretý medveď, pripravený zatriasť stromom. == Obyvateľstvo == ;Zloženie obyvateľstva podľa národnosti {| class=wikitable |- bgcolor="green" ! ''' ''' ! Počet obyvateľov<br /> (2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa národnosti, SODB 2011 |url=http://portal.statistics.sk/files/obce-narodnost.pdf |dátum prístupu=2013-04-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141006192810/http://portal.statistics.sk/files/obce-narodnost.pdf |dátum archivácie=2014-10-06 }}</ref> |- align ="center" | slovenská | 1547 |- align ="center" | rómska | 13 |- align ="center" | ostatné a nezistené | 41 |- align ="center" | spolu | 1601 |} ;Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania {| class=wikitable |- bgcolor="yellow" ! ''' ''' ! Počet obyvateľov<br /> (2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa náboženského vyznania, SODB 2011 |url=http://portal.statistics.sk/files/obce_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |dátum prístupu=2013-04-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120907064608/http://portal.statistics.sk/files/obce_v2-nabozenske-vyznanie.pdf |dátum archivácie=2012-09-07 }}</ref> |- align ="center" | Rímskokatolícka cirkev | 1247 |- align ="center" | Gréckokatolícka cirkev | 250 |- align ="center" | Evanjelická cirkev a. v. | 27 |- align ="center" | Bez vyznania | 19 |- align ="center" | Ostatné a nezistené | 58 |- align ="center" | spolu | 1601 |} Po neúrode v roku 1830 postihla v roku [[1831]] obec cholera. V obci bola od 27. júla do 20. augusta. V Nižnom Hrušove na ňu zomrelo 76 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: rímskokatolíkov 37, gréckokatolíkov 33, židov 6).<ref>Kizling, s. 16</ref> Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho [[Východoslovenské roľnícke povstanie|roľníckeho povstania]]. == Politika == === Obecné zastupiteľstvo === Starostovia obce Nižný Hrušov: * Ján Jusko (2002-2006)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://app.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls |dátum prístupu=2013-12-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131207135710/http://app.statistics.sk/vs2002/sk/xls/starosta.xls |dátum archivácie=2013-12-07 }}</ref> * MVDr. Juraj Tomáš (2006-2015)<ref>[http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&obvod=709&obec=528919 Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí – december 2006: Vranov nad Topľou: Nižný Hrušov]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=709&obec=528919 Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010: Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí: Vranov nad Topľou: Nižný Hrušov]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Ján Fenčák (2015-) V obecnom zastupiteľsve je 9 poslancov.<ref>[http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab7.jsp?sr=3&obvod=709&obec=528919 Výsledky volieb podľa obcí, miest, mestských častí (2006): Vranov nad Topľou: Nižný Hrušov]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab8.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=709&obec=528919 Voľby do orgánov samosprávy obcí 2010: Počet poslancov zvolených do obecných, miestnych, mestských zastupiteľstiev podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov v obciach, mestách, mestských častiach SR: Vranov nad Topľou: Nižný Hrušov]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Po komunálnych voľbách v roku 2022 do zastupiteľstva zasadli štyria [[Nezávislý kandidát|nezávislí kandidáti]], dvaja poslanci kandidujúci za [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS–SD]] a po jednom za [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER–SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky hlasovania podľa obcí - Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/vysledky_obce.html | vydavateľ = volby.statistics.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z prelomu [[14. storočie|14.]] a [[15. storočia]]. V roku [[1615]] bola doplnená veža. [[Barok]]ovými úpravami prešiel v prvej polovici [[18. storočia]] a na konci tohto storočia. Obnovený bol v rokoch [[2005]]-[[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18200 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V presbytériu sa nachádza gotická rebrová [[klenba]]. Zariadenie chrámu je novodobé. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou s laternou. * Kaštieľ, jednopodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov [[1760]]-[[1770]]. Necitlivými úpravami, ktoré pamiatku poškodili prešiel v rokoch [[1947]]-[[1950]] a v druhej polovici [[20. storočia]]. Fasáde dominuje trojosový [[rizalit]], je členená [[pilaster|pilastrami]]. Pôvodné členenie okien ako aj manzardová strecha boli odstránené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nižný Hrušov | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/nizny-hrusov | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšieho [[Ježiš Kristus|Kristovho]] Tela a Krvi, jednoloďová [[historizmus|neorománska]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria, [[transept]]om a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1905]]-[[1910]]. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nižný Hrušov - Kostol Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/nizny-hrusov-kostol-najsvatejsieho-tela-a-krvi-pana | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola s priebežným pásovaním sú členené polkruhovo ukončenými oknami s pásovými suprafenestrami a opornými piliermi. Veža s opornými piliermi a kordónovou rímsou je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. === Hudba === Mužská spevácka skupina Hrušovčan === Pravidelné podujatia === V obci sa koná každoročné bežecké podujatie - Hrušovská sedmička. V obci sa taktiež každoročne koná kosecká súťaž v kosení ručnou kosou s názvom Zemplínska ostrá kosa. == Školstvo == V obci sa nachádza ZŠ a MŠ Nižný Hrušov. == Hospodárstvo == === Dôležité firmy === Čokoládovňa EVA s.r.o. == Šport == Futbalový klub - FK Družstevník Nižný Hrušov je účastník III. ligy. == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroje == * Kizling, Ján: ''Nižný Hrabovec 1357-1997.'' Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s. == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Nižný Hrušov}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Vranov nad Topľou}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Nižný Hrušov| ]] [[Kategória:Obce okresu Vranov nad Topľou]] gqnss28c0nbk2whdynhw0puq8e6lmou 0 27497 8057780 7939835 2025-07-07T16:03:45Z 147.78.168.109 Doplnenie údajov 8057780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Župkov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5267 | Zemepisná dĺžka = 18.6270 | Nadmorská výška = 315 | Prvá zmienka = 1808 | Starosta = Ľubomír Medlen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 71 (pošta [[Horné Hámre]]) | Kód = 517399 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = zupkov.sk | Commons = Župkov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Župkov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žarnovica (okres)|okrese Žarnovica]]. Obec je typická roztrateným osídlením [[kopanice|kopanicového]] typu, štálmi. Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 ocenil obec Župkov, ktorá bola vypálená počas 2. svetovej vojny „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia 2. svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia | url = https://www.mosr.sk/46547-sk/starostovia-z-miest-a-obci-ktore-boli-vypalene-pocas-2-svetovej-vojny-si-prevzali-ocenenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2020-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>Nachádza sa tu aj jedno zmála nálezísk tetradymitu. == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/zupkov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} [[Kategória:Župkov (okres Žarnovica)| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] gmmxqq50j57zpesk9fu4w1y4uq65jsn 8057781 8057780 2025-07-07T16:08:59Z 147.78.168.109 Doplnenie údajov 8057781 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Župkov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5267 | Zemepisná dĺžka = 18.6270 | Nadmorská výška = 315 | Prvá zmienka = 1808 | Starosta = Ľubomír Medlen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 71 (pošta [[Horné Hámre]]) | Kód = 517399 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = zupkov.sk | Commons = Župkov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Župkov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žarnovica (okres)|okrese Žarnovica]]. Obec je typická roztrateným osídlením [[kopanice|kopanicového]] typu, štálmi. Nachádza sa tu aj jedno zmála nálezísk tetradymitu.Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 ocenil obec Župkov, ktorá bola vypálená počas 2. svetovej vojny „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia 2. svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia | url = https://www.mosr.sk/46547-sk/starostovia-z-miest-a-obci-ktore-boli-vypalene-pocas-2-svetovej-vojny-si-prevzali-ocenenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2020-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/zupkov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} [[Kategória:Župkov (okres Žarnovica)| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] mmk8plrvgt6ekr76499q0vbh46mkh4m 8057782 8057781 2025-07-07T16:10:33Z 147.78.168.109 Štylistické úprava 8057782 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Župkov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5267 | Zemepisná dĺžka = 18.6270 | Nadmorská výška = 315 | Prvá zmienka = 1808 | Starosta = Ľubomír Medlen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 71 (pošta [[Horné Hámre]]) | Kód = 517399 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = zupkov.sk | Commons = Župkov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Župkov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žarnovica (okres)|okrese Žarnovica]]. Obec je typická roztrateným osídlením [[kopanice|kopanicového]] typu, štálmi. Nachádza sa tu aj jedno zmála nálezísk tetradymitu. Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 ocenil obec Župkov, ktorá bola vypálená počas 2. svetovej vojny „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia 2. svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia | url = https://www.mosr.sk/46547-sk/starostovia-z-miest-a-obci-ktore-boli-vypalene-pocas-2-svetovej-vojny-si-prevzali-ocenenia/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2020-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/zupkov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} [[Kategória:Župkov (okres Žarnovica)| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] gzlfy82o3rrqy21ih6jxdy31s35w065 8057785 8057782 2025-07-07T16:26:08Z Pe3kZA 39673 duplicita 8057785 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Župkov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = [[Kľak (prítok Hrona)|Kľak]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5267 | Zemepisná dĺžka = 18.6270 | Nadmorská výška = 315 | Prvá zmienka = 1808 | Starosta = Ľubomír Medlen<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 966 71 (pošta [[Horné Hámre]]) | Kód = 517399 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = zupkov.sk | Commons = Župkov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Župkov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žarnovica (okres)|okrese Žarnovica]]. Obec je typická roztrateným osídlením [[kopanice|kopanicového]] typu, štálmi. Preteká ňou potok [[Kľak (prítok Hrona)|Kľak]]. Nachádza sa tu aj jedno z mála nálezísk tetradymitu. == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/zupkov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} [[Kategória:Župkov (okres Žarnovica)| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] piqehb8rei0irzio5z3i6oxuztr7g5c 0 28441 8058073 7788063 2025-07-08T10:06:59Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Kultúra v Česku]] pomocou použitia HotCat 8058073 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KVIFF 2.jpg|náhľad|Hotel Thermal v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]], počas konania 43. ročníku festivalu v [[2008]].]] '''Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary''', prezývaný '''Karlovarský filmový festival''' ('''KVIFF''' z {{V jazyku|eng|Karlovy Vary International Film Festival}}) je [[Česko|český]] nešpecializovaný súťažný [[filmový festival]] s medzinárodnou účasťou. Je uznaný asociáciou [[Fédération Internationale des Associations de Producteurs de Films|FIAPF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatút festivalu |url=http://www.kviff.com/cz/statut/ |dátum prístupu=2010-01-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090705084110/http://www.kviff.com/cz/statut/ |dátum archivácie=2009-07-05 }}</ref> Festival sa koná v [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] už od roku [[1946]]. Patrí medzi najvýznamnejšie medzinárodné festivaly [[Filmové dielo|filmu]] v strednej a východnej [[Európa|Európe]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Karlovy Vary International Film Festival|štítok=Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Česko|Český}} * [http://www.iffkv.cz Oficiálna web stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050710082315/http://www.iffkv.cz/ |date=2005-07-10 }} [[Kategória:Medzinárodné filmové festivaly]] [[Kategória:Filmové festivaly v Česku]] [[Kategória:Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]] [[Kategória:Karlove Vary]] [[Kategória:Filmový priemysel]] ozkki31qv57puujjv23t4to58hps3dx 8058074 8058073 2025-07-08T10:10:11Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Filmový priemysel]] pomocou použitia HotCat 8058074 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KVIFF 2.jpg|náhľad|Hotel Thermal v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]], počas konania 43. ročníku festivalu v [[2008]].]] '''Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary''', prezývaný '''Karlovarský filmový festival''' ('''KVIFF''' z {{V jazyku|eng|Karlovy Vary International Film Festival}}) je [[Česko|český]] nešpecializovaný súťažný [[filmový festival]] s medzinárodnou účasťou. Je uznaný asociáciou [[Fédération Internationale des Associations de Producteurs de Films|FIAPF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatút festivalu |url=http://www.kviff.com/cz/statut/ |dátum prístupu=2010-01-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090705084110/http://www.kviff.com/cz/statut/ |dátum archivácie=2009-07-05 }}</ref> Festival sa koná v [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] už od roku [[1946]]. Patrí medzi najvýznamnejšie medzinárodné festivaly [[Filmové dielo|filmu]] v strednej a východnej [[Európa|Európe]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Karlovy Vary International Film Festival|štítok=Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Česko|Český}} * [http://www.iffkv.cz Oficiálna web stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050710082315/http://www.iffkv.cz/ |date=2005-07-10 }} [[Kategória:Medzinárodné filmové festivaly]] [[Kategória:Filmové festivaly v Česku]] [[Kategória:Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]] [[Kategória:Karlove Vary]] gguodkt6dv64ukl9rq05u96aqdc1xc7 0 28990 8057819 8020802 2025-07-07T17:59:19Z Oto Zapletal 135950 Upresnenie opisu počasia v čase konania spartakiády v tejto obci, v roku 1985. 8057819 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bánov | Iné názvy = | Obrázok = Banov-01-2022.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.048889 | Zemepisná dĺžka = 18.192222 | Nadmorská výška = 121 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = Miloš Rybár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 01 | Kód = 503045 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Hviezdoslavova 34<br/>941 01  Bánov | E-mail = oubanov@Banov.sk | Telefón = 650 60 21, 650 60 22 | Fax = 657 11 42 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Banov.sk | Commons = Bánov, Nové Zámky District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bánov''' (do roku 1948 Bánovská Kesa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO: Páranie peria, dožinky či žatva v Bánove alebo Ako sme žili v Československu | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/22684943/nove-zamky-banov-ako-sme-zili-v-ceskoslovensku.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec leží v rovinnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], medzi mestami [[Nové Zámky]] a [[Šurany]]. Obcou preteká rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]]. K obci patrí aj časť Nitrianska osada (miestnym dialektom nazývaná Svinčák). Obec Bánov sa nachádza v nadmorskej výške 112 m n. m. Od hlavného mesta Slovenskej republiky je vzdialená približne 100 km, od krajského mesta [[Nitra]] 35 km. Obec tvoria dve katastrálne územia - Malá Kesa a Bánov. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Bánove sa nachádza v druhej [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] z roku [[1113]]. Územie bolo ale osídlené minimálne od čias neolitu, 3000 rokov pred n. l., čo dokazujú nálezy v archeologickom nálezisku [[Zámeček]] nachádzajúcom sa 2,5 km severovýchodne v [[Nitriansky Hrádok|Nitrianskom Hrádku]] (mestská časť Šurian). Pôvodne tvorili obec dve samostatné sídla s názvom Kescu (dnešné katastrálne územie Bánov) a Qescu (k.ú. Malá Kesa). Po tom, čo bola obec Kescu darovaná vojvodovi Bánovi dostala pomenovanie Bankeszi. V 15. storočí patrila obec k zaniknutému Šurianskemu hradu. Od roku 1663 bolo celé územie v okolí Bánova pod správou Osmanskej ríše<ref>{{Citácia knihy|titul=Veľká turecká vojna|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_tureck%C3%A1_vojna&oldid=7857669|rok=2024-05-28|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7857669}}</ref> a jej spojencov. V roku 1685 sa podarilo habsburským vojskám vytlačiť Osmanov, avšak pôvodné obyvateľstvo zostalo značne zdecimované. Ich miesto nahradili kolonisti z moravského Slovácka, Záhoria a Uherského Brodu. Dôkazom sú podobné priezviská a tiež veľmi tvrdé, západné nárečie, ktoré sa zachovalo v obci dodnes. V rokoch 1845 a 1857 postihli obec dva veľké požiare, ktoré 2-krát zničili väčšiu časť budov. Napriek obrovským škodám sa obec spamätala a do roku 1900 je sprevádzkovaná železnica, v roku 1905 budova školy so 6-timi triedami a v roku 1912 budova obecného domu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov | url = https://www.banov.sk/obec-394/informacie-o-obci/historia-obce-banov-/ | vydavateľ = www.banov.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref>. V priebehu januára 1919 prevzala Československá armáda kontrolu nad územím Bánova, čím sa zavŕšila integrácia obce do novovzniknutého štátu [[Vznik Česko-Slovenska|Československa]]. V júni 1919 podnikla Maďarská republika rád vojenský útok z východnej strany. Československí vojaci zaujali obranné postavenie západne od obce. Následne 1200 členov Československej armády zatlačilo proti presile 4000 maďarských vojakov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov | url = https://www.banov.sk/obec-394/informacie-o-obci/historia-obce-banov-/ | vydavateľ = www.banov.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> a oslobodilo obec, ktorá sa opäť dostala pod správu Československa. Rovnako ako v celom Československu nastalo v 20-tych a 30-tych rokoch takzvané zlaté obdobie republiky. Je založený ochotnícky divadelný súbor, dobrovoľný hasičský zbor, do kultúrneho diania sa zapája Matica slovenská. V 2. svetovej vojne zažila obec najväčšie útrapy počas jej oslobodzovania. 28. marca 1945 je obec oslobodená Červenou armádou. Boje si vyžiadali životy 82 vojakov Červenej armády, 90 Nemcov a 10 civilistov. 11. júna 1948 mení obec názov z Bánovskej Kesy na Bánov. V sobotu 6. apríla 1985 <ref>NAŠE NOVOSTI, orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch, 16. apríla 1985, str. 4, Prvé dotyky s veľkou spartakiádou</ref> sa v tejto obci uskutočnila úplne prvá miestna [[spartakiáda]] v Československu v rámci Československej spartakiády 1985. Bolo to prvé verejné spartakiádne vystúpenie cvičencov Československej spartakiády 1985 pod holým nebom v Československu. Miestnu spartakiádu slávnostne otvoril predseda MNV Miroslav Petráni, spartakiádu si prišiel pozrieť vedúci tajomník ÚV ČSZTV Karol Juričkovič. Miestna spartakiáda v Bánove trvala takmer dve hodiny, cvičenci cvičili na trávniku štadiónu Lokomotíva Bánov. Spartakiádne skladby predviedli: rodičia a deti, najmladší žiaci, mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky, starší žiaci, ženy. Spartakiády sa zúčastnili aj rodičia a deti a starší žiaci z Nových Zámkov. <ref>NAŠE NOVOSTI, orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch, 16. apríla 1985, str. 4, Prvé dotyky s veľkou spartakiádou</ref> Pri plánovaní termínu tejto spartakiády sa počítalo s priaznivými klimatickými podmienkami okresu Nové Zámky, ktoré umožnia cvičencom cvičiť vonku skôr než v severnejších oblastiach republiky. Lenže šiesteho apríla 1985 nebolo počasie moc priaznivé, [[Spartakiáda]] sa konala za chladného počasia, pričom cvičenci boli oblečení v predpísaných spartakiádnych úboroch. Len deti a najmladší žiaci mali možnosť sa obliecť o niečo teplejšie. == Obyvateľstvo == Väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti. Obyvateľstvo sa väčšinovo hlásilo ku slovenskej národnosti aj v období silnej [[Maďarizácia|maďarizácie]] na prelome 19. a 20. storočia. Sčítanie obyvateľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0234503045/OB | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> z roku 2021 uvádza nasledovné pomery národností: * Slovenská: 92,67% (počet obyvateľov: 3426) * Maďarská: 1,14% (počet obyvateľov: 42) * Česká: 0,32% (počet obyvateľov: 12) * Rómska: 0,11% (počet obyvateľov: 4) * Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Poľská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Srbská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Rumunská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Grécka: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Ruská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Talianska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Iná: 0,08% (počet obyvateľov: 3) * Nezistená: 5,49% (počet obyvateľov: 203) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kaštieľ v časti Malá Kesa, dvojpodlažná dvojtraktová [[neorenesancia|neorenesančná]] stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočia]]. Úpravami prešiel v roku [[1921]]. Obnovený bol v rokoch [[2000]]-[[2002]], keď bol rozšírený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6708 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kaštieľu dominuje asymetricky umiestnená nárožná veža s ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako jednoosový oblúkový [[portikus]]. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénovými rámami. Polkruhovo ukončené okná poschodia majú profilované šambrány s klenákmi, boli však upravované počas poslednej obnovy. Priečelie je ukončené [[atika|atikou]] so segmentovým štítom s [[tympanón]]om. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6709 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1842]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a termálnymi oknami. Priečelie je členené lizénovým rámom a stredným termálnym oknom. Veža má nárožné skosenia, je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Bánkeszi templom 2.JPG|Kostol sv. Michala archanjela Súbor:Bánkeszi templom 3.JPG Súbor:Bánkeszi templom 4.JPG Súbor:Bánkeszi templom 5.JPG </gallery> === Kultúra === Obec je kultúrne bohatá, osemdesiatročnú tradíciu tu má ochotnícke divadlo. V obci pôsobi od roku 1992 aj netradičná dychová kapela [[Kesanka]], od roku 1995 [[Veľký dychový orchester Bánovčanka]] a od roku 2010 [[Detský dychový orchester Rosička]]. Všetky hudobné telesá reprezentujú obec po celom Slovensku aj v zahraničí. Ďalej v obci pôsobí spevácky zbor Galabriel, spevácke zoskupenie Rozmarínky a Bánovskí seniori. V obci pôsobí občianske združenie Kesa Nostra ktorého činnosť je zameraná na organizovanie spoločenských podujatí. Vzniku organizácie predchádzala príprava spoločenských podujatí; po prvotnej Štefanskej diskotéke v roku 2010 vznikol u nadšencov nápad organizovania viacerých spoločenských akcií. Počas príprav Mládežníckeho discoplesu bolo založené občianske združenie Kesa Nostra (v preklade Naša Kesa). Kesa Nostra ponúka obyvateľom a návštevníkom obce pestrú paletu akcií. Má za sebou sériu filmových večerov a prednášok, množstvo diskoték, plesy, zábavy, rozprávkové noci pre deti či obecné zabíjačky. OZ organizovalo Vidiecke hry, ktorých súčasťou bol koncert skupiny [[Vidiek (skupina)|Vidiek]]. Veľkú obľubu si získala "Keská pasuvačka" na Štrkárni a mini pivný festival Oktobeerfest, kde koncertovala kapela [[Chiki liki tu-a]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Občianske združenie Kesa Nostra, Bánov | url = http://www.kesanostra.sk/ | vydavateľ = kesanostra.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161101164549/http://www.kesanostra.sk/ | dátum archivácie = 2016-11-01 }}</ref> == Životné prostredie == V juhovýchodnej časti obce sa nachádza územie Európskeho významu v správe Štátnej ochrany prírody s názvom Zátoň<ref>{{Citácia knihy|titul=Zátoň|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1to%C5%88&oldid=7073108|rok=2020-08-10|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7073108}}</ref>. Zátoň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a je zaradené do európskej siete chránených území [[Natura 2000|NATURA 2000]]. Súčasťou ochrany sú napríklad vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a živočíchy kunka červenobruchá, roháč obyčajný, alebo vydra riečna. == Šport == V obci vyniká futbal spolu so stolným tenisom. V minulosti mala obec veľa talentov v športovej streľbe. V roku 1974 sa vybudovala 50 metrová strelnica, ktorá je dodnes v prevádzke. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Veronika Terézia Racková]] (* [[1958]] – † [[2016]]), [[misionárka]] * [[Anton Dragúň]] (* [[1942]]), futbalista a tréner *[[Peter Oremus (tréner)]], (* [[1970]]) hokejový tréner, hokejista == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.banov.sk Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bánov (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] dohewq98qwu30meem5hlqa8crwloro8 8057821 8057819 2025-07-07T18:04:32Z Oto Zapletal 135950 /* Dejiny */ oprava pravopisnej chyby 8057821 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bánov | Iné názvy = | Obrázok = Banov-01-2022.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.048889 | Zemepisná dĺžka = 18.192222 | Nadmorská výška = 121 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = Miloš Rybár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 01 | Kód = 503045 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Hviezdoslavova 34<br/>941 01  Bánov | E-mail = oubanov@Banov.sk | Telefón = 650 60 21, 650 60 22 | Fax = 657 11 42 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Banov.sk | Commons = Bánov, Nové Zámky District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bánov''' (do roku 1948 Bánovská Kesa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO: Páranie peria, dožinky či žatva v Bánove alebo Ako sme žili v Československu | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/22684943/nove-zamky-banov-ako-sme-zili-v-ceskoslovensku.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec leží v rovinnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], medzi mestami [[Nové Zámky]] a [[Šurany]]. Obcou preteká rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]]. K obci patrí aj časť Nitrianska osada (miestnym dialektom nazývaná Svinčák). Obec Bánov sa nachádza v nadmorskej výške 112 m n. m. Od hlavného mesta Slovenskej republiky je vzdialená približne 100 km, od krajského mesta [[Nitra]] 35 km. Obec tvoria dve katastrálne územia - Malá Kesa a Bánov. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Bánove sa nachádza v druhej [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] z roku [[1113]]. Územie bolo ale osídlené minimálne od čias neolitu, 3000 rokov pred n. l., čo dokazujú nálezy v archeologickom nálezisku [[Zámeček]] nachádzajúcom sa 2,5 km severovýchodne v [[Nitriansky Hrádok|Nitrianskom Hrádku]] (mestská časť Šurian). Pôvodne tvorili obec dve samostatné sídla s názvom Kescu (dnešné katastrálne územie Bánov) a Qescu (k.ú. Malá Kesa). Po tom, čo bola obec Kescu darovaná vojvodovi Bánovi dostala pomenovanie Bankeszi. V 15. storočí patrila obec k zaniknutému Šurianskemu hradu. Od roku 1663 bolo celé územie v okolí Bánova pod správou Osmanskej ríše<ref>{{Citácia knihy|titul=Veľká turecká vojna|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_tureck%C3%A1_vojna&oldid=7857669|rok=2024-05-28|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7857669}}</ref> a jej spojencov. V roku 1685 sa podarilo habsburským vojskám vytlačiť Osmanov, avšak pôvodné obyvateľstvo zostalo značne zdecimované. Ich miesto nahradili kolonisti z moravského Slovácka, Záhoria a Uherského Brodu. Dôkazom sú podobné priezviská a tiež veľmi tvrdé, západné nárečie, ktoré sa zachovalo v obci dodnes. V rokoch 1845 a 1857 postihli obec dva veľké požiare, ktoré 2-krát zničili väčšiu časť budov. Napriek obrovským škodám sa obec spamätala a do roku 1900 je sprevádzkovaná železnica, v roku 1905 budova školy so 6-timi triedami a v roku 1912 budova obecného domu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov | url = https://www.banov.sk/obec-394/informacie-o-obci/historia-obce-banov-/ | vydavateľ = www.banov.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref>. V priebehu januára 1919 prevzala Československá armáda kontrolu nad územím Bánova, čím sa zavŕšila integrácia obce do novovzniknutého štátu [[Vznik Česko-Slovenska|Československa]]. V júni 1919 podnikla Maďarská republika rád vojenský útok z východnej strany. Československí vojaci zaujali obranné postavenie západne od obce. Následne 1200 členov Československej armády zatlačilo proti presile 4000 maďarských vojakov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov | url = https://www.banov.sk/obec-394/informacie-o-obci/historia-obce-banov-/ | vydavateľ = www.banov.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> a oslobodilo obec, ktorá sa opäť dostala pod správu Československa. Rovnako ako v celom Československu nastalo v 20-tych a 30-tych rokoch takzvané zlaté obdobie republiky. Je založený ochotnícky divadelný súbor, dobrovoľný hasičský zbor, do kultúrneho diania sa zapája Matica slovenská. V 2. svetovej vojne zažila obec najväčšie útrapy počas jej oslobodzovania. 28. marca 1945 je obec oslobodená Červenou armádou. Boje si vyžiadali životy 82 vojakov Červenej armády, 90 Nemcov a 10 civilistov. 11. júna 1948 mení obec názov z Bánovskej Kesy na Bánov. V sobotu 6. apríla 1985 <ref>NAŠE NOVOSTI, orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch, 16. apríla 1985, str. 4, Prvé dotyky s veľkou spartakiádou</ref> sa v tejto obci uskutočnila úplne prvá miestna [[spartakiáda]] v Československu v rámci Československej spartakiády 1985. Bolo to prvé verejné spartakiádne vystúpenie cvičencov Československej spartakiády 1985 pod holým nebom v Československu. Miestnu spartakiádu slávnostne otvoril predseda MNV Miroslav Petráni, spartakiádu si prišiel pozrieť vedúci tajomník ÚV ČSZTV Karol Juričkovič. Miestna spartakiáda v Bánove trvala takmer dve hodiny, cvičenci cvičili na trávniku štadiónu Lokomotíva Bánov. Spartakiádne skladby predviedli: rodičia a deti, najmladší žiaci, mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky, starší žiaci, ženy. Spartakiády sa zúčastnili aj rodičia a deti a starší žiaci z Nových Zámkov. <ref>NAŠE NOVOSTI, orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch, 16. apríla 1985, str. 4, Prvé dotyky s veľkou spartakiádou</ref> Pri plánovaní termínu tejto spartakiády sa počítalo s priaznivými klimatickými podmienkami okresu Nové Zámky, ktoré umožnia cvičencom cvičiť vonku skôr, než v severnejších oblastiach republiky. Lenže šiesteho apríla 1985 nebolo počasie moc priaznivé, [[spartakiáda]] sa konala za chladného počasia, pričom cvičenci boli oblečení v predpísaných spartakiádnych úboroch. Len deti a najmladší žiaci mali možnosť sa obliecť o niečo teplejšie. == Obyvateľstvo == Väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti. Obyvateľstvo sa väčšinovo hlásilo ku slovenskej národnosti aj v období silnej [[Maďarizácia|maďarizácie]] na prelome 19. a 20. storočia. Sčítanie obyvateľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0234503045/OB | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> z roku 2021 uvádza nasledovné pomery národností: * Slovenská: 92,67% (počet obyvateľov: 3426) * Maďarská: 1,14% (počet obyvateľov: 42) * Česká: 0,32% (počet obyvateľov: 12) * Rómska: 0,11% (počet obyvateľov: 4) * Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Poľská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Srbská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Rumunská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Grécka: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Ruská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Talianska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Iná: 0,08% (počet obyvateľov: 3) * Nezistená: 5,49% (počet obyvateľov: 203) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kaštieľ v časti Malá Kesa, dvojpodlažná dvojtraktová [[neorenesancia|neorenesančná]] stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočia]]. Úpravami prešiel v roku [[1921]]. Obnovený bol v rokoch [[2000]]-[[2002]], keď bol rozšírený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6708 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kaštieľu dominuje asymetricky umiestnená nárožná veža s ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako jednoosový oblúkový [[portikus]]. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénovými rámami. Polkruhovo ukončené okná poschodia majú profilované šambrány s klenákmi, boli však upravované počas poslednej obnovy. Priečelie je ukončené [[atika|atikou]] so segmentovým štítom s [[tympanón]]om. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6709 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1842]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a termálnymi oknami. Priečelie je členené lizénovým rámom a stredným termálnym oknom. Veža má nárožné skosenia, je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Bánkeszi templom 2.JPG|Kostol sv. Michala archanjela Súbor:Bánkeszi templom 3.JPG Súbor:Bánkeszi templom 4.JPG Súbor:Bánkeszi templom 5.JPG </gallery> === Kultúra === Obec je kultúrne bohatá, osemdesiatročnú tradíciu tu má ochotnícke divadlo. V obci pôsobi od roku 1992 aj netradičná dychová kapela [[Kesanka]], od roku 1995 [[Veľký dychový orchester Bánovčanka]] a od roku 2010 [[Detský dychový orchester Rosička]]. Všetky hudobné telesá reprezentujú obec po celom Slovensku aj v zahraničí. Ďalej v obci pôsobí spevácky zbor Galabriel, spevácke zoskupenie Rozmarínky a Bánovskí seniori. V obci pôsobí občianske združenie Kesa Nostra ktorého činnosť je zameraná na organizovanie spoločenských podujatí. Vzniku organizácie predchádzala príprava spoločenských podujatí; po prvotnej Štefanskej diskotéke v roku 2010 vznikol u nadšencov nápad organizovania viacerých spoločenských akcií. Počas príprav Mládežníckeho discoplesu bolo založené občianske združenie Kesa Nostra (v preklade Naša Kesa). Kesa Nostra ponúka obyvateľom a návštevníkom obce pestrú paletu akcií. Má za sebou sériu filmových večerov a prednášok, množstvo diskoték, plesy, zábavy, rozprávkové noci pre deti či obecné zabíjačky. OZ organizovalo Vidiecke hry, ktorých súčasťou bol koncert skupiny [[Vidiek (skupina)|Vidiek]]. Veľkú obľubu si získala "Keská pasuvačka" na Štrkárni a mini pivný festival Oktobeerfest, kde koncertovala kapela [[Chiki liki tu-a]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Občianske združenie Kesa Nostra, Bánov | url = http://www.kesanostra.sk/ | vydavateľ = kesanostra.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161101164549/http://www.kesanostra.sk/ | dátum archivácie = 2016-11-01 }}</ref> == Životné prostredie == V juhovýchodnej časti obce sa nachádza územie Európskeho významu v správe Štátnej ochrany prírody s názvom Zátoň<ref>{{Citácia knihy|titul=Zátoň|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1to%C5%88&oldid=7073108|rok=2020-08-10|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7073108}}</ref>. Zátoň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a je zaradené do európskej siete chránených území [[Natura 2000|NATURA 2000]]. Súčasťou ochrany sú napríklad vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a živočíchy kunka červenobruchá, roháč obyčajný, alebo vydra riečna. == Šport == V obci vyniká futbal spolu so stolným tenisom. V minulosti mala obec veľa talentov v športovej streľbe. V roku 1974 sa vybudovala 50 metrová strelnica, ktorá je dodnes v prevádzke. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Veronika Terézia Racková]] (* [[1958]] – † [[2016]]), [[misionárka]] * [[Anton Dragúň]] (* [[1942]]), futbalista a tréner *[[Peter Oremus (tréner)]], (* [[1970]]) hokejový tréner, hokejista == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.banov.sk Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bánov (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 4d28p7mttnn9caw4hqiu2ohclrh6x16 0 31836 8057740 8021853 2025-07-07T13:59:06Z Starekolena 8222 8057740 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Jozef Ignác Bajza |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = slovenský spisovateľ, katolícky kňaz |Dátum narodenia = [[5. marec]] [[1755]] |Miesto narodenia = [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]], [[Uhorsko]], [[Habsburská monarchia]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1836|12|1|1755|3|5}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Uhorsko]], [[Rakúske cisárstvo]] }} '''Jozef Ignác Bajza''' (* [[5. marec]] [[1755]], [[Predmier (okres Bytča)|Predmier]]{{--}}† [[1. december]] [[1836]], [[Bratislava]]<ref name="BLS">BAJZA, Jozef Ignác. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska|Biografický lexikón Slovenska I A{{--}}B]]''. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 162{{--}}163.</ref>) bol katolícky [[farár]], [[spisovateľ]], autor [[satira|satír]] a [[epigram]]ov, autor [[René mládenca príhody a skúsenosti|prvého románu v slovenčine]]. == Životopis == Narodil sa 5. marca 1755 v Predmieri v Trenčianskej župe (okres Bytča). Jeho rodičia, otec Ondrej Bajza a matka Barbora rodená Blašková, boli asi zámožnejší roľníci, [[Šoltýs|šoltýsi]], no práve za [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] stratila táto inak málopočetná spoločenská vrstva posledné zvyšky dávnych výsad, medzi ktoré patrilo aj dedičné richtárstvo, a klesli na úroveň ostatných poddaných. O mladosti Jozefa Ignáca Bajzu vieme málo. Roku [[1777]] stretávame sa s ním ako so študentom [[teológia|teológie]] na známom viedenskom [[Pázmaneum|Pázmaneu]]. Viedenský pobyt, predovšetkým búrlivý ideový kvas, hlboko zapôsobil na mladého Bajzu. Ako [[teológ]] sa dostal pod vplyv tzv. viedenskej školy náboženských a cirkevných reformátorov, najmä J. V. Eybela, profesora na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], jeho zástupcu J. M. Pehema a M. A. Vittolu, redaktora časopisu ''Wienerische Kirchzeitung''. Do života vstupuje J. I. Bajza už ako zrelý uvedomelý osvietenec-jozefinista, ktorý sa v osemdesiatych rokoch stáva vášnivým stúpencom a propagátorom cirkevných a spoločenských reforiem [[Jozef II.|Jozefa II.]] Po skončení štúdií roku [[1780]] stáva sa J. I. Bajza [[kaplán]]om pri [[Kapitula|kapitule]] v [[Trnava|Trnave]]. Pravdepodobne už v týchto rokoch mal vypracovaný prvý rukopis knihy ''Rozličních wersuv – Epigramata slavonica'', ktorý predložil cenzorovi v [[bratislava|Bratislave]] a ústrednej komisie vo [[Viedeň|Viedni]], ktorá povolila knihu vytlačiť a vydať. V roku [[1783]] požiadal Bajza o miesto farára v [[Dolné Dubové|Dolnom Dubovom]] a tu pôsobil dvadsaťdva rokov do roku [[1805]]. V dolnodubovskom období bol Jozef Ignác Bajza literárne najplodnejší. Tu napísal a tlačou vydal prevažnú časť svojich diel. V roku [[1783]] mu vyšiel prvý zväzok jeho románu ''René mládenca príhody a skúsenosti''. Dolnodubovská fara nebola bohatá, Bajza bol však človek praktický a podnikavý. Farské polia obrábal vo vlastnej réžii a usiloval sa, ako sa pri jednej príležitosti vyjadril, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre tamojších roľníkov. Postavil si aj menšiu [[pálenica|pálenicu]]. Takto dokázal prevažnú časť svojich literárnych prác vydať vlastným nákladom. Inak však potrebný pokoj k literárnej práci nemal. Prudký a výbušný Bajza sa dostal do konfliktu nielen so svojou cirkevnou vrchnosťou, ktorá zmarila dokončenie a vydanie jedných z jeho prvých diel. Do dlhých a vášnivých sporov o [[slovenčina|slovenčinu]] sa dostáva s [[Anton Bernolák|Antonom Bernolákom]] a [[Juraj Fándly|Jurajom Fándlym]], ale takmer vzápätí i s jeho patrónom trnavským [[farár]]om a [[kanonik]]om a zároveň voleným vacovským [[biskup]]om [[barón]]om Imrichom Perényim. Vďaka tomu sa vo vikariátnom archíve v [[Trnava|Trnave]] a v archíve v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]] zachovalo mnoho materiálu. Zlým duchom v tomto poslednom spore bol predovšetkým provízor, hospodársky správca Perényiho majetku vo Farskom pri Trnave Štefan Kovács, ktorý od samého začiatku všemožne strpčoval Bajzovi život. Spor sa ťahal niekoľko rokov. Išlo tu predovšetkým o protiprávne prisvojenie si základiny (osemdesiat zlatých) patrónom, ktorú v roku [[1784]] poručil dolnodubovskému kostolu tamojší obyvateľ Martin Svitek, a poškodzovanie farára pri výbere šestnástiny z cirkevného desiatku, ktorého árendátorom bol barón Perényi a napokon o zanedbávanie patronátnych povinností o [[kostol]] a faru. Spor sa dostal pred svetskú i cirkevnú vrchnosť. Vyvrcholil v roku [[1796]], keď [[Generálny vikár|generálnemu vikárovi]] J. Viltovi v Trnave podal rozsiahlu obžalobu v šiestich bodoch spomínanú už Š. Kovács a J. I. Bajza ešte obšírnejšiu obhajobu. Spor sa formálne skončil pred konzistoriálnou radou generálneho vikára [[1. október|1.októbra]] [[1796]]. Samotná podstata sporu je pre nás prirodzene nepodstatná – a je nesporné, že pravda bola na strane Jozefa Ignáca Bajzu. V týchto aktoch je však pre nás mnoho iných cenných údajov, ktoré nám dokresľujú ľudský profil dolnodubovského literáta. Dozvedáme sa z nich, v akých podmienkach žil a tvoril i o jeho povahových vlastnostiach, aj keď nám je prirodzene jasné, že panský úradník Kovács pri písaní obžaloby namáčal si pero v žlči, uchýlil sa k najhrubším ohováračkám, a preto jeho popisovanie Bajzu ako človeka musíme brať s veľkou rezervou. Jednako však aj v tomto spore stretávame sa s niektorými výraznými Bajzovými povahovými vlastnosťami, ktoré nám umožňujú bližšie pochopiť jeho vášnivú zanietenosť v polemikách s bernolákovcami. Jozef Ignác Bajza javí sa nám tu ako človek prudký, sebavedomý a hrdý, ktorý bez ohľadu na prekážku ide za svojou pravdou. Keď sa mu spomínaný Kovács vyhrážal autoritou samotného [[arcibiskup]]a, Bajza mu z mosta doprosta v maďarsky písanom liste sebavedome napísal: ''Hogy én nem a grof Battány huszár lova vagyok, hogy, as ur én rajtam nyárgaldózni kezdgen''. – Nie som husársky kôň grófa Battányiho, aby pán mohol na mne rajtovať. Kovács charakterizoval Bajzu ako človeka nenormálneho (homo lunaticus) a svárlivého. Nie je vraj rok, aby alebo proti zemepánovi a jeho úradníkom, alebo dokonca oproti samým poddaným nebojoval. Tak vraj verejne zbil árendátora [[gróf]]a Erdődyho a podobne niekoľko ďalších svojich odporcov. Pán Jozef Bajza, farár dubovský je burič proti zemepanským právam a držbe a podnecovateľ poddaných, ktorým proti zemepánovi vyhotovoval sťažnosti. Je vraj farárom, ktorý sa zaoberá viac svetskými ako duchovnými vecami. Napokon v poslednom bode obžaloby Kovács vzniesol proti Bajzovi najhrubšie obvinenia, týkajúce sa jeho súkromného života. Pokiaľ išlo o obvinenie z poburovania poddaných proti ich zemepánovi [[barón]]ovi I. Perényimu, J. I. Bajza poprel, že by ich sám bol podnecoval alebo dokonca sám písal sťažnosti Dolnodubovčanov na stoličnú vrchnosť, zároveň však veľmi zahalene a jasne zdôraznil, že nielen jeho kresťanskou, ale najmä farárskou povinnosťou svoj ľud brániť proti akémukoľvek bezpráviu. Údajné zanedbávanie [[kňaz]]ských povinností (častejšiu neprítomnosť na fare) odôvodnil Bajza svojou literárnou činnosťou. Vydal vraj doteraz pätnásť zväzkov, a to vraj nútilo vybavovať záležitosti spojené s [[cenzúra|cenzúrou]] a najmä tráviť mnoho času v tlačiarni. Konzistórium v zásade rozhodlo spor v prospech Jozefa Ignáca Bajzu. Provízorovi Š. Kovácsovi dokonca pohrozilo, že by pre ohováranie mohol byť volaný na zodpovednosť. Dolnodubovskému farárovi však odporučilo, aby sa viacej venoval duchovným ako svetským záležitostiam. Potom, zdá sa, mal Jozef Ignác Bajza niekoľko rokov pokoj až vari na drobnú aféru roku [[1800]], keď ho [[gróf]] Jozef Erdődy zažaloval opäť u jeho cirkevnej vrchnosti zato, že poľoval v jeho [[revír]]e. V tejto dobe začal Bajza chorľavieť. Trápila ho [[reuma]] a chodil sa často liečiť do [[Piešťany|Piešťan]]. V roku [[1805]] požiadal svoju cirkevnú vrchnosť, aby si mohol zmeniť faru s Jánom Korečkom, farárom v Prietrži pri [[Senica|Senici]]. Odôvodňoval to svojou chorľavosťou, veľkosťou farského hospodárstva a napokon i tým, že sa chce venovať literárnej činnosti v prospech slovenského národa a cirkvi. Správcom fary v Prietrži s pôsobnosťou aj pre susednú obec [[Osuské]] bol až do roku [[1815]], keď prešiel za farára do [[Zbehy|Zbehov]]. V tomto čase už pravdepodobne literárne netvoril. Roku [[1828]] vymenoval ho [[arcibiskup]] [[kardinál]] [[Alexander Rudnay]] za kanonika kapituly v [[Bratislava|Bratislave]] tu vyše osemdesiatročný [[1. december|1. decembra]] [[1836]] umiera. Jeho telesné pozostatky uložili do kapitulskej krypty [[Konkatedrála svätého Martina|Dómu sv. Martina]]. Zanechal značný majetok – 7223 zlatých – ktorý odkázal na dobročinné, predovšetkým cirkevné ciele. [[Spolok svätého Vojtecha|Spolok sv. Vojtecha]] [[26. marec|26. marca]] [[1933]] odhalili Bajzovi pamätnú tabuľu s podobizňou z bieleho mramoru. Od akademického sochára Jozefa Pospíšila s nápisom:'' V tomto chráme sv. Martina je pochovaný Jozef Ignác Bajza, slovenský spisovateľ, bratislavský kanonik, narodený v Predmieri v roku [[1755]], zomrel v Bratislave roku [[1836]].'' Žiaľ doteraz sa nenašla verná Bajzova podobizeň. Sochár Pospíšil na základe známych čŕt Bajzovej osobnosti spodobnil jeho podobizeň. == Tvorba == Jozefom Ignácom Bajzom vstupuje do slovenskej literatúry nový fakticky už moderný [[spisovateľ]]. Do literárneho života vkročil mladý Bajza ľavou nohou, nešťastne. Roku [[1782]] dokončil prvú knihu ''Rozličných veršov'' a v novembri ju predložil provincionálnemu cenzorovi slovenských kníh v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorého sa vraj s dôverou obrátil ako na svojho spolukrajana, [[Slovák]]a. Keď mu však cenzor vyčítal (ako sa sám vyjadril) množstvo veľkých, zjavných i na prvý pohľad zarážajúcich chýb autor si od neho vzal rukopis a odoslal ho do Viedne. Ústredná viedenská cenzúra už [[19. december|19. decembra]] s podpisom D. Hoffingera rukopis kladne posúdila a s čerstvým imprimatur zaniesol ho J. I. Bajza do tlačiarne Jána Michala Landerera v Bratislave. Urazený bratislavský cenzor prerušil sádzanie, vzal rukopis a odvolávajúc sa na autoritu tamojších kanonikov, viacerých svetských i duchovných ľudí, ktorí vraj dielo tiež čítali, poslal ho s novým, ešte odmietavejším posudkom Bajzovej cirkevnej vrchnosti, generálnemu vikárovi Nagyovi do [[Trnava|Trnavy]] s komentárom: ''v tejto knihe slovenských básní, písal, sú veľmi mnohé také, ktoré ľuďom vzdelaným a zdravým rozumom obdareným, cirkevnú disciplínu rešpektujúcim nielen môžu, ale i musia sa nepáčiť.'' Viedenský cenzor vraj asi nevedel po slovensky, a preto ich prepustil. ''Rozličné verše'' nevyšli. Čo tak pohoršilo cenzora a cirkevné kruhy na Bajzových rozličných veršoch? Je to tristo [[epigram]]ov, ako ich sám autor charakterizoval, o všetkých občianskych stavoch, či vlastne [[satira|satiry]] v týchto stavoch, vôbec tu nešlo o paškvily. Prevažná časť z nich sú satirické sentencie o [[šťastie|šťastí]], [[láska|láske]], [[priateľstvo|priateľstve]], [[cnosť|cnosti]] a mravoch, ktorých Bajza ostro šibe rôzne ľudské a spoločenské neduhy. Už sám bratislavský cenzor vo svojom posudku upozornil aj na Bajzovu literárnu predlohu rozličných veršov – na epigramy anglického básnika [[17. storočie|17. storočia]] [[John Owen|Johna Owena]]. Pri hlbšej analýze sa však ukázalo, že iba jedna tretina rozličných veršov sú preklady. Ostatné sú tvorivo prepracované a zväčša pôvodné. A práve v týchto javí sa nám mladý Bajza ako zanietený jozefinista, a práve verše s takýmto zameraním predovšetkým pobúrili bratislavského cenzora a cirkevné kruhy. Vo svojich posudkoch odsudzuje predovšetkým epigramy na úradníkov – byrokratov, na radných pánov, na [[šľachta|šľachtu]], jej parazitný spôsob života a spoločenskú nerovnosť vôbec, no hlavne na poriadky v [[cirkev|cirkvi]], na zlých [[kňaz]]ov, „chudobu“ [[kláštor]]ov, na prázdnu nábožnosť, na bočné [[oltár]]e. Z Bajzových ''Rozličných veršov'' zachovala sa nám iba prvá kniha so [[sylabický veršový systém|sylabickými rýmami]], spojenými veršami, v tomto čase však už začal písať a podľa všetkého mal aj hotovú knihu druhú s veršami v [[časomerný veršový systém|časomiere]]. Tento neúspech nijako neodradil húževnatého Bajzu. Zároveň s Rozličnými veršami pracoval na preklade [[pietizmus|pietisticky]] ladenej knihy modlitieb [[Francúzi|Francúza]] Filipa Mesenquiho a už v roku [[1782]] dokončil prvý zväzok románu ''René mláďenca príhody a skúsenosti''. Imprimatur viedenskej cenzúry dosiahol dokonca ešte skôr – už [[11. november|11. novembra]]. V tomto prípade bol oveľa opatrnejší. Podľa všetkého domácu cenzúru obišiel. Dielo vyšlo v polovici roku [[1784]] – a cirkevná cenzúra mohla reagovať už iba po funuse. Prvý zväzok Bajzovho Reného je dobrodružný sentimentálny román s veľmi výraznou náučnou tendenciou. Tento typ románu v európskej [[literatúra|literatúre]] bol známy už od [[17. storočie|17. storočia]], u nás však so sedemdesiatych rokov storočia nasledujúceho. Jeho René je prvý pôvodný slovenský román. Dejovou kostrou prvého zväzku je cesta Reného z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u Jej cieľom je priviesť sestru Fatimu, od ktorej ho ešte ako chlapca z tragických okolností odtrhli. Na tejto dejovej schéme rozvíja J. I. Bajza celú spleť podivuhodných dobrodružstiev a exotických príhod svojho hrdinu s jeho vášnivou láskou k Hadixe. Česká a slovenská literárna veda bola dlho v rozpakoch nad prvým zväzkom Reného. Druhý ostával dlho neznámy. V prvom zväzku vystupuje najviac do popredia láska muža k žene. Tieto uzávery potvrdzuje aj posudok cirkevného cenzora ''Tomáša Tajnaya'', ktorého na prvom zväzku najviac dráždil jeho svetský duch. Správne vycítil, že za Bajzovou kritikou mohamedánstva, dervišov, náboženského fanatizmu a povier sa skrýva kritika katolíckej cirkvi, no predovšetkým sa pozastavoval nad nielen pohoršujúcimi, ale aj vášnivými predstavami lásky a najmä nad záverom prvého zväzku, ktorý tvorí zdanlivo prekvapujúci prechod k zväzku druhému. Tu sa začína pochybovať o celibáte katolíckych kňazov a J. Tajnay v latinskom preklade aj celú túto časť vo svojom posudku citoval. [[28. máj]]a [[1785]] dostal Jozef Ignác Bajza imprimatur viedenskej ústrednej cenzúry na druhý zväzok Reného a bratislavský typograf Landerer začal dielo okamžite sádzať. Tento zväzok má inú štruktúru a náplň. Skladá sa z jednotlivých epizód, „príhod a skúseností“ na sebe vzájomne motivicky nezávislých, spojených iba osobou Reného, Van Stiphouta a ich sprievodcu ústami ktorého hovorí sám autor. Dej sa odohráva v severnom Taliansku, Rakúsku a najmä na Slovensku. Zatiaľ čo prvý zväzok, aj keď je odrazom vnútorného citového napätia autora, má ťažisko vo vymyslených exotických dobrodružstvách svojho hrdinu, druhý je výsledkom bystrého pozorovania konkrétnej skutočnosti. Jozef Ignác Bajza v literárnej forme podáva tu ostrú kritiku spoločenských pomerov na Slovensku V tomto diele Bajza v próze uskutočňuje svoj zámer, ktorý sledoval aj v Rozličných veršoch – podať kritiku všetkých občianskych stavov, či vlastne satiry o týchto stavoch. Hrdina románu René si tu prepožičal zuby od satirikov. Satira Jozefa Ignáca Bajzu je satira voltairovská – ostrá, odvážna, vtipná, vyúsťujúca miestami až do grotesky a pamfletu. J. I. Bajza sa tu prejavuje ako osvietený racionalista a osvietenec stúpenec jozefínskych reforiem. V prvej časti druhého zväzku, kde kritizuje cirkevné pomery, najmä život v kláštoroch sú jednotlivé epizódy literárnym spracovaním základných i čiastočných reforiem a nariadení [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v tejto oblasti. V druhej časti, v ktorej sa koncentruje na kritiku spoločenských pomerov na Slovensku, je koncepčne i ideove samostatnejší a v mnohom smere prekračuje hranice jozefínskeho absolutizmu. V spojitosti so zobrazovanou skutočnosťou mení sa v René aj štýl. Väčšinu epizód pretkáva Bajza úvahami o odstránení kritizovaných nedostatkov. Najživší a umelecký najpôsobivejší je jeho štýl v tých epizóda opisujeme jemu bližšie prostredie. Pre nás najzaujímavejšia je tá časť románu, kde René svoje príhody a skúsenosti prežíva priamo na Slovensku, aj kde je, prirodzene, jasné, že autor aj v predchádzajúcich kapitolách reaguje na slovenské pomery. J. I. Bajza je prvý slovenský spisovateľ, ktorý nás oboznamuje so slovenskou dedinou a kultúrnym stavom Slovákov. Druhý zväzok Reného mal veľmi podobné osudu ako Rozličné verše. Keď na jeseň roku [[1785]] prišiel generálny vikár ''Štefan Nagy'' do Bratislavy dozvedel sa, že Jozef Ignác Bajza dal do tlače druhý zväzok románu vraj horší ako prvý. Tlačenie diela okamžite zastavil dal ho posúdiť a celú kauzu 2. decembra 1785 predložil konzistoriálnej rade, ktorá sa uzniesla, aby sa vydanie tohto „na mnohých miestach pohoršujúceho diela“ zamedzilo a výdavky spojené z jeho tlačou sa vyplatili z diecézneho fondu. Celý tento postup schválil sám arcibiskup [[Jozef Baťán|Battyányi]], ktorý trnavského farára baróna I. Perényiho dokonca poveril, aby svojho podriadeného, dolnodubovského farára J.I. Bajzu prehovoril, aby jednako nemárnil čas písačkami podobného druhu, jednak aby sa vzdal zverejnenia prítomnej knihy. Druhý zväzok Reného, z ktorého sa nám zachovali iba dva exempláre, ostal nedokončený. Román René predstavuje zenit literárnej činnosti J. I. Bajzu. V roku [[1787]] vzdal <!-- vydal?? veta nedáva zmysel, nie je uvedený zdroj -->právo o živení farárov, v ktorom obhajuje nárok farárov na [[Kongrua|kongruu]]. V rokoch [[1787]] až [[1796]] nosil postupne do tlačiarne trnavského V. Jelínka päťzväzkový bachant Kresťanské katolícke náboženstvo, výsledok svojej desaťročnej činnosti (kázne si museli farári v zmysle nariadenia Jozefa II. písať, aby mohla byť eventuálne kontrolovaná ich úroveň a obsah) tvorilo ju dvesto sedemdesiat jeden kázní na vyše tritisíc stranách, a z podnetu cirkevnej vrchnosti vydal niekoľko prekladov a náboženských kníh. Roku [[1794]] vydal J. I. Bajza svoje vyslovene literárne dielo ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné v dvoch zväzkoch''. Do prvého zväzku začlenil prevažnú časť epigramov z ''Rozličných veršov'', z ktorých časť bol uverejnil aj v druhom zväzku ''Reného''. Vo svojom nasledujúcom diele ''Veselé účinky a rečení'' ([[1795]]) humorista a vtipkár prevládol nad satirikom, a potom nie je to tvorba pôvodná. V poslednom väčšom diele J. I. Bajzu ''Príklady ze svatého Písma starého a nového zákona s mravním opoměním v štverorádkových jednako-konco-zvučných'' ([[1813]], druhé vydanie [[1820]]), ktoré odhliadnuc od útokov proti všetkému novému, čo prinieslo francúzske osvietenstvo sú iba bezduchým veršotepectvom. No jednako ešte raz ozvalo sa u starnúceho Jozefa Ignáca Bajzu echo jeho búrlivej jozefínskej mladosti. V roku [[1805]] napísal spis ''Človek bez pravého náboženstva nade všech živočichov nuznejší'' a predložil ho na posúdenie cirkevnej vrchnosti. Dielo sa nám nezachovalo, len Bajzova charakteristika a posudok cenzora svedčia o tom, že v každom prípade išlo o dielo plné vnútorných rozporov a protirečení, odrážajúce veľké kontradikcie svojej doby. O tom, že z vydávania svojich kníh nemohol vyžiť, svedčí fakt, že na ich vytlačenie dal tisíc päťsto zlatých, ale vrátilo sa mu sotva sto pätnásť. == Dielo == * [[1782]] – ''Rozličných veršuv knižka prvňa'' (cenzor ju odmietol dať vytlačiť) * [[1783]] / [[1785]] – ''[[René mládenca príhody a skúsenosti]]'' I. a II. diel, prvý slovenský román (druhý diel nevyšiel kvôli cirkevnej cenzúre; rukopis diela sa stratil a známe sú len dva nedotlačené výtlačky) * [[1787]] – ''Právo o živení faráruv'' * [[1789]] – ''Anti-Fándly'', hanopis na adresu Juraja Fándlyho * [[1789]] / [[1796]] – ''Kresťánského katolíckého náboženstva…'' ďíl 1. – 5., kresťanská vierouka * [[1794]] – ''Slovenské dvojnásobné epigrammata, jednako-konco-hlasné a zvuko-mírne'' * [[1794]] – ''Slovenské dvojnásobné epigrammata. Druhá knižka obsahujícá zvuko-mírné'' *[[1795]] – ''Veselé účinki, a rečeňí, které k stráveňu trúchľivích hoďín zebral a vidal…'', kniha anekdot, humoristických rozprávaní, poviedok a hádaniek * [[1813]] – ''Prikladi ze svatého Písma starího a novího Zákona'' (v roku *[[1820]] vyšlo druhé, rozšírené vydanie) === Preklady === * V roku 2025 román preložil do angličtiny David Short pod názvom René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences, ktorý vyšiel v Liverpool University Press.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences {{!}} Home | url = https://www.liverpooluniversitypress.co.uk/doi/book/10.3828/9781836242529 | vydavateľ = Default Book Series | dátum prístupu = 2025-07-07 | doi = 10.3828/9781836242529 | jazyk = en}}</ref> === Dielo v elektronickej podobe === * [http://digitalna.kniznica.info/s/irNFzLiM50 ''Anti-Fándly aneb Dúverné Zmlúwánj mezi Theodulusem, tretího Franciskánúw rádu bosákem, a Gurem Fándly, ...''] W Halle: [s.n.], 1789. 62 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * BAJZA, J. I., [[Juraj Fándly|FÁNDLY, J.]], [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, A.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/j53OAriZnq ''Ešče Ňečo o Epigrammatéch, anebožto Málorádkoch M. W. P. Gozefa Bagza nowotného slowenského Epi Grammatistu ...''] [Pole Eliziské]: [s.n.], [1791]. 15 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * BAJZA, J. I., [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, A.]] [http://digitalna.kniznica.info/s/h7gQv2OExV ''Nečo o epigrammatech, anebožto Malorádkoch Gozefa Ignáca Bagzi, Dolnodubowského Pána Farára, oprawdiwím Slowákom k Uwažováňú predložené ...''] Žilina: Štefan Prisol, 1794. 36 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * [http://digitalna.kniznica.info/s/wKxthYFnMt ''Ke cti a česti ...'']. Trnava: Jelinek Jána Krst., 1820. 36 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Referencie == <references /> * Jozef Ignác Bajza: ''René mládenca príhody a skúsenosti''. Bratislava, Tatran, 1970. * kronika obce [[Zbehy]] == Ďalšia literatúra == * BAGIN, Anton; ČECH, Pavol; OSTRÁK, Ladislav: ''Dvaja veľkí rodoľubovia. Jozef Čársky a Jozef Ignác Bajza'', 1. vyd. Trnava: [[Spolok svätého Vojtecha]], 1987. * BAJZA, Jozef Ignác. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 43{{--}}44 }} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQH-9P7P?mode=g Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]] * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/81/Jozef-Ignac-Bajza Plné texty diel Jozefa Ignáca Bajzu] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bajza, Jozef Ignác}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Osobnosti z Predmiera]] tb59yq8cyr64srbd168rz85vf92ygkl 10 31837 8057702 7917600 2025-07-07T12:39:05Z Andrej-airliner 43530 8057702 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Diana, Princess of Wales 1997 (2).jpg |meno = [[Diana, princezná z Walesu|Diana]] |rám = }} Meniny má [[Nora (prvé meno)|Nora]]. * {{0}}{{0}}[[12]] – narodil sa [[Caligula|Gaius Caesar Caligula]], rímsky cisár [[Julsko-klaudijská dynastia|julsko-claudiovskej dynastie]] († [[41]]) * [[1888]] – bola zavraždená Mary Ann Nicholsová, prvá známa obeť [[londýn]]skeho sériového vraha [[Jack Rozparovač|Jacka Rozparovača]] * [[1908]] – narodil sa [[William Saroyan]], americký prozaik, dramatik a autor poviedok († [[1981]]) * [[1909]] – narodil sa [[Ladislav Hecht]], česko-slovensko-americký profesionálny tenista židovského pôvodu, v [[medzivojnové obdobie|medzivojnovom období]] patril medzi najúspešnejších európskych tenistov († [[2004]]) * [[1939]] – príslušníci [[Abwehr]]u a [[Schutzstaffel|SS]] [[prepadnutie vysielača v Gliwiciach|prepadli vysielač v Gliwiciach]], čo poslúžilo ako zámienka k [[Nacistické Nemecko|nemeckému]] [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] * [[1945]] – narodil sa [[Van Morrison]], severoírsky spevák, skladateľ, básnik a multiinštrumentalista, držiteľ hudobnej ceny [[Grammy Award|Grammy]] * [[1972]] – slovenská atlétka [[Eva Šuranová]] získala na [[Letné olympijské hry 1972|LOH v Mníchove]] bronz v skoku do diaľky výkonom 667 cm * [[1995]] – príslušníci [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[zavlečenie Michala Kováča ml.|uniesli]] do [[Rakúsko|Rakúska]] [[Michal Kováč mladší|syna]] slovenského [[prezident Slovenskej republiky|prezidenta]] [[Michal Kováč|Michala Kováča]] * [[1997]] – britská princezná [[Diana, princezná z Walesu|Diana]] zahynula pri automobilovej havárii v [[Paríž]]i (* [[1961]]) * [[2005]] – zomrel [[Józef Rotblat]], poľský fyzik a aktivista za jadrové odzbrojovanie, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1908]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> k1uohw233kgf4amiebxf2edppebdlua 10 32046 8057703 8035179 2025-07-07T12:41:35Z Andrej-airliner 43530 8057703 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Titanic wreck bow.jpg |meno = Vrak [[Titanic (parník)|''Titanicu'']] |rám = }} Meniny má [[Drahoslava]]. Dnes je na Slovensku [[Zoznam sviatkov na Slovensku#Štátne sviatky|štátny sviatok]] [[Deň Ústavy Slovenskej republiky]]. * [[1557]] – zomrel [[Jacques Cartier]], francúzsky námorný kapitán a objaviteľ (* [[1491]]) * [[1877]] – narodil sa [[Francis William Aston]], anglický chemik a fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1945]]) * [[1939]] – [[druhá svetová vojna]]: vojská [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] začali [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu]] do [[Druhá poľská republika|Poľska]] * [[1951]] – zástupcovia [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]] podpísali zmluvu o [[Tichomorský bezpečnostný pakt|Tichomorskom bezpečnostnom pakte]] * [[1979]] – [[program Pioneer]]: americká medziplanetárna [[kozmická sonda|sonda]] [[Pioneer 11]] ako prvá preletela v blízkosti [[Saturn]]u * [[1983]] – [[studená vojna]]: [[Sovietsky zväz|sovietska]] stíhačka zostrelila civilný [[let Korean Air Lines 007]] potom, ako komerčné lietadlo narušilo sovietsky vzdušný priestor, pričom zahynulo všetkých 269 osôb na palube vrátane amerického kongresmana Larryho McDonalda * [[1985]] – bol objavený vrak parníka [[Titanic (parník)|''Titanic'']] * [[1988]] – zomrel [[Luis Walter Alvarez]], americký experimentálny fyzik a vynálezca, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1911]]) * [[1992]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] počtom 114 hlasov schválila [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|vládny]] návrh [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy Slovenskej republiky]] (prítomných bolo 134 poslancov, 16 hlasovali proti a štyria sa zdržali) * [[2007]] – zomrel [[Viliam Schrojf]], slovenský futbalový brankár (* [[1931]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> i7oati2gj4bfj4ozfenxnmgrqsf5ybg 10 32263 8057706 7912431 2025-07-07T12:44:14Z Andrej-airliner 43530 8057706 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Johann Christian Bach by Thomas Gainsborough.jpg |meno = [[Johann Christian Bach|J. Ch. Bach]] |rám = }} Meniny má [[Regína (prvé meno)|Regína]]. * [[1638]] – narodil sa [[Ľudovít XIV.]], francúzsky kráľ v rokoch [[1643]]{{--}}[[1715]], predstaviteľ [[Absolutizmus|absolutizmu]] († [[1717]]) * [[1735]] – narodil sa [[Johann Christian Bach]], nemecký skladateľ a organista, predstaviteľ [[Klasicizmus|klasicizmu]] († [[1782]]) * [[1836]] – americký generál a politik [[Sam Houston]] bol zvolený za prvého prezidenta [[Texaská republika|Texaskej republiky]] * [[1839]] – [[Spojené kráľovstvo]] vyhlásilo [[Ópiové vojny#Prvá ópiová vojna|vojnu]] čínskej dynastii [[Čching]] * [[1939]] – [[druhá svetová vojna]]: [[Spojené štáty]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] vyhlásili [[neutralita|neutralitu]] vo vojne v [[Európa|Európe]] * [[1946]] – narodil sa [[Freddie Mercury]], britský spevák skupiny [[Queen (skupina)|Queen]] († [[1991]]) * [[1972]] – [[Palestína (územie)|palestínski]] teroristi zo skupiny [[Čierny september (teroristická skupina)|Čierny september]] zaútočili počas [[Letné olympijské hry 1972|LOH v Mníchove]] na 11 [[izrael]]ských športovcov a vzali ich ako rukojemníkov, dvaja z nich pri útoku zahynuli a deviatich zavraždili nasledujúci deň * [[1975]] – v [[Sacramento (Kalifornia)|Sacramente]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] došlo k pokusu o atentát na [[Prezident Spojených štátov|prezidenta Spojených štátov]] [[Gerald Ford|Geralda Forda]] * [[1997]] – zomrela svätá [[Matka Tereza]], albánsko-indická rímskokatolícka rehoľná sestra a misionárka, laureátka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1910]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> sc0yf7vzxffjqrvikspt12xl1tpz52b 0 32545 8057828 7823174 2025-07-07T18:29:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057828 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alfred Charles Kinsey |Portrét = |Popis = americký profesor entomológie a zoológie, psychológ |Dátum narodenia = [[23. jún]] [[1894]] |Miesto narodenia = [[Hoboken (New Jersey)|Hoboken]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1956|8|25|1894|6|23}} |Miesto úmrtia = [[Bloomington (Indiana)|Bloomington]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] |}} Dr. '''Alfred Charles Kinsey''' (* [[23. jún]] [[1894]], [[Hoboken (New Jersey)|Hoboken]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[25. august]] [[1956]], [[Bloomington (Indiana)|Bloomington]], [[Indiana]]) bol profesor [[entomológia|entomológie]] a [[zoológia|zoológie]], ale promoval tiež z [[psychológia|psychológie]]. Značnú časť života venoval výskumu [[hrčiarka|hrčiarok]]. Neskôr sa preslávil svojou priekopníckou činnosťou na poli [[sexuológia|sexuológie]] a [[sociológia|sociológie]]. V roku [[1947]] založil Ústav pre výskum pohlavia a reprodukcie (Institute for Research in Sex, Gender and Reproduction) na [[Indiana University Bloomington]], neskôr premenovaný na [[Kinsey Institut]] (Kinsey Institute for Research in Sex, Gender and Reproduction). Bol hlavným spoluautorom historicky významných Kinseyových správ (Kinsey reports), t. j. štúdie „Sexuálne správanie muža“ [[1948]], ale aj nasledujúcej menej známej publikácie „Sexuálne správanie ženy“ [[1953]]. Kinseyho práce zásadne ovplyvnili [[sexuálna revolúcia|sexuálnu revolúciu]] [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], najmä v [[Spojené štáty americké|USA]]. Údaj Kinsey Reportu o 4 % mužoch s trvalo [[homosexualita|homosexuálnym]] správaním, hoci bol odvtedy mnohokrát oponovaný a korigovaný, sa stal a dodnes zostal jedným zo základných symbolov homosexuálnej menšiny a homosexuálneho hnutia. Kinsey bol tiež významným aktivistom práve vznikajúceho [[skauting|skautského hnutia]] a mal značné hudobné nadanie. == Životopis == === Detstvo a mladosť === Narodil sa ako najstaršie z troch detí v nie príliš bohatej rodine. Otec Alfred Seguine Kinsey bol profesorom na [[Stevens Institute of Technology]]. Matka Sarah Ann Charles vyššie formálne vzdelanie nemala. Obaja rodičia boli extrémne konzervatívnymi kresťanmi. Otec bol jedným z najaktívnejších členov miestnej [[metodistická cirkev|metodistickej cirkvi]]. Alfred bol vychovávaný v duchu prísnej zbožnosti, tabuizovania sexuálneho povedomia, v mimoriadne reštriktívnych postojoch voči vzťahom k dievčatám, masturbácii i čomukoľvek sexuálnemu. Neskôr sa dištancoval od metodistického náboženstva a stal sa z náboženského hľadiska [[agnosticizmus|agnostikom]]. Kinsey v detstve trpel rôznymi chorobami, napríklad [[skolióza|skoliózou]] a [[reuma]]tickými a [[týfus|týfovými]] [[horúčka]]mi. Finančná situácia rodiny neumožňovala optimálnu liečbu. Mierne zakrivenie chrbtice, trvalý následok skoliózy, ho v roku [[1917]] zachránilo pred odvedením do [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. V mladosti Kinsey našiel záľubu v prírode, táborení a práci s chlapčenskou mládežou. Činnosť v kresťanskej mládežníckej organizácii [[YMCA]] ho zaujala natoľko, že pôvodne zamýšľal venovať sa jej po dokončení svojho štúdia profesionálne. Tento záujem sa neskôr odrazil i v jeho študentskej práci, v psychologickej dizertácii o skupinovej dynamike chlapcov. Zapojil sa i do činnosti vtedy vznikajúcej americkej [[skauting|skautskej]] organizácie [[Boy Scouts of America]] (BSA). Rodičia ho v týchto aktivitách silno podporovali, pretože v tej dobe bol skauting úzko spojený s kresťanskými princípmi. Kinsey bol natoľko aktívny, že najvyššiu skautskú hodnosť, Orlí rád, dosiahol už po dvoch rokoch, zatiaľ čo obyčajne jej získanie trvalo päť až šesť rokov. Intenzívny kontakt s prírodou v ranej mladosti bol jednou z príčin Kinseyho záujmu o biológiu a najmä o [[entomológia|entomológiu]] (vedu o [[hmyz]]e), ktorej venoval prvú polovicu svojej vedeckej kariéry. Hoci jeho srdce bolo oslabené chorobami v detstve, absolvoval s vedeckým zaujatím celý rad náročných expedícií. Skautská angažovanosť bola zrejme silným podnetom i pre druhú, preslávenejšiu polovicu jeho vedeckého života. === Štúdium === Na strednej škole (Columbia High School, [[Maplewood]], New Jersey) bol Kinsey introverným, ale mimoriadne pracovitým študentom. Okrem táborníctva sa nevenoval športu, a ako sa zdá, počas štúdia na strednej i vysokej škole neprežil ani žiadny hlbší osobný vzťah. Sústredil svoje úsilie do akademickej práce a spočiatku aj do hry na klavír. Nejakú dobu si dokonca prial byť koncertným klaviristom, ale nakoniec sa rozhodol venovať vede. Schopnosťou plného vedeckého zaujatia si čoskoro získal uznanie. Počas štúdia sa zaujímal o [[botanika|botaniku]] a [[zoológia|zoológiu]]. Neskôr prehlásil, že jeho stredoškolská učiteľka biológie Natalie Roeth bola najdôležitejším činiteľom, ktorý ho ovplyvnil v jeho rozhodnutí stať sa vedcom. Po strednej škole chcel Kinsey študovať botaniku. Otec sa však rozhodol dať ho na technické štúdium na Stevens Institue of Technology, kde bol profesorom. Kinsey bol v tejto škole nešťastný a neskôr poznamenal, že to bolo jedno z najhorších období jeho života. Po dvoch rokoch sa rozhodol otcovi vzoprieť a presadzoval svoj úmysel študovať biológiu na Bowdoin College v [[Maine]]. Otec jeho prianiu silne odporoval, nakoniec mu to dovolil, ale Kinseyho vzťah s otcom silne utrpel. V roku [[1914]] Kinsey do školy nastúpil. Výskumom hmyzu sa zaoberal pod vedením [[Manton Copeland|Mantona Copelanda]]. Po dvoch rokoch bol prijatý do prestížnej študentskej spoločnosti "Fí Beta Kappa", tejto pocty sa dostáva len približne 1 % študentov. Promoval s vyznamenaním, v biológii a psychológii (psychologická dizertačná práca sa zaoberala skupinovou dynamikou chlapcov). V štúdiu pokračoval na Harvardovej univerzite. V Bossey Institute, ktorý mal jeden z najoceňovanejších biologických programov v [[Spojené štáty americké|USA]], v aplikovanej biológii pôsobil [[William Morton Wheeler]], významný entomológ. Kinsey pod jeho vedením pracoval prevažne samostatne, čo obom vedcom vyhovovalo. Pre doktorantskú prácu si Kinsey zvolil výskum [[hrčiarka|hrčiarok]] ([[Cynipidae]]). Zbieraniu vzoriek sa venoval s nadšenou posadnutosťou. Cestoval a uskutočnil 26 detailných meraní u 100 000 [[hrčiarka|hrčiarok]]. Jeho metodika predstavuje významný prínos pre entomológiu. V roku [[1919]] Kinsey získal na Harvardovej univerzite titul Sc.D. === Manželstvo a rodina === V roku [[1921]] sa oženil a jeho vyvolenou sa stala [[Clara Bracken McMillen]], ktorú dôverene oslovoval "Mac" (čítaj anglicky). Mali štyri deti. Prvorodený Don zomrel v roku [[1927]], tesne pred svojimi piatymi narodeninami na cukrovku. Dcéra Anne sa narodila v roku [[1924]], syn Joan v roku [[1925]] a posledným dieťaťom bol syn Bruce, ktorý sa narodil v roku [[1928]]. === Sexuálny život Kinseyho === O Kinseym kolovali klebety v súvislosti s neobvyklými sexuálnymi praktikami. James H. Jones v životopisnej knihe ''Alfred C. Kinsey: A Public/Private Life'' opisuje Kinseyho ako bisexuálneho masochistu. Údajne sa zúčastnil skupinového sexu so svojimi postgraduálnymi študentmi, manželkou a absolventmi. Je tiež známe, že Kinsey v rámci výskumu natáčal v podkroví svojho domu sexuálne akty. Životopisec Jonathan Gathorne-Hardy vysvetlil, že Kinseyov dom sa na takéto filmovanie používal z dôvodov utajenia, pretože by bolo škandalózne, keby sa o ňom verejne vedelo. Jones uvádza, že Kinseyova žena mala sex aj s ďalšími mužmi, ale napriek tomu vzťah vydržal po celých 35 rokov manželstva. Žiadne z týchto klebiet o Kinseyovom vlastnom sexuálnom živote neboli potvrdené oficiálnym prehlásením Kinseyovho [http://www.indiana.edu/~kinsey/publications/duberman.html inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131002092924/http://www.indiana.edu/~kinsey/publications/duberman.html |date=2013-10-02 }}. == Vedecká dráha == === Entomológia === Po získaní doktorátu Kinsey nastúpil v roku [[1920]] ako odborný asistent na Katedru zoológie na [[Indiana University Bloomington]]. Jeho žena a kolegovia mu hovorili Prok (profesor Kinsey). Nasledujúcich 16 rokov pokračoval v zbere a triedení [[hrčiarka|hrčiarok]]. Zaujímal sa najmä o evolučnú históriu tohto drobného hmyzu, v roku [[1930]] vydal monografiu ''The Gall Wasp Genus Cynips: A Study in the Origin of Species'' venovanú pôvodu [[hrčiarka|hrčiarok]] a v roku [[1935]] ''The Origin of Higher Categories in Cynips'' špecializovanú na ich vyššie vývojové štádiá. === Učebnica biológie === Kinsey vydal v októbri [[1926]] stredoškolskú učebnicu ''An Introduction to Biology'' (Úvod do biológie). Kniha sa hlási k myšlienke evolúcie a zjednocuje na spoločných princípoch zoológiu a botaniku, ktoré do tej doby boli často vnímané ako samostatné, oddelené odbory. Revidované vydania vyšli v rokoch [[1933]] a [[1938]]. === Ľudské sexuálne správanie a „Kinseyho správy“ === Kinsey je všeobecne považovaný za zakladateľa sociálnej sexuológie, systematického a vedeckého skúmania ľudskej sexuality. Po intenzívnych diskusiách s kolegom [[Robert Kroc|Robertom Krocom]] okolo roku [[1933]] sa najprv začal zaujímať o rôzne formy sexuálnych praktík. Pravdepodobne rôznosť spôsobov párenia [[hrčiarka|hrčiarok]] ho prividela k údivu nad tým, aké rozmanité sú sexuálne praktiky i medzi ľuďmi. V roku [[1935]] Kinsey prispel do fakultnej diskusnej skupiny na Indiana University prednáškou, ktorá bola jeho prvým verejným vystúpením k téme. Zaútočil v nej na rozsiahlu všeobecnú neznalosť anatómie a fyziológie sexuality a vyjadril svoju tézu, že oneskorené sobáše (neskoré sexuálne skúsenosti) sú psychicky škodlivé. Od roku [[1938]] robil na pôde univerzity osvetové prednášky o sexualite. Kinsey obdržal od Rockefellerovej nadácie dotáciu na výskum, ktorá mu umožnila skúmať ľudské sexuálne správanie prostredníctvom rozhovorov s tisícmi respondentov. V roku [[1948]] vydal výskumný kolektív publikáciu „Sexuálne správanie muža“ ("Sexual Beahvior in the Human Male"), v roku [[1953]] "Sexuálne správanie ženy" (''Sexual Behavior in the Human Female''). Tieto tzv. Kinseyove správy (''Kinsey Reports'') sa stali bestsellermi. Články o Kinseyovi sa začali objavovať v prestížnych a populárnych magazínoch a vyvolali búrlivé diskusie a polemiky. Prezident Indiana University [[Herman B. Wells]] obhajoval Kinseyove výskumy, ktoré sa stali testom akademickej slobody. Vlna odporu zo strany konzervatívcov po vydaní druhej Kinseyovej správy v roku [[1953]] bola natoľko silná, že Rockefellerova nadácia ukončila financovanie projektu. Jeho činnosť odsúdil známy kazateľ [[Billy Graham]]. Kinseyho vypočúvali pred Kongresom, bol obvinený z obscénnosti a vyšetrovaný [[FBI]]. Bol označený za [[komunizmus|komunistu]], ktorý prišiel, aby zničil americkú rodinu. Zvyšok života strávil v neustálom strese a hlbokej depresii. Zomrel [[25. august]]a [[1956]] vo veku 62 rokov v stave vážnej depresie na zlyhanie srdca a zápal pľúc. === Významné publikácie === * [[1920]] – ''Nové druhy a synonymnosť amerických [[hrčiarka|hrčiarok]] '' (''New Species and Synonymy of American Cynipidae''), Bulletin of the American Museum of Natural History * [[1920]] – ''Počiatky amerických žlabatiek'' (''Life Histories of American Cynipidae''), Bulletin of the American Museum of Natural History * [[1920]] – ''Fylogenéza druhov [[hrčiarka|hrčiarok]] a biologické charakteristiky'' (''Phylogeny of Cynipid Genera and Biological Characteristics''), Bulletin of the American Museum of Natural History * [[1926]] – ''Úvod do biológie'' (''An Introduction to Biology'') * [[1930]] – ''Hrčiarky rodu Cynips: Štúdia o pôvode druhov'' (''The Gall Wasp Genus Cynips: A Study in the Origin of Species'') * [[1933]] – ''Nový úvod do biológie'' (''New Introduction to Biology'') * [[1935]] – ''Pôvod vyšších kategórií rodu Cynips'' (''The Origin of Higher Categories in Cynips'') * [[1948]] – ''Sexuálne správanie muža'' (''Sexual Behavior in the Human Male'') * [[1953]] – ''Sexuálne správanie ženy'' (''Sexual Behavior in the Human Female'') == Kinsey v umení a médiách == V roku [[2003]] mal v [[Chicago|Chicagu]] premiéru muzikál o Kinseyho živote s názvom ''Dr. Sex'' (vyhral sedem ocenení Jeff Awards). Americký spisovateľ [[Thomas Coraghessan Boyle]] v roku [[2004]] napísal novelu ''The Inner Circle'' (Úzky kruh, v nemčine vyšla pod názvom ''Dr. Sex'') V roku [[2004]] v [[Spojené štáty americké|USA]] natočil režisér [[Bill Condon]] film ''Kinsey'', ktorého obsahom je štylizovaný popis Kinseyho života a pôsobenia. Kinseyho hral [[Liam Neeson]] a jeho ženu [[Laura Linney]]. Film bol distribuovaný i v českých kinách. Film vyvolal novú vlnu záujmu o Alfreda Kinseyho a výrazne zvýšil všeobecné povedomie o ňom. PBS (Public Broadcasting Service, americká televízna sieť) v roku [[2005]] priniesla filmový dokument, v ktorom Kinseyho inštitút zoznamuje verejnosť s mnohými z Kinseyových spisov. == Referencie == * Cornelia Christenson, ''Kinsey: A Biography'', Indiana University Press, 1971 * Wardell Pomeroy, ''Dr. Kinsey and the Institute for Sex Research'', Harper & Row, 1972 * James H. Jones, ''Alfred C. Kinsey: A Public/Private Life'', Norton, 1997 * Jonathan Gathorne-Hardy, ''Alfred C. Kinsey: Sex the Measure of All Things'', London: Chatto & Windus, 1998 == Externé odkazy == * [http://www.indiana.edu/~kinsey/ Kinsey Institute website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140102200027/http://www.indiana.edu/~kinsey/ |date=2014-01-02 }} [http://www.kinseyinstitute.org/ (+ ďalší odkaz)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130928231429/http://www.kinseyinstitute.org/about/chronology.html |date=2013-09-28 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/amex/kinsey/ American Experience – Kinsey] * [http://www.biograf.cz/filmy/2005/06/kinsey/ Film Kinsey (2004)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060513180746/http://www.biograf.cz/filmy/2005/06/kinsey/ |date=2006-05-13 }} * [http://marketa.dolnik.net/default.htm?stranka=clanek&clanekID=44709&date=2004-11-22 Muž, ktorý objavil sex] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070224024650/http://marketa.dolnik.net/default.htm?stranka=clanek&clanekID=44709&date=2004-11-22 |date=2007-02-24 }} (Petr Janík, 2004, podľa [http://www.theweekmagazine.com/article.aspx?id=759]) * [http://www.indiana.edu/~kinsey/publications/column2.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170102044031/http://www.indiana.edu/~kinsey/publications/column2.html |date=2017-01-02 }} * [http://www.indiana.edu/~kinsey/publications/duberman.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131002092924/http://www.indiana.edu/~kinsey/publications/duberman.html |date=2013-10-02 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kinsey, Alfred Charles}} [[Kategória:Psychológovia USA]] [[Kategória:Entomológovia USA]] [[Kategória:Skauti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Hobokenu (New Jersey)]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Vyučujúci na Indiana University Bloomington]] lbnz0fadhst2wege9moyhezcce56wn2 0 32869 8057860 8051784 2025-07-07T19:43:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057860 wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga | titul = | aktualna_sezona =[[AHL 2024/2025]] | logo = | povodne = | sport = [[Ľadový hokej]] | zalozena = 1936 (prepojenie stavidiel IHL/C-AHL) 1938 (formálne zlúčenie IHL/C-AHL) | motto = | prva_sezona =[[AHL 1936/1937|1936/37]] | kluby = 32 | krajiny = [[Kanada]] (6)<br/>[[USA]] (26) | kontinent =[[Severná Amerika]] | majster = [[Hershey Bears]] (13 titulov) | TV ='''Kanada (angličtina):'''<br/>Sportsnet/Sportsnet One<br/>'''Kanada (francúzština):'''<br/>Réseau des sports<br/>'''Európa:'''<br/>Premier Sports<br/>'''USA (angličtina):'''<br/>NHL Network, FloSports<br/>'''USA (španielčina):'''<br/>ESPN Deportes | stranka = [https://theahl.com/ theahl.com] |organizator=[[Scott Howson|D. Scott Howson]]}} '''American Hockey League''' ('''AHL''') je profesionálna [[Ľadový hokej|hokejová liga]] v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorá slúži ako primárna rozvojová liga [[National Hockey League]] (NHL).<ref>{{Citácia knihy|titul=Hockey night in Dixie : minor pro hockey in the American south|url=http://archive.org/details/hockeynightindix0000stot|vydavateľ=Victoria, B.C. : Heritage House|rok=2006|isbn=978-1-894974-21-9|meno=John C.|priezvisko=Stott}}</ref> Liga pozostáva z 32 tímov, z toho 26 v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a 6 v [[Kanada|Kanade]]. V sezóne [[AHL 2024/2025]] malo všetkých 32 tímov NHL pridružené k tímu AHL. Historicky, keď tím NHL nemal pridruženú spoločnosť AHL, jeho hráči boli priradení k tímom AHL pridruženým k iným franšízam NHL. Kancelárie ligy sa nachádzajú v [[Springfield (Massachusetts)|Springfielde v štáte Massachusetts]] a jej súčasným prezidentom je [[Scott Howson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Howson elected AHL President and CEO|url=https://theahl.com/howson-elected-ahl-president-and-ceo|dátum prístupu=2025-06-22|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221206080558/https://theahl.com/howson-elected-ahl-president-and-ceo|dátum archivácie=2022-12-06}}</ref> Hráč musí mať najmenej 18 rokov a nesmie patriť do [[:Kategória:Juniorský ľadový hokej|juniorského hokejového tímu]], aby sa mohol zúčastniť. Liga obmedzuje počet skúsených profesionálnych hráčov v zostave tímu počas daného zápasu; iba päť korčuliarov môže odohrať viac ako 260 zápasov na profesionálnej úrovni (brankári sú z tohto pravidla oslobodení).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions | url = https://theahl.com/faq | vydavateľ = theahl.com | dátum prístupu = 2025-06-22 | jazyk = en-US}}</ref> Každoročný víťaz play-off získava [[Calder Cup|Calderov pohár]], pomenovaný po [[Frank Calder|Frankovi Calderovi]], prvom prezidentovi (1917 – 1943) NHL. Obhajcami titulu po [[AHL 2023/2024|sezóne 2023/2024]] sú [[Hershey Bears]], ktorí vyhrali svoj 13. Calderov pohár v histórii klubu. ==Tímy== {{LocMap+|Spojené štáty|float=center|width=950|caption=|places={{LocMap~|Spojené štáty|lat=37.339285|long=-121.891251|label='''<small>[[San Jose]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=35.370381|long=-119.018621|label='''[[Bakersfield]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=36.033333|long=-114.983333|label='''[[Henderson (Nevada)|Henderson]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=34.052778|long=-117.627778|label='''[[Ontário]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=33.7|long=-116.2|label='''[[Coachella Valley]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=32.715|long=-117.1625|label='''[[San Diego]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=40.404722|long=-105.085833|label='''[[Colorado]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=30.506667|long=-97.830278|label='''[[Texas]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.590833|long= -93.620833|label='''[[Iowa]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=32.221667|long=-110.926389|label='''[[Tucson]]'''|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=49.051667|long=-122.328889|label='''[[Abbotsford]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=51.05|long=-114.066667|label='''[[Calgary]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=49.884444|long=-97.146389|label='''[[Manitoba]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=35.227222|long=-80.843056|label='''[[Charlotte]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=42.27113|long=-89.094|label='''[[Rockford]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=43.05|long=-87.95|label='''[[Milwaukee]]'''|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.990833|long=-87.873889|label='''[[Chicago]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=42.963333|long=-85.667778|label='''[[Grand Rapids]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.244444|long=-75.878056|label='''[[Wilkes-Barre]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=40.278333|long=-76.651111|label='''[[Hershey]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=40.601667|long=-75.477222|label='''[[Allentown]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.186389|long=-73.195556|label='''[[Bridgeport]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.7625|long=-72.674167|label='''[[Hartford]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.823611|long=-71.422222|label='''[[Providence]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=42.101389|long=-72.590278|label='''[[Springfield (Massachusetts)|Springfield]]'''|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=41.499167|long=-81.694722|label='''[[Cleveland]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=43.65|long=-79.38|label='''[[Toronto]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=43.165556|long=-77.616111|label='''[[Rochester]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=44.166667|long=-77.383333|label='''[[Belleville (Ontário)|Belleville]]'''|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=43.046944|long=-76.144444|label='''[[Syracuse (New York)|Syracuse]]'''|position=top}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=43.100833|long=-75.2325|label='''[[Utica (New York)|Utica]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené štáty|lat=45.583333|long=-73.75|label='''[[Laval (Quebec)|Laval]]'''|position=right}}}} === Zoznam tímov === {|class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:left;" |+Prehľad tímov American Hockey League |- !scope="col" align="center"| Konferencia !scope="col" align="center"| Divízia !scope="col" align="center"| Názov tímu !scope="col" align="center"| Mesto !scope="col" align="center"| Štadión !scope="col" align="center" style="width:4%" | Založenie !scope="col" align="center" style="width:4%" | Pridal sa !scope="col" align="center" style="width:4%" | Súčasné mesto od roku !scope="col" align="center"| Hlavný tréner !scope="col" align="center"| NHL pobočka |- | rowspan="15" ;"|Eastern | rowspan="8"|Atlantic !scope="row"|[[Bridgeport Islanders]] | [[Bridgeport, Connecticut]] | [[Total Mortgage Arena]] | colspan="3" style="text-align:center;"|2001 | [[Rick Kowalsky]] | [[New York Islanders]] |- !scope="row"|[[Charlotte Checkers]] | [[Charlotte, North Carolina]] | [[Bojangles Coliseum]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1990 | align=center|2010 | [[Geordie Kinnear]] | [[Florida Panthers]] |- !scope="row"|[[Hartford Wolf Pack]] | [[Hartford, Connecticut]] | [[PeoplesBank Arena]] | align=center|1926 | align=center|1936 | align=center|1997 | [[Grant Potulny]] | [[New York Rangers]] |- !scope="row"|[[Hershey Bears]] | [[Hershey, Pennsylvania]] | [[Giant Center]] | colspan="3" style="text-align:center;"|1938 | [[Todd Nelson (ice hockey)|Todd Nelson]] | [[Washington Capitals]] |- !scope="row"|[[Lehigh Valley Phantoms]] | [[Allentown, Pennsylvania]] | [[PPL Center]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1996 | align=center|2014 | Vacant | [[Philadelphia Flyers]] |- !scope="row"|[[Providence Bruins]] | [[Providence, Rhode Island]] | [[Amica Mutual Pavilion]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1987 | align=center|1992 | [[Ryan Mougenel]] | [[Boston Bruins]] |- !scope="row"|[[Springfield Thunderbirds]] | [[Springfield, Massachusetts]] | [[MassMutual Center]] | align=center |1975 | align=center |1981 | align=center |2016 | [[Steve Konowalchuk]] | [[St. Louis Blues]] |- !scope="row"|[[Wilkes-Barre/Scranton Penguins]] | [[Wilkes-Barre Township, Luzerne County, Pennsylvania|Wilkes-Barre Township, Pennsylvania]] | [[Mohegan Arena at Casey Plaza]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1981 | align=center|1999 | [[Kirk MacDonald (ice hockey)|Kirk MacDonald]] | [[Pittsburgh Penguins]] |- | rowspan="7"|North !scope="row"|[[Belleville Senators]] | [[Belleville, Ontario]] | [[CAA Arena]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1972 | align=center|2017 | David Bell | [[Ottawa Senators]] |- !scope="row"|[[Cleveland Monsters]] | [[Cleveland|Cleveland, Ohio]] | [[Rocket Arena]] | align=center |1994 | align=center |2001 | align=center|2007 | [[Trent Vogelhuber]] | [[Columbus Blue Jackets]] |- !scope="row"|[[Laval Rocket]] | [[Laval, Quebec]] | [[Place Bell (Laval, Quebec)|Place Bell]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1969 | align=center|2017 | [[Pascal Vincent]] | [[Montreal Canadiens]] |- !scope="row"|[[Rochester Americans]] | [[Rochester, New York]] | [[Blue Cross Arena]] | colspan="3" style="text-align:center;"|1956 | Michael Leone | [[Buffalo Sabres]] |- !scope="row"|[[Syracuse Crunch]] | [[Syracuse, New York]] | [[Upstate Medical University Arena]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1992 | align=center|1994 | [[Joël Bouchard|Joel Bouchard]] | [[Tampa Bay Lightning]] |- !scope="row"|[[Toronto Marlies]] | [[Toronto|Toronto, Ontario]] | [[Coca-Cola Coliseum]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1978 | align=center|2005 | [[John Gruden]] | [[Toronto Maple Leafs]] |- !scope="row"|[[Utica Comets]] | [[Utica, New York]] | [[Adirondack Bank Center]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1998 | align=center|2013 | [[Ryan Parent]] (interim) | [[New Jersey Devils]] |- |rowspan="17" ;"|Western |rowspan="7"|Central !scope="row"|[[Chicago Wolves]] | [[Rosemont, Illinois]] | [[Allstate Arena]] | align=center |1994 | colspan="2" style="text-align:center;"|2001 | [[Cam Abbott]] | [[Carolina Hurricanes]]<ref>{{cite web |title=Together Again: Wolves and Canes Forge New Partnership |date=2024-05-02 |publisher=Chicago Wolves |url=https://www.chicagowolves.com/2024/05/02/together-again-wolves-and-canes-forge-new-partnership/ |access-date=2024-05-04}}</ref> |- !scope="row"|[[Grand Rapids Griffins]] | [[Grand Rapids, Michigan]] | [[Van Andel Arena]] | align=center |1996 | colspan="2" style="text-align:center;"|2001 | Dan Watson | [[Detroit Red Wings]] |- !scope="row"|[[Iowa Wild]] | [[Des Moines, Iowa]] | [[Wells Fargo Arena (Des Moines, Iowa)|Wells Fargo Arena]] | align=center |1994 | align=center |2001 | align=center |2013 | [[Brett McLean]] | [[Minnesota Wild]] |- !scope="row"|[[Manitoba Moose]] | [[Winnipeg|Winnipeg, Manitoba]] | [[Canada Life Centre]] | align=center |1994 | colspan="2" style="text-align:center;"|2001 | [[Mark Morrison (ice hockey, born 1963)|Mark Morrison]] | [[Winnipeg Jets]] |- !scope="row"|[[Milwaukee Admirals]] | [[Milwaukee|Milwaukee, Wisconsin]] | [[UW–Milwaukee Panther Arena]] | align=center |1970 | colspan="2" style="text-align:center;"|2001 | [[Karl Taylor (ice hockey)|Karl Taylor]] | [[Nashville Predators]] |- !scope="row"|[[Rockford IceHogs]] | [[Rockford, Illinois]] | [[BMO Center]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1995 | align=center |2007 | [[Jared Nightingale]] | [[Chicago Blackhawks]] |- !scope="row"|[[Texas Stars]] | [[Cedar Park, Texas]] | [[H-E-B Center at Cedar Park]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1999 | align=center |2009 | Neil Graham | [[Dallas Stars]] |- | rowspan="10"|Pacific !scope="row"|[[Abbotsford Canucks]] | [[Abbotsford, British Columbia]] | [[Abbotsford Centre]] | align=center |1932 | align=center |1936 | align=center |2021 | [[Manny Malhotra]] | [[Vancouver Canucks]] |- !scope="row"|[[Bakersfield Condors]] | [[Bakersfield, California]] | [[Dignity Health Arena]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1984 | align=center |2015 | Colin Chaulk | [[Edmonton Oilers]] |- !scope="row"|[[Calgary Wranglers]] | [[Calgary|Calgary, Alberta]] | [[Scotiabank Saddledome]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1977 | align=center |2022 | [[Trent Cull]] | [[Calgary Flames]] |- !scope="row"|[[Coachella Valley Firebirds]] | [[Thousand Palms, California]] | [[Acrisure Arena]] | colspan="3" style="text-align:center;"|2022 | [[Derek Laxdal]] | [[Seattle Kraken]] |- !scope="row"|[[Colorado Eagles]] | [[Loveland, Colorado]] | [[Blue Arena]] | colspan="3" align=center | 2018 | [[Aaron Schneekloth]] | [[Colorado Avalanche]] |- !scope="row"|[[Henderson Silver Knights]] | [[Henderson, Nevada]] | [[Lee's Family Forum]] |colspan="2" style="text-align:center;"|1971 | align=center |2020 | [[Ryan Craig]] | [[Vegas Golden Knights]] |- !scope="row"|[[Ontario Reign]] | [[Ontario, California]] | [[Toyota Arena]] | colspan="2" style="text-align:center;"|2001 | align=center |2015 | Vacant | [[Los Angeles Kings]] |- !scope="row"|[[San Diego Gulls]] | [[San Diego|San Diego, California]] | [[Pechanga Arena]] | colspan="2" style="text-align:center;"|2000 | align=center |2015 | Matt McIlvane | [[Anaheim Ducks]] |- !scope="row"|[[San Jose Barracuda]] | [[San Jose, California]] | [[Tech CU Arena]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1996 | align=center |2015 | [[John McCarthy (ice hockey)|John McCarthy]] | [[San Jose Sharks]] |- !scope="row"|[[Tucson Roadrunners]] | [[Tucson, Arizona]] | [[Tucson Convention Center]] | colspan="2" style="text-align:center;"|1994 | align=center |2016 | Steve Potvin | [[Utah Mammoth]]<ref>{{cite web | url=https://cronkitenews.azpbs.org/2024/04/23/arizona-coyotes-leaving-relocation-roadrunners-tucson-hockey-nhl/ | title=Tucson Roadrunners' future uncertain after Arizona Coyotes' relocation to Utah | date=April 23, 2024 }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:American Hockey League| ]] 008qiu1ioa5hk85s2rrn2g888qgbmni 10 34099 8057708 8057351 2025-07-07T12:49:35Z Andrej-airliner 43530 8057708 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Rodney Robert Porter.jpg |meno = [[Rodney Robert Porter|R. R. Porter]] |rám = }} Meniny má [[Brigita]]. * {{0}}[[451]] – začal sa [[chalcedónsky koncil]], štvrtý [[ekumenický koncil]], na ktorom bol [[monofyzitizmus]] a [[Nestoriánstvo|nestorianizmus]] označený za [[Heréza|herézu]] * [[1895]] – narodil sa [[Juan Perón]], argentínsky generálporučík, politik, štátnik a prezident († [[1974]]) * [[1912]] – [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] vyhlásila vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], čím sa začala [[prvá balkánska vojna]] * [[1917]] – narodil sa [[Rodney Robert Porter]], britský biochemik, priekopník výskumu [[Protilátka|imunoglobulínu]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] († [[1985]]) * [[1939]] – [[druhá svetová vojna]]: po [[Poľská obranná vojna (1939)|vojenskej porážke]] [[Druhá poľská republika|Poľska]] [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] anektovalo západnú časť krajiny a [[Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)|Slobodné mesto Gdansk]] * [[1970]] – narodil sa [[Matt Damon]], americký herec, producent a scenárista, držiteľ [[Academy Awards|Oscara]] za najlepší originálny scenár * [[1982]] – zomrel [[Philip Noel-Baker]], britský [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|labouristický]] politik a diplomat, aktivista za odzbrojenie, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1889]]) * [[1985]] – narodil sa [[Bruno Mars]], americký spevák, skladateľ, producent a herec * [[1992]] – zomrel [[Willy Brandt]], nemecký [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnodemokratický]] politik, kancelár [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] v rokoch [[1969]]{{--}}[[1974]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1913]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> gkrsqo3i014st4192aklcr981khs4fr 10 35296 8057709 8035223 2025-07-07T12:51:55Z Andrej-airliner 43530 8057709 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Clinton Davisson.jpg |meno = [[Clinton Davisson|C. Davisson]] }} Meniny má [[Sergej]]. Dnes je Medzinárodný deň porozumenia koktavosti. * [[1797]] – Francúz [[André-Jacques Garnerin]] uskutočnil prvý zaznamenaný zoskok [[padák]]om, z&nbsp;[[Balón (aerostat)|balóna]] naplneného [[vodík]]om z&nbsp;výšky približne 1 000 m * [[1811]] – narodil sa [[Franz Liszt]], uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz († [[1886]]) * [[1881]] – narodil sa [[Clinton Davisson]], americký fyzik, spoluobjaviteľ [[Davissonov Germerov experiment|experimentálneho]] dôkazu [[Difrakcia elektrónov|difrakcie elektrónov]] na [[kryštál]]e, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (†&nbsp;[[1958]]) * [[1902]] – na území dnešného aljašského mesta [[Fairbanks]] sa našli nové ložiská [[Zlato|zlata]], čo podnietilo vypuknutie poslednej [[Zlatá horúčka|zlatej horúčky]] na [[Aljaška|Aljaške]] * [[1919]] – narodila sa [[Doris Lessingová|Doris Lessing]], britská spisovateľka, laureátka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (†&nbsp;[[2013]]) * [[1942]] – [[Snem Slovenskej republiky]] prijal nový zákon o&nbsp;[[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]], ktorý plne ukotvil vodcovský princíp, prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|SR]] [[Jozef Tiso]] získal oficiálny titul „vodca“ * [[1945]] – argentínsky vojenský dôstojník a politik [[Juan Perón]] sa oženil s herečkou [[Eva Perónová|Evou Duarte]] * [[1962]] – [[kubánska raketová kríza]]: [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] nariadil blokádu [[Kuba|Kuby]] s&nbsp;cieľom dosiahnuť stiahnutie [[Sovietsky zväz|sovietskych]] [[jadrová zbraň|atómových]] rakiet a&nbsp;[[bombardovacie lietadlo|bombardérov]] z&nbsp;ostrova * [[1974]] – narodil sa [[Miroslav Šatan]], slovenský hokejista a prezident [[Slovenský zväz ľadového hokeja|SZĽH]], člen [[Sieň slávy IIHF|Siene slávy IIHF]] * [[2020]] – zomrel [[Ondrej Herec]], slovenský sociológ a literárny teoretik, zakladateľ teórie [[Slovenská literárna fantastika|literárnej fantastiky]] na [[Slovensko|Slovensku]] (* [[1944]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 4fga47t4hnjphdh59ob5l8x6gzb6p5m 0 41465 8057885 7997924 2025-07-07T20:20:11Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Margaréta z Valois|titul=[[Francúzsko|francúzska]] kráľovná|dynastia=[[Valoisovci]]|panovanie=[[2. august]] [[1589]] – [[17. december]] [[1599]]|predchodca=[[Lujza Lotrinská]]|nástupca=[[Mária Medicejská]]|dátum narodenia=[[14. máj]] [[1553]]|miesto narodenia=[[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]], [[Francúzsko]]|dátum úmrtia={{dúv|1615|3|27|1553|5|14}}|miesto úmrtia=[[Paríž]], [[Francúzsko]]|miesto pochovania=[[Bazilika Saint-Denis]]|manžel=[[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]]|otec=[[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]]|matka=[[Katarína Medicejská]]|titul0=[[Navarra|Navarrská]] kráľovná|panovanie0=[[18. august]] [[1572]] – [[17. december]] [[1599]]|predchodca0=[[Jana III.]]|nástupca0=[[Mária Medicejská]]|portál1=Francúzsko}} '''Margaréta Valois''' (* [[14. máj]] [[1553]], [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]], [[Francúzsko]] – † [[27. marec]] [[1615]], [[Paríž]]), po [[francúzsky jazyk|francúzsky]] ''Marguerite de Valois'', bratmi prezývaná ''Margot'', bola kráľovnou [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Navarra|Navarry]] ako manželka [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha Navarrského]] ktorý bol po matke [[Jeanne d’Albret]] kráľom Navarry a po smrti Henricha III. sa stal kráľom Francúzska podľa [[Salický zákon|Salického zákona]]. Narodila sa ako siedme dieťa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Jej traja bratia [[František II. (Francúzsko)|František II.]], [[Karol IX. (Francúzsko)|Karol IX.]] a [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] boli kráľmi Francúzska. Jej manželstvo s kráľom [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrichom IV.]] bolo zrušené v roku [[1599]]. Manželstvo bolo bezdetné. Margaréta z Valois bola vo svojej dobe vychýrená krásavica a viedla rozmarný život s mnohými milencami. == Rodokmeň Margaréty z Valois == {| class="wikitable" align=center |+'''Rodokmeň Margaréty z Valois do tretieho pokolenia''' |- | rowspan="8" align="center"| '''Margaréta z Valois''' | rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[František I. (Francúzsko)|František I.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Karol z Angoulême]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Lujza Savojská]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Klaudia Francúzska]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Ľudovít XII.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Anna Bretónska]] |- | rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Katarína Medicejská]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Lorenzo II. de' Medici]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Piero di Lorenzo de' Medici]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Alfonsina Orsini]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Madeleine de la Tour d'Auvergne]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />Jean IV. d'Auvergne |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />Jana Bourbonská |} == Iné projekty == {{projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Manželky panovníkov Francúzska}}{{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Valois, Margaréta}} [[Kategória:Valoisovci]] [[Kategória:Francúzske princezné]] [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Kráľovské manželky Francúzska]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]] [[Kategória:Osobnosti zo Saint-Germain-en-Laye]] r9g8xtv1lhybw8mealaakld5b8c44sg 0 43565 8057973 7980382 2025-07-08T00:42:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057973 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anton Špiesz | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[21. september]] [[1930]] | Miesto narodenia = [[Udavské]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1993|1|14|1930|9|21}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1953]]{{--}}[[1993]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Anton Špiesz''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[21. september]] [[1930]], [[Udavské]] – † [[14. január]] [[1993]], [[Viedeň]])<ref name="mariassyova-2023" /> bol významný [[Slováci|slovenský]] [[historik]]. == Životopis == Narodil sa 21. septembra 1930 v [[Udavské|Udavskom]] v okrese [[Humenné (okres)|Humenné]] v rodine strojníkov a rušňovodičov na píle. Rodina sa viackrát sťahovala, najprv do [[Kamenica nad Cirochou|Kamenice nad Cirochou]], neskôr do [[Malacky|Malaciek]] a nakoniec do [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name="mariassyova-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Máriássyová | meno = Michala | autor = | odkaz na autora = | titul = ANTON ŠPIESZ : (1635) 1931 – 1991 : inventár | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/slovensky_narodny_archiv/archivne_pomocky/spiesz_anton_of.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Väčšinu detstva strávil v Malackách, kde v roku [[1949]] zmaturoval na tamojšom gymnáziu. V roku [[1953]] absolvoval štúdium kombinácie dejepis – slovenčina na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (v roku [[1967]] tu potom získal titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] v rovnakom odbore).<ref name="uk-absolvent">Anton Špiesz. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-29 | miesto = Bratislava}}</ref> Po nadobudnutí vysokoškolského vzdelania pracoval v [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] v Bratislave. Publikačne bol veľmi činný, napísal mnoho odborných článkov a vydal niekoľko kníh týkajúcich sa hospodárskych dejín Slovenska. Už v roku [[1961]] vyšla jeho prvá práca ''Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725{{--}}1825.'' V roku [[1972]] nasledovala kniha ''Remeslo na Slovensku v období existencie cechov''. Dokumenty ''Štatúty bratislavských cechov'' vyšli v roku [[1978]]. Knihu ''Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680{{--}}1780'' vydal v roku [[1983]]. V tom istom roku vyšla aj jeho kniha ''Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku''. ''Bratislava v [[18. storočie|18. storočí]]'' bola vydaná v roku [[1987]]. ''Dejiny Slovenska na ceste k sebauvedomovaniu'' vyšli v roku [[1992]]. Nedožil sa vydania knihy ''Bratislava v stredoveku '' ([[2001]]), ktorej bol spoluautorom. Čitateľ sa z nej môže dozvedieť ako vyzeralo terajšie hlavné mesto [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v [[stredovek]]u. Ďalšou knihou vydanou po Špieszovej smrti sú ''Ilustrované dejiny Slovenska'', kde sa opisuje vývoj dejín [[Slovensko|Slovenska]] od príchodu [[Slovania|Slovanov]] až do roku [[1989]]. Je to publikácia, ktorá v prvej polovici deväťdesiatych rokov vyšla už dvakrát pod názvom Dejiny Slovenska / Na ceste k sebauvedomeniu. [[Autorské právo#Pou%C5%BEitie%20symbolu%20%C2%A9|Autorské práva sú na nej označené použitie symbolu ©]] do rokov [[1992]] a [[1992]] (dedičia). Vo [[Vydavateľstvo Perfekt|vydavateľstve Perfekt]], vyšla v roku [[2000]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Ilustrované dejiny Slovenska: na ceste k sebauvedomeniu|url=https://books.google.sk/books?id=DMJnAAAAMAAJ&q=inauthor:%22Anton+%C5%A0piesz%22|vydavateľ=Perfekt|rok=2000|isbn=978-80-8046-121-8|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: DMJnAAAAMAAJ|meno=Anton|priezvisko=Špiesz}}</ref> s doslovom a výberom fotografií [[Dušan Čaplovič|Dušanom Čaplovičom]]. Novým vydaním tejto knihy sa poskytla čitateľovi možnosť, získať na malej ploche informácie o všetkom, čo bolo v slovenských národných dejinách dôležité. Atraktivitu titulu zvyšuje pôsobivá grafická úprava s vyše tristo farebnými i čiernobielymi ilustráciami. Kniha sa používala na stredných školách ako učebnica dejín.<!-- ale už sa nepoužíva alebo presnejšie nie je uvedená ako schválená a to napriek tomu že v Perfekte dali dotlač v roku 2007 https://www.minedu.sk/ucebnice-ucebne-texty-pracovne-zosity/ Mimochodom čaplovič bol v 2000 historik podpredseda SAV a od roku 2012 minister školstva --> Dr. Anton Špiesz vystupoval so svojimi odbornými prednáškami na rôznych sympóziách doma i v zahraničí. V roku [[1990]] bola Dr. Špieszovi udelená [[Cena hlavného mesta SR Bratislavy]] za celoživotnú prácu v oblasti dejín. Dr. Špiesz navštevoval aj zahraničné archívy, kde získaval materiál pre svoje práce. Pri takejto návšteve archívov vo Viedni v roku [[1993]] náhle zomrel. Pochovaný je na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v Bratislave.<ref name="mariassyova-2023" /> Bratislavské mestské zastupiteľstvo vydalo v roku [[2003]] Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2003 z [[11. december|11. decembra]] [[2003]] o určení názvov novovzniknutých ulíc v mestských častiach hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorým jednu z ulíc mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] nazvalo [[Špieszova ulica|Špieszova]] ulica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Legislatíva mesta | url = https://bratislava.sk/sk/legislativa-mesta | vydavateľ = bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119221526/https://bratislava.sk/sk/legislativa-mesta | dátum archivácie = 2021-01-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karlova Ves má päť nových ulíc | url = https://bratislava.sme.sk/c/211984/karlova-ves-ma-pat-novych-ulic.html | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = 2002-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[2008]] obdržal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy, udelený in memoriam za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti historických vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pribinov kríž, I. trieda | url = https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexecbb.html?pribinov-kriz-i-trieda | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210110145134/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexecbb.html?pribinov-kriz-i-trieda | dátum archivácie = 2021-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR udelil najvyššie štátne vyznamenania | url = https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index89b0.html | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210615132551/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index89b0.html | dátum archivácie = 2021-06-15 }}</ref> == Monografie == * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Manufaktúrne obdobie na Slovensku : 1725-1825 | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | rok = 1961 | počet strán = 372 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Watzka | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | --> titul = Poddaní v Tekove v 18. storočí : historicko-štatistická monografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenská archívna správa | miesto = Bratislava | rok = 1966 | počet strán = 245 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} (spoluautor: Jozef Watzka) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Remeslo na Slovensku v období existencie cechov | vydanie = 1 | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 341 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680 – 1780 | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1983 | počet strán = 301 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1983 | počet strán = 198 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} (2. vydanie: 2021) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Bratislava v 18. storočí | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1987 | počet strán = 233 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Ilustrované dejiny Slovenska : na ceste k sebauvedomeniu | vydanie = | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 301 | url = | isbn = 80-8046-121-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} (ďalšie vydania: 2002, 2006) * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Špiesz | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Bratislava v stredoveku : ilustrované dejiny | vydanie = | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 229 | url = | isbn = 80-8046-145-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (ďalšie vydania: 2008, 2018) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=%C5%A0piesz,+Anton,+1930-1993&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Antona Špiesza] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Špiesz, Anton}} [[Kategória:Osobnosti z Udavského]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Osobnosti s ulicami]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ab55lnylqnjss86avjov1z8ua7znbp7 100 44012 8057861 8051308 2025-07-07T19:43:50Z KormiSK 91359 -nefunkcny odkaz 8057861 wikitext text/x-wiki [[Fixácia dusíka]]{{·}}[[Nitrogenáza]]{{·}}[[Železo-sírový klaster]]{{·}}[[Chemiosmotická teória]]{{·}}[[Malátdehydrogenáza]]{{·}}[[Sukcinátdehydrogenáza]]{{·}}[[Izocitrátdehydrogenáza]]{{·}}[[Akonitáza]]{{·}}[[Citrátsyntáza]]{{·}}[[Dihydrogenfosforečnan vápenatý]]{{·}}[[Kyselina 5-fluórorotová]]{{·}}[[Inzulín glargín]]{{·}}[[Šmolka]]{{·}}[[Ján Procházka]]{{·}}[[Wolfgang Oppolzer]]{{·}}[[Latexový fetišizmus]]{{·}}[[Giacomo Luigi Ciamician]]{{·}}[[Norrishova reakcia]]{{·}}[[Norrishova reakcia druhého typu]]{{·}}[[Redoxné stupne sírnych funkcií]]{{·}}[[Nitrozlúčenina]]{{·}}[[Parížska modrá]]{{·}}[[Chinuklidín]]{{·}}[[Transpozón]]{{·}}[[Lumefantrín]]{{·}}[[Pyrimetamín]]{{·}}[[Artemisín]]{{·}}[[Artemisinín]]{{·}}[[Antiprotozoikum]] t40qmmewhm3119k3160tkovmks4lwdt 0 47032 8057793 8050925 2025-07-07T16:43:01Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 8057793 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 druhov ženských prsníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> * ''round'' (okrúhle) * ''east west'', ''east/west'' alebo ''east-west'' ([[východ – západ]]) * ''side set'' * ''tear drop'' alebo ''teardrop'' (slza) * ''slender'' * ''asymmetric'' (asymetrické) * ''bell'' (zvon) === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] 95qw0gd7m4sdps3tpq22yskyajeryi5 8057868 8057793 2025-07-07T19:55:19Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD významnosť 8057868 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 druhov ženských prsníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> * ''round'' (okrúhle) * ''east west'', ''east/west'' alebo ''east-west'' (východ-západ) * ''side set'' * ''tear drop'' alebo ''teardrop'' (slza) * ''slender'' * ''asymmetric'' (asymetrické) * ''bell'' (zvon) === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] bi808h1fpeupdle7jon8uw3yp4efb3y 8057909 8057868 2025-07-07T20:44:58Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 /* Tvarové typy prsníka */ 8057909 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 druhov ženských prsníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> <gallery> Súbor:Breasts.svg|''Round'' (okrúhle) Súbor:1896Handbook Anatomy image 2.png|''East west'', ''east/west'' alebo ''east-west'' ([[východ – západ]]) Súbor:Breast reconstruction 15.jpg|''Side set'' Súbor:Body painting - float left right.jpg|''Tear drop'' alebo ''teardrop'' (slza) Súbor:Topless blond women with beads NAP 2013.jpg|''Slender'' Súbor:Asymmetrical Breasts.png|''Asymmetric'' (asymetrické) Súbor:Female tits 3.jpg|''Bell'' (zvon) </gallery> === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] a5wmmi0j9j60w5ia85mr110dp5q6z84 8057930 8057909 2025-07-07T21:05:48Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD významnosť 8057930 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 druhov ženských prsníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> <gallery> Súbor:Breasts.svg|''Round'' (okrúhle) Súbor:1896Handbook Anatomy image 2.png|''East west'', ''east/west'' alebo ''east-west'' (východ – západ) Súbor:Breast reconstruction 15.jpg|''Side set'' Súbor:Body painting - float left right.jpg|''Tear drop'' alebo ''teardrop'' (slza) Súbor:Topless blond women with beads NAP 2013.jpg|''Slender'' Súbor:Asymmetrical Breasts.png|''Asymmetric'' (asymetrické) Súbor:Female tits 3.jpg|''Bell'' (zvon) </gallery> === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] hv5pzpxk5p3zm8zeohqdu4thkwvhxma 8057931 8057930 2025-07-07T21:06:04Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD /* Anatómia prsníka */ 8057931 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 druhov ženských prsníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> <gallery> Súbor:Breasts.svg|''Round'' (okrúhle) Súbor:1896Handbook Anatomy image 2.png|''East west'', ''east/west'' alebo ''east-west'' (východ-západ) Súbor:Breast reconstruction 15.jpg|''Side set'' Súbor:Body painting - float left right.jpg|''Tear drop'' alebo ''teardrop'' (slza) Súbor:Topless blond women with beads NAP 2013.jpg|''Slender'' Súbor:Asymmetrical Breasts.png|''Asymmetric'' (asymetrické) Súbor:Female tits 3.jpg|''Bell'' (zvon) </gallery> === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] 7e5w32pcxty06b55dloc393wrc86sfc 8057966 8057931 2025-07-07T23:35:58Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 8057966 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 druhov ženských prsníkov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> <gallery> Súbor:Breasts.svg|''Round'' (okrúhle) Súbor:1896Handbook Anatomy image 2.png|''East west'', ''east/west'' alebo ''east-west'' ([[východ-západ]]) Súbor:Breast reconstruction 15.jpg|''Side set'' Súbor:Body painting - float left right.jpg|''Tear drop'' alebo ''teardrop'' (slza) Súbor:Topless blond women with beads NAP 2013.jpg|''Slender'' Súbor:Asymmetrical Breasts.png|''Asymmetric'' (asymetrické) Súbor:Female tits 3.jpg|''Bell'' (zvon) </gallery> === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] e8pgd4s1zx90r5fpfwsl15m5vzqad4y 8057998 8057966 2025-07-08T05:28:47Z Vasiľ 2806 -neencyklopedické 8057998 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. <br />Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. <br />Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. <br />Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. === Mužský prsník === Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] 37r3fbq398wtf1tgg3iac8hm1638fzj 0 56836 8058034 8001521 2025-07-08T06:54:35Z 213.81.162.199 /* Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616) */ 8058034 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Templeofrosycross highres.png|náhľad|Chrám Ruže a kríža, rytina zo ''Speculum Sophicum Rhodostauroticum'' od Teophila Schweighardta Constantiensa (pseudonym Daniela Möglinga), 1618.]] '''Rozenkruciáni''' (alebo rosenkruciáni) sú členovia ezoterického a mystického hnutia, ktoré sa objavilo v Európe v ranom 17. storočí. Toto hnutie sa odvoláva na legendárneho Christiana Rosenkreuza, údajného zakladateľa Bratstva ruže a kríža (''Fraternitas Rosae Crucis''), ktoré malo kombinovať kresťanskú mystiku, alchýmiu, kabalu a hermetizmus. Na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] sa v Nemecku objavili manifesty rozenkrucianského bratstva „Ruže a kríža“, či „Ružo-kríža“. Rozenkruciáni sú v nich predstavený ako tajný rád, ktorý mal byť založený v [[15. storočie|15. storočí]] mýtickou postavou menom [[Christian Rosenkreutz]]. Manifesty čerpajú z kresťanského [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]], [[Novoplatonizmus|novoplatonizmu]] a [[Paracelsus|paracelsizmu]] a oslovujú vedcov a vládcov Európy s ponukou odhalenia svojej tajomnej múdrosti. Pravdepodobne sú dielom skupiny mladých teológov, lekárov a filozofov z [[Univerzita v Tübingene|luteránskej univerzity v Tübingene]], sústredených okolo postavy menom [[Johann Valentin Andreae]] (*1586 – †1654). V svojej dobe vzbudili obrovský ohlas, vyvolávajúc nadšenie ako aj kontroverzie naprieč [[Európa|Európou]]. Rozenkruciáni sú od [[18. storočie|18. storočia]] na okraji ako aj vo vnútri [[Slobodomurárstvo|slobodomurárstva]], nájdeme ich v [[Okultizmus|okultných]] kruhoch od [[19. storočie|19. storočia]] až do dnešných dní a mnoho hnutí sa hlási k rádu Ruže a kríža alebo sa odvoláva na „rozikruciánsku tradíciu“ až po dnes. == Manifesty Ružového kríža == === Úvod === „Manifesty Ruže s kríža“, ''Fama Fraternitatis'' a ''Confessio Fraternitatis'', boli vydané v [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríši]] v rokoch [[1614]] a [[1615]] a prvýkrát spomenuli toto bratstvo v čase politického a náboženského napätia ([[Tridsaťročná vojna]] sa začala v roku [[1618]]), ako aj vedeckého pokroku. K manifestom sa zvyčajne pridáva ďalší text: ''Chemická svadba Christiana Rosenkreutza'', vydaný v roku [[1616]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dossier : Rose+Croix et Franc-Maçonnerie | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.fm-fr.org/fr/spip.php?rubrique83#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2025-03-08}}</ref> === Fama Fraternitatis (1614) === [[Súbor:Fama-fraternitatis.jpg|náhľad|Prvé vydanie ''Fama Fraternitatis'', 1614.]] V roku [[1614]] vyšiel v nemeckom meste [[Kassel]] anonymný spis ''Všeobecná a celková reforma celého sveta''. Táto „všeobecná reforma“ je satirickým opisom reformných projektov, ktoré vtedy prebiehali<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0|strany=408}}</ref> a je doplnený textom ''Fama Fraternitatis (Hlásanie bratstva)'', ktorý je adresovaný všetkým učencom a panovníkom Európy. Priložená bola aj stručná odpoveď lorda [[Haselmayer|Haselmayera]], ktorý bol kvôli nej uväznený jezuitmi a spútaný na galejach.<ref>{{Citácia knihy|titul=Všeobecná a generálna reformácia celého širokého sveta. Spolu s Fama Fraternitatis, chvályhodného rádu Ružového kríža, adresovaná všetkým učencom a hlavám Európy: Tiež s krátkou odpoveďou pána Haselmeyera, ktorý bol za to uväznený jezuitmi a pripútaný na galeje. Teraz verejne vytlačené a oznámené všetkým verným srdciam.}}</ref> Meno zakladateľa (C.R.C.) a mená členov bratstva sú uvedené iba vo forme iniciálok. Fama Fraternitatis rozpráva príbeh o mýtickom zakladateľovi rádu menom C.R.C. Ten mal byť chlapec nemeckého pôvodu, sirotou z chudobnej šľachtickej rodiny, ktorý bol vychovávaný v kláštore. Počas ciest okolo Stredozemného mora nadobudol múdrosti a vedomosti Východu a konfrontoval ich so západnou tradíciou. Po návrate sa rozprával s európskymi učencami, „ukazujúc im omyly našich umení, vysvetľoval im ako ich napraviť, aké určité znaky možno nájsť o budúcich storočiach a ako by mali súvisieť s minulosťou, ako aj spôsob, ako reformovať chyby Cirkvi a celú morálnu filozofiu“. Títo učenci ho však odmietli, obávajúc sa o svoju reputáciu. Následne v Nemecku založil centrum nazývané ''Dom Svätého Ducha'',<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goodrick-Clarke|meno=Nicholas|titul=The Western Esoteric Traditions : A Historical Introduction|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2008|isbn=978-0-19-532099-2|strany=110}}</ref> kde zhromažďoval a uchovával svoje vedomosti. Na spísanie svojho diela si prizval troch bývalých spolužiakov, ktorí mu prisahali vernosť a mlčanlivosť. „Tak vzniklo bratstvo Ruže a kríža so štyrmi členmi.“ Poriadok si dáva pravidlo a rozptýli sa po celom svete. Príbeh hovorí, že 120 rokov po smrti zakladateľa členovia tretej generácie pri rekonštrukcii svojej „domovskej budovy“ objavili jeho hrob. Nápis ''„Post 120 annos patebo“'' („Po 120 rokoch sa otvorím“) naznačoval, že tento objav nebol náhodný. V „chrámovom hrobe“, osvetlenom „iným slnkom“, sa našlo neporušené telo C.R.C., ktoré držalo v rukách malú zlatú knihu s názvom ''Kniha T''. Kruhový oltár bol obklopený múdrymi výrokmi a axiómami, ako napríklad ''„Nequaquam vacuum“'' („Nič nie je prázdne“). Bratia sa rozhodli zverejniť kresťanskú múdrosť, ktorá mala zmieriť vedomosti minulosti a budúcnosti, a navrhli univerzálnu reformu vedy, umenia a náboženstva. V nasledujúcom texte ''Confessio Fraternitatis'' vysvetlili potom 37 dôvodov pre tento krok a sľubovali viac zlata, „než by mohol španielsky kráľ priviezť z dvoch Indií“. ''Fama Fraternitatis'', ktorá mala byť napísaná v piatich jazykoch vyzývala múdrych a učencov Európy, ktorí sa zaujímajú o túto ponuku, aby sa prihlásili v akejkoľvek reči a akýmkoľvek spôsobom. Text sa končí frázou: ''„Sub umbra alarum tuarum Jehova“'' („V tieni tvojich krídel, Jehova“). Hoci Fama bola potom vo všeobecnosti publikovaná samostatne, celé pôvodné dielo (Reformatio, Fama a Haselmayerova odpoveď)<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=A. Yates|meno=Frances|titul=La Lumière des Rose-Croix : l'illuminisme rosicrucien|vydanie=trad. M.D. Delorme (The rosicrucian enlightment)|vydavateľ=Publication Paris : Culture, art, loisirs,|rok=1978}}</ref><ref name=":0" /> tvorí celok ktorého všeobecný význam spočíva v tom, že skutočnú reformu nemožno robiť zvonku, ako to presadzovali myslitelia a zákonodarcovia, ale musí byť vnútorná, duchovná a mystická. === Confessio Fraternitatis (1615) === [[Súbor:Macrocosmi historia Robert Fludd.jpg|náhľad|''História makrokozmu'' od Roberta Fludda]] V roku [[1615]] bola vydaná druhá edícia ''Fama Fraternitatis'', ku ktorej bol pridaný druhý text v latinčine a nemčine: ''Confessio Fraternitatis Rosæ Crucis. Ad eruditos Europæ'' („Vyznanie bratstva Ruže a kríža. Učencov Európy“).<ref>{{Citácia knihy|titul=Fama Fraternitatis R. C. To jest povesť o bratstve vznešeného rádu R. C. všetkým učeným a hlavám Európy. Spolu s ich latinskou konfesiou, ktorá doposiaľ nikdy nebola vytlačená, teraz však na mnohé žiadosti, spolu s pripojenou nemeckou verziou, s priateľským zámerom venovaná všetkým slušným a dobrosrdečným mysliam, dobre mienená, daná do tlače a zverejnená. Od milovníka a túžiaceho po svetle, pravde a pokoji, Philomaga.}}</ref> Toto „vyznanie viery“ bratov Ruže a kríža odkazuje na ''Fama Fraternitatis'', opakuje ich výzvu učencov aj obyčajným ľuďom a sľubuje kresťanskú reformu a odhalenie tajomstiev prírody. Formou je inšpirovaná [[Augsburské vyznanie|Augsburským vyznaním]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|vydavateľ=Essais|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0|strany=87}}</ref> Viac ako Fama zdôrazňuje [[milenarizmus]] a antipapizmus. Bratia sa v nej bránili obvineniam z herézy:<blockquote>''„Ako by sme mohli byť podozrievaní z herézy, zo sprisahaní proti občianskej autorite, keď odsudzujeme svätokrádeže proti nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorých sa dopúšťajú Východ aj Západ (rozumej Mohamed a pápež), a keď predkladáme hlave Rímskej ríše našu modlitbu, naše tajomstvá a naše poklady?“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix - Confessio Fraternitatis|vydanie=kap I.|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref></blockquote>Zdôrazňovali význam [[Biblia|Biblie]]:<blockquote>''„Proti nim vyznávame a verejne svedčíme, že od počiatku tohto sveta neexistovala lepšia kniha, lepšia kniha, kniha taká zázračná, taká spásna ako práve svätá Biblia. A požehnaný je jej majiteľ, ešte viac požehnaný jej vytrvalý čitateľ, na vrchole šťastia ten, kto ju dôkladne preštudoval. Kto ju vie pochopiť, nemôže byť bližšie k Bohu ani jemu viac podobný."''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix - Confessio Fraternitatis|vydanie=kap. 10|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref></blockquote>V texte sa prvýkrát objavuje plné meno zakladateľa: ''Christian R.C.'' Narodil sa údajne v roku 1378 a dožil sa 106 rokov. ''Confessio Fraternitatis'' navrhuje kresťanskú filozofiu a tiež úžasný životný stav, ktorý „sa objavil pri zrode sveta s Adamom“, prístupný znovuzrodenému človeku. Predpovedá zánik [[Islam|islamu]] a [[Katolicizmus|katolicizmu]] a príchod novej éry spojenej so „štvrtou monarchiou“ (z ''[[Kniha proroka Daniela|knihy proroka Daniela]]'') objavením sa znamení, hviezd v [[Had (súhvezdie)|súhvezdí Hada]] a [[Labuť (súhvezdie)|Labute]]. Bratia disponovali „magickým písmom“, podobným jazyku [[Adam|Adama]] a [[Henoch|Henocha]], ktorým mohli čítať Božiu vôľu. Text sa tiež zmieňuje o alchýmii ako o uzdravujúcej sile, ktorá dokáže nielen premieňať kovy, ale hlavne oslobodiť ľudstvo. ''„Teraz je potrebné, aby všetok omyl, temnota a otroctvo, ktoré sa postupne zmocnili vied, diel a vlády ľudí, takže sa väčšina ľudí zatemnila, ustúpili... Pre nás však neexistuje iná filozofia ako tá, ktorá je korunou všetkých fakúlt, vied a umení. Pokiaľ ide o naše storočie, zahŕňa predovšetkým teológiu, medicínu a predovšetkým vedu práva. Je to filozofia, ktorá skúma nebo a zem pomocou vynikajúceho umenia analýzy alebo ktorá jedným slovom v podstate vyjadruje, že človek rozsahom jeho umenia v prírode je [[mikrokozmos]]."'' === Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616) === [[Súbor:Chymical Wedding of Christian Rosenkreutz.jpg|náhľad|Originálna edícia (1616) Chemicka svadba Christiana Rosenkreutza]] V roku [[1616]] vyšiel v [[Štrasburg|Štrasburgu]] u [[Lazar Zetzner|Lazara Zetznera]], bez uvedenia mena autora a v [[Nemčina|nemčine]], spis ''Chymická svadba Christiana Rosenkreutza''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Deloignon|meno=Olivier|titul=Lazare Zetzner, éditeur strasbourgeois : Sous l’égide de Minerve et de la science immuable|vydanie=Recherches germaniques vol. Les Noces Chymiques de Christian Rose-Croix, 1616 - 2016|vydavateľ=dir. Aurélie Choné, Jean-Pierre Brach|rok=2018}}</ref> Tento text, rozsiahlejší než dva manifesty ''Fama'' a ''Confessio'' a literárne vysoko cenený,<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Faivre|meno=Antoine|titul=Encyclopedia Universalis|vydanie=article « Rose-Croix »|miesto=Paríž|rok=1990}}</ref> je dnes predmetom záujmu tak [[Ezoterizmus|ezoterikov]] ako aj [[Historik|historikov]]. V dobe svojho vydania však mal len malý vplyv – nikdy nebol preložený do [[Latinčina|latinčiny]], do [[Angličtina|angličtiny]] až v roku [[1690]] a do [[Francúzština|francúzštiny]] až v roku 1928.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Tento alegorický a mystický text opisuje v prvej osobe iniciačnú skúsenosť Christiana Rosenkreutza, držiteľa mena symbolického významu, ktoré možno preložiť ako „kresťan ruže a kríža“. Vo francúzsky hovoriacom svete ho rozenkruciáni nazývajú ''Christian Rose-Croix''. Dej sa odohráva v roku [[1459]]. Počas siedmich dní plných zázračných a symbolických udalostí sa Christian Rosenkreutz zúčastňuje [[Alchýmia|alchymickej]] svadby kráľa a kráľovnej, ktorá vrcholí sťatím a následným vzkriesením kráľovského páru. V roku 1619 nasledovalo dielo ''PRACTICA LEONIS VIRIDIS'', v ktorom autor ponúka výklad ''Chemickej svadby''. Vydanie z roku 1616 na strane 23 spomína dva stĺpy pri bráne svadby, pričom autor uvádza: „Čoskoro ich opíšem a vysvetlím, ak mi to Boh dovolí.“ O tri roky neskôr vyšlo ''LEONIS VIRIDIS'', ktoré je pravdepodobne dielom samotného Andreaeho.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Valentin Andreae|meno=Johann|titul=PRACTICA LEONIS VIRIDIS - Explication des NOCES CHYMIQUES DE CHRISTIAN ROSENKREUTZ|vydanie=Éditions Clara Fama|rok=2017|isbn=978-2-917794-26-5|strany=176|url archívu=978-2-917794-26-5}}</ref> Úvodné varovanie naznačuje ezoterický charakter diela:<blockquote>„Tajomstvá sa znehodnocujú, keď sú odhalené; a znesvätené strácajú svoju milosť. Nehádž teda perly sviniam a nerob somárovi podstielku z ruží.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix – Les « Noces Chimiques » de Christian Rose-Croix en l'an 1459|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biblia.sk {{!}} Ekumenický preklad - Evanjelium podľa Matúša 7. kapitola | url = https://biblia.sk/citanie/seb/mt/7 | vydavateľ = biblia.sk | dátum prístupu = 2025-03-09}}</ref></blockquote>Alchýmia, rovnako ako v ostatných manifestoch rozenkruciánov, je v ''Chemickej svadbe C.R.C.'' vnímaná ako proces duchovnej regenerácie, zdroj očisty a vnútornej obnovy. == Analýza rozenkruciánskych manifestov == ==== Hypotézy o autorstve a motívoch ==== [[Súbor:Les Funérailles de l'Amour Louvre RF1954-4 02.jpg|náhľad|Antoine Caron, Pohreb lásky (1560-1570) (Múzeum Louvre) – tento alegorický obraz typický pre manierizmus je podľa Bernarda Gorceixa ilustráciou štýlu Chemickej svadby.]] [[Johann Valentin Andreae|Johann Valentin Andreæ]] publikoval ''Chemickú svadbu Christiana Rosenkreutza'' v roku 1616. Od anonymného vydania manifestov existuje množstvo teórií o totožnosti autora (alebo autorov), ako aj o ich motivácii a cieľoch. Pokiaľ ide o ''Chemickú svadbu'', Johann Valentin Andreæ (1586 – 1654) vo svojej autobiografii (publikovanej až v roku [[1799]]) uviedol, že ju napísal v mladosti (medzi rokmi 1602 – 1604). Považoval ju za ''ludibrium'', čiže „žart“<ref>{{Citácia knihy|titul=ludibrium|url=https://cs.wiktionary.org/wiki/ludibrium|rok=2017-04-25|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 854594}}</ref> plný dobrodružných scén. K jeho prekvapeniu bol však text niektorými čitateľmi prijatý vážne a podrobovaný ezoterickým výkladom, hoci on sám ho vnímal ako „bezvýznamné dielko a márne úsilie zvedavosti“. <ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Valentin Andreæ|meno=Johann|titul=Autobiografia Johann Valentin Andreæ|vydavateľ=Seybold}}</ref>Ako duchovný inšpektor, diplomat a dvorný kazateľ vo Stuttgarte bol Andreæ známy aj svojimi satirickými spismi, pričom svoju tvorbu obhajoval týmito slovami:<blockquote>„Na srdci mi ležala vec kresťanstva a chcel som ho šíriť všetkými možnými spôsobmi. Keďže to nešlo priamou cestou, skúsil som to cez obchádzky a žarty, nie s úmyslom posmechu, ako sa niektorým zdalo, ale spôsobom, aký používajú mnohí zbožní ľudia: prostredníctvom humoru a šarmantnej irónie som sledoval vážny cieľ a vzbudzoval lásku ku kresťanstvu.“ <ref name=":1" /></blockquote> [[Súbor:Johann valentin andreae.jpg|náhľad|Johann Valentin Andreæ publikoval Chemicku svadbu Christiána Rosenkreutza v roku 1616.]] Autorstvo manifestov nie je známe s určitosťou. Štýlová a tematická analýza rôznych textov (''Fama'', ''Confessio'', ich predhovorov, ''Reformatio'' a odpovede [[Adam Haselmayer|Adama Haselmayera]]) naznačuje, že ich písalo viacero autorov. <ref name=":0" />,<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=46-60}}</ref> Je pravdepodobné, že texty vznikli v kruhu luteránskych intelektuálov spolu s Andreaem zhromaždených od roku 1607 okolo [[Johann Arndt|Johanna Arndta]] (* 1555 – † 1621). Táto skupina s názvom [[Spolok v Tübingene]] podporovala najmä napodobňovanie života [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Zatiaľ čo Andreae nepochybne zohral inšpiratívnu a ústrednú úlohu, nájdeme tu aj stopy jeho priateľov, najmä [[Wilhelm Wense|Wilhelma Wensea]], [[Tobias Hess|Tobiasa Hessa]] a [[Christoph Besold|Christopha Besolda]] (* 1577-† 1638). Takto sa skupina mladých nemeckých luteránov, ktorí mali konflikty s univerzitnými autoritami, tajne postavila proti vysychajúcej ortodoxii. Postavili proti nej zároveň starovekú a stredovekú mystiku, rodnú vedeckú myšlienku a sociálne učenie, ktoré hlásal [[Tommaso Campanella|Campanella]], najmä vo svojich štúdiách a v sociálno-teokratickom koncepte jeho diela Mesto slnka.<ref name=":0" /> === Vydanie manifestov: Úloha Adama Haselmayera === Zdá sa, že Fama bola napísaná okolo roku 1608 a v alchymistických kruhoch sa rýchlo rozšírila v rukopisnej forme (nedávno sa našli štyri originálne kópie): v roku 1611 dostal dánsky lekár [[Ole Worm]] kópiu, pravdepodobne od Johannesa Hartmanna, ktorý zastával na Univerzite v [[Marburgu]] pravé katedru „chémie“ v Európe.<ref name=":4" /> Rozhodujúcu úlohu pri vydávaní manifestov však zohral [[Adam Haselmayer]], autor odpovede uverejnenej súčasne s Famou. Uvedený v predslove ako tajomník [[Maximilián III. Habsburský|arcivojvodu Maximiliána III.]], bol dlho považovaný za fiktívnu postavu. Nedávny výskum však vystopoval, že to bol Paracelsian z [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gilly|meno=C.|titul=Adam Haslmayr. Der erste Verkünder der Manifeste der Rosenkreuzer|vydavateľ=Bibliotheca Philosophica Hermetica|miesto=Amsterdam|rok=1994}}</ref> Po prečítaní Famy už v roku 1610 ponúkol výtlačok v roku 1612, ktorý mal od Tobiasa Hessa svojmu ochrancovi [[Augustus z Anhalt-Plötzkau|Augustovi z Anhalt-Plötzkau]], milovníkovi alchýmie a textov [[Paracelsus|Paracelsa]] a [[Valentin Weigel|Valentína Weigela]], v nádeji, že sa tento stane politickým vodcom univerzálnych reforiem, ktoré vyhlásili Rozikruciáni.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=La Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0|strany=417-418}}</ref> To sa nepodarilo, pretože Augustus z Anhaltu, ktorý sa vzdal všetkých politických ambícií tým, že prenechal vládu v Anhaltskom kniežatstve svojmu bratovi, sa uspokojil s tajným vytlačením sto výtlačkov Haselmayerovej odpovede v nádeji, že vyvolá reakciu rozinkruciánov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=La Librairie Droz|miesto=2007|isbn=978-2-600-00688-0|strany=418}}</ref> Haselmayerovo nadšenie sa potom obrátilo k jeho vládcovi, rakúskemu katolíckemu arcivojvodovi Maximiliánovi III., ktorý ho však nechal zatknúť a poslať na galeje.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydavateľ=La Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Verzia tohto textu sa našla vytlačená v roku 1612, a preto by to mala byť prvá „odpoveď“ na volanie Famy. Haselmayer tvrdí, že čítal rukopis Famy v roku 1610 (čo naznačuje, že text koloval už niekoľko rokov pred jeho vydaním v roku 1614). V tomto apokalyptickom a mystickom texte vidí v bratstve Ruže a kríža učeníkov Paracelsa a ohlasuje blízkosť konca sveta a príchod ríše Ducha Svätého (vo Fame nazývaná „Štvrtá monarchia“). === Zdroje manifestov === [[Súbor:Michael Maier Atalanta Fugiens Emblem 42.jpeg|náhľad|Jedna z alchymických rytín z Atalanta Fugiens Michaela Maiera: mudrc kráčajúci po stopách Prírody.]] Manifesty sú štýlom aj obsahom charakteristické pre vtedajšie myslenie na prelome [[Renesancia|renesancie]] a [[Barok|baroka]]. Inšpiráciu, podobne ako množstvo alchymistických spisov, ktoré v tom čase vznikali, čerpajú zo stáročných hlbín mystickej a hermetickej literatúry. Možno teda nájsť odkazy a narážky na [[novoplatonizmus]], [[Pytagoreizmus|pytagorejcov]], [[Arabská filozofia|arabskú filozofiu]], [[Kabala|kabalu]], [[Gnosticizmus|gnózu]] a dokonca aj indických mudrcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=61-69}}</ref> [[Paul Arnold]] 3 poznamenal, že Chemická svadba je inšpirovaná I. knihou básní [[Edmund Spenser|Edmunda Spensera]] The Færie Queene (1590). Najmä sa v nej nachádzajú podobné dobrodružstvá „rytiera Červeného kríža“, ktorý sa v Chemickej svadbe stane „bratom Červeného Ružo-kríža“, pričom v nemčine došlo k posunu z Rotes-Kreutz na Rosen-Kreutz. Andreæ sa mohol inšpirovať aj svojím rodinným erbom, ktorý obsahoval štyri červené ruže medzi ramenami červeného kríža. Tento erb bol sám osebe možno inšpirovaný znakom Luthera, ktorý zobrazoval čierny kríž na červenom srdci obklopenom bielou ružou. General reformatio je v skutočnosti nemeckou adaptáciou oznámenia LXXVII satirického diela [[Trajan Boccali|Trajana Boccaliniho]]: Ragguagli di Parnasso (Správy z Parnasu), vydaného v [[Benátky|Benátkach]] v roku 1612. Toto dielo malo v tom čase veľký úspech a poznali ho členovia Spolku v Tübingene a najmä [[Christoph Besold]].<ref name=":0" /> [[Súbor:Luthseal.gif|náhľad|Pečať Luthera]] Texty Fama a Confessio sú pravdepodobne inšpirované utópiou Tommasa Campanellu: Mesto slnka. Medzi nemeckými súčasníkmi existoval vplyv alchymistických spisov ako Amphitheatrum Sapientiæ Æternæ (1595) [[Heinrich Khunrath|Heinricha Khunratha]] (*1560-†1605) a Naometria (1604) od [[Simon Studion|Simona Studiona]] (*1543-†1605). <ref name=":0" />,<ref name=":2" />,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=74-78}}</ref> Postava Christiana Rosenkreutza by odkazovala na život [[Joachim z Flory|Joachima z Flory]], [[Thomas Kempis|Thomasa Kempisa]], ako aj istého [[Ægidio Gutman|Ægidia Gutmana]] (1490-1584), ktorého životopis hraničí s legendou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=75-76}}</ref> === Kontroverzie o existencii a pôvode rádu === Neexistujú žiadne historické dôkazy o existencii rozikruciánskeho rádu pred alebo v čase vydania manifestov na začiatku 17. storočia. Hnutia, ktoré sa neskôr nazývali „rozikruciánske“, nemajú žiadnu priamu súvislosť so skupinou autorov manifestov (Tübingenský spolok). Napriek tomu rozikruciánska spoločnosť [[A.M.O.R.C.|AMORC]] (založená v roku 1915) tvrdí, že je súčasťou „autentickej“ rozikruciánskej tradície. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Les Rose-Croix : leur doctrine, leur éhique}}</ref> Názory na existenciu a pôvod rádu možno zhruba rozdeliť do štyroch rôznych kategórií: # Podľa akademikov [[Frances Yates|Yatesa]]<ref name=":2" />, [[Paul Arnold|Arnolda]]<ref name=":0" />, [[Roland Edighoffer|Edighoffera]]<ref name=":5" />, a [[Antoine Faivr|Faivra]] „Hoci od roku 1615 až do súčasnosti množstvo falšovateľov neprestajne zahmlievalo stopy, možno tvrdiť, že medzi rokmi 1614 a 1620 neexistovalo žiadne, bratstvo rúže a kríža, pokiaľ pod týmto pojmom nemyslíme len duchovné priateľstvo, ktoré spájalo členov tohto kruhu“.<ref name=":3" /> Christian Rosenkreutz a Rád rozenkruciánov sú fikcie. Tieto texty pôvodne patrili k „ludibriu“ (t. j. „hre“, „žartu“) ezoterického charakteru, ktorého autorom bol mladý, bystrý a vzdelaný luterán Johann Valentin Andreæ. Manifesty Ružo-kríža by preto neboli dôkazom existencie tohto rádu, ale iba rozprávaním o jeho mýte. Rýchlo však nadobudli polemický rozmer v prudko vyhrotenom kontexte Reformácie. Plagáty, ktoré sa objavili v Paríži roku 1623 (pozri nižšie), boli pravdepodobne len mystifikáciou.Myšlienky prezentované v manifestoch neboli ani obzvlášť originálne, ani špecifické, no ich nepopierateľný úspech spočíval v ich literárnej kvalite, príťažlivosti tajomstva, a najmä v silne evokatívnom spojení dvoch kľúčových symbolov západnej kultúry – ruže a kríža. # Tí ktorí hoci veria v existenciu bratstva „Ruže a kríža“, veria, že historické detaily uvedené v manifestoch treba chápať aspoň čiastočne v symbolickom zmysle. O ráde sa hovorí, že ho vytvorila skupina brilantných myslí okolo Johanna Valentina Andreaea. Rozenkruciánske hnutie by vyjadrovalo duchovné a hlboké túžby, ktoré aj dnes prenikajú do predstavivosti Západu; # Ďalší priaznivci symbolického výkladu manifestov veria v starú, ba prastarú existenciu rádu. Preto viacerí rozekruciánski autori 20. storočia, medzi nimi [[Harvey Spencer Lewis]], zakladateľ AMORC, tvrdili, že jeho rád Ruže a kríža má tradičný egyptský pôvod.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rebisse|meno=Christian|titul=Rose-Croix, histoire et mystères.}}</ref> # Nakoniec, niektorí so [[Serge Hutin|Sergeom Hutinom]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hutin|meno=Serge|titul=dans Encyclopédie des mystiques|vydavateľ=Seghers|miesto=Paris|rok=1977|strany=417}}</ref> pochopili koncept iniciačného systému tak, že ho považovali za myšlienkový prúd – organizovaný podľa princípov a založený na tichom uznaní ich príslušných morálnych autorít medzi jeho prispievateľmi – a nie ako tajnú organizáciu s formálnou hierarchiou. == Vplyv v 17. storočí == [[Súbor:Robert Fludd.jpg|náhľad|Robert Fludd]] Rozikruciánske manifesty si získali veľmi rýchlo značný vplyv. Zakrátko došlo k niekoľkým reedíciám. Ich apel (a najmä zmienky o Paracelsovi) prijali mnohí „chemici“ v Nemecku, ale aj v Európe. [[Bibliotheca Hermetica Philosophica]] v [[Amsterdam|Amsterdame]] zaznamenala 400 vytlačených odpovedí za desať rokov po ich vydaní a medzi 17. a 18. storočím ďalších približne 1 700. Podľa [[Carlos Gilly|Carlosa Gillyho]]: „Úspech rozenkruciánskych manifestov bol spôsobený nielen ich mýtickým vzhľadom (bez ktorého by vzbudili len veľmi malý záujem), ale predovšetkým myšlienkou predstaviť bratstvo ako už hotovú skutočnosť a tým, že boli pozvaní vtedajší učenci a kniežatá, aby na ne odpovedali prostredníctvom tlače“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gilly|meno=Carlos|titul=Cimelia Rhodostaurotica, dans de Pelikaan|vydavateľ=Kahn|rok=2007|strany=416}}</ref> Čoskoro sa objavili kontroverzie. Rozekruciáni boli obvinení z podvodu a čo bolo v tom čase vážnejšie z čarodejníctva a kacírstva. [[Súbor:Michael Maier.jpg|náhľad|Michael Maier]] [[Michael Maier]], vplyvný lekár cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Il est aussi l'auteur en 1618 d'un bréviaire fameux de symboles alchimiques|vydanie=l’Atalanta fugiens}}</ref>, sa kauzy rozekruciánov ujal vo svojom ''Silentium post clamores'' (1617) a potom vo svojej ''Themis Aurea'' (1618), pričom v nich videl dedičov starodávnej filozofickej tradície. Angličan [[Robert Fludd]], ktorý publikoval v Nemecku, lekár a autor niekoľkých rozenkruciánskych traktátov, sa chcel stať hovorcom bratstva skrze spisy ''Apologia Compendiera'' (1616), ''Tractatus apologeticus Integritatem Societatis de Rosea Cruce Cruce'' (1617)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fludd|meno=Robert|titul=Tractatus apologeticus Integritatem Societatis de Rosea Cruce defendens - traduction française|vydanie=Éditions Clara Fama|miesto=Toulouse|rok=2015|isbn=978-2-917794-19-7}}</ref> a potom v ''Summum bonum'' (1629)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fludd|meno=Robert|titul=Summum Bonum traduction française,|vydanie=Éditions Clara Fama|miesto=Toulouse|rok=2018|isbn=978-2-917794-27-2}}</ref> Fludd a Maier boli hlavnými obhajcami a propagátormi rozenkruciánov, dali im šľachtické listy a potvrdili existenciu starodávneho bratstva múdrych mužov disponujúcich všetkými znalosťami a cnosťami. Vysvetlili a rozvinuli rozekruciánske myšlienky a pridali k nim niektoré svoje vlastné.<ref name=":0" />,<ref name=":3" /> Medzi ďalšími obhajcami rozekruciánskych myšlienok patril, lekár a astronóm [[Daniel Mögling]] ktorý nechal v reakcii na ohováranie postupne vydať niekoľko prác. V prvom rade dal v roku 1617 vytlačiť zdôvodnenie Famy pod pseudonymom Florentinus de Valentia: „''Jhesus Nobis Omnia Rosa Florescens''“. Toto dielo je opisom Bratstva Ruže a kríža a obranou jeho členov proti obvineniam istého Menapia ([[Friedrich Grick|Friedricha Gricka]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Traduction française : Jhesus Nobis Omnia - Rosa Florescens, éditions Clara Fama|rok=2016|isbn=978-2917794203}}</ref> Potom, ešte v roku 1617, „''Pandora or the Mirror of Grace''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mögling|meno=Daniel|titul=pandora, toulouse, éditions clara fama|rok=2021|isbn=978-2-917794-31-9|strany=22-40}}</ref>, ktorú bude považovať za úvodnú časť nasledujúceho diela publikovaného v roku 1618 pod pseudonymom „''Theophilus Schweighardt Constantiensem''“, „''Speculum Sophicum Rhodostauroticum'' (Zrkadlo múdrosti Rozicruciánov v 2. projekte kríža z roku).<ref>{{Citácia knihy|titul=Édition française, Sesheta-Publications|vydanie=Présentation de l'ouvrage dans les Treasures|vydavateľ=Bibliotheca Philosophica Hermetica}}</ref> V roku 1620 pokračoval vo svojom projekte opisu diel Rádu ruže a kríža v „''prodromus rhodo-stauroticus parergi philosophic''i“, ktorý sa zaoberá kameňom mudrcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mögling|meno=Daniel|titul=PRODROMUS RHODOSTAURICUS PARERGI PHILOSOPHICI (La Pierre Philosophale des Rose-Croix)|rok=2021|strany=193|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fwww.editionsclarafama.com%2Faccueil%2F45-speculum-rhodo-staurique-daniel-m%25C3%25B6gling.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Tajomné, avšak bez preukázanej existencie, duchovné bratstvo inšpirovalo najrozmanitejšie a niekedy až fantazijné interpretácie a reakcie. Do debaty sa vrhli nielen teológovia a vedci, ale aj duše hľadajúce duchovno, ba nie raz aj podvodníci. Kniežatá ako [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V. Falcký]] a [[Gustáv II. Adolf|Gustav Adolf]] zo Švédska sa mohli inšpirovať niektorými myšlienkami v manifestoch. [[Frances Yates|Frances Yatesová]] poznamenáva, že tieto boli publikované v politickom kontexte pokusu o zjednotenie protestantských kniežat Európy, projekt, ktorý vyvrcholil v roku 1613 sobášom anglickej princeznej [[Alžbeta Stuartová|Alžbety Stuartove]]<nowiki/>j s Fridrichom V., vojvodom Falckým, a prijatím českej koruny, potom povstaním proti cisárovi [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi II. Habsburskému]]. Podľa Francesa Yatesa<ref name=":2" /> by Rozikruciánske manifesty boli ezoterickým odrazom týchto projektov politickej reformy pod vplyvom anglického astrológa a matematika [[John Dee|Johna Dee]] (* 1527- † 1608). To by vysvetľovalo dobré prijatie manifestov v Anglicku v línii Roberta Fludda: v roku 1652 [[Thomas Vaughan]] pod pseudonymom Eugene Philatete preložil Famu a Confessio a publikoval niekoľko diel o Ruži a kríži, ktoré ovplyvnili [[Elias Ashmole|Eliasa Ashmole]] (*1617-†1692). Yatesovej téze však chýbajú priame historické dôkazy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=80}}</ref> V každom prípade sa „zimná vláda“ Fridricha V. Falckého skončila v roku 1620 víťazstvom katolíckych cisárov v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]]. === Reakcie členov Spolku v Tübingene === [[Súbor:Daniel Mogling.png|náhľad|Daniel Mögling, lekár, astronóm, profesor na univerzite v Tübingene.]] Autori manifestov sa zdali byť ohromení úspechom a kontroverziami ktoré vyvolal, a dištancovali sa od nich. Tobias Hess zomrel v roku 1614. Andreae tak ostal hlavným podozrivým a jeho účasť tak ostala povestná. Na obranu pred obvineniami a ohováraním zaujal zložitý a nejednoznačný postoj (pozri analýzy Arnolda<ref name=":0" /> a Edighoffera<ref name=":5" />). Zdá sa, že chcel najprv opraviť výklad Manifestov vydaním Chemickej svadby a ''Theca Gladii Spiritus'' (pošva meča ducha). Zároveň vo svojich spisoch (''Menippus, Turris Babel'') napádal alebo očierňoval niektoré aspekty manifestov, zatiaľ čo iné obhajoval. A napokon sa počas celého svojho života snažil podporovať spoločnosti kresťanskej jednoty, v ktorých nájdeme časť utopického projektu rozenkruciánov, avšak zbavených jeho alchymistického a hermetického obsahu. V roku 1623 dal [[Christoph Besold]] vydať knihu Tommasa Campanella ''De la monarchie espagnole'', jednu z inšpirácií pre manifesty, pričom táto vybratá veta vrhá pochybnosti na samotnú existenciu bratstva a serióznosť manifestov: ''„A už slávne rozenkruciánske bratstvo vyhlasuje, že po celom vesmíre kolujú bludné vaticinácie. Vskutku, len čo sa tento fantóm objavil (hoci Fama a Confessio dokazujú, že to bola obyčajná zábava nečinných myslí), okamžite to vyvolalo nádej na univerzálnu reformu a vyvolalo veci čiastočne smiešne a absurdné ba až neuveriteľné. A tak sa čestní a poctiví muži z rôznych krajín prepožičali na posmech a výsmech, aby vyjadrili svoju úprimnú podporu alebo aby sa presvedčili, že sa môžu s týmto bratstvom spojiť cez Šalamúnovo zrkadlo alebo nejakým iným okultným spôsobom."''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=80}}</ref> V každom prípade sa žiadne bratstvo k tomu opäť verejne nevyjadrilo. === Aféra plagátov vo Francúzsku === V júni alebo júli 1623, zatiaľ čo v Nemecku kontroverzie postupne utíchli kvôli mlčaniu rozenkruciánov a začiatku tridsaťročnej vojny (1618-1648), boli po celom Paríži vyvesené plagáty s výzvou na predloženie manifestov. Autori týchto plagátov zostali dlho neznámi, ale podľa svedectva [[Nicolas Chorier|Nicolasa Choriera]] objaveného v roku 1971 išlo o podvod, ktorý spustil mladý študent medicíny [[Étienne Chaume]] s niekoľkými priateľmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Existuje niekoľko verzií textu týchto plagátov<ref>{{Citácia knihy|meno=Vincent Rostide & Philippe Subrini|titul=Note sur "L'Affaire des placards" parisiens de la Rose-Croix en 1623|vydavateľ=Cahiers Villard de Honnecourt n°113,|miesto=Paríž|rok=2020|strany=25-39}}</ref> a zdá sa, že v skutočnosti bolo vyvesených niekoľko textov súčasne. ''„My, zástupcovia Hlavného kolégia bratov z Ruže a kríža, z milosti Najvyššieho, ku ktorému sa obracajú srdcia Spravodlivých, robíme viditeľný a neviditeľný pobyt v tomto meste. Ukazujeme a učíme ako hovoriť bez kníh alebo poznámok, hovoriť všetkými druhmi jazykov krajín, kde chceme byť, vymaňujeme ľudí, našich blížnych, z omylu a smrti“''. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Riffard|meno=Cité chez Pierre A.|titul=L'Ésotérisme|vydanie=Robert Laffont, collection Bouquins|rok=1990|strany=751}}</ref> Po tomto prvom plagáte rýchlo nasleduje druhý: ''„Ak nás chce niekto vidieť len zo zvedavosti, nikdy s nami nebude komunikovať; ale ak ho vôľa skutočne ponesie a v skutočnosti sa zapíše do Registra nášho bratstva, my, ktorí posudzujeme myšlienky, mu umožníme vidieť pravdu našich sľubov; A to tak veľmi, že neuvádzame miesto nášho bydliska, pretože myšlienky spojené so skutočnou vôľou čitateľa budú schopné umožniť, aby sme sa jemu dali spoznať a on nám."'' Ich text je reprodukovaný v diele, ktoré v tom istom roku vydal [[Gabriel Naudé]], ktorý viedol vyšetrovanie: ''Inštrukcia pre Francúzsko o pravde histórie bratstva Ruže a kríža''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Naudé|meno=Gabriel|titul=Instruction à la France sur la vérité de l'histoire des Frères de la Roze-Croix (1623)|vydanie=édition et annotation par Didier Kahn|vydavateľ=Champion|miesto=Paríž|rok=2009}}</ref>, kde autor odhaľuje legendu o Christianovi Rosenkreutzovi a ironizuje nárok bratstva Ruže a kríža reformovať svet. Vidí v nich bytosti odhodlané zničiť katolícke náboženstvo a kráľovskú moc. Francúzska reakcia na rozdiel od anglickej a nemeckej recepcie bola mimoriadne negatívna a úprimne povedané, rozenkruciánske texty a proklamácie tam vyvolali paniku. Všeobecný názor bol, že rozenkruciáni praktizovali [[Čierna mágia|čiernu mágiu]] a títo „neviditeľní“ boli teda [[Čarodejníctvo|čarodejníci]]. Rozekruciánske myšlienky boli vnímané ako myšlienky zahraničných agentov, najmä z Anglicka, pričom Robert Fludd bol v tomto ohľade už emblematickou postavou. Chaume, ohromený rozsahom reakcií a kontroverzií, utiekol z Paríža študovať do Montpellier. [[Savinien Cyrano de Bergerac|Cyrano de Bergerac]] (*1619 – †1655) vo svojich Komiksových dejinách štátov a impérií slnka o nich hovorí ako o „istej kabale mladých ľudí, ktorú prostý ľud poznal pod názvom „Rytieri Ruže a kríža“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Sur wikisource|url archívu=https://sk.wikipedia.org/wiki/Savinien_Cyrano_de_Bergerac}}</ref> === Kontroverzie okolo Descarta, Leibniza, Komenského a ďalších osobností === Aby podporili existenciu a vplyv bratstva, rozenkruciánski autori často zdôrazňovali vzťahy, ktoré mali slávne osobnosti, ako [[René Descartes|Descartes]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniz]] a [[Jan Amos Komenský|Komenský]], ale aj [[Baruch Spinoza|Spinoza]] a [[Isaac Newton|Newton]], s rozenkruciánmi. Tieto vzťahy sa niekedy rozšírili aj na skutočné členstvo v rádoch. Ich oponenti namietajú, že dostupné historické záznamy sú neoficiálne, tak pre život a dielo týchto osobností, ako aj pre históriu rozenkrucianizmu. Tieto prvky z nich robia skôr mužov svojej doby než členov rozenkruciánskeho hnutia<ref name=":3" />: „Chceli sme vidieť rozenkruciánstvo aj v Leibnizovi a v mnohých iných; je to však sterilná hra, keďže v 17. storočí bola monistická ezoterika v každom prípade filozofiou takmer všetkých mysliacich ľudí.“ — [[Antoine Faivre]] === René Descartes === Descartes (1596-1650) v rokoch 1618 až 1622, v období najväčšieho rozruchu okolo záležitosti rozekruciánov pobýval v Holandsku a Nemecku. Zdá sa, že ho táto problematika zaujímala, pretože podľa svojho prvého životopisca [[Adrien Baillet|Adriena Bailleta]] údajne povedal: „Ak boli rozenkruciáni podvodníci, nie je spravodlivé nechať ich užívať si neoprávnenú povesť na úkor dôverčivosti ľudí; ak však priniesli svetu niečo nové, čo stojí za to poznať, bolo by od nich neslušné pohŕdať všetkými vedami, medzi ktorými by sa mohla nachádzať aj taká, ktorej základy nepoznali.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baillet|meno=Adrien|titul=Život M. Descarta|vydanie=2, kap. 2|rok=1691}}</ref> Adrien Baillet zábavným tónom rozpráva, že po tom, čo ho zaujali „bratia rozekruciánskeho rádu o ktorých v zime roku 1619 robil v Nemecku bezvýsledný výskum [...], sa začali šíriť chýry, že vstúpil do bratstva. Pán Descartes bol touto správou o to viac prekvapený, že to malo len málo spoločného s charakterom jeho mysle a so sklonom, ktorý mal vždy, považovať rozenkruciánov za podvodníkov alebo vizionárov. Po afére s plagátom (1622) sa musel všade kde sa v Paríži ukázal vyviňovať z toho, že je jedným z takzvaných „neviditeľných“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baillet|meno=Adrien|titul=Život M. Descarta|vydanie=cap 5|rok=1691}}</ref> V dedikácii rukopisu pseudozmluvy o matematike ''Polybii Cosmopolitani Thesaurus mathematicus'' (Matematický poklad Polybia Kozmopolita) (1619) nájdeme toto venovanie: "totius orbis eruditis et specialiter celeberrimis in G F.R.C denuo oblatus (učencom z celého sveta a najmä bratom R.C., ktorí sú veľmi známi v G(ermánii))“ . Tento text nebol zverejnený. Geneviève Rodis-Lewis vo svojom životopise Descartesa z roku 1997, opierajúc sa o parodický charakter diela, vidí v tejto dedikácii sarkastický zámer. [[Jean-Pierre Bayard]] to naopak vníma ako prejav záujmu a podpory. Faktom zostáva, že slávna a fundamentálna epizóda Descartových troch snov sa odohrala v Nemecku v zime 1619, keď sa zaujímal o rozenkruciánov. Niektorí autori<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=ainsi que Sophie Jama|vydanie=La Nuit de songes de René Descartes|miesto=Aubier|rok=1998}}</ref> sa domnievajú, že Descartovu predstavivosť vtedy inšpirovali rozekruciánske texty, ktoré v tom čase musel čítať. Túto hypotézu však [[Fernand Hallyn]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hallyn|meno=Fernand|titul=dans Les Olymiques de Descartes|vydavateľ=Droz|rok=1995|strany=91-111}}</ref> zamietol a pravdivosť celej anekdoty, ktorú povedal Baillet, spochybnil sám [[Henri Gouhier]] po dôkladnom preštudovaní prameňov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gouhier|meno=Henri|titul=Les premières pensées de Descartes. Contribution à l’histoire de l’anti-Renaissance|vydavateľ=Vrin|rok=1979|strany=117-141 a 150-157|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fwww.vrin.fr%2Fhtml%2Fmain.htm%3Faction%3Dloadbook%26isbn%3D2711603199}}</ref> === Gottfried Wilhelm Leibniz === Okolo roku 1666 sa nemecký filozof a matematik Gottfried Wilhelm Leibniz (*1646-†1716) stal členom [[Norimberg|Norimberskej]] „alchymistickej spoločnosti“ (1654-~1700) a dva roky pôsobil ako jej tajomník. Táto spoločnosť je niekedy nesprávne zamieňaná so spoločnosťou Ruže a zlatého kríža (pozri nižšie). Zaujal ho text Chemickej svadby a rozlúštil záhadu mena mladého dievčaťa Alchymie. Čo sa týka samotných manifestov, považoval ich za výmysly: „Všetko, čo sa hovorilo o bratoch ruže a kríža, je čistý výmysel nejakého geniálneho človeka“.<ref>{{Citácia knihy|meno=Lettre à Cochiansky|titul=Bernard Gorceix dans La Bible des Rose-Croix d'après Paul Arnold dans Histoire des Rose-Croix et origine de la franc-maçonnerie.}}</ref> === Jan Amos Komenský === Andreae bol prostredníctvom svojich projektov pre kresťanské odborové spoločnosti v kontakte s českým pastorom J.A. Komenským. V roku 1628 mu Andreae, znechutený, napísal<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold,|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paris|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0}}</ref>, aby mu odovzdal štafetu: „Boli sme niekoľkí ľudia veľkej hodnoty, ktorí […] sme sa po študovaní márnomyseľnej Famy dali dokopy. […] To, čo zostalo z nášho neúspechu, necháme na vás a ochotne vám to pošleme, celkom radi, ak náš podnik nezlyhá úplne.“ Napriek týmto negatívam sa zdá, že Komenský v Labyrinte sveta (1631) bol zvedený nádejami rozvinutými v rozenkruciánskych manifestoch. Inšpirovaný nimi, v roku 1641 v Anglicku vypracoval ambiciózny a veľkorysý program reformy vzdelávania: Via Lucis (de) („Cesta svetla“). Edighoffer označuje Komenského za toho, kto umožnil prechod Ruže a kríža z nemeckého luteranizmu do univerzalistického a humanitného rámca, ktorým malo byť slobodomurárstvo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=Que sais-je? (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=83}}</ref> == Rozekruciánske spoločnosti a rozenkruciánizmus v 18. storočí == Po relatívnom zabudnutí v druhej polovici 17. storočia sa v 18. storočí objavil nový záujem o rozenkruciánstvo. Popri vzostupe slobodomurárstva vznikali rôzne rozekruciánske hnutia a skupiny, ktoré zasahovali do bohatých sfér spoločnosti. Najdôležitejšie z týchto zoskupení boli rôzne skupiny nazývané „zlatí rozenkruciáni“ a „zlatí rozenkruciáni starého systému“ (tieto organizácie nemajú žiadnu historickú spojitosť so súčasným Lectorium Rosicrucianum, o ktorom sa bude diskutovať neskôr, okrem bežného alchymistického tvrdenia). === Rád ruže a zlatého kríža (1710) === [[Súbor:Extrait Altona 1785 v2.jpg|náhľad|Detail z jednej z rytín z Altony, 1785.]] V roku 1710 vyšlo vo [[Vroclav|Breslau]] a v nemčine pod názvom Sincerus Renatus (pseudonym Sliezskeho kazateľa [[Samuel Richter|Samuela Richtera]]): ''„Pravá a dokonalá príprava kameňa mudrcov Bratstvom rádu ruže a zlatého kríža.''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Die wahrhafte und volkommene Bereitung des philosophischen Steins der Bruederschafft aus dem Orden des Gulden und Rosen Kreutzes, une seconde édition parut en 1714 : John Ferguson Bibliotheca chemica|miesto=|rok=1906|isbn=|vydanie=2. vyd.|strany=275}}</ref> Tento text, ktorý je v podstate traktátom o alchýmii, končí vymenovaním päťdesiatich dvoch rád rádu (stanovujúcich ako najvyššieho vodcu hodnosť „imperátora“, ktorá bude prevzatá neskôr). Zdá sa, že Richterom opísaný rád neexistoval, ale rôzne kruhy, dosť nejasné a navzájom voľne prepojené, prijali meno zlatých rozenkruciánov a vyvinuli sa v Nemecku, Poľsku, Československu (?), Holandsku a dokonca aj v Rusku. Práve v rámci týchto skupín sa okolo roku 1750 zrodila teória templárskej línie slobodomurárstva, pričom prostredníkmi boli rozenkruciáni.<ref name=":0" />,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=88}}</ref> Táto teória sa potom rozvinula v rámci takzvanej rektifikovanej vetvy slobodomurárstva, než bola odmietnutá Wilhelmsbadským kláštorom v roku 1782.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Texte du Convent de Wilhelmsbad (1782) | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.fm-fr.org/fr/spip.php?article85#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2025-03-10}}</ref> Toto pevné objasnenie na historickej úrovni však nezabránilo časti alchymickej a rytierskej symboliky zavedenej pri tejto príležitosti do vysokých slobodomurárskych stupňov, aby tam potom zostala. [[Súbor:Extrait Altona 1785 v3.jpg|náhľad|Detail jednej z rytín z Altony, 1785.]] Tajné postavy rozenkruciánov 16. a 17. storočia, vytlačené v dvoch častiach v roku 1785 a potom v roku 1788 v Altone pri Hamburgu, údajne tvoria „duchovný testament“ zlatých rozekruciánov. Obsahujú okrem iného 36 dosiek alchymistických, teozofických a hermetických obrazov a symbolov. Autor je však neznámy. V diele môžeme rozoznať inšpiráciu [[Valentin Weigel|Valentina Weigela]], Heinricha Khunratha a [[Jakob Böhme|Jacoba Böhmeho]], predchodcov rozenkruciánskeho a teozofického myslenia.<ref>{{Citácia knihy|meno=Villeneuve-Saint-Georges|titul=Voir par exemple la réédition Symboles secrets des rosicruciens des 16e et 17e siècles, éditions rosicruciennes|rok=1980}}</ref> === Rád ruže a zlatého kríža starého systému (1777) === V roku 1777 založili pruský dôstojník [[Johann Rudolf von Bischoffswerde]] a bývalý pastor [[Jean Christophe Wöllner]] v Berlíne zo slobodomurárskej lóže Troch glóbusov „''Rád ruže a zlatého kríža starého systému''“. Nesledujú genealógiu rozenkruciánov k údajnému zakladateľovi Christianovi Rosenkreutzovi, ale k „samotnému Adamovi“.<ref>{{Citácia knihy|titul=D'une manière similaire, la franc-maçonnerie de l'époque, par exemple à travers les Constitutions d'Anderson de 1723, se réclamait d'une tradition de « l'art de bâtir » qu'elle imaginait remonter aux origines de l'humanité telle qu'on la concevait alors, c’est-à-dire à Adam.}}</ref> Túto božskú múdrosť potom podľa nich mali zachovávať a odovzdávať biblickí patriarchovia, tajomné sekty, pytagorejci a druidi. Samotný rád vraj založil Ormus, kňaz z Alexandrie pokrstený svätým [[Marek (evanjelista)|Markom]]. V [[Palestína (územie)|Palestíne]] vraj pokračoval až do čias križiackych výprav, kedy bol prevezený do Európy. ''Rád ruže a zlatého kríža starého systému'' mal istý úspech a do roku 1779 mal v Nemecku 26 kruhov a 200 členov. Dvom zakladateľom sa vďaka rôznym mystifikáciám podfarbených okultizmom podarilo prilákať členov z najvyšších politických sfér. V roku 1786 boli vymenovaní za ministrov a potom pozastavili činnosť rádu, ktorý sa stával podozrivým a mal niekoľko tisíc členov.<ref name=":3" /> === Rozekruciánska symbolika v slobodomurárskych kruhoch === Prvý známy dokument spájajúci rozenkruciánizmus a [[slobodomurárstvo]] pochádza z roku 1638 v [[Edinburgh]]u. Toto je krátky úryvok z básne [[Henry Adamson|Henryho Adamsona]] žalospev múz: :„Pretože to, čo robíme, nie je v hrubých rysoch, :Pretože sme bratia Ruže a kríža: :Máme Masonovo slovo a druhý pohľad, :Veci, ktoré prídu, môžeme správne predpovedať.“<ref>{{Citácia knihy|meno=Yates|titul=de l'édition anglaise de 1999|rok=1978|strany=211|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fbooks.google.com%2Fbooks%3Fid%3DvQeEcXlg9o4C%26pg%3DPA211#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Je možné, že ľudia sympatizujúci s ideálmi rozekruciánskej utópie sa pripojili k slobodomurárskym lóžam zo 17. storočia v Anglicku a Škótsku. [[Súbor:Rituel maçonnique de 1769 extrait Rose-Croix.jpg|náhľad|Zmienka o stupni „rytiera Ruže a Kríža“ vo francúzskom slobodomurárskom rituále z roku 1769.]] V druhej polovici 18. storočia slovo „rozenkrucián“ odkazovalo oveľa viac na stav konečnej múdrosti a úplnej realizácie než na organizáciu: vtedy by sme povedali „ružo-krížec“, aby sme označili jedného z týchto predpokladaných konečných zasvätencov a „Rád Rúže a kríža“, aby sme hovorili o ich organizácii.<ref>{{Citácia knihy|titul=The rosencrucian connection to freemansonry|url archívu=https://theenlightenmentjourney.com/the-rosicrucian-connection-to-freemasonry/}}</ref> V tomto zmysle sa v slobodomurárstve okolo roku 1760 objavil stupeň nazývaná „rytier ruže a kríža“. Potom sa prezentoval ako konečný stupeň škótskeho slobodomurárstva, než sa v roku 1801 stal 18. stupňom starovekého a uznávaného škótskeho obradu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mainguy|meno=Irène|titul=De la symbolique des chapitres en franc-maçonnerie|vydavateľ=Dervy|miesto=Paríž|rok=2005|isbn=2-84454-363-4)|strany=197}}</ref> Tradičným „klenotom“ tohto stupňa je kompas zdobený ružou a krížom a pelikán kŕmiaci mláďatá vlastnou krvou. V niektorých ďalších z týchto slobodomurárskych rituálov nájdeme ezoterický vývoj mýtu o stavbe Šalamúnovho chrámu, ktorý pripomína symboliku chrámu-hrobky kresťanského rozenkruciánizmu, „obrazu a súhrn vesmíru“.<ref>{{Citácia knihy|titul=„Napríklad v tých, ktoré sa zaoberajú symbolikou „hrobu“ Hiráma, alebo v tých, ktoré sa venujú téme Kráľovskej archy.“}}</ref> Naopak, v rituáloch mnohých súčasných rozenkruciánskych skupín alebo tých, ktoré boli založené v 19. storočí, nájdeme výpožičky zo slobodomurárskych rituálov doložené z konca 18. storočia. Tieto vzájomné vplyvy sa dajú ľahko vysvetliť tým, že podobne ako [[Papus]], Lewis, Hutin a mnohí iní, aj rozenkruciánski autori 19. a 20. storočia boli veľmi často slobodomurármi.<ref>{{Citácia knihy|titul=|poznámka=„Papus a Lewis boli členmi takzvanej egyptskej formy slobodomurárstva. Hutin patril k Veľkej lóži Francúzska.“}}</ref> [[Súbor:Bijou fm 18eme.jpg|náhľad|Masonský šperk stupňa rytiera ruže a kríža.]] V tom istom čase [[Martinéz de Pasqually]] založil jeho „rád vyvolených Cohenových rytierov“, v rámci ktorého vyučoval svoju doktrínu, blízku kresťanskému hermetizmu (podobne ako u rozenkruciánov) a ktorej najpokročilejší členovia praktizovali [[Teurgia|teurgiu]] a niesli titul „réaux-croix“. Zdá sa, že slovo „réaux-croix“ vymyslel Pasqually analogicky s krížom ruží, zatiaľ čo sa od neho odlišuje, pričom réau znamená „veľký Adam“ a „mocný kňaz“. Jeho nástupcovia [[Jean-Baptiste Willermoz]] a [[Louis Claude de Saint-Martin|Louis-Claude de Saint-Martin]] "neznámy filozof" uviedli rád po Pasquallyho smrti v roku 1774<ref>{{Citácia knihy|titul=|poznámka=Bol „znovuaktivovaný“ až v roku 1996.}}</ref> do nečinnosti, ale jeho doktrína čiastočne inšpirovala Willermoza v jeho tvorbe k vypracovaniu vysokých slobodomurárskych stupňov Škótskeho rektifikovaného rítu 8 pri príležitosti Gagalského obradu v 1778. V roku 1798 opát [[Augustin Barruel]] publikoval svoje ''Pamäti slúžiť histórii jakobinizmu'', v ktorých obvinil bavorských iluminátov (rád založený v roku 1776, zakázaný v roku 1784 a zaniknutý v roku 1790) z toho, že stáli pri zrode globálneho sprisahania, ktoré bolo skutočnou príčinou pádu monarchie vo Francúzsku. Hoci väčšina historikov už dávno vyvrátila túto konšpiračnú teóriu a jej odnože, má ešte aj dnes množstvo priaznivcov, ktorí veria, že súčasťou tohto údajného sprisahania boli aj rozenkruciáni. Hoci sa myšlienky bavorských „osvietencov“, radikálnej vetvy osvietenstva, zdajú byť nezlučiteľné s mystickou „iluministickou“ doktrínou ružo-križcov a rozenkruciánov, lexikálna zámena bol a zostáva častá. === Rozenkruciáni v umení a literatúre 18. storočia === Tí, ktorí majú blízko súčasným rozenkruciánom, vidia často rozenkruciánske symboly v umení a literatúre 17. a 18. storočia. Niektoré z týchto vplyvov sú dokázané, iné sú otáznejšie. Symboly používané rozenkruciánmi sú porovnateľné so symbolmi, ktoré používajú iné už existujúce hnutia zaujímajúce sa o ezoteriku a alchýmiu. Iniciačné príručky zlatých rozekruciánov a text Chemickej svadby poznačili časť [[Johann Wolfgang von Goethe|Goetheho]] diela, najmä v Tajomstvach (Die Geheimnisse), Rozprávke (Das Märchen) a v druhom Faustovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=99-100}}</ref> V jeho nedokončenej básni Tajomstvá (1784-1786) nájdeme vetu: "Kto si vzal ruže na kríž?" . Pre rozenkruciánov bola [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera Čarovná flauta jemne zahalenou narážkou na predpokladané iniciačné obrady rozenkruciánov, najmä s ohľadom na skúšky ohňa a vody, ktoré títo dvaja hrdinovia podstupujú na konci opery. Napriek tomu sa všeobecne uznáva, že keďže Mozart a [[Emmanuel Schikaneder|Emanuel Schikaneder]] – jeho [[libretista]] – sú obaja slobodomurári, toto dielo preberá slobodomurársky symbolizmus.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chailley|meno=J.|titul=La Flûte enchantée : Opéra maçonnique|vydavateľ=Robert Laffon|miesto=Paris|rok=1982}}</ref> === Slávni rozenkruciáni v 18. storočí === Niekedy sa spomínalo členstvo určitých osobností v rozenkruciánskych organizáciách 18. storočia. Okultista [[Eliphas Lévi|Éliphas Lévi]], ovplyvnený myšlienkami [[Josef Hoëné-Wronský|Josefa Hoëného-Wronského]], tvrdil, že [[Napoleon Bonaparte]] bol rozenkrucián a dostal za úlohu zjednotiť Európu. Túto myšlienku podporili aj ďalší autori, napríklad Papus alebo [[Harvey Spencer Lewis]]. == Rozenkruciánske spoločnosti a rozenkruciánstvo v 19., 20. a 21. storočí == [[Súbor:I lock my door upon myself Fernand Khnopff 1891.jpg|náhľad|Fernand Khnopff - I lock my door upon myself (1891), obraz bol vystavený na druhom salóne estetiky ruže a kríža.]] Medzi polovicami 19. a 20. storočia sa v rôznych krajinách objavili skupiny, ktoré sa vyhlasovali za rozenkruciánov, no s odlišnými doktrínami.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=104}}</ref> V 19. storočí sa čoraz viac zapájali do okultizmu a mágie, s rôznymi hodnosťami, hierarchickými štruktúrami tajomného pôvodu a pôsobivými titulmi. Väčšinu týchto spoločností výrazne ovplyvnili silné osobnosti ich sprievodcov a zakladateľov. O rozenkruciánoch a postavách kresťanských rozenkruciánov písali viaceré významné postavy západnej ezoteriky 19. storočia: [[Helena Blavatská|Helena Petrovna Blavatská]], zakladateľka [[Teozofická spoločnosť|Teozofickej spoločnosti]]; [[Rudolf Steiner]], prvý generálny sekretár Teozofickej spoločnosti v Nemecku, potom zakladateľ [[Antropozofia|Antroposofickej spoločnosti]], ktorý im venoval množstvo prác; Harvey Spencer Lewis, zakladateľ starovekého a mystického rádu ružového kríža a napokon [[René Guénon]]. Francúzsky maliar [[Yves Klein]] (1928-1962), ktorý objavil rozenkrucianizmus v knihe [[Max Heindel|Maxa Heindela]], Kozmogónia ruže a kríža, sa v mladom veku zapísal do rozenkruciánskeho spoločenstva v Kalifornii so svojím priateľom sochárom Armanom. Vplyv tohto spolku, ktorý netrval veľmi dlho, je však v Kleinovej tvorbe citeľný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Annette|titul=Le Maître du bleu,|vydavateľ=Yves Klein|miesto=Stock|rok=2000|isbn=978-2234052185}}</ref> Aj dnes, na začiatku 21. storočia, sa určitý počet aktívnych a niekedy aj medzinárodných hnutí hlási k rozekruciánskemu dedičstvu. === Rozikruciánsky rád z Toulouse (1850) === [[Joséphin Peladan]], ktorý založil kabalistický rád Ruže a kríža, bol zasvätený do rozenkruciánizmu jeho bratom [[Adrie Peladen|Adrienom]] (1844-1885), jedným z prvých francúzskych homeopatov. Ten bol prijatý ako – podľa [[Christian Rebisse|Christiana Rebisse]] – „člen poslednej vetvy rádu, z Toulouse“, o čom nepochybuje ani [[Firmin Boissin]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Katalóg Salónu Rose † Croix: Estetický prejav|vydavateľ=Gallica|rok=8. apríl 1894 (konzultované 29. augusta 2020)|url archívu=https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k5469038v/f5.image.r=jal%C3%A8s+boissin.langFR}}</ref> Do tejto toulouskej vetvy rozenkruciánov 68 údajne patril aj [[Édouard de Lapasse]] (1792-1867), bývalý diplomat a alchymistický lekár z Toulouse.<ref>{{Citácia knihy|titul=Histoire de la Rose-Croix|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fhistoire%2Fhistoire14.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> === Bratstvo Ružo-kríža (1856/8) === Bratstvo Ružo-kríža je organizácia v USA ktorú založil [[Paschal Beverly Randolph]] (*1825-†1875) a patrí k najstarším rozenkruciánskym rádom v USA. === Societas Rosicruciana v Anglicku (SRIA) (1867) === Societas Rosicruciana v Anglicku alebo SRIA, pochádza zo Societas Rosicruciana in Scotia (SRIS), a bola založená v [[Londýn|Londýne]] v roku 1867 majstrami slobodomurármi [[William James Hugh|Williamom Jamesom Hughanom]] a [[Robert Wentworth Little|Robertom Wentworthom Littleom]] krátko po ich prijatí v Edinburghu; obaja boli členmi Veľkej lóže Anglicka.<ref name=":6" /> Toto je rozenkruciánsky rád prijímajúci maximálne 144 členov a je určený výlučne pre slobodomurárov Veľkej lóže alebo ňou uznávaných veľkých lóží, ktorí dosiahli stupeň „Majster“. Rituály a iniciácie SRIA sa riadia 9-stupňovou štruktúrou Rádu ruže a zlatého kríža starého systému, obsah je prísne kresťanský a členovia majú latinské mená a heslá. Často sa neprávom opakovalo, že jeho veľmajstrom bol spisovateľ [[Sir Edward Bulwer-Lytton]], autor Zanoni alebo Múdrosti Ružo-kríža, a že doň priviedol Francúza Éliphasa Léviho (ktorý bol skutočne jedným z jeho prvých členov). V skutočnosti Sir Bulwer Lytton nikdy nehral žiadnu úlohu v SRIA. V júli 1870 bol Bulwer Lytton vymenovaný za hlavného patróna SRIA, teda za čestného prezidenta, bez toho, aby o tom bol informovaný. Až koncom roku 1872 bol upozornený, že mu bola priznaná táto vysoká dôstojnosť načo však okamžite napísal protestný a odmietavý list [[Johnov Yarker|Johnovi Yarkerovi]], jednému z vodcov Spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Galtier|meno=Gérard|titul=Maçonnerie Égyptienne - Rose-Croix et Néo-Chevalerie|vydavateľ=Rocher|rok=1989}}</ref> Stále aktívna spoločnosť, rezervovaná pre členov Zjednotenej veľkej lóže Anglicka, sa teraz definuje ako spoločnosť, ktorej „cieľom je vzájomná pomoc a povzbudzovanie pri výskume veľkých problémov života a objavovaní tajomstiev prírody, štúdium filozofického systému založeného na kabale a doktrín Hermesa Trismegista odovzdaných bratmi v Nemecka roku 1450 a štúdium významu symboliky všetkého čo dnes zostalo z múdrosti, umenia a literatúry starého sveta“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Oficiálna stránka SRIA|url archívu=https://www.sria.org.uk/}}</ref> Má dcérske spoločnosti v Spojených štátoch, Škótsku a Francúzsku (Bernard de Clairvaux College).<ref name=":6" /> Boli to členovia SRIA, ktorí v roku 1887 založili Rád Zlatého úsvitu. === Zlatý úsvit (1887) === V roku 1887 založili v Londýne členovia SRIA Dr. [[William Wynn Wescott]], [[William R. Woodman]] a [[Samuel Liddell MacGregor]] Mathers Bratstvo ezoterického rádu Zlatého úsvitu, neskôr známe ako [[Hermetický rád Zlatého úsvitu]]. Jedným z jej významných členov bol okultista a horolezec [[Aleister Crowley]], ktorý bol aj členom rádu martinistov a Ordo Templi Orientis. Nájdeme tam aj spisovateľa [[Bram Stoker|Brama Stokera]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Stoker|meno=Bram|titul=Dracula|poznámka=Obrovský marabu, 1963 – v úvode podpísanom Tonym Faivrom, s. 17 a nasledujúce.}}</ref> a írskeho básnika [[William Butler Yeats|Williama Butlera Yeatsa]]. Pod Mathersovým vedením sa v rámci rádu rozvinul rozenkruciánsky „vnútorný kruh“, „Rád zlatého kríža a rubínovej ruže“, ktorého členovia praktizovali teurgiu a ktorý mal značný vplyv na moderné rozenkruciánske myslenie. [[Arthur Edward Waite]] (autor historických štúdií o Rozekruciánoch) a Yeats, nepriateľskí voči Crowleymu a operatívnej mágii, zreformovali rád a založili Svätý rád Zlatého úsvitu. Tradičný Zlatý úsvit prežíva v podobe [[Stella Matutina]]. === Kabalistický rád ruže a kríža (1888) === [[Súbor:Josephin Peladan 2.jpg|náhľad|Alexandre Séon, Portrét Joséphina Péladana (okolo roku 1892), Musée des Beaux-Arts de Lyon.]] Kabalistický rád ruže a kríža, ktorý založili v roku 1888 vo Francúzsku [[Stanislas de Guaita]] a Joséphin Peladan, zahŕňal medzi svojich členov Papusa, [[Paul Sédir|Paula Sédira]] a Abbé Altu. Rád učil kabalu a okultizmus v rámci slobodnej univerzity. Rád udeľoval tituly „bakalár v kabale“, „licenciát v kabale“ a „doktor“ prostredníctvom písomných a ústnych skúšok. Podľa [[Jean-Pierr Bayard|Jeana-Pierra Bayarda]] bolo cieľom „súčasne viesť okultnú činnosť s cieľom zachovať židovsko-kresťanskú civilizáciu a vykonávať osvetovú činnosť medzi laikmi, ktorí sú zvedaví na okultné vedy“. Epizóda „okultnej“ vojny medzi týmito rozenkruciánmi a mníchom Josephom-Antoinom Boullanom, uznávaným čiernym mágom a exorcistom, podnietila vtedajšie spoločenské kroniky a bola príležitosťou na vyhlásenia a kliatby, ktoré sa šírili aj v novinách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bricaud|meno=Joanny|titul=J. K Huysmans a satanizmus|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.larevuedesressources.org%2Fj-k-huysmans-et-le-satanisme%2C649.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Peladan, ktorý tvrdil, že odmietol operatívnu mágiu, sa oddelil od skupiny v roku 1891, aby založil ''Katolícky a estetický rozenkruciánsky rád chrámu a grálu''. Tento rád stál pri zrode „Salónov Ružo-kríža“, ktoré boli veľmi populárne. Skladateľ [[Erik Satie]] mal k Peladanovi istý čas blízko, o čom svedčia niektoré názvy jeho skladieb: ''Le Fils des Étoiles, Wagnerie Kaldéenne de Sâr Peladan, Première Pensées a Sonneries de la Rose+Croix''. Medzi májom 1890 a marcom 1893 vypukla „Vojna dvoch ruží“. Ide o opozíciu medzi Stanislasom de Guaita, zakladateľom kabalistického rádu ruže a kríža, a jeho bývalým priateľom Joséphinom Peladanom, zakladateľom Katolíckeho a estetický rozenkruciánského rádu chrámu a grálu. Od roku 1920 do 1942 [[Pierre Piobb]] vyhradzoval svoje učenie malému počtu vyvolených, ale odmietol založiť rád. Napriek tomu tento rád existuje a je stále aktívny dodnes. Jeho sídlo sa nachádza v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], v [[Las Vegas]], v [[Nevada (štát USA)|Nevade]]." === Katolícky a estetický rozenkruciánsky rád chrámu a grálu (1892) === Rád založil Joséphin Peladan. === Ordo Templi Orientis (1902) === [[Ordo Templi Orientis]], niekedy označovaný aj ako OTO, bol nemecký tajný spolok. Založil ho viedenský slobodomurár [[Karl Kellner]]. Po jeho smrti sa jeho vedenia ujal [[Theodor Reuss]], ktorý bol tiež členom SRIA. OTO svojím obsahom miešal vplyvy súfizmu a tantrizmu. Obrady boli z Memphis Misraïm (egyptské slobodomurárstvo). Podľa Reussa má rád svoje korene u rozenkruciánov, ale svoj pôvod má v ráde templárov. === Rozenkruciánske spoločenstvo (1909) === V rokoch 1909 až 1911 v Spojených štátoch [[Max Heindel]] položil základy Rozenkrucianského spoločenstva (Rosicrucian Fellowship). Referenčným dielom tohto združenia je kozmogónia rozenkruciánov, zaoberajúce sa tajomstvom sveta. Max Heindel založil svoj hnutie po ceste do Nemecka, kde sa stretol s Rudolfom Steinerom. Podľa Heindela sa s ním stretol na lodi, ktorá ho viezla späť do Ameriky, a nazval ho „Starší brat Ruže a kríža“, a ten mu navrhol, aby verejne a bezplatne odhalil ich učenie. === Starý mystický rád Ruže a kríža A.M.O.R.C (1915) === [[Súbor:Le Tremblay-Omonville - Château d'Omonville.JPG|náhľad|Zámok Omonville v Normandii je sídlom frankofónnej jurisdikcie AMORC, ako aj Medzinárodnej univerzity Rouže a kríža (URCI).]] Po svojej iniciácii v Toulouse 12. augusta 1909 založil [[Harvey Spencer Lewis]] 1. apríla 1915 v Spojených štátoch Starý a mystický rád Ruže a Kríža (AMORC).<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC Presentation Slovakian | url = https://www.amorc.org/amorc-presentation-slovakian/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = en-US}}</ref> Podľa AMORC je Christian Ruže a kríža, alebo Christian Rosenkreutz, legendárnou postavou. Rád mal byť vytvorený kolégiom zasvätených – Kruhom z Tübingenu (začiatkom 17. storočia) a v tradičnom ponímaní by jeho pôvod siahal až k školám mystérií starovekého Egypta.<ref name=":7" /> V roku 2001 AMORC publikoval to, čo definuje ako "štvrtý manifest rozikruciánov",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> následne v roku 2014 "Appellatio Fraternitatis Rosæ Crucis"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Appellatio Fraternitatis Rosae Crucis 1614–2014 – AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/appellatio-fraternitatis-rosae-crucis-1614-2014/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> a v roku 2016 šiesty manifest s názvom "Nové chemické svadby Christiana Rosenkreutza".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová chymická svatba Christiana Rosenkreuze 1616 – 2016 – AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/nova-chymicka-svatba-christiana-rosenkreuze-1616-2016/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> === Rozenkruciánsky rád Crotonského spoločenstva (1924) === Rozenkruciánsky rád Crotonského spoločenstva ("Rosicrucian Order Crotona Fellowship"), niekedy označované ako CCOR, založil [[George Alexander Sullivan]] v roku 1924. Niektorí ho považujú za pokračovanie Rádu Dvanástich, ezoterickej spoločnosti, ktorú Sullivan viedol v rokoch 1911 – 1914 a následne opäť v 20. rokoch 20. storočia. === Builders of the Adytum ( B.O.T.A.) (1922) === Teda názov "[[Builders of the Adytum]]" môžeme chápať ako "Stavitelia posvätného vnútorného chrámu", čo symbolicky naznačuje duchovnú a mystickú prácu na vnútornom rozvoji človeka. Založil [[Paul Foster Case]], kedysi člen Zlatého úsvitu. === Bratstvo vnútorného svetla (1932) === Neskôr premenované na Spoločnosť vnútorného svetla. Založila [[Dion Fortune]], bývali člen Zlatého úsvitu. === Lectorium Rosicrucianum (1935) === [[Súbor:Portail du Centre RCO de Caux (Suisse).JPG|náhľad|Brána centra Školy Zlateho kríža s Ružou (Caux, Švajčiarsko).]] [[Lectorium Rosicrucianum]] je náboženské hnutie ktoré vzniklo v holanskom Haarleme roku 1924 ako pobočka Rozenkruciánskeho spoločenstva.<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Barrett|meno=David V.|titul=Lectorium Rosicrucianum|vydavateľ=A Brief Guide to Secret Religions : A Complete Guide to Hermetic, Pagan and Esoteric Beliefs|miesto=Hachette UK|rok=2011}}</ref> Založili [[Jan van Rijckenborg]]<nowiki/>h, jeho brat [[Zwier Willem Leene]] a pani [[Catharose de Petr]]. Tento hnutie bolo v spojení s americkou Rosicrucian Fellowship Maxa Heindela až do roku 1935.<ref name=":8" /> Táto kresťanská iniciačná bratstvo, ktoré sa odvoláva na gnózu a pyrenejský katarizmus, prijalo v roku 1945 názov Lectorium Rosicrucianum, čo znamená "miesto učenia Ružového kríža".<ref name=":9">{{Citácia knihy|priezvisko=Gomez|meno=Marianne|titul=L'Ordre de la Rose-Croix est réhabilité|rok=2008 prekonzultované 2018|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fwww.la-croix.com%2FArchives%2F2008-06-02%2FL-Ordre-de-la-Rose-Croix-est-rehabilite-_NP_-2008-06-02-320867#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Patrí k nemu aj [[Škola Zlatého Kríža s Ružou]]. === Ezoterická komunita Sivas (1969) === Náboženské hnutie, ktoré v roku 1969 založil [[Henk Leene]], bývalý veľmajster Lectorium Rosicrucianum a syn Jana van Rijckenborgha. === Fraternitas Rosicruciana Antiqua (FRA) (1932) === Bola založená v Nemecku okultistom Dr. [[Arnold Krumm-Heller]]. === Rád slnečného chrámu (OTS) (1984) === Neotemplárský rád ktorý sa neslávne preslávil v 90‘ rokoch masovými samovraždami. Založil [[Joseph Di Mambro]] v roku 1984 v Ženeve, Švajčiarsko === Staroveký tajomný rád červenej ruže a zlatého kríža (AAORRAC) (1952) === Založil [[Eduard Munninger]] v Rakusku. == Kontroverzie o sektárskych excesoch určitých rozenkruciánskych spoločností == Francúzske úrady podozrievali viaceré organizácie, ktoré sa vyhlasovali za rozenkruciánske, zo sektárskych excesov. Aliancia „Rose-Croix“ a Lectorium Rosicrucianum sa spomínajú v správach parlamentnej komisie pre sekty vo Francúzsku z roku 1995 (všeobecná správa) a AMORC v správe o sektách a peniazoch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Správa francúzskeho parlamentu z roku 1999 č. 1687 „Sekty a peniaze“|url archívu=https://web.archive.org/web/20020912055156/http://www.assemblee-nat.fr/dossiers/sectes/sommaire.asp}}</ref>,<ref>{{Citácia knihy|titul=Správa francúzskeho parlamentu z roku 1995 č. 2468 „Vyšetrovacia komisia pre sekty“|url archívu=https://www.assemblee-nationale.fr/rap-enq/r2468.asp}}</ref> Hlavní hráči v boji proti sektárskym excesom, náboženským ako aj politickým, sú prekvapení týmto záznamom parlamentnej komisie, ktorej vtedy predsedal [[Jacques Guyard|Jacques Guyard.]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Certifikáty a svedectvá|url archívu=https://www.rose-croix.org/}}</ref> AMORC dostalo niekoľko svedectiev podpory, najmä svedectvá [[Janine Tavernier]], bývalej prezidentky Národnej únie na obranu rodiny a jednotlivca (UNADFI), ktorá „odsúdila nespravodlivosť, ktorej obeťou bola AMORC“ a prosila o jej oficiálnu rehabilitáciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Sectes sur ordonnance : Préface de Janine Tavernier.}}</ref> Predseda parlamentnej komisie z roku 1999 Jacques Guyard v roku 2003 potvrdil, že v skutočnosti „žiadne fakty nepodporujú takúto klasifikáciu“ a že „už si želá oficiálnu rehabilitáciu AMORC“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Sectes sur ordonnance : lettre complète de J. Guyard,|strany=141}}</ref> V máji 2008 [[Jean Michel Roule]]<nowiki/>t, vtedajší prezident Medzirezortnej misie pre bdelosť a boj proti sektárskemu zneužívaniu (MIVILUDES), uviedol, že nedostal „žiadne sťažnosti týkajúce sa združenia alebo jeho vedúcich členov“ a dodal: „že žiadne zneužívanie sektárskeho charakteru nebolo hlásené v súvislosti s AMORC.<ref>{{Citácia knihy|titul=MIVILUDES / List od Jean-Michel Roulet|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fwikipedia%2Flettre_jean_michel_roulet_miviludes_21_mai_2008.pdf}}</ref> V tom istom roku list z ministerstva vnútra potvrdil, že „AMORC nikdy nebol nahlásený za narušenie verejného poriadku a nebola predložená žiadna sťažnosť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministerstvo vnútra / list D. Lescha | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fwikipedia%2Fcourrier_leschi_ministre_interieur.pdf | dátum prístupu = 11.3.2025}}</ref> AMORC bol tak oficiálne rehabilitovaný.<ref name=":9" /> == Rozenkruciánske tézy a koncepty == ==== Rozenkrucián alebo ružo-kríž, aký je rozdiel? ==== Pre súčasných rozenkruciánov stav „Ružo-kríža“ označuje toho, kto dosiahol konečný stav duchovnej a morálnej dokonalosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC Presentation Slovakian | url = https://www.amorc.org/amorc-presentation-slovakian/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = en-US}}</ref> (niekedy nazývaný „stav Krista“), zatiaľ čo rozenkrucián označuje zasvätenca, ktorý sa snaží dosiahnuť stav osvietenia „Ružo-kríža“. Podľa týchto istých rozenkruciánov odpoveď na otázku o povahe pravého Ružo-kríža môže pochádzať len z vnútornej skúsenosti každého človeka. Podľa [[Maxa Heindel|Maxa Heindela]]: „Bratia Rozenkruciáni patria medzi milosrdné duše a nie je nič menšie ako svätokrádež vláčiť sa s menom Rozenkrucián tak, že ho aplikujeme na seba, keď len študujeme ich vznešené učenie“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heindel|meno=M.|titul=Cosmogonie|strany=513}}</ref> Podľa Jana van Rijckenborgha, rozenkrucián pochádza „z Kristovej hierarchie (Logos) a členovia tohto rozenkruciánskeho bratstva konajú a dávajú sa spoznať anonymne“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Philosophie élémentaire de la Rose-Croix moderne|rok=1976|strany=30}}</ref> Akademik [[Umberto Eco]] poznamenáva, že pre rozenkruciánov je vyhlásenie sa za rozenkruciána dôkazom, že ním nie je, a preto je neexistencia rozenkruciána z definície nepreukázateľná.<ref name=":0" /> René Guénon,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-|poznámka=Čo podľa Umberta Eca ukazuje „suverénne pohŕdanie akýmkoľvek historickým a filologickým kritériom}}</ref> nadväzujúc na dielo Luigiho Valli<ref>Luigi Valli, ''Il Liuguaggio segrets di Daute e dei Fideli d'Amore''</ref>, za seba píše, že v krajine Danteho a jeho súčasníkov boli všetci títo básnici členmi tajnej organizácie s názvom „Verní láske“ a že za touto organizáciou stáli a inšpirovali ich isté neznáme osobnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Guénon|meno=René|titul=Aperçus sur l'ésotérisme islamique et le taoïsme|vydavateľ=Gallimard}}</ref> Tieto neznáme osobnosti sa nazývali „Bratia Ružo-Kríža“, čo je názov označujúci komunitu úplne iného a tajnejšieho charakteru, než aké sa objavovali od 17. storočia. Podľa Reného Guénona však členovia tejto spoločnosti „nevlastnili [...] písané pravidlá a netvorili spolky, ani nemali konkrétne stretnutia [...]“ a dá sa o nich povedať len to, že dosiahli určitý „duchovný stav“, ktorý oprávňuje Reného Guénona nazývať ich „európskymi súfimi“ alebo aspoň „mutaçawwufîn“ (ten, kto praktizuje súfizmus), ktorí v tejto hierarchií dosiahli vysoký stupeň. Používali ako „krytie“ staviteľské cechy a „vyučovali alchýmiu a ďalšie vedy totožné s tými, ktoré v tom čase v islamskom svete prekvitali“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Voir également Jean Reyor, À propos de l'Histoire des Rose-Croix,|vydanie=Le Vole d'Isis|rok=1933}}</ref><ref>René Guénon, ''op. cit.''</ref> Pri pôvode pojmu „Ružo-Kríž“ Guénon obhajuje myšlienku, že tento pojem by označoval nie konkrétny rád, ale predovšetkým realizáciu určitého konkrétneho iniciačného stupňa, a to prístup k tomu, „čo možno nazvať dokonalosťou ľudského stavu“. Píše tiež, že výraz „Ružo-kríž“ označuje aj zasvätencov kresťanskej ezoteriky, ktorí sa po zničení Rádu templárov rozhodli znovu zorganizovať, pričom sa „v tomto zhodovali so zasvätencami do islamského ezoterizmu“. „Nikdy nevytvorili organizáciu s definovanými štruktúrami“ a po uzavretí Vestfálskej zmluvy opustili Európu v 17. storočí. Pojem „rozenkrucián“ by sa podľa neho mal vzťahovať na „každého, kto ašpiruje na stav Ruže a Kríža, bez ohľadu na to, do akej miery ho skutočne dosiahol“, avšak pod podmienkou, že vstúpil do autentickej iniciačnej organizácie.<ref>To znamená, že sú spojené „neprerušenou reťazou“ s „prvotnou tradíciou“ (porov. Pohľady do zasvätenia, kap. VIII, „O iniciačnom odovzdávaní“ a X, „O iniciačných centrách“).</ref>, <ref>Pozri celý tento odsek, v Aperçus sur l'iitiation, Éditions traditionnelle, Paríž, 1946, kapitola XXXVIII, „Rose-Croix and Rosicrucians“.</ref> René Guénon sa navyše dištancoval od všetkých rozenkruciánskych spoločností, ktoré existovali v roku 1946. === Symbolika ruže a kríža === [[Súbor:Rosy Cross.svg|náhľad|Ruža a kríž]] Tento klasický symbol zo 17. storočia bol prevzatý organizáciou AMORC vo forme trojcipého zlatého kríža, v strede ktorého sa nachádza jedna červená ruža. Kríž má predstavovať fyzické telo, zatiaľ čo ruža symbolizuje dušu na ceste vývoja, podobne ako keď sa kvet pomaly otvára svetlu. Tento symbol by teda označoval duchovný stav, ktorý je potrebné dosiahnuť, a zároveň výsledok hľadania poznania kozmogonického charakteru, súvisiaceho s kresťanským hermetizmom. Táto moderná interpretácia symbolu rádu však nemôže obmedziť jeho celkový význam. Je preto zaujímavé pripomenúť, že podľa Roberta Fludda bol symbolom rádu červená ruža na červenom kríži (Summum bonum, 1629). V súlade s rozenkruciánskymi manifestmi 17. storočia Fludd umiestňuje túto symboliku do kresťanského kontextu, pričom dodáva: „Bratia Ruže a Kríža sa nazývajú bratmi, pretože sú všetci synmi Boha, a ruža je krv Kristova. Bez vnútorného a mystického kríža niet ani odriekania, ani osvietenia.“ [[Súbor:Rose-croix sur nappe autel.jpg|náhľad|Ruža a kríž vyšívané na oltárnej deke.]] Minulé aj súčasné rozenkruciánske spoločnosti rozvinuli symboliku ruže a kríža rôznymi spôsobmi. Kabalistický rád Ruže a Kríža (Ordre Kabbalistique de la Rose-Croix) Stanislausa de Guaitu a Joséphina Péladana používal ako symbol kríž inšpirovaný Maltézskym krížom, ozdobený pentagramom a štyrmi ružami. Rozenkruciánske spoločenstvo (Rosicrucian Fellowship) má zase za symbol kríž ozdobený korunou z ruží. Škola ruže a zlatého kríža považuje rozvinutú ružu za symbol božskej dokonalosti duše, ktorá sa materializuje zlatom. Zlatý kríž predstavuje transfigurované telo človeka. Táto škola opisuje duchovnú cestu, ktorú človek prechádza v troch fázach, symbolizovaných troma ružami: * Biela ruža predstavuje očistenie * Červená ruža evokuje krv lásky preliatu za všetkých, skrze službu druhým * Zlatá ruža symbolizuje naplnenie, znovuzjednotenie tela, božskej iskry (duše) a ducha v pôvodnej božskej harmónii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Rose-Croix|223599218}} [[Kategória:Rosenkruciánstvo]] [[Kategória:Alchýmia]] [[Kategória:Ezoterické kresťanstvo]] [[Kategória:Hermetizmus]] [[Kategória:Magické spoločnosti]] q2yt63eubtuu5zc0ytqhk5i7pdvngku 8058036 8058034 2025-07-08T06:55:41Z 213.81.162.199 /* Hypotézy o autorstve a motívoch */ 8058036 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Templeofrosycross highres.png|náhľad|Chrám Ruže a kríža, rytina zo ''Speculum Sophicum Rhodostauroticum'' od Teophila Schweighardta Constantiensa (pseudonym Daniela Möglinga), 1618.]] '''Rozenkruciáni''' (alebo rosenkruciáni) sú členovia ezoterického a mystického hnutia, ktoré sa objavilo v Európe v ranom 17. storočí. Toto hnutie sa odvoláva na legendárneho Christiana Rosenkreuza, údajného zakladateľa Bratstva ruže a kríža (''Fraternitas Rosae Crucis''), ktoré malo kombinovať kresťanskú mystiku, alchýmiu, kabalu a hermetizmus. Na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] sa v Nemecku objavili manifesty rozenkrucianského bratstva „Ruže a kríža“, či „Ružo-kríža“. Rozenkruciáni sú v nich predstavený ako tajný rád, ktorý mal byť založený v [[15. storočie|15. storočí]] mýtickou postavou menom [[Christian Rosenkreutz]]. Manifesty čerpajú z kresťanského [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]], [[Novoplatonizmus|novoplatonizmu]] a [[Paracelsus|paracelsizmu]] a oslovujú vedcov a vládcov Európy s ponukou odhalenia svojej tajomnej múdrosti. Pravdepodobne sú dielom skupiny mladých teológov, lekárov a filozofov z [[Univerzita v Tübingene|luteránskej univerzity v Tübingene]], sústredených okolo postavy menom [[Johann Valentin Andreae]] (*1586 – †1654). V svojej dobe vzbudili obrovský ohlas, vyvolávajúc nadšenie ako aj kontroverzie naprieč [[Európa|Európou]]. Rozenkruciáni sú od [[18. storočie|18. storočia]] na okraji ako aj vo vnútri [[Slobodomurárstvo|slobodomurárstva]], nájdeme ich v [[Okultizmus|okultných]] kruhoch od [[19. storočie|19. storočia]] až do dnešných dní a mnoho hnutí sa hlási k rádu Ruže a kríža alebo sa odvoláva na „rozikruciánsku tradíciu“ až po dnes. == Manifesty Ružového kríža == === Úvod === „Manifesty Ruže s kríža“, ''Fama Fraternitatis'' a ''Confessio Fraternitatis'', boli vydané v [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríši]] v rokoch [[1614]] a [[1615]] a prvýkrát spomenuli toto bratstvo v čase politického a náboženského napätia ([[Tridsaťročná vojna]] sa začala v roku [[1618]]), ako aj vedeckého pokroku. K manifestom sa zvyčajne pridáva ďalší text: ''Chemická svadba Christiana Rosenkreutza'', vydaný v roku [[1616]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dossier : Rose+Croix et Franc-Maçonnerie | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.fm-fr.org/fr/spip.php?rubrique83#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2025-03-08}}</ref> === Fama Fraternitatis (1614) === [[Súbor:Fama-fraternitatis.jpg|náhľad|Prvé vydanie ''Fama Fraternitatis'', 1614.]] V roku [[1614]] vyšiel v nemeckom meste [[Kassel]] anonymný spis ''Všeobecná a celková reforma celého sveta''. Táto „všeobecná reforma“ je satirickým opisom reformných projektov, ktoré vtedy prebiehali<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0|strany=408}}</ref> a je doplnený textom ''Fama Fraternitatis (Hlásanie bratstva)'', ktorý je adresovaný všetkým učencom a panovníkom Európy. Priložená bola aj stručná odpoveď lorda [[Haselmayer|Haselmayera]], ktorý bol kvôli nej uväznený jezuitmi a spútaný na galejach.<ref>{{Citácia knihy|titul=Všeobecná a generálna reformácia celého širokého sveta. Spolu s Fama Fraternitatis, chvályhodného rádu Ružového kríža, adresovaná všetkým učencom a hlavám Európy: Tiež s krátkou odpoveďou pána Haselmeyera, ktorý bol za to uväznený jezuitmi a pripútaný na galeje. Teraz verejne vytlačené a oznámené všetkým verným srdciam.}}</ref> Meno zakladateľa (C.R.C.) a mená členov bratstva sú uvedené iba vo forme iniciálok. Fama Fraternitatis rozpráva príbeh o mýtickom zakladateľovi rádu menom C.R.C. Ten mal byť chlapec nemeckého pôvodu, sirotou z chudobnej šľachtickej rodiny, ktorý bol vychovávaný v kláštore. Počas ciest okolo Stredozemného mora nadobudol múdrosti a vedomosti Východu a konfrontoval ich so západnou tradíciou. Po návrate sa rozprával s európskymi učencami, „ukazujúc im omyly našich umení, vysvetľoval im ako ich napraviť, aké určité znaky možno nájsť o budúcich storočiach a ako by mali súvisieť s minulosťou, ako aj spôsob, ako reformovať chyby Cirkvi a celú morálnu filozofiu“. Títo učenci ho však odmietli, obávajúc sa o svoju reputáciu. Následne v Nemecku založil centrum nazývané ''Dom Svätého Ducha'',<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goodrick-Clarke|meno=Nicholas|titul=The Western Esoteric Traditions : A Historical Introduction|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2008|isbn=978-0-19-532099-2|strany=110}}</ref> kde zhromažďoval a uchovával svoje vedomosti. Na spísanie svojho diela si prizval troch bývalých spolužiakov, ktorí mu prisahali vernosť a mlčanlivosť. „Tak vzniklo bratstvo Ruže a kríža so štyrmi členmi.“ Poriadok si dáva pravidlo a rozptýli sa po celom svete. Príbeh hovorí, že 120 rokov po smrti zakladateľa členovia tretej generácie pri rekonštrukcii svojej „domovskej budovy“ objavili jeho hrob. Nápis ''„Post 120 annos patebo“'' („Po 120 rokoch sa otvorím“) naznačoval, že tento objav nebol náhodný. V „chrámovom hrobe“, osvetlenom „iným slnkom“, sa našlo neporušené telo C.R.C., ktoré držalo v rukách malú zlatú knihu s názvom ''Kniha T''. Kruhový oltár bol obklopený múdrymi výrokmi a axiómami, ako napríklad ''„Nequaquam vacuum“'' („Nič nie je prázdne“). Bratia sa rozhodli zverejniť kresťanskú múdrosť, ktorá mala zmieriť vedomosti minulosti a budúcnosti, a navrhli univerzálnu reformu vedy, umenia a náboženstva. V nasledujúcom texte ''Confessio Fraternitatis'' vysvetlili potom 37 dôvodov pre tento krok a sľubovali viac zlata, „než by mohol španielsky kráľ priviezť z dvoch Indií“. ''Fama Fraternitatis'', ktorá mala byť napísaná v piatich jazykoch vyzývala múdrych a učencov Európy, ktorí sa zaujímajú o túto ponuku, aby sa prihlásili v akejkoľvek reči a akýmkoľvek spôsobom. Text sa končí frázou: ''„Sub umbra alarum tuarum Jehova“'' („V tieni tvojich krídel, Jehova“). Hoci Fama bola potom vo všeobecnosti publikovaná samostatne, celé pôvodné dielo (Reformatio, Fama a Haselmayerova odpoveď)<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=A. Yates|meno=Frances|titul=La Lumière des Rose-Croix : l'illuminisme rosicrucien|vydanie=trad. M.D. Delorme (The rosicrucian enlightment)|vydavateľ=Publication Paris : Culture, art, loisirs,|rok=1978}}</ref><ref name=":0" /> tvorí celok ktorého všeobecný význam spočíva v tom, že skutočnú reformu nemožno robiť zvonku, ako to presadzovali myslitelia a zákonodarcovia, ale musí byť vnútorná, duchovná a mystická. === Confessio Fraternitatis (1615) === [[Súbor:Macrocosmi historia Robert Fludd.jpg|náhľad|''História makrokozmu'' od Roberta Fludda]] V roku [[1615]] bola vydaná druhá edícia ''Fama Fraternitatis'', ku ktorej bol pridaný druhý text v latinčine a nemčine: ''Confessio Fraternitatis Rosæ Crucis. Ad eruditos Europæ'' („Vyznanie bratstva Ruže a kríža. Učencov Európy“).<ref>{{Citácia knihy|titul=Fama Fraternitatis R. C. To jest povesť o bratstve vznešeného rádu R. C. všetkým učeným a hlavám Európy. Spolu s ich latinskou konfesiou, ktorá doposiaľ nikdy nebola vytlačená, teraz však na mnohé žiadosti, spolu s pripojenou nemeckou verziou, s priateľským zámerom venovaná všetkým slušným a dobrosrdečným mysliam, dobre mienená, daná do tlače a zverejnená. Od milovníka a túžiaceho po svetle, pravde a pokoji, Philomaga.}}</ref> Toto „vyznanie viery“ bratov Ruže a kríža odkazuje na ''Fama Fraternitatis'', opakuje ich výzvu učencov aj obyčajným ľuďom a sľubuje kresťanskú reformu a odhalenie tajomstiev prírody. Formou je inšpirovaná [[Augsburské vyznanie|Augsburským vyznaním]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|vydavateľ=Essais|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0|strany=87}}</ref> Viac ako Fama zdôrazňuje [[milenarizmus]] a antipapizmus. Bratia sa v nej bránili obvineniam z herézy:<blockquote>''„Ako by sme mohli byť podozrievaní z herézy, zo sprisahaní proti občianskej autorite, keď odsudzujeme svätokrádeže proti nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorých sa dopúšťajú Východ aj Západ (rozumej Mohamed a pápež), a keď predkladáme hlave Rímskej ríše našu modlitbu, naše tajomstvá a naše poklady?“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix - Confessio Fraternitatis|vydanie=kap I.|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref></blockquote>Zdôrazňovali význam [[Biblia|Biblie]]:<blockquote>''„Proti nim vyznávame a verejne svedčíme, že od počiatku tohto sveta neexistovala lepšia kniha, lepšia kniha, kniha taká zázračná, taká spásna ako práve svätá Biblia. A požehnaný je jej majiteľ, ešte viac požehnaný jej vytrvalý čitateľ, na vrchole šťastia ten, kto ju dôkladne preštudoval. Kto ju vie pochopiť, nemôže byť bližšie k Bohu ani jemu viac podobný."''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix - Confessio Fraternitatis|vydanie=kap. 10|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref></blockquote>V texte sa prvýkrát objavuje plné meno zakladateľa: ''Christian R.C.'' Narodil sa údajne v roku 1378 a dožil sa 106 rokov. ''Confessio Fraternitatis'' navrhuje kresťanskú filozofiu a tiež úžasný životný stav, ktorý „sa objavil pri zrode sveta s Adamom“, prístupný znovuzrodenému človeku. Predpovedá zánik [[Islam|islamu]] a [[Katolicizmus|katolicizmu]] a príchod novej éry spojenej so „štvrtou monarchiou“ (z ''[[Kniha proroka Daniela|knihy proroka Daniela]]'') objavením sa znamení, hviezd v [[Had (súhvezdie)|súhvezdí Hada]] a [[Labuť (súhvezdie)|Labute]]. Bratia disponovali „magickým písmom“, podobným jazyku [[Adam|Adama]] a [[Henoch|Henocha]], ktorým mohli čítať Božiu vôľu. Text sa tiež zmieňuje o alchýmii ako o uzdravujúcej sile, ktorá dokáže nielen premieňať kovy, ale hlavne oslobodiť ľudstvo. ''„Teraz je potrebné, aby všetok omyl, temnota a otroctvo, ktoré sa postupne zmocnili vied, diel a vlády ľudí, takže sa väčšina ľudí zatemnila, ustúpili... Pre nás však neexistuje iná filozofia ako tá, ktorá je korunou všetkých fakúlt, vied a umení. Pokiaľ ide o naše storočie, zahŕňa predovšetkým teológiu, medicínu a predovšetkým vedu práva. Je to filozofia, ktorá skúma nebo a zem pomocou vynikajúceho umenia analýzy alebo ktorá jedným slovom v podstate vyjadruje, že človek rozsahom jeho umenia v prírode je [[mikrokozmos]]."'' === Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616) === [[Súbor:Chymical Wedding of Christian Rosenkreutz.jpg|náhľad|Originálna edícia (1616) Chemicka svadba Christiana Rosenkreutza]] V roku [[1616]] vyšiel v [[Štrasburg|Štrasburgu]] u [[Lazar Zetzner|Lazara Zetznera]], bez uvedenia mena autora a v [[Nemčina|nemčine]], spis ''Chymická svadba Christiana Rosenkreutza''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Deloignon|meno=Olivier|titul=Lazare Zetzner, éditeur strasbourgeois : Sous l’égide de Minerve et de la science immuable|vydanie=Recherches germaniques vol. Les Noces Chymiques de Christian Rose-Croix, 1616 - 2016|vydavateľ=dir. Aurélie Choné, Jean-Pierre Brach|rok=2018}}</ref> Tento text, rozsiahlejší než dva manifesty ''Fama'' a ''Confessio'' a literárne vysoko cenený,<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Faivre|meno=Antoine|titul=Encyclopedia Universalis|vydanie=article « Rose-Croix »|miesto=Paríž|rok=1990}}</ref> je dnes predmetom záujmu tak [[Ezoterizmus|ezoterikov]] ako aj [[Historik|historikov]]. V dobe svojho vydania však mal len malý vplyv – nikdy nebol preložený do [[Latinčina|latinčiny]], do [[Angličtina|angličtiny]] až v roku [[1690]] a do [[Francúzština|francúzštiny]] až v roku 1928.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Tento alegorický a mystický text opisuje v prvej osobe iniciačnú skúsenosť Christiana Rosenkreutza, držiteľa mena symbolického významu, ktoré možno preložiť ako „kresťan ruže a kríža“. Vo francúzsky hovoriacom svete ho rozenkruciáni nazývajú ''Christian Rose-Croix''. Dej sa odohráva v roku [[1459]]. Počas siedmich dní plných zázračných a symbolických udalostí sa Christian Rosenkreutz zúčastňuje [[Alchýmia|alchymickej]] svadby kráľa a kráľovnej, ktorá vrcholí sťatím a následným vzkriesením kráľovského páru. V roku 1619 nasledovalo dielo ''PRACTICA LEONIS VIRIDIS'', v ktorom autor ponúka výklad ''Chemickej svadby''. Vydanie z roku 1616 na strane 23 spomína dva stĺpy pri bráne svadby, pričom autor uvádza: „Čoskoro ich opíšem a vysvetlím, ak mi to Boh dovolí.“ O tri roky neskôr vyšlo ''LEONIS VIRIDIS'', ktoré je pravdepodobne dielom samotného Andreaeho.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Valentin Andreae|meno=Johann|titul=PRACTICA LEONIS VIRIDIS - Explication des NOCES CHYMIQUES DE CHRISTIAN ROSENKREUTZ|vydanie=Éditions Clara Fama|rok=2017|isbn=978-2-917794-26-5|strany=176|url archívu=978-2-917794-26-5}}</ref> Úvodné varovanie naznačuje ezoterický charakter diela:<blockquote>„Tajomstvá sa znehodnocujú, keď sú odhalené; a znesvätené strácajú svoju milosť. Nehádž teda perly sviniam a nerob somárovi podstielku z ruží.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix – Les « Noces Chimiques » de Christian Rose-Croix en l'an 1459|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biblia.sk {{!}} Ekumenický preklad - Evanjelium podľa Matúša 7. kapitola | url = https://biblia.sk/citanie/seb/mt/7 | vydavateľ = biblia.sk | dátum prístupu = 2025-03-09}}</ref></blockquote>Alchýmia, rovnako ako v ostatných manifestoch rozenkruciánov, je v ''Chemickej svadbe C.R.C.'' vnímaná ako proces duchovnej regenerácie, zdroj očisty a vnútornej obnovy. == Analýza rozenkruciánskych manifestov == ==== Hypotézy o autorstve a motívoch ==== [[Súbor:Les Funérailles de l'Amour Louvre RF1954-4 02.jpg|náhľad|Antoine Caron, Pohreb lásky (1560-1570) (Múzeum Louvre) – tento alegorický obraz typický pre manierizmus je podľa Bernarda Gorceixa ilustráciou štýlu Chemickej svadby.]] [[Johann Valentin Andreae|Johann Valentin Andreæ]] publikoval ''Chemickú svadbu Christiana Rosenkreutza'' v roku 1616. Od anonymného vydania manifestov existuje množstvo teórií o totožnosti autora (alebo autorov), ako aj o ich motivácii a cieľoch. Pokiaľ ide o ''Chymickú svadbu'', Johann Valentin Andreæ (1586 – 1654) vo svojej autobiografii (publikovanej až v roku [[1799]]) uviedol, že ju napísal v mladosti (medzi rokmi 1602 – 1604). Považoval ju za ''ludibrium'', čiže „žart“<ref>{{Citácia knihy|titul=ludibrium|url=https://cs.wiktionary.org/wiki/ludibrium|rok=2017-04-25|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 854594}}</ref> plný dobrodružných scén. K jeho prekvapeniu bol však text niektorými čitateľmi prijatý vážne a podrobovaný ezoterickým výkladom, hoci on sám ho vnímal ako „bezvýznamné dielko a márne úsilie zvedavosti“. <ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Valentin Andreæ|meno=Johann|titul=Autobiografia Johann Valentin Andreæ|vydavateľ=Seybold}}</ref>Ako duchovný inšpektor, diplomat a dvorný kazateľ vo Stuttgarte bol Andreæ známy aj svojimi satirickými spismi, pričom svoju tvorbu obhajoval týmito slovami:<blockquote>„Na srdci mi ležala vec kresťanstva a chcel som ho šíriť všetkými možnými spôsobmi. Keďže to nešlo priamou cestou, skúsil som to cez obchádzky a žarty, nie s úmyslom posmechu, ako sa niektorým zdalo, ale spôsobom, aký používajú mnohí zbožní ľudia: prostredníctvom humoru a šarmantnej irónie som sledoval vážny cieľ a vzbudzoval lásku ku kresťanstvu.“ <ref name=":1" /></blockquote> [[Súbor:Johann valentin andreae.jpg|náhľad|Johann Valentin Andreæ publikoval Chemicku svadbu Christiána Rosenkreutza v roku 1616.]] Autorstvo manifestov nie je známe s určitosťou. Štýlová a tematická analýza rôznych textov (''Fama'', ''Confessio'', ich predhovorov, ''Reformatio'' a odpovede [[Adam Haselmayer|Adama Haselmayera]]) naznačuje, že ich písalo viacero autorov. <ref name=":0" />,<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=46-60}}</ref> Je pravdepodobné, že texty vznikli v kruhu luteránskych intelektuálov spolu s Andreaem zhromaždených od roku 1607 okolo [[Johann Arndt|Johanna Arndta]] (* 1555 – † 1621). Táto skupina s názvom [[Spolok v Tübingene]] podporovala najmä napodobňovanie života [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Zatiaľ čo Andreae nepochybne zohral inšpiratívnu a ústrednú úlohu, nájdeme tu aj stopy jeho priateľov, najmä [[Wilhelm Wense|Wilhelma Wensea]], [[Tobias Hess|Tobiasa Hessa]] a [[Christoph Besold|Christopha Besolda]] (* 1577-† 1638). Takto sa skupina mladých nemeckých luteránov, ktorí mali konflikty s univerzitnými autoritami, tajne postavila proti vysychajúcej ortodoxii. Postavili proti nej zároveň starovekú a stredovekú mystiku, rodnú vedeckú myšlienku a sociálne učenie, ktoré hlásal [[Tommaso Campanella|Campanella]], najmä vo svojich štúdiách a v sociálno-teokratickom koncepte jeho diela Mesto slnka.<ref name=":0" /> === Vydanie manifestov: Úloha Adama Haselmayera === Zdá sa, že Fama bola napísaná okolo roku 1608 a v alchymistických kruhoch sa rýchlo rozšírila v rukopisnej forme (nedávno sa našli štyri originálne kópie): v roku 1611 dostal dánsky lekár [[Ole Worm]] kópiu, pravdepodobne od Johannesa Hartmanna, ktorý zastával na Univerzite v [[Marburgu]] pravé katedru „chémie“ v Európe.<ref name=":4" /> Rozhodujúcu úlohu pri vydávaní manifestov však zohral [[Adam Haselmayer]], autor odpovede uverejnenej súčasne s Famou. Uvedený v predslove ako tajomník [[Maximilián III. Habsburský|arcivojvodu Maximiliána III.]], bol dlho považovaný za fiktívnu postavu. Nedávny výskum však vystopoval, že to bol Paracelsian z [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gilly|meno=C.|titul=Adam Haslmayr. Der erste Verkünder der Manifeste der Rosenkreuzer|vydavateľ=Bibliotheca Philosophica Hermetica|miesto=Amsterdam|rok=1994}}</ref> Po prečítaní Famy už v roku 1610 ponúkol výtlačok v roku 1612, ktorý mal od Tobiasa Hessa svojmu ochrancovi [[Augustus z Anhalt-Plötzkau|Augustovi z Anhalt-Plötzkau]], milovníkovi alchýmie a textov [[Paracelsus|Paracelsa]] a [[Valentin Weigel|Valentína Weigela]], v nádeji, že sa tento stane politickým vodcom univerzálnych reforiem, ktoré vyhlásili Rozikruciáni.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=La Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0|strany=417-418}}</ref> To sa nepodarilo, pretože Augustus z Anhaltu, ktorý sa vzdal všetkých politických ambícií tým, že prenechal vládu v Anhaltskom kniežatstve svojmu bratovi, sa uspokojil s tajným vytlačením sto výtlačkov Haselmayerovej odpovede v nádeji, že vyvolá reakciu rozinkruciánov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=La Librairie Droz|miesto=2007|isbn=978-2-600-00688-0|strany=418}}</ref> Haselmayerovo nadšenie sa potom obrátilo k jeho vládcovi, rakúskemu katolíckemu arcivojvodovi Maximiliánovi III., ktorý ho však nechal zatknúť a poslať na galeje.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydavateľ=La Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Verzia tohto textu sa našla vytlačená v roku 1612, a preto by to mala byť prvá „odpoveď“ na volanie Famy. Haselmayer tvrdí, že čítal rukopis Famy v roku 1610 (čo naznačuje, že text koloval už niekoľko rokov pred jeho vydaním v roku 1614). V tomto apokalyptickom a mystickom texte vidí v bratstve Ruže a kríža učeníkov Paracelsa a ohlasuje blízkosť konca sveta a príchod ríše Ducha Svätého (vo Fame nazývaná „Štvrtá monarchia“). === Zdroje manifestov === [[Súbor:Michael Maier Atalanta Fugiens Emblem 42.jpeg|náhľad|Jedna z alchymických rytín z Atalanta Fugiens Michaela Maiera: mudrc kráčajúci po stopách Prírody.]] Manifesty sú štýlom aj obsahom charakteristické pre vtedajšie myslenie na prelome [[Renesancia|renesancie]] a [[Barok|baroka]]. Inšpiráciu, podobne ako množstvo alchymistických spisov, ktoré v tom čase vznikali, čerpajú zo stáročných hlbín mystickej a hermetickej literatúry. Možno teda nájsť odkazy a narážky na [[novoplatonizmus]], [[Pytagoreizmus|pytagorejcov]], [[Arabská filozofia|arabskú filozofiu]], [[Kabala|kabalu]], [[Gnosticizmus|gnózu]] a dokonca aj indických mudrcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=61-69}}</ref> [[Paul Arnold]] 3 poznamenal, že Chemická svadba je inšpirovaná I. knihou básní [[Edmund Spenser|Edmunda Spensera]] The Færie Queene (1590). Najmä sa v nej nachádzajú podobné dobrodružstvá „rytiera Červeného kríža“, ktorý sa v Chemickej svadbe stane „bratom Červeného Ružo-kríža“, pričom v nemčine došlo k posunu z Rotes-Kreutz na Rosen-Kreutz. Andreæ sa mohol inšpirovať aj svojím rodinným erbom, ktorý obsahoval štyri červené ruže medzi ramenami červeného kríža. Tento erb bol sám osebe možno inšpirovaný znakom Luthera, ktorý zobrazoval čierny kríž na červenom srdci obklopenom bielou ružou. General reformatio je v skutočnosti nemeckou adaptáciou oznámenia LXXVII satirického diela [[Trajan Boccali|Trajana Boccaliniho]]: Ragguagli di Parnasso (Správy z Parnasu), vydaného v [[Benátky|Benátkach]] v roku 1612. Toto dielo malo v tom čase veľký úspech a poznali ho členovia Spolku v Tübingene a najmä [[Christoph Besold]].<ref name=":0" /> [[Súbor:Luthseal.gif|náhľad|Pečať Luthera]] Texty Fama a Confessio sú pravdepodobne inšpirované utópiou Tommasa Campanellu: Mesto slnka. Medzi nemeckými súčasníkmi existoval vplyv alchymistických spisov ako Amphitheatrum Sapientiæ Æternæ (1595) [[Heinrich Khunrath|Heinricha Khunratha]] (*1560-†1605) a Naometria (1604) od [[Simon Studion|Simona Studiona]] (*1543-†1605). <ref name=":0" />,<ref name=":2" />,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=74-78}}</ref> Postava Christiana Rosenkreutza by odkazovala na život [[Joachim z Flory|Joachima z Flory]], [[Thomas Kempis|Thomasa Kempisa]], ako aj istého [[Ægidio Gutman|Ægidia Gutmana]] (1490-1584), ktorého životopis hraničí s legendou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=75-76}}</ref> === Kontroverzie o existencii a pôvode rádu === Neexistujú žiadne historické dôkazy o existencii rozikruciánskeho rádu pred alebo v čase vydania manifestov na začiatku 17. storočia. Hnutia, ktoré sa neskôr nazývali „rozikruciánske“, nemajú žiadnu priamu súvislosť so skupinou autorov manifestov (Tübingenský spolok). Napriek tomu rozikruciánska spoločnosť [[A.M.O.R.C.|AMORC]] (založená v roku 1915) tvrdí, že je súčasťou „autentickej“ rozikruciánskej tradície. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Les Rose-Croix : leur doctrine, leur éhique}}</ref> Názory na existenciu a pôvod rádu možno zhruba rozdeliť do štyroch rôznych kategórií: # Podľa akademikov [[Frances Yates|Yatesa]]<ref name=":2" />, [[Paul Arnold|Arnolda]]<ref name=":0" />, [[Roland Edighoffer|Edighoffera]]<ref name=":5" />, a [[Antoine Faivr|Faivra]] „Hoci od roku 1615 až do súčasnosti množstvo falšovateľov neprestajne zahmlievalo stopy, možno tvrdiť, že medzi rokmi 1614 a 1620 neexistovalo žiadne, bratstvo rúže a kríža, pokiaľ pod týmto pojmom nemyslíme len duchovné priateľstvo, ktoré spájalo členov tohto kruhu“.<ref name=":3" /> Christian Rosenkreutz a Rád rozenkruciánov sú fikcie. Tieto texty pôvodne patrili k „ludibriu“ (t. j. „hre“, „žartu“) ezoterického charakteru, ktorého autorom bol mladý, bystrý a vzdelaný luterán Johann Valentin Andreæ. Manifesty Ružo-kríža by preto neboli dôkazom existencie tohto rádu, ale iba rozprávaním o jeho mýte. Rýchlo však nadobudli polemický rozmer v prudko vyhrotenom kontexte Reformácie. Plagáty, ktoré sa objavili v Paríži roku 1623 (pozri nižšie), boli pravdepodobne len mystifikáciou.Myšlienky prezentované v manifestoch neboli ani obzvlášť originálne, ani špecifické, no ich nepopierateľný úspech spočíval v ich literárnej kvalite, príťažlivosti tajomstva, a najmä v silne evokatívnom spojení dvoch kľúčových symbolov západnej kultúry – ruže a kríža. # Tí ktorí hoci veria v existenciu bratstva „Ruže a kríža“, veria, že historické detaily uvedené v manifestoch treba chápať aspoň čiastočne v symbolickom zmysle. O ráde sa hovorí, že ho vytvorila skupina brilantných myslí okolo Johanna Valentina Andreaea. Rozenkruciánske hnutie by vyjadrovalo duchovné a hlboké túžby, ktoré aj dnes prenikajú do predstavivosti Západu; # Ďalší priaznivci symbolického výkladu manifestov veria v starú, ba prastarú existenciu rádu. Preto viacerí rozekruciánski autori 20. storočia, medzi nimi [[Harvey Spencer Lewis]], zakladateľ AMORC, tvrdili, že jeho rád Ruže a kríža má tradičný egyptský pôvod.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rebisse|meno=Christian|titul=Rose-Croix, histoire et mystères.}}</ref> # Nakoniec, niektorí so [[Serge Hutin|Sergeom Hutinom]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hutin|meno=Serge|titul=dans Encyclopédie des mystiques|vydavateľ=Seghers|miesto=Paris|rok=1977|strany=417}}</ref> pochopili koncept iniciačného systému tak, že ho považovali za myšlienkový prúd – organizovaný podľa princípov a založený na tichom uznaní ich príslušných morálnych autorít medzi jeho prispievateľmi – a nie ako tajnú organizáciu s formálnou hierarchiou. == Vplyv v 17. storočí == [[Súbor:Robert Fludd.jpg|náhľad|Robert Fludd]] Rozikruciánske manifesty si získali veľmi rýchlo značný vplyv. Zakrátko došlo k niekoľkým reedíciám. Ich apel (a najmä zmienky o Paracelsovi) prijali mnohí „chemici“ v Nemecku, ale aj v Európe. [[Bibliotheca Hermetica Philosophica]] v [[Amsterdam|Amsterdame]] zaznamenala 400 vytlačených odpovedí za desať rokov po ich vydaní a medzi 17. a 18. storočím ďalších približne 1 700. Podľa [[Carlos Gilly|Carlosa Gillyho]]: „Úspech rozenkruciánskych manifestov bol spôsobený nielen ich mýtickým vzhľadom (bez ktorého by vzbudili len veľmi malý záujem), ale predovšetkým myšlienkou predstaviť bratstvo ako už hotovú skutočnosť a tým, že boli pozvaní vtedajší učenci a kniežatá, aby na ne odpovedali prostredníctvom tlače“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gilly|meno=Carlos|titul=Cimelia Rhodostaurotica, dans de Pelikaan|vydavateľ=Kahn|rok=2007|strany=416}}</ref> Čoskoro sa objavili kontroverzie. Rozekruciáni boli obvinení z podvodu a čo bolo v tom čase vážnejšie z čarodejníctva a kacírstva. [[Súbor:Michael Maier.jpg|náhľad|Michael Maier]] [[Michael Maier]], vplyvný lekár cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Il est aussi l'auteur en 1618 d'un bréviaire fameux de symboles alchimiques|vydanie=l’Atalanta fugiens}}</ref>, sa kauzy rozekruciánov ujal vo svojom ''Silentium post clamores'' (1617) a potom vo svojej ''Themis Aurea'' (1618), pričom v nich videl dedičov starodávnej filozofickej tradície. Angličan [[Robert Fludd]], ktorý publikoval v Nemecku, lekár a autor niekoľkých rozenkruciánskych traktátov, sa chcel stať hovorcom bratstva skrze spisy ''Apologia Compendiera'' (1616), ''Tractatus apologeticus Integritatem Societatis de Rosea Cruce Cruce'' (1617)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fludd|meno=Robert|titul=Tractatus apologeticus Integritatem Societatis de Rosea Cruce defendens - traduction française|vydanie=Éditions Clara Fama|miesto=Toulouse|rok=2015|isbn=978-2-917794-19-7}}</ref> a potom v ''Summum bonum'' (1629)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fludd|meno=Robert|titul=Summum Bonum traduction française,|vydanie=Éditions Clara Fama|miesto=Toulouse|rok=2018|isbn=978-2-917794-27-2}}</ref> Fludd a Maier boli hlavnými obhajcami a propagátormi rozenkruciánov, dali im šľachtické listy a potvrdili existenciu starodávneho bratstva múdrych mužov disponujúcich všetkými znalosťami a cnosťami. Vysvetlili a rozvinuli rozekruciánske myšlienky a pridali k nim niektoré svoje vlastné.<ref name=":0" />,<ref name=":3" /> Medzi ďalšími obhajcami rozekruciánskych myšlienok patril, lekár a astronóm [[Daniel Mögling]] ktorý nechal v reakcii na ohováranie postupne vydať niekoľko prác. V prvom rade dal v roku 1617 vytlačiť zdôvodnenie Famy pod pseudonymom Florentinus de Valentia: „''Jhesus Nobis Omnia Rosa Florescens''“. Toto dielo je opisom Bratstva Ruže a kríža a obranou jeho členov proti obvineniam istého Menapia ([[Friedrich Grick|Friedricha Gricka]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Traduction française : Jhesus Nobis Omnia - Rosa Florescens, éditions Clara Fama|rok=2016|isbn=978-2917794203}}</ref> Potom, ešte v roku 1617, „''Pandora or the Mirror of Grace''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mögling|meno=Daniel|titul=pandora, toulouse, éditions clara fama|rok=2021|isbn=978-2-917794-31-9|strany=22-40}}</ref>, ktorú bude považovať za úvodnú časť nasledujúceho diela publikovaného v roku 1618 pod pseudonymom „''Theophilus Schweighardt Constantiensem''“, „''Speculum Sophicum Rhodostauroticum'' (Zrkadlo múdrosti Rozicruciánov v 2. projekte kríža z roku).<ref>{{Citácia knihy|titul=Édition française, Sesheta-Publications|vydanie=Présentation de l'ouvrage dans les Treasures|vydavateľ=Bibliotheca Philosophica Hermetica}}</ref> V roku 1620 pokračoval vo svojom projekte opisu diel Rádu ruže a kríža v „''prodromus rhodo-stauroticus parergi philosophic''i“, ktorý sa zaoberá kameňom mudrcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mögling|meno=Daniel|titul=PRODROMUS RHODOSTAURICUS PARERGI PHILOSOPHICI (La Pierre Philosophale des Rose-Croix)|rok=2021|strany=193|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fwww.editionsclarafama.com%2Faccueil%2F45-speculum-rhodo-staurique-daniel-m%25C3%25B6gling.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Tajomné, avšak bez preukázanej existencie, duchovné bratstvo inšpirovalo najrozmanitejšie a niekedy až fantazijné interpretácie a reakcie. Do debaty sa vrhli nielen teológovia a vedci, ale aj duše hľadajúce duchovno, ba nie raz aj podvodníci. Kniežatá ako [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V. Falcký]] a [[Gustáv II. Adolf|Gustav Adolf]] zo Švédska sa mohli inšpirovať niektorými myšlienkami v manifestoch. [[Frances Yates|Frances Yatesová]] poznamenáva, že tieto boli publikované v politickom kontexte pokusu o zjednotenie protestantských kniežat Európy, projekt, ktorý vyvrcholil v roku 1613 sobášom anglickej princeznej [[Alžbeta Stuartová|Alžbety Stuartove]]<nowiki/>j s Fridrichom V., vojvodom Falckým, a prijatím českej koruny, potom povstaním proti cisárovi [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi II. Habsburskému]]. Podľa Francesa Yatesa<ref name=":2" /> by Rozikruciánske manifesty boli ezoterickým odrazom týchto projektov politickej reformy pod vplyvom anglického astrológa a matematika [[John Dee|Johna Dee]] (* 1527- † 1608). To by vysvetľovalo dobré prijatie manifestov v Anglicku v línii Roberta Fludda: v roku 1652 [[Thomas Vaughan]] pod pseudonymom Eugene Philatete preložil Famu a Confessio a publikoval niekoľko diel o Ruži a kríži, ktoré ovplyvnili [[Elias Ashmole|Eliasa Ashmole]] (*1617-†1692). Yatesovej téze však chýbajú priame historické dôkazy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=80}}</ref> V každom prípade sa „zimná vláda“ Fridricha V. Falckého skončila v roku 1620 víťazstvom katolíckych cisárov v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]]. === Reakcie členov Spolku v Tübingene === [[Súbor:Daniel Mogling.png|náhľad|Daniel Mögling, lekár, astronóm, profesor na univerzite v Tübingene.]] Autori manifestov sa zdali byť ohromení úspechom a kontroverziami ktoré vyvolal, a dištancovali sa od nich. Tobias Hess zomrel v roku 1614. Andreae tak ostal hlavným podozrivým a jeho účasť tak ostala povestná. Na obranu pred obvineniami a ohováraním zaujal zložitý a nejednoznačný postoj (pozri analýzy Arnolda<ref name=":0" /> a Edighoffera<ref name=":5" />). Zdá sa, že chcel najprv opraviť výklad Manifestov vydaním Chemickej svadby a ''Theca Gladii Spiritus'' (pošva meča ducha). Zároveň vo svojich spisoch (''Menippus, Turris Babel'') napádal alebo očierňoval niektoré aspekty manifestov, zatiaľ čo iné obhajoval. A napokon sa počas celého svojho života snažil podporovať spoločnosti kresťanskej jednoty, v ktorých nájdeme časť utopického projektu rozenkruciánov, avšak zbavených jeho alchymistického a hermetického obsahu. V roku 1623 dal [[Christoph Besold]] vydať knihu Tommasa Campanella ''De la monarchie espagnole'', jednu z inšpirácií pre manifesty, pričom táto vybratá veta vrhá pochybnosti na samotnú existenciu bratstva a serióznosť manifestov: ''„A už slávne rozenkruciánske bratstvo vyhlasuje, že po celom vesmíre kolujú bludné vaticinácie. Vskutku, len čo sa tento fantóm objavil (hoci Fama a Confessio dokazujú, že to bola obyčajná zábava nečinných myslí), okamžite to vyvolalo nádej na univerzálnu reformu a vyvolalo veci čiastočne smiešne a absurdné ba až neuveriteľné. A tak sa čestní a poctiví muži z rôznych krajín prepožičali na posmech a výsmech, aby vyjadrili svoju úprimnú podporu alebo aby sa presvedčili, že sa môžu s týmto bratstvom spojiť cez Šalamúnovo zrkadlo alebo nejakým iným okultným spôsobom."''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=80}}</ref> V každom prípade sa žiadne bratstvo k tomu opäť verejne nevyjadrilo. === Aféra plagátov vo Francúzsku === V júni alebo júli 1623, zatiaľ čo v Nemecku kontroverzie postupne utíchli kvôli mlčaniu rozenkruciánov a začiatku tridsaťročnej vojny (1618-1648), boli po celom Paríži vyvesené plagáty s výzvou na predloženie manifestov. Autori týchto plagátov zostali dlho neznámi, ale podľa svedectva [[Nicolas Chorier|Nicolasa Choriera]] objaveného v roku 1971 išlo o podvod, ktorý spustil mladý študent medicíny [[Étienne Chaume]] s niekoľkými priateľmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Existuje niekoľko verzií textu týchto plagátov<ref>{{Citácia knihy|meno=Vincent Rostide & Philippe Subrini|titul=Note sur "L'Affaire des placards" parisiens de la Rose-Croix en 1623|vydavateľ=Cahiers Villard de Honnecourt n°113,|miesto=Paríž|rok=2020|strany=25-39}}</ref> a zdá sa, že v skutočnosti bolo vyvesených niekoľko textov súčasne. ''„My, zástupcovia Hlavného kolégia bratov z Ruže a kríža, z milosti Najvyššieho, ku ktorému sa obracajú srdcia Spravodlivých, robíme viditeľný a neviditeľný pobyt v tomto meste. Ukazujeme a učíme ako hovoriť bez kníh alebo poznámok, hovoriť všetkými druhmi jazykov krajín, kde chceme byť, vymaňujeme ľudí, našich blížnych, z omylu a smrti“''. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Riffard|meno=Cité chez Pierre A.|titul=L'Ésotérisme|vydanie=Robert Laffont, collection Bouquins|rok=1990|strany=751}}</ref> Po tomto prvom plagáte rýchlo nasleduje druhý: ''„Ak nás chce niekto vidieť len zo zvedavosti, nikdy s nami nebude komunikovať; ale ak ho vôľa skutočne ponesie a v skutočnosti sa zapíše do Registra nášho bratstva, my, ktorí posudzujeme myšlienky, mu umožníme vidieť pravdu našich sľubov; A to tak veľmi, že neuvádzame miesto nášho bydliska, pretože myšlienky spojené so skutočnou vôľou čitateľa budú schopné umožniť, aby sme sa jemu dali spoznať a on nám."'' Ich text je reprodukovaný v diele, ktoré v tom istom roku vydal [[Gabriel Naudé]], ktorý viedol vyšetrovanie: ''Inštrukcia pre Francúzsko o pravde histórie bratstva Ruže a kríža''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Naudé|meno=Gabriel|titul=Instruction à la France sur la vérité de l'histoire des Frères de la Roze-Croix (1623)|vydanie=édition et annotation par Didier Kahn|vydavateľ=Champion|miesto=Paríž|rok=2009}}</ref>, kde autor odhaľuje legendu o Christianovi Rosenkreutzovi a ironizuje nárok bratstva Ruže a kríža reformovať svet. Vidí v nich bytosti odhodlané zničiť katolícke náboženstvo a kráľovskú moc. Francúzska reakcia na rozdiel od anglickej a nemeckej recepcie bola mimoriadne negatívna a úprimne povedané, rozenkruciánske texty a proklamácie tam vyvolali paniku. Všeobecný názor bol, že rozenkruciáni praktizovali [[Čierna mágia|čiernu mágiu]] a títo „neviditeľní“ boli teda [[Čarodejníctvo|čarodejníci]]. Rozekruciánske myšlienky boli vnímané ako myšlienky zahraničných agentov, najmä z Anglicka, pričom Robert Fludd bol v tomto ohľade už emblematickou postavou. Chaume, ohromený rozsahom reakcií a kontroverzií, utiekol z Paríža študovať do Montpellier. [[Savinien Cyrano de Bergerac|Cyrano de Bergerac]] (*1619 – †1655) vo svojich Komiksových dejinách štátov a impérií slnka o nich hovorí ako o „istej kabale mladých ľudí, ktorú prostý ľud poznal pod názvom „Rytieri Ruže a kríža“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Sur wikisource|url archívu=https://sk.wikipedia.org/wiki/Savinien_Cyrano_de_Bergerac}}</ref> === Kontroverzie okolo Descarta, Leibniza, Komenského a ďalších osobností === Aby podporili existenciu a vplyv bratstva, rozenkruciánski autori často zdôrazňovali vzťahy, ktoré mali slávne osobnosti, ako [[René Descartes|Descartes]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniz]] a [[Jan Amos Komenský|Komenský]], ale aj [[Baruch Spinoza|Spinoza]] a [[Isaac Newton|Newton]], s rozenkruciánmi. Tieto vzťahy sa niekedy rozšírili aj na skutočné členstvo v rádoch. Ich oponenti namietajú, že dostupné historické záznamy sú neoficiálne, tak pre život a dielo týchto osobností, ako aj pre históriu rozenkrucianizmu. Tieto prvky z nich robia skôr mužov svojej doby než členov rozenkruciánskeho hnutia<ref name=":3" />: „Chceli sme vidieť rozenkruciánstvo aj v Leibnizovi a v mnohých iných; je to však sterilná hra, keďže v 17. storočí bola monistická ezoterika v každom prípade filozofiou takmer všetkých mysliacich ľudí.“ — [[Antoine Faivre]] === René Descartes === Descartes (1596-1650) v rokoch 1618 až 1622, v období najväčšieho rozruchu okolo záležitosti rozekruciánov pobýval v Holandsku a Nemecku. Zdá sa, že ho táto problematika zaujímala, pretože podľa svojho prvého životopisca [[Adrien Baillet|Adriena Bailleta]] údajne povedal: „Ak boli rozenkruciáni podvodníci, nie je spravodlivé nechať ich užívať si neoprávnenú povesť na úkor dôverčivosti ľudí; ak však priniesli svetu niečo nové, čo stojí za to poznať, bolo by od nich neslušné pohŕdať všetkými vedami, medzi ktorými by sa mohla nachádzať aj taká, ktorej základy nepoznali.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baillet|meno=Adrien|titul=Život M. Descarta|vydanie=2, kap. 2|rok=1691}}</ref> Adrien Baillet zábavným tónom rozpráva, že po tom, čo ho zaujali „bratia rozekruciánskeho rádu o ktorých v zime roku 1619 robil v Nemecku bezvýsledný výskum [...], sa začali šíriť chýry, že vstúpil do bratstva. Pán Descartes bol touto správou o to viac prekvapený, že to malo len málo spoločného s charakterom jeho mysle a so sklonom, ktorý mal vždy, považovať rozenkruciánov za podvodníkov alebo vizionárov. Po afére s plagátom (1622) sa musel všade kde sa v Paríži ukázal vyviňovať z toho, že je jedným z takzvaných „neviditeľných“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baillet|meno=Adrien|titul=Život M. Descarta|vydanie=cap 5|rok=1691}}</ref> V dedikácii rukopisu pseudozmluvy o matematike ''Polybii Cosmopolitani Thesaurus mathematicus'' (Matematický poklad Polybia Kozmopolita) (1619) nájdeme toto venovanie: "totius orbis eruditis et specialiter celeberrimis in G F.R.C denuo oblatus (učencom z celého sveta a najmä bratom R.C., ktorí sú veľmi známi v G(ermánii))“ . Tento text nebol zverejnený. Geneviève Rodis-Lewis vo svojom životopise Descartesa z roku 1997, opierajúc sa o parodický charakter diela, vidí v tejto dedikácii sarkastický zámer. [[Jean-Pierre Bayard]] to naopak vníma ako prejav záujmu a podpory. Faktom zostáva, že slávna a fundamentálna epizóda Descartových troch snov sa odohrala v Nemecku v zime 1619, keď sa zaujímal o rozenkruciánov. Niektorí autori<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=ainsi que Sophie Jama|vydanie=La Nuit de songes de René Descartes|miesto=Aubier|rok=1998}}</ref> sa domnievajú, že Descartovu predstavivosť vtedy inšpirovali rozekruciánske texty, ktoré v tom čase musel čítať. Túto hypotézu však [[Fernand Hallyn]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hallyn|meno=Fernand|titul=dans Les Olymiques de Descartes|vydavateľ=Droz|rok=1995|strany=91-111}}</ref> zamietol a pravdivosť celej anekdoty, ktorú povedal Baillet, spochybnil sám [[Henri Gouhier]] po dôkladnom preštudovaní prameňov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gouhier|meno=Henri|titul=Les premières pensées de Descartes. Contribution à l’histoire de l’anti-Renaissance|vydavateľ=Vrin|rok=1979|strany=117-141 a 150-157|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fwww.vrin.fr%2Fhtml%2Fmain.htm%3Faction%3Dloadbook%26isbn%3D2711603199}}</ref> === Gottfried Wilhelm Leibniz === Okolo roku 1666 sa nemecký filozof a matematik Gottfried Wilhelm Leibniz (*1646-†1716) stal členom [[Norimberg|Norimberskej]] „alchymistickej spoločnosti“ (1654-~1700) a dva roky pôsobil ako jej tajomník. Táto spoločnosť je niekedy nesprávne zamieňaná so spoločnosťou Ruže a zlatého kríža (pozri nižšie). Zaujal ho text Chemickej svadby a rozlúštil záhadu mena mladého dievčaťa Alchymie. Čo sa týka samotných manifestov, považoval ich za výmysly: „Všetko, čo sa hovorilo o bratoch ruže a kríža, je čistý výmysel nejakého geniálneho človeka“.<ref>{{Citácia knihy|meno=Lettre à Cochiansky|titul=Bernard Gorceix dans La Bible des Rose-Croix d'après Paul Arnold dans Histoire des Rose-Croix et origine de la franc-maçonnerie.}}</ref> === Jan Amos Komenský === Andreae bol prostredníctvom svojich projektov pre kresťanské odborové spoločnosti v kontakte s českým pastorom J.A. Komenským. V roku 1628 mu Andreae, znechutený, napísal<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold,|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paris|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0}}</ref>, aby mu odovzdal štafetu: „Boli sme niekoľkí ľudia veľkej hodnoty, ktorí […] sme sa po študovaní márnomyseľnej Famy dali dokopy. […] To, čo zostalo z nášho neúspechu, necháme na vás a ochotne vám to pošleme, celkom radi, ak náš podnik nezlyhá úplne.“ Napriek týmto negatívam sa zdá, že Komenský v Labyrinte sveta (1631) bol zvedený nádejami rozvinutými v rozenkruciánskych manifestoch. Inšpirovaný nimi, v roku 1641 v Anglicku vypracoval ambiciózny a veľkorysý program reformy vzdelávania: Via Lucis (de) („Cesta svetla“). Edighoffer označuje Komenského za toho, kto umožnil prechod Ruže a kríža z nemeckého luteranizmu do univerzalistického a humanitného rámca, ktorým malo byť slobodomurárstvo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=Que sais-je? (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=83}}</ref> == Rozekruciánske spoločnosti a rozenkruciánizmus v 18. storočí == Po relatívnom zabudnutí v druhej polovici 17. storočia sa v 18. storočí objavil nový záujem o rozenkruciánstvo. Popri vzostupe slobodomurárstva vznikali rôzne rozekruciánske hnutia a skupiny, ktoré zasahovali do bohatých sfér spoločnosti. Najdôležitejšie z týchto zoskupení boli rôzne skupiny nazývané „zlatí rozenkruciáni“ a „zlatí rozenkruciáni starého systému“ (tieto organizácie nemajú žiadnu historickú spojitosť so súčasným Lectorium Rosicrucianum, o ktorom sa bude diskutovať neskôr, okrem bežného alchymistického tvrdenia). === Rád ruže a zlatého kríža (1710) === [[Súbor:Extrait Altona 1785 v2.jpg|náhľad|Detail z jednej z rytín z Altony, 1785.]] V roku 1710 vyšlo vo [[Vroclav|Breslau]] a v nemčine pod názvom Sincerus Renatus (pseudonym Sliezskeho kazateľa [[Samuel Richter|Samuela Richtera]]): ''„Pravá a dokonalá príprava kameňa mudrcov Bratstvom rádu ruže a zlatého kríža.''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Die wahrhafte und volkommene Bereitung des philosophischen Steins der Bruederschafft aus dem Orden des Gulden und Rosen Kreutzes, une seconde édition parut en 1714 : John Ferguson Bibliotheca chemica|miesto=|rok=1906|isbn=|vydanie=2. vyd.|strany=275}}</ref> Tento text, ktorý je v podstate traktátom o alchýmii, končí vymenovaním päťdesiatich dvoch rád rádu (stanovujúcich ako najvyššieho vodcu hodnosť „imperátora“, ktorá bude prevzatá neskôr). Zdá sa, že Richterom opísaný rád neexistoval, ale rôzne kruhy, dosť nejasné a navzájom voľne prepojené, prijali meno zlatých rozenkruciánov a vyvinuli sa v Nemecku, Poľsku, Československu (?), Holandsku a dokonca aj v Rusku. Práve v rámci týchto skupín sa okolo roku 1750 zrodila teória templárskej línie slobodomurárstva, pričom prostredníkmi boli rozenkruciáni.<ref name=":0" />,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=88}}</ref> Táto teória sa potom rozvinula v rámci takzvanej rektifikovanej vetvy slobodomurárstva, než bola odmietnutá Wilhelmsbadským kláštorom v roku 1782.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Texte du Convent de Wilhelmsbad (1782) | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.fm-fr.org/fr/spip.php?article85#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2025-03-10}}</ref> Toto pevné objasnenie na historickej úrovni však nezabránilo časti alchymickej a rytierskej symboliky zavedenej pri tejto príležitosti do vysokých slobodomurárskych stupňov, aby tam potom zostala. [[Súbor:Extrait Altona 1785 v3.jpg|náhľad|Detail jednej z rytín z Altony, 1785.]] Tajné postavy rozenkruciánov 16. a 17. storočia, vytlačené v dvoch častiach v roku 1785 a potom v roku 1788 v Altone pri Hamburgu, údajne tvoria „duchovný testament“ zlatých rozekruciánov. Obsahujú okrem iného 36 dosiek alchymistických, teozofických a hermetických obrazov a symbolov. Autor je však neznámy. V diele môžeme rozoznať inšpiráciu [[Valentin Weigel|Valentina Weigela]], Heinricha Khunratha a [[Jakob Böhme|Jacoba Böhmeho]], predchodcov rozenkruciánskeho a teozofického myslenia.<ref>{{Citácia knihy|meno=Villeneuve-Saint-Georges|titul=Voir par exemple la réédition Symboles secrets des rosicruciens des 16e et 17e siècles, éditions rosicruciennes|rok=1980}}</ref> === Rád ruže a zlatého kríža starého systému (1777) === V roku 1777 založili pruský dôstojník [[Johann Rudolf von Bischoffswerde]] a bývalý pastor [[Jean Christophe Wöllner]] v Berlíne zo slobodomurárskej lóže Troch glóbusov „''Rád ruže a zlatého kríža starého systému''“. Nesledujú genealógiu rozenkruciánov k údajnému zakladateľovi Christianovi Rosenkreutzovi, ale k „samotnému Adamovi“.<ref>{{Citácia knihy|titul=D'une manière similaire, la franc-maçonnerie de l'époque, par exemple à travers les Constitutions d'Anderson de 1723, se réclamait d'une tradition de « l'art de bâtir » qu'elle imaginait remonter aux origines de l'humanité telle qu'on la concevait alors, c’est-à-dire à Adam.}}</ref> Túto božskú múdrosť potom podľa nich mali zachovávať a odovzdávať biblickí patriarchovia, tajomné sekty, pytagorejci a druidi. Samotný rád vraj založil Ormus, kňaz z Alexandrie pokrstený svätým [[Marek (evanjelista)|Markom]]. V [[Palestína (územie)|Palestíne]] vraj pokračoval až do čias križiackych výprav, kedy bol prevezený do Európy. ''Rád ruže a zlatého kríža starého systému'' mal istý úspech a do roku 1779 mal v Nemecku 26 kruhov a 200 členov. Dvom zakladateľom sa vďaka rôznym mystifikáciám podfarbených okultizmom podarilo prilákať členov z najvyšších politických sfér. V roku 1786 boli vymenovaní za ministrov a potom pozastavili činnosť rádu, ktorý sa stával podozrivým a mal niekoľko tisíc členov.<ref name=":3" /> === Rozekruciánska symbolika v slobodomurárskych kruhoch === Prvý známy dokument spájajúci rozenkruciánizmus a [[slobodomurárstvo]] pochádza z roku 1638 v [[Edinburgh]]u. Toto je krátky úryvok z básne [[Henry Adamson|Henryho Adamsona]] žalospev múz: :„Pretože to, čo robíme, nie je v hrubých rysoch, :Pretože sme bratia Ruže a kríža: :Máme Masonovo slovo a druhý pohľad, :Veci, ktoré prídu, môžeme správne predpovedať.“<ref>{{Citácia knihy|meno=Yates|titul=de l'édition anglaise de 1999|rok=1978|strany=211|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fbooks.google.com%2Fbooks%3Fid%3DvQeEcXlg9o4C%26pg%3DPA211#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Je možné, že ľudia sympatizujúci s ideálmi rozekruciánskej utópie sa pripojili k slobodomurárskym lóžam zo 17. storočia v Anglicku a Škótsku. [[Súbor:Rituel maçonnique de 1769 extrait Rose-Croix.jpg|náhľad|Zmienka o stupni „rytiera Ruže a Kríža“ vo francúzskom slobodomurárskom rituále z roku 1769.]] V druhej polovici 18. storočia slovo „rozenkrucián“ odkazovalo oveľa viac na stav konečnej múdrosti a úplnej realizácie než na organizáciu: vtedy by sme povedali „ružo-krížec“, aby sme označili jedného z týchto predpokladaných konečných zasvätencov a „Rád Rúže a kríža“, aby sme hovorili o ich organizácii.<ref>{{Citácia knihy|titul=The rosencrucian connection to freemansonry|url archívu=https://theenlightenmentjourney.com/the-rosicrucian-connection-to-freemasonry/}}</ref> V tomto zmysle sa v slobodomurárstve okolo roku 1760 objavil stupeň nazývaná „rytier ruže a kríža“. Potom sa prezentoval ako konečný stupeň škótskeho slobodomurárstva, než sa v roku 1801 stal 18. stupňom starovekého a uznávaného škótskeho obradu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mainguy|meno=Irène|titul=De la symbolique des chapitres en franc-maçonnerie|vydavateľ=Dervy|miesto=Paríž|rok=2005|isbn=2-84454-363-4)|strany=197}}</ref> Tradičným „klenotom“ tohto stupňa je kompas zdobený ružou a krížom a pelikán kŕmiaci mláďatá vlastnou krvou. V niektorých ďalších z týchto slobodomurárskych rituálov nájdeme ezoterický vývoj mýtu o stavbe Šalamúnovho chrámu, ktorý pripomína symboliku chrámu-hrobky kresťanského rozenkruciánizmu, „obrazu a súhrn vesmíru“.<ref>{{Citácia knihy|titul=„Napríklad v tých, ktoré sa zaoberajú symbolikou „hrobu“ Hiráma, alebo v tých, ktoré sa venujú téme Kráľovskej archy.“}}</ref> Naopak, v rituáloch mnohých súčasných rozenkruciánskych skupín alebo tých, ktoré boli založené v 19. storočí, nájdeme výpožičky zo slobodomurárskych rituálov doložené z konca 18. storočia. Tieto vzájomné vplyvy sa dajú ľahko vysvetliť tým, že podobne ako [[Papus]], Lewis, Hutin a mnohí iní, aj rozenkruciánski autori 19. a 20. storočia boli veľmi často slobodomurármi.<ref>{{Citácia knihy|titul=|poznámka=„Papus a Lewis boli členmi takzvanej egyptskej formy slobodomurárstva. Hutin patril k Veľkej lóži Francúzska.“}}</ref> [[Súbor:Bijou fm 18eme.jpg|náhľad|Masonský šperk stupňa rytiera ruže a kríža.]] V tom istom čase [[Martinéz de Pasqually]] založil jeho „rád vyvolených Cohenových rytierov“, v rámci ktorého vyučoval svoju doktrínu, blízku kresťanskému hermetizmu (podobne ako u rozenkruciánov) a ktorej najpokročilejší členovia praktizovali [[Teurgia|teurgiu]] a niesli titul „réaux-croix“. Zdá sa, že slovo „réaux-croix“ vymyslel Pasqually analogicky s krížom ruží, zatiaľ čo sa od neho odlišuje, pričom réau znamená „veľký Adam“ a „mocný kňaz“. Jeho nástupcovia [[Jean-Baptiste Willermoz]] a [[Louis Claude de Saint-Martin|Louis-Claude de Saint-Martin]] "neznámy filozof" uviedli rád po Pasquallyho smrti v roku 1774<ref>{{Citácia knihy|titul=|poznámka=Bol „znovuaktivovaný“ až v roku 1996.}}</ref> do nečinnosti, ale jeho doktrína čiastočne inšpirovala Willermoza v jeho tvorbe k vypracovaniu vysokých slobodomurárskych stupňov Škótskeho rektifikovaného rítu 8 pri príležitosti Gagalského obradu v 1778. V roku 1798 opát [[Augustin Barruel]] publikoval svoje ''Pamäti slúžiť histórii jakobinizmu'', v ktorých obvinil bavorských iluminátov (rád založený v roku 1776, zakázaný v roku 1784 a zaniknutý v roku 1790) z toho, že stáli pri zrode globálneho sprisahania, ktoré bolo skutočnou príčinou pádu monarchie vo Francúzsku. Hoci väčšina historikov už dávno vyvrátila túto konšpiračnú teóriu a jej odnože, má ešte aj dnes množstvo priaznivcov, ktorí veria, že súčasťou tohto údajného sprisahania boli aj rozenkruciáni. Hoci sa myšlienky bavorských „osvietencov“, radikálnej vetvy osvietenstva, zdajú byť nezlučiteľné s mystickou „iluministickou“ doktrínou ružo-križcov a rozenkruciánov, lexikálna zámena bol a zostáva častá. === Rozenkruciáni v umení a literatúre 18. storočia === Tí, ktorí majú blízko súčasným rozenkruciánom, vidia často rozenkruciánske symboly v umení a literatúre 17. a 18. storočia. Niektoré z týchto vplyvov sú dokázané, iné sú otáznejšie. Symboly používané rozenkruciánmi sú porovnateľné so symbolmi, ktoré používajú iné už existujúce hnutia zaujímajúce sa o ezoteriku a alchýmiu. Iniciačné príručky zlatých rozekruciánov a text Chemickej svadby poznačili časť [[Johann Wolfgang von Goethe|Goetheho]] diela, najmä v Tajomstvach (Die Geheimnisse), Rozprávke (Das Märchen) a v druhom Faustovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=99-100}}</ref> V jeho nedokončenej básni Tajomstvá (1784-1786) nájdeme vetu: "Kto si vzal ruže na kríž?" . Pre rozenkruciánov bola [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera Čarovná flauta jemne zahalenou narážkou na predpokladané iniciačné obrady rozenkruciánov, najmä s ohľadom na skúšky ohňa a vody, ktoré títo dvaja hrdinovia podstupujú na konci opery. Napriek tomu sa všeobecne uznáva, že keďže Mozart a [[Emmanuel Schikaneder|Emanuel Schikaneder]] – jeho [[libretista]] – sú obaja slobodomurári, toto dielo preberá slobodomurársky symbolizmus.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chailley|meno=J.|titul=La Flûte enchantée : Opéra maçonnique|vydavateľ=Robert Laffon|miesto=Paris|rok=1982}}</ref> === Slávni rozenkruciáni v 18. storočí === Niekedy sa spomínalo členstvo určitých osobností v rozenkruciánskych organizáciách 18. storočia. Okultista [[Eliphas Lévi|Éliphas Lévi]], ovplyvnený myšlienkami [[Josef Hoëné-Wronský|Josefa Hoëného-Wronského]], tvrdil, že [[Napoleon Bonaparte]] bol rozenkrucián a dostal za úlohu zjednotiť Európu. Túto myšlienku podporili aj ďalší autori, napríklad Papus alebo [[Harvey Spencer Lewis]]. == Rozenkruciánske spoločnosti a rozenkruciánstvo v 19., 20. a 21. storočí == [[Súbor:I lock my door upon myself Fernand Khnopff 1891.jpg|náhľad|Fernand Khnopff - I lock my door upon myself (1891), obraz bol vystavený na druhom salóne estetiky ruže a kríža.]] Medzi polovicami 19. a 20. storočia sa v rôznych krajinách objavili skupiny, ktoré sa vyhlasovali za rozenkruciánov, no s odlišnými doktrínami.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=104}}</ref> V 19. storočí sa čoraz viac zapájali do okultizmu a mágie, s rôznymi hodnosťami, hierarchickými štruktúrami tajomného pôvodu a pôsobivými titulmi. Väčšinu týchto spoločností výrazne ovplyvnili silné osobnosti ich sprievodcov a zakladateľov. O rozenkruciánoch a postavách kresťanských rozenkruciánov písali viaceré významné postavy západnej ezoteriky 19. storočia: [[Helena Blavatská|Helena Petrovna Blavatská]], zakladateľka [[Teozofická spoločnosť|Teozofickej spoločnosti]]; [[Rudolf Steiner]], prvý generálny sekretár Teozofickej spoločnosti v Nemecku, potom zakladateľ [[Antropozofia|Antroposofickej spoločnosti]], ktorý im venoval množstvo prác; Harvey Spencer Lewis, zakladateľ starovekého a mystického rádu ružového kríža a napokon [[René Guénon]]. Francúzsky maliar [[Yves Klein]] (1928-1962), ktorý objavil rozenkrucianizmus v knihe [[Max Heindel|Maxa Heindela]], Kozmogónia ruže a kríža, sa v mladom veku zapísal do rozenkruciánskeho spoločenstva v Kalifornii so svojím priateľom sochárom Armanom. Vplyv tohto spolku, ktorý netrval veľmi dlho, je však v Kleinovej tvorbe citeľný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Annette|titul=Le Maître du bleu,|vydavateľ=Yves Klein|miesto=Stock|rok=2000|isbn=978-2234052185}}</ref> Aj dnes, na začiatku 21. storočia, sa určitý počet aktívnych a niekedy aj medzinárodných hnutí hlási k rozekruciánskemu dedičstvu. === Rozikruciánsky rád z Toulouse (1850) === [[Joséphin Peladan]], ktorý založil kabalistický rád Ruže a kríža, bol zasvätený do rozenkruciánizmu jeho bratom [[Adrie Peladen|Adrienom]] (1844-1885), jedným z prvých francúzskych homeopatov. Ten bol prijatý ako – podľa [[Christian Rebisse|Christiana Rebisse]] – „člen poslednej vetvy rádu, z Toulouse“, o čom nepochybuje ani [[Firmin Boissin]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Katalóg Salónu Rose † Croix: Estetický prejav|vydavateľ=Gallica|rok=8. apríl 1894 (konzultované 29. augusta 2020)|url archívu=https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k5469038v/f5.image.r=jal%C3%A8s+boissin.langFR}}</ref> Do tejto toulouskej vetvy rozenkruciánov 68 údajne patril aj [[Édouard de Lapasse]] (1792-1867), bývalý diplomat a alchymistický lekár z Toulouse.<ref>{{Citácia knihy|titul=Histoire de la Rose-Croix|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fhistoire%2Fhistoire14.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> === Bratstvo Ružo-kríža (1856/8) === Bratstvo Ružo-kríža je organizácia v USA ktorú založil [[Paschal Beverly Randolph]] (*1825-†1875) a patrí k najstarším rozenkruciánskym rádom v USA. === Societas Rosicruciana v Anglicku (SRIA) (1867) === Societas Rosicruciana v Anglicku alebo SRIA, pochádza zo Societas Rosicruciana in Scotia (SRIS), a bola založená v [[Londýn|Londýne]] v roku 1867 majstrami slobodomurármi [[William James Hugh|Williamom Jamesom Hughanom]] a [[Robert Wentworth Little|Robertom Wentworthom Littleom]] krátko po ich prijatí v Edinburghu; obaja boli členmi Veľkej lóže Anglicka.<ref name=":6" /> Toto je rozenkruciánsky rád prijímajúci maximálne 144 členov a je určený výlučne pre slobodomurárov Veľkej lóže alebo ňou uznávaných veľkých lóží, ktorí dosiahli stupeň „Majster“. Rituály a iniciácie SRIA sa riadia 9-stupňovou štruktúrou Rádu ruže a zlatého kríža starého systému, obsah je prísne kresťanský a členovia majú latinské mená a heslá. Často sa neprávom opakovalo, že jeho veľmajstrom bol spisovateľ [[Sir Edward Bulwer-Lytton]], autor Zanoni alebo Múdrosti Ružo-kríža, a že doň priviedol Francúza Éliphasa Léviho (ktorý bol skutočne jedným z jeho prvých členov). V skutočnosti Sir Bulwer Lytton nikdy nehral žiadnu úlohu v SRIA. V júli 1870 bol Bulwer Lytton vymenovaný za hlavného patróna SRIA, teda za čestného prezidenta, bez toho, aby o tom bol informovaný. Až koncom roku 1872 bol upozornený, že mu bola priznaná táto vysoká dôstojnosť načo však okamžite napísal protestný a odmietavý list [[Johnov Yarker|Johnovi Yarkerovi]], jednému z vodcov Spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Galtier|meno=Gérard|titul=Maçonnerie Égyptienne - Rose-Croix et Néo-Chevalerie|vydavateľ=Rocher|rok=1989}}</ref> Stále aktívna spoločnosť, rezervovaná pre členov Zjednotenej veľkej lóže Anglicka, sa teraz definuje ako spoločnosť, ktorej „cieľom je vzájomná pomoc a povzbudzovanie pri výskume veľkých problémov života a objavovaní tajomstiev prírody, štúdium filozofického systému založeného na kabale a doktrín Hermesa Trismegista odovzdaných bratmi v Nemecka roku 1450 a štúdium významu symboliky všetkého čo dnes zostalo z múdrosti, umenia a literatúry starého sveta“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Oficiálna stránka SRIA|url archívu=https://www.sria.org.uk/}}</ref> Má dcérske spoločnosti v Spojených štátoch, Škótsku a Francúzsku (Bernard de Clairvaux College).<ref name=":6" /> Boli to členovia SRIA, ktorí v roku 1887 založili Rád Zlatého úsvitu. === Zlatý úsvit (1887) === V roku 1887 založili v Londýne členovia SRIA Dr. [[William Wynn Wescott]], [[William R. Woodman]] a [[Samuel Liddell MacGregor]] Mathers Bratstvo ezoterického rádu Zlatého úsvitu, neskôr známe ako [[Hermetický rád Zlatého úsvitu]]. Jedným z jej významných členov bol okultista a horolezec [[Aleister Crowley]], ktorý bol aj členom rádu martinistov a Ordo Templi Orientis. Nájdeme tam aj spisovateľa [[Bram Stoker|Brama Stokera]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Stoker|meno=Bram|titul=Dracula|poznámka=Obrovský marabu, 1963 – v úvode podpísanom Tonym Faivrom, s. 17 a nasledujúce.}}</ref> a írskeho básnika [[William Butler Yeats|Williama Butlera Yeatsa]]. Pod Mathersovým vedením sa v rámci rádu rozvinul rozenkruciánsky „vnútorný kruh“, „Rád zlatého kríža a rubínovej ruže“, ktorého členovia praktizovali teurgiu a ktorý mal značný vplyv na moderné rozenkruciánske myslenie. [[Arthur Edward Waite]] (autor historických štúdií o Rozekruciánoch) a Yeats, nepriateľskí voči Crowleymu a operatívnej mágii, zreformovali rád a založili Svätý rád Zlatého úsvitu. Tradičný Zlatý úsvit prežíva v podobe [[Stella Matutina]]. === Kabalistický rád ruže a kríža (1888) === [[Súbor:Josephin Peladan 2.jpg|náhľad|Alexandre Séon, Portrét Joséphina Péladana (okolo roku 1892), Musée des Beaux-Arts de Lyon.]] Kabalistický rád ruže a kríža, ktorý založili v roku 1888 vo Francúzsku [[Stanislas de Guaita]] a Joséphin Peladan, zahŕňal medzi svojich členov Papusa, [[Paul Sédir|Paula Sédira]] a Abbé Altu. Rád učil kabalu a okultizmus v rámci slobodnej univerzity. Rád udeľoval tituly „bakalár v kabale“, „licenciát v kabale“ a „doktor“ prostredníctvom písomných a ústnych skúšok. Podľa [[Jean-Pierr Bayard|Jeana-Pierra Bayarda]] bolo cieľom „súčasne viesť okultnú činnosť s cieľom zachovať židovsko-kresťanskú civilizáciu a vykonávať osvetovú činnosť medzi laikmi, ktorí sú zvedaví na okultné vedy“. Epizóda „okultnej“ vojny medzi týmito rozenkruciánmi a mníchom Josephom-Antoinom Boullanom, uznávaným čiernym mágom a exorcistom, podnietila vtedajšie spoločenské kroniky a bola príležitosťou na vyhlásenia a kliatby, ktoré sa šírili aj v novinách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bricaud|meno=Joanny|titul=J. K Huysmans a satanizmus|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.larevuedesressources.org%2Fj-k-huysmans-et-le-satanisme%2C649.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Peladan, ktorý tvrdil, že odmietol operatívnu mágiu, sa oddelil od skupiny v roku 1891, aby založil ''Katolícky a estetický rozenkruciánsky rád chrámu a grálu''. Tento rád stál pri zrode „Salónov Ružo-kríža“, ktoré boli veľmi populárne. Skladateľ [[Erik Satie]] mal k Peladanovi istý čas blízko, o čom svedčia niektoré názvy jeho skladieb: ''Le Fils des Étoiles, Wagnerie Kaldéenne de Sâr Peladan, Première Pensées a Sonneries de la Rose+Croix''. Medzi májom 1890 a marcom 1893 vypukla „Vojna dvoch ruží“. Ide o opozíciu medzi Stanislasom de Guaita, zakladateľom kabalistického rádu ruže a kríža, a jeho bývalým priateľom Joséphinom Peladanom, zakladateľom Katolíckeho a estetický rozenkruciánského rádu chrámu a grálu. Od roku 1920 do 1942 [[Pierre Piobb]] vyhradzoval svoje učenie malému počtu vyvolených, ale odmietol založiť rád. Napriek tomu tento rád existuje a je stále aktívny dodnes. Jeho sídlo sa nachádza v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], v [[Las Vegas]], v [[Nevada (štát USA)|Nevade]]." === Katolícky a estetický rozenkruciánsky rád chrámu a grálu (1892) === Rád založil Joséphin Peladan. === Ordo Templi Orientis (1902) === [[Ordo Templi Orientis]], niekedy označovaný aj ako OTO, bol nemecký tajný spolok. Založil ho viedenský slobodomurár [[Karl Kellner]]. Po jeho smrti sa jeho vedenia ujal [[Theodor Reuss]], ktorý bol tiež členom SRIA. OTO svojím obsahom miešal vplyvy súfizmu a tantrizmu. Obrady boli z Memphis Misraïm (egyptské slobodomurárstvo). Podľa Reussa má rád svoje korene u rozenkruciánov, ale svoj pôvod má v ráde templárov. === Rozenkruciánske spoločenstvo (1909) === V rokoch 1909 až 1911 v Spojených štátoch [[Max Heindel]] položil základy Rozenkrucianského spoločenstva (Rosicrucian Fellowship). Referenčným dielom tohto združenia je kozmogónia rozenkruciánov, zaoberajúce sa tajomstvom sveta. Max Heindel založil svoj hnutie po ceste do Nemecka, kde sa stretol s Rudolfom Steinerom. Podľa Heindela sa s ním stretol na lodi, ktorá ho viezla späť do Ameriky, a nazval ho „Starší brat Ruže a kríža“, a ten mu navrhol, aby verejne a bezplatne odhalil ich učenie. === Starý mystický rád Ruže a kríža A.M.O.R.C (1915) === [[Súbor:Le Tremblay-Omonville - Château d'Omonville.JPG|náhľad|Zámok Omonville v Normandii je sídlom frankofónnej jurisdikcie AMORC, ako aj Medzinárodnej univerzity Rouže a kríža (URCI).]] Po svojej iniciácii v Toulouse 12. augusta 1909 založil [[Harvey Spencer Lewis]] 1. apríla 1915 v Spojených štátoch Starý a mystický rád Ruže a Kríža (AMORC).<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC Presentation Slovakian | url = https://www.amorc.org/amorc-presentation-slovakian/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = en-US}}</ref> Podľa AMORC je Christian Ruže a kríža, alebo Christian Rosenkreutz, legendárnou postavou. Rád mal byť vytvorený kolégiom zasvätených – Kruhom z Tübingenu (začiatkom 17. storočia) a v tradičnom ponímaní by jeho pôvod siahal až k školám mystérií starovekého Egypta.<ref name=":7" /> V roku 2001 AMORC publikoval to, čo definuje ako "štvrtý manifest rozikruciánov",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> následne v roku 2014 "Appellatio Fraternitatis Rosæ Crucis"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Appellatio Fraternitatis Rosae Crucis 1614–2014 – AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/appellatio-fraternitatis-rosae-crucis-1614-2014/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> a v roku 2016 šiesty manifest s názvom "Nové chemické svadby Christiana Rosenkreutza".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová chymická svatba Christiana Rosenkreuze 1616 – 2016 – AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/nova-chymicka-svatba-christiana-rosenkreuze-1616-2016/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> === Rozenkruciánsky rád Crotonského spoločenstva (1924) === Rozenkruciánsky rád Crotonského spoločenstva ("Rosicrucian Order Crotona Fellowship"), niekedy označované ako CCOR, založil [[George Alexander Sullivan]] v roku 1924. Niektorí ho považujú za pokračovanie Rádu Dvanástich, ezoterickej spoločnosti, ktorú Sullivan viedol v rokoch 1911 – 1914 a následne opäť v 20. rokoch 20. storočia. === Builders of the Adytum ( B.O.T.A.) (1922) === Teda názov "[[Builders of the Adytum]]" môžeme chápať ako "Stavitelia posvätného vnútorného chrámu", čo symbolicky naznačuje duchovnú a mystickú prácu na vnútornom rozvoji človeka. Založil [[Paul Foster Case]], kedysi člen Zlatého úsvitu. === Bratstvo vnútorného svetla (1932) === Neskôr premenované na Spoločnosť vnútorného svetla. Založila [[Dion Fortune]], bývali člen Zlatého úsvitu. === Lectorium Rosicrucianum (1935) === [[Súbor:Portail du Centre RCO de Caux (Suisse).JPG|náhľad|Brána centra Školy Zlateho kríža s Ružou (Caux, Švajčiarsko).]] [[Lectorium Rosicrucianum]] je náboženské hnutie ktoré vzniklo v holanskom Haarleme roku 1924 ako pobočka Rozenkruciánskeho spoločenstva.<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Barrett|meno=David V.|titul=Lectorium Rosicrucianum|vydavateľ=A Brief Guide to Secret Religions : A Complete Guide to Hermetic, Pagan and Esoteric Beliefs|miesto=Hachette UK|rok=2011}}</ref> Založili [[Jan van Rijckenborg]]<nowiki/>h, jeho brat [[Zwier Willem Leene]] a pani [[Catharose de Petr]]. Tento hnutie bolo v spojení s americkou Rosicrucian Fellowship Maxa Heindela až do roku 1935.<ref name=":8" /> Táto kresťanská iniciačná bratstvo, ktoré sa odvoláva na gnózu a pyrenejský katarizmus, prijalo v roku 1945 názov Lectorium Rosicrucianum, čo znamená "miesto učenia Ružového kríža".<ref name=":9">{{Citácia knihy|priezvisko=Gomez|meno=Marianne|titul=L'Ordre de la Rose-Croix est réhabilité|rok=2008 prekonzultované 2018|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fwww.la-croix.com%2FArchives%2F2008-06-02%2FL-Ordre-de-la-Rose-Croix-est-rehabilite-_NP_-2008-06-02-320867#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Patrí k nemu aj [[Škola Zlatého Kríža s Ružou]]. === Ezoterická komunita Sivas (1969) === Náboženské hnutie, ktoré v roku 1969 založil [[Henk Leene]], bývalý veľmajster Lectorium Rosicrucianum a syn Jana van Rijckenborgha. === Fraternitas Rosicruciana Antiqua (FRA) (1932) === Bola založená v Nemecku okultistom Dr. [[Arnold Krumm-Heller]]. === Rád slnečného chrámu (OTS) (1984) === Neotemplárský rád ktorý sa neslávne preslávil v 90‘ rokoch masovými samovraždami. Založil [[Joseph Di Mambro]] v roku 1984 v Ženeve, Švajčiarsko === Staroveký tajomný rád červenej ruže a zlatého kríža (AAORRAC) (1952) === Založil [[Eduard Munninger]] v Rakusku. == Kontroverzie o sektárskych excesoch určitých rozenkruciánskych spoločností == Francúzske úrady podozrievali viaceré organizácie, ktoré sa vyhlasovali za rozenkruciánske, zo sektárskych excesov. Aliancia „Rose-Croix“ a Lectorium Rosicrucianum sa spomínajú v správach parlamentnej komisie pre sekty vo Francúzsku z roku 1995 (všeobecná správa) a AMORC v správe o sektách a peniazoch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Správa francúzskeho parlamentu z roku 1999 č. 1687 „Sekty a peniaze“|url archívu=https://web.archive.org/web/20020912055156/http://www.assemblee-nat.fr/dossiers/sectes/sommaire.asp}}</ref>,<ref>{{Citácia knihy|titul=Správa francúzskeho parlamentu z roku 1995 č. 2468 „Vyšetrovacia komisia pre sekty“|url archívu=https://www.assemblee-nationale.fr/rap-enq/r2468.asp}}</ref> Hlavní hráči v boji proti sektárskym excesom, náboženským ako aj politickým, sú prekvapení týmto záznamom parlamentnej komisie, ktorej vtedy predsedal [[Jacques Guyard|Jacques Guyard.]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Certifikáty a svedectvá|url archívu=https://www.rose-croix.org/}}</ref> AMORC dostalo niekoľko svedectiev podpory, najmä svedectvá [[Janine Tavernier]], bývalej prezidentky Národnej únie na obranu rodiny a jednotlivca (UNADFI), ktorá „odsúdila nespravodlivosť, ktorej obeťou bola AMORC“ a prosila o jej oficiálnu rehabilitáciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Sectes sur ordonnance : Préface de Janine Tavernier.}}</ref> Predseda parlamentnej komisie z roku 1999 Jacques Guyard v roku 2003 potvrdil, že v skutočnosti „žiadne fakty nepodporujú takúto klasifikáciu“ a že „už si želá oficiálnu rehabilitáciu AMORC“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Sectes sur ordonnance : lettre complète de J. Guyard,|strany=141}}</ref> V máji 2008 [[Jean Michel Roule]]<nowiki/>t, vtedajší prezident Medzirezortnej misie pre bdelosť a boj proti sektárskemu zneužívaniu (MIVILUDES), uviedol, že nedostal „žiadne sťažnosti týkajúce sa združenia alebo jeho vedúcich členov“ a dodal: „že žiadne zneužívanie sektárskeho charakteru nebolo hlásené v súvislosti s AMORC.<ref>{{Citácia knihy|titul=MIVILUDES / List od Jean-Michel Roulet|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fwikipedia%2Flettre_jean_michel_roulet_miviludes_21_mai_2008.pdf}}</ref> V tom istom roku list z ministerstva vnútra potvrdil, že „AMORC nikdy nebol nahlásený za narušenie verejného poriadku a nebola predložená žiadna sťažnosť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministerstvo vnútra / list D. Lescha | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fwikipedia%2Fcourrier_leschi_ministre_interieur.pdf | dátum prístupu = 11.3.2025}}</ref> AMORC bol tak oficiálne rehabilitovaný.<ref name=":9" /> == Rozenkruciánske tézy a koncepty == ==== Rozenkrucián alebo ružo-kríž, aký je rozdiel? ==== Pre súčasných rozenkruciánov stav „Ružo-kríža“ označuje toho, kto dosiahol konečný stav duchovnej a morálnej dokonalosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC Presentation Slovakian | url = https://www.amorc.org/amorc-presentation-slovakian/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = en-US}}</ref> (niekedy nazývaný „stav Krista“), zatiaľ čo rozenkrucián označuje zasvätenca, ktorý sa snaží dosiahnuť stav osvietenia „Ružo-kríža“. Podľa týchto istých rozenkruciánov odpoveď na otázku o povahe pravého Ružo-kríža môže pochádzať len z vnútornej skúsenosti každého človeka. Podľa [[Maxa Heindel|Maxa Heindela]]: „Bratia Rozenkruciáni patria medzi milosrdné duše a nie je nič menšie ako svätokrádež vláčiť sa s menom Rozenkrucián tak, že ho aplikujeme na seba, keď len študujeme ich vznešené učenie“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heindel|meno=M.|titul=Cosmogonie|strany=513}}</ref> Podľa Jana van Rijckenborgha, rozenkrucián pochádza „z Kristovej hierarchie (Logos) a členovia tohto rozenkruciánskeho bratstva konajú a dávajú sa spoznať anonymne“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Philosophie élémentaire de la Rose-Croix moderne|rok=1976|strany=30}}</ref> Akademik [[Umberto Eco]] poznamenáva, že pre rozenkruciánov je vyhlásenie sa za rozenkruciána dôkazom, že ním nie je, a preto je neexistencia rozenkruciána z definície nepreukázateľná.<ref name=":0" /> René Guénon,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-|poznámka=Čo podľa Umberta Eca ukazuje „suverénne pohŕdanie akýmkoľvek historickým a filologickým kritériom}}</ref> nadväzujúc na dielo Luigiho Valli<ref>Luigi Valli, ''Il Liuguaggio segrets di Daute e dei Fideli d'Amore''</ref>, za seba píše, že v krajine Danteho a jeho súčasníkov boli všetci títo básnici členmi tajnej organizácie s názvom „Verní láske“ a že za touto organizáciou stáli a inšpirovali ich isté neznáme osobnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Guénon|meno=René|titul=Aperçus sur l'ésotérisme islamique et le taoïsme|vydavateľ=Gallimard}}</ref> Tieto neznáme osobnosti sa nazývali „Bratia Ružo-Kríža“, čo je názov označujúci komunitu úplne iného a tajnejšieho charakteru, než aké sa objavovali od 17. storočia. Podľa Reného Guénona však členovia tejto spoločnosti „nevlastnili [...] písané pravidlá a netvorili spolky, ani nemali konkrétne stretnutia [...]“ a dá sa o nich povedať len to, že dosiahli určitý „duchovný stav“, ktorý oprávňuje Reného Guénona nazývať ich „európskymi súfimi“ alebo aspoň „mutaçawwufîn“ (ten, kto praktizuje súfizmus), ktorí v tejto hierarchií dosiahli vysoký stupeň. Používali ako „krytie“ staviteľské cechy a „vyučovali alchýmiu a ďalšie vedy totožné s tými, ktoré v tom čase v islamskom svete prekvitali“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Voir également Jean Reyor, À propos de l'Histoire des Rose-Croix,|vydanie=Le Vole d'Isis|rok=1933}}</ref><ref>René Guénon, ''op. cit.''</ref> Pri pôvode pojmu „Ružo-Kríž“ Guénon obhajuje myšlienku, že tento pojem by označoval nie konkrétny rád, ale predovšetkým realizáciu určitého konkrétneho iniciačného stupňa, a to prístup k tomu, „čo možno nazvať dokonalosťou ľudského stavu“. Píše tiež, že výraz „Ružo-kríž“ označuje aj zasvätencov kresťanskej ezoteriky, ktorí sa po zničení Rádu templárov rozhodli znovu zorganizovať, pričom sa „v tomto zhodovali so zasvätencami do islamského ezoterizmu“. „Nikdy nevytvorili organizáciu s definovanými štruktúrami“ a po uzavretí Vestfálskej zmluvy opustili Európu v 17. storočí. Pojem „rozenkrucián“ by sa podľa neho mal vzťahovať na „každého, kto ašpiruje na stav Ruže a Kríža, bez ohľadu na to, do akej miery ho skutočne dosiahol“, avšak pod podmienkou, že vstúpil do autentickej iniciačnej organizácie.<ref>To znamená, že sú spojené „neprerušenou reťazou“ s „prvotnou tradíciou“ (porov. Pohľady do zasvätenia, kap. VIII, „O iniciačnom odovzdávaní“ a X, „O iniciačných centrách“).</ref>, <ref>Pozri celý tento odsek, v Aperçus sur l'iitiation, Éditions traditionnelle, Paríž, 1946, kapitola XXXVIII, „Rose-Croix and Rosicrucians“.</ref> René Guénon sa navyše dištancoval od všetkých rozenkruciánskych spoločností, ktoré existovali v roku 1946. === Symbolika ruže a kríža === [[Súbor:Rosy Cross.svg|náhľad|Ruža a kríž]] Tento klasický symbol zo 17. storočia bol prevzatý organizáciou AMORC vo forme trojcipého zlatého kríža, v strede ktorého sa nachádza jedna červená ruža. Kríž má predstavovať fyzické telo, zatiaľ čo ruža symbolizuje dušu na ceste vývoja, podobne ako keď sa kvet pomaly otvára svetlu. Tento symbol by teda označoval duchovný stav, ktorý je potrebné dosiahnuť, a zároveň výsledok hľadania poznania kozmogonického charakteru, súvisiaceho s kresťanským hermetizmom. Táto moderná interpretácia symbolu rádu však nemôže obmedziť jeho celkový význam. Je preto zaujímavé pripomenúť, že podľa Roberta Fludda bol symbolom rádu červená ruža na červenom kríži (Summum bonum, 1629). V súlade s rozenkruciánskymi manifestmi 17. storočia Fludd umiestňuje túto symboliku do kresťanského kontextu, pričom dodáva: „Bratia Ruže a Kríža sa nazývajú bratmi, pretože sú všetci synmi Boha, a ruža je krv Kristova. Bez vnútorného a mystického kríža niet ani odriekania, ani osvietenia.“ [[Súbor:Rose-croix sur nappe autel.jpg|náhľad|Ruža a kríž vyšívané na oltárnej deke.]] Minulé aj súčasné rozenkruciánske spoločnosti rozvinuli symboliku ruže a kríža rôznymi spôsobmi. Kabalistický rád Ruže a Kríža (Ordre Kabbalistique de la Rose-Croix) Stanislausa de Guaitu a Joséphina Péladana používal ako symbol kríž inšpirovaný Maltézskym krížom, ozdobený pentagramom a štyrmi ružami. Rozenkruciánske spoločenstvo (Rosicrucian Fellowship) má zase za symbol kríž ozdobený korunou z ruží. Škola ruže a zlatého kríža považuje rozvinutú ružu za symbol božskej dokonalosti duše, ktorá sa materializuje zlatom. Zlatý kríž predstavuje transfigurované telo človeka. Táto škola opisuje duchovnú cestu, ktorú človek prechádza v troch fázach, symbolizovaných troma ružami: * Biela ruža predstavuje očistenie * Červená ruža evokuje krv lásky preliatu za všetkých, skrze službu druhým * Zlatá ruža symbolizuje naplnenie, znovuzjednotenie tela, božskej iskry (duše) a ducha v pôvodnej božskej harmónii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Rose-Croix|223599218}} [[Kategória:Rosenkruciánstvo]] [[Kategória:Alchýmia]] [[Kategória:Ezoterické kresťanstvo]] [[Kategória:Hermetizmus]] [[Kategória:Magické spoločnosti]] 68avxx7uvat61icx56y3w0n6rxqobzd 8058037 8058036 2025-07-08T06:56:13Z 213.81.162.199 /* Hypotézy o autorstve a motívoch */ 8058037 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Templeofrosycross highres.png|náhľad|Chrám Ruže a kríža, rytina zo ''Speculum Sophicum Rhodostauroticum'' od Teophila Schweighardta Constantiensa (pseudonym Daniela Möglinga), 1618.]] '''Rozenkruciáni''' (alebo rosenkruciáni) sú členovia ezoterického a mystického hnutia, ktoré sa objavilo v Európe v ranom 17. storočí. Toto hnutie sa odvoláva na legendárneho Christiana Rosenkreuza, údajného zakladateľa Bratstva ruže a kríža (''Fraternitas Rosae Crucis''), ktoré malo kombinovať kresťanskú mystiku, alchýmiu, kabalu a hermetizmus. Na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] sa v Nemecku objavili manifesty rozenkrucianského bratstva „Ruže a kríža“, či „Ružo-kríža“. Rozenkruciáni sú v nich predstavený ako tajný rád, ktorý mal byť založený v [[15. storočie|15. storočí]] mýtickou postavou menom [[Christian Rosenkreutz]]. Manifesty čerpajú z kresťanského [[Hermetizmus (filozofia)|hermetizmu]], [[Novoplatonizmus|novoplatonizmu]] a [[Paracelsus|paracelsizmu]] a oslovujú vedcov a vládcov Európy s ponukou odhalenia svojej tajomnej múdrosti. Pravdepodobne sú dielom skupiny mladých teológov, lekárov a filozofov z [[Univerzita v Tübingene|luteránskej univerzity v Tübingene]], sústredených okolo postavy menom [[Johann Valentin Andreae]] (*1586 – †1654). V svojej dobe vzbudili obrovský ohlas, vyvolávajúc nadšenie ako aj kontroverzie naprieč [[Európa|Európou]]. Rozenkruciáni sú od [[18. storočie|18. storočia]] na okraji ako aj vo vnútri [[Slobodomurárstvo|slobodomurárstva]], nájdeme ich v [[Okultizmus|okultných]] kruhoch od [[19. storočie|19. storočia]] až do dnešných dní a mnoho hnutí sa hlási k rádu Ruže a kríža alebo sa odvoláva na „rozikruciánsku tradíciu“ až po dnes. == Manifesty Ružového kríža == === Úvod === „Manifesty Ruže s kríža“, ''Fama Fraternitatis'' a ''Confessio Fraternitatis'', boli vydané v [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríši]] v rokoch [[1614]] a [[1615]] a prvýkrát spomenuli toto bratstvo v čase politického a náboženského napätia ([[Tridsaťročná vojna]] sa začala v roku [[1618]]), ako aj vedeckého pokroku. K manifestom sa zvyčajne pridáva ďalší text: ''Chemická svadba Christiana Rosenkreutza'', vydaný v roku [[1616]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dossier : Rose+Croix et Franc-Maçonnerie | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.fm-fr.org/fr/spip.php?rubrique83#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2025-03-08}}</ref> === Fama Fraternitatis (1614) === [[Súbor:Fama-fraternitatis.jpg|náhľad|Prvé vydanie ''Fama Fraternitatis'', 1614.]] V roku [[1614]] vyšiel v nemeckom meste [[Kassel]] anonymný spis ''Všeobecná a celková reforma celého sveta''. Táto „všeobecná reforma“ je satirickým opisom reformných projektov, ktoré vtedy prebiehali<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0|strany=408}}</ref> a je doplnený textom ''Fama Fraternitatis (Hlásanie bratstva)'', ktorý je adresovaný všetkým učencom a panovníkom Európy. Priložená bola aj stručná odpoveď lorda [[Haselmayer|Haselmayera]], ktorý bol kvôli nej uväznený jezuitmi a spútaný na galejach.<ref>{{Citácia knihy|titul=Všeobecná a generálna reformácia celého širokého sveta. Spolu s Fama Fraternitatis, chvályhodného rádu Ružového kríža, adresovaná všetkým učencom a hlavám Európy: Tiež s krátkou odpoveďou pána Haselmeyera, ktorý bol za to uväznený jezuitmi a pripútaný na galeje. Teraz verejne vytlačené a oznámené všetkým verným srdciam.}}</ref> Meno zakladateľa (C.R.C.) a mená členov bratstva sú uvedené iba vo forme iniciálok. Fama Fraternitatis rozpráva príbeh o mýtickom zakladateľovi rádu menom C.R.C. Ten mal byť chlapec nemeckého pôvodu, sirotou z chudobnej šľachtickej rodiny, ktorý bol vychovávaný v kláštore. Počas ciest okolo Stredozemného mora nadobudol múdrosti a vedomosti Východu a konfrontoval ich so západnou tradíciou. Po návrate sa rozprával s európskymi učencami, „ukazujúc im omyly našich umení, vysvetľoval im ako ich napraviť, aké určité znaky možno nájsť o budúcich storočiach a ako by mali súvisieť s minulosťou, ako aj spôsob, ako reformovať chyby Cirkvi a celú morálnu filozofiu“. Títo učenci ho však odmietli, obávajúc sa o svoju reputáciu. Následne v Nemecku založil centrum nazývané ''Dom Svätého Ducha'',<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goodrick-Clarke|meno=Nicholas|titul=The Western Esoteric Traditions : A Historical Introduction|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2008|isbn=978-0-19-532099-2|strany=110}}</ref> kde zhromažďoval a uchovával svoje vedomosti. Na spísanie svojho diela si prizval troch bývalých spolužiakov, ktorí mu prisahali vernosť a mlčanlivosť. „Tak vzniklo bratstvo Ruže a kríža so štyrmi členmi.“ Poriadok si dáva pravidlo a rozptýli sa po celom svete. Príbeh hovorí, že 120 rokov po smrti zakladateľa členovia tretej generácie pri rekonštrukcii svojej „domovskej budovy“ objavili jeho hrob. Nápis ''„Post 120 annos patebo“'' („Po 120 rokoch sa otvorím“) naznačoval, že tento objav nebol náhodný. V „chrámovom hrobe“, osvetlenom „iným slnkom“, sa našlo neporušené telo C.R.C., ktoré držalo v rukách malú zlatú knihu s názvom ''Kniha T''. Kruhový oltár bol obklopený múdrymi výrokmi a axiómami, ako napríklad ''„Nequaquam vacuum“'' („Nič nie je prázdne“). Bratia sa rozhodli zverejniť kresťanskú múdrosť, ktorá mala zmieriť vedomosti minulosti a budúcnosti, a navrhli univerzálnu reformu vedy, umenia a náboženstva. V nasledujúcom texte ''Confessio Fraternitatis'' vysvetlili potom 37 dôvodov pre tento krok a sľubovali viac zlata, „než by mohol španielsky kráľ priviezť z dvoch Indií“. ''Fama Fraternitatis'', ktorá mala byť napísaná v piatich jazykoch vyzývala múdrych a učencov Európy, ktorí sa zaujímajú o túto ponuku, aby sa prihlásili v akejkoľvek reči a akýmkoľvek spôsobom. Text sa končí frázou: ''„Sub umbra alarum tuarum Jehova“'' („V tieni tvojich krídel, Jehova“). Hoci Fama bola potom vo všeobecnosti publikovaná samostatne, celé pôvodné dielo (Reformatio, Fama a Haselmayerova odpoveď)<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=A. Yates|meno=Frances|titul=La Lumière des Rose-Croix : l'illuminisme rosicrucien|vydanie=trad. M.D. Delorme (The rosicrucian enlightment)|vydavateľ=Publication Paris : Culture, art, loisirs,|rok=1978}}</ref><ref name=":0" /> tvorí celok ktorého všeobecný význam spočíva v tom, že skutočnú reformu nemožno robiť zvonku, ako to presadzovali myslitelia a zákonodarcovia, ale musí byť vnútorná, duchovná a mystická. === Confessio Fraternitatis (1615) === [[Súbor:Macrocosmi historia Robert Fludd.jpg|náhľad|''História makrokozmu'' od Roberta Fludda]] V roku [[1615]] bola vydaná druhá edícia ''Fama Fraternitatis'', ku ktorej bol pridaný druhý text v latinčine a nemčine: ''Confessio Fraternitatis Rosæ Crucis. Ad eruditos Europæ'' („Vyznanie bratstva Ruže a kríža. Učencov Európy“).<ref>{{Citácia knihy|titul=Fama Fraternitatis R. C. To jest povesť o bratstve vznešeného rádu R. C. všetkým učeným a hlavám Európy. Spolu s ich latinskou konfesiou, ktorá doposiaľ nikdy nebola vytlačená, teraz však na mnohé žiadosti, spolu s pripojenou nemeckou verziou, s priateľským zámerom venovaná všetkým slušným a dobrosrdečným mysliam, dobre mienená, daná do tlače a zverejnená. Od milovníka a túžiaceho po svetle, pravde a pokoji, Philomaga.}}</ref> Toto „vyznanie viery“ bratov Ruže a kríža odkazuje na ''Fama Fraternitatis'', opakuje ich výzvu učencov aj obyčajným ľuďom a sľubuje kresťanskú reformu a odhalenie tajomstiev prírody. Formou je inšpirovaná [[Augsburské vyznanie|Augsburským vyznaním]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|vydavateľ=Essais|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0|strany=87}}</ref> Viac ako Fama zdôrazňuje [[milenarizmus]] a antipapizmus. Bratia sa v nej bránili obvineniam z herézy:<blockquote>''„Ako by sme mohli byť podozrievaní z herézy, zo sprisahaní proti občianskej autorite, keď odsudzujeme svätokrádeže proti nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorých sa dopúšťajú Východ aj Západ (rozumej Mohamed a pápež), a keď predkladáme hlave Rímskej ríše našu modlitbu, naše tajomstvá a naše poklady?“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix - Confessio Fraternitatis|vydanie=kap I.|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref></blockquote>Zdôrazňovali význam [[Biblia|Biblie]]:<blockquote>''„Proti nim vyznávame a verejne svedčíme, že od počiatku tohto sveta neexistovala lepšia kniha, lepšia kniha, kniha taká zázračná, taká spásna ako práve svätá Biblia. A požehnaný je jej majiteľ, ešte viac požehnaný jej vytrvalý čitateľ, na vrchole šťastia ten, kto ju dôkladne preštudoval. Kto ju vie pochopiť, nemôže byť bližšie k Bohu ani jemu viac podobný."''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix - Confessio Fraternitatis|vydanie=kap. 10|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref></blockquote>V texte sa prvýkrát objavuje plné meno zakladateľa: ''Christian R.C.'' Narodil sa údajne v roku 1378 a dožil sa 106 rokov. ''Confessio Fraternitatis'' navrhuje kresťanskú filozofiu a tiež úžasný životný stav, ktorý „sa objavil pri zrode sveta s Adamom“, prístupný znovuzrodenému človeku. Predpovedá zánik [[Islam|islamu]] a [[Katolicizmus|katolicizmu]] a príchod novej éry spojenej so „štvrtou monarchiou“ (z ''[[Kniha proroka Daniela|knihy proroka Daniela]]'') objavením sa znamení, hviezd v [[Had (súhvezdie)|súhvezdí Hada]] a [[Labuť (súhvezdie)|Labute]]. Bratia disponovali „magickým písmom“, podobným jazyku [[Adam|Adama]] a [[Henoch|Henocha]], ktorým mohli čítať Božiu vôľu. Text sa tiež zmieňuje o alchýmii ako o uzdravujúcej sile, ktorá dokáže nielen premieňať kovy, ale hlavne oslobodiť ľudstvo. ''„Teraz je potrebné, aby všetok omyl, temnota a otroctvo, ktoré sa postupne zmocnili vied, diel a vlády ľudí, takže sa väčšina ľudí zatemnila, ustúpili... Pre nás však neexistuje iná filozofia ako tá, ktorá je korunou všetkých fakúlt, vied a umení. Pokiaľ ide o naše storočie, zahŕňa predovšetkým teológiu, medicínu a predovšetkým vedu práva. Je to filozofia, ktorá skúma nebo a zem pomocou vynikajúceho umenia analýzy alebo ktorá jedným slovom v podstate vyjadruje, že človek rozsahom jeho umenia v prírode je [[mikrokozmos]]."'' === Chymická svadba Christiana Rosenkreutza (1616) === [[Súbor:Chymical Wedding of Christian Rosenkreutz.jpg|náhľad|Originálna edícia (1616) Chemicka svadba Christiana Rosenkreutza]] V roku [[1616]] vyšiel v [[Štrasburg|Štrasburgu]] u [[Lazar Zetzner|Lazara Zetznera]], bez uvedenia mena autora a v [[Nemčina|nemčine]], spis ''Chymická svadba Christiana Rosenkreutza''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Deloignon|meno=Olivier|titul=Lazare Zetzner, éditeur strasbourgeois : Sous l’égide de Minerve et de la science immuable|vydanie=Recherches germaniques vol. Les Noces Chymiques de Christian Rose-Croix, 1616 - 2016|vydavateľ=dir. Aurélie Choné, Jean-Pierre Brach|rok=2018}}</ref> Tento text, rozsiahlejší než dva manifesty ''Fama'' a ''Confessio'' a literárne vysoko cenený,<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Faivre|meno=Antoine|titul=Encyclopedia Universalis|vydanie=article « Rose-Croix »|miesto=Paríž|rok=1990}}</ref> je dnes predmetom záujmu tak [[Ezoterizmus|ezoterikov]] ako aj [[Historik|historikov]]. V dobe svojho vydania však mal len malý vplyv – nikdy nebol preložený do [[Latinčina|latinčiny]], do [[Angličtina|angličtiny]] až v roku [[1690]] a do [[Francúzština|francúzštiny]] až v roku 1928.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Tento alegorický a mystický text opisuje v prvej osobe iniciačnú skúsenosť Christiana Rosenkreutza, držiteľa mena symbolického významu, ktoré možno preložiť ako „kresťan ruže a kríža“. Vo francúzsky hovoriacom svete ho rozenkruciáni nazývajú ''Christian Rose-Croix''. Dej sa odohráva v roku [[1459]]. Počas siedmich dní plných zázračných a symbolických udalostí sa Christian Rosenkreutz zúčastňuje [[Alchýmia|alchymickej]] svadby kráľa a kráľovnej, ktorá vrcholí sťatím a následným vzkriesením kráľovského páru. V roku 1619 nasledovalo dielo ''PRACTICA LEONIS VIRIDIS'', v ktorom autor ponúka výklad ''Chemickej svadby''. Vydanie z roku 1616 na strane 23 spomína dva stĺpy pri bráne svadby, pričom autor uvádza: „Čoskoro ich opíšem a vysvetlím, ak mi to Boh dovolí.“ O tri roky neskôr vyšlo ''LEONIS VIRIDIS'', ktoré je pravdepodobne dielom samotného Andreaeho.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Valentin Andreae|meno=Johann|titul=PRACTICA LEONIS VIRIDIS - Explication des NOCES CHYMIQUES DE CHRISTIAN ROSENKREUTZ|vydanie=Éditions Clara Fama|rok=2017|isbn=978-2-917794-26-5|strany=176|url archívu=978-2-917794-26-5}}</ref> Úvodné varovanie naznačuje ezoterický charakter diela:<blockquote>„Tajomstvá sa znehodnocujú, keď sú odhalené; a znesvätené strácajú svoju milosť. Nehádž teda perly sviniam a nerob somárovi podstielku z ruží.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gorceix|meno=Bernard|titul=La Bible des Rose-Croix – Les « Noces Chimiques » de Christian Rose-Croix en l'an 1459|vydavateľ=Presses Universitaires de France|miesto=Paríž|rok=1970}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biblia.sk {{!}} Ekumenický preklad - Evanjelium podľa Matúša 7. kapitola | url = https://biblia.sk/citanie/seb/mt/7 | vydavateľ = biblia.sk | dátum prístupu = 2025-03-09}}</ref></blockquote>Alchýmia, rovnako ako v ostatných manifestoch rozenkruciánov, je v ''Chemickej svadbe C.R.C.'' vnímaná ako proces duchovnej regenerácie, zdroj očisty a vnútornej obnovy. == Analýza rozenkruciánskych manifestov == ==== Hypotézy o autorstve a motívoch ==== [[Súbor:Les Funérailles de l'Amour Louvre RF1954-4 02.jpg|náhľad|Antoine Caron, Pohreb lásky (1560-1570) (Múzeum Louvre) – tento alegorický obraz typický pre manierizmus je podľa Bernarda Gorceixa ilustráciou štýlu Chemickej svadby.]] [[Johann Valentin Andreae|Johann Valentin Andreæ]] publikoval ''Chymickú svadbu Christiana Rosenkreutza'' v roku 1616. Od anonymného vydania manifestov existuje množstvo teórií o totožnosti autora (alebo autorov), ako aj o ich motivácii a cieľoch. Pokiaľ ide o ''Chymickú svadbu'', Johann Valentin Andreæ (1586 – 1654) vo svojej autobiografii (publikovanej až v roku [[1799]]) uviedol, že ju napísal v mladosti (medzi rokmi 1602 – 1604). Považoval ju za ''ludibrium'', čiže „žart“<ref>{{Citácia knihy|titul=ludibrium|url=https://cs.wiktionary.org/wiki/ludibrium|rok=2017-04-25|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 854594}}</ref> plný dobrodružných scén. K jeho prekvapeniu bol však text niektorými čitateľmi prijatý vážne a podrobovaný ezoterickým výkladom, hoci on sám ho vnímal ako „bezvýznamné dielko a márne úsilie zvedavosti“. <ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Valentin Andreæ|meno=Johann|titul=Autobiografia Johann Valentin Andreæ|vydavateľ=Seybold}}</ref>Ako duchovný inšpektor, diplomat a dvorný kazateľ vo Stuttgarte bol Andreæ známy aj svojimi satirickými spismi, pričom svoju tvorbu obhajoval týmito slovami:<blockquote>„Na srdci mi ležala vec kresťanstva a chcel som ho šíriť všetkými možnými spôsobmi. Keďže to nešlo priamou cestou, skúsil som to cez obchádzky a žarty, nie s úmyslom posmechu, ako sa niektorým zdalo, ale spôsobom, aký používajú mnohí zbožní ľudia: prostredníctvom humoru a šarmantnej irónie som sledoval vážny cieľ a vzbudzoval lásku ku kresťanstvu.“ <ref name=":1" /></blockquote> [[Súbor:Johann valentin andreae.jpg|náhľad|Johann Valentin Andreæ publikoval Chemicku svadbu Christiána Rosenkreutza v roku 1616.]] Autorstvo manifestov nie je známe s určitosťou. Štýlová a tematická analýza rôznych textov (''Fama'', ''Confessio'', ich predhovorov, ''Reformatio'' a odpovede [[Adam Haselmayer|Adama Haselmayera]]) naznačuje, že ich písalo viacero autorov. <ref name=":0" />,<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=46-60}}</ref> Je pravdepodobné, že texty vznikli v kruhu luteránskych intelektuálov spolu s Andreaem zhromaždených od roku 1607 okolo [[Johann Arndt|Johanna Arndta]] (* 1555 – † 1621). Táto skupina s názvom [[Spolok v Tübingene]] podporovala najmä napodobňovanie života [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Zatiaľ čo Andreae nepochybne zohral inšpiratívnu a ústrednú úlohu, nájdeme tu aj stopy jeho priateľov, najmä [[Wilhelm Wense|Wilhelma Wensea]], [[Tobias Hess|Tobiasa Hessa]] a [[Christoph Besold|Christopha Besolda]] (* 1577-† 1638). Takto sa skupina mladých nemeckých luteránov, ktorí mali konflikty s univerzitnými autoritami, tajne postavila proti vysychajúcej ortodoxii. Postavili proti nej zároveň starovekú a stredovekú mystiku, rodnú vedeckú myšlienku a sociálne učenie, ktoré hlásal [[Tommaso Campanella|Campanella]], najmä vo svojich štúdiách a v sociálno-teokratickom koncepte jeho diela Mesto slnka.<ref name=":0" /> === Vydanie manifestov: Úloha Adama Haselmayera === Zdá sa, že Fama bola napísaná okolo roku 1608 a v alchymistických kruhoch sa rýchlo rozšírila v rukopisnej forme (nedávno sa našli štyri originálne kópie): v roku 1611 dostal dánsky lekár [[Ole Worm]] kópiu, pravdepodobne od Johannesa Hartmanna, ktorý zastával na Univerzite v [[Marburgu]] pravé katedru „chémie“ v Európe.<ref name=":4" /> Rozhodujúcu úlohu pri vydávaní manifestov však zohral [[Adam Haselmayer]], autor odpovede uverejnenej súčasne s Famou. Uvedený v predslove ako tajomník [[Maximilián III. Habsburský|arcivojvodu Maximiliána III.]], bol dlho považovaný za fiktívnu postavu. Nedávny výskum však vystopoval, že to bol Paracelsian z [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gilly|meno=C.|titul=Adam Haslmayr. Der erste Verkünder der Manifeste der Rosenkreuzer|vydavateľ=Bibliotheca Philosophica Hermetica|miesto=Amsterdam|rok=1994}}</ref> Po prečítaní Famy už v roku 1610 ponúkol výtlačok v roku 1612, ktorý mal od Tobiasa Hessa svojmu ochrancovi [[Augustus z Anhalt-Plötzkau|Augustovi z Anhalt-Plötzkau]], milovníkovi alchýmie a textov [[Paracelsus|Paracelsa]] a [[Valentin Weigel|Valentína Weigela]], v nádeji, že sa tento stane politickým vodcom univerzálnych reforiem, ktoré vyhlásili Rozikruciáni.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=La Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0|strany=417-418}}</ref> To sa nepodarilo, pretože Augustus z Anhaltu, ktorý sa vzdal všetkých politických ambícií tým, že prenechal vládu v Anhaltskom kniežatstve svojmu bratovi, sa uspokojil s tajným vytlačením sto výtlačkov Haselmayerovej odpovede v nádeji, že vyvolá reakciu rozinkruciánov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=La Librairie Droz|miesto=2007|isbn=978-2-600-00688-0|strany=418}}</ref> Haselmayerovo nadšenie sa potom obrátilo k jeho vládcovi, rakúskemu katolíckemu arcivojvodovi Maximiliánovi III., ktorý ho však nechal zatknúť a poslať na galeje.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydavateľ=La Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Verzia tohto textu sa našla vytlačená v roku 1612, a preto by to mala byť prvá „odpoveď“ na volanie Famy. Haselmayer tvrdí, že čítal rukopis Famy v roku 1610 (čo naznačuje, že text koloval už niekoľko rokov pred jeho vydaním v roku 1614). V tomto apokalyptickom a mystickom texte vidí v bratstve Ruže a kríža učeníkov Paracelsa a ohlasuje blízkosť konca sveta a príchod ríše Ducha Svätého (vo Fame nazývaná „Štvrtá monarchia“). === Zdroje manifestov === [[Súbor:Michael Maier Atalanta Fugiens Emblem 42.jpeg|náhľad|Jedna z alchymických rytín z Atalanta Fugiens Michaela Maiera: mudrc kráčajúci po stopách Prírody.]] Manifesty sú štýlom aj obsahom charakteristické pre vtedajšie myslenie na prelome [[Renesancia|renesancie]] a [[Barok|baroka]]. Inšpiráciu, podobne ako množstvo alchymistických spisov, ktoré v tom čase vznikali, čerpajú zo stáročných hlbín mystickej a hermetickej literatúry. Možno teda nájsť odkazy a narážky na [[novoplatonizmus]], [[Pytagoreizmus|pytagorejcov]], [[Arabská filozofia|arabskú filozofiu]], [[Kabala|kabalu]], [[Gnosticizmus|gnózu]] a dokonca aj indických mudrcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=61-69}}</ref> [[Paul Arnold]] 3 poznamenal, že Chemická svadba je inšpirovaná I. knihou básní [[Edmund Spenser|Edmunda Spensera]] The Færie Queene (1590). Najmä sa v nej nachádzajú podobné dobrodružstvá „rytiera Červeného kríža“, ktorý sa v Chemickej svadbe stane „bratom Červeného Ružo-kríža“, pričom v nemčine došlo k posunu z Rotes-Kreutz na Rosen-Kreutz. Andreæ sa mohol inšpirovať aj svojím rodinným erbom, ktorý obsahoval štyri červené ruže medzi ramenami červeného kríža. Tento erb bol sám osebe možno inšpirovaný znakom Luthera, ktorý zobrazoval čierny kríž na červenom srdci obklopenom bielou ružou. General reformatio je v skutočnosti nemeckou adaptáciou oznámenia LXXVII satirického diela [[Trajan Boccali|Trajana Boccaliniho]]: Ragguagli di Parnasso (Správy z Parnasu), vydaného v [[Benátky|Benátkach]] v roku 1612. Toto dielo malo v tom čase veľký úspech a poznali ho členovia Spolku v Tübingene a najmä [[Christoph Besold]].<ref name=":0" /> [[Súbor:Luthseal.gif|náhľad|Pečať Luthera]] Texty Fama a Confessio sú pravdepodobne inšpirované utópiou Tommasa Campanellu: Mesto slnka. Medzi nemeckými súčasníkmi existoval vplyv alchymistických spisov ako Amphitheatrum Sapientiæ Æternæ (1595) [[Heinrich Khunrath|Heinricha Khunratha]] (*1560-†1605) a Naometria (1604) od [[Simon Studion|Simona Studiona]] (*1543-†1605). <ref name=":0" />,<ref name=":2" />,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=74-78}}</ref> Postava Christiana Rosenkreutza by odkazovala na život [[Joachim z Flory|Joachima z Flory]], [[Thomas Kempis|Thomasa Kempisa]], ako aj istého [[Ægidio Gutman|Ægidia Gutmana]] (1490-1584), ktorého životopis hraničí s legendou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=75-76}}</ref> === Kontroverzie o existencii a pôvode rádu === Neexistujú žiadne historické dôkazy o existencii rozikruciánskeho rádu pred alebo v čase vydania manifestov na začiatku 17. storočia. Hnutia, ktoré sa neskôr nazývali „rozikruciánske“, nemajú žiadnu priamu súvislosť so skupinou autorov manifestov (Tübingenský spolok). Napriek tomu rozikruciánska spoločnosť [[A.M.O.R.C.|AMORC]] (založená v roku 1915) tvrdí, že je súčasťou „autentickej“ rozikruciánskej tradície. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Les Rose-Croix : leur doctrine, leur éhique}}</ref> Názory na existenciu a pôvod rádu možno zhruba rozdeliť do štyroch rôznych kategórií: # Podľa akademikov [[Frances Yates|Yatesa]]<ref name=":2" />, [[Paul Arnold|Arnolda]]<ref name=":0" />, [[Roland Edighoffer|Edighoffera]]<ref name=":5" />, a [[Antoine Faivr|Faivra]] „Hoci od roku 1615 až do súčasnosti množstvo falšovateľov neprestajne zahmlievalo stopy, možno tvrdiť, že medzi rokmi 1614 a 1620 neexistovalo žiadne, bratstvo rúže a kríža, pokiaľ pod týmto pojmom nemyslíme len duchovné priateľstvo, ktoré spájalo členov tohto kruhu“.<ref name=":3" /> Christian Rosenkreutz a Rád rozenkruciánov sú fikcie. Tieto texty pôvodne patrili k „ludibriu“ (t. j. „hre“, „žartu“) ezoterického charakteru, ktorého autorom bol mladý, bystrý a vzdelaný luterán Johann Valentin Andreæ. Manifesty Ružo-kríža by preto neboli dôkazom existencie tohto rádu, ale iba rozprávaním o jeho mýte. Rýchlo však nadobudli polemický rozmer v prudko vyhrotenom kontexte Reformácie. Plagáty, ktoré sa objavili v Paríži roku 1623 (pozri nižšie), boli pravdepodobne len mystifikáciou.Myšlienky prezentované v manifestoch neboli ani obzvlášť originálne, ani špecifické, no ich nepopierateľný úspech spočíval v ich literárnej kvalite, príťažlivosti tajomstva, a najmä v silne evokatívnom spojení dvoch kľúčových symbolov západnej kultúry – ruže a kríža. # Tí ktorí hoci veria v existenciu bratstva „Ruže a kríža“, veria, že historické detaily uvedené v manifestoch treba chápať aspoň čiastočne v symbolickom zmysle. O ráde sa hovorí, že ho vytvorila skupina brilantných myslí okolo Johanna Valentina Andreaea. Rozenkruciánske hnutie by vyjadrovalo duchovné a hlboké túžby, ktoré aj dnes prenikajú do predstavivosti Západu; # Ďalší priaznivci symbolického výkladu manifestov veria v starú, ba prastarú existenciu rádu. Preto viacerí rozekruciánski autori 20. storočia, medzi nimi [[Harvey Spencer Lewis]], zakladateľ AMORC, tvrdili, že jeho rád Ruže a kríža má tradičný egyptský pôvod.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rebisse|meno=Christian|titul=Rose-Croix, histoire et mystères.}}</ref> # Nakoniec, niektorí so [[Serge Hutin|Sergeom Hutinom]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hutin|meno=Serge|titul=dans Encyclopédie des mystiques|vydavateľ=Seghers|miesto=Paris|rok=1977|strany=417}}</ref> pochopili koncept iniciačného systému tak, že ho považovali za myšlienkový prúd – organizovaný podľa princípov a založený na tichom uznaní ich príslušných morálnych autorít medzi jeho prispievateľmi – a nie ako tajnú organizáciu s formálnou hierarchiou. == Vplyv v 17. storočí == [[Súbor:Robert Fludd.jpg|náhľad|Robert Fludd]] Rozikruciánske manifesty si získali veľmi rýchlo značný vplyv. Zakrátko došlo k niekoľkým reedíciám. Ich apel (a najmä zmienky o Paracelsovi) prijali mnohí „chemici“ v Nemecku, ale aj v Európe. [[Bibliotheca Hermetica Philosophica]] v [[Amsterdam|Amsterdame]] zaznamenala 400 vytlačených odpovedí za desať rokov po ich vydaní a medzi 17. a 18. storočím ďalších približne 1 700. Podľa [[Carlos Gilly|Carlosa Gillyho]]: „Úspech rozenkruciánskych manifestov bol spôsobený nielen ich mýtickým vzhľadom (bez ktorého by vzbudili len veľmi malý záujem), ale predovšetkým myšlienkou predstaviť bratstvo ako už hotovú skutočnosť a tým, že boli pozvaní vtedajší učenci a kniežatá, aby na ne odpovedali prostredníctvom tlače“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gilly|meno=Carlos|titul=Cimelia Rhodostaurotica, dans de Pelikaan|vydavateľ=Kahn|rok=2007|strany=416}}</ref> Čoskoro sa objavili kontroverzie. Rozekruciáni boli obvinení z podvodu a čo bolo v tom čase vážnejšie z čarodejníctva a kacírstva. [[Súbor:Michael Maier.jpg|náhľad|Michael Maier]] [[Michael Maier]], vplyvný lekár cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Il est aussi l'auteur en 1618 d'un bréviaire fameux de symboles alchimiques|vydanie=l’Atalanta fugiens}}</ref>, sa kauzy rozekruciánov ujal vo svojom ''Silentium post clamores'' (1617) a potom vo svojej ''Themis Aurea'' (1618), pričom v nich videl dedičov starodávnej filozofickej tradície. Angličan [[Robert Fludd]], ktorý publikoval v Nemecku, lekár a autor niekoľkých rozenkruciánskych traktátov, sa chcel stať hovorcom bratstva skrze spisy ''Apologia Compendiera'' (1616), ''Tractatus apologeticus Integritatem Societatis de Rosea Cruce Cruce'' (1617)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fludd|meno=Robert|titul=Tractatus apologeticus Integritatem Societatis de Rosea Cruce defendens - traduction française|vydanie=Éditions Clara Fama|miesto=Toulouse|rok=2015|isbn=978-2-917794-19-7}}</ref> a potom v ''Summum bonum'' (1629)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fludd|meno=Robert|titul=Summum Bonum traduction française,|vydanie=Éditions Clara Fama|miesto=Toulouse|rok=2018|isbn=978-2-917794-27-2}}</ref> Fludd a Maier boli hlavnými obhajcami a propagátormi rozenkruciánov, dali im šľachtické listy a potvrdili existenciu starodávneho bratstva múdrych mužov disponujúcich všetkými znalosťami a cnosťami. Vysvetlili a rozvinuli rozekruciánske myšlienky a pridali k nim niektoré svoje vlastné.<ref name=":0" />,<ref name=":3" /> Medzi ďalšími obhajcami rozekruciánskych myšlienok patril, lekár a astronóm [[Daniel Mögling]] ktorý nechal v reakcii na ohováranie postupne vydať niekoľko prác. V prvom rade dal v roku 1617 vytlačiť zdôvodnenie Famy pod pseudonymom Florentinus de Valentia: „''Jhesus Nobis Omnia Rosa Florescens''“. Toto dielo je opisom Bratstva Ruže a kríža a obranou jeho členov proti obvineniam istého Menapia ([[Friedrich Grick|Friedricha Gricka]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Traduction française : Jhesus Nobis Omnia - Rosa Florescens, éditions Clara Fama|rok=2016|isbn=978-2917794203}}</ref> Potom, ešte v roku 1617, „''Pandora or the Mirror of Grace''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mögling|meno=Daniel|titul=pandora, toulouse, éditions clara fama|rok=2021|isbn=978-2-917794-31-9|strany=22-40}}</ref>, ktorú bude považovať za úvodnú časť nasledujúceho diela publikovaného v roku 1618 pod pseudonymom „''Theophilus Schweighardt Constantiensem''“, „''Speculum Sophicum Rhodostauroticum'' (Zrkadlo múdrosti Rozicruciánov v 2. projekte kríža z roku).<ref>{{Citácia knihy|titul=Édition française, Sesheta-Publications|vydanie=Présentation de l'ouvrage dans les Treasures|vydavateľ=Bibliotheca Philosophica Hermetica}}</ref> V roku 1620 pokračoval vo svojom projekte opisu diel Rádu ruže a kríža v „''prodromus rhodo-stauroticus parergi philosophic''i“, ktorý sa zaoberá kameňom mudrcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mögling|meno=Daniel|titul=PRODROMUS RHODOSTAURICUS PARERGI PHILOSOPHICI (La Pierre Philosophale des Rose-Croix)|rok=2021|strany=193|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fwww.editionsclarafama.com%2Faccueil%2F45-speculum-rhodo-staurique-daniel-m%25C3%25B6gling.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Tajomné, avšak bez preukázanej existencie, duchovné bratstvo inšpirovalo najrozmanitejšie a niekedy až fantazijné interpretácie a reakcie. Do debaty sa vrhli nielen teológovia a vedci, ale aj duše hľadajúce duchovno, ba nie raz aj podvodníci. Kniežatá ako [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V. Falcký]] a [[Gustáv II. Adolf|Gustav Adolf]] zo Švédska sa mohli inšpirovať niektorými myšlienkami v manifestoch. [[Frances Yates|Frances Yatesová]] poznamenáva, že tieto boli publikované v politickom kontexte pokusu o zjednotenie protestantských kniežat Európy, projekt, ktorý vyvrcholil v roku 1613 sobášom anglickej princeznej [[Alžbeta Stuartová|Alžbety Stuartove]]<nowiki/>j s Fridrichom V., vojvodom Falckým, a prijatím českej koruny, potom povstaním proti cisárovi [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi II. Habsburskému]]. Podľa Francesa Yatesa<ref name=":2" /> by Rozikruciánske manifesty boli ezoterickým odrazom týchto projektov politickej reformy pod vplyvom anglického astrológa a matematika [[John Dee|Johna Dee]] (* 1527- † 1608). To by vysvetľovalo dobré prijatie manifestov v Anglicku v línii Roberta Fludda: v roku 1652 [[Thomas Vaughan]] pod pseudonymom Eugene Philatete preložil Famu a Confessio a publikoval niekoľko diel o Ruži a kríži, ktoré ovplyvnili [[Elias Ashmole|Eliasa Ashmole]] (*1617-†1692). Yatesovej téze však chýbajú priame historické dôkazy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=80}}</ref> V každom prípade sa „zimná vláda“ Fridricha V. Falckého skončila v roku 1620 víťazstvom katolíckych cisárov v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]]. === Reakcie členov Spolku v Tübingene === [[Súbor:Daniel Mogling.png|náhľad|Daniel Mögling, lekár, astronóm, profesor na univerzite v Tübingene.]] Autori manifestov sa zdali byť ohromení úspechom a kontroverziami ktoré vyvolal, a dištancovali sa od nich. Tobias Hess zomrel v roku 1614. Andreae tak ostal hlavným podozrivým a jeho účasť tak ostala povestná. Na obranu pred obvineniami a ohováraním zaujal zložitý a nejednoznačný postoj (pozri analýzy Arnolda<ref name=":0" /> a Edighoffera<ref name=":5" />). Zdá sa, že chcel najprv opraviť výklad Manifestov vydaním Chemickej svadby a ''Theca Gladii Spiritus'' (pošva meča ducha). Zároveň vo svojich spisoch (''Menippus, Turris Babel'') napádal alebo očierňoval niektoré aspekty manifestov, zatiaľ čo iné obhajoval. A napokon sa počas celého svojho života snažil podporovať spoločnosti kresťanskej jednoty, v ktorých nájdeme časť utopického projektu rozenkruciánov, avšak zbavených jeho alchymistického a hermetického obsahu. V roku 1623 dal [[Christoph Besold]] vydať knihu Tommasa Campanella ''De la monarchie espagnole'', jednu z inšpirácií pre manifesty, pričom táto vybratá veta vrhá pochybnosti na samotnú existenciu bratstva a serióznosť manifestov: ''„A už slávne rozenkruciánske bratstvo vyhlasuje, že po celom vesmíre kolujú bludné vaticinácie. Vskutku, len čo sa tento fantóm objavil (hoci Fama a Confessio dokazujú, že to bola obyčajná zábava nečinných myslí), okamžite to vyvolalo nádej na univerzálnu reformu a vyvolalo veci čiastočne smiešne a absurdné ba až neuveriteľné. A tak sa čestní a poctiví muži z rôznych krajín prepožičali na posmech a výsmech, aby vyjadrili svoju úprimnú podporu alebo aby sa presvedčili, že sa môžu s týmto bratstvom spojiť cez Šalamúnovo zrkadlo alebo nejakým iným okultným spôsobom."''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd|vydavateľ=coll. « Que sais-je? » (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=80}}</ref> V každom prípade sa žiadne bratstvo k tomu opäť verejne nevyjadrilo. === Aféra plagátov vo Francúzsku === V júni alebo júli 1623, zatiaľ čo v Nemecku kontroverzie postupne utíchli kvôli mlčaniu rozenkruciánov a začiatku tridsaťročnej vojny (1618-1648), boli po celom Paríži vyvesené plagáty s výzvou na predloženie manifestov. Autori týchto plagátov zostali dlho neznámi, ale podľa svedectva [[Nicolas Chorier|Nicolasa Choriera]] objaveného v roku 1971 išlo o podvod, ktorý spustil mladý študent medicíny [[Étienne Chaume]] s niekoľkými priateľmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Didier|titul=Alchimie et paracelsisme en France à la fin de la Renaissance (1567-1625)|vydanie=Cahiers d'Humanisme et Renaissance|vydavateľ=Librairie Droz|rok=2007|isbn=978-2-600-00688-0}}</ref> Existuje niekoľko verzií textu týchto plagátov<ref>{{Citácia knihy|meno=Vincent Rostide & Philippe Subrini|titul=Note sur "L'Affaire des placards" parisiens de la Rose-Croix en 1623|vydavateľ=Cahiers Villard de Honnecourt n°113,|miesto=Paríž|rok=2020|strany=25-39}}</ref> a zdá sa, že v skutočnosti bolo vyvesených niekoľko textov súčasne. ''„My, zástupcovia Hlavného kolégia bratov z Ruže a kríža, z milosti Najvyššieho, ku ktorému sa obracajú srdcia Spravodlivých, robíme viditeľný a neviditeľný pobyt v tomto meste. Ukazujeme a učíme ako hovoriť bez kníh alebo poznámok, hovoriť všetkými druhmi jazykov krajín, kde chceme byť, vymaňujeme ľudí, našich blížnych, z omylu a smrti“''. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Riffard|meno=Cité chez Pierre A.|titul=L'Ésotérisme|vydanie=Robert Laffont, collection Bouquins|rok=1990|strany=751}}</ref> Po tomto prvom plagáte rýchlo nasleduje druhý: ''„Ak nás chce niekto vidieť len zo zvedavosti, nikdy s nami nebude komunikovať; ale ak ho vôľa skutočne ponesie a v skutočnosti sa zapíše do Registra nášho bratstva, my, ktorí posudzujeme myšlienky, mu umožníme vidieť pravdu našich sľubov; A to tak veľmi, že neuvádzame miesto nášho bydliska, pretože myšlienky spojené so skutočnou vôľou čitateľa budú schopné umožniť, aby sme sa jemu dali spoznať a on nám."'' Ich text je reprodukovaný v diele, ktoré v tom istom roku vydal [[Gabriel Naudé]], ktorý viedol vyšetrovanie: ''Inštrukcia pre Francúzsko o pravde histórie bratstva Ruže a kríža''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Naudé|meno=Gabriel|titul=Instruction à la France sur la vérité de l'histoire des Frères de la Roze-Croix (1623)|vydanie=édition et annotation par Didier Kahn|vydavateľ=Champion|miesto=Paríž|rok=2009}}</ref>, kde autor odhaľuje legendu o Christianovi Rosenkreutzovi a ironizuje nárok bratstva Ruže a kríža reformovať svet. Vidí v nich bytosti odhodlané zničiť katolícke náboženstvo a kráľovskú moc. Francúzska reakcia na rozdiel od anglickej a nemeckej recepcie bola mimoriadne negatívna a úprimne povedané, rozenkruciánske texty a proklamácie tam vyvolali paniku. Všeobecný názor bol, že rozenkruciáni praktizovali [[Čierna mágia|čiernu mágiu]] a títo „neviditeľní“ boli teda [[Čarodejníctvo|čarodejníci]]. Rozekruciánske myšlienky boli vnímané ako myšlienky zahraničných agentov, najmä z Anglicka, pričom Robert Fludd bol v tomto ohľade už emblematickou postavou. Chaume, ohromený rozsahom reakcií a kontroverzií, utiekol z Paríža študovať do Montpellier. [[Savinien Cyrano de Bergerac|Cyrano de Bergerac]] (*1619 – †1655) vo svojich Komiksových dejinách štátov a impérií slnka o nich hovorí ako o „istej kabale mladých ľudí, ktorú prostý ľud poznal pod názvom „Rytieri Ruže a kríža“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Sur wikisource|url archívu=https://sk.wikipedia.org/wiki/Savinien_Cyrano_de_Bergerac}}</ref> === Kontroverzie okolo Descarta, Leibniza, Komenského a ďalších osobností === Aby podporili existenciu a vplyv bratstva, rozenkruciánski autori často zdôrazňovali vzťahy, ktoré mali slávne osobnosti, ako [[René Descartes|Descartes]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniz]] a [[Jan Amos Komenský|Komenský]], ale aj [[Baruch Spinoza|Spinoza]] a [[Isaac Newton|Newton]], s rozenkruciánmi. Tieto vzťahy sa niekedy rozšírili aj na skutočné členstvo v rádoch. Ich oponenti namietajú, že dostupné historické záznamy sú neoficiálne, tak pre život a dielo týchto osobností, ako aj pre históriu rozenkrucianizmu. Tieto prvky z nich robia skôr mužov svojej doby než členov rozenkruciánskeho hnutia<ref name=":3" />: „Chceli sme vidieť rozenkruciánstvo aj v Leibnizovi a v mnohých iných; je to však sterilná hra, keďže v 17. storočí bola monistická ezoterika v každom prípade filozofiou takmer všetkých mysliacich ľudí.“ — [[Antoine Faivre]] === René Descartes === Descartes (1596-1650) v rokoch 1618 až 1622, v období najväčšieho rozruchu okolo záležitosti rozekruciánov pobýval v Holandsku a Nemecku. Zdá sa, že ho táto problematika zaujímala, pretože podľa svojho prvého životopisca [[Adrien Baillet|Adriena Bailleta]] údajne povedal: „Ak boli rozenkruciáni podvodníci, nie je spravodlivé nechať ich užívať si neoprávnenú povesť na úkor dôverčivosti ľudí; ak však priniesli svetu niečo nové, čo stojí za to poznať, bolo by od nich neslušné pohŕdať všetkými vedami, medzi ktorými by sa mohla nachádzať aj taká, ktorej základy nepoznali.“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baillet|meno=Adrien|titul=Život M. Descarta|vydanie=2, kap. 2|rok=1691}}</ref> Adrien Baillet zábavným tónom rozpráva, že po tom, čo ho zaujali „bratia rozekruciánskeho rádu o ktorých v zime roku 1619 robil v Nemecku bezvýsledný výskum [...], sa začali šíriť chýry, že vstúpil do bratstva. Pán Descartes bol touto správou o to viac prekvapený, že to malo len málo spoločného s charakterom jeho mysle a so sklonom, ktorý mal vždy, považovať rozenkruciánov za podvodníkov alebo vizionárov. Po afére s plagátom (1622) sa musel všade kde sa v Paríži ukázal vyviňovať z toho, že je jedným z takzvaných „neviditeľných“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Baillet|meno=Adrien|titul=Život M. Descarta|vydanie=cap 5|rok=1691}}</ref> V dedikácii rukopisu pseudozmluvy o matematike ''Polybii Cosmopolitani Thesaurus mathematicus'' (Matematický poklad Polybia Kozmopolita) (1619) nájdeme toto venovanie: "totius orbis eruditis et specialiter celeberrimis in G F.R.C denuo oblatus (učencom z celého sveta a najmä bratom R.C., ktorí sú veľmi známi v G(ermánii))“ . Tento text nebol zverejnený. Geneviève Rodis-Lewis vo svojom životopise Descartesa z roku 1997, opierajúc sa o parodický charakter diela, vidí v tejto dedikácii sarkastický zámer. [[Jean-Pierre Bayard]] to naopak vníma ako prejav záujmu a podpory. Faktom zostáva, že slávna a fundamentálna epizóda Descartových troch snov sa odohrala v Nemecku v zime 1619, keď sa zaujímal o rozenkruciánov. Niektorí autori<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=ainsi que Sophie Jama|vydanie=La Nuit de songes de René Descartes|miesto=Aubier|rok=1998}}</ref> sa domnievajú, že Descartovu predstavivosť vtedy inšpirovali rozekruciánske texty, ktoré v tom čase musel čítať. Túto hypotézu však [[Fernand Hallyn]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hallyn|meno=Fernand|titul=dans Les Olymiques de Descartes|vydavateľ=Droz|rok=1995|strany=91-111}}</ref> zamietol a pravdivosť celej anekdoty, ktorú povedal Baillet, spochybnil sám [[Henri Gouhier]] po dôkladnom preštudovaní prameňov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gouhier|meno=Henri|titul=Les premières pensées de Descartes. Contribution à l’histoire de l’anti-Renaissance|vydavateľ=Vrin|rok=1979|strany=117-141 a 150-157|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fwww.vrin.fr%2Fhtml%2Fmain.htm%3Faction%3Dloadbook%26isbn%3D2711603199}}</ref> === Gottfried Wilhelm Leibniz === Okolo roku 1666 sa nemecký filozof a matematik Gottfried Wilhelm Leibniz (*1646-†1716) stal členom [[Norimberg|Norimberskej]] „alchymistickej spoločnosti“ (1654-~1700) a dva roky pôsobil ako jej tajomník. Táto spoločnosť je niekedy nesprávne zamieňaná so spoločnosťou Ruže a zlatého kríža (pozri nižšie). Zaujal ho text Chemickej svadby a rozlúštil záhadu mena mladého dievčaťa Alchymie. Čo sa týka samotných manifestov, považoval ich za výmysly: „Všetko, čo sa hovorilo o bratoch ruže a kríža, je čistý výmysel nejakého geniálneho človeka“.<ref>{{Citácia knihy|meno=Lettre à Cochiansky|titul=Bernard Gorceix dans La Bible des Rose-Croix d'après Paul Arnold dans Histoire des Rose-Croix et origine de la franc-maçonnerie.}}</ref> === Jan Amos Komenský === Andreae bol prostredníctvom svojich projektov pre kresťanské odborové spoločnosti v kontakte s českým pastorom J.A. Komenským. V roku 1628 mu Andreae, znechutený, napísal<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold,|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paris|rok=1990|isbn=2-7152-1613-0}}</ref>, aby mu odovzdal štafetu: „Boli sme niekoľkí ľudia veľkej hodnoty, ktorí […] sme sa po študovaní márnomyseľnej Famy dali dokopy. […] To, čo zostalo z nášho neúspechu, necháme na vás a ochotne vám to pošleme, celkom radi, ak náš podnik nezlyhá úplne.“ Napriek týmto negatívam sa zdá, že Komenský v Labyrinte sveta (1631) bol zvedený nádejami rozvinutými v rozenkruciánskych manifestoch. Inšpirovaný nimi, v roku 1641 v Anglicku vypracoval ambiciózny a veľkorysý program reformy vzdelávania: Via Lucis (de) („Cesta svetla“). Edighoffer označuje Komenského za toho, kto umožnil prechod Ruže a kríža z nemeckého luteranizmu do univerzalistického a humanitného rámca, ktorým malo byť slobodomurárstvo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|vydanie=3. vyd.|vydavateľ=Que sais-je? (no 1862)|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=83}}</ref> == Rozekruciánske spoločnosti a rozenkruciánizmus v 18. storočí == Po relatívnom zabudnutí v druhej polovici 17. storočia sa v 18. storočí objavil nový záujem o rozenkruciánstvo. Popri vzostupe slobodomurárstva vznikali rôzne rozekruciánske hnutia a skupiny, ktoré zasahovali do bohatých sfér spoločnosti. Najdôležitejšie z týchto zoskupení boli rôzne skupiny nazývané „zlatí rozenkruciáni“ a „zlatí rozenkruciáni starého systému“ (tieto organizácie nemajú žiadnu historickú spojitosť so súčasným Lectorium Rosicrucianum, o ktorom sa bude diskutovať neskôr, okrem bežného alchymistického tvrdenia). === Rád ruže a zlatého kríža (1710) === [[Súbor:Extrait Altona 1785 v2.jpg|náhľad|Detail z jednej z rytín z Altony, 1785.]] V roku 1710 vyšlo vo [[Vroclav|Breslau]] a v nemčine pod názvom Sincerus Renatus (pseudonym Sliezskeho kazateľa [[Samuel Richter|Samuela Richtera]]): ''„Pravá a dokonalá príprava kameňa mudrcov Bratstvom rádu ruže a zlatého kríža.''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Die wahrhafte und volkommene Bereitung des philosophischen Steins der Bruederschafft aus dem Orden des Gulden und Rosen Kreutzes, une seconde édition parut en 1714 : John Ferguson Bibliotheca chemica|miesto=|rok=1906|isbn=|vydanie=2. vyd.|strany=275}}</ref> Tento text, ktorý je v podstate traktátom o alchýmii, končí vymenovaním päťdesiatich dvoch rád rádu (stanovujúcich ako najvyššieho vodcu hodnosť „imperátora“, ktorá bude prevzatá neskôr). Zdá sa, že Richterom opísaný rád neexistoval, ale rôzne kruhy, dosť nejasné a navzájom voľne prepojené, prijali meno zlatých rozenkruciánov a vyvinuli sa v Nemecku, Poľsku, Československu (?), Holandsku a dokonca aj v Rusku. Práve v rámci týchto skupín sa okolo roku 1750 zrodila teória templárskej línie slobodomurárstva, pričom prostredníkmi boli rozenkruciáni.<ref name=":0" />,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=88}}</ref> Táto teória sa potom rozvinula v rámci takzvanej rektifikovanej vetvy slobodomurárstva, než bola odmietnutá Wilhelmsbadským kláštorom v roku 1782.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Texte du Convent de Wilhelmsbad (1782) | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.fm-fr.org/fr/spip.php?article85#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2025-03-10}}</ref> Toto pevné objasnenie na historickej úrovni však nezabránilo časti alchymickej a rytierskej symboliky zavedenej pri tejto príležitosti do vysokých slobodomurárskych stupňov, aby tam potom zostala. [[Súbor:Extrait Altona 1785 v3.jpg|náhľad|Detail jednej z rytín z Altony, 1785.]] Tajné postavy rozenkruciánov 16. a 17. storočia, vytlačené v dvoch častiach v roku 1785 a potom v roku 1788 v Altone pri Hamburgu, údajne tvoria „duchovný testament“ zlatých rozekruciánov. Obsahujú okrem iného 36 dosiek alchymistických, teozofických a hermetických obrazov a symbolov. Autor je však neznámy. V diele môžeme rozoznať inšpiráciu [[Valentin Weigel|Valentina Weigela]], Heinricha Khunratha a [[Jakob Böhme|Jacoba Böhmeho]], predchodcov rozenkruciánskeho a teozofického myslenia.<ref>{{Citácia knihy|meno=Villeneuve-Saint-Georges|titul=Voir par exemple la réédition Symboles secrets des rosicruciens des 16e et 17e siècles, éditions rosicruciennes|rok=1980}}</ref> === Rád ruže a zlatého kríža starého systému (1777) === V roku 1777 založili pruský dôstojník [[Johann Rudolf von Bischoffswerde]] a bývalý pastor [[Jean Christophe Wöllner]] v Berlíne zo slobodomurárskej lóže Troch glóbusov „''Rád ruže a zlatého kríža starého systému''“. Nesledujú genealógiu rozenkruciánov k údajnému zakladateľovi Christianovi Rosenkreutzovi, ale k „samotnému Adamovi“.<ref>{{Citácia knihy|titul=D'une manière similaire, la franc-maçonnerie de l'époque, par exemple à travers les Constitutions d'Anderson de 1723, se réclamait d'une tradition de « l'art de bâtir » qu'elle imaginait remonter aux origines de l'humanité telle qu'on la concevait alors, c’est-à-dire à Adam.}}</ref> Túto božskú múdrosť potom podľa nich mali zachovávať a odovzdávať biblickí patriarchovia, tajomné sekty, pytagorejci a druidi. Samotný rád vraj založil Ormus, kňaz z Alexandrie pokrstený svätým [[Marek (evanjelista)|Markom]]. V [[Palestína (územie)|Palestíne]] vraj pokračoval až do čias križiackych výprav, kedy bol prevezený do Európy. ''Rád ruže a zlatého kríža starého systému'' mal istý úspech a do roku 1779 mal v Nemecku 26 kruhov a 200 členov. Dvom zakladateľom sa vďaka rôznym mystifikáciám podfarbených okultizmom podarilo prilákať členov z najvyšších politických sfér. V roku 1786 boli vymenovaní za ministrov a potom pozastavili činnosť rádu, ktorý sa stával podozrivým a mal niekoľko tisíc členov.<ref name=":3" /> === Rozekruciánska symbolika v slobodomurárskych kruhoch === Prvý známy dokument spájajúci rozenkruciánizmus a [[slobodomurárstvo]] pochádza z roku 1638 v [[Edinburgh]]u. Toto je krátky úryvok z básne [[Henry Adamson|Henryho Adamsona]] žalospev múz: :„Pretože to, čo robíme, nie je v hrubých rysoch, :Pretože sme bratia Ruže a kríža: :Máme Masonovo slovo a druhý pohľad, :Veci, ktoré prídu, môžeme správne predpovedať.“<ref>{{Citácia knihy|meno=Yates|titul=de l'édition anglaise de 1999|rok=1978|strany=211|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fbooks.google.com%2Fbooks%3Fid%3DvQeEcXlg9o4C%26pg%3DPA211#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Je možné, že ľudia sympatizujúci s ideálmi rozekruciánskej utópie sa pripojili k slobodomurárskym lóžam zo 17. storočia v Anglicku a Škótsku. [[Súbor:Rituel maçonnique de 1769 extrait Rose-Croix.jpg|náhľad|Zmienka o stupni „rytiera Ruže a Kríža“ vo francúzskom slobodomurárskom rituále z roku 1769.]] V druhej polovici 18. storočia slovo „rozenkrucián“ odkazovalo oveľa viac na stav konečnej múdrosti a úplnej realizácie než na organizáciu: vtedy by sme povedali „ružo-krížec“, aby sme označili jedného z týchto predpokladaných konečných zasvätencov a „Rád Rúže a kríža“, aby sme hovorili o ich organizácii.<ref>{{Citácia knihy|titul=The rosencrucian connection to freemansonry|url archívu=https://theenlightenmentjourney.com/the-rosicrucian-connection-to-freemasonry/}}</ref> V tomto zmysle sa v slobodomurárstve okolo roku 1760 objavil stupeň nazývaná „rytier ruže a kríža“. Potom sa prezentoval ako konečný stupeň škótskeho slobodomurárstva, než sa v roku 1801 stal 18. stupňom starovekého a uznávaného škótskeho obradu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mainguy|meno=Irène|titul=De la symbolique des chapitres en franc-maçonnerie|vydavateľ=Dervy|miesto=Paríž|rok=2005|isbn=2-84454-363-4)|strany=197}}</ref> Tradičným „klenotom“ tohto stupňa je kompas zdobený ružou a krížom a pelikán kŕmiaci mláďatá vlastnou krvou. V niektorých ďalších z týchto slobodomurárskych rituálov nájdeme ezoterický vývoj mýtu o stavbe Šalamúnovho chrámu, ktorý pripomína symboliku chrámu-hrobky kresťanského rozenkruciánizmu, „obrazu a súhrn vesmíru“.<ref>{{Citácia knihy|titul=„Napríklad v tých, ktoré sa zaoberajú symbolikou „hrobu“ Hiráma, alebo v tých, ktoré sa venujú téme Kráľovskej archy.“}}</ref> Naopak, v rituáloch mnohých súčasných rozenkruciánskych skupín alebo tých, ktoré boli založené v 19. storočí, nájdeme výpožičky zo slobodomurárskych rituálov doložené z konca 18. storočia. Tieto vzájomné vplyvy sa dajú ľahko vysvetliť tým, že podobne ako [[Papus]], Lewis, Hutin a mnohí iní, aj rozenkruciánski autori 19. a 20. storočia boli veľmi často slobodomurármi.<ref>{{Citácia knihy|titul=|poznámka=„Papus a Lewis boli členmi takzvanej egyptskej formy slobodomurárstva. Hutin patril k Veľkej lóži Francúzska.“}}</ref> [[Súbor:Bijou fm 18eme.jpg|náhľad|Masonský šperk stupňa rytiera ruže a kríža.]] V tom istom čase [[Martinéz de Pasqually]] založil jeho „rád vyvolených Cohenových rytierov“, v rámci ktorého vyučoval svoju doktrínu, blízku kresťanskému hermetizmu (podobne ako u rozenkruciánov) a ktorej najpokročilejší členovia praktizovali [[Teurgia|teurgiu]] a niesli titul „réaux-croix“. Zdá sa, že slovo „réaux-croix“ vymyslel Pasqually analogicky s krížom ruží, zatiaľ čo sa od neho odlišuje, pričom réau znamená „veľký Adam“ a „mocný kňaz“. Jeho nástupcovia [[Jean-Baptiste Willermoz]] a [[Louis Claude de Saint-Martin|Louis-Claude de Saint-Martin]] "neznámy filozof" uviedli rád po Pasquallyho smrti v roku 1774<ref>{{Citácia knihy|titul=|poznámka=Bol „znovuaktivovaný“ až v roku 1996.}}</ref> do nečinnosti, ale jeho doktrína čiastočne inšpirovala Willermoza v jeho tvorbe k vypracovaniu vysokých slobodomurárskych stupňov Škótskeho rektifikovaného rítu 8 pri príležitosti Gagalského obradu v 1778. V roku 1798 opát [[Augustin Barruel]] publikoval svoje ''Pamäti slúžiť histórii jakobinizmu'', v ktorých obvinil bavorských iluminátov (rád založený v roku 1776, zakázaný v roku 1784 a zaniknutý v roku 1790) z toho, že stáli pri zrode globálneho sprisahania, ktoré bolo skutočnou príčinou pádu monarchie vo Francúzsku. Hoci väčšina historikov už dávno vyvrátila túto konšpiračnú teóriu a jej odnože, má ešte aj dnes množstvo priaznivcov, ktorí veria, že súčasťou tohto údajného sprisahania boli aj rozenkruciáni. Hoci sa myšlienky bavorských „osvietencov“, radikálnej vetvy osvietenstva, zdajú byť nezlučiteľné s mystickou „iluministickou“ doktrínou ružo-križcov a rozenkruciánov, lexikálna zámena bol a zostáva častá. === Rozenkruciáni v umení a literatúre 18. storočia === Tí, ktorí majú blízko súčasným rozenkruciánom, vidia často rozenkruciánske symboly v umení a literatúre 17. a 18. storočia. Niektoré z týchto vplyvov sú dokázané, iné sú otáznejšie. Symboly používané rozenkruciánmi sú porovnateľné so symbolmi, ktoré používajú iné už existujúce hnutia zaujímajúce sa o ezoteriku a alchýmiu. Iniciačné príručky zlatých rozekruciánov a text Chemickej svadby poznačili časť [[Johann Wolfgang von Goethe|Goetheho]] diela, najmä v Tajomstvach (Die Geheimnisse), Rozprávke (Das Märchen) a v druhom Faustovi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=99-100}}</ref> V jeho nedokončenej básni Tajomstvá (1784-1786) nájdeme vetu: "Kto si vzal ruže na kríž?" . Pre rozenkruciánov bola [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera Čarovná flauta jemne zahalenou narážkou na predpokladané iniciačné obrady rozenkruciánov, najmä s ohľadom na skúšky ohňa a vody, ktoré títo dvaja hrdinovia podstupujú na konci opery. Napriek tomu sa všeobecne uznáva, že keďže Mozart a [[Emmanuel Schikaneder|Emanuel Schikaneder]] – jeho [[libretista]] – sú obaja slobodomurári, toto dielo preberá slobodomurársky symbolizmus.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chailley|meno=J.|titul=La Flûte enchantée : Opéra maçonnique|vydavateľ=Robert Laffon|miesto=Paris|rok=1982}}</ref> === Slávni rozenkruciáni v 18. storočí === Niekedy sa spomínalo členstvo určitých osobností v rozenkruciánskych organizáciách 18. storočia. Okultista [[Eliphas Lévi|Éliphas Lévi]], ovplyvnený myšlienkami [[Josef Hoëné-Wronský|Josefa Hoëného-Wronského]], tvrdil, že [[Napoleon Bonaparte]] bol rozenkrucián a dostal za úlohu zjednotiť Európu. Túto myšlienku podporili aj ďalší autori, napríklad Papus alebo [[Harvey Spencer Lewis]]. == Rozenkruciánske spoločnosti a rozenkruciánstvo v 19., 20. a 21. storočí == [[Súbor:I lock my door upon myself Fernand Khnopff 1891.jpg|náhľad|Fernand Khnopff - I lock my door upon myself (1891), obraz bol vystavený na druhom salóne estetiky ruže a kríža.]] Medzi polovicami 19. a 20. storočia sa v rôznych krajinách objavili skupiny, ktoré sa vyhlasovali za rozenkruciánov, no s odlišnými doktrínami.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Edighoffer|meno=Roland|titul=Les Rose-Croix|rok=1994|isbn=2-13-044226-9|strany=104}}</ref> V 19. storočí sa čoraz viac zapájali do okultizmu a mágie, s rôznymi hodnosťami, hierarchickými štruktúrami tajomného pôvodu a pôsobivými titulmi. Väčšinu týchto spoločností výrazne ovplyvnili silné osobnosti ich sprievodcov a zakladateľov. O rozenkruciánoch a postavách kresťanských rozenkruciánov písali viaceré významné postavy západnej ezoteriky 19. storočia: [[Helena Blavatská|Helena Petrovna Blavatská]], zakladateľka [[Teozofická spoločnosť|Teozofickej spoločnosti]]; [[Rudolf Steiner]], prvý generálny sekretár Teozofickej spoločnosti v Nemecku, potom zakladateľ [[Antropozofia|Antroposofickej spoločnosti]], ktorý im venoval množstvo prác; Harvey Spencer Lewis, zakladateľ starovekého a mystického rádu ružového kríža a napokon [[René Guénon]]. Francúzsky maliar [[Yves Klein]] (1928-1962), ktorý objavil rozenkrucianizmus v knihe [[Max Heindel|Maxa Heindela]], Kozmogónia ruže a kríža, sa v mladom veku zapísal do rozenkruciánskeho spoločenstva v Kalifornii so svojím priateľom sochárom Armanom. Vplyv tohto spolku, ktorý netrval veľmi dlho, je však v Kleinovej tvorbe citeľný.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn|meno=Annette|titul=Le Maître du bleu,|vydavateľ=Yves Klein|miesto=Stock|rok=2000|isbn=978-2234052185}}</ref> Aj dnes, na začiatku 21. storočia, sa určitý počet aktívnych a niekedy aj medzinárodných hnutí hlási k rozekruciánskemu dedičstvu. === Rozikruciánsky rád z Toulouse (1850) === [[Joséphin Peladan]], ktorý založil kabalistický rád Ruže a kríža, bol zasvätený do rozenkruciánizmu jeho bratom [[Adrie Peladen|Adrienom]] (1844-1885), jedným z prvých francúzskych homeopatov. Ten bol prijatý ako – podľa [[Christian Rebisse|Christiana Rebisse]] – „člen poslednej vetvy rádu, z Toulouse“, o čom nepochybuje ani [[Firmin Boissin]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Katalóg Salónu Rose † Croix: Estetický prejav|vydavateľ=Gallica|rok=8. apríl 1894 (konzultované 29. augusta 2020)|url archívu=https://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k5469038v/f5.image.r=jal%C3%A8s+boissin.langFR}}</ref> Do tejto toulouskej vetvy rozenkruciánov 68 údajne patril aj [[Édouard de Lapasse]] (1792-1867), bývalý diplomat a alchymistický lekár z Toulouse.<ref>{{Citácia knihy|titul=Histoire de la Rose-Croix|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fhistoire%2Fhistoire14.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> === Bratstvo Ružo-kríža (1856/8) === Bratstvo Ružo-kríža je organizácia v USA ktorú založil [[Paschal Beverly Randolph]] (*1825-†1875) a patrí k najstarším rozenkruciánskym rádom v USA. === Societas Rosicruciana v Anglicku (SRIA) (1867) === Societas Rosicruciana v Anglicku alebo SRIA, pochádza zo Societas Rosicruciana in Scotia (SRIS), a bola založená v [[Londýn|Londýne]] v roku 1867 majstrami slobodomurármi [[William James Hugh|Williamom Jamesom Hughanom]] a [[Robert Wentworth Little|Robertom Wentworthom Littleom]] krátko po ich prijatí v Edinburghu; obaja boli členmi Veľkej lóže Anglicka.<ref name=":6" /> Toto je rozenkruciánsky rád prijímajúci maximálne 144 členov a je určený výlučne pre slobodomurárov Veľkej lóže alebo ňou uznávaných veľkých lóží, ktorí dosiahli stupeň „Majster“. Rituály a iniciácie SRIA sa riadia 9-stupňovou štruktúrou Rádu ruže a zlatého kríža starého systému, obsah je prísne kresťanský a členovia majú latinské mená a heslá. Často sa neprávom opakovalo, že jeho veľmajstrom bol spisovateľ [[Sir Edward Bulwer-Lytton]], autor Zanoni alebo Múdrosti Ružo-kríža, a že doň priviedol Francúza Éliphasa Léviho (ktorý bol skutočne jedným z jeho prvých členov). V skutočnosti Sir Bulwer Lytton nikdy nehral žiadnu úlohu v SRIA. V júli 1870 bol Bulwer Lytton vymenovaný za hlavného patróna SRIA, teda za čestného prezidenta, bez toho, aby o tom bol informovaný. Až koncom roku 1872 bol upozornený, že mu bola priznaná táto vysoká dôstojnosť načo však okamžite napísal protestný a odmietavý list [[Johnov Yarker|Johnovi Yarkerovi]], jednému z vodcov Spoločnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Galtier|meno=Gérard|titul=Maçonnerie Égyptienne - Rose-Croix et Néo-Chevalerie|vydavateľ=Rocher|rok=1989}}</ref> Stále aktívna spoločnosť, rezervovaná pre členov Zjednotenej veľkej lóže Anglicka, sa teraz definuje ako spoločnosť, ktorej „cieľom je vzájomná pomoc a povzbudzovanie pri výskume veľkých problémov života a objavovaní tajomstiev prírody, štúdium filozofického systému založeného na kabale a doktrín Hermesa Trismegista odovzdaných bratmi v Nemecka roku 1450 a štúdium významu symboliky všetkého čo dnes zostalo z múdrosti, umenia a literatúry starého sveta“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Oficiálna stránka SRIA|url archívu=https://www.sria.org.uk/}}</ref> Má dcérske spoločnosti v Spojených štátoch, Škótsku a Francúzsku (Bernard de Clairvaux College).<ref name=":6" /> Boli to členovia SRIA, ktorí v roku 1887 založili Rád Zlatého úsvitu. === Zlatý úsvit (1887) === V roku 1887 založili v Londýne členovia SRIA Dr. [[William Wynn Wescott]], [[William R. Woodman]] a [[Samuel Liddell MacGregor]] Mathers Bratstvo ezoterického rádu Zlatého úsvitu, neskôr známe ako [[Hermetický rád Zlatého úsvitu]]. Jedným z jej významných členov bol okultista a horolezec [[Aleister Crowley]], ktorý bol aj členom rádu martinistov a Ordo Templi Orientis. Nájdeme tam aj spisovateľa [[Bram Stoker|Brama Stokera]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Stoker|meno=Bram|titul=Dracula|poznámka=Obrovský marabu, 1963 – v úvode podpísanom Tonym Faivrom, s. 17 a nasledujúce.}}</ref> a írskeho básnika [[William Butler Yeats|Williama Butlera Yeatsa]]. Pod Mathersovým vedením sa v rámci rádu rozvinul rozenkruciánsky „vnútorný kruh“, „Rád zlatého kríža a rubínovej ruže“, ktorého členovia praktizovali teurgiu a ktorý mal značný vplyv na moderné rozenkruciánske myslenie. [[Arthur Edward Waite]] (autor historických štúdií o Rozekruciánoch) a Yeats, nepriateľskí voči Crowleymu a operatívnej mágii, zreformovali rád a založili Svätý rád Zlatého úsvitu. Tradičný Zlatý úsvit prežíva v podobe [[Stella Matutina]]. === Kabalistický rád ruže a kríža (1888) === [[Súbor:Josephin Peladan 2.jpg|náhľad|Alexandre Séon, Portrét Joséphina Péladana (okolo roku 1892), Musée des Beaux-Arts de Lyon.]] Kabalistický rád ruže a kríža, ktorý založili v roku 1888 vo Francúzsku [[Stanislas de Guaita]] a Joséphin Peladan, zahŕňal medzi svojich členov Papusa, [[Paul Sédir|Paula Sédira]] a Abbé Altu. Rád učil kabalu a okultizmus v rámci slobodnej univerzity. Rád udeľoval tituly „bakalár v kabale“, „licenciát v kabale“ a „doktor“ prostredníctvom písomných a ústnych skúšok. Podľa [[Jean-Pierr Bayard|Jeana-Pierra Bayarda]] bolo cieľom „súčasne viesť okultnú činnosť s cieľom zachovať židovsko-kresťanskú civilizáciu a vykonávať osvetovú činnosť medzi laikmi, ktorí sú zvedaví na okultné vedy“. Epizóda „okultnej“ vojny medzi týmito rozenkruciánmi a mníchom Josephom-Antoinom Boullanom, uznávaným čiernym mágom a exorcistom, podnietila vtedajšie spoločenské kroniky a bola príležitosťou na vyhlásenia a kliatby, ktoré sa šírili aj v novinách.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bricaud|meno=Joanny|titul=J. K Huysmans a satanizmus|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.larevuedesressources.org%2Fj-k-huysmans-et-le-satanisme%2C649.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Peladan, ktorý tvrdil, že odmietol operatívnu mágiu, sa oddelil od skupiny v roku 1891, aby založil ''Katolícky a estetický rozenkruciánsky rád chrámu a grálu''. Tento rád stál pri zrode „Salónov Ružo-kríža“, ktoré boli veľmi populárne. Skladateľ [[Erik Satie]] mal k Peladanovi istý čas blízko, o čom svedčia niektoré názvy jeho skladieb: ''Le Fils des Étoiles, Wagnerie Kaldéenne de Sâr Peladan, Première Pensées a Sonneries de la Rose+Croix''. Medzi májom 1890 a marcom 1893 vypukla „Vojna dvoch ruží“. Ide o opozíciu medzi Stanislasom de Guaita, zakladateľom kabalistického rádu ruže a kríža, a jeho bývalým priateľom Joséphinom Peladanom, zakladateľom Katolíckeho a estetický rozenkruciánského rádu chrámu a grálu. Od roku 1920 do 1942 [[Pierre Piobb]] vyhradzoval svoje učenie malému počtu vyvolených, ale odmietol založiť rád. Napriek tomu tento rád existuje a je stále aktívny dodnes. Jeho sídlo sa nachádza v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], v [[Las Vegas]], v [[Nevada (štát USA)|Nevade]]." === Katolícky a estetický rozenkruciánsky rád chrámu a grálu (1892) === Rád založil Joséphin Peladan. === Ordo Templi Orientis (1902) === [[Ordo Templi Orientis]], niekedy označovaný aj ako OTO, bol nemecký tajný spolok. Založil ho viedenský slobodomurár [[Karl Kellner]]. Po jeho smrti sa jeho vedenia ujal [[Theodor Reuss]], ktorý bol tiež členom SRIA. OTO svojím obsahom miešal vplyvy súfizmu a tantrizmu. Obrady boli z Memphis Misraïm (egyptské slobodomurárstvo). Podľa Reussa má rád svoje korene u rozenkruciánov, ale svoj pôvod má v ráde templárov. === Rozenkruciánske spoločenstvo (1909) === V rokoch 1909 až 1911 v Spojených štátoch [[Max Heindel]] položil základy Rozenkrucianského spoločenstva (Rosicrucian Fellowship). Referenčným dielom tohto združenia je kozmogónia rozenkruciánov, zaoberajúce sa tajomstvom sveta. Max Heindel založil svoj hnutie po ceste do Nemecka, kde sa stretol s Rudolfom Steinerom. Podľa Heindela sa s ním stretol na lodi, ktorá ho viezla späť do Ameriky, a nazval ho „Starší brat Ruže a kríža“, a ten mu navrhol, aby verejne a bezplatne odhalil ich učenie. === Starý mystický rád Ruže a kríža A.M.O.R.C (1915) === [[Súbor:Le Tremblay-Omonville - Château d'Omonville.JPG|náhľad|Zámok Omonville v Normandii je sídlom frankofónnej jurisdikcie AMORC, ako aj Medzinárodnej univerzity Rouže a kríža (URCI).]] Po svojej iniciácii v Toulouse 12. augusta 1909 založil [[Harvey Spencer Lewis]] 1. apríla 1915 v Spojených štátoch Starý a mystický rád Ruže a Kríža (AMORC).<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC Presentation Slovakian | url = https://www.amorc.org/amorc-presentation-slovakian/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = en-US}}</ref> Podľa AMORC je Christian Ruže a kríža, alebo Christian Rosenkreutz, legendárnou postavou. Rád mal byť vytvorený kolégiom zasvätených – Kruhom z Tübingenu (začiatkom 17. storočia) a v tradičnom ponímaní by jeho pôvod siahal až k školám mystérií starovekého Egypta.<ref name=":7" /> V roku 2001 AMORC publikoval to, čo definuje ako "štvrtý manifest rozikruciánov",<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> následne v roku 2014 "Appellatio Fraternitatis Rosæ Crucis"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Appellatio Fraternitatis Rosae Crucis 1614–2014 – AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/appellatio-fraternitatis-rosae-crucis-1614-2014/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> a v roku 2016 šiesty manifest s názvom "Nové chemické svadby Christiana Rosenkreutza".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová chymická svatba Christiana Rosenkreuze 1616 – 2016 – AMORC – Starý Mystický Řád Růže a Kříže | url = https://amorc.cz/nova-chymicka-svatba-christiana-rosenkreuze-1616-2016/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = cs}}</ref> === Rozenkruciánsky rád Crotonského spoločenstva (1924) === Rozenkruciánsky rád Crotonského spoločenstva ("Rosicrucian Order Crotona Fellowship"), niekedy označované ako CCOR, založil [[George Alexander Sullivan]] v roku 1924. Niektorí ho považujú za pokračovanie Rádu Dvanástich, ezoterickej spoločnosti, ktorú Sullivan viedol v rokoch 1911 – 1914 a následne opäť v 20. rokoch 20. storočia. === Builders of the Adytum ( B.O.T.A.) (1922) === Teda názov "[[Builders of the Adytum]]" môžeme chápať ako "Stavitelia posvätného vnútorného chrámu", čo symbolicky naznačuje duchovnú a mystickú prácu na vnútornom rozvoji človeka. Založil [[Paul Foster Case]], kedysi člen Zlatého úsvitu. === Bratstvo vnútorného svetla (1932) === Neskôr premenované na Spoločnosť vnútorného svetla. Založila [[Dion Fortune]], bývali člen Zlatého úsvitu. === Lectorium Rosicrucianum (1935) === [[Súbor:Portail du Centre RCO de Caux (Suisse).JPG|náhľad|Brána centra Školy Zlateho kríža s Ružou (Caux, Švajčiarsko).]] [[Lectorium Rosicrucianum]] je náboženské hnutie ktoré vzniklo v holanskom Haarleme roku 1924 ako pobočka Rozenkruciánskeho spoločenstva.<ref name=":8">{{Citácia knihy|priezvisko=Barrett|meno=David V.|titul=Lectorium Rosicrucianum|vydavateľ=A Brief Guide to Secret Religions : A Complete Guide to Hermetic, Pagan and Esoteric Beliefs|miesto=Hachette UK|rok=2011}}</ref> Založili [[Jan van Rijckenborg]]<nowiki/>h, jeho brat [[Zwier Willem Leene]] a pani [[Catharose de Petr]]. Tento hnutie bolo v spojení s americkou Rosicrucian Fellowship Maxa Heindela až do roku 1935.<ref name=":8" /> Táto kresťanská iniciačná bratstvo, ktoré sa odvoláva na gnózu a pyrenejský katarizmus, prijalo v roku 1945 názov Lectorium Rosicrucianum, čo znamená "miesto učenia Ružového kríža".<ref name=":9">{{Citácia knihy|priezvisko=Gomez|meno=Marianne|titul=L'Ordre de la Rose-Croix est réhabilité|rok=2008 prekonzultované 2018|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https%3A%2F%2Fwww.la-croix.com%2FArchives%2F2008-06-02%2FL-Ordre-de-la-Rose-Croix-est-rehabilite-_NP_-2008-06-02-320867#federation=archive.wikiwix.com&tab=url}}</ref> Patrí k nemu aj [[Škola Zlatého Kríža s Ružou]]. === Ezoterická komunita Sivas (1969) === Náboženské hnutie, ktoré v roku 1969 založil [[Henk Leene]], bývalý veľmajster Lectorium Rosicrucianum a syn Jana van Rijckenborgha. === Fraternitas Rosicruciana Antiqua (FRA) (1932) === Bola založená v Nemecku okultistom Dr. [[Arnold Krumm-Heller]]. === Rád slnečného chrámu (OTS) (1984) === Neotemplárský rád ktorý sa neslávne preslávil v 90‘ rokoch masovými samovraždami. Založil [[Joseph Di Mambro]] v roku 1984 v Ženeve, Švajčiarsko === Staroveký tajomný rád červenej ruže a zlatého kríža (AAORRAC) (1952) === Založil [[Eduard Munninger]] v Rakusku. == Kontroverzie o sektárskych excesoch určitých rozenkruciánskych spoločností == Francúzske úrady podozrievali viaceré organizácie, ktoré sa vyhlasovali za rozenkruciánske, zo sektárskych excesov. Aliancia „Rose-Croix“ a Lectorium Rosicrucianum sa spomínajú v správach parlamentnej komisie pre sekty vo Francúzsku z roku 1995 (všeobecná správa) a AMORC v správe o sektách a peniazoch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Správa francúzskeho parlamentu z roku 1999 č. 1687 „Sekty a peniaze“|url archívu=https://web.archive.org/web/20020912055156/http://www.assemblee-nat.fr/dossiers/sectes/sommaire.asp}}</ref>,<ref>{{Citácia knihy|titul=Správa francúzskeho parlamentu z roku 1995 č. 2468 „Vyšetrovacia komisia pre sekty“|url archívu=https://www.assemblee-nationale.fr/rap-enq/r2468.asp}}</ref> Hlavní hráči v boji proti sektárskym excesom, náboženským ako aj politickým, sú prekvapení týmto záznamom parlamentnej komisie, ktorej vtedy predsedal [[Jacques Guyard|Jacques Guyard.]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Certifikáty a svedectvá|url archívu=https://www.rose-croix.org/}}</ref> AMORC dostalo niekoľko svedectiev podpory, najmä svedectvá [[Janine Tavernier]], bývalej prezidentky Národnej únie na obranu rodiny a jednotlivca (UNADFI), ktorá „odsúdila nespravodlivosť, ktorej obeťou bola AMORC“ a prosila o jej oficiálnu rehabilitáciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Sectes sur ordonnance : Préface de Janine Tavernier.}}</ref> Predseda parlamentnej komisie z roku 1999 Jacques Guyard v roku 2003 potvrdil, že v skutočnosti „žiadne fakty nepodporujú takúto klasifikáciu“ a že „už si želá oficiálnu rehabilitáciu AMORC“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toussaint|meno=Serge|titul=Sectes sur ordonnance : lettre complète de J. Guyard,|strany=141}}</ref> V máji 2008 [[Jean Michel Roule]]<nowiki/>t, vtedajší prezident Medzirezortnej misie pre bdelosť a boj proti sektárskemu zneužívaniu (MIVILUDES), uviedol, že nedostal „žiadne sťažnosti týkajúce sa združenia alebo jeho vedúcich členov“ a dodal: „že žiadne zneužívanie sektárskeho charakteru nebolo hlásené v súvislosti s AMORC.<ref>{{Citácia knihy|titul=MIVILUDES / List od Jean-Michel Roulet|url archívu=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fwikipedia%2Flettre_jean_michel_roulet_miviludes_21_mai_2008.pdf}}</ref> V tom istom roku list z ministerstva vnútra potvrdil, že „AMORC nikdy nebol nahlásený za narušenie verejného poriadku a nebola predložená žiadna sťažnosť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministerstvo vnútra / list D. Lescha | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.rose-croix.org%2Fwikipedia%2Fcourrier_leschi_ministre_interieur.pdf | dátum prístupu = 11.3.2025}}</ref> AMORC bol tak oficiálne rehabilitovaný.<ref name=":9" /> == Rozenkruciánske tézy a koncepty == ==== Rozenkrucián alebo ružo-kríž, aký je rozdiel? ==== Pre súčasných rozenkruciánov stav „Ružo-kríža“ označuje toho, kto dosiahol konečný stav duchovnej a morálnej dokonalosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMORC Presentation Slovakian | url = https://www.amorc.org/amorc-presentation-slovakian/ | dátum prístupu = 2025-03-11 | jazyk = en-US}}</ref> (niekedy nazývaný „stav Krista“), zatiaľ čo rozenkrucián označuje zasvätenca, ktorý sa snaží dosiahnuť stav osvietenia „Ružo-kríža“. Podľa týchto istých rozenkruciánov odpoveď na otázku o povahe pravého Ružo-kríža môže pochádzať len z vnútornej skúsenosti každého človeka. Podľa [[Maxa Heindel|Maxa Heindela]]: „Bratia Rozenkruciáni patria medzi milosrdné duše a nie je nič menšie ako svätokrádež vláčiť sa s menom Rozenkrucián tak, že ho aplikujeme na seba, keď len študujeme ich vznešené učenie“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heindel|meno=M.|titul=Cosmogonie|strany=513}}</ref> Podľa Jana van Rijckenborgha, rozenkrucián pochádza „z Kristovej hierarchie (Logos) a členovia tohto rozenkruciánskeho bratstva konajú a dávajú sa spoznať anonymne“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Philosophie élémentaire de la Rose-Croix moderne|rok=1976|strany=30}}</ref> Akademik [[Umberto Eco]] poznamenáva, že pre rozenkruciánov je vyhlásenie sa za rozenkruciána dôkazom, že ním nie je, a preto je neexistencia rozenkruciána z definície nepreukázateľná.<ref name=":0" /> René Guénon,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Arnold|meno=Paul|titul=Histoire des Rose-Croix et les origines de la Franc-maçonnerie|miesto=Paríž|rok=1990|isbn=2-7152-1613-|poznámka=Čo podľa Umberta Eca ukazuje „suverénne pohŕdanie akýmkoľvek historickým a filologickým kritériom}}</ref> nadväzujúc na dielo Luigiho Valli<ref>Luigi Valli, ''Il Liuguaggio segrets di Daute e dei Fideli d'Amore''</ref>, za seba píše, že v krajine Danteho a jeho súčasníkov boli všetci títo básnici členmi tajnej organizácie s názvom „Verní láske“ a že za touto organizáciou stáli a inšpirovali ich isté neznáme osobnosti.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Guénon|meno=René|titul=Aperçus sur l'ésotérisme islamique et le taoïsme|vydavateľ=Gallimard}}</ref> Tieto neznáme osobnosti sa nazývali „Bratia Ružo-Kríža“, čo je názov označujúci komunitu úplne iného a tajnejšieho charakteru, než aké sa objavovali od 17. storočia. Podľa Reného Guénona však členovia tejto spoločnosti „nevlastnili [...] písané pravidlá a netvorili spolky, ani nemali konkrétne stretnutia [...]“ a dá sa o nich povedať len to, že dosiahli určitý „duchovný stav“, ktorý oprávňuje Reného Guénona nazývať ich „európskymi súfimi“ alebo aspoň „mutaçawwufîn“ (ten, kto praktizuje súfizmus), ktorí v tejto hierarchií dosiahli vysoký stupeň. Používali ako „krytie“ staviteľské cechy a „vyučovali alchýmiu a ďalšie vedy totožné s tými, ktoré v tom čase v islamskom svete prekvitali“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Voir également Jean Reyor, À propos de l'Histoire des Rose-Croix,|vydanie=Le Vole d'Isis|rok=1933}}</ref><ref>René Guénon, ''op. cit.''</ref> Pri pôvode pojmu „Ružo-Kríž“ Guénon obhajuje myšlienku, že tento pojem by označoval nie konkrétny rád, ale predovšetkým realizáciu určitého konkrétneho iniciačného stupňa, a to prístup k tomu, „čo možno nazvať dokonalosťou ľudského stavu“. Píše tiež, že výraz „Ružo-kríž“ označuje aj zasvätencov kresťanskej ezoteriky, ktorí sa po zničení Rádu templárov rozhodli znovu zorganizovať, pričom sa „v tomto zhodovali so zasvätencami do islamského ezoterizmu“. „Nikdy nevytvorili organizáciu s definovanými štruktúrami“ a po uzavretí Vestfálskej zmluvy opustili Európu v 17. storočí. Pojem „rozenkrucián“ by sa podľa neho mal vzťahovať na „každého, kto ašpiruje na stav Ruže a Kríža, bez ohľadu na to, do akej miery ho skutočne dosiahol“, avšak pod podmienkou, že vstúpil do autentickej iniciačnej organizácie.<ref>To znamená, že sú spojené „neprerušenou reťazou“ s „prvotnou tradíciou“ (porov. Pohľady do zasvätenia, kap. VIII, „O iniciačnom odovzdávaní“ a X, „O iniciačných centrách“).</ref>, <ref>Pozri celý tento odsek, v Aperçus sur l'iitiation, Éditions traditionnelle, Paríž, 1946, kapitola XXXVIII, „Rose-Croix and Rosicrucians“.</ref> René Guénon sa navyše dištancoval od všetkých rozenkruciánskych spoločností, ktoré existovali v roku 1946. === Symbolika ruže a kríža === [[Súbor:Rosy Cross.svg|náhľad|Ruža a kríž]] Tento klasický symbol zo 17. storočia bol prevzatý organizáciou AMORC vo forme trojcipého zlatého kríža, v strede ktorého sa nachádza jedna červená ruža. Kríž má predstavovať fyzické telo, zatiaľ čo ruža symbolizuje dušu na ceste vývoja, podobne ako keď sa kvet pomaly otvára svetlu. Tento symbol by teda označoval duchovný stav, ktorý je potrebné dosiahnuť, a zároveň výsledok hľadania poznania kozmogonického charakteru, súvisiaceho s kresťanským hermetizmom. Táto moderná interpretácia symbolu rádu však nemôže obmedziť jeho celkový význam. Je preto zaujímavé pripomenúť, že podľa Roberta Fludda bol symbolom rádu červená ruža na červenom kríži (Summum bonum, 1629). V súlade s rozenkruciánskymi manifestmi 17. storočia Fludd umiestňuje túto symboliku do kresťanského kontextu, pričom dodáva: „Bratia Ruže a Kríža sa nazývajú bratmi, pretože sú všetci synmi Boha, a ruža je krv Kristova. Bez vnútorného a mystického kríža niet ani odriekania, ani osvietenia.“ [[Súbor:Rose-croix sur nappe autel.jpg|náhľad|Ruža a kríž vyšívané na oltárnej deke.]] Minulé aj súčasné rozenkruciánske spoločnosti rozvinuli symboliku ruže a kríža rôznymi spôsobmi. Kabalistický rád Ruže a Kríža (Ordre Kabbalistique de la Rose-Croix) Stanislausa de Guaitu a Joséphina Péladana používal ako symbol kríž inšpirovaný Maltézskym krížom, ozdobený pentagramom a štyrmi ružami. Rozenkruciánske spoločenstvo (Rosicrucian Fellowship) má zase za symbol kríž ozdobený korunou z ruží. Škola ruže a zlatého kríža považuje rozvinutú ružu za symbol božskej dokonalosti duše, ktorá sa materializuje zlatom. Zlatý kríž predstavuje transfigurované telo človeka. Táto škola opisuje duchovnú cestu, ktorú človek prechádza v troch fázach, symbolizovaných troma ružami: * Biela ruža predstavuje očistenie * Červená ruža evokuje krv lásky preliatu za všetkých, skrze službu druhým * Zlatá ruža symbolizuje naplnenie, znovuzjednotenie tela, božskej iskry (duše) a ducha v pôvodnej božskej harmónii. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Rose-Croix|223599218}} [[Kategória:Rosenkruciánstvo]] [[Kategória:Alchýmia]] [[Kategória:Ezoterické kresťanstvo]] [[Kategória:Hermetizmus]] [[Kategória:Magické spoločnosti]] jsz3v79be3t4e9xf5vod1c6l9nvd87b 0 58406 8057976 8003940 2025-07-08T01:56:33Z Dixxy 46100 typografia 8057976 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Düsseldorf | native_name = | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Duesseldorf riverside by night 01.jpg | image_caption = Pohľad na nočný Düsseldorf <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flagge der Landeshauptstadt Duesseldorf.svg | symbol = DEU Düsseldorf COA.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Severné Porýnie-Vestfálsko | state_type = Spolková krajina | region = [[Düsseldorf (vládny obvod)|Düsseldorf]] | region_type = Vládny obvod | histregion = | district = Düsseldorf | district_type = [[Mestský okres (Nemecko)|Mestský okres]] | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = [[Diaľnica A3 (Nemecko)|A 3]], [[Diaľnica A44 (Nemecko)|A 44]], [[Diaľnica A46 (Nemecko)|A 46]], [[Diaľnica A52 (Nemecko)|A 52]], [[Diaľnica A57 (Nemecko)|A 57]], [[Diaľnica A59 (Nemecko)|A 59]] | road_type = Diaľnica | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = [[Rýn]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 38 | lat_d = 51 | lat_m = 14 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 6 | long_m = 47 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:DE_type:city | highest = [[Sandberg (Düsseldorf)|Sandberg]] | highest_elevation = 165 | highest_lat_d = 51 | highest_lat_m = 15 | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 6 | highest_long_m = 56 | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = [[Wittlaer]] | lowest_elevation = 28 | lowest_lat_d = 51 | lowest_lat_m = 19 | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = 6 | lowest_long_m = 45 | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 217 <!-- *** Population *** --> | population = 629047 | population_date = 31.12.2022 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = IT.NRW | odkaz na autora = | titul = Amtliche Bevölkerungszahlen, (IT.NRW Úradné počty obyvateľstva) | url = http://www.it.nrw.de/statistik/a/daten/amtlichebevoelkerungszahlen/index.html | dátum prístupu = 2011-09-06 | jazyk = po nemecky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110928045301/http://www.it.nrw.de/statistik/a/daten/amtlichebevoelkerungszahlen/index.html | dátum archivácie = 2011-09-28 }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Thomas Geisel | mayor_party = [[SPD]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset = +1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST = +2 | postal_code = 40210 – 40629 | area_code = <small>+49</small>(0)211 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 05 1 11 000 | code1 = D | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Germany.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta Düsseldorf v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko | map1 = North rhine w D.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta Düsseldorf v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Düsseldorf | statistics = | website = http://www.duesseldorf.de <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Düsseldorf''' (skrátene ''D´Dorf'') je mesto v západnej časti [[Nemecko|Nemecka]] a hlavné mesto spolkovej krajiny [[Severné Porýnie-Vestfálsko]]. Mesto leží na rieke [[Rýn]], na ktorej má dva vnútrozemské prístavy. Nadregionálne je mesto známe svojou nákupnou ulicou [[Königsallee]], svojím [[Düsseldorf-Staré mesto|Starým mestom]] a karnevalom. V meste sú štyri vysoké školy, medzi nimi Akadémia umenia a Univerzita Heinricha Heineho. == Obyvateľstvo == Mesto Düsseldorf je s populáciou 629 047 (k [[31. december|31. decembru]] [[2022]]) siedmym najväčším mestom v [[Nemecko|Nemecku]]. Z celkovej populácie mesta má 109 883 obyvateľov zahraničný pôvod, z nich väčšina (81,742) pochádza z iných krajín [[Európa|Európy]]. Najväčšie národnostné menšiny predstavujú [[Turci]], [[Gréci]] a [[Taliani]]. Mesto Düsseldorf má tretiu najväčšiu japonskú komunitu v Európe. Düsseldorf má aj tretiu najväčšiu židovskú populáciu v Nemecku o počte 7 600 príslušníkov. == Členenie mesta == {| class="wikitable" border="1" |- ! číslo obvodu ! mestské časti ! počet obyvateľov ! rozloha [1000 m²] |- | '''Mestský obvod 1''' | Altstadt, Derendorf, Golzheim, Carlstadt, Pempelfort, Stadtmitte | 74 900 | 6597 |- | '''Mestský obvod 2''' | Düsseltal, Flingern-Nord, Flingern-Süd | 56 200 | 7828 |- | '''Mestský obvod 3''' | Bilk, Flehe, Friedrichstadt, Hafen, Hamm, Oberbilk, Unterbilk, Volmerswerth | 109 320 | 4517 |- | '''Mestský obvod 4''' | Heerdt, Lörick, Niederkassel, Oberkassel | 39 600 | 3100 |- | '''Mestský obvod 5''' | Angermund, Kaiserswerth, Kalkum, Lohausen, Stockum, Wittlaer | 32 350 | 636 |- | '''Mestský obvod 6''' | Lichtenbroich, Mörsenbroich, Rath, Unterrath | 59 000 | 3027 |- | '''Mestský obvod 7''' | Gerresheim, Grafenberg, Hubbelrath, Ludenberg | 44 200 | 1581 |- | '''Mestský obvod 8''' | Eller, Lierenfeld, Unterbach, Vennhausen | 56 520 | 2685 |- | '''Mestský obvod 9''' | Benrath, Hassels, Himmelgeist, Holthausen, Itter, Reisholz, Urdenbach, Wersten | 89 160 | 2438 |- | '''Mestský obvod 10''' | Garath, Hellerhof | 24 920 | 4456 |} == Starostovia mesta od konca druhej svetovej vojny == * 1945 – 1946: Walter Kolb (SPD) * 1946 – 1947: Karl Arnold (CDU) * 1947 – 1956: Josef Gockeln (CDU) * 1956 – 1959: Georg Glock (SPD) * 1960 – 1961: Willi Becker (SPD) * 1961 – 1961: Fritz Vomfelde (CDU) * 1961 – 1964: Peter Müller (CDU) * 1964 – 1974: Willi Becker (SPD) * 1974 – 1979: Klaus Bungert (SPD) * 1979 – 1984: Josef Kürten (CDU) * 1984 – 1994: Klaus Bungert (SPD) * 1994 – 1999: Marie-Luise Smeets (SPD) * 1999 – 2008: Joachim Erwin (CDU) * 2008 – 2014: Dirk Elbers (CDU) * 2014 – 2020: Thomas Geisel (SPD) * 2020 – súčasnosť: Stephan Keller (CDU) == Osobnosti mesta == * [[Anna Klévska]] (* [[1515]] – † [[1557]]), anglická kráľovná ako manželka [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] * [[Friedrich Spee]] (* [[1591]] – † [[1635]]), jezuita, morálny teológ, barokový lyrik a duchovný spisovateľ * [[Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská]] (* [[1655]] – † [[1720]]), rímsko-nemecká cisárovná, česká a uhorská kráľovná ako manželka [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I]]. * [[Mária Anna Falcká (1667 – 1740)|Mária Anna Falcká]] (* [[1667]] – † [[1740]]), španielska kráľovná ako manželka [[Karol II. (Španielsko)|Karola II.]] * [[Friedrich Heinrich Jacobi]] (* [[1743]] – † [[1819]]), filozof a spisovateľ * [[Heinrich Heine]] (* [[1797]] – † [[1856]]), básnik a prozaik * [[Felix Klein]] (* [[1849]] – † [[1925]]), matematik * [[Paul Natorp]] (* [[1854]] – † [[1924]]), filozof * [[Theodor Litt]] (* [[1880]] – † [[1962]]), pedagóg a filozof * [[Luise Rainerová]] (* [[1910]] – † [[2014]]), americko-nemecká herečka, držiteľka [[Academy Awards|Oscara]] * [[Karl Otto Apel]] (* [[1922]] – † [[2017]]), filozof * [[Jürgen Habermas]] (* [[1929]]), filozof a sociológ * [[Jürgen Mittelstraß]] (* [[1936]]), filozof * [[Wim Wenders]] (* [[1945]]), režisér * [[Heike Makatsch]] (* [[1971]]), herečka * [[Philipp Gogulla]] (* [[1987]]), hokejista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Belehrad]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Čína}} [[Čunking]], [[Čína]] * {{flagicon|Israel}} [[Haifa]], [[Izrael]] * {{flagicon|Germany}} [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]], [[Nemecko]] * {{flagicon|USA}} [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Nórsko}} [[Lillehammer]], [[Nórsko]] * {{flagicon|Russia}} [[Moskva]], [[Rusko]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Palma de Mallorca]], [[Španielsko]] * {{flagicon|UK}} [[Reading]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] * {{flagicon|Francúzsko}} [[Toulouse]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Poland}} [[Varšava]], [[Poľsko]] {{Široký obrázok|Duesseldorf panorama wikiauflösung.jpg|2600px|''Panoramatická fotografia mesta Düsseldorf''}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Düsseldorf}} == Zdroj == {{Preklad|de|Düsseldorf|71482993}} {{Nemecký výhonok}} {{Mestá v Nemecku}} [[Kategória:Düsseldorf| ]] [[Kategória:Mestá v Severnom Porýni-Vestfálsku]] [[Kategória:Hlavné mestá nemeckých spolkových krajín]] [[Kategória:Sídla na Rýne]] nj3j3kdyfytwest387fhmqwww03ensz 0 58506 8058080 7767368 2025-07-08T10:33:24Z 178.40.63.154 8058080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Martina Šindlerová | Obrázok = Martina Šindlerová - 2011.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|6|29}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = 2004{{--}}2010, 2019{{--}}súč. | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = }} '''Martina Šindlerová''' alebo '''Martina Schindlerová''' alebo '''Martina Schindler''' (* [[29. jún]] [[1988]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[speváčka]], [[Právnik|právnička]], ktorá v minulosti pôsobila na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] na katedre Občianského práva. Do povedomia širšej verejnosti sa zapísala druhým miestom v speváckej súťaži [[Slovensko hľadá Superstar]]. Naďalej účinkuje aj v živých vystúpeniach. Po úspechu v súťaži v spolupráci s producentom Stanom Šimorom nahrala svoj debutový album ''[[Patríme k sebe]]'' v belgickom nahrávacom štúdiu. Kritika album neprijala, album však získal platinovú platňu za predaj vyše 10&nbsp;000 hudobných nosičov. Na albume spieval i víťaz obdobnej [[Chorvátsko|chorvátskej]] speváckej súťaže [[Patrick Jurdić]], s ktorým naspievala duet „Tvrdohlaví“. Celkovo sa albumu ''Patríme k sebe'' predalo približne 20&nbsp;000 nosičov, čo bolo najviac zo všetkých interpretov za rok 2005.{{bez citácie}} Debutový album získal dve ocenenia hudobnej akadémie [[Aurel]] 2005 v kategórii najpredávanejší album (speváčka) a najpredávanejší album (absolútny víťaz). V roku [[2005]] v súťaži [[Zlatý slávik]] v kategórii speváčka sa Šindlerová umiestnila na piatom a v roku [[2006]] na štvrtom mieste. Po maturite začala externe študovať [[právo]] na Paneurópskej vysokej škole. V máji 2008 vydala svoj druhý radový album s názvom ''[[Čo sa to tu deje]]'', na ktorom spolupracovali textár [[Peter Kollár]] a hudobník a producent [[Oskar Rózsa]]. Ešte na jeseň roku 2007 Martina poslucháčom predstavila pieseň „Pekelná cesta do neba“. V roku [[2019]] naspievala pieseň „Radšej mi chýbaj“ a v roku [[2020]] naspievala pieseň „Dokedy“. == Diskografia == * [[2005]]{{--}}''[[Patríme k sebe]]''{{--}}Sony BMG, CD * [[2008]]{{--}}''[[Čo sa to tu deje]]''{{--}}SCHINDLER Slovakia, CD === Kompilácie === * [[2005]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''[[Slovensko hľadá SuperStar (TOP 11)]]''{{--}}Sony BGM, CD{{--}}08. „Stop“ * [[2005]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''[[SuperTour 2005]]''{{--}}Sony BGM, DVD{{--}}09. „Left Outside Alone“, 23. „Je T'aime“ * [[2005]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''[[Super Vianoce]]''{{--}}Sony BGM, CD{{--}}05. „Ave Maria“ * [[2007]]{{--}}''Hit storočia''{{--}}Opus, CD, 10. „Koloseum“ * [[2009]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''Príbeh nekončí & to najlepšie 2005{{--}}2009''{{--}}Sony Music, CD, 03. „Je T'aime“ == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Martina Šindlerová}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/de/artist/3507116-Martina-Schindlerov%C3%A1 Martina Schindlerová] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|448222|Martina Šindlerová}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šindlerová, Martina}} [[Kategória:Martina Šindlerová| ]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] oluthab3hwnpz5h7mkgzwu53vdpq2ij 8058081 8058080 2025-07-08T10:34:03Z 178.40.63.154 8058081 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Martina Šindlerová | Obrázok = Martina Šindlerová - 2011.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|6|29}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = 2004{{--}}2010, 2019{{--}}súč. | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = }} '''Martina Šindlerová''' alebo '''Martina Schindlerová''' alebo '''Martina Schindler''' (* [[29. jún]] [[1988]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[speváčka]], [[Právnik|právnička]], ktorá v minulosti pôsobila na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] na katedre Občianskeho práva. Do povedomia širšej verejnosti sa zapísala druhým miestom v speváckej súťaži [[Slovensko hľadá Superstar]]. Naďalej účinkuje aj v živých vystúpeniach. Po úspechu v súťaži v spolupráci s producentom Stanom Šimorom nahrala svoj debutový album ''[[Patríme k sebe]]'' v belgickom nahrávacom štúdiu. Kritika album neprijala, album však získal platinovú platňu za predaj vyše 10&nbsp;000 hudobných nosičov. Na albume spieval i víťaz obdobnej [[Chorvátsko|chorvátskej]] speváckej súťaže [[Patrick Jurdić]], s ktorým naspievala duet „Tvrdohlaví“. Celkovo sa albumu ''Patríme k sebe'' predalo približne 20&nbsp;000 nosičov, čo bolo najviac zo všetkých interpretov za rok 2005.{{bez citácie}} Debutový album získal dve ocenenia hudobnej akadémie [[Aurel]] 2005 v kategórii najpredávanejší album (speváčka) a najpredávanejší album (absolútny víťaz). V roku [[2005]] v súťaži [[Zlatý slávik]] v kategórii speváčka sa Šindlerová umiestnila na piatom a v roku [[2006]] na štvrtom mieste. Po maturite začala externe študovať [[právo]] na Paneurópskej vysokej škole. V máji 2008 vydala svoj druhý radový album s názvom ''[[Čo sa to tu deje]]'', na ktorom spolupracovali textár [[Peter Kollár]] a hudobník a producent [[Oskar Rózsa]]. Ešte na jeseň roku 2007 Martina poslucháčom predstavila pieseň „Pekelná cesta do neba“. V roku [[2019]] naspievala pieseň „Radšej mi chýbaj“ a v roku [[2020]] naspievala pieseň „Dokedy“. == Diskografia == * [[2005]]{{--}}''[[Patríme k sebe]]''{{--}}Sony BMG, CD * [[2008]]{{--}}''[[Čo sa to tu deje]]''{{--}}SCHINDLER Slovakia, CD === Kompilácie === * [[2005]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''[[Slovensko hľadá SuperStar (TOP 11)]]''{{--}}Sony BGM, CD{{--}}08. „Stop“ * [[2005]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''[[SuperTour 2005]]''{{--}}Sony BGM, DVD{{--}}09. „Left Outside Alone“, 23. „Je T'aime“ * [[2005]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''[[Super Vianoce]]''{{--}}Sony BGM, CD{{--}}05. „Ave Maria“ * [[2007]]{{--}}''Hit storočia''{{--}}Opus, CD, 10. „Koloseum“ * [[2009]]{{--}}[[Slovensko hľadá Superstar|Finalisti Slovensko hľadá Superstar]]{{--}}''Príbeh nekončí & to najlepšie 2005{{--}}2009''{{--}}Sony Music, CD, 03. „Je T'aime“ == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Martina Šindlerová}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/de/artist/3507116-Martina-Schindlerov%C3%A1 Martina Schindlerová] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|448222|Martina Šindlerová}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Šindlerová, Martina}} [[Kategória:Martina Šindlerová| ]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] oo0admwrhikbpwp21t8dx0m0uuqt14t 0 75065 8057741 8021805 2025-07-07T13:59:13Z Starekolena 8222 8057741 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bajza René 1783.jpg|náhľad|Titulná strana prvého vydania]] '''''René mládenca príhody a skúsenosti''''' (v pôvodnom pravopise ''René mláďenca Príhodi a Skúsenosťi'') je prvý [[slovenčina|slovenský]] [[román]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kotvan | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Kotvan | titul = Literárne dielo Jozefa Ignáca Bajzu | vydanie = | vydavateľ = SPN | miesto = | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = 31 | jazyk = | url = https://books.google.sk/books?id=1RoiAAAAMAAJ&q=René+mládenca&dq=René+mládenca&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjxwpOgorfYAhUB_aQKHWvpAA84FBDoAQguMAI }}</ref> Bol vydaný v rokoch [[1784]] – [[1785]] a jeho autorom bol [[Jozef Ignác Bajza]]. Autor v ňom nastoľuje aktuálne problémy [[spoločnosť|spoločnosti]], a to sociálne, národné a náboženské. Zobrazuje chyby, nedostatky všetkých spoločenských vrstiev a to [[cirkev]] nevynímajúc. Tlač druhého dielu bola preto zastavená cirkevnou vrchnosťou (vyšiel spolu s prvým dielom až v roku [[1955]]). Opisuje cesty a zážitky Reného, syna bohatého [[Benátky|benátskeho]] kupca a jeho učiteľa Van Stiphouta. Ide v podstate o cestopisný román. Román zohral dôležitú úlohu pri riešení otázky slovenského spisovného jazyka. Bol napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Román má znaky mnohých žánrov, veľkú časť príbehu tvoria monológy postáv alebo úvahy rozprávača, postavy sú zredukované na typy, ktoré reprezentujú isté myšlienky. Vydanie románu v modernej slovenčine z roku 1970 ilustroval Miroslav Cipár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tento román dostal Slovákov do kultúrnej Európy. Bajzov René znova vyráža do sveta | url = https://kultura.sme.sk/c/23510254/tento-roman-dostal-slovakov-do-kulturnej-europy-bajzov-rene-znova-vyraza-do-sveta.html | vydavateľ = Petit Press a.s | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Getting}}</ref> Román inšpiroval viacero ďalších diel. Okrem iných aj predstavenie Štúdia L & S Náš priateľ René od Lasicu a Satinského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lasica | meno = Milan | titul = Náš priateľ René (Nové vydanie legendárnej hry Štúdia L & S. Po prvýkrát vychádza na CD.) | url = https://www.martinus.sk/663209-nas-priatel-rene/audiokniha | dátum prístupu = 2025/07/07 | vydavateľ = Opus | meno2 = Július | priezvisko2 = Satinský}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bajza kedysi a dnes - fotogaléria - Kultúra SME | url = https://kultura.sme.sk/g/237180/bajza-kedysi-a-dnes?photo=p9128408&gref=sme_share | vydavateľ = Petit Press a.s | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> V roku 2025 román preložil do angličtiny David Short pod názvom René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences, ktorý vyšiel v Liverpool University Press.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences {{!}} Home | url = https://www.liverpooluniversitypress.co.uk/doi/book/10.3828/9781836242529 | vydavateľ = Default Book Series | dátum prístupu = 2025-07-07 | doi = 10.3828/9781836242529 | jazyk = en}}</ref> == Referencie== {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/216/Bajza_Prihody-a-skusenosti-mladenca-Reneho-Prvy-diel Prvý diel] v Zlatom fonde SME * [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/217/Bajza_Prihody-a-skusenosti-mladenca-Reneho-Druhy-diel Druhý diel] v Zlatom fonde SME {{literárny výhonok}} [[Kategória:Slovenské romány]] [[Kategória:Knihy v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Knihy z 1784]] 2docqidr67hua3kuhpaft9kdewt2wri 0 84734 8057971 7580144 2025-07-07T23:59:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057971 wikitext text/x-wiki '''Antiutópia''' (iné názvy: '''prevrátená utópia''', '''metautópia''', '''dystópia'''<ref>antiutópia in: Hyperlexikon literárnovedných pojmov. Ústav svetovej literatúry SAV. [http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/antiutopia dostupné online, prístup 3.1.2018] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180104073307/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/antiutopia |date=2018-01-04 }}</ref><ref>dystopia. In: [http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/do_query?query=dystopia Slovenský národný korpus] </ref>) je myšlienka fiktívnej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje jednak zdanlivou, pôvodne zamýšľanou rovnosťou všetkých členov, ale predovšetkým totalitnou formou vlády. Je protikladom [[utópia|utópie]]. Ako antiutópiu možno tiež označiť literárny žáner, ktorý sa zaoberá fiktívnou spoločnosťou takéhoto druhu. V českej literatúre písal antiutópie napr. [[Karel Čapek]] (hra [[R.U.R.]], v ktorej sa roboti vzbúria proti ľudstvu a úplne ho vyhladia). V svetovej literatúre je typickým príkladom literárnej antiutópie román ''[[1984 (román)|1984]]'' [[George Orwell|Georgea Orwella]]. ==Zdroje == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Utópia]] * [[Vedecká fantastika]] {{Literárny výhonok}} [[Kategória:Dystópia| ]] [[Kategória:Literárne žánre]] [[Kategória:Sociológia]] [[Kategória:Žánre science-fiction]] o6l31xxmtpg8kkxuunqp0ho3prtrxvv 0 88526 8057838 7935113 2025-07-07T19:07:34Z 46.34.226.92 /* Vzhľad */ vratene z pociatocnej verzie (mozny vandalizmus) 8057838 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=pŕhľava dvojdomá| Obrázok=Brennnessel 1.JPG| Titulok=| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky= [[hamamelové]]|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky= [[ružotvaré]]|Rad po latinsky=Rosales| Čeľaď po slovensky= [[pŕhľavovité]]|Čeľaď po latinsky=Urticaceae| Rod po slovensky= [[pŕhľava]]|Rod po latinsky=Urtica| Druh po slovensky=pŕhľava dvojdomá|Druh po latinsky=U. dioica| Binomické meno=Urtica dioica| Klasifikátor1=[[Carl Linné]]| Dátum1=[[1753]]| Synonymá=''Urtica major'', <small>Kanitz 1862</small>| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Pŕhľava dvojdomá''' alebo staršie '''žihľava dvojdomá''' ([[latinčina|lat.]] ''Urtica dioica'') je rastlina z čeľade [[pŕhľavovité]] (''Urticaceae''). Používa sa ako [[liečivá rastlina]] a ako [[krmovina]] pre [[hydina (vtáctvo)|hydinu]]. == Rozšírenie == Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch. Ľudia ju s obľubou pestujú v záhradách. == Vzhľad == Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130&nbsp;cm, výnimočne až 2&nbsp;m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočne sa vyskytujú jednodomé usporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – [[histamín]]u dráždiaceho kožu, [[acetylcholín]]u vyvolávajúceho pocit pálenia a [[sérotonín]]u zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok. U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne 100 nanogramov, jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu [[ovad]]om. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé“ účinky. Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Preto existujú aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet. == Stanovisko a ekológia == Pŕhľava dvojdomá je [[nitrofilný druh]], ktorý hojne rastie na miestach, kde dochádza k hnilobným procesom, alebo kde je veľké nahromadenie biomasy, na rumoviskách, na pobrežných porastoch pozdĺž ciest, vo vlhkých lesoch, okolo plotov od nížin až po horské oblasti. == Význam a účinky == Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia. Rastlina má vysoký obsah [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]], stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality. Zbiera sa list, vňať, zriedka koreň a semená. Taktiež sa kvapká na hnisavé rany vo forme oleju. == Literatúra == * S. Hejný, B. Slavík: ''Květena České republiky, díl 1'' (Eds.). Vyd. 2. – Praha, Academia, 2003 – str. 534 – ISBN 80-200-0643-5 == Galéria == <gallery> Súbor:Brennnessel.jpg|Pŕhľava dvojdomá. Súbor:Kopřiva2.jpg|Pŕhľava dvojdomá. Súbor:Grote brandnetel blad Urtica dioica.jpg|Detail listu. Súbor:Urtica-dioica(Blueten).jpg|Kvety pŕhľavy. </gallery> == Pozri aj == * [[Hluchavka purpurová]] == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Urtica dioicacommons|commons=Urtica dioica}} == Externé odkazy == * [http://botanika.wendys.cz/kytky/K435.php Pŕhľava dvojdomá na botanika.wendys čes.] * [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id3530 Pŕhľava dvojdomá na biolibu. čes.] {{Taxonbar}} [[Kategória:Pŕhľavovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Flóra v Grónsku]] 2v1hqqf0hk56hgx0micgj1b8e7g4bzc 0 92292 8057968 8016880 2025-07-07T23:50:20Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 8057968 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Niemowle.JPG|thumb|Dieťa]] '''Dieťa''' je nedospelý [[človek]] vo veku do 15 rokov v širšom zmysle akýkoľvek priamy potomok nejakého rodiča. == Obdobia detstva == Rôzni autori používajú rôzne spôsoby členenia detstva. Jedným z nich je napríklad toto: * ''[[Novorodenec]] (0 – 28 dní)'' – cestou z [[maternica|maternice]] na svet sa v tele dieťaťa pripravujú veľké zmeny, ktoré mu umožňujú prežiť. Novorodenec, ktorý bol doteraz v teplom, tekutom prostredí s automatickým prísunom živín a kyslíka, sa musí prispôsobiť vonkajšiemu svetu bez opory, dýchať vzduch a upútať okolie natoľko, aby si zaistil svoju opateru so všetkým, čo potrebuje. * ''[[Dojča]]'' (od 29 dní do 1 roka) * ''[[Batoľa]]'' (od 1 roka do 3 rokov) * ''[[Predškolský vek]]'' (3 - 6 rokov) * ''[[Mladší školský vek]]'' (6 – 12 rokov) * ''[[Starší školský vek]]'' (12 – 15 rokov) * ''[[Puberta]]'' (15 - 18 rokov) == Iné projekty == {{projekt|q=Dieťa|commons=Child}} == Pozri aj == * [[Pôrod]] * [[Láska]] * [[Detstvo]] * [[Dievča]] * [[Chlapec]] * [[Dohovor o právach dieťaťa]] == Externé odkazy == * http://www.radost.sk/tiptyzdna.php?show=more&action=show&IDrow=262&IDpage=1&IDorder=1 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081210134711/http://www.radost.sk/tiptyzdna.php?show=more&action=show&IDrow=262&IDpage=1&IDorder=1 |date=2008-12-10 }} www.radost.sk {{výhonok}} [[Kategória:Materstvo]] [[Kategória:Rodina]] [[Kategória:Rodičovstvo]] [[Kategória:Tehotenstvo]] [[Kategória:Ontogenéza človeka]] [[Kategória:Detstvo]] [[Kategória:Deti| ]] 2d6ymenk68qb54izs4szhnhijuuuj9m 0 94254 8058049 7891644 2025-07-08T08:09:50Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:Duplicate|Duplicate]]: [[File:Funerary stele.jpg]] → [[File:Stele Odou Athinas, National Archaeological Museum of Athens, 2004.jpg]] Exact or scaled-down duplicate: [[c::File:Stele Odou Athinas, National Archaeological Museum of Athens, 2004.jpg]] 8058049 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[File:Greeks25-3.svg|thumb|Slávni Gréci, zľava prvý rad: [[Homér]], [[Leonidas]], [[Perikles]], [[Herodotos]], [[Hippokrates (lekár)|Hippokrates]] druhý rad: [[Sokrates]], [[Platón]], [[Aristoteles]], [[Alexander Veľký]], [[Archimedes zo Syrakúz|Archimedes]] tretí rad: [[Hypatia]], [[Basileios II.]], [[Alexios Komnenos]], [[Georgios Gemistos Plethon|Jeorjos Jemistos Plithon]], [[El Greco]] štvrtý rad: [[Rigas Fereos]], [[Theodoros Kolokotronis]], [[Laskarina Bubulina]], [[Jeorjos Karaiskakis]], [[Ioannis Kapodistrias]] piaty rad: [[Eleftherios Venizelos]], [[Konstantinos Kavafis]], [[Jeorjos Papanikolau]], [[Makarios III.]], [[Pyrros Dimas]]]] [[Súbor:Βρυζάκης, Θεόδωρος - Ο Παλαιών Πατρών Γερμανός ευλογεί τη σημαία της Επανάστασης, 1865.jpg|right|thumb|Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis]] '''Gréci''' sú národ [[Indoeurópania|indoeurópskeho]] pôvodu. Vlastným menom '''[[Heléni]]''' ({{ell|Έλληνες|''Ellines''}}), t. j. obyvatelia krajiny Hellas, odvodeným od mena mýtického [[Hellén (praotec Grékov)|praotca Helléna]]. Európske národy nazývajú Grékov vo svojich jazykoch z [[latinčina|latinského]] ''Graeci'' (''Greeks'', ''Greci'', ''Griechen''), zatiaľ čo [[orient]]álne národy ich označujú podľa starogréckeho kmeňa [[Ióni|Iónov]] (''Yunan''). Gréci sa ako [[staroveký národ]] sformovali v [[8. storočie pred Kr.|8. storočí pred Kr.]] Po náboženskej stránke väčšina Grékov patrí k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. == Etnické skupiny starovekých Grékov == * [[Achájci]] * [[Ióni]] * [[Dóri]] * [[Aiolovia]] * [[Epiróti]] * [[Macedónci (staroveký národ)]] == Etnické skupiny moderných Grékov == * európski Gréci * [[pontskí Gréci]] – Gréci zo severovýchodnej Anatólie, z kraja [[Pontos]], boli presídlení do Grécka počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v r. 1923, rozprávajú [[Pontčina|pontskou gréčtinou]]. * [[kapadócki Gréci]] – Gréci z centrálnej Anatólie, taktiež presídlení do Grécka. * [[maloázijskí Gréci]] – Gréci zo západnej Anatólie, taktiež presídlení do Grécka. * [[Sarakacani]] – nomádsky kmeň moderných Grékov, hovoriacich severným dialektom novogréčtiny. * [[Cakóni]] – peloponézski Gréci žijúci vo východnej Arkádii, potomkovia antických gréckych Dórov z Lakedaimónie. * [[Manióti]] – peloponézski Gréci žijúci na polostrove Mani, potomkovia antických Dórov z Lakedaimónie. * [[Sulióti]] – etnická skupina Grékov z Epiru, pôvodom potomkovia epirských Grékov a Albáncov. * [[Sfakiančania]] – Gréci žijúci v oblasti Sfakia na [[Kréta|Kréte]], potomkovia starogréckych Dórov z Kréty. * [[Cyperčania]] – Gréci z ostrova [[Cyprus]], potomkovia starogréckeho kmeňa Achájcov. * [[Latinovia]] – ostrovy Síros, Tínos, Náxos a Thíra * [[Arvaniti]] * [[Grekanici]] (talianski Gréci) * [[Rumunskí Gréci]] * [[Karaguni (Tesália)]] * [[Karamanlidi]] – Gréci z južnej a centrálnej Anatólie, rozprávali turecky ==Pôvod Grékov== [[Súbor:Grico Greeks Salento Italy.JPG|300px|thumb|[[Grekanici|Juhotalianski Gréci]]]] Pôvod Grékov bol vždy predmetom sporov. Nie je presne jasné, ako a kedy grécky národ vznikol. V tzv. [[heladská kultúra|heladskej dobe]] žili v Grécku [[Pelasgovia]]. Tento názov dali starovekí Gréci predgréckemu vyspelému neindoeurópskemu obyvateľstvu Grécka, ako sa sami nazývali však nevieme, keďže neexistuje žiadna písomná pamiatka. O sformovaní gréckeho národa existuje množstvo teórií. Jedna hovorí, že indoeurópske obyvateľstvo, teda Gréci, neprišlo do Grécka vo veľkom počte, ale iba jazykovo ovplyvnili pôvodných Pelasgov, ktorí prebrali reč Indoeurópanov a skombinovali ho so svojim jazykom a tak vznikla [[gréčtina]]. V samotnom gréckom jazyku sa nachádza množstvo neindoeurópskych pelasgických prvkov. Pelasgické slová označujú hlavne to, čo Indoeurópania z vnútrozemia nepoznali, napr. slová ''thalassa'' (more) alebo ''pyrgos'' (veža) sú pôvodom pelasgické. Negrécke sú aj koncovky toponým ako ''-nthos ([[Korinth]]os)'', ''-sos ([[Thasos]])'' a ''-sa ([[Larisa]])''. Druhá hlavná teória tvrdí, že do Grécka prišiel veľký počet Grékov, ktorí si podrobili pôvodné obyvateľstvo a asimilovalo ho. Tretia teória tvrdí, že grécky hovoriace obyvateľstvo obývalo Grécko už od neolitu, a teda Gréci sú autochtónni, čo je však len málo pravdepodobné. Nedávne antropologické ([[Aris Poulianos]]) a genetické ([[Luigi Cavalli-Sforza]]) štúdie moderného gréckeho obyvateľstva zistili, že Gréci sú hlavne potomkovia meditereánskeho obyvateľstva, ktoré Grécko obýva už 5 000 rokov. Ide o Pelasgov, čím by sa čiastočne dala potvrdiť hypotéza, že do Grécka v skutočnosti veľa indoeurópskych Grékov neprišlo, len ich jazyk. Viac pravdepodobná teória je, že tu došlo k akémusi premiešaniu indoeurópskeho gréckeho a neindoeurópskeho pelasgického obyvateľstva. Takto premiešané a helenizované obyvateľstvo sa pravdepodobne ďalej presunulo na [[grécke ostrovy]] a na západ [[Malá Ázia|Malej Ázie]], pričom aj tu vstrebali a helenizovali pôvodné obyvateľstvo. Grécke kmene začali do Grécka prichádzať pravdepodobne koncom heladskej doby. == Raní Gréci 1500 – 1200 pred Kr. == [[Súbor:MaskeAgamemnon.JPG|right|thumb|Tzv. Agamemnóva maska z mykénskeho obdobia]] ''Hlavný článok: [[Dejiny Grécka]]'' Prvý historicky doložený grécky kmeň boli starovekí [[Achájci]] a [[Ióni]], tvorcovia [[mykénska kultúra|mykénskej kultury]], ktorí hovorili najstaršou doloženou formou [[Gréčtina|gréckeho jazyka]]. Mykénčania obývali územie približne zodpovedajúce súčasnému južnému Grécku a neskôr kolonizovali aj západné maloázijske pobrežie. Mykénske mestá boli napríklad [[Mykény]], [[Tiryns]], [[Iolkos]] a [[Sparta (starovek)|Sparta]]. Mykénčania vytvorili vyspelú palácovú kultúru, ktorá bola ovplyvnená minojskou a pelasgickou kultúrou. Na čele spoločnosti bol kráľ (wanax), najznámejší je mýtický [[Agamemnón]]. Mykénčania používali [[lineárne písmo B]]. Okolo r. 1200 pred Kr. opúšťali svoje sídla a na lodiach plienili okolité kraje. Po rozpade mykénskej civilizácie začali pravdepodobne do Grécka prenikať ďalšie grécke kmene. == Temné obdobie (1200 – 800 pred Kr.) == Do Grécka následne prichádzali grécke kmene [[Dóri|Dórov]], [[Aiolovia|Aiolov]] a aj [[Epiróti|Epirótov]]. Je pravdepodobné, že severogrécke kmene Epirótov a [[Macedónci|Macedóncov]] obývali severné Grécko už od mykénskej doby, prípadne že tu boli aj Dóri a neskôr sa presunuli na juh Grécka. Podľa niektorých historikov sa Dóri nachádzali na juhu Grécka už v mykénskej dobe a po páde mykénskej kultúry prevzali moc, prípadne, že sami túto kultúru zničili. Vieme, že v historickom období Achájci obývali časť [[Tesália|Tesálie]] a časť [[Peloponéz]]u, ďalej severozápadnú [[Anatólia|Anatóliu]], [[Cyprus]] a [[Lesbos]]. Kmene Iónov osídlili ostrov [[Eubója]], [[Atika|Atiku]], [[Kyklady|Kykladské ostrovy]] a anatólsku [[Iónia|Ióniu]]. [[Dóri]] žili v [[Stredné Grécko|Strednom Grécku]], na väčšine [[Peloponéz]]u, na [[Kréta|Kréte]], ostrovoch [[Dodekanézy|Dodekanézu]] a v juhozápadnej [[Anatólia|Anatólii]]. Kmeň Aiolov sa zvykne radiť k Achajcom, prípadne k ich príbuzným. Obývali [[Eubója|Eubóju]], [[Lesbos]] a severozápadnú Anatóliu. Popri týchto kmeňoch tu boli aj [[Macedónci]], ktorí sa pravdepodobne odštiepili od hlavného prúdu Dórov, alebo sa časť Dórov po páde mykénskej kultúry odobrala na juh, zatiaľ čo časť ostala na pôvodnom mieste (Macedónci). == Archaické obdobie (800 – 500 pred Kr.) == Okolo roku 800 začínajú grécke kmene vytvárať tradičnú kultúru. Gréci prevzali a upravili [[fenické písmo]] a založili tradičný mestský štát (''polis''). Počet Grékov rapídne narastal a bolo potrebné založiť nové kolónie a mestá. Grécke mestské štáty rozhodli na sneme v Delfách o začatí kolonizácie. Gréci osídlili [[Sicília|Sicíliu]], južnú Itáliu, [[Bospor]], severný Epiros, severnú a južnú Anatóliu, Krym, Tráciu, Kolchidu, čiernomorskú oblasť, južnú Gáliu a severnú Afriku. V týchto kolóniách vznikali veľké grécke mestá. Nastala klasická antická kultúra a vznikol zjednocujúci názov Heléni. == Klasické obdobie (500 – 338 pred Kr.) == [[Súbor:Xartis final.jpg|thumb|Starovekí Gréci]] V tomto období už Gréci vystupujú ako jednotný národ. Jazykom kultúry sa stáva atická (aténska) [[gréčtina]]. Ostatné kmene hovorili príbuznými jazykmi. Anatólski Gréci sa dostávali do prvých sporov s [[Perzia|Perziou]]. == Helenistické obdobie (338 – 146/31 pred Kr.) == V tomto období nastupuje obdobie macedónskych Grékov. [[Macedónci]] boli možno Dóri, ktorí sa usadili na severe a nepokračovali v osídlovaní južného Grécko; iná teória hovorí, že Macedónci patrili k tzv. Severným gréckym kmeňom, aké sa usadili v Epeire; podľa iných názorov Macedónci neboli gréckeho pôvodu. Macedónci žili skromným životom, a tak ich južní Gréci považovali za polobarbarských príbuzných. Ich kultúra sa však civilizovala a už kráľ Filip II. Monomatios (Jednooký) porazil Grékov. Jeho syn [[Alexander Veľký]] potom porazil Perziu a dobyl rozsiahle územia. Keď padla Perzská ríša, ktorá okrem iného ovládala aj centrálnu Anatóliu, začala nová grécka kolonizácia. Gréci osídlili fakticky celú Anatóliu, Sýriu a Egypt. Po Alexandrovej smrti sa táto ríša rozpadla na viacero gréckych kráľovstiev. Vznikli veľké metropoly ako [[Alexandria]] v Egypte či [[Antiochia]] v Sýrii. Alexander tiež zaviedol jednotný grécky jazyk κοίνη διάλεκτος ([[Helenistické koiné|koíne]] diálektos), ktorý vychádzal z klasickej atičtiny. Gréci žili na veľkej časti vtedy známeho sveta a spájal ich jednotný jazyk. == Rímske obdobie (146/31 pred Kr. – 395/6 stor. po Kr.) == [[Súbor:Herodes Atticus - bust - Athens Museum.jpg|thumb|[[Herodes Attikos]], významný grécky politik v Rímskom senáte]] Helenistické štáty si v 2. – 1. stor. pred Kr. postupne podmanili [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. Gréci sa tak stali súčasťou Rímskej ríše. Rimania však nikdy Grékov neobmedzovali. Rimania sa nikdy nesnažili kolonizovať východ tak ako západ. Dokonca povýšili gréčtinu na druhý úradný jazyk ríše a mnohí cisári obľubovali klasickú grécku kultúru. Italskí Gréci a Rimania tvorili dva národy Itálie. V tomto období sa ľudový jazyk stále viac líšil od klasickej atičtiny. Na severe Grécka sa začala usadzovať rímska komunita. Gréci hromadne prestupovali na [[kresťanstvo]]. V r. 212 cisár [[Caracalla]] udelil rímske občianstvo všetkým obyvateľom ríše, čím sa vlastne každý Grék úradne nazýval Rimanom a bol to zároveň počiatok byzantskej národnej identity. V 3 stor. museli Gréci v Anatólii a v Grécku čeliť masívnym útokom Gótov. V 4. stor. Grécko viackrát vyplienili [[Góti]] a súperiace cisárske armády. Po r. 395 sa impérium rozdelilo na západné a východné (byzantské). Cisár Konštantín tu v r. 330 postavil nové hlavné mesto, nový Rím, [[Konštantinopol]]. Vo východnej ríši prevládal grécky národ, a tak sa počas nasledujúcich rokov Rimania na východe helenizovali. No už v 4. stor. sa Gréci nazývali Romioi (Rimania), pretože pomenovanie Helén bolo synonymum pre pohana. Nikto sa viac nenazýval Grékom. Cisári až do 6. stor. boli Rimania. == Byzantské obdobie (395/6. stor. – 1453) == [[Súbor:Jean II Comnene.jpg|thumb|Byzantský cisár [[Ján II. Komnenos]]]] [[Súbor:Basilios II.jpg|náhľad|Cisár [[Basileios II.]]]] V 5. storočí bola [[Byzantská ríša]] ríša Grékov a hoci sa Gréci nazývali Rimania, ich nepriatelia ako [[Ostrogóti]] či [[Frankovia]] Byzantíncov pohŕdavo nazývali Grékmi. Práve v tomto období však grécke obyvateľstvo v pevninskom Grécku prežilo obrovskú ranu. Bol to útok Slovanov a Avarov v 6. stor. Grécko bolo už dlho zdecimované germánskymi vpádmi. [[Slovania]], ktorí si hľadali nové obydlia, napadli Byzanciu ešte počas panovania Justiniána. Ten ich však pri [[Konštantinopol]]e porazil. Po jeho smrti začali podnikať ďalšie útoky a dunajské pohraničné jednotky ich už neboli schopné zastaviť. Slovania obsadili skoro celé Grécko a dostali sa až na [[Peloponéz]]. Slovanmi neobsadené ostali iba grécke ostrovy a samozrejme [[Malá Ázia]]. Gréci sa schovávali v opevnených mestách. Invázia Slovanov bola úplne iná ako predchádzajúce gótske invázie. [[Góti]] chceli iba plieniť a rabovať, no Slovania sa chceli trvalo usadiť, čo bolo pre Grékov niečo, čo nečakali. Byzantskí cisári boli bezmocní. Ich vláda v Grécku fakticky padla. Grécky vidiek patril Slovanom, ktorí tu už mali svoje tradičné osady odkiaľ ovládali svojich gréckych susedov. Naozaj to tak vyzeralo, že materské Grécko ostane slovanské natrvalo, nakoľko pôvodné obyvateľstvo Grécka začalo podliehať moru a asimilácii zo strany Slovanov. Niektorí Gréci z [[Peloponéz]]u nachádzali oslobodenie emigráciou do byzantských provincií v južnej [[Taliansko|Itálii]]. Cisári sa snažili Slovanov zničiť. Viaceré vojenské operácie boli úspešné a Slovania boli odvádzaní z Grécka a usídľovaní vo východnej [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Mnoho Slovanov presídlil do Malej Ázie generál [[Staurakios]], ktorý zmenil vojnu na "lov" na Slovanov. Aj tak ale ostalo v Grécku veľa Slovanov, ktorí ďalej vzdorovali cisárskej moci. Obrat nastal až v 9. storočí, kedy sa odohrala pre Grékov existenčná bitka pri meste [[Patra]], poslednom opornom bodom Byzancie na Peloponéze. Cisár [[Nikiforos]] a generál [[Fokas]] na čele veľkej armády úplne zničili Slovanov, ktorí zaútočili na [[Achája (historické územie)|achájske]] grécke obyvateľstvo a obľahli mesto Patra. Po tejto bitke nastalo masívne zotročenie gréckych Slovanov a ich presídľovanie do Malej Ázie, kde mali slúžiť ako vojaci na východných hraniciach. Z Grécka boli odvedené celé slovanské rodiny, teda aj ženy a deti. Byzantská moc bola v Grécku upevnená. Takýmto spôsobom vymizlo skoro celé slovanské obyvateľstvo z [[Tesália|Tesálie]], [[Epirus|Epiru]] a [[Peloponéz]]u. Na Peloponéze však ostalo malé slovanské etnikum, ktoré sa následne pomiešalo s Grékmi a hellenizovalo. Slovania však ostali v [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] a podrobili sa tu byzantskej moci. [[Solún]] (Thessaloníki) sa tak stalo dvojnárodnostným mestom. Grécko bolo zachránené a Gréci konečne mohli vyjsť na vidiek. Najmenej vyľudnené oblasti Grécka bol [[Epirus]], [[Rumélia|Stredné Grécko]] a východný Peloponéz, kde sa udržal väčší počet Grékov aj počas slovanskej okupácie. Na Peloponéz a do [[Tesália|Tesálie]] bolo potom usadené grécke obyvateľstvo, predovšetkým z južnej [[Taliansko|Itálie]], [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] a z Malej Ázie, aby tak posilnilo miestne zdecimované grécke obyvateľstvo. V [[Sýria|Sýrii]] a v [[Egypt]]e sa však situácia nevyvinula tak dobre ako v Grécku. Tieto územia definitívne pripadli [[Arabi|Arabom]] a veľa Grékov sa odtiaľ vysťahovalo. Obnovila sa však byzantská správa nad [[Cyprus|Cyprom]] a nad [[Kréta|Krétou]], kde tiež vládli Arabi. Potom nastal pokoj až do 11. storočia. V tomto období bol [[Konštantínopol]] strediskom gréckej kultúry. V Grécku bolo najvýznamnejšie mesto Patra a v [[Macedónia|Macedónii]] [[Solún]]. V 11. stor. na Byzanciu zaútočili [[Turci]], ktorí ovládli všetky arabské územia. Síce ich Gréci viackrát porazili, stále mali veľkú moc. V roku 1071 sultán [[Alp-Arslan]] úplne zničil byzantskú armádu pri [[Mantzikert]]e v [[Kapadócia|Kapadócii]] a zajal cisára Romana Diogena. Turci tak ovládli Kapadóciu a [[Pontos]]. Mnoho [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]] sa ušlo schovať do hôr. [[Kapadócki Gréci]] sa poturčili a tí, čo prežili, sa vyvíjali separovane a vznikla tak [[Kapadóčtina|kapadócka]] a [[Pontská gréčtina|pontská]] gréčtina. Turci postupovali ďalej a v r. 1176 porazili grécke vojská pri Miryiokefalóne, čím ovládli celú Anatóliu. V r. 1204 Byzanciu zničili [[križiaci]], Benátčania ovládli Konštantínopol. Malo to však aj kladné následky, keďže sa Turci stiahli zo západnej Anatólie a Gréci si tu vytvorili Nikéske cisárstvo. Pontskí Gréci si dokázali vytvoriť [[Trapezuntské cisárstvo]]. Vlastné Grécko ovládli Európania. Jedine [[Epirus]] bolo nezávislé grécke kráľovstvo. Gréci sa snažili znovuvytvoriť Byzantskú ríšu a v r. 1261 sa to aj podarilo [[Nikajské cisárstvo|Nikajskému cisárskemu]] rodu Paleologovcom. [[Kréta]] a [[Cyprus]] však ostali [[Benátky|Benátkam]]. Byzancia disponovala iba západnou Anatóliou, Macedóniou a časťou Mórei (Peloponéz). Turci však postupovali ďalej, v r. 1430 dobyli Solún a v r. [[pád Konštantínopola|1453 aj Konštantínopol]]. Byzantská ríša padla. Posledný grécky štát, Trapezuntské cisárstvo padlo v r. 1461. Do Anatólie prišlo spočiatku 200 tureckých rodín. Potom prišla druhá vlna osadníkov v počte približne 200 000 ľudí. Ale stále boli v menšine oproti Grékom. == Osmanské obdobie == [[Súbor:armatolos-haag.jpg|thumb|Armatolos, grécky zbojník]] Osmanské obdobie sa datuje od [[pád Konštantínopola|dobytia Konštantínopolu]] [[1453]] po získanie nezávislosti Grécka v roku [[1832]]. === Grécko === Keď sa Turci definitívne udomácnili v Grécku, mnoho Grékov prestúpilo na islam. V očiach ortodoxných Grékov sa však stali Turkami. A naozaj to tak aj bolo, keď za pár generácií stratili svoju národnú identitu. V tejto dobe sa označenie Grék nepoužívalo, ale Gréci sa označovali ako Rimania ([[Rómaioi]]). Turecká administratíva nedokázala účinne ovládať horské oblasti, ktoré sa stali útočiskom polonomádskych etnických skupín hovoriacich severozápadným dialektom gréčtiny, známych dnes [[Sarakatsáni]]. K nim sa utiekali zvyšky byzantských ozbrojencov a politickí alebo kriminálni utečenci. Živili sa lúpežným spôsobom, napádali karavány a usadlosti, takže si vyslúžili prezývku [[klefti]] – zlodeji. Okrem nich tu boli aj Armatoli, ktorí slúžili ako domobrana a podliehali tureckej armáde, ale často sa spájali s kleftami a útočili na Turkov. Vďaka svojej opozícii proti tureckej administratíve nadobudli status národných hrdinov, podobne ako [[Juraj Jánošík|Jánošík]] alebo [[Robin Hood]]. Za ranoosmanského obdobia boli aj kryptomoslimovia, čiže Gréci ktorí vystupovali ako moslimovia iba na verejnosti. No tí sa čoskoro poturčili. Väčšina Grékov sa však prispôsobila novej dobe. V materskom Grécku boli Gréci dôležití námorníci. Najdôležitejšie námorné strediská boli ostrovy Chios a Psara a tiež ostrov [[Ydra]] obývaný Arvanitmi. V Grécku si obyvatelia vytvorili spôsob autonómnej vlády. Na čele vidieckych zoskupení bola miestna rada starších-[[Gerúzia]], ktorej predsedal tzv. dimogerontas, ktorého však Gréci volali tureckým meonom kotsabasis. Kotsabasiovia podliehali tureckej správe, často Grékov vykorisťovali, a preto ich dedinčania nazývali kresťanskými Turkami alebo poturčencami. Táto organizácia gréckej verejnosti osmanského obdobia je pravdepodobne ešte antického pôvodu. V Epire, v kraji [[Zagori]], sa združili dediny pod názvom Zagorochoria do samosprávnych území, kde sa obchodovalo a na čele stála geruzia. Podobne sa združili grécke obce na [[Chalkidiki]] zvané Mademochoria a na ostrove [[Chios]]-Mastichochoria. Gréci boli dôležití obchodníci vo všetkých územiach ríše, preto aj v Grécku bohatli mestá ako [[Solún]], [[Veria]], [[Kastoria]] a [[Kavala]] v [[Macedónia|Macedónií]], [[Larisa]], [[Trikala]], [[Kalambaka]] a [[Metsovo]] v [[Tesália|Tesálií]], [[Téby]] a [[Livadia]] v [[Rumélia|Rumélií]] a [[Patra]] a [[Nafplio]] na [[Peloponéz]]e. V [[Epirus|Epire]] prosperovalo mesto [[Ioannina]], [[Arta]] a [[Gjirokastër (mesto)|Arjyrokastro]]. Dôležitým centrom Grékov bol aj [[Edirne|Hadrianopol]] v Trákií, kde sa počas turkokratie usadilo mnoho gréckych rodín. Medzi 11. a 16. storočím sa do Grécka presídľovali aj kmene [[Arvaniti|Arvanitov]] hovoriacich juhoalbánskou [[toskičtina|toskičtinou]]. Usadili sa predovšetkým v Epire (tu sa však väčšina islamizovala), v Attike, južnej Bojótii, južnej Eubóji a na niektorých častiach Peloponézu. Počas neskoršej vojny za nezávislosť a ďalších problémoch boli moslimskí Arvaníti vyvražďovaní Grékmi, kresťanskí sa označovali za Grékov a výrazne pomohli v revolúcii proti Turkom. V tomto období Slovania ostali iba v Macedónii a Trácii, na Peloponéze sa horské slovanské kmene helenizovali medzi 13. – 15. stor., kedy vytvorili spoločné osady s Grékmi, a tak sa miešanými manželstvami hellenizovali. === Anatólia === [[Súbor:Mapa-mediterraneo-sxx-ac.jpg|350px|thumb|Etnická mapa stredomoria do roku 1923, Gréci sú znázornení modrou farbou, žltá farba značí negréckohovoriace obyvateľstvo v susedstve juhobalkánskych Grékov.]] Anatólia ostávala multietnickým územím, kde žili okrem Turkov a [[Turkméni|Turkménov]], Arméni, Kurdi, Gréci, Taliani (Janovania a Benátčania) ale aj [[Židia]], ktorí boli vyhnaní zo Španielska a Portugalska počas [[Reconquista|reconquisty]] a [[rekatolizácia|rekatolizácie]]. Pred tureckým obdobím boli väčšina obyvateľov Anatólie Gréci, menšinu tvorili najmä [[Arméni]]. Pod tureckým vplyvom podliehali Greci v Anatólii islamizácii a najviac Grékov prestúpilo na islam v 17. storočí. Gréci zo [[Iónia|západnej Anatólie]] a [[Pontos|Pontu]] neprestupovali na islam. V Konštantínopole prežívala skupina vplyvných aristokratických gréckych rodín zvaných [[Fanarioti]], podľa štvrte ''Fanari'' (dnes [[Fener]]). Grécke obyvateľstvo si udržovalo svoju národnosť na pobrežiach a vo veľkých mestách. vrátane vnútrozemských. Do západnej Anatólie, [[Iónia|Iónie]], však počas 16. – 17. stor. prišlo tisícky gréckych rodín na posilnenie zdecimovaného miestneho gréckeho obyvateľstva. Grécki prisťahovalci pochádzali hlavne z okolitých ostrovov, ale aj z [[Kréta|Kréty]], [[Cyprus|Cypru]] a [[Peloponéz]]u. Zvýšením počtu Grékov na západe Anatólie sa tu stali Gréci majoritným obyvateľstvom, a tak bolo zabránené ďalšie islamizovanie. Najdôležitejším kultúrnym centrom Grékov zo západnej Anatólie bolo moderné mesto [[Izmir|Smyrna]], kde sa udržiavala vysoká kultúra. Iné mestá tu boli: [[Bursa|Prusa]], [[Izmit|Nikomedia]], [[Iznik|Nikea]], [[Kios]], [[Halikarnas|Alikarnasos]], [[Bergama|Pergamos]], [[Alaşehir|Filadelfia]], [[Fethiye|Makri]], [[Aydin|Aidini]] a [[Ayvali|Kydonies]]. Gréci sa udržali aj v [[Pontos|Ponte]], teda na severe Anatólie a títo Gréci sa nazývajú [[Pontskí Gréci]]. Rozprávajú svojim vlastným gréckym jazykom, udržiavali si svoju kultúru a obývali významné osmanské mestá ako [[Trabzon]], [[Tirebolu|Tripoli]] [[Sinop]]i, [[Rize]] alebo [[Giresun|Kerasos]]. Gréci z juhu Anatólie žili v historických krajoch [[Pamfýlia]] a [[Kilikia]], hlavne v mestách [[Adana]], [[Mersin]]i a [[Antalya|Attalia]]. Títo Gréci si však neuchovali svoj jazyk, začali rozprávať po turecky, ale uchovali si svoju grécku identitu. V centre Anatólie boli Gréci sústredení hlavne v [[Kapadócia|Kapadócii]] ([[Kapadócki Gréci]]). Žili v meste [[Kayseri|Kesaria]] a v okolitých menších mestách a dedinách. Významná grécka komunita obývala aj kraj [[Pisídia]], západne od Kapadócie. Tu sa Gréci sústredili v meste [[Isparta|Sparta]] a tiež rozprávali po turecky. Vo všetkých týchto územiach predstavovali Gréci hlavne vzdelanostné vrstvy obyvateľstva. Boli dôležití magnáti, lekári, právnici či remeselníci. Gréci zo Sparty boli známi výrobcovia a obchodníci s orientálnymi kobercami. === Krym === Na Kryme vznikol v roku [[1441]] [[Krymský chanát]]. Nemoslimské obyvateľstvo, vrátane Grékov, malo vlastné náboženské a súdne inštitúcie a platilo dane, za čo nemuselo slúžiť v armáde. Krymský chanát v roku [[1783]] anektovalo [[Cárske Rusko]]. === Kréta a Cyprus === Na Kréte a Cypre boli dlhú dobu Benátčania, čo Grékom vyhovovalo. Miestne obyvateľstvo tak ostalo uchránené od počiatočných tureckých útokov. Turci sa ostrovov zmocnili až v 17. stor. Gréci tu hovorili miestnym jazykom. Vo všetkých týchto oblastiach si Turci presadili svoju moc, no Gréci sa ako národ udržal. Tureckí sultáni si Grékov veľmi vážili pre ich dávnu kultúru a postavenie Grékov nebolo také zlé, ako sa všeobecne myslí. Gréci ako najpočetnejšia menšina v ríši mali rôzne výhody. Mnoho sultánskych radcov a štátnych ministrov malo grécky pôvod. Samotní sultáni sa učili po grécky. Keď začali Gréci požadovať nezávislosť, nastali kruté boje. == Národnooslobodzovacie obdobie (18. stor. – 1923) == ''Pozri aj: [[Grécka vojna za nezávislosť]]'' [[Súbor:Vasilika.jpg|right|thumb|Bitka Grékov proti Turkom pri Vassilike]] Grécky národ sa začal prebúdzať koncom 17. stor. Počas stáročí tureckej okupácie grécku identitu držali patriarchovia a ortodoxná viera. Až koncom 17. stor. Gréci začali poukazovať na svoju predbyzantskú pohanskú minulosť a Gréci, ktorí sa dovtedy nazývali Rimanmi (Romii), sa opäť vrátili ku svojmu pôvodnému menu Heléni. Gréci vyhlasovali, že oni sú potomkovia starovekých Helénov, a tak sa zároveň upevnilo ich národné povedomie. Grécki vzdelanci vytvorili archaizujúci jazyk [[kathareusa]], ktorý bol očistený od tureckých a latinských slov, ktoré gréčtina z Grécka obsahovala. Jazyk vychádzal z klasickej attičtiny. V tomto jazyku sa vydávali aj grécke noviny. Turci proti týmto veciam nenamietali, lebo nečakali, aké budú mať vyústenie. V dvadsiatych rokoch 19. stor. útoky kleftov zosilneli a protiturecký odboj začal i v mestách. Po veľkých bojoch sa Grécko s pomocou západných mocností v r. 1829 osamostatnilo. Patrili mu však iba Peloponéz a južné Grécko. Grécka národná identita sa obnovila.[[Súbor:Kolokotronis statue.jpg|thumb|right|[[Theodoros Kolokotronis]], osloboditeľ Peloponézu]] V Gréckom štáte však bola silná menšina Arvanítov, ktorí žili na Peloponéze (hlavne kraj [[Argolida]]) a v Attike. Niektorí Arvaníti však boli moslimovia a pri ďalších vojnách s Tureckom ich Gréci vyvraždili, naopak kresťanskí Arvaniti spolu s Grékmi bojovali proti Turkom a označili sa za Grékov. Gréci potom získali Tesáliu, Epiros a začiatkom 20. stor. aj Macedóniu. V Epire taktiež žila silná menšina Arvanitov a grécki Sarakatsáni zostúpili z hôr. Epirskí Gréci žili aj v severnom Epire, ktorý patril Albánsku. V gréckom Epire boli tiež Arvaníti vyvražďovaní. Potom sa mnoho Grékov z Albánska prisťahovalo do gréckeho Epiru. V Macedónii žili Gréci hlavne v [[Chalkidiki]], v Thessaloniki a niektorých južných oblastiach. Na severe žili väčšinou Slovania. Grécka vláda túto menšinu nemala v láske, hoci im dovolila vydávať vlastné učebnice a mať vlastné školy. Keď sa však situácia vyostrila, boli nútení Slovania odísť do [[Bulharsko|Bulharska]] a Juhoslávie. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom. Macedónski Slovania grécku Macedóniu opustili a Gréci, ktorí žili na bulharskom pobreží Čierneho mora prišli do Grécka. Macedónia však bola značne vyľudnená. Osídlili ju potom hlavne anatólski Gréci, ktorí ušli z Turecka. Od r. 1913 pripadla Grécku aj Kréta. Cyprus ostal Britom. V Konštantínopole, v západnej Anatólii a Ponte tvorili Gréci väčšinu. Ale práve tu sa stali obeťami tureckej genocídy. Pontských Grékov vyvražďovali Turci od r. 1914, teda keď Gréci zmasakrovali moslimov v Grécku. Potom Grécky premiér [[Eleftherios Venizelos]] umiestnil armádu v Anatólii, ktorá sa mala stať Gréckom. Ale turecký generál [[Mustafa Kemal Atatürk]] Grékov porazil. Turci potom vypálili Grécke mesto na anatólskom pobreží, [[Smyrna|Smyrnu]]. Gréci utiekli do Grécka. Ďalej zmasakrovali pontských Grékov a tiež Arménov. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva. Anatólski Gréci sa po 3000 rokoch vrátili späť do Grécka. Usadili sa predovšetkým vo vyľudnenej Macedónii a tiež v Atike. Pontskí a Kapadócki Gréci však hovorili vlastnou [[Pontská gréčtina|gréčtinou]] a tak sa museli naučiť novogréčtinu z Grécka, čo oslabilo ekonomiku. Taktiež moslimovia z Grécka odišli do Turecka, medzi nimi aj mnoho moslimov, ktorí sa pokladali za Grékov a rozprávali po grécky, hlavne krétski a macedónski moslimovia. Predpokladá sa, že z Grécka odišlo okolo 500 000 moslimov a z Turecka okolo 2 000 000 Grékov, hoci tieto čísla nikdy neboli overené. Až teraz sa stal Konštantínopol tureckým mestom. v r. 1955 odišlo ďalších 150 000 konštantínopolských Grékov, po ďalšej genocíde. == Moderné obdobie == [[Súbor:Hellas linguae.jpg|thumb|Etnická mapa južného Balkánu a [[Anatólia|Anatólie]] do r.1923, Gréci=modrá farba, [[Turci]] =červená farba, [[Albánci]] =žltá farba, [[Arumuni]]=fialová farba, [[Bulhari]] =zelená farba.]] Mnoho etnických Grékov z rôznych krajín sa v priebehu 20. stor. vysťahovalo zo svojej vlasti naspäť do Grécka. V Turecku to spôsobili vyššie spomínané genocídy a následná výmena národov medzi Tureckom a Gréckom. V Turecku tak dnes nezostala skoro žiadna grécka menšina, hoci si Gréci stále robia na anatólske územia nároky. V r. 1955 Turci napadli poslednú veľkú grécku komunitu v Istambule, ktorá sa následne vysťahovala. V r. 1960 získali cyperskí Gréci nezávislosť od Britov, no už v r. 1974 [[Cyprus]] napadli Turci a tak je až dodnes rozdelený. Egyptskí Gréci opúšťali Egypt od začiatku 20. stor. až do r. 1960 a v súčasnosti je ich v Alexandrii už veľmi málo. Pontskí Gréci žili až do r. 1989 na Kryme, v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Arménsko|Arménsku]], [[Azerbajdžan]]e a v [[Kazachstan]]e. Po páde komunizmu sa však začiatkom deväťdesiatych rokoch väčšina Grékov vysťahovala do Grécka. V každom tomto štáte však dodnes žije malá grécka menšina. V [[Taliansko|Taliansku]] žije dodnes malá grécka komunita na juhu. Okrem toho sa Gréci vysťahovali aj do [[Spojené štáty|USA]] a [[Austrália|Austrálie]], kde tvoria významnú menšinu. == Pôvod moderných Grékov == [[Súbor:AlexanderTheGreat Bust.jpg|thumb|[[Alexander Veľký]]]] Pôvod moderných Grékov bol vždy predmetom sporov. V 19. stor. sa niektorí historici domnievali, že moderní Gréci sú iba Slovania, ktorí boli pogréčtení byzantskou mocou a kresťanskí [[Arvaniti]] (Albánci), ktorí si osvojili gréčtinu, ktorá sa používala v ortodoxnej cirkvi. Ale táto teória bola vyvrátená. Väčšina Slovanov totiž po bitke pri Patrase v 9. stor. Grécko opustilo. Macedónski Slovania odišli počas grécko-bulharskej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Ale aj tak sa niektorí Gréci zmiešali so Slovanmi, hlavne v 9. a tiež v 13. stor., no iba so slovanskou menšinou. V Byzantskom období bolo totiž Grécko fakticky znovuosídlené Grékmi z iných oblastí impéria. Arvaníti sa začali s ostatným gréckym obyvateľstvom miešať až v 20. stor. a stále si uchovávajú svoje tradície. Špecifickou skupinou moderných Grékov sú aj [[Grécki Arumuni]], ktorí však tiež žili separovane až do 20. stor. Turecko-grécke miešanie nebolo vo vlastnom Grécku zvykom, kvôli náboženskej izolácii a naopak, mnoho [[Turci|Turkov]] malo grécky pôvod. Významný grécky historik zaoberajúci sa touto tematikou bol v 19. stor. [[Konstantinos Paparrigopulos]]. Bola urobená aj DNA analýza moderných Grékov, pričom talianski vedci [[Luigi Cavalli-Sforza]], Paolo Menozzi a Alberto Piazza, našli výrazné DNA spojenie s antickými Grékmi a tak vylúčili rôzne nepravdivé teórie. Zistilo sa tiež, že iba 12% z gréckej DNA je typu R1a1. Tento typ je typický pre slovanské národy. Ale vedci predpokladajú, že gén typu R1a1 bol v Grécku už pred slovanskou inváziou a pochádzal ešte od starovekých, predgréckych obyvateľov Grécka, [[Pelasgovia|Pelasgov]]. Z celkových 12% tohto génu má slovanský pôvod v gréckej DNA iba približne 5%, pričom starí Slovania mali tento gén v zastúpení približne 75%. Touto analýzou sa dá slovanský pôvod Grékov vyvrátiť. Dokazuje nám to aj fyziognomická podobnosť antických a moderných Grékov a taktiež popisy starých Slovanov, kde sa písalo, že Slovania boli svetlovlasí so svetlou pokožkou (Prokopios), pričom 80% moderných Grékov majú tmavšiu farbu vlasov, očí a pleti. Našlo sa aj výrazné spojenie medzi južnými [[Taliani|Talianmi]], [[Sicília|Sicílčanmi]], Grékmi a západnými [[Turci|Turkami]]. Táto príbuznosť spomínaných národov je založená na ich starogréckom pôvode, keďže antickí Gréci obývali uvedené oblasti. Menšie percentá poukazovali na ďalšie miešania, malé percento DNA je ázijského pôvodu a našlo sa aj malé genetické spojenie so severoafrickým obyvateľstvom (0,3%). Antropologické výskumy, ktoré viedol uznávaný antropológ dr. J. Lawrence Angel, dokázali, že moderní Gréci sú výrazne podobní so svojimi starovekými predkami. Antropologické výskumy viedol aj dr. [[Aris Poulianos]], ktorý porovnával skeletové materiály moderných a antických Grékov a zistil, že sa fakticky nelíšia. Poulianos zistil, že moderní Gréci sú predovšetkým potomkovia paleobalkánskych obyvateľov ([[Pelasgovia]]) ktorí sa pomiešali s novousadlíkmi, ktorí do [[Grécko|Grécka]] prichádzali približne od roku 3000 pred Kr. (grécke kmene). Dôkaz o kontinuite medzi antickými a modernými Grékmi je aj moderná gréčtina, ktorá sa vyvíjala od staroveku do 20. stor. Gréci žijú aj na juhu Talianska a samotní južní [[Taliani]] majú aj grécky pôvod. Grécky národ bol vystavený rôznym kontaktov s inými národmi, no až teraz môžeme s istotou povedať, že moderní a antickí Gréci sú jeden národ. == Grécka kultúra == [[Súbor:Parthenon.JPG|thumb|right|250px|[[Partenón|Parthenon]], symbol gréckej kultúry]] Grécka kultúra položila základy modernej [[Európa|európskej]] kultúry. Mnohé poznatky boli známe už starým Grékom, ktorí založili napr. [[Filozofia|filozofiu]], [[divadlo]], [[Astronómia|astronómiu]], [[Rétorika|rétoriku]], [[Medicína|modernú medicínu]] či [[Demokracia|demokraciu]]. Veľký je aj vplyv [[Gréčtina|gréckeho jazyka]] v európskych jazykoch. Slová ako ekonomika, politika, matematika, televízia, stratégia či aristokracia sú gréckeho pôvodu. Grécka kultúra prežila svoj ďalší veľký rozmach počas [[Byzantská ríša|byzantskej doby]], hlavne v 12.-15. storočí, potom ďalšiemu veľkému rozvoju bránila [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]]. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj [[Kréta]], kde vládli [[Benátky|Benátčania]]. Vyspelá kultúra pretrvala aj na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]], kde [[Turci]] nikdy nevládli, ale aj v [[Anatólia|Anatólii]], ktorá síce patrila Turkom, no vďaka vyspelým veľkomestám si [[Maloázijskí Gréci]] dokázali udržať modernú kultúru. Obrodenie nastáva koncom 19. storočia, po oslobodení Grécka. Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z [[Byzantská kultúra|byzantských]] a zo [[starovek]]ých tradícií. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva väčšina Grékov. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálne prvky môžeme v gréckej kultúre badať už od [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]]. Gréci sú národ ktorý sa rád zabáva pri dobrej hudbe, tanci, jedle a víne. === Hudba a tance === [[Súbor:Sfakia-dance.jpg|thumb|250px|Tanečníci z [[Kréta|Kréty]]]] [[Súbor:Liraris.jpg|thumb|200px|Kréťan hrá na tradičný nástroj, lyru.]] ''Bližšie informácie v článkoch: [[Grécka hudba]], [[Grécky folklór]]'' Hudba je pre Grékov jedna z najdôležitejších častí ich života. V Grécku je najpopulárnejším žánrom ľudová hudba a hudba vychádzajúca z ľudovej hudby. V žiadnej inej krajine v [[Európa|Európe]] nie je ľudová hudba a tradičné tance tak populárne a udržiavané ako v Grécku, kde dokonca i dnes vznikajú nové ľudové piesne. Grécka hudba má korene v [[Grécka hudba obdobia antiky|starogréckej hudbe]] a už od [[Mykénska kultúra|mykénskej doby]] patrí pod orientálne štýly hudby. Tradičná ľudová hudba je odlišná v rôznych tradičných krajoch Grécka. Rozdeľuje sa ľudová hudba pevninského Grécka, ľudová hudba z [[Kréta|Kréty]], [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovov]], [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a z krajov, ktoré boli obývané Grékmi do Grécko-tureckej výmeny obyvateľov v r. 1923, teda ľudová hudba [[Pontskí Gréci|Pontských]], [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských]] a [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]]. Pevninská hudba z [[Macedónia|Makedonie]] a [[Západná Trácia|Trákie]] sa podobá ostatnej balkánskej hudbe, hudba z [[Epirus|Epiru]], [[Tesália|Tesálie]], [[Rumélia|Rumélie]] a [[Peloponéz]]u (''dimotiki musiki'') je však špecifická a zároveň najpopulárnejšia celogrécka ľudová hudba. Tradičné nástroje sú hlavne dychové-[[klarinet]], [[zurna]] a [[flojera]], v pozadí znie brnkacie [[ud]]i či [[lauto]]. Najznámejšie piesne z tejto oblasti pochádzajú od novogréckych kmeňov, [[Sarakacani|Sarakacanov]] a [[Karagunidi|Karagunidov]] a tiež z peloponézskeho kraja [[Arkádia]]. V mnohých piesňach sa oslavuje aj hrdinský boj Grékov proti [[Turci|Turkom]]. Tradičným mužským krojom je obľúbená suknica [[fustanella]]. Hudba z gréckych ostrovov (''nisiotika'') je odlišná, dominujú tu [[husle]] a hudba je viac melodická. Podobnú hudbu majú aj [[Maloázijskí Gréci]] (''mikrasiatika''). V ich tradičnej hudbe prevládajú prevažne brnkacie nástroje ([[Kanun|kanonaki]], [[ud]]i) a husle. Hudba z [[Pontos|Pontu]] (''pondiaka'') je odlišná, hraná na sláčikový nástroj [[kemenče]], piesne sú rýchle v silnom orientálnom tóne. Osobitné postavenie má aj hudba z [[Kréta|Kréty]] (''kritika''), kde je tradičným nástrojom sláčiková [[lyra]], podobná ako kemenče. Piesne sú často rýchle a melodické. Tradičná je tu aj [[mandináda]], vtipná rýmovaná porekadlová pieseň. Mandinády sú v Grécku veľmi populárne. Tradičné grécke tance (''chori'') sa tancujú zvyčajne v kruhu (''kyklos'') a väčšina z nich má staroveký pôvod, ako napr. tanec [[syrtos]], ktorý sa tancuje vo všetkých oblastiach a prvá zmienka o ňom je z 1. stor. po Kr. Jemu podobný tanec je aj ''kalamatianos'', ''itia'' a ''klistos'', ktoré sa tancujú v pevninskom Grécku. Tradičným tancom pevninského Grécka je akrobatický tanec [[tsamiko]], nazývaný aj ''kleftikos choros'', teda ''zbojnícky tanec''. Na ostrovoch sa tancujú tance ''susta'' či ''pidichtos'', na Kréte je najznámejší divoký tanec [[pendozalis]] či siganos. Krétske tance sú často doprevádzané výstrelmi. Typycké [[Anatólia|maloázijské tance]] sú ''zeimbekiko'', 'karsilamas a ženský tanec ''tsifteteli'', čo je brušný tanec. Pontské tance sú tiež veľmi divoké, známe sú ''Tik'', ''Dipat'' či ''Trigona''. [[Kapadócki Gréci]] tancujú tance ''seitata'', ''El Vassilis'' či ''leilalum''. Po výmene obyvateľov medzi Gréckom a [[Turecko]]m v roku 1923 priniesli [[Maloázijskí Gréci]] do Grécka svoju tradičnú hudbu, spočiatku spievali ironicky, o problémoch, drogách, tento štýl je známy ako [[Rembetiko]]. Hralo sa v tradičných anatólskych tónoch, prevažovali tu brnkacie nástroje. Po [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] sa tento štýl spopularizoval, teda aj nástroje, ako [[buzuki]], ktoré sa stalo najpopulárnejším nástrojom Grékov. Veľký zlatý vek gréckej hudby nastal v 50.-70. rokoch, kedy vznikol štýl ''laika'', hraný na buzuki. Sú to tzv. piesne [[Syrtaki]], ktoré skladali známi skladatelia ako [[Mikis Theodorakis]] (zložil aj pieseň ''Zorbas''), [[Vassilis Tsitsanis]], [[Manos Chatzidakis]], [[Stavros Xarchakos]], [[Nikos Gatsos]] či [[Manos Loizos]]. Najznámejší speváci boli [[Jorgos Dalaras]], [[Grigoris Bithikotsis]] či [[Stelios Kazantzidis]]. Z tohto štýlu sa vyvinula v 80. rokoch tzv. ''synchrona laika'', ktorá je najpopulárnejším štýlom dodnes, nesmie tu chýbať [[buzuki]]. Dnes je populárnym štýlom aj tradičné ''tsifteteli'', teda brušný tanec, takisto v sprievode buzuki. Venujú sa mu speváci ako [[Tasos Bugas]], [[Jorgos Dalaras]], či [[Notis Sfakianakis]]. === Zvyky a tradície === [[Súbor:Stele Odou Athinas, National Archaeological Museum of Athens, 2004.jpg|thumb|250px|Grécky reliéf znázorňujúci rodinu]] Gréci sú veľmi konzervatívni ľudia, ktorí si ctia svoje starobylé tradície, vychádzajúce ešte z pohanských čias. Grécke ľudové zvyky sú prežitkom starého Grécka, ktoré kresťanstvo nevytlačilo. Najväčšími gréckymi slávnosťami sú tradičné dedinské veselice ''panijiria'', ktoré sa organizujú na počesť rôznych svätých (v staroveku na počesť bohov), či na počesť dobrej úrody (sviatok chleba, sviatok hrozna, sviatok melónov). Pri týchto zábavách sa tancuje na hlavnom námestí, kde sa hoduje niekoľko dní. Tradičné oslavy kresťanských sviatkov ako [[Veľká noc]], či [[Vianoce]] si uchovali množstvo zvykov z predkresťanskej doby. Ľudová mytológia vychádza zo [[Grécka mytológia|starogréckej mytológie]], je plná pohanských bohov a povier. Známy je príbeh o drevorubačovi, kde vystupuje riečny boh, ktorý trestá ľudskú chamtivosť. Príbeh o Jannisovi a Mandritse, o nerozlučnej láske obsahuje prvky z gréckych mýtov o Filemónovi a Baukcis či o kráľovi [[Midas]]ovi. Veľkým sviatkom je aj svadba (''gamos''), kde sa oslavuje niekoľko dní a na vidieku nie je výnimočné vidieť na svadbe až 1000 hostí. Na prvom mieste je u Grékov rodina, ktorá drží spolu a je nerozlučiteľná, preto deti žijú so svojimi rodičmi aj v dospelosti a často aj so svojou rodinou. Pre Grékov je tradičná aj ich pohostinnosť (''filoxenia''). === Literatúra === [[Súbor:Giorgos Seferis 1963.jpg|náhľad|Básnik a držiteľ Nobelovej ceny, Jorgos Seferis]] ''Bližšie informácie v článku: [[Grécka literatúra]]'' Grécka literatúra začína v 9. stor. pred Kr. [[Homér]]om. Gréci vymysleli moderný [[epos]], [[Dráma|drámu]], teda [[Komédia|komédiu]] a [[Tragédia|tragédiu]] a historiografiu. Najvýznamnejší starovekí spisovatelia boli napr. [[Sofokles]], [[Euripides]], [[Aischylos]], [[Aristofanes]], [[Thukydides]], [[Herodotos]] či [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]]. Z filozofov najznámejší [[Platón]] a [[Aristoteles]]. Veľké literárne diela vznikali aj v byzantskej dobe, známi historiografi boli napr. [[Theofilaktos Simokattis|Theofylaktos Simokattis]] , [[Prokopios Cézarejský|Prokopios]], [[Michael Psellos]] a [[Laonikos Chalkokondylis]]. Najvýznamnejším byzantským románom, od neznámeho autora, písaným v modernej gréčtine je [[Digenis Akritas]], byzantský vojak zažívajúci lásku a dobrodružstvá, keď zabije draka. Významným byzantským filozofom bol [[Georgios Gemistos Plethon]]. Za zakladateľa modernej gréckej literatúry je považovaný [[Visentzos Kornaros]], ktorý v 16. stor. napísal jeden z najvýznamnejších renesančných diel, [[Erotokritos]], ľúbostný román zasadený do starovekých [[Atény|Atén]]. Spisovateľ [[Konstantinos Paparrigopoulos]] napísal v 19. stor. ako prvý dejiny Grékov od staroveku po súčasnosť. Koncom 19. a v 20. stor. pôsobili velikáni gréckej poézie, ako [[Dionysios Solomos]] (autor gréckej hymny), [[Konstantinos Kavafis]], [[Jannis Ritsos]], [[Kostis Palamas]] a nositelia [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Giorgos Seferis]] a [[Odysseas Elytis]]. Z prozaikov boli známi [[Adamantios Korais]] a [[Rigas Fereos]], neskôr slávny [[Nikos Kazantzakis]], stvoriteľ [[Grék Zorba|Gréka Zorbu]]. Známi sú aj moderní grécki filozofi, azda najslávnejším gréckym filozofom 20. storočia bol Grék [[Panajotis Kondylis]], známy je aj [[Kostas Axelos]] a [[Cornelius Castoriadis]], zo súčasných spisovateľov, básnikov a kritikov vyniká uznávaný [[Nikos Dimu]]. === Kuchyňa === Grécka kuchyňa patrí pod typickú stredomorskú kuchyňu. Všeobecne je veľmi zdravá{{chýba citácia}}<!-- ? -->, Gréci konzumujú veľké množstvo [[Olivový olej|olivového oleja]], ktorý je základom skoro každého jedla. Väčšina jedál pochádza zo starovekého obdobia, hoci mnohé majú turecké mená, ako napr. tradičný medový zákusok [[baklava]]s, o ktorom sa zmieňoval už spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] v 2. stor. K tradičným gréckym jedlám patrí pečené mäso (najmä jahňacie a kozie), ryby a morské živočíchy, šaláty (najznámejší je tradičný ''choriatiki-dedinský''), syry (najznámejší je ''feta''), mussakas (zapekaný [[baklažán]] s paradajkovou omáčkou), suvlaki a [[gyros]], [[Lasagne|pastitsio]], [[dolmades]] (viničové listy plnené ragú), rôzne druhy omáčok na [[Špagety|cestoviny]] a omáčka [[tsatsiki]]. Grécke zákusky sú medové a veľmi sladké, existuje množstvo druhov, no najznámejší je spomínaný ''baklavas''. Grécka kuchyňa bola ovplyvnená [[Talianska kuchyňa|talianskou kuchyňou]], z ktorej pochádzajú jedlá ako pastitsio, cestoviny či stifado. Veľmi kvalitné je aj [[grécke víno]] a alkoholické nápoje [[ouzo]], [[retsina]] a [[Metaxa]]. Obľúbeným nápojom je aj tradičné frapé, ktoré vzniklo práve v Grécku. == Grécke priezviská == Grécke priezviská sa vyvíjali od antiky až po 20. storočie. Mnohé znamenajú konkrétne slová, alebo pomenovania a pochádzajú z rôznych oblastí [[Grécko|Grécka]] a [[Anatólia|Anatólie]]. Niektoré majú aj cudzí pôvod (turecký, taliansky, arabský, albánsky, slovanský). Turecký pôvod majú mená, ktoré začínajú na kara-čierny (napr. Karamanlis, Karapanajotidis) a tiež končiace na ''oglu'' (Portokaloglou) a ''azis'' (napr. Abdazis). Nie vždy však musia byť tureckého pôvodu, turecký môže byť len kmeň, napr. Karapanajotidis je zloženie tureckého slova ''kara (čierny)'' a gréckeho mena ''Panajotis'' s gréckou koncovkou ''-dis''. Arabský pôvod majú mená ktoré začínajú na chadzi (z arabského hadži, pútnik, napr. Chatzidakis). Tieto mená dostali ľudia, ktorí sa v minulosti podujali na púť do [[Svätá zem|Svätej zeme]]. Slovanské priezviská majú grécke koncovky a sú teda celkom helenizované, napr. ''Vikelas'' (od slova býk), alebo ''Dovros'' (od slova dobre). Priezviská talianskeho pôvodu nájdeme na [[Peloponéz]]e, či na [[grécke ostrovy|ostrovoch]] sú to napr. ''Markezinis'', ''Antonellis''. Priezviská albánskeho pôvodu sa vyskytujú prevažne u [[Arvaniti|Arvanitov]], napr. ''Bithikotsis'', ''Bukuras'', ''Lalas''. Niektoré mená označujú vonkajší charakter (''Paleologos''-staré slovo, ''Makrijannis''-dlhý Ján, ''Jeros''-starec, ''Mavroforakis''-v čiernom oblečený), alebo nejakú vnútornú charakteristiku (''Kutsos-hlupák'', ''Voskopulos-potomok pastiera'', ''Delijannis-hlúpy Ján''). Ženské priezviská sú genitívom mužských (''Paulopulu-od Paulopulos, Kusteni-od Kustenis, Theodoridu-od Theodoridis''). Toto sú najčastejšie koncovky gréckych priezvisk: * '''''-idis/-dis''''' Stará grécka koncovka, pochádza ešte z antiky, kedy sa vyslovovalo ako ''-des'' (Archimedes). Tieto mená sú najbežnejšie hlavne u Grékov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]] (Kiurtzidis, Kazantzidis, Michalidis). * '''''-nis'''''' Pôvodom z južného Grécka, hlavne z Peloponézu (Kolokotronis, Kustenis), taktiež patrí medzi antický typ, kedy sa vyslovoval ako -nes (Demosthenes). * '''''-atos''''' Pôvodom z [[Kefalónia|Kefalónie]], pričom táto koncovka má vo väčšine prípadov taliansky pôvod (Marinatos). * '''''-as''''' Pôvodom z [[Macedónia|Macedónie]] a [[Epirus|Epira]], má antický pôvod (napr. Savalas, Gonatas). * '''''-ellis/-lis''''' Pôvodom z ostrova [[Lesbos]], pôvod mena je antický, ale aj taliansky (Evangelis). * '''''-akos''''' Pôvodom z [[Peloponéz]]u a [[Kréta|Kréty]] (Xarchakos). * '''''-akis''''' Pôvodom z Kréty a iných ostrovov, táto koncovka znamená zdrobneninu (napr. Theodorakis, malý Theodoros). * '''''-eas''''' Pôvodom z Peloponézu, má antický pôvod (Saleas, Charisteas). * '''''-pulos''''' Takysto má peloponézsky pôvod (Papadopulos, Markopoulos, Stefanopulos). Pulos znamená potomok a je to slovo latinského pôvodu. * '''''-u''''' Genitív koncovky ''-os'', vyskytuje sa hlavne [[Cyprus|Cypre]] (Papadopulu). * '''''-tis''' Koncovka starogréckeho pôvodu, vyskytuje sa hlavne na Peloponéze (Kassimatis). * '''''-oglu''' Koncovka tureckého pôvodu (Kazantzoglu). * '''''-us''''' Táto koncovka sa vyskytuje iba na [[Cyprus|Cypre]] (Sofokleus). Existujú aj priezviská, ktoré označujú mená (Theodoros, Avgustinos) a priezviská označujúce nejaký topografický pôvod (Moraitis – Peloponézan, Arachovitis – obyvateľ dediny [[Arachova]], Agrafiotis – obyvateľ oblasti Agrafa). ==Známi Gréci== *[[Agamemnón]] – mýtický kráľ [[Mykény|Mykén]] *[[Homér]] – zakladateľ [[grécka literatúra|gréckej literatúry]] *[[Hesiodos]] – grécky spisovateľ *[[Herodotos]] – grécky historik *[[Hippokrates (lekár)|Hippokrates]] – zakladateľ modernej medicíny *[[Leonidas]] – [[Sparta|spartský]] kráľ *[[Kleisthenes]] – zakladateľ aténskej demokracie *[[Perikles]] – [[Atény|aténsky]] stratég, staviteľ Akropoly *[[Feidias]] – sochár, umelec *[[Myrón]] – sochár *[[Sokrates]] – filozof *[[Platón]] – filozof *[[Aristoteles]] – filozof *[[Epikuros]] – filozof *[[Demostenes]] – aténsky rečník *[[Alexander Veľký]] – [[Macedónci|macedónsky]] kráľ *[[Archimedes zo Syrakúz]] – vedec *[[Herón z Alexandrie]] – vynálezca *[[Herodes Attikos]] – významný rímsky politik *[[Claudius Galénos]] – jeden z najvýznamnejších lekárov *[[Svätý Mikuláš]] *[[Svätý Basilios]] *[[Ján Zlatoústy]] – biskup *[[Theodora]] – byzantská cisárovná, manželka cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] *[[Nikefor I.|Nikeforos I.]] – byzantský cisár *[[Basileios II.]] – byzantský cisár *[[Anna Komnena]] – byzantská cisárovná a spisovateľka *[[Konštantín XI.]]Paleologos – posledný byzantský cisár *[[Georgios Gemistos Plethon]] – byzantský filozof *[[El Greco]] – známy maliar *[[Theodoros Kolokotronis]] – generál v [[grécka vojna za nezávislosť|gréckej vojne za nezávislosť]] *[[Rigas Ferreos]] – grécky spisovateľ 19. stor. a národný buditeľ *[[Adamantios Korais]] – spisovateľ 19. stor. a národný buditeľ *[[Konstantinos Paparrigopoulos]] – grécky historik 19. stor. *[[Sotirios Bulgaris]] – grécky klenotník, zakladateľ značky [[Bulgari]] *[[Manolis Andronikos]] – historik, archeológ, objaviteľ antickej [[Vergina|Verginy]] *[[Konstantinos Kavafis]] – grécky spisovateľ, jeden z najznámejších básnikov 20. stor. *[[Herbert von Karajan]] – rakúsky hudobný dirigent gréckeho pôvodu * [[Georgios Sinas]] – jeden z najbohatších ľudí 19. stor. *[[Vasilis Michailidis]] – cyperský národný básnik *[[Theofilos Chatzimichail]] – grécky ľudový maliar *[[Euklidis Kurtidis]] – grécky revolucionár proti tureckému útlaku začiatkom 20. stor. z kraja [[Pontos]] *[[Amalia Fleming]] – grécka lekárka, manželka [[Alexander Fleming|Alexandra Fleminga]], vynálezcu penicilínu *[[Nikiforos Lytras]] – grécky maliar *[[Odysseas Elytis]] – spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny *[[Jorgos Seferis]] – spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny *[[Markos Vamvakaris]] – grécky spevák *[[Vangelis]] – inštrumentalista a hudobný skladateľ, autor viac než 50 albumov *[[Aristotelis Onasis]] – lodný magnát a najbohatší človek sveta svojej doby *[[Jeorjos Papanikolau]] – významný svetový doktor, odborník na liečbu rakoviny *[[Costas Kondylis]] – americký architekt, zakladateľ stavebnej spoločnosti, ktorá postavila veľkú časť moderného [[Manhattan]]u *[[Nicholas Negroponte]] – významný americký architekt *[[Cornelius Castoriadis]] – francúzsky filozof gréckeho pôvodu *[[Maria Callasová]] – slávna americká [[opera|operná]] [[soprán|sopranistka]] gréckeho pôvodu *[[Kostas Axelos]] – francúzsky filozof gréckeho pôvodu *[[Panajotis Kondylis]] – grécky filozof *[[Leonidas Drosis]] – známy grécky sochár 19. stor., autor sôch na hlavnom [[Atény|aténskom]] námestí, napr. socha Sokrata a Atény *[[Vasos Falireas]] – známy grécky sochár 20. stor., autor pamätníku padlým Grékom pri [[Bitka pri Termopylách|Termopylách]] *[[Alec Issigonis]] – britský inžinier, tvorca britského auta [[mini cooper]] *[[Domna Samiu]] – grécka folkloristička *[[Mikis Theodorakis]] – významný grécky hudobný skladateľ *[[Michalis Kakojannis]] – grécky režisér *[[Elia Kazan]] – americký režisér, scenárista a spisovateľ gréckeho pôvodu *[[Jorgos Dalaras]] – súčasný grécky spevák *[[Theodosis Tasios]]  – architekt, zostrojil prvý zasúvací most na svete *[[Glykeria]] – súčasná grécka speváčka *[[Charis Alexiu]] – súčasná grécka speváčka *[[Criss Angel]] – americký iluzionista gréckeho pôvodu *[[Angelos Charisteas]] – grécky futbalista *[[Xenofón Zolotas]] – grécky ekonóm, diplomat a bývalý premiér Grécka *[[Dimitris Christofias]] – bývalý prezident [[Cyprus|Cypru]] *[[Jeorjos Papandreu (mladší)]] – bývalý premiér [[Grécko|Grécka]] *[[Lukas Papadimos]] – európsky ekonóm a bývalý premiér [[Grécko|Grécka]] * [[Nikos Dimu]] – významný súčasný spisovateľ *[[Stelios Ramfos]] – súčasný filozof *[[Christos Giannaras]] – súčasných filozof a teológ *[[Michael Dertouzos]] – počítačový expert, jeden z priekopníkov vývoja internetu, dlhoročný predseda [[Laboratory of Computer Science]] == Stručný prehľad gréckych dejín == <div class="references-small"> {| class="wikitable" |- ! style="width:120px" |Obdobie|| style="width:400px" |Udalosti |- | '''30. stor. pred Kr.'''|| Protogrécke kmene sa usadzujú v severnom [[Balkán]]e |- | '''20. stor. pred Kr.'''|| Protogrécke kmene sa usadzujú v Grécku a zakladajú mykénsku civilizáciu |- | '''17. stor. pred Kr.''' || Gréci boli definitívne usadení v Grécku, vznik mykénskej civilizácie |- | '''13. stor. pred Kr.''' ||Založené prvé kolónie v Anatólií |- | '''11. stor. pred Kr.''' ||Grécke kmene Dórov, Iónov, Achajcov a Aeolov prenikajú do Grécka |- | '''9. stor. pred Kr.''' ||Veľká kolonizácia Anatólie |- | '''8. stor. pred Kr.''' ||Založené prvé kolónie na Sicílií a v Itálií |- | '''6. stor. pred Kr.''' ||Zakladajú sa kolónie po celom Stredomorí (Afrika, Itália, Anatólia, Egypt, Gália, Hispánia) a okolo Čierneho mora |- | '''4. stor. pred Kr.'''|| Po dobytí východu Alexandrom Veľkým sa Gréci usadzujú v celej Anatólii a v severnom Egypte |- | '''2. stor. pred Kr.''' || Rimania si podmaňujú Grékov, migrácia Grékov do Ríma |- | '''4. stor. po Kr.''' || Vznik Východorímskeho (Byzantského) impéria, Gréci osídľujú Konštantínopol, masívne migrácie v ríši |- | '''7. stor. po Kr.'''|| Slovania obsadzujú Macedóniu a časť Grécka s Peloponézom, Gréci odchádzajú z Grécka do Itálie. Cisári porážajú Slovanov, masívne presídľovanie Slovanov z Grécka do Anatólie. Grécko je osídľované Grékmi z Macedónie a Cypru |- | '''8. stor. po Kr.''' || Slovania v Grécku sa začínajú helenizovať |- | '''9. stor. po Kr.''' || Veľká migrácia Grékov v celom impériu, Gréci z Itálie a Sicílie osídľujú Peloponéz a Tesáliu, aby osídlili po Slovanoch vyľudnené oblasti |- | '''13. stor.'''|| Pád Byzancie, po štvrtej križiackej výprave, vznik Latinského cisárstva, 1261-obnovenie Byzancie, Veľká grécka migrácia medzi Gréckom, Anatóliou a Konštantinopolom |- | '''15. stor.''' || Turci ovládli Byzanciu, usadzujú sa v Grécku, Fanarioti udržujú v Konštantinopole grécku identitu. Albánski Arvaniti osídlujú Ipiros a južné Grécko |- | '''30. roky 19. st.'''|| Vznik Helénskej (Gréckej) republiky, grécka migrácia z Anatólie do Grécka, Gréci odchádzajú do Ameriky |} {| class="wikitable" |- ! style="width:120px" |Obdobie|| style="width:400px" |Udalosti |- | '''1913'''||Gréci ovládli Macedóniu, kde žije početné slovanské a turecké obyvateľstvo |- | '''1914 – 1923''' || Grécka pontská genocída, 353 000 Grékov zabitých<ref name=IAGSrec>[http://genocidescholars.org/images/PRelease16Dec07IAGS_Officially_Recognizes_Assyrian_Greek_Genocides.pdf IAGS Official Website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110601144026/http://genocidescholars.org/images/PRelease16Dec07IAGS_Officially_Recognizes_Assyrian_Greek_Genocides.pdf |date=2011-06-01 }}, ''International Genocide Scholars Association Officially Recognizes Assyrian, Greek Genocides'', prístup 15. 12. 2007.</ref><ref name=Schaller>{{Citácia periodika |meno=Dominik J |priezvisko=Schaller |meno2=Jürgen |priezvisko2=Zimmerer |mesiac=marec |rok=2008 |titul=Late Ottoman genocides: the dissolution of the Ottoman Empire and Young Turkish population and extermination policies—introduction |periodikum=Journal of Genocide Research |ročník=10 |číslo=1 |strany=7 – 14 |doi=10.1080/14623520801950820 |jazyk=po anglicky | issn = 1462-3528 }}</ref><ref name=Levene2>{{Citácia periodika |meno=Mark |priezvisko=Levene |mesiac= |rok=1998 |titul=Creating a Modern "Zone of Genocide": The Impact of Nation- and State-Formation on Eastern Anatolia, 1878 – 1923 |periodikum=Holocaust and Genocide Studies |ročník=12 |číslo=3 |strany=393 – 433 |doi=10.1093/hgs/12.3.393 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref name=TatzJatz>{{Citácia knihy |meno=Colin Martin |priezvisko=Tatz |rok=2003 |kapitola=Prologue |url kapitoly=http://books.google.co.uk/books?id=khCffgX1NPIC&pg=PR13 |titul=With Intent to Destroy: Reflections on Genocide |vydavateľ=Verso |miesto=London |isbn=978-1-85984-550-9 |strany=xiii–xviii |jazyk=po anglicky}}</ref><ref name= Diakonoff>{{Citácia knihy |meno=Igor M |priezvisko=Diakonoff |rok=1999 |titul=The Paths of History |vydavateľ=Cambridge University Press |miesto=[[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] |isbn=978-0-521-64398-6 |strany=[http://books.google.co.uk/books?id=tft0FCEzFJcC&pg=PA276 276] |jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="Rummel">{{Citácia knihy |meno=Rudolph J |priezvisko=Rummel |rok=1998 |kapitola=Turkey's Genocidal Purges |url kapitoly=http://books.google.co.uk/books?id=LFDWp7O9_dIC&pg=PA78 |titul=Statistics of Democide: Genocide and Mass Murder since 1900 |vydavateľ=LIT Verlag |miesto=Münster |isbn=978-3-8258-4010-5 |strany=78 – 101 |oclc=259999040 |jazyk=po anglicky}}</ref> |- | '''1919'''|| Dohoda z Neuilly, výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom. |- | '''1922'''|| Turci zničili anatólske grécke mesto Smyrnu, 40 000 Grékov mŕtvych, koniec gréckej dominancie v Anatólii |- | '''1923'''|| Dohoda z Lausanne, Gréci a Turci sa dohodli na výmene obyvateľov, približne 2 000 000 Grékov prišlo z Turecka, usídlili sa v Macedónii a južnom Grécku. Výmena sa netýkala Grékov z Istanbulu, Imbrosu a Tenedosu a Turkov z Trákie. Grécko opustilo cca 400 000 moslimov |- | '''40. roky 20. st.'''|| Nasleduje fašistická okupácia, veľa Grékov bolo vyvraždených |- | '''1947'''|| V Rumunsku bol nastolený komunizmus, miestni Gréci emigrujú do Grécka |- | '''1948'''|| Po občianskej vojne, v ktorej boli porazení grécki komunisti sa veľa Grékov sťahuje do východného bloku |- | '''50. roky 20. st.'''|| Gréci odchádzajú za prácou do Nemecka, USA, Austrálie, Kanady a iných krajín. |- | '''1955'''|| Septemvriada, Turci zmasakrovali istanbulských Grékov, dnes ich tu ostalo okolo 2000 |- | '''1958'''|| Alexandrijskí Gréci emigrujú z Egypta do Grécka |- |'''60. roky 20. st.''' || Osamostatnenie Cypru, prezident Makarios |- | '''1974'''||Turci napadli Cyprus, Gréci zo severu ostrova boli presídlení na grécky juh |- | '''80. roky 20. st.'''||Gréci z Nemecka sa vracajú do Grécka |- | '''90. roky 20. st.'''||Pád komunizmu v Sovietskom zväze, Gréci z Ruska, Arménska a Gruzínska emigrujú do Grécka |- | '''zač. 21. stor.'''|| Najväčší počet Grékov žije v Grécku, USA, Austrálii a na Cypre, historické grécke kraje majú už len malú grécku komunitu |- |} </div> == Literatúra == === Použitá literatúra === * Vasilis Kyriakidis: ''Επιτομη Ελληνική Ιστορια'' / ''Epitomi Elliniki Istoria'', Kyriakidis Publishing (2001) === Ďalšia literatúra === * Paul Cartledge, ''The Greeks: Crucible of Civilization'', 2000, T.V. Brooks, ISBN 1-57500-093-8 * Humphrey Davy Findley Kitto, ''The Greeks'', 1991, Penguin Books, ISBN 0-14-013521-9 * Per Bilde , ''Conventional Values of the Hellenistic Greeks'', 1997, Aarhus University Press, ISBN 87-7288-555-6 * Michael Grant, ''The Hellenistic Greeks: From Alexander to Cleopatra'', 1990, Weidenfeld & Nicolson, ISBN 0-297-82057-5 * John Pentland Mahaffy, William Alexander Goligher,'' Hellenistic Greeks'', 1928 * Stephen Xydis, Medieval Origins of Modern Greek Nationalism, ''Balkan Studies'', Vol. 9 (1968), 1-20. * Michael Herzfeld, ''Ours Once More: Folklore, Ideology, and the making of Modern Greece'', 1982. ISBN 0-292-76018-3 * Victor Roudometof, From Rum Millet to Greek Nation: Enlightenment, Secularization, and National Identity in Ottoman Balkan Society, 1453-1821, ''Journal of Modern Greek Studies '' 16:1 (May 1998), pp. 11-48. * Peter Mackridge, Eleni Yannakakis, eds., ''Ourselves and Others : The Development of a Greek Macedonian Cultural Identity since 1912'', 1997. ISBN 1-85973-133-3. * Peter Bien, Inventing Greece, ''Journal of Modern Greek Studies'' 23:2 (October 2005), pp. 217-234. * John Koliopoulos, Thanos Veremis, ''Greece: The Modern Sequel : from 1831 to the Present'',2002, ISBN 1-85065-463-8 * David Holden, ''Greece Without Columns: The Making of the Modern Greeks'', 1972,ISBN 0-397-00779-5 == Referencie == <references/> [[Kategória:Gréci| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Grécku]] 0m97op149j3z65yt70seib82m5kvkpn 0 95724 8057970 7932389 2025-07-07T23:55:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057970 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anthony Kenny | Rodné meno = | Popis osoby = anglický filozof | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1931|3|16}} | Miesto narodenia = [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[University of Oxford]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Nancy Gayley (1965 -) | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} [[Sir]] '''Anthony John Patrick Kenny ''' (* [[16. marec]] [[1931]], [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo]]) je [[Anglicko|anglický]] [[filozof]], predstaviteľ [[analytická filozofia|analytickej filozofie]]. Jeho snahou je riešiť dnešné filozofické problémy na pozadí rozsiahleho vedenia historického. V roku [[1992]] ho kráľovná [[Alžbeta II.]] povýšila do rytierskeho rádu. Je členom národných a medzinárodných spoločenský akadémii a spoločností. Medzi inými od roku [[1993]] [[American Philosophical Society]]<ref>{{cite web | url=https://search.amphilsoc.org/memhist/search?creator=Sir+Anthony+Kenny&title=&subject=&subdiv=&mem=&year=&year-max=&dead=&keyword=&smode=advanced | titel=Member History: Sir Anthony Kenny| hrsg=American Philosophical Society| zugriff=2018-10-22}}</ref> a od roku [[2003]] [[American Academy of Arts and Sciences]]. V rokoch [[1989]] - [[1993]] bol prezidentom [[British Academy]] a od roku [[2006]] do roku [[2009]] prezidentom ''Royal Institute of Philosophy''. Od roku [[1991]] je členom [[Academia Europaea]]. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *''[https://web.archive.org/web/20091012234259/http://www.philosophypress.co.uk/?p=356 The wisdom of not knowing]'' *[http://philosophybites.com/2008/05/anthony-kenny-o.html Podcast interviews with Anthony Kenny on ''philosophy bites''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181219090845/https://philosophybites.com/2008/05/anthony-kenny-o.html |date=2018-12-19 }} == Zdroj == * {{filit|fvk/kenny_a.html}} {{Výhonok filozof}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kenny, Anthony}} [[Kategória:Anglickí filozofi]] 9byfjpvnz7snnhieo5i9n7drzuancfi 0 104611 8057739 8057603 2025-07-07T13:49:55Z 85.193.7.129 /* Seriály */ 8057739 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.172173|17.100112|format=dms|display=title}} {{Infobox Televízna stanica | | názov = TV JOJ | logo =Logo TV JOJ - 2020.svg | popis = | príjem = satelit, káblové vysielanie, terestriálne, IPTV | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | oblasť vysielania = | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Marcel Grega]] | premiéra = [[2. marec]] [[2002]] o 19:00 | formát obrazu = 4:3/16:9 | program = plný program | slogan = Nuda na Slovensku končí (2002)<br>JOJ vás baví (2002–2004)<br>Rozpálime vás (2004)<br>JOJ vás baví viac (2005)<br>To musíte vidieť! (2005–2007)<br>Viditeľne iná (2007–2012)<br>Viditeľne tvoja (2012–2015)<br>Zážitok vidieť (2015–2020)<br>S vami (2020–) | člen skupiny = JOJ Group (J&T Media Enterprises) | webstránka = {{URL|joj.sk}} |sesterské stanice=TV JOJ<br>[[JOJ Plus]]<br>[[TV WAU|JOJ WAU]]<br>[[TV Jojko]]<br>[[JOJ 24]]<br>[[JOJ Svet]]<br>[[JOJ Šport]]<br>[[JOJ Family]]<br>[[JOJ Cinema]]<br>[[JOJ Šport 2]]|bývalý názov=TV Global (2000 – 2002)}} [[Súbor:Brečtanová 1 01.jpg|náhľad|Vstup do [[Filmové ateliéry Koliba|areálu TV JOJ]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1 v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''TV JOJ''' je komerčná televízna [[free-to-air]] stanica na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá patrí do portfólia televíznej skupiny JOJ Group. Televízia začala vysielať 2. marca 2002, pričom do sveta médií vstúpila už v roku 2000, pôvodne ako TV Global.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia JOJ je už 13 rokov viditeľne blízka svojim divákom|url=https://www.joj.sk/tlacove-spravy/11323-televizia-joj-je-uz-13-rokov-viditelne-blizka-svojim-divakom|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=sk}}</ref> Do televíznej skupiny JOJ Group dnes patrí celkovo sedem televíznych staníc pre rôzne cieľové skupiny. == Televízne stanice == Po TV JOJ, ktorá vysiela program pre celú rodinu, začala [[5. október|5. októbra]] [[2008]] vysielať druhá stanica [[JOJ Plus|PLUS]], ktorá dnes oslovuje prevažne mužov a dynamické ženy. Pre mladšie diváčky vysiela od 15. apríla [[2013]] tretia stanica [[TV WAU|WAU]].^{<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WAU, Jojka bude mať novú stanicu!|url=https://www.joj.sk/zazi-viac/5180-wau-jojka-bude-mat-novu-stanicu|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=sk}}</ref>} Od septembra 2013 do novembra 2015 patril do portfólia JOJ Group tiež kanál Senzi, určený pre divákov starších ako 40 rokov. V roku 2015 vstúpila JOJ Group do segmentu payTV, keď priniesla tri nové platené televízne stanice&nbsp;–&nbsp;RiK, Ťuki TV a JOJ Cinema. Historicky prvá detská televízia v slovenskom jazyku Rik začala vysielať v polovici januára 2015 a jej program je určený pre deti v predškolskom a mladšom školskom veku. Od júna 2015 do marca [[2025]] vysielala druhá detská stanica Ťuki TV, ktorá bola ako prémiový kanál zaradená exkluzívne len do ponuky Magio Televízie spoločnosti Slovak Telekom. V polovici júna 2015 bola na základe českej licencie spustená JOJ Cinema, ktorá vysiela najnovšie premiéry najväčších kinohitov pre všetkých filmových fanúšikov, a to bez prerušovania filmov reklamou. Od 5. septembra 2016 začala vysielať ďalšia stanica JOJ Family výhradne pre českých divákov, nahrádzajúca materské domáce slovenské stanice JOJ, Plus a WAU, ktoré nemali pre český región potrebnú licenciu pre vysielanie zahraničných titulov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Family představila TV program. Startuje v pondělí 5.9.2016 v 16:00 hodin|url=https://www.parabola.cz/clanky/5944/joj-family-predstavila-tv-program-startuje-v-pondeli-5-9-2016-v-1600-hodin/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2016-08-27|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=cs}}</ref>11. februára bol oznámený nákup staníc Československej filmovej společnosti televíziou JOJ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Group převezme stanice CS Film, WAR TV i KinoSvět|url=https://www.parabola.cz/zpravicky/30500/joj-group-prevezme-stanice-cs-film-war-tv-i-kinosvet/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2019-02-11|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> 13. marca 2019 tak do portfólia JOJ Group oficiálne pribudli stanice CS film, [[CS mini]], [[Horor film]], [[WAR Svět válek|WAR TV]], [[Kinosvět]] a online videoportál [[Film popular]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina JOJ se již stala majitelem stanic CS Film či KinoSvět|url=https://www.parabola.cz/zpravicky/30622/skupina-joj-se-jiz-stala-majitelem-stanic-cs-film-ci-kinosvet/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2019-03-13|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> Od 1. januára 2020 nahradila dovtedajšiu stanicu [[TV RiK|RiK]] nová detská stanica s názvom [[TV Jojko|Jojko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detská televízia JOJko spustila vysielanie. Nahradila RiK|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/144515/detska-televizia-jojko-spustila-vysielanie-nahradila-rik/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2020-01-01|dátum prístupu=2020-01-02|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> 6. októbra 2021 TV JOJ spustila svoj 6. televízny kanál [[JOJ Šport]]. V marci roku 2022 získala licenciu na nový spravodajský kanál [[Joj 24|JOJ 24]]. 15. augusta 2023 TV JOJ spustila vysielanie dokumentárneho kanálu [[JOJ Svet]]. == Dejiny == === Začiatky === Štart novej televízie JOJ mal priniesť na [[Slovensko]] konkurenčné prostredie, pretože komerčný trh ovládala [[TV Markíza]] ([[Pavol Rusko]]). Vysielanie JOJ sa začalo [[2. marca]] [[2002]] o 19:00 reláciou ''[[Noviny (relácia)|Noviny]]'' s moderátorskou dvojicou [[Dana Roháčová]] a [[Branislav Ondruš]]. Nasledoval ''[[Šport (relácia)|Šport]]'' s [[Peter Hollý|Petrom Hollým]]. Celé prípravné obdobie sa nieslo v znamení „Nuda na Slovensku končí“. === Súčasnosť === V súčasnosti je TV JOJ plnoformátová televízia na [[Slovensko|Slovensku]]. == Majitelia a riaditelia == V Košiciach vysielala regionálna televízia [[TV Naša]], ktorej licenciu vlastnila od roku 1996 košická spoločnosť MAC TV, ktorej konateľom a väčšinovým vlastníkom bol v tom čase práve Marcel Děkanovský. 35 % podiel (neskôr väčšinový) v televízii vlastnila, dnes už neslávne známa, spoločnosť Horizont Slovakia. V zázemí TV Naša vznikla televízia TV Global, ktorá začala vysielať v marci 2000. V novembri 2001 sa jej generálnym riaditeľom stal [[Richard Rybníček]]. Koncom toho istého roka vtedy bývalý riaditeľ [[TV Nova]] [[Vladimír Železný]] predstavil novú televíziu JOJ, ktorá sa chystala na štart ako konkurencia [[TV Markíza|Markíze]], vlastnenej [[Central European Media Enterprises]] (CME). V júli 2002 do JOJ vstúpila [[Grafobal Group]] podnikateľa [[Ivan Kmotrík|Ivana Kmotríka]] a 25. novembra 2004 sa stala jej 90-percentným vlastníkom. Česká strana z projektu postupne odišla, po tom čo sa CME dohodla so Železným v TV Nova. V januári 2007 do JOJ vstúpila vtedajšia spoločnosť [[J&T]] Media Enterprises s akcionárom [[Peter Korbačka|Petrom Korbačkom]]. Ivan Kmotrík sa následne začal angažovať v spravodajskej televízii TA3, kde predtým figurovala práve J&T. Obe strany si televízie de facto „vymenili“, I. Kmotrík vlastnil [[TA3]] do januára 2020<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Poláš|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Joj má 15 rokov. Šla z Košíc do Bratislavy, od Novy a Kmotríka k J&T|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/joj-ma-15-rokov-sla-kosic-bratislavy-novy-kmotrika-j-t|issn=1336 – 2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-02|dátum prístupu=2020-09-23}}</ref>, keď ju predal českému podnikateľovi [[Michal Voráček|Michalovi Voráčekovi]], ktorý stojí za firmou Blueberg Media. Od roku 2002 sa v televízii JOJ vystriedalo päť generálnych riaditeľov. Prvým bol [[Richard Rybníček]], ktorého od [[28. februára]] [[2003]] na nasledujúce štyri roky nahradil [[Milan Kňažko]]. Dňa [[2. máj|2. mája 2007]] bol do najvyššej funkcie vymenovaný [[Richard Flimel]], [[26. máj]]a [[2010]] ho vystriedal dovtedajší šéf programovej divízie televízie [[František Borovský]]. Od [[20. február]]a [[2014]] je novým generálnym riaditeľom [[Marcel Grega]], ktorý bol dovtedy výkonným a finančným riaditeľom v spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská produkčná, a.s. – zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://finstat.sk/35843624|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2021-11-19|priezvisko=}}</ref>, materskej spoločnosti [[MAC TV]], ktorá vlastní licenciu na vysielanie TV JOJ.<ref>[http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/frantisek-borovsky-konci-joj-ma-noveho-sefa František Borovský končí, Joj má nového šéfa]</ref> == Stanice == {| class="wikitable" text-align: center; width="100%" style="background-color: #FFFFFF" |- style="color:white;" ! style="background-color: #8B0000"| Stanica ! style="background-color: #8B0000"| Popis |- ! colspan="2" style="background: #8B0000; color: #fff;"|''Slovenské stanice'' |- | align="center" width="200" |'''JOJ''' || Hlavná stanica JOJ Group bola spustená 2. marca 2002 ako náhrada za stanicu '''Global''', na ktorej sa vysiela hlavne vlastná tvorba, seriály a reality show, taktiež spravodajstvo, akvizičné seriály a filmy. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Plus]]''' || Druhá stanica JOJ Group bola spustená 5. októbra 2008. 7. októbra 2011 bola stanica zmenená na '''Plus'''. Dňa 5. októbra 2020 bola znova premenovaná na '''JOJ Plus.''' Je hlavne cielená na mladých ľudí. Vysiela hlavne zahraničné seriály a filmy. Taktiež vysiela aj reprízy starých častí pôvodných seriálov JOJ. |- | align="center" width="200" |'''[[TV WAU|JOJ WAU]]''' || Tretia stanica skupiny JOJ Group bola spustená 15. apríla 2013. Stanica je cielená na ženskú časť populácie a vysiela hlavne zahraničné reality show a seriály, ako aj reprízy starých častí pôvodných seriálov JOJ. |- | align="center" width="200" |'''[[TV Jojko|Jojko]]''' || Štvrtá stanica skupiny JOJ Group bola spustená 1. januára 2020 ako náhrada za detskú stanicu [[TV RiK|RiK]]. Stanica je cielená na deti a vysiela hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Šport]]''' || Piata stanica skupiny JOJ Group bola oznámena 29. októbra 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová stanica na obzore: Joj nevylúčila možnosť spustenia športového kanála!|url=https://mediaboom.sk/nova-stanica-na-obzore-joj-nevylucila-moznost-spustenia-sportoveho-kanala|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2021-05-10|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Ide o prvú športovú stanicu zameranú prevažne na slovenských športovcov a ich výkony. Odštartovala 6. októbra 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV JOJ spustí stanicu JOJ Šport. S hokejovým tromfom, prísť má na jeseň|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/dfe4p1l/tv-joj-spusti-stanicu-joj-sport-s-hokejovym-tromfom-prist-ma-na-jesen/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-10|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[Joj 24|JOJ 24]]''' || '''JOJ 24''' je šiesta stanica skupiny JOJ Group, ktorej vysielanie tvorí z 80 % spravodajstva a zvyšných 20 % publicistiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Horúca správa: Joj žiada o licenciu na spravodajskú televíziu! Prekvapí názov, testuje prvé programy|url=https://mediaboom.sk/horuca-sprava-joj-ziada-o-licenciu-na-spravodajsku-televiziu-prekvapi-nazov-testuje-prve-programy|dátum vydania=2022-03-04|dátum prístupu=2022-03-05|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ pripravuje vlastnú spravodajskú televíziu 24. Už požiadala o vysielaciu licenciu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/VMcu2w1/joj-pripravuje-vlastnu-spravodajsku-televiziu-24-uz-poziadala-o-vysielaciu-licenciu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-03-04|dátum prístupu=2022-03-05|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Svet]]''' ||Siedma stanica skupiny JOJ Group. Bola spustená 15. augusta 2023. Stanica je zameraná na najpopulárnejšie a najnovšie dokumenty z celého sveta. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Šport 2]]''' || Ôsma stanica skupiny JOJ Group bola oznámena 5. novembra 2024. Ide o druhú športovú stanicu zameranú prevažne na slovenských športovcov a ich výkony. Odštartuje 21. januára 2025. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Play]]''' || '''JOJ Play''' je streamovacia služba TV JOJ, ktorá ponúka obsah skôr, než bude odvysielaný v televízii. Na výber je z troch balíkov: ''FREE'' (s reklamou), ''LITE'' (bez prerušenia reklamou) alebo ''PREMIUM'' (úplne bez reklamy). Vo všetkých prípadoch je nutná registrácia. Platforma odštartovala v roku 2022 a to 1 apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Play príde začiatkom budúceho roka: Základ bude zadarmo, obsah ponúkne skôr než v TV|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/yc4thp4/joj-play-pride-zaciatkom-buduceho-roka-zaklad-bude-zadarmo-obsah-ponukne-skor-nez-v-tv/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-11-12|dátum prístupu=2021-11-15|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- ! colspan="2" style="background: #8B0000; color: #fff;"|''České stanice'' |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Cinema]]'''|| Prvá česká stanica JOJ Group bola spustená 15. júna 2015. Stanica vysiela filmy v českom jazyku bez prerušovania reklamou. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Family]]'''|| Druhá česká stanica JOJ Group bola spustená 5. septembra 2016. Vysiela pôvodné seriály a relácie slovenskej JOJ. |- | align="center" width="200" |'''[[CS Film]]'''|| Pôvodne prvá stanica ''Československej filmovej společnosti'' a v súčasnosti tretia česká stanica JOJ Group, bola spustená 25. apríla 2005. Stanica je zameraná na vysielanie filmov a seriálov z československej produkcie. Vysiela od 6:00 do polnoci, do 1. decembra 2019 vysielala od 12:00 do polnoci. 1. decembra 2019 bola zaradená do skupiny JOJ Group a do stanice bola integrovaná zrušená [[CS mini]].<ref name="Zjednotenie CS">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSFS sjednotí názvy pod CS, dětská CS mini zanikne|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2019/07/csfs-sjednoti-nazvy-pod-cs-detska-cs-mini-zanikne/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[CS Horror]]'''|| Pôvodne tretia stanica Československej filmovej společnosti a v súčasnosti štvrtá česká stanica JOJ Group bola spustená 14. februára 2013 pod názvom '''Horor Film'''. 1. decembra 2019 bola stanica zaradená do skupiny JOJ Group a premenovaná na '''CS Horror'''.<ref name="Zjednotenie CS"/> Ide o prvý český filmový kanál venujúci sa výhradne hororovému a mystery žánru filmov. Stanica vysiela od polnoci do 6:00 na pozícii kanálu [[CS film]]. |- | align="center" width="200" |'''[[CS Mystery]]'''|| Pôvodne štvrtá stanica Československej filmovej společnosti a v súčasnosti piata česká stanica JOJ Group bola spustená 1. marca 2013 pod názvom '''Kinosvět'''. 1. decembra 2019 bola stanica zaradená do skupiny JOJ Group a premenovaná na '''CS Mystery'''.<ref name="Zjednotenie CS"/> Stanica je zameraná na vysielanie dokumentárnych filmov a seriálov o záhadách a kriminálnych prípadoch. |- | align="center" width="200" |'''[[CS History]]'''|| Pôvodne piata stanica Československej filmovej společnosti a v súčasnosti šiesta česká stanica JOJ Group bola spustená 3. októbra 2017 pod názvom '''WAR Svět válek'''. 1. decembra 2019 bola stanica zaradená do skupiny JOJ Group a premenovaná na '''CS History'''.<ref name="Zjednotenie CS"/> Stanica je zameraná na vysielanie dokumentárnych filmov a seriálov o histórii a vojnách. |- | align="center" width="200" |'''[[Film popular]]'''|| Český internetový videoportál vlastnený Československou filmovou společností. |- ! colspan="2" style="background: #8B0000; color: #fff;"|''Bývalé stanice'' |- | align="center" width="200" |'''TV Global''' |Bola spustená 25. marca 2000. 2. marca 2002 bola stanica zmenená na JOJ a zaradená do skupiny JOJ Group. |- | align="center" width="200" |'''[[Senzi TV|Senzi]]'''|| Pôvodne štvrtá stanica JOJ Group bola spustená 1. septembra 2013. SENZI, a. s. ako servisná spoločnosť stanice bola odpredaná 10. októbra 2015 spoločnosti [[Nunez NFE]]. Stanica zmenila vysielateľa z MAC TV s.r.o. na McBoxs d.o.o. v roku 2016 a bola premiestnená zo skupiny JOJ Group do skupiny [[Music Box|Music Box TV]]. |- | align="center" width="200" |'''[[CS mini]]'''|| Pôvodne druhá stanica Československej filmovej společnosti bola spustená 29. apríla 2005. Vysielala od 6. do 12. hodiny na pozícii kanálu [[CS Film]]. 1. decembra 2019 sa stanica integrovala do stanice CS Film.<ref name="Zjednotenie CS"/> |- | align="center" width="200" |'''[[TV RiK|RiK]]''' |Pôvodne piata stanica JOJ Group bola spustená 1. januára 2015. Išlo o licencovaný formát nemeckej stanice RiC. 1. januára 2020 bola stanica zmenená na Jojko. V novembri 2020 sa spoločnosť IFC Media dohodla s nemeckou Your Family Entertainment, ktorej stanica patrí, a tak TV RiK opäť vysiela. Nepatrí už ale do skupiny JOJ Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV RiK - první dětská slovenská televize se vrací|url=https://www.parabola.cz/clanky/6997/tv-rik-prvni-detska-slovenska-televize-se-vraci/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2020-11-26|dátum prístupu=2020-11-26|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detská stanica RiK je späť: Dostupná je opäť v slovenčine, bez JOJky|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/149827/detska-stanica-rik-je-spat-dostupna-je-opat-v-slovencine-bez-jojky/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2020-11-26|dátum prístupu=2020-11-26|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[Ťuki TV|Ťuki]]'''|| Pôvodne štvrtá stanica skupiny JOJ Group bola spustená 15. júna 2015 a vysielanie ukončila v marci 2025. Stanica bola cielená na deti v predškolskom veku a vysielala hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. Stanica patrila súčasne aj do skupiny Telekom. |} Pokrytie kanála: V súčasnosti je už pokrytie TV JOJ porovnateľné s ostatnými slovenskými televíziami, nakoľko šírenie signálu oboch staníc (JOJ i Plus) je zabezpečené v celoplošnom [[Komerčný multiplex|2. multiplexe]]. == Spravodajstvo == TV JOJ do roku [[2007]] disponovala štúdiom a grafikou spravodajstva, ktoré silno nadväzovalo na českú [[TV Nova]]. Od [[22. apríl]]a [[2007]] sa však uskutočnila kompletná zmena oboch týchto prvkov, aby sa zladili všetky spravodajské a publicistické relácie. Technologické inovácie sa prejavili napríklad v sprostredkúvaní obrazových informácií cez šesť bezrámových plazmových obrazoviek, televízia bude pracovať s takzvaným matnicovým systémom (premietanie zospodu na špeciálne fólie – použité aj v relácii [[De Facto]]). TV JOJ bude ako prvá v [[Európa|Európe]] na spravodajské účely používať ''3D Musion'' systém holografického zobrazenia. Táto technológia umožňuje realisticky umiestniť do štúdia spravodajstva človeka, ktorý v ňom aktuálne nesedí. {| class="wikitable" |- ! '''Názov relácie''' ! '''Vysielanie''' ! '''Moderátori''' !Bývalí moderátori ! '''Poznámky''' |- | '''Ranné noviny''' | pondelok - piatok '''06:15''' | [[Jozef Kuriľák|Jozef "Dodo" Kuriľák]], [[Bibiana Ondrejková]], [[Bruno Ciberej|Branislav "Bruno" Ciberej]], Alena Stračiaková, Mária Ölvedyová |Hana Zavřelová Gallová, Lucia Barmošová, Stanislava Pavolová, Klaudia Suchomel Guzová, Monika Šebová, Juraj Hajdin, Erika Hrdlicová, Dárius Haraksin, Ján Mečiar, Ivan Janda | V relácii sa pravidelne objavujú aj Lucia Wirthová, Erika Kresťanková, [[Thomas Puskailer]], [[Miriam Jarošová]], [[Peter Jurčovič]] a [[Michal Hazlinger]]. |- | '''Noviny o 12:00''' | pondelok – piatok '''12:00''' | Dana Čapkovičová, Andrea Pálffy Belányiová, Hana Zavřelová Gallová |[[Bruno Ciberej|Branislav "Bruno" Ciberej]] | V relácii sa pravidelne objavujú hostia, s ktorými sa rozprávajú moderátori Ján Mečiar a Ivan Janda. |- | '''Krimi''' | pondelok – nedeľa '''19:00''' | Iveta Krupová, Michal Farkašovský, Stanislava Kováčik, Pavol Michalka |Monika Šebová | |- |'''Noviny TV JOJ''' | pondelok – nedeľa '''19:30''' | Lucia Barmošová, Ján Mečiar, Aneta Parišková, Andrea Pálffy Belányiová, Ľuboš Sarnovský |Dana Španková-Roháčová, Branislav Ondruš, Zuzana Hajdu, Adriana Kmotríková, Marcela Vošková, [[Milan Kňažko]] | |- |'''Šport''' | pondelok – nedeľa '''20:25''' | [[Lenka Čviriková Hriadelová]], Radovan Ležovič, [[Boris Valábik]] |Peter Hollý, Juraj Bača, Dárius Haraksin | |- | '''Najlepšie počasie''' | pondelok – nedeľa '''20:30''' | Mgr. Michal Hazlinger, [[Miriam Jarošová|Mgr. Miriam Jarošová, PhD.]], [[Peter Jurčovič|RNDr. Peter Jurčovič]] |– | |} == Programy == === Spravodajstvo === :Pozri vyššie sekciu '''[[#Spravodajstvo|Spravodajstvo]]'''. {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="65%" | Popis |- | ''[[Noviny TV JOJ]]'' | pondelok – nedeľa o 19:30 |- | ''[[Noviny o 12:00]]'' | pondelok – piatok o 12:00 |- | ''[[Ranné noviny]]'' | pondelok – piatok o 6:15 |- | ''[[Šport (spravodajská relácia)|Šport]]'' | pondelok – nedeľa o 20:25 |- | ''[[Najlepšie počasie]]'' | pondelok – nedeľa o 20:30 |- | ''[[Krimi (TV JOJ)|Krimi]]'' | pondelok – nedeľa o 19:00 |} === Relácie === {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="15%" | Vysielané ! width="50%" | Popis |- ! colspan="3" | Pripravované |- |''[[Zmenáreň]]'' |2023 – súčasnosť |Inšpirujúci magazín o zmene vizáže pre modernú ženu. Moderátorkou bude [[Jasmina Alagič]]. V rokoch 2004 – 2011 reláciu vysielala [[Slovenská televízia|STV]]. |- ! colspan="3" | Aktuálne |- |[[Láska na chate|''Láska na chate'']] | Od 30. augusta 2022 o 21:45 – súčasnosť | |- |''[[Riskuj]]'' |2002 – súčasnosť | Moderátor [[Dušan Ambroš]] |- | ''[[Nové bývanie]]'' | 2007 – súčasnosť |Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. |- |''[[Nová záhrada]]'' |2015 – súčasnosť | |- |''[[Top Star]]'' |2011 – súčasnosť | |- |''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'' |2003 – súčasnosť |Zábavná relácia, v ktorej mediálne známi ľudia hádajú profesie pozvaných ľudí. Navyše na konci so zakrytými očami hádajú ďalšiu, tentoraz tiež mediálne známu osobu. Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. Hádajú napr. [[Zdena Studenková]], [[Marián Čekovský]], [[Michal Hudák]], [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]], [[Jana Kovalčíková]], [[Anna Jakab Rakovská|Anna Jakab Rákovská]], [[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]],... |- |''[[V siedmom nebi (televízna relácia)|V siedmom nebi]]'' |2014 – súčasnosť |Relácia o plnení prianí. Reláciu moderuje [[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]]. |- |''[[Nové bývanie – Dizajn]]'' |2016 – súčasnosť |Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. |- |[[Na chalupe|''Na chalupe'']] |2016 – súčasnosť |Relácia pre všetkých chalupárov. Moderuje Katarína Jesenská. |- |[[Sedem s r.o.|''Sedem'']] |2009 – súčasnosť | |- |[[Všetko čo mám rád (televízna relácia z roku 2017)|''Všetko čo mám rád'']] |2017 – súčasnosť |Hudobno-zábavná talk show. Moderuje [[Štefan Skrúcaný]] a [[Ondrej Kandráč]]. |- |''[[Miláčikovo]]'' |2019 – súčasnosť |Relácia o zvieratkách. Moderujú [[Martin Chynoranský|Martin "Chyno" Chynoranský]] a [[Danka Čapkovičová]]. |- |[[S pravdou von|''S pravdou von'']] |2019 – súčasnosť |Zábavná relácia, v ktorej štyria hádači zisťujú, ktorý z troch hostí hovorí pravdu. Reláciu moderuje [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]]. |- |[[IQ Taxi|''IQ Taxi'']] |2019 – súčasnosť |Súťažno–zábavná šou s [[Mário Kollár|Máriom "Kulim" Kollárom]]. |- |[[Na hrane (televízna relácia)|''Na hrane'']] |2019 – súčasnosť |Politická diskusná relácia s redaktorkou TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková|Janou Krescanko Dibákovou]]. Vysielané každý štvrtok o 21:40. |- |[[Čau, Lujza!|''Čau, Lujza!'']] |2019 – súčasnosť |[[Talkshow]] s [[Lujza Garajová Schrameková|Lujzou Garajovou Schramekovou]]. |- |[[Gurmáni ulice|''Gurmáni ulice'']] |2020 |Moderuje [[Jaroslav Slávik (producent)|Jaro Slávik]]. |- |[[Bez servítky (relácia z roku 2021)|''Bez servítky (relácia z roku 2021)'']] |2021 – súčasnosť |Reality show o varení. V rokoch 2009 – 2015 reláciu [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]] vysielala [[TV Markíza]]. |- |[[Analýzy Na hrane|''Analýzy Na hrane'']] |2021 – súčasnosť |Politická diskusná relácia s redaktorkou TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková|Janou Krescanko Dibákovou]]. |- | [[Dom snov|''Dom snov'']] |2021 – súčasnosť |Reláciu moderuje [[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]]. |- |[[Vtip za stovku|''Vtip za stovku'']] |2023 – súčasnosť |Moderujú [[Ondrej Kandráč]] a [[Filip Tůma]] |} === Reality show === {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="15%" | Vysielané ! width="50%" | Popis |- | [[Česko Slovensko má talent|''Česko Slovensko má talent'']] |2010 – súčasnosť | |- |[[Mama, ožeň ma!|''Mama, ožeň ma!'']] | 2011 – súčasnosť | |} === Seriály === {| class="wikitable" style="width:100%" |- ! style="width:23%"| Názov ! style="width:24%"| Premiéra – finále ! style="width:13%"| Série a časti ! style="width:40%"| Popis |- ! colspan="4"| Pripravované |- | [[Lovci lebiek|''Lovci lebiek'']] | 2023 | 1 séria, 8 častí | kriminálny seriál |- | [[Večne mladí|''Večne mladí'']] | 2023 | 1 séria, 10 častí | rodinno-komediálny seriál |- | ''[[Bytosti]]'' | 2023 | 1 séria, 8 častí | historicko-kriminálny seriál |- | [[Láska v Istanbule (slovenský seriál)|''Láska v Istanbule'']] |2023 |1. séria, 10. časti | romantický seriál |- | [[Najvyšší čas (slovenský seriál)|''Najvyšší čas'']] |2025 |1. séria, 12. časti |rodinný seriál |- ! colspan="4" | Aktuálne |- | [[Tretia Škola (seriál)|''Tretia Škola'']] | Od 5. Mája 2026 | 1. séria, 10. časti | Detsko-komediálny seriál |- | [[Hra na Kalmáre (seriál)|''Hra na Kalmáre'']] | Od 19. Januára 2026 | 1 séria, 20 častí | kriminálny seriál |- | [[Klub (seriál)|''Klub'']] | Od 22. Júna 2026 | 1 séria, 50 častí | Rodinný komediálny seriál |- | ''[[PsychoSimona.sk]]'' | Od 15. februára 2025 | 1 séria, 26 častí | komediálny seriál |- | [[Zmysel pre tumor]] |Od 10. januára 2025 |1. séria, 8 časti |rodinný seriál |- | [[Ranč (slovenský seriál)|''Ranč'']] |Od 6. januára 2025 | 1 séria, 26 častí | rodinno-komediálny seriál |- | ''[[Lovec]]'' |Od 27. októbra 2024 | 1 séria, 8 častí | kriminálny seriál |- | [[Príliš veľa lásky]] |Od 7. septembra 2024 |1. séria, 8 časti |rodinný seriál |- | [[Vytoč môjho agenta|''Vytoč môjho agenta'']] |Od 20. marca 2024 | 1. séria, 8. časti | kriminálný seriál |- | [[Na vlnách Jadranu|''Na vlnách Jadranu'']] |Od 10. januára 2024 |1. séria, 6. časti | kriminálny seriál |- | ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' | Od 18. októbra 2023 | 1 séria, 8 častí | kriminálny seriál |- | ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]'' | Od 6. septembra 2023 | 1 séria, 16 častí | kriminálny seriál podľa skutočných událostí |- |''[[Tomáš a Diana]]'' |Od 24. mája 2023 o 20:35 |1 séria, 26 častí |komediálny seriál |- | ''[[Iveta (seriál)|Iveta]]'' |8. január 2023 |1 séria, 8 častí |komediálny seriál z prostredia modelingu a súťaže Miss |- |[[Kriminálka Kraj|''Kriminálka Kraj'']] |Od 7. septembra 2022 o 20:35 |1 séria, 13 častí |Kriminálny seriál |- | [[Šťastná rybka|''Šťastná rybka'']] | 14. jún 2022 – súčasnosť: | 1 séria, 10 častí | Rodinný komediálny seriál |- | [[Ultimátum (seriál)|''Ultimátum'']] | 26. marec 2022 – súčasnosť | 1 séria, 8 častí | Rukojemnícka dráma napojená na politiku |- | [[Nemocnica (seriál)|''Nemocnica'']] | 24. august 2021 – súčasnosť | 2 série, 38 častí | Dramatický seriál |- | [[Uhorčík (seriál)|''Uhorčík'']] | 3. október 2020 – súčasnosť | 2 série, 18 častí | Komediálny historický seriál |- ! colspan="4" | Ukončené |- | ''[[Einstein (slovenský seriál)|Einstein]]'' | 26. február 2023 - 16. apríl 2023 |1. séria, 8 časti | Kriminálný seriál |- | [[Hranica (slovenský seriál)|''Hranica'']] | 10. január 2022 – 18. december 2023 | 3 séria, 176 častí | Komediálny seriál |- | ''[[Naši (seriál)|Naši]]'' | 7. január 2016 – 3. september 2022 | 5 sérii, 130 častí | Komediálny seriál; vysiela sa finálna piata séria. |- | ''[[Delukse]]'' | 4. september 2019 – 30. jún 2021 | 2 série, 24 častí | Komediálny seriál |- | [[Nový život (seriál)|''Nový život'']] | 6. január 2020 – 22. jún 2021 | 3 série, 129 častí | Rodinný seriál |- | [[Slovania (seriál)|''Slovania'']] | 10. marec 2021 – 12. máj 2021 | 1 séria, 12 častí | Historicko-dobrodružný seriál s prvkami fantasy |- | [[Bodka (seriál)|''Bodka'']] | 9. január 2021 – 13. marec 2021 | 1 séria, 10 častí | Komediálny seriál s hovoriacim psom |- | ''[[Policajti v akcii – škandalózne prípady]]'' | 1. august 2016 – 8. december 2020 | 6 sérií, 182 častí | Polohraný seriál z policajného prostredia |- | ''[[Skutočné príbehy]]'' | 11. júl 2016 – 30. november 2020 | 3 série, 47 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Prázdniny (seriál)|Prázdniny]]'' | 18. január 2017 – 4. november 2020 | 4 séria, 41 časti | Rodinný komediálny seriál |- | [[Jenny (slovenský seriál)|''Jenny'']] | 1. marec 2020 – 29. apríl 2020 | 1 séria, 10 častí | Rodinná dráma o pacientke s rakovinou |- |[[Bola raz jedna škola|''Bola raz jedna škola'']] |14. február 2020 – 15. marec 2020 |1 séria, 10 častí |Komediálny rodinný seriál zo školského prostredia; dovysielané na [[JOJ Plus|Pluske]] |- |[[Hrobári (seriál)|''Hrobári'']] |5. október 2019 – 23. november 2019 |1 séria, 8 častí |Komediálny seriál |- | ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]'' | 28. september 2016 – 12. november 2019 | 3 série, 26 častí | Kriminálny seriál |- | ''[[Ministri (seriál)|Ministri]]'' | 4. september 2018 – 29. október 2019 | 2 série, 22 častí | Komediálny seriál |- |[[Trhlina (miniséria)|''Trhlina'']] |17. september 2019 – 24. september 2019 |1 séria, 2 časti |Mysteriózny triler |- |[[Záchranári (seriál)|''Záchranári'']] |6. január 2019 – 30. august 2021 |1 séria, 54 epizód |Polohraný seriál z lekárskeho prostredia |- |[[Som mama (seriál)|''Som mama'']] |5. september 2018 – 10. apríl 2019 |2 série, 40 častí |Komediálny seriál |- |[[Hotel (seriál)|''Hotel'']] |4. apríl 2018 – 25. apríl 2018 |1 séria, 8 častí |Romanticko-komediálny seriál |- |[[Semafor (seriál)|''Semafor'']] |13. marec 2018 – 14. apríl 2021 |1 séria, 20 častí |Komediálny seriál |- |[[Vlci (seriál)|''Vlci'']] |2. január 2018 – 25. apríl 2018 |1 séria, 40 častí |Rodinný dramatický seriál |- | ''[[Dovidenia, stará mama]]'' | 16. február 2016 – 29. máj 2019 | 2 série, 42 častí | Sitkom |- |''[[1890 (seriál)|1890]]'' | 5. marec 2017 – 28. máj 2017 | 1 séria, 13 častí | Historický detektívny seriál |- | ''[[Zoo (seriál)|Zoo]]'' | 11. január 2016 – 28. jún 2016 | 1 séria, 72 častí | Komediálno-dramatický seriál |- | ''[[Dvojičky (seriál)|Dvojičky]]'' | 19. september 2015 – 5. december 2015 | 1 séria, 12 častí | Komediálny seriál |- | ''[[Svet podľa Evelyn]]'' | 14. október 2015 – 16. december 2015 | 1 séria, 10 častí | Komediálny seriál |- | ''[[Divoké kone]]'' | 5. január 2015 – 8. január 2016 | 2 série, 160 častí | Rodinný seriál |- | ''[[Dr. Ema]]'' | 4. september 2014 – 30. október 2014 | 1 séria, 10 častí | Rodinný seriál |- | ''[[Vdova (seriál)|Vdova]]'' | 21. január 2014 – 27. máj 2014 | 1 séria, 19 častí | Dramatický seriál z mafiánskeho prostredia |- | ''[[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]]'' | 27. január 2014 – 12. jún 2014 | 1 séria, 16 častí | Improvizovaný sitkom |- | ''[[Dedičstvo (seriál)|Dedičstvo]]'' | 7. október 2013 – 16. jún 2014 | 1 séria, 34 častí | Seriál z dedinského prostredia |- | ''[[Klan (seriál)|Klan]]'' | 1. september 2013 – 27. február 2014 | 1 séria, 45 častí | Romantický seriál |- | ''[[Zlodeji detí]]'' | 21. máj 2013 – 23. máj 2013 | 1 séria, 2 časti | Seriál založený na skutočnej udalosti; odvysielané iba 2 časti z 8 |- | ''[[Rodinné záležitosti]]'' | 26. február 2013 – 16. máj 2013 | 1 séria, 15 častí | Reality seriál |- | ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]]'' | 9. september 2012 – 3. jún 2013 | 2 série, 24 častí | Sketch-show |- | ''[[Dr. Dokonalý]]'' | 22. október 2012 – 18. apríl 2013 | 1 séria, 16 častí | Dramatický seriál, de facto pokračovanie seriálu ''[[Dr. Ludsky]]'' |- | ''[[Pod povrchom (seriál)|Pod povrchom]]'' | 20. august 2012 – 21. február 2013 | 1 séria, 52 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Hoď svišťom]]'' | 5. september 2011 – 29. október 2012 | 2 série, 25 častí | Sitkom |- | ''[[Lokal TV]]'' | 1. december 2011 – 18. november 2012 | 1 séria, 8 častí | Prvý slovenský animovaný sitkom |- | ''[[Nevinní (seriál)|Nevinní]]'' | 8. november 2011 – 1. marec 2012 | 1 séria, 32 častí | Romantický seriál |- | ''[[Dr. Ludsky]]'' | 15. február 2011 – 17. marec 2011 | 1 séria, 10 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Aféry]]'' | 1. február 2010 – 16. jún 2011 | 2 série, 28 častí | Seriál z právnického prostredia |- | ''[[Keby bolo keby]]'' | 5. október 2009 – 21. apríl 2011 | 2 série, 22 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Odsúdené]]'' | 1. september 2009 – 16. december 2010 | 3 série, 86 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Prvé oddelenie]]'' | 31. august 2009 – 30. apríl 2010 | 2 série, 117 častí | Kriminálny seriál |- | ''[[Ako som prežil]]'' | 22. marec 2009 – 17. jún 2009 | 1 séria, 12 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Kutyil s.r.o.]]'' | 1. september 2008 – 31. december 2009 | 3 série, 48 častí | Sitkom |- | ''[[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]]'' | 1. september 2008 – 19. jún 2014 | 8 sérií, 123 častí | Sitkom |- | ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' | 18. február 2008 – 30. august 2017 | 16 sérií, 1346 častí | Denný seriál |- | ''[[Mafstory]]'' | 6. september 2006 – 12. december 2012 | 11 sérií, 187 častí | Siktom |} === Už nevysielané === {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="15%" | Vysielané ! width="50%" | Popis |- ! colspan="3" |Spravodajstvo |- |''[[Črepiny]]'' |2002 – 2008 | |- |''[[Črepiny*]]'' |2007 – 2014 | |- |''[[Črepiny okolo sveta za 80 dní]]'' |2006 | |- |''[[Črepiny plus]]'' |2006 – 2007 | |- |''[[Krimi plus]]'' |2013 | |- |''[[Noviny plus]]'' |2007 – 2008 | |- |''[[Počasie (televízna relácia)|Počasie]]'' |2002 – 2008 | |- |''[[Práve teraz]]'' |2002 – 2004 | |- !colspan="3"|Relácie |- |[[5 proti 5|''5 proti 5'']] |2010 |Reprízy pôvodne odvysielaných dielov na [[Slovenská televízia|STV]]. |- |''[[Extrém]]'' |2003 – 2004 | |- |[[Moja mama varí lepšie ako tvoja|''Moja mama varí lepšie ako tvoja'']] |2015 – 2020 |Moja mama varí lepšie ako tvoja je kulinárska šou, ktorá je nielen o varení a o súťažení, ale hlavne o rodine a zábave. Proti sebe súperia páry v zložení rodič a dieťa, prípadne iní rodinní príšlušníci. Pointou šou je, že variť môže len jeden z dvojice a druhý im pritom môže pomáhať iba verbálne prostredníctvom inštrukcii a dobrých rád. V prípade, že pomáha aj druhý z dvojice, čas plynie dvakrát rýchlejšie. Víťazi si vždy odnesú výhru 500 eur. |- |[[Zostali sme doma|''Zostali sme doma'']] |2020 |Relácia súvisiaca s [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|koronavírusom]]. |- |[[Všetko čo má Ander rád|''Všetko čo má Ander rád'']] |2017 – 2020 |Hudobno-zábavná show s [[Ján Pisančin|Anderom z Košíc]] |- |[[Super Karaoke|''Super Karaoke'']] |2017 – 2019 |Hudobno-zábavná talk show podľa amerického formátu '''''Carpool Karaoke'''''. |- |[[Nikto nie je dokonalý (televízna relácia)|''Nikto nie je dokonalý'']] |2017 – 2019 |Relácia Nikto nie je dokonalý vznikla v roku 1989 ako rozhlasový projekt. Neskôr ju autor Oliver Andrásy pretransformoval do televíznej podoby a na dlhé roky sa stala neodmysliteľnou súčasťou televízneho vysielania.  Televízia JOJ vám prináša populárnu sondu do znalostí slovenského národa, ktorá odkrýva smiešno-smutnú nevedomosť ľudí. Moderátori programu Junior a Marcel vás budú spolu so zaujímavými hosťami sprevádzať programom, v ktorom nebude núdza o prekvapenia a vtipné situácie. Čím jednoduchšia otázka, tým prekvapujúcejšia odpoveď. Nuž, nikto nie je dokonalý. |- |[[Silné reči|''Silné reči'']] |2017 – 2018 |Slovenská stand-up comedy show ''Silné reči'' vznikla v roku 2009. Z jej radov sa do povedomia prepracovali zvučné mená ako herečka Lujza Garajová Schrameková, Jano Gordulič, Juraj Šoko Tabaček či zakladateľ cirkvi Svedkov Liehovovových, Gabo Žifčák. V minulosti sa stand-up comedy show vysielala na internetovej televízii Huste.tv. V rokoch 2017 – 18 šou vysielala TV JOJ. |- |''[[Športmotor]]'' |2004 |V rokoch 2002 – 2003 a v 2005 – 2008 reláciu vysielala [[Slovenská televízia|STV]] na [[Dvojka (RTVS)|Dvojke]]. |- |[[Heslo (televízna relácia)|''Heslo'']] |2017 – 2018 |Súťažno-zábavná šou |- |''[[Hitparáda TOP 10 JOJ]]'' |2003 – 2004 | |- | ''[[Kapor na torte]]'' | 2010 – 2011 | Kuchárska show s celebritami. Relácia mala 2 série. |- | ''[[Tajný sen]]'' | 2011 | |- | ''[[Varí vám to]]'' | 2004 – 2008, 27. 4. 2014 – 21. 12. 2014 (26 častí) | Vysielané v nedeľu o 10:05 |- |''[[Nakupuje vám to]]'' |2006 – 2008, 2013 | |- | ''[[15 minút. kuchár a hostia]]'' |12. 10. 2014 – 31. 12. 2014 (12 častí) + nové časti od 2016 |V nedeľu o 11:15. |- |''[[Fajnšmeker]]'' |7. 3. 2015 – 28. 3. 2015 (4 časti) | |- |''[[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]]'' |2008 – 2015, 2016 |Reprízy vysielané na WAU a premiéry na JOJ. |- |''[[Črepiny *]]'' |2007 – 2014 |Relácia pre dospelých |- |[[Črepiny PLUS|''Črepiny PLUS'']] |2006 – 2010 |Svet neuveriteľných skutočností |- |''[[Dobré ráno (televízna relácia)|Dobré ráno]]'' |2014 |Ranná relácia |- |''[[Srdce pre deti]]'' |2011 – 2014 |Charitatívny program na pomoc deťom |- |''[[Chutíš mi!]]'' |2011 |Kuchárska zoznamka |- |[[Exclusiv (relácia)|''Exclusiv'']] |2009 – 2011 |Noviny úspešných s Brunom Ciberejom. |- !colspan="3"|Reality show |- | [[Dievča za milión|''Dievča za milión'']] |2004 |Vôbec prvá slovenská reality show ktorej cieľom bolo nájsť novú moderátorku pre TV JOJ. |- | [[Miliónovy tanec|''Miliónovy tanec'']] |2005 | |- | [[Hviezdy na ľade|''Hviezdy na ľade'']] |2006 | |- | [[Ruším Ťa!|''Ruším Ťa!'']] |2006 | |- |[[Hľadá sa supermodelka|''Hľadá sa supermodelka'']] |2007 | |- | [[Celebrity Camp|''Celebrity Camp'']] |2007 | |- | [[Vyvolená: Čas zaľúbiť sa|''Vyvolená: Čas zaľúbiť sa'']] |2007 | |- | [[Čo na to Mojsejovci?|''Čo na to Mojsejovci?'']] | 2007 – 2008 | |- | [[Šéfka (relácia)|''Šéfka'']] | 2011 | |- | [[Hotel Paradise|''Hotel Paradise'']] | 2012 | |- | [[Extrémne rodiny|''Extrémne rodiny'']] | 2012 | |- | [[Recept na bohatstvo|''Recept na bohatstvo'']] | 2012 | |- | [[Farmár hľadá ženu|''Farmár hľadá ženu'']] | 2010 – 2012, 2015 | |- | ''[[Bučkovci]]'' | 2013 |Reality šou o slovenskej rodine. |- | [[Najlepšie slovenské torty|''Najlepšie slovenské torty'']] | 2013 | |- | [[Zbohom, Slovensko!|''Zbohom, Slovensko!'']] | 2013 | Po pár častiach stiahnuté z vysielania. |- | [[Slnko, seno, slanina|''Slnko, seno, slanina'']] | 2013 | |- | [[VyVolení|''Vyvolení'']] | 2005 – 2006, 2013 | 3. séria Vyvolených sa vysielala pod názvom Dom snov. |- | [[Láska na celý život|''Láska na celý život'']] | 2013 | Premiéra 1. novembra 2013. |- | [[Experti (reality show)|''Experti'']] | 2013 | |- |[[Návštevníci (reality show)|''Návštevníci'']] |2016 | |- |[[Nákupné maniačky|''Nákupné maniačky'']] |2013 – 2018 | |- |[[Take me out|''Take me out'']] |2017 – 2019 |zoznamovacia šou |- |[[Zlatá maska|''Zlatá maska'']] |2020 | |- !colspan="3"|Game show |- |''[[Easy Renta]]'' |2004 | |- |''[[Veľký Hráč]]'' |2006 – 2007 | |- | ''[[Vojna slov]]'' | 2007 – 2008 | |- | ''[[Riskni milión]]'' | 2012 – 2013 | |- |[[Veľký balík|''Veľký balík'']] |2018 | |- |[[Uhádni môj vek|''Uhádni môj vek'']] |2016 – 2017 | |- |[[Pošli ďalej|''Pošli ďalej'']] |2018 – 2019 |Zábavná šou |- |[[Po škole|''Po škole'']] |2019 |Vedomostná súťaž |- |[[Páli vám to?|''Páli vám to?'']] |2004 – 2008, 2013 – 2014 | |- |[[Lucky Room - Izba plná peňazí|''Lucky Room - Izba plná peňazí'']] |2019 |Vedomostná šou, v ktorej môžete vyhrať až 250 tisíc €. Moderátormi relácie sú [[Barbora Rakovská|Barbora Krajčírová]] a [[Marcel Forgáč]]. |- |[[Rozum v hrsti (televízna relácia)|''Rozum v hrsti'']] |2019 – 2020 |Gameshow, v ktorej známe osobnosti bojujú o peniaze na charitatívne účely. Moderátormi sú [[Marcel Forgáč]] a [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]]. |- !colspan="3"|Politika |- |''[[Box]]'' |2006 | |- | [[De Facto (televízna relácia)|''De Facto'']] | | |- |''[[Jóóój]]'' |2002 – 2004 | |- | ''[[Politika.sk]]'' | | |- |''[[Sedmička]]'' |2004 – 2006 | |- !colspan="3"|Talkshow |- | ''[[Soňa Talkshow]]'' | 2005 – 2007 | |- |[[Päťka (televízna relácia)|''Päťka'']] |2018 |zábavná talk show |} === Zahraničné seriály === TV JOJ vysiela mnoho úspešných zahraničných seriálov. Veľkú kampaň robila na seriál [[Nezvestní]] (Lost), ktorý uvádzala ako "najlepší seriál na svete". Vysielať sa začal na začiatku roku [[2006]]. Vysiela aj už druhú sériu mysteriózneho seriálu [[4400]]. V ponuke má aj tri seriály CSI. [[CSI Kriminálka Las Vegas]], [[CSI: Miami]] a od januára 2007 [[CSI: New York]]. Od [[17. január]]a [[2007]] vysiela seriál Bones pod názvom [[Kosti (seriál)|Kosti]]. [[28. január]]a [[2007]] o 20:00 bol štart úspešného seriálu [[Prison Break]]. Od začiatku roku 2009 začala uvádzať nové seriály Women's Murder Club, ako [[Svieža štvorka]] a Dirty sexy money, ako [[Sexi špinavé prachy]]. Ďalším lákadlom pre fanúšikov sa stal seriál [[9-1-1 (seriál)|9-1-1]] a neskôr jeho spin-off [[9-1-1: Texas]], ktorý sa dostal na obrazovky američanom v jari [[2020]] a slovenským divákom v lete [[2020]]. ==JOJ – zahraničné seriály== {| class="wikitable sortable" |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Krajina pôvodu ! Vysielateľnosť |- |''[[Sestričky]]'' |''[[Nurses]]'' |{{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |1. séria od 16. júna 2022 |- | ''[[4400]]'' | ''The 4400'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[9-1-1 (seriál)|''9-1-1'']] |''9-1-1'' |{{Minivlajka|USA|USA=}} [[Spojené štáty|USA]] |5. séria |- |[[9-1-1: Texas|''9-1-1: Texas'']] |''9-1-1: Lone Star'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |3. séria |- | [[Agent (seriál)|''Agent'']] | ''Burn Notice'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Agenti v utajení|''Agenti v utajení'']] |''Stingers'' |{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] |dovysielané |- | [[Akty X|''Akty X - Návrat'']] | ''The X-Files - Season 10'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Bez syna neodídem|''Bez syna neodídem'']] | ''Missing'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[Božská mrcha|''Božská mrcha'']] | ''Saving Grace'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Bulvár Pacific Drive|''Bulvár Pacific Drive'']] |''Pacific Drive'' |{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] |dovysielané |- | [[Californication – Orgie v Kalifornii|''Californication – Orgie v Kalifornii'']] | ''Californication'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Dallas (seriál, 1978)|''Dallas'']] |''Dallas'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas|''C.S.I.: Kriminálka Las Vegas'']] | ''CSI: Crime Scene Investigation'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[C.S.I.: Kriminálka Miami|''C.S.I.: Kriminálka Miami'']] | ''CSI: Miami'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[C.S.I.: Kriminálka New York|''C.S.I.: Kriminálka New York'']] | ''CSI: NY'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[CSI: Cyber|''C.S.I.: Cyber: Vraždy cez internet'']] | ''CSI: Cyber'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Čierne vlajky|''Čierne vlajky'']] | ''Black Sails'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | 3. séria |- |[[Dempsey a Makepeaceová|''Dempsey a Makepeaceová'']] |''Dempsey and Makepeace'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- | [[Deväť životov|''Deväť životov'']] | ''The Nine Lives of Chloe King'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[Dexter (seriál)|''Dexter'']] | ''Dexter'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Dobrá manželka|''Dobrá manželka'']] | ''The Good Wife'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | ''[[Dvojičky]]'' | ''Ringer'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[FBI (seriál)|''FBI'']] |''FBI'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |pauza |- |[[Najhľadanejší|''FBI: Najhľadanejší zločinci'']] |''FBI: Most Wanted'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |pauza |- | [[Flash Forward|''Flash Forward'']] | ''FlashForward'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Geissenovci – Ťažký život milionárov|''Geissenovci – Ťažký život milionárov'']] | ''Die Geissens'' | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | vysiela sa 20. séria |- |[[Davina a Shania: Mladé Geissenky|''Davina a Shania: Mladé Geissenky'']] |''Davina & Shania - We Love Monaco'' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |vysiela sa |- | ''[[Glee]]'' | ''Glee'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Hawaii 5.0|''Hawaii 5.0'']] | ''Hawaii Five-0'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Hercule Poirot (seriál)|''Hercule Poirot'']] |''Agatha Christie's Poirot'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- | [[Kde bolo, tam bolo|''Kde bolo, tam bolo'']] | ''Once Upon a Time'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | ''[[Klamári]]'' | ''Lie to Me'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Knight Rider (seriál z roku 2008)|''Knight Rider'']] | ''Knight Rider'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Kosti (seriál)|''Kosti'']] | ''Bones'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Kuriér (seriál)|''Kuriér'']] | ''Transporter: The Series'' | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] / {{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] / {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] / {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Láska v Istanbule|''Láska v Istanbule'']] | ''Lale devri'' | {{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | dovysielané |- | [[Legenda o Pátračovi|''Legenda o Pátračovi'']] | ''Legend of the Seeker'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Life – Najbohatší policajt|''Life – Najbohatší policajt'']] | ''Life'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Lovci väzňov|''Lovci väzňov'']] | ''Breakout Kings'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver'']] | ''MacGyver'' | {{Minivlajka|USA|w}} | dovysielané |- |''[[M*A*S*H]]'' |''M*A*S*H'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Mr. Bean|''Mr. Bean'']] |''Mr. Bean'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |1. séria |- | ''[[Nezvestní]]'' | ''Lost'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |''[[Nováci]]'' |''Nováci'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] |dovysielané |- | [[Ochrancovia (seriál USA)|''Ochrancovia'']] | ''The Defenders'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |''[[Ploštice]]'' |''Bugs'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- |''[[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]]'' |''Baywatch'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | ''[[Podvodníci]]'' | ''Leverage'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Prison Break|''Prison Break – Útek z väzenia'']] | ''Prison Break'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Profesionáli (seriál)|''Profesionáli'']] |''The Professionals'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- | [[Rodinka úžasných (seriál)|''Rodinka úžasných'']] | ''No Ordinary Family'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Sexi špinavé prachy|''Sexi špinavé prachy'']] | ''Dirty Sexy Money'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | ''[[Shark]]'' | ''Shark'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Skorumpovaní poliši|''Skorumpovaní poliši'']] |''Shades of Blue'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Skutočné paničky z Budapešti|''Skutočné paničky z Budapešti'']] |''A Város Királynői - The Real Housewives of Budapest'' |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] |1. séria |- | [[Stratené duše|''Stratené duše'']] | ''Ghost Whisperer'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Svieža štvorka|''Svieža štvorka'']] | ''Women's Murder Club'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Synovia a dcéry Jakuba sklára|''Synovia a dcéry Jakuba sklára'']] |''Synové a dcery Jakuba skláře'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] |dovysielané |- |[[Štyri svadby a jeden pohreb|''Štyri svadby a jeden pohreb'']] |''Four Weddings and a Funeral'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |1. séria |- | [[Taken – Posadnutý pomstou|''Taken – Posadnutý pomstou'']] | ''Taken'' | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] / {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Tele Tele|''Tele Tele'']] |''Tele Tele'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] |dovysielané |- | [[Terra Nova (seriál)|''Terra Nova'']] | ''Terra Nova'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Vikingovia (seriál)|''Vikingovia'']] | ''Vikings'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | pauza |- | [[V ohrození života|''V ohrození života'']] | ''Damages'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Vtierka Castle|''Vtierka Castle'']] | ''Castle'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Walker, texaský ranger|''Walker, texaský ranger'']] |''Walker, Texas Ranger'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[Zločin (seriál)|''Zločin'']] | ''The Killing'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Zmena je život|''Zmena je život'']] | ''Life Unexpected'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Pod hladinou (TV seriál)|Pod hladinou]] |''Pod hladinou'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] | - |} === Animované seriály === * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Káčerovo (seriál)|Káčerovo]] (''DuckTales'') * {{Minivlajka|Japonsko}} [[Beyblade: Metal Fusion]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Bolek a Lolek]] (''Bolek i Lolek'') * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Inšpektor Gadget]] (''Inspecteur Gadget'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Poštár Pat]] (''Postman Pat'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Rýchla rota Chipa a Dala]] (''Chip 'n Dale Rescue Rangers'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Clifford Veľký červený pes]] (''Clifford the Big Red Dog)'' <ref>September 16, 2022 coming to CBC Kids</ref> * {{Minivlajka|Japonsko}} [[Pokémon]] * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Simpsonovci]] (''The Simpsons'') * {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Malý tučniak Pororo]] (''Pororo The Little Penguin'') * {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Malý autobus Tayo]] (''Tayo the Little Bus'') * {{Minivlajka|USA}} [[Mestečko South Park]] (''South Park'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Králik Peter]] (''Peter Rabbit'') * {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Doong Doong]] *{{Minivlajka|Česko}}[[Pat & Mat]] * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Ovečka Shaun]] (''Shaun the Sheep'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Okido]] (''Messy Goes to Okido'') * {{Minivlajka|Kanada}} [[Malá čarodejnica]] (''Little Charmers'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Littlest Pet Shop]] * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Teletubbies]] * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Mestečko záhad]] (''Gravity Falls'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Levia stráž]] (''The Lion Guard'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Bob staviteľ]] (''Bob the Builder'') === Telenovely === * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Búrka: Dobrodružstvo lásky]] (''La tempestad'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Brazília}} [[Čo dokáže láska]] (''Por amor'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Argentína}} [[Divoký mesiac]] (''Luna salvaje'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Divoška Rosaura]] (''Gata salvaje'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} [[Farby lásky]] (''Carita pintada'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Turecko}} [[Láska v Istanbule]] (''Lale Devri'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Peru}} [[Milagros (telenovela)|Milagros]] (''Milagros'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} [[Najdrahší poklad]] (''Carissima'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Navzdory osudu]] (''Alma rebelde'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Nová láska]] (''Un nuevo amor'' , už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Osudová láska]] (''Mi destino eres tú'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Perla (telenovela)|Perla]] (''Perla'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Plameň pochybnosti]] (''La duda'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Pomsta (telenovela)|Pomsta]] (''La revancha'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Skrytá vášeň (mexická telenovela)|Skrytá vášeň]] (''La mentira'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Sofia a jej láska]] (''Sofía dame tiempo'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Škaredá Betty (telenovela)|Škaredá Betty]] (''Yo soy Betty, la fea'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Škaredá Betty II: Ecomoda]] (''Ecomoda'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Tri životy Sofie]] (''Tres veces Sofía'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Vášnivý bozk (telenovela)|Vášnivý bozk]] (''Por un beso'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Peru}} [[Zamilovaná]] (''Pobre diabla'', už sa nevysiela) == Sídlo == Televízia JOJ sídli v [[Bratislava|Bratislave]] od roku [[2002]] na bratislavskej [[Koliba (Bratislava)|Kolibe]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1, v priestoroch [[Filmové ateliéry Koliba|Filmových ateliérov Koliba]]. Pôvodne sídlila v [[Košice|Košiciach]] ako nástupca košickej [[TV Global]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.joj.sk/ Oficiálna stránka TV JOJ] {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:TV JOJ| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|JOJ]] [[Kategória:Vzniklo v 2002]] phseym1f1qqarazshvxw0zgicqw6kyf 8058089 8057739 2025-07-08T11:29:54Z 85.193.7.253 /* Seriály */ 8058089 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.172173|17.100112|format=dms|display=title}} {{Infobox Televízna stanica | | názov = TV JOJ | logo =Logo TV JOJ - 2020.svg | popis = | príjem = satelit, káblové vysielanie, terestriálne, IPTV | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | oblasť vysielania = | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Marcel Grega]] | premiéra = [[2. marec]] [[2002]] o 19:00 | formát obrazu = 4:3/16:9 | program = plný program | slogan = Nuda na Slovensku končí (2002)<br>JOJ vás baví (2002–2004)<br>Rozpálime vás (2004)<br>JOJ vás baví viac (2005)<br>To musíte vidieť! (2005–2007)<br>Viditeľne iná (2007–2012)<br>Viditeľne tvoja (2012–2015)<br>Zážitok vidieť (2015–2020)<br>S vami (2020–) | člen skupiny = JOJ Group (J&T Media Enterprises) | webstránka = {{URL|joj.sk}} |sesterské stanice=TV JOJ<br>[[JOJ Plus]]<br>[[TV WAU|JOJ WAU]]<br>[[TV Jojko]]<br>[[JOJ 24]]<br>[[JOJ Svet]]<br>[[JOJ Šport]]<br>[[JOJ Family]]<br>[[JOJ Cinema]]<br>[[JOJ Šport 2]]|bývalý názov=TV Global (2000 – 2002)}} [[Súbor:Brečtanová 1 01.jpg|náhľad|Vstup do [[Filmové ateliéry Koliba|areálu TV JOJ]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1 v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''TV JOJ''' je komerčná televízna [[free-to-air]] stanica na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá patrí do portfólia televíznej skupiny JOJ Group. Televízia začala vysielať 2. marca 2002, pričom do sveta médií vstúpila už v roku 2000, pôvodne ako TV Global.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia JOJ je už 13 rokov viditeľne blízka svojim divákom|url=https://www.joj.sk/tlacove-spravy/11323-televizia-joj-je-uz-13-rokov-viditelne-blizka-svojim-divakom|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=sk}}</ref> Do televíznej skupiny JOJ Group dnes patrí celkovo sedem televíznych staníc pre rôzne cieľové skupiny. == Televízne stanice == Po TV JOJ, ktorá vysiela program pre celú rodinu, začala [[5. október|5. októbra]] [[2008]] vysielať druhá stanica [[JOJ Plus|PLUS]], ktorá dnes oslovuje prevažne mužov a dynamické ženy. Pre mladšie diváčky vysiela od 15. apríla [[2013]] tretia stanica [[TV WAU|WAU]].^{<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WAU, Jojka bude mať novú stanicu!|url=https://www.joj.sk/zazi-viac/5180-wau-jojka-bude-mat-novu-stanicu|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=sk}}</ref>} Od septembra 2013 do novembra 2015 patril do portfólia JOJ Group tiež kanál Senzi, určený pre divákov starších ako 40 rokov. V roku 2015 vstúpila JOJ Group do segmentu payTV, keď priniesla tri nové platené televízne stanice&nbsp;–&nbsp;RiK, Ťuki TV a JOJ Cinema. Historicky prvá detská televízia v slovenskom jazyku Rik začala vysielať v polovici januára 2015 a jej program je určený pre deti v predškolskom a mladšom školskom veku. Od júna 2015 do marca [[2025]] vysielala druhá detská stanica Ťuki TV, ktorá bola ako prémiový kanál zaradená exkluzívne len do ponuky Magio Televízie spoločnosti Slovak Telekom. V polovici júna 2015 bola na základe českej licencie spustená JOJ Cinema, ktorá vysiela najnovšie premiéry najväčších kinohitov pre všetkých filmových fanúšikov, a to bez prerušovania filmov reklamou. Od 5. septembra 2016 začala vysielať ďalšia stanica JOJ Family výhradne pre českých divákov, nahrádzajúca materské domáce slovenské stanice JOJ, Plus a WAU, ktoré nemali pre český región potrebnú licenciu pre vysielanie zahraničných titulov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Family představila TV program. Startuje v pondělí 5.9.2016 v 16:00 hodin|url=https://www.parabola.cz/clanky/5944/joj-family-predstavila-tv-program-startuje-v-pondeli-5-9-2016-v-1600-hodin/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2016-08-27|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=cs}}</ref>11. februára bol oznámený nákup staníc Československej filmovej společnosti televíziou JOJ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Group převezme stanice CS Film, WAR TV i KinoSvět|url=https://www.parabola.cz/zpravicky/30500/joj-group-prevezme-stanice-cs-film-war-tv-i-kinosvet/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2019-02-11|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> 13. marca 2019 tak do portfólia JOJ Group oficiálne pribudli stanice CS film, [[CS mini]], [[Horor film]], [[WAR Svět válek|WAR TV]], [[Kinosvět]] a online videoportál [[Film popular]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina JOJ se již stala majitelem stanic CS Film či KinoSvět|url=https://www.parabola.cz/zpravicky/30622/skupina-joj-se-jiz-stala-majitelem-stanic-cs-film-ci-kinosvet/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2019-03-13|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> Od 1. januára 2020 nahradila dovtedajšiu stanicu [[TV RiK|RiK]] nová detská stanica s názvom [[TV Jojko|Jojko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detská televízia JOJko spustila vysielanie. Nahradila RiK|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/144515/detska-televizia-jojko-spustila-vysielanie-nahradila-rik/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2020-01-01|dátum prístupu=2020-01-02|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> 6. októbra 2021 TV JOJ spustila svoj 6. televízny kanál [[JOJ Šport]]. V marci roku 2022 získala licenciu na nový spravodajský kanál [[Joj 24|JOJ 24]]. 15. augusta 2023 TV JOJ spustila vysielanie dokumentárneho kanálu [[JOJ Svet]]. == Dejiny == === Začiatky === Štart novej televízie JOJ mal priniesť na [[Slovensko]] konkurenčné prostredie, pretože komerčný trh ovládala [[TV Markíza]] ([[Pavol Rusko]]). Vysielanie JOJ sa začalo [[2. marca]] [[2002]] o 19:00 reláciou ''[[Noviny (relácia)|Noviny]]'' s moderátorskou dvojicou [[Dana Roháčová]] a [[Branislav Ondruš]]. Nasledoval ''[[Šport (relácia)|Šport]]'' s [[Peter Hollý|Petrom Hollým]]. Celé prípravné obdobie sa nieslo v znamení „Nuda na Slovensku končí“. === Súčasnosť === V súčasnosti je TV JOJ plnoformátová televízia na [[Slovensko|Slovensku]]. == Majitelia a riaditelia == V Košiciach vysielala regionálna televízia [[TV Naša]], ktorej licenciu vlastnila od roku 1996 košická spoločnosť MAC TV, ktorej konateľom a väčšinovým vlastníkom bol v tom čase práve Marcel Děkanovský. 35 % podiel (neskôr väčšinový) v televízii vlastnila, dnes už neslávne známa, spoločnosť Horizont Slovakia. V zázemí TV Naša vznikla televízia TV Global, ktorá začala vysielať v marci 2000. V novembri 2001 sa jej generálnym riaditeľom stal [[Richard Rybníček]]. Koncom toho istého roka vtedy bývalý riaditeľ [[TV Nova]] [[Vladimír Železný]] predstavil novú televíziu JOJ, ktorá sa chystala na štart ako konkurencia [[TV Markíza|Markíze]], vlastnenej [[Central European Media Enterprises]] (CME). V júli 2002 do JOJ vstúpila [[Grafobal Group]] podnikateľa [[Ivan Kmotrík|Ivana Kmotríka]] a 25. novembra 2004 sa stala jej 90-percentným vlastníkom. Česká strana z projektu postupne odišla, po tom čo sa CME dohodla so Železným v TV Nova. V januári 2007 do JOJ vstúpila vtedajšia spoločnosť [[J&T]] Media Enterprises s akcionárom [[Peter Korbačka|Petrom Korbačkom]]. Ivan Kmotrík sa následne začal angažovať v spravodajskej televízii TA3, kde predtým figurovala práve J&T. Obe strany si televízie de facto „vymenili“, I. Kmotrík vlastnil [[TA3]] do januára 2020<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Poláš|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Joj má 15 rokov. Šla z Košíc do Bratislavy, od Novy a Kmotríka k J&T|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/joj-ma-15-rokov-sla-kosic-bratislavy-novy-kmotrika-j-t|issn=1336 – 2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-02|dátum prístupu=2020-09-23}}</ref>, keď ju predal českému podnikateľovi [[Michal Voráček|Michalovi Voráčekovi]], ktorý stojí za firmou Blueberg Media. Od roku 2002 sa v televízii JOJ vystriedalo päť generálnych riaditeľov. Prvým bol [[Richard Rybníček]], ktorého od [[28. februára]] [[2003]] na nasledujúce štyri roky nahradil [[Milan Kňažko]]. Dňa [[2. máj|2. mája 2007]] bol do najvyššej funkcie vymenovaný [[Richard Flimel]], [[26. máj]]a [[2010]] ho vystriedal dovtedajší šéf programovej divízie televízie [[František Borovský]]. Od [[20. február]]a [[2014]] je novým generálnym riaditeľom [[Marcel Grega]], ktorý bol dovtedy výkonným a finančným riaditeľom v spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská produkčná, a.s. – zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://finstat.sk/35843624|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2021-11-19|priezvisko=}}</ref>, materskej spoločnosti [[MAC TV]], ktorá vlastní licenciu na vysielanie TV JOJ.<ref>[http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/frantisek-borovsky-konci-joj-ma-noveho-sefa František Borovský končí, Joj má nového šéfa]</ref> == Stanice == {| class="wikitable" text-align: center; width="100%" style="background-color: #FFFFFF" |- style="color:white;" ! style="background-color: #8B0000"| Stanica ! style="background-color: #8B0000"| Popis |- ! colspan="2" style="background: #8B0000; color: #fff;"|''Slovenské stanice'' |- | align="center" width="200" |'''JOJ''' || Hlavná stanica JOJ Group bola spustená 2. marca 2002 ako náhrada za stanicu '''Global''', na ktorej sa vysiela hlavne vlastná tvorba, seriály a reality show, taktiež spravodajstvo, akvizičné seriály a filmy. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Plus]]''' || Druhá stanica JOJ Group bola spustená 5. októbra 2008. 7. októbra 2011 bola stanica zmenená na '''Plus'''. Dňa 5. októbra 2020 bola znova premenovaná na '''JOJ Plus.''' Je hlavne cielená na mladých ľudí. Vysiela hlavne zahraničné seriály a filmy. Taktiež vysiela aj reprízy starých častí pôvodných seriálov JOJ. |- | align="center" width="200" |'''[[TV WAU|JOJ WAU]]''' || Tretia stanica skupiny JOJ Group bola spustená 15. apríla 2013. Stanica je cielená na ženskú časť populácie a vysiela hlavne zahraničné reality show a seriály, ako aj reprízy starých častí pôvodných seriálov JOJ. |- | align="center" width="200" |'''[[TV Jojko|Jojko]]''' || Štvrtá stanica skupiny JOJ Group bola spustená 1. januára 2020 ako náhrada za detskú stanicu [[TV RiK|RiK]]. Stanica je cielená na deti a vysiela hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Šport]]''' || Piata stanica skupiny JOJ Group bola oznámena 29. októbra 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nová stanica na obzore: Joj nevylúčila možnosť spustenia športového kanála!|url=https://mediaboom.sk/nova-stanica-na-obzore-joj-nevylucila-moznost-spustenia-sportoveho-kanala|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-10-29|dátum prístupu=2021-05-10|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Ide o prvú športovú stanicu zameranú prevažne na slovenských športovcov a ich výkony. Odštartovala 6. októbra 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV JOJ spustí stanicu JOJ Šport. S hokejovým tromfom, prísť má na jeseň|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/dfe4p1l/tv-joj-spusti-stanicu-joj-sport-s-hokejovym-tromfom-prist-ma-na-jesen/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-10|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[Joj 24|JOJ 24]]''' || '''JOJ 24''' je šiesta stanica skupiny JOJ Group, ktorej vysielanie tvorí z 80 % spravodajstva a zvyšných 20 % publicistiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Horúca správa: Joj žiada o licenciu na spravodajskú televíziu! Prekvapí názov, testuje prvé programy|url=https://mediaboom.sk/horuca-sprava-joj-ziada-o-licenciu-na-spravodajsku-televiziu-prekvapi-nazov-testuje-prve-programy|dátum vydania=2022-03-04|dátum prístupu=2022-03-05|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ pripravuje vlastnú spravodajskú televíziu 24. Už požiadala o vysielaciu licenciu|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/VMcu2w1/joj-pripravuje-vlastnu-spravodajsku-televiziu-24-uz-poziadala-o-vysielaciu-licenciu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-03-04|dátum prístupu=2022-03-05|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Svet]]''' ||Siedma stanica skupiny JOJ Group. Bola spustená 15. augusta 2023. Stanica je zameraná na najpopulárnejšie a najnovšie dokumenty z celého sveta. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Šport 2]]''' || Ôsma stanica skupiny JOJ Group bola oznámena 5. novembra 2024. Ide o druhú športovú stanicu zameranú prevažne na slovenských športovcov a ich výkony. Odštartuje 21. januára 2025. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Play]]''' || '''JOJ Play''' je streamovacia služba TV JOJ, ktorá ponúka obsah skôr, než bude odvysielaný v televízii. Na výber je z troch balíkov: ''FREE'' (s reklamou), ''LITE'' (bez prerušenia reklamou) alebo ''PREMIUM'' (úplne bez reklamy). Vo všetkých prípadoch je nutná registrácia. Platforma odštartovala v roku 2022 a to 1 apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Play príde začiatkom budúceho roka: Základ bude zadarmo, obsah ponúkne skôr než v TV|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/yc4thp4/joj-play-pride-zaciatkom-buduceho-roka-zaklad-bude-zadarmo-obsah-ponukne-skor-nez-v-tv/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-11-12|dátum prístupu=2021-11-15|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- ! colspan="2" style="background: #8B0000; color: #fff;"|''České stanice'' |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Cinema]]'''|| Prvá česká stanica JOJ Group bola spustená 15. júna 2015. Stanica vysiela filmy v českom jazyku bez prerušovania reklamou. |- | align="center" width="200" |'''[[JOJ Family]]'''|| Druhá česká stanica JOJ Group bola spustená 5. septembra 2016. Vysiela pôvodné seriály a relácie slovenskej JOJ. |- | align="center" width="200" |'''[[CS Film]]'''|| Pôvodne prvá stanica ''Československej filmovej společnosti'' a v súčasnosti tretia česká stanica JOJ Group, bola spustená 25. apríla 2005. Stanica je zameraná na vysielanie filmov a seriálov z československej produkcie. Vysiela od 6:00 do polnoci, do 1. decembra 2019 vysielala od 12:00 do polnoci. 1. decembra 2019 bola zaradená do skupiny JOJ Group a do stanice bola integrovaná zrušená [[CS mini]].<ref name="Zjednotenie CS">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSFS sjednotí názvy pod CS, dětská CS mini zanikne|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2019/07/csfs-sjednoti-nazvy-pod-cs-detska-cs-mini-zanikne/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[CS Horror]]'''|| Pôvodne tretia stanica Československej filmovej společnosti a v súčasnosti štvrtá česká stanica JOJ Group bola spustená 14. februára 2013 pod názvom '''Horor Film'''. 1. decembra 2019 bola stanica zaradená do skupiny JOJ Group a premenovaná na '''CS Horror'''.<ref name="Zjednotenie CS"/> Ide o prvý český filmový kanál venujúci sa výhradne hororovému a mystery žánru filmov. Stanica vysiela od polnoci do 6:00 na pozícii kanálu [[CS film]]. |- | align="center" width="200" |'''[[CS Mystery]]'''|| Pôvodne štvrtá stanica Československej filmovej společnosti a v súčasnosti piata česká stanica JOJ Group bola spustená 1. marca 2013 pod názvom '''Kinosvět'''. 1. decembra 2019 bola stanica zaradená do skupiny JOJ Group a premenovaná na '''CS Mystery'''.<ref name="Zjednotenie CS"/> Stanica je zameraná na vysielanie dokumentárnych filmov a seriálov o záhadách a kriminálnych prípadoch. |- | align="center" width="200" |'''[[CS History]]'''|| Pôvodne piata stanica Československej filmovej společnosti a v súčasnosti šiesta česká stanica JOJ Group bola spustená 3. októbra 2017 pod názvom '''WAR Svět válek'''. 1. decembra 2019 bola stanica zaradená do skupiny JOJ Group a premenovaná na '''CS History'''.<ref name="Zjednotenie CS"/> Stanica je zameraná na vysielanie dokumentárnych filmov a seriálov o histórii a vojnách. |- | align="center" width="200" |'''[[Film popular]]'''|| Český internetový videoportál vlastnený Československou filmovou společností. |- ! colspan="2" style="background: #8B0000; color: #fff;"|''Bývalé stanice'' |- | align="center" width="200" |'''TV Global''' |Bola spustená 25. marca 2000. 2. marca 2002 bola stanica zmenená na JOJ a zaradená do skupiny JOJ Group. |- | align="center" width="200" |'''[[Senzi TV|Senzi]]'''|| Pôvodne štvrtá stanica JOJ Group bola spustená 1. septembra 2013. SENZI, a. s. ako servisná spoločnosť stanice bola odpredaná 10. októbra 2015 spoločnosti [[Nunez NFE]]. Stanica zmenila vysielateľa z MAC TV s.r.o. na McBoxs d.o.o. v roku 2016 a bola premiestnená zo skupiny JOJ Group do skupiny [[Music Box|Music Box TV]]. |- | align="center" width="200" |'''[[CS mini]]'''|| Pôvodne druhá stanica Československej filmovej společnosti bola spustená 29. apríla 2005. Vysielala od 6. do 12. hodiny na pozícii kanálu [[CS Film]]. 1. decembra 2019 sa stanica integrovala do stanice CS Film.<ref name="Zjednotenie CS"/> |- | align="center" width="200" |'''[[TV RiK|RiK]]''' |Pôvodne piata stanica JOJ Group bola spustená 1. januára 2015. Išlo o licencovaný formát nemeckej stanice RiC. 1. januára 2020 bola stanica zmenená na Jojko. V novembri 2020 sa spoločnosť IFC Media dohodla s nemeckou Your Family Entertainment, ktorej stanica patrí, a tak TV RiK opäť vysiela. Nepatrí už ale do skupiny JOJ Group.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV RiK - první dětská slovenská televize se vrací|url=https://www.parabola.cz/clanky/6997/tv-rik-prvni-detska-slovenska-televize-se-vraci/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2020-11-26|dátum prístupu=2020-11-26|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detská stanica RiK je späť: Dostupná je opäť v slovenčine, bez JOJky|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/149827/detska-stanica-rik-je-spat-dostupna-je-opat-v-slovencine-bez-jojky/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2020-11-26|dátum prístupu=2020-11-26|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> |- | align="center" width="200" |'''[[Ťuki TV|Ťuki]]'''|| Pôvodne štvrtá stanica skupiny JOJ Group bola spustená 15. júna 2015 a vysielanie ukončila v marci 2025. Stanica bola cielená na deti v predškolskom veku a vysielala hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. Stanica patrila súčasne aj do skupiny Telekom. |} Pokrytie kanála: V súčasnosti je už pokrytie TV JOJ porovnateľné s ostatnými slovenskými televíziami, nakoľko šírenie signálu oboch staníc (JOJ i Plus) je zabezpečené v celoplošnom [[Komerčný multiplex|2. multiplexe]]. == Spravodajstvo == TV JOJ do roku [[2007]] disponovala štúdiom a grafikou spravodajstva, ktoré silno nadväzovalo na českú [[TV Nova]]. Od [[22. apríl]]a [[2007]] sa však uskutočnila kompletná zmena oboch týchto prvkov, aby sa zladili všetky spravodajské a publicistické relácie. Technologické inovácie sa prejavili napríklad v sprostredkúvaní obrazových informácií cez šesť bezrámových plazmových obrazoviek, televízia bude pracovať s takzvaným matnicovým systémom (premietanie zospodu na špeciálne fólie – použité aj v relácii [[De Facto]]). TV JOJ bude ako prvá v [[Európa|Európe]] na spravodajské účely používať ''3D Musion'' systém holografického zobrazenia. Táto technológia umožňuje realisticky umiestniť do štúdia spravodajstva človeka, ktorý v ňom aktuálne nesedí. {| class="wikitable" |- ! '''Názov relácie''' ! '''Vysielanie''' ! '''Moderátori''' !Bývalí moderátori ! '''Poznámky''' |- | '''Ranné noviny''' | pondelok - piatok '''06:15''' | [[Jozef Kuriľák|Jozef "Dodo" Kuriľák]], [[Bibiana Ondrejková]], [[Bruno Ciberej|Branislav "Bruno" Ciberej]], Alena Stračiaková, Mária Ölvedyová |Hana Zavřelová Gallová, Lucia Barmošová, Stanislava Pavolová, Klaudia Suchomel Guzová, Monika Šebová, Juraj Hajdin, Erika Hrdlicová, Dárius Haraksin, Ján Mečiar, Ivan Janda | V relácii sa pravidelne objavujú aj Lucia Wirthová, Erika Kresťanková, [[Thomas Puskailer]], [[Miriam Jarošová]], [[Peter Jurčovič]] a [[Michal Hazlinger]]. |- | '''Noviny o 12:00''' | pondelok – piatok '''12:00''' | Dana Čapkovičová, Andrea Pálffy Belányiová, Hana Zavřelová Gallová |[[Bruno Ciberej|Branislav "Bruno" Ciberej]] | V relácii sa pravidelne objavujú hostia, s ktorými sa rozprávajú moderátori Ján Mečiar a Ivan Janda. |- | '''Krimi''' | pondelok – nedeľa '''19:00''' | Iveta Krupová, Michal Farkašovský, Stanislava Kováčik, Pavol Michalka |Monika Šebová | |- |'''Noviny TV JOJ''' | pondelok – nedeľa '''19:30''' | Lucia Barmošová, Ján Mečiar, Aneta Parišková, Andrea Pálffy Belányiová, Ľuboš Sarnovský |Dana Španková-Roháčová, Branislav Ondruš, Zuzana Hajdu, Adriana Kmotríková, Marcela Vošková, [[Milan Kňažko]] | |- |'''Šport''' | pondelok – nedeľa '''20:25''' | [[Lenka Čviriková Hriadelová]], Radovan Ležovič, [[Boris Valábik]] |Peter Hollý, Juraj Bača, Dárius Haraksin | |- | '''Najlepšie počasie''' | pondelok – nedeľa '''20:30''' | Mgr. Michal Hazlinger, [[Miriam Jarošová|Mgr. Miriam Jarošová, PhD.]], [[Peter Jurčovič|RNDr. Peter Jurčovič]] |– | |} == Programy == === Spravodajstvo === :Pozri vyššie sekciu '''[[#Spravodajstvo|Spravodajstvo]]'''. {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="65%" | Popis |- | ''[[Noviny TV JOJ]]'' | pondelok – nedeľa o 19:30 |- | ''[[Noviny o 12:00]]'' | pondelok – piatok o 12:00 |- | ''[[Ranné noviny]]'' | pondelok – piatok o 6:15 |- | ''[[Šport (spravodajská relácia)|Šport]]'' | pondelok – nedeľa o 20:25 |- | ''[[Najlepšie počasie]]'' | pondelok – nedeľa o 20:30 |- | ''[[Krimi (TV JOJ)|Krimi]]'' | pondelok – nedeľa o 19:00 |} === Relácie === {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="15%" | Vysielané ! width="50%" | Popis |- ! colspan="3" | Pripravované |- |''[[Zmenáreň]]'' |2023 – súčasnosť |Inšpirujúci magazín o zmene vizáže pre modernú ženu. Moderátorkou bude [[Jasmina Alagič]]. V rokoch 2004 – 2011 reláciu vysielala [[Slovenská televízia|STV]]. |- ! colspan="3" | Aktuálne |- |[[Láska na chate|''Láska na chate'']] | Od 30. augusta 2022 o 21:45 – súčasnosť | |- |''[[Riskuj]]'' |2002 – súčasnosť | Moderátor [[Dušan Ambroš]] |- | ''[[Nové bývanie]]'' | 2007 – súčasnosť |Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. |- |''[[Nová záhrada]]'' |2015 – súčasnosť | |- |''[[Top Star]]'' |2011 – súčasnosť | |- |''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]'' |2003 – súčasnosť |Zábavná relácia, v ktorej mediálne známi ľudia hádajú profesie pozvaných ľudí. Navyše na konci so zakrytými očami hádajú ďalšiu, tentoraz tiež mediálne známu osobu. Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. Hádajú napr. [[Zdena Studenková]], [[Marián Čekovský]], [[Michal Hudák]], [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]], [[Jana Kovalčíková]], [[Anna Jakab Rakovská|Anna Jakab Rákovská]], [[Peter Novák|Peter "Šarkan" Novák]],... |- |''[[V siedmom nebi (televízna relácia)|V siedmom nebi]]'' |2014 – súčasnosť |Relácia o plnení prianí. Reláciu moderuje [[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]]. |- |''[[Nové bývanie – Dizajn]]'' |2016 – súčasnosť |Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. |- |[[Na chalupe|''Na chalupe'']] |2016 – súčasnosť |Relácia pre všetkých chalupárov. Moderuje Katarína Jesenská. |- |[[Sedem s r.o.|''Sedem'']] |2009 – súčasnosť | |- |[[Všetko čo mám rád (televízna relácia z roku 2017)|''Všetko čo mám rád'']] |2017 – súčasnosť |Hudobno-zábavná talk show. Moderuje [[Štefan Skrúcaný]] a [[Ondrej Kandráč]]. |- |''[[Miláčikovo]]'' |2019 – súčasnosť |Relácia o zvieratkách. Moderujú [[Martin Chynoranský|Martin "Chyno" Chynoranský]] a [[Danka Čapkovičová]]. |- |[[S pravdou von|''S pravdou von'']] |2019 – súčasnosť |Zábavná relácia, v ktorej štyria hádači zisťujú, ktorý z troch hostí hovorí pravdu. Reláciu moderuje [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]]. |- |[[IQ Taxi|''IQ Taxi'']] |2019 – súčasnosť |Súťažno–zábavná šou s [[Mário Kollár|Máriom "Kulim" Kollárom]]. |- |[[Na hrane (televízna relácia)|''Na hrane'']] |2019 – súčasnosť |Politická diskusná relácia s redaktorkou TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková|Janou Krescanko Dibákovou]]. Vysielané každý štvrtok o 21:40. |- |[[Čau, Lujza!|''Čau, Lujza!'']] |2019 – súčasnosť |[[Talkshow]] s [[Lujza Garajová Schrameková|Lujzou Garajovou Schramekovou]]. |- |[[Gurmáni ulice|''Gurmáni ulice'']] |2020 |Moderuje [[Jaroslav Slávik (producent)|Jaro Slávik]]. |- |[[Bez servítky (relácia z roku 2021)|''Bez servítky (relácia z roku 2021)'']] |2021 – súčasnosť |Reality show o varení. V rokoch 2009 – 2015 reláciu [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]] vysielala [[TV Markíza]]. |- |[[Analýzy Na hrane|''Analýzy Na hrane'']] |2021 – súčasnosť |Politická diskusná relácia s redaktorkou TV JOJ [[Jana Krescanko Dibáková|Janou Krescanko Dibákovou]]. |- | [[Dom snov|''Dom snov'']] |2021 – súčasnosť |Reláciu moderuje [[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]]. |- |[[Vtip za stovku|''Vtip za stovku'']] |2023 – súčasnosť |Moderujú [[Ondrej Kandráč]] a [[Filip Tůma]] |} === Reality show === {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="15%" | Vysielané ! width="50%" | Popis |- | [[Česko Slovensko má talent|''Česko Slovensko má talent'']] |2010 – súčasnosť | |- |[[Mama, ožeň ma!|''Mama, ožeň ma!'']] | 2011 – súčasnosť | |} === Seriály === {| class="wikitable" style="width:100%" |- ! style="width:23%"| Názov ! style="width:24%"| Premiéra – finále ! style="width:13%"| Série a časti ! style="width:40%"| Popis |- ! colspan="4"| Pripravované |- | [[Lovci lebiek|''Lovci lebiek'']] | 2023 | 1 séria, 8 častí | kriminálny seriál |- | [[Večne mladí|''Večne mladí'']] | 2023 | 1 séria, 10 častí | rodinno-komediálny seriál |- | ''[[Bytosti]]'' | 2023 | 1 séria, 8 častí | historicko-kriminálny seriál |- | [[Láska v Istanbule (slovenský seriál)|''Láska v Istanbule'']] |2023 |1. séria, 10. časti | romantický seriál |- | [[Najvyšší čas (slovenský seriál)|''Najvyšší čas'']] |2025 |1. séria, 12. časti |rodinný seriál |- ! colspan="4" | Aktuálne |- | [[Draky (slovenský seriál)|''Draky'']] | Od 8. Apríla 2026 | 1. séria, 10. časti | Rodinný historický seriál |- | [[Hra na Kalmáre (seriál)|''Hra na Kalmáre'']] | Od 19. Januára 2026 | 1 séria, 20 častí | kriminálny seriál |- | [[Klub (seriál)|''Klub'']] | Od 22. Júna 2026 | 1 séria, 50 častí | Rodinný komediálny seriál |- | ''[[PsychoSimona.sk]]'' | Od 15. februára 2025 | 1 séria, 26 častí | komediálny seriál |- | [[Zmysel pre tumor]] |Od 10. januára 2025 |1. séria, 8 časti |rodinný seriál |- | [[Ranč (slovenský seriál)|''Ranč'']] |Od 6. januára 2025 | 1 séria, 26 častí | rodinno-komediálny seriál |- | ''[[Lovec]]'' |Od 27. októbra 2024 | 1 séria, 8 častí | kriminálny seriál |- | [[Príliš veľa lásky]] |Od 7. septembra 2024 |1. séria, 8 časti |rodinný seriál |- | [[Vytoč môjho agenta|''Vytoč môjho agenta'']] |Od 20. marca 2024 | 1. séria, 8. časti | kriminálný seriál |- | [[Na vlnách Jadranu|''Na vlnách Jadranu'']] |Od 10. januára 2024 |1. séria, 6. časti | kriminálny seriál |- | ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' | Od 18. októbra 2023 | 1 séria, 8 častí | kriminálny seriál |- | ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]'' | Od 6. septembra 2023 | 1 séria, 16 častí | kriminálny seriál podľa skutočných událostí |- |''[[Tomáš a Diana]]'' |Od 24. mája 2023 o 20:35 |1 séria, 26 častí |komediálny seriál |- | ''[[Iveta (seriál)|Iveta]]'' |8. január 2023 |1 séria, 8 častí |komediálny seriál z prostredia modelingu a súťaže Miss |- |[[Kriminálka Kraj|''Kriminálka Kraj'']] |Od 7. septembra 2022 o 20:35 |1 séria, 13 častí |Kriminálny seriál |- | [[Šťastná rybka|''Šťastná rybka'']] | 14. jún 2022 – súčasnosť: | 1 séria, 10 častí | Rodinný komediálny seriál |- | [[Ultimátum (seriál)|''Ultimátum'']] | 26. marec 2022 – súčasnosť | 1 séria, 8 častí | Rukojemnícka dráma napojená na politiku |- | [[Nemocnica (seriál)|''Nemocnica'']] | 24. august 2021 – súčasnosť | 2 série, 38 častí | Dramatický seriál |- | [[Uhorčík (seriál)|''Uhorčík'']] | 3. október 2020 – súčasnosť | 2 série, 18 častí | Komediálny historický seriál |- ! colspan="4" | Ukončené |- | ''[[Einstein (slovenský seriál)|Einstein]]'' | 26. február 2023 - 16. apríl 2023 |1. séria, 8 časti | Kriminálný seriál |- | [[Hranica (slovenský seriál)|''Hranica'']] | 10. január 2022 – 18. december 2023 | 3 séria, 176 častí | Komediálny seriál |- | ''[[Naši (seriál)|Naši]]'' | 7. január 2016 – 3. september 2022 | 5 sérii, 130 častí | Komediálny seriál; vysiela sa finálna piata séria. |- | ''[[Delukse]]'' | 4. september 2019 – 30. jún 2021 | 2 série, 24 častí | Komediálny seriál |- | [[Nový život (seriál)|''Nový život'']] | 6. január 2020 – 22. jún 2021 | 3 série, 129 častí | Rodinný seriál |- | [[Slovania (seriál)|''Slovania'']] | 10. marec 2021 – 12. máj 2021 | 1 séria, 12 častí | Historicko-dobrodružný seriál s prvkami fantasy |- | [[Bodka (seriál)|''Bodka'']] | 9. január 2021 – 13. marec 2021 | 1 séria, 10 častí | Komediálny seriál s hovoriacim psom |- | ''[[Policajti v akcii – škandalózne prípady]]'' | 1. august 2016 – 8. december 2020 | 6 sérií, 182 častí | Polohraný seriál z policajného prostredia |- | ''[[Skutočné príbehy]]'' | 11. júl 2016 – 30. november 2020 | 3 série, 47 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Prázdniny (seriál)|Prázdniny]]'' | 18. január 2017 – 4. november 2020 | 4 séria, 41 časti | Rodinný komediálny seriál |- | [[Jenny (slovenský seriál)|''Jenny'']] | 1. marec 2020 – 29. apríl 2020 | 1 séria, 10 častí | Rodinná dráma o pacientke s rakovinou |- |[[Bola raz jedna škola|''Bola raz jedna škola'']] |14. február 2020 – 15. marec 2020 |1 séria, 10 častí |Komediálny rodinný seriál zo školského prostredia; dovysielané na [[JOJ Plus|Pluske]] |- |[[Hrobári (seriál)|''Hrobári'']] |5. október 2019 – 23. november 2019 |1 séria, 8 častí |Komediálny seriál |- | ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]'' | 28. september 2016 – 12. november 2019 | 3 série, 26 častí | Kriminálny seriál |- | ''[[Ministri (seriál)|Ministri]]'' | 4. september 2018 – 29. október 2019 | 2 série, 22 častí | Komediálny seriál |- |[[Trhlina (miniséria)|''Trhlina'']] |17. september 2019 – 24. september 2019 |1 séria, 2 časti |Mysteriózny triler |- |[[Záchranári (seriál)|''Záchranári'']] |6. január 2019 – 30. august 2021 |1 séria, 54 epizód |Polohraný seriál z lekárskeho prostredia |- |[[Som mama (seriál)|''Som mama'']] |5. september 2018 – 10. apríl 2019 |2 série, 40 častí |Komediálny seriál |- |[[Hotel (seriál)|''Hotel'']] |4. apríl 2018 – 25. apríl 2018 |1 séria, 8 častí |Romanticko-komediálny seriál |- |[[Semafor (seriál)|''Semafor'']] |13. marec 2018 – 14. apríl 2021 |1 séria, 20 častí |Komediálny seriál |- |[[Vlci (seriál)|''Vlci'']] |2. január 2018 – 25. apríl 2018 |1 séria, 40 častí |Rodinný dramatický seriál |- | ''[[Dovidenia, stará mama]]'' | 16. február 2016 – 29. máj 2019 | 2 série, 42 častí | Sitkom |- |''[[1890 (seriál)|1890]]'' | 5. marec 2017 – 28. máj 2017 | 1 séria, 13 častí | Historický detektívny seriál |- | ''[[Zoo (seriál)|Zoo]]'' | 11. január 2016 – 28. jún 2016 | 1 séria, 72 častí | Komediálno-dramatický seriál |- | ''[[Dvojičky (seriál)|Dvojičky]]'' | 19. september 2015 – 5. december 2015 | 1 séria, 12 častí | Komediálny seriál |- | ''[[Svet podľa Evelyn]]'' | 14. október 2015 – 16. december 2015 | 1 séria, 10 častí | Komediálny seriál |- | ''[[Divoké kone]]'' | 5. január 2015 – 8. január 2016 | 2 série, 160 častí | Rodinný seriál |- | ''[[Dr. Ema]]'' | 4. september 2014 – 30. október 2014 | 1 séria, 10 častí | Rodinný seriál |- | ''[[Vdova (seriál)|Vdova]]'' | 21. január 2014 – 27. máj 2014 | 1 séria, 19 častí | Dramatický seriál z mafiánskeho prostredia |- | ''[[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]]'' | 27. január 2014 – 12. jún 2014 | 1 séria, 16 častí | Improvizovaný sitkom |- | ''[[Dedičstvo (seriál)|Dedičstvo]]'' | 7. október 2013 – 16. jún 2014 | 1 séria, 34 častí | Seriál z dedinského prostredia |- | ''[[Klan (seriál)|Klan]]'' | 1. september 2013 – 27. február 2014 | 1 séria, 45 častí | Romantický seriál |- | ''[[Zlodeji detí]]'' | 21. máj 2013 – 23. máj 2013 | 1 séria, 2 časti | Seriál založený na skutočnej udalosti; odvysielané iba 2 časti z 8 |- | ''[[Rodinné záležitosti]]'' | 26. február 2013 – 16. máj 2013 | 1 séria, 15 častí | Reality seriál |- | ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]]'' | 9. september 2012 – 3. jún 2013 | 2 série, 24 častí | Sketch-show |- | ''[[Dr. Dokonalý]]'' | 22. október 2012 – 18. apríl 2013 | 1 séria, 16 častí | Dramatický seriál, de facto pokračovanie seriálu ''[[Dr. Ludsky]]'' |- | ''[[Pod povrchom (seriál)|Pod povrchom]]'' | 20. august 2012 – 21. február 2013 | 1 séria, 52 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Hoď svišťom]]'' | 5. september 2011 – 29. október 2012 | 2 série, 25 častí | Sitkom |- | ''[[Lokal TV]]'' | 1. december 2011 – 18. november 2012 | 1 séria, 8 častí | Prvý slovenský animovaný sitkom |- | ''[[Nevinní (seriál)|Nevinní]]'' | 8. november 2011 – 1. marec 2012 | 1 séria, 32 častí | Romantický seriál |- | ''[[Dr. Ludsky]]'' | 15. február 2011 – 17. marec 2011 | 1 séria, 10 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Aféry]]'' | 1. február 2010 – 16. jún 2011 | 2 série, 28 častí | Seriál z právnického prostredia |- | ''[[Keby bolo keby]]'' | 5. október 2009 – 21. apríl 2011 | 2 série, 22 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Odsúdené]]'' | 1. september 2009 – 16. december 2010 | 3 série, 86 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Prvé oddelenie]]'' | 31. august 2009 – 30. apríl 2010 | 2 série, 117 častí | Kriminálny seriál |- | ''[[Ako som prežil]]'' | 22. marec 2009 – 17. jún 2009 | 1 séria, 12 častí | Dramatický seriál |- | ''[[Kutyil s.r.o.]]'' | 1. september 2008 – 31. december 2009 | 3 série, 48 častí | Sitkom |- | ''[[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]]'' | 1. september 2008 – 19. jún 2014 | 8 sérií, 123 častí | Sitkom |- | ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' | 18. február 2008 – 30. august 2017 | 16 sérií, 1346 častí | Denný seriál |- | ''[[Mafstory]]'' | 6. september 2006 – 12. december 2012 | 11 sérií, 187 častí | Siktom |} === Už nevysielané === {| class="wikitable" style="width:85%; background:#fff;" |- ! width="20%" | Názov ! width="15%" | Vysielané ! width="50%" | Popis |- ! colspan="3" |Spravodajstvo |- |''[[Črepiny]]'' |2002 – 2008 | |- |''[[Črepiny*]]'' |2007 – 2014 | |- |''[[Črepiny okolo sveta za 80 dní]]'' |2006 | |- |''[[Črepiny plus]]'' |2006 – 2007 | |- |''[[Krimi plus]]'' |2013 | |- |''[[Noviny plus]]'' |2007 – 2008 | |- |''[[Počasie (televízna relácia)|Počasie]]'' |2002 – 2008 | |- |''[[Práve teraz]]'' |2002 – 2004 | |- !colspan="3"|Relácie |- |[[5 proti 5|''5 proti 5'']] |2010 |Reprízy pôvodne odvysielaných dielov na [[Slovenská televízia|STV]]. |- |''[[Extrém]]'' |2003 – 2004 | |- |[[Moja mama varí lepšie ako tvoja|''Moja mama varí lepšie ako tvoja'']] |2015 – 2020 |Moja mama varí lepšie ako tvoja je kulinárska šou, ktorá je nielen o varení a o súťažení, ale hlavne o rodine a zábave. Proti sebe súperia páry v zložení rodič a dieťa, prípadne iní rodinní príšlušníci. Pointou šou je, že variť môže len jeden z dvojice a druhý im pritom môže pomáhať iba verbálne prostredníctvom inštrukcii a dobrých rád. V prípade, že pomáha aj druhý z dvojice, čas plynie dvakrát rýchlejšie. Víťazi si vždy odnesú výhru 500 eur. |- |[[Zostali sme doma|''Zostali sme doma'']] |2020 |Relácia súvisiaca s [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|koronavírusom]]. |- |[[Všetko čo má Ander rád|''Všetko čo má Ander rád'']] |2017 – 2020 |Hudobno-zábavná show s [[Ján Pisančin|Anderom z Košíc]] |- |[[Super Karaoke|''Super Karaoke'']] |2017 – 2019 |Hudobno-zábavná talk show podľa amerického formátu '''''Carpool Karaoke'''''. |- |[[Nikto nie je dokonalý (televízna relácia)|''Nikto nie je dokonalý'']] |2017 – 2019 |Relácia Nikto nie je dokonalý vznikla v roku 1989 ako rozhlasový projekt. Neskôr ju autor Oliver Andrásy pretransformoval do televíznej podoby a na dlhé roky sa stala neodmysliteľnou súčasťou televízneho vysielania.  Televízia JOJ vám prináša populárnu sondu do znalostí slovenského národa, ktorá odkrýva smiešno-smutnú nevedomosť ľudí. Moderátori programu Junior a Marcel vás budú spolu so zaujímavými hosťami sprevádzať programom, v ktorom nebude núdza o prekvapenia a vtipné situácie. Čím jednoduchšia otázka, tým prekvapujúcejšia odpoveď. Nuž, nikto nie je dokonalý. |- |[[Silné reči|''Silné reči'']] |2017 – 2018 |Slovenská stand-up comedy show ''Silné reči'' vznikla v roku 2009. Z jej radov sa do povedomia prepracovali zvučné mená ako herečka Lujza Garajová Schrameková, Jano Gordulič, Juraj Šoko Tabaček či zakladateľ cirkvi Svedkov Liehovovových, Gabo Žifčák. V minulosti sa stand-up comedy show vysielala na internetovej televízii Huste.tv. V rokoch 2017 – 18 šou vysielala TV JOJ. |- |''[[Športmotor]]'' |2004 |V rokoch 2002 – 2003 a v 2005 – 2008 reláciu vysielala [[Slovenská televízia|STV]] na [[Dvojka (RTVS)|Dvojke]]. |- |[[Heslo (televízna relácia)|''Heslo'']] |2017 – 2018 |Súťažno-zábavná šou |- |''[[Hitparáda TOP 10 JOJ]]'' |2003 – 2004 | |- | ''[[Kapor na torte]]'' | 2010 – 2011 | Kuchárska show s celebritami. Relácia mala 2 série. |- | ''[[Tajný sen]]'' | 2011 | |- | ''[[Varí vám to]]'' | 2004 – 2008, 27. 4. 2014 – 21. 12. 2014 (26 častí) | Vysielané v nedeľu o 10:05 |- |''[[Nakupuje vám to]]'' |2006 – 2008, 2013 | |- | ''[[15 minút. kuchár a hostia]]'' |12. 10. 2014 – 31. 12. 2014 (12 častí) + nové časti od 2016 |V nedeľu o 11:15. |- |''[[Fajnšmeker]]'' |7. 3. 2015 – 28. 3. 2015 (4 časti) | |- |''[[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]]'' |2008 – 2015, 2016 |Reprízy vysielané na WAU a premiéry na JOJ. |- |''[[Črepiny *]]'' |2007 – 2014 |Relácia pre dospelých |- |[[Črepiny PLUS|''Črepiny PLUS'']] |2006 – 2010 |Svet neuveriteľných skutočností |- |''[[Dobré ráno (televízna relácia)|Dobré ráno]]'' |2014 |Ranná relácia |- |''[[Srdce pre deti]]'' |2011 – 2014 |Charitatívny program na pomoc deťom |- |''[[Chutíš mi!]]'' |2011 |Kuchárska zoznamka |- |[[Exclusiv (relácia)|''Exclusiv'']] |2009 – 2011 |Noviny úspešných s Brunom Ciberejom. |- !colspan="3"|Reality show |- | [[Dievča za milión|''Dievča za milión'']] |2004 |Vôbec prvá slovenská reality show ktorej cieľom bolo nájsť novú moderátorku pre TV JOJ. |- | [[Miliónovy tanec|''Miliónovy tanec'']] |2005 | |- | [[Hviezdy na ľade|''Hviezdy na ľade'']] |2006 | |- | [[Ruším Ťa!|''Ruším Ťa!'']] |2006 | |- |[[Hľadá sa supermodelka|''Hľadá sa supermodelka'']] |2007 | |- | [[Celebrity Camp|''Celebrity Camp'']] |2007 | |- | [[Vyvolená: Čas zaľúbiť sa|''Vyvolená: Čas zaľúbiť sa'']] |2007 | |- | [[Čo na to Mojsejovci?|''Čo na to Mojsejovci?'']] | 2007 – 2008 | |- | [[Šéfka (relácia)|''Šéfka'']] | 2011 | |- | [[Hotel Paradise|''Hotel Paradise'']] | 2012 | |- | [[Extrémne rodiny|''Extrémne rodiny'']] | 2012 | |- | [[Recept na bohatstvo|''Recept na bohatstvo'']] | 2012 | |- | [[Farmár hľadá ženu|''Farmár hľadá ženu'']] | 2010 – 2012, 2015 | |- | ''[[Bučkovci]]'' | 2013 |Reality šou o slovenskej rodine. |- | [[Najlepšie slovenské torty|''Najlepšie slovenské torty'']] | 2013 | |- | [[Zbohom, Slovensko!|''Zbohom, Slovensko!'']] | 2013 | Po pár častiach stiahnuté z vysielania. |- | [[Slnko, seno, slanina|''Slnko, seno, slanina'']] | 2013 | |- | [[VyVolení|''Vyvolení'']] | 2005 – 2006, 2013 | 3. séria Vyvolených sa vysielala pod názvom Dom snov. |- | [[Láska na celý život|''Láska na celý život'']] | 2013 | Premiéra 1. novembra 2013. |- | [[Experti (reality show)|''Experti'']] | 2013 | |- |[[Návštevníci (reality show)|''Návštevníci'']] |2016 | |- |[[Nákupné maniačky|''Nákupné maniačky'']] |2013 – 2018 | |- |[[Take me out|''Take me out'']] |2017 – 2019 |zoznamovacia šou |- |[[Zlatá maska|''Zlatá maska'']] |2020 | |- !colspan="3"|Game show |- |''[[Easy Renta]]'' |2004 | |- |''[[Veľký Hráč]]'' |2006 – 2007 | |- | ''[[Vojna slov]]'' | 2007 – 2008 | |- | ''[[Riskni milión]]'' | 2012 – 2013 | |- |[[Veľký balík|''Veľký balík'']] |2018 | |- |[[Uhádni môj vek|''Uhádni môj vek'']] |2016 – 2017 | |- |[[Pošli ďalej|''Pošli ďalej'']] |2018 – 2019 |Zábavná šou |- |[[Po škole|''Po škole'']] |2019 |Vedomostná súťaž |- |[[Páli vám to?|''Páli vám to?'']] |2004 – 2008, 2013 – 2014 | |- |[[Lucky Room - Izba plná peňazí|''Lucky Room - Izba plná peňazí'']] |2019 |Vedomostná šou, v ktorej môžete vyhrať až 250 tisíc €. Moderátormi relácie sú [[Barbora Rakovská|Barbora Krajčírová]] a [[Marcel Forgáč]]. |- |[[Rozum v hrsti (televízna relácia)|''Rozum v hrsti'']] |2019 – 2020 |Gameshow, v ktorej známe osobnosti bojujú o peniaze na charitatívne účely. Moderátormi sú [[Marcel Forgáč]] a [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]]. |- !colspan="3"|Politika |- |''[[Box]]'' |2006 | |- | [[De Facto (televízna relácia)|''De Facto'']] | | |- |''[[Jóóój]]'' |2002 – 2004 | |- | ''[[Politika.sk]]'' | | |- |''[[Sedmička]]'' |2004 – 2006 | |- !colspan="3"|Talkshow |- | ''[[Soňa Talkshow]]'' | 2005 – 2007 | |- |[[Päťka (televízna relácia)|''Päťka'']] |2018 |zábavná talk show |} === Zahraničné seriály === TV JOJ vysiela mnoho úspešných zahraničných seriálov. Veľkú kampaň robila na seriál [[Nezvestní]] (Lost), ktorý uvádzala ako "najlepší seriál na svete". Vysielať sa začal na začiatku roku [[2006]]. Vysiela aj už druhú sériu mysteriózneho seriálu [[4400]]. V ponuke má aj tri seriály CSI. [[CSI Kriminálka Las Vegas]], [[CSI: Miami]] a od januára 2007 [[CSI: New York]]. Od [[17. január]]a [[2007]] vysiela seriál Bones pod názvom [[Kosti (seriál)|Kosti]]. [[28. január]]a [[2007]] o 20:00 bol štart úspešného seriálu [[Prison Break]]. Od začiatku roku 2009 začala uvádzať nové seriály Women's Murder Club, ako [[Svieža štvorka]] a Dirty sexy money, ako [[Sexi špinavé prachy]]. Ďalším lákadlom pre fanúšikov sa stal seriál [[9-1-1 (seriál)|9-1-1]] a neskôr jeho spin-off [[9-1-1: Texas]], ktorý sa dostal na obrazovky američanom v jari [[2020]] a slovenským divákom v lete [[2020]]. ==JOJ – zahraničné seriály== {| class="wikitable sortable" |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Krajina pôvodu ! Vysielateľnosť |- |''[[Sestričky]]'' |''[[Nurses]]'' |{{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] |1. séria od 16. júna 2022 |- | ''[[4400]]'' | ''The 4400'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[9-1-1 (seriál)|''9-1-1'']] |''9-1-1'' |{{Minivlajka|USA|USA=}} [[Spojené štáty|USA]] |5. séria |- |[[9-1-1: Texas|''9-1-1: Texas'']] |''9-1-1: Lone Star'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |3. séria |- | [[Agent (seriál)|''Agent'']] | ''Burn Notice'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Agenti v utajení|''Agenti v utajení'']] |''Stingers'' |{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] |dovysielané |- | [[Akty X|''Akty X - Návrat'']] | ''The X-Files - Season 10'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Bez syna neodídem|''Bez syna neodídem'']] | ''Missing'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[Božská mrcha|''Božská mrcha'']] | ''Saving Grace'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Bulvár Pacific Drive|''Bulvár Pacific Drive'']] |''Pacific Drive'' |{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] |dovysielané |- | [[Californication – Orgie v Kalifornii|''Californication – Orgie v Kalifornii'']] | ''Californication'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Dallas (seriál, 1978)|''Dallas'']] |''Dallas'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas|''C.S.I.: Kriminálka Las Vegas'']] | ''CSI: Crime Scene Investigation'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[C.S.I.: Kriminálka Miami|''C.S.I.: Kriminálka Miami'']] | ''CSI: Miami'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[C.S.I.: Kriminálka New York|''C.S.I.: Kriminálka New York'']] | ''CSI: NY'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[CSI: Cyber|''C.S.I.: Cyber: Vraždy cez internet'']] | ''CSI: Cyber'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Čierne vlajky|''Čierne vlajky'']] | ''Black Sails'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | 3. séria |- |[[Dempsey a Makepeaceová|''Dempsey a Makepeaceová'']] |''Dempsey and Makepeace'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- | [[Deväť životov|''Deväť životov'']] | ''The Nine Lives of Chloe King'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[Dexter (seriál)|''Dexter'']] | ''Dexter'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Dobrá manželka|''Dobrá manželka'']] | ''The Good Wife'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | ''[[Dvojičky]]'' | ''Ringer'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[FBI (seriál)|''FBI'']] |''FBI'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |pauza |- |[[Najhľadanejší|''FBI: Najhľadanejší zločinci'']] |''FBI: Most Wanted'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |pauza |- | [[Flash Forward|''Flash Forward'']] | ''FlashForward'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Geissenovci – Ťažký život milionárov|''Geissenovci – Ťažký život milionárov'']] | ''Die Geissens'' | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | vysiela sa 20. séria |- |[[Davina a Shania: Mladé Geissenky|''Davina a Shania: Mladé Geissenky'']] |''Davina & Shania - We Love Monaco'' |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] |vysiela sa |- | ''[[Glee]]'' | ''Glee'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Hawaii 5.0|''Hawaii 5.0'']] | ''Hawaii Five-0'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Hercule Poirot (seriál)|''Hercule Poirot'']] |''Agatha Christie's Poirot'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- | [[Kde bolo, tam bolo|''Kde bolo, tam bolo'']] | ''Once Upon a Time'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | ''[[Klamári]]'' | ''Lie to Me'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Knight Rider (seriál z roku 2008)|''Knight Rider'']] | ''Knight Rider'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Kosti (seriál)|''Kosti'']] | ''Bones'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Kuriér (seriál)|''Kuriér'']] | ''Transporter: The Series'' | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] / {{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] / {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] / {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Láska v Istanbule|''Láska v Istanbule'']] | ''Lale devri'' | {{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | dovysielané |- | [[Legenda o Pátračovi|''Legenda o Pátračovi'']] | ''Legend of the Seeker'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Life – Najbohatší policajt|''Life – Najbohatší policajt'']] | ''Life'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Lovci väzňov|''Lovci väzňov'']] | ''Breakout Kings'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver'']] | ''MacGyver'' | {{Minivlajka|USA|w}} | dovysielané |- |''[[M*A*S*H]]'' |''M*A*S*H'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Mr. Bean|''Mr. Bean'']] |''Mr. Bean'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |1. séria |- | ''[[Nezvestní]]'' | ''Lost'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |''[[Nováci]]'' |''Nováci'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] |dovysielané |- | [[Ochrancovia (seriál USA)|''Ochrancovia'']] | ''The Defenders'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |''[[Ploštice]]'' |''Bugs'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- |''[[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]]'' |''Baywatch'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | ''[[Podvodníci]]'' | ''Leverage'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Prison Break|''Prison Break – Útek z väzenia'']] | ''Prison Break'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Profesionáli (seriál)|''Profesionáli'']] |''The Professionals'' |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]] |dovysielané |- | [[Rodinka úžasných (seriál)|''Rodinka úžasných'']] | ''No Ordinary Family'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Sexi špinavé prachy|''Sexi špinavé prachy'']] | ''Dirty Sexy Money'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | ''[[Shark]]'' | ''Shark'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Skorumpovaní poliši|''Skorumpovaní poliši'']] |''Shades of Blue'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- |[[Skutočné paničky z Budapešti|''Skutočné paničky z Budapešti'']] |''A Város Királynői - The Real Housewives of Budapest'' |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] |1. séria |- | [[Stratené duše|''Stratené duše'']] | ''Ghost Whisperer'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Svieža štvorka|''Svieža štvorka'']] | ''Women's Murder Club'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Synovia a dcéry Jakuba sklára|''Synovia a dcéry Jakuba sklára'']] |''Synové a dcery Jakuba skláře'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] |dovysielané |- |[[Štyri svadby a jeden pohreb|''Štyri svadby a jeden pohreb'']] |''Four Weddings and a Funeral'' |{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |1. séria |- | [[Taken – Posadnutý pomstou|''Taken – Posadnutý pomstou'']] | ''Taken'' | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] / {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Tele Tele|''Tele Tele'']] |''Tele Tele'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] |dovysielané |- | [[Terra Nova (seriál)|''Terra Nova'']] | ''Terra Nova'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Vikingovia (seriál)|''Vikingovia'']] | ''Vikings'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | pauza |- | [[V ohrození života|''V ohrození života'']] | ''Damages'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Vtierka Castle|''Vtierka Castle'']] | ''Castle'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Walker, texaský ranger|''Walker, texaský ranger'']] |''Walker, Texas Ranger'' |{{Minivlajka|USA}} [[USA]] |dovysielané |- | [[Zločin (seriál)|''Zločin'']] | ''The Killing'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- | [[Zmena je život|''Zmena je život'']] | ''Life Unexpected'' | {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | dovysielané |- |[[Pod hladinou (TV seriál)|Pod hladinou]] |''Pod hladinou'' |{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]] | - |} === Animované seriály === * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Káčerovo (seriál)|Káčerovo]] (''DuckTales'') * {{Minivlajka|Japonsko}} [[Beyblade: Metal Fusion]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Bolek a Lolek]] (''Bolek i Lolek'') * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Inšpektor Gadget]] (''Inspecteur Gadget'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Poštár Pat]] (''Postman Pat'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Rýchla rota Chipa a Dala]] (''Chip 'n Dale Rescue Rangers'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Clifford Veľký červený pes]] (''Clifford the Big Red Dog)'' <ref>September 16, 2022 coming to CBC Kids</ref> * {{Minivlajka|Japonsko}} [[Pokémon]] * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Simpsonovci]] (''The Simpsons'') * {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Malý tučniak Pororo]] (''Pororo The Little Penguin'') * {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Malý autobus Tayo]] (''Tayo the Little Bus'') * {{Minivlajka|USA}} [[Mestečko South Park]] (''South Park'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Králik Peter]] (''Peter Rabbit'') * {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Doong Doong]] *{{Minivlajka|Česko}}[[Pat & Mat]] * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Ovečka Shaun]] (''Shaun the Sheep'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Okido]] (''Messy Goes to Okido'') * {{Minivlajka|Kanada}} [[Malá čarodejnica]] (''Little Charmers'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Littlest Pet Shop]] * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Teletubbies]] * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Mestečko záhad]] (''Gravity Falls'') * {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Levia stráž]] (''The Lion Guard'') * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Bob staviteľ]] (''Bob the Builder'') === Telenovely === * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Búrka: Dobrodružstvo lásky]] (''La tempestad'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Brazília}} [[Čo dokáže láska]] (''Por amor'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Argentína}} [[Divoký mesiac]] (''Luna salvaje'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Divoška Rosaura]] (''Gata salvaje'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} [[Farby lásky]] (''Carita pintada'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Turecko}} [[Láska v Istanbule]] (''Lale Devri'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Peru}} [[Milagros (telenovela)|Milagros]] (''Milagros'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} [[Najdrahší poklad]] (''Carissima'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Navzdory osudu]] (''Alma rebelde'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Nová láska]] (''Un nuevo amor'' , už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Osudová láska]] (''Mi destino eres tú'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Perla (telenovela)|Perla]] (''Perla'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Plameň pochybnosti]] (''La duda'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Venezuela}} {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Pomsta (telenovela)|Pomsta]] (''La revancha'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Skrytá vášeň (mexická telenovela)|Skrytá vášeň]] (''La mentira'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Sofia a jej láska]] (''Sofía dame tiempo'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Škaredá Betty (telenovela)|Škaredá Betty]] (''Yo soy Betty, la fea'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Škaredá Betty II: Ecomoda]] (''Ecomoda'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Tri životy Sofie]] (''Tres veces Sofía'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Mexiko}} [[Vášnivý bozk (telenovela)|Vášnivý bozk]] (''Por un beso'', už sa nevysiela) * {{Minivlajka|Peru}} [[Zamilovaná]] (''Pobre diabla'', už sa nevysiela) == Sídlo == Televízia JOJ sídli v [[Bratislava|Bratislave]] od roku [[2002]] na bratislavskej [[Koliba (Bratislava)|Kolibe]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1, v priestoroch [[Filmové ateliéry Koliba|Filmových ateliérov Koliba]]. Pôvodne sídlila v [[Košice|Košiciach]] ako nástupca košickej [[TV Global]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.joj.sk/ Oficiálna stránka TV JOJ] {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:TV JOJ| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|JOJ]] [[Kategória:Vzniklo v 2002]] 8u1qzccahkbjrbbupwffg0v6wutl1ln 0 106727 8057748 7528695 2025-07-07T14:09:14Z Preceda Laci 267525 Štylistická úprava vety 8057748 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Slovenské rudohorie | native_name = | other_name = | category = [[Oblasť (geomorfológia)|geomorfológická oblasť]] <!-- *** Image *** --> | image = Cierna hora 087.jpg | image_size = | image_caption = [[Roháčka (Čierna hora)|Roháčka]], krajinný celok [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = Maďarsko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region1 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = | district1 = | district2 = | district3 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | parent = [[Vnútorné Západné Karpaty]] | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Fatransko-tatranská oblasť]]<br/>[[Slovenské stredohorie]]<br/>[[Lučensko-košická zníženina]]<br/>[[Podhôľno-magurská oblasť]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]<br/>[[Revúcka vrchovina]]<br/>[[Rožňavská kotlina]]<br/>[[Slovenský kras]]<br/>[[Spišsko-gemerský kras]]<br/>[[Stolické vrchy]]<br/>[[Veporské vrchy]]<br/>[[Volovské vrchy]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d = | long_d = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Stolica (vrch)|Stolica]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 1476 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovenské rudohorie.png | map_background = | map_caption = Poloha pásma na Slovensku | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = }} '''Slovenské rudohorie''' (zastarano ''Slovenské Krušnohorie'') je [[Oblasť (geomorfológia)|krajinná oblasť]] subprovincie [[Vnútorné Západné Karpaty]]. Stredná časť Slovenského rudohoria - územie (najmä) [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]], [[Stolické vrchy|Stolických vrchov]] a [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]] - sa medzi geológmi označuje aj ako '''Spišsko-gemerské rudohorie'''<ref>Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.</ref>. Pohorie bolo pomenované podľa bohatých zásob nerastných surovín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = OECD | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OECD Performance Environmental Reviews (Slovak version) Slovak Republic | url = https://books.google.sk/books?id=ozQbq2EIKEkC&pg=PT15&dq=Ve%C4%BEk%C3%A1+Fatra&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Ve%C4%BEk%C3%A1%20Fatra&f=false | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.1.2016 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = Slovensko }} str. 31</ref> == Základné údaje == * Najvyšší vrch: [[Stolica (vrch)|Stolica]] ({{mnm|1476}}) * dĺžka: cca {{km|140|m}} * šírka: cca {{km|40|m}} * rozloha: cca {{km2|4000}} Má masívny, často plošinový reliéf. Na rozdiel od iných pohorí na Slovensku má len jednu (aj to malú) kotlinu a hornatý charakter len na juhu. Vďaka svojej pestrej geologickej [[Geológia Slovenska|stavbe]] bolo Slovenské rudohorie v minulosti miestom ťažby rôznych [[Ruda|rúd]], ktorá dosiahla rozmach v 14. až 19. storočí. Ťažba [[siderit]]u v [[Nižná Slaná|Nižnej Slanej]] sa v súčasnosti skončila. Pokračuje však ťažba [[nerudy|nerudných]] surovín, ako sú [[magnezit]] a [[mastenec]]. Všetky časti pohoria, s výnimkou krasových oblastí, sú husto zalesnené. == Polohopis == <center><small>'''[[Geomorfologické členenie Slovenska|Hierarchia]]'''</small></center> <center><small>''[[Alpsko-himalájska sústava]]'' → ''[[Karpaty]]'' → ''[[Západné Karpaty]]'' → ''[[Vnútorné Západné Karpaty]]'' → '''''Slovenské rudohorie'''''</small></center> <center><small>***</small></center> === Delenie === Podľa aktuálneho geomorfologického členenia sa Slovenské rudohorie delí na tieto [[Podcelok (geomorfológia)|podcelky]]<ref>Mazúr, E., Lukniš M., 1986: ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR.'' Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava</ref>: * [[Veporské vrchy]] * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Stolické vrchy]] * [[Revúcka vrchovina]] * [[Rožňavská kotlina]] * [[Slovenský kras]] * [[Volovské vrchy]] * [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] Podľa staršieho orografického členenia Slovenska <ref>[[orografické členenie Slovenska]]</ref> sa položka "Podsústava Slovenského rudohoria" resp. "Slovenské rudohorie (podsústava)" delí nasledovne: *Slovenské rudohorie [t. j. v užšom zmysle] *[[Slovenský kras]] *[[Rožňavská kotlina]] Podľa iného staršieho orografického členenia <ref>pozri napr. Slovenský národopis: časopis Slovenskej akadémie vied, XIII, 1965, str. 225</ref> sa Slovenské rudohorie člení nie ako dnes horizontálne, ale vertikálne na: *[[Veporské rudohorie]] *[[Gemerské rudohorie]] *[[Spišské rudohorie]] *[[Juhoslovenský kras]] Podobne v delení Karpát podľa J. Kondraciego (ktoré samostatnú položku nazvanú „Slovenské rudohorie“ neobsahuje) sú jednotlivé položky spolu zodpovedajúce Slovenskému rudohoriu tak, ako je vymedzené v aktuálnom geomorfologickom členení Slovenska, územne vymedzené nasledovne <ref>[[Fyzickogeografické členenie Slovenska]]</ref>: *[[Veporské rudohorie]]: [[Balocké vrchy]] a [[Sihlianska planina]] [to sú časti Veporských vrchov]+ západná časť [[Revúcka vrchovina|Revúckej vrchoviny]] + západná časť [[Stolické vrchy|Stolických vrchov]] + (?) najzápadnejšia časti [[Muránska planina|Muránskej planiny]] [to je časť Spišsko-gemerského krasu]) *[[Gemerské rudohorie]]: východná časť Revúckej vrchoviny + východná časť Stolických vrchov + celá [(?) skoro celá] Muránska planina [to je časť Spišsko-gemerského krasu] + [[Fabova hoľa (vrch)|Fabova hoľa]] [to je časť Veporských vrchov] + (?) západná časť Havraních vrchov [to je časť Volovských vrchov]) *[[Spišské rudohorie]]: [[Volovské vrchy]] [(?) bez západnej časti Havraních vrchov] + [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)]] + [[Rožňavská kotlina]] + [[Medzevská pahorkatina]] [to je časť Košickej kotliny]) *[[Slovenský raj]]: štandardné vymedzenie *"[[Kras Słowacko-Węgierski]]": [[Slovenský kras]] (v štandardnom vymedzení) + pokračovanie Slovenského krasu v Maďarsku == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Slovenské rudohorie}} == Externé odkazy == *[https://www.npsr.sk Národný park Slovenský raj] [[Kategória:Slovenské rudohorie| ]] [[Kategória:Vnútorné Západné Karpaty]] [[Kategória:Geomorfologické oblasti na Slovensku]] l98qls7q6tiq8lyoe5er22x1y67jyib 0 113060 8057881 8009477 2025-07-07T20:18:17Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057881 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Panovník|meno=Katarína Medicejská|obrázok=Catherine de Médicis - entourage de François Clouet.jpg|titul=[[Francúzsko|francúzska]] kráľovná|dynastia=[[Mediciovci]]|panovanie=[[31. marec]] [[1547]] - [[10. júla]] [[1559]]|korunovácia=[[10. jún]] [[1549]]|pôvodné meno=Caterina Maria Romola di Lorenzo de' Medici|predchodca=[[Eleonóra Habsburská]]|nástupca=[[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]]|dátum narodenia=[[13. apríl]] [[1519]]|miesto narodenia=[[Florencia]], [[Taliansko]]|dátum úmrtia={{dúv|1589|1|5|1519|4|13}}|miesto úmrtia=[[Zámok Blois]], [[Blois]], [[Francúzsko]]|miesto pochovania=[[Bazilika Saint-Denis]]|manžel=[[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]]|potomstvo=[[František II. (Francúzsko)|František II.]] <br> [[Alžbeta z Valois|Alžbeta]] <br> [[Klaudia z Valois|Klaudia]] <br> [[Karol IX. (Francúzsko)|Karol IX.]] <br> [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] <br> [[Margaréta z Valois|Margaréta]] <br> [[František z Valois|František]] <br> Jana <br> Viktória|otec=[[Lorenzo II. Medicejský]]|matka=[[Madeleine de la Tour d'Auvergne]]}} '''Katarína Medicejská''' ({{vjz|ita|''Caterina Maria Romola di Lorenzo de' Medici''}}; * [[13. apríl]] [[1519]], [[Florencia]], [[Taliansko]] – † [[5. január]] [[1589]], [[zámok Blois]], [[Francúzsko]]) bola francúzska kráľovná ako manželka [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] == Rodina == Dňa [[28. október|28. októbra]] [[1533]] sa vydala za francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] (*[[1519]] – †[[1559]]). Pár priviedol na svet dovedna desať detí: * [[František II. (Francúzsko)|František II.]] (* [[19. január]] [[1544]] – † [[5. december]] [[1560]]) ∞ [[1558]] škótska kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]] * [[Alžbeta Valois]] (* [[2. apríl]] [[1545]] – † [[3. október]] [[1568]]) ∞ [[1559]] španielsky kráľ [[Filip II. (Španielsko)|Filip II.]] * [[Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|Klaudia]] (* [[12. november]] [[1547]] – † [[21. február]] [[1575]]) ∞ [[1559]] lotrinský vojvoda [[Karol III. (Lotrinsko)|Karol III.]] * Ľudovít (* [[3. február]] [[1549]] – † október [[1549]]) * [[Karol IX. (Francúzsko)|Karol IX.]] (* [[27. jún]] [[1550]] – † [[30. máj]] [[1574]]) ∞ [[1570]] rakúska arcivojvodkyňa [[Alžbeta Habsburská (1554)|Alžbeta Habsburská]] * [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] (* [[19. september]] [[1551]] – † [[2. august]] [[1589]]) ∞ [[1575]] princezná [[Lujza Lotrinská]] * [[Margaréta Valois]] (* [[14. máj]] [[1553]] – † [[27. marec]] [[1615]]) ∞ [[1572]] navarrský kráľ [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarrský]] * [[František z Valois]] (* [[18. marec]] [[1555]] – † [[10. jún]] [[1584]]) * Jana (*/† [[24. jún]] [[1556]]) (dvojička) * Viktória (* [[24. jún]] [[1556]] – † [[august]] [[1556]]) (dvojička) == Iné projekty == {{projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Manželky panovníkov Francúzska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Medicejská, Katarína}} [[Kategória:Kráľovské manželky Francúzska]] [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Regentky]] [[Kategória:Mediciovci]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]] [[Kategória:Osobnosti z Florencie]] 4bh4dgqzkyy365aphgp334lpqg2jcd5 0 123042 8057847 7852341 2025-07-07T19:28:02Z KormiSK 91359 +portal 8057847 wikitext text/x-wiki [[Súbor:EAN-13-ISBN-13.svg|thumb|[[Čiarový kód]] a ISBN-13 na obale knihy]] '''Medzinárodné štandardné číslo knihy''' (''International Standard Book Number'', skr. '''ISBN''') je medzinárodný štandardný kód [[Kniha|knihy]], ktorý presne identifikuje knihu, malo by to byť jednoznačné číslo (nemali by existovať dve knihy s rovnakým ISBN). Ďalšie vydanie toho istého diela má nové číslo ISBN. ISBN je špecifikované [[Medzinárodná norma|medzinárodnou normou]] [[ISO 2108]]. Každá krajina má svoje identifikačné znaky na začiatku, [[Slovensko]] spolu s [[Česko|Českom]] má číslo 80. ISBN zabezpečuje národná agentúra, na Slovensku to je [[Slovenská národná knižnica]]. V knihe sa môže vyskytnúť viacero čísel ISBN, pokiaľ ide o viaczväzkové dielo. Jedno číslo je spoločné pre všetky diely a druhé je ISBN konkrétneho zväzku. Stáva sa, že vydavateľstvo sa dopustí chyby a všetky zväzky majú iba jedno ISBN, čiže je čiastočne narušená jednoznačnosť ISBN. Zhoda ISBN s číslom publikácie je viac výnimkou ako pravidlom. Je na to niekoľko dôvodov: V ISBN sa môže použiť 0 ako číslo knihy, nie všetky ISBN kódy sa musia využiť, vydavateľstvá môžu mať pridelené viac ako jedno ISBN, mnohé vydavateľstvá začali svoju činnosť pred zavedením ISBN. == Štruktúra ISBN == Do konca roku [[2006]] sa ISBN skladalo z 10 číslic, od roku [[2007]] pribudli ďalšie tri číslice, ktoré sú vždy buď ''978'' alebo ''979'' a predstavujú identifikátor, že ide o číslo ISBN. Rozšírenie o tri číslice teda zvýšilo kapacitu systému ISBN približne dvojnásobne. ISBN v súčasnosti pozostáva z piatich oblastí, jednotlivé oblasti sú oddelené pomlčkami, niektoré štáty (napr. Maďarsko) namiesto pomlčiek používajú medzery: * prvé tri číslice 978 alebo 979: v rámci čiarového kódu [[EAN|EAN 13]] informácia, že ide o číslo ISBN * jedna až tri číslice: krajina respektíve jazyková oblasť * 2 až 6 číslic: identifikátor vydavateľstva * 1 až 5 číslic: poradové číslo knihy v danom vydavateľstve v systéme ISBN * kontrolná číslica Keď vydavateľstvo vyčerpá všetky čísla z prideleného rozsahu, je mu pridelený nový identifikátor, obvykle s menším počtom číslic. == Kontrolná číslica pre ISBN 10 == Pre ISBN 10 sa kontrolná číslica získa tak, aby [[zvyšok po delení]] váženého súčtu všetkých číslic jedenástimi bol nulový. Kontrolná číslica teda môže mať i hodnotu 10, tá sa zapisuje znakom ''X''. Ako váhy sa používajú čísla (zľava doprava) 10, 9, 8, …, 3, 2, 1 (pre kontrolnú číslicu). {| class="wikitable" |+ Príklad kontroly platnosti ISBN-10 |- ! !colspan="2"| Skupina !colspan="3"| Vydavateľ !colspan="4"| Vydanie !colspan="1"| Kontrola |-align="right" ! ISBN | 8 || 0 || 2 || 0 || 4 || 0 || 1 || 0 || 5 || 9 |-align="right" ! váhy | 10 || 9 || 8 || 7 || 6 || 5 || 4 || 3 || 2 || 1 |-align="right" ! výsledok | 80||+ 0||+ 16||+ 0||+ 24||+ 0||+ 4||+ 0||+ 10||+ 9 |} Výsledný súčet je 143, kontrola: 143 [[modulo|mod]] 11 = 0 (143 = 13 · 11), ISBN 80-204-0105-9 je platné. Kontrolná číslica je navrhnutá tak, že by muselo dôjsť až ku dvom presne definovaným preklepom, aby výsledné číslo bolo platné. == Kontrolná číslica pre ISBN 13 == Pre ISBN 13 sa kontrolná číslica vypočíta tak isto, ako sa počíta v systéme čiarového kódu [[EAN]] 13. == Pozri aj == * [[Zoznam vydavateľstiev s kódom 80]] * [[Špeciálne:BookSources]] * [[ISSN#Štandardné číslovanie ostatných publikácií|Štandardné číslovanie publikácií]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ISBN}} == Externé odkazy == * [http://www.snk.sk/sk/sluzby/v-sidelnej-budove/sluzby-vydavatelom/system-isbn-a-ismn.html Slovenská národná knižnica o ISBN] {{Portál|Literatúra}} [[Kategória:Knihy]] [[Kategória:ISO štandardy]] ntvkw3ycywknz4jk4q2cbqtcca1vdee 0 125446 8057818 7925603 2025-07-07T17:54:37Z 195.91.104.227 Roky pôsobenia 8057818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ozzy Osbourne | Obrázok = OzzyChangingHands02-20-2010.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Ozzy Osbourne v roku 2010 | Popis umelca = britský spevák | Rodné meno = John Michael Osbourne | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1948|12|03}} | Miesto narodenia = [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[Heavy metal]]<ref>[http://books.google.it/books?id=YKPDF0I5p3kC&pg=PA180&dq=ozzy+osbourne+heavy+metal&lr=&sig=_IcCA6gsylL2hJhXvTEXUJtNLOM "Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music" by Robert Walser]</ref><ref>[http://books.google.it/books?id=Jxrtek_vttEC&pg=RA1-PT27&dq=ozzy+osbourne+heavy+metal&lr=&sig=azzmaP0upu2rmP6FbsvGD5BgjA4 "Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture" by Edward Macan]</ref>, [[Hard rock]] | Roky pôsobenia = 1968{{--}}1992<br>1995{{--}}2025 | Hrá na nástroje = [[Spev (hudba)|spev]], [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátor]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Black Sabbath]], [[Kelly Osbourne]], [[Black Label Society]], [[Pride & Glory]], [[Lita Ford]], [[Motörhead]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Epic Records|Epic]], [[Columbia Records|CBS]], [[Jet Records|Jet]] | Webstránka = [http://www.ozzy.com Ozzy.com] |Manželka=Thelma Rileyová (1971 - 1982) <br> [[Sharon Osbournová]]|Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Ozzy Osbourne''' narodený ako '''John Michael Osbourne''' (* [[3. december]] [[1948]], [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]]) je [[spevák]] [[heavy metal]]ovej skupiny [[Black Sabbath]], odkiaľ ho v roku [[1979]] vyhodili, ale v roku [[1997]] sa do nej vrátil a skupina začala hrať opäť v pôvodnej zostave, ktorú tvorí Ozzy, [[Tony Iommi]], [[Geezer Butler]] a [[Bill Ward]]. Je jeden z najznámejších, ale aj najkontroverznejších rockových spevákov. Spolu s manželkou [[Sharon Osbourne|Sharon]] každoročne organizujú heavymetalový festival [[Ozzfest]]. Ozzy a jeho rodina boli hlavní protagonisti reality show ''[[The Osbournes]]'', ktorú vysielala [[Music Television|MTV]]. Je druhý raz ženatý a má šesť detí (Jessica, Louis, Elliot, Aimee, Kelly a Jack). == Žijúca legenda rocku == [[3. november|3. novembra]] [[2008]] pridelil britský hudobný časopis [[Classic Rock]] Ozzymu titul ''žijúca legenda rocku''. V minulých rokoch sa legendami rocku stali [[Alice Cooper]], [[Ian Fraiser Kilmister|Lemmy]] a [[Jimmy Page]].<ref>{{cite web |url=http://www.classicrockmagazine.com/page/classicrock?entry=classic_rock_roll_of_honour |title= Classic Rock Roll Of Honour 2008 anoints Ozzy Osbourne as Living Legend |publisher= [[Classic Rock]] |accessdate= 3. november 2008}}</ref> == God Bless Ozzy Osbourne == [[24. apríl]]a [[2011]] mal na filmovom festivale [[Tribeca Film Festival|Tribeca]] premiéru celovečerný dokument ''God Bless Ozzy Osbourne'' o Ozzyho živote a kariére. Dokument produkoval Ozzyho syn [[Jack Osbourne]].<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=161740 'God Bless Ozzy Osbourne' To Hit Movie Theaters; More Details Available - Aug. 9, 2011].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=God Bless Ozzy Osbourne na Tribeca Film Festival |url=http://www.tribecafilm.com/filmguide/117705388.html |dátum prístupu=2011-08-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110813213222/http://www.tribecafilm.com/filmguide/117705388.html |dátum archivácie=2011-08-13 }}</ref> == Diskografia == === So skupinou Black Sabbath === * ''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' ([[1970]]) * ''[[Paranoid]]'' ([[1970]]) * ''[[Master of Reality]]'' ([[1971]]) * ''[[Black Sabbath, Vol. 4]]'' ([[1972]]) * ''[[Sabbath Bloody Sabbath]]'' ([[1973]]) * ''[[Sabotage (album)|Sabotage]]'' ([[1975]]) * ''[[Technical Ecstasy]]'' ([[1976]]) * ''[[We Sold Our Soul for Rock ’n’ Roll]]'' ([[1976]]) * ''[[Never Say Die!]]'' ([[1978]]) * ''[[Reunion (album)|Reunion]]'' ([[1998]]) * ''[[Past Lives (album)|Past Lives]]'' ([[2002]]) * ''[[13 (Black Sabbath)|13]]'' ([[2013]]) === Sólové albumy === ==== Štúdiové albumy ==== * ''[[Blizzard of Ozz]]'' ([[1980]]) * ''[[Diary of a Madman]]'' ([[1981]]) * ''[[Bark at the Moon]]'' ([[1983]]) * ''[[The Ultimate Sin]]'' ([[1986]]) * ''[[No Rest for the Wicked]]'' ([[1988]]) * ''[[No More Tears]]'' ([[1991]]) * ''[[Ozzmosis]]'' ([[1995]]) * ''[[Down to Earth]]'' ([[2001]]) * ''[[Under Cover]]'' ([[2005]]) * ''[[Black Rain]]'' ([[2007]]) * ''Scream'' ([[2010]]) *''[[Ordinary Man]]'' ([[2020]]) *''Patient Number 9'' ([[2022]]) ==== Koncertné albumy ==== * ''[[Speak of the Devil]]'' ([[1982]]) * ''[[Tribute]]'' ([[1987]]) * ''[[Just Say Ozzy]]'' ([[1990]]) * ''[[Live & Loud]]'' ([[1993]]) * ''[[Live at Budokan]]'' ([[2002]]) ==== Kompilácie ==== * ''[[Best of Ozz]]'' ([[1989]]) * ''[[Ten Commandments]]'' ([[1990]]) * ''[[The Ozzman Cometh]]'' ([[1997]]) * ''[[The Essential Ozzy Osbourne]]'' ([[2003]]) * ''[[Prince of Darkness]]'' ([[2005]]) == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Osbourne | meno = Ozzy | autor = | odkaz na autora = | titul = Jmenuju se Ozzy | vydanie = 1 | vydavateľ = Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 373 | url = | isbn = 978-80-7422-080-7 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ozzy Osbourne}} {{Black Sabbath}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Osbourne, Ozzy}} [[Kategória:Anglickí rockoví speváci]] [[Kategória:Anglickí heavymetaloví speváci]] [[Kategória:Black Sabbath]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Osobnosti z Birminghamu]] soxaqdloszbbgbimj2x6batdg6wgi85 0 125632 8057817 5619991 2025-07-07T17:54:00Z Dixxy 46100 aktualizacia 8057817 wikitext text/x-wiki [[Súbor:SF_Transamerica_full_CA.jpg|thumb|Transamerica Pyramid, pohľad z Coit Tower.]] [[Súbor:SF_Transamerica_top_CA.jpg|thumb|Špička budovy s [[hliník]]ovým opláštením.]] '''Transamerica Pyramid''' je druhý najvyšší [[mrakodrap]] [[San Francisco|San Francisca]] (do roku 2018 najvyšší). Je 260 metrov vysoký a má 48 poschodí s predajnými a kancelárskymi priestormi. Stavebné práce podľa projektu [[William Pereira|Williama Pereiry]] začali v roku [[1969]] a budova bola dokončená v roku [[1972]]. Náklady na výstavbu boli 32 miliónov [[americký dolár|dolárov]]. Pôvodne bol stavaný ako sídlo investičnej a poisťovacej spoločnosti ''Transamerica Corporation''. V budove je 3&nbsp;678 okien a 18 výťahov. Mrakodrap má tvar pretiahnutej štvorbokej [[pyramída|pyramídy]] s dvoma „krídelkami“ na protiľahlých stranách. Krídla hrajú dôležitú úlohu pri ochrane budovy pred následkami [[zemetrasenie|zemetrasenia]]. Vo východnom krídle sú výťahové šachty, zatiaľ čo v západnom je [[schodisko]]. Na vrchole 64,6 metrov vysokej špičke opláštenej [[hliník]]om boli inštalované kamery, nasmerované do všetkých svetových strán. Vo vstupnej hale môžu návštevníci sledovať zábery z týchto kamier. V rokoch [[1972]] až [[1974]] bol Transamerica Pyramid najvyšším mrakodrapom západne od rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], potom bol prekonaný budovou [[Aon Center (LA)|Aon Center]] v [[Los Angeles]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Transamerica Pyramid}} == Externé odkazy == * [http://www.tapyramid.com Oficiálne stránky] * [http://www.sfgate.com/liveviews/ Webové kamery Transamerica Pyramid] [[Kategória:Mrakodrapy v San Franciscu]] [[Kategória:Architektúra z 1972]] kdlfdbpm31dvv25ja8ho8e19onr0jm8 0 125858 8057954 7674906 2025-07-07T22:09:23Z Rejzrik 267593 Pridane do prevádzky nové informácie o modernizácii električiek v košiciach 8057954 wikitext text/x-wiki {{Infobox električka | názov = Tatra KT8D5R.N2 | obrázok = Kt8d5_ke.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka KT8D5R.N2 s nízkopodlažným stredným článkom (Košice – Trieda SNP) <!-- Výrobné údaje --> | typ = KT8D5R.N2 | výrobca = | prototyp = | prevádzkovateľ = | rok výroby = | počet kusov = | rok modernizácie = 2002 – 2014 | počet modernizovaných = 39 | v prevádzke = <!-- Technické údaje --> | dĺžka = {{mm|30300|m}} | šírka = {{mm|2480|m}} | výška = {{mm|3145|m}} | hmotnosť = {{kg|38500}} | rýchlosť = {{km|65|m}}/h | rozchod = {{mm|1435|m}} <!-- Obsaditeľnosť --> | sedenie = 56 | státie = 171 <!-- Motory a elektrická výzbroj --> | motor = | výkon = 8×47,5 kW | elektrická výzbroj = TV3 | napätie = 600 V | poznámky = }} [[Obrázok:Kt8d5.jpg|thumb|Električka KT8D5R.N2 ako záložné vozidlo na obratisku na [[Nad jazerom|sídlisku Nad jazerom]] v [[Košice|Košiciach]]]] '''Tatra KT8D5R.N2''' je modernizovaná električka [[KT8D5]]. Modernizáciu vykonávajú firmy Pars Nova a KOS Krnov. Modernizované električky KT8D5 podstúpili generálnu opravu vozňovej skrine a podvozkov, inštaláciu informačného systému BUSE (palubný počítač BS 100, 2 čelné, 4 bočné a 2 interné displeje), elektrického riadenia pantografov, dostali nový lak a prešli celkovou rekonštrukciou spojenou s dosadením nizkopodlažného stredného článku. == Dejiny == [[Dopravní podnik města Brna]] odkúpil v roku [[2002]] z Košíc dve vozidlá [[KT8D5]] na doplnenie svojho vozňového parku obojsmerných električiek obsahujúcich do tohto roku 35 vozidiel. Nasledujúci rok bola zakúpená ešte jedna košická električka rovnakého typu. Zatiaľ čo prvý odkúpený vozeň bol iba opravený a ešte v rovnakom roku zaradený do prevádzky pod typovým označením [[Tatra KT8D5R]], druhá a neskôr aj tretia pôvodne košická električka bola modernizovaná dôkladnejšie. ''Krnovské opravny a strojírny'' (KOS) totiž vyvinuli nízkopodlažnú náhradu stredného článku vozňov KT8D5. Práve tento nový stredný článok dostali ako prvé dve brnianske električky zakúpené z Košíc. Neskôr sa nízkopodlažný článok vo vozidlách KT8D5 objavil aj v [[Ostrava|Ostrave]], kde sa však električky zjednosmerňujú ([[Tatra KT8D5R.N1]]), v [[Praha|Prahe]] (vozidlá s novou výbavou s označením [[Tatra KT8D5R.N2P]]) a v [[Košice|Košiciach]] (KT8D5R.N2). == Modernizácia == Hlavnou zmenou pri modernizácii električiek bola výmena stredného článku za nový nízkopodlažný stredný článok ML8LF. Celý interiér vrátane stanoviska vodiča bol zmodernizovaný. Koženkové sedadlá boli nahradené čalúnenými, dvere boli vymenené za nové, dosadený bol informačný systém pre cestujúcich. Pôvodná ostala elektrická výzbroj typu TV3. == Prevádzka == Modernizácie na typ KT8D5R.N2 prebiehajú od roku [[2002]]. V Košiciach od 7/2025 do 6/2028 modernizuje 9 vozidiel KT8D5. Prvá električka 537 bola dodaná začiatkom roku. * [[Električková doprava v Košiciach|Košice]] – zmodernizovaných 8 vozňov * [[Električková doprava v Brne|Brno]] – zmodernizovaných 15 vozidiel (modernizácie pokračujú) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tatra KT8D5R.N2}} == Externé odkazy == * [http://bmhd.goo.cz/DPMB/tramvaje/KT8D5/KT8D5R.N2/vozy/ Fotogaléria brnianskych vozidiel KT8D5R.N2] * [http://www.bmhd.cz/vozpark/reko_kt8.php Informácie o modernizáciách električiek KT8D5 v Brne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070225042929/http://www.bmhd.cz/vozpark/reko_kt8.php |date=2007-02-25 }} {{Rekonštrukcie a modernizácie električiek Tatra}} [[Kategória:Električky Tatra ČKD|KT8D5R.N2]] [[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané od roku 2002]] jrk8go0vke1p2kze6ds3qquqlg2l9qm 0 126660 8058030 8057224 2025-07-08T06:42:52Z FYI2023 233287 /* Súpiska klubu */ 8058030 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Liverpool FC | obrázok = [[Súbor:Liverpool FC crest on Walton Breck Road.jpg|170px]] | celýnázov = Liverpool Football Club | prezývka = ''The Reds'' | založený = [[3. jún]] [[1892]] | rozpustený = | štadión = [[Anfield]],<br />[[Liverpool]] | kapacita = 61 276 | majiteľ = [[Fenway Sports Group]] | predseda = {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Tom Werner]] | tréner = {{Minivlajka|Holandsko}} [[Arne Slot]] | liga = [[FA Premier League|Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2024/2025]] | pozícia = 1. miesto (z 20) | vzor_lp1 = _liverpool2425h | vzor_t1 = _liverpool2425h | vzor_pp1 = _liverpool2425h | vzor_tr1 =_liverpool2425h | vzor_po1 =_liverpool2425hl | ľavéplece1 = E00000 | telo1 = E00000 | pravéplece1 = E00000 | trenírky1 = E00000 | ponožky1 = E00000 | vzor_lp2 = _liverpool2425a | vzor_t2 = _liverpool2425a | vzor_pp2 = _liverpool2425a | vzor_tr2 = _liverpool2425a | vzor_po2 = _liverpool2425al | ľavéplece2 = 141414 | telo2 = 141414 | pravéplece2 = 141414 | trenírky2 = 141414 | ponožky2 = 141414 |vzor_lp3=_liverpool2425t|vzor_t3=_liverpool2425t|vzor_pp3=_liverpool2425t|vzor_tr3=_liverpool2425t|vzor_po3=_liverpool2425tl|ľavéplece3=ffffff|telo3=ffffff|pravéplece3=ffffff|trenírky3=000000|ponožky3=ffffff}} '''Liverpool FC''' je [[Anglicko|anglický]] [[futbal]]ový klub z [[Liverpool]]u hrajúci v [[FA Premier League|Premier League]], najvyššej anglickej futbalovej súťaži. Klub vyhral 6x [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], viac ako akýkoľvek anglický klub, 3x [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]], 4x [[Superpohár UEFA]], 1x [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA|Majstrovstvá klubov FIFA]], 20x [[FA Premier League|ligový titul]], 8x [[FA Cup]], 16x [[FA Community Shield]] a získal rekordných 10 titulov v [[EFL Cup]]. S celkovým počtom 70 trofejí je Liverpool [[Zoznam futbalových klubov v Anglicku podľa vyhraných trofejí|historicky najúspešnejším anglickým futbalovým klubom.]] Klub hrá od svojho vzniku svoje domáce zápasy na štadióne [[Anfield]]. Štadión má kapacitu 61 276 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plans|url=https://www.liverpoolfc.com/anfieldroadexpansion/plans|vydavateľ=Liverpool FC|dátum prístupu=2023-10-30}}</ref> Anfield považujú mnohí špičkoví tréneri a hráči za štadión s ohromnou atmosférou a miesto, kde je ťažké vyhrať zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikel Arteta compares Anfield atmosphere to 'jungle'|url=https://www.90min.com/posts/mikel-arteta-anfield-atmosphere-jungle|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2023-04-08|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Ferguson, Guardiola and Wenger have said about Anfield atmosphere|url=https://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/you-feel-small--what-27691528|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2023-09-11|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en|meno=Keifer|priezvisko=MacDonald}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsene Wenger talks about Anfield and Liverpool on European nights|url=https://www.youtube.com/watch?v=r1pdOfXFwVc|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Sir Alex Ferguson thinks Anfield has the best atmosphere in the country|url=https://www.fourfourtwo.com/news/why-sir-alex-ferguson-thinks-anfield-has-the-best-atmosphere-in-the-country|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum vydania=2023-03-03|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en|meno=Ryan Dabbs|priezvisko=published}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pep Guardiola says Anfield is like 'no other stadium in the world'|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11752599/pep-guardiola-says-anfield-is-like-no-other-stadium-in-the-world|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mourinho, Ferguson, Guardiola... - 23 quotes on Anfield's atmosphere|url=https://www.thisisanfield.com/2022/08/guardiola-fergie-klopp-more-23-quotes-about-anfields-atmosphere-liverpool-fans/|dátum vydania=2022-08-12|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-GB|meno=Jack|priezvisko=Sear}}</ref> Liverpool má výraznú rivalitu s [[Everton FC|futbalovým klubom Everton]], ďalším historickým klubom z Liverpoolu. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa nazýva [[Merseyside derby]]. Ďalším významným rivalom klubu je [[Manchester United FC|Manchester United]]. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako [[Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC|Northwest derby]]. Trénerom klubu je od mája 2024 Holanďan [[Arne Slot]]. Kapitánom je od júla 2023 holandský stredný obranca [[Virgil van Dijk]].<ref name=":1" /> Majiteľom klubu je od roku 2010 americká spoločnosť [[Fenway Sports Group]]. V roku 2025 časopis [[Forbes (magazín)|Forbes]] odhadol hodnotu klubu na 5,4 miliardy [[americký dolár|dolárov]], čo ho umiestnilo na štvrté miesto vo svetovom rebríčku najhodnotnejších futbalových klubov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forbes 2025 Global Soccer Team Valuations — Ranked List | url = https://www.forbes.com/sites/justinteitelbaum/2025/05/30/the-worlds-most-valuable-soccer-teams-2025/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | meno = Justin | priezvisko = Teitelbaum}}</ref> Priaznivci klubu boli úzko spätí s dvoma veľkými tragédiami. Prvou je [[tragédia na štadióne Heysel]] z roku 1985, kde boli unikajúci fanúšikovia pritlačení k rúcajúcej sa stene počas finále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára]] v [[Brusel]]i. Tragédia si vyžiadala 39 mŕtvych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On this day, in 1985, 39 died in the Heysel Stadium tragedy|url=https://cde.news/on-this-day-in-1985-39-died-in-the-heysel-stadium-tragedy/|vydavateľ=CDE News - The Dispatch|dátum vydania=2019-05-29|dátum prístupu=2023-11-03|jazyk=en-GB|priezvisko=Cde}}</ref> Väčšina z nich boli Taliani a fanúšikovia [[Juventus FC|Juventusu]]. Liverpool dostal šesťročný zákaz účasti v európskych súťažiach a všetky ostatné anglické kluby päťročný zákaz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=English football clubs banned from Europe {{!}} June 2, 1985|url=https://www.history.com/this-day-in-history/english-football-clubs-banned-from-europe|vydavateľ=HISTORY|dátum prístupu=2023-11-03|jazyk=en}}</ref> Druhou je [[tragédia v Hillsborough]], ktorá sa udiala v roku [[1989]]. V dôsledku zlyhania polície zahynulo 97 fanúšikov<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool fan’s death ruled as 97th of Hillsborough disaster|url=https://www.theguardian.com/football/2021/jul/28/liverpool-fans-death-ruled-as-97th-victim-of-hillsborough-disaster|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-28|dátum prístupu=2023-11-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Conn|meno2=Robyn|priezvisko2=Vinter}}</ref> Liverpoolu pri tlačenici na obvodovom oplotení na štadióne.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Hillsborough disaster: UK police apologize for 'profound failure', unveil 'essential reform'|url=https://www.lemonde.fr/en/united-kingdom/article/2023/01/31/hillsborough-disaster-uk-police-apologize-for-profound-failure-unveil-essential-reform_6013857_135.html|periodikum=Le Monde.fr|dátum=2023-01-31|dátum prístupu=2023-11-03|jazyk=en}}</ref> Tragédia viedla k odstráneniu oplotených tribún. V dôsledku tejto tragédie sa taktiež na dvoch najvyšších úrovniach anglického futbalu štadióny s tribúnami na státie museli zmeniť na tribúny výlučne na sedenie. Dlhotrvajúca kampaň za spravodlivosť nakoniec fanúšikov zbavila viny za túto tragédiu.<ref name=":2" /> == História == === Založenie klubu{{--}}1923 === [[Súbor:John Houlding.jpg|náhľad|[[John Houlding]], zakladateľ klubu]] Počiatky futbalu v [[Liverpool]]e siahajú do roku [[1878]], keď bol v meste založený futbalový klub St. Domingo FC. O rok neskôr sa klub premenoval na [[Everton FC]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|edícia=Rev. ed|titul=Liverpool|url=https://www.worldcat.org/oclc/13794563|vydavateľ=Hamlyn|rok=1985|miesto=Twickenham|isbn=0-600-50254-6|priezvisko=Graham, Matthew.}}</ref> Ten bol v roku [[1888]] zakladajúcim členom [[Football League First Division|Football League]]. Everton svoje zápasy hral na štadióne [[Anfield Road]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool Football Club is formed - Liverpool FC|url=http://www.liverpoolfc.tv/history/timeline/1892-1917/liverpool-football-club-is-formed|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-07-12|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20100712112221/http://www.liverpoolfc.tv/history/timeline/1892-1917/liverpool-football-club-is-formed|dátum archivácie=2010-07-12}}</ref> V roku [[1891]] sa [[John Houlding]], miestny obchodník a neskôr aj starosta Liverpoolu, rozhodol klubu zvýšiť nájom, s čím akcionári Evertonu nesúhlasili. Po sérii rokovaní sa Everton rozhodol Anfield opustiť a presťahoval sa po 7 rokoch pôsobenia na Anfielde do [[Goodison Park]]u. Houlding na to reagoval tým, že [[15. marec|15. marca]] [[1892]] založil nový klub menom Liverpool FC, ktorý svoje zápasy hral na Anfield Road.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The man who created Merseyside football|url=https://www.thisisanfield.com/2020/10/the-forgotten-legacy-of-john-houlding-the-man-who-created-merseyside-football/|dátum vydania=2020-10-11|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en-GB|meno=Guest|priezvisko=Article}}</ref> Prvým trénerom klubu sa stal [[John McKenna]], ktorý klub trénoval spoločne s [[William Barclay|Williamom Barclayom]]. Do klubu priviedli 13 škótskych profesionálnych futbalistov. Vo svojej prvej sezóne klub vyhral [[Lancashire League]] a nasledujúcu sezónu prešiel do [[Football League Second Division]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Men Who Made LFC: The story of 'Honest' John McKenna|url=https://www.thisisanfield.com/2020/04/the-men-who-made-liverpool-the-story-of-honest-john-mckenna-the-boy-from-ireland-who-built-an-empire/|dátum vydania=2020-04-12|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en-GB|meno=Jeff|priezvisko=Goulding}}</ref> V prvej sezóne v Second Division Liverpool skončil ako neporazený celok a prešiel do [[Football League First Division|First Division]], čo bola najvyššia súťaž v Anglicku. Svoj prvý titul v najvyššej súťaži klub získal v roku [[1901]] a potom znova v roku [[1906]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1900/1901 - 34. Round|url=https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1900-1901-spieltag/34/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1905/1906 - 38. Round|url=https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1905-1906/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> V roku [[1914]] hral Liverpool svoje prvé finále [[Pohár FA|FA Cupu]], ktoré ale prehral {{Ku|1|0}} s [[Burnley FC]].<ref name=":3" /> === Sezóny 1923{{--}}1959 === V roku [[1923]] a [[1924]] klub prvýkrát získal dva ligové tituly za sebou, vedený anglickým obrancom [[Ephraim Longworth|Ephraimom Longworthom]]. Potom ale prišiel ústup a klub musel pretrpieť najdlhšiu sériu v histórii klubu bez zisku ligového titulu, ktorá trvala až do roku [[1947]], kedy sa klubu pod vedením [[George Kay|Georga Kaya]] podarilo v poslednom hracom kole získať titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1946/1947 - 42. Round|url=https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1946-1947-spieltag/42/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> V roku 1954 Liverpool zostúpil do [[Football League Second Division|Second Division]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1953/1954 Table, Results, Stats and Fixtures|url=https://www.footballcritic.com/premier-league/season-1953-1954/2/47|vydavateľ=FootballCritic|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> === Éra Billa Shanklyho 1959{{--}}1974 === {{Hlavný článok|Bill Shankly}} Najväčšiu slávu klubu priniesol práve [[Bill Shankly]]. Keď Shankly prišiel v pondelok [[14. december|14. decembra]] [[1959]] na [[Anfield]], Liverpool bol v tom čase klub päť rokov pôsobiaci v druhej divízii a v [[FA Cup]]e ho v sezóne 1958/59 porazil amatérsky klub Worcester City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worcester City v Liverpool 2-1 (FA Cup: January 15, 1959)|url=https://playupliverpool.com/1959/01/15/worcester-city-v-liverpool-2-1-fa-cup-january-15-1959/|dátum vydania=1959-01-15|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=en|priezvisko=kjehan}}</ref> Samotný [[Anfield]] bol v havarijnom stave bez akejkoľvek techniky na zavlažovanie ihriska a [[Bill Shankly|Shankly]] trval na tom, aby klub vynaložil 3 000 [[Libra (mena)|libier]] na rekonštrukciu trávnika. Shankly opísal tréningové centrum, ktoré sa nachádzalo v Melwoode ako „bordel“ a na jednom z ihrísk sa opýtal, či ho bombardovali Nemci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bill Shankly - This website is a part of LFCHistory.net|url=http://www.shankly.com/article/2403|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-07-07|dátum prístupu=2023-05-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20140707112229/http://www.shankly.com/article/2403|dátum archivácie=2014-07-07}}</ref> Káder Liverpoolu, ktorý zdedil, pozostával prevažne z priemerných hráčov a niekoľkých sľubných náhradníkov. {{Citát|Mojou ideou bolo postaviť v Liverpoole baštu neporaziteľnosti. Keby mal Napoleon túto myšlienku, dobyl by celý svet. Mojim cieľom bolo vybudovať Liverpool do takého bodu, až kým sa nakoniec všetci budú musieť podriadiť a vzdať sa.}} Napriek ťažkostiam sa Shankly rýchlo cítil vo svojom novom klube ako doma a vytvoril skvelé puto medzi fanúšikmi klubu a svojim tímom. Hoci Shankly veril, že má vynikajúci trénerský štáb, hráčsky káder nebol v jeho očiach až taký pôsobivý. Na prestupovú listinu umiestnil 24 hráčov. Všetci opustili klub v priebehu jedného roka. Podľa Kellyho boli úspechy klubu založené na tréningovom systéme, ktorý [[Bill Shankly|Shankly]], Paisley, Fagan a Bennett zaviedli v tréningovom centre v Melwoode. Shankly odsúdil beh na dlhé trate po cestách a trval na tom, že okrem zahrievacích cvičení a špeciálnych cvičení potrebných na predchádzaniu zranení budú hráči trénovať na tráve s loptou. Všetko sa robilo systematicky s hráčmi, ktorí sa striedali v cvičebných postupoch v skupinách s cieľom dosiahnuť stanovené výsledky. Tréningy najprv začínali atletickými cvičeniami, ako je skákanie cez [[švihadlo]] alebo [[drep]]y, a potom sa prešlo k futbalovo špecifickým tréningom, ako je vedenie lopty alebo [[dribling]]. Shankly sa v tréningoch zameriaval na rozvoj reflexov, vytrvalosti a rozvoj ovládania lopty na nohe. Aby predchádzal zraneniam, hráči robili cviky na „schladenie sa“ po tréningu. Shankly svoje tréningy plánoval do absolútnych detailov. Dalo by sa argumentovať, že základy moderného trénovania položil práve on.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Bill Shankly changed training|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/144161-how-bill-shankly-changed-training|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2013-09-02|dátum prístupu=2023-05-19}}</ref> [[Súbor:This is Anfield.jpg|náhľad|Nadpis THIS IS ANFIELD, ktorý zavesil v hráčskom tuneli Bill Shankly aby v súperoch vyvolal strach.]]Vo svojej autobiografií Shankly opísal, že mal veľké ťažkosti presvedčiť majiteľov, aký veľký potenciál tento klub má a aby vedenie míňalo peniaze na prestup kvalitných hráčov. Častokrát bol už na pokraji odchodu. Oporu našiel v Ericovi Sawyerovi – členovi vedenia klubu. Na jednom zasadnutí vedenia klubu v roku 1961 Shankly trval na tom, aby klub kúpil dvoch škótskych hráčov. Prvá odpoveď správnej rady bola, že si ich „nemôžu dovoliť kúpiť“, ale Sawyer zakročil a povedal: „Nemôžeme si dovoliť ich nekúpiť.“ Liverpool v lete týchto dvoch škótskych hráčov kúpil. Boli to [[Ron Yeats]] a [[Ian St John]]. Po nákupe týchto dvoch hráčov Liverpool okamžite postúpil do prvej ligy a tým sa odštartoval kolotoč Shanklyho éry. Štart v prvej lige bol ťažší a v prvej sezóne 1962/63 sa tím umiestnil len na ôsmom mieste. Klub sa posilnil o dvoch útočníkov a nasadil do svojho kádra talenty, ktoré vychovali vo svojej akadémií. Tvrdá práca sa Shanklymu konečne oplatila a v nasledujúcej sezóne 1963/64 Liverpool získal ligový titul.<ref>{{Citácia knihy|titul=Bill Shankly: It's Much More Important Than That - Kelly Stephen F.|strany=97}}</ref> Podľa [[Roger Hunt|Rogera Hunta]] bolo tajomstvom úspechu Liverpoolu to, že pod vedením Shanklyho boli klubom s najlepšou fyzickou kondíciou v celom Anglicku. Shanklyho veľkým snom bolo s klubom vyhrať prvý klubový titul v [[Pohár FA|FA Cup]]e. V máji roku 1965 Liverpool po prvý raz vyhral túto súťaž víťazstvom {{Ku|2|1}} nad [[Leeds United FC|Leeds United]] vo Wembley.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1965 FA Cup Final Match {{!}} Liverpool vs Leeds United {{!}} FA Cup Finals|url=https://www.fa-cupfinals.co.uk/1965.htm|vydavateľ=www.fa-cupfinals.co.uk|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> Shankly vo svojej autobiografii uviedol, že spomedzi jeho mnohých úspechov bolo víťazstvo vo finále FA Cupu v roku 1965 jeho najkrajším dňom vo futbale. Liverpool debutoval v európskych súťažiach v sezóne 1964/65, súťažil v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári]] a dostal sa do semifinále, kde prehral s [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter-Liverpool {{!}} UEFA Champions League 1964/65|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/62036--inter-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref>{{Citát|Liverpool bol stvorený pre mňa a ja som bol stvorený pre Liverpool.|Bill Shankly|zarovnanie=right}}V sezóne 1965/66 Liverpool opäť získal ligový titul a dostal sa do finále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], v ktorom v [[Hampden Park]]u podľahol [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] {{Ku|1|2}} [[Predĺženie|po predĺžení]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=uefa.com - UEFA Cup Winners' Cup|url=http://en.archive.uefa.com/competitions/ecwc/history/season=1965/intro.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-10|dátum prístupu=2023-06-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20140510160346/http://en.archive.uefa.com/competitions/ecwc/history/season=1965/intro.html|dátum archivácie=2014-05-10}}</ref>[[Súbor:Bill Shankly statue, Anfield 2018.jpg|náhľad|Socha Shanklyho, postavená v roku 1997 pred The Kop na Anfielde]] [[Bill Shankly|Shankly]] a Paisley sa naučili veľa o európskom futbale. Ich stratégiou bolo zadržiavanie vonku a útok doma. Shankly aplikoval tento princíp v zápase 1. kola [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] v sezóne 1965/66 proti [[Juventus FC|Juventusu]]. Liverpool hral v prvom zápase vonku. Napriek tomu, že sa Juventus v 81. minúte ujal vedenia, Shankly nariadil svojim hráčom, aby sa postarali o to, aby nedostali už žiadny ďalší gól. Liverpool potom prešiel na úplný útok v druhom zápase na [[Anfield]]e a vyhral {{Ku|2|0}} (celkovo {{Ku|2|1}}).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kelly|meno=Stephen|titul=It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography.|vydavateľ=Virgin Books|rok=1997|isbn=0753500035|strany=217}}</ref> Bill Shankly mal veľmi blízky vzťah s fanúšikmi klubu, zdôrazňoval ich dôležitosť a hovoril o tom, že tribúna The Kop „nasáva loptu do siete,“ a prinútil divákov, aby sa cítili ako účastníci zápasov. Tento koncept je dodnes pilierom klubu. Po finále FA Cupu v roku [[1971]] (ktoré Liverpool prehral s Arsenalom) Shankly a hráči prišli do mesta, kde ich prišli privítať fanúšikovia klubu. Shankly stojaci na schodoch St George's Hall pred davom viac ako 100 000 fanúšikov Liverpoolu predniesol jeden zo svojich najslávnejších prejavov. „''Odkedy som prišiel sem do Liverpoolu, na Anfield, znovu a znovu som vtĺkal do našich hráčov, že majú tú česť hrať za vás. A ak mi vtedy neverili, veria mi teraz.''“<ref>{{cite book|last1=Hughes|first1=Simon|title=Allez Allez Allez: The Inside Story of the Resurgence of Liverpool FC, Champions of Europe 2019|date=2019|publisher=Random House}}</ref> Shankly mal 60 rokov, keď Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku [[1974]] s Newcastlom a vo svojej autobiografii uviedol, že po návrate do šatne na konci zápasu sa cítil unavený zo všetkých tých rokov.<ref name="roberts-2009">{{Citácia knihy|priezvisko=Roberts|meno=John|titul=Shankly My Story by Bill Shankly|vydavateľ=Sport Media|rok=2009|isbn=1906802068|strany=}}</ref>{{rp|141}} Jeho myseľ bola rozhodnutá a vedel, že ide do dôchodku.<ref name="roberts-2009" />{{rp|141}} Jeho manželka Nessie ho požiadala, aby odišiel do dôchodku o rok skôr, ale rozhodol sa, že na to nie je ten správny čas.<ref name="S142">{{Citácia knihy|priezvisko=Roberts|meno=John|titul=Shankly My Story by Bill Shankly|vydavateľ=Sport Media|isbn=1906802068|strany=14}}</ref> Tommy Smith povedal, že Shanklyho city k Nessie boli nepochybne hlavným dôvodom jeho rozhodnutia.<ref name="smith-2009">{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Tommy|titul=Anfield Iron|vydanie=International Edition, July 14, 2009|vydavateľ=Bantam|rok=2009|isbn=0553819259|strany=}}</ref>{{rp|286}} V roku [[1974]] sa rozhodol, že môže odísť z Liverpoolu s hrdosťou na dobre vykonanú prácu a ľutuje len jedno, a to že nevyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] (dnešná Liga majstrov). Shankly si počas svojho pôsobenia v klube pripísal na konto 3 ligové tituly, 2 triumfy v súťaži FA Cup, a jeden titul v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]]. Jeho trofeje sú ale len špičkou jeho vplyvu na Liverpool. Shankly kompletne transformoval celý klub. Klub trápiaci sa v druhej lige a bez infraštruktúry premenil na klub bojujúci o tie najvyššie priečky. Bill Shankly je tá najvýznamnejšia postava v histórii tohto klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Years On: Is Bill Shankly the Most Important Man in Football History?|url=https://bleacherreport.com/articles/308676-50-years-on-is-bill-shankly-the-most-important-man-in-football-history|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en|meno=Barney|priezvisko=Corkhill}}</ref> Na jeho systém po jeho odchode v roku 1974 nadviazal jeho asistent [[Bob Paisley]]. === Sezóny 1974{{--}}1983 (Éra Boba Paisleyho) === {{Hlavný článok|Bob Paisley}} Po nečakanom odchode Shanklyho z klubu vymenovalo vedenie Liverpoolu Paisleyho ako jeho náhradu v nádeji na zachovanie kontinuity.<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/28772320|title=Bob Paisley: How Liverpool's reluctant hero began a revolution|date=17 August 2014|publisher=BBC Sport|access-date=19 August 2014}}</ref> Hoci sa Paisley spočiatku zdráhal prevziať túto úlohu, stal sa nepochybne jedným z najlepších trénerov v histórií a okrem svojej prvej sezóny vyhral aspoň jednu veľkú trofej v každom z deviatich sezón ako tréner klubu. V roku 1976, v druhom roku Paisleyho pôsobenia, získal Liverpool ligový titul a znovu triumfoval v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1975/1976 Table, Results, Stats and Fixtures|url=https://www.footballcritic.com/premier-league/season-1975-1976/2/69|vydavateľ=FootballCritic|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Competitions 1975-76|url=https://www.rsssf.org/ec/ec197576.html|vydavateľ=www.rsssf.org|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> V roku 1977 nasledoval ďalší ligový titul, prehra vo finále FA Cupu, ale aj prvá výhra v [[Liga majstrov UEFA|Pohári majstrov európskych krajín]]. Finále sa hralo na [[Stadio Olimpico]] v [[Rím]]e a Liverpool porazil {{Ku|3|1}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussiu Mönchengladbach]] gólmi [[Terry McDermott|McDermotta]], [[Tommy Smith|Smitha]] a [[Phil Neal|Neala]] z penalty. O rok neskôr Liverpool trofej obhájil, keď vo Wembley porazil [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{Ku|1|0}} gólom legendárneho [[Kenny Dalglish|Kennyho Dalglisha]]. [[Súbor:Bob Paisley statue, Anfield 2.jpg|náhľad|291x291bod|Socha Paisleyho nesúca zraneného kapitána Liverpoolu [[Emlyn Hughes|Emlyna Hughesa]].]] V roku [[1979]] Liverpool získal jedenásty ligový titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1978/1979 Table, Results, Stats and Fixtures|url=https://www.footballcritic.com/premier-league/season-1978-1979/2/72|vydavateľ=FootballCritic|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> ktorým ustanovil ligový rekord, pretože získal celkovo 64 bodov a v 42 zápasoch inkasoval iba 16 gólov. Paisley viedol Liverpool počas obdobia domácej ale aj európskej dominancie, pričom v deviatich sezónach získal dvadsať trofejí: šesť [[Football League First Division|ligových titulov]], tri [[EFL Cup|ligové poháre]], šesť [[FA Community Shield|Charity Shields]], tri [[Liga majstrov UEFA|Európske poháre]], jeden [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] a jeden [[Superpohár UEFA]]. V prepočte získal 2,2 trofejí za sezónu, čo je rýchlosť, ktorú prekonal iba [[Josep Guardiola|Pep Guardiola]].<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/0/football/28772320|title=Bob Paisley: How Liverpool's reluctant hero began a revolution|last=Stoddart|first=Russell|date=17 August 2014|publisher=[[BBC Sport]]}}</ref> V čase svojho odchodu do dôchodku získal ocenenie Tréner roka rekordne šesťkrát.<ref>{{cite web|title=THE MANAGERS – BOB PAISLEY|url=http://you-are-the-ref.com/the-managers-bob-paisley/|access-date=17 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304084630/http://you-are-the-ref.com/the-managers-bob-paisley/|archive-date=4 March 2016|url-status=dead}}</ref><ref name="ManagerOfTheYearAward2">{{cite web|title=He remained an ordinary man amid extraordinary achievements|url=http://www.bobpaisley.com/|access-date=13 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20110120072712/http://www.bobpaisley.com/|archive-date=20 January 2011|url-status=dead}}</ref> Paisley bol dlhý čas jediným trénerom, ktorý získal tri európske poháre, až kým ho nedorovnali [[Carlo Ancelotti]] a [[Zinedine Zidane]] v rokoch 2014 a 2018. Počas svojho obdobia získal dvadsať trofejí a dodnes zostáva najúspešnejším trénerom v histórii klubu a najúspešnejším anglickým trénerom všetkých čias. V januári 2020 bola pred Anfieldom odhalená socha, ktorá zobrazuje scénu z roku [[1968]], keď Paisley na chrbte odnášal z ihriska zraneného budúceho kapitána Liverpoolu [[Emlyn Hughes|Emlyna Hughesa]]. Na podstavci je citát od Paisleyho: „Tento klub bol môj život. Ak by ma o to požiadali, išiel by som von zametať ulicu a bol by som hrdý, že to robím pre Liverpool FC.“ <ref name="Statue">{{Cite news|title=Liverpool's Bob Paisley celebrated with Anfield statue|url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-england-merseyside-51312368|access-date=30 January 2020|work=[[BBC News]]}}</ref> Paisley sa objavuje aj v populárnom liverpoolskom choráli „Allez, Allez, Allez“, ktorý priaznivci Liverpoolu často spievajú, najmä počas európskych zápasov.<ref>{{cite web|url=https://www.goal.com/en-gb/news/allez-allez-allez-the-story-behind-famous-liverpool-chant/153649oachmrr16od823fwe6c9|title=Allez Allez Allez! The story behind famous Liverpool chant {{!}} Goal.com}}</ref>{{Citát|S charakteristickou skromnosťou sa Paisley zdráhal prevziať opraty a naliehal na Shanklyho aby zmenil svoj názor a pokračoval ako tréner klubu. Shankly ale trval na svojom a Paisley pokorne oznámil, že urobí, čo bude v jeho silách. O deväť rokov neskôr Paisley odišiel do dôchodku ako najúspešnejší tréner v histórii anglického futbalu. The Reds doviedol k zisku šiestich ligových titulov, trom [[Liga majstrov UEFA|Európskym pohárom]], [[Európska liga UEFA|Poháru UEFA]] a [[EFL Cup|trom ligovým pohárom]].|Ivan Ponting, ''[[The Independent]]'', Február 1996}} === Sezóny 1983{{--}}1989 (Tragédie v Hillsborough a Heysel) === Paisley odišiel do dôchodku v roku 1983 a nahradil ho jeho asistent [[Joe Fagan]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Rev. ed|titul=You'll never walk alone : the official illustrated history of Liverpool FC|url=https://www.worldcat.org/oclc/264962220|vydavateľ=Macdonald|rok=1991|miesto=London|isbn=0-356-19594-5|priezvisko=Kelly, Stephen F., 1946-}}</ref> Liverpool vyhral v prvej sezóne Fagana ligový titul, [[EFL Cup|Ligový pohár]] a [[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] a stal sa prvým anglickým klubom, ktorý získal tri trofeje v sezóne.<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of British football|url=https://www.worldcat.org/oclc/48796259|vydavateľ=F. Cass|rok=2002|miesto=London|isbn=0-7146-5249-0}}</ref> === Tragédia na štadióne Heysel === {{Hlavný článok|Tragédia na štadióne Heysel}} Liverpool sa v roku 1985 dostal opäť do finále európskeho pohára, proti [[Juventus FC|Juventusu]] na štadióne Heysel. Pred výkopom fanúšikovia Liverpoolu porušili plot, ktorý oddeľoval obe skupiny priaznivcov, a napadli fanúšikov [[Juventus FC|Juventusu]]. Výsledná váha ľudí spôsobila zrútenie oporného múru, ktorý zabil 39 fanúšikov, väčšinou Talianov. Incident sa stal známym ako tragédia na štadióne Heysel.<ref>{{Citácia periodika|titul=Heysel disaster: English football's forgotten tragedy?|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-32898612|periodikum=BBC News|dátum=2015-05-29|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Zápas sa napriek protestom oboch trénerov odohral a Liverpool v ňom podľahol Juventusu 1:0. V dôsledku tragédie bol anglickým klubom zakázaný vstup do európskych súťaží na päť rokov; Liverpool dostal až desaťročný zákaz, ktorý sa neskôr znížil na šesť rokov. Štrnásť fanúšikov Liverpoolu bolo odsúdených za neúmyselné zabitie. Fagan odišiel do dôchodku tesne pred katastrofou, keď [[Kenny Dalglish]] bol vymenovaný za jeho nástupcu a hrajúceho trénera.<ref name=":0" /> Počas jeho pôsobenia získal klub ďalšie tri ligové tituly a dva FA Cupy, vrátane „Double“ v sezóne 1985/86.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1985-86 season|url=https://liverpoolfc.fandom.com/wiki/1985-86_season|vydavateľ=Liverpool FC Wiki|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> === Tragédia v Hillsborough === [[Súbor:Hillsborough memorial outside anfield.jpg|náhľad|Pamätník pre obete tragédie v Hillsborough pred štadiónom [[Anfield]] ]] {{Hlavný článok|Tragédia v Hillsborough|Taylorova správa}} Úspechy Liverpoolu zatienila jedna z najväčších futbalových tragédií histórie známej ako tragédia v Hillsborough: v semifinále [[Pohár FA|FA Cupu]] proti [[Nottingham Forest FC|Nottinghamu Forest]] 15. apríla 1989 boli stovky fanúšikov Liverpoolu pritlačené o obvodové oplotenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Hillsborough tragedy (Video)|url=https://rowdie.co.uk/article/the-hillsborough-tragedy-video|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04}}</ref> V ten deň zomrelo 94 fanúšikov. 95. obeť zomrela v nemocnici na následky zranení o štyri dni neskôr a 96. obeť zomrela po takmer štyroch rokoch v kóme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hillsborough victim died 'accidentally': Coroner says withdrawal of|url=https://www.independent.co.uk/news/uk/hillsborough-victim-died-accidentally-coroner-says-withdrawal-of-treatment-not-to-blame-1469037.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-10-23|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> Odvtedy klub nosil na dresoch číslo 96, ako spomienku na tento incident. V júli v roku 2022 zomrel Andrew Devine, ktorý v osudný deň utrpel život meniace zranenia, ale prežil. Klub ohlásil, že Devinea pridajú do memoriálu ako 97. obeť. Od sezóny 2021/2022 klub na drese vzadu nosí číslo 97 namiesto pôvodných 96.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anfield memorial updated in honour of 97th victim of Hillsborough|url=https://www.liverpoolecho.co.uk/news/liverpool-news/anfield-memorial-updated-97th-victim-22912682|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2022-01-28|dátum prístupu=2023-07-26|jazyk=en|meno=Joe|priezvisko=Thomas}}</ref> Po katastrofe v Hillsborough prebehla vládna kontrola bezpečnosti štadiónov. [[Taylorova správa|Výsledná správa]] rozhodla, že hlavným dôvodom katastrofy bola nadmerná preplnenosť tribúny z dôvodu zlyhania policajnej kontroly. Správa taktiež navrhla, aby štadióny v Anglicku mali tribúny výhradne len na sedenie namiesto státia. Tento návrh schválila vláda a tribúny v celej krajine sa museli zmeniť výlučne na sedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC NEWS {{!}} UK {{!}} A hard lesson to learn|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/318497.stm|vydavateľ=news.bbc.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04}}</ref> === Sezóny 1989{{--}}2009 === Po tragédií v Hillsborough Dalglish tím opustil a na jeho miesto nastúpil bývalý hráč [[Graeme Souness]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Liverpool : the official centenary history, 1892-1992|url=https://www.worldcat.org/oclc/26302257|vydavateľ=Hamlyn|rok=1991|miesto=London|isbn=0-600-57308-7|priezvisko=Liversedge, Stan.}}</ref> Liverpool bol súčasťou najtesnejšieho konca ligovej sezóny v sezóne 1988/89. Liverpool skončil s [[Arsenal FC|Arsenalom]] s rovnakým počtom bodov a gólov, ale stratil titul vďaka nižšiemu celkovému počtu strelených gólov, keď [[Arsenal FC|Arsenal]] strelil konečný gól v poslednej minúte sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jason Cowley recalls 1989, the year football nearly died - and the 90 minutes that saved it|url=http://www.theguardian.com/football/2009/mar/29/arsenal-liverpool-1989-football|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2009-03-29|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> Liverpool zvíťazil vo finále FA Cupu 1992,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1992 FA Cup Final Match {{!}} Liverpool vs Sunderland|url=https://www.fa-cupfinals.co.uk/1992.htm|vydavateľ=www.fa-cupfinals.co.uk|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> ale ich ligové výkony klesli, s dvoma po sebe nasledujúcimi šiestymi miestami, čo nakoniec vyústilo do Sounessovej suspendácie v januári 1994. ==== Roy Evans (1995{{--}}1998) ==== {{Hlavný článok|Roy Evans}} Sounessa nahradil [[Roy Evans]] a Liverpool ďalej zvíťazil vo finále [[EFL Cup|EFL Cupu]] v sezóne 1995.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LFC in the League Cup final: 1995 - McManaman masterclass wins praise from wing wizard Matthews|url=http://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/lfc-league-cup-final-1995-3353366|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2012-02-22|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en|meno=Liverpool|priezvisko=Echo}}</ref> Pred začiatkom sezóny 1995/1996 sa Evans dostal na titulky tým, že zaplatil britský rekordný prestupový poplatok za útočníka [[Nottingham Forest FC|Nottinghamu Forest]] [[Stan Collymore|Stana Collymora]]. Mnohí experti tipovali, že Liverpool v tejto sezóne získa ligový titul. Bolo to najmä kvôli tomu, že [[Blackburn Rovers FC|Blackburn]] povýšil [[Kenny Dalglish|Kennyho Dalglisha]] na riaditeľa klubu a vymenoval menej úspešného [[Ray Harford|Raya Harforda]] za nového trénera a druhý [[Manchester United FC|Manchester United]] predal troch kľúčových hráčov a prekvapivo spoliehal na to, že dieru po nich dokážu zaplniť mladí hráči. Hoci Liverpool vyzeral v prvých fázach sezóny ako uchádzač o titul, do Vianoc sa boj o titul v podstate stal súbojom medzi [[Newcastle United FC|Newcastle United]] – Manchester United, pričom titul si napokon vybojoval Manchester United. Liverpool sa medzitým musel uspokojiť s tretím miestom v lige. Akékoľvek pretrvávajúce nádeje na zisk titulu boli ukončené koncom apríla šokovou porážkou s [[Coventry City FC|Coventry City]]. Liverpool sa dostal do finále FA Cupu, ale prehral {{Ku|1|0}} s Manchestrom United. Sezóna [[FA Premier League 1996/1997|1996/1997]] v anglickom futbale sa ukázala byť najbližšie k víťazstvu Evansa v Premier League. Evans posilnil svoj káder, ktorý bol postavený okolo [[Steve McManaman|McManamana]] a [[Robbie Fowler|Fowlera]], akvizíciou [[Česko|českého]] stredopoliara [[Patrik Berger|Patrika Bergera]] v lete 1996. Veľa pozornosti si vyslúžil aj sedemnásťročný talent [[Michael Owen]], ktorý ukázal veľký potenciál v hŕstke zápasov, ktoré za klub stihol odohrať. Liverpool bol do konca januára niekoľkokrát na čele tabuľky Premier League. V januári mal dokonca päťbodový náskok na čele tabuľky, ale nakoniec skončil až na štvrtom mieste, zatiaľ čo Manchester United si zabezpečil titul náskokom o sedem bodov. V sezóne [[FA Premier League 1997/1998|1997/98]] sa zdalo, že Liverpool je pripravený opäť zabojovať o ligový titul, avšak zranenie Fowlera, ktoré trvalo väčšinu sezóny, zabránilo tímu využiť svoj potenciál na maximum. Owen vtrhol na scénu s 18 gólmi v 36 zápasoch Premier League. V lige sa museli uspokojiť s tretím miestom. Aj keď sa pod vedením Evansa Liverpool priblížil k titulom, tretie miesta v lige v rokoch [[FA Premier League 1995/1996|1996]] a [[FA Premier League 1997/1998|1998]] boli to najlepšie, čo dokázali. ==== Houllier a Benítez (1998{{--}}2010) ==== V sezóne 1998/99 bol za trénera vymenovaný [[Gérard Houllier]]. Ten vo svojej druhej sezóne získal s Liverpoolom treble: [[Pohár FA|FA Cup]], [[EFL Cup]] a [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Houllier acclaims Euro triumph|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/uefa_cup/1335026.stm|dátum=2001-05-16|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Počas sezóny [[FA Premier League 2001/2002|2001/02]] podstúpil Houllier operáciu srdca a Liverpool skončil na druhom mieste v lige, hneď za Arsenalom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Houllier 'satisfactory' after surgery|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/liverpool/1600193.stm|dátum=2001-10-15|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> V roku 2003 klub vyhral ďalší titul v [[EFL Cup|ligovom pohári]], ale v nasledujúcich dvoch sezónach v boji o titul neuspel.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool lift Worthington Cup|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/2811805.stm|dátum=2003-03-02|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk/|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> [[Súbor:Rafa Benitez 2013.jpg|náhľad|Rafa Benitez počas Emirates Cup v roku 2013]] Na konci sezóny 2003/04 Houlliera nahradil [[Rafael Benítez]]. V prvej sezóne pod kormidlom Beníteza skončili v Premier League piaty, Liverpool zvíťazil v Lige majstrov 2004/05, keď po penaltovom rozstrele zvíťazil nad [[AC Miláno]] 3:2. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil {{Ku|3|3}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan-Liverpool: UEFA Champions League 2004/05 Final|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/80813--milan-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V sezóne 2004/05 skončili Liverpool na treťom mieste v Premier League a taktiež zvíťazil vo finále FA Cupu 2006. Po penaltovom rozstrele porazil [[West Ham United FC|West Ham United]] 3:3.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 3-3 West Ham (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/4756045.stm|dátum=2006-05-13|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk/|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Klub sa rovnako v sezóne 2006/2007 dostal do finále Ligy majstrov UEFA 2007, proti Milánu však prehral 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=AC Milan 2-1 Liverpool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/6669039.stm|dátum=2007-05-23|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Počas sezóny [[Premier League 2008/2009|2008/09]] dosiahol Liverpool 86 bodov, čo bol v tom čase klubový rekord v počte bodov v Premier League. Liverpool ale v lige skončil iba na druhom mieste za [[Manchester United FC|Manchestrom United]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool's top-flight record - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Articles/Article/2442|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2021-01-04}}</ref> === Sezóny 2010{{--}}2015 === ==== Dalglish a Rodgers ==== {{Hlavný článok|Brendan Rodgers}} V sezóne [[Premier League 2009/2010|2009/10]] skončil Liverpool na siedmom mieste v Premier League a nedokázal sa tak kvalifikovať do Ligy majstrov. Benítez následne po vzájomnej dohode klub opustil a nahradil ho tréner [[Fulham FC|Fulhamu]] [[Roy Hodgson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool appoint Hodgson - Liverpool FC|url=http://www.liverpoolfc.tv/news/latest-news/liverpool-appoint-hodgson|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-07-29|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20100729185508/http://www.liverpoolfc.tv/news/latest-news/liverpool-appoint-hodgson|dátum archivácie=2010-07-29}}</ref> Slabé výsledky na začiatku sezóny [[Premier League 2010/2011|2010/11]] viedli k tomu, že Hodgson po vzájomnej dohode opustil klub a kontrolu prevzal bývalý hráč a tréner [[Kenny Dalglish]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Hodgson goes as Dalglish steps in|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/liverpool/9350630.stm|dátum=2011-01-08|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> V sezóne [[Premier League 2011/2012|2011/12]] si Liverpool zaistil rekordný – ôsmy úspech v ligovom pohári a vo FA Cupe sa dostal až do finále. V lige však skončili na ôsmej pozícii, čo bolo najhoršie umiestnenie v lige za posledných 18 rokov; to viedlo k prepusteniu Dalglisha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool Fires Dalglish After Worst League Finish in 18 Years - Bloomberg|url=http://www.bloomberg.com/news/2012-05-16/liverpool-manager-dalglish-fired-after-worst-finish-in-18-years.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-20|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120620150347/http://www.bloomberg.com/news/2012-05-16/liverpool-manager-dalglish-fired-after-worst-finish-in-18-years.html|dátum archivácie=2012-06-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dalglish sacked as Liverpool boss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/18073446|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Na jeho miesto nastúpil Brendan Rodgers.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rodgers makes Liverpool promise|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/18294032|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Pod jeho vedením Liverpool v sezóne [[Premier League 2013/2014|2013/14]] nečakane bojoval o titul a skončil druhý za [[Manchester City FC|Manchestrom City]]. Sériou 11 víťazstiev v rade bol Liverpool na čele Premier League s náskokom piatich bodov, pričom do konca sezóny zostávali len tri zápasy.<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27007534|title=Norwich City 2–3 Liverpool|date=20 April 2014|website=BBC Sport|access-date=11 February 2018|archive-date=27 January 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190127035622/https://www.bbc.co.uk/sport/football/27007534|url-status=live}}</ref> [[27. apríl]]a však utrpeli domácu porážku {{Ku|0|2}} s Chelsea.<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2014/apr/27/liverpool-chelsea-premier-league-match-report|title=Chelsea blow title race open after mistake by Liverpool's Steven Gerrard|date=27 April 2014|work=The Guardian|access-date=8 May 2014|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508072051/http://www.theguardian.com/football/2014/apr/27/liverpool-chelsea-premier-league-match-report|url-status=live}}</ref> Tento výsledok priniesol Manchestru City výhodu v boji o titul. Vo svojom ďalšom zápase proti [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] viedol Liverpool {{Ku|3|0}} a do konca zápasu ostávalo 11 minút, ale zápas sa skončil {{Ku|3|3}}.<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2014/may/05/crystal-palace-liverpool-premier-league-match-report|title=Crystal Palace's Dwight Gayle blows Liverpool's title charge off course|date=6 May 2014|work=The Guardian|access-date=8 May 2014|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508072041/http://www.theguardian.com/football/2014/may/05/crystal-palace-liverpool-premier-league-match-report|url-status=live}}</ref> Liverpool ukončil sezónu ako vicemajster Premier League, dva body za víťazom Manchestrom City.<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27273390|title=Liverpool 2–1 Newcastle United|date=11 May 2014|access-date=14 November 2019|website=BBC Sport|archive-date=23 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190423055629/https://www.bbc.co.uk/sport/football/27273390|url-status=live}}</ref> Liverpool strelil v sezóne 101 ligových gólov, čo je najviac od sezóny 1895/96 a tretí najvyšší počet v histórii Premier League.<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/27367934|title=Liverpool: Premier League near-miss offers hope for the future|access-date=12 May 2014}}</ref> Neskôr v tom istom mesiaci bol Rodgers vymenovaný za trénera roka LMA a stal sa prvým trénerom Liverpoolu, ktorý získal toto ocenenie v dvadsaťročnej histórii tohto ocenenia.<ref>{{Cite news|title=Brendan Rodgers: Liverpool boss named LMA manager of the year|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/27387062|access-date=12 May 2014}}</ref><ref name="LMA2">{{cite web|title=LMA MEMBERS CHOOSE BRENDAN RODGERS FOR LMA MANAGER OF THE YEAR AWARD, SPONSORED BY BARCLAYS|url=http://www.leaguemanagers.com/news/news-7392.html|access-date=12 May 2014|publisher=LMA|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20141103231337/http://www.leaguemanagers.com/news/news-7392.html|archive-date=3 November 2014}}</ref> [[26. máj]]a 2014 podpísal Rodgers s Liverpoolom novú zmluvu na štyri roky. Po nevydarenej sezóne [[Premier League 2014/2015|2014/15]], v ktorej Liverpool skončil šiesty v lige, a po zlom začiatku tej nasledujúcej bol Rodgers v októbri 2015 hodinu po remíze {{Ku|1|1}} v [[Merseyside derby]] prepustený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool sack manager Rodgers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/34423344|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> === Éra Jurgena Kloppa 2015{{--}}2024 === {{Hlavný článok|Jürgen Klopp}} {{Citát|„Musíme sa zmeniť z pochybovačov na veriacich“|Jürgen Klopp vo svojom prvom rozhovore za klub|zarovnanie=right}} Po odvolaní Rodgersa bolo [[8. október|8. októbra]] [[2015]] oznámené, že [[Jürgen Klopp]] sa s klubom dohodol na prestupe a podpísal s ním zmluvu na tri roky. Na svojej prvej tlačovej konferencii Klopp uviedol svoj cieľ a to do štyroch rokoch vyhrať trofej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool FC confirm Jürgen Klopp appointment | url = https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/195412-liverpool-fc-confirm-jrgen-klopp-appointment | vydavateľ = Liverpool FC | dátum vydania = 2015-10-08 | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> a vtipne sa nazval „''The Normal One''“ v paródii na slávny komentár [[José Mourinho|Josého Mourinha]], ktorý sa v roku 2004 nazval „''The Special One''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Normal One | url = https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/238155-the-normal-one | vydavateľ = Liverpool FC | dátum vydania = 2016-10-08 | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> Po vymenovaní Kloppa sa Liverpool dostal do finále [[EFL Cup]] a [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], pričom prvé finále prehral po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] po tom, čo zápas skončil {{Ku|1|1}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 1-1 Manchester City (pens 1-3)|url=https://www.bbc.com/sport/football/35624164|periodikum=BBC Sport|dátum=2016-02-26|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> a druhý prehral {{Ku|3|1}} proti [[Sevilla FC|Seville]] na štadióne v Bazileji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sevilla 3-1 Liverpool (May 18, 2016) Final Score | url = https://www.espn.com/soccer/match/_/gameId/447234/sevilla-liverpool | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> V prvej celej sezóne Liverpoolu pod Kloppom skončili v lige na štvrtom mieste. Štvrté miesto obsadili aj v následujúcej sezóne, v ktorej Klopp doviedol tím do finále [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2018]], kde prehrali {{Ku|3|1}} proti Realu Madrid.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-1 Liverpool|url=https://www.bbc.com/sport/football/44258022|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-25|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Klopp následne urobil niekoľko významných prestupov. Do klubu priviedol v januári [[Virgil van Dijk|Virgila van Dijka]] za prestupový poplatok vo výške 75 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Virgil van Dijk: Liverpool to sign Southampton defender for world record £75m|url=https://www.bbc.com/sport/football/42496637|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-12-27|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> V tom istom prestupovom období bol ofenzívny stredopoliar [[Philippe Coutinho]] predaný do Barcelony za prestupovú čiastku 105 miliónov libier, ktorá by sa v prípade splnenia rôznych klauzúl mohla zvýšiť až na 142 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Philippe Coutinho: Barcelona to sign Liverpool and Brazil midfielder in £142m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/42580173|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-01-06|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> V lete klub podpísal stredopoliarov [[Naby Keïta|Nabyho Keïtu]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Naby Keita: Liverpool agree club record deal for Leipzig midfielder for July 2018|url=https://www.bbc.com/sport/football/41075272|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-08-28|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> [[Fabinho|Fabinha]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Fabinho: Liverpool agree £39m deal for Monaco midfielder|url=https://www.bbc.com/sport/football/44284792|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> útočníka [[Xherdan Shaqiri|Xherdana Shaqiriho]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Xherdan Shaqiri: Liverpool sign Stoke forward after triggering release clause|url=https://www.bbc.com/sport/football/44818207|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-07-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> a brankára [[Alisson Becker|Alissona]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Alisson: Liverpool's world-record signing from Roma is 'goalkeeper of the future'|url=https://www.bbc.com/sport/football/44875174|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-07-19|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref>[[Súbor:Jurgen Klopp LFC Parade 2019.jpg|náhľad|Jürgen Klopp oslavuje titul v Lige majstrov (2019)]]Liverpool začal sezónu 2018/2019 svojim najlepším štartom v lige, keď vyhral prvých šesť zápasov. Víťazstvom 4:0 proti Newcastlu United na Boxing Day zvýšil Liverpool svoj náskok v tabuľke na šesť bodov v polovici sezóny a stal sa iba štvrtým tímom v histórií Premier League, ktorý v tejto fáze neprehral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 4-0 Newcastle: Reds six points clear at the top|url=https://www.bbc.com/sport/football/46615145|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-12-24|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool vyrovnal rekord v počte najmenej inkasovaných gólov v polovici sezóny najvyššej súťaže, keď inkasoval 7 gólov a udržal si 12 čistých kont v 19 zápasoch. Nakoniec Liverpool ukončil bitku o titul ako vicemajster. Na víťazný [[Manchester City FC|Manchester City]] nestačil o jeden bod, pričom Liverpool počas celej sezóny prehral iba jeden zápas, práve proti nim. Liverpool vyhral všetkých svojich posledných deväť zápasov a nazbieral 97 bodov, čo je tretí najvyšší počet bodov v histórii anglickej najvyššej súťaže a najviac bodov, ktoré klub získal a nevyhral ligový titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool's best ever Premier League season ends without the trophy | url = https://www.marca.com/en/football/international-football/2019/05/12/5cd85591268e3ef7338b464a.html | vydavateľ = MARCA in English | dátum vydania = 2019-05-12 | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> Na domácom štadióne ostal Liverpool neporazený už druhú sezónu v rade. Tridsať ligových víťazstiev zodpovedalo klubovému rekordu v počte víťazstiev v sezóne. Liverpool sa dostal do finále [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov]] druhý rok po sebe po tom, čo prekonal deficit {{Ku|3|0}} z prvého semifinálového zápasu, keď porazil Barcelonu {{Ku|4|0}} v druhom zápase na Anfielde.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (4-3 agg): Jurgen Klopp's side complete extraordinary comeback|url=https://www.bbc.com/sport/football/48179167|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-05-06|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Vo finále v roku 2019 Liverpool porazil [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{Ku|2|0}} a zabezpečil klubu šiesty európsky titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool beat Spurs 2-0 to win Champions League final in Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/48368443|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-05-31|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Prvým zápasom Liverpoolu v sezóne 2019/20 bol [[FA Community Shield]] 2019, kde čelili šampiónovi Premier League Manchestru City, kde prehrali {{Ku|5|4}} na penalty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Community Shield: Liverpool 1-1 Man City (City won 5-4 on penalties)|url=https://www.bbc.com/sport/football/49141690|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-08-02|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Druhá trofej pod Kloppovým vedením prišla v roku 2019 v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA,]] kde porazili ligového rivala [[Chelsea FC|Chelsea]] {{Ku|5|4}} na penalty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool beat Chelsea 5-4 on penalties to win Super Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/49332825|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-08-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Pre Liverpool to bol štvrtý triumf v superpohári, čím sa umiestnil za Barcelonu, Real Madrid a AC Miláno, ktoré majú na konte päť titulov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Super Cup - All winners | url = https://www.transfermarkt.com/uefa-super-cup/erfolge/pokalwettbewerb/USC | vydavateľ = www.transfermarkt.com | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> Po troch predchádzajúcich príležitostiach Liverpool vyhral svoje prvé [[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|Majstrovstvá klubov FIFA v roku 2019]] po tom, čo vo finále porazil brazílsky klub [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengo]] {{Ku|1|0}} po predĺžení,<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamengo 0-1 Liverpool: Roberto Firmino's extra-time strike delivers first Club World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/50869633|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-12-20|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> čím sa stal prvým anglickým tímom, ktorý vyhral súčasne Ligu majstrov UEFA, Superpohár UEFA a Majstrovstvá klubov FIFA. V decembri 2019 Klopp podpísal predĺženie zmluvy, vďaka čomu si zabezpečil svoje pôsobenie v klube až do roku 2024.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jurgen Klopp signs new Liverpool deal until 2024|url=https://www.bbc.com/sport/football/50780855|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-12-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool sa dostal na čelo [[Premier League 2019/2020|Premier League 2019/20]] s náskokom 13 bodov len po 21 zápasoch (s dvoma zápasmi navyše), pričom zaznamenal 61 bodov z prvých 21 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool finish the year with a 13-point lead - BBC - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! | url = https://www.lfchistory.net/Articles/Article/4405 | vydavateľ = www.lfchistory.net | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> [[13. marec|13. marca]] [[2020]], po odohraní 29 zápasov sezóny a Liverpoolu s bezprecedentným 25-bodovým náskokom pred druhým Manchestrom City, bolo po rozhodnutí Premier League oznámené, že sezóna bude prerušená najmenej do [[4. apríl|4. apríla]] [[2020]] po tom, čo v dôsledku pandémie [[SARS-CoV-2|koronavírusu]] ochorelo množstvo hráčov a zamestnancov klubov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus: Premier League and EFL suspended in England - Scotland, Wales and Northern Ireland halt games|url=https://www.bbc.com/sport/football/51867989|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-03-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool sa nakoniec vrátil do zápasového tempa 21. júna v zápase proti Evertonu v [[Merseyside derby|Merseyside Derby]]. Zápas sa skončil remízou {{Ku|0|0}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Everton 0-0 Liverpool (21 Jun, 2020) Final Score - ESPN (UK) | url = https://www.espn.co.uk/football/match/_/gameId/541550/liverpool-everton | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> 30 ročné čakanie na ich 19. titul v najvyššej súťaži (a prvý v ére Premier League) sa definitívne skončilo 25. júna, keď Chelsea porazila Manchester City, pričom City zaostávalo 23 bodov za Liverpoolom a k dispozícii zostalo už iba 21 bodov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool win Premier League: Reds' 30-year wait for top-flight title ends|url=https://www.bbc.com/sport/football/53183857|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-06-25|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool vyhral titul s rekordnými siedmimi zápasmi k dobru. [[Súbor:KLOPP (52134710554).jpg|náhľad|Klopp oslavuje zisk domáceho pohárového double (2022)]] [[27. február|27. februára]] [[2022]] vyhral Liverpool rekordný deviaty EFL Cup po víťazstve v penaltovom rozstrele {{Ku|11|10}} proti Chelsea vo finále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Carabao Cup final: Chelsea 0-1 Liverpool (aet) - Virgil van Dijk extra-time winner gives Reds Wembley glory|url=https://www.bbc.com/sport/football/68329936|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-02-25|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> [[3. máj|3. mája]] 2022 Liverpool porazil [[Villarreal CF|Villarreal]] celkovo {{Ku|5|2}} v semifinále [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov 2021/22]] a dostal sa do finále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Villarreal 2-3 Liverpool (2-5 on aggregate): Jurgen Klopp's side advance to Champions League final|url=https://www.bbc.com/sport/football/61300681|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> [[14. máj|14. mája]] 2022 Liverpool porazil Chelsea {{Ku|6|5}} na penalty vo finále [[FA Cup|FA Cupu 2022]] po remíze {{Ku|0|0}} a vyhral svoj ôsmy FA Cup a prvý pod Kloppom, čím skompletizoval double v domácich pohároch pre sezónu 2021/22. Celoročnú bitku o titul však ukončili ako vicemajstri, opäť len o jeden bod za víťazným Manchestrom City. Stalo sa tak po druhýkrát za štyri sezóny, napriek tomu, že v posledný deň Premier League vyhrali nad [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]. [[28. máj|28. mája]] 2022 Liverpool prehral vo finále Ligy majstrov {{Ku|1|0}} proti Realu Madrid, čo bola Kloppova druhá finálová prehra v Lige majstrov. V sezóne 2022/23 Liverpool posilnili útočníci [[Darwin Núñez]], [[Fábio Carvalho]] a [[Cody Gakpo]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Darwin Nunez: Liverpool complete signing of Uruguay striker from Benfica for initial £64m|url=https://www.bbc.com/sport/football/61742358|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-06-14|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Fabio Carvalho: Liverpool sign Fulham forward and deal set for 1 July|url=https://www.bbc.com/sport/football/61548369|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-23|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cody Gakpo: Liverpool agree to sign forward, say PSV Eindhoven|url=https://www.bbc.com/sport/football/64098641|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-12-26|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> [[30. júl|30. júla]] 2022 vyhral Liverpool svoj prvý FA Community Shield pod vedením Kloppa a celkovo 16., keď porazil Manchester City 3:1 a získal titul pre rok 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul=Community Shield: Liverpool 3-1 Man City - Darwin Nunez seals victory|url=https://www.bbc.com/sport/football/62275194|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-07-30|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> [[26. január|26. januára]] 2024 Klopp potvrdil svoj úmysel opustiť Liverpool na konci sezóny [[Premier League 2023/2024|2023/24 Premier League]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Jurgen Klopp to step down as Liverpool manager at end of season|url=https://www.bbc.com/sport/football/68104699|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-01-26|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> [[25. február|25. februára]] 2024 vyhral Liverpool svoj rekordný 10. titul v EFL Cupe, keď porazil Chelsea {{Ku|1|0}} na štadióne [[Wembley Stadium|Wembley]] po hlavičke kapitána Virgila Van Dijka zo 118. minúty.<ref>{{Citácia periodika|titul='Special managers do special things' - reaction as Liverpool win EFL Cup final|url=https://www.bbc.com/sport/live/football/67781978|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-02-24|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> {{Citát|„Nemyslím si, že klub bude v budúcnosti potrebovať moju pomoc, ale ak ma bude potrebovať mesto tak budem kedykoľvek k dispozícií.“|Jürgen Klopp vo svojom poslednom rozhovore za klub|zarovnanie=right}}17. mája 2024 Sky Sports Premier League zverejnila na [[YouTube]] video, kde bývalí a súčasní hráči Liverpoolu vzdali hold Kloppovi. [[Steven Gerrard]] povedal: „Dúfam, že sa mu pripravuje socha“ a [[Jamie Carragher]] uviedol, že „Klopp je [[Bill Shankly|Shankly]] tejto doby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "I hope there's a statue in the making" {{!}} Jurgen Klopp watches emotional Liverpool tributes to him | url = https://www.youtube.com/watch?v=o3GSDlRGODU | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-08-06 | priezvisko = Sky Sports Premier League}}</ref> Jeho posledným zápasom bolo víťazstvo {{Ku|2|0}} proti Wolverhamptonu Wanderers na Anfielde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool beat Wolves to end the Jürgen Klopp era with a win at Anfield - Liverpool FC | url = https://www.liverpoolfc.com/news/liverpool-beat-wolves-end-jurgen-klopp-era-win-anfield | vydavateľ = www.liverpoolfc.com | dátum vydania = 2024-05-19 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en}}</ref> Klopp počas svojho pôsobenia v Liverpoole získal všetky tituly, ktoré sa v anglickom aj európskom futbale dajú získať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Every trophy Jurgen Klopp has won at Liverpool | url = https://www.90min.com/posts/every-trophy-jurgen-klopp-has-won-at-liverpool | vydavateľ = 90min.com | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en-GB}}</ref> Pracoval s hráčmi v akadémii klubu a dal šancu v seniorskom tíme viac než 40 mladým hráčom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Incredible list of 41 Jurgen Klopp Liverpool academy graduates | url = https://www.football365.com/news/full-list-every-liverpool-academy-graduate-klopp-kids-debut | vydavateľ = Football365 | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Stead}}</ref> Počas jeho vedenia sa hodnota klubu strojnásobila. V roku 2016 bol Liverpool na ôsmom mieste v zozname Football Benchmark s hodnotou 1,2 miliardy eur. Do roku 2023 sa klub vyšplhal na štvrtú pozíciu s odhadovanou hodnotou klubu až 3,9 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MONEY TALKS: WAS THE KLOPP ERA WORTH IT FINANCIALLY FOR LIVERPOOL? | url = https://www.footballbenchmark.com/library/money_talks_was_the_klopp_era_worth_it_financially_for_liverpool | dátum vydania = 2024-02-01 | dátum prístupu = 2024-08-06 | dátum archivácie = 2024-08-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240806092643/https://www.footballbenchmark.com/library/money_talks_was_the_klopp_era_worth_it_financially_for_liverpool }}</ref> [[26. apríl|26. apríla]] 2024 BBC News oznámilo, že [[Arne Slot]], hlavný tréner [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]], prevezme funkciu hlavného trénera po odchode Kloppa z klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot confirms he will replace Jurgen Klopp as Liverpool boss | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c84z9117xxyo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en-GB}}</ref> == Rivalita == Najväčšími rivalmi klubu sú kluby [[Everton FC|Everton]] a [[Manchester United FC|Manchester United]]. ==== Rivalita s Evertonom ==== {{Hlavný článok|Merseyside derby}} Zápas medzi týmito dvoma klubmi je označovaný ako Merseyside derby. Hrá sa od roku 1894 a je to najdlhšie prebiehajúce [[Derby (stretnutie súperov)|derby]] v najvyššej anglickej lige. Hrá sa nepretržite od sezóny 1962/1963.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Which are the all time biggest football rivalries in the UK?|url=https://sportsbrief.com/football/12074-which-all-time-biggest-football-rivalries-uk/|vydavateľ=SportsBrief - Sport news.|dátum vydania=2022-03-09|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en|meno=Kenneth|priezvisko=Mwenda|url archívu=https://web.archive.org/web/20230904143058/https://sportsbrief.com/football/12074-which-all-time-biggest-football-rivalries-uk/|dátum archivácie=2023-09-04}}</ref> Derby zvykli označovať ako „Friendly derby“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why is Liverpool vs Everton called the friendly derby? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/why-liverpool-vs-everton-friendly-derby/1klaenapmmiwi1r4bpfd93o6wc|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2021-02-19|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> z dôvodu pokojného priebehu medzi tábormi fanúšikov. V súčasnosti je derby považované na ihrisku za veľmi brutálne, čomu svedčí aj fakt, že v ére [[FA Premier League|Premier League]] bolo v tomto zápase rozdaných najviac [[Červená karta|červených kariet]] ako v akomkoľvek inom stretnutí medzi inými klubmi (23 kariet).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stamps, punches and kicks - every Liverpool v Everton red card in dirtiest derby|url=https://www.dailystar.co.uk/sport/football/liverpool-everton-all-red-cards-29200057|vydavateľ=Dailystar.co.uk|dátum vydania=2023-02-13|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en|meno=Rhys|priezvisko=Daly}}</ref> K októbru 2023 tieto dva kluby medzi sebou odohrali 243 zápasov. Liverpool vyhral 99 zápasov, Everton 67 zápasov a 77 zápasov sa skončilo remízou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool vs Everton history, head to head: All-time record, results, famous Premier League Merseyside derby matches {{!}} Sporting News|url=https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/liverpool-vs-everton-head-head-all-time-results-merseyside/fd0b86cac39b8f3e6c47635e|vydavateľ=www.sportingnews.com|dátum vydania=2023-10-21|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-us}}</ref> ==== Rivalita s Manchestrom United ==== {{Hlavný článok|Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC}} Zápas medzi týmito dvoma klubmi je niekedy označovaný ako Northwest derby. Je považovaný za najväčší zápas v anglickom futbale a za jednu z najväčších a najzúrivejších rivalít vo svetovom futbale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biggest Soccer Rivalries in the World|url=https://www.bootsnall.com/articles/biggest-soccer-rivalries-world.html|vydavateľ=www.bootsnall.com|dátum prístupu=2023-07-20}}</ref> Hráči, fanúšikovia a médiá považujú zápas medzi týmito dvoma klubmi za najväčšiu rivalitu, dokonca aj nad ich vlastným miestnym derby proti Evertonu respektíve Manchestru City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool remain Manchester United's 'biggest rival' says Ryan Giggs|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/liverpool-remain-manchester-united-s-biggest-rival-says-ryan-giggs-8390079.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-12-06|dátum prístupu=2023-07-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Klopp ready for Liverpool’s ‘biggest game’ against Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2020/jan/18/jurgen-klopp-biggest-game-liverpool-manchester-united|periodikum=The Observer|dátum=2020-01-18|dátum prístupu=2023-07-20|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Liverpool a Manchester United sú dva najúspešnejšie kluby v Anglicku, z čoho pramení aj zmysel ich rivality. K septembru 2024 vyhral Liverpool 68 trofejí a Manchester United tiež zhodne 68 trofejí. United vedie v bilancii vzájomných zápasov s 83 výhrami oproti 72 výhram Liverpoolu, zvyšných 60 zápasov sa skončilo remízou. [[5. marec|5. marca]] [[2023]] zvíťazil Liverpool doma 7:0 proti Manchestru United,o je najvyššia výhra v histórií vzájomných zápasov medzi týmito dvoma klubmi. Bývalý hráč Liverpoolu [[Jamie Carragher]] povedal, „že o tomto výsledku sa bude rozprávať ešte 20 rokov.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=(Video) Jamie Carragher continues to troll Neville over Liverpool’s 7-0 hammering of Man Utd|url=https://www.empireofthekop.com/2023/05/23/carragher-neville-liverpool-7-0-man-utd/|vydavateľ=The Empire of The Kop|dátum vydania=2023-05-23|dátum prístupu=2023-07-20|jazyk=en|meno=Liam|priezvisko=Togher}}</ref> Rivalita je v značnej časti prenesená aj na hráčov obidvoch klubov. [[Wayne Rooney]], produkt akadémie mestského rivala Liverpoolu [[Everton FC|Everton]], ktorý hrával za United v rokoch 2004 až 2017, opisoval, ako počas detstva nenávidel Liverpool.<ref>{{cite web|title=Rooney: I Hate Liverpool|url=http://therepublikofmancunia.com/rooney-i-hate-liverpool/|date=12 March 2009|access-date=23 March 2009}}</ref> Keď bol u [[Steven Gerrard|Stevena Gerrarda]] filmový štáb natáčať prehliadku jeho domu, Steven im ukazoval zbierku futbalových dresov, ktoré si vymenil s hráčmi súpera ako súčasť pozápasovej rutiny. Poukázal na to, že tam nie sú žiadne dresy Manchestru United pretože on by nič také nikdy nechcel mať vo svojom dome. Bývalý brankár Liverpoolu [[David James]] povedal: „Nikdy by som nemohol povedať, že by som nenávidel hráča United len za to, že je hráčom United. Ale rivalita sa stala zvykom. Na reprezentačných zrazoch Anglicka Liverpoolčania jedli pri jednom stole, a hráči z United pri druhom. Bolo medzi nami napätie a vyhýbali sme sa jeden druhému“. Obranca Liverpoolu [[Neil Ruddock]] raz v zápase rezerv zlomil obe nohy útočníka United [[Andy Cole|Andyho Colea]] a neskôr povedal: „Nechcel som mu zlomiť obe nohy, chcel som mu zlomiť iba jednu“.<ref name="lmu2">{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2015/oct/22/manchester-united-liverpool-class-of-92-spice-boys-eric-cantona|title=Manchester United 2–2 Liverpool: the Class of 92, Spice Boys and Cantona's return|last1=Smyth|first1=Rob|date=22 October 2015|website=[[The Guardian]]|access-date=27 August 2016}}</ref> Obranca Liverpoolu [[Trent Alexander-Arnold]] povedal, že radšej by ukončil svoju futbalovú kariéru, ako keby mal hrať za Manchester United.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EPL: I’d rather retire than play for Manchester Utd - Alexander-Arnold | url = https://dailypost.ng/2021/12/18/epl-id-rather-retire-than-play-for-manchester-utd-alexander-arnold/ | dátum vydania = 2021-12-18 | dátum prístupu = 2023-09-04 | jazyk = en-US | meno = Don | priezvisko = Silas}}</ref> == Štadión == [[Súbor:Anfield stadium in May 2024.jpg|náhľad|262x262bod|Štadión v máji 2024]] {{Hlavný článok|Anfield}} Klub od svojho vzniku hrá domáce zápasy na štadióne Anfield, ktorý sa nachádza na ulici Anfield Road. Štadión bol postavený v roku [[1884]] v oblasti Stanley Park. Pôvodne na ňom hral klub St. Domingo FC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anfield - Liverpool - The Stadium Guide|url=https://www.stadiumguide.com/anfield/|dátum vydania=2020-04-05|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=nl}}</ref> O rok neskôr sa klub premenoval na [[Everton FC]]. V roku [[1892]] pre spory s majiteľom klubu [[John Houlding|Johnom Houldingom]] klub zo štadióna odišiel do [[Goodison Park]]u. Houldingovi ostal prázdny štadión na ktorom nemal kto hrať a založil si vlastný klub – Liverpool FC. S kapacitou 61 276 miest na sedenie je Anfield [[Zoznam futbalových štadiónov v Anglicku|piatym najväčším futbalovým štadiónom v Anglicku]]. Štadión ma štyri tribúny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stadium Facilities and Access|url=https://www.liverpoolfc.com/fans/accessibility-hub/stadium-facilities-and-access|vydavateľ=Liverpool FC|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> * Spion Kop, * Main Stand, * Sir Kenny Dalglish Stand, * Anfield Road End. Spion Kop je najuznávanejšou tribúnou na Anfielde medzi priaznivcami. Fanúšikovia, ktorí sú na tejto tribúne, sa označujú ako kopites. Tribúna má takú povesť, že dav v Kope dokáže nasávať loptu do brány. Tradične sa v tomto stánku zhromažďujú najhlasnejší priaznivci Liverpoolu, ktorý počas celého zápasu skandujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football First 11: Stunning stadiums - CNN.com|url=http://edition.cnn.com/2008/SPORT/football/10/29/first11.stadiums/|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2023-04-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20140718011637/http://www.webcitation.org/5f9Zlrqct|dátum archivácie=2014-07-18}}</ref> === Rekonštrukcia štadiónu – prvá fáza (2015{{--}}2016), Main Stand === Po odkúpení klubu v roku 2010 skupinou [[Fenway Sports Group]] (FSG) sa premýšľalo o tom, či Liverpool vybuduje nový štadión alebo zrekonštruuje Anfield. Nový majiteľ klubu [[John W. Henry]] prehlásil, že preferuje zostať na Anfielde a rozširovať jeho kapacitu. Po návšteve niekoľkých zápasov na Anfielde Henry uviedol, že „tribúna Kop je bezkonkurenčná“ a dodal, „že by bolo ťažké napodobniť túto atmosféru kdekoľvek inde.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Henry dispels new stadium 'myth'|url=https://www.bbc.com/sport/football/18461597|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=en-GB}}</ref> V apríli [[2014]] Liverpool FC predstavil plány na rozšírenie tribúny Main Stand. Plán zahŕňal pridanie nového tretieho podlažia, čo by tribúne pridalo 8 500 miest na sedenie a zvýšilo by kapacitu štadióna na 54 742 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool will begin Anfield redevelopment next month to expand capacity to 54,000|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/news/liverpool-to-start-anfield-redevelopment-in-january-to-expand-stadium-to-nearly-54-000-in-bid-to-rival-manchester-united-and-arsenal-9903357.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-12-04|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=en}}</ref> Tribúna bola kompletne dokončená podľa plánu, a to [[9. september|9. septembra]] [[2016]] na prvý domáci zápas [[Premier League 2016/2017|sezóny 2016/17]] pri víťazstve 4:1 nad [[Leicester City FC|Leicesterom City]]. Ďalšie vnútorné stavebné práce zahŕňali nové šatne a miestnosť pre tlačové konferencie. Tieto stavebné práce pokračovali do apríla 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=See inside Liverpool's new dressing rooms|url=http://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/anfields-new-dressing-rooms-unveiled-12826740|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2017-03-31|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Pearce}}</ref> [[Súbor:Anfield Road Stand in May 2024.jpg|náhľad|Po skončení rekonštrukcie Anfield Road Stand pribudlo na tribúne jedno nové podlažie]] === Rekonštrukcia štadiónu – druhá fáza (2021{{--}}2023), Anfield Road End === Druhou fázou prestavby štadióna je prestavba tribúny Anfield Road. Klub dostal na prestavbu plánovacie stavebné povolenie v roku 2014, pričom počet miest na sedenie sa má zvýšiť o 4 825, čo by dodalo [[Anfield]]u celkovú kapacitu 58 000 miest. Z tohto plánu ale zišlo, pretože klub mal ambicióznejšie plány.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool's Anfield stadium expansion: Construction to begin on Monday|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-30327242|periodikum=BBC News|dátum=2014-12-04|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en-GB}}</ref> V auguste 2019 Liverpoolu uplynula platnosť plánovacieho stavebného povolenia spojeného s pôvodnými návrhmi z roku 2014, čím sa potvrdil zámer predložiť „nové ambiciózne plány“ na prestavbu tribúny Anfield Road End. Predpokladalo sa, že klub chce na štadióne namiesto 58 000 miest mať až 61 000 miest. Prestavba sa zamerala na hornú vrstvu tribúny, pričom spodné podlažie tribúny zostalo nezmenené. Stavebné práce boli dokončené za existujúcou tribúnou. Počas stavebných prác nebola počas zápasov uzatvorená tribúna Anfield Road End.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool announce exciting new Anfield Road end plan|url=https://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/liverpool-announce-new-anfield-road-16798153|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2019-08-22|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en|meno=Ian|priezvisko=Doyle}}</ref> Klub strávil druhú polovicu roka 2019 finalizáciou plánov a konzultáciami s miestnymi obyvateľmi, plánovacími úradníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom aby sa do začiatku roka 2020 mohla podať nová žiadosť. V marci 2020 Liverpool odložil predloženie žiadosti vzhľadom na finančnú neistotu spôsobenú pandémiou [[COVID-19]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool aim to start £60m Anfield Road redevelopment this year|url=https://www.theguardian.com/football/2020/feb/12/liverpool-aim-to-start-60m-anfield-road-redevelopment-this-year-completion-summer-2022|periodikum=The Guardian|dátum=2020-02-12|dátum prístupu=2023-04-20|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=P. A.|priezvisko=Media}}</ref> V decembri 2020 Liverpool oznámil, že s projektom bude napredovať predložením žiadosti o pláne prestavby, pričom oneskorenie posunulo pôvodný dátum dokončenia prestavby druhej fázy z leta 2022 najskôr na leto 2023. Plány schválila mestská rada [[Liverpool]]u v júni 2021. Cena za rozšírenie tribúny sa odhaduje na 60 miliónov libier a umožnila na tribúne Anfield Road usadiť ďalších 7 000 ľudí, čo znamená, že celková kapacita štadiónu sa zvýšila na 61 000 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool given green light to increase Anfield capacity to 61,000|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/12333093/liverpool-given-green-light-to-increase-anfield-capacity-to-61-000|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en}}</ref> Práce na tribúne mali byť ukončené v auguste v roku 2023 teda pred začiatkom [[Premier League 2023/2024|sezóny 2023/2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LFC holds ground-breaking ceremony for Anfield Road Stand expansion|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/announcements/445207-lfc-holds-ground-breaking-ceremony-for-anfield-road-stand-expansion|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum prístupu=2023-04-20}}</ref> To sa ale nepodarilo naplniť, pretože stavebná firma, ktorá realizovala rozšírenie tribúny, vyhlásila bankrot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool FC statement on Anfield Road Stand - Liverpool FC|url=https://www.liverpoolfc.com/news/liverpool-fc-statement-anfield-road-stand|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum vydania=2023-08|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> Tribúna bola napokon otvorená až 10. februára 2024 v ligovom zápase proti [[Burnley FC|Burnley]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Anfield league attendance record set - Liverpool FC | url = https://www.liverpoolfc.com/news/new-anfield-league-attendance-record-set | vydavateľ = www.liverpoolfc.com | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Súpiska klubu == {| class="wikitable" ! colspan="8" | Liverpool FC 2024/2025 ! rowspan="2" | Realizačný tím |- !Nº !<abbr>Nár.</abbr> !Poz. !Meno !L !Vek !Prechádzajúci klub !<abbr>Zmluva do</abbr> |- ! colspan="8" | Brankári | rowspan="8" |'''Hlavný tréner'''<br>{{Minivlajka|NED}}[[Arne Slot]] '''Asistenti trénera'''<br>{{Minivlajka|NED}}Sipke Hulshoff<br>{{Minivlajka|NED}}John Heitinga<br>'''Kondičný tréneri'''<br>{{Minivlajka|Severné Írsko}}Conall Murtagh<br>{{Minivlajka|ENG}}Jordan Fairclough<br>'''Tréneri brankárov'''<br>{{Minivlajka|BRA}}Cláudio Taffarel<br>{{Minivlajka|GER}}Fabian Otte<br>'''Analytici'''<br>TBA<br>'''Fyzioterapeuti'''<br>{{Minivlajka|ENG}}Lee Nobes<br>{{Minivlajka|ENG}}Joe Lewis<br>'''Lekári'''<br>{{Minivlajka|ENG}}Jonathan Power |- |1 |{{Minivlajka|Brazília}} |BR |[[Alisson Becker]] |  |32 |[[AS Rím]] |2027 |- | -- |{{Minivlajka|Gruzínsko}} |BR |[[Giorgi Mamardashvili]] | |24 |[[Valencia CF|Valencia]] |2030 |- | -- |{{Minivlajka|Maďarsko}} |BR |[[Ármin Pécsi]] | |20 |[[Puskás Akadémia FC]] |2027 |- ! colspan="8" |Obrancovia |- |2 |{{Minivlajka|Anglicko}} |OBR |[[Joe Gomez]] |  |28 |[[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]] |2027 |- |4 |{{Minivlajka|Holandsko}} |OBR |[[Virgil van Dijk]] |[[Súbor:Captain sports.svg|bezrámu|16x16bod]] |33 |[[Southampton FC|Southampton]] |2027 |- |5 |{{Minivlajka|Francúzsko}} |OBR |[[Ibrahima Konaté]] |  |26 |[[RB Leipzig]] |2026 |- |21 |{{Minivlajka|Grécko}} |OBR |[[Kostas Tsimikas]] |  |29 |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] |2027 |- |26 |{{Minivlajka|Škótsko}} |OBR |[[Andrew Robertson]] | |31 |[[Hull City AFC|Hull City]] |2026 |- |84 |{{Minivlajka|Severné Írsko}} |OBR |[[Conor Bradley]] | |21 |Hráč z akadémie klubu |2027 |- | -- |{{Minivlajka|Maďarsko}} |OBR |[[Milos Kerkez]] | |21 |[[AFC Bournemouth]] |2030 |- | -- |{{Minivlajka|Holandsko}} |OBR |[[Jeremie Frimpong]] | |24 |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |2031 |- | -- |{{Minivlajka|Škótsko}} |OBR |[[Calvin Ramsay]] | |21 |[[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]] |2027 |- | -- |{{Minivlajka|Anglicko}} |OBR |[[Rhys Williams (futbalista, 2001)|Rhys Williams]] | |24 |[[Morecambe FC|Morecambe]] |2025 |- ! colspan="8" |Záložníci |- |3 |{{Minivlajka|Japonsko}} |ZAL |[[Wataru Endó]] | |32 |[[VfB Stuttgart]] |2027 | |- |8 |{{Minivlajka|Maďarsko}} |ZAL |[[Dominik Szoboszlai]] |  |24 |[[RB Leipzig|RB Lipsko]] |2028 |- |10 |{{Minivlajka|Argentína}} |ZAL |[[Alexis Mac Allister]] | |26 |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |2028 |- |17 |{{Minivlajka|Anglicko}} |ZAL |[[Curtis Jones]] |  |24 |''Hráč z akadémie klubu'' |2027 |- |19 |{{Minivlajka|Anglicko}} |ZAL |[[Harvey Elliott]] |  |22 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |2026 |- |38 |{{Minivlajka|Holandsko}} |ZAL |[[Ryan Gravenberch]] | |23 |[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |2028 |- |80 |{{Minivlajka|Anglicko}} |ZAL |[[Tyler Morton]] | |22 |''Hráč z akadémie klubu'' |2027 |- | -- |{{Minivlajka|GER}} |ZAL |[[Florian Wirtz]] | |22 |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |2031 |- | -- |{{Minivlajka|Španielsko}} |ZAL |[[Stefan Bajcetic]] | |20 |[[UD Las Palmas]] |2027 |- ! colspan="8" |Útočníci |- |7 |{{Minivlajka|Kolumbia}} |ÚTO |[[Luis Díaz]] |  |28 |[[FC Porto]] |2027 |- |9 |{{Minivlajka|Uruguaj}} |ÚTO |[[Darwin Núñez]] |  |26 |[[SL Benfica]] |2028 |'''Príchody v sezóne 2025/26''' |- |11 |{{Minivlajka|Egypt}} |ÚTO |[[Mohamed Salah]] |  |33 |[[AS Rím]] |2027 |{{Minivlajka|GER}}[[Florian Wirtz]] |- |14 |{{Minivlajka|ITA}} |ÚTO |[[Federico Chiesa]] | |27 |[[Juventus FC|Juventus]] |2028 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Jeremie Frimpong]] |- |18 |{{Minivlajka|Holandsko}} |ÚTO |[[Cody Gakpo]] |  |26 |[[PSV Eindhoven]] |2028 |{{Minivlajka|Maďarsko}}[[Ármin Pécsi]] |- | |{{Minivlajka|Škótsko}} |ÚTO |[[Ben Doak]] | |19 |[[Middlesbrough FC|Middlesbrough]] |2027 |{{Minivlajka|Maďarsko}}[[Milos Kerkez]] |- ! colspan="8" |Hráči na hosťovaní |''Aktualizované ku dňu'' |- |'''N.º''' |<abbr>'''Nár.'''</abbr> |'''Poz''' | '''Meno''' | '''L''' |'''Vek''' | colspan="2" |'''Na hosťovaní v klube''' |04.07.2025 |- | |{{Minivlajka|CZE}} |BR |[[Vítězslav Jaroš]] | |23 |[[Ajax Amsterdam]] |do 2026 | |} == Tréneri == [[Súbor:Arne Slot.jpg|náhľad|[[Arne Slot]], súčasný tréner klubu]] * {{Minivlajka|Írsko}}[[John McKenna]] / [[William Barclay]] 1892 – 1896 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Tom Watson (futbalový tréner)|Tom Watson]] 1896 – 1915 * {{Minivlajka|neznáma}}bez trénera 1915 – 1920 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[David Ashworth]] 1920 – 1923 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Matt McQueen]] 1923 – 1928 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[George Patterson]] 1928 – 1936 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[George Kay]] 1936 – 1950 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Don Welsh]] 1951 – 1956 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil Taylor (Futbalista, 1917)|Phil Taylor]] 1956 – 1959 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Bill Shankly]] 1959 – 1974 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Bob Paisley]] 1974 – 1983 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Joe Fagan]] 1983 – 1985 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] 1985 – 1991 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Graeme Souness]] 1991 – 1994 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Roy Evans]] 1994 – 1998 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Roy Evans]] / {{Minivlajka|Francúzsko}}[[Gérard Houllier]] 1998 * {{Minivlajka|Francúzsko}}[[Gérard Houllier]] 1998 – 2004 * {{Minivlajka|Španielsko}}[[Rafael Benítez]] 2004 – 2010 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Roy Hodgson]] 2010 – 2011 / {{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] 2011 – 2012 * {{Minivlajka|Severné Írsko}}[[Brendan Rodgers]] 2012 – 2015 * {{Minivlajka|Nemecko}}[[Jürgen Klopp]] 2015 – 2024 * {{Minivlajka|Holandsko}}[[Arne Slot]] 2024 – súčasnosť == Kapitáni == Jediným kapitánom klubu, ktorý nepochádzal z [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]], bol [[Sami Hyypiä]]. To sa ale zmenilo v roku [[2023]], keď sa kapitánom klubu stal Holanďan [[Virgil van Dijk|Virgil Van Dijk]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Virgil van Dijk named new Liverpool captain, Trent Alexander-Arnold vice-captain - Liverpool FC|url=https://www.liverpoolfc.com/news/virgil-van-dijk-named-new-liverpool-captain-trent-alexander-arnold-vice-captain|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum vydania=2023-07|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en}}</ref> Hráčom, ktorý kapitánsku pásku nosil najdlhšie, bol [[Steven Gerrard|Steven Gerrad]]. Kapitánom klubu bol celkom 12 sezón. {| class="wikitable" style="float: left;" !Meno !Obdobie |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Andrew Hannah]] |1892{{--}}1895 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Jimmy Ross]] |1895{{--}}1897 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[John McCartney]] |1897{{--}}1898 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Storer]] |1898{{--}}1899 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Alex Raisbeck]] |1899{{--}}1909 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arthur Goddard]] |1909{{--}}1912 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Ephraim Longworth]] |1912{{--}}1913 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Lowe]] |1913{{--}}1915 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Donald McKinlay]] |1919{{--}}1920 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Ephraim Longworth]] |1920{{--}}1921 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Donald McKinlay]] |1921{{--}}1928 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tom Bromilow]] |1928{{--}}1929 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[James Jackson]] |1929{{--}}1930 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Tom Morrison]] |1930{{--}}1931 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Tom Bradshaw]] |1931{{--}}1934 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tom Cooper (futbalista)|Tom Cooper]] |1934{{--}}1939 |} {| class="wikitable" style="float: left; margin-left: 10px;" !Meno !Obdobie |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Matt Busby]] |1939{{--}}1940 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Willie Fagan]] |1945{{--}}1947 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jack Balmer]] |1947{{--}}1950 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil T.|Phil Taylor]] |1950{{--}}1953 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Bill Jones]] |1953{{--}}1954 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Laurie Hughes]] |1954{{--}}1955 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Billy Liddell]] |1955{{--}}1958 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Johnny Wheeler]] |1958{{--}}1959 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Ronnie Moran]] |1959{{--}}1960 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Dick White]] |1960{{--}}1961 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Ron Yeats]] |1961{{--}}1970 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tommy Smith]] |1970{{--}}1973 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Emlyn Hughes]] |1973{{--}}1978 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil Thompson]] |1978{{--}}1981 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Graeme Souness]] |1982{{--}}1984 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil Neal]] |1984{{--}}1985 |} {| class="wikitable" style="float: left; margin-left: 10px;" !Meno !Obdobie |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Alan Hansen]] |1985{{--}}1988 |- |{{Minivlajka|Írsko}}[[Ronnie Whelan]] |1988{{--}}1989 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Alan Hansen]] |1989{{--}}1990 |- |{{Minivlajka|Írsko}}[[Ronnie Whelan]] |1990{{--}}1991 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Steve Nicol]] |1990{{--}}1991 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Mark Wright]] |1991{{--}}1993 |- |{{Minivlajka|Wales}}[[Ian Rush]] |1993{{--}}1996 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[John Barnes]] |1996{{--}}1997 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Paul Ince]] |1997{{--}}1999 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jamie Redknapp]] |1999{{--}}2002 |- |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Sami Hyypiä]] |2001{{--}}2003 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Steven Gerrard]] |2003{{--}}2015 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jordan Henderson]] |2015{{--}}2023 |- |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Virgil van Dijk]] |2023{{--}} |}{{Clearleft}} == Logo == Hlavným symbolom klubu je [[liver bird]], mýtický vták, polovičný [[Kormorán veľký|kormorán]] a polovičný [[orol]], ktorý je taktiež symbolom mesta [[Liverpool]]. Zastúpenie na drese klubu má od roku 1955.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What bird is on Liverpool's crest? Reds' badge meaning & history explained {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/what-bird-is-on-liverpool-s-crest-reds-badge-meaning-and-history-explained/bltda3fd0cd9dffb3ed|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2022-01-29|dátum prístupu=2023-05-30|jazyk=en}}</ref> Súčasný erb klubu je založený na tradičnom liver birdovi, ktorý je umiestnený vo vnútri štítu. Nad štítom je vyobrazenie Shanklyho brány so slávnou klubovou hymnou: [[You’ll Never Walk Alone]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The history of Liverpool FC's club crests|url=https://www.thisisanfield.com/2022/11/the-history-of-liverpool-fcs-club-crests/|dátum vydania=2022-11-24|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-GB|meno=Joanna|priezvisko=Durkan}}</ref> Plamene na oboch stranách symbolizujú [[Tragédia v Hillsborough|tragédiu v Hillsborough]] a odkazujú na jej pamätník pred [[Anfield]]om, kde horí večný plameň, na pamiatku 97 obetí, ktoré zomreli pri tejto katastrofe. Číslo 97 je taktiež symbolom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool make permanent Anfield change to honour 97|url=https://www.thisisanfield.com/2021/08/liverpool-make-permanent-anfield-change-to-honour-97th-hillsborough-victim/|dátum vydania=2021-08-19|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en-GB|meno=Jack|priezvisko=Lusby}}</ref> [[Súbor:First ever kit worn by Liverpool FC players.jpg|náhľad|261x261bod|Klubovými farbami pri vzniku klubu bola modrá a biela]] == Dres == Nie vždy hrali hráči Liverpoolu v dnes už tradičných celočervených dresoch. Za viac ako 100 rokov sa štýl a oblečenie hráčov mnohokrát zmenili. Keď v roku 1892 vznikol Liverpool, majiteľ [[John Houlding]] si nemohol dovoliť kúpiť novú súpravu dresov, a preto musel hľadať riešenie inde. Everton (ktorý do roku 1892 hral svoje zápasy na Anfielde) zmenil svoju súpravu dresov na rubínovo červené a svoje staré dresy už nepoužíval. Liverpool si ich teda osvojil a prvé štyri sezóny existencie klubu hral klub v modro-bielom drese.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shankly harnesses psychological edge as Liverpool don all-red kit | url = https://www.thisisanfield.com/2020/03/looked-like-giants-played-like-giants-liverpool-don-all-red-kit-for-the-first-time/ | dátum vydania = 2020-03-26 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = en-GB | meno = Joanna | priezvisko = Durkan}}</ref> V roku 1896 Liverpool vymenoval [[Tom Watson (futbalový tréner)|Toma Watsona]] za nového trénera klubu a po tom ako Everton prestal používať svoje rubínovo červené dresy sa Houlding rozhodol, že Liverpool začne hrať svoje zápasy v červených dresoch. Na začiatku nového storočia hráči nosili červené dresy, dlhé biele šortky a červené [[Štulpňa|štulpne]]. V niektorých ročných obdobiach sa na dresoch objavilo viac bielej, no nikdy nie na dlho. Bol to práve tréner [[Bill Shankly]], ktorý vytvoril tradíciu celočervených dresov.<ref name=":4" /> Shankly si myslel, že hráči budú vyzerať nebezpečnejšie, ak budú ich dresy, šortky a štulpne celé červené. Shankly tento dres ukázal [[Ron Yeats|Ronovi Yeatsovi]] a povedal mu, aby si ho obliekol. Yeats sa v jeho očiach opticky zväčšil. Po prvýkrát mal celočervený dres premiéru v sezóne 1964/65 v zápase [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov európskych krajín]] proti [[RSC Anderlecht|Anderlechtu]].<ref name=":4" /> {| |+'''Klubové farby v priebehu rokov'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool Kit History|url=https://championsleagueshirts.com/liverpool-kit-history|dátum prístupu=2023-05-24|jazyk=en-US}}</ref> !{{Futbalový dres|ľavéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|vzor_t=_lightbluehalf|pravéplece=00aaff|trenírky=003399|ponožky=003399|titulok=1892 – 1896}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ff0000|titulok=1896 – 1907}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=000000|titulok=1907 – 1910}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ff0000|titulok=1910 – 1934}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=000000|vzor_po=_redtop|titulok=1934 – 1936}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ffffff|vzor_po=_hoops_red|titulok=1936 – 1959}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ffffff|vzor_po=_redtop|titulok=1959 – 1965}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ff0000|ponožky=ff0000|titulok=od 1965}} |} {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Obdobie !Výrobca dresov !Sponzor na drese (vpredu) !Sponzor na drese (rukáv) |- |1973{{--}}1979 | rowspan="3" |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Umbro]] | | rowspan="11" | |- |1979{{--}}1982 |{{Minivlajka|Japonsko}}[[Hitachi]] |- |1982{{--}}1985 | rowspan="2" |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Crown Paints]] |- |1985{{--}}1988 | rowspan="3" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Adidas]] |- |1988{{--}}1992 |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Candy]] |- |1992{{--}}1996 | rowspan="3" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Carlsberg]] |- |1996{{--}}2006 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Reebok]] |- |2006{{--}}2010 | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Adidas]] |- |2010{{--}}2012 | rowspan="6" |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Standard Chartered]] |- |2012{{--}}2015 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Warrior Sports]] |- |2015{{--}}2017 | rowspan="2" |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[New Balance]] |- |2017{{--}}2020 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Western Union]] |- |2020{{--}}2025 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Nike, Inc.|Nike]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Expedia]] |- |2025{{--}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Adidas]] |} == Úspechy == [[Súbor:Liverpool 6 ucl trophies.jpg|náhľad|232x232pixelů|Liverpool má spomedzi anglických klubov najviac titulov v Lige majstrov (6)]] === Vyhrané domáce súťaže === * [[Súbor:First Division (pre 1992) Trophy.png|vľavo|bezrámu|40x40bod]][[Súbor:PremierLeague.png|bezrámu|40x40bod]] '''[[Football League First Division|First Division]] / [[FA Premier League|Premier League]] (20x) '''''(rekord)'' :(1900/01, 1905/06, 1921/22, 1922/23, 1946/47, 1963/64, 1965/66, 1972/73, 1975/76, 1976/77, 1978/79, 1979/80, 1981/82, 1982/83, 1983/84, 1985/86, 1987/88, 1989/90, [[Premier League 2019/2020|2019/20]], [[Premier League 2024/2025|2024/25]]) * [[Súbor:FA Cup.png|43x43pixelů]] '''[[FA Cup]] (8x)''' :(1964/65, 1973/74, 1985/86, 1988/89, 1991/92, 2000/01, 2005/06, 2021/22) * [[Súbor:Carling.png|30x30pixelů]]'''[[EFL Cup]] (10x)''' ''(rekord)'' :(1980/81, 1981/82, 1982/83, 1983/84, 1994/95, 2000/01, 2002/03, 2011/12, 2021/22, [[EFL Cup 2023/2024|2023/24]]) * [[Súbor:CommunityShield.png|29x29pixelů]] '''[[FA Community Shield|Community Shield]] (16x)''' :(1964*, 1965*, 1966, 1974, 1976, 1977*, 1979, 1980, 1982, 1986*, 1988, 1989, 1990*, 2001, 2006, 2022)<br /><small>* hviezdičkou sú označené zdieľané tituly</small><ref>Podľa starších pravidiel sa po remíze v riadnom hracom čase titul Community Shield zdieľal medzi oboma klubmi.</ref> === Vyhrané medzinárodné súťaže === * [[Súbor:Coppacampioni.png|25px]] '''[[Liga majstrov UEFA]] (6x)''' :([[Liga majstrov UEFA 1976/1977|1976/77]], [[Liga majstrov UEFA 1977/1978|1977/78]], [[Liga majstrov UEFA 1980/1981|1980/81]], [[Liga majstrov UEFA 1983/1984|1983/84]], [[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2004/05]], [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]]) * [[Súbor:Coppauefa.png|vľavo|bezrámu|47x47bod]]'''[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA / Európska liga UEFA]] (3x)''' :([[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]], [[Pohár UEFA 1975/1976|1975/76]], [[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]]) *  [[Súbor:Supercup.png|bezrámu|37x37bod]] '''[[Superpohár UEFA]] (4x)''' :(1977, 2001, 2005, 2019) : *  [[Súbor:CWC Trophy 2025.png|bezrámu|37x37bod]] '''[[Majstrovstvá sveta klubov FIFA|Majstrovstvá klubov FIFA]] (1x)''' :([[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|2019]]) === Ďalšie súťaže === * '''[[FA Youth Cup]] (4x)''' – (1996, 2006, 2007, 2019) * '''[[Sheriff of London Charity Shield]]''' '''(1x)''' – (1906) * '''[[Football League Second Division]] (4x)''' – (1893/94, 1896, 1905, 1962) * '''[[Lancashire League]] (1x)''' – (1893) === Double a treble === * '''Double''' ** Ligový titul a FA Cup (1x): 1985/86 ** Ligový titul a EFL Cup (3x): 1981/82, 1982/83, 1983/84 ** Ligový titul a Liga Majstrov (2x): 1976/77, 1983/84 ** Ligový titul a Európska liga (2x): 1972/73, 1975/76 ** EFL Cup a Liga Majstrov (1x): 1980/81 ** FA Cup a EFL Cup (1x): 2021/22 * '''[[Treble]]:''' ** Ligový titul, EFL Cup a Liga Majstrov (1x): 1983/84 ** FA Cup, EFL Cup a Európska liga (1x): 2000/01 == Klubové rekordy == {{Hlavný článok|Zoznam rekordov a štatistík Liverpoolu FC}} [[Súbor:Ian Rush, Wales Team, 1988 (1).jpg|náhľad|[[Ian Rush]], historicky najlepší strelec klubu]] * Najviac zápasov vo všetkých súťažiach: [[Ian Callaghan]], 857<ref>{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/honours|title=Liverpool FC|publisher=Liverpool Football Club}}</ref> * Najmladší hráč seniorského tímu: Jerome Sinclair, 16 rokov a 6 dní (proti [[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]], 26. septembra 2012)<ref name="appearances6">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/appearances|title=Appearances|publisher=Liverpool F.C|access-date=27 August 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20120813224749/http://www.liverpoolfc.com/history/records/appearances|archive-date=13 August 2012}}</ref> * Najstarší hráč seniorského tímu: [[Ned Doig]], 41 rokov a 165 dní (proti [[Newcastle United FC|Newcastlu United]], 11. apríla 1908)<ref name="appearances6" /> * Najviac rokov v klube: [[Elisha Scott]], 21 rokov a 52 dní (1913{{--}}1934)<ref name="appearances6" /> * Najviac gólov vo všetkých súťažiach: [[Ian Rush]], 346<ref name="goals2">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/goals|title=Goals|publisher=Liverpool F.C|access-date=24 February 2016|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20120813224754/http://www.liverpoolfc.com/history/records/goals|archive-date=13 August 2012}}</ref> * Najviac gólov v sezóne od hráča Liverpoolu v ére [[FA Premier League|Premier League]]: [[Mohamed Salah]], 44 (v sezóne 2017/18)<ref>{{Cite news|url=http://www.skysports.com/football/news/11669/11311387/mohamed-salah-breaking-records-with-liverpool-scoring-exploits|title=Mohamed Salah breaking records with Liverpool scoring exploits|work=skysports.com|access-date=31 March 2018}}</ref> * Najrýchlejší [[hetrik]]: [[Robbie Fowler]], 4 minúty, 33 sekúnd, (proti [[Arsenal FC|Arsenalu]], 28. augusta 1994)<ref name="goals2" /> * Najmladší strelec: [[Ben Woodburn]], 17 rokov, 45 dní (proti [[Leeds United FC|Leeds United]], 29. novembra 2016)<ref name="goals2" /><ref name="goals2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.liverpoolfc.com/news/first-team/245135-stats-liverpool-fc-s-youngest-ever-first-team-goalscorers|title=Liverpool FC's youngest ever first-team goalscorers|publisher=Liverpool F.C.|access-date=30 November 2016}}</ref> * Najviac zápasov ako tréner: [[Bill Shankly]], 783<ref name="managers2">{{cite web|url=https://www.lfchistory.net/Managers/Statistics|title=Manager Statistics|publisher=LFC History|access-date=19 December 2021}}</ref> * Rekordné víťazstvo: 11:0 proti Strømsgodsetu v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Európskom pohári víťazov pohárov]], 17. septembra 1974<ref name="matches2">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/matches|title=Matches|publisher=Liverpool F.C|access-date=27 August 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20150912062702/http://www.liverpoolfc.com/history/records/matches|archive-date=12 September 2015}}</ref> * Rekordná prehra: 1:9 proti [[Birmingham City FC|Birmingham City]] v [[Football League First Division|druhej divízii]], 11. decembra 1954<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool FC — Honours|url=https://www.liverpoolfc.com/history/honours|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> * Najviac ligových víťazstiev v sezóne: 38 zápasov{{--}}32 víťazstiev ([[Premier League 2019/2020|sezóna 2019/2020]])<ref name="newcastle3">{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53460589|title=Newcastle 1–3 Liverpool|website=BBC Sport|date=26 July 2020|access-date=26 July 2020|first=Emlyn|last=Begley}}</ref> * Rekordné domáce ligové zápasy v rade bez prehry: 68 (7. mája 2017{{--}}17. januára 2021)<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55607090|title=Liverpool 0–0 Manchester United|work=BBC Sport|date=17 January 2021|access-date=18 January 2021|first=Phil|last=McNulty}}</ref> * Najvyššia návštevnosť na domáci zápas: 61 905 (proti [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhamptonu Wanderers]] v FA Cupe 1951{{--}}52 )<ref name="attendances2">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/attendances|title=Attendances|publisher=Liverpool F.C|access-date=27 August 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20150912043657/http://www.liverpoolfc.com/history/records/attendances|archive-date=12 September 2015}}</ref> * Najviac bodov v sezóne: Tri body za víťazstvo: 99 bodov v 38 zápasoch v [[Premier League 2019/2020|sezóne 2019/2020]], [[FA Premier League|Premier League]])<ref name="newcastle3"/> * Najmenej bodov v sezóne: Tri body za víťazstvo: 52 (v 38 zápasoch v [[Premier League 2011/2012|sezóne 2011/12]], Premier League)<ref>{{cite news|url=http://www.itv.com/sport/football/news/kenny-dalglish-factfile---liverpool-72387/|archive-url=https://archive.today/20130127214301/http://www.itv.com/sport/football/news/kenny-dalglish-factfile---liverpool-72387/|url-status=dead|archive-date=27 January 2013|title=Kenny Dalglish fact file|publisher=ITV Sport|date=17 May 2012|access-date=19 May 2012}}</ref> ==== Hráči s najvyšším počtom gólov ==== ''Aktuálne ku dňu 29. apríl 2025'' {| class="wikitable" !# !Meno hráča !Sezóny ![[FA Premier League|Liga]] ![[Pohár FA|FA Cup]] ![[EFL Cup]] !Európa !Spolu góly/zápasy |- |align=center |1. |{{Minivlajka|Wales}}[[Ian Rush]] |align=center |1980–1987<br>1988–1996 |align=center |229 (469) |align=center |39 (61) |align=center |48 (78) |align=center |30 (52) |align=center |'''346''' (660) |- |align=center |2. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Roger Hunt]] |align=center |1958–1969 |align=center |244 (404) |align=center |18 (44) |align=center |5 (10) |align=center |18 (34) |align=center |'''285''' (492) |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|Egypt}}'''[[Mohamed Salah]]*''' | align="center" |2017- | align="center" |183 (284) | align="center" |6 (12) | align="center" |4 (11) | align="center" |51 (90) | align="center" |'''244''' (397) |- | align="center" |4. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Gordon Hodgson]] | align="center" |1925–1936 | align="center" |233 (358) | align="center" |8 (19) | align="center" |0 (0) | align="center" |0 (0) | align="center" |'''241''' (377) |- | align="center" |5. |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Billy Liddell]] | align="center" |1938–1961 | align="center" |215 (492) | align="center" |13 (42) | align="center" |0 (0) | align="center" |0 (0) | align="center" |'''228''' (534) |- |align=center |6. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Steven Gerrard]] |align=center |1998–2015 |align=center |120 (504) |align=center |15 (42) |align=center |9 (30) |align=center |42 (134) |align=center |'''186''' (710) |- |align=center |7. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Robbie Fowler]] |align=center |1993–2001<br>2006–2007 |align=center |128 (266) |align=center |12 (24) |align=center |29 (35) |align=center |14 (44) |align=center |'''183''' (369) |- |align=center |8. |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] |align=center |1977–1990 |align=center |118 (355) |align=center |13 (37) |align=center |27 (59) |align=center |14 (64) |align=center |'''172''' (515) |- |align=center |9. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Michael Owen]] |align=center |1996–2004 |align=center |118 (216) |align=center |8 (15) |align=center |9 (14) |align=center |23 (52) |align=center |'''158''' (297) |- |align=center |10. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Chambers]] |align=center |1915–1928 |align=center |135 (315) |align=center |16 (28) |align=center |0 (0) |align=center |0 (1) |align=center |'''151''' (339) |} <nowiki>*</nowiki>'''Tučným písmom''' sú zvýraznení hráči, ktorí aktívne pôsobia v klube. [[Súbor:Ian Callaghan (1966).jpg|náhľad|260x260bod|[[Ian Callaghan]] odohral v drese Liverpoolu najviac zápasov]] ==== Najviac zápasov za klub ==== ''Aktuálne ku dňu 29. apríl 2025'' {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Meno ! rowspan="2" |Krajina ! rowspan="2" |Roky v Liverpoole !Z !S !Spolu ! rowspan="2" |Góly ! rowspan="2" |Ref |- ! colspan="3" |Zápasy |- ![[Ian Callaghan]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1960–1978 |align=center |850 |align=center |7 |align=center |857 |align=center |68 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Ian Callaghan - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/274|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Jamie Carragher]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1996–2013 |align=center |702 |align=center |35 |align=center |737 |align=center |5 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Jamie Carragher - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/277|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Ray Clemence]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1967–1981 |align=center |665 |align=center |0 |align=center |665 |align=center |0 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Ray Clemence - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/282|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Emlyn Hughes]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1967–1979 |align=center |665 |align=center |0 |align=center |665 |align=center |49 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Emlyn Hughes - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/324|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Phil Neal]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1974–1985 |align=center |648 |align=center |2 |align=center |650 |align=center |59 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Phil Neal - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/387|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Steven Gerrard]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1998–2015 |align=center |647 |align=center |63 |align=center |710 |align=center |186 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Steven Gerrard - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/305|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Tommy Smith]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1962–1978 |align=center |637 |align=center |1 |align=center |638 |align=center |48 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Tommy Smith - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/413|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Ian Rush]] |align=center |{{Minivlajka|Wales}}Wales |align=center |1980–1987<br>1988–1996 |align=center |630 |align=center |30 |align=center |660 |align=center |346 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Ian Rush - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=http://www.lfchistory.net/players/player/profile/404|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-06-13|dátum prístupu=2023-10-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20130613052214/http://www.lfchistory.net/players/player/profile/404|dátum archivácie=2013-06-13}}</ref> |- ![[Bruce Grobbelaar]] |align=center |{{Minivlajka|Zimbabwe}}Zimbabwe |align=center |1981–1994 |align=center |628 |align=center |0 |align=center |628 |align=center |0 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Bruce Grobbelaar - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/308|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Alan Hansen]] |align=center |{{Minivlajka|Škótsko}}Škótsko |align=center |1977–1991 |align=center |618 |align=center |2 |align=center |620 |align=center |14 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Alan Hansen - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/311|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |} {{Malé|1=(Z = základná zostava, S = striedanie)}} [[Súbor:Florian Wirtz, 2022-07-31, Saisoneröffnung Bayer 04, Leverkusen (1).jpg|náhľad|276x276bod|Za [[Florian Wirtz|Floriana Wirtza]] klub zaplatil najvyšší prestupový poplatok]] ==== Rekordné prestupové poplatky (príchody) ==== {| class="wikitable" !# !Hráč !Prestup z !Poplatok !Dátum !Ref |- |1 |{{Minivlajka|GER}}[[Florian Wirtz]] |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |£116 miliónov |21. jún 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool dotiahol príchod Wirtza za rekordných 116 miliónov libier | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-liverpool-dotiahol-prichod-wirt/885614-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-13 | dátum prístupu = 2025-06-24 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> |- |2 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Virgil van Dijk]] |[[Southampton FC|Southampton]] |£75 miliónov |1. január 2018 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Van Dijk to join Liverpool for £75m|url=https://www.bbc.com/sport/football/42496637|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |- |3 |{{Minivlajka|BRA}}[[Alisson Becker]] |[[AS Rím]] |£66.8 miliónov |19. júl 2018 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool sign Brazil keeper Alisson|url=https://www.bbc.com/sport/football/44890499|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |- |4 |{{Minivlajka|URU}}[[Darwin Núñez]] |[[SL Benfica|Benfica]] |£64 miliónov |14. jún 2022 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool complete Nunez signing for initial £64m|url=https://www.bbc.com/sport/football/61742358|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |- |5 |{{Minivlajka|HUN}}[[Dominik Szoboszlai]] |[[RB Leipzig]] |£60 miliónov |2. júl 2023 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool sign Szoboszlai for £60m from RB Leipzig|url=https://www.bbc.com/sport/football/66079379|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |} '''Rekordné prestupové poplatky (odchody)''' {| class="wikitable" !# !Hráč !Prestup do !Poplatok !Dátum !Ref. |- |1 |{{Minivlajka|BRA}}[[Philippe Coutinho]] | rowspan="2" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |£105 miliónov |6. január 2018 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Philippe Coutinho: Barcelona to sign Liverpool and Brazil midfielder in £142m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/42580173|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-01-06|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |2 |{{Minivlajka|URU}}[[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]] |£75 miliónov |11. júl 2014 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Luis Suarez: Liverpool & Barcelona agree £75m deal for striker|url=https://www.bbc.com/sport/football/28180600|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-07-11|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |3 |{{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Torres]] |[[Chelsea FC|Chelsea]] |£50 miliónov |31. január 2011 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Torres makes record Chelsea move, Reds land Carroll | url = https://mg.co.za/article/2011-02-01-torres-makes-record-chelsea-move-reds-land-carroll/ | dátum vydania = 2011-02-01 | dátum prístupu = 2024-09-30 | jazyk = en-ZA | meno = Staff | priezvisko = Reporter}}</ref> |- |4 |{{Minivlajka|ENG}}[[Raheem Sterling]] |[[Manchester City FC|Manchester City]] |£49 miliónov |20. júl 2015 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Raheem Sterling: Man City sign Liverpool winger in £49m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/33497488|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-07-12|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |5 |{{Minivlajka|BRA}}[[Fabinho]] |[[Al-Ittihad FC|Al-Ittihad]] |£40 miliónov |31. júl 2023 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Fabinho: Liverpool midfielder joins Saudi side Al-Ittihad|url=https://www.bbc.com/sport/football/66259309|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-07-31|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |} == Bývalí slávni hráči == * 1890 – 1900 [[Harry Bradshaw]], [[Joe McQue]], [[Malcolm McVean]], [[Alex Raisbec]] * 1900 – 1910 [[Ted Doig]], [[Arthur Goddard]], [[Sam Hardy]], [[Jack Parkinson]], [[Sam Raybould]] * 1910 – 1920 [[Tom Bromilow]], [[Harry Chambers]], [[Dick Forshaw]], [[Bill Lacey]], [[Ephraim Longworth]], [[Donald McKinlay]], [[Elisha Scott]] * 1920 – 1930 [[Gordon Hodgson]], [[Fred Hopkin]], [[James Jackson]] * 1930 – 1940 [[Jack Balmer]], [[Ernest Blenkinsop]], [[Matt Busby]], [[Tom Cooper]], [[Willie Fagan]], [[Alf Hanson]], [[Berry Nieuwenhuys]], [[Phil Taylor (futbalista)|Phil Taylor]] * 1940 – 1950 [[Cyril Done]], [[Laurie Hughes]], [[Bill Jones]], [[Ray Lambert]], [[Billy Liddell]], [[Bob Paisley]], [[Jimmy Payne]], [[Cyril Sidlow]], [[Eddie Spicer]], [[Albert Stubbins]] * 1950 – 1960 [[Alan A'Court]], [[Alan Arnell]], [[Gerry Byrne]], [[Bobby Campbell]], [[Dave Hickson]], [[Roger Hunt]], [[Tommy Leishman]], [[Jimmy Melia]], [[Ronnie Moran]], [[Bert Slater]], [[Geoff Twentyman]], [[Dick White]], [[Johnny Wheeler]] * 1960 – 1970 [[Ian Callaghan]], [[Ray Clemence]], [[Emlyn Hughes]], [[Tommy Lawrence]], [[Ron Yeats]] * 1970 – 1980 [[Kenny Dalglish]], [[Roy Evans]], [[David Fairclough]], [[Alan Hansen]], [[Steve Heighway]], [[Kevin Keegan]], [[Alan Kennedy]], [[Ray Kennedy]], [[Sammy Lee (futbalista)|Sammy Lee]], [[Terry McDermott]], [[Phil Neal]], [[Graeme Souness]], [[Phil Thompson]], [[John Toshack]] * 1980 – 1990 [[Gary Ablett]], [[John Aldridge]], [[John Barnes]], [[Peter Beardsley]], [[Bruce Grobbelaar]], [[Mark Lawrenson]], [[Jan Molby]], [[Ian Rush]], [[Ronnie Whelan]] * 1990 – 2000 [[Patrik Berger]], [[David James]], [[Steve McManaman]], [[Jamie Redknapp]], [[Mark Wright]], [[Paul Ince]], [[Michael Owen]], [[Danny Murphy]], [[Dietmar Hamann]], [[Robbie Fowler]] * 2000 – 2010 [[Dirk Kuyt]], [[Emile Heskey]], [[Milan Baroš]], [[Vladimír Šmicer]], [[Steve Finnan]], [[Jerzy Dudek]], [[Luis Garcia]], [[John Arne Riise]], [[Sami Hyypiä]], [[Xabi Alonso]], [[Javier Mascherano]], [[Fernando Torres]], [[Pepe Reina]], [[Luis Alberto Suárez]], [[Steven Gerrard]], [[Martin Škrtel]], [[Jamie Carragher]] * 2010 – 2020 [[Georginio Wijnaldum|Gini Wijnaldum]], [[Divock Origi]], [[Sadio Mané]], [[Phillipe Coutinho]], [[Daniel Sturridge]], [[Roberto Firmino]], [[James Milner]], [[Fabinho]], [[Jordan Henderson]] [[Joël Matip]] * 2020 – 2030 [[Thiago Alcântara|Thiago Alcantara]], [[Trent Alexander-Arnold]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.liverpoolfc.com/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|jazyk=fr|článok=Liverpool Football Club|revízia=207528791|4=pl|5=Liverpool F.C.|6=71352518|7=es|8=Liverpool Football Club|9=154011179}} {{Futbalisti Liverpool FC}} {{Liga majstrov UEFA 2004/2005 - Liverpool FC}} {{Liga majstrov UEFA 2018/2019 – Liverpool FC}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} {{G-14}} [[Kategória:Liverpool FC| ]] [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1892]] [[Kategória:Šport v Liverpoole]] [[Kategória:Vzniklo v 1892]] 04cl4i3zckvglncb1x25ps1noj7cc8g 0 130831 8057797 7973714 2025-07-07T17:06:36Z KOCKAsk 231693 /* Voľby do Poslaneckej snemovne */ 8057797 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Politická strana |Názov = Občianska demokratická strana |Logo strany = Logo of ODS (2015).svg |Skratka = ODS |Založenie = [[20. apríla]] [[1991]] v [[Olomouc]]i |Rozpustenie = |Predseda = [[Petr Fiala]] |Predsedníčka = |Podpredseda = [[Zbyněk Stanjura]] |Prezident = |Najviac poslancov = 81 |Poslancov = 35 |Volebný výsledok = 27,8 % (v koalícii Spolu, [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|Voľby do PS PČR 2021]]) |Politické spektrum = [[stredopravica]] |Ideológie = [[konzervativizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.parlgov.org/explore/CZE/party/829/ |dátum prístupu=2018-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210602213438/http://www.parlgov.org/explore/CZE/party/829/ |dátum archivácie=2021-06-02 }}</ref><br/>[[liberálny konzervativizmus]]<br/>[[ekonomický liberalizmus]]<br/>[[klausizmus]]<br/>[[euroskeptizmus]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = 14 095<br>(15. máj 2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://moje.ods.cz/ |dátum prístupu=2018-12-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190123085600/https://moje.ods.cz/ |dátum archivácie=2019-01-23 }}</ref> |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = [[Mladí občianski demokrati]]<br>(oficiálna)<br>[[Mladí konzervatívci]]<br>(neformálna) |Skupina EP = [[Európski konzervatívci a reformisti]] |Európska strana = [[Aliancia konzervativcov a reformistov v Európe]] |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = Truhlářská 1106/9,<br>110 00 [[Praha 1]] |Noviny = |Farby = [[modrá]] |Web = [https://www.ods.cz www.ods.cz] }} {{Politika v Česku}} '''Občianska demokratická strana''' (skr. '''ODS'''; {{VJZ|ces|Občanská demokratická strana}}) je česká [[Stredopravica|stredopravá]] [[Liberalizmus|liberálno]]-[[Konzervativizmus|konzervatívna]] politická strana. Jej predsedom je predseda vlády ČR Petr Fiala. Vo [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1992|voľbách]] [[1992]] kandidovala aj na [[Slovensko|Slovensku]]. V roku [[1992]] zohrala významnú úlohu pri [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku]] [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]] a to najmä osobou predsedu [[Václav Klaus|Václava Klausa]]. Strana bola niekoľko ráz vládnou stranou a to síce v rokoch: [[1992]]{{--}}[[1998]], [[2006]]{{--}}[[2009]] a [[2010]]{{--}}[[2013]]. Strana založila spolu s britskou [[Konzervatívna a unionistická strana|Konzervatívnou a unionistickou stranou]] a poľskou stranou [[Právo a spravodlivosť]] európsku politickú stranu [[Aliancia konzervatívcov a reformistov v Európe]], ktorej členom je aj slovenská strana [[Sloboda a Solidarita]]. == Ideológia == Občianska demokratická strana sama seba opisuje ako [[Liberálny konzervativizmus|liberálno-konzervatívnu]] stranu nadväzujúcu na tradície európskej kresťanskej civilizácie, na [[Humanizmus|humanitný]] a [[Demokracia|demokratický]] odkaz [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] a na skúsenosti západných demokracií. Vo svojom programe preto presadzujú slobodu [[Jednotlivec|jednotlivca]], vládu práva a [[voľný trh]], ktorý je podľa občianskych demokratov najlepším predpokladom všeobecnej prosperity. Rovnako tak sa zasadzujú aj o štandardné fungovanie [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]] západného typu, a preto odmietajú večné pokusy o hľadanie tzv. ''tretích ciest'', [[Kolektivizmus|kolektivistické]] ideológie i podľa ODS naivné pokusy o nepolitickú [[Politika|politiku]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nás – ODS|url=https://www.ods.cz/o-nas|vydavateľ=Občanská demokratická strana|dátum prístupu=2019-08-04|jazyk=cs-CZ|priezvisko=ODS}}</ref> V minulosti bola ideológia strany nazývaná „klausizmus“, podľa zakladateľa strany [[Václav Klaus|Václava Klausa]]. V posledných rokoch sa však (aj vzhľadom ku Klausovmu odklonu od ODS a jeho mnohým kontroverzným výrokom) strana snaží od svojho zakladateľa skôr dištancovať. {{Citát|Základom našej praktickej politiky je dôraz na súkromné vlastníctvo, nízke dane, podnikavosť, solidaritu zodpovedných, znižovanie byrokracie, malý a bezpečný štát, ochranu súkromia, individuálnu zodpovednosť, zdravé verejné financie a nezadĺženú budúcnosť.|z webu občianskych demokratov|440|helvetica}} === Zahraničná politika === Strana obhajuje členstvo [[Česko|Česka]] v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácii Severoatlantickej zmluvy]] a v [[Európska únia|Európskej únii]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ODS: NATO dává ČR bezpečnostní záruky, o kterých se našim předkům ani nezdálo. Musíme dostát svým závazkům a navýšit výdaje na obranu na 2 % HDP – ODS|url=https://www.ods.cz/clanek/17228-ods-nato-dava-cr-bezpecnostni-zaruky-o-kterych-se-nasim-predkum-ani-nezdalo-musime-dostat-svym-zavazkum-a-navysit-vydaje-na-obranu-na-2-hdp|vydavateľ=Občanská demokratická strana|dátum prístupu=2019-08-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V minulosti bola strana vnímaná ako skôr euroskeptická, v období predsedníctva [[Petr Fiala|Petra Fialu]] sa však strana posunula skôr k európskemu mainstreamu. Naďalej však väčšina politikov strany odmieta prijatie eura alebo zrušenie práva veta pri hlasovaní v EÚ. Strana dlhodobo presadzuje úzku spoluprácu s [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael|Izraelom]], v posledných rokoch aj s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejsme proti EU, odráží Fiala kritiku ODS za svá slova o příliš tvrdém postoji unie vůči Británii|url=https://ihned.cz/c1-66505710-nejsme-proti-eu-odrazi-petr-fiala-kritiku-ods-za-sva-slova-o-prilis-tvrdem-postoji-unie-vuci-britanii|vydavateľ=Hospodářské noviny|dátum vydania=2019-03-05|dátum prístupu=2019-08-04|jazyk=cs|meno=Radek|priezvisko=Bartoníček}}</ref> ==== Migrácia ==== ODS je proti povinným kvótam na prijatie utečencov a zastáva názor, že Česko si má samo vybrať koľko a akých migrantov prijme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko si musí o uprchlících rozhodovat samo, shodují se lídři do evropských voleb|url=https://www.novinky.cz/domaci/505558-cesko-si-musi-o-uprchlicich-rozhodovat-samo-shoduji-se-lidri-do-evropskych-voleb.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-08-04}}</ref> V [[September 2018|septembri]] [[2018]] dokonca súhlasila s extrémistickou [[Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD)|SPD]] v otázke odmietnutia [[Globálny paktu OSN o migrácii|Globálneho paktu OSN o migrácii]]. ODS je priaznivcom prijímania ukrajinských utečencov. Časť členov strany presadzuje program na prijímanie migrantov z ďalších, najmä ázijských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ODS ve Sněmovně souzněla s SPD, odmítá globální pakt OSN o migraci|url=https://www.novinky.cz/domaci/483813-ods-ve-snemovne-souznela-s-spd-odmita-globalni-pakt-osn-o-migraci.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-08-04}}</ref> === Manželstvo === ODS v minulosti podporila návrh poslanca [[Marek Výborný|Marka Výborného]] z [[KDU-ČSL]] o ústavnej ochrane manželstva ako zväzku ženy a muža. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Má být manželství i pro homosexuály? Na půdě Sněmovny probíhá legální boj proti rodině, řekla poslankyně Jarošová - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ma-byt-manzelstvi-pro-homosexualy-poslanci-znovu-resi-tema-ktere-stepi-snemovnu-69104|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2019-08-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sňatky homosexuálů, nebo manželství výhradně pro muže a ženu? Poslanci vzrušeně debatovali|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2651909-snatky-homosexualu-nebo-manzelstvi-vyhradne-pro-muze-a-zenu-poslanci-vzrusene|vydavateľ=ČT 24 - Česká televize|dátum prístupu=2019-08-04|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref> Časť čelných predstaviteľov strany sa však vyslovuje za schválenie manželstva pre rovnopohlavné páry, napríklad minister kultúry a podpredseda strany [[Martin Baxa]] či predseda Senátu [[Miloš Vystrčil]]. == História == Občianska demokratická strana vznikla v [[Olomouc|Olomouci]] v apríli [[1991]] po rozpade [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]] na stredoľavé [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|Občianske hnutie]] a pravicovú ODS. * [[1991]]: založenie strany dňa [[20. apríl]]a v [[Olomouc|Olomouci]] * [[1992]]: strana sa z [[Zoznam politických strán v Česku|českých strán]] najviac zasadila o rozpad [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]] * [[1992]]{{--}}[[1998]]: českú vládu viedol predseda strany [[Václav Klaus]] * [[1996]]: strana strana sa zlúčila s [[Kresťanskodemokratická strana|Kresťanskodemokratickou stranou]] * [[1996]]: strana získala v prvých voľbách do [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] 32 mandátov * [[1998]]: časť členov sa po finančných aférach odpojila a založila [[Únia slobody|Úniu slobody]] * [[1998]]{{--}}[[2002]]: [[opozičná zmluva]] s [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]], tolerancia jednofarebnej vlády [[Miloš Zeman|Miloša Zemana]] * [[2002]]: po relatívne zlom volebnom výsledku vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] (24,5 % hlasov) ponúkol [[Václav Klaus]] svoju funkciu, na jeho miesto bol zvolený senátor [[Mirek Topolánek]], ktorý len o 11 hlasov predstihol [[Petr Nečas|Petra Nečasa]] * [[2003]]{{--}}[[2013]]: [[Prezident Českej republiky|prezidentom Českej republiky]] bol bývalý predseda strany [[Václav Klaus]] * [[2004]]: strana získala miesta všetkých hajtmanov krajov (obdoba župana) okrem [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského]] * [[2006]]: strana získala väčšinu v [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senáte]] (41 z 81) * [[2006]]{{--}}[[2009]]: českú vládu viedol predseda strany [[Mirek Topolánek]] * [[2008]]: strana prišla o všetkých 12 hajtmanov * [[2010]]{{--}}[[2013]]: českú vládu viedol predseda strany [[Petr Nečas]] * [[2013]]: policajný zásah na úrade vlády a následná demisia premiéra * [[2013]]: prezidentovi republiky [[Miloš Zeman|Milošovi Zemanovi]] bol predložená dohoda koaličných strán na pokračovaní koalície na čele s plánovanou premiérkou [[Miroslava Němcová (ODS)|Miroslavou Němcovou]], tento túto dohodu odignoroval a vymenoval svoju úradnícku vládu [[Jiří Rusnok|Jiřího Rusnoka]], ktorá krajinu doviedla do predčasných volieb * [[2013]]: strana zaznamenala najhorší volebný výsledok vo svojej 22-ročnej histórii, len 7,72 % hlasov, čo vydalo na 16 mandátov a odišla do opozície * [[2014]]: predsedom strany sa stal [[Petr Fiala]], bývalý rektor [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] a minister školstva v Nečasovej vláde * [[Súbor:Kampaň SPOLU Praha 2021.jpg|náhľad|257x257bod|Kampaň koalície SPOLU pred voľbami v roku 2021]][[2017]]: snahy strany o očistenie svojho mena po kauze [[Petr Nečas|Petra Nečasa]] priniesli prvé ovocie{{--}}zisk 11,3% hlasov, čo prinieslo 25 mandátov a pre [[Petr Fiala|Petra Fialu]] post podpredsedu [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] * 2020: Strana sa stala súčasťou konzervatívne liberálnej stredopravicovej koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]], spoločne s [[KDU-ČSL]] a [[TOP 09]]. * 2021: Koalícia [[SPOLU (Česko)|SPOLU]] zvíťazila vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky]], v decembri bola menovaná [[Vláda Petra Fialu|nová vláda Petra Fialu]], ktorej je ODS súčasťou (vo vláde zasadá 6 ministrov za ODS vrátane premiéra). === Pôsobenie strany na Slovensku === Počas krátkeho obdobia v roku 1992 pôsobila strana aj na Slovensku. Na Slovensku bola zaregistrovaná 6.2.1992.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153027 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-05 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190805180519/http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx%3Fid%3D153027 | dátum archivácie = 2019-08-05 }}</ref> Podpredsedom ODS sa na Slovensku stal [[Pavol Frešo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nie sme ako Smer | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/4599/nie-sme-ako-smer/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2009-05-16 | dátum prístupu = 2019-08-05 }}</ref> Do volieb v roku 1992 uzatvorila na Slovensku volebnú koalíciu s Demokratickou stranou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žitný | meno = Milan J. | autor = | odkaz na autora = | titul = ODS, Ó DS | url = https://www.respekt.cz/tydenik/1992/16/ods-o-ds | vydavateľ = respekt.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Predsedovia == Hlavným zakladateľom a predsedom až do roku [[2002]] bol [[Václav Klaus]]. Na kongrese ODS [[19. november|19. novembra]] [[2006]] bolo zvolené vedenie na čele s predsedom [[Mirek Topolánek|Mirkom Topolánkom]]. V roku [[2010]] bol zvolený do funkcie predsedu strany [[Petr Nečas]], ktorý viedol vládu až do roku [[2013]], kedy odstúpil po afére sledovania jeho manželky. ODS do predčasných volieb do poslaneckej snemovne 2013 viedla miestopredsedníčka [[Miroslava Němcová (ODS)|Miroslava Němcová]], kedy skončila ODS s najhorším výsledkom od roku [[1992]] so ziskom iba 16 mandátov. Súčasným predsedom je [[Petr Fiala]]. === Zoznam predsedov ODS === Toto je zoznam predsedov Občianskej demokratickej strany od jej založenia v roku [[1991]] v [[Olomouc|Olomouci]]: * [[1991]]{{--}}[[2002]]: [[Václav Klaus]] * [[2002]]{{--}}[[2010]]: [[Mirek Topolánek]] * <small>[[2010]]{{--}}[[2010]]: [[Petr Nečas]] (poverený riadením)</small> * [[2010]]{{--}}[[2013]]: [[Petr Nečas]] * <small>[[2013]]{{--}}[[2014]]: [[Martin Kuba]] (poverený riadením)</small> * [[2014]]{{--}}súčasnosť: [[Petr Fiala]] <br /><gallery> Súbor:Vaclav Klaus headshot.jpg|[[Václav Klaus]] Súbor:Mirek Topolanek.jpg|[[Mirek Topolánek]] Súbor:Nečas.jpg|[[Petr Nečas]] Súbor:Petr Fiala 2019 Praha.jpg| [[Petr Fiala]] </gallery> == Volebné výsledky == [[Súbor:Ods-trend.png|náhľad|Volební výsledky ODS – Trend<ref name="kurzy">[http://volby.kurzy.cz/ods ODS, výsledky voleb] Volební trendy a výsledky stran, kurzy.cz</ref>]] [[Súbor:ODS - 1992.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Česká národná rada|Českej národnej rady]] v roku [[1992]]. (koalícia s [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]])]] [[Súbor:ODS - 1996.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[1996]].]] [[Súbor:ODS - 1998.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[1998]].]] [[Súbor:ODS - 2002.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2002]].]] [[Súbor:ODS - 2006.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2006]].]] [[Súbor:ODS - 2010.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2010]].]] [[Súbor:ODS - 2013.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2013]].]] [[Súbor:ODS - 2017.svg|náhľad|Výsledky ODS vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2017]].]] [[Súbor:SPOLU - 2021.svg|náhľad|Výsledky koalície SPOLU vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2021]].]] === Voľby do [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]] === ==== Česko ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Komora !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov !Poznámka |- |1992 |[[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovňa ľudu]] |2&nbsp;200&nbsp;937 |33,9 |42 | rowspan="2" |Koalícia s [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]] |- |1992 |[[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovňa národov]] |2&nbsp;168&nbsp;421 |33,43 |34 |} ==== Slovensko ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Komora !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov !Poznámka |- |1992 |[[Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia|Snemovňa ľudu]] |122&nbsp;226 |3,95 |0 | rowspan="2" |Koalícia s [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]] |- |1992 |[[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovňa národov]] |113&nbsp;176 |3,66 |0 |} Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = IVAN LALUHA | odkaz na autora = | titul = Východiská a cesty k vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 (9. časť) | url = https://www.noveslovo.sk/c/Vychodiska_a_cesty_k_vzniku_Slovenskej_republiky_v_roku_1993_9_cast | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 2017-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190805174420/https://www.noveslovo.sk/c/Vychodiska_a_cesty_k_vzniku_Slovenskej_republiky_v_roku_1993_9_cast | dátum archivácie = 2019-08-05 }}</ref> === Voľby do [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]] === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov !Poznámka |- |1992 |102&nbsp;058 |3,31 |0 | rowspan="2" |Koalícia s [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]] |} Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VÝSLEDKY VOLIEB ROK 1992 | url = http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1992/volby92s/pph92.htm | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Voľby do [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]] === ==== Voľby do [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !1996 !1998 !2000 !2002 !2003 !2004 !2006 !2008 !2010 !2012 !2014 !2016 !2018 |- |'''Mandáty''' |32 |9 |8 |9 |1 |19 |14 |3 |8 |4 |2 |4 |9 |} ==== Voľby do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Počet hlasov !Hlasy v % !Mandátov !postavenie !Poznámka |- !1992 ([[Česká národná rada|ČNR]]) |1&nbsp;924&nbsp;483 |29,73 |{{Infobox politická strana/mandáty|66|200|hex=#034EA2}} |Koalícia ([[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]]) |Volebná koalícia s [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]] |- !1996 |1&nbsp;794&nbsp;560 |29,6 |{{Infobox politická strana/mandáty|68|200|hex=#034EA2}} |Koalícia ([[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[KDU-ČSL]]) |{{--}} |- !1998 |1&nbsp;656&nbsp;011 |27,74 |{{Infobox politická strana/mandáty|63|200|hex=#034EA2}} |Opozícia (tzv.&nbsp;[[opozičná zmluva]]) |{{--}} |- !2002 |1&nbsp;166&nbsp;975 |24,47 |{{Infobox politická strana/mandáty|58|200|hex=#034EA2}} |Opozícia |{{--}} |- !2006 |1&nbsp;892&nbsp;475 |35,8 |{{Infobox politická strana/mandáty|81|200|hex=#034EA2}} |Koalícia ([[KDU-ČSL]], [[Strana zelených (Česko)|SZ]]) |{{--}} |- !2010 |1&nbsp;057&nbsp;792 |20,22 |{{Infobox politická strana/mandáty|53|200|hex=#034EA2}} |Koalícia ([[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]]/[[LIDEM – liberální demokraté|LIDEM]]) |{{--}} |- ![[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2013|2013]] |384&nbsp;174 |7,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|16|200|hex=#034EA2}} |Opozícia |{{--}} |- ![[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|2017]] |572&nbsp;962 |11,32 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|200|hex=#034EA2}} |Opozícia |{{--}} |- ! rowspan="2" |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|2021]] | rowspan="2" |1 493 905 | rowspan="2" |27,8 | rowspan="2" |*{{Infobox politická strana/mandáty|34|200|hex=#034EA2}} |Koalícia ([[TOP 09]], [[KDU-ČSL]], [[Česká pirátska strana|Piráti]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]]) |Strana kandidovala v koalícií strán [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]. |- |Koalícia ([[TOP 09]], [[KDU-ČSL]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]]) |[[Česká pirátska strana|Piráti]] z vlády odišli v roku 2024. |} <nowiki>*</nowiki>strana kandidovala vo volebnej koalícií SPOLU. Koalícia získala 71 mandátov z toho 34 boli kandidáti za ODS. === Voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]=== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Počet hlasov !Hlasy % !Mandátov |- !2004 |700&nbsp;942 |30,04 |9 |- !2009 |741&nbsp;946 |31,45 |9 |- !2014 |116&nbsp;389 |7,67 |2 |- !2019 |344 885 |14,54 |4 |} === Voľby do zastupiteľstiev [[Kraj (Česko)|krajov]]=== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Hlasy v % !Mandáty !Hajtmani |- !2000 |23,82 |185 |9 |- !2004 |36,36 |291 |12 |- !2008 |23,57 |180 |0 |- !2012 |12,28 |102 |0 |- !2016 |9,47 |76 |0 |- !2020 | |99 |4 |} === Voľby do zastupiteľstiev [[Zoznam obcí v Česku|obcí]]=== {| class="wikitable" style="text-align:center" !Voľby !Hlasy v % !Mandáty |- !1994 |29,56 |7&nbsp;289 |- !1998 |24,16 |5&nbsp;697 |- !2002 |25,21 |5&nbsp;715 |- !2006 |36,2 |7&nbsp;011 |- !2010 |18,78 |5&nbsp;112 |- !2014 |9,01 |2&nbsp;398 |- !2018 |11,09 |2&nbsp;281 |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ods.cz Oficiálna stránka ODS] == Zdroj == {{Preklad|cs|Občanská demokratická strana|17537690}} {{České politické strany}} {{Politické strany v Československu}} [[Kategória:Politické strany v Česku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1991]] k3xkg6y1yso653ymjgtlos2fu4bhdxd 0 130836 8057799 7933519 2025-07-07T17:08:52Z KOCKAsk 231693 /* Voľby do Poslaneckej snemovne */ 8057799 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = KDU-ČSL |Logo strany = KDU-CSL Logo 2012.svg |Skratka = KDU-ČSL |Založenie = [[3. január]]a [[1919]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Marek Výborný]] |Predsedníčka = |Podpredsedovia = [[Pavel Bělobrádek]]<br>[[Monika Brzesková]]<br>[[Jiří Horák]]<br>[[Eduard Hulicius]]<br>[[Václav Pláteník]] |Prezident = |Najviac poslancov = 46 <small>(rok 1946)</small> |Poslancov = 23 (Poslanecká snemovňa) <br> 12 (Senát) <br> 2 ([[Európsky parlament|EP]]) |Volebný výsledok = 27,79 % ([[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|Voľby do PS PČR 2021]], koalícia [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]) |Ideológie = [[kresťanská demokracia]]<br>[[sociálny konzervativizmus]]<br>[[zelený konzervativizmus]]<br>[[Európska únia|pro-europanizmus]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = 25 032<br>(február 2018) |Mládežnícka = [[Mladí ľudovci]] |Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] |Európska strana = [[Európska ľudová strana]] |Medzinárodné = [[Centristická demokratická internacionála]] |Materská strana = |Sídlo = Palác Charitas<br />Karlovo nám. 5<br />128 01 [[Praha 2]] |Noviny = ''Nový hlas'' |Farby = [[žltá]]<br>[[modrá]] <br><center>'''Vlajka strany'''<br>[[File:Flag_of_KDU-ČSL.svg|200px|border|Vlajka KDU-ČSL]]</center> |Web = [https://www.kdu.cz kdu.cz] }} {{Politika v Česku}} '''KDU-ČSL''' (do roku 2019 oficiálne '''Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová''') nazývaná aj '''ľudovci''', je jedna z najstarších [[Česko|českých]] politických strán, bola založená roku [[1919]] spojením niekoľkých katolíckych strán. Do roku [[1992]] niesla názov '''Československá strana ľudová'''. Súčasným predsedom strany je od roku [[2024]] [[Marek Výborný]], prvým podpredsedom je [[Pavel Bělobrádek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sjezd KDU-ČSL přinesl změnu v podobě dvou bývalých předsedů | url = https://www.irozhlas.cz/komentare/petr-hartman-sjezd-kdu-csl-prinesl-zmenu-v-podobe-dvou-byvalych-predsedu_2410191630_pj | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2024-10-19 | jazyk = cs}}</ref> Na sneme v roku [[2019]] sa strana premenovala z ''Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej'' na skratku ''KDU-ČSL'', ktorá je odvtedy jediným oficiálnym názvom. V stanovách strany je vysvetlené čo táto skratka znamená, no inak je všade uvádzaný len názov KDU-ČSL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Delegáti schválili nový název strany|url=https://www.kdu.cz/akce/sjezd-2019/aktuality/delegati-schvalili-novy-nazev-strany|vydavateľ=www.kdu.cz|dátum prístupu=2019-05-07}}</ref> == Ideológia == KDU-ČSL je [[Politický stred|stredová]] [[Konzervativizmus|konzervatívna]] strana položená na kresťanských hodnotách a princípoch. Strana o sebe sama hovorí, že „''[[Desatoro]], [[Evanjelium (spisy)|evanjeliová]] zvesť lásky k druhým a [[Kresťanstvo|kresťanská]] sociálna náuka''“ sú východiskami ich politických krokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KDU-ČSL - Kdo jsme|url=https://www.kdu.cz/o-nas/kdo-jsme|vydavateľ=www.kdu.cz|dátum prístupu=2019-08-01}}</ref> Strana nezastupuje žiadnu cirkev ani náboženskú spoločnosť. Presadzuje [[Kresťanská demokracia|kresťanskú demokraciu]] a je [[Pro-europanizmus|pro-európsky]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|pro-atlanticky]] založená. Azda najväčšiu podporu vo voľbách dosahuje dlhodobo na [[Morava (región)|Morave]], kde žije aj viac veriacich ľudí ako v [[Čechy|Čechách]]. === Jednotlivé témy === ==== Manželstvo ==== [[Manželstvo]] je podľa ľudovcov zväzkom [[muž]]a a [[Žena|ženy]], nie [[Manželstvo rovnakého pohlavia|dvoch osôb rovnakého pohlavia]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marek Výborný: Manželství je svazek muže a ženy. To není útok na homosexuály|url=https://www.kdu.cz/aktualne/archiv/2018/marek-vyborny-manzelstvi-je-svazek-muze-a-zeny-to|vydavateľ=www.kdu.cz|dátum prístupu=2019-08-01}}</ref> ==== Migrácia ==== ===== Riešenie ===== Ľudovci nepodporujú kvóty na prijatie [[Utečenec (osoba)|utečencov]], presadzujú, aby sa [[Európska migračná kríza|migračná kríza]] riešila, ak to bude možné, mimo hraníc [[Európska únia|Európskej únie]]. Strana žiada navýšenie českej pomoci pre utečenecké tábory, aby sa tam vytvorili dôstojné podmienky pre ľudí. Toto je podľa KDU-ČSL najefektívnejší spôsob riešenia daného problému.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KDU-ČSL - Klíčové principy|url=https://www.kdu.cz/temata/uprchlici/principy-reseni-problemu-migrace|vydavateľ=www.kdu.cz|dátum prístupu=2019-08-01}}</ref> ===== Prijímanie migrantov ===== KDU-ČSL je za rýchle vracanie ekonomických imigrantov späť do krajín pôvodu, no je za to, aby [[Česko]] prijalo utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a stoja o to, je to povinnosť.<ref name=":1" /> Ľudovci hovoria, že [[Česko]] k tomu viaže nie len [[Ženevské konvencie]], české zákony ale aj [[Kresťanstvo|kresťanská]] solidarita a všeobecne ľudskosť.<ref name=":1" /> ==== Dane ==== Čo sa týka [[Daň|daní]], ľudovci presadzujú čo najnižšie [[Daň|dane]] pre [[Právnická osoba|právnické osoby]] a daňovú progresiu [[Fyzická osoba|fyzických osôb]].<ref name=":0" /> ==== Školstvo ==== Školstvo je pre KDU-ČSL absolútnou prioritou, chcú kvalitné a dostupné [[školstvo]] len pre toho, kto má schopnosti a vôľu o [[štúdium]].<ref name=":0" /> ==== Zdravotníctvo a sociálne služby ==== V [[Zdravotníctvo|zdravotníctve]] presadzujú zachovanie [[Zdravotné poistenie|zdravotného poistenia]] tak, aby mal na zdravotnú starostlivosť nárok každý bez ohľadu na [[sociálny status]]. Časť hradenia sociálnych služieb by sa podľa nich mala stať povinným výdajom štátu.<ref name=":0" /> ==== Dôchodkový systém ==== Ľudovecký návrh reformy [[Dôchodkový systém|dôchodkov]] je postavený na zachovaní priebežného solidárneho systému doplneného o štátom dotovanom penzijnom pripoistení a dobrovoľnom sporení.<ref name=":0" /> ==== Poľnohospodárstvo ==== V [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] by chceli ľudovci dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v českých výrobkoch, chceli by podporovať české výrobky a spolupracovať naprieč EÚ s rovnakými obchodnými podmienkami. Na pôde by sa malo hospodáriť ohľaduplne voči životnému prostrediu v duchu hesla: „''Nedrancovať pôdu, myslieť na svojich vnukov.''“<ref name=":0" /> == História == [[Súbor:Czechoslovak People's Party historical logo.svg|vpravo|thumb|110px|Historický znak Československej strany ľudovej]] *[[1919]]: založenie strany, [[5. január|5.]] a [[6. január]]a prebehol v [[Praha|Prahe]] ustanovujúci zjazd<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KDU-ČSL - Historie|url=https://www.kdu.cz/o-nas/historie|vydavateľ=www.kdu.cz|dátum prístupu=2019-08-02}}</ref> *[[1920]]: V parlamentných volbách kandiduje v koalícii spoločne so [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskou ľudovou stranou]] *[[1925]]: Strana zakládá svoju organizáciu na Slovensku, ktorú až do roku 1938 vedie [[Martin Mičura]] *[[1938]]: spojenie s ostatnými pravicovými stranami do [[Strana národnej jednoty|Strany národnej jednoty]] *[[1940]]{{--}}[[1945]]: strana bola zastúpená v Londýnskej [[Exilová vláda|exilovej vláde]], ľudovec [[Jan Šrámek]] predsedom vlády *[[1945]]: jedna z mála obnovených strán po vojne, jediná česká ne[[Socializmus|socialistická]] *[[1946]]: kľúčové voľby, v ktorých strana očakávala víťazstvo pre ňu skončili ziskom 20% oproti 40% [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] *[[1946]]: strana sa stala členom [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]] *[[1948]]: ľudoveckí [[Minister|ministri]] sa pripojili k ostatným demokratickým ministrom a podali demisie *[[1948]]{{--}}[[1989]]: strana ovládnutá prokomunistickým krídlom, ako súčasť [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]] budila dojem možnosti existencie viacerých strán v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistami]] riadenom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] *[[1990]]: demokratizácia strany, v [[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1990|prvých slobodných voľbách]] získala v koalícii s Kresťanskodemokratickou stranou v [[Česká republika (1990 – 1992)|Česku]] 8,75 % a na [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovensku]] 8,69 % *[[1992]]: premenovanie na názov ''Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová'' *[[1992]]{{--}}[[1997]]: členstvo vo všetkých vládach [[Václav Klaus|Václava Klausa]] z [[Občianska demokratická strana|ODS]] *[[1997]]: ukončenie spojenectva s [[Občianska demokratická strana|ODS]], odchod z vlády kvôli finančným aféram občianskych demokratov *[[1998]]: členstvo v úradníckej vláde Josefa Tošovského *[[1998]]{{--}}[[2002]]: členstvo v [[Opozícia (politika)|opozícii]], strana bola najvýznamnejšia súčasť [[Štvorkoalícia|Štvorkoalície]] (spoločný projekt KDU-ČSL a troch menších pravicových strán) *[[2002]]{{--}}[[2004]]: členstvo vo vláde [[Vladimír Špidla|Vladimíra Špidlu]] z [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]], vláda skončila po dvoch rokoch po demisii premiéra ako reakcii na výrazný prepad [[Česká strana sociálnodemokratická|Sociálnej demokracie]] v eurovoľbách *[[2004]]{{--}}[[2005]]: členstvo vo vláde [[Stanislav Gross|Stanislava Grossa]] z [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]], vláda skončila po afére jej predsedu *[[2005]]{{--}}[[2006]]: členstvo vo vláde [[Jiří Paroubek|Jiřího Paroubka]] z [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] *[[2006]]: povolebné vyjednávanie so [[Strana zelených (Česko)|Stranou zelených]] a [[Občianska demokratická strana|ODS]] na vytvorení vlády najprv padlo, pretože by nezískali dôveru [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] (chýbal 1 hlas) a tak predseda [[Miroslav Kalousek]] začal rokovať o možnosti menšinovej vlády KDU-ČSL s [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]], ktorú by tolerovala [[Komunistická strana Čiech a Moravy]]{{--}}toto ho stálo miesto predsedu a na jeho miesto prišiel senátor [[Jiří Čunek]] a bola vytvorená vláda KDU-ČSL s [[Občianska demokratická strana|ODS]] a [[Strana zelených (Česko)|Zelenými]], ktorej vysloviť dôveru odchodom zo sály pomohli aj dvaja poslanci za [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]: [[Michal Pohanka]] a [[Miloš Melčák]] *[[2006]]{{--}}[[2009]]: členstvo v druhej vláde [[Mirek Topolánek|Mirka Topolánka]] z [[Občianska demokratická strana|ODS]], vláda skončila potom ako jej bola ako prvej vláde v histórii samostatného Česka vyslovená nedôvera [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] *[[2009]]: strana odmietla nominovať svojich zástupcov do prechodnej úradníckej vlády premiéra [[Jan Fischer|Jana Fischera]], potom nasledoval odchod viacerých vplyvných poslancov z KDU-ČSL na čele s [[Miroslav Kalousek|Miroslavom Kalouskom]], nenasledoval ich veľký počet členov, no niektorí z nich potom prešli do novej strany [[TOP 09]] {{--}} v reakcii na to sa do KDU-ČSL vrátili niektorí členovia, ktorí predtým zo strany odišli alebo mali pozastavené členstvo [[Súbor:Jan Šrámek (cropped).jpg|náhľad|Zakladateľ strany Msgre. Jan Šrámek, dlhoročný minister a počas 2. svetovej vojny predseda exilovej vlády v Londýne]] *[[2009]]: po odchode troch senátorov ([[Ludmila Müllerová]], [[Adolf Jílek]], [[Václav Jehlička]]) sa rozpadol [[Senát Parlamentu Českej republiky|senátorský]] klub strany, po senátnych voľbách v roku [[2010]] sa znovu obnovil *[[2010]]: vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] získala KDU-ČSL len 4,39 % hlasov, a teda neprekročila brány dolnej komory parlamentu, bolo to prvý raz, čo ľudovci nemali zastúpenie v dolnej komore; v reakcii na túto skutočnosť rezignoval predseda [[Cyril Svoboda]] a stranu dočasne viedla [[Michaela Šojdrová]] *[[2010]]: na zjazde v [[Žďár nad Sázavou|Žďári nad Sázavou]] bol zvolený predsedom strany [[Pavel Bělobrádek]], pod jeho vedením došlo ku kompletnej výmene riadiacich orgánov strany, do čela sa dostali najmä mladí ľudia pod 40 rokov a strana sa posunula viac do pravej strany politického spektra *[[2012]]: bol zvolaný zjazd, na ktorom sa prepracovali stanovy, bol vytvorený štatút priaznivca strany, regióny majú odvtedy zastúpenie v orgánoch strany podľa volebných výsledkov a strana sa mala viac otvoriť nečlenom cirkví. Za cieľovú skupinu boli stanovené rodiny s deťmi, stredná trieda, neziskové organizácie a staršia populácia. Len tesne neprešiel návrh zmeny slova v názve „''Československá“'' na „''Česká“'' *[[2014]]: strana zaznamenala úspech v európskych voľbách{{--}}získala až 3 mandáty *[[2013]]{{--}}[[2017]]: strana sa vrátila späť do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] a dokonca sa z nej stala vládna strana{{--}}účasť vo vláde [[Bohuslav Sobotka|Bohuslava Sobotku]] z [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] *[[Súbor:Josef Lux 01.jpg|náhľad|207x207bod|[[Josef Lux]], predseda strany v 90. rokoch 20. storočia, dlhoročný minister poľnohospodárstva]][[2017]]{{--}}[[2021]]: účasť v opozícii, strana vo voľbách získala len 5,80 % hlasov *[[2019]]: na zjazde bol za predsedu zvolený [[Marek Výborný]] a tiež sa odhlasovala zmena názvu z ''Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová'' na skratku ''KDU-ČSL.'' Po smrti svojej manželky oznámil Marek Výborný v novembri, že rezignuje na funkciu predsedu strany k termínu mimoriadneho zjazdu strany. *[[2020]]: Na post predsedu strany sa rozhodli kandidovať [[Jan Bartošek]], [[Marian Jurečka]] a [[Tomáš Zdechovský]]. Víťazom voľby a novým predsedom sa stal [[Marian Jurečka]].<ref name="snem20">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým předsedou KDU-ČSL se stal Marian Jurečka | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3038257-novym-predsedou-kdu-csl-se-stal-marian-jurecka | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Strana sa stala súčasťou liberálno konzervatívnej stredopravicovej koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]], spoločne s [[Občianska demokratická strana|ODS]] a [[TOP 09]]. *[[2021]]: Koalícia [[SPOLU (Česko)|SPOLU]] zvíťazila vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky]], v decembri bola menovaná nová vláda [[Petr Fiala|Petra Fialu]], ktorej je KDU-ČSL súčasťou (vo vláde zasadajú 3 ministri za KDU-ČSL). *[[2024]]: na zjazde bol za predsedu opäť zvolený [[Marek Výborný]]. == Zoznam predsedov == Toto je zoznam predsedov KDU-ČSL od roku [[1992]]. [[Súbor:Marek Výborný 2023.jpg|náhľad|231x231bod|Marek Výborný, predseda strany od roku 2024, od roku 2023 minister poľnohospodárstva]] * [[1992]] – [[1998]]: [[Josef Lux]] * [[1998]] – [[1999]]: [[Jan Kasal]] (poverený riadením) * [[1999]] – [[2001]]: [[Jan Kasal]] * [[2001]] – [[2003]]: [[Cyril Svoboda]] * [[2003]] – [[2006]]: [[Miroslav Kalousek]] * [[2006|2006:]] [[Jan Kasal]] (poverený riadením) * [[2006]] – [[2009]]: [[Jiří Čunek]] * [[2009]] – [[2010]]: [[Cyril Svoboda]] * [[2010]]: [[Michaela Šojdrová]] (poverená riadením) * [[2010]] – [[2019]]: [[Pavel Bělobrádek]] * [[2019]] – [[2020]]: [[Marek Výborný]] * [[2020]] – [[2024]]: [[Marian Jurečka]] * [[2024]] – súčasnosť: [[Marek Výborný]] == Volebné výsledky == [[Súbor:Kdu-csl-trend.png|náhľad|Volebné výsledky KDU-ČSL - Trend<ref name="kurzy">[http://volby.kurzy.cz/kdu-csl KDU-ČSL, výsledky voleb] Volební trendy a výsledky stran, kurzy.cz</ref>]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_1990.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Česká národná rada|Českej národnej rady]] v roku [[1990]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_1992.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Česká národná rada|Českej národnej rady]] v roku [[1992]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_1996.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[1996]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_1998.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[1998]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_2002.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] (v koalícii s [[Unie svobody – Demokratická unie|US-DEU]]) v roku [[2002]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_2006.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2006]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_2010.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách v roku [[2010]], keď sa do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] nedostala.]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_2013.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo voľbách do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2013]]]] [[Súbor:KDU-ČSL_-_2017.svg|náhľad|Výsledky KDU-ČSL vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|voľbách]] do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] v roku [[2017]]]] === Voľby do roku 1946 === {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov |- ![[1920]] |699&nbsp;728 |11,3 |33 mandátov |- ![[1925]] |691&nbsp;095 |9,7 |31 mandátov |- ![[1929]] |623&nbsp;340 |8,4 |25 mandátov |- ![[1935]] |615&nbsp;804 |7,5 |22 mandátov |- ![[1946]] |1&nbsp;110&nbsp;920 |20,2 |46 mandátov |} === Voľby od roku 1990 === ==== Voľby do Českej národnej rady ==== {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov |- ![[1990]] |607&nbsp;134 |8,4 |20 mandátov |- ![[1992]] |406&nbsp;341 |6,3 |15 mandátov |} ==== Parlamentné voľby ==== ===== Voľby do Senátu ===== {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Počet mandátov |- ![[1996]] |13 |- ![[1998]] |5 |- ![[2000]]¹ |8 |- ![[2002]] |1 |- ![[2003]] |1 |- ![[2004]] |3 |- ![[2006]] |4 |- ![[2008]] |0 |- ![[2010]] |2 |- ![[2012]] |3 |- ![[2014]] |1 |- ![[2014]]² |4+3 |- ![[2016]]³ |5+4 |- ![[2018]]⁴ |2+1 |- ![[2020]] |3 |} 1 [[Štvorkoalícia|Štvorkoalíciu]] vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia ² 4 mandáty samostatne, 3 mandáty v koalícii so [[Strana zelených (Česko)|Stranou zelených]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Přehledy – senátoři dle volební strany {{!}} volby.cz|url=https://www.volby.cz/pls/senat/se1213?xjazyk=CZ&xdatum=20141010&xv=2|vydavateľ=www.volby.cz|dátum prístupu=2019-08-01}}</ref> ³ 5 mandátov samostatne, 4 mandáty v koalícii ⁴ 2 mandáty samostatne, 1 mandát v koalícii ===== Voľby do Poslaneckej snemovne ===== {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov !Postavenie v snemovne |- ![[1996]] |489&nbsp;349 |8,1% |{{Infobox politická strana/mandáty|18|200|hex=#FFD700}} |Vládna koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]] a ODA |- ![[1998]] |537&nbsp;013 |9,0% |{{Infobox politická strana/mandáty|20|200|hex=#FFD700}} |Opozícia |- ![[2002]]⁵ |680&nbsp;671 |14,3% |{{Infobox politická strana/mandáty|22|200|hex=#FFD700}} |Vládna koalícia s [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] a US-DEU |- ![[2006]] |386&nbsp;706 |7,2% |{{Infobox politická strana/mandáty|13|200|hex=#FFD700}} |Vládna koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]] a Stranou zelených |- ![[2010]] |229&nbsp;717 |4,39% |{{Infobox politická strana/mandáty|0|200|hex=#FFD700}} |Mimo snemovňu |- ![[2013]] |336&nbsp;970 |6,78% |{{Infobox politická strana/mandáty|14|200|hex=#FFD700}} |Vládna koalícia s [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] a [[ANO 2011|ANO]] |- ![[2017]] |293&nbsp;643 |5,80% |{{Infobox politická strana/mandáty|10|200|hex=#FFD700}} |Opozícia |- ![[2021]]⁶ |493&nbsp;905 |27,79% |{{Infobox politická strana/mandáty|23|200|hex=#FFD700}} |Vládna koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[TOP 09]], [[Česká pirátska strana|Pirátmi]] a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (2021 - 2024) Vládna koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[TOP 09]] a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (2024 - 2025) |} ⁵ Strana kandidovala v rámci [[Štvorkoalície]] (US, DU, ODA) ⁶ Strana kandidovala v koalícii [[SPOLU (Česko)|SPOLU]] s [[ODS]] a [[TOP 09]] ==== Voľby do zastupiteľstiev krajov ==== {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov |- ![[2000]]¹ |537&nbsp;012 |22,86 |171 |- ![[2004]] |226 016 |10,67 |72 |- ![[2008]] |193&nbsp;911 |6,65 |56 |- ![[2012]] |261&nbsp;724 |9,87 |61 |- ![[2016]] |159&nbsp;610 |6,3 |61 |- ![[2020]] |141 477 |5,1 |54 |} ¹ [[Štvorkoalícia|Štvorkoalíciu]] vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia ==== Voľby do Európskeho parlamentu ==== {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Počet hlasov !Hlasy v % !Počet mandátov |- ![[2004]] |223&nbsp;383 |9,6 |2 |- ![[2009]] |180&nbsp;451 |7,65 |2 |- ![[2014]] |150&nbsp;792 |9,95 |3 |- ![[2019]] |171&nbsp;723 |7,24 |2 |} ==== Voľby do zastupiteľstiev obcí ==== {| class="wikitable" style="text-align: center" !Rok !Mandáty !Mandáty v % |- ![[1990]] |8&nbsp;083 |12,2 |- ![[1994]] |7&nbsp;616 |12,25 |- ![[1998]] |7&nbsp;121 |11,32 |- ![[2002]] |6&nbsp;013 |9,62 |- ![[2006]] |5&nbsp;049 |8,09 |- ![[2010]] |3&nbsp;738 |6,01 |- ![[2014]] |3&nbsp;792 |6,10 |- ![[2018]] |3 495 |5,89 |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[TOP 09]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://kraj-stredocesky.kdu.cz/text/historie.htm história KDU-ČSL] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061208130709/http://kraj-stredocesky.kdu.cz/text/historie.htm |date=2006-12-08 }} * [https://www.kdu.cz/ oficiálna stránka KDU-ČSL] * [http://www.cevro.cz/cs/cevrorevue/aktualni-cislo-on-line/2004/3/30164-exilova-demokraticka-pravice.html Ladislav Mrklas: Exilová demokratická pravice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060319024130/http://www.cevro.cz/cs/cevrorevue/aktualni-cislo-on-line/2004/3/30164-exilova-demokraticka-pravice.html |date=2006-03-19 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|KDU-ČSL|5301924}} <br /> {{České politické strany}} {{Politické strany v Československu}} [[Kategória:Politické strany v Česku]] [[Kategória:Národný front Čechov a Slovákov]] ruhkj7yavqgcojbj8sd33tfrh7l4fk4 0 131461 8057724 7996962 2025-07-07T13:25:50Z 85.237.234.46 Hh 8057724 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Michael Jackson | Obrázok = Michael Jackson in 1988.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = <br />Michael Jackson na koncerte v roku 1988 | Popis umelca = Popový spevák a tanečník | Rodné meno = Michael Joseph Jackson | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[29. august]] [[1958]] | Miesto narodenia = [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2009|6|25|1958|8|29}} | Miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | BydRlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Pop music|Pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]], [[new jack swing]] | Roky pôsobenia = 1964 – 2009 | Hrá na nástroje = spev | Typ hlasu = [[falzet]] | Súvisiace články = [[The Jackson 5]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Motown Records|Motown]], [[Epic Records|Epic]] / [[Sony Music Entertainment]] | Webstránka = {{url|http://www.michaeljackson.com/}} }} '''Michael Joseph Jackson'''<ref>County of Los Angeles Department of Health Services (2009). [[:File:Michael Jackson death certificate.jpg|Michael Jackson death certificate]].</ref><ref name="allmusic">{{cite web|first= Steve |last= Huey |title= Michael Jackson – Artist Biography |url= http://www.allmusic.com/artist/michael-jackson-mn0000467203/biography |publisher= [[AllMusic]]. [[All Media Network]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref>, známy aj ako '''Michael Jackson''' (* [[29. august]] [[1958]], [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[25. jún]] [[2009]], [[Los Angeles]] [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] <ref name="pravda">[http://kultura.pravda.sk/kral-popu-michael-jackson-zomrel-dox-/sk_khudba.asp?c=A090626_002536_sk_khrel]</ref><ref name="latimes">[http://www.latimes.com/news/local/la-me-michael-jackson-dead26-2009.stele nia - Local Michael Jackson dead at 50]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bol americký [[pop]]ový, soulový, a rockový [[spevák]], [[skladateľ]], [[tanec|tanečník]] a [[herec]]. Verejnými predstaviteľmi hudobného priemyslu bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“ a je považovaný za [[Kultúrny vplyv Michaela Jacksona|jednu z najvýznamnejších kultúrnych osobností 20. storočia]].<ref name="LJ3">Lewis Jones, 2005, p. 3 : "He wears the crown as the King Of Pop because no artist has broken his record of selling nearly 60 million copies of a single Album (Thriller)".</ref><ref name="Arar">{{cite news|first= Yardena |last= Arar |date= February 29, 1984 |title= Michael Jackson coronated latest king of rock 'n' roll |newspaper= [[Boca Raton News]] |page= 7A}}</ref><ref name="SBee">{{cite news|title= Is the thrill gone for singer Michael Jackson? |newspaper= [[Sacramento Bee]] |date= July 27, 1987 |page= B3}}</ref> Vo svojej kariére mal veľký vplyv na vývoj populárnej hudby a moderného tanečného štýlu. Spolu s jeho publikovaným osobným životným štýlom sa vo viac ako v štyroch dekádach stala z neho jedna z globálne najvýznamnejších postáv populárnej kultúry. Michael je siedmym potomkom rodiny Jacksonovcov. Jeho profesionálny debut bol v roku 1964, keď ako šesťročný účinkoval v zostave skupiny [[The Jackson 5]] na pódiu spolu s jeho staršími súrodencami [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermainem]], a [[Marlon Jackson|Marlonom]]. Svoju sólovú kariéru začal v roku 1971. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa stal Michael Jackson dominantnou osobnosťou populárnej hudby. Jeho [[Hudobné video|hudobné videá]] k nahrávkam ako sú „[[Beat It]]“, „[[Billie Jean]]“ a „[[Thriller (skladba)|Thriller]]“ sú udávané ako príklady, vďaka ktorým došlo k prelomeniu rasových bariér a aj ako vzory k tomu, ako sa navzájom transformujú mediálne diela do umeleckých foriem a nástrojom k prezentáciám. Popularita týchto videí pomohla priniesť slávu vtedy relatívne mladému kanálu [[MTV (televízna stanica)|MTV]]. S inovatívnymi prístupmi k tvorbe videoklipov pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí nahrávkami ako boli „[[Black or White]]“, či „[[Scream/Childhood|Scream]]“. Zároveň získaval reputáciu za svoje pódiové show, ktoré predvádzal počas koncertných vystúpení. Jackson spopularizoval niekoľko komplikovaných tanečných techník, napríklad trhavé akoby robotické pohyby, či tie, ktoré dnes poznáme ako [[moonwalk]] či [[sidewalk]]. Popri [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisovi Presleym]] najvýraznejšie ovplyvnil popovú hudbu. Jacksonov album ''[[Thriller (album)|Thriller]]'', ktorý vydal v roku 1982, [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je na vrchole zoznamu najpredávanejších albumov sveta]]. Ďalšie jeho albumy, ako ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]'' (1979), ''[[Bad (album)|Bad]]'' (1987), ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' (1991) a ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]'' (1995), tiež bodujú medzi najpredávanejšími albumami sveta. Michael patrí k tým málo vyvoleným, ktorí boli dvakrát uvedení do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]], je takisto členom siene slávy hudobných skladateľov (Songwriters Hall of Fame) a ako prvý popový umelec má svoje meno aj v Tanečnej sieni slávy (Dance Hall of Fame). To, čo Michael Jackson vo svoje kariére dosiahol, sa viackrát nachádza aj medzi [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovými rekordami]]: 13-krát dostal cenu [[Grammy]], dostal cenu [[Grammy Legend Award]], cenu Grammy za celoživotné dielo ([[Grammy Lifetime Achievement Award]]), 26-krát získal [[American Music Awards]], vrátane „Umelca storočia“ a „Umelca 80. rokov 20. storočia“, v Spojených štátoch mal počas svojej sólovej kariéry [[Zoznam umelcov, podľa počtu prvých singlov rebríčku Billboard Hot 100|13 singlov v rebríčku Billboard Hot 100]], čo bolo viac ako mnoho iných mužských spevákov [[Billboard Hot 100|v ére tohto rebríčka]]. Má odhadovaný celosvetový počet predaných 400 miliónov týchto nosičov. Jackson má na svojom konte stovky ocenení. Je preto najviac oceňovaným hudobníkom v histórii populárnej hudby.<ref>{{cite news|first= Monica |last= Lewis |date= June 14, 2007 |title= 20 People Who Changed Black Music: Michael Jackson, the Child Star-Turned-Adult Enigma |url= http://www.miamiherald.com/2007/06/14/139458/20-people-who-changed-black-music.html |newspaper= [[The Miami Herald]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Potom, ako sa dňa 21. mája 2014 jeho singel „[[Love Never Felt So Good]]“ dostal na deviatu priečku, stal sa prvým umelcom, ktorý mal single v Top 10 rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] po dobu piatich nezávislých dekád.<ref>{{cite journal|first= Gary |last= Trust |date= May 21, 2014 |title= Michael Jackson, Coldplay Hit Hot 100's Top 10; John Legend Still No. 1 |magazine= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |url= http://www.billboard.com/articles/news/6092276/michael-jackson-coldplay-hot-100-top-10-john-legend-no-1 |accessdate= May 23, 2014}}</ref> Do ''Guinnessových rekordov'' ho dostalo aj to, že podporil 39 charitatívnych akcií, čo je najvyšší počet zo všetkých účinkujúcich v zábavnom priemysle.<ref>{{cite journal|first= Maureen |last= Orth |date= April 2003 |title= Losing His Grip |magazine= [[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]] |url= http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304 |archivedate= March 6, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080306064036/http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304}}</ref> Jeho komerčný úspech je dodnes neprekonaný, v predajnosti albumov prekonal aj samotných [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]], nehovoriac o jeho oceneniach, ktorými sa stal najoceňovanejším umelcom so ziskom viac ako 600 najrôznejších cien a uznaní, medzi ktoré patria predovšetkým hudobné ceny ako 13 (+1 cena za celoživotný prínos) cien [[Grammy]] (+ 4 ďalšie ako súčasť projektu [[We Are the World]] a samotný singel, ktorý Michael napísal a zložil spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] a jednu so skupinou [[The Jackson 5]] v roku [[1971]]), 22 cien [[Billboard Music Awards]] (+ 5 ďalších [[Billboard Video Awards]]), 12 cien [[World Music Awards]], vrátane ceny na „Najpredávanejšieho umelca Milénia“ ocenili za album [[Thriller (album)|Thriller]] zápisom do ''[[Guinessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]]'' za najpredávanejší album všetkých čias. Najúspešnejšia koncertná séria (7x za sebou vypredaný [[Wembley Stadium|štadión Wembley]]), Najviac získaných cien [[Grammy]] v priebehu jedného udeľovania [[1984]], najväčší výnos zo svetového turné (v roku [[1988]] to bolo 124 mil. dolárov za turné Bad), najvyšší hudobný kontrakt – viac ako 890 mil. dolárov za 16 rokov spolupráce, najpredávanejšie video – ''The Making Of Thriller'', ako aj hitparádové úspechy: bol jediný umelec, ktorého päť skladieb z jedného albumu (''Bad'') sa dostalo na vrchol singlového rebríčka v [[Spojené štáty|USA]]. Michael bol prvým umelcom, ktorého singel debutoval priamo na vrchole amerického singlového rebríčka (v roku [[1995]] skladba „You Are Not Alone“). Aspekty osobného života Michaela Jacksona vrátane postupných premien jeho vzhľadu, osobných vzťahov a správania spôsobili kontroverzné postoje voči jeho osobnosti. V polovici 90. rokov čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí, no k vyrovnaniu v tomto prípade došlo mimosúdnou cestou a voči Michaelovi nebolo nikdy vznesené nijaké oficiálne obvinenie.<ref>{{Cite news|first= Josh |last= Mankiewicz|date= September 3, 2004 |url= http://www.nbcnews.com/id/5906855/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/new-details-about-jackson-case/ |title= New details about 1993 Jackson case |agency= [[NBC News]]}}</ref> V roku 2005 bol súdený za ďalšie zneužívanie detí, no porota ho zbavila viny vo všetkých bodoch obvinení. Počas príprav na svoj umelecký [[comeback]] v pripravovanom hudobnom projekte ''[[This Is It]]'', Michael Jackson zomrel dňa 25. júna 2009 na zástavu srdca spôsobenú intoxikáciou [[benzodiazepin]]om v kombinácii s [[propofol]]om. Koroner [[Los Angeles County]] označil jeho smrť za zabitie a na Jacksonovho osobného lekára, [[Conrad Murray|Conrada Murraya]], bolo vznesené obvinenie z neúmyselného zabitia. Smrť Michaela Jacksona vyvolala hlavne u jeho [[fanúšik]]ov po celom svete vlnu smútku. Spomienková bohoslužba venovaná jeho pamiatke bola mediálne prezentovaná do celého sveta.<ref>{{Cite news |title= Hazarika's funeral creates world record |url= http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |agency= [[MSN News]] |date= November 15, 2011 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140807110046/http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |date=2014-08-07 }}</ref> Časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' Michaela Jacksona, s ročným „príjmom“ 140 miliónov dolárov počas piatich nepretržitých rokov po jeho smrti, zaradil na vrchol najlepšie zarábajúcich mŕtvych [[celebrita|celebrít]].<ref name="Forbes">{{cite journal|title= The Top-Earning Dead Celebrities |url= http://www.forbes.com/dead-celebrities/ |magazine= Forbes |accessdate= August 17, 2015}}</ref> ( kokot mali nema ani ženu) nech sa hanbi == Životopis == [[Súbor:2300 Jackson Street Yuksel.jpg|thumb|Jacksonov rodný dom v [[Gary (Indiana)|Gary]], (štát [[Indiana]]). Pred ním sú kvety ako pocta po jeho smrti.]] Michael Joseph Jackson sa narodil 29. augusta 1958. Bol ôsmym dieťaťom afroamerickej rodiny, ktorá žila v dvojizbovom domčeku na ulici Jackson Street v industriálnom oceliarskom meste [[Gary (Indiana)|Gary]], ktoré je súčasťou neoficiálnej [[Metropolitná oblasť Chicaga|metropolitnej oblasti Chicaga]].<ref>Jackson, 2009, p. 26.</ref><ref>Young, 2009, p. 18.</ref> Jeho matka, [[Katherine Jackson|Katherine Esther Scruse]], bola oddanou členkou náboženskej spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]]. Niekedy v začiatkoch sa snažila byť [[country]] hudobníčkou, ktorá hrala na [[klarinet]] a klavír, ale pracovala na čiastočný úväzok aj v obchodnom reťazci [[Sears]].<ref>Young, 2009, pp. 17, 19.</ref> Michaelov otec, [[Joe Jackson|Joseph Walter "Joe" Jackson]], niekdajší boxer, pracoval u firmy [[U.S. Steel]] ako zlievač. Darilo sa mu popri práci privyrábať si aj ako gitarista v miestnej [[R&B]] skupine, ktorá si dala názov The Falcons.<ref>Young, 2009, pp. 18 – 9.</ref> Michael vyrastal s troma svojimi sestrami, [[Rebbie Jackson|Rebbie]], [[La Toya Jackson|La Toyou]] a s [[Janet Jackson|Janet]] a piatimi bratmi: [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermaineom]], [[Marlon Jackson|Marlonom]] a [[Randy Jackson|Randym]].<ref name="G20">George, 2004, p. 20.</ref> Šiesty brat, Marlonovo staršie dvojča Brandon, zomrel krátko po svojom narodení.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 14.</ref> Michaelov vzťah s otcom, Joeom bol napätý.<ref name="Secret">{{cite news|title= Michael Jackson's Secret Childhood |url= http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml |publisher= [[VH1]] |date= June 20, 2008 |archivedate= September 15, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080915120706/http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 20 – 2.</ref> Joe v roku 2003 priznal, že Michaela v detstve pravidelne bíjaval.<ref>{{cite news|title= Can Michael Jackson's demons be explained? |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/magazine/8121599.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Priznal aj, že často synovi vykrikoval, že má „tučný nos“.<ref>{{cite news|title= Jackson interview seen by 14m |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/tv_and_radio/2719763.stm |publisher= BBC News Online |date= February 4, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson pripúšťal, že to že bol fyzicky a emocionálne utláčaný, bolo pre ňou výzvou, ktorá spôsobila, že sa snažil pod otcovým tlakom dokazovať opak a svojou húževnatosťou sa vlastne dopracoval k úspechu.<ref name="Secret"/> Pri jednom otvorenom rozhovore o svojom detstve, ktoré v roku 1993 prebehlo v relácii s [[Oprah Winfrey]]ovou, priznal, že svoju mladosť prežil v osamelej izolácii.<ref>Young, 2009, p. 24.</ref> Vplyv zlého zaobchádzania v detstve a Jacksonova veľká nespokojnosť so svojím vzhľadom, jeho nočné mory a problém s chronickou nespavosťou spôsobovali, že sa podriaďoval hlavne otcovmu tlaku a po celý svoj život si zachovával detinskú úprimnosť.<ref>{{cite book|first= Daniel |last= Schechter |authorlink= Daniel Schechter |first2= Erica |last2= Willheim |year= 2009 |chapter= The Effects of Violent Experience and Maltreatment on Infants and Young Children |editor-first= Charles H. |editor-last= Zeanah |editor-link= Charles H. Zeanah |title= Handbook of Infant Mental Health |edition= 3rd |location= New York |publisher= [[Guilford Press]] |pages= 197 – 214}}</ref> O tom, ako ho otec týral, hovoril Jackson aj v ďalšom rozhovore s [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]], ktorý bol roku 2003 vysielaný v programe ''[[Living with Michael Jackson]]''. Spomína na to, ako otec sedel počas toho ako so súrodencami nacvičovali v kresle s remeňom v ruke a vyhrážal sa, že ho roztrhne, ak nebude robiť to, čo sa od neho žiada.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 602.</ref><ref name="LJ1658">Lewis Jones, 2005, pp. 165 – 68.</ref> Obidvaja rodičia s obvineniami z násilia voči deťom nesúhlasili. Katherine sa bráni tým, že síce sa dnes bitie považuje za násilie, v tých dobách to bol bežný spôsob, ako toľko detí udržať na uzde.<ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= February 7, 2003 |title= Michael Jackson's Unacceptable Behavior Revealed |url= http://www.foxnews.com/story/2003/02/07/michael-jackson-unacceptable-behavior-revealed.html |publisher= [[Fox News Channel]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{Cite news|first= Alan |last= Duke |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/07/21/joe.jackson/index.html?iref=24hours |title= Joe Jackson denies abusing Michael |date= July 21, 2009 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackie, Tito, Jermaine a Marlon tiež hovorievajú, že ich otec nie je násilnícky, skôr mu ľudia iba nechcú porozumieť.<ref>{{cite web |title= Jackson Brothers: Was Joe Jackson Abusive? |publisher= [[Yahoo! Celebrity]] |url= https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150522073344/https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |archivedate= 2015-05-22 }}</ref> === The Jackson 5 === [[Súbor:Jackson 5 tv special 1972.JPG|thumb|Michael Jackson (v strede) v roku 1972 ako člen The Jackson 5]] V roku 1965 Joe Jackson pripojil synov Michaela a Marlona do vtedajšej formácie nazvanej Jackson Brothers. Bola to skupina, v ktorej spolu so sprievodnou skupinou spievali a hrali na [[Tamburína|tamburínu]] a [[Kongo (nástroj)|kongo]] ich bratia Jackie, Tito a Jermaine.<ref name="RRHF">{{cite web|url= http://www.rockhall.com/inductees/the-jackson-five/bio/ |title= The Jackson 5 Biography |publisher= [[Rock and Roll Hall of Fame]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1965 sa Michael spolu s Jermainem stali sólovými spevákmi a skupina si zmenila názov na „[[The Jackson 5]]“.<ref name="G20" /> V nasledujúcom roku vyhrali miestnu talentovú súťaž, v ktorej Michael s kapelou zatancoval a zaspieval hit Roberta Parkera, „Barefootin'“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 13 – 4</ref> Medzi rokmi 1966 až 1968 skupina vystupovala po mestách [[Midwest (USA)|stredozápadu Spojených štátov]]. Hrali hlavne v reťazcoch klubov pre obyvateľstvo tmavej pleti, ktoré medzi obyvateľmi nazývali „[[chitlin' circuit]]“. Jackson 5 boli predskupinami hlavných účinkujúcich hudobníkov R&B. Patrili k nim napríklad [[Sam & Dave]], [[the O'Jays]], [[Gladys Knight]], či [[Etta James]]. Jackson 5 hrali aj na školských tanečných večierkoch, v kluboch, ale aj v kokteilových salónikoch, v programoch, v ktorých nechýbali ani [[striptíz]]ové vystúpenia či iné formy zábavy pre dospelých.<ref>Young, 2009, pp. 21 – 2.</ref><ref>{{cite journal|title= Triumph & Tragedy: The Life of Michael Jackson |url= http://rollingstoneindia.com/triumph-tragedy-the-life-of-michael-jackson/ |magazine= Rolling Stone India |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1967 počas turné po [[Východ (USA)|východnom pobreží štátov]] skupina vyhrala týždennú amatérsku súťaž, ktorá sa konala v [[Harlem]]skom [[Apollo Theater|Apollo Theatri]].<ref>Young, 2009, p. 22.</ref> Skupina Jackson 5 nahrala aj niekoľko [[singel (hudba)|singlov]]. S miestnym hudobným vydavateľstvom, [[Steeltown Records]], vyprodukovali v roku 1968 nahrávku „Big Boy“.<ref>Young, 2009, p. 21.</ref> V roku 1969 podpísali zmluvu s vydavateľom [[Motown Records|Motown]]. V tom istom roku sa z Gary presťahovali do regiónu [[Los Angeles County|Los Angeles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 59 – 69.</ref> Neskôr si Michaela všimli aj v časopise ''[[Rolling Stone]]''. Opísali ho ako „zjav“ s „ohromujúcim hudobných nadaním“ a dodali, že „čoskoro vyjde najavo, že je rodený líder a nadaný sólový spevák“.<ref name="Bio">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080402062429/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= April 2, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref> Skupina v nasledujúcom období získala rebríčkový rekord, keď sa ich prvé štyri single, „I Want You Back“ (1969), „ABC“ (1970), „The Love You Save“ (1970) a „I'll Be There“ (1970), dostali na prvú pozíciu [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name="G20"/> V máji roku 1971 sa rodina Jacksonovcov presťahovala do veľkého domu v [[Kalifornia|kalifornskom]] meste [[Encino (Los Angeles)|Encino]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 81 – 2.</ref> V tomto čase sa Michael menil z detskej hviezdičky na idol tínedžerov.<ref name="Y25">Young, 2009, p. 25.</ref> Prvú platňu skupina The Jackson 5 vydala, keď mal Michael 12 rokov. Neskôr bolo toto rodinné združenie umelcov charakterizované ako „príklad špičkových [[Crossover (hudba)|crossoverových]] čiernych umelcov“.<ref>{{Cite news |first= Debra |last= Alban |title= Michael Jackson broke down racial barriers |date= June 28, 2009 |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community/ |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416073636/http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community |date=2016-04-16 }}</ref> V roku 1973 predaj hudobných nosičov skupiny klesal a do roku 1975, kedy od vydavateľstva odišli nahrali ešte niekoľko hitov, ktoré boli v Top 40, vrátane „[[Dancing Machine]]“ (1974).<ref name="G22">George, 2004, p. 22.</ref> Napriek tomu, že sa už v začiatkoch 70. rokov Jackson začal prejavovať ako sólista, stále udržiaval svoje väzby na skupinu The Jackson 5 a vydavateľstvo Motown. U tohto vydavateľa medzi rokmi 1972 až 1975 začal svoju sólovú kariéru vydaním štyroch svojich albumov ''[[Got to Be There]]'' (1972), ''[[Ben (album)|Ben]]'' (1972), ''[[Music & Me]]'' (1973) a ''[[Forever, Michael]]'' (1975).<ref>{{cite news|first= Bernadette |last= McNulty |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson's music: the solo albums |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5652389/Michael-Jacksons-music-the-solo-albums.html |newspaper= ''[[The Daily Telegraph]]'' |accessdate= May 31, 2015}}</ref> „[[Got to Be There (skladba)|Got to Be There]]“ a „[[Ben (skladba)|Ben]]“, titulné nahrávky jeho prvých dvoch albumov sa obidve stali úspešnými singlami podobne ako aj remake skladby „[[Rockin' Robin]]“ od [[Bobby Day|Bobbyho Daya]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 98 – 9.</ref> === Sólová kariéra === ==== Roky 1975 – 81: prechod k Epic a ''Off the Wall'' ==== [[Súbor:Jacksonstvshow.jpg|thumb|left|Jacksonovci v televíznom programe v roku 1977.]] V júni roku 1975 skupina Jackson 5 podpísala zmluvu s dcérskou spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|CBS Records]], vydavateľstvom [[Epic Records]] <ref name="G22"/> a zároveň zmenili svoj názov na The Jacksons. V tom čase sa k nim pripojil mladší brat Randy, no Jermaine sa rozhodol pokračovať ako sólista.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 138 – 144.</ref> The Jacksons pokračovali v medzinárodnom koncertnom turné a medzi rokmi 1976 až 1984 nahrali šesť albumov. Autorom nahrávok kapely bol z veľkej miery Michael. Napísal im hity ako „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“ (1979), „[[This Place Hotel]]“ (1980) a „[[Can You Feel It]]“ (1980).<ref name="RRHF"/> Naposledy Michael Jackson s bratmi vystupoval na svetovom turné ''Victory'' v roku [[1984]]. V roku [[2001]] však ešte spoločne odspievali niekoľko hitov na koncerte usporiadanom na počesť Michaela (Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration 2001). V roku [[1978]] Jackson debutoval aj vo [[film]]e, hral strašiaka do kapusty (Scarecrowa) v muzikáli ''The Wiz'' (Čarodejník), kde pod vedením režiséra [[Sidney Lumet|Sidneya Lumeta]] hrala aj [[Diana Ross]], [[Nipsey Russell]] či [[Ted Ross]] (''[[Policajná akadémia]]'').<ref>{{Imdb film|id=0078504|názov=The Wiz}}</ref> Film bol kasovým prepadákom,<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 178 – 9.</ref> no počas jeho nakrúcania sa stretol s autorom hudby, [[Quincy Jones]]om. Počas tohto stretnutia sa dohodli, že Jones bude produkovať Jacksonov nasledujúci hudobný projekt, album ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]''.<ref name="G23">George, 2004, p. 23.</ref> V roku 1979 si Michael Jackson pri tanci zlomil nos. Po tomto úraze absolvoval [[Rinoplastika|rinoplastiku]], ktorá nebola úspešná. Mal problémy s dýchaním a hrozilo, že mu to môže spôsobiť komplikácie v ďalšej kariére. Pre následné zákroky mu odporučili renomovaného plastického chirurga, [[Steven Hoefflin|Stevena Hoefflina]], ktorý operoval americké celebrity, napríklad [[Joan Rivers]]ovú, [[Elizabeth Taylor]]ovú, no má medzi klientmi aj [[Pamela Anderson|Pamelu Andersonovú]], [[Sylvester Stallone|Sylvestra Stalloneho]], [[La Toya Jackson|La Toyu]] a [[Janet Jackson]]ovcov či [[Ivanka Trumpová|Ivanu Trumpovú]].<ref name="T20510">Taraborrelli, 2009, pp. 205 – 210.</ref> Album ''Off the Wall'' (1979), ktorý spolu produkovali Jones a Jackson, bol prvým, ktorý reálne predstavil Michaela Jacksona ako sólovú osobnosť. Bol jeho reálnym prechodom od bubblegumovej (žuvačkovej) popovej hviezdičky ku komplexnejšiemu vyspelejšiemu sólovému interpretovi.<ref name="Y25"/> Autorsky na ňom s Jacksonom spolupracovali [[Rod Temperton]], [[Stevie Wonder]] a [[Paul McCartney]]. Bol prvým Michaelovým sólovým albumom, ktorý pre Spojené štáty vygeneroval štyri Top 10 hity: „Off the Wall“, „She’s Out of My Life“ plus dva vrcholy, „[[Don't Stop 'Til You Get Enough]]“ a „[[Rock with You]]“.<ref>George, 2004, pp. 37 – 8.</ref><ref>{{cite web|title= Aug 29, 1958: Michael Jackson is born |url= http://www.history.com/this-day-in-history/michael-jackson-is-born |publisher= [[History (TV channel)|History]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Z albumu sa na celom svete predalo viac ako 20 miliónov kópií a dostal sa na tretiu pozíciu rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{cite web|title= Michael Jackson: Off The Wall |url= http://www.virginmedia.com/music/classicalbums/michaeljackson-offthewall.php |publisher= [[Virgin Media]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Koncom roka ešte získal od časopisu ''[[Billboard]]'' cenu pre „najlepšieho umelca tmavej pleti“ a za „najlepší album umelca tmavej pleti“. Za vystúpenie so skladbou „Don't Stop 'Til You Get Enough“ dostal cenu [[Grammy]] pre najlepšieho mužského speváka v žánri [[R&B]].<ref>Geore, 2004, pp. 37 – 8.</ref> V roku 1981 bol Jackson víťazom [[American Music Awards]] ako špičkový mužský interpret v žánri [[Soul (hudba)|Soul]]/[[R&B]].<ref>{{cite news|title= Few Surprises In Music Awards |newspaper= [[Sarasota Herald-Tribune]] |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=sPIcAAAAIBAJ&sjid=3GcEAAAAIBAJ&pg=6226,95260 |agency= Associated Press |date= February 1, 1981 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Napriek všetkým úspechom mal Jackson názor, že ''Off the Wall'' mal mať omnoho väčší dopad a bol odhodlaný dosiahnuť tieto očakávania ďalším projektom.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 188.</ref> V roku 1980 si zabezpečil najvyšší zisk v hudobnom priemysle: 37% zisku celkového predaja.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 191.</ref> ==== Roky 1982 – 83: ''Thriller'' a ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' ==== V roku 1982 Jackson prispel nahrávkou „Someone in the Dark“ do [[E.T. the Extra-Terrestrial (album)|audioknihy]] k filmu ''[[E.T. - Mimozemšťan]]''. V roku 1983 táto pieseň, ktorú produkoval [[Quincy Jones]], získala cenu za najlepšiu nahrávku pre deti.<ref name="Grammy">{{cite web|title= Past Winners Search: Michael Jackson |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences|The Recording Academy]] |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=%22Michael+Jackson%22&field_nominee_work_value=&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Úspech prišiel neskôr, a to potom ako koncom roka 1982 vyšiel album ''[[Thriller (album)|Thriller]]''. Tento projekt priniesol Michaelovi Jacksonovi sedem cien [[Grammy]]<ref name="Grammy"/> a osemkrát [[American Music Awards]] vrátane Award of Merit („ceny za zásluhy“), ktorú získal ako najmladší umelec.<ref name="Awards 1984">{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=eQUbAAAAIBAJ&sjid=E0gEAAAAIBAJ&pg=5127,2841948 |title= Michael Jackson sweeps American Music Awards |newspaper= [[The Daily News (Kentucky)|Daily News]] |agency= Associated Press |date= January 17, 1984 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V roku 1983 bol album ''Thriller'' najpredávanejší.<ref>{{cite web |title= MICHAEL HE'S NOT JUST THE ROCK STAR OF THE YEAR, HE'S THE ROCK STAR OF THE '80S |date= December 20, 1983 |newspaper= [[The Philadelphia Inquirer]] |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |accessdate= July 5, 2010 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223757/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |archivedate= 2021-05-08 }}</ref><ref>{{cite news|title= Cash register's ring sweet music to record industry |newspaper= [[The Gadsden Times]] |date= March 26, 1984 |url= https://news.google.com/newspapers?id=d9EfAAAAIBAJ&sjid=cdYEAAAAIBAJ&pg=1419,4981079 |agency= Associated Press |accessdate= July 5, 2010}}</ref> Stal sa odhadovaným predajom 65&nbsp;miliónov kópií najpredávanejším albumom Spojených štátov.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-diamond-awards |title= Diamond Awards |publisher= [[Recording Industry Association of America]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na celom svete sa ho predalo vyše sto miliónov nosičov a [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je najpredávanejším albumom sveta]].<ref>{{cite book|first= Martin |last= Gitlin |title= The Baby Boomer Encyclopedia |publisher= [[ABC-CLIO]] |year= 2011 |url= http://books.google.com?id=pQakFJFPT4YC&pg=PA96&dq=%22with+65+million+albums+sold%22 |page= 96}}</ref> Na prvom mieste rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] bol ''Thriller'' počas 37 týždňov a v tomto zozname 200 albumov sa držal celých osemdesiat týždňov. Bol prvým albumom, ktorého sedem singlov, vrátane „[[Billie Jean]]“, „[[Beat It]]“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“, bolo v prvej desiatke rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>Lewis Jones, 2005, p. 47.</ref> V marci roku 2009 bol v Spojených štátoch za predaj 29 miliónov od [[Recording Industry Association of America|RIAA]] [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikovaný]] na dvojnásobný diamant.<ref>{{cite news |first= Kyle |last= Anderson |date= July 20, 2009 |title= Michael Jackson's ''Thriller'' Set To Become Top-Selling Album Of All Time |url= http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140125042833/http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |date=2014-01-25 }}</ref> Album ''Thriller'' pre Jacksona a Quincyho Jonesa získal cenu Grammy za producentov roka 1983 pre album s nahrávkou neklasickej hudby. Bol tiež albumom roka, pre Jacksona získal cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon. Skladba „Beat It“ získala cenu za nahrávku roka a takisto aj cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon, „Billie Jean“ mala dve ceny Grammy: za najlepšiu pieseň R&B a najlepší mužský spevácky výkon v štýle R&B.<ref name="Grammy"/> Za album ''Thriller'' v roku 1984 dostal [[Bruce Swedien]] cenu za najlepšiu technickú výrobu neklasickej produkcie.<ref name="Bruce">{{cite web|title= Past Winners Search: Bruce Swedien |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=Bruce+Swedien&title=&year=All&genre=All |accessdate= February 14, 2008}}</ref> [[Americana Music Association]] v roku 1984 dalo Michaelovi Jacksonovi viacero ocenení vrátane ceny Najlepšiemu mužskému hudobnému umelcovi, skladba „Beat It“ pre neho získala cenu za najlepšie video, singel a ''Thriller'' sa stal najlepším albumom v pope, rocku soulu a R&B.<ref name="Awards 1984"/><ref>{{cite web |title= Winner Search: Search Results for "Michael Jackson" |publisher= [[Dick Clark Productions]] |url= http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |accessdate= January 31, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150406084333/http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |archivedate= 2015-04-06 }}</ref> Ďalšou významnou súčasťou projektu bolo hudobné video „[[Michael Jackson's Thriller (video)|Thriller]]“, ktoré malo štrnásť minút. V roku 1983 ho nakrútil režisér [[John Landis]].<ref name="Registry">{{Cite news|first= Alex |last= Dobuzinskis |date= December 30, 2009 |url= http://www.reuters.com/article/2009/12/30/us-thriller-idUSTRE5BT43W20091230?type=musicNews |title= Jackson "Thriller" film picked for U.S. registry |agency= [[Reuters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Táto snímka sa stala jedným zo vzorov pre tvorbu videoklipov a v tomto žánri významne prelomila rasovú bariéru. Nemenej významným prínosom bolo aj pre vtedy začínajúci hudobný televízny kanál [[MTV (televízna stanica)|MTV]].<ref name="Y25"/> V roku 2009 sa stalo súčasťou [[Národný filmový register|národného filmového registru]] [[Library of Congress|Kongresovej knižnice Spojených štátov]]. V tom roku bol medzi 25 filmami, ktoré získali uznanie ako diela s trvalým významom pre americkú kultúru, ktoré majú byť uchované pre budúce generácie.<ref>{{cite web|title= Zorro, Nemo, Muppets & More: Wide Variety Tapped for 2009 Film Registry |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.loc.gov/loc/lcib/10012/films.html |publisher= [[Library of Congress]]}}</ref><ref name="NYT">{{cite news|first= Dave |last= Itzkoff |title= 'Thriller' Video Added to U.S. Film Registry |date= December 30, 2009 |newspaper= [[The New York Times]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nytimes.com/2009/12/31/arts/music/31arts-THRILLERVIDE_BRF.html?_r=0}}</ref> Snímka, ktorej nosnou témou sú tancujúce zombie, je zatiaľ prvým a jediným hudobným videoklipom, ktorý sa v tomto archíve nachádza.<ref name="Registry"/><ref name="NYT"/><ref>{{Cite news|first= Jo |last= Piazza |date= December 30, 2009 |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Movies/12/30/national.film.registry/index.html |title= 'Thriller,' 'Muppet Movie' now in Library of Congress film registry |agency= CNN}}</ref> Jacksonov právnik, [[John Branca]], hovorí že Michela mal v tejto dobe najvyššiu sadzbu autorských odmien, približne dva doláre za každý predaný album. Dosiahol aj rekordné zisky z predajov svojich nosičov. Z videokazety s dokumentárnym filmom ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' sa za pár mesiacov predalo viac ako 350 tisíc kópií. Z tejto doby pochádzajú aj ďalšie produkty ako napríklad bábky podľa vzoru Michaela Jacksona, ktoré sa v máji roku 1984 predávali v obchodoch po 12 dolárov za kus.<ref name="TIME">{{cite journal |first= Jay |last= Cocks |title= Why He's a Thriller |date= March 19, 1984 |magazine= [[Time (týždenník)|Time]] |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |accessdate= April 25, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200617211459/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |date=2020-06-17 }}</ref> V roku 1985 snímka ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' vyhrala cenu Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/> Časopis ''[[Time (týždenník)|Time]]'' opísal vplyv Jacksona „ako človeka, ktorý je hviezdou nahrávania, rozhlasu, či rockového videa. Bol jedným mužom, ktorý dokázal oživiť hudobný biznis, bol skladateľom, ktorý udal rytmus celému desaťročiu, bol podľa časopisu tanečníkom, ktorý ulici ukázal čo je moderné, či spevákom, ktorý určil hranice vkusu, štýlu a hlasového zafarbenia“.<ref name="TIME"/> V ''[[The New York Times]]'' písali, že „vo svete pop music je najprv Michael Jackson a po ňom tí ostatní“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |authorlink= Jon Pareles |title= Michael Jackson at 25: A Musical Phenomenon |date= January 14, 1984 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/1984/01/14/arts/michael-jackson-at-25-a-musical-phenomenon.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jednou z významných udalostí kariéry Michaela Jacksona bolo, keď dňa 25. marca 1983 vystúpil na legendárnom koncerte spolu so svojimi bratmi. Táto udalosť, ktorá bola nahratá ako televízny špeciál ''[[Motown 25: Yesterday, Today, Forever]]'' kanálu [[NBC]], sa konala v Pasadena Civic Auditorium (miesto kde sa medzi rokmi 1977 až 1997 konalo odovzdávanie cien [[Emmy Award|Emmy]]). Záznam, v ktorom okrem Jacksonovcov účinkovali aj ďalšie hviezdy nahrávajúce u spoločnosti Motown, vysielali 16. mája 1983. V tom čase prenos podľa oficiálnych odhadov sledovalo naraz 47 miliónov divákov.<ref>{{cite news|first= Janette |last= Williams |date= June 24, 2009 |title= Michael Jackson left indelible mark on Pasadena |url= http://www.whittierdailynews.com/general-news/20090625/michael-jackson-left-indelible-mark-on-pasadena |newspaper= [[Whittier Daily News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas vystúpenia spieval aj pieseň „Billie Jean“ a za túto prezentáciu získal svoju prvú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv">{{cite news |title= Fatal Cardiac Arrest Strikes Michael Jackson |url= http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |publisher= [[Emmy Award|Emmys.com]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181006225327/http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |date=2018-10-06 }}</ref> Mal na sebe výraznú čiernu flitrovanú bundu a bielu golfovú rukavicu vykladanú trblietavými kamienkami. V snímke z vystúpenia s touto skladbou debutoval so svojim charakteristickým tanečným štýlom, nazvaným [[moonwalk]]. Tento spôsob kráčania dozadu, ktorý Jacksona preslávil, tri roky pred ním predviedol v zábavnom programe ''[[Soul Train]]'' Afroameričan [[Jeffrey Daniel]], člen spevácko-tanečného tria [[Shalamar]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 243 – 4.</ref> V programe ''[[The Ed Sullivan Show]]'' Jacksonovo vystúpenie porovnávali s úrovňou, ktorú dosahoval [[Elvis Presley]] či skupina [[The Beatles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 238 – 241.</ref> ==== Roky 1984 – 85: Pepsi, „We Are the World“ a obchodné aktivity ==== Ceny, ktoré Jackson počas 80. rokov za úspechy v hudobnej kariére získaval, významne podporovali aj jeho komerčný úspech. V novembri roku 1983 spolu s bratmi dostal ponuku v cene piatich miliónov pre podporu reklamnej kampane americkej nadnárodnej potravinárskej korporácie [[PepsiCo]]. Stal sa tvárou reklamnej kampane [[Pepsi]], ktorá mala v rokoch 1984 až 1984 hlavnú tému „New Generation“. Firma sponzorovala jeho turné, bola značkou jeho verejných prezentácií. V reklamách na Pepsi znela v jingloch melódia skladby „Billie Jean“ s upraveným refrénom.<ref name="Herrera2">{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= July 3, 2009 |title= Michael Jackson, Pepsi Made Marketing History |url= http://www.billboard.com/articles/news/268213/michael-jackson-pepsi-made-marketing-history?page=0%2C0 |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2009 padlo v časopise ''Billboard'' vyjadrenie, že v tých dobách sa nedala od seba oddeliť značka Pepsi a hudba, ktorá znela na Jacksonových vystúpeniach.<ref name="Herrera2"/> Dňa 27. januára 1984 Michael a ďalší členovia skupiny The Jacksons nakrúcali v Los Angeles propagačný film pre firmu [[Pepsi Cola]], ktorý bol realizovaný za prítomnosti členov ich exekutívy: [[Phil Dusenberry|Phila Dusenberryho]] a [[Alan Pottasch|Alana Pottascha]].<ref>{{cite news|first= Louise |last= Story |date= December 31, 2007 |url= http://www.nytimes.com/2007/12/31/business/media/31dusenberry.html |title= Philip B. Dusenberry, 71, Adman, Dies |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nahrávanie sa konalo v sále budovy [[Shrine Auditorium]]. Bol to simulovaný koncert pred davom fanúšikov, pri ktorom sa od pyrotechniky chytili Jacksonove vlasy. Michael mal po tomto incidente vo vlasovej časti hlavy viacero popálenín druhého stupňa. Krátko nato musel absolvovať ďalšie plastické operácie, ktorých cieľom bolo zakryť poúrazové zjazvenie pokožky hlavy.<ref name="T20510"/> Firma Pepsi sa vtedy mimosúdne dohodla a poskytla na vykonanie zákroku 1,5 milióna dolárov klinike Brotman Medical Center v [[Culver City]]. Na počesť k tejto udalosti bolo neskôr toto zdravotné stredisko premenované na „Michael Jackson Burn Center“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 279 – 287.</ref> Dusenberry neskôr o tejto udalosti písal aj vo svojich memoároch, ''Then We Set His Hair on Fire: Insights and Accidents from a Hall of Fame Career in Advertising''. Ďalšiu zmluvu na 10 miliónov dolárov s firmou Pepsi Michael Jackson podpísal koncom 80. rokov 20. storočia. Táto druhá zmluva mala dopad na podporu vo viac ako 20 krajinách sveta, kde firma finančne prispela druhý Jacksonov projekt, album ''Bad'' a svetové turné v rokoch 1987/88.<ref name="Herrera2"/> Michael Jackson mal podporu aj iných značiek ako napríklad [[LA Gear]], [[Suzuki]] a [[Sony]], no žiadna nedosiahla taký význam ako od Pepsi, ktorá neskôr podpisovala reklamné zmluvy aj s ďalšími hviezdami pop music, medzi inými s [[Britney Spears]], či s [[Beyoncé]].<ref name="Herrera2"/><ref name="Herrera2"/><ref>{{cite news|title= Beyoncé And Pepsi Strike Estimated $50 Million Multi-Level Partnership |url= https://music.yahoo.com/blogs/hip-hop-media-training/beyonc%C3%A9-pepsi-strike-estimated-50-million-multi-level-184957741.html |format= blog |publisher= Hip-Hop Media Training. [[Yahoo! Music]]. |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Reagans with Michael Jackson.jpg|thumb|left|Jackson v Bielom dome v roku 1984 preberá cenu od prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda]] a od jeho manželky [[Nancy Reagan]]ovej]] V máji roku 1984 bol Michael Jackson pozvaný do bieleho domu, kde od manželov Reaganovcov prevzal cenu za to, že prispel pri pomoci ľuďom postihnutým následkami z nadmerného požívania drog a alkoholu.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 304 – 7.</ref> Pre kampane, ktoré prebiehali pod záštitou nadácií [[Ad Council]] a [[National Highway Traffic Safety Administration]], Jackson poskytol svoju nahrávku „Beat It“.<ref>{{cite web |title= Drunk Driving Prevention (1983 – Present) |url= http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/:pf_printable |publisher= Advertising Education Foundation |date= 2003 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150509144426/http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/%3Apf_printable |archivedate= 2015-05-09 }}</ref> Album ''Thriller'' na rozdiel od ďalších projektov nebol podporovaný žiadnym oficiálnym turné. V roku 1984 videlo viac ako dva milióny Američanov Victory Tour, ktorého lídrom bola skupina The Jacksons, no hralo sa na ňom veľa nového sólového materiálu Michaela Jacksona. Toto turné bolo posledným, na ktorom Michael účinkoval spolu so svojimi bratmi.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 320.</ref> Po diskusii o predaji lístkov Jackson na tlačovej konferencii oznámil, že sa rozhodol svoj podiel zo zisku zo vstupeniek na Victory Tour, približne 3 až5 miliónov dolárov, venovať charite.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 314.</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 315 – 320.</ref> V roku 1985 pokračovala Michaelova charitatívna činnosť tým, že sa autorsky podieľal spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] na vydaní nahrávky „[[We Are the World]]“.<ref name="WATW">{{cite web|title= Past Winners Search: "We Are The World" |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=&field_nominee_work_value=%22We+Are+The+World%22&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Nahrávanie prebiehalo v januári 1985<ref name="AMAs 1986">{{cite news|title= Bruce shows who's Boss |newspaper= [[Montreal Gazette]] |agency= Associted Press |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=MRgiAAAAIBAJ&sjid=7aUFAAAAIBAJ&pg=1658,3425033 |date= January 28, 1986 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> a jej singel vyšiel v marci toho istého roku. Výťažok z tohto projektu bol určený chudobným ľuďom v Spojených štátoch a v Afrike.<ref name="jdoyle">{{cite web|first= Jack |last= Doyle |date= July 7, 2009 |url= http://www.pophistorydig.com/topics/michael-mccartney-1980s-2009/ |title= "Michael & McCartney": 1980s–2009 |work= The Pop History Dig |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Skladba zarobila pre charitu 63 miliónov dolárov<ref name="jdoyle"/> a s predajom 20 miliónov nosičov sa dostal do [[Zoznam najpredávanejších singlov sveta|zoznamu najpredávanejších singlov sveta]].<ref>{{cite news|first= Anthony |last= Breznican |url= http://www.usatoday.com/life/people/2009-06-26-jackson-faces_N.htm |title= The many faces of Michael Jackson |date= June 30, 2009 |newspaper= [[USA Today]] |accessdate= June 11, 2015}}</ref> V roku 1985 pieseň „We Are the World“ pre Jacksona a Richieho vyhrala štyri ceny Grammy.<ref name="WATW"/> Nakoľko to javilo nevhodné, vedenie American Music Award vyradilo charitatívne piesne zo súťaže. Počas show udeľovania cien AMA v roku 1986, t. j. na prvé výročie vydania, dostali jeho tvorcovia dve špeciálne uznania: jedno za výrobu a druhé za myšlienku vybudovať projekt [[USA for Africa]]. Špeciálne bol pritom vyzdvihnutý Michael Jackson, producent [[Quincy Jones]] a promotér [[Ken Kragan]].<ref name="WATW"/><ref name="AMAs 1986"/><ref>Campbell, 1993, p. 114.</ref><ref>Young, 2009, p. 340 – 4.</ref> Jacksonove finančné v hudobnom biznise narastali začiatkom 80. rokov aj potom, ako začal spolupracovať s [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]]. Zistil napríklad, že McCartney profituje približne 40 miliónmi dolárov ročne zo skladieb iných umelcov.<ref name="jdoyle"/> Od roku 1983 aj on investoval do vlastníckych práv k piesňam, ktoré písali iní. V akvizíciách bol spočiatku opatrný a z ponuky si vybral len niekoľko desiatok skladieb. Kúpil vlastnícke práva k hudobného katalógu [[Sly Stone|Slya Stoneho]], napríklad „Everyday People“ (1968), pieseň „1-2-3“ od [[Len Barry|Lena Barryho]] (1965), či piesne „The Wanderer“ (1961) a „[[Runaround Sue]]“ (1961) od [[Dion DiMucci|Diona DiMucciho]]. Ku skutočne významnému obchodu sa dostal v roku 1985, kedy po mesiacoch rokovania získal vydavateľské práva ku katalógu ATV Music Publishing od firmy [[Sony]].<ref name="jdoyle"/> Od ATV získal práva takmer na 4000 piesní, medzi ktorými bol aj katalóg vydavateľa [[Northern Songs]] s väčšinou piesní od autorskej dvojice [[Lennon-McCartney]] nahratých skupinou [[The Beatles]].<ref name="hilburn">{{cite news|first= Robert |last= Hilburn |date= September 22, 1985 |url= http://www.latimes.com/la-et-hilburn-michael-jackson-sep22-story.html |title= The long and winding road |newspaper= [[Los Angeles Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1986 – 90: vzhľad, bulvár, ''Bad'', filmy, autobiografia a Neverland ==== [[Súbor:Michaeljacksonphoto drewcohen.JPG|thumb|Michael Jackson v hudobnom videu „The Way You Make Me Feel“ (1988).]] Michael Jackson bol Afroameričan. V mladosti mal hnedú pokožku, no od polovici 80. rokov začínal byť stále svetlejší. Táto zmena spôsobila, že médiá začali rozširovať správy o tom, že Michael si nechal bieliť kožu.<ref name="C146">Campbell, 1995, pp. 14 – 6.</ref> Americký novinár a Jacksonov životopisec [[J. Randy Taraborrelli]] píše, že Michaelovi bola v roku 1986 diagnostikovaná kožná choroba [[vitiligo]], pri ktorej sa strácajú bunky obsahujúce pigment, čo mohlo spôsobiť spevákove blednutie. Tvrdil aj, že Jacksonovi bol diagnostikovaný aj [[Systémový lupus erythematodes|systémový lupus]]. Vitiligo mu zosvetľovalo kožu a lupus bol v [[Remisia (medicína)|remisii]]. Obidve tieto choroby ho robili citlivým voči slnečnému žiareniu. Ošetrenie pleti mu naďalej spôsobovalo zosvetľovanie a spolu so svetlým [[mejkap]]om, ktorý mal vyrovnať ohraničenie svetlých plôch spôsobovali, že sa zdal bledší.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 434 – 6.</ref> Zmienka o ochorení na vitiligo, no nie o lupuse, sa nachádza aj Jacksonovej pitevnej správe.<ref>{{cite web |title= Michael Jackson case report |publisher= Tmz.vo.llnwd.net |url= http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210215085143/http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |archivedate= 2021-02-15 }}</ref> Jackson priznával iba dve plastické operácie tváre, no raz sa zmienil aj o tom, že má operovaný rázštep brady. Začiatkom 80. rokov schudol, lebo absolvoval diétu, ktorou chcel dosiahnuť postavu tanečníka.<ref name="J22930">Jackson, 2009, pp. 229 – 230.</ref> Niektorí svedkovia hovoria, že trpel závratmi a špekulovalo sa, že trpí [[Anorexia|mentálnou anorexiou]]. Obdobia, kedy chudol, sa stali problémom v jeho neskoršom živote.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 312 – 3.</ref> V čase chorôb mal Jackson dvoch blízkych priateľov: dermatológa [[Arnold Klein|Arnolda Kleina]] a Kleinovu zdravotnú sestru [[Debbie Rowe]]ovú. Roweová sa časom stala Jacksonovou druhou manželkou a matkou jeho dvoch starších detí. Mal veľkú dôveru aj ku Kleinomu profesionálnemu prístupu.<ref>{{cite news |first= Nicola |last= Pittam |date= May 8, 2010 |url= http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |title= Michael Jackson Secret Boyfriend Claims Draw Fury |newspaper= The National Ledger |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516151403/http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |date=2012-05-16 }}</ref> V priebehu života sa Jackson stával vďačným subjektom narastajúcich senzačných informácií. Už v roku 1986 sa bulvár zaoberal informáciami o tom, že prespáva v [[Hyperbarická kyslíková terapia|hyperbarickej kyslíkovej komore]]. Robil to vraj preto, aby spomalil proces starnutia svojho organizmu. Býval vtedy vyobrazený, ako leží v presklenom boxe. Napriek tomu, že túto informáciu popieral, bulvárna tlač sa vyjadrovala, že informácie má priamo od neho.<ref name="Image">{{cite news|title= Music's misunderstood superstar |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4584367.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Potom, ako si Jackson z laboratórií odkúpil [[šimpanz]]a, ktorému dali meno [[Bubbles]], sa začalo o Jacksonovi hovoriť, že ja odtrhnutý od reality.<ref>{{cite journal|first= Michael |last= Goldberg |first2= David |last2= Handelman |title= Is Michael Jackson for Real? |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 1987}}</ref> Hovorilo sa, že mal záujem kúpiť kosterné pozostatky slonieho muža [[Joseph Merrick|Josepha Merricka]], no napriek tomu, že to nebola pravda, nikdy to oficiálne nepoprel.<ref name="T35561">Taraborrelli, 2009, pp. 355 – 61.</ref> [[Súbor:Michael Jackson's "Bad" Jacket and Belt.jpg|thumb|left|Jacksonova blúza, v ktorej vystupoval počas turné ''Bad''.]] Spočiatku, ako prenikali o Michaelovi rôzne senzačné správy, vnímal to ako ďalšiu šancu dosiahnuť publicitu, no časom sa senzácie stupňovali a on sa rozhodol zabrániť prenikaniu súkromných informácií. V dôsledku toho sa médiá nezastavili, ale začali na predošlých základoch stavať svoje vlastné príbehy.<ref name="Image"/><ref name="T3703">Taraborrelli, 2009, pp. 370 – 3.</ref><ref>{{cite journal |first= Demola |last= Abimboye |date= July 5, 2009 |title= The Man, His Weird Ways |url= http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |magazine= [[Newswatch (Nigeria)|Newswatch]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101223193603/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |archivedate= December 23, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022130141/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |date=2012-10-22 }}</ref> Tieto fiktívne správy sa zakorenili v podvedomí verejnosti, u ktorej si vyslúžil prezývku „Wacko Jacko“ (niečo ako „Bláznivý Jacko“), ktorou Jackson samozrejme opovrhoval.<ref name="allmusic"/><ref>{{cite news|first= Michael |last= Jackson |interviewer= Barbara Walters |title= Jackson interview with Barbara Walters |date= September 12, 1997 |program= ''20/20'' |callsign= ABC}}</ref> Vyjadroval sa k tomu, že „nevie čo má povedať na to, že ho ľudia považujú za votrelca z Marsu. Médiá im povedia, že jedáva živé kurčatá a o polnoci tancuje [[Vudu|voodoo]] tance. Ľudia veria čomukoľvek, čo médiá hovoria, lebo oni sú reportérmi. Ak by on, Michael Jackson, osobne povedal, že je votrelec z Marsu, že jedáva živé kurence a o polnoci tancuje voodoo, tak by to komentovali, že je šibnutý a že sa nadopoval drogami... ľudia mu aj tak neuveria ani jedno slovo, ktoré vysloví.“<ref>Taraborrelli, 2009, p. vii.</ref> V polovici 80. rokov Jackson spolupracoval s režisérmi [[George Lucas]]om a [[Francis Ford Coppola|Francisom Fordom Coppolom]] na výrobe 17-minútového [[3D film]]u ''[[Captain EO]]'', ktorý debutoval v septembri roku 1986 na obidvoch amerických zábavných parkoch [[Disneyland]] a v [[Epcot]]e na [[Florida|Floride]], a v marci 1987 v Disneylande v japonskom [[Tokio|Tokiu]]. filmová snímka, ktorej výroba stála 30 miliónov dolárov, bol populárnou atrakciou všetkých troch parkov. Od roku 1992 sa začala premietať aj v [[Euro Disneyland]]e. Počas 90. rokov sa premietanie v parkoch končilo, posledné sa konalo v roku 1998 v Paríži.<ref>George, 2004, p. 41.</ref> Vrátilo sa až rok po Jacksonovej smrti, v roku 2010.<ref>{{cite web|title= Captain EO is Back to Change the World |url= http://www.ign.com/articles/2010/02/23/captain-eo-is-back-to-change-the-world |publisher= [[IGN]] |date= February 23, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1987, potom ako protestovali proti videu k albumu ''Thriller'', sa Michael Jackson dištancoval od spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]],<ref>{{cite journal|first= Robert E. |last= Johnson |title= Michael Jackson Comes Back! |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |volume= 42 |issue= 11 |date= September 1987 |pages= 143, 148 – 9 |url= http://books.google.com?id=4Li0JBWU6E0C&pg=PA143 |issn= 0012-9011}}</ref><ref>{{cite journal|first= Katherine |last= Jackson |title= Mother of Jackson Family Tells All |magazine= Ebony |volume= 45 |issue= 12 |date= October 1990 |page= 66 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=v9MDAAAAMBAJ&pg=PA66}}</ref> a americký hudobný priemysel vydal ďalší veľký hit, po piatich rokoch Jacksonov dlho očakávaný album ''[[Bad (album)|Bad]]''.<ref name="TIME2">{{cite journal|first= Jay |last= Cocks |title= Music: The Badder They Come |date= September 14, 1987 |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,965452,00.html |magazine= Time |accessdate= April 25, 2010}}</ref> Na tomto albume bolo sedem singlových hitov, z ktorý šesť („[[I Just Can't Stop Loving You]]“, „[[Bad (skladba)|Bad]]“, „[[The Way You Make Me Feel]]“, „[[Man in the Mirror]]“ a „[[Dirty Diana]]“) bolo číslom jeden rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Bol to rekord najviac singlov z jedného albumu, aký nedosiahol ani ''[[Thriller (album)|Thriller]].''<ref>{{Cite news |first= Todd |last= Leopold |date= June 6, 2005 |url= http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |title= Michael Jackson: A life in the spotlight |agency= CNN }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120713223358/http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |date=2012-07-13 }}</ref> V roku 2012 sa odhad jeho celosvetového predaja pohyboval medzi 30 – 45 miliónmi nosičov..<ref>{{cite journal|title= 50 fastest selling albums ever |magazine= [[NME]] |date= April 27, 2011 |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nme.com/photos/50-fastest-selling-albums-ever/213617}}</ref><ref>{{cite news |first= Gil |last= Kaufman |title= Michael Jackson's New Album Cover Decoded |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] |url= http://www.mtv.com/news/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded/ |date= November 5, 2010 |accessdate= March 23, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140214114236/http://www.mtv.com/news/articles/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded.jhtml |date=2014-02-14 }}</ref><ref>{{Cite news|first= Piya |last= Sinha-Roy |date= May 21, 2012 |title= Michael Jackson is still "Bad," 25 years after album |url= http://www.reuters.com/article/2012/05/21/entertainment-us-michaeljackson-bad-idUSBRE84K0Z120120521 |agency= Reuters}}</ref><ref>{{cite web|title= 25th Anniversary Of Michael Jackson's Landmark Album Bad Celebrated With September 18 Release Of New Bad 25 Packages |url= http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |publisher= [[Yahoo!]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20130222180809/http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |date= May 21, 2012 |archivedate= February 22, 2013}}</ref> Za jeho výrobu v roku 1988 dostali Bruce Swedien a [[Humberto Gatica]] cenu Grammy za „Najlepšiu nahrávku neklasickej hudby“ a Michael Jackson v roku 1989 získal za skladbu „[[Leave Me Alone]]“, Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/><ref name="Bruce"/> V tom istom roku Jackson dostal cenu American Music Awards za to, že album ''Bad'' bol prvým v histórii, ktorý mal päť N^{{{underline|o}}}1 singlov, bol zároveň prvým, ktorý sa dostal na vrchol rebríčkov 25 krajín, a na celom svete bol v rokoch 1987/88 najpredávanejším..<ref>{{cite news|title= Michael, Travis top Music Award winners |newspaper= [[Lodi News-Sentinel]] |agency= UPI |date= January 30, 1989 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=lZozAAAAIBAJ&sjid=lTIHAAAAIBAJ&pg=4477,3617735 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite news|title= American Music Awards Monday |date= January 27, 1989 |newspaper= [[The Modesto Bee]]}}</ref><ref>Campbell, 1993, p. 251.</ref><ref>{{cite news |title= JACKSON TOUR ON ITS WAY TO U.S. |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |newspaper= [[San Jose Mercury News]] |date= January 12, 1988 |accessdate= July 5, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210508222354/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |date=2021-05-08 }}</ref> V roku 1998 dostala nahrávka „Bad“ cenu AMA za najlepší singel v žánroch Soul/R&B.<ref>{{cite news|title= Winners of American Music Awards |date= January 26, 1988 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=pqxAAAAAIBAJ&sjid=sDIHAAAAIBAJ&pg=4496,2784310 |accessdate= June 16, 2010 |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= UPI}}</ref> Koncertné turné Bad World Tour začalo v tom istom roku dňa 12. septembra a skončilo sa 14. januára 1989.<ref name="LJ956">Lewis Jones, 2005, pp. 95 – 6.</ref> V Japonsku takmer trojnásobne prekročilo rekordnú návštevnosť predchádzajúceho turné (200 tisíc), keď ho na štrnástich vypredaných navštívilo 570 tisíc divákov.<ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |url= http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |title= Jackson to Make First Solo U.S. Tour |newspaper= [[The Washington Post]] |date= January 12, 1988 |accessdate= March 16, 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626170744/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |date=2015-06-26 }}</ref> Jackson vtedy prekonal aj ''Guinnessov svetový rekord'' potom, ako počtom 504 tisíc návštevníkov sedemkrát vypredal [[Wembley Stadium|Štadión vo Wembley]].<ref>{{cite web|title= 16 of Michael Jackson's Greatest Non-Musical Achievements |url= http://brainz.org/16-michael-jacksons-greatest-non-musical-achievements/ |publisher= Brainz.org |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Celkovo na tomto turné hral na 123 koncertoch, ktoré navštívilo 4,5 milióna ľudí.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson Solo Tours |publisher= Cirquedusoleil.com |url= http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx |archivedate= August 8, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20140808231207/http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx}}</ref> V roku 1988 Jackson vydal svoju biografickú knihu, ''[[Moonwalk (kniha)|Moonwalk]]''. Písal ju štyri roky a predalo sa z nej 200 tisíc kópií.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Shanahan |first2= Meredith |last2= Golstein |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael |newspaper= [[The Boston Globe]] |url= http://www.boston.com/ae/celebrity/articles/2009/06/27/writer_stephen_davis_remembers_michael_jackson |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Obsahovala jeho zážitky z detstva, z obdobia účinkovania v skupine [[The Jackson 5]] a aj zmienky o utrpení, ktoré prežíval.<ref>Jackson, 2009, pp. 29 – 31.</ref> Zmienil sa aj o svojom vzhľade.<ref name="J22930"/> Zdôvodňoval ju zmenami štruktúry tváre, ktoré podmienila [[puberta]], úbytkom hmotnosti, vegetariánskym spôsobom stravovania, či úpravami účesu a svetelnou technikou na koncertných pódiách.<ref name="J22930"/> Knižka ''Moonwalk'' sa dostala na vrchol zoznamu [[bestseller]]ov, ktorý uverejnili v novinách ''[[The New York Times]]''.<ref>George, 2004, p. 42.</ref> Hudobník vydal aj filmovú snímku ''[[Moonwalker]]''. Nachádzali sa v nej zábery zo živých vystúpení a krátke filmy, v ktorých okrem Jacksona účinkoval aj [[Joe Pesci]]. Pôvodne mal byť film premietaný v kinách, no (okrem Nemecka) bol nakoniec realizovaný iba na nosičoch ako videonahrávka ([[direct-to-video]]). Po vydaní sa dostal na vrchol rebríčka hudobných videokaziet, ktorý realizuje časopis ''[[Billboard]]'' a udržal sa tam 22 týždňov. Na vrchole ho nahradila iná nahrávka s názvom ''Michael Jackson: The Legend Continues''.<ref name="G434">George, 2004, pp. 43 – 4.</ref> V marci roku 1988 Jackson za 17 miliónov dolárov kúpil pozemok v blízkosti kalifornského mestečka [[Santa Ynez (Kalifornia)|Santa Ynez]].<ref name="Malta">{{cite news|title= Michael Jackson's Neverland on sale |date= June 1, 2015 |newspaper= [[Times of Malta]] |agency= Reuters |url= http://www.timesofmalta.com/articles/view/20150601/world/Michael-Jackson-s-Neverland-on-sale.570574 |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Na ploche jedenásť štvorcových kilometrov na ňom vybudoval svoj slávny ranč, ktorý nazval [[Neverland]]. Nachádza sa na ňom lunapark s [[Ruské koleso|ruským kolesom]], s klasickým [[kolotoč]]om, [[Zverinec|zverincom]], rovnako aj s kinom pre 50 divákov a so [[zoologická záhrada|zoologickou záhradou]].<ref name="Malta"/><ref name="Bio2">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080620063744/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= June 20, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref><ref>{{cite news|first= Hannah |last= Ellis-Petersen |title= Michael Jackson Neverland Ranch expected to fetch up to $85m |date= August 1, 2014 |url= http://www.theguardian.com/music/2014/aug/01/michael-jackson-neverland-ranch-sell-50-million |newspaper= The Guardian |accessdate= June 11, 2015}}</ref><ref>[http://maps.google.com/maps?ll=34.745507,-120.088120&spn=0.012747,0.022709&t=k&hl=en Neverland: Google mapa]</ref> Pozemok stráži 40-členná ochranka.<ref name="Bio2"/> V roku 2003 bola hodnota nehnuteľnosti odhadovaná na 100 miliónov dolárov.<ref name="Finances">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |title= For Jackson, scandal could spell financial ruin |date= November 24, 2003 |newspaper= USA Today |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/2003-11-24-jackson-finances_x.htm |accessdate= March 14, 2010}}</ref> Za rok 1989 bol príjem Michaela Jacksona len za predaj albumov, za tantiémy a za koncerty odhadovaný na 125 miliónov dolárov.<ref name="World Records">{{cite news |title= NEWS – Jackson receives his World Records |publisher= Yahoo! |date= November 14, 2006 |archivedate= September 27, 2015 |url= http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110927165143/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110527045635/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=%2F14112006%2F344%2Fjackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |date=2011-05-27 }}</ref> Veľmi krátko nato sa stal jedným z prvých západných umelcov, ktorí sa objavili v televíznych upútavkách vtedajšieho [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="G434"/> Michaelov úspech spôsobil, že sa mu dostalo uznanie tým, že bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“.<ref name="LJ3"/><ref name="Arar"/><ref name="SBee"/> Tento titul v súvislosti s jeho osobou spopularizovala v roku 1989 [[Elizabeth Taylor]]ová počas udeľovania Soul Train Heritage Award, keď ho uviedla ako „skutočného kráľa popu, rocku a soulu“.<ref>Campbell, 1993, pp. 260 – 3.</ref> Prezident [[George H. W. Bush]] mu v Bielom dome udelil titul „Umelec desaťročia“.<ref>{{cite web|title= Remarks on the Upcoming Summit With President Mikhail Gorbachev of the Soviet Union |publisher= Presidency.ucsb.edu |url= http://www.presidency.ucsb.edu/ws/index.php?pid=18331 |date= April 5, 1990 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Medzi rokmi 1985 – 90 Michael Jackson podporil 455 tisícmi dolármi filantropickú nadáciu [[United Negro College Fund]], ktorá sa venuje študentom tmavej pleti<ref>{{cite journal|title= Blacks Who Give Something Back |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= March 1990 |url= http://books.google.com?id=oswDAAAAMBAJ&pg=PA68&dq=%22united+negro+college+fund%22 |volume= 45 |issue= 3 |page= 68 |issn= 0012-9011}}</ref> a všetky zisky zo singlu „Man in the Mirror“ venoval na charitu.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 382.</ref> Jacksonove koncertné prevedenie skladby „You Were There“ počas šesťdesiatín, ktoré oslavoval [[Sammy Davis mladší]] mu prinieslo druhú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv"/><ref name="G434"/> ==== Roky 1991 – 93: ''Dangerous'', Heal the World Foundation a Super Bowl XXVII ==== V marci roku 1991 za rekordnú sumu 65 miliónov dolárov Michael Jackson obnovil svoju zmluvu so Sony Music Entertaiment.<ref>{{cite news |first= James |last= Montgomery |date= July 6, 2009 |title= Michael Jackson's Life & Legacy: The Eccentric King Of Pop (1986–1999) |publisher= MTV News. Viacom |url= http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120625160634/http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml |date=2012-06-25 }}</ref> Prekonal tým rekord, ktorý pred ním dosiahol za obnovenie zmluvy s [[Columbia Records]] [[Neil Diamond]].<ref>{{cite news|first= Chris |last= Gray |first2= Saeed |last2= Shah |date= October 3, 2002 |title= Robbie swings historic record deal with EMI |url= http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/robbie-swings--historic-record-deal-with-emi-138739.html |newspaper= [[The Independent]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1991 Jacskon v koprodukcii s [[Teddy Riley|Teddym Rileyom]] vydal svoj album ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]''.<ref>{{cite news|first= Chris |last= Willman |title= Michael Jackson's 'Dangerous' |date= November 24, 1991 |newspaper= Los Angeles Times |url= http://www.latimes.com/la-archive-dangerous-review-nov24-story.html |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Do roku 2008 album ''Dangerous'' dostal v Spojených štátoch osemkrát platinovú certifikáciu a na celom svete sa z neho predalo 30 miliónov nosičov.<ref name="Certifications">{{cite web|title= Gold & Platinum Searchable Database – Jackson, Michael |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?artist=%22Jackson,_Michael%22}}</ref><ref>{{cite news |first= Kelley L. |last= Carter |date= August 10, 2008 |url= http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |title= 5 Things You Can Learn About... New jack swing |newspaper= [[Chicago Tribune]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120507154347/http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |date=2012-05-07 }}</ref> Jeho prvý singel v USA, „[[Black or White]]“, sa dostal veľkým hitom a na vrchole rebríčka ''Billboard'' Hot 100 sa udržal sedem týždňov. S podobným úspechom sa stretol v hitparádach celého sveta.<ref name="Achievements">{{cite web|url= http://www.today.com/id/15529981 |title= The return of the King of Pop |work= [[Today (U.S. TV program)|Today]] |date= June 8, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ďalší singel albumu, „[[Remember the Time]]“, bol osem týždňov vo vrcholnej päťke USA a v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 sa vyšplhal na tretie miesto.<ref name="G456">George, 2004, pp. 45 – 6.</ref> Na konci roka 1992 pri udeľovaní Billboard Music Awards dostal album ''Dangerous'' cenu za najpredávanejší svetový album roka a „Black or White“ bol ocenený ako najpredávanejší svetový singel roka. Jackson bol ocenený ako najpredávanejší hudobný umelec 80. rokov.<ref>{{cite news|title= Garth Brooks ropes in most Billboard awards |url= http://news.google.com/newspapers?id=w7QiAAAAIBAJ&sjid=DbUFAAAAIBAJ&pg=3124,2012493 |newspaper= [[The Beaver County Times]] |agency= Associated Press |date= December 10, 1992 |accessdate= July 4, 2010}}</ref> Na udeľovaní cien [[Soul Train Music Awards]] v roku 1993 Michael Jackson spieval sediac v kresle a komentoval to tým, že počas skúšok utrpel zranenie.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 459.</ref> V Európe a v Spojenom kráľovstve sa stala najväčším hitom albumu pieseň „[[Heal the World]]“. Predalo sa z nej v Británii 450 tisíc kópií a v oficiálnom rebríčku sa udražala päť týždňov na druhom mieste.<ref name="G456"/> V roku 1992 Michael Jackson založil nadáciu [[Heal the World Foundation]]. Cez túto nadáciu sa na jeho ranč dostali bezprizorné deti, ktoré si na ňom mohli užívať vybudované atrakcie. Nadácia taktiž poskytla milióny dolárov pre deti v krajinách postihnutých vojnami, chudobou a epidémiami. V tom istom roku Jackson vydal svoju druhú knihu, zbierku poézie, ktorá mala názov ''[[Dancing the Dream]]''. Kniha, ktorá odhaľovala Jacksonov vnútorný svet mala komerčný úspech sa v čase vydania nestretla s výraznejším uznaním kritiky. Po predčasnej smrti speváka v roku 2009 vydalo vydavateľstvo Doubleday jej reedíciu, ktorá bola už prijatá pozitívnejšie. Po vydaní albumu nasledovalo [[Dangerous World Tour]], ktoré zarobilo 100 miliónov dolárov. Začalo 27. júna 1992 a končilo 11. novembra 1993. Počas neho Jackson vytúpil na 70 koncertoch, ktoré videlo 3,5 milióna ľudí.<ref name="G456"/><ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |title= Jackson to Tour Overseas |newspaper= The Washington Post |url= http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date= February 5, 1992 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924202213/http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date=2015-09-24 }}</ref> Vysielacie práva na koncerty predal, za dodnes neprekonaných 20 miliónov dolárov, televízii [[HBO]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 452 – 4.</ref> Potom ako sa stali kontroverzné udalosti okolo nemoci a smrti detskej obete [[AIDS]], [[Ryan White|Ryana Whiteho]], Michael Jackson upriamil svoju pozornosť na problematiku týkajúcu sa tohto ochorenia. Verejne požiadal administratívu vtedajšieho prezidenta Billa Clintona aby poskytla finančné prostriedky pre nadácie a výskum HIV/AIDS.<ref>{{cite news|title= Stars line up for Clinton celebration |newspaper= [[Los Angeles Daily News]] |date= January 19, 1993}}</ref><ref>{{cite news|first= Patricia |last= Smith |authorlink= Patricia Smith (poet) |title= Facing the music and the masses at the presidential gala |newspaper= The Boston Globe |date= January 20, 1992}}</ref> Zároveň Jackson navštívil viacero afrických krajín vrátane [[Gabon]]u a [[Egypt]]a.<ref name="Ebony">{{cite journal|title= Michael Jackson: Crowned in Africa, Pop Music King Tells Real Story Of Controversial Trip |magazine= Ebony |date= May 1992 |volume= 47 |issue= 5 |pages= 34 – 43 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=tMwDAAAAMBAJ&pg=PA34}}</ref> Jeho prvá zastávka v Gabone bola sprevádzaná nadšeným uvítaním viac ako stotisíc ľudí, z ktorých niektorí mali transparenty s nápisom „Vítaj doma, Michael!“.<ref name="Ebony"/> Na [[Pobrežie Slonoviny|Pobreží Slonoviny]] ho kmeňový náčelník korunoval za čestného kráľa.<ref name="Ebony"/> V januári roku 1993 podporil svojou účasťou polčasový program počas turnaja amerického futbalu, [[Super Bowl XXVII]]. Program bol reakciou na klesajúci záujem divákov počas polčasov zápolenia predošlých rokov. Jacksona oslovila Národná futbalová konferencia (National Football Conference – NFC) kovbojov z [[Dallas]]u. Michael Jackson bol vhodným kandidátom, lebo jeho popularita bola pre obidve súperiace strany univerzálna a akceptovaná.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Sandomir |title= How Jackson Redefined the Super Bowl |date= June 29, 2009 |url= http://www.nytimes.com/2009/06/30/sports/football/30sandomir.html?_r=1 |newspaper= The New York Times |accessdate= June 8, 2013}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo sa v USA podarilo upútať pozornosť publika na dianie počas polčasovej prestávky viacej, ako na samotný zápas. Vystúpenie začalo potom, ako bol Jackson, či jeho dvojníci spolu s ohňostrojmi cez simulované vystúpenia na plátnach katapultovaní na viacerých miestach, čo vyvrcholilo na hlavnom pódiu, kde sa zjavil v zlatom zdobenej vojenskej uniforme a tmavých okuliaroch. Asi minútu pôsobil ako figurína, načo začala hrať jeho sprievodná kapela, Jackson si dal dolu okuliare, a blúzu a vystúpil so štyrmi skladbami: „Jam“, „Billie Jean“, „Black or White“ a vo finále spolu s celým auditóriom predviedli pieseň „Heal the World“. Krátko nato enormne stúpol záujem o Jacksonov album ''Dangerous''.<ref name="C146"/> Dňa 10. februára 1993 mal Jackson svoje druhé interview od roku 1979. V rozhovore s [[Oprah Winfrey]]ovou sa uškŕňal pri spomienkach na príkoria, ktoré prežil kým bol pod vplyvom svojho otca. Prejavil presvedčenie, že prišiel o väčšiu časť svojho detstva a priznal, že v svojej osamelosti často plakával. Popieral tvrdenia bulvárnych plátkov o tom, že kúpil kosti Slonieho muža a to že spáva v hyperbarickej kyslíkovej komore. Odmietol tvrdenia o tom, že si dáva bieliť pokožku a prvýkrát priznal, že trpí chorobou vitiligo. Jeho album ''Dangerous'' sa vtedy viac ako rok potom, ako vyšiel v americkom rebríčku dostal do Top 10.<ref name="LJ1658"/><ref name="C146"/><ref name="G456"/> Na 35. výročnom udeľovaní cien Grammy vo februári 1993 v Los Angeles získal Michael Jackson cenu „pre žijúcu legendu“ („Living Legend Award“). Pieseň „Black or White“ získala nomináciu za najlepší spevácky, pieseň „Jam“ bol v žánri R&B nominovaná za spevácky výkon a ako najlepšia pieseň.<ref name="G456"/> Bruce Swedien a Teddy Riley dostali za album ''Dangerous'' Grammy za technické prevedenie albumu neklasickej hudby.<ref name="Bruce"/> V tom istom roku Michael Jackson dostal tri ocenenia American Music Awards za najlepší Pop/Rockový album (''Dangerous''), najlepší Soul/R&B singel („[[Remember the Time]]“) a bol prvým, ktorý získal cenu International Artist Award za jeho celkové vystupovanie a humanitárne zameranie. Toto ocenenie v budúcnosti ponesie jeho meno.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=mBIVAAAAIBAJ&sjid=TQMEAAAAIBAJ&pg=6811,6756235 |title= Cyrus, Bolton please the fans |newspaper= [[The Blade (newspaper)|Toledo Blade]] |agency= Associated Press |date= January 27, 1993 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite journal|first= Craig |last= Rosen |title= Michael Jackson Cops 3 Top Prizes |magazine= Billboard |date= February 6, 1993 |volume= 105 |issue= 6 |page= 12 |issn= 0006-2510 |url= http://books.google.com?id=jw8EAAAAMBAJ&pg=PA12}}</ref> V tomto čase Jackson takisto uzatvoril zmluvu, že bude produkovať soundtrack pre videohru [[Sega]], ''[[Sonic the Hedgehog 3]]''. Na jeho výrobe s ním spolupracovali: [[Brad Buxer]], [[Robert Green Brooks|Bobby Brooks]], Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby a Cirocco Jones.<ref>{{cite web|title= Sonic the Hedgehog 3 |developer= Sega |publisher= Sega |date= February 2, 1994 |platform= Sega Genesis |scene= Staff credits |quote= '''Music Composers:''' Brad Buxer, Bobby Brooks, Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby III, Scirocco}}</ref><ref>{{cite web |title= About Geoff Grace |url= http://www.geoffgrace.com/index.htm |publisher= GeoffGrace.com |accessdate= August 27, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150829064506/http://www.geoffgrace.com/index.htm |archivedate= 2015-08-29 }}</ref><ref>{{cite web|title= Cirocco: A Select Music Discography |url= http://www.musicpowers.com/id31.html |publisher= MusicPowers.com |accessdate= May 5, 2014}}</ref> Jackson bol nespokojný s výslednou nízkou kvalitou syntetizovaného audia konzoly a preto odstúpil od projektu pred jeho dokončením.<ref>{{cite journal|title= Brad Buxer Interview |url= http://info.sonicretro.org/Brad_Buxer_Interview_%28Black_%26_White,_November/December_2009%29 |magazine= Black & White |issue= November-December 2009 |accessdate= August 27, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Ken |last= Horowitz |title= Sega Legends: Michael Jackson and Sonic 3 |publisher= Sega-16 |date= May 19, 2009 |accessdate= August 28, 2015 |url= http://www.sega-16.com/2009/05/sega-legends-michael-jackson-sonic-3/}}</ref><ref>{{cite web|title= Episode 39: Sonic 3: Michael Jackson |url= http://www.gametrailers.com/full-episodes/zo88qk/pop-fiction-episode-39--sonic-3--michael-jackson |publisher= [[GameTrailers]] |accessdate= August 28, 2015}}</ref> ==== Roky 1993 – 94: Obvinenia zo zneužívania detí a prvé manželstvo ==== V lete roku 1993 bol Jackson obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Obvinil ho vtedy trinásťročný chlapec Jordan a jeho otec, zubný lekár [[Evan Chandler]].<ref name="Abuse">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/august/24/newsid_2512000/2512077.stm |title= 1993: Michael Jackson accused of child abuse |publisher= BBC News Online |date= February 8, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 485 – 6.</ref><ref name="T4778">Taraborrelli, 2009, pp. 477 – 8.</ref> Rodina Chandlerovcov požadovala od Jacksona finančné odškodné, ktoré Michael spočiatku odmietal. Jordan Chandler nakoniec sexuálne zneužívanie oznámil polícii.<ref name="T35561"/><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 496 – 8.</ref> Evan Chandler bol potom nahraný na páske, kde hovoril os svojich zámeroch „pokračovať v obvineniach s tým, že určite zvíťazí, lebo pre neho nie je možné prehrať. Hovoril, že on bude mať všetko čo chce a Michael a jeho kariéra skončia navždy.“ Jordanova matka bola v tom čase neoblomná, no zo strany Jacksona sa preukázateľne nedialo nič nečestné.<ref name="T4778"/> Jackson neskôr používal nahrávku ako argument pre to, že bol obeťou žiarlivého otca, ktorého jediným cieľom bolo od neho získať vydieraním peniaze.<ref name="T4778"/> V januári roku 1994 potom ako bol Chandler vyšetrovaný pre vydieranie Jacksona zástupca okresu Los Angeles County, advokát Michael J. Montagna rozhodol, že Chandler nemá byť vyplatený.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= January 25, 1994 |title= Boy's Father in Jackson Case Won't Be Charged : Investigation: Singer claimed parent of alleged molestation victim tried to extort money from him. D.A. says decision not to prosecute is unrelated to reports that settlement is near. |url= http://articles.latimes.com/1994-01-25/local/me-15027_1_civil-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1993 prebehla v byte Michaela Jacksona policajná prehliadka, ktorá našla v jeho spálni knihy a fotografie mladých chlapcov so sporým až žiadnym oblečením.<ref>{{cite web|title= Jackson Vs. the State of California – Michael Jackson |year= 2005 |publisher= Superior Court of California |url= http://www.mjfacts.com/resources/011805pltreqaseemd.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nakoľko knihy sa dali legálne kúpiť a vlastniť, porota rozhodla, že ich vlastnenie nie je možné stíhať súdnou cestou.<ref>{{cite news|first= John M. |last= Broder |date= April 30, 2005 |title= Jackson's Books About Boys Are Allowed as Evidence in Trial |url= http://www.nytimes.com/2005/04/30/national/30jackson.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V decembri roku 1993 bol Jackson podrobený kompletnej osobnej prehliadke.<ref name="T53440">Taraborrelli, 2009, pp. 534 – 540.</ref> Bolo to potom, ako Jordan Chandler dal polícii detailný popis spevákových intímnych telesných partií. Pri prehliadke sa potvrdilo, že Jordan správne opísal, že Jackson má rôzne zafarbené polky zadku, krátke [[ochlpenie ohanbia]] a opísal aj niektoré ďalšie detaily na genitáliách.<ref name="T53440"/><ref>{{cite book|first= Maureen |last= Orth |title= The Importance of Being Famous: Behind the Scenes of the Celebrity-Industial Complex |date= May 1, 2005 |publisher= [[Henry Holt and Company]] |page= 331 |isbn= 978-0-8050-7847-3}}</ref> Okolo obvinení a identity opisov v porovnaní so skutočnosťou sa viedli rôzne spory, ktoré advokáti argumentovali aj Jacksonovu bezúhonnosťou.<ref name="Court">{{cite web |title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |year= 2004 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120802224838/http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |archivedate= 2012-08-02 }}</ref><ref name="r1">{{cite web|title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |year= 2005 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/052505pltmotchandler.pdf}}</ref> Argumentovalo sa čestnými vyhláseniami a prísahami, no celý prípad bol skôr zahmlievaný.<ref name="r1" /><ref>{{cite book|first= Diane |last= Dimond |title= Be Careful Who You Love: Inside the Michael Jackson Case |pages= 13 – 15}}</ref> Žalujúca strana sa dlho nevedela dostať k peniazom.<ref name="Accuser">{{cite news |first= Va. |last= McLean |title= Photos May Contradict Michael's Accuser |newspaper= USA Today |page= 2 |date= January 28, 1994 |url= http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050324062609/http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |date=2005-03-24 }}</ref> Jackson k situácii vydával emocionálne vyhlásenia a prezentoval svoju nevinnosť.<ref name="Abuse"/><ref name="T53440"/><ref>Campbell, 1995, pp. 47 – 50.</ref> Dňa 1. januára došlo medzi Jacksonom a Chandlerovcani k mimosúdnemu vyrovnaniu v hodnote 22 miliónov dolárov. Dňa 2. mája 1994 bolo stiahnuté obvinenie<ref>{{Cite news |first= Jim |last= Moret |date= May 2, 1994 |url= http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |title= Jackson Grand Jury Disbanded – 1994 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150428133350/http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |date=2015-04-28 }}</ref> a okolo 6. júla toho istého roka skončilo aj vyšetrovanie prípadu.<ref name="Court"/><ref>{{cite web|url= http://atgbook.net/abcfinal.html |title= STATEMENT OF DECLINATION ISSUED JOINTLY BY THE DISTRICT ATTORNEY'S OFFICES OF LOS ANGELES AND SANTA BARABARA COUNTIES |publisher= Atgbook.net |date= September 21, 1994 |archivedate= December 25, 2005 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20051225151006/http://atgbook.net/abcfinal.html}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 540 – 5.</ref> Vo výslednej zmierovacej dokumentácii je uvedené, že u Jacksona sa nepripúšťa žiadna vina a Chandlerovci spolu s ich právnikom Larrym Feldmanom toto vyhlásenie podpísali bez výhrad.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson's $15 Million Payoff |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/michael-jacksons-15-million-payoff |publisher= The Smoking Gun |date= June 16, 2004 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Feldman sa taktiež vyjadril, že „že nikto si nekúpil nikoho mlčanie“.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= February 5, 1994 |title= Grand Jury to Convene in Jackson Case : Law: Sources close to the investigation say a panel in Santa Barbara will hear testimony next week about alleged molestation of boy |url= http://articles.latimes.com/1994-02-05/local/me-19273_1_santa-barbara |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Desať rokov po vyrovnaní počas druhého kola obvinení zo zneužívania detí sa Jacksonovi advokáti vyjadrili, že k vyplateniu Chandlerovcov došlo bez spevákovho súhlasu.<ref name="Court"/> Dvadsať rokov po obvinení z dokumentov vyšetrovania [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] uviedol Jacksonov právnik, že u Jacksona žiadny dôkaz zneužívania alebo sexuálneho obťažovania smerom k maloletým neexistoval.<ref>{{cite news|first= Lee |last= Ferran |first2= Eileen |last2= Murphy |date= December 23, 2009 |url= http://abcnews.go.com/GMA/michael-jackson-attorney-fbi-files-vindication/story?id=9407615 |title= Jackson Attorney: FBI Files Are 'Almost Vindication' |publisher= [[ABC News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrení úradu na ochranu mladistvých, ktoré vyšetrovalo Jacksonove prípady z roku 1993, ako aj v roku 2003, z ich záverov, ako aj zo záverov vyšetrovania [[Los Angeles Police Department|Policajného úradu v Los Angeles]] sa u neho nenašli vierohodné dôkazy o zneužívaní alebo sexuálneho správania.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |first2= Sonia |last2= Nazario |date= August 27, 1993 |title= Police Say Seized Tapes Do Not Incriminate Jackson : Investigation: Officials continue to interview children in connection with molestation allegations. |url= http://articles.latimes.com/1993-08-27/news/mn-28516_1_jackson-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Chick |last= Philips |first2= David |last2= Ferrell |date= August 31, 1993 |url= http://articles.latimes.com/1993-08-31/news/mn-39718_1_michael-jackson |title= Tapes Used to Allege Plot to Extort Jackson Released Inquiry: Singer's aides provide purported comments by boy's father, who has told friends allegations are untrue. |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="SG2003">{{cite web|title= Early Probe Cleared Michael Jackson |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/early-probe-cleared-michael-jackson |publisher= The Smoking Gun |date= December 9, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V máji roku 1994 sa Michael Jackson oženil s [[Lisa Marie Presley|Lisou Marie Presleyovou]], dcérou [[Elvis Presley|Elvisa]] a [[Priscilla Presley|Priscilly Presleyovcov]]. Prvýkrát sa stretli v roku 1975, keď vtedy sedemročná Lisa navštívila jednu zo zásnub, ktoré organizovala rodina Jacksonovcov v MGM Grand Hotel and Casino v [[Las Vegas]]. Neskôr sa cez spoločných priateľov príležitostne stretávali.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 500 – 07.</ref> Podľa vyjadrenia Presleyovej známeho ich dospelý vzťah začal v Los Angeles v novembri roku 1992.<ref>{{cite journal|first= Tom |last= Gliatto |date= August 15, 1994 |title= Neverland Meets Graceland |magazine= [[People (magazine)|People]] |url= http://www.people.com/people/archive/article/0,,20103653,00.html |volume= 42 |issue= 7 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odvtedy boli v denodennom telefónnom kontakte. Potom, ako sa na verejnosť dostali správy o Michaelovom obťažovaní detí,sa Jackson stal závislým od Lisiinej emocionálnej podpory. Ona sa začala obávať o jeho slabnúce zdravie a z Michaelovej narastajúcej závislosti od drog.<ref name="T51820">Taraborrelli, 2009, pp. 518 – 520.</ref> Presleyová hovorila, že verila, že Michael neurobil nič zlé, bol obvinený neprávom a začala k nemu cítiť priazeň. Chcela „ho zachrániť a verila, že to dokáže“.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 510.</ref> Ona bola tým človekom, ktorý ho presvedčil, aby spor urovnal mimosúdne a aby sa znovu rehabilitoval.<ref name="T51820"/> Pri telefonickom rozhovore na jeseň v roku 1993 sa jej Jackson spýtal, „či by ho neodmietla, ak by ju požiadal o ruku“.<ref name="T51820"/> Takmer po dvoch mesiacoch sa v tajnosti vzali v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]].<ref name="Divorce">{{Cite news|url= http://www.cnn.com/US/9601/jacko_presley/ |title= She's out of his life |agency= CNN |date= January 18, 1996 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ich manželstvo bolo podľa jej slov „bežný vzťah páru, ktorý bol sexuálne aktívny“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 562 – 4.</ref> V tej dobe bulvárne médiá špekulovali, že svadba bola trikom, ktorý mal vylepšiť Jacksonov verejný imidž.<ref name="Divorce"/> Manželstvo sa skončilo po ich vzájomnej dohode ani nie za dva roky.<ref name="T5801">Taraborrelli, 2009, pp. 580 – 1.</ref> V roku 2010 v interview s Oprah Winfreyovou Presleyová priznala, že po rozvode spolu strávili ďalšie štyri roky, kedy sa dávali dokopy a znovu rozchádzali až kým sa nerozhodla s tým skoncovať.<ref>{{cite web|title= Lisa Marie Presley Opens Up About Michael Jackson |url= http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |archivedate= January 20, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110120062601/http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |publisher= Oprah.com |date= October 21, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1995 – 99: ''HIStory'', druhé manželstvo a otcovstvo ==== [[File:Michael Jackson Cannescropped.jpg|thumb|Michael Jackson v roku 1997 na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]].]] V roku 1995 Jackson spojil svoj katalóg ATV Music s hudobnou vydavateľskou divíziou spoločnosti Sony a tým vzniklo [[Sony/ATV Music Publishing]]. Stal sa vlastníkom polovice firmy a tým získal okrem 95 miliónov dolárov aj práva na ďalšie hudobné nahrávky.<ref>{{cite news|url= http://www.nytimes.com/1995/11/08/business/company-news-michael-jackson-sells-rights-to-beatles-songs-to-sony.html |title= Company News; Michael Jackson sells rights to Beatles songs to Sony |newspaper= The New York Times |agency= Associated Press |date= November 8, 1995 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="sonydeal">{{cite news|first= Jeff |last= Leeds |first2= Andrew Ross |last2= Sorkin |title= Michael Jackson Bailout Said to Be Close |date= April 13, 2006 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2006/04/13/business/media/13music.html?ex=1302580800&en=45bff2f7a4da68fe&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss |accessdate= July 23, 2008}}</ref> V tom istom čase vydal aj dvojalbum ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]''. Prvý jeho disk, ''HIStory Begins'', obsahoval pätnásť nahrávok jeho najväčších hitov a v reedícii neskôr v roku 2001 vyšiel pod názvom ''Greatest Hits: HIStory, Volume I''. Druhý disk mal názov ''HIStory Continues'' a bolo na ňom trinásť nový piesní a dve coververzie. Album debutoval na vrchole rebríčkov a bol certifikovaný za sedem miliónov predaných kópií v USA.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-100-albums |title= Top 100 Albums |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Svojim celosvetovým predajom 20 miliónov edícií (40 miliónov kusov) je jedným z najpredávanejších multidiskových albumov všetkých čias<ref name="Achievements"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson's best selling studio albums |date= June 26, 2009 |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= June 11, 2015 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5648176/Michael-Jacksons-best-selling-studio-albums.html}}</ref> a získal aj nomináciu na cenu Grammy za Album roka.<ref name="G4850">George, 2004, pp. 48 – 50.</ref> Jeho prvým singlom bol duet s najmladšou Jacksonovou sestrou [[Janet Jackson|Janet]], „[[Scream/Childhood]]“. Bol spevákovou reakciou na to ako konali médiá v roku 1993, kedy čelil obvineniam zo zneužívania detí. Singel debutoval v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 na piatej priečke a dostal nomináciu Grammy za „Najlepšiu vokálnu spoluprácu v popovom žánri“.<ref name="G4850"/> Druhý singel albumu ''HIStory'', „[[You Are Not Alone]]“, sa dostal medzi ''Guinnessove svetové rekordy'' ako historicky prvý, ktorý debutoval s číslom jedna v rebríčku ''Billboard'' Hot 100.<ref name="World Records"/> Zároveň bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie vokálne popové prevedenie.<ref name="G4850"/> Koncom roka 1995 Jacksona hospitalizovali počas skúšok na televízne vystúpenie. Jeho náhle ochorenie spôsobila [[panická porucha]], ktorú vyvolal [[stres]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 576 – 7.</ref> Tretím singlom albumu ''HIStory'' bola nahrávka „[[Earth Song]]“. Počas Vianoc roku 1995 sa singel dostal na vrchol britskej hitparády [[UK Singles Chart]] a udržal sa tam šesť týždňov. Bol to Jacksonov najúspešnejší singel v Spojenom kráľovstve.<ref name="G4850"/> Nahrávka „[[They Don't Care About Us]]“ bola podľa [[Anti-Defamation League|Ligy proti ohováraniu]] a iných skupín kritizovaná ako kontroverzná pre jej údajne [[antisemiti]]stický podtón. Jackson na kritiku reagoval publikovaním jej novej verzie s upraveným textom.<ref name="ADL">{{cite web |url= http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |title= ADL Welcomes Michael Jackson's Decision To Remove Anti-Semitic Lyrics From Song |publisher= [[Anti-Defamation League]] |date= June 22, 1995 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120506110256/http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |archivedate= 2012-05-06 }}</ref> V roku 1996 Michael Jackson získal cenu Grammy za singel „Scream“ a cenu American Music Award ako najlepší Pop/Rockový hudobný umelec.<ref name="Grammy"/><ref>{{cite news|first= Thor |last= Christensen |title= Brooks turns down award for favorite artist of the year |newspaper= [[Rome News-Tribune]] |date= January 30, 1996 |accessdate= June 16, 2010 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=LWUwAAAAIBAJ&sjid=YzMDAAAAIBAJ&pg=5552,8128572}}</ref> Album bol podporený aj úspešným turné, [[HIStory World Tour]], ktoré začalo 7. septembra 1996 a trvalo až do 15. októbra 1997. V 58 mestách ho na 82 koncertoch videlo viac ako 4,5 miliónov ľudí. Utŕžilo sa na ňom 165 miliónov dolárov. Šou sa konali na piatich kontinentoch, v 35 krajinách a stali sa z hľadiska sledovanosti pre Jacksona najúspešnejšími.<ref name="LJ956"/> Počas turné si na improvizovanej ceremónii v austrálskom meste Sydney zobral za manželku svoju dlhoročnú priateľku, dermatologickú zdravotnú sestru [[Debbie Roweová|Deborah Jeanne Roweovú]]. Roweová bola v tom čase asi v šiestom mesiaci tehotenstva s ich prvým spoločným dieťaťom. Pôvodne sa neplánovali vziať, no Jacksonova matka, Katherine ich nakoniec na manželstvo presvedčila.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 570 – 586.</ref> Dňa 13. februára 1997 sa narodil Michael Joseph Jackson Jr (bežna nazývaný aj Prince), jeho sestra, Paris-Michael Katherine Jackson, sa narodila o rok 3. apríla 1998.<ref name="T5801"/><ref>Taraborrelli, 2009, p. 597.</ref> Manželský pár sa rozviedol v roku 1999 a Jackson si po rozvode deti vzal do plnej opatery. Rozvod bol relatívne nekonfliktný, no starostlivosť o deti bola potvrdená až v roku 2006.<ref name="T599600">Taraborrelli, 2009, pp. 599 – 600.</ref><ref name="Ex wife">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/5394792.stm |title= Jackson child custody fight ends |publisher= BBC News Online |date= September 30, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1997 Jackson vydal album ''[[Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix]]'', ktorý obsahoval remixy jeho hitových singlov z ''HIStory'' a päť nových nahrávok. Jeho celosvetový predaj sa dostal na úroveň 6 miliónov, čím sa dostal na vrchol zoznamu najpredávanejších remixových albumov sveta.<ref name="Rojek">{{cite book|first= Chris |last= Rojek |title= Cultural Studies |year= 2007 |publisher= [[Polity (publisher)|Polity]] |page= 74 |isbn= 0-7456-3683-7}}</ref> Spolu s titulnou nahrávkou sa stal album jednotkou v Spojenom kráľovstve.<ref name="Rojek"/><ref name="T6101">Taraborrelli, 2009, pp. 610 – 1.</ref> Napriek tomu, že v USA bol v rebríčku na 24. mieste v tejto krajine bol platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="G4850"/> Podľa časopisu Forbes bol ročný príjem z jeho predaja 35 miliónov v roku 1996 a 20 miliónov v roku 1997.<ref name="Finances"/> V roku 1999 bol Michael Jackson zapojený do viacerých charitatívnych akcií. S [[Luciano Pavarotti|Lucianom Pavarottim]] sa v talianskej Modene spojil na charitatívnom koncerte, ktorou podporili neziskovú organizáciu War Child a poskytli milión dolárov pre [[Operácia Spojenecká sila|utečencov z Kosova]], obetí bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, ako aj prostriedky pre deti z Guatemaly.<ref>{{cite news|title= Ricky Martin, Mariah Carey, Michael Jackson, Others To Join Pavarotti For Benefit |url= http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |archivedate= October 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20111018125558/http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |publisher= [[VH1]]. [[Viacom Media Networks|MTV Networks]] |date= May 5, 1999 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Neskôr v tom mesiaci Jackson organizoval v Nemecku a v Kórei v zoskupení „Michael Jackson & Friends“ sadu benefičných koncertov. Spolu s ním účinkovali aj: [[Slash (hudobník)|Slash]], [[Scorpions]], [[Boyz II Men]], [[Luther Vandross]], [[Mariah Carey]], [[A. R. Rahman]], [[Prabhu Deva|Prabhu Deva Sundaram]], [[Shobana]], [[Andrea Bocelli]] a [[Luciano Pavarotti]]. Výťažok z nich šiel na nadáciu Nelsona Mandelu, [[Červený kríž]] a pre [[UNESCO]].<ref>{{cite news|title= Slash, Scorpions, Others Scheduled For "Michael Jackson & Friends" |archivedate= February 21, 2010 |url= http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml |publisher= VH1. MTV Networks |date= May 27, 1999 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20100221074225/http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml}}</ref> Od augusta 1999 po celý rok 2000 žil Michael Jackson na 74. východnej ulici v New Yorku.<ref>{{cite news|first= Tracie |last= Rozhon |date= November 16, 2000 |title= BIG DEAL; An Old Chagall Haunt, Repainted |url= http://www.nytimes.com/2000/11/16/garden/big-deal-an-old-chagall-haunt-repainted.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2000 – 03: spor s vydavateľstvom a ''Invincible'' ==== [[Súbor:Michael Jackson in Vegas cropped-2.jpg|thumb|left|Jackson v [[Las Vegas]] (2003)]] Pri príchode nového storočia, Michael Jackson získal cenu American Music Award za umelca 80. rokov.<ref name="MTV">{{cite news |first= David |last= Basham |date= January 18, 2000 |title= Lauryn Hill, Backstreet Boys, DMX Honored With American Music Awards |url= http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110925171014/http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |date=2011-09-25 }}</ref> V priebehu rokov 2000 až 2001 nahrával spolu Teddym Rileyom a [[Rodney Jerkins|Rodneyom Jerkinsom]] a s ďalšími spolupracovníkmi. Výsledkom tejto spolupráce bol album ''[[Invincible]]'', ktorý vyšiel v októbri roku 2001. Bol to po šiestich rokoch jeho prvý kompletný album, a bol zároveň poslednou zbierkou nového Jacksonovho hudobného materiálu, ktorá vyšla počas jeho života. Vydanie tohto hudobného projektu medzi umelcom a jeho hudobným vydavateľom, [[Sony Music Entertainment]]. Jackson mal potvrdené, že licencie na vydávanie jeho albumov budú s ním obnovené krátko po roku 2000. Iba s licenciou mohol prezentovať svoje materiály a užívať všetky finančné pohľadávky. Potreboval preto uzatvoriť kontrakt na budúce roky. Zistil ale, že právnik, ktorý ho zastupoval, bol zároveň aj zástupcom druhej strany, firmy Sony.<ref name="T6101"/> Jackson bol tiež znepokojený skutočnosťou, že po celé roky firmou Sony tlačený k tomu aby im predal svoj podiel ich hudobného katalógu. Jackson sa obával, že spoločnosť Sony by mohla mať konflikt záujmov a v prípade, že by šla Jacksonova kariéra do úpadku mohol by im svoj podiel predať pod cenou.<ref name="T6147">Taraborrelli, 2009, pp. 614 – 7.</ref> Jackson sa preto rozhodol hľadať spôsob, ako by mohol s firmou svoj zmluvný vzťah ukončiť.<ref name="T6101"/> V septembri roku 2001 Michael Jackson oslávil svoju tridsaťročnú sólovú kariéru dvoma koncertami v [[Madison Square Garden]]. Prvýkrát od roku 1984 tam spoločne vystúpil aj so svojimi bratmi. Okrem iných spol s ním ešte na koncerte účinkovali aj [[Mýa]], [[Usher]], [[Whitney Houston]]ová, [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Monica]], Luther Vandross a [[Slash (hudobník)|Slash]].<ref name="G503">George, 2004, pp. 50 – 3.</ref> Druhý z koncertov sa konal noc [[Útoky z 11. septembra 2001|pred útokmi 11. septembra 2001]].<ref>{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2009 |title= Liveblogging Michael Jackson's funeral and memorial service |url= http://www.guardian.co.uk/news/blog/2009/jul/07/michaeljackson |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po tejto udalosti Jackson pomáhal s organizovaním benefičného koncertu [[United We Stand: What More Can I Give]], ktorý sa konal vo Washingtone dňa 21. októbra 2001 na [[Robert F. Kennedy Memorial Stadium|RFK Stadium]]. Okrem Jacksona vystúpili na ňom [[Backstreet Boys]], Crystal, [[Huey Lewis and the News]], [[Jennifer Lopezová]], [[James Brown]], [[Billy Gilman]], [[O-Town]], [[Usher]], [[Christina Milian]]ová, [[Carole King]]ová, [[Al Green]], [[Christina Aguilera]], [[Pink]], [[Bette Midler]], [[CeCe Peniston]], [[Aerosmith]], [[America]], [[Sean Combs|P. Diddy]] (spolu s [[Faith Evans]]), [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Rod Stewart]], [[Goo Goo Dolls]], [[Train]], [[Britney Spears]], [[Mariah Carey]], [[Mary J. Blige]] a v závere sa k nim pripojila [[Toni Braxton]], [[MC Hammer]], [[Mýa]] a spolu zaspievali Jacksonovu pieseň „[[What More Can I Give]]“.<ref name="T6147"/> Jacksonove sólové vystúpenia boli z televízneho programu vystrihnuté. Bolo ho vidno iba ako sprievodného vokalistu. Bolo to preto aby sa dodržali jeho zmluvné záväzky, ktoré súviseli s vystúpeniami konajúcimi sa pri príležitosti 30. výročia jeho kariéry. Tieto koncerty sa scvrkli do dvojhodinového televízneho špeciálu ''[[Michael Jackson: 30th Anniversary Special|Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration]]'', ktorý mal premiéru v novembri roku 2001. Napriek udalostiam, ktoré boli pred jeho vydaním v októbri roku 2001, album ''Invincible'' sa stretol s výrazným záujmom. Debutoval na vrcholoch rebríčkov trinástich krajín a na celom svete sa z neho predalo 13 miliónov kópií. V Spojených štátoch bol dvojnásobne platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="Achievements"/> Album ''Invincible'' mal oproti predošlým projektom omnoho nižšiu komerčnú podporu, nebol prepojený s koncertným turné a aj pre spory s vydavateľstvom sa stalo, že mal nižšiu predajnosť. Aj načasovanie jeho vydania v období krízy hudobného priemyslu na jeho úspešnosti nepridalo.<ref name="T6147"/> Zarobil však 30 miliónov dolárov, čo bol rekord výnosu pre album bez reklamných nákladov.<ref name="Burkeman">{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2002 |url= http://www.guardian.co.uk/world/2002/jul/08/oliverburkeman |title= Jacko gets tough: but is he a race crusader or just a falling star? |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sprevádzali ho tri single: „[[You Rock My World]]“, „Cry“ a „Butterflies“, posledný bez hudobného videa. Jackson v júli roku 2002 označil vtedajšieho šéfa Sony Music, [[Tommy Mottola|Tommyho Mottolu]] za „diabla“ a „rasistu“, ktorý nepodporuje afroamerických umelcov a využíva ich iba pre svoj osobný prospech.<ref name="T6147"/> Poukázal na to, že jeho kolegu [[Irv Gotti|Irva Gottiho]] nazval „tučným negrom“.<ref>{{cite news|first= Jermaine |last= Jackson |subjectlink= Jermaine Jackson |interviewer= [[Connie Chung]] |title= Interview with Jermaine Jackson |date= December 31, 2002 |program= [[Connie Chung Tonight]] |url= http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0212/31/cct.00.html |accessdate= July 2, 2008 |publisher= CNN}}</ref> Firma Sony odmietla predĺžiť Jacksonovu zmluvu a oznámila, že celá ich kampaň, ktorá stála 25 miliónov dolárov zlyhala, pretože Jackson odmietol ísť na turné po Spojených štátoch.<ref name="Burkeman"/> V roku 2002 Michael Jackson získal svoju 22. cenu American Music Award pre umelca storočia.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=Oc40AAAAIBAJ&sjid=GyEGAAAAIBAJ&pg=5669,889435 |title= Keys, Destiny's Child, McGraw win at American Music Awards |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= Associated Press |date= January 10, 2002 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V tom istom roku sa narodilo jeho tretie dieťa, syn menom Prince Michael Jackson II (prezývka „Blanket“).<ref>{{cite news|title= Michael Jackson |newspaper= [[Daily Mirror]] |url= http://www.mirror.co.uk/all-about/michael%20jackson |accessdate= May 29, 2009}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.mirror.co.uk/topics/michael-jackson/ |title=Michael Jackson |publisher=Daily Mirror |accessdate=May 29, 2009}}</ref> Meno matky dieťaťa nebolo zverejnené, no Jackson oznámil že chlapec je výsledkom [[umelé oplodnenie|umelého oplodnenia]] náhradnej matky s jeho spermiami.<ref name="T599600"/><ref name="tara 599 – 600">Taraborrelli, pp. 599 – 600</ref> Dňa 20. novembra toho istého roku priniesol Jackson svoje dieťa na balkón jeho izby berlínskeho [[Hotel Adlon|Hotela Adlon]]. Ukázal svojim dolu stojacim fanúšikom. Držal ho za jeho pravú rúčku. Dieťa malo tvár zakrytú kusom látky. Potom ho prestrčil ponad zábradlie balkóna, ktorý bol štyri poschodia nad úrovňou zeme, Vyslúžil si za to veľkú mediálnu kritiku. Jackson sa neskôr ospravedlňoval za tento incident a označil ho za „hroznú chybu“.<ref>{{cite news |first= Jennifer |last= Vineyard |date= November 20, 2002 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |title= Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake' |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |date=2010-11-20 }}</ref><ref name="Balcony incident">{{cite web|first=Jennifer|last=Vineyard|url=http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|title=Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake'|publisher=MTV|date=November 20, 2002|accessdate=March 3, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|archivedate=2010-11-20}}</ref> Dňa 13. novembra na DVD a na CD 17. novembra 2003 vydala firma Sony [[kompilačný album|kompiláciu]] Jacksonových hitov pod názvom ''Number Ones''. V Spojených štátoch bol tento projekt od RIAA certifikovaný na trojnásobnú a v Spojenom kráľovstve mal certifikáciu na šesťnásobnú platinu za predaj najmenej 1,2 milióna nosičov.<ref name="Certifications"/><ref>{{cite news |title= Certified Awards |publisher= [[British Phonographic Industry]] |url= http://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190627040702/https://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |date=2019-06-27 }}</ref> ==== Roky 2003 – 05: Druhé obvinenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa a oslobodenie ==== Začiatkom mája 2002 Michael Jackson dovolil britskému televíznemu dokumentárnemu filmovému štábu vedenému [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]] aby ho sledoval takmer všade kde sa pohyboval. Bashirov tím bol aj v Berlíne počas incidentu na balkóne. V marci roku 2003 bol program odvysielaný pod názvom ''[[Living with Michael Jackson]]''. V jednej kontroverznej scéne bol Jackson snímaný ako sa držal spolu s mladým s chlapcom za ruky a diskutoval s ním o tom ako budú spolu spať.<ref name="T640">Taraborrelli, 2009, p. 640.</ref> Hneď po odvysielaní tohto dokumentu sa a štátny úrad v Santa Barbare rozhodol zahájiť trestné vyšetrovanie. Vo februári roku 2003, po prvom preverení [[Los Angeles Police Department|losangeleskej polície]] ako aj úradu na ochranu mladistvých sa skonštatovalo, že podozrenia zo zneužívania sú nepodložené.<ref name="SG2003"/> Potom, ako bol mladý chlapec v dokumente, jeho matka oznámila vyšetrovateľom, že Jackson sa k jej synovi správal neprístojne. V novembri toho istého roku bol spevák vzatý do väzby za sedem obvinení zo zneužívania a dva prípady podávania omamných látok mladistvému, trinásťročnému chlapcovi.<ref name="T640"/> Jackson tieto obvinenia odmietal s tvrdením, že ich spoločné spanie nebolo sexuálnej povahy. Súdne konanie Michaela Jacksona začalo v kalifornskej [[Santa Maria (Kalifornia)|Santa Marii]] 31. januára 2005 a skončilo v závere mája toho istého roku. Dňa 13. júna bol Michael Jackson zbavený viny vo všetkých bodoch obžaloby.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 661.</ref><ref>{{cite news|first= Matthews |last= Davis |date= June 6, 2005 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4612897.stm |title= Trial health problems for Jackson |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= Jackson cleared of child molestation |newspaper= The Guardian |agency= Associated Press |url= http://www.guardian.co.uk/jackson/story/0,15819,1505806,00.html |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po súde sa Jackson s veľkou publicitou stal hosťom [[bahrajn]]ského princa [[Abdullah bin Hamad bin Isa Al Khalifa|Abdullaha]].<ref>{{cite news|first= Habib |last= Toumi |date= January 23, 2006 |url= http://gulfnews.com/news/gulf/bahrain/jackson-settles-down-to-his-new-life-in-the-gulf-1.222403 |title= Jackson settles down to his new life in the Gulf |newspaper= [[Gulf News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrenia brata Jermaina pre noviny ''[[The Times]]'' (september 2011), Bahrajn mal byť krajinou, do ktorej plánovala spevákova rodina poslať Michaela v prípade, že by bol odsúdený.<ref>{{Cite news|url= http://news.yahoo.com/jermaine-jackson-reveals-escape-plan-michael-112521219.html |title= Jermaine Jackson reveals escape plan for Michael |agency= Associated Press |date= September 10, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2006 – 09: Zatvorenie Neverlandu, posledné roky a ''This Is It'' ==== [[Súbor:Michael Jackson 2006.jpg|thumb|Jackson v [[paríž]]skom [[Disneyland Park (Paríž)|Disneylande]] so synom Blanketom (2006)]] V marci roku 2006 bola z ekonomických dôvodov zatvorená hlavná budova ranču Neverland.<ref>{{cite news|title= Jackson Closes Neverland House |url= http://www.cbsnews.com/news/jackson-closes-neverland-house/ |publisher= CBS News |date= July 6, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tomto období v médiách kolovali správy o Jacksonových finančných problémoch. Bol odsúdený na splácanie 270 miliónového dlhu voči jeho hudobným vydavateľom, no práve cez nich vraj Jackson ročne dostával 75 miliónov dolárov ročne.<ref>{{cite journal|title= Really Odd Facts About Michael Jackson |url= http://www.forbes.com/2005/06/14/jackson-celebrity-trial-cx_da_0614topnews.html |magazine= Forbes |date= June 14, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Spoločnosť [[Bank of America]] tento dlh predala [[Fortress Investment Group|Fortress Investments]]. Firma Sony údajne navrhla reštrukturalizačnú dohodu, ktorá by im umožnila v budúcnosti kúpiť polovicu Jacksonovho podielu, ktorý u nich vlastnil.<ref name="sonydeal"/> V apríli roku 2006 Jackson bez zverejnenia súvislostí odsúhlasil spätné refinancovanie spoločnosťou Sony.<ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4909412.stm |title= Jackson strikes deal over loans |publisher= BBC News Online |date= April 14, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tom čase nemal spevák exkluzívnu nahrávaciu zmluvu so Sony a ani nijakým iným hudobným vydavateľom. Začiatkom roku 2006 sa do médií dostala informácia, že Michael Jackson má podpísaný kontrakt s hudobnou značkou Two Seas Records, ktorá sídli v [[Bahrajn]]e. K tomuto kontraktu sa vyjadril člen vedenia dcérskej spoločnosti [[Island Records]] zastupujúcej Two Seas, Guy Holmes, že táto zmluva nemala uzavretú platnosť..<ref>{{cite journal|url= http://www.billboard.com/articles/news/58713/michael-jackson-sails-with-two-seas |title= Michael Jackson Sails With Two Seas |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Bahrain">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5380654.stm |title= Jackson parts with Bahrain label |publisher= BBC News Online |date= September 26, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V priebehu roku 2006 firma Sony vydala [[box set]]ovú sériu 20 singlov Michaela Jacksona z 80. a 90. rokov, ktorá dostala spoločný názov ''[[Visionary: The Video Singles|Michael Jackson: Visionary]]''. Výsledkom edície bolo, že sa väčšina týchto singlov opäť dostala do hudobných rebríčkov. V septembri sa Jackson a jeho ex-manželka Debbie Rowe dohodli na spôsobe opatrovníctva ich spoločných detí. Podmienky dohody neboli nikdy zverejnené. Jackson pokračoval v poručníctve odňatých detí.<ref name="Ex wife"/> V októbri roku 2006 reportér [[Fox News Channel|Fox News]], Roger Friedman, oznámil, že Michel Jackson navštívil nahrávacie štúdio [[Westmeath (grófstvo)|v írskom Westmeathe]]. Nakoľko už bolo známe, že zmluva st Two Seas neplatí, nikto nevedel hodnoverne upresniť, kto hradil náklady nahrávania a čo v nahrávacom štúdiu vzniklo.<ref name="Bahrain"/><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= October 21, 2006 |title= Who's Funding Jackson's Retreat to Irish Recording Studio? |publisher= Fox News Channel |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,222797,00.html}}</ref> V novembri roku 2006 Jackson pozval vo večernom televíznom programe ''[[Access Hollywood]]'' tím z nahrávacieho štúdia vo Westmeathe a spolu s [[MSNBC]] poprel fámy o tom, že by mal pracovať na novom albume, ktorý by mal produkovať [[will.i.am]] z [[the Black Eyed Peas]].<ref name="Achievements"/> V londýne Michael Jackson vystúpil dňa 15. novembra 2006 na odovzdávaní [[World Music Awards]] a prijal diemantovú cenu za predaj 100 miliónov hudobných nosičov.<ref name="Achievements"/><ref>{{cite web|title= 2006 World Music Awards |url= http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm |archivedate= February 4, 2008 |publisher= Chiff |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080204051554/http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm}}</ref> Po Vianociach roku 2006 pricestoval do USA aby sa v meste [[Augusta (Georgia)|Augusta]] (štát [[Georgia (štát USA)|Georgia]]) zúčastnil pohrebu [[James Brown|Jamesa Browna]]. Svoju poctu mu vtedy prejavil vyslovením vety „James Brown je mojou najväčšou inšpiráciou“.<ref>{{cite news |first= Shaheem |last= Reid |date= December 30, 2006 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1549061/20061230/brown_james.jhtml |title= James Brown Saluted By Michael Jackson at Public Funeral Service |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120124213057/http://www.mtv.com/news/articles/1549061/jackson-speaks-at-james-brown-funeral.jhtml |date=2012-01-24 }}</ref> Na jar roku 2007 sa Jackson spojil so Sony aby kúpili ďalšiu hudobnú spoločnosť [[Famous Music|Famous Music LLC]], ktorú dovtedy vlastnil [[Viacom]]. Okrem iných umelcov sa takto dostal k vlastníckym právam [[Eminem]]a, [[Shakira|Shakiry]] a [[Beck (hudobník)|Beck]]a.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson buys rights to Eminem tunes and more |magazine= Rolling Stone |date= May 31, 2007}}</ref> V tomto čase strávil veľa času v nahrávacích štúdiách: v New Yorku so skladateľom a producentom will.i.amom a v [[Las Vegas]] s ním produkovali [[Akon]] a [[RedOne]].<ref>{{cite news|first= Murray |last= Wardrop |date= June 27, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5656918/Michael-Jackson-the-unreleased-album.html |title= Michael Jackson: the unreleased album |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|last= [[RedOne]] |interviewer= Jan Blumentrath |title= Interview with RedOne, producer and songwriter for Lady Gaga, Michael Jackson, Akon, Kat DeLuna and Darin |url= http://www.hitquarters.com/dev/index.php3?page=intrview/2009/March23_1_12_9.html |date= March 23, 2009 |publisher= [[HitQuarters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci v roku 2007 v Tokiu v krátkom interview pre [[Associated Press]] Michael Jackson povedal, že „v zábavnom priemysle je od svojich šiestich rokov a, ako by povedal [[Charles Dickens]], boli to najlepšie z najhorších časov, no nemohol sa z nich dostať, ale iní mu pritom stále ubližovali a bral to ako fakt, lebo mal milujúcu rodinu, silnú vieru, nádherných priateľov a fanúšikov, ktorí ho neustále podporovali“.<ref>{{cite news|first= Eric |last= Talmadge |date= March 8, 2007 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/music/2007-03-08-2208485574_x.htm |title= Michael Jackson 'wouldn't change' career |newspaper= USA Today |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2007 Jackson navštívil vojenskú základňu USA v Japonsku, ktorá sa nazýva [[Camp Zama]]. Pozdravil tam tritisíc vojakov a ich rodinných príslušníkov. Za návštevu si od nich prevzal certifikát, na ktorom bolo poďakovanie za jeho pozornosť k členom armády Spojených štátov a ich rodinám.<ref>{{cite news|first= Valerie |last= Halaby |date= June 29, 2009 |url= http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:oE9ASCivi70J:www.examiner.com/article/michael-jackson-was-long-time-u-s-military-supporter&hl=en&gl=uk&strip=1 |title= Michael Jackson was long-time U.S. Military supporter |publisher= Clarity Digital Group LLC |accessdate= August 7, 2013}}</ref> V septembri roku 2007 bol Jacskon a will.i.am znovu v štúdiu, kde nahrávali, no album pravdepodobne nebol stále hotový.<ref>{{cite journal|title= Will.i.am On Working With Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 2007}}</ref> V roku 2008 Jackson spolu s firmou Sony publikoval projekt ''[[Thriller 25]]'', ktorý mal byť odozvou na 25. výročie vydania [[Thriller (album)|pôvodného albumu]]. Na tejto aktualizovanej verzii sa nachádza predtým nevydaná nahrávka piesne „For All Time“, ako aj remixy, na ktorých s Jacksonom spolupracovali mladí hudobníci inšpirovaní jeho prácou.<ref name="Thriller 25">{{cite web |title= Zona Musical |publisher= Zm.nu |accessdate= April 5, 2008 |language= es |url= http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080329232427/http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archivedate= 2008-03-29 }}</ref> Dva z remixov vyšli na singloch, ktoré zaznamenali len mierny úspech. Boli to nahrávky „[[The Girl Is Mine 2008]]“ (spolupracoval na nej [[will.i.am]]) a „[[Wanna Be Startin' Somethin' 2008]]“ (spolupracoval na nej [[Akon]]). Prvý singel vychádzal iba z [[demonahrávka|demonahrávky]], v ktorej nespieval [[Paul McCartney]]. Napriek všetkému sa dá povedať, že album sa stal hitom.<ref name="Thriller 25"/><ref>{{cite news|url= http://www.digitalproducer.com/articles/viewarticle.jsp?id=312105&afterinter=true |title= Michael Jackson's Thriller 25 – The 25th Anniversary Edition of the World's Top-Selling Album of All Time – Is America's #2 Best-Selling Album This Week!!! |date= February 20, 2008 |work= Digital Producer |agency= [[PR Newswire]]}}</ref><ref>{{cite web|title= Michael Jackson – Thriller 25 |publisher= Ultratop |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Michael+Jackson&titel=Thriller+25&cat=a |language= nl}}</ref><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= May 16, 2008 |title= Jacko: Neverland East in Upstate New York |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,356282,00.html#3 |publisher= Fox News Channel}}</ref> Pri príležitosti blížiacich sa Jacksonových päťdesiatín firma Sony BMG vydala série výberových albumov, ktoré mali názov ''[[King of Pop (album)|King of Pop]]''. Verzie poradia a výberu nahrávok, ktoré na kompiláciách vyšli v jednotlivých krajinách sa líšili na základe hlasovania miestnych fanúšikov.<ref>{{cite web|title= Choose The Tracks On Michael Jackson's 50th Birthday Album! |url= http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |date= June 20, 2008 |archivedate= June 28, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080628015938/http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |publisher= [[Sony BMG]]}}</ref> Album sa dobre predával a vo väčšine krajín sa dostal do Top 10.<ref>{{cite web|url= http://acharts.us/album/37399 |title= Michael Jackson – King Of Pop |publisher= αCharts.us |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url= http://www.ultratop.be/nl/search.asp?search=King+of+Pop&cat=a |title= King of Pop |publisher= [[Ultratop]] |accessdate= September 5, 2008 |language= nl}}</ref> [[Súbor:NeverlandRides.jpg|thumb|left|Letecká snímka časti Jacksonovho ranču Neverland.]] Koncom roka 2008 hrozilo, že spoločnosť Fortress Investments zavrie ranč Neverland, ktorý Jackson využíval ako svoju zástavu pre niekoľko desiatok miliónové dlhy. Fortress sa nakoniec rozhodli predať tieto Jacksonove pohľadávky spoločnosti Colony Capital LLC. V novembri toho istého roku bol Neverland premenovaný na Sycamore Valley Ranch Company LLC, t. j. na spoločný podnik Jacksona a Colony Capital LLC. Transakciou došlo k vymazaniu dlhu a Jackson k tomu ešte získal 35 miliónov dolárov. V čase smrti, Jackson stále vlastnil bližšie nešpecifikovanú časť územia Neverland/Sycamore Valley.<ref>{{cite news|title= Neverland peters out for pop's Peter Pan |url= http://www.smh.com.au/news/entertainment/people/neverland-peters-out-for-pops-peter-pan/2008/11/13/1226318822205.html |newspaper= [[The Sydney Morning Herald]] |agency= [[Press Association]] |date= November 13, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Susab |last= Susan |date= April 14, 2009 |title= Ten Most Expensive Michael Jackson Collectibles |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.forbes.com/2009/04/14/michael-jackson-auction-lifestyle-collecting-michael-jackson.html}}</ref> V septembri roku 2008 Jackson vstúpil do rokovaní s aukčným domom [[Julien's Auctions|Julien's Auction House]] a ponúkol im na predaj okolo 1390 spomienkových predmetov. Plánovaný termín ich aukcie bol medzi 22. – 25. aprílom.<ref>{{cite web |title= The Collection of Michael Jackson |url= http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |publisher= Juliensauctions.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090828061635/http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |archivedate= 2009-08-28 }}</ref> Výstava predmetov bola otvorená 14. apríla, no akcia bola nakoniec na Jacksonov podnet zrušená.<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/news/world/americas/michael-jackson-the-fantastic-possessions-revealed-1668969.html |title= Michael Jackson: The fantastic possessions revealed |newspaper= The Independent |agency= Reuters |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2009 zorganizoval v londýnskej [[The O2|O₂ Aréne]] Jackson tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásil svoj comeback sprevádzaný sériou koncertov pod spoločným názvom „This Is It“. Séria bola prvá od roku 1997, kedy skončilo HIStory World Tour. Jackson naznačil, že toto turné plánuje ako posledné pred jeho koncom profesionálnej kariéry. Nazval ho „predstavením pred poslednou oponou“. Začať malo desiatimi koncertami v Londýne, po nich by mali nasledovať vystúpenia v [[Paríž]]i, New Yorku a v [[Bombaj]]i. Randy Phillips, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti AEG Live, odhadoval zárobok len z prvých desiatich koncertov na 50 miliónov libier.<ref>{{cite news |first= Patrick |last= Foster |date= March 6, 2009 |title= Michael Jackson grand finale curtain-raiser |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |newspaper= [[The Times]] |archivedate= July 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110718131618/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110811020431/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |date=2011-08-11 }}</ref> Potom ako bolo v priebehu ani nie dvoch hodín v Londýne predaných viac ako milión vstupeniek, bolo rozhodnuté, že počet koncertov v tomto meste bude zvýšený na päťdesiat.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |title= Michael Jackson's "This Is It!" Tour Balloons to 50-Show Run Stretching Into 2010 |magazine= Rolling Stone |date= March 12, 2009}}</ref> Počas týždňov, ktoré plánovanému turné predchádzali Jackson nacvičoval v Los Angeles spolu s choreografom [[Kenny Ortega|Kennym Ortegom]]. Väčšina programových nácvikov prebiehala v losangeleskej multifunkčnej aréne [[Staples Center]], ktorý vlastní firma AEG.<ref>{{cite journal |title= Michael Jackson: The Last Rehearsal |magazine= [[Life (magazine)|Life]] |url= http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date= June 29, 2009 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090704103521/http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date=2009-07-04 }}</ref> Turné malo začať 13. júla 2009 a skončiť 6. marca 2010. Necelé tri týždne pred prvou šou boli všetky londýnske koncerty vypredané a práve v tom čase Michael Jackson zomrel na zástavu srdca.<ref>{{Cite news|title= Michael Jackson dead at 50 after cardiac arrest |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/25/michael.jackson/index.html |agency= CNN |date= June 25, 2009 |accessdate= August 31, 2009}}</ref> Krátky čas pred smrťou speváka sa do médií dostala správa o tom, že spolu s módnym tvorcom, [[Christian Audigier|Christianom Audigierom]], spolupracujú na návrhoch kostýmov, ktoré budú na vystúpeniach použité.<ref>{{cite web |url= http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |title= Christian Audigier Michael Jackson Clothing Collection Confirmed |publisher= Popcrunch |date= June 24, 2008 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150426225218/http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |archivedate= 2015-04-26 }}</ref><ref>{{cite web |title= Michael Jackson Christian Audigier Clothing Line Was In The Works |url= http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |publisher= Popcrunch |date= July 2, 2009 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150915215409/http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |archivedate= 2015-09-15 }}</ref> Prvou Jacksonovou publikovanou posmrtnou hudobnou nahrávkou bola pieseň „This Is It“. Spolu s ním ju napísal ešte 80. rokoch kanadský spevák a skladateľ [[Paul Anka]]. Skladba nepatrila do setlistu koncertného turné. Jej nahrávka bola založená na jednej staršej [[demonahrávka|demonahrávke]]. Pri jej vynovenej výrobe sa zvyšní Michaelovi súrodenci prvýkrát od roku 1989 zišli v štúdiu aby k nej nahrali sprievodné vokály. Dňa 28. októbra 2009 vyšiel dokument ''[[Michael Jackson's This Is It]]''. Film bol zložený zo série snímok skúšania na pripravované koncertné turné.<ref>{{cite journal|first= Joyce |last= Eng |date= August 10, 2009 |title= Judge Approves Michael Jackson Film |url= http://www.tvguide.com/news/michael-jackson-film-1008827/ |magazine= [[TV Guide]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Aj keď tento dokumentárny film bežal iba dva týždne, stal sa so svojim celosvetovým príjmom viac ako 260 miliónov dolárov jedným z najlepšie zarábajúcim dokumentom, či koncertným filmom svojej doby.<ref>{{cite web|url= http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=michaeljacksonthisisit.htm |title= Michael Jackson's This Is It |publisher= [[Box Office Mojo]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do Jacksonovho majetku sa zo ziskov z jeho premietania dostalo 90%.<ref>{{Cite news|title= Judge OKs Jackson performance film deal |url= http://www.today.com/id/32360110 |agency= Associated Press |date= August 10, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Film bol sprevádzaný [[Michael Jackson's This Is It (album)|rovnomenným kompilačným albumom]]. Na albume, ktorý končí dvoma verziami novej piesne sa nachádzajú originálne nahrávky Jacksonových hitov v poradí, ako boli v dokumentárnom filme. K albumu patrí aj bonusový disk s predtým nezverejnenými verziami spevákových hitov ako aj s odrecitovanou báňou „Planet Earth“.<ref>{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= September 23, 2009 |title= New Michael Jackson Song, Album Due In October |magazine= Billboard |url= http://www.billboard.com/articles/news/267308/new-michael-jackson-song-album-due-in-october |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pri udeľovaní cien American Music Awards v roku 2009 dostal Jackson ako osobnosť štyri posmrtné ocenenia a ďalšie dve ceny za album ''Number Ones'', čím sa mu na konto napočítalo 26 takýchto ocenení.<ref>{{cite news|first= Todd |last= Martens |date= October 13, 2009 |title= Taylor Swift, Michael Jackson dominate American Music Awards nominations [UPDATED] |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/10/taylor-swift-michael-jackson-dominate-american-music-awards-nominations.html |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= 2009 American Music Awards: Scorecard |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/11/2009-american-music-awards-scorecard.html |newspaper= Los Angeles Times |agency= Associated Press |date= November 22, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Smrť a rozlúčka == [[Súbor:Michael Jackson Star.JPG|left|thumb|V deň smrti nechávali Michaelovi Jacksonovi fanúšikovia odkazy a kvetiny na jeho hviezde, ktorá sa nachádza na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]].]] Michael Jackson skonal ako 50-ročný na zlyhanie srdca vo štvrtok [[25. júna]] [[2009]] na posteli v prenajatom byte, ktorý sa nachádza v losangeleskej štvrti [[Holmby Hills (Los Angeles)|Holmby Hills]]. Pokusy o oživenie, ktoré vykonal jeho osobný lekár, [[Conrad Murray]], boli bezúspešné.<ref name="Times">{{cite news |first= Michael |last= Harvey |date= June 26, 2009 |title= Fans mourn artist for whom it didn’t matter if you were black or white |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archivedate= September 20, 2011 |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |date=2011-09-20 }}</ref> Záchranári z Los Angeles boli na telefónnej linke 911 zavolaní o 12:22 hodine popoludní miestneho času (o 19:00 SEČ). Na mieste boli po troch minútach.<ref>{{cite news|title= Los Angeles Fire Department recording of the emergency phone call made from Michael Jackson's home |date= June 26, 2009 |accessdate= June 27, 2009 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/8121884.stm}}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.yahoo.com/partial-transcript-calif-911-call-210530808.html |title= Partial transcript of Calif. 911 call |publisher= Yahoo! News |agency= Associated Press |date= March 4, 2013}}</ref> Jackson nedýchal a tak záchranári pristúpili ku kardiopulmonálnej resuscitácii.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's life cut shockingly short |url= http://www.today.com/id/31552029 |agency= Associated Press |date= June 26, 2009}}</ref> Snahy o oživenie pokračovali aj dlhšie ako jednu hodinu aj počas dopravy, a príchodu do [[Ronald Reagan UCLA Medical Center]] o 13:13 miestneho času (20:13 SEČ). Oficiálna správa o smrti Michaela Jacksona bola vydaná o 14:26 miestneho času (21:26 SEČ).<ref>{{cite news|first= Matthew |last= Moore |date= June 26, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5643916/Michael-Jackson-King-of-Pop-dies-of-cardiac-arrest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson, King of Pop, dies of cardiac arrest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph}}</ref><ref>{{Cite news|first= Dan |last= Whitcomb |first2= Laura |last2= Isensee |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson death still unsolved after autopsy |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/2009/06/26/us-jackson-idUSTRE55O6AK20090626}}</ref> Jacksonova smrť vyvolala na celom svete sústrastné reakcie.<ref name="Times"/> Potom ako sa správa šírila internetom, na hlavných spravodajských serveroch vznikali problémy z preťaženia dátovým prenosom a pádom ich internetových portálov. Problémom s výpadkami čelil napríklad portál [[TMZ]], ktorý patrí k divízii [[Warner Bros.]] a zaoberá sa špecifickými témami z oblasti života celebrít, ale aj portál správ novín ''[[Los Angeles Times]]''.<ref>{{Cite news|first= Linnie |last= Rawlinson |first2= Nick |last2= Hunt |title= Jackson dies, almost takes Internet with him |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/06/26/michael.jackson.internet/ |agency= CNN |date= June 26, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Na tento fenomén, ktorý sa rovnal efektu hakerského útoku [[DDoS]], reagoval vyhľadávač [[Google]], ktorý na polhodinu blokoval výsledky vyhľadávaniam zameraným na meno Michaela Jacksona. Na [[Twitter]]i došlo k takémuto výpadku o 15:15  miestneho času (22:15 SEČ).<ref>{{cite news|first= Maggie |last= Shiels |date= June 26, 2009 |title= Web slows after Jackson's death |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/technology/8120324.stm |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na portáloch [[Wikimedia Foundation]] bolo na stránke Jacksonovej biografie v jednej hodine zaregistrovaných takmer milión návštevníkov, čo bol hodinový rekord pre ktorúkoľvek stránku v histórii Wikipédii.<ref>Phoebe. "[[Wikipédia:Wikipedia Signpost/2009-06-29/News and notes|The King of Pop vs. Wikipedia]]", ''The Wikipedia Signpost'', June 29, 2009</ref> Aj komunikácia cez [[AOL Instant Messenger]] v tom čase zlyhala na 40 minút. Firma AOL to označila za „kľúčový moment v histórii internetu, aký sa v takom rozsahu a hĺbke ešte nevyskytol“.<ref>{{cite news|first= Daniel B. |last= Wood |date= June 27, 2009 |title= Outpouring over Michael Jackson unlike anything since Princess Di |url= http://www.csmonitor.com/2009/0627/p25s09-usgn.html |newspaper= [[The Christian Science Monitor]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Vo chvíli, kedy sa na verejnosť dostala správa o smrti Michaela Jacksona bolo na Twitteri 15% tweetov (t. j. asi 5 tisíc krátkych textových príspevkov za minútu) venovaných tomuto spevákovi.<ref name="crash">{{cite news |first= David |last= Skok |date= June 26, 2009 |title= Internet stretched to limit as fans flock for Michael Jackson news |archivedate= July 3, 2009 |url= http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |newspaper= [[The Vancouver Sun]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |date=2009-07-03 }}</ref><ref name="Wortham">{{cite news|first= Jenna |last= Wortham |date= June 25, 2009 |title= Michael Jackson Tops the Charts on Twitter |url= http://bits.blogs.nytimes.com/2009/06/25/michael-jackson-tops-the-charts-on-twitter/ |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Takúto silu nepreukázali 5% ani názory na voľby iránskeho prezidenta, či na chrípkovú pandémiu, t. j. témy ktoré boli v roku 2009 v tejto sociálnej sieti veľmi frekventované ešte pred touto udalosťou.<ref name="Wortham"/> Prenos dát ([[web traffic]]) bol v tom čase medzi 11 – 20% vyššie ako je únosná norma.<ref name="crash"/><ref>{{cite news|first= Tom |last= Krazit |first2= Declan |last2= McCullagh |date= June 26, 2009 |url= http://news.cnet.com/8301-1023_3-10273854-93.html |title= Debate: Can the Internet handle big breaking news? |publisher= [[CNET]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne spoločnosti BET (Black Entertainment Television) a [[MTV (televízna stanica)|MTV]] v tej chvíli spustili maratón vo vysielaní Jacksonových hudobných videí.<ref>{{cite news|first= Brian |last= Dtelter |date= June 26, 2009 |url= http://artsbeat.blogs.nytimes.com/2009/06/26/the-michael-jackson-channel/?scp=2&sq=MTV&st=cse |title= MTV's Jackson Marathon |newspaper= The New York Times |publisher= ArtsBeat |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne špeciály venované tomuto spevákovi bežali na mnohých ďalších svetových kanáloch. V britskej [[Mydlová opera|mydlovej opere]] ''[[EastEnders]]'' bola už v časti vysielanej dňa 26. júna vložená do dialógov zmienka o Jacksonovej smrti.<ref>{{cite news|url= http://metro.co.uk/2009/06/26/jacko-news-spreads-to-eastenders-228251/ |title= Jacko news spreads to Eastenders |newspaper= Metro |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson Grave.jpg|thumb|Jacksonova hrobka vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace]] Posledná rozlúčka s Michaelom Jacksonom bola avizovaná na 7. júla 2009. Konať sa mala v multifunkčnej aréne [[Staples Center]] V los Angeles. Predchádzal ho súkromný pohrebný obrad za účasti členov rodiny na cintoríne Forest Lawn Memorial Park's Hall of Liberty pod Hollywoodskymi kopcami v Los Angeles. Nakoľko bol na obrad veľký záujem, jeho účastníci sa naň dostali cez žrebované vstupenky. Na žrebovanie sa do dvoch dní od jeho vyhlásenia prihlásilo 1,6 milióna fanúšikov. Z prihlásených bolo vyžrebovaných 8 750 mien, z ktorých na každé boli pridelené dve vstupenky.<ref>{{Cite news|title= Over 1.6M apply for Jackson memorial tickets |date= July 4, 2009 |url= http://www.today.com/id/31710570/ns/today-entertainment/t/over-m-apply-jackson-memorial-tickets |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu bola vystavená Jacksonova rakva, no nie je známe, či sa v nej nachádzalo spevákovo telo. Pohrebný obrad bol historicky jednou v priamom prenose z najsledovanejších udalostí.<ref>{{Cite news |title= Michael Jackson memorial draws crowds online |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |agency= CNN |date= July 8, 2009 |accessdate= June 11, 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303234710/http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |date=2016-03-03 }}</ref> Len v USA ho sledovalo asi 31,1 milióna ľudí, teda porovnateľne s pohrebom Ronalda Reagana, ktorý v roku 2004 sledovalo 35,1 milióna divákov, či 33,1 milióna Američanov, ktorí v roku 1997 pozerali na prenos pohrebu [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|princeznej Diany]].<ref>{{cite news |first= Andrew |last= Scott |date= July 9, 2009 |title= Michael Jackson Memorial Earns 31 Million Viewers & More TV News |url= http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |publisher= [[AOL TV]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150723074833/http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |date=2015-07-23 }}</ref> Počas obradu vystúpili: [[Mariah Carey]], [[Stevie Wonder]], [[Lionel Richie]], [[John Mayer]], [[Jennifer Hudson]], [[Usher]], [[Jermaine Jackson]] a [[Shaheen Jafargholi]]. Poctu zosnulému dali [[Berry Gordy]] a [[Smokey Robinson]], kým [[Queen Latifah]] prečítala „We had him“, báseň ktorú pre túto príležitosť napísala [[Maya Angelou]].<ref>{{cite news|first= Nick |last= Allen |date= July 7, 2009 |title= Michael Jackson memorial service: the biggest celebrity send-off of all time |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5771156/Michael-Jackson-memorial-service-the-biggest-celebrity-send-off-of-all-time.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu si reverend [[Al Sharpton]] vyslúžil „standing ovation“ a jasot potom ako Jacksonovým deťom povedal že „Ich otec nebol zázrak. Zázrak bol to, čo dokazoval a dokazoval to kedykoľvek.“<ref>{{cite journal|first= Andrew |last= Potter |title= There was nothing strange about your daddy |magazine= [[Maclean's]] |url= http://www.macleans.ca/general/there-was-nothing-strange-about-your-daddy/ |date= July 7, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Jednou z udalostí, ktorá zvýšila povedomie o obrade bolo aj to, že jedenásťročná dcéra Michaela Jacksona, Paris Katherine, prvýkrát prehovorila na verejnosti, keď so slzami v očiach povedala, že „odvtedy ako sa narodila jej otec bol najlepším otcom akého si dokážeme predstaviť... a chcela by mu len povedať, že ho ľúbi... tak veľmi“.<ref>{{cite news|first= Tania |last= Branigan |date= September 8, 2001 |url= http://www.guardian.co.uk/uk/2001/sep/08/taniabranigan |title= Jackson spends £20m to be Invincible |newspaper= The Guardian}}</ref><ref>{{cite journal|url= http://www.tvguide.com/News/Jackson-Memorial-Moments-1007748.aspx |title= Top Moments: Michael Jackson Memorial |magazine= TV Guide |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Záverečnú modlitbu viedol reverend Lucious Smith.<ref>{{cite web|title= Rev Lucious Smith on conducting the memorial service for Michael Jackson |date= June 28, 2010 |url= http://www.radiolive.co.nz/Rev-Lucious-Smith-on-conducting-the-memorial-service-for-Michael-Jackson/tabid/506/articleID/14351/Default.aspx |publisher= [[Radio Live]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Dňa 24. augusta bolo vo viacerých novinách zverejnené, že podľa anonymných zdrojov sa losangeleský koroner rozhodol podať návrh aby bolo vo veci Jacksonovho úmrtia začaté vyšetrovanie pre podozrenie zo zabitia. Táto správa bola koronerom potvrdená dňa 28. augusta 2009.<ref>{{cite news |first= Tim |last= Reid |date= August 25, 2009 |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |title= LA coroner to treat Michael Jackson's death as a homicide |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110924151131/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |date=2011-09-24 }}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/8219362.stm |title= Jackson 'had lethal drug levels' |publisher= BBC News Online |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V čase smrti boli Jacksonovi podávané lieky [[propofol]], [[lorazepam]] a [[midazolam]].<ref>{{cite news|first= Kathleen |last= Doheny |date= August 24, 2009 |url= http://www.webmd.com/pain-management/news/20090824/propofol-linked-to-michael-jacksons-death |title= Propofol Linked to Michael Jackson's Death |publisher= [[WebMD]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V prípade zabitia bol vyšetrovaný spevákov osobný lekár, Conrad Murray, ktorý bol dňa 8. februára 2010 žalobcami obvinený z neúmyselného zabitia.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's doctor denies manslaughter charge |date= February 9, 2010 |publisher= [[BBC News Online]] |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/8499143.stm |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jacksonove telo bolo pochované dňa 3. septembra 2009 vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Coleman |date= September 4, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/6136376/Michael-Jackson-finally-laid-to-rest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson finally laid to rest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Odozvy === Po svojej smrti sa albumy Michaela Jacksona stali najpredávanejšími hudobnými nosičmi roku 2009. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch po jeho smrti sa v USA predalo 8,2 milióna albumov a celosvetovo tento predaj dosiahol úroveň 35 miliónov.<ref name="Swift-Boyle">{{cite journal|first= Keith |last= Caulfield |date= January 6, 2010 |title= Taylor Swift Edges Susan Boyle For 2009's Top-Selling Album |url= http://www.billboard.com/articles/news/960801/taylor-swift-edges-susan-boyle-for-2009s-top-selling-album |magazine= Billboard}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.today.com/id/37957972/ns/today-entertainment/ |title= Jackson sells 35 million albums since death |work= Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson bol prvým hudobníkom, ktorý mal milión stiahnutí za týždeň. Jeho piesne sa v priebehu týždňa stiahli 2,6 miliónkrát. Po jeho smrti sa z troch z jeho albumov predalo viacej kusov, ako sa predalo z albumov, ktoré vyšli dovtedy ako novinky.<ref>{{cite web|first= Eliot |last= Van Buskirk |date= July 1, 2009 |url= http://www.wired.com/epicenter/2009/07/michael-jackson-first-to-sell-over-1-million-downloads-in-a-single-week/ |title= Michael Jackson First Artist to Sell Over 1 Million Downloads in a Single Week |website= [[Wired (website)|Wired]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson sa stal zároveň prvým umelcom histórie hudobného priemyslu, ktorý mal v jednom roku štyri albumy v Top 20 najpredávanejších albumov Spojených štátov.<ref name="Swift-Boyle"/> V nadväznosti na tento nárast tržieb firma Sony oznámila, že rozširuje svoje väzby na Jacksonov hudobný materiál. Distribučné práva na jeho hudbu mali v Sony Music vypršať v roku 2015.<ref name="Sony">{{cite news|first= Ethan |last= Smith |date= March 16, 2010 |title= Sony Places Big Bet on a Fallen 'King' |newspaper= [[The Wall Street Journal]] |url= http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704588404575124023860735864 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 16. marca 2010 Sony Music Entertainment cez člena svojej divízie [[Columbia/Epic Label Group]] podpísala novú dohodu, v ktorej rozšírila svoje distribučné práva na pôvodný hudobný katalóg Michaela Jacksona do roka 2017, ako aj na desať nových albumov s nepublikovaným hudobným materiálom a nových kompilácií už vydaných nahrávok.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |date= March 16, 2010 |title= Michael Jackson Estate, Sony Strike Massive $250 Million Deal to Release King of Pop's Music |magazine= Rolling Stone |url= http://www.rollingstone.com/music/news/michael-jackson-estate-sony-strike-massive-250-million-deal-to-release-king-of-pops-music-20100316 }}</ref> Obchod, ktorý uzavrela firma Sony nemá v histórii hudobného priemyslu obdoby. Zaviazala ju k zaplateniu 250 miliónov dolárov za kúpu Jacksonovho majetku a licenčných poplatkov za realizované diela.<ref name="Sony"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson in 'record' $200m music deal |url= http://www.bbc.co.uk/worldservice/business/2010/03/100316_jackson_biz_music_deal.shtml |publisher= [[BBC Online]] |date= March 16, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 4. novembra 2010 firma Sony oznámila, že 14. decembra vyjde prvá posmrtná zbierka nahrávok Michaela Jacksona pod názvom ''[[Michael (album)|Michael]]''. Dňa 8. novembra bol k tomuto projektu v rádiách odprezentovaný oficiálny hudobný singel „Breaking News“.<ref>{{Cite news |title= Official Michael Jackson Single ''Hold My Hand'' To Be Released On November 15th |archivedate= November 19, 2010 |publisher= Breakingnews.michaeljackson.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |url= http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |date=2010-11-19 }}</ref> Vývojári [[Videohra|videohier]] z firmy [[Ubisoft]] oznámili svoje plány pre sviatky roku 2010 zrealizovať tanečnú a spevácku hru, ktorá by bola venovaná tvorbe Michaela Jacksona. Výsledná hra ''[[Michael Jackson: The Experience]]'' bola jednou z prvých, ktoré využívali technológie [[Kinect]] a [[PlayStation Move]], ktoré sú založené na snímanie pohybu kamerou pre herné konzoly [[Xbox 360]] od Microsoftu a [[PlayStation 3]] od firmy Sony.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Fans Will Moonwalk In Motion-Sensing Game |url= http://www.billboard.com/articles/news/957768/michael-jackson-fans-will-moonwalk-in-motion-sensing-game |magazine= Billboard |agency= Associated Press |date= June 15, 2010}}</ref> Dňa 3. novembra 2010 divadelná artistická skupina [[Cirque du Soleil]] oznámila, že chce s pripravovaným programom ''[[Michael Jackson: The Immortal World Tour]]'' začať v kanadskom Montreali v októbri 2011, zatiaľ čo trvalá verzia tejto šou bude prebiehať v Las Vegas.<ref>{{cite news|first= Tony |last= Hicks |title= People: Cirque du Soleil mounting Michael Jackson tour |url= http://www.mercurynews.com/entertainment-headlines/ci_16517946?nclick_check=1 |newspaper= San Jose Mercury News |accessdate= November 7, 2010}}</ref> Táto 90 minútová produkcia 65 prevažne cirkusových umelcov a tanečníkov, ktorá stála 57 miliónov dolárov je zmesou Jacksonových ikonických tanečných a hudobných kreácií s choreografiou umeleckých a akrobatických prevedení aké sú prezentované v Cirque du Soleil.<ref>{{cite news|title= Cirque plans $57M touring Jackson show |url= http://www.cbc.ca/news/arts/music/story/2010/11/03/cirque-michael-jackson-immortal-tour.html |publisher= CBC News |date= November 3, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Scenár turné a réžiu realizoval [[Jamie King]].<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/where-to-see-cirque-du-soleils-michael-jackson-tour-2125812.html |title= Where to see Cirque du Soleil's Michael Jackson tour |newspaper= The Independent |date= November 5, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 3. októbra 2011 vyšiel k tomuto programu kompilačný soundtrack po názvom ''[[Immortal (album)|Immortal]]''. Obsahoval 40 Jacksonových nahrávok, ktoré nanovo produkoval Kevin Antunes.<ref>{{Cite news |title= Epic Records Set To Release IMMORTAL The New Album From Michael Jackson On November 21 |date= October 3, 2011 |publisher= [[Sony]] |agency= [[PR Newswire]] |url= http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150613001950/http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |date=2015-06-13 }}</ref> Po prvom projekte Cirque du Soleil nasledoval ďalší, ''[[Michael Jackson: One]]'', ktorý sa realizoval v rezorte [[Mandalay Bay]] v Las Vegas. Toto šou, ktoré tiež scenáristicky a režijne spracoval [[Jamie King]], malo premiéru 23. mája 2013 malo komerčný úspech, ako aj pozitívny ohlas odbornej kritiky.<ref>{{cite news |first= Chris |last= Jones |date= July 13, 2013 |title= 'Michael Jackson ONE' in Las Vegas: Cirque du Soleil refinds its way |url= http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |newspaper= Chicago Tribune |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130929185207/http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |date=2013-09-29 }}</ref><ref>{{cite web|first= Richard |last= Lane |url= http://www.vegaschatter.com/story/2013/7/3/32721/60427/vegas-travel/Michael+Jackson+ONE+Becomes+The+One+Show+You+Must+See+In+Vegas |title= Michael Jackson ONE Becomes The One Show You Must See In Vegas |date= July 3, 2013 |publisher= VegasChatter |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Zack |last= O'Malley Greenburg |date= February 2, 2013 |title= Michael Jackson's New Vegas Show 'One' Will Double The Fun |url= http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/02/22/michael-jacksons-new-vegas-show-one-will-double-the-fun/ |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Kitty |last= Yancey |title= Cirque tells more about new Michael Jackson Vegas show |url= http://www.usatoday.com/story/dispatches/2013/02/21/new-michael-jackson-show-called-one-to-open-at-mandalay-bay/1935905/ |date= February 21, 2013 |newspaper= USA Today |accessdate= March 19, 2013}}</ref> V roku 2011 bola zverejnená správa, že medzi rokmi 1981 – 1983 nahral Michael Jackson s [[Freddie Mercury|Freddiem Mercurym]] demonahrávky skladieb „State of Shock“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/collabfreddie.htm |title= Freddie Mercury - Collaborations |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa toho, ako sa vyjadril vtedajší manažér skupiny [[Queen (skupina)|Queen]], [[Jim Beach]], nahrávky mali pôvodne byť súčasťou kompletného albumu duetov.<ref>{{cite journal|first= Melissa |last= Locker |title= Michael Jackson and Freddie Mercury: Three Duets Coming Out This Fall |url= http://entertainment.time.com/2013/07/29/michael-jackson-and-freddie-mercury-three-duets-coming-out-this-fall/ |magazine= Time |date= July 29, 2013 |accessdate= June 26, 2015}}</ref> Oficiálne tieto skladby nevyšli. Pieseň „State of Shock“ vyšla ako duet s [[Mick Jagger|Mickom Jaggerom]] na albume ''Victory'', ktorý v júli roku 1984 vydali [[The Jacksons]].<ref>Campbell, 1993.</ref> Sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ nahrak Mercury na svoj projekt ''[[Mr. Bad Guy]]''.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/mrbadguy.htm#there |title= Mr Bad Guy |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V apríli roku 2011 Jacksonov dlhodobý priateľ a miliardár [[Mohamed Al-Fayed]], ktorý je predsedom futbalového tímu [[Fulham F.C.|Fulham Football Club]] pred štadiónom [[Craven Cottage]] odhalil spevákovu sochu.<ref name="Fulham">{{cite news|title= Michael Jackson Fulham FC statue defended by Al Fayed |url= http://www.bbc.co.uk/news/uk-england-london-12950708 |publisher= BBC News Online |date= April 3, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Fanušikovia Fulhamu boli z tohto rozhodnutia zmätení a nechápali spojitosť medzi klubom a Michaelom Jacksonom.<ref>Ronay, Barney (April 1, 2011). {{cite news|url= http://www.guardian.co.uk/football/2011/apr/01/fulham-michael-jackson-statue-fans |title= Fulham fans cry foul over 'bizarre' Michael Jackson statue |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Al Fayed sa voči tomu ohradil a povedal im, že „nech idú do pekla“ ak si to nevážia.<ref name="Fulham"/> Socha bola v septembri 2013 odstránená.<ref>{{cite news|first= Simon |last= Rice |date= September 25, 2013 |title= Michael Jackson is HIStory: Controversial statue removed from Fulham stadium Craven Cottage |newspaper= The Independent |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/michael-jackson-is-history-controversial-statue-removed-from-fulham-stadium-craven-cottage-8839090.html}}</ref> Dňa 31. marca vydavateľ [[Epic Records]] oznámil zámer vydať osem ešte nepublikovaných nahrávok, ktoré by mali tvoriť základ nového albumu ''[[Xscape]]''.<ref>{{cite news|url= http://www.bbc.com/news/entertainment-arts-26824983 |title= New Michael Jackson album to be released in May |publisher= BBC News Online |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album vyšiel 13. mája 2014.<ref>{{cite journal|title= New Michael Jackson Album 'Xscape' to Be Released in May |url= http://www.billboard.com/articles/news/6029371/new-michael-jackson-album-xscape-to-be-released-in-may |magazine= Billboard |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 18. mája 2014 bola počas odovzdávania cien Billboard Music Awards predvedená tanečná kreácia v štýle „[[Pepper's ghost]]“, ku ktorej virtuálne vystúpil Jackson v jednej zo skladieb albumu ''Xscape'' s názvom „Slave to the Rhythm“.<ref>{{cite journal|first= Phil |last= Gallo |date= May 18, 2014 |title= Michael Jackson Hologram Rocks Billboard Music Awards: Go Behind the Scenes |url= http://www.billboard.com/articles/events/bbma-2014/6092040/michael-jackson-hologram-billboard-music-awards |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Umenie == === Vplyvy === [[Súbor:Michael Jackson sculpture.jpg|thumb|Jedna z kópií sochy, ktorá je založená na návrhu [[Diana Walczak|Diany Walczakovej]] a určená pre európsku propagáciu projektu HIStory.]] Ako svoje hlavné vplyvy uvádza Michael Jackson hudobníkov ako [[Little Richard]], [[James Brown]], [[Jackie Wilson]], [[Diana Ross]]ová, [[Fred Astaire]],<ref name="samandfred">{{cite news|first= Ken |last= Tucker |date= June 5, 1988 |url= http://www.nytimes.com/1988/06/05/books/summer-reading-firing-your-father-isn-t-easy.html |title= SUMMER READING; FIRING YOUR FATHER ISN'T EASY |newspaper= The New York Times |page= 751 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Sammy Davis Jr.]],<ref name="samandfred"/> [[Gene Kelly]],<ref>{{cite journal|first= Aisha |last= Harris |title= Why People Still Dance Like Gene Kelly |url= http://www.slate.com/blogs/browbeat/2012/08/23/gene_kelly_turns_100_the_dancer_s_legacy_persists_in_popular_dance_.html |magazine= [[Slate (magazine)|Slate]] |accessdate= October 5, 2012}}</ref> [[David Ruffin]],<ref>{{cite journal|title= 100 Greatest Singers: 65 – David Ruffin |url= http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/david-ruffin-20101202 |magazine= Rolling Stone |date= November 27, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[The Isley Brothers]], [[Bee Gees]] a tanečníkov z ''[[West Side Story]]'', ktorým dal svoju poctu pri nakrúcaní hudobných videosnímok k nahrávkam „[[Beat It]]“a „Bad“.<ref>Lewis Jones, 2005.</ref> Podľa vyjadrenia Michaelovho priateľa, choreografa [[David Winters|Davida Wintersa]], sa v roku 1971 počas prípravy choreografie na televízny špeciál [[Diana Ross|Diany Rossovej]], ''[[Diana!]]'', Jackson vyjadril že má film ''[[West Side Story]]'' tak rád, že si ho musí aspoň raz týždenne pozrieť.<ref>{{cite web|first= David |last= Winters |date= June 26, 2009 |title= David Winters remembers Michael Jackson |url= http://www.magickpapers.com/blog/?p=400 |publisher= Magick Papers}}</ref><ref>{{cite web|title= Reply #3: Thank you BigBearJohn: here's also David Winters |url= http://www.democraticunderground.com/discuss/duboard.php?az=show_mesg&forum=389&topic_id=5935191&mesg_id=5935451 |publisher= [[Democratic Underground]] |accessdate= May 16, 2011}}</ref><ref>{{cite news|first= Eugene |last= Hernandez |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael Jackson, On Screen |url= http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/ |publisher= [[Indiewire]] |archivedate= June 27, 2009 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090627205050/http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/}}</ref> Pokiaľ mal na Jacksona čiastočný vplyv Little Richard,<ref>{{cite news |first= Martin |last= Herron |date= June 27, 2009 |title= 'Michael Jackson saved my life' |url= http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |newspaper= [[The Scarborough News|Scarborough Evening News]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628193111/http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |date=2009-06-28 }}</ref> vplyv Jamesa Browna bol pre neho ešte inšpiratívnejší.<ref>{{cite web|title= Jackson Attends Brown's Public Funeral |url= http://www.contactmusic.com/james-brown/news/jackson-attends-browns-public-funeral_1017673 |publisher= [[Contactmusic.com]] |date= January 2, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V mladosti Michael Jackson preberal vokálnu techniku a niektoré spevácke štýly z veľkej časti od Diany Rossovej a [[The Supremes]].<ref>Taraborrelli, 2009, p. 60., 64.</ref> === Hudobné žánre a témy piesní === Na rozdiel od mnohých iných skladateľov, Michael Jackson nepísal svoje kompozície na papier. Namiesto toho ich diktoval do magnetofónu a texty spieval spamäti.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 209 – 210.</ref> Pri väčšine skladieb ako napríklad aj „[[Billie Jean]]“, „Who Is It“ a „[[Tabloid Junkie]]“ si pomáhal beatboxom či inou hlasovou imitáciou niektorých hudobných nástrojov. Jackson hovorieval, že je omnoho ľahšie basovú gitaru, či bicie nástroje imitovať hlasom ako na nich skutočne hrať. Aj viacerí hudobní kritici vyzdvihovali spevákovu presvedčivosť pri napodobňovaní hudobných nástrojov. Steve Huey z [[AllMusic]] hovoril, že počas jeho kariéry Jacksonovi jeho všestrannosť umožňovala experimentovať s viacerými hudobnými témami a hudobnými žánrami.<ref name="allmusic"/> Ako hudobník sa našiel vo viacerých žánroch ako sú [[Pop music|pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]] a [[new jack swing]].<ref name="allmusic"/><ref name="Bio2"/><ref name="AMOFW">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/off-the-wall-mw0000190332 |title= Michael Jackson – Off the Wall – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref><ref name="Help">{{cite web|first= M. |last= Heyliger |title= A State-of-the-Art Pop Album: Thriller by Michael |url= http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm |archivedate= December 4, 2008 |quote= Not many artists could pull off such a variety of styles (funk, post-disco, rock, easy listening, ballads)... |publisher= Consumerhelpweb.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20081204150926/http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm}}</ref><ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Turns 30! |magazine= Jet |volume= 74 |issue= 35 |date= August 29, 1988 |page= 58 |issn= 0021 – 5996 |url= http://books.google.com?id=L70DAAAAMBAJ&pg=PA58}}</ref><ref>{{cite book|first= Robert |last= Palmer |authorlink= Robert Palmer (writer) |title= Rock & Roll: An Unruly History |year= 1995 |publisher= [[Harmony Books]] |page= 285 |isbn=978-0-517-70050-1}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson1 1988.jpg|thumb|left|Jackson počas Bad Tour vo Viedni v roku 1988]] Podľa Hueyovho vyjadrenia album ''Thriller'' zdokonalil silné stránky albumu ''Off the Wall'' a dosiahol, že tanečné a rockové nahrávky nabrali na agresivite, kým popové tóny a balady boli jemnejšie a viac oduševnené.<ref name="allmusic"/> Pozoruhodné podľa neho boli balady „The Lady in My Life“, „Human Nature“ a „[[The Girl Is Mine]]“, funkové kúsky „Billie Jean“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“ a disko súbor skladieb „Baby Be Mine“ a „[[P.Y.T. (Pretty Young Thing)]]“.<ref name="allmusic"/><ref name="AMThriller">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |authorlink= Stephen Thomas Erlewine |title= Michael Jackson – Thriller – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |url= http://www.allmusic.com/album/thriller-mw0000056882 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Eric |last= Henderson |date= October 18, 2003 |title= Michael Jackson – Thriller |work= [[Slant Magazine]] |url= http://www.slantmagazine.com/music/review/michael-jackson-thriller |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Thriller">{{cite journal|first= Christopher |last= Connelly |title= Michael Jackson: Thriller |magazine= Rolling Stone |date= January 28, 1983}}</ref> Podľa článku, ktorým v časopise ''[[Rolling Stone]]'' Christopher Connelly komentoval album ''Thriller'' bol tento projekt vonkajším prejavom Jacksonovej asociácie s podprahovým myslením na paranoju a temné myšlienky.<ref name="Thriller"/> V AllMusic to [[Stephen Thomas Erlewine]] potvrdil s poukázaním na piesne „Billie Jean“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“.<ref name="AMThriller"/> V skladbe „Billie Jean“ Jackson spieva o posadnutom dievčati, jeho fanúšičke, ktorá tvrdí, že s ňou splodil dieťa.<ref name="allmusic"/> V nahrávke „Wanna Be Startin' Somethin'“ vyjadruje svoje argumenty voči klebetám a médiám.<ref name="Thriller"/> V piesni „Beat It“ odsudzuje násilie gangov a vzdáva poctu muzikálu ''[[West Side Story]]''. Podľa Hueyiho vyjadrenia je táto pieseň prvým skutočne úspešným Jacksonovým [[Crossover (hudba)|crossoverovým]] hudobným pokusom.<ref name="allmusic"/><ref name="Bio"/> Poznamenal tiež, že v titulnej skladbe „Thriller“ je Jackcsonov začiatok záujmu o nadprirodzené témy, ku ktorým sa vracal aj v nasledovných rokoch.<ref name="allmusic"/> V roku 1985 sa Michael Jackson stal spoluautorom charitatívnej hymny „[[We Are the World]]“ a od tej doby sa téma humanity pre neho stala inšpiráciou aj pre ďalšie hudobné diela a významne ovplyvnila aj jeho osobné postoje, či jeho verejnú prezentáciu.<ref name="allmusic"/> Projekt ''Bad'' má baladický rockový song „[[Dirty Diana]]“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= September 3, 1987 |url= http://www.nytimes.com/1987/09/03/arts/critic-s-notebook-how-good-is-jackson-s-bad.html |title= Critic's Notebook; How Good Is Jackson's 'Bad'? |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Prvým singlom albumu je balada o láske, „[[I Just Can't Stop Loving You]]“, pričom iná balada, „[[Man in the Mirror]]“ otvorenou hymnickou spoveďou a vyznaním. Pieseň „[[Smooth Criminal]]“ evokuje krvavý útok, znásilnenie a naznačuje vraždu.<ref name="TIME2"/> [[Stephen Thomas Erlewine]] z AllMusic poznamenáva, že album ''Dangerous'' prezentuje Jacksona ako veľmi paradoxné indivíduum.<ref name="Dangerous">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/dangerous-mw0000674875 |title= Michael Jackson – Dangerous – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref> Píše, že ''Dangerous'' je odlišnejší od svojho predchodcu, albumu ''Bad'', lebo oslovuje síce mestské publikum a tiež láka strednú triedu s hymnami ako je „[[Heal the World]]“.<ref name="Dangerous"/> Prvá polovica nahrávok, ako „Jam“ a „[[Remember the Time]]“, sú v štýle [[new jack swing]].<ref name="NYT Dangerous">{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= November 24, 1991 |title= RECORDINGS VIEW; Michael Jackson in the Electronic Wilderness |url= http://www.nytimes.com/1991/11/24/arts/recordings-view-michael-jackson-in-the-electronic-wilderness.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album je prvým, od Michaela Jacksona, ktor sa zaoberá témou spoločenských nešvárov. Napríklad pieseň „Why You Wanna Trip on Me“ zaoberá sa témou hladovania, AIDS, bezdomovectva a drogových závislostí.<ref name="NYT Dangerous"/> Album ''Dangerous'' má aj sexuálne ladené témy ako je milostná pieseň „[[In the Closet]]“.<ref name="NYT Dangerous"/> Titulná pieseň obsahuje narážky na dravú lásku a nutkavú žiadostivosť.<ref name="NYT Dangerous"/> V jeho druhej polovici sú pop-gospelové hymny ako „[[Will You Be There]]“, „Heal the World“ a „Keep the Faith“. V nich sa Jackson verejne vyznáva zo svojich vnútorných zápasov a obáv.<ref name="NYT Dangerous"/> V balade „[[Gone Too Soon]]“ Jackson vzdáva poctu svojmu priateľovi, [[Ryan White|Ryanovi Whiteovi]], a trápeniu ľudí chorých na AIDS.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Harrington |title= Jackson's 'Dangerous' Departures; Stylistic Shifts Mar His First Album in 4 Years |newspaper= The Washington Post |date= November 24, 1991}}</ref> Album ''HIStory'' evokuje atmosféru paranoji.<ref name="AMHIStory">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |title= Michael Jackson – HIStory – Overview |url= http://www.allmusic.com/album/history-past-present-and-future-book-i-mw0000123992 |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho obsah sa zameriava na útrapy a boje s verejnou mienkou, ktoré spevák prekonával pred jeho výrobou. Sú na ňom jeho snahy dať dokopy [[swing]], [[funk]] a [[rock]] v piesňach „Scream“, či „Tabloid Junkie“. Ale aj balada v štýle R&B, „[[You Are Not Alone]]“. Jackson sa búri voči nespravodlivosti a izolácii, ktorú cíti a cíti aj veľký hnev voči médiám.<ref name="RSHIStory">{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson HIStory |magazine= Rolling Stone |date= August 10, 1995}}</ref> V svojom osobnom vyznaní „[[Stranger in Moscow]]“ Jackson narieka nad jeho „upadnutím do nemilosti“, na druhej strane sú piesne „[[Earth Song]]“, „Childhood“, „Little Susie“ a „Smile“, ktoré sú typické popové piesne.<ref name="AMHIStory"/><ref name="RSHIStory"/> V nahrávke „D.S.“ spustil Jackson verbálny útok proti okresnému prokurátorovi zo Santa Barbary v Kalifornii, [[Tom Sneddon|Tomovi Sneddonovi]]. Opisuje ho ako asociála, bieleho supernacistu, ktorý chce „dostať jeho zadok, a to živý či mŕtvy“. O piesni Sneddon hovorí, že „nemal tú česť ju počuť, no vraví, že by pokojne mohla končiť aj výstrelom zo zbrane“.<ref>{{cite web|title= Thomas W. (Tom) Sneddon, Jr. |url= http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |archivedate= June 27, 2006 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20060627020903/http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |publisher= [[National Defense Authorization Act]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pre album ''Invincible'' si Jackson za spolupracovníka vybral Rodneya Jarkinsa, ktorý ho výrazne ovplyvnil.<ref name="allmusic"/> Sú na ňom typické soulové kúsky ako „Cry“ a „The Lost Children“, balady „Speechless“, „Break of Dawn“ a „Butterflies“, či mix [[hip hop (hudba)|hip hopu]], popu a R&B v nahrávkach „2000 Watts“, „Heartbreaker“ a „Invincible“.<ref>{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/invincible-mw0000011263 |title= Michael Jackson – Invincible – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= September 9, 2007}}</ref><ref>{{cite journal|first= Mark |last= Beaumont |date= November 30, 2001 |url= http://www.nme.com/reviews/michael-jackson/5780 |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= [[NME]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Spevácky štýl === Jackson bol spevákom od detstva a v priebehu času sa výrazne menil ako jeho hlas, tak aj jeho spevácky štýl. Medzi rokmi 1971 až 1975 jeho hlas zostúpil z chlapčenského sopránu na vysoký tenor.<ref>{{cite book|first= Nathan |last= Brackett |first2= Christian |last2= Hoard |title= [[The Rolling Stone Album Guide]] |publisher= [[Fireside Books|Fireside]] |year= 2004 |isbn= 0-7432-0169-8 |page= 414}}</ref> Jeho spevácky rozsah sa v dospelosti nachádzal medzi F2-E♭6. Jackson bol medzi prvými, ktorý v speve využíval techniku tzv. „hlasového čkania“. Začal s ním v roku 1973 v piesni „It's Too Late to Change the Time“, ktorú vydali [[The Jackson 5]] na albume ''[[G.I.T.: Get It Together]]''.<ref>{{cite book|first= Geoff |last= Brown |title= The Complete Guide to the Music of Michael Jackson & The Jackson Family |publisher= [[Omnibus Press]]}}</ref> V uvedenom príklade ešte nešlo ani tak o čkanie, skôr šiel so spevom na doraz až kým nezačal ako keby lapať po dychu, podobne aj ako pri nahrávaní singlu „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“.<ref name="G22"/> Spevácke kvality Michaela Jacksona sa dočkali uznania koncom 70. rokov, kedy prišiel na hudobný trh jeho album ''Off the Wall''. V tom čase o jeho speve písali v časopise ''[[Rolling Stone]]'' a o „v dychu zasnenom koktaní“ [[Stevie Wonder|Steva Wondera]]. V svojich analýzach sa rozpisovali, že „Jacksonov ľahučký tenor je výnimočne nádherný. Prekvapujúco hladko sa presúva do [[falzet]]u, ktorý spevák požíva s veľkou odvahou.“<ref name="AMOFW"/><ref>{{cite journal|first= Stephen |last= Holden |authorlink= Stephen Holden |title= Off the Wall: Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= November 1, 1979}}</ref> S rokom 1982 prišlo vydanie albumu ''Thriller'' a v ''Rolling Stone'' zverejnili mienku o tom, že Jackson spieva „úplne vyspelým hlasom“, ktorý je „podfarbený smútkom“.<ref name="Thriller"/> Výrazne zámerná skreslená výslovnosť slov „come on“, ktoré v textoch svojich piesní Jackson tak často vyslovoval, mohli byť ním často hláskované ako „c'mon“, „cha'mone“, či „shamone“, patria k základným prejavom, ktoré ho propomínajú a dodnes sú používané aj jeho imitátormi.<ref>{{cite web|first= Rory |last= Lewarne |title= Pink Grease |publisher= Music News |date= July 26, 2004 |url= http://www.music-news.com/ShowReview.asp?nReviewID=363&nType=4 |accessdate= August 10, 2008}}</ref> Prelom 90. rokov bol v jeho kariére poznačený vydaním albumu ''Dangerous'', ktorý výrazne odhaľoval jeho vnútorné postoje. Noviny ''[[The New York Times]]'' v tej dobe písali, že v jeho nahrávkach spevák „lapá po po dychu, jeho hlas chveje úzkosťou, ba niekedy až klesne v zúfalom šepote a syčí so zaťatými zubami“ a používa pritom „tragické tóny“.<ref name="NYT Dangerous"/> Keď spieva o spolupatričnosti, či o úcte vracia sa do uhladeného prejavu.<ref name="NYT Dangerous"/> Pri albume ''Invincible'', časopis ''Rolling Stone'' zverejnil mienku, že vo veku 43 rokov Jacksononov štýl „už nádherne vyjadruje rytmus skladby a vokálne vibrujúce harmónie.“<ref>{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= Rolling Stone |date= December 6, 2001}}</ref> Nelson George zhrňuje spevákov prejav konštatovaním, že je v ňom „láskavosť, agresia, [[growling]], prirodzená detinskosť, či falzet, v takej ľahkosti a v tej kombinácii ktorá oprávňuje Jacksona označiť za jedného z najlepších vokalistov“.<ref name="G24">George, 2004, p. 24.</ref> Pri stvárňovaní identity Jacksonovho spevu, zvukový inžinier [[Bruce Swedien]] siahal po niektorých štúdiových technických prístupoch a stratégiách, ktorými sa snažil udržať čo najvernejšiu reprodukciu spevákovho intímneho prirodzeného vyjadrenia: tesná blízkosť mikrofónu, analógové nahrávanie, niektoré špeciálne spôsoby izolácie vokálneho ohraničenia, či vytvorenie prirodzeného akustického priestoru, ale aj konverzie stereofonických polí na trojdimenzionálny zvukový priestor, hral sa pritoms prichádzajúcimi zvukovými odrazmi, na pevné odrazové plochy, či experimentoval so zvukom v trubiciach a podobne.<ref>{{cite journal|first= Isabelle |last= Stegner-Petitjean |title= "The Voice in the Mirror". Michael Jackson: from a vocal identity to its double in sound |year= 2011 |location= Nantes |journal= [[Volume!]] |publisher= Éditions Mélanie Seteun |url= http://volume.revues.org/3851 |volume= 8 |issue= 2 |pages= 222 – 52}}</ref> === Hudobné videá a choreografie === Jackson si vyslúžil aj označenie „kráľa hudobných videí“.<ref>{{cite book|first= Carl |last= Cheryn |title= XXL: Michael Jackson Special Collecters Edition |page= 95 |publisher= American Press}}</ref> Steve Huey z AllMusic konštatoval ako spevák cez komplexnú dejovú líniu, tanečný prejav, špeciálne efekty a slávne vystúpenia pretransformoval hudobné video do umeleckej formy a prezentácie diela, ale zároveň aj boril rasové predsudky.<ref name="allmusic"/> Pred vydaním albumu ''Thriller'' mal Jackson problémy získať vysielací priestor v kanáli MTV. Bolo to vraj pre jeho afroamerický pôvod.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson, "Billie Jean," directed by Steve Barron, produced by Simon Fields & Paul Flattery, |date= October 2005 |magazine= [[Blender (časopis)|Blender]]}}</ref> Len nátlak z CBS Records presvedčil MTV, aby odvysielali videá k piesni „Billie Jean“, neskôr k „Beat It“. Televíziu to doviedlo k dlhodobej spolupráci s Jacksonom a tiež pomohlo získať rešpekt pre ďalších umelcov tmavej pleti.<ref name="Video">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |date= August 25, 2005 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2005-08-25-mtv_x.htm |title= Music videos changing places |newspaper= USA Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Zamestnanci MTV popierajú, že by mali rasisticky motivovaný prístup, alebo že by boli k niečomu dotlačení. Tvrdia, že v tej dobe bežne hrávali rockovú hudbu bez ohľadu na rasový pôvod účinkujúcich.<ref>{{cite journal |title= Why it took MTV so long to play black music videos |url= http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |journal= [[Jet (magazine)|Jet]] |date= October 9, 2006 |accessdate= September 2, 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140703183102/http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |date=2014-07-03 }}</ref> Popularita videí Michaela Jacksona v MTV pomohla aj tomuto televíznemu kanálu aby sa dostal do pozornosti publika. Zároveň Jackson výrazne zvýšil obľúbenosť popu a R&B.<ref name="Video"/><ref>{{cite news|first= Bryan |last= Robinson |date= February 23, 2005 |title= Why Are Michael Jackson's Fans So Devoted? |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/LegalCenter/story?id=464753&page=1 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho vystúpenie v programe ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' zmenilo kritériá pre hodnotenie pódiovej šou. Vytvorilo éru, v ktorej umelci na pódiu začali predvádzať metafory hudobného videa.<ref>{{cite book|first= Ian |last= Inglis |title= Performance and Popular Music: History, Place and Time |year= 2006 |publisher= [[Ashgate Publishing]] |pages= 119, 127 |isbn= 978-0-7546-4057-8}}</ref> Krátke filmové diela akým bolo video ''Thriller'' sa stalo jedinečným dielom tohto speváka a tanečná sekvencia k piesni „Beat It“ sa stal inšpiráciou pre rôzne verzie jej imitácií.<ref>Jackson, Michael. ''Thriller Special Edition'' Audio.</ref> Choreografia videa ''Thriller'' sa stala súčasťou globálnej popkultúry. Možno ju vidieť v indickej kinematografii, ale známy je aj prípad videa, ktoré v apríli roku 2007 natočilo 1 500 filipínskych väzňov. Táto snímka mala na [[YouTube]] v čase svojej naväčšej slávy denný prístup 300 000 záujemcov a do novembra roku 2015 ich počet vzrástol na takmer 56 miliónov.<ref>{{cite news|title= Philippine jailhouse rocks to Thriller |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/6917318.stm |publisher= BBC News Online |date= July 26, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Je nesporné, že práve krátky hudobný film ''Thriller'' spôsobil nárast popularity videoklipov a aj ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovou knihou rekordov]]'' bol uznaný za najúspešnejšie hudobné video v histórii zábavného priemyslu.<ref name="World Records"/> V 19 minútovom videoklipe pre pieseň „Bad“, ktorý režíroval [[Martin Scorsese]], sa začal Jackson predstavovať v choreografiách s agresívnejším sexuálnym podtónom, ktorý dovtedy nebol pre neho bežný. Pri tanečných kreáciách si viac siahal na hruď, telo, či do rozkroku. Keď sa ho na to, že prečo si siaha do rozkroku spýtala v roku 1993 vo svojej relácii Oprah Winfreyová, Jackson povedal, že to robí podvedome, opísal to ako niečo, čo nemal plánované, ale skôr ako niečo, čo vzniklo spolu s hudbou. Skladba „Bad“ sa stretla so zmiešanou reakciou publika aj kritikov, v časopise ''Time'' ju označili ako nie veľmi vydarenú. Vo videu je možné vidieť aj [[Wesley Snipes|Wesleyho Snipesa]], ktorý sa aj neskôr objavoval v Jacksonových klipoch.<ref name="T3703"/><ref>{{cite journal|first= Richard |last= Corliss |authorlink= Richard Corliss |title= Michael Jackson: Who's Bad? |magazine= Time |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,979177,00.html |date= September 6, 1993 |accessdate= April 23, 2008}}</ref> Vo videu k piesni „[[Smooth Criminal]]“ Jackson experimentujte s úklonmi proti zemskej gravitácii. Oproti vlastnej osi sa od chodidiel nakloní do 45° uhla. Aby mohol tento pohyb predviesť počas koncertov museli mu dizajnéri vyvinúť špeciálne topánky, ktoré ho preto aby sa predklonil doslova prilepili k podlahe. Tento spôsob kotvenia nôh je chránený americkým patentom, ktorý má registračné číslo 5255452<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=PATENT 5255452: Michael J. Jackson, Michael L. Bush, Dennis Tompkins: "Method and means for creating anti-gravity illusion", filed June 29, 1992, issued October 26, 1993 |url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum prístupu=2015-11-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150928094843/http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum archivácie=2015-09-28 }}</ref> Napriek tomu, že video k piesni „Leave Me Alone“ oficiálne v Spojených štátoch nevyšlo, bolo v roku 1989 nominované na tri ceny ''Billboard'' Music Video Awards.<ref>Campbell, 1993, p. 273.</ref> V tom istom roku video získalo za kvalitu špeciálnych efektov cenu Golden Lion Award. V roku 1990 video „Leave Me Alone“ získalo aj cenu Grammy.<ref name="G434"/> V roku 1988 Michael Jackson dostal cenu MTV Video Vanguard Award a v roku 1990 aj cenu MTV Video Vanguard Artist of the Decade. Bolo to ocenenie za je prínos, ktorý pre tento žáner znamenali jeho hudobné klipy v 80. rokoch 20. storočia. V roku 1991 bola prvá z cien na jeho počesť premenovaná na „Michael Jackson Video Vanguard Award“.<ref name="G456"/> Pieseň „[[Black or White]]“ bola sprevádzaná premiérou kontroverzného videa, ktorú 14. novembra 1991 odvysielalo 27 krajín a odhaodm ho naraz zhliadlo 500 miliónov ľudí. Bol to najväčší počet pre jeden videoklip v tom istom čase.<ref name="Achievements"/> Pôvodné video bolo odsudzované, za sexuálne pózy, ako aj vyobrazenie agresivity. Aby sa zabránilo zákazu publikovania, Jackson za za tieto skutočnosti ospravedlnil a inkriminované scény z prvej 14 minútovej verzie boli z preventívnych dôvodov odstránené.<ref>Michael Jackson ''Dangerous'' on Film VHS/DVD</ref> Spolu so spevákom v klipe účinkuje aj [[Macaulay Culkin]], [[Peggy Lipton]]ová a [[George Wendt]]. Použil sa v ňom aj efekt premien rôznych scén a tvárí, ktorý je vo videoklipoch bežný dodnes.<ref>Campbell, 1993, p. 303.</ref> Klip k piesni „[[Remember the Time]]“ bol komplikovanou produkciou, ktorý sa stal jedným z najdlhších vysielaných klipov. Trval viac ako deväť minút. Situovaný bol do starovekého Egypta, obsahoval viacero prevratných vizuálnych efektov a okrem zložitých tanečných kreácií, sa v ňom ukázal aj [[Eddie Murphy]], manželka [[David Bowie|Davida Bowieho]], modelka [[Iman]], či basketbalista [[Magic Johnson]].<ref>Campbell, 1993, pp. 313 – 4.</ref> Sexuálne najprovokatívnejším kúskom bolo video „[[In the Closet]]“. V tejto snímke spevákovi v tanci dvorí modelka [[Naomi Campbell]]. Video bolo v Juhoafrickej republike pre svoj obsah zakázané.<ref name="G456"/> Hudobné video pre pieseň „Scream“, ktoré režíroval [[Mark Romanek]] a produkoval Tom Foden, je podľa ohlasov kritiky jedným z najviac uznávaných videoklipov Michaela Jacksona. V roku 1995 video dostalo jedenásť nominácií na ceny MTV Video Music Award. Je to najviac nominácií na túto cenu, ktoré mal jeden videoklip. Toto dielko získalo tri z nich: za najlepšie tanečné video, za najlepšiu choreografiu a za najlepšie umelecké prevedenie.<ref>{{cite book|first= Leanne |last= Boepple |title= Scream: Space Odyssey, Jackson-Style.(video production; Michael and Janet Jackson video) |page= 52 |volume= 29 |publisher= Theatre Crafts International |date= November 1, 1995 |issn= 1063-9497}}</ref> Skladba a jej vizuálne prevedenie sú odrazom prejavu odporu voči médiám, ktorý v roku 1993 Jackson mal po reakciách na jeho obvinenia zo zneužívania detí.<ref>{{cite news|first= Ed |last= Bark |title= Michael Jackson Interview Raises Questions, Answers |newspaper= [[St. Louis Post-Dispatch]] |page= 06E |date= June 26, 1995}}</ref> Rok nato video získalo cenu Grammy za najlepšiu krátku videonahrávku a dostalo sa aj do ''Guinessovej knihy rekordov'' ako „video s najvyššími výrobnými nákladmi“ (cena jeho výroby bola 7&nbsp;miliónov dolárov).<ref name="G4850"/><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2006 |year= 2005 |publisher= Guinness |isbn= 1-904994-02-4}}</ref> Pieseň „[[Earth Song]]“ bola tiež sprevádzaná veľmi nákladným, no aj výrazne kladne prijímaným hudobným videom, ktoré malo v roku 1997 nomináciu na cenu Grammy za najlepšiu krátku vizuálnu hudobnú snímku. Jej príbeh bol zameraný na environmentálnu tému, zobrazoval týranie zvierat, ničenie dažďových pralesov, znečistenie životného prostredia a vojnu. Pomocou špeciálnych efektov je čas vrátený až kým sa nenavráti život, neskončí vojna, a prales znovu narastie.<ref name="G4850"/><ref>Michael Jackson ''HIStory'' on Film volume II VHS/DVD</ref> V roku 1997 mal premiéru na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] film ''[[Michael Jackson's Ghosts]]''. Bol to krátky projekt, ktorého autorom scenára boli Michael Jackson a [[Stephen King]]. Video, ktoré režíroval [[Stan Winston]] má 38 minút a je v ''Guinessovej knihe rekordov'' uvedené ako „najdlhšie hudobné video sveta“.<ref name="G4850"/><ref name="T6101"/><ref>Lewis Jones, 2005, pp. 125 – 6.</ref><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2004 |year= 2003 |publisher= Guinness |isbn= 1-892051-20-6}}</ref> == Spoločenský význam a vplyv == [[Súbor:1993 walk of fame michael jackson.jpg|thumb|Jacksonova hviezda, ktorá bola daná v roku 1984 na [[Hollywoodsky chodník slávy]]]] Média bežne Michaela Jacksona označujú za „kráľa popu“. Počas svojej kariéry tento spevák naznačil smerovanie výroby hudobných videoklipov a doslova vydláždil cestu pre súčasnú pop music. Dopisovateľ novín ''[[The Daily Telegraph]]'', [[Tom Utley]], v roku 2003 opisuje Jacksona ako extrémne dôležitú a geniálnu osobnosť.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Utley |authorlink= Tom Utley |date= February 7, 2003 |title= Of course Jackson's odd—but his genius is what matters |url= http://www.telegraph.co.uk/comment/3587259/Of-course-Jackson%27s-odd---but-his-genius-is-what-matters.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas väčšej časti jeho kariéry mal jedinečnú úroveň, ktorou celému svetu dával príklad. Bol príkladom pre mladšie generácie nielen ako hudobník, ale aj svojim prístupom k humanitárnym aktivitám.<ref name="ADL"/> Na viacerých fórach je vyzdvihované, že jeho hudobnými videami, akým bol napríklad ''Thriller'' verejnosti predstavil rasovú rôznorodosť. Pomohol vtedy relatívne mladému televíznemu kanálu MTV získať významnosť a cez jeho programy sa zúčastnil na prechode záujmu a popularity od rockovej hudobnej vlny na pop music a R&B. Prispel tým k sformovaniu tejto televízie do štýlu, v ktorom je lídrom a ktorý si zachovala dodnes. Jacksonova práca stále ovplyvňuje mnohých umelcov vo viacerých hudobných žánroch. Televízny kanál Black Entertainment Television (BET), ktorý patrí k divízii [[Viacom]], sa o ňom vyjadruje ako o „celkom jednoznačne najväčšom umelcovi všetkých čias“, a ako o niekom, „kto spravil revolúciu v produkcii hudobných videí a priniesol svojim moonwalkom celému svetu tanec. Jacksonov spevácky prejav, štýl, pohyby a odkaz stále inšpiruje umelcov všetkých žánrov.“<ref>{{cite web |title= Michael Jackson |url= http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |publisher= Search.bet.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120704173546/http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |archivedate= 2012-07-04 }}</ref> Steve Huey z AllMusic opisuje Jacksona ako „nezastaviteľného velikána, ktorý zvláda všetky zručnosti aby mohol dominovať v rebríčkoch: jednoznačne identifikovateľný hlas, neuveriteľné tanečné pohyby, ohromujúcu hudobnú všestrannosť a príťažlivú hviezdnu moc.“<ref name="allmusic"/> V polovici 80. rokov hudobný kritik časopisu ''Time'', [[Jay Cocks]], uznal, že „Jackson je najväčšou osobnosťou od čias [[The Beatles]]. Ako sólová postava je najvýznamnejším fenoménom od doby [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]]. Pravdepodobne je historicky najpopulárnejším spevákom tmavej pleti“.<ref name="TIME"/> Časopis ''[[Vanity Fair]]'' označil Jacksona za najpopulárnejšieho umelca histórii šoubiznisu.<ref name="G434"/> V roku 2007 Jackson povedal, „že hudba bola jeho východiskom, jeho darom pre všetkých zamilovaných ne celom svete.“ Dodal aj, že „verí, že cez svoju hudbu bude žiť večne“.<ref>{{cite journal|first= Bryan |last= Monroe |title= Michael Jackson in His Own Words |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= December 2007}}</ref> Veľmi krátko po Jacksonovej smrti dňa 25. júna 2009 sa televízny kanál MTV nakrátko vrátil do svojho originálneho formátu vysielania hudobných videí, aby dal postu jeho práci.<ref>{{cite news|first= Brokes |last= Barnes |title= A Star Idolized and Haunted, Michael Jackson Dies at 50 |date= June 25, 2009 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2009/06/26/arts/music/26jackson.html?ref=obituaries&_r=0 |accessdate= July 12, 2009}}</ref> Kanál dlhé hodiny vysielal Jacksonove videoklipy, ktoré spájali špeciálne živé vstupy s reakciami osobností televízie MTV a ďalších celebrít. Toto dočasné vysielanie v MTV kulminovalo v nasledujúcom týždni spomienkovou bohoslužbou.<ref>{{cite web |title= More adds, loose ends, and lament |url= http://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |work= The 120 Minutes Archive |date= July 25, 2009 |accessdate= February 15, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223522/https://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |archivedate= 2021-05-08 }}</ref> Na bohoslužbe dňa 7. júla 2009 zakladateľ firmy [[Motown]], Berry Gordy, označil Jacksona za „najväčšiu hviezdu zábavy, aká kedy žila“.<ref>{{cite journal|title= Farewell to a King |magazine= People |date= July 20, 2009}}</ref><ref>{{cite web|title= Gordy Brings Mourners To Their Feet With Jackson Tribute |url= http://www.contactmusic.com/news/gordy-brings-mourners-to-their-feet-with-jackson-tribute_1108973 |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news |first= Bob |last= Tourtellotte |date= July 8, 2009 |title= Michael Jackson hailed as greatest entertainer, best dad |url= http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |agency= Reuters UK |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120730001940/http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |date=2012-07-30 }}</ref> V roku 2010 dve univerzity označili úroveň Jacksonovho príspevku do kultúry za akademickú a jeho dielo sa stalo súčasťou predmetov vo výukových materiáloch.<ref name="Chandler">{{cite web |first= Cory |last= Chandler |date= May 20, 2010 |title= Librarians Prove Michael Jackson Was a Rock Star in Academic Literature |url= http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature |publisher= [[Texas Tech University]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20141006123627/http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature/ |archivedate= 2014-10-06 }}</ref><ref>Hidalgo & Weiner 2010, pp. 14 – 28.</ref> Dvaja výskumníci revidovali výukové materiály a zozbierali tieto svoje poznatky medzi anotácie. V týchto bibliografiách týkajúcich sa výskumu poznatkov k populárnej kultúre sú umiestnené odkazy na Michaela Jacksona.<ref name="Chandler"/><ref>Hidalgo & Weiner 2010, p. 25.</ref> === Hudba pre filmy a seriály === Michael sa spolupodieľal aj na hudobnej stránke viacerých filmov a seriálov (''Zachráňte Willyho [[Zachráňte Willyho 1|1]], [[Zachráňte Willyho 2|2]]'', ''[[The Simpsons]]'', ''[[E.T. mimozemšťan]]'', ''[[Moonwalker]]'', ''[[Kapitán EO]]'', ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'', ''[[Safari (film)|Safari]]'', ''[[Superman (film)|Superman]]'',...). === Cover verzie skladieb Michaela/súrodencov === Z niektorých skladieb Michaela, resp. súrodeneckej skupiny vznikli aj cover verzie rôznych kvalít – [[Mariah Carey]]: „I'll be there“; [[Weird Al Yankovic]]: „Fat“, „Eat it“ a iné. == Uznania a ceny == Meno Michael Jackson bolo pridané na [[Hollywood Walk of Fame|Hollywoodsky chodník slávy]] dvakrát: v roku 1980 ako člena [[The Jacksons]] a v roku 1984 pre neho ako sólového umelca. Počas svojej kariéry získal veľké množstvo ďalších cien a uznaní: napríklad aj [[World Music Awards]] pre najpredávanejšieho umelca Milénia, [[American Music Award]] pre umelca storočia, [[Bambi Award]] pre popového umelca Milébia.<ref name="G503"/><ref>{{cite journal|url= http://www.hellomagazine.com/celebrities/2002/11/22/michaeljackson/ |title= Michael Jackson and Halle Berry Pick Up Bambi Awards in Berlin |magazine= [[Hello (magazine)|Hello!]] |date= November 22, 2002 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do [[Rock and Roll Hall of Fame|rokenrolovej sieni slávy]] bol Michael Jackson tiež uvedený dvakrát: v roku 1997 ako člen The Jackson 5 a v roku 2001 ako sólový umelec. Bol uvedený aj do ďalších siení slávy: Vocal Group Hall of Fame (v roku 1999 ako člen The Jackson 5), do Songwriters Hall of Fame (v roku 2002).<ref name="G503"/> V roku 2010 bol Michael Jackson ako prvý (zatiaľ aj jediný) zo žánrov popu a rokenrolu uvedený do Dance Hall of Fame.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Keiser |date= August 15, 2010 |url= http://www.newstimes.com/local/article/Photos-Michael-Jackson-induction-ceremony-617034.php |title= Photos: Michael Jackson induction ceremony |newspaper= [[The News-Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2014 za neho otec, Joe Jackson, prevzal uznanie a prijatie do [[Rhythm and Blues Music Hall of Fame]].<ref>{{cite news|first= Chuck |last= Yarborough |date= August 19, 2014 |title= R&B Music Hall of Fame sets big weekend to induct sophomore class featuring Michael Jackson, Whitney Houston, Marvin Gaye, Norm N. Nite and more |newspaper= [[The Plain Dealer]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.cleveland.com/entertainment/index.ssf/2014/08/rb_hall_of_fame_sets_big_weeke.html}}</ref> Do roku 2006 je meno Michaela Jacksona pri ôsmich zápisoch do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]],<ref>{{cite news|title= Michael Jackson Named Most Successful Entertainer Of All Time |url= http://www.citynews.ca/2006/11/15/michael-jackson-named-most-successful-entertainer-of-all-time/ |work= [[CityNews]] |date= November 15, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> má trinásť cien [[Grammy Award]]s<ref>{{cite news|first= Mike |last= Collett-White |title= Michael Jackson to add concerts after sellout |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/idUSTRE52A44W20090311 |date= March 11, 2009}}</ref> (medzi nimi aj [[Grammy Legend Award]]<ref>{{cite web |title= GRAMMY Legend Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110122042621/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |archivedate= 2011-01-22 }}</ref> a [[Grammy Lifetime Achievement Award]])<ref>{{cite web |title= Lifetime Achievement Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |publisher= National Academy of Recording Arts and Sciences |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110217153829/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |archivedate= 2011-02-17 }}</ref>). Michela Jackson je držiteľom 26 cien [[American Music Award]] (medzi nimi aj za umelca storočia a za umelca 80. rokov).<ref name="MTV"/><ref>George, 2004, pp. 37 – 52.</ref> Trinásť jeho singlov bolo jednotkami v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{cite journal|title= Hot 100 Anniversary: Most No. 1s By Artist |url= http://www.billboard.com/articles/news/1044523/hot-100-anniversary-most-no-1s-by-artist |magazine= Billboard |date= August 6, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odhadovaný celosvetový predaj jeho hudobnej produkcie dosiahol počet viac ako 400 miliónov nahrávok,<ref>{{cite news|first= Michael |last= Rothman |date= August 29, 2013 |title= Happy 55th Birthday Michael Jackson – His Top 10 Moments |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/happy-55th-birthday-michael-jackson-top-10-moments/story?id=20100037 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.dhakatribune.com/infotainment/2013/jun/25/michael-jacksons-death-anniversary-observed-worldwide |title= Michael Jackson's death anniversary observed worldwide |newspaper= [[Dhaka Tribune]] |date= June 25, 2013 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> čím sa radí na vrchol [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších umelcov sveta]]. Dňa 29. decembra 2009 Americký filmový inštitút (American Film Institute) označil Jacksonovu smrť za „významný moment“ a dodal že „Michaelova Jacksonova osudová smrť v júni, keď mal 50 rokov bola významnou tým, že výlev žiaľu spôsobil bezprecedentné celosvetové velebenie jeho koncertných skúšok, ktoré napokon vyšli v jednom z najlepšie zarábajúcich dokumentov s názvom ''This Is It''.<ref>{{cite news|first= Jill |last= Serjeant |title= Michael Jackson's Death Among 2009's Major Moments |publisher= ABC News |date= December 29, 2009}}</ref> == Zisk a bohatstvo == Odhaduje sa, že Michael Jackson za svojho života zarobil 750 miliónov dolárov.<ref>{{cite news|title= Stress killed MJ, says ex-publicist |url= http://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hollywood/news-interviews/Stress-killed-MJ-says-ex-publicist/articleshow/4709371.cms?referral=PM |newspaper= [[The Times of India]]'' |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Za licenčné poplatky z predaja jeho hudobnej produkcie od Sony mu vynieslo 300 miliónov dolárov. Za koncerty, hudobné publikácie (vrátane práv na nahrávky z katalógu skupiny The Beatles), rôzny tovar a hudobné videá mohol Jackson zarobiť ďalších 400 miliónov dolárov. Odhadovať, koľko peňazí sa z týchto výnosov dostalo do Jacksonovho vrecka je ťažké. Spevák musel platiť dane, vyplácať náklady na nahrávanie a ďalšie produkčné náklady.<ref>{{cite news|first= Timothy L |last= O'Brien |title= What Happened to the Fortune Michael Jackson Made? |newspaper= The New York Times |page= 1 |date= May 14, 2006 |accessdate= March 16, 2013 |url= http://www.nytimes.com/2006/05/14/business/yourmoney/14michael.html}}</ref> === Federálny problém ohľadom dedičských daní === Dňa 26. júla 2013 správcovia pozostalosti Michaela Jacksona podali na daňový súd Spojených štátov ([[United States Tax Court]]) návrh, ktorý bol dôsledkom sporu o realitných daniach v daňovom systéme USA. Návrh bol podložený reálnou hodnotou Jacksonovho majetku v dobe jeho smrti. Správcovia pozostalosti tvrdili, že majetok mohol mať hodnotu okolo 7 miliónov dolárov. Finančný úrad (Internal Revenue Service) tvrdil, že majetok odhaduje na 1,1 miliardy a teda v daniach by mali správcovia štátu dlžiť (vrátane pokút) 700 miliónov dolárov.<ref name="Gottlieb">{{cite news|first= Jeff |last= Gottlieb |date= February 7, 2014 |title= Michael Jackson estate embroiled in tax fight with IRS |url= http://www.latimes.com/local/la-me-jackson-taxes-20140208,0,3089248.story |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sporným stranám bolo na základe rokovaní o urovnaní nariadené aby predložili správu o aktuálnom stave do 2. novembra 2015.<ref>''Estate of Michael J. Jackson v. Commissioner'', case no. 017152-13, U.S. Tax Court.</ref> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Michaela Jacksona}} === Štúdiové albumy === ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Motown * [[1972]]: ''[[Got to Be There]]'' * [[1972]]: ''[[Ben (album)|Ben]]'' * [[1973]]: ''[[Music and Me|Music & Me]]'' * [[1975]]: ''[[Forever, Michael]]'' ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Epic * [[1979]]: ''[[Off the Wall]]'' * [[1982]]: ''[[Thriller (album)|Thriller]]'' – najpredávanejší album sveta, uvedený v Guinessovej knihe rekordov * [[1987]]: ''[[Bad (album)|Bad]]'' – druhý najpredávanejší album sveta * [[1991]]: ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' * [[1995]]: ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future – Book I]]'' – najpredávanejší dvojalbum sveta * [[2001]]: ''[[Invincible]]'' == Filmografia == * [[1974]]: ''[[Free to Be... You & Me]]'' * [[1978]]: ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'' * [[1981]]: ''[[Diana (film)|Diana]]'' * [[1985]]: ''[[Other Lover]]'' * [[1986]]: ''[[Kapitán EO]]'' * [[1988]]: ''[[Moonwalker]]'' * [[2002]]: ''[[Muži v čiernom 2]]'' ([[Cameo|Cameo appearance]]) * [[2004]]: ''[[Miss stroskotankyňa]]'' (Cameo appearance) == Turné == *[[Bad (turné)|Bad]] (1987 – 89 *[[Dangerous World Tour]] (1992 – 93) *[[HIStory World Tour]] (1996 – 97) *[[MJ & Friends]] (1999) *[[This Is It (concerty)|This Is It]] (2009 – 10; zrušené) == Referencie == {{Referencie|4}} === Literatúra === *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop|publisher=Branden|year=1993|isbn=0-8283-1957-X}} *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop's Darkest Hour|publisher=Branden|url=http://books.google.com/books?id=BVC9zltjf-EC&lpg=PP1|year=1995|isbn=0-8283-2003-9}} *{{cite book|last=George|first=Nelson|authorlink=Nelson George|title=[[Michael Jackson: The Ultimate Collection]]|year=2004|type=booklet |publisher=[[Sony BMG]]}} *{{cite journal|last=Hidalgo|first=Susan|last2=Weiner|first2=Robert G.|title=Wanna Be Startin' Somethin': MJ in the Scholarly Literature: A Selected Bibliographic Guide|year=2010|journal=The Journal of Pan African Studies|volume=3|issue=7|url=http://www.jpanafrican.com/docs/vol3no7/3.7MJ-Wanna-3.pdf|format=PDF}} *{{cite book|last=Jackson|first=Michael|title=[[Moonwalk (book)|Moonwalk]]|year=2009|origyear=First published 1988|publisher=Random House|isbn=978-0-307-71698-9}} *{{cite book|last=Lewis Jones|first=Jel D.|title=Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology|publisher=Amber Books Publishing|year=2005|url=http://books.google.com/books?id=LuEPnk7irOMC|isbn=978-0-9749779-0-4}} *{{cite book|last=Taraborrelli|first=J. Randy|authorlink=J. Randy Taraborrelli|title=Michael Jackson: The Magic, The Madness, The Whole Story, 1958–2009|year=2009|publisher=Grand Central Publishing, 2009|location=Terra Alta, WV|isbn=0-446-56474-5}} *{{cite journal|last=Young|first=Julie|title=A Hoosier Thriller: Gary, Indiana's Michael Jackson|journal=Traces of Indiana and Midwestern History|volume=21|issue=4|publisher=Indiana Historical Society|location=Indianapolis|date=Fall 2009|url=http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140415035650/http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson |date=2014-04-15 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=category:Michael Jackson}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001391|meno=Michael Jackson}} * {{Csfd meno|id=24336|meno=Michael Jackson}} * [http://www.youtube.com/user/michaeljackson?blend=2&ob=1 Official Michael Jackson Youtube Channel] * [http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 Michael Jackson Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090604082729/http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 |date=2009-06-04 }} {{eng icon}} {{Michael Jackson}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jackson, Michael}} [[Kategória:Michael Jackson| ]] [[Kategória:Dance speváci USA]] [[Kategória:Funkoví speváci USA]] [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Souloví speváci USA]] [[Kategória:R&B speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Swingoví speváci USA]] [[Kategória:Tanečníci USA]] [[Kategória:Súrodenci v hudbe]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Gary (Indiana)]] 5ryjevry6waxsrbks8sowhdr812jmwh 8057725 8057724 2025-07-07T13:26:06Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.46|85.237.234.46]] ([[User_talk:85.237.234.46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 7987349 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Michael Jackson | Obrázok = Michael Jackson in 1988.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = <br />Michael Jackson na koncerte v roku 1988 | Popis umelca = Popový spevák a tanečník | Rodné meno = Michael Joseph Jackson | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[29. august]] [[1958]] | Miesto narodenia = [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2009|6|25|1958|8|29}} | Miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | BydRlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Pop music|Pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]], [[new jack swing]] | Roky pôsobenia = 1964 – 2009 | Hrá na nástroje = spev | Typ hlasu = [[falzet]] | Súvisiace články = [[The Jackson 5]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Motown Records|Motown]], [[Epic Records|Epic]] / [[Sony Music Entertainment]] | Webstránka = {{url|http://www.michaeljackson.com/}} }} '''Michael Joseph Jackson'''<ref>County of Los Angeles Department of Health Services (2009). [[:File:Michael Jackson death certificate.jpg|Michael Jackson death certificate]].</ref><ref name="allmusic">{{cite web|first= Steve |last= Huey |title= Michael Jackson – Artist Biography |url= http://www.allmusic.com/artist/michael-jackson-mn0000467203/biography |publisher= [[AllMusic]]. [[All Media Network]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref>, známy aj ako '''Michael Jackson''' (* [[29. august]] [[1958]], [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[25. jún]] [[2009]], [[Los Angeles]] [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] <ref name="pravda">[http://kultura.pravda.sk/kral-popu-michael-jackson-zomrel-dox-/sk_khudba.asp?c=A090626_002536_sk_khrel]</ref><ref name="latimes">[http://www.latimes.com/news/local/la-me-michael-jackson-dead26-2009.stele nia - Local Michael Jackson dead at 50]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bol americký [[pop]]ový, soulový, a rockový [[spevák]], [[skladateľ]], [[tanec|tanečník]] a [[herec]]. Verejnými predstaviteľmi hudobného priemyslu bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“ a je považovaný za [[Kultúrny vplyv Michaela Jacksona|jednu z najvýznamnejších kultúrnych osobností 20. storočia]].<ref name="LJ3">Lewis Jones, 2005, p. 3 : "He wears the crown as the King Of Pop because no artist has broken his record of selling nearly 60 million copies of a single Album (Thriller)".</ref><ref name="Arar">{{cite news|first= Yardena |last= Arar |date= February 29, 1984 |title= Michael Jackson coronated latest king of rock 'n' roll |newspaper= [[Boca Raton News]] |page= 7A}}</ref><ref name="SBee">{{cite news|title= Is the thrill gone for singer Michael Jackson? |newspaper= [[Sacramento Bee]] |date= July 27, 1987 |page= B3}}</ref> Vo svojej kariére mal veľký vplyv na vývoj populárnej hudby a moderného tanečného štýlu. Spolu s jeho publikovaným osobným životným štýlom sa vo viac ako v štyroch dekádach stala z neho jedna z globálne najvýznamnejších postáv populárnej kultúry. Michael je siedmym potomkom rodiny Jacksonovcov. Jeho profesionálny debut bol v roku 1964, keď ako šesťročný účinkoval v zostave skupiny [[The Jackson 5]] na pódiu spolu s jeho staršími súrodencami [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermainem]], a [[Marlon Jackson|Marlonom]]. Svoju sólovú kariéru začal v roku 1971. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa stal Michael Jackson dominantnou osobnosťou populárnej hudby. Jeho [[Hudobné video|hudobné videá]] k nahrávkam ako sú „[[Beat It]]“, „[[Billie Jean]]“ a „[[Thriller (skladba)|Thriller]]“ sú udávané ako príklady, vďaka ktorým došlo k prelomeniu rasových bariér a aj ako vzory k tomu, ako sa navzájom transformujú mediálne diela do umeleckých foriem a nástrojom k prezentáciám. Popularita týchto videí pomohla priniesť slávu vtedy relatívne mladému kanálu [[MTV (televízna stanica)|MTV]]. S inovatívnymi prístupmi k tvorbe videoklipov pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí nahrávkami ako boli „[[Black or White]]“, či „[[Scream/Childhood|Scream]]“. Zároveň získaval reputáciu za svoje pódiové show, ktoré predvádzal počas koncertných vystúpení. Jackson spopularizoval niekoľko komplikovaných tanečných techník, napríklad trhavé akoby robotické pohyby, či tie, ktoré dnes poznáme ako [[moonwalk]] či [[sidewalk]]. Popri [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisovi Presleym]] najvýraznejšie ovplyvnil popovú hudbu. Jacksonov album ''[[Thriller (album)|Thriller]]'', ktorý vydal v roku 1982, [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je na vrchole zoznamu najpredávanejších albumov sveta]]. Ďalšie jeho albumy, ako ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]'' (1979), ''[[Bad (album)|Bad]]'' (1987), ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' (1991) a ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]'' (1995), tiež bodujú medzi najpredávanejšími albumami sveta. Michael patrí k tým málo vyvoleným, ktorí boli dvakrát uvedení do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]], je takisto členom siene slávy hudobných skladateľov (Songwriters Hall of Fame) a ako prvý popový umelec má svoje meno aj v Tanečnej sieni slávy (Dance Hall of Fame). To, čo Michael Jackson vo svoje kariére dosiahol, sa viackrát nachádza aj medzi [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovými rekordami]]: 13-krát dostal cenu [[Grammy]], dostal cenu [[Grammy Legend Award]], cenu Grammy za celoživotné dielo ([[Grammy Lifetime Achievement Award]]), 26-krát získal [[American Music Awards]], vrátane „Umelca storočia“ a „Umelca 80. rokov 20. storočia“, v Spojených štátoch mal počas svojej sólovej kariéry [[Zoznam umelcov, podľa počtu prvých singlov rebríčku Billboard Hot 100|13 singlov v rebríčku Billboard Hot 100]], čo bolo viac ako mnoho iných mužských spevákov [[Billboard Hot 100|v ére tohto rebríčka]]. Má odhadovaný celosvetový počet predaných 400 miliónov týchto nosičov. Jackson má na svojom konte stovky ocenení. Je preto najviac oceňovaným hudobníkom v histórii populárnej hudby.<ref>{{cite news|first= Monica |last= Lewis |date= June 14, 2007 |title= 20 People Who Changed Black Music: Michael Jackson, the Child Star-Turned-Adult Enigma |url= http://www.miamiherald.com/2007/06/14/139458/20-people-who-changed-black-music.html |newspaper= [[The Miami Herald]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Potom, ako sa dňa 21. mája 2014 jeho singel „[[Love Never Felt So Good]]“ dostal na deviatu priečku, stal sa prvým umelcom, ktorý mal single v Top 10 rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] po dobu piatich nezávislých dekád.<ref>{{cite journal|first= Gary |last= Trust |date= May 21, 2014 |title= Michael Jackson, Coldplay Hit Hot 100's Top 10; John Legend Still No. 1 |magazine= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |url= http://www.billboard.com/articles/news/6092276/michael-jackson-coldplay-hot-100-top-10-john-legend-no-1 |accessdate= May 23, 2014}}</ref> Do ''Guinnessových rekordov'' ho dostalo aj to, že podporil 39 charitatívnych akcií, čo je najvyšší počet zo všetkých účinkujúcich v zábavnom priemysle.<ref>{{cite journal|first= Maureen |last= Orth |date= April 2003 |title= Losing His Grip |magazine= [[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]] |url= http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304 |archivedate= March 6, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080306064036/http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304}}</ref> Jeho komerčný úspech je dodnes neprekonaný, v predajnosti albumov prekonal aj samotných [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]], nehovoriac o jeho oceneniach, ktorými sa stal najoceňovanejším umelcom so ziskom viac ako 600 najrôznejších cien a uznaní, medzi ktoré patria predovšetkým hudobné ceny ako 13 (+1 cena za celoživotný prínos) cien [[Grammy]] (+ 4 ďalšie ako súčasť projektu [[We Are the World]] a samotný singel, ktorý Michael napísal a zložil spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] a jednu so skupinou [[The Jackson 5]] v roku [[1971]]), 22 cien [[Billboard Music Awards]] (+ 5 ďalších [[Billboard Video Awards]]), 12 cien [[World Music Awards]], vrátane ceny na „Najpredávanejšieho umelca Milénia“ ocenili za album [[Thriller (album)|Thriller]] zápisom do ''[[Guinessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]]'' za najpredávanejší album všetkých čias. Najúspešnejšia koncertná séria (7x za sebou vypredaný [[Wembley Stadium|štadión Wembley]]), Najviac získaných cien [[Grammy]] v priebehu jedného udeľovania [[1984]], najväčší výnos zo svetového turné (v roku [[1988]] to bolo 124 mil. dolárov za turné Bad), najvyšší hudobný kontrakt – viac ako 890 mil. dolárov za 16 rokov spolupráce, najpredávanejšie video – ''The Making Of Thriller'', ako aj hitparádové úspechy: bol jediný umelec, ktorého päť skladieb z jedného albumu (''Bad'') sa dostalo na vrchol singlového rebríčka v [[Spojené štáty|USA]]. Michael bol prvým umelcom, ktorého singel debutoval priamo na vrchole amerického singlového rebríčka (v roku [[1995]] skladba „You Are Not Alone“). Aspekty osobného života Michaela Jacksona vrátane postupných premien jeho vzhľadu, osobných vzťahov a správania spôsobili kontroverzné postoje voči jeho osobnosti. V polovici 90. rokov čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí, no k vyrovnaniu v tomto prípade došlo mimosúdnou cestou a voči Michaelovi nebolo nikdy vznesené nijaké oficiálne obvinenie.<ref>{{Cite news|first= Josh |last= Mankiewicz|date= September 3, 2004 |url= http://www.nbcnews.com/id/5906855/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/new-details-about-jackson-case/ |title= New details about 1993 Jackson case |agency= [[NBC News]]}}</ref> V roku 2005 bol súdený za ďalšie zneužívanie detí, no porota ho zbavila viny vo všetkých bodoch obvinení. Počas príprav na svoj umelecký [[comeback]] v pripravovanom hudobnom projekte ''[[This Is It]]'', Michael Jackson zomrel dňa 25. júna 2009 na zástavu srdca spôsobenú intoxikáciou [[benzodiazepin]]om v kombinácii s [[propofol]]om. Koroner [[Los Angeles County]] označil jeho smrť za zabitie a na Jacksonovho osobného lekára, [[Conrad Murray|Conrada Murraya]], bolo vznesené obvinenie z neúmyselného zabitia. Smrť Michaela Jacksona vyvolala hlavne u jeho [[fanúšik]]ov po celom svete vlnu smútku. Spomienková bohoslužba venovaná jeho pamiatke bola mediálne prezentovaná do celého sveta.<ref>{{Cite news |title= Hazarika's funeral creates world record |url= http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |agency= [[MSN News]] |date= November 15, 2011 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140807110046/http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |date=2014-08-07 }}</ref> Časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' Michaela Jacksona, s ročným „príjmom“ 140 miliónov dolárov počas piatich nepretržitých rokov po jeho smrti, zaradil na vrchol najlepšie zarábajúcich mŕtvych [[celebrita|celebrít]].<ref name="Forbes">{{cite journal|title= The Top-Earning Dead Celebrities |url= http://www.forbes.com/dead-celebrities/ |magazine= Forbes |accessdate= August 17, 2015}}</ref> == Životopis == [[Súbor:2300 Jackson Street Yuksel.jpg|thumb|Jacksonov rodný dom v [[Gary (Indiana)|Gary]], (štát [[Indiana]]). Pred ním sú kvety ako pocta po jeho smrti.]] Michael Joseph Jackson sa narodil 29. augusta 1958. Bol ôsmym dieťaťom afroamerickej rodiny, ktorá žila v dvojizbovom domčeku na ulici Jackson Street v industriálnom oceliarskom meste [[Gary (Indiana)|Gary]], ktoré je súčasťou neoficiálnej [[Metropolitná oblasť Chicaga|metropolitnej oblasti Chicaga]].<ref>Jackson, 2009, p. 26.</ref><ref>Young, 2009, p. 18.</ref> Jeho matka, [[Katherine Jackson|Katherine Esther Scruse]], bola oddanou členkou náboženskej spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]]. Niekedy v začiatkoch sa snažila byť [[country]] hudobníčkou, ktorá hrala na [[klarinet]] a klavír, ale pracovala na čiastočný úväzok aj v obchodnom reťazci [[Sears]].<ref>Young, 2009, pp. 17, 19.</ref> Michaelov otec, [[Joe Jackson|Joseph Walter "Joe" Jackson]], niekdajší boxer, pracoval u firmy [[U.S. Steel]] ako zlievač. Darilo sa mu popri práci privyrábať si aj ako gitarista v miestnej [[R&B]] skupine, ktorá si dala názov The Falcons.<ref>Young, 2009, pp. 18 – 9.</ref> Michael vyrastal s troma svojimi sestrami, [[Rebbie Jackson|Rebbie]], [[La Toya Jackson|La Toyou]] a s [[Janet Jackson|Janet]] a piatimi bratmi: [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermaineom]], [[Marlon Jackson|Marlonom]] a [[Randy Jackson|Randym]].<ref name="G20">George, 2004, p. 20.</ref> Šiesty brat, Marlonovo staršie dvojča Brandon, zomrel krátko po svojom narodení.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 14.</ref> Michaelov vzťah s otcom, Joeom bol napätý.<ref name="Secret">{{cite news|title= Michael Jackson's Secret Childhood |url= http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml |publisher= [[VH1]] |date= June 20, 2008 |archivedate= September 15, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080915120706/http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 20 – 2.</ref> Joe v roku 2003 priznal, že Michaela v detstve pravidelne bíjaval.<ref>{{cite news|title= Can Michael Jackson's demons be explained? |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/magazine/8121599.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Priznal aj, že často synovi vykrikoval, že má „tučný nos“.<ref>{{cite news|title= Jackson interview seen by 14m |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/tv_and_radio/2719763.stm |publisher= BBC News Online |date= February 4, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson pripúšťal, že to že bol fyzicky a emocionálne utláčaný, bolo pre ňou výzvou, ktorá spôsobila, že sa snažil pod otcovým tlakom dokazovať opak a svojou húževnatosťou sa vlastne dopracoval k úspechu.<ref name="Secret"/> Pri jednom otvorenom rozhovore o svojom detstve, ktoré v roku 1993 prebehlo v relácii s [[Oprah Winfrey]]ovou, priznal, že svoju mladosť prežil v osamelej izolácii.<ref>Young, 2009, p. 24.</ref> Vplyv zlého zaobchádzania v detstve a Jacksonova veľká nespokojnosť so svojím vzhľadom, jeho nočné mory a problém s chronickou nespavosťou spôsobovali, že sa podriaďoval hlavne otcovmu tlaku a po celý svoj život si zachovával detinskú úprimnosť.<ref>{{cite book|first= Daniel |last= Schechter |authorlink= Daniel Schechter |first2= Erica |last2= Willheim |year= 2009 |chapter= The Effects of Violent Experience and Maltreatment on Infants and Young Children |editor-first= Charles H. |editor-last= Zeanah |editor-link= Charles H. Zeanah |title= Handbook of Infant Mental Health |edition= 3rd |location= New York |publisher= [[Guilford Press]] |pages= 197 – 214}}</ref> O tom, ako ho otec týral, hovoril Jackson aj v ďalšom rozhovore s [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]], ktorý bol roku 2003 vysielaný v programe ''[[Living with Michael Jackson]]''. Spomína na to, ako otec sedel počas toho ako so súrodencami nacvičovali v kresle s remeňom v ruke a vyhrážal sa, že ho roztrhne, ak nebude robiť to, čo sa od neho žiada.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 602.</ref><ref name="LJ1658">Lewis Jones, 2005, pp. 165 – 68.</ref> Obidvaja rodičia s obvineniami z násilia voči deťom nesúhlasili. Katherine sa bráni tým, že síce sa dnes bitie považuje za násilie, v tých dobách to bol bežný spôsob, ako toľko detí udržať na uzde.<ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= February 7, 2003 |title= Michael Jackson's Unacceptable Behavior Revealed |url= http://www.foxnews.com/story/2003/02/07/michael-jackson-unacceptable-behavior-revealed.html |publisher= [[Fox News Channel]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{Cite news|first= Alan |last= Duke |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/07/21/joe.jackson/index.html?iref=24hours |title= Joe Jackson denies abusing Michael |date= July 21, 2009 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackie, Tito, Jermaine a Marlon tiež hovorievajú, že ich otec nie je násilnícky, skôr mu ľudia iba nechcú porozumieť.<ref>{{cite web |title= Jackson Brothers: Was Joe Jackson Abusive? |publisher= [[Yahoo! Celebrity]] |url= https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150522073344/https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |archivedate= 2015-05-22 }}</ref> === The Jackson 5 === [[Súbor:Jackson 5 tv special 1972.JPG|thumb|Michael Jackson (v strede) v roku 1972 ako člen The Jackson 5]] V roku 1965 Joe Jackson pripojil synov Michaela a Marlona do vtedajšej formácie nazvanej Jackson Brothers. Bola to skupina, v ktorej spolu so sprievodnou skupinou spievali a hrali na [[Tamburína|tamburínu]] a [[Kongo (nástroj)|kongo]] ich bratia Jackie, Tito a Jermaine.<ref name="RRHF">{{cite web|url= http://www.rockhall.com/inductees/the-jackson-five/bio/ |title= The Jackson 5 Biography |publisher= [[Rock and Roll Hall of Fame]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1965 sa Michael spolu s Jermainem stali sólovými spevákmi a skupina si zmenila názov na „[[The Jackson 5]]“.<ref name="G20" /> V nasledujúcom roku vyhrali miestnu talentovú súťaž, v ktorej Michael s kapelou zatancoval a zaspieval hit Roberta Parkera, „Barefootin'“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 13 – 4</ref> Medzi rokmi 1966 až 1968 skupina vystupovala po mestách [[Midwest (USA)|stredozápadu Spojených štátov]]. Hrali hlavne v reťazcoch klubov pre obyvateľstvo tmavej pleti, ktoré medzi obyvateľmi nazývali „[[chitlin' circuit]]“. Jackson 5 boli predskupinami hlavných účinkujúcich hudobníkov R&B. Patrili k nim napríklad [[Sam & Dave]], [[the O'Jays]], [[Gladys Knight]], či [[Etta James]]. Jackson 5 hrali aj na školských tanečných večierkoch, v kluboch, ale aj v kokteilových salónikoch, v programoch, v ktorých nechýbali ani [[striptíz]]ové vystúpenia či iné formy zábavy pre dospelých.<ref>Young, 2009, pp. 21 – 2.</ref><ref>{{cite journal|title= Triumph & Tragedy: The Life of Michael Jackson |url= http://rollingstoneindia.com/triumph-tragedy-the-life-of-michael-jackson/ |magazine= Rolling Stone India |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1967 počas turné po [[Východ (USA)|východnom pobreží štátov]] skupina vyhrala týždennú amatérsku súťaž, ktorá sa konala v [[Harlem]]skom [[Apollo Theater|Apollo Theatri]].<ref>Young, 2009, p. 22.</ref> Skupina Jackson 5 nahrala aj niekoľko [[singel (hudba)|singlov]]. S miestnym hudobným vydavateľstvom, [[Steeltown Records]], vyprodukovali v roku 1968 nahrávku „Big Boy“.<ref>Young, 2009, p. 21.</ref> V roku 1969 podpísali zmluvu s vydavateľom [[Motown Records|Motown]]. V tom istom roku sa z Gary presťahovali do regiónu [[Los Angeles County|Los Angeles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 59 – 69.</ref> Neskôr si Michaela všimli aj v časopise ''[[Rolling Stone]]''. Opísali ho ako „zjav“ s „ohromujúcim hudobných nadaním“ a dodali, že „čoskoro vyjde najavo, že je rodený líder a nadaný sólový spevák“.<ref name="Bio">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080402062429/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= April 2, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref> Skupina v nasledujúcom období získala rebríčkový rekord, keď sa ich prvé štyri single, „I Want You Back“ (1969), „ABC“ (1970), „The Love You Save“ (1970) a „I'll Be There“ (1970), dostali na prvú pozíciu [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name="G20"/> V máji roku 1971 sa rodina Jacksonovcov presťahovala do veľkého domu v [[Kalifornia|kalifornskom]] meste [[Encino (Los Angeles)|Encino]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 81 – 2.</ref> V tomto čase sa Michael menil z detskej hviezdičky na idol tínedžerov.<ref name="Y25">Young, 2009, p. 25.</ref> Prvú platňu skupina The Jackson 5 vydala, keď mal Michael 12 rokov. Neskôr bolo toto rodinné združenie umelcov charakterizované ako „príklad špičkových [[Crossover (hudba)|crossoverových]] čiernych umelcov“.<ref>{{Cite news |first= Debra |last= Alban |title= Michael Jackson broke down racial barriers |date= June 28, 2009 |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community/ |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416073636/http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community |date=2016-04-16 }}</ref> V roku 1973 predaj hudobných nosičov skupiny klesal a do roku 1975, kedy od vydavateľstva odišli nahrali ešte niekoľko hitov, ktoré boli v Top 40, vrátane „[[Dancing Machine]]“ (1974).<ref name="G22">George, 2004, p. 22.</ref> Napriek tomu, že sa už v začiatkoch 70. rokov Jackson začal prejavovať ako sólista, stále udržiaval svoje väzby na skupinu The Jackson 5 a vydavateľstvo Motown. U tohto vydavateľa medzi rokmi 1972 až 1975 začal svoju sólovú kariéru vydaním štyroch svojich albumov ''[[Got to Be There]]'' (1972), ''[[Ben (album)|Ben]]'' (1972), ''[[Music & Me]]'' (1973) a ''[[Forever, Michael]]'' (1975).<ref>{{cite news|first= Bernadette |last= McNulty |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson's music: the solo albums |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5652389/Michael-Jacksons-music-the-solo-albums.html |newspaper= ''[[The Daily Telegraph]]'' |accessdate= May 31, 2015}}</ref> „[[Got to Be There (skladba)|Got to Be There]]“ a „[[Ben (skladba)|Ben]]“, titulné nahrávky jeho prvých dvoch albumov sa obidve stali úspešnými singlami podobne ako aj remake skladby „[[Rockin' Robin]]“ od [[Bobby Day|Bobbyho Daya]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 98 – 9.</ref> === Sólová kariéra === ==== Roky 1975 – 81: prechod k Epic a ''Off the Wall'' ==== [[Súbor:Jacksonstvshow.jpg|thumb|left|Jacksonovci v televíznom programe v roku 1977.]] V júni roku 1975 skupina Jackson 5 podpísala zmluvu s dcérskou spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|CBS Records]], vydavateľstvom [[Epic Records]] <ref name="G22"/> a zároveň zmenili svoj názov na The Jacksons. V tom čase sa k nim pripojil mladší brat Randy, no Jermaine sa rozhodol pokračovať ako sólista.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 138 – 144.</ref> The Jacksons pokračovali v medzinárodnom koncertnom turné a medzi rokmi 1976 až 1984 nahrali šesť albumov. Autorom nahrávok kapely bol z veľkej miery Michael. Napísal im hity ako „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“ (1979), „[[This Place Hotel]]“ (1980) a „[[Can You Feel It]]“ (1980).<ref name="RRHF"/> Naposledy Michael Jackson s bratmi vystupoval na svetovom turné ''Victory'' v roku [[1984]]. V roku [[2001]] však ešte spoločne odspievali niekoľko hitov na koncerte usporiadanom na počesť Michaela (Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration 2001). V roku [[1978]] Jackson debutoval aj vo [[film]]e, hral strašiaka do kapusty (Scarecrowa) v muzikáli ''The Wiz'' (Čarodejník), kde pod vedením režiséra [[Sidney Lumet|Sidneya Lumeta]] hrala aj [[Diana Ross]], [[Nipsey Russell]] či [[Ted Ross]] (''[[Policajná akadémia]]'').<ref>{{Imdb film|id=0078504|názov=The Wiz}}</ref> Film bol kasovým prepadákom,<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 178 – 9.</ref> no počas jeho nakrúcania sa stretol s autorom hudby, [[Quincy Jones]]om. Počas tohto stretnutia sa dohodli, že Jones bude produkovať Jacksonov nasledujúci hudobný projekt, album ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]''.<ref name="G23">George, 2004, p. 23.</ref> V roku 1979 si Michael Jackson pri tanci zlomil nos. Po tomto úraze absolvoval [[Rinoplastika|rinoplastiku]], ktorá nebola úspešná. Mal problémy s dýchaním a hrozilo, že mu to môže spôsobiť komplikácie v ďalšej kariére. Pre následné zákroky mu odporučili renomovaného plastického chirurga, [[Steven Hoefflin|Stevena Hoefflina]], ktorý operoval americké celebrity, napríklad [[Joan Rivers]]ovú, [[Elizabeth Taylor]]ovú, no má medzi klientmi aj [[Pamela Anderson|Pamelu Andersonovú]], [[Sylvester Stallone|Sylvestra Stalloneho]], [[La Toya Jackson|La Toyu]] a [[Janet Jackson]]ovcov či [[Ivanka Trumpová|Ivanu Trumpovú]].<ref name="T20510">Taraborrelli, 2009, pp. 205 – 210.</ref> Album ''Off the Wall'' (1979), ktorý spolu produkovali Jones a Jackson, bol prvým, ktorý reálne predstavil Michaela Jacksona ako sólovú osobnosť. Bol jeho reálnym prechodom od bubblegumovej (žuvačkovej) popovej hviezdičky ku komplexnejšiemu vyspelejšiemu sólovému interpretovi.<ref name="Y25"/> Autorsky na ňom s Jacksonom spolupracovali [[Rod Temperton]], [[Stevie Wonder]] a [[Paul McCartney]]. Bol prvým Michaelovým sólovým albumom, ktorý pre Spojené štáty vygeneroval štyri Top 10 hity: „Off the Wall“, „She’s Out of My Life“ plus dva vrcholy, „[[Don't Stop 'Til You Get Enough]]“ a „[[Rock with You]]“.<ref>George, 2004, pp. 37 – 8.</ref><ref>{{cite web|title= Aug 29, 1958: Michael Jackson is born |url= http://www.history.com/this-day-in-history/michael-jackson-is-born |publisher= [[History (TV channel)|History]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Z albumu sa na celom svete predalo viac ako 20 miliónov kópií a dostal sa na tretiu pozíciu rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{cite web|title= Michael Jackson: Off The Wall |url= http://www.virginmedia.com/music/classicalbums/michaeljackson-offthewall.php |publisher= [[Virgin Media]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Koncom roka ešte získal od časopisu ''[[Billboard]]'' cenu pre „najlepšieho umelca tmavej pleti“ a za „najlepší album umelca tmavej pleti“. Za vystúpenie so skladbou „Don't Stop 'Til You Get Enough“ dostal cenu [[Grammy]] pre najlepšieho mužského speváka v žánri [[R&B]].<ref>Geore, 2004, pp. 37 – 8.</ref> V roku 1981 bol Jackson víťazom [[American Music Awards]] ako špičkový mužský interpret v žánri [[Soul (hudba)|Soul]]/[[R&B]].<ref>{{cite news|title= Few Surprises In Music Awards |newspaper= [[Sarasota Herald-Tribune]] |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=sPIcAAAAIBAJ&sjid=3GcEAAAAIBAJ&pg=6226,95260 |agency= Associated Press |date= February 1, 1981 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Napriek všetkým úspechom mal Jackson názor, že ''Off the Wall'' mal mať omnoho väčší dopad a bol odhodlaný dosiahnuť tieto očakávania ďalším projektom.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 188.</ref> V roku 1980 si zabezpečil najvyšší zisk v hudobnom priemysle: 37% zisku celkového predaja.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 191.</ref> ==== Roky 1982 – 83: ''Thriller'' a ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' ==== V roku 1982 Jackson prispel nahrávkou „Someone in the Dark“ do [[E.T. the Extra-Terrestrial (album)|audioknihy]] k filmu ''[[E.T. - Mimozemšťan]]''. V roku 1983 táto pieseň, ktorú produkoval [[Quincy Jones]], získala cenu za najlepšiu nahrávku pre deti.<ref name="Grammy">{{cite web|title= Past Winners Search: Michael Jackson |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences|The Recording Academy]] |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=%22Michael+Jackson%22&field_nominee_work_value=&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Úspech prišiel neskôr, a to potom ako koncom roka 1982 vyšiel album ''[[Thriller (album)|Thriller]]''. Tento projekt priniesol Michaelovi Jacksonovi sedem cien [[Grammy]]<ref name="Grammy"/> a osemkrát [[American Music Awards]] vrátane Award of Merit („ceny za zásluhy“), ktorú získal ako najmladší umelec.<ref name="Awards 1984">{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=eQUbAAAAIBAJ&sjid=E0gEAAAAIBAJ&pg=5127,2841948 |title= Michael Jackson sweeps American Music Awards |newspaper= [[The Daily News (Kentucky)|Daily News]] |agency= Associated Press |date= January 17, 1984 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V roku 1983 bol album ''Thriller'' najpredávanejší.<ref>{{cite web |title= MICHAEL HE'S NOT JUST THE ROCK STAR OF THE YEAR, HE'S THE ROCK STAR OF THE '80S |date= December 20, 1983 |newspaper= [[The Philadelphia Inquirer]] |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |accessdate= July 5, 2010 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223757/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |archivedate= 2021-05-08 }}</ref><ref>{{cite news|title= Cash register's ring sweet music to record industry |newspaper= [[The Gadsden Times]] |date= March 26, 1984 |url= https://news.google.com/newspapers?id=d9EfAAAAIBAJ&sjid=cdYEAAAAIBAJ&pg=1419,4981079 |agency= Associated Press |accessdate= July 5, 2010}}</ref> Stal sa odhadovaným predajom 65&nbsp;miliónov kópií najpredávanejším albumom Spojených štátov.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-diamond-awards |title= Diamond Awards |publisher= [[Recording Industry Association of America]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na celom svete sa ho predalo vyše sto miliónov nosičov a [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je najpredávanejším albumom sveta]].<ref>{{cite book|first= Martin |last= Gitlin |title= The Baby Boomer Encyclopedia |publisher= [[ABC-CLIO]] |year= 2011 |url= http://books.google.com?id=pQakFJFPT4YC&pg=PA96&dq=%22with+65+million+albums+sold%22 |page= 96}}</ref> Na prvom mieste rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] bol ''Thriller'' počas 37 týždňov a v tomto zozname 200 albumov sa držal celých osemdesiat týždňov. Bol prvým albumom, ktorého sedem singlov, vrátane „[[Billie Jean]]“, „[[Beat It]]“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“, bolo v prvej desiatke rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>Lewis Jones, 2005, p. 47.</ref> V marci roku 2009 bol v Spojených štátoch za predaj 29 miliónov od [[Recording Industry Association of America|RIAA]] [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikovaný]] na dvojnásobný diamant.<ref>{{cite news |first= Kyle |last= Anderson |date= July 20, 2009 |title= Michael Jackson's ''Thriller'' Set To Become Top-Selling Album Of All Time |url= http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140125042833/http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |date=2014-01-25 }}</ref> Album ''Thriller'' pre Jacksona a Quincyho Jonesa získal cenu Grammy za producentov roka 1983 pre album s nahrávkou neklasickej hudby. Bol tiež albumom roka, pre Jacksona získal cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon. Skladba „Beat It“ získala cenu za nahrávku roka a takisto aj cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon, „Billie Jean“ mala dve ceny Grammy: za najlepšiu pieseň R&B a najlepší mužský spevácky výkon v štýle R&B.<ref name="Grammy"/> Za album ''Thriller'' v roku 1984 dostal [[Bruce Swedien]] cenu za najlepšiu technickú výrobu neklasickej produkcie.<ref name="Bruce">{{cite web|title= Past Winners Search: Bruce Swedien |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=Bruce+Swedien&title=&year=All&genre=All |accessdate= February 14, 2008}}</ref> [[Americana Music Association]] v roku 1984 dalo Michaelovi Jacksonovi viacero ocenení vrátane ceny Najlepšiemu mužskému hudobnému umelcovi, skladba „Beat It“ pre neho získala cenu za najlepšie video, singel a ''Thriller'' sa stal najlepším albumom v pope, rocku soulu a R&B.<ref name="Awards 1984"/><ref>{{cite web |title= Winner Search: Search Results for "Michael Jackson" |publisher= [[Dick Clark Productions]] |url= http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |accessdate= January 31, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150406084333/http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |archivedate= 2015-04-06 }}</ref> Ďalšou významnou súčasťou projektu bolo hudobné video „[[Michael Jackson's Thriller (video)|Thriller]]“, ktoré malo štrnásť minút. V roku 1983 ho nakrútil režisér [[John Landis]].<ref name="Registry">{{Cite news|first= Alex |last= Dobuzinskis |date= December 30, 2009 |url= http://www.reuters.com/article/2009/12/30/us-thriller-idUSTRE5BT43W20091230?type=musicNews |title= Jackson "Thriller" film picked for U.S. registry |agency= [[Reuters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Táto snímka sa stala jedným zo vzorov pre tvorbu videoklipov a v tomto žánri významne prelomila rasovú bariéru. Nemenej významným prínosom bolo aj pre vtedy začínajúci hudobný televízny kanál [[MTV (televízna stanica)|MTV]].<ref name="Y25"/> V roku 2009 sa stalo súčasťou [[Národný filmový register|národného filmového registru]] [[Library of Congress|Kongresovej knižnice Spojených štátov]]. V tom roku bol medzi 25 filmami, ktoré získali uznanie ako diela s trvalým významom pre americkú kultúru, ktoré majú byť uchované pre budúce generácie.<ref>{{cite web|title= Zorro, Nemo, Muppets & More: Wide Variety Tapped for 2009 Film Registry |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.loc.gov/loc/lcib/10012/films.html |publisher= [[Library of Congress]]}}</ref><ref name="NYT">{{cite news|first= Dave |last= Itzkoff |title= 'Thriller' Video Added to U.S. Film Registry |date= December 30, 2009 |newspaper= [[The New York Times]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nytimes.com/2009/12/31/arts/music/31arts-THRILLERVIDE_BRF.html?_r=0}}</ref> Snímka, ktorej nosnou témou sú tancujúce zombie, je zatiaľ prvým a jediným hudobným videoklipom, ktorý sa v tomto archíve nachádza.<ref name="Registry"/><ref name="NYT"/><ref>{{Cite news|first= Jo |last= Piazza |date= December 30, 2009 |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Movies/12/30/national.film.registry/index.html |title= 'Thriller,' 'Muppet Movie' now in Library of Congress film registry |agency= CNN}}</ref> Jacksonov právnik, [[John Branca]], hovorí že Michela mal v tejto dobe najvyššiu sadzbu autorských odmien, približne dva doláre za každý predaný album. Dosiahol aj rekordné zisky z predajov svojich nosičov. Z videokazety s dokumentárnym filmom ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' sa za pár mesiacov predalo viac ako 350 tisíc kópií. Z tejto doby pochádzajú aj ďalšie produkty ako napríklad bábky podľa vzoru Michaela Jacksona, ktoré sa v máji roku 1984 predávali v obchodoch po 12 dolárov za kus.<ref name="TIME">{{cite journal |first= Jay |last= Cocks |title= Why He's a Thriller |date= March 19, 1984 |magazine= [[Time (týždenník)|Time]] |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |accessdate= April 25, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200617211459/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |date=2020-06-17 }}</ref> V roku 1985 snímka ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' vyhrala cenu Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/> Časopis ''[[Time (týždenník)|Time]]'' opísal vplyv Jacksona „ako človeka, ktorý je hviezdou nahrávania, rozhlasu, či rockového videa. Bol jedným mužom, ktorý dokázal oživiť hudobný biznis, bol skladateľom, ktorý udal rytmus celému desaťročiu, bol podľa časopisu tanečníkom, ktorý ulici ukázal čo je moderné, či spevákom, ktorý určil hranice vkusu, štýlu a hlasového zafarbenia“.<ref name="TIME"/> V ''[[The New York Times]]'' písali, že „vo svete pop music je najprv Michael Jackson a po ňom tí ostatní“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |authorlink= Jon Pareles |title= Michael Jackson at 25: A Musical Phenomenon |date= January 14, 1984 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/1984/01/14/arts/michael-jackson-at-25-a-musical-phenomenon.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jednou z významných udalostí kariéry Michaela Jacksona bolo, keď dňa 25. marca 1983 vystúpil na legendárnom koncerte spolu so svojimi bratmi. Táto udalosť, ktorá bola nahratá ako televízny špeciál ''[[Motown 25: Yesterday, Today, Forever]]'' kanálu [[NBC]], sa konala v Pasadena Civic Auditorium (miesto kde sa medzi rokmi 1977 až 1997 konalo odovzdávanie cien [[Emmy Award|Emmy]]). Záznam, v ktorom okrem Jacksonovcov účinkovali aj ďalšie hviezdy nahrávajúce u spoločnosti Motown, vysielali 16. mája 1983. V tom čase prenos podľa oficiálnych odhadov sledovalo naraz 47 miliónov divákov.<ref>{{cite news|first= Janette |last= Williams |date= June 24, 2009 |title= Michael Jackson left indelible mark on Pasadena |url= http://www.whittierdailynews.com/general-news/20090625/michael-jackson-left-indelible-mark-on-pasadena |newspaper= [[Whittier Daily News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas vystúpenia spieval aj pieseň „Billie Jean“ a za túto prezentáciu získal svoju prvú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv">{{cite news |title= Fatal Cardiac Arrest Strikes Michael Jackson |url= http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |publisher= [[Emmy Award|Emmys.com]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181006225327/http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |date=2018-10-06 }}</ref> Mal na sebe výraznú čiernu flitrovanú bundu a bielu golfovú rukavicu vykladanú trblietavými kamienkami. V snímke z vystúpenia s touto skladbou debutoval so svojim charakteristickým tanečným štýlom, nazvaným [[moonwalk]]. Tento spôsob kráčania dozadu, ktorý Jacksona preslávil, tri roky pred ním predviedol v zábavnom programe ''[[Soul Train]]'' Afroameričan [[Jeffrey Daniel]], člen spevácko-tanečného tria [[Shalamar]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 243 – 4.</ref> V programe ''[[The Ed Sullivan Show]]'' Jacksonovo vystúpenie porovnávali s úrovňou, ktorú dosahoval [[Elvis Presley]] či skupina [[The Beatles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 238 – 241.</ref> ==== Roky 1984 – 85: Pepsi, „We Are the World“ a obchodné aktivity ==== Ceny, ktoré Jackson počas 80. rokov za úspechy v hudobnej kariére získaval, významne podporovali aj jeho komerčný úspech. V novembri roku 1983 spolu s bratmi dostal ponuku v cene piatich miliónov pre podporu reklamnej kampane americkej nadnárodnej potravinárskej korporácie [[PepsiCo]]. Stal sa tvárou reklamnej kampane [[Pepsi]], ktorá mala v rokoch 1984 až 1984 hlavnú tému „New Generation“. Firma sponzorovala jeho turné, bola značkou jeho verejných prezentácií. V reklamách na Pepsi znela v jingloch melódia skladby „Billie Jean“ s upraveným refrénom.<ref name="Herrera2">{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= July 3, 2009 |title= Michael Jackson, Pepsi Made Marketing History |url= http://www.billboard.com/articles/news/268213/michael-jackson-pepsi-made-marketing-history?page=0%2C0 |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2009 padlo v časopise ''Billboard'' vyjadrenie, že v tých dobách sa nedala od seba oddeliť značka Pepsi a hudba, ktorá znela na Jacksonových vystúpeniach.<ref name="Herrera2"/> Dňa 27. januára 1984 Michael a ďalší členovia skupiny The Jacksons nakrúcali v Los Angeles propagačný film pre firmu [[Pepsi Cola]], ktorý bol realizovaný za prítomnosti členov ich exekutívy: [[Phil Dusenberry|Phila Dusenberryho]] a [[Alan Pottasch|Alana Pottascha]].<ref>{{cite news|first= Louise |last= Story |date= December 31, 2007 |url= http://www.nytimes.com/2007/12/31/business/media/31dusenberry.html |title= Philip B. Dusenberry, 71, Adman, Dies |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nahrávanie sa konalo v sále budovy [[Shrine Auditorium]]. Bol to simulovaný koncert pred davom fanúšikov, pri ktorom sa od pyrotechniky chytili Jacksonove vlasy. Michael mal po tomto incidente vo vlasovej časti hlavy viacero popálenín druhého stupňa. Krátko nato musel absolvovať ďalšie plastické operácie, ktorých cieľom bolo zakryť poúrazové zjazvenie pokožky hlavy.<ref name="T20510"/> Firma Pepsi sa vtedy mimosúdne dohodla a poskytla na vykonanie zákroku 1,5 milióna dolárov klinike Brotman Medical Center v [[Culver City]]. Na počesť k tejto udalosti bolo neskôr toto zdravotné stredisko premenované na „Michael Jackson Burn Center“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 279 – 287.</ref> Dusenberry neskôr o tejto udalosti písal aj vo svojich memoároch, ''Then We Set His Hair on Fire: Insights and Accidents from a Hall of Fame Career in Advertising''. Ďalšiu zmluvu na 10 miliónov dolárov s firmou Pepsi Michael Jackson podpísal koncom 80. rokov 20. storočia. Táto druhá zmluva mala dopad na podporu vo viac ako 20 krajinách sveta, kde firma finančne prispela druhý Jacksonov projekt, album ''Bad'' a svetové turné v rokoch 1987/88.<ref name="Herrera2"/> Michael Jackson mal podporu aj iných značiek ako napríklad [[LA Gear]], [[Suzuki]] a [[Sony]], no žiadna nedosiahla taký význam ako od Pepsi, ktorá neskôr podpisovala reklamné zmluvy aj s ďalšími hviezdami pop music, medzi inými s [[Britney Spears]], či s [[Beyoncé]].<ref name="Herrera2"/><ref name="Herrera2"/><ref>{{cite news|title= Beyoncé And Pepsi Strike Estimated $50 Million Multi-Level Partnership |url= https://music.yahoo.com/blogs/hip-hop-media-training/beyonc%C3%A9-pepsi-strike-estimated-50-million-multi-level-184957741.html |format= blog |publisher= Hip-Hop Media Training. [[Yahoo! Music]]. |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Reagans with Michael Jackson.jpg|thumb|left|Jackson v Bielom dome v roku 1984 preberá cenu od prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda]] a od jeho manželky [[Nancy Reagan]]ovej]] V máji roku 1984 bol Michael Jackson pozvaný do bieleho domu, kde od manželov Reaganovcov prevzal cenu za to, že prispel pri pomoci ľuďom postihnutým následkami z nadmerného požívania drog a alkoholu.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 304 – 7.</ref> Pre kampane, ktoré prebiehali pod záštitou nadácií [[Ad Council]] a [[National Highway Traffic Safety Administration]], Jackson poskytol svoju nahrávku „Beat It“.<ref>{{cite web |title= Drunk Driving Prevention (1983 – Present) |url= http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/:pf_printable |publisher= Advertising Education Foundation |date= 2003 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150509144426/http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/%3Apf_printable |archivedate= 2015-05-09 }}</ref> Album ''Thriller'' na rozdiel od ďalších projektov nebol podporovaný žiadnym oficiálnym turné. V roku 1984 videlo viac ako dva milióny Američanov Victory Tour, ktorého lídrom bola skupina The Jacksons, no hralo sa na ňom veľa nového sólového materiálu Michaela Jacksona. Toto turné bolo posledným, na ktorom Michael účinkoval spolu so svojimi bratmi.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 320.</ref> Po diskusii o predaji lístkov Jackson na tlačovej konferencii oznámil, že sa rozhodol svoj podiel zo zisku zo vstupeniek na Victory Tour, približne 3 až5 miliónov dolárov, venovať charite.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 314.</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 315 – 320.</ref> V roku 1985 pokračovala Michaelova charitatívna činnosť tým, že sa autorsky podieľal spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] na vydaní nahrávky „[[We Are the World]]“.<ref name="WATW">{{cite web|title= Past Winners Search: "We Are The World" |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=&field_nominee_work_value=%22We+Are+The+World%22&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Nahrávanie prebiehalo v januári 1985<ref name="AMAs 1986">{{cite news|title= Bruce shows who's Boss |newspaper= [[Montreal Gazette]] |agency= Associted Press |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=MRgiAAAAIBAJ&sjid=7aUFAAAAIBAJ&pg=1658,3425033 |date= January 28, 1986 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> a jej singel vyšiel v marci toho istého roku. Výťažok z tohto projektu bol určený chudobným ľuďom v Spojených štátoch a v Afrike.<ref name="jdoyle">{{cite web|first= Jack |last= Doyle |date= July 7, 2009 |url= http://www.pophistorydig.com/topics/michael-mccartney-1980s-2009/ |title= "Michael & McCartney": 1980s–2009 |work= The Pop History Dig |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Skladba zarobila pre charitu 63 miliónov dolárov<ref name="jdoyle"/> a s predajom 20 miliónov nosičov sa dostal do [[Zoznam najpredávanejších singlov sveta|zoznamu najpredávanejších singlov sveta]].<ref>{{cite news|first= Anthony |last= Breznican |url= http://www.usatoday.com/life/people/2009-06-26-jackson-faces_N.htm |title= The many faces of Michael Jackson |date= June 30, 2009 |newspaper= [[USA Today]] |accessdate= June 11, 2015}}</ref> V roku 1985 pieseň „We Are the World“ pre Jacksona a Richieho vyhrala štyri ceny Grammy.<ref name="WATW"/> Nakoľko to javilo nevhodné, vedenie American Music Award vyradilo charitatívne piesne zo súťaže. Počas show udeľovania cien AMA v roku 1986, t. j. na prvé výročie vydania, dostali jeho tvorcovia dve špeciálne uznania: jedno za výrobu a druhé za myšlienku vybudovať projekt [[USA for Africa]]. Špeciálne bol pritom vyzdvihnutý Michael Jackson, producent [[Quincy Jones]] a promotér [[Ken Kragan]].<ref name="WATW"/><ref name="AMAs 1986"/><ref>Campbell, 1993, p. 114.</ref><ref>Young, 2009, p. 340 – 4.</ref> Jacksonove finančné v hudobnom biznise narastali začiatkom 80. rokov aj potom, ako začal spolupracovať s [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]]. Zistil napríklad, že McCartney profituje približne 40 miliónmi dolárov ročne zo skladieb iných umelcov.<ref name="jdoyle"/> Od roku 1983 aj on investoval do vlastníckych práv k piesňam, ktoré písali iní. V akvizíciách bol spočiatku opatrný a z ponuky si vybral len niekoľko desiatok skladieb. Kúpil vlastnícke práva k hudobného katalógu [[Sly Stone|Slya Stoneho]], napríklad „Everyday People“ (1968), pieseň „1-2-3“ od [[Len Barry|Lena Barryho]] (1965), či piesne „The Wanderer“ (1961) a „[[Runaround Sue]]“ (1961) od [[Dion DiMucci|Diona DiMucciho]]. Ku skutočne významnému obchodu sa dostal v roku 1985, kedy po mesiacoch rokovania získal vydavateľské práva ku katalógu ATV Music Publishing od firmy [[Sony]].<ref name="jdoyle"/> Od ATV získal práva takmer na 4000 piesní, medzi ktorými bol aj katalóg vydavateľa [[Northern Songs]] s väčšinou piesní od autorskej dvojice [[Lennon-McCartney]] nahratých skupinou [[The Beatles]].<ref name="hilburn">{{cite news|first= Robert |last= Hilburn |date= September 22, 1985 |url= http://www.latimes.com/la-et-hilburn-michael-jackson-sep22-story.html |title= The long and winding road |newspaper= [[Los Angeles Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1986 – 90: vzhľad, bulvár, ''Bad'', filmy, autobiografia a Neverland ==== [[Súbor:Michaeljacksonphoto drewcohen.JPG|thumb|Michael Jackson v hudobnom videu „The Way You Make Me Feel“ (1988).]] Michael Jackson bol Afroameričan. V mladosti mal hnedú pokožku, no od polovici 80. rokov začínal byť stále svetlejší. Táto zmena spôsobila, že médiá začali rozširovať správy o tom, že Michael si nechal bieliť kožu.<ref name="C146">Campbell, 1995, pp. 14 – 6.</ref> Americký novinár a Jacksonov životopisec [[J. Randy Taraborrelli]] píše, že Michaelovi bola v roku 1986 diagnostikovaná kožná choroba [[vitiligo]], pri ktorej sa strácajú bunky obsahujúce pigment, čo mohlo spôsobiť spevákove blednutie. Tvrdil aj, že Jacksonovi bol diagnostikovaný aj [[Systémový lupus erythematodes|systémový lupus]]. Vitiligo mu zosvetľovalo kožu a lupus bol v [[Remisia (medicína)|remisii]]. Obidve tieto choroby ho robili citlivým voči slnečnému žiareniu. Ošetrenie pleti mu naďalej spôsobovalo zosvetľovanie a spolu so svetlým [[mejkap]]om, ktorý mal vyrovnať ohraničenie svetlých plôch spôsobovali, že sa zdal bledší.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 434 – 6.</ref> Zmienka o ochorení na vitiligo, no nie o lupuse, sa nachádza aj Jacksonovej pitevnej správe.<ref>{{cite web |title= Michael Jackson case report |publisher= Tmz.vo.llnwd.net |url= http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210215085143/http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |archivedate= 2021-02-15 }}</ref> Jackson priznával iba dve plastické operácie tváre, no raz sa zmienil aj o tom, že má operovaný rázštep brady. Začiatkom 80. rokov schudol, lebo absolvoval diétu, ktorou chcel dosiahnuť postavu tanečníka.<ref name="J22930">Jackson, 2009, pp. 229 – 230.</ref> Niektorí svedkovia hovoria, že trpel závratmi a špekulovalo sa, že trpí [[Anorexia|mentálnou anorexiou]]. Obdobia, kedy chudol, sa stali problémom v jeho neskoršom živote.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 312 – 3.</ref> V čase chorôb mal Jackson dvoch blízkych priateľov: dermatológa [[Arnold Klein|Arnolda Kleina]] a Kleinovu zdravotnú sestru [[Debbie Rowe]]ovú. Roweová sa časom stala Jacksonovou druhou manželkou a matkou jeho dvoch starších detí. Mal veľkú dôveru aj ku Kleinomu profesionálnemu prístupu.<ref>{{cite news |first= Nicola |last= Pittam |date= May 8, 2010 |url= http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |title= Michael Jackson Secret Boyfriend Claims Draw Fury |newspaper= The National Ledger |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516151403/http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |date=2012-05-16 }}</ref> V priebehu života sa Jackson stával vďačným subjektom narastajúcich senzačných informácií. Už v roku 1986 sa bulvár zaoberal informáciami o tom, že prespáva v [[Hyperbarická kyslíková terapia|hyperbarickej kyslíkovej komore]]. Robil to vraj preto, aby spomalil proces starnutia svojho organizmu. Býval vtedy vyobrazený, ako leží v presklenom boxe. Napriek tomu, že túto informáciu popieral, bulvárna tlač sa vyjadrovala, že informácie má priamo od neho.<ref name="Image">{{cite news|title= Music's misunderstood superstar |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4584367.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Potom, ako si Jackson z laboratórií odkúpil [[šimpanz]]a, ktorému dali meno [[Bubbles]], sa začalo o Jacksonovi hovoriť, že ja odtrhnutý od reality.<ref>{{cite journal|first= Michael |last= Goldberg |first2= David |last2= Handelman |title= Is Michael Jackson for Real? |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 1987}}</ref> Hovorilo sa, že mal záujem kúpiť kosterné pozostatky slonieho muža [[Joseph Merrick|Josepha Merricka]], no napriek tomu, že to nebola pravda, nikdy to oficiálne nepoprel.<ref name="T35561">Taraborrelli, 2009, pp. 355 – 61.</ref> [[Súbor:Michael Jackson's "Bad" Jacket and Belt.jpg|thumb|left|Jacksonova blúza, v ktorej vystupoval počas turné ''Bad''.]] Spočiatku, ako prenikali o Michaelovi rôzne senzačné správy, vnímal to ako ďalšiu šancu dosiahnuť publicitu, no časom sa senzácie stupňovali a on sa rozhodol zabrániť prenikaniu súkromných informácií. V dôsledku toho sa médiá nezastavili, ale začali na predošlých základoch stavať svoje vlastné príbehy.<ref name="Image"/><ref name="T3703">Taraborrelli, 2009, pp. 370 – 3.</ref><ref>{{cite journal |first= Demola |last= Abimboye |date= July 5, 2009 |title= The Man, His Weird Ways |url= http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |magazine= [[Newswatch (Nigeria)|Newswatch]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101223193603/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |archivedate= December 23, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022130141/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |date=2012-10-22 }}</ref> Tieto fiktívne správy sa zakorenili v podvedomí verejnosti, u ktorej si vyslúžil prezývku „Wacko Jacko“ (niečo ako „Bláznivý Jacko“), ktorou Jackson samozrejme opovrhoval.<ref name="allmusic"/><ref>{{cite news|first= Michael |last= Jackson |interviewer= Barbara Walters |title= Jackson interview with Barbara Walters |date= September 12, 1997 |program= ''20/20'' |callsign= ABC}}</ref> Vyjadroval sa k tomu, že „nevie čo má povedať na to, že ho ľudia považujú za votrelca z Marsu. Médiá im povedia, že jedáva živé kurčatá a o polnoci tancuje [[Vudu|voodoo]] tance. Ľudia veria čomukoľvek, čo médiá hovoria, lebo oni sú reportérmi. Ak by on, Michael Jackson, osobne povedal, že je votrelec z Marsu, že jedáva živé kurence a o polnoci tancuje voodoo, tak by to komentovali, že je šibnutý a že sa nadopoval drogami... ľudia mu aj tak neuveria ani jedno slovo, ktoré vysloví.“<ref>Taraborrelli, 2009, p. vii.</ref> V polovici 80. rokov Jackson spolupracoval s režisérmi [[George Lucas]]om a [[Francis Ford Coppola|Francisom Fordom Coppolom]] na výrobe 17-minútového [[3D film]]u ''[[Captain EO]]'', ktorý debutoval v septembri roku 1986 na obidvoch amerických zábavných parkoch [[Disneyland]] a v [[Epcot]]e na [[Florida|Floride]], a v marci 1987 v Disneylande v japonskom [[Tokio|Tokiu]]. filmová snímka, ktorej výroba stála 30 miliónov dolárov, bol populárnou atrakciou všetkých troch parkov. Od roku 1992 sa začala premietať aj v [[Euro Disneyland]]e. Počas 90. rokov sa premietanie v parkoch končilo, posledné sa konalo v roku 1998 v Paríži.<ref>George, 2004, p. 41.</ref> Vrátilo sa až rok po Jacksonovej smrti, v roku 2010.<ref>{{cite web|title= Captain EO is Back to Change the World |url= http://www.ign.com/articles/2010/02/23/captain-eo-is-back-to-change-the-world |publisher= [[IGN]] |date= February 23, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1987, potom ako protestovali proti videu k albumu ''Thriller'', sa Michael Jackson dištancoval od spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]],<ref>{{cite journal|first= Robert E. |last= Johnson |title= Michael Jackson Comes Back! |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |volume= 42 |issue= 11 |date= September 1987 |pages= 143, 148 – 9 |url= http://books.google.com?id=4Li0JBWU6E0C&pg=PA143 |issn= 0012-9011}}</ref><ref>{{cite journal|first= Katherine |last= Jackson |title= Mother of Jackson Family Tells All |magazine= Ebony |volume= 45 |issue= 12 |date= October 1990 |page= 66 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=v9MDAAAAMBAJ&pg=PA66}}</ref> a americký hudobný priemysel vydal ďalší veľký hit, po piatich rokoch Jacksonov dlho očakávaný album ''[[Bad (album)|Bad]]''.<ref name="TIME2">{{cite journal|first= Jay |last= Cocks |title= Music: The Badder They Come |date= September 14, 1987 |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,965452,00.html |magazine= Time |accessdate= April 25, 2010}}</ref> Na tomto albume bolo sedem singlových hitov, z ktorý šesť („[[I Just Can't Stop Loving You]]“, „[[Bad (skladba)|Bad]]“, „[[The Way You Make Me Feel]]“, „[[Man in the Mirror]]“ a „[[Dirty Diana]]“) bolo číslom jeden rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Bol to rekord najviac singlov z jedného albumu, aký nedosiahol ani ''[[Thriller (album)|Thriller]].''<ref>{{Cite news |first= Todd |last= Leopold |date= June 6, 2005 |url= http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |title= Michael Jackson: A life in the spotlight |agency= CNN }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120713223358/http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |date=2012-07-13 }}</ref> V roku 2012 sa odhad jeho celosvetového predaja pohyboval medzi 30 – 45 miliónmi nosičov..<ref>{{cite journal|title= 50 fastest selling albums ever |magazine= [[NME]] |date= April 27, 2011 |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nme.com/photos/50-fastest-selling-albums-ever/213617}}</ref><ref>{{cite news |first= Gil |last= Kaufman |title= Michael Jackson's New Album Cover Decoded |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] |url= http://www.mtv.com/news/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded/ |date= November 5, 2010 |accessdate= March 23, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140214114236/http://www.mtv.com/news/articles/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded.jhtml |date=2014-02-14 }}</ref><ref>{{Cite news|first= Piya |last= Sinha-Roy |date= May 21, 2012 |title= Michael Jackson is still "Bad," 25 years after album |url= http://www.reuters.com/article/2012/05/21/entertainment-us-michaeljackson-bad-idUSBRE84K0Z120120521 |agency= Reuters}}</ref><ref>{{cite web|title= 25th Anniversary Of Michael Jackson's Landmark Album Bad Celebrated With September 18 Release Of New Bad 25 Packages |url= http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |publisher= [[Yahoo!]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20130222180809/http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |date= May 21, 2012 |archivedate= February 22, 2013}}</ref> Za jeho výrobu v roku 1988 dostali Bruce Swedien a [[Humberto Gatica]] cenu Grammy za „Najlepšiu nahrávku neklasickej hudby“ a Michael Jackson v roku 1989 získal za skladbu „[[Leave Me Alone]]“, Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/><ref name="Bruce"/> V tom istom roku Jackson dostal cenu American Music Awards za to, že album ''Bad'' bol prvým v histórii, ktorý mal päť N^{{{underline|o}}}1 singlov, bol zároveň prvým, ktorý sa dostal na vrchol rebríčkov 25 krajín, a na celom svete bol v rokoch 1987/88 najpredávanejším..<ref>{{cite news|title= Michael, Travis top Music Award winners |newspaper= [[Lodi News-Sentinel]] |agency= UPI |date= January 30, 1989 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=lZozAAAAIBAJ&sjid=lTIHAAAAIBAJ&pg=4477,3617735 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite news|title= American Music Awards Monday |date= January 27, 1989 |newspaper= [[The Modesto Bee]]}}</ref><ref>Campbell, 1993, p. 251.</ref><ref>{{cite news |title= JACKSON TOUR ON ITS WAY TO U.S. |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |newspaper= [[San Jose Mercury News]] |date= January 12, 1988 |accessdate= July 5, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210508222354/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |date=2021-05-08 }}</ref> V roku 1998 dostala nahrávka „Bad“ cenu AMA za najlepší singel v žánroch Soul/R&B.<ref>{{cite news|title= Winners of American Music Awards |date= January 26, 1988 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=pqxAAAAAIBAJ&sjid=sDIHAAAAIBAJ&pg=4496,2784310 |accessdate= June 16, 2010 |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= UPI}}</ref> Koncertné turné Bad World Tour začalo v tom istom roku dňa 12. septembra a skončilo sa 14. januára 1989.<ref name="LJ956">Lewis Jones, 2005, pp. 95 – 6.</ref> V Japonsku takmer trojnásobne prekročilo rekordnú návštevnosť predchádzajúceho turné (200 tisíc), keď ho na štrnástich vypredaných navštívilo 570 tisíc divákov.<ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |url= http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |title= Jackson to Make First Solo U.S. Tour |newspaper= [[The Washington Post]] |date= January 12, 1988 |accessdate= March 16, 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626170744/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |date=2015-06-26 }}</ref> Jackson vtedy prekonal aj ''Guinnessov svetový rekord'' potom, ako počtom 504 tisíc návštevníkov sedemkrát vypredal [[Wembley Stadium|Štadión vo Wembley]].<ref>{{cite web|title= 16 of Michael Jackson's Greatest Non-Musical Achievements |url= http://brainz.org/16-michael-jacksons-greatest-non-musical-achievements/ |publisher= Brainz.org |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Celkovo na tomto turné hral na 123 koncertoch, ktoré navštívilo 4,5 milióna ľudí.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson Solo Tours |publisher= Cirquedusoleil.com |url= http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx |archivedate= August 8, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20140808231207/http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx}}</ref> V roku 1988 Jackson vydal svoju biografickú knihu, ''[[Moonwalk (kniha)|Moonwalk]]''. Písal ju štyri roky a predalo sa z nej 200 tisíc kópií.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Shanahan |first2= Meredith |last2= Golstein |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael |newspaper= [[The Boston Globe]] |url= http://www.boston.com/ae/celebrity/articles/2009/06/27/writer_stephen_davis_remembers_michael_jackson |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Obsahovala jeho zážitky z detstva, z obdobia účinkovania v skupine [[The Jackson 5]] a aj zmienky o utrpení, ktoré prežíval.<ref>Jackson, 2009, pp. 29 – 31.</ref> Zmienil sa aj o svojom vzhľade.<ref name="J22930"/> Zdôvodňoval ju zmenami štruktúry tváre, ktoré podmienila [[puberta]], úbytkom hmotnosti, vegetariánskym spôsobom stravovania, či úpravami účesu a svetelnou technikou na koncertných pódiách.<ref name="J22930"/> Knižka ''Moonwalk'' sa dostala na vrchol zoznamu [[bestseller]]ov, ktorý uverejnili v novinách ''[[The New York Times]]''.<ref>George, 2004, p. 42.</ref> Hudobník vydal aj filmovú snímku ''[[Moonwalker]]''. Nachádzali sa v nej zábery zo živých vystúpení a krátke filmy, v ktorých okrem Jacksona účinkoval aj [[Joe Pesci]]. Pôvodne mal byť film premietaný v kinách, no (okrem Nemecka) bol nakoniec realizovaný iba na nosičoch ako videonahrávka ([[direct-to-video]]). Po vydaní sa dostal na vrchol rebríčka hudobných videokaziet, ktorý realizuje časopis ''[[Billboard]]'' a udržal sa tam 22 týždňov. Na vrchole ho nahradila iná nahrávka s názvom ''Michael Jackson: The Legend Continues''.<ref name="G434">George, 2004, pp. 43 – 4.</ref> V marci roku 1988 Jackson za 17 miliónov dolárov kúpil pozemok v blízkosti kalifornského mestečka [[Santa Ynez (Kalifornia)|Santa Ynez]].<ref name="Malta">{{cite news|title= Michael Jackson's Neverland on sale |date= June 1, 2015 |newspaper= [[Times of Malta]] |agency= Reuters |url= http://www.timesofmalta.com/articles/view/20150601/world/Michael-Jackson-s-Neverland-on-sale.570574 |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Na ploche jedenásť štvorcových kilometrov na ňom vybudoval svoj slávny ranč, ktorý nazval [[Neverland]]. Nachádza sa na ňom lunapark s [[Ruské koleso|ruským kolesom]], s klasickým [[kolotoč]]om, [[Zverinec|zverincom]], rovnako aj s kinom pre 50 divákov a so [[zoologická záhrada|zoologickou záhradou]].<ref name="Malta"/><ref name="Bio2">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080620063744/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= June 20, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref><ref>{{cite news|first= Hannah |last= Ellis-Petersen |title= Michael Jackson Neverland Ranch expected to fetch up to $85m |date= August 1, 2014 |url= http://www.theguardian.com/music/2014/aug/01/michael-jackson-neverland-ranch-sell-50-million |newspaper= The Guardian |accessdate= June 11, 2015}}</ref><ref>[http://maps.google.com/maps?ll=34.745507,-120.088120&spn=0.012747,0.022709&t=k&hl=en Neverland: Google mapa]</ref> Pozemok stráži 40-členná ochranka.<ref name="Bio2"/> V roku 2003 bola hodnota nehnuteľnosti odhadovaná na 100 miliónov dolárov.<ref name="Finances">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |title= For Jackson, scandal could spell financial ruin |date= November 24, 2003 |newspaper= USA Today |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/2003-11-24-jackson-finances_x.htm |accessdate= March 14, 2010}}</ref> Za rok 1989 bol príjem Michaela Jacksona len za predaj albumov, za tantiémy a za koncerty odhadovaný na 125 miliónov dolárov.<ref name="World Records">{{cite news |title= NEWS – Jackson receives his World Records |publisher= Yahoo! |date= November 14, 2006 |archivedate= September 27, 2015 |url= http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110927165143/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110527045635/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=%2F14112006%2F344%2Fjackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |date=2011-05-27 }}</ref> Veľmi krátko nato sa stal jedným z prvých západných umelcov, ktorí sa objavili v televíznych upútavkách vtedajšieho [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="G434"/> Michaelov úspech spôsobil, že sa mu dostalo uznanie tým, že bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“.<ref name="LJ3"/><ref name="Arar"/><ref name="SBee"/> Tento titul v súvislosti s jeho osobou spopularizovala v roku 1989 [[Elizabeth Taylor]]ová počas udeľovania Soul Train Heritage Award, keď ho uviedla ako „skutočného kráľa popu, rocku a soulu“.<ref>Campbell, 1993, pp. 260 – 3.</ref> Prezident [[George H. W. Bush]] mu v Bielom dome udelil titul „Umelec desaťročia“.<ref>{{cite web|title= Remarks on the Upcoming Summit With President Mikhail Gorbachev of the Soviet Union |publisher= Presidency.ucsb.edu |url= http://www.presidency.ucsb.edu/ws/index.php?pid=18331 |date= April 5, 1990 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Medzi rokmi 1985 – 90 Michael Jackson podporil 455 tisícmi dolármi filantropickú nadáciu [[United Negro College Fund]], ktorá sa venuje študentom tmavej pleti<ref>{{cite journal|title= Blacks Who Give Something Back |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= March 1990 |url= http://books.google.com?id=oswDAAAAMBAJ&pg=PA68&dq=%22united+negro+college+fund%22 |volume= 45 |issue= 3 |page= 68 |issn= 0012-9011}}</ref> a všetky zisky zo singlu „Man in the Mirror“ venoval na charitu.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 382.</ref> Jacksonove koncertné prevedenie skladby „You Were There“ počas šesťdesiatín, ktoré oslavoval [[Sammy Davis mladší]] mu prinieslo druhú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv"/><ref name="G434"/> ==== Roky 1991 – 93: ''Dangerous'', Heal the World Foundation a Super Bowl XXVII ==== V marci roku 1991 za rekordnú sumu 65 miliónov dolárov Michael Jackson obnovil svoju zmluvu so Sony Music Entertaiment.<ref>{{cite news |first= James |last= Montgomery |date= July 6, 2009 |title= Michael Jackson's Life & Legacy: The Eccentric King Of Pop (1986–1999) |publisher= MTV News. Viacom |url= http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120625160634/http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml |date=2012-06-25 }}</ref> Prekonal tým rekord, ktorý pred ním dosiahol za obnovenie zmluvy s [[Columbia Records]] [[Neil Diamond]].<ref>{{cite news|first= Chris |last= Gray |first2= Saeed |last2= Shah |date= October 3, 2002 |title= Robbie swings historic record deal with EMI |url= http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/robbie-swings--historic-record-deal-with-emi-138739.html |newspaper= [[The Independent]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1991 Jacskon v koprodukcii s [[Teddy Riley|Teddym Rileyom]] vydal svoj album ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]''.<ref>{{cite news|first= Chris |last= Willman |title= Michael Jackson's 'Dangerous' |date= November 24, 1991 |newspaper= Los Angeles Times |url= http://www.latimes.com/la-archive-dangerous-review-nov24-story.html |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Do roku 2008 album ''Dangerous'' dostal v Spojených štátoch osemkrát platinovú certifikáciu a na celom svete sa z neho predalo 30 miliónov nosičov.<ref name="Certifications">{{cite web|title= Gold & Platinum Searchable Database – Jackson, Michael |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?artist=%22Jackson,_Michael%22}}</ref><ref>{{cite news |first= Kelley L. |last= Carter |date= August 10, 2008 |url= http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |title= 5 Things You Can Learn About... New jack swing |newspaper= [[Chicago Tribune]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120507154347/http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |date=2012-05-07 }}</ref> Jeho prvý singel v USA, „[[Black or White]]“, sa dostal veľkým hitom a na vrchole rebríčka ''Billboard'' Hot 100 sa udržal sedem týždňov. S podobným úspechom sa stretol v hitparádach celého sveta.<ref name="Achievements">{{cite web|url= http://www.today.com/id/15529981 |title= The return of the King of Pop |work= [[Today (U.S. TV program)|Today]] |date= June 8, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ďalší singel albumu, „[[Remember the Time]]“, bol osem týždňov vo vrcholnej päťke USA a v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 sa vyšplhal na tretie miesto.<ref name="G456">George, 2004, pp. 45 – 6.</ref> Na konci roka 1992 pri udeľovaní Billboard Music Awards dostal album ''Dangerous'' cenu za najpredávanejší svetový album roka a „Black or White“ bol ocenený ako najpredávanejší svetový singel roka. Jackson bol ocenený ako najpredávanejší hudobný umelec 80. rokov.<ref>{{cite news|title= Garth Brooks ropes in most Billboard awards |url= http://news.google.com/newspapers?id=w7QiAAAAIBAJ&sjid=DbUFAAAAIBAJ&pg=3124,2012493 |newspaper= [[The Beaver County Times]] |agency= Associated Press |date= December 10, 1992 |accessdate= July 4, 2010}}</ref> Na udeľovaní cien [[Soul Train Music Awards]] v roku 1993 Michael Jackson spieval sediac v kresle a komentoval to tým, že počas skúšok utrpel zranenie.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 459.</ref> V Európe a v Spojenom kráľovstve sa stala najväčším hitom albumu pieseň „[[Heal the World]]“. Predalo sa z nej v Británii 450 tisíc kópií a v oficiálnom rebríčku sa udražala päť týždňov na druhom mieste.<ref name="G456"/> V roku 1992 Michael Jackson založil nadáciu [[Heal the World Foundation]]. Cez túto nadáciu sa na jeho ranč dostali bezprizorné deti, ktoré si na ňom mohli užívať vybudované atrakcie. Nadácia taktiž poskytla milióny dolárov pre deti v krajinách postihnutých vojnami, chudobou a epidémiami. V tom istom roku Jackson vydal svoju druhú knihu, zbierku poézie, ktorá mala názov ''[[Dancing the Dream]]''. Kniha, ktorá odhaľovala Jacksonov vnútorný svet mala komerčný úspech sa v čase vydania nestretla s výraznejším uznaním kritiky. Po predčasnej smrti speváka v roku 2009 vydalo vydavateľstvo Doubleday jej reedíciu, ktorá bola už prijatá pozitívnejšie. Po vydaní albumu nasledovalo [[Dangerous World Tour]], ktoré zarobilo 100 miliónov dolárov. Začalo 27. júna 1992 a končilo 11. novembra 1993. Počas neho Jackson vytúpil na 70 koncertoch, ktoré videlo 3,5 milióna ľudí.<ref name="G456"/><ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |title= Jackson to Tour Overseas |newspaper= The Washington Post |url= http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date= February 5, 1992 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924202213/http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date=2015-09-24 }}</ref> Vysielacie práva na koncerty predal, za dodnes neprekonaných 20 miliónov dolárov, televízii [[HBO]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 452 – 4.</ref> Potom ako sa stali kontroverzné udalosti okolo nemoci a smrti detskej obete [[AIDS]], [[Ryan White|Ryana Whiteho]], Michael Jackson upriamil svoju pozornosť na problematiku týkajúcu sa tohto ochorenia. Verejne požiadal administratívu vtedajšieho prezidenta Billa Clintona aby poskytla finančné prostriedky pre nadácie a výskum HIV/AIDS.<ref>{{cite news|title= Stars line up for Clinton celebration |newspaper= [[Los Angeles Daily News]] |date= January 19, 1993}}</ref><ref>{{cite news|first= Patricia |last= Smith |authorlink= Patricia Smith (poet) |title= Facing the music and the masses at the presidential gala |newspaper= The Boston Globe |date= January 20, 1992}}</ref> Zároveň Jackson navštívil viacero afrických krajín vrátane [[Gabon]]u a [[Egypt]]a.<ref name="Ebony">{{cite journal|title= Michael Jackson: Crowned in Africa, Pop Music King Tells Real Story Of Controversial Trip |magazine= Ebony |date= May 1992 |volume= 47 |issue= 5 |pages= 34 – 43 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=tMwDAAAAMBAJ&pg=PA34}}</ref> Jeho prvá zastávka v Gabone bola sprevádzaná nadšeným uvítaním viac ako stotisíc ľudí, z ktorých niektorí mali transparenty s nápisom „Vítaj doma, Michael!“.<ref name="Ebony"/> Na [[Pobrežie Slonoviny|Pobreží Slonoviny]] ho kmeňový náčelník korunoval za čestného kráľa.<ref name="Ebony"/> V januári roku 1993 podporil svojou účasťou polčasový program počas turnaja amerického futbalu, [[Super Bowl XXVII]]. Program bol reakciou na klesajúci záujem divákov počas polčasov zápolenia predošlých rokov. Jacksona oslovila Národná futbalová konferencia (National Football Conference – NFC) kovbojov z [[Dallas]]u. Michael Jackson bol vhodným kandidátom, lebo jeho popularita bola pre obidve súperiace strany univerzálna a akceptovaná.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Sandomir |title= How Jackson Redefined the Super Bowl |date= June 29, 2009 |url= http://www.nytimes.com/2009/06/30/sports/football/30sandomir.html?_r=1 |newspaper= The New York Times |accessdate= June 8, 2013}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo sa v USA podarilo upútať pozornosť publika na dianie počas polčasovej prestávky viacej, ako na samotný zápas. Vystúpenie začalo potom, ako bol Jackson, či jeho dvojníci spolu s ohňostrojmi cez simulované vystúpenia na plátnach katapultovaní na viacerých miestach, čo vyvrcholilo na hlavnom pódiu, kde sa zjavil v zlatom zdobenej vojenskej uniforme a tmavých okuliaroch. Asi minútu pôsobil ako figurína, načo začala hrať jeho sprievodná kapela, Jackson si dal dolu okuliare, a blúzu a vystúpil so štyrmi skladbami: „Jam“, „Billie Jean“, „Black or White“ a vo finále spolu s celým auditóriom predviedli pieseň „Heal the World“. Krátko nato enormne stúpol záujem o Jacksonov album ''Dangerous''.<ref name="C146"/> Dňa 10. februára 1993 mal Jackson svoje druhé interview od roku 1979. V rozhovore s [[Oprah Winfrey]]ovou sa uškŕňal pri spomienkach na príkoria, ktoré prežil kým bol pod vplyvom svojho otca. Prejavil presvedčenie, že prišiel o väčšiu časť svojho detstva a priznal, že v svojej osamelosti často plakával. Popieral tvrdenia bulvárnych plátkov o tom, že kúpil kosti Slonieho muža a to že spáva v hyperbarickej kyslíkovej komore. Odmietol tvrdenia o tom, že si dáva bieliť pokožku a prvýkrát priznal, že trpí chorobou vitiligo. Jeho album ''Dangerous'' sa vtedy viac ako rok potom, ako vyšiel v americkom rebríčku dostal do Top 10.<ref name="LJ1658"/><ref name="C146"/><ref name="G456"/> Na 35. výročnom udeľovaní cien Grammy vo februári 1993 v Los Angeles získal Michael Jackson cenu „pre žijúcu legendu“ („Living Legend Award“). Pieseň „Black or White“ získala nomináciu za najlepší spevácky, pieseň „Jam“ bol v žánri R&B nominovaná za spevácky výkon a ako najlepšia pieseň.<ref name="G456"/> Bruce Swedien a Teddy Riley dostali za album ''Dangerous'' Grammy za technické prevedenie albumu neklasickej hudby.<ref name="Bruce"/> V tom istom roku Michael Jackson dostal tri ocenenia American Music Awards za najlepší Pop/Rockový album (''Dangerous''), najlepší Soul/R&B singel („[[Remember the Time]]“) a bol prvým, ktorý získal cenu International Artist Award za jeho celkové vystupovanie a humanitárne zameranie. Toto ocenenie v budúcnosti ponesie jeho meno.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=mBIVAAAAIBAJ&sjid=TQMEAAAAIBAJ&pg=6811,6756235 |title= Cyrus, Bolton please the fans |newspaper= [[The Blade (newspaper)|Toledo Blade]] |agency= Associated Press |date= January 27, 1993 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite journal|first= Craig |last= Rosen |title= Michael Jackson Cops 3 Top Prizes |magazine= Billboard |date= February 6, 1993 |volume= 105 |issue= 6 |page= 12 |issn= 0006-2510 |url= http://books.google.com?id=jw8EAAAAMBAJ&pg=PA12}}</ref> V tomto čase Jackson takisto uzatvoril zmluvu, že bude produkovať soundtrack pre videohru [[Sega]], ''[[Sonic the Hedgehog 3]]''. Na jeho výrobe s ním spolupracovali: [[Brad Buxer]], [[Robert Green Brooks|Bobby Brooks]], Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby a Cirocco Jones.<ref>{{cite web|title= Sonic the Hedgehog 3 |developer= Sega |publisher= Sega |date= February 2, 1994 |platform= Sega Genesis |scene= Staff credits |quote= '''Music Composers:''' Brad Buxer, Bobby Brooks, Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby III, Scirocco}}</ref><ref>{{cite web |title= About Geoff Grace |url= http://www.geoffgrace.com/index.htm |publisher= GeoffGrace.com |accessdate= August 27, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150829064506/http://www.geoffgrace.com/index.htm |archivedate= 2015-08-29 }}</ref><ref>{{cite web|title= Cirocco: A Select Music Discography |url= http://www.musicpowers.com/id31.html |publisher= MusicPowers.com |accessdate= May 5, 2014}}</ref> Jackson bol nespokojný s výslednou nízkou kvalitou syntetizovaného audia konzoly a preto odstúpil od projektu pred jeho dokončením.<ref>{{cite journal|title= Brad Buxer Interview |url= http://info.sonicretro.org/Brad_Buxer_Interview_%28Black_%26_White,_November/December_2009%29 |magazine= Black & White |issue= November-December 2009 |accessdate= August 27, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Ken |last= Horowitz |title= Sega Legends: Michael Jackson and Sonic 3 |publisher= Sega-16 |date= May 19, 2009 |accessdate= August 28, 2015 |url= http://www.sega-16.com/2009/05/sega-legends-michael-jackson-sonic-3/}}</ref><ref>{{cite web|title= Episode 39: Sonic 3: Michael Jackson |url= http://www.gametrailers.com/full-episodes/zo88qk/pop-fiction-episode-39--sonic-3--michael-jackson |publisher= [[GameTrailers]] |accessdate= August 28, 2015}}</ref> ==== Roky 1993 – 94: Obvinenia zo zneužívania detí a prvé manželstvo ==== V lete roku 1993 bol Jackson obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Obvinil ho vtedy trinásťročný chlapec Jordan a jeho otec, zubný lekár [[Evan Chandler]].<ref name="Abuse">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/august/24/newsid_2512000/2512077.stm |title= 1993: Michael Jackson accused of child abuse |publisher= BBC News Online |date= February 8, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 485 – 6.</ref><ref name="T4778">Taraborrelli, 2009, pp. 477 – 8.</ref> Rodina Chandlerovcov požadovala od Jacksona finančné odškodné, ktoré Michael spočiatku odmietal. Jordan Chandler nakoniec sexuálne zneužívanie oznámil polícii.<ref name="T35561"/><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 496 – 8.</ref> Evan Chandler bol potom nahraný na páske, kde hovoril os svojich zámeroch „pokračovať v obvineniach s tým, že určite zvíťazí, lebo pre neho nie je možné prehrať. Hovoril, že on bude mať všetko čo chce a Michael a jeho kariéra skončia navždy.“ Jordanova matka bola v tom čase neoblomná, no zo strany Jacksona sa preukázateľne nedialo nič nečestné.<ref name="T4778"/> Jackson neskôr používal nahrávku ako argument pre to, že bol obeťou žiarlivého otca, ktorého jediným cieľom bolo od neho získať vydieraním peniaze.<ref name="T4778"/> V januári roku 1994 potom ako bol Chandler vyšetrovaný pre vydieranie Jacksona zástupca okresu Los Angeles County, advokát Michael J. Montagna rozhodol, že Chandler nemá byť vyplatený.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= January 25, 1994 |title= Boy's Father in Jackson Case Won't Be Charged : Investigation: Singer claimed parent of alleged molestation victim tried to extort money from him. D.A. says decision not to prosecute is unrelated to reports that settlement is near. |url= http://articles.latimes.com/1994-01-25/local/me-15027_1_civil-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1993 prebehla v byte Michaela Jacksona policajná prehliadka, ktorá našla v jeho spálni knihy a fotografie mladých chlapcov so sporým až žiadnym oblečením.<ref>{{cite web|title= Jackson Vs. the State of California – Michael Jackson |year= 2005 |publisher= Superior Court of California |url= http://www.mjfacts.com/resources/011805pltreqaseemd.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nakoľko knihy sa dali legálne kúpiť a vlastniť, porota rozhodla, že ich vlastnenie nie je možné stíhať súdnou cestou.<ref>{{cite news|first= John M. |last= Broder |date= April 30, 2005 |title= Jackson's Books About Boys Are Allowed as Evidence in Trial |url= http://www.nytimes.com/2005/04/30/national/30jackson.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V decembri roku 1993 bol Jackson podrobený kompletnej osobnej prehliadke.<ref name="T53440">Taraborrelli, 2009, pp. 534 – 540.</ref> Bolo to potom, ako Jordan Chandler dal polícii detailný popis spevákových intímnych telesných partií. Pri prehliadke sa potvrdilo, že Jordan správne opísal, že Jackson má rôzne zafarbené polky zadku, krátke [[ochlpenie ohanbia]] a opísal aj niektoré ďalšie detaily na genitáliách.<ref name="T53440"/><ref>{{cite book|first= Maureen |last= Orth |title= The Importance of Being Famous: Behind the Scenes of the Celebrity-Industial Complex |date= May 1, 2005 |publisher= [[Henry Holt and Company]] |page= 331 |isbn= 978-0-8050-7847-3}}</ref> Okolo obvinení a identity opisov v porovnaní so skutočnosťou sa viedli rôzne spory, ktoré advokáti argumentovali aj Jacksonovu bezúhonnosťou.<ref name="Court">{{cite web |title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |year= 2004 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120802224838/http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |archivedate= 2012-08-02 }}</ref><ref name="r1">{{cite web|title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |year= 2005 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/052505pltmotchandler.pdf}}</ref> Argumentovalo sa čestnými vyhláseniami a prísahami, no celý prípad bol skôr zahmlievaný.<ref name="r1" /><ref>{{cite book|first= Diane |last= Dimond |title= Be Careful Who You Love: Inside the Michael Jackson Case |pages= 13 – 15}}</ref> Žalujúca strana sa dlho nevedela dostať k peniazom.<ref name="Accuser">{{cite news |first= Va. |last= McLean |title= Photos May Contradict Michael's Accuser |newspaper= USA Today |page= 2 |date= January 28, 1994 |url= http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050324062609/http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |date=2005-03-24 }}</ref> Jackson k situácii vydával emocionálne vyhlásenia a prezentoval svoju nevinnosť.<ref name="Abuse"/><ref name="T53440"/><ref>Campbell, 1995, pp. 47 – 50.</ref> Dňa 1. januára došlo medzi Jacksonom a Chandlerovcani k mimosúdnemu vyrovnaniu v hodnote 22 miliónov dolárov. Dňa 2. mája 1994 bolo stiahnuté obvinenie<ref>{{Cite news |first= Jim |last= Moret |date= May 2, 1994 |url= http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |title= Jackson Grand Jury Disbanded – 1994 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150428133350/http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |date=2015-04-28 }}</ref> a okolo 6. júla toho istého roka skončilo aj vyšetrovanie prípadu.<ref name="Court"/><ref>{{cite web|url= http://atgbook.net/abcfinal.html |title= STATEMENT OF DECLINATION ISSUED JOINTLY BY THE DISTRICT ATTORNEY'S OFFICES OF LOS ANGELES AND SANTA BARABARA COUNTIES |publisher= Atgbook.net |date= September 21, 1994 |archivedate= December 25, 2005 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20051225151006/http://atgbook.net/abcfinal.html}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 540 – 5.</ref> Vo výslednej zmierovacej dokumentácii je uvedené, že u Jacksona sa nepripúšťa žiadna vina a Chandlerovci spolu s ich právnikom Larrym Feldmanom toto vyhlásenie podpísali bez výhrad.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson's $15 Million Payoff |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/michael-jacksons-15-million-payoff |publisher= The Smoking Gun |date= June 16, 2004 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Feldman sa taktiež vyjadril, že „že nikto si nekúpil nikoho mlčanie“.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= February 5, 1994 |title= Grand Jury to Convene in Jackson Case : Law: Sources close to the investigation say a panel in Santa Barbara will hear testimony next week about alleged molestation of boy |url= http://articles.latimes.com/1994-02-05/local/me-19273_1_santa-barbara |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Desať rokov po vyrovnaní počas druhého kola obvinení zo zneužívania detí sa Jacksonovi advokáti vyjadrili, že k vyplateniu Chandlerovcov došlo bez spevákovho súhlasu.<ref name="Court"/> Dvadsať rokov po obvinení z dokumentov vyšetrovania [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] uviedol Jacksonov právnik, že u Jacksona žiadny dôkaz zneužívania alebo sexuálneho obťažovania smerom k maloletým neexistoval.<ref>{{cite news|first= Lee |last= Ferran |first2= Eileen |last2= Murphy |date= December 23, 2009 |url= http://abcnews.go.com/GMA/michael-jackson-attorney-fbi-files-vindication/story?id=9407615 |title= Jackson Attorney: FBI Files Are 'Almost Vindication' |publisher= [[ABC News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrení úradu na ochranu mladistvých, ktoré vyšetrovalo Jacksonove prípady z roku 1993, ako aj v roku 2003, z ich záverov, ako aj zo záverov vyšetrovania [[Los Angeles Police Department|Policajného úradu v Los Angeles]] sa u neho nenašli vierohodné dôkazy o zneužívaní alebo sexuálneho správania.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |first2= Sonia |last2= Nazario |date= August 27, 1993 |title= Police Say Seized Tapes Do Not Incriminate Jackson : Investigation: Officials continue to interview children in connection with molestation allegations. |url= http://articles.latimes.com/1993-08-27/news/mn-28516_1_jackson-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Chick |last= Philips |first2= David |last2= Ferrell |date= August 31, 1993 |url= http://articles.latimes.com/1993-08-31/news/mn-39718_1_michael-jackson |title= Tapes Used to Allege Plot to Extort Jackson Released Inquiry: Singer's aides provide purported comments by boy's father, who has told friends allegations are untrue. |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="SG2003">{{cite web|title= Early Probe Cleared Michael Jackson |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/early-probe-cleared-michael-jackson |publisher= The Smoking Gun |date= December 9, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V máji roku 1994 sa Michael Jackson oženil s [[Lisa Marie Presley|Lisou Marie Presleyovou]], dcérou [[Elvis Presley|Elvisa]] a [[Priscilla Presley|Priscilly Presleyovcov]]. Prvýkrát sa stretli v roku 1975, keď vtedy sedemročná Lisa navštívila jednu zo zásnub, ktoré organizovala rodina Jacksonovcov v MGM Grand Hotel and Casino v [[Las Vegas]]. Neskôr sa cez spoločných priateľov príležitostne stretávali.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 500 – 07.</ref> Podľa vyjadrenia Presleyovej známeho ich dospelý vzťah začal v Los Angeles v novembri roku 1992.<ref>{{cite journal|first= Tom |last= Gliatto |date= August 15, 1994 |title= Neverland Meets Graceland |magazine= [[People (magazine)|People]] |url= http://www.people.com/people/archive/article/0,,20103653,00.html |volume= 42 |issue= 7 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odvtedy boli v denodennom telefónnom kontakte. Potom, ako sa na verejnosť dostali správy o Michaelovom obťažovaní detí,sa Jackson stal závislým od Lisiinej emocionálnej podpory. Ona sa začala obávať o jeho slabnúce zdravie a z Michaelovej narastajúcej závislosti od drog.<ref name="T51820">Taraborrelli, 2009, pp. 518 – 520.</ref> Presleyová hovorila, že verila, že Michael neurobil nič zlé, bol obvinený neprávom a začala k nemu cítiť priazeň. Chcela „ho zachrániť a verila, že to dokáže“.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 510.</ref> Ona bola tým človekom, ktorý ho presvedčil, aby spor urovnal mimosúdne a aby sa znovu rehabilitoval.<ref name="T51820"/> Pri telefonickom rozhovore na jeseň v roku 1993 sa jej Jackson spýtal, „či by ho neodmietla, ak by ju požiadal o ruku“.<ref name="T51820"/> Takmer po dvoch mesiacoch sa v tajnosti vzali v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]].<ref name="Divorce">{{Cite news|url= http://www.cnn.com/US/9601/jacko_presley/ |title= She's out of his life |agency= CNN |date= January 18, 1996 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ich manželstvo bolo podľa jej slov „bežný vzťah páru, ktorý bol sexuálne aktívny“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 562 – 4.</ref> V tej dobe bulvárne médiá špekulovali, že svadba bola trikom, ktorý mal vylepšiť Jacksonov verejný imidž.<ref name="Divorce"/> Manželstvo sa skončilo po ich vzájomnej dohode ani nie za dva roky.<ref name="T5801">Taraborrelli, 2009, pp. 580 – 1.</ref> V roku 2010 v interview s Oprah Winfreyovou Presleyová priznala, že po rozvode spolu strávili ďalšie štyri roky, kedy sa dávali dokopy a znovu rozchádzali až kým sa nerozhodla s tým skoncovať.<ref>{{cite web|title= Lisa Marie Presley Opens Up About Michael Jackson |url= http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |archivedate= January 20, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110120062601/http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |publisher= Oprah.com |date= October 21, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1995 – 99: ''HIStory'', druhé manželstvo a otcovstvo ==== [[File:Michael Jackson Cannescropped.jpg|thumb|Michael Jackson v roku 1997 na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]].]] V roku 1995 Jackson spojil svoj katalóg ATV Music s hudobnou vydavateľskou divíziou spoločnosti Sony a tým vzniklo [[Sony/ATV Music Publishing]]. Stal sa vlastníkom polovice firmy a tým získal okrem 95 miliónov dolárov aj práva na ďalšie hudobné nahrávky.<ref>{{cite news|url= http://www.nytimes.com/1995/11/08/business/company-news-michael-jackson-sells-rights-to-beatles-songs-to-sony.html |title= Company News; Michael Jackson sells rights to Beatles songs to Sony |newspaper= The New York Times |agency= Associated Press |date= November 8, 1995 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="sonydeal">{{cite news|first= Jeff |last= Leeds |first2= Andrew Ross |last2= Sorkin |title= Michael Jackson Bailout Said to Be Close |date= April 13, 2006 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2006/04/13/business/media/13music.html?ex=1302580800&en=45bff2f7a4da68fe&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss |accessdate= July 23, 2008}}</ref> V tom istom čase vydal aj dvojalbum ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]''. Prvý jeho disk, ''HIStory Begins'', obsahoval pätnásť nahrávok jeho najväčších hitov a v reedícii neskôr v roku 2001 vyšiel pod názvom ''Greatest Hits: HIStory, Volume I''. Druhý disk mal názov ''HIStory Continues'' a bolo na ňom trinásť nový piesní a dve coververzie. Album debutoval na vrchole rebríčkov a bol certifikovaný za sedem miliónov predaných kópií v USA.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-100-albums |title= Top 100 Albums |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Svojim celosvetovým predajom 20 miliónov edícií (40 miliónov kusov) je jedným z najpredávanejších multidiskových albumov všetkých čias<ref name="Achievements"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson's best selling studio albums |date= June 26, 2009 |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= June 11, 2015 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5648176/Michael-Jacksons-best-selling-studio-albums.html}}</ref> a získal aj nomináciu na cenu Grammy za Album roka.<ref name="G4850">George, 2004, pp. 48 – 50.</ref> Jeho prvým singlom bol duet s najmladšou Jacksonovou sestrou [[Janet Jackson|Janet]], „[[Scream/Childhood]]“. Bol spevákovou reakciou na to ako konali médiá v roku 1993, kedy čelil obvineniam zo zneužívania detí. Singel debutoval v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 na piatej priečke a dostal nomináciu Grammy za „Najlepšiu vokálnu spoluprácu v popovom žánri“.<ref name="G4850"/> Druhý singel albumu ''HIStory'', „[[You Are Not Alone]]“, sa dostal medzi ''Guinnessove svetové rekordy'' ako historicky prvý, ktorý debutoval s číslom jedna v rebríčku ''Billboard'' Hot 100.<ref name="World Records"/> Zároveň bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie vokálne popové prevedenie.<ref name="G4850"/> Koncom roka 1995 Jacksona hospitalizovali počas skúšok na televízne vystúpenie. Jeho náhle ochorenie spôsobila [[panická porucha]], ktorú vyvolal [[stres]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 576 – 7.</ref> Tretím singlom albumu ''HIStory'' bola nahrávka „[[Earth Song]]“. Počas Vianoc roku 1995 sa singel dostal na vrchol britskej hitparády [[UK Singles Chart]] a udržal sa tam šesť týždňov. Bol to Jacksonov najúspešnejší singel v Spojenom kráľovstve.<ref name="G4850"/> Nahrávka „[[They Don't Care About Us]]“ bola podľa [[Anti-Defamation League|Ligy proti ohováraniu]] a iných skupín kritizovaná ako kontroverzná pre jej údajne [[antisemiti]]stický podtón. Jackson na kritiku reagoval publikovaním jej novej verzie s upraveným textom.<ref name="ADL">{{cite web |url= http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |title= ADL Welcomes Michael Jackson's Decision To Remove Anti-Semitic Lyrics From Song |publisher= [[Anti-Defamation League]] |date= June 22, 1995 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120506110256/http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |archivedate= 2012-05-06 }}</ref> V roku 1996 Michael Jackson získal cenu Grammy za singel „Scream“ a cenu American Music Award ako najlepší Pop/Rockový hudobný umelec.<ref name="Grammy"/><ref>{{cite news|first= Thor |last= Christensen |title= Brooks turns down award for favorite artist of the year |newspaper= [[Rome News-Tribune]] |date= January 30, 1996 |accessdate= June 16, 2010 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=LWUwAAAAIBAJ&sjid=YzMDAAAAIBAJ&pg=5552,8128572}}</ref> Album bol podporený aj úspešným turné, [[HIStory World Tour]], ktoré začalo 7. septembra 1996 a trvalo až do 15. októbra 1997. V 58 mestách ho na 82 koncertoch videlo viac ako 4,5 miliónov ľudí. Utŕžilo sa na ňom 165 miliónov dolárov. Šou sa konali na piatich kontinentoch, v 35 krajinách a stali sa z hľadiska sledovanosti pre Jacksona najúspešnejšími.<ref name="LJ956"/> Počas turné si na improvizovanej ceremónii v austrálskom meste Sydney zobral za manželku svoju dlhoročnú priateľku, dermatologickú zdravotnú sestru [[Debbie Roweová|Deborah Jeanne Roweovú]]. Roweová bola v tom čase asi v šiestom mesiaci tehotenstva s ich prvým spoločným dieťaťom. Pôvodne sa neplánovali vziať, no Jacksonova matka, Katherine ich nakoniec na manželstvo presvedčila.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 570 – 586.</ref> Dňa 13. februára 1997 sa narodil Michael Joseph Jackson Jr (bežna nazývaný aj Prince), jeho sestra, Paris-Michael Katherine Jackson, sa narodila o rok 3. apríla 1998.<ref name="T5801"/><ref>Taraborrelli, 2009, p. 597.</ref> Manželský pár sa rozviedol v roku 1999 a Jackson si po rozvode deti vzal do plnej opatery. Rozvod bol relatívne nekonfliktný, no starostlivosť o deti bola potvrdená až v roku 2006.<ref name="T599600">Taraborrelli, 2009, pp. 599 – 600.</ref><ref name="Ex wife">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/5394792.stm |title= Jackson child custody fight ends |publisher= BBC News Online |date= September 30, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1997 Jackson vydal album ''[[Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix]]'', ktorý obsahoval remixy jeho hitových singlov z ''HIStory'' a päť nových nahrávok. Jeho celosvetový predaj sa dostal na úroveň 6 miliónov, čím sa dostal na vrchol zoznamu najpredávanejších remixových albumov sveta.<ref name="Rojek">{{cite book|first= Chris |last= Rojek |title= Cultural Studies |year= 2007 |publisher= [[Polity (publisher)|Polity]] |page= 74 |isbn= 0-7456-3683-7}}</ref> Spolu s titulnou nahrávkou sa stal album jednotkou v Spojenom kráľovstve.<ref name="Rojek"/><ref name="T6101">Taraborrelli, 2009, pp. 610 – 1.</ref> Napriek tomu, že v USA bol v rebríčku na 24. mieste v tejto krajine bol platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="G4850"/> Podľa časopisu Forbes bol ročný príjem z jeho predaja 35 miliónov v roku 1996 a 20 miliónov v roku 1997.<ref name="Finances"/> V roku 1999 bol Michael Jackson zapojený do viacerých charitatívnych akcií. S [[Luciano Pavarotti|Lucianom Pavarottim]] sa v talianskej Modene spojil na charitatívnom koncerte, ktorou podporili neziskovú organizáciu War Child a poskytli milión dolárov pre [[Operácia Spojenecká sila|utečencov z Kosova]], obetí bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, ako aj prostriedky pre deti z Guatemaly.<ref>{{cite news|title= Ricky Martin, Mariah Carey, Michael Jackson, Others To Join Pavarotti For Benefit |url= http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |archivedate= October 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20111018125558/http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |publisher= [[VH1]]. [[Viacom Media Networks|MTV Networks]] |date= May 5, 1999 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Neskôr v tom mesiaci Jackson organizoval v Nemecku a v Kórei v zoskupení „Michael Jackson & Friends“ sadu benefičných koncertov. Spolu s ním účinkovali aj: [[Slash (hudobník)|Slash]], [[Scorpions]], [[Boyz II Men]], [[Luther Vandross]], [[Mariah Carey]], [[A. R. Rahman]], [[Prabhu Deva|Prabhu Deva Sundaram]], [[Shobana]], [[Andrea Bocelli]] a [[Luciano Pavarotti]]. Výťažok z nich šiel na nadáciu Nelsona Mandelu, [[Červený kríž]] a pre [[UNESCO]].<ref>{{cite news|title= Slash, Scorpions, Others Scheduled For "Michael Jackson & Friends" |archivedate= February 21, 2010 |url= http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml |publisher= VH1. MTV Networks |date= May 27, 1999 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20100221074225/http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml}}</ref> Od augusta 1999 po celý rok 2000 žil Michael Jackson na 74. východnej ulici v New Yorku.<ref>{{cite news|first= Tracie |last= Rozhon |date= November 16, 2000 |title= BIG DEAL; An Old Chagall Haunt, Repainted |url= http://www.nytimes.com/2000/11/16/garden/big-deal-an-old-chagall-haunt-repainted.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2000 – 03: spor s vydavateľstvom a ''Invincible'' ==== [[Súbor:Michael Jackson in Vegas cropped-2.jpg|thumb|left|Jackson v [[Las Vegas]] (2003)]] Pri príchode nového storočia, Michael Jackson získal cenu American Music Award za umelca 80. rokov.<ref name="MTV">{{cite news |first= David |last= Basham |date= January 18, 2000 |title= Lauryn Hill, Backstreet Boys, DMX Honored With American Music Awards |url= http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110925171014/http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |date=2011-09-25 }}</ref> V priebehu rokov 2000 až 2001 nahrával spolu Teddym Rileyom a [[Rodney Jerkins|Rodneyom Jerkinsom]] a s ďalšími spolupracovníkmi. Výsledkom tejto spolupráce bol album ''[[Invincible]]'', ktorý vyšiel v októbri roku 2001. Bol to po šiestich rokoch jeho prvý kompletný album, a bol zároveň poslednou zbierkou nového Jacksonovho hudobného materiálu, ktorá vyšla počas jeho života. Vydanie tohto hudobného projektu medzi umelcom a jeho hudobným vydavateľom, [[Sony Music Entertainment]]. Jackson mal potvrdené, že licencie na vydávanie jeho albumov budú s ním obnovené krátko po roku 2000. Iba s licenciou mohol prezentovať svoje materiály a užívať všetky finančné pohľadávky. Potreboval preto uzatvoriť kontrakt na budúce roky. Zistil ale, že právnik, ktorý ho zastupoval, bol zároveň aj zástupcom druhej strany, firmy Sony.<ref name="T6101"/> Jackson bol tiež znepokojený skutočnosťou, že po celé roky firmou Sony tlačený k tomu aby im predal svoj podiel ich hudobného katalógu. Jackson sa obával, že spoločnosť Sony by mohla mať konflikt záujmov a v prípade, že by šla Jacksonova kariéra do úpadku mohol by im svoj podiel predať pod cenou.<ref name="T6147">Taraborrelli, 2009, pp. 614 – 7.</ref> Jackson sa preto rozhodol hľadať spôsob, ako by mohol s firmou svoj zmluvný vzťah ukončiť.<ref name="T6101"/> V septembri roku 2001 Michael Jackson oslávil svoju tridsaťročnú sólovú kariéru dvoma koncertami v [[Madison Square Garden]]. Prvýkrát od roku 1984 tam spoločne vystúpil aj so svojimi bratmi. Okrem iných spol s ním ešte na koncerte účinkovali aj [[Mýa]], [[Usher]], [[Whitney Houston]]ová, [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Monica]], Luther Vandross a [[Slash (hudobník)|Slash]].<ref name="G503">George, 2004, pp. 50 – 3.</ref> Druhý z koncertov sa konal noc [[Útoky z 11. septembra 2001|pred útokmi 11. septembra 2001]].<ref>{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2009 |title= Liveblogging Michael Jackson's funeral and memorial service |url= http://www.guardian.co.uk/news/blog/2009/jul/07/michaeljackson |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po tejto udalosti Jackson pomáhal s organizovaním benefičného koncertu [[United We Stand: What More Can I Give]], ktorý sa konal vo Washingtone dňa 21. októbra 2001 na [[Robert F. Kennedy Memorial Stadium|RFK Stadium]]. Okrem Jacksona vystúpili na ňom [[Backstreet Boys]], Crystal, [[Huey Lewis and the News]], [[Jennifer Lopezová]], [[James Brown]], [[Billy Gilman]], [[O-Town]], [[Usher]], [[Christina Milian]]ová, [[Carole King]]ová, [[Al Green]], [[Christina Aguilera]], [[Pink]], [[Bette Midler]], [[CeCe Peniston]], [[Aerosmith]], [[America]], [[Sean Combs|P. Diddy]] (spolu s [[Faith Evans]]), [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Rod Stewart]], [[Goo Goo Dolls]], [[Train]], [[Britney Spears]], [[Mariah Carey]], [[Mary J. Blige]] a v závere sa k nim pripojila [[Toni Braxton]], [[MC Hammer]], [[Mýa]] a spolu zaspievali Jacksonovu pieseň „[[What More Can I Give]]“.<ref name="T6147"/> Jacksonove sólové vystúpenia boli z televízneho programu vystrihnuté. Bolo ho vidno iba ako sprievodného vokalistu. Bolo to preto aby sa dodržali jeho zmluvné záväzky, ktoré súviseli s vystúpeniami konajúcimi sa pri príležitosti 30. výročia jeho kariéry. Tieto koncerty sa scvrkli do dvojhodinového televízneho špeciálu ''[[Michael Jackson: 30th Anniversary Special|Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration]]'', ktorý mal premiéru v novembri roku 2001. Napriek udalostiam, ktoré boli pred jeho vydaním v októbri roku 2001, album ''Invincible'' sa stretol s výrazným záujmom. Debutoval na vrcholoch rebríčkov trinástich krajín a na celom svete sa z neho predalo 13 miliónov kópií. V Spojených štátoch bol dvojnásobne platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="Achievements"/> Album ''Invincible'' mal oproti predošlým projektom omnoho nižšiu komerčnú podporu, nebol prepojený s koncertným turné a aj pre spory s vydavateľstvom sa stalo, že mal nižšiu predajnosť. Aj načasovanie jeho vydania v období krízy hudobného priemyslu na jeho úspešnosti nepridalo.<ref name="T6147"/> Zarobil však 30 miliónov dolárov, čo bol rekord výnosu pre album bez reklamných nákladov.<ref name="Burkeman">{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2002 |url= http://www.guardian.co.uk/world/2002/jul/08/oliverburkeman |title= Jacko gets tough: but is he a race crusader or just a falling star? |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sprevádzali ho tri single: „[[You Rock My World]]“, „Cry“ a „Butterflies“, posledný bez hudobného videa. Jackson v júli roku 2002 označil vtedajšieho šéfa Sony Music, [[Tommy Mottola|Tommyho Mottolu]] za „diabla“ a „rasistu“, ktorý nepodporuje afroamerických umelcov a využíva ich iba pre svoj osobný prospech.<ref name="T6147"/> Poukázal na to, že jeho kolegu [[Irv Gotti|Irva Gottiho]] nazval „tučným negrom“.<ref>{{cite news|first= Jermaine |last= Jackson |subjectlink= Jermaine Jackson |interviewer= [[Connie Chung]] |title= Interview with Jermaine Jackson |date= December 31, 2002 |program= [[Connie Chung Tonight]] |url= http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0212/31/cct.00.html |accessdate= July 2, 2008 |publisher= CNN}}</ref> Firma Sony odmietla predĺžiť Jacksonovu zmluvu a oznámila, že celá ich kampaň, ktorá stála 25 miliónov dolárov zlyhala, pretože Jackson odmietol ísť na turné po Spojených štátoch.<ref name="Burkeman"/> V roku 2002 Michael Jackson získal svoju 22. cenu American Music Award pre umelca storočia.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=Oc40AAAAIBAJ&sjid=GyEGAAAAIBAJ&pg=5669,889435 |title= Keys, Destiny's Child, McGraw win at American Music Awards |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= Associated Press |date= January 10, 2002 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V tom istom roku sa narodilo jeho tretie dieťa, syn menom Prince Michael Jackson II (prezývka „Blanket“).<ref>{{cite news|title= Michael Jackson |newspaper= [[Daily Mirror]] |url= http://www.mirror.co.uk/all-about/michael%20jackson |accessdate= May 29, 2009}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.mirror.co.uk/topics/michael-jackson/ |title=Michael Jackson |publisher=Daily Mirror |accessdate=May 29, 2009}}</ref> Meno matky dieťaťa nebolo zverejnené, no Jackson oznámil že chlapec je výsledkom [[umelé oplodnenie|umelého oplodnenia]] náhradnej matky s jeho spermiami.<ref name="T599600"/><ref name="tara 599 – 600">Taraborrelli, pp. 599 – 600</ref> Dňa 20. novembra toho istého roku priniesol Jackson svoje dieťa na balkón jeho izby berlínskeho [[Hotel Adlon|Hotela Adlon]]. Ukázal svojim dolu stojacim fanúšikom. Držal ho za jeho pravú rúčku. Dieťa malo tvár zakrytú kusom látky. Potom ho prestrčil ponad zábradlie balkóna, ktorý bol štyri poschodia nad úrovňou zeme, Vyslúžil si za to veľkú mediálnu kritiku. Jackson sa neskôr ospravedlňoval za tento incident a označil ho za „hroznú chybu“.<ref>{{cite news |first= Jennifer |last= Vineyard |date= November 20, 2002 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |title= Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake' |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |date=2010-11-20 }}</ref><ref name="Balcony incident">{{cite web|first=Jennifer|last=Vineyard|url=http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|title=Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake'|publisher=MTV|date=November 20, 2002|accessdate=March 3, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|archivedate=2010-11-20}}</ref> Dňa 13. novembra na DVD a na CD 17. novembra 2003 vydala firma Sony [[kompilačný album|kompiláciu]] Jacksonových hitov pod názvom ''Number Ones''. V Spojených štátoch bol tento projekt od RIAA certifikovaný na trojnásobnú a v Spojenom kráľovstve mal certifikáciu na šesťnásobnú platinu za predaj najmenej 1,2 milióna nosičov.<ref name="Certifications"/><ref>{{cite news |title= Certified Awards |publisher= [[British Phonographic Industry]] |url= http://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190627040702/https://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |date=2019-06-27 }}</ref> ==== Roky 2003 – 05: Druhé obvinenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa a oslobodenie ==== Začiatkom mája 2002 Michael Jackson dovolil britskému televíznemu dokumentárnemu filmovému štábu vedenému [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]] aby ho sledoval takmer všade kde sa pohyboval. Bashirov tím bol aj v Berlíne počas incidentu na balkóne. V marci roku 2003 bol program odvysielaný pod názvom ''[[Living with Michael Jackson]]''. V jednej kontroverznej scéne bol Jackson snímaný ako sa držal spolu s mladým s chlapcom za ruky a diskutoval s ním o tom ako budú spolu spať.<ref name="T640">Taraborrelli, 2009, p. 640.</ref> Hneď po odvysielaní tohto dokumentu sa a štátny úrad v Santa Barbare rozhodol zahájiť trestné vyšetrovanie. Vo februári roku 2003, po prvom preverení [[Los Angeles Police Department|losangeleskej polície]] ako aj úradu na ochranu mladistvých sa skonštatovalo, že podozrenia zo zneužívania sú nepodložené.<ref name="SG2003"/> Potom, ako bol mladý chlapec v dokumente, jeho matka oznámila vyšetrovateľom, že Jackson sa k jej synovi správal neprístojne. V novembri toho istého roku bol spevák vzatý do väzby za sedem obvinení zo zneužívania a dva prípady podávania omamných látok mladistvému, trinásťročnému chlapcovi.<ref name="T640"/> Jackson tieto obvinenia odmietal s tvrdením, že ich spoločné spanie nebolo sexuálnej povahy. Súdne konanie Michaela Jacksona začalo v kalifornskej [[Santa Maria (Kalifornia)|Santa Marii]] 31. januára 2005 a skončilo v závere mája toho istého roku. Dňa 13. júna bol Michael Jackson zbavený viny vo všetkých bodoch obžaloby.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 661.</ref><ref>{{cite news|first= Matthews |last= Davis |date= June 6, 2005 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4612897.stm |title= Trial health problems for Jackson |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= Jackson cleared of child molestation |newspaper= The Guardian |agency= Associated Press |url= http://www.guardian.co.uk/jackson/story/0,15819,1505806,00.html |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po súde sa Jackson s veľkou publicitou stal hosťom [[bahrajn]]ského princa [[Abdullah bin Hamad bin Isa Al Khalifa|Abdullaha]].<ref>{{cite news|first= Habib |last= Toumi |date= January 23, 2006 |url= http://gulfnews.com/news/gulf/bahrain/jackson-settles-down-to-his-new-life-in-the-gulf-1.222403 |title= Jackson settles down to his new life in the Gulf |newspaper= [[Gulf News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrenia brata Jermaina pre noviny ''[[The Times]]'' (september 2011), Bahrajn mal byť krajinou, do ktorej plánovala spevákova rodina poslať Michaela v prípade, že by bol odsúdený.<ref>{{Cite news|url= http://news.yahoo.com/jermaine-jackson-reveals-escape-plan-michael-112521219.html |title= Jermaine Jackson reveals escape plan for Michael |agency= Associated Press |date= September 10, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2006 – 09: Zatvorenie Neverlandu, posledné roky a ''This Is It'' ==== [[Súbor:Michael Jackson 2006.jpg|thumb|Jackson v [[paríž]]skom [[Disneyland Park (Paríž)|Disneylande]] so synom Blanketom (2006)]] V marci roku 2006 bola z ekonomických dôvodov zatvorená hlavná budova ranču Neverland.<ref>{{cite news|title= Jackson Closes Neverland House |url= http://www.cbsnews.com/news/jackson-closes-neverland-house/ |publisher= CBS News |date= July 6, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tomto období v médiách kolovali správy o Jacksonových finančných problémoch. Bol odsúdený na splácanie 270 miliónového dlhu voči jeho hudobným vydavateľom, no práve cez nich vraj Jackson ročne dostával 75 miliónov dolárov ročne.<ref>{{cite journal|title= Really Odd Facts About Michael Jackson |url= http://www.forbes.com/2005/06/14/jackson-celebrity-trial-cx_da_0614topnews.html |magazine= Forbes |date= June 14, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Spoločnosť [[Bank of America]] tento dlh predala [[Fortress Investment Group|Fortress Investments]]. Firma Sony údajne navrhla reštrukturalizačnú dohodu, ktorá by im umožnila v budúcnosti kúpiť polovicu Jacksonovho podielu, ktorý u nich vlastnil.<ref name="sonydeal"/> V apríli roku 2006 Jackson bez zverejnenia súvislostí odsúhlasil spätné refinancovanie spoločnosťou Sony.<ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4909412.stm |title= Jackson strikes deal over loans |publisher= BBC News Online |date= April 14, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tom čase nemal spevák exkluzívnu nahrávaciu zmluvu so Sony a ani nijakým iným hudobným vydavateľom. Začiatkom roku 2006 sa do médií dostala informácia, že Michael Jackson má podpísaný kontrakt s hudobnou značkou Two Seas Records, ktorá sídli v [[Bahrajn]]e. K tomuto kontraktu sa vyjadril člen vedenia dcérskej spoločnosti [[Island Records]] zastupujúcej Two Seas, Guy Holmes, že táto zmluva nemala uzavretú platnosť..<ref>{{cite journal|url= http://www.billboard.com/articles/news/58713/michael-jackson-sails-with-two-seas |title= Michael Jackson Sails With Two Seas |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Bahrain">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5380654.stm |title= Jackson parts with Bahrain label |publisher= BBC News Online |date= September 26, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V priebehu roku 2006 firma Sony vydala [[box set]]ovú sériu 20 singlov Michaela Jacksona z 80. a 90. rokov, ktorá dostala spoločný názov ''[[Visionary: The Video Singles|Michael Jackson: Visionary]]''. Výsledkom edície bolo, že sa väčšina týchto singlov opäť dostala do hudobných rebríčkov. V septembri sa Jackson a jeho ex-manželka Debbie Rowe dohodli na spôsobe opatrovníctva ich spoločných detí. Podmienky dohody neboli nikdy zverejnené. Jackson pokračoval v poručníctve odňatých detí.<ref name="Ex wife"/> V októbri roku 2006 reportér [[Fox News Channel|Fox News]], Roger Friedman, oznámil, že Michel Jackson navštívil nahrávacie štúdio [[Westmeath (grófstvo)|v írskom Westmeathe]]. Nakoľko už bolo známe, že zmluva st Two Seas neplatí, nikto nevedel hodnoverne upresniť, kto hradil náklady nahrávania a čo v nahrávacom štúdiu vzniklo.<ref name="Bahrain"/><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= October 21, 2006 |title= Who's Funding Jackson's Retreat to Irish Recording Studio? |publisher= Fox News Channel |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,222797,00.html}}</ref> V novembri roku 2006 Jackson pozval vo večernom televíznom programe ''[[Access Hollywood]]'' tím z nahrávacieho štúdia vo Westmeathe a spolu s [[MSNBC]] poprel fámy o tom, že by mal pracovať na novom albume, ktorý by mal produkovať [[will.i.am]] z [[the Black Eyed Peas]].<ref name="Achievements"/> V londýne Michael Jackson vystúpil dňa 15. novembra 2006 na odovzdávaní [[World Music Awards]] a prijal diemantovú cenu za predaj 100 miliónov hudobných nosičov.<ref name="Achievements"/><ref>{{cite web|title= 2006 World Music Awards |url= http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm |archivedate= February 4, 2008 |publisher= Chiff |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080204051554/http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm}}</ref> Po Vianociach roku 2006 pricestoval do USA aby sa v meste [[Augusta (Georgia)|Augusta]] (štát [[Georgia (štát USA)|Georgia]]) zúčastnil pohrebu [[James Brown|Jamesa Browna]]. Svoju poctu mu vtedy prejavil vyslovením vety „James Brown je mojou najväčšou inšpiráciou“.<ref>{{cite news |first= Shaheem |last= Reid |date= December 30, 2006 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1549061/20061230/brown_james.jhtml |title= James Brown Saluted By Michael Jackson at Public Funeral Service |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120124213057/http://www.mtv.com/news/articles/1549061/jackson-speaks-at-james-brown-funeral.jhtml |date=2012-01-24 }}</ref> Na jar roku 2007 sa Jackson spojil so Sony aby kúpili ďalšiu hudobnú spoločnosť [[Famous Music|Famous Music LLC]], ktorú dovtedy vlastnil [[Viacom]]. Okrem iných umelcov sa takto dostal k vlastníckym právam [[Eminem]]a, [[Shakira|Shakiry]] a [[Beck (hudobník)|Beck]]a.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson buys rights to Eminem tunes and more |magazine= Rolling Stone |date= May 31, 2007}}</ref> V tomto čase strávil veľa času v nahrávacích štúdiách: v New Yorku so skladateľom a producentom will.i.amom a v [[Las Vegas]] s ním produkovali [[Akon]] a [[RedOne]].<ref>{{cite news|first= Murray |last= Wardrop |date= June 27, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5656918/Michael-Jackson-the-unreleased-album.html |title= Michael Jackson: the unreleased album |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|last= [[RedOne]] |interviewer= Jan Blumentrath |title= Interview with RedOne, producer and songwriter for Lady Gaga, Michael Jackson, Akon, Kat DeLuna and Darin |url= http://www.hitquarters.com/dev/index.php3?page=intrview/2009/March23_1_12_9.html |date= March 23, 2009 |publisher= [[HitQuarters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci v roku 2007 v Tokiu v krátkom interview pre [[Associated Press]] Michael Jackson povedal, že „v zábavnom priemysle je od svojich šiestich rokov a, ako by povedal [[Charles Dickens]], boli to najlepšie z najhorších časov, no nemohol sa z nich dostať, ale iní mu pritom stále ubližovali a bral to ako fakt, lebo mal milujúcu rodinu, silnú vieru, nádherných priateľov a fanúšikov, ktorí ho neustále podporovali“.<ref>{{cite news|first= Eric |last= Talmadge |date= March 8, 2007 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/music/2007-03-08-2208485574_x.htm |title= Michael Jackson 'wouldn't change' career |newspaper= USA Today |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2007 Jackson navštívil vojenskú základňu USA v Japonsku, ktorá sa nazýva [[Camp Zama]]. Pozdravil tam tritisíc vojakov a ich rodinných príslušníkov. Za návštevu si od nich prevzal certifikát, na ktorom bolo poďakovanie za jeho pozornosť k členom armády Spojených štátov a ich rodinám.<ref>{{cite news|first= Valerie |last= Halaby |date= June 29, 2009 |url= http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:oE9ASCivi70J:www.examiner.com/article/michael-jackson-was-long-time-u-s-military-supporter&hl=en&gl=uk&strip=1 |title= Michael Jackson was long-time U.S. Military supporter |publisher= Clarity Digital Group LLC |accessdate= August 7, 2013}}</ref> V septembri roku 2007 bol Jacskon a will.i.am znovu v štúdiu, kde nahrávali, no album pravdepodobne nebol stále hotový.<ref>{{cite journal|title= Will.i.am On Working With Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 2007}}</ref> V roku 2008 Jackson spolu s firmou Sony publikoval projekt ''[[Thriller 25]]'', ktorý mal byť odozvou na 25. výročie vydania [[Thriller (album)|pôvodného albumu]]. Na tejto aktualizovanej verzii sa nachádza predtým nevydaná nahrávka piesne „For All Time“, ako aj remixy, na ktorých s Jacksonom spolupracovali mladí hudobníci inšpirovaní jeho prácou.<ref name="Thriller 25">{{cite web |title= Zona Musical |publisher= Zm.nu |accessdate= April 5, 2008 |language= es |url= http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080329232427/http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archivedate= 2008-03-29 }}</ref> Dva z remixov vyšli na singloch, ktoré zaznamenali len mierny úspech. Boli to nahrávky „[[The Girl Is Mine 2008]]“ (spolupracoval na nej [[will.i.am]]) a „[[Wanna Be Startin' Somethin' 2008]]“ (spolupracoval na nej [[Akon]]). Prvý singel vychádzal iba z [[demonahrávka|demonahrávky]], v ktorej nespieval [[Paul McCartney]]. Napriek všetkému sa dá povedať, že album sa stal hitom.<ref name="Thriller 25"/><ref>{{cite news|url= http://www.digitalproducer.com/articles/viewarticle.jsp?id=312105&afterinter=true |title= Michael Jackson's Thriller 25 – The 25th Anniversary Edition of the World's Top-Selling Album of All Time – Is America's #2 Best-Selling Album This Week!!! |date= February 20, 2008 |work= Digital Producer |agency= [[PR Newswire]]}}</ref><ref>{{cite web|title= Michael Jackson – Thriller 25 |publisher= Ultratop |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Michael+Jackson&titel=Thriller+25&cat=a |language= nl}}</ref><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= May 16, 2008 |title= Jacko: Neverland East in Upstate New York |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,356282,00.html#3 |publisher= Fox News Channel}}</ref> Pri príležitosti blížiacich sa Jacksonových päťdesiatín firma Sony BMG vydala série výberových albumov, ktoré mali názov ''[[King of Pop (album)|King of Pop]]''. Verzie poradia a výberu nahrávok, ktoré na kompiláciách vyšli v jednotlivých krajinách sa líšili na základe hlasovania miestnych fanúšikov.<ref>{{cite web|title= Choose The Tracks On Michael Jackson's 50th Birthday Album! |url= http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |date= June 20, 2008 |archivedate= June 28, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080628015938/http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |publisher= [[Sony BMG]]}}</ref> Album sa dobre predával a vo väčšine krajín sa dostal do Top 10.<ref>{{cite web|url= http://acharts.us/album/37399 |title= Michael Jackson – King Of Pop |publisher= αCharts.us |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url= http://www.ultratop.be/nl/search.asp?search=King+of+Pop&cat=a |title= King of Pop |publisher= [[Ultratop]] |accessdate= September 5, 2008 |language= nl}}</ref> [[Súbor:NeverlandRides.jpg|thumb|left|Letecká snímka časti Jacksonovho ranču Neverland.]] Koncom roka 2008 hrozilo, že spoločnosť Fortress Investments zavrie ranč Neverland, ktorý Jackson využíval ako svoju zástavu pre niekoľko desiatok miliónové dlhy. Fortress sa nakoniec rozhodli predať tieto Jacksonove pohľadávky spoločnosti Colony Capital LLC. V novembri toho istého roku bol Neverland premenovaný na Sycamore Valley Ranch Company LLC, t. j. na spoločný podnik Jacksona a Colony Capital LLC. Transakciou došlo k vymazaniu dlhu a Jackson k tomu ešte získal 35 miliónov dolárov. V čase smrti, Jackson stále vlastnil bližšie nešpecifikovanú časť územia Neverland/Sycamore Valley.<ref>{{cite news|title= Neverland peters out for pop's Peter Pan |url= http://www.smh.com.au/news/entertainment/people/neverland-peters-out-for-pops-peter-pan/2008/11/13/1226318822205.html |newspaper= [[The Sydney Morning Herald]] |agency= [[Press Association]] |date= November 13, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Susab |last= Susan |date= April 14, 2009 |title= Ten Most Expensive Michael Jackson Collectibles |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.forbes.com/2009/04/14/michael-jackson-auction-lifestyle-collecting-michael-jackson.html}}</ref> V septembri roku 2008 Jackson vstúpil do rokovaní s aukčným domom [[Julien's Auctions|Julien's Auction House]] a ponúkol im na predaj okolo 1390 spomienkových predmetov. Plánovaný termín ich aukcie bol medzi 22. – 25. aprílom.<ref>{{cite web |title= The Collection of Michael Jackson |url= http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |publisher= Juliensauctions.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090828061635/http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |archivedate= 2009-08-28 }}</ref> Výstava predmetov bola otvorená 14. apríla, no akcia bola nakoniec na Jacksonov podnet zrušená.<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/news/world/americas/michael-jackson-the-fantastic-possessions-revealed-1668969.html |title= Michael Jackson: The fantastic possessions revealed |newspaper= The Independent |agency= Reuters |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2009 zorganizoval v londýnskej [[The O2|O₂ Aréne]] Jackson tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásil svoj comeback sprevádzaný sériou koncertov pod spoločným názvom „This Is It“. Séria bola prvá od roku 1997, kedy skončilo HIStory World Tour. Jackson naznačil, že toto turné plánuje ako posledné pred jeho koncom profesionálnej kariéry. Nazval ho „predstavením pred poslednou oponou“. Začať malo desiatimi koncertami v Londýne, po nich by mali nasledovať vystúpenia v [[Paríž]]i, New Yorku a v [[Bombaj]]i. Randy Phillips, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti AEG Live, odhadoval zárobok len z prvých desiatich koncertov na 50 miliónov libier.<ref>{{cite news |first= Patrick |last= Foster |date= March 6, 2009 |title= Michael Jackson grand finale curtain-raiser |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |newspaper= [[The Times]] |archivedate= July 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110718131618/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110811020431/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |date=2011-08-11 }}</ref> Potom ako bolo v priebehu ani nie dvoch hodín v Londýne predaných viac ako milión vstupeniek, bolo rozhodnuté, že počet koncertov v tomto meste bude zvýšený na päťdesiat.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |title= Michael Jackson's "This Is It!" Tour Balloons to 50-Show Run Stretching Into 2010 |magazine= Rolling Stone |date= March 12, 2009}}</ref> Počas týždňov, ktoré plánovanému turné predchádzali Jackson nacvičoval v Los Angeles spolu s choreografom [[Kenny Ortega|Kennym Ortegom]]. Väčšina programových nácvikov prebiehala v losangeleskej multifunkčnej aréne [[Staples Center]], ktorý vlastní firma AEG.<ref>{{cite journal |title= Michael Jackson: The Last Rehearsal |magazine= [[Life (magazine)|Life]] |url= http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date= June 29, 2009 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090704103521/http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date=2009-07-04 }}</ref> Turné malo začať 13. júla 2009 a skončiť 6. marca 2010. Necelé tri týždne pred prvou šou boli všetky londýnske koncerty vypredané a práve v tom čase Michael Jackson zomrel na zástavu srdca.<ref>{{Cite news|title= Michael Jackson dead at 50 after cardiac arrest |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/25/michael.jackson/index.html |agency= CNN |date= June 25, 2009 |accessdate= August 31, 2009}}</ref> Krátky čas pred smrťou speváka sa do médií dostala správa o tom, že spolu s módnym tvorcom, [[Christian Audigier|Christianom Audigierom]], spolupracujú na návrhoch kostýmov, ktoré budú na vystúpeniach použité.<ref>{{cite web |url= http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |title= Christian Audigier Michael Jackson Clothing Collection Confirmed |publisher= Popcrunch |date= June 24, 2008 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150426225218/http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |archivedate= 2015-04-26 }}</ref><ref>{{cite web |title= Michael Jackson Christian Audigier Clothing Line Was In The Works |url= http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |publisher= Popcrunch |date= July 2, 2009 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150915215409/http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |archivedate= 2015-09-15 }}</ref> Prvou Jacksonovou publikovanou posmrtnou hudobnou nahrávkou bola pieseň „This Is It“. Spolu s ním ju napísal ešte 80. rokoch kanadský spevák a skladateľ [[Paul Anka]]. Skladba nepatrila do setlistu koncertného turné. Jej nahrávka bola založená na jednej staršej [[demonahrávka|demonahrávke]]. Pri jej vynovenej výrobe sa zvyšní Michaelovi súrodenci prvýkrát od roku 1989 zišli v štúdiu aby k nej nahrali sprievodné vokály. Dňa 28. októbra 2009 vyšiel dokument ''[[Michael Jackson's This Is It]]''. Film bol zložený zo série snímok skúšania na pripravované koncertné turné.<ref>{{cite journal|first= Joyce |last= Eng |date= August 10, 2009 |title= Judge Approves Michael Jackson Film |url= http://www.tvguide.com/news/michael-jackson-film-1008827/ |magazine= [[TV Guide]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Aj keď tento dokumentárny film bežal iba dva týždne, stal sa so svojim celosvetovým príjmom viac ako 260 miliónov dolárov jedným z najlepšie zarábajúcim dokumentom, či koncertným filmom svojej doby.<ref>{{cite web|url= http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=michaeljacksonthisisit.htm |title= Michael Jackson's This Is It |publisher= [[Box Office Mojo]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do Jacksonovho majetku sa zo ziskov z jeho premietania dostalo 90%.<ref>{{Cite news|title= Judge OKs Jackson performance film deal |url= http://www.today.com/id/32360110 |agency= Associated Press |date= August 10, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Film bol sprevádzaný [[Michael Jackson's This Is It (album)|rovnomenným kompilačným albumom]]. Na albume, ktorý končí dvoma verziami novej piesne sa nachádzajú originálne nahrávky Jacksonových hitov v poradí, ako boli v dokumentárnom filme. K albumu patrí aj bonusový disk s predtým nezverejnenými verziami spevákových hitov ako aj s odrecitovanou báňou „Planet Earth“.<ref>{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= September 23, 2009 |title= New Michael Jackson Song, Album Due In October |magazine= Billboard |url= http://www.billboard.com/articles/news/267308/new-michael-jackson-song-album-due-in-october |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pri udeľovaní cien American Music Awards v roku 2009 dostal Jackson ako osobnosť štyri posmrtné ocenenia a ďalšie dve ceny za album ''Number Ones'', čím sa mu na konto napočítalo 26 takýchto ocenení.<ref>{{cite news|first= Todd |last= Martens |date= October 13, 2009 |title= Taylor Swift, Michael Jackson dominate American Music Awards nominations [UPDATED] |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/10/taylor-swift-michael-jackson-dominate-american-music-awards-nominations.html |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= 2009 American Music Awards: Scorecard |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/11/2009-american-music-awards-scorecard.html |newspaper= Los Angeles Times |agency= Associated Press |date= November 22, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Smrť a rozlúčka == [[Súbor:Michael Jackson Star.JPG|left|thumb|V deň smrti nechávali Michaelovi Jacksonovi fanúšikovia odkazy a kvetiny na jeho hviezde, ktorá sa nachádza na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]].]] Michael Jackson skonal ako 50-ročný na zlyhanie srdca vo štvrtok [[25. júna]] [[2009]] na posteli v prenajatom byte, ktorý sa nachádza v losangeleskej štvrti [[Holmby Hills (Los Angeles)|Holmby Hills]]. Pokusy o oživenie, ktoré vykonal jeho osobný lekár, [[Conrad Murray]], boli bezúspešné.<ref name="Times">{{cite news |first= Michael |last= Harvey |date= June 26, 2009 |title= Fans mourn artist for whom it didn’t matter if you were black or white |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archivedate= September 20, 2011 |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |date=2011-09-20 }}</ref> Záchranári z Los Angeles boli na telefónnej linke 911 zavolaní o 12:22 hodine popoludní miestneho času (o 19:00 SEČ). Na mieste boli po troch minútach.<ref>{{cite news|title= Los Angeles Fire Department recording of the emergency phone call made from Michael Jackson's home |date= June 26, 2009 |accessdate= June 27, 2009 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/8121884.stm}}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.yahoo.com/partial-transcript-calif-911-call-210530808.html |title= Partial transcript of Calif. 911 call |publisher= Yahoo! News |agency= Associated Press |date= March 4, 2013}}</ref> Jackson nedýchal a tak záchranári pristúpili ku kardiopulmonálnej resuscitácii.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's life cut shockingly short |url= http://www.today.com/id/31552029 |agency= Associated Press |date= June 26, 2009}}</ref> Snahy o oživenie pokračovali aj dlhšie ako jednu hodinu aj počas dopravy, a príchodu do [[Ronald Reagan UCLA Medical Center]] o 13:13 miestneho času (20:13 SEČ). Oficiálna správa o smrti Michaela Jacksona bola vydaná o 14:26 miestneho času (21:26 SEČ).<ref>{{cite news|first= Matthew |last= Moore |date= June 26, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5643916/Michael-Jackson-King-of-Pop-dies-of-cardiac-arrest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson, King of Pop, dies of cardiac arrest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph}}</ref><ref>{{Cite news|first= Dan |last= Whitcomb |first2= Laura |last2= Isensee |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson death still unsolved after autopsy |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/2009/06/26/us-jackson-idUSTRE55O6AK20090626}}</ref> Jacksonova smrť vyvolala na celom svete sústrastné reakcie.<ref name="Times"/> Potom ako sa správa šírila internetom, na hlavných spravodajských serveroch vznikali problémy z preťaženia dátovým prenosom a pádom ich internetových portálov. Problémom s výpadkami čelil napríklad portál [[TMZ]], ktorý patrí k divízii [[Warner Bros.]] a zaoberá sa špecifickými témami z oblasti života celebrít, ale aj portál správ novín ''[[Los Angeles Times]]''.<ref>{{Cite news|first= Linnie |last= Rawlinson |first2= Nick |last2= Hunt |title= Jackson dies, almost takes Internet with him |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/06/26/michael.jackson.internet/ |agency= CNN |date= June 26, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Na tento fenomén, ktorý sa rovnal efektu hakerského útoku [[DDoS]], reagoval vyhľadávač [[Google]], ktorý na polhodinu blokoval výsledky vyhľadávaniam zameraným na meno Michaela Jacksona. Na [[Twitter]]i došlo k takémuto výpadku o 15:15  miestneho času (22:15 SEČ).<ref>{{cite news|first= Maggie |last= Shiels |date= June 26, 2009 |title= Web slows after Jackson's death |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/technology/8120324.stm |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na portáloch [[Wikimedia Foundation]] bolo na stránke Jacksonovej biografie v jednej hodine zaregistrovaných takmer milión návštevníkov, čo bol hodinový rekord pre ktorúkoľvek stránku v histórii Wikipédii.<ref>Phoebe. "[[Wikipédia:Wikipedia Signpost/2009-06-29/News and notes|The King of Pop vs. Wikipedia]]", ''The Wikipedia Signpost'', June 29, 2009</ref> Aj komunikácia cez [[AOL Instant Messenger]] v tom čase zlyhala na 40 minút. Firma AOL to označila za „kľúčový moment v histórii internetu, aký sa v takom rozsahu a hĺbke ešte nevyskytol“.<ref>{{cite news|first= Daniel B. |last= Wood |date= June 27, 2009 |title= Outpouring over Michael Jackson unlike anything since Princess Di |url= http://www.csmonitor.com/2009/0627/p25s09-usgn.html |newspaper= [[The Christian Science Monitor]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Vo chvíli, kedy sa na verejnosť dostala správa o smrti Michaela Jacksona bolo na Twitteri 15% tweetov (t. j. asi 5 tisíc krátkych textových príspevkov za minútu) venovaných tomuto spevákovi.<ref name="crash">{{cite news |first= David |last= Skok |date= June 26, 2009 |title= Internet stretched to limit as fans flock for Michael Jackson news |archivedate= July 3, 2009 |url= http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |newspaper= [[The Vancouver Sun]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |date=2009-07-03 }}</ref><ref name="Wortham">{{cite news|first= Jenna |last= Wortham |date= June 25, 2009 |title= Michael Jackson Tops the Charts on Twitter |url= http://bits.blogs.nytimes.com/2009/06/25/michael-jackson-tops-the-charts-on-twitter/ |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Takúto silu nepreukázali 5% ani názory na voľby iránskeho prezidenta, či na chrípkovú pandémiu, t. j. témy ktoré boli v roku 2009 v tejto sociálnej sieti veľmi frekventované ešte pred touto udalosťou.<ref name="Wortham"/> Prenos dát ([[web traffic]]) bol v tom čase medzi 11 – 20% vyššie ako je únosná norma.<ref name="crash"/><ref>{{cite news|first= Tom |last= Krazit |first2= Declan |last2= McCullagh |date= June 26, 2009 |url= http://news.cnet.com/8301-1023_3-10273854-93.html |title= Debate: Can the Internet handle big breaking news? |publisher= [[CNET]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne spoločnosti BET (Black Entertainment Television) a [[MTV (televízna stanica)|MTV]] v tej chvíli spustili maratón vo vysielaní Jacksonových hudobných videí.<ref>{{cite news|first= Brian |last= Dtelter |date= June 26, 2009 |url= http://artsbeat.blogs.nytimes.com/2009/06/26/the-michael-jackson-channel/?scp=2&sq=MTV&st=cse |title= MTV's Jackson Marathon |newspaper= The New York Times |publisher= ArtsBeat |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne špeciály venované tomuto spevákovi bežali na mnohých ďalších svetových kanáloch. V britskej [[Mydlová opera|mydlovej opere]] ''[[EastEnders]]'' bola už v časti vysielanej dňa 26. júna vložená do dialógov zmienka o Jacksonovej smrti.<ref>{{cite news|url= http://metro.co.uk/2009/06/26/jacko-news-spreads-to-eastenders-228251/ |title= Jacko news spreads to Eastenders |newspaper= Metro |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson Grave.jpg|thumb|Jacksonova hrobka vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace]] Posledná rozlúčka s Michaelom Jacksonom bola avizovaná na 7. júla 2009. Konať sa mala v multifunkčnej aréne [[Staples Center]] V los Angeles. Predchádzal ho súkromný pohrebný obrad za účasti členov rodiny na cintoríne Forest Lawn Memorial Park's Hall of Liberty pod Hollywoodskymi kopcami v Los Angeles. Nakoľko bol na obrad veľký záujem, jeho účastníci sa naň dostali cez žrebované vstupenky. Na žrebovanie sa do dvoch dní od jeho vyhlásenia prihlásilo 1,6 milióna fanúšikov. Z prihlásených bolo vyžrebovaných 8 750 mien, z ktorých na každé boli pridelené dve vstupenky.<ref>{{Cite news|title= Over 1.6M apply for Jackson memorial tickets |date= July 4, 2009 |url= http://www.today.com/id/31710570/ns/today-entertainment/t/over-m-apply-jackson-memorial-tickets |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu bola vystavená Jacksonova rakva, no nie je známe, či sa v nej nachádzalo spevákovo telo. Pohrebný obrad bol historicky jednou v priamom prenose z najsledovanejších udalostí.<ref>{{Cite news |title= Michael Jackson memorial draws crowds online |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |agency= CNN |date= July 8, 2009 |accessdate= June 11, 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303234710/http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |date=2016-03-03 }}</ref> Len v USA ho sledovalo asi 31,1 milióna ľudí, teda porovnateľne s pohrebom Ronalda Reagana, ktorý v roku 2004 sledovalo 35,1 milióna divákov, či 33,1 milióna Američanov, ktorí v roku 1997 pozerali na prenos pohrebu [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|princeznej Diany]].<ref>{{cite news |first= Andrew |last= Scott |date= July 9, 2009 |title= Michael Jackson Memorial Earns 31 Million Viewers & More TV News |url= http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |publisher= [[AOL TV]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150723074833/http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |date=2015-07-23 }}</ref> Počas obradu vystúpili: [[Mariah Carey]], [[Stevie Wonder]], [[Lionel Richie]], [[John Mayer]], [[Jennifer Hudson]], [[Usher]], [[Jermaine Jackson]] a [[Shaheen Jafargholi]]. Poctu zosnulému dali [[Berry Gordy]] a [[Smokey Robinson]], kým [[Queen Latifah]] prečítala „We had him“, báseň ktorú pre túto príležitosť napísala [[Maya Angelou]].<ref>{{cite news|first= Nick |last= Allen |date= July 7, 2009 |title= Michael Jackson memorial service: the biggest celebrity send-off of all time |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5771156/Michael-Jackson-memorial-service-the-biggest-celebrity-send-off-of-all-time.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu si reverend [[Al Sharpton]] vyslúžil „standing ovation“ a jasot potom ako Jacksonovým deťom povedal že „Ich otec nebol zázrak. Zázrak bol to, čo dokazoval a dokazoval to kedykoľvek.“<ref>{{cite journal|first= Andrew |last= Potter |title= There was nothing strange about your daddy |magazine= [[Maclean's]] |url= http://www.macleans.ca/general/there-was-nothing-strange-about-your-daddy/ |date= July 7, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Jednou z udalostí, ktorá zvýšila povedomie o obrade bolo aj to, že jedenásťročná dcéra Michaela Jacksona, Paris Katherine, prvýkrát prehovorila na verejnosti, keď so slzami v očiach povedala, že „odvtedy ako sa narodila jej otec bol najlepším otcom akého si dokážeme predstaviť... a chcela by mu len povedať, že ho ľúbi... tak veľmi“.<ref>{{cite news|first= Tania |last= Branigan |date= September 8, 2001 |url= http://www.guardian.co.uk/uk/2001/sep/08/taniabranigan |title= Jackson spends £20m to be Invincible |newspaper= The Guardian}}</ref><ref>{{cite journal|url= http://www.tvguide.com/News/Jackson-Memorial-Moments-1007748.aspx |title= Top Moments: Michael Jackson Memorial |magazine= TV Guide |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Záverečnú modlitbu viedol reverend Lucious Smith.<ref>{{cite web|title= Rev Lucious Smith on conducting the memorial service for Michael Jackson |date= June 28, 2010 |url= http://www.radiolive.co.nz/Rev-Lucious-Smith-on-conducting-the-memorial-service-for-Michael-Jackson/tabid/506/articleID/14351/Default.aspx |publisher= [[Radio Live]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Dňa 24. augusta bolo vo viacerých novinách zverejnené, že podľa anonymných zdrojov sa losangeleský koroner rozhodol podať návrh aby bolo vo veci Jacksonovho úmrtia začaté vyšetrovanie pre podozrenie zo zabitia. Táto správa bola koronerom potvrdená dňa 28. augusta 2009.<ref>{{cite news |first= Tim |last= Reid |date= August 25, 2009 |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |title= LA coroner to treat Michael Jackson's death as a homicide |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110924151131/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |date=2011-09-24 }}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/8219362.stm |title= Jackson 'had lethal drug levels' |publisher= BBC News Online |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V čase smrti boli Jacksonovi podávané lieky [[propofol]], [[lorazepam]] a [[midazolam]].<ref>{{cite news|first= Kathleen |last= Doheny |date= August 24, 2009 |url= http://www.webmd.com/pain-management/news/20090824/propofol-linked-to-michael-jacksons-death |title= Propofol Linked to Michael Jackson's Death |publisher= [[WebMD]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V prípade zabitia bol vyšetrovaný spevákov osobný lekár, Conrad Murray, ktorý bol dňa 8. februára 2010 žalobcami obvinený z neúmyselného zabitia.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's doctor denies manslaughter charge |date= February 9, 2010 |publisher= [[BBC News Online]] |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/8499143.stm |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jacksonove telo bolo pochované dňa 3. septembra 2009 vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Coleman |date= September 4, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/6136376/Michael-Jackson-finally-laid-to-rest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson finally laid to rest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Odozvy === Po svojej smrti sa albumy Michaela Jacksona stali najpredávanejšími hudobnými nosičmi roku 2009. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch po jeho smrti sa v USA predalo 8,2 milióna albumov a celosvetovo tento predaj dosiahol úroveň 35 miliónov.<ref name="Swift-Boyle">{{cite journal|first= Keith |last= Caulfield |date= January 6, 2010 |title= Taylor Swift Edges Susan Boyle For 2009's Top-Selling Album |url= http://www.billboard.com/articles/news/960801/taylor-swift-edges-susan-boyle-for-2009s-top-selling-album |magazine= Billboard}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.today.com/id/37957972/ns/today-entertainment/ |title= Jackson sells 35 million albums since death |work= Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson bol prvým hudobníkom, ktorý mal milión stiahnutí za týždeň. Jeho piesne sa v priebehu týždňa stiahli 2,6 miliónkrát. Po jeho smrti sa z troch z jeho albumov predalo viacej kusov, ako sa predalo z albumov, ktoré vyšli dovtedy ako novinky.<ref>{{cite web|first= Eliot |last= Van Buskirk |date= July 1, 2009 |url= http://www.wired.com/epicenter/2009/07/michael-jackson-first-to-sell-over-1-million-downloads-in-a-single-week/ |title= Michael Jackson First Artist to Sell Over 1 Million Downloads in a Single Week |website= [[Wired (website)|Wired]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson sa stal zároveň prvým umelcom histórie hudobného priemyslu, ktorý mal v jednom roku štyri albumy v Top 20 najpredávanejších albumov Spojených štátov.<ref name="Swift-Boyle"/> V nadväznosti na tento nárast tržieb firma Sony oznámila, že rozširuje svoje väzby na Jacksonov hudobný materiál. Distribučné práva na jeho hudbu mali v Sony Music vypršať v roku 2015.<ref name="Sony">{{cite news|first= Ethan |last= Smith |date= March 16, 2010 |title= Sony Places Big Bet on a Fallen 'King' |newspaper= [[The Wall Street Journal]] |url= http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704588404575124023860735864 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 16. marca 2010 Sony Music Entertainment cez člena svojej divízie [[Columbia/Epic Label Group]] podpísala novú dohodu, v ktorej rozšírila svoje distribučné práva na pôvodný hudobný katalóg Michaela Jacksona do roka 2017, ako aj na desať nových albumov s nepublikovaným hudobným materiálom a nových kompilácií už vydaných nahrávok.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |date= March 16, 2010 |title= Michael Jackson Estate, Sony Strike Massive $250 Million Deal to Release King of Pop's Music |magazine= Rolling Stone |url= http://www.rollingstone.com/music/news/michael-jackson-estate-sony-strike-massive-250-million-deal-to-release-king-of-pops-music-20100316 }}</ref> Obchod, ktorý uzavrela firma Sony nemá v histórii hudobného priemyslu obdoby. Zaviazala ju k zaplateniu 250 miliónov dolárov za kúpu Jacksonovho majetku a licenčných poplatkov za realizované diela.<ref name="Sony"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson in 'record' $200m music deal |url= http://www.bbc.co.uk/worldservice/business/2010/03/100316_jackson_biz_music_deal.shtml |publisher= [[BBC Online]] |date= March 16, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 4. novembra 2010 firma Sony oznámila, že 14. decembra vyjde prvá posmrtná zbierka nahrávok Michaela Jacksona pod názvom ''[[Michael (album)|Michael]]''. Dňa 8. novembra bol k tomuto projektu v rádiách odprezentovaný oficiálny hudobný singel „Breaking News“.<ref>{{Cite news |title= Official Michael Jackson Single ''Hold My Hand'' To Be Released On November 15th |archivedate= November 19, 2010 |publisher= Breakingnews.michaeljackson.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |url= http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |date=2010-11-19 }}</ref> Vývojári [[Videohra|videohier]] z firmy [[Ubisoft]] oznámili svoje plány pre sviatky roku 2010 zrealizovať tanečnú a spevácku hru, ktorá by bola venovaná tvorbe Michaela Jacksona. Výsledná hra ''[[Michael Jackson: The Experience]]'' bola jednou z prvých, ktoré využívali technológie [[Kinect]] a [[PlayStation Move]], ktoré sú založené na snímanie pohybu kamerou pre herné konzoly [[Xbox 360]] od Microsoftu a [[PlayStation 3]] od firmy Sony.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Fans Will Moonwalk In Motion-Sensing Game |url= http://www.billboard.com/articles/news/957768/michael-jackson-fans-will-moonwalk-in-motion-sensing-game |magazine= Billboard |agency= Associated Press |date= June 15, 2010}}</ref> Dňa 3. novembra 2010 divadelná artistická skupina [[Cirque du Soleil]] oznámila, že chce s pripravovaným programom ''[[Michael Jackson: The Immortal World Tour]]'' začať v kanadskom Montreali v októbri 2011, zatiaľ čo trvalá verzia tejto šou bude prebiehať v Las Vegas.<ref>{{cite news|first= Tony |last= Hicks |title= People: Cirque du Soleil mounting Michael Jackson tour |url= http://www.mercurynews.com/entertainment-headlines/ci_16517946?nclick_check=1 |newspaper= San Jose Mercury News |accessdate= November 7, 2010}}</ref> Táto 90 minútová produkcia 65 prevažne cirkusových umelcov a tanečníkov, ktorá stála 57 miliónov dolárov je zmesou Jacksonových ikonických tanečných a hudobných kreácií s choreografiou umeleckých a akrobatických prevedení aké sú prezentované v Cirque du Soleil.<ref>{{cite news|title= Cirque plans $57M touring Jackson show |url= http://www.cbc.ca/news/arts/music/story/2010/11/03/cirque-michael-jackson-immortal-tour.html |publisher= CBC News |date= November 3, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Scenár turné a réžiu realizoval [[Jamie King]].<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/where-to-see-cirque-du-soleils-michael-jackson-tour-2125812.html |title= Where to see Cirque du Soleil's Michael Jackson tour |newspaper= The Independent |date= November 5, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 3. októbra 2011 vyšiel k tomuto programu kompilačný soundtrack po názvom ''[[Immortal (album)|Immortal]]''. Obsahoval 40 Jacksonových nahrávok, ktoré nanovo produkoval Kevin Antunes.<ref>{{Cite news |title= Epic Records Set To Release IMMORTAL The New Album From Michael Jackson On November 21 |date= October 3, 2011 |publisher= [[Sony]] |agency= [[PR Newswire]] |url= http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150613001950/http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |date=2015-06-13 }}</ref> Po prvom projekte Cirque du Soleil nasledoval ďalší, ''[[Michael Jackson: One]]'', ktorý sa realizoval v rezorte [[Mandalay Bay]] v Las Vegas. Toto šou, ktoré tiež scenáristicky a režijne spracoval [[Jamie King]], malo premiéru 23. mája 2013 malo komerčný úspech, ako aj pozitívny ohlas odbornej kritiky.<ref>{{cite news |first= Chris |last= Jones |date= July 13, 2013 |title= 'Michael Jackson ONE' in Las Vegas: Cirque du Soleil refinds its way |url= http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |newspaper= Chicago Tribune |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130929185207/http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |date=2013-09-29 }}</ref><ref>{{cite web|first= Richard |last= Lane |url= http://www.vegaschatter.com/story/2013/7/3/32721/60427/vegas-travel/Michael+Jackson+ONE+Becomes+The+One+Show+You+Must+See+In+Vegas |title= Michael Jackson ONE Becomes The One Show You Must See In Vegas |date= July 3, 2013 |publisher= VegasChatter |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Zack |last= O'Malley Greenburg |date= February 2, 2013 |title= Michael Jackson's New Vegas Show 'One' Will Double The Fun |url= http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/02/22/michael-jacksons-new-vegas-show-one-will-double-the-fun/ |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Kitty |last= Yancey |title= Cirque tells more about new Michael Jackson Vegas show |url= http://www.usatoday.com/story/dispatches/2013/02/21/new-michael-jackson-show-called-one-to-open-at-mandalay-bay/1935905/ |date= February 21, 2013 |newspaper= USA Today |accessdate= March 19, 2013}}</ref> V roku 2011 bola zverejnená správa, že medzi rokmi 1981 – 1983 nahral Michael Jackson s [[Freddie Mercury|Freddiem Mercurym]] demonahrávky skladieb „State of Shock“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/collabfreddie.htm |title= Freddie Mercury - Collaborations |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa toho, ako sa vyjadril vtedajší manažér skupiny [[Queen (skupina)|Queen]], [[Jim Beach]], nahrávky mali pôvodne byť súčasťou kompletného albumu duetov.<ref>{{cite journal|first= Melissa |last= Locker |title= Michael Jackson and Freddie Mercury: Three Duets Coming Out This Fall |url= http://entertainment.time.com/2013/07/29/michael-jackson-and-freddie-mercury-three-duets-coming-out-this-fall/ |magazine= Time |date= July 29, 2013 |accessdate= June 26, 2015}}</ref> Oficiálne tieto skladby nevyšli. Pieseň „State of Shock“ vyšla ako duet s [[Mick Jagger|Mickom Jaggerom]] na albume ''Victory'', ktorý v júli roku 1984 vydali [[The Jacksons]].<ref>Campbell, 1993.</ref> Sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ nahrak Mercury na svoj projekt ''[[Mr. Bad Guy]]''.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/mrbadguy.htm#there |title= Mr Bad Guy |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V apríli roku 2011 Jacksonov dlhodobý priateľ a miliardár [[Mohamed Al-Fayed]], ktorý je predsedom futbalového tímu [[Fulham F.C.|Fulham Football Club]] pred štadiónom [[Craven Cottage]] odhalil spevákovu sochu.<ref name="Fulham">{{cite news|title= Michael Jackson Fulham FC statue defended by Al Fayed |url= http://www.bbc.co.uk/news/uk-england-london-12950708 |publisher= BBC News Online |date= April 3, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Fanušikovia Fulhamu boli z tohto rozhodnutia zmätení a nechápali spojitosť medzi klubom a Michaelom Jacksonom.<ref>Ronay, Barney (April 1, 2011). {{cite news|url= http://www.guardian.co.uk/football/2011/apr/01/fulham-michael-jackson-statue-fans |title= Fulham fans cry foul over 'bizarre' Michael Jackson statue |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Al Fayed sa voči tomu ohradil a povedal im, že „nech idú do pekla“ ak si to nevážia.<ref name="Fulham"/> Socha bola v septembri 2013 odstránená.<ref>{{cite news|first= Simon |last= Rice |date= September 25, 2013 |title= Michael Jackson is HIStory: Controversial statue removed from Fulham stadium Craven Cottage |newspaper= The Independent |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/michael-jackson-is-history-controversial-statue-removed-from-fulham-stadium-craven-cottage-8839090.html}}</ref> Dňa 31. marca vydavateľ [[Epic Records]] oznámil zámer vydať osem ešte nepublikovaných nahrávok, ktoré by mali tvoriť základ nového albumu ''[[Xscape]]''.<ref>{{cite news|url= http://www.bbc.com/news/entertainment-arts-26824983 |title= New Michael Jackson album to be released in May |publisher= BBC News Online |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album vyšiel 13. mája 2014.<ref>{{cite journal|title= New Michael Jackson Album 'Xscape' to Be Released in May |url= http://www.billboard.com/articles/news/6029371/new-michael-jackson-album-xscape-to-be-released-in-may |magazine= Billboard |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 18. mája 2014 bola počas odovzdávania cien Billboard Music Awards predvedená tanečná kreácia v štýle „[[Pepper's ghost]]“, ku ktorej virtuálne vystúpil Jackson v jednej zo skladieb albumu ''Xscape'' s názvom „Slave to the Rhythm“.<ref>{{cite journal|first= Phil |last= Gallo |date= May 18, 2014 |title= Michael Jackson Hologram Rocks Billboard Music Awards: Go Behind the Scenes |url= http://www.billboard.com/articles/events/bbma-2014/6092040/michael-jackson-hologram-billboard-music-awards |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Umenie == === Vplyvy === [[Súbor:Michael Jackson sculpture.jpg|thumb|Jedna z kópií sochy, ktorá je založená na návrhu [[Diana Walczak|Diany Walczakovej]] a určená pre európsku propagáciu projektu HIStory.]] Ako svoje hlavné vplyvy uvádza Michael Jackson hudobníkov ako [[Little Richard]], [[James Brown]], [[Jackie Wilson]], [[Diana Ross]]ová, [[Fred Astaire]],<ref name="samandfred">{{cite news|first= Ken |last= Tucker |date= June 5, 1988 |url= http://www.nytimes.com/1988/06/05/books/summer-reading-firing-your-father-isn-t-easy.html |title= SUMMER READING; FIRING YOUR FATHER ISN'T EASY |newspaper= The New York Times |page= 751 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Sammy Davis Jr.]],<ref name="samandfred"/> [[Gene Kelly]],<ref>{{cite journal|first= Aisha |last= Harris |title= Why People Still Dance Like Gene Kelly |url= http://www.slate.com/blogs/browbeat/2012/08/23/gene_kelly_turns_100_the_dancer_s_legacy_persists_in_popular_dance_.html |magazine= [[Slate (magazine)|Slate]] |accessdate= October 5, 2012}}</ref> [[David Ruffin]],<ref>{{cite journal|title= 100 Greatest Singers: 65 – David Ruffin |url= http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/david-ruffin-20101202 |magazine= Rolling Stone |date= November 27, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[The Isley Brothers]], [[Bee Gees]] a tanečníkov z ''[[West Side Story]]'', ktorým dal svoju poctu pri nakrúcaní hudobných videosnímok k nahrávkam „[[Beat It]]“a „Bad“.<ref>Lewis Jones, 2005.</ref> Podľa vyjadrenia Michaelovho priateľa, choreografa [[David Winters|Davida Wintersa]], sa v roku 1971 počas prípravy choreografie na televízny špeciál [[Diana Ross|Diany Rossovej]], ''[[Diana!]]'', Jackson vyjadril že má film ''[[West Side Story]]'' tak rád, že si ho musí aspoň raz týždenne pozrieť.<ref>{{cite web|first= David |last= Winters |date= June 26, 2009 |title= David Winters remembers Michael Jackson |url= http://www.magickpapers.com/blog/?p=400 |publisher= Magick Papers}}</ref><ref>{{cite web|title= Reply #3: Thank you BigBearJohn: here's also David Winters |url= http://www.democraticunderground.com/discuss/duboard.php?az=show_mesg&forum=389&topic_id=5935191&mesg_id=5935451 |publisher= [[Democratic Underground]] |accessdate= May 16, 2011}}</ref><ref>{{cite news|first= Eugene |last= Hernandez |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael Jackson, On Screen |url= http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/ |publisher= [[Indiewire]] |archivedate= June 27, 2009 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090627205050/http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/}}</ref> Pokiaľ mal na Jacksona čiastočný vplyv Little Richard,<ref>{{cite news |first= Martin |last= Herron |date= June 27, 2009 |title= 'Michael Jackson saved my life' |url= http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |newspaper= [[The Scarborough News|Scarborough Evening News]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628193111/http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |date=2009-06-28 }}</ref> vplyv Jamesa Browna bol pre neho ešte inšpiratívnejší.<ref>{{cite web|title= Jackson Attends Brown's Public Funeral |url= http://www.contactmusic.com/james-brown/news/jackson-attends-browns-public-funeral_1017673 |publisher= [[Contactmusic.com]] |date= January 2, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V mladosti Michael Jackson preberal vokálnu techniku a niektoré spevácke štýly z veľkej časti od Diany Rossovej a [[The Supremes]].<ref>Taraborrelli, 2009, p. 60., 64.</ref> === Hudobné žánre a témy piesní === Na rozdiel od mnohých iných skladateľov, Michael Jackson nepísal svoje kompozície na papier. Namiesto toho ich diktoval do magnetofónu a texty spieval spamäti.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 209 – 210.</ref> Pri väčšine skladieb ako napríklad aj „[[Billie Jean]]“, „Who Is It“ a „[[Tabloid Junkie]]“ si pomáhal beatboxom či inou hlasovou imitáciou niektorých hudobných nástrojov. Jackson hovorieval, že je omnoho ľahšie basovú gitaru, či bicie nástroje imitovať hlasom ako na nich skutočne hrať. Aj viacerí hudobní kritici vyzdvihovali spevákovu presvedčivosť pri napodobňovaní hudobných nástrojov. Steve Huey z [[AllMusic]] hovoril, že počas jeho kariéry Jacksonovi jeho všestrannosť umožňovala experimentovať s viacerými hudobnými témami a hudobnými žánrami.<ref name="allmusic"/> Ako hudobník sa našiel vo viacerých žánroch ako sú [[Pop music|pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]] a [[new jack swing]].<ref name="allmusic"/><ref name="Bio2"/><ref name="AMOFW">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/off-the-wall-mw0000190332 |title= Michael Jackson – Off the Wall – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref><ref name="Help">{{cite web|first= M. |last= Heyliger |title= A State-of-the-Art Pop Album: Thriller by Michael |url= http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm |archivedate= December 4, 2008 |quote= Not many artists could pull off such a variety of styles (funk, post-disco, rock, easy listening, ballads)... |publisher= Consumerhelpweb.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20081204150926/http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm}}</ref><ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Turns 30! |magazine= Jet |volume= 74 |issue= 35 |date= August 29, 1988 |page= 58 |issn= 0021 – 5996 |url= http://books.google.com?id=L70DAAAAMBAJ&pg=PA58}}</ref><ref>{{cite book|first= Robert |last= Palmer |authorlink= Robert Palmer (writer) |title= Rock & Roll: An Unruly History |year= 1995 |publisher= [[Harmony Books]] |page= 285 |isbn=978-0-517-70050-1}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson1 1988.jpg|thumb|left|Jackson počas Bad Tour vo Viedni v roku 1988]] Podľa Hueyovho vyjadrenia album ''Thriller'' zdokonalil silné stránky albumu ''Off the Wall'' a dosiahol, že tanečné a rockové nahrávky nabrali na agresivite, kým popové tóny a balady boli jemnejšie a viac oduševnené.<ref name="allmusic"/> Pozoruhodné podľa neho boli balady „The Lady in My Life“, „Human Nature“ a „[[The Girl Is Mine]]“, funkové kúsky „Billie Jean“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“ a disko súbor skladieb „Baby Be Mine“ a „[[P.Y.T. (Pretty Young Thing)]]“.<ref name="allmusic"/><ref name="AMThriller">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |authorlink= Stephen Thomas Erlewine |title= Michael Jackson – Thriller – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |url= http://www.allmusic.com/album/thriller-mw0000056882 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Eric |last= Henderson |date= October 18, 2003 |title= Michael Jackson – Thriller |work= [[Slant Magazine]] |url= http://www.slantmagazine.com/music/review/michael-jackson-thriller |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Thriller">{{cite journal|first= Christopher |last= Connelly |title= Michael Jackson: Thriller |magazine= Rolling Stone |date= January 28, 1983}}</ref> Podľa článku, ktorým v časopise ''[[Rolling Stone]]'' Christopher Connelly komentoval album ''Thriller'' bol tento projekt vonkajším prejavom Jacksonovej asociácie s podprahovým myslením na paranoju a temné myšlienky.<ref name="Thriller"/> V AllMusic to [[Stephen Thomas Erlewine]] potvrdil s poukázaním na piesne „Billie Jean“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“.<ref name="AMThriller"/> V skladbe „Billie Jean“ Jackson spieva o posadnutom dievčati, jeho fanúšičke, ktorá tvrdí, že s ňou splodil dieťa.<ref name="allmusic"/> V nahrávke „Wanna Be Startin' Somethin'“ vyjadruje svoje argumenty voči klebetám a médiám.<ref name="Thriller"/> V piesni „Beat It“ odsudzuje násilie gangov a vzdáva poctu muzikálu ''[[West Side Story]]''. Podľa Hueyiho vyjadrenia je táto pieseň prvým skutočne úspešným Jacksonovým [[Crossover (hudba)|crossoverovým]] hudobným pokusom.<ref name="allmusic"/><ref name="Bio"/> Poznamenal tiež, že v titulnej skladbe „Thriller“ je Jackcsonov začiatok záujmu o nadprirodzené témy, ku ktorým sa vracal aj v nasledovných rokoch.<ref name="allmusic"/> V roku 1985 sa Michael Jackson stal spoluautorom charitatívnej hymny „[[We Are the World]]“ a od tej doby sa téma humanity pre neho stala inšpiráciou aj pre ďalšie hudobné diela a významne ovplyvnila aj jeho osobné postoje, či jeho verejnú prezentáciu.<ref name="allmusic"/> Projekt ''Bad'' má baladický rockový song „[[Dirty Diana]]“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= September 3, 1987 |url= http://www.nytimes.com/1987/09/03/arts/critic-s-notebook-how-good-is-jackson-s-bad.html |title= Critic's Notebook; How Good Is Jackson's 'Bad'? |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Prvým singlom albumu je balada o láske, „[[I Just Can't Stop Loving You]]“, pričom iná balada, „[[Man in the Mirror]]“ otvorenou hymnickou spoveďou a vyznaním. Pieseň „[[Smooth Criminal]]“ evokuje krvavý útok, znásilnenie a naznačuje vraždu.<ref name="TIME2"/> [[Stephen Thomas Erlewine]] z AllMusic poznamenáva, že album ''Dangerous'' prezentuje Jacksona ako veľmi paradoxné indivíduum.<ref name="Dangerous">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/dangerous-mw0000674875 |title= Michael Jackson – Dangerous – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref> Píše, že ''Dangerous'' je odlišnejší od svojho predchodcu, albumu ''Bad'', lebo oslovuje síce mestské publikum a tiež láka strednú triedu s hymnami ako je „[[Heal the World]]“.<ref name="Dangerous"/> Prvá polovica nahrávok, ako „Jam“ a „[[Remember the Time]]“, sú v štýle [[new jack swing]].<ref name="NYT Dangerous">{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= November 24, 1991 |title= RECORDINGS VIEW; Michael Jackson in the Electronic Wilderness |url= http://www.nytimes.com/1991/11/24/arts/recordings-view-michael-jackson-in-the-electronic-wilderness.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album je prvým, od Michaela Jacksona, ktor sa zaoberá témou spoločenských nešvárov. Napríklad pieseň „Why You Wanna Trip on Me“ zaoberá sa témou hladovania, AIDS, bezdomovectva a drogových závislostí.<ref name="NYT Dangerous"/> Album ''Dangerous'' má aj sexuálne ladené témy ako je milostná pieseň „[[In the Closet]]“.<ref name="NYT Dangerous"/> Titulná pieseň obsahuje narážky na dravú lásku a nutkavú žiadostivosť.<ref name="NYT Dangerous"/> V jeho druhej polovici sú pop-gospelové hymny ako „[[Will You Be There]]“, „Heal the World“ a „Keep the Faith“. V nich sa Jackson verejne vyznáva zo svojich vnútorných zápasov a obáv.<ref name="NYT Dangerous"/> V balade „[[Gone Too Soon]]“ Jackson vzdáva poctu svojmu priateľovi, [[Ryan White|Ryanovi Whiteovi]], a trápeniu ľudí chorých na AIDS.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Harrington |title= Jackson's 'Dangerous' Departures; Stylistic Shifts Mar His First Album in 4 Years |newspaper= The Washington Post |date= November 24, 1991}}</ref> Album ''HIStory'' evokuje atmosféru paranoji.<ref name="AMHIStory">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |title= Michael Jackson – HIStory – Overview |url= http://www.allmusic.com/album/history-past-present-and-future-book-i-mw0000123992 |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho obsah sa zameriava na útrapy a boje s verejnou mienkou, ktoré spevák prekonával pred jeho výrobou. Sú na ňom jeho snahy dať dokopy [[swing]], [[funk]] a [[rock]] v piesňach „Scream“, či „Tabloid Junkie“. Ale aj balada v štýle R&B, „[[You Are Not Alone]]“. Jackson sa búri voči nespravodlivosti a izolácii, ktorú cíti a cíti aj veľký hnev voči médiám.<ref name="RSHIStory">{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson HIStory |magazine= Rolling Stone |date= August 10, 1995}}</ref> V svojom osobnom vyznaní „[[Stranger in Moscow]]“ Jackson narieka nad jeho „upadnutím do nemilosti“, na druhej strane sú piesne „[[Earth Song]]“, „Childhood“, „Little Susie“ a „Smile“, ktoré sú typické popové piesne.<ref name="AMHIStory"/><ref name="RSHIStory"/> V nahrávke „D.S.“ spustil Jackson verbálny útok proti okresnému prokurátorovi zo Santa Barbary v Kalifornii, [[Tom Sneddon|Tomovi Sneddonovi]]. Opisuje ho ako asociála, bieleho supernacistu, ktorý chce „dostať jeho zadok, a to živý či mŕtvy“. O piesni Sneddon hovorí, že „nemal tú česť ju počuť, no vraví, že by pokojne mohla končiť aj výstrelom zo zbrane“.<ref>{{cite web|title= Thomas W. (Tom) Sneddon, Jr. |url= http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |archivedate= June 27, 2006 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20060627020903/http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |publisher= [[National Defense Authorization Act]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pre album ''Invincible'' si Jackson za spolupracovníka vybral Rodneya Jarkinsa, ktorý ho výrazne ovplyvnil.<ref name="allmusic"/> Sú na ňom typické soulové kúsky ako „Cry“ a „The Lost Children“, balady „Speechless“, „Break of Dawn“ a „Butterflies“, či mix [[hip hop (hudba)|hip hopu]], popu a R&B v nahrávkach „2000 Watts“, „Heartbreaker“ a „Invincible“.<ref>{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/invincible-mw0000011263 |title= Michael Jackson – Invincible – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= September 9, 2007}}</ref><ref>{{cite journal|first= Mark |last= Beaumont |date= November 30, 2001 |url= http://www.nme.com/reviews/michael-jackson/5780 |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= [[NME]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Spevácky štýl === Jackson bol spevákom od detstva a v priebehu času sa výrazne menil ako jeho hlas, tak aj jeho spevácky štýl. Medzi rokmi 1971 až 1975 jeho hlas zostúpil z chlapčenského sopránu na vysoký tenor.<ref>{{cite book|first= Nathan |last= Brackett |first2= Christian |last2= Hoard |title= [[The Rolling Stone Album Guide]] |publisher= [[Fireside Books|Fireside]] |year= 2004 |isbn= 0-7432-0169-8 |page= 414}}</ref> Jeho spevácky rozsah sa v dospelosti nachádzal medzi F2-E♭6. Jackson bol medzi prvými, ktorý v speve využíval techniku tzv. „hlasového čkania“. Začal s ním v roku 1973 v piesni „It's Too Late to Change the Time“, ktorú vydali [[The Jackson 5]] na albume ''[[G.I.T.: Get It Together]]''.<ref>{{cite book|first= Geoff |last= Brown |title= The Complete Guide to the Music of Michael Jackson & The Jackson Family |publisher= [[Omnibus Press]]}}</ref> V uvedenom príklade ešte nešlo ani tak o čkanie, skôr šiel so spevom na doraz až kým nezačal ako keby lapať po dychu, podobne aj ako pri nahrávaní singlu „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“.<ref name="G22"/> Spevácke kvality Michaela Jacksona sa dočkali uznania koncom 70. rokov, kedy prišiel na hudobný trh jeho album ''Off the Wall''. V tom čase o jeho speve písali v časopise ''[[Rolling Stone]]'' a o „v dychu zasnenom koktaní“ [[Stevie Wonder|Steva Wondera]]. V svojich analýzach sa rozpisovali, že „Jacksonov ľahučký tenor je výnimočne nádherný. Prekvapujúco hladko sa presúva do [[falzet]]u, ktorý spevák požíva s veľkou odvahou.“<ref name="AMOFW"/><ref>{{cite journal|first= Stephen |last= Holden |authorlink= Stephen Holden |title= Off the Wall: Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= November 1, 1979}}</ref> S rokom 1982 prišlo vydanie albumu ''Thriller'' a v ''Rolling Stone'' zverejnili mienku o tom, že Jackson spieva „úplne vyspelým hlasom“, ktorý je „podfarbený smútkom“.<ref name="Thriller"/> Výrazne zámerná skreslená výslovnosť slov „come on“, ktoré v textoch svojich piesní Jackson tak často vyslovoval, mohli byť ním často hláskované ako „c'mon“, „cha'mone“, či „shamone“, patria k základným prejavom, ktoré ho propomínajú a dodnes sú používané aj jeho imitátormi.<ref>{{cite web|first= Rory |last= Lewarne |title= Pink Grease |publisher= Music News |date= July 26, 2004 |url= http://www.music-news.com/ShowReview.asp?nReviewID=363&nType=4 |accessdate= August 10, 2008}}</ref> Prelom 90. rokov bol v jeho kariére poznačený vydaním albumu ''Dangerous'', ktorý výrazne odhaľoval jeho vnútorné postoje. Noviny ''[[The New York Times]]'' v tej dobe písali, že v jeho nahrávkach spevák „lapá po po dychu, jeho hlas chveje úzkosťou, ba niekedy až klesne v zúfalom šepote a syčí so zaťatými zubami“ a používa pritom „tragické tóny“.<ref name="NYT Dangerous"/> Keď spieva o spolupatričnosti, či o úcte vracia sa do uhladeného prejavu.<ref name="NYT Dangerous"/> Pri albume ''Invincible'', časopis ''Rolling Stone'' zverejnil mienku, že vo veku 43 rokov Jacksononov štýl „už nádherne vyjadruje rytmus skladby a vokálne vibrujúce harmónie.“<ref>{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= Rolling Stone |date= December 6, 2001}}</ref> Nelson George zhrňuje spevákov prejav konštatovaním, že je v ňom „láskavosť, agresia, [[growling]], prirodzená detinskosť, či falzet, v takej ľahkosti a v tej kombinácii ktorá oprávňuje Jacksona označiť za jedného z najlepších vokalistov“.<ref name="G24">George, 2004, p. 24.</ref> Pri stvárňovaní identity Jacksonovho spevu, zvukový inžinier [[Bruce Swedien]] siahal po niektorých štúdiových technických prístupoch a stratégiách, ktorými sa snažil udržať čo najvernejšiu reprodukciu spevákovho intímneho prirodzeného vyjadrenia: tesná blízkosť mikrofónu, analógové nahrávanie, niektoré špeciálne spôsoby izolácie vokálneho ohraničenia, či vytvorenie prirodzeného akustického priestoru, ale aj konverzie stereofonických polí na trojdimenzionálny zvukový priestor, hral sa pritoms prichádzajúcimi zvukovými odrazmi, na pevné odrazové plochy, či experimentoval so zvukom v trubiciach a podobne.<ref>{{cite journal|first= Isabelle |last= Stegner-Petitjean |title= "The Voice in the Mirror". Michael Jackson: from a vocal identity to its double in sound |year= 2011 |location= Nantes |journal= [[Volume!]] |publisher= Éditions Mélanie Seteun |url= http://volume.revues.org/3851 |volume= 8 |issue= 2 |pages= 222 – 52}}</ref> === Hudobné videá a choreografie === Jackson si vyslúžil aj označenie „kráľa hudobných videí“.<ref>{{cite book|first= Carl |last= Cheryn |title= XXL: Michael Jackson Special Collecters Edition |page= 95 |publisher= American Press}}</ref> Steve Huey z AllMusic konštatoval ako spevák cez komplexnú dejovú líniu, tanečný prejav, špeciálne efekty a slávne vystúpenia pretransformoval hudobné video do umeleckej formy a prezentácie diela, ale zároveň aj boril rasové predsudky.<ref name="allmusic"/> Pred vydaním albumu ''Thriller'' mal Jackson problémy získať vysielací priestor v kanáli MTV. Bolo to vraj pre jeho afroamerický pôvod.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson, "Billie Jean," directed by Steve Barron, produced by Simon Fields & Paul Flattery, |date= October 2005 |magazine= [[Blender (časopis)|Blender]]}}</ref> Len nátlak z CBS Records presvedčil MTV, aby odvysielali videá k piesni „Billie Jean“, neskôr k „Beat It“. Televíziu to doviedlo k dlhodobej spolupráci s Jacksonom a tiež pomohlo získať rešpekt pre ďalších umelcov tmavej pleti.<ref name="Video">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |date= August 25, 2005 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2005-08-25-mtv_x.htm |title= Music videos changing places |newspaper= USA Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Zamestnanci MTV popierajú, že by mali rasisticky motivovaný prístup, alebo že by boli k niečomu dotlačení. Tvrdia, že v tej dobe bežne hrávali rockovú hudbu bez ohľadu na rasový pôvod účinkujúcich.<ref>{{cite journal |title= Why it took MTV so long to play black music videos |url= http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |journal= [[Jet (magazine)|Jet]] |date= October 9, 2006 |accessdate= September 2, 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140703183102/http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |date=2014-07-03 }}</ref> Popularita videí Michaela Jacksona v MTV pomohla aj tomuto televíznemu kanálu aby sa dostal do pozornosti publika. Zároveň Jackson výrazne zvýšil obľúbenosť popu a R&B.<ref name="Video"/><ref>{{cite news|first= Bryan |last= Robinson |date= February 23, 2005 |title= Why Are Michael Jackson's Fans So Devoted? |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/LegalCenter/story?id=464753&page=1 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho vystúpenie v programe ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' zmenilo kritériá pre hodnotenie pódiovej šou. Vytvorilo éru, v ktorej umelci na pódiu začali predvádzať metafory hudobného videa.<ref>{{cite book|first= Ian |last= Inglis |title= Performance and Popular Music: History, Place and Time |year= 2006 |publisher= [[Ashgate Publishing]] |pages= 119, 127 |isbn= 978-0-7546-4057-8}}</ref> Krátke filmové diela akým bolo video ''Thriller'' sa stalo jedinečným dielom tohto speváka a tanečná sekvencia k piesni „Beat It“ sa stal inšpiráciou pre rôzne verzie jej imitácií.<ref>Jackson, Michael. ''Thriller Special Edition'' Audio.</ref> Choreografia videa ''Thriller'' sa stala súčasťou globálnej popkultúry. Možno ju vidieť v indickej kinematografii, ale známy je aj prípad videa, ktoré v apríli roku 2007 natočilo 1 500 filipínskych väzňov. Táto snímka mala na [[YouTube]] v čase svojej naväčšej slávy denný prístup 300 000 záujemcov a do novembra roku 2015 ich počet vzrástol na takmer 56 miliónov.<ref>{{cite news|title= Philippine jailhouse rocks to Thriller |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/6917318.stm |publisher= BBC News Online |date= July 26, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Je nesporné, že práve krátky hudobný film ''Thriller'' spôsobil nárast popularity videoklipov a aj ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovou knihou rekordov]]'' bol uznaný za najúspešnejšie hudobné video v histórii zábavného priemyslu.<ref name="World Records"/> V 19 minútovom videoklipe pre pieseň „Bad“, ktorý režíroval [[Martin Scorsese]], sa začal Jackson predstavovať v choreografiách s agresívnejším sexuálnym podtónom, ktorý dovtedy nebol pre neho bežný. Pri tanečných kreáciách si viac siahal na hruď, telo, či do rozkroku. Keď sa ho na to, že prečo si siaha do rozkroku spýtala v roku 1993 vo svojej relácii Oprah Winfreyová, Jackson povedal, že to robí podvedome, opísal to ako niečo, čo nemal plánované, ale skôr ako niečo, čo vzniklo spolu s hudbou. Skladba „Bad“ sa stretla so zmiešanou reakciou publika aj kritikov, v časopise ''Time'' ju označili ako nie veľmi vydarenú. Vo videu je možné vidieť aj [[Wesley Snipes|Wesleyho Snipesa]], ktorý sa aj neskôr objavoval v Jacksonových klipoch.<ref name="T3703"/><ref>{{cite journal|first= Richard |last= Corliss |authorlink= Richard Corliss |title= Michael Jackson: Who's Bad? |magazine= Time |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,979177,00.html |date= September 6, 1993 |accessdate= April 23, 2008}}</ref> Vo videu k piesni „[[Smooth Criminal]]“ Jackson experimentujte s úklonmi proti zemskej gravitácii. Oproti vlastnej osi sa od chodidiel nakloní do 45° uhla. Aby mohol tento pohyb predviesť počas koncertov museli mu dizajnéri vyvinúť špeciálne topánky, ktoré ho preto aby sa predklonil doslova prilepili k podlahe. Tento spôsob kotvenia nôh je chránený americkým patentom, ktorý má registračné číslo 5255452<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=PATENT 5255452: Michael J. Jackson, Michael L. Bush, Dennis Tompkins: "Method and means for creating anti-gravity illusion", filed June 29, 1992, issued October 26, 1993 |url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum prístupu=2015-11-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150928094843/http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum archivácie=2015-09-28 }}</ref> Napriek tomu, že video k piesni „Leave Me Alone“ oficiálne v Spojených štátoch nevyšlo, bolo v roku 1989 nominované na tri ceny ''Billboard'' Music Video Awards.<ref>Campbell, 1993, p. 273.</ref> V tom istom roku video získalo za kvalitu špeciálnych efektov cenu Golden Lion Award. V roku 1990 video „Leave Me Alone“ získalo aj cenu Grammy.<ref name="G434"/> V roku 1988 Michael Jackson dostal cenu MTV Video Vanguard Award a v roku 1990 aj cenu MTV Video Vanguard Artist of the Decade. Bolo to ocenenie za je prínos, ktorý pre tento žáner znamenali jeho hudobné klipy v 80. rokoch 20. storočia. V roku 1991 bola prvá z cien na jeho počesť premenovaná na „Michael Jackson Video Vanguard Award“.<ref name="G456"/> Pieseň „[[Black or White]]“ bola sprevádzaná premiérou kontroverzného videa, ktorú 14. novembra 1991 odvysielalo 27 krajín a odhaodm ho naraz zhliadlo 500 miliónov ľudí. Bol to najväčší počet pre jeden videoklip v tom istom čase.<ref name="Achievements"/> Pôvodné video bolo odsudzované, za sexuálne pózy, ako aj vyobrazenie agresivity. Aby sa zabránilo zákazu publikovania, Jackson za za tieto skutočnosti ospravedlnil a inkriminované scény z prvej 14 minútovej verzie boli z preventívnych dôvodov odstránené.<ref>Michael Jackson ''Dangerous'' on Film VHS/DVD</ref> Spolu so spevákom v klipe účinkuje aj [[Macaulay Culkin]], [[Peggy Lipton]]ová a [[George Wendt]]. Použil sa v ňom aj efekt premien rôznych scén a tvárí, ktorý je vo videoklipoch bežný dodnes.<ref>Campbell, 1993, p. 303.</ref> Klip k piesni „[[Remember the Time]]“ bol komplikovanou produkciou, ktorý sa stal jedným z najdlhších vysielaných klipov. Trval viac ako deväť minút. Situovaný bol do starovekého Egypta, obsahoval viacero prevratných vizuálnych efektov a okrem zložitých tanečných kreácií, sa v ňom ukázal aj [[Eddie Murphy]], manželka [[David Bowie|Davida Bowieho]], modelka [[Iman]], či basketbalista [[Magic Johnson]].<ref>Campbell, 1993, pp. 313 – 4.</ref> Sexuálne najprovokatívnejším kúskom bolo video „[[In the Closet]]“. V tejto snímke spevákovi v tanci dvorí modelka [[Naomi Campbell]]. Video bolo v Juhoafrickej republike pre svoj obsah zakázané.<ref name="G456"/> Hudobné video pre pieseň „Scream“, ktoré režíroval [[Mark Romanek]] a produkoval Tom Foden, je podľa ohlasov kritiky jedným z najviac uznávaných videoklipov Michaela Jacksona. V roku 1995 video dostalo jedenásť nominácií na ceny MTV Video Music Award. Je to najviac nominácií na túto cenu, ktoré mal jeden videoklip. Toto dielko získalo tri z nich: za najlepšie tanečné video, za najlepšiu choreografiu a za najlepšie umelecké prevedenie.<ref>{{cite book|first= Leanne |last= Boepple |title= Scream: Space Odyssey, Jackson-Style.(video production; Michael and Janet Jackson video) |page= 52 |volume= 29 |publisher= Theatre Crafts International |date= November 1, 1995 |issn= 1063-9497}}</ref> Skladba a jej vizuálne prevedenie sú odrazom prejavu odporu voči médiám, ktorý v roku 1993 Jackson mal po reakciách na jeho obvinenia zo zneužívania detí.<ref>{{cite news|first= Ed |last= Bark |title= Michael Jackson Interview Raises Questions, Answers |newspaper= [[St. Louis Post-Dispatch]] |page= 06E |date= June 26, 1995}}</ref> Rok nato video získalo cenu Grammy za najlepšiu krátku videonahrávku a dostalo sa aj do ''Guinessovej knihy rekordov'' ako „video s najvyššími výrobnými nákladmi“ (cena jeho výroby bola 7&nbsp;miliónov dolárov).<ref name="G4850"/><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2006 |year= 2005 |publisher= Guinness |isbn= 1-904994-02-4}}</ref> Pieseň „[[Earth Song]]“ bola tiež sprevádzaná veľmi nákladným, no aj výrazne kladne prijímaným hudobným videom, ktoré malo v roku 1997 nomináciu na cenu Grammy za najlepšiu krátku vizuálnu hudobnú snímku. Jej príbeh bol zameraný na environmentálnu tému, zobrazoval týranie zvierat, ničenie dažďových pralesov, znečistenie životného prostredia a vojnu. Pomocou špeciálnych efektov je čas vrátený až kým sa nenavráti život, neskončí vojna, a prales znovu narastie.<ref name="G4850"/><ref>Michael Jackson ''HIStory'' on Film volume II VHS/DVD</ref> V roku 1997 mal premiéru na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] film ''[[Michael Jackson's Ghosts]]''. Bol to krátky projekt, ktorého autorom scenára boli Michael Jackson a [[Stephen King]]. Video, ktoré režíroval [[Stan Winston]] má 38 minút a je v ''Guinessovej knihe rekordov'' uvedené ako „najdlhšie hudobné video sveta“.<ref name="G4850"/><ref name="T6101"/><ref>Lewis Jones, 2005, pp. 125 – 6.</ref><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2004 |year= 2003 |publisher= Guinness |isbn= 1-892051-20-6}}</ref> == Spoločenský význam a vplyv == [[Súbor:1993 walk of fame michael jackson.jpg|thumb|Jacksonova hviezda, ktorá bola daná v roku 1984 na [[Hollywoodsky chodník slávy]]]] Média bežne Michaela Jacksona označujú za „kráľa popu“. Počas svojej kariéry tento spevák naznačil smerovanie výroby hudobných videoklipov a doslova vydláždil cestu pre súčasnú pop music. Dopisovateľ novín ''[[The Daily Telegraph]]'', [[Tom Utley]], v roku 2003 opisuje Jacksona ako extrémne dôležitú a geniálnu osobnosť.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Utley |authorlink= Tom Utley |date= February 7, 2003 |title= Of course Jackson's odd—but his genius is what matters |url= http://www.telegraph.co.uk/comment/3587259/Of-course-Jackson%27s-odd---but-his-genius-is-what-matters.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas väčšej časti jeho kariéry mal jedinečnú úroveň, ktorou celému svetu dával príklad. Bol príkladom pre mladšie generácie nielen ako hudobník, ale aj svojim prístupom k humanitárnym aktivitám.<ref name="ADL"/> Na viacerých fórach je vyzdvihované, že jeho hudobnými videami, akým bol napríklad ''Thriller'' verejnosti predstavil rasovú rôznorodosť. Pomohol vtedy relatívne mladému televíznemu kanálu MTV získať významnosť a cez jeho programy sa zúčastnil na prechode záujmu a popularity od rockovej hudobnej vlny na pop music a R&B. Prispel tým k sformovaniu tejto televízie do štýlu, v ktorom je lídrom a ktorý si zachovala dodnes. Jacksonova práca stále ovplyvňuje mnohých umelcov vo viacerých hudobných žánroch. Televízny kanál Black Entertainment Television (BET), ktorý patrí k divízii [[Viacom]], sa o ňom vyjadruje ako o „celkom jednoznačne najväčšom umelcovi všetkých čias“, a ako o niekom, „kto spravil revolúciu v produkcii hudobných videí a priniesol svojim moonwalkom celému svetu tanec. Jacksonov spevácky prejav, štýl, pohyby a odkaz stále inšpiruje umelcov všetkých žánrov.“<ref>{{cite web |title= Michael Jackson |url= http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |publisher= Search.bet.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120704173546/http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |archivedate= 2012-07-04 }}</ref> Steve Huey z AllMusic opisuje Jacksona ako „nezastaviteľného velikána, ktorý zvláda všetky zručnosti aby mohol dominovať v rebríčkoch: jednoznačne identifikovateľný hlas, neuveriteľné tanečné pohyby, ohromujúcu hudobnú všestrannosť a príťažlivú hviezdnu moc.“<ref name="allmusic"/> V polovici 80. rokov hudobný kritik časopisu ''Time'', [[Jay Cocks]], uznal, že „Jackson je najväčšou osobnosťou od čias [[The Beatles]]. Ako sólová postava je najvýznamnejším fenoménom od doby [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]]. Pravdepodobne je historicky najpopulárnejším spevákom tmavej pleti“.<ref name="TIME"/> Časopis ''[[Vanity Fair]]'' označil Jacksona za najpopulárnejšieho umelca histórii šoubiznisu.<ref name="G434"/> V roku 2007 Jackson povedal, „že hudba bola jeho východiskom, jeho darom pre všetkých zamilovaných ne celom svete.“ Dodal aj, že „verí, že cez svoju hudbu bude žiť večne“.<ref>{{cite journal|first= Bryan |last= Monroe |title= Michael Jackson in His Own Words |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= December 2007}}</ref> Veľmi krátko po Jacksonovej smrti dňa 25. júna 2009 sa televízny kanál MTV nakrátko vrátil do svojho originálneho formátu vysielania hudobných videí, aby dal postu jeho práci.<ref>{{cite news|first= Brokes |last= Barnes |title= A Star Idolized and Haunted, Michael Jackson Dies at 50 |date= June 25, 2009 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2009/06/26/arts/music/26jackson.html?ref=obituaries&_r=0 |accessdate= July 12, 2009}}</ref> Kanál dlhé hodiny vysielal Jacksonove videoklipy, ktoré spájali špeciálne živé vstupy s reakciami osobností televízie MTV a ďalších celebrít. Toto dočasné vysielanie v MTV kulminovalo v nasledujúcom týždni spomienkovou bohoslužbou.<ref>{{cite web |title= More adds, loose ends, and lament |url= http://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |work= The 120 Minutes Archive |date= July 25, 2009 |accessdate= February 15, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223522/https://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |archivedate= 2021-05-08 }}</ref> Na bohoslužbe dňa 7. júla 2009 zakladateľ firmy [[Motown]], Berry Gordy, označil Jacksona za „najväčšiu hviezdu zábavy, aká kedy žila“.<ref>{{cite journal|title= Farewell to a King |magazine= People |date= July 20, 2009}}</ref><ref>{{cite web|title= Gordy Brings Mourners To Their Feet With Jackson Tribute |url= http://www.contactmusic.com/news/gordy-brings-mourners-to-their-feet-with-jackson-tribute_1108973 |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news |first= Bob |last= Tourtellotte |date= July 8, 2009 |title= Michael Jackson hailed as greatest entertainer, best dad |url= http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |agency= Reuters UK |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120730001940/http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |date=2012-07-30 }}</ref> V roku 2010 dve univerzity označili úroveň Jacksonovho príspevku do kultúry za akademickú a jeho dielo sa stalo súčasťou predmetov vo výukových materiáloch.<ref name="Chandler">{{cite web |first= Cory |last= Chandler |date= May 20, 2010 |title= Librarians Prove Michael Jackson Was a Rock Star in Academic Literature |url= http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature |publisher= [[Texas Tech University]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20141006123627/http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature/ |archivedate= 2014-10-06 }}</ref><ref>Hidalgo & Weiner 2010, pp. 14 – 28.</ref> Dvaja výskumníci revidovali výukové materiály a zozbierali tieto svoje poznatky medzi anotácie. V týchto bibliografiách týkajúcich sa výskumu poznatkov k populárnej kultúre sú umiestnené odkazy na Michaela Jacksona.<ref name="Chandler"/><ref>Hidalgo & Weiner 2010, p. 25.</ref> === Hudba pre filmy a seriály === Michael sa spolupodieľal aj na hudobnej stránke viacerých filmov a seriálov (''Zachráňte Willyho [[Zachráňte Willyho 1|1]], [[Zachráňte Willyho 2|2]]'', ''[[The Simpsons]]'', ''[[E.T. mimozemšťan]]'', ''[[Moonwalker]]'', ''[[Kapitán EO]]'', ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'', ''[[Safari (film)|Safari]]'', ''[[Superman (film)|Superman]]'',...). === Cover verzie skladieb Michaela/súrodencov === Z niektorých skladieb Michaela, resp. súrodeneckej skupiny vznikli aj cover verzie rôznych kvalít – [[Mariah Carey]]: „I'll be there“; [[Weird Al Yankovic]]: „Fat“, „Eat it“ a iné. == Uznania a ceny == Meno Michael Jackson bolo pridané na [[Hollywood Walk of Fame|Hollywoodsky chodník slávy]] dvakrát: v roku 1980 ako člena [[The Jacksons]] a v roku 1984 pre neho ako sólového umelca. Počas svojej kariéry získal veľké množstvo ďalších cien a uznaní: napríklad aj [[World Music Awards]] pre najpredávanejšieho umelca Milénia, [[American Music Award]] pre umelca storočia, [[Bambi Award]] pre popového umelca Milébia.<ref name="G503"/><ref>{{cite journal|url= http://www.hellomagazine.com/celebrities/2002/11/22/michaeljackson/ |title= Michael Jackson and Halle Berry Pick Up Bambi Awards in Berlin |magazine= [[Hello (magazine)|Hello!]] |date= November 22, 2002 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do [[Rock and Roll Hall of Fame|rokenrolovej sieni slávy]] bol Michael Jackson tiež uvedený dvakrát: v roku 1997 ako člen The Jackson 5 a v roku 2001 ako sólový umelec. Bol uvedený aj do ďalších siení slávy: Vocal Group Hall of Fame (v roku 1999 ako člen The Jackson 5), do Songwriters Hall of Fame (v roku 2002).<ref name="G503"/> V roku 2010 bol Michael Jackson ako prvý (zatiaľ aj jediný) zo žánrov popu a rokenrolu uvedený do Dance Hall of Fame.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Keiser |date= August 15, 2010 |url= http://www.newstimes.com/local/article/Photos-Michael-Jackson-induction-ceremony-617034.php |title= Photos: Michael Jackson induction ceremony |newspaper= [[The News-Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2014 za neho otec, Joe Jackson, prevzal uznanie a prijatie do [[Rhythm and Blues Music Hall of Fame]].<ref>{{cite news|first= Chuck |last= Yarborough |date= August 19, 2014 |title= R&B Music Hall of Fame sets big weekend to induct sophomore class featuring Michael Jackson, Whitney Houston, Marvin Gaye, Norm N. Nite and more |newspaper= [[The Plain Dealer]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.cleveland.com/entertainment/index.ssf/2014/08/rb_hall_of_fame_sets_big_weeke.html}}</ref> Do roku 2006 je meno Michaela Jacksona pri ôsmich zápisoch do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]],<ref>{{cite news|title= Michael Jackson Named Most Successful Entertainer Of All Time |url= http://www.citynews.ca/2006/11/15/michael-jackson-named-most-successful-entertainer-of-all-time/ |work= [[CityNews]] |date= November 15, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> má trinásť cien [[Grammy Award]]s<ref>{{cite news|first= Mike |last= Collett-White |title= Michael Jackson to add concerts after sellout |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/idUSTRE52A44W20090311 |date= March 11, 2009}}</ref> (medzi nimi aj [[Grammy Legend Award]]<ref>{{cite web |title= GRAMMY Legend Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110122042621/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |archivedate= 2011-01-22 }}</ref> a [[Grammy Lifetime Achievement Award]])<ref>{{cite web |title= Lifetime Achievement Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |publisher= National Academy of Recording Arts and Sciences |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110217153829/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |archivedate= 2011-02-17 }}</ref>). Michela Jackson je držiteľom 26 cien [[American Music Award]] (medzi nimi aj za umelca storočia a za umelca 80. rokov).<ref name="MTV"/><ref>George, 2004, pp. 37 – 52.</ref> Trinásť jeho singlov bolo jednotkami v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{cite journal|title= Hot 100 Anniversary: Most No. 1s By Artist |url= http://www.billboard.com/articles/news/1044523/hot-100-anniversary-most-no-1s-by-artist |magazine= Billboard |date= August 6, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odhadovaný celosvetový predaj jeho hudobnej produkcie dosiahol počet viac ako 400 miliónov nahrávok,<ref>{{cite news|first= Michael |last= Rothman |date= August 29, 2013 |title= Happy 55th Birthday Michael Jackson – His Top 10 Moments |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/happy-55th-birthday-michael-jackson-top-10-moments/story?id=20100037 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.dhakatribune.com/infotainment/2013/jun/25/michael-jacksons-death-anniversary-observed-worldwide |title= Michael Jackson's death anniversary observed worldwide |newspaper= [[Dhaka Tribune]] |date= June 25, 2013 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> čím sa radí na vrchol [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších umelcov sveta]]. Dňa 29. decembra 2009 Americký filmový inštitút (American Film Institute) označil Jacksonovu smrť za „významný moment“ a dodal že „Michaelova Jacksonova osudová smrť v júni, keď mal 50 rokov bola významnou tým, že výlev žiaľu spôsobil bezprecedentné celosvetové velebenie jeho koncertných skúšok, ktoré napokon vyšli v jednom z najlepšie zarábajúcich dokumentov s názvom ''This Is It''.<ref>{{cite news|first= Jill |last= Serjeant |title= Michael Jackson's Death Among 2009's Major Moments |publisher= ABC News |date= December 29, 2009}}</ref> == Zisk a bohatstvo == Odhaduje sa, že Michael Jackson za svojho života zarobil 750 miliónov dolárov.<ref>{{cite news|title= Stress killed MJ, says ex-publicist |url= http://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hollywood/news-interviews/Stress-killed-MJ-says-ex-publicist/articleshow/4709371.cms?referral=PM |newspaper= [[The Times of India]]'' |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Za licenčné poplatky z predaja jeho hudobnej produkcie od Sony mu vynieslo 300 miliónov dolárov. Za koncerty, hudobné publikácie (vrátane práv na nahrávky z katalógu skupiny The Beatles), rôzny tovar a hudobné videá mohol Jackson zarobiť ďalších 400 miliónov dolárov. Odhadovať, koľko peňazí sa z týchto výnosov dostalo do Jacksonovho vrecka je ťažké. Spevák musel platiť dane, vyplácať náklady na nahrávanie a ďalšie produkčné náklady.<ref>{{cite news|first= Timothy L |last= O'Brien |title= What Happened to the Fortune Michael Jackson Made? |newspaper= The New York Times |page= 1 |date= May 14, 2006 |accessdate= March 16, 2013 |url= http://www.nytimes.com/2006/05/14/business/yourmoney/14michael.html}}</ref> === Federálny problém ohľadom dedičských daní === Dňa 26. júla 2013 správcovia pozostalosti Michaela Jacksona podali na daňový súd Spojených štátov ([[United States Tax Court]]) návrh, ktorý bol dôsledkom sporu o realitných daniach v daňovom systéme USA. Návrh bol podložený reálnou hodnotou Jacksonovho majetku v dobe jeho smrti. Správcovia pozostalosti tvrdili, že majetok mohol mať hodnotu okolo 7 miliónov dolárov. Finančný úrad (Internal Revenue Service) tvrdil, že majetok odhaduje na 1,1 miliardy a teda v daniach by mali správcovia štátu dlžiť (vrátane pokút) 700 miliónov dolárov.<ref name="Gottlieb">{{cite news|first= Jeff |last= Gottlieb |date= February 7, 2014 |title= Michael Jackson estate embroiled in tax fight with IRS |url= http://www.latimes.com/local/la-me-jackson-taxes-20140208,0,3089248.story |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sporným stranám bolo na základe rokovaní o urovnaní nariadené aby predložili správu o aktuálnom stave do 2. novembra 2015.<ref>''Estate of Michael J. Jackson v. Commissioner'', case no. 017152-13, U.S. Tax Court.</ref> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Michaela Jacksona}} === Štúdiové albumy === ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Motown * [[1972]]: ''[[Got to Be There]]'' * [[1972]]: ''[[Ben (album)|Ben]]'' * [[1973]]: ''[[Music and Me|Music & Me]]'' * [[1975]]: ''[[Forever, Michael]]'' ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Epic * [[1979]]: ''[[Off the Wall]]'' * [[1982]]: ''[[Thriller (album)|Thriller]]'' – najpredávanejší album sveta, uvedený v Guinessovej knihe rekordov * [[1987]]: ''[[Bad (album)|Bad]]'' – druhý najpredávanejší album sveta * [[1991]]: ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' * [[1995]]: ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future – Book I]]'' – najpredávanejší dvojalbum sveta * [[2001]]: ''[[Invincible]]'' == Filmografia == * [[1974]]: ''[[Free to Be... You & Me]]'' * [[1978]]: ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'' * [[1981]]: ''[[Diana (film)|Diana]]'' * [[1985]]: ''[[Other Lover]]'' * [[1986]]: ''[[Kapitán EO]]'' * [[1988]]: ''[[Moonwalker]]'' * [[2002]]: ''[[Muži v čiernom 2]]'' ([[Cameo|Cameo appearance]]) * [[2004]]: ''[[Miss stroskotankyňa]]'' (Cameo appearance) == Turné == *[[Bad (turné)|Bad]] (1987 – 89 *[[Dangerous World Tour]] (1992 – 93) *[[HIStory World Tour]] (1996 – 97) *[[MJ & Friends]] (1999) *[[This Is It (concerty)|This Is It]] (2009 – 10; zrušené) == Referencie == {{Referencie|4}} === Literatúra === *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop|publisher=Branden|year=1993|isbn=0-8283-1957-X}} *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop's Darkest Hour|publisher=Branden|url=http://books.google.com/books?id=BVC9zltjf-EC&lpg=PP1|year=1995|isbn=0-8283-2003-9}} *{{cite book|last=George|first=Nelson|authorlink=Nelson George|title=[[Michael Jackson: The Ultimate Collection]]|year=2004|type=booklet |publisher=[[Sony BMG]]}} *{{cite journal|last=Hidalgo|first=Susan|last2=Weiner|first2=Robert G.|title=Wanna Be Startin' Somethin': MJ in the Scholarly Literature: A Selected Bibliographic Guide|year=2010|journal=The Journal of Pan African Studies|volume=3|issue=7|url=http://www.jpanafrican.com/docs/vol3no7/3.7MJ-Wanna-3.pdf|format=PDF}} *{{cite book|last=Jackson|first=Michael|title=[[Moonwalk (book)|Moonwalk]]|year=2009|origyear=First published 1988|publisher=Random House|isbn=978-0-307-71698-9}} *{{cite book|last=Lewis Jones|first=Jel D.|title=Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology|publisher=Amber Books Publishing|year=2005|url=http://books.google.com/books?id=LuEPnk7irOMC|isbn=978-0-9749779-0-4}} *{{cite book|last=Taraborrelli|first=J. Randy|authorlink=J. Randy Taraborrelli|title=Michael Jackson: The Magic, The Madness, The Whole Story, 1958–2009|year=2009|publisher=Grand Central Publishing, 2009|location=Terra Alta, WV|isbn=0-446-56474-5}} *{{cite journal|last=Young|first=Julie|title=A Hoosier Thriller: Gary, Indiana's Michael Jackson|journal=Traces of Indiana and Midwestern History|volume=21|issue=4|publisher=Indiana Historical Society|location=Indianapolis|date=Fall 2009|url=http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140415035650/http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson |date=2014-04-15 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=category:Michael Jackson}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001391|meno=Michael Jackson}} * {{Csfd meno|id=24336|meno=Michael Jackson}} * [http://www.youtube.com/user/michaeljackson?blend=2&ob=1 Official Michael Jackson Youtube Channel] * [http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 Michael Jackson Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090604082729/http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 |date=2009-06-04 }} {{eng icon}} {{Michael Jackson}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jackson, Michael}} [[Kategória:Michael Jackson| ]] [[Kategória:Dance speváci USA]] [[Kategória:Funkoví speváci USA]] [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Souloví speváci USA]] [[Kategória:R&B speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Swingoví speváci USA]] [[Kategória:Tanečníci USA]] [[Kategória:Súrodenci v hudbe]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Gary (Indiana)]] p7fds59nx8p2nxlhtcm9twex0m1u8mo 8057728 8057725 2025-07-07T13:27:46Z 85.237.234.46 Jj 8057728 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Michael Jackson | Obrázok = Michael Jackson in 1988.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = <br />Michael Jackson na koncerte v roku 1988 | Popis umelca = Popový spevák a tanečník | Rodné meno = Michael Joseph Jackson | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[29. august]] [[1958]] | Miesto narodenia = [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2009|6|25|1958|8|29}} | Miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | BydRlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Pop music|Pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]], [[new jack swing]] | Roky pôsobenia = 1964 – 2009 | Hrá na nástroje = spev | Typ hlasu = [[falzet]] | Súvisiace články = [[The Jackson 5]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Motown Records|Motown]], [[Epic Records|Epic]] / [[Sony Music Entertainment]] | Webstránka = {{url|http://www.michaeljackson.com/}} }} '''Michael Joseph Jackson'''<ref>County of Los Angeles Department of Health Services (2009). [[:File:Michael Jackson death certificate.jpg|Michael Jackson death certificate]].</ref><ref name="allmusic">{{cite web|first= Steve |last= Huey |title= Michael Jackson – Artist Biography |url= http://www.allmusic.com/artist/michael-jackson-mn0000467203/biography |publisher= [[AllMusic]]. [[All Media Network]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref>, známy aj ako '''Michael Jackson''' (* [[29. august]] [[1958]], [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[25. jún]] [[2009]], [[Los Angeles]] [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] <ref name="pravda">[http://kultura.pravda.sk/kral-popu-michael-jackson-zomrel-dox-/sk_khudba.asp?c=A090626_002536_sk_khrel]</ref><ref name="latimes">[http://www.latimes.com/news/local/la-me-michael-jackson-dead26-2009.stele nia - Local Michael Jackson dead at 50]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bol americký [[pop]]ový, soulový, a rockový [[spevák]], [[skladateľ]], [[tanec|tanečník]] a [[herec]]. Verejnými predstaviteľmi hudobného priemyslu bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“ a je považovaný za [[Kultúrny vplyv Michaela Jacksona|jednu z najvýznamnejších kultúrnych osobností 20. storočia]].<ref name="LJ3">Lewis Jones, 2005, p. 3 : "He wears the crown as the King Of Pop because no artist has broken his record of selling nearly 60 million copies of a single Album (Thriller)".</ref><ref name="Arar">{{cite news|first= Yardena |last= Arar |date= February 29, 1984 |title= Michael Jackson coronated latest king of rock 'n' roll |newspaper= [[Boca Raton News]] |page= 7A}}</ref><ref name="SBee">{{cite news|title= Is the thrill gone for singer Michael Jackson? |newspaper= [[Sacramento Bee]] |date= July 27, 1987 |page= B3}}</ref> Vo svojej kariére mal veľký vplyv na vývoj populárnej hudby a moderného tanečného štýlu. Spolu s jeho publikovaným osobným životným štýlom sa vo viac ako v štyroch dekádach stala z neho jedna z globálne najvýznamnejších postáv populárnej kultúry. Michael je siedmym potomkom rodiny Jacksonovcov. Jeho profesionálny debut bol v roku 1964, keď ako šesťročný účinkoval v zostave skupiny [[The Jackson 5]] na pódiu spolu s jeho staršími súrodencami [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermainem]], a [[Marlon Jackson|Marlonom]]. Svoju sólovú kariéru začal v roku 1971. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa stal Michael Jackson dominantnou osobnosťou populárnej hudby. Jeho [[Hudobné video|hudobné videá]] k nahrávkam ako sú „[[Beat It]]“, „[[Billie Jean]]“ a „[[Thriller (skladba)|Thriller]]“ sú udávané ako príklady, vďaka ktorým došlo k prelomeniu rasových bariér a aj ako vzory k tomu, ako sa navzájom transformujú mediálne diela do umeleckých foriem a nástrojom k prezentáciám. Popularita týchto videí pomohla priniesť slávu vtedy relatívne mladému kanálu [[MTV (televízna stanica)|MTV]]. S inovatívnymi prístupmi k tvorbe videoklipov pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí nahrávkami ako boli „[[Black or White]]“, či „[[Scream/Childhood|Scream]]“. Zároveň získaval reputáciu za svoje pódiové show, ktoré predvádzal počas koncertných vystúpení. Jackson spopularizoval niekoľko komplikovaných tanečných techník, napríklad trhavé akoby robotické pohyby, či tie, ktoré dnes poznáme ako [[moonwalk]] či [[sidewalk]]. Popri [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisovi Presleym]] najvýraznejšie ovplyvnil popovú hudbu. Jacksonov album ''[[Thriller (album)|Thriller]]'', ktorý vydal v roku 1982, [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je na vrchole zoznamu najpredávanejších albumov sveta]]. Ďalšie jeho albumy, ako ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]'' (1979), ''[[Bad (album)|Bad]]'' (1987), ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' (1991) a ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]'' (1995), tiež bodujú medzi najpredávanejšími albumami sveta. Michael patrí k tým málo vyvoleným, ktorí boli dvakrát uvedení do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]], je takisto členom siene slávy hudobných skladateľov (Songwriters Hall of Fame) a ako prvý popový umelec má svoje meno aj v Tanečnej sieni slávy (Dance Hall of Fame). To, čo Michael Jackson vo svoje kariére dosiahol, sa viackrát nachádza aj medzi [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovými rekordami]]: 13-krát dostal cenu [[Grammy]], dostal cenu [[Grammy Legend Award]], cenu Grammy za celoživotné dielo ([[Grammy Lifetime Achievement Award]]), 26-krát získal [[American Music Awards]], vrátane „Umelca storočia“ a „Umelca 80. rokov 20. storočia“, v Spojených štátoch mal počas svojej sólovej kariéry [[Zoznam umelcov, podľa počtu prvých singlov rebríčku Billboard Hot 100|13 singlov v rebríčku Billboard Hot 100]], čo bolo viac ako mnoho iných mužských spevákov [[Billboard Hot 100|v ére tohto rebríčka]]. Má odhadovaný celosvetový počet predaných 400 miliónov týchto nosičov. Jackson má na svojom konte stovky ocenení. Je preto najviac oceňovaným hudobníkom v histórii populárnej hudby.<ref>{{cite news|first= Monica |last= Lewis |date= June 14, 2007 |title= 20 People Who Changed Black Music: Michael Jackson, the Child Star-Turned-Adult Enigma |url= http://www.miamiherald.com/2007/06/14/139458/20-people-who-changed-black-music.html |newspaper= [[The Miami Herald]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Potom, ako sa dňa 21. mája 2014 jeho singel „[[Love Never Felt So Good]]“ dostal na deviatu priečku, stal sa prvým umelcom, ktorý mal single v Top 10 rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] po dobu piatich nezávislých dekád.<ref>{{cite journal|first= Gary |last= Trust |date= May 21, 2014 |title= Michael Jackson, Coldplay Hit Hot 100's Top 10; John Legend Still No. 1 |magazine= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |url= http://www.billboard.com/articles/news/6092276/michael-jackson-coldplay-hot-100-top-10-john-legend-no-1 |accessdate= May 23, 2014}}</ref> Do ''Guinnessových rekordov'' ho dostalo aj to, že podporil 39 charitatívnych akcií, čo je najvyšší počet zo všetkých účinkujúcich v zábavnom priemysle.<ref>{{cite journal|first= Maureen |last= Orth |date= April 2003 |title= Losing His Grip |magazine= [[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]] |url= http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304 |archivedate= March 6, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080306064036/http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304}}</ref> Jeho komerčný úspech je dodnes neprekonaný, v predajnosti albumov prekonal aj samotných [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]], nehovoriac o jeho oceneniach, ktorými sa stal najoceňovanejším umelcom so ziskom viac ako 600 najrôznejších cien a uznaní, medzi ktoré patria predovšetkým hudobné ceny ako 13 (+1 cena za celoživotný prínos) cien [[Grammy]] (+ 4 ďalšie ako súčasť projektu [[We Are the World]] a samotný singel, ktorý Michael napísal a zložil spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] a jednu so skupinou [[The Jackson 5]] v roku [[1971]]), 22 cien [[Billboard Music Awards]] (+ 5 ďalších [[Billboard Video Awards]]), 12 cien [[World Music Awards]], vrátane ceny na „Najpredávanejšieho umelca Milénia“ ocenili za album [[Thriller (album)|Thriller]] zápisom do ''[[Guinessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]]'' za najpredávanejší album všetkých čias. Najúspešnejšia koncertná séria (7x za sebou vypredaný [[Wembley Stadium|štadión Wembley]]), Najviac získaných cien [[Grammy]] v priebehu jedného udeľovania [[1984]], najväčší výnos zo svetového turné (v roku [[1988]] to bolo 124 mil. dolárov za turné Bad), najvyšší hudobný kontrakt – viac ako 890 mil. dolárov za 16 rokov spolupráce, najpredávanejšie video – ''The Making Of Thriller'', ako aj hitparádové úspechy: bol jediný umelec, ktorého päť skladieb z jedného albumu (''Bad'') sa dostalo na vrchol singlového rebríčka v [[Spojené štáty|USA]]. Michael bol prvým umelcom, ktorého singel debutoval priamo na vrchole amerického singlového rebríčka (v roku [[1995]] skladba „You Are Not Alone“). Aspekty osobného života Michaela Jacksona vrátane postupných premien jeho vzhľadu, osobných vzťahov a správania spôsobili kontroverzné postoje voči jeho osobnosti. V polovici 90. rokov čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí, no k vyrovnaniu v tomto prípade došlo mimosúdnou cestou a voči Michaelovi nebolo nikdy vznesené nijaké oficiálne obvinenie.<ref>{{Cite news|first= Josh |last= Mankiewicz|date= September 3, 2004 |url= http://www.nbcnews.com/id/5906855/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/new-details-about-jackson-case/ |title= New details about 1993 Jackson case |agency= [[NBC News]]}}</ref> V roku 2005 bol súdený za ďalšie zneužívanie detí, no porota ho zbavila viny vo všetkých bodoch obvinení. Počas príprav na svoj umelecký [[comeback]] v pripravovanom hudobnom projekte ''[[This Is It]]'', Michael Jackson zomrel dňa 25. júna 2009 na zástavu srdca spôsobenú intoxikáciou [[benzodiazepin]]om v kombinácii s [[propofol]]om. Koroner [[Los Angeles County]] označil jeho smrť za zabitie a na Jacksonovho osobného lekára, [[Conrad Murray|Conrada Murraya]], bolo vznesené obvinenie z neúmyselného zabitia. Smrť Michaela Jacksona vyvolala hlavne u jeho [[fanúšik]]ov po celom svete vlnu smútku. Spomienková bohoslužba venovaná jeho pamiatke bola mediálne prezentovaná do celého sveta.<ref>{{Cite news |title= Hazarika's funeral creates world record |url= http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |agency= [[MSN News]] |date= November 15, 2011 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140807110046/http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |date=2014-08-07 }}</ref> Časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' Michaela Jacksona, s ročným „príjmom“ 140 miliónov dolárov počas piatich nepretržitých rokov po jeho smrti, zaradil na vrchol najlepšie zarábajúcich mŕtvych [[celebrita|celebrít]].<ref name="Forbes">{{cite journal|title= The Top-Earning Dead Celebrities |url= http://www.forbes.com/dead-celebrities/ |magazine= Forbes |accessdate= August 17, 2015}}</ref> Chcípol pri autonehode a jeho posledné slová boli (ten kokot ani jazdiť nevie). == Životopis == [[Súbor:2300 Jackson Street Yuksel.jpg|thumb|Jacksonov rodný dom v [[Gary (Indiana)|Gary]], (štát [[Indiana]]). Pred ním sú kvety ako pocta po jeho smrti.]] Michael Joseph Jackson sa narodil 29. augusta 1958. Bol ôsmym dieťaťom afroamerickej rodiny, ktorá žila v dvojizbovom domčeku na ulici Jackson Street v industriálnom oceliarskom meste [[Gary (Indiana)|Gary]], ktoré je súčasťou neoficiálnej [[Metropolitná oblasť Chicaga|metropolitnej oblasti Chicaga]].<ref>Jackson, 2009, p. 26.</ref><ref>Young, 2009, p. 18.</ref> Jeho matka, [[Katherine Jackson|Katherine Esther Scruse]], bola oddanou členkou náboženskej spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]]. Niekedy v začiatkoch sa snažila byť [[country]] hudobníčkou, ktorá hrala na [[klarinet]] a klavír, ale pracovala na čiastočný úväzok aj v obchodnom reťazci [[Sears]].<ref>Young, 2009, pp. 17, 19.</ref> Michaelov otec, [[Joe Jackson|Joseph Walter "Joe" Jackson]], niekdajší boxer, pracoval u firmy [[U.S. Steel]] ako zlievač. Darilo sa mu popri práci privyrábať si aj ako gitarista v miestnej [[R&B]] skupine, ktorá si dala názov The Falcons.<ref>Young, 2009, pp. 18 – 9.</ref> Michael vyrastal s troma svojimi sestrami, [[Rebbie Jackson|Rebbie]], [[La Toya Jackson|La Toyou]] a s [[Janet Jackson|Janet]] a piatimi bratmi: [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermaineom]], [[Marlon Jackson|Marlonom]] a [[Randy Jackson|Randym]].<ref name="G20">George, 2004, p. 20.</ref> Šiesty brat, Marlonovo staršie dvojča Brandon, zomrel krátko po svojom narodení.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 14.</ref> Michaelov vzťah s otcom, Joeom bol napätý.<ref name="Secret">{{cite news|title= Michael Jackson's Secret Childhood |url= http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml |publisher= [[VH1]] |date= June 20, 2008 |archivedate= September 15, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080915120706/http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 20 – 2.</ref> Joe v roku 2003 priznal, že Michaela v detstve pravidelne bíjaval.<ref>{{cite news|title= Can Michael Jackson's demons be explained? |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/magazine/8121599.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Priznal aj, že často synovi vykrikoval, že má „tučný nos“.<ref>{{cite news|title= Jackson interview seen by 14m |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/tv_and_radio/2719763.stm |publisher= BBC News Online |date= February 4, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson pripúšťal, že to že bol fyzicky a emocionálne utláčaný, bolo pre ňou výzvou, ktorá spôsobila, že sa snažil pod otcovým tlakom dokazovať opak a svojou húževnatosťou sa vlastne dopracoval k úspechu.<ref name="Secret"/> Pri jednom otvorenom rozhovore o svojom detstve, ktoré v roku 1993 prebehlo v relácii s [[Oprah Winfrey]]ovou, priznal, že svoju mladosť prežil v osamelej izolácii.<ref>Young, 2009, p. 24.</ref> Vplyv zlého zaobchádzania v detstve a Jacksonova veľká nespokojnosť so svojím vzhľadom, jeho nočné mory a problém s chronickou nespavosťou spôsobovali, že sa podriaďoval hlavne otcovmu tlaku a po celý svoj život si zachovával detinskú úprimnosť.<ref>{{cite book|first= Daniel |last= Schechter |authorlink= Daniel Schechter |first2= Erica |last2= Willheim |year= 2009 |chapter= The Effects of Violent Experience and Maltreatment on Infants and Young Children |editor-first= Charles H. |editor-last= Zeanah |editor-link= Charles H. Zeanah |title= Handbook of Infant Mental Health |edition= 3rd |location= New York |publisher= [[Guilford Press]] |pages= 197 – 214}}</ref> O tom, ako ho otec týral, hovoril Jackson aj v ďalšom rozhovore s [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]], ktorý bol roku 2003 vysielaný v programe ''[[Living with Michael Jackson]]''. Spomína na to, ako otec sedel počas toho ako so súrodencami nacvičovali v kresle s remeňom v ruke a vyhrážal sa, že ho roztrhne, ak nebude robiť to, čo sa od neho žiada.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 602.</ref><ref name="LJ1658">Lewis Jones, 2005, pp. 165 – 68.</ref> Obidvaja rodičia s obvineniami z násilia voči deťom nesúhlasili. Katherine sa bráni tým, že síce sa dnes bitie považuje za násilie, v tých dobách to bol bežný spôsob, ako toľko detí udržať na uzde.<ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= February 7, 2003 |title= Michael Jackson's Unacceptable Behavior Revealed |url= http://www.foxnews.com/story/2003/02/07/michael-jackson-unacceptable-behavior-revealed.html |publisher= [[Fox News Channel]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{Cite news|first= Alan |last= Duke |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/07/21/joe.jackson/index.html?iref=24hours |title= Joe Jackson denies abusing Michael |date= July 21, 2009 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackie, Tito, Jermaine a Marlon tiež hovorievajú, že ich otec nie je násilnícky, skôr mu ľudia iba nechcú porozumieť.<ref>{{cite web |title= Jackson Brothers: Was Joe Jackson Abusive? |publisher= [[Yahoo! Celebrity]] |url= https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150522073344/https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |archivedate= 2015-05-22 }}</ref> === The Jackson 5 === [[Súbor:Jackson 5 tv special 1972.JPG|thumb|Michael Jackson (v strede) v roku 1972 ako člen The Jackson 5]] V roku 1965 Joe Jackson pripojil synov Michaela a Marlona do vtedajšej formácie nazvanej Jackson Brothers. Bola to skupina, v ktorej spolu so sprievodnou skupinou spievali a hrali na [[Tamburína|tamburínu]] a [[Kongo (nástroj)|kongo]] ich bratia Jackie, Tito a Jermaine.<ref name="RRHF">{{cite web|url= http://www.rockhall.com/inductees/the-jackson-five/bio/ |title= The Jackson 5 Biography |publisher= [[Rock and Roll Hall of Fame]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1965 sa Michael spolu s Jermainem stali sólovými spevákmi a skupina si zmenila názov na „[[The Jackson 5]]“.<ref name="G20" /> V nasledujúcom roku vyhrali miestnu talentovú súťaž, v ktorej Michael s kapelou zatancoval a zaspieval hit Roberta Parkera, „Barefootin'“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 13 – 4</ref> Medzi rokmi 1966 až 1968 skupina vystupovala po mestách [[Midwest (USA)|stredozápadu Spojených štátov]]. Hrali hlavne v reťazcoch klubov pre obyvateľstvo tmavej pleti, ktoré medzi obyvateľmi nazývali „[[chitlin' circuit]]“. Jackson 5 boli predskupinami hlavných účinkujúcich hudobníkov R&B. Patrili k nim napríklad [[Sam & Dave]], [[the O'Jays]], [[Gladys Knight]], či [[Etta James]]. Jackson 5 hrali aj na školských tanečných večierkoch, v kluboch, ale aj v kokteilových salónikoch, v programoch, v ktorých nechýbali ani [[striptíz]]ové vystúpenia či iné formy zábavy pre dospelých.<ref>Young, 2009, pp. 21 – 2.</ref><ref>{{cite journal|title= Triumph & Tragedy: The Life of Michael Jackson |url= http://rollingstoneindia.com/triumph-tragedy-the-life-of-michael-jackson/ |magazine= Rolling Stone India |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1967 počas turné po [[Východ (USA)|východnom pobreží štátov]] skupina vyhrala týždennú amatérsku súťaž, ktorá sa konala v [[Harlem]]skom [[Apollo Theater|Apollo Theatri]].<ref>Young, 2009, p. 22.</ref> Skupina Jackson 5 nahrala aj niekoľko [[singel (hudba)|singlov]]. S miestnym hudobným vydavateľstvom, [[Steeltown Records]], vyprodukovali v roku 1968 nahrávku „Big Boy“.<ref>Young, 2009, p. 21.</ref> V roku 1969 podpísali zmluvu s vydavateľom [[Motown Records|Motown]]. V tom istom roku sa z Gary presťahovali do regiónu [[Los Angeles County|Los Angeles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 59 – 69.</ref> Neskôr si Michaela všimli aj v časopise ''[[Rolling Stone]]''. Opísali ho ako „zjav“ s „ohromujúcim hudobných nadaním“ a dodali, že „čoskoro vyjde najavo, že je rodený líder a nadaný sólový spevák“.<ref name="Bio">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080402062429/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= April 2, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref> Skupina v nasledujúcom období získala rebríčkový rekord, keď sa ich prvé štyri single, „I Want You Back“ (1969), „ABC“ (1970), „The Love You Save“ (1970) a „I'll Be There“ (1970), dostali na prvú pozíciu [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name="G20"/> V máji roku 1971 sa rodina Jacksonovcov presťahovala do veľkého domu v [[Kalifornia|kalifornskom]] meste [[Encino (Los Angeles)|Encino]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 81 – 2.</ref> V tomto čase sa Michael menil z detskej hviezdičky na idol tínedžerov.<ref name="Y25">Young, 2009, p. 25.</ref> Prvú platňu skupina The Jackson 5 vydala, keď mal Michael 12 rokov. Neskôr bolo toto rodinné združenie umelcov charakterizované ako „príklad špičkových [[Crossover (hudba)|crossoverových]] čiernych umelcov“.<ref>{{Cite news |first= Debra |last= Alban |title= Michael Jackson broke down racial barriers |date= June 28, 2009 |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community/ |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416073636/http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community |date=2016-04-16 }}</ref> V roku 1973 predaj hudobných nosičov skupiny klesal a do roku 1975, kedy od vydavateľstva odišli nahrali ešte niekoľko hitov, ktoré boli v Top 40, vrátane „[[Dancing Machine]]“ (1974).<ref name="G22">George, 2004, p. 22.</ref> Napriek tomu, že sa už v začiatkoch 70. rokov Jackson začal prejavovať ako sólista, stále udržiaval svoje väzby na skupinu The Jackson 5 a vydavateľstvo Motown. U tohto vydavateľa medzi rokmi 1972 až 1975 začal svoju sólovú kariéru vydaním štyroch svojich albumov ''[[Got to Be There]]'' (1972), ''[[Ben (album)|Ben]]'' (1972), ''[[Music & Me]]'' (1973) a ''[[Forever, Michael]]'' (1975).<ref>{{cite news|first= Bernadette |last= McNulty |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson's music: the solo albums |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5652389/Michael-Jacksons-music-the-solo-albums.html |newspaper= ''[[The Daily Telegraph]]'' |accessdate= May 31, 2015}}</ref> „[[Got to Be There (skladba)|Got to Be There]]“ a „[[Ben (skladba)|Ben]]“, titulné nahrávky jeho prvých dvoch albumov sa obidve stali úspešnými singlami podobne ako aj remake skladby „[[Rockin' Robin]]“ od [[Bobby Day|Bobbyho Daya]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 98 – 9.</ref> === Sólová kariéra === ==== Roky 1975 – 81: prechod k Epic a ''Off the Wall'' ==== [[Súbor:Jacksonstvshow.jpg|thumb|left|Jacksonovci v televíznom programe v roku 1977.]] V júni roku 1975 skupina Jackson 5 podpísala zmluvu s dcérskou spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|CBS Records]], vydavateľstvom [[Epic Records]] <ref name="G22"/> a zároveň zmenili svoj názov na The Jacksons. V tom čase sa k nim pripojil mladší brat Randy, no Jermaine sa rozhodol pokračovať ako sólista.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 138 – 144.</ref> The Jacksons pokračovali v medzinárodnom koncertnom turné a medzi rokmi 1976 až 1984 nahrali šesť albumov. Autorom nahrávok kapely bol z veľkej miery Michael. Napísal im hity ako „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“ (1979), „[[This Place Hotel]]“ (1980) a „[[Can You Feel It]]“ (1980).<ref name="RRHF"/> Naposledy Michael Jackson s bratmi vystupoval na svetovom turné ''Victory'' v roku [[1984]]. V roku [[2001]] však ešte spoločne odspievali niekoľko hitov na koncerte usporiadanom na počesť Michaela (Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration 2001). V roku [[1978]] Jackson debutoval aj vo [[film]]e, hral strašiaka do kapusty (Scarecrowa) v muzikáli ''The Wiz'' (Čarodejník), kde pod vedením režiséra [[Sidney Lumet|Sidneya Lumeta]] hrala aj [[Diana Ross]], [[Nipsey Russell]] či [[Ted Ross]] (''[[Policajná akadémia]]'').<ref>{{Imdb film|id=0078504|názov=The Wiz}}</ref> Film bol kasovým prepadákom,<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 178 – 9.</ref> no počas jeho nakrúcania sa stretol s autorom hudby, [[Quincy Jones]]om. Počas tohto stretnutia sa dohodli, že Jones bude produkovať Jacksonov nasledujúci hudobný projekt, album ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]''.<ref name="G23">George, 2004, p. 23.</ref> V roku 1979 si Michael Jackson pri tanci zlomil nos. Po tomto úraze absolvoval [[Rinoplastika|rinoplastiku]], ktorá nebola úspešná. Mal problémy s dýchaním a hrozilo, že mu to môže spôsobiť komplikácie v ďalšej kariére. Pre následné zákroky mu odporučili renomovaného plastického chirurga, [[Steven Hoefflin|Stevena Hoefflina]], ktorý operoval americké celebrity, napríklad [[Joan Rivers]]ovú, [[Elizabeth Taylor]]ovú, no má medzi klientmi aj [[Pamela Anderson|Pamelu Andersonovú]], [[Sylvester Stallone|Sylvestra Stalloneho]], [[La Toya Jackson|La Toyu]] a [[Janet Jackson]]ovcov či [[Ivanka Trumpová|Ivanu Trumpovú]].<ref name="T20510">Taraborrelli, 2009, pp. 205 – 210.</ref> Album ''Off the Wall'' (1979), ktorý spolu produkovali Jones a Jackson, bol prvým, ktorý reálne predstavil Michaela Jacksona ako sólovú osobnosť. Bol jeho reálnym prechodom od bubblegumovej (žuvačkovej) popovej hviezdičky ku komplexnejšiemu vyspelejšiemu sólovému interpretovi.<ref name="Y25"/> Autorsky na ňom s Jacksonom spolupracovali [[Rod Temperton]], [[Stevie Wonder]] a [[Paul McCartney]]. Bol prvým Michaelovým sólovým albumom, ktorý pre Spojené štáty vygeneroval štyri Top 10 hity: „Off the Wall“, „She’s Out of My Life“ plus dva vrcholy, „[[Don't Stop 'Til You Get Enough]]“ a „[[Rock with You]]“.<ref>George, 2004, pp. 37 – 8.</ref><ref>{{cite web|title= Aug 29, 1958: Michael Jackson is born |url= http://www.history.com/this-day-in-history/michael-jackson-is-born |publisher= [[History (TV channel)|History]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Z albumu sa na celom svete predalo viac ako 20 miliónov kópií a dostal sa na tretiu pozíciu rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{cite web|title= Michael Jackson: Off The Wall |url= http://www.virginmedia.com/music/classicalbums/michaeljackson-offthewall.php |publisher= [[Virgin Media]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Koncom roka ešte získal od časopisu ''[[Billboard]]'' cenu pre „najlepšieho umelca tmavej pleti“ a za „najlepší album umelca tmavej pleti“. Za vystúpenie so skladbou „Don't Stop 'Til You Get Enough“ dostal cenu [[Grammy]] pre najlepšieho mužského speváka v žánri [[R&B]].<ref>Geore, 2004, pp. 37 – 8.</ref> V roku 1981 bol Jackson víťazom [[American Music Awards]] ako špičkový mužský interpret v žánri [[Soul (hudba)|Soul]]/[[R&B]].<ref>{{cite news|title= Few Surprises In Music Awards |newspaper= [[Sarasota Herald-Tribune]] |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=sPIcAAAAIBAJ&sjid=3GcEAAAAIBAJ&pg=6226,95260 |agency= Associated Press |date= February 1, 1981 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Napriek všetkým úspechom mal Jackson názor, že ''Off the Wall'' mal mať omnoho väčší dopad a bol odhodlaný dosiahnuť tieto očakávania ďalším projektom.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 188.</ref> V roku 1980 si zabezpečil najvyšší zisk v hudobnom priemysle: 37% zisku celkového predaja.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 191.</ref> ==== Roky 1982 – 83: ''Thriller'' a ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' ==== V roku 1982 Jackson prispel nahrávkou „Someone in the Dark“ do [[E.T. the Extra-Terrestrial (album)|audioknihy]] k filmu ''[[E.T. - Mimozemšťan]]''. V roku 1983 táto pieseň, ktorú produkoval [[Quincy Jones]], získala cenu za najlepšiu nahrávku pre deti.<ref name="Grammy">{{cite web|title= Past Winners Search: Michael Jackson |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences|The Recording Academy]] |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=%22Michael+Jackson%22&field_nominee_work_value=&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Úspech prišiel neskôr, a to potom ako koncom roka 1982 vyšiel album ''[[Thriller (album)|Thriller]]''. Tento projekt priniesol Michaelovi Jacksonovi sedem cien [[Grammy]]<ref name="Grammy"/> a osemkrát [[American Music Awards]] vrátane Award of Merit („ceny za zásluhy“), ktorú získal ako najmladší umelec.<ref name="Awards 1984">{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=eQUbAAAAIBAJ&sjid=E0gEAAAAIBAJ&pg=5127,2841948 |title= Michael Jackson sweeps American Music Awards |newspaper= [[The Daily News (Kentucky)|Daily News]] |agency= Associated Press |date= January 17, 1984 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V roku 1983 bol album ''Thriller'' najpredávanejší.<ref>{{cite web |title= MICHAEL HE'S NOT JUST THE ROCK STAR OF THE YEAR, HE'S THE ROCK STAR OF THE '80S |date= December 20, 1983 |newspaper= [[The Philadelphia Inquirer]] |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |accessdate= July 5, 2010 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223757/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |archivedate= 2021-05-08 }}</ref><ref>{{cite news|title= Cash register's ring sweet music to record industry |newspaper= [[The Gadsden Times]] |date= March 26, 1984 |url= https://news.google.com/newspapers?id=d9EfAAAAIBAJ&sjid=cdYEAAAAIBAJ&pg=1419,4981079 |agency= Associated Press |accessdate= July 5, 2010}}</ref> Stal sa odhadovaným predajom 65&nbsp;miliónov kópií najpredávanejším albumom Spojených štátov.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-diamond-awards |title= Diamond Awards |publisher= [[Recording Industry Association of America]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na celom svete sa ho predalo vyše sto miliónov nosičov a [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je najpredávanejším albumom sveta]].<ref>{{cite book|first= Martin |last= Gitlin |title= The Baby Boomer Encyclopedia |publisher= [[ABC-CLIO]] |year= 2011 |url= http://books.google.com?id=pQakFJFPT4YC&pg=PA96&dq=%22with+65+million+albums+sold%22 |page= 96}}</ref> Na prvom mieste rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] bol ''Thriller'' počas 37 týždňov a v tomto zozname 200 albumov sa držal celých osemdesiat týždňov. Bol prvým albumom, ktorého sedem singlov, vrátane „[[Billie Jean]]“, „[[Beat It]]“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“, bolo v prvej desiatke rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>Lewis Jones, 2005, p. 47.</ref> V marci roku 2009 bol v Spojených štátoch za predaj 29 miliónov od [[Recording Industry Association of America|RIAA]] [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikovaný]] na dvojnásobný diamant.<ref>{{cite news |first= Kyle |last= Anderson |date= July 20, 2009 |title= Michael Jackson's ''Thriller'' Set To Become Top-Selling Album Of All Time |url= http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140125042833/http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |date=2014-01-25 }}</ref> Album ''Thriller'' pre Jacksona a Quincyho Jonesa získal cenu Grammy za producentov roka 1983 pre album s nahrávkou neklasickej hudby. Bol tiež albumom roka, pre Jacksona získal cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon. Skladba „Beat It“ získala cenu za nahrávku roka a takisto aj cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon, „Billie Jean“ mala dve ceny Grammy: za najlepšiu pieseň R&B a najlepší mužský spevácky výkon v štýle R&B.<ref name="Grammy"/> Za album ''Thriller'' v roku 1984 dostal [[Bruce Swedien]] cenu za najlepšiu technickú výrobu neklasickej produkcie.<ref name="Bruce">{{cite web|title= Past Winners Search: Bruce Swedien |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=Bruce+Swedien&title=&year=All&genre=All |accessdate= February 14, 2008}}</ref> [[Americana Music Association]] v roku 1984 dalo Michaelovi Jacksonovi viacero ocenení vrátane ceny Najlepšiemu mužskému hudobnému umelcovi, skladba „Beat It“ pre neho získala cenu za najlepšie video, singel a ''Thriller'' sa stal najlepším albumom v pope, rocku soulu a R&B.<ref name="Awards 1984"/><ref>{{cite web |title= Winner Search: Search Results for "Michael Jackson" |publisher= [[Dick Clark Productions]] |url= http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |accessdate= January 31, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150406084333/http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |archivedate= 2015-04-06 }}</ref> Ďalšou významnou súčasťou projektu bolo hudobné video „[[Michael Jackson's Thriller (video)|Thriller]]“, ktoré malo štrnásť minút. V roku 1983 ho nakrútil režisér [[John Landis]].<ref name="Registry">{{Cite news|first= Alex |last= Dobuzinskis |date= December 30, 2009 |url= http://www.reuters.com/article/2009/12/30/us-thriller-idUSTRE5BT43W20091230?type=musicNews |title= Jackson "Thriller" film picked for U.S. registry |agency= [[Reuters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Táto snímka sa stala jedným zo vzorov pre tvorbu videoklipov a v tomto žánri významne prelomila rasovú bariéru. Nemenej významným prínosom bolo aj pre vtedy začínajúci hudobný televízny kanál [[MTV (televízna stanica)|MTV]].<ref name="Y25"/> V roku 2009 sa stalo súčasťou [[Národný filmový register|národného filmového registru]] [[Library of Congress|Kongresovej knižnice Spojených štátov]]. V tom roku bol medzi 25 filmami, ktoré získali uznanie ako diela s trvalým významom pre americkú kultúru, ktoré majú byť uchované pre budúce generácie.<ref>{{cite web|title= Zorro, Nemo, Muppets & More: Wide Variety Tapped for 2009 Film Registry |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.loc.gov/loc/lcib/10012/films.html |publisher= [[Library of Congress]]}}</ref><ref name="NYT">{{cite news|first= Dave |last= Itzkoff |title= 'Thriller' Video Added to U.S. Film Registry |date= December 30, 2009 |newspaper= [[The New York Times]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nytimes.com/2009/12/31/arts/music/31arts-THRILLERVIDE_BRF.html?_r=0}}</ref> Snímka, ktorej nosnou témou sú tancujúce zombie, je zatiaľ prvým a jediným hudobným videoklipom, ktorý sa v tomto archíve nachádza.<ref name="Registry"/><ref name="NYT"/><ref>{{Cite news|first= Jo |last= Piazza |date= December 30, 2009 |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Movies/12/30/national.film.registry/index.html |title= 'Thriller,' 'Muppet Movie' now in Library of Congress film registry |agency= CNN}}</ref> Jacksonov právnik, [[John Branca]], hovorí že Michela mal v tejto dobe najvyššiu sadzbu autorských odmien, približne dva doláre za každý predaný album. Dosiahol aj rekordné zisky z predajov svojich nosičov. Z videokazety s dokumentárnym filmom ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' sa za pár mesiacov predalo viac ako 350 tisíc kópií. Z tejto doby pochádzajú aj ďalšie produkty ako napríklad bábky podľa vzoru Michaela Jacksona, ktoré sa v máji roku 1984 predávali v obchodoch po 12 dolárov za kus.<ref name="TIME">{{cite journal |first= Jay |last= Cocks |title= Why He's a Thriller |date= March 19, 1984 |magazine= [[Time (týždenník)|Time]] |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |accessdate= April 25, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200617211459/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |date=2020-06-17 }}</ref> V roku 1985 snímka ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' vyhrala cenu Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/> Časopis ''[[Time (týždenník)|Time]]'' opísal vplyv Jacksona „ako človeka, ktorý je hviezdou nahrávania, rozhlasu, či rockového videa. Bol jedným mužom, ktorý dokázal oživiť hudobný biznis, bol skladateľom, ktorý udal rytmus celému desaťročiu, bol podľa časopisu tanečníkom, ktorý ulici ukázal čo je moderné, či spevákom, ktorý určil hranice vkusu, štýlu a hlasového zafarbenia“.<ref name="TIME"/> V ''[[The New York Times]]'' písali, že „vo svete pop music je najprv Michael Jackson a po ňom tí ostatní“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |authorlink= Jon Pareles |title= Michael Jackson at 25: A Musical Phenomenon |date= January 14, 1984 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/1984/01/14/arts/michael-jackson-at-25-a-musical-phenomenon.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jednou z významných udalostí kariéry Michaela Jacksona bolo, keď dňa 25. marca 1983 vystúpil na legendárnom koncerte spolu so svojimi bratmi. Táto udalosť, ktorá bola nahratá ako televízny špeciál ''[[Motown 25: Yesterday, Today, Forever]]'' kanálu [[NBC]], sa konala v Pasadena Civic Auditorium (miesto kde sa medzi rokmi 1977 až 1997 konalo odovzdávanie cien [[Emmy Award|Emmy]]). Záznam, v ktorom okrem Jacksonovcov účinkovali aj ďalšie hviezdy nahrávajúce u spoločnosti Motown, vysielali 16. mája 1983. V tom čase prenos podľa oficiálnych odhadov sledovalo naraz 47 miliónov divákov.<ref>{{cite news|first= Janette |last= Williams |date= June 24, 2009 |title= Michael Jackson left indelible mark on Pasadena |url= http://www.whittierdailynews.com/general-news/20090625/michael-jackson-left-indelible-mark-on-pasadena |newspaper= [[Whittier Daily News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas vystúpenia spieval aj pieseň „Billie Jean“ a za túto prezentáciu získal svoju prvú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv">{{cite news |title= Fatal Cardiac Arrest Strikes Michael Jackson |url= http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |publisher= [[Emmy Award|Emmys.com]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181006225327/http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |date=2018-10-06 }}</ref> Mal na sebe výraznú čiernu flitrovanú bundu a bielu golfovú rukavicu vykladanú trblietavými kamienkami. V snímke z vystúpenia s touto skladbou debutoval so svojim charakteristickým tanečným štýlom, nazvaným [[moonwalk]]. Tento spôsob kráčania dozadu, ktorý Jacksona preslávil, tri roky pred ním predviedol v zábavnom programe ''[[Soul Train]]'' Afroameričan [[Jeffrey Daniel]], člen spevácko-tanečného tria [[Shalamar]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 243 – 4.</ref> V programe ''[[The Ed Sullivan Show]]'' Jacksonovo vystúpenie porovnávali s úrovňou, ktorú dosahoval [[Elvis Presley]] či skupina [[The Beatles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 238 – 241.</ref> ==== Roky 1984 – 85: Pepsi, „We Are the World“ a obchodné aktivity ==== Ceny, ktoré Jackson počas 80. rokov za úspechy v hudobnej kariére získaval, významne podporovali aj jeho komerčný úspech. V novembri roku 1983 spolu s bratmi dostal ponuku v cene piatich miliónov pre podporu reklamnej kampane americkej nadnárodnej potravinárskej korporácie [[PepsiCo]]. Stal sa tvárou reklamnej kampane [[Pepsi]], ktorá mala v rokoch 1984 až 1984 hlavnú tému „New Generation“. Firma sponzorovala jeho turné, bola značkou jeho verejných prezentácií. V reklamách na Pepsi znela v jingloch melódia skladby „Billie Jean“ s upraveným refrénom.<ref name="Herrera2">{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= July 3, 2009 |title= Michael Jackson, Pepsi Made Marketing History |url= http://www.billboard.com/articles/news/268213/michael-jackson-pepsi-made-marketing-history?page=0%2C0 |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2009 padlo v časopise ''Billboard'' vyjadrenie, že v tých dobách sa nedala od seba oddeliť značka Pepsi a hudba, ktorá znela na Jacksonových vystúpeniach.<ref name="Herrera2"/> Dňa 27. januára 1984 Michael a ďalší členovia skupiny The Jacksons nakrúcali v Los Angeles propagačný film pre firmu [[Pepsi Cola]], ktorý bol realizovaný za prítomnosti členov ich exekutívy: [[Phil Dusenberry|Phila Dusenberryho]] a [[Alan Pottasch|Alana Pottascha]].<ref>{{cite news|first= Louise |last= Story |date= December 31, 2007 |url= http://www.nytimes.com/2007/12/31/business/media/31dusenberry.html |title= Philip B. Dusenberry, 71, Adman, Dies |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nahrávanie sa konalo v sále budovy [[Shrine Auditorium]]. Bol to simulovaný koncert pred davom fanúšikov, pri ktorom sa od pyrotechniky chytili Jacksonove vlasy. Michael mal po tomto incidente vo vlasovej časti hlavy viacero popálenín druhého stupňa. Krátko nato musel absolvovať ďalšie plastické operácie, ktorých cieľom bolo zakryť poúrazové zjazvenie pokožky hlavy.<ref name="T20510"/> Firma Pepsi sa vtedy mimosúdne dohodla a poskytla na vykonanie zákroku 1,5 milióna dolárov klinike Brotman Medical Center v [[Culver City]]. Na počesť k tejto udalosti bolo neskôr toto zdravotné stredisko premenované na „Michael Jackson Burn Center“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 279 – 287.</ref> Dusenberry neskôr o tejto udalosti písal aj vo svojich memoároch, ''Then We Set His Hair on Fire: Insights and Accidents from a Hall of Fame Career in Advertising''. Ďalšiu zmluvu na 10 miliónov dolárov s firmou Pepsi Michael Jackson podpísal koncom 80. rokov 20. storočia. Táto druhá zmluva mala dopad na podporu vo viac ako 20 krajinách sveta, kde firma finančne prispela druhý Jacksonov projekt, album ''Bad'' a svetové turné v rokoch 1987/88.<ref name="Herrera2"/> Michael Jackson mal podporu aj iných značiek ako napríklad [[LA Gear]], [[Suzuki]] a [[Sony]], no žiadna nedosiahla taký význam ako od Pepsi, ktorá neskôr podpisovala reklamné zmluvy aj s ďalšími hviezdami pop music, medzi inými s [[Britney Spears]], či s [[Beyoncé]].<ref name="Herrera2"/><ref name="Herrera2"/><ref>{{cite news|title= Beyoncé And Pepsi Strike Estimated $50 Million Multi-Level Partnership |url= https://music.yahoo.com/blogs/hip-hop-media-training/beyonc%C3%A9-pepsi-strike-estimated-50-million-multi-level-184957741.html |format= blog |publisher= Hip-Hop Media Training. [[Yahoo! Music]]. |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Reagans with Michael Jackson.jpg|thumb|left|Jackson v Bielom dome v roku 1984 preberá cenu od prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda]] a od jeho manželky [[Nancy Reagan]]ovej]] V máji roku 1984 bol Michael Jackson pozvaný do bieleho domu, kde od manželov Reaganovcov prevzal cenu za to, že prispel pri pomoci ľuďom postihnutým následkami z nadmerného požívania drog a alkoholu.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 304 – 7.</ref> Pre kampane, ktoré prebiehali pod záštitou nadácií [[Ad Council]] a [[National Highway Traffic Safety Administration]], Jackson poskytol svoju nahrávku „Beat It“.<ref>{{cite web |title= Drunk Driving Prevention (1983 – Present) |url= http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/:pf_printable |publisher= Advertising Education Foundation |date= 2003 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150509144426/http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/%3Apf_printable |archivedate= 2015-05-09 }}</ref> Album ''Thriller'' na rozdiel od ďalších projektov nebol podporovaný žiadnym oficiálnym turné. V roku 1984 videlo viac ako dva milióny Američanov Victory Tour, ktorého lídrom bola skupina The Jacksons, no hralo sa na ňom veľa nového sólového materiálu Michaela Jacksona. Toto turné bolo posledným, na ktorom Michael účinkoval spolu so svojimi bratmi.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 320.</ref> Po diskusii o predaji lístkov Jackson na tlačovej konferencii oznámil, že sa rozhodol svoj podiel zo zisku zo vstupeniek na Victory Tour, približne 3 až5 miliónov dolárov, venovať charite.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 314.</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 315 – 320.</ref> V roku 1985 pokračovala Michaelova charitatívna činnosť tým, že sa autorsky podieľal spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] na vydaní nahrávky „[[We Are the World]]“.<ref name="WATW">{{cite web|title= Past Winners Search: "We Are The World" |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=&field_nominee_work_value=%22We+Are+The+World%22&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Nahrávanie prebiehalo v januári 1985<ref name="AMAs 1986">{{cite news|title= Bruce shows who's Boss |newspaper= [[Montreal Gazette]] |agency= Associted Press |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=MRgiAAAAIBAJ&sjid=7aUFAAAAIBAJ&pg=1658,3425033 |date= January 28, 1986 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> a jej singel vyšiel v marci toho istého roku. Výťažok z tohto projektu bol určený chudobným ľuďom v Spojených štátoch a v Afrike.<ref name="jdoyle">{{cite web|first= Jack |last= Doyle |date= July 7, 2009 |url= http://www.pophistorydig.com/topics/michael-mccartney-1980s-2009/ |title= "Michael & McCartney": 1980s–2009 |work= The Pop History Dig |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Skladba zarobila pre charitu 63 miliónov dolárov<ref name="jdoyle"/> a s predajom 20 miliónov nosičov sa dostal do [[Zoznam najpredávanejších singlov sveta|zoznamu najpredávanejších singlov sveta]].<ref>{{cite news|first= Anthony |last= Breznican |url= http://www.usatoday.com/life/people/2009-06-26-jackson-faces_N.htm |title= The many faces of Michael Jackson |date= June 30, 2009 |newspaper= [[USA Today]] |accessdate= June 11, 2015}}</ref> V roku 1985 pieseň „We Are the World“ pre Jacksona a Richieho vyhrala štyri ceny Grammy.<ref name="WATW"/> Nakoľko to javilo nevhodné, vedenie American Music Award vyradilo charitatívne piesne zo súťaže. Počas show udeľovania cien AMA v roku 1986, t. j. na prvé výročie vydania, dostali jeho tvorcovia dve špeciálne uznania: jedno za výrobu a druhé za myšlienku vybudovať projekt [[USA for Africa]]. Špeciálne bol pritom vyzdvihnutý Michael Jackson, producent [[Quincy Jones]] a promotér [[Ken Kragan]].<ref name="WATW"/><ref name="AMAs 1986"/><ref>Campbell, 1993, p. 114.</ref><ref>Young, 2009, p. 340 – 4.</ref> Jacksonove finančné v hudobnom biznise narastali začiatkom 80. rokov aj potom, ako začal spolupracovať s [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]]. Zistil napríklad, že McCartney profituje približne 40 miliónmi dolárov ročne zo skladieb iných umelcov.<ref name="jdoyle"/> Od roku 1983 aj on investoval do vlastníckych práv k piesňam, ktoré písali iní. V akvizíciách bol spočiatku opatrný a z ponuky si vybral len niekoľko desiatok skladieb. Kúpil vlastnícke práva k hudobného katalógu [[Sly Stone|Slya Stoneho]], napríklad „Everyday People“ (1968), pieseň „1-2-3“ od [[Len Barry|Lena Barryho]] (1965), či piesne „The Wanderer“ (1961) a „[[Runaround Sue]]“ (1961) od [[Dion DiMucci|Diona DiMucciho]]. Ku skutočne významnému obchodu sa dostal v roku 1985, kedy po mesiacoch rokovania získal vydavateľské práva ku katalógu ATV Music Publishing od firmy [[Sony]].<ref name="jdoyle"/> Od ATV získal práva takmer na 4000 piesní, medzi ktorými bol aj katalóg vydavateľa [[Northern Songs]] s väčšinou piesní od autorskej dvojice [[Lennon-McCartney]] nahratých skupinou [[The Beatles]].<ref name="hilburn">{{cite news|first= Robert |last= Hilburn |date= September 22, 1985 |url= http://www.latimes.com/la-et-hilburn-michael-jackson-sep22-story.html |title= The long and winding road |newspaper= [[Los Angeles Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1986 – 90: vzhľad, bulvár, ''Bad'', filmy, autobiografia a Neverland ==== [[Súbor:Michaeljacksonphoto drewcohen.JPG|thumb|Michael Jackson v hudobnom videu „The Way You Make Me Feel“ (1988).]] Michael Jackson bol Afroameričan. V mladosti mal hnedú pokožku, no od polovici 80. rokov začínal byť stále svetlejší. Táto zmena spôsobila, že médiá začali rozširovať správy o tom, že Michael si nechal bieliť kožu.<ref name="C146">Campbell, 1995, pp. 14 – 6.</ref> Americký novinár a Jacksonov životopisec [[J. Randy Taraborrelli]] píše, že Michaelovi bola v roku 1986 diagnostikovaná kožná choroba [[vitiligo]], pri ktorej sa strácajú bunky obsahujúce pigment, čo mohlo spôsobiť spevákove blednutie. Tvrdil aj, že Jacksonovi bol diagnostikovaný aj [[Systémový lupus erythematodes|systémový lupus]]. Vitiligo mu zosvetľovalo kožu a lupus bol v [[Remisia (medicína)|remisii]]. Obidve tieto choroby ho robili citlivým voči slnečnému žiareniu. Ošetrenie pleti mu naďalej spôsobovalo zosvetľovanie a spolu so svetlým [[mejkap]]om, ktorý mal vyrovnať ohraničenie svetlých plôch spôsobovali, že sa zdal bledší.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 434 – 6.</ref> Zmienka o ochorení na vitiligo, no nie o lupuse, sa nachádza aj Jacksonovej pitevnej správe.<ref>{{cite web |title= Michael Jackson case report |publisher= Tmz.vo.llnwd.net |url= http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210215085143/http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |archivedate= 2021-02-15 }}</ref> Jackson priznával iba dve plastické operácie tváre, no raz sa zmienil aj o tom, že má operovaný rázštep brady. Začiatkom 80. rokov schudol, lebo absolvoval diétu, ktorou chcel dosiahnuť postavu tanečníka.<ref name="J22930">Jackson, 2009, pp. 229 – 230.</ref> Niektorí svedkovia hovoria, že trpel závratmi a špekulovalo sa, že trpí [[Anorexia|mentálnou anorexiou]]. Obdobia, kedy chudol, sa stali problémom v jeho neskoršom živote.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 312 – 3.</ref> V čase chorôb mal Jackson dvoch blízkych priateľov: dermatológa [[Arnold Klein|Arnolda Kleina]] a Kleinovu zdravotnú sestru [[Debbie Rowe]]ovú. Roweová sa časom stala Jacksonovou druhou manželkou a matkou jeho dvoch starších detí. Mal veľkú dôveru aj ku Kleinomu profesionálnemu prístupu.<ref>{{cite news |first= Nicola |last= Pittam |date= May 8, 2010 |url= http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |title= Michael Jackson Secret Boyfriend Claims Draw Fury |newspaper= The National Ledger |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516151403/http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |date=2012-05-16 }}</ref> V priebehu života sa Jackson stával vďačným subjektom narastajúcich senzačných informácií. Už v roku 1986 sa bulvár zaoberal informáciami o tom, že prespáva v [[Hyperbarická kyslíková terapia|hyperbarickej kyslíkovej komore]]. Robil to vraj preto, aby spomalil proces starnutia svojho organizmu. Býval vtedy vyobrazený, ako leží v presklenom boxe. Napriek tomu, že túto informáciu popieral, bulvárna tlač sa vyjadrovala, že informácie má priamo od neho.<ref name="Image">{{cite news|title= Music's misunderstood superstar |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4584367.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Potom, ako si Jackson z laboratórií odkúpil [[šimpanz]]a, ktorému dali meno [[Bubbles]], sa začalo o Jacksonovi hovoriť, že ja odtrhnutý od reality.<ref>{{cite journal|first= Michael |last= Goldberg |first2= David |last2= Handelman |title= Is Michael Jackson for Real? |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 1987}}</ref> Hovorilo sa, že mal záujem kúpiť kosterné pozostatky slonieho muža [[Joseph Merrick|Josepha Merricka]], no napriek tomu, že to nebola pravda, nikdy to oficiálne nepoprel.<ref name="T35561">Taraborrelli, 2009, pp. 355 – 61.</ref> [[Súbor:Michael Jackson's "Bad" Jacket and Belt.jpg|thumb|left|Jacksonova blúza, v ktorej vystupoval počas turné ''Bad''.]] Spočiatku, ako prenikali o Michaelovi rôzne senzačné správy, vnímal to ako ďalšiu šancu dosiahnuť publicitu, no časom sa senzácie stupňovali a on sa rozhodol zabrániť prenikaniu súkromných informácií. V dôsledku toho sa médiá nezastavili, ale začali na predošlých základoch stavať svoje vlastné príbehy.<ref name="Image"/><ref name="T3703">Taraborrelli, 2009, pp. 370 – 3.</ref><ref>{{cite journal |first= Demola |last= Abimboye |date= July 5, 2009 |title= The Man, His Weird Ways |url= http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |magazine= [[Newswatch (Nigeria)|Newswatch]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101223193603/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |archivedate= December 23, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022130141/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |date=2012-10-22 }}</ref> Tieto fiktívne správy sa zakorenili v podvedomí verejnosti, u ktorej si vyslúžil prezývku „Wacko Jacko“ (niečo ako „Bláznivý Jacko“), ktorou Jackson samozrejme opovrhoval.<ref name="allmusic"/><ref>{{cite news|first= Michael |last= Jackson |interviewer= Barbara Walters |title= Jackson interview with Barbara Walters |date= September 12, 1997 |program= ''20/20'' |callsign= ABC}}</ref> Vyjadroval sa k tomu, že „nevie čo má povedať na to, že ho ľudia považujú za votrelca z Marsu. Médiá im povedia, že jedáva živé kurčatá a o polnoci tancuje [[Vudu|voodoo]] tance. Ľudia veria čomukoľvek, čo médiá hovoria, lebo oni sú reportérmi. Ak by on, Michael Jackson, osobne povedal, že je votrelec z Marsu, že jedáva živé kurence a o polnoci tancuje voodoo, tak by to komentovali, že je šibnutý a že sa nadopoval drogami... ľudia mu aj tak neuveria ani jedno slovo, ktoré vysloví.“<ref>Taraborrelli, 2009, p. vii.</ref> V polovici 80. rokov Jackson spolupracoval s režisérmi [[George Lucas]]om a [[Francis Ford Coppola|Francisom Fordom Coppolom]] na výrobe 17-minútového [[3D film]]u ''[[Captain EO]]'', ktorý debutoval v septembri roku 1986 na obidvoch amerických zábavných parkoch [[Disneyland]] a v [[Epcot]]e na [[Florida|Floride]], a v marci 1987 v Disneylande v japonskom [[Tokio|Tokiu]]. filmová snímka, ktorej výroba stála 30 miliónov dolárov, bol populárnou atrakciou všetkých troch parkov. Od roku 1992 sa začala premietať aj v [[Euro Disneyland]]e. Počas 90. rokov sa premietanie v parkoch končilo, posledné sa konalo v roku 1998 v Paríži.<ref>George, 2004, p. 41.</ref> Vrátilo sa až rok po Jacksonovej smrti, v roku 2010.<ref>{{cite web|title= Captain EO is Back to Change the World |url= http://www.ign.com/articles/2010/02/23/captain-eo-is-back-to-change-the-world |publisher= [[IGN]] |date= February 23, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1987, potom ako protestovali proti videu k albumu ''Thriller'', sa Michael Jackson dištancoval od spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]],<ref>{{cite journal|first= Robert E. |last= Johnson |title= Michael Jackson Comes Back! |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |volume= 42 |issue= 11 |date= September 1987 |pages= 143, 148 – 9 |url= http://books.google.com?id=4Li0JBWU6E0C&pg=PA143 |issn= 0012-9011}}</ref><ref>{{cite journal|first= Katherine |last= Jackson |title= Mother of Jackson Family Tells All |magazine= Ebony |volume= 45 |issue= 12 |date= October 1990 |page= 66 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=v9MDAAAAMBAJ&pg=PA66}}</ref> a americký hudobný priemysel vydal ďalší veľký hit, po piatich rokoch Jacksonov dlho očakávaný album ''[[Bad (album)|Bad]]''.<ref name="TIME2">{{cite journal|first= Jay |last= Cocks |title= Music: The Badder They Come |date= September 14, 1987 |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,965452,00.html |magazine= Time |accessdate= April 25, 2010}}</ref> Na tomto albume bolo sedem singlových hitov, z ktorý šesť („[[I Just Can't Stop Loving You]]“, „[[Bad (skladba)|Bad]]“, „[[The Way You Make Me Feel]]“, „[[Man in the Mirror]]“ a „[[Dirty Diana]]“) bolo číslom jeden rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Bol to rekord najviac singlov z jedného albumu, aký nedosiahol ani ''[[Thriller (album)|Thriller]].''<ref>{{Cite news |first= Todd |last= Leopold |date= June 6, 2005 |url= http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |title= Michael Jackson: A life in the spotlight |agency= CNN }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120713223358/http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |date=2012-07-13 }}</ref> V roku 2012 sa odhad jeho celosvetového predaja pohyboval medzi 30 – 45 miliónmi nosičov..<ref>{{cite journal|title= 50 fastest selling albums ever |magazine= [[NME]] |date= April 27, 2011 |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nme.com/photos/50-fastest-selling-albums-ever/213617}}</ref><ref>{{cite news |first= Gil |last= Kaufman |title= Michael Jackson's New Album Cover Decoded |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] |url= http://www.mtv.com/news/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded/ |date= November 5, 2010 |accessdate= March 23, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140214114236/http://www.mtv.com/news/articles/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded.jhtml |date=2014-02-14 }}</ref><ref>{{Cite news|first= Piya |last= Sinha-Roy |date= May 21, 2012 |title= Michael Jackson is still "Bad," 25 years after album |url= http://www.reuters.com/article/2012/05/21/entertainment-us-michaeljackson-bad-idUSBRE84K0Z120120521 |agency= Reuters}}</ref><ref>{{cite web|title= 25th Anniversary Of Michael Jackson's Landmark Album Bad Celebrated With September 18 Release Of New Bad 25 Packages |url= http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |publisher= [[Yahoo!]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20130222180809/http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |date= May 21, 2012 |archivedate= February 22, 2013}}</ref> Za jeho výrobu v roku 1988 dostali Bruce Swedien a [[Humberto Gatica]] cenu Grammy za „Najlepšiu nahrávku neklasickej hudby“ a Michael Jackson v roku 1989 získal za skladbu „[[Leave Me Alone]]“, Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/><ref name="Bruce"/> V tom istom roku Jackson dostal cenu American Music Awards za to, že album ''Bad'' bol prvým v histórii, ktorý mal päť N^{{{underline|o}}}1 singlov, bol zároveň prvým, ktorý sa dostal na vrchol rebríčkov 25 krajín, a na celom svete bol v rokoch 1987/88 najpredávanejším..<ref>{{cite news|title= Michael, Travis top Music Award winners |newspaper= [[Lodi News-Sentinel]] |agency= UPI |date= January 30, 1989 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=lZozAAAAIBAJ&sjid=lTIHAAAAIBAJ&pg=4477,3617735 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite news|title= American Music Awards Monday |date= January 27, 1989 |newspaper= [[The Modesto Bee]]}}</ref><ref>Campbell, 1993, p. 251.</ref><ref>{{cite news |title= JACKSON TOUR ON ITS WAY TO U.S. |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |newspaper= [[San Jose Mercury News]] |date= January 12, 1988 |accessdate= July 5, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210508222354/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |date=2021-05-08 }}</ref> V roku 1998 dostala nahrávka „Bad“ cenu AMA za najlepší singel v žánroch Soul/R&B.<ref>{{cite news|title= Winners of American Music Awards |date= January 26, 1988 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=pqxAAAAAIBAJ&sjid=sDIHAAAAIBAJ&pg=4496,2784310 |accessdate= June 16, 2010 |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= UPI}}</ref> Koncertné turné Bad World Tour začalo v tom istom roku dňa 12. septembra a skončilo sa 14. januára 1989.<ref name="LJ956">Lewis Jones, 2005, pp. 95 – 6.</ref> V Japonsku takmer trojnásobne prekročilo rekordnú návštevnosť predchádzajúceho turné (200 tisíc), keď ho na štrnástich vypredaných navštívilo 570 tisíc divákov.<ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |url= http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |title= Jackson to Make First Solo U.S. Tour |newspaper= [[The Washington Post]] |date= January 12, 1988 |accessdate= March 16, 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626170744/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |date=2015-06-26 }}</ref> Jackson vtedy prekonal aj ''Guinnessov svetový rekord'' potom, ako počtom 504 tisíc návštevníkov sedemkrát vypredal [[Wembley Stadium|Štadión vo Wembley]].<ref>{{cite web|title= 16 of Michael Jackson's Greatest Non-Musical Achievements |url= http://brainz.org/16-michael-jacksons-greatest-non-musical-achievements/ |publisher= Brainz.org |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Celkovo na tomto turné hral na 123 koncertoch, ktoré navštívilo 4,5 milióna ľudí.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson Solo Tours |publisher= Cirquedusoleil.com |url= http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx |archivedate= August 8, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20140808231207/http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx}}</ref> V roku 1988 Jackson vydal svoju biografickú knihu, ''[[Moonwalk (kniha)|Moonwalk]]''. Písal ju štyri roky a predalo sa z nej 200 tisíc kópií.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Shanahan |first2= Meredith |last2= Golstein |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael |newspaper= [[The Boston Globe]] |url= http://www.boston.com/ae/celebrity/articles/2009/06/27/writer_stephen_davis_remembers_michael_jackson |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Obsahovala jeho zážitky z detstva, z obdobia účinkovania v skupine [[The Jackson 5]] a aj zmienky o utrpení, ktoré prežíval.<ref>Jackson, 2009, pp. 29 – 31.</ref> Zmienil sa aj o svojom vzhľade.<ref name="J22930"/> Zdôvodňoval ju zmenami štruktúry tváre, ktoré podmienila [[puberta]], úbytkom hmotnosti, vegetariánskym spôsobom stravovania, či úpravami účesu a svetelnou technikou na koncertných pódiách.<ref name="J22930"/> Knižka ''Moonwalk'' sa dostala na vrchol zoznamu [[bestseller]]ov, ktorý uverejnili v novinách ''[[The New York Times]]''.<ref>George, 2004, p. 42.</ref> Hudobník vydal aj filmovú snímku ''[[Moonwalker]]''. Nachádzali sa v nej zábery zo živých vystúpení a krátke filmy, v ktorých okrem Jacksona účinkoval aj [[Joe Pesci]]. Pôvodne mal byť film premietaný v kinách, no (okrem Nemecka) bol nakoniec realizovaný iba na nosičoch ako videonahrávka ([[direct-to-video]]). Po vydaní sa dostal na vrchol rebríčka hudobných videokaziet, ktorý realizuje časopis ''[[Billboard]]'' a udržal sa tam 22 týždňov. Na vrchole ho nahradila iná nahrávka s názvom ''Michael Jackson: The Legend Continues''.<ref name="G434">George, 2004, pp. 43 – 4.</ref> V marci roku 1988 Jackson za 17 miliónov dolárov kúpil pozemok v blízkosti kalifornského mestečka [[Santa Ynez (Kalifornia)|Santa Ynez]].<ref name="Malta">{{cite news|title= Michael Jackson's Neverland on sale |date= June 1, 2015 |newspaper= [[Times of Malta]] |agency= Reuters |url= http://www.timesofmalta.com/articles/view/20150601/world/Michael-Jackson-s-Neverland-on-sale.570574 |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Na ploche jedenásť štvorcových kilometrov na ňom vybudoval svoj slávny ranč, ktorý nazval [[Neverland]]. Nachádza sa na ňom lunapark s [[Ruské koleso|ruským kolesom]], s klasickým [[kolotoč]]om, [[Zverinec|zverincom]], rovnako aj s kinom pre 50 divákov a so [[zoologická záhrada|zoologickou záhradou]].<ref name="Malta"/><ref name="Bio2">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080620063744/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= June 20, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref><ref>{{cite news|first= Hannah |last= Ellis-Petersen |title= Michael Jackson Neverland Ranch expected to fetch up to $85m |date= August 1, 2014 |url= http://www.theguardian.com/music/2014/aug/01/michael-jackson-neverland-ranch-sell-50-million |newspaper= The Guardian |accessdate= June 11, 2015}}</ref><ref>[http://maps.google.com/maps?ll=34.745507,-120.088120&spn=0.012747,0.022709&t=k&hl=en Neverland: Google mapa]</ref> Pozemok stráži 40-členná ochranka.<ref name="Bio2"/> V roku 2003 bola hodnota nehnuteľnosti odhadovaná na 100 miliónov dolárov.<ref name="Finances">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |title= For Jackson, scandal could spell financial ruin |date= November 24, 2003 |newspaper= USA Today |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/2003-11-24-jackson-finances_x.htm |accessdate= March 14, 2010}}</ref> Za rok 1989 bol príjem Michaela Jacksona len za predaj albumov, za tantiémy a za koncerty odhadovaný na 125 miliónov dolárov.<ref name="World Records">{{cite news |title= NEWS – Jackson receives his World Records |publisher= Yahoo! |date= November 14, 2006 |archivedate= September 27, 2015 |url= http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110927165143/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110527045635/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=%2F14112006%2F344%2Fjackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |date=2011-05-27 }}</ref> Veľmi krátko nato sa stal jedným z prvých západných umelcov, ktorí sa objavili v televíznych upútavkách vtedajšieho [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="G434"/> Michaelov úspech spôsobil, že sa mu dostalo uznanie tým, že bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“.<ref name="LJ3"/><ref name="Arar"/><ref name="SBee"/> Tento titul v súvislosti s jeho osobou spopularizovala v roku 1989 [[Elizabeth Taylor]]ová počas udeľovania Soul Train Heritage Award, keď ho uviedla ako „skutočného kráľa popu, rocku a soulu“.<ref>Campbell, 1993, pp. 260 – 3.</ref> Prezident [[George H. W. Bush]] mu v Bielom dome udelil titul „Umelec desaťročia“.<ref>{{cite web|title= Remarks on the Upcoming Summit With President Mikhail Gorbachev of the Soviet Union |publisher= Presidency.ucsb.edu |url= http://www.presidency.ucsb.edu/ws/index.php?pid=18331 |date= April 5, 1990 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Medzi rokmi 1985 – 90 Michael Jackson podporil 455 tisícmi dolármi filantropickú nadáciu [[United Negro College Fund]], ktorá sa venuje študentom tmavej pleti<ref>{{cite journal|title= Blacks Who Give Something Back |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= March 1990 |url= http://books.google.com?id=oswDAAAAMBAJ&pg=PA68&dq=%22united+negro+college+fund%22 |volume= 45 |issue= 3 |page= 68 |issn= 0012-9011}}</ref> a všetky zisky zo singlu „Man in the Mirror“ venoval na charitu.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 382.</ref> Jacksonove koncertné prevedenie skladby „You Were There“ počas šesťdesiatín, ktoré oslavoval [[Sammy Davis mladší]] mu prinieslo druhú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv"/><ref name="G434"/> ==== Roky 1991 – 93: ''Dangerous'', Heal the World Foundation a Super Bowl XXVII ==== V marci roku 1991 za rekordnú sumu 65 miliónov dolárov Michael Jackson obnovil svoju zmluvu so Sony Music Entertaiment.<ref>{{cite news |first= James |last= Montgomery |date= July 6, 2009 |title= Michael Jackson's Life & Legacy: The Eccentric King Of Pop (1986–1999) |publisher= MTV News. Viacom |url= http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120625160634/http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml |date=2012-06-25 }}</ref> Prekonal tým rekord, ktorý pred ním dosiahol za obnovenie zmluvy s [[Columbia Records]] [[Neil Diamond]].<ref>{{cite news|first= Chris |last= Gray |first2= Saeed |last2= Shah |date= October 3, 2002 |title= Robbie swings historic record deal with EMI |url= http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/robbie-swings--historic-record-deal-with-emi-138739.html |newspaper= [[The Independent]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1991 Jacskon v koprodukcii s [[Teddy Riley|Teddym Rileyom]] vydal svoj album ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]''.<ref>{{cite news|first= Chris |last= Willman |title= Michael Jackson's 'Dangerous' |date= November 24, 1991 |newspaper= Los Angeles Times |url= http://www.latimes.com/la-archive-dangerous-review-nov24-story.html |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Do roku 2008 album ''Dangerous'' dostal v Spojených štátoch osemkrát platinovú certifikáciu a na celom svete sa z neho predalo 30 miliónov nosičov.<ref name="Certifications">{{cite web|title= Gold & Platinum Searchable Database – Jackson, Michael |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?artist=%22Jackson,_Michael%22}}</ref><ref>{{cite news |first= Kelley L. |last= Carter |date= August 10, 2008 |url= http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |title= 5 Things You Can Learn About... New jack swing |newspaper= [[Chicago Tribune]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120507154347/http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |date=2012-05-07 }}</ref> Jeho prvý singel v USA, „[[Black or White]]“, sa dostal veľkým hitom a na vrchole rebríčka ''Billboard'' Hot 100 sa udržal sedem týždňov. S podobným úspechom sa stretol v hitparádach celého sveta.<ref name="Achievements">{{cite web|url= http://www.today.com/id/15529981 |title= The return of the King of Pop |work= [[Today (U.S. TV program)|Today]] |date= June 8, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ďalší singel albumu, „[[Remember the Time]]“, bol osem týždňov vo vrcholnej päťke USA a v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 sa vyšplhal na tretie miesto.<ref name="G456">George, 2004, pp. 45 – 6.</ref> Na konci roka 1992 pri udeľovaní Billboard Music Awards dostal album ''Dangerous'' cenu za najpredávanejší svetový album roka a „Black or White“ bol ocenený ako najpredávanejší svetový singel roka. Jackson bol ocenený ako najpredávanejší hudobný umelec 80. rokov.<ref>{{cite news|title= Garth Brooks ropes in most Billboard awards |url= http://news.google.com/newspapers?id=w7QiAAAAIBAJ&sjid=DbUFAAAAIBAJ&pg=3124,2012493 |newspaper= [[The Beaver County Times]] |agency= Associated Press |date= December 10, 1992 |accessdate= July 4, 2010}}</ref> Na udeľovaní cien [[Soul Train Music Awards]] v roku 1993 Michael Jackson spieval sediac v kresle a komentoval to tým, že počas skúšok utrpel zranenie.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 459.</ref> V Európe a v Spojenom kráľovstve sa stala najväčším hitom albumu pieseň „[[Heal the World]]“. Predalo sa z nej v Británii 450 tisíc kópií a v oficiálnom rebríčku sa udražala päť týždňov na druhom mieste.<ref name="G456"/> V roku 1992 Michael Jackson založil nadáciu [[Heal the World Foundation]]. Cez túto nadáciu sa na jeho ranč dostali bezprizorné deti, ktoré si na ňom mohli užívať vybudované atrakcie. Nadácia taktiž poskytla milióny dolárov pre deti v krajinách postihnutých vojnami, chudobou a epidémiami. V tom istom roku Jackson vydal svoju druhú knihu, zbierku poézie, ktorá mala názov ''[[Dancing the Dream]]''. Kniha, ktorá odhaľovala Jacksonov vnútorný svet mala komerčný úspech sa v čase vydania nestretla s výraznejším uznaním kritiky. Po predčasnej smrti speváka v roku 2009 vydalo vydavateľstvo Doubleday jej reedíciu, ktorá bola už prijatá pozitívnejšie. Po vydaní albumu nasledovalo [[Dangerous World Tour]], ktoré zarobilo 100 miliónov dolárov. Začalo 27. júna 1992 a končilo 11. novembra 1993. Počas neho Jackson vytúpil na 70 koncertoch, ktoré videlo 3,5 milióna ľudí.<ref name="G456"/><ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |title= Jackson to Tour Overseas |newspaper= The Washington Post |url= http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date= February 5, 1992 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924202213/http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date=2015-09-24 }}</ref> Vysielacie práva na koncerty predal, za dodnes neprekonaných 20 miliónov dolárov, televízii [[HBO]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 452 – 4.</ref> Potom ako sa stali kontroverzné udalosti okolo nemoci a smrti detskej obete [[AIDS]], [[Ryan White|Ryana Whiteho]], Michael Jackson upriamil svoju pozornosť na problematiku týkajúcu sa tohto ochorenia. Verejne požiadal administratívu vtedajšieho prezidenta Billa Clintona aby poskytla finančné prostriedky pre nadácie a výskum HIV/AIDS.<ref>{{cite news|title= Stars line up for Clinton celebration |newspaper= [[Los Angeles Daily News]] |date= January 19, 1993}}</ref><ref>{{cite news|first= Patricia |last= Smith |authorlink= Patricia Smith (poet) |title= Facing the music and the masses at the presidential gala |newspaper= The Boston Globe |date= January 20, 1992}}</ref> Zároveň Jackson navštívil viacero afrických krajín vrátane [[Gabon]]u a [[Egypt]]a.<ref name="Ebony">{{cite journal|title= Michael Jackson: Crowned in Africa, Pop Music King Tells Real Story Of Controversial Trip |magazine= Ebony |date= May 1992 |volume= 47 |issue= 5 |pages= 34 – 43 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=tMwDAAAAMBAJ&pg=PA34}}</ref> Jeho prvá zastávka v Gabone bola sprevádzaná nadšeným uvítaním viac ako stotisíc ľudí, z ktorých niektorí mali transparenty s nápisom „Vítaj doma, Michael!“.<ref name="Ebony"/> Na [[Pobrežie Slonoviny|Pobreží Slonoviny]] ho kmeňový náčelník korunoval za čestného kráľa.<ref name="Ebony"/> V januári roku 1993 podporil svojou účasťou polčasový program počas turnaja amerického futbalu, [[Super Bowl XXVII]]. Program bol reakciou na klesajúci záujem divákov počas polčasov zápolenia predošlých rokov. Jacksona oslovila Národná futbalová konferencia (National Football Conference – NFC) kovbojov z [[Dallas]]u. Michael Jackson bol vhodným kandidátom, lebo jeho popularita bola pre obidve súperiace strany univerzálna a akceptovaná.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Sandomir |title= How Jackson Redefined the Super Bowl |date= June 29, 2009 |url= http://www.nytimes.com/2009/06/30/sports/football/30sandomir.html?_r=1 |newspaper= The New York Times |accessdate= June 8, 2013}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo sa v USA podarilo upútať pozornosť publika na dianie počas polčasovej prestávky viacej, ako na samotný zápas. Vystúpenie začalo potom, ako bol Jackson, či jeho dvojníci spolu s ohňostrojmi cez simulované vystúpenia na plátnach katapultovaní na viacerých miestach, čo vyvrcholilo na hlavnom pódiu, kde sa zjavil v zlatom zdobenej vojenskej uniforme a tmavých okuliaroch. Asi minútu pôsobil ako figurína, načo začala hrať jeho sprievodná kapela, Jackson si dal dolu okuliare, a blúzu a vystúpil so štyrmi skladbami: „Jam“, „Billie Jean“, „Black or White“ a vo finále spolu s celým auditóriom predviedli pieseň „Heal the World“. Krátko nato enormne stúpol záujem o Jacksonov album ''Dangerous''.<ref name="C146"/> Dňa 10. februára 1993 mal Jackson svoje druhé interview od roku 1979. V rozhovore s [[Oprah Winfrey]]ovou sa uškŕňal pri spomienkach na príkoria, ktoré prežil kým bol pod vplyvom svojho otca. Prejavil presvedčenie, že prišiel o väčšiu časť svojho detstva a priznal, že v svojej osamelosti často plakával. Popieral tvrdenia bulvárnych plátkov o tom, že kúpil kosti Slonieho muža a to že spáva v hyperbarickej kyslíkovej komore. Odmietol tvrdenia o tom, že si dáva bieliť pokožku a prvýkrát priznal, že trpí chorobou vitiligo. Jeho album ''Dangerous'' sa vtedy viac ako rok potom, ako vyšiel v americkom rebríčku dostal do Top 10.<ref name="LJ1658"/><ref name="C146"/><ref name="G456"/> Na 35. výročnom udeľovaní cien Grammy vo februári 1993 v Los Angeles získal Michael Jackson cenu „pre žijúcu legendu“ („Living Legend Award“). Pieseň „Black or White“ získala nomináciu za najlepší spevácky, pieseň „Jam“ bol v žánri R&B nominovaná za spevácky výkon a ako najlepšia pieseň.<ref name="G456"/> Bruce Swedien a Teddy Riley dostali za album ''Dangerous'' Grammy za technické prevedenie albumu neklasickej hudby.<ref name="Bruce"/> V tom istom roku Michael Jackson dostal tri ocenenia American Music Awards za najlepší Pop/Rockový album (''Dangerous''), najlepší Soul/R&B singel („[[Remember the Time]]“) a bol prvým, ktorý získal cenu International Artist Award za jeho celkové vystupovanie a humanitárne zameranie. Toto ocenenie v budúcnosti ponesie jeho meno.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=mBIVAAAAIBAJ&sjid=TQMEAAAAIBAJ&pg=6811,6756235 |title= Cyrus, Bolton please the fans |newspaper= [[The Blade (newspaper)|Toledo Blade]] |agency= Associated Press |date= January 27, 1993 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite journal|first= Craig |last= Rosen |title= Michael Jackson Cops 3 Top Prizes |magazine= Billboard |date= February 6, 1993 |volume= 105 |issue= 6 |page= 12 |issn= 0006-2510 |url= http://books.google.com?id=jw8EAAAAMBAJ&pg=PA12}}</ref> V tomto čase Jackson takisto uzatvoril zmluvu, že bude produkovať soundtrack pre videohru [[Sega]], ''[[Sonic the Hedgehog 3]]''. Na jeho výrobe s ním spolupracovali: [[Brad Buxer]], [[Robert Green Brooks|Bobby Brooks]], Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby a Cirocco Jones.<ref>{{cite web|title= Sonic the Hedgehog 3 |developer= Sega |publisher= Sega |date= February 2, 1994 |platform= Sega Genesis |scene= Staff credits |quote= '''Music Composers:''' Brad Buxer, Bobby Brooks, Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby III, Scirocco}}</ref><ref>{{cite web |title= About Geoff Grace |url= http://www.geoffgrace.com/index.htm |publisher= GeoffGrace.com |accessdate= August 27, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150829064506/http://www.geoffgrace.com/index.htm |archivedate= 2015-08-29 }}</ref><ref>{{cite web|title= Cirocco: A Select Music Discography |url= http://www.musicpowers.com/id31.html |publisher= MusicPowers.com |accessdate= May 5, 2014}}</ref> Jackson bol nespokojný s výslednou nízkou kvalitou syntetizovaného audia konzoly a preto odstúpil od projektu pred jeho dokončením.<ref>{{cite journal|title= Brad Buxer Interview |url= http://info.sonicretro.org/Brad_Buxer_Interview_%28Black_%26_White,_November/December_2009%29 |magazine= Black & White |issue= November-December 2009 |accessdate= August 27, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Ken |last= Horowitz |title= Sega Legends: Michael Jackson and Sonic 3 |publisher= Sega-16 |date= May 19, 2009 |accessdate= August 28, 2015 |url= http://www.sega-16.com/2009/05/sega-legends-michael-jackson-sonic-3/}}</ref><ref>{{cite web|title= Episode 39: Sonic 3: Michael Jackson |url= http://www.gametrailers.com/full-episodes/zo88qk/pop-fiction-episode-39--sonic-3--michael-jackson |publisher= [[GameTrailers]] |accessdate= August 28, 2015}}</ref> ==== Roky 1993 – 94: Obvinenia zo zneužívania detí a prvé manželstvo ==== V lete roku 1993 bol Jackson obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Obvinil ho vtedy trinásťročný chlapec Jordan a jeho otec, zubný lekár [[Evan Chandler]].<ref name="Abuse">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/august/24/newsid_2512000/2512077.stm |title= 1993: Michael Jackson accused of child abuse |publisher= BBC News Online |date= February 8, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 485 – 6.</ref><ref name="T4778">Taraborrelli, 2009, pp. 477 – 8.</ref> Rodina Chandlerovcov požadovala od Jacksona finančné odškodné, ktoré Michael spočiatku odmietal. Jordan Chandler nakoniec sexuálne zneužívanie oznámil polícii.<ref name="T35561"/><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 496 – 8.</ref> Evan Chandler bol potom nahraný na páske, kde hovoril os svojich zámeroch „pokračovať v obvineniach s tým, že určite zvíťazí, lebo pre neho nie je možné prehrať. Hovoril, že on bude mať všetko čo chce a Michael a jeho kariéra skončia navždy.“ Jordanova matka bola v tom čase neoblomná, no zo strany Jacksona sa preukázateľne nedialo nič nečestné.<ref name="T4778"/> Jackson neskôr používal nahrávku ako argument pre to, že bol obeťou žiarlivého otca, ktorého jediným cieľom bolo od neho získať vydieraním peniaze.<ref name="T4778"/> V januári roku 1994 potom ako bol Chandler vyšetrovaný pre vydieranie Jacksona zástupca okresu Los Angeles County, advokát Michael J. Montagna rozhodol, že Chandler nemá byť vyplatený.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= January 25, 1994 |title= Boy's Father in Jackson Case Won't Be Charged : Investigation: Singer claimed parent of alleged molestation victim tried to extort money from him. D.A. says decision not to prosecute is unrelated to reports that settlement is near. |url= http://articles.latimes.com/1994-01-25/local/me-15027_1_civil-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1993 prebehla v byte Michaela Jacksona policajná prehliadka, ktorá našla v jeho spálni knihy a fotografie mladých chlapcov so sporým až žiadnym oblečením.<ref>{{cite web|title= Jackson Vs. the State of California – Michael Jackson |year= 2005 |publisher= Superior Court of California |url= http://www.mjfacts.com/resources/011805pltreqaseemd.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nakoľko knihy sa dali legálne kúpiť a vlastniť, porota rozhodla, že ich vlastnenie nie je možné stíhať súdnou cestou.<ref>{{cite news|first= John M. |last= Broder |date= April 30, 2005 |title= Jackson's Books About Boys Are Allowed as Evidence in Trial |url= http://www.nytimes.com/2005/04/30/national/30jackson.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V decembri roku 1993 bol Jackson podrobený kompletnej osobnej prehliadke.<ref name="T53440">Taraborrelli, 2009, pp. 534 – 540.</ref> Bolo to potom, ako Jordan Chandler dal polícii detailný popis spevákových intímnych telesných partií. Pri prehliadke sa potvrdilo, že Jordan správne opísal, že Jackson má rôzne zafarbené polky zadku, krátke [[ochlpenie ohanbia]] a opísal aj niektoré ďalšie detaily na genitáliách.<ref name="T53440"/><ref>{{cite book|first= Maureen |last= Orth |title= The Importance of Being Famous: Behind the Scenes of the Celebrity-Industial Complex |date= May 1, 2005 |publisher= [[Henry Holt and Company]] |page= 331 |isbn= 978-0-8050-7847-3}}</ref> Okolo obvinení a identity opisov v porovnaní so skutočnosťou sa viedli rôzne spory, ktoré advokáti argumentovali aj Jacksonovu bezúhonnosťou.<ref name="Court">{{cite web |title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |year= 2004 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120802224838/http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |archivedate= 2012-08-02 }}</ref><ref name="r1">{{cite web|title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |year= 2005 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/052505pltmotchandler.pdf}}</ref> Argumentovalo sa čestnými vyhláseniami a prísahami, no celý prípad bol skôr zahmlievaný.<ref name="r1" /><ref>{{cite book|first= Diane |last= Dimond |title= Be Careful Who You Love: Inside the Michael Jackson Case |pages= 13 – 15}}</ref> Žalujúca strana sa dlho nevedela dostať k peniazom.<ref name="Accuser">{{cite news |first= Va. |last= McLean |title= Photos May Contradict Michael's Accuser |newspaper= USA Today |page= 2 |date= January 28, 1994 |url= http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050324062609/http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |date=2005-03-24 }}</ref> Jackson k situácii vydával emocionálne vyhlásenia a prezentoval svoju nevinnosť.<ref name="Abuse"/><ref name="T53440"/><ref>Campbell, 1995, pp. 47 – 50.</ref> Dňa 1. januára došlo medzi Jacksonom a Chandlerovcani k mimosúdnemu vyrovnaniu v hodnote 22 miliónov dolárov. Dňa 2. mája 1994 bolo stiahnuté obvinenie<ref>{{Cite news |first= Jim |last= Moret |date= May 2, 1994 |url= http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |title= Jackson Grand Jury Disbanded – 1994 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150428133350/http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |date=2015-04-28 }}</ref> a okolo 6. júla toho istého roka skončilo aj vyšetrovanie prípadu.<ref name="Court"/><ref>{{cite web|url= http://atgbook.net/abcfinal.html |title= STATEMENT OF DECLINATION ISSUED JOINTLY BY THE DISTRICT ATTORNEY'S OFFICES OF LOS ANGELES AND SANTA BARABARA COUNTIES |publisher= Atgbook.net |date= September 21, 1994 |archivedate= December 25, 2005 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20051225151006/http://atgbook.net/abcfinal.html}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 540 – 5.</ref> Vo výslednej zmierovacej dokumentácii je uvedené, že u Jacksona sa nepripúšťa žiadna vina a Chandlerovci spolu s ich právnikom Larrym Feldmanom toto vyhlásenie podpísali bez výhrad.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson's $15 Million Payoff |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/michael-jacksons-15-million-payoff |publisher= The Smoking Gun |date= June 16, 2004 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Feldman sa taktiež vyjadril, že „že nikto si nekúpil nikoho mlčanie“.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= February 5, 1994 |title= Grand Jury to Convene in Jackson Case : Law: Sources close to the investigation say a panel in Santa Barbara will hear testimony next week about alleged molestation of boy |url= http://articles.latimes.com/1994-02-05/local/me-19273_1_santa-barbara |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Desať rokov po vyrovnaní počas druhého kola obvinení zo zneužívania detí sa Jacksonovi advokáti vyjadrili, že k vyplateniu Chandlerovcov došlo bez spevákovho súhlasu.<ref name="Court"/> Dvadsať rokov po obvinení z dokumentov vyšetrovania [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] uviedol Jacksonov právnik, že u Jacksona žiadny dôkaz zneužívania alebo sexuálneho obťažovania smerom k maloletým neexistoval.<ref>{{cite news|first= Lee |last= Ferran |first2= Eileen |last2= Murphy |date= December 23, 2009 |url= http://abcnews.go.com/GMA/michael-jackson-attorney-fbi-files-vindication/story?id=9407615 |title= Jackson Attorney: FBI Files Are 'Almost Vindication' |publisher= [[ABC News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrení úradu na ochranu mladistvých, ktoré vyšetrovalo Jacksonove prípady z roku 1993, ako aj v roku 2003, z ich záverov, ako aj zo záverov vyšetrovania [[Los Angeles Police Department|Policajného úradu v Los Angeles]] sa u neho nenašli vierohodné dôkazy o zneužívaní alebo sexuálneho správania.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |first2= Sonia |last2= Nazario |date= August 27, 1993 |title= Police Say Seized Tapes Do Not Incriminate Jackson : Investigation: Officials continue to interview children in connection with molestation allegations. |url= http://articles.latimes.com/1993-08-27/news/mn-28516_1_jackson-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Chick |last= Philips |first2= David |last2= Ferrell |date= August 31, 1993 |url= http://articles.latimes.com/1993-08-31/news/mn-39718_1_michael-jackson |title= Tapes Used to Allege Plot to Extort Jackson Released Inquiry: Singer's aides provide purported comments by boy's father, who has told friends allegations are untrue. |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="SG2003">{{cite web|title= Early Probe Cleared Michael Jackson |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/early-probe-cleared-michael-jackson |publisher= The Smoking Gun |date= December 9, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V máji roku 1994 sa Michael Jackson oženil s [[Lisa Marie Presley|Lisou Marie Presleyovou]], dcérou [[Elvis Presley|Elvisa]] a [[Priscilla Presley|Priscilly Presleyovcov]]. Prvýkrát sa stretli v roku 1975, keď vtedy sedemročná Lisa navštívila jednu zo zásnub, ktoré organizovala rodina Jacksonovcov v MGM Grand Hotel and Casino v [[Las Vegas]]. Neskôr sa cez spoločných priateľov príležitostne stretávali.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 500 – 07.</ref> Podľa vyjadrenia Presleyovej známeho ich dospelý vzťah začal v Los Angeles v novembri roku 1992.<ref>{{cite journal|first= Tom |last= Gliatto |date= August 15, 1994 |title= Neverland Meets Graceland |magazine= [[People (magazine)|People]] |url= http://www.people.com/people/archive/article/0,,20103653,00.html |volume= 42 |issue= 7 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odvtedy boli v denodennom telefónnom kontakte. Potom, ako sa na verejnosť dostali správy o Michaelovom obťažovaní detí,sa Jackson stal závislým od Lisiinej emocionálnej podpory. Ona sa začala obávať o jeho slabnúce zdravie a z Michaelovej narastajúcej závislosti od drog.<ref name="T51820">Taraborrelli, 2009, pp. 518 – 520.</ref> Presleyová hovorila, že verila, že Michael neurobil nič zlé, bol obvinený neprávom a začala k nemu cítiť priazeň. Chcela „ho zachrániť a verila, že to dokáže“.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 510.</ref> Ona bola tým človekom, ktorý ho presvedčil, aby spor urovnal mimosúdne a aby sa znovu rehabilitoval.<ref name="T51820"/> Pri telefonickom rozhovore na jeseň v roku 1993 sa jej Jackson spýtal, „či by ho neodmietla, ak by ju požiadal o ruku“.<ref name="T51820"/> Takmer po dvoch mesiacoch sa v tajnosti vzali v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]].<ref name="Divorce">{{Cite news|url= http://www.cnn.com/US/9601/jacko_presley/ |title= She's out of his life |agency= CNN |date= January 18, 1996 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ich manželstvo bolo podľa jej slov „bežný vzťah páru, ktorý bol sexuálne aktívny“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 562 – 4.</ref> V tej dobe bulvárne médiá špekulovali, že svadba bola trikom, ktorý mal vylepšiť Jacksonov verejný imidž.<ref name="Divorce"/> Manželstvo sa skončilo po ich vzájomnej dohode ani nie za dva roky.<ref name="T5801">Taraborrelli, 2009, pp. 580 – 1.</ref> V roku 2010 v interview s Oprah Winfreyovou Presleyová priznala, že po rozvode spolu strávili ďalšie štyri roky, kedy sa dávali dokopy a znovu rozchádzali až kým sa nerozhodla s tým skoncovať.<ref>{{cite web|title= Lisa Marie Presley Opens Up About Michael Jackson |url= http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |archivedate= January 20, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110120062601/http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |publisher= Oprah.com |date= October 21, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1995 – 99: ''HIStory'', druhé manželstvo a otcovstvo ==== [[File:Michael Jackson Cannescropped.jpg|thumb|Michael Jackson v roku 1997 na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]].]] V roku 1995 Jackson spojil svoj katalóg ATV Music s hudobnou vydavateľskou divíziou spoločnosti Sony a tým vzniklo [[Sony/ATV Music Publishing]]. Stal sa vlastníkom polovice firmy a tým získal okrem 95 miliónov dolárov aj práva na ďalšie hudobné nahrávky.<ref>{{cite news|url= http://www.nytimes.com/1995/11/08/business/company-news-michael-jackson-sells-rights-to-beatles-songs-to-sony.html |title= Company News; Michael Jackson sells rights to Beatles songs to Sony |newspaper= The New York Times |agency= Associated Press |date= November 8, 1995 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="sonydeal">{{cite news|first= Jeff |last= Leeds |first2= Andrew Ross |last2= Sorkin |title= Michael Jackson Bailout Said to Be Close |date= April 13, 2006 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2006/04/13/business/media/13music.html?ex=1302580800&en=45bff2f7a4da68fe&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss |accessdate= July 23, 2008}}</ref> V tom istom čase vydal aj dvojalbum ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]''. Prvý jeho disk, ''HIStory Begins'', obsahoval pätnásť nahrávok jeho najväčších hitov a v reedícii neskôr v roku 2001 vyšiel pod názvom ''Greatest Hits: HIStory, Volume I''. Druhý disk mal názov ''HIStory Continues'' a bolo na ňom trinásť nový piesní a dve coververzie. Album debutoval na vrchole rebríčkov a bol certifikovaný za sedem miliónov predaných kópií v USA.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-100-albums |title= Top 100 Albums |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Svojim celosvetovým predajom 20 miliónov edícií (40 miliónov kusov) je jedným z najpredávanejších multidiskových albumov všetkých čias<ref name="Achievements"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson's best selling studio albums |date= June 26, 2009 |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= June 11, 2015 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5648176/Michael-Jacksons-best-selling-studio-albums.html}}</ref> a získal aj nomináciu na cenu Grammy za Album roka.<ref name="G4850">George, 2004, pp. 48 – 50.</ref> Jeho prvým singlom bol duet s najmladšou Jacksonovou sestrou [[Janet Jackson|Janet]], „[[Scream/Childhood]]“. Bol spevákovou reakciou na to ako konali médiá v roku 1993, kedy čelil obvineniam zo zneužívania detí. Singel debutoval v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 na piatej priečke a dostal nomináciu Grammy za „Najlepšiu vokálnu spoluprácu v popovom žánri“.<ref name="G4850"/> Druhý singel albumu ''HIStory'', „[[You Are Not Alone]]“, sa dostal medzi ''Guinnessove svetové rekordy'' ako historicky prvý, ktorý debutoval s číslom jedna v rebríčku ''Billboard'' Hot 100.<ref name="World Records"/> Zároveň bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie vokálne popové prevedenie.<ref name="G4850"/> Koncom roka 1995 Jacksona hospitalizovali počas skúšok na televízne vystúpenie. Jeho náhle ochorenie spôsobila [[panická porucha]], ktorú vyvolal [[stres]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 576 – 7.</ref> Tretím singlom albumu ''HIStory'' bola nahrávka „[[Earth Song]]“. Počas Vianoc roku 1995 sa singel dostal na vrchol britskej hitparády [[UK Singles Chart]] a udržal sa tam šesť týždňov. Bol to Jacksonov najúspešnejší singel v Spojenom kráľovstve.<ref name="G4850"/> Nahrávka „[[They Don't Care About Us]]“ bola podľa [[Anti-Defamation League|Ligy proti ohováraniu]] a iných skupín kritizovaná ako kontroverzná pre jej údajne [[antisemiti]]stický podtón. Jackson na kritiku reagoval publikovaním jej novej verzie s upraveným textom.<ref name="ADL">{{cite web |url= http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |title= ADL Welcomes Michael Jackson's Decision To Remove Anti-Semitic Lyrics From Song |publisher= [[Anti-Defamation League]] |date= June 22, 1995 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120506110256/http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |archivedate= 2012-05-06 }}</ref> V roku 1996 Michael Jackson získal cenu Grammy za singel „Scream“ a cenu American Music Award ako najlepší Pop/Rockový hudobný umelec.<ref name="Grammy"/><ref>{{cite news|first= Thor |last= Christensen |title= Brooks turns down award for favorite artist of the year |newspaper= [[Rome News-Tribune]] |date= January 30, 1996 |accessdate= June 16, 2010 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=LWUwAAAAIBAJ&sjid=YzMDAAAAIBAJ&pg=5552,8128572}}</ref> Album bol podporený aj úspešným turné, [[HIStory World Tour]], ktoré začalo 7. septembra 1996 a trvalo až do 15. októbra 1997. V 58 mestách ho na 82 koncertoch videlo viac ako 4,5 miliónov ľudí. Utŕžilo sa na ňom 165 miliónov dolárov. Šou sa konali na piatich kontinentoch, v 35 krajinách a stali sa z hľadiska sledovanosti pre Jacksona najúspešnejšími.<ref name="LJ956"/> Počas turné si na improvizovanej ceremónii v austrálskom meste Sydney zobral za manželku svoju dlhoročnú priateľku, dermatologickú zdravotnú sestru [[Debbie Roweová|Deborah Jeanne Roweovú]]. Roweová bola v tom čase asi v šiestom mesiaci tehotenstva s ich prvým spoločným dieťaťom. Pôvodne sa neplánovali vziať, no Jacksonova matka, Katherine ich nakoniec na manželstvo presvedčila.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 570 – 586.</ref> Dňa 13. februára 1997 sa narodil Michael Joseph Jackson Jr (bežna nazývaný aj Prince), jeho sestra, Paris-Michael Katherine Jackson, sa narodila o rok 3. apríla 1998.<ref name="T5801"/><ref>Taraborrelli, 2009, p. 597.</ref> Manželský pár sa rozviedol v roku 1999 a Jackson si po rozvode deti vzal do plnej opatery. Rozvod bol relatívne nekonfliktný, no starostlivosť o deti bola potvrdená až v roku 2006.<ref name="T599600">Taraborrelli, 2009, pp. 599 – 600.</ref><ref name="Ex wife">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/5394792.stm |title= Jackson child custody fight ends |publisher= BBC News Online |date= September 30, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1997 Jackson vydal album ''[[Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix]]'', ktorý obsahoval remixy jeho hitových singlov z ''HIStory'' a päť nových nahrávok. Jeho celosvetový predaj sa dostal na úroveň 6 miliónov, čím sa dostal na vrchol zoznamu najpredávanejších remixových albumov sveta.<ref name="Rojek">{{cite book|first= Chris |last= Rojek |title= Cultural Studies |year= 2007 |publisher= [[Polity (publisher)|Polity]] |page= 74 |isbn= 0-7456-3683-7}}</ref> Spolu s titulnou nahrávkou sa stal album jednotkou v Spojenom kráľovstve.<ref name="Rojek"/><ref name="T6101">Taraborrelli, 2009, pp. 610 – 1.</ref> Napriek tomu, že v USA bol v rebríčku na 24. mieste v tejto krajine bol platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="G4850"/> Podľa časopisu Forbes bol ročný príjem z jeho predaja 35 miliónov v roku 1996 a 20 miliónov v roku 1997.<ref name="Finances"/> V roku 1999 bol Michael Jackson zapojený do viacerých charitatívnych akcií. S [[Luciano Pavarotti|Lucianom Pavarottim]] sa v talianskej Modene spojil na charitatívnom koncerte, ktorou podporili neziskovú organizáciu War Child a poskytli milión dolárov pre [[Operácia Spojenecká sila|utečencov z Kosova]], obetí bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, ako aj prostriedky pre deti z Guatemaly.<ref>{{cite news|title= Ricky Martin, Mariah Carey, Michael Jackson, Others To Join Pavarotti For Benefit |url= http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |archivedate= October 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20111018125558/http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |publisher= [[VH1]]. [[Viacom Media Networks|MTV Networks]] |date= May 5, 1999 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Neskôr v tom mesiaci Jackson organizoval v Nemecku a v Kórei v zoskupení „Michael Jackson & Friends“ sadu benefičných koncertov. Spolu s ním účinkovali aj: [[Slash (hudobník)|Slash]], [[Scorpions]], [[Boyz II Men]], [[Luther Vandross]], [[Mariah Carey]], [[A. R. Rahman]], [[Prabhu Deva|Prabhu Deva Sundaram]], [[Shobana]], [[Andrea Bocelli]] a [[Luciano Pavarotti]]. Výťažok z nich šiel na nadáciu Nelsona Mandelu, [[Červený kríž]] a pre [[UNESCO]].<ref>{{cite news|title= Slash, Scorpions, Others Scheduled For "Michael Jackson & Friends" |archivedate= February 21, 2010 |url= http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml |publisher= VH1. MTV Networks |date= May 27, 1999 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20100221074225/http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml}}</ref> Od augusta 1999 po celý rok 2000 žil Michael Jackson na 74. východnej ulici v New Yorku.<ref>{{cite news|first= Tracie |last= Rozhon |date= November 16, 2000 |title= BIG DEAL; An Old Chagall Haunt, Repainted |url= http://www.nytimes.com/2000/11/16/garden/big-deal-an-old-chagall-haunt-repainted.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2000 – 03: spor s vydavateľstvom a ''Invincible'' ==== [[Súbor:Michael Jackson in Vegas cropped-2.jpg|thumb|left|Jackson v [[Las Vegas]] (2003)]] Pri príchode nového storočia, Michael Jackson získal cenu American Music Award za umelca 80. rokov.<ref name="MTV">{{cite news |first= David |last= Basham |date= January 18, 2000 |title= Lauryn Hill, Backstreet Boys, DMX Honored With American Music Awards |url= http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110925171014/http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |date=2011-09-25 }}</ref> V priebehu rokov 2000 až 2001 nahrával spolu Teddym Rileyom a [[Rodney Jerkins|Rodneyom Jerkinsom]] a s ďalšími spolupracovníkmi. Výsledkom tejto spolupráce bol album ''[[Invincible]]'', ktorý vyšiel v októbri roku 2001. Bol to po šiestich rokoch jeho prvý kompletný album, a bol zároveň poslednou zbierkou nového Jacksonovho hudobného materiálu, ktorá vyšla počas jeho života. Vydanie tohto hudobného projektu medzi umelcom a jeho hudobným vydavateľom, [[Sony Music Entertainment]]. Jackson mal potvrdené, že licencie na vydávanie jeho albumov budú s ním obnovené krátko po roku 2000. Iba s licenciou mohol prezentovať svoje materiály a užívať všetky finančné pohľadávky. Potreboval preto uzatvoriť kontrakt na budúce roky. Zistil ale, že právnik, ktorý ho zastupoval, bol zároveň aj zástupcom druhej strany, firmy Sony.<ref name="T6101"/> Jackson bol tiež znepokojený skutočnosťou, že po celé roky firmou Sony tlačený k tomu aby im predal svoj podiel ich hudobného katalógu. Jackson sa obával, že spoločnosť Sony by mohla mať konflikt záujmov a v prípade, že by šla Jacksonova kariéra do úpadku mohol by im svoj podiel predať pod cenou.<ref name="T6147">Taraborrelli, 2009, pp. 614 – 7.</ref> Jackson sa preto rozhodol hľadať spôsob, ako by mohol s firmou svoj zmluvný vzťah ukončiť.<ref name="T6101"/> V septembri roku 2001 Michael Jackson oslávil svoju tridsaťročnú sólovú kariéru dvoma koncertami v [[Madison Square Garden]]. Prvýkrát od roku 1984 tam spoločne vystúpil aj so svojimi bratmi. Okrem iných spol s ním ešte na koncerte účinkovali aj [[Mýa]], [[Usher]], [[Whitney Houston]]ová, [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Monica]], Luther Vandross a [[Slash (hudobník)|Slash]].<ref name="G503">George, 2004, pp. 50 – 3.</ref> Druhý z koncertov sa konal noc [[Útoky z 11. septembra 2001|pred útokmi 11. septembra 2001]].<ref>{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2009 |title= Liveblogging Michael Jackson's funeral and memorial service |url= http://www.guardian.co.uk/news/blog/2009/jul/07/michaeljackson |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po tejto udalosti Jackson pomáhal s organizovaním benefičného koncertu [[United We Stand: What More Can I Give]], ktorý sa konal vo Washingtone dňa 21. októbra 2001 na [[Robert F. Kennedy Memorial Stadium|RFK Stadium]]. Okrem Jacksona vystúpili na ňom [[Backstreet Boys]], Crystal, [[Huey Lewis and the News]], [[Jennifer Lopezová]], [[James Brown]], [[Billy Gilman]], [[O-Town]], [[Usher]], [[Christina Milian]]ová, [[Carole King]]ová, [[Al Green]], [[Christina Aguilera]], [[Pink]], [[Bette Midler]], [[CeCe Peniston]], [[Aerosmith]], [[America]], [[Sean Combs|P. Diddy]] (spolu s [[Faith Evans]]), [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Rod Stewart]], [[Goo Goo Dolls]], [[Train]], [[Britney Spears]], [[Mariah Carey]], [[Mary J. Blige]] a v závere sa k nim pripojila [[Toni Braxton]], [[MC Hammer]], [[Mýa]] a spolu zaspievali Jacksonovu pieseň „[[What More Can I Give]]“.<ref name="T6147"/> Jacksonove sólové vystúpenia boli z televízneho programu vystrihnuté. Bolo ho vidno iba ako sprievodného vokalistu. Bolo to preto aby sa dodržali jeho zmluvné záväzky, ktoré súviseli s vystúpeniami konajúcimi sa pri príležitosti 30. výročia jeho kariéry. Tieto koncerty sa scvrkli do dvojhodinového televízneho špeciálu ''[[Michael Jackson: 30th Anniversary Special|Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration]]'', ktorý mal premiéru v novembri roku 2001. Napriek udalostiam, ktoré boli pred jeho vydaním v októbri roku 2001, album ''Invincible'' sa stretol s výrazným záujmom. Debutoval na vrcholoch rebríčkov trinástich krajín a na celom svete sa z neho predalo 13 miliónov kópií. V Spojených štátoch bol dvojnásobne platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="Achievements"/> Album ''Invincible'' mal oproti predošlým projektom omnoho nižšiu komerčnú podporu, nebol prepojený s koncertným turné a aj pre spory s vydavateľstvom sa stalo, že mal nižšiu predajnosť. Aj načasovanie jeho vydania v období krízy hudobného priemyslu na jeho úspešnosti nepridalo.<ref name="T6147"/> Zarobil však 30 miliónov dolárov, čo bol rekord výnosu pre album bez reklamných nákladov.<ref name="Burkeman">{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2002 |url= http://www.guardian.co.uk/world/2002/jul/08/oliverburkeman |title= Jacko gets tough: but is he a race crusader or just a falling star? |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sprevádzali ho tri single: „[[You Rock My World]]“, „Cry“ a „Butterflies“, posledný bez hudobného videa. Jackson v júli roku 2002 označil vtedajšieho šéfa Sony Music, [[Tommy Mottola|Tommyho Mottolu]] za „diabla“ a „rasistu“, ktorý nepodporuje afroamerických umelcov a využíva ich iba pre svoj osobný prospech.<ref name="T6147"/> Poukázal na to, že jeho kolegu [[Irv Gotti|Irva Gottiho]] nazval „tučným negrom“.<ref>{{cite news|first= Jermaine |last= Jackson |subjectlink= Jermaine Jackson |interviewer= [[Connie Chung]] |title= Interview with Jermaine Jackson |date= December 31, 2002 |program= [[Connie Chung Tonight]] |url= http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0212/31/cct.00.html |accessdate= July 2, 2008 |publisher= CNN}}</ref> Firma Sony odmietla predĺžiť Jacksonovu zmluvu a oznámila, že celá ich kampaň, ktorá stála 25 miliónov dolárov zlyhala, pretože Jackson odmietol ísť na turné po Spojených štátoch.<ref name="Burkeman"/> V roku 2002 Michael Jackson získal svoju 22. cenu American Music Award pre umelca storočia.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=Oc40AAAAIBAJ&sjid=GyEGAAAAIBAJ&pg=5669,889435 |title= Keys, Destiny's Child, McGraw win at American Music Awards |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= Associated Press |date= January 10, 2002 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V tom istom roku sa narodilo jeho tretie dieťa, syn menom Prince Michael Jackson II (prezývka „Blanket“).<ref>{{cite news|title= Michael Jackson |newspaper= [[Daily Mirror]] |url= http://www.mirror.co.uk/all-about/michael%20jackson |accessdate= May 29, 2009}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.mirror.co.uk/topics/michael-jackson/ |title=Michael Jackson |publisher=Daily Mirror |accessdate=May 29, 2009}}</ref> Meno matky dieťaťa nebolo zverejnené, no Jackson oznámil že chlapec je výsledkom [[umelé oplodnenie|umelého oplodnenia]] náhradnej matky s jeho spermiami.<ref name="T599600"/><ref name="tara 599 – 600">Taraborrelli, pp. 599 – 600</ref> Dňa 20. novembra toho istého roku priniesol Jackson svoje dieťa na balkón jeho izby berlínskeho [[Hotel Adlon|Hotela Adlon]]. Ukázal svojim dolu stojacim fanúšikom. Držal ho za jeho pravú rúčku. Dieťa malo tvár zakrytú kusom látky. Potom ho prestrčil ponad zábradlie balkóna, ktorý bol štyri poschodia nad úrovňou zeme, Vyslúžil si za to veľkú mediálnu kritiku. Jackson sa neskôr ospravedlňoval za tento incident a označil ho za „hroznú chybu“.<ref>{{cite news |first= Jennifer |last= Vineyard |date= November 20, 2002 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |title= Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake' |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |date=2010-11-20 }}</ref><ref name="Balcony incident">{{cite web|first=Jennifer|last=Vineyard|url=http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|title=Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake'|publisher=MTV|date=November 20, 2002|accessdate=March 3, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|archivedate=2010-11-20}}</ref> Dňa 13. novembra na DVD a na CD 17. novembra 2003 vydala firma Sony [[kompilačný album|kompiláciu]] Jacksonových hitov pod názvom ''Number Ones''. V Spojených štátoch bol tento projekt od RIAA certifikovaný na trojnásobnú a v Spojenom kráľovstve mal certifikáciu na šesťnásobnú platinu za predaj najmenej 1,2 milióna nosičov.<ref name="Certifications"/><ref>{{cite news |title= Certified Awards |publisher= [[British Phonographic Industry]] |url= http://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190627040702/https://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |date=2019-06-27 }}</ref> ==== Roky 2003 – 05: Druhé obvinenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa a oslobodenie ==== Začiatkom mája 2002 Michael Jackson dovolil britskému televíznemu dokumentárnemu filmovému štábu vedenému [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]] aby ho sledoval takmer všade kde sa pohyboval. Bashirov tím bol aj v Berlíne počas incidentu na balkóne. V marci roku 2003 bol program odvysielaný pod názvom ''[[Living with Michael Jackson]]''. V jednej kontroverznej scéne bol Jackson snímaný ako sa držal spolu s mladým s chlapcom za ruky a diskutoval s ním o tom ako budú spolu spať.<ref name="T640">Taraborrelli, 2009, p. 640.</ref> Hneď po odvysielaní tohto dokumentu sa a štátny úrad v Santa Barbare rozhodol zahájiť trestné vyšetrovanie. Vo februári roku 2003, po prvom preverení [[Los Angeles Police Department|losangeleskej polície]] ako aj úradu na ochranu mladistvých sa skonštatovalo, že podozrenia zo zneužívania sú nepodložené.<ref name="SG2003"/> Potom, ako bol mladý chlapec v dokumente, jeho matka oznámila vyšetrovateľom, že Jackson sa k jej synovi správal neprístojne. V novembri toho istého roku bol spevák vzatý do väzby za sedem obvinení zo zneužívania a dva prípady podávania omamných látok mladistvému, trinásťročnému chlapcovi.<ref name="T640"/> Jackson tieto obvinenia odmietal s tvrdením, že ich spoločné spanie nebolo sexuálnej povahy. Súdne konanie Michaela Jacksona začalo v kalifornskej [[Santa Maria (Kalifornia)|Santa Marii]] 31. januára 2005 a skončilo v závere mája toho istého roku. Dňa 13. júna bol Michael Jackson zbavený viny vo všetkých bodoch obžaloby.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 661.</ref><ref>{{cite news|first= Matthews |last= Davis |date= June 6, 2005 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4612897.stm |title= Trial health problems for Jackson |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= Jackson cleared of child molestation |newspaper= The Guardian |agency= Associated Press |url= http://www.guardian.co.uk/jackson/story/0,15819,1505806,00.html |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po súde sa Jackson s veľkou publicitou stal hosťom [[bahrajn]]ského princa [[Abdullah bin Hamad bin Isa Al Khalifa|Abdullaha]].<ref>{{cite news|first= Habib |last= Toumi |date= January 23, 2006 |url= http://gulfnews.com/news/gulf/bahrain/jackson-settles-down-to-his-new-life-in-the-gulf-1.222403 |title= Jackson settles down to his new life in the Gulf |newspaper= [[Gulf News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrenia brata Jermaina pre noviny ''[[The Times]]'' (september 2011), Bahrajn mal byť krajinou, do ktorej plánovala spevákova rodina poslať Michaela v prípade, že by bol odsúdený.<ref>{{Cite news|url= http://news.yahoo.com/jermaine-jackson-reveals-escape-plan-michael-112521219.html |title= Jermaine Jackson reveals escape plan for Michael |agency= Associated Press |date= September 10, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2006 – 09: Zatvorenie Neverlandu, posledné roky a ''This Is It'' ==== [[Súbor:Michael Jackson 2006.jpg|thumb|Jackson v [[paríž]]skom [[Disneyland Park (Paríž)|Disneylande]] so synom Blanketom (2006)]] V marci roku 2006 bola z ekonomických dôvodov zatvorená hlavná budova ranču Neverland.<ref>{{cite news|title= Jackson Closes Neverland House |url= http://www.cbsnews.com/news/jackson-closes-neverland-house/ |publisher= CBS News |date= July 6, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tomto období v médiách kolovali správy o Jacksonových finančných problémoch. Bol odsúdený na splácanie 270 miliónového dlhu voči jeho hudobným vydavateľom, no práve cez nich vraj Jackson ročne dostával 75 miliónov dolárov ročne.<ref>{{cite journal|title= Really Odd Facts About Michael Jackson |url= http://www.forbes.com/2005/06/14/jackson-celebrity-trial-cx_da_0614topnews.html |magazine= Forbes |date= June 14, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Spoločnosť [[Bank of America]] tento dlh predala [[Fortress Investment Group|Fortress Investments]]. Firma Sony údajne navrhla reštrukturalizačnú dohodu, ktorá by im umožnila v budúcnosti kúpiť polovicu Jacksonovho podielu, ktorý u nich vlastnil.<ref name="sonydeal"/> V apríli roku 2006 Jackson bez zverejnenia súvislostí odsúhlasil spätné refinancovanie spoločnosťou Sony.<ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4909412.stm |title= Jackson strikes deal over loans |publisher= BBC News Online |date= April 14, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tom čase nemal spevák exkluzívnu nahrávaciu zmluvu so Sony a ani nijakým iným hudobným vydavateľom. Začiatkom roku 2006 sa do médií dostala informácia, že Michael Jackson má podpísaný kontrakt s hudobnou značkou Two Seas Records, ktorá sídli v [[Bahrajn]]e. K tomuto kontraktu sa vyjadril člen vedenia dcérskej spoločnosti [[Island Records]] zastupujúcej Two Seas, Guy Holmes, že táto zmluva nemala uzavretú platnosť..<ref>{{cite journal|url= http://www.billboard.com/articles/news/58713/michael-jackson-sails-with-two-seas |title= Michael Jackson Sails With Two Seas |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Bahrain">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5380654.stm |title= Jackson parts with Bahrain label |publisher= BBC News Online |date= September 26, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V priebehu roku 2006 firma Sony vydala [[box set]]ovú sériu 20 singlov Michaela Jacksona z 80. a 90. rokov, ktorá dostala spoločný názov ''[[Visionary: The Video Singles|Michael Jackson: Visionary]]''. Výsledkom edície bolo, že sa väčšina týchto singlov opäť dostala do hudobných rebríčkov. V septembri sa Jackson a jeho ex-manželka Debbie Rowe dohodli na spôsobe opatrovníctva ich spoločných detí. Podmienky dohody neboli nikdy zverejnené. Jackson pokračoval v poručníctve odňatých detí.<ref name="Ex wife"/> V októbri roku 2006 reportér [[Fox News Channel|Fox News]], Roger Friedman, oznámil, že Michel Jackson navštívil nahrávacie štúdio [[Westmeath (grófstvo)|v írskom Westmeathe]]. Nakoľko už bolo známe, že zmluva st Two Seas neplatí, nikto nevedel hodnoverne upresniť, kto hradil náklady nahrávania a čo v nahrávacom štúdiu vzniklo.<ref name="Bahrain"/><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= October 21, 2006 |title= Who's Funding Jackson's Retreat to Irish Recording Studio? |publisher= Fox News Channel |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,222797,00.html}}</ref> V novembri roku 2006 Jackson pozval vo večernom televíznom programe ''[[Access Hollywood]]'' tím z nahrávacieho štúdia vo Westmeathe a spolu s [[MSNBC]] poprel fámy o tom, že by mal pracovať na novom albume, ktorý by mal produkovať [[will.i.am]] z [[the Black Eyed Peas]].<ref name="Achievements"/> V londýne Michael Jackson vystúpil dňa 15. novembra 2006 na odovzdávaní [[World Music Awards]] a prijal diemantovú cenu za predaj 100 miliónov hudobných nosičov.<ref name="Achievements"/><ref>{{cite web|title= 2006 World Music Awards |url= http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm |archivedate= February 4, 2008 |publisher= Chiff |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080204051554/http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm}}</ref> Po Vianociach roku 2006 pricestoval do USA aby sa v meste [[Augusta (Georgia)|Augusta]] (štát [[Georgia (štát USA)|Georgia]]) zúčastnil pohrebu [[James Brown|Jamesa Browna]]. Svoju poctu mu vtedy prejavil vyslovením vety „James Brown je mojou najväčšou inšpiráciou“.<ref>{{cite news |first= Shaheem |last= Reid |date= December 30, 2006 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1549061/20061230/brown_james.jhtml |title= James Brown Saluted By Michael Jackson at Public Funeral Service |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120124213057/http://www.mtv.com/news/articles/1549061/jackson-speaks-at-james-brown-funeral.jhtml |date=2012-01-24 }}</ref> Na jar roku 2007 sa Jackson spojil so Sony aby kúpili ďalšiu hudobnú spoločnosť [[Famous Music|Famous Music LLC]], ktorú dovtedy vlastnil [[Viacom]]. Okrem iných umelcov sa takto dostal k vlastníckym právam [[Eminem]]a, [[Shakira|Shakiry]] a [[Beck (hudobník)|Beck]]a.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson buys rights to Eminem tunes and more |magazine= Rolling Stone |date= May 31, 2007}}</ref> V tomto čase strávil veľa času v nahrávacích štúdiách: v New Yorku so skladateľom a producentom will.i.amom a v [[Las Vegas]] s ním produkovali [[Akon]] a [[RedOne]].<ref>{{cite news|first= Murray |last= Wardrop |date= June 27, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5656918/Michael-Jackson-the-unreleased-album.html |title= Michael Jackson: the unreleased album |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|last= [[RedOne]] |interviewer= Jan Blumentrath |title= Interview with RedOne, producer and songwriter for Lady Gaga, Michael Jackson, Akon, Kat DeLuna and Darin |url= http://www.hitquarters.com/dev/index.php3?page=intrview/2009/March23_1_12_9.html |date= March 23, 2009 |publisher= [[HitQuarters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci v roku 2007 v Tokiu v krátkom interview pre [[Associated Press]] Michael Jackson povedal, že „v zábavnom priemysle je od svojich šiestich rokov a, ako by povedal [[Charles Dickens]], boli to najlepšie z najhorších časov, no nemohol sa z nich dostať, ale iní mu pritom stále ubližovali a bral to ako fakt, lebo mal milujúcu rodinu, silnú vieru, nádherných priateľov a fanúšikov, ktorí ho neustále podporovali“.<ref>{{cite news|first= Eric |last= Talmadge |date= March 8, 2007 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/music/2007-03-08-2208485574_x.htm |title= Michael Jackson 'wouldn't change' career |newspaper= USA Today |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2007 Jackson navštívil vojenskú základňu USA v Japonsku, ktorá sa nazýva [[Camp Zama]]. Pozdravil tam tritisíc vojakov a ich rodinných príslušníkov. Za návštevu si od nich prevzal certifikát, na ktorom bolo poďakovanie za jeho pozornosť k členom armády Spojených štátov a ich rodinám.<ref>{{cite news|first= Valerie |last= Halaby |date= June 29, 2009 |url= http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:oE9ASCivi70J:www.examiner.com/article/michael-jackson-was-long-time-u-s-military-supporter&hl=en&gl=uk&strip=1 |title= Michael Jackson was long-time U.S. Military supporter |publisher= Clarity Digital Group LLC |accessdate= August 7, 2013}}</ref> V septembri roku 2007 bol Jacskon a will.i.am znovu v štúdiu, kde nahrávali, no album pravdepodobne nebol stále hotový.<ref>{{cite journal|title= Will.i.am On Working With Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 2007}}</ref> V roku 2008 Jackson spolu s firmou Sony publikoval projekt ''[[Thriller 25]]'', ktorý mal byť odozvou na 25. výročie vydania [[Thriller (album)|pôvodného albumu]]. Na tejto aktualizovanej verzii sa nachádza predtým nevydaná nahrávka piesne „For All Time“, ako aj remixy, na ktorých s Jacksonom spolupracovali mladí hudobníci inšpirovaní jeho prácou.<ref name="Thriller 25">{{cite web |title= Zona Musical |publisher= Zm.nu |accessdate= April 5, 2008 |language= es |url= http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080329232427/http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archivedate= 2008-03-29 }}</ref> Dva z remixov vyšli na singloch, ktoré zaznamenali len mierny úspech. Boli to nahrávky „[[The Girl Is Mine 2008]]“ (spolupracoval na nej [[will.i.am]]) a „[[Wanna Be Startin' Somethin' 2008]]“ (spolupracoval na nej [[Akon]]). Prvý singel vychádzal iba z [[demonahrávka|demonahrávky]], v ktorej nespieval [[Paul McCartney]]. Napriek všetkému sa dá povedať, že album sa stal hitom.<ref name="Thriller 25"/><ref>{{cite news|url= http://www.digitalproducer.com/articles/viewarticle.jsp?id=312105&afterinter=true |title= Michael Jackson's Thriller 25 – The 25th Anniversary Edition of the World's Top-Selling Album of All Time – Is America's #2 Best-Selling Album This Week!!! |date= February 20, 2008 |work= Digital Producer |agency= [[PR Newswire]]}}</ref><ref>{{cite web|title= Michael Jackson – Thriller 25 |publisher= Ultratop |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Michael+Jackson&titel=Thriller+25&cat=a |language= nl}}</ref><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= May 16, 2008 |title= Jacko: Neverland East in Upstate New York |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,356282,00.html#3 |publisher= Fox News Channel}}</ref> Pri príležitosti blížiacich sa Jacksonových päťdesiatín firma Sony BMG vydala série výberových albumov, ktoré mali názov ''[[King of Pop (album)|King of Pop]]''. Verzie poradia a výberu nahrávok, ktoré na kompiláciách vyšli v jednotlivých krajinách sa líšili na základe hlasovania miestnych fanúšikov.<ref>{{cite web|title= Choose The Tracks On Michael Jackson's 50th Birthday Album! |url= http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |date= June 20, 2008 |archivedate= June 28, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080628015938/http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |publisher= [[Sony BMG]]}}</ref> Album sa dobre predával a vo väčšine krajín sa dostal do Top 10.<ref>{{cite web|url= http://acharts.us/album/37399 |title= Michael Jackson – King Of Pop |publisher= αCharts.us |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url= http://www.ultratop.be/nl/search.asp?search=King+of+Pop&cat=a |title= King of Pop |publisher= [[Ultratop]] |accessdate= September 5, 2008 |language= nl}}</ref> [[Súbor:NeverlandRides.jpg|thumb|left|Letecká snímka časti Jacksonovho ranču Neverland.]] Koncom roka 2008 hrozilo, že spoločnosť Fortress Investments zavrie ranč Neverland, ktorý Jackson využíval ako svoju zástavu pre niekoľko desiatok miliónové dlhy. Fortress sa nakoniec rozhodli predať tieto Jacksonove pohľadávky spoločnosti Colony Capital LLC. V novembri toho istého roku bol Neverland premenovaný na Sycamore Valley Ranch Company LLC, t. j. na spoločný podnik Jacksona a Colony Capital LLC. Transakciou došlo k vymazaniu dlhu a Jackson k tomu ešte získal 35 miliónov dolárov. V čase smrti, Jackson stále vlastnil bližšie nešpecifikovanú časť územia Neverland/Sycamore Valley.<ref>{{cite news|title= Neverland peters out for pop's Peter Pan |url= http://www.smh.com.au/news/entertainment/people/neverland-peters-out-for-pops-peter-pan/2008/11/13/1226318822205.html |newspaper= [[The Sydney Morning Herald]] |agency= [[Press Association]] |date= November 13, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Susab |last= Susan |date= April 14, 2009 |title= Ten Most Expensive Michael Jackson Collectibles |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.forbes.com/2009/04/14/michael-jackson-auction-lifestyle-collecting-michael-jackson.html}}</ref> V septembri roku 2008 Jackson vstúpil do rokovaní s aukčným domom [[Julien's Auctions|Julien's Auction House]] a ponúkol im na predaj okolo 1390 spomienkových predmetov. Plánovaný termín ich aukcie bol medzi 22. – 25. aprílom.<ref>{{cite web |title= The Collection of Michael Jackson |url= http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |publisher= Juliensauctions.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090828061635/http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |archivedate= 2009-08-28 }}</ref> Výstava predmetov bola otvorená 14. apríla, no akcia bola nakoniec na Jacksonov podnet zrušená.<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/news/world/americas/michael-jackson-the-fantastic-possessions-revealed-1668969.html |title= Michael Jackson: The fantastic possessions revealed |newspaper= The Independent |agency= Reuters |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2009 zorganizoval v londýnskej [[The O2|O₂ Aréne]] Jackson tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásil svoj comeback sprevádzaný sériou koncertov pod spoločným názvom „This Is It“. Séria bola prvá od roku 1997, kedy skončilo HIStory World Tour. Jackson naznačil, že toto turné plánuje ako posledné pred jeho koncom profesionálnej kariéry. Nazval ho „predstavením pred poslednou oponou“. Začať malo desiatimi koncertami v Londýne, po nich by mali nasledovať vystúpenia v [[Paríž]]i, New Yorku a v [[Bombaj]]i. Randy Phillips, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti AEG Live, odhadoval zárobok len z prvých desiatich koncertov na 50 miliónov libier.<ref>{{cite news |first= Patrick |last= Foster |date= March 6, 2009 |title= Michael Jackson grand finale curtain-raiser |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |newspaper= [[The Times]] |archivedate= July 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110718131618/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110811020431/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |date=2011-08-11 }}</ref> Potom ako bolo v priebehu ani nie dvoch hodín v Londýne predaných viac ako milión vstupeniek, bolo rozhodnuté, že počet koncertov v tomto meste bude zvýšený na päťdesiat.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |title= Michael Jackson's "This Is It!" Tour Balloons to 50-Show Run Stretching Into 2010 |magazine= Rolling Stone |date= March 12, 2009}}</ref> Počas týždňov, ktoré plánovanému turné predchádzali Jackson nacvičoval v Los Angeles spolu s choreografom [[Kenny Ortega|Kennym Ortegom]]. Väčšina programových nácvikov prebiehala v losangeleskej multifunkčnej aréne [[Staples Center]], ktorý vlastní firma AEG.<ref>{{cite journal |title= Michael Jackson: The Last Rehearsal |magazine= [[Life (magazine)|Life]] |url= http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date= June 29, 2009 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090704103521/http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date=2009-07-04 }}</ref> Turné malo začať 13. júla 2009 a skončiť 6. marca 2010. Necelé tri týždne pred prvou šou boli všetky londýnske koncerty vypredané a práve v tom čase Michael Jackson zomrel na zástavu srdca.<ref>{{Cite news|title= Michael Jackson dead at 50 after cardiac arrest |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/25/michael.jackson/index.html |agency= CNN |date= June 25, 2009 |accessdate= August 31, 2009}}</ref> Krátky čas pred smrťou speváka sa do médií dostala správa o tom, že spolu s módnym tvorcom, [[Christian Audigier|Christianom Audigierom]], spolupracujú na návrhoch kostýmov, ktoré budú na vystúpeniach použité.<ref>{{cite web |url= http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |title= Christian Audigier Michael Jackson Clothing Collection Confirmed |publisher= Popcrunch |date= June 24, 2008 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150426225218/http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |archivedate= 2015-04-26 }}</ref><ref>{{cite web |title= Michael Jackson Christian Audigier Clothing Line Was In The Works |url= http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |publisher= Popcrunch |date= July 2, 2009 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150915215409/http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |archivedate= 2015-09-15 }}</ref> Prvou Jacksonovou publikovanou posmrtnou hudobnou nahrávkou bola pieseň „This Is It“. Spolu s ním ju napísal ešte 80. rokoch kanadský spevák a skladateľ [[Paul Anka]]. Skladba nepatrila do setlistu koncertného turné. Jej nahrávka bola založená na jednej staršej [[demonahrávka|demonahrávke]]. Pri jej vynovenej výrobe sa zvyšní Michaelovi súrodenci prvýkrát od roku 1989 zišli v štúdiu aby k nej nahrali sprievodné vokály. Dňa 28. októbra 2009 vyšiel dokument ''[[Michael Jackson's This Is It]]''. Film bol zložený zo série snímok skúšania na pripravované koncertné turné.<ref>{{cite journal|first= Joyce |last= Eng |date= August 10, 2009 |title= Judge Approves Michael Jackson Film |url= http://www.tvguide.com/news/michael-jackson-film-1008827/ |magazine= [[TV Guide]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Aj keď tento dokumentárny film bežal iba dva týždne, stal sa so svojim celosvetovým príjmom viac ako 260 miliónov dolárov jedným z najlepšie zarábajúcim dokumentom, či koncertným filmom svojej doby.<ref>{{cite web|url= http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=michaeljacksonthisisit.htm |title= Michael Jackson's This Is It |publisher= [[Box Office Mojo]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do Jacksonovho majetku sa zo ziskov z jeho premietania dostalo 90%.<ref>{{Cite news|title= Judge OKs Jackson performance film deal |url= http://www.today.com/id/32360110 |agency= Associated Press |date= August 10, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Film bol sprevádzaný [[Michael Jackson's This Is It (album)|rovnomenným kompilačným albumom]]. Na albume, ktorý končí dvoma verziami novej piesne sa nachádzajú originálne nahrávky Jacksonových hitov v poradí, ako boli v dokumentárnom filme. K albumu patrí aj bonusový disk s predtým nezverejnenými verziami spevákových hitov ako aj s odrecitovanou báňou „Planet Earth“.<ref>{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= September 23, 2009 |title= New Michael Jackson Song, Album Due In October |magazine= Billboard |url= http://www.billboard.com/articles/news/267308/new-michael-jackson-song-album-due-in-october |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pri udeľovaní cien American Music Awards v roku 2009 dostal Jackson ako osobnosť štyri posmrtné ocenenia a ďalšie dve ceny za album ''Number Ones'', čím sa mu na konto napočítalo 26 takýchto ocenení.<ref>{{cite news|first= Todd |last= Martens |date= October 13, 2009 |title= Taylor Swift, Michael Jackson dominate American Music Awards nominations [UPDATED] |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/10/taylor-swift-michael-jackson-dominate-american-music-awards-nominations.html |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= 2009 American Music Awards: Scorecard |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/11/2009-american-music-awards-scorecard.html |newspaper= Los Angeles Times |agency= Associated Press |date= November 22, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Smrť a rozlúčka == [[Súbor:Michael Jackson Star.JPG|left|thumb|V deň smrti nechávali Michaelovi Jacksonovi fanúšikovia odkazy a kvetiny na jeho hviezde, ktorá sa nachádza na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]].]] Michael Jackson skonal ako 50-ročný na zlyhanie srdca vo štvrtok [[25. júna]] [[2009]] na posteli v prenajatom byte, ktorý sa nachádza v losangeleskej štvrti [[Holmby Hills (Los Angeles)|Holmby Hills]]. Pokusy o oživenie, ktoré vykonal jeho osobný lekár, [[Conrad Murray]], boli bezúspešné.<ref name="Times">{{cite news |first= Michael |last= Harvey |date= June 26, 2009 |title= Fans mourn artist for whom it didn’t matter if you were black or white |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archivedate= September 20, 2011 |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |date=2011-09-20 }}</ref> Záchranári z Los Angeles boli na telefónnej linke 911 zavolaní o 12:22 hodine popoludní miestneho času (o 19:00 SEČ). Na mieste boli po troch minútach.<ref>{{cite news|title= Los Angeles Fire Department recording of the emergency phone call made from Michael Jackson's home |date= June 26, 2009 |accessdate= June 27, 2009 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/8121884.stm}}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.yahoo.com/partial-transcript-calif-911-call-210530808.html |title= Partial transcript of Calif. 911 call |publisher= Yahoo! News |agency= Associated Press |date= March 4, 2013}}</ref> Jackson nedýchal a tak záchranári pristúpili ku kardiopulmonálnej resuscitácii.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's life cut shockingly short |url= http://www.today.com/id/31552029 |agency= Associated Press |date= June 26, 2009}}</ref> Snahy o oživenie pokračovali aj dlhšie ako jednu hodinu aj počas dopravy, a príchodu do [[Ronald Reagan UCLA Medical Center]] o 13:13 miestneho času (20:13 SEČ). Oficiálna správa o smrti Michaela Jacksona bola vydaná o 14:26 miestneho času (21:26 SEČ).<ref>{{cite news|first= Matthew |last= Moore |date= June 26, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5643916/Michael-Jackson-King-of-Pop-dies-of-cardiac-arrest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson, King of Pop, dies of cardiac arrest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph}}</ref><ref>{{Cite news|first= Dan |last= Whitcomb |first2= Laura |last2= Isensee |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson death still unsolved after autopsy |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/2009/06/26/us-jackson-idUSTRE55O6AK20090626}}</ref> Jacksonova smrť vyvolala na celom svete sústrastné reakcie.<ref name="Times"/> Potom ako sa správa šírila internetom, na hlavných spravodajských serveroch vznikali problémy z preťaženia dátovým prenosom a pádom ich internetových portálov. Problémom s výpadkami čelil napríklad portál [[TMZ]], ktorý patrí k divízii [[Warner Bros.]] a zaoberá sa špecifickými témami z oblasti života celebrít, ale aj portál správ novín ''[[Los Angeles Times]]''.<ref>{{Cite news|first= Linnie |last= Rawlinson |first2= Nick |last2= Hunt |title= Jackson dies, almost takes Internet with him |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/06/26/michael.jackson.internet/ |agency= CNN |date= June 26, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Na tento fenomén, ktorý sa rovnal efektu hakerského útoku [[DDoS]], reagoval vyhľadávač [[Google]], ktorý na polhodinu blokoval výsledky vyhľadávaniam zameraným na meno Michaela Jacksona. Na [[Twitter]]i došlo k takémuto výpadku o 15:15  miestneho času (22:15 SEČ).<ref>{{cite news|first= Maggie |last= Shiels |date= June 26, 2009 |title= Web slows after Jackson's death |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/technology/8120324.stm |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na portáloch [[Wikimedia Foundation]] bolo na stránke Jacksonovej biografie v jednej hodine zaregistrovaných takmer milión návštevníkov, čo bol hodinový rekord pre ktorúkoľvek stránku v histórii Wikipédii.<ref>Phoebe. "[[Wikipédia:Wikipedia Signpost/2009-06-29/News and notes|The King of Pop vs. Wikipedia]]", ''The Wikipedia Signpost'', June 29, 2009</ref> Aj komunikácia cez [[AOL Instant Messenger]] v tom čase zlyhala na 40 minút. Firma AOL to označila za „kľúčový moment v histórii internetu, aký sa v takom rozsahu a hĺbke ešte nevyskytol“.<ref>{{cite news|first= Daniel B. |last= Wood |date= June 27, 2009 |title= Outpouring over Michael Jackson unlike anything since Princess Di |url= http://www.csmonitor.com/2009/0627/p25s09-usgn.html |newspaper= [[The Christian Science Monitor]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Vo chvíli, kedy sa na verejnosť dostala správa o smrti Michaela Jacksona bolo na Twitteri 15% tweetov (t. j. asi 5 tisíc krátkych textových príspevkov za minútu) venovaných tomuto spevákovi.<ref name="crash">{{cite news |first= David |last= Skok |date= June 26, 2009 |title= Internet stretched to limit as fans flock for Michael Jackson news |archivedate= July 3, 2009 |url= http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |newspaper= [[The Vancouver Sun]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |date=2009-07-03 }}</ref><ref name="Wortham">{{cite news|first= Jenna |last= Wortham |date= June 25, 2009 |title= Michael Jackson Tops the Charts on Twitter |url= http://bits.blogs.nytimes.com/2009/06/25/michael-jackson-tops-the-charts-on-twitter/ |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Takúto silu nepreukázali 5% ani názory na voľby iránskeho prezidenta, či na chrípkovú pandémiu, t. j. témy ktoré boli v roku 2009 v tejto sociálnej sieti veľmi frekventované ešte pred touto udalosťou.<ref name="Wortham"/> Prenos dát ([[web traffic]]) bol v tom čase medzi 11 – 20% vyššie ako je únosná norma.<ref name="crash"/><ref>{{cite news|first= Tom |last= Krazit |first2= Declan |last2= McCullagh |date= June 26, 2009 |url= http://news.cnet.com/8301-1023_3-10273854-93.html |title= Debate: Can the Internet handle big breaking news? |publisher= [[CNET]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne spoločnosti BET (Black Entertainment Television) a [[MTV (televízna stanica)|MTV]] v tej chvíli spustili maratón vo vysielaní Jacksonových hudobných videí.<ref>{{cite news|first= Brian |last= Dtelter |date= June 26, 2009 |url= http://artsbeat.blogs.nytimes.com/2009/06/26/the-michael-jackson-channel/?scp=2&sq=MTV&st=cse |title= MTV's Jackson Marathon |newspaper= The New York Times |publisher= ArtsBeat |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne špeciály venované tomuto spevákovi bežali na mnohých ďalších svetových kanáloch. V britskej [[Mydlová opera|mydlovej opere]] ''[[EastEnders]]'' bola už v časti vysielanej dňa 26. júna vložená do dialógov zmienka o Jacksonovej smrti.<ref>{{cite news|url= http://metro.co.uk/2009/06/26/jacko-news-spreads-to-eastenders-228251/ |title= Jacko news spreads to Eastenders |newspaper= Metro |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson Grave.jpg|thumb|Jacksonova hrobka vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace]] Posledná rozlúčka s Michaelom Jacksonom bola avizovaná na 7. júla 2009. Konať sa mala v multifunkčnej aréne [[Staples Center]] V los Angeles. Predchádzal ho súkromný pohrebný obrad za účasti členov rodiny na cintoríne Forest Lawn Memorial Park's Hall of Liberty pod Hollywoodskymi kopcami v Los Angeles. Nakoľko bol na obrad veľký záujem, jeho účastníci sa naň dostali cez žrebované vstupenky. Na žrebovanie sa do dvoch dní od jeho vyhlásenia prihlásilo 1,6 milióna fanúšikov. Z prihlásených bolo vyžrebovaných 8 750 mien, z ktorých na každé boli pridelené dve vstupenky.<ref>{{Cite news|title= Over 1.6M apply for Jackson memorial tickets |date= July 4, 2009 |url= http://www.today.com/id/31710570/ns/today-entertainment/t/over-m-apply-jackson-memorial-tickets |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu bola vystavená Jacksonova rakva, no nie je známe, či sa v nej nachádzalo spevákovo telo. Pohrebný obrad bol historicky jednou v priamom prenose z najsledovanejších udalostí.<ref>{{Cite news |title= Michael Jackson memorial draws crowds online |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |agency= CNN |date= July 8, 2009 |accessdate= June 11, 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303234710/http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |date=2016-03-03 }}</ref> Len v USA ho sledovalo asi 31,1 milióna ľudí, teda porovnateľne s pohrebom Ronalda Reagana, ktorý v roku 2004 sledovalo 35,1 milióna divákov, či 33,1 milióna Američanov, ktorí v roku 1997 pozerali na prenos pohrebu [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|princeznej Diany]].<ref>{{cite news |first= Andrew |last= Scott |date= July 9, 2009 |title= Michael Jackson Memorial Earns 31 Million Viewers & More TV News |url= http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |publisher= [[AOL TV]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150723074833/http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |date=2015-07-23 }}</ref> Počas obradu vystúpili: [[Mariah Carey]], [[Stevie Wonder]], [[Lionel Richie]], [[John Mayer]], [[Jennifer Hudson]], [[Usher]], [[Jermaine Jackson]] a [[Shaheen Jafargholi]]. Poctu zosnulému dali [[Berry Gordy]] a [[Smokey Robinson]], kým [[Queen Latifah]] prečítala „We had him“, báseň ktorú pre túto príležitosť napísala [[Maya Angelou]].<ref>{{cite news|first= Nick |last= Allen |date= July 7, 2009 |title= Michael Jackson memorial service: the biggest celebrity send-off of all time |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5771156/Michael-Jackson-memorial-service-the-biggest-celebrity-send-off-of-all-time.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu si reverend [[Al Sharpton]] vyslúžil „standing ovation“ a jasot potom ako Jacksonovým deťom povedal že „Ich otec nebol zázrak. Zázrak bol to, čo dokazoval a dokazoval to kedykoľvek.“<ref>{{cite journal|first= Andrew |last= Potter |title= There was nothing strange about your daddy |magazine= [[Maclean's]] |url= http://www.macleans.ca/general/there-was-nothing-strange-about-your-daddy/ |date= July 7, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Jednou z udalostí, ktorá zvýšila povedomie o obrade bolo aj to, že jedenásťročná dcéra Michaela Jacksona, Paris Katherine, prvýkrát prehovorila na verejnosti, keď so slzami v očiach povedala, že „odvtedy ako sa narodila jej otec bol najlepším otcom akého si dokážeme predstaviť... a chcela by mu len povedať, že ho ľúbi... tak veľmi“.<ref>{{cite news|first= Tania |last= Branigan |date= September 8, 2001 |url= http://www.guardian.co.uk/uk/2001/sep/08/taniabranigan |title= Jackson spends £20m to be Invincible |newspaper= The Guardian}}</ref><ref>{{cite journal|url= http://www.tvguide.com/News/Jackson-Memorial-Moments-1007748.aspx |title= Top Moments: Michael Jackson Memorial |magazine= TV Guide |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Záverečnú modlitbu viedol reverend Lucious Smith.<ref>{{cite web|title= Rev Lucious Smith on conducting the memorial service for Michael Jackson |date= June 28, 2010 |url= http://www.radiolive.co.nz/Rev-Lucious-Smith-on-conducting-the-memorial-service-for-Michael-Jackson/tabid/506/articleID/14351/Default.aspx |publisher= [[Radio Live]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Dňa 24. augusta bolo vo viacerých novinách zverejnené, že podľa anonymných zdrojov sa losangeleský koroner rozhodol podať návrh aby bolo vo veci Jacksonovho úmrtia začaté vyšetrovanie pre podozrenie zo zabitia. Táto správa bola koronerom potvrdená dňa 28. augusta 2009.<ref>{{cite news |first= Tim |last= Reid |date= August 25, 2009 |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |title= LA coroner to treat Michael Jackson's death as a homicide |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110924151131/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |date=2011-09-24 }}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/8219362.stm |title= Jackson 'had lethal drug levels' |publisher= BBC News Online |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V čase smrti boli Jacksonovi podávané lieky [[propofol]], [[lorazepam]] a [[midazolam]].<ref>{{cite news|first= Kathleen |last= Doheny |date= August 24, 2009 |url= http://www.webmd.com/pain-management/news/20090824/propofol-linked-to-michael-jacksons-death |title= Propofol Linked to Michael Jackson's Death |publisher= [[WebMD]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V prípade zabitia bol vyšetrovaný spevákov osobný lekár, Conrad Murray, ktorý bol dňa 8. februára 2010 žalobcami obvinený z neúmyselného zabitia.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's doctor denies manslaughter charge |date= February 9, 2010 |publisher= [[BBC News Online]] |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/8499143.stm |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jacksonove telo bolo pochované dňa 3. septembra 2009 vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Coleman |date= September 4, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/6136376/Michael-Jackson-finally-laid-to-rest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson finally laid to rest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Odozvy === Po svojej smrti sa albumy Michaela Jacksona stali najpredávanejšími hudobnými nosičmi roku 2009. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch po jeho smrti sa v USA predalo 8,2 milióna albumov a celosvetovo tento predaj dosiahol úroveň 35 miliónov.<ref name="Swift-Boyle">{{cite journal|first= Keith |last= Caulfield |date= January 6, 2010 |title= Taylor Swift Edges Susan Boyle For 2009's Top-Selling Album |url= http://www.billboard.com/articles/news/960801/taylor-swift-edges-susan-boyle-for-2009s-top-selling-album |magazine= Billboard}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.today.com/id/37957972/ns/today-entertainment/ |title= Jackson sells 35 million albums since death |work= Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson bol prvým hudobníkom, ktorý mal milión stiahnutí za týždeň. Jeho piesne sa v priebehu týždňa stiahli 2,6 miliónkrát. Po jeho smrti sa z troch z jeho albumov predalo viacej kusov, ako sa predalo z albumov, ktoré vyšli dovtedy ako novinky.<ref>{{cite web|first= Eliot |last= Van Buskirk |date= July 1, 2009 |url= http://www.wired.com/epicenter/2009/07/michael-jackson-first-to-sell-over-1-million-downloads-in-a-single-week/ |title= Michael Jackson First Artist to Sell Over 1 Million Downloads in a Single Week |website= [[Wired (website)|Wired]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson sa stal zároveň prvým umelcom histórie hudobného priemyslu, ktorý mal v jednom roku štyri albumy v Top 20 najpredávanejších albumov Spojených štátov.<ref name="Swift-Boyle"/> V nadväznosti na tento nárast tržieb firma Sony oznámila, že rozširuje svoje väzby na Jacksonov hudobný materiál. Distribučné práva na jeho hudbu mali v Sony Music vypršať v roku 2015.<ref name="Sony">{{cite news|first= Ethan |last= Smith |date= March 16, 2010 |title= Sony Places Big Bet on a Fallen 'King' |newspaper= [[The Wall Street Journal]] |url= http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704588404575124023860735864 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 16. marca 2010 Sony Music Entertainment cez člena svojej divízie [[Columbia/Epic Label Group]] podpísala novú dohodu, v ktorej rozšírila svoje distribučné práva na pôvodný hudobný katalóg Michaela Jacksona do roka 2017, ako aj na desať nových albumov s nepublikovaným hudobným materiálom a nových kompilácií už vydaných nahrávok.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |date= March 16, 2010 |title= Michael Jackson Estate, Sony Strike Massive $250 Million Deal to Release King of Pop's Music |magazine= Rolling Stone |url= http://www.rollingstone.com/music/news/michael-jackson-estate-sony-strike-massive-250-million-deal-to-release-king-of-pops-music-20100316 }}</ref> Obchod, ktorý uzavrela firma Sony nemá v histórii hudobného priemyslu obdoby. Zaviazala ju k zaplateniu 250 miliónov dolárov za kúpu Jacksonovho majetku a licenčných poplatkov za realizované diela.<ref name="Sony"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson in 'record' $200m music deal |url= http://www.bbc.co.uk/worldservice/business/2010/03/100316_jackson_biz_music_deal.shtml |publisher= [[BBC Online]] |date= March 16, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 4. novembra 2010 firma Sony oznámila, že 14. decembra vyjde prvá posmrtná zbierka nahrávok Michaela Jacksona pod názvom ''[[Michael (album)|Michael]]''. Dňa 8. novembra bol k tomuto projektu v rádiách odprezentovaný oficiálny hudobný singel „Breaking News“.<ref>{{Cite news |title= Official Michael Jackson Single ''Hold My Hand'' To Be Released On November 15th |archivedate= November 19, 2010 |publisher= Breakingnews.michaeljackson.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |url= http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |date=2010-11-19 }}</ref> Vývojári [[Videohra|videohier]] z firmy [[Ubisoft]] oznámili svoje plány pre sviatky roku 2010 zrealizovať tanečnú a spevácku hru, ktorá by bola venovaná tvorbe Michaela Jacksona. Výsledná hra ''[[Michael Jackson: The Experience]]'' bola jednou z prvých, ktoré využívali technológie [[Kinect]] a [[PlayStation Move]], ktoré sú založené na snímanie pohybu kamerou pre herné konzoly [[Xbox 360]] od Microsoftu a [[PlayStation 3]] od firmy Sony.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Fans Will Moonwalk In Motion-Sensing Game |url= http://www.billboard.com/articles/news/957768/michael-jackson-fans-will-moonwalk-in-motion-sensing-game |magazine= Billboard |agency= Associated Press |date= June 15, 2010}}</ref> Dňa 3. novembra 2010 divadelná artistická skupina [[Cirque du Soleil]] oznámila, že chce s pripravovaným programom ''[[Michael Jackson: The Immortal World Tour]]'' začať v kanadskom Montreali v októbri 2011, zatiaľ čo trvalá verzia tejto šou bude prebiehať v Las Vegas.<ref>{{cite news|first= Tony |last= Hicks |title= People: Cirque du Soleil mounting Michael Jackson tour |url= http://www.mercurynews.com/entertainment-headlines/ci_16517946?nclick_check=1 |newspaper= San Jose Mercury News |accessdate= November 7, 2010}}</ref> Táto 90 minútová produkcia 65 prevažne cirkusových umelcov a tanečníkov, ktorá stála 57 miliónov dolárov je zmesou Jacksonových ikonických tanečných a hudobných kreácií s choreografiou umeleckých a akrobatických prevedení aké sú prezentované v Cirque du Soleil.<ref>{{cite news|title= Cirque plans $57M touring Jackson show |url= http://www.cbc.ca/news/arts/music/story/2010/11/03/cirque-michael-jackson-immortal-tour.html |publisher= CBC News |date= November 3, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Scenár turné a réžiu realizoval [[Jamie King]].<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/where-to-see-cirque-du-soleils-michael-jackson-tour-2125812.html |title= Where to see Cirque du Soleil's Michael Jackson tour |newspaper= The Independent |date= November 5, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 3. októbra 2011 vyšiel k tomuto programu kompilačný soundtrack po názvom ''[[Immortal (album)|Immortal]]''. Obsahoval 40 Jacksonových nahrávok, ktoré nanovo produkoval Kevin Antunes.<ref>{{Cite news |title= Epic Records Set To Release IMMORTAL The New Album From Michael Jackson On November 21 |date= October 3, 2011 |publisher= [[Sony]] |agency= [[PR Newswire]] |url= http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150613001950/http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |date=2015-06-13 }}</ref> Po prvom projekte Cirque du Soleil nasledoval ďalší, ''[[Michael Jackson: One]]'', ktorý sa realizoval v rezorte [[Mandalay Bay]] v Las Vegas. Toto šou, ktoré tiež scenáristicky a režijne spracoval [[Jamie King]], malo premiéru 23. mája 2013 malo komerčný úspech, ako aj pozitívny ohlas odbornej kritiky.<ref>{{cite news |first= Chris |last= Jones |date= July 13, 2013 |title= 'Michael Jackson ONE' in Las Vegas: Cirque du Soleil refinds its way |url= http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |newspaper= Chicago Tribune |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130929185207/http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |date=2013-09-29 }}</ref><ref>{{cite web|first= Richard |last= Lane |url= http://www.vegaschatter.com/story/2013/7/3/32721/60427/vegas-travel/Michael+Jackson+ONE+Becomes+The+One+Show+You+Must+See+In+Vegas |title= Michael Jackson ONE Becomes The One Show You Must See In Vegas |date= July 3, 2013 |publisher= VegasChatter |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Zack |last= O'Malley Greenburg |date= February 2, 2013 |title= Michael Jackson's New Vegas Show 'One' Will Double The Fun |url= http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/02/22/michael-jacksons-new-vegas-show-one-will-double-the-fun/ |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Kitty |last= Yancey |title= Cirque tells more about new Michael Jackson Vegas show |url= http://www.usatoday.com/story/dispatches/2013/02/21/new-michael-jackson-show-called-one-to-open-at-mandalay-bay/1935905/ |date= February 21, 2013 |newspaper= USA Today |accessdate= March 19, 2013}}</ref> V roku 2011 bola zverejnená správa, že medzi rokmi 1981 – 1983 nahral Michael Jackson s [[Freddie Mercury|Freddiem Mercurym]] demonahrávky skladieb „State of Shock“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/collabfreddie.htm |title= Freddie Mercury - Collaborations |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa toho, ako sa vyjadril vtedajší manažér skupiny [[Queen (skupina)|Queen]], [[Jim Beach]], nahrávky mali pôvodne byť súčasťou kompletného albumu duetov.<ref>{{cite journal|first= Melissa |last= Locker |title= Michael Jackson and Freddie Mercury: Three Duets Coming Out This Fall |url= http://entertainment.time.com/2013/07/29/michael-jackson-and-freddie-mercury-three-duets-coming-out-this-fall/ |magazine= Time |date= July 29, 2013 |accessdate= June 26, 2015}}</ref> Oficiálne tieto skladby nevyšli. Pieseň „State of Shock“ vyšla ako duet s [[Mick Jagger|Mickom Jaggerom]] na albume ''Victory'', ktorý v júli roku 1984 vydali [[The Jacksons]].<ref>Campbell, 1993.</ref> Sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ nahrak Mercury na svoj projekt ''[[Mr. Bad Guy]]''.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/mrbadguy.htm#there |title= Mr Bad Guy |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V apríli roku 2011 Jacksonov dlhodobý priateľ a miliardár [[Mohamed Al-Fayed]], ktorý je predsedom futbalového tímu [[Fulham F.C.|Fulham Football Club]] pred štadiónom [[Craven Cottage]] odhalil spevákovu sochu.<ref name="Fulham">{{cite news|title= Michael Jackson Fulham FC statue defended by Al Fayed |url= http://www.bbc.co.uk/news/uk-england-london-12950708 |publisher= BBC News Online |date= April 3, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Fanušikovia Fulhamu boli z tohto rozhodnutia zmätení a nechápali spojitosť medzi klubom a Michaelom Jacksonom.<ref>Ronay, Barney (April 1, 2011). {{cite news|url= http://www.guardian.co.uk/football/2011/apr/01/fulham-michael-jackson-statue-fans |title= Fulham fans cry foul over 'bizarre' Michael Jackson statue |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Al Fayed sa voči tomu ohradil a povedal im, že „nech idú do pekla“ ak si to nevážia.<ref name="Fulham"/> Socha bola v septembri 2013 odstránená.<ref>{{cite news|first= Simon |last= Rice |date= September 25, 2013 |title= Michael Jackson is HIStory: Controversial statue removed from Fulham stadium Craven Cottage |newspaper= The Independent |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/michael-jackson-is-history-controversial-statue-removed-from-fulham-stadium-craven-cottage-8839090.html}}</ref> Dňa 31. marca vydavateľ [[Epic Records]] oznámil zámer vydať osem ešte nepublikovaných nahrávok, ktoré by mali tvoriť základ nového albumu ''[[Xscape]]''.<ref>{{cite news|url= http://www.bbc.com/news/entertainment-arts-26824983 |title= New Michael Jackson album to be released in May |publisher= BBC News Online |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album vyšiel 13. mája 2014.<ref>{{cite journal|title= New Michael Jackson Album 'Xscape' to Be Released in May |url= http://www.billboard.com/articles/news/6029371/new-michael-jackson-album-xscape-to-be-released-in-may |magazine= Billboard |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 18. mája 2014 bola počas odovzdávania cien Billboard Music Awards predvedená tanečná kreácia v štýle „[[Pepper's ghost]]“, ku ktorej virtuálne vystúpil Jackson v jednej zo skladieb albumu ''Xscape'' s názvom „Slave to the Rhythm“.<ref>{{cite journal|first= Phil |last= Gallo |date= May 18, 2014 |title= Michael Jackson Hologram Rocks Billboard Music Awards: Go Behind the Scenes |url= http://www.billboard.com/articles/events/bbma-2014/6092040/michael-jackson-hologram-billboard-music-awards |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Umenie == === Vplyvy === [[Súbor:Michael Jackson sculpture.jpg|thumb|Jedna z kópií sochy, ktorá je založená na návrhu [[Diana Walczak|Diany Walczakovej]] a určená pre európsku propagáciu projektu HIStory.]] Ako svoje hlavné vplyvy uvádza Michael Jackson hudobníkov ako [[Little Richard]], [[James Brown]], [[Jackie Wilson]], [[Diana Ross]]ová, [[Fred Astaire]],<ref name="samandfred">{{cite news|first= Ken |last= Tucker |date= June 5, 1988 |url= http://www.nytimes.com/1988/06/05/books/summer-reading-firing-your-father-isn-t-easy.html |title= SUMMER READING; FIRING YOUR FATHER ISN'T EASY |newspaper= The New York Times |page= 751 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Sammy Davis Jr.]],<ref name="samandfred"/> [[Gene Kelly]],<ref>{{cite journal|first= Aisha |last= Harris |title= Why People Still Dance Like Gene Kelly |url= http://www.slate.com/blogs/browbeat/2012/08/23/gene_kelly_turns_100_the_dancer_s_legacy_persists_in_popular_dance_.html |magazine= [[Slate (magazine)|Slate]] |accessdate= October 5, 2012}}</ref> [[David Ruffin]],<ref>{{cite journal|title= 100 Greatest Singers: 65 – David Ruffin |url= http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/david-ruffin-20101202 |magazine= Rolling Stone |date= November 27, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[The Isley Brothers]], [[Bee Gees]] a tanečníkov z ''[[West Side Story]]'', ktorým dal svoju poctu pri nakrúcaní hudobných videosnímok k nahrávkam „[[Beat It]]“a „Bad“.<ref>Lewis Jones, 2005.</ref> Podľa vyjadrenia Michaelovho priateľa, choreografa [[David Winters|Davida Wintersa]], sa v roku 1971 počas prípravy choreografie na televízny špeciál [[Diana Ross|Diany Rossovej]], ''[[Diana!]]'', Jackson vyjadril že má film ''[[West Side Story]]'' tak rád, že si ho musí aspoň raz týždenne pozrieť.<ref>{{cite web|first= David |last= Winters |date= June 26, 2009 |title= David Winters remembers Michael Jackson |url= http://www.magickpapers.com/blog/?p=400 |publisher= Magick Papers}}</ref><ref>{{cite web|title= Reply #3: Thank you BigBearJohn: here's also David Winters |url= http://www.democraticunderground.com/discuss/duboard.php?az=show_mesg&forum=389&topic_id=5935191&mesg_id=5935451 |publisher= [[Democratic Underground]] |accessdate= May 16, 2011}}</ref><ref>{{cite news|first= Eugene |last= Hernandez |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael Jackson, On Screen |url= http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/ |publisher= [[Indiewire]] |archivedate= June 27, 2009 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090627205050/http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/}}</ref> Pokiaľ mal na Jacksona čiastočný vplyv Little Richard,<ref>{{cite news |first= Martin |last= Herron |date= June 27, 2009 |title= 'Michael Jackson saved my life' |url= http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |newspaper= [[The Scarborough News|Scarborough Evening News]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628193111/http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |date=2009-06-28 }}</ref> vplyv Jamesa Browna bol pre neho ešte inšpiratívnejší.<ref>{{cite web|title= Jackson Attends Brown's Public Funeral |url= http://www.contactmusic.com/james-brown/news/jackson-attends-browns-public-funeral_1017673 |publisher= [[Contactmusic.com]] |date= January 2, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V mladosti Michael Jackson preberal vokálnu techniku a niektoré spevácke štýly z veľkej časti od Diany Rossovej a [[The Supremes]].<ref>Taraborrelli, 2009, p. 60., 64.</ref> === Hudobné žánre a témy piesní === Na rozdiel od mnohých iných skladateľov, Michael Jackson nepísal svoje kompozície na papier. Namiesto toho ich diktoval do magnetofónu a texty spieval spamäti.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 209 – 210.</ref> Pri väčšine skladieb ako napríklad aj „[[Billie Jean]]“, „Who Is It“ a „[[Tabloid Junkie]]“ si pomáhal beatboxom či inou hlasovou imitáciou niektorých hudobných nástrojov. Jackson hovorieval, že je omnoho ľahšie basovú gitaru, či bicie nástroje imitovať hlasom ako na nich skutočne hrať. Aj viacerí hudobní kritici vyzdvihovali spevákovu presvedčivosť pri napodobňovaní hudobných nástrojov. Steve Huey z [[AllMusic]] hovoril, že počas jeho kariéry Jacksonovi jeho všestrannosť umožňovala experimentovať s viacerými hudobnými témami a hudobnými žánrami.<ref name="allmusic"/> Ako hudobník sa našiel vo viacerých žánroch ako sú [[Pop music|pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]] a [[new jack swing]].<ref name="allmusic"/><ref name="Bio2"/><ref name="AMOFW">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/off-the-wall-mw0000190332 |title= Michael Jackson – Off the Wall – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref><ref name="Help">{{cite web|first= M. |last= Heyliger |title= A State-of-the-Art Pop Album: Thriller by Michael |url= http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm |archivedate= December 4, 2008 |quote= Not many artists could pull off such a variety of styles (funk, post-disco, rock, easy listening, ballads)... |publisher= Consumerhelpweb.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20081204150926/http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm}}</ref><ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Turns 30! |magazine= Jet |volume= 74 |issue= 35 |date= August 29, 1988 |page= 58 |issn= 0021 – 5996 |url= http://books.google.com?id=L70DAAAAMBAJ&pg=PA58}}</ref><ref>{{cite book|first= Robert |last= Palmer |authorlink= Robert Palmer (writer) |title= Rock & Roll: An Unruly History |year= 1995 |publisher= [[Harmony Books]] |page= 285 |isbn=978-0-517-70050-1}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson1 1988.jpg|thumb|left|Jackson počas Bad Tour vo Viedni v roku 1988]] Podľa Hueyovho vyjadrenia album ''Thriller'' zdokonalil silné stránky albumu ''Off the Wall'' a dosiahol, že tanečné a rockové nahrávky nabrali na agresivite, kým popové tóny a balady boli jemnejšie a viac oduševnené.<ref name="allmusic"/> Pozoruhodné podľa neho boli balady „The Lady in My Life“, „Human Nature“ a „[[The Girl Is Mine]]“, funkové kúsky „Billie Jean“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“ a disko súbor skladieb „Baby Be Mine“ a „[[P.Y.T. (Pretty Young Thing)]]“.<ref name="allmusic"/><ref name="AMThriller">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |authorlink= Stephen Thomas Erlewine |title= Michael Jackson – Thriller – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |url= http://www.allmusic.com/album/thriller-mw0000056882 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Eric |last= Henderson |date= October 18, 2003 |title= Michael Jackson – Thriller |work= [[Slant Magazine]] |url= http://www.slantmagazine.com/music/review/michael-jackson-thriller |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Thriller">{{cite journal|first= Christopher |last= Connelly |title= Michael Jackson: Thriller |magazine= Rolling Stone |date= January 28, 1983}}</ref> Podľa článku, ktorým v časopise ''[[Rolling Stone]]'' Christopher Connelly komentoval album ''Thriller'' bol tento projekt vonkajším prejavom Jacksonovej asociácie s podprahovým myslením na paranoju a temné myšlienky.<ref name="Thriller"/> V AllMusic to [[Stephen Thomas Erlewine]] potvrdil s poukázaním na piesne „Billie Jean“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“.<ref name="AMThriller"/> V skladbe „Billie Jean“ Jackson spieva o posadnutom dievčati, jeho fanúšičke, ktorá tvrdí, že s ňou splodil dieťa.<ref name="allmusic"/> V nahrávke „Wanna Be Startin' Somethin'“ vyjadruje svoje argumenty voči klebetám a médiám.<ref name="Thriller"/> V piesni „Beat It“ odsudzuje násilie gangov a vzdáva poctu muzikálu ''[[West Side Story]]''. Podľa Hueyiho vyjadrenia je táto pieseň prvým skutočne úspešným Jacksonovým [[Crossover (hudba)|crossoverovým]] hudobným pokusom.<ref name="allmusic"/><ref name="Bio"/> Poznamenal tiež, že v titulnej skladbe „Thriller“ je Jackcsonov začiatok záujmu o nadprirodzené témy, ku ktorým sa vracal aj v nasledovných rokoch.<ref name="allmusic"/> V roku 1985 sa Michael Jackson stal spoluautorom charitatívnej hymny „[[We Are the World]]“ a od tej doby sa téma humanity pre neho stala inšpiráciou aj pre ďalšie hudobné diela a významne ovplyvnila aj jeho osobné postoje, či jeho verejnú prezentáciu.<ref name="allmusic"/> Projekt ''Bad'' má baladický rockový song „[[Dirty Diana]]“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= September 3, 1987 |url= http://www.nytimes.com/1987/09/03/arts/critic-s-notebook-how-good-is-jackson-s-bad.html |title= Critic's Notebook; How Good Is Jackson's 'Bad'? |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Prvým singlom albumu je balada o láske, „[[I Just Can't Stop Loving You]]“, pričom iná balada, „[[Man in the Mirror]]“ otvorenou hymnickou spoveďou a vyznaním. Pieseň „[[Smooth Criminal]]“ evokuje krvavý útok, znásilnenie a naznačuje vraždu.<ref name="TIME2"/> [[Stephen Thomas Erlewine]] z AllMusic poznamenáva, že album ''Dangerous'' prezentuje Jacksona ako veľmi paradoxné indivíduum.<ref name="Dangerous">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/dangerous-mw0000674875 |title= Michael Jackson – Dangerous – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref> Píše, že ''Dangerous'' je odlišnejší od svojho predchodcu, albumu ''Bad'', lebo oslovuje síce mestské publikum a tiež láka strednú triedu s hymnami ako je „[[Heal the World]]“.<ref name="Dangerous"/> Prvá polovica nahrávok, ako „Jam“ a „[[Remember the Time]]“, sú v štýle [[new jack swing]].<ref name="NYT Dangerous">{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= November 24, 1991 |title= RECORDINGS VIEW; Michael Jackson in the Electronic Wilderness |url= http://www.nytimes.com/1991/11/24/arts/recordings-view-michael-jackson-in-the-electronic-wilderness.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album je prvým, od Michaela Jacksona, ktor sa zaoberá témou spoločenských nešvárov. Napríklad pieseň „Why You Wanna Trip on Me“ zaoberá sa témou hladovania, AIDS, bezdomovectva a drogových závislostí.<ref name="NYT Dangerous"/> Album ''Dangerous'' má aj sexuálne ladené témy ako je milostná pieseň „[[In the Closet]]“.<ref name="NYT Dangerous"/> Titulná pieseň obsahuje narážky na dravú lásku a nutkavú žiadostivosť.<ref name="NYT Dangerous"/> V jeho druhej polovici sú pop-gospelové hymny ako „[[Will You Be There]]“, „Heal the World“ a „Keep the Faith“. V nich sa Jackson verejne vyznáva zo svojich vnútorných zápasov a obáv.<ref name="NYT Dangerous"/> V balade „[[Gone Too Soon]]“ Jackson vzdáva poctu svojmu priateľovi, [[Ryan White|Ryanovi Whiteovi]], a trápeniu ľudí chorých na AIDS.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Harrington |title= Jackson's 'Dangerous' Departures; Stylistic Shifts Mar His First Album in 4 Years |newspaper= The Washington Post |date= November 24, 1991}}</ref> Album ''HIStory'' evokuje atmosféru paranoji.<ref name="AMHIStory">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |title= Michael Jackson – HIStory – Overview |url= http://www.allmusic.com/album/history-past-present-and-future-book-i-mw0000123992 |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho obsah sa zameriava na útrapy a boje s verejnou mienkou, ktoré spevák prekonával pred jeho výrobou. Sú na ňom jeho snahy dať dokopy [[swing]], [[funk]] a [[rock]] v piesňach „Scream“, či „Tabloid Junkie“. Ale aj balada v štýle R&B, „[[You Are Not Alone]]“. Jackson sa búri voči nespravodlivosti a izolácii, ktorú cíti a cíti aj veľký hnev voči médiám.<ref name="RSHIStory">{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson HIStory |magazine= Rolling Stone |date= August 10, 1995}}</ref> V svojom osobnom vyznaní „[[Stranger in Moscow]]“ Jackson narieka nad jeho „upadnutím do nemilosti“, na druhej strane sú piesne „[[Earth Song]]“, „Childhood“, „Little Susie“ a „Smile“, ktoré sú typické popové piesne.<ref name="AMHIStory"/><ref name="RSHIStory"/> V nahrávke „D.S.“ spustil Jackson verbálny útok proti okresnému prokurátorovi zo Santa Barbary v Kalifornii, [[Tom Sneddon|Tomovi Sneddonovi]]. Opisuje ho ako asociála, bieleho supernacistu, ktorý chce „dostať jeho zadok, a to živý či mŕtvy“. O piesni Sneddon hovorí, že „nemal tú česť ju počuť, no vraví, že by pokojne mohla končiť aj výstrelom zo zbrane“.<ref>{{cite web|title= Thomas W. (Tom) Sneddon, Jr. |url= http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |archivedate= June 27, 2006 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20060627020903/http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |publisher= [[National Defense Authorization Act]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pre album ''Invincible'' si Jackson za spolupracovníka vybral Rodneya Jarkinsa, ktorý ho výrazne ovplyvnil.<ref name="allmusic"/> Sú na ňom typické soulové kúsky ako „Cry“ a „The Lost Children“, balady „Speechless“, „Break of Dawn“ a „Butterflies“, či mix [[hip hop (hudba)|hip hopu]], popu a R&B v nahrávkach „2000 Watts“, „Heartbreaker“ a „Invincible“.<ref>{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/invincible-mw0000011263 |title= Michael Jackson – Invincible – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= September 9, 2007}}</ref><ref>{{cite journal|first= Mark |last= Beaumont |date= November 30, 2001 |url= http://www.nme.com/reviews/michael-jackson/5780 |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= [[NME]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Spevácky štýl === Jackson bol spevákom od detstva a v priebehu času sa výrazne menil ako jeho hlas, tak aj jeho spevácky štýl. Medzi rokmi 1971 až 1975 jeho hlas zostúpil z chlapčenského sopránu na vysoký tenor.<ref>{{cite book|first= Nathan |last= Brackett |first2= Christian |last2= Hoard |title= [[The Rolling Stone Album Guide]] |publisher= [[Fireside Books|Fireside]] |year= 2004 |isbn= 0-7432-0169-8 |page= 414}}</ref> Jeho spevácky rozsah sa v dospelosti nachádzal medzi F2-E♭6. Jackson bol medzi prvými, ktorý v speve využíval techniku tzv. „hlasového čkania“. Začal s ním v roku 1973 v piesni „It's Too Late to Change the Time“, ktorú vydali [[The Jackson 5]] na albume ''[[G.I.T.: Get It Together]]''.<ref>{{cite book|first= Geoff |last= Brown |title= The Complete Guide to the Music of Michael Jackson & The Jackson Family |publisher= [[Omnibus Press]]}}</ref> V uvedenom príklade ešte nešlo ani tak o čkanie, skôr šiel so spevom na doraz až kým nezačal ako keby lapať po dychu, podobne aj ako pri nahrávaní singlu „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“.<ref name="G22"/> Spevácke kvality Michaela Jacksona sa dočkali uznania koncom 70. rokov, kedy prišiel na hudobný trh jeho album ''Off the Wall''. V tom čase o jeho speve písali v časopise ''[[Rolling Stone]]'' a o „v dychu zasnenom koktaní“ [[Stevie Wonder|Steva Wondera]]. V svojich analýzach sa rozpisovali, že „Jacksonov ľahučký tenor je výnimočne nádherný. Prekvapujúco hladko sa presúva do [[falzet]]u, ktorý spevák požíva s veľkou odvahou.“<ref name="AMOFW"/><ref>{{cite journal|first= Stephen |last= Holden |authorlink= Stephen Holden |title= Off the Wall: Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= November 1, 1979}}</ref> S rokom 1982 prišlo vydanie albumu ''Thriller'' a v ''Rolling Stone'' zverejnili mienku o tom, že Jackson spieva „úplne vyspelým hlasom“, ktorý je „podfarbený smútkom“.<ref name="Thriller"/> Výrazne zámerná skreslená výslovnosť slov „come on“, ktoré v textoch svojich piesní Jackson tak často vyslovoval, mohli byť ním často hláskované ako „c'mon“, „cha'mone“, či „shamone“, patria k základným prejavom, ktoré ho propomínajú a dodnes sú používané aj jeho imitátormi.<ref>{{cite web|first= Rory |last= Lewarne |title= Pink Grease |publisher= Music News |date= July 26, 2004 |url= http://www.music-news.com/ShowReview.asp?nReviewID=363&nType=4 |accessdate= August 10, 2008}}</ref> Prelom 90. rokov bol v jeho kariére poznačený vydaním albumu ''Dangerous'', ktorý výrazne odhaľoval jeho vnútorné postoje. Noviny ''[[The New York Times]]'' v tej dobe písali, že v jeho nahrávkach spevák „lapá po po dychu, jeho hlas chveje úzkosťou, ba niekedy až klesne v zúfalom šepote a syčí so zaťatými zubami“ a používa pritom „tragické tóny“.<ref name="NYT Dangerous"/> Keď spieva o spolupatričnosti, či o úcte vracia sa do uhladeného prejavu.<ref name="NYT Dangerous"/> Pri albume ''Invincible'', časopis ''Rolling Stone'' zverejnil mienku, že vo veku 43 rokov Jacksononov štýl „už nádherne vyjadruje rytmus skladby a vokálne vibrujúce harmónie.“<ref>{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= Rolling Stone |date= December 6, 2001}}</ref> Nelson George zhrňuje spevákov prejav konštatovaním, že je v ňom „láskavosť, agresia, [[growling]], prirodzená detinskosť, či falzet, v takej ľahkosti a v tej kombinácii ktorá oprávňuje Jacksona označiť za jedného z najlepších vokalistov“.<ref name="G24">George, 2004, p. 24.</ref> Pri stvárňovaní identity Jacksonovho spevu, zvukový inžinier [[Bruce Swedien]] siahal po niektorých štúdiových technických prístupoch a stratégiách, ktorými sa snažil udržať čo najvernejšiu reprodukciu spevákovho intímneho prirodzeného vyjadrenia: tesná blízkosť mikrofónu, analógové nahrávanie, niektoré špeciálne spôsoby izolácie vokálneho ohraničenia, či vytvorenie prirodzeného akustického priestoru, ale aj konverzie stereofonických polí na trojdimenzionálny zvukový priestor, hral sa pritoms prichádzajúcimi zvukovými odrazmi, na pevné odrazové plochy, či experimentoval so zvukom v trubiciach a podobne.<ref>{{cite journal|first= Isabelle |last= Stegner-Petitjean |title= "The Voice in the Mirror". Michael Jackson: from a vocal identity to its double in sound |year= 2011 |location= Nantes |journal= [[Volume!]] |publisher= Éditions Mélanie Seteun |url= http://volume.revues.org/3851 |volume= 8 |issue= 2 |pages= 222 – 52}}</ref> === Hudobné videá a choreografie === Jackson si vyslúžil aj označenie „kráľa hudobných videí“.<ref>{{cite book|first= Carl |last= Cheryn |title= XXL: Michael Jackson Special Collecters Edition |page= 95 |publisher= American Press}}</ref> Steve Huey z AllMusic konštatoval ako spevák cez komplexnú dejovú líniu, tanečný prejav, špeciálne efekty a slávne vystúpenia pretransformoval hudobné video do umeleckej formy a prezentácie diela, ale zároveň aj boril rasové predsudky.<ref name="allmusic"/> Pred vydaním albumu ''Thriller'' mal Jackson problémy získať vysielací priestor v kanáli MTV. Bolo to vraj pre jeho afroamerický pôvod.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson, "Billie Jean," directed by Steve Barron, produced by Simon Fields & Paul Flattery, |date= October 2005 |magazine= [[Blender (časopis)|Blender]]}}</ref> Len nátlak z CBS Records presvedčil MTV, aby odvysielali videá k piesni „Billie Jean“, neskôr k „Beat It“. Televíziu to doviedlo k dlhodobej spolupráci s Jacksonom a tiež pomohlo získať rešpekt pre ďalších umelcov tmavej pleti.<ref name="Video">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |date= August 25, 2005 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2005-08-25-mtv_x.htm |title= Music videos changing places |newspaper= USA Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Zamestnanci MTV popierajú, že by mali rasisticky motivovaný prístup, alebo že by boli k niečomu dotlačení. Tvrdia, že v tej dobe bežne hrávali rockovú hudbu bez ohľadu na rasový pôvod účinkujúcich.<ref>{{cite journal |title= Why it took MTV so long to play black music videos |url= http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |journal= [[Jet (magazine)|Jet]] |date= October 9, 2006 |accessdate= September 2, 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140703183102/http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |date=2014-07-03 }}</ref> Popularita videí Michaela Jacksona v MTV pomohla aj tomuto televíznemu kanálu aby sa dostal do pozornosti publika. Zároveň Jackson výrazne zvýšil obľúbenosť popu a R&B.<ref name="Video"/><ref>{{cite news|first= Bryan |last= Robinson |date= February 23, 2005 |title= Why Are Michael Jackson's Fans So Devoted? |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/LegalCenter/story?id=464753&page=1 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho vystúpenie v programe ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' zmenilo kritériá pre hodnotenie pódiovej šou. Vytvorilo éru, v ktorej umelci na pódiu začali predvádzať metafory hudobného videa.<ref>{{cite book|first= Ian |last= Inglis |title= Performance and Popular Music: History, Place and Time |year= 2006 |publisher= [[Ashgate Publishing]] |pages= 119, 127 |isbn= 978-0-7546-4057-8}}</ref> Krátke filmové diela akým bolo video ''Thriller'' sa stalo jedinečným dielom tohto speváka a tanečná sekvencia k piesni „Beat It“ sa stal inšpiráciou pre rôzne verzie jej imitácií.<ref>Jackson, Michael. ''Thriller Special Edition'' Audio.</ref> Choreografia videa ''Thriller'' sa stala súčasťou globálnej popkultúry. Možno ju vidieť v indickej kinematografii, ale známy je aj prípad videa, ktoré v apríli roku 2007 natočilo 1 500 filipínskych väzňov. Táto snímka mala na [[YouTube]] v čase svojej naväčšej slávy denný prístup 300 000 záujemcov a do novembra roku 2015 ich počet vzrástol na takmer 56 miliónov.<ref>{{cite news|title= Philippine jailhouse rocks to Thriller |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/6917318.stm |publisher= BBC News Online |date= July 26, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Je nesporné, že práve krátky hudobný film ''Thriller'' spôsobil nárast popularity videoklipov a aj ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovou knihou rekordov]]'' bol uznaný za najúspešnejšie hudobné video v histórii zábavného priemyslu.<ref name="World Records"/> V 19 minútovom videoklipe pre pieseň „Bad“, ktorý režíroval [[Martin Scorsese]], sa začal Jackson predstavovať v choreografiách s agresívnejším sexuálnym podtónom, ktorý dovtedy nebol pre neho bežný. Pri tanečných kreáciách si viac siahal na hruď, telo, či do rozkroku. Keď sa ho na to, že prečo si siaha do rozkroku spýtala v roku 1993 vo svojej relácii Oprah Winfreyová, Jackson povedal, že to robí podvedome, opísal to ako niečo, čo nemal plánované, ale skôr ako niečo, čo vzniklo spolu s hudbou. Skladba „Bad“ sa stretla so zmiešanou reakciou publika aj kritikov, v časopise ''Time'' ju označili ako nie veľmi vydarenú. Vo videu je možné vidieť aj [[Wesley Snipes|Wesleyho Snipesa]], ktorý sa aj neskôr objavoval v Jacksonových klipoch.<ref name="T3703"/><ref>{{cite journal|first= Richard |last= Corliss |authorlink= Richard Corliss |title= Michael Jackson: Who's Bad? |magazine= Time |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,979177,00.html |date= September 6, 1993 |accessdate= April 23, 2008}}</ref> Vo videu k piesni „[[Smooth Criminal]]“ Jackson experimentujte s úklonmi proti zemskej gravitácii. Oproti vlastnej osi sa od chodidiel nakloní do 45° uhla. Aby mohol tento pohyb predviesť počas koncertov museli mu dizajnéri vyvinúť špeciálne topánky, ktoré ho preto aby sa predklonil doslova prilepili k podlahe. Tento spôsob kotvenia nôh je chránený americkým patentom, ktorý má registračné číslo 5255452<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=PATENT 5255452: Michael J. Jackson, Michael L. Bush, Dennis Tompkins: "Method and means for creating anti-gravity illusion", filed June 29, 1992, issued October 26, 1993 |url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum prístupu=2015-11-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150928094843/http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum archivácie=2015-09-28 }}</ref> Napriek tomu, že video k piesni „Leave Me Alone“ oficiálne v Spojených štátoch nevyšlo, bolo v roku 1989 nominované na tri ceny ''Billboard'' Music Video Awards.<ref>Campbell, 1993, p. 273.</ref> V tom istom roku video získalo za kvalitu špeciálnych efektov cenu Golden Lion Award. V roku 1990 video „Leave Me Alone“ získalo aj cenu Grammy.<ref name="G434"/> V roku 1988 Michael Jackson dostal cenu MTV Video Vanguard Award a v roku 1990 aj cenu MTV Video Vanguard Artist of the Decade. Bolo to ocenenie za je prínos, ktorý pre tento žáner znamenali jeho hudobné klipy v 80. rokoch 20. storočia. V roku 1991 bola prvá z cien na jeho počesť premenovaná na „Michael Jackson Video Vanguard Award“.<ref name="G456"/> Pieseň „[[Black or White]]“ bola sprevádzaná premiérou kontroverzného videa, ktorú 14. novembra 1991 odvysielalo 27 krajín a odhaodm ho naraz zhliadlo 500 miliónov ľudí. Bol to najväčší počet pre jeden videoklip v tom istom čase.<ref name="Achievements"/> Pôvodné video bolo odsudzované, za sexuálne pózy, ako aj vyobrazenie agresivity. Aby sa zabránilo zákazu publikovania, Jackson za za tieto skutočnosti ospravedlnil a inkriminované scény z prvej 14 minútovej verzie boli z preventívnych dôvodov odstránené.<ref>Michael Jackson ''Dangerous'' on Film VHS/DVD</ref> Spolu so spevákom v klipe účinkuje aj [[Macaulay Culkin]], [[Peggy Lipton]]ová a [[George Wendt]]. Použil sa v ňom aj efekt premien rôznych scén a tvárí, ktorý je vo videoklipoch bežný dodnes.<ref>Campbell, 1993, p. 303.</ref> Klip k piesni „[[Remember the Time]]“ bol komplikovanou produkciou, ktorý sa stal jedným z najdlhších vysielaných klipov. Trval viac ako deväť minút. Situovaný bol do starovekého Egypta, obsahoval viacero prevratných vizuálnych efektov a okrem zložitých tanečných kreácií, sa v ňom ukázal aj [[Eddie Murphy]], manželka [[David Bowie|Davida Bowieho]], modelka [[Iman]], či basketbalista [[Magic Johnson]].<ref>Campbell, 1993, pp. 313 – 4.</ref> Sexuálne najprovokatívnejším kúskom bolo video „[[In the Closet]]“. V tejto snímke spevákovi v tanci dvorí modelka [[Naomi Campbell]]. Video bolo v Juhoafrickej republike pre svoj obsah zakázané.<ref name="G456"/> Hudobné video pre pieseň „Scream“, ktoré režíroval [[Mark Romanek]] a produkoval Tom Foden, je podľa ohlasov kritiky jedným z najviac uznávaných videoklipov Michaela Jacksona. V roku 1995 video dostalo jedenásť nominácií na ceny MTV Video Music Award. Je to najviac nominácií na túto cenu, ktoré mal jeden videoklip. Toto dielko získalo tri z nich: za najlepšie tanečné video, za najlepšiu choreografiu a za najlepšie umelecké prevedenie.<ref>{{cite book|first= Leanne |last= Boepple |title= Scream: Space Odyssey, Jackson-Style.(video production; Michael and Janet Jackson video) |page= 52 |volume= 29 |publisher= Theatre Crafts International |date= November 1, 1995 |issn= 1063-9497}}</ref> Skladba a jej vizuálne prevedenie sú odrazom prejavu odporu voči médiám, ktorý v roku 1993 Jackson mal po reakciách na jeho obvinenia zo zneužívania detí.<ref>{{cite news|first= Ed |last= Bark |title= Michael Jackson Interview Raises Questions, Answers |newspaper= [[St. Louis Post-Dispatch]] |page= 06E |date= June 26, 1995}}</ref> Rok nato video získalo cenu Grammy za najlepšiu krátku videonahrávku a dostalo sa aj do ''Guinessovej knihy rekordov'' ako „video s najvyššími výrobnými nákladmi“ (cena jeho výroby bola 7&nbsp;miliónov dolárov).<ref name="G4850"/><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2006 |year= 2005 |publisher= Guinness |isbn= 1-904994-02-4}}</ref> Pieseň „[[Earth Song]]“ bola tiež sprevádzaná veľmi nákladným, no aj výrazne kladne prijímaným hudobným videom, ktoré malo v roku 1997 nomináciu na cenu Grammy za najlepšiu krátku vizuálnu hudobnú snímku. Jej príbeh bol zameraný na environmentálnu tému, zobrazoval týranie zvierat, ničenie dažďových pralesov, znečistenie životného prostredia a vojnu. Pomocou špeciálnych efektov je čas vrátený až kým sa nenavráti život, neskončí vojna, a prales znovu narastie.<ref name="G4850"/><ref>Michael Jackson ''HIStory'' on Film volume II VHS/DVD</ref> V roku 1997 mal premiéru na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] film ''[[Michael Jackson's Ghosts]]''. Bol to krátky projekt, ktorého autorom scenára boli Michael Jackson a [[Stephen King]]. Video, ktoré režíroval [[Stan Winston]] má 38 minút a je v ''Guinessovej knihe rekordov'' uvedené ako „najdlhšie hudobné video sveta“.<ref name="G4850"/><ref name="T6101"/><ref>Lewis Jones, 2005, pp. 125 – 6.</ref><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2004 |year= 2003 |publisher= Guinness |isbn= 1-892051-20-6}}</ref> == Spoločenský význam a vplyv == [[Súbor:1993 walk of fame michael jackson.jpg|thumb|Jacksonova hviezda, ktorá bola daná v roku 1984 na [[Hollywoodsky chodník slávy]]]] Média bežne Michaela Jacksona označujú za „kráľa popu“. Počas svojej kariéry tento spevák naznačil smerovanie výroby hudobných videoklipov a doslova vydláždil cestu pre súčasnú pop music. Dopisovateľ novín ''[[The Daily Telegraph]]'', [[Tom Utley]], v roku 2003 opisuje Jacksona ako extrémne dôležitú a geniálnu osobnosť.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Utley |authorlink= Tom Utley |date= February 7, 2003 |title= Of course Jackson's odd—but his genius is what matters |url= http://www.telegraph.co.uk/comment/3587259/Of-course-Jackson%27s-odd---but-his-genius-is-what-matters.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas väčšej časti jeho kariéry mal jedinečnú úroveň, ktorou celému svetu dával príklad. Bol príkladom pre mladšie generácie nielen ako hudobník, ale aj svojim prístupom k humanitárnym aktivitám.<ref name="ADL"/> Na viacerých fórach je vyzdvihované, že jeho hudobnými videami, akým bol napríklad ''Thriller'' verejnosti predstavil rasovú rôznorodosť. Pomohol vtedy relatívne mladému televíznemu kanálu MTV získať významnosť a cez jeho programy sa zúčastnil na prechode záujmu a popularity od rockovej hudobnej vlny na pop music a R&B. Prispel tým k sformovaniu tejto televízie do štýlu, v ktorom je lídrom a ktorý si zachovala dodnes. Jacksonova práca stále ovplyvňuje mnohých umelcov vo viacerých hudobných žánroch. Televízny kanál Black Entertainment Television (BET), ktorý patrí k divízii [[Viacom]], sa o ňom vyjadruje ako o „celkom jednoznačne najväčšom umelcovi všetkých čias“, a ako o niekom, „kto spravil revolúciu v produkcii hudobných videí a priniesol svojim moonwalkom celému svetu tanec. Jacksonov spevácky prejav, štýl, pohyby a odkaz stále inšpiruje umelcov všetkých žánrov.“<ref>{{cite web |title= Michael Jackson |url= http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |publisher= Search.bet.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120704173546/http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |archivedate= 2012-07-04 }}</ref> Steve Huey z AllMusic opisuje Jacksona ako „nezastaviteľného velikána, ktorý zvláda všetky zručnosti aby mohol dominovať v rebríčkoch: jednoznačne identifikovateľný hlas, neuveriteľné tanečné pohyby, ohromujúcu hudobnú všestrannosť a príťažlivú hviezdnu moc.“<ref name="allmusic"/> V polovici 80. rokov hudobný kritik časopisu ''Time'', [[Jay Cocks]], uznal, že „Jackson je najväčšou osobnosťou od čias [[The Beatles]]. Ako sólová postava je najvýznamnejším fenoménom od doby [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]]. Pravdepodobne je historicky najpopulárnejším spevákom tmavej pleti“.<ref name="TIME"/> Časopis ''[[Vanity Fair]]'' označil Jacksona za najpopulárnejšieho umelca histórii šoubiznisu.<ref name="G434"/> V roku 2007 Jackson povedal, „že hudba bola jeho východiskom, jeho darom pre všetkých zamilovaných ne celom svete.“ Dodal aj, že „verí, že cez svoju hudbu bude žiť večne“.<ref>{{cite journal|first= Bryan |last= Monroe |title= Michael Jackson in His Own Words |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= December 2007}}</ref> Veľmi krátko po Jacksonovej smrti dňa 25. júna 2009 sa televízny kanál MTV nakrátko vrátil do svojho originálneho formátu vysielania hudobných videí, aby dal postu jeho práci.<ref>{{cite news|first= Brokes |last= Barnes |title= A Star Idolized and Haunted, Michael Jackson Dies at 50 |date= June 25, 2009 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2009/06/26/arts/music/26jackson.html?ref=obituaries&_r=0 |accessdate= July 12, 2009}}</ref> Kanál dlhé hodiny vysielal Jacksonove videoklipy, ktoré spájali špeciálne živé vstupy s reakciami osobností televízie MTV a ďalších celebrít. Toto dočasné vysielanie v MTV kulminovalo v nasledujúcom týždni spomienkovou bohoslužbou.<ref>{{cite web |title= More adds, loose ends, and lament |url= http://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |work= The 120 Minutes Archive |date= July 25, 2009 |accessdate= February 15, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223522/https://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |archivedate= 2021-05-08 }}</ref> Na bohoslužbe dňa 7. júla 2009 zakladateľ firmy [[Motown]], Berry Gordy, označil Jacksona za „najväčšiu hviezdu zábavy, aká kedy žila“.<ref>{{cite journal|title= Farewell to a King |magazine= People |date= July 20, 2009}}</ref><ref>{{cite web|title= Gordy Brings Mourners To Their Feet With Jackson Tribute |url= http://www.contactmusic.com/news/gordy-brings-mourners-to-their-feet-with-jackson-tribute_1108973 |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news |first= Bob |last= Tourtellotte |date= July 8, 2009 |title= Michael Jackson hailed as greatest entertainer, best dad |url= http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |agency= Reuters UK |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120730001940/http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |date=2012-07-30 }}</ref> V roku 2010 dve univerzity označili úroveň Jacksonovho príspevku do kultúry za akademickú a jeho dielo sa stalo súčasťou predmetov vo výukových materiáloch.<ref name="Chandler">{{cite web |first= Cory |last= Chandler |date= May 20, 2010 |title= Librarians Prove Michael Jackson Was a Rock Star in Academic Literature |url= http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature |publisher= [[Texas Tech University]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20141006123627/http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature/ |archivedate= 2014-10-06 }}</ref><ref>Hidalgo & Weiner 2010, pp. 14 – 28.</ref> Dvaja výskumníci revidovali výukové materiály a zozbierali tieto svoje poznatky medzi anotácie. V týchto bibliografiách týkajúcich sa výskumu poznatkov k populárnej kultúre sú umiestnené odkazy na Michaela Jacksona.<ref name="Chandler"/><ref>Hidalgo & Weiner 2010, p. 25.</ref> === Hudba pre filmy a seriály === Michael sa spolupodieľal aj na hudobnej stránke viacerých filmov a seriálov (''Zachráňte Willyho [[Zachráňte Willyho 1|1]], [[Zachráňte Willyho 2|2]]'', ''[[The Simpsons]]'', ''[[E.T. mimozemšťan]]'', ''[[Moonwalker]]'', ''[[Kapitán EO]]'', ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'', ''[[Safari (film)|Safari]]'', ''[[Superman (film)|Superman]]'',...). === Cover verzie skladieb Michaela/súrodencov === Z niektorých skladieb Michaela, resp. súrodeneckej skupiny vznikli aj cover verzie rôznych kvalít – [[Mariah Carey]]: „I'll be there“; [[Weird Al Yankovic]]: „Fat“, „Eat it“ a iné. == Uznania a ceny == Meno Michael Jackson bolo pridané na [[Hollywood Walk of Fame|Hollywoodsky chodník slávy]] dvakrát: v roku 1980 ako člena [[The Jacksons]] a v roku 1984 pre neho ako sólového umelca. Počas svojej kariéry získal veľké množstvo ďalších cien a uznaní: napríklad aj [[World Music Awards]] pre najpredávanejšieho umelca Milénia, [[American Music Award]] pre umelca storočia, [[Bambi Award]] pre popového umelca Milébia.<ref name="G503"/><ref>{{cite journal|url= http://www.hellomagazine.com/celebrities/2002/11/22/michaeljackson/ |title= Michael Jackson and Halle Berry Pick Up Bambi Awards in Berlin |magazine= [[Hello (magazine)|Hello!]] |date= November 22, 2002 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do [[Rock and Roll Hall of Fame|rokenrolovej sieni slávy]] bol Michael Jackson tiež uvedený dvakrát: v roku 1997 ako člen The Jackson 5 a v roku 2001 ako sólový umelec. Bol uvedený aj do ďalších siení slávy: Vocal Group Hall of Fame (v roku 1999 ako člen The Jackson 5), do Songwriters Hall of Fame (v roku 2002).<ref name="G503"/> V roku 2010 bol Michael Jackson ako prvý (zatiaľ aj jediný) zo žánrov popu a rokenrolu uvedený do Dance Hall of Fame.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Keiser |date= August 15, 2010 |url= http://www.newstimes.com/local/article/Photos-Michael-Jackson-induction-ceremony-617034.php |title= Photos: Michael Jackson induction ceremony |newspaper= [[The News-Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2014 za neho otec, Joe Jackson, prevzal uznanie a prijatie do [[Rhythm and Blues Music Hall of Fame]].<ref>{{cite news|first= Chuck |last= Yarborough |date= August 19, 2014 |title= R&B Music Hall of Fame sets big weekend to induct sophomore class featuring Michael Jackson, Whitney Houston, Marvin Gaye, Norm N. Nite and more |newspaper= [[The Plain Dealer]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.cleveland.com/entertainment/index.ssf/2014/08/rb_hall_of_fame_sets_big_weeke.html}}</ref> Do roku 2006 je meno Michaela Jacksona pri ôsmich zápisoch do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]],<ref>{{cite news|title= Michael Jackson Named Most Successful Entertainer Of All Time |url= http://www.citynews.ca/2006/11/15/michael-jackson-named-most-successful-entertainer-of-all-time/ |work= [[CityNews]] |date= November 15, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> má trinásť cien [[Grammy Award]]s<ref>{{cite news|first= Mike |last= Collett-White |title= Michael Jackson to add concerts after sellout |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/idUSTRE52A44W20090311 |date= March 11, 2009}}</ref> (medzi nimi aj [[Grammy Legend Award]]<ref>{{cite web |title= GRAMMY Legend Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110122042621/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |archivedate= 2011-01-22 }}</ref> a [[Grammy Lifetime Achievement Award]])<ref>{{cite web |title= Lifetime Achievement Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |publisher= National Academy of Recording Arts and Sciences |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110217153829/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |archivedate= 2011-02-17 }}</ref>). Michela Jackson je držiteľom 26 cien [[American Music Award]] (medzi nimi aj za umelca storočia a za umelca 80. rokov).<ref name="MTV"/><ref>George, 2004, pp. 37 – 52.</ref> Trinásť jeho singlov bolo jednotkami v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{cite journal|title= Hot 100 Anniversary: Most No. 1s By Artist |url= http://www.billboard.com/articles/news/1044523/hot-100-anniversary-most-no-1s-by-artist |magazine= Billboard |date= August 6, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odhadovaný celosvetový predaj jeho hudobnej produkcie dosiahol počet viac ako 400 miliónov nahrávok,<ref>{{cite news|first= Michael |last= Rothman |date= August 29, 2013 |title= Happy 55th Birthday Michael Jackson – His Top 10 Moments |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/happy-55th-birthday-michael-jackson-top-10-moments/story?id=20100037 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.dhakatribune.com/infotainment/2013/jun/25/michael-jacksons-death-anniversary-observed-worldwide |title= Michael Jackson's death anniversary observed worldwide |newspaper= [[Dhaka Tribune]] |date= June 25, 2013 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> čím sa radí na vrchol [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších umelcov sveta]]. Dňa 29. decembra 2009 Americký filmový inštitút (American Film Institute) označil Jacksonovu smrť za „významný moment“ a dodal že „Michaelova Jacksonova osudová smrť v júni, keď mal 50 rokov bola významnou tým, že výlev žiaľu spôsobil bezprecedentné celosvetové velebenie jeho koncertných skúšok, ktoré napokon vyšli v jednom z najlepšie zarábajúcich dokumentov s názvom ''This Is It''.<ref>{{cite news|first= Jill |last= Serjeant |title= Michael Jackson's Death Among 2009's Major Moments |publisher= ABC News |date= December 29, 2009}}</ref> == Zisk a bohatstvo == Odhaduje sa, že Michael Jackson za svojho života zarobil 750 miliónov dolárov.<ref>{{cite news|title= Stress killed MJ, says ex-publicist |url= http://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hollywood/news-interviews/Stress-killed-MJ-says-ex-publicist/articleshow/4709371.cms?referral=PM |newspaper= [[The Times of India]]'' |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Za licenčné poplatky z predaja jeho hudobnej produkcie od Sony mu vynieslo 300 miliónov dolárov. Za koncerty, hudobné publikácie (vrátane práv na nahrávky z katalógu skupiny The Beatles), rôzny tovar a hudobné videá mohol Jackson zarobiť ďalších 400 miliónov dolárov. Odhadovať, koľko peňazí sa z týchto výnosov dostalo do Jacksonovho vrecka je ťažké. Spevák musel platiť dane, vyplácať náklady na nahrávanie a ďalšie produkčné náklady.<ref>{{cite news|first= Timothy L |last= O'Brien |title= What Happened to the Fortune Michael Jackson Made? |newspaper= The New York Times |page= 1 |date= May 14, 2006 |accessdate= March 16, 2013 |url= http://www.nytimes.com/2006/05/14/business/yourmoney/14michael.html}}</ref> === Federálny problém ohľadom dedičských daní === Dňa 26. júla 2013 správcovia pozostalosti Michaela Jacksona podali na daňový súd Spojených štátov ([[United States Tax Court]]) návrh, ktorý bol dôsledkom sporu o realitných daniach v daňovom systéme USA. Návrh bol podložený reálnou hodnotou Jacksonovho majetku v dobe jeho smrti. Správcovia pozostalosti tvrdili, že majetok mohol mať hodnotu okolo 7 miliónov dolárov. Finančný úrad (Internal Revenue Service) tvrdil, že majetok odhaduje na 1,1 miliardy a teda v daniach by mali správcovia štátu dlžiť (vrátane pokút) 700 miliónov dolárov.<ref name="Gottlieb">{{cite news|first= Jeff |last= Gottlieb |date= February 7, 2014 |title= Michael Jackson estate embroiled in tax fight with IRS |url= http://www.latimes.com/local/la-me-jackson-taxes-20140208,0,3089248.story |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sporným stranám bolo na základe rokovaní o urovnaní nariadené aby predložili správu o aktuálnom stave do 2. novembra 2015.<ref>''Estate of Michael J. Jackson v. Commissioner'', case no. 017152-13, U.S. Tax Court.</ref> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Michaela Jacksona}} === Štúdiové albumy === ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Motown * [[1972]]: ''[[Got to Be There]]'' * [[1972]]: ''[[Ben (album)|Ben]]'' * [[1973]]: ''[[Music and Me|Music & Me]]'' * [[1975]]: ''[[Forever, Michael]]'' ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Epic * [[1979]]: ''[[Off the Wall]]'' * [[1982]]: ''[[Thriller (album)|Thriller]]'' – najpredávanejší album sveta, uvedený v Guinessovej knihe rekordov * [[1987]]: ''[[Bad (album)|Bad]]'' – druhý najpredávanejší album sveta * [[1991]]: ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' * [[1995]]: ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future – Book I]]'' – najpredávanejší dvojalbum sveta * [[2001]]: ''[[Invincible]]'' == Filmografia == * [[1974]]: ''[[Free to Be... You & Me]]'' * [[1978]]: ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'' * [[1981]]: ''[[Diana (film)|Diana]]'' * [[1985]]: ''[[Other Lover]]'' * [[1986]]: ''[[Kapitán EO]]'' * [[1988]]: ''[[Moonwalker]]'' * [[2002]]: ''[[Muži v čiernom 2]]'' ([[Cameo|Cameo appearance]]) * [[2004]]: ''[[Miss stroskotankyňa]]'' (Cameo appearance) == Turné == *[[Bad (turné)|Bad]] (1987 – 89 *[[Dangerous World Tour]] (1992 – 93) *[[HIStory World Tour]] (1996 – 97) *[[MJ & Friends]] (1999) *[[This Is It (concerty)|This Is It]] (2009 – 10; zrušené) == Referencie == {{Referencie|4}} === Literatúra === *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop|publisher=Branden|year=1993|isbn=0-8283-1957-X}} *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop's Darkest Hour|publisher=Branden|url=http://books.google.com/books?id=BVC9zltjf-EC&lpg=PP1|year=1995|isbn=0-8283-2003-9}} *{{cite book|last=George|first=Nelson|authorlink=Nelson George|title=[[Michael Jackson: The Ultimate Collection]]|year=2004|type=booklet |publisher=[[Sony BMG]]}} *{{cite journal|last=Hidalgo|first=Susan|last2=Weiner|first2=Robert G.|title=Wanna Be Startin' Somethin': MJ in the Scholarly Literature: A Selected Bibliographic Guide|year=2010|journal=The Journal of Pan African Studies|volume=3|issue=7|url=http://www.jpanafrican.com/docs/vol3no7/3.7MJ-Wanna-3.pdf|format=PDF}} *{{cite book|last=Jackson|first=Michael|title=[[Moonwalk (book)|Moonwalk]]|year=2009|origyear=First published 1988|publisher=Random House|isbn=978-0-307-71698-9}} *{{cite book|last=Lewis Jones|first=Jel D.|title=Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology|publisher=Amber Books Publishing|year=2005|url=http://books.google.com/books?id=LuEPnk7irOMC|isbn=978-0-9749779-0-4}} *{{cite book|last=Taraborrelli|first=J. Randy|authorlink=J. Randy Taraborrelli|title=Michael Jackson: The Magic, The Madness, The Whole Story, 1958–2009|year=2009|publisher=Grand Central Publishing, 2009|location=Terra Alta, WV|isbn=0-446-56474-5}} *{{cite journal|last=Young|first=Julie|title=A Hoosier Thriller: Gary, Indiana's Michael Jackson|journal=Traces of Indiana and Midwestern History|volume=21|issue=4|publisher=Indiana Historical Society|location=Indianapolis|date=Fall 2009|url=http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140415035650/http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson |date=2014-04-15 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=category:Michael Jackson}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001391|meno=Michael Jackson}} * {{Csfd meno|id=24336|meno=Michael Jackson}} * [http://www.youtube.com/user/michaeljackson?blend=2&ob=1 Official Michael Jackson Youtube Channel] * [http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 Michael Jackson Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090604082729/http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 |date=2009-06-04 }} {{eng icon}} {{Michael Jackson}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jackson, Michael}} [[Kategória:Michael Jackson| ]] [[Kategória:Dance speváci USA]] [[Kategória:Funkoví speváci USA]] [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Souloví speváci USA]] [[Kategória:R&B speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Swingoví speváci USA]] [[Kategória:Tanečníci USA]] [[Kategória:Súrodenci v hudbe]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Gary (Indiana)]] m8ogzayo67q9iwts2n59ex4uegcjasr 8057729 8057728 2025-07-07T13:27:59Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.46|85.237.234.46]] ([[User_talk:85.237.234.46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 7987349 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Michael Jackson | Obrázok = Michael Jackson in 1988.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = <br />Michael Jackson na koncerte v roku 1988 | Popis umelca = Popový spevák a tanečník | Rodné meno = Michael Joseph Jackson | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[29. august]] [[1958]] | Miesto narodenia = [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2009|6|25|1958|8|29}} | Miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | BydRlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Pop music|Pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]], [[new jack swing]] | Roky pôsobenia = 1964 – 2009 | Hrá na nástroje = spev | Typ hlasu = [[falzet]] | Súvisiace články = [[The Jackson 5]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Motown Records|Motown]], [[Epic Records|Epic]] / [[Sony Music Entertainment]] | Webstránka = {{url|http://www.michaeljackson.com/}} }} '''Michael Joseph Jackson'''<ref>County of Los Angeles Department of Health Services (2009). [[:File:Michael Jackson death certificate.jpg|Michael Jackson death certificate]].</ref><ref name="allmusic">{{cite web|first= Steve |last= Huey |title= Michael Jackson – Artist Biography |url= http://www.allmusic.com/artist/michael-jackson-mn0000467203/biography |publisher= [[AllMusic]]. [[All Media Network]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref>, známy aj ako '''Michael Jackson''' (* [[29. august]] [[1958]], [[Gary (Indiana)|Gary]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[25. jún]] [[2009]], [[Los Angeles]] [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] <ref name="pravda">[http://kultura.pravda.sk/kral-popu-michael-jackson-zomrel-dox-/sk_khudba.asp?c=A090626_002536_sk_khrel]</ref><ref name="latimes">[http://www.latimes.com/news/local/la-me-michael-jackson-dead26-2009.stele nia - Local Michael Jackson dead at 50]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>) bol americký [[pop]]ový, soulový, a rockový [[spevák]], [[skladateľ]], [[tanec|tanečník]] a [[herec]]. Verejnými predstaviteľmi hudobného priemyslu bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“ a je považovaný za [[Kultúrny vplyv Michaela Jacksona|jednu z najvýznamnejších kultúrnych osobností 20. storočia]].<ref name="LJ3">Lewis Jones, 2005, p. 3 : "He wears the crown as the King Of Pop because no artist has broken his record of selling nearly 60 million copies of a single Album (Thriller)".</ref><ref name="Arar">{{cite news|first= Yardena |last= Arar |date= February 29, 1984 |title= Michael Jackson coronated latest king of rock 'n' roll |newspaper= [[Boca Raton News]] |page= 7A}}</ref><ref name="SBee">{{cite news|title= Is the thrill gone for singer Michael Jackson? |newspaper= [[Sacramento Bee]] |date= July 27, 1987 |page= B3}}</ref> Vo svojej kariére mal veľký vplyv na vývoj populárnej hudby a moderného tanečného štýlu. Spolu s jeho publikovaným osobným životným štýlom sa vo viac ako v štyroch dekádach stala z neho jedna z globálne najvýznamnejších postáv populárnej kultúry. Michael je siedmym potomkom rodiny Jacksonovcov. Jeho profesionálny debut bol v roku 1964, keď ako šesťročný účinkoval v zostave skupiny [[The Jackson 5]] na pódiu spolu s jeho staršími súrodencami [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermainem]], a [[Marlon Jackson|Marlonom]]. Svoju sólovú kariéru začal v roku 1971. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa stal Michael Jackson dominantnou osobnosťou populárnej hudby. Jeho [[Hudobné video|hudobné videá]] k nahrávkam ako sú „[[Beat It]]“, „[[Billie Jean]]“ a „[[Thriller (skladba)|Thriller]]“ sú udávané ako príklady, vďaka ktorým došlo k prelomeniu rasových bariér a aj ako vzory k tomu, ako sa navzájom transformujú mediálne diela do umeleckých foriem a nástrojom k prezentáciám. Popularita týchto videí pomohla priniesť slávu vtedy relatívne mladému kanálu [[MTV (televízna stanica)|MTV]]. S inovatívnymi prístupmi k tvorbe videoklipov pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí nahrávkami ako boli „[[Black or White]]“, či „[[Scream/Childhood|Scream]]“. Zároveň získaval reputáciu za svoje pódiové show, ktoré predvádzal počas koncertných vystúpení. Jackson spopularizoval niekoľko komplikovaných tanečných techník, napríklad trhavé akoby robotické pohyby, či tie, ktoré dnes poznáme ako [[moonwalk]] či [[sidewalk]]. Popri [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisovi Presleym]] najvýraznejšie ovplyvnil popovú hudbu. Jacksonov album ''[[Thriller (album)|Thriller]]'', ktorý vydal v roku 1982, [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je na vrchole zoznamu najpredávanejších albumov sveta]]. Ďalšie jeho albumy, ako ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]'' (1979), ''[[Bad (album)|Bad]]'' (1987), ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' (1991) a ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]'' (1995), tiež bodujú medzi najpredávanejšími albumami sveta. Michael patrí k tým málo vyvoleným, ktorí boli dvakrát uvedení do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]], je takisto členom siene slávy hudobných skladateľov (Songwriters Hall of Fame) a ako prvý popový umelec má svoje meno aj v Tanečnej sieni slávy (Dance Hall of Fame). To, čo Michael Jackson vo svoje kariére dosiahol, sa viackrát nachádza aj medzi [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovými rekordami]]: 13-krát dostal cenu [[Grammy]], dostal cenu [[Grammy Legend Award]], cenu Grammy za celoživotné dielo ([[Grammy Lifetime Achievement Award]]), 26-krát získal [[American Music Awards]], vrátane „Umelca storočia“ a „Umelca 80. rokov 20. storočia“, v Spojených štátoch mal počas svojej sólovej kariéry [[Zoznam umelcov, podľa počtu prvých singlov rebríčku Billboard Hot 100|13 singlov v rebríčku Billboard Hot 100]], čo bolo viac ako mnoho iných mužských spevákov [[Billboard Hot 100|v ére tohto rebríčka]]. Má odhadovaný celosvetový počet predaných 400 miliónov týchto nosičov. Jackson má na svojom konte stovky ocenení. Je preto najviac oceňovaným hudobníkom v histórii populárnej hudby.<ref>{{cite news|first= Monica |last= Lewis |date= June 14, 2007 |title= 20 People Who Changed Black Music: Michael Jackson, the Child Star-Turned-Adult Enigma |url= http://www.miamiherald.com/2007/06/14/139458/20-people-who-changed-black-music.html |newspaper= [[The Miami Herald]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Potom, ako sa dňa 21. mája 2014 jeho singel „[[Love Never Felt So Good]]“ dostal na deviatu priečku, stal sa prvým umelcom, ktorý mal single v Top 10 rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] po dobu piatich nezávislých dekád.<ref>{{cite journal|first= Gary |last= Trust |date= May 21, 2014 |title= Michael Jackson, Coldplay Hit Hot 100's Top 10; John Legend Still No. 1 |magazine= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |url= http://www.billboard.com/articles/news/6092276/michael-jackson-coldplay-hot-100-top-10-john-legend-no-1 |accessdate= May 23, 2014}}</ref> Do ''Guinnessových rekordov'' ho dostalo aj to, že podporil 39 charitatívnych akcií, čo je najvyšší počet zo všetkých účinkujúcich v zábavnom priemysle.<ref>{{cite journal|first= Maureen |last= Orth |date= April 2003 |title= Losing His Grip |magazine= [[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]] |url= http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304 |archivedate= March 6, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080306064036/http://www.vanityfair.com./fame/features/2003/04/orth200304}}</ref> Jeho komerčný úspech je dodnes neprekonaný, v predajnosti albumov prekonal aj samotných [[The Beatles]] a [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]], nehovoriac o jeho oceneniach, ktorými sa stal najoceňovanejším umelcom so ziskom viac ako 600 najrôznejších cien a uznaní, medzi ktoré patria predovšetkým hudobné ceny ako 13 (+1 cena za celoživotný prínos) cien [[Grammy]] (+ 4 ďalšie ako súčasť projektu [[We Are the World]] a samotný singel, ktorý Michael napísal a zložil spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] a jednu so skupinou [[The Jackson 5]] v roku [[1971]]), 22 cien [[Billboard Music Awards]] (+ 5 ďalších [[Billboard Video Awards]]), 12 cien [[World Music Awards]], vrátane ceny na „Najpredávanejšieho umelca Milénia“ ocenili za album [[Thriller (album)|Thriller]] zápisom do ''[[Guinessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]]'' za najpredávanejší album všetkých čias. Najúspešnejšia koncertná séria (7x za sebou vypredaný [[Wembley Stadium|štadión Wembley]]), Najviac získaných cien [[Grammy]] v priebehu jedného udeľovania [[1984]], najväčší výnos zo svetového turné (v roku [[1988]] to bolo 124 mil. dolárov za turné Bad), najvyšší hudobný kontrakt – viac ako 890 mil. dolárov za 16 rokov spolupráce, najpredávanejšie video – ''The Making Of Thriller'', ako aj hitparádové úspechy: bol jediný umelec, ktorého päť skladieb z jedného albumu (''Bad'') sa dostalo na vrchol singlového rebríčka v [[Spojené štáty|USA]]. Michael bol prvým umelcom, ktorého singel debutoval priamo na vrchole amerického singlového rebríčka (v roku [[1995]] skladba „You Are Not Alone“). Aspekty osobného života Michaela Jacksona vrátane postupných premien jeho vzhľadu, osobných vzťahov a správania spôsobili kontroverzné postoje voči jeho osobnosti. V polovici 90. rokov čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí, no k vyrovnaniu v tomto prípade došlo mimosúdnou cestou a voči Michaelovi nebolo nikdy vznesené nijaké oficiálne obvinenie.<ref>{{Cite news|first= Josh |last= Mankiewicz|date= September 3, 2004 |url= http://www.nbcnews.com/id/5906855/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/new-details-about-jackson-case/ |title= New details about 1993 Jackson case |agency= [[NBC News]]}}</ref> V roku 2005 bol súdený za ďalšie zneužívanie detí, no porota ho zbavila viny vo všetkých bodoch obvinení. Počas príprav na svoj umelecký [[comeback]] v pripravovanom hudobnom projekte ''[[This Is It]]'', Michael Jackson zomrel dňa 25. júna 2009 na zástavu srdca spôsobenú intoxikáciou [[benzodiazepin]]om v kombinácii s [[propofol]]om. Koroner [[Los Angeles County]] označil jeho smrť za zabitie a na Jacksonovho osobného lekára, [[Conrad Murray|Conrada Murraya]], bolo vznesené obvinenie z neúmyselného zabitia. Smrť Michaela Jacksona vyvolala hlavne u jeho [[fanúšik]]ov po celom svete vlnu smútku. Spomienková bohoslužba venovaná jeho pamiatke bola mediálne prezentovaná do celého sveta.<ref>{{Cite news |title= Hazarika's funeral creates world record |url= http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |agency= [[MSN News]] |date= November 15, 2011 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140807110046/http://news.in.msn.com/national/article.aspx?cp-documentid=5592621 |date=2014-08-07 }}</ref> Časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' Michaela Jacksona, s ročným „príjmom“ 140 miliónov dolárov počas piatich nepretržitých rokov po jeho smrti, zaradil na vrchol najlepšie zarábajúcich mŕtvych [[celebrita|celebrít]].<ref name="Forbes">{{cite journal|title= The Top-Earning Dead Celebrities |url= http://www.forbes.com/dead-celebrities/ |magazine= Forbes |accessdate= August 17, 2015}}</ref> == Životopis == [[Súbor:2300 Jackson Street Yuksel.jpg|thumb|Jacksonov rodný dom v [[Gary (Indiana)|Gary]], (štát [[Indiana]]). Pred ním sú kvety ako pocta po jeho smrti.]] Michael Joseph Jackson sa narodil 29. augusta 1958. Bol ôsmym dieťaťom afroamerickej rodiny, ktorá žila v dvojizbovom domčeku na ulici Jackson Street v industriálnom oceliarskom meste [[Gary (Indiana)|Gary]], ktoré je súčasťou neoficiálnej [[Metropolitná oblasť Chicaga|metropolitnej oblasti Chicaga]].<ref>Jackson, 2009, p. 26.</ref><ref>Young, 2009, p. 18.</ref> Jeho matka, [[Katherine Jackson|Katherine Esther Scruse]], bola oddanou členkou náboženskej spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]]. Niekedy v začiatkoch sa snažila byť [[country]] hudobníčkou, ktorá hrala na [[klarinet]] a klavír, ale pracovala na čiastočný úväzok aj v obchodnom reťazci [[Sears]].<ref>Young, 2009, pp. 17, 19.</ref> Michaelov otec, [[Joe Jackson|Joseph Walter "Joe" Jackson]], niekdajší boxer, pracoval u firmy [[U.S. Steel]] ako zlievač. Darilo sa mu popri práci privyrábať si aj ako gitarista v miestnej [[R&B]] skupine, ktorá si dala názov The Falcons.<ref>Young, 2009, pp. 18 – 9.</ref> Michael vyrastal s troma svojimi sestrami, [[Rebbie Jackson|Rebbie]], [[La Toya Jackson|La Toyou]] a s [[Janet Jackson|Janet]] a piatimi bratmi: [[Jackie Jackson|Jackiem]], [[Tito Jackson|Titom]], [[Jermaine Jackson|Jermaineom]], [[Marlon Jackson|Marlonom]] a [[Randy Jackson|Randym]].<ref name="G20">George, 2004, p. 20.</ref> Šiesty brat, Marlonovo staršie dvojča Brandon, zomrel krátko po svojom narodení.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 14.</ref> Michaelov vzťah s otcom, Joeom bol napätý.<ref name="Secret">{{cite news|title= Michael Jackson's Secret Childhood |url= http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml |publisher= [[VH1]] |date= June 20, 2008 |archivedate= September 15, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080915120706/http://www.vh1.com/shows/dyn/vh1_news_presents/82010/episode_about.jhtml}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 20 – 2.</ref> Joe v roku 2003 priznal, že Michaela v detstve pravidelne bíjaval.<ref>{{cite news|title= Can Michael Jackson's demons be explained? |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/magazine/8121599.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Priznal aj, že často synovi vykrikoval, že má „tučný nos“.<ref>{{cite news|title= Jackson interview seen by 14m |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/tv_and_radio/2719763.stm |publisher= BBC News Online |date= February 4, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson pripúšťal, že to že bol fyzicky a emocionálne utláčaný, bolo pre ňou výzvou, ktorá spôsobila, že sa snažil pod otcovým tlakom dokazovať opak a svojou húževnatosťou sa vlastne dopracoval k úspechu.<ref name="Secret"/> Pri jednom otvorenom rozhovore o svojom detstve, ktoré v roku 1993 prebehlo v relácii s [[Oprah Winfrey]]ovou, priznal, že svoju mladosť prežil v osamelej izolácii.<ref>Young, 2009, p. 24.</ref> Vplyv zlého zaobchádzania v detstve a Jacksonova veľká nespokojnosť so svojím vzhľadom, jeho nočné mory a problém s chronickou nespavosťou spôsobovali, že sa podriaďoval hlavne otcovmu tlaku a po celý svoj život si zachovával detinskú úprimnosť.<ref>{{cite book|first= Daniel |last= Schechter |authorlink= Daniel Schechter |first2= Erica |last2= Willheim |year= 2009 |chapter= The Effects of Violent Experience and Maltreatment on Infants and Young Children |editor-first= Charles H. |editor-last= Zeanah |editor-link= Charles H. Zeanah |title= Handbook of Infant Mental Health |edition= 3rd |location= New York |publisher= [[Guilford Press]] |pages= 197 – 214}}</ref> O tom, ako ho otec týral, hovoril Jackson aj v ďalšom rozhovore s [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]], ktorý bol roku 2003 vysielaný v programe ''[[Living with Michael Jackson]]''. Spomína na to, ako otec sedel počas toho ako so súrodencami nacvičovali v kresle s remeňom v ruke a vyhrážal sa, že ho roztrhne, ak nebude robiť to, čo sa od neho žiada.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 602.</ref><ref name="LJ1658">Lewis Jones, 2005, pp. 165 – 68.</ref> Obidvaja rodičia s obvineniami z násilia voči deťom nesúhlasili. Katherine sa bráni tým, že síce sa dnes bitie považuje za násilie, v tých dobách to bol bežný spôsob, ako toľko detí udržať na uzde.<ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= February 7, 2003 |title= Michael Jackson's Unacceptable Behavior Revealed |url= http://www.foxnews.com/story/2003/02/07/michael-jackson-unacceptable-behavior-revealed.html |publisher= [[Fox News Channel]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{Cite news|first= Alan |last= Duke |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/07/21/joe.jackson/index.html?iref=24hours |title= Joe Jackson denies abusing Michael |date= July 21, 2009 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackie, Tito, Jermaine a Marlon tiež hovorievajú, že ich otec nie je násilnícky, skôr mu ľudia iba nechcú porozumieť.<ref>{{cite web |title= Jackson Brothers: Was Joe Jackson Abusive? |publisher= [[Yahoo! Celebrity]] |url= https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150522073344/https://celebrity.yahoo.com/video/jackson-brothers-joe-jackson-abusive-170000051.html |archivedate= 2015-05-22 }}</ref> === The Jackson 5 === [[Súbor:Jackson 5 tv special 1972.JPG|thumb|Michael Jackson (v strede) v roku 1972 ako člen The Jackson 5]] V roku 1965 Joe Jackson pripojil synov Michaela a Marlona do vtedajšej formácie nazvanej Jackson Brothers. Bola to skupina, v ktorej spolu so sprievodnou skupinou spievali a hrali na [[Tamburína|tamburínu]] a [[Kongo (nástroj)|kongo]] ich bratia Jackie, Tito a Jermaine.<ref name="RRHF">{{cite web|url= http://www.rockhall.com/inductees/the-jackson-five/bio/ |title= The Jackson 5 Biography |publisher= [[Rock and Roll Hall of Fame]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1965 sa Michael spolu s Jermainem stali sólovými spevákmi a skupina si zmenila názov na „[[The Jackson 5]]“.<ref name="G20" /> V nasledujúcom roku vyhrali miestnu talentovú súťaž, v ktorej Michael s kapelou zatancoval a zaspieval hit Roberta Parkera, „Barefootin'“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 13 – 4</ref> Medzi rokmi 1966 až 1968 skupina vystupovala po mestách [[Midwest (USA)|stredozápadu Spojených štátov]]. Hrali hlavne v reťazcoch klubov pre obyvateľstvo tmavej pleti, ktoré medzi obyvateľmi nazývali „[[chitlin' circuit]]“. Jackson 5 boli predskupinami hlavných účinkujúcich hudobníkov R&B. Patrili k nim napríklad [[Sam & Dave]], [[the O'Jays]], [[Gladys Knight]], či [[Etta James]]. Jackson 5 hrali aj na školských tanečných večierkoch, v kluboch, ale aj v kokteilových salónikoch, v programoch, v ktorých nechýbali ani [[striptíz]]ové vystúpenia či iné formy zábavy pre dospelých.<ref>Young, 2009, pp. 21 – 2.</ref><ref>{{cite journal|title= Triumph & Tragedy: The Life of Michael Jackson |url= http://rollingstoneindia.com/triumph-tragedy-the-life-of-michael-jackson/ |magazine= Rolling Stone India |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1967 počas turné po [[Východ (USA)|východnom pobreží štátov]] skupina vyhrala týždennú amatérsku súťaž, ktorá sa konala v [[Harlem]]skom [[Apollo Theater|Apollo Theatri]].<ref>Young, 2009, p. 22.</ref> Skupina Jackson 5 nahrala aj niekoľko [[singel (hudba)|singlov]]. S miestnym hudobným vydavateľstvom, [[Steeltown Records]], vyprodukovali v roku 1968 nahrávku „Big Boy“.<ref>Young, 2009, p. 21.</ref> V roku 1969 podpísali zmluvu s vydavateľom [[Motown Records|Motown]]. V tom istom roku sa z Gary presťahovali do regiónu [[Los Angeles County|Los Angeles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 59 – 69.</ref> Neskôr si Michaela všimli aj v časopise ''[[Rolling Stone]]''. Opísali ho ako „zjav“ s „ohromujúcim hudobných nadaním“ a dodali, že „čoskoro vyjde najavo, že je rodený líder a nadaný sólový spevák“.<ref name="Bio">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080402062429/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= April 2, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref> Skupina v nasledujúcom období získala rebríčkový rekord, keď sa ich prvé štyri single, „I Want You Back“ (1969), „ABC“ (1970), „The Love You Save“ (1970) a „I'll Be There“ (1970), dostali na prvú pozíciu [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name="G20"/> V máji roku 1971 sa rodina Jacksonovcov presťahovala do veľkého domu v [[Kalifornia|kalifornskom]] meste [[Encino (Los Angeles)|Encino]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 81 – 2.</ref> V tomto čase sa Michael menil z detskej hviezdičky na idol tínedžerov.<ref name="Y25">Young, 2009, p. 25.</ref> Prvú platňu skupina The Jackson 5 vydala, keď mal Michael 12 rokov. Neskôr bolo toto rodinné združenie umelcov charakterizované ako „príklad špičkových [[Crossover (hudba)|crossoverových]] čiernych umelcov“.<ref>{{Cite news |first= Debra |last= Alban |title= Michael Jackson broke down racial barriers |date= June 28, 2009 |url= http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community/ |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416073636/http://edition.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/28/michael.jackson.black.community |date=2016-04-16 }}</ref> V roku 1973 predaj hudobných nosičov skupiny klesal a do roku 1975, kedy od vydavateľstva odišli nahrali ešte niekoľko hitov, ktoré boli v Top 40, vrátane „[[Dancing Machine]]“ (1974).<ref name="G22">George, 2004, p. 22.</ref> Napriek tomu, že sa už v začiatkoch 70. rokov Jackson začal prejavovať ako sólista, stále udržiaval svoje väzby na skupinu The Jackson 5 a vydavateľstvo Motown. U tohto vydavateľa medzi rokmi 1972 až 1975 začal svoju sólovú kariéru vydaním štyroch svojich albumov ''[[Got to Be There]]'' (1972), ''[[Ben (album)|Ben]]'' (1972), ''[[Music & Me]]'' (1973) a ''[[Forever, Michael]]'' (1975).<ref>{{cite news|first= Bernadette |last= McNulty |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson's music: the solo albums |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5652389/Michael-Jacksons-music-the-solo-albums.html |newspaper= ''[[The Daily Telegraph]]'' |accessdate= May 31, 2015}}</ref> „[[Got to Be There (skladba)|Got to Be There]]“ a „[[Ben (skladba)|Ben]]“, titulné nahrávky jeho prvých dvoch albumov sa obidve stali úspešnými singlami podobne ako aj remake skladby „[[Rockin' Robin]]“ od [[Bobby Day|Bobbyho Daya]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 98 – 9.</ref> === Sólová kariéra === ==== Roky 1975 – 81: prechod k Epic a ''Off the Wall'' ==== [[Súbor:Jacksonstvshow.jpg|thumb|left|Jacksonovci v televíznom programe v roku 1977.]] V júni roku 1975 skupina Jackson 5 podpísala zmluvu s dcérskou spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|CBS Records]], vydavateľstvom [[Epic Records]] <ref name="G22"/> a zároveň zmenili svoj názov na The Jacksons. V tom čase sa k nim pripojil mladší brat Randy, no Jermaine sa rozhodol pokračovať ako sólista.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 138 – 144.</ref> The Jacksons pokračovali v medzinárodnom koncertnom turné a medzi rokmi 1976 až 1984 nahrali šesť albumov. Autorom nahrávok kapely bol z veľkej miery Michael. Napísal im hity ako „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“ (1979), „[[This Place Hotel]]“ (1980) a „[[Can You Feel It]]“ (1980).<ref name="RRHF"/> Naposledy Michael Jackson s bratmi vystupoval na svetovom turné ''Victory'' v roku [[1984]]. V roku [[2001]] však ešte spoločne odspievali niekoľko hitov na koncerte usporiadanom na počesť Michaela (Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration 2001). V roku [[1978]] Jackson debutoval aj vo [[film]]e, hral strašiaka do kapusty (Scarecrowa) v muzikáli ''The Wiz'' (Čarodejník), kde pod vedením režiséra [[Sidney Lumet|Sidneya Lumeta]] hrala aj [[Diana Ross]], [[Nipsey Russell]] či [[Ted Ross]] (''[[Policajná akadémia]]'').<ref>{{Imdb film|id=0078504|názov=The Wiz}}</ref> Film bol kasovým prepadákom,<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 178 – 9.</ref> no počas jeho nakrúcania sa stretol s autorom hudby, [[Quincy Jones]]om. Počas tohto stretnutia sa dohodli, že Jones bude produkovať Jacksonov nasledujúci hudobný projekt, album ''[[Off the Wall (album)|Off the Wall]]''.<ref name="G23">George, 2004, p. 23.</ref> V roku 1979 si Michael Jackson pri tanci zlomil nos. Po tomto úraze absolvoval [[Rinoplastika|rinoplastiku]], ktorá nebola úspešná. Mal problémy s dýchaním a hrozilo, že mu to môže spôsobiť komplikácie v ďalšej kariére. Pre následné zákroky mu odporučili renomovaného plastického chirurga, [[Steven Hoefflin|Stevena Hoefflina]], ktorý operoval americké celebrity, napríklad [[Joan Rivers]]ovú, [[Elizabeth Taylor]]ovú, no má medzi klientmi aj [[Pamela Anderson|Pamelu Andersonovú]], [[Sylvester Stallone|Sylvestra Stalloneho]], [[La Toya Jackson|La Toyu]] a [[Janet Jackson]]ovcov či [[Ivanka Trumpová|Ivanu Trumpovú]].<ref name="T20510">Taraborrelli, 2009, pp. 205 – 210.</ref> Album ''Off the Wall'' (1979), ktorý spolu produkovali Jones a Jackson, bol prvým, ktorý reálne predstavil Michaela Jacksona ako sólovú osobnosť. Bol jeho reálnym prechodom od bubblegumovej (žuvačkovej) popovej hviezdičky ku komplexnejšiemu vyspelejšiemu sólovému interpretovi.<ref name="Y25"/> Autorsky na ňom s Jacksonom spolupracovali [[Rod Temperton]], [[Stevie Wonder]] a [[Paul McCartney]]. Bol prvým Michaelovým sólovým albumom, ktorý pre Spojené štáty vygeneroval štyri Top 10 hity: „Off the Wall“, „She’s Out of My Life“ plus dva vrcholy, „[[Don't Stop 'Til You Get Enough]]“ a „[[Rock with You]]“.<ref>George, 2004, pp. 37 – 8.</ref><ref>{{cite web|title= Aug 29, 1958: Michael Jackson is born |url= http://www.history.com/this-day-in-history/michael-jackson-is-born |publisher= [[History (TV channel)|History]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Z albumu sa na celom svete predalo viac ako 20 miliónov kópií a dostal sa na tretiu pozíciu rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{cite web|title= Michael Jackson: Off The Wall |url= http://www.virginmedia.com/music/classicalbums/michaeljackson-offthewall.php |publisher= [[Virgin Media]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Koncom roka ešte získal od časopisu ''[[Billboard]]'' cenu pre „najlepšieho umelca tmavej pleti“ a za „najlepší album umelca tmavej pleti“. Za vystúpenie so skladbou „Don't Stop 'Til You Get Enough“ dostal cenu [[Grammy]] pre najlepšieho mužského speváka v žánri [[R&B]].<ref>Geore, 2004, pp. 37 – 8.</ref> V roku 1981 bol Jackson víťazom [[American Music Awards]] ako špičkový mužský interpret v žánri [[Soul (hudba)|Soul]]/[[R&B]].<ref>{{cite news|title= Few Surprises In Music Awards |newspaper= [[Sarasota Herald-Tribune]] |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=sPIcAAAAIBAJ&sjid=3GcEAAAAIBAJ&pg=6226,95260 |agency= Associated Press |date= February 1, 1981 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Napriek všetkým úspechom mal Jackson názor, že ''Off the Wall'' mal mať omnoho väčší dopad a bol odhodlaný dosiahnuť tieto očakávania ďalším projektom.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 188.</ref> V roku 1980 si zabezpečil najvyšší zisk v hudobnom priemysle: 37% zisku celkového predaja.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 191.</ref> ==== Roky 1982 – 83: ''Thriller'' a ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' ==== V roku 1982 Jackson prispel nahrávkou „Someone in the Dark“ do [[E.T. the Extra-Terrestrial (album)|audioknihy]] k filmu ''[[E.T. - Mimozemšťan]]''. V roku 1983 táto pieseň, ktorú produkoval [[Quincy Jones]], získala cenu za najlepšiu nahrávku pre deti.<ref name="Grammy">{{cite web|title= Past Winners Search: Michael Jackson |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences|The Recording Academy]] |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=%22Michael+Jackson%22&field_nominee_work_value=&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Úspech prišiel neskôr, a to potom ako koncom roka 1982 vyšiel album ''[[Thriller (album)|Thriller]]''. Tento projekt priniesol Michaelovi Jacksonovi sedem cien [[Grammy]]<ref name="Grammy"/> a osemkrát [[American Music Awards]] vrátane Award of Merit („ceny za zásluhy“), ktorú získal ako najmladší umelec.<ref name="Awards 1984">{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=eQUbAAAAIBAJ&sjid=E0gEAAAAIBAJ&pg=5127,2841948 |title= Michael Jackson sweeps American Music Awards |newspaper= [[The Daily News (Kentucky)|Daily News]] |agency= Associated Press |date= January 17, 1984 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V roku 1983 bol album ''Thriller'' najpredávanejší.<ref>{{cite web |title= MICHAEL HE'S NOT JUST THE ROCK STAR OF THE YEAR, HE'S THE ROCK STAR OF THE '80S |date= December 20, 1983 |newspaper= [[The Philadelphia Inquirer]] |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |accessdate= July 5, 2010 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223757/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=PI&s_site=philly&p_multi=PI&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB296D5B072064E&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |archivedate= 2021-05-08 }}</ref><ref>{{cite news|title= Cash register's ring sweet music to record industry |newspaper= [[The Gadsden Times]] |date= March 26, 1984 |url= https://news.google.com/newspapers?id=d9EfAAAAIBAJ&sjid=cdYEAAAAIBAJ&pg=1419,4981079 |agency= Associated Press |accessdate= July 5, 2010}}</ref> Stal sa odhadovaným predajom 65&nbsp;miliónov kópií najpredávanejším albumom Spojených štátov.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-diamond-awards |title= Diamond Awards |publisher= [[Recording Industry Association of America]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na celom svete sa ho predalo vyše sto miliónov nosičov a [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete|je najpredávanejším albumom sveta]].<ref>{{cite book|first= Martin |last= Gitlin |title= The Baby Boomer Encyclopedia |publisher= [[ABC-CLIO]] |year= 2011 |url= http://books.google.com?id=pQakFJFPT4YC&pg=PA96&dq=%22with+65+million+albums+sold%22 |page= 96}}</ref> Na prvom mieste rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] bol ''Thriller'' počas 37 týždňov a v tomto zozname 200 albumov sa držal celých osemdesiat týždňov. Bol prvým albumom, ktorého sedem singlov, vrátane „[[Billie Jean]]“, „[[Beat It]]“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“, bolo v prvej desiatke rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>Lewis Jones, 2005, p. 47.</ref> V marci roku 2009 bol v Spojených štátoch za predaj 29 miliónov od [[Recording Industry Association of America|RIAA]] [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikovaný]] na dvojnásobný diamant.<ref>{{cite news |first= Kyle |last= Anderson |date= July 20, 2009 |title= Michael Jackson's ''Thriller'' Set To Become Top-Selling Album Of All Time |url= http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140125042833/http://www.mtv.com/news/articles/1616537/thriller-set-overtake-eagles-top-selling-lp.jhtml |date=2014-01-25 }}</ref> Album ''Thriller'' pre Jacksona a Quincyho Jonesa získal cenu Grammy za producentov roka 1983 pre album s nahrávkou neklasickej hudby. Bol tiež albumom roka, pre Jacksona získal cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon. Skladba „Beat It“ získala cenu za nahrávku roka a takisto aj cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon, „Billie Jean“ mala dve ceny Grammy: za najlepšiu pieseň R&B a najlepší mužský spevácky výkon v štýle R&B.<ref name="Grammy"/> Za album ''Thriller'' v roku 1984 dostal [[Bruce Swedien]] cenu za najlepšiu technickú výrobu neklasickej produkcie.<ref name="Bruce">{{cite web|title= Past Winners Search: Bruce Swedien |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=Bruce+Swedien&title=&year=All&genre=All |accessdate= February 14, 2008}}</ref> [[Americana Music Association]] v roku 1984 dalo Michaelovi Jacksonovi viacero ocenení vrátane ceny Najlepšiemu mužskému hudobnému umelcovi, skladba „Beat It“ pre neho získala cenu za najlepšie video, singel a ''Thriller'' sa stal najlepším albumom v pope, rocku soulu a R&B.<ref name="Awards 1984"/><ref>{{cite web |title= Winner Search: Search Results for "Michael Jackson" |publisher= [[Dick Clark Productions]] |url= http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |accessdate= January 31, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150406084333/http://www.theamas.com/winners-database/winners-search/?winnerKeyword=%22Michael%20Jackson%22&winnerYear&winnerCategory |archivedate= 2015-04-06 }}</ref> Ďalšou významnou súčasťou projektu bolo hudobné video „[[Michael Jackson's Thriller (video)|Thriller]]“, ktoré malo štrnásť minút. V roku 1983 ho nakrútil režisér [[John Landis]].<ref name="Registry">{{Cite news|first= Alex |last= Dobuzinskis |date= December 30, 2009 |url= http://www.reuters.com/article/2009/12/30/us-thriller-idUSTRE5BT43W20091230?type=musicNews |title= Jackson "Thriller" film picked for U.S. registry |agency= [[Reuters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Táto snímka sa stala jedným zo vzorov pre tvorbu videoklipov a v tomto žánri významne prelomila rasovú bariéru. Nemenej významným prínosom bolo aj pre vtedy začínajúci hudobný televízny kanál [[MTV (televízna stanica)|MTV]].<ref name="Y25"/> V roku 2009 sa stalo súčasťou [[Národný filmový register|národného filmového registru]] [[Library of Congress|Kongresovej knižnice Spojených štátov]]. V tom roku bol medzi 25 filmami, ktoré získali uznanie ako diela s trvalým významom pre americkú kultúru, ktoré majú byť uchované pre budúce generácie.<ref>{{cite web|title= Zorro, Nemo, Muppets & More: Wide Variety Tapped for 2009 Film Registry |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.loc.gov/loc/lcib/10012/films.html |publisher= [[Library of Congress]]}}</ref><ref name="NYT">{{cite news|first= Dave |last= Itzkoff |title= 'Thriller' Video Added to U.S. Film Registry |date= December 30, 2009 |newspaper= [[The New York Times]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nytimes.com/2009/12/31/arts/music/31arts-THRILLERVIDE_BRF.html?_r=0}}</ref> Snímka, ktorej nosnou témou sú tancujúce zombie, je zatiaľ prvým a jediným hudobným videoklipom, ktorý sa v tomto archíve nachádza.<ref name="Registry"/><ref name="NYT"/><ref>{{Cite news|first= Jo |last= Piazza |date= December 30, 2009 |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Movies/12/30/national.film.registry/index.html |title= 'Thriller,' 'Muppet Movie' now in Library of Congress film registry |agency= CNN}}</ref> Jacksonov právnik, [[John Branca]], hovorí že Michela mal v tejto dobe najvyššiu sadzbu autorských odmien, približne dva doláre za každý predaný album. Dosiahol aj rekordné zisky z predajov svojich nosičov. Z videokazety s dokumentárnym filmom ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' sa za pár mesiacov predalo viac ako 350 tisíc kópií. Z tejto doby pochádzajú aj ďalšie produkty ako napríklad bábky podľa vzoru Michaela Jacksona, ktoré sa v máji roku 1984 predávali v obchodoch po 12 dolárov za kus.<ref name="TIME">{{cite journal |first= Jay |last= Cocks |title= Why He's a Thriller |date= March 19, 1984 |magazine= [[Time (týždenník)|Time]] |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |accessdate= April 25, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200617211459/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,950053,00.html |date=2020-06-17 }}</ref> V roku 1985 snímka ''The Making of Michael Jackson's Thriller'' vyhrala cenu Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/> Časopis ''[[Time (týždenník)|Time]]'' opísal vplyv Jacksona „ako človeka, ktorý je hviezdou nahrávania, rozhlasu, či rockového videa. Bol jedným mužom, ktorý dokázal oživiť hudobný biznis, bol skladateľom, ktorý udal rytmus celému desaťročiu, bol podľa časopisu tanečníkom, ktorý ulici ukázal čo je moderné, či spevákom, ktorý určil hranice vkusu, štýlu a hlasového zafarbenia“.<ref name="TIME"/> V ''[[The New York Times]]'' písali, že „vo svete pop music je najprv Michael Jackson a po ňom tí ostatní“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |authorlink= Jon Pareles |title= Michael Jackson at 25: A Musical Phenomenon |date= January 14, 1984 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/1984/01/14/arts/michael-jackson-at-25-a-musical-phenomenon.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jednou z významných udalostí kariéry Michaela Jacksona bolo, keď dňa 25. marca 1983 vystúpil na legendárnom koncerte spolu so svojimi bratmi. Táto udalosť, ktorá bola nahratá ako televízny špeciál ''[[Motown 25: Yesterday, Today, Forever]]'' kanálu [[NBC]], sa konala v Pasadena Civic Auditorium (miesto kde sa medzi rokmi 1977 až 1997 konalo odovzdávanie cien [[Emmy Award|Emmy]]). Záznam, v ktorom okrem Jacksonovcov účinkovali aj ďalšie hviezdy nahrávajúce u spoločnosti Motown, vysielali 16. mája 1983. V tom čase prenos podľa oficiálnych odhadov sledovalo naraz 47 miliónov divákov.<ref>{{cite news|first= Janette |last= Williams |date= June 24, 2009 |title= Michael Jackson left indelible mark on Pasadena |url= http://www.whittierdailynews.com/general-news/20090625/michael-jackson-left-indelible-mark-on-pasadena |newspaper= [[Whittier Daily News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas vystúpenia spieval aj pieseň „Billie Jean“ a za túto prezentáciu získal svoju prvú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv">{{cite news |title= Fatal Cardiac Arrest Strikes Michael Jackson |url= http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |publisher= [[Emmy Award|Emmys.com]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181006225327/http://m.emmys.com/news/fatal-cardiac-arrest-strikes-michael-jackson |date=2018-10-06 }}</ref> Mal na sebe výraznú čiernu flitrovanú bundu a bielu golfovú rukavicu vykladanú trblietavými kamienkami. V snímke z vystúpenia s touto skladbou debutoval so svojim charakteristickým tanečným štýlom, nazvaným [[moonwalk]]. Tento spôsob kráčania dozadu, ktorý Jacksona preslávil, tri roky pred ním predviedol v zábavnom programe ''[[Soul Train]]'' Afroameričan [[Jeffrey Daniel]], člen spevácko-tanečného tria [[Shalamar]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 243 – 4.</ref> V programe ''[[The Ed Sullivan Show]]'' Jacksonovo vystúpenie porovnávali s úrovňou, ktorú dosahoval [[Elvis Presley]] či skupina [[The Beatles]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 238 – 241.</ref> ==== Roky 1984 – 85: Pepsi, „We Are the World“ a obchodné aktivity ==== Ceny, ktoré Jackson počas 80. rokov za úspechy v hudobnej kariére získaval, významne podporovali aj jeho komerčný úspech. V novembri roku 1983 spolu s bratmi dostal ponuku v cene piatich miliónov pre podporu reklamnej kampane americkej nadnárodnej potravinárskej korporácie [[PepsiCo]]. Stal sa tvárou reklamnej kampane [[Pepsi]], ktorá mala v rokoch 1984 až 1984 hlavnú tému „New Generation“. Firma sponzorovala jeho turné, bola značkou jeho verejných prezentácií. V reklamách na Pepsi znela v jingloch melódia skladby „Billie Jean“ s upraveným refrénom.<ref name="Herrera2">{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= July 3, 2009 |title= Michael Jackson, Pepsi Made Marketing History |url= http://www.billboard.com/articles/news/268213/michael-jackson-pepsi-made-marketing-history?page=0%2C0 |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2009 padlo v časopise ''Billboard'' vyjadrenie, že v tých dobách sa nedala od seba oddeliť značka Pepsi a hudba, ktorá znela na Jacksonových vystúpeniach.<ref name="Herrera2"/> Dňa 27. januára 1984 Michael a ďalší členovia skupiny The Jacksons nakrúcali v Los Angeles propagačný film pre firmu [[Pepsi Cola]], ktorý bol realizovaný za prítomnosti členov ich exekutívy: [[Phil Dusenberry|Phila Dusenberryho]] a [[Alan Pottasch|Alana Pottascha]].<ref>{{cite news|first= Louise |last= Story |date= December 31, 2007 |url= http://www.nytimes.com/2007/12/31/business/media/31dusenberry.html |title= Philip B. Dusenberry, 71, Adman, Dies |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nahrávanie sa konalo v sále budovy [[Shrine Auditorium]]. Bol to simulovaný koncert pred davom fanúšikov, pri ktorom sa od pyrotechniky chytili Jacksonove vlasy. Michael mal po tomto incidente vo vlasovej časti hlavy viacero popálenín druhého stupňa. Krátko nato musel absolvovať ďalšie plastické operácie, ktorých cieľom bolo zakryť poúrazové zjazvenie pokožky hlavy.<ref name="T20510"/> Firma Pepsi sa vtedy mimosúdne dohodla a poskytla na vykonanie zákroku 1,5 milióna dolárov klinike Brotman Medical Center v [[Culver City]]. Na počesť k tejto udalosti bolo neskôr toto zdravotné stredisko premenované na „Michael Jackson Burn Center“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 279 – 287.</ref> Dusenberry neskôr o tejto udalosti písal aj vo svojich memoároch, ''Then We Set His Hair on Fire: Insights and Accidents from a Hall of Fame Career in Advertising''. Ďalšiu zmluvu na 10 miliónov dolárov s firmou Pepsi Michael Jackson podpísal koncom 80. rokov 20. storočia. Táto druhá zmluva mala dopad na podporu vo viac ako 20 krajinách sveta, kde firma finančne prispela druhý Jacksonov projekt, album ''Bad'' a svetové turné v rokoch 1987/88.<ref name="Herrera2"/> Michael Jackson mal podporu aj iných značiek ako napríklad [[LA Gear]], [[Suzuki]] a [[Sony]], no žiadna nedosiahla taký význam ako od Pepsi, ktorá neskôr podpisovala reklamné zmluvy aj s ďalšími hviezdami pop music, medzi inými s [[Britney Spears]], či s [[Beyoncé]].<ref name="Herrera2"/><ref name="Herrera2"/><ref>{{cite news|title= Beyoncé And Pepsi Strike Estimated $50 Million Multi-Level Partnership |url= https://music.yahoo.com/blogs/hip-hop-media-training/beyonc%C3%A9-pepsi-strike-estimated-50-million-multi-level-184957741.html |format= blog |publisher= Hip-Hop Media Training. [[Yahoo! Music]]. |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Reagans with Michael Jackson.jpg|thumb|left|Jackson v Bielom dome v roku 1984 preberá cenu od prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda]] a od jeho manželky [[Nancy Reagan]]ovej]] V máji roku 1984 bol Michael Jackson pozvaný do bieleho domu, kde od manželov Reaganovcov prevzal cenu za to, že prispel pri pomoci ľuďom postihnutým následkami z nadmerného požívania drog a alkoholu.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 304 – 7.</ref> Pre kampane, ktoré prebiehali pod záštitou nadácií [[Ad Council]] a [[National Highway Traffic Safety Administration]], Jackson poskytol svoju nahrávku „Beat It“.<ref>{{cite web |title= Drunk Driving Prevention (1983 – Present) |url= http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/:pf_printable |publisher= Advertising Education Foundation |date= 2003 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150509144426/http://www.aef.com/exhibits/social_responsibility/ad_council/2399/%3Apf_printable |archivedate= 2015-05-09 }}</ref> Album ''Thriller'' na rozdiel od ďalších projektov nebol podporovaný žiadnym oficiálnym turné. V roku 1984 videlo viac ako dva milióny Američanov Victory Tour, ktorého lídrom bola skupina The Jacksons, no hralo sa na ňom veľa nového sólového materiálu Michaela Jacksona. Toto turné bolo posledným, na ktorom Michael účinkoval spolu so svojimi bratmi.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 320.</ref> Po diskusii o predaji lístkov Jackson na tlačovej konferencii oznámil, že sa rozhodol svoj podiel zo zisku zo vstupeniek na Victory Tour, približne 3 až5 miliónov dolárov, venovať charite.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 314.</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 315 – 320.</ref> V roku 1985 pokračovala Michaelova charitatívna činnosť tým, že sa autorsky podieľal spolu s [[Lionel Richie|Lionelom Richiem]] na vydaní nahrávky „[[We Are the World]]“.<ref name="WATW">{{cite web|title= Past Winners Search: "We Are The World" |publisher= The Recording Academy |url= http://www.grammy.com/nominees/search?artist=&field_nominee_work_value=%22We+Are+The+World%22&year=All&genre=All |accessdate= January 29, 2014}}</ref> Nahrávanie prebiehalo v januári 1985<ref name="AMAs 1986">{{cite news|title= Bruce shows who's Boss |newspaper= [[Montreal Gazette]] |agency= Associted Press |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=MRgiAAAAIBAJ&sjid=7aUFAAAAIBAJ&pg=1658,3425033 |date= January 28, 1986 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> a jej singel vyšiel v marci toho istého roku. Výťažok z tohto projektu bol určený chudobným ľuďom v Spojených štátoch a v Afrike.<ref name="jdoyle">{{cite web|first= Jack |last= Doyle |date= July 7, 2009 |url= http://www.pophistorydig.com/topics/michael-mccartney-1980s-2009/ |title= "Michael & McCartney": 1980s–2009 |work= The Pop History Dig |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Skladba zarobila pre charitu 63 miliónov dolárov<ref name="jdoyle"/> a s predajom 20 miliónov nosičov sa dostal do [[Zoznam najpredávanejších singlov sveta|zoznamu najpredávanejších singlov sveta]].<ref>{{cite news|first= Anthony |last= Breznican |url= http://www.usatoday.com/life/people/2009-06-26-jackson-faces_N.htm |title= The many faces of Michael Jackson |date= June 30, 2009 |newspaper= [[USA Today]] |accessdate= June 11, 2015}}</ref> V roku 1985 pieseň „We Are the World“ pre Jacksona a Richieho vyhrala štyri ceny Grammy.<ref name="WATW"/> Nakoľko to javilo nevhodné, vedenie American Music Award vyradilo charitatívne piesne zo súťaže. Počas show udeľovania cien AMA v roku 1986, t. j. na prvé výročie vydania, dostali jeho tvorcovia dve špeciálne uznania: jedno za výrobu a druhé za myšlienku vybudovať projekt [[USA for Africa]]. Špeciálne bol pritom vyzdvihnutý Michael Jackson, producent [[Quincy Jones]] a promotér [[Ken Kragan]].<ref name="WATW"/><ref name="AMAs 1986"/><ref>Campbell, 1993, p. 114.</ref><ref>Young, 2009, p. 340 – 4.</ref> Jacksonove finančné v hudobnom biznise narastali začiatkom 80. rokov aj potom, ako začal spolupracovať s [[Paul McCartney|Paulom McCartneyom]]. Zistil napríklad, že McCartney profituje približne 40 miliónmi dolárov ročne zo skladieb iných umelcov.<ref name="jdoyle"/> Od roku 1983 aj on investoval do vlastníckych práv k piesňam, ktoré písali iní. V akvizíciách bol spočiatku opatrný a z ponuky si vybral len niekoľko desiatok skladieb. Kúpil vlastnícke práva k hudobného katalógu [[Sly Stone|Slya Stoneho]], napríklad „Everyday People“ (1968), pieseň „1-2-3“ od [[Len Barry|Lena Barryho]] (1965), či piesne „The Wanderer“ (1961) a „[[Runaround Sue]]“ (1961) od [[Dion DiMucci|Diona DiMucciho]]. Ku skutočne významnému obchodu sa dostal v roku 1985, kedy po mesiacoch rokovania získal vydavateľské práva ku katalógu ATV Music Publishing od firmy [[Sony]].<ref name="jdoyle"/> Od ATV získal práva takmer na 4000 piesní, medzi ktorými bol aj katalóg vydavateľa [[Northern Songs]] s väčšinou piesní od autorskej dvojice [[Lennon-McCartney]] nahratých skupinou [[The Beatles]].<ref name="hilburn">{{cite news|first= Robert |last= Hilburn |date= September 22, 1985 |url= http://www.latimes.com/la-et-hilburn-michael-jackson-sep22-story.html |title= The long and winding road |newspaper= [[Los Angeles Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1986 – 90: vzhľad, bulvár, ''Bad'', filmy, autobiografia a Neverland ==== [[Súbor:Michaeljacksonphoto drewcohen.JPG|thumb|Michael Jackson v hudobnom videu „The Way You Make Me Feel“ (1988).]] Michael Jackson bol Afroameričan. V mladosti mal hnedú pokožku, no od polovici 80. rokov začínal byť stále svetlejší. Táto zmena spôsobila, že médiá začali rozširovať správy o tom, že Michael si nechal bieliť kožu.<ref name="C146">Campbell, 1995, pp. 14 – 6.</ref> Americký novinár a Jacksonov životopisec [[J. Randy Taraborrelli]] píše, že Michaelovi bola v roku 1986 diagnostikovaná kožná choroba [[vitiligo]], pri ktorej sa strácajú bunky obsahujúce pigment, čo mohlo spôsobiť spevákove blednutie. Tvrdil aj, že Jacksonovi bol diagnostikovaný aj [[Systémový lupus erythematodes|systémový lupus]]. Vitiligo mu zosvetľovalo kožu a lupus bol v [[Remisia (medicína)|remisii]]. Obidve tieto choroby ho robili citlivým voči slnečnému žiareniu. Ošetrenie pleti mu naďalej spôsobovalo zosvetľovanie a spolu so svetlým [[mejkap]]om, ktorý mal vyrovnať ohraničenie svetlých plôch spôsobovali, že sa zdal bledší.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 434 – 6.</ref> Zmienka o ochorení na vitiligo, no nie o lupuse, sa nachádza aj Jacksonovej pitevnej správe.<ref>{{cite web |title= Michael Jackson case report |publisher= Tmz.vo.llnwd.net |url= http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210215085143/http://tmz.vo.llnwd.net/o28/newsdesk/tmz_documents/0208_mj_case_report_wm.pdf |archivedate= 2021-02-15 }}</ref> Jackson priznával iba dve plastické operácie tváre, no raz sa zmienil aj o tom, že má operovaný rázštep brady. Začiatkom 80. rokov schudol, lebo absolvoval diétu, ktorou chcel dosiahnuť postavu tanečníka.<ref name="J22930">Jackson, 2009, pp. 229 – 230.</ref> Niektorí svedkovia hovoria, že trpel závratmi a špekulovalo sa, že trpí [[Anorexia|mentálnou anorexiou]]. Obdobia, kedy chudol, sa stali problémom v jeho neskoršom živote.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 312 – 3.</ref> V čase chorôb mal Jackson dvoch blízkych priateľov: dermatológa [[Arnold Klein|Arnolda Kleina]] a Kleinovu zdravotnú sestru [[Debbie Rowe]]ovú. Roweová sa časom stala Jacksonovou druhou manželkou a matkou jeho dvoch starších detí. Mal veľkú dôveru aj ku Kleinomu profesionálnemu prístupu.<ref>{{cite news |first= Nicola |last= Pittam |date= May 8, 2010 |url= http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |title= Michael Jackson Secret Boyfriend Claims Draw Fury |newspaper= The National Ledger |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516151403/http://www.nationalledger.com/pop-culture-news/michael-jackson-secret-boyfrie-227202.shtml |date=2012-05-16 }}</ref> V priebehu života sa Jackson stával vďačným subjektom narastajúcich senzačných informácií. Už v roku 1986 sa bulvár zaoberal informáciami o tom, že prespáva v [[Hyperbarická kyslíková terapia|hyperbarickej kyslíkovej komore]]. Robil to vraj preto, aby spomalil proces starnutia svojho organizmu. Býval vtedy vyobrazený, ako leží v presklenom boxe. Napriek tomu, že túto informáciu popieral, bulvárna tlač sa vyjadrovala, že informácie má priamo od neho.<ref name="Image">{{cite news|title= Music's misunderstood superstar |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4584367.stm |publisher= [[BBC News Online]] |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Potom, ako si Jackson z laboratórií odkúpil [[šimpanz]]a, ktorému dali meno [[Bubbles]], sa začalo o Jacksonovi hovoriť, že ja odtrhnutý od reality.<ref>{{cite journal|first= Michael |last= Goldberg |first2= David |last2= Handelman |title= Is Michael Jackson for Real? |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 1987}}</ref> Hovorilo sa, že mal záujem kúpiť kosterné pozostatky slonieho muža [[Joseph Merrick|Josepha Merricka]], no napriek tomu, že to nebola pravda, nikdy to oficiálne nepoprel.<ref name="T35561">Taraborrelli, 2009, pp. 355 – 61.</ref> [[Súbor:Michael Jackson's "Bad" Jacket and Belt.jpg|thumb|left|Jacksonova blúza, v ktorej vystupoval počas turné ''Bad''.]] Spočiatku, ako prenikali o Michaelovi rôzne senzačné správy, vnímal to ako ďalšiu šancu dosiahnuť publicitu, no časom sa senzácie stupňovali a on sa rozhodol zabrániť prenikaniu súkromných informácií. V dôsledku toho sa médiá nezastavili, ale začali na predošlých základoch stavať svoje vlastné príbehy.<ref name="Image"/><ref name="T3703">Taraborrelli, 2009, pp. 370 – 3.</ref><ref>{{cite journal |first= Demola |last= Abimboye |date= July 5, 2009 |title= The Man, His Weird Ways |url= http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |magazine= [[Newswatch (Nigeria)|Newswatch]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101223193603/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |archivedate= December 23, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022130141/http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1080&Itemid=1 |date=2012-10-22 }}</ref> Tieto fiktívne správy sa zakorenili v podvedomí verejnosti, u ktorej si vyslúžil prezývku „Wacko Jacko“ (niečo ako „Bláznivý Jacko“), ktorou Jackson samozrejme opovrhoval.<ref name="allmusic"/><ref>{{cite news|first= Michael |last= Jackson |interviewer= Barbara Walters |title= Jackson interview with Barbara Walters |date= September 12, 1997 |program= ''20/20'' |callsign= ABC}}</ref> Vyjadroval sa k tomu, že „nevie čo má povedať na to, že ho ľudia považujú za votrelca z Marsu. Médiá im povedia, že jedáva živé kurčatá a o polnoci tancuje [[Vudu|voodoo]] tance. Ľudia veria čomukoľvek, čo médiá hovoria, lebo oni sú reportérmi. Ak by on, Michael Jackson, osobne povedal, že je votrelec z Marsu, že jedáva živé kurence a o polnoci tancuje voodoo, tak by to komentovali, že je šibnutý a že sa nadopoval drogami... ľudia mu aj tak neuveria ani jedno slovo, ktoré vysloví.“<ref>Taraborrelli, 2009, p. vii.</ref> V polovici 80. rokov Jackson spolupracoval s režisérmi [[George Lucas]]om a [[Francis Ford Coppola|Francisom Fordom Coppolom]] na výrobe 17-minútového [[3D film]]u ''[[Captain EO]]'', ktorý debutoval v septembri roku 1986 na obidvoch amerických zábavných parkoch [[Disneyland]] a v [[Epcot]]e na [[Florida|Floride]], a v marci 1987 v Disneylande v japonskom [[Tokio|Tokiu]]. filmová snímka, ktorej výroba stála 30 miliónov dolárov, bol populárnou atrakciou všetkých troch parkov. Od roku 1992 sa začala premietať aj v [[Euro Disneyland]]e. Počas 90. rokov sa premietanie v parkoch končilo, posledné sa konalo v roku 1998 v Paríži.<ref>George, 2004, p. 41.</ref> Vrátilo sa až rok po Jacksonovej smrti, v roku 2010.<ref>{{cite web|title= Captain EO is Back to Change the World |url= http://www.ign.com/articles/2010/02/23/captain-eo-is-back-to-change-the-world |publisher= [[IGN]] |date= February 23, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1987, potom ako protestovali proti videu k albumu ''Thriller'', sa Michael Jackson dištancoval od spoločnosti [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]],<ref>{{cite journal|first= Robert E. |last= Johnson |title= Michael Jackson Comes Back! |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |volume= 42 |issue= 11 |date= September 1987 |pages= 143, 148 – 9 |url= http://books.google.com?id=4Li0JBWU6E0C&pg=PA143 |issn= 0012-9011}}</ref><ref>{{cite journal|first= Katherine |last= Jackson |title= Mother of Jackson Family Tells All |magazine= Ebony |volume= 45 |issue= 12 |date= October 1990 |page= 66 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=v9MDAAAAMBAJ&pg=PA66}}</ref> a americký hudobný priemysel vydal ďalší veľký hit, po piatich rokoch Jacksonov dlho očakávaný album ''[[Bad (album)|Bad]]''.<ref name="TIME2">{{cite journal|first= Jay |last= Cocks |title= Music: The Badder They Come |date= September 14, 1987 |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,965452,00.html |magazine= Time |accessdate= April 25, 2010}}</ref> Na tomto albume bolo sedem singlových hitov, z ktorý šesť („[[I Just Can't Stop Loving You]]“, „[[Bad (skladba)|Bad]]“, „[[The Way You Make Me Feel]]“, „[[Man in the Mirror]]“ a „[[Dirty Diana]]“) bolo číslom jeden rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Bol to rekord najviac singlov z jedného albumu, aký nedosiahol ani ''[[Thriller (album)|Thriller]].''<ref>{{Cite news |first= Todd |last= Leopold |date= June 6, 2005 |url= http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |title= Michael Jackson: A life in the spotlight |agency= CNN }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120713223358/http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/01/30/jackson.life/ |date=2012-07-13 }}</ref> V roku 2012 sa odhad jeho celosvetového predaja pohyboval medzi 30 – 45 miliónmi nosičov..<ref>{{cite journal|title= 50 fastest selling albums ever |magazine= [[NME]] |date= April 27, 2011 |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.nme.com/photos/50-fastest-selling-albums-ever/213617}}</ref><ref>{{cite news |first= Gil |last= Kaufman |title= Michael Jackson's New Album Cover Decoded |publisher= [[MTV]]. [[Viacom]] |url= http://www.mtv.com/news/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded/ |date= November 5, 2010 |accessdate= March 23, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140214114236/http://www.mtv.com/news/articles/1651633/michael-jacksons-new-album-cover-decoded.jhtml |date=2014-02-14 }}</ref><ref>{{Cite news|first= Piya |last= Sinha-Roy |date= May 21, 2012 |title= Michael Jackson is still "Bad," 25 years after album |url= http://www.reuters.com/article/2012/05/21/entertainment-us-michaeljackson-bad-idUSBRE84K0Z120120521 |agency= Reuters}}</ref><ref>{{cite web|title= 25th Anniversary Of Michael Jackson's Landmark Album Bad Celebrated With September 18 Release Of New Bad 25 Packages |url= http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |publisher= [[Yahoo!]] |archiveurl= https://web.archive.org/web/20130222180809/http://news.yahoo.com/25th-anniversary-michael-jackson-landmark-album-bad-celebrated-140242006.html |date= May 21, 2012 |archivedate= February 22, 2013}}</ref> Za jeho výrobu v roku 1988 dostali Bruce Swedien a [[Humberto Gatica]] cenu Grammy za „Najlepšiu nahrávku neklasickej hudby“ a Michael Jackson v roku 1989 získal za skladbu „[[Leave Me Alone]]“, Grammy za najlepšie hudobné video.<ref name="Grammy"/><ref name="Bruce"/> V tom istom roku Jackson dostal cenu American Music Awards za to, že album ''Bad'' bol prvým v histórii, ktorý mal päť N^{{{underline|o}}}1 singlov, bol zároveň prvým, ktorý sa dostal na vrchol rebríčkov 25 krajín, a na celom svete bol v rokoch 1987/88 najpredávanejším..<ref>{{cite news|title= Michael, Travis top Music Award winners |newspaper= [[Lodi News-Sentinel]] |agency= UPI |date= January 30, 1989 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=lZozAAAAIBAJ&sjid=lTIHAAAAIBAJ&pg=4477,3617735 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite news|title= American Music Awards Monday |date= January 27, 1989 |newspaper= [[The Modesto Bee]]}}</ref><ref>Campbell, 1993, p. 251.</ref><ref>{{cite news |title= JACKSON TOUR ON ITS WAY TO U.S. |url= http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |newspaper= [[San Jose Mercury News]] |date= January 12, 1988 |accessdate= July 5, 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210508222354/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=SJ&s_site=mercurynews&p_multi=SJ&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB72CE855E5ADB3&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date%3AD&s_trackval=GooglePM |date=2021-05-08 }}</ref> V roku 1998 dostala nahrávka „Bad“ cenu AMA za najlepší singel v žánroch Soul/R&B.<ref>{{cite news|title= Winners of American Music Awards |date= January 26, 1988 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=pqxAAAAAIBAJ&sjid=sDIHAAAAIBAJ&pg=4496,2784310 |accessdate= June 16, 2010 |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= UPI}}</ref> Koncertné turné Bad World Tour začalo v tom istom roku dňa 12. septembra a skončilo sa 14. januára 1989.<ref name="LJ956">Lewis Jones, 2005, pp. 95 – 6.</ref> V Japonsku takmer trojnásobne prekročilo rekordnú návštevnosť predchádzajúceho turné (200 tisíc), keď ho na štrnástich vypredaných navštívilo 570 tisíc divákov.<ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |url= http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |title= Jackson to Make First Solo U.S. Tour |newspaper= [[The Washington Post]] |date= January 12, 1988 |accessdate= March 16, 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626170744/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/doc/306975947.html?FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Jan%2012,%201988&author=Richard%20Harrington&pub=The%20Washington%20Post%20(pre-1997%20Fulltext)&edition=&startpage=b.03&desc=Jackson%20to%20Make%20First%20Solo%20U.S.%20Tour |date=2015-06-26 }}</ref> Jackson vtedy prekonal aj ''Guinnessov svetový rekord'' potom, ako počtom 504 tisíc návštevníkov sedemkrát vypredal [[Wembley Stadium|Štadión vo Wembley]].<ref>{{cite web|title= 16 of Michael Jackson's Greatest Non-Musical Achievements |url= http://brainz.org/16-michael-jacksons-greatest-non-musical-achievements/ |publisher= Brainz.org |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Celkovo na tomto turné hral na 123 koncertoch, ktoré navštívilo 4,5 milióna ľudí.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson Solo Tours |publisher= Cirquedusoleil.com |url= http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx |archivedate= August 8, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20140808231207/http://www.cirquedusoleil.com/en/shows/michael-jackson-tour/past-tours.aspx}}</ref> V roku 1988 Jackson vydal svoju biografickú knihu, ''[[Moonwalk (kniha)|Moonwalk]]''. Písal ju štyri roky a predalo sa z nej 200 tisíc kópií.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Shanahan |first2= Meredith |last2= Golstein |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael |newspaper= [[The Boston Globe]] |url= http://www.boston.com/ae/celebrity/articles/2009/06/27/writer_stephen_davis_remembers_michael_jackson |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Obsahovala jeho zážitky z detstva, z obdobia účinkovania v skupine [[The Jackson 5]] a aj zmienky o utrpení, ktoré prežíval.<ref>Jackson, 2009, pp. 29 – 31.</ref> Zmienil sa aj o svojom vzhľade.<ref name="J22930"/> Zdôvodňoval ju zmenami štruktúry tváre, ktoré podmienila [[puberta]], úbytkom hmotnosti, vegetariánskym spôsobom stravovania, či úpravami účesu a svetelnou technikou na koncertných pódiách.<ref name="J22930"/> Knižka ''Moonwalk'' sa dostala na vrchol zoznamu [[bestseller]]ov, ktorý uverejnili v novinách ''[[The New York Times]]''.<ref>George, 2004, p. 42.</ref> Hudobník vydal aj filmovú snímku ''[[Moonwalker]]''. Nachádzali sa v nej zábery zo živých vystúpení a krátke filmy, v ktorých okrem Jacksona účinkoval aj [[Joe Pesci]]. Pôvodne mal byť film premietaný v kinách, no (okrem Nemecka) bol nakoniec realizovaný iba na nosičoch ako videonahrávka ([[direct-to-video]]). Po vydaní sa dostal na vrchol rebríčka hudobných videokaziet, ktorý realizuje časopis ''[[Billboard]]'' a udržal sa tam 22 týždňov. Na vrchole ho nahradila iná nahrávka s názvom ''Michael Jackson: The Legend Continues''.<ref name="G434">George, 2004, pp. 43 – 4.</ref> V marci roku 1988 Jackson za 17 miliónov dolárov kúpil pozemok v blízkosti kalifornského mestečka [[Santa Ynez (Kalifornia)|Santa Ynez]].<ref name="Malta">{{cite news|title= Michael Jackson's Neverland on sale |date= June 1, 2015 |newspaper= [[Times of Malta]] |agency= Reuters |url= http://www.timesofmalta.com/articles/view/20150601/world/Michael-Jackson-s-Neverland-on-sale.570574 |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Na ploche jedenásť štvorcových kilometrov na ňom vybudoval svoj slávny ranč, ktorý nazval [[Neverland]]. Nachádza sa na ňom lunapark s [[Ruské koleso|ruským kolesom]], s klasickým [[kolotoč]]om, [[Zverinec|zverincom]], rovnako aj s kinom pre 50 divákov a so [[zoologická záhrada|zoologickou záhradou]].<ref name="Malta"/><ref name="Bio2">{{cite journal |title= Michael Jackson – Biography |url= http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |magazine= Rolling Stone |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080620063744/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |archivedate= June 20, 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220071720/http://www.rollingstone.com/artists/michaeljackson/biography |date=2008-02-20 }}</ref><ref>{{cite news|first= Hannah |last= Ellis-Petersen |title= Michael Jackson Neverland Ranch expected to fetch up to $85m |date= August 1, 2014 |url= http://www.theguardian.com/music/2014/aug/01/michael-jackson-neverland-ranch-sell-50-million |newspaper= The Guardian |accessdate= June 11, 2015}}</ref><ref>[http://maps.google.com/maps?ll=34.745507,-120.088120&spn=0.012747,0.022709&t=k&hl=en Neverland: Google mapa]</ref> Pozemok stráži 40-členná ochranka.<ref name="Bio2"/> V roku 2003 bola hodnota nehnuteľnosti odhadovaná na 100 miliónov dolárov.<ref name="Finances">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |title= For Jackson, scandal could spell financial ruin |date= November 24, 2003 |newspaper= USA Today |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/2003-11-24-jackson-finances_x.htm |accessdate= March 14, 2010}}</ref> Za rok 1989 bol príjem Michaela Jacksona len za predaj albumov, za tantiémy a za koncerty odhadovaný na 125 miliónov dolárov.<ref name="World Records">{{cite news |title= NEWS – Jackson receives his World Records |publisher= Yahoo! |date= November 14, 2006 |archivedate= September 27, 2015 |url= http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110927165143/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=/14112006/344/jackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110527045635/http://uk.news.launch.yahoo.com/dyna/article.html?a=%2F14112006%2F344%2Fjackson-receives-world-records.html&e=l_news_dm |date=2011-05-27 }}</ref> Veľmi krátko nato sa stal jedným z prvých západných umelcov, ktorí sa objavili v televíznych upútavkách vtedajšieho [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="G434"/> Michaelov úspech spôsobil, že sa mu dostalo uznanie tým, že bol označený za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľa popu]]“.<ref name="LJ3"/><ref name="Arar"/><ref name="SBee"/> Tento titul v súvislosti s jeho osobou spopularizovala v roku 1989 [[Elizabeth Taylor]]ová počas udeľovania Soul Train Heritage Award, keď ho uviedla ako „skutočného kráľa popu, rocku a soulu“.<ref>Campbell, 1993, pp. 260 – 3.</ref> Prezident [[George H. W. Bush]] mu v Bielom dome udelil titul „Umelec desaťročia“.<ref>{{cite web|title= Remarks on the Upcoming Summit With President Mikhail Gorbachev of the Soviet Union |publisher= Presidency.ucsb.edu |url= http://www.presidency.ucsb.edu/ws/index.php?pid=18331 |date= April 5, 1990 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Medzi rokmi 1985 – 90 Michael Jackson podporil 455 tisícmi dolármi filantropickú nadáciu [[United Negro College Fund]], ktorá sa venuje študentom tmavej pleti<ref>{{cite journal|title= Blacks Who Give Something Back |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= March 1990 |url= http://books.google.com?id=oswDAAAAMBAJ&pg=PA68&dq=%22united+negro+college+fund%22 |volume= 45 |issue= 3 |page= 68 |issn= 0012-9011}}</ref> a všetky zisky zo singlu „Man in the Mirror“ venoval na charitu.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 382.</ref> Jacksonove koncertné prevedenie skladby „You Were There“ počas šesťdesiatín, ktoré oslavoval [[Sammy Davis mladší]] mu prinieslo druhú nomináciu na cenu Emmy.<ref name="emmys.tv"/><ref name="G434"/> ==== Roky 1991 – 93: ''Dangerous'', Heal the World Foundation a Super Bowl XXVII ==== V marci roku 1991 za rekordnú sumu 65 miliónov dolárov Michael Jackson obnovil svoju zmluvu so Sony Music Entertaiment.<ref>{{cite news |first= James |last= Montgomery |date= July 6, 2009 |title= Michael Jackson's Life & Legacy: The Eccentric King Of Pop (1986–1999) |publisher= MTV News. Viacom |url= http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120625160634/http://www.mtv.com/news/articles/1615214/michael-jacksons-life-amp-legacy-1986-1999.jhtml |date=2012-06-25 }}</ref> Prekonal tým rekord, ktorý pred ním dosiahol za obnovenie zmluvy s [[Columbia Records]] [[Neil Diamond]].<ref>{{cite news|first= Chris |last= Gray |first2= Saeed |last2= Shah |date= October 3, 2002 |title= Robbie swings historic record deal with EMI |url= http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/robbie-swings--historic-record-deal-with-emi-138739.html |newspaper= [[The Independent]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1991 Jacskon v koprodukcii s [[Teddy Riley|Teddym Rileyom]] vydal svoj album ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]''.<ref>{{cite news|first= Chris |last= Willman |title= Michael Jackson's 'Dangerous' |date= November 24, 1991 |newspaper= Los Angeles Times |url= http://www.latimes.com/la-archive-dangerous-review-nov24-story.html |accessdate= June 11, 2015}}</ref> Do roku 2008 album ''Dangerous'' dostal v Spojených štátoch osemkrát platinovú certifikáciu a na celom svete sa z neho predalo 30 miliónov nosičov.<ref name="Certifications">{{cite web|title= Gold & Platinum Searchable Database – Jackson, Michael |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?artist=%22Jackson,_Michael%22}}</ref><ref>{{cite news |first= Kelley L. |last= Carter |date= August 10, 2008 |url= http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |title= 5 Things You Can Learn About... New jack swing |newspaper= [[Chicago Tribune]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120507154347/http://articles.chicagotribune.com/2008-08-10/news/0808080318_1_new-edition-new-jack-city-swing |date=2012-05-07 }}</ref> Jeho prvý singel v USA, „[[Black or White]]“, sa dostal veľkým hitom a na vrchole rebríčka ''Billboard'' Hot 100 sa udržal sedem týždňov. S podobným úspechom sa stretol v hitparádach celého sveta.<ref name="Achievements">{{cite web|url= http://www.today.com/id/15529981 |title= The return of the King of Pop |work= [[Today (U.S. TV program)|Today]] |date= June 8, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ďalší singel albumu, „[[Remember the Time]]“, bol osem týždňov vo vrcholnej päťke USA a v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 sa vyšplhal na tretie miesto.<ref name="G456">George, 2004, pp. 45 – 6.</ref> Na konci roka 1992 pri udeľovaní Billboard Music Awards dostal album ''Dangerous'' cenu za najpredávanejší svetový album roka a „Black or White“ bol ocenený ako najpredávanejší svetový singel roka. Jackson bol ocenený ako najpredávanejší hudobný umelec 80. rokov.<ref>{{cite news|title= Garth Brooks ropes in most Billboard awards |url= http://news.google.com/newspapers?id=w7QiAAAAIBAJ&sjid=DbUFAAAAIBAJ&pg=3124,2012493 |newspaper= [[The Beaver County Times]] |agency= Associated Press |date= December 10, 1992 |accessdate= July 4, 2010}}</ref> Na udeľovaní cien [[Soul Train Music Awards]] v roku 1993 Michael Jackson spieval sediac v kresle a komentoval to tým, že počas skúšok utrpel zranenie.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 459.</ref> V Európe a v Spojenom kráľovstve sa stala najväčším hitom albumu pieseň „[[Heal the World]]“. Predalo sa z nej v Británii 450 tisíc kópií a v oficiálnom rebríčku sa udražala päť týždňov na druhom mieste.<ref name="G456"/> V roku 1992 Michael Jackson založil nadáciu [[Heal the World Foundation]]. Cez túto nadáciu sa na jeho ranč dostali bezprizorné deti, ktoré si na ňom mohli užívať vybudované atrakcie. Nadácia taktiž poskytla milióny dolárov pre deti v krajinách postihnutých vojnami, chudobou a epidémiami. V tom istom roku Jackson vydal svoju druhú knihu, zbierku poézie, ktorá mala názov ''[[Dancing the Dream]]''. Kniha, ktorá odhaľovala Jacksonov vnútorný svet mala komerčný úspech sa v čase vydania nestretla s výraznejším uznaním kritiky. Po predčasnej smrti speváka v roku 2009 vydalo vydavateľstvo Doubleday jej reedíciu, ktorá bola už prijatá pozitívnejšie. Po vydaní albumu nasledovalo [[Dangerous World Tour]], ktoré zarobilo 100 miliónov dolárov. Začalo 27. júna 1992 a končilo 11. novembra 1993. Počas neho Jackson vytúpil na 70 koncertoch, ktoré videlo 3,5 milióna ľudí.<ref name="G456"/><ref>{{cite news |first= Richard |last= Harrington |title= Jackson to Tour Overseas |newspaper= The Washington Post |url= http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date= February 5, 1992 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924202213/http://www.highbeam.com/doc/1P2-989047.html |date=2015-09-24 }}</ref> Vysielacie práva na koncerty predal, za dodnes neprekonaných 20 miliónov dolárov, televízii [[HBO]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 452 – 4.</ref> Potom ako sa stali kontroverzné udalosti okolo nemoci a smrti detskej obete [[AIDS]], [[Ryan White|Ryana Whiteho]], Michael Jackson upriamil svoju pozornosť na problematiku týkajúcu sa tohto ochorenia. Verejne požiadal administratívu vtedajšieho prezidenta Billa Clintona aby poskytla finančné prostriedky pre nadácie a výskum HIV/AIDS.<ref>{{cite news|title= Stars line up for Clinton celebration |newspaper= [[Los Angeles Daily News]] |date= January 19, 1993}}</ref><ref>{{cite news|first= Patricia |last= Smith |authorlink= Patricia Smith (poet) |title= Facing the music and the masses at the presidential gala |newspaper= The Boston Globe |date= January 20, 1992}}</ref> Zároveň Jackson navštívil viacero afrických krajín vrátane [[Gabon]]u a [[Egypt]]a.<ref name="Ebony">{{cite journal|title= Michael Jackson: Crowned in Africa, Pop Music King Tells Real Story Of Controversial Trip |magazine= Ebony |date= May 1992 |volume= 47 |issue= 5 |pages= 34 – 43 |issn= 0012-9011 |url= http://books.google.com?id=tMwDAAAAMBAJ&pg=PA34}}</ref> Jeho prvá zastávka v Gabone bola sprevádzaná nadšeným uvítaním viac ako stotisíc ľudí, z ktorých niektorí mali transparenty s nápisom „Vítaj doma, Michael!“.<ref name="Ebony"/> Na [[Pobrežie Slonoviny|Pobreží Slonoviny]] ho kmeňový náčelník korunoval za čestného kráľa.<ref name="Ebony"/> V januári roku 1993 podporil svojou účasťou polčasový program počas turnaja amerického futbalu, [[Super Bowl XXVII]]. Program bol reakciou na klesajúci záujem divákov počas polčasov zápolenia predošlých rokov. Jacksona oslovila Národná futbalová konferencia (National Football Conference – NFC) kovbojov z [[Dallas]]u. Michael Jackson bol vhodným kandidátom, lebo jeho popularita bola pre obidve súperiace strany univerzálna a akceptovaná.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Sandomir |title= How Jackson Redefined the Super Bowl |date= June 29, 2009 |url= http://www.nytimes.com/2009/06/30/sports/football/30sandomir.html?_r=1 |newspaper= The New York Times |accessdate= June 8, 2013}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo sa v USA podarilo upútať pozornosť publika na dianie počas polčasovej prestávky viacej, ako na samotný zápas. Vystúpenie začalo potom, ako bol Jackson, či jeho dvojníci spolu s ohňostrojmi cez simulované vystúpenia na plátnach katapultovaní na viacerých miestach, čo vyvrcholilo na hlavnom pódiu, kde sa zjavil v zlatom zdobenej vojenskej uniforme a tmavých okuliaroch. Asi minútu pôsobil ako figurína, načo začala hrať jeho sprievodná kapela, Jackson si dal dolu okuliare, a blúzu a vystúpil so štyrmi skladbami: „Jam“, „Billie Jean“, „Black or White“ a vo finále spolu s celým auditóriom predviedli pieseň „Heal the World“. Krátko nato enormne stúpol záujem o Jacksonov album ''Dangerous''.<ref name="C146"/> Dňa 10. februára 1993 mal Jackson svoje druhé interview od roku 1979. V rozhovore s [[Oprah Winfrey]]ovou sa uškŕňal pri spomienkach na príkoria, ktoré prežil kým bol pod vplyvom svojho otca. Prejavil presvedčenie, že prišiel o väčšiu časť svojho detstva a priznal, že v svojej osamelosti často plakával. Popieral tvrdenia bulvárnych plátkov o tom, že kúpil kosti Slonieho muža a to že spáva v hyperbarickej kyslíkovej komore. Odmietol tvrdenia o tom, že si dáva bieliť pokožku a prvýkrát priznal, že trpí chorobou vitiligo. Jeho album ''Dangerous'' sa vtedy viac ako rok potom, ako vyšiel v americkom rebríčku dostal do Top 10.<ref name="LJ1658"/><ref name="C146"/><ref name="G456"/> Na 35. výročnom udeľovaní cien Grammy vo februári 1993 v Los Angeles získal Michael Jackson cenu „pre žijúcu legendu“ („Living Legend Award“). Pieseň „Black or White“ získala nomináciu za najlepší spevácky, pieseň „Jam“ bol v žánri R&B nominovaná za spevácky výkon a ako najlepšia pieseň.<ref name="G456"/> Bruce Swedien a Teddy Riley dostali za album ''Dangerous'' Grammy za technické prevedenie albumu neklasickej hudby.<ref name="Bruce"/> V tom istom roku Michael Jackson dostal tri ocenenia American Music Awards za najlepší Pop/Rockový album (''Dangerous''), najlepší Soul/R&B singel („[[Remember the Time]]“) a bol prvým, ktorý získal cenu International Artist Award za jeho celkové vystupovanie a humanitárne zameranie. Toto ocenenie v budúcnosti ponesie jeho meno.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=mBIVAAAAIBAJ&sjid=TQMEAAAAIBAJ&pg=6811,6756235 |title= Cyrus, Bolton please the fans |newspaper= [[The Blade (newspaper)|Toledo Blade]] |agency= Associated Press |date= January 27, 1993 |accessdate= June 16, 2010}}</ref><ref>{{cite journal|first= Craig |last= Rosen |title= Michael Jackson Cops 3 Top Prizes |magazine= Billboard |date= February 6, 1993 |volume= 105 |issue= 6 |page= 12 |issn= 0006-2510 |url= http://books.google.com?id=jw8EAAAAMBAJ&pg=PA12}}</ref> V tomto čase Jackson takisto uzatvoril zmluvu, že bude produkovať soundtrack pre videohru [[Sega]], ''[[Sonic the Hedgehog 3]]''. Na jeho výrobe s ním spolupracovali: [[Brad Buxer]], [[Robert Green Brooks|Bobby Brooks]], Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby a Cirocco Jones.<ref>{{cite web|title= Sonic the Hedgehog 3 |developer= Sega |publisher= Sega |date= February 2, 1994 |platform= Sega Genesis |scene= Staff credits |quote= '''Music Composers:''' Brad Buxer, Bobby Brooks, Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby III, Scirocco}}</ref><ref>{{cite web |title= About Geoff Grace |url= http://www.geoffgrace.com/index.htm |publisher= GeoffGrace.com |accessdate= August 27, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150829064506/http://www.geoffgrace.com/index.htm |archivedate= 2015-08-29 }}</ref><ref>{{cite web|title= Cirocco: A Select Music Discography |url= http://www.musicpowers.com/id31.html |publisher= MusicPowers.com |accessdate= May 5, 2014}}</ref> Jackson bol nespokojný s výslednou nízkou kvalitou syntetizovaného audia konzoly a preto odstúpil od projektu pred jeho dokončením.<ref>{{cite journal|title= Brad Buxer Interview |url= http://info.sonicretro.org/Brad_Buxer_Interview_%28Black_%26_White,_November/December_2009%29 |magazine= Black & White |issue= November-December 2009 |accessdate= August 27, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Ken |last= Horowitz |title= Sega Legends: Michael Jackson and Sonic 3 |publisher= Sega-16 |date= May 19, 2009 |accessdate= August 28, 2015 |url= http://www.sega-16.com/2009/05/sega-legends-michael-jackson-sonic-3/}}</ref><ref>{{cite web|title= Episode 39: Sonic 3: Michael Jackson |url= http://www.gametrailers.com/full-episodes/zo88qk/pop-fiction-episode-39--sonic-3--michael-jackson |publisher= [[GameTrailers]] |accessdate= August 28, 2015}}</ref> ==== Roky 1993 – 94: Obvinenia zo zneužívania detí a prvé manželstvo ==== V lete roku 1993 bol Jackson obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Obvinil ho vtedy trinásťročný chlapec Jordan a jeho otec, zubný lekár [[Evan Chandler]].<ref name="Abuse">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/august/24/newsid_2512000/2512077.stm |title= 1993: Michael Jackson accused of child abuse |publisher= BBC News Online |date= February 8, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 485 – 6.</ref><ref name="T4778">Taraborrelli, 2009, pp. 477 – 8.</ref> Rodina Chandlerovcov požadovala od Jacksona finančné odškodné, ktoré Michael spočiatku odmietal. Jordan Chandler nakoniec sexuálne zneužívanie oznámil polícii.<ref name="T35561"/><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 496 – 8.</ref> Evan Chandler bol potom nahraný na páske, kde hovoril os svojich zámeroch „pokračovať v obvineniach s tým, že určite zvíťazí, lebo pre neho nie je možné prehrať. Hovoril, že on bude mať všetko čo chce a Michael a jeho kariéra skončia navždy.“ Jordanova matka bola v tom čase neoblomná, no zo strany Jacksona sa preukázateľne nedialo nič nečestné.<ref name="T4778"/> Jackson neskôr používal nahrávku ako argument pre to, že bol obeťou žiarlivého otca, ktorého jediným cieľom bolo od neho získať vydieraním peniaze.<ref name="T4778"/> V januári roku 1994 potom ako bol Chandler vyšetrovaný pre vydieranie Jacksona zástupca okresu Los Angeles County, advokát Michael J. Montagna rozhodol, že Chandler nemá byť vyplatený.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= January 25, 1994 |title= Boy's Father in Jackson Case Won't Be Charged : Investigation: Singer claimed parent of alleged molestation victim tried to extort money from him. D.A. says decision not to prosecute is unrelated to reports that settlement is near. |url= http://articles.latimes.com/1994-01-25/local/me-15027_1_civil-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V auguste roku 1993 prebehla v byte Michaela Jacksona policajná prehliadka, ktorá našla v jeho spálni knihy a fotografie mladých chlapcov so sporým až žiadnym oblečením.<ref>{{cite web|title= Jackson Vs. the State of California – Michael Jackson |year= 2005 |publisher= Superior Court of California |url= http://www.mjfacts.com/resources/011805pltreqaseemd.pdf |format= PDF |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Nakoľko knihy sa dali legálne kúpiť a vlastniť, porota rozhodla, že ich vlastnenie nie je možné stíhať súdnou cestou.<ref>{{cite news|first= John M. |last= Broder |date= April 30, 2005 |title= Jackson's Books About Boys Are Allowed as Evidence in Trial |url= http://www.nytimes.com/2005/04/30/national/30jackson.html |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V decembri roku 1993 bol Jackson podrobený kompletnej osobnej prehliadke.<ref name="T53440">Taraborrelli, 2009, pp. 534 – 540.</ref> Bolo to potom, ako Jordan Chandler dal polícii detailný popis spevákových intímnych telesných partií. Pri prehliadke sa potvrdilo, že Jordan správne opísal, že Jackson má rôzne zafarbené polky zadku, krátke [[ochlpenie ohanbia]] a opísal aj niektoré ďalšie detaily na genitáliách.<ref name="T53440"/><ref>{{cite book|first= Maureen |last= Orth |title= The Importance of Being Famous: Behind the Scenes of the Celebrity-Industial Complex |date= May 1, 2005 |publisher= [[Henry Holt and Company]] |page= 331 |isbn= 978-0-8050-7847-3}}</ref> Okolo obvinení a identity opisov v porovnaní so skutočnosťou sa viedli rôzne spory, ktoré advokáti argumentovali aj Jacksonovu bezúhonnosťou.<ref name="Court">{{cite web |title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |year= 2004 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120802224838/http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/032205mjmemospprtobj.pdf |archivedate= 2012-08-02 }}</ref><ref name="r1">{{cite web|title= Superior Court of the State of California For the County of Santa Barbara Santa Maria Division |year= 2005 |page= 4 |format= PDF |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.sbscpublicaccess.org/docs/ctdocs/052505pltmotchandler.pdf}}</ref> Argumentovalo sa čestnými vyhláseniami a prísahami, no celý prípad bol skôr zahmlievaný.<ref name="r1" /><ref>{{cite book|first= Diane |last= Dimond |title= Be Careful Who You Love: Inside the Michael Jackson Case |pages= 13 – 15}}</ref> Žalujúca strana sa dlho nevedela dostať k peniazom.<ref name="Accuser">{{cite news |first= Va. |last= McLean |title= Photos May Contradict Michael's Accuser |newspaper= USA Today |page= 2 |date= January 28, 1994 |url= http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050324062609/http://pqasb.pqarchiver.com/USAToday/55226686.html?did=55226686&FMT=ABS&FMTS=FT&desc=Photos+may+contradict+Michael%27s+accuser |date=2005-03-24 }}</ref> Jackson k situácii vydával emocionálne vyhlásenia a prezentoval svoju nevinnosť.<ref name="Abuse"/><ref name="T53440"/><ref>Campbell, 1995, pp. 47 – 50.</ref> Dňa 1. januára došlo medzi Jacksonom a Chandlerovcani k mimosúdnemu vyrovnaniu v hodnote 22 miliónov dolárov. Dňa 2. mája 1994 bolo stiahnuté obvinenie<ref>{{Cite news |first= Jim |last= Moret |date= May 2, 1994 |url= http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |title= Jackson Grand Jury Disbanded – 1994 |agency= CNN |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150428133350/http://site2.mjeol.com/important-article/jackson-grand-jury-disbanded-1994.html |date=2015-04-28 }}</ref> a okolo 6. júla toho istého roka skončilo aj vyšetrovanie prípadu.<ref name="Court"/><ref>{{cite web|url= http://atgbook.net/abcfinal.html |title= STATEMENT OF DECLINATION ISSUED JOINTLY BY THE DISTRICT ATTORNEY'S OFFICES OF LOS ANGELES AND SANTA BARABARA COUNTIES |publisher= Atgbook.net |date= September 21, 1994 |archivedate= December 25, 2005 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20051225151006/http://atgbook.net/abcfinal.html}}</ref><ref>Taraborrelli, 2009, pp. 540 – 5.</ref> Vo výslednej zmierovacej dokumentácii je uvedené, že u Jacksona sa nepripúšťa žiadna vina a Chandlerovci spolu s ich právnikom Larrym Feldmanom toto vyhlásenie podpísali bez výhrad.<ref>{{cite web|title= Michael Jackson's $15 Million Payoff |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/michael-jacksons-15-million-payoff |publisher= The Smoking Gun |date= June 16, 2004 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Feldman sa taktiež vyjadril, že „že nikto si nekúpil nikoho mlčanie“.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |date= February 5, 1994 |title= Grand Jury to Convene in Jackson Case : Law: Sources close to the investigation say a panel in Santa Barbara will hear testimony next week about alleged molestation of boy |url= http://articles.latimes.com/1994-02-05/local/me-19273_1_santa-barbara |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Desať rokov po vyrovnaní počas druhého kola obvinení zo zneužívania detí sa Jacksonovi advokáti vyjadrili, že k vyplateniu Chandlerovcov došlo bez spevákovho súhlasu.<ref name="Court"/> Dvadsať rokov po obvinení z dokumentov vyšetrovania [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] uviedol Jacksonov právnik, že u Jacksona žiadny dôkaz zneužívania alebo sexuálneho obťažovania smerom k maloletým neexistoval.<ref>{{cite news|first= Lee |last= Ferran |first2= Eileen |last2= Murphy |date= December 23, 2009 |url= http://abcnews.go.com/GMA/michael-jackson-attorney-fbi-files-vindication/story?id=9407615 |title= Jackson Attorney: FBI Files Are 'Almost Vindication' |publisher= [[ABC News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrení úradu na ochranu mladistvých, ktoré vyšetrovalo Jacksonove prípady z roku 1993, ako aj v roku 2003, z ich záverov, ako aj zo záverov vyšetrovania [[Los Angeles Police Department|Policajného úradu v Los Angeles]] sa u neho nenašli vierohodné dôkazy o zneužívaní alebo sexuálneho správania.<ref>{{cite news|first= Jim |last= Newton |first2= Sonia |last2= Nazario |date= August 27, 1993 |title= Police Say Seized Tapes Do Not Incriminate Jackson : Investigation: Officials continue to interview children in connection with molestation allegations. |url= http://articles.latimes.com/1993-08-27/news/mn-28516_1_jackson-case |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Chick |last= Philips |first2= David |last2= Ferrell |date= August 31, 1993 |url= http://articles.latimes.com/1993-08-31/news/mn-39718_1_michael-jackson |title= Tapes Used to Allege Plot to Extort Jackson Released Inquiry: Singer's aides provide purported comments by boy's father, who has told friends allegations are untrue. |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="SG2003">{{cite web|title= Early Probe Cleared Michael Jackson |url= http://www.thesmokinggun.com/documents/celebrity/early-probe-cleared-michael-jackson |publisher= The Smoking Gun |date= December 9, 2003 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V máji roku 1994 sa Michael Jackson oženil s [[Lisa Marie Presley|Lisou Marie Presleyovou]], dcérou [[Elvis Presley|Elvisa]] a [[Priscilla Presley|Priscilly Presleyovcov]]. Prvýkrát sa stretli v roku 1975, keď vtedy sedemročná Lisa navštívila jednu zo zásnub, ktoré organizovala rodina Jacksonovcov v MGM Grand Hotel and Casino v [[Las Vegas]]. Neskôr sa cez spoločných priateľov príležitostne stretávali.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 500 – 07.</ref> Podľa vyjadrenia Presleyovej známeho ich dospelý vzťah začal v Los Angeles v novembri roku 1992.<ref>{{cite journal|first= Tom |last= Gliatto |date= August 15, 1994 |title= Neverland Meets Graceland |magazine= [[People (magazine)|People]] |url= http://www.people.com/people/archive/article/0,,20103653,00.html |volume= 42 |issue= 7 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odvtedy boli v denodennom telefónnom kontakte. Potom, ako sa na verejnosť dostali správy o Michaelovom obťažovaní detí,sa Jackson stal závislým od Lisiinej emocionálnej podpory. Ona sa začala obávať o jeho slabnúce zdravie a z Michaelovej narastajúcej závislosti od drog.<ref name="T51820">Taraborrelli, 2009, pp. 518 – 520.</ref> Presleyová hovorila, že verila, že Michael neurobil nič zlé, bol obvinený neprávom a začala k nemu cítiť priazeň. Chcela „ho zachrániť a verila, že to dokáže“.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 510.</ref> Ona bola tým človekom, ktorý ho presvedčil, aby spor urovnal mimosúdne a aby sa znovu rehabilitoval.<ref name="T51820"/> Pri telefonickom rozhovore na jeseň v roku 1993 sa jej Jackson spýtal, „či by ho neodmietla, ak by ju požiadal o ruku“.<ref name="T51820"/> Takmer po dvoch mesiacoch sa v tajnosti vzali v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]].<ref name="Divorce">{{Cite news|url= http://www.cnn.com/US/9601/jacko_presley/ |title= She's out of his life |agency= CNN |date= January 18, 1996 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Ich manželstvo bolo podľa jej slov „bežný vzťah páru, ktorý bol sexuálne aktívny“.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 562 – 4.</ref> V tej dobe bulvárne médiá špekulovali, že svadba bola trikom, ktorý mal vylepšiť Jacksonov verejný imidž.<ref name="Divorce"/> Manželstvo sa skončilo po ich vzájomnej dohode ani nie za dva roky.<ref name="T5801">Taraborrelli, 2009, pp. 580 – 1.</ref> V roku 2010 v interview s Oprah Winfreyovou Presleyová priznala, že po rozvode spolu strávili ďalšie štyri roky, kedy sa dávali dokopy a znovu rozchádzali až kým sa nerozhodla s tým skoncovať.<ref>{{cite web|title= Lisa Marie Presley Opens Up About Michael Jackson |url= http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |archivedate= January 20, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110120062601/http://www.oprah.com/oprahshow/Lisa-Marie-Presley-Opens-Up-About-Michael-Jackson/print/1 |publisher= Oprah.com |date= October 21, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 1995 – 99: ''HIStory'', druhé manželstvo a otcovstvo ==== [[File:Michael Jackson Cannescropped.jpg|thumb|Michael Jackson v roku 1997 na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]].]] V roku 1995 Jackson spojil svoj katalóg ATV Music s hudobnou vydavateľskou divíziou spoločnosti Sony a tým vzniklo [[Sony/ATV Music Publishing]]. Stal sa vlastníkom polovice firmy a tým získal okrem 95 miliónov dolárov aj práva na ďalšie hudobné nahrávky.<ref>{{cite news|url= http://www.nytimes.com/1995/11/08/business/company-news-michael-jackson-sells-rights-to-beatles-songs-to-sony.html |title= Company News; Michael Jackson sells rights to Beatles songs to Sony |newspaper= The New York Times |agency= Associated Press |date= November 8, 1995 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="sonydeal">{{cite news|first= Jeff |last= Leeds |first2= Andrew Ross |last2= Sorkin |title= Michael Jackson Bailout Said to Be Close |date= April 13, 2006 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2006/04/13/business/media/13music.html?ex=1302580800&en=45bff2f7a4da68fe&ei=5088&partner=rssnyt&emc=rss |accessdate= July 23, 2008}}</ref> V tom istom čase vydal aj dvojalbum ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future, Book I]]''. Prvý jeho disk, ''HIStory Begins'', obsahoval pätnásť nahrávok jeho najväčších hitov a v reedícii neskôr v roku 2001 vyšiel pod názvom ''Greatest Hits: HIStory, Volume I''. Druhý disk mal názov ''HIStory Continues'' a bolo na ňom trinásť nový piesní a dve coververzie. Album debutoval na vrchole rebríčkov a bol certifikovaný za sedem miliónov predaných kópií v USA.<ref>{{cite web|url= https://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-100-albums |title= Top 100 Albums |publisher= Recording Industry Association of America |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Svojim celosvetovým predajom 20 miliónov edícií (40 miliónov kusov) je jedným z najpredávanejších multidiskových albumov všetkých čias<ref name="Achievements"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson's best selling studio albums |date= June 26, 2009 |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= June 11, 2015 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5648176/Michael-Jacksons-best-selling-studio-albums.html}}</ref> a získal aj nomináciu na cenu Grammy za Album roka.<ref name="G4850">George, 2004, pp. 48 – 50.</ref> Jeho prvým singlom bol duet s najmladšou Jacksonovou sestrou [[Janet Jackson|Janet]], „[[Scream/Childhood]]“. Bol spevákovou reakciou na to ako konali médiá v roku 1993, kedy čelil obvineniam zo zneužívania detí. Singel debutoval v rebríčku ''Billboard'' Hot 100 na piatej priečke a dostal nomináciu Grammy za „Najlepšiu vokálnu spoluprácu v popovom žánri“.<ref name="G4850"/> Druhý singel albumu ''HIStory'', „[[You Are Not Alone]]“, sa dostal medzi ''Guinnessove svetové rekordy'' ako historicky prvý, ktorý debutoval s číslom jedna v rebríčku ''Billboard'' Hot 100.<ref name="World Records"/> Zároveň bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie vokálne popové prevedenie.<ref name="G4850"/> Koncom roka 1995 Jacksona hospitalizovali počas skúšok na televízne vystúpenie. Jeho náhle ochorenie spôsobila [[panická porucha]], ktorú vyvolal [[stres]].<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 576 – 7.</ref> Tretím singlom albumu ''HIStory'' bola nahrávka „[[Earth Song]]“. Počas Vianoc roku 1995 sa singel dostal na vrchol britskej hitparády [[UK Singles Chart]] a udržal sa tam šesť týždňov. Bol to Jacksonov najúspešnejší singel v Spojenom kráľovstve.<ref name="G4850"/> Nahrávka „[[They Don't Care About Us]]“ bola podľa [[Anti-Defamation League|Ligy proti ohováraniu]] a iných skupín kritizovaná ako kontroverzná pre jej údajne [[antisemiti]]stický podtón. Jackson na kritiku reagoval publikovaním jej novej verzie s upraveným textom.<ref name="ADL">{{cite web |url= http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |title= ADL Welcomes Michael Jackson's Decision To Remove Anti-Semitic Lyrics From Song |publisher= [[Anti-Defamation League]] |date= June 22, 1995 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120506110256/http://www.adl.org/PresRele/ASUS_12/2471_12.asp |archivedate= 2012-05-06 }}</ref> V roku 1996 Michael Jackson získal cenu Grammy za singel „Scream“ a cenu American Music Award ako najlepší Pop/Rockový hudobný umelec.<ref name="Grammy"/><ref>{{cite news|first= Thor |last= Christensen |title= Brooks turns down award for favorite artist of the year |newspaper= [[Rome News-Tribune]] |date= January 30, 1996 |accessdate= June 16, 2010 |url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=LWUwAAAAIBAJ&sjid=YzMDAAAAIBAJ&pg=5552,8128572}}</ref> Album bol podporený aj úspešným turné, [[HIStory World Tour]], ktoré začalo 7. septembra 1996 a trvalo až do 15. októbra 1997. V 58 mestách ho na 82 koncertoch videlo viac ako 4,5 miliónov ľudí. Utŕžilo sa na ňom 165 miliónov dolárov. Šou sa konali na piatich kontinentoch, v 35 krajinách a stali sa z hľadiska sledovanosti pre Jacksona najúspešnejšími.<ref name="LJ956"/> Počas turné si na improvizovanej ceremónii v austrálskom meste Sydney zobral za manželku svoju dlhoročnú priateľku, dermatologickú zdravotnú sestru [[Debbie Roweová|Deborah Jeanne Roweovú]]. Roweová bola v tom čase asi v šiestom mesiaci tehotenstva s ich prvým spoločným dieťaťom. Pôvodne sa neplánovali vziať, no Jacksonova matka, Katherine ich nakoniec na manželstvo presvedčila.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 570 – 586.</ref> Dňa 13. februára 1997 sa narodil Michael Joseph Jackson Jr (bežna nazývaný aj Prince), jeho sestra, Paris-Michael Katherine Jackson, sa narodila o rok 3. apríla 1998.<ref name="T5801"/><ref>Taraborrelli, 2009, p. 597.</ref> Manželský pár sa rozviedol v roku 1999 a Jackson si po rozvode deti vzal do plnej opatery. Rozvod bol relatívne nekonfliktný, no starostlivosť o deti bola potvrdená až v roku 2006.<ref name="T599600">Taraborrelli, 2009, pp. 599 – 600.</ref><ref name="Ex wife">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/5394792.stm |title= Jackson child custody fight ends |publisher= BBC News Online |date= September 30, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 1997 Jackson vydal album ''[[Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix]]'', ktorý obsahoval remixy jeho hitových singlov z ''HIStory'' a päť nových nahrávok. Jeho celosvetový predaj sa dostal na úroveň 6 miliónov, čím sa dostal na vrchol zoznamu najpredávanejších remixových albumov sveta.<ref name="Rojek">{{cite book|first= Chris |last= Rojek |title= Cultural Studies |year= 2007 |publisher= [[Polity (publisher)|Polity]] |page= 74 |isbn= 0-7456-3683-7}}</ref> Spolu s titulnou nahrávkou sa stal album jednotkou v Spojenom kráľovstve.<ref name="Rojek"/><ref name="T6101">Taraborrelli, 2009, pp. 610 – 1.</ref> Napriek tomu, že v USA bol v rebríčku na 24. mieste v tejto krajine bol platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="G4850"/> Podľa časopisu Forbes bol ročný príjem z jeho predaja 35 miliónov v roku 1996 a 20 miliónov v roku 1997.<ref name="Finances"/> V roku 1999 bol Michael Jackson zapojený do viacerých charitatívnych akcií. S [[Luciano Pavarotti|Lucianom Pavarottim]] sa v talianskej Modene spojil na charitatívnom koncerte, ktorou podporili neziskovú organizáciu War Child a poskytli milión dolárov pre [[Operácia Spojenecká sila|utečencov z Kosova]], obetí bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, ako aj prostriedky pre deti z Guatemaly.<ref>{{cite news|title= Ricky Martin, Mariah Carey, Michael Jackson, Others To Join Pavarotti For Benefit |url= http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |archivedate= October 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20111018125558/http://www.vh1.com/news/articles/1426933/19990505/carey_mariah.jhtml |publisher= [[VH1]]. [[Viacom Media Networks|MTV Networks]] |date= May 5, 1999 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Neskôr v tom mesiaci Jackson organizoval v Nemecku a v Kórei v zoskupení „Michael Jackson & Friends“ sadu benefičných koncertov. Spolu s ním účinkovali aj: [[Slash (hudobník)|Slash]], [[Scorpions]], [[Boyz II Men]], [[Luther Vandross]], [[Mariah Carey]], [[A. R. Rahman]], [[Prabhu Deva|Prabhu Deva Sundaram]], [[Shobana]], [[Andrea Bocelli]] a [[Luciano Pavarotti]]. Výťažok z nich šiel na nadáciu Nelsona Mandelu, [[Červený kríž]] a pre [[UNESCO]].<ref>{{cite news|title= Slash, Scorpions, Others Scheduled For "Michael Jackson & Friends" |archivedate= February 21, 2010 |url= http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml |publisher= VH1. MTV Networks |date= May 27, 1999 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20100221074225/http://www.vh1.com/news/articles/1429785/19990527/guns_n_roses.jhtml}}</ref> Od augusta 1999 po celý rok 2000 žil Michael Jackson na 74. východnej ulici v New Yorku.<ref>{{cite news|first= Tracie |last= Rozhon |date= November 16, 2000 |title= BIG DEAL; An Old Chagall Haunt, Repainted |url= http://www.nytimes.com/2000/11/16/garden/big-deal-an-old-chagall-haunt-repainted.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2000 – 03: spor s vydavateľstvom a ''Invincible'' ==== [[Súbor:Michael Jackson in Vegas cropped-2.jpg|thumb|left|Jackson v [[Las Vegas]] (2003)]] Pri príchode nového storočia, Michael Jackson získal cenu American Music Award za umelca 80. rokov.<ref name="MTV">{{cite news |first= David |last= Basham |date= January 18, 2000 |title= Lauryn Hill, Backstreet Boys, DMX Honored With American Music Awards |url= http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110925171014/http://www.mtv.com/news/articles/1425174/.jhtml |date=2011-09-25 }}</ref> V priebehu rokov 2000 až 2001 nahrával spolu Teddym Rileyom a [[Rodney Jerkins|Rodneyom Jerkinsom]] a s ďalšími spolupracovníkmi. Výsledkom tejto spolupráce bol album ''[[Invincible]]'', ktorý vyšiel v októbri roku 2001. Bol to po šiestich rokoch jeho prvý kompletný album, a bol zároveň poslednou zbierkou nového Jacksonovho hudobného materiálu, ktorá vyšla počas jeho života. Vydanie tohto hudobného projektu medzi umelcom a jeho hudobným vydavateľom, [[Sony Music Entertainment]]. Jackson mal potvrdené, že licencie na vydávanie jeho albumov budú s ním obnovené krátko po roku 2000. Iba s licenciou mohol prezentovať svoje materiály a užívať všetky finančné pohľadávky. Potreboval preto uzatvoriť kontrakt na budúce roky. Zistil ale, že právnik, ktorý ho zastupoval, bol zároveň aj zástupcom druhej strany, firmy Sony.<ref name="T6101"/> Jackson bol tiež znepokojený skutočnosťou, že po celé roky firmou Sony tlačený k tomu aby im predal svoj podiel ich hudobného katalógu. Jackson sa obával, že spoločnosť Sony by mohla mať konflikt záujmov a v prípade, že by šla Jacksonova kariéra do úpadku mohol by im svoj podiel predať pod cenou.<ref name="T6147">Taraborrelli, 2009, pp. 614 – 7.</ref> Jackson sa preto rozhodol hľadať spôsob, ako by mohol s firmou svoj zmluvný vzťah ukončiť.<ref name="T6101"/> V septembri roku 2001 Michael Jackson oslávil svoju tridsaťročnú sólovú kariéru dvoma koncertami v [[Madison Square Garden]]. Prvýkrát od roku 1984 tam spoločne vystúpil aj so svojimi bratmi. Okrem iných spol s ním ešte na koncerte účinkovali aj [[Mýa]], [[Usher]], [[Whitney Houston]]ová, [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Monica]], Luther Vandross a [[Slash (hudobník)|Slash]].<ref name="G503">George, 2004, pp. 50 – 3.</ref> Druhý z koncertov sa konal noc [[Útoky z 11. septembra 2001|pred útokmi 11. septembra 2001]].<ref>{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2009 |title= Liveblogging Michael Jackson's funeral and memorial service |url= http://www.guardian.co.uk/news/blog/2009/jul/07/michaeljackson |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po tejto udalosti Jackson pomáhal s organizovaním benefičného koncertu [[United We Stand: What More Can I Give]], ktorý sa konal vo Washingtone dňa 21. októbra 2001 na [[Robert F. Kennedy Memorial Stadium|RFK Stadium]]. Okrem Jacksona vystúpili na ňom [[Backstreet Boys]], Crystal, [[Huey Lewis and the News]], [[Jennifer Lopezová]], [[James Brown]], [[Billy Gilman]], [[O-Town]], [[Usher]], [[Christina Milian]]ová, [[Carole King]]ová, [[Al Green]], [[Christina Aguilera]], [[Pink]], [[Bette Midler]], [[CeCe Peniston]], [[Aerosmith]], [[America]], [[Sean Combs|P. Diddy]] (spolu s [[Faith Evans]]), [['N Sync]], [[Destiny’s Child]], [[Rod Stewart]], [[Goo Goo Dolls]], [[Train]], [[Britney Spears]], [[Mariah Carey]], [[Mary J. Blige]] a v závere sa k nim pripojila [[Toni Braxton]], [[MC Hammer]], [[Mýa]] a spolu zaspievali Jacksonovu pieseň „[[What More Can I Give]]“.<ref name="T6147"/> Jacksonove sólové vystúpenia boli z televízneho programu vystrihnuté. Bolo ho vidno iba ako sprievodného vokalistu. Bolo to preto aby sa dodržali jeho zmluvné záväzky, ktoré súviseli s vystúpeniami konajúcimi sa pri príležitosti 30. výročia jeho kariéry. Tieto koncerty sa scvrkli do dvojhodinového televízneho špeciálu ''[[Michael Jackson: 30th Anniversary Special|Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration]]'', ktorý mal premiéru v novembri roku 2001. Napriek udalostiam, ktoré boli pred jeho vydaním v októbri roku 2001, album ''Invincible'' sa stretol s výrazným záujmom. Debutoval na vrcholoch rebríčkov trinástich krajín a na celom svete sa z neho predalo 13 miliónov kópií. V Spojených štátoch bol dvojnásobne platinový.<ref name="Certifications"/><ref name="Achievements"/> Album ''Invincible'' mal oproti predošlým projektom omnoho nižšiu komerčnú podporu, nebol prepojený s koncertným turné a aj pre spory s vydavateľstvom sa stalo, že mal nižšiu predajnosť. Aj načasovanie jeho vydania v období krízy hudobného priemyslu na jeho úspešnosti nepridalo.<ref name="T6147"/> Zarobil však 30 miliónov dolárov, čo bol rekord výnosu pre album bez reklamných nákladov.<ref name="Burkeman">{{cite news|first= Oliver |last= Burkeman |date= July 7, 2002 |url= http://www.guardian.co.uk/world/2002/jul/08/oliverburkeman |title= Jacko gets tough: but is he a race crusader or just a falling star? |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sprevádzali ho tri single: „[[You Rock My World]]“, „Cry“ a „Butterflies“, posledný bez hudobného videa. Jackson v júli roku 2002 označil vtedajšieho šéfa Sony Music, [[Tommy Mottola|Tommyho Mottolu]] za „diabla“ a „rasistu“, ktorý nepodporuje afroamerických umelcov a využíva ich iba pre svoj osobný prospech.<ref name="T6147"/> Poukázal na to, že jeho kolegu [[Irv Gotti|Irva Gottiho]] nazval „tučným negrom“.<ref>{{cite news|first= Jermaine |last= Jackson |subjectlink= Jermaine Jackson |interviewer= [[Connie Chung]] |title= Interview with Jermaine Jackson |date= December 31, 2002 |program= [[Connie Chung Tonight]] |url= http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0212/31/cct.00.html |accessdate= July 2, 2008 |publisher= CNN}}</ref> Firma Sony odmietla predĺžiť Jacksonovu zmluvu a oznámila, že celá ich kampaň, ktorá stála 25 miliónov dolárov zlyhala, pretože Jackson odmietol ísť na turné po Spojených štátoch.<ref name="Burkeman"/> V roku 2002 Michael Jackson získal svoju 22. cenu American Music Award pre umelca storočia.<ref>{{cite news|url= http://news.google.co.uk/newspapers?id=Oc40AAAAIBAJ&sjid=GyEGAAAAIBAJ&pg=5669,889435 |title= Keys, Destiny's Child, McGraw win at American Music Awards |newspaper= Lodi News-Sentinel |agency= Associated Press |date= January 10, 2002 |accessdate= June 16, 2010}}</ref> V tom istom roku sa narodilo jeho tretie dieťa, syn menom Prince Michael Jackson II (prezývka „Blanket“).<ref>{{cite news|title= Michael Jackson |newspaper= [[Daily Mirror]] |url= http://www.mirror.co.uk/all-about/michael%20jackson |accessdate= May 29, 2009}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.mirror.co.uk/topics/michael-jackson/ |title=Michael Jackson |publisher=Daily Mirror |accessdate=May 29, 2009}}</ref> Meno matky dieťaťa nebolo zverejnené, no Jackson oznámil že chlapec je výsledkom [[umelé oplodnenie|umelého oplodnenia]] náhradnej matky s jeho spermiami.<ref name="T599600"/><ref name="tara 599 – 600">Taraborrelli, pp. 599 – 600</ref> Dňa 20. novembra toho istého roku priniesol Jackson svoje dieťa na balkón jeho izby berlínskeho [[Hotel Adlon|Hotela Adlon]]. Ukázal svojim dolu stojacim fanúšikom. Držal ho za jeho pravú rúčku. Dieťa malo tvár zakrytú kusom látky. Potom ho prestrčil ponad zábradlie balkóna, ktorý bol štyri poschodia nad úrovňou zeme, Vyslúžil si za to veľkú mediálnu kritiku. Jackson sa neskôr ospravedlňoval za tento incident a označil ho za „hroznú chybu“.<ref>{{cite news |first= Jennifer |last= Vineyard |date= November 20, 2002 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |title= Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake' |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml |date=2010-11-20 }}</ref><ref name="Balcony incident">{{cite web|first=Jennifer|last=Vineyard|url=http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|title=Michael Jackson Calls Baby-Dangling Incident A 'Terrible Mistake'|publisher=MTV|date=November 20, 2002|accessdate=March 3, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101120224336/http://www.mtv.com/news/articles/1458799/20021120/jackson_michael.jhtml|archivedate=2010-11-20}}</ref> Dňa 13. novembra na DVD a na CD 17. novembra 2003 vydala firma Sony [[kompilačný album|kompiláciu]] Jacksonových hitov pod názvom ''Number Ones''. V Spojených štátoch bol tento projekt od RIAA certifikovaný na trojnásobnú a v Spojenom kráľovstve mal certifikáciu na šesťnásobnú platinu za predaj najmenej 1,2 milióna nosičov.<ref name="Certifications"/><ref>{{cite news |title= Certified Awards |publisher= [[British Phonographic Industry]] |url= http://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190627040702/https://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx |date=2019-06-27 }}</ref> ==== Roky 2003 – 05: Druhé obvinenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa a oslobodenie ==== Začiatkom mája 2002 Michael Jackson dovolil britskému televíznemu dokumentárnemu filmovému štábu vedenému [[Martin Bashir|Martinom Bashirom]] aby ho sledoval takmer všade kde sa pohyboval. Bashirov tím bol aj v Berlíne počas incidentu na balkóne. V marci roku 2003 bol program odvysielaný pod názvom ''[[Living with Michael Jackson]]''. V jednej kontroverznej scéne bol Jackson snímaný ako sa držal spolu s mladým s chlapcom za ruky a diskutoval s ním o tom ako budú spolu spať.<ref name="T640">Taraborrelli, 2009, p. 640.</ref> Hneď po odvysielaní tohto dokumentu sa a štátny úrad v Santa Barbare rozhodol zahájiť trestné vyšetrovanie. Vo februári roku 2003, po prvom preverení [[Los Angeles Police Department|losangeleskej polície]] ako aj úradu na ochranu mladistvých sa skonštatovalo, že podozrenia zo zneužívania sú nepodložené.<ref name="SG2003"/> Potom, ako bol mladý chlapec v dokumente, jeho matka oznámila vyšetrovateľom, že Jackson sa k jej synovi správal neprístojne. V novembri toho istého roku bol spevák vzatý do väzby za sedem obvinení zo zneužívania a dva prípady podávania omamných látok mladistvému, trinásťročnému chlapcovi.<ref name="T640"/> Jackson tieto obvinenia odmietal s tvrdením, že ich spoločné spanie nebolo sexuálnej povahy. Súdne konanie Michaela Jacksona začalo v kalifornskej [[Santa Maria (Kalifornia)|Santa Marii]] 31. januára 2005 a skončilo v závere mája toho istého roku. Dňa 13. júna bol Michael Jackson zbavený viny vo všetkých bodoch obžaloby.<ref>Taraborrelli, 2009, p. 661.</ref><ref>{{cite news|first= Matthews |last= Davis |date= June 6, 2005 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4612897.stm |title= Trial health problems for Jackson |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= Jackson cleared of child molestation |newspaper= The Guardian |agency= Associated Press |url= http://www.guardian.co.uk/jackson/story/0,15819,1505806,00.html |date= June 13, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Po súde sa Jackson s veľkou publicitou stal hosťom [[bahrajn]]ského princa [[Abdullah bin Hamad bin Isa Al Khalifa|Abdullaha]].<ref>{{cite news|first= Habib |last= Toumi |date= January 23, 2006 |url= http://gulfnews.com/news/gulf/bahrain/jackson-settles-down-to-his-new-life-in-the-gulf-1.222403 |title= Jackson settles down to his new life in the Gulf |newspaper= [[Gulf News]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa vyjadrenia brata Jermaina pre noviny ''[[The Times]]'' (september 2011), Bahrajn mal byť krajinou, do ktorej plánovala spevákova rodina poslať Michaela v prípade, že by bol odsúdený.<ref>{{Cite news|url= http://news.yahoo.com/jermaine-jackson-reveals-escape-plan-michael-112521219.html |title= Jermaine Jackson reveals escape plan for Michael |agency= Associated Press |date= September 10, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> ==== Roky 2006 – 09: Zatvorenie Neverlandu, posledné roky a ''This Is It'' ==== [[Súbor:Michael Jackson 2006.jpg|thumb|Jackson v [[paríž]]skom [[Disneyland Park (Paríž)|Disneylande]] so synom Blanketom (2006)]] V marci roku 2006 bola z ekonomických dôvodov zatvorená hlavná budova ranču Neverland.<ref>{{cite news|title= Jackson Closes Neverland House |url= http://www.cbsnews.com/news/jackson-closes-neverland-house/ |publisher= CBS News |date= July 6, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tomto období v médiách kolovali správy o Jacksonových finančných problémoch. Bol odsúdený na splácanie 270 miliónového dlhu voči jeho hudobným vydavateľom, no práve cez nich vraj Jackson ročne dostával 75 miliónov dolárov ročne.<ref>{{cite journal|title= Really Odd Facts About Michael Jackson |url= http://www.forbes.com/2005/06/14/jackson-celebrity-trial-cx_da_0614topnews.html |magazine= Forbes |date= June 14, 2005 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Spoločnosť [[Bank of America]] tento dlh predala [[Fortress Investment Group|Fortress Investments]]. Firma Sony údajne navrhla reštrukturalizačnú dohodu, ktorá by im umožnila v budúcnosti kúpiť polovicu Jacksonovho podielu, ktorý u nich vlastnil.<ref name="sonydeal"/> V apríli roku 2006 Jackson bez zverejnenia súvislostí odsúhlasil spätné refinancovanie spoločnosťou Sony.<ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4909412.stm |title= Jackson strikes deal over loans |publisher= BBC News Online |date= April 14, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V tom čase nemal spevák exkluzívnu nahrávaciu zmluvu so Sony a ani nijakým iným hudobným vydavateľom. Začiatkom roku 2006 sa do médií dostala informácia, že Michael Jackson má podpísaný kontrakt s hudobnou značkou Two Seas Records, ktorá sídli v [[Bahrajn]]e. K tomuto kontraktu sa vyjadril člen vedenia dcérskej spoločnosti [[Island Records]] zastupujúcej Two Seas, Guy Holmes, že táto zmluva nemala uzavretú platnosť..<ref>{{cite journal|url= http://www.billboard.com/articles/news/58713/michael-jackson-sails-with-two-seas |title= Michael Jackson Sails With Two Seas |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Bahrain">{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5380654.stm |title= Jackson parts with Bahrain label |publisher= BBC News Online |date= September 26, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V priebehu roku 2006 firma Sony vydala [[box set]]ovú sériu 20 singlov Michaela Jacksona z 80. a 90. rokov, ktorá dostala spoločný názov ''[[Visionary: The Video Singles|Michael Jackson: Visionary]]''. Výsledkom edície bolo, že sa väčšina týchto singlov opäť dostala do hudobných rebríčkov. V septembri sa Jackson a jeho ex-manželka Debbie Rowe dohodli na spôsobe opatrovníctva ich spoločných detí. Podmienky dohody neboli nikdy zverejnené. Jackson pokračoval v poručníctve odňatých detí.<ref name="Ex wife"/> V októbri roku 2006 reportér [[Fox News Channel|Fox News]], Roger Friedman, oznámil, že Michel Jackson navštívil nahrávacie štúdio [[Westmeath (grófstvo)|v írskom Westmeathe]]. Nakoľko už bolo známe, že zmluva st Two Seas neplatí, nikto nevedel hodnoverne upresniť, kto hradil náklady nahrávania a čo v nahrávacom štúdiu vzniklo.<ref name="Bahrain"/><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= October 21, 2006 |title= Who's Funding Jackson's Retreat to Irish Recording Studio? |publisher= Fox News Channel |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,222797,00.html}}</ref> V novembri roku 2006 Jackson pozval vo večernom televíznom programe ''[[Access Hollywood]]'' tím z nahrávacieho štúdia vo Westmeathe a spolu s [[MSNBC]] poprel fámy o tom, že by mal pracovať na novom albume, ktorý by mal produkovať [[will.i.am]] z [[the Black Eyed Peas]].<ref name="Achievements"/> V londýne Michael Jackson vystúpil dňa 15. novembra 2006 na odovzdávaní [[World Music Awards]] a prijal diemantovú cenu za predaj 100 miliónov hudobných nosičov.<ref name="Achievements"/><ref>{{cite web|title= 2006 World Music Awards |url= http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm |archivedate= February 4, 2008 |publisher= Chiff |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080204051554/http://www.chiff.com/pop-culture/world-music-awards.htm}}</ref> Po Vianociach roku 2006 pricestoval do USA aby sa v meste [[Augusta (Georgia)|Augusta]] (štát [[Georgia (štát USA)|Georgia]]) zúčastnil pohrebu [[James Brown|Jamesa Browna]]. Svoju poctu mu vtedy prejavil vyslovením vety „James Brown je mojou najväčšou inšpiráciou“.<ref>{{cite news |first= Shaheem |last= Reid |date= December 30, 2006 |url= http://www.mtv.com/news/articles/1549061/20061230/brown_james.jhtml |title= James Brown Saluted By Michael Jackson at Public Funeral Service |publisher= MTV |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120124213057/http://www.mtv.com/news/articles/1549061/jackson-speaks-at-james-brown-funeral.jhtml |date=2012-01-24 }}</ref> Na jar roku 2007 sa Jackson spojil so Sony aby kúpili ďalšiu hudobnú spoločnosť [[Famous Music|Famous Music LLC]], ktorú dovtedy vlastnil [[Viacom]]. Okrem iných umelcov sa takto dostal k vlastníckym právam [[Eminem]]a, [[Shakira|Shakiry]] a [[Beck (hudobník)|Beck]]a.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson buys rights to Eminem tunes and more |magazine= Rolling Stone |date= May 31, 2007}}</ref> V tomto čase strávil veľa času v nahrávacích štúdiách: v New Yorku so skladateľom a producentom will.i.amom a v [[Las Vegas]] s ním produkovali [[Akon]] a [[RedOne]].<ref>{{cite news|first= Murray |last= Wardrop |date= June 27, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5656918/Michael-Jackson-the-unreleased-album.html |title= Michael Jackson: the unreleased album |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|last= [[RedOne]] |interviewer= Jan Blumentrath |title= Interview with RedOne, producer and songwriter for Lady Gaga, Michael Jackson, Akon, Kat DeLuna and Darin |url= http://www.hitquarters.com/dev/index.php3?page=intrview/2009/March23_1_12_9.html |date= March 23, 2009 |publisher= [[HitQuarters]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci v roku 2007 v Tokiu v krátkom interview pre [[Associated Press]] Michael Jackson povedal, že „v zábavnom priemysle je od svojich šiestich rokov a, ako by povedal [[Charles Dickens]], boli to najlepšie z najhorších časov, no nemohol sa z nich dostať, ale iní mu pritom stále ubližovali a bral to ako fakt, lebo mal milujúcu rodinu, silnú vieru, nádherných priateľov a fanúšikov, ktorí ho neustále podporovali“.<ref>{{cite news|first= Eric |last= Talmadge |date= March 8, 2007 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/music/2007-03-08-2208485574_x.htm |title= Michael Jackson 'wouldn't change' career |newspaper= USA Today |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2007 Jackson navštívil vojenskú základňu USA v Japonsku, ktorá sa nazýva [[Camp Zama]]. Pozdravil tam tritisíc vojakov a ich rodinných príslušníkov. Za návštevu si od nich prevzal certifikát, na ktorom bolo poďakovanie za jeho pozornosť k členom armády Spojených štátov a ich rodinám.<ref>{{cite news|first= Valerie |last= Halaby |date= June 29, 2009 |url= http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:oE9ASCivi70J:www.examiner.com/article/michael-jackson-was-long-time-u-s-military-supporter&hl=en&gl=uk&strip=1 |title= Michael Jackson was long-time U.S. Military supporter |publisher= Clarity Digital Group LLC |accessdate= August 7, 2013}}</ref> V septembri roku 2007 bol Jacskon a will.i.am znovu v štúdiu, kde nahrávali, no album pravdepodobne nebol stále hotový.<ref>{{cite journal|title= Will.i.am On Working With Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= September 24, 2007}}</ref> V roku 2008 Jackson spolu s firmou Sony publikoval projekt ''[[Thriller 25]]'', ktorý mal byť odozvou na 25. výročie vydania [[Thriller (album)|pôvodného albumu]]. Na tejto aktualizovanej verzii sa nachádza predtým nevydaná nahrávka piesne „For All Time“, ako aj remixy, na ktorých s Jacksonom spolupracovali mladí hudobníci inšpirovaní jeho prácou.<ref name="Thriller 25">{{cite web |title= Zona Musical |publisher= Zm.nu |accessdate= April 5, 2008 |language= es |url= http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080329232427/http://zm.nu/detalle.php?base=zmnews&lay=cgi&form=detalle&tok4=notici&tok5=Noticias&id=17840 |archivedate= 2008-03-29 }}</ref> Dva z remixov vyšli na singloch, ktoré zaznamenali len mierny úspech. Boli to nahrávky „[[The Girl Is Mine 2008]]“ (spolupracoval na nej [[will.i.am]]) a „[[Wanna Be Startin' Somethin' 2008]]“ (spolupracoval na nej [[Akon]]). Prvý singel vychádzal iba z [[demonahrávka|demonahrávky]], v ktorej nespieval [[Paul McCartney]]. Napriek všetkému sa dá povedať, že album sa stal hitom.<ref name="Thriller 25"/><ref>{{cite news|url= http://www.digitalproducer.com/articles/viewarticle.jsp?id=312105&afterinter=true |title= Michael Jackson's Thriller 25 – The 25th Anniversary Edition of the World's Top-Selling Album of All Time – Is America's #2 Best-Selling Album This Week!!! |date= February 20, 2008 |work= Digital Producer |agency= [[PR Newswire]]}}</ref><ref>{{cite web|title= Michael Jackson – Thriller 25 |publisher= Ultratop |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Michael+Jackson&titel=Thriller+25&cat=a |language= nl}}</ref><ref>{{cite news|first= Roger |last= Friedman |date= May 16, 2008 |title= Jacko: Neverland East in Upstate New York |url= http://www.foxnews.com/story/0,2933,356282,00.html#3 |publisher= Fox News Channel}}</ref> Pri príležitosti blížiacich sa Jacksonových päťdesiatín firma Sony BMG vydala série výberových albumov, ktoré mali názov ''[[King of Pop (album)|King of Pop]]''. Verzie poradia a výberu nahrávok, ktoré na kompiláciách vyšli v jednotlivých krajinách sa líšili na základe hlasovania miestnych fanúšikov.<ref>{{cite web|title= Choose The Tracks On Michael Jackson's 50th Birthday Album! |url= http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |date= June 20, 2008 |archivedate= June 28, 2008 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080628015938/http://www.sonybmg.com.au/news/details.do;.tomcat2?newsId=20030829005656 |publisher= [[Sony BMG]]}}</ref> Album sa dobre predával a vo väčšine krajín sa dostal do Top 10.<ref>{{cite web|url= http://acharts.us/album/37399 |title= Michael Jackson – King Of Pop |publisher= αCharts.us |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url= http://www.ultratop.be/nl/search.asp?search=King+of+Pop&cat=a |title= King of Pop |publisher= [[Ultratop]] |accessdate= September 5, 2008 |language= nl}}</ref> [[Súbor:NeverlandRides.jpg|thumb|left|Letecká snímka časti Jacksonovho ranču Neverland.]] Koncom roka 2008 hrozilo, že spoločnosť Fortress Investments zavrie ranč Neverland, ktorý Jackson využíval ako svoju zástavu pre niekoľko desiatok miliónové dlhy. Fortress sa nakoniec rozhodli predať tieto Jacksonove pohľadávky spoločnosti Colony Capital LLC. V novembri toho istého roku bol Neverland premenovaný na Sycamore Valley Ranch Company LLC, t. j. na spoločný podnik Jacksona a Colony Capital LLC. Transakciou došlo k vymazaniu dlhu a Jackson k tomu ešte získal 35 miliónov dolárov. V čase smrti, Jackson stále vlastnil bližšie nešpecifikovanú časť územia Neverland/Sycamore Valley.<ref>{{cite news|title= Neverland peters out for pop's Peter Pan |url= http://www.smh.com.au/news/entertainment/people/neverland-peters-out-for-pops-peter-pan/2008/11/13/1226318822205.html |newspaper= [[The Sydney Morning Herald]] |agency= [[Press Association]] |date= November 13, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Susab |last= Susan |date= April 14, 2009 |title= Ten Most Expensive Michael Jackson Collectibles |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.forbes.com/2009/04/14/michael-jackson-auction-lifestyle-collecting-michael-jackson.html}}</ref> V septembri roku 2008 Jackson vstúpil do rokovaní s aukčným domom [[Julien's Auctions|Julien's Auction House]] a ponúkol im na predaj okolo 1390 spomienkových predmetov. Plánovaný termín ich aukcie bol medzi 22. – 25. aprílom.<ref>{{cite web |title= The Collection of Michael Jackson |url= http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |publisher= Juliensauctions.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090828061635/http://www.juliensauctions.com/auctions/2009/michael-jackson/index.html |archivedate= 2009-08-28 }}</ref> Výstava predmetov bola otvorená 14. apríla, no akcia bola nakoniec na Jacksonov podnet zrušená.<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/news/world/americas/michael-jackson-the-fantastic-possessions-revealed-1668969.html |title= Michael Jackson: The fantastic possessions revealed |newspaper= The Independent |agency= Reuters |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V marci roku 2009 zorganizoval v londýnskej [[The O2|O₂ Aréne]] Jackson tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásil svoj comeback sprevádzaný sériou koncertov pod spoločným názvom „This Is It“. Séria bola prvá od roku 1997, kedy skončilo HIStory World Tour. Jackson naznačil, že toto turné plánuje ako posledné pred jeho koncom profesionálnej kariéry. Nazval ho „predstavením pred poslednou oponou“. Začať malo desiatimi koncertami v Londýne, po nich by mali nasledovať vystúpenia v [[Paríž]]i, New Yorku a v [[Bombaj]]i. Randy Phillips, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti AEG Live, odhadoval zárobok len z prvých desiatich koncertov na 50 miliónov libier.<ref>{{cite news |first= Patrick |last= Foster |date= March 6, 2009 |title= Michael Jackson grand finale curtain-raiser |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |newspaper= [[The Times]] |archivedate= July 18, 2011 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110718131618/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110811020431/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article5854735.ece |date=2011-08-11 }}</ref> Potom ako bolo v priebehu ani nie dvoch hodín v Londýne predaných viac ako milión vstupeniek, bolo rozhodnuté, že počet koncertov v tomto meste bude zvýšený na päťdesiat.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |title= Michael Jackson's "This Is It!" Tour Balloons to 50-Show Run Stretching Into 2010 |magazine= Rolling Stone |date= March 12, 2009}}</ref> Počas týždňov, ktoré plánovanému turné predchádzali Jackson nacvičoval v Los Angeles spolu s choreografom [[Kenny Ortega|Kennym Ortegom]]. Väčšina programových nácvikov prebiehala v losangeleskej multifunkčnej aréne [[Staples Center]], ktorý vlastní firma AEG.<ref>{{cite journal |title= Michael Jackson: The Last Rehearsal |magazine= [[Life (magazine)|Life]] |url= http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date= June 29, 2009 |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090704103521/http://www.life.com/image/88744450/in-gallery/29532/michael-jackson-the-last-rehearsal |date=2009-07-04 }}</ref> Turné malo začať 13. júla 2009 a skončiť 6. marca 2010. Necelé tri týždne pred prvou šou boli všetky londýnske koncerty vypredané a práve v tom čase Michael Jackson zomrel na zástavu srdca.<ref>{{Cite news|title= Michael Jackson dead at 50 after cardiac arrest |url= http://www.cnn.com/2009/SHOWBIZ/Music/06/25/michael.jackson/index.html |agency= CNN |date= June 25, 2009 |accessdate= August 31, 2009}}</ref> Krátky čas pred smrťou speváka sa do médií dostala správa o tom, že spolu s módnym tvorcom, [[Christian Audigier|Christianom Audigierom]], spolupracujú na návrhoch kostýmov, ktoré budú na vystúpeniach použité.<ref>{{cite web |url= http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |title= Christian Audigier Michael Jackson Clothing Collection Confirmed |publisher= Popcrunch |date= June 24, 2008 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150426225218/http://www.popcrunch.com/christian-audigier-michael-jackson-clothing-collection-confirmed/ |archivedate= 2015-04-26 }}</ref><ref>{{cite web |title= Michael Jackson Christian Audigier Clothing Line Was In The Works |url= http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |publisher= Popcrunch |date= July 2, 2009 |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20150915215409/http://www.popcrunch.com/michael-jackson-christian-audigier-clothing-line-was-in-the-works/ |archivedate= 2015-09-15 }}</ref> Prvou Jacksonovou publikovanou posmrtnou hudobnou nahrávkou bola pieseň „This Is It“. Spolu s ním ju napísal ešte 80. rokoch kanadský spevák a skladateľ [[Paul Anka]]. Skladba nepatrila do setlistu koncertného turné. Jej nahrávka bola založená na jednej staršej [[demonahrávka|demonahrávke]]. Pri jej vynovenej výrobe sa zvyšní Michaelovi súrodenci prvýkrát od roku 1989 zišli v štúdiu aby k nej nahrali sprievodné vokály. Dňa 28. októbra 2009 vyšiel dokument ''[[Michael Jackson's This Is It]]''. Film bol zložený zo série snímok skúšania na pripravované koncertné turné.<ref>{{cite journal|first= Joyce |last= Eng |date= August 10, 2009 |title= Judge Approves Michael Jackson Film |url= http://www.tvguide.com/news/michael-jackson-film-1008827/ |magazine= [[TV Guide]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Aj keď tento dokumentárny film bežal iba dva týždne, stal sa so svojim celosvetovým príjmom viac ako 260 miliónov dolárov jedným z najlepšie zarábajúcim dokumentom, či koncertným filmom svojej doby.<ref>{{cite web|url= http://www.boxofficemojo.com/movies/?id=michaeljacksonthisisit.htm |title= Michael Jackson's This Is It |publisher= [[Box Office Mojo]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do Jacksonovho majetku sa zo ziskov z jeho premietania dostalo 90%.<ref>{{Cite news|title= Judge OKs Jackson performance film deal |url= http://www.today.com/id/32360110 |agency= Associated Press |date= August 10, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Film bol sprevádzaný [[Michael Jackson's This Is It (album)|rovnomenným kompilačným albumom]]. Na albume, ktorý končí dvoma verziami novej piesne sa nachádzajú originálne nahrávky Jacksonových hitov v poradí, ako boli v dokumentárnom filme. K albumu patrí aj bonusový disk s predtým nezverejnenými verziami spevákových hitov ako aj s odrecitovanou báňou „Planet Earth“.<ref>{{cite journal|first= Monica |last= Herrera |date= September 23, 2009 |title= New Michael Jackson Song, Album Due In October |magazine= Billboard |url= http://www.billboard.com/articles/news/267308/new-michael-jackson-song-album-due-in-october |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pri udeľovaní cien American Music Awards v roku 2009 dostal Jackson ako osobnosť štyri posmrtné ocenenia a ďalšie dve ceny za album ''Number Ones'', čím sa mu na konto napočítalo 26 takýchto ocenení.<ref>{{cite news|first= Todd |last= Martens |date= October 13, 2009 |title= Taylor Swift, Michael Jackson dominate American Music Awards nominations [UPDATED] |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/10/taylor-swift-michael-jackson-dominate-american-music-awards-nominations.html |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|title= 2009 American Music Awards: Scorecard |url= http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2009/11/2009-american-music-awards-scorecard.html |newspaper= Los Angeles Times |agency= Associated Press |date= November 22, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Smrť a rozlúčka == [[Súbor:Michael Jackson Star.JPG|left|thumb|V deň smrti nechávali Michaelovi Jacksonovi fanúšikovia odkazy a kvetiny na jeho hviezde, ktorá sa nachádza na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]].]] Michael Jackson skonal ako 50-ročný na zlyhanie srdca vo štvrtok [[25. júna]] [[2009]] na posteli v prenajatom byte, ktorý sa nachádza v losangeleskej štvrti [[Holmby Hills (Los Angeles)|Holmby Hills]]. Pokusy o oživenie, ktoré vykonal jeho osobný lekár, [[Conrad Murray]], boli bezúspešné.<ref name="Times">{{cite news |first= Michael |last= Harvey |date= June 26, 2009 |title= Fans mourn artist for whom it didn’t matter if you were black or white |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |archivedate= September 20, 2011 |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110920052143/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6580897.ece |date=2011-09-20 }}</ref> Záchranári z Los Angeles boli na telefónnej linke 911 zavolaní o 12:22 hodine popoludní miestneho času (o 19:00 SEČ). Na mieste boli po troch minútach.<ref>{{cite news|title= Los Angeles Fire Department recording of the emergency phone call made from Michael Jackson's home |date= June 26, 2009 |accessdate= June 27, 2009 |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/8121884.stm}}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.yahoo.com/partial-transcript-calif-911-call-210530808.html |title= Partial transcript of Calif. 911 call |publisher= Yahoo! News |agency= Associated Press |date= March 4, 2013}}</ref> Jackson nedýchal a tak záchranári pristúpili ku kardiopulmonálnej resuscitácii.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's life cut shockingly short |url= http://www.today.com/id/31552029 |agency= Associated Press |date= June 26, 2009}}</ref> Snahy o oživenie pokračovali aj dlhšie ako jednu hodinu aj počas dopravy, a príchodu do [[Ronald Reagan UCLA Medical Center]] o 13:13 miestneho času (20:13 SEČ). Oficiálna správa o smrti Michaela Jacksona bola vydaná o 14:26 miestneho času (21:26 SEČ).<ref>{{cite news|first= Matthew |last= Moore |date= June 26, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5643916/Michael-Jackson-King-of-Pop-dies-of-cardiac-arrest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson, King of Pop, dies of cardiac arrest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph}}</ref><ref>{{Cite news|first= Dan |last= Whitcomb |first2= Laura |last2= Isensee |date= June 26, 2009 |title= Michael Jackson death still unsolved after autopsy |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/2009/06/26/us-jackson-idUSTRE55O6AK20090626}}</ref> Jacksonova smrť vyvolala na celom svete sústrastné reakcie.<ref name="Times"/> Potom ako sa správa šírila internetom, na hlavných spravodajských serveroch vznikali problémy z preťaženia dátovým prenosom a pádom ich internetových portálov. Problémom s výpadkami čelil napríklad portál [[TMZ]], ktorý patrí k divízii [[Warner Bros.]] a zaoberá sa špecifickými témami z oblasti života celebrít, ale aj portál správ novín ''[[Los Angeles Times]]''.<ref>{{Cite news|first= Linnie |last= Rawlinson |first2= Nick |last2= Hunt |title= Jackson dies, almost takes Internet with him |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/06/26/michael.jackson.internet/ |agency= CNN |date= June 26, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Na tento fenomén, ktorý sa rovnal efektu hakerského útoku [[DDoS]], reagoval vyhľadávač [[Google]], ktorý na polhodinu blokoval výsledky vyhľadávaniam zameraným na meno Michaela Jacksona. Na [[Twitter]]i došlo k takémuto výpadku o 15:15  miestneho času (22:15 SEČ).<ref>{{cite news|first= Maggie |last= Shiels |date= June 26, 2009 |title= Web slows after Jackson's death |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/technology/8120324.stm |publisher= BBC News Online |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Na portáloch [[Wikimedia Foundation]] bolo na stránke Jacksonovej biografie v jednej hodine zaregistrovaných takmer milión návštevníkov, čo bol hodinový rekord pre ktorúkoľvek stránku v histórii Wikipédii.<ref>Phoebe. "[[Wikipédia:Wikipedia Signpost/2009-06-29/News and notes|The King of Pop vs. Wikipedia]]", ''The Wikipedia Signpost'', June 29, 2009</ref> Aj komunikácia cez [[AOL Instant Messenger]] v tom čase zlyhala na 40 minút. Firma AOL to označila za „kľúčový moment v histórii internetu, aký sa v takom rozsahu a hĺbke ešte nevyskytol“.<ref>{{cite news|first= Daniel B. |last= Wood |date= June 27, 2009 |title= Outpouring over Michael Jackson unlike anything since Princess Di |url= http://www.csmonitor.com/2009/0627/p25s09-usgn.html |newspaper= [[The Christian Science Monitor]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Vo chvíli, kedy sa na verejnosť dostala správa o smrti Michaela Jacksona bolo na Twitteri 15% tweetov (t. j. asi 5 tisíc krátkych textových príspevkov za minútu) venovaných tomuto spevákovi.<ref name="crash">{{cite news |first= David |last= Skok |date= June 26, 2009 |title= Internet stretched to limit as fans flock for Michael Jackson news |archivedate= July 3, 2009 |url= http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |newspaper= [[The Vancouver Sun]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090703075357/http://www.vancouversun.com/Entertainment/Internet+stretched+limit+fans+flock+Michael+Jackson+news/1736311/story.html |date=2009-07-03 }}</ref><ref name="Wortham">{{cite news|first= Jenna |last= Wortham |date= June 25, 2009 |title= Michael Jackson Tops the Charts on Twitter |url= http://bits.blogs.nytimes.com/2009/06/25/michael-jackson-tops-the-charts-on-twitter/ |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Takúto silu nepreukázali 5% ani názory na voľby iránskeho prezidenta, či na chrípkovú pandémiu, t. j. témy ktoré boli v roku 2009 v tejto sociálnej sieti veľmi frekventované ešte pred touto udalosťou.<ref name="Wortham"/> Prenos dát ([[web traffic]]) bol v tom čase medzi 11 – 20% vyššie ako je únosná norma.<ref name="crash"/><ref>{{cite news|first= Tom |last= Krazit |first2= Declan |last2= McCullagh |date= June 26, 2009 |url= http://news.cnet.com/8301-1023_3-10273854-93.html |title= Debate: Can the Internet handle big breaking news? |publisher= [[CNET]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne spoločnosti BET (Black Entertainment Television) a [[MTV (televízna stanica)|MTV]] v tej chvíli spustili maratón vo vysielaní Jacksonových hudobných videí.<ref>{{cite news|first= Brian |last= Dtelter |date= June 26, 2009 |url= http://artsbeat.blogs.nytimes.com/2009/06/26/the-michael-jackson-channel/?scp=2&sq=MTV&st=cse |title= MTV's Jackson Marathon |newspaper= The New York Times |publisher= ArtsBeat |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Televízne špeciály venované tomuto spevákovi bežali na mnohých ďalších svetových kanáloch. V britskej [[Mydlová opera|mydlovej opere]] ''[[EastEnders]]'' bola už v časti vysielanej dňa 26. júna vložená do dialógov zmienka o Jacksonovej smrti.<ref>{{cite news|url= http://metro.co.uk/2009/06/26/jacko-news-spreads-to-eastenders-228251/ |title= Jacko news spreads to Eastenders |newspaper= Metro |date= June 26, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson Grave.jpg|thumb|Jacksonova hrobka vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace]] Posledná rozlúčka s Michaelom Jacksonom bola avizovaná na 7. júla 2009. Konať sa mala v multifunkčnej aréne [[Staples Center]] V los Angeles. Predchádzal ho súkromný pohrebný obrad za účasti členov rodiny na cintoríne Forest Lawn Memorial Park's Hall of Liberty pod Hollywoodskymi kopcami v Los Angeles. Nakoľko bol na obrad veľký záujem, jeho účastníci sa naň dostali cez žrebované vstupenky. Na žrebovanie sa do dvoch dní od jeho vyhlásenia prihlásilo 1,6 milióna fanúšikov. Z prihlásených bolo vyžrebovaných 8 750 mien, z ktorých na každé boli pridelené dve vstupenky.<ref>{{Cite news|title= Over 1.6M apply for Jackson memorial tickets |date= July 4, 2009 |url= http://www.today.com/id/31710570/ns/today-entertainment/t/over-m-apply-jackson-memorial-tickets |agency= Associated Press |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu bola vystavená Jacksonova rakva, no nie je známe, či sa v nej nachádzalo spevákovo telo. Pohrebný obrad bol historicky jednou v priamom prenose z najsledovanejších udalostí.<ref>{{Cite news |title= Michael Jackson memorial draws crowds online |url= http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |agency= CNN |date= July 8, 2009 |accessdate= June 11, 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303234710/http://edition.cnn.com/2009/TECH/07/07/michael.jackson.web.traffic/ |date=2016-03-03 }}</ref> Len v USA ho sledovalo asi 31,1 milióna ľudí, teda porovnateľne s pohrebom Ronalda Reagana, ktorý v roku 2004 sledovalo 35,1 milióna divákov, či 33,1 milióna Američanov, ktorí v roku 1997 pozerali na prenos pohrebu [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|princeznej Diany]].<ref>{{cite news |first= Andrew |last= Scott |date= July 9, 2009 |title= Michael Jackson Memorial Earns 31 Million Viewers & More TV News |url= http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |publisher= [[AOL TV]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150723074833/http://www.aoltv.com/insidetv/2009/07/09/michael-jackson-memorial-earns-31-million-viewers/ |date=2015-07-23 }}</ref> Počas obradu vystúpili: [[Mariah Carey]], [[Stevie Wonder]], [[Lionel Richie]], [[John Mayer]], [[Jennifer Hudson]], [[Usher]], [[Jermaine Jackson]] a [[Shaheen Jafargholi]]. Poctu zosnulému dali [[Berry Gordy]] a [[Smokey Robinson]], kým [[Queen Latifah]] prečítala „We had him“, báseň ktorú pre túto príležitosť napísala [[Maya Angelou]].<ref>{{cite news|first= Nick |last= Allen |date= July 7, 2009 |title= Michael Jackson memorial service: the biggest celebrity send-off of all time |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/5771156/Michael-Jackson-memorial-service-the-biggest-celebrity-send-off-of-all-time.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas obradu si reverend [[Al Sharpton]] vyslúžil „standing ovation“ a jasot potom ako Jacksonovým deťom povedal že „Ich otec nebol zázrak. Zázrak bol to, čo dokazoval a dokazoval to kedykoľvek.“<ref>{{cite journal|first= Andrew |last= Potter |title= There was nothing strange about your daddy |magazine= [[Maclean's]] |url= http://www.macleans.ca/general/there-was-nothing-strange-about-your-daddy/ |date= July 7, 2009 |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Jednou z udalostí, ktorá zvýšila povedomie o obrade bolo aj to, že jedenásťročná dcéra Michaela Jacksona, Paris Katherine, prvýkrát prehovorila na verejnosti, keď so slzami v očiach povedala, že „odvtedy ako sa narodila jej otec bol najlepším otcom akého si dokážeme predstaviť... a chcela by mu len povedať, že ho ľúbi... tak veľmi“.<ref>{{cite news|first= Tania |last= Branigan |date= September 8, 2001 |url= http://www.guardian.co.uk/uk/2001/sep/08/taniabranigan |title= Jackson spends £20m to be Invincible |newspaper= The Guardian}}</ref><ref>{{cite journal|url= http://www.tvguide.com/News/Jackson-Memorial-Moments-1007748.aspx |title= Top Moments: Michael Jackson Memorial |magazine= TV Guide |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Záverečnú modlitbu viedol reverend Lucious Smith.<ref>{{cite web|title= Rev Lucious Smith on conducting the memorial service for Michael Jackson |date= June 28, 2010 |url= http://www.radiolive.co.nz/Rev-Lucious-Smith-on-conducting-the-memorial-service-for-Michael-Jackson/tabid/506/articleID/14351/Default.aspx |publisher= [[Radio Live]] |accessdate= March 16, 2013}}</ref> Dňa 24. augusta bolo vo viacerých novinách zverejnené, že podľa anonymných zdrojov sa losangeleský koroner rozhodol podať návrh aby bolo vo veci Jacksonovho úmrtia začaté vyšetrovanie pre podozrenie zo zabitia. Táto správa bola koronerom potvrdená dňa 28. augusta 2009.<ref>{{cite news |first= Tim |last= Reid |date= August 25, 2009 |url= http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |title= LA coroner to treat Michael Jackson's death as a homicide |newspaper= The Times }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110924151131/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/us_and_americas/article6808546.ece |date=2011-09-24 }}</ref><ref>{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/8219362.stm |title= Jackson 'had lethal drug levels' |publisher= BBC News Online |date= August 25, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V čase smrti boli Jacksonovi podávané lieky [[propofol]], [[lorazepam]] a [[midazolam]].<ref>{{cite news|first= Kathleen |last= Doheny |date= August 24, 2009 |url= http://www.webmd.com/pain-management/news/20090824/propofol-linked-to-michael-jacksons-death |title= Propofol Linked to Michael Jackson's Death |publisher= [[WebMD]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V prípade zabitia bol vyšetrovaný spevákov osobný lekár, Conrad Murray, ktorý bol dňa 8. februára 2010 žalobcami obvinený z neúmyselného zabitia.<ref>{{cite news|title= Michael Jackson's doctor denies manslaughter charge |date= February 9, 2010 |publisher= [[BBC News Online]] |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/8499143.stm |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jacksonove telo bolo pochované dňa 3. septembra 2009 vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace.<ref>{{cite news|first= Mark |last= Coleman |date= September 4, 2009 |url= http://www.telegraph.co.uk/culture/music/michael-jackson/6136376/Michael-Jackson-finally-laid-to-rest-in-Los-Angeles.html |title= Michael Jackson finally laid to rest in Los Angeles |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Odozvy === Po svojej smrti sa albumy Michaela Jacksona stali najpredávanejšími hudobnými nosičmi roku 2009. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch po jeho smrti sa v USA predalo 8,2 milióna albumov a celosvetovo tento predaj dosiahol úroveň 35 miliónov.<ref name="Swift-Boyle">{{cite journal|first= Keith |last= Caulfield |date= January 6, 2010 |title= Taylor Swift Edges Susan Boyle For 2009's Top-Selling Album |url= http://www.billboard.com/articles/news/960801/taylor-swift-edges-susan-boyle-for-2009s-top-selling-album |magazine= Billboard}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.today.com/id/37957972/ns/today-entertainment/ |title= Jackson sells 35 million albums since death |work= Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson bol prvým hudobníkom, ktorý mal milión stiahnutí za týždeň. Jeho piesne sa v priebehu týždňa stiahli 2,6 miliónkrát. Po jeho smrti sa z troch z jeho albumov predalo viacej kusov, ako sa predalo z albumov, ktoré vyšli dovtedy ako novinky.<ref>{{cite web|first= Eliot |last= Van Buskirk |date= July 1, 2009 |url= http://www.wired.com/epicenter/2009/07/michael-jackson-first-to-sell-over-1-million-downloads-in-a-single-week/ |title= Michael Jackson First Artist to Sell Over 1 Million Downloads in a Single Week |website= [[Wired (website)|Wired]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jackson sa stal zároveň prvým umelcom histórie hudobného priemyslu, ktorý mal v jednom roku štyri albumy v Top 20 najpredávanejších albumov Spojených štátov.<ref name="Swift-Boyle"/> V nadväznosti na tento nárast tržieb firma Sony oznámila, že rozširuje svoje väzby na Jacksonov hudobný materiál. Distribučné práva na jeho hudbu mali v Sony Music vypršať v roku 2015.<ref name="Sony">{{cite news|first= Ethan |last= Smith |date= March 16, 2010 |title= Sony Places Big Bet on a Fallen 'King' |newspaper= [[The Wall Street Journal]] |url= http://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704588404575124023860735864 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 16. marca 2010 Sony Music Entertainment cez člena svojej divízie [[Columbia/Epic Label Group]] podpísala novú dohodu, v ktorej rozšírila svoje distribučné práva na pôvodný hudobný katalóg Michaela Jacksona do roka 2017, ako aj na desať nových albumov s nepublikovaným hudobným materiálom a nových kompilácií už vydaných nahrávok.<ref>{{cite journal|first= Daniel |last= Kreps |date= March 16, 2010 |title= Michael Jackson Estate, Sony Strike Massive $250 Million Deal to Release King of Pop's Music |magazine= Rolling Stone |url= http://www.rollingstone.com/music/news/michael-jackson-estate-sony-strike-massive-250-million-deal-to-release-king-of-pops-music-20100316 }}</ref> Obchod, ktorý uzavrela firma Sony nemá v histórii hudobného priemyslu obdoby. Zaviazala ju k zaplateniu 250 miliónov dolárov za kúpu Jacksonovho majetku a licenčných poplatkov za realizované diela.<ref name="Sony"/><ref>{{cite news|title= Michael Jackson in 'record' $200m music deal |url= http://www.bbc.co.uk/worldservice/business/2010/03/100316_jackson_biz_music_deal.shtml |publisher= [[BBC Online]] |date= March 16, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 4. novembra 2010 firma Sony oznámila, že 14. decembra vyjde prvá posmrtná zbierka nahrávok Michaela Jacksona pod názvom ''[[Michael (album)|Michael]]''. Dňa 8. novembra bol k tomuto projektu v rádiách odprezentovaný oficiálny hudobný singel „Breaking News“.<ref>{{Cite news |title= Official Michael Jackson Single ''Hold My Hand'' To Be Released On November 15th |archivedate= November 19, 2010 |publisher= Breakingnews.michaeljackson.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |url= http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119031148/http://breakingnews.michaeljackson.com/IE/pressrelease.html |date=2010-11-19 }}</ref> Vývojári [[Videohra|videohier]] z firmy [[Ubisoft]] oznámili svoje plány pre sviatky roku 2010 zrealizovať tanečnú a spevácku hru, ktorá by bola venovaná tvorbe Michaela Jacksona. Výsledná hra ''[[Michael Jackson: The Experience]]'' bola jednou z prvých, ktoré využívali technológie [[Kinect]] a [[PlayStation Move]], ktoré sú založené na snímanie pohybu kamerou pre herné konzoly [[Xbox 360]] od Microsoftu a [[PlayStation 3]] od firmy Sony.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Fans Will Moonwalk In Motion-Sensing Game |url= http://www.billboard.com/articles/news/957768/michael-jackson-fans-will-moonwalk-in-motion-sensing-game |magazine= Billboard |agency= Associated Press |date= June 15, 2010}}</ref> Dňa 3. novembra 2010 divadelná artistická skupina [[Cirque du Soleil]] oznámila, že chce s pripravovaným programom ''[[Michael Jackson: The Immortal World Tour]]'' začať v kanadskom Montreali v októbri 2011, zatiaľ čo trvalá verzia tejto šou bude prebiehať v Las Vegas.<ref>{{cite news|first= Tony |last= Hicks |title= People: Cirque du Soleil mounting Michael Jackson tour |url= http://www.mercurynews.com/entertainment-headlines/ci_16517946?nclick_check=1 |newspaper= San Jose Mercury News |accessdate= November 7, 2010}}</ref> Táto 90 minútová produkcia 65 prevažne cirkusových umelcov a tanečníkov, ktorá stála 57 miliónov dolárov je zmesou Jacksonových ikonických tanečných a hudobných kreácií s choreografiou umeleckých a akrobatických prevedení aké sú prezentované v Cirque du Soleil.<ref>{{cite news|title= Cirque plans $57M touring Jackson show |url= http://www.cbc.ca/news/arts/music/story/2010/11/03/cirque-michael-jackson-immortal-tour.html |publisher= CBC News |date= November 3, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Scenár turné a réžiu realizoval [[Jamie King]].<ref>{{cite news|url= http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/where-to-see-cirque-du-soleils-michael-jackson-tour-2125812.html |title= Where to see Cirque du Soleil's Michael Jackson tour |newspaper= The Independent |date= November 5, 2010 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 3. októbra 2011 vyšiel k tomuto programu kompilačný soundtrack po názvom ''[[Immortal (album)|Immortal]]''. Obsahoval 40 Jacksonových nahrávok, ktoré nanovo produkoval Kevin Antunes.<ref>{{Cite news |title= Epic Records Set To Release IMMORTAL The New Album From Michael Jackson On November 21 |date= October 3, 2011 |publisher= [[Sony]] |agency= [[PR Newswire]] |url= http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150613001950/http://www.sony.com/en_us/SCA/company-news/press-releases/epic-records/2011/epic-records-set-to-release-immortal-the-new-album.html?icid=pr-newswire-feed |date=2015-06-13 }}</ref> Po prvom projekte Cirque du Soleil nasledoval ďalší, ''[[Michael Jackson: One]]'', ktorý sa realizoval v rezorte [[Mandalay Bay]] v Las Vegas. Toto šou, ktoré tiež scenáristicky a režijne spracoval [[Jamie King]], malo premiéru 23. mája 2013 malo komerčný úspech, ako aj pozitívny ohlas odbornej kritiky.<ref>{{cite news |first= Chris |last= Jones |date= July 13, 2013 |title= 'Michael Jackson ONE' in Las Vegas: Cirque du Soleil refinds its way |url= http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |newspaper= Chicago Tribune |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130929185207/http://articles.chicagotribune.com/2013-07-13/entertainment/ct-ae-0714-jones-20130713_1_viva-elvis-cirque-du-soleil-cirque-show |date=2013-09-29 }}</ref><ref>{{cite web|first= Richard |last= Lane |url= http://www.vegaschatter.com/story/2013/7/3/32721/60427/vegas-travel/Michael+Jackson+ONE+Becomes+The+One+Show+You+Must+See+In+Vegas |title= Michael Jackson ONE Becomes The One Show You Must See In Vegas |date= July 3, 2013 |publisher= VegasChatter |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite journal|first= Zack |last= O'Malley Greenburg |date= February 2, 2013 |title= Michael Jackson's New Vegas Show 'One' Will Double The Fun |url= http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/02/22/michael-jacksons-new-vegas-show-one-will-double-the-fun/ |magazine= Forbes |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|first= Kitty |last= Yancey |title= Cirque tells more about new Michael Jackson Vegas show |url= http://www.usatoday.com/story/dispatches/2013/02/21/new-michael-jackson-show-called-one-to-open-at-mandalay-bay/1935905/ |date= February 21, 2013 |newspaper= USA Today |accessdate= March 19, 2013}}</ref> V roku 2011 bola zverejnená správa, že medzi rokmi 1981 – 1983 nahral Michael Jackson s [[Freddie Mercury|Freddiem Mercurym]] demonahrávky skladieb „State of Shock“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/collabfreddie.htm |title= Freddie Mercury - Collaborations |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Podľa toho, ako sa vyjadril vtedajší manažér skupiny [[Queen (skupina)|Queen]], [[Jim Beach]], nahrávky mali pôvodne byť súčasťou kompletného albumu duetov.<ref>{{cite journal|first= Melissa |last= Locker |title= Michael Jackson and Freddie Mercury: Three Duets Coming Out This Fall |url= http://entertainment.time.com/2013/07/29/michael-jackson-and-freddie-mercury-three-duets-coming-out-this-fall/ |magazine= Time |date= July 29, 2013 |accessdate= June 26, 2015}}</ref> Oficiálne tieto skladby nevyšli. Pieseň „State of Shock“ vyšla ako duet s [[Mick Jagger|Mickom Jaggerom]] na albume ''Victory'', ktorý v júli roku 1984 vydali [[The Jacksons]].<ref>Campbell, 1993.</ref> Sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ nahrak Mercury na svoj projekt ''[[Mr. Bad Guy]]''.<ref>{{cite web|url= http://www.ultimatequeen.co.uk/Songs/mrbadguy.htm#there |title= Mr Bad Guy |publisher= Ultimatequeen.co.uk |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V apríli roku 2011 Jacksonov dlhodobý priateľ a miliardár [[Mohamed Al-Fayed]], ktorý je predsedom futbalového tímu [[Fulham F.C.|Fulham Football Club]] pred štadiónom [[Craven Cottage]] odhalil spevákovu sochu.<ref name="Fulham">{{cite news|title= Michael Jackson Fulham FC statue defended by Al Fayed |url= http://www.bbc.co.uk/news/uk-england-london-12950708 |publisher= BBC News Online |date= April 3, 2011 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Fanušikovia Fulhamu boli z tohto rozhodnutia zmätení a nechápali spojitosť medzi klubom a Michaelom Jacksonom.<ref>Ronay, Barney (April 1, 2011). {{cite news|url= http://www.guardian.co.uk/football/2011/apr/01/fulham-michael-jackson-statue-fans |title= Fulham fans cry foul over 'bizarre' Michael Jackson statue |newspaper= The Guardian |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Al Fayed sa voči tomu ohradil a povedal im, že „nech idú do pekla“ ak si to nevážia.<ref name="Fulham"/> Socha bola v septembri 2013 odstránená.<ref>{{cite news|first= Simon |last= Rice |date= September 25, 2013 |title= Michael Jackson is HIStory: Controversial statue removed from Fulham stadium Craven Cottage |newspaper= The Independent |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/michael-jackson-is-history-controversial-statue-removed-from-fulham-stadium-craven-cottage-8839090.html}}</ref> Dňa 31. marca vydavateľ [[Epic Records]] oznámil zámer vydať osem ešte nepublikovaných nahrávok, ktoré by mali tvoriť základ nového albumu ''[[Xscape]]''.<ref>{{cite news|url= http://www.bbc.com/news/entertainment-arts-26824983 |title= New Michael Jackson album to be released in May |publisher= BBC News Online |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album vyšiel 13. mája 2014.<ref>{{cite journal|title= New Michael Jackson Album 'Xscape' to Be Released in May |url= http://www.billboard.com/articles/news/6029371/new-michael-jackson-album-xscape-to-be-released-in-may |magazine= Billboard |date= March 31, 2014 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Dňa 18. mája 2014 bola počas odovzdávania cien Billboard Music Awards predvedená tanečná kreácia v štýle „[[Pepper's ghost]]“, ku ktorej virtuálne vystúpil Jackson v jednej zo skladieb albumu ''Xscape'' s názvom „Slave to the Rhythm“.<ref>{{cite journal|first= Phil |last= Gallo |date= May 18, 2014 |title= Michael Jackson Hologram Rocks Billboard Music Awards: Go Behind the Scenes |url= http://www.billboard.com/articles/events/bbma-2014/6092040/michael-jackson-hologram-billboard-music-awards |magazine= Billboard |accessdate= May 31, 2015}}</ref> == Umenie == === Vplyvy === [[Súbor:Michael Jackson sculpture.jpg|thumb|Jedna z kópií sochy, ktorá je založená na návrhu [[Diana Walczak|Diany Walczakovej]] a určená pre európsku propagáciu projektu HIStory.]] Ako svoje hlavné vplyvy uvádza Michael Jackson hudobníkov ako [[Little Richard]], [[James Brown]], [[Jackie Wilson]], [[Diana Ross]]ová, [[Fred Astaire]],<ref name="samandfred">{{cite news|first= Ken |last= Tucker |date= June 5, 1988 |url= http://www.nytimes.com/1988/06/05/books/summer-reading-firing-your-father-isn-t-easy.html |title= SUMMER READING; FIRING YOUR FATHER ISN'T EASY |newspaper= The New York Times |page= 751 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[Sammy Davis Jr.]],<ref name="samandfred"/> [[Gene Kelly]],<ref>{{cite journal|first= Aisha |last= Harris |title= Why People Still Dance Like Gene Kelly |url= http://www.slate.com/blogs/browbeat/2012/08/23/gene_kelly_turns_100_the_dancer_s_legacy_persists_in_popular_dance_.html |magazine= [[Slate (magazine)|Slate]] |accessdate= October 5, 2012}}</ref> [[David Ruffin]],<ref>{{cite journal|title= 100 Greatest Singers: 65 – David Ruffin |url= http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/david-ruffin-20101202 |magazine= Rolling Stone |date= November 27, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> [[The Isley Brothers]], [[Bee Gees]] a tanečníkov z ''[[West Side Story]]'', ktorým dal svoju poctu pri nakrúcaní hudobných videosnímok k nahrávkam „[[Beat It]]“a „Bad“.<ref>Lewis Jones, 2005.</ref> Podľa vyjadrenia Michaelovho priateľa, choreografa [[David Winters|Davida Wintersa]], sa v roku 1971 počas prípravy choreografie na televízny špeciál [[Diana Ross|Diany Rossovej]], ''[[Diana!]]'', Jackson vyjadril že má film ''[[West Side Story]]'' tak rád, že si ho musí aspoň raz týždenne pozrieť.<ref>{{cite web|first= David |last= Winters |date= June 26, 2009 |title= David Winters remembers Michael Jackson |url= http://www.magickpapers.com/blog/?p=400 |publisher= Magick Papers}}</ref><ref>{{cite web|title= Reply #3: Thank you BigBearJohn: here's also David Winters |url= http://www.democraticunderground.com/discuss/duboard.php?az=show_mesg&forum=389&topic_id=5935191&mesg_id=5935451 |publisher= [[Democratic Underground]] |accessdate= May 16, 2011}}</ref><ref>{{cite news|first= Eugene |last= Hernandez |date= June 27, 2009 |title= Remembering Michael Jackson, On Screen |url= http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/ |publisher= [[Indiewire]] |archivedate= June 27, 2009 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090627205050/http://www.indiewire.com/article/michael_jackson_on_screen/}}</ref> Pokiaľ mal na Jacksona čiastočný vplyv Little Richard,<ref>{{cite news |first= Martin |last= Herron |date= June 27, 2009 |title= 'Michael Jackson saved my life' |url= http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |newspaper= [[The Scarborough News|Scarborough Evening News]] |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090628193111/http://www.scarborougheveningnews.co.uk/news/39Michael-Jackson-saved-my-life39.5407768.jp |date=2009-06-28 }}</ref> vplyv Jamesa Browna bol pre neho ešte inšpiratívnejší.<ref>{{cite web|title= Jackson Attends Brown's Public Funeral |url= http://www.contactmusic.com/james-brown/news/jackson-attends-browns-public-funeral_1017673 |publisher= [[Contactmusic.com]] |date= January 2, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V mladosti Michael Jackson preberal vokálnu techniku a niektoré spevácke štýly z veľkej časti od Diany Rossovej a [[The Supremes]].<ref>Taraborrelli, 2009, p. 60., 64.</ref> === Hudobné žánre a témy piesní === Na rozdiel od mnohých iných skladateľov, Michael Jackson nepísal svoje kompozície na papier. Namiesto toho ich diktoval do magnetofónu a texty spieval spamäti.<ref>Taraborrelli, 2009, pp. 209 – 210.</ref> Pri väčšine skladieb ako napríklad aj „[[Billie Jean]]“, „Who Is It“ a „[[Tabloid Junkie]]“ si pomáhal beatboxom či inou hlasovou imitáciou niektorých hudobných nástrojov. Jackson hovorieval, že je omnoho ľahšie basovú gitaru, či bicie nástroje imitovať hlasom ako na nich skutočne hrať. Aj viacerí hudobní kritici vyzdvihovali spevákovu presvedčivosť pri napodobňovaní hudobných nástrojov. Steve Huey z [[AllMusic]] hovoril, že počas jeho kariéry Jacksonovi jeho všestrannosť umožňovala experimentovať s viacerými hudobnými témami a hudobnými žánrami.<ref name="allmusic"/> Ako hudobník sa našiel vo viacerých žánroch ako sú [[Pop music|pop]], [[Soul (hudba)|soul]], [[R&B]], [[funk]], [[rock]], [[disco]], [[post-disco]], [[dance-pop]] a [[new jack swing]].<ref name="allmusic"/><ref name="Bio2"/><ref name="AMOFW">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/off-the-wall-mw0000190332 |title= Michael Jackson – Off the Wall – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref><ref name="Help">{{cite web|first= M. |last= Heyliger |title= A State-of-the-Art Pop Album: Thriller by Michael |url= http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm |archivedate= December 4, 2008 |quote= Not many artists could pull off such a variety of styles (funk, post-disco, rock, easy listening, ballads)... |publisher= Consumerhelpweb.com |archiveurl= https://web.archive.org/web/20081204150926/http://music.consumerhelpweb.com/artists/jackson/thriller.htm}}</ref><ref>{{cite journal|title= Michael Jackson Turns 30! |magazine= Jet |volume= 74 |issue= 35 |date= August 29, 1988 |page= 58 |issn= 0021 – 5996 |url= http://books.google.com?id=L70DAAAAMBAJ&pg=PA58}}</ref><ref>{{cite book|first= Robert |last= Palmer |authorlink= Robert Palmer (writer) |title= Rock & Roll: An Unruly History |year= 1995 |publisher= [[Harmony Books]] |page= 285 |isbn=978-0-517-70050-1}}</ref> [[Súbor:Michael Jackson1 1988.jpg|thumb|left|Jackson počas Bad Tour vo Viedni v roku 1988]] Podľa Hueyovho vyjadrenia album ''Thriller'' zdokonalil silné stránky albumu ''Off the Wall'' a dosiahol, že tanečné a rockové nahrávky nabrali na agresivite, kým popové tóny a balady boli jemnejšie a viac oduševnené.<ref name="allmusic"/> Pozoruhodné podľa neho boli balady „The Lady in My Life“, „Human Nature“ a „[[The Girl Is Mine]]“, funkové kúsky „Billie Jean“ a „[[Wanna Be Startin' Somethin']]“ a disko súbor skladieb „Baby Be Mine“ a „[[P.Y.T. (Pretty Young Thing)]]“.<ref name="allmusic"/><ref name="AMThriller">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |authorlink= Stephen Thomas Erlewine |title= Michael Jackson – Thriller – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |url= http://www.allmusic.com/album/thriller-mw0000056882 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite web|first= Eric |last= Henderson |date= October 18, 2003 |title= Michael Jackson – Thriller |work= [[Slant Magazine]] |url= http://www.slantmagazine.com/music/review/michael-jackson-thriller |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref name="Thriller">{{cite journal|first= Christopher |last= Connelly |title= Michael Jackson: Thriller |magazine= Rolling Stone |date= January 28, 1983}}</ref> Podľa článku, ktorým v časopise ''[[Rolling Stone]]'' Christopher Connelly komentoval album ''Thriller'' bol tento projekt vonkajším prejavom Jacksonovej asociácie s podprahovým myslením na paranoju a temné myšlienky.<ref name="Thriller"/> V AllMusic to [[Stephen Thomas Erlewine]] potvrdil s poukázaním na piesne „Billie Jean“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“.<ref name="AMThriller"/> V skladbe „Billie Jean“ Jackson spieva o posadnutom dievčati, jeho fanúšičke, ktorá tvrdí, že s ňou splodil dieťa.<ref name="allmusic"/> V nahrávke „Wanna Be Startin' Somethin'“ vyjadruje svoje argumenty voči klebetám a médiám.<ref name="Thriller"/> V piesni „Beat It“ odsudzuje násilie gangov a vzdáva poctu muzikálu ''[[West Side Story]]''. Podľa Hueyiho vyjadrenia je táto pieseň prvým skutočne úspešným Jacksonovým [[Crossover (hudba)|crossoverovým]] hudobným pokusom.<ref name="allmusic"/><ref name="Bio"/> Poznamenal tiež, že v titulnej skladbe „Thriller“ je Jackcsonov začiatok záujmu o nadprirodzené témy, ku ktorým sa vracal aj v nasledovných rokoch.<ref name="allmusic"/> V roku 1985 sa Michael Jackson stal spoluautorom charitatívnej hymny „[[We Are the World]]“ a od tej doby sa téma humanity pre neho stala inšpiráciou aj pre ďalšie hudobné diela a významne ovplyvnila aj jeho osobné postoje, či jeho verejnú prezentáciu.<ref name="allmusic"/> Projekt ''Bad'' má baladický rockový song „[[Dirty Diana]]“.<ref>{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= September 3, 1987 |url= http://www.nytimes.com/1987/09/03/arts/critic-s-notebook-how-good-is-jackson-s-bad.html |title= Critic's Notebook; How Good Is Jackson's 'Bad'? |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Prvým singlom albumu je balada o láske, „[[I Just Can't Stop Loving You]]“, pričom iná balada, „[[Man in the Mirror]]“ otvorenou hymnickou spoveďou a vyznaním. Pieseň „[[Smooth Criminal]]“ evokuje krvavý útok, znásilnenie a naznačuje vraždu.<ref name="TIME2"/> [[Stephen Thomas Erlewine]] z AllMusic poznamenáva, že album ''Dangerous'' prezentuje Jacksona ako veľmi paradoxné indivíduum.<ref name="Dangerous">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/dangerous-mw0000674875 |title= Michael Jackson – Dangerous – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= June 15, 2008}}</ref> Píše, že ''Dangerous'' je odlišnejší od svojho predchodcu, albumu ''Bad'', lebo oslovuje síce mestské publikum a tiež láka strednú triedu s hymnami ako je „[[Heal the World]]“.<ref name="Dangerous"/> Prvá polovica nahrávok, ako „Jam“ a „[[Remember the Time]]“, sú v štýle [[new jack swing]].<ref name="NYT Dangerous">{{cite news|first= Jon |last= Pareles |date= November 24, 1991 |title= RECORDINGS VIEW; Michael Jackson in the Electronic Wilderness |url= http://www.nytimes.com/1991/11/24/arts/recordings-view-michael-jackson-in-the-electronic-wilderness.html |newspaper= The New York Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Album je prvým, od Michaela Jacksona, ktor sa zaoberá témou spoločenských nešvárov. Napríklad pieseň „Why You Wanna Trip on Me“ zaoberá sa témou hladovania, AIDS, bezdomovectva a drogových závislostí.<ref name="NYT Dangerous"/> Album ''Dangerous'' má aj sexuálne ladené témy ako je milostná pieseň „[[In the Closet]]“.<ref name="NYT Dangerous"/> Titulná pieseň obsahuje narážky na dravú lásku a nutkavú žiadostivosť.<ref name="NYT Dangerous"/> V jeho druhej polovici sú pop-gospelové hymny ako „[[Will You Be There]]“, „Heal the World“ a „Keep the Faith“. V nich sa Jackson verejne vyznáva zo svojich vnútorných zápasov a obáv.<ref name="NYT Dangerous"/> V balade „[[Gone Too Soon]]“ Jackson vzdáva poctu svojmu priateľovi, [[Ryan White|Ryanovi Whiteovi]], a trápeniu ľudí chorých na AIDS.<ref>{{cite news|first= Richard |last= Harrington |title= Jackson's 'Dangerous' Departures; Stylistic Shifts Mar His First Album in 4 Years |newspaper= The Washington Post |date= November 24, 1991}}</ref> Album ''HIStory'' evokuje atmosféru paranoji.<ref name="AMHIStory">{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |title= Michael Jackson – HIStory – Overview |url= http://www.allmusic.com/album/history-past-present-and-future-book-i-mw0000123992 |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho obsah sa zameriava na útrapy a boje s verejnou mienkou, ktoré spevák prekonával pred jeho výrobou. Sú na ňom jeho snahy dať dokopy [[swing]], [[funk]] a [[rock]] v piesňach „Scream“, či „Tabloid Junkie“. Ale aj balada v štýle R&B, „[[You Are Not Alone]]“. Jackson sa búri voči nespravodlivosti a izolácii, ktorú cíti a cíti aj veľký hnev voči médiám.<ref name="RSHIStory">{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson HIStory |magazine= Rolling Stone |date= August 10, 1995}}</ref> V svojom osobnom vyznaní „[[Stranger in Moscow]]“ Jackson narieka nad jeho „upadnutím do nemilosti“, na druhej strane sú piesne „[[Earth Song]]“, „Childhood“, „Little Susie“ a „Smile“, ktoré sú typické popové piesne.<ref name="AMHIStory"/><ref name="RSHIStory"/> V nahrávke „D.S.“ spustil Jackson verbálny útok proti okresnému prokurátorovi zo Santa Barbary v Kalifornii, [[Tom Sneddon|Tomovi Sneddonovi]]. Opisuje ho ako asociála, bieleho supernacistu, ktorý chce „dostať jeho zadok, a to živý či mŕtvy“. O piesni Sneddon hovorí, že „nemal tú česť ju počuť, no vraví, že by pokojne mohla končiť aj výstrelom zo zbrane“.<ref>{{cite web|title= Thomas W. (Tom) Sneddon, Jr. |url= http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |archivedate= June 27, 2006 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20060627020903/http://www.ndaa.org/ndaa/profile/tom_sneddon_jan_feb_2003.html |publisher= [[National Defense Authorization Act]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Pre album ''Invincible'' si Jackson za spolupracovníka vybral Rodneya Jarkinsa, ktorý ho výrazne ovplyvnil.<ref name="allmusic"/> Sú na ňom typické soulové kúsky ako „Cry“ a „The Lost Children“, balady „Speechless“, „Break of Dawn“ a „Butterflies“, či mix [[hip hop (hudba)|hip hopu]], popu a R&B v nahrávkach „2000 Watts“, „Heartbreaker“ a „Invincible“.<ref>{{cite web|first= Stephen Thomas |last= Erlewine |url= http://www.allmusic.com/album/invincible-mw0000011263 |title= Michael Jackson – Invincible – Overview |publisher= AllMusic. All Media Network |accessdate= September 9, 2007}}</ref><ref>{{cite journal|first= Mark |last= Beaumont |date= November 30, 2001 |url= http://www.nme.com/reviews/michael-jackson/5780 |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= [[NME]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> === Spevácky štýl === Jackson bol spevákom od detstva a v priebehu času sa výrazne menil ako jeho hlas, tak aj jeho spevácky štýl. Medzi rokmi 1971 až 1975 jeho hlas zostúpil z chlapčenského sopránu na vysoký tenor.<ref>{{cite book|first= Nathan |last= Brackett |first2= Christian |last2= Hoard |title= [[The Rolling Stone Album Guide]] |publisher= [[Fireside Books|Fireside]] |year= 2004 |isbn= 0-7432-0169-8 |page= 414}}</ref> Jeho spevácky rozsah sa v dospelosti nachádzal medzi F2-E♭6. Jackson bol medzi prvými, ktorý v speve využíval techniku tzv. „hlasového čkania“. Začal s ním v roku 1973 v piesni „It's Too Late to Change the Time“, ktorú vydali [[The Jackson 5]] na albume ''[[G.I.T.: Get It Together]]''.<ref>{{cite book|first= Geoff |last= Brown |title= The Complete Guide to the Music of Michael Jackson & The Jackson Family |publisher= [[Omnibus Press]]}}</ref> V uvedenom príklade ešte nešlo ani tak o čkanie, skôr šiel so spevom na doraz až kým nezačal ako keby lapať po dychu, podobne aj ako pri nahrávaní singlu „[[Shake Your Body (Down to the Ground)]]“.<ref name="G22"/> Spevácke kvality Michaela Jacksona sa dočkali uznania koncom 70. rokov, kedy prišiel na hudobný trh jeho album ''Off the Wall''. V tom čase o jeho speve písali v časopise ''[[Rolling Stone]]'' a o „v dychu zasnenom koktaní“ [[Stevie Wonder|Steva Wondera]]. V svojich analýzach sa rozpisovali, že „Jacksonov ľahučký tenor je výnimočne nádherný. Prekvapujúco hladko sa presúva do [[falzet]]u, ktorý spevák požíva s veľkou odvahou.“<ref name="AMOFW"/><ref>{{cite journal|first= Stephen |last= Holden |authorlink= Stephen Holden |title= Off the Wall: Michael Jackson |magazine= Rolling Stone |date= November 1, 1979}}</ref> S rokom 1982 prišlo vydanie albumu ''Thriller'' a v ''Rolling Stone'' zverejnili mienku o tom, že Jackson spieva „úplne vyspelým hlasom“, ktorý je „podfarbený smútkom“.<ref name="Thriller"/> Výrazne zámerná skreslená výslovnosť slov „come on“, ktoré v textoch svojich piesní Jackson tak často vyslovoval, mohli byť ním často hláskované ako „c'mon“, „cha'mone“, či „shamone“, patria k základným prejavom, ktoré ho propomínajú a dodnes sú používané aj jeho imitátormi.<ref>{{cite web|first= Rory |last= Lewarne |title= Pink Grease |publisher= Music News |date= July 26, 2004 |url= http://www.music-news.com/ShowReview.asp?nReviewID=363&nType=4 |accessdate= August 10, 2008}}</ref> Prelom 90. rokov bol v jeho kariére poznačený vydaním albumu ''Dangerous'', ktorý výrazne odhaľoval jeho vnútorné postoje. Noviny ''[[The New York Times]]'' v tej dobe písali, že v jeho nahrávkach spevák „lapá po po dychu, jeho hlas chveje úzkosťou, ba niekedy až klesne v zúfalom šepote a syčí so zaťatými zubami“ a používa pritom „tragické tóny“.<ref name="NYT Dangerous"/> Keď spieva o spolupatričnosti, či o úcte vracia sa do uhladeného prejavu.<ref name="NYT Dangerous"/> Pri albume ''Invincible'', časopis ''Rolling Stone'' zverejnil mienku, že vo veku 43 rokov Jacksononov štýl „už nádherne vyjadruje rytmus skladby a vokálne vibrujúce harmónie.“<ref>{{cite journal|first= James |last= Hunter |title= Michael Jackson: Invincible |magazine= Rolling Stone |date= December 6, 2001}}</ref> Nelson George zhrňuje spevákov prejav konštatovaním, že je v ňom „láskavosť, agresia, [[growling]], prirodzená detinskosť, či falzet, v takej ľahkosti a v tej kombinácii ktorá oprávňuje Jacksona označiť za jedného z najlepších vokalistov“.<ref name="G24">George, 2004, p. 24.</ref> Pri stvárňovaní identity Jacksonovho spevu, zvukový inžinier [[Bruce Swedien]] siahal po niektorých štúdiových technických prístupoch a stratégiách, ktorými sa snažil udržať čo najvernejšiu reprodukciu spevákovho intímneho prirodzeného vyjadrenia: tesná blízkosť mikrofónu, analógové nahrávanie, niektoré špeciálne spôsoby izolácie vokálneho ohraničenia, či vytvorenie prirodzeného akustického priestoru, ale aj konverzie stereofonických polí na trojdimenzionálny zvukový priestor, hral sa pritoms prichádzajúcimi zvukovými odrazmi, na pevné odrazové plochy, či experimentoval so zvukom v trubiciach a podobne.<ref>{{cite journal|first= Isabelle |last= Stegner-Petitjean |title= "The Voice in the Mirror". Michael Jackson: from a vocal identity to its double in sound |year= 2011 |location= Nantes |journal= [[Volume!]] |publisher= Éditions Mélanie Seteun |url= http://volume.revues.org/3851 |volume= 8 |issue= 2 |pages= 222 – 52}}</ref> === Hudobné videá a choreografie === Jackson si vyslúžil aj označenie „kráľa hudobných videí“.<ref>{{cite book|first= Carl |last= Cheryn |title= XXL: Michael Jackson Special Collecters Edition |page= 95 |publisher= American Press}}</ref> Steve Huey z AllMusic konštatoval ako spevák cez komplexnú dejovú líniu, tanečný prejav, špeciálne efekty a slávne vystúpenia pretransformoval hudobné video do umeleckej formy a prezentácie diela, ale zároveň aj boril rasové predsudky.<ref name="allmusic"/> Pred vydaním albumu ''Thriller'' mal Jackson problémy získať vysielací priestor v kanáli MTV. Bolo to vraj pre jeho afroamerický pôvod.<ref>{{cite journal|title= Michael Jackson, "Billie Jean," directed by Steve Barron, produced by Simon Fields & Paul Flattery, |date= October 2005 |magazine= [[Blender (časopis)|Blender]]}}</ref> Len nátlak z CBS Records presvedčil MTV, aby odvysielali videá k piesni „Billie Jean“, neskôr k „Beat It“. Televíziu to doviedlo k dlhodobej spolupráci s Jacksonom a tiež pomohlo získať rešpekt pre ďalších umelcov tmavej pleti.<ref name="Video">{{cite news|first= Edna |last= Gundersen |date= August 25, 2005 |url= http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2005-08-25-mtv_x.htm |title= Music videos changing places |newspaper= USA Today |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Zamestnanci MTV popierajú, že by mali rasisticky motivovaný prístup, alebo že by boli k niečomu dotlačení. Tvrdia, že v tej dobe bežne hrávali rockovú hudbu bez ohľadu na rasový pôvod účinkujúcich.<ref>{{cite journal |title= Why it took MTV so long to play black music videos |url= http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |journal= [[Jet (magazine)|Jet]] |date= October 9, 2006 |accessdate= September 2, 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140703183102/http://www.highbeam.com/doc/1G1-152869241.html |date=2014-07-03 }}</ref> Popularita videí Michaela Jacksona v MTV pomohla aj tomuto televíznemu kanálu aby sa dostal do pozornosti publika. Zároveň Jackson výrazne zvýšil obľúbenosť popu a R&B.<ref name="Video"/><ref>{{cite news|first= Bryan |last= Robinson |date= February 23, 2005 |title= Why Are Michael Jackson's Fans So Devoted? |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/LegalCenter/story?id=464753&page=1 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Jeho vystúpenie v programe ''Motown 25: Yesterday, Today, Forever'' zmenilo kritériá pre hodnotenie pódiovej šou. Vytvorilo éru, v ktorej umelci na pódiu začali predvádzať metafory hudobného videa.<ref>{{cite book|first= Ian |last= Inglis |title= Performance and Popular Music: History, Place and Time |year= 2006 |publisher= [[Ashgate Publishing]] |pages= 119, 127 |isbn= 978-0-7546-4057-8}}</ref> Krátke filmové diela akým bolo video ''Thriller'' sa stalo jedinečným dielom tohto speváka a tanečná sekvencia k piesni „Beat It“ sa stal inšpiráciou pre rôzne verzie jej imitácií.<ref>Jackson, Michael. ''Thriller Special Edition'' Audio.</ref> Choreografia videa ''Thriller'' sa stala súčasťou globálnej popkultúry. Možno ju vidieť v indickej kinematografii, ale známy je aj prípad videa, ktoré v apríli roku 2007 natočilo 1 500 filipínskych väzňov. Táto snímka mala na [[YouTube]] v čase svojej naväčšej slávy denný prístup 300 000 záujemcov a do novembra roku 2015 ich počet vzrástol na takmer 56 miliónov.<ref>{{cite news|title= Philippine jailhouse rocks to Thriller |url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/6917318.stm |publisher= BBC News Online |date= July 26, 2007 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Je nesporné, že práve krátky hudobný film ''Thriller'' spôsobil nárast popularity videoklipov a aj ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovou knihou rekordov]]'' bol uznaný za najúspešnejšie hudobné video v histórii zábavného priemyslu.<ref name="World Records"/> V 19 minútovom videoklipe pre pieseň „Bad“, ktorý režíroval [[Martin Scorsese]], sa začal Jackson predstavovať v choreografiách s agresívnejším sexuálnym podtónom, ktorý dovtedy nebol pre neho bežný. Pri tanečných kreáciách si viac siahal na hruď, telo, či do rozkroku. Keď sa ho na to, že prečo si siaha do rozkroku spýtala v roku 1993 vo svojej relácii Oprah Winfreyová, Jackson povedal, že to robí podvedome, opísal to ako niečo, čo nemal plánované, ale skôr ako niečo, čo vzniklo spolu s hudbou. Skladba „Bad“ sa stretla so zmiešanou reakciou publika aj kritikov, v časopise ''Time'' ju označili ako nie veľmi vydarenú. Vo videu je možné vidieť aj [[Wesley Snipes|Wesleyho Snipesa]], ktorý sa aj neskôr objavoval v Jacksonových klipoch.<ref name="T3703"/><ref>{{cite journal|first= Richard |last= Corliss |authorlink= Richard Corliss |title= Michael Jackson: Who's Bad? |magazine= Time |url= http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,979177,00.html |date= September 6, 1993 |accessdate= April 23, 2008}}</ref> Vo videu k piesni „[[Smooth Criminal]]“ Jackson experimentujte s úklonmi proti zemskej gravitácii. Oproti vlastnej osi sa od chodidiel nakloní do 45° uhla. Aby mohol tento pohyb predviesť počas koncertov museli mu dizajnéri vyvinúť špeciálne topánky, ktoré ho preto aby sa predklonil doslova prilepili k podlahe. Tento spôsob kotvenia nôh je chránený americkým patentom, ktorý má registračné číslo 5255452<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=PATENT 5255452: Michael J. Jackson, Michael L. Bush, Dennis Tompkins: "Method and means for creating anti-gravity illusion", filed June 29, 1992, issued October 26, 1993 |url=http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum prístupu=2015-11-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150928094843/http://patft.uspto.gov/netacgi/nph-Parser?Sect1=PTO1&Sect2=HITOFF&d=PALL&p=1&u=%2Fnetahtml%2FPTO%2Fsrchnum.htm&r=1&f=G&l=50&s1=5255452.PN.&OS=PN/5255452&RS=PN/5255452 |dátum archivácie=2015-09-28 }}</ref> Napriek tomu, že video k piesni „Leave Me Alone“ oficiálne v Spojených štátoch nevyšlo, bolo v roku 1989 nominované na tri ceny ''Billboard'' Music Video Awards.<ref>Campbell, 1993, p. 273.</ref> V tom istom roku video získalo za kvalitu špeciálnych efektov cenu Golden Lion Award. V roku 1990 video „Leave Me Alone“ získalo aj cenu Grammy.<ref name="G434"/> V roku 1988 Michael Jackson dostal cenu MTV Video Vanguard Award a v roku 1990 aj cenu MTV Video Vanguard Artist of the Decade. Bolo to ocenenie za je prínos, ktorý pre tento žáner znamenali jeho hudobné klipy v 80. rokoch 20. storočia. V roku 1991 bola prvá z cien na jeho počesť premenovaná na „Michael Jackson Video Vanguard Award“.<ref name="G456"/> Pieseň „[[Black or White]]“ bola sprevádzaná premiérou kontroverzného videa, ktorú 14. novembra 1991 odvysielalo 27 krajín a odhaodm ho naraz zhliadlo 500 miliónov ľudí. Bol to najväčší počet pre jeden videoklip v tom istom čase.<ref name="Achievements"/> Pôvodné video bolo odsudzované, za sexuálne pózy, ako aj vyobrazenie agresivity. Aby sa zabránilo zákazu publikovania, Jackson za za tieto skutočnosti ospravedlnil a inkriminované scény z prvej 14 minútovej verzie boli z preventívnych dôvodov odstránené.<ref>Michael Jackson ''Dangerous'' on Film VHS/DVD</ref> Spolu so spevákom v klipe účinkuje aj [[Macaulay Culkin]], [[Peggy Lipton]]ová a [[George Wendt]]. Použil sa v ňom aj efekt premien rôznych scén a tvárí, ktorý je vo videoklipoch bežný dodnes.<ref>Campbell, 1993, p. 303.</ref> Klip k piesni „[[Remember the Time]]“ bol komplikovanou produkciou, ktorý sa stal jedným z najdlhších vysielaných klipov. Trval viac ako deväť minút. Situovaný bol do starovekého Egypta, obsahoval viacero prevratných vizuálnych efektov a okrem zložitých tanečných kreácií, sa v ňom ukázal aj [[Eddie Murphy]], manželka [[David Bowie|Davida Bowieho]], modelka [[Iman]], či basketbalista [[Magic Johnson]].<ref>Campbell, 1993, pp. 313 – 4.</ref> Sexuálne najprovokatívnejším kúskom bolo video „[[In the Closet]]“. V tejto snímke spevákovi v tanci dvorí modelka [[Naomi Campbell]]. Video bolo v Juhoafrickej republike pre svoj obsah zakázané.<ref name="G456"/> Hudobné video pre pieseň „Scream“, ktoré režíroval [[Mark Romanek]] a produkoval Tom Foden, je podľa ohlasov kritiky jedným z najviac uznávaných videoklipov Michaela Jacksona. V roku 1995 video dostalo jedenásť nominácií na ceny MTV Video Music Award. Je to najviac nominácií na túto cenu, ktoré mal jeden videoklip. Toto dielko získalo tri z nich: za najlepšie tanečné video, za najlepšiu choreografiu a za najlepšie umelecké prevedenie.<ref>{{cite book|first= Leanne |last= Boepple |title= Scream: Space Odyssey, Jackson-Style.(video production; Michael and Janet Jackson video) |page= 52 |volume= 29 |publisher= Theatre Crafts International |date= November 1, 1995 |issn= 1063-9497}}</ref> Skladba a jej vizuálne prevedenie sú odrazom prejavu odporu voči médiám, ktorý v roku 1993 Jackson mal po reakciách na jeho obvinenia zo zneužívania detí.<ref>{{cite news|first= Ed |last= Bark |title= Michael Jackson Interview Raises Questions, Answers |newspaper= [[St. Louis Post-Dispatch]] |page= 06E |date= June 26, 1995}}</ref> Rok nato video získalo cenu Grammy za najlepšiu krátku videonahrávku a dostalo sa aj do ''Guinessovej knihy rekordov'' ako „video s najvyššími výrobnými nákladmi“ (cena jeho výroby bola 7&nbsp;miliónov dolárov).<ref name="G4850"/><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2006 |year= 2005 |publisher= Guinness |isbn= 1-904994-02-4}}</ref> Pieseň „[[Earth Song]]“ bola tiež sprevádzaná veľmi nákladným, no aj výrazne kladne prijímaným hudobným videom, ktoré malo v roku 1997 nomináciu na cenu Grammy za najlepšiu krátku vizuálnu hudobnú snímku. Jej príbeh bol zameraný na environmentálnu tému, zobrazoval týranie zvierat, ničenie dažďových pralesov, znečistenie životného prostredia a vojnu. Pomocou špeciálnych efektov je čas vrátený až kým sa nenavráti život, neskončí vojna, a prales znovu narastie.<ref name="G4850"/><ref>Michael Jackson ''HIStory'' on Film volume II VHS/DVD</ref> V roku 1997 mal premiéru na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]] film ''[[Michael Jackson's Ghosts]]''. Bol to krátky projekt, ktorého autorom scenára boli Michael Jackson a [[Stephen King]]. Video, ktoré režíroval [[Stan Winston]] má 38 minút a je v ''Guinessovej knihe rekordov'' uvedené ako „najdlhšie hudobné video sveta“.<ref name="G4850"/><ref name="T6101"/><ref>Lewis Jones, 2005, pp. 125 – 6.</ref><ref>{{cite book|author= Guinness World Records |title= Guinness World Records 2004 |year= 2003 |publisher= Guinness |isbn= 1-892051-20-6}}</ref> == Spoločenský význam a vplyv == [[Súbor:1993 walk of fame michael jackson.jpg|thumb|Jacksonova hviezda, ktorá bola daná v roku 1984 na [[Hollywoodsky chodník slávy]]]] Média bežne Michaela Jacksona označujú za „kráľa popu“. Počas svojej kariéry tento spevák naznačil smerovanie výroby hudobných videoklipov a doslova vydláždil cestu pre súčasnú pop music. Dopisovateľ novín ''[[The Daily Telegraph]]'', [[Tom Utley]], v roku 2003 opisuje Jacksona ako extrémne dôležitú a geniálnu osobnosť.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Utley |authorlink= Tom Utley |date= February 7, 2003 |title= Of course Jackson's odd—but his genius is what matters |url= http://www.telegraph.co.uk/comment/3587259/Of-course-Jackson%27s-odd---but-his-genius-is-what-matters.html |newspaper= The Daily Telegraph |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Počas väčšej časti jeho kariéry mal jedinečnú úroveň, ktorou celému svetu dával príklad. Bol príkladom pre mladšie generácie nielen ako hudobník, ale aj svojim prístupom k humanitárnym aktivitám.<ref name="ADL"/> Na viacerých fórach je vyzdvihované, že jeho hudobnými videami, akým bol napríklad ''Thriller'' verejnosti predstavil rasovú rôznorodosť. Pomohol vtedy relatívne mladému televíznemu kanálu MTV získať významnosť a cez jeho programy sa zúčastnil na prechode záujmu a popularity od rockovej hudobnej vlny na pop music a R&B. Prispel tým k sformovaniu tejto televízie do štýlu, v ktorom je lídrom a ktorý si zachovala dodnes. Jacksonova práca stále ovplyvňuje mnohých umelcov vo viacerých hudobných žánroch. Televízny kanál Black Entertainment Television (BET), ktorý patrí k divízii [[Viacom]], sa o ňom vyjadruje ako o „celkom jednoznačne najväčšom umelcovi všetkých čias“, a ako o niekom, „kto spravil revolúciu v produkcii hudobných videí a priniesol svojim moonwalkom celému svetu tanec. Jacksonov spevácky prejav, štýl, pohyby a odkaz stále inšpiruje umelcov všetkých žánrov.“<ref>{{cite web |title= Michael Jackson |url= http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |publisher= Search.bet.com |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120704173546/http://search.bet.com/topics/m/michael-jackson.html |archivedate= 2012-07-04 }}</ref> Steve Huey z AllMusic opisuje Jacksona ako „nezastaviteľného velikána, ktorý zvláda všetky zručnosti aby mohol dominovať v rebríčkoch: jednoznačne identifikovateľný hlas, neuveriteľné tanečné pohyby, ohromujúcu hudobnú všestrannosť a príťažlivú hviezdnu moc.“<ref name="allmusic"/> V polovici 80. rokov hudobný kritik časopisu ''Time'', [[Jay Cocks]], uznal, že „Jackson je najväčšou osobnosťou od čias [[The Beatles]]. Ako sólová postava je najvýznamnejším fenoménom od doby [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]]. Pravdepodobne je historicky najpopulárnejším spevákom tmavej pleti“.<ref name="TIME"/> Časopis ''[[Vanity Fair]]'' označil Jacksona za najpopulárnejšieho umelca histórii šoubiznisu.<ref name="G434"/> V roku 2007 Jackson povedal, „že hudba bola jeho východiskom, jeho darom pre všetkých zamilovaných ne celom svete.“ Dodal aj, že „verí, že cez svoju hudbu bude žiť večne“.<ref>{{cite journal|first= Bryan |last= Monroe |title= Michael Jackson in His Own Words |magazine= [[Ebony (magazine)|Ebony]] |date= December 2007}}</ref> Veľmi krátko po Jacksonovej smrti dňa 25. júna 2009 sa televízny kanál MTV nakrátko vrátil do svojho originálneho formátu vysielania hudobných videí, aby dal postu jeho práci.<ref>{{cite news|first= Brokes |last= Barnes |title= A Star Idolized and Haunted, Michael Jackson Dies at 50 |date= June 25, 2009 |newspaper= The New York Times |url= http://www.nytimes.com/2009/06/26/arts/music/26jackson.html?ref=obituaries&_r=0 |accessdate= July 12, 2009}}</ref> Kanál dlhé hodiny vysielal Jacksonove videoklipy, ktoré spájali špeciálne živé vstupy s reakciami osobností televízie MTV a ďalších celebrít. Toto dočasné vysielanie v MTV kulminovalo v nasledujúcom týždni spomienkovou bohoslužbou.<ref>{{cite web |title= More adds, loose ends, and lament |url= http://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |work= The 120 Minutes Archive |date= July 25, 2009 |accessdate= February 15, 2014 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210508223522/https://tylerc.com/2009/08/more-adds-loose-ends-lament/ |archivedate= 2021-05-08 }}</ref> Na bohoslužbe dňa 7. júla 2009 zakladateľ firmy [[Motown]], Berry Gordy, označil Jacksona za „najväčšiu hviezdu zábavy, aká kedy žila“.<ref>{{cite journal|title= Farewell to a King |magazine= People |date= July 20, 2009}}</ref><ref>{{cite web|title= Gordy Brings Mourners To Their Feet With Jackson Tribute |url= http://www.contactmusic.com/news/gordy-brings-mourners-to-their-feet-with-jackson-tribute_1108973 |date= July 7, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news |first= Bob |last= Tourtellotte |date= July 8, 2009 |title= Michael Jackson hailed as greatest entertainer, best dad |url= http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |agency= Reuters UK |accessdate= May 31, 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120730001940/http://uk.reuters.com/article/2009/07/08/us-jackson-idUKTRE5615KN20090708 |date=2012-07-30 }}</ref> V roku 2010 dve univerzity označili úroveň Jacksonovho príspevku do kultúry za akademickú a jeho dielo sa stalo súčasťou predmetov vo výukových materiáloch.<ref name="Chandler">{{cite web |first= Cory |last= Chandler |date= May 20, 2010 |title= Librarians Prove Michael Jackson Was a Rock Star in Academic Literature |url= http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature |publisher= [[Texas Tech University]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20141006123627/http://today.ttu.edu/2010/05/librarians-prove-michael-jackson-was-a-rock-star-in-academic-literature/ |archivedate= 2014-10-06 }}</ref><ref>Hidalgo & Weiner 2010, pp. 14 – 28.</ref> Dvaja výskumníci revidovali výukové materiály a zozbierali tieto svoje poznatky medzi anotácie. V týchto bibliografiách týkajúcich sa výskumu poznatkov k populárnej kultúre sú umiestnené odkazy na Michaela Jacksona.<ref name="Chandler"/><ref>Hidalgo & Weiner 2010, p. 25.</ref> === Hudba pre filmy a seriály === Michael sa spolupodieľal aj na hudobnej stránke viacerých filmov a seriálov (''Zachráňte Willyho [[Zachráňte Willyho 1|1]], [[Zachráňte Willyho 2|2]]'', ''[[The Simpsons]]'', ''[[E.T. mimozemšťan]]'', ''[[Moonwalker]]'', ''[[Kapitán EO]]'', ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'', ''[[Safari (film)|Safari]]'', ''[[Superman (film)|Superman]]'',...). === Cover verzie skladieb Michaela/súrodencov === Z niektorých skladieb Michaela, resp. súrodeneckej skupiny vznikli aj cover verzie rôznych kvalít – [[Mariah Carey]]: „I'll be there“; [[Weird Al Yankovic]]: „Fat“, „Eat it“ a iné. == Uznania a ceny == Meno Michael Jackson bolo pridané na [[Hollywood Walk of Fame|Hollywoodsky chodník slávy]] dvakrát: v roku 1980 ako člena [[The Jacksons]] a v roku 1984 pre neho ako sólového umelca. Počas svojej kariéry získal veľké množstvo ďalších cien a uznaní: napríklad aj [[World Music Awards]] pre najpredávanejšieho umelca Milénia, [[American Music Award]] pre umelca storočia, [[Bambi Award]] pre popového umelca Milébia.<ref name="G503"/><ref>{{cite journal|url= http://www.hellomagazine.com/celebrities/2002/11/22/michaeljackson/ |title= Michael Jackson and Halle Berry Pick Up Bambi Awards in Berlin |magazine= [[Hello (magazine)|Hello!]] |date= November 22, 2002 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Do [[Rock and Roll Hall of Fame|rokenrolovej sieni slávy]] bol Michael Jackson tiež uvedený dvakrát: v roku 1997 ako člen The Jackson 5 a v roku 2001 ako sólový umelec. Bol uvedený aj do ďalších siení slávy: Vocal Group Hall of Fame (v roku 1999 ako člen The Jackson 5), do Songwriters Hall of Fame (v roku 2002).<ref name="G503"/> V roku 2010 bol Michael Jackson ako prvý (zatiaľ aj jediný) zo žánrov popu a rokenrolu uvedený do Dance Hall of Fame.<ref>{{cite news|first= Tom |last= Keiser |date= August 15, 2010 |url= http://www.newstimes.com/local/article/Photos-Michael-Jackson-induction-ceremony-617034.php |title= Photos: Michael Jackson induction ceremony |newspaper= [[The News-Times]] |accessdate= May 31, 2015}}</ref> V roku 2014 za neho otec, Joe Jackson, prevzal uznanie a prijatie do [[Rhythm and Blues Music Hall of Fame]].<ref>{{cite news|first= Chuck |last= Yarborough |date= August 19, 2014 |title= R&B Music Hall of Fame sets big weekend to induct sophomore class featuring Michael Jackson, Whitney Houston, Marvin Gaye, Norm N. Nite and more |newspaper= [[The Plain Dealer]] |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.cleveland.com/entertainment/index.ssf/2014/08/rb_hall_of_fame_sets_big_weeke.html}}</ref> Do roku 2006 je meno Michaela Jacksona pri ôsmich zápisoch do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]],<ref>{{cite news|title= Michael Jackson Named Most Successful Entertainer Of All Time |url= http://www.citynews.ca/2006/11/15/michael-jackson-named-most-successful-entertainer-of-all-time/ |work= [[CityNews]] |date= November 15, 2006 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> má trinásť cien [[Grammy Award]]s<ref>{{cite news|first= Mike |last= Collett-White |title= Michael Jackson to add concerts after sellout |agency= Reuters |accessdate= May 31, 2015 |url= http://www.reuters.com/article/idUSTRE52A44W20090311 |date= March 11, 2009}}</ref> (medzi nimi aj [[Grammy Legend Award]]<ref>{{cite web |title= GRAMMY Legend Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |publisher= [[National Academy of Recording Arts and Sciences]] |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110122042621/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/legends |archivedate= 2011-01-22 }}</ref> a [[Grammy Lifetime Achievement Award]])<ref>{{cite web |title= Lifetime Achievement Award |url= http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |publisher= National Academy of Recording Arts and Sciences |accessdate= May 31, 2015 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20110217153829/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/lifetime-awards |archivedate= 2011-02-17 }}</ref>). Michela Jackson je držiteľom 26 cien [[American Music Award]] (medzi nimi aj za umelca storočia a za umelca 80. rokov).<ref name="MTV"/><ref>George, 2004, pp. 37 – 52.</ref> Trinásť jeho singlov bolo jednotkami v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{cite journal|title= Hot 100 Anniversary: Most No. 1s By Artist |url= http://www.billboard.com/articles/news/1044523/hot-100-anniversary-most-no-1s-by-artist |magazine= Billboard |date= August 6, 2008 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Odhadovaný celosvetový predaj jeho hudobnej produkcie dosiahol počet viac ako 400 miliónov nahrávok,<ref>{{cite news|first= Michael |last= Rothman |date= August 29, 2013 |title= Happy 55th Birthday Michael Jackson – His Top 10 Moments |url= http://abcnews.go.com/Entertainment/happy-55th-birthday-michael-jackson-top-10-moments/story?id=20100037 |publisher= ABC News |accessdate= May 31, 2015}}</ref><ref>{{cite news|url= http://www.dhakatribune.com/infotainment/2013/jun/25/michael-jacksons-death-anniversary-observed-worldwide |title= Michael Jackson's death anniversary observed worldwide |newspaper= [[Dhaka Tribune]] |date= June 25, 2013 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> čím sa radí na vrchol [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších umelcov sveta]]. Dňa 29. decembra 2009 Americký filmový inštitút (American Film Institute) označil Jacksonovu smrť za „významný moment“ a dodal že „Michaelova Jacksonova osudová smrť v júni, keď mal 50 rokov bola významnou tým, že výlev žiaľu spôsobil bezprecedentné celosvetové velebenie jeho koncertných skúšok, ktoré napokon vyšli v jednom z najlepšie zarábajúcich dokumentov s názvom ''This Is It''.<ref>{{cite news|first= Jill |last= Serjeant |title= Michael Jackson's Death Among 2009's Major Moments |publisher= ABC News |date= December 29, 2009}}</ref> == Zisk a bohatstvo == Odhaduje sa, že Michael Jackson za svojho života zarobil 750 miliónov dolárov.<ref>{{cite news|title= Stress killed MJ, says ex-publicist |url= http://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hollywood/news-interviews/Stress-killed-MJ-says-ex-publicist/articleshow/4709371.cms?referral=PM |newspaper= [[The Times of India]]'' |date= June 27, 2009 |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Za licenčné poplatky z predaja jeho hudobnej produkcie od Sony mu vynieslo 300 miliónov dolárov. Za koncerty, hudobné publikácie (vrátane práv na nahrávky z katalógu skupiny The Beatles), rôzny tovar a hudobné videá mohol Jackson zarobiť ďalších 400 miliónov dolárov. Odhadovať, koľko peňazí sa z týchto výnosov dostalo do Jacksonovho vrecka je ťažké. Spevák musel platiť dane, vyplácať náklady na nahrávanie a ďalšie produkčné náklady.<ref>{{cite news|first= Timothy L |last= O'Brien |title= What Happened to the Fortune Michael Jackson Made? |newspaper= The New York Times |page= 1 |date= May 14, 2006 |accessdate= March 16, 2013 |url= http://www.nytimes.com/2006/05/14/business/yourmoney/14michael.html}}</ref> === Federálny problém ohľadom dedičských daní === Dňa 26. júla 2013 správcovia pozostalosti Michaela Jacksona podali na daňový súd Spojených štátov ([[United States Tax Court]]) návrh, ktorý bol dôsledkom sporu o realitných daniach v daňovom systéme USA. Návrh bol podložený reálnou hodnotou Jacksonovho majetku v dobe jeho smrti. Správcovia pozostalosti tvrdili, že majetok mohol mať hodnotu okolo 7 miliónov dolárov. Finančný úrad (Internal Revenue Service) tvrdil, že majetok odhaduje na 1,1 miliardy a teda v daniach by mali správcovia štátu dlžiť (vrátane pokút) 700 miliónov dolárov.<ref name="Gottlieb">{{cite news|first= Jeff |last= Gottlieb |date= February 7, 2014 |title= Michael Jackson estate embroiled in tax fight with IRS |url= http://www.latimes.com/local/la-me-jackson-taxes-20140208,0,3089248.story |newspaper= Los Angeles Times |accessdate= May 31, 2015}}</ref> Sporným stranám bolo na základe rokovaní o urovnaní nariadené aby predložili správu o aktuálnom stave do 2. novembra 2015.<ref>''Estate of Michael J. Jackson v. Commissioner'', case no. 017152-13, U.S. Tax Court.</ref> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Michaela Jacksona}} === Štúdiové albumy === ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Motown * [[1972]]: ''[[Got to Be There]]'' * [[1972]]: ''[[Ben (album)|Ben]]'' * [[1973]]: ''[[Music and Me|Music & Me]]'' * [[1975]]: ''[[Forever, Michael]]'' ; Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Epic * [[1979]]: ''[[Off the Wall]]'' * [[1982]]: ''[[Thriller (album)|Thriller]]'' – najpredávanejší album sveta, uvedený v Guinessovej knihe rekordov * [[1987]]: ''[[Bad (album)|Bad]]'' – druhý najpredávanejší album sveta * [[1991]]: ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' * [[1995]]: ''[[HIStory|HIStory: Past, Present and Future – Book I]]'' – najpredávanejší dvojalbum sveta * [[2001]]: ''[[Invincible]]'' == Filmografia == * [[1974]]: ''[[Free to Be... You & Me]]'' * [[1978]]: ''[[Čarodejník (film)|Čarodejník]]'' * [[1981]]: ''[[Diana (film)|Diana]]'' * [[1985]]: ''[[Other Lover]]'' * [[1986]]: ''[[Kapitán EO]]'' * [[1988]]: ''[[Moonwalker]]'' * [[2002]]: ''[[Muži v čiernom 2]]'' ([[Cameo|Cameo appearance]]) * [[2004]]: ''[[Miss stroskotankyňa]]'' (Cameo appearance) == Turné == *[[Bad (turné)|Bad]] (1987 – 89 *[[Dangerous World Tour]] (1992 – 93) *[[HIStory World Tour]] (1996 – 97) *[[MJ & Friends]] (1999) *[[This Is It (concerty)|This Is It]] (2009 – 10; zrušené) == Referencie == {{Referencie|4}} === Literatúra === *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop|publisher=Branden|year=1993|isbn=0-8283-1957-X}} *{{cite book|last=Campbell|first=Lisa D|title=Michael Jackson: The King of Pop's Darkest Hour|publisher=Branden|url=http://books.google.com/books?id=BVC9zltjf-EC&lpg=PP1|year=1995|isbn=0-8283-2003-9}} *{{cite book|last=George|first=Nelson|authorlink=Nelson George|title=[[Michael Jackson: The Ultimate Collection]]|year=2004|type=booklet |publisher=[[Sony BMG]]}} *{{cite journal|last=Hidalgo|first=Susan|last2=Weiner|first2=Robert G.|title=Wanna Be Startin' Somethin': MJ in the Scholarly Literature: A Selected Bibliographic Guide|year=2010|journal=The Journal of Pan African Studies|volume=3|issue=7|url=http://www.jpanafrican.com/docs/vol3no7/3.7MJ-Wanna-3.pdf|format=PDF}} *{{cite book|last=Jackson|first=Michael|title=[[Moonwalk (book)|Moonwalk]]|year=2009|origyear=First published 1988|publisher=Random House|isbn=978-0-307-71698-9}} *{{cite book|last=Lewis Jones|first=Jel D.|title=Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology|publisher=Amber Books Publishing|year=2005|url=http://books.google.com/books?id=LuEPnk7irOMC|isbn=978-0-9749779-0-4}} *{{cite book|last=Taraborrelli|first=J. Randy|authorlink=J. Randy Taraborrelli|title=Michael Jackson: The Magic, The Madness, The Whole Story, 1958–2009|year=2009|publisher=Grand Central Publishing, 2009|location=Terra Alta, WV|isbn=0-446-56474-5}} *{{cite journal|last=Young|first=Julie|title=A Hoosier Thriller: Gary, Indiana's Michael Jackson|journal=Traces of Indiana and Midwestern History|volume=21|issue=4|publisher=Indiana Historical Society|location=Indianapolis|date=Fall 2009|url=http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140415035650/http://www.indianahistory.org/our-services/books-publications/magazines/michaeljackson |date=2014-04-15 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=category:Michael Jackson}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001391|meno=Michael Jackson}} * {{Csfd meno|id=24336|meno=Michael Jackson}} * [http://www.youtube.com/user/michaeljackson?blend=2&ob=1 Official Michael Jackson Youtube Channel] * [http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 Michael Jackson Biography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090604082729/http://www.biography.com/articles/Michael-Jackson-38211 |date=2009-06-04 }} {{eng icon}} {{Michael Jackson}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jackson, Michael}} [[Kategória:Michael Jackson| ]] [[Kategória:Dance speváci USA]] [[Kategória:Funkoví speváci USA]] [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Souloví speváci USA]] [[Kategória:R&B speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Swingoví speváci USA]] [[Kategória:Tanečníci USA]] [[Kategória:Súrodenci v hudbe]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Gary (Indiana)]] p7fds59nx8p2nxlhtcm9twex0m1u8mo 0 132829 8057872 6816590 2025-07-07T20:03:09Z Honza9513 173352 odkazy 8057872 wikitext text/x-wiki '''Český [[volebný systém]]''' upravuje voľby do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]]. Poslanecká snemovňa má 200 členov – poslancov, ktorí sú volení vo všeobecných, priamych a tajných voľbách raz za štyri roky, proporčným volebným systémom. Poslanci sú volení v 14tich volebných obvodoch (13 + [[Praha]]), ktoré kopírujú [[Administratívne členenie Česka|administratívne členenie krajiny]]. [[Volebné kvórum]] na vstup strany do [[Parlament Českej republiky|parlamentu]] je 5 %, jeho násobky pre koaličné zoskupenia. Po dosiahnutí 20 % sa kvórum pri koalíciách viac nezvyšuje. Kvórum sa počíta na celorepublikovej úrovni. Poslanecké mandáty sú od roku 2000 rozdeľované na základe d'Hondtovho deliteľa v rámci volebného obvodu (počet hlasov, ktoré každá kandidujúca strana získa v danom volebnom obvode je delený radou prirodzených čísiel od 1 až po n, kde n značí počet kandidátov na volebnom lístku danej strany, zaokrúhľuje sa na dve desatinné čísla smerom hore). Kandidátka je otvorená, voliči môžu využiť aj tzv. preferenčné hlasy, ktoré môžu dať konkrétnym osobám na kandidátkach strán. Každý volič ich má dva, po poslednej volebnej reforme platí, že pokiaľ niektorý z kandidátov získa aspoň 7 % hlasov voličov jeho strany/koalície, je automaticky posunutý na prvé miesto na kandidátke. Senát má 81 členov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=republiky|meno=Kancelář Senátu Parlamentu České|titul=Senát Parlamentu České republiky|url=https://www.senat.cz/|dátum vydania=2012-01-01|dátum prístupu=2018-10-03|vydavateľ=www.senat.cz|jazyk=cs-CZ}}</ref> – senátorov, ktorí sú volení vo všeobecných, priamych a tajných voľbách na väčšinovom princípe v dvoch kolách, v 81 jednomandátových obvodoch. Senátori sú volení na 6 rokov, každé 2 roky sa konajú voľby do tretiny senátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volby 2018: senátní a komunální - průzkumy, výsledky - Info.cz|url=https://www.info.cz/volby|dátum prístupu=2018-10-03|vydavateľ=Info.cz|jazyk=cs}}</ref> (tzv. [[inštitucionálna pamäť]]). == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Voľby v Česku]] lc2wb53tlgbta6ofxddva8pcvb3xm7z 0 150108 8057974 7877136 2025-07-08T00:55:57Z Rojiblancos 266809 https://www.fcn.de/home/ 8057974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = 1. FC Nürnberg | obrázok = | celýnázov = 1. FC Nürnberg | prezývka = ''Der Club'' | založený = [[1900]] | štadión = [[Max-Morlock-Stadion]],<br /> [[Norimberg]] | kapacita = 50,000| predseda = | tréner = | liga = [[2. Fußball-Bundesliga]] | sezóna = 2023/24 | pozícia = ''2. Bundesliga'', 12. miesto| vzor_lp1=_adidasaltwhite|vzor_t1=_FCN_1112h|vzor_pp1=_adidasaltwhite| ľavéplece1=800000|telo1=800000|pravéplece1=800000|trenírky1=000000|ponožky1=800000| vzor_lp2=_FCN_1011a|vzor_t2=_FCN_1011a|vzor_pp2=_FCN_1011a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF| }} '''1. FC Nürnberg''' je [[Nemecko|nemecký]] profesionálny [[futbal]]ový klub sídliaci v meste [[Norimberg]] v Nemecku. V súčasnosti hrá najvyššiu nemeckú futbalovú súťaž - Bundesligu. Klub bol založený v roku [[1900]].05.04 a v histórii získal 9 titulov majstra Nemecka, posledný v roku [[1968]]. == Úspechy == * Nemecký majster: 1920, 1921, 1924, 1925, 1927, 1936, 1948, 1961, 1968 * Nemecký pohár: 1935, 1939, 1962, 2007 == Slávni hráči == * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Rüdiger Abramczik]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Mário Breška]] * {{Minivlajka|Grécko}} [[Angelos Charisteas]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Vratislav Greško]] * {{Minivlajka|Česko}} [[Jan Koller]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Andreas Köpke]] * {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Robert Kovač]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Mak]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Marek Mintál]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Samuel Slovák]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Jakub Sylvestr]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Vittek]] == Externé odkazy == * [http://www.fcn.de/ www.fcn.de] - oficiálna stránka klubu {{deu icon}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:1. FC Nürnberg}} [[Kategória:1. FC Nürnberg| ]] [[Kategória:Nemecké futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1900]] [[Kategória:Šport v Norimbergu]] ctlb1qwyc1osh1s3t1hi1rca8cnia6v 4 150968 8057730 8057406 2025-07-07T13:28:55Z Quinlan83 192973 Reporting [[Special:Contributions/85.237.234.46|85.237.234.46]] ([[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]] v3.1) 8057730 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: 178.143.191.243 == {{Redaktor|178.143.191.243}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[User:Ayane Fumihiro|<b style="font-family:Segoe UI Light;color:#FF69B4;letter-spacing:">Ayane</b>]] <span style="color:Plum">aka.</span> [[:m:User talk:Ayane Fumihiro|<b style="font-family:Segoe UI Light;color:#ADD8E6;letter-spacing:">eunn</b>]] 08:39, 16. december 2024 (UTC) == Skrytie úprav == Prosím o skrytie úpravy s vulgarizmom v článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_%C4%8Eur%C4%8Do&diff=7964830&oldid=7836544p Michal Ďurčo]. Ďakujem. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:09, 1. január 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:11, 1. január 2025 (UTC) == Vandalizmus == Dobrý deň. Je potrebné hromadne vrátiť úpravy redaktora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/2A00:801:7AA:8F18:0:0:EF20:852F Príspevky redaktora 2A00:801:7AA:8F18:0:0:EF20:852F] a zablokovať ho. Opakovane pridáva do článkov nepravdivé vymyslené hlúposti a nikto ho nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 16:34, 7. január 2025 (UTC) :{{Hotovo}} Užívateľa som zablokoval a vandalizmy vrátil naspäť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:47, 7. január 2025 (UTC) ::Diky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 17:04, 7. január 2025 (UTC) Ešte som si spomenul na stránky [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)]] a všetky ostatné sú dlhodobo vandalizované, sú tam pridávané nejaké zahraničné mená, ktoré s týmito článkami vôbec nesúvisia. Všetko to vrátim naspäť, ale bolo by dobre články zamknúť, lebo sa to stále opakuje. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 17:29, 7. január 2025 (UTC) :To se obecně týká řady slovenských stanic a pořadů. Chtělo by to vyřešit někde v Kaviarni, které ty stránky jsou problémové a mají se zamknout. Ty starší rozsahy a IP jsem blokoval. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:36, 7. január 2025 (UTC) ::Treba zablokovať ''Redaktor:Enricodalupan'', ten do tých článkov dopĺňa svoje meno ako Enrico Dalupan. Títo konkrétne vandalizujú len stránky ''Tvoja tvár znie povedome'' preto ich treba zamknúť. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 17:49, 7. január 2025 (UTC) :::Blok udělen, zámky nastavím. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 18:10, 7. január 2025 (UTC) ::::Diky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 18:13, 7. január 2025 (UTC) :::::Hotovo. Nastavil jsem na neurčito, poněvadž jsou to dlouhodobé lstivé vandalismy. Ale vsadím se, že bude pokračovat jinde, bude tedy IMO nutné to nějak prodiskutovat a korigovat. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 18:15, 7. január 2025 (UTC) ::::::{{Re|OJJ}} Máš na mysli riešiť konkrétnu IP a rozsah alebo tieto veci nejako globálne (úpravy IP redaktorov)? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 7. január 2025 (UTC) :::::::Obecně ty falešné informace týkající se slovenské televize. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 04:32, 8. január 2025 (UTC) ::::::::Možno by bolo cestou polozamknúť dané články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:29, 8. január 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 87.197.108.204 == {{Redaktor|87.197.108.204}} Vandalism. Multiple ban history. <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Aqurs1|Aqurs1]] ([[Diskusia s redaktorom:Aqurs1|diskusia]]) 07:44, 9. január 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:46, 9. január 2025 (UTC) == Platené úpravy == Zdravím, aj keď už nie som veľmi aktívny na slovenskej Wikipédii, chcel by som upozorniť na možné platené úpravy. Všimol som si, že článok [[École des hautes études commerciales de Paris]], ktorého anglický ekvivalent (a tiež iné články na enwiki s ním spojené) bol nedávno predmetom platených úprav (viď [[:en:Wikipedia:Sockpuppet investigations/BobVillars]]; táto skupina môže byť indentická s týmito: [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Sockpuppet_investigations/YtoSu/Archive][https://nl.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Checklijst_langdurig_structureel_vandalisme/Groupe_Ionis][https://fr.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Requ%C3%AAte_aux_administrateurs&oldid=212632177#Nouveau_faux-nez_promotionnel_pour_le_groupe_Ionis]), v úvode obsahuje divné slovné spojenie "biznis škola". Aj iné články obsahujú toto slovné spojenie: {|class=wikitable !článok!!tvorca!!poznámky k tvorcovi |- |[[École des hautes études commerciales de Paris]] |[[User:80.12.38.186|80.12.38.186]] | |- |[[Paris School of Business]] |[[User:80.12.59.201|80.12.59.201]] | |- |[[École supérieure des sciences commerciales d'Angers]] |[[User:2A01:CB00:B51:3E00:EC96:B952:615:1465|2A01:CB00:B51:3E00:EC96:B952:615:1465]] |V minulosti globálne zablokované (/64) kvôli aktivite vyššie spomínaného User:YtoSu |- |[[EDHEC Business School]] |[[User:194.158.52.138|194.158.52.138]] |Vytvorenie článkov na túto tému na mnohých iných Wikipédiách |- |[[Rennes School of Business]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:FCE8:41BF:4994:6057|2A01:CB00:B51:3E00:FCE8:41BF:4994:6057]] |Pozri vyššie |- |[[École de management de Normandie]] |[[User:2A01:CB00:B51:3E00:F5FE:505F:F4B8:6E94|2A01:CB00:B51:3E00:F5FE:505F:F4B8:6E94]] |Pozri vyššie |- |[[ESC Clermont Business School]] |[[User:2A01:CB00:B51:3E00:35CD:8DAB:361D:E9CF|2A01:CB00:B51:3E00:35CD:8DAB:361D:E9CF]] |Pozri vyššie |- |[[Audencia]] |[[user:80.12.59.41|80.12.59.41]] | |- |[[Toulouse Business School]] |[[user:80.12.39.21|80.12.39.21]] | |- |[[Burgundy School of Business]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:C1CF:1C7A:B12:B4B8|2A01:CB00:B51:3E00:C1CF:1C7A:B12:B4B8]] |Pozri vyššie |- |[[Emlyon Business School]] |[[user:80.12.59.101|80.12.59.101]] | |- |[[ICN Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:BD82:E422:BF8:8D49|2A01:CB00:B51:3E00:BD82:E422:BF8:8D49]] |Pozri vyššie |- |[[Grenoble École de Management]] |[[user:80.12.35.55|80.12.35.55]] | |- |[[Toulouse School of Economics]] |[[user:80.12.58.26|80.12.58.26]] | |- |[[Montpellier Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:7041:D7E:EDF6:E5BE|2A01:CB00:B51:3E00:7041:D7E:EDF6:E5BE]] |Pozri vyššie |- |[[SKEMA Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:B0DA:E84D:9E6B:17FB|2A01:CB00:B51:3E00:B0DA:E84D:9E6B:17FB]] |Pozri vyššie |- |[[Institut Mines-Télécom Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:315D:A2E4:F8D4:AE4A|2A01:CB00:B51:3E00:315D:A2E4:F8D4:AE4A]] |Pozri vyššie |- |[[EM Strasbourg Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:1:4351:1C5:645|2A01:CB00:B51:3E00:1:4351:1C5:645]] |Pozri vyššie |- |[[La Rochelle Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:E148:DADE:B660:B281|2A01:CB00:B51:3E00:E148:DADE:B660:B281]] |Pozri vyššie |- |[[ESCP Business School]] |[[user:Európskabiznisškola|Európskabiznisškola]] |Možno so zvyšnými článkami nesúvisí; žiadne crosswiki úpravy |- |[[IÉSEG School of Management]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:51D8:B950:C2E6:BED7|2A01:CB00:B51:3E00:51D8:B950:C2E6:BED7]] |Pozri vyššie |} To, že nejde o náhodnú skupinu článkov, je zrejmé. [[Špeciálne:Príspevky/2A01:CB00:B51:3E00:0:0:0:0/64]] obsahujú aj vytvorenie iných podobných článkov, ktoré slovné spojenie "biznis škola" neobsahovali. Neviem, či na slovenskej Wikipédii možno vymazať články len za to, že boli platené, ale jednoznačne inde o obchádzanie bloku zo strany YtoSu, ktorého účty sú globáne zamknuté, takže by tieto články mali spĺňať kritérium CSD V5. --[[Redaktor:Janhrach|Janhrach]] ([[Diskusia s redaktorom:Janhrach|diskusia]]) 15:17, 12. január 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 78.99.35.244 == {{Redaktor|78.99.35.244}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Ternera|Ternera]] ([[Diskusia s redaktorom:Ternera|diskusia]]) 15:49, 14. január 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 83.168.160.45 == {{Redaktor|83.168.160.45}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Aqurs1|Aqurs1]] ([[Diskusia s redaktorom:Aqurs1|diskusia]]) 09:40, 20. január 2025 (UTC) :{{hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 20:48, 22. január 2025 (UTC) == Zablokovanie účtu == Prosím o zablokovanie účtu redaktora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Katarinaminarovska Katarinaminarovska]. Redaktor vykonal doteraz iba dve úpravy (ktoré boli revertované) - nahradil [https://gymhc.edupage.org/about/ správne údaje] o vedení školy nejakými vymyslenými. Na základe [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:DurMar12&diff=prev&oldid=7984919 informácií] od redaktora @[[Redaktor:Don 257|Don 257]] predpokladám, že ide o použitie cudzieho mena - [https://gymhc.edupage.org/news/?gtnid=7044#news-7044 mena študentky] tejto školy. Ďakujem.--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 15:00, 7. február 2025 (UTC) :Redaktor Don 257 vykonal celé [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Don_257 2 úpravy]. Očekávám, že to byly nějaké školní vtipy/hry, přičemž oba účty mohl ovládat stejný člověk (aneb [[Occamova britva]]), a dotyčný účet už je neaktivní. Takže když budou pokračovat, budu proti tomu něco dělat, do té doby nevidím důvod na tu hru přistupovat. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:03, 7. február 2025 (UTC) :Dal som preventívne blok na úpravu danej stránky. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:05, 7. február 2025 (UTC) ::{{Re|Exestosik}} To pomůže, když poslední editaci účet provedl 29. 11. 2024... :-) Ale budiž, je možné, že to Don 257 bude on. Takže revidovat nebudu. Měj se! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:07, 7. február 2025 (UTC) :::{{re|OJJ}} Asi som mentálne ešte stále v roku 2024 {{Úsmev|:D}}. Dobrý postreh. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 18:20, 7. február 2025 (UTC) == Na zmazanie == Dobrý deň, bolo by dobre zmazať redaktorské stránky s reklamným obsahom a presmerované pieskoviská na články. Konkrétne : [[Redaktor:Royalpresent13]], [[Redaktor:Simdesu/Andrew Tang]], [[Redaktor:DJ MINCO MGMT]], [[Redaktor:Jozi67/Zoznam olympijských medailistov v bedmintone]], [[Redaktor:PetraKalivoda/pieskovisko]], [[Redaktor:Filipblaho/pieskovisko]], [[Redaktor:Dom.sajdak/pieskovisko]], [[Redaktor:Brankom/József Demmel]], [[Redaktor:StanleyIsMeName/Pam Rabbit]], [[Redaktor:Dušan Korytko/Bitwarden]]. Ďakujem, dovidenia. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 11:58, 8. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 8. február 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 87.197.119.7 == {{Redaktor|87.197.119.7}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:TenWhile6|TenWhile6]] ([[Diskusia s redaktorom:TenWhile6|diskusia]]) 11:14, 11. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:21, 11. február 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 91.221.112.10 == {{Redaktor|91.221.112.10}} Vandalism. see edits & abuselog <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:TenWhile6|TenWhile6]] ([[Diskusia s redaktorom:TenWhile6|diskusia]]) 17:38, 13. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:40, 13. február 2025 (UTC) == [[MediaWiki:Movepage-reason-dropdown]] == Mohl by někdo poslovenčit tuto stránku? --[[Redaktor:Zdenekk2|Zdenekk2]] ([[Diskusia s redaktorom:Zdenekk2|diskusia]]) 03:36, 17. február 2025 (UTC) :{{Re|Zdenekk2}} {{Hotovo}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:47, 18. február 2025 (UTC) == Zmazanie (žiadosť autora) == * [[Šablóna:Sk]] * [[Šablóna:Sk/Dokumentácia]] * [[Modul:Sk]] * [[Modul:Sk/Dokumentácia]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 14:34, 17. február 2025 (UTC) :{{Re|Dušan Kreheľ}} {{Hotovo}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:47, 18. február 2025 (UTC) ==Vandal== Dobrý deň, treba zablokovať ''Redaktor:Ema Hrušková'', pridávanie vymyslených nezmyslov do článkov o seriáloch.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25|2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25]] 11:44, 21. február 2025 (UTC) :Redaktorku zatiaľ blokovať nebudem, každopádne z tvojej strany by bolo dobré umiestniť na jej diskusnú stránku {{tl|Experimenty}}. Ak po upozorneniach neprestane, budeme riešiť blokom. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:21, 21. február 2025 (UTC) ::Jeden mudrlant ma zablokoval za šablónu experimenty, tak sa dohodnite s tým mudrlantom nech pridáva šablóny on, namiesto mňa. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25|2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25]] 23:16, 21. február 2025 (UTC) :::Označenie mudrlant si nechaj mimo Wikipédie. Ak si šablónu umiestňoval zavedenému redaktorovi na stránku, tak sa nie je čomu diviť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:26, 21. február 2025 (UTC) :::Šablóna experimentov patrí tam, kde ide o experimenty (niekto vloží ''„tvoja mamka je XY“'', odmaže kus kódu, nahradí meno osoby menom spolužiaka a pod. – a áno, aj keď zjavne úmyselne trúsi po článkoch vymyslené nezmysly), nie tam kde ťa len niečím vytočil postup iného redaktora. Nikto okrem teba tu bežne nemá žiaden problém tie dva scenáre odlíšiť. :::A čo sa týka žiadosti o správcovský zásah (blok, zámok) – tá je namieste vtedy, keď sú vyčerpané iné možnosti riešenia, tzn. typicky nezabralo ani 2. upozornenie dotyčného, prípadne ide o opakované konanie, ohľadom ktorého už raz prebehlo celé kolečko eskalácie. Bez toho len zneužívaš NS (iné dôvody ako napr. nevedomosť sa tu asi dajú vylúčiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 21. február 2025 (UTC) ::::Máš pravdu, nevedomosť tu je, ale na tvojej strane. Lebo tieto seriálové články bývajú dopĺňané nezmyslami opakovane, takže blok je namieste (pravdepodobne ide o jednu a tú istú osobu). Nikto to nekontroluje, ktovie koľko je v nich ešte zabudnutých, nevrátených nezmyslov.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25|2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25]] 23:51, 21. február 2025 (UTC) :::::Ak máš podozrenie, že ide o bábkové kontá tej istej osoby, máš možnosť vyplniť [[:m:Steward requests/Checkuser]]. Kto sa tu venuje akej činnosti a témam je len na ňom, je úplne zbytočné horekovať že sa nevenuje zrovna tomu, čo pokladá za zmysluplné niekto iný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:57, 21. február 2025 (UTC) == Michal Ďurčo == Skryť úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_%C4%8Eur%C4%8Do&curid=667064&diff=7993098&oldid=7992338 tohto], dik. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 21. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:54, 21. február 2025 (UTC) == Na vymazanie == Dobrý deň, bolo by dobre zmazať redaktorskú stránku nejakého pomätenca - Redaktor:Rejkjavik2222222, na wikipédiu to nepatrí. Ale pri mazaní buďte opatrní, prečítajte si Varovanie !!!! na konci jeho stránky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:61EB:D841:42AA:CA96|2A02:AB04:27BC:7400:61EB:D841:42AA:CA96]] 17:27, 27. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:33, 27. február 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Jablkčo666 == {{Redaktor|Jablkčo666}} Vandalism. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Špeciálne:Príspevky/84.245.80.114]. <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Svartava|Svartava]] ([[Diskusia s redaktorom:Svartava|diskusia]]) 11:46, 18. marec 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:07, 18. marec 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 2A01:C846:3440:5800:18E1:FAA9:6E28:E1F == {{Redaktor|2A01:C846:3440:5800:18E1:FAA9:6E28:E1F}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:人间百态|人间百态]] ([[Diskusia s redaktorom:人间百态|diskusia]]) 13:06, 6. apríl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Diggawas == {{Redaktor|Diggawas}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Langusto|Langusto]] ([[Diskusia s redaktorom:Langusto|diskusia]]) 07:05, 23. apríl 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:06, 23. apríl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 84.245.81.0 == {{Redaktor|84.245.81.0}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Langusto|Langusto]] ([[Diskusia s redaktorom:Langusto|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 10:20, 28. apríl 2025 (UTC) == Uzamknutie stránky == Poprosil by som uzamknutie stránky [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]] (ideálne do konca podujatia, resp. 25. mája), aby sa predišlo vandalizmu.--[[Redaktor:Simdesu|Simdesu]] ([[Diskusia s redaktorom:Simdesu|diskusia]]) 18:55, 9. máj 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:58, 9. máj 2025 (UTC) == Vandalizmus == {{Redaktor|AdamBombovic}} Opakované [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alex_(prv%C3%A9_meno)&oldid=8032349 experimenty], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Samer_Alex_Khalaf&oldid=8032365 spam].--[[Redaktor:Simdesu|Simdesu]] ([[Diskusia s redaktorom:Simdesu|diskusia]]) 19:11, 13. máj 2025 (UTC) :Situácia sa upokojila, nie je nutný zásah.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 13. máj 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Rudo69 == {{Redaktor|Rudo69}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Jet Pilot|Jet Pilot]] ([[Diskusia s redaktorom:Jet Pilot|diskusia]]) 00:39, 26. máj 2025 (UTC) : Indef. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:12, 26. máj 2025 (UTC) == Odstránenie šablóny „urgentne upraviť“ == Odstránenie šablóny '''„urgentne upraviť“''' a '''„Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články“''' v článku [[Rezá Šáh Pahlaví]]. Prosím o kontrolu a prípadné odstránenie šablóny, ak článok vyhovuje. Ďakujem. --[[Redaktor:Flayko123|Flayko123]] ([[Diskusia s redaktorom:Flayko123|diskusia]]) 13:00, 28. jún 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Okomentujem ťa ty čuráčik Pokakaný == {{Redaktor|Okomentujem ťa ty čuráčik Pokakaný}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:ASid|ASid]] ([[Diskusia s redaktorom:ASid|diskusia]]) 14:18, 2. júl 2025 (UTC) :{{hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:31, 2. júl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 209.206.25.208 == {{Redaktor|209.206.25.208}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:32, 6. júl 2025 (UTC) :{{hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:39, 6. júl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 85.237.234.46 == {{Redaktor|85.237.234.46}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:28, 7. júl 2025 (UTC) 2frqkd16u109stnkib8za32he6w6rdt 8057755 8057730 2025-07-07T14:25:35Z OJJ 116711 /* Hlásení vandalizmu: 85.237.234.46 */ odpoveď 8057755 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: 178.143.191.243 == {{Redaktor|178.143.191.243}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[User:Ayane Fumihiro|<b style="font-family:Segoe UI Light;color:#FF69B4;letter-spacing:">Ayane</b>]] <span style="color:Plum">aka.</span> [[:m:User talk:Ayane Fumihiro|<b style="font-family:Segoe UI Light;color:#ADD8E6;letter-spacing:">eunn</b>]] 08:39, 16. december 2024 (UTC) == Skrytie úprav == Prosím o skrytie úpravy s vulgarizmom v článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_%C4%8Eur%C4%8Do&diff=7964830&oldid=7836544p Michal Ďurčo]. Ďakujem. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:09, 1. január 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:11, 1. január 2025 (UTC) == Vandalizmus == Dobrý deň. Je potrebné hromadne vrátiť úpravy redaktora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/2A00:801:7AA:8F18:0:0:EF20:852F Príspevky redaktora 2A00:801:7AA:8F18:0:0:EF20:852F] a zablokovať ho. Opakovane pridáva do článkov nepravdivé vymyslené hlúposti a nikto ho nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 16:34, 7. január 2025 (UTC) :{{Hotovo}} Užívateľa som zablokoval a vandalizmy vrátil naspäť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:47, 7. január 2025 (UTC) ::Diky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 17:04, 7. január 2025 (UTC) Ešte som si spomenul na stránky [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)]] a všetky ostatné sú dlhodobo vandalizované, sú tam pridávané nejaké zahraničné mená, ktoré s týmito článkami vôbec nesúvisia. Všetko to vrátim naspäť, ale bolo by dobre články zamknúť, lebo sa to stále opakuje. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 17:29, 7. január 2025 (UTC) :To se obecně týká řady slovenských stanic a pořadů. Chtělo by to vyřešit někde v Kaviarni, které ty stránky jsou problémové a mají se zamknout. Ty starší rozsahy a IP jsem blokoval. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:36, 7. január 2025 (UTC) ::Treba zablokovať ''Redaktor:Enricodalupan'', ten do tých článkov dopĺňa svoje meno ako Enrico Dalupan. Títo konkrétne vandalizujú len stránky ''Tvoja tvár znie povedome'' preto ich treba zamknúť. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 17:49, 7. január 2025 (UTC) :::Blok udělen, zámky nastavím. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 18:10, 7. január 2025 (UTC) ::::Diky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93|2A02:AB04:27BD:2B00:B48B:B9D2:FDB2:DF93]] 18:13, 7. január 2025 (UTC) :::::Hotovo. Nastavil jsem na neurčito, poněvadž jsou to dlouhodobé lstivé vandalismy. Ale vsadím se, že bude pokračovat jinde, bude tedy IMO nutné to nějak prodiskutovat a korigovat. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 18:15, 7. január 2025 (UTC) ::::::{{Re|OJJ}} Máš na mysli riešiť konkrétnu IP a rozsah alebo tieto veci nejako globálne (úpravy IP redaktorov)? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 7. január 2025 (UTC) :::::::Obecně ty falešné informace týkající se slovenské televize. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 04:32, 8. január 2025 (UTC) ::::::::Možno by bolo cestou polozamknúť dané články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:29, 8. január 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 87.197.108.204 == {{Redaktor|87.197.108.204}} Vandalism. Multiple ban history. <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Aqurs1|Aqurs1]] ([[Diskusia s redaktorom:Aqurs1|diskusia]]) 07:44, 9. január 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 07:46, 9. január 2025 (UTC) == Platené úpravy == Zdravím, aj keď už nie som veľmi aktívny na slovenskej Wikipédii, chcel by som upozorniť na možné platené úpravy. Všimol som si, že článok [[École des hautes études commerciales de Paris]], ktorého anglický ekvivalent (a tiež iné články na enwiki s ním spojené) bol nedávno predmetom platených úprav (viď [[:en:Wikipedia:Sockpuppet investigations/BobVillars]]; táto skupina môže byť indentická s týmito: [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Sockpuppet_investigations/YtoSu/Archive][https://nl.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Checklijst_langdurig_structureel_vandalisme/Groupe_Ionis][https://fr.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Requ%C3%AAte_aux_administrateurs&oldid=212632177#Nouveau_faux-nez_promotionnel_pour_le_groupe_Ionis]), v úvode obsahuje divné slovné spojenie "biznis škola". Aj iné články obsahujú toto slovné spojenie: {|class=wikitable !článok!!tvorca!!poznámky k tvorcovi |- |[[École des hautes études commerciales de Paris]] |[[User:80.12.38.186|80.12.38.186]] | |- |[[Paris School of Business]] |[[User:80.12.59.201|80.12.59.201]] | |- |[[École supérieure des sciences commerciales d'Angers]] |[[User:2A01:CB00:B51:3E00:EC96:B952:615:1465|2A01:CB00:B51:3E00:EC96:B952:615:1465]] |V minulosti globálne zablokované (/64) kvôli aktivite vyššie spomínaného User:YtoSu |- |[[EDHEC Business School]] |[[User:194.158.52.138|194.158.52.138]] |Vytvorenie článkov na túto tému na mnohých iných Wikipédiách |- |[[Rennes School of Business]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:FCE8:41BF:4994:6057|2A01:CB00:B51:3E00:FCE8:41BF:4994:6057]] |Pozri vyššie |- |[[École de management de Normandie]] |[[User:2A01:CB00:B51:3E00:F5FE:505F:F4B8:6E94|2A01:CB00:B51:3E00:F5FE:505F:F4B8:6E94]] |Pozri vyššie |- |[[ESC Clermont Business School]] |[[User:2A01:CB00:B51:3E00:35CD:8DAB:361D:E9CF|2A01:CB00:B51:3E00:35CD:8DAB:361D:E9CF]] |Pozri vyššie |- |[[Audencia]] |[[user:80.12.59.41|80.12.59.41]] | |- |[[Toulouse Business School]] |[[user:80.12.39.21|80.12.39.21]] | |- |[[Burgundy School of Business]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:C1CF:1C7A:B12:B4B8|2A01:CB00:B51:3E00:C1CF:1C7A:B12:B4B8]] |Pozri vyššie |- |[[Emlyon Business School]] |[[user:80.12.59.101|80.12.59.101]] | |- |[[ICN Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:BD82:E422:BF8:8D49|2A01:CB00:B51:3E00:BD82:E422:BF8:8D49]] |Pozri vyššie |- |[[Grenoble École de Management]] |[[user:80.12.35.55|80.12.35.55]] | |- |[[Toulouse School of Economics]] |[[user:80.12.58.26|80.12.58.26]] | |- |[[Montpellier Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:7041:D7E:EDF6:E5BE|2A01:CB00:B51:3E00:7041:D7E:EDF6:E5BE]] |Pozri vyššie |- |[[SKEMA Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:B0DA:E84D:9E6B:17FB|2A01:CB00:B51:3E00:B0DA:E84D:9E6B:17FB]] |Pozri vyššie |- |[[Institut Mines-Télécom Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:315D:A2E4:F8D4:AE4A|2A01:CB00:B51:3E00:315D:A2E4:F8D4:AE4A]] |Pozri vyššie |- |[[EM Strasbourg Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:1:4351:1C5:645|2A01:CB00:B51:3E00:1:4351:1C5:645]] |Pozri vyššie |- |[[La Rochelle Business School]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:E148:DADE:B660:B281|2A01:CB00:B51:3E00:E148:DADE:B660:B281]] |Pozri vyššie |- |[[ESCP Business School]] |[[user:Európskabiznisškola|Európskabiznisškola]] |Možno so zvyšnými článkami nesúvisí; žiadne crosswiki úpravy |- |[[IÉSEG School of Management]] |[[user:2A01:CB00:B51:3E00:51D8:B950:C2E6:BED7|2A01:CB00:B51:3E00:51D8:B950:C2E6:BED7]] |Pozri vyššie |} To, že nejde o náhodnú skupinu článkov, je zrejmé. [[Špeciálne:Príspevky/2A01:CB00:B51:3E00:0:0:0:0/64]] obsahujú aj vytvorenie iných podobných článkov, ktoré slovné spojenie "biznis škola" neobsahovali. Neviem, či na slovenskej Wikipédii možno vymazať články len za to, že boli platené, ale jednoznačne inde o obchádzanie bloku zo strany YtoSu, ktorého účty sú globáne zamknuté, takže by tieto články mali spĺňať kritérium CSD V5. --[[Redaktor:Janhrach|Janhrach]] ([[Diskusia s redaktorom:Janhrach|diskusia]]) 15:17, 12. január 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 78.99.35.244 == {{Redaktor|78.99.35.244}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Ternera|Ternera]] ([[Diskusia s redaktorom:Ternera|diskusia]]) 15:49, 14. január 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 83.168.160.45 == {{Redaktor|83.168.160.45}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Aqurs1|Aqurs1]] ([[Diskusia s redaktorom:Aqurs1|diskusia]]) 09:40, 20. január 2025 (UTC) :{{hotovo}} --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 20:48, 22. január 2025 (UTC) == Zablokovanie účtu == Prosím o zablokovanie účtu redaktora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Katarinaminarovska Katarinaminarovska]. Redaktor vykonal doteraz iba dve úpravy (ktoré boli revertované) - nahradil [https://gymhc.edupage.org/about/ správne údaje] o vedení školy nejakými vymyslenými. Na základe [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:DurMar12&diff=prev&oldid=7984919 informácií] od redaktora @[[Redaktor:Don 257|Don 257]] predpokladám, že ide o použitie cudzieho mena - [https://gymhc.edupage.org/news/?gtnid=7044#news-7044 mena študentky] tejto školy. Ďakujem.--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 15:00, 7. február 2025 (UTC) :Redaktor Don 257 vykonal celé [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Don_257 2 úpravy]. Očekávám, že to byly nějaké školní vtipy/hry, přičemž oba účty mohl ovládat stejný člověk (aneb [[Occamova britva]]), a dotyčný účet už je neaktivní. Takže když budou pokračovat, budu proti tomu něco dělat, do té doby nevidím důvod na tu hru přistupovat. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:03, 7. február 2025 (UTC) :Dal som preventívne blok na úpravu danej stránky. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 15:05, 7. február 2025 (UTC) ::{{Re|Exestosik}} To pomůže, když poslední editaci účet provedl 29. 11. 2024... :-) Ale budiž, je možné, že to Don 257 bude on. Takže revidovat nebudu. Měj se! ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 17:07, 7. február 2025 (UTC) :::{{re|OJJ}} Asi som mentálne ešte stále v roku 2024 {{Úsmev|:D}}. Dobrý postreh. --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 18:20, 7. február 2025 (UTC) == Na zmazanie == Dobrý deň, bolo by dobre zmazať redaktorské stránky s reklamným obsahom a presmerované pieskoviská na články. Konkrétne : [[Redaktor:Royalpresent13]], [[Redaktor:Simdesu/Andrew Tang]], [[Redaktor:DJ MINCO MGMT]], [[Redaktor:Jozi67/Zoznam olympijských medailistov v bedmintone]], [[Redaktor:PetraKalivoda/pieskovisko]], [[Redaktor:Filipblaho/pieskovisko]], [[Redaktor:Dom.sajdak/pieskovisko]], [[Redaktor:Brankom/József Demmel]], [[Redaktor:StanleyIsMeName/Pam Rabbit]], [[Redaktor:Dušan Korytko/Bitwarden]]. Ďakujem, dovidenia. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 11:58, 8. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 8. február 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 87.197.119.7 == {{Redaktor|87.197.119.7}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:TenWhile6|TenWhile6]] ([[Diskusia s redaktorom:TenWhile6|diskusia]]) 11:14, 11. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:21, 11. február 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 91.221.112.10 == {{Redaktor|91.221.112.10}} Vandalism. see edits & abuselog <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:TenWhile6|TenWhile6]] ([[Diskusia s redaktorom:TenWhile6|diskusia]]) 17:38, 13. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:40, 13. február 2025 (UTC) == [[MediaWiki:Movepage-reason-dropdown]] == Mohl by někdo poslovenčit tuto stránku? --[[Redaktor:Zdenekk2|Zdenekk2]] ([[Diskusia s redaktorom:Zdenekk2|diskusia]]) 03:36, 17. február 2025 (UTC) :{{Re|Zdenekk2}} {{Hotovo}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:47, 18. február 2025 (UTC) == Zmazanie (žiadosť autora) == * [[Šablóna:Sk]] * [[Šablóna:Sk/Dokumentácia]] * [[Modul:Sk]] * [[Modul:Sk/Dokumentácia]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 14:34, 17. február 2025 (UTC) :{{Re|Dušan Kreheľ}} {{Hotovo}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:47, 18. február 2025 (UTC) ==Vandal== Dobrý deň, treba zablokovať ''Redaktor:Ema Hrušková'', pridávanie vymyslených nezmyslov do článkov o seriáloch.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25|2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25]] 11:44, 21. február 2025 (UTC) :Redaktorku zatiaľ blokovať nebudem, každopádne z tvojej strany by bolo dobré umiestniť na jej diskusnú stránku {{tl|Experimenty}}. Ak po upozorneniach neprestane, budeme riešiť blokom. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:21, 21. február 2025 (UTC) ::Jeden mudrlant ma zablokoval za šablónu experimenty, tak sa dohodnite s tým mudrlantom nech pridáva šablóny on, namiesto mňa. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25|2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25]] 23:16, 21. február 2025 (UTC) :::Označenie mudrlant si nechaj mimo Wikipédie. Ak si šablónu umiestňoval zavedenému redaktorovi na stránku, tak sa nie je čomu diviť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:26, 21. február 2025 (UTC) :::Šablóna experimentov patrí tam, kde ide o experimenty (niekto vloží ''„tvoja mamka je XY“'', odmaže kus kódu, nahradí meno osoby menom spolužiaka a pod. – a áno, aj keď zjavne úmyselne trúsi po článkoch vymyslené nezmysly), nie tam kde ťa len niečím vytočil postup iného redaktora. Nikto okrem teba tu bežne nemá žiaden problém tie dva scenáre odlíšiť. :::A čo sa týka žiadosti o správcovský zásah (blok, zámok) – tá je namieste vtedy, keď sú vyčerpané iné možnosti riešenia, tzn. typicky nezabralo ani 2. upozornenie dotyčného, prípadne ide o opakované konanie, ohľadom ktorého už raz prebehlo celé kolečko eskalácie. Bez toho len zneužívaš NS (iné dôvody ako napr. nevedomosť sa tu asi dajú vylúčiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 21. február 2025 (UTC) ::::Máš pravdu, nevedomosť tu je, ale na tvojej strane. Lebo tieto seriálové články bývajú dopĺňané nezmyslami opakovane, takže blok je namieste (pravdepodobne ide o jednu a tú istú osobu). Nikto to nekontroluje, ktovie koľko je v nich ešte zabudnutých, nevrátených nezmyslov.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25|2A02:AB04:27BC:7400:8959:5CB9:2728:4F25]] 23:51, 21. február 2025 (UTC) :::::Ak máš podozrenie, že ide o bábkové kontá tej istej osoby, máš možnosť vyplniť [[:m:Steward requests/Checkuser]]. Kto sa tu venuje akej činnosti a témam je len na ňom, je úplne zbytočné horekovať že sa nevenuje zrovna tomu, čo pokladá za zmysluplné niekto iný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:57, 21. február 2025 (UTC) == Michal Ďurčo == Skryť úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michal_%C4%8Eur%C4%8Do&curid=667064&diff=7993098&oldid=7992338 tohto], dik. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 21. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:54, 21. február 2025 (UTC) == Na vymazanie == Dobrý deň, bolo by dobre zmazať redaktorskú stránku nejakého pomätenca - Redaktor:Rejkjavik2222222, na wikipédiu to nepatrí. Ale pri mazaní buďte opatrní, prečítajte si Varovanie !!!! na konci jeho stránky. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:61EB:D841:42AA:CA96|2A02:AB04:27BC:7400:61EB:D841:42AA:CA96]] 17:27, 27. február 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:33, 27. február 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Jablkčo666 == {{Redaktor|Jablkčo666}} Vandalism. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Špeciálne:Príspevky/84.245.80.114]. <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Svartava|Svartava]] ([[Diskusia s redaktorom:Svartava|diskusia]]) 11:46, 18. marec 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:07, 18. marec 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 2A01:C846:3440:5800:18E1:FAA9:6E28:E1F == {{Redaktor|2A01:C846:3440:5800:18E1:FAA9:6E28:E1F}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:人间百态|人间百态]] ([[Diskusia s redaktorom:人间百态|diskusia]]) 13:06, 6. apríl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Diggawas == {{Redaktor|Diggawas}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Langusto|Langusto]] ([[Diskusia s redaktorom:Langusto|diskusia]]) 07:05, 23. apríl 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:06, 23. apríl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 84.245.81.0 == {{Redaktor|84.245.81.0}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Langusto|Langusto]] ([[Diskusia s redaktorom:Langusto|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 10:20, 28. apríl 2025 (UTC) == Uzamknutie stránky == Poprosil by som uzamknutie stránky [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]] (ideálne do konca podujatia, resp. 25. mája), aby sa predišlo vandalizmu.--[[Redaktor:Simdesu|Simdesu]] ([[Diskusia s redaktorom:Simdesu|diskusia]]) 18:55, 9. máj 2025 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:58, 9. máj 2025 (UTC) == Vandalizmus == {{Redaktor|AdamBombovic}} Opakované [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alex_(prv%C3%A9_meno)&oldid=8032349 experimenty], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Samer_Alex_Khalaf&oldid=8032365 spam].--[[Redaktor:Simdesu|Simdesu]] ([[Diskusia s redaktorom:Simdesu|diskusia]]) 19:11, 13. máj 2025 (UTC) :Situácia sa upokojila, nie je nutný zásah.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:20, 13. máj 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Rudo69 == {{Redaktor|Rudo69}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Jet Pilot|Jet Pilot]] ([[Diskusia s redaktorom:Jet Pilot|diskusia]]) 00:39, 26. máj 2025 (UTC) : Indef. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:12, 26. máj 2025 (UTC) == Odstránenie šablóny „urgentne upraviť“ == Odstránenie šablóny '''„urgentne upraviť“''' a '''„Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články“''' v článku [[Rezá Šáh Pahlaví]]. Prosím o kontrolu a prípadné odstránenie šablóny, ak článok vyhovuje. Ďakujem. --[[Redaktor:Flayko123|Flayko123]] ([[Diskusia s redaktorom:Flayko123|diskusia]]) 13:00, 28. jún 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Okomentujem ťa ty čuráčik Pokakaný == {{Redaktor|Okomentujem ťa ty čuráčik Pokakaný}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:ASid|ASid]] ([[Diskusia s redaktorom:ASid|diskusia]]) 14:18, 2. júl 2025 (UTC) :{{hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 15:31, 2. júl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 209.206.25.208 == {{Redaktor|209.206.25.208}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:32, 6. júl 2025 (UTC) :{{hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:39, 6. júl 2025 (UTC) == Hlásení vandalizmu: 85.237.234.46 == {{Redaktor|85.237.234.46}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:28, 7. júl 2025 (UTC) :{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 14:25, 7. júl 2025 (UTC) o1bhwe405vbs7a8w8w07fakkss41cku 0 151872 8057712 8057682 2025-07-07T13:03:07Z 85.237.234.46 Vb 8057712 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|referencie}} {{infobox futbalista | meno = Cristiano Ronaldo | foto = Cristiano Ronaldo playing for Al Nassr FC against Persepolis, September 2023 (cropped).jpg | popis = Ronaldo za [[Al-Nassr FC|Al Nassr]] v roku 2023. | celé meno = Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro | prezývka = CR7 | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1985|2|5}} | rodné mesto = [[Funchal]], [[Madeira]] | miesto narodenia = [[Funchal]], [[Madeira]] | štát = [[Portugalsko]] | výška = {{cm|187|m}} | súčasný klub = [[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] | pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]] | klubové číslo = 7 | mládežnícke roky = 1992{{--}}1995<br /> 1995{{--}}1997<br /> 1997{{--}}2002 | mládežnícke kluby = Andorinha<br /> [[C.D. Nacional]]<br /> [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | roky = 2002{{--}}2003<br /> 2002{{--}}2003<br /> 2003{{--}}2009<br /> 2009{{--}}2018<br /> 2018{{--}}2021<br /> 2021{{--}}2022<br /> 2023{{--}} | kluby = [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]]<br />[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<br /> [[Manchester United FC|Manchester United]]<br /> [[Real Madrid]]<br /> [[Juventus FC|Juventus]]<br />[[Manchester United FC|Manchester United]]<br />[[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}25{{0}}{{0}}{{0}}(3)<br /> 196{{0}}{{0}}(84)<br /> 438{{0}}(451)<br /> {{0}}98{{0}}{{0}}(81)<br />{{0}}40{{0}}{{0}}(19)<br />{{0}}47{{0}}{{0}}(49) | reprezentačné roky = 2001<br /> 2001{{--}}2002 <br />2003<br /> 2002{{--}}2003 <br />2004<br />2003{{--}} | národné mužstvo = Portugalsko U15 <br /> Portugalsko U17 <br /> Portugalsko U20 <br /> Portugalsko U21 <br /> Portugalsko U23 <br /> [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}{{0}}(7)<br /> {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}{{0}}(5)<br /> {{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}{{0}}(1)<br /> {{0}}10{{0}}{{0}}{{0}}(3)<br /> {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}{{0}}(2)<br /> 207{{0}}(130) | pkupdate = 27. máju 2024 | nmupdate = 11. júnu 2024 }} RONALDO MA MALE VAJCA A PERO (<small>portugalská výslovnosť</small>: <small>[Kristiano Ronaldo]</small> * [[5. február]] [[1985]], [[Funchal]], [[Madeira (ostrov)|Madeira]], [[Portugalsko]]) je portugalský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v klube [[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] a reprezentuje ako kapitán [[Portugalské národné futbalové mužstvo]]. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Ronaldo získal päť ocenení [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]],<ref group="pozn.">Terminológia tohto ocenenia je rôzna. Ronaldo získal tri Zlaté lopty (2008, 2016, 2017) a dve Zlaté lopty FIFA (2013, 2014), a taktiež FIFA Hráč roka (2008) a Futbalista roka FIFA (2016 a 2017).</ref> najviac pre európskeho hráča a štyri [[Zlatá kopačka|európske Zlaté kopačky]]. V kariére získal 33 trofejí, vrátane siedmych ligových titulov, piatich titulov [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], jedného na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]] a jedného v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]. Ronaldo je plodný strelec a drží rekord za najviac gólov a asistencií v Lige majstrov UEFA (134 gólov a 41 asistencií), najviac hetrikov v zaznamenanej histórii (57), rekord za najviac hetrikov v Lige Majstrov (8) spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], najviac gólov za národné mužstvo ako aktívny hráč (103) a spoločný rekord v počte gólov na Majstrovstvách Európy (9). Je jediný hráč, ktorý strelil viac, ako 60 gólov vo všetkých súťažiach v 4 sezónach po sebe. Je jedným z mála zaznamenaných hráčov, ktorí odohrali viac ako [[Zoznam futbalistov s 1000 alebo viac odohratými zápasmi|1000 profesionálnych zápasov]] a strelil viac ako 900 [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|gólov v kariére]] za klub a krajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The importance of confidence scores|url=http://dx.doi.org/10.1287/lytx.2018.05.06|vydavateľ=September/October 2018|dátum vydania=2019-01-04|dátum prístupu=2020-05-27}}</ref> Je taktiež iba druhým hráčom, ktorý strelil [[Zoznam futbalistov s 50 alebo viac reprezentačnými gólmi|100 reprezentačných gólov]] a súčasne prvým Európanom, a jediným hráčom, ktorý strelil gól v piatich ročníkoch Majstrovstiev sveta. Narodil sa a vyrastal na Portugalskom ostrove [[Madeira]]. V pätnástich rokoch mu bol diagnostikovaný [[tachykardia|srdcový problém (tachykardia)]]. Kariéru seniora začal v [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]], predtým ako podpísal v roku 2003 zmluvu s [[Manchester United FC|Manchesterom United (MUFC)]]. Po tom, čo vyhral vo svojej prvej sezóne v Anglicku prvú trofej, [[Pohár FA|FA Cup]], pomohol United vyhrať tri po sebe idúce tituly v [[FA Premier League|Premier League]], Ligu majstrov UEFA a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]. Vo svojich 22 rokoch bol v nominácii na Zlatú loptu a [[Futbalista roka FIFA|Futbalista roku FIFA]] a v 23 rokoch tieto ceny po prvýkrát vyhral. V roku 2009 prestúpil za vtedajšiu rekordnú čiastku 94 miliónov € z Manchestru United do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. S Realom Madrid získal 15 trofejí, vrátane dvoch titulov v [[La Liga|La Lige]], dvoch v [[Copa del Rey]] a štyroch v Lige majstrov UEFA. Ako najlepší strelec v histórii Realu Madrid strelil 34 hetrikov v La Lige, vrátane ôsmich v sezóne [[La Liga 2014/2015|2014/2015]] a je jediným hráčom, ktorý prekročil hranicu 30 gólov v šiestich po sebe idúcich sezónach v La Lige. Po príchode do Madridu skončil v ankete Zlatá lopta trikrát na druhom mieste za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], jeho vnímaným rivalom, ešte predtým ako túto cenu získal dvakrát v rade v rokoch [[Zlatá lopta FIFA 2013|2013]] a [[Zlatá lopta FIFA 2014|2014]]. Po tom čo viacnásobne v rade vyhral Ligu majstrov UEFA, zabezpečil si aj víťazstvá v ankete Zlatá lopta v rokoch [[Zlatá lopta 2016|2016]] a [[Zlatá lopta 2017|2017]]. Po historickom treťom víťazstve v Lige majstrov UEFA v rade sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý túto trofej získal päťkrát. V roku 2018 prestúpil do Juventusu za 100 miliónov €; najväčšia zaplatená čiastka talianskym tímom a najväčšia suma za hráča staršieho ako 30 rokov. Vo farbách Juventusu vyhral dvakrát [[Serie A 2018/2019|Serie A]], dvakrát [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]] a raz [[Coppa Italia]], a stal sa prvým hráčom, ktorý sa stal najlepším strelcom v sezóne v anglickej, španielskej a talianskej lige. V roku 2021 sa vrátil do Manchestru United, kde sa v jedinej sezóne stal najlepším strelcom tímu. V roku 2022 s ním klub rozviazal kontrakt. V roku 2023 prestúpil do Al-Nassr. Ronaldo bol v roku 2015 menovaný [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskou futbalovou asociáciou]] najlepším Portugalským futbalistom v histórii. Seniorský debut si odkrútil v 18. rokoch, v roku 2003, a odvtedy odohral viac ako 170 zápasov, zúčastnil sa a hral v desiatich hlavných turnajoch, vďaka čomu sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|kapitánom Portugalska]] a jej [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]]. Svoj prvý gól strelil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstvách Európy 2004]] a pomohol Portugalsku dostať sa do finále tejto súťaže. Kapitánom sa stal v júli 2008. Portugalsko doviedol k prvej veľkej trofeji v hlavných turnajoch na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Majstrovstvách Európy 2016]], kde získal Striebornú kopačku ako druhý najlepší strelec turnaja. Tento úspech mu zaručil štvrtú Zlatú loptu. Ako jeden z najznámejších atlétov na svete bol Ronaldo podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v rokoch 2016 a 2017 najlepšie plateným atlétom na svete a podľa ''[[ESPN]]'' svetovo najpopulárnejší atlét v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ho v roku 2014 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230504074154/https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|dátum archivácie=2023-05-04}}</ref> K augustu 2020 je Ronaldo [[Zoznam najsledovanejších Instagramových účtov|najsledovanejším užívateľom]] na [[Instagram]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most followed Instagram accounts 2019|url=https://www.statista.com/statistics/421169/most-followers-instagram/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}</ref> So zárobkom 728 miliónov € medzi rokmi 2010 až 2019, je podľa ''Forbes'' radený ako druhý najlepšie zarábajúci športovec dekády, a podľa toho istého periodika, je prvým futbalistom, a zároveň len tretím športovcom, ktorého zárobky presiahli 1 miliardu € v jeho kariére. == Mladosť == Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro sa narodil v [[São Pedro (Funchal)|São Pedro]], [[Funchal]], na portugalskom ostrove [[Madeira]], a vyrastal v [[Santo António (Funchal)|Santo António]], Funchal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pelos caminhos de Ronaldo - DN|url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|vydavateľ=www.dn.pt|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=pt|url archívu=https://web.archive.org/web/20191013082246/https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|dátum archivácie=2019-10-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo turns 32|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/02/05/5896528d22601db9458b4599.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-02-05|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Ruben|priezvisko=Jimenez}}</ref> Je štvrté a najmladšie dieťa Marie Dolores Spinoly dos Santos Aveiro (*1954), kuchárky a Josého Dinisa Aveira (1953 – 2005), mestského záhradníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Los inicios de Cristiano Ronaldo, en Fiebre Maldini|url=https://www.youtube.com/watch?v=b3bxhH16EJ4|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho druhé meno „Ronaldo“ bolo vybrané podľa bývalého amerického prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]].<ref>Fitzpatrick, Richard (1 October 2012). ''El Clasico: Barcelona V Real Madrid: Football's Greatest Rivalry''. A&C Black. p. 122.</ref> Jeho prastará mama z otcovej strany, Isabel da Piedade, bola z ostrova [[São Vicente (Kapverdy)|São Vicente]], [[Kapverdy]].<ref>https://expresso.pt/actualidade/cristiano-ronaldo-tem-costela-cabo-verdiana=f491641</ref> Má jedného staršieho brata Huga (*1975) a dve staršie sestry Elmu (*1973) a Lilianu Cátiu „Katia“ (*1977), ktorá je speváčka. Ronaldo vyrastal v katolíckom a chudobnom dome, kde zdieľal izbu so všetkými jeho súrodencami.<ref>https://www.mirror.co.uk/3am/celebrity-news/cristiano-ronaldo-spills-all-to-his-close-friend-139054</ref> Ako dieťa hral Ronaldo v rokoch 1992 až 1995 za amaterský tím [[CF Andorinha|Andorinha]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html |dátum prístupu=2019-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191013082245/https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html |dátum archivácie=2019-10-13 }}</ref> kde sa jeho otec staral o dresy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The 'little bee' who always cried - the story of young Ronaldo’s path to greatness in Madeira {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/the-little-bee-who-always-cried-the-story-of-young-ronaldos-path-/k927thno26e41b42er1z9zhqo|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-13}}</ref> a neskôr zostal dva roky v [[C.D. Nacional|Nacionale]]. V roku 1997, keď mal 12 rokov, bol na troj-dňovej skúške v [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]], ktorý ho podpísali za 1500£.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Clash of the Titans|url=http://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/clash-of-the-titans-989542|vydavateľ=men|dátum vydania=2010-04-18|dátum prístupu=2019-10-13|meno=Manchester Evening|priezvisko=News}}</ref> Následne sa presťahoval z Madeiry do [[Alcochete]], blízko [[Lisabon]]a, aby sa pripojil k ostatným mladým hráčom v klubovej akadémii.<ref name=":1"/> V 14. rokoch Ronaldo veril, že bude môcť hrať profesionálne futbal, a tak jeho matka súhlasila, že môže ukončiť štúdium a venovať sa naplno futbalu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I was expelled from school for throwing a chair at the teacher|url=https://www.celebsnow.co.uk/latest-celebrity-news/cristiano-ronaldo-i-was-expelled-from-school-for-throwing-a-chair-at-the-teacher-112949|vydavateľ=CelebsNow|dátum vydania=2011-07-06|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en-US|priezvisko=CelebsNow}}</ref> Zatiaľčo bol populárny medzi študentami v škole, tak bol zo školy vylúčený po tom, čo hodil po učiteľovi stoličku, ktorý ho podľa neho „nerešpektoval“.<ref name=":0" /> Avšak, o rok neskôr mu bolo diagnostikované [[Tachykardia|zrýchlenie srdca]], kvôli čomu mohol skončiť s hraním futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo {{!}} Biography & Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}</ref> Ronaldo podstúpil operáciu srdca, kde sa laser použil na [[Kauterizácia|kauterizáciu]] viacerých [[Prevodový systém srdca|srdcových dráh]] do jednej, čím sa pozmenila jeho pokojová [[srdcová frekvencia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What you didn’t know about Cristiano Ronaldo|url=https://www.news.com.au/sport/football/what-you-didnt-know-about-cristiano-ronaldo/news-story/41e4d9d91b8f3a1d65c3826f00d63d15|vydavateľ=NewsComAu|dátum vydania=2015-05-08|dátum prístupu=2019-10-13}}</ref> Bol prepustený z nemocnice o niekoľko hodín neskôr a o pár dní pokračoval v tréningoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United winger Cristiano Ronaldo needed heart operation to save career|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/4382937/Manchester-United-winger-Cristiano-Ronaldo-needed-heart-operation-to-save-career.html|periodikum=The Telegraph|dátum=2009-01-29|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News and Analysis from India. A Refreshing approach to news.|url=https://newsd.in/juventus-until-cristiano-ronaldo-was-there-i-was-a-real-madrid-fan-says-rahul-gandhi-congress-juventus/|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2019-10-13|priezvisko=Newsd}}</ref> == Klubová kariéra == === Sporting CP === V 16. rokoch bol Ronaldo povýšený z mládežníckych tímov do prvého tímu Sportingu trénerom [[László Bölöni|Lászlóm Bölönim]], ktorého zaujal jeho dribbling.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boloni își amintește de debutul lui Ronaldo la Sporting: "Nu reușeam să îl opresc să facă driblinguri"|url=https://www.digisport.ro/fotbal/fotbal-international/boloni-isi-aminteste-de-debutul-lui-ronaldo-la-sporting-nu-reuseam-sa-il-opresc-sa-faca-driblinguri-149281|vydavateľ=www.digisport.ro|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=ro}}</ref> Následne sa stal prvým hráčom, ktorý hral za tím do 16 rokov, do 17 rokov, do 18 rokov, za B tím a za A tím v jednej sezóne.<ref name=":1" /> O rok neskôr, 7. októbra 2002, si Ronaldo odbil debut v [[Primeira Liga|Primeira Lige]] proti [[Moreirense F.C.|Moreirense]], kde strelil dva góly pri výhre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|dátum archivácie=2009-06-02}}</ref> V priebehu sezóny [[Primeira Liga 2002/2003|2002/2003]] jeho predstavitelia navrhli hráča manažérovi [[Liverpool FC|Liverpoolu]] [[Gérard Houllier|Gérardovi Houllierovi]] a prezidentovi [[FC Barcelona|Barcelony]] [[Joan Laporta|Joanovi Laportovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League - Liverpool 'turned down Ronaldo' - Yahoo! Eurosport|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-12-08|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20101208061005/http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|dátum archivácie=2010-12-08}}</ref> Manažér [[Arsène Wenger]], ktorý sa zaujímal o podpísanie Ronalda, sa s ním stretol v novembri v útrobách [[Arsenal FC|Arsenalu]], aby prediskutovali možný prestup.<ref>{{Citácia periodika|titul=The brightest star in Europe and £1m to a mysterious agent {{!}} David Conn|url=https://www.theguardian.com/sport/david-conn-inside-sport-blog/2011/jan/19/inside-sport-cristiano-ronaldo-agent|periodikum=The Guardian|dátum=2011-01-19|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Conn}}</ref> Manažér [[Manchester United FC|Manchestru United]] [[Alex Ferguson]] sa však rozhodol urgentne získať Ronaldo po tom, čo Sporting porazil United 3:1 pri inaugurácii [[Estádio José Alvalade|Estádia Josého Alvalade]] v auguste 2003. United spočiatku plánoval Ronalda podpísať a potom ho poslať na rok späť do Sportingu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='He Was There to Put on a Show': Ronaldo's Legendary Manchester United Audition|url=https://bleacherreport.com/articles/2735948-he-was-there-to-put-on-a-show-ronaldos-legendary-manchester-united-audition|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Pilger}}</ref> Hráči tímu Manchester United ho však ohromili a vyzývali Fergusona, aby ho podpísal. Po zápase Ferguson súhlasil zaplatiť Sportingu 12,24 milióna £ za hráča,<ref name=":2" /> ktorého považoval za „jedného z najúžasnejších mladých hráčov“, akého kedy videl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United confirm Ronaldo capture|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2273339/united-confirm-ronaldo-capture|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}</ref> Desať rokov po svojom odchode z klubu v apríli 2013 ho Sporting poctil tým, že ho vybral za 100 000. člena klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sporting Clube de Portugal|url=http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-17|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20140517151357/http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|dátum archivácie=2014-05-17}}</ref> === Manchester United === ==== 2003 – 2007: Rozvoj a prelom ==== Ronaldo sa pred [[FA Premier League 2003/04|sezónou 2003/2004]] stal prvým Portugalčanom, ktorý kedy nastúpil za Manchester United.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd sign Ronaldo|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/3142959.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho prestup v hodnote 12,24 milióna £ znamenal v tej dobe, že sa stal najdrahším tínedžerom v histórii anglického futbalu.<ref>{{Citácia periodika|titul=United fork out record £12m fee to land teenager|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/2409432/United-fork-out-record-12m-fee-to-land-teenager.html|periodikum=The Telegraph|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}</ref> Napriek tomu, že chcel nosiť číslo 28, ktoré nosil aj v Sportingu, dostal číslo 7, ktoré kedysi nosili takí hráči ako [[George Best]], [[Eric Cantona]] a [[David Beckham]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Teenager takes Beckham No7 shirt|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/13/newsstory.sport10|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-13|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> Nosenie čísla 7 znamenalo pre Ronalda extra motiváciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo exclusive|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/cristiano-ronaldo-exclusive-716711|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2007-09-28|dátum prístupu=2019-10-14|meno=David|priezvisko=McDonnell}}</ref> Kľúčovým bodom jeho vývoja počas pobytu v Anglicku sa ukázal byť jeho manažér, Alex Ferguson, o ktorom neskôr povedal: „Bol to môj otec v športe, jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších faktorov v mojej kariére.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo vows to justify price tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8134301.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2009-07-04|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref>[[Súbor:Ronaldo - Manchester United vs Chelsea.jpg|left|thumb|Ronaldo hrajúci za Manchester United proti [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[FA Premier League 2005/06|sezóne 2005/2006]]]]Ronaldo si odbil debut v [[FA Premier League|Premier League]] 16. augusta 2003 v zápase proti [[Bolton Wanderers FC|Boltonu Wanderers]] pri domácej výhre 4:0, kde dostal aj ovácie v stoje, keď v 60. minúte prišiel ako náhradník za [[Nicky Butt|Nickyho Butta]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 4 - 0 Bolton Wanderers|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/17/match.sport5|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Jeho výkon si vyslúžil chválu od Georga Besta, ktorý ho označil za „nepochybne najzaujímavejší debut“, aký kedy videl.<ref>http://sabotagetimes.com/reportage/legends-george-best-on-ronaldos-man-united-debut/</ref> Ronaldo strelil prvý gól za Manchester United 1. novembra proti [[Portsmouth FC|Portsmouthu]] pri výhre 3:0 z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd see off Pompey|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/3207091.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2003-11-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> V druhej polovici sezóny nasledovali ďalšie tri ligové góly,<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 3 - 0 Tottenham Hotspur|url=https://www.theguardian.com/football/2004/mar/22/match.sport7|periodikum=The Guardian|dátum=2004-03-22|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> posledný prišiel proti [[Aston Villa FC|Aston Ville]] v poslednom kole sezóny, a v tomto zápase taktiež dostal jeho prvú červenú kartu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa 0 - 2 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2004/may/16/match.sport1|periodikum=The Guardian|dátum=2004-05-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ian Ridley at Villa|priezvisko=Park}}</ref> Ronaldo ukončil prvú sezónu v anglickom futbale otváracím gólom pri výhre United 3:0 proti [[Millwall FC|Millwall]] vo finále FA Cupu, čím získal svoju prvú trofej.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd win FA Cup|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/3725063.stm|dátum=2004-05-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Začiatkom roku 2005 odohral Ronaldo dva zo svojich najlepších zápasov [[FA Premier League 2004/05|sezóny 2004/2005]], keď vyprodukoval gól a asistenciu proti Aston Ville a dvakrát strelil gól proti rivalovi Arsenalu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd 3-1 Aston Villa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4177033.stm|dátum=2005-01-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Arsenal 2-4 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4221105.stm|dátum=2005-02-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Odohral celých 120 minút rozhodujúceho zápasu proti Arsenalu vo finále FA Cupu, ktorý skončil bezgólovou remízou, premenil svoj pokutový kop v penaltovom rozstrele, avšak jeho tím prehral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Arsenal 0-0 Man Utd (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/4558271.stm|dátum=2005-05-21|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa 29. októbra strelil 1000. gól Manchestru United v Premier League, keď strelil jediný gól svojho tímu pri prehre 4:1 proti [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Middlesbrough 4-1 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4366686.stm|dátum=2005-10-29|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> V polovici sezóny, v novembri, podpísal novú zmluvu, ktorá predĺžila jeho predchádzajúcu zmluvu o dva roky do roku 2010.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo extends Man Utd contract|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4448900.stm|dátum=2005-11-18|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo získal svoju druhú trofej v anglickom futbale, konkrétne [[EFL Cup 2005/2006|ligový pohár]] po tom, čo strelil tretí gól United pri výhre 4:0 nad [[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd ease to Carling Cup glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/4727118.stm|dátum=2006-02-26|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Počas svojej tretej sezóny v Anglicku bol zaplatený do niekoľkých incidentov. Dostal jedno-zápasový dištanc od [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], kvôli „[[Zdvihnutý prostredník|ukázaniu prostredníka]]“ fanúšikom [[SL Benfica|Benficy]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ban after finger gesture|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4512908.stm|dátum=2006-02-03|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> a bol poslaný z ihriska v [[Manchesterské derby|Manchesterskom derby]]—prehra 3:1—za kopnutie hráča [[Manchester City FC|Manchestru City]], bývalého hráča United, [[Andy Cole|Andyho Colea]]. Ronaldo sa pohádal zo spoluhráčom, útočníkom [[Ruud van Nistelrooy|Ruudom van Nistelrooyom]], ktorému vadil jeho štýl hry, ktorý sa predvádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruud and Ron in training bust-up|url=https://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/ruud-and-ron-in-training-bust-up-1016868|vydavateľ=men|dátum vydania=2006-01-17|dátum prístupu=2019-10-14|meno=Stuart|priezvisko=Brennan}}</ref> Po Majstrovstvách sveta 2006, kde bol zapojený do incidentu, v ktorom jeho klubový spoluhráč [[Wayne Rooney]] bol poslaný preč z ihriska,<ref>{{Citácia periodika|titul=Rooney must look at himself rather than blame Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/worldcup2006blog/2006/jul/03/rooneymustlookathimselfra|periodikum=The Guardian|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> Ronaldo verejne požiadal o prestup, s ľútosťou nad nedostatkom podpory, ktorú cítil od klubu pri incidente.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo: I can't stay in Manchester|url=https://www.theguardian.com/football/2006/jul/09/worldcup2006.sport3|periodikum=The Observer|dátum=2006-07-09|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=James|priezvisko=Stirling}}</ref> Avšak United odmietol možnosť, aby mohol opustiť klub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United: Ronaldo not for sale|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2383344/united-ronaldo-not-for-sale|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en}}</ref> Hoci jeho problémy na Majstrovstvách sveta s Rooneyom viedli k tomu, že bol v sezóne [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]] vypískaný,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo has last laugh on Reading fans|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2346496/Ronaldo-has-last-laugh-on-Reading-fans.html|dátum=2006-09-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Clive|priezvisko=Tyldesley}}</ref> ukázalo sa, že to je jeho prelomový rok, keďže prvýkrát prekonal 20-gólovú hranicu a získal prvý titul v Premier League. Dôležitým faktorom v tomto úspechu bolo jeho individuálne školenie trénerom prvého tímu [[René Meulensteen|Reném Meulensteenom]], ktorý ho naučil, aby sa stal viac nepredvídateľným, zlepšil svoju tímovú hru, žiadal si loptu a využil príležitosti na strelenie gólov namiesto čakania na šancu streliť estetický gól, ktorými už bol známy.<ref>{{Citácia periodika|titul=The secrets behind the development of Real Madrid's Cristiano Ronaldo, revealed by Rene Meulensteen|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/10272433/The-secrets-behind-the-development-of-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-revealed-by-Rene-Meulensteen.html|dátum=2013-08-29|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}</ref> Na konci decembra strelil v troch po sebe idúcich zápasoch dva góly v zápase, proti Aston Ville—víťazstvo United, ktoré ich dalo na prvé miesto tabuľky—Wiganu Athletic a [[Reading F.C.|Readingu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Premiership: Aston Villa 0 - 3 Man Utd|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/24/match.sport5|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Stuart James at Villa|priezvisko=Park}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 1 Wigan|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/27/match.sport12|periodikum=The Guardian|dátum=2006-12-27|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 2 Reading|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/31/match.sport8|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul Wilson at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> Ronaldo sa stal v novembri a decembri [[Hráč mesiaca FA Premier League|hráčom mesiaca Premier League]], čím sa stal len tretím hráčom, ktorý toto ocenenie obhájil na ďalší mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo lands back-to-back accolades|url=http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-06-04|dátum prístupu=2019-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20070604185206/http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|dátum archivácie=2007-06-04}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins monthly award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6252317.stm|dátum=2007-01-11|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> ==== 2007 – 2008: Kolektívne a individuálne úspechy ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo počas ligového zápasu v [[FA Premier League 2006/07|sezóne 2006/2007]]]] Vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Ligy majstrov UEFA 2006/2007]] strelil Ronaldo svoje prvé góly v tejto súťaží, keď sa v zápase proti [[AS Rím|Rímu]] s výsledkom 7:1 dvakrát trafil do siete.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League: Manchester United 7 - 1 Roma (Manchester Utd win 8-3 on agg)|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/11/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-11|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> Následne sa už po štyroch minútach presadil v prvom semifinálovom zápase proti [[AC Miláno|AC Milánu]], čím zápas skončil výhrou United 3:2,<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: follow the first leg of the Champions League semi-final between Manchester United and AC Milan with our live, minute-by-minute report|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/24/minutebyminute.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}</ref> ale v druhom zápase prehral United na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] 3:0 a tým pádom sa lúčil zo súťažou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan 3 - 0 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/03/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at the San|priezvisko=Siro}}</ref> Taktiež pomohol United dostať sa do finále FA Cupu, kde však podľahli [[Chelsea FC|Chelsea]] 1:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea 1-0 Manchester United|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/6649815.stm|dátum=2007-05-19|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> 5. mája 2007 strelil jediný gól v Manchesterskom derby—jeho 50. za klub—čím Manchester United získal ich prvý titul v Premier League po štyroch rokoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Misfiring Ronaldo gets a kick out of giving City the runaround|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/06/sport.comment4|periodikum=The Observer|dátum=2007-05-05|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Vďaka svojim výkonom získal za túto sezónu mnoho osobných ocenení. Vyhral ceny hráča roka v Premier League, fanúšikovský hráč roka v Premier League a mladý hráč roka v Premier League, a taktiež FWA Futbalista roka,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo wins PFA double|url=https://www.worldsoccer.com/news/ronaldo-wins-pfa-double-116896|vydavateľ=World Soccer|dátum vydania=2007-04-23|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-US|meno=World|priezvisko=Soccer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Writers award for Ronaldo|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2455317/writers-award-for-ronaldo|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}</ref> čím sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral všetky štyri hlavné ocenenia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo secures PFA awards double|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/6582201.stm|dátum=2007-04-22|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho plat sa súbežne s tým zvýšil na 138 000 € za týždeň (35 miliónov celkovo) ako súčasť päťročného predĺženia zmluvy so United.<ref name="thetimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Times & The Sunday Times|url=https://www.thetimes.co.uk/|vydavateľ=www.thetimes.co.uk|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}</ref> Na konci roka 2007 bol Ronaldo zvolený druhým za [[Kaká|Kakom]] v ocenení [[Zlatá lopta]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaká's year capped by Ballon d'Or|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=631048.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2007-12-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> a tretím, za Kakom a [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] v ankete [[Futbalista roka FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Ronaldo: Going the right way|url=http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-12-18|dátum prístupu=2019-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20071218205137/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|dátum archivácie=2007-12-18}}</ref> 12. januára 2008 strelil Ronaldo svoj prvý [[hetrik]] za Manchester United pri výhre 6:0 nad [[Newcastle United FC|Newcastle United]], čím sa United dostal na vedúcu pozíciu Premier League.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd 6-0 Newcastle|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7172817.stm|dátum=2008-01-12|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> O mesiac neskôr, 19. marca, bol prvýkrát kapitánom United pri domácej výhre nad Boltonom, kde strelil oba góly zápasu.<ref name="thetimes.co.uk"/> Druhý gól v zápase bol jeho 33. v sezóne, čím prekonal Georga Besta s 32 gólmi v sezóne 1967/1968, čím nastavil nový klubový rekord za najviac gólov v jednej sezóne ako záložník.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Best's crown intact until Ronaldo cures his travel sickness|url=https://www.theguardian.com/football/2008/apr/01/championsleague.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2008-03-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref> Jeho 31 ligových gólov mu zaistilo Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca Premier League,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo & Ferguson win top awards|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7401795.stm|dátum=2008-05-14|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> a taktiež aj [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], čo z neho urobilo prvého krídlo, ktoré vyhralo toto ocenenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scoops ESM Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=720667.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2008-06-17|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Taktiež získal ocenenia hráč roka v Premier League a FWA Futbalista roka druhú sezónu v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo named player of the year|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7370319.stm|dátum=2008-04-27|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins writers' award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7379586.stm|dátum=2008-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> Vo vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA strelil rozhodujúci gól proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]], čím pomohol United dostať sa do štvrťfinále po celkovom výsledku 2:1,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo puts Man Utd into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2293527/Cristiano-Ronaldo-puts-Man-Utd-into-quarters.html|dátum=2008-03-05|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Oliver|priezvisko=Brown}}</ref> a hlavičkou strelil gól proti Rímu s celkovým skóre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma 0 Man Utd 2: Ronaldo and Rooney combine to leave Roma in ruins|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/roma-0-man-utd-2-ronaldo-and-rooney-combine-to-leave-roma-in-ruins-again-803605.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2008-04-02|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}</ref> United čelil vo finále hranom v Moskve Chelsea, kde strelil úvodný gól zápasu, avšak nepremenil svoju penaltu v penaltovom rozstrele,<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League final: Cristiano Ronaldo's penalty technique 'unacceptable'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2301257/Champions-League-final-Cristiano-Ronaldos-penalty-technique-unacceptable.html|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Vicki|priezvisko=Hodges}}</ref> ale Manchester United tak či tak zvíťazil.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd earn dramatic Euro glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/7406252.stm|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}</ref> Stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA, vďaka čomu získal ocenenie UEFA Club Footballer of the Year.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=63706/profile/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Ronaldo strelil počas celej [[FA Premier League 2007/08|sezóny 2007/2008]] 42 gólov vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najplodnejšia sezóna počas hrania v Anglicku. Na začiatku sezóny vynechal tri zápasy, kvôli strkaniciam proti [[Portsmouth FC|Portsmouth]], čo vysvetlil tým, že ho protihráč provokoval.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo pledges to keep his cool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6996227.stm|dátum=2007-09-15|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}</ref> Keď sa začali šíriť informácie o tom, že sa o Ronalda zaujíma [[Real Madrid CF|Real Madrid]], United podal na riadiaci orgán FIFA sťažnosť o neoprávnenú manipuláciu týkajúcu sa údajného prenasledovania ich hráčov zo strany Madridu, avšak FIFA odmietla konať.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Fifa will take no action over Real Madrid's pursuit of Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jun/16/ronaldo.manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-06-16|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alan|priezvisko=Gardner|priezvisko2=agencies}}</ref> Prezident FIFA [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]] tvrdil, že hráč by mal mať dovolené opustiť svoj klub, pričom situáciu označil za „moderné otroctvo“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blatter - Let Ronaldo leave|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/3800594/blatter-let-ronaldo-leave|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}</ref> Napriek tomu, že Ronaldo verejne súhlasil s Blatterom,<ref>{{Citácia periodika|titul=I am a slave, says Ronaldo as he pushes for Madrid move|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jul/11/manchesterunited.premierleague1|periodikum=The Guardian|dátum=2008-07-10|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> tak zostal v United ďalší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo to give 'heart and soul' to United|url=http://www.espnfc.com/story/560619/ronaldo-to-give-heart-and-soul-to-united|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-17}}</ref> ==== 2008/2009: Posledná sezóna za Manchester United a pokračujúce úspechy ==== [[Súbor:2009-3-14 ManUtd vs LFC Ronaldo Tackling.JPG|náhľad|Ronaldo v jeho poslednej sezóne za Manchester United hrajúci v zápase Premier League proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]]] Pred [[FA Premier League 2008/2009|sezónou 2008/2009]] sa Ronaldo 7. júla podrobil operácii členka,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ankle surgery a 'success'|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7486670.stm|dátum=2008-07-07|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}</ref> ktorá ho odstavila od futbalu na 10 týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Man. United-Villarreal 2009 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2009/matches/round=15276/match=302689/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Po návrate zo zranenia strelil 15. novembra svoj 100. gól vo všetkých súťažiach za United z čoho prvý z dvoch prišiel z priameho kopu v zápase proti [[Stoke City FC|Stoke City]] s výsledkom 5:0,<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League: Manchester United 5-0 Stoke City|url=https://www.theguardian.com/football/2008/nov/17/premierleague-manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-11-17|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> čo znamenalo, že teraz strelil gól proti všetkým 19 súperom, ktorý v tom čase hrali v Premier League.<ref>"Stat Attack". ''The United Review''. Manchester United. '''70''' (11): 65. 15 November 2008.</ref> Na konci roka 2008 pomohol United vyhrať [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Japonsku,<ref>https://www.skysports.com/football/gamba-osaka-vs-man-utd/report/10390</ref> keď asistoval vo finálovom zápase na víťazný gól proti [[LDU Quito|Liga de Quito]], a taktiež získal Striebornú loptu.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7793438.stm</ref> Následne sa stal prvým hráčom United od roku 1968, ktorý získal Zlatú loptu—predtým ju získal George Best—<ref>https://www.theguardian.com/football/2008/dec/02/ronaldo-manchesterunited</ref> a taktiež prvým hráčom Premier League, ktorý získal ocenenie Futbalista roku FIFA.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7822115.stm</ref> Jeho víťazný gól zápasu vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[FC Porto|Portu]], ktorý strelil z 36 metrov, mu zaistil [[Cena Ferenca Puskása|cenu Ferenca Puskása]], prezentovaný FIFA ako najkrajší gól roku;<ref>https://web.archive.org/web/20091224170408/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid%3D1151584.html</ref> tento gól neskôr ohodnotil ako najkrajší gól aký kedy strelil.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8001249.stm</ref> United sa dostal do finále hranom v Ríme,<ref>https://www.skysports.com/football/arsenal-vs-man-utd/report/19027</ref> kde mal však malý vplyv na hru pri prehre United 2:0 nad Barcelonou.<ref>https://www.theguardian.com/football/2009/may/27/lionel-messi-cristiano-ronaldo-champions-league-final</ref> Ronaldo ukončil pobyt v Anglicku s deviatimi trofejami, keď United získal tretíkrát v rade titul Premier League a EFL Cup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo |dátum prístupu=2019-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160420070546/http://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo |dátum archivácie=2016-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd 0-0 Tottenham (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/7905889.stm|dátum=2009-03-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Sezónu ukončil s 26 gólmi vo všetkých súťažiach, o 16 gólov menej ako v minulej sezóne a o štyri zápasy viac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League Team of the Year|url=https://www.skysports.com/football/news/11662/5244801/premier-league-team-of-the-year|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}</ref> Jeho posledný gól za United prišiel 10. mája 2009 z priameho kopu v Manchesterskom derby na [[Old Trafford]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United closing in on glory|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/5308991/united-closing-in-on-glory|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}</ref> === Real Madrid === ==== 2009 – 2013: Najdrahší prestup na svete a titul v La Lige ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo Madrid.jpg|náhľad|Jeho číslo 7 bolo obsadené, čiže počas [[La Liga 2009/2010|debutovej sezóny]] v Madride nosil dres s číslom 9. Po odchode [[Raúl González Blanco|Raúla]] z klubu si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] prevzal dres s číslom 7]] Pred [[La Liga 2009/2010|sezónou 2009/2010]] prestúpil Ronaldo do Realu Madrid za vtedy rekordných 94 miliónov €.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo transfer: Real Madrid agree £80 million fee with Manchester United|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/5505073/Cristiano-Ronaldo-transfer-Real-Madrid-agree-80-million-fee-with-Manchester-United.html|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}</ref> V jeho kontrakte, ktorý trval do roku 2015, bol ročný plat 11 miliónov € a výkupná klauzula v hodnote 1 miliardy €.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo completes £80m Real move|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8121951.stm|dátum=2009-07-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Minimálne 80 000 ľudí sledovalo prezentáciu Ronalda na [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]], čím prekonal 25-ročný rekord 75 000 fanúšikov, ktorý vítali [[Diego Maradona|Diega Maradonu]] v [[SSC Neapol|Neapole]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo welcomed by 80,000 fans at Real Madrid unveiling|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jul/06/cristiano-ronaldo-real-madrid-bernabeu|periodikum=The Guardian|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref> Pretože kapitán tímu [[Raúl González Blanco|Raúl]] nosil vždy dres s číslom 7, čo je číslo, ktoré nosil Ronaldo v Manchesteri United,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Ate all the Pies|url=http://www.whoateallthepies.tv/kits/37525/cristiano-ronaldo-takes-rauls-no-7-shirt-at-real-madrid-benzema-moves-to-no-9-xabi-alonso-takes-no-14.html|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-US}}</ref> tak Ronaldo dostal číslo 9,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo To Wear No. 9 At Real Madrid - Report {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spain/2009/07/05/1364496/cristiano-ronaldo-to-wear-no-9-at-real-madrid-report|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-18}}</ref> ktoré bolo predstavené bývalým hráčom Realu Madrid, [[Alfredo Di Stéfano|Alfrédom Di Stéfanom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo welcomed by 80,000 fans|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8135671.stm|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo debutoval v [[La Liga|La Lige]] 29. augusta 2009 proti [[Deportivo La Coruña]], kde strelil gól z penalty pri domácej výhre Madridu 3:2.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo in winning start for Real|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8229070.stm|dátum=2009-08-29|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Strelil gól v každom z prvých štyroch ligových zápasov, čo sa predtým v klube ešte nikomu nepodarilo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo makes Real Madrid history|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/6225577/Cristiano-Ronaldo-makes-Real-Madrid-history.html|dátum=2009-09-24|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}</ref> Jeho prvé góly v Lige majstrov UEFA za Real Madrid prišli z dvoch priamych kopov v prvom zápase skupinovej fázy proti [[FC Zürich|Zürichu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Tuesday's Champions League review|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8257957.stm|dátum=2009-09-15|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho skvelý štart do sezóny bol však prerušený, keď mal zranenie členka v októbri počas medzinárodnej prestávky, čo ho vyradilo na sedem týždňov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan v Real Madrid - as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/2009/nov/03/milan-real-madrid-latest-score|periodikum=The Guardian|dátum=2009-11-03|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced out of Milan meetings|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=902721.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2009-10-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Týždeň po návrate zo zranenia dostal v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Alméríi]] prvú červenú kartu v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo sent off in Real victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8397610.stm|dátum=2009-12-05|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Uprostred sezóny sa Ronaldo umiestnil v anketách [[Zlatá lopta 2009|Zlatá lopta]] a [[Futbalista roka FIFA 2009|Futbalista roka FIFA]] na druhých miestach za Lionelom Messim z [[FC Barcelona|Barcelony]]. Sezónu ukončil s 33 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane hetriku pri výhre 4:1 nad [[RCD Mallorca|Mallorcou]] 5. mája 2010, čo bol jeho prvý v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2009-10|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick keeps Real Madrid on Barcelona's tail|url=https://www.theguardian.com/football/2010/may/06/cristiano-ronaldo-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2010-05-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Jeho prvá sezóna v Reale Madrid skončila bez trofejí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The cristiano ronaldo-higuain duo holds the real madrid’s scoring record {{!}} Sport On Your Side|url=http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-01-07|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107100926/http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Po odchode Raúla si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] zobral číslo 7.<ref name=":3" /> 23. októbra strelil prvýkrát v kariére štyri góly v jednom zápase, konkrétne proti [[Racing Club de Santander|Racingu Santander]], pri výhre 6:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo scores four in Real rout|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/9121629.stm|dátum=2010-10-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Následne strelil gól v šiestich zápasoch po sebe—troch v La Lige, jeden v Lige majstrov UEFA a dva za Porugalsko—celkovo 11 gólov, čo bol jeho najgólovejší mesiac. Ronaldo následne strelil ďalšie hetriky proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]], [[Levante UD|Levante]], [[Villarreal CF|Villarreal]] a [[Málaga CF|Málaga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo matches Messi's treble as Real and Barca go goal crazy|url=http://edition.cnn.com/2010/SPORT/football/11/20/football.real.madrid.barcelona.messi.ronaldo/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga - Ronaldo hat-trick sees Real past Villarreal - Yahoo! Eurosport|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-01-12|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20110112193442/http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|dátum archivácie=2011-01-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=No redemption for Manuel Pellegrini on a grim return at the Bernabéu {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2011/mar/04/manuel-pellegrini-malaga-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2011-03-04|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> Napriek jeho výkonom sa na konci roka 2010 nedostal na pódiové umiestnenia pri inaugurácii [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopty FIFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi, Ronaldo and Neymar are Ballon d'Or nominees|url=https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|periodikum=Reuters|dátum=2015-11-30|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211434/https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|dátum archivácie=2019-10-18}}</ref> Počas historickej sérii štyroch [[El Clásico|''Clásic''os]] proti rivalovi Barcelone v apríli 2011 strelil Ronaldo dva góly, čím prekonal svoj osobný rekord 42 gólov vo všetkých súťažiach za jednú sezónu. Hoci nestrelil gól pri eliminácii Realu v semifinále Ligy majstrov UEFA, v ďalšom zápase v lige premenil penaltu a v Copa del Rey strelil víťazný gól v 103. minúte, čím vyhral prvú trofej v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2010-11|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Match Report {{!}} Real Madrid v Barcelona - 20th April 2011 {{!}} Sky Sports {{!}} Football News|url=http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-04-23|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20120322140534/http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|dátum archivácie=2012-03-22}}</ref> O ďalšie dva týždne strelil Ronaldo ďalšie štyri góly proti [[Sevilla FC|Seville]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 4 as Madrid thrash Sevilla|url=http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211433/http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|dátum archivácie=2019-10-18}}</ref> hetrik proti [[Getafe CF|Getafe]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid delay coronation of Barcelona as La Liga champions|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/real-madrid-delay-coronation-of-barcelona-as-la-liga-champions-2282286.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-05-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}</ref> a dva góly z priamych kopov proti Villarrealu, vďaka čomu strelil v lige 38 gólov, čím sa dorovnal rekordu za najviac gólov v jednej sezóne, ktorý držali [[Telmo Zarra]] a [[Hugo Sánchez]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo equals La Liga goal-scoring record - but he's 'not obsessed with scoring goals'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8515923/Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-equals-La-Liga-goal-scoring-record-but-hes-not-obsessed-with-scoring-goals.html|dátum=2011-05-16|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=by Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}</ref> Jeho dva góly v poslednom zápase sezóny proti Almérii, ho spravili prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil 40 gólov v jednej sezóne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo sets new Primera Liga scoring record|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/13485792|dátum=2011-05-21|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Získal [[trofeo Pichichi]], a taktiež aj európsku Zlatú kopačku, ktorú získal druhýkrát, a stal sa tak prvý hráčom, ktorý vyhral túto cenu v dvoch rôznych súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo wins 2010/11 Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=1634078.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2011-05-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Počas nasledujúcej sezóny, [[La Liga 2011/2012|sezóny 2011/2012]], Ronaldo prekonal svoj rekord v počte gólov a nastrieľal až 60 gólov vo všetkých súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716 |dátum prístupu=2019-10-18 |url archívu=https://archive.ph/20130103013826/http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716 |dátum archivácie=2013-01-03 }}</ref> Jeho 100. gól za Real Madrid prišiel na [[Camp Nou]] v [[Supercopa de España 2011|Supercopa de España]], hoci Barcelona získala trofej po celkovom skóre 5:4.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3 Real Madrid 2; agg 5-4, match report|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8707839/Barcelona-3-Real-Madrid-2-agg-5-4-match-report.html|dátum=2011-08-17|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Simon Talbot and Jason|priezvisko=Burt}}</ref> Vrátil sa na pódium v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2011|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil druhý za Messim, po tom ako strelil hetriky proti [[Real Zaragoza|Realu Zaragoza]], [[Rayo Vallecano]], Málage, [[Club Atlético Osasuna|Osasune]] a Seville.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo grabs hat-trick as Real Madrid defeat Real Zaragoza 6-0|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8728695/Cristiano-Ronaldo-grabs-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Real-Zaragoza-6-0.html|dátum=2011-08-28|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|priezvisko=8}}</ref><ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/7012360/hat-tricks-lionel-messi-cristiano-ronaldo</ref><ref>https://edition.cnn.com/2011/10/22/sport/football/football-barcelona-messi-ronaldo/</ref> Napriek dvom gólom Ronalda Real vypadol vo štvrťfinále Copa del Rey proti Barcelone po výsledku 4:3. Opäť strelil dva góly, vrátane penalty v semifinále Ligy majstrov UEFA proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]], zápas skončil remízou 3:3, ale jeho penaltu v penaltovom rozstrele chytil [[Manuel Neuer]] a Real bol zo súťaže vyradený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-1 Bayern Munich (BM win 3-1 on pens) {{!}} Champions League|url=https://www.theguardian.com/football/2012/apr/25/real-madrid-bayern-munich-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2012-04-25|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}</ref> Ronaldo našiel veľký tímový úspech v lige, keď pomohol Realu Madrid vyhrať prvú La Ligovú trofej po štyroch rokoch, s rekordnými 100 bodmi. Po hetriku proti Levante, čím ďalej zvyšoval náskok nad Barcelonou,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's sixth hat-trick of the season sees Real Madrid open 10-point lead over Barcelona in La Liga|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/9078733/Cristiano-Ronaldos-sixth-hat-trick-of-the-season-sees-Real-Madrid-open-10-point-lead-over-Barcelona-in-La-Liga.html|dátum=2012-02-13|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}</ref> strelil 24. marca 2012 100. ligový gól za Madrid pri výhre 5:1 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]], čo sa mu podarilo len za 92 zápasov počas troch sezón, čím prekonal predošlý klubový rekord [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga: Victories for Madrid and Barcelona|url=https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2012-03-24|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211433/https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|dátum archivácie=2019-10-18}}</ref> Ďalším hetrikom v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] prelomil 40-gólovú hranicu v lige, čím dorovnal svoj rekord z minulej sezóny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores hat-trick as Real Madrid defeat Atletico 4-1 to maintain four-point cushion over Barcelona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/9199284/Cristiano-Ronaldo-scores-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Atletico-4-1-to-maintain-four-point-cushion-over-Barcelona.html|dátum=2012-04-12|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}</ref> 21. apríla strelil víťazný gól na [[Camp Nou]] proti Barcelone, vďaka čomu sme videli jeho gólovú oslavu „calma“, ktorou sa vysmieval fanúšikom súpera – je to oslava, ktorú v Barcelone zopakoval o štyri roky neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Barcelona: Celebrations in enemy territory|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/04/24/58fe5ed8ca47413f548b461c.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-04-24|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}</ref> Jeho posledný ligový gól v sezóne proti Mallorce bol s poradovým číslom 46, čo bolo o štyri menej ako rekord, ktorý nastavil Messi,<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona striker's goal record in numbers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/29507683|dátum=2014-11-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en-GB}}</ref> a stal sa prvým hráčom, ktorý skóroval proti všetkým 19 súperom v jednej sezóne La Ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NESN.com|url=https://nesn.com/2012/05/jose-mourinho-boasts-as-real-madrid-and-cristiano-ronaldo-smash-records-en-route-to-la-liga-title/|dátum vydania=2012-05-15|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=Marcus Kwesi|priezvisko=O'Mard}}</ref> Ronaldo začal [[La Liga 2012/2013|sezónu 2012/2013]] získaním [[Supercopa de España 2012|Supercopa de España]], čo bola jeho tretia trofej v Španielsku. Keďže skóroval v obidvoch zápasoch, tak Madrid vyhral Supercopa de España vďaka gólom vonku, po celkovom skóre 4:4 proti Barcelone.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 3-2 Real Madrid – as it happened|url=http://www.theguardian.com/football/2012/aug/23/barcelona-real-madrid-live-mbm|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2012-08-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Riach}}</ref> Hoci Ronaldo verejne komentoval, že nie je spokojný s „profesionálnym problémom“ v klube, ktorý bol podnetom jeho odmietnutia osláviť 150. gól za Madrid,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo 'sad' at Real Madrid and upset with 'people in the club' after choosing not to celebrate goals|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/9517157/Cristiano-Ronaldo-sad-at-Real-Madrid-and-upset-with-people-in-the-club-after-choosing-not-to-celebrate-goals.html|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2019-10-19|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}</ref> jeho miera strieľania gólov neutíchala. Po strelení hetriku, vrátane dvoch penált, proti Deprotivu La Coruña, strelil svoj prvý hetrik v Lige majstrov UEFA proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]], pri výhre 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League round-up: Cristiano Ronaldo grabs another Real Madrid|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/champions-league-round-up-cristiano-ronaldo-grabs-another-real-madrid-hat-trick-8196517.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-04|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}</ref> O štyri dni neskôr sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v šiestich po sebe idúcich ''Clásicos'', keď strelil dva góly pre remíze 2:2 na Camp Nou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi and Cristiano Ronaldo: a class apart in el Clasico|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-a-class-apart-in-el-clasico-8201425.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-08|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}</ref> Jeho výkony v roku 2012 ho opäť dostali na druhé miesto v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2012|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil za štvornásobným víťazom Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi crowned world's best for record fourth time|url=https://edition.cnn.com/2013/01/07/sport/football/football-messi-wins-ballon-dor-ronaldo-iniesta/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-19|priezvisko=By}}</ref> ==== 2013 – 2015: Viacnásobné víťazstvá v ankete Zlatá lopta FIFA a ''La Décima'' ==== Po zimnej prestávke sezóny 2012/2013, sa Ronaldo 6. januára stal prvýkrát kapitánom Realu Madrid v oficiálnom zápase, v ktorom strelil dva góly pri výhre 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metro|url=https://metro.co.uk/2013/01/07/iker-casillas-rejects-captains-armband-gesture-from-cristiano-ronaldo-3341136/|dátum vydania=2013-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Následne sa 30. januára stal prvým ne-španielskym hráčom po 60. rokoch, ktorý bol kapitánom Realu v ''El Clásicu'', v zápase, ktorý bol zároveň jeho 500. v klubovej kariére.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 1-1 Barcelona {{!}} Copa del Rey semi-final first leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/jan/30/real-madrid-barcelona-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-01-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Santiago|priezvisko=Bernabéu}}</ref> O tri dni skôr strelil jeho 300. gól za kluby pri perfektnom hetriku proti Getafe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 300th club goal {{!}} IOL|url=https://www.iol.co.za/sport/soccer/ronaldo-scores-300th-club-goal-1459280|vydavateľ=www.iol.co.za|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Svoj 200. gól za Real Madrid strelil 8. mája pri výhre 6:2 nad Málagou, čo sa mu podarilo za 197 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches 200 goals for Real Madrid with Malaga strike {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/1956/europe/2013/05/08/3964637/cristiano-ronaldo-reaches-200-goals-for-real-madrid-with|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> Pomohol Realu dostať sa do finále Copa del Rey, keď strelil dva góly v ''El Clásico'', čo znamenalo šiesty zápas v rade na Camp Nou v ktorom skóroval,<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-3 Real Madrid (Real win 4-2 on agg) {{!}} Copa del Rey|url=https://www.theguardian.com/football/2013/feb/26/barcelona-real-madrid-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-26|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> čo je rekord Realu Madrid.<ref name=":4" /> Vo finále strelil otvárací gól zápasu pri eventuálnej prehre 2:1 nad Atléticom Madrid, ale bol vylúčený, kvôli nešportovému správaniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atleti lift the Copa del Rey at the Bernabeu|url=https://www.sbnation.com/soccer/2013/5/17/4341224/real-madrid-vs-atletico-final-score-result-2013-copa-del-rey|vydavateľ=SBNation.com|dátum vydania=2013-05-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Kim|priezvisko=McCauley}}</ref> Vo prvom kole vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA čelil Ronaldo po prvýkrát svojmu bývalému klubu, Manchesteru United. Po tom čo strelil jediný gól svojho tímu pri remíze 1:1 na Santiago Bernabéu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo rises to big occasion with impeccable timing {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2013/feb/13/cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-13|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at|priezvisko=Bernabéu}}</ref> v odvetnom zápase strelil víťazný gól na 2:1 na Old Trafford, čo bol jeho prvý návrat na toto ihrisko po prestupe do Realu Madrid.<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 1-2 Real Madrid (agg 2-3) {{!}} Champions League match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/mar/05/manchester-united-real-madrid-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-03-05|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> Gól neoslavoval, kvôli rešpektu k svojmu bývalému klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: &quot;I didn't celebrate the goal out of respect for United&quot;|url=https://www.marca.com/2013/02/14/en/football/real_madrid/1360796912.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> Po tom, čo strelil vo štvrťfinále tri góly proti Galatasarayu, strelil v semifinále jediný gól Madridu pri vonkajšej prehre 4:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]]. Víťazstvo 2:0 doma však nestačilo na postup, a tak sa Real rozlúčil s touto súťažou už tretí rok po sebe v semifinále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-0 Borussia Dortmund {{!}} Champions League semi-final, second leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/apr/30/real-madrid-borussia-dormund-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-04-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}</ref>[[Súbor:CR derbi 2013 cropped.png|náhľad|Ronaldo strelil počas sezóny 2013/2014 v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] rekordných 17 gólov a získal ''La Décimu'', desiaty titul Realu Madrid v tejto súťaži]]Pred začiatkom [[La Liga 2013/2014|sezóny 2013/2014]] podpísal Ronaldo nový kontrakt, ktorý trval do roku 2018 s platom 17 miliónov € ročne, čím sa stal na krátko najlepšie plateným futbalistom sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo agrees £76m Real Madrid deal to end hopes of|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-agrees-76m-real-madrid-deal-to-end-hopes-of-manchester-united-return-and-insists-8817725.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-09-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> K tímu sa pripojil krídelník [[Gareth Bale]], ktorý sa stal najdrahším hráčom na svete, keď prestúpil za 100 miliónov €, čím prekonal rekord Ronalda spred štyroch rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale contract leak sparks panic at Real Madrid|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/01/29/gareth-bale-contract-leak-sparks-panic-at-real-madrid/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-01-29|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=John|priezvisko=Percy}}</ref> Spoločne s útočníkom [[Karim Benzema|Karimom Benzemom]] vytvorili populárne útočné trio “BBC“, ktoré tvorili Bale, Benzema a Cristiano [Ronaldo].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=200 goals by the BBC {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2015/09/200-goals-by-the-bbc|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Neskôr v novembri strelil Ronaldo 32 gólov za 22 zápasov za klub a krajinu, vrátane hetrikov proti Galatasarayu, Seville, Realu Sociedad, [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] a [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unstoppable Ronaldo fires Portugal to Brazil|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141018185828/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|dátum archivácie=2014-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo hits hat-trick as Real Madrid hammer Galatasaray|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/8927514/champions-league-cristiano-ronaldo-hits-hat-trick-as-real-madrid-hammer-galatasaray|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo and Bale among the goals as Real Madrid win 10-goal thriller|url=https://edition.cnn.com/2013/10/30/sport/football/real-madrid-sevilla-ronaldo-bale/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=By}}</ref> Rok 2013 ukončil so 69 gólmi v 59 zápasoch, čo bol jeho najgólovejší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo's goal-den 2013, month by month|url=https://www.marca.com/2013/12/31/en/football/real_madrid/1388444820.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=es|priezvisko=MARCA.com}}</ref> Získal [[Zlatá loptu FIFA 2013|Zlatú loptu FIFA]], čo bolo spojenie Zlatej lopty a Futbalistu roku FIFA, po prvýkrát v kariére.<ref>{{Citácia periodika|titul=Emotional Ronaldo ends Messi run|url=https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|periodikum=Reuters|dátum=2014-01-13|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525103846/https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref> Spoločne s individuálnymi úspechmi dokázal Ronaldo s Realom Madrid získať aj ''La Décimu'', desiatu Ligu majstrov UEFA. V osemfinále tejto súťaže strelil dva góly proti [[FC Schalke 04|Schalke 04]] pri celkovom skóre 9:2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2012 - History - Statistics – UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-10-11|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20151011021944/http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|dátum archivácie=2015-10-11}}</ref> čím pomohol Madridu prebojovať sa do štvrťfinále. Jeho gól pri domácej výhre 3:0 nad Borussiou Dortmund—jeho 100. zápas v Lige majstrov UEFA—bol jeho 14. gólom v tejto sezóne, čím vyrovnal rekordný zápis Messiho spred dvoch rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Soccer Talk|url=https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum vydania=2014-04-02|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20230104072617/https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum archivácie=2023-01-04}}</ref> Po strelení dvoch gólov pri výhre 4:0 nad Bayernom Mníchov v [[Allianz Arena|Allianz Arene]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo takes Messi's record|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140430070713/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|dátum archivácie=2014-04-30}}</ref> strelil gól z penalty v 120. minúte pri výhre 4:1 vo finálovom zápase nad Atléticom Madrid, čím sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v dvoch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA za dva rôzne víťazné tímy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer-Ronaldo first to score for two different European Cup winners {{!}} Reuters|url=http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-25|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140525200442/http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|dátum archivácie=2014-05-25}}</ref> Jeho celkový výkon vo finále bol utlmený následkom patelárnej tendinitídy a súvisiacich problémov s hamstringom, ktoré ho trápili v posledných mesiacoch sezóny. Ronaldo hral finále proti rade lekárom, čo neskôr komentoval: „Vo svojom živote nevyhráte bez obetovania a musíte riskovať.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo 'risked career' by playing through pain barrier|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141017025938/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|dátum archivácie=2014-10-17}}</ref> Ako najlepší strelec Ligy majstrov UEFA po tretíkrát so 17 gólmi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo takes scoring honours|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2104955.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-05-24|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> získal cenu [[UEFA Futbalista roka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo named UEFA Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=2137079.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-08-28|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V Copa del Rey pomohol Realu prebojovať sa do finále, keď v semifinále strelil dva góly z penált proti Atléticu Madrid na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo tops Aragon�s record - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/02/11/en/football/real_madrid/1392156848.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}</ref> pričom prvý gól znamenal, že dokázal počas svojej kariéry streliť gól v každej minúte 90-minútového zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Has Scored a Goal in Every Minute of a Game Throughout His Career|url=https://www.si.com/extra-mustard/2014/02/12/throughout-his-career-cristiano-ronaldo-has-scored-a-goal-in-every-minute-of-a-game|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Jeho pokračujúce problémy s kolenom mu neumožnili odohrať finále, kde Real porazil Barcelonu 2:1 a získal trofej.<ref>{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale helps Real Madrid beat Barcelona in Copa del Rey|url=https://www.bbc.com/sport/football/27053737|dátum=2014-04-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo strelil 31 gólov v 30 ligových zápasoch, čo mu stačilo na získanie Pichichi a európskej Zlatej kopačky, ktorú získal spoločne s Liverpoolskym útočníkom [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Suarez claims top billing with Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140520071349/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|dátum archivácie=2014-05-20}}</ref> 6. januára strelil v zápase proti Celte Vigo 400. klubový gól v kariére za 653 zápasov; v tomto zápase strelil dva góly a svoje góly venoval jeho krajanovi [[Eusébio]]vi, ktorý zomrel dva dni predtým.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo reaches 400-goal milestone and dedicates achievement to Eusébio after Real Madrid win|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10555284/Cristiano-Ronaldo-reaches-400-goal-milestone-and-dedicates-achievement-to-Eusebio-after-Real-Madrid-win.html|dátum=2014-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> Gól z poslednej minúty, ktorý strelil 4. mája pätičkovým volejom proti Valencii—jeho 50. gól vo všetkých súťažiach—bol ohodnotený ako najkrajší gól sezóny od Liga de Fútbol Profesional,<ref>https://www.laliga.com/en/news/cristiano-ronaldo-winner-of-the-best-goal-in-the-2013-14-liga-bbva{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a navyše bol zvolený za najlepšieho hráča La Ligy.<ref>https://www.independent.co.uk/sport/football/european/atletico-madrid-snubbed-at-la-liga-awards-despite-winning-league-ahead-of-spanish-giants-real-madrid-9822760.html</ref> Počas ďalšej sezóny, [[La Liga 2014/2015|sezóny 2014/2015]], si Ronaldo nastavil nový osobný rekord, keď strelil 61 gólov vo všetkých súťažiach, keď začal strelením oboch gólov Realu Madrid pri výhre 2:0 nad Sevillou v [[Superpohár UEFA 2014|Superpohári UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html |dátum prístupu=2019-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191022174629/https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html |dátum archivácie=2019-10-22 }}</ref> Následne dosiahol svoj najlepší gólový štart do ligovej sezóny, keď strelil rekordných 15 gólov v ôsmom kole La Ligy.<ref name=":5">https://www.bbc.com/sport/football/29476562</ref> Vďaka jeho rekordnému 23. hetriku v La Lige, ktorý strelil 6. decembra proti Celte Vigo, sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý pokoril hranicu 200 gólov v La Lige, keďže to dokázal len v 178 zápasoch.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo breaks La Liga hat trick record|url=http://www.espnfc.com/real-madrid/story/2184149/real-madrids-cristiano-ronaldo-breaks-la-liga-hat-trick-record|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> Po tom, čo vyhral s Madridom [[Majstrovstvá klubov FIFA 2014|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Maroku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid claim FIFA Club World Cup|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2199029.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-12-20|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> si Ronaldo prevzal druhýkrát v rade [[Zlatá lopta FIFA 2014|Zlatú loptu FIFA]], čím sa pridal k [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinimu]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], ktorý Zlatú loptu vyhrali trikrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo dans la troisième dimension|url=https://www.francefootball.fr/news/Cristiano-ronaldo-dans-la-troisieme-dimension/527726|vydavateľ=France Football|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> ==== 2015 – 2017: Najlepší strelec Realu Madrid v histórii a ''La Undécima'' ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo (35480124482).jpg|náhľad|Ronaldo v zápase proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] v roku 2015]] Madrid ukončil sezónu 2014/2015 v La Lige na druhom mieste a v Lige majstrov UEFA skončil v semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo shines in tumultuous campaign|url=https://global.espn.com/football/club/real-madrid/86/blog/post/2461499/ronaldo-eclipses-his-best-in-tumultuous-real-madrid-season|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-05-27|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}</ref> V zápase Ligy majstrov UEFA proti Schalke 04 pri výhre 2:0 strelil rekordný dvanástykrát v rade gól na ihriskách súperov v tejto súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano levels Raúl and Messi in Europe with Schalke goal|url=https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-25|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es|url archívu=https://web.archive.org/web/20191023143321/https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|dátum archivácie=2019-10-23}}</ref> V semifinále strelil oba góly svojho tímu pri celkovom skóre 3:2 pre [[Juventus FC|Juventus]].<ref>https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2447597/cristiano-ronaldo-ties-alfredo-di-stefano-for-real-madrid?src=com</ref> S 10 gólmi ukončil sezónu už tretíkrát v rade ako najlepší strelec, spoločne s Messim a [[Neymar]]om.<ref>https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html</ref> 5. apríla strelil po prvýkrát v La Lige a aj celkovo v kariére päť gólov v jednom zápase, vrátane hetriku za osem minút, proti [[Granada CF|Granade]] pri výhre 9:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Messi and Ronaldo top scoring charts|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-06-06|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Jeho 300. gól za Real prišiel o tri dni neskôr pri výhre 2:0 nad Rayo Vallecano.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rayo Vallecano 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/32176264|dátum=2015-04-08|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en-GB}}</ref> Následne hetriky proti Seville, [[RCD Espanyol|Espanyolu]] a Getafe ho dostali v tejto štatistike na celkové číslo 31 za Real Madrid, čím prekonal rekord Di Stéfana, ktorý ich nastrieľal 28.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo beats his personal best for a single season|url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-26|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es|url archívu=https://web.archive.org/web/20191022174629/https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|dátum archivácie=2019-10-22}}</ref> Sezónu ukončil so 48 gólmi, vyhral druhýkrát v rade Pichichi a štvrtýkrát európsku Zlatú kopačku.<ref name=":6" /> Na začiatku jeho siedmej sezóny v drese Realu Madrid, [[La Liga 2015/2016|sezóny 2015/2016]], sa Ronaldo stal [[Zoznam rekordov a štatistík Realu Madrid|najlepším strelcom klubu]], najprv v lige a potom aj vo všetkých súťažiach. Jeho päť gólov pri vonkajšej výhre 6:0 nad Espanyolom 12. septembra, ho dostalo na hranicu 230 gólov v La Lige v 203 zápasoch, čím prekonal klubový rekord, ktorý držal Raúl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|url=https://www.laliga.com/noticias/un-historico-ronaldo-lidera-la-goleada-al-espanyol|vydavateľ=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|dátum prístupu=2019-10-23}}</ref> O mesiac neskôr, 17. októbra, opäť prekonal Raúla, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:0 nad Levante na Bernabéu, čo ho dostalo na celkovo 324 gólov za klub. Ronaldo sa stal taktiež [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA v histórii]], po hetriku proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] v skupinovej fáze, čím prekonal rekord Messiho so 77 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores a hat-trick as Real Madrid beat Shakhtar|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/9993056/ronaldo-scores-a-hat-trick-as-real-madrid-beat-shakhtar|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}</ref> Dvomi gólmi proti Malmö FF pri vonkajšej výhre 2:0 dňa 30. septembra 2015 prekonal 500 gólovú hranicu za klub a krajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th career goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2619945/real-madrid-cristiano-ronaldo-scores-500th-career-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-09-30|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}</ref> Následne sa stal prvým hráčom, ktorý v skupinovej fáze dokázal streliť dvojciferné číslo gólov, keď ich strelil rekordných 11, vrátane ďalších štyroch gólov proti Malmö.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Malmö 2016 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2016/matches/round=2000634/match=2015746/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo en partido.jpg|náhľad|V marci 2016 strelil Ronaldo (v strede) v La Lige 252. gól v 228 zápasoch čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže]] 5. marca 2016 strelil pri domácom víťazstve 7:1 nad Celtou Vigo štyri góly, vďaka ktorým sa dostal v La Lige na hranicu 252 gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže za Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid 7 Celta Vigo 1: Ronaldo hits four to beat Zarra mark|url=https://www.fourfourtwo.com/news/real-madrid-7-celta-vigo-1-ronaldo-hits-four-beat-zarra-mark|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2016-03-05|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> V zápase Ligy majstrov UEFA proti [[VfL Wolfsburg]] strelil hetrik, čím poslal Real do semifinále tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Wolfsburgo: 3-0: Comeback accomplished, now for the semi-finals|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/04/3-0-comeback-accomplished-now-for-the-semi-finals|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en}}</ref> Celkovo strelil v súťaži 16 gólov, čím sa stal štvrtýkrát v rade najlepším strelcom súťaže, a piatykrát celkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo takes scoring prize again|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2368004.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-05-28|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Kvôli zdravotný problémom neodohral dobrý zápas vo finálovom zápase proti Atléticu Madrid, v opakovanom finále z roku 2014, avšak v penaltovom rozstrele premenil rozhodujúcu penaltu, a Real Madrid tak získal ''La Undécima'', 11. víťazstvo v tejto súťaži.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo brands critics 'jealous' after third Champions League win|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-brands-critics-jealous-after-third-champions-league-triumph-a7056501.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2016-05-30|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Šiesty rok po sebe ukončil sezónu s viac ako 50 gólmi vo všetkých súťažiach.<ref name=":7" /> Vďaka výkonom počas celej sezóny získal cenu [[UEFA Futbalista roka]], ktorú vyhral po druhýkrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo named Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2398156.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-08-25|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Ronaldo vynechal prvé tri zápasy Realu Madrid v [[La Liga 2016/2017|sezóne 2016/2017]], vrátane [[Superpohár UEFA 2016|Superpoháru UEFA]] proti Seville, kvôli pokračujúcej rehabilitácii zraneného kolena zo zápasu proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] vo finále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Eura 2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo to miss the first three games of Real Madrid's season due to knee injury - reports|url=https://www.sportskeeda.com/football/cristiano-ronaldo-miss-first-three-games-real-madrid-season-knee-injury|vydavateľ=www.sportskeeda.com|dátum vydania=2016-07-19|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-us}}</ref> 15. septembra, v zápase Ligy majstrov UEFA proti [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]] neoslavoval svoj gól z priameho kopu, čo odôvodnil tým, keď povedal, že „oni ma spravili tým, kým som.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I couldn’t celebrate goal against Sporting, they made me who I am|url=https://www.eurosport.com/football/champions-league/2016-2017/cristiano-ronaldo-i-couldnt-celebrate-goal-against-sporting-they-made-me-who-i-am_sto5854073/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-09-15|dátum prístupu=2019-10-29}}</ref> 19, septembra strelil hetrik pri vonkajšej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid, čím sa stal najlepším strelcom v histórii v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] s 18 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo, all-time top scorer in the derby against Atlético {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/11/cristiano-ronaldo-all-time-top-scorer-in-the-derby-against-atletico|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> 15. decembra strelil Ronaldo 500. klubový gól v kariére pri výhre 2:0 nad [[Club América]] v semifinále [[Majstrovstvá klubov FIFA 2016|Majstrovstiev klubov FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th club goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3014020/real-madrid-forward-cristiano-ronaldo-scores-500th-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-12-15|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Vo finále strelil hetrik pri výhre 4:2 nad japonským [[Kashima Antlers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup Japan 2016 - Matches - Real Madrid CF-Kashima Antlers|url=http://www.fifa.com/clubworldcup/matches/round=276112/match=300364984/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Ronaldo ukončil turnaj ako najlepší strelec so štyrmi gólmi a stal sa taktiež hráčom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup 2016 - News - Ronaldo, Modric and Shibasaki sweep awards - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/clubworldcup/news/double-joy-for-cristiano-ronaldo-2861147|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Po štvrtýkrát vyhral [[Zlatá lopta 2016|Zlatú loptu]] a inauguračnú cenu [[FIFA The Best 2016|FIFA The Best]], ktorej predchodcom bola cena [[Futbalista roka FIFA]], predovšetkým kvôli úspechom s Portugalskom na Eure 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - News - The world at Cristiano Ronaldo's feet - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/news/the-world-at-cristiano-ronaldo-s-feet-2863112|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> ==== 2017 – 2018: Piaty titul Ligy majstrov UEFA a piata Zlatá lopta ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo Real Madrid.jpg|náhľad|Ronaldo pred otvorením finálového zápasu Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu, v jeho poslednom zápase za Real Madrid]] V apríli 2017, v zápase štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti Bayernu Mníchov strelil oba góly pri vonkajšej výhre 2:1, čím sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý strelil 100 gólov v súťažiach pod hlavičkou UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2406572.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2017-04-12|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V domácom zápase strelil ‘perfektný‘ hetrik a dosiahol 100 gólovú hranicu v Lige majstrov UEFA, čím sa stal prvým hráčom, ktorý toto dokázal, a Real Madrid opäť porazil Bayern 4:2 po predĺžení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 100th Champions League goal {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/cristiano-ronaldo-scores-100th-champions-league-goal/1591t6e967ibs1luqoihrquzgv|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-29}}</ref> 2. mája strelil Ronaldo ďalší hetrik za Real Madrid pri výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA. 17. mája prekonal [[Jimmy Greaves|Jimmyho Greavesa]] ako najlepšieho strelca v top piatich európskych súťažiach, keď strelil dva góly proti Celte Vigo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo smashes Jimmy Greaves' all-time goal record|url=https://www.skysports.com/football/news/11096/10819175/cristiano-ronaldo-smashes-jimmy-greaves-all-time-goal-record|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Sezónu ukončil so 42 gólmi vo všetkých súťažiach, a taktiež pomohol Madridu vyhrať [[La Liga 2016/2017|prvú ligovú trofej]] od roku 2012.<ref>{{Citácia periodika|titul=Malaga 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/39926301|dátum=2017-05-21|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB}}</ref> Vo finále Ligy majstrov UEFA strelil dva góly pri výhre nad Juventusom, a stal sa s 12 gólmi piatykrát v rade najlepším strelcom, šiestykrát celkovo. Stal sa prvým hráčom, ktorý strelil gól v troch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA, a taktiež dosiahol hranicu 600 gólov v seniorskej kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo nets 600, boasts 'I was very good'|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3138139/real-madrids-cristiano-ronaldo-nets-600th-career-goal-i-was-very-good|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Madrid sa taktiež stal prvým tímom, ktorý zvíťazil dvakrát v rade v ére Ligy majstrov UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Real Madrid Won Its Second Straight Champions League Title|url=https://www.nytimes.com/2017/06/03/sports/champions-league-final-score.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das|meno2=Rory|priezvisko2=Smith}}</ref> [[Súbor:Ronaldo in 2018.jpg|vľavo|náhľad|232x232bod|Ronaldo vo finále Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu]] Na začiatku sezóny 2017/2018 strelil Ronaldo druhý gól Realu pri výhre 3:1 v [[Supercopa de España 2017|Supercopa de España]] v prvom zápase proti Barcelone na Camp Nou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronado, sent off for diving and pushes the referee|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|vydavateľ=sport|dátum vydania=2017-08-13|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=Sport|url archívu=https://web.archive.org/web/20191030072057/https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|dátum archivácie=2019-10-30}}</ref> 23. októbra získal, vďaka jeho výkonom v prvej polovica roka 2017, piatu cenu najlepšieho hráča sveta podľa FIFA, keď si prevzal cenu [[FIFA The Best 2017|FIFA The Best]] už druhý rok v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - THE BEST FIFA MEN'S PLAYER - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/best-fifa-mens-player/|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> 6 decembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól vo všetkých šiestich zápasoch skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA, keď v poslednom zápase strelil na domácej pôde gól Borussi Dortmund.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-2 Borussia Dortmund|url=https://www.bbc.com/sport/football/42242154|dátum=2017-12-06|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> O tri dni neskôr získal Ronaldo svoju piatu [[Zlatá lopta 2017|Zlatú loptu]], ktorá sa udeľovala pod [[Eiffelova veža|Eifellovou vežou]] v Paríži.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or 2017: Cristiano Ronaldo beats Lionel Messi to win fifth award|url=https://www.bbc.com/sport/football/42269979|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 3. marca 2018 strelil dva góly pri domácej výhre 3:1 nad Getafe, vďaka čomu sa dostal na hranicu 300 gólov v La Lige v jeho 286. zápase, čím sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý tuto hranicu prekonal a iba druhým hráčom, ktorý toto dokázal po Lionelovi Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo fastest to score 300 La Liga goals|url=https://www.espn.in/football/real-madrid/story/3396019/cristiano-ronaldo-becomes-fastest-to-score-300th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-03-03|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> 18. marca strelil svoj 50. hetrik v kariére, keď strelil štyri góly do siete [[Girona FC|Girony]] pri výhre 6:3.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 6-3 Girona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43453095|dátum=2018-03-18|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 3. apríla strelil Ronaldo prvé dva góly pri výhre vonku 3:0 nad Juventusom vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]], z čoho druhý gól prišiel po akrobatických nožničkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unreal! Cristiano Ronaldo scores best-ever goal with insane overhead kick vs Juventus {{!}} Puskas Award|url=https://www.youtube.com/watch?v=BPgQTAJRzmw|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Tento gól označil obranca Juventusu [[Andrea Barzagli]] ako „gól na [[PlayStation]]“, a fanúšikmi Juventusu na ihrisku bol ohodnotený ováciami v stoji, ako aj množstvom chvál od spoluhráčov, odborníkov a trénerov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo bicycle kick: Night Juventus Stadium rose to applaud Real Madrid forward|url=https://www.bbc.com/sport/football/43636379|dátum=2018-04-04|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo Lauded After 'Most Beautiful Goal' Buries Juventus {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/champions-league-cristiano-ronaldo-lauded-after-most-beautiful-goal-buries-juventus-1832550|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=NDTVSports.com}}</ref> 11. apríla strelil v druhom zápase štvrťfinále proti Juventusu gól, ktorý potrebovali k postupu do semifinále, keď ho strelil v 98. minúte z penalty pri prehre 3:1, avšak v dvojzápase to skončilo výhrou 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/#/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Bol to taktiež jeho desiaty gól proti Juventusu, čo je rekord Ligy majstrov UEFA proti jednému klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Vo finále hranom 26. mája, porazil Real Madrid Liverpool 3:1, vďaka čomu vyhral Ronaldo piatykrát v kariére Ligu majstrov UEFA, a stal sa prvým hráčom, ktorému sa toto podarilo [päťkrát výhra v Lige majstrov UEFA].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo first to win five Champions League titles|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2475340.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Turnaj ukončil s 15 gólmi ako najlepší strelec už šiestu sezónu v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000885/match=2021711/postmatch/report/index.html|vydavateľ=www.uefa.com|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> Po finále Ronaldo v rozhovore poukázal na krásny čas strávený v Reale Madrid a hovoril v minulom čase, čo vyvolalo špekulácie, že by mohol Real Madrid opustiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: 'It's been very nice playing for Real'|url=https://www.espn.com/soccer/real-madrid/story/3510863/cristiano-ronaldo-puts-future-in-doubt-its-been-very-nice-playing-for-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> === Juventus === ==== 2018/2019: Debutová sezóna a prvý titul Serie A ==== 10. júla 2018 podpísal Ronaldo štvorročný kontrakt s talianskym [[Juventus FC|Juventusom]] po skompletovaní 100 miliónového € prestupu, ktorý zahŕňal ďalších 12 miliónov € v iných poplatkoch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo signs for Juventus!|url=http://www.juventus.com/en/news/news/2018/cristiano-ronaldo-signs-for-juventus.php|vydavateľ=Juventus.com|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> a solidárne príspevky do mládežníckych klubov, v ktorých Ronaldo pôsobil. Tento prestup bol najväčší na svete pre hráča nad 30 rokov,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Juventus: Is £99m signing a good deal for Italian champions?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785738|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> a najväčší prestup pre talianske kluby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks transfer record {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/124278/ronaldo-breaks-transfer-record|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> Po podpísaní kontraktu Ronaldo povedal, že potrebuje nové výzvy a preto odišiel z Realu Madrid,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus sign Real Madrid forward for £99.2m|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785173|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> ale neskôr pripísal prestup kvôli nedostatku podpory, ktorú cítil od prezidenta klubu [[Florentino Pérez|Florentina Péreza]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: I left Real Madrid because of president Florentino Pérez|url=https://www.theguardian.com/football/2018/oct/29/cristiano-ronaldo-left-real-madrid-president-florentino-perez-juventus|periodikum=The Guardian|dátum=2018-10-29|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Dominic|priezvisko=Fifield}}</ref> 16. septembra strelil vo svojom štvrtom zápase za Juventus svoj prvý gól, po ktorom nasledoval druhý pri domácej výhre 2:1 nad [[US Sassuolo Calcio|Sassuolom]]; druhý gól bol jeho 400. ligovým gólom v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo ends Juventus drought {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128041/ronaldo-ends-juventus-drought|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> 19. septembra bol vo svojom prvom zápase v [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Lige majstrov UEFA]] za Juventus vylúčený, keď v 29. minúte opúšťal trávnik za “násilné správanie“— po prvýkrát za 154 zápasov v tejto súťaži.<ref>{{Citácia periodika|titul=Valencia 0-2 Juventus: Cristiano Ronaldo sent off but Italians still win|url=https://www.bbc.com/sport/football/45581933|dátum=2018-09-19|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral 100 zápasov v Lige majstrov UEFA, keď [[Mario Mandžukić]] strelil jediný gól zápasu pri domácej výhre 1:0 nad Valenciou, čím si Juventus zabezpečil postup do vyraďovacej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo e Mandukic: che simbiosi. Tra capolavori, assist e gol|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/Champions-League/Juventus/28-11-2018/juve-ronaldo-mandukic-che-simbiosi-capolavori-assist-gol-310803729233.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it}}</ref> V decembri strelil desiaty ligový gól v sezóne, z penalty, pri vonkajšej výhre 3:0 nad [[ACF Fiorentina|Fiorentinou]]; s týmto gólom sa Ronaldo stal prvým hráčom Juventusu od [[John Charles|Johna Charlesa]] z roku 1957, ktorý strelil 10 gólov v jeho prvých 14 ligových zápasov za klub.<ref>{{Citácia periodika|titul=Fiorentina 0-3 Juventus: Cristiano Ronaldo scores as champions win again|url=https://www.bbc.com/sport/football/46413610|dátum=2018-12-01|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Po tom, čom skončil druhý v anketách [[UEFA Futbalista roka]] a [[FIFA The Best 2018|FIFA The Best]] po prvýkrát po troch rokoch, za [[Luka Modrić|Lukom Modrićom]], skončil druhý aj v ankete [[Zlatá lopta 2018|Zlatá lopta]], opäť za jeho bývalým spoluhráčom z Realu Madrid.<ref>{{Citácia periodika|titul=Luka Modric Wins Ballon d’Or, Ending Decade of Ronaldo and Messi Triumphs|url=https://www.nytimes.com/2018/12/03/sports/luka-modric-ballon-dor.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-12-03|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das}}</ref> Ronaldo vyhral prvú trofej s Juventusom v januári 2019, [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]], keď strelil jediný a víťazný gól hlavou proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-0 Milan: Supercoppa Italiana – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2019/jan/16/juventus-v-milan-supercoppa-italiana-live|periodikum=The Guardian|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Burnton}}</ref> 10. februára strelil gól pri vonkajšej výhre 3:0 nad Sassuolom; deviaty vonkajší ligový zápas v rade, v ktorom strelil gól, čím sa vyrovnal rekordu [[Giuseppe Signori|Giuseppeho Signorina]] v jednej sezóne Serie A za najviac zápasov vonku v rade s minimálne jedným gólom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, CR7 da record: 9 trasferte di fila con gol in Serie A. E nel mirino c'è Messi|url=https://www.gazzetta.it/calcio/fantanews/11-02-2019/cr7-record-juve-9-trasferte-fila-gol-serie-a-mirino-c-messi-3201193050934.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it-IT}}</ref> 12. marca strelil hattirick pri domácej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím pomohol Juventusu zmazať dvoj gólové manko a prebojovať sa do štvrťfinále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick against Atlético fires Juventus into last eight|url=https://www.theguardian.com/football/2019/mar/12/juventus-atletico-madrid-champions-league-last-16-second-leg-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2019-03-12|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Agencies}}</ref> Nasledujúci mesiac strelil 125. gól v tejto súťaži, keď strelil otvárací gól zápasu proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]] pri remíze 1:1 vo štvrťfinále, hranom 10. apríla.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's Champions League record - can Lionel Messi match it?|url=https://www.bbc.com/sport/football/47884839|dátum=2019-04-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> V druhom zápase hranom v Turíne 16. apríla, strelil v prvom polčase otvárací gól zápasu, avšak Juventus prehral 2:1, a tak bol zo súťaže vyradený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-2 Ajax (agg 2-3): Brilliant Ajax win to knock out Juve|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939282|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 20. apríla hral Ronaldo v rozhodujúcom zápase o titul proti Fiorentine a Juventus vyhral doma 2:1, čím získal ôsme ''Scudetto'' v rade, a Ronaldo sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral ligové tituly v [[FA Premier League|Anglicku]], [[La Liga|Španielsku]] a [[Serie A|Taliansku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes first player to win Europe's top 3 leagues|url=https://apnews.com/b67c98f3f07641d7b8a931092a12e037|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2019-04-22|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> 27. apríla strelil svoj 600. klubový gól v kariére pri vonkajšej remíze 1:1 nad [[FC Internazionale Miláno|Interom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Inter Milan 1-1 Juventus: Cristiano Ronaldo scores 600th club goal of career|url=https://www.bbc.com/sport/football/48071390|dátum=2019-04-27|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Prvú sezónu v Serie A ukončil s 21 gólmi a 8 asistenciami, vyhral cenu pre najužitočnejšieho Serie A pre najlepšieho hráča sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo MVP in Serie A Awards {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/138193/ronaldo-mvp-serie-awards|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> ==== 2019/2020: Druhý titul Serie A v rade ==== [[Súbor:2019-20 Serie A - Torino v Juventus - Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo hrajúci za Juventus v roku 2019|400x400bod]] Cristiano Ronaldo strelil prvý gól v [[2019–20 Juventus FC sezóna|sezóne 2019/2020]] 31. augusta, pri domácej výhre 4:3 nad [[SSC Neapol|Neaplom]] v Serie A.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus edge Napoli in seven-goal Serie A thriller|url=https://www.bbc.com/sport/football/49537181|dátum=2019-08-31|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 2. septembra bol nominovaný medzi troch kandidátov na cenu [[FIFA The Best 2019|FIFA The Best]], v ktorej skončil tretí za prvým Lionel Messim a druhým [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Alex|priezvisko=Richards}}</ref> 1. októbra prekonal Ronaldo v zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] pri výhre 3:0 niekoľko míľnikov: jeho gól počas zápasu znamenal, že strelil gól v 14. po sebe idúcich sezónach Ligy majstrov UEFA, čím dorovnal rekord Raúla a Messiho [23. októbra strelil Messi už gól v 15 sezóne v rade, čím nastavil nový rekord]; taktiež prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] v počte zápasov v Lige majstrov UEFA, a vyrovnal rekord Raúla v počte súperov, ktorým dokázal v tejto súťaži zaznamenať gól (33) [tento rekord Messi 27. novembra prekonal].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Smashes Champions League Record During Juventus' Win Over Bayer Leverkusen|url=https://www.90min.com/posts/6467560-cristiano-ronaldo-smashes-champions-league-record-during-juventus-win-over-bayer-leverkusen|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2019-10-02|dátum prístupu=2019-11-07|jazyk=en}}</ref> 26. novembra, v zápase proti Atléticu Madrid (1:0 výhra) v Lige majstrov UEFA odohral svoj 175. zápas v európskych súťažiach, čím sa stal druhým v tomto rebríčku za Ikerom Casillasom (188). 18. decembra vyskočil do výšky 2,56 metra – viac ako basketbalisti (2,44 metrov) – predtým ako strelil hlavou víťazný gól pri výhre vonku 2:1 proti [[UC Sampdoria|Sampdorii]] v lige.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus forward defies gravity with jump|url=https://www.bbc.com/sport/football/50849469|dátum=2019-12-19|dátum prístupu=2019-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> 6. januára 2020 strelil svoj prvý hetrik v Seria A, v zápase proti [[Cagliari Calcio|Cagliari]] pri výhre 4:0, čím sa stal prvým hráčom po [[Alexis Sánchez|Alexisovi Sánchezovi]], ktorému sa podarilo dať hetrik v Premier League, La Lige a Serie A.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-0 Cagliari: Cristiano Ronaldo scores first Serie A hat-trick|url=https://www.bbc.com/sport/football/51000226|dátum=2020-01-06|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-GB}}</ref> 2. februára strelil dva góly z penált pri domácej výhre 3:0 nad Fiorentinou, čím vyrovnal klubový rekord [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]] za 9 po sebe idúcich ligových zápasov s minimálne jedným streleným gólom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo come Trezeguet: in gol per la nona volta di fila in Serie A|url=https://www.corrieredellosport.it/news/calcio/serie-a/juve/2020/02/02-66308628/juve_ronaldo_come_trezeguet_in_gol_per_la_nona_volta_di_fila_in_serie_a/|vydavateľ=www.corrieredellosport.it|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=it}}</ref> Tento rekord prekonal o šesť dní neskôr, keď strelil gól v desiatom po sebe idúcom ligovom zápase, pri hosťovskej prehre 2:1 nad [[Hellas Verona FC|Veronou]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Robotic Ronaldo! Amazing giant CR7 figure towers over Italian carnival|url=https://www.espn.com/soccer/blog-the-toe-poke/story/4050390/amazing-giant-cristiano-ronaldo-figure-towers-over-town-at-italian-carnival|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=en}}</ref> 22. februára strelil gól v rekordnom jedenástom ligovom zápase v rade (tento rekord drží aj [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriel Batistuta]] a [[Fabio Quagliarella]]), v zápase proti [[S.P.A.L.|SPALU]] pri výhre 2:1 (tento zápas bol jeho 1000. v seniorskej kariére).<ref>{{Citácia periodika|titul=GDPR: A Game of Snakes and Ladders|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781003004790|dátum=2020-02-10|dátum prístupu=2020-02-22|doi=10.4324/9781003004790|meno=Samantha|priezvisko=Alford}}</ref> 22. júna 2020 strelil gól z penalty pri výhre 2:0 vonku proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], čím prekonal [[Rui Costa (futbalista)|Rui Costu]] a stal sa najlepším portugalským strelcom v histórii Serie A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo overtakes Rui Costa to become Serie A's top Portuguese scorer|url=https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|vydavateľ=sports.yahoo.com|dátum prístupu=2020-06-26|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20200624104659/https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|dátum archivácie=2020-06-24}}</ref> 4. júla asistoval [[Juan Cuadrado|Juanovi Cuadradovi]] na gól a neskôr sám strelil 25. gól v ligovej sezóne z priameho kopu v zápase proti Turínu pri výhre 4:1, čím sa stal prvým hráčom Juventusu od roku 1961, ktorý vyrovnal túto gólovú hranicu (vtedy sa to podarilo [[Omar Sívori|Omarovi Sívorimu]]); tento gól bol zároveň jeho prvým z priameho kopu po 43 pokusoch (za klub).<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-1 Torino: Cristiano Ronaldo scores first free-kick for Juve in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/53291695|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-04|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}</ref> 20. júla strelil dva góly pri domácej výhre 2:1 nad [[Società Sportiva Lazio|Laziom]]; jeho prvý gól bol 50. v Serie A. Stal sa najrýchlejším hráčom, ktorý vyrovnal túto hranicu (61 zápasov), a prvým hráčom v histórii, ktorý vyrovnal tieto hranice v Premier League, La Lige a Serie A. Týmito dvoma gólmi, ktorými vyrovnal 30 gólovú hranicu, sa stal len tretím hráčom Juventusu v histórii, ktorému sa to podarilo v jednej sezóne,<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-1 Lazio: Cristiano Ronaldo double takes Juve close to title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53421439|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits 50 league goals in England, Spain and Italy|url=https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200720230506/https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|dátum archivácie=2020-07-20}}</ref> po [[Felice Borel]]ovi v sezóne 1933/1934 a [[John Hansen|Johnovi Hansenovi]] v sezóne 1951/1952. Naviac, stal sa najstarším hráčom, vo veku 35 rokov a 166 dní, ktorý strelil viac ako 30 gólov v jednej z piatich najlepších európskych líg od čias [[Ronnie Rooke|Ronnieho Rookeho]] za Arsenal v roku 1948.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo equals a record from 1948|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f171bcdca4741ba628b464d.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}</ref> Stal sa tiež prvým hráčom, ktorý strelil 50 gólov v Premier League, La Lige a Serie A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: The first player to reach 50 goals in the Premier League, LaLiga and Serie A|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f16ee5122601dff7b8b4574.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-27|jazyk=en}}</ref> 26. júla strelil otvárací gól pri domácej výhre 2:0 nad Sampdoriou, čím sa stal Juventus víťazom Serie A deviatu sezónu v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-0 Sampdoria: Maurizio Sarri's side claim ninth straight Serie A title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53544939|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-27|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}</ref> Svoju druhú sezónu v Serie A ukončil s celkovo 31 gólmi a 6 asistenciami, čím sa stal druhým najlepším strelcom ligy po víťazovi európskej Zlatej kopačky, [[Ciro Immobile|Cirovi Immobilem]], ktorý strelil 36 gólov (Immobile tým vyrovnal rekord Serie A za najviac gólov v jednej sezóne, keď predtým sa to podarilo len [[Gonzalo Higuaín|Gonzalovi Higuaínovi]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo denied chance to be Serie A top scorer|url=https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200803231825/https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|dátum archivácie=2020-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Immobile wins Golden Shoe, levels Serie A record|url=https://www.espn.com/soccer/lazio/story/4151277/immobile-beats-lewandowskironaldo-to-win-european-golden-shoeequals-serie-a-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en}}</ref> 7. augusta strelil oba góly pri domácej výhre Juventusu 2:1 nad Lyonom v druhom dvojzápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím ukončil sezónu s 37 gólmi vo všetkých súťažiach; prelomil rekord Felice Boreli v počte gólov za jednu sezónu (Boreli ich strelil 36 v sezóne 1933/1934).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks all-time Juventus scoring record with Lyon double {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-za/news/ronaldo-breaks-all-time-juventus-scoring-record-with-lyon/g3rzq1s808zo1x25vgeu90whu|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-08}}</ref> Avšak, napriek víťazstvu, Juventus zo súťaže vypadol po dvojzápase s výsledkom 2:2, kvôli pravidlu gólu na vonkajšom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores twice but Lyon knock Juventus out|url=https://www.bbc.com/sport/football/53683503|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo sa tak po prvýkrát od sezóny 2009/2010 neobjavil vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA. ==== 2020/2021: 100 gólov za Juventus, ''Capocannoniere'', a odchod ==== 20. septembra 2020 strelil gól v otváracom zápase sezóny Juventusu, pri výhre 3:0 doma nad Sampdoriou v Serie A. V druhom ligovom kole hranom 27. septembra pomohol dvoma gólmi – penaltou a hlavičkou – zaistiť Juventusu v 10-tich hráčoch bod zo zápasu proti AS Rím, ktorý skončil 2:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma-Juventus 2-2: doppiette di Veretout e Ronaldo, il pari va bene a tutti|url=https://www.torinotoday.it/sport/video-gol-roma-juventus-2-2-27-settembre.html|vydavateľ=TorinoToday|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=it}}</ref> 12. októbra bol pozitívne testovaný na [[COVID-19]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo Tests Positive for Coronavirus and Enters Isolation|url=https://www.nytimes.com/2020/10/13/sports/soccer/cristiano-ronaldo-coronavirus-positive.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-13|dátum prístupu=2020-11-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Victor|priezvisko=Mather|meno2=Tariq|priezvisko2=Panja}}</ref> Po dokončení izolačného obdobia mal negatívny výsledok a po svojom návrate proti [[Spezia Calcio|Spezii]] dňa 1. novembra nastúpil z lavičky a dvakrát skóroval, čím pomohol Juventusu k výhre 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores twice in first match since recovering from COVID-19 - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/article/cristiano-ronaldo-scores-twice-first-match-since-recovering-covid-19/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2020-11-02}}</ref> 2. septembra strelil gól proti [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamu Kyjev]] v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA, ktorým dosiahol hranicu 750. gólov v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 750th career goal in Juventus' Champions League victory over Dynamo Kiev {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/ronaldo-nets-750th-career-goal-in-juventus-champions-league/1aee0uzgccd8p16yitvrspbn7j|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-12-06}}</ref> 13. decembra odohral 100. zápas za Juventus vo všetkých súťažiach, v ktorom strelil dva góly z penált pri ligovej výhre 3:1 vonku nad Janovom; za toto obdobie strelil za klub 79 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serie A, Genoa-Juventus&nbsp;1-3: Dybala e CR7 stendono i rossobl&ugrave; - Sportmediaset|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/seriea/serie-a-genoa-juventus1-3-dybala-e-cr7-stendono-i-rossobl_26560749-202002a.shtml|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=IT}}</ref> 2. marca 2021 strelil gól pri výhre 3:0 proti [[Spezia Calcio|Spezii]] v jeho 600. ligovom zápase, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil minimálne 20 gólov v každej z posledných 12 sezón v top piatich ligách Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches scoring landmark during his 600th league game|url=https://edition.cnn.com/2021/03/03/football/cristiano-ronaldo-goal-record-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2021-03-15}}</ref> 9. marca Juventus vypadol v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Portu, vďaka pravidlu gólu vonku (celkovo skončil dvojzápas 4:4).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juventus-Porto {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2029482/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 14. marca strelil svoj 57. hetrik v kariére pri výhre 3:1 vonku proti Cagliari.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo hat-tricks inspired by Cagliari {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/167729/ronaldo-hat-tricks-inspired-cagliari|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-03-15}}</ref> 12. mája strelil gól pri vonkajšej výhre 3:1 nad Sassuolom, čím dosiahol za Juventus hranicu 100 gólov vo všetkých súťažiach; dokázal to za 131 zápasov, a stal sa tak najrýchlejším hráčom v Juventuse, ktorý dosiahol túto métu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes fastest player to reach 100 Juventus goals {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ronaldo-becomes-fastest-player-to-reach-100-juventus-goals/1ie2lnhyz7z1c1ka0qv1rzwi9t|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-05-13}}</ref> === Návrat do Manchesteru United === ==== 2021/2022 ==== 27. agusta 2021 Manchester United oznámil, že sa dohodol s Juventusom na opätovnom podpise Ronalda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official statement on Cristiano Ronaldo agreement {{!}} Manchester United | url = https://www.manutd.com/en/news/detail/official-statement-on-agreement-reached-for-cristiano-ronaldo | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-08-31 | dátum prístupu = 2024-06-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831183606/https://www.manutd.com/en/news/detail/official-statement-on-agreement-reached-for-cristiano-ronaldo | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=‘Welcome back’: Manchester United agree €20m deal for Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2021/aug/27/manchester-city-cristiano-ronaldo-wants-to-leave-juventus-allegri|periodikum=The Guardian|dátum=2021-08-27|dátum prístupu=2024-06-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|meno2=Fabrizio|priezvisko2=Romano}}</ref> Prestup sa uskutočnil za počiatočnú sumu 12,85 milióna libier s dvojročnou zmluvou plus rok s opciou a bol potvrdený 31. augusta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Man Utd: 'I'm back where I belong' and dedicates return to Sir Alex Ferguson|url=https://www.bbc.com/sport/football/58367537|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-08-31|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo dostal dres s číslom 7 po tom, ako [[Edinson Cavani]] súhlasil s výmenou čísla na 21. Prvých 24 hodín predaja Ronaldovho dresu údajne prekonal historický rekord po prestupe, keď predbehol Messiho po jeho prestupe do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo: New Manchester United No 7 smashes shirt sale record and causes media frenzy | url = https://www.skysports.com/football/news/11667/12400586/ronaldo-smashes-man-utd-shirt-sales | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> 11. septembra si odbil svoj druhý debut na Old Trafford, v ktorom strel dva otváracie góly pri ligovom víťazstve 4:1 proti [[Newcastle United FC|Newcastlu United]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo twice scores as Manchester United beat Newcastle|url=https://www.bbc.com/sport/football/58437003|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-09-10|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}</ref> 29. septembra strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu pri domácej výhre 2:1 proti [[Villarreal CF|Villarrealu]] v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], a zároveň v tomto zápase prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] ako hráča s najviac zápasmi v tejto súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Man Utd 2-1 Villarreal: Cristiano Ronaldo snatches dramatic late Champions League victory for United | url = https://www.skysports.com/football/man-utd-vs-villarreal/report/457343 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> V ďalšom zápase Ligy majstrov UEFA, hranom 20. októbra, strelil opäť víťazný gól v poslednej minúte, čím pomohol otočiť United dvojgólový deficit a zvíťaziť 3:2 na domácej pôde proti [[Atalanta BC|Atalante]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manchester United 3-2 Atalanta: Ronaldo delivers again as Red Devils rally from two goals down | url = https://www.fotmob.com/news/kcpmhlgkqks61jvk4teszf2uk/manchester-united-3-2-atalanta-ronaldo-delivers-again-as-red-devils-rally-from-two-goals-down | vydavateľ = FotMob | dátum vydania = 2021-10-20 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> Proti tomu istému súperovi strelil v odvete hranej 2. novembra oba góly svojho tímu (jeden z nich bol vyrovnávajúci gól v poslednej minúte zápasu) pri remíze 2:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Late Cristiano Ronaldo goal salvages dramatic point for Manchester United in Champions League | url = https://www.cnn.com/2021/11/02/football/cristiano-ronaldo-atalanta-manchester-united-champions-league-spt-intl/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2021-11-02 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en | meno = Ben | priezvisko = Morse}}</ref> 23. novembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v piatich po sebe idúcich zápasoch Ligy majstrov UEFA za anglický klub, po tom ako strelil otvárací gól pri výhre 2:0 vonku proti Villarrealu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villarreal 0-2 Man Utd: Cristiano Ronaldo and Jadon Sancho score as United reach Champions League last 16 | url = https://www.skysports.com/football/news/11945/12476601/villarreal-0-2-man-utd-cristiano-ronaldo-and-jadon-sancho-score-as-united-reach-champions-league-last-16 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> 2. decembra strelil dva góly pri domácej ligovej výhre 3:2 proti [[Arsenal FC|Arsenalu]], čím prekonal hranicu 800 kariérnych gólov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Man Utd & Portugal forward becomes first player to score 800 top-level goals|url=https://www.bbc.com/sport/football/59514549|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-12-03|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}</ref> === Odchod z Manchestru United === Ronaldové napätie s trénerom Ten Hagom tak stupňovalo, až Ronaldo nehrával takmer žiadne zápasy a len hrál na lavičke. Kvôli tomu Ronaldo začal veľmi zle vnímať Ten Haga a Manchester United samotný. V búrlivej interview kde bol, vysvetlil ako sa cíti vo Manchestru a vyjadroval sa len negatívne. Ten Hag to neakceptoval a okamžite vyjednával s Ronaldom o predčasnom skončení zmluvy. Ronaldo akceptoval a od 21.11 sa teda stal voľným hráčom. == Reprezentačná kariéra == === 2001 – 2007: Mládežnícke úrovne a začiatky reprezentačnej kariéry === Ronaldo odštartoval svoju medzinárodnú kariéru s Portugalskom na Európskom letnom olympijskom festivale mládeže v roku 2001, kde debutoval pri porážke 3:1 proti Fínsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção Sub-15 - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-sub-15/jogos/ficha-de-jogo/match/1041608|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}</ref> Nasledujúci rok reprezentoval svoju krajiny v kategórii do 17 rokov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 17 rokov 2002|EURE U17 2002]], kde nepostúpili zo skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|dátum archivácie=2009-06-02}}</ref> Ronaldo sa tiež zúčastnil olympijského tímu na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|letných olympijských hrách v roku 2004]], kde strelil jeden gól, hoci jeho tím vypadol v prvom kole, keď finišovali v ich skupine s tromi bodmi po prehrách 4:2 nad eventuálnym semifinalistom [[Iracké národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Irakom]] a štvrťfinalistom [[Kostarické národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Kostarikou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CNN.com - Ronaldo is chosen for the Olympics - Jul 21, 2004|url=https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20191031073053/https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|dátum archivácie=2019-10-31}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo keen to play at Olympics|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2383448/Ronaldo-keen-to-play-at-Olympics.html|dátum=2004-07-23|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}</ref> Počas jeho reprezentovania v mládežníckych úrovniach, reprezentoval v kategóriách do 15 rokov, [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|17 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|20 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]] a [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|23 rokov]], kde celkovo odohral 34 zápasov a strelil 18 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=pt-PT}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo (links unten) im EM-Halbfinale gegen die Niederlande.jpg|náhľad|Ronaldo (s číslom 17) v zápase proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] v semifinále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstiev Európy 2004]]]] V 18 rokoch, 20. augusta 2003, si Ronaldo odbil debut v seniorskej reprezentácii [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]] pri víťazstve 1:0 nad [[Kazašské národné futbalové mužstvo|Kazachstanom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1041815|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}</ref> Následne bol povolaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|EURO 2004]], hranom na domácej pôde, a strelil svoj prvý reprezentačný gól pri prehre 2:1 v skupine nad eventuálnym víťazom turnaja [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-Greece|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1581/match=1059164/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-12|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Po premení svoj penalty v penaltovom rozstrele proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] vo štvrťfinále,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-England|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1582/match=1059188/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-24|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> pomohol Portugalsku dostať sa do finále, keď v semifinále strelil otvárací gól pri výhre 2:1 nad [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal 2 - 1 Holland|url=https://www.theguardian.com/football/2004/jul/01/euro2004.sport2|periodikum=The Guardian|dátum=2004-06-30|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin|priezvisko=McCarra}}</ref> Vo finále však Portugalsko podľahlo Grécku 1:0. Bol zvolený do tímu turnaja, keď na turnaji strelil dva góly a na dva asistoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Statistics|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/statistics/round=1581/players/type=assists/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> So siedmimi gólmi v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] bol druhým najlepším strelcom Portugalska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup Germany 2006 - CRISTIANO RONALDO 's Profile|url=http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|vydavateľ=www.paktribune.com|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20140209155608/http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|dátum archivácie=2014-02-09}}</ref> Počas turnaja strelil svoj prvý gól na Majstrovstvách sveta v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] z penalty v druhom zápase skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - 2006 FIFA World Cup Germany™|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-26|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120626140403/http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|dátum archivácie=2012-06-26}}</ref> Vo štvrťfinále proti Anglicku bol jeho tímový spoluhráč z Manchestru United Wayne Rooney vylúčený, kvôli faulu na Portugalského obrancu [[Ricardo Carvalho|Ricarda Carvalha]]. Hoci rozhodca neskôr objasnil, že červená karta bola spôsobená iba Rooneyho priestupkom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212 |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121110161806/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212 |dátum archivácie=2012-11-10 }}</ref> anglické médiá špekulovali, že Ronaldo ovplyvnil jeho rozhodnutie agresívnym podaním sťažnosti, po ktorej bol videný ako žmurká na lavičku Portugalska po odchode Rooneyho z ihriska.<ref>http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373109</ref> Bol poslaný streliť víťaznú penaltu v tomto zápase, vďaka čomu postúpilo Portugalsko do semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006 FIFA World Cup Germany ™ - Matches - England-Portugal|url=http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=97410300/match=97410059/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Ronaldo bol následne vypískaný pri prehre 1:0 v semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]].<ref>http://soccernet.espn.go.com/columns/story?id=373430{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Technická študijná skupina FIFA ho prehliadla o cenu Najlepšieho mladého hráča na turnaji a odovzdala ju [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemcovi]] [[Lukas Podolski|Lukasovi Podolskemu]], pričom pri rozhodovaní uviedla jeho správanie.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/5157434.stm</ref> Po Majstrovstvách sveta 2006 sa zúčastnil štyroch kvalifikačných zápasov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], v ktorých strelil dva góly.<ref>https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042168</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042170|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-11-01}}</ref> === 2007 – 2012: Prevzatie kapitánskej pásky === [[Súbor:Cristiano Ronaldo 20120609.jpg|náhľad|Ronaldo, na obrázku hrajúci proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], sa stal kapitánom Portugalska v roku 2008]] 6. februára 2007, deň po jeho 22. narodeninách bol v priateľskom zápase proti [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] prvýkrát [[Zoznam kapitánov Portugalského národného futbalového mužstva|kapitánom]] Portugalska,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&in_page_id=43 |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070212052740/http://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&in_page_id=43 |dátum archivácie=2007-02-12 }}</ref> o čo požiadal prezident [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskej futbalovej asociácie]] Carlos Silva, ktorý zomrel dva dni predtým.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scolari delighted with Portugal win over Brazil|url=https://www.rediff.com/sports/2007/feb/07scol.htm|vydavateľ=www.rediff.com|dátum prístupu=2019-11-01}}</ref> Pred EUROM 2008 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/teams/team=110/squad/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Hoci strelil v kvalifikácii osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101007223817/http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq |dátum archivácie=2010-10-07 }}</ref> na turnaji strelil iba jeden gól, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:1 nad [[České národné futbalové mužstvo|Českom]] v skupinovej fáze; v tomto zápase založil tretí gól Portugalska v nadstavenom čase, ktorý strelil Quaresma, a vďaka jeho výkonu bol zvolený mužom zápasu.<ref>https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2008/Logo_MD05_300691_CZE_POR_FullReport.pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Czech Republic-Portugal Commentary|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/matches/round=15093/match=300691/postmatch/commentary/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Portugalsko bolo eliminované vo štvrťfinále prehrou 3:2 nad eventuálnym finalistom, Nemeckom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2008: German power leaves Portugal in despair|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/international/2303651/Euro-2008-German-power-leaves-Portugal-in-despair.html|dátum=2008-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}</ref> Po neúspešnom vystúpení Portugalska na Majstrovstvách Európy bol [[Luiz Felipe Scolari]] nahradený trénerom Carlosom Queirozom, ktorý bol bývalý asistent trénera v United.<ref>https://www.fifa.com/news/queiroz-appointed-portugal-coach-824568/</ref> Queroz urobil v júli 2008 z Ronalda permanentného kapitána národného tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queiroz’s belief in Ronaldo as captain of Portugal {{!}} Cristiano Ronaldo fan-site|url=http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-11-24|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20121124083946/http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|dátum archivácie=2012-11-24}}</ref> Ronaldo nedokázal streliť ani jeden gól v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kvôli čomu muselo Portugalsko bojovať v baráži o postup proti [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosne a Hercegovine]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Portugal star player at World Cup 2010|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/portugal/6607365/Cristiano-Ronaldo-Portugal-star-player-at-World-Cup-2010.html|dátum=2009-11-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Liew}}</ref> V skupinovej fáze Majstrovstiev sveta bol menovaný mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]], [[Národné futbalové mužstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|Severnej Kórei]] a Brazílii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Côte d'Ivoire 0:0 Portugal - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120513034839/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|dátum archivácie=2012-05-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 7:0 (1:0) Korea DPR - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-18|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120618010543/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|dátum archivácie=2012-06-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 0:0 Brazil - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120513030008/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|dátum archivácie=2012-05-13}}</ref> Jeho jediný gól na turnaji prišiel pri výhre 7:0 proti Severnej Kórei, čím strelil prvý gól za národný tím po 16 mesiacoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal Beats North Korea in 7-0 Rout|url=https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704895204575320582816388848|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2010-06-21|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Jonathan|priezvisko=Clegg}}</ref> Portugalsko ukončilo pobyt na Majstrovstvách sveta v osemfinále, pri prehre 1:0 nad eventuálnym šampiónom, [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain 1-0 Portugal {{!}} World Cup 2010 match report {{!}} Football {{!}} The Guardian|url=https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-11-18|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20181118105541/https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|dátum archivácie=2018-11-18}}</ref> Ronaldo strelil sedem gólov v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], vrátane dvoch gólov proti Bosne a Hercegovine v baráži, čím poslal Portugalsko na turnaj, kde boli vyžrebovaný do „skupiny smrti“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Who will survive the Group of Death?|url=https://www.bbc.com/sport/football/18463292|dátum=2012-06-16|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en-GB}}</ref> V poslednom zápase skupiny proti Holandsku strelil dva góly pri výhre 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo downs a double to join the party spirit {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/17/euro-2012-cristiano-ronaldo-party|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-17|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard Williams at Metalist|priezvisko=Stadium|priezvisko2=Kharkiv}}</ref> Vo štvrťfinále proti Česku strelil gól hlavou, vďaka čomu skončil zápas výhrou Portugalska 1:0.<ref name="tribpub.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NY Daily News - We are currently unavailable in your region|url=https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|vydavateľ=www.tribpub.com|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813153626/https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> V oboch zápasoch, proti Holandsku a Česku bol menovaný mužom zápasu.<ref>https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003337_fr.pdf</ref><ref>https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003343_fr.pdf</ref> Po bezgólovom zápase proti Španielsku v semifinále, v ktorom strelil Ronaldo tri tyčky,<ref name="tribpub.com"/> nakoniec vypadli po penaltovom rozstrele. Ronaldo nekopal, pretože bol navrhnutý, aby zakončil nevyužitú piatu penaltu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo's save-it-for-later approach hurts Portugal {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/27/euro-2012-spain-portugal-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-27|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard|priezvisko=Williams}}</ref> čo bolo potom kritizované.<ref>https://www.theguardian.com/football/2012/jun/28/euro-2012-cristiano-ronaldo-portugal</ref> Po tom, čo strelil celkovo tri góly na turnaji, čím bol najlepším strelcom spolu s ďalšími piatimi hráčmi, bol opäť zvolený do tímu turnaja.<ref>https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf</ref> === 2012 – 2016: Najlepší strelec Portugalska v histórii a Európsky šampión === [[Súbor:Cristiano Ronaldo - Croatia vs. Portugal, 10th June 2013 (2).jpg|náhľad|Ronaldo v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] v roku 2013]] Počas kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] strelil Ronaldo celkovo osem gólov. 100. zápas za reprezentáciu odohral 17. októbra 2012, v kvalifikačnom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] pri remíze 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centurion Ronaldo honoured by UEFA - UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-24|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20130924224203/http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|dátum archivácie=2013-09-24}}</ref> Svoj prvý reprezentačný hetrik strelil 6. septembra 2003, taktiež proti Severnému Írsku, keď sa trafil trikrát v priebehu 15 minút pri kvalifikačnom víťazstve 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid C.F. - Official Web Site -|url=http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-22|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20130922234503/http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|dátum archivácie=2013-09-22}}</ref> Po tom, čo Portugalsko nepostúpilo priamo na Majstrovstvá sveta, strelil Ronaldo všetky štyri góly svojho tímu v baráži proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]], čím im zabezpečil miesto na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo showed 'I am here' after stunning hat-trick for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/cristiano-ronaldo-showed-i-am-here-after-stunning-hat-trick-for-portugal-in-world-cup-play-off-8951025.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-11-20|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Jeho hetrik v druhom zápase baráže ho dostal na celkovo 47 reprezentačných gólov, čím dorovnal rekord [[Pauleta|Pauletu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Sweden 2-3 Portugal (Portugal win 4-2 on agg) {{!}} World Cup play-off report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/nov/19/sweden-portugal-world-cup-playoff|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-19|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andy Brassell at Friends|priezvisko=Arena|priezvisko2=Stockholm}}</ref> Ronaldo následne strelil 5. marca 2014 dva góly v priateľskom zápase proti [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|Kamerunu]] pri víťazstve 5:1, čím sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]] svojej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Records come naturally to me, says Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514122732/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Ronaldo sa zúčastnil turnaja napriek tomu, že trpel patelárnou tendinitídou a súvisiacim zranením stehien,<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal’s Cristiano Ronaldo suffering from tendinosis before World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2014/jun/04/cristiano-ronaldo-portugal-world-cup-injured|periodikum=The Guardian|dátum=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal fret over Ronaldo fitness - FIFA.com|url=http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20151208125345/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|dátum archivácie=2015-12-08}}</ref> čím potenciálne riskoval svoju kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo defies medics who warn playing for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/world-cup-2014-cristiano-ronaldo-defies-medics-who-warn-playing-for-portugal-against-usa-could-end-9548564.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Neskôr to komentoval: „Keby sme mali dvoch alebo troch Cristianov Ronaldov v tíme, cítil by som viac komfortne. Ale nemáme.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo film captures giant ego and strange, lonely world of being CR7|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2015/nov/05/cristiano-ronaldo-film-messi|periodikum=The Guardian|dátum=2015-11-05|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> Napriek pretrvávajúcim pochybnostiam o jeho stave bol nútený dvakrát prerušiť tréning,<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo limps out of training|url=https://www.bbc.com/sport/football/27914694|dátum=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> avšak odohral celých 90 minút v otváracom zápase proti Nemecku, ktorému podľahli 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo '100 percent fit' for U.S. game|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/1891470/cristiano-ronaldo-100-percent-fit-for-united-states-game|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref> Po tom, čo asistoval v nadstavenom čase na 2:2 proti [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojeným štátom]],<ref>{{Citácia periodika|titul=USA v Portugal, World Cup 2014: Cristiano Ronaldo produces last gasp moment of magic to keep hopes alive|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10918774/USA-v-Portugal-World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldo-produces-last-gasp-moment-of-magic-to-keep-hopes-alive.html|dátum=2014-06-23|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}</ref> strelil víťazný gól na 2:1 proti [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghane]].<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Portugal 2-1 Ghana|url=https://www.bbc.com/sport/football/25285312|dátum=2014-06-26|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho 50. reprezentačný gól ho urobil prvým Portugalským hráčom, ktorý hral a skóroval na troch Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 é o primeiro português a marcar em três fases finais - Desporto - DN|url=http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-07-14|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140714143745/http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|dátum archivácie=2014-07-14}}</ref> Portugalsko vypadlo z turnaja už v skupinovej fáze, kvôli gólovému rozdielu.<ref name=":8" /> [[Súbor:1 cristiano ronaldo 2016.jpg|náhľad|Ronaldo vo vzdušnom súboji na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] vo štvrťfinále proti [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsku]]]] Ronaldo strelil v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] celkovo päť gólov, vrátane hetriku proti [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménsku]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Armenia 2-3 Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/33122742|dátum=2015-06-13|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho jediným gólom pri ďalšom víťazstve nad Arménskom, dňa 14. novembra 2014, dosiahol 23 gólov na Majstrovstvách Európy, vrátane kvalifikačných zápasov, čím sa stal najlepším strelcom v histórii tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2020|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Na začiatku turnaja však nedokázal premeniť svoje šance pri remízach proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] a [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]], napriek tomu, že vyslal celkovo 20 striel na bránu. V zápase proti Rakúsku predbehol Luísa Figa v počte štartov za národný tím so 128. reprezentačnými zápasmi, ktorý ukončil bez gólu po tom, čo v druhom polčase nepremenil penaltu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2016: What's wrong with Portugal's Cristiano Ronaldo?|url=https://www.bbc.com/sport/football/36579430|dátum=2016-06-21|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> S dvomi gólmi a asistenciou v poslednom zápase skupiny, proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] pri remíze 3:3, sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v štyroch ročníkoch Majstrovstvách Európy, a taktiež odohral rekordný 17. zápas na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo becomes first to score in four European Championships|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2893127|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref><ref>https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2380646.html</ref> Hoci sa Portugalsko umiestnilo na treťom mieste v skupine za Maďarskom a Islandom, kvalifikovalo sa do vyraďovacích kôl v dôsledku novo rozšíreného formátu súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Third place at Euro 2016: How it works, who qualified and last 16 draw|url=https://www.eurosport.com/football/euro-2016/2016/third-place-at-euro-2016-how-it-works-who-plays-whom-and-who-will-qualify-for-the-last-16_sto5651583/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-06-22|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref> V prvom zápase Portugalska vo vyraďovacej fázy vyslal jedinú strelu, ktorú vyrazil [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|chorvátsky]] brankár do územia, kde bol [[Ricardo Quaresma]], ktorý teda zabezpečil víťazstvo svojho tímu 1:0 po predĺžení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Croatia vs. Portugal - Football Match Report - June 25, 2016 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=438166|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Po tom, čo porazili vo štvrťfinále [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] po penaltách,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2016 - History - Poland-Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017901/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2016-06-30|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý sa zúčastnil v troch semifinálových zápasoch Majstrovstiev Európy;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal's Cristiano Ronaldo the first to play in three Euro semifinals|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2908365|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref> v semifinále strelil otvárací gól a asistoval na druhý gól pri výhre 2:0 nad [[Waleské národné futbalové mužstvo|Walesom]], čím vyrovnal rekord [[Michel Platini|Michela Platiniho]] ako najlepšieho strelca súťaže s deviatimi gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo equals Platini Euros goals record|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2899862/cristiano-ronaldo-equals-michel-platinis-european-championship-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Vo finále proti Francúzsku bol nútene striedaní kvôli zraneniu už v 25. minúte po tom, čo ho zranil [[Dimitri Payet]]. Po viacerých ošetreniach a pokusoch znovu hrať bol nakoniec vystriedaný. Nahradil ho Quaresma. Počas predĺženia strelil náhradník [[Eder (Portugalský futbalista)|Eder]] gól v 109. minúte, čím Portugalsko vyhralo 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced off injured in Euro 2016 final|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2910804/portugal-striker-cristiano-ronaldo-forced-off-injured-in-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-10|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Ako kapitán tímu neskôr Ronaldo zdvihol trofej na oslavu prvého víťazstva svojej krajiny na hlavných turnajoch. Získal Striebornú kopačku, keď strelil tri góly a trikrát asistoval, a bol zvolený do tímu turnaja po tretíkrát v jeho kariére.<ref>https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2389933.html#uefa+euro+2016+team+tournament+revealed</ref><ref>https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2390091.html</ref> === 2016 – 2018: Po víťazstve na Eure a Majstrovstvá sveta === Po úspešnom Eure 2016 strelil Ronaldo šesť gólov v otváracích kolách kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2018, z ktorých štyri prišli proti Andorre<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hits four in Portugal’s 6-0 rout of nine-man Andorra|url=https://www.theguardian.com/football/2016/oct/07/portugal-andorra-world-cup-2018-qualifier-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2016-10-07|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}</ref> a dva proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]]. S týmito gólmi dosiahol za reprezentáciu celkovo 68 gólov, čím vyrovnal [[Gerd Müller|Gerda Müller]] a [[Robbie Keane|Robbieho Keanea]] ako štvrtých najlepších európskych reprezentačných strelcov v histórii.<ref name="uefa.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo on top: Europe's top international scorer|url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/0253-0d81f47dfe05-e92503acfb7d-1000--cristiano-ronaldo-on-top-europe-s-top-international-scorer/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-11-17|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 28. marca 2017 odohral svoj prvý profesionálny zápas na jeho domácom ostrove Madeire, kde strelil otvárací gól, avšak jeho tím prehral 2:3 v priateľskom zápase proti Švédsku na [[Estádio dos Barreiros]]. S týmto gólom vyrovnal [[Miroslav Klose|Miroslava Kloseho]] so 71 gólmi ako tretieho najlepšieho európskeho reprezentačného strelca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bittersweet return for Ronaldo as Portugal beaten by Sweden in Madeira|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/portugal-sweden-italy-netherlands-russia-belgium-world-cup-2018-qualifiers-a7655051.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2017-03-28|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> V otváracom zápase Portugalska na [[Pohár konfederácií FIFA 2017|Pohári konfederácií FIFA 2017]] proti [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] hranom 17. júna, pripravil Quaresmovi úvodný gól zápasu, avšak zápas skončil remízou 2:2.<ref>{{Citácia periodika|titul=Héctor Moreno’s stoppage-time header earns Mexico draw against Portugal|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/18/portugal-mexico-confederations-cup-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-18|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nick Ames at the Kazan|priezvisko=Arena}}</ref> O tri dni neskôr strelil gól pri výhre 1:0 nad domácim [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo header earns Portugal Confederations Cup win over Russia|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/21/portugal-russia-confederations-cup-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-21|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association|priezvisko2=Reuters}}</ref> 24. júna strelil gól z penalty pri výhre 4:0 nad Novým Zélandom, čím Portugalsko postúpilo zo skupiny a prebojovalo sa do semifinále. So 75 reprezentačnými gólmi vyrovnal [[Sándor Kocsis|Sándora Kocsisa]] ako druhého najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, pred ním bol už len Ferenc Puskás.<ref name="uefa.com"/><ref>{{Citácia periodika|titul=Confederations Cup: Ronaldo helps Portugal into semi-final as hosts Russia out|url=https://www.bbc.com/sport/football/40393539|dátum=2017-06-24|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> Bol zvoleným mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch zápasoch v skupinovej fáze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Awards - Man Of The Match|url=http://www.fifa.com/confederationscup/awards/man-of-the-match/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Ronaldo odišiel zo súťaže skoro; po tom, čo [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] v semifinále porazilo Portugalsko na penalty 3:0 mal dovolené vrátiť sa domov ku svojím novonarodeným deťom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo gets leave to meet his new twins|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/3150221/cristiano-ronaldo-leaves-confederations-cup-to-meet-his-new-twins|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Z toho dôvodu chýbal Portugalsku v zápase o tretie miesto, v ktorom jeho tím porazil Mexiko 2:1 po predĺžení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Matches - Portugal-Mexico - Match Report|url=http://www.fifa.com/confederationscup/matches/round=274643/match=300334886/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo Portugal.jpg|náhľad|Ronaldo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]]]] 31. augusta 2017 strelil hetrik pri výhre 5:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Faerských ostrovov|Faerskými ostrovmi]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta, čím predbehol Pelého a vyrovnal [[Hussein Saeed|Husseina Saeeda]] ako piateho najlepšieho strelca v reprezentačnom futbale so 78 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pele congratulates Cristiano Ronaldo on surpassing his goals record|url=https://www.beinsports.com/en/football/news/pele-congratulates-cristiano-ronaldo-on-sur-1/637898|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Tieto góly ho dostali na hranicu 14 gólov v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018, čím vyrovnal [[Predrag Mijatović|Predraga Mijatovića]] za najviac gólov v jednej kvalifikačnej sezóne pod hlavičkou UEFA, a taktiež prekonal rekord za najviac gólov v jednej európskej kvalifikácii, keď prekonal predošlý rekord 13 gólov [[David Healy|Davida Healyho]] a [[Robert Lewandowski|Roberta Lewandowskeho]]. Ronaldov hetrik bol jeho 29. gól v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta, čím sa stal najlepším strelcom v európskych kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta pred [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrijim Ševčenkom]], a najlepším strelcom v kvalifikačných a finálových zápasoch Majstrovstiev sveta, s 32 gólmi pred Miroslavom Klosem.<ref>https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/2497563--/?referrer=%2feuropean-qualifiers%2fnews%2fnewsid%3d2497563</ref> Ronaldo neskôr pridal ďalší gól pri výhre 2:0 nad Andorrou.<ref>https://www.cmjornal.pt/desporto/futebol/detalhe/renato-sanches-e-bruno-alves-fora-do-jogo-contra-andorra</ref> Pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvami sveta 2018]] odohralo Portugalsko tri prípravné zápasy proti [[Tuniské národné futbalové mužstvo|Tunisku]], [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] a [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírsku]]. Ronaldo odohral všetky tri zápasy, čím za Portugalsko odohral celkovo už 150 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal 3 Algeria 0: Guedes at the double in Ronaldo's 150th outing|url=https://www.fourfourtwo.com/news/portugal-3-algeria-0-guedes-double-ronaldos-150th-outing|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-06-07|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> 15. júna 2018 sa stal najstarším hráčom, ktorý strelil hetrik v zápase Majstrovstiev sveta, keď pomohol Portugalsku pri remíze 3:3 proti Španielsku v otváracom zápase Majstrovstiev sveta. Taktiež sa stal prvým Portugalcom, ktorý strelil gól na štyroch Majstrovstvách sveta a jedným zo štyroch hráčov, ktorý toto dokázal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain vs. Portugal final score: Crazy draw as Cristiano Ronaldo becomes oldest to score World Cup hat trick|url=https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/spain-vs-portugal-final-score-crazy-draw-as-ronaldo-becomes-oldest-to-score-world-cup-hat-trick/amp/|vydavateľ=www.cbssports.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Jeho tretí gól prišiel z priameho kopu zo vzdialenosti 27 metrov, dve minúty pred koncom, čím zabezpečil remízu.<ref name="independent.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo has grabbed a slice of World Cup history|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-world-cup-2018-goal-watch-stream-portugal-vs-spain-penalty-team-updates-worth-a8401401.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Jeho hetrik ho taktiež dostal na úroveň [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] ako najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, s 84 reprezentačnými gólmi.<ref name="independent.co.uk"/> V druhom zápase Portugalska hranom 20. júna, strelil jediný gól pri výhre 1:0 nad [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]], čím prekonal Puskásov rekord.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo just made history with one of his first touches of the ball against Morocco|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-goal-portugal-vs-morocco-watch-live-stream-world-cup-2018-record-highlights-a8407906.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}</ref> V poslednom zápase skupinovej fázy proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] hranom 25. júna, nepremenil penaltu pri remíze 1:1, vďaka čomu Portugalsko skončilo v skupine druhé za Španielskom.<ref>{{Citácia periodika|titul=VAR: Cristiano Ronaldo misses penalty but Portugal progress at World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/44439228|dátum=2018-06-25|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> 30. júna bolo Portugalsko eliminované z turnaja po prehre 2:1 nad [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguajom]] v osemfinále.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2018: Edinson Cavani's superb double sees Uruguay beat Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44439361|dátum=2018-06-30|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> Vďaka jeho výkonom na turnaji bol neskôr zvolený do Tímu snov Majstrovstiev sveta 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018 FIFA World Cup™ - News - Fan Dream Team and prize winners revealed! - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/fan-dream-team-and-prize-winners-revealed|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> === 2018 – súčasnosť: Krátka pauza a titul Ligy národov UEFA === Po Majstrovstvách sveta 2018 vynechal šesť reprezentačných zápasov, vrátane celej ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2018/2019|Ligy národov UEFA 2018/2019]]. Ronaldo hral až vo finálnej fáze súťaže. V semifinále hranom 5. júna, strelil hetrik proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čím zabezpečil tímu postup do finále. Po tom čo strelil úvodný gól zápasu sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 10 po sebe idúcich súťažiach, čím prekonal predošlý rekord Ghanančana [[Asamoah Gyan|Asamoaha Gyana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hat-Trick Hero Cristiano Ronaldo Sets New World Record|url=https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|vydavateľ=Soccer Laduma|dátum vydania=2019-06-06|dátum prístupu=2019-12-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20220706071425/https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|dátum archivácie=2022-07-06}}</ref> Vo finálovom zápase hranom o štyri dni neskôr, porazilo Portugalsko [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Result: Goncalo Guedes scores winner as Portugal land UEFA Nations League title|url=https://www.sportsmole.co.uk/fb_361579.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> 10. septembra 2019 strelil štyri góly pri hosťovskej výhre 5:1 nad [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] v kvalifikácii na Euro 2020;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lithuania vs. Portugal - Football Match Report - September 10, 2019 - ESPN|url=https://africa.espn.com/football/report?gameId=528948|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> týmto prekonal Robbieho Keana (23 gólov) ako hráča s najviac gólmi v kvalifikáciách na Majstrovstvá Európy, keď nastavil nový rekord 25 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7, altro record da fenomeno: ne fa 4 in Lituania, nessuno come lui nelle qualificazioni europee|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/nazionali/10-09-2019/cr7-altro-record-fenomeno-ne-fa-4-lituania-nessuno-come-lui-qualificazioni-europee-3402385824631.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it-IT}}</ref> Taktiež nastavil nový rekord, ako hráč, ktorý strelil gól proti najviac reprezentačným mužstvám (40),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, poker con la Lituania e record: è il re del gol nelle qualificazioni europee|url=https://gianlucadimarzio.com/it/ronaldo-record-keane-portogallo-lituania|vydavateľ=gianlucadimarzio.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it}}</ref> a bol to jeho ôsmi reprezentačný hetrik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits four against Lithuania and nears all-time goals record|url=https://edition.cnn.com/2019/09/11/football/cristiano-ronaldo-portugal-lithuania-euro-2020-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-12-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}</ref> 14. októbra strelil z penalty 700. kariérny gól za klub a krajinu v 974. seniorskom zápase v kariére, pri prehre 2:1 nad [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajinou]] v kvalifikácii na Euro 2020.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores 700th career goal in Portugal's 2-1 loss to Ukraine in Euro 2020 qualifier|url=https://www.bbc.com/sport/football/50049796|dátum=2019-10-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> 17. novembra strelil prvý výhre nad Luxemburskom 2:0 svoj 99. reprezentačný gól, čím doviedol Portugalsko na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Euro 2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo stuck on 99 goals but Portugal through to Euro 2020|url=https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|vydavateľ=chinadailyhk|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191208094114/https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|dátum archivácie=2019-12-08}}</ref> 8. septembra 2020 strelil 100. a 101. gól pri výhre vonku 2:0 nad Švédskom v zápase [[Liga národov UEFA 2020/2021|Ligy národov UEFA 2020/2021]], čím sa stal len druhým hráčom—a prvým Európanom—ktorý prekonal tento míľnik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sweden vs. Portugal - Football Match Report - September 8, 2020 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=570748|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo passes 100 goals for Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/54074907|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en-GB}}</ref> 13. októbra 2020 Portugalská futbalová federácia oznámila, že Ronaldo má pozitívny test na [[COVID-19]], hoci je bez príznakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo não defronta Suécia|url=https://www.fpf.pt/News/Todas-as-notícias/Notícia/news/27639|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2021-04-01|jazyk=pt-PT}}</ref> Do 30. októbra bol vyliečený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve: Ronaldo has recovered from COVID {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/161324/juve-ronaldo-has-recovered-covid|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-04-01}}</ref> == Profil hráča == === Štýl hry === Ronaldo, ako všestranný útočník, dokáže hrať na oboch krídlach aj v strede ihriska,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo is better than Lionel Messi!|url=https://zeenews.india.com/exclusive/why-cristiano-ronaldo-is-better-than-lionel-messi_3863.html|vydavateľ=Zee News|dátum vydania=2012-08-26|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> a aj keď je pravák, dokáže veľmi dobre strieľať aj ľavou nohou.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Question: Why are so many wingers playing on the 'wrong' wings? {{!}} Jonathan Wilson|url=https://www.theguardian.com/sport/blog/2010/mar/24/the-question-inside-out-wingers|periodikum=The Guardian|dátum=2010-03-24|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Wilson}}</ref> Radí sa medzi najrýchlejších futbalistov na svete, či už s alebo bez lopty.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Calcio: notizie, risultati, pronostici, classifiche e pillole sul Calcio|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=IT}}</ref> Vo svojej kariére prešiel niekoľkými vývojmi. Počas hrania za Sporting a počas prvej sezóny v Manchesteri United bol typicky nasadzovaní ako tradičný krídelník na pravú stranu ihriska, odkiaľ pravidelne hľadal spoluhráčov centrami do pokutového územia. Na tejto pozícii dokázal využiť svoju rýchlosť a akceleráciu, mrštnosť a technickú zručnosť na to, aby obehol protihráča v súboji 1 na 1. Ronaldo sa stal známym vďaka jeho dribblingu, pri ktorom ukazoval množstvo trikov a fines,<ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo - Portogallo - Il Sole 24 ORE|url=https://st.ilsole24ore.com/art/SoleOnLine4/dossier/Sport/2008/europei-2008/campioni/portogallo-ronaldo.shtml?uuid=7b8731d6-2da2-11dd-ba2d-00000e251029&|vydavateľ=st.ilsole24ore.com|dátum prístupu=2019-12-08}}</ref> ako napríklad prekračovačky a takzvané 'chopy', ktoré sa mu privlastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grantland|url=https://grantland.com/the-triangle/the-evolution-of-cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united/|dátum vydania=2015-09-22|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-US|meno=Mike L.|priezvisko=Goodman}}</ref> [[Súbor:Contrôle de Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo spracuvajúci loptu na hrudi počas sezóny [[La Liga 2010/2011|2010/2011]] v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almérii]]. Na jeho vrchole bol známy svojou výnimočnou rýchlosťou a atletickosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Fastest In Football - German Study {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spanish-football/2009/12/11/1680966/real-madrids-cristiano-ronaldo-the-fastest-in-football|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref>]] Keď Ronaldo dozrel, prešiel významnou fyzickou transformáciou a vyvinul typ svalnatého tela, ktoré mu umožňuje udržať loptu v moci, a silné nohy, vďaka ktorým má výborný výskok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Named Fittest Man Alive By Men’s Health Magazine [Photos]|url=https://www.inquisitr.com/1386948/cristiano-ronaldo-named-fittest-man-alive-by-mens-health-magazine-photos/|vydavateľ=www.inquisitr.com|dátum prístupu=2019-12-08}}</ref> Jeho sila a výskok v kombinácii s presnosťou hlavičiek a výškou 185 centimetrov mu umožňujú vyhrávať hlavičkové súboje. Tieto atribúty mu umožňujú byť cieľovým hráčom spoluhráčov a je hrozbou pre súperovu obranu v hlavičkových súbojoch; v toho dôsledku strelil mnoho gólov z hlavičiek.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo vs. Messi: The case for Ronaldo as the world's greatest player - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/ronaldo-vs-messi-case-ronaldo-worlds-greatest-player/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2019-12-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcotti: Portugal perform to reach final|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-match/60/post/2896675/cristiano-ronaldo-stars-as-portugal-accept-fernando-santos-challenge-to-reach-the-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How did Cristiano Ronaldo score his incredible header against Manchester United?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/9870500/How-did-Cristiano-Ronaldo-score-his-incredible-header-against-Manchester-United.html|dátum=2013-02-14|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Graphic by Mark|priezvisko=Oliver}}</ref> Vďaka jeho dobrej výdrží a pracovitosti sa jeho schopnosť strieľania gólov výrazne zvýšila na ľavom krídle, odkiaľ mal možnosť presunúť sa do stredu, aby dokončil akcie. Stále viac zohrával kreatívnu rolu pre svoj tím, keď často behal do hĺbky poľa, aby sa zúčastnil vytvárania hry a vytváral šance pre svojich spoluhráčov.<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Vo svojich posledných sezónach za United hral ešte viac útočnú a hlavnú rolu, keď pôsobil ako hrotový útočník alebo podhrotový útočník, alebo príležitostne ako ofenzívny záložník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Mechanization of Cristiano Ronaldo: How his style of play has changed {{!}} O-Posts|url=http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-03-21|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20150321004902/http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|dátum archivácie=2015-03-21}}</ref> Stal sa z neho plodný strelec gólov, ktorý bol schopný z vnútra pokutového územia, ale aj z diaľky, vďaka svojej sile v nohách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA.com|url=http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-06-12|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20160612174736/http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|dátum archivácie=2016-06-12}}</ref> Ako presný strelec z penált<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hazard takes over as penalty taker king|url=https://global.espn.com/football/blog/name/68/post/2075094/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-10-07|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}</ref> sa stal aj špecialistom v priamych kopoch, ktorými bol preslávený vďaka svojimi tvrdými a plávajúcimi strelami na bránu,<ref>{{Citácia periodika|titul=From Messi to Ronaldo - the world's best free-kick takers|url=https://www.belfasttelegraph.co.uk/telebest/sport/from-messi-to-ronaldo-the-worlds-best-freekick-takers-28537742.html|periodikum=BelfastTelegraph.co.uk|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB}}</ref> avšak jeho schopnosť sa v tomto ohľade v jeho kariére neskôr zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo free-kick goals are rare, show WhoScored.com stats|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/9804389/cristiano-ronaldo-free-kick-goals-are-rare-show-whoscored-com-stats|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid Transfer 2015: The Time to Sell Declining Cristiano Ronaldo Is Now|url=https://www.latinpost.com/articles/93597/20151110/real-madrid-transfer-2015-time-sell-declining-cristiano-ronaldo-now.htm|vydavateľ=Latin Post|dátum vydania=2015-11-10|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US}}</ref> Ronaldo je pri zahrávaní voľných kopov známy pomocou techniky plávajúcej strely, ktorú predtým popularizoval [[Juninho Pernambucano]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noughty Boys: No one hit a free-kick quite like Juninho Pernambucano|url=https://www.bbc.co.uk/bbcthree/article/7ff3d21d-6ff3-480b-b22c-3b198bad381f|vydavateľ=BBC Three|dátum vydania=2018-12-11|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-GB|meno=Carl|priezvisko=Anka}}</ref> pred kopnutím do lopty si tiež osvojil postoj, ktorý spočíva v tom, že stojí s nohami ďaleko od seba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Portuguese commentator goes wild over CR7|url=https://edition.cnn.com/2018/06/16/football/cristiano-ronaldo-world-cup-portugual-commentary-intl-spt/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=Chris Scott, for|priezvisko=CNN}}</ref> Pokiaľ ide o jedinečný štýl zahrávania priameho kopu Cristiana Ronalda, bývalý asistent manažéra Manchestru United [[Mike Phelan]] to okomentoval: „Ľudia si dali loptu na zem, vzdialili sa, rozbehli a udreli. Priniesol dynamickejšiu ukážku. Položí loptu, úroveň koncentrácie je vysoká, vykoná určité množstvo krokov dozadu, takže jeho stojatá noha je na ideálnom mieste, aby zasiahla loptu do sladkého miesta. Je to absolútny showman. Má malú aroganciu. Keď tie kraťasy vytiahne a ukáže stehná, hovorí tým „Všetky oči na mňa“, a to sa aj deje. Rozumie marketingovej stránke. Spôsob, akým sa stojí a vystrelí; svet ho sleduje.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOX Sports Asia|url=https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum vydania=2018-11-04|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20181215225822/https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum archivácie=2018-12-15}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo (5593704534).jpg|náhľad|Ako sa Ronaldo blížil k svojej tridsiatke, začal menej driblovať]] V Reale Madrid hral Ronaldo naďalej ofenzívnejšiu rolu, avšak jeho tvorivé a obranné povinnosti sa obmedzili, aj keď nie úplne. Spočiatku bol nasadzovaný ako stredný útočník, hoci neskôr bol presunutý späť na ľavé krídlo, hoci vo voľnej taktickej úlohe; táto pozícia mu umožnila vnikať sa do stredu podľa vôle, aby sa dostal na zakončenie a skóroval, alebo aby vytiahol obrancov jeho pohybom bez lopty a nechal priestor pre spoluhráčov, aby ho využili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rigg: Ronaldo best used in middle|url=https://global.espn.com/football/club/name/86/blog/post/2055111/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref name="ReferenceA">{{Citácia periodika|titul=Real Madrid v Liverpool: The five phases of Cristiano Ronaldo|url=https://www.thetimes.co.uk/article/real-madrid-v-liverpool-the-five-phases-of-cristiano-ronaldo-gxhqs8htq|periodikum=The Times|dátum=2018-05-25|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Gabriele Marcotti, European Football|priezvisko=Correspondent}}</ref> Protiútokový štýl hry v Madride mu taktiež umožnil stať sa efektívnejším a konzistentnejším hráčom, o čom svedčia jeho gólové rekordy. Aj keď v médiách ho chválil hlavne pre strieľanie gólov, preukázal svoju schopnosť aj ako kreatívneho tvorcu.<ref name="ReferenceA"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Most Underrated Man in Football?|url=https://bleacherreport.com/articles/978123-real-madrids-cristiano-ronaldo-the-most-underrated-man-in-football|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Yoosof|priezvisko=Farah}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Did Jose Mourinho's Tactics Help Cristiano Ronaldo Flourish at Real Madrid?|url=https://bleacherreport.com/articles/1676581-did-jose-mourinhos-tactics-help-cristiano-ronaldo-flourish-at-real-madrid|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Samuel|priezvisko=Marsden}}</ref> Od roku 2013 sa jeho štýl účinne prispôsoboval jeho starnutiu, čím viac obmedzoval pohyb s loptou a celkové zapojenie do hry, začal menej driblovať a prihrávať v priemere na zápas a namiesto toho sa sústredil na tvorbu hry na krátku vzdialenosť a strieľanie gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo’s evolution: Could he really play beyond the age of 40?|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10657507/cristiano-ronaldo8217s-evolution-could-he-really-play-beyond-the-age-of-40|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPNFC: Soccer Real Madrid vs. Barcelona: Clasico promises goals aplenty|url=http://m.espn.com/soccer/blogs/blogpost?w=1invg&i=TOP&id=2105117&topslot=1&wjb=|vydavateľ=m.espn.com|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> Od roku 2017 Ronaldo opäť prispôsobuje svoj štýl hry tak, aby sa stal viac voľným hráčom, čo je úloha, v ktorej naďalej vyniká a udržuje si plodnú výkonnosť v strieľaní gólov; z tejto pozície si v médiách vyslúžil pochvalu za inteligentný pohyb s loptou, ale aj bez nej, jeho vynikajúce pozičné vnímanie, prepojenosť v hre, klinické zakončovanie a jeho oportunizmus, ako aj schopnosť obísť alebo predvídať svojich protivníkov, nájsť si priestor v šestnástke a skórovať z minima šancí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo has been Real Madrid's major problem this season... but he can also be their solution|url=https://www.fourfourtwo.com/features/why-cristiano-ronaldo-has-been-real-madrids-major-problem-season-he-can-also-be-their|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-02-13|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo can become great centre-forward, says Gary Neville|url=https://www.skysports.com/football/news/29326/10842815/cristiano-ronaldo-can-become-great-centre-forward-says-gary-neville|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo joins illustrious list of players who reinvented themselves in a new position|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/05/10/cristiano-ronaldo-joins-illustrious-list-players-reinvented/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-05-10|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Zeqiri}}</ref> Vo svojej prvej sezóne za Juventus naďalej hrával na rôznych útočných pozíciách, v závislosti od toho, s ktorým bol v útoku. Zatiaľ čo vo svojich posledných rokoch pôsobil v Reale Madrid v stále obávanejšej úlohe, v Juventuse pôsobil občas ako voľný hráč, buď ako samostatný útočník, alebo na ľavom krídle, vo formácii 4–2–3–1 alebo 4–3–3, v ktorej často menil pozície s Mariom Mandžukićom. V tejto roly mu bolo umožnené chodiť hlboko do ihriska alebo na pravú stranu a viac sa zapojil do vytvárania hry; okrem toho, že strieľal góly sám, začal vytvárať šance pre spoluhráčov s vyššou frekvenciou, ako mal v posledných sezónach za Real Madrid. Bez lopty bol taktiež schopný vytvoriť priestor pre spoluhráčov svojim pohybom a útočnými nábehmi do šestnástky, alebo dokončiť šance s hlavou alebo nohami tak, že sa bol na konci akcie svojho tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, Mandzukic present tough aerial challenge for Atletico|url=https://www.espn.com/soccer/blog/espn-fc-united/68/post/3779061/juventus-twin-towers-of-ronaldomandzukic-to-provide-a-unique-test-for-atleticos-stingy-defence|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Can Sarri figure out the right way for Juve to play around Ronaldo?|url=https://www.espn.com/soccer/italian-serie-a/story/3958370/ronaldos-free-role-with-juventus-is-a-headache-for-sarri-how-can-he-work-around-his-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> Príležitostne hral v útočnom tandeme spolu s Mandžukićom vo formácii 4–3–1–2, 4–4–2 alebo 3–5–2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano conundrum: How should Allegri use his star?|url=https://www.espn.com.au/football/blog/marcottis-musings/62/post/3606914/cristiano-ronaldo-conundrum-how-should-max-allegri-use-juventus-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dybala gives Allegri a headache {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128820/dybala-gives-allegri-headache|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo undergoing another evolution at Juventus?|url=https://www.skysports.com/football/news/12961/11572135/is-cristiano-ronaldo-undergoing-another-evolution-at-juventus|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> Podobnú úlohu zohráva aj v jeho druhej sezóne za klub.<ref name=":12" /> === Vnímanie Ronalda === Ronaldo je často označovaný ako jedeného z dvoch najlepších hráčov jeho generácie, spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]]. Po získaní prvej Zlatej lopty s rekordne najväčším hlasovaním vo veku 23 rokov a následnom zlepšovaní sa začalo o ňom vravieť, že môže byť jeden z najlepších hráčov v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 50 Greatest Footballers Of All-Time – Pelé, Maradona, Messi And Ronaldo Included In The Best Soccer Players Ever List|url=https://www.ibtimes.com/top-50-greatest-footballers-all-time-pele-maradona-messi-ronaldo-included-best-soccer-1624974|vydavateľ=International Business Times|dátum vydania=2014-07-10|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref> Je uznávaný pre množstvo strelených gólov a je považovaný za rozhodujúceho hráča, ktorý dokáže zmeniť zápas, najmä v dôležitých a vyostrených situáciách. Ronaldo je známy svojou pracovnou morálkou, skvelou kondíciou tela a odhodlaním zlepšovať sa na ihrisku a byť považovaný za prirodzeného vodcu.<ref>https://web.archive.org/web/20130308105353/http://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-became-world-best-inside-story-094104722.html</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Is Euro 2016 triumph his greatest achievement?|url=https://edition.cnn.com/2016/07/11/football/cristiano-ronaldo-euro-2016/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=James Masters|priezvisko=CNN}}</ref> Adam Bate zo [[Sky Sports]], ktorý napísal svoju „mimoriadnu oddanosť k fyzickej príprave“, dodáva: „Odhodlanie je obrovskou súčasťou toho, aby sme zostali na vrchole a Ronaldovo zameranie na tento aspekt je v hre jedinečný.“ Jeho snaha a odhodlanie uspieť sú poháňané túžbou, o ktorej sa bude hovoriť ako o [[Pelé]]m a [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], keď ukončí kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo says he has no idea how much money he has|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/cristiano-ronaldo-says-no-idea-3620117|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-05-29|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Paul|priezvisko=Gorst}}</ref> Občas však bol kritizovaný za to, že simuloval. Okrem toho bol občas na začiatku svojej kariéry kritizovaný manažérom Alexom Fergusonom, spoluhráčmi a médiami za to, že bol sebecký alebo príliš okázalý hráč.<ref name="mirror.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rio Ferdinand claims Cristiano Ronaldo was once blasted by Sir Alex Ferguson for playing selfishly|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/rio-ferdinand-claims-cristiano-ronaldo-4267114|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-09-16|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Jim|priezvisko=Daly}}</ref><ref name="mirror.co.uk"/> Počas svojej kariéry bol Ronaldo taktiež označovaný ako „arogantný obraz“ na ihrisku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Paradise|url=https://www.footballparadise.com/blood-sweat-foundation-legacy-cristiano-ronaldo/|dátum vydania=2018-06-08|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US}}</ref> načo Ronaldo uviedol, že sa stal „obeťou“, pretože média ho tak vykreslili. Často ho vidieť ako stoná, gestikuluje a mračí sa, keď sa snaží inšpirovať tím k víťazstvu, avšak Ronaldo trvá na tom, aby sa jeho motivačná povaha nemýlila s aroganciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo admits perceived arrogance has cost him|url=https://edition.cnn.com/2012/11/08/sport/football/cristiano-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=From Pedro Pinto|priezvisko=CNN}}</ref> Jeho manažéri, spoluhráči a rôzni novinári povedali, že táto reputácia mu spôsobila nespravodlivý imidž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mourinho: Ronaldo deserved Ballon d'Or|url=http://www.espnfc.com/story/1381618/jose-mourinho-claims-cristiano-ronaldo-deserved-to-win-ballon-dor|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pepe: "Cristiano is a symbol" - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2013/09/10/en/football/real_madrid/1378834274.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ballon d'Or: Cristiano Ronaldo's improved image helped win, says Guillem Balague|url=https://www.skysports.com/football/news/12087/9115007/ballon-dor-cristiano-ronaldos-improved-image-helped-win-says-guillem-balague|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> V roku 2014 povedal pre ''[[France Football]]'', že urobil „chybu“, keď v roku 2011 povedal: „Ľudia na mňa žiarlia, pretože som bohatý, pekný a skvelý hráč“. Dodal, že od tej doby dozrel a fanúšikovia by ho mali lepšie porozumieť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo regrets 'jealousy' remark|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20141218030459/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|dátum archivácie=2014-12-18}}</ref> === Gólové oslavy === Ronaldo počas svojej kariéry použil niekoľko [[Gólové oslavy|gólových osláv]] po strelení gólu, vrátane jednej konkrétnej oslavy, ktorá získala širokú mienku v médiách, keď v drepe hľadel priamo do kamery na kraji ihriska s rukou na brade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How to do the 12 new FIFA 18 celebrations – plus more of our favourites|url=https://www.fourfourtwo.com/features/how-do-12-new-fifa-18-celebrations-plus-more-our-favourites|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronology of Cristiano Ronaldo Told Through His Goal Celebrations|url=https://bleacherreport.com/articles/2706975-chronology-of-cristiano-ronaldo-told-through-his-goal-celebrations|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Karl|priezvisko=Matchett}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Everyone mocks Cristiano Ronaldo's new goal celebration, including his own son|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/everyone-mocks-cristiano-ronaldos-new-goal-celebration-including-his-own-son-112016|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-20|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US|meno=2016 at 1:06p|priezvisko=ET}}</ref> Avšak, po strelení gólu zvyčajne slávy gól tým, že vyskočí do vzduchu, urobí v ňom otočku a pristane s nohami oddialenými od seba, a zvyčajne zakričí „Sí“ (španielsky znamená „áno“);<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What does Cristiano Ronaldo's goal celebration mean?|url=https://www.joe.co.uk/sport/cristiano-ronaldo-celebration-166745|vydavateľ=JOE.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> táto oslava sa v médiach nazýva kvôli tomuto „Sii!“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little fan nails Ronaldo goal celebration|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-toe-poke/65/post/3214519/little-fan-absolutely-nails-cristiano-ronaldo-goal-celebration|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Ronaldo s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] pred medzinárodným priateľským zápasom medzi [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]] a [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] v roku 2011]] === Porovnávanie s Lionelom Messim === Obaja hráči strelili gól v minimálne dvoch finálových zápasoch [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] pravidelne prekonávajú 50-gólovú hranicu v jednej sezóne. Športoví žurnalisti a odborníci pravidelne preberajú ich individuálne úspechy v snahe argumentovať, že jeden alebo druhý je najlepší futbalista v modernom futbale.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo's personal duel with Lionel Messi is affecting his performances for Portugal|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10923614/World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldos-personal-duel-with-Lionel-Messi-is-affecting-his-performances-for-Portugal.html|dátum=2014-06-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Mendes}}</ref> Sú porovnávaní so športovými rivalmi ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]]-[[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a-[[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.<ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi v Ronaldo {{!}} Sky Sports|url=http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20141006105413/http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|dátum archivácie=2014-10-06}}</ref> Niektorí komentátori sa rozhodujú analyzovať odlišné postavy a štýly hry obidvoch, zatiaľ čo časť debaty sa točí okolo kontrastných osobností týchto dvoch hráčov: Ronaldo je niekedy zobrazovaný ako arogantná a divadelná postavička, zatiaľ čo Messi je zobrazovaný ako plachý, skromný charakter.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo versus Lionel Messi pits showman against shy man, writes Paul Hayward|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/26/cristiano-ronaldo-lionel-messi-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2009-05-26|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Hayward}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Last Word: Crunch time for Lionel Messi and Cristiano Ronaldo|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/the-last-word-crunch-time-for-lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-9537924.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-15|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: The world’s best?|url=https://www.skysports.com/football/news/15241/9350562/ronaldo-the-world8217s-best|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> V rozhovore v roku 2012 komentoval túto rivalitu a povedal: „Myslím si, že sa niekedy v súťaži navzájom tlačíme, to je to, kvôli čomu je táto súťaž taká veľká“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}</ref> zatiaľ čo Ronaldov tréner počas pôsobenia v [[Manchester United FC|Manchestri United]], [[Alex Ferguson]], zastával názor, že „nemyslím si, že je medzi nimi nejaká rivalita. Myslím si, že majú svoju vlastnú hrdosť na to, že chcú byť najlepší.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fergie: Ronaldo and Messi are equals|url=http://www.espnfc.com/story/1271003/alex-ferguson-cristiano-ronaldo-and-lionel-messi-both-the-best|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref> Sám Messi poprel akúkoľvek rivalitu a uviedol, že to sú „iba médiá, tlač, chcú, aby sme boli na špici, ale nikdy som s Cristianom nesúperil“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> Ronaldo v reakcii na tvrdenia, že on a Messi si v osobnom živote nerozumejú, poznamenal: „Nemáme vzťah mimo sveta futbalu, rovnako ako s mnohými inými hráčmi“, predtým, ako dodal, že v najbližších rokoch dúfa, že sa na tom môžu spolu zasmiať a uviedol; „Musíme sa na toto súperenie pozrieť s pozitívnym duchom, pretože je to dobrá vec.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Messi and I are colleagues, work friends" - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/08/28/en/football/real_madrid/1409211779.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}</ref> Najväčšie hviezdy Barcelony, respektíve Realu Madrid sa stretávali na jednom ihrisku minimálne dvakrát v sezóne v najväčšom klubovom zápase na svete, v ''[[El Clásico|El Clásicu]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> V diskusii v Oxfordskej únii v októbri 2013, keď sa pýtali vtedajšieho prezidenta FIFA Seppa Blattera či preferuje viac Messiho alebo Ronalda, najprv vzdal hold pracovnej etike Argentínčanovi, a potom o Ronaldovi tvrdil, že „jeden z nich má viac nákladov na kaderníka ako ten druhý. Real Madrid požadoval – a okamžite dostal – úplné ospravedlnenie, a Portugalec na to reagoval svojou vlastnou gólovou oslavou po premenení penalty proti Seville, po tom, čo ho Blatter opísal ako „veliteľa“ na ihrisku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Sepp Blatter's apology to Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/24730976|dátum=2013-10-29|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> V auguste 2019 boli Ronaldo a Messi v rozhovore, zatiaľ čo sedeli vedľa seba pred vyhlásením futbalistu roka UEFA, pričom Ronaldo uviedol: „Samozrejme, máme dobrý vzťah. Ešte sme spolu nemali večeru, ale dúfam, že v budúcnosti bude. Tlačil som ho vpred a on mňa tiež. Takže je dobré byť súčasťou histórie futbalu.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo, Lionel Messi & Eric Cantona light up Uefa awards|url=https://www.bbc.com/sport/football/49516474|dátum=2019-08-30|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> == Mimo futbalu == Ako jeho reputácia počas pôsobenia v Manchestri United rástla, podpísal mnoho sponzorských zmlúv na spotrebné výrobky vrátane športového oblečenia, kopačiek (od novembra 2012 nosí Ronaldo edíciu CR7 [[Nike Mercurial Vapor]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nike's CR7 collection reflects attitude and irreverence of a global icon|url=https://news.nike.com/news/new-cristiano-ronaldo-signature-collection-from-nike-reflects-attitude-irreverence-of-a-global-icon|vydavateľ=Nike News|dátum prístupu=2020-01-05}}</ref> nealkoholických nápojov, odevy, mazivá pre automobily, finančné služby, elektroniky a počítačové videohry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Expands His Brand With Launch Of New Fragrance|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2015/09/16/cristano-ronaldo-expands-his-brand-with-launch-of-legacy-frangrance/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=From £175 to £80m in 14 years – but can Cristiano Ronaldo earn it like Beckham?|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jun/11/cristiano-ronaldo-transfer-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2020-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Robert|priezvisko=Booth}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo The World's Most Marketable Athlete?|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2012/07/11/is-cristiano-ronaldo-the-worlds-most-marketable-athlete/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo's $1 Billion Nike Deal May Be A Bargain For Sportswear Giant|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2016/12/02/cristiano-ronaldos-1-billion-nike-deal-is-a-bargain-for-sportswear-giant/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Ronaldo sa ocitol na obale videohry ''[[FIFA 18]]'' a ''[[FIFA 19]]'' a bol silne zapojený do propagácie hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EA unveil new FIFA 18 trailer and official cover art {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ea-unveil-new-fifa-18-trailer-and-official-cover-art/uwbx8pwyazdw1fq8jsk08ojpd|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-05}}</ref> Jeho gólová oslava „Sii!“ je súčasťou série [[FIFA (séria videohier)|''FIFA'']] a je v nej zakomponovaný vlastný hlas Ronalda. Bol taktiež tvárou ''[[Pro Evolution Soccer]]'', keď sa na obale objavil v ročníkoch [[Pro Evolution Soccer 2008|2008]], [[Pro Evolution Soccer 2012|2012]] a [[Pro Evolution Soccer 2013|2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifa 18 release date confirmed with Ronaldo unveiled as cover star|url=http://www.standard.co.uk/sport/football/fifa-18-release-date-confirmed-with-cristiano-ronaldo-as-cover-star-a3557866.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2017-06-06|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}</ref> ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' ho dvakrát zaradil na prvé miesto v rebríčku najlepšie platených futbalistov sveta; jeho kombinovaný príjem z platov, prémií a doložiek bol 73 miliónov dolárov v rokoch 2013 až 2014 a 79 miliónov dolárov v rokoch 2014 až 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World's Highest-Paid Soccer Players|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2014/05/07/the-worlds-highest-paid-soccer-players-3/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=#1 Cristiano Ronaldo, Real Madrid / Portugal|url=https://www.forbes.com/pictures/mlh45eldf/1-cristiano-ronaldo-real/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}</ref> Skončil len za boxeristom [[Floyd Mayweather Jr.|Floydom Mayweatherom Jr.]] v rebríčku najlepšie platených športovcov na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.forbes.com/consent/?toURL=https://www.forbes.com/athletes/|vydavateľ=www.forbes.com|dátum prístupu=2020-01-05}}</ref> V roku 2016 sa stal podľa ''Forbes'' prvým futbalistom, ktorý zarobil najviac peňazí spomedzi všetkých športovcov, s celkovým príjmom zo svojho platu a doložiek v rokoch 2015 až 2016 vo výške 88 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo first footballer to top Forbes rich list of highest-earning athletes|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10307782/cristiano-ronaldo-first-footballer-to-top-forbes-rich-list-of-highest-earning-athletes|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}</ref> V rokoch 2016 až 2017 sa umiestnil na prvom mieste rebríčka so ziskom 93 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Produced Nearly $1 Billion In Value For Sponsors On Social Media|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2017/06/15/cristiano-ronaldo-produces-nearly-1-billion-in-value-for-sponsors-on-social-media-this-year/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Ronaldo je jedným z najpredávanejších svetových športovcov: ''[[SportsPro]]'' ho v roku 2012 zaradil ako piateho najpredávanejšieho športovca,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS Dhoni, Mary Kom world's 16th, 38th most marketable athletes - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/off-the-field/MS-Dhoni-Mary-Kom-worlds-16th-38th-most-marketable-athletes/articleshow/14415674.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref> a v roku 2013 ako ôsmeho, pričom v oboch rokoch vyhral brazílsky futbalista [[Neymar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Most Marketable 2013 - Cristiano Ronaldo|url=http://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200303193802/https://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|dátum archivácie=2020-03-03}}</ref> V máji 2014 označila spoločnosť Repucom pre výskum športového trhu Ronalda za najpredávanejšieho a najuznávanejšieho futbalistu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2020-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> V roku 2014 bol taktiež zvolený v [[Time 100]] do ''[[Time (týždenník)|Time]]'', čo je každoročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete. [[ESPN]] ho zvolil za najznámejšieho športovca v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who's the most famous athlete in the world?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/15685581/espn-world-fame-100|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Check out ESPN's 2017 ranking of the top 100 most famous athletes on the planet|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/page/worldfame100/espn-world-fame-100-top-ranking-athletes|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPN ranks the 100 most famous athletes|url=http://www.usatoday.com/story/sports/ftw/2018/05/22/5-surprises-from-espns-ranking-of-the-100-most-famous-athletes/111166614/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-US|meno=Nick|priezvisko=Schwartz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2019 World Fame 100: Who are the biggest names in sports?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/26113613/espn-world-fame-100-2019|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref> Ronaldo si vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu na sociálnych médiach; ako najpopulárnejší športovec na sociálnych sieťach má k januáru 2020 na [[Facebook]]u, [[Twitter]]i a [[Instagram]]e celkovo 400 miliónov sledujúcich.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://sk-sk.facebook.com/Cristiano/|vydavateľ=sk-sk.facebook.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@Cristiano) {{!}} Twitter|url=https://twitter.com/cristiano|vydavateľ=twitter.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@cristiano) • Fotky a videá na Instagrame|url=https://www.instagram.com/cristiano/|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}</ref> K januáru 2020 má na Facebooku najväčšiu fanúšikovskú základňu so 122 miliónmi sledujúcimi,<ref name=":13" /> a taktiež aj na Instagrame so 196 miliónmi sledujúcimi;<ref name=":14" /> v auguste 2010 sa stal prvým športovcom, ktorý na Facebooku prekonal 50 miliónov sledovateľov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo tops 50 million 'Likes' on Facebook|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/cristiano-ronaldo-tops-50-million-likes-on-facebook-8212363.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-15|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}</ref> a v októbri 2014 sa stal prvým športovcom a druhou osobou po [[Shakira|Shakire]], ktorý prekonal 100 miliónov sledovateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100m followers on Facebook {{!}} Pitchside Europe - Yahoo Eurosport UK|url=https://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-makes-history-with-100m-followers-on-facebook-102030069.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-23|dátum prístupu=2020-01-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20141023124125/https://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-makes-history-with-100m-followers-on-facebook-102030069.html|dátum archivácie=2014-10-23}}</ref> == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K zápasu hranom 23. mája 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Pohár^A ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európa^B ! colspan="2" |Ostatné^C ! colspan="2" |Celkovo |- !Divízia !Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly |- |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]] |2002/2003 |[[Segunda Divisão Portuguesa]] |2 |0 | colspan="2" |– | colspan="2" |– | colspan="2" |– | colspan="2" |– |2 |0 |- | rowspan="2" |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |2002/2003 |[[Primeira Liga]] |25||3||3||2|| colspan="2" |–||3^D||0||0||0||31||5 |- ! colspan="2" | Celkovo !25!!3!!3!!2!! colspan="2" |–!!3!!0!!0!!0!!31!!5 |- | rowspan="7" |[[Manchester United F.C.|Manchester United]] |2003/2004 | rowspan="6" |[[FA Premier League|Premier League]] |29||4||5||2||1||0||5||2||0||0||40||6 |- |2004/2005 |33||5||7||4||2||0||8||0||0||0||50||9 |- |2005/2006 |33||9||1||1||4||2||8||1^E|| colspan="2" |–||47||12 |- |2006/2007 |34||17||7||3||1||0||11||3|| colspan="2" |–||53||23 |- |2007/2008 |34||31||3||3||0||0||13||9||1^F||0||49||42 |- |2008/2009 |33||18||2||1||4||2||12||4||2^G||1||53||26 |- ! colspan="2" | Celkovo !196!!84!!26!!14!!12!!4!!55!!16!!3!!1!!292!!118 |- | rowspan="10" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |2009/2010 | rowspan="9" |[[La Liga]] |29||26||0||0|| colspan="2" |–||6||7|| colspan="2" |–||35||33 |- |2010/2011 |34||40^H||8||7|| colspan="2" |–||12||6|| colspan="2" |–||54||53 |- |2011/2012 |38||46||5||3|| colspan="2" |–||10||10||2^I||1||55||60 |- |2012/2013 |34||34||7||7|| colspan="2" |–||12||12||2^I||2||55||55 |- |2013/2014 |30 |31 |6 |4 | colspan="2" |– |11 |17 | colspan="2" |– |47 |51 |- |2014/2015 |35 |48 |2 |1 | colspan="2" |– |12 |10 |5^J |2 |54 |61 |- |2015/2016 |36 |35 |0 |0 | colspan="2" |– |12 |16 | colspan="2" |– |48 |51 |- |2016/2017 |29 |25 |2 |1 | colspan="2" |– |13 |12 |2^G |4 |46 |42 |- |2017/2018 |27 |26 |0 |0 | colspan="2" |– |13 |15 |4^K |3 |44 |44 |- ! colspan="2" |Celkovo !292!!311!!30!!22!! colspan="2" |–!!101!!105!!15!!12!!438!!450 |- | rowspan="5" |[[Juventus FC|Juventus]] |2018/2019 | rowspan="4" |[[Serie A]] |31 |21 |2 |0 | colspan="2" |– |9 |6 |1^L |1 |43 |28 |- |2019/2020 |33 |31 |4 |2 | colspan="2" |– |8 |4 |1^L |0 |46 |37 |- |2020/2021 |33 |29 |4 |2 | colspan="2" |– |6 |4 |1^L |1 |44 |36 |- |2021/2022 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |– |0 |0 |0 |0 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !98 !81 !10 !4 ! colspan="2" |– !23 !14 !3 !2 !134 !101 |- | rowspan="3" |Manchester United |2021/2022 | rowspan="2" |Premier League |30 |18 |1 |0 |0 |0 |7 |6 | colspan="2" |– |38 |24 |- |2022/2023 |10 |1 |0 |0 |0 |0 |6^M |2 | colspan="2" |– |16 |3 |- ! colspan="2" |Celkovo !40 !19 !1 !0 !0 !0 !13 !8 ! colspan="2" |– !54 !27 |- |[[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] |2022/2023 |[[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] |16 |14 |2 |0 | colspan="2" |– | colspan="2" |– |1^K |0 |19 |14 |- ! colspan="3" | Celkovo v kariére !669 !512!!72!!41!!12!!4!!195!!143!!22!!15!!970!!715 |} <small>A – Zahrňuje [[Taça de Portugal]], [[Pohár FA|FA Cup]], [[Copa del Rey]] a [[Coppa Italia]]</small> <small>B – Všetky zápasy v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], pokiaľ nie je uvedené inak</small> <small>C – Zahrňuje [[FA Community Shield]], [[Supercoppa Italiana]], [[Supertaça Cândido de Oliveira]], [[Superpohár UEFA]] a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]</small> <small>D – Jeden zápas v [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|Lige majstrov UEFA]], dva zápasy v [[Pohár UEFA 2002/2003|Pohári UEFA]]</small> <small>E – Gól strelený v treťom kvalifikačnom kole proti [[Debreceni VSC|Debrecenu VSC]]</small> <small>F – Zápas v [[FA Community Shield]]</small> <small>G – Všetky zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>H – Nezahŕňa jeden gól strelený 18. septembra 2010 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]. ''[[Marca (noviny)|Marca]]'', ktorá udeľuje cenu [[trofej Pichichi]], ho priraďuje Ronaldovi, zatiaľ čo La Liga a UEFA ho pripisujú [[Pepe]]mu</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 y Pepe cooperan por el bien com�n - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2010/09/18/futbol/1adivision/1284847182.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-08-08}}</ref> <small>I – Všetky zápasy v [[Supercopa de España]]</small> <small>J – Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]], dva zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>K – Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a jeden gól v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>L – Zápas v [[Supercoppa Italiana]]</small> <small>M – Všetky zápasy v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]]</small> <small>N – Zápas v Saudskom Superpohári</small> === Reprezentačné === ''K zápasu hranom 26. marca 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2" | Tím!! rowspan="2" |Rok!! colspan="2" |Súťažné!! colspan="2" |Priateľské ! colspan="2" |Celkovo |- !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="21" |'''[[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]''' |2003||0 |0||2 |0 |2 |0 |- |2004||11 |7||5 |0 |16 |7 |- |2005||7 |2||4 |0 |11 |2 |- |2006||10 |4||4 |2 |14 |6 |- |2007||9 |5||1 |0 |10 |5 |- |2008||5 |1||3 |0 |8 |1 |- |2009||5 |0||2 |1 |7 |1 |- |2010||6 |3||5 |0 |11 |3 |- |2011||6 |5||2 |2 |8 |7 |- |2012||9 |4||4 |1 |13 |5 |- |2013||6 |7||3 |3 |9 |10 |- |2014 |5 |3 |4 |2 |9 |5 |- |2015 |4 |3 |1 |0 |5 |3 |- |2016 |10 |10 |3 |3 |13 |13 |- |2017 |10 |10 |1 |1 |11 |11 |- |2018 |4 |4 |3 |2 |7 |6 |- |2019 |10 |14 |0 |0 |10 |14 |- |2020 |4 |2 |2 |1 |6 |3 |- |2021 |11 |11 |3 |2 |14 |13 |- |2022 |12 |3 |0 |0 |12 |3 |- |2023 |2 |4 |0 |0 |2 |4 |- ! colspan="2" |Celkovo!!146 !102!!52 !20 !198 !122 |} == Trofeje a úspechy == === Klub === ==== Sporting CP ==== * '''[[Supertaça Cândido de Oliveira]] (1):''' 2002 ==== Manchester United ==== * [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(3):''' [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]], [[FA Premier League 2007/08|2007/2008]], [[FA Premier League 2008/2009|2008/2009]] * [[Pohár FA|'''FA Cup''']] '''(1):''' 2003/2004 * '''[[EFL Cup]]''' '''(2):''' 2005/2006, 2008/2009 * '''[[FA Community Shield]] (1):''' 2007 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (1):''' [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]] * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (1):''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|2008]] ==== Real Madrid ==== * '''[[La Liga]]''' '''(2):''' [[La Liga 2011/2012|2011/2012]], [[La Liga 2016/2017|2016/2017]] * '''[[Copa del Rey]] (2):''' [[Copa del Rey 2010/2011|2010/2011]], [[Copa del Rey 2013/2014|2013/2014]] * '''[[Supercopa de España]] (2):''' 2012, 2017 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2015/2016]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/2017]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2017/2018]] * '''[[Superpohár UEFA|Európsky Superpohár]] (2):''' 2014, 2017 * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017 ==== Juventus ==== * '''[[Serie A]] (2):''' 2018/2019, 2019/2020 * '''[[Supercoppa Italiana]] (2):''' 2018,2021 === Reprezentačné === ==== Portugalsko ==== * '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (1):''' [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] *'''[[Liga národov UEFA]] (1):''' [[Liga národov UEFA 2018/2019|2019]] === Individuálne === ==== Ocenenia ==== * '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (5):''' 2008, 2013, 2014, 2016, 2017 * '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2008 * '''[[FIFPro|Futbalista rok FIFPro]] (1):''' 2008 * '''[[FIFA The Best]] (2):''' 2016, 2017 * '''[[Futbalista roka UEFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017 * '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2007/2008 * '''Klubový útočník roka UEFA (1):''' 2007/2008 * '''FIFPro špeciálny mladý hráč roka (2):''' 2003/2004, 2004/2005 * '''PFA Portugalský hráč roka (4):''' 2016, 2017, 2018, 2019 * '''[[Zlatá kopačka|Európska Zlatá kopačka]] (4):''' 2007/2008, 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015 *'''[[Cena Ferenca Puskása]] (1):''' 2009 *'''FIFA FIFPro svetová 11 (14):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 *'''UEFA Tím roku (14):''' 2004, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2020 *'''Liga majstrov UEFA – Tím sezóny (6):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 *'''Majstrovstvá Európy – Tím turnaja (3):''' 2004, 2012, 2016 *'''Strieborná kopačka z Majstrovstiev Európy (1):''' 2016 *'''UEFA Ultimátny Tím roku''' (publikovaný 2017) *'''Liga národov UEFA – Tím turnaja (1):''' 2019 *'''Dream Team Majstrovstiev sveta (1):''' 2018 *'''Majstrovstvá klub FIFA – Zlatá lopta (1):''' 2016 *'''Majstrovstvá klub FIFA – Strieborná lopta (3):''' 2008, 2014, 2017 *'''PFA mladý hráč roku (1):''' 2006/2007 *'''PFA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008 *'''Premier League – hráč sezóny (2):''' 2006/2007, 2007/2008 *'''FWA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008 *'''PFA Premier League – tím roku (4):''' 2005/2006, 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 *'''Premier League – zlatá kopačka (1):''' 2007/2008 *'''La Liga – najlepší hráč (1):''' 2013/2014 *'''La Liga – najlepší útočník (1):''' 2013/2014 *'''La Liga – najcennejší hráč (1):''' 2012/2013 *'''La Liga – tím sezóny (3):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 *'''Trofej Pichichi (3):''' 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015 *'''UEFA La Ligový tím sezóny (2):''' 2015/2016, 2016/2017 *'''BBC Osobnosť roka pre zahraničné športy (1):''' 2014 *'''Serie A – najcennejší hráč (1):''' 2018/2019 *'''Serie A – futbalista roku (1):''' 2019 *'''Serie A – tím roku (1):''' 2018/2019 *'''Zlatá noha (1):''' 2020 *'''Zlatá lopta – Dream Team (1):''' 2020 *'''Globe Soccer Awards – hráč storočia (1):''' 2020 == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie|3}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cristiano Ronaldo|}} {{Portugalské národné mužstvo na MS 2006}} {{Portugalské národné mužstvo na ME 2008}} {{Portugalské národné mužstvo na ME 2012}} {{Futbalisti roka FIFA}} {{Najlepší strelci Premier League}} {{Puskas Award}} {{Golden Foot}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ronaldo, Cristiano}} [[Kategória:Portugalskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Manchester United FC]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Real Madrid CF]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]] [[Kategória:Majstri Európy vo futbale]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Portugalsko)]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] hiiyjpj3qi4aert5ikz0lmviivav4fw 8057715 8057712 2025-07-07T13:03:45Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.46|85.237.234.46]] ([[User_talk:85.237.234.46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8041919 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|referencie}} {{infobox futbalista | meno = Cristiano Ronaldo | foto = Cristiano Ronaldo playing for Al Nassr FC against Persepolis, September 2023 (cropped).jpg | popis = Ronaldo za [[Al-Nassr FC|Al Nassr]] v roku 2023. | celé meno = Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro | prezývka = CR7 | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1985|2|5}} | rodné mesto = [[Funchal]], [[Madeira]] | miesto narodenia = [[Funchal]], [[Madeira]] | štát = [[Portugalsko]] | výška = {{cm|187|m}} | súčasný klub = [[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] | pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]] | klubové číslo = 7 | mládežnícke roky = 1992{{--}}1995<br /> 1995{{--}}1997<br /> 1997{{--}}2002 | mládežnícke kluby = Andorinha<br /> [[C.D. Nacional]]<br /> [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | roky = 2002{{--}}2003<br /> 2002{{--}}2003<br /> 2003{{--}}2009<br /> 2009{{--}}2018<br /> 2018{{--}}2021<br /> 2021{{--}}2022<br /> 2023{{--}} | kluby = [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]]<br />[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<br /> [[Manchester United FC|Manchester United]]<br /> [[Real Madrid]]<br /> [[Juventus FC|Juventus]]<br />[[Manchester United FC|Manchester United]]<br />[[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}25{{0}}{{0}}{{0}}(3)<br /> 196{{0}}{{0}}(84)<br /> 438{{0}}(451)<br /> {{0}}98{{0}}{{0}}(81)<br />{{0}}40{{0}}{{0}}(19)<br />{{0}}47{{0}}{{0}}(49) | reprezentačné roky = 2001<br /> 2001{{--}}2002 <br />2003<br /> 2002{{--}}2003 <br />2004<br />2003{{--}} | národné mužstvo = Portugalsko U15 <br /> Portugalsko U17 <br /> Portugalsko U20 <br /> Portugalsko U21 <br /> Portugalsko U23 <br /> [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}{{0}}(7)<br /> {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}{{0}}(5)<br /> {{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}{{0}}(1)<br /> {{0}}10{{0}}{{0}}{{0}}(3)<br /> {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}{{0}}(2)<br /> 207{{0}}(130) | pkupdate = 27. máju 2024 | nmupdate = 11. júnu 2024 }} '''Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro''' (<small>portugalská výslovnosť</small>: <small>[Kristiano Ronaldo]</small> * [[5. február]] [[1985]], [[Funchal]], [[Madeira (ostrov)|Madeira]], [[Portugalsko]]) je portugalský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v klube [[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] a reprezentuje ako kapitán [[Portugalské národné futbalové mužstvo]]. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Ronaldo získal päť ocenení [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]],<ref group="pozn.">Terminológia tohto ocenenia je rôzna. Ronaldo získal tri Zlaté lopty (2008, 2016, 2017) a dve Zlaté lopty FIFA (2013, 2014), a taktiež FIFA Hráč roka (2008) a Futbalista roka FIFA (2016 a 2017).</ref> najviac pre európskeho hráča a štyri [[Zlatá kopačka|európske Zlaté kopačky]]. V kariére získal 33 trofejí, vrátane siedmych ligových titulov, piatich titulov [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], jedného na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]] a jedného v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]. Ronaldo je plodný strelec a drží rekord za najviac gólov a asistencií v Lige majstrov UEFA (134 gólov a 41 asistencií), najviac hetrikov v zaznamenanej histórii (57), rekord za najviac hetrikov v Lige Majstrov (8) spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], najviac gólov za národné mužstvo ako aktívny hráč (103) a spoločný rekord v počte gólov na Majstrovstvách Európy (9). Je jediný hráč, ktorý strelil viac, ako 60 gólov vo všetkých súťažiach v 4 sezónach po sebe. Je jedným z mála zaznamenaných hráčov, ktorí odohrali viac ako [[Zoznam futbalistov s 1000 alebo viac odohratými zápasmi|1000 profesionálnych zápasov]] a strelil viac ako 900 [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|gólov v kariére]] za klub a krajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The importance of confidence scores|url=http://dx.doi.org/10.1287/lytx.2018.05.06|vydavateľ=September/October 2018|dátum vydania=2019-01-04|dátum prístupu=2020-05-27}}</ref> Je taktiež iba druhým hráčom, ktorý strelil [[Zoznam futbalistov s 50 alebo viac reprezentačnými gólmi|100 reprezentačných gólov]] a súčasne prvým Európanom, a jediným hráčom, ktorý strelil gól v piatich ročníkoch Majstrovstiev sveta. Narodil sa a vyrastal na Portugalskom ostrove [[Madeira]]. V pätnástich rokoch mu bol diagnostikovaný [[tachykardia|srdcový problém (tachykardia)]]. Kariéru seniora začal v [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]], predtým ako podpísal v roku 2003 zmluvu s [[Manchester United FC|Manchesterom United (MUFC)]]. Po tom, čo vyhral vo svojej prvej sezóne v Anglicku prvú trofej, [[Pohár FA|FA Cup]], pomohol United vyhrať tri po sebe idúce tituly v [[FA Premier League|Premier League]], Ligu majstrov UEFA a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]. Vo svojich 22 rokoch bol v nominácii na Zlatú loptu a [[Futbalista roka FIFA|Futbalista roku FIFA]] a v 23 rokoch tieto ceny po prvýkrát vyhral. V roku 2009 prestúpil za vtedajšiu rekordnú čiastku 94 miliónov € z Manchestru United do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. S Realom Madrid získal 15 trofejí, vrátane dvoch titulov v [[La Liga|La Lige]], dvoch v [[Copa del Rey]] a štyroch v Lige majstrov UEFA. Ako najlepší strelec v histórii Realu Madrid strelil 34 hetrikov v La Lige, vrátane ôsmich v sezóne [[La Liga 2014/2015|2014/2015]] a je jediným hráčom, ktorý prekročil hranicu 30 gólov v šiestich po sebe idúcich sezónach v La Lige. Po príchode do Madridu skončil v ankete Zlatá lopta trikrát na druhom mieste za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]], jeho vnímaným rivalom, ešte predtým ako túto cenu získal dvakrát v rade v rokoch [[Zlatá lopta FIFA 2013|2013]] a [[Zlatá lopta FIFA 2014|2014]]. Po tom čo viacnásobne v rade vyhral Ligu majstrov UEFA, zabezpečil si aj víťazstvá v ankete Zlatá lopta v rokoch [[Zlatá lopta 2016|2016]] a [[Zlatá lopta 2017|2017]]. Po historickom treťom víťazstve v Lige majstrov UEFA v rade sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý túto trofej získal päťkrát. V roku 2018 prestúpil do Juventusu za 100 miliónov €; najväčšia zaplatená čiastka talianskym tímom a najväčšia suma za hráča staršieho ako 30 rokov. Vo farbách Juventusu vyhral dvakrát [[Serie A 2018/2019|Serie A]], dvakrát [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]] a raz [[Coppa Italia]], a stal sa prvým hráčom, ktorý sa stal najlepším strelcom v sezóne v anglickej, španielskej a talianskej lige. V roku 2021 sa vrátil do Manchestru United, kde sa v jedinej sezóne stal najlepším strelcom tímu. V roku 2022 s ním klub rozviazal kontrakt. V roku 2023 prestúpil do Al-Nassr. Ronaldo bol v roku 2015 menovaný [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskou futbalovou asociáciou]] najlepším Portugalským futbalistom v histórii. Seniorský debut si odkrútil v 18. rokoch, v roku 2003, a odvtedy odohral viac ako 170 zápasov, zúčastnil sa a hral v desiatich hlavných turnajoch, vďaka čomu sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|kapitánom Portugalska]] a jej [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]]. Svoj prvý gól strelil na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstvách Európy 2004]] a pomohol Portugalsku dostať sa do finále tejto súťaže. Kapitánom sa stal v júli 2008. Portugalsko doviedol k prvej veľkej trofeji v hlavných turnajoch na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Majstrovstvách Európy 2016]], kde získal Striebornú kopačku ako druhý najlepší strelec turnaja. Tento úspech mu zaručil štvrtú Zlatú loptu. Ako jeden z najznámejších atlétov na svete bol Ronaldo podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' v rokoch 2016 a 2017 najlepšie plateným atlétom na svete a podľa ''[[ESPN]]'' svetovo najpopulárnejší atlét v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. ''[[Time (týždenník)|Time]]'' ho v roku 2014 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230504074154/https://time.com/collection-post/70818/cristiano-ronaldo-2014-time-100/|dátum archivácie=2023-05-04}}</ref> K augustu 2020 je Ronaldo [[Zoznam najsledovanejších Instagramových účtov|najsledovanejším užívateľom]] na [[Instagram]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most followed Instagram accounts 2019|url=https://www.statista.com/statistics/421169/most-followers-instagram/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}</ref> So zárobkom 728 miliónov € medzi rokmi 2010 až 2019, je podľa ''Forbes'' radený ako druhý najlepšie zarábajúci športovec dekády, a podľa toho istého periodika, je prvým futbalistom, a zároveň len tretím športovcom, ktorého zárobky presiahli 1 miliardu € v jeho kariére. == Mladosť == Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro sa narodil v [[São Pedro (Funchal)|São Pedro]], [[Funchal]], na portugalskom ostrove [[Madeira]], a vyrastal v [[Santo António (Funchal)|Santo António]], Funchal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pelos caminhos de Ronaldo - DN|url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|vydavateľ=www.dn.pt|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=pt|url archívu=https://web.archive.org/web/20191013082246/https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/perfil/pelos-caminhos-de-ronaldo-1298338.html|dátum archivácie=2019-10-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo turns 32|url=https://www.marca.com/en/football/real-madrid/2017/02/05/5896528d22601db9458b4599.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-02-05|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Ruben|priezvisko=Jimenez}}</ref> Je štvrté a najmladšie dieťa Marie Dolores Spinoly dos Santos Aveiro (*1954), kuchárky a Josého Dinisa Aveira (1953 – 2005), mestského záhradníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Los inicios de Cristiano Ronaldo, en Fiebre Maldini|url=https://www.youtube.com/watch?v=b3bxhH16EJ4|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho druhé meno „Ronaldo“ bolo vybrané podľa bývalého amerického prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]].<ref>Fitzpatrick, Richard (1 October 2012). ''El Clasico: Barcelona V Real Madrid: Football's Greatest Rivalry''. A&C Black. p. 122.</ref> Jeho prastará mama z otcovej strany, Isabel da Piedade, bola z ostrova [[São Vicente (Kapverdy)|São Vicente]], [[Kapverdy]].<ref>https://expresso.pt/actualidade/cristiano-ronaldo-tem-costela-cabo-verdiana=f491641</ref> Má jedného staršieho brata Huga (*1975) a dve staršie sestry Elmu (*1973) a Lilianu Cátiu „Katia“ (*1977), ktorá je speváčka. Ronaldo vyrastal v katolíckom a chudobnom dome, kde zdieľal izbu so všetkými jeho súrodencami.<ref>https://www.mirror.co.uk/3am/celebrity-news/cristiano-ronaldo-spills-all-to-his-close-friend-139054</ref> Ako dieťa hral Ronaldo v rokoch 1992 až 1995 za amaterský tím [[CF Andorinha|Andorinha]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html |dátum prístupu=2019-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191013082245/https://www.dn.pt/dossiers/desporto/cristiano-ronaldo/noticias/bola-de-ouro---ronaldo-conquistou-primeiro-premio-aos-oito-anos-no-andorinha-1066979.html |dátum archivácie=2019-10-13 }}</ref> kde sa jeho otec staral o dresy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The 'little bee' who always cried - the story of young Ronaldo’s path to greatness in Madeira {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/the-little-bee-who-always-cried-the-story-of-young-ronaldos-path-/k927thno26e41b42er1z9zhqo|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-13}}</ref> a neskôr zostal dva roky v [[C.D. Nacional|Nacionale]]. V roku 1997, keď mal 12 rokov, bol na troj-dňovej skúške v [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]], ktorý ho podpísali za 1500£.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Clash of the Titans|url=http://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/clash-of-the-titans-989542|vydavateľ=men|dátum vydania=2010-04-18|dátum prístupu=2019-10-13|meno=Manchester Evening|priezvisko=News}}</ref> Následne sa presťahoval z Madeiry do [[Alcochete]], blízko [[Lisabon]]a, aby sa pripojil k ostatným mladým hráčom v klubovej akadémii.<ref name=":1"/> V 14. rokoch Ronaldo veril, že bude môcť hrať profesionálne futbal, a tak jeho matka súhlasila, že môže ukončiť štúdium a venovať sa naplno futbalu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I was expelled from school for throwing a chair at the teacher|url=https://www.celebsnow.co.uk/latest-celebrity-news/cristiano-ronaldo-i-was-expelled-from-school-for-throwing-a-chair-at-the-teacher-112949|vydavateľ=CelebsNow|dátum vydania=2011-07-06|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en-US|priezvisko=CelebsNow}}</ref> Zatiaľčo bol populárny medzi študentami v škole, tak bol zo školy vylúčený po tom, čo hodil po učiteľovi stoličku, ktorý ho podľa neho „nerešpektoval“.<ref name=":0" /> Avšak, o rok neskôr mu bolo diagnostikované [[Tachykardia|zrýchlenie srdca]], kvôli čomu mohol skončiť s hraním futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo {{!}} Biography & Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}</ref> Ronaldo podstúpil operáciu srdca, kde sa laser použil na [[Kauterizácia|kauterizáciu]] viacerých [[Prevodový systém srdca|srdcových dráh]] do jednej, čím sa pozmenila jeho pokojová [[srdcová frekvencia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What you didn’t know about Cristiano Ronaldo|url=https://www.news.com.au/sport/football/what-you-didnt-know-about-cristiano-ronaldo/news-story/41e4d9d91b8f3a1d65c3826f00d63d15|vydavateľ=NewsComAu|dátum vydania=2015-05-08|dátum prístupu=2019-10-13}}</ref> Bol prepustený z nemocnice o niekoľko hodín neskôr a o pár dní pokračoval v tréningoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United winger Cristiano Ronaldo needed heart operation to save career|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/4382937/Manchester-United-winger-Cristiano-Ronaldo-needed-heart-operation-to-save-career.html|periodikum=The Telegraph|dátum=2009-01-29|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News and Analysis from India. A Refreshing approach to news.|url=https://newsd.in/juventus-until-cristiano-ronaldo-was-there-i-was-a-real-madrid-fan-says-rahul-gandhi-congress-juventus/|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2019-10-13|priezvisko=Newsd}}</ref> == Klubová kariéra == === Sporting CP === V 16. rokoch bol Ronaldo povýšený z mládežníckych tímov do prvého tímu Sportingu trénerom [[László Bölöni|Lászlóm Bölönim]], ktorého zaujal jeho dribbling.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boloni își amintește de debutul lui Ronaldo la Sporting: "Nu reușeam să îl opresc să facă driblinguri"|url=https://www.digisport.ro/fotbal/fotbal-international/boloni-isi-aminteste-de-debutul-lui-ronaldo-la-sporting-nu-reuseam-sa-il-opresc-sa-faca-driblinguri-149281|vydavateľ=www.digisport.ro|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=ro}}</ref> Následne sa stal prvým hráčom, ktorý hral za tím do 16 rokov, do 17 rokov, do 18 rokov, za B tím a za A tím v jednej sezóne.<ref name=":1" /> O rok neskôr, 7. októbra 2002, si Ronaldo odbil debut v [[Primeira Liga|Primeira Lige]] proti [[Moreirense F.C.|Moreirense]], kde strelil dva góly pri výhre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|dátum archivácie=2009-06-02}}</ref> V priebehu sezóny [[Primeira Liga 2002/2003|2002/2003]] jeho predstavitelia navrhli hráča manažérovi [[Liverpool FC|Liverpoolu]] [[Gérard Houllier|Gérardovi Houllierovi]] a prezidentovi [[FC Barcelona|Barcelony]] [[Joan Laporta|Joanovi Laportovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League - Liverpool 'turned down Ronaldo' - Yahoo! Eurosport|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-12-08|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20101208061005/http://uk.eurosport.yahoo.com/06122010/58/premier-league-liverpool-turned-ronaldo.html|dátum archivácie=2010-12-08}}</ref> Manažér [[Arsène Wenger]], ktorý sa zaujímal o podpísanie Ronalda, sa s ním stretol v novembri v útrobách [[Arsenal FC|Arsenalu]], aby prediskutovali možný prestup.<ref>{{Citácia periodika|titul=The brightest star in Europe and £1m to a mysterious agent {{!}} David Conn|url=https://www.theguardian.com/sport/david-conn-inside-sport-blog/2011/jan/19/inside-sport-cristiano-ronaldo-agent|periodikum=The Guardian|dátum=2011-01-19|dátum prístupu=2019-10-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Conn}}</ref> Manažér [[Manchester United FC|Manchestru United]] [[Alex Ferguson]] sa však rozhodol urgentne získať Ronaldo po tom, čo Sporting porazil United 3:1 pri inaugurácii [[Estádio José Alvalade|Estádia Josého Alvalade]] v auguste 2003. United spočiatku plánoval Ronalda podpísať a potom ho poslať na rok späť do Sportingu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul='He Was There to Put on a Show': Ronaldo's Legendary Manchester United Audition|url=https://bleacherreport.com/articles/2735948-he-was-there-to-put-on-a-show-ronaldos-legendary-manchester-united-audition|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=Pilger}}</ref> Hráči tímu Manchester United ho však ohromili a vyzývali Fergusona, aby ho podpísal. Po zápase Ferguson súhlasil zaplatiť Sportingu 12,24 milióna £ za hráča,<ref name=":2" /> ktorého považoval za „jedného z najúžasnejších mladých hráčov“, akého kedy videl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United confirm Ronaldo capture|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2273339/united-confirm-ronaldo-capture|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=en}}</ref> Desať rokov po svojom odchode z klubu v apríli 2013 ho Sporting poctil tým, že ho vybral za 100 000. člena klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sporting Clube de Portugal|url=http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-17|dátum prístupu=2019-10-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20140517151357/http://www.sporting.pt/English/News/news_eng_clubdecsbruno_300413_110552.asp|dátum archivácie=2014-05-17}}</ref> === Manchester United === ==== 2003 – 2007: Rozvoj a prelom ==== Ronaldo sa pred [[FA Premier League 2003/04|sezónou 2003/2004]] stal prvým Portugalčanom, ktorý kedy nastúpil za Manchester United.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd sign Ronaldo|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/3142959.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho prestup v hodnote 12,24 milióna £ znamenal v tej dobe, že sa stal najdrahším tínedžerom v histórii anglického futbalu.<ref>{{Citácia periodika|titul=United fork out record £12m fee to land teenager|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/2409432/United-fork-out-record-12m-fee-to-land-teenager.html|periodikum=The Telegraph|dátum=2003-08-12|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}</ref> Napriek tomu, že chcel nosiť číslo 28, ktoré nosil aj v Sportingu, dostal číslo 7, ktoré kedysi nosili takí hráči ako [[George Best]], [[Eric Cantona]] a [[David Beckham]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Teenager takes Beckham No7 shirt|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/13/newsstory.sport10|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-13|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> Nosenie čísla 7 znamenalo pre Ronalda extra motiváciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo exclusive|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/cristiano-ronaldo-exclusive-716711|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2007-09-28|dátum prístupu=2019-10-14|meno=David|priezvisko=McDonnell}}</ref> Kľúčovým bodom jeho vývoja počas pobytu v Anglicku sa ukázal byť jeho manažér, Alex Ferguson, o ktorom neskôr povedal: „Bol to môj otec v športe, jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších faktorov v mojej kariére.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo vows to justify price tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8134301.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2009-07-04|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref>[[Súbor:Ronaldo - Manchester United vs Chelsea.jpg|left|thumb|Ronaldo hrajúci za Manchester United proti [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[FA Premier League 2005/06|sezóne 2005/2006]]]]Ronaldo si odbil debut v [[FA Premier League|Premier League]] 16. augusta 2003 v zápase proti [[Bolton Wanderers FC|Boltonu Wanderers]] pri domácej výhre 4:0, kde dostal aj ovácie v stoje, keď v 60. minúte prišiel ako náhradník za [[Nicky Butt|Nickyho Butta]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 4 - 0 Bolton Wanderers|url=https://www.theguardian.com/football/2003/aug/17/match.sport5|periodikum=The Guardian|dátum=2003-08-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Jeho výkon si vyslúžil chválu od Georga Besta, ktorý ho označil za „nepochybne najzaujímavejší debut“, aký kedy videl.<ref>http://sabotagetimes.com/reportage/legends-george-best-on-ronaldos-man-united-debut/</ref> Ronaldo strelil prvý gól za Manchester United 1. novembra proti [[Portsmouth FC|Portsmouthu]] pri výhre 3:0 z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd see off Pompey|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/3207091.stm|periodikum=BBC Sport|dátum=2003-11-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> V druhej polovici sezóny nasledovali ďalšie tri ligové góly,<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 3 - 0 Tottenham Hotspur|url=https://www.theguardian.com/football/2004/mar/22/match.sport7|periodikum=The Guardian|dátum=2004-03-22|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> posledný prišiel proti [[Aston Villa FC|Aston Ville]] v poslednom kole sezóny, a v tomto zápase taktiež dostal jeho prvú červenú kartu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa 0 - 2 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2004/may/16/match.sport1|periodikum=The Guardian|dátum=2004-05-16|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ian Ridley at Villa|priezvisko=Park}}</ref> Ronaldo ukončil prvú sezónu v anglickom futbale otváracím gólom pri výhre United 3:0 proti [[Millwall FC|Millwall]] vo finále FA Cupu, čím získal svoju prvú trofej.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd win FA Cup|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/3725063.stm|dátum=2004-05-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Začiatkom roku 2005 odohral Ronaldo dva zo svojich najlepších zápasov [[FA Premier League 2004/05|sezóny 2004/2005]], keď vyprodukoval gól a asistenciu proti Aston Ville a dvakrát strelil gól proti rivalovi Arsenalu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd 3-1 Aston Villa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4177033.stm|dátum=2005-01-22|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Arsenal 2-4 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4221105.stm|dátum=2005-02-01|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Odohral celých 120 minút rozhodujúceho zápasu proti Arsenalu vo finále FA Cupu, ktorý skončil bezgólovou remízou, premenil svoj pokutový kop v penaltovom rozstrele, avšak jeho tím prehral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Arsenal 0-0 Man Utd (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/4558271.stm|dátum=2005-05-21|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa 29. októbra strelil 1000. gól Manchestru United v Premier League, keď strelil jediný gól svojho tímu pri prehre 4:1 proti [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Middlesbrough 4-1 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/4366686.stm|dátum=2005-10-29|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> V polovici sezóny, v novembri, podpísal novú zmluvu, ktorá predĺžila jeho predchádzajúcu zmluvu o dva roky do roku 2010.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo extends Man Utd contract|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4448900.stm|dátum=2005-11-18|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo získal svoju druhú trofej v anglickom futbale, konkrétne [[EFL Cup 2005/2006|ligový pohár]] po tom, čo strelil tretí gól United pri výhre 4:0 nad [[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd ease to Carling Cup glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/4727118.stm|dátum=2006-02-26|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> Počas svojej tretej sezóny v Anglicku bol zaplatený do niekoľkých incidentov. Dostal jedno-zápasový dištanc od [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], kvôli „[[Zdvihnutý prostredník|ukázaniu prostredníka]]“ fanúšikom [[SL Benfica|Benficy]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ban after finger gesture|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/4512908.stm|dátum=2006-02-03|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en-GB}}</ref> a bol poslaný z ihriska v [[Manchesterské derby|Manchesterskom derby]]—prehra 3:1—za kopnutie hráča [[Manchester City FC|Manchestru City]], bývalého hráča United, [[Andy Cole|Andyho Colea]]. Ronaldo sa pohádal zo spoluhráčom, útočníkom [[Ruud van Nistelrooy|Ruudom van Nistelrooyom]], ktorému vadil jeho štýl hry, ktorý sa predvádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ruud and Ron in training bust-up|url=https://www.manchestereveningnews.co.uk/sport/football/football-news/ruud-and-ron-in-training-bust-up-1016868|vydavateľ=men|dátum vydania=2006-01-17|dátum prístupu=2019-10-14|meno=Stuart|priezvisko=Brennan}}</ref> Po Majstrovstvách sveta 2006, kde bol zapojený do incidentu, v ktorom jeho klubový spoluhráč [[Wayne Rooney]] bol poslaný preč z ihriska,<ref>{{Citácia periodika|titul=Rooney must look at himself rather than blame Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/worldcup2006blog/2006/jul/03/rooneymustlookathimselfra|periodikum=The Guardian|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> Ronaldo verejne požiadal o prestup, s ľútosťou nad nedostatkom podpory, ktorú cítil od klubu pri incidente.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo: I can't stay in Manchester|url=https://www.theguardian.com/football/2006/jul/09/worldcup2006.sport3|periodikum=The Observer|dátum=2006-07-09|dátum prístupu=2019-10-14|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=James|priezvisko=Stirling}}</ref> Avšak United odmietol možnosť, aby mohol opustiť klub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United: Ronaldo not for sale|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2383344/united-ronaldo-not-for-sale|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-14|jazyk=en}}</ref> Hoci jeho problémy na Majstrovstvách sveta s Rooneyom viedli k tomu, že bol v sezóne [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]] vypískaný,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo has last laugh on Reading fans|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2346496/Ronaldo-has-last-laugh-on-Reading-fans.html|dátum=2006-09-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Clive|priezvisko=Tyldesley}}</ref> ukázalo sa, že to je jeho prelomový rok, keďže prvýkrát prekonal 20-gólovú hranicu a získal prvý titul v Premier League. Dôležitým faktorom v tomto úspechu bolo jeho individuálne školenie trénerom prvého tímu [[René Meulensteen|Reném Meulensteenom]], ktorý ho naučil, aby sa stal viac nepredvídateľným, zlepšil svoju tímovú hru, žiadal si loptu a využil príležitosti na strelenie gólov namiesto čakania na šancu streliť estetický gól, ktorými už bol známy.<ref>{{Citácia periodika|titul=The secrets behind the development of Real Madrid's Cristiano Ronaldo, revealed by Rene Meulensteen|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/10272433/The-secrets-behind-the-development-of-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-revealed-by-Rene-Meulensteen.html|dátum=2013-08-29|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}</ref> Na konci decembra strelil v troch po sebe idúcich zápasoch dva góly v zápase, proti Aston Ville—víťazstvo United, ktoré ich dalo na prvé miesto tabuľky—Wiganu Athletic a [[Reading F.C.|Readingu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Premiership: Aston Villa 0 - 3 Man Utd|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/24/match.sport5|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Stuart James at Villa|priezvisko=Park}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 1 Wigan|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/27/match.sport12|periodikum=The Guardian|dátum=2006-12-27|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Premiership: Man Utd 3 - 2 Reading|url=https://www.theguardian.com/football/2006/dec/31/match.sport8|periodikum=The Observer|dátum=2006-12-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul Wilson at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> Ronaldo sa stal v novembri a decembri [[Hráč mesiaca FA Premier League|hráčom mesiaca Premier League]], čím sa stal len tretím hráčom, ktorý toto ocenenie obhájil na ďalší mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo lands back-to-back accolades|url=http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-06-04|dátum prístupu=2019-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20070604185206/http://www.inthenews.co.uk/news/autocodes/world-cup-teams/brazil/ronaldo-lands-back-back-accolades-$1040247.htm|dátum archivácie=2007-06-04}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins monthly award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6252317.stm|dátum=2007-01-11|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> ==== 2007 – 2008: Kolektívne a individuálne úspechy ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo počas ligového zápasu v [[FA Premier League 2006/07|sezóne 2006/2007]]]] Vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Ligy majstrov UEFA 2006/2007]] strelil Ronaldo svoje prvé góly v tejto súťaží, keď sa v zápase proti [[AS Rím|Rímu]] s výsledkom 7:1 dvakrát trafil do siete.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League: Manchester United 7 - 1 Roma (Manchester Utd win 8-3 on agg)|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/11/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-11|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> Následne sa už po štyroch minútach presadil v prvom semifinálovom zápase proti [[AC Miláno|AC Milánu]], čím zápas skončil výhrou United 3:2,<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: follow the first leg of the Champions League semi-final between Manchester United and AC Milan with our live, minute-by-minute report|url=https://www.theguardian.com/football/2007/apr/24/minutebyminute.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-04-24|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}</ref> ale v druhom zápase prehral United na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] 3:0 a tým pádom sa lúčil zo súťažou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan 3 - 0 Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/03/match.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2007-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin McCarra at the San|priezvisko=Siro}}</ref> Taktiež pomohol United dostať sa do finále FA Cupu, kde však podľahli [[Chelsea FC|Chelsea]] 1:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea 1-0 Manchester United|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/6649815.stm|dátum=2007-05-19|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> 5. mája 2007 strelil jediný gól v Manchesterskom derby—jeho 50. za klub—čím Manchester United získal ich prvý titul v Premier League po štyroch rokoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Misfiring Ronaldo gets a kick out of giving City the runaround|url=https://www.theguardian.com/football/2007/may/06/sport.comment4|periodikum=The Observer|dátum=2007-05-05|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Vďaka svojim výkonom získal za túto sezónu mnoho osobných ocenení. Vyhral ceny hráča roka v Premier League, fanúšikovský hráč roka v Premier League a mladý hráč roka v Premier League, a taktiež FWA Futbalista roka,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo wins PFA double|url=https://www.worldsoccer.com/news/ronaldo-wins-pfa-double-116896|vydavateľ=World Soccer|dátum vydania=2007-04-23|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-US|meno=World|priezvisko=Soccer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Writers award for Ronaldo|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/2455317/writers-award-for-ronaldo|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}</ref> čím sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral všetky štyri hlavné ocenenia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo secures PFA awards double|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/6582201.stm|dátum=2007-04-22|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho plat sa súbežne s tým zvýšil na 138 000 € za týždeň (35 miliónov celkovo) ako súčasť päťročného predĺženia zmluvy so United.<ref name="thetimes.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Times & The Sunday Times|url=https://www.thetimes.co.uk/|vydavateľ=www.thetimes.co.uk|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en}}</ref> Na konci roka 2007 bol Ronaldo zvolený druhým za [[Kaká|Kakom]] v ocenení [[Zlatá lopta]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaká's year capped by Ballon d'Or|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=631048.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2007-12-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> a tretím, za Kakom a [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] v ankete [[Futbalista roka FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Ronaldo: Going the right way|url=http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-12-18|dátum prístupu=2019-10-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20071218205137/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid=663385.html|dátum archivácie=2007-12-18}}</ref> 12. januára 2008 strelil Ronaldo svoj prvý [[hetrik]] za Manchester United pri výhre 6:0 nad [[Newcastle United FC|Newcastle United]], čím sa United dostal na vedúcu pozíciu Premier League.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd 6-0 Newcastle|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7172817.stm|dátum=2008-01-12|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> O mesiac neskôr, 19. marca, bol prvýkrát kapitánom United pri domácej výhre nad Boltonom, kde strelil oba góly zápasu.<ref name="thetimes.co.uk"/> Druhý gól v zápase bol jeho 33. v sezóne, čím prekonal Georga Besta s 32 gólmi v sezóne 1967/1968, čím nastavil nový klubový rekord za najviac gólov v jednej sezóne ako záložník.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Best's crown intact until Ronaldo cures his travel sickness|url=https://www.theguardian.com/football/2008/apr/01/championsleague.sport|periodikum=The Guardian|dátum=2008-03-31|dátum prístupu=2019-10-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref> Jeho 31 ligových gólov mu zaistilo Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca Premier League,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo & Ferguson win top awards|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7401795.stm|dátum=2008-05-14|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> a taktiež aj [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], čo z neho urobilo prvého krídlo, ktoré vyhralo toto ocenenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scoops ESM Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=720667.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2008-06-17|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Taktiež získal ocenenia hráč roka v Premier League a FWA Futbalista roka druhú sezónu v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo named player of the year|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7370319.stm|dátum=2008-04-27|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo wins writers' award again|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_prem/7379586.stm|dátum=2008-05-02|dátum prístupu=2019-10-16|jazyk=en-GB}}</ref> Vo vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA strelil rozhodujúci gól proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]], čím pomohol United dostať sa do štvrťfinále po celkovom výsledku 2:1,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo puts Man Utd into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2293527/Cristiano-Ronaldo-puts-Man-Utd-into-quarters.html|dátum=2008-03-05|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Oliver|priezvisko=Brown}}</ref> a hlavičkou strelil gól proti Rímu s celkovým skóre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma 0 Man Utd 2: Ronaldo and Rooney combine to leave Roma in ruins|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/roma-0-man-utd-2-ronaldo-and-rooney-combine-to-leave-roma-in-ruins-again-803605.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2008-04-02|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}</ref> United čelil vo finále hranom v Moskve Chelsea, kde strelil úvodný gól zápasu, avšak nepremenil svoju penaltu v penaltovom rozstrele,<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League final: Cristiano Ronaldo's penalty technique 'unacceptable'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2301257/Champions-League-final-Cristiano-Ronaldos-penalty-technique-unacceptable.html|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Vicki|priezvisko=Hodges}}</ref> ale Manchester United tak či tak zvíťazil.<ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd earn dramatic Euro glory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/7406252.stm|dátum=2008-05-22|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}</ref> Stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA, vďaka čomu získal ocenenie UEFA Club Footballer of the Year.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=63706/profile/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Ronaldo strelil počas celej [[FA Premier League 2007/08|sezóny 2007/2008]] 42 gólov vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najplodnejšia sezóna počas hrania v Anglicku. Na začiatku sezóny vynechal tri zápasy, kvôli strkaniciam proti [[Portsmouth FC|Portsmouth]], čo vysvetlil tým, že ho protihráč provokoval.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo pledges to keep his cool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/6996227.stm|dátum=2007-09-15|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}</ref> Keď sa začali šíriť informácie o tom, že sa o Ronalda zaujíma [[Real Madrid CF|Real Madrid]], United podal na riadiaci orgán FIFA sťažnosť o neoprávnenú manipuláciu týkajúcu sa údajného prenasledovania ich hráčov zo strany Madridu, avšak FIFA odmietla konať.<ref>{{Citácia periodika|titul=Football: Fifa will take no action over Real Madrid's pursuit of Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jun/16/ronaldo.manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-06-16|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alan|priezvisko=Gardner|priezvisko2=agencies}}</ref> Prezident FIFA [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]] tvrdil, že hráč by mal mať dovolené opustiť svoj klub, pričom situáciu označil za „moderné otroctvo“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blatter - Let Ronaldo leave|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/3800594/blatter-let-ronaldo-leave|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}</ref> Napriek tomu, že Ronaldo verejne súhlasil s Blatterom,<ref>{{Citácia periodika|titul=I am a slave, says Ronaldo as he pushes for Madrid move|url=https://www.theguardian.com/football/2008/jul/11/manchesterunited.premierleague1|periodikum=The Guardian|dátum=2008-07-10|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> tak zostal v United ďalší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo to give 'heart and soul' to United|url=http://www.espnfc.com/story/560619/ronaldo-to-give-heart-and-soul-to-united|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-17}}</ref> ==== 2008/2009: Posledná sezóna za Manchester United a pokračujúce úspechy ==== [[Súbor:2009-3-14 ManUtd vs LFC Ronaldo Tackling.JPG|náhľad|Ronaldo v jeho poslednej sezóne za Manchester United hrajúci v zápase Premier League proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]]] Pred [[FA Premier League 2008/2009|sezónou 2008/2009]] sa Ronaldo 7. júla podrobil operácii členka,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo ankle surgery a 'success'|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7486670.stm|dátum=2008-07-07|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en-GB}}</ref> ktorá ho odstavila od futbalu na 10 týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Man. United-Villarreal 2009 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2009/matches/round=15276/match=302689/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Po návrate zo zranenia strelil 15. novembra svoj 100. gól vo všetkých súťažiach za United z čoho prvý z dvoch prišiel z priameho kopu v zápase proti [[Stoke City FC|Stoke City]] s výsledkom 5:0,<ref>{{Citácia periodika|titul=Premier League: Manchester United 5-0 Stoke City|url=https://www.theguardian.com/football/2008/nov/17/premierleague-manchesterunited|periodikum=The Guardian|dátum=2008-11-17|dátum prístupu=2019-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul Weaver at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> čo znamenalo, že teraz strelil gól proti všetkým 19 súperom, ktorý v tom čase hrali v Premier League.<ref>"Stat Attack". ''The United Review''. Manchester United. '''70''' (11): 65. 15 November 2008.</ref> Na konci roka 2008 pomohol United vyhrať [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Japonsku,<ref>https://www.skysports.com/football/gamba-osaka-vs-man-utd/report/10390</ref> keď asistoval vo finálovom zápase na víťazný gól proti [[LDU Quito|Liga de Quito]], a taktiež získal Striebornú loptu.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/7793438.stm</ref> Následne sa stal prvým hráčom United od roku 1968, ktorý získal Zlatú loptu—predtým ju získal George Best—<ref>https://www.theguardian.com/football/2008/dec/02/ronaldo-manchesterunited</ref> a taktiež prvým hráčom Premier League, ktorý získal ocenenie Futbalista roku FIFA.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/7822115.stm</ref> Jeho víťazný gól zápasu vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[FC Porto|Portu]], ktorý strelil z 36 metrov, mu zaistil [[Cena Ferenca Puskása|cenu Ferenca Puskása]], prezentovaný FIFA ako najkrajší gól roku;<ref>https://web.archive.org/web/20091224170408/http://www.fifa.com/classicfootball/awards/gala/news/newsid%3D1151584.html</ref> tento gól neskôr ohodnotil ako najkrajší gól aký kedy strelil.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8001249.stm</ref> United sa dostal do finále hranom v Ríme,<ref>https://www.skysports.com/football/arsenal-vs-man-utd/report/19027</ref> kde mal však malý vplyv na hru pri prehre United 2:0 nad Barcelonou.<ref>https://www.theguardian.com/football/2009/may/27/lionel-messi-cristiano-ronaldo-champions-league-final</ref> Ronaldo ukončil pobyt v Anglicku s deviatimi trofejami, keď United získal tretíkrát v rade titul Premier League a EFL Cup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo |dátum prístupu=2019-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160420070546/http://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.career-history.html/cristiano-ronaldo |dátum archivácie=2016-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Man Utd 0-0 Tottenham (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/7905889.stm|dátum=2009-03-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Sezónu ukončil s 26 gólmi vo všetkých súťažiach, o 16 gólov menej ako v minulej sezóne a o štyri zápasy viac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League Team of the Year|url=https://www.skysports.com/football/news/11662/5244801/premier-league-team-of-the-year|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}</ref> Jeho posledný gól za United prišiel 10. mája 2009 z priameho kopu v Manchesterskom derby na [[Old Trafford]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United closing in on glory|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/5308991/united-closing-in-on-glory|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}</ref> === Real Madrid === ==== 2009 – 2013: Najdrahší prestup na svete a titul v La Lige ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo Madrid.jpg|náhľad|Jeho číslo 7 bolo obsadené, čiže počas [[La Liga 2009/2010|debutovej sezóny]] v Madride nosil dres s číslom 9. Po odchode [[Raúl González Blanco|Raúla]] z klubu si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] prevzal dres s číslom 7]] Pred [[La Liga 2009/2010|sezónou 2009/2010]] prestúpil Ronaldo do Realu Madrid za vtedy rekordných 94 miliónov €.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo transfer: Real Madrid agree £80 million fee with Manchester United|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/5505073/Cristiano-Ronaldo-transfer-Real-Madrid-agree-80-million-fee-with-Manchester-United.html|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}</ref> V jeho kontrakte, ktorý trval do roku 2015, bol ročný plat 11 miliónov € a výkupná klauzula v hodnote 1 miliardy €.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo completes £80m Real move|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/m/man_utd/8121951.stm|dátum=2009-07-01|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Minimálne 80 000 ľudí sledovalo prezentáciu Ronalda na [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]], čím prekonal 25-ročný rekord 75 000 fanúšikov, ktorý vítali [[Diego Maradona|Diega Maradonu]] v [[SSC Neapol|Neapole]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo welcomed by 80,000 fans at Real Madrid unveiling|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jul/06/cristiano-ronaldo-real-madrid-bernabeu|periodikum=The Guardian|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref> Pretože kapitán tímu [[Raúl González Blanco|Raúl]] nosil vždy dres s číslom 7, čo je číslo, ktoré nosil Ronaldo v Manchesteri United,<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Ate all the Pies|url=http://www.whoateallthepies.tv/kits/37525/cristiano-ronaldo-takes-rauls-no-7-shirt-at-real-madrid-benzema-moves-to-no-9-xabi-alonso-takes-no-14.html|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-US}}</ref> tak Ronaldo dostal číslo 9,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo To Wear No. 9 At Real Madrid - Report {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spain/2009/07/05/1364496/cristiano-ronaldo-to-wear-no-9-at-real-madrid-report|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-18}}</ref> ktoré bolo predstavené bývalým hráčom Realu Madrid, [[Alfredo Di Stéfano|Alfrédom Di Stéfanom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo welcomed by 80,000 fans|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8135671.stm|dátum=2009-07-06|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo debutoval v [[La Liga|La Lige]] 29. augusta 2009 proti [[Deportivo La Coruña]], kde strelil gól z penalty pri domácej výhre Madridu 3:2.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo in winning start for Real|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8229070.stm|dátum=2009-08-29|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Strelil gól v každom z prvých štyroch ligových zápasov, čo sa predtým v klube ešte nikomu nepodarilo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo makes Real Madrid history|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/6225577/Cristiano-Ronaldo-makes-Real-Madrid-history.html|dátum=2009-09-24|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=staff}}</ref> Jeho prvé góly v Lige majstrov UEFA za Real Madrid prišli z dvoch priamych kopov v prvom zápase skupinovej fázy proti [[FC Zürich|Zürichu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Tuesday's Champions League review|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8257957.stm|dátum=2009-09-15|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho skvelý štart do sezóny bol však prerušený, keď mal zranenie členka v októbri počas medzinárodnej prestávky, čo ho vyradilo na sedem týždňov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Champions League: Milan v Real Madrid - as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/2009/nov/03/milan-real-madrid-latest-score|periodikum=The Guardian|dátum=2009-11-03|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Barry|priezvisko=Glendenning}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced out of Milan meetings|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=902721.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2009-10-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Týždeň po návrate zo zranenia dostal v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Alméríi]] prvú červenú kartu v Španielsku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo sent off in Real victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/8397610.stm|dátum=2009-12-05|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Uprostred sezóny sa Ronaldo umiestnil v anketách [[Zlatá lopta 2009|Zlatá lopta]] a [[Futbalista roka FIFA 2009|Futbalista roka FIFA]] na druhých miestach za Lionelom Messim z [[FC Barcelona|Barcelony]]. Sezónu ukončil s 33 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane hetriku pri výhre 4:1 nad [[RCD Mallorca|Mallorcou]] 5. mája 2010, čo bol jeho prvý v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2009-10|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick keeps Real Madrid on Barcelona's tail|url=https://www.theguardian.com/football/2010/may/06/cristiano-ronaldo-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2010-05-06|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Jeho prvá sezóna v Reale Madrid skončila bez trofejí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The cristiano ronaldo-higuain duo holds the real madrid’s scoring record {{!}} Sport On Your Side|url=http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-01-07|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107100926/http://1x2.eu/top-players/cristiano-ronaldo/the-cristiano-ronaldo-higuain-duo-holds-the-real-madrids-scoring-record/|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Po odchode Raúla si Ronaldo od [[La Liga 2010/2011|sezóny 2010/2011]] zobral číslo 7.<ref name=":3" /> 23. októbra strelil prvýkrát v kariére štyri góly v jednom zápase, konkrétne proti [[Racing Club de Santander|Racingu Santander]], pri výhre 6:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo scores four in Real rout|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/9121629.stm|dátum=2010-10-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Následne strelil gól v šiestich zápasoch po sebe—troch v La Lige, jeden v Lige majstrov UEFA a dva za Porugalsko—celkovo 11 gólov, čo bol jeho najgólovejší mesiac. Ronaldo následne strelil ďalšie hetriky proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]], [[Levante UD|Levante]], [[Villarreal CF|Villarreal]] a [[Málaga CF|Málaga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo matches Messi's treble as Real and Barca go goal crazy|url=http://edition.cnn.com/2010/SPORT/football/11/20/football.real.madrid.barcelona.messi.ronaldo/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga - Ronaldo hat-trick sees Real past Villarreal - Yahoo! Eurosport|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-01-12|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20110112193442/http://uk.eurosport.yahoo.com/10012011/58/la-liga-ronaldo-hat-trick-sees-real-past-villarreal.html|dátum archivácie=2011-01-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=No redemption for Manuel Pellegrini on a grim return at the Bernabéu {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2011/mar/04/manuel-pellegrini-malaga-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2011-03-04|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> Napriek jeho výkonom sa na konci roka 2010 nedostal na pódiové umiestnenia pri inaugurácii [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopty FIFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi, Ronaldo and Neymar are Ballon d'Or nominees|url=https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|periodikum=Reuters|dátum=2015-11-30|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211434/https://uk.reuters.com/article/uk-soccer-fifa-ballon-idUKKBN0TJ1LA20151130|dátum archivácie=2019-10-18}}</ref> Počas historickej sérii štyroch [[El Clásico|''Clásic''os]] proti rivalovi Barcelone v apríli 2011 strelil Ronaldo dva góly, čím prekonal svoj osobný rekord 42 gólov vo všetkých súťažiach za jednú sezónu. Hoci nestrelil gól pri eliminácii Realu v semifinále Ligy majstrov UEFA, v ďalšom zápase v lige premenil penaltu a v Copa del Rey strelil víťazný gól v 103. minúte, čím vyhral prvú trofej v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matches Cristiano Ronaldo, Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro|url=https://www.bdfutbol.com/en/p/j12429.html?temp=2010-11|vydavateľ=www.bdfutbol.com|dátum prístupu=2019-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Match Report {{!}} Real Madrid v Barcelona - 20th April 2011 {{!}} Sky Sports {{!}} Football News|url=http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-04-23|dátum prístupu=2019-10-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20120322140534/http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3365041,00.html|dátum archivácie=2012-03-22}}</ref> O ďalšie dva týždne strelil Ronaldo ďalšie štyri góly proti [[Sevilla FC|Seville]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 4 as Madrid thrash Sevilla|url=http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211433/http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/05/07/spain.la.liga.results/index.html|dátum archivácie=2019-10-18}}</ref> hetrik proti [[Getafe CF|Getafe]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid delay coronation of Barcelona as La Liga champions|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/real-madrid-delay-coronation-of-barcelona-as-la-liga-champions-2282286.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-05-11|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en}}</ref> a dva góly z priamych kopov proti Villarrealu, vďaka čomu strelil v lige 38 gólov, čím sa dorovnal rekordu za najviac gólov v jednej sezóne, ktorý držali [[Telmo Zarra]] a [[Hugo Sánchez]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo equals La Liga goal-scoring record - but he's 'not obsessed with scoring goals'|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8515923/Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo-equals-La-Liga-goal-scoring-record-but-hes-not-obsessed-with-scoring-goals.html|dátum=2011-05-16|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=by Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}</ref> Jeho dva góly v poslednom zápase sezóny proti Almérii, ho spravili prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil 40 gólov v jednej sezóne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo sets new Primera Liga scoring record|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/13485792|dátum=2011-05-21|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en-GB}}</ref> Získal [[trofeo Pichichi]], a taktiež aj európsku Zlatú kopačku, ktorú získal druhýkrát, a stal sa tak prvý hráčom, ktorý vyhral túto cenu v dvoch rôznych súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo wins 2010/11 Golden Shoe {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=1634078.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2011-05-23|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Počas nasledujúcej sezóny, [[La Liga 2011/2012|sezóny 2011/2012]], Ronaldo prekonal svoj rekord v počte gólov a nastrieľal až 60 gólov vo všetkých súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716 |dátum prístupu=2019-10-18 |url archívu=https://archive.ph/20130103013826/http://soccernet.espn.go.com/team/squad/_/id/86/season/2011/league/esp.1/real-madrid?cc=4716 |dátum archivácie=2013-01-03 }}</ref> Jeho 100. gól za Real Madrid prišiel na [[Camp Nou]] v [[Supercopa de España 2011|Supercopa de España]], hoci Barcelona získala trofej po celkovom skóre 5:4.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3 Real Madrid 2; agg 5-4, match report|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8707839/Barcelona-3-Real-Madrid-2-agg-5-4-match-report.html|dátum=2011-08-17|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Simon Talbot and Jason|priezvisko=Burt}}</ref> Vrátil sa na pódium v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2011|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil druhý za Messim, po tom ako strelil hetriky proti [[Real Zaragoza|Realu Zaragoza]], [[Rayo Vallecano]], Málage, [[Club Atlético Osasuna|Osasune]] a Seville.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo grabs hat-trick as Real Madrid defeat Real Zaragoza 6-0|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/8728695/Cristiano-Ronaldo-grabs-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Real-Zaragoza-6-0.html|dátum=2011-08-28|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|priezvisko=8}}</ref><ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/7012360/hat-tricks-lionel-messi-cristiano-ronaldo</ref><ref>https://edition.cnn.com/2011/10/22/sport/football/football-barcelona-messi-ronaldo/</ref> Napriek dvom gólom Ronalda Real vypadol vo štvrťfinále Copa del Rey proti Barcelone po výsledku 4:3. Opäť strelil dva góly, vrátane penalty v semifinále Ligy majstrov UEFA proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]], zápas skončil remízou 3:3, ale jeho penaltu v penaltovom rozstrele chytil [[Manuel Neuer]] a Real bol zo súťaže vyradený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-1 Bayern Munich (BM win 3-1 on pens) {{!}} Champions League|url=https://www.theguardian.com/football/2012/apr/25/real-madrid-bayern-munich-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2012-04-25|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}</ref> Ronaldo našiel veľký tímový úspech v lige, keď pomohol Realu Madrid vyhrať prvú La Ligovú trofej po štyroch rokoch, s rekordnými 100 bodmi. Po hetriku proti Levante, čím ďalej zvyšoval náskok nad Barcelonou,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's sixth hat-trick of the season sees Real Madrid open 10-point lead over Barcelona in La Liga|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/la-liga/9078733/Cristiano-Ronaldos-sixth-hat-trick-of-the-season-sees-Real-Madrid-open-10-point-lead-over-Barcelona-in-La-Liga.html|dátum=2012-02-13|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}</ref> strelil 24. marca 2012 100. ligový gól za Madrid pri výhre 5:1 nad [[Real Sociedad de Fútbol|Realom Sociedad]], čo sa mu podarilo len za 92 zápasov počas troch sezón, čím prekonal predošlý klubový rekord [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Liga: Victories for Madrid and Barcelona|url=https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2012-03-24|dátum prístupu=2019-10-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191018211433/https://global.espn.com/football/news/story/_/id/1039908/la-liga:-real-madrid-thrash-real-sociedad,-barcelona-beat-mallorca|dátum archivácie=2019-10-18}}</ref> Ďalším hetrikom v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] prelomil 40-gólovú hranicu v lige, čím dorovnal svoj rekord z minulej sezóny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores hat-trick as Real Madrid defeat Atletico 4-1 to maintain four-point cushion over Barcelona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/9199284/Cristiano-Ronaldo-scores-hat-trick-as-Real-Madrid-defeat-Atletico-4-1-to-maintain-four-point-cushion-over-Barcelona.html|dátum=2012-04-12|dátum prístupu=2019-10-18|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph staff and|priezvisko=agencies}}</ref> 21. apríla strelil víťazný gól na [[Camp Nou]] proti Barcelone, vďaka čomu sme videli jeho gólovú oslavu „calma“, ktorou sa vysmieval fanúšikom súpera – je to oslava, ktorú v Barcelone zopakoval o štyri roky neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Barcelona: Celebrations in enemy territory|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/04/24/58fe5ed8ca47413f548b461c.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-04-24|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}</ref> Jeho posledný ligový gól v sezóne proti Mallorce bol s poradovým číslom 46, čo bolo o štyri menej ako rekord, ktorý nastavil Messi,<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona striker's goal record in numbers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/29507683|dátum=2014-11-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en-GB}}</ref> a stal sa prvým hráčom, ktorý skóroval proti všetkým 19 súperom v jednej sezóne La Ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NESN.com|url=https://nesn.com/2012/05/jose-mourinho-boasts-as-real-madrid-and-cristiano-ronaldo-smash-records-en-route-to-la-liga-title/|dátum vydania=2012-05-15|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=Marcus Kwesi|priezvisko=O'Mard}}</ref> Ronaldo začal [[La Liga 2012/2013|sezónu 2012/2013]] získaním [[Supercopa de España 2012|Supercopa de España]], čo bola jeho tretia trofej v Španielsku. Keďže skóroval v obidvoch zápasoch, tak Madrid vyhral Supercopa de España vďaka gólom vonku, po celkovom skóre 4:4 proti Barcelone.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 3-2 Real Madrid – as it happened|url=http://www.theguardian.com/football/2012/aug/23/barcelona-real-madrid-live-mbm|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2012-08-23|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Riach}}</ref> Hoci Ronaldo verejne komentoval, že nie je spokojný s „profesionálnym problémom“ v klube, ktorý bol podnetom jeho odmietnutia osláviť 150. gól za Madrid,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo 'sad' at Real Madrid and upset with 'people in the club' after choosing not to celebrate goals|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/real-madrid/9517157/Cristiano-Ronaldo-sad-at-Real-Madrid-and-upset-with-people-in-the-club-after-choosing-not-to-celebrate-goals.html|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2019-10-19|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}</ref> jeho miera strieľania gólov neutíchala. Po strelení hetriku, vrátane dvoch penált, proti Deprotivu La Coruña, strelil svoj prvý hetrik v Lige majstrov UEFA proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]], pri výhre 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League round-up: Cristiano Ronaldo grabs another Real Madrid|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/champions-league-round-up-cristiano-ronaldo-grabs-another-real-madrid-hat-trick-8196517.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-04|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}</ref> O štyri dni neskôr sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v šiestich po sebe idúcich ''Clásicos'', keď strelil dva góly pre remíze 2:2 na Camp Nou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi and Cristiano Ronaldo: a class apart in el Clasico|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-a-class-apart-in-el-clasico-8201425.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-08|dátum prístupu=2019-10-19|jazyk=en}}</ref> Jeho výkony v roku 2012 ho opäť dostali na druhé miesto v ankete [[Zlatá lopta FIFA 2012|Zlatá lopta FIFA]], keď skončil za štvornásobným víťazom Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi crowned world's best for record fourth time|url=https://edition.cnn.com/2013/01/07/sport/football/football-messi-wins-ballon-dor-ronaldo-iniesta/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-19|priezvisko=By}}</ref> ==== 2013 – 2015: Viacnásobné víťazstvá v ankete Zlatá lopta FIFA a ''La Décima'' ==== Po zimnej prestávke sezóny 2012/2013, sa Ronaldo 6. januára stal prvýkrát kapitánom Realu Madrid v oficiálnom zápase, v ktorom strelil dva góly pri výhre 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Metro|url=https://metro.co.uk/2013/01/07/iker-casillas-rejects-captains-armband-gesture-from-cristiano-ronaldo-3341136/|dátum vydania=2013-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Následne sa 30. januára stal prvým ne-španielskym hráčom po 60. rokoch, ktorý bol kapitánom Realu v ''El Clásicu'', v zápase, ktorý bol zároveň jeho 500. v klubovej kariére.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 1-1 Barcelona {{!}} Copa del Rey semi-final first leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/jan/30/real-madrid-barcelona-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-01-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Santiago|priezvisko=Bernabéu}}</ref> O tri dni skôr strelil jeho 300. gól za kluby pri perfektnom hetriku proti Getafe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 300th club goal {{!}} IOL|url=https://www.iol.co.za/sport/soccer/ronaldo-scores-300th-club-goal-1459280|vydavateľ=www.iol.co.za|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Svoj 200. gól za Real Madrid strelil 8. mája pri výhre 6:2 nad Málagou, čo sa mu podarilo za 197 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches 200 goals for Real Madrid with Malaga strike {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/1956/europe/2013/05/08/3964637/cristiano-ronaldo-reaches-200-goals-for-real-madrid-with|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> Pomohol Realu dostať sa do finále Copa del Rey, keď strelil dva góly v ''El Clásico'', čo znamenalo šiesty zápas v rade na Camp Nou v ktorom skóroval,<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-3 Real Madrid (Real win 4-2 on agg) {{!}} Copa del Rey|url=https://www.theguardian.com/football/2013/feb/26/barcelona-real-madrid-copa-del-rey|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-26|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> čo je rekord Realu Madrid.<ref name=":4" /> Vo finále strelil otvárací gól zápasu pri eventuálnej prehre 2:1 nad Atléticom Madrid, ale bol vylúčený, kvôli nešportovému správaniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atleti lift the Copa del Rey at the Bernabeu|url=https://www.sbnation.com/soccer/2013/5/17/4341224/real-madrid-vs-atletico-final-score-result-2013-copa-del-rey|vydavateľ=SBNation.com|dátum vydania=2013-05-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Kim|priezvisko=McCauley}}</ref> Vo prvom kole vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA čelil Ronaldo po prvýkrát svojmu bývalému klubu, Manchesteru United. Po tom čo strelil jediný gól svojho tímu pri remíze 1:1 na Santiago Bernabéu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo rises to big occasion with impeccable timing {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2013/feb/13/cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united|periodikum=The Guardian|dátum=2013-02-13|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at|priezvisko=Bernabéu}}</ref> v odvetnom zápase strelil víťazný gól na 2:1 na Old Trafford, čo bol jeho prvý návrat na toto ihrisko po prestupe do Realu Madrid.<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 1-2 Real Madrid (agg 2-3) {{!}} Champions League match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/mar/05/manchester-united-real-madrid-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-03-05|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel Taylor at Old|priezvisko=Trafford}}</ref> Gól neoslavoval, kvôli rešpektu k svojmu bývalému klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: &quot;I didn't celebrate the goal out of respect for United&quot;|url=https://www.marca.com/2013/02/14/en/football/real_madrid/1360796912.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> Po tom, čo strelil vo štvrťfinále tri góly proti Galatasarayu, strelil v semifinále jediný gól Madridu pri vonkajšej prehre 4:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]]. Víťazstvo 2:0 doma však nestačilo na postup, a tak sa Real rozlúčil s touto súťažou už tretí rok po sebe v semifinále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 2-0 Borussia Dortmund {{!}} Champions League semi-final, second leg match report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/apr/30/real-madrid-borussia-dormund-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2013-04-30|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the|priezvisko=Bernabéu}}</ref>[[Súbor:CR derbi 2013 cropped.png|náhľad|Ronaldo strelil počas sezóny 2013/2014 v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] rekordných 17 gólov a získal ''La Décimu'', desiaty titul Realu Madrid v tejto súťaži]]Pred začiatkom [[La Liga 2013/2014|sezóny 2013/2014]] podpísal Ronaldo nový kontrakt, ktorý trval do roku 2018 s platom 17 miliónov € ročne, čím sa stal na krátko najlepšie plateným futbalistom sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo agrees £76m Real Madrid deal to end hopes of|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-agrees-76m-real-madrid-deal-to-end-hopes-of-manchester-united-return-and-insists-8817725.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-09-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> K tímu sa pripojil krídelník [[Gareth Bale]], ktorý sa stal najdrahším hráčom na svete, keď prestúpil za 100 miliónov €, čím prekonal rekord Ronalda spred štyroch rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale contract leak sparks panic at Real Madrid|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/01/29/gareth-bale-contract-leak-sparks-panic-at-real-madrid/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-01-29|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=John|priezvisko=Percy}}</ref> Spoločne s útočníkom [[Karim Benzema|Karimom Benzemom]] vytvorili populárne útočné trio “BBC“, ktoré tvorili Bale, Benzema a Cristiano [Ronaldo].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=200 goals by the BBC {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2015/09/200-goals-by-the-bbc|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Neskôr v novembri strelil Ronaldo 32 gólov za 22 zápasov za klub a krajinu, vrátane hetrikov proti Galatasarayu, Seville, Realu Sociedad, [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] a [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unstoppable Ronaldo fires Portugal to Brazil|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141018185828/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/258991.html|dátum archivácie=2014-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo hits hat-trick as Real Madrid hammer Galatasaray|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/8927514/champions-league-cristiano-ronaldo-hits-hat-trick-as-real-madrid-hammer-galatasaray|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo and Bale among the goals as Real Madrid win 10-goal thriller|url=https://edition.cnn.com/2013/10/30/sport/football/real-madrid-sevilla-ronaldo-bale/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=By}}</ref> Rok 2013 ukončil so 69 gólmi v 59 zápasoch, čo bol jeho najgólovejší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo's goal-den 2013, month by month|url=https://www.marca.com/2013/12/31/en/football/real_madrid/1388444820.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=es|priezvisko=MARCA.com}}</ref> Získal [[Zlatá loptu FIFA 2013|Zlatú loptu FIFA]], čo bolo spojenie Zlatej lopty a Futbalistu roku FIFA, po prvýkrát v kariére.<ref>{{Citácia periodika|titul=Emotional Ronaldo ends Messi run|url=https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|periodikum=Reuters|dátum=2014-01-13|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525103846/https://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref> Spoločne s individuálnymi úspechmi dokázal Ronaldo s Realom Madrid získať aj ''La Décimu'', desiatu Ligu majstrov UEFA. V osemfinále tejto súťaže strelil dva góly proti [[FC Schalke 04|Schalke 04]] pri celkovom skóre 9:2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2012 - History - Statistics – UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-10-11|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20151011021944/http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/statistics/round=15172/players/type=topscorers/|dátum archivácie=2015-10-11}}</ref> čím pomohol Madridu prebojovať sa do štvrťfinále. Jeho gól pri domácej výhre 3:0 nad Borussiou Dortmund—jeho 100. zápas v Lige majstrov UEFA—bol jeho 14. gólom v tejto sezóne, čím vyrovnal rekordný zápis Messiho spred dvoch rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Soccer Talk|url=https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum vydania=2014-04-02|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20230104072617/https://worldsoccertalk.com/2014/04/02/cristiano-ronaldo-equals-messis-record-for-most-goals-in-one-uefa-champions-league-season/|dátum archivácie=2023-01-04}}</ref> Po strelení dvoch gólov pri výhre 4:0 nad Bayernom Mníchov v [[Allianz Arena|Allianz Arene]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo takes Messi's record|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140430070713/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/303767.html|dátum archivácie=2014-04-30}}</ref> strelil gól z penalty v 120. minúte pri výhre 4:1 vo finálovom zápase nad Atléticom Madrid, čím sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v dvoch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA za dva rôzne víťazné tímy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soccer-Ronaldo first to score for two different European Cup winners {{!}} Reuters|url=http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-25|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140525200442/http://in.reuters.com/article/2014/05/25/soccer-champions-ronaldo-idINL3N0OB00020140525|dátum archivácie=2014-05-25}}</ref> Jeho celkový výkon vo finále bol utlmený následkom patelárnej tendinitídy a súvisiacich problémov s hamstringom, ktoré ho trápili v posledných mesiacoch sezóny. Ronaldo hral finále proti rade lekárom, čo neskôr komentoval: „Vo svojom živote nevyhráte bez obetovania a musíte riskovať.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo 'risked career' by playing through pain barrier|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141017025938/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/354461.html|dátum archivácie=2014-10-17}}</ref> Ako najlepší strelec Ligy majstrov UEFA po tretíkrát so 17 gólmi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Record-breaking Ronaldo takes scoring honours|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2104955.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-05-24|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> získal cenu [[UEFA Futbalista roka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo named UEFA Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/insideuefa/news/newsid=2137079.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-08-28|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V Copa del Rey pomohol Realu prebojovať sa do finále, keď v semifinále strelil dva góly z penált proti Atléticu Madrid na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo tops Aragon�s record - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/02/11/en/football/real_madrid/1392156848.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}</ref> pričom prvý gól znamenal, že dokázal počas svojej kariéry streliť gól v každej minúte 90-minútového zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Has Scored a Goal in Every Minute of a Game Throughout His Career|url=https://www.si.com/extra-mustard/2014/02/12/throughout-his-career-cristiano-ronaldo-has-scored-a-goal-in-every-minute-of-a-game|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en}}</ref> Jeho pokračujúce problémy s kolenom mu neumožnili odohrať finále, kde Real porazil Barcelonu 2:1 a získal trofej.<ref>{{Citácia periodika|titul=Gareth Bale helps Real Madrid beat Barcelona in Copa del Rey|url=https://www.bbc.com/sport/football/27053737|dátum=2014-04-16|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo strelil 31 gólov v 30 ligových zápasoch, čo mu stačilo na získanie Pichichi a európskej Zlatej kopačky, ktorú získal spoločne s Liverpoolskym útočníkom [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Suarez claims top billing with Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-10-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20140520071349/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/308791.html|dátum archivácie=2014-05-20}}</ref> 6. januára strelil v zápase proti Celte Vigo 400. klubový gól v kariére za 653 zápasov; v tomto zápase strelil dva góly a svoje góly venoval jeho krajanovi [[Eusébio]]vi, ktorý zomrel dva dni predtým.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo reaches 400-goal milestone and dedicates achievement to Eusébio after Real Madrid win|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10555284/Cristiano-Ronaldo-reaches-400-goal-milestone-and-dedicates-achievement-to-Eusebio-after-Real-Madrid-win.html|dátum=2014-01-07|dátum prístupu=2019-10-22|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> Gól z poslednej minúty, ktorý strelil 4. mája pätičkovým volejom proti Valencii—jeho 50. gól vo všetkých súťažiach—bol ohodnotený ako najkrajší gól sezóny od Liga de Fútbol Profesional,<ref>https://www.laliga.com/en/news/cristiano-ronaldo-winner-of-the-best-goal-in-the-2013-14-liga-bbva{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a navyše bol zvolený za najlepšieho hráča La Ligy.<ref>https://www.independent.co.uk/sport/football/european/atletico-madrid-snubbed-at-la-liga-awards-despite-winning-league-ahead-of-spanish-giants-real-madrid-9822760.html</ref> Počas ďalšej sezóny, [[La Liga 2014/2015|sezóny 2014/2015]], si Ronaldo nastavil nový osobný rekord, keď strelil 61 gólov vo všetkých súťažiach, keď začal strelením oboch gólov Realu Madrid pri výhre 2:0 nad Sevillou v [[Superpohár UEFA 2014|Superpohári UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html |dátum prístupu=2019-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191022174629/https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html |dátum archivácie=2019-10-22 }}</ref> Následne dosiahol svoj najlepší gólový štart do ligovej sezóny, keď strelil rekordných 15 gólov v ôsmom kole La Ligy.<ref name=":5">https://www.bbc.com/sport/football/29476562</ref> Vďaka jeho rekordnému 23. hetriku v La Lige, ktorý strelil 6. decembra proti Celte Vigo, sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý pokoril hranicu 200 gólov v La Lige, keďže to dokázal len v 178 zápasoch.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo breaks La Liga hat trick record|url=http://www.espnfc.com/real-madrid/story/2184149/real-madrids-cristiano-ronaldo-breaks-la-liga-hat-trick-record|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> Po tom, čo vyhral s Madridom [[Majstrovstvá klubov FIFA 2014|Majstrovstvá klubov FIFA]] v Maroku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid claim FIFA Club World Cup|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2199029.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-12-20|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> si Ronaldo prevzal druhýkrát v rade [[Zlatá lopta FIFA 2014|Zlatú loptu FIFA]], čím sa pridal k [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinimu]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], ktorý Zlatú loptu vyhrali trikrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo dans la troisième dimension|url=https://www.francefootball.fr/news/Cristiano-ronaldo-dans-la-troisieme-dimension/527726|vydavateľ=France Football|dátum prístupu=2019-10-22}}</ref> ==== 2015 – 2017: Najlepší strelec Realu Madrid v histórii a ''La Undécima'' ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo (35480124482).jpg|náhľad|Ronaldo v zápase proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] v roku 2015]] Madrid ukončil sezónu 2014/2015 v La Lige na druhom mieste a v Lige majstrov UEFA skončil v semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo shines in tumultuous campaign|url=https://global.espn.com/football/club/real-madrid/86/blog/post/2461499/ronaldo-eclipses-his-best-in-tumultuous-real-madrid-season|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-05-27|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}</ref> V zápase Ligy majstrov UEFA proti Schalke 04 pri výhre 2:0 strelil rekordný dvanástykrát v rade gól na ihriskách súperov v tejto súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano levels Raúl and Messi in Europe with Schalke goal|url=https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-25|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es|url archívu=https://web.archive.org/web/20191023143321/https://as.com/diarioas/2015/02/19/english/1424302247_031153.html|dátum archivácie=2019-10-23}}</ref> V semifinále strelil oba góly svojho tímu pri celkovom skóre 3:2 pre [[Juventus FC|Juventus]].<ref>https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2447597/cristiano-ronaldo-ties-alfredo-di-stefano-for-real-madrid?src=com</ref> S 10 gólmi ukončil sezónu už tretíkrát v rade ako najlepší strelec, spoločne s Messim a [[Neymar]]om.<ref>https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html</ref> 5. apríla strelil po prvýkrát v La Lige a aj celkovo v kariére päť gólov v jednom zápase, vrátane hetriku za osem minút, proti [[Granada CF|Granade]] pri výhre 9:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Neymar, Messi and Ronaldo top scoring charts|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2251883.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2015-06-06|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Jeho 300. gól za Real prišiel o tri dni neskôr pri výhre 2:0 nad Rayo Vallecano.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rayo Vallecano 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/32176264|dátum=2015-04-08|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en-GB}}</ref> Následne hetriky proti Seville, [[RCD Espanyol|Espanyolu]] a Getafe ho dostali v tejto štatistike na celkové číslo 31 za Real Madrid, čím prekonal rekord Di Stéfana, ktorý ich nastrieľal 28.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo beats his personal best for a single season|url=https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-01-26|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=es|url archívu=https://web.archive.org/web/20191022174629/https://as.com/diarioas/2015/05/24/english/1432466623_718194.html|dátum archivácie=2019-10-22}}</ref> Sezónu ukončil so 48 gólmi, vyhral druhýkrát v rade Pichichi a štvrtýkrát európsku Zlatú kopačku.<ref name=":6" /> Na začiatku jeho siedmej sezóny v drese Realu Madrid, [[La Liga 2015/2016|sezóny 2015/2016]], sa Ronaldo stal [[Zoznam rekordov a štatistík Realu Madrid|najlepším strelcom klubu]], najprv v lige a potom aj vo všetkých súťažiach. Jeho päť gólov pri vonkajšej výhre 6:0 nad Espanyolom 12. septembra, ho dostalo na hranicu 230 gólov v La Lige v 203 zápasoch, čím prekonal klubový rekord, ktorý držal Raúl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|url=https://www.laliga.com/noticias/un-historico-ronaldo-lidera-la-goleada-al-espanyol|vydavateľ=Un histórico Ronaldo lidera la goleada al Espanyol|dátum prístupu=2019-10-23}}</ref> O mesiac neskôr, 17. októbra, opäť prekonal Raúla, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:0 nad Levante na Bernabéu, čo ho dostalo na celkovo 324 gólov za klub. Ronaldo sa stal taktiež [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA v histórii]], po hetriku proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]] v skupinovej fáze, čím prekonal rekord Messiho so 77 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores a hat-trick as Real Madrid beat Shakhtar|url=https://www.skysports.com/football/news/11945/9993056/ronaldo-scores-a-hat-trick-as-real-madrid-beat-shakhtar|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}</ref> Dvomi gólmi proti Malmö FF pri vonkajšej výhre 2:0 dňa 30. septembra 2015 prekonal 500 gólovú hranicu za klub a krajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th career goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/2619945/real-madrid-cristiano-ronaldo-scores-500th-career-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-09-30|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en}}</ref> Následne sa stal prvým hráčom, ktorý v skupinovej fáze dokázal streliť dvojciferné číslo gólov, keď ich strelil rekordných 11, vrátane ďalších štyroch gólov proti Malmö.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Malmö 2016 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2016/matches/round=2000634/match=2015746/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-23|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo en partido.jpg|náhľad|V marci 2016 strelil Ronaldo (v strede) v La Lige 252. gól v 228 zápasoch čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže]] 5. marca 2016 strelil pri domácom víťazstve 7:1 nad Celtou Vigo štyri góly, vďaka ktorým sa dostal v La Lige na hranicu 252 gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže za Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid 7 Celta Vigo 1: Ronaldo hits four to beat Zarra mark|url=https://www.fourfourtwo.com/news/real-madrid-7-celta-vigo-1-ronaldo-hits-four-beat-zarra-mark|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2016-03-05|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> V zápase Ligy majstrov UEFA proti [[VfL Wolfsburg]] strelil hetrik, čím poslal Real do semifinále tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Wolfsburgo: 3-0: Comeback accomplished, now for the semi-finals|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/04/3-0-comeback-accomplished-now-for-the-semi-finals|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en}}</ref> Celkovo strelil v súťaži 16 gólov, čím sa stal štvrtýkrát v rade najlepším strelcom súťaže, a piatykrát celkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo takes scoring prize again|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2368004.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-05-28|dátum prístupu=2019-10-24|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Kvôli zdravotný problémom neodohral dobrý zápas vo finálovom zápase proti Atléticu Madrid, v opakovanom finále z roku 2014, avšak v penaltovom rozstrele premenil rozhodujúcu penaltu, a Real Madrid tak získal ''La Undécima'', 11. víťazstvo v tejto súťaži.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo brands critics 'jealous' after third Champions League win|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/cristiano-ronaldo-brands-critics-jealous-after-third-champions-league-triumph-a7056501.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2016-05-30|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Šiesty rok po sebe ukončil sezónu s viac ako 50 gólmi vo všetkých súťažiach.<ref name=":7" /> Vďaka výkonom počas celej sezóny získal cenu [[UEFA Futbalista roka]], ktorú vyhral po druhýkrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo named Best Player in Europe|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2398156.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2016-08-25|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Ronaldo vynechal prvé tri zápasy Realu Madrid v [[La Liga 2016/2017|sezóne 2016/2017]], vrátane [[Superpohár UEFA 2016|Superpoháru UEFA]] proti Seville, kvôli pokračujúcej rehabilitácii zraneného kolena zo zápasu proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] vo finále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Eura 2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo to miss the first three games of Real Madrid's season due to knee injury - reports|url=https://www.sportskeeda.com/football/cristiano-ronaldo-miss-first-three-games-real-madrid-season-knee-injury|vydavateľ=www.sportskeeda.com|dátum vydania=2016-07-19|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-us}}</ref> 15. septembra, v zápase Ligy majstrov UEFA proti [[Sporting Clube de Portugal|Sportingu CP]] neoslavoval svoj gól z priameho kopu, čo odôvodnil tým, keď povedal, že „oni ma spravili tým, kým som.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I couldn’t celebrate goal against Sporting, they made me who I am|url=https://www.eurosport.com/football/champions-league/2016-2017/cristiano-ronaldo-i-couldnt-celebrate-goal-against-sporting-they-made-me-who-i-am_sto5854073/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-09-15|dátum prístupu=2019-10-29}}</ref> 19, septembra strelil hetrik pri vonkajšej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid, čím sa stal najlepším strelcom v histórii v [[El Derbi Madrileño|Madridskom derby]] s 18 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo, all-time top scorer in the derby against Atlético {{!}} Real Madrid CF|url=https://www.realmadrid.com/en/news/2016/11/cristiano-ronaldo-all-time-top-scorer-in-the-derby-against-atletico|vydavateľ=Real Madrid C.F. - Web Oficial|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> 15. decembra strelil Ronaldo 500. klubový gól v kariére pri výhre 2:0 nad [[Club América]] v semifinále [[Majstrovstvá klubov FIFA 2016|Majstrovstiev klubov FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 500th club goal|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3014020/real-madrid-forward-cristiano-ronaldo-scores-500th-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-12-15|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Vo finále strelil hetrik pri výhre 4:2 nad japonským [[Kashima Antlers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup Japan 2016 - Matches - Real Madrid CF-Kashima Antlers|url=http://www.fifa.com/clubworldcup/matches/round=276112/match=300364984/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Ronaldo ukončil turnaj ako najlepší strelec so štyrmi gólmi a stal sa taktiež hráčom turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Club World Cup 2016 - News - Ronaldo, Modric and Shibasaki sweep awards - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/clubworldcup/news/double-joy-for-cristiano-ronaldo-2861147|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Po štvrtýkrát vyhral [[Zlatá lopta 2016|Zlatú loptu]] a inauguračnú cenu [[FIFA The Best 2016|FIFA The Best]], ktorej predchodcom bola cena [[Futbalista roka FIFA]], predovšetkým kvôli úspechom s Portugalskom na Eure 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - News - The world at Cristiano Ronaldo's feet - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/news/the-world-at-cristiano-ronaldo-s-feet-2863112|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> ==== 2017 – 2018: Piaty titul Ligy majstrov UEFA a piata Zlatá lopta ==== [[Súbor:Cristiano Ronaldo Real Madrid.jpg|náhľad|Ronaldo pred otvorením finálového zápasu Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu, v jeho poslednom zápase za Real Madrid]] V apríli 2017, v zápase štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti Bayernu Mníchov strelil oba góly pri vonkajšej výhre 2:1, čím sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý strelil 100 gólov v súťažiach pod hlavičkou UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2406572.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2017-04-12|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V domácom zápase strelil ‘perfektný‘ hetrik a dosiahol 100 gólovú hranicu v Lige majstrov UEFA, čím sa stal prvým hráčom, ktorý toto dokázal, a Real Madrid opäť porazil Bayern 4:2 po predĺžení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores 100th Champions League goal {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/cristiano-ronaldo-scores-100th-champions-league-goal/1591t6e967ibs1luqoihrquzgv|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-10-29}}</ref> 2. mája strelil Ronaldo ďalší hetrik za Real Madrid pri výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA. 17. mája prekonal [[Jimmy Greaves|Jimmyho Greavesa]] ako najlepšieho strelca v top piatich európskych súťažiach, keď strelil dva góly proti Celte Vigo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo smashes Jimmy Greaves' all-time goal record|url=https://www.skysports.com/football/news/11096/10819175/cristiano-ronaldo-smashes-jimmy-greaves-all-time-goal-record|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Sezónu ukončil so 42 gólmi vo všetkých súťažiach, a taktiež pomohol Madridu vyhrať [[La Liga 2016/2017|prvú ligovú trofej]] od roku 2012.<ref>{{Citácia periodika|titul=Malaga 0-2 Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/39926301|dátum=2017-05-21|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en-GB}}</ref> Vo finále Ligy majstrov UEFA strelil dva góly pri výhre nad Juventusom, a stal sa s 12 gólmi piatykrát v rade najlepším strelcom, šiestykrát celkovo. Stal sa prvým hráčom, ktorý strelil gól v troch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA, a taktiež dosiahol hranicu 600 gólov v seniorskej kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo nets 600, boasts 'I was very good'|url=https://global.espn.com/football/real-madrid/story/3138139/real-madrids-cristiano-ronaldo-nets-600th-career-goal-i-was-very-good|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|jazyk=en}}</ref> Madrid sa taktiež stal prvým tímom, ktorý zvíťazil dvakrát v rade v ére Ligy majstrov UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Real Madrid Won Its Second Straight Champions League Title|url=https://www.nytimes.com/2017/06/03/sports/champions-league-final-score.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-06-03|dátum prístupu=2019-10-29|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das|meno2=Rory|priezvisko2=Smith}}</ref> [[Súbor:Ronaldo in 2018.jpg|vľavo|náhľad|232x232bod|Ronaldo vo finále Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu]] Na začiatku sezóny 2017/2018 strelil Ronaldo druhý gól Realu pri výhre 3:1 v [[Supercopa de España 2017|Supercopa de España]] v prvom zápase proti Barcelone na Camp Nou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronado, sent off for diving and pushes the referee|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|vydavateľ=sport|dátum vydania=2017-08-13|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=Sport|url archívu=https://web.archive.org/web/20191030072057/https://www.sport-english.com/en/news/barca/cristiano-ronado-sent-off-for-diving-and-pushes-the-referee-6222800|dátum archivácie=2019-10-30}}</ref> 23. októbra získal, vďaka jeho výkonom v prvej polovica roka 2017, piatu cenu najlepšieho hráča sveta podľa FIFA, keď si prevzal cenu [[FIFA The Best 2017|FIFA The Best]] už druhý rok v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - THE BEST FIFA MEN'S PLAYER - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/best-fifa-mens-player/|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> 6 decembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól vo všetkých šiestich zápasoch skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA, keď v poslednom zápase strelil na domácej pôde gól Borussi Dortmund.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-2 Borussia Dortmund|url=https://www.bbc.com/sport/football/42242154|dátum=2017-12-06|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> O tri dni neskôr získal Ronaldo svoju piatu [[Zlatá lopta 2017|Zlatú loptu]], ktorá sa udeľovala pod [[Eiffelova veža|Eifellovou vežou]] v Paríži.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or 2017: Cristiano Ronaldo beats Lionel Messi to win fifth award|url=https://www.bbc.com/sport/football/42269979|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 3. marca 2018 strelil dva góly pri domácej výhre 3:1 nad Getafe, vďaka čomu sa dostal na hranicu 300 gólov v La Lige v jeho 286. zápase, čím sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý tuto hranicu prekonal a iba druhým hráčom, ktorý toto dokázal po Lionelovi Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo fastest to score 300 La Liga goals|url=https://www.espn.in/football/real-madrid/story/3396019/cristiano-ronaldo-becomes-fastest-to-score-300th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-03-03|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> 18. marca strelil svoj 50. hetrik v kariére, keď strelil štyri góly do siete [[Girona FC|Girony]] pri výhre 6:3.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 6-3 Girona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43453095|dátum=2018-03-18|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 3. apríla strelil Ronaldo prvé dva góly pri výhre vonku 3:0 nad Juventusom vo štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]], z čoho druhý gól prišiel po akrobatických nožničkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Unreal! Cristiano Ronaldo scores best-ever goal with insane overhead kick vs Juventus {{!}} Puskas Award|url=https://www.youtube.com/watch?v=BPgQTAJRzmw|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Tento gól označil obranca Juventusu [[Andrea Barzagli]] ako „gól na [[PlayStation]]“, a fanúšikmi Juventusu na ihrisku bol ohodnotený ováciami v stoji, ako aj množstvom chvál od spoluhráčov, odborníkov a trénerov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo bicycle kick: Night Juventus Stadium rose to applaud Real Madrid forward|url=https://www.bbc.com/sport/football/43636379|dátum=2018-04-04|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Champions League: Cristiano Ronaldo Lauded After 'Most Beautiful Goal' Buries Juventus {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/champions-league-cristiano-ronaldo-lauded-after-most-beautiful-goal-buries-juventus-1832550|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=NDTVSports.com}}</ref> 11. apríla strelil v druhom zápase štvrťfinále proti Juventusu gól, ktorý potrebovali k postupu do semifinále, keď ho strelil v 98. minúte z penalty pri prehre 3:1, avšak v dvojzápase to skončilo výhrou 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/#/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Bol to taktiež jeho desiaty gól proti Juventusu, čo je rekord Ligy majstrov UEFA proti jednému klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid-Juventus 2018 History {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000883/match=2021703/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Vo finále hranom 26. mája, porazil Real Madrid Liverpool 3:1, vďaka čomu vyhral Ronaldo piatykrát v kariére Ligu majstrov UEFA, a stal sa prvým hráčom, ktorému sa toto podarilo [päťkrát výhra v Lige majstrov UEFA].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo first to win five Champions League titles|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2475340.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Turnaj ukončil s 15 gólmi ako najlepší strelec už šiestu sezónu v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2018/matches/round=2000885/match=2021711/postmatch/report/index.html|vydavateľ=www.uefa.com|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> Po finále Ronaldo v rozhovore poukázal na krásny čas strávený v Reale Madrid a hovoril v minulom čase, čo vyvolalo špekulácie, že by mohol Real Madrid opustiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: 'It's been very nice playing for Real'|url=https://www.espn.com/soccer/real-madrid/story/3510863/cristiano-ronaldo-puts-future-in-doubt-its-been-very-nice-playing-for-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-05-26|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> === Juventus === ==== 2018/2019: Debutová sezóna a prvý titul Serie A ==== 10. júla 2018 podpísal Ronaldo štvorročný kontrakt s talianskym [[Juventus FC|Juventusom]] po skompletovaní 100 miliónového € prestupu, ktorý zahŕňal ďalších 12 miliónov € v iných poplatkoch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo signs for Juventus!|url=http://www.juventus.com/en/news/news/2018/cristiano-ronaldo-signs-for-juventus.php|vydavateľ=Juventus.com|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> a solidárne príspevky do mládežníckych klubov, v ktorých Ronaldo pôsobil. Tento prestup bol najväčší na svete pre hráča nad 30 rokov,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Juventus: Is £99m signing a good deal for Italian champions?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785738|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> a najväčší prestup pre talianske kluby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks transfer record {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/124278/ronaldo-breaks-transfer-record|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> Po podpísaní kontraktu Ronaldo povedal, že potrebuje nové výzvy a preto odišiel z Realu Madrid,<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus sign Real Madrid forward for £99.2m|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44785173|dátum=2018-07-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> ale neskôr pripísal prestup kvôli nedostatku podpory, ktorú cítil od prezidenta klubu [[Florentino Pérez|Florentina Péreza]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: I left Real Madrid because of president Florentino Pérez|url=https://www.theguardian.com/football/2018/oct/29/cristiano-ronaldo-left-real-madrid-president-florentino-perez-juventus|periodikum=The Guardian|dátum=2018-10-29|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Dominic|priezvisko=Fifield}}</ref> 16. septembra strelil vo svojom štvrtom zápase za Juventus svoj prvý gól, po ktorom nasledoval druhý pri domácej výhre 2:1 nad [[US Sassuolo Calcio|Sassuolom]]; druhý gól bol jeho 400. ligovým gólom v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo ends Juventus drought {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128041/ronaldo-ends-juventus-drought|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> 19. septembra bol vo svojom prvom zápase v [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Lige majstrov UEFA]] za Juventus vylúčený, keď v 29. minúte opúšťal trávnik za “násilné správanie“— po prvýkrát za 154 zápasov v tejto súťaži.<ref>{{Citácia periodika|titul=Valencia 0-2 Juventus: Cristiano Ronaldo sent off but Italians still win|url=https://www.bbc.com/sport/football/45581933|dátum=2018-09-19|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral 100 zápasov v Lige majstrov UEFA, keď [[Mario Mandžukić]] strelil jediný gól zápasu pri domácej výhre 1:0 nad Valenciou, čím si Juventus zabezpečil postup do vyraďovacej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo e Mandukic: che simbiosi. Tra capolavori, assist e gol|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/Champions-League/Juventus/28-11-2018/juve-ronaldo-mandukic-che-simbiosi-capolavori-assist-gol-310803729233.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it}}</ref> V decembri strelil desiaty ligový gól v sezóne, z penalty, pri vonkajšej výhre 3:0 nad [[ACF Fiorentina|Fiorentinou]]; s týmto gólom sa Ronaldo stal prvým hráčom Juventusu od [[John Charles|Johna Charlesa]] z roku 1957, ktorý strelil 10 gólov v jeho prvých 14 ligových zápasov za klub.<ref>{{Citácia periodika|titul=Fiorentina 0-3 Juventus: Cristiano Ronaldo scores as champions win again|url=https://www.bbc.com/sport/football/46413610|dátum=2018-12-01|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Po tom, čom skončil druhý v anketách [[UEFA Futbalista roka]] a [[FIFA The Best 2018|FIFA The Best]] po prvýkrát po troch rokoch, za [[Luka Modrić|Lukom Modrićom]], skončil druhý aj v ankete [[Zlatá lopta 2018|Zlatá lopta]], opäť za jeho bývalým spoluhráčom z Realu Madrid.<ref>{{Citácia periodika|titul=Luka Modric Wins Ballon d’Or, Ending Decade of Ronaldo and Messi Triumphs|url=https://www.nytimes.com/2018/12/03/sports/luka-modric-ballon-dor.html|periodikum=The New York Times|dátum=2018-12-03|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Das}}</ref> Ronaldo vyhral prvú trofej s Juventusom v januári 2019, [[Supercoppa Italiana 2018|Supercoppa Italiana]], keď strelil jediný a víťazný gól hlavou proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-0 Milan: Supercoppa Italiana – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2019/jan/16/juventus-v-milan-supercoppa-italiana-live|periodikum=The Guardian|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Burnton}}</ref> 10. februára strelil gól pri vonkajšej výhre 3:0 nad Sassuolom; deviaty vonkajší ligový zápas v rade, v ktorom strelil gól, čím sa vyrovnal rekordu [[Giuseppe Signori|Giuseppeho Signorina]] v jednej sezóne Serie A za najviac zápasov vonku v rade s minimálne jedným gólom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, CR7 da record: 9 trasferte di fila con gol in Serie A. E nel mirino c'è Messi|url=https://www.gazzetta.it/calcio/fantanews/11-02-2019/cr7-record-juve-9-trasferte-fila-gol-serie-a-mirino-c-messi-3201193050934.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=it-IT}}</ref> 12. marca strelil hattirick pri domácej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím pomohol Juventusu zmazať dvoj gólové manko a prebojovať sa do štvrťfinále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hat-trick against Atlético fires Juventus into last eight|url=https://www.theguardian.com/football/2019/mar/12/juventus-atletico-madrid-champions-league-last-16-second-leg-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2019-03-12|dátum prístupu=2019-10-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Agencies}}</ref> Nasledujúci mesiac strelil 125. gól v tejto súťaži, keď strelil otvárací gól zápasu proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]] pri remíze 1:1 vo štvrťfinále, hranom 10. apríla.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo's Champions League record - can Lionel Messi match it?|url=https://www.bbc.com/sport/football/47884839|dátum=2019-04-10|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> V druhom zápase hranom v Turíne 16. apríla, strelil v prvom polčase otvárací gól zápasu, avšak Juventus prehral 2:1, a tak bol zo súťaže vyradený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 1-2 Ajax (agg 2-3): Brilliant Ajax win to knock out Juve|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939282|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 20. apríla hral Ronaldo v rozhodujúcom zápase o titul proti Fiorentine a Juventus vyhral doma 2:1, čím získal ôsme ''Scudetto'' v rade, a Ronaldo sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral ligové tituly v [[FA Premier League|Anglicku]], [[La Liga|Španielsku]] a [[Serie A|Taliansku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes first player to win Europe's top 3 leagues|url=https://apnews.com/b67c98f3f07641d7b8a931092a12e037|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2019-04-22|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> 27. apríla strelil svoj 600. klubový gól v kariére pri vonkajšej remíze 1:1 nad [[FC Internazionale Miláno|Interom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Inter Milan 1-1 Juventus: Cristiano Ronaldo scores 600th club goal of career|url=https://www.bbc.com/sport/football/48071390|dátum=2019-04-27|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> Prvú sezónu v Serie A ukončil s 21 gólmi a 8 asistenciami, vyhral cenu pre najužitočnejšieho Serie A pre najlepšieho hráča sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo MVP in Serie A Awards {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/138193/ronaldo-mvp-serie-awards|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2019-10-30}}</ref> ==== 2019/2020: Druhý titul Serie A v rade ==== [[Súbor:2019-20 Serie A - Torino v Juventus - Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo hrajúci za Juventus v roku 2019|400x400bod]] Cristiano Ronaldo strelil prvý gól v [[2019–20 Juventus FC sezóna|sezóne 2019/2020]] 31. augusta, pri domácej výhre 4:3 nad [[SSC Neapol|Neaplom]] v Serie A.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus edge Napoli in seven-goal Serie A thriller|url=https://www.bbc.com/sport/football/49537181|dátum=2019-08-31|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB}}</ref> 2. septembra bol nominovaný medzi troch kandidátov na cenu [[FIFA The Best 2019|FIFA The Best]], v ktorej skončil tretí za prvým Lionel Messim a druhým [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Alex|priezvisko=Richards}}</ref> 1. októbra prekonal Ronaldo v zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] pri výhre 3:0 niekoľko míľnikov: jeho gól počas zápasu znamenal, že strelil gól v 14. po sebe idúcich sezónach Ligy majstrov UEFA, čím dorovnal rekord Raúla a Messiho [23. októbra strelil Messi už gól v 15 sezóne v rade, čím nastavil nový rekord]; taktiež prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] v počte zápasov v Lige majstrov UEFA, a vyrovnal rekord Raúla v počte súperov, ktorým dokázal v tejto súťaži zaznamenať gól (33) [tento rekord Messi 27. novembra prekonal].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Smashes Champions League Record During Juventus' Win Over Bayer Leverkusen|url=https://www.90min.com/posts/6467560-cristiano-ronaldo-smashes-champions-league-record-during-juventus-win-over-bayer-leverkusen|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2019-10-02|dátum prístupu=2019-11-07|jazyk=en}}</ref> 26. novembra, v zápase proti Atléticu Madrid (1:0 výhra) v Lige majstrov UEFA odohral svoj 175. zápas v európskych súťažiach, čím sa stal druhým v tomto rebríčku za Ikerom Casillasom (188). 18. decembra vyskočil do výšky 2,56 metra – viac ako basketbalisti (2,44 metrov) – predtým ako strelil hlavou víťazný gól pri výhre vonku 2:1 proti [[UC Sampdoria|Sampdorii]] v lige.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Juventus forward defies gravity with jump|url=https://www.bbc.com/sport/football/50849469|dátum=2019-12-19|dátum prístupu=2019-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> 6. januára 2020 strelil svoj prvý hetrik v Seria A, v zápase proti [[Cagliari Calcio|Cagliari]] pri výhre 4:0, čím sa stal prvým hráčom po [[Alexis Sánchez|Alexisovi Sánchezovi]], ktorému sa podarilo dať hetrik v Premier League, La Lige a Serie A.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-0 Cagliari: Cristiano Ronaldo scores first Serie A hat-trick|url=https://www.bbc.com/sport/football/51000226|dátum=2020-01-06|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-GB}}</ref> 2. februára strelil dva góly z penált pri domácej výhre 3:0 nad Fiorentinou, čím vyrovnal klubový rekord [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]] za 9 po sebe idúcich ligových zápasov s minimálne jedným streleným gólom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve, Ronaldo come Trezeguet: in gol per la nona volta di fila in Serie A|url=https://www.corrieredellosport.it/news/calcio/serie-a/juve/2020/02/02-66308628/juve_ronaldo_come_trezeguet_in_gol_per_la_nona_volta_di_fila_in_serie_a/|vydavateľ=www.corrieredellosport.it|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=it}}</ref> Tento rekord prekonal o šesť dní neskôr, keď strelil gól v desiatom po sebe idúcom ligovom zápase, pri hosťovskej prehre 2:1 nad [[Hellas Verona FC|Veronou]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Robotic Ronaldo! Amazing giant CR7 figure towers over Italian carnival|url=https://www.espn.com/soccer/blog-the-toe-poke/story/4050390/amazing-giant-cristiano-ronaldo-figure-towers-over-town-at-italian-carnival|periodikum=ESPN.com|dátum prístupu=2020-02-10|jazyk=en}}</ref> 22. februára strelil gól v rekordnom jedenástom ligovom zápase v rade (tento rekord drží aj [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriel Batistuta]] a [[Fabio Quagliarella]]), v zápase proti [[S.P.A.L.|SPALU]] pri výhre 2:1 (tento zápas bol jeho 1000. v seniorskej kariére).<ref>{{Citácia periodika|titul=GDPR: A Game of Snakes and Ladders|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781003004790|dátum=2020-02-10|dátum prístupu=2020-02-22|doi=10.4324/9781003004790|meno=Samantha|priezvisko=Alford}}</ref> 22. júna 2020 strelil gól z penalty pri výhre 2:0 vonku proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], čím prekonal [[Rui Costa (futbalista)|Rui Costu]] a stal sa najlepším portugalským strelcom v histórii Serie A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo overtakes Rui Costa to become Serie A's top Portuguese scorer|url=https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|vydavateľ=sports.yahoo.com|dátum prístupu=2020-06-26|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20200624104659/https://sports.yahoo.com/cristiano-ronaldo-overtakes-rui-costa-225433836.html|dátum archivácie=2020-06-24}}</ref> 4. júla asistoval [[Juan Cuadrado|Juanovi Cuadradovi]] na gól a neskôr sám strelil 25. gól v ligovej sezóne z priameho kopu v zápase proti Turínu pri výhre 4:1, čím sa stal prvým hráčom Juventusu od roku 1961, ktorý vyrovnal túto gólovú hranicu (vtedy sa to podarilo [[Omar Sívori|Omarovi Sívorimu]]); tento gól bol zároveň jeho prvým z priameho kopu po 43 pokusoch (za klub).<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 4-1 Torino: Cristiano Ronaldo scores first free-kick for Juve in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/53291695|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-04|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}</ref> 20. júla strelil dva góly pri domácej výhre 2:1 nad [[Società Sportiva Lazio|Laziom]]; jeho prvý gól bol 50. v Serie A. Stal sa najrýchlejším hráčom, ktorý vyrovnal túto hranicu (61 zápasov), a prvým hráčom v histórii, ktorý vyrovnal tieto hranice v Premier League, La Lige a Serie A. Týmito dvoma gólmi, ktorými vyrovnal 30 gólovú hranicu, sa stal len tretím hráčom Juventusu v histórii, ktorému sa to podarilo v jednej sezóne,<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-1 Lazio: Cristiano Ronaldo double takes Juve close to title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53421439|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits 50 league goals in England, Spain and Italy|url=https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-07-20|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200720230506/https://en.as.com/en/2020/07/20/football/1595280857_289365.html|dátum archivácie=2020-07-20}}</ref> po [[Felice Borel]]ovi v sezóne 1933/1934 a [[John Hansen|Johnovi Hansenovi]] v sezóne 1951/1952. Naviac, stal sa najstarším hráčom, vo veku 35 rokov a 166 dní, ktorý strelil viac ako 30 gólov v jednej z piatich najlepších európskych líg od čias [[Ronnie Rooke|Ronnieho Rookeho]] za Arsenal v roku 1948.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo equals a record from 1948|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f171bcdca4741ba628b464d.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}</ref> Stal sa tiež prvým hráčom, ktorý strelil 50 gólov v Premier League, La Lige a Serie A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: The first player to reach 50 goals in the Premier League, LaLiga and Serie A|url=https://www.marca.com/en/football/international-football/2020/07/21/5f16ee5122601dff7b8b4574.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2020-07-27|jazyk=en}}</ref> 26. júla strelil otvárací gól pri domácej výhre 2:0 nad Sampdoriou, čím sa stal Juventus víťazom Serie A deviatu sezónu v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus 2-0 Sampdoria: Maurizio Sarri's side claim ninth straight Serie A title|url=https://www.bbc.com/sport/football/53544939|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-07-27|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}</ref> Svoju druhú sezónu v Serie A ukončil s celkovo 31 gólmi a 6 asistenciami, čím sa stal druhým najlepším strelcom ligy po víťazovi európskej Zlatej kopačky, [[Ciro Immobile|Cirovi Immobilem]], ktorý strelil 36 gólov (Immobile tým vyrovnal rekord Serie A za najviac gólov v jednej sezóne, keď predtým sa to podarilo len [[Gonzalo Higuaín|Gonzalovi Higuaínovi]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo denied chance to be Serie A top scorer|url=https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200803231825/https://en.as.com/en/2020/08/01/football/1596287115_246089.html|dátum archivácie=2020-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Immobile wins Golden Shoe, levels Serie A record|url=https://www.espn.com/soccer/lazio/story/4151277/immobile-beats-lewandowskironaldo-to-win-european-golden-shoeequals-serie-a-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-08-01|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en}}</ref> 7. augusta strelil oba góly pri domácej výhre Juventusu 2:1 nad Lyonom v druhom dvojzápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím ukončil sezónu s 37 gólmi vo všetkých súťažiach; prelomil rekord Felice Boreli v počte gólov za jednu sezónu (Boreli ich strelil 36 v sezóne 1933/1934).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo breaks all-time Juventus scoring record with Lyon double {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-za/news/ronaldo-breaks-all-time-juventus-scoring-record-with-lyon/g3rzq1s808zo1x25vgeu90whu|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-08-08}}</ref> Avšak, napriek víťazstvu, Juventus zo súťaže vypadol po dvojzápase s výsledkom 2:2, kvôli pravidlu gólu na vonkajšom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores twice but Lyon knock Juventus out|url=https://www.bbc.com/sport/football/53683503|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo sa tak po prvýkrát od sezóny 2009/2010 neobjavil vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA. ==== 2020/2021: 100 gólov za Juventus, ''Capocannoniere'', a odchod ==== 20. septembra 2020 strelil gól v otváracom zápase sezóny Juventusu, pri výhre 3:0 doma nad Sampdoriou v Serie A. V druhom ligovom kole hranom 27. septembra pomohol dvoma gólmi – penaltou a hlavičkou – zaistiť Juventusu v 10-tich hráčoch bod zo zápasu proti AS Rím, ktorý skončil 2:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma-Juventus 2-2: doppiette di Veretout e Ronaldo, il pari va bene a tutti|url=https://www.torinotoday.it/sport/video-gol-roma-juventus-2-2-27-settembre.html|vydavateľ=TorinoToday|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=it}}</ref> 12. októbra bol pozitívne testovaný na [[COVID-19]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo Tests Positive for Coronavirus and Enters Isolation|url=https://www.nytimes.com/2020/10/13/sports/soccer/cristiano-ronaldo-coronavirus-positive.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-13|dátum prístupu=2020-11-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Victor|priezvisko=Mather|meno2=Tariq|priezvisko2=Panja}}</ref> Po dokončení izolačného obdobia mal negatívny výsledok a po svojom návrate proti [[Spezia Calcio|Spezii]] dňa 1. novembra nastúpil z lavičky a dvakrát skóroval, čím pomohol Juventusu k výhre 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo scores twice in first match since recovering from COVID-19 - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/article/cristiano-ronaldo-scores-twice-first-match-since-recovering-covid-19/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2020-11-02}}</ref> 2. septembra strelil gól proti [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamu Kyjev]] v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA, ktorým dosiahol hranicu 750. gólov v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo scores 750th career goal in Juventus' Champions League victory over Dynamo Kiev {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/ronaldo-nets-750th-career-goal-in-juventus-champions-league/1aee0uzgccd8p16yitvrspbn7j|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-12-06}}</ref> 13. decembra odohral 100. zápas za Juventus vo všetkých súťažiach, v ktorom strelil dva góly z penált pri ligovej výhre 3:1 vonku nad Janovom; za toto obdobie strelil za klub 79 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Serie A, Genoa-Juventus&nbsp;1-3: Dybala e CR7 stendono i rossobl&ugrave; - Sportmediaset|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/seriea/serie-a-genoa-juventus1-3-dybala-e-cr7-stendono-i-rossobl_26560749-202002a.shtml|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=IT}}</ref> 2. marca 2021 strelil gól pri výhre 3:0 proti [[Spezia Calcio|Spezii]] v jeho 600. ligovom zápase, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil minimálne 20 gólov v každej z posledných 12 sezón v top piatich ligách Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo reaches scoring landmark during his 600th league game|url=https://edition.cnn.com/2021/03/03/football/cristiano-ronaldo-goal-record-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2021-03-15}}</ref> 9. marca Juventus vypadol v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Portu, vďaka pravidlu gólu vonku (celkovo skončil dvojzápas 4:4).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juventus-Porto {{!}} UEFA Champions League|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2029482/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 14. marca strelil svoj 57. hetrik v kariére pri výhre 3:1 vonku proti Cagliari.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo hat-tricks inspired by Cagliari {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/167729/ronaldo-hat-tricks-inspired-cagliari|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-03-15}}</ref> 12. mája strelil gól pri vonkajšej výhre 3:1 nad Sassuolom, čím dosiahol za Juventus hranicu 100 gólov vo všetkých súťažiach; dokázal to za 131 zápasov, a stal sa tak najrýchlejším hráčom v Juventuse, ktorý dosiahol túto métu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo becomes fastest player to reach 100 Juventus goals {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ronaldo-becomes-fastest-player-to-reach-100-juventus-goals/1ie2lnhyz7z1c1ka0qv1rzwi9t|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-05-13}}</ref> === Návrat do Manchesteru United === ==== 2021/2022 ==== 27. agusta 2021 Manchester United oznámil, že sa dohodol s Juventusom na opätovnom podpise Ronalda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official statement on Cristiano Ronaldo agreement {{!}} Manchester United | url = https://www.manutd.com/en/news/detail/official-statement-on-agreement-reached-for-cristiano-ronaldo | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-08-31 | dátum prístupu = 2024-06-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831183606/https://www.manutd.com/en/news/detail/official-statement-on-agreement-reached-for-cristiano-ronaldo | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=‘Welcome back’: Manchester United agree €20m deal for Cristiano Ronaldo|url=https://www.theguardian.com/football/2021/aug/27/manchester-city-cristiano-ronaldo-wants-to-leave-juventus-allegri|periodikum=The Guardian|dátum=2021-08-27|dátum prístupu=2024-06-12|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons|meno2=Fabrizio|priezvisko2=Romano}}</ref> Prestup sa uskutočnil za počiatočnú sumu 12,85 milióna libier s dvojročnou zmluvou plus rok s opciou a bol potvrdený 31. augusta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo to Man Utd: 'I'm back where I belong' and dedicates return to Sir Alex Ferguson|url=https://www.bbc.com/sport/football/58367537|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-08-31|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}</ref> Ronaldo dostal dres s číslom 7 po tom, ako [[Edinson Cavani]] súhlasil s výmenou čísla na 21. Prvých 24 hodín predaja Ronaldovho dresu údajne prekonal historický rekord po prestupe, keď predbehol Messiho po jeho prestupe do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo: New Manchester United No 7 smashes shirt sale record and causes media frenzy | url = https://www.skysports.com/football/news/11667/12400586/ronaldo-smashes-man-utd-shirt-sales | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> 11. septembra si odbil svoj druhý debut na Old Trafford, v ktorom strel dva otváracie góly pri ligovom víťazstve 4:1 proti [[Newcastle United FC|Newcastlu United]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo twice scores as Manchester United beat Newcastle|url=https://www.bbc.com/sport/football/58437003|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-09-10|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}</ref> 29. septembra strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu pri domácej výhre 2:1 proti [[Villarreal CF|Villarrealu]] v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], a zároveň v tomto zápase prekonal [[Iker Casillas|Ikera Casillasa]] ako hráča s najviac zápasmi v tejto súťaži.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Man Utd 2-1 Villarreal: Cristiano Ronaldo snatches dramatic late Champions League victory for United | url = https://www.skysports.com/football/man-utd-vs-villarreal/report/457343 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> V ďalšom zápase Ligy majstrov UEFA, hranom 20. októbra, strelil opäť víťazný gól v poslednej minúte, čím pomohol otočiť United dvojgólový deficit a zvíťaziť 3:2 na domácej pôde proti [[Atalanta BC|Atalante]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Manchester United 3-2 Atalanta: Ronaldo delivers again as Red Devils rally from two goals down | url = https://www.fotmob.com/news/kcpmhlgkqks61jvk4teszf2uk/manchester-united-3-2-atalanta-ronaldo-delivers-again-as-red-devils-rally-from-two-goals-down | vydavateľ = FotMob | dátum vydania = 2021-10-20 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> Proti tomu istému súperovi strelil v odvete hranej 2. novembra oba góly svojho tímu (jeden z nich bol vyrovnávajúci gól v poslednej minúte zápasu) pri remíze 2:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Late Cristiano Ronaldo goal salvages dramatic point for Manchester United in Champions League | url = https://www.cnn.com/2021/11/02/football/cristiano-ronaldo-atalanta-manchester-united-champions-league-spt-intl/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2021-11-02 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en | meno = Ben | priezvisko = Morse}}</ref> 23. novembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v piatich po sebe idúcich zápasoch Ligy majstrov UEFA za anglický klub, po tom ako strelil otvárací gól pri výhre 2:0 vonku proti Villarrealu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villarreal 0-2 Man Utd: Cristiano Ronaldo and Jadon Sancho score as United reach Champions League last 16 | url = https://www.skysports.com/football/news/11945/12476601/villarreal-0-2-man-utd-cristiano-ronaldo-and-jadon-sancho-score-as-united-reach-champions-league-last-16 | vydavateľ = Sky Sports | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> 2. decembra strelil dva góly pri domácej ligovej výhre 3:2 proti [[Arsenal FC|Arsenalu]], čím prekonal hranicu 800 kariérnych gólov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Man Utd & Portugal forward becomes first player to score 800 top-level goals|url=https://www.bbc.com/sport/football/59514549|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-12-03|dátum prístupu=2024-06-12|jazyk=en-GB}}</ref> === Odchod z Manchestru United === Ronaldové napätie s trénerom Ten Hagom tak stupňovalo, až Ronaldo nehrával takmer žiadne zápasy a len hrál na lavičke. Kvôli tomu Ronaldo začal veľmi zle vnímať Ten Haga a Manchester United samotný. V búrlivej interview kde bol, vysvetlil ako sa cíti vo Manchestru a vyjadroval sa len negatívne. Ten Hag to neakceptoval a okamžite vyjednával s Ronaldom o predčasnom skončení zmluvy. Ronaldo akceptoval a od 21.11 sa teda stal voľným hráčom. == Reprezentačná kariéra == === 2001 – 2007: Mládežnícke úrovne a začiatky reprezentačnej kariéry === Ronaldo odštartoval svoju medzinárodnú kariéru s Portugalskom na Európskom letnom olympijskom festivale mládeže v roku 2001, kde debutoval pri porážke 3:1 proti Fínsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção Sub-15 - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-sub-15/jogos/ficha-de-jogo/match/1041608|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}</ref> Nasledujúci rok reprezentoval svoju krajiny v kategórii do 17 rokov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 17 rokov 2002|EURE U17 2002]], kde nepostúpili zo skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Under 17 Football Championships - Luxembourg 2006 - Tournament History|url=http://www.uefau17.com/history/index.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-02|dátum prístupu=2019-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20090602071706/http://www.uefau17.com/history/index.htm|dátum archivácie=2009-06-02}}</ref> Ronaldo sa tiež zúčastnil olympijského tímu na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|letných olympijských hrách v roku 2004]], kde strelil jeden gól, hoci jeho tím vypadol v prvom kole, keď finišovali v ich skupine s tromi bodmi po prehrách 4:2 nad eventuálnym semifinalistom [[Iracké národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Irakom]] a štvrťfinalistom [[Kostarické národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Kostarikou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CNN.com - Ronaldo is chosen for the Olympics - Jul 21, 2004|url=https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2019-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20191031073053/https://edition.cnn.com/2004/SPORT/football/07/21/portugal.ronaldo/|dátum archivácie=2019-10-31}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo keen to play at Olympics|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/2383448/Ronaldo-keen-to-play-at-Olympics.html|dátum=2004-07-23|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Wallace}}</ref> Počas jeho reprezentovania v mládežníckych úrovniach, reprezentoval v kategóriách do 15 rokov, [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|17 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 20 rokov|20 rokov]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|21 rokov]] a [[Portugalské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|23 rokov]], kde celkovo odohral 34 zápasov a strelil 18 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Cristiano-Ronaldo|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=pt-PT}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo (links unten) im EM-Halbfinale gegen die Niederlande.jpg|náhľad|Ronaldo (s číslom 17) v zápase proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] v semifinále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|Majstrovstiev Európy 2004]]]] V 18 rokoch, 20. augusta 2003, si Ronaldo odbil debut v seniorskej reprezentácii [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]] pri víťazstve 1:0 nad [[Kazašské národné futbalové mužstvo|Kazachstanom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1041815|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-10-31}}</ref> Následne bol povolaný na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|EURO 2004]], hranom na domácej pôde, a strelil svoj prvý reprezentačný gól pri prehre 2:1 v skupine nad eventuálnym víťazom turnaja [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-Greece|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1581/match=1059164/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-12|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Po premení svoj penalty v penaltovom rozstrele proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] vo štvrťfinále,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Portugal-England|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/matches/round=1582/match=1059188/postmatch/report/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2004-06-24|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> pomohol Portugalsku dostať sa do finále, keď v semifinále strelil otvárací gól pri výhre 2:1 nad [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal 2 - 1 Holland|url=https://www.theguardian.com/football/2004/jul/01/euro2004.sport2|periodikum=The Guardian|dátum=2004-06-30|dátum prístupu=2019-10-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Kevin|priezvisko=McCarra}}</ref> Vo finále však Portugalsko podľahlo Grécku 1:0. Bol zvolený do tímu turnaja, keď na turnaji strelil dva góly a na dva asistoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2004 - History - Statistics|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2004/statistics/round=1581/players/type=assists/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-10-31|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> So siedmimi gólmi v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] bol druhým najlepším strelcom Portugalska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup Germany 2006 - CRISTIANO RONALDO 's Profile|url=http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|vydavateľ=www.paktribune.com|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20140209155608/http://www.paktribune.com/sports/fifa2006/playerprofile.php?id=226|dátum archivácie=2014-02-09}}</ref> Počas turnaja strelil svoj prvý gól na Majstrovstvách sveta v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] z penalty v druhom zápase skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - 2006 FIFA World Cup Germany™|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-26|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120626140403/http://www.fifa.com/worldcup/archive/germany2006/results/matches/match=97410024/report.html|dátum archivácie=2012-06-26}}</ref> Vo štvrťfinále proti Anglicku bol jeho tímový spoluhráč z Manchestru United Wayne Rooney vylúčený, kvôli faulu na Portugalského obrancu [[Ricardo Carvalho|Ricarda Carvalha]]. Hoci rozhodca neskôr objasnil, že červená karta bola spôsobená iba Rooneyho priestupkom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212 |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121110161806/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373212 |dátum archivácie=2012-11-10 }}</ref> anglické médiá špekulovali, že Ronaldo ovplyvnil jeho rozhodnutie agresívnym podaním sťažnosti, po ktorej bol videný ako žmurká na lavičku Portugalska po odchode Rooneyho z ihriska.<ref>http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=373109</ref> Bol poslaný streliť víťaznú penaltu v tomto zápase, vďaka čomu postúpilo Portugalsko do semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006 FIFA World Cup Germany ™ - Matches - England-Portugal|url=http://www.fifa.com/worldcup/matches/round=97410300/match=97410059/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Ronaldo bol následne vypískaný pri prehre 1:0 v semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]].<ref>http://soccernet.espn.go.com/columns/story?id=373430{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Technická študijná skupina FIFA ho prehliadla o cenu Najlepšieho mladého hráča na turnaji a odovzdala ju [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemcovi]] [[Lukas Podolski|Lukasovi Podolskemu]], pričom pri rozhodovaní uviedla jeho správanie.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/5157434.stm</ref> Po Majstrovstvách sveta 2006 sa zúčastnil štyroch kvalifikačných zápasov na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|EURO 2008]], v ktorých strelil dva góly.<ref>https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042168</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seleção A - Ficha de Jogo, resultados e equipas {{!}} FPF|url=https://www.fpf.pt/selecoes/futebol-masculino/selecao-a/jogos/ficha-de-jogo/match/1042170|vydavateľ=www.fpf.pt|dátum prístupu=2019-11-01}}</ref> === 2007 – 2012: Prevzatie kapitánskej pásky === [[Súbor:Cristiano Ronaldo 20120609.jpg|náhľad|Ronaldo, na obrázku hrajúci proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], sa stal kapitánom Portugalska v roku 2008]] 6. februára 2007, deň po jeho 22. narodeninách bol v priateľskom zápase proti [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazílii]] prvýkrát [[Zoznam kapitánov Portugalského národného futbalového mužstva|kapitánom]] Portugalska,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&in_page_id=43 |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070212052740/http://www.metro.co.uk/sport/football/article.html?in_article_id=36364&in_page_id=43 |dátum archivácie=2007-02-12 }}</ref> o čo požiadal prezident [[Portugalská futbalová asociácia|Portugalskej futbalovej asociácie]] Carlos Silva, ktorý zomrel dva dni predtým.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scolari delighted with Portugal win over Brazil|url=https://www.rediff.com/sports/2007/feb/07scol.htm|vydavateľ=www.rediff.com|dátum prístupu=2019-11-01}}</ref> Pred EUROM 2008 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/teams/team=110/squad/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Hoci strelil v kvalifikácii osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq |dátum prístupu=2019-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101007223817/http://soccernet.espn.go.com/stats/topscorers?league=uefa.euroq |dátum archivácie=2010-10-07 }}</ref> na turnaji strelil iba jeden gól, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:1 nad [[České národné futbalové mužstvo|Českom]] v skupinovej fáze; v tomto zápase založil tretí gól Portugalska v nadstavenom čase, ktorý strelil Quaresma, a vďaka jeho výkonu bol zvolený mužom zápasu.<ref>https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2008/Logo_MD05_300691_CZE_POR_FullReport.pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2008 - History - Czech Republic-Portugal Commentary|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2008/matches/round=15093/match=300691/postmatch/commentary/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> Portugalsko bolo eliminované vo štvrťfinále prehrou 3:2 nad eventuálnym finalistom, Nemeckom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2008: German power leaves Portugal in despair|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/international/2303651/Euro-2008-German-power-leaves-Portugal-in-despair.html|dátum=2008-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Henry|priezvisko=Winter}}</ref> Po neúspešnom vystúpení Portugalska na Majstrovstvách Európy bol [[Luiz Felipe Scolari]] nahradený trénerom Carlosom Queirozom, ktorý bol bývalý asistent trénera v United.<ref>https://www.fifa.com/news/queiroz-appointed-portugal-coach-824568/</ref> Queroz urobil v júli 2008 z Ronalda permanentného kapitána národného tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Queiroz’s belief in Ronaldo as captain of Portugal {{!}} Cristiano Ronaldo fan-site|url=http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-11-24|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20121124083946/http://cristianoronaldofan.net/queiroz%E2%80%99s-belief-in-ronaldo-as-captain-of-portugal/|dátum archivácie=2012-11-24}}</ref> Ronaldo nedokázal streliť ani jeden gól v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kvôli čomu muselo Portugalsko bojovať v baráži o postup proti [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosne a Hercegovine]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Portugal star player at World Cup 2010|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/portugal/6607365/Cristiano-Ronaldo-Portugal-star-player-at-World-Cup-2010.html|dátum=2009-11-20|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Liew}}</ref> V skupinovej fáze Majstrovstiev sveta bol menovaný mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]], [[Národné futbalové mužstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|Severnej Kórei]] a Brazílii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Côte d'Ivoire 0:0 Portugal - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120513034839/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061489/report.html|dátum archivácie=2012-05-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 7:0 (1:0) Korea DPR - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-18|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120618010543/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300061487/report.html|dátum archivácie=2012-06-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA.com - Portugal 0:0 Brazil - The matches of 2010 FIFA World Cup South Africa|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-05-13|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120513030008/http://www.fifa.com/worldcup/archive/southafrica2010/matches/round=249722/match=300111111/report.html|dátum archivácie=2012-05-13}}</ref> Jeho jediný gól na turnaji prišiel pri výhre 7:0 proti Severnej Kórei, čím strelil prvý gól za národný tím po 16 mesiacoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal Beats North Korea in 7-0 Rout|url=https://www.wsj.com/articles/SB10001424052748704895204575320582816388848|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2010-06-21|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Jonathan|priezvisko=Clegg}}</ref> Portugalsko ukončilo pobyt na Majstrovstvách sveta v osemfinále, pri prehre 1:0 nad eventuálnym šampiónom, [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain 1-0 Portugal {{!}} World Cup 2010 match report {{!}} Football {{!}} The Guardian|url=https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-11-18|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20181118105541/https://www.theguardian.com/football/2010/jun/29/spain-portugal-world-cup-2010-report|dátum archivácie=2018-11-18}}</ref> Ronaldo strelil sedem gólov v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]], vrátane dvoch gólov proti Bosne a Hercegovine v baráži, čím poslal Portugalsko na turnaj, kde boli vyžrebovaný do „skupiny smrti“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Who will survive the Group of Death?|url=https://www.bbc.com/sport/football/18463292|dátum=2012-06-16|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en-GB}}</ref> V poslednom zápase skupiny proti Holandsku strelil dva góly pri výhre 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo downs a double to join the party spirit {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/17/euro-2012-cristiano-ronaldo-party|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-17|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard Williams at Metalist|priezvisko=Stadium|priezvisko2=Kharkiv}}</ref> Vo štvrťfinále proti Česku strelil gól hlavou, vďaka čomu skončil zápas výhrou Portugalska 1:0.<ref name="tribpub.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NY Daily News - We are currently unavailable in your region|url=https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|vydavateľ=www.tribpub.com|dátum prístupu=2019-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813153626/https://www.tribpub.com/gdpr/nydailynews.com/|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> V oboch zápasoch, proti Holandsku a Česku bol menovaný mužom zápasu.<ref>https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003337_fr.pdf</ref><ref>https://www.uefa.com/newsfiles/euro/2012/2003343_fr.pdf</ref> Po bezgólovom zápase proti Španielsku v semifinále, v ktorom strelil Ronaldo tri tyčky,<ref name="tribpub.com"/> nakoniec vypadli po penaltovom rozstrele. Ronaldo nekopal, pretože bol navrhnutý, aby zakončil nevyužitú piatu penaltu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2012: Cristiano Ronaldo's save-it-for-later approach hurts Portugal {{!}} Richard Williams|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/jun/27/euro-2012-spain-portugal-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2012-06-27|dátum prístupu=2019-11-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Richard|priezvisko=Williams}}</ref> čo bolo potom kritizované.<ref>https://www.theguardian.com/football/2012/jun/28/euro-2012-cristiano-ronaldo-portugal</ref> Po tom, čo strelil celkovo tri góly na turnaji, čím bol najlepším strelcom spolu s ďalšími piatimi hráčmi, bol opäť zvolený do tímu turnaja.<ref>https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/euro/91/87/57/918757_download.pdf</ref> === 2012 – 2016: Najlepší strelec Portugalska v histórii a Európsky šampión === [[Súbor:Cristiano Ronaldo - Croatia vs. Portugal, 10th June 2013 (2).jpg|náhľad|Ronaldo v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] v roku 2013]] Počas kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] strelil Ronaldo celkovo osem gólov. 100. zápas za reprezentáciu odohral 17. októbra 2012, v kvalifikačnom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severnému Írsku]] pri remíze 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centurion Ronaldo honoured by UEFA - UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-24|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20130924224203/http://www.uefa.com/uefa/aboutuefa/news/newsid=1875661.html|dátum archivácie=2013-09-24}}</ref> Svoj prvý reprezentačný hetrik strelil 6. septembra 2003, taktiež proti Severnému Írsku, keď sa trafil trikrát v priebehu 15 minút pri kvalifikačnom víťazstve 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid C.F. - Official Web Site -|url=http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-09-22|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20130922234503/http://www.realmadrid.com/cs/Satellite/en/Actualidad_Primer_Equipo/1330159676408/noticia/Noticia/Cristiano_Ronaldo_makes_a_%E2%80%98hat-trick%E2%80%99_and_is_now_the_second_top_goal_scorer_in_history_for_the_P.htm|dátum archivácie=2013-09-22}}</ref> Po tom, čo Portugalsko nepostúpilo priamo na Majstrovstvá sveta, strelil Ronaldo všetky štyri góly svojho tímu v baráži proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]], čím im zabezpečil miesto na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo showed 'I am here' after stunning hat-trick for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/cristiano-ronaldo-showed-i-am-here-after-stunning-hat-trick-for-portugal-in-world-cup-play-off-8951025.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-11-20|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Jeho hetrik v druhom zápase baráže ho dostal na celkovo 47 reprezentačných gólov, čím dorovnal rekord [[Pauleta|Pauletu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Sweden 2-3 Portugal (Portugal win 4-2 on agg) {{!}} World Cup play-off report|url=https://www.theguardian.com/football/2013/nov/19/sweden-portugal-world-cup-playoff|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-19|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Andy Brassell at Friends|priezvisko=Arena|priezvisko2=Stockholm}}</ref> Ronaldo následne strelil 5. marca 2014 dva góly v priateľskom zápase proti [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|Kamerunu]] pri víťazstve 5:1, čím sa stal [[Portugalské národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom v histórii]] svojej krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Records come naturally to me, says Ronaldo|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514122732/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/289057.html|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Ronaldo sa zúčastnil turnaja napriek tomu, že trpel patelárnou tendinitídou a súvisiacim zranením stehien,<ref>{{Citácia periodika|titul=Portugal’s Cristiano Ronaldo suffering from tendinosis before World Cup|url=https://www.theguardian.com/football/2014/jun/04/cristiano-ronaldo-portugal-world-cup-injured|periodikum=The Guardian|dátum=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal fret over Ronaldo fitness - FIFA.com|url=http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-06-04|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20151208125345/http://www.fifa.com/worldcup/news/y=2014/m=6/news=portugal-fret-over-ronaldo-fitness-2354203.html|dátum archivácie=2015-12-08}}</ref> čím potenciálne riskoval svoju kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo defies medics who warn playing for|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/world-cup-2014-cristiano-ronaldo-defies-medics-who-warn-playing-for-portugal-against-usa-could-end-9548564.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Neskôr to komentoval: „Keby sme mali dvoch alebo troch Cristianov Ronaldov v tíme, cítil by som viac komfortne. Ale nemáme.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo film captures giant ego and strange, lonely world of being CR7|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2015/nov/05/cristiano-ronaldo-film-messi|periodikum=The Guardian|dátum=2015-11-05|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Taylor}}</ref> Napriek pretrvávajúcim pochybnostiam o jeho stave bol nútený dvakrát prerušiť tréning,<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo limps out of training|url=https://www.bbc.com/sport/football/27914694|dátum=2014-06-19|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> avšak odohral celých 90 minút v otváracom zápase proti Nemecku, ktorému podľahli 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo '100 percent fit' for U.S. game|url=http://www.espnfc.com/fifa-world-cup/story/1891470/cristiano-ronaldo-100-percent-fit-for-united-states-game|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref> Po tom, čo asistoval v nadstavenom čase na 2:2 proti [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojeným štátom]],<ref>{{Citácia periodika|titul=USA v Portugal, World Cup 2014: Cristiano Ronaldo produces last gasp moment of magic to keep hopes alive|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10918774/USA-v-Portugal-World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldo-produces-last-gasp-moment-of-magic-to-keep-hopes-alive.html|dátum=2014-06-23|dátum prístupu=2019-11-02|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Mark|priezvisko=Ogden}}</ref> strelil víťazný gól na 2:1 proti [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghane]].<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Portugal 2-1 Ghana|url=https://www.bbc.com/sport/football/25285312|dátum=2014-06-26|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho 50. reprezentačný gól ho urobil prvým Portugalským hráčom, ktorý hral a skóroval na troch Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 é o primeiro português a marcar em três fases finais - Desporto - DN|url=http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-07-14|dátum prístupu=2019-11-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20140714143745/http://www.dn.pt/desporto/seleccao/interior.aspx?content_id=3994192|dátum archivácie=2014-07-14}}</ref> Portugalsko vypadlo z turnaja už v skupinovej fáze, kvôli gólovému rozdielu.<ref name=":8" /> [[Súbor:1 cristiano ronaldo 2016.jpg|náhľad|Ronaldo vo vzdušnom súboji na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] vo štvrťfinále proti [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsku]]]] Ronaldo strelil v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|EURO 2016]] celkovo päť gólov, vrátane hetriku proti [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménsku]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Armenia 2-3 Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/33122742|dátum=2015-06-13|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho jediným gólom pri ďalšom víťazstve nad Arménskom, dňa 14. novembra 2014, dosiahol 23 gólov na Majstrovstvách Európy, vrátane kvalifikačných zápasov, čím sa stal najlepším strelcom v histórii tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2020|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/index.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Na začiatku turnaja však nedokázal premeniť svoje šance pri remízach proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] a [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]], napriek tomu, že vyslal celkovo 20 striel na bránu. V zápase proti Rakúsku predbehol Luísa Figa v počte štartov za národný tím so 128. reprezentačnými zápasmi, ktorý ukončil bez gólu po tom, čo v druhom polčase nepremenil penaltu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2016: What's wrong with Portugal's Cristiano Ronaldo?|url=https://www.bbc.com/sport/football/36579430|dátum=2016-06-21|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en-GB}}</ref> S dvomi gólmi a asistenciou v poslednom zápase skupiny, proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] pri remíze 3:3, sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v štyroch ročníkoch Majstrovstvách Európy, a taktiež odohral rekordný 17. zápas na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo becomes first to score in four European Championships|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2893127|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref><ref>https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2380646.html</ref> Hoci sa Portugalsko umiestnilo na treťom mieste v skupine za Maďarskom a Islandom, kvalifikovalo sa do vyraďovacích kôl v dôsledku novo rozšíreného formátu súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Third place at Euro 2016: How it works, who qualified and last 16 draw|url=https://www.eurosport.com/football/euro-2016/2016/third-place-at-euro-2016-how-it-works-who-plays-whom-and-who-will-qualify-for-the-last-16_sto5651583/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-06-22|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref> V prvom zápase Portugalska vo vyraďovacej fázy vyslal jedinú strelu, ktorú vyrazil [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|chorvátsky]] brankár do územia, kde bol [[Ricardo Quaresma]], ktorý teda zabezpečil víťazstvo svojho tímu 1:0 po predĺžení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Croatia vs. Portugal - Football Match Report - June 25, 2016 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=438166|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Po tom, čo porazili vo štvrťfinále [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] po penaltách,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2016 - History - Poland-Portugal|url=https://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017901/index.html|vydavateľ=Uefa.com|dátum vydania=2016-06-30|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý sa zúčastnil v troch semifinálových zápasoch Majstrovstiev Európy;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal's Cristiano Ronaldo the first to play in three Euro semifinals|url=http://www.espnfc.com/uefa-european-championship/story/2908365|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-11-02}}</ref> v semifinále strelil otvárací gól a asistoval na druhý gól pri výhre 2:0 nad [[Waleské národné futbalové mužstvo|Walesom]], čím vyrovnal rekord [[Michel Platini|Michela Platiniho]] ako najlepšieho strelca súťaže s deviatimi gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo equals Platini Euros goals record|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2899862/cristiano-ronaldo-equals-michel-platinis-european-championship-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Vo finále proti Francúzsku bol nútene striedaní kvôli zraneniu už v 25. minúte po tom, čo ho zranil [[Dimitri Payet]]. Po viacerých ošetreniach a pokusoch znovu hrať bol nakoniec vystriedaný. Nahradil ho Quaresma. Počas predĺženia strelil náhradník [[Eder (Portugalský futbalista)|Eder]] gól v 109. minúte, čím Portugalsko vyhralo 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo forced off injured in Euro 2016 final|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/2910804/portugal-striker-cristiano-ronaldo-forced-off-injured-in-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-10|dátum prístupu=2019-11-02|jazyk=en}}</ref> Ako kapitán tímu neskôr Ronaldo zdvihol trofej na oslavu prvého víťazstva svojej krajiny na hlavných turnajoch. Získal Striebornú kopačku, keď strelil tri góly a trikrát asistoval, a bol zvolený do tímu turnaja po tretíkrát v jeho kariére.<ref>https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2389933.html#uefa+euro+2016+team+tournament+revealed</ref><ref>https://www.uefa.com/uefaeuro/news/newsid=2390091.html</ref> === 2016 – 2018: Po víťazstve na Eure a Majstrovstvá sveta === Po úspešnom Eure 2016 strelil Ronaldo šesť gólov v otváracích kolách kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2018, z ktorých štyri prišli proti Andorre<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo hits four in Portugal’s 6-0 rout of nine-man Andorra|url=https://www.theguardian.com/football/2016/oct/07/portugal-andorra-world-cup-2018-qualifier-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2016-10-07|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}</ref> a dva proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]]. S týmito gólmi dosiahol za reprezentáciu celkovo 68 gólov, čím vyrovnal [[Gerd Müller|Gerda Müller]] a [[Robbie Keane|Robbieho Keanea]] ako štvrtých najlepších európskych reprezentačných strelcov v histórii.<ref name="uefa.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo on top: Europe's top international scorer|url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/0253-0d81f47dfe05-e92503acfb7d-1000--cristiano-ronaldo-on-top-europe-s-top-international-scorer/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2019-11-17|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 28. marca 2017 odohral svoj prvý profesionálny zápas na jeho domácom ostrove Madeire, kde strelil otvárací gól, avšak jeho tím prehral 2:3 v priateľskom zápase proti Švédsku na [[Estádio dos Barreiros]]. S týmto gólom vyrovnal [[Miroslav Klose|Miroslava Kloseho]] so 71 gólmi ako tretieho najlepšieho európskeho reprezentačného strelca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bittersweet return for Ronaldo as Portugal beaten by Sweden in Madeira|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/international/portugal-sweden-italy-netherlands-russia-belgium-world-cup-2018-qualifiers-a7655051.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2017-03-28|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> V otváracom zápase Portugalska na [[Pohár konfederácií FIFA 2017|Pohári konfederácií FIFA 2017]] proti [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] hranom 17. júna, pripravil Quaresmovi úvodný gól zápasu, avšak zápas skončil remízou 2:2.<ref>{{Citácia periodika|titul=Héctor Moreno’s stoppage-time header earns Mexico draw against Portugal|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/18/portugal-mexico-confederations-cup-match-report|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-18|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nick Ames at the Kazan|priezvisko=Arena}}</ref> O tri dni neskôr strelil gól pri výhre 1:0 nad domácim [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo header earns Portugal Confederations Cup win over Russia|url=https://www.theguardian.com/football/2017/jun/21/portugal-russia-confederations-cup-cristiano-ronaldo|periodikum=The Guardian|dátum=2017-06-21|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association|priezvisko2=Reuters}}</ref> 24. júna strelil gól z penalty pri výhre 4:0 nad Novým Zélandom, čím Portugalsko postúpilo zo skupiny a prebojovalo sa do semifinále. So 75 reprezentačnými gólmi vyrovnal [[Sándor Kocsis|Sándora Kocsisa]] ako druhého najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, pred ním bol už len Ferenc Puskás.<ref name="uefa.com"/><ref>{{Citácia periodika|titul=Confederations Cup: Ronaldo helps Portugal into semi-final as hosts Russia out|url=https://www.bbc.com/sport/football/40393539|dátum=2017-06-24|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> Bol zvoleným mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch zápasoch v skupinovej fáze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Awards - Man Of The Match|url=http://www.fifa.com/confederationscup/awards/man-of-the-match/index.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Ronaldo odišiel zo súťaže skoro; po tom, čo [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] v semifinále porazilo Portugalsko na penalty 3:0 mal dovolené vrátiť sa domov ku svojím novonarodeným deťom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo gets leave to meet his new twins|url=https://global.espn.com/football/portugal/story/3150221/cristiano-ronaldo-leaves-confederations-cup-to-meet-his-new-twins|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Z toho dôvodu chýbal Portugalsku v zápase o tretie miesto, v ktorom jeho tím porazil Mexiko 2:1 po predĺžení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Confederations Cup Russia 2017 - Matches - Portugal-Mexico - Match Report|url=http://www.fifa.com/confederationscup/matches/round=274643/match=300334886/match-report.html|vydavateľ=FIFA.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|priezvisko=FIFA.com}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo Portugal.jpg|náhľad|Ronaldo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]]]] 31. augusta 2017 strelil hetrik pri výhre 5:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Faerských ostrovov|Faerskými ostrovmi]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta, čím predbehol Pelého a vyrovnal [[Hussein Saeed|Husseina Saeeda]] ako piateho najlepšieho strelca v reprezentačnom futbale so 78 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pele congratulates Cristiano Ronaldo on surpassing his goals record|url=https://www.beinsports.com/en/football/news/pele-congratulates-cristiano-ronaldo-on-sur-1/637898|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Tieto góly ho dostali na hranicu 14 gólov v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018, čím vyrovnal [[Predrag Mijatović|Predraga Mijatovića]] za najviac gólov v jednej kvalifikačnej sezóne pod hlavičkou UEFA, a taktiež prekonal rekord za najviac gólov v jednej európskej kvalifikácii, keď prekonal predošlý rekord 13 gólov [[David Healy|Davida Healyho]] a [[Robert Lewandowski|Roberta Lewandowskeho]]. Ronaldov hetrik bol jeho 29. gól v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta, čím sa stal najlepším strelcom v európskych kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta pred [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrijim Ševčenkom]], a najlepším strelcom v kvalifikačných a finálových zápasoch Majstrovstiev sveta, s 32 gólmi pred Miroslavom Klosem.<ref>https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/2497563--/?referrer=%2feuropean-qualifiers%2fnews%2fnewsid%3d2497563</ref> Ronaldo neskôr pridal ďalší gól pri výhre 2:0 nad Andorrou.<ref>https://www.cmjornal.pt/desporto/futebol/detalhe/renato-sanches-e-bruno-alves-fora-do-jogo-contra-andorra</ref> Pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvami sveta 2018]] odohralo Portugalsko tri prípravné zápasy proti [[Tuniské národné futbalové mužstvo|Tunisku]], [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] a [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírsku]]. Ronaldo odohral všetky tri zápasy, čím za Portugalsko odohral celkovo už 150 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portugal 3 Algeria 0: Guedes at the double in Ronaldo's 150th outing|url=https://www.fourfourtwo.com/news/portugal-3-algeria-0-guedes-double-ronaldos-150th-outing|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-06-07|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> 15. júna 2018 sa stal najstarším hráčom, ktorý strelil hetrik v zápase Majstrovstiev sveta, keď pomohol Portugalsku pri remíze 3:3 proti Španielsku v otváracom zápase Majstrovstiev sveta. Taktiež sa stal prvým Portugalcom, ktorý strelil gól na štyroch Majstrovstvách sveta a jedným zo štyroch hráčov, ktorý toto dokázal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain vs. Portugal final score: Crazy draw as Cristiano Ronaldo becomes oldest to score World Cup hat trick|url=https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/spain-vs-portugal-final-score-crazy-draw-as-ronaldo-becomes-oldest-to-score-world-cup-hat-trick/amp/|vydavateľ=www.cbssports.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Jeho tretí gól prišiel z priameho kopu zo vzdialenosti 27 metrov, dve minúty pred koncom, čím zabezpečil remízu.<ref name="independent.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo has grabbed a slice of World Cup history|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-world-cup-2018-goal-watch-stream-portugal-vs-spain-penalty-team-updates-worth-a8401401.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> Jeho hetrik ho taktiež dostal na úroveň [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] ako najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, s 84 reprezentačnými gólmi.<ref name="independent.co.uk"/> V druhom zápase Portugalska hranom 20. júna, strelil jediný gól pri výhre 1:0 nad [[Marocké národné futbalové mužstvo|Marokom]], čím prekonal Puskásov rekord.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo just made history with one of his first touches of the ball against Morocco|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/world-cup/cristiano-ronaldo-goal-portugal-vs-morocco-watch-live-stream-world-cup-2018-record-highlights-a8407906.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2018-06-20|dátum prístupu=2019-11-01|jazyk=en}}</ref> V poslednom zápase skupinovej fázy proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] hranom 25. júna, nepremenil penaltu pri remíze 1:1, vďaka čomu Portugalsko skončilo v skupine druhé za Španielskom.<ref>{{Citácia periodika|titul=VAR: Cristiano Ronaldo misses penalty but Portugal progress at World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/44439228|dátum=2018-06-25|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> 30. júna bolo Portugalsko eliminované z turnaja po prehre 2:1 nad [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguajom]] v osemfinále.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2018: Edinson Cavani's superb double sees Uruguay beat Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44439361|dátum=2018-06-30|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> Vďaka jeho výkonom na turnaji bol neskôr zvolený do Tímu snov Majstrovstiev sveta 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018 FIFA World Cup™ - News - Fan Dream Team and prize winners revealed! - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/fan-dream-team-and-prize-winners-revealed|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> === 2018 – súčasnosť: Krátka pauza a titul Ligy národov UEFA === Po Majstrovstvách sveta 2018 vynechal šesť reprezentačných zápasov, vrátane celej ligovej fázy [[Liga národov UEFA 2018/2019|Ligy národov UEFA 2018/2019]]. Ronaldo hral až vo finálnej fáze súťaže. V semifinále hranom 5. júna, strelil hetrik proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čím zabezpečil tímu postup do finále. Po tom čo strelil úvodný gól zápasu sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 10 po sebe idúcich súťažiach, čím prekonal predošlý rekord Ghanančana [[Asamoah Gyan|Asamoaha Gyana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hat-Trick Hero Cristiano Ronaldo Sets New World Record|url=https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|vydavateľ=Soccer Laduma|dátum vydania=2019-06-06|dátum prístupu=2019-12-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20220706071425/https://www.soccerladuma.co.za/news/articles/international/categories/international/hat-trick-hero-cristiano-ronaldo-sets-new-world-record/656483|dátum archivácie=2022-07-06}}</ref> Vo finálovom zápase hranom o štyri dni neskôr, porazilo Portugalsko [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Result: Goncalo Guedes scores winner as Portugal land UEFA Nations League title|url=https://www.sportsmole.co.uk/fb_361579.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> 10. septembra 2019 strelil štyri góly pri hosťovskej výhre 5:1 nad [[Litovské národné futbalové mužstvo|Litvou]] v kvalifikácii na Euro 2020;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lithuania vs. Portugal - Football Match Report - September 10, 2019 - ESPN|url=https://africa.espn.com/football/report?gameId=528948|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> týmto prekonal Robbieho Keana (23 gólov) ako hráča s najviac gólmi v kvalifikáciách na Majstrovstvá Európy, keď nastavil nový rekord 25 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7, altro record da fenomeno: ne fa 4 in Lituania, nessuno come lui nelle qualificazioni europee|url=https://www.gazzetta.it/Calcio/nazionali/10-09-2019/cr7-altro-record-fenomeno-ne-fa-4-lituania-nessuno-come-lui-qualificazioni-europee-3402385824631.shtml|vydavateľ=La Gazzetta dello Sport - Tutto il rosa della vita|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it-IT}}</ref> Taktiež nastavil nový rekord, ako hráč, ktorý strelil gól proti najviac reprezentačným mužstvám (40),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, poker con la Lituania e record: è il re del gol nelle qualificazioni europee|url=https://gianlucadimarzio.com/it/ronaldo-record-keane-portogallo-lituania|vydavateľ=gianlucadimarzio.com|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=it}}</ref> a bol to jeho ôsmi reprezentačný hetrik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo hits four against Lithuania and nears all-time goals record|url=https://edition.cnn.com/2019/09/11/football/cristiano-ronaldo-portugal-lithuania-euro-2020-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-12-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}</ref> 14. októbra strelil z penalty 700. kariérny gól za klub a krajinu v 974. seniorskom zápase v kariére, pri prehre 2:1 nad [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajinou]] v kvalifikácii na Euro 2020.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo scores 700th career goal in Portugal's 2-1 loss to Ukraine in Euro 2020 qualifier|url=https://www.bbc.com/sport/football/50049796|dátum=2019-10-15|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-GB}}</ref> 17. novembra strelil prvý výhre nad Luxemburskom 2:0 svoj 99. reprezentačný gól, čím doviedol Portugalsko na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Euro 2020]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo stuck on 99 goals but Portugal through to Euro 2020|url=https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|vydavateľ=chinadailyhk|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20191208094114/https://www.chinadailyhk.com/articles/200/66/241/1574043621322.html|dátum archivácie=2019-12-08}}</ref> 8. septembra 2020 strelil 100. a 101. gól pri výhre vonku 2:0 nad Švédskom v zápase [[Liga národov UEFA 2020/2021|Ligy národov UEFA 2020/2021]], čím sa stal len druhým hráčom—a prvým Európanom—ktorý prekonal tento míľnik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sweden vs. Portugal - Football Match Report - September 8, 2020 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=570748|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo passes 100 goals for Portugal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/54074907|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-09-09|jazyk=en-GB}}</ref> 13. októbra 2020 Portugalská futbalová federácia oznámila, že Ronaldo má pozitívny test na [[COVID-19]], hoci je bez príznakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo não defronta Suécia|url=https://www.fpf.pt/News/Todas-as-notícias/Notícia/news/27639|vydavateľ=FPF|dátum prístupu=2021-04-01|jazyk=pt-PT}}</ref> Do 30. októbra bol vyliečený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juve: Ronaldo has recovered from COVID {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/161324/juve-ronaldo-has-recovered-covid|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2021-04-01}}</ref> == Profil hráča == === Štýl hry === Ronaldo, ako všestranný útočník, dokáže hrať na oboch krídlach aj v strede ihriska,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo is better than Lionel Messi!|url=https://zeenews.india.com/exclusive/why-cristiano-ronaldo-is-better-than-lionel-messi_3863.html|vydavateľ=Zee News|dátum vydania=2012-08-26|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref> a aj keď je pravák, dokáže veľmi dobre strieľať aj ľavou nohou.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Question: Why are so many wingers playing on the 'wrong' wings? {{!}} Jonathan Wilson|url=https://www.theguardian.com/sport/blog/2010/mar/24/the-question-inside-out-wingers|periodikum=The Guardian|dátum=2010-03-24|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jonathan|priezvisko=Wilson}}</ref> Radí sa medzi najrýchlejších futbalistov na svete, či už s alebo bez lopty.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Calcio: notizie, risultati, pronostici, classifiche e pillole sul Calcio|url=https://www.sportmediaset.mediaset.it/calcio/|vydavateľ=Sportmediaset.it|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=IT}}</ref> Vo svojej kariére prešiel niekoľkými vývojmi. Počas hrania za Sporting a počas prvej sezóny v Manchesteri United bol typicky nasadzovaní ako tradičný krídelník na pravú stranu ihriska, odkiaľ pravidelne hľadal spoluhráčov centrami do pokutového územia. Na tejto pozícii dokázal využiť svoju rýchlosť a akceleráciu, mrštnosť a technickú zručnosť na to, aby obehol protihráča v súboji 1 na 1. Ronaldo sa stal známym vďaka jeho dribblingu, pri ktorom ukazoval množstvo trikov a fines,<ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo - Portogallo - Il Sole 24 ORE|url=https://st.ilsole24ore.com/art/SoleOnLine4/dossier/Sport/2008/europei-2008/campioni/portogallo-ronaldo.shtml?uuid=7b8731d6-2da2-11dd-ba2d-00000e251029&|vydavateľ=st.ilsole24ore.com|dátum prístupu=2019-12-08}}</ref> ako napríklad prekračovačky a takzvané 'chopy', ktoré sa mu privlastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grantland|url=https://grantland.com/the-triangle/the-evolution-of-cristiano-ronaldo-real-madrid-manchester-united/|dátum vydania=2015-09-22|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en-US|meno=Mike L.|priezvisko=Goodman}}</ref> [[Súbor:Contrôle de Cristiano Ronaldo.jpg|náhľad|Ronaldo spracuvajúci loptu na hrudi počas sezóny [[La Liga 2010/2011|2010/2011]] v zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almérii]]. Na jeho vrchole bol známy svojou výnimočnou rýchlosťou a atletickosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Fastest In Football - German Study {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/12/spanish-football/2009/12/11/1680966/real-madrids-cristiano-ronaldo-the-fastest-in-football|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref>]] Keď Ronaldo dozrel, prešiel významnou fyzickou transformáciou a vyvinul typ svalnatého tela, ktoré mu umožňuje udržať loptu v moci, a silné nohy, vďaka ktorým má výborný výskok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Named Fittest Man Alive By Men’s Health Magazine [Photos]|url=https://www.inquisitr.com/1386948/cristiano-ronaldo-named-fittest-man-alive-by-mens-health-magazine-photos/|vydavateľ=www.inquisitr.com|dátum prístupu=2019-12-08}}</ref> Jeho sila a výskok v kombinácii s presnosťou hlavičiek a výškou 185 centimetrov mu umožňujú vyhrávať hlavičkové súboje. Tieto atribúty mu umožňujú byť cieľovým hráčom spoluhráčov a je hrozbou pre súperovu obranu v hlavičkových súbojoch; v toho dôsledku strelil mnoho gólov z hlavičiek.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo vs. Messi: The case for Ronaldo as the world's greatest player - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/soccer/ronaldo-vs-messi-case-ronaldo-worlds-greatest-player/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2019-12-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcotti: Portugal perform to reach final|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-match/60/post/2896675/cristiano-ronaldo-stars-as-portugal-accept-fernando-santos-challenge-to-reach-the-euro-2016-final|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-07-06|dátum prístupu=2019-12-08|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How did Cristiano Ronaldo score his incredible header against Manchester United?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/9870500/How-did-Cristiano-Ronaldo-score-his-incredible-header-against-Manchester-United.html|dátum=2013-02-14|dátum prístupu=2019-12-08|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Graphic by Mark|priezvisko=Oliver}}</ref> Vďaka jeho dobrej výdrží a pracovitosti sa jeho schopnosť strieľania gólov výrazne zvýšila na ľavom krídle, odkiaľ mal možnosť presunúť sa do stredu, aby dokončil akcie. Stále viac zohrával kreatívnu rolu pre svoj tím, keď často behal do hĺbky poľa, aby sa zúčastnil vytvárania hry a vytváral šance pre svojich spoluhráčov.<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Vo svojich posledných sezónach za United hral ešte viac útočnú a hlavnú rolu, keď pôsobil ako hrotový útočník alebo podhrotový útočník, alebo príležitostne ako ofenzívny záložník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Mechanization of Cristiano Ronaldo: How his style of play has changed {{!}} O-Posts|url=http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-03-21|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20150321004902/http://o-posts.com/news/champions-league/the-mechanization-of-cristiano-ronaldo-how-his-style-of-play-has-changed/|dátum archivácie=2015-03-21}}</ref> Stal sa z neho plodný strelec gólov, ktorý bol schopný z vnútra pokutového územia, ale aj z diaľky, vďaka svojej sile v nohách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA.com|url=http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-06-12|dátum prístupu=2020-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20160612174736/http://eurofantasy.uefa.com/en/fantasy16/news-hub/2371737|dátum archivácie=2016-06-12}}</ref> Ako presný strelec z penált<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hazard takes over as penalty taker king|url=https://global.espn.com/football/blog/name/68/post/2075094/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-10-07|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}</ref> sa stal aj špecialistom v priamych kopoch, ktorými bol preslávený vďaka svojimi tvrdými a plávajúcimi strelami na bránu,<ref>{{Citácia periodika|titul=From Messi to Ronaldo - the world's best free-kick takers|url=https://www.belfasttelegraph.co.uk/telebest/sport/from-messi-to-ronaldo-the-worlds-best-freekick-takers-28537742.html|periodikum=BelfastTelegraph.co.uk|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB}}</ref> avšak jeho schopnosť sa v tomto ohľade v jeho kariére neskôr zhoršila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo free-kick goals are rare, show WhoScored.com stats|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/9804389/cristiano-ronaldo-free-kick-goals-are-rare-show-whoscored-com-stats|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid Transfer 2015: The Time to Sell Declining Cristiano Ronaldo Is Now|url=https://www.latinpost.com/articles/93597/20151110/real-madrid-transfer-2015-time-sell-declining-cristiano-ronaldo-now.htm|vydavateľ=Latin Post|dátum vydania=2015-11-10|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US}}</ref> Ronaldo je pri zahrávaní voľných kopov známy pomocou techniky plávajúcej strely, ktorú predtým popularizoval [[Juninho Pernambucano]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Noughty Boys: No one hit a free-kick quite like Juninho Pernambucano|url=https://www.bbc.co.uk/bbcthree/article/7ff3d21d-6ff3-480b-b22c-3b198bad381f|vydavateľ=BBC Three|dátum vydania=2018-12-11|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-GB|meno=Carl|priezvisko=Anka}}</ref> pred kopnutím do lopty si tiež osvojil postoj, ktorý spočíva v tom, že stojí s nohami ďaleko od seba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Portuguese commentator goes wild over CR7|url=https://edition.cnn.com/2018/06/16/football/cristiano-ronaldo-world-cup-portugual-commentary-intl-spt/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=Chris Scott, for|priezvisko=CNN}}</ref> Pokiaľ ide o jedinečný štýl zahrávania priameho kopu Cristiana Ronalda, bývalý asistent manažéra Manchestru United [[Mike Phelan]] to okomentoval: „Ľudia si dali loptu na zem, vzdialili sa, rozbehli a udreli. Priniesol dynamickejšiu ukážku. Položí loptu, úroveň koncentrácie je vysoká, vykoná určité množstvo krokov dozadu, takže jeho stojatá noha je na ideálnom mieste, aby zasiahla loptu do sladkého miesta. Je to absolútny showman. Má malú aroganciu. Keď tie kraťasy vytiahne a ukáže stehná, hovorí tým „Všetky oči na mňa“, a to sa aj deje. Rozumie marketingovej stránke. Spôsob, akým sa stojí a vystrelí; svet ho sleduje.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOX Sports Asia|url=https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum vydania=2018-11-04|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20181215225822/https://www.foxsportsasia.com/football/serie-a/967412/former-manchester-united-coach-reveals-cristiano-ronaldo-iconic-free-kick-stance/|dátum archivácie=2018-12-15}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo (5593704534).jpg|náhľad|Ako sa Ronaldo blížil k svojej tridsiatke, začal menej driblovať]] V Reale Madrid hral Ronaldo naďalej ofenzívnejšiu rolu, avšak jeho tvorivé a obranné povinnosti sa obmedzili, aj keď nie úplne. Spočiatku bol nasadzovaný ako stredný útočník, hoci neskôr bol presunutý späť na ľavé krídlo, hoci vo voľnej taktickej úlohe; táto pozícia mu umožnila vnikať sa do stredu podľa vôle, aby sa dostal na zakončenie a skóroval, alebo aby vytiahol obrancov jeho pohybom bez lopty a nechal priestor pre spoluhráčov, aby ho využili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rigg: Ronaldo best used in middle|url=https://global.espn.com/football/club/name/86/blog/post/2055111/headline|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref name="ReferenceA">{{Citácia periodika|titul=Real Madrid v Liverpool: The five phases of Cristiano Ronaldo|url=https://www.thetimes.co.uk/article/real-madrid-v-liverpool-the-five-phases-of-cristiano-ronaldo-gxhqs8htq|periodikum=The Times|dátum=2018-05-25|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Gabriele Marcotti, European Football|priezvisko=Correspondent}}</ref> Protiútokový štýl hry v Madride mu taktiež umožnil stať sa efektívnejším a konzistentnejším hráčom, o čom svedčia jeho gólové rekordy. Aj keď v médiách ho chválil hlavne pre strieľanie gólov, preukázal svoju schopnosť aj ako kreatívneho tvorcu.<ref name="ReferenceA"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid's Cristiano Ronaldo: The Most Underrated Man in Football?|url=https://bleacherreport.com/articles/978123-real-madrids-cristiano-ronaldo-the-most-underrated-man-in-football|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Yoosof|priezvisko=Farah}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Did Jose Mourinho's Tactics Help Cristiano Ronaldo Flourish at Real Madrid?|url=https://bleacherreport.com/articles/1676581-did-jose-mourinhos-tactics-help-cristiano-ronaldo-flourish-at-real-madrid|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Samuel|priezvisko=Marsden}}</ref> Od roku 2013 sa jeho štýl účinne prispôsoboval jeho starnutiu, čím viac obmedzoval pohyb s loptou a celkové zapojenie do hry, začal menej driblovať a prihrávať v priemere na zápas a namiesto toho sa sústredil na tvorbu hry na krátku vzdialenosť a strieľanie gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo’s evolution: Could he really play beyond the age of 40?|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10657507/cristiano-ronaldo8217s-evolution-could-he-really-play-beyond-the-age-of-40|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPNFC: Soccer Real Madrid vs. Barcelona: Clasico promises goals aplenty|url=http://m.espn.com/soccer/blogs/blogpost?w=1invg&i=TOP&id=2105117&topslot=1&wjb=|vydavateľ=m.espn.com|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> Od roku 2017 Ronaldo opäť prispôsobuje svoj štýl hry tak, aby sa stal viac voľným hráčom, čo je úloha, v ktorej naďalej vyniká a udržuje si plodnú výkonnosť v strieľaní gólov; z tejto pozície si v médiách vyslúžil pochvalu za inteligentný pohyb s loptou, ale aj bez nej, jeho vynikajúce pozičné vnímanie, prepojenosť v hre, klinické zakončovanie a jeho oportunizmus, ako aj schopnosť obísť alebo predvídať svojich protivníkov, nájsť si priestor v šestnástke a skórovať z minima šancí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo has been Real Madrid's major problem this season... but he can also be their solution|url=https://www.fourfourtwo.com/features/why-cristiano-ronaldo-has-been-real-madrids-major-problem-season-he-can-also-be-their|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-02-13|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo can become great centre-forward, says Gary Neville|url=https://www.skysports.com/football/news/29326/10842815/cristiano-ronaldo-can-become-great-centre-forward-says-gary-neville|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo joins illustrious list of players who reinvented themselves in a new position|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/05/10/cristiano-ronaldo-joins-illustrious-list-players-reinvented/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-05-10|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Daniel|priezvisko=Zeqiri}}</ref> Vo svojej prvej sezóne za Juventus naďalej hrával na rôznych útočných pozíciách, v závislosti od toho, s ktorým bol v útoku. Zatiaľ čo vo svojich posledných rokoch pôsobil v Reale Madrid v stále obávanejšej úlohe, v Juventuse pôsobil občas ako voľný hráč, buď ako samostatný útočník, alebo na ľavom krídle, vo formácii 4–2–3–1 alebo 4–3–3, v ktorej často menil pozície s Mariom Mandžukićom. V tejto roly mu bolo umožnené chodiť hlboko do ihriska alebo na pravú stranu a viac sa zapojil do vytvárania hry; okrem toho, že strieľal góly sám, začal vytvárať šance pre spoluhráčov s vyššou frekvenciou, ako mal v posledných sezónach za Real Madrid. Bez lopty bol taktiež schopný vytvoriť priestor pre spoluhráčov svojim pohybom a útočnými nábehmi do šestnástky, alebo dokončiť šance s hlavou alebo nohami tak, že sa bol na konci akcie svojho tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo, Mandzukic present tough aerial challenge for Atletico|url=https://www.espn.com/soccer/blog/espn-fc-united/68/post/3779061/juventus-twin-towers-of-ronaldomandzukic-to-provide-a-unique-test-for-atleticos-stingy-defence|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Can Sarri figure out the right way for Juve to play around Ronaldo?|url=https://www.espn.com/soccer/italian-serie-a/story/3958370/ronaldos-free-role-with-juventus-is-a-headache-for-sarri-how-can-he-work-around-his-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-10-05|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> Príležitostne hral v útočnom tandeme spolu s Mandžukićom vo formácii 4–3–1–2, 4–4–2 alebo 3–5–2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano conundrum: How should Allegri use his star?|url=https://www.espn.com.au/football/blog/marcottis-musings/62/post/3606914/cristiano-ronaldo-conundrum-how-should-max-allegri-use-juventus-star|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dybala gives Allegri a headache {{!}} Football Italia|url=https://www.football-italia.net/128820/dybala-gives-allegri-headache|vydavateľ=www.football-italia.net|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo undergoing another evolution at Juventus?|url=https://www.skysports.com/football/news/12961/11572135/is-cristiano-ronaldo-undergoing-another-evolution-at-juventus|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> Podobnú úlohu zohráva aj v jeho druhej sezóne za klub.<ref name=":12" /> === Vnímanie Ronalda === Ronaldo je často označovaný ako jedeného z dvoch najlepších hráčov jeho generácie, spolu s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]]. Po získaní prvej Zlatej lopty s rekordne najväčším hlasovaním vo veku 23 rokov a následnom zlepšovaní sa začalo o ňom vravieť, že môže byť jeden z najlepších hráčov v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 50 Greatest Footballers Of All-Time – Pelé, Maradona, Messi And Ronaldo Included In The Best Soccer Players Ever List|url=https://www.ibtimes.com/top-50-greatest-footballers-all-time-pele-maradona-messi-ronaldo-included-best-soccer-1624974|vydavateľ=International Business Times|dátum vydania=2014-07-10|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref> Je uznávaný pre množstvo strelených gólov a je považovaný za rozhodujúceho hráča, ktorý dokáže zmeniť zápas, najmä v dôležitých a vyostrených situáciách. Ronaldo je známy svojou pracovnou morálkou, skvelou kondíciou tela a odhodlaním zlepšovať sa na ihrisku a byť považovaný za prirodzeného vodcu.<ref>https://web.archive.org/web/20130308105353/http://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-became-world-best-inside-story-094104722.html</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: Is Euro 2016 triumph his greatest achievement?|url=https://edition.cnn.com/2016/07/11/football/cristiano-ronaldo-euro-2016/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=James Masters|priezvisko=CNN}}</ref> Adam Bate zo [[Sky Sports]], ktorý napísal svoju „mimoriadnu oddanosť k fyzickej príprave“, dodáva: „Odhodlanie je obrovskou súčasťou toho, aby sme zostali na vrchole a Ronaldovo zameranie na tento aspekt je v hre jedinečný.“ Jeho snaha a odhodlanie uspieť sú poháňané túžbou, o ktorej sa bude hovoriť ako o [[Pelé]]m a [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], keď ukončí kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo says he has no idea how much money he has|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/cristiano-ronaldo-says-no-idea-3620117|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-05-29|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Paul|priezvisko=Gorst}}</ref> Občas však bol kritizovaný za to, že simuloval. Okrem toho bol občas na začiatku svojej kariéry kritizovaný manažérom Alexom Fergusonom, spoluhráčmi a médiami za to, že bol sebecký alebo príliš okázalý hráč.<ref name="mirror.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rio Ferdinand claims Cristiano Ronaldo was once blasted by Sir Alex Ferguson for playing selfishly|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/rio-ferdinand-claims-cristiano-ronaldo-4267114|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2014-09-16|dátum prístupu=2020-01-04|meno=Jim|priezvisko=Daly}}</ref><ref name="mirror.co.uk"/> Počas svojej kariéry bol Ronaldo taktiež označovaný ako „arogantný obraz“ na ihrisku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Paradise|url=https://www.footballparadise.com/blood-sweat-foundation-legacy-cristiano-ronaldo/|dátum vydania=2018-06-08|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US}}</ref> načo Ronaldo uviedol, že sa stal „obeťou“, pretože média ho tak vykreslili. Často ho vidieť ako stoná, gestikuluje a mračí sa, keď sa snaží inšpirovať tím k víťazstvu, avšak Ronaldo trvá na tom, aby sa jeho motivačná povaha nemýlila s aroganciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo admits perceived arrogance has cost him|url=https://edition.cnn.com/2012/11/08/sport/football/cristiano-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=From Pedro Pinto|priezvisko=CNN}}</ref> Jeho manažéri, spoluhráči a rôzni novinári povedali, že táto reputácia mu spôsobila nespravodlivý imidž.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mourinho: Ronaldo deserved Ballon d'Or|url=http://www.espnfc.com/story/1381618/jose-mourinho-claims-cristiano-ronaldo-deserved-to-win-ballon-dor|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pepe: "Cristiano is a symbol" - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2013/09/10/en/football/real_madrid/1378834274.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ballon d'Or: Cristiano Ronaldo's improved image helped win, says Guillem Balague|url=https://www.skysports.com/football/news/12087/9115007/ballon-dor-cristiano-ronaldos-improved-image-helped-win-says-guillem-balague|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> V roku 2014 povedal pre ''[[France Football]]'', že urobil „chybu“, keď v roku 2011 povedal: „Ľudia na mňa žiarlia, pretože som bohatý, pekný a skvelý hráč“. Dodal, že od tej doby dozrel a fanúšikovia by ho mali lepšie porozumieť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo regrets 'jealousy' remark|url=http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|vydavateľ=ESPN.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20141218030459/http://www.espn.co.uk/football/sport/story/276161.html|dátum archivácie=2014-12-18}}</ref> === Gólové oslavy === Ronaldo počas svojej kariéry použil niekoľko [[Gólové oslavy|gólových osláv]] po strelení gólu, vrátane jednej konkrétnej oslavy, ktorá získala širokú mienku v médiách, keď v drepe hľadel priamo do kamery na kraji ihriska s rukou na brade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How to do the 12 new FIFA 18 celebrations – plus more of our favourites|url=https://www.fourfourtwo.com/features/how-do-12-new-fifa-18-celebrations-plus-more-our-favourites|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronology of Cristiano Ronaldo Told Through His Goal Celebrations|url=https://bleacherreport.com/articles/2706975-chronology-of-cristiano-ronaldo-told-through-his-goal-celebrations|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Karl|priezvisko=Matchett}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Everyone mocks Cristiano Ronaldo's new goal celebration, including his own son|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/everyone-mocks-cristiano-ronaldos-new-goal-celebration-including-his-own-son-112016|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-20|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-US|meno=2016 at 1:06p|priezvisko=ET}}</ref> Avšak, po strelení gólu zvyčajne slávy gól tým, že vyskočí do vzduchu, urobí v ňom otočku a pristane s nohami oddialenými od seba, a zvyčajne zakričí „Sí“ (španielsky znamená „áno“);<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What does Cristiano Ronaldo's goal celebration mean?|url=https://www.joe.co.uk/sport/cristiano-ronaldo-celebration-166745|vydavateľ=JOE.co.uk|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> táto oslava sa v médiach nazýva kvôli tomuto „Sii!“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little fan nails Ronaldo goal celebration|url=https://www.espn.com/soccer/blog/the-toe-poke/65/post/3214519/little-fan-absolutely-nails-cristiano-ronaldo-goal-celebration|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Ronaldo s [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] pred medzinárodným priateľským zápasom medzi [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalskom]] a [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] v roku 2011]] === Porovnávanie s Lionelom Messim === Obaja hráči strelili gól v minimálne dvoch finálových zápasoch [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] pravidelne prekonávajú 50-gólovú hranicu v jednej sezóne. Športoví žurnalisti a odborníci pravidelne preberajú ich individuálne úspechy v snahe argumentovať, že jeden alebo druhý je najlepší futbalista v modernom futbale.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo's personal duel with Lionel Messi is affecting his performances for Portugal|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10923614/World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldos-personal-duel-with-Lionel-Messi-is-affecting-his-performances-for-Portugal.html|dátum=2014-06-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Chris|priezvisko=Mendes}}</ref> Sú porovnávaní so športovými rivalmi ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]]-[[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a-[[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.<ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi v Ronaldo {{!}} Sky Sports|url=http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-06|dátum prístupu=2020-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20141006105413/http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo|dátum archivácie=2014-10-06}}</ref> Niektorí komentátori sa rozhodujú analyzovať odlišné postavy a štýly hry obidvoch, zatiaľ čo časť debaty sa točí okolo kontrastných osobností týchto dvoch hráčov: Ronaldo je niekedy zobrazovaný ako arogantná a divadelná postavička, zatiaľ čo Messi je zobrazovaný ako plachý, skromný charakter.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo versus Lionel Messi pits showman against shy man, writes Paul Hayward|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/26/cristiano-ronaldo-lionel-messi-champions-league|periodikum=The Guardian|dátum=2009-05-26|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Hayward}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Last Word: Crunch time for Lionel Messi and Cristiano Ronaldo|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/the-last-word-crunch-time-for-lionel-messi-and-cristiano-ronaldo-9537924.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-06-15|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo: The world’s best?|url=https://www.skysports.com/football/news/15241/9350562/ronaldo-the-world8217s-best|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en}}</ref> V rozhovore v roku 2012 komentoval túto rivalitu a povedal: „Myslím si, že sa niekedy v súťaži navzájom tlačíme, to je to, kvôli čomu je táto súťaž taká veľká“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-04|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}</ref> zatiaľ čo Ronaldov tréner počas pôsobenia v [[Manchester United FC|Manchestri United]], [[Alex Ferguson]], zastával názor, že „nemyslím si, že je medzi nimi nejaká rivalita. Myslím si, že majú svoju vlastnú hrdosť na to, že chcú byť najlepší.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fergie: Ronaldo and Messi are equals|url=http://www.espnfc.com/story/1271003/alex-ferguson-cristiano-ronaldo-and-lionel-messi-both-the-best|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref> Sám Messi poprel akúkoľvek rivalitu a uviedol, že to sú „iba médiá, tlač, chcú, aby sme boli na špici, ale nikdy som s Cristianom nesúperil“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-04|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> Ronaldo v reakcii na tvrdenia, že on a Messi si v osobnom živote nerozumejú, poznamenal: „Nemáme vzťah mimo sveta futbalu, rovnako ako s mnohými inými hráčmi“, predtým, ako dodal, že v najbližších rokoch dúfa, že sa na tom môžu spolu zasmiať a uviedol; „Musíme sa na toto súperenie pozrieť s pozitívnym duchom, pretože je to dobrá vec.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Messi and I are colleagues, work friends" - MARCA.com (English version)|url=https://www.marca.com/2014/08/28/en/football/real_madrid/1409211779.html|vydavateľ=MARCA|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Unidad Editorial|priezvisko=Internet}}</ref> Najväčšie hviezdy Barcelony, respektíve Realu Madrid sa stretávali na jednom ihrisku minimálne dvakrát v sezóne v najväčšom klubovom zápase na svete, v ''[[El Clásico|El Clásicu]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> V diskusii v Oxfordskej únii v októbri 2013, keď sa pýtali vtedajšieho prezidenta FIFA Seppa Blattera či preferuje viac Messiho alebo Ronalda, najprv vzdal hold pracovnej etike Argentínčanovi, a potom o Ronaldovi tvrdil, že „jeden z nich má viac nákladov na kaderníka ako ten druhý. Real Madrid požadoval – a okamžite dostal – úplné ospravedlnenie, a Portugalec na to reagoval svojou vlastnou gólovou oslavou po premenení penalty proti Seville, po tom, čo ho Blatter opísal ako „veliteľa“ na ihrisku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: Sepp Blatter's apology to Real Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/24730976|dátum=2013-10-29|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> V auguste 2019 boli Ronaldo a Messi v rozhovore, zatiaľ čo sedeli vedľa seba pred vyhlásením futbalistu roka UEFA, pričom Ronaldo uviedol: „Samozrejme, máme dobrý vzťah. Ešte sme spolu nemali večeru, ale dúfam, že v budúcnosti bude. Tlačil som ho vpred a on mňa tiež. Takže je dobré byť súčasťou histórie futbalu.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo, Lionel Messi & Eric Cantona light up Uefa awards|url=https://www.bbc.com/sport/football/49516474|dátum=2019-08-30|dátum prístupu=2020-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> == Mimo futbalu == Ako jeho reputácia počas pôsobenia v Manchestri United rástla, podpísal mnoho sponzorských zmlúv na spotrebné výrobky vrátane športového oblečenia, kopačiek (od novembra 2012 nosí Ronaldo edíciu CR7 [[Nike Mercurial Vapor]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nike's CR7 collection reflects attitude and irreverence of a global icon|url=https://news.nike.com/news/new-cristiano-ronaldo-signature-collection-from-nike-reflects-attitude-irreverence-of-a-global-icon|vydavateľ=Nike News|dátum prístupu=2020-01-05}}</ref> nealkoholických nápojov, odevy, mazivá pre automobily, finančné služby, elektroniky a počítačové videohry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Expands His Brand With Launch Of New Fragrance|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2015/09/16/cristano-ronaldo-expands-his-brand-with-launch-of-legacy-frangrance/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=From £175 to £80m in 14 years – but can Cristiano Ronaldo earn it like Beckham?|url=https://www.theguardian.com/football/2009/jun/11/cristiano-ronaldo-transfer-real-madrid|periodikum=The Guardian|dátum=2009-06-11|dátum prístupu=2020-01-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Robert|priezvisko=Booth}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Cristiano Ronaldo The World's Most Marketable Athlete?|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2012/07/11/is-cristiano-ronaldo-the-worlds-most-marketable-athlete/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Cristiano Ronaldo's $1 Billion Nike Deal May Be A Bargain For Sportswear Giant|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2016/12/02/cristiano-ronaldos-1-billion-nike-deal-is-a-bargain-for-sportswear-giant/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Ronaldo sa ocitol na obale videohry ''[[FIFA 18]]'' a ''[[FIFA 19]]'' a bol silne zapojený do propagácie hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EA unveil new FIFA 18 trailer and official cover art {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-us/news/ea-unveil-new-fifa-18-trailer-and-official-cover-art/uwbx8pwyazdw1fq8jsk08ojpd|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-01-05}}</ref> Jeho gólová oslava „Sii!“ je súčasťou série [[FIFA (séria videohier)|''FIFA'']] a je v nej zakomponovaný vlastný hlas Ronalda. Bol taktiež tvárou ''[[Pro Evolution Soccer]]'', keď sa na obale objavil v ročníkoch [[Pro Evolution Soccer 2008|2008]], [[Pro Evolution Soccer 2012|2012]] a [[Pro Evolution Soccer 2013|2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fifa 18 release date confirmed with Ronaldo unveiled as cover star|url=http://www.standard.co.uk/sport/football/fifa-18-release-date-confirmed-with-cristiano-ronaldo-as-cover-star-a3557866.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2017-06-06|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}</ref> ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' ho dvakrát zaradil na prvé miesto v rebríčku najlepšie platených futbalistov sveta; jeho kombinovaný príjem z platov, prémií a doložiek bol 73 miliónov dolárov v rokoch 2013 až 2014 a 79 miliónov dolárov v rokoch 2014 až 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World's Highest-Paid Soccer Players|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2014/05/07/the-worlds-highest-paid-soccer-players-3/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=#1 Cristiano Ronaldo, Real Madrid / Portugal|url=https://www.forbes.com/pictures/mlh45eldf/1-cristiano-ronaldo-real/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-05|jazyk=en}}</ref> Skončil len za boxeristom [[Floyd Mayweather Jr.|Floydom Mayweatherom Jr.]] v rebríčku najlepšie platených športovcov na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.forbes.com/consent/?toURL=https://www.forbes.com/athletes/|vydavateľ=www.forbes.com|dátum prístupu=2020-01-05}}</ref> V roku 2016 sa stal podľa ''Forbes'' prvým futbalistom, ktorý zarobil najviac peňazí spomedzi všetkých športovcov, s celkovým príjmom zo svojho platu a doložiek v rokoch 2015 až 2016 vo výške 88 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo first footballer to top Forbes rich list of highest-earning athletes|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/10307782/cristiano-ronaldo-first-footballer-to-top-forbes-rich-list-of-highest-earning-athletes|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}</ref> V rokoch 2016 až 2017 sa umiestnil na prvom mieste rebríčka so ziskom 93 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo Produced Nearly $1 Billion In Value For Sponsors On Social Media|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2017/06/15/cristiano-ronaldo-produces-nearly-1-billion-in-value-for-sponsors-on-social-media-this-year/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Ronaldo je jedným z najpredávanejších svetových športovcov: ''[[SportsPro]]'' ho v roku 2012 zaradil ako piateho najpredávanejšieho športovca,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MS Dhoni, Mary Kom world's 16th, 38th most marketable athletes - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/off-the-field/MS-Dhoni-Mary-Kom-worlds-16th-38th-most-marketable-athletes/articleshow/14415674.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref> a v roku 2013 ako ôsmeho, pričom v oboch rokoch vyhral brazílsky futbalista [[Neymar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Most Marketable 2013 - Cristiano Ronaldo|url=http://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|vydavateľ=www.sportspromedia.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200303193802/https://www.sportspromedia.com/most-marketable/cristiano_ronaldo|dátum archivácie=2020-03-03}}</ref> V máji 2014 označila spoločnosť Repucom pre výskum športového trhu Ronalda za najpredávanejšieho a najuznávanejšieho futbalistu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2020-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> V roku 2014 bol taktiež zvolený v [[Time 100]] do ''[[Time (týždenník)|Time]]'', čo je každoročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete. [[ESPN]] ho zvolil za najznámejšieho športovca v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who's the most famous athlete in the world?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/15685581/espn-world-fame-100|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Check out ESPN's 2017 ranking of the top 100 most famous athletes on the planet|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/page/worldfame100/espn-world-fame-100-top-ranking-athletes|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ESPN ranks the 100 most famous athletes|url=http://www.usatoday.com/story/sports/ftw/2018/05/22/5-surprises-from-espns-ranking-of-the-100-most-famous-athletes/111166614/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en-US|meno=Nick|priezvisko=Schwartz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2019 World Fame 100: Who are the biggest names in sports?|url=http://www.espn.com/espn/feature/story/_/id/26113613/espn-world-fame-100-2019|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-01-06}}</ref> Ronaldo si vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu na sociálnych médiach; ako najpopulárnejší športovec na sociálnych sieťach má k januáru 2020 na [[Facebook]]u, [[Twitter]]i a [[Instagram]]e celkovo 400 miliónov sledujúcich.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo|url=https://sk-sk.facebook.com/Cristiano/|vydavateľ=sk-sk.facebook.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@Cristiano) {{!}} Twitter|url=https://twitter.com/cristiano|vydavateľ=twitter.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo (@cristiano) • Fotky a videá na Instagrame|url=https://www.instagram.com/cristiano/|vydavateľ=www.instagram.com|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=sk}}</ref> K januáru 2020 má na Facebooku najväčšiu fanúšikovskú základňu so 122 miliónmi sledujúcimi,<ref name=":13" /> a taktiež aj na Instagrame so 196 miliónmi sledujúcimi;<ref name=":14" /> v auguste 2010 sa stal prvým športovcom, ktorý na Facebooku prekonal 50 miliónov sledovateľov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo tops 50 million 'Likes' on Facebook|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/cristiano-ronaldo-tops-50-million-likes-on-facebook-8212363.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-10-15|dátum prístupu=2020-01-06|jazyk=en}}</ref> a v októbri 2014 sa stal prvým športovcom a druhou osobou po [[Shakira|Shakire]], ktorý prekonal 100 miliónov sledovateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ronaldo makes history with 100m followers on Facebook {{!}} Pitchside Europe - Yahoo Eurosport UK|url=https://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-makes-history-with-100m-followers-on-facebook-102030069.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-10-23|dátum prístupu=2020-01-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20141023124125/https://uk.eurosport.yahoo.com/blogs/pitchside-europe/ronaldo-makes-history-with-100m-followers-on-facebook-102030069.html|dátum archivácie=2014-10-23}}</ref> == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K zápasu hranom 23. mája 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Pohár^A ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európa^B ! colspan="2" |Ostatné^C ! colspan="2" |Celkovo |- !Divízia !Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly!!Záp.!!Góly |- |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP B]] |2002/2003 |[[Segunda Divisão Portuguesa]] |2 |0 | colspan="2" |– | colspan="2" |– | colspan="2" |– | colspan="2" |– |2 |0 |- | rowspan="2" |[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |2002/2003 |[[Primeira Liga]] |25||3||3||2|| colspan="2" |–||3^D||0||0||0||31||5 |- ! colspan="2" | Celkovo !25!!3!!3!!2!! colspan="2" |–!!3!!0!!0!!0!!31!!5 |- | rowspan="7" |[[Manchester United F.C.|Manchester United]] |2003/2004 | rowspan="6" |[[FA Premier League|Premier League]] |29||4||5||2||1||0||5||2||0||0||40||6 |- |2004/2005 |33||5||7||4||2||0||8||0||0||0||50||9 |- |2005/2006 |33||9||1||1||4||2||8||1^E|| colspan="2" |–||47||12 |- |2006/2007 |34||17||7||3||1||0||11||3|| colspan="2" |–||53||23 |- |2007/2008 |34||31||3||3||0||0||13||9||1^F||0||49||42 |- |2008/2009 |33||18||2||1||4||2||12||4||2^G||1||53||26 |- ! colspan="2" | Celkovo !196!!84!!26!!14!!12!!4!!55!!16!!3!!1!!292!!118 |- | rowspan="10" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |2009/2010 | rowspan="9" |[[La Liga]] |29||26||0||0|| colspan="2" |–||6||7|| colspan="2" |–||35||33 |- |2010/2011 |34||40^H||8||7|| colspan="2" |–||12||6|| colspan="2" |–||54||53 |- |2011/2012 |38||46||5||3|| colspan="2" |–||10||10||2^I||1||55||60 |- |2012/2013 |34||34||7||7|| colspan="2" |–||12||12||2^I||2||55||55 |- |2013/2014 |30 |31 |6 |4 | colspan="2" |– |11 |17 | colspan="2" |– |47 |51 |- |2014/2015 |35 |48 |2 |1 | colspan="2" |– |12 |10 |5^J |2 |54 |61 |- |2015/2016 |36 |35 |0 |0 | colspan="2" |– |12 |16 | colspan="2" |– |48 |51 |- |2016/2017 |29 |25 |2 |1 | colspan="2" |– |13 |12 |2^G |4 |46 |42 |- |2017/2018 |27 |26 |0 |0 | colspan="2" |– |13 |15 |4^K |3 |44 |44 |- ! colspan="2" |Celkovo !292!!311!!30!!22!! colspan="2" |–!!101!!105!!15!!12!!438!!450 |- | rowspan="5" |[[Juventus FC|Juventus]] |2018/2019 | rowspan="4" |[[Serie A]] |31 |21 |2 |0 | colspan="2" |– |9 |6 |1^L |1 |43 |28 |- |2019/2020 |33 |31 |4 |2 | colspan="2" |– |8 |4 |1^L |0 |46 |37 |- |2020/2021 |33 |29 |4 |2 | colspan="2" |– |6 |4 |1^L |1 |44 |36 |- |2021/2022 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |– |0 |0 |0 |0 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !98 !81 !10 !4 ! colspan="2" |– !23 !14 !3 !2 !134 !101 |- | rowspan="3" |Manchester United |2021/2022 | rowspan="2" |Premier League |30 |18 |1 |0 |0 |0 |7 |6 | colspan="2" |– |38 |24 |- |2022/2023 |10 |1 |0 |0 |0 |0 |6^M |2 | colspan="2" |– |16 |3 |- ! colspan="2" |Celkovo !40 !19 !1 !0 !0 !0 !13 !8 ! colspan="2" |– !54 !27 |- |[[Al-Nassr FC|Al-Nassr]] |2022/2023 |[[Saudi Professional League|Saudi Pro League]] |16 |14 |2 |0 | colspan="2" |– | colspan="2" |– |1^K |0 |19 |14 |- ! colspan="3" | Celkovo v kariére !669 !512!!72!!41!!12!!4!!195!!143!!22!!15!!970!!715 |} <small>A – Zahrňuje [[Taça de Portugal]], [[Pohár FA|FA Cup]], [[Copa del Rey]] a [[Coppa Italia]]</small> <small>B – Všetky zápasy v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], pokiaľ nie je uvedené inak</small> <small>C – Zahrňuje [[FA Community Shield]], [[Supercoppa Italiana]], [[Supertaça Cândido de Oliveira]], [[Superpohár UEFA]] a [[Majstrovstvá klubov FIFA]]</small> <small>D – Jeden zápas v [[Liga majstrov UEFA 2002/2003|Lige majstrov UEFA]], dva zápasy v [[Pohár UEFA 2002/2003|Pohári UEFA]]</small> <small>E – Gól strelený v treťom kvalifikačnom kole proti [[Debreceni VSC|Debrecenu VSC]]</small> <small>F – Zápas v [[FA Community Shield]]</small> <small>G – Všetky zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>H – Nezahŕňa jeden gól strelený 18. septembra 2010 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]. ''[[Marca (noviny)|Marca]]'', ktorá udeľuje cenu [[trofej Pichichi]], ho priraďuje Ronaldovi, zatiaľ čo La Liga a UEFA ho pripisujú [[Pepe]]mu</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CR7 y Pepe cooperan por el bien com�n - MARCA.com|url=https://www.marca.com/2010/09/18/futbol/1adivision/1284847182.html|vydavateľ=www.marca.com|dátum prístupu=2020-08-08}}</ref> <small>I – Všetky zápasy v [[Supercopa de España]]</small> <small>J – Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]], dva zápasy na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>K – Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a jeden gól v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>L – Zápas v [[Supercoppa Italiana]]</small> <small>M – Všetky zápasy v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]]</small> <small>N – Zápas v Saudskom Superpohári</small> === Reprezentačné === ''K zápasu hranom 26. marca 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2" | Tím!! rowspan="2" |Rok!! colspan="2" |Súťažné!! colspan="2" |Priateľské ! colspan="2" |Celkovo |- !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="21" |'''[[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]''' |2003||0 |0||2 |0 |2 |0 |- |2004||11 |7||5 |0 |16 |7 |- |2005||7 |2||4 |0 |11 |2 |- |2006||10 |4||4 |2 |14 |6 |- |2007||9 |5||1 |0 |10 |5 |- |2008||5 |1||3 |0 |8 |1 |- |2009||5 |0||2 |1 |7 |1 |- |2010||6 |3||5 |0 |11 |3 |- |2011||6 |5||2 |2 |8 |7 |- |2012||9 |4||4 |1 |13 |5 |- |2013||6 |7||3 |3 |9 |10 |- |2014 |5 |3 |4 |2 |9 |5 |- |2015 |4 |3 |1 |0 |5 |3 |- |2016 |10 |10 |3 |3 |13 |13 |- |2017 |10 |10 |1 |1 |11 |11 |- |2018 |4 |4 |3 |2 |7 |6 |- |2019 |10 |14 |0 |0 |10 |14 |- |2020 |4 |2 |2 |1 |6 |3 |- |2021 |11 |11 |3 |2 |14 |13 |- |2022 |12 |3 |0 |0 |12 |3 |- |2023 |2 |4 |0 |0 |2 |4 |- ! colspan="2" |Celkovo!!146 !102!!52 !20 !198 !122 |} == Trofeje a úspechy == === Klub === ==== Sporting CP ==== * '''[[Supertaça Cândido de Oliveira]] (1):''' 2002 ==== Manchester United ==== * [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(3):''' [[FA Premier League 2006/07|2006/2007]], [[FA Premier League 2007/08|2007/2008]], [[FA Premier League 2008/2009|2008/2009]] * [[Pohár FA|'''FA Cup''']] '''(1):''' 2003/2004 * '''[[EFL Cup]]''' '''(2):''' 2005/2006, 2008/2009 * '''[[FA Community Shield]] (1):''' 2007 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (1):''' [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]] * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (1):''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|2008]] ==== Real Madrid ==== * '''[[La Liga]]''' '''(2):''' [[La Liga 2011/2012|2011/2012]], [[La Liga 2016/2017|2016/2017]] * '''[[Copa del Rey]] (2):''' [[Copa del Rey 2010/2011|2010/2011]], [[Copa del Rey 2013/2014|2013/2014]] * '''[[Supercopa de España]] (2):''' 2012, 2017 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/2014]], [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|2015/2016]], [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/2017]], [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2017/2018]] * '''[[Superpohár UEFA|Európsky Superpohár]] (2):''' 2014, 2017 * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017 ==== Juventus ==== * '''[[Serie A]] (2):''' 2018/2019, 2019/2020 * '''[[Supercoppa Italiana]] (2):''' 2018,2021 === Reprezentačné === ==== Portugalsko ==== * '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]] (1):''' [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]] *'''[[Liga národov UEFA]] (1):''' [[Liga národov UEFA 2018/2019|2019]] === Individuálne === ==== Ocenenia ==== * '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (5):''' 2008, 2013, 2014, 2016, 2017 * '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2008 * '''[[FIFPro|Futbalista rok FIFPro]] (1):''' 2008 * '''[[FIFA The Best]] (2):''' 2016, 2017 * '''[[Futbalista roka UEFA]] (3):''' 2014, 2016, 2017 * '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2007/2008 * '''Klubový útočník roka UEFA (1):''' 2007/2008 * '''FIFPro špeciálny mladý hráč roka (2):''' 2003/2004, 2004/2005 * '''PFA Portugalský hráč roka (4):''' 2016, 2017, 2018, 2019 * '''[[Zlatá kopačka|Európska Zlatá kopačka]] (4):''' 2007/2008, 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015 *'''[[Cena Ferenca Puskása]] (1):''' 2009 *'''FIFA FIFPro svetová 11 (14):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 *'''UEFA Tím roku (14):''' 2004, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2020 *'''Liga majstrov UEFA – Tím sezóny (6):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 *'''Majstrovstvá Európy – Tím turnaja (3):''' 2004, 2012, 2016 *'''Strieborná kopačka z Majstrovstiev Európy (1):''' 2016 *'''UEFA Ultimátny Tím roku''' (publikovaný 2017) *'''Liga národov UEFA – Tím turnaja (1):''' 2019 *'''Dream Team Majstrovstiev sveta (1):''' 2018 *'''Majstrovstvá klub FIFA – Zlatá lopta (1):''' 2016 *'''Majstrovstvá klub FIFA – Strieborná lopta (3):''' 2008, 2014, 2017 *'''PFA mladý hráč roku (1):''' 2006/2007 *'''PFA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008 *'''Premier League – hráč sezóny (2):''' 2006/2007, 2007/2008 *'''FWA hráč roku (2):''' 2006/2007, 2007/2008 *'''PFA Premier League – tím roku (4):''' 2005/2006, 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 *'''Premier League – zlatá kopačka (1):''' 2007/2008 *'''La Liga – najlepší hráč (1):''' 2013/2014 *'''La Liga – najlepší útočník (1):''' 2013/2014 *'''La Liga – najcennejší hráč (1):''' 2012/2013 *'''La Liga – tím sezóny (3):''' 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 *'''Trofej Pichichi (3):''' 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015 *'''UEFA La Ligový tím sezóny (2):''' 2015/2016, 2016/2017 *'''BBC Osobnosť roka pre zahraničné športy (1):''' 2014 *'''Serie A – najcennejší hráč (1):''' 2018/2019 *'''Serie A – futbalista roku (1):''' 2019 *'''Serie A – tím roku (1):''' 2018/2019 *'''Zlatá noha (1):''' 2020 *'''Zlatá lopta – Dream Team (1):''' 2020 *'''Globe Soccer Awards – hráč storočia (1):''' 2020 == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie|3}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cristiano Ronaldo|}} {{Portugalské národné mužstvo na MS 2006}} {{Portugalské národné mužstvo na ME 2008}} {{Portugalské národné mužstvo na ME 2012}} {{Futbalisti roka FIFA}} {{Najlepší strelci Premier League}} {{Puskas Award}} {{Golden Foot}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ronaldo, Cristiano}} [[Kategória:Portugalskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Manchester United FC]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Real Madrid CF]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]] [[Kategória:Majstri Európy vo futbale]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Portugalsko)]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] 6f42i3pyvazogvb8r7wkyk9t8bdewag 0 153290 8057978 7633048 2025-07-08T02:01:26Z Dixxy 46100 aktualizácia 8057978 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Oulu | other_name = Uleåborg | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Uleåborg 2004-04-24.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Oulu.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Oulu (provincia)|Oulu]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej mesto leží | region = [[Pohjois-Pohjanmaa]] | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom mesto leží <!-- *** Family *** --> | river = [[Oulu (rieka)|Oulu]] | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 65 | lat_m = 01 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 25 | long_m = 28 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1513.37 | area_land = 1410.13 | area_water = 103.24 | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 137370 | population_date = 30.6.2009 | population_urban = | population_metro = | population1 = 97.3 % | population1_type = Fíni | population1_label = % Fíni | population2 = 0.2 % | population2_type = Švédi | population2_label = % Švédi | population3 = 2.4 % | population3_type = ostatní | population3_label = % ostatní | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1605 | established_type = Založenie | established_label = Založenie mesta | mayor = Päivi Laajala | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = Oulu | website = [http://www.oulu.ouka.fi/ www.oulu.ouka.fi] }} '''Oulu''' ([[švédčina|švédsky]]: ''Uleåborg'') je najväčšie [[mesto (všeobecne)|mesto]] v severnom [[Fínsko|Fínsku]]. Leží na severovýchodnom pobreží [[Botnický záliv|Botnického zálivu]] [[Baltské more|Baltského mora]] pri ústí rieky [[Oulu (rieka)|Oulu]] v provincii [[Oulu (provincia)|Oulu]]. So svojimi 125 000 obyvateľmi sa po [[Turku]] a pred [[Lahti]] radí na šieste miesto medzi najväčšími mestami Fínska. Mesto založil [[8. august]]a [[1605]] [[Švédsko|švédsky]] kráľ [[Karol IX. (Švédsko)|Karol IX.]] Oulu bude v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]]. == Osobnosti mesta == * [[Heikki A. Alikoski]] (* [[1912]] – † [[1997]]), astronóm * [[Esa Pirnes]] (* [[1977]]) hokejista * [[Jari Viuhkola]] (* [[1980]]), hokejista * [[Mikael Granlund]] (* [[1992]]), hokejista == Partnerské mestá == * {{flagicon|Norway}} [[Alta (Nórsko)|Alta]], [[Nórsko]] * {{flagicon|Rusko}} [[Archangeľsk]], [[Rusko]] * {{flagicon|Sweden}} [[Boden (Schweden)|Boden]], [[Švédsko]] * {{flagicon|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] * {{flagicon|Germany}} [[Halle (Saale)|Halle]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Germany}} [[Leverkusen]], Nemecko * {{flagicon|Ukrajina}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Siófok]], [[Maďarsko]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Oulu|štítok=Oulu}} == Externé odkazy == {{portál|Fínsko|Fínsky}} * [http://www.oulu.ouka.fi/ Oficiálna stránka] {{fínsky výhonok}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Mestá vo Fínsku]] [[Kategória:Prístavné mestá vo Fínsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Baltského mora]] [[Kategória:Oulu| ]] [[Kategória:Pohjois-Pohjanmaa]] e3atedw8oxzs21uuboa0mar8189enyi 0 156310 8058017 8032769 2025-07-08T06:01:07Z 81.162.95.177 oprava mena na Max Verstappen 8058017 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam majstrov sveta [[Formula 1|Formuly 1]]. == Majstri sveta == *[[Formula 1 v roku 1950|1950]] [[Giuseppe Farina]], Taliansko. tím: Alfa Romeo, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1951|1951]] [[Juan Manuel Fangio]], Argentína. tím: Alfa Romeo, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1952|1952]] [[Alberto Ascari]], Taliansko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1953|1953]] [[Alberto Ascari]], Taliansko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1954|1954]] [[Juan Manuel Fangio]], Argentína. tím: Maserati-Mercedes Benz, Taliansko/Nemecko. *[[Formula 1 v roku 1955|1955]] [[Juan Manuel Fangio]], Argentína. tím: Mercedes Benz, Nemecko. *[[Formula 1 v roku 1956|1956]] [[Juan Manuel Fangio]], Argentína. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1957|1957]] [[Juan Manuel Fangio]], Argentína. tím: Maserati, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1958|1958]] [[Mike Hawthorn]], Veľká Británia. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1959|1959]] [[Jack Brabham]], Austrália. tím: Cooper-Climax, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1960|1960]] [[Jack Brabham]], Austrália. tím: Cooper-Climax, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1961|1961]] [[Phil Hill]], USA. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1962|1962]] [[Graham Hill]], Spojené kráľovstvo. tím: BRM, Veľká Británia. *[[Formula 1 v roku 1963|1963]] [[Jim Clark]], Spojené kráľovstvo. tím: Lotus-Climax, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1964|1964]] [[John Surtees]], Spojené kráľovstvo. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1965|1965]] [[Jim Clark]], Spojené kráľovstvo. tím: Lotus-Climax, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1966|1966]] [[Jack Brabham]], Austrália. tím: Brabham-Repco, Spojené kráľovstvo-Austrália. *[[Formula 1 v roku 1967|1967]] [[Denny Hulme]], Nový Zéland. tím: Brabham-Repco, Spojené kráľovstvo-Austrália. *[[Formula 1 v roku 1968|1968]] [[Graham Hill]], Veľká Británia. tím: Lotus-Ford Cosworth, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1969|1969]] [[Jackie Stewart]], Spojené kráľovstvo. tím: Matra-Ford Cosworth, Francúzsko. *[[Formula 1 v roku 1970|1970]] [[Jochen Rindt]], Rakúsko. tím: Lotus-Ford Cosworth, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1971|1971]] [[Jackie Stewart]], Spojené kráľovstvo. tím: Tyrrell-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1972|1972]] [[Emerson Fittipaldi]], Brazília. tím: Lotus-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1973|1973]] [[Jackie Stewart]], Spojené kráľovstvo. tím: Tyrrell-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1974|1974]] [[Emerson Fittipaldi]], Brazília. tím: McLaren-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1975|1975]] [[Niki Lauda]], Rakúsko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1976|1976]] [[James Hunt]], Spojené kráľovstvo tím: McLaren-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1977|1977]] [[Niki Lauda]], Rakúsko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1978|1978]] [[Mario Andretti]], USA tím: Lotus-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1979|1979]] [[Jody Scheckter]], JAR tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 1980|1980]] [[Alan Jones]], Austrália. tím: Williams-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1981|1981]] [[Nelson Piquet]], Brazília. tím: Brabham-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1982|1982]] [[Keke Rosberg]], Fínsko. tím: Williams-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1983|1983]] [[Nelson Piquet]], Brazília. tím: Brabham-BMW, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1984|1984]] [[Niki Lauda]], Rakúsko. tím: McLaren-TAG, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1985|1985]] [[Alain Prost]] ,Francúzsko. tím: McLaren-TAG, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1986|1986]] [[Alain Prost]], Francúzsko. tím: McLaren-TAG, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1987|1987]] [[Nelson Piquet]], Brazília. tím: Williams-Honda, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1988|1988]] [[Ayrton Senna]], Brazília. tím: McLaren-Honda, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1989|1989]] [[Alain Prost]], Francúzsko. tím: McLaren-Honda, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1990|1990]] [[Ayrton Senna]], Brazília. tím: McLaren-Honda, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1991|1991]] [[Ayrton Senna]], Brazília. tím: McLaren-Honda, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1992|1992]] [[Nigel Mansell]], Spojené kráľovstvo. tím: Williams-Renault, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1993|1993]] [[Alain Prost]], Francúzsko. tím: Williams-Renault, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1994|1994]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Benetton-Ford, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1995|1995]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Benetton-Renault, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1996|1996]] [[Damon Hill]], Spojené kráľovstvo. tím: Williams-Renault, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1997|1997]] [[Jacques Villeneuve]], Kanada. tím: Williams-Renault, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1998|1998]] [[Mika Häkkinen]], Fínsko. tím: McLaren-Mercedes, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 1999|1999]] [[Mika Häkkinen]], Fínsko. tím: McLaren-Mercedes, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 2000|2000]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 2001|2001]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 2002|2002]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 2003|2003]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 2004|2004]] [[Michael Schumacher]], Nemecko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 2005|2005]] [[Fernando Alonso]], Španielsko. tím: Renault, Francúzsko. *[[Formula 1 v roku 2006|2006]] [[Fernando Alonso]], Španielsko. tím: Renault, Francúzsko. *[[Formula 1 v roku 2007|2007]] [[Kimi Räikkönen]], Fínsko. tím: Ferrari, Taliansko. *[[Formula 1 v roku 2008|2008]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: McLaren-Mercedes, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 2009|2009]] [[Jenson Button]], Spojené kráľovstvo. tím: Brawn-Mercedes, Spojené kráľovstvo. *[[Formula 1 v roku 2010|2010]] [[Sebastian Vettel]], Nemecko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. *[[Formula 1 v roku 2011|2011]] [[Sebastian Vettel]], Nemecko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. *[[Formula 1 v roku 2012|2012]] [[Sebastian Vettel]], Nemecko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. *[[Formula 1 v roku 2013|2013]] [[Sebastian Vettel]], Nemecko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. * [[Formula 1 v roku 2014|2014]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2015|2015]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2016|2016]] [[Nico Rosberg]], Nemecko. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2017|2017]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2018|2018]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2019|2019]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2020|2020]] [[Lewis Hamilton]], Spojené kráľovstvo. tím: Mercedes AMG Petronas F1 Team, Spojené kráľovstvo. * [[Formula 1 v roku 2021|2021]] [[Max Verstappen]], Holandsko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. * [[Formula 1 v roku 2022|2022]] [[Max Verstappen]], Holandsko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. * [[Formula 1 v roku 2023|2023]] [[Max Verstappen]], Holandsko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. * [[Formula 1 v roku 2024|2024]] [[Max Verstappen]], Holandsko. tím: Red Bull Racing, Rakúsko. {{Sezóny formuly 1}} [[Kategória:Formula 1]] [[Kategória:Majstri sveta F1| ]] [[Kategória:Zoznamy majstrov sveta]] gsbeqdtg0t6az3t2oauhl9zyjibzgg8 0 161963 8057792 7829542 2025-07-07T16:41:28Z Akul59 168826 doplnenie infoboxu, kategórie 8057792 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Žriedlovský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = Žriedlový potok.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | commune = | municipality_type = Mestá | municipality = [[Myjava (mesto)|Myjava]] | municipality1 = Brezová pod Bradlom <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = pri kopanici [[Belanskovci]], [[Myjavská pahorkatina]] | source_elevation = 365 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovský potok]] | mouth_location = [[Brezová pod Bradlom]] | mouth_elevation = 263 | mouth_lat_d = 48.67415 | mouth_long_d = 17.53573 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6.2 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Žriedlovský potok | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-13-03-17 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-13-03-1225 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Myjavy|Myjava]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Žriedlovský potok''' je potok na [[Kopanice (región)|myjavských kopaniciach]], v južnej časti okresu [[Myjava (okres)|Myjava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovského potoka]], meria 6,2 km a je tokom V. rádu. Pramení v [[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatine]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = Bratislava }}</ref>, na východnom svahu Adamovho vrchu, na území mesta [[Myjava (mesto)|Myjava]] pri [[kopanica|kopanici]] [[Belanskovci]], v nadmorskej výške približne 365 m n. m. Na hornom toku tečie juhojuhozápadným smerom, sprava priberá prítok zo západného svahu Adamovho vrchu a tečie cez osady Rafčíkovci a Bzdúškovci, kde sprava priberá prítok vznikajúci juhovýchodne od kóty 438,0 m. Pri osade Horné chalupy priberá pravostranný prítok spod Záhumenice (415,8 m n. m.), stáča sa juhojuhovýchodným smerom, preteká Žriedlovou dolinou, v ktorej tečie cez osady Horní a Dolní Závodnovci. Potom sa stáča severojužným smerom a preteká aj osadami Papánkovci a Tomášovci. Napokon sa stáča východojuhovýchodným smerom a na severnom okraji intravilánu mesta [[Brezová pod Bradlom]] ústi v nadmorskej výške 263,3 m n. m. do [[Brezovský potok (prítok Myjavy)|Brezovského potoka]].<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.5358&y=48.67445&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Brezovského potoka}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Myjavy]] [[Kategória:Vodné toky v Myjavskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Myjava]] [[Kategória:Myjava (mesto)]] [[Kategória:Brezová pod Bradlom]] g6b74csodfz66hxz357ikx65a6ps8rl 0 164693 8058100 8051129 2025-07-08T11:49:08Z Patriciuus 219824 Update 8058100 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" |- ! colspan=2 style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;| Formula 1 |- | colspan=2| [[Súbor:F1 (registered trademark).svg|bezrámu|stred]] |- ! Kategória | [[monopost|jednomiestne monoposty]] |- ! Región | [[medzinárodný]] |- ! Prvá sezóna | [[Formula 1 v roku 1950|1950]] |- ! Jazdci | 20 |- ! Konštruktéri | 10 |- ! Dodávatelia motorov | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] · [[Mercedes-Benz HighPerformanceEngines|Mercedes]] · [[Renault F1|Renault]] · [[Honda]] |- ! Dodávateľ pneumatík | [[Pirelli]] |- ! Úradujúci šampión (jazdec) | {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |- ! Úradujúci šampión (konštruktér) | McLaren |- ! Webstránka | [https://www.formula1.com/ www.formula1.com] |- | colspan="2" style="text-align:center; background:#BBDAFF;"| '''Aktuálna sezóna:'''<br>''[[Formula 1 v roku 2025|2025]]'' |} '''Formula 1''' (skrátene '''F1''') oficiálne známa ako '''FIA Formula One World Championship''', založená v roku [[1950]], je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA - Fédération internationale de l'Automobile)]], ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "[[formulové preteky|formula]]" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako [[Grand Prix (Formula 1)|Grand Prix]] (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej [[Superlicencia|Superlicencie]]. Takzvané [[monopost]]y sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú {{km|350|m}}/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]]. V priebehu histórie prešli monoposty formuly 1 veľkou evolúciou. [[Európa]] je tradičným operačným centrom formuly 1 a najvýznamnejším reklamným trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Časom si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme [[Bernie Ecclestone|Bernieho Ecclestona]] bolo rozšírenie aktivít smerom na [[Blízky východ]] a do [[Ázia|Ázie]]. V [[Spojené štáty|USA]], kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom. Celosvetovo sa formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA, so sídlom v [[Paríž]]i, na [[Place de la Concorde]]. Súčasným prezidentom je [[Mohammed ben Sulayem]]. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou [[Formula One Group]], ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje [[Formula One Management]] a tú ovláda [[Stefano Domenicali]] prostredníctvom spoločnosti Liberty media. Nemecký pilot [[Michael Schumacher]] a brit [[Lewis Hamilton]] sú najúspešnejší v počte titulov medzi jazdcami (7) a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] získalo najviac [[pohárov konštruktérov]] v histórii (15). [[Súbor:Alfa-Romeo-159-(1951).jpg|thumb|right|[[Alfa Romeo 159]], s ktorým [[Juan Manuel Fangio]] v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta]] Korene formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku [[1906]] začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na ''Formule Grand Prix'' a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný ''Grandes Epreuves''. Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola formula A premenovaná na formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria [[formula 2]]. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi. Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 60 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1950 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom ''[[Race of Champions]]'' organizovaný v [[Brands Hatch]]. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta Formuly 1. V Česku, rovnako ako aj na Slovensku sú preteky Formuly 1 komentované česko-slovenským duom v zostave [[Josef Král]] a [[Štefan Eisele]], ktorí sú známi svojim unikátnym projektom [[EisKing]]. == Roky formovania (1950{{--}}1980) == [[Súbor:MossLotusClimax19610806.jpg|thumb|left|[[Stirling Moss]] s monopostom [[Lotus]]–[[Climax]] pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati [[Nürburgring]]]] Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel [[Alfa Romeo]] a prvým majstrom sveta sa stal [[Giuseppe Farina]] s autom [[Alfa Romeo 158]] pred svojimi tímovými kolegami [[Juan Manuel Fangio|Fangiom]] a [[Luigi Fagioli|Fagiolim]]. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli [[Alfa Romeo 159]]. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: [[Mercedes GP|Mercedes-Benz]], [[Maserati]] a [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Jeho nadvládu prerušil len [[Alberto Ascari]] na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. [[Stirling Moss]] dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa. S významnou technickou inováciou prišlo [[Bugatti]], keď v roku 1955 do svojho prototypu [[Bugatti 251]] znovuzaviedlo (po konštrukciách [[Ferdinand Porsche|Ferdinanda Porscheho]] vo firme [[Auto Union]] z tridsiatych rokov 20. storočia) [[Automobil s motorom v strede|umiestnenie motora v strede]]. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan [[Jack Brabham]] dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu [[Cooper Car Company]] a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú [[Automobil s motorom v strede|motor umiestnený v strede]]. Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 [[Mike Hawthorn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Hawthorn, a champion out of time | url = https://www.pirelli.com/global/en-ww/race/racingspot/mike-hawthorn-a-champion-out-of-time-52668/ | vydavateľ = www.pirelli.com | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = it}}</ref> s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily [[Vanwall]] získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius [[Colin Chapman]], projektant a neskorší zakladateľ stajne [[Team Lotus|Lotus]], konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli [[Jim Clark]], [[Jackie Stewart]], [[John Surtees]], [[Jack Brabham]], [[Graham Hill]] či [[Denny Hulme]]. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973. [[Súbor:Mike Hawthorn 1958 Argentine GP.jpg|thumb|[[Mike Hawthorn]] s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958]] V roku 1962 zaviedol Colin Chapman [[monokok]] (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho [[Lotus 25|Lotusu 25]] namiesto klasického rúrkového rámu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colin Chapman: chassis pioneer | url = https://www.motorsportmagazine.com/archive/article/march-2022/23/colin-chapman-chassis-pioneer/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2022-02-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy. V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol [[Jean-Marie Balestre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Information about Jean-Marie Balestre from historicracing.com | url = https://www.historicracing.com/driverDetail.cfm?driverID=3287 | vydavateľ = www.historicracing.com | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = wikipedia.org}}</ref> Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv. === Zmeny po zákaze preplňovania === [[Súbor:Ferrari 054 V10 engine.jpg|thumb|right|Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004]] Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China 2005. – Goodbye to V10 engines | url = https://maxf1.net/en/china-2005-goodbye-to-v10-engines/ | dátum vydania = 2016-10-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-US | meno = Darjan | priezvisko = Petric}}</ref> Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli [[Renault F1|Renault]] a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte [[Renault R23|R23]] v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami. Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu [[Minardi]], ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. [[Honda Racing F1|Honda]] sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím [[British American Racing|BAR]]. [[Peter Sauber]] predal svoj tím nemeckému koncernu [[BMW]] a stajňu [[Jordan Grand Prix|Jordan]] kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na [[Midland F1 Racing|Midland]] (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme [[Spyker F1|Spyker]]). Minardi získal [[Red Bull Racing]] a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Minardi became a race winner outside F1 | url = https://racingnews365.com/how-robert-doornbos-finally-made-minardi-win | vydavateľ = RacingNews365 | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne [[Arrows]], skrachovanej v roku 2002, a založil tím [[Super Aguri F1|Super Aguri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Super Aguri F1 • Team History & Info {{!}} Motorsport Database | url = https://www.motorsportmagazine.com/database/teams/super-aguri-f1/ | vydavateľ = Motorsport Database - Motor Sport Magazine | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva. ==Majstri sveta== ===Podľa sezóny=== Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = F1 World Champions by Year {{!}} Full Historical Overview | url = https://racingnews365.com/every-world-champion-in-formula-1-history | vydavateľ = RacingNews365 | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| Sezóna ! rowspan=2| Jazdec ! rowspan=2| Vek ! colspan=2| Konštruktér ! rowspan=2| Pneu ! rowspan=2| Pole<br>position ! rowspan=2| Víťazstvá ! rowspan=2| Pódiá ! rowspan=2| Najrýchlejšie<br>kolá ! rowspan=2| Body ! rowspan=2| Rozhodujúce<br>preteky ! rowspan=2| Bodový<br>náskok |- ! Šasi ! Motor |- | 1950 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuseppe Farina]] | 44 | style="text-align:left;| Alfa Romeo | style="text-align:left;| Alfa Romeo | {{Pirelli}} | 2 | 3 | 3 | 3 | 30 | 7 / 7 | 3 |- | 1951 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 40 | style="text-align:left;| Alfa Romeo | style="text-align:left;| Alfa Romeo | {{Pirelli}} | 4 | 3 | 5 | 5 | 31 | 8 / 8 | 6 |- | 1952 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Firestone}}<hr>{{Pirelli}} | 5 | 6 | 6 | 6 | 36 | 6 / 8 | 6 |- | 1953 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | 35 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Pirelli}} | 6 | 5 | 5 | 4 | 34,5 | 8 / 9 | 6,5 |- | 1954 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 43 | style="text-align:left;| Maserati<hr>[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Maserati<hr>Mercedes | {{Pirelli}}<hr>{{Continental}} | 5 | 6 | 7 | 3 | 42 | 7 / 9 | 16,86 |- | 1955 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 44 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Continental}} | 3 | 4 | 5 | 3 | 40 | 6 / 7 | 16,5 |- | 1956 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 45 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | '''[[Englebert|<span style="padding:1px 4px; color:#0000C0; background-color:#ffff00;">E</span>]]''' | 6 | 3 | 5 | 4 | 30 | 8 / 8 | 3 |- | 1957 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | 46 | style="text-align:left;| Maserati | style="text-align:left;| Maserati | {{Pirelli}} | 4 | 4 | 6 | 2 | 40 | 6 / 8 | 15 |- | 1958 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Mike Hawthorn]] | 29 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | '''[[Englebert|<span style="padding:1px 4px; color:#0000C0; background-color:#ffff00;">E</span>]]''' | 4 | 1 | 7 | 5 | 42 | 11 / 11 | 1 |- | 1959 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 33 | style="text-align:left;| Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 1 | 2 | 5 | 1 | 31 | 9 / 9 | 4 |- | 1960 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 34 | style="text-align:left;| Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 3 | 5 | 5 | 3 | 43 | 8 / 10 | 9 |- | 1961 | style="text-align:left;| {{minivlajka|USA}} [[Phil Hill]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Dunlop}} | 5 | 2 | 6 | 2 | 34 | 7 / 8 | 1 |- | 1962 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 33 | style="text-align:left;| BRM | style="text-align:left;| BRM | {{Dunlop}} | 1 | 4 | 6 | 3 | 42 | 9 / 9 | 12 |- | 1963 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 27 | style="text-align:left;| [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 7 | 7 | 9 | 6 | 54 | 7 / 10 | 21 |- | 1964 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Surtees]] | 30 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Dunlop}} | 2 | 2 | 6 | 2 | 40 | 10 / 10 | 1 |- | 1965 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 29 | style="text-align:left;| [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | 6 | 6 | 6 | 6 | 54 | 7 / 10 | 14 |- | 1966 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | 40 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | 3 | 4 | 5 | 1 | 42 | 7 / 9 | 14 |- | 1967 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Denny Hulme]] | 31 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | 0 | 2 | 8 | 2 | 51 | 11 / 11 | 5 |- | 1968 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 39 | style="text-align:left;| [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | 2 | 3 | 6 | 0 | 48 | 12 / 12 | 12 |- | 1969 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 30 | style="text-align:left;| Matra | style="text-align:left;| Ford | {{Dunlop}} | 2 | 6 | 7 | 5 | 63 | 8 / 11 | 26 |- | 1970 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Jochen Rindt]] | 28 | style="text-align:left;| [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | 3 | 5 | 5 | 1 | 45 | 12 / 13 | 5 |- | 1971 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 32 | style="text-align:left;| Tyrrell | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 6 | 6 | 7 | 3 | 62 | 8 / 11 | 29 |- | 1972 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 25 | style="text-align:left;| [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | 3 | 5 | 8 | 0 | 61 | 10 / 12 | 16 |- | 1973 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 34 | style="text-align:left;| Tyrrell | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 3 | 5 | 8 | 1 | 71 | 13 / 15 | 16 |- | 1974 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 27 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 2 | 3 | 7 | 0 | 55 | 15 / 15 | 3 |- | 1975 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 26 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 9 | 5 | 8 | 2 | 64,5 | 13 / 14 | 19,5 |- | 1976 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Hunt]] | 29 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 8 | 6 | 8 | 2 | 69 | 16 / 16 | 1 |- | 1977 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 28 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 2 | 3 | 10 | 3 | 72 | 15 / 17 | 17 |- | 1978 | style="text-align:left;| {{minivlajka|USA}} [[Mario Andretti]] | 38 | style="text-align:left;| [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 8 | 6 | 7 | 3 | 64 | 14 / 16 | 13 |- | 1979 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Juhoafrická únia}} [[Jody Scheckter]] | 29 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Michelin}} | 1 | 3 | 6 | 0 | 51 | 13 / 15 | 4 |- | 1980 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Austrália}} [[Alan Jones]] | 34 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 3 | 5 | 10 | 5 | 67 | 13 / 14 | 13 |- | 1981 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 29 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| Ford | {{Michelin}}<hr>{{Goodyear}} | 4 | 3 | 7 | 1 | 50 | 15 / 15 | 1 |- | 1982 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Keke Rosberg]] | 34 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 1 | 1 | 6 | 0 | 44 | 16 / 16 | 5 |- | 1983 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 31 | style="text-align:left;| Brabham | style="text-align:left;| BMW | {{Michelin}} | 1 | 3 | 8 | 4 | 59 | 15 / 15 | 2 |- | 1984 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 35 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Michelin}} | 0 | 5 | 9 | 5 | 72 | 16 / 16 | 0,5 |- | 1985 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | 2 | 5 | 11 | 5 | 73 | 14 / 16 | 20 |- | 1986 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | 1 | 4 | 11 | 2 | 72 | 16 / 16 | 2 |- | 1987 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 35 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | 4 | 3 | 11 | 4 | 73 | 15 / 16 | 12 |- | 1988 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 28 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | 13 | 8 | 11 | 3 | 90 | 15 / 16 | 3 |- | 1989 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 34 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | 2 | 4 | 11 | 5 | 76 | 15 / 16 | 16 |- | 1990 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | 10 | 6 | 11 | 2 | 78 | 15 / 16 | 7 |- | 1991 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | 8 | 7 | 12 | 2 | 96 | 15 / 16 | 24 |- | 1992 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Nigel Mansell]] | 39 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | 14 | 9 | 12 | 8 | 108 | 11 / 16 | 52 |- | 1993 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | 38 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | 13 | 7 | 12 | 6 | 99 | 14 / 16 | 26 |- | 1994 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 25 | style="text-align:left;| Benetton | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | 6 | 8 | 10 | 8 | 92 | 16 / 16 | 1 |- | 1995 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 26 | style="text-align:left;| Benetton | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | 4 | 9 | 11 | 8 | 102 | 15 / 17 | 33 |- | 1996 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Damon Hill]] | 36 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | 9 | 8 | 10 | 5 | 97 | 16 / 16 | 19 |- | 1997 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] | 26 | style="text-align:left;| [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | 10 | 7 | 8 | 3 | 81 | 17 / 17 | 39 |- | 1998 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 30 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | 9 | 8 | 11 | 6 | 100 | 16 / 16 | 14 |- | 1999 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 31 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | 11 | 5 | 10 | 6 | 76 | 16 / 16 | 2 |- | 2000 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 31 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 9 | 9 | 12 | 2 | 108 | 16 / 17 | 19 |- | 2001 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 32 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 11 | 9 | 14 | 3 | 123 | 13 / 17 | 58 |- | 2002 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 33 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 7 | 11 | 17 | 7 | 144 | 11 / 17 | 67 |- | 2003 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 34 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 5 | 6 | 8 | 5 | 93 | 16 / 16 | 2 |- | 2004 | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | 35 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 8 | 13 | 15 | 10 | 148 | 14 / 18 | 34 |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | 24 | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | 6 | 7 | 15 | 2 | 133 | 17 / 19 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | 25 | style="text-align:left;| [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | 6 | 7 | 14 | 5 | 134 | 18 / 18 | 13 |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | 28 | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Bridgestone}} | 3 | 6 | 12 | 6 | 110 | 17 / 17 | 1 |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 23 | style="text-align:left;| [[McLaren]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | 7 | 5 | 10 | 1 | 98 | 18 / 18 | 1 |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] | 29 | style="text-align:left;| Brawn | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | 4 | 6 | 9 | 2 | 95 | 16 / 17 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 23 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Renault | {{Bridgestone}} | 10 | 5 | 10 | 3 | 256 | 19 / 19 | 4 |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 24 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | 15 | 11 | 17 | 3 | 392 | 15 / 19 | 122 |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 25 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | 6 | 5 | 10 | 6 | 281 | 20 / 20 | 3 |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 26 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | 9 | 13 | 16 | 7 | 397 | 16 / 19 | 155 |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 29 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 7 | 11 | 16 | 7 | 384 | 19 / 19 | 67 |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 30 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 11 | 10 | 17 | 8 | 381 | 16 / 19 | 59 |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] | 31 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 8 | 9 | 16 | 6 | 385 | 21 / 21 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 32 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 11 | 9 | 13 | 7 | 363 | 18 / 20 | 46 |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 33 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 11 | 11 | 17 | 3 | 408 | 19 / 21 | 88 |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 34 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 5 | 11 | 17 | 6 | 413 | 19 / 21 | 87 |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | 35 | style="text-align:left;| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | 10 | 11 | 14 | 6 | 347 | 14 / 17 | 124 |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 24 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Honda | {{Pirelli}} | 10 | 10 | 18 | 6 | 395,5 | 22 / 22 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 25 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| RBPT | {{Pirelli}} | 7 | 15 | 17 | 5 | 454 | 18 / 22 | 146 |- | [[Formula 1 v roku 2023|2023]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | 26 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Honda | {{Pirelli}} | 12 | 19 | 21 | 9 | 575 | 17 / 22 | 290 |- | [[Formula 1 v roku 2024|2024]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |27 | style="text-align:left;| [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="text-align:left;| Honda | {{Pirelli}} |8 |9 |14 |3 |437 |21/23 |63 |} ===Podľa počtu titulov=== [[Súbor:Schumacher (Ferrari) in practice at USGP 2005.jpg|thumb|vpravo|[[Michael Schumacher]] a [[Ferrari]] dvaja rekordmani v počte titulov. Schumacher (7) a Ferrari (16)]] [[Súbor:Fernando Alonso 2006 Canada.jpg|thumb|vpravo|[[Fernando Alonso]] získal svoj druhý titul [[2006]] s monopostom [[Renault]]]] {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%;" |- ! ! Jazdec ! Tituly ! Sezóna(y) |- | | {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Schumacher]] | style="text-align:center;" | 7 | 1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Lewis Hamilton]]''' | style="text-align:center;" | 7 | 2008, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019, 2020 |- | | {{minivlajka|Argentína}} [[Juan Manuel Fangio]] | style="text-align:center;"| 5 | 1951, 1954, 1955, 1956, 1957 |- | | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Prost]] | rowspan="3" style="text-align:center;" | 4 | 1985, 1986, 1989, 1993 |- | | {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | 2010, 2011, 2012, 2013 |- | | {{Minivlajka|Holandsko}} '''[[Max Verstappen]]''' | 2021, 2022, 2023, 2024 |- | | {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Brabham]] | rowspan="5" style="text-align:center;" | 3 | 1959, 1960, 1966 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jackie Stewart]] | 1969, 1971, 1973 |- | | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Niki Lauda]] | 1975, 1977, 1984 |- | | {{minivlajka|Brazília}} [[Nelson Piquet]] | 1981, 1983, 1987 |- | | {{minivlajka|Brazília}} [[Ayrton Senna]] | 1988, 1990, 1991 |- | | {{minivlajka|Taliansko}} [[Alberto Ascari]] | rowspan="6" style="text-align:center;"| 2 | 1952, 1953 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Graham Hill]] | 1962, 1968 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jim Clark]] | 1963, 1965 |- | | {{minivlajka|Brazília}} [[Emerson Fittipaldi]] | 1972, 1974 |- | | {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Häkkinen]] | 1998, 1999 |- | | {{minivlajka|Španielsko}} '''[[Fernando Alonso|Fernando Alonso''']] | 2005, 2006 |- | | {{minivlajka|Taliansko}} [[Giuseppe Farina]] | rowspan="17" style="text-align:center;" | 1 | 1950 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Mike Hawthorn]] | 1958 |- | | {{minivlajka|USA}} [[Phil Hill]] | 1961 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[John Surtees]] | 1964 |- | | {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Denny Hulme]] | 1967 |- | | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Jochen Rindt]] | 1970 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Hunt]] | 1976 |- | | {{minivlajka|USA}} [[Mario Andretti]] | 1978 |- | | {{minivlajka|Juhoafrická únia}} [[Jody Scheckter]] | 1979 |- | | {{minivlajka|Austrália}} [[Alan Jones]] | 1980 |- | | {{minivlajka|Fínsko}} [[Keke Rosberg]] | 1982 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Nigel Mansell]] | 1992 |- | | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Damon Hill]] | 1996 |- | | {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] | 1997 |- | | {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | 2007 |- | | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jenson Button]] | 2009 |- | | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Rosberg]] | 2016 |} : Jazdci '''hrubým písmom''' pretekajú v sezóne 2025. ==Pohár konštruktérov== ===Podľa sezóny=== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;" |- ! Sezóna ! Konštruktér ! Motor ! Pneu ! Jazdci ! Pole<br>position ! Výhry ! Pódiá ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Body ! Bodový<br>náskok |- | [[Formula 1 v roku 1958|1958]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Vanwall | style="text-align:left;| Vanwall | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| [[Stirling Moss]]<br>[[Tony Brooks]] | 5 | 6 | 9 | 3 | 48 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1959|1959]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]'''<br>[[Stirling Moss]]<br>[[Bruce McLaren]] | 5 | 5 | 13 | 5 | 40 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1960|1960]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]'''<br>[[Bruce McLaren]] | 4 | 6 | 14 | 5 | 48 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 1961|1961]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Phil Hill]]'''<br>[[Wolfgang von Trips]] | 6 | 5 | 14 | 5 | 45 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1962|1962]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BRM | style="text-align:left;| BRM | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Graham Hill]]''' | 1 | 4 | 8 | 3 | 42 | 6 |- | [[Formula 1 v roku 1963|1963]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jim Clark]]''' | 7 | 7 | 9 | 6 | 54 | 18 |- | [[Formula 1 v roku 1964|1964]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[John Surtees]]'''<br>[[Lorenzo Bandini]] | 2 | 3 | 10 | 2 | 45 | 3 |- | [[Formula 1 v roku 1965|1965]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Climax | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jim Clark]]''' | 6 | 6 | 7 | 6 | 54 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 1966|1966]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Jack Brabham]]''' | 3 | 4 | 9 | 2 | 42 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 1967|1967]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | style="text-align:left;| Repco | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Denny Hulme]]'''<br>[[Jack Brabham]] | 2 | 4 | 14 | 2 | 63 | 19 |- | [[Formula 1 v roku 1968|1968]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Graham Hill]]'''<br>[[Jo Siffert]]<br>[[Jim Clark]]<br>[[Jackie Oliver]] | 5 | 5 | 9 | 5 | 62 | 13 |- | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} Matra | style="text-align:left;| Ford | {{Dunlop}} | style="text-align:left;| '''[[Jackie Stewart]]'''<br>[[Jean-Pierre Beltoise]] | 2 | 6 | 10 | 6 | 66 | 17 |- | [[Formula 1 v roku 1970|1970]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Jochen Rindt]]'''<br>[[Emerson Fittipaldi]]<br>[[Graham Hill]]<br>[[John Miles]] | 3 | 6 | 7 | 1 | 59 | 7 |- | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Tyrrell | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| '''[[Jackie Stewart]]'''<br>[[François Cevert]] | 6 | 7 | 11 | 4 | 73 | 37 |- | [[Formula 1 v roku 1972|1972]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Firestone}} | style="text-align:left;| '''[[Emerson Fittipaldi]]''' | 3 | 5 | 8 | 4 | 61 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1973|1973]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Emerson Fittipaldi]]<br>2. [[Ronnie Peterson]] | 10 | 7 | 15 | 7 | 92 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1974|1974]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Emerson Fittipaldi]]'''<br>6. [[Denny Hulme]]<br>33. [[Mike Hailwood]]<br>(33.) [[David Hobbs]]<br>(33.) [[Jochen Mass]] | 2 | 4 | 10 | 1 | 73 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1975|1975]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 11. [[Clay Regazzoni]]<br>12. '''[[Niki Lauda]]''' | 9 | 6 | 11 | 6 | 72,5 | 18,5 |- | [[Formula 1 v roku 1976|1976]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Niki Lauda]]<br>2. [[Clay Regazzoni]] | 4 | 6 | 13 | 7 | 83 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 1977|1977]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 11. '''[[Niki Lauda]]'''<br>12. [[Carlos Reutemann]] | 2 | 4 | 16 | 3 | 95 | 33 |- | [[Formula 1 v roku 1978|1978]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Mario Andretti]]'''<br>6. [[Ronnie Peterson]] | 12 | 8 | 14 | 7 | 86 | 28 |- | [[Formula 1 v roku 1979|1979]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 11. '''[[Jody Scheckter]]'''<br>12. [[Gilles Villeneuve]] | 2 | 6 | 13 | 6 | 113 | 38 |- | [[Formula 1 v roku 1980|1980]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. '''[[Alan Jones]]'''<br>28. [[Carlos Reutemann]] | 3 | 6 | 18 | 5 | 120 | 54 |- | [[Formula 1 v roku 1981|1981]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Ford | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Alan Jones]]<br>2. [[Carlos Reutemann]] | 2 | 4 | 13 | 7 | 95 | 34 |- | [[Formula 1 v roku 1982|1982]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. [[Gilles Villeneuve]]<br>28. [[Didier Pironi]]<br>(27.) [[Patrick Tambay]]<br>(28.) [[Mario Andretti]] | 3 | 3 | 11 | 2 | 74 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 1983|1983]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. [[Patrick Tambay]]<br>28. [[René Arnoux]] | 8 | 4 | 12 | 3 | 89 | 10 |- | [[Formula 1 v roku 1984|1984]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 7. [[Alain Prost]]<br>8. '''[[Niki Lauda]]''' | 3 | 12 | 18 | 8 | 143,5 | 86 |- | [[Formula 1 v roku 1985|1985]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| TAG | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Niki Lauda]]<br>2. '''[[Alain Prost]]'''<br>(1.) [[John Watson (jazdec F1)|John Watson]] | 2 | 6 | 12 | 6 | 90 | 8 |- | [[Formula 1 v roku 1986|1986]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. [[Nigel Mansell]]<br>6. [[Nelson Piquet]] | 4 | 9 | 19 | 11 | 141 | 45 |- | [[Formula 1 v roku 1987|1987]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. [[Nigel Mansell]]<br>6. '''[[Nelson Piquet]]'''<br>(5.) [[Riccardo Patrese]] | 12 | 9 | 18 | 7 | 137 | 61 |- | [[Formula 1 v roku 1988|1988]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Alain Prost]]<br>2. '''[[Ayrton Senna]]''' | 15 | 15 | 25 | 10 | 199 | 134 |- | [[Formula 1 v roku 1989|1989]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. [[Ayrton Senna]]<br>2. '''[[Alain Prost]]''' | 15 | 10 | 18 | 8 | 141 | 64 |- | [[Formula 1 v roku 1990|1990]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 27. '''[[Ayrton Senna]]'''<br>28. [[Gerhard Berger]] | 12 | 6 | 18 | 5 | 121 | 11 |- | [[Formula 1 v roku 1991|1991]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Honda | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Ayrton Senna]]'''<br>2. [[Gerhard Berger]] | 10 | 8 | 18 | 4 | 139 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 1992|1992]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Nigel Mansell]]'''<br>6. [[Riccardo Patrese]] | 15 | 10 | 21 | 11 | 164 | 65 |- | [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 0. [[Damon Hill]]<br>2. '''[[Alain Prost]]''' | 15 | 10 | 22 | 10 | 168 | 84 |- | [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 0. [[Damon Hill]]<br>2. [[Ayrton Senna]]<br>(2). [[David Coulthard]]<br>(2). [[Nigel Mansell]] | 6 | 7 | 13 | 8 | 118 | 15 |- | [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Benetton]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Johnny Herbert]] | 4 | 11 | 15 | 8 | 137 | 25 |- | [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Damon Hill]]'''<br>6. [[Jacques Villeneuve]] | 12 | 12 | 21 | 11 | 175 | 105 |- | [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams]] | style="text-align:left;| Renault | {{Goodyear}} | style="text-align:left;| 3. '''[[Jacques Villeneuve]]'''<br>4. [[Heinz-Harald Frentzen]] | 10 | 8 | 15 | 9 | 123 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 7. [[David Coulthard]]<br>8. '''[[Mika Häkkinen]]''' | 12 | 9 | 20 | 9 | 156 | 23 |- | [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 3. [[Michael Schumacher]]<br>4. [[Eddie Irvine]]<br>(3). [[Mika Salo]] | 3 | 6 | 17 | 6 | 128 | 4 |- | [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 3. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>4. [[Rubens Barrichello]] | 10 | 10 | 21 | 5 | 170 | 18 |- | [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 11 | 9 | 24 | 3 | 179 | 77 |- | [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 10 | 15 | 27 | 12 | 221 | 129 |- | [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 8 | 8 | 16 | 8 | 158 | 14 |- | [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Michael Schumacher]]'''<br>2. [[Rubens Barrichello]] | 12 | 15 | 29 | 14 | 262 | 143 |- | [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Fernando Alonso]]'''<br>6. [[Giancarlo Fisichella]] | 7 | 8 | 18 | 3 | 191 | 9 |- | [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Renault F1|Renault]] | style="text-align:left;| Renault | {{Michelin}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Fernando Alonso]]'''<br>2. [[Giancarlo Fisichella]] | 7 | 8 | 19 | 5 | 206 | 5 |- | [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 5. [[Felipe Massa]]<br>6. '''[[Kimi Räikkönen]]''' | 11 | 9 | 22 | 11 | 204 | 103 |- | [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="text-align:left;| Ferrari | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 1. [[Kimi Räikkönen]]<br>2. [[Felipe Massa]] | 8 | 8 | 19 | 13 | 172 | 21 |- | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Brawn]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 22. '''[[Jenson Button]]'''<br>23. [[Rubens Barrichello]] | 5 | 8 | 15 | 4 | 172 | 18,5 |- | [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Bridgestone}} | style="text-align:left;| 5. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>6. [[Mark Webber]] | 15 | 9 | 20 | 6 | 498 | 44 |- | [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 18 | 12 | 28 | 10 | 650 | 153 |- | [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 8 | 7 | 14 | 7 | 460 | 60 |- | [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Renault | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Sebastian Vettel]]'''<br>2. [[Mark Webber]] | 11 | 13 | 24 | 12 | 596 | 236 |- | [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. [[Nico Rosberg]]<br>44. '''[[Lewis Hamilton]]''' | 18 | 16 | 31 | 11 | 701 | 296 |- | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. [[Nico Rosberg]]<br>44. '''[[Lewis Hamilton]]''' | 18 | 16 | 32 | 13 | 703 | 275 |- | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 6. '''[[Nico Rosberg]]'''<br>44. [[Lewis Hamilton]] | 20 | 19 | 33 | 9 | 765 | 297 |- | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 15 | 12 | 26 | 9 | 668 | 146 |- | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 13 | 11 | 25 | 10 | 655 | 84 |- | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 10 | 15 | 32 | 9 | 739 | 235 |- | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. '''[[Lewis Hamilton]]'''<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 15 | 13 | 25 | 9 | 573 | 254 |- | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Nemecko}}[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="text-align:left;| Mercedes | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 44. [[Lewis Hamilton]]<br>77. [[Valtteri Bottas]] | 9 | 9 | 28 | 10 | 613,5 | 28 |- | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| RBPT | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Max Verstappen]]'''<br>11. [[Sergio Pérez]] | 7 | 17 | 28 | 8 | 759 | 205 |- | [[Formula 1 v roku 2023|2023]] | style="text-align:left;| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] | style="text-align:left;| Honda RBPT | {{Pirelli}} | style="text-align:left;| 1. '''[[Max Verstappen]]'''<br>11. [[Sergio Pérez]] | 14 | 21 | 30 | 11 | 860 | 451 |- |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] | style="text-align: left;" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[McLaren]] | style="text-align: left;" |Mercedes |{{Pirelli}} | style="text-align: left;" |4. [[Lando Norris]] 81. [[Oscar Piastri]] |8 |6 |21 |7 |666 |14 |} : Jazdci '''hrubým písmom''' zároveň vyhrali titul majstra sveta : V stĺpci "Jazdci" sú zahrnutí iba tí jazdci, ktorí bodovo prispeli svojmu tímu do šampionátu o pohár konštruktérov. Číslo jazdca je uvedené tam, kde si jazdec ponechal rovnaké číslo počas celej sezóny. Zastupujúci jazdci majú číslo uvedené v zátvorkách. ===Podľa počtu titulov=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:85%;" |- ! Konštruktér ! Spolu ! Sezóna(y) |- | {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' | style="text-align:center;"| 16 | [[Formula 1 v roku 1961|1961]], [[Formula 1 v roku 1964|1964]], [[Formula 1 v roku 1975|1975]], [[Formula 1 v roku 1976|1976]], [[Formula 1 v roku 1977|1977]], [[Formula 1 v roku 1979|1979]], [[Formula 1 v roku 1982|1982]], [[Formula 1 v roku 1983|1983]], [[Formula 1 v roku 1999|1999]], [[Formula 1 v roku 2000|2000]], [[Formula 1 v roku 2001|2001]], [[Formula 1 v roku 2002|2002]], [[Formula 1 v roku 2003|2003]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]], [[Formula 1 v roku 2007|2007]], [[Formula 1 v roku 2008|2008]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[WilliamsF1|Williams]]''' | rowspan="2" style="text-align:center;" | 9 | [[Formula 1 v roku 1980|1980]], [[Formula 1 v roku 1981|1981]], [[Formula 1 v roku 1986|1986]], [[Formula 1 v roku 1987|1987]], [[Formula 1 v roku 1992|1992]], [[Formula 1 v roku 1993|1993]], [[Formula 1 v roku 1994|1994]], [[Formula 1 v roku 1996|1996]], [[Formula 1 v roku 1997|1997]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[McLaren]]''' | [[Formula 1 v roku 1974|1974]], [[Formula 1 v roku 1984|1984]], [[Formula 1 v roku 1985|1985]], [[Formula 1 v roku 1988|1988]], [[Formula 1 v roku 1989|1989]], [[Formula 1 v roku 1990|1990]], [[Formula 1 v roku 1991|1991]], [[Formula 1 v roku 1998|1998]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |- | {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' | style="text-align:center;" | 8 | [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lotus (výrobca)|Lotus]] | rowspan="1" style="text-align:center;"| 7 | [[Formula 1 v roku 1963|1963]], [[Formula 1 v roku 1965|1965]], [[Formula 1 v roku 1968|1968]], [[Formula 1 v roku 1970|1970]], [[Formula 1 v roku 1972|1972]], [[Formula 1 v roku 1973|1973]], [[Formula 1 v roku 1978|1978]] |- | {{minivlajka|Rakúsko}} '''[[Red Bull Racing]]''' | rowspan="1" style="text-align:center;"| 6 | [[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Cooper | rowspan="3" style="text-align:center;"| 2 | [[Formula 1 v roku 1959|1959]], [[Formula 1 v roku 1960|1960]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Brabham | [[Formula 1 v roku 1966|1966]], [[Formula 1 v roku 1967|1967]] |- | {{minivlajka|Francúzsko}} '''[[Renault F1|Renault]]''' | [[Formula 1 v roku 2005|2005]], [[Formula 1 v roku 2006|2006]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Vanwall | rowspan="6" style="text-align:center;"| 1 | [[Formula 1 v roku 1958|1958]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} BRM | [[Formula 1 v roku 1962|1962]] |- | {{minivlajka|Francúzsko}} Matra | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} Tyrrell | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Benetton]] | [[Formula 1 v roku 1995|1995]] |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Brawn]] | [[Formula 1 v roku 2009|2009]] |} : Konštruktéri '''hrubým písmom''' pretekajú v sezóne 2025. ==Monoposty== [[Súbor:McLaren MP4-21 rear.jpg|thumb|right|Pohľad zhora na zadnú časť monopostu [[McLaren MP4-21]] z roku 2006]] Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z [[uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Formula 1 Produces Carbon Fiber Parts | url = https://www.azom.com/article.aspx?ArticleID=19731 | vydavateľ = AZoM | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako {{kg|620}}. Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát. Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách. ===Pneumatiky=== Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík. Od sezóny 2022 sa dovtedy používané 13<nowiki>'' pneumatiky nahradia 18''</nowiki> pneumatikami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2022 18-inch tyres a ‘huge achievement’ says Pirelli boss as he reveals test findings {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/2022-18-inch-tyres-a-huge-achievement-says-pirelli-boss-as-he-reveals-test.ZRit4aSdGayVMKAXSXCai | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> ===Motor=== [[Súbor:BMW Sauber F1.06 engine.jpg|thumb|right|Motor [[BMW Sauber]] P86 V8, ktorý poháňal monopost [[BMW Sauber F1.06]] z roku 2006.]] Motory používané od sezóny [[Formula 1 v roku 2007|2007]] boli [[Osemvalcový vidlicový motor|osemvalcové s uhlom rozovretia]] 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 litra s výkonom okolo 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu, ktorý bol znížený na 18 000 ot./min. Od sezóny [[Formula 1 v roku 2014|2014]] sú [[Šesťvalcový vidlicový motor|šesťvalcové]] s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 1,6 litra a výkonom okolo 608 koní (447 kW). Otáčky boli limitované na 15 000 za minútu.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Révész | Meno1 = Eduard | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Šteffek | Meno2 = František | OdkazNaAutora2 = | Rok = 2014 | Titul = Formulu 1 čaká zelená éra. Na trati bude mrož i mravčiar | URL = https://sport.pravda.sk/motorizmus/clanok/311484-formulu-1-caka-zelena-era-na-trati-bude-mroz-i-mravciar/ | Periodikum = Pravda | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = P E R E X | DátumVydania = 2014-03-14 | DátumPrístupu = 2019-02-08 }}</ref> Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze [[metanol]]u alebo zmes [[benzín]]u a [[toluén]]u. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda. ===Prevodovka=== Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú osemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo. Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu {{km|350|m}}/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je [[Autodromo Nazionale Monza|Monza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What are F1's fastest circuits | url = https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/what-are-f1s-fastest-circuits/ | dátum prístupu = 2024-06-05 | dátum archivácie = 2024-06-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240605100608/https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/what-are-f1s-fastest-circuits/ | vydavateľ = https://www.motorsportmagazine.com/ }}</ref> V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v [[Bonneville Speedway]] v [[Mohavská púšť|Mohavskej púšti]]. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám formuly 1, prekonali rýchlosť {{km|416|m}}/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Bonneville triumph – Honda's incredible F1 Land Speed Record | url = https://www.motorsportmagazine.com/archive/article/april-2013/96/a-bonneville-triumph/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2014-07-07 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB}}</ref> ==Veľké ceny== {{Hlavný článok|Grand Prix (Formula 1)}} [[Súbor:Formula 1 all over the world.svg|thumb|Zelená značí všetky štáty, ktoré v súčasnosti hosťuje formuly 1. Tmavo šedá farbou sú znázornené krajiny, ktoré hostili preteky. Čierny bod ukazuje polohu okruhu.]] Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Results | url = https://www.formula1.com/en/results.html | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref>, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 22 v sezóne 2023.<ref name=":0" /> [[Súbor:BrabhamJack19650801Südkehre.jpg|thumb|right|[[Jack Brabham]] pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.]] Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série [[Formula Libre]], kde štartovali aj [[Alberto Ascari]], [[Juan Manuel Fangio]], [[Giuseppe Farina]], [[Luigi Fagiolo]] a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch. Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie [[500 míľ Indianapolis]], ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. [[Argentína]] ako prvá hostila preteky formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, [[Maroko]] videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do [[Oceánia|Oceánie]] zavítal kolotoč formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix. Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v [[Taliansko|Taliansku]] sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]] Grand Prix San Marína, v [[Nemecko|Nemecku]] Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole. Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť [[Nürburgring]] a [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheim]], ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka. === Zoznam Veľkých cien F1 === Toto je zoznam všetkých pretekov Formuly 1, s uvedením tzv. „mokrých pretekov“. Podľa pravidiel sa v týchto pretekoch nemusí dodržiavať povinný počet výmen pneumatík a počet pneumatík. Ak ani v jednom z tréningov alebo kvalifikácii nenastali mokré podmienky na trati, môže riaditeľ pretekov nariadiť dodatočný tréning pred pretekmi na mokrej trati. Riaditeľ pretekov môže rozhodnúť o prerušení pretekov. Signalizácia zmeny povrchu a klzkosti trate počas pretekov je žlto-červená pruhovaná vlajka. Autá na mokrej trati používajú pneumatiky do dažďa. '''Zoznam pretekov Formuly 1 za mokra'''<ref>http://www.f1legendraces.com/viewtopic.php?t=1755{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seasons • STATS F1|url=https://www.statsf1.com/en/saisons.aspx|dátum prístupu=2019-01-13|vydavateľ=www.statsf1.com}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%" |+ !Rok !Počet daždivých pretekov !% z pretekov v sezóne !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 !18 !19 !20 !21 !22 !23 !24 |- !{{F1|1950}} |1 |14 |GBR |[[1950 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |'''500''' |SUI |[[1950 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1950 French Grand Prix|FRA]] |[[1950 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1951}} |1 |13 | style="background:#cfcfff ;" |[[1951 Swiss Grand Prix|'''SUI''']] |500 |[[1951 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1951 French Grand Prix|FRA]] |[[1951 British Grand Prix|GBR]] |[[1951 German Grand Prix|GER]] |[[1951 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1951 Spanish Grand Prix|ESP]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1952}} |3 |38 |[[1952 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1952 Indianapolis 500|500]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1952 British Grand Prix|GBR]] |[[1952 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1952 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1952 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1953}} |1 |11 |[[1953 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1953 Indianapolis 500|500]] |[[1953 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1953 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1953 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1953 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1953 German Grand Prix|GER]] |[[1953 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1953 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1954}} |3 |33 | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 Argentine Grand Prix|'''ARG''']] |[[1954 Indianapolis 500|500]] |[[1954 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1954 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1954 German Grand Prix|GER]] |[[1954 Swiss Grand Prix|SUI]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1954 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[1954 Spanish Grand Prix|ESP]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1955}} |1 |14 |[[1955 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1955 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1955 Indianapolis 500|500]] |[[1955 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1955 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1955 British Grand Prix|GBR]] |[[1955 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1956}} |2 |25 |[[1956 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1956 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1956 Indianapolis 500|500]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1956 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1956 French Grand Prix|FRA]] |[[1956 British Grand Prix|GBR]] |[[1956 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1956 Italian Grand Prix|'''ITA''']] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1957}} |0 |0 |[[1957 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1957 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1957 Indianapolis 500|500]] |[[1957 French Grand Prix|FRA]] |[[1957 British Grand Prix|GBR]] |[[1957 German Grand Prix|GER]] |[[1957 Pescara Grand Prix|PES]] |[[1957 Italian Grand Prix|ITA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1958}} |1 |9 |[[1958 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1958 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1958 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1958 Indianapolis 500|500]] |[[1958 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1958 French Grand Prix|FRA]] |[[1958 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1958 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1958 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1958 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1958 Moroccan Grand Prix|MOR]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1959}} |0 |0 |[[1959 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1959 Indianapolis 500|500]] |[[1959 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1959 French Grand Prix|FRA]] |[[1959 British Grand Prix|GBR]] |[[1959 German Grand Prix|GER]] |[[1959 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1959 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1959 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1960}} |1 |10 |[[1960 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1960 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1960 Indianapolis 500|500]] |[[1960 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1960 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1960 French Grand Prix|FRA]] |[[1960 British Grand Prix|GBR]] |[[1960 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1960 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1960 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1961}} |2 |25 |[[1961 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1961 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1961 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1961 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1961 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1961 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1961 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1961 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1962}} |2 |22 |[[1962 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1962 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1962 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1962 French Grand Prix|FRA]] |[[1962 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1962 German Grand Prix|'''GER''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1962 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[1962 United States Grand Prix|USA]] |[[1962 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1963}} |2 |20 |[[1963 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1963 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1963 Dutch Grand Prix|NED]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1963 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1963 British Grand Prix|GBR]] |[[1963 German Grand Prix|GER]] |[[1963 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1963 United States Grand Prix|USA]] |[[1963 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1963 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1964}} |0 |0 |[[1964 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1964 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1964 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1964 French Grand Prix|FRA]] |[[1964 British Grand Prix|GBR]] |[[1964 German Grand Prix|GER]] |[[1964 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1964 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1964 United States Grand Prix|USA]] |[[1964 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1965}} |2 |25 |[[1965 South African Grand Prix|RSA]] |[[1965 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1965 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1965 French Grand Prix|FRA]] |[[1965 British Grand Prix|GBR]] |[[1965 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1965 German Grand Prix|GER]] |[[1965 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1965 United States Grand Prix|'''USA''']] |[[1965 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1966}} |3 |33 |[[1966 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1966 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1966 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1966 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1966 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1966 German Grand Prix|GER]] |[[1966 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1966 United States Grand Prix|USA]] |[[1966 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1967}} |1 |9 |[[1967 South African Grand Prix|RSA]] |[[1967 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1967 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1967 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1967 French Grand Prix|FRA]] |[[1967 British Grand Prix|GBR]] |[[1967 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1967 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1967 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1967 United States Grand Prix|USA]] |[[1967 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1968}} |3 |25 |[[1968 South African Grand Prix|RSA]] |[[1968 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1968 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1968 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 Dutch Grand Prix|'''NED''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1968 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1968 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1968 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1968 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1968 United States Grand Prix|USA]] |[[1968 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1969}} |0 |0 |[[1969 South African Grand Prix|RSA]] |[[1969 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1969 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1969 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1969 French Grand Prix|FRA]] |[[1969 British Grand Prix|GBR]] |[[1969 German Grand Prix|GER]] |[[1969 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1969 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1969 United States Grand Prix|USA]] |[[1969 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1970}} |0 |0 |[[1970 South African Grand Prix|RSA]] |[[1970 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1970 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1970 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1970 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1970 French Grand Prix|FRA]] |[[1970 British Grand Prix|GBR]] |[[1970 German Grand Prix|GER]] |[[1970 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1970 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1970 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1970 United States Grand Prix|USA]] |[[1970 Mexican Grand Prix|MEX]] | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1971}} |2 |18 |[[1971 South African Grand Prix|RSA]] |[[1971 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1971 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1971 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1971 French Grand Prix|FRA]] |[[1971 British Grand Prix|GBR]] |[[1971 German Grand Prix|GER]] |[[1971 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1971 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1971 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1971 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1972}} |3 |25 |[[1972 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1972 South African Grand Prix|RSA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1972 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1972 French Grand Prix|FRA]] |[[1972 British Grand Prix|GBR]] |[[1972 German Grand Prix|GER]] |[[1972 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1972 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1972 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1972 United States Grand Prix|'''USA''']] | | | | | | | | | | | | |- !{{F1|1973}} |1 |7 |[[1973 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1973 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1973 South African Grand Prix|RSA]] |[[1973 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1973 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1973 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1973 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1973 French Grand Prix|FRA]] |[[1973 British Grand Prix|GBR]] |[[1973 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1973 German Grand Prix|GER]] |[[1973 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1973 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1973 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1973 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1974}} |3 |20 |[[1974 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1974 South African Grand Prix|RSA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1974 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1974 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1974 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1974 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1974 French Grand Prix|FRA]] |[[1974 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1974 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1974 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1974 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1974 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1974 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1975}} |4 |29 |[[1975 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1975 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1975 South African Grand Prix|RSA]] |[[1975 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1975 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1975 Swedish Grand Prix|SWE]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Dutch Grand Prix|'''NED''']] |[[1975 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1975 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1975 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1975 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1975 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | |- !{{F1|1976}} |2 |13 |[[1976 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1976 South African Grand Prix|RSA]] |[[1976 United States Grand Prix West|USW]] |[[1976 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1976 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1976 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1976 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1976 French Grand Prix|FRA]] |[[1976 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1976 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1976 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1976 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1976 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1976 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1976 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1976 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1977}} |3 |18 |[[1977 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1977 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1977 South African Grand Prix|RSA]] |[[1977 United States Grand Prix West|USW]] |[[1977 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1977 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1977 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1977 French Grand Prix|FRA]] |[[1977 British Grand Prix|GBR]] |[[1977 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1977 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1977 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1977 United States Grand Prix|'''USA''']] |[[1977 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1977 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|1978}} |1 |6 |[[1978 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1978 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1978 South African Grand Prix|RSA]] |[[1978 United States Grand Prix West|USW]] |[[1978 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1978 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1978 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1978 Swedish Grand Prix|SWE]] |[[1978 French Grand Prix|FRA]] |[[1978 British Grand Prix|GBR]] |[[1978 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1978 Austrian Grand Prix|'''AUT''']] |[[1978 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1978 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1978 United States Grand Prix|USA]] |[[1978 Canadian Grand Prix|CAN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1979}} |2 |13 |[[1979 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1979 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1979 South African Grand Prix|'''RSA''']] |[[1979 United States Grand Prix West|USW]] |[[1979 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1979 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1979 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1979 French Grand Prix|FRA]] |[[1979 British Grand Prix|GBR]] |[[1979 German Grand Prix|GER]] |[[1979 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1979 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1979 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1979 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1979 United States Grand Prix|'''USA''']] | | | | | | | | | |- !{{F1|1980}} |1 |7 |[[1980 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1980 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1980 South African Grand Prix|RSA]] |[[1980 United States Grand Prix West|USW]] |[[1980 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1980 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1980 French Grand Prix|FRA]] |[[1980 British Grand Prix|GBR]] |[[1980 German Grand Prix|GER]] |[[1980 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1980 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1980 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1980 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1980 United States Grand Prix|USA]] | | | | | | | | | | |- !{{F1|1981}} |6 |40 |[[1981 United States Grand Prix West|USW]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1981 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1981 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1981 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1981 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1981 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1981 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1981 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1981 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1981 Caesars Palace Grand Prix|CPL]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1982}} |0 |0 |[[1982 South African Grand Prix|RSA]] |[[1982 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1982 United States Grand Prix West|USW]] |[[1982 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1982 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1982 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1982 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1982 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1982 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1982 British Grand Prix|GBR]] |[[1982 French Grand Prix|FRA]] |[[1982 German Grand Prix|GER]] |[[1982 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1982 Swiss Grand Prix|SUI]] |[[1982 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1982 Caesars Palace Grand Prix|CPL]] | | | | | | | | |- !{{F1|1983}} |1 |7 |[[1983 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1983 United States Grand Prix West|USW]] |[[1983 French Grand Prix|FRA]] |[[1983 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1983 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1983 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1983 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1983 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1983 British Grand Prix|GBR]] |[[1983 German Grand Prix|GER]] |[[1983 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1983 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1983 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1983 European Grand Prix|EUR]] |[[1983 South African Grand Prix|RSA]] | | | | | | | | | |- !{{F1|1984}} |1 |6 |[[1984 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1984 South African Grand Prix|RSA]] |[[1984 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1984 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1984 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1984 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1984 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1984 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1984 Dallas Grand Prix|DAL]] |[[1984 British Grand Prix|GBR]] |[[1984 German Grand Prix|GER]] |[[1984 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1984 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1984 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1984 European Grand Prix|EUR]] |[[1984 Portuguese Grand Prix|POR]] | | | | | | | | |- !{{F1|1985}} |2 |13 |[[1985 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1985 Portuguese Grand Prix|'''POR''']] |[[1985 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1985 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1985 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1985 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1985 French Grand Prix|FRA]] |[[1985 British Grand Prix|GBR]] |[[1985 German Grand Prix|GER]] |[[1985 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1985 Dutch Grand Prix|NED]] |[[1985 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1985 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1985 European Grand Prix|EUR]] |[[1985 South African Grand Prix|RSA]] |[[1985 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1986}} |0 |0 |[[1986 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1986 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1986 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1986 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1986 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1986 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1986 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1986 French Grand Prix|FRA]] |[[1986 British Grand Prix|GBR]] |[[1986 German Grand Prix|GER]] |[[1986 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1986 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1986 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1986 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1986 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1986 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1987}} |1 |6 |[[1987 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1987 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1987 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1987 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1987 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1987 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1987 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1987 German Grand Prix|GER]] |[[1987 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1987 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1987 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1987 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1987 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1987 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1987 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1987 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1988}} |3 |19 |[[1988 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1988 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1988 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1988 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1988 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1988 Detroit Grand Prix|DET]] |[[1988 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 German Grand Prix|'''GER''']] |[[1988 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1988 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1988 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1988 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1988 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1988 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1988 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1989}} |3 |19 |[[1989 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1989 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1989 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1989 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1989 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1989 French Grand Prix|FRA]] |[[1989 British Grand Prix|GBR]] |[[1989 German Grand Prix|GER]] |[[1989 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1989 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1989 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1989 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1989 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1989 Australian Grand Prix|'''AUS''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1990}} |1 |6 |[[1990 United States Grand Prix|USA]] |[[1990 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1990 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1990 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1990 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[1990 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1990 French Grand Prix|FRA]] |[[1990 British Grand Prix|GBR]] |[[1990 German Grand Prix|GER]] |[[1990 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1990 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1990 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1990 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1990 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1990 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1990 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1991}} |4 |25 |[[1991 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1991 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1991 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1991 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1991 French Grand Prix|FRA]] |[[1991 British Grand Prix|GBR]] |[[1991 German Grand Prix|GER]] |[[1991 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1991 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1991 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1991 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1991 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1991 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1991 Australian Grand Prix|'''AUS''']] | | | | | | | | |- !{{F1|1992}} |3 |19 |[[1992 South African Grand Prix|RSA]] |[[1992 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[1992 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1992 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1992 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1992 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1992 British Grand Prix|GBR]] |[[1992 German Grand Prix|GER]] |[[1992 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1992 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1992 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1992 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1992 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1992 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1993}} |4 |25 | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 South African Grand Prix|'''RSA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 European Grand Prix|'''EUR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1993 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1993 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1993 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1993 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1993 French Grand Prix|FRA]] |[[1993 British Grand Prix|GBR]] |[[1993 German Grand Prix|GER]] |[[1993 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1993 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1993 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1993 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1993 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1993 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1994}} |1 |6 |[[1994 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1994 Pacific Grand Prix|PAC]] |[[1994 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1994 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1994 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1994 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1994 French Grand Prix|FRA]] |[[1994 British Grand Prix|GBR]] |[[1994 German Grand Prix|GER]] |[[1994 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1994 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1994 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1994 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1994 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1994 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1994 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | | |- !{{F1|1995}} |5 |29 |[[1995 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1995 Argentine Grand Prix|ARG]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 San Marino Grand Prix|'''SMR''']] |[[1995 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1995 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1995 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1995 British Grand Prix|GBR]] |[[1995 German Grand Prix|GER]] |[[1995 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1995 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1995 Portuguese Grand Prix|POR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[1995 Pacific Grand Prix|PAC]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1995 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[1995 Australian Grand Prix|AUS]] | | | | | | | |- !{{F1|1996}} |3 |19 |[[1996 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[1996 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1996 European Grand Prix|EUR]] |[[1996 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Monaco Grand Prix|'''MON''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[1996 Spanish Grand Prix|'''ESP''']] |[[1996 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1996 French Grand Prix|FRA]] |[[1996 British Grand Prix|GBR]] |[[1996 German Grand Prix|GER]] |[[1996 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1996 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1996 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1996 Portuguese Grand Prix|POR]] |[[1996 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1997}} |3 |18 |[[1997 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1997 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1997 Argentine Grand Prix|ARG]] |[[1997 San Marino Grand Prix|SMR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[1997 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1997 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1997 British Grand Prix|GBR]] |[[1997 German Grand Prix|GER]] |[[1997 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1997 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1997 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1997 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1997 Luxembourg Grand Prix|LUX]] |[[1997 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[1997 European Grand Prix|EUR]] | | | | | | | |- !{{F1|1998}} |3 |19 |[[1998 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1998 Brazilian Grand Prix|BRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 Argentine Grand Prix|'''ARG''']] |[[1998 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1998 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1998 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1998 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[1998 French Grand Prix|FRA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[1998 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1998 German Grand Prix|GER]] |[[1998 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1998 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[1998 Italian Grand Prix|ITA]] |[[1998 Luxembourg Grand Prix|LUX]] |[[1998 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|1999}} |2 |13 |[[1999 Australian Grand Prix|AUS]] |[[1999 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[1999 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[1999 Monaco Grand Prix|MON]] |[[1999 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[1999 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1999 French Grand Prix|'''FRA''']] |[[1999 British Grand Prix|GBR]] |[[1999 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[1999 German Grand Prix|GER]] |[[1999 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[1999 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[1999 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[1999 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[1999 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[1999 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|2000}} |6 |35 |[[2000 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2000 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2000 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2000 British Grand Prix|GBR]] |[[2000 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[2000 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[2000 French Grand Prix|FRA]] |[[2000 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 German Grand Prix|'''GER''']] |[[2000 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2000 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 United States Grand Prix|'''USA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2000 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] |[[2000 Malaysian Grand Prix|MAL]] | | | | | | | |- !{{F1|2001}} |2 |12 |[[2001 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2001 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2001 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2001 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2001 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2001 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2001 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2001 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2001 European Grand Prix|EUR]] |[[2001 French Grand Prix|FRA]] |[[2001 British Grand Prix|GBR]] |[[2001 German Grand Prix|GER]] |[[2001 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2001 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2001 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2001 United States Grand Prix|USA]] |[[2001 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|2002}} |1 |6 |[[2002 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2002 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2002 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2002 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2002 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2002 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2002 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2002 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2002 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2002 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2002 French Grand Prix|FRA]] |[[2002 German Grand Prix|GER]] |[[2002 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2002 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2002 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2002 United States Grand Prix|USA]] |[[2002 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | |- !{{F1|2003}} |2 |12 | style="background:#cfcfff ;" |[[2003 Australian Grand Prix|'''AUS''']] |[[2003 Malaysian Grand Prix|MAL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2003 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2003 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2003 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2003 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2003 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2003 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2003 European Grand Prix|EUR]] |[[2003 French Grand Prix|FRA]] |[[2003 British Grand Prix|GBR]] |[[2003 German Grand Prix|GER]] |[[2003 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2003 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2003 United States Grand Prix|USA]] |[[2003 Japanese Grand Prix|JPN]] | | | | | | | | |- !{{F1|2004}} |3 |17 |[[2004 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2004 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2004 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2004 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2004 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2004 European Grand Prix|EUR]] |[[2004 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2004 United States Grand Prix|USA]] |[[2004 French Grand Prix|FRA]] |[[2004 British Grand Prix|GBR]] |[[2004 German Grand Prix|GER]] |[[2004 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2004 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2004 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2004 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2004 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | | | |- !{{F1|2005}} |'''1''' |5 |[[2005 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2005 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2005 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2005 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2005 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2005 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2005 European Grand Prix|EUR]] |[[2005 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2005 United States Grand Prix|USA]] |[[2005 French Grand Prix|FRA]] |[[2005 British Grand Prix|GBR]] |[[2005 German Grand Prix|GER]] |[[2005 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2005 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2005 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2005 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2005 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2005 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2005 Chinese Grand Prix|CHN]] | | | | | |- !{{F1|2006}} |2 |11 |[[2006 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2006 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2006 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2006 San Marino Grand Prix|SMR]] |[[2006 European Grand Prix|EUR]] |[[2006 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2006 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2006 British Grand Prix|GBR]] |[[2006 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2006 United States Grand Prix|USA]] |[[2006 French Grand Prix|FRA]] |[[2006 German Grand Prix|GER]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2006 Hungarian Grand Prix|'''HUN''']] |[[2006 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2006 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2006 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2006 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2006 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | | |- !{{F1|2007}} |3 |18 |[[2007 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2007 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2007 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2007 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2007 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2007 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2007 United States Grand Prix|USA]] |[[2007 French Grand Prix|FRA]] |[[2007 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 European Grand Prix|'''EUR''']] |[[2007 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2007 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2007 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2007 Belgian Grand Prix|BEL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 Japanese Grand Prix|'''JPN''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2007 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2007 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | | | |- !{{F1|2008}} |6 |33 |[[2008 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2008 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2008 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2008 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2008 Turkish Grand Prix|TUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[2008 Canadian Grand Prix|CAN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 French Grand Prix|'''FRA''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2008 German Grand Prix|GER]] |[[2008 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2008 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Italian Grand Prix|'''ITA''']] |[[2008 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2008 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2008 Chinese Grand Prix|CHN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2008 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | | | |- !{{F1|2009}} |2 |12 |[[2009 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2009 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2009 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2009 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2009 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2009 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2009 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2009 British Grand Prix|GBR]] |[[2009 German Grand Prix|GER]] |[[2009 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2009 European Grand Prix|EUR]] |[[2009 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2009 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2009 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2009 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2009 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2009 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | | | |- !{{F1|2010}} |5 |26 |[[2010 Bahrain Grand Prix|BHR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Australian Grand Prix|'''AUS''']] |[[2010 Malaysian Grand Prix|MAL]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Chinese Grand Prix|'''CHN''']] |[[2010 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2010 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Turkish Grand Prix|'''TUR''']] |[[2010 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2010 European Grand Prix|EUR]] |[[2010 British Grand Prix|GBR]] |[[2010 German Grand Prix|GER]] |[[2010 Hungarian Grand Prix|HUN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Belgian Grand Prix|'''BEL''']] |[[2010 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2010 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2010 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2010 Korean Grand Prix|'''KOR''']] |[[2010 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2010 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2011}} |5 |26 |[[2011 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2011 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2011 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2011 Turkish Grand Prix|TUR]] |[[2011 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2011 Monaco Grand Prix|MON]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Canadian Grand Prix|'''CAN''']] |[[2011 European Grand Prix|EUR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 British Grand Prix|'''GBR''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 German Grand Prix|'''GER''']] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Hungarian Grand Prix|'''HUN''']] |[[2011 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2011 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2011 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2011 Japanese Grand Prix|JPN]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2011 Korean Grand Prix|'''KOR''']] |[[2011 Indian Grand Prix|IND]] |[[2011 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2011 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | |- !{{F1|2012}} |2 |11 |[[2012 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2012 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2012 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2012 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2012 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2012 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2012 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2012 European Grand Prix|EUR]] |[[2012 British Grand Prix|GBR]] |[[2012 German Grand Prix|GER]] |[[2012 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2012 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2012 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2012 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2012 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2012 Korean Grand Prix|KOR]] |[[2012 Indian Grand Prix|IND]] |[[2012 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2012 United States Grand Prix|USA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2012 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] | | | | |- !{{F1|2013}} |1 |5 |[[2013 Australian Grand Prix|AUS]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2013 Malaysian Grand Prix|'''MAL''']] |[[2013 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2013 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2013 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2013 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2013 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2013 British Grand Prix|GBR]] |[[2013 German Grand Prix|GER]] |[[2013 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2013 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2013 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2013 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2013 Korean Grand Prix|KOR]] |[[2013 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2013 Indian Grand Prix|IND]] |[[2013 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] |[[2013 United States Grand Prix|USA]] |[[2013 Brazilian Grand Prix|BRA]] | | | | | |- !{{F1|2014}} |0 |0 |[[2014 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2014 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2014 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2014 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2014 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2014 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2014 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2014 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2014 British Grand Prix|GBR]] |[[2014 German Grand Prix|GER]] |[[2014 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2014 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2014 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2014 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2014 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2014 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2014 United States Grand Prix|USA]] |[[2014 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2014 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2015}} |1 |5 |[[2015 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2015 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2015 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2015 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2015 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2015 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2015 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2015 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2015 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2015 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2015 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2015 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2015 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2015 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2015 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2015 United States Grand Prix|USA]] |[[2015 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2015 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2015 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | | |- !{{F1|2016}} |3 |15 |[[2016 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2016 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2016 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2016 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2016 Spanish Grand Prix|ESP]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 Monaco Grand Prix|'''MON''']] |[[2016 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2016 European Grand Prix|EUR]] |[[2016 Austrian Grand Prix|AUT]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 British Grand Prix|'''GBR''']] |[[2016 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2016 German Grand Prix|GER]] |[[2016 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2016 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2016 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2016 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2016 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2016 United States Grand Prix|USA]] |[[2016 Mexican Grand Prix|MEX]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2016 Brazilian Grand Prix|'''BRA''']] |[[2016 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | |- !{{F1|2017}} |1 |5 |[[2017 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2017 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2017 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2017 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2017 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2017 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2017 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2017 Azerbaijan Grand Prix|AZE]] |[[2017 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2017 British Grand Prix|GBR]] |[[2017 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2017 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2017 Italian Grand Prix|ITA]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2017 Singapore Grand Prix|'''SIN''']] |[[2017 Malaysian Grand Prix|MAL]] |[[2017 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2017 United States Grand Prix|USA]] |[[2017 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2017 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2017 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | | |- !{{F1|2018}} |1 |5 |[[2018 Australian Grand Prix|AUS]] |[[2018 Bahrain Grand Prix|BHR]] |[[2018 Chinese Grand Prix|CHN]] |[[2018 Azerbaijan Grand Prix|AZE]] |[[2018 Spanish Grand Prix|ESP]] |[[2018 Monaco Grand Prix|MON]] |[[2018 Canadian Grand Prix|CAN]] |[[2018 French Grand Prix|FRA]] |[[2018 Austrian Grand Prix|AUT]] |[[2018 British Grand Prix|GBR]] | style="background:#cfcfff ;" |[[2018 German Grand Prix|'''GER''']] |[[2018 Hungarian Grand Prix|HUN]] |[[2018 Belgian Grand Prix|BEL]] |[[2018 Italian Grand Prix|ITA]] |[[2018 Singapore Grand Prix|SIN]] |[[2018 Russian Grand Prix|RUS]] |[[2018 Japanese Grand Prix|JPN]] |[[2018 United States Grand Prix|USA]] |[[2018 Mexican Grand Prix|MEX]] |[[2018 Brazilian Grand Prix|BRA]] |[[2018 Abu Dhabi Grand Prix|ABU]] | | | |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |1 |5 |AUS |BHR |CHN |AZE |ESP |MCO |CAN |FRA |AUT |GBR | style="background:#cfcfff ;" |'''GER''' |HUN |BEL |ITA |SIN |RUS |JPN |MEX |USA |BRA |ARE | | | |- ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] |1 |6 |AUT |AUT |HUN |GBR |GBR |ESP |BEL |ITA |ITA |RUS |GER |POR |ITA | style="background:#cfcfff ;" |'''TUR''' |BHR |BHR |ARE | | | | | | | |- ![[Formula 1 v roku 2021|2021]] |1 |4 |BHR | style="background:#cfcfff ;" |'''EMI''' |POR |ESP |MCO |AZE |CAN |FRA |AUT |GBR |HUN |BEL |NED |ITA |RUS |SIN |JAP |USA |MEX |BRA |AUS |SAU |ARE | |- ![[Formula 1 v roku 2022|2022]] |1 |5 |BHR |SAU |AUS |EMI |MIA |ESP |MCO |AZE |CAN |GBR |AUT |FRA |HUN |BEL |NED |ITA | style="background:#cfcfff ;" | '''SIN''' |JAP |USA |MXC |SAP |ARE | | |- ![[Formula 1 v roku 2023|2023]] |1 |4 |BHR |SAU |AUS |AZE |MIA |EMI |MCO |ESP |CAN |AUT |GBR |HUN |BEL | style="background:#cfcfff ;" | '''NED''' |ITA |SIN |JAP |QAT |USA |MXC |SAP |VGS |ARE | |- ![[Formula 1 v roku 2024|2024]] |1 |4 |[[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]] |[[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]] |[[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]] |[[Veľká cena Japonska 2024|JPN]] |[[Veľká cena Číny 2024|CHN]] |[[Veľká cena miami 2024|MIA]] |[[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]] |[[Veľká cena Monaka 2024|MCO]] |[[Veľká cena Kanady 2024|CAN]] |[[Veľká cena Španielska 2024|ESP]] |[[Veľká cena Rakúska 2024|AUT]] |[[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]] |[[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]] |[[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]] |[[Veľká cena Holandska 2024|NED]] |[[Veľká cena Talianska 2024|ITA]] |[[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]] |[[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]] |[[Veľká cena usa 2024|USA]] |[[Veľká cena Mexika 2024|MEX]] | style="background:#cfcfff ;" | [[Veľká cena São Paula 2024|'''SAP''']] |[[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]] |[[Veľká cena Kataru 2024|QAT]] |[[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]] |} ; Poznámky * <nowiki>*</nowiki> sezóna na neskončila. * Bold - daždivé preteky ==Formula 1 a sponzorstvo== [[Súbor:2005FOS 1968LotusCosworth49B.jpg|thumb|Lotus vo farbách svojho sponzora]] Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie). V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When F1 had its first tobacco spat | url = https://www.motorsportmagazine.com/articles/single-seaters/f1/when-f1-had-its-first-tobacco-spat/ | vydavateľ = Motor Sport Magazine | dátum vydania = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-GB | meno = Paul | priezvisko = Fearnley}}</ref> V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Motorsport Sponsorship | url = https://tobaccotactics.org/article/motorsport-sponsorship/ | vydavateľ = TobaccoTactics | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.eurosport.com/geoblocking.shtml | vydavateľ = www.eurosport.com | dátum prístupu = 2024-06-05}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Formula 1}} == Externé odkazy == '''Oficiálne stránky''' * [http://www.formula1.com/ Formula 1] {{eng}} * [http://www.fia.com FIA] {{eng}} '''Slovenské a české spravodajské stránky''' * [http://www.f1.sk/ F1.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101216123415/http://www.f1.sk/ |date=2010-12-16 }} * [http://f1news.autoroad.cz/ F1News.cz] * [http://f1sport.autorevue.cz/ F1Sport.cz] *[https://f1online.sk/ F1Online.sk] '''Zahraničné spravodajské stránky''' * [http://www.autosport.com Autosport] {{eng}} * [http://www1.skysports.com/formula1/ Sky Sports F1] {{eng}} * [http://www.bbc.co.uk/sport/0/formula1/ BBC Sport] {{eng}} '''Technika''' * [http://techf1les.wordpress.com/ techF1LES] * [http://scarbsf1.com/ ScarbsF1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120809063735/http://www.scarbsf1.com/ |date=2012-08-09 }} {{eng}} * [http://www.f1technical.net/ F1Technical] {{eng}} '''História''' * [http://www.gpguide.com/ Grand Prix Guide] {{eng}} [[Kategória:Formula 1| ]] [[Kategória:Motoršport]] maja1a5qfamcia06ww3yaczqdloljoq 10 164823 8058079 7402508 2025-07-08T10:27:36Z Patriciuus 219824 update 2025 8058079 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Okruhy Formuly 1 |nadpis = Okruhy [[Formula 1|Formuly 1]] |skupina1 = Okruhy Formuly 1 |zoznam1 = * [[Melbourne Grand Prix Circuit|Albert Park Circuit]] * [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Autodromo Enzo e Dino Ferrari-Imola]] * [[Autódromo Hermanos Rodríguez]] * [[Autódromo José Carlos Pace]] * [[Autodromo Nazionale Monza|Autodromo Nazionale Monza]] * [[Bahrain International Circuit|Bahrain International Circuit]] * [[Baku City Circuit]] * [[Circuit de Catalunya|Circuit de Catalunya]] * [[Circuit de Monaco|Circuit de Monaco]] * [[Circuit de Spa-Francorchamps|Circuit de Spa-Francorchamps]] * [[Circuit Gilles Villeneuve|Circuit Gilles Villeneuve]] * [[Circuit of the Americas]] * [[Circuit Zandvoort|Circuit Zandvoort]] * [[Hungaroring|Hungaroring]] * [[Jeddah Corniche Circuit]] * [[Las Vegas Strip Circuit]] * [[Lusail International Circuit]] * [[Marina Bay Street Circuit|Marina Bay Street Circuit]] * [[Miami International Autodrome]] * [[Red Bull Ring]] * [[Shanghai International Circuit|Shanghai International Circuit]] * [[Silverstone Circuit|Silverstone Circuit]] * [[Suzuka Circuit|Suzuka Circuit]] * [[Yas Marina Circuit]] |skupina2 = Plánované okruhy |zoznam2 = |skupina3 = Bývalé okruhy |zoznam3 = * [[Red Bull Ring|A1-Ring]] * [[Adelaide Street Circuit|Adelaide]] * [[Ain-Diab Circuit|Ain-Diab]] * [[Aintree Racecourse|Aintree]] * [[Scandinavian Raceway|Anderstorp]] * [[AVUS]] * [[Brands Hatch]] * [[Buddh International Circuit]] * [[Circuit Bremgarten|Bremgarten]] * [[Autódromo Oscar Alfredo Gálvez|Buenos Aires]] * [[Las Vegas Grand Prix|Caesars Palace]] * [[Circuit Paul Ricard]] * [[Charade Circuit|Clermont-Ferrand]] * [[Fair Park|Dallas]] * [[Detroit street circuit|Detroit]] * [[Dijon-Prenois|Dijon]] * [[Donington Park]] * [[Prince George Circuit|East London]] * [[Autódromo do Estoril|Estoril]] * [[Fudži (okruh)|Fudži]] * [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheimring]] * [[Indianapolis Motor Speedway|Indianapolis]] * [[Istanbul Park|Istanbul Park]] * [[Jacarepaguá]] * [[Circuito Permanente Del Jarama|Jarama]] * [[Circuito Permanente de Jerez|Jerez]] * [[Korean International Circuit|Korean International Circuit]] * [[Kyalami]] * [[Bugatti Circuit|Le Mans]] * [[Long Beach Grand Prix|Long Beach]] * [[Circuit de Nevers Magny-Cours|Magny-Cours]] * [[Monsanto Park|Monsanto]] * [[Montjuïc circuit|Montjuïc]] * [[Mont-Tremblant]] * [[Mosport International Raceway|Mosport Park]] * [[Nivelles-Baulers]] * [[Nürburgring]] * [[Circuito da Boavista|Oporto]] * [[Pedralbes Circuit|Pedralbes]] * [[Pescara Circuit|Pescara]] * [[Phoenix street circuit|Phoenix]] * [[Reims-Gueux|Reims]] * [[Riverside International Raceway|Riverside]] * [[Rouen-Les-Essarts|Rouen]] * [[Sebring Raceway|Sebring]] * [[Sepang International Circuit|Sepang International Circuit]] * [[TI Circuit|TI]] * [[Watkins Glen International|Watkins Glen]] * [[Zeltweg Airfield|Zeltweg]] * [[Zolder]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny formuly 1]] </noinclude> 7uitw6krs0z95glvjiaiks4sq1k6uy4 0 165070 8057845 7952419 2025-07-07T19:22:49Z Patriciuus 219824 Update 8057845 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Autódromo José Carlos Pace<br />Interlagos |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout São Paulo.svg |Mesto, Štát = {{minivlajka|BRA}}[[São Paulo]], [[Brazília]] |Časové pásmo = [[UTC-03:00]] |GPS súradnice =[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=23_42_4_S_46_41_50_W 23°42′4″S 46°41′50″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]] |Dĺžka okruhu = 4,309 km |Počet kôl = 71 |Počet zákrut = 15 |Rekord okruhu = 1:10,540, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes GP|Mercedes]], [[Veľká cena Mexika 2018|2018]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena São Paula 2024]] |Víťaz = 2:06:54,430, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] |Najrýchlejšie kolo = 1:20,472, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] |Pole position = 1:15,946, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]] }} '''Autódromo José Carlos Pace''', tiež známy ako '''Interlagos''', je pretekársky okruh nachádzajúci sa na predmestí mesta [[São Paulo]]. Jeho pomenovanie vzdáva česť tragicky zosnulému brazílskemu pretekárovi [[Carlos Pace|Carlosovi Pacemu]]. V súčasnosti hostí Veľkú cenu Brazílie šampionátu [[Formula 1|formuly 1]]. Interlagos je okruh v krásnom prostredí medzi dvoma jazerami predtým slúžiacimi ako zásobárne pitnej vody. Vďaka nadmorskej výške 800 metrov tu motory strácajú až osem percent výkonu. Dlhé rovinky a kľukaté zákruty či jazda proti smeru hodinových ručičiek sú pre pilotov tradične výzvou. == Charakteristika trate == [[Súbor:Interlagos 2006 aerial.jpg|280px|right|thumb|Letecká snímka okruhu]] Pre preteky „medzi jazerami“, ako by znel doslovný preklad označenia pre brazílsky Interlagos, musí byť jazdec telesne úplne fit. Energiu mu odoberajú nielen vysoké juhoamerické teploty a značná vzdušná vlhkosť, ale aj nerovnosti asfaltového povrchu, ktoré sa prenášajú monopostom do pretekárovho tela ako veľmi nepríjemné otrasy. Taktiež je tu v porovnaní s väčšinou ostatných Veľkých cien ešte jedna zmena. Na Interlagose sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek, takže svalstvo počas celej sezóny zaťažované iným smerom má problém, ako sa vyrovnať s odstredivými silami v prevládajúcich ľavotočivých zákrutách. Okruh síce patrí medzi tie najkratšie v kalendári, no napriek tomu je veľmi náročný nielen pre pilotov ale aj pre inžinierov, má jednu z najdlhších roviniek, pomalé a rovnako aj rýchle zákruty. Optimálne nastavenie monopostu sa preto nehľadá ľahko. Autódromo José Carlos Pace vyžaduje v nastaveniach veľké kompromisy. Kvôli rýchlemu času v kvalifikácii je potrebné mať auto nastavené na väčšie množstvo prítlaku a aj keď by bolo možné rovnaké nastavenie použiť i v samotných pretekoch, kvôli predbiehaniu, o ktoré na Interlagose nie je núdza potrebujú jazdci monopost schopný dosiahnuť vysoké rýchlosti na rovinkách. Špičkovú rýchlosť na rovných úsekoch však možno dosiahnuť len za predpokladu, že auto bude mať minimálny čelný odpor, teda málo prítlačných plôch a pokiaľ možno ich minimálny sklon. Jednoduché to nie je ani s mechanickým nastavením a vyvážením monopostu tak, aby sa správal dobre v pomalej a zároveň i v rýchlej časti. Najviac sa dá v Brazílii získať práve v pomalých úsekoch. Na druhej strane rýchle zákruty (ako napríklad č. 11, kde rýchlosť neklesá pod {{km|230|m}}/h) vyžadujú veľmi citlivé a dobre reagujúce auto, čo znemožňuje príliš mäkké nastavenie. [[Súbor:Autodromo Jose Carlos Pace S do Senna e Curva do sol.jpg|280px|right|thumb|Kombinácia zákrut Senna-S (Sennove esíčka)]] Interlagos je pre pilotov veľmi náročný, v zákrutách 6 a 7 pociťuje jazdec počas štyri a pol sekundy preťaženie 4,5 [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]]. Extrémom je aj hlavná rovinka, na ktorej idú autá na plný plyn až šestnásť sekúnd. Okruh leží v nadmorskej výške približne 800 metrov a motory tak dostanú menej kyslíka, takže nemajú optimálny výkon a taktiež sa znižuje efektivita chladenia. V tejto výške je agregát slabší o približne osem percent. Má to aj pozitívny dopad, pretože do motoru vstupuje menej vzduchu, čo znamená nižší tlak a menšiu záťaž pre [[piest]]y, [[ojnica|ojnice]], [[kľukový hriadeľ]] a ďalšie pohyblivé súčiastky. Na druhej strane kvôli redšiemu vzduchu monoposty čelia nižšiemu aerodynamickému odporu, čo pomáha čiastočne kompenzovať úbytok výkonu. Piloti sa však musia kvôli nižšiemu prítlaku vyrovnať s menšou priľnavosťou. Interlagos má viacero pomalých zákrut, v ktorých je potrebné mať motor s dobrými jazdnými vlastnosťami medzi 8 000 a 13 000 otáčkami za minútu. Čistý prenos sily pomáha pri udržaní stabilného balansu a je základom pre dobrý výkon v pomalom prostrednom sektore. Zaujímavý problém môže vzniknúť pri jazde s malým množstvom paliva na cieľovej rovinke. Benzín má tendenciu presunúť sa doprava a dozadu, takže v kvalifikácii, keď je ho minimum, môže dôjsť k problému. Na okruhu sa pilotom ponúka hneď niekoľko vhodných miest na predbiehanie, najväčšie šance pritom dáva hneď prvé „esíčko“ po štarte. Zákruta nesie meno po tragicky zosnulom národnom hrdinovi [[Ayrton Senna|Ayrtonovi Sennovi]] (''Senna-S''). === Fakty a údaje === [[Súbor:Autodromo Jose Carlos Pace lago-straight-Ferradura.jpg|280px|right|thumb|Zákruta číslo 6 (Ferradura), po ktorej nasleduje technická pasáž okruhu.]] [[Súbor:Autodromo Jose Carlos Pace main straight and controle tower.jpg|280px|right|thumb|Hlavná rovinka]] * '''Dĺžka trate:''' 4 309 m * '''Dĺžka pretekov:''' 305,879 km * '''Počet kôl pretekov:''' 71 * '''Počet zákrut:''' 15 (5 vpravo a 10 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 – 15 m * '''Dĺžka najdlhšej rovinky:''' 650 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 30 m * '''Jazda na plný plyn:''' 63 % * '''Traťový rekord:''' 1:10,540 (221,532 km/h) – [[Valtteri Bottas]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2018|2018]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:07,281 (230,561 km/h) - [[Lewis Hamilton]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2018|2018]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 335 km/h * '''Prvá GP:''' 1973 víťaz {{minivlajka|BRA}}[[Emerson Fittipaldi]] – Brabham BT34 * '''Počet GP:''' 29 * '''Priemerná spotreba paliva:''' {{kg|1.905}} / kolo * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 38 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' stredné * '''Opotrebenie bŕzd:''' nízke * '''Úroveň priľnavosti:''' stredná * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 39. – 43. kolo ** '''2 zastávky:''' 24. – 28. a 44. – 47. ** '''3 zastávky:''' 14. – 19. a 35. – 39. a 52. – 58. * '''Architekt:''' Rafael Galvão * '''Kapacita tribún:''' 60 000 == História == Napriek [[Hospodárska kríza|ekonomickej kríze]] motoristický šport v [[Brazília|Brazílii]] pred vojnou rozkvital. Najskôr sa pretekalo v [[Rio de Janeiro|Rio de Janeiru]] a v roku 1936 sa pridalo aj São Paulo. Po nehode francúzskej pretekárky [[Mariette Hélène Delangle]] (Hellé Nice) zomreli štyria diváci a ďalších 37 bolo zranených. Pretekárka síce utrpela vážne zranenia, no prežila. V roku 1938 zakúpili dvaja podnikatelia pôdu v južnej časti mesta. Pôvodne tam plánovali vybudovať obytnú štvrť. Jedna časť týchto pozemkov však na bytovú výstavbu vhodná nebola a tak sa tam rozhodli postaviť pretekársku trať. Pri dizajne okruhu vychádzali z trate [[Roosevelt Field]] v [[New York (štát USA)|New Yorku]]. O návrh permanentného okruhu sa postaral [[Louis Romero Sanson]], ktorý už v dvadsiatych rokoch projektoval predmestie São Paula Interlagos. Inšpiroval sa najlepšími okruhmi sveta a prácu konzultoval aj s inžiniermi, technikmi a skúsenými jazdcami. Kvôli finančným a organizačným problémom sa 7 960 metrov dlhú trať podarilo otvoriť až 19. novembra 1939. Prvé preteky sa uskutočnili o pol roka neskôr. Vtedy vyhral domáci matador [[Arthur Nascimento Junior]] s [[Alfa Romeo|Alfou Romeo]]. Roku 1947 tu štartovali dokonca aj vtedajšie Grand Prix automobily, ale na prvú Veľkú cenu formuly 1 si Interlagos musel počkať až do 70. rokov. [[Súbor:Jose Carlos Pace bust.jpg|150px|left|thumb|Socha Carlosa Paceho]] Prvá Grand Prix Brazílie bola usporiadaná v roku 1972, vtedy však ešte nešlo o preteky, ktoré by boli súčasťou majstrovstiev sveta. Zvíťazil v nej [[Carlos Reutemann]] na [[Brabham]]e. Domáci favorit [[Emerson Fittipaldi]] síce pre poruchu zavesenia svojho [[Team Lotus|Lotusu]] odstúpil, ale na stupňoch víťazov ho zastúpil brat [[Wilson Fittipaldi|Wilson]]. S druhým Brabhamom skončil tretí. Grand Prix bola hodnotená veľmi pozitívne a o rok neskôr už bola súčasťou majstrovstiev sveta. Tentoraz dokázal na radosť domácich fanúšikov triumfovať Emerson Fittipaldi. O rok neskôr prvenstvo obhájil, ale už za volantom [[McLaren]]u. Roku 1975 sa musel skloniť pred krajanom Carlosom Pacem s monopostom Brabham. Prvým Európanom, ktorý dokázal v Brazílii zvíťaziť, sa stal o rok neskôr [[Niki Lauda]] s [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. V sezóne 1977 oslavoval víťazstvo opäť Reutemann, tentoraz vo farbách Ferrari. Bodoval aj štvrtý Fittipaldi s rovnomenným autom z tímu svojho brata. Až do sezóny 1978 sa využívala osemkilometrová verzia Interlagosu. Potom sa Veľká cena presťahovala do Rio de Janeira, na okruh [[Jacarepaguá]], dnes tiež známy ako Autódromo Internacional Nelson Piquet. Po ročnej anabáze v Rio de Janeire sa preteky v roku 1979 vrátili na predmestie São Paula a skončili dvojitým prvenstvom francúzskych [[Ligier]]ov s [[Jacques Laffite|Jacquesom Laffitom]] a [[Patrick Depailler|Patrickom Depaillerom]]. O rok neskôr sa jazdci na čele s [[Alan Jones|Alanom Jonesom]] a [[Jody Scheckter|Jodym Scheckterom]] sťažovali na nerovnosti, ktoré nevyhovovali monopostom s prítlačným efektom. So situáciou sa najlepšie vyrovnal [[René Arnoux]] s [[Renault F1|Renaultom]]. Jones skončil napriek výhradám tretí. Organizátori však následne odmietli investovať do nutnej rekonštrukcie a Veľká cena sa premiestnila na okruh Jacarepaguá do Rio de Janeira. Ten bol dejiskom pretekov formuly 1 na ďalších deväť rokov. Kráľovná motoristického športu natrvalo zakotvila v São Paule v roku 1990. Vtedy bola už využívaná kratšia, 4,3 kilometrová verzia Interlagosu. Trať bola medzitým premenovaná podľa Josého Carlosa Paceho, ktorý v roku 1977 zahynul pri leteckom nešťastí a dosiahol tu svoje jediné víťazstvo v F1. Veľká Cena Brazílie sa vrátila do São Paula v roku 1990. Návratu predchádzali rokovania nového starostu Luiza Erundinu s [[Bernie Ecclestone|Berniem Ecclestonom]]. Mesto súhlasilo s prebudovaním okruhu, pričom na tento účel vyčlenilo 15 miliónov dolárov. Na dizajne trate spolupracoval s odborníkmi i domáci hrdina Ayrton Senna. Práce začali koncom roka 1989 a vďaka intenzívnej práci počas celej zimy stihli usporiadatelia pripraviť okruh na pretekanie za neuveriteľných 84 dní. Rekonštrukcia okrem skrátenia trate na výsledných 4 325 metrov zahŕňala i výstavbu nových boxov a štartovej veže. Obnovená premiéra patrila [[Alain Prost|Alainovi Prostovi]] a Ferrari. Ayrton Senna s McLarenom si pri kolízii s o kolo späť jazdiacim [[Satoru Nakajima|Satorim Nakadžimom]] poškodil predné krídlo a dokončil na treťom mieste. Všetko si však vynahradil výhrami v rokoch 1991 a 1993. Vtedy tu získal jediný bod v kariére [[Alex Zanardi]]. V roku 1994 vyhral [[Michael Schumacher]] s [[Benetton]]om a začal tak cestu za prvým titulom majstra sveta. Výhru aj titul zopakoval o rok neskôr. Pravidlo, že kto vyhrá v Brazílii, stane sa majstrom sveta, platilo u pilotov [[WilliamsF1|Williamsu]] [[Damon Hill|Damona Hilla]] a [[Jacques Villeneuve|Jacquesa Villeneuva]], v prípade oboch triumfov [[Mika Häkkinen]]a s McLarenom a aj v roku 2000, kedy sa z tretej výhry radoval Schumacher, vtedy už vo farbách Ferrari. V roku 2001 bol [[Juan Pablo Montoya]] s Williamsom pri svojom treťom štarte blízko prvému víťazstvu v kariére, no kolidoval s o kolo späť idúcim [[Jos Verstappen|Josom Verstappenom]]. Vyhral [[David Coulthard]] s McLarenom. [[Súbor:Copersucar FD04 1976.jpg|280px|right|thumb|Emerson Fittipaldi s monopostom Copersucar FD-04]] Brazília mala v kalendári dlho svoje miesto skôr na začiatku sezóny. Obrat nastal od roku 2004, kedy sa jej dostalo cti organizovať atraktívnu záverečnú Veľkú cenu sezóny. Od tej doby je Brazília stále posledným či jedným z posledných pretekov v sezóne. To so sebou prináša fakt, že práve na horúcej juhoamerickej pôde sa v posledných rokoch rozhodlo o väčšine titulov. Bolo tomu tak nepretržite od roku 2005. Fanúšikovia dodnes majú v pamäti jeden z najdramatickejších vyvrcholení bojov o titul. [[Felipe Massa]] vtedy urobil všetko, čo mohol. Vyhral kvalifikáciu i dažďom zmáčané preteky, lenže práve prietrž mračien rozhodla o tom, že sa majstrom sveta stal [[Lewis Hamilton]]. [[Timo Glock]], idúci na suchých pneumatikách, za sebou britského pilota McLarenu neudržal, a ten si došiel pre piate miesto, čo bolo zhodou okolností nevyhnutným minimom pre to, aby titul patril práve jemu. Hamilton si tak vynahradil situáciu z predošlého roka, keď o titul prišiel neuveriteľnou zhodou náhod. Brazília sa tiež stala svedkom niekoľkých kuriozít. V roku 2002 slávny futbalista [[Pelé]] zabudol odmávať prvých dvoch pilotov v cieli – bratov Schumacherových. V roku 2003 boli preteky z bezpečnostných dôvodov predčasne ukončené. [[Fernando Alonso]] po havárii [[Mark Webber|Marka Webbera]] nestačil spomaliť a narazil do jedného z Austrálčanových kolies. Potom narazil do bariéry z pneumatík tak prudko, až sa gumy rozišli po trati. Veľká cena bola okamžite zastavená. Viedol síce [[Giancarlo Fisichella]] s monopostom [[Jordan Grand Prix|Jordan]], ale výsledky boli určené podľa poradia z 53. kola, kedy ešte viedol [[Kimi Räikkönen]] s McLarenom. Ten bol vyhlásený za víťaza a prevzal cenu. Neskôr sa ale ukázalo, že Fisichella stihol pred vyvesením červených vlajok začať ďalšie kolo a výsledky sa teda museli zmeniť podľa poradia po 54. kole. To už Talian viedol a pri opakovaní ceremoniálu pred ďalšími pretekmi v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]] prevzal trofej. Ceny si museli vymeniť aj šéfovia tímov. Prvé víťazstvo Taliana a posledná výhra tímu Jordan tak boli naozaj nezabudnuteľné. Ďalšie dva ročníky patrili Montoyovi, ktorý tu slávil s Williamsom i McLarenom. Preteky sa z úvodu sezóny presunuli na jej záver a namiesto marca sa začalo jazdiť v októbri. V roku 2006 sa stal Felipe Massa z tímu Ferrari prvým Brazílčanom od čias Sennu, ktorý vyhral domácu Veľkú cenu. Schumacher skončil pri lúčení s kariérou po stíhacej jazde štvrtý. V roku 2007 tu Kimi Räikkönen s Ferrari vďaka výhre na poslednú chvíľu získal titul majstra sveta na úkor dovtedy suverénneho Lewisa Hamiltona a jeho kolegu Fernanda Alonsa. O rok neskôr to bolo ešte dramatickejšie. Víťaz Massa pár sekúnd veril, že je šampiónom, ale Hamilton dokázal v poslednej zákrute posledného kola predbehnúť Glocka trápiaceho sa na suchých pneumatikách a vybojoval piate miesto, ktoré mu presne stačilo k zisku titulu. === Historické konfigurácie === <gallery> Image:Interlagos 1973.jpg|'''Pôvodná trať (1973 – 1977)'''<br />Dĺžka: {{km|7.960|m}}<br />Počet zákrut: 15<br />Traťový rekord: 2:34,16 (Jean-Pierre Jarier, Shadow-Ford, 1975) Image:Interlagos 1979.jpg|'''Prvá úprava (1979 – 1980)'''<br />Dĺžka: {{km|7.874|m}}<br />Počet zákrut: 15<br />Traťový rekord: 2:27,31 (René Arnoux, Renault, 1980) Image:Interlagos 1990.jpg|'''Druhá úprava (1990 – 1996)'''<br />Dĺžka: {{km|4.325|m}}<br />Počet zákrut: 13<br />Traťový rekord: 1:18,455 (Michael Schumacher, Benetton-Ford, 1994) Image:Interlagos_1997.jpg|'''Tretia úprava (1997 – 1999)'''<br />Dĺžka: {{km|4.292|m}}<br />Počet zákrut: 13<br />Traťový rekord: 1:18,397 (Jacques Villeneuve, Williams-Renault, 1997) Image:Autódromo José Carlos Pace (AKA Interlagos) track map.svg|'''Štvrtá úprava (2000 – 2010)'''<br />Dĺžka: {{km|4.309|m}}<br />Počet zákrut: 13<br />Traťový rekord: 1:11,473 (Juan Pablo Montoya, Williams-BMW, 2004) Image:Interlagosoverlay.jpg|Porovnanie súčasnej verzie (červená) a pôvodného okruhu </gallery> == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == [[Súbor:Johnny Herbert 1995 Britain.jpg|náhľad|Johnny Herbert s monopostom Benetton B195 pri GP Veľkej Británie 1995]] [[Súbor:Juan Pablo Montoya 2005 Britain.jpg|náhľad|Juan Pablo Montoya s monopostom McLaren MP4-20 pri GP Veľkej Británie 2005]] [[Súbor:Kimi Raikkonen 2007 Britain 3.jpg|náhľad|Kimi Räikkönen s monopostom Ferrari F2007 pri GP Veľkej Británie 2007]] [[Súbor:Lewis_Hamilton_2008_British_GP.jpg|náhľad|Lewis Hamilton zvíťazil v GP Veľkej Británie 2008, pričom prišiel do cieľa s viac ako minútovým náskokom pred svojim súperom Nickom Heidfeldom.]] [[Súbor:Vettel 2009 British GP 1.jpg|náhľad|Sebastian Vettel s monopostom Red Bull RB5 pri GP Veľkej Británie 2009]] {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W15 E Performance |2:06:54,430 |1:23,405, {{flagicon|UK}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:56:48,894 |1:10,727, {{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda RBPT]] |- !2022 |{{flagicon|UK}}[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |F1 W13 E Performance |1:38:34,044 |1:11,674, {{flagicon|Dánsko}}[[Kevin Magnussen]], [[Haas F1 Team|Haas Ferrari]] |- !2021 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W12 E Performance |1:32:22,851 |1:07,934, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2019 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB15 |1:33:14,678 |1:07,508, {{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2018 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:27:09,066 |1:07,281, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF70H |1:31:26,262 |1:08,322, {{flagicon|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2016 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W07 Hybrid |3:01:01,335 |1:10,736, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{flagicon|Germany}} [[Nico Rosberg]] |F1 W06 Hybrid |1:31:27,729 |1:11,282, {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]][[Nico Rosberg|,]] [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2014 |{{flagicon|Germany}} [[Nico Rosberg]] |F1 W05 Hybrid |1:30:02,555 |1:10,023, {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]][[Nico Rosberg|,]] [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2013 |{{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:32:36,300 |1:26,479, {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2012 |{{flagicon|UK}} [[Jenson Button]] |McLaren MP4-27 |1:45:22,656 |1:12,458, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren-Mercedes]] |- !2011 |{{flagicon|Australia}} [[Mark Webber]] |Red Bull RB7 |1:32:17,464 |1:11,918, {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2010 | {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB6 |1:33:11,803 |1:14,470, {{flagicon|Germany}}[[Nico Hülkenberg]], [[Williams F1|Williams Cosworth]] |- ! 2009 | {{flagicon|Australia}} [[Mark Webber]] | Red Bull RB5 |1:32:23,081 |1:19,576, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Brawn|Brawn Mercedes]] |- ! 2008 | {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]] | Ferrari F2008 |1:34:11,435 |1:12,368, {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2007 | {{flagicon|Finland}} [[Kimi Räikkönen]] | Ferrari F2007 |1:28:15,270 |1:11,931, {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2006 | {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]] | Ferrari 248 F1 |1:31:53,751 |1:10,680, {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2005 | {{flagicon|Colombia}} [[Juan Pablo Montoya]] | McLaren MP4-20 |1:29:20,574 |1:11,988, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 2004 | {{flagicon|Colombia}} [[Juan Pablo Montoya]] | Williams FW26 |1:28:01,451 |1:10,646, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2003 | {{flagicon|ITA}}[[Giancarlo Fisichella]] | Jordan EJ13 |1:31:17,748 |1:13,807, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2002 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Ferrari F2002 |1:31:43,663 |1:13,114, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2001 | {{flagicon|UK}} [[David Coulthard]] | McLaren MP4-16 |1:39:00,834 |1:13,780, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2000 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Ferrari F1-2000 |1:31:35,271 |1:14,111, {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1999 | {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]] | McLaren MP4/14 |1:36:03,785 |1:16,568, {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1998 | {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]] | McLaren MP4/13 |1:37:11,747 |1:17,092, {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1997 | {{flagicon|Canada}} [[Jacques Villeneuve]] | Williams FW19 |1:36:06,990 |1:16,004, {{flagicon|Canada}}[[Jacques Villeneuve]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1996 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW18 |1:49:52,976 |1:18,111, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1995 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Benetton B195 |1:38:34,154 |1:20,081, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1994 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Benetton B194 |1:35:38,759 |1:15,962, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1993 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/8 |1:51:15,485 |1:15,866, {{flagicon|France}} [[Alain Prost]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1992 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | Williams FW14B |1:36:51,856 |1:15,703, {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1991 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/6 |1:38:28,128 |1:16,392, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1990 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | Ferrari 641 |1:37:21,258 |1:17,277, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1989 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | Ferrari 640 |1:38:58,744 |1:25,302, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1988 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/4 |1:36:06,857 |1:28,096, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1987 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/3 |1:39:45,141 |1:26,128, {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1986 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:39:32,583 |1:25,501, [[Nelson Piquet|{{flagicon|Brazil}}]][[Ayrton Senna]], [[Lotus Renault]] |- ! 1985 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:41:26,115 |1:27,768, {{flagicon|ITA}}[[Michele Alboreto]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1984 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:42:34,492 |1:28,392, {{flagicon|ITA}}[[Elio de Angelis]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Renault]] |- ! 1983 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT52 |1:48:27,731 |1:34,526, {{flagicon|FIN}}[[Keke Rosberg]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1982 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | Renault RE30B |1:44:33,134 |1:28,808, {{flagicon|France}} [[Alain Prost]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1981 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | Williams FW07 |2:00:23,660 |1:35,079, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Brabham|Brabham Ford]] |- ! 1980 | {{flagicon|France}}[[René Arnoux]] | Williams FW07B |1:40:01,330 |2:21,400, {{flagicon|France}}[[Jean-Pierre Jabouille]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1979 | {{flagicon|FRA}} [[Jacques Laffite]] | Ligier JS11 |1:40:09,640 |2:23,070, {{flagicon|FRA}} [[Jacques Laffite]], [[Ligier|Ligier Ford]] |- ! 1978 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | Ferrari 312 T3 |1:49:59,860 |1:40,450, {{flagicon|Švédsko}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1977 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | Ferrari 312T |1:45:07,720 |2:30,110, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren]] [[McLaren|Ford]] |- ! 1976 | {{flagicon|Austria}} [[Niki Lauda]] | Ferrari 312 T2 |1:45:16,780 |2:32,500, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren]] [[McLaren|Ford]] |- ! 1975 | {{flagicon|Brazil}} [[Carlos Pace]] | Brabham BT44 |1:44:41,170 |2:29,880, {{flagicon|FRA}}[[Jean-Pierre Jarier]], [[Shadow Matra]] |- ! 1974 | {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]] | McLaren M23 |1:24:37,060 |2:32,970, {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]], [[McLaren|McLaren Ford]] |- ! 1973 | {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]] | Lotus 72 |1:43:55,600 |2:30,500, {{flagicon|Švédsko}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autódromo José Carlos Pace}} == Externé odkazy == * [http://www.autodromointerlagos.com/ Autódromo José Carlos Pace] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090220024920/http://autodromointerlagos.com/ |date=2009-02-20 }} * [http://maps.google.com/maps?ll=-23.701458,-46.697388&spn=0.019001,0.029273&t=k&hl=en Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/brazil_842/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119172654/http://www.formula1.com/races/in_detail/brazil_842/circuit_diagram.html |date=2010-11-19 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Brazílii]] [[Kategória:Šport v São Paulo]] 2bi6hebiqn7yk6m78ec5581f7zro0pb 8058075 8057845 2025-07-08T10:20:22Z Patriciuus 219824 8058075 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Autódromo José Carlos Pace<br />Interlagos |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout São Paulo.svg |Mesto, Štát = {{minivlajka|BRA}}[[São Paulo]], [[Brazília]] |Časové pásmo = [[UTC-03:00]] |GPS súradnice =[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=23_42_4_S_46_41_50_W 23°42′4″S 46°41′50″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]] |Dĺžka okruhu = 4,309 km |Počet kôl = 71 |Počet zákrut = 15 |Rekord okruhu = 1:10,540, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes GP|Mercedes]], [[Veľká cena Mexika 2018|2018]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena São Paula 2024]] |Víťaz = 2:06:54,430, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] |Najrýchlejšie kolo = 1:20,472, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] |Pole position = 1:15,946, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]] }} '''Autódromo José Carlos Pace''', tiež známy ako '''Interlagos''', je pretekársky okruh nachádzajúci sa na predmestí mesta [[São Paulo]]. Jeho pomenovanie vzdáva česť tragicky zosnulému brazílskemu pretekárovi [[Carlos Pace|Carlosovi Pacemu]]. V súčasnosti hostí Veľkú cenu Brazílie šampionátu [[Formula 1|formuly 1]]. Interlagos je okruh v krásnom prostredí medzi dvoma jazerami predtým slúžiacimi ako zásobárne pitnej vody. Vďaka nadmorskej výške 800 metrov tu motory strácajú až osem percent výkonu. Dlhé rovinky a kľukaté zákruty či jazda proti smeru hodinových ručičiek sú pre pilotov tradične výzvou. == Charakteristika trate == [[Súbor:Interlagos 2006 aerial.jpg|280px|right|thumb|Letecká snímka okruhu]] Pre preteky „medzi jazerami“, ako by znel doslovný preklad označenia pre brazílsky Interlagos, musí byť jazdec telesne úplne fit. Energiu mu odoberajú nielen vysoké juhoamerické teploty a značná vzdušná vlhkosť, ale aj nerovnosti asfaltového povrchu, ktoré sa prenášajú monopostom do pretekárovho tela ako veľmi nepríjemné otrasy. Taktiež je tu v porovnaní s väčšinou ostatných Veľkých cien ešte jedna zmena. Na Interlagose sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek, takže svalstvo počas celej sezóny zaťažované iným smerom má problém, ako sa vyrovnať s odstredivými silami v prevládajúcich ľavotočivých zákrutách. Okruh síce patrí medzi tie najkratšie v kalendári, no napriek tomu je veľmi náročný nielen pre pilotov ale aj pre inžinierov, má jednu z najdlhších roviniek, pomalé a rovnako aj rýchle zákruty. Optimálne nastavenie monopostu sa preto nehľadá ľahko. Autódromo José Carlos Pace vyžaduje v nastaveniach veľké kompromisy. Kvôli rýchlemu času v kvalifikácii je potrebné mať auto nastavené na väčšie množstvo prítlaku a aj keď by bolo možné rovnaké nastavenie použiť i v samotných pretekoch, kvôli predbiehaniu, o ktoré na Interlagose nie je núdza potrebujú jazdci monopost schopný dosiahnuť vysoké rýchlosti na rovinkách. Špičkovú rýchlosť na rovných úsekoch však možno dosiahnuť len za predpokladu, že auto bude mať minimálny čelný odpor, teda málo prítlačných plôch a pokiaľ možno ich minimálny sklon. Jednoduché to nie je ani s mechanickým nastavením a vyvážením monopostu tak, aby sa správal dobre v pomalej a zároveň i v rýchlej časti. Najviac sa dá v Brazílii získať práve v pomalých úsekoch. Na druhej strane rýchle zákruty (ako napríklad č. 11, kde rýchlosť neklesá pod {{km|230|m}}/h) vyžadujú veľmi citlivé a dobre reagujúce auto, čo znemožňuje príliš mäkké nastavenie. [[Súbor:Autodromo Jose Carlos Pace S do Senna e Curva do sol.jpg|280px|right|thumb|Kombinácia zákrut Senna-S (Sennove esíčka)]] Interlagos je pre pilotov veľmi náročný, v zákrutách 6 a 7 pociťuje jazdec počas štyri a pol sekundy preťaženie 4,5 [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]]. Extrémom je aj hlavná rovinka, na ktorej idú autá na plný plyn až šestnásť sekúnd. Okruh leží v nadmorskej výške približne 800 metrov a motory tak dostanú menej kyslíka, takže nemajú optimálny výkon a taktiež sa znižuje efektivita chladenia. V tejto výške je agregát slabší o približne osem percent. Má to aj pozitívny dopad, pretože do motoru vstupuje menej vzduchu, čo znamená nižší tlak a menšiu záťaž pre [[piest]]y, [[ojnica|ojnice]], [[kľukový hriadeľ]] a ďalšie pohyblivé súčiastky. Na druhej strane kvôli redšiemu vzduchu monoposty čelia nižšiemu aerodynamickému odporu, čo pomáha čiastočne kompenzovať úbytok výkonu. Piloti sa však musia kvôli nižšiemu prítlaku vyrovnať s menšou priľnavosťou. Interlagos má viacero pomalých zákrut, v ktorých je potrebné mať motor s dobrými jazdnými vlastnosťami medzi 8 000 a 13 000 otáčkami za minútu. Čistý prenos sily pomáha pri udržaní stabilného balansu a je základom pre dobrý výkon v pomalom prostrednom sektore. Zaujímavý problém môže vzniknúť pri jazde s malým množstvom paliva na cieľovej rovinke. Benzín má tendenciu presunúť sa doprava a dozadu, takže v kvalifikácii, keď je ho minimum, môže dôjsť k problému. Na okruhu sa pilotom ponúka hneď niekoľko vhodných miest na predbiehanie, najväčšie šance pritom dáva hneď prvé „esíčko“ po štarte. Zákruta nesie meno po tragicky zosnulom národnom hrdinovi [[Ayrton Senna|Ayrtonovi Sennovi]] (''Senna-S''). === Fakty a údaje === [[Súbor:Autodromo Jose Carlos Pace lago-straight-Ferradura.jpg|280px|right|thumb|Zákruta číslo 6 (Ferradura), po ktorej nasleduje technická pasáž okruhu.]] [[Súbor:Autodromo Jose Carlos Pace main straight and controle tower.jpg|280px|right|thumb|Hlavná rovinka]] * '''Dĺžka trate:''' 4 309 m * '''Dĺžka pretekov:''' 305,879 km * '''Počet kôl pretekov:''' 71 * '''Počet zákrut:''' 15 (5 vpravo a 10 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 – 15 m * '''Dĺžka najdlhšej rovinky:''' 650 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 30 m * '''Jazda na plný plyn:''' 63 % * '''Traťový rekord:''' 1:10,540 (221,532 km/h) – [[Valtteri Bottas]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2018|2018]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:07,281 (230,561 km/h) - [[Lewis Hamilton]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2018|2018]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 335 km/h * '''Prvá GP:''' 1973 víťaz {{minivlajka|BRA}}[[Emerson Fittipaldi]] – Brabham BT34 * '''Počet GP:''' 29 * '''Priemerná spotreba paliva:''' {{kg|1.905}} / kolo * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 38 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' stredné * '''Opotrebenie bŕzd:''' nízke * '''Úroveň priľnavosti:''' stredná * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 39. – 43. kolo ** '''2 zastávky:''' 24. – 28. a 44. – 47. ** '''3 zastávky:''' 14. – 19. a 35. – 39. a 52. – 58. * '''Architekt:''' Rafael Galvão * '''Kapacita tribún:''' 60 000 == História == Napriek [[Hospodárska kríza|ekonomickej kríze]] motoristický šport v [[Brazília|Brazílii]] pred vojnou rozkvital. Najskôr sa pretekalo v [[Rio de Janeiro|Rio de Janeiru]] a v roku 1936 sa pridalo aj São Paulo. Po nehode francúzskej pretekárky [[Mariette Hélène Delangle]] (Hellé Nice) zomreli štyria diváci a ďalších 37 bolo zranených. Pretekárka síce utrpela vážne zranenia, no prežila. V roku 1938 zakúpili dvaja podnikatelia pôdu v južnej časti mesta. Pôvodne tam plánovali vybudovať obytnú štvrť. Jedna časť týchto pozemkov však na bytovú výstavbu vhodná nebola a tak sa tam rozhodli postaviť pretekársku trať. Pri dizajne okruhu vychádzali z trate [[Roosevelt Field]] v [[New York (štát USA)|New Yorku]]. O návrh permanentného okruhu sa postaral [[Louis Romero Sanson]], ktorý už v dvadsiatych rokoch projektoval predmestie São Paula Interlagos. Inšpiroval sa najlepšími okruhmi sveta a prácu konzultoval aj s inžiniermi, technikmi a skúsenými jazdcami. Kvôli finančným a organizačným problémom sa 7 960 metrov dlhú trať podarilo otvoriť až 19. novembra 1939. Prvé preteky sa uskutočnili o pol roka neskôr. Vtedy vyhral domáci matador [[Arthur Nascimento Junior]] s [[Alfa Romeo|Alfou Romeo]]. Roku 1947 tu štartovali dokonca aj vtedajšie Grand Prix automobily, ale na prvú Veľkú cenu formuly 1 si Interlagos musel počkať až do 70. rokov. [[Súbor:Jose Carlos Pace bust.jpg|150px|left|thumb|Socha Carlosa Paceho]] Prvá Grand Prix Brazílie bola usporiadaná v roku 1972, vtedy však ešte nešlo o preteky, ktoré by boli súčasťou majstrovstiev sveta. Zvíťazil v nej [[Carlos Reutemann]] na [[Brabham]]e. Domáci favorit [[Emerson Fittipaldi]] síce pre poruchu zavesenia svojho [[Team Lotus|Lotusu]] odstúpil, ale na stupňoch víťazov ho zastúpil brat [[Wilson Fittipaldi|Wilson]]. S druhým Brabhamom skončil tretí. Grand Prix bola hodnotená veľmi pozitívne a o rok neskôr už bola súčasťou majstrovstiev sveta. Tentoraz dokázal na radosť domácich fanúšikov triumfovať Emerson Fittipaldi. O rok neskôr prvenstvo obhájil, ale už za volantom [[McLaren]]u. Roku 1975 sa musel skloniť pred krajanom Carlosom Pacem s monopostom Brabham. Prvým Európanom, ktorý dokázal v Brazílii zvíťaziť, sa stal o rok neskôr [[Niki Lauda]] s [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. V sezóne 1977 oslavoval víťazstvo opäť Reutemann, tentoraz vo farbách Ferrari. Bodoval aj štvrtý Fittipaldi s rovnomenným autom z tímu svojho brata. Až do sezóny 1978 sa využívala osemkilometrová verzia Interlagosu. Potom sa Veľká cena presťahovala do Rio de Janeira, na okruh [[Jacarepaguá]], dnes tiež známy ako Autódromo Internacional Nelson Piquet. Po ročnej anabáze v Rio de Janeire sa preteky v roku 1979 vrátili na predmestie São Paula a skončili dvojitým prvenstvom francúzskych [[Ligier]]ov s [[Jacques Laffite|Jacquesom Laffitom]] a [[Patrick Depailler|Patrickom Depaillerom]]. O rok neskôr sa jazdci na čele s [[Alan Jones|Alanom Jonesom]] a [[Jody Scheckter|Jodym Scheckterom]] sťažovali na nerovnosti, ktoré nevyhovovali monopostom s prítlačným efektom. So situáciou sa najlepšie vyrovnal [[René Arnoux]] s [[Renault F1|Renaultom]]. Jones skončil napriek výhradám tretí. Organizátori však následne odmietli investovať do nutnej rekonštrukcie a Veľká cena sa premiestnila na okruh Jacarepaguá do Rio de Janeira. Ten bol dejiskom pretekov formuly 1 na ďalších deväť rokov. Kráľovná motoristického športu natrvalo zakotvila v São Paule v roku 1990. Vtedy bola už využívaná kratšia, 4,3 kilometrová verzia Interlagosu. Trať bola medzitým premenovaná podľa Josého Carlosa Paceho, ktorý v roku 1977 zahynul pri leteckom nešťastí a dosiahol tu svoje jediné víťazstvo v F1. Veľká Cena Brazílie sa vrátila do São Paula v roku 1990. Návratu predchádzali rokovania nového starostu Luiza Erundinu s [[Bernie Ecclestone|Berniem Ecclestonom]]. Mesto súhlasilo s prebudovaním okruhu, pričom na tento účel vyčlenilo 15 miliónov dolárov. Na dizajne trate spolupracoval s odborníkmi i domáci hrdina Ayrton Senna. Práce začali koncom roka 1989 a vďaka intenzívnej práci počas celej zimy stihli usporiadatelia pripraviť okruh na pretekanie za neuveriteľných 84 dní. Rekonštrukcia okrem skrátenia trate na výsledných 4 325 metrov zahŕňala i výstavbu nových boxov a štartovej veže. Obnovená premiéra patrila [[Alain Prost|Alainovi Prostovi]] a Ferrari. Ayrton Senna s McLarenom si pri kolízii s o kolo späť jazdiacim [[Satoru Nakajima|Satorim Nakadžimom]] poškodil predné krídlo a dokončil na treťom mieste. Všetko si však vynahradil výhrami v rokoch 1991 a 1993. Vtedy tu získal jediný bod v kariére [[Alex Zanardi]]. V roku 1994 vyhral [[Michael Schumacher]] s [[Benetton]]om a začal tak cestu za prvým titulom majstra sveta. Výhru aj titul zopakoval o rok neskôr. Pravidlo, že kto vyhrá v Brazílii, stane sa majstrom sveta, platilo u pilotov [[WilliamsF1|Williamsu]] [[Damon Hill|Damona Hilla]] a [[Jacques Villeneuve|Jacquesa Villeneuva]], v prípade oboch triumfov [[Mika Häkkinen]]a s McLarenom a aj v roku 2000, kedy sa z tretej výhry radoval Schumacher, vtedy už vo farbách Ferrari. V roku 2001 bol [[Juan Pablo Montoya]] s Williamsom pri svojom treťom štarte blízko prvému víťazstvu v kariére, no kolidoval s o kolo späť idúcim [[Jos Verstappen|Josom Verstappenom]]. Vyhral [[David Coulthard]] s McLarenom. [[Súbor:Copersucar FD04 1976.jpg|280px|right|thumb|Emerson Fittipaldi s monopostom Copersucar FD-04]] Brazília mala v kalendári dlho svoje miesto skôr na začiatku sezóny. Obrat nastal od roku 2004, kedy sa jej dostalo cti organizovať atraktívnu záverečnú Veľkú cenu sezóny. Od tej doby je Brazília stále posledným či jedným z posledných pretekov v sezóne. To so sebou prináša fakt, že práve na horúcej juhoamerickej pôde sa v posledných rokoch rozhodlo o väčšine titulov. Bolo tomu tak nepretržite od roku 2005. Fanúšikovia dodnes majú v pamäti jeden z najdramatickejších vyvrcholení bojov o titul. [[Felipe Massa]] vtedy urobil všetko, čo mohol. Vyhral kvalifikáciu i dažďom zmáčané preteky, lenže práve prietrž mračien rozhodla o tom, že sa majstrom sveta stal [[Lewis Hamilton]]. [[Timo Glock]], idúci na suchých pneumatikách, za sebou britského pilota McLarenu neudržal, a ten si došiel pre piate miesto, čo bolo zhodou okolností nevyhnutným minimom pre to, aby titul patril práve jemu. Hamilton si tak vynahradil situáciu z predošlého roka, keď o titul prišiel neuveriteľnou zhodou náhod. Brazília sa tiež stala svedkom niekoľkých kuriozít. V roku 2002 slávny futbalista [[Pelé]] zabudol odmávať prvých dvoch pilotov v cieli – bratov Schumacherových. V roku 2003 boli preteky z bezpečnostných dôvodov predčasne ukončené. [[Fernando Alonso]] po havárii [[Mark Webber|Marka Webbera]] nestačil spomaliť a narazil do jedného z Austrálčanových kolies. Potom narazil do bariéry z pneumatík tak prudko, až sa gumy rozišli po trati. Veľká cena bola okamžite zastavená. Viedol síce [[Giancarlo Fisichella]] s monopostom [[Jordan Grand Prix|Jordan]], ale výsledky boli určené podľa poradia z 53. kola, kedy ešte viedol [[Kimi Räikkönen]] s McLarenom. Ten bol vyhlásený za víťaza a prevzal cenu. Neskôr sa ale ukázalo, že Fisichella stihol pred vyvesením červených vlajok začať ďalšie kolo a výsledky sa teda museli zmeniť podľa poradia po 54. kole. To už Talian viedol a pri opakovaní ceremoniálu pred ďalšími pretekmi v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]] prevzal trofej. Ceny si museli vymeniť aj šéfovia tímov. Prvé víťazstvo Taliana a posledná výhra tímu Jordan tak boli naozaj nezabudnuteľné. Ďalšie dva ročníky patrili Montoyovi, ktorý tu slávil s Williamsom i McLarenom. Preteky sa z úvodu sezóny presunuli na jej záver a namiesto marca sa začalo jazdiť v októbri. V roku 2006 sa stal Felipe Massa z tímu Ferrari prvým Brazílčanom od čias Sennu, ktorý vyhral domácu Veľkú cenu. Schumacher skončil pri lúčení s kariérou po stíhacej jazde štvrtý. V roku 2007 tu Kimi Räikkönen s Ferrari vďaka výhre na poslednú chvíľu získal titul majstra sveta na úkor dovtedy suverénneho Lewisa Hamiltona a jeho kolegu Fernanda Alonsa. O rok neskôr to bolo ešte dramatickejšie. Víťaz Massa pár sekúnd veril, že je šampiónom, ale Hamilton dokázal v poslednej zákrute posledného kola predbehnúť Glocka trápiaceho sa na suchých pneumatikách a vybojoval piate miesto, ktoré mu presne stačilo k zisku titulu. === Historické konfigurácie === <gallery> Image:Interlagos 1973.jpg|'''Pôvodná trať (1973 – 1977)'''<br />Dĺžka: {{km|7.960|m}}<br />Počet zákrut: 15<br />Traťový rekord: 2:34,16 (Jean-Pierre Jarier, Shadow-Ford, 1975) Image:Interlagos 1979.jpg|'''Prvá úprava (1979 – 1980)'''<br />Dĺžka: {{km|7.874|m}}<br />Počet zákrut: 15<br />Traťový rekord: 2:27,31 (René Arnoux, Renault, 1980) Image:Interlagos 1990.jpg|'''Druhá úprava (1990 – 1996)'''<br />Dĺžka: {{km|4.325|m}}<br />Počet zákrut: 13<br />Traťový rekord: 1:18,455 (Michael Schumacher, Benetton-Ford, 1994) Image:Interlagos_1997.jpg|'''Tretia úprava (1997 – 1999)'''<br />Dĺžka: {{km|4.292|m}}<br />Počet zákrut: 13<br />Traťový rekord: 1:18,397 (Jacques Villeneuve, Williams-Renault, 1997) Image:Autódromo José Carlos Pace (AKA Interlagos) track map.svg|'''Štvrtá úprava (2000 – 2010)'''<br />Dĺžka: {{km|4.309|m}}<br />Počet zákrut: 13<br />Traťový rekord: 1:11,473 (Juan Pablo Montoya, Williams-BMW, 2004) Image:Interlagosoverlay.jpg|Porovnanie súčasnej verzie (červená) a pôvodného okruhu </gallery> == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == [[Súbor:Johnny Herbert 1995 Britain.jpg|náhľad|Johnny Herbert s monopostom Benetton B195 pri GP Veľkej Británie 1995]] [[Súbor:Juan Pablo Montoya 2005 Britain.jpg|náhľad|Juan Pablo Montoya s monopostom McLaren MP4-20 pri GP Veľkej Británie 2005]] [[Súbor:Kimi Raikkonen 2007 Britain 3.jpg|náhľad|Kimi Räikkönen s monopostom Ferrari F2007 pri GP Veľkej Británie 2007]] [[Súbor:Lewis_Hamilton_2008_British_GP.jpg|náhľad|Lewis Hamilton zvíťazil v GP Veľkej Británie 2008, pričom prišiel do cieľa s viac ako minútovým náskokom pred svojim súperom Nickom Heidfeldom.]] [[Súbor:Vettel 2009 British GP 1.jpg|náhľad|Sebastian Vettel s monopostom Red Bull RB5 pri GP Veľkej Británie 2009]] {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W15 E Performance |2:06:54,430 |1:23,405, {{flagicon|UK}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:56:48,894 |1:10,727, {{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda RBPT]] |- !2022 |{{flagicon|UK}}[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |F1 W13 E Performance |1:38:34,044 |1:11,674, {{flagicon|Dánsko}}[[Kevin Magnussen]], [[Haas F1 Team|Haas Ferrari]] |- !2021 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W12 E Performance |1:32:22,851 |1:07,934, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2019 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB15 |1:33:14,678 |1:07,508, {{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2018 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:27:09,066 |1:07,281, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF70H |1:31:26,262 |1:08,322, {{flagicon|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2016 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W07 Hybrid |3:01:01,335 |1:10,736, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{flagicon|Germany}} [[Nico Rosberg]] |F1 W06 Hybrid |1:31:27,729 |1:11,282, {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]][[Nico Rosberg|,]] [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2014 |{{flagicon|Germany}} [[Nico Rosberg]] |F1 W05 Hybrid |1:30:02,555 |1:10,023, {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]][[Nico Rosberg|,]] [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2013 |{{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:32:36,300 |1:26,479, {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2012 |{{flagicon|UK}} [[Jenson Button]] |McLaren MP4-27 |1:45:22,656 |1:12,458, {{flagicon|UK}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren-Mercedes]] |- !2011 |{{flagicon|Australia}} [[Mark Webber]] |Red Bull RB7 |1:32:17,464 |1:11,918, {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2010 | {{flagicon|Germany}} [[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB6 |1:33:11,803 |1:14,470, {{flagicon|Germany}}[[Nico Hülkenberg]], [[Williams F1|Williams Cosworth]] |- ! 2009 | {{flagicon|Australia}} [[Mark Webber]] | Red Bull RB5 |1:32:23,081 |1:19,576, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Brawn|Brawn Mercedes]] |- ! 2008 | {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]] | Ferrari F2008 |1:34:11,435 |1:12,368, {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2007 | {{flagicon|Finland}} [[Kimi Räikkönen]] | Ferrari F2007 |1:28:15,270 |1:11,931, {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2006 | {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]] | Ferrari 248 F1 |1:31:53,751 |1:10,680, {{flagicon|BRA}} [[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2005 | {{flagicon|Colombia}} [[Juan Pablo Montoya]] | McLaren MP4-20 |1:29:20,574 |1:11,988, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 2004 | {{flagicon|Colombia}} [[Juan Pablo Montoya]] | Williams FW26 |1:28:01,451 |1:10,646, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2003 | {{flagicon|ITA}}[[Giancarlo Fisichella]] | Jordan EJ13 |1:31:17,748 |1:13,807, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2002 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Ferrari F2002 |1:31:43,663 |1:13,114, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2001 | {{flagicon|UK}} [[David Coulthard]] | McLaren MP4-16 |1:39:00,834 |1:13,780, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2000 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Ferrari F1-2000 |1:31:35,271 |1:14,111, {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1999 | {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]] | McLaren MP4/14 |1:36:03,785 |1:16,568, {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1998 | {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]] | McLaren MP4/13 |1:37:11,747 |1:17,092, {{flagicon|Finland}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1997 | {{flagicon|Canada}} [[Jacques Villeneuve]] | Williams FW19 |1:36:06,990 |1:16,004, {{flagicon|Canada}}[[Jacques Villeneuve]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1996 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW18 |1:49:52,976 |1:18,111, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1995 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Benetton B195 |1:38:34,154 |1:20,081, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1994 | {{flagicon|Germany}} [[Michael Schumacher]] | Benetton B194 |1:35:38,759 |1:15,962, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1993 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/8 |1:51:15,485 |1:15,866, {{flagicon|France}} [[Alain Prost]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1992 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | Williams FW14B |1:36:51,856 |1:15,703, {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1991 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/6 |1:38:28,128 |1:16,392, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1990 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | Ferrari 641 |1:37:21,258 |1:17,277, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1989 | {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]] | Ferrari 640 |1:38:58,744 |1:25,302, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1988 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/4 |1:36:06,857 |1:28,096, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren]] [[McLaren|Honda]] |- ! 1987 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/3 |1:39:45,141 |1:26,128, {{flagicon|UK}} [[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1986 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:39:32,583 |1:25,501, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[Lotus Renault]] |- ! 1985 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:41:26,115 |1:27,768, {{flagicon|ITA}}[[Michele Alboreto]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1984 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:42:34,492 |1:28,392, {{flagicon|ITA}}[[Elio de Angelis]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Renault]] |- ! 1983 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT52 |1:48:27,731 |1:34,526, {{flagicon|FIN}}[[Keke Rosberg]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1982 | {{flagicon|France}} [[Alain Prost]] | Renault RE30B |1:44:33,134 |1:28,808, {{flagicon|France}} [[Alain Prost]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1981 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | Williams FW07 |2:00:23,660 |1:35,079, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Brabham|Brabham Ford]] |- ! 1980 | {{flagicon|France}}[[René Arnoux]] | Williams FW07B |1:40:01,330 |2:21,400, {{flagicon|France}}[[Jean-Pierre Jabouille]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1979 | {{flagicon|FRA}} [[Jacques Laffite]] | Ligier JS11 |1:40:09,640 |2:23,070, {{flagicon|FRA}} [[Jacques Laffite]], [[Ligier|Ligier Ford]] |- ! 1978 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | Ferrari 312 T3 |1:49:59,860 |1:40,450, {{flagicon|Švédsko}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1977 | {{flagicon|Argentina}} [[Carlos Reutemann]] | Ferrari 312T |1:45:07,720 |2:30,110, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren]] [[McLaren|Ford]] |- ! 1976 | {{flagicon|Austria}} [[Niki Lauda]] | Ferrari 312 T2 |1:45:16,780 |2:32,500, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren]] [[McLaren|Ford]] |- ! 1975 | {{flagicon|Brazil}} [[Carlos Pace]] | Brabham BT44 |1:44:41,170 |2:29,880, {{flagicon|FRA}}[[Jean-Pierre Jarier]], [[Shadow Matra]] |- ! 1974 | {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]] | McLaren M23 |1:24:37,060 |2:32,970, {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]], [[McLaren|McLaren Ford]] |- ! 1973 | {{flagicon|Brazil}} [[Emerson Fittipaldi]] | Lotus 72 |1:43:55,600 |2:30,500, {{flagicon|Švédsko}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autódromo José Carlos Pace}} == Externé odkazy == * [http://www.autodromointerlagos.com/ Autódromo José Carlos Pace] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090220024920/http://autodromointerlagos.com/ |date=2009-02-20 }} * [http://maps.google.com/maps?ll=-23.701458,-46.697388&spn=0.019001,0.029273&t=k&hl=en Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/brazil_842/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119172654/http://www.formula1.com/races/in_detail/brazil_842/circuit_diagram.html |date=2010-11-19 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Brazílii]] [[Kategória:Šport v São Paulo]] pit3olr0k3r1cv2bp9v55ux3hvj94d2 0 166877 8058029 8035322 2025-07-08T06:40:23Z 46.150.210.113 8058029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Miloš Zeman | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of the Czech Republic.svg|20px|border]] prezident Českej republiky | Portrét = Miloš Zeman 2022.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Zeman v roku 2022 | Podpis = Miloš Zeman Signature.svg | Poradie = 3. | Úrad = [[Zoznam prezidentov Česka|prezident Českej republiky]] | Začiatok obdobia = [[8. marec]] [[2013]] | Koniec obdobia = [[8. marec]] [[2023]] | Premiér = [[Petr Nečas]]<br>[[Jiří Rusnok]]<br>[[Bohuslav Sobotka]]<br>[[Andrej Babiš]]<br>[[Petr Fiala]] | Predchodca = [[Václav Klaus]] | Nástupca = [[Petr Pavel]] | Poradie2 = 3. | Úrad2 = [[Zoznam predsedov vlád Česka|Predseda vlády Českej republiky]] | Začiatok obdobia2 = [[22. júl]] [[1998]] | Koniec obdobia2 = [[12. júl]] [[2002]] | Predchodca2 = [[Josef Tošovský]] | Nástupca2 = [[Vladimír Špidla]] | Poradie3 = 2. | Úrad3 = predseda [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne ČR]] | Začiatok obdobia3 = [[1996]] | Koniec obdobia3 = [[1998]] | Predchodca3 = [[Milan Uhde]] | Nástupca3 = [[Václav Klaus]] | Dátum narodenia = {{dnv|1944|9|28}} | Miesto narodenia = [[Kolín (Česko)|Kolín]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Československa|KSČ]] <small>(1968{{--}}1970)</small><br>[[Občianske fórum|OF]] <small>(1990{{--}}1991)</small><br>[[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] <small>(1991{{--}}1992)</small><br>[[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] <small>(1992{{--}}2007)</small><br>[[Strana Práv Občanů|SPO]] <small>(2009{{--}}2022)</small> | Alma mater = Vysoká škola ekonomická v Prahe | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = Blanka Zemanová<small> (1971{{--}}1978)</small><br>[[Ivana Zemanová]]<small> (od 1993)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = [[Kateřina Zemanová]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Prezident2 = [[Václav Havel]] }} Ing. '''Miloš Zeman''' (* [[28. september]] [[1944]], [[Kolín]]) je bývalý [[česko|český]] [[prezident Českej republiky|prezident]], [[predseda vlády]], [[ekonómia|ekonóm]] a významný porevolučný [[politik]]. V roku [[1998]] sa stal v poradí tretím českým premiérom. V roku [[2003]] neúspešne kandidoval na post [[prezident Českej republiky|prezidenta Českej republiky]]. [[26. január]]a [[2013]] bol zvolený v poradí za tretieho českého prezidenta. Stal sa zároveň historicky prvým prezidentom zvoleným priamou voľbou. [[21. marec|21. marca]] [[2007]] oznámil svoj odchod z [[Česká strana sociálně demokratická|ČSSD]], z dôvodu konfliktov s [[Jiří Paroubek|Jiřím Paroubkom]]. Odvtedy žil na [[Kraj Vysočina|Vysočine]] v obci [[Nové Veselí]] a nezúčastňoval sa politického života. == Prezident Českej republiky == Miloš Zeman bol v [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2013|januári 2013]] zvolený za prezidenta Českej republiky. Boli to prvé prezidentské voľby kde hlavu štátu volili občania priamou voľbou. V prvom kole Zeman získal prvé miesto. Hlas mu odovzdalo 24,2 % voličov, voči druhému [[Karel Schwarzenberg|Schwarzenbergovi]] získal len o 0,81 % viac. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola.<ref name=minutasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Minúta po minúte: Zemana vyzve v druhom kole Schwarzenberg | url = http://www.sme.sk/c/6664399/minuta-po-minute-zemana-vyzve-v-druhom-kole-schwarzenberg.html | dátum vydania = 12.01.2013 | dátum aktualizácie = 12.01.2013| dátum prístupu = 14.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> V druhom kole, konanom 25. a [[24. január]]a [[2013]] získal 54,80 % hlasov, [[Karel Schwarzenberg]] 45,19 %. Miloš Zeman sa tak stal novým prezidentom Česka.<ref name=minutasme2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krčmárik| meno = Matúš et al.| odkaz na autora = | titul = Minúta po minúte: Nový český prezident Zeman: So mnou príde zákon | url = http://www.sme.sk/c/6680568/minuta-po-minute-novy-cesky-prezident-zeman-so-mnou-pride-zakon.html | dátum vydania = 26.01.2013 | dátum aktualizácie = 26.01.2013| dátum prístupu = 27.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> Vládu premiéra Petra Nečasa kritizoval ešte večer po vyhlásení výsledkov a vyzval na predčasné voľby.<ref name=minutasme2/> Prezidentská inaugurácia bola naplánovaná na [[8. marec|8. marca]] [[2013]] počas spoločného zasadania [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] a [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]]. Nový prezident svoj sľub zložil vo Vladislavskej sále.<ref name=inaugct>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = kul| odkaz na autora = | titul = Zemana čeká 40 dní příprav, včetně prezidentského portrétu | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/212662-zemana-ceka-40-dni-priprav-vcetne-prezidentskeho-portretu/ | dátum vydania = 27.01.2013 | dátum aktualizácie = 27.01.2013| dátum prístupu = 27.01.2013 | vydavateľ = Česká televize| miesto = | jazyk = čeština}}</ref> Svoj prezidentský post sa rozhodol obhajovať v nasledujúcich [[Voľba prezidenta Českej republiky v roku 2018|prezidentských voľbách 2018]], v ktorých sa spolu s [[Jiří Drahoš|Jiřím Drahošom]] dostal do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentské volby 2018 online: z poražených kandidátů se rodí protizemanovská koalice | url = https://zpravy.e15.cz/prezidentske-volby-2018-online | dátum vydania = 2018-01-13 | dátum prístupu = 2018-01-14 | vydavateľ = E15 | jazyk = cs}}</ref> V druhom kole volieb za účasti 66,60% získal 51,36% hlasov a porazil tak Jiřího Drahoša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kern | meno2 = Miro | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Miloš Zeman zostane českým prezidentom. Chcel by byť menej arogantný, no ihneď sa vysmieval z novinárov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1011317/zostane-na-prazskom-hrade-zeman-alebo-ho-vymeni-drahos-ceske-prezidentske-volby-sa-skoncili2/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-27 | dátum prístupu = 2018-01-27 }}</ref> Podľa senátneho bezpečnostného výboru Zeman nie je schopný vykonávať úrad prezidenta.<ref name="denikn-zeman-podle-senatniho-bezpecnostniho">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zeman podle senátního bezpečnostního výboru není schopen vykonávat úřad prezidenta republiky - Deník N | url = https://denikn.cz/minuta/638621/?ref=mpm | vydavateľ = denikn.cz | dátum vydania = 2021-06-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zeman dlhodobo trpí cukrovkou a neuropatiou dolných končatín, pre ktorú musel tento rok ([[2021]]) začať používať aj invalidný vozík. Dlhodobo sa šíria špekulácie o jeho zdravotnom stave. Od [[14. september|14.9.]][[2021]] do [[22. september|22.9]].[[2021]] bol hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici (ÚVN) v Prahe. Podľa oficálnych vyjadrení z dôvodu ''"dehydratácie a mierného vyčerpania''.". Dňa 10.10.2021 okolo 12:30 bol opätovne hospitalizovaný v ÚVN na JIS, krátko po stretnutí s českým premériom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. Jeho ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral na tlačovej konferencii konanej o 14:00 vyhlásil "''Prezident Zeman byl hospitalizován na mé doporučení, důvodem jsou komplikace, které provázejí jeho chronické onemocnění, pro které je u nás léčen. Nemám souhlas sdělit jeho diagnózu''." <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miloša Zemana po ôsmich dňoch prepustili z nemocnice|url=https://www.aktuality.sk/clanok/m86q0v8/milosa-zemana-po-osmich-dnoch-prepustili-z-nemocnice/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-10-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemana po rokovaní s Babišom hospitalizovali v bezvládnom stave|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/603364-zeman-prijal-babisa-premier-odisiel-bocnym-vchodom-a-novinarom-sa-vyhol/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-10-10|dátum prístupu=2021-10-10|jazyk=sk-SK}}</ref> Miloš Zeman ukončil prezidentský úrad 8.3.2023. Po dvoch funkčných obdobiach už nemohol kandidovať. Nový prezident na Pražskom hrade Peter Pavel sa ujal svojej funkcie 9.3.2023 zložením prezidentského sľubu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Miloš Zeman}} {{Portál|Politika|Politický}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Miloš Zeman|9652036}} {{Biografický výhonok}} {{Prezidenti Česka}} {{Predsedovia Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky}} {{Predsedovia vlády Česka}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zeman, Miloš}} [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Českej republiky (2003)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Českej republiky (2013)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Českej republiky (2018)]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Politici ČSSD]] [[Kategória:Predsedovia vlády Česka]] [[Kategória:Prezidenti Česka]] [[Kategória:Predsedovia Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky]] [[Kategória:Prognostici]] [[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]] [[Kategória:Českí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Kolína]] [[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]] [[Kategória:Nositelia Radu za mimoriadne zásluhy]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] 2svjwbtig0h8ihutclkd88yd2wdgvqb 0 169757 8057858 8057667 2025-07-07T19:42:10Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057858 wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|Kreatinín}} {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Kreatín | Obrázok = Creatine2.png | Obrázok2 = | Vzorec = C₄H₉N₃O₂ | Synonymá = kyselina (α-methylguanido)octová | Vzhľad = | Molekulová hmotnosť = | Molárna hmotnosť = 131,13 g/mol | Teplota topenia = 303 °C | Teplota varu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Hustota = 1,33 g/cm³ | Rozpustnosť = 13,3 g/dm³ (pri 18 °C) | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota samovznietenia = | Medze výbušnosti = | NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 1 |Zdravie = 2 |Reaktivita = 0 |Ostatné = }} | CAS = 57-00-1 | UN = | ulr = | MSDS = }} '''Kreatín''' (C₄H₉N₃O₂) je [[organická kyselina]], ktorá o. i. prispieva u stavovcov k zásobovaniu svalov energiou. Až 95 % sa ho nachádza v [[kostrový sval|kostrových svaloch]]. Syntetizuje sa v obličkách, pečeni a [[podžalúdková žľaza|podžalúdkovej žľaze]] z troch aminokyselín ([[arginín]]u, [[glycín]]u a [[metionín]]u) <ref>[http://bidmc.org/YourHealth/ConditionsAZ.aspx?ChunkID=21706 BIDMC: Creatine] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110725083028/http://www.bidmc.org/YourHealth/ConditionsAZ.aspx?ChunkID=21706 |date=2011-07-25 }} {{eng icon}}</ref> Vyskytuje sa v tele vo voľnej a fosforylovanej forme (ako [[kreatínfosfát]]). [[Súbor:Creatine_phosphate_biosynthesis.png|bezrámu|626x626bod]] == História == Objavil ho roku 1832 [[Eugène Chevreul]] vo svalovom tkanive, nezistil však, či ide o jeho náhodnú či bežnú zložku. On aj pomenoval '''kreatín''' podľa gréckeho názvu pre mäso, κρέας <nowiki>[kreas]</nowiki>. V tom istom roku profesor Lieberg prehlásil kreatín za prirodzenú látku v tele zvierat. O 15 rokov neskôr dokázal, že sa v tele využíva ako zdroj energie pre prácu svalov. V rokoch 1912{{--}}1914 vedci Folin a Denis prišli po sérii experimentov k záveru, že po suplementácii kreatínom sa môžu zvýšiť jeho zásoby v tele mačiek až o 70 %. V roku 1923 Hahn a Meyer zistili, že v tele človeka ({{kg|70}} muž) je cca 140 g kreatínu. Prvé zdokumentované užívanie kreatínu je datované v r. 1992, keď ho na olympijských hrách v Barcelone použili britskí športovci (atléti z Veľkej Británie vtedy získali 13 olympijských medailí). O rok neskôr už bol kreatín voľne predajný na trhu. Bol účinný, a preto sa stal svetovým hitom. == Účinok kreatínu == Kreatín patrí k najlepšie preštudovaným doplnkom výživy. Športovci ho používajú na zvýšenie sily a výbušnosti. Vzhľadom na slabú chemickú stabilitu kreatínu v jeho čistej forme sa predáva vo forme '''monohydrátu kreatínu''' (C₄H₉N₃O₂ H₂O), ktorý vzniká pridaním molekuly vody do molekuly kreatínu. Dostatok kreatínu napomáha udržiavať optimálnu koncentráciu [[ATP]] (adenozíntrifosfát – okamžite použiteľná energia pre svalovú činnosť) vo forme dostatočných zásob [[kreatínfosfát]]u, ktorý je nevyhnutný na zvyšovanie objemu svalových buniek a nárast sily. Suplementácia kreatínom je najvhodnejšia na krátkodobé zaťaženie, ako je box, kulturistika, šprint či hokej. Jeho pozitívne účinky pri vytrvalostných športoch neboli hodnoverne preukázané.<ref>[http://umm.edu/altmed/articles/creatine-000297.htm University of Maryland Medical Center: Creatine {{eng icon}}]</ref> Spolu s kreatínom sa do svalu dostáva voda, dochádza k tzv. hydratácii buniek, takže sval pôsobí plnším a mohutnejším dojmom. Vďaka tejto hydratácii sa zvyšuje proteosyntéza a urýchľujú sa anabolické (t. j. rastové) procesy. Vyššie množstvo kreatínu vo svaloch zapríčiní rýchlejšiu obnovu ATP, čo umožňuje tvrdší tréning (a tým aj rýchlejší rast svalov) a zvýšenú výbušnosť, na druhej strane urýchľuje regeneráciu. V roku 1992 vedci pri pokuse na 17tich mužoch a ženách zistili, že podávanie kreatínu v dávke 5g 4-krát denne po viac ako dvoch dňoch výrazne ovplyvňuje zásobu kreatínu vo svaloch. Tá sa zvyšuje pri pravidelnej záťaži svalov. (Kontrolná skupina testovaných jedincov šliapala jednou nohou na stacionárnom bicykli, po tomto výkone bolo množstvo kreatínu v zaťaženom svale až o 25% vyššie, ako v nohe, ktorá bola v pokoji.) Štúdia preukázala aj fakt, že najvyšší nárast množstva kreatínu nastal u jedincov, ktorí mali na začiatku testu najnižšie hodnoty kreatínu vo svaloch. == Formy kreatínu == === Kreatín monohydrát === Pri väčšine štúdií bola testovaná práve táto forma kreatínu, a preto je dokázané, že táto forma je bezpečná a účinná. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri užívaní 3 až 4 dávok (v závislosti od váhy športovca) po 5 g (spolu s glukózou, ktorá zvyšuje účinok kreatínu až o 40%) v nasycovacej fáze, ktorá po 7 až 14tich dňoch prechádza do udržiavacej fázy, kedy sa kreatín podáva 1 až 2-krát denne. Po cca dvoch mesiacoch je nutné suplementáciu kreatínom ukončiť na dobu 14 dní až mesiac, aby nedošlo k strate účinnosti a nemuseli sa zvyšovať dávky. V súčasnosti sa používa skôr dávkovanie 5 gramov denne bez suplementačnej pauzy, číže kreatín užívate stále. Kreatín monohydrát je najbežnejšia forma predávaného kreatínu. Dôležitá je jeho čistota, preto sa by mal prechádzať [[HPLC]] laboratórnym testom, ktorý preverí jeho kvalitu. === Kreatínfosfát === V kreatínfosfáte je molekula kreatínu naviazaná na molekulu kyseliny fosforečnej. Vo svale sa kreatín viaže na fosfátový anión, čím vytvorí kreatínfosfát, preto táto forma kreatínu by mohla byť účinnejšia ako čistý kreatín. Okrem toho fosfátové prostredie tlmí tvorbu kyseliny mliečnej. === Kreatínetylester (CEE) === Chemický názov je etylhydrochloridester kreatínu. Výrobcovia CEE sľubujú lepšie vstrebávanie a vyšší účinok kreatínu v tejto forme.<ref>[http://kulturistika.ronnie.cz/c-4128-creatin-ethyl-ester.html Ronnie.cz: CEE {{ces icon}}]</ref> CEE je jedna z mála nových foriem, ktorá prešla testami, tie však vyšší účinok CEE nepotvrdili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=JISSN: Efekt suplementácie CEE {{eng icon}} |url=http://jissn.com/content/6/1/6 |dátum prístupu=2011-06-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110905034032/http://www.jissn.com/content/6/1/6 |dátum archivácie=2011-09-05 }}</ref> == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://ScienceLab.com/msds.php?msdsId=9923565 Kreatín na ScienceLab.com - pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121021042556/http://www.sciencelab.com/msds.php?msdsId=9923565 |date=2012-10-21 }} {{eng icon}} {{Intermediáty metabolických dráh aminokyselín}} [[Kategória:Výživa]] [[Kategória:Karboxylové kyseliny]] [[Kategória:Guanidíny]] [[Kategória:Diamíny]] g3y59snrmy4x67856sdq3lxlvos8fhi 0 173126 8057809 7847383 2025-07-07T17:38:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057809 wikitext text/x-wiki '''Alergia''' je prehnaná, neprimeraná reakcia [[imunitný systém|imunitného systému]] [[organizmus|organizmu]] na látky, s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí. Spôsobuje ju nesprávne aktivovanie [[protilátka|protilátok]] zo skupiny imunoglobulínu E (IgE) vplyvom daného [[alergén]]u. Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, od banálnej [[nádcha|nádchy]] až po [[Anafylaxia|anafylaktický]] šok, ktorý sa môže skončiť aj [[smrť]]ou. Alergická reakcia je hypersenzitívna reakcia organizmu na [[antigén]]y bežne prítomné v našom prostredí. Imunitná odpoveď je regulovaná aj [[hormóny|neuroendokrinnými]] a psychickými vplyvmi, ako aj výživou. [[Malnutrícia]], ale aj nadbytočný príjem potravín môžu zvyšovať výskyt infekcií aj [[nádorové ochorenie|rakoviny]]. Absencia [[proteín]]ov, [[vitamín]]ov a stopových prvkov, ako aj nerovnováha mastných kyselín zhoršuje činnosť imunitného systému. Na imunitný systém nepriaznivo vplýva aj okolité prostredie, ak je znečistené exhalátmi alebo rôznymi chemikáliami – redukčným [[smog]]om (oxidy síry) alebo oxidačným smogom (oxidy dusíka). Slovo „alergia“ vytvoril lekár [[Clemens von Pirquet]] a [[Béla Schick]] v roku [[1906]].<ref>[http://www.whonamedit.com/Doctor.cfm/2382.html Clemens Peter Pirquet von Cesenatico] na stránkach [http://www.whonamedit.com/ Whonamedit.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120309100851/http://www.whonamedit.com/ |date=2012-03-09 }}</ref> Zaznamenali, že niektorí pacienti sú precitlivení na bežne neškodné látky, ako prach, [[peľ]] alebo niektoré potraviny. Tento jav nazvali alergia, podľa [[grécke jazyky|gréckych]] slov ''allos'' (iný alebo zmenený stav) a ''ergon'' (práca, reakcia, reaktivita).<ref>[http://www.hon.ch/Library/Theme/Allergy/Glossary/allergy.html Alergie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170306063403/http://www.hon.ch/Library/Theme/Allergy/Glossary/allergy.html |date=2017-03-06 }} na stránkach [http://www.hon.ch/ Health On the Net Foundation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120723185457/http://www.hon.ch/ |date=2012-07-23 }}</ref> == Prejavy == Alergia je búrlivá lokálna alebo systémová reakcia na alergény. Lokálne príznaky môžu byť: * zdurenie [[nos|nosovej]] sliznice (alergická nádcha) * začervenanie a svrbenie [[Oko|očí]] (alergický zápal spojiviek) * zúženie priedušnice, [[priedušky|priedušiek]], [[Dyspnoe|dýchavičnosť a dychová nedostatočnosť]], niekedy doslova [[astma|astmatický záchvat]] * pocit zaplnenia až bolesti v [[Ucho|ušiach]], zhoršený [[sluch]] vplyvom nepriechodnej [[Eustachova trubica|Eustachovej trubice]] * [[ekzém]], [[vyrážka]] ([[urtika|žihľavka]]) a ďalšie kožné reakcie * zriedkavo aj bolesti hlavy Systémová alergická reakcia sa nazýva [[anafylaxia]]. V závislosti od miery závažnosti môže vyvolať kožnú reakciu, zúženie priedušiek, opuch, zníženie krvného tlaku a dokonca smrť. Takzvaná [[senná nádcha]] je jedným z príkladov veľmi bežnej slabej alergie – veľká časť populácie trpí príznakmi sennej nádchy, keď je vystavená pôsobeniu [[peľ]]u obsiahnutému vo vzduchu. Astmatici sú často alergickí na [[prach]] a [[roztoč]]e. Okrem alergénov pochádzajúcich z okolitého prostredia, môžu byť alergické reakcie vyvolať aj niektoré [[liek|lieky]]. == Atopia == [[Atopia]] je dedične založený sklon na alergiu, má preto zreteľný rodinný výskyt. Typickými prejavmi atopie sú atopický [[ekzém]] (atopická dermatitída), peľová alergia (alergická nádcha a alergický zápal [[Spojovka|spojiviek]] a alergická [[astma]]). Atopici majú vrodenú schopnosť vytvárať si vo zvýšenom množstve protilátky v triede IgE. Tieto IgE protilátky reagujú na alergény vonkajšieho prostredia (peľ, [[pleseň]], roztoče atď.)... == Dedičnosť == Pri dieťati, jeden [[rodič]] ktorého trpí na alergiu, je [[riziko]] vzniku alergického ochorenia 30&nbsp;%. Ak sú alergici obidvaja rodičia, riziko sa zvyšuje na 60&nbsp;%. No môže sa stať, že [[dedičný základ]] „preskočí“ jednu generáciu.<ref>[http://www.alergie.cz/edukacni-brozury/alergie/co-je-alergie/ Co je alergie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070313021532/http://www.alergie.cz/edukacni-brozury/alergie/co-je-alergie/ |date=2007-03-13 }} zo stránok [http://www.alergie.cz/ Alergie.cz]</ref> == Pseudoalergia == Príznaky nádchy, astmy, urtiky, opuchov nemusia mať vždy alergický pôvod. Nie je tu zrejmá dedičná dispozícia, nevytvárajú sa vo zvýšenej miere IgE protilátky, pôvod týchto prejavov je mimo [[imunitný systém|imunitného systému]]. == Peľová informačná služba == Vo väčšine európskych štátov existuje [[peľová informačná služba]] (PIS), ktorá sleduje obsah peľov, poprípade a iných biologických objektov v ovzduší. V [[Česko|Česku]] sa dá sledovať výskyt peľov v ovzduší a byť informovaný v týždenných predpovediach e-mailovým peľovým spravodajom <ref>[http://www.pylovasluzba.cz/Pylovy-zpravodaj-registrace Pylový zpravodaj pro Česko] zo stránok [http://www.pylovasluzba.cz/ Česká pylová informační služba]</ref> alebo pomocou SMS <ref>[http://www.bez-alergie.cz/pylova-informacni-sluzba-SMS Pylová SMS pro Česko] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070630191810/http://www.bez-alergie.cz/pylova-informacni-sluzba-SMS |date=2007-06-30 }} zo stránok [http://www.bez-alergie.cz/ Bez-Alergie.cz]</ref>. Podobná služba funguje aj na Slovensku (www.alergia.sk), kde je k dispozícii aj peľový kalendár, záznamník prejavov alergie a kontakty na ambulancie. == Pozri aj == * [[Alergická nádcha]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikt=alergia}} == Externé odkazy == * [https://www.alergia.sk/ Alergia.sk] * [http://www.bez-alergie.cz/ Bez-Alergie.cz] {{Ces icon}} * [http://www.alergie.cz/ Alergie.cz] {{Ces icon}} == Zdroj == * {{preklad|cs|Alergie}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Imunitný systém]] [[Kategória:Alergie]] 8id9pjxwry4m8tllolls6f93uu5yf9f 0 174115 8058020 7838980 2025-07-08T06:18:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Aš | typ = mesto | znak = Coat of arms of Aš, Cheb.svg | vlajka = Flag of Aš, Cheb.svg | obrázok = Aš 2008-08-28.jpg | popis = Centrum mesta | ob.roz.pôs = Aš | pov.ob = Aš | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 666 | zemepisná šírka = 50,223889 | zemepisná dĺžka = 12,195 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 55,86 | prvá zmienka = 1281 | starosta = Vítězslav Kokoř | PSČ = 352 01 | početč = 9 | početzsj = 19 | početk = 9 | NUTS5 = CZ0411 554499 | adresa = Městský úřad Aš<br />Kamenná 52<br />352 01 Aš | email = posta@muas.cz | mapa = As CH CZ.png | popis mapy = Poloha mesta Aš v rámci okresu Cheb a správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Aš | web = www.muas.cz | commons = Aš }} '''Aš''' ({{v jazyku|deu|''Asch''}}) je [[mesto (Česko)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Cheb|Cheb]] v [[Karlovarský kraj|Karlovarskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 13 054 obyvateľov, z toho 6 435 mužov a 6 619 žien, pričom priemerný vek v meste bol 39,3 roka (muži 37,7 roka, ženy 40,9 roka). == Osobnosti mesta == * [[Vladislav Pašek]] (* [[1926]] – † [[1954]]), český zoológ a lesnícky entomológ * [[Petr Sepéši|Petr Sepeši]] (* [[1960]] – † [[1985]]), český spevák == Partnerské mestá == * {{flagicon|Italy}} [[Fiumefreddo di Sicilia]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Oelsnitz]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Plauen (mesto)|Plauen]], Nemecko * {{flagicon|Nemecko}} [[Rehau]], Nemecko == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Aš}} == Externé odkazy == * [http://www.muas.cz Oficiálna stránka mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110205022901/http://www.muas.cz/ |date=2011-02-05 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Cheb}} [[Kategória:Aš| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Cheb]] 1yltq3t94e690sv0838jzu52wmymwxu 0 181961 8057749 8035343 2025-07-07T14:15:42Z Preceda Laci 267525 oprava gramatickej chyby 8057749 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom meste|Vysoké Tatry (mesto)}} {{Geobox | Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Vysoké Tatry | native_name = | other_name = {{V jazyku|pol|Tatry Wysokie}} | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = Vysoké Tatry panorama.jpg | image_size = 300px | image_caption = Vysoké Tatry zo severného svahu [[Slovenský raj|Slovenského raja]] od obce [[Spišské Tomášovce]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = Poľsko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Prešovský kraj|Prešovský]] | region1 = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] | district1 = [[Poprad (okres)|Poprad]] | district2 = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | parent = [[Východné Tatry]] | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Ždiarska brázda]]<br/>[[Belianske Tatry]]<br/>[[Tatranské podhorie]]<br/>[[Liptovské kopy]]<br/>[[Červené vrchy]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = Alpínske vrásnenie | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = 341 | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | coordinates_type = region:SK_type:mountain | highest = Gerlachovský štít | highest location = | highest_country = Slovensko | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 2655 | highest_lat_d = 49 | highest_lat_m = 10 | highest_lat_s = | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 20 | highest_long_m = 08 | highest_long_s = | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_WE = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Map section *** --> | map = High Tatras - location map.svg | map_size = | map_caption = Poloha pohoria v rámci Slovenska a Poľska | map_background = Slovakia - background map.png | map1 = High Tatras - location map in Prešov Region (West).svg | map1_size = | map1_background = Prešov Region (West) - background map.png | map1_caption = Poloha pohoria v západnej časti Prešovského kraja | map1_locator = Prešovský kraj (západ) <!-- *** Websties *** --> | commons = High Tatra Mountains }} [[Súbor:Kojšovská hoľa 002.jpg|náhľad|Pohľad na panorámu Vysokých Tatier z [[Kojšovská hoľa (vrch)|Kojšovskej hole]]]] [[Súbor:Starý Kežmarok na listine.jpeg|náhľad|Vysoké Tatry na vedute mesta [[Kežmarok]] z 18. storočia]] '''Vysoké Tatry''' sú najvyššie [[pohorie]] na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Poľsko|Poľsku]] a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou [[Východné Tatry|Východných Tatier]] a majú rozlohu {{km2|341}} ({{km2|260}} na Slovensku a {{km2|81}} v Poľsku). == Poloha == Sú najatraktívnejšou časťou [[Tatry|Tatier]] a ležia vo východnej polovici centrálnej časti. Na západe ich od [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a ich častí [[Liptovské kopy]] a [[Červené vrchy]] oddeľuje [[Kôprová dolina]], na východe sa [[Kopské sedlo|Kopským sedlom]] začínajú [[Belianske Tatry]]. Na juhu Vysoké Tatry hraničia s [[Tatranské podhorie|Tatranským podhorím]], podcelkom [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]] a na severovýchode susedí krátkym úsekom [[Ždiarska brázda]], prináležiaca [[Podtatranská brázda|Podtatranskej brázde]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24| miesto = Bratislava }}</ref> == Geológia == Tatry sú [[jadrové pohorie]]. [[Geológia|Geologická]] stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. [[kryštalinikum|Kryštalické]] jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z [[granitoid]]ov a [[kryštalická bridlica|kryštalických bridlíc]]. Na kryštaliniku ležia [[mezozoikum|druhohorné]] sedimenty tzv. [[sedimentárny obal tatrika|obal]], hlavne [[kremenec (hornina)|kremence]], [[vápenec|vápence]], [[dolomit (hornina)|dolomity]] a [[ílovitá bridlica|ílovité bridlice]]. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako [[tatrikum]]. Jadro Tatier vznikalo v prvohorách ([[Karbón (geochronologická jednotka)|Karbón]], 210 miliónov rokov). Okolité [[more]] ustúpilo koncom prvohôr a začala sa prejavovať masívna [[erózia]]. V [[trias]]e však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a [[Červené vrchy|Červených vrchov]]. Na konci obdobia [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom [[subtatranské príkrovy|subtatranských príkrovov]]. V [[paleogén]]e prekryli pohorie sedimenty [[centrálnokarpatský paleogén|podtatranskej skupiny]]. Masívny výzdvih pohoria sa začal až na konci paleogénu a hlavne v [[miocén]]e<ref>Janák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001, [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume13/G13-141.pdf ''Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121214042740/http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume13/G13-141.pdf |date=2012-12-14 }} GeoLines 13, s. 141{{--}}148</ref>. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv [[Alpínsky ľadovec|alpínske ľadovce]], ktoré tiekli v [[ľadová doba|ľadových dobách]], počas ktorých dosahovali [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]] na severných stranách hôr až {{km|14|m|w}}. Najdlhšia a najhlbšia [[jaskyňa]] v Tatrách je [[Jaskinia Wielka Śnieżna]] (dĺžka {{km|22|m}}, hĺbka {{m|824|m}}). == Geografický opis == Hlavný hrebeň ''Vysokých Tatier'', ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je {{km|26|m}} dlhý a jeho maximálna šírka je {{km|17|m}}. Vysoké Tatry sa tiahnu od [[Ľaliové sedlo|Ľaliového sedla]] ({{mnm|1947|m}}) na západe k [[Kopské sedlo|Kopskému sedlu]] ({{mnm|1749|m}}) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je [[Svinica (vrch)|Svinica]] ({{mnm|2301|m}}), najvýchodnejším [[Jahňací štít]] ({{mnm|2229|m}}). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod {{mnm|2000|m}} a jeho najvyšším vrcholom je [[Ľadový štít]] ({{mnm|2627|m}}).<ref name=M>''Vysoké Tatry. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: [[VKÚ]], a. s., 2023.</ref> Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy ([[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], [[Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)|Končistá]], [[Gerlachovský štít]], [[Slavkovský štít]], [[Lomnický štít]],) štyri na sever ([[Kozi Wierch]], [[Opalony Wierch]], [[Malé Rysy]], [[Veľká Javorová veža]]). Najvyšší vrchol [[Gerlachovský štít]] je zároveň najvyšším vrcholom nielen [[Tatry|Tatier]], ale celých [[Karpaty|Karpát]]. [[Súbor:Vysoke Tatry5. Gotha, 1865.jpg|thumb|Vysoké Tatry, 1865]] [[Súbor:Vysoké Tatry r.1922.jpg|náhľad|Vysoké Tatry, pohľadnica z roku 1922]] == Vrcholy == ''Celkový zoznam pozri [[Zoznam štítov Vysokých Tatier|zoznam štítov]]'' Vo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2 500 metrov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Najvyššie vrcholky Tatier |url=http://kamiltatry.wordpress.com/o-tatrach/najwyzsze-szczyty-tatr/ |dátum prístupu=2012-04-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120412040114/http://kamiltatry.wordpress.com/o-tatrach/najwyzsze-szczyty-tatr/ |dátum archivácie=2012-04-12 }}</ref>. 10 vrcholov s výškou nad 2 000 m.n.m. v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1. 11. – 15. 6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, [[Ganek]], [[Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)|Bradavica]], [[Prostredný hrot]], [[Ľadový štít]], [[Baranie rohy]], [[Lomnický štít]], [[Kežmarský štít]] a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Spolok horských vodcov Vysoké Tatry | titul = Populárne vrcholy, ktoré sú aj v lete doporučované s horským vodcom | url = http://www.tatraguide.sk/leto.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.4.2011 | vydavateľ = tatraguide.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070919070953/http://www.tatraguide.sk/leto.php | dátum archivácie = 2007-09-19 }}</ref>. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné riziko. [[Súbor:Gerlachovsky stit from Velicka dolina.jpg|náhľad|Gerlachovský štít]] [[Súbor:Krivan from Vychodna.jpg|náhľad|Kriváň]] [[Súbor:Vysoke Tatry3b. Gotha, 1865.jpg|náhľad|Vysoké Tatry z poľskej strany, 1865]] [[Súbor:Vysoke Tatry4b. Gotha, 1865.jpg|náhľad|Vysoké Tatry zo slovenskej strany, 1865]] Tatranské vrcholy nad {{m|2500|m}}: {| | * [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2655|m}}) * [[Gerlachovská veža]] ({{mnm|2642|m}}) * [[Lomnický štít]] ({{mnm|2634|m}}) * [[Ľadový štít]] ({{mnm|2627|m}}) * [[Pyšný štít]] ({{mnm|2621|m}}) * [[Zadný Gerlach]] ({{mnm|2616|m}}) * [[Lavínový štít]] ({{mnm|2606|m}}) * [[Malý Ľadový štít]] ({{mnm|2603|m}}) * [[Kotlový štít]] ({{mnm|2601|m}}) * [[Lavínová veža]] ({{mnm|2600|m}}) * [[Malý Pyšný štít]] ({{mnm|2590|m}}) * [[Veľká Litvorová veža]] ({{mnm|2581|m}}) * [[Loktibrada]] ({{mnm|2575|m}}) * [[Strapatá veža]] ({{mnm|2565|m}}) * [[Posledná veža]] ({{mnm|2560|m}}) * [[Kežmarský štít]] ({{mnm|2556|m}}) | * [[Vysoká (vrch v Tatrách)|Vysoká]] ({{mnm|2547|m}}) * [[Malá Litvorová veža]] ({{mnm|2547|m}}) * [[Supia veža]] ({{mnm|2540|m}}) * [[Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)|Končistá]] ({{mnm|2538|m}}) * [[Baranie rohy]] ({{mnm|2526|m}}) * [[Čertova veža]] ({{mnm|2525|m}}) * [[Dračí štít]] ({{mnm|2523|m}}) * [[Veľká Vidlová veža]] ({{mnm|2523|m}}) * [[Ťažký štít]] ({{mnm|2520|m}}) * [[Malý Dračí štít|Malý dračí štít]] ({{mnm|2518|m}}) * [[Veterný štít]] ({{mnm|2515|m}}) * [[Malý Kežmarský štít]] ({{mnm|2514|m}}) * [[Zadný Ľadový štít]] ({{mnm|2512|m}}) * [[Predný štôlsky hrb]] ({{mnm|2510|m}}) * [[Rysy (vrch)|Rysy]] ({{mnm|2503|m}}) | |} Turisticky dostupné vrcholy slovenskej časti Tatier: * [[Rysy (vrch)|Rysy]] ({{mnm|2503|m}}) – 4,5 hod. od Štrbského Plesa * [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{mnm|2495|m}}) – 4 hod. od Troch studničiek * [[Slavkovský štít]] ({{mnm|2452|m}}) – 4 hod. zo Starého Smokovca * [[Východná Vysoká]] ({{mnm|2429|m}}) – 4,5 hod. z Tatranskej Polianky * [[Kôprovský štít]] ({{mnm|2367|m}}) – 4 hod. od Štrbského Plesa * [[Svinica (vrch)|Svinica]] ({{mnm|2301|m}}) – 5,5 hod z Lysej Poľany * [[Jahňací štít]] ({{mnm|2230|m}}) – 5 hod. z nástupu v doline Kežmarskej Bielej vody * [[Hrubý štít]] ({{mnm|2172|m}}) – 5 hod. z Lysej Poľany * [[Predné Solisko]] ({{mnm|2093|m}}) – 2,5 hod. zo Štrbského plesa * [[Veľká Svišťovka]] ({{mnm|2038|m}}) – 4 hod. z Tatranskej Lomnice == Sedlá == ''Pre celkový zoznam pozri [[Zoznam sediel Vysokých Tatier|zoznam sediel]].'' Najvyšším sedlom je Sedielko. Niekoľko chodníkov prechádza cez často vysoko položené horské sedla. Niektoré prechody sú dokonca zaistené reťazami a nejde tak o vychádzkové túry.<br /> Turisticky sprístupnené horské sedlá v slovenskej časti: {| | * [[Sedielko]] ({{mnm|2376|m}}) * [[Priečne sedlo]] ({{mnm|2353|m}}) * [[Váha (sedlo)|Sedlo Váha]] ({{mnm|2340|m}}) * [[Bystré sedlo (Vysoké Tatry)|Bystré sedlo]] ({{mnm|2314|m}}) * [[Prielom (sedlo)|Sedlo Prielom]] ({{mnm|2290|m}}) * [[Poľský hrebeň]] ({{mnm|2200|m}}) * [[Lomnické sedlo]] ({{mnm|2190|m}}) * [[Vyšné Kôprovské sedlo]] ({{mnm|2180|m}}) * [[Kolový priechod]] ({{mnm|2063|m}}) | * [[Svinické sedlo]] ({{mnm|2050|m}}) * [[Chalubinského vrata]] ({{mnm|2029|m}}) * [[Sedlo pod Svišťovkou]] ({{mnm|2023|m}}) * [[Hladké sedlo]] ({{mnm|1993|m}}) * [[Sedlo pod Ostrvou]] ({{mnm|1966|m}}) * [[Ľaliové sedlo]] ({{mnm|1952|m}}) * [[Závory (sedlo)|Závory]] ({{mnm|1877|m}}) * [[Predné Kopské sedlo]] ({{mnm|1780|m}}) * [[Kopské sedlo]] ({{mnm|1750|m}}) | |} == Doliny == Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dná severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcovou]] činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú [[erózia|eróznu]] činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú [[Kôprová dolina]], [[Važecká dolina]], [[Furkotská dolina]], [[Mlynická dolina]], [[Mengusovská dolina]], [[Štôlska dolina]], [[Batizovská dolina]], [[Velická dolina]], [[Slavkovská dolina]], [[Veľká Studená dolina|Veľká]] a [[Malá Studená dolina]], [[Skalnatá dolina]], [[Dolina Kežmarskej Bielej vody]]. Na severnej strane to sú [[Bielovodská dolina]] a [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]]. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku {{km|11|m}}. == Vodstvo == [[Súbor:Vysoke Tatry1. Gotha, 1865.jpg|thumb|Štrbské pleso, 1865]] Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam – čiernomorskému a baltskému. [[prameň (voda)|Prameň]] tu majú niektoré významné rieky ako napríklad [[Váh]]. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je [[Obrovský vodopád]], ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške {{mnm|1330|m}}. Je vysoký {{m|20|m}}. Vo väčšine dolín sa nachádzajú [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcové]] [[jazero|jazerá]], [[Pleso (Tatry a Nízke Tatry)|plesá]]. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované [[Štrbské pleso]] je známe aj tým, že z neho [[voda]] vyteká na obe strany – tečie do [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. V pohorí vyviera aj niekoľko [[minerálny prameň|minerálnych prameňov]], z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným [[kúpele|kúpeľom]] patrí napr. [[Starý Smokovec]]. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu. Najznámejšie plesá sú: * [[Veľké Hincovo pleso]] (Slovensko) * [[Štrbské pleso]] (Slovensko) * [[Popradské pleso]] (Slovensko) * [[Morské oko (pleso)|Morskie oko]] (Poľsko) * [[Wielki Staw Polski]] (Poľsko) [[Súbor:HoheTatra StrbskePleso.jpg|center|thumb|1200px|<center>[[Štrbské pleso]] s Vysokými Tatrami v pozadí</center>]] == Podnebie == Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemere dostáva až na 0[[Stupeň Celzia|°C]]. Vo výške {{mnm|1000|m}} je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. [[Sneh|Snehová pokrývka]] sa tu udrží po 200{{--}}250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. [[Teplotná inverzia|Inverzie]] nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkový ročný súhrn okolo {{mm|1600|m}}. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť. == Ochrana prírody == Vysoké Tatry patria do [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]] (TANAP). Park bol vyhlásený v r. [[1948]]. Rozloha [[TANAP|TANAPU]] je {{ha|73300|m}} a plocha ochranného pásma ďalších {{ha|39800|m}}. V [[Poľsko|Poľsku]] je to [[Tatrzański Park Narodowy]] s plochou {{km2|212}}. Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej [[flóra (kvetena)|flóry]] a [[fauna|fauny]] a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, [[kar (geológia)|kary]], morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, [[škrapy]] či [[jaskyne]]. Vo februári [[1993]] bol TANAP vyhlásený ako [[biosférická rezervácia]] v programu [[UNESCO]]. == Turizmus == [[Súbor:Lanovka v Tatrách.jpg|thumb|Lanová dráha vo Vysokých Tatrách z konca 80. rokov]] Vysoké Tatry predstavujú turisticky najatraktívnejšie územie [[Slovensko|Slovenska]]. Má vybudovanú potrebnú infraštruktúru a zariadenia poskytujú celoročne komplex služieb. K dispozícii je sieť turistických chodníkov, ktoré umožňujú bezpečný pohyb turistov medzi zaujímavými lokalitami. Prístupné sú tak horské chaty, plesá, vodopády i vybrané vrcholy, napojené na rázcestia a turistické centrá či osady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.14704&y=49.17363&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pohyb medzi strediskami zabezpečuje [[Tatranské elektrické železnice|tatranská električka]], osadami tiež vedie [[Cesta Slobody]]. V okolí hlavných centier turizmu – [[Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]], [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]] a [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]], sú vybudované lanovky. Cez prestupnú stanicu pri [[Skalnaté pleso|Skalnatom plese]] vedie [[Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít|lanovka]] na vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]]. === Horské chaty === {{Klikacia mapa tatranských chát}} ; Slovensko * [[Chata pod Rysmi]] ({{mnm|2250|m}}) – kapacita 14 lôžok, založená 1933, najvyššie položená chata v Tatrách * [[Téryho chata]] ({{mnm|2015|m}}) – kapacita 25 lôžok, založená 1899, otvorená po celý rok * [[Zbojnícka chata]] ({{mnm|1960|m}}) – kapacita 16 lôžok, založená 1907, v roku 1998 vyhorela, dnes je zrekonštruovaná * [[Chata pod Soliskom]] ({{mnm|1840|m}}) – kapacita 8 lôžok, založená 1942, otvorená celoročne * [[Hotel Encián na Skalnatom plese]] ({{m|1752|m}}) * [[Skalnatá chata]] ({{mnm|1740|m}}) – bez možnosti ubytovania, založená 1932, otvorená po celý rok * [[Sliezsky dom]] ({{mnm|1665|m}}) – kapacita 114 lôžok, založená 1895 (dnešná podoba z r. 1968), otvorená po celý rok * [[Chata pri Zelenom plese]] ({{mnm|1551|m}}) – kapacita 50 lôžok, založená 1897, otvorená celoročne * [[Chata pri Popradskom plese]] ({{mnm|1500|m}}) – kapacita 132 lôžok, založené 1879, celoročná prevádzka * [[Zamkovského chata]] ({{mnm|1475|m}}) – kapacita 25 lôžok, založená 1943, celoročná prevádzka * [[Rainerova chata]] ({{mnm|1290|m}}) – bez možnosti ubytovania, založená 1860, múzeum tatranských nosičov, bufet * [[Hotel Hrebienok]] ({{mnm|1285|m}}) * [[Bilíkova chata]] ({{mnm|1255|m}}) – kapacita 28 lôžok, založená 1934, celoročná prevádzka ; ;Poľsko * [[Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich]] ({{mnm|1671|m}}) – kapacita 70 lôžok, založená 1947 * [[Chata PTTK Murowaniec]] ({{mnm|1500|m}}) – kapacita 120 lôžok, založená 1921, * [[Chata PTTK nad Morským okom]] ({{mnm|1410|m}}) – kapacita 77 lôžok, založená 1908, najstaršia chata v Poľských Vysokých Tatrách * [[Chata PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki]] ({{mnm|1031|m}}) [[Súbor:Panorama High Tatras from Poprad.jpg|center|thumb|800px|Panoráma Vysokých Tatier z [[Poprad]]u]] == Pozri aj == * [[Tatry]] * [[Doprava vo Vysokých Tatrách]] * [[Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách]] == Literatúra == * Miloš Janoška: ''Sprievodca po Tatrách,'' Tlačil a vydal F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši 1911 * Gyula v. Komarnicki: ''Hochgebirgsführer der Hohen Tatra,'' Verlag Turistik und Alpinismus, Budapest 1918 * Johann Vigyazó – Gyula Andor Hefty: ''Die Hohe Tatra,'' Verlag: Turistik und Alpinismus, Kesmark 1922 * Ivan Houdek: ''Osudy Vysokých Tatier,'' Slovakotour, Liptovský Sv. Mikuláš 1951 * Arno Puškáš: ''Horolezci v tatranských stenách,'' Tatran, Bratislava 1952 * Jožo Šimko: ''Vysoké Tatry (Sprievodca tatranskými dolinami),'' Tatran, Bratislava 1952 * Arno Puškáš: ''Nové horolezecké výstupy vo Vysokých Tatrách 1945{{--}}1953,'' Nakladateľstvo cestovného ruchu, Bratislava 1953 * Alfred Grosz: ''Die Hohe Tatra,'' Stuttgart 1961 * Vladimír Adamec – Radek Roubal: ''Hohe Tatra, Touristenführer,'' Šport, Bratislava 1978 * Arno Puškáš: ''Vysoké Tatry, Horolezecký sprievodca; Monografia I až X,'' Šport, Bratislava 1957{{--}}1989 * Ernst Hochberger: ''Hohe Tatra – Gebirge der Nordslowakei,'' 4 Bde., Hochberger, Sinn 1992 * Zofia i Witold H. Paryscy: ''Wielka Encyklopedia Tatrzańska'', Wydawnictwo Górskie, Poronin 1995, ISBN 83-7104-009-1 * Ján Lacika: ''Tatry – turistický sprievodca,'' Dajama, Bratislava 1999, ISBN 80-88975-10-7 * Ján Lacika: ''Hohe Tatra – 45 Fusswanderungen,'' Dajama, Bratislava 2001, ISBN 80-88975-36-0 * Anton Klipp: ''Die Hohe Tatra und der Karpathenverein,'' Karpatendeutsches Kulturwerk Slowakei, Karlsruhe 2006 ISBN 3-927020-12-5 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:High Tatra Mountains|štítok=pohorie Vysoké Tatry}} == Externé odkazy == * [http://www.tatry.sk/ www.tatry.sk] * [http://www.vysoketatry.com/ www.vysoketatry.com] * [http://www.vysoke-tatry.info www.vysoke-tatry.info] * [http://melown.com/maps/#tatras_slovakia 3D vizualizácia pohorie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210418090217/https://www.melown.com/maps/#tatras_slovakia |date=2021-04-18 }} {{Dvojtisícovky Východných Tatier}} {{Tatry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pohoria na Slovensku]] [[Kategória:Tatry]] [[Kategória:Vysoké Tatry| ]] [[Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku]] qrdde0y627el88ptgxyj91fel65b6xy 0 189247 8057744 7989079 2025-07-07T14:03:11Z Preceda Laci 267525 oprava gramatickej chyby 8057744 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Nocadeň | Obrázok = Nocaden ikony.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Rock]], [[Alternatívny rock]], [[pop (hudobný žáner)|Pop]] | Roky pôsobenia = [[1997]] - súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[BMG Ariola]]<br />[[Universal Music]]<br />[[Warner Music]] | Webstránka = {{url|www.nocaden.sk}} | Bývalí členovia =Peter Gufrovič{{break}}Boris Mihálik | Členovia skupiny = Rasťo Kopina{{break}}Róbert Kopina{{break}} }} '''Nocadeň''' je [[slovensko|slovenská]] [[rock]]ová kapela, ktorú dňa 25. decembra 1997 v [[Košice|Košiciach]] založili bratia [[Rasťo Kopina|Rasťo]] a [[Robert Kopina|Robo Kopinovci]]. == História == === Začiatky a prvé tri albumy (1997-2005) === V roku 1997 sa bratia Rasťo ([[spev]]) a Robo ([[gitara]]) Kopinovci po návrate z [[londýn]]skeho koncertu [[U2 (hudobná skupina)|U2]] rozhodli založiť vlastnú kapelu. Ku skupine sa pripojili [[Boris Mihálik]] ([[basgitara]]) a [[Peter Gufrovič]] ([[bicie]]). Oficiálny dátum vzniku skupiny je [[25. december]] [[1997]], teda deň keď sa jej členovia zišli na prvej spoločnej skúške. V roku 1999 na základe úspechu singla „Budím sa sám“ podpisuje kapela zmluvu s vydavateľstvom [[BMG Ariola]]. [[Nocadeň (album)|Eponymný debut]] s dvanástimi pesničkami vychádza 27. marca 2000 a prvým [[Singel (hudba)|singlom]] z neho bola skladba „Steny“. Pesnička sa vzápätí stáva obrovským hitom a jednou z najhranejších skladieb. Nasledovali single „Vietor a dážď“, „Pod lampou“ a „Organizmy“. Po roku od vydania albumu na Slovensku, vyšiel debutový album aj v susednom [[Poľsko|Poľsku]] na značke BMG Poland/ZicZac. Nocadeň sa tak stali prvou slovensky spievajúcou kapelou, ktorej vyšla platňa v zahraničí (ak samozrejme nerátame [[Česko]]). Kapela taktiež dostáva dve nominácie [[Hudobná akadémia|Hudobnej akadémie]] za rok [[2000]]: v kategóriách Objav roka a Skladba roka („Steny“). Počas júla a augusta 2001 vznikol v štúdiu Slovenského rozhlasu a v štúdiu Phoenix druhý album ''[[Slová už nevravia nič]]''. Ten vyšiel [[24. september|24. septembra]] [[2001]] a bol pomenovaný podľa rovnomennej skladby. Tá patrila dlhé týždne medzi najhranejšie pesničky v slovenskom éteri a získala ocenenie [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejšiu skladbu mladého autora v oblasti populárnej hudby. Na novembrových odovzdávaniach cien Slávik 2001 získava Nocadeň ocenenie Skokan roka. Následne podpisuje s vydavateľstvom BMG Ariola zmluvu na ďalšie dva albumy. Ďalšími singlami z albumovej dvojky boli pesničky „Chvíľu“, „Mucha“ a „Miska s mliekom“. Na prelome rokov 2002 a 2003 nahrávajú Nocadeň svoju tretiu platňu. Tá dostáva názov ''[[Katarzia (album)|Katarzia]]''. Predzvesťou vydania nového albumu sa stala pesnička „Letíš padáš“. Táto progresívne znejúca [[electro-rock]]ová skladba pripomenula fanúšikom, že Nocadeň sú kapelou, ktorá nerada prešľapuje na mieste. Oficiálnym dátumom vydania albumu ''Katarzia'' je [[29. september]] [[2003]] a promuje ho skladba „Kým nás smrť nerozdelí“. Avšak až nasledujúci singel „Buď hviezda“ sa stáva obrovským hitom a radí sa spolu so skladbami „Steny“ a „Slová už nevravia nič“ k najväčším hitom kapely. Ďalšími singlami z ''Katarzie'' boli pesničky „Pre nás dvoch“ a „V žiare noci“. === Obdobie vo vydavateľstve Universal music (2006-2009) === Po piatich turbulentných rokoch strávených vo vydavateľstve BMG ho kapela opúšťa a podpisuje zmluvu s hudobným vydavateľom [[Universal Music]]. Nahrávanie novinky sa však muselo posunúť, nakoľko tesne pred jeho začatím mala cestou z koncertu kapela autonehodu, pri ktorej bubeník Peter Gufrovič utrpel komplikovanú zlomeninu ruky. Predzvesťou vydania nového albumu sa stáva skladba „Jackie Chan“. Samotný album ''[[Nestrieľajte do labutí]]'', ktorý je pomenovaný podľa rovnomennej pesničky, uzrel svetlo sveta [[6. február|6. februára]] [[2006]]. Titulnej pesničke sa výrazne darí, čomu napomáha aj špeciálna verzia tejto skladby s hosťujúcou speváčkou [[Katarína Knechtová|Katarínou Knechtovou]]. Skladbu „Nestrieľajte do labutí“ nasledujú single „V súhvezdí“, „Tvoj mono hlas“ a „Voľným pádom“. V roku 2006, v deň 30. narodenín speváka Rasťa, sa dostáva do obchodov výberový album s názvom ''[[Retrospektíva (album)|Retrospektíva]]'', ktorý mapuje obdobie strávené vo vydavateľstve BMG. Dramaturgiu platne mali na starosti samotní členovia kapely. Na tejto kompilácii sa okrem hitov z prvých troch albumov objavujú aj skladby, ktoré neboli nikdy singlami a taktiež niekoľko dovtedy nevydaných [[Remix|remixov]]. Na ''Retrospektívu'' je zaradená aj špeciálna verzia pesničky „Nestrieľajte do labutí“ s [[Katarína Knechtová|Katarínou Knechtovou]]. Úspech pesničky „Nestrieľajte do labutí“ podčiarkuje aj fakt, že jej [[Cover verzia|cover verziu]] pod názvom „Na obrazach zwykłych słów“ na svoj album ''Świat się pomylił'' zaradila poľská speváčka [[Patrycja Markowska]]. Na ďalšieho albumového pokračovateľa si fanúšikovia museli počkať vyše dva a pol roka. Len samotné nahrávanie piateho radového albumu trvalo bezmála rok. Ten dostáva názov ''[[Ikony]]''. Členovia kapely charakterizujú novú platňu, ako svoj druhý debut. Rasťo o platni povedal: „Všetko sú to nové pesničky, žiadna tam nie je zo staršieho obdobia a album má drive, ako naša prvá platňa.“ ''Ikony'' sú s debutovým albumom prepojené aj prostredníctvom skladieb „V nočných svetlách“ (2000) a „V nočných svetlách II“ (2008). Zaujímavosťou nového albumu je i záverečná skladba „Umriem pri tvojich nohách“, v ktorej speváka sprevádza iba sláčikový orchester. Pilotným singlom je skladba „Iba pár minút“ a samotný album vyšiel [[6. október|6. októbra]] [[2008]]. Singlami z neho boli aj pesničky „Na čo asi myslíš“ a „Umriem pri tvojich nohách“. === Medziobdobie (2010-2014) === Koncom roka [[2010]] kapela odpremiérovala na vlnách [[Rádio_FM|Rádia_FM]] svoju novú skladbu „Bdiem či spím“. V októbri 2011 bol vydaný singel „Keď skončí táto noc“, ktorý si odbil svoju premiéru na vlnách poľského rockového rádia Eska Rock. 1. mája 2012 sa pri príležitosti 15. výročia založenia kapely uskutočnil veľkolepý koncert v [[Štátne divadlo v Košiciach|Štátnom divadle v Košiciach]]. Nasledujúce dva roky kapela usilovne pracovala na novom, v poradí šiestom albume. Prvou ochutnávkou z neho je veľmi sviežo znejúci singel „Možno“. Spevák Rasťo o ňom prezradil: "Je to predzvesť toho, akým smerom sa posúvame. Určite si zachováme svoju živočíšnosť, ale nahrávka nebude znieť surovo.“ === Úspešný comeback (2015-2017) === 24. apríla 2015, takmer sedem rokov od zatiaľ poslednej platne, vydáva kapela album s názvom ''[[Pozemskí astronauti]]''. Album má veľmi svieži a moderný zvuk, ku ktorému prispel aj dvojnásobný držiteľ ceny Grammy [[Vlado Meller]]. Bubeník [[Peter Gufrovič]] o albume hovorí: „Fanúšikom na novinke ponúkame určite to najlepšie z nás. Snažili sme sa, aby to bol album moderný a zároveň, aby tam bolo aj niečo z klasickej gitarovej muziky. Pri nahrávaní sme skúšali nové postupy, ale tak ako vždy, aj teraz ide najmä o silné texty a melódie.“ Čerstvá novinka podľa slov lídra kapely Rasťa Kopinu v sebe ukrýva esencie tvorby Nocadeň. „Tento album je o nás, o ľuďoch, o tom, ako putujeme vesmírom, o našich zážitkoch, o našom precitnutí a poznaní," hovorí spevák. Zaujímavosťou je určite aj to, že na obale albumu sa objavuje Rasťova dcéra Nina. Pilotným singlom z albumu je pesnička „V nás“, ku ktorej je okrem [[Videoklip|oficiálneho videa]], v ktorom účinkuje herečka [[Eva Sakálová]], natočená séria videoklipov, v ktorých sa objavuje každý člen kapely samostatne. Ako ďalší singel z albumu bola vybraná skladba „Havran“, ktorá sa na dlhé mesiace stala jednou z najhranejších piesní v slovenskom éteri a zaraďuje sa medzi najúspešnejšie skladby za rok [[2015]]. Začiatkom roka 2016 sa do rádií opätovne dostala pesnička „V nás", ktorá sa vyše pol roka držala na popredných priečkach v rebríčku hranosti [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]. V apríli vyrazila kapela na turné s názvom „Pozemskí astronauti Galaxy S7 Tour". Vypredané koncerty tohto turné definitívne potvrdili úspešný návrat Nocadeň. Koncom augusta sa do rádií dostávajú „Papierové kone“, skladba, v ktorej je zakódovaný leitmotív albumu ''[[Pozemskí astronauti]]'', za predaj ktorého kapela získava Zlatú platňu. Toto ocenenie bolo košickej štvorici odovzdané na špeciálnom vianočnom koncerte v Slovenskom rozhlase. Koncom marca 2017 sa do éteru dostala novinka „Čítaš mi z pier”, ktorá predznamenáva výberový album, ktorý mapuje 20-ročnú históriu kapely. V pesničke sa objavuje aj ženský vokál [[Lina Mayer|Liny Mayer]]. V rebríčku hranosti IFPI dosiahla táto skladba siedme miesto, čo je jedno z najlepších umiestnení v histórii kapely. 12. mája 2017 sa v obchodoch objavuje výberový album ''[[Introspekcia (album)|Introspekcia]]''. Táto kompilácia obsahuje dokopy sedemnásť skladieb. O zvuk jednotlivých pesničiek sa postaral dvojnásobný držiteľ Grammy Vlado Meller. Okrem najväčších hitov skupiny ako „Steny”, „Slová už nevravia nič”, „V nás” či „Havran” zaradila štvorica hudobníkov na album aj niekoľko bonusov, ktoré zatiaľ nevyšli na žiadnej štúdiovke - medzi nimi aj novú verziu skladby „Organizmy”. Rok osláv vyvrcholil v októbri špeciálnymi narodeninovými koncertami „20 rokov Nocadeň“ v Košiciach a [[Bratislava|Bratislave]]. V spolupráci so [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu|Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu]] vznikla nová verzia hitu „Buď hviezda”, ktorá sa do rádií dostala tesne pred Vianocami. „[[Slovenský rozhlas]] nám dal takýto darček k nášmu dvadsiatemu výročiu. Mohli sme si vybrať niektorú skladbu z nášho repertoáru, v ktorej by bol tak trochu ukrytý duch [[Vianoce|Vianoc]], keďže ju premiérujeme teraz pred sviatkami. Pri výbere skladby sme teda nejako dlho uvažovať ani nemuseli a bolo to jasné,“ povedal o tejto spolupráci líder kapely Rasťo Kopina. Koncom roka [[2017]] sa udiali aj personálne zmeny v zostave a Nocadeň ďalej pokračujú už ako dvojica. Kapelu tak, po novom, tvoria zakladajúci členovia Rasťo a Róbert Kopinovci. === Nocadeň už ako duo (2018-dodnes) === [[20. apríl|20. apríla]] [[2018]] po dlhom odkladaní vychádza kapele prvý live album [[Nocadeň v divadle|''Nocadeň v divadle'']]. Nahrávka, ktorá bola zaznamenaná počas výročného koncertu v Štátnom divadle v Košiciach, je obohatená aj o bonus v podobe symfonickej verzie skladby „Buď hviezda”. Počas leta bratia Kopinovci okrem koncertovania a aktívneho oddychu zarezávali aj v štúdiu. Výsledkom je singel s názvom „Domino”, ktorý sa už krátko po svojej rádiovej premiére zaradil medzi najhranejšie domáce pesničky. Skladba predstavuje Nocadeň v trošku inom, netradičnom svetle. „Aj keď asi navždy zostaneme gitarovou kapelou, tentoraz sme zvuk gitary sprocesovali tak, že znie úplne inak a v novinke prevládajú [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]],“ približuje Rasťo. V októbri si kapela pripomenula 10. výročie vydania dnes už kultového albumu ''Ikony'' na koncertoch s názvom Jeseň 2018. Rok 2019 bol v znamení nového štúdiového albumu. V lete ho chalani z Nocadeň definitívne dokončili a následne dávkovali v rýchlom slede za sebou, jednu novinku za druhou. Najprv to bol online singel „Tváre”, ku ktorému ponúkli aj podmanivý videoklip, no a hneď na to predstavili rádiový singel „Svitanie”, ktorý sa okamžite zaradil medzi najhranejšie skladby v rozhlasovom vysielaní. Všetky tieto aktivity smerovali k vydaniu siedmeho štúdiového albumu, ktorý dostal názov [[Auróra (album)|''Auróra'']] a na trhu sa objavil [[11. október|11. októbra]]. Začiatkom roka [[2020]] vypustili bratia Kopinovci do éteru ďalší singel z albumu [[Auróra (album)|''Auróra'']], a to skladbu „Architekti šťastia”. Pesnička zaznamela obrovský ohlas v rádiovom vysielaní (13. miesto v rebríčku hranosti IFPI) a bodovala aj v rebríčkoch [[Spotify]]. Úspech pesničky a rovnako aj albumu podtrhol fakt, že Nocadeň získali nomináciu [[Česká hudobná akadémia|Českej hudobnej akadémie]] (Ceny [[Anděl (cena)|Anděl]]) za rok 2019 v kategórii Slovenský album roka. Nocadeň nakoniec túto nomináciu premenili vo víťazstvo a stali sa tak historicky prvými držiteľmi Ceny Anděl v tejto absolútne novej kategórii. Ďalšími singlami z tohto albumu, za predaj ktorého kapela získala Zlatú platňu, boli skladby „Auróra” (21. miesto v rebríčku hranosti IFPI), „Žiletky” a „Labyrint”. == Členovia skupiny == * [[Rasťo Kopina]] - [[spev]] * [[Róbert Kopina]] - [[gitara]], klávesové nástroje, vokály ==Diskografia== ===CD=== '''Štúdiové:''' * ''[[Nocadeň (album)|Nocadeň]]'' (2000) * ''[[Slová už nevravia nič]]'' (2001) * ''[[Katarzia (album)|Katarzia]]'' (2003) * ''[[Nestrieľajte do labutí]]'' (2006) * ''[[Ikony]]'' (2008) * ''[[Pozemskí astronauti]]'' (2015) *''[[Auróra (album)|Auróra]]'' (2019) '''Výberové:''' * ''[[Retrospektíva (album)|Retrospektíva]]'' (2006) * ''[[Introspekcia (album)|Introspekcia]]'' (2017) '''Koncertné:''' * ''[[Nocadeň v divadle]]'' (2018) * ''[[Nocadeň v divadle|Nocadeň v Prahe]]'' (2024) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nocaden.sk/ Oficiálna stránka] * [http://www.youtube.com/katarzia YouTube] * [https://www.facebook.com/pages/nocaden-official/37751290434 Facebook] {{Nocadeň}} [[Kategória:Nocadeň| ]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] 05rq4le91gle4sqlkqmc4vhu41mkne4 0 193551 8057776 7883189 2025-07-07T15:33:17Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] pomocou použitia HotCat 8057776 wikitext text/x-wiki {{na rozšírenie}} {{Infobox Politik | Meno = Ferenc Gyurcsány | Portrét = Ferenc Gyurcsány, Davos 2.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis = | Poradie = 6. | Úrad = predseda vlády Maďarska | Začiatok obdobia = [[29. september]] [[2004]] | Koniec obdobia = [[4. apríl]] [[2009]] | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Péter Medgyessy]] | Nástupca = [[Gordon Bajnai]] | Dátum narodenia = {{dnv|1961|6|4}} | Miesto narodenia = [[Pápa]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Maďarská socialistická strana|MSZP]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = Klára Dobrev <!-- <small>(od doplnrok)</small> --> | Manžel = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = ateista | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Ferenc Gyurcsány''' (* [[4. jún]] [[1961]] [[Pápa]]) bol predsedom vlády [[Maďarsko|Maďarskej]] republiky. Na túto pozíciu bol nominovaný [[25. augusta]] [[2004]] jeho stranou - ''[[Maďarská socialistická strana|Maďarskou socialistickou stranou]]'' po tom, ako [[Péter Medgyessy]] odstúpil pre nezhody s koaličným partnerom. Gyurcsány bol zvolený za predsedu vlády [[29. septembra]] 2004 na základe parlamentného hlasovania (197 ''za'', 12 ''proti'', najväčšia opozičná strana v parlamente nehlasovala). Svoju koalíciu priviedol k víťazstvu opäť v parlamentných voľbách v roku [[2006]], čím si znova zabezpečil kreslo predsedu vlády. [[24. februára]] [[2007]] sa stal predsedom strany ziskom 89 percent v hlasovaní. Podľa vlastného vyjadrenia jeho predkovia pochádzajú z územia dnešného Slovenska. <ref>https://www.bumm.sk/bulvar/2015/05/22/hivatalos-gyurcsany-ferenc-szlovak</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q}} {{Biografický výhonok}} {{Politický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gyurcsány, Ferenc}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Maďarska]] [[Kategória:Maďarské osobnosti slovenského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] 4hpxyycit88s3impypriaantc0bqh1w 0 194645 8057830 7686844 2025-07-07T18:44:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 6 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť | názov = Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A | logo = Alitalia Logo 2017–2021.svg | logo_size = 250px | IATA = AZ | ICAO = AZA | callsign = ALITALIA | založená = [[16. september|16. septembra]] [[1946]] (ako ''Aerolinee Italiane Internazionali'')<br />[[12. január]]a [[2009]] (ako ''Alitalia – Compagnia Aerea Italiana S.p.A'')<br />[[1. január]]a [[2015]] (ako ''Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A'') | začiatok činnosti = [[5. máj]]a [[1947]] | hlavné letiská = [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino|Rím-Fiumicino]] | focus_cities = <div> * [[Letisko Linate|Miláno-Linate]] * [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno-Malpensa]] </div> | frequent_flyer = MilleMiglia | lounge = | aliancia = [[SkyTeam]] | veľkosť flotily = 92 | destinácie = 100 | slogan = {{vjz|ita|''C'è sempre un motivo per volare con noi''}}<br />''Vždy existuje dôvod lietať s nami'' | materská spoločnosť = | sídlo = [[Fiumicino]], [[Rím]], [[Taliansko]] | kľúčové osobnosti = <div> * Francesco Caio (predseda) * Fabio Lazzerini (CEO) </div> | zamestnanci = 12 013 (v roku 2018) | webová stránka = [https://www.alitalia.com/ www.alitalia.com] |ukončenie činnosti=[[15. októbr]]a [[2021]]}} '''Alitalia – Società Aerea Italiana S.p.A''' (doslova: ''Alitalia – Talianska letecká spoločnosť''), vystupovala pod značkou '''Alitalia''', bola [[Taliansko|taliansky]] národný [[letecký dopravca]]. Názov spoločnosti je slovnou hračkou, pričom ''Ali'' znamená krídla, ''Italia'' je Taliansko. Alitalia sídla v meste [[Fiumicino]] v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] [[Rím]]a. Hlavnou základňou dopravcu bolo [[Letisko Leonarda da Vinci-Fiumicino]] v Ríme. Na regionálnych linkách spoločnosť lietala pod značkou [[Alitalia CityLiner]]. Pôvodná ''Alitalia – Linee Aeree Italiane S.p.A'' vznikla 16. septembra 1946 pod názvom ''Aerolinee Italiane Internazionali'' (doslova: ''Talianske medzinárodné aerolínie'') na základe anglo-talianskej dohody, pričom spoločnosť financovala talianska vláda a dopravca [[British European Airways]]. Spoločnosť Alitalia začala svoju činnosť 5. mája 1947. Inauguračný let dopravcu sa uskutočnil z [[Turín]]a do [[Catania|Catanie]] a Ríma lietadlom [[Fiat G.12]], ktoré pilotoval Virginio Reinero. Dňa 31. októbra 1957 sa Alitalia spojila s Linee Aeree Italiane, čím vznikla ''Alitalia – Linee Aeree Italiane''. Od roku 2001 bola Alitalia členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[SkyTeam]]. Dňa 19. septembra 2008 pôvodná Alitalia [[bankrot|zbankrotovala]], ale v januári 2009 začala svoju činnosť „nová“ ''Alitalia – Compagnia Aerea Italiana S.p.A.'', ktorá sa v roku 2015 zreorganizovala do dnešnej spoločnosti. Od 17. marca 2020 je dopravca v úplnom vlastníctve talianskej vlády. Dňa 10. októbra 2020 talianska vláda podpísala [[dekrét]], ktorým sa umožnila reorganizácia spoločnosti pod názov ''Alitalia – Italia Trasporto Aereo S.p.A.''. Po mnohých finančných problémoch, ktoré boli ešte viac prehĺbené [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiou Covid-19]], nakoniec ukončila Alitalia svoju prevádzku 15. októbra 2021. Veľkú časť flotili, letiskových slotov a zamestnancov prevzala nová štátna spoločnosť [[Italia Transporto Areo]] (ITA). == Destinácie == Alitalia v lietala do 100 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. === Codeshare === Alitalia mala tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a prevádzkovala spoločné lety so spoločnosťami: {{Stĺpce|6| * [[Aeroflot]] * [[Aerolíneas Argentinas]]<ref>{{cite web|url=http://aviationtribune.com/airlines/south-america-and-caribbean/alitalia-aerolineas-argentinas-boost-commercial-agreement/|title=Alitalia and Aerolineas Argentinas to Boost Commercial Agreement|date=25 May 2017|website=Aviationtribune.com}}</ref> * [[Air Corsica]] * [[Air Europa]] * [[Air France]] * [[Air France Hop]] * [[Air Malta]] * [[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]] * [[Air Seychelles]] * [[airBaltic]] * [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]]<ref>{{cite news|title=ANA and Alitalia in commercial pact|url=https://www.flightglobal.com/news/articles/ana-and-alitalia-in-commercial-pact-447012/|access-date=27 March 2018|website=Flightglobal.com|date=27 March 2018}}</ref> * [[Azerbaijan Airlines]] * [[Azul Brazilian Airlines]]<ref>{{Cite web|url=http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2019-12-04.html|title=2019-12-04 - Press Releases - Alitalia|website=corporate.alitalia.it|access-date=16 December 2019|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200725035118/http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2019-12-04.html|archivedate=2020-07-25}}</ref> * [[Bulgaria Air]]<ref>{{cite news|last1=Liu|first1=Jim|title=Alitalia / Bulgaria Air expands codeshare partnership in W17|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/275878/alitalia-bulgaria-air-expands-codeshare-partnership-in-w17/|access-date=23 November 2017|website=Routesonline.com|date=23 November 2017}}</ref> * [[Blue Air]] * [[China Airlines]] * [[China Eastern Airlines]] * [[China Southern Airlines]] * [[Croatia Airlines]] * [[České aerolinie]] * [[Delta Air Lines]] * [[Al-ittihád at-tajarán|Etihad Airways]] * [[Gol Transportes Aéreos]] * [[Hainan Airlines]]<ref>{{cite web|url=http://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/270988/alitalia-hainan-airlines-launches-codeshare-service-from-jan-2017/ |title=Alitalia / Hainan Airlines launches codeshare service from Jan 2017 |publisher=Routesonline |access-date=22 May 2017}}</ref> * [[Interjet]]<ref>{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/284465/alitalia-interjet-plans-codeshare-partnership-from-late-may-2019/ |title=Alitalia / InterJet plans codeshare partnership from late-May 2019 |publisher=Routesonline |date= 22 May 2019 |access-date= 22 May 2019}}</ref> * [[Kenya Airways]]<ref>{{cite news|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/283482/alitalia-kenya-airways-resumes-codeshare-partnership-from-june-2019/|title=Alitalia / Kenya Airways resumes codeshare partnership from June 2019|website=Routesonline|date=21 March 2019}}</ref> * [[Koninklijke Luchtvaart Maatschappij|KLM]] * [[Korean Air]] * [[Kuwait Airways]] * [[Luxair]] * [[Middle East Airlines]] * [[Montenegro Airlines]] * [[Pegasus Airlines]]<ref>{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2018-04-13.html|title=Alitalia and Pegasus Airlines enter into a codeshare agreement|website=Corporate.alitalia.it|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191009230458/http://corporate.alitalia.it/en/media/press-releases-sai/2018-04-13.html|archivedate=2019-10-09}}</ref> * [[Royal Air Maroc]]<ref>{{cite web|url=http://corporate.alitalia.it/it/media/comunicati-sai/2018-05-29.html|title=Alitalia and Royal Air Maroc enter into a codeshare agreement|website=Corporate.alitalia.it|accessdate=2020-11-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190228004245/http://corporate.alitalia.it/it/media/comunicati-sai/2018-05-29.html|archivedate=2019-02-28}}</ref> * [[Royal Jordanian]]<ref>{{cite web |url=http://www.payloadasia.com/2017/02/alitalia-royal-jordanian-enter-codeshare-agreement/ |title=Alitalia and Royal Jordanian enter into a codeshare agreement |website=Payloadasia.com |date=6 February 2017 |access-date=22 May 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170206123313/http://www.payloadasia.com/2017/02/alitalia-royal-jordanian-enter-codeshare-agreement/ |archive-date=6 February 2017 |url-status=dead }}</ref> * [[Saudia]] * [[SriLankan Airlines]] * [[TAP Air Portugal]] * [[TAROM]] * [[Uzbekistan Airways]]<ref>{{cite web|url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/273171/alitalia-resumes-uzbekistan-airways-codeshare-service-from-june-2017/|title=Alitalia resumes Uzbekistan Airways codeshare service from June 2017|first=UBM (UK)|last=Ltd. 2019|website=Routesonline}}</ref><ref>{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Alitalia expands Uzbekistan Airways codeshare from late-July 2019 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/285522/alitalia-expands-uzbekistan-airways-codeshare-from-late-july-2019/ |access-date=22 July 2019 |work=Routesonline |date=22 July 2019}}</ref> * [[Vietnam Airlines]] * [[Virgin Australia]] * [[XiamenAir]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liu | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Alitalia and Xiamen Airlines begins codeshare partnership in late-Sep 2019 | url = https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/286753/alitalia-and-xiamen-airlines-begins-codeshare-partnership-in-late-sep-2019/ | vydavateľ = routesonline.com | dátum vydania = 8 October 2019 10:30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Flotila == [[Súbor:Alitalia (2780874729).jpg|thumb|Turistická trieda na palube [[Airbus A320#A319|Airbusu A319-100]] spoločnosti Alitalia]] [[Súbor:EHGritaly 120303-03 (Alitalia Economy class meal).JPG|thumb|Občerstvenie podávané v turistickej triede počas letu Toronto-Pearson – Rím-Fiumicino]] === Bývalá flotila === Flotila spoločnosti Alitalia pozostávala v novembri 2020 z nasledujúcich lietadiel: <center> {| class="toccolours" border="1" cellpadding="5" style="border-collapse:collapse;text-align:center" |+'''Flotila osobných dopravných lietadiel Alitalie''' |- style="background:#00663f;color:white;" ! rowspan="2" style="width:125px;" |<span style="color:white;">Lietadlo</span> ! rowspan="2" style="width:60px;" |<span style="color:white;">V prevádzke</span> ! rowspan="2" |<span style="color:white;">Fotografia</span> ! rowspan="2" style="width:60px;" |<span style="color:white;">Objednávky</span> ! colspan="5" |<span style="color:white;">Počet sedadiel</span> ! rowspan="2" |<span style="color:white;">Poznámky</span> |- style="background:#00663f; color:white;" ! style="width:25px;" |<span style="color:white;"> <abbr title="Magnifica/Business Class Medium Haul">B</abbr> </span> ! style="width:25px;" |<span style="color:white;"> <abbr title="Premium Economy">E+</abbr> </span> ! style="width:25px;" |<span style="color:white;"> <abbr title="Turistická trieda">E</abbr> </span> ! style="width:25px;" |<span style="color:white;">Spolu</span> ! style="width:25px;" |<span style="color:white;">Ref.</span> |- |[[Airbus A320#A319|Airbus A319-100]] |22 |[[Súbor:EI-IMC FCO (30209005115).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |&mdash; |144 |144 |<ref>{{cite web |title=Seat map: A319 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A319.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175814/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A319.pdf |archivedate=2020-11-02 }}</ref> | |- |rowspan="3"|[[Airbus A320|Airbus A320-200]] |rowspan="3"|38 |rowspan="3"|[[Súbor:Alitalia, EI-DSW, Airbus A320-216 (49575150816).jpg|100px]] |rowspan="3"|&mdash; |rowspan="3"|&mdash; |rowspan="3"|&mdash; |171 |171 |rowspan="3"|<ref>{{cite web |title=Seat map: A320 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A320.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175816/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A320.pdf |archivedate=2020-11-02 }}</ref> |rowspan="3"| |- |174 |174 |- |180 |180 |- |[[Airbus A320#A321|Airbus A321-100]] |6<ref>{{cite web | url = https://www.azfleet.info/modelli/airbus-a321?tipo_flotta=attuale | title = Airbus A321 | publisher = AZ Fleet | access-date = 15 July 2020}}</ref> |[[Súbor:I-BIXP - Airbus A321-112 - Alitalia (31797985201).jpg|100px]] |&mdash; |&mdash; |&mdash; |200 |200 |<ref>{{cite web |title=Seat map: A321 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A321.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175819/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A321.pdf |archivedate=2020-11-02 }}</ref> |V roku 2020 majú byť vyradené.<ref name="AZcut">{{Cite web|title=Alitalia taglia le rotte per Santiago e Seul: perdono 50 milioni di euro all’anno|url=https://www.corriere.it/cronache/20_febbraio_21/crisi-alitalia-perde-76-mila-euro-giorno-volare-cile-corea-sud-2efcb0ec-541a-11ea-a963-13c45ec676cd.shtml|last=Berberi|first=Leonard|date=21 February 2020|website=Corriere della Sera|language=it|access-date=22 February 2020}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Airbus A330|Airbus A330-200]] |rowspan="2"|14<ref name="Airbus A330">{{cite web | url = https://www.azfleet.info/modelli/airbus-a330?tipo_flotta=attuale | title = Airbus A330 | publisher = AZ Fleet | access-date = 15 July 2020}}</ref> |rowspan="2"|[[Súbor:EI-EJM KJFK (37103765503).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|22 |17 |219 |256 |rowspan="2"|<ref>{{cite web |title=Seat map: A330 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A330.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20201102175822/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-A330.pdf |archivedate=2020-11-02 }}</ref> | rowspan="2" | Lietadlo s reg. EI-DIR je vo farbách aliancie [[SkyTeam]].<br />Tri lietadlá sú odstavené.<ref name="Airbus A330"/><ref>{{cite web|title=Alitalia Fleet|url=https://www.planespotters.net/airline/Alitalia}}</ref> |- |&mdash; |240 |262 |- |[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] |10 |[[Súbor:Alitalia, EI-DBK, Boeing 777-243 ER (27844812494).jpg|100px]] |&mdash; |30 |24 |239 |293 |<ref>{{cite web |title=Seat map: B777-200 |url=https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-B777-200.pdf |website=Alitalia |access-date=15 December 2019 |accessdate=2020-11-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210117115820/https://www.alitalia.com/content/dam/alitalia/00_tagliate_nuovo_sito/05_volare_alitalia/mondo_alitalia/flotta/map/seat-map-B777-200.pdf |archivedate=2021-01-17 }}</ref> |Lietadlo s reg. EI-DDH je vo farbách aliancie SkyTeam.<br/>Stroje s reg. EI-DDH, EI-ISE, I-DISU sú odstavené.<ref>{{cite web | url = https://www.azfleet.info/modelli/boeing-777?tipo_flotta=attuale | title = Boeing 777 | publisher = AZ Fleet | access-date = 15 July 2020}}</ref> |-style="background:#00663f;color:white;" ! colspan="10"|Nákladné lietadlá Alitalie |- |[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] |1 | |&mdash; | colspan="5" |nákladný |Osobné dopravné lietadlo prestavané na nákladné.<ref>{{Cite web|url=https://aircargoitaly.com/riconfigurato-da-alitalia-un-primo-aereo-passeggeri-a-full-cargo/ |website=aircargoitaly.com |title=Riconfigurato da Alitalia un primo aereo passeggeri a full cargo |date=15 July 2020 |language=Italian |trans-title= Alitalia reconfigured its first full-cargo passenger aircraft}}</ref> |- |[[Boeing 777|Boeing 777-300ER]] |1 | |&mdash; | colspan="5" |nákladný |Osobné dopravné lietadlo prestavané na nákladné.<ref>{{Cite web|url=https://italiavola.com/2020/10/11/alitalia-cargo-gli-interni-del-b777-3q8er-ei-wla-svuotato/ |website=italiavola.com |title=Alitalia Cargo : gli interni del B777/3Q8ER EI-WLA svuotato |date=11 October 2020 |language=Italian |trans-title= Alitalia Cargo: the interior of the converted B777 / 3Q8ER EI-WLA}}</ref><br />V roku 2020 má byť vyradené.<ref>{{Cite web|title=News for Airlines, Airports and the Aviation Industry {{!}} CAPA|url=https://centreforaviation.com/news/alitalia-to-retire-single-777-300er-in-2020-report-977726|access-date=2020-10-08|website=centreforaviation.com}}</ref> |- !Spolu !92<ref>{{cite web | url = https://www.azfleet.info/flotta-attuale | title = Flotta attuale | publisher = AZ Fleet | access-date = 25 July 2020}}</ref> ! !&mdash; ! colspan="6" | |}</center> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alitalia}} == Externé odkazy == * [https://www.alitalia.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227221912/https://www.alitalia.com/ |date=2019-02-27 }} == Zdroj == {{preklad|en|Alitalia|988396464}} {{Portál|Letectvo|Letecký}}{{Referencie}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Talianska]] [[Kategória:Podniky založené v 1999]] sz06tqgt46nct02lybgbhxe84xhilnr 0 202549 8057982 7268098 2025-07-08T02:55:06Z Minorax 174390 ([[c:GR|GR]]) [[File:Order gpw2 rib.png]] → [[File:SU Order of the Patriotic War 2nd class ribbon.svg]] vva 8057982 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vyznamenania ZSSR | názov = Rad Vlasteneckej vojny | obrázok = Order of the Patriotic War (1st class).png | obrázok stuhy = Order gpw1 rib.png | obrázok2 =Order_Of_The_Patriotic_War_(2nd_Class).png | obrázok stuhy2 = SU Order of the Patriotic War 2nd class ribbon.svg | obrázok3 = | obrázok stuhy3 = | pôvodný názov = Орден Отечественной войны | odmena = | štát = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]] [[ZSSR]] | druh = rad | udeľované komu = | udeľované za = | status = neudeľuje sa | vzhľad = | dátum vzniku = [[20. máj]] [[1942]] | prvýkrát udelené = | poslednýkrát udelené = | množstvo = I. stupeň: 324 903<br>II. stupeň: 951 652 | staršia verzia = | mladšia verzia = | variant = }} '''Rad Vlasteneckej vojny''' ({{V jazyku|rus|Орден Отечественной войны}}), bolo sovietske vyznamenanie udeľované všetkým vojakom Sovietskej armády a partizánom za hrdinstvo v boji proti nemeckým okupantom vo [[Veľká vlastenecká vojna|Vlasteneckej vojne]]. Vyznamenanie vzniklo [[20. máj]]a [[1942]] a udeľovalo sa v dvoch stupňoch. Na získanie Radu Vlasteneckej vojny I. stupňa boli stanovené tieto podmienky: * zničenie dôležitého objektu v tyle nepriateľa * zničenie dvoch ťažkých, stredných, alebo troch ľahkých tankov či obrnených transportérov * ako prvý vniknúť do dôležitého postavenia protivníka * 15-60 úspešných bojových letov * zostrelenie troch lietadiel * úspešný námorný výsadok na nepriateľskom území * zajatie nepriateľskej lode a jej dopravenie do vlastnej základne.<ref>[http://www.fronta.cz/sovetske-rady#6 http://www.fronta.cz]</ref> Počas vojny bolo spolu udelených 324 903 radov I. stupňa a 951 652 radov II. stupňa. Na oslavách 40. výročia tejto vojny v roku [[1985]] bolo rozhodnuté, že ním budú ocenení všetci žijúci veteráni. Rad bol prvým sovietskym vyznamenaním, ktoré bolo po smrti jeho držiteľa automaticky ponechané jeho rodine. Všetky dovtedy udelené vyznamenania boli dovtedy po smrti ich držiteľa opäť navrátené do rúk štátu. Tento zvyk bol zrušený až v roku 1977, kedy boli pozostalým po vyznamenaných ponechané aj všetky ostatné vyznamenania. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == * [http://sun.tsu.ru/mminfo/2020/000462771/1942/1942_019.pdf Указ Президиума Верховного Совета «Об учреждении Ордена Отечественной войны первой и второй степени» от 20 мая 1942 года] // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1942. — 28 мая (№ 19 (178)). — С. 1. {{projekt|commons=Category:Order of the Patriotic War}} {{Rady ZSSR}} [[Kategória:Sovietske rady a vyznamenania]] [[Kategória:Vojenské vyznamenania]] 5h0kjj426vbex8f4tgx0mmegzt9rrxw 0 208319 8057829 7686806 2025-07-07T18:30:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057829 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alfred Stieglitz |Portrét = Alfred Stieglitz.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = americký fotograf |Dátum narodenia = [[1. január]] [[1864]] |Miesto narodenia = [[Hoboken]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1946|7|13|1864|1|1}} |Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Emmeline Obermayer (1893 - r. 1924)<br>[[Georgia O'Keeffová|Georgia O'Keeffe]] (1924 -) | Deti = Katherine (* 1898) | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alfred Stieglitz''' (* [[1. január]] [[1864]], [[Hoboken]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[13. júl]] [[1946]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]]) bol americký [[fotograf]] publicista a [[galerista]], ktorý presadzoval [[fotografia|fotografiu]] ako svojbytné umenie.<ref name="Mrázková43">{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázková | meno = Daniela | titul = Příběh fotografie | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1985 | strany = 43}}</ref> Patril k priekopníkom [[piktorializmus|secesného piktorializmu]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dufek | meno = Antonín | titul = Alfred Stieglitz | vydavateľ = Odeon | miesto = Praha | rok = 1990 | isbn = 80-207-0078-1 | strany = 19}}</ref> a [[priama fotografia|priamej fotografie]].<ref name="Mrázková36">MRÁZKOVÁ, s.&nbsp;36.</ref> Častým námetom jeho fotografií bolo mesto [[New York (mesto)|New York]] – bol jedným z prvých fotografov, ktorí sa venovali umeleckému stvárneniu veľkomesta.<ref name="Dufek 17-20">DUFEK, s.&nbsp;17–20.</ref> Fotografoval aj portréty a abstraktné cykly mrakov. Mnohoročná séria portrétov, aktov a detailov tela jeho manželky [[Georgia O'Keeffová|Georgie O'Keeffe]] zachytáva proces stárnutia a premenu osobnosti.<ref name="Dufek 46-50">DUFEK, s.&nbsp;46–50.</ref> Jeho dielo, ktoré sa nachádza v zbierkach amerických múzeí a bolo oceňované už za jeho života, ovplyvnilo vývoj fotografie.<ref name="Hlaváč206">{{Citácia knihy | priezvisko = Hlaváč | meno = Ľudovít | titul = Dejiny fotografie | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1987 | strany = 206}}</ref><br> Publikoval fotografie a články vo fotografických časopisoch,<ref name="Dufek52">DUFEK, s.&nbsp;52.</ref> bol redaktorom časopisov ''American Amateur Photographer'' a ''Camera Notes'', podieľal sa na založení spolku ''[[Photo-Secession]]'', vydával fotografický časopis ''[[Camera Work]]'',<ref name="Hlaváč205">HLAVÁČ, s.&nbsp;205.</ref><ref name="Dufek147">DUFEK, s.&nbsp;147.</ref> podporoval začínajúcich amerických umelcov, organizoval výstavy [[avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] umeleckých diel a zaslúžil sa nielen o propagáciu fotografie, ale aj moderného európskeho a amerického umenia – maliarstva a sochárstva – v USA. Vo svojich newyorských galériach {{vjz|eng|''Little Galleries of the Photo-Secession''}} (''[[Galéria 291]]''), {{vjz|eng|''The Intimate Gallery''}} a {{vjz|eng|''An American Place''}} vystavoval počas štyridsiatich rokov fotografie uznávaných i začínajúcich európskych i amerických fotografov a výtvarné diela [[impresionizmus|impresionistov]], [[postimpresionizmus|postimpresionistov]], [[kubizmus|kubistov]], [[futurizmus|futuristov]] a predstaviteľov ďalších nových umeleckých smerov.<ref name="KIMMELMAN">{{Citácia periodika | priezvisko = Kimmelman | meno = Proselytizing for Modernism | url = http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9901E2DD143EF931A35751C0A9679C8B63&sec=&spon=&pagewanted=all | dátum vydania = 2001-02-02 | dátum prístupu = 2008-06-28 | periodikum = [[The New York Times|New York Times]] | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Voorhies">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Voorhies | meno = James | titul = Alfred Stieglitz (1864–1946) and His Circle | url = http://www.metmuseum.org/toah/hd/stgl/hd_stgl.htm | dátum prístupu = 2009-06-28 | vydavateľ = [[Metropolitan Museum of Art]] | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Dufek 30,38">DUFEK, s.&nbsp;30, 38.</ref> == Životopis == Bol najstarším synom úspešného obchodníka Edwarda Stieglitza. Rodina pochádzala z [[Nemecko|Nemecka]], kde chcel Edward Stieglitz dopriať vzdelanie svojim deťom, preto celá rodina, vrátane Alfreda a jeho štyroch mladších sestier a dvoch bratov, odišla roku [[1881]] do Nemecka. V roku [[1882]] začal študovať [[Polytechnika|polytechniku]] v [[Berlín]]e. Štúdium ho nebavilo, ale v januári [[1883]] si zakúpil fotoaparát a začal experimentovať s fotografovaním. Zároveň navštevoval na polytechnike kurzy fotografie. Jeho vlastná tvorba väčšinou vznikala na prázdninových cestách po [[Európa|Európe]]. V roku [[1887]] začal zasielať na fotografické súťaže svoje práce a bol veľmi úspešný. Začali ho pozývať do porôt, publikoval kritiky a články o praktických problémoch fotografovania. V roku [[1890]] získal štipendium časopisu ''The Amateur Photographer'' v [[Londýn]]e aby mohol vyhotoviť fotografie pamiatok vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. [[Obrázok:Alfred Stieglitz Winter Fifth Avenue 1892.jpg|thumb|Alfred Stieglitz - ''Zima na Piatej avenue'' (1892)]] V lete [[1890]] sa vrátil do [[New York (mesto)|New Yorku]]. O rok neskôr ([[1891]]) sa stal členom združenia ''New York Society of Amateur Photographers'' (od roku [[1891]] ''New York Camera Club''). Od roku [[1892]] fotografoval pouličný život a zákutia New Yorku, zároveň začal vystavovať a samostatne publikovať. V roku [[1893]] sa oženil s Emmeline Obermeyerovou a v roku [[1898]] sa im narodila dcéra Kitty. V roku [[1894]] bol zvolený ako prvý americký fotograf za člena britskej [[piktorializmus|piktorialistickej]] spoločnosti ''The Linked Ring Brotherhood''. V rokoch [[1894]] až [[1895]] pôsobil ako redaktor mesačníka ''American Amateur Photographer''. V rokoch [[1897]]–[[1902]] pôsobil vo štvrťročníku ''Camera Notes''. Stieglitzove fotografie si získali rešpekt svojim dokonalým technickým prevedením, aj keď boli zhotovené za veľmi obtiažnych svetelných podmienok (sneženie, hmla, dážď, noc). Avšak nielen technika a extrémne podmienky sú hodnotami jeho fotografií. Stieglitz bol jedným z prvých, kto sa venoval umeleckému stvárneniu veľkomesta. Jeho fotografie z tohto obdobia predstavujú priekopnícke dielo [[secesia|secesného]] [[piktorializmus|piktorializmu]]. Efekty na fotografiách dosiahol fotografickými prostriedkami, svetelnými podmienkami a technikou tlače, len s minimálnymi ručnými zásahmi do pozitívov. == Photo-Secession == Stieglitz sa snažil presadiť fotografiu ako umenie a pozdvihnúť americkú fotografickú tvorbu. V roku [[1902]] stál pri zrode [[Photo-Secession]], výberovej organizácie podľa vzoru európskych spolkov, ktorá združovala do roku [[1912]] 120 fotografov. Medzi jej členov patrilo mnoho významných osobností americkej fotografie, napr. [[Frank Eugene]], [[Gertrude Käsebierová]], [[Edward Steichen]], [[Clarence Hudson White|Clarence White]], [[Alvin Langdon Coburn]]. Prvým počinom ''Photo-Secession'' bolo usporiadanie výstavy ''Americká piktoriálna fotografia''. S ''Photo-Secession'' bol rovnako spojený fotografický časopis ''Camera Work'', ktorý Stieglitz vydával v rokoch [[1903]]–[[1917]]. V rokoch [[1905]]–[[1917]] viedol Stieglitz výstavnú sieň ''[[Galéria 291|Little Galleries of the Photo-Secession]]'', ktorá sa nachádzala na najvyššom poschodí domu č. 291 na [[Fifth Avenue|Piatej Avenue]] v New Yorku a neskôr sa stala známou pod názvom ''291''. Podieľal sa aj na usporadúvaní výstav v zahraničí. Roku [[1909]] zostavil americkú kolekciu na ''Medzinárodnej fotografickej výstave'' v [[Drážďany|Drážďanoch]]. V roku [[1910]] sa podieľal na organizácii ''Medzinárodnej výstavy piktoriálnej fotografie'' v [[Buffalo]]. Výstava bola veľmi úspešná, avšak medzi členmi [[Photo-Secession]] už boli názorové rozpory, ktoré viedli k jej rozpadu v roku [[1912]]. [[Obrázok:The Steerage 1907 Stieglitz.jpg|thumb|vľavo|Alfred Stieglitz - ''Mezipalubie'' (1907)]] Časopis ''Camera Work'' a výstavná sieň ''[[Galéria 291|291]]'' existovali ďalej až do roku [[1917]], avšak ich náplň sa zmenila. Stieglitz rozšíril svoje aktivity o usporadúvanie výstav diel moderných európskych maliarov a sochárov ([[Henri Matisse]], [[Auguste Rodin]], [[Henri Rousseau]], [[Paul Cézanne]], [[Pablo Picasso]]). Organizovanie výstav Stieglitza zamestnávalo natoľko, že mal len málo príležitostí fotografovať. New York fotografoval aspoň z okien svojej fotogalérie. Kontakt s ľuďmi ho však priviedol k portrétnej fotografii, najmä v období [[1915]]–[[1925]]. Fotografoval svojich spolupracovníkov, priateľov a návštevníkov. V roku [[1916]] sa stretol s americkou maliarkou [[Georgia O'Keeffová|Georgiou O'Keeffovou]], ktorá ovplyvnila jeho ďalší život. Rok [[1917]] je začiatkom dlhého cyklu portrétov, detailov tela a aktov Georgie O'Keeffovej. Po rozvode s prvou ženou sa Alfred Stieglitz v roku [[1924]] s Georgiou oženil. Aj po zániku časopisu ''Camera Work'' a výstavnej siene ''291'' pokračoval Stieglitz v redakčnej činnosti a organizovaní výstav. V rokoch [[1925]]–[[1929]] viedol galériu ''The Intimate Gallery'', a od roku [[1929]] až do svojej smrti v roku [[1946]] galériu ''An American Place''. Poslednú etapu jeho fotografickej tvorby reprezentujú abstraktné expresionistické cykly fotografií mrakov a fotografie mrakodrapov snímané z okien hotela ''Shelton'' a galérie ''An American Place''. Alfred Stieglitz prestal fotografovať v roku [[1937]], avšak galerijnej činnosti sa venoval až do konca svojho života. == Publikácie Alfreda Stieglitza == *''Pitoresque Bits of New York'' – portfólio 12 fotografií, [[1897]] == Výber z fotografií Alfreda Stieglitza == [[Obrázok:Stieglitz okeeffe 1918.jpg|thumb|upright|''Georgia O’Keeffe'' (1918)]] *''Dobrý vtip'' (''The Last Joke'') - rozosmiata skupina detí pri studni v Taliansku, prvá cena v súťaži časopisu ''The Amateur Photographer'', [[1887]] *''Slnečné lúče – Paula'' (''Sun Rays – Paula, Berlin'') - mladá žena píšuca list, osvetlenie slnkom cez žalúzie, [[1889]] *''Konečná'' (''Terminal'' ) – konečná konské dráhy, [[New York (mesto)|New York]], [[1892]] *''Zima na Piatej avenue'' (''Winter, Fifth Ave.'' ) – [[New York (mesto)|New York]], [[1892]] *''Hotel Savoy'' – nočná snímka po daždi, odrazy svetiel na mokrej dlažbe, [[New York (mesto)|New York]], [[1898]] *''Jarné spŕšky'' (''Spring Showers''), [[1900]]–[[1901]] *''Ruka človeka'' (''The Hand of Man'') – snímka dymiacej lokomotívy a lesknúcich sa koľají, [[1902]] *''Mrakodrap Flatiron'' (''Flatiron Building'' ) – [[New York (mesto)|New York]], [[1903]] *''Medzipalubie'' (''The Steerage'') – jedna zo Stieglitzových najznámejších snímok, ktorú urobil na lodi pri plavbe do Európy, [[1907]], publikovaná v časopise "Camera Work" #36 až v októbri v roku [[1911]] *''Georgia O’Keeffová'' (''Georgia O'Keeffe'') – cyklus portrétov, detailov tela a aktov druhej manželky Alfreda Stieglitza, ([[1917]]–[[1933]]) *''Hudba'' (''Music''), ''Piesne oblohy'' (''Songs of the Sky''), ''Ekvivalent'' (''Equivalent'') – cyklus fotografií zoskupenia mrakov, [[1922]]–[[1931]] == Referencie == <references /> == Literatúra == *Antonín Dufek: Alfred Stieglitz, Odeon, [[Praha]], [[1980]] *Ludovít Hlaváč: Dejiny fotografie, Osveta, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[1987]] *Daniela Mrázková: Příběh fotografie, Mladá fronta, [[Praha]], [[1985]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://photogravure.com/history/keyfigures_stieglitz.html The Art of Photogravure - Key Figures - Alfred Stieglitz] *[http://www.pbs.org/wnet/americanmasters/database/stieglitz_a.html American Masters - Alfred Stieglitz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100426081422/http://www.pbs.org/wnet/americanmasters/database/stieglitz_a.html |date=2010-04-26 }} *[http://www.eastman.org/fm/stieglitz/htmlsrc/stieglitz_sld00001.html George Eastman House - Alfred Stieglitz Series] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070407131543/http://www.eastman.org/fm/stieglitz/htmlsrc/stieglitz_sld00001.html |date=2007-04-07 }} *[http://www.smithsonianmagazine.com/issues/2002/june/stieglitz.php Stieglitz in Focus] == Zdroj == {{Preklad|cs|Alfred Stieglitz|2479376}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Stieglitz, Alfred}} [[Kategória:Fotografi USA]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Hobokenu (New Jersey)]] 76knwybyt2gkwc8b2m5h0jlks6y5mki 0 211552 8057774 7230936 2025-07-07T15:32:59Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Pápa]] pomocou použitia HotCat 8057774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Pápa | typ = mesto | rozloha = 91.7 | obyvateľov = 32473 | obrázok = Civertanlegipápa6.jpg | vlajka = Flag of Pápa.svg | župa = [[Vesprémska župa|Vesprémska]] | obvod = [[Pápa (obvod)|Pápa]] | PSČ = 8500 | kód = | KSH = 31945| lat_deg = 47| lat_min = 19| lat_sec = 25| lon_deg = 17| lon_min = 28| lon_sec = 05| }} '''Pápa''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] vo [[Vesprémska župa|Vesprémskej župe]] v obvode [[Pápa (obvod)|Pápa]]. Má rozlohu 9170 ha a žije tu {{OBP|HU|31945}} obyvateľov ''({{OBD|HU|31945}})''. == Osobnosti mesta == * [[Ferenc Gyurcsány]] (* [[1961]]), bývalý maďarský premiér (2004 - 2009) * [[László Kövér]] (* [[1959]]), maďarský politik == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]] * {{Minivlajka|Rumunsko}} [[Covasna (mesto)|Covasna]], [[Rumunsko]] * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Gorlice (mesto)|Gorlice]], [[Poľsko]] * {{Minivlajka|Holandsko}} [[Kampen]], [[Holandsko]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Leinefelde]], [[Nemecko]] * {{Minivlajka|Slovensko}} [[Lučenec]], [[Slovensko]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Schwetzingen]], [[Nemecko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pápa}} == Externé odkazy == * [http://www.papa.hu/ Oficiálna stránka] {{Maďarský výhonok}} {{Pápaský obvod}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] [[Kategória:Pápa| ]] 91uq9348xklmc7c3xi96vnh1ewxq9j2 10 221181 8057989 7270636 2025-07-08T04:03:09Z Starček 199741 V nadväznosti na pridanú novú stránku Pekliansky potok (zdrojnica Kacvínskeho potoka) bola doplnená aj Šablóna. Starček. 2025- 8057989 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Dunajca |nadpis = Vodné toky v povodí [[Dunajec|Dunajca (na Slovensku)]] |zoznam1 = <small>''Dunajec'' → ''Visla''</small> |zoznam2 = * '''[[Biela voda podúplazská|Biela voda]]''' * [[Bystrá (prítok Osturnianskeho potoka)|Bystrá]] * [[Cigerník]] * [[Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka)|Črchľový potok]] * '''[[Dunajec]]''' * [[Faltinovský potok]] * [[Frankovský potok]] * [[Furmanec (prítok Frankovského potoka)|Furmanec]] * [[Grapy]] * [[Havka (potok)|Havka]] * [[Hardinský potok]] * [[Hlboký potok (prítok Rieky)|Hlboký potok]] * [[Hrabinská]] * [[Hutník (prítok Lesnianskeho potoka)|Hutník]] * [[Jezerský potok]] * [[Jordanec]] * [[Kobylianky]] * [[Kolconov potok]] * [[Kremeniak]] * [[Krutovský potok]] * [[Kýčerský potok (prítok Lipníka)|Kýčerský potok]] * [[Lemeriská]] * [[Lesniansky potok]] * [[Lesnický potok]] * '''[[Lipník (prítok Dunajca)|Lipník]]''' * [[Lorec]] * '''[[Osturniansky potok]]''' * [[Peklianky potok (zdrojnica Kacvínskeho potoka)|Pekliansky potok]] * [[Plešná]] * [[Podháj (prítok Lipníka)|Podháj]] * [[Podlapšianka]] * '''[[Poprad (rieka)|Poprad]]''' * '''[[Rieka (prítok Dunajca)|Rieka]]''' * [[Skalný potok (prítok Lipníka)|Skalný potok]] * [[Sodlakovský potok]] * [[Soliskový potok]] * [[Soliský potok]] * [[Starovinský potok]] * [[Ščerbová]] * [[Šľachovský potok]] * [[Šoltýsa]] * [[Vápenník]] * [[Veterný potok (prítok Lipníka)|Veterný potok]] * [[Vyšná mláka]] * [[Zadný potok (prítok Lesnianskeho potoka)|Zadný potok]] * [[Záhorský potok (prítok Osturnianskeho potoka)|Záhorský potok]] * [[Zálesie (potok)|Zálesie]] * [[Zubrovský potok]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Dunajec (Slovensko)]] </noinclude> 3tcj0ha3x0srs43domp2zzmt4147k17 0 227489 8057940 8024831 2025-07-07T21:20:05Z 178.41.220.233 8057940 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 |obrázok = Alonso-68 (24710447098).jpg |popis obrázku = Alonso v roku 2017 |štát = Španielsko |dátum_narodenia = {{dnv|1981|7|29}} |miesto_narodenia = [[Oviedo]], [[Astúria]], [[Španielsko]] |dátum_úmrtia = |miesto_úmrtia = |sezóny = [[Formula 1 v roku 2001|2001]], [[Formula 1 v roku 2003|2003]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]], [[Formula 1 v roku 2005|2005]], [[Formula 1 v roku 2006|2006]], [[Formula 1 v roku 2007|2007]], [[Formula 1 v roku 2008|2008]], [[Formula 1 v roku 2009|2009]], [[Formula 1 v roku 2010|2010]], [[Formula 1 v roku 2011|2011]], [[Formula 1 v roku 2012|2012]], [[Formula 1 v roku 2013|2013]], [[Formula 1 v roku 2014|2014]], [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]], [[Formula 1 v roku 2025|2025]] |tímy = [[Minardi]] (2001)<br>[[Renault F1|Renault]] (2003–06, 2008–09)<br>[[McLaren]] (2007, 2015–18)<br>[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] (2010–14)<br>[[Alpine F1|Alpine]] (2021-22)<br>[[Aston Martin]] (2023-) |preteky = 416 (413 štartov) |majster_sveta = 2005, 2006 |víťazstvá = 32 |stupne_víťazov = 106 |body = 2353 |pole_positions = 22 |najrýchlejšie_kolá = 26 |prvá_GP = VC Austrálie 2001 |prvé_víťazstvo = VC Maďarska 2003 |posledné_víťazstvo = VC Španielska 2013 |posledná GP =VC Veľkej Británie 2025 }} '''Fernando Alonso Díaz''' (* [[29. júl]] [[1981]], [[Oviedo]]) je [[Španielsko|španielsky]] pilot [[Formula 1|Formuly 1]], dvojnásobný majster sveta z rokov [[Formula 1 v roku 2005|2005]] a [[Formula 1 v roku 2006|2006]]. Okrem toho zvíťazil 2x na pretekoch [[24 hodín Le Mans|24-Le Mans]] a k získaniu tzv Triple Crown of Motosport mu chýba iba víťazstvo z Indianapolis 500. Alonso začal s pretekaním na motokárach v 3 rokoch. V rokoch 1994 – 1997 sa stal majstrom Španielska a v roku 1996 aj majstrom sveta. Svoj debut v F1 absolvoval v roku 2001 v tíme Minardi. Po prestupe k [[Renault F1|Renaultu]] plnil v roku 2002 iba úlohu testovacieho pilota. V roku 2003 sa stal hlavným pilotom tímu. 25. septembra 2005 sa stal najmladším šampiónom v histórii (tento rekord bol v ďalších rokoch prekonaný [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]] a [[Sebastian Vettel|Sebastianom Vettelom]]). Nasledujúci rok svoj titul obhájil a stal sa najmladším dvojnásobným majstrom sveta (toto prvenstvo držal až do roku [[Formula 1 v roku 2011|2011]], kedy bol prekonaný [[Sebastian Vettel|Sebastianom Vettelom]]). Na rok 2007 podpísal zmluvu s [[McLaren|McLarenom]]. V sezónach [[Formula 1 v roku 2008|2008]] a [[Formula 1 v roku 2009|2009]] sa vrátil k tímu [[Renault F1|Renault]] a v roku [[Formula 1 v roku 2010|2010]] sa pripojil k [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], s ktorým podpísal zmluvu až do roku 2016. Od roku 2015 jazdil pre McLaren. V roku 2018 ale svet F1 opustil a zameral sa na iné série. 2x vyhral [[24 hodín Le Mans|24-Le Mans]], súťažil aj v sériach Indianapolis 500, 24 hodín - Daytona alebo [[Rallye Dakar|Rallye Dakar]]. V roku 2021 sa vrátil do F1, kde jazdí za tím [[Alpine F1 Team|Alpine]] (niekdajší [[Renault F1|Renault]]), s ktorým získal svoje 2 majstrovské tituly. Je považovaný za jedného z najlepších pilotov všetkých čias. Je neslávne známy aj vďaka jeho horkokrvnej a konfliktnej povahe, s ktorou mali problémy viacerí šéfovia tímov F1. Jeho prezývka je ''El Nano. ==Kariéra v F1== ===Minardi (2001)=== Alonso sa stal 3. najmladším jazdcom na štarte veľkej ceny F1 keď absolvoval svoj debut v tíme Minardi vo Veľkej cene Austrálie. V sezóne 2001 mal tím Minardi nového majiteľa- Paula Stoddarta. Auto bolo pomalé a nespoľahlivé, napriek tomu sa Alonsovi podarilo porážať svojho tímového kolegu. Alonso mal možnosť jazdiť v roku 2002 za tím [[Sauber]], ale ten sa dohodol s Brazílčanom [[Felipe Massa|Felipe Massom]]. Jeho manažér Flavio Briatore začal plánovať Alonsov prestup do tímu Benetton namiesto [[Jenson Button|Jensona Buttona]]. Neskôr oznámil, že Alonso bude plniť úlohu testovacieho pilota v tíme Renault v roku 2002. Alonso skončil 23. v pohári jazdcov so ziskom 0 bodov. Najlepší výsledok roku bolo 10. miesto v GP Nemecka. ===Renault (2003 – 2006)=== '''2003''' V roku 2002 plnil Alonso úlohu testovacieho pilota v tíme Renault (ktorý odkúpil Benetton) a natestoval 1,642 kôl. V sezóne 2003 sa stal druhým jazdcom tímu vedľa Jarna Trulliho. Rozhodnutie nasadiť Alonsa do auta bolo kritizované. Tím sa tak rozhodol pre Alonsove skúsenosti z testovania. V GP Brazílie mal ťažkú nehodu po tom, čo prehliadol dvojité žlté vlajky a nabúral do nečistôt, ktoré zostali na trati po nehode [[Mark Webber|Marka Webbera]]. V Malajzii sa stal najmladším držiteľom pole position a vo Veľkej cene Maďarska najmladším víťazom pretekov. V pohári jazdcov skončil 6. s 55 bodmi a štyrmi pódiami. '''2004''' V roku 2004 Alonso pokračoval v tíme Renault. Získal 4 pódiá v Austrálii, Francúzsku, Nemecku a Maďarsku. Vo Francúzsku skončil 2. po zisku pole position. Jeho tímového kolegu [[Jarno Trulli|Jarna Trulliho]] nahradil na posledné 3 preteky bývalý majster sveta Jacques Villeneuve. Alonso skončil sezónu na štvrtom mieste s 59. bodmi. '''2005''' Pre sezónu 2005 sa Alonsovým tímovým kolegom stal Talian [[Giancarlo Fisichella]]. V Austrálii skončil tretí po štarte z 13. miesta. Ďalšie dva preteky v Malajzii a Bahrajne vyhral z pole position. Tretie víťazstvo v sezóne získal vo veľkej cene San Marína. Dokonca sezóny ešte vyhral 2x preteky v Nemecku, Francúzku a Číne. V sezóne 2005 nakoniec získal titul majstra sveta, kedy v priamom súboji porazil [[Kimi Räikkönen|Kimiho Räikkönena]] jazdiaceho na [[McLaren|McLarene]]. Stal sa tak najmladším majstrom sveta v histórii F1. '''2006''' Pre rok 2006 bol jeho najväčším súperom 7-násobny majster sveta F1 [[Michael Schumacher|Michael Schumacher]] jazdiaci za tím [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Alonso tak v boji o titul vyzval jedného z najlepších. Titul si zabezpečil až v posledných pretekoch šampionátu. Obhájil tak titul a stal sa dvojnásobným majstrom sveta F1. V roku 2006 tiež po prvýkrát triumfoval na legendárnej trati v Monaku, ale taktiež aj na domácej Veľkej cene Španielska. Pre ďalšiu sezónu sa upísal tímu [[McLaren|McLaren]], v ktorom v minulosti jazdil aj jeho veľký idol [[Ayrton Senna|Ayrton Senna]]. ===McLaren (2007)=== '''2007''' Alonsove vyhliadky na zisk tretieho titulu vyzerali na začiatku sezóny veľmi sľubne. Dostal dobrú techniku a spočiatku to vyzeralo, že jeho tímový kolega [[Lewis Hamilton]] bude robiť Alonsovi tímovú dvojku, aby mu dopomohol k zisku titulu. Hamilton ale podával lepšie výkony než sa čakalo. Situácia v tíme [[McLaren]] sa začala vyhrocovať, nastali viaceré nezhody medzi jazdcami a vedením tímu. Alonso požadoval rolu tímovej jednotky, čo samozrejme Hamilton nechcel dopustiť. U vedenia tímu začal byť viac preferovaný Hamilton, nakoľko v tíme chceli mať skôr britského jazda. V tejto sezóne sa dokonale uplatnilo príslovie „Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva“. Súperenia a nezhody oboch jazdcov využil [[Kimi Räikkönen]] z [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], ktorý si víťazstvom na poslednej veľkej cene zabezpečil prvé miesto v poradí šampionátu o jeden bod pred Alonsom a Hamiltonom. Alonso podľa očakávania po sezóne opustil tím a vrátil sa späť do [[Renault F1|Renault]]. ===Renault (2008 – 2009)=== '''2008''' Po interných konfliktoch v McLarene sa Fernando vrátil do tímu, kde predtým získal dva tituly majstra sveta. Renault už ani zďaleka nemal tak rýchle auto ako počas majstrovských rokoch a bojoval viac menej v strede poľa. Alonso ale aj napriek tomuto faktoru získal v sezóne dve víťazstva, jedno druhé miesto a 5x skončil na štvrtom mieste. V celkovom poradí si zaistil slušnú 5.priečku. '''2009''' Sezóna 2009 bola pre Alonsa a celý Renault veľkým trápením. Auto výrazne zaostávalo za konkurenciou zo stredu poľa a Alonso s ním získal iba jedno pódium. Už počas roka sa pre ďalšiu sezónu upísal legendárnej značke [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Išlo tak o jeho druhú rozlúčku s Renaultom. ===Ferrari (2010 – 2014)=== '''2010''' Aj keď mal Alonso viacero ponúk, pridať sa k Ferrari bola jasná voľba od začiatku. Je to predsa TOP tím, za ktorý chce jazdiť snáď každý jazdec F1. Jeho majstrovské ambícii započali na jednotku, keď vyhral hneď debutové preteky v červených farbách. V priebehu sezóny sa ale ukazuje, že Ferrari trochu začína zaostávať za [[Red Bull Racing|RedBullom]] a z časti aj za [[McLaren|McLarenom]]. Alonso aj napriek tomu získa ešte ďalšie 4 víťazstva, vrátane triumfu na okruhu v [[Autodromo Nazionale Monza|Monze]], ktorý je tak povediac domovom fanúšikov Ferrari (Tifosi). Pred rozhodujúcou veľkou cenou má Alonso majstrovské karty vo svojich rukách. Titul však okrem neho ešte môžu získať ďalší 4 jazdci - [[Jenson Button|Jenson Button]], [[Lewis Hamilton]] (obaja - [[McLaren]]), [[Mark Webber]] a [[Sebastian Vettel]] (obaja [[Red Bull Racing|Red Bull Racing]]). Alonsa o titul pripraví strategická chyba jeho inžinierov. Titul tak premiérovo získal Nemec [[Sebastian Vettel]]. '''2011''' Ferrari sa v roku 2011 začína veľmi trápiť s výkonom motoru. Podpíše sa to aj na výkonoch Alonsa. Ten ale aj napriek slabšiemu autu dokáže vyhrať jedny preteky na legendárnom Silverstone a bude pravidelným zberateľom pódiových umiestnení. V celkovom poradí obsadí Španiel štvrtú priečku. '''2012''' Táto sezóna sa do dejín zapíše ako sezóna, v ktorej podal Alonsa jeden z najlepších výkonov v histórii F1. Bola to sezóna, v ktorej Ferrari s Alonsom nemalo ani raz stáť na najvyššom stupienku, malo horko ťažko bojovať o pódia a už vôbec nemal Alonso a jeho auto predpoklady na to, aby bojoval o titul. Alonso mal v celom štartom rošte až 4.najrýchlejšie auto. Znamenalo to, že až šesť pilotov má rýchlejší monopost ako on. Španiel ale aj napriek tomu bojuje počas sezóny o titul majstra sveta. V priamom súboji o titul vyzýva svojho veľkého rivala [[Sebastian Vettel|Sebastiana Vettela]], ktorý ma suverénne najlepšiu techniku v celom štartovom poli. Alonso hneď v druhých pretekoch sezóny predvedie heroický výkon a stane sa víťazom Veľkej ceny Malajzie. Podobný výkon prevedie aj na trati vo Valencii pri Veľkej cene Európy a pripíše si ďalší triumf. Z pole position zvíťazí na nemeckom Hockenheimringu. Do konca sezóny ešte pravidelne zbiera umiestnenia v top3. Nevyhne sa mu však veľká dávka smoly, kedy dvakrát nedokončí preteky z dôvodu kolízie (kolízie neboli spôsobené jeho vinnou). Vettel naopak preteky nedokončí iba raz pre technickú poruchu. Alonso tak pri slabšej technike dostáva ďalšie znevýhodnenie. Napriek tomu sa ale meno nového šampióna dozvieme až na poslednej Veľkej cene v Brazílii. Rozhodujúcu Veľkú cenu sprevádza silný dážď. Už po pár metroch nastáva na trati kolízia, pri ktorej bol aj Vettel. S obrovskou dávkou šťastia to ale jeho monopost ustojí a Nemec je schopný pokračovať. Alonso je v situácii, kedy potrebuje, čo najviac bodov, nakoľko Vettel je v rebríčku šampionátu pred ním. Ideálne by bolo víťazstvo. Fernando sa dostane na druhú priečku, príde však výjazd bezpečnostného vozidla, ktoré Alonsovi znemožní obehnúť [[Jenson Button|Jensona Buttona]] jazdiaceho v čele pretekov. Víťazstvo by Alonsovi pridalo o 7 bodov viac do poradia šampionátu, práve tieto body sa neskôr ukážu ako rozhodujúce. Alonso dokrúži za bezpečnostným vozidlom na druhom mieste. Vettel príde do cieľa na 7.mieste a to znamená titul pre Vettela. V nerovnomernom súboji, tak Alonso prehráva boj o titul. So slabou technikou dokázal urputne vzdorovať Vettelovi jazdiacemu na dominantom [[Red Bull Racing|Red Bulle]]. Španiel ukázal neskutočnú bojovnosť a pri troche väčšom šťastí by titul získal on. Okolností ale boli naklonené jeho súperovi. Všetkým ale dokázal, že patrí medzi najlepších pilotov všetkých čias a nebol ďaleko od toho, aby navždy vyvrátil mýtus, že šampión musí mať najrýchlejšie auto. '''2018''' [[14. august]]a [[2018]] Fernando Alonso oznámil že po 17 rokoch končí svoju kariéru v F1. Bol súčasťou tímu McLaren. === Alpine (2021 – 2022) === '''2021''' Fernando Alonso v roku 2020 podpísal zmlúvu s tímom [[Alpine F1 Team|Alpine]] na jednú sezónu s opciou na sezónu 2022. Po 2675 dňoch (7 rokov a 3 mesiace) získal Alonso umiestnením na treťom mieste na [[Veľká cena Kataru 2021|Veľkej cene Kataru]] znovu pódium vo Formule 1. '''2022''' Fernando Alonso sa rozhodol pre sezónu 2023 ísť do tímu Aston Martin. Sezónu skončil za tímovým kolegom [[Esteban Ocon|Estebanom Oconom]] vďaka technickým poruchám. ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! 1999 | align=left| Euro Open by Nissan | align=left| Campos Motorsport | 15 | 6 | 6 | 5 | 8 | 164 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2000 | align=left| International Formula 3000 | align=left| Team Astromega | 9 | 1 | 1 | 2 | 2 | 17 | 4. miesto |- ! 2001 | align=left| [[Formula 1 v roku 2001|Formula 1]] | align=left| [[Minardi|European Minardi F1 Team]] | 17 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 23. miesto |- ! 2002 | align=left| [[Formula 1 v roku 2002|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Mild Seven Renault F1 Team]] | colspan="7"| Testovací jazdec |- ! 2003 | align=left| [[Formula 1 v roku 2003|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Mild Seven Renault F1 Team]] | 16 | 1 | 2 | 1 | 4 | 55 | 6. miesto |- ! 2004 | align=left| [[Formula 1 v roku 2004|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Mild Seven Renault F1 Team]] | 18 | 0 | 1 | 0 | 4 | 59 | 4. miesto |- ! 2005 | align=left| [[Formula 1 v roku 2005|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Mild Seven Renault F1 Team]] | 19 | 7 | 6 | 2 | 15 | 133 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2006 | align=left| [[Formula 1 v roku 2006|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Mild Seven Renault F1 Team]] | 18 | 7 | 6 | 5 | 14 | 134 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2007 | align=left| [[Formula 1 v roku 2007|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|Vodafone McLaren Mercedes]] | 17 | 4 | 2 | 3 | 12 | 109 | style="background: #ffdf9f"| '''3. miesto''' |- ! 2008 | align=left| [[Formula 1 v roku 2008|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|ING Renault F1 Team]] | 18 | 2 | 0 | 0 | 3 | 61 | 5. miesto |- ! 2009 | align=left| [[Formula 1 v roku 2009|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|ING Renault F1 Team]] | 17 | 0 | 1 | 2 | 1 | 26 | 9. miesto |- ! 2010 | align=left| [[Formula 1 v roku 2010|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari|Scuderia Ferrari Marlboro]] | 19 | 5 | 2 | 5 | 10 | 252 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- ! 2011 | align=left| [[Formula 1 v roku 2011|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 19 | 1 | 0 | 1 | 10 | 257 | 4. miesto |- ! 2012 | align=left| [[Formula 1 v roku 2012|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 20 | 3 | 2 | 0 | 13 | 278 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- ! 2013 | align=left| [[Formula 1 v roku 2013|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 19 | 2 | 0 | 2 | 9 | 242 | style="background: #dfdfdf"| '''2. miesto''' |- ! 2014 | align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] | 19 | 0 | 0 | 0 | 2 | 161 | 6. miesto |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren Honda]] | 18 | 0 | 0 | 0 | 0 | 11 | 17. miesto |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren Honda]] | 20 | 0 | 0 | 1 | 0 | 54 | 10. miesto |- ! rowspan=2| 2017 | align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren Honda]] | 19 | 0 | 0 | 1 | 0 | 17 | 15. miesto |- | align=left| IndyCar Series | align=left| McLaren-Honda-Andretti | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 47 | 29. miesto |- ! rowspan=3| 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 50 | 11. miesto |- | align=left| [[24 hodín Le Mans]] | align=left| Toyota Gazoo Racing | 1 | 1 | 1 | 0 | 1 | N/A | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- | align=left| WeatherTech SportsCar Championship | align=left| United Autosports | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 58. miesto |- ! 2018–19 | align=left| [[FIA World Endurance Championship 2018–19|FIA World Endurance Championship]] | align=left| Toyota Gazoo Racing | 5 | 2 | 3 | 0 | 4 | 102 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- !2021 |Formula 1 |Alpine Renault |22 |0 |0 |0 |1 |81 |10. miesto |- !2022 |Formula 1 |Alpine Renault |22 |0 |0 |0 |0 |81 |9. miesto |- !2023 |Formula 1 |[[Aston Martin F1 Team|Aston Martin Aramco Cognizant F1 Team]]0 |22 |0 |0 |1 |8 |206 |4. miesto |- !2024 |Formula 1 |[[Aston Martin F1 Team|Aston Martin Aramco Cognizant F1 Team]]0 |24 |0 |0 |2 |0 |70 |9.miesto |- !2025 |Formula 1 |[[Aston Martin F1 Team|Aston Martin Aramco Cognizant F1 Team]]0 |24 | | | | | | |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha |2024 |Aston Martin F1 Team |0* |0* |0* |0* |0* |0* |4.miesto* ===Euro Open by Nissan=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- ! rowspan=2| 1999 ! Tím ! colspan=2| ALB<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan=2| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan=2| JAR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan=2| [[Autodromo Nazionale Monza|MNZ]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan=2| JAR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan=2| DON<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! colspan=2| [[Circuit de Catalunya|BAR]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan=2| VAL<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Campos Motorsport''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #ffffff"| DNS | style="background: #efcfff"| '''''Ret''''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #efcfff"| '''Ret''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #dfdfdf"| ''2'' | style="background: #ffffbf"| ''1'' | '''164''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ===International Formula 3000=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- ! rowspan=2| 2000 ! Tím ! [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|IMO]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! [[Silverstone Circuit|SIL]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! [[Circuit de Catalunya|CAT]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! [[Nürburgring|NÜR]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! [[Circuit de Monaco|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} ! MAG<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! A1R<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! [[Hockenheimring Baden-Württemberg|HOC]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! [[Hungaroring|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! [[Circuit de Spa-Francorchamps|SPA]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Team Astromega''' | style="background: #cfcfff"| 9 | EX | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| ''8'' | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | '''17''' | '''4. miesto''' |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2001|2001]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Minardi]]''' |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 17† |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 | | | | | | '''0''' | '''23. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2003|2003]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#FFFFBF;"| '''1''' |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#EFCFFF;"|Ret | | | | | | | '''55''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2004|2004]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#DFDFDF;"| '''2''' |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#EFCFFF;"|Ret |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 4 | | | | | '''59''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2005|2005]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#efcfff;"|Ret |style="background:#ffffff;"|DNS |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| '''3''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| '''1''' | | | | '''133''' |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2006|2006]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! SMR<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| ''2'' |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfdfdf;"| '''''2''''' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | | '''134''' |style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! EUR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#dfffdf;"| ''7'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"|Ret |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| 3 | | | | | | '''109''' |style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | | | '''61''' | '''5. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| ''7'' |style="background:#efcfff;"| '''Ret''' |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffdf9f;"| ''3'' |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 | | | | | | '''26''' | '''9. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] ! Tím ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Južná Kórea}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 13† |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| ''14'' |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#ffffbf;"| '''''1''''' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 7 | | | | '''252''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffffbf;"| ''1'' |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 4 | | | | '''257''' | '''4. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#ffffbf;"| 1 |style="background:#dfdfdf;"| '''2''' |style="background:#ffffbf;"| '''1''' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfdfdf;"| 2 | | | '''278''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! KOR<br>{{minivlajka|Kórejská republika}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! IND<br>{{minivlajka|India}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#DFFFDF;"| ''5'' |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#FFDF9F;"| 3 | | | | '''242''' |style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|9 |style="background-color:#FFDF9F"|3 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#DFDFDF"|2 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFFFDF"|4 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#DFFFDF"|9 | | | | '''161''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#CFCFFF"|12 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#CFCFFF"|13 |style="background-color:#CFCFFF"|18† |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#CFCFFF"|15 |style="background-color:#CFCFFF"|17 | | | | '''11''' | '''17. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background-color:#EFCFFF"|Ret | |style="background-color:#CFCFFF"|12 |style="background-color:#DFFFDF"|6 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#CFCFFF"|11 |style="background-color:#EFCFFF"|Ret |style="background-color:#CFCFFF"|18† |style="background-color:#CFCFFF"|13 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#CFCFFF"|12 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#CFCFFF"|''14'' |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#DFFFDF"|7 |style="background-color:#CFCFFF"|16 |style="background-color:#DFFFDF"|5 |style="background-color:#CFCFFF"|13 |style="background-color:#DFFFDF"|10 |style="background-color:#DFFFDF"|10 | | '''54''' | '''10. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#cfcfff"|14† |style="background-color:#ffffff"|DNS |style="background-color:#cfcfff"|12 |style="background-color:"| |style="background-color:#cfcfff"|16† |style="background-color:#dfffdf"|9 |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#dfffdf"|''6'' |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#cfcfff"|17† |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#cfcfff"|11 |style="background-color:#cfcfff"|11 |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#dfffdf"|10 |style="background-color:#dfffdf"|8 |style="background-color:#dfffdf"|9 | | | '''17''' | '''15. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' |style="background-color:#dfffdf"|5 |style="background-color:#dfffdf"|7 |style="background-color:#dfffdf"|7 |style="background-color:#dfffdf"|7 |style="background-color:#dfffdf"|8 |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#cfcfff"|16† |style="background-color:#dfffdf"|8 |style="background-color:#dfffdf"|8 |style="background-color:#cfcfff"|16† |style="background-color:#dfffdf"|8 |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#dfffdf"|7 |style="background-color:#cfcfff"|14 |style="background-color:#cfcfff"|14 |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#efcfff"|Ret |style="background-color:#cfcfff"|17 |style="background-color:#cfcfff"|11 | | '''50''' | '''11. miesto''' |- ! rowspan="2" |2021 !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !POR {{minivlajka|Portugalsko}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} ![[Veľká cena Francúzska 2021|FRA]]{{minivlajka|Francúzsko}} !STY {{minivlajka|Rakúsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ![[Veľká cena Belgicka 2021|BEL]]‡ {{minivlajka|Belgicko}} ![[Veľká cena Holandska 2021|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ![[Veľká cena Turecka 2021|TUR]]{{minivlajka|Turecko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ![[Veľká cena Kataru 2021|QAT]]{{minivlajka|Katar}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2021|SAU]]. {{minivlajka|Saudská Arábia}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |Alpine Renult |Ret |10 |8 |17 |13 |6 |8 |9 |10 |7 |4 |11 |6 |8 |6 |16 |Ret |9 |9 |3 |13 |8 |'''81''' |'''10. miesto''' |- ! rowspan="2" |2022 !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ![[Veľká cena Saudskej Arábie 2021|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !EMI {{minivlajka|Taliansko}} !MIA {{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP {{minivlajka|Španielsko}} !MCO {{minivlajka|Monako}} ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ![[Veľká cena Francúzska 2021|FRA]]{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ![[Veľká cena Holandska 2021|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA {{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |Alpine Renult |9 |Ret |17 |Ret |11 |9 |7 |7 |9 |5 |10 |6 |8 |5 |6 |Ret |Ret |7 |7 |19 |5 |Ret |81 |'''9. miesto''' |} ===IndyCar Series=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- ! rowspan=2| 2017 ! Tím ! STP ! LBH ! ALA ! PHX ! IMS ! INDY ! DET ! DET ! TXS ! ROA ! IOW ! TOR ! MDO ! POC ! GTW ! WGL ! SNM ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]-[[Honda]]-Andretti''' | | | | | | style="background:#EFCFFF;"| 24 | | | | | | | | | | | | '''47''' | '''29. miesto''' |} ===WeatherTech SportsCar Championship=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- ! rowspan=2| 2018 ! Tím ! Trieda ! DAY ! SEB ! LBH ! MDO ! DET ! WGL ! MOS ! ELK ! LGA ! PET ! Body ! Umiestnenie |- | '''United Autosports''' | '''P''' | style="background:#DFFFDF;| 13 | | | | | | | | | | '''18''' | '''58. miesto''' |- ! rowspan=2| 2019 ! Tím ! Trieda ! DAY ! SEB ! LBH ! MDO ! DET ! WGL ! MOS ! ELK ! LGA ! PET ! Body ! Umiestnenie |- | '''Konica Minolta Cadillac''' | '''DPi''' | style="background:#ffffbf;| 1 | | | | | | | | | | '''35*''' | style="background:#ffffbf;| '''1. miesto*''' |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha ===FIA World Endurance Championship=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center;" |- ! rowspan=2| [[FIA World Endurance Championship 2018–19|2018–19]] ! Tím ! Trieda ! SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! LMS<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! SIL<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! FUJ<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! SHA<br>{{minivlajka|Čína}} ! SEB<br>{{minivlajka|USA}} ! SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! LMS<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Toyota Gazoo Racing''' | '''LMP1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #000000; color: #ffffff"| DSQ | style="background: #dfdfdf"| '''2''' | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| 1 | style="background: #ffffbf"| 1 | '''198''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ==Referencie== {{Referencie}} ==Iné projekty== {{projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.fernandoalonso.com/en/ Oficiálna stránka] {{športový výhonok}} {{Majstri sveta F1}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Alonso, Fernando}} [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Španielski piloti F1]] [[Kategória:Osobnosti z Ovieda]] 71x4wxamesjypre74g327cy2blfini3 0 230085 8058047 7994616 2025-07-08T07:36:06Z 84.245.108.192 Oprava gramatickej chyby 8058047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bojové vozidlo | názov = BMP-3 | obrázok = 2008 Moscow May Parade Rehearsal - BMP-3.JPG | titulok = BMP-3 | posádka = 11 (veliteľ, vodič, strelec-operátor a 7 členov motostreleckého družstva - 2 vpredu pri guľometoch a 5 vzadu) | dĺžka = {{m|7.2}} | šírka = {{m|3.3}} | výška = {{m|2.3}} | hmotnosť = 18,7 t | pancier = {{mm|80|m}} | hl. zbraň = {{mm|100|m}} 2A70 poloautomatický drážkový komplet | sek. zbrane = {{mm|30|m}} 2A72 automatický kanón, koaxiálny {{mm|7.62|m}} PKT a vpredu dva {{mm|7.62|m}} guľomety PKT | motor = 8 valcový diesel UTD29 | sila motora = 373 kW | odpruženie = | max. rýchlosť = {{km|70|m}}/h | vh_pomer = | dojazd = {{km|600|m}} | priechodnosť = }} '''BMP-3''' je plne obojživelné pásové [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|bojové vozidlo pechoty]]. Považuje sa za jedno z najlepšie vyzbrojených bojových vozidiel na svete. Vyrába sa v Kurganskom strojárskom závode od konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] 20. storočia. Celkovo bolo vyrobených už viac ako 2000 vozidiel BMP-3, pričom väčšina z nich bola exportovaná do krajín ako Kuvajt alebo Spojené arabské emiráty. == Vznik a vývoj == BMP-3 vzniklo na základe experimentálneho bojového vozidla pechoty "objekt 688" "Basňa" rozpracovaného v roku 1978. Prvky objektu 688 boli skombinované s podvozkom experimentálneho ľahkého obojživelného tanku "objekt 685", ktorého prototyp vznikol v roku 1975. V roku 1980 bol pre vyvíjané BMP navrhnutý nový zbraňový systém 2K23, ktorého základ tvoril {{mm|100|m}} kanón 2A70 spárovaný s {{mm|30|m}} kanónom 2A72. Tak vzniklo v roku 1981 nové experimentálne bojové vozidlo pechoty "objekt 688M", ktorého testovanie sa začalo v roku 1982. V roku 1985 sa začali štátne a vojenské skúšky vozidla a v máji 1987 bolo pod označením BMP-3 prijaté ozbrojenými silami [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Sériová výroba BMP-3 prebiehala od konca roku 1987 v Kurganskom strojárskom závode súbežne s [[BMP-2]]. == Konštrukcia == Bojové vozidlo pechoty BMP-3 má rozmernú hliníkovú krabicovitú korbu s mierne zošikmeným čelným horným pancierom. Čelný pancier poskytuje ochranu proti projektilom kalibru do {{mm|30|m}} zo vzdialenosti {{m|300}}. Boky korby odolajú zásahom guliek B-32 kalibru {{mm|12.7|m}} zo vzdialenosti {{m|100-200}}. Pohybové ústrojenstvo je tvorené na každej strane šiestimi pojazdovými kolesami s hnacím kolesom vpredu, napínacím kolesom vzadu a tromi nosnými kladkami. Regulovateľné závesné ústrojenstvo umožňuje vodičovi regulovať nastavenie podvozku v závislosti od charakteru terénu, v ktorom sa vozidlo pohybuje. BMP-3 poháňa vodou chladený vznetový motor UTD-29 s maximálnym výkonom 373 kW, ktorý sa nachádza v zadnej časti vozidla. Bojové vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť {{km|70|m}}/h. BMP-3 je plne obojživelné, pohyb vo vode zaisťujú dva vodomety inštalované po stranách zadnej časti korby, umožňujúce vozidlu pohybovať sa vo vode rýchlosťou až {{km|10|m}}/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БМП-3 | url = https://dfnc.ru/katalog-vooruzhenij/btr-bmp-bmd/bmp-3/ | vydavateľ = dfnc.ru | dátum vydania = 2018-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pred vjazdom do vody je na čele korby vztýčený vlnolam a sú spustené odsávacie čerpadlá. Vozidlo dokáže prekonať zvislú prekážku o výške 0,7 m a priekopu so šírkou 2,2 m. Vodič sedí v prednej časti korby uprostred. Naľavo aj napravo od neho sedia členovia výsadku, ktorí ovládajú {{mm|7.62|m}} guľomety PKT v strieľňach po oboch stranách čela korby. Ďalších päť členov výsadku sedí v zadnej časti korby za vežou. V zadnej časti korby sú dvojdielne dvere určené na vstup a výstup výsadku. Po otvorení dverí sa rozkladajú schodíky, ktoré uľahčujú nástup a výstup. Na opustenie vozidla slúžia tiež dva prielezy v strope. Z dôvodu značnej stiesnenosti priestoru výsadku musia vojaci pri výstupe väčšinou použiť nielen zadné dvere, ale aj stropné prielezy. Nízka kruhová veža je usadená v strednej časti korby. Čelná časť veže je chránená ďalšou pancierovou vrstvou. Veliteľ sedí v pravej časti veže a strelec v ľavej. Strelec ovláda {{mm|100|m}} kanón s drážkovaným vývrtom hlavne, stabilizovaný v dvoch osiach. Z kanónu 2A70 je možné okrem štandardnej munície odpaľovať aj protitankové riadené strely s laserovým navádzaním 9M117 (AT-10 Stabber), ktorých dosah je {{m|4000}}. Kanón je vybavený automatickým nabíjacím systémom. Jeho námer je -6°až + 60° a zásoba munície je 40 kusov (vrátane 8 striel 9M117). Napravo od kanónu je lafetovaný spriahnutý {{mm|30|m}} kanón 2A72 a {{mm|7.62|m}} guľomet. Pre kanón 2A72 sa vo vozidle vezie 500 nábojov a jeho efektívny dostrel je {{m|2000}}. Pre guľomety vezie vozidlo 6 000 nábojov. Vozidlo je vybavené automatickým obranným systémom ARENA, čo je systém vyhľadávania a ničenia protitankových riadených striel. BMP-3 je možné vybaviť aj reaktívnym pancierovaním, ktoré ale nie je preferované kvôli ohrozeniu výsadku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БМП-3 Двигатель, Вес, Размеры, Вооружение | url = http://oruzhie.info/bronetekhnika/103-bmp-3 | vydavateľ = oruzhie.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Produkcia == Závod Kurganmashzavod, dosahoval najvyššiu mieru výroby BMP-3 v 90. rokoch 20. storočia, keď uzavreté exportné zmluvy umožnili vyrábať až 250 vozidiel ročne. V rokoch 2015 až 2021, t.j. v období pred [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziou na Ukrajinu]], bola priemerná ročná produkcia BMP-3 približne 70 – 100 vozidiel a priemerná ročná miera generálnych opráv BMP-3 bola približne 50 vozidiel. Podľa správy britského inštitútu Royal United Services Institute bolo v roku 2023 vyrobených 463 kusov BMP-3, tento údaj však zahŕňa aj vozidlá vytiahnuté z rezerv, ktoré boli následne opravené a dodané ruskej armáde. Odhaduje sa, že skutočná produkcia nových BMP-3 dosahovala v roku 2023 maximálne 200 vozidiel. V roku 2023 sa celkový počet zamestnancov závodu Kurganmashzavod zvýšil na 12 000, čo je porovnateľné s počtom zamestnancov v 90. rokoch (11 000 – 12 000 ľudí). Dá sa preto predpokladať, že v roku 2024 dosahovala ročná produkcia nových vozidiel približne 250 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luzin | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia’s Kurganmashzavod Factory Data Shows the Limits of BMP-3 Production Rates | url = https://jamestown.org/program/russias-kurganmashzavod-factory-data-shows-the-limits-of-bmp-3-production-rates/ | vydavateľ = jamestown.org | dátum vydania = 2024-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bojové nasadenie == === [[Prvá čečenská vojna]] === Hneď na začiatku prvej čečenskej vojny v decembri 1994 bol do Čečenska vyslaný jeden prápor BMP-3. V priebehu prvých šiestich mesiacov bojov bolo údajne z 31 vozidiel úplne zničených sedem. Ďalšie dve bolo v dôsledku poškodenia vyradené a slúžili na výučbové účely. Počas bojov v meste Groznyj boli BMP-3 úspešne použité na boj proti ostreľovačom, obsluhám guľometov a granátometov, ktorí malo pozície na horných poschodiach budov. Údajne dokázali zneškodniť nepriateľa pomocou {{mm|100|m}} kanónu a vysokovýbušnej munície na vzdialenosť {{m|500 - 700}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = В ОГНЕ БОЕВ | url = https://military.wikireading.ru/33 | vydavateľ = military.wikireading.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Iné zdroje zas hovoria, že {{mm|100|m}} kanón bol veľkým sklamaním a v mestskom boji nebol príliš účinný. Ako najväčší problém sa javil byť nedostatočný výcvik posádok BMP-3, ktoré nemali potrebné zručnosti, aby vedeli tento moderný zbraňový systém efektívne využívať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Тяжелая судьба легкой БМД | url = https://nvo.ng.ru/armament/2020-06-18/5_1096_descent.html | vydavateľ = nvo.ng.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jemenská občianska vojna (2014–súčasnosť) === [[Súbor:Destruction of Russian tanks by Ukrainian troops in Mariupol (4).jpg|náhľad|vpravo|250px|Ruské BMP-3 zničené ukrajinskými jednotkami v Mariupole]] Na začiatku občianskej vojny v Jemene boli vozidlá BMP-3 nasadené ozbrojenými silami Spojených arabských emirátov na podporu separatistov z Južného Jemenu. Týmto bojovým vozidlám pechoty sa však v tomto konflikte nedarilo zďaleka tak dobre, ako sa od nich očakávalo. Hoci jedinú doloženú stratu BMP-3 utrpeli jednotky Spojených arabských emirátov na diaľnici medzi Adenom a Abyanom v dôsledku nabehnutia na protitankovú mínu, na sociálnych sieťach sa objavili vyhlásenia o strate najmenej 10 obrnených vozidiel tohto typu hneď v prvom roku vojny. Nepriamym dôkazom tejto týchto vyhlásení by mohla byť skutočnosť, že v nasledujúcich operáciách sa obrnené vozidlá tohto typu už tak často nepoužívali. Po ukončení aktívnych bojov na juhu krajiny boli BMP-3 presunuté do tyla, kde slúžili na ochranu dôležitých vládnych objektov, predovšetkým letiska Aden a dočasného sídla vlády Hadiho v hoteli Al-Qasr. Situácia sa nezmenila ani začiatkom koaličnej ofenzívy na západnom pobreží začiatkom roku 2017. Vtedy bolo v tyle postupujúcich jednotiek Spojených arabských emirátov vidieť zopár BMP-3, ale tým sa ich účasť v konflikte skončila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Йемен: битва недооценённых | url = https://lostarmour.info/articles/yemen-bitva-nedoocenennyh/ | vydavateľ = lostarmour.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> === [[Ruská invázia na Ukrajinu]] === Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov popri inej technike aj bojové vozidlá pechoty BMP-3. V priebehu prvých troch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 685 vozidiel tohto typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> == Verzie == [[Súbor:US Navy 030223-N-1050K-001 UAE offloads a BMP3 Tank at a Kuwaiti port facility from its Elbahia L62 landing craft.jpg|náhľad|vpravo|250px|BVP-3ky Spojených arabských emirátov]] * '''BMP-3''' je základná verzia vozidla * '''BMP-3M''' je vylepšená verzia s novou automatickou kontrolou streľby a novými motormi * '''BMMP''' (bojevaja mashina morskoj pechoty) je verzia pre námornú pechotu * '''BMP-3K''' (komandnj) je veliteľské vozidlo s dodatočnými rádiami [[R-173]] a posádkou 3+3 * '''BMP-3F''' je špeciálne navrhnuté pre operácie v mori. * '''BRM-3K "Rys"''' (bojevaja razvedivateľnaja mašina) je prieskumné vozidlo s termálnymi pozorovacími prístrojmi 1PN71 * '''BREM-L "Beglianka"''' (bronirovannaja remontno-evakuacionnaja mašina) je opravárenské vozidlo s 5 tonovým žeriavom * '''9P157 "Krizantema-S"''' je protitanková verzia s dvoma nadzvukovými raketami [[9M123 Khrizantema]] * '''9P162 "Kornet-T"''' je protitanková verzia s raketovým systémom [[9M133 Kornet]] (AT-14) * '''BMP-3M "Dragun"''' je vylepšená verzia s pozmeneným vnútorným usporiadaním, s výkonnejším motorom umiestneným v prednej časti a novou bezposádkovou bojovou vežou * '''BMP-3M "Derivacija"''' je vylepšená verzia s novou bezposádkovou bojovou vežou s rýchlopalným kanónom kalibru 57 mm a 7,62 mm guľometom. == Užívatelia == [[Súbor:Engineering Technologies - 2012 (1-38).jpg|náhľad|vpravo|250px|Zadný pohľad na BMP-3]] * {{minivlajka|Alžírsko}} [[Alžírsko]] - 100 vozidiel * {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] – v rokoch 2013 až 2018 získal 118 vozidiel BMP-3<ref>[https://tass.ru/armiya-i-opk/5598195 Какое оружие Азербайджан покупал у России]</ref> * {{minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] – 43 ks * {{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]] – 54 BMP-3F * {{minivlajka|Irak}} [[Irak]] – objednal v roku 2014 300 vozidiel BMP-3, ktoré mali byť dodané v rokoch 2018-2022. Ich dodávky začali v auguste 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Iraqi Army Receives First Delivery of BMP-3 Infantry Fighting Vehicles from Russia. | url = https://intelligencebriefs.com/iraqi-army-receives-first-delivery-of-bmp-3-infantry-fighting-vehicles-from-russia-s-i-defense/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Južná Kórea}} [[Južná Kórea]] – 70 ks * {{minivlajka|Kuvajt}} [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]] – v roku 2015 prevádzkoval asi 200 ks. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Россия завершила поставку БМП-3 в Кувейт | url = https://vpk-news.ru/news/27912 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220401081504/https://vpk-news.ru/news/27912 | dátum archivácie = 2022-04-01 }}</ref> * {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] – v roku 2021 malo v prevádzke najmenej 717 BMP-3 a minimálne 20 BMP-3M.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Военные округа | url = https://structure.mil.ru/structure/okruga/south/news/more.htm?id=12219513@egNews | vydavateľ = structure.mil.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Spojené Arabské Emiráty]] – 598 ks s termálnym zameriavačom NAMUT * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] – v roku 2018 mala v prevádzke 4 vozidlá BMP-3.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = The International Institute for Strategic Studies (IISS) | meno = | odkaz na autora = | titul = The Military Balance 2018 | vydavateľ = | miesto = | rok = 2018 | isbn = | isbn2 = 978-1-85743-955-7 | kapitola = | strany = | jazyk = Anglický }}</ref> * {{minivlajka|Venezuela}} [[Venezuela]] - v roku 2019 prevádzkovala 123 vozidiel == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:BMP-3}} [[Kategória:Sovietske tanky]] [[Kategória:Ľahké tanky]] [[Kategória:Obojživelné tanky]] [[Kategória:Bojové vozidlá pechoty]] rxl7typve4y79evi22jugro3nhrlxpe 0 242985 8057955 7059323 2025-07-07T22:39:32Z 87.244.248.24 8057955 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Burzum | Krajina pôvodu = {{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]], [[Bergen]] {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]], [[Nouvelle-Aquitaine]] | Žáner = [[Black metal]], [[Dark ambient]] | Roky pôsobenia = [[1989]] – [[2018]] | Hudobný vydavateľ = [[Deathlike Silence]]<br />[[Cymophane]]<br />[[Misanthropy]]<br />[[Byelobog Productions]] | Webstránka = [http://burzum.org burzum.org] | Členovia skupiny = Count Grishnackh ([[Varg Vikernes]]) }} '''Burzum''' je jednočlenná [[black metal]]ová skupina založená [[Varg Vikernes|Vargom Vikernesom]] v roku 1989 v [[nórsko]]m meste [[Bergen]]. Skupina sa veľmi rýchlo preslávila a stala sa black metalovou legendou. V roku 1993 bol však Varg Vikernes odsúdený za vraždu [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] zo skupiny [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], ktorej bol aj sám členom. Trest sa vyšplhal až na 21 rokov, keďže mu ešte bola priznaná vina za založenie požiarov v niekoľkých nórskych kostoloch. Počas svojho pobytu vo väzení nahral dva albumy, ktoré už však patria do žánru [[dark ambient]]. == Členovia kapely == * [[Varg Vikernes]] : [[spev]], [[gitara]], [[basgitara]], [[bicie]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Burzum (album)|Burzum]]'' (1992), [[Deathlike Silence Productions|Deathlike Silence]] * ''[[Det som engang var]]'' (1993), Cymophane * ''[[Hvis lyset tar oss]]'' (1994), [[Misanthropy Records|Misanthropy]] * ''[[Filosofem]]'' (1996), Misanthropy * ''[[Dauði Baldrs]]'' (1997), Misanthropy * ''[[Hliðskjálf]]'' (1999), Misanthropy * ''[[Belus]]'' (2010)[[Súbor:Hvis lyset tar oss, 1994.jpg|náhľad|Album Hvis Lyset Tar Oss z roku 1994]]''[[Fallen]]'' (2011) * ''[[Umskiptar]]'' (2012) * ''[[Sôl austan, Mâni vestan]]'' (2013) * ''The Ways of Yore'' (2014) * ''Thulêan Mysteries'' (2020) === EP platne === * ''[[Aske]]'' (1993), Deathlike Silence === Demá a promo albumy === * ''[[Burzum (Demo I)]]'' (1991) * ''[[Burzum (Demo II)]]'' (1991) * ''[[Burzum (Promo)]]'' (1992) === Kompilácie === * ''[[Burzum / Aske]]'' (1995), Misanthropy * ''[[1992-1997]]'' (1998), [[Hammerheart Records|Hammerheart]] * ''[[Anthology (Burzum album)|Anthology]]'' (2002), Cymophane * ''[[Draugen (Burzum album)|Draugen]]'' (2005), Misanthropy * ''[[Lord of Darkness Anthology]]'' (2008) === Albumy ako poklona skupine Burzum === * ''[[Visions: A Tribute to Burzum]]'' (2002) * ''[[A Man, A Band, A Symbol]]'' (2003) * ''[[Wotan Mit Uns!]]'' (2003), Ancient Beliefs * ''[[The Tribute]]'' (2005) * ''[[Burzum: A Tribute to Count Grishnack]]'' (2005) * ''[[Burzum Tribute Attakk]]'' (2005) * ''[[Triumph und Wille]]'' (2006) * ''[[Lost Freedom]]'' (2007) * ''[[A Hungarian Tribute to Burzum: Life Has New Meaning]]'' (2008) {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Nórske blackmetalové hudobné skupiny]] nbu4ta0au5tbfrl683lg15ujcmp78h3 0 243143 8057789 5346369 2025-07-07T16:29:44Z Bazinga.ml 142704 Pridanie úpravy odkazu. 8057789 wikitext text/x-wiki '''Hudson''' môže byť: == Ľudia == * [[Ernie Hudson]] - [[Spojené štáty americké|americký]] herec * [[Henry Hudson]] - [[Anglicko|anglický]] moreplavec * [[Hugh Hudson]] - [[Spojené kráľovstvo|britský]] filmový režisér * [[Jennifer Hudson]] - [[Spojené štáty americké|americká]] herečka a speváčka * [[Kate Hudson]] - [[Spojené štáty americké|americká]] herečka * [[Oliver Hudson]] - [[Spojené štáty americké|americký]] herec * [[Rock Hudson]] - [[Spojené štáty americké|americký]] herec * [[William Henry Hudson]] - argentínsko-britský spisovateľ a ornitológ == Geografické názvy == V [[Kanada|Kanade]]: * [[Hudson (Quebec)]] * [[Hudson (provincia)]], fyzickogeografická provincia V [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch amerických]] * [[Hudson (Colorado)]] * [[Hudson (Florida)]] * [[Hudson (Illinois)]] * [[Hudson (Indiana)]] * [[Hudson (Iowa)]] * [[Hudson (Kansas)]] * [[Hudson (Maine)]] * [[Hudson (Massachusetts)]] * [[Hudson (Michigan)]] * [[Hudson (New Hampshire)]] * [[Hudson (New York)]] * [[Hudson (Ohio)]] * [[Hudson (Severná Karolína)]] * [[Hudson (Texas)]] * [[Hudson (Wisconsin)]] * [[Hudson (Wyoming)]] * [[Hudson County]], [[New Jersey]] * [[Hudsonov záliv]] * [[Hudsonov prieliv]] * [[Hudson (rieka)]] * [[Cerro Hudson]] == Iné významy == * [[Hudson Motor Car Company]] - výrobca automobilov v USA * [[Hudson Hawk]] - film z roku [[1991]] s [[Bruce Willis|Brucom Willisom]] * [[Doc Hudson]] - postava z animovaného filmu ''[[Autá]]'' * [[Spoločnosť Hudsonovho zálivu]] {{rozlišovacia stránka}} buqpb647z4rf6y8x1fuk9y5fymlzeor 0 245024 8057764 7955532 2025-07-07T14:40:31Z Patriciuus 219824 Update 8057764 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Marina Bay Street Circuit |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Singapore.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] |Časové pásmo = [[UTC+08:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=1_17_29_N_103_51_50_E 1°17′29″N 103°51′50″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]] |Dĺžka okruhu = 4,940 km |Počet kôl = 62 |Počet zákrut = 19 |Rekord okruhu = 1:34,486,{{Minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]], [[RB Formula One Team|VCARB]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena Singapuru 2024]] |Víťaz = 1:40:52,571,{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Singapuru 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:34,486,{{Minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]], [[RB Formula One Team|VCARB]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Pole position = 1:29,525,{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Singapuru 2024|2024]] }} '''Marina Bay Street Circuit''', tiež známy ako ''Singapurský mestský okruh'' je pretekársky okruh vybudovaný v blízkosti prístavu [[Marina Bay]] a používa sa pre preteky [[Formula 1|formuly 1]] a preteky iných sérií už od roku 2008. Trať je svojim charakterom podobná [[Valencia Street Circuit|mestskému okruhu vo Valencii]]. Bola navrhnutá spoločnosťou KBR a na výstavbe sa podieľal i známy architekt [[Hermann Tilke]]. Napriek tomu, že ide o relatívne novú trať, už počas svojej premiérovej Veľkej ceny vzbudila veľkú pozornosť. Šampionát formuly 1 práve tu absolvoval nočnú premiéru pod umelým osvetlením, ktorá je tiež neslávne známa zinscenovanou haváriou [[Nelson Piquet, Jr.|Nelsona Piqueta]]. [[Súbor:Singapore grand prix fullerton test.JPG|thumb|right|280px|Andersonov most]] == Charakteristika trate == Mestský okruh v [[Singapur]]e je koncipovaný veľmi zaujímavým spôsobom. Trať privádza monoposty medzi zákrutami číslo 12 a 13 na oceľový, 70 metrov dlhý a 28 metrov široký Andersonov most a odtiaľ na malý ostrov, ktorý po moste Marina Bay opäť rýchlosťou {{km|260|m}}/h opustia. V poslednom sektore piloti prechádzajú popod tribúnu, čím pripravujú divákom jedinečný zážitok, pretože sa k nim autá blížia čelom a potom vo veľkej rýchlosti miznú pod ich nohami. Najlepším miestom na predbiehanie je prvá zákruta na konci cieľovej rovinky, kde jazdci spomalia z rýchlosti {{km|300|m}}/h pred ľavo-pravou pasážou na {{km|100|m}}/h a ešte majú pred sebou ostrú vlásenku. Ďalším vhodným miestom na predbehnutie je potom zákruta číslo sedem. Okruh jazdcom i divákom pri trati nepochybne prináša pôžitok a je tiež oveľa bezpečnejší, ako bývalý [[Thomson Road Circuit|Thomsonov okruh]], na ktorom sa Veľká cena Singapuru jazdila do roku 1973. Singapurská trať pripomína niektorými svojimi vlastnosťami [[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]. Aerodynamické prvky sa nastavujú na maximálny prítlak a kvôli množstvu zákrut, ktoré sa jazdia len na dvojke, dosahuje priemerná rýchlosť hodnotu iba približne {{km|170|m}}/h. Okruh náročný na brzdy sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek a maximálnu rýchlosť pretekári nedosahujú na cieľovej rovinke končiacej zákrutou Shears, ale na konci bulváru Raffles. Naopak najpomalšími miestami sú zákruty číslo 3, 13 a 18. V tých sa jazdí na druhom rýchlostnom stupni približne {{km|80|m}}/h. Prevažná časť asfaltového povrchu má horšiu úroveň, obvyklú práve u mestských okruhov, a preto je tu silne obmedzená mechanická priľnavosť. Tomu zodpovedá nasadenie mäkkých zmesí pneumatík. Pre motory nepredstavuje Singapur ako väčšina mestských tratí vážne problémy. Na plný plyn sa jazdí len málo, no vzhľadom k častému zrýchľovaniu z pomalých zákrut sú ale kladené značné nároky na prevodovku a jej súčasti. Preto majú prevodovky krátke odstupňovanie. === Fakty a údaje === [[Súbor:Singapore grand prix day z.JPG|thumb|right|280px|Pohľad na okruh z vtáčej perspektívy]] [[Súbor:1 - F1 Track Turn 22.JPG|thumb|right|280px|Zákruta číslo 22]] * '''Dĺžka trate:''' 4 940 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,143 km * '''Počet kôl pretekov:''' 62 * '''Počet zákrut:''' 19 (7 vpravo a 12 vľavo) * '''Šírka trate:''' 8 - 12 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 832 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 0 m * '''Jazda na plný plyn:''' 47 % * '''Traťový rekord:''' 1:34,486 (188,218 km/h) – [[Daniel Ricciardo]]/[[RB Formula One Team|VCARB]] ([[Veľká cena Singapuru 2024|2024]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:29,525 (198,648 km/h) – [[Lando Norris]]/[[McLaren]] ([[Veľká cena Singapuru 2024|2024]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 325 km/h * '''Prvá GP:''' 2008 víťaz {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] – Renault R28 * '''Počet GP:''' 15 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] * '''Kapacita tribún:''' 260 000 == História == [[Súbor:2008 Singapore Grand Prix Renault Nelson Piquet Jr crash.jpg|thumb|right|280px|Monopost Renault R28 Nelsona Piqueta po havárii v roku 2008.]] [[Súbor:Digiflag at marina bay circuit turn 9.JPG|thumb|right|280px|V roku 2008 sa tu svojej premiéry dočkali okrem iného aj digitálne vlajky.]] Zaradeniu Veľkej ceny Singapuru do kalendára formuly 1 predchádzali dlhé rokovania s [[FIA]] a promotérom [[Bernie Ecclestone|Berniem Ecclestonom]]. Po dohode všetkých strán sa Singapur mohol tešiť z pretekov celých päť rokov. V súčasnosti sa zvažuje aj alternatíva výstavby permanentného okruhu, ktorý mal začať fungovať v roku 2010 až 2011, no plány pribrzdila finančná kríza. Prvé preteky formuly 1 v nočných hodinách boli však dlho otázne kvôli schopnosti organizátorov dostatočne osvetliť trať. Po niekoľkých testoch sa však FIA presvedčila, že budú dodržané prísne predpisy pre bezpečnosť pilotov a samotné prvé preteky všetkých presvedčili, že s viditeľnosťou nie je žiaden problém. Spusteniu novej atrakcie však predchádzali práce, ktoré mali zabezpečiť toto bezproblémové a kvalitné osvetlenie. Inštalované zariadenia totiž dokážu vyvinúť až štvornásobnú intenzitu osvetlenia v porovnaní so svetlom na futbalovom štadióne. Základom sú halogénové svetlá, z ktorých každé má výkon 2000 wattov. Tie sú rozmiestnené po štyroch metroch a siahajú do desaťmetrovej výšky nad dráhu. Celkový inštalovaný výkon na okruhu dlhom päť kilometrov teda dosahuje hodnotu 3,18 milióna wattov. O zdroj energie sa stará dvanásť zdvojených generátorov. Práve zálohovateľnosť zdroja a jeho nezávislosť na miestnej sieti bola základnou bezpečnostnou podmienkou, pretože sa v žiadnom prípade nesmie stať, že by nad traťou počas pretekov zavládla tma. Zaujímavým faktom je, že osvetlenie lemuje iba jednu stranu trate. Účelom tohto konceptu je bezpečnosť. V prípade, že by bolo osvetlenie inštalované po oboch stranách, jazdec by mohol byť pri hodinách alebo výlete mimo trať dezorientovaný. === "Crash-Gate" === Vyšetrovanie FIA v roku 2009 preukázalo, že za prekvapivým víťazstvom [[Fernando Alonso|Fernanda Alonsa]] v Grand Prix Singapuru 2008, ktoré bolo bezprostredne po pretekoch označované za skvelý strategický ťah tímu [[Renault F1|Renault]], stálo ovplyvnenie výsledkov. Podvodu sa dopustili dvaja najvyšší predstavitelia tímu. [[Flavio Briatore]] a [[Pat Symonds]] pred týmito pretekmi údajne presvedčili [[Nelson Piquet, Jr.|Nelsona Piqueta]], ktorý bol v tej dobe tímovým kolegom Alonsa, aby v 13. kole zámerne havaroval a vďaka výjazdu safety caru umožnil tímovému kolegovi Fernandovi Alonsovi využiť výhody skorej zastávky v boxoch a zvíťaziť. Tento podvod mal za následok odstúpenie Flavia Briatoreho a Pata Symondsa z tímu Renault. 21. septembra 2009 uložila 26 členná Svetová rada motoristického športu Medzinárodnej automobilovej federácie tímu Renault trest za zámerné ovplyvnenie výsledku GP Singapuru 2008. Tím bol potrestaný zákazom činnosti s dvojročnou podmienkou. Flavio Briatore dostal doživotný zákaz pôsobenia v F1 a bývalý šéfinžinier Pat Symonds dostal päťročný zákaz pôsobenia v F1. Fernando Alonso bol zbavený všetkých obvinení pretože sa nenašiel priamy dôkaz o jeho zainteresovaní. Piquet dostal ešte pred týmto pojednávaním od vtedajšieho prezidenta FIA [[Max Mosley|Maxa Mosleyho]] imunitu. Neskôr však Briatore tento verdikt napadol na civilnom súde, ktorý mu dal za pravdu a tresty ktoré FIA Briatoremu a Symondsovi udelila boli týmto verdiktom neplatné. == Výsledky posledných ročníkov == === Víťazi === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- ! 2008 | {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] | Renault R28 | 1:57:16,304 |1:44,801, {{Minivlajka|BRA}}[[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2009 | {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-24 | 1:56:06,337 |1:47,891, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- ! 2010 | {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] | Ferrari F10 | 1:57:53,579 |1:45,390, {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2011 | {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB7 | 1:59:04,757 |1:44,381, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2012 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB8 |2:00:26,144 |1:46,362, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:59:13,132 |1:42,841, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |2:00:04,795 |1:45,681, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF15-T |2:01:22,118 |1:43,885, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2016 |{{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]] |F1 W07 Hybrid |1:55:48,950 |1:42,584, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W08 EQ Power+ |2:03:23,544 |1:39,491, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2018 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:51:11,611 |1:36,015, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF90 |1:58:33,667 |1:36,217, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2021 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2022 |{{Minivlajka|MEX}}[[Sergio Pérez]] |Red Bull RB18 |2:02:20,238 |1:49,412, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2023 |{{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]] |Ferrari SF-23 |1:46:37,418 |1:30,984, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2024 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]] |McLaren MCL38 |1:40:52,571 |1:29,525, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Marina Bay Street Circuit}} == Externé odkazy == * [http://www.singaporegp.sg/ Marina Bay Street Circuit] * [http://maps.google.com/maps?f=q&hl=en&q=1%C2%B017%E2%80%B222%E2%80%B3N,+103%C2%B051%E2%80%B232%E2%80%B3E&ie=UTF8&t=h&om=1&ll=1.290634,103.858094&spn=0.010083,0.014462&z=16 Satelitné snímky z Google Maps ] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/singapore_838/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110503222820/http://www.formula1.com/races/in_detail/singapore_838/circuit_diagram.html |date=2011-05-03 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Singapure]] 5vh2r4yomg2mttphuaxdxrcsxo06z0o 8057777 8057764 2025-07-07T15:36:24Z Patriciuus 219824 8057777 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Marina Bay Street Circuit |Obrázok = Singapore F1 layout.png |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] |Časové pásmo = [[UTC+08:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=1_17_29_N_103_51_50_E 1°17′29″N 103°51′50″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]] |Dĺžka okruhu = 4,940 km |Počet kôl = 62 |Počet zákrut = 19 |Rekord okruhu = 1:34,486,{{Minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]], [[RB Formula One Team|VCARB]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena Singapuru 2024]] |Víťaz = 1:40:52,571,{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Singapuru 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:34,486,{{Minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]], [[RB Formula One Team|VCARB]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Pole position = 1:29,525,{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Singapuru 2024|2024]] }} '''Marina Bay Street Circuit''', tiež známy ako ''Singapurský mestský okruh'' je pretekársky okruh vybudovaný v blízkosti prístavu [[Marina Bay]] a používa sa pre preteky [[Formula 1|formuly 1]] a preteky iných sérií už od roku 2008. Trať je svojim charakterom podobná [[Valencia Street Circuit|mestskému okruhu vo Valencii]]. Bola navrhnutá spoločnosťou KBR a na výstavbe sa podieľal i známy architekt [[Hermann Tilke]]. Napriek tomu, že ide o relatívne novú trať, už počas svojej premiérovej Veľkej ceny vzbudila veľkú pozornosť. Šampionát formuly 1 práve tu absolvoval nočnú premiéru pod umelým osvetlením, ktorá je tiež neslávne známa zinscenovanou haváriou [[Nelson Piquet, Jr.|Nelsona Piqueta]]. [[Súbor:Singapore grand prix fullerton test.JPG|thumb|right|280px|Andersonov most]] == Charakteristika trate == Mestský okruh v [[Singapur]]e je koncipovaný veľmi zaujímavým spôsobom. Trať privádza monoposty medzi zákrutami číslo 12 a 13 na oceľový, 70 metrov dlhý a 28 metrov široký Andersonov most a odtiaľ na malý ostrov, ktorý po moste Marina Bay opäť rýchlosťou {{km|260|m}}/h opustia. V poslednom sektore piloti prechádzajú popod tribúnu, čím pripravujú divákom jedinečný zážitok, pretože sa k nim autá blížia čelom a potom vo veľkej rýchlosti miznú pod ich nohami. Najlepším miestom na predbiehanie je prvá zákruta na konci cieľovej rovinky, kde jazdci spomalia z rýchlosti {{km|300|m}}/h pred ľavo-pravou pasážou na {{km|100|m}}/h a ešte majú pred sebou ostrú vlásenku. Ďalším vhodným miestom na predbehnutie je potom zákruta číslo sedem. Okruh jazdcom i divákom pri trati nepochybne prináša pôžitok a je tiež oveľa bezpečnejší, ako bývalý [[Thomson Road Circuit|Thomsonov okruh]], na ktorom sa Veľká cena Singapuru jazdila do roku 1973. Singapurská trať pripomína niektorými svojimi vlastnosťami [[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]. Aerodynamické prvky sa nastavujú na maximálny prítlak a kvôli množstvu zákrut, ktoré sa jazdia len na dvojke, dosahuje priemerná rýchlosť hodnotu iba približne {{km|170|m}}/h. Okruh náročný na brzdy sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek a maximálnu rýchlosť pretekári nedosahujú na cieľovej rovinke končiacej zákrutou Shears, ale na konci bulváru Raffles. Naopak najpomalšími miestami sú zákruty číslo 3, 13 a 18. V tých sa jazdí na druhom rýchlostnom stupni približne {{km|80|m}}/h. Prevažná časť asfaltového povrchu má horšiu úroveň, obvyklú práve u mestských okruhov, a preto je tu silne obmedzená mechanická priľnavosť. Tomu zodpovedá nasadenie mäkkých zmesí pneumatík. Pre motory nepredstavuje Singapur ako väčšina mestských tratí vážne problémy. Na plný plyn sa jazdí len málo, no vzhľadom k častému zrýchľovaniu z pomalých zákrut sú ale kladené značné nároky na prevodovku a jej súčasti. Preto majú prevodovky krátke odstupňovanie. === Fakty a údaje === [[Súbor:Singapore grand prix day z.JPG|thumb|right|280px|Pohľad na okruh z vtáčej perspektívy]] [[Súbor:1 - F1 Track Turn 22.JPG|thumb|right|280px|Zákruta číslo 22]] * '''Dĺžka trate:''' 4 940 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,143 km * '''Počet kôl pretekov:''' 62 * '''Počet zákrut:''' 19 (7 vpravo a 12 vľavo) * '''Šírka trate:''' 8 - 12 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 832 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 0 m * '''Jazda na plný plyn:''' 47 % * '''Traťový rekord:''' 1:34,486 (188,218 km/h) – [[Daniel Ricciardo]]/[[RB Formula One Team|VCARB]] ([[Veľká cena Singapuru 2024|2024]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:29,525 (198,648 km/h) – [[Lando Norris]]/[[McLaren]] ([[Veľká cena Singapuru 2024|2024]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 325 km/h * '''Prvá GP:''' 2008 víťaz {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] – Renault R28 * '''Počet GP:''' 15 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] * '''Kapacita tribún:''' 260 000 == História == [[Súbor:2008 Singapore Grand Prix Renault Nelson Piquet Jr crash.jpg|thumb|right|280px|Monopost Renault R28 Nelsona Piqueta po havárii v roku 2008.]] [[Súbor:Digiflag at marina bay circuit turn 9.JPG|thumb|right|280px|V roku 2008 sa tu svojej premiéry dočkali okrem iného aj digitálne vlajky.]] Zaradeniu Veľkej ceny Singapuru do kalendára formuly 1 predchádzali dlhé rokovania s [[FIA]] a promotérom [[Bernie Ecclestone|Berniem Ecclestonom]]. Po dohode všetkých strán sa Singapur mohol tešiť z pretekov celých päť rokov. V súčasnosti sa zvažuje aj alternatíva výstavby permanentného okruhu, ktorý mal začať fungovať v roku 2010 až 2011, no plány pribrzdila finančná kríza. Prvé preteky formuly 1 v nočných hodinách boli však dlho otázne kvôli schopnosti organizátorov dostatočne osvetliť trať. Po niekoľkých testoch sa však FIA presvedčila, že budú dodržané prísne predpisy pre bezpečnosť pilotov a samotné prvé preteky všetkých presvedčili, že s viditeľnosťou nie je žiaden problém. Spusteniu novej atrakcie však predchádzali práce, ktoré mali zabezpečiť toto bezproblémové a kvalitné osvetlenie. Inštalované zariadenia totiž dokážu vyvinúť až štvornásobnú intenzitu osvetlenia v porovnaní so svetlom na futbalovom štadióne. Základom sú halogénové svetlá, z ktorých každé má výkon 2000 wattov. Tie sú rozmiestnené po štyroch metroch a siahajú do desaťmetrovej výšky nad dráhu. Celkový inštalovaný výkon na okruhu dlhom päť kilometrov teda dosahuje hodnotu 3,18 milióna wattov. O zdroj energie sa stará dvanásť zdvojených generátorov. Práve zálohovateľnosť zdroja a jeho nezávislosť na miestnej sieti bola základnou bezpečnostnou podmienkou, pretože sa v žiadnom prípade nesmie stať, že by nad traťou počas pretekov zavládla tma. Zaujímavým faktom je, že osvetlenie lemuje iba jednu stranu trate. Účelom tohto konceptu je bezpečnosť. V prípade, že by bolo osvetlenie inštalované po oboch stranách, jazdec by mohol byť pri hodinách alebo výlete mimo trať dezorientovaný. === "Crash-Gate" === Vyšetrovanie FIA v roku 2009 preukázalo, že za prekvapivým víťazstvom [[Fernando Alonso|Fernanda Alonsa]] v Grand Prix Singapuru 2008, ktoré bolo bezprostredne po pretekoch označované za skvelý strategický ťah tímu [[Renault F1|Renault]], stálo ovplyvnenie výsledkov. Podvodu sa dopustili dvaja najvyšší predstavitelia tímu. [[Flavio Briatore]] a [[Pat Symonds]] pred týmito pretekmi údajne presvedčili [[Nelson Piquet, Jr.|Nelsona Piqueta]], ktorý bol v tej dobe tímovým kolegom Alonsa, aby v 13. kole zámerne havaroval a vďaka výjazdu safety caru umožnil tímovému kolegovi Fernandovi Alonsovi využiť výhody skorej zastávky v boxoch a zvíťaziť. Tento podvod mal za následok odstúpenie Flavia Briatoreho a Pata Symondsa z tímu Renault. 21. septembra 2009 uložila 26 členná Svetová rada motoristického športu Medzinárodnej automobilovej federácie tímu Renault trest za zámerné ovplyvnenie výsledku GP Singapuru 2008. Tím bol potrestaný zákazom činnosti s dvojročnou podmienkou. Flavio Briatore dostal doživotný zákaz pôsobenia v F1 a bývalý šéfinžinier Pat Symonds dostal päťročný zákaz pôsobenia v F1. Fernando Alonso bol zbavený všetkých obvinení pretože sa nenašiel priamy dôkaz o jeho zainteresovaní. Piquet dostal ešte pred týmto pojednávaním od vtedajšieho prezidenta FIA [[Max Mosley|Maxa Mosleyho]] imunitu. Neskôr však Briatore tento verdikt napadol na civilnom súde, ktorý mu dal za pravdu a tresty ktoré FIA Briatoremu a Symondsovi udelila boli týmto verdiktom neplatné. == Výsledky posledných ročníkov == === Víťazi === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- ! 2008 | {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] | Renault R28 | 1:57:16,304 |1:44,801, {{Minivlajka|BRA}}[[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2009 | {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-24 | 1:56:06,337 |1:47,891, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- ! 2010 | {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] | Ferrari F10 | 1:57:53,579 |1:45,390, {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2011 | {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB7 | 1:59:04,757 |1:44,381, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2012 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB8 |2:00:26,144 |1:46,362, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:59:13,132 |1:42,841, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |2:00:04,795 |1:45,681, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF15-T |2:01:22,118 |1:43,885, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2016 |{{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]] |F1 W07 Hybrid |1:55:48,950 |1:42,584, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W08 EQ Power+ |2:03:23,544 |1:39,491, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2018 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:51:11,611 |1:36,015, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF90 |1:58:33,667 |1:36,217, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2021 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2022 |{{Minivlajka|MEX}}[[Sergio Pérez]] |Red Bull RB18 |2:02:20,238 |1:49,412, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2023 |{{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]] |Ferrari SF-23 |1:46:37,418 |1:30,984, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2024 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]] |McLaren MCL38 |1:40:52,571 |1:29,525, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Marina Bay Street Circuit}} == Externé odkazy == * [http://www.singaporegp.sg/ Marina Bay Street Circuit] * [http://maps.google.com/maps?f=q&hl=en&q=1%C2%B017%E2%80%B222%E2%80%B3N,+103%C2%B051%E2%80%B232%E2%80%B3E&ie=UTF8&t=h&om=1&ll=1.290634,103.858094&spn=0.010083,0.014462&z=16 Satelitné snímky z Google Maps ] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/singapore_838/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110503222820/http://www.formula1.com/races/in_detail/singapore_838/circuit_diagram.html |date=2011-05-03 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Singapure]] lc9d2659jfi0vh26qmj4ad6maxmmkqn 8057798 8057777 2025-07-07T17:08:33Z Patriciuus 219824 8057798 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Marina Bay Street Circuit |Obrázok = Singapore F1 layout.png |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] |Časové pásmo = [[UTC+08:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=1_17_29_N_103_51_50_E 1°17′29″N 103°51′50″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]] |Dĺžka okruhu = 4,940 km |Počet kôl = 62 |Počet zákrut = 19 |Rekord okruhu = 1:34,486,{{Minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]], [[RB Formula One Team|VCARB]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena Singapuru 2024]] |Víťaz = 1:40:52,571,{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Singapuru 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:34,486,{{Minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]], [[RB Formula One Team|VCARB]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Pole position = 1:29,525,{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Singapuru 2024|2024]] }} '''Marina Bay Street Circuit''', tiež známy ako ''Singapurský mestský okruh'' je pretekársky okruh vybudovaný v blízkosti prístavu [[Marina Bay]] a používa sa pre preteky [[Formula 1|formuly 1]] a preteky iných sérií už od roku 2008. Trať je svojim charakterom podobná [[Valencia Street Circuit|mestskému okruhu vo Valencii]]. Bola navrhnutá spoločnosťou KBR a na výstavbe sa podieľal i známy architekt [[Hermann Tilke]]. Napriek tomu, že ide o relatívne novú trať, už počas svojej premiérovej Veľkej ceny vzbudila veľkú pozornosť. Šampionát formuly 1 práve tu absolvoval nočnú premiéru pod umelým osvetlením, ktorá je tiež neslávne známa zinscenovanou haváriou [[Nelson Piquet, Jr.|Nelsona Piqueta]]. [[Súbor:Singapore grand prix fullerton test.JPG|thumb|right|280px|Andersonov most]] == Charakteristika trate == Mestský okruh v [[Singapur]]e je koncipovaný veľmi zaujímavým spôsobom. Trať privádza monoposty medzi zákrutami číslo 12 a 13 na oceľový, 70 metrov dlhý a 28 metrov široký Andersonov most a odtiaľ na malý ostrov, ktorý po moste Marina Bay opäť rýchlosťou {{km|260|m}}/h opustia. V poslednom sektore piloti prechádzajú popod tribúnu, čím pripravujú divákom jedinečný zážitok, pretože sa k nim autá blížia čelom a potom vo veľkej rýchlosti miznú pod ich nohami. Najlepším miestom na predbiehanie je prvá zákruta na konci cieľovej rovinky, kde jazdci spomalia z rýchlosti {{km|300|m}}/h pred ľavo-pravou pasážou na {{km|100|m}}/h a ešte majú pred sebou ostrú vlásenku. Ďalším vhodným miestom na predbehnutie je potom zákruta číslo sedem. Okruh jazdcom i divákom pri trati nepochybne prináša pôžitok a je tiež oveľa bezpečnejší, ako bývalý [[Thomson Road Circuit|Thomsonov okruh]], na ktorom sa Veľká cena Singapuru jazdila do roku 1973. Singapurská trať pripomína niektorými svojimi vlastnosťami [[Circuit de Monaco|Monte Carlo]]. Aerodynamické prvky sa nastavujú na maximálny prítlak a kvôli množstvu zákrut, ktoré sa jazdia len na dvojke, dosahuje priemerná rýchlosť hodnotu iba približne {{km|170|m}}/h. Okruh náročný na brzdy sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek a maximálnu rýchlosť pretekári nedosahujú na cieľovej rovinke končiacej zákrutou Shears, ale na konci bulváru Raffles. Naopak najpomalšími miestami sú zákruty číslo 3, 13 a 18. V tých sa jazdí na druhom rýchlostnom stupni približne {{km|80|m}}/h. Prevažná časť asfaltového povrchu má horšiu úroveň, obvyklú práve u mestských okruhov, a preto je tu silne obmedzená mechanická priľnavosť. Tomu zodpovedá nasadenie mäkkých zmesí pneumatík. Pre motory nepredstavuje Singapur ako väčšina mestských tratí vážne problémy. Na plný plyn sa jazdí len málo, no vzhľadom k častému zrýchľovaniu z pomalých zákrut sú ale kladené značné nároky na prevodovku a jej súčasti. Preto majú prevodovky krátke odstupňovanie. === Fakty a údaje === [[Súbor:Singapore grand prix day z.JPG|thumb|right|280px|Pohľad na okruh z vtáčej perspektívy]] [[Súbor:1 - F1 Track Turn 22.JPG|thumb|right|280px|Zákruta číslo 22]] * '''Dĺžka trate:''' 4 940 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,143 km * '''Počet kôl pretekov:''' 62 * '''Počet zákrut:''' 19 (7 vpravo a 12 vľavo) * '''Šírka trate:''' 8 - 12 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 832 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 0 m * '''Jazda na plný plyn:''' 47 % * '''Traťový rekord:''' 1:34,486 (188,218 km/h) – [[Daniel Ricciardo]]/[[RB Formula One Team|VCARB]] ([[Veľká cena Singapuru 2024|2024]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:29,525 (198,648 km/h) – [[Lando Norris]]/[[McLaren]] ([[Veľká cena Singapuru 2024|2024]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 325 km/h * '''Prvá GP:''' 2008 víťaz {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] – Renault R28 * '''Počet GP:''' 15 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] * '''Kapacita tribún:''' 260 000 == História == [[Súbor:2008 Singapore Grand Prix Renault Nelson Piquet Jr crash.jpg|thumb|right|280px|Monopost Renault R28 Nelsona Piqueta po havárii v roku 2008.]] [[Súbor:Digiflag at marina bay circuit turn 9.JPG|thumb|right|280px|V roku 2008 sa tu svojej premiéry dočkali okrem iného aj digitálne vlajky.]] Zaradeniu Veľkej ceny Singapuru do kalendára formuly 1 predchádzali dlhé rokovania s [[FIA]] a promotérom [[Bernie Ecclestone|Berniem Ecclestonom]]. Po dohode všetkých strán sa Singapur mohol tešiť z pretekov celých päť rokov. V súčasnosti sa zvažuje aj alternatíva výstavby permanentného okruhu, ktorý mal začať fungovať v roku 2010 až 2011, no plány pribrzdila finančná kríza. Prvé preteky formuly 1 v nočných hodinách boli však dlho otázne kvôli schopnosti organizátorov dostatočne osvetliť trať. Po niekoľkých testoch sa však FIA presvedčila, že budú dodržané prísne predpisy pre bezpečnosť pilotov a samotné prvé preteky všetkých presvedčili, že s viditeľnosťou nie je žiaden problém. Spusteniu novej atrakcie však predchádzali práce, ktoré mali zabezpečiť toto bezproblémové a kvalitné osvetlenie. Inštalované zariadenia totiž dokážu vyvinúť až štvornásobnú intenzitu osvetlenia v porovnaní so svetlom na futbalovom štadióne. Základom sú halogénové svetlá, z ktorých každé má výkon 2000 wattov. Tie sú rozmiestnené po štyroch metroch a siahajú do desaťmetrovej výšky nad dráhu. Celkový inštalovaný výkon na okruhu dlhom päť kilometrov teda dosahuje hodnotu 3,18 milióna wattov. O zdroj energie sa stará dvanásť zdvojených generátorov. Práve zálohovateľnosť zdroja a jeho nezávislosť na miestnej sieti bola základnou bezpečnostnou podmienkou, pretože sa v žiadnom prípade nesmie stať, že by nad traťou počas pretekov zavládla tma. Zaujímavým faktom je, že osvetlenie lemuje iba jednu stranu trate. Účelom tohto konceptu je bezpečnosť. V prípade, že by bolo osvetlenie inštalované po oboch stranách, jazdec by mohol byť pri hodinách alebo výlete mimo trať dezorientovaný. === "Crash-Gate" === Vyšetrovanie FIA v roku 2009 preukázalo, že za prekvapivým víťazstvom [[Fernando Alonso|Fernanda Alonsa]] v Grand Prix Singapuru 2008, ktoré bolo bezprostredne po pretekoch označované za skvelý strategický ťah tímu [[Renault F1|Renault]], stálo ovplyvnenie výsledkov. Podvodu sa dopustili dvaja najvyšší predstavitelia tímu. [[Flavio Briatore]] a [[Pat Symonds]] pred týmito pretekmi údajne presvedčili [[Nelson Piquet, Jr.|Nelsona Piqueta]], ktorý bol v tej dobe tímovým kolegom Alonsa, aby v 13. kole zámerne havaroval a vďaka výjazdu safety caru umožnil tímovému kolegovi Fernandovi Alonsovi využiť výhody skorej zastávky v boxoch a zvíťaziť. Tento podvod mal za následok odstúpenie Flavia Briatoreho a Pata Symondsa z tímu Renault. 21. septembra 2009 uložila 26 členná Svetová rada motoristického športu Medzinárodnej automobilovej federácie tímu Renault trest za zámerné ovplyvnenie výsledku GP Singapuru 2008. Tím bol potrestaný zákazom činnosti s dvojročnou podmienkou. Flavio Briatore dostal doživotný zákaz pôsobenia v F1 a bývalý šéfinžinier Pat Symonds dostal päťročný zákaz pôsobenia v F1. Fernando Alonso bol zbavený všetkých obvinení pretože sa nenašiel priamy dôkaz o jeho zainteresovaní. Piquet dostal ešte pred týmto pojednávaním od vtedajšieho prezidenta FIA [[Max Mosley|Maxa Mosleyho]] imunitu. Neskôr však Briatore tento verdikt napadol na civilnom súde, ktorý mu dal za pravdu a tresty ktoré FIA Briatoremu a Symondsovi udelila boli týmto verdiktom neplatné. == Víťazi jednotlivých ročníkov == {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- ! 2008 | {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] | Renault R28 | 1:57:16,304 |1:44,801, {{Minivlajka|BRA}}[[Felipe Massa]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2009 | {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-24 | 1:56:06,337 |1:47,891, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- ! 2010 | {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]] | Ferrari F10 | 1:57:53,579 |1:45,390, {{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Alonso]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2011 | {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB7 | 1:59:04,757 |1:44,381, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2012 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB8 |2:00:26,144 |1:46,362, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:59:13,132 |1:42,841, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |2:00:04,795 |1:45,681, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF15-T |2:01:22,118 |1:43,885, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2016 |{{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]] |F1 W07 Hybrid |1:55:48,950 |1:42,584, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W08 EQ Power+ |2:03:23,544 |1:39,491, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2018 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:51:11,611 |1:36,015, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Ferrari SF90 |1:58:33,667 |1:36,217, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2021 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2022 |{{Minivlajka|MEX}}[[Sergio Pérez]] |Red Bull RB18 |2:02:20,238 |1:49,412, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2023 |{{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]] |Ferrari SF-23 |1:46:37,418 |1:30,984, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2024 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]] |McLaren MCL38 |1:40:52,571 |1:29,525, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Marina Bay Street Circuit}} == Externé odkazy == * [http://www.singaporegp.sg/ Marina Bay Street Circuit] * [http://maps.google.com/maps?f=q&hl=en&q=1%C2%B017%E2%80%B222%E2%80%B3N,+103%C2%B051%E2%80%B232%E2%80%B3E&ie=UTF8&t=h&om=1&ll=1.290634,103.858094&spn=0.010083,0.014462&z=16 Satelitné snímky z Google Maps ] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/singapore_838/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110503222820/http://www.formula1.com/races/in_detail/singapore_838/circuit_diagram.html |date=2011-05-03 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Singapure]] 8u0hqzuwxa8nv4mzrghjc7geed7mn33 0 251658 8057953 7656058 2025-07-07T21:43:44Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Geografia Floridy]] pomocou použitia HotCat 8057953 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Národný park Everglades | native_name = Everglades National Park | other_name = | category = [[Národný park]] <!-- *** Image *** --> | image = Everglades National Park SPOT 1286.jpg | image_caption = Cape Sable, časť Everglades zo satelitu [[SPOT]] <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = Florida | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | prominence = | lat_d = 25 | lat_m = 19 | lat_NS = S | long_d = 80 | long_m = 56 | long_EW = Z <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 6104.84 | area1 = | area1_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** History & management *** --> | established = 6. december 1947 | management = US National Park Service | management_location = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Acess *** --> | visitation = 934351 | visitation_note = (2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Five Year Annual Recreation Visits Report | url = http://www.nature.nps.gov/stats/viewReport.cfm?selectedReport=SystemComparisonReport.cfm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.10.2012 | vydavateľ = Public Use Statistic Office; National Park Service | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109134735/https://www.nature.nps.gov/stats/viewReport.cfm?selectedReport=SystemComparisonReport.cfm | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> | discovery = | ascent = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = II | whs_name = Everglades National Park | whs_type = prírodná pamiatka | whs_year = 1979 | whs_danger = 1993 – 2007; 2010  – súč. | whs_number = 76 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii, ix, x <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = USA location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha parku v USA | map_locator = USA | map2 = Everglades National Park map 2005.11.png <!-- *** Websites *** --> | commons = Everglades National Park | statistics = | website = [http://www.nps.gov/ever/index.htm www.nps.gov/ever/] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Everglades''' je [[národný park]] v južnej časti [[Florida|Floridy]] ([[Spojené štáty|USA]]), známy predovšetkým svojimi rozsiahlymi [[močiar]]mi a špecifickou [[Fauna|faunou]] a [[Flóra|flórou]]. Jeho nadmorská výška je veľmi nízka – od 0 do {{mnm|2.4}} Park bol zriadený 6. decembra [[1947]] prezidentom [[Harry S. Truman]]om a v súčasnej dobe sa rozkladá na ploche 610 684 hektárov. V roku [[1979]] bol zapísaný na zoznam [[Svetové dedičstvo|svetového dedičstva]]. Everglades je známy predovšetkým vďaka [[aligátor]]om, kriticky ohrozenej floridskej [[puma americká|pume]], ale aj vodnému [[Vtáky|vtáctvu]], ktoré je v tomto parku značne rozšírené. Turistickou atrakciou sú tzv. airboats, alebo vznášadlá. Ide o [[Loď|lode]], poháňané [[Vrtuľa|vrtuľou]] (nemajú [[Lodná skrutka|lodnú skrutku]]), ktoré sa bažinami a [[vodný kanál|kanálmi]] pohybujú rýchlosťou aj {{km|70|m}}/h.<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=QgMLX_U1O-A airboat video]</ref> == Dostupnosť == Do parku sa dá ľahko dostať z [[Miami]] po medzištátnej ceste č.441 alebo po ceste č.27. Existuje aj autobusové spojenie z [[Miami]] či [[Miami Beach]] a priame letecké spojenie z [[Miami]]. == Podnebie == Klíma je tu vlhká a mierna, subtropického charakteru. Teploty sa pohybujú medzi 20 a 35 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je asi {{mm|1500|m}}. == Krajina == Národný park Everglades je z veľkej časti pokrytý mokraďami. Územie je vytvorené riekou [[Pahayokee]], v jazyku Seminolov "riekou trávy", ktorá je hlboká maximálne {{cm|15|m}}, ale široká {{km|80|m}}. Medzi jazerom [[Okeechobee]] a Atlantickým oceánom, na posledných 160 metroch svojho toku, pokrýva rieka strednú časť Floridy, zníženú pod hladinu mora. Táto morfologická konfigurácia predstavuje výnimočné dedičstvo doby ľadovej. Uprostred rieky [[Pahayokee]] sú malé ostrovčeky husto porastené vysokými tropickými stromami. Tam kde súš zasahuje do rieky rastú palmy. == Galéria == <gallery> image:Everglades National Park cypress.jpg|V [[beluša veľká]] v [[cyprus (strom)|cyprusovom]] poraste image:Everglades Natl Park Alligator.jpg|[[Aligátor severoamerický]] image:Everglades American Crocodile.jpg|[[Krokodíl americký]] image:Everglades Park swamp.JPG|Močiar </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Everglades National Park}} {{Svetové dedičstvo - USA}} {{Národné parky v USA}} [[Kategória:Národné parky v USA]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v USA]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v ohrození]] [[Kategória:Geografia Floridy]] q0w8fo7lemjp00df0iwb19ea7a25xij 0 256092 8057884 8009515 2025-07-07T20:19:43Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057884 wikitext text/x-wiki {{pozri|jej vnučke, lotrinskej vojvodkyni|Klaudia Francúzska (1547 – 1575)}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Klaudia Francúzska |Portrét = Claude-de-France1.jpg |Popis = bretónska vládnuca vojvodkyňa a francúzska kráľovná |Dátum narodenia = [[13. október]] [[1499]] |Miesto narodenia = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1524|7|20|1499|10|13}} |Miesto úmrtia = [[Blois]], [[Francúzsko]] |}} '''Klaudia Francúzska''' (* [[13. október]] [[1499]],<ref name="Lines">Jirí Louda and Michael MacLagan, Lines of Succession: Heraldry of the Royal Families of Europe, 2nd edition (London, U.K.: Little, Brown and Company, 1999), table 67.</ref> [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]],<ref name="Lines"/> [[Francúzsko]] – † [[20. júl]] [[1524]], [[Blois]]) bola francúzska princezná a bretónska vojvodkyňa z rodu [[Valoisovci|Valois]]. Ako manželka [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] bola od roku [[1515]] francúzskou kráľovnou. Dcéra [[Ľudovít XII.|Ľudovíta XII.]] a jeho druhej manželky [[Anna Bretónska|Anny Bretónskej]] mala skoliózu a bola stále chorľavá. [[18. mája]] [[1514]] sa vydala za bratanca Františka Orleánskeho, ktorý sa po smrti jej otca 1. januára 1515 stal ako František I. kráľom Francúzska. Nemala žiadny politický vplyv a bola jednou z najmenej významných francúzskych kráľovien <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.geocities.com/henry8jane2/Claude.html |dátum prístupu=2009-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090808204916/http://www.geocities.com/henry8jane2/Claude.html |dátum archivácie=2009-08-08 }}</ref>. == Deti == * Louise (* [[19. august]] [[1515]] – † [[21. september]] [[1517]]) * Charlotte (* [[23. október]] [[1516]] – † [[8. september]] [[1524]]) * François (* [[28. február]] [[1518]] – † [[10. august]] [[1536]]) * [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]] (* [[31. marec]] [[1519]] – † [[10. júl]] [[1559]]), francúzsky kráľ ∞ [[1533]] princezná [[Katarína Medicejská]] ([[1519]]{{--}} † [[1589]]) * [[Magdaléna Valois|Magdaléna]] (* [[10. august]] [[1520]] – † [[2. júl]] [[1537]]) ∞ [[1537]] škótsky kráľ [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub V.]](* [[1512]]{{--}} † [[1542]]) * Charles (* [[22. január]] [[1522]] – † [[9. september]] [[1545]]) * [[Margaréta Francúzska (1523)|Margaréta]] (* [[5. jún]] [[1523]] – † [[14. september]] [[1574]]) ∞ [[1559]] savojský vojvoda Emmanuel-Philibert (* [[1528]]{{--}} † [[1580]]) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|de|Claude de France|56217079}} {{Biografický výhonok}} {{Manželky panovníkov Francúzska}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Francúzske princezné]] [[Kategória:Kráľovské manželky Francúzska]] [[Kategória:Valoisovci]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]] 42abyv2gzzfiq5tmvnyackawbl2nly5 0 260420 8057957 8055724 2025-07-07T22:59:13Z 151.18.128.204 8057957 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ferdinand II. | Rodné meno = | Popis osoby = kráľ oboch Sicílií | Portrét = Giuseppe Bonolis - Ritratto di Ferdinando II di Borbone.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = [[Giuseppe Bonolis]], [[Kráľovský palác Caserta]] | Dátum narodenia = [[12. január]] [[1810]] | Miesto narodenia = [[Palermo]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1859|5|22|1810|1|12}} | Miesto úmrtia = [[Caserta]], [[Taliansko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = [[Mária Kristína Savojská]]<br/>[[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1816–1867)|Mária Terézia Habsbursko-lotrinská]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = 13 | Rodičia = [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]], [[Mária Izabela Španielska]] | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ferdinand II.''' (* [[12. január]] [[1810]], [[Palermo]], [[Taliansko]] – † [[22. máj]] [[1859]], [[Caserta]]) bol kráľ oboch Sicílií od roku [[1830]]. Ferdinand bol najstarším synom [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Františka I.]] a jeho druhej manželky infantky [[Mária Izabela Španielska|Márie Izabely Španielskej]]. == Manželstvá a deti == ∞ 1/ [[21. november]] [[1832]] sardínska princezná [[Mária Kristína Savojská]] (* [[1812]]{{--}}† [[1836]]), dcéra [[Viktora Emanuela I.]], kráľa [[Sardínske kráľovstvo|Sardínie-Piemontu]] a [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1773)|Márie Terézie Habsburskej d´ Este]]. Mali jedno dieťa * [[František II. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František Mário Leopold]] (* [[16. január]] [[1836]]{{--}}† [[27. december]] [[1894]]) ∞ [[1859]] [[Mária Bavorská]] ∞ 2/ [[27. január]] [[1837]] rakúska arcivojvodkyňa [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1816–1867)|Mária Terézia Habsbursko-lotrinská]] (* [[1816]]{{--}}† [[1867]]), dcéra arcivojvodu [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola Ľudovíta Rakúsko-tešínskeho]] a princeznej [[Henrietta Nasavsko-weilburská|Henriety Nasavsko-weilburskej]]. Mali dvanásť detí: * [[Ľudovít Neapolsko-sicílsky|Ľudovít]] (* [[1. august]] [[1838]]{{--}}† [[8. jún]] [[1886]]) ∞ [[1861]] princezná [[Matilda Bavorská]] * Alberto (* [[17. september]] [[1839]]{{--}}† [[12. júl]] [[1844]]) * [[Alfonz Neapolsko-sicílsky|Alfonz]] (* [[28. marec]] [[1841]]{{--}}† [[26. máj]] [[1934]]) ∞ [[1868]] princezná [[Mária Antónia Neapolsko-sicílska (1851 – 1938)|Mária Antónia Neapolsko-sicílska]] * [[Mária Annunziata Neapolsko-sicílska|Mária Annunziata]] (* [[24. marec]] [[1842]]{{--}}† [[4. máj]] [[1871]]) ∞ [[1862]] arcivojvoda [[Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský]] * [[Mária Immaculata Neapolsko-sicílska|Mária Immaculata]] (* [[14. apríl]] [[1844]]{{--}}† [[18. február]] [[1899]]) ∞ [[1861]] arcivojvoda [[Karol Salvátor Habsbursko-lotrinský]] * [[Gaetano Neapolsko-sicílsky|Gaetano]] (* [[12. január]] [[1846]]{{--}}† [[26. november]] [[1871]]) ∞ [[1868]] infantka [[Izabela Španielska (1851–1931)|Izabela Španielska]] * Giuseppe (* [[4. marec]] [[1848]]{{--}}† [[28. september]] [[1851]]) * [[Mária Pia Neapolsko-sicílska|Mária Pia]] (* [[21. august]] [[1849]]{{--}}† [[29. september]] [[1882]]) ∞ [[1869]] parmský vojvoda [[Róbert I. (Parma)|Róbert I.]] * Vincenzo (* [[26. apríl]] [[1851]]{{--}}† [[13. október]] [[1854]]) * Pasquale (* [[15. september]] [[1852]]{{--}}† [[21. december]] [[1904]]) ∞ [[1878]] Blanche Marconnay * [[Mária Lujza Neapolsko-sicílska|Mária Lujza]] (* [[21. január]] [[1855]]{{--}}† [[23. august]] [[1874]]) ∞ [[1873]] princ Henrich Bourbonsko-parmský * Gennaro (* [[28. február]] [[1857]]{{--}}† 13. [[august]] [[1867]]) == Rodokmeň Ferdinanda II. == {| class="wikitable" align=center |+'''Rodokmeň Ferdinanda II. do tretieho pokolenia''' |- | rowspan="8" align="center"| '''Ferdinand II.''' | rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Mária Amália Saská]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]] |- | align="center"| '''Prastará mama:'''<br />[[Mária Terézia]] |- | rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Mária Izabela Španielska]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Karol IV. (Španielsko)|Karol IV.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Mária Amália Saská]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Mária Lujza Parmská]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Filip I. (Parma)|Filip I. Parmský]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Mária Lujza Bourbonská]] |} == Odkazy == * [[Vincenzo Petrocelli]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ferdinand II of the Two Sicilies}} == Zdroj == {{Preklad|de|Ferdinand II. (Sizilien)|54544519}} {{panovnícky výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Bourbonovci]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Osobnosti z Palerma]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského]] [[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]] [[Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] m2te6q7ezyz7bjdcytspnmv34cyrphn 0 264864 8058103 7808371 2025-07-08T11:51:39Z Luketheslovak 200569 kat bioinorg 8058103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Milan Melník | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedec, vysokoškolský profesor, chemik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1938|05|09}} | Miesto narodenia = [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]], [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Univerzita Komenského]]<br>[[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Slovenská technická univerzita]] | Profesia = [[chémia|chemik]], [[Vysokoškolský pedagóg|pedagóg]] | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta Melníková<ref name=zivotopis/> | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = [http://www.melnik.sk www.melnik.sk] | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Politika | Portál3 = }} Prof. RNDr. '''Milan Melník''', DrSc. (* [[9. máj]] [[1938]], [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]])<ref name=zivotopis>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Životopis | url = http://www.melnik.sk/zivotopis/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = Milan Melník | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130924012415/http://www.melnik.sk/zivotopis/ | dátum archivácie = 2013-09-24 }}</ref> je slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ, chemik, [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|kandidát na prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009]] a [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|kandidát na prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014]]. == Vzdelanie == * 1962 [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Farmaceutická fakulta UK]], RNDr.<ref name=zivotopis/> * 1973 [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|ChTF STU]], anorganická chémia, CSc.<ref name=zivotopis/> * 1990 [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|ChTF STU]], anorganická chémia, DrSc.<ref name=zivotopis/> * 1991 [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|ChTF STU]], anorganická chémia, Doc.<ref name=zivotopis/> * 1993 [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|ChTF STU]], anorganická chémia, Prof.<ref name=zivotopis/> == Vedecká kariéra == Jeho vedeckým zameraním je koordinačná a bioanorganická chémia. Publikoval takmer 300 vedeckých prác v zborníkoch domácich a medzinárodných konferencií. Prednášal na desiatkach univerzít celého sveta. Korešpondent Fínskej chemickej spoločnosti, čestný člen Americkej chemickej spoločnosti. V roku [[1964]] sa stal asistentom na Katedre anorganickej a organickej chémie [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Farmaceutická fakulta UK]].<ref name=70r>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čižmárik | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. – 70-ročný | url = http://www.farmaceuticky.herba.sk/7-2010/prof-rndr-milan-melnik-drsc-70-rocny | dátum vydania = 12.09.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = herba.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140221202920/http://www.farmaceuticky.herba.sk/7-2010/prof-rndr-milan-melnik-drsc-70-rocny | dátum archivácie = 2014-02-21 }}</ref> Na fakulte pracoval do roku [[1971]] kedy sa stal odborným asistentom Katedry anorganickej chémie [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej]]. Na tejto katedre bol vedúcim v rokoch [[1994]] až [[2002]]. V rokoch [[2006]]{{--}}[[2008]] bol vedúcim Katedry chémie a biochémie na Fakulte prírodných a humanitných vied [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne]].<ref name=70r/> Od februára 2008 je [[emeritný]]m profesorom Slovenskej technickej univerzity.<ref name=emeritny>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Emeritní profesori na STU 2005 – 2013 | url = http://www.stuba.sk/sk/vyskume/udelene-tituly/emeritni-profesori-na-stu-2005-2013.html?page_id=4405 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 25.03.2013 | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Politická činnosť == === Prezidentské voľby 2009 === V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských volieb v roku 2009]] kandidoval ako občiansky kandidát s podporou [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS – HZDS]].<ref name=oznamkandi/> V prvom kole získal 45 985 hlasov, alebo 2,45% platných hlasov. Skončil na 5. mieste a do druhého kola nepostúpil.<ref name=vysledky09>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku | url = http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/tab7.jsp?lang=sk&menu=menuT&sort=mp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 22.03.2009 | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110129175811/http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/tab7.jsp?lang=sk&menu=menuT&sort=mp | dátum archivácie = 2011-01-29 }}</ref> === Prezidentské voľby 2014 === Svoju kandidatúru do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských volieb v roku 2014]] oznámil [[19. júl]]a [[2013]] ako 75 ročný.<ref name=oznamkandi>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = |titul = Milan Melník chce byť tiež prezidentom, ohlásil kandidatúru | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/novym-nadejnym-prezidentskym-kandid/704951-clanok.html | dátum vydania = 19.07.2013 | dátum aktualizácie = 19.07.2013 | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = [[SITA (agentúra)|SITA]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Kandidoval s podporou občianskych združení Panslovanská únia, Konzervatívne Slovensko a Slovenská ekonomická spoločnosť- Nezávislé združenie ekonómov Slovenska.<ref name=oznamkandi/> V prvom kole voľby nakoniec získal 7 678 hlasov (0,40 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 12. mieste.<ref name=volebnyvysledok2014>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku | url = http://prezident2014.statistics.sk/Prezident-dv/Tabulka7_sk.htmll | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Ocenenia == * 1995 Wroclawská univerzita – strieborná medaila * 1997 Farmaceutická fakulta UK – čestná medaila * 2002 [[Vedec roka SR]]<ref name=vedecroka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Desať ročníkov „Vedec roka SR“ (1997 – 2006) | url = http://www.en.sav.sk/index.php?issue_id=1&article_id=36&section_id=&doc=14-36 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140221232459/http://www.en.sav.sk/index.php?issue_id=1&article_id=36&section_id=&doc=14-36 | dátum archivácie = 2014-02-21 }}</ref> * 2003 [[Slovenská chemická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied|SChS]] – pamätná medaila * : prémia Literárneho fondu SR za výrazný vedecký ohlas SCI * 2005 Univerity of Cambridge – Vedecká osobnosť sveta (zápis do svetovej encyklopédie) * 2006 Nadácia Matice slovenskej – Cena Jura Hronca<ref name=70r/> * : prémia Literárneho fondu SR za výrazný vedecký ohlas SCI * 2008 [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra II. triedy]] za bioanorganickú chémiu<ref name=stur2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenoch | meno = Ľ | odkaz na autora = |titul = Rad Ľudovíta Štúra, II. trieda | url = http://www.prezident.sk/?rad-ludovita-stura-ii-trieda | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.02.2014 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * : Farmaceutická fakulta UK – strieborná Galenova medaila === Čestné členstvá === * členstvo v komisii pre udeľovanie vedeckých hodností DrSc. v odbore anorganická chémia, vo funkcii predsedu * členstvo v komisii pre udeľovanie hodností PhD. v odbore anorganická chémia * členstvo vo vedeckých radách univerzít na Slovensku * členstvo v edičných radách zahraničných vedeckých periodík * čestné členstvo v [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], od roku [[2004]] * čestné členstvo Americkej chemickej spoločnosti == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|q=Milan Melník}} == Externé odkazy == * [http://www.melnik.sk Oficiálna stránka kandidatúry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140220095010/http://www.melnik.sk/ |date=2014-02-20 }} * [http://www.sme.sk/c/7089090/kandidat-na-prezidenta-melnik-slovensko-potrebuje-mna.html Rozhovor s Milanom Melníkom] == Zdroj == * [http://www.hzds.sk/?mod=clanky&par=prezidentsky-kandidat-zivotopis&menu=4244 Životopis] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Melník, Milan}} [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2009)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2014)]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Bioanorganická chémia]] ed53k3boufgyej1vxs7wmmabx8a4st9 0 294696 8058084 7951835 2025-07-08T11:02:48Z Patriciuus 219824 Update 8058084 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Yas Marina Circuit |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Abu Dhabi.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|UAE}} [[Yas Island]], [[Abú Zabí (mesto)|Abu Dhabi]], [[Spojené arabské emiráty|UAE]] |Časové pásmo = [[UTC+04:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=24_28_2_N_54_36_11_E 24°28′2″N 54°36′11″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]] |Dĺžka okruhu = 5,281km |Počet kôl = 58 |Počet zákrut = 16 |Rekord okruhu = 1:25,637, {{Minivlajka|DEN}}[[Kevin Magnussen]], [[Haas F1 Team|HAAS]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena Abú Zabí 2024]] |Víťaz = 1:26:33,291,{{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren]] |Najrýchlejšie kolo = 1:25,637,{{Minivlajka|DEN}}[[Kevin Magnussen]], [[Haas F1 Team|HAAS]] |Pole position = 1:22,595,{{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren]] }} '''Yas Marina Circuit''' je pretekársky okruh, ktorý sa nachádza na ostrove Yas vo vzdialenosti približne tridsať minút od hlavného mesta Spojených arabských emirátov [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]]. Okruh, ktorý navrhol architekt [[Hermann Tilke]], mal v šampionáte [[Formula 1|Formuly 1]] premiéru na konci sezóny 2009 a je dejiskom Veľkej ceny Abú Zabí. Trať bola dokončená v priebehu roku 2009 a stala sa hlavnou súčasťou veľkého zábavného komplexu, v ktorom sa okrem iného nachádza aj [[Ferrari World]]. Grand Prix Abú Zabí je akousi arabskou odpoveďou na [[Circuit de Monaco|monackú Veľkú cenu]]. Okázalý spôsob, akým sa miestne podujatie prezentuje, luxusná architektúra a bohatí hostia najviac pripomínajú práve tento európsky klenot Formuly 1. == Charakteristika trate == Okruh Yas Marina je unikátnym a supermoderným dielom známeho nemeckého architekta, ktorý na ňom naprojektoval 21 zákrut. Osobitým prvkom tejto trate, ktorý na iných tratiach nemá obdobu je netradične riešená boxová ulička, ktorá vedie prejazdom cez tunel na jej konci. Luxusne vybavená trať disponuje 70 klimatizovanými garážami v dvoch budovách a ďalším symbolom je podjazd popod hotelovým komplexom, či dokonca podjazd pod tribúnu v jednej z únikových zón. Všetky tribúny na okruhu sú kryté, aby divákov chránili pred slnkom, zatiaľ čo VIP hostia môžu sledovať dianie z 60 metrovej veže „Sun Tower“. Veža sa nachádza v blízkosti cieľovej rovinky a využíva [[Slnečná energia|solárnu energiu]]. Medzi hlavné lákadlá okruhu patrí okrem veľmi rozmanitého prostredia (moderné mesto, prístav, či púšť) i zaujímavý tvar samotnej trate. Ponúka dlhé rovinky vhodné na predbiehanie i veľké množstvo zákrut rôznych druhov, z ktorých niektoré sú inšpirované slávnymi zákrutami z tradičných okruhov. Obsahuje veľmi rýchlu a na druhej strane extrémne pomalú sekciu. Okrem náročnosti samotného okruhu sa piloti musia vyrovnať aj s vysokými teplotami a množstvom piesku na trati. Yas Marina Circuit má 12 ľavotočivých a 9 pravotočivých zákrut, čo znamená, že rovnako ako v [[Autódromo José Carlos Pace|Brazílii]] či [[Istanbul Park|Turecku]] sa na ňom jazdí proti smeru hodinových ručičiek. Jeho dĺžka je 5 554 metrov a nachádzajú sa na ňom štyri dlhé rovinky. Najdlhšia z nich má dĺžku 1 173 metrov a je zároveň najdlhšou rovinkou v kalendári šampionátu Formuly 1 vôbec. Pre zlepšenie možností na predbiehanie sú tu dlhé rovinky zakončené prudkými zákrutami (č. 8 a 11). Niektoré z nich (napríklad č. 16 a 17) sú pomerne zradné, pretože sú opačne klopené a piloti v nich môžu stratiť kontrolu nad zadnou časťou monopostu. Druhá časť okruhu sa vyznačuje sériou rýchlych zákrut, ktoré prispievajú k zvýšeniu priemernej rýchlosti, ktorá sa pohybuje na hranici 200 km/h. Podľa tohto údaju ide o tretiu najpomalšiu trať v kalendári. Súčet uhlov všetkých zákrut je 1 000°, čo je v porovnaní s inými okruhmi podpriemerné číslo. Tímy tu nastavujú monoposty na vysoký aerodynamický prítlak. Vysokému opotrebeniu sú vystavené brzdy, a preto je možné na autách vidieť väčšie brzdové kanáliky pre efektívne chladenie bŕzd. Abú Zabí sa nachádza na úrovni morskej hladiny, čím má najvyšší priemerný [[atmosférický tlak]] (1 013 hPa) zo všetkých tratí v kalendári. Motory tu disponujú vzhľadom k okolitému tlaku veľkým výkonom, čo je diametrálne odlišná situácia v porovnaní s Veľkou cenou Brazílie, s ktorou Veľká cena Abú Zabí susedí. V Brazílii sa výkon agregátov prepadol až o 8% kvôli nadmorskej výške 750 m n. m. Zaujímavou výzvou je druhý tréning, kvalifikácia a najmä preteky – v čase kedy sa jazdia totiž zapadá slnko, čo má veľký vplyv na podmienky na trati. Ide najmä o rozdiel teplôt, ktorý sa prejaví na vyvážení monopostu. Do pretekov piloti štartujú ešte za denného svetla, no do cieľa dorazia až po zotmení. Okrem hlavnej trate pre preteky Formuly 1 má okruh ešte ďalšie dve možné konfigurácie s dĺžkou 3,15 a 2,36 kilometra. Tie môžu byť používané nezávisle od seba. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 5 281 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,183 km * '''Počet kôl pretekov:''' 58 * '''Počet zákrut:''' 16 (7 vpravo a 9 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 - 16 m * '''Dĺžka najdlhšej rovinky:''' 1 173 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 300 m * '''Jazda na plný plyn:''' 72 % * '''Traťový rekord:''' 1:25,637 (222,002 km/h) - [[Kevin Magnussen]]/[[Haas F1 Team|HAAS]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]] * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' * '''Maximálna rýchlosť:''' 345 km/h * '''Prvá GP:''' 2009 víťaz {{minivlajka|GER}}Sebastian Vettel - Red Bull RB5 * '''Počet GP:''' 16 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] (Tilke Engineers & Architects) * '''Kapacita tribún:''' 60 000 == História == Zámer usporiadať Grand Prix Abú Zabí bol po prvýkrát oznámený počas sezóny 2007 na Festivale Formuly 1. Za krátky čas bol vypracovaný územný plán a začali sa prvé pohovory o vzhľade budúceho okruhu. Na pozíciu hlavného architekta bol vymenovaný Hermann Tilke, ktorý sa rozhodol, že nová trať bude podliehať všetkým obľúbeným trendom. Prvým rozhodnutím, ktoré padlo, bol výber vhodnej lokality, ktorou sa stal umelo vybudovaný ostrov Yas. Na ňom neskôr vyrástol obrovský zábavný park [[Ferrari]] s celkovou rozlohu 250 tisíc metrov štvorcových, pričom okruh leží v jeho samotnom strede. Súčasťou tohto komplexu je dokonca i najrýchlejšia horská dráha na svete. Zakrátko po oznámení projektu, získala Grand Prix Abú Zabí bohatého sponzora, ktorým sa stala letecká spoločnosť Etihad Airways. Doba kontraktu bola stanovená na tri roky. Výstavba okruhu sa začala vo februári 2007 a vystriedalo sa na nej asi 14 tisíc robotníkov. Na dokončenie bolo potrebných 35 miliónov [[človekohodina|človekohodín]]. Premiestnených bolo 1,6 milióna metrov kubických zeminy, položených 720 tisíc metrov štvorcových asfaltu, použitých 225 metrov kubických betónu, položených 30 km vedení pre elektrické káble a 25 km samotných káblov, 17 km kanalizácie a 22 km zavlažovacieho potrubia. Počas Grand Prix na okruhu vypomáha asi 900 dobrovoľníkov. V roku 2009 sa uskutočnila premiérová exotická Veľká cena Abú Zabí a ponúkla veľmi zaujímavé a dramatické vyvrcholenie sezóny. Víťazom sa stal [[Sebastian Vettel]], a keďže majstrom sveta sa už v Brazílii stal [[Jenson Button]], Vettel si tým zabezpečil miesto vicemajstra. U väčšiny tímov bolo možné vidieť uvoľnený prístup k pretekom a každý zúčastnený si ich užíval. O rok neskôr v udalosťami nabitej a vzrušujúcej sezóne už v Abú Zabí taká idylka nepanovala. Malo sa totiž rozhodnúť o majstrovi sveta. Súboj sa odohrával medzi [[Fernando Alonso|Fernandom Alonsom]], [[Mark Webber|Markom Webberom]], [[Sebastian Vettel|Sebastianom Vettelom]] a [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]]. Sebastian Vettel v pretekoch dominoval a vďaka druhému miestu Lewisa Hamiltona, siedmemu Fernanda Alonsa a ôsmemu Marka Webbera získal titul majstra sveta. == Víťazi jednotlivých ročníkov == {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- ! 2009 | {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB5 | 1:34:03,414 |1:40,948, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- ! 2010 | {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB6 |1:39:36,837 |1:39,394, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2011 | {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-26 | 1:37:11,886 |1:38,481, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2012 |{{Minivlajka|FIN}}[[Kimi Räikkönen]] |Lotus E20 |1:45:58,667 |1:40,630 {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:38:06,106 |1:39,957, {{Minivlajka|AUS}}[[Mark Webber]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |1:39:02,619 |1:40,480, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]] |F1 W06 Hybrid |1:38:30,175 |1:40,237, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2016 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W07 Hybrid |1:38:04,013 |1:38,755, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|FIN}}[[Valtteri Bottas]] |F1 W08 EQ Power+ |1:34:14,062 |1:36,231, {{Minivlajka|FIN}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2018 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:39:40,382 |1:34,794, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W10 EQ Power+ |1:34:05,715 |1:34,779, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 |{{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB16 |1:36:28,645 |1:35,246, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2021 |{{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB16B |1:30:17.,345 |1:22,109, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2022 |{{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:27:45.914 |1:23,824, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2023 |{{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:27:02,624 |1:23,445, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2024 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]] |McLaren MCL38 |1:26:33,291 |1:22,595, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Yas Marina Circuit}} == Externé odkazy == * [http://www.yasmarinacircuit.ae/ Yas Marina Circuit] * [http://maps.google.sk/maps?f=q&source=s_q&hl=sk&geocode=&q=Yas+Marina+Circuit&sll=48.153662,17.876832&sspn=0.169033,0.308647&ie=UTF8&hq=Yas+Marina+Circuit&hnear=&radius=15000&ll=24.471643,54.605999&spn=0.028826,0.038581&t=h&z=15 Satelitné snímky z Google Maps ] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/abu_dhabi_841/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101119172752/http://www.formula1.com/races/in_detail/abu_dhabi_841/circuit_diagram.html |date=2010-11-19 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Spojených arabských emirátoch]] b9juau9qy969f0f7y3m5zngmy41oon0 0 315971 8057795 7997175 2025-07-07T17:01:48Z KOCKAsk 231693 /* Volebné výsledky */ 8057795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = TOP 09 |Logo strany = TOP 09 logo.svg |Skratka = |Založenie = [[26. júna]] [[2009]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Markéta Pekarová Adamová]] |Predsedníčka = |Podpredseda =[[Tomáš Czernin]] |Prezident = |Najviac poslancov = 41 |Poslancov = 14 |Volebný výsledok = 27,79 % ([[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|Voľby do PS PČR 2021]]) (ako súčasť koalície [[SPOLU]]) |Ideológie = [[liberálny konzervativizmus]]<br/>[[kresťanská demokracia]]<br/>[[liberalizmus]]<br/>[[Európska únia|pro-europanizmus]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = 3 148 (máj 2016) |Iné2 názov =Zakladatel |Iné2 =[[Karel Schwarzenberg]] a [[Miroslav Kalousek]] |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = [[TOP tím]] |Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] |Európska strana = [[Európska ľudová strana]] |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = Michnův palác<br>Újezd 450/40<br>118 00 [[Praha 1]] – Malá Strana] |Noviny = |Farby = [[fialová]] |Web = www.top09.cz }} {{Politika v Česku}} '''TOP 09''' je česká pravicová [[politická strana]]. Jej názov je zložený z počiatočných písmen slov "Tradice", "Odpovědnost", "Prosperita" a číslovky ''09'', ktorá označuje rok jej vzniku. Pro-európsky ladená TOP 09 sa hlási k liberálnemu a fiškálnemu konzervativizmu a odsudzuje [[populizmus]]. Bola založená ako alternatívna strana ku kresťanskodemokratickej [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDÚ-ČSL]] a v určitých obdobiach pomerne euroskeptickej [[ODS]]. Prvým predsedom strany bol [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol jednohlasne zvolený na ustanovujúcom sneme. Podpredsedom bol spoluzakladateľ [[Miroslav Kalousek]], bývalý predseda [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDÚ-ČSL]] a minister financií Česka. Po voľbách do poslaneckej snemovne v roku [[2010]] vytvorila koaličnú vládu spolu so stranami [[Občanská demokratická strana|ODS]] a Věci veřejné. Po afére premiéra [[Petr Nečas|Petra Nečasa]] strana v predčasných voľbách v roku [[2013]] síce stratila 15 mandátov, ale predstihla tradičnú pravicovú jednotku na politickej scéne Česka, konzervatívnu ODS. V roku 2015 sa novým predsedom strany stal Miroslav Kalousek, [[Karel Schwarzenberg]] sa stal čestným predsedom. Vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|voľbách v roku 2017]] skončila ôsma so ziskom iba 7 mandátov. Novým predsedom sa v [[November 2017|novembri]] [[2017]] stal europoslanec [[Jiří Pospíšil]], ten v úrade predsedu vydržal dva roky a v [[November 2019|novembri]] [[2019]] ho nahradila [[Markéta Pekarová Adamová]], poslankyňa [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] a dovtedajšia prvá podpredsedníčka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do čela TOP 09 byla zvolena poslankyně Pekarová Adamová | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2986019-kdo-povede-top-09-o-post-predsedy-se-uchazi-senator-czernin-a-poslankyne-pekarova | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-24 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Od roku 2020 je TOP 09 súčasťou konzervatívne liberálnej pravicovej koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]], spoločne s [[Občianska demokratická strana|ODS]] a [[KDU-ČSL]]. Koalícia SPOLU v snemovných voľbách v roku 2021 zvíťazila s 27,79 % hlasov a vytvorila vládu s liberálnymi [[Piráti a Starostovia|Pirátmi a Starostami]]. Strana býva označovaná za "stranu pražskej kaviarne", čo reflektuje fakt, že okrem Prahu strana od roku 2013 nemá príliš dobré volebné výsledky, prípadne za "kniežaciu" či "šľachtickú" stranu, čo vychádza z faktu, že väčšina politicky aktívnych českých šľachticov sa v minulosti angažovala či dodnes angažuje práve v TOP 09. == Galéria == <gallery> Súbor:Karel Schwarzenberg, RR, 20090228.jpg|[[Karel Schwarzenberg]], predseda strany v rokoch 2009-2015, od roku 2015 čestný predseda Súbor:M. Kalousek 2017.jpg|Miroslav Kalousek, predseda strany v rokoch 2015-2017 Súbor:Jiří Pospíšil (2019).jpg|Jiří Pospíšil, predseda strany v rokoch 2017-2019 Súbor:Markéta Pekarová Adamová (2022) III.jpg|Markéta Pekarová Adamová, predsedníčka strany od roku 2019 </gallery> == Volebné výsledky == {| class="wikitable" |+ !Voľby !Volebný líder !Hlasy !Hlasy v % !Mandáty !Pozícia |- |2010 |[[Karel Schwarzenberg]] |'''873 833''' |'''16,7%''' |{{Infobox politická strana/mandáty|41|200|hex=#993366}} |Koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[Veci verejné|VV]]/LIDEM |- |2013 |[[Karel Schwarzenberg]] |'''596 357''' |'''12,0%''' |{{Infobox politická strana/mandáty|26|200|hex=#993366}} |Opozícia |- |2017 |[[Miroslav Kalousek]] |'''268 811''' |'''5,3%''' |{{Infobox politická strana/mandáty|7|200|hex=#993366}} |Opozícia |- |2021 |[[Markéta Pekarová Adamová]] | colspan="2" |''súčasť koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]'' |{{Infobox politická strana/mandáty|14|200|hex=#993366}} |Koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Česká pirátska strana|Piráti]] a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (2021 - 2024) Koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]] a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (2024 - 2025) |} == Zastúpenie TOP 09 vo vláde == === [[Vláda Petra Nečasa]] === {| class="wikitable" |+ !Rezort !Člen vlády !Strana !Nástup do úradu !Odchod z úradu |- |1. podpredseda vlády a Minister zahraničných vecí |[[Karel Schwarzenberg]] |TOP 09 |13. júla 2010 |10. júla 2013 |- |Minister financií |[[Miroslav Kalousek]] |TOP 09 |13. júla 2010 |10. júla 2013 |- |Minister zdravotníctva |[[Leoš Heger]] |TOP 09 |13. júla 2010 |10. júla 2013 |- | rowspan="2" |Minister práce a sociálnych vecí |[[Jaromír Drábek]] |TOP 09 |13. júla 2010 |31. októbra 2012 |- |[[Ludmila Müllerová]] |TOP 09 |16. novembra 2012 |10. júla 2013 |- | rowspan="2" |Minister(ka) kultúry |[[Jiří Besser]] |nestr. za TOP 09 |13. júla 2010 |16. decembra 2011 |- |[[Alena Hanáková]] |TOP 09 |20. decembra 2011 |10. júla 2013 |} === [[Vláda Petra Fialu]] === {| class="wikitable" |+ !Rezort !Člen vlády !Strana !Nástup do úradu !Odchod z úradu |- |Podpredseda vlády Minister zdravotníctva |[[Vlastimil Válek]] |TOP 09 |17. decembra 2021 | |- |Ministerka pre vedu a výskum |[[Helena Langšádlová]] |TOP 09 |17. decembra 2021 | |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[KDU-ČSL]] * [[Občianska demokratická strana|ODS]] * [[Karel Schwarzenberg]] * [[SPOLU (Česko)|SPOLU]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.top09.cz/ webové sídlo strany] == Zdroj == * {{preklad|cs|TOP 09|5301924}} {{výhonok}} {{České politické strany}} [[Kategória:TOP 09| ]] [[Kategória:Politické strany v Česku]] jjcpidm7pyeajfdroedulywgi5khhz5 8057796 8057795 2025-07-07T17:04:26Z KOCKAsk 231693 8057796 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = TOP 09 |Logo strany = TOP 09 logo.svg |Skratka = |Založenie = [[26. júna]] [[2009]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Markéta Pekarová Adamová]] |Predsedníčka = |Podpredseda =[[Tomáš Czernin]] |Prezident = |Najviac poslancov = 41 |Poslancov = 14 |Volebný výsledok = 27,79 % ([[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|Voľby do PS PČR 2021]]) (ako súčasť koalície [[SPOLU]]) |Ideológie = [[liberálny konzervativizmus]]<br/>[[kresťanská demokracia]]<br/>[[liberalizmus]]<br/>[[Európska únia|pro-europanizmus]] |Iné1 názov = Počet členov |Iné1 = 3 148 (máj 2016) |Iné2 názov =Zakladatel |Iné2 =[[Karel Schwarzenberg]] a [[Miroslav Kalousek]] |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = [[TOP tím]] |Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] |Európska strana = [[Európska ľudová strana]] |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = Michnův palác<br>Újezd 450/40<br>118 00 [[Praha 1]] – Malá Strana] |Noviny = |Farby = [[fialová]] |Web = www.top09.cz }} {{Politika v Česku}} '''TOP 09''' je česká pravicová [[politická strana]]. Jej názov je zložený z počiatočných písmen slov "Tradice", "Odpovědnost", "Prosperita" a číslovky ''09'', ktorá označuje rok jej vzniku. Pro-európsky ladená TOP 09 sa hlási k liberálnemu a fiškálnemu konzervativizmu a odsudzuje [[populizmus]]. Bola založená ako alternatívna strana ku kresťanskodemokratickej [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDÚ-ČSL]] a v určitých obdobiach pomerne euroskeptickej [[ODS]]. Prvým predsedom strany bol [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol jednohlasne zvolený na ustanovujúcom sneme. Podpredsedom bol spoluzakladateľ [[Miroslav Kalousek]], bývalý predseda [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDÚ-ČSL]] a minister financií Česka. Po voľbách do poslaneckej snemovne v roku [[2010]] vytvorila koaličnú vládu spolu so stranami [[Občanská demokratická strana|ODS]] a Věci veřejné. Po afére premiéra [[Petr Nečas|Petra Nečasa]] strana v predčasných voľbách v roku [[2013]] síce stratila 15 mandátov, ale predstihla tradičnú pravicovú jednotku na politickej scéne Česka, konzervatívnu ODS. V roku 2015 sa novým predsedom strany stal Miroslav Kalousek, [[Karel Schwarzenberg]] sa stal čestným predsedom. Vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|voľbách v roku 2017]] skončila ôsma so ziskom iba 7 mandátov. Novým predsedom sa v [[November 2017|novembri]] [[2017]] stal europoslanec [[Jiří Pospíšil]], ten v úrade predsedu vydržal dva roky a v [[November 2019|novembri]] [[2019]] ho nahradila [[Markéta Pekarová Adamová]], poslankyňa [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] a dovtedajšia prvá podpredsedníčka strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do čela TOP 09 byla zvolena poslankyně Pekarová Adamová | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2986019-kdo-povede-top-09-o-post-predsedy-se-uchazi-senator-czernin-a-poslankyne-pekarova | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-24 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Od roku 2020 je TOP 09 súčasťou konzervatívne liberálnej pravicovej koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]], spoločne s [[Občianska demokratická strana|ODS]] a [[KDU-ČSL]]. Koalícia SPOLU v snemovných voľbách v roku 2021 zvíťazila s 27,79 % hlasov a vytvorila vládu s liberálnymi [[Piráti a Starostovia|Pirátmi a Starostami]]. Strana býva označovaná za "stranu pražskej kaviarne", čo reflektuje fakt, že okrem Prahu strana od roku 2013 nemá príliš dobré volebné výsledky, prípadne za "kniežaciu" či "šľachtickú" stranu, čo vychádza z faktu, že väčšina politicky aktívnych českých šľachticov sa v minulosti angažovala či dodnes angažuje práve v TOP 09. == Galéria == <gallery> Súbor:Karel Schwarzenberg, RR, 20090228.jpg|[[Karel Schwarzenberg]], predseda strany v rokoch 2009-2015, od roku 2015 čestný predseda Súbor:M. Kalousek 2017.jpg|Miroslav Kalousek, predseda strany v rokoch 2015-2017 Súbor:Jiří Pospíšil (2019).jpg|Jiří Pospíšil, predseda strany v rokoch 2017-2019 Súbor:Markéta Pekarová Adamová (2022) III.jpg|Markéta Pekarová Adamová, predsedníčka strany od roku 2019 </gallery> == Volebné výsledky == {| class="wikitable" |+ !Voľby !Volebný líder !Hlasy !Hlasy v % !Mandáty !Pozícia |- |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2010|2010]] |[[Karel Schwarzenberg]] |'''873 833''' |'''16,7%''' |{{Infobox politická strana/mandáty|41|200|hex=#993366}} |Koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[Veci verejné|VV]]/LIDEM |- |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2013|2013]] |[[Karel Schwarzenberg]] |'''596 357''' |'''12,0%''' |{{Infobox politická strana/mandáty|26|200|hex=#993366}} |Opozícia |- |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|2017]] |[[Miroslav Kalousek]] |'''268 811''' |'''5,3%''' |{{Infobox politická strana/mandáty|7|200|hex=#993366}} |Opozícia |- |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|2021]] |[[Markéta Pekarová Adamová]] | colspan="2" |''súčasť koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]'' |{{Infobox politická strana/mandáty|14|200|hex=#993366}} |Koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Česká pirátska strana|Piráti]] a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (2021 - 2024) Koalícia s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]] a [[Starostovia a nezávislí|STAN]] (2024 - 2025) |} == Zastúpenie TOP 09 vo vláde == === [[Vláda Petra Nečasa]] === {| class="wikitable" |+ !Rezort !Člen vlády !Strana !Nástup do úradu !Odchod z úradu |- |1. podpredseda vlády a Minister zahraničných vecí |[[Karel Schwarzenberg]] |TOP 09 |13. júla 2010 |10. júla 2013 |- |Minister financií |[[Miroslav Kalousek]] |TOP 09 |13. júla 2010 |10. júla 2013 |- |Minister zdravotníctva |[[Leoš Heger]] |TOP 09 |13. júla 2010 |10. júla 2013 |- | rowspan="2" |Minister práce a sociálnych vecí |[[Jaromír Drábek]] |TOP 09 |13. júla 2010 |31. októbra 2012 |- |[[Ludmila Müllerová]] |TOP 09 |16. novembra 2012 |10. júla 2013 |- | rowspan="2" |Minister(ka) kultúry |[[Jiří Besser]] |nestr. za TOP 09 |13. júla 2010 |16. decembra 2011 |- |[[Alena Hanáková]] |TOP 09 |20. decembra 2011 |10. júla 2013 |} === [[Vláda Petra Fialu]] === {| class="wikitable" |+ !Rezort !Člen vlády !Strana !Nástup do úradu !Odchod z úradu |- |Podpredseda vlády Minister zdravotníctva |[[Vlastimil Válek]] |TOP 09 |17. decembra 2021 | |- |Ministerka pre vedu a výskum |[[Helena Langšádlová]] |TOP 09 |17. decembra 2021 | |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[KDU-ČSL]] * [[Občianska demokratická strana|ODS]] * [[Karel Schwarzenberg]] * [[SPOLU (Česko)|SPOLU]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.top09.cz/ webové sídlo strany] == Zdroj == * {{preklad|cs|TOP 09|5301924}} {{výhonok}} {{České politické strany}} [[Kategória:TOP 09| ]] [[Kategória:Politické strany v Česku]] hoq6euzlr5qy7sead72f2q3h4ok1bea 0 317847 8058060 7348575 2025-07-08T08:52:20Z Ziv 201445 → File has been renamed on Commons ([[:c:GR]]) 8058060 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom druhu pigmentu|frontón (pigment)}} [[Súbor:The central pediment of the Academy of Athens, Greece 2004.jpg|thumb|Frontón budovy Gréckej národnej akadémie v Aténách]] '''Frontón''' je architektonický prvok [[klasická rádová architektúra|klasickej rádovej architektúry]]. Je to štítový nadstavec, umiestnený väčšinou nad [[okno]]m alebo [[Portál (architektúra)|portálom]] (častý v [[klasicizmus|klasicizme]]). Spravidla má tvar nízkeho [[Rovnoramenný trojuholník|rovnoramenného]] [[trojuholník]]a alebo [[segment]]u, môže však byť i rozoklaný. V [[barok]]u bolo veľmi obvyklé použitie striedajúcich sa trojuholníkových a segmentových frontónov. Ak je umiestnený nad oknami, označuje sa ako [[suprafenestra]], ak nad dverami či bránou ako [[supraporta]]. Pre frontón nachádzajúci sa nad [[rizalit]]om alebo [[priečelie|priečelím]] sa niekedy používa nesprávne označenie [[tympanón]]. == Pozri aj == * [[Edikula]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Fronton|5373781}} {{architektonický výhonok}} [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Architektúra v starovekom Grécku]] [[Kategória:Architektúra v starovekom Ríme]] [[Kategória:Renesančná architektúra]] [[Kategória:Baroková architektúra]] [[Kategória:Klasicistická architektúra]] m30fsvscyimddfh9dj0m0boxpadiueo 0 328210 8057852 8041510 2025-07-07T19:34:05Z Patriciuus 219824 Obrázok 8057852 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Autodromo Nazionale Monza |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Italia.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Monza]], [[Taliansko]] |Časové pásmo = UTC+01:00 |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=45_37_14_N_9_17_21_E 45°37′14″N 9°17′22″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[Formula 2]] |Dĺžka okruhu = 5,793 km |Počet kôl = 53 |Počet zákrut = 11 |Rekord okruhu = 1:21,046, {{Minivlajka|Brazília}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]] |Posledná Veľká cena= Veľká cena Talianska 2024 |Víťaz = 1:14:40,727, {{Minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:21,432, {{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] |Pole position = 1:19,327 {{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] }} '''Autodromo Nazionale di Monza''' je pretekársky okruh situovaný v kráľovskom parku v [[Monza|Monze]], vzdialený iba 15 km severne od [[Miláno|Milána]]. Legendárna trať patrí medzi najstaršie okruhy sveta a ako jedna z mála tratí stála pri zrode šampionátu F[[Formula 1|ormuly 1]]. Veľká cena Talianska sa od jeho premiérového ročníka konala ( s výnimkou v roku 1980 kedy sa jazdilo v Imole) na Monze každoročne bez prestávky až dodnes. == Charakteristika trate == [[Súbor:Monza aerial photo.jpg|280px|right|thumb|Letecká snímka okruhu]] Taliani nazývajú svoj okruh „La Pista Magica“, čo v preklade znamená magická trať. Tento chrám rýchlosti sa nachádza v krásnom prostredí lesov a z jedného miesta sa dokonca naskytá výhľad na [[Alpy]]. Kráľovský park v Monze hostí veľké motoristické podujatia už od 3. septembra 1922. V tom roku sa tu [[Milánsky automobilový klub]] pri príležitosti 25. výročia svojej činnosti rozhodol vybudovať pretekársku trať, ktorá by slúžila motoristickým športovým akciám a testom dynamicky sa rozvíjajúceho automobilového priemyslu, sídliaceho v neďalekom Miláne. Niekoľkým verziám dráh dominoval ovál tvorený dvomi klopenými zákrutami s polomerom 320 metrov a dvoma rovinkami s dĺžkou 1,07 kilometra. Postupne, ako stúpal výkon automobilov, padali rýchlostné rekordy. Neuplynuli ani tri roky a v úsekoch s klopenými zákrutami sa jazdilo rýchlosťou prevyšujúcou 200 km/h. V roku 1929 bola prekonaná táto hranica nielen ako maximálna, ale tiež ako priemerná rýchlosť na celom ovále. Nová éra okruhu sa začala v roku 1950. V Grand Prix Talianska, ktorá je od počiatku bez prerušenia súčasťou majstrovstiev sveta formuly 1 zvíťazil [[Giuseppe Farina]] na [[Alfa Romeo|Alfe Romeo]]. Bez tradičných klopených zákrut sa talianska Veľká cena musela zaobísť od roku 1970. Trať sa tým spomalila a súčasne skrátila na 5,75 kilometra. Rýchla zákruta Parabolica dostala väčšiu únikovú zónu. O dva roky neskôr sa o ďalšie spomalenie postarali nové šikany pred zákrutami Grande a Ascari. Priemerné rýchlosti sa v tej dobe pohybovali pri hranici 215 km/h. Podobné úpravy znižovali absolútne rýchlosti i v ďalších rokoch. Od 80. rokov minulého storočia sa okruh priebežne modernizuje dodnes. Prvý prišiel na rad [[paddock]] a zastrešenie tribúny v zákrute Lesmo. Pôvodná tribúna sa zrútila v zime pod náporom napadaného snehu. Vďaka novovybudovaným boxom, veľkorysému lekárskemu zabezpečeniu a centru pre novinárov sa z Monzy stal najmodernejší motoristický stánok tej doby. V nasledujúcej dekáde bola trať znovu upravená podľa nových bezpečnostných požiadaviek FIA, zvýšila sa kapacita diváckych tribún. Rozšírila sa z 45 na 51 tisíc a okrem toho sa súčasťou lekárskeho centra stala pristávacia plocha pre helikoptéru. Posledná zásadná stavebná úprava prebehla v roku 2002. Znovu boli vybudované budovy v paddoku a garáže. Tradičné pódium bolo strhnuté a znovu postavené, zväčšil sa jazdecký tábor a zázemie pre divákov. Pri Veľkej cene Talianska sa na monopostoch používa nastavenie aerodynamických prvkov na veľmi nízky odpor vzduchu, keďže okruh je vlastne zložený zo samých roviniek. Až 73 % okruhu sa jazdí s plynovým pedálom na podlahe, no pri vjazde do ostrých zákrut si svoje odnesú aj brzdy. V ére desaťvalcových motorov nebol problém na konci roviniek dosahovať rýchlosť aj 340 km/h. === Fakty a údaje === [[Súbor:Autodromo Monza.jpg|280px|right|thumb|Cieľová rovinka a výjazd z boxov]] [[Súbor:Circuito de Monza10.jpg|280px|right|thumb|Vjazd do boxov a výjazd z Paraboliky na cieľovú rovinku]] * '''Dĺžka trate:''' 5 793 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,720 km * '''Počet kôl:''' 53 * '''Počet zákrut:''' 11 (7 vpravo a 4 vľavo) * '''Šírka trate:''' 10 až 12 m * '''Dĺžka cieľovej roviny:''' 1194,4 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 309 m * '''Jazda na plný plyn:''' 73 % * '''Traťový rekord:''' 1:21,046 (257,320 km/h) - [[Rubens Barrichello]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2004|2004]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:18,887 (264,363 km/h) - [[Lewis Hamilton]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2020|2020]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 344,6 km/h * '''Prvá GP:''' 1950 víťaz {{flagicon|Italy}}[[Giuseppe Farina]] - Alfa Romeo 158 * '''Počet GP:''' 75 * '''Priemerná spotreba paliva:''' 2,445 kg / kolo * '''Sekcia trate s jazdou na plný plyn:''' 1 320 m * '''Spomalenie množstvom paliva:''' 0,39 s / 10 kg * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 22 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' nízke * '''Opotrebenie bŕzd:''' stredné * '''Úroveň priľnavosti:''' veľmi nízka * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 27. - 33. kolo ** '''2 zastávky:''' 17. - 22. a 33. - 41. ** '''3 zastávky:''' 11. - 16. a 26. - 29. a 42. - 46 * '''Architekt:''' Alfredo Rosselli (SIAS) * '''Kapacita tribún:''' 115 000 == História == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-01319, Italien, Monza, Autorennen.jpg|210px|left|thumb|Pred štartom pretekov v roku 1925]] História okruhu v Monze sa začala písať po skončení prvej svetovej vojny, keď sa automobilový priemysel rozvíjal a zotavoval. Stavebné práce sa začali vo februári roku 1922. Základný kameň okruhu položili pretekári [[Vincenzo Lancia]] a [[Felice Nazzaro]]. Už od dva dni neskôr ale miestni konzervatívci výstavbu prerušili a pokračovalo sa v nej až v máji. Prácu tu vtedy našlo 3500 robotníkov, ktorí pracovali s obrovským nadšením. V tom čase totiž existovali len dva permanentné pretekárske okruhy – britský [[Brooklands]] a americký [[Indianapolis Motor Speedway|Indianapolis]]. Monza s dĺžkou 6,25 kilometra sa stala tretím v poradí. Bola dokončená za 110 dní odo dňa začatia výstavby. Prvé preteky sa v Monze uskutočnili už v septembri 1922 a historicky prvým víťazom sa stal [[Pietro Bordino]] na [[Fiat 804|Fiate 804]]. O týždeň neskôr sa tu uskutočnila prvá Veľká cena Talianska. 150 tisíc divákov sledovalo ďalší triumf Bordina. Odvtedy je druhý septembrový víkend považovaný za víkend Monzy. Po premiérovej Grand Prix bola trať na niektorých miestach prebudovaná, ale základný charakter zostal prakticky nezmenený. Výrazným prvkom trate bol vysokorýchlostný klopený úsek, ktorý bol ale využívaný len niekoľko rokov. V roku 1955 ho totiž piloti začali bojkotovať z obáv o bezpečnosť. Monza bola vždy vysokorýchlostným okruhom a výstavba dodatočných šikán ho mala spomaliť. Až do tragickej udalosti v [[24 hodín Le Mans|Le Mans]] v roku 1955 bola práve Monza dejiskom najväčších tragédií. V roku 1928 narazil [[Emilio Materassi]] so svojim [[Talbot]]om v oblasti oproti boxom. Počas tejto nehody prišiel o život on a 27 divákov. Neuplynulo ani päť rokov a došlo k ďalšiemu tragickému víkendu, počas ktorého na trati zomreli až traja pretekári. [[Giuseppe Campari]], jeho chránenec [[Baconin Borzacchini]] a poľský aristokrat [[Stanislav Czaykowski]]. V roku 1955 zahynul v Monze počas testov pre [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] jeden z najslávnejších pilotov histórie [[Alberto Ascari]], ktorého meno v súčasnosti nesie jedna zo zákrut. V roku 1961 po kolízii s [[Jim Clark|Jimom Clarkom]] zahynul [[Wolfgang von Trips]], pričom okrem neho prišlo o život i 13 divákov. Počas svojej bohatej histórie si Monza vyžiadala niekoľko obetí, no na druhej strane často ponúkla úžasné súboje a nezabudnuteľné víťazstvá. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-01321, Italien, Monza, Autorennen.jpg|250px|right|thumb|Preteky v roku 1925]] [[Súbor:Johnny Herbert 1999 Monza.jpg|250px|right|thumb|Johnny Herbert s monopostom Stewart testoval v roku 1999 na Monze.]] Premiérovú Veľkú cenu v roku 1950 vyhral Giuseppe Farina s Alfou Romeo. O desať rokov neskôr sa tu diváci stali svedkami prvého amerického víťazstva v šampionáte F1. Na najvyšší stupienok sa vtedy postavil [[Phil Hill]] na monoposte Ferrari a bolo to zároveň posledné víťazstvo monopostu s motorom umiestneným vpredu. O 11 rokov neskôr zase vyhral poslednú Veľkú cenu monopost s pohonom všetkých kolies, ktorý pilotoval [[Emerson Fittipaldi]]. Kuriózna situácia sa však v Monze stala v roku 1956. [[Peter Collins]] mal vtedy veľkú šancu na zisk majstrovského titulu. Pätnásť kôl pred koncom ale zamieril so svojim monopostom na bežnú zastávku do boxov a počas nej vystúpil z auta. Jeho miesto v kokpite zaujal líder tímu [[Juan Manuel Fangio]], ktorý tak získal titul. Collins vtedy povedal, že jeho šanca príde inokedy. V roku 1970 sa v Monze udiala tragédia, počas kvalifikácie prišiel o život [[Jochen Rindt]]. Za volantom [[Lotus]]u bol vtedy Jochen na ceste za majstrovským titulom, ale v zákrute Parabolica mu zlyhali brzdy a počas prevozu do nemocnice zahynul. V sezóne 1971 boli diváci svedkami jedného z najdramatickejších záverov v histórii formuly 1. Cieľovú pásku preťali takmer naraz až piati jazdci. Z víťazstva sa napokon tešil o 0,01 sekundy [[Peter Gethin]]. Druhý bol [[Ronnie Peterson]]. Táto Grand Prix bola zároveň najrýchlejšou v histórii, pričom priemerná rýchlosť Gethina bola rekordných 242,615 km/h. Po týchto pretekoch vystavali v Monze šikany, ktoré podobu pretekania svojim spôsobom zmenili. Trať bola považovaná za bezpečnejšiu. V roku 1978 sa ale stala osudnou pre Ronnieho Petersona, ktorý v rokoch 1973, 1974 a 1976 na Monze kraľoval. Nanešťastie, okruh ktorý mu priniesol slávu sa mu stal i osudným. Zahynul totiž hneď po štarte, keď sa pred prvou šikanou dostal do kolízie s ďalším monopostom. Svojím zraneniam na druhý deň podľahol. Sezóna 1988 sa zapísala hlavne do sŕdc fanúšikov tímu [[McLaren]]. Obaja jazdci doslova okupovali popredné priečky a podľa slov ostatných jazdili v úplne inom svete. Jedinú porážku v sezóne utrpel tím z Wokingu práve v Monze. Preteky sa vtedy uskutočnili len pár týždňov po smrti [[Enzo Ferrari|Enza Ferrariho]] a [[Ayrton Senna]] sa o víťazstvo pripravil niekoľko kôl pred koncom. Brazílčan sa snažil predbehnúť o kolo [[Jean-Louis Schlesser|Jeana-Louisa Schlessera]] z [[Williams F1|Williamsu]], ale po kontakte s Francúzom sa ocitol v štrkovej zóne. To využili piloti tímu Ferrari [[Gerhard Berger]] a [[Michele Alboreto]]. Dosiaľ posledná tragédia v novodobej histórii šampionátu sa v Monze udiala v roku 2000. V prvom kole havarovalo viacero áut a jedno z kolies nekontrolovane vyletelo z trate, pričom zasiahlo traťového maršala Paola Ghislimbertiho, ktorý tento zásah neprežil. V pretekoch napokon zvíťazil [[Michael Schumacher]]. Pamätné je jeho emotívne vystúpenie na popretekovej tlačovej konferencii. Napriek tomu, že týmto triumfom vyrovnal počet víťazstiev Ayrtona Sennu, smútok zo smrti maršala mu nedovolil oslavovať. Od roku 1950 sa Veľká cena Talianska konala vždy na okruhu v Monze. Výnimkou bol len rok 1980, keď sa toto podujatie usporiadalo v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]]. === Historické konfigurácie === V priebehu svojej histórie sa okruh zmenil len minimálne, každá z úprav mala za cieľ spomaliť pretekárov dosahujúcich nebezpečné rýchlosti. <gallery> Obrázok:Monza 1922.svg|'''Pôvodná trať (1922-1933)'''<br />''Dĺžka:'' 10,0 km<br />''Počet zákrut:'' 8<br />''Traťový rekord:'' 2:43,6 (Phil Hill, Ferrari, 1960) Obrázok:Monza 1935.svg|'''Florio (1935-1937)'''<br />''Dĺžka:'' 6,89 km<br />''Počet zákrut:'' 22<br />''Traťový rekord:'' 2:49,8 (Tazio Nuvolari, Alfa Romeo, 1935) [[Súbor:imgres]] Obrázok:Monza track map.svg|'''Súčasná trať (2000-2010)'''<br />''Dĺžka:'' 5,793 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:21,046 (Rubens Barrichello, Ferrari, 2004) </gallery> == Jedno kolo na modernom okruhu == [[Súbor:Fale F1 Monza 2004 34.jpg|280px|right|thumb|Tifosi]] Na dlhej rovinke sa naberá už od začiatku rýchlosť je dostatočne dlhá a na jej konci sa z rýchlosti 340 km/h tvrdo brzdí pred úsekom ''Rettifilo''. Táto šikana sa jazdí na prvom rýchlostnom stupni rýchlosťou 90 a vo výjazde 70 km/h. Odtiaľ sa akceleruje k zákrute ''Curva Grande''. Do nej sa vchádza na piatom stupni a pri prejazde sa preraďuje na šiesty. Zrýchľuje sa teda z 270 km/h na 320 km/h. Rýchlosťou 330 km/h sa jazdci blížia k druhej šikane ''Roggia''. Jazdia ju na druhom stupni rýchlosťou 100 km/h. V jej druhej časti piloti zrýchľujú na 115 km/h. Po šikane Roggia nasleduje krátka rovinka, kde sa ďalej akceleruje na 260 km/h. Nasleduje prvá zo zákrut ''Lesmo''. Tá sa jazdí na treťom rýchlostnom stupni rýchlosťou 165 km/h. Po výjazde jazdci preraďujú na štvorku a zrýchľujú na 260 km/h. Nasleduje pribrzdenie pred druhou zákrutou ''Lesmo''. Ďalšia dlhá rovinka privádza pretekárov k šikane ''Ascari''. Z rýchlosti 330 km/h brzdia a podraďujú na tretí stupeň. Opäť nasleduje rovinka, ktorá je pomerne dlhá a zakončuje ju zákruta ''Parabolica''. Pred vstupom do tejto zákruty sa spomaľuje z rýchlosti 330 km/h na 160 km/h. Veľmi dôležitý je čistý výjazd z Paraboliky, pretože za ňou nasleduje cieľová rovinka. == Víťazi Veľkej ceny Talianska == ''Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu formuly 1.''<br /> ''Žltá farba znamená, že Veľká cena bola súčasťou predvojnového európskeho šampionátu.'' [[Súbor:Rubens Barrichello 2009 Italy 3.jpg|400px|right|thumb|Rubens Barrichello s monopostom Brawn BGP001 pri GP Talianska 2009]] [[Súbor:Vettel Monza 2008.jpg|400px|right|thumb|Sebastian Vettel získal na Monze v roku 2008 svoju prvú pole position a prvé víťazstvo v kariére.]] [[Súbor:Gerhard Berger 1988 Canada.jpg|400px|right|thumb|Gerhard Berger v roku 1988 v Taliansku prekvapujúco zvíťazil.]] [[Súbor:Alfa Romeo 159 Goodwood.jpg|400px|right|thumb|Alfa Romeo 158, s ktorým Giuseppe Farina v roku 1950 v Taliansku zvíťazil.]] {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" |- ! Rok ! Jazdec ! class="unsortable"|Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]] |Ferrari SF-24 |1:14:40,727 |1:19,327, {{flagicon|Great Britain}}[[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- !2023 |{{Flagicon|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:13:41,143 |1:20,294, {{flagicon|Spain}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2022 |{{Flagicon|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:20:27,511 |1:20,161, {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2021 |{{flagicon|Austrália}}[[Daniel Ricciardo]] |McLaren MCL35 |1:21:54,365 |1:19,555, {{flagicon|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Pierre Gasly]] |AlphaTauri AT01 |1:47:06,056 |1:18,887, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2019 | {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]] | Ferrari SF90 |1:15:26,665 |1:19,307, {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2018 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes AMG F1 W09 EQ Power+ |1:16:54,484 |1:19,119, {{flagicon|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2017 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes AMG F1 W08 EQ Power+ |1:15:32,312 |1:35,554, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2016 | {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]] | Mercedes F1 W07 Hybrid |1:17:28,089 |1:21,135, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2015 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes F1 W06 Hybrid |1:18:00,688 |1:23,397, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2014 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes F1 W05 Hybrid |1:19:10,236 |1:24,109, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2013 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB9 |1:18:33,352 |1:23,755, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2012 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-27 |1:19:41,221 |1:24,010, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2011 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB7 |1:20:46,172 |1:22,275, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2010 | {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]] | Ferrari F10 |1:16:24,572 |1:21.,962, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2009 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Brawn BGP 001 |1:16:21,706 |1:24,066, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2008 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Toro Rosso STR3 |1:26:47,494 |1:37,555, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Toro Rosso|Scuderia Toro Rosso Ferrari]] |- ! 2007 | {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]] | McLaren MP4-22 |1:18:37,806 |1:21,997, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2006 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari 248 F1 |1:14:51,975 |1:21,484, {{flagicon|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2005 | {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]] | McLaren MP4-20 |1:14:28,659 |1:21,054, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2004 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Ferrari F2004 |1:15:18,448 |1:20,089, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2003 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F2003-GA |1:14:19,838 |1:20,963, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2002 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Ferrari F2002 |1:16:19,982 |1:20,264, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2001 | {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]] | Williams FW23 |1:16:58,493 |1:22,216, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2000 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F1-2000 |1:27:31,638 |1:23,770, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1999 | {{flagicon|Germany}}[[Heinz-Harald Frentzen]] | Jordan 199 |1:17:02,923 |1:22,432, {{flagicon|Fínsko}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1998 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F300 |1:17:09,672 |1:25,289, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1997 | {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]] | McLaren MP4/12 |1:17:04,609 |1:22,990, {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]], [[Benetton|Benetton Renault]] |- ! 1996 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F310 |1:17:43,632 |1:24,204, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1995 | {{flagicon|UK}}[[Johnny Herbert]] | Benetton B195 |1:18:27,916 |1:24,462, {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1994 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW16 |1:18:02,754 |1:23,844, {{flagicon|France}}[[Jean Alesi]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1993 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW15C |1:17:07,509 |1:21,179, {{flagicon|France}}[[Alain Prost]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1992 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/7A |1:18:15,349 |1:22,221, {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1991 | {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]] | Williams FW14 |1:17:54,319 |1:21,114, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1990 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/5 |1:17:57,878 |1:22,533, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1989 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | McLaren MP4/5 |1:19:27,550 |1:23,720, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1988 | {{flagicon|Austria}}[[Gerhard Berger]] | Ferrari F1/87 |1:17:39,744 |1:25,974, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1987 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:14:47,707 |1:23,460, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1986 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:17:42,889 |1:24,078, {{flagicon|Italy}}[[Teo Fabi]], [[Benetton|Benetton BMW]] |- ! 1985 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:17:59,451 |1:25,084, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Renault]] |- ! 1984 | {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]] | McLaren MP4/2 |1:20:29,065 |1:26,584, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Brabham|Brabham BMW]] |- ! 1983 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT52 |1:23:10,880 |1:29,122, {{flagicon|Italy}}[[Riccardo Patrese]], [[Brabham|Brabham BMW]] |- ! 1982 | {{flagicon|France}}[[René Arnoux]] | Renault RE40 |1:22:25,734 |1:28,473, {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1981 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | Renault RE30 |1:26:33,897 |1:33,467, {{flagicon|France}}[[René Arnoux]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1980 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT49 |1:38:07,520 |1:33,988, {{flagicon|France}}[[René Arnoux]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1979 | {{flagicon|South Africa|1928}}[[Jody Scheckter]] | Ferrari 312T |1:22:00,220 |1:34,580, {{flagicon|France}}[[Jean-Pierre Jabouille]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1978 | {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]] | Brabham BT46 |1:07:04,540 |1:37,520, {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1977 | {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]] | Lotus 78 |1:27:50,300 |1:38,080, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren|McLaren Ford]] |- ! 1976 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | March 761 |1:30:35,600 |1:41,350, {{flagicon|France}}[[Jacques Laffite]], [[Ligier|Ligier Matra]] |- ! 1975 | {{flagicon|Switzerland}}[[Clay Regazzoni]] | Ferrari 312T |1:22:42,600 |1:32,240, {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1974 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | Lotus 76 |1:22:56,600 |1:33,160, {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1973 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | Lotus 72 |1:29:17,000 |1:34,800, {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1972 | {{flagicon|Brazil}}[[Emerson Fittipaldi]] | Lotus 72 |1:29:58,400 |1:35,650, {{flagicon|Belgicko}}[[Jacky Ickx]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1971 | {{flagicon|UK}}[[Peter Gethin]] | BRM P160 |1:18:12,600 |1:22,400, {{flagicon|New Zealand}}[[Chris Amon]], [[Matra]] |- ! 1970 | {{flagicon|Switzerland}}[[Clay Regazzoni]] | Ferrari 312B |1:39:06,880 |1:24,140, {{flagicon|Belgicko}}[[Jacky Ickx]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1969 | {{flagicon|UK}}[[Jackie Stewart]] | Matra MS80 |1:39:11,260 |1:25,480, {{flagicon|Austria}}[[Jochen Rindt]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1968 | {{flagicon|New Zealand}}[[Denny Hulme]] | McLaren M7A |1:40:14,800 |1:26,070, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Honda]] |- ! 1967 | {{flagicon|UK}}[[John Surtees]] | Honda RA300 |1:43:45,000 |1:28,500, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1966 | {{flagicon|Italy}}[[Ludovico Scarfiotti]] | Ferrari 312 |1:47:14,800 |1:31,300, {{flagicon|UK}}[[Mike Parkes]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1965 | {{flagicon|UK}}[[Jackie Stewart]] | BRM P261 |2:04:52,800 |1:35,900, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1964 | {{flagicon|UK}}[[John Surtees]] | Ferrari 158 |2:10:51,800 |1:37,400, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1963 | {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]] | Lotus 25 |2:24:19,600 |1:37,300, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1962 | {{flagicon|UK}}[[Graham Hill]] | BRM P57 |2:29:08,400 |1:40,350, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1961 | {{flagicon|US}}[[Phil Hill]] | Ferrari 156 F1 |2:03:13,000 |2:46,300, {{flagicon|Germany}}[[Wolfgang von Trips]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1960 | {{flagicon|US}}[[Phil Hill]] | Ferrari 246 P |2:21:09,200 |2:41,400, {{flagicon|US}}[[Phil Hill]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1959 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Cooper T51 |2:04:05,400 |1:39,700, {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]], [[Cooper|Cooper Climax]] |- ! 1958 | {{flagicon|UK}}[[Tony Brooks]] | Vanwall VW5 |2:03:47,800 |1:40,500, {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]], [[Vanwall]] |- ! 1957 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Vanwall VW |2:35:03,900 |1:42,400, {{flagicon|UK}}[[Stuart Lewis-Evans]], [[Vanwall]] |- ! 1956 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Maserati 250F |2:23:41,300 |2:42,600, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Lancia|Lancia Ferrari]] |- ! 1955 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Mercedes-Benz W196 |2:25:04,400 |2:46,500, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-Benz]] |- ! 1954 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Mercedes-Benz W196 |2:47:47,900 |1:59,000, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-Benz]] |- ! 1953 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Maserati A6GCM |2:49:45,900 |2:02,700, {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1952 | {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]] | Ferrari Tipo 500 |2:50:45,600 |2:05,700, {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1951 | {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]] | Ferrari 375 F1 |2:42:39,300 |1:53,200, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- ! 1950 | {{flagicon|Italy}}[[Giuseppe Farina]] | Alfa Romeo 158 |2:51:17,400 |1:58,600, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1949 |{{flagicon|Italy}} [[Alberto Ascari]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1948 |{{flagicon|France}} [[Jean-Pierre Wimille]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1947 |{{flagicon|Italy}} [[Carlo Felice Trossi]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1946<br />-<br />1939 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- style="background-color:#ffffcc" ! 1938 |{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Auto Union]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1937 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1936 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Bernd Rosemeyer]] |[[Auto Union]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1935 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Hans Stuck]] |[[Auto Union]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1934 |{{flagicon|Italy|old}} [[Luigi Fagioli]] <br />{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1933 |{{flagicon|Italy|old}} [[Luigi Fagioli]] |[[Alfa Romeo]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1932 |{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1931 |{{flagicon|Italy|old}} [[Giuseppe Campari]] <br />{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1930 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1929 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1928 |{{flagicon|Monaco}} [[Louis Chiron]] |[[Bugatti]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1927 |{{flagicon|France}} [[Robert Benoist]] |[[Delage]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1926 |{{flagicon|France}} [[Louis Charavel]] |[[Bugatti]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1925 |{{flagicon|Italy|old}} [[Gastone Brilli-Peri]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1924 |{{flagicon|Italy|old}} [[Antonio Ascari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1923 |{{flagicon|Italy|old}} [[Carlo Salamano]] |[[Fiat]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1922 |{{flagicon|Italy|old}} [[Pietro Bordino]] |[[Fiat]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1921 |{{flagicon|France}} [[Jules Goux]] |[[Ballot]] | | |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autodromo Nazionale Monza}} == Externé odkazy == * [http://www.monzanet.it/ Autodromo Nazionale Monza] * [http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=en&geocode=&q=Autodromo+Nazionale+Monza,+Monza,+Italy&sll=45.620821,9.288297&sspn=0.022151,0.054932&ie=UTF8&hq=Autodromo+Nazionale+Monza,&hnear=Monza+Monza+e+Brianza,+Lombardy,+Italy&ll=45.59314,9.312973&spn=0.085645,0.154324&t=k&z=13 Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/italy_837/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100722013350/http://www.formula1.com/races/in_detail/italy_837/circuit_diagram.html |date=2010-07-22 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Taliansku]] [[Kategória:Monza]] dfntq15uwwin7t591aaak42n00gn8x7 8057855 8057852 2025-07-07T19:36:56Z Patriciuus 219824 8057855 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Autodromo Nazionale Monza |Obrázok = [[Obrázok:2022 F1 CourseLayout Italia.svg|náhľad|240px]] |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Monza]], [[Taliansko]] |Časové pásmo = UTC+01:00 |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=45_37_14_N_9_17_21_E 45°37′14″N 9°17′22″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[Formula 2]] |Dĺžka okruhu = 5,793 km |Počet kôl = 53 |Počet zákrut = 11 |Rekord okruhu = 1:21,046, {{Minivlajka|Brazília}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]] |Posledná Veľká cena= Veľká cena Talianska 2024 |Víťaz = 1:14:40,727, {{Minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:21,432, {{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] |Pole position = 1:19,327 {{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] }} '''Autodromo Nazionale di Monza''' je pretekársky okruh situovaný v kráľovskom parku v [[Monza|Monze]], vzdialený iba 15 km severne od [[Miláno|Milána]]. Legendárna trať patrí medzi najstaršie okruhy sveta a ako jedna z mála tratí stála pri zrode šampionátu F[[Formula 1|ormuly 1]]. Veľká cena Talianska sa od jeho premiérového ročníka konala ( s výnimkou v roku 1980 kedy sa jazdilo v Imole) na Monze každoročne bez prestávky až dodnes. == Charakteristika trate == [[Súbor:Monza aerial photo.jpg|280px|right|thumb|Letecká snímka okruhu]] Taliani nazývajú svoj okruh „La Pista Magica“, čo v preklade znamená magická trať. Tento chrám rýchlosti sa nachádza v krásnom prostredí lesov a z jedného miesta sa dokonca naskytá výhľad na [[Alpy]]. Kráľovský park v Monze hostí veľké motoristické podujatia už od 3. septembra 1922. V tom roku sa tu [[Milánsky automobilový klub]] pri príležitosti 25. výročia svojej činnosti rozhodol vybudovať pretekársku trať, ktorá by slúžila motoristickým športovým akciám a testom dynamicky sa rozvíjajúceho automobilového priemyslu, sídliaceho v neďalekom Miláne. Niekoľkým verziám dráh dominoval ovál tvorený dvomi klopenými zákrutami s polomerom 320 metrov a dvoma rovinkami s dĺžkou 1,07 kilometra. Postupne, ako stúpal výkon automobilov, padali rýchlostné rekordy. Neuplynuli ani tri roky a v úsekoch s klopenými zákrutami sa jazdilo rýchlosťou prevyšujúcou 200 km/h. V roku 1929 bola prekonaná táto hranica nielen ako maximálna, ale tiež ako priemerná rýchlosť na celom ovále. Nová éra okruhu sa začala v roku 1950. V Grand Prix Talianska, ktorá je od počiatku bez prerušenia súčasťou majstrovstiev sveta formuly 1 zvíťazil [[Giuseppe Farina]] na [[Alfa Romeo|Alfe Romeo]]. Bez tradičných klopených zákrut sa talianska Veľká cena musela zaobísť od roku 1970. Trať sa tým spomalila a súčasne skrátila na 5,75 kilometra. Rýchla zákruta Parabolica dostala väčšiu únikovú zónu. O dva roky neskôr sa o ďalšie spomalenie postarali nové šikany pred zákrutami Grande a Ascari. Priemerné rýchlosti sa v tej dobe pohybovali pri hranici 215 km/h. Podobné úpravy znižovali absolútne rýchlosti i v ďalších rokoch. Od 80. rokov minulého storočia sa okruh priebežne modernizuje dodnes. Prvý prišiel na rad [[paddock]] a zastrešenie tribúny v zákrute Lesmo. Pôvodná tribúna sa zrútila v zime pod náporom napadaného snehu. Vďaka novovybudovaným boxom, veľkorysému lekárskemu zabezpečeniu a centru pre novinárov sa z Monzy stal najmodernejší motoristický stánok tej doby. V nasledujúcej dekáde bola trať znovu upravená podľa nových bezpečnostných požiadaviek FIA, zvýšila sa kapacita diváckych tribún. Rozšírila sa z 45 na 51 tisíc a okrem toho sa súčasťou lekárskeho centra stala pristávacia plocha pre helikoptéru. Posledná zásadná stavebná úprava prebehla v roku 2002. Znovu boli vybudované budovy v paddoku a garáže. Tradičné pódium bolo strhnuté a znovu postavené, zväčšil sa jazdecký tábor a zázemie pre divákov. Pri Veľkej cene Talianska sa na monopostoch používa nastavenie aerodynamických prvkov na veľmi nízky odpor vzduchu, keďže okruh je vlastne zložený zo samých roviniek. Až 73 % okruhu sa jazdí s plynovým pedálom na podlahe, no pri vjazde do ostrých zákrut si svoje odnesú aj brzdy. V ére desaťvalcových motorov nebol problém na konci roviniek dosahovať rýchlosť aj 340 km/h. === Fakty a údaje === [[Súbor:Autodromo Monza.jpg|280px|right|thumb|Cieľová rovinka a výjazd z boxov]] [[Súbor:Circuito de Monza10.jpg|280px|right|thumb|Vjazd do boxov a výjazd z Paraboliky na cieľovú rovinku]] * '''Dĺžka trate:''' 5 793 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,720 km * '''Počet kôl:''' 53 * '''Počet zákrut:''' 11 (7 vpravo a 4 vľavo) * '''Šírka trate:''' 10 až 12 m * '''Dĺžka cieľovej roviny:''' 1194,4 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 309 m * '''Jazda na plný plyn:''' 73 % * '''Traťový rekord:''' 1:21,046 (257,320 km/h) - [[Rubens Barrichello]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2004|2004]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:18,887 (264,363 km/h) - [[Lewis Hamilton]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2020|2020]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 344,6 km/h * '''Prvá GP:''' 1950 víťaz {{flagicon|Italy}}[[Giuseppe Farina]] - Alfa Romeo 158 * '''Počet GP:''' 75 * '''Priemerná spotreba paliva:''' 2,445 kg / kolo * '''Sekcia trate s jazdou na plný plyn:''' 1 320 m * '''Spomalenie množstvom paliva:''' 0,39 s / 10 kg * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 22 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' nízke * '''Opotrebenie bŕzd:''' stredné * '''Úroveň priľnavosti:''' veľmi nízka * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 27. - 33. kolo ** '''2 zastávky:''' 17. - 22. a 33. - 41. ** '''3 zastávky:''' 11. - 16. a 26. - 29. a 42. - 46 * '''Architekt:''' Alfredo Rosselli (SIAS) * '''Kapacita tribún:''' 115 000 == História == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-01319, Italien, Monza, Autorennen.jpg|210px|left|thumb|Pred štartom pretekov v roku 1925]] História okruhu v Monze sa začala písať po skončení prvej svetovej vojny, keď sa automobilový priemysel rozvíjal a zotavoval. Stavebné práce sa začali vo februári roku 1922. Základný kameň okruhu položili pretekári [[Vincenzo Lancia]] a [[Felice Nazzaro]]. Už od dva dni neskôr ale miestni konzervatívci výstavbu prerušili a pokračovalo sa v nej až v máji. Prácu tu vtedy našlo 3500 robotníkov, ktorí pracovali s obrovským nadšením. V tom čase totiž existovali len dva permanentné pretekárske okruhy – britský [[Brooklands]] a americký [[Indianapolis Motor Speedway|Indianapolis]]. Monza s dĺžkou 6,25 kilometra sa stala tretím v poradí. Bola dokončená za 110 dní odo dňa začatia výstavby. Prvé preteky sa v Monze uskutočnili už v septembri 1922 a historicky prvým víťazom sa stal [[Pietro Bordino]] na [[Fiat 804|Fiate 804]]. O týždeň neskôr sa tu uskutočnila prvá Veľká cena Talianska. 150 tisíc divákov sledovalo ďalší triumf Bordina. Odvtedy je druhý septembrový víkend považovaný za víkend Monzy. Po premiérovej Grand Prix bola trať na niektorých miestach prebudovaná, ale základný charakter zostal prakticky nezmenený. Výrazným prvkom trate bol vysokorýchlostný klopený úsek, ktorý bol ale využívaný len niekoľko rokov. V roku 1955 ho totiž piloti začali bojkotovať z obáv o bezpečnosť. Monza bola vždy vysokorýchlostným okruhom a výstavba dodatočných šikán ho mala spomaliť. Až do tragickej udalosti v [[24 hodín Le Mans|Le Mans]] v roku 1955 bola práve Monza dejiskom najväčších tragédií. V roku 1928 narazil [[Emilio Materassi]] so svojim [[Talbot]]om v oblasti oproti boxom. Počas tejto nehody prišiel o život on a 27 divákov. Neuplynulo ani päť rokov a došlo k ďalšiemu tragickému víkendu, počas ktorého na trati zomreli až traja pretekári. [[Giuseppe Campari]], jeho chránenec [[Baconin Borzacchini]] a poľský aristokrat [[Stanislav Czaykowski]]. V roku 1955 zahynul v Monze počas testov pre [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] jeden z najslávnejších pilotov histórie [[Alberto Ascari]], ktorého meno v súčasnosti nesie jedna zo zákrut. V roku 1961 po kolízii s [[Jim Clark|Jimom Clarkom]] zahynul [[Wolfgang von Trips]], pričom okrem neho prišlo o život i 13 divákov. Počas svojej bohatej histórie si Monza vyžiadala niekoľko obetí, no na druhej strane často ponúkla úžasné súboje a nezabudnuteľné víťazstvá. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-01321, Italien, Monza, Autorennen.jpg|250px|right|thumb|Preteky v roku 1925]] [[Súbor:Johnny Herbert 1999 Monza.jpg|250px|right|thumb|Johnny Herbert s monopostom Stewart testoval v roku 1999 na Monze.]] Premiérovú Veľkú cenu v roku 1950 vyhral Giuseppe Farina s Alfou Romeo. O desať rokov neskôr sa tu diváci stali svedkami prvého amerického víťazstva v šampionáte F1. Na najvyšší stupienok sa vtedy postavil [[Phil Hill]] na monoposte Ferrari a bolo to zároveň posledné víťazstvo monopostu s motorom umiestneným vpredu. O 11 rokov neskôr zase vyhral poslednú Veľkú cenu monopost s pohonom všetkých kolies, ktorý pilotoval [[Emerson Fittipaldi]]. Kuriózna situácia sa však v Monze stala v roku 1956. [[Peter Collins]] mal vtedy veľkú šancu na zisk majstrovského titulu. Pätnásť kôl pred koncom ale zamieril so svojim monopostom na bežnú zastávku do boxov a počas nej vystúpil z auta. Jeho miesto v kokpite zaujal líder tímu [[Juan Manuel Fangio]], ktorý tak získal titul. Collins vtedy povedal, že jeho šanca príde inokedy. V roku 1970 sa v Monze udiala tragédia, počas kvalifikácie prišiel o život [[Jochen Rindt]]. Za volantom [[Lotus]]u bol vtedy Jochen na ceste za majstrovským titulom, ale v zákrute Parabolica mu zlyhali brzdy a počas prevozu do nemocnice zahynul. V sezóne 1971 boli diváci svedkami jedného z najdramatickejších záverov v histórii formuly 1. Cieľovú pásku preťali takmer naraz až piati jazdci. Z víťazstva sa napokon tešil o 0,01 sekundy [[Peter Gethin]]. Druhý bol [[Ronnie Peterson]]. Táto Grand Prix bola zároveň najrýchlejšou v histórii, pričom priemerná rýchlosť Gethina bola rekordných 242,615 km/h. Po týchto pretekoch vystavali v Monze šikany, ktoré podobu pretekania svojim spôsobom zmenili. Trať bola považovaná za bezpečnejšiu. V roku 1978 sa ale stala osudnou pre Ronnieho Petersona, ktorý v rokoch 1973, 1974 a 1976 na Monze kraľoval. Nanešťastie, okruh ktorý mu priniesol slávu sa mu stal i osudným. Zahynul totiž hneď po štarte, keď sa pred prvou šikanou dostal do kolízie s ďalším monopostom. Svojím zraneniam na druhý deň podľahol. Sezóna 1988 sa zapísala hlavne do sŕdc fanúšikov tímu [[McLaren]]. Obaja jazdci doslova okupovali popredné priečky a podľa slov ostatných jazdili v úplne inom svete. Jedinú porážku v sezóne utrpel tím z Wokingu práve v Monze. Preteky sa vtedy uskutočnili len pár týždňov po smrti [[Enzo Ferrari|Enza Ferrariho]] a [[Ayrton Senna]] sa o víťazstvo pripravil niekoľko kôl pred koncom. Brazílčan sa snažil predbehnúť o kolo [[Jean-Louis Schlesser|Jeana-Louisa Schlessera]] z [[Williams F1|Williamsu]], ale po kontakte s Francúzom sa ocitol v štrkovej zóne. To využili piloti tímu Ferrari [[Gerhard Berger]] a [[Michele Alboreto]]. Dosiaľ posledná tragédia v novodobej histórii šampionátu sa v Monze udiala v roku 2000. V prvom kole havarovalo viacero áut a jedno z kolies nekontrolovane vyletelo z trate, pričom zasiahlo traťového maršala Paola Ghislimbertiho, ktorý tento zásah neprežil. V pretekoch napokon zvíťazil [[Michael Schumacher]]. Pamätné je jeho emotívne vystúpenie na popretekovej tlačovej konferencii. Napriek tomu, že týmto triumfom vyrovnal počet víťazstiev Ayrtona Sennu, smútok zo smrti maršala mu nedovolil oslavovať. Od roku 1950 sa Veľká cena Talianska konala vždy na okruhu v Monze. Výnimkou bol len rok 1980, keď sa toto podujatie usporiadalo v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]]. === Historické konfigurácie === V priebehu svojej histórie sa okruh zmenil len minimálne, každá z úprav mala za cieľ spomaliť pretekárov dosahujúcich nebezpečné rýchlosti. <gallery> Obrázok:Monza 1922.svg|'''Pôvodná trať (1922-1933)'''<br />''Dĺžka:'' 10,0 km<br />''Počet zákrut:'' 8<br />''Traťový rekord:'' 2:43,6 (Phil Hill, Ferrari, 1960) Obrázok:Monza 1935.svg|'''Florio (1935-1937)'''<br />''Dĺžka:'' 6,89 km<br />''Počet zákrut:'' 22<br />''Traťový rekord:'' 2:49,8 (Tazio Nuvolari, Alfa Romeo, 1935) [[Súbor:imgres]] Obrázok:Monza track map.svg|'''Súčasná trať (2000-2010)'''<br />''Dĺžka:'' 5,793 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:21,046 (Rubens Barrichello, Ferrari, 2004) </gallery> == Jedno kolo na modernom okruhu == [[Súbor:Fale F1 Monza 2004 34.jpg|280px|right|thumb|Tifosi]] Na dlhej rovinke sa naberá už od začiatku rýchlosť je dostatočne dlhá a na jej konci sa z rýchlosti 340 km/h tvrdo brzdí pred úsekom ''Rettifilo''. Táto šikana sa jazdí na prvom rýchlostnom stupni rýchlosťou 90 a vo výjazde 70 km/h. Odtiaľ sa akceleruje k zákrute ''Curva Grande''. Do nej sa vchádza na piatom stupni a pri prejazde sa preraďuje na šiesty. Zrýchľuje sa teda z 270 km/h na 320 km/h. Rýchlosťou 330 km/h sa jazdci blížia k druhej šikane ''Roggia''. Jazdia ju na druhom stupni rýchlosťou 100 km/h. V jej druhej časti piloti zrýchľujú na 115 km/h. Po šikane Roggia nasleduje krátka rovinka, kde sa ďalej akceleruje na 260 km/h. Nasleduje prvá zo zákrut ''Lesmo''. Tá sa jazdí na treťom rýchlostnom stupni rýchlosťou 165 km/h. Po výjazde jazdci preraďujú na štvorku a zrýchľujú na 260 km/h. Nasleduje pribrzdenie pred druhou zákrutou ''Lesmo''. Ďalšia dlhá rovinka privádza pretekárov k šikane ''Ascari''. Z rýchlosti 330 km/h brzdia a podraďujú na tretí stupeň. Opäť nasleduje rovinka, ktorá je pomerne dlhá a zakončuje ju zákruta ''Parabolica''. Pred vstupom do tejto zákruty sa spomaľuje z rýchlosti 330 km/h na 160 km/h. Veľmi dôležitý je čistý výjazd z Paraboliky, pretože za ňou nasleduje cieľová rovinka. == Víťazi Veľkej ceny Talianska == ''Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu formuly 1.''<br /> ''Žltá farba znamená, že Veľká cena bola súčasťou predvojnového európskeho šampionátu.'' [[Súbor:Rubens Barrichello 2009 Italy 3.jpg|400px|right|thumb|Rubens Barrichello s monopostom Brawn BGP001 pri GP Talianska 2009]] [[Súbor:Vettel Monza 2008.jpg|400px|right|thumb|Sebastian Vettel získal na Monze v roku 2008 svoju prvú pole position a prvé víťazstvo v kariére.]] [[Súbor:Gerhard Berger 1988 Canada.jpg|400px|right|thumb|Gerhard Berger v roku 1988 v Taliansku prekvapujúco zvíťazil.]] [[Súbor:Alfa Romeo 159 Goodwood.jpg|400px|right|thumb|Alfa Romeo 158, s ktorým Giuseppe Farina v roku 1950 v Taliansku zvíťazil.]] {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" |- ! Rok ! Jazdec ! class="unsortable"|Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]] |Ferrari SF-24 |1:14:40,727 |1:19,327, {{flagicon|Great Britain}}[[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- !2023 |{{Flagicon|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:13:41,143 |1:20,294, {{flagicon|Spain}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2022 |{{Flagicon|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:20:27,511 |1:20,161, {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2021 |{{flagicon|Austrália}}[[Daniel Ricciardo]] |McLaren MCL35 |1:21:54,365 |1:19,555, {{flagicon|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Pierre Gasly]] |AlphaTauri AT01 |1:47:06,056 |1:18,887, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2019 | {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]] | Ferrari SF90 |1:15:26,665 |1:19,307, {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2018 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes AMG F1 W09 EQ Power+ |1:16:54,484 |1:19,119, {{flagicon|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2017 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes AMG F1 W08 EQ Power+ |1:15:32,312 |1:35,554, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2016 | {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]] | Mercedes F1 W07 Hybrid |1:17:28,089 |1:21,135, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2015 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes F1 W06 Hybrid |1:18:00,688 |1:23,397, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2014 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes F1 W05 Hybrid |1:19:10,236 |1:24,109, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2013 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB9 |1:18:33,352 |1:23,755, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2012 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-27 |1:19:41,221 |1:24,010, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2011 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB7 |1:20:46,172 |1:22,275, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2010 | {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]] | Ferrari F10 |1:16:24,572 |1:21.,962, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2009 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Brawn BGP 001 |1:16:21,706 |1:24,066, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2008 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Toro Rosso STR3 |1:26:47,494 |1:37,555, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Toro Rosso|Scuderia Toro Rosso Ferrari]] |- ! 2007 | {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]] | McLaren MP4-22 |1:18:37,806 |1:21,997, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2006 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari 248 F1 |1:14:51,975 |1:21,484, {{flagicon|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2005 | {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]] | McLaren MP4-20 |1:14:28,659 |1:21,054, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2004 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Ferrari F2004 |1:15:18,448 |1:20,089, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2003 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F2003-GA |1:14:19,838 |1:20,963, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2002 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Ferrari F2002 |1:16:19,982 |1:20,264, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2001 | {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]] | Williams FW23 |1:16:58,493 |1:22,216, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2000 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F1-2000 |1:27:31,638 |1:23,770, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1999 | {{flagicon|Germany}}[[Heinz-Harald Frentzen]] | Jordan 199 |1:17:02,923 |1:22,432, {{flagicon|Fínsko}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1998 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F300 |1:17:09,672 |1:25,289, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1997 | {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]] | McLaren MP4/12 |1:17:04,609 |1:22,990, {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]], [[Benetton|Benetton Renault]] |- ! 1996 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F310 |1:17:43,632 |1:24,204, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1995 | {{flagicon|UK}}[[Johnny Herbert]] | Benetton B195 |1:18:27,916 |1:24,462, {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1994 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW16 |1:18:02,754 |1:23,844, {{flagicon|France}}[[Jean Alesi]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1993 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW15C |1:17:07,509 |1:21,179, {{flagicon|France}}[[Alain Prost]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1992 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/7A |1:18:15,349 |1:22,221, {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1991 | {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]] | Williams FW14 |1:17:54,319 |1:21,114, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1990 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/5 |1:17:57,878 |1:22,533, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1989 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | McLaren MP4/5 |1:19:27,550 |1:23,720, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1988 | {{flagicon|Austria}}[[Gerhard Berger]] | Ferrari F1/87 |1:17:39,744 |1:25,974, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1987 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:14:47,707 |1:23,460, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1986 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:17:42,889 |1:24,078, {{flagicon|Italy}}[[Teo Fabi]], [[Benetton|Benetton BMW]] |- ! 1985 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:17:59,451 |1:25,084, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Renault]] |- ! 1984 | {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]] | McLaren MP4/2 |1:20:29,065 |1:26,584, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Brabham|Brabham BMW]] |- ! 1983 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT52 |1:23:10,880 |1:29,122, {{flagicon|Italy}}[[Riccardo Patrese]], [[Brabham|Brabham BMW]] |- ! 1982 | {{flagicon|France}}[[René Arnoux]] | Renault RE40 |1:22:25,734 |1:28,473, {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1981 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | Renault RE30 |1:26:33,897 |1:33,467, {{flagicon|France}}[[René Arnoux]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1980 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT49 |1:38:07,520 |1:33,988, {{flagicon|France}}[[René Arnoux]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1979 | {{flagicon|South Africa|1928}}[[Jody Scheckter]] | Ferrari 312T |1:22:00,220 |1:34,580, {{flagicon|France}}[[Jean-Pierre Jabouille]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1978 | {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]] | Brabham BT46 |1:07:04,540 |1:37,520, {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1977 | {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]] | Lotus 78 |1:27:50,300 |1:38,080, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren|McLaren Ford]] |- ! 1976 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | March 761 |1:30:35,600 |1:41,350, {{flagicon|France}}[[Jacques Laffite]], [[Ligier|Ligier Matra]] |- ! 1975 | {{flagicon|Switzerland}}[[Clay Regazzoni]] | Ferrari 312T |1:22:42,600 |1:32,240, {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1974 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | Lotus 76 |1:22:56,600 |1:33,160, {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1973 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | Lotus 72 |1:29:17,000 |1:34,800, {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1972 | {{flagicon|Brazil}}[[Emerson Fittipaldi]] | Lotus 72 |1:29:58,400 |1:35,650, {{flagicon|Belgicko}}[[Jacky Ickx]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1971 | {{flagicon|UK}}[[Peter Gethin]] | BRM P160 |1:18:12,600 |1:22,400, {{flagicon|New Zealand}}[[Chris Amon]], [[Matra]] |- ! 1970 | {{flagicon|Switzerland}}[[Clay Regazzoni]] | Ferrari 312B |1:39:06,880 |1:24,140, {{flagicon|Belgicko}}[[Jacky Ickx]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1969 | {{flagicon|UK}}[[Jackie Stewart]] | Matra MS80 |1:39:11,260 |1:25,480, {{flagicon|Austria}}[[Jochen Rindt]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1968 | {{flagicon|New Zealand}}[[Denny Hulme]] | McLaren M7A |1:40:14,800 |1:26,070, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Honda]] |- ! 1967 | {{flagicon|UK}}[[John Surtees]] | Honda RA300 |1:43:45,000 |1:28,500, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1966 | {{flagicon|Italy}}[[Ludovico Scarfiotti]] | Ferrari 312 |1:47:14,800 |1:31,300, {{flagicon|UK}}[[Mike Parkes]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1965 | {{flagicon|UK}}[[Jackie Stewart]] | BRM P261 |2:04:52,800 |1:35,900, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1964 | {{flagicon|UK}}[[John Surtees]] | Ferrari 158 |2:10:51,800 |1:37,400, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1963 | {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]] | Lotus 25 |2:24:19,600 |1:37,300, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1962 | {{flagicon|UK}}[[Graham Hill]] | BRM P57 |2:29:08,400 |1:40,350, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1961 | {{flagicon|US}}[[Phil Hill]] | Ferrari 156 F1 |2:03:13,000 |2:46,300, {{flagicon|Germany}}[[Wolfgang von Trips]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1960 | {{flagicon|US}}[[Phil Hill]] | Ferrari 246 P |2:21:09,200 |2:41,400, {{flagicon|US}}[[Phil Hill]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1959 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Cooper T51 |2:04:05,400 |1:39,700, {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]], [[Cooper|Cooper Climax]] |- ! 1958 | {{flagicon|UK}}[[Tony Brooks]] | Vanwall VW5 |2:03:47,800 |1:40,500, {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]], [[Vanwall]] |- ! 1957 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Vanwall VW |2:35:03,900 |1:42,400, {{flagicon|UK}}[[Stuart Lewis-Evans]], [[Vanwall]] |- ! 1956 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Maserati 250F |2:23:41,300 |2:42,600, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Lancia|Lancia Ferrari]] |- ! 1955 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Mercedes-Benz W196 |2:25:04,400 |2:46,500, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-Benz]] |- ! 1954 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Mercedes-Benz W196 |2:47:47,900 |1:59,000, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-Benz]] |- ! 1953 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Maserati A6GCM |2:49:45,900 |2:02,700, {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1952 | {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]] | Ferrari Tipo 500 |2:50:45,600 |2:05,700, {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1951 | {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]] | Ferrari 375 F1 |2:42:39,300 |1:53,200, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- ! 1950 | {{flagicon|Italy}}[[Giuseppe Farina]] | Alfa Romeo 158 |2:51:17,400 |1:58,600, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1949 |{{flagicon|Italy}} [[Alberto Ascari]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1948 |{{flagicon|France}} [[Jean-Pierre Wimille]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1947 |{{flagicon|Italy}} [[Carlo Felice Trossi]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1946<br />-<br />1939 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- style="background-color:#ffffcc" ! 1938 |{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Auto Union]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1937 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1936 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Bernd Rosemeyer]] |[[Auto Union]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1935 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Hans Stuck]] |[[Auto Union]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1934 |{{flagicon|Italy|old}} [[Luigi Fagioli]] <br />{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1933 |{{flagicon|Italy|old}} [[Luigi Fagioli]] |[[Alfa Romeo]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1932 |{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1931 |{{flagicon|Italy|old}} [[Giuseppe Campari]] <br />{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1930 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1929 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1928 |{{flagicon|Monaco}} [[Louis Chiron]] |[[Bugatti]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1927 |{{flagicon|France}} [[Robert Benoist]] |[[Delage]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1926 |{{flagicon|France}} [[Louis Charavel]] |[[Bugatti]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1925 |{{flagicon|Italy|old}} [[Gastone Brilli-Peri]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1924 |{{flagicon|Italy|old}} [[Antonio Ascari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1923 |{{flagicon|Italy|old}} [[Carlo Salamano]] |[[Fiat]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1922 |{{flagicon|Italy|old}} [[Pietro Bordino]] |[[Fiat]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1921 |{{flagicon|France}} [[Jules Goux]] |[[Ballot]] | | |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autodromo Nazionale Monza}} == Externé odkazy == * [http://www.monzanet.it/ Autodromo Nazionale Monza] * [http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=en&geocode=&q=Autodromo+Nazionale+Monza,+Monza,+Italy&sll=45.620821,9.288297&sspn=0.022151,0.054932&ie=UTF8&hq=Autodromo+Nazionale+Monza,&hnear=Monza+Monza+e+Brianza,+Lombardy,+Italy&ll=45.59314,9.312973&spn=0.085645,0.154324&t=k&z=13 Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/italy_837/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100722013350/http://www.formula1.com/races/in_detail/italy_837/circuit_diagram.html |date=2010-07-22 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Taliansku]] [[Kategória:Monza]] 1fyu0ayhr5litit8s3jhyrh5scmpcw6 8057856 8057855 2025-07-07T19:38:36Z Patriciuus 219824 Revízia [[Special:Diff/8057855|8057855]] používateľa [[Special:Contributions/Patriciuus|Patriciuus]] ([[User talk:Patriciuus|diskusia]]) bola vrátená 8057856 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Autodromo Nazionale Monza |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Italia.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Monza]], [[Taliansko]] |Časové pásmo = UTC+01:00 |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=45_37_14_N_9_17_21_E 45°37′14″N 9°17′22″E] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[Formula 2]] |Dĺžka okruhu = 5,793 km |Počet kôl = 53 |Počet zákrut = 11 |Rekord okruhu = 1:21,046, {{Minivlajka|Brazília}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2004|2004]] |Posledná Veľká cena= Veľká cena Talianska 2024 |Víťaz = 1:14:40,727, {{Minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:21,432, {{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] |Pole position = 1:19,327 {{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren]], [[Veľká cena Talianska 2024|2024]] }} '''Autodromo Nazionale di Monza''' je pretekársky okruh situovaný v kráľovskom parku v [[Monza|Monze]], vzdialený iba 15 km severne od [[Miláno|Milána]]. Legendárna trať patrí medzi najstaršie okruhy sveta a ako jedna z mála tratí stála pri zrode šampionátu F[[Formula 1|ormuly 1]]. Veľká cena Talianska sa od jeho premiérového ročníka konala ( s výnimkou v roku 1980 kedy sa jazdilo v Imole) na Monze každoročne bez prestávky až dodnes. == Charakteristika trate == [[Súbor:Monza aerial photo.jpg|280px|right|thumb|Letecká snímka okruhu]] Taliani nazývajú svoj okruh „La Pista Magica“, čo v preklade znamená magická trať. Tento chrám rýchlosti sa nachádza v krásnom prostredí lesov a z jedného miesta sa dokonca naskytá výhľad na [[Alpy]]. Kráľovský park v Monze hostí veľké motoristické podujatia už od 3. septembra 1922. V tom roku sa tu [[Milánsky automobilový klub]] pri príležitosti 25. výročia svojej činnosti rozhodol vybudovať pretekársku trať, ktorá by slúžila motoristickým športovým akciám a testom dynamicky sa rozvíjajúceho automobilového priemyslu, sídliaceho v neďalekom Miláne. Niekoľkým verziám dráh dominoval ovál tvorený dvomi klopenými zákrutami s polomerom 320 metrov a dvoma rovinkami s dĺžkou 1,07 kilometra. Postupne, ako stúpal výkon automobilov, padali rýchlostné rekordy. Neuplynuli ani tri roky a v úsekoch s klopenými zákrutami sa jazdilo rýchlosťou prevyšujúcou 200 km/h. V roku 1929 bola prekonaná táto hranica nielen ako maximálna, ale tiež ako priemerná rýchlosť na celom ovále. Nová éra okruhu sa začala v roku 1950. V Grand Prix Talianska, ktorá je od počiatku bez prerušenia súčasťou majstrovstiev sveta formuly 1 zvíťazil [[Giuseppe Farina]] na [[Alfa Romeo|Alfe Romeo]]. Bez tradičných klopených zákrut sa talianska Veľká cena musela zaobísť od roku 1970. Trať sa tým spomalila a súčasne skrátila na 5,75 kilometra. Rýchla zákruta Parabolica dostala väčšiu únikovú zónu. O dva roky neskôr sa o ďalšie spomalenie postarali nové šikany pred zákrutami Grande a Ascari. Priemerné rýchlosti sa v tej dobe pohybovali pri hranici 215 km/h. Podobné úpravy znižovali absolútne rýchlosti i v ďalších rokoch. Od 80. rokov minulého storočia sa okruh priebežne modernizuje dodnes. Prvý prišiel na rad [[paddock]] a zastrešenie tribúny v zákrute Lesmo. Pôvodná tribúna sa zrútila v zime pod náporom napadaného snehu. Vďaka novovybudovaným boxom, veľkorysému lekárskemu zabezpečeniu a centru pre novinárov sa z Monzy stal najmodernejší motoristický stánok tej doby. V nasledujúcej dekáde bola trať znovu upravená podľa nových bezpečnostných požiadaviek FIA, zvýšila sa kapacita diváckych tribún. Rozšírila sa z 45 na 51 tisíc a okrem toho sa súčasťou lekárskeho centra stala pristávacia plocha pre helikoptéru. Posledná zásadná stavebná úprava prebehla v roku 2002. Znovu boli vybudované budovy v paddoku a garáže. Tradičné pódium bolo strhnuté a znovu postavené, zväčšil sa jazdecký tábor a zázemie pre divákov. Pri Veľkej cene Talianska sa na monopostoch používa nastavenie aerodynamických prvkov na veľmi nízky odpor vzduchu, keďže okruh je vlastne zložený zo samých roviniek. Až 73 % okruhu sa jazdí s plynovým pedálom na podlahe, no pri vjazde do ostrých zákrut si svoje odnesú aj brzdy. V ére desaťvalcových motorov nebol problém na konci roviniek dosahovať rýchlosť aj 340 km/h. === Fakty a údaje === [[Súbor:Autodromo Monza.jpg|280px|right|thumb|Cieľová rovinka a výjazd z boxov]] [[Súbor:Circuito de Monza10.jpg|280px|right|thumb|Vjazd do boxov a výjazd z Paraboliky na cieľovú rovinku]] * '''Dĺžka trate:''' 5 793 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,720 km * '''Počet kôl:''' 53 * '''Počet zákrut:''' 11 (7 vpravo a 4 vľavo) * '''Šírka trate:''' 10 až 12 m * '''Dĺžka cieľovej roviny:''' 1194,4 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 309 m * '''Jazda na plný plyn:''' 73 % * '''Traťový rekord:''' 1:21,046 (257,320 km/h) - [[Rubens Barrichello]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2004|2004]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:18,887 (264,363 km/h) - [[Lewis Hamilton]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2020|2020]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 344,6 km/h * '''Prvá GP:''' 1950 víťaz {{flagicon|Italy}}[[Giuseppe Farina]] - Alfa Romeo 158 * '''Počet GP:''' 75 * '''Priemerná spotreba paliva:''' 2,445 kg / kolo * '''Sekcia trate s jazdou na plný plyn:''' 1 320 m * '''Spomalenie množstvom paliva:''' 0,39 s / 10 kg * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 22 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' nízke * '''Opotrebenie bŕzd:''' stredné * '''Úroveň priľnavosti:''' veľmi nízka * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 27. - 33. kolo ** '''2 zastávky:''' 17. - 22. a 33. - 41. ** '''3 zastávky:''' 11. - 16. a 26. - 29. a 42. - 46 * '''Architekt:''' Alfredo Rosselli (SIAS) * '''Kapacita tribún:''' 115 000 == História == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-01319, Italien, Monza, Autorennen.jpg|210px|left|thumb|Pred štartom pretekov v roku 1925]] História okruhu v Monze sa začala písať po skončení prvej svetovej vojny, keď sa automobilový priemysel rozvíjal a zotavoval. Stavebné práce sa začali vo februári roku 1922. Základný kameň okruhu položili pretekári [[Vincenzo Lancia]] a [[Felice Nazzaro]]. Už od dva dni neskôr ale miestni konzervatívci výstavbu prerušili a pokračovalo sa v nej až v máji. Prácu tu vtedy našlo 3500 robotníkov, ktorí pracovali s obrovským nadšením. V tom čase totiž existovali len dva permanentné pretekárske okruhy – britský [[Brooklands]] a americký [[Indianapolis Motor Speedway|Indianapolis]]. Monza s dĺžkou 6,25 kilometra sa stala tretím v poradí. Bola dokončená za 110 dní odo dňa začatia výstavby. Prvé preteky sa v Monze uskutočnili už v septembri 1922 a historicky prvým víťazom sa stal [[Pietro Bordino]] na [[Fiat 804|Fiate 804]]. O týždeň neskôr sa tu uskutočnila prvá Veľká cena Talianska. 150 tisíc divákov sledovalo ďalší triumf Bordina. Odvtedy je druhý septembrový víkend považovaný za víkend Monzy. Po premiérovej Grand Prix bola trať na niektorých miestach prebudovaná, ale základný charakter zostal prakticky nezmenený. Výrazným prvkom trate bol vysokorýchlostný klopený úsek, ktorý bol ale využívaný len niekoľko rokov. V roku 1955 ho totiž piloti začali bojkotovať z obáv o bezpečnosť. Monza bola vždy vysokorýchlostným okruhom a výstavba dodatočných šikán ho mala spomaliť. Až do tragickej udalosti v [[24 hodín Le Mans|Le Mans]] v roku 1955 bola práve Monza dejiskom najväčších tragédií. V roku 1928 narazil [[Emilio Materassi]] so svojim [[Talbot]]om v oblasti oproti boxom. Počas tejto nehody prišiel o život on a 27 divákov. Neuplynulo ani päť rokov a došlo k ďalšiemu tragickému víkendu, počas ktorého na trati zomreli až traja pretekári. [[Giuseppe Campari]], jeho chránenec [[Baconin Borzacchini]] a poľský aristokrat [[Stanislav Czaykowski]]. V roku 1955 zahynul v Monze počas testov pre [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] jeden z najslávnejších pilotov histórie [[Alberto Ascari]], ktorého meno v súčasnosti nesie jedna zo zákrut. V roku 1961 po kolízii s [[Jim Clark|Jimom Clarkom]] zahynul [[Wolfgang von Trips]], pričom okrem neho prišlo o život i 13 divákov. Počas svojej bohatej histórie si Monza vyžiadala niekoľko obetí, no na druhej strane často ponúkla úžasné súboje a nezabudnuteľné víťazstvá. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-01321, Italien, Monza, Autorennen.jpg|250px|right|thumb|Preteky v roku 1925]] [[Súbor:Johnny Herbert 1999 Monza.jpg|250px|right|thumb|Johnny Herbert s monopostom Stewart testoval v roku 1999 na Monze.]] Premiérovú Veľkú cenu v roku 1950 vyhral Giuseppe Farina s Alfou Romeo. O desať rokov neskôr sa tu diváci stali svedkami prvého amerického víťazstva v šampionáte F1. Na najvyšší stupienok sa vtedy postavil [[Phil Hill]] na monoposte Ferrari a bolo to zároveň posledné víťazstvo monopostu s motorom umiestneným vpredu. O 11 rokov neskôr zase vyhral poslednú Veľkú cenu monopost s pohonom všetkých kolies, ktorý pilotoval [[Emerson Fittipaldi]]. Kuriózna situácia sa však v Monze stala v roku 1956. [[Peter Collins]] mal vtedy veľkú šancu na zisk majstrovského titulu. Pätnásť kôl pred koncom ale zamieril so svojim monopostom na bežnú zastávku do boxov a počas nej vystúpil z auta. Jeho miesto v kokpite zaujal líder tímu [[Juan Manuel Fangio]], ktorý tak získal titul. Collins vtedy povedal, že jeho šanca príde inokedy. V roku 1970 sa v Monze udiala tragédia, počas kvalifikácie prišiel o život [[Jochen Rindt]]. Za volantom [[Lotus]]u bol vtedy Jochen na ceste za majstrovským titulom, ale v zákrute Parabolica mu zlyhali brzdy a počas prevozu do nemocnice zahynul. V sezóne 1971 boli diváci svedkami jedného z najdramatickejších záverov v histórii formuly 1. Cieľovú pásku preťali takmer naraz až piati jazdci. Z víťazstva sa napokon tešil o 0,01 sekundy [[Peter Gethin]]. Druhý bol [[Ronnie Peterson]]. Táto Grand Prix bola zároveň najrýchlejšou v histórii, pričom priemerná rýchlosť Gethina bola rekordných 242,615 km/h. Po týchto pretekoch vystavali v Monze šikany, ktoré podobu pretekania svojim spôsobom zmenili. Trať bola považovaná za bezpečnejšiu. V roku 1978 sa ale stala osudnou pre Ronnieho Petersona, ktorý v rokoch 1973, 1974 a 1976 na Monze kraľoval. Nanešťastie, okruh ktorý mu priniesol slávu sa mu stal i osudným. Zahynul totiž hneď po štarte, keď sa pred prvou šikanou dostal do kolízie s ďalším monopostom. Svojím zraneniam na druhý deň podľahol. Sezóna 1988 sa zapísala hlavne do sŕdc fanúšikov tímu [[McLaren]]. Obaja jazdci doslova okupovali popredné priečky a podľa slov ostatných jazdili v úplne inom svete. Jedinú porážku v sezóne utrpel tím z Wokingu práve v Monze. Preteky sa vtedy uskutočnili len pár týždňov po smrti [[Enzo Ferrari|Enza Ferrariho]] a [[Ayrton Senna]] sa o víťazstvo pripravil niekoľko kôl pred koncom. Brazílčan sa snažil predbehnúť o kolo [[Jean-Louis Schlesser|Jeana-Louisa Schlessera]] z [[Williams F1|Williamsu]], ale po kontakte s Francúzom sa ocitol v štrkovej zóne. To využili piloti tímu Ferrari [[Gerhard Berger]] a [[Michele Alboreto]]. Dosiaľ posledná tragédia v novodobej histórii šampionátu sa v Monze udiala v roku 2000. V prvom kole havarovalo viacero áut a jedno z kolies nekontrolovane vyletelo z trate, pričom zasiahlo traťového maršala Paola Ghislimbertiho, ktorý tento zásah neprežil. V pretekoch napokon zvíťazil [[Michael Schumacher]]. Pamätné je jeho emotívne vystúpenie na popretekovej tlačovej konferencii. Napriek tomu, že týmto triumfom vyrovnal počet víťazstiev Ayrtona Sennu, smútok zo smrti maršala mu nedovolil oslavovať. Od roku 1950 sa Veľká cena Talianska konala vždy na okruhu v Monze. Výnimkou bol len rok 1980, keď sa toto podujatie usporiadalo v [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari|Imole]]. === Historické konfigurácie === V priebehu svojej histórie sa okruh zmenil len minimálne, každá z úprav mala za cieľ spomaliť pretekárov dosahujúcich nebezpečné rýchlosti. <gallery> Obrázok:Monza 1922.svg|'''Pôvodná trať (1922-1933)'''<br />''Dĺžka:'' 10,0 km<br />''Počet zákrut:'' 8<br />''Traťový rekord:'' 2:43,6 (Phil Hill, Ferrari, 1960) Obrázok:Monza 1935.svg|'''Florio (1935-1937)'''<br />''Dĺžka:'' 6,89 km<br />''Počet zákrut:'' 22<br />''Traťový rekord:'' 2:49,8 (Tazio Nuvolari, Alfa Romeo, 1935) [[Súbor:imgres]] Obrázok:Monza track map.svg|'''Súčasná trať (2000-2010)'''<br />''Dĺžka:'' 5,793 km<br />''Počet zákrut:'' 11<br />''Traťový rekord:'' 1:21,046 (Rubens Barrichello, Ferrari, 2004) </gallery> == Jedno kolo na modernom okruhu == [[Súbor:Fale F1 Monza 2004 34.jpg|280px|right|thumb|Tifosi]] Na dlhej rovinke sa naberá už od začiatku rýchlosť je dostatočne dlhá a na jej konci sa z rýchlosti 340 km/h tvrdo brzdí pred úsekom ''Rettifilo''. Táto šikana sa jazdí na prvom rýchlostnom stupni rýchlosťou 90 a vo výjazde 70 km/h. Odtiaľ sa akceleruje k zákrute ''Curva Grande''. Do nej sa vchádza na piatom stupni a pri prejazde sa preraďuje na šiesty. Zrýchľuje sa teda z 270 km/h na 320 km/h. Rýchlosťou 330 km/h sa jazdci blížia k druhej šikane ''Roggia''. Jazdia ju na druhom stupni rýchlosťou 100 km/h. V jej druhej časti piloti zrýchľujú na 115 km/h. Po šikane Roggia nasleduje krátka rovinka, kde sa ďalej akceleruje na 260 km/h. Nasleduje prvá zo zákrut ''Lesmo''. Tá sa jazdí na treťom rýchlostnom stupni rýchlosťou 165 km/h. Po výjazde jazdci preraďujú na štvorku a zrýchľujú na 260 km/h. Nasleduje pribrzdenie pred druhou zákrutou ''Lesmo''. Ďalšia dlhá rovinka privádza pretekárov k šikane ''Ascari''. Z rýchlosti 330 km/h brzdia a podraďujú na tretí stupeň. Opäť nasleduje rovinka, ktorá je pomerne dlhá a zakončuje ju zákruta ''Parabolica''. Pred vstupom do tejto zákruty sa spomaľuje z rýchlosti 330 km/h na 160 km/h. Veľmi dôležitý je čistý výjazd z Paraboliky, pretože za ňou nasleduje cieľová rovinka. == Víťazi Veľkej ceny Talianska == ''Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu formuly 1.''<br /> ''Žltá farba znamená, že Veľká cena bola súčasťou predvojnového európskeho šampionátu.'' [[Súbor:Rubens Barrichello 2009 Italy 3.jpg|400px|right|thumb|Rubens Barrichello s monopostom Brawn BGP001 pri GP Talianska 2009]] [[Súbor:Vettel Monza 2008.jpg|400px|right|thumb|Sebastian Vettel získal na Monze v roku 2008 svoju prvú pole position a prvé víťazstvo v kariére.]] [[Súbor:Gerhard Berger 1988 Canada.jpg|400px|right|thumb|Gerhard Berger v roku 1988 v Taliansku prekvapujúco zvíťazil.]] [[Súbor:Alfa Romeo 159 Goodwood.jpg|400px|right|thumb|Alfa Romeo 158, s ktorým Giuseppe Farina v roku 1950 v Taliansku zvíťazil.]] {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" |- ! Rok ! Jazdec ! class="unsortable"|Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]] |Ferrari SF-24 |1:14:40,727 |1:19,327, {{flagicon|Great Britain}}[[Lando Norris]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- !2023 |{{Flagicon|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:13:41,143 |1:20,294, {{flagicon|Spain}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2022 |{{Flagicon|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:20:27,511 |1:20,161, {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2021 |{{flagicon|Austrália}}[[Daniel Ricciardo]] |McLaren MCL35 |1:21:54,365 |1:19,555, {{flagicon|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Pierre Gasly]] |AlphaTauri AT01 |1:47:06,056 |1:18,887, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2019 | {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]] | Ferrari SF90 |1:15:26,665 |1:19,307, {{flagicon|Monaco}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2018 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes AMG F1 W09 EQ Power+ |1:16:54,484 |1:19,119, {{flagicon|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2017 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes AMG F1 W08 EQ Power+ |1:15:32,312 |1:35,554, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2016 | {{flagicon|Germany}}[[Nico Rosberg]] | Mercedes F1 W07 Hybrid |1:17:28,089 |1:21,135, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2015 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes F1 W06 Hybrid |1:18:00,688 |1:23,397, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2014 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | Mercedes F1 W05 Hybrid |1:19:10,236 |1:24,109, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 2013 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB9 |1:18:33,352 |1:23,755, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2012 | {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]] | McLaren MP4-27 |1:19:41,221 |1:24,010, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2011 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Red Bull RB7 |1:20:46,172 |1:22,275, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- ! 2010 | {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]] | Ferrari F10 |1:16:24,572 |1:21.,962, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2009 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Brawn BGP 001 |1:16:21,706 |1:24,066, {{flagicon|Great Britain}}[[Lewis Hamilton]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2008 | {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]] | Toro Rosso STR3 |1:26:47,494 |1:37,555, {{flagicon|Germany}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Toro Rosso|Scuderia Toro Rosso Ferrari]] |- ! 2007 | {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]] | McLaren MP4-22 |1:18:37,806 |1:21,997, {{flagicon|Spain}}[[Fernando Alonso]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2006 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari 248 F1 |1:14:51,975 |1:21,484, {{flagicon|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2005 | {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]] | McLaren MP4-20 |1:14:28,659 |1:21,054, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 2004 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Ferrari F2004 |1:15:18,448 |1:20,089, {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2003 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F2003-GA |1:14:19,838 |1:20,963, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2002 | {{flagicon|Brazil}}[[Rubens Barrichello]] | Ferrari F2002 |1:16:19,982 |1:20,264, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2001 | {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]] | Williams FW23 |1:16:58,493 |1:22,216, {{flagicon|Colombia}}[[Juan Pablo Montoya]], [[Williams F1|Williams BMW]] |- ! 2000 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F1-2000 |1:27:31,638 |1:23,770, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1999 | {{flagicon|Germany}}[[Heinz-Harald Frentzen]] | Jordan 199 |1:17:02,923 |1:22,432, {{flagicon|Fínsko}}[[Mika Häkkinen]], [[McLaren|McLaren Mercedes]] |- ! 1998 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F300 |1:17:09,672 |1:25,289, {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1997 | {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]] | McLaren MP4/12 |1:17:04,609 |1:22,990, {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]], [[Benetton|Benetton Renault]] |- ! 1996 | {{flagicon|Germany}}[[Michael Schumacher]] | Ferrari F310 |1:17:43,632 |1:24,204, {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1995 | {{flagicon|UK}}[[Johnny Herbert]] | Benetton B195 |1:18:27,916 |1:24,462, {{flagicon|UK}}[[David Coulthard]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1994 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW16 |1:18:02,754 |1:23,844, {{flagicon|France}}[[Jean Alesi]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1993 | {{flagicon|UK}}[[Damon Hill]] | Williams FW15C |1:17:07,509 |1:21,179, {{flagicon|France}}[[Alain Prost]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1992 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/7A |1:18:15,349 |1:22,221, {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]], [[Williams F1|Williams Renault]] |- ! 1991 | {{flagicon|UK}}[[Nigel Mansell]] | Williams FW14 |1:17:54,319 |1:21,114, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1990 | {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]] | McLaren MP4/5 |1:17:57,878 |1:22,533, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1989 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | McLaren MP4/5 |1:19:27,550 |1:23,720, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1988 | {{flagicon|Austria}}[[Gerhard Berger]] | Ferrari F1/87 |1:17:39,744 |1:25,974, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[McLaren|McLaren Honda]] |- ! 1987 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:14:47,707 |1:23,460, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Williams F1|Williams Honda]] |- ! 1986 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Williams FW11 |1:17:42,889 |1:24,078, {{flagicon|Italy}}[[Teo Fabi]], [[Benetton|Benetton BMW]] |- ! 1985 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | McLaren MP4/2 |1:17:59,451 |1:25,084, {{flagicon|Brazil}}[[Ayrton Senna]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Renault]] |- ! 1984 | {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]] | McLaren MP4/2 |1:20:29,065 |1:26,584, {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]], [[Brabham|Brabham BMW]] |- ! 1983 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT52 |1:23:10,880 |1:29,122, {{flagicon|Italy}}[[Riccardo Patrese]], [[Brabham|Brabham BMW]] |- ! 1982 | {{flagicon|France}}[[René Arnoux]] | Renault RE40 |1:22:25,734 |1:28,473, {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1981 | {{flagicon|France}}[[Alain Prost]] | Renault RE30 |1:26:33,897 |1:33,467, {{flagicon|France}}[[René Arnoux]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1980 | {{flagicon|Brazil}}[[Nelson Piquet]] | Brabham BT49 |1:38:07,520 |1:33,988, {{flagicon|France}}[[René Arnoux]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1979 | {{flagicon|South Africa|1928}}[[Jody Scheckter]] | Ferrari 312T |1:22:00,220 |1:34,580, {{flagicon|France}}[[Jean-Pierre Jabouille]], [[Renault F1|Renault]] |- ! 1978 | {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]] | Brabham BT46 |1:07:04,540 |1:37,520, {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1977 | {{flagicon|US}}[[Mario Andretti]] | Lotus 78 |1:27:50,300 |1:38,080, {{flagicon|UK}}[[James Hunt]], [[McLaren|McLaren Ford]] |- ! 1976 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | March 761 |1:30:35,600 |1:41,350, {{flagicon|France}}[[Jacques Laffite]], [[Ligier|Ligier Matra]] |- ! 1975 | {{flagicon|Switzerland}}[[Clay Regazzoni]] | Ferrari 312T |1:22:42,600 |1:32,240, {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1974 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | Lotus 76 |1:22:56,600 |1:33,160, {{flagicon|Austria}}[[Niki Lauda]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1973 | {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]] | Lotus 72 |1:29:17,000 |1:34,800, {{flagicon|Sweden}}[[Ronnie Peterson]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1972 | {{flagicon|Brazil}}[[Emerson Fittipaldi]] | Lotus 72 |1:29:58,400 |1:35,650, {{flagicon|Belgicko}}[[Jacky Ickx]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1971 | {{flagicon|UK}}[[Peter Gethin]] | BRM P160 |1:18:12,600 |1:22,400, {{flagicon|New Zealand}}[[Chris Amon]], [[Matra]] |- ! 1970 | {{flagicon|Switzerland}}[[Clay Regazzoni]] | Ferrari 312B |1:39:06,880 |1:24,140, {{flagicon|Belgicko}}[[Jacky Ickx]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1969 | {{flagicon|UK}}[[Jackie Stewart]] | Matra MS80 |1:39:11,260 |1:25,480, {{flagicon|Austria}}[[Jochen Rindt]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Ford]] |- ! 1968 | {{flagicon|New Zealand}}[[Denny Hulme]] | McLaren M7A |1:40:14,800 |1:26,070, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Honda]] |- ! 1967 | {{flagicon|UK}}[[John Surtees]] | Honda RA300 |1:43:45,000 |1:28,500, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1966 | {{flagicon|Italy}}[[Ludovico Scarfiotti]] | Ferrari 312 |1:47:14,800 |1:31,300, {{flagicon|UK}}[[Mike Parkes]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1965 | {{flagicon|UK}}[[Jackie Stewart]] | BRM P261 |2:04:52,800 |1:35,900, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1964 | {{flagicon|UK}}[[John Surtees]] | Ferrari 158 |2:10:51,800 |1:37,400, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1963 | {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]] | Lotus 25 |2:24:19,600 |1:37,300, {{flagicon|UK}}[[John Surtees]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1962 | {{flagicon|UK}}[[Graham Hill]] | BRM P57 |2:29:08,400 |1:40,350, {{flagicon|UK}}[[Jim Clark]], [[Lotus (výrobca)|Lotus Climax]] |- ! 1961 | {{flagicon|US}}[[Phil Hill]] | Ferrari 156 F1 |2:03:13,000 |2:46,300, {{flagicon|Germany}}[[Wolfgang von Trips]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1960 | {{flagicon|US}}[[Phil Hill]] | Ferrari 246 P |2:21:09,200 |2:41,400, {{flagicon|US}}[[Phil Hill]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1959 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Cooper T51 |2:04:05,400 |1:39,700, {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]], [[Cooper|Cooper Climax]] |- ! 1958 | {{flagicon|UK}}[[Tony Brooks]] | Vanwall VW5 |2:03:47,800 |1:40,500, {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]], [[Vanwall]] |- ! 1957 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Vanwall VW |2:35:03,900 |1:42,400, {{flagicon|UK}}[[Stuart Lewis-Evans]], [[Vanwall]] |- ! 1956 | {{flagicon|UK}}[[Stirling Moss]] | Maserati 250F |2:23:41,300 |2:42,600, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Lancia|Lancia Ferrari]] |- ! 1955 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Mercedes-Benz W196 |2:25:04,400 |2:46,500, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-Benz]] |- ! 1954 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Mercedes-Benz W196 |2:47:47,900 |1:59,000, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-Benz]] |- ! 1953 | {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]] | Maserati A6GCM |2:49:45,900 |2:02,700, {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1952 | {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]] | Ferrari Tipo 500 |2:50:45,600 |2:05,700, {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 1951 | {{flagicon|Italy}}[[Alberto Ascari]] | Ferrari 375 F1 |2:42:39,300 |1:53,200, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- ! 1950 | {{flagicon|Italy}}[[Giuseppe Farina]] | Alfa Romeo 158 |2:51:17,400 |1:58,600, {{flagicon|Argentina}}[[Juan Manuel Fangio]], [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1949 |{{flagicon|Italy}} [[Alberto Ascari]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1948 |{{flagicon|France}} [[Jean-Pierre Wimille]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1947 |{{flagicon|Italy}} [[Carlo Felice Trossi]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1946<br />-<br />1939 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- style="background-color:#ffffcc" ! 1938 |{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Auto Union]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1937 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1936 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Bernd Rosemeyer]] |[[Auto Union]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1935 |{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Hans Stuck]] |[[Auto Union]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1934 |{{flagicon|Italy|old}} [[Luigi Fagioli]] <br />{{flagicon|Germany|Nazi}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes GP|Mercedes-Benz]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1933 |{{flagicon|Italy|old}} [[Luigi Fagioli]] |[[Alfa Romeo]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1932 |{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- style="background-color:#ffffcc" ! 1931 |{{flagicon|Italy|old}} [[Giuseppe Campari]] <br />{{flagicon|Italy|old}} [[Tazio Nuvolari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1930 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#DDDDDD" ! 1929 | colspan="4" | ''Nekonala sa'' |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1928 |{{flagicon|Monaco}} [[Louis Chiron]] |[[Bugatti]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1927 |{{flagicon|France}} [[Robert Benoist]] |[[Delage]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1926 |{{flagicon|France}} [[Louis Charavel]] |[[Bugatti]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1925 |{{flagicon|Italy|old}} [[Gastone Brilli-Peri]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1924 |{{flagicon|Italy|old}} [[Antonio Ascari]] |[[Alfa Romeo]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1923 |{{flagicon|Italy|old}} [[Carlo Salamano]] |[[Fiat]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1922 |{{flagicon|Italy|old}} [[Pietro Bordino]] |[[Fiat]] | | |- bgcolor="#FFCCCC" ! 1921 |{{flagicon|France}} [[Jules Goux]] |[[Ballot]] | | |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autodromo Nazionale Monza}} == Externé odkazy == * [http://www.monzanet.it/ Autodromo Nazionale Monza] * [http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=en&geocode=&q=Autodromo+Nazionale+Monza,+Monza,+Italy&sll=45.620821,9.288297&sspn=0.022151,0.054932&ie=UTF8&hq=Autodromo+Nazionale+Monza,&hnear=Monza+Monza+e+Brianza,+Lombardy,+Italy&ll=45.59314,9.312973&spn=0.085645,0.154324&t=k&z=13 Satelitné snímky z Google Maps] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/italy_837/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100722013350/http://www.formula1.com/races/in_detail/italy_837/circuit_diagram.html |date=2010-07-22 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Taliansku]] [[Kategória:Monza]] dfntq15uwwin7t591aaak42n00gn8x7 0 352095 8057801 7686790 2025-07-07T17:12:07Z Dixxy 46100 typografia 8057801 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Alfa Romeo Brera & Spider | obrazok = Alfa Romeo Brera Brooklands May 2010 IMG 8883.jpg | vyrobca = [[Alfa Romeo]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = Brera 2005–2010<br>Spider 2006–2010 | krajina_povodu = [[San Giorgio Canavese]], [[Taliansko]]<br>([[Pininfarina]])<ref name="pininfarina.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pininfarina.com/index/storiaModelli/ultimi/alfaBrera|titul=Alfa Brera|dátum prístupu=2007-04-25|vydavateľ=pininfarina.com}}</ref><ref name="pininfarina.com.">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pininfarina.com/index/storiaModelli/ultimi/alfasp|titul=Alfa Spider|dátum prístupu=2007-04-25|vydavateľ=pininfarina.com}}</ref> | predchodca = [[Alfa Romeo GTV & Spider]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = [[Kupé]]<br>[[Roadster|Spider]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]]/[[pohon všetkých kolies]] | platforma = [[Platforma GM/Fiat Premium]] | motor = '''Benzínové:''' *1.75&nbsp;L ''TBi'' [[R4 (motor)|R4]] *2.2&nbsp;L ''[[Motor JTS|JTS]]'' [[R4 (motor)|R4]] *3.2&nbsp;L ''[[Motor JTS|JTS]]'' [[V6 (motor)|V6]] '''Naftové:''' *2.0&nbsp;L ''[[JTD]]'' [[R4 (motor)|R4]] *2.4&nbsp;L ''[[JTD]]'' [[R5 (motor)|R5]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = '''6-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]'''<br /> '''6-rýchlostná [[poloautomatická prevodovka|poloautomoatická]]''' *[[Magneti Marelli]] [[Selespeed]] '''6-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]''' *[[Aisin]] [[AWTF-80 SC]] | razvor = (Brera/Spider)<br /> 2525/2525 mm | vyska = 1422/1367 mm | sirka = 1828/1830 mm | dlzka = 4410/4396 mm | hmotnost = 1470–1680 kg | kapacita_nadrze = 70 l | podobne = [[Alfa Romeo 159]] | dizajner = Brera [[Giorgetto Giugiaro]]<br /> Spider [[Pininfarina]]/Alfa Romeo Centro Stile }} [[Obrázok:Alfa Romeo Brera Rear 20070321.jpg|thumb|Alfa Romeo Brera zozadu]] [[Obrázok:Alfa Romeo Spider side.jpg|thumb|Alfa Romeo Spider]] [[Obrázok:Alfa Romeo Brera V6 engine.JPG|thumb|3,2-litrový 6-valcový benzínový motor - najvýkonnejší motor pre Alfa Romeo Brera]] '''Alfa Romeo Brera''' je [[športový automobil]], ktorý v rokoch 2005 – 2010 vyrábala talianska automobilka [[Alfa Romeo]].<ref name="alfavisione.net">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.alfavisione.net/news/2010/07/17/1-alfa-romeo-brera-und-al.html|titul=Alfa Romeo Brera und Alfa Spider wurden eingestellt|dátum prístupu=2011-01-02|vydavateľ=alfavisione.net|url archívu=https://web.archive.org/web/20131219001715/http://www.alfavisione.net/news/2010/07/17/1-alfa-romeo-brera-und-al.html|dátum archivácie=2013-12-19}}</ref> Roadster verzia '''Spider''' bola vyrábaná v rokoch 2006 až 2010. Obe verzie boli vyrábané dizajnérskou firmou [[Pininfarina]]. Bolo vyrobených iba 12 488 kusov verzie Spider a 21 786 kusov verzie Brera.<ref name="autonews.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autonews.com/article/20110408/BLOG15/304089807/1503|titul=The car that Alfa should have built|dátum prístupu=2011-04-09|autor=autonews.com}}</ref> Výroba oboch verzií bola ukončená v novembri 2010.<ref name="pininfarina.it">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pininfarina.it/repository/Finanza/NewsPDF/2011_03_24/2010%20Draft%20Financial%20Statements.pdf|titul=2010 draft financial statements|dátum prístupu=2011-04-13|vydavateľ=pininfarina.it|url archívu=https://web.archive.org/web/20110605134418/http://www.pininfarina.it/repository/Finanza/NewsPDF/2011_03_24/2010%20Draft%20Financial%20Statements.pdf|dátum archivácie=2011-06-05}}</ref> == Koncept == Brera bol pôvodne [[automobilový koncept]] na [[Medzinárodný autosalón v Ženeve|Autosalóne v Ženeve]]. Bol navrhnutý [[Girgetto Giugiaro|Girgettom Giugiarom]] z [[Italdesign Giugiaro]]. Koncept bol poháňaný motorom Maserati V8 s výkonom 290 kW/400 koní.<ref name="ultimatecarpage.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultimatecarpage.com/car/1331/Alfa-Romeo-Brera-Concept.html|titul=Alfa Romeo Brera Concept|dátum prístupu=2007-08-11|vydavateľ=ultimatecarpage.com}}</ref> Brera bola široko uznávaná, a plán výroby bol oznámený pre rok 2005. == Produkcia == Alfa Romeo Brera bola zavedená do výroby na [[Medzinárodný autosalón v Ženeve|autosalóne v Ženeve]] v roku 2005. Takmer presne ostal zachovaný vonkajší vzhľad a stal sa stredne veľkým kupé na [[Platforma GM/Fiat Premium|platforme GM/Fiat Premium]] (ktorú zdieľa s [[Alfa Romeo 159]]), ktoré nahradilo dosluhujúce [[Alfa Romeo GTV & Spider|GTV]]. Kabriolet Spider, ktorého bola oznámená výroba krátko po kupé a nahradil GTV Spider. V [[Európa|Európe]] bola Brera k dispozícii s dvoma [[zážihový motor|benzínovými motormi]] 2,2-litrový JTS s výkonom 136 kW/185 koní a 3,2-litrový [[V6 (motor)|V6]] s výkonom 190 kW/260 koní; a [[vznetový motor|naftovým motorom]] 2,4-litrovým [[Motor JTD|JTD]] [[turbodiesel]]om. Modely s naftovým motorom alebo 2,2-litrovým benzínovým motorom majú pohon predných kolies, zatiaľčo modely s motorom V6 majú systém pohonu všetkých kolies s diferenciálom [[Torsen]], podobný ako v modeloch [[Alfa Romeo 156|156]] či [[Alfa Romeo 159|159]] Q4. == Motory<ref name="alfaromeo.it">{{Cite web|url=http://www.alfaromeo.it/it/sitecollectionimages/cataloghi/spider_catalogo_ita.pdf|title=Spider|accessdate=2010-10-05|work=alfaromeo.it|format=PDF|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110214182203/http://www.alfaromeo.it/it/sitecollectionimages/cataloghi/spider_catalogo_ita.pdf|archivedate=2011-02-14}}</ref> == === Benzínové === {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align:center; font-size:90%;" |- !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Model !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Motor !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Zdvihový objem !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Výkon !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Krútiaci moment !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Kompr. pomer !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Roky |- bgcolor=#ffffff |'''1.75 TBi'''||[[R4 (motor)|R4]]||1742&nbsp;cm³||147&nbsp;kW (200 koní) pri 5000&nbsp;ot/min||320 Nm pri 2000&nbsp;ot/min||9.5:1||2009 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.2 JTS'''||[[R4 (motor)|R4]]||2198&nbsp;cm³||136&nbsp;kW (185 koní) pri 6500 ot/min||230 Nm pri 4500 ot/min||11,3:1|| |- bgcolor=#ffffff |'''3.2 V6 JTS'''||[[V6 (motor)|V6]]||3195&nbsp;cm³||191&nbsp;kW (260 koní) pri 6200 ot/min||322 Nm pri 3800 ot/min||11,25:1|| |} === Naftové === {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align:center; font-size:90%;" |- !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Model !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Motor !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Zdvihový objem !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Výkon !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Krútiaci moment !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Kompr. pomer !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Roky |- bgcolor=#ffffff |'''2.0 JTDM'''||[[R4 (motor)|R4]]||1956&nbsp;cm³||125&nbsp;kW (170 koní) pri 4000 ot/min||360 Nm pri 1750 ot/min||17,0:1||2009 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.4 JTDM'''||[[R5 (motor)|R5]]||2387&nbsp;cm³||147&nbsp;kW (200 koní) pri 4000 ot/min||400 Nm pri 2000 ot/min||17,0:1||2006 – 2007 |- bgcolor=#ffffff |'''2.4 JTDM'''||[[R5 (motor)|R5]]||2387&nbsp;cm³||147&nbsp;kW (200 koní) pri 4000 ot/min||400 Nm pri 1500 ot/min||17,0:1||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.4 JTDM'''||[[R5 (motor)|R5]]||2387&nbsp;cm³||154&nbsp;kW (210 koní) pri 4000 ot/min||400 Nm pri 1500 ot/min||17,0:1||2008 – 2010 |} == Výkony == {|class="wikitable" cellpadding="0" cellspacing="0" style="text-align:center; font-size:90%;" |- !rowspan=2 style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Model !colspan=2 style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Max. rýchlosť (km/h) !colspan=2 style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Zrýchl. (0–100&nbsp;km/h) !style="background:#DCDCDC" align="center" valign="middle" | Roky |- |manuálna prev.||automatická prev.||manuálna prev.||automatická prev. |- bgcolor=#ffffff |'''1.75 TBi'''||235|| ||7,8|| ||2009 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.2 JTS'''||222|| ||8,8|| ||2006 – 2007 |- bgcolor=#ffffff |'''2.2 JTS'''||224|| ||8,8|| ||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.2 JTS Selespeed'''||224|| ||8,8|| ||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.0 JTDM'''||218|| ||9,0|| ||2009 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.4 JTDM (200 koní)'''||228|| ||8,4|| ||2006 – 2007 |- bgcolor=#ffffff |'''2.4 JTDM (200 koní) Q-tronic'''|| ||225|| ||8,5 ||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''2.4 JTDM (210 koní)'''||231|| ||8,1|| ||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''3.2 V6 Q4'''||240||240||7,0||7,2 ||2006 – 2007 |- bgcolor=#ffffff |'''3.2 V6 Q4'''||244||244||7,0||7,2 ||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |'''3.2 V6 FWD'''||250|| ||7,2|| ||2008 – 2010 |- bgcolor=#ffffff |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Alfa Romeo Brera}} == Externé odkazy == * [http://www.brera.alfaromeo.com/ brera.alfaromeo.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091216110338/http://www.brera.alfaromeo.com/ |date=2009-12-16 }} * [http://www.spider.alfaromeo.com/ spider.alfaromeo.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100131061508/http://www.spider.alfaromeo.com/ |date=2010-01-31 }} {{Alfa Romeo}} [[Kategória:Automobily Alfa Romeo|Brera]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Grand tourery]] [[Kategória:Kupé]] [[Kategória:Roadstery]] [[Kategória:Vzniklo v 2005]] qpckc8itv2jyd88giq3do3ugmexrixh 0 362310 8057988 7688594 2025-07-08T03:40:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057988 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Aspen | native_name = City of Aspen | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Aspen CO downton.jpg | image_caption = Centrum Aspenu | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[USA]] | country_flag = | state_type = | state = [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = Home Rule Municipality<ref name=COMun>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.dola.state.co.us/dlg/local_governments/municipalities.html | titul = Active Colorado Municipalities | vydavateľ = State of Colorado, Department of Local Affairs | dátum prístupu = 2007-09-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091212060308/http://www.dola.state.co.us/dlg/local_governments/municipalities.html | dátum archivácie = 2009-12-12 }}</ref> | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 2405 | lat_d = 39 | lat_m = 11 | lat_s = 32 | lat_NS = S | long_d = 106 | long_m = 49 | long_s = 28 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1. apríl 1881<ref name=MuniIncCO>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.colorado.gov/dpa/doit/archives/muninc.html | titul = Colorado Municipal Incorporations | vydavateľ = State of Colorado, Department of Personnel & Administration, Colorado State Archives | dátum vydania = 1. december 2004 | dátum prístupu = 2007-08-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101202030057/http://www.colorado.gov/dpa/doit/archives/muninc.html | dátum archivácie = 2010-12-02 }}</ref> | established_type = | mayor = Steve Skadron<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = City Council | work = | vydavateľ = City of Aspen | date = | url = http://www.aspenpitkin.com/depts/39/ | doi = | dátum prístupu = 2007-08-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070731141203/http://www.aspenpitkin.com/depts/39/ | dátum archivácie = 2007-07-31 }}</ref> | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Mountain Standard Time|MST]] | timezone_DST = [[Mountain Daylight Time|MDT]] | postal_code = 81611, 81612 (PO Box)<ref name=ZIPcode>{{Citácia elektronického dokumentu | dátum vydania = 18. august 2007 | url = http://zip4.usps.com/zip4/citytown.jsp | titul = ZIP Code Lookup| formát = [[JavaScript]]/[[HTML]] | vydavateľ = United States Postal Service | dátum prístupu = 2007-08-18 }}</ref> | area_code = 970 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = [[ZIP kód]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Pitkin_County_Colorado_Incorporated_and_Unincorporated_areas_Aspen_Highlighted.svg | map_background = | map_caption = Poloha Aspenu v rámci [[Pitkin County]] a štátu [[Colorado (štát USA)|Colorado]] | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.aspenpitkin.com www.aspenpitkin.com] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Aspen''' je autonómne krajské [[mesto (všeobecne)|mesto]] a takisto najľudnatejšie mesto v [[Pitkin County]] v [[Colorado (štát USA)|Colorade]] v [[USA]].<ref name=CountySeatsCO>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cdphe.state.co.us/hs/cntyseat.html|titul=Colorado County Seats|vydavateľ=State of Colorado, Department of Public Health and Environment|dátum prístupu=2007-12-31}}</ref> V roku 2005 malo mesto 5804 obyvateľov.<ref name=popest>{{Citácia elektronického dokumentu | dátum vydania = 21. jún 2006 | url = http://www.census.gov/popest/cities/tables/SUB-EST2005-04-08.csv | titul = Annual Estimates of the Population for All Incorporated Places in Colorado | formát = [[Comma-separated values|CSV]] | work = 2005 Population Estimates | vydavateľ = U.S. Census Bureau, Population Division | dátum prístupu = 2006-11-17 }}</ref> Mesto bolo založené ako ťažobný tábor a bolo pomenované podľa [[Topoľ osika|osikových]] lesov, ktoré sú v okolí mesta (''osika - aspen''). Aspen je momentálne [[lyžovanie|lyžiarske stredisko]] a [[turistika|turistické]] centrum. V druhej polovici 20. storočia bolo mesto cieľom známych osobností ako [[Charlie Sheen]], [[Hunter Stockton Thompson]] či [[John Denver]], ktorý neskôr zložil niekoľko piesní o meste ako „Aspenglow“ či „Starwood in Aspen“. == Partnerské mestá == *{{minivlajka|Španielsko}} [[Canfranc]], [[Španielsko]] *{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Davos]], [[Švajčiarsko]] *{{minivlajka|Nemecko}} [[Garmisch-Partenkirchen]], [[Nemecko]] *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix-Mont-Blanc]], [[Francúzsko]] *{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Queenstown]], [[Nový Zéland]] *{{minivlajka|Argentína}} [[San Carlos de Bariloche]], [[Argentína]] *{{minivlajka|Japonsko}} [[Shimukappu]], [[Japonsko]] == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Aspen, Colorado}} == Externé odkazy == * [http://city.aspenpitkin.com/index.cfm Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051102014828/http://city.aspenpitkin.com/index.cfm |date=2005-11-02 }} [[Kategória:Mestá v Colorade]] [[Kategória:Lyžiarske strediská]] cpzrpow8id24kcoqdalqiqvz8tcm2g2 0 365941 8057769 7235298 2025-07-07T15:15:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057769 wikitext text/x-wiki '''Air Standardization Coordinating Committee''' (skr. ASCC, doslova ''Výbor na koordináciu leteckej štandardizácie'') je spoločná organizácia vytvorená zástupcami vojenských zložiek anglicky hovoriacich štátov [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Kanada]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] na účely zjednocovania leteckej terminológie. V roku 1954 ASCC stanovil pravidlá systému označovania zbraňových systémov [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (a neskôr aj [[Čína|ČĽR]]). Pre jednotlivé zbrane sú vytvárané kódové označenia, ktorých začiatočné písmeno určuje typ zbraňového systému, a to: * ''lietadlá'' ** '''B''' – bombardovacie lietadlá ** '''C''' – nákladné lietadlá ** '''F''' – stíhacie lietadlá ** '''H''' – vrtuľníky ** '''M''' – rôzne iné kategórie lietadiel * ''rakety'' ** '''A''' – rakety vzduch-vzduch ** '''G''' – rakety zem-vzduch ** '''K''' – rakety vzduch-zem ** '''S''' – rakety zem-zem Tieto kódové označenia sú používané aj v rámci vojenskej zložky organizácie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. == Historická poznámka == Vytváranie v angličtine vysloviteľných názvov nepriateľských zbraní bolo v americkej armáde zavedené počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pre označovanie typov japonských lietadiel (Mitsubishi A6M "[[Mitsubishi A6M Zero|Zero]]"). == Externé odkazy == * [http://www.hazegray.org/faq/designat.htm Designation Systems] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060906001740/http://www.hazegray.org/faq/designat.htm |date=2006-09-06 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|ASCC|7297235}} {{NATO}} [[Kategória:Organizácia Severoatlantickej zmluvy]] [[Kategória:Štandardizačné organizácie]] [[Kategória:Vojenské letectvo]] ns38uv0cjbz8m8t3f3idifkc8yb3vdb 0 369571 8057888 7102088 2025-07-07T20:21:17Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057888 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Dorota Kurónska |Portrét = Duchesse de Dino et de Sagan.jpg |Popis = Dorothée, princesse de Courlande |Rodné meno = Dorothea von Biron |Dátum narodenia = [[21. august]] [[1793]] |Miesto narodenia = [[Berlín]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1862|9|19|1793|8|21}} |Miesto úmrtia = [[Żagań]], [[Poľsko]] |Známa vďaka = vzťah s [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyrandom]] |Alma mater = |Profesia = |Manžel = Edmond de Périgord |Deti = }} '''Dorota Kurónska''' alebo '''Dorota Kurlandská''' alebo '''Dorota Saganská''' (-slov.; franc. ''Dorothée, princesse de Courlande'' alebo ''Dorothée de Sagan'' alebo ''Dorothée de Talleyrand-Périgord'', rodená ''Dorothea von Biron'') kňažná kurónska, komtesa Edmond de Périgord, vojvodkyňa dinoská (* [[21. august]] [[1793]], Friedrichsfeld pri [[Berlín]]e, [[Nemecko]] – † [[19. september]] [[1862]], [[Żagań]], [[Poľsko]]) bola životná partnerka známeho francúzskeho diplomata [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Charlesa-Mauricea de Talleyrand-Périgord]]. Narodila sa ako štvrtý potomok v rodine vojvodu Kurónskeho (pozri [[Kurónsko]]), no jej biologickým otcom bol Alexander Batowski, pápežský [[nuncius]]. [[21. apríl]]a [[1809]] sa vydala za Edmonda de Talleyrand-Périgord, synovca Charlesa-Mauricea de Talleyrand-Périgord. Vo zväzku manželskom sa narodili tri deti, z ktorých Pauline bola priznanou dcérou Charlesa-Mauricea de Talleyrand-Périgord. Zúčastnila sa na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] po boku svojho švagra [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyranda]], kde zažiarila ako hviezda v politických salónoch, v ktorých prebiehali rokovania o novom rozdelení [[Európa|Európy]] po páde [[Napoleon I.|Napoleona I.]] Odvtedy sa stala životnou partnerkou najdiskutovanejšieho a najbrilantnejšieho diplomata vo francúzskych dejinách. ==Predpokladané rodinné vzťahy== Niektorí autori literatúry faktu vyslovili hypotézu, že Dorothée de Courland bola matkou [[Božena Němcová|Boženy Němcovej]], splodenej v nelegitímnom vzťahu s priateľom Karlom Janom Clam-Martinicom, českým šľachticom, počas [[Viedenský kongres|Viedenského kongresu.]] Barbora Panklová, neskoršia Božena Němcová, sa údajne narodila 4. februára [[1820]] vo [[Viedeň|Viedni]], podľa iných zdrojov to mohlo byť už v roku [[1817]].<ref>[http://archiv.radio.cz/hrbitov/bozena.html Božena Němcová-životopis]</ref> Podľa ďalšieho zdroja sa Dorothée de Courland narodilo v septembri roku [[1816]] dieťa vo francúzskych kúpeľoch [[Bourbon-l’Archambault (obec)|Bourbon-l’Archambault]], ktoré navštívila so slávnym francúzskym politikom [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Charlesom de Talleyrand-Périgord]]. Dievča bolo zanesené do matriky ako Marie-Henriette Dessalles.<ref>WILLMS, Johannes. "Talleyrand: Virtuose der Macht", C.H. Beck, Mníchov 2011, str. 226. O&nbsp;o ďalších osudoch Marie-Henrietty Willms nič nenapísal.</ref> Je pravdepodobné, že ju neskôr vychovávala Tereza Panklová ako svoje dieťa, a to pod dohľadom sestry Doroty Kurónskej, kňažnej Vilhelmíny Zahánskej. Spisovateľka samu seba spodobnila v postave Barunky v románe „[[Babička (román)|Babička]]“, v ktorom opisuje aj kňažnú Vilhelmínu Zahánsku, jej patrónku. ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} ==Zdroj== {{preklad|fr|Dorothée de Courlande|70544504|en|Princess Dorothea of Courland|453081610|pl|Dorota de Talleyrand-Périgord|28497989}} == Externé odkazy == * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/140569/Courland región Kurónsko-Britannica] * [http://gw1.geneanet.org/favrejhas?lang=fr;p=dorothea;n=von+biron] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1793]] [[Kategória:Úmrtia v 1862]] [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Nemeckí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Berlína]] gvgvd35dq9rx7a9ibpoo5z9v8coey5i 0 374656 8057902 8005996 2025-07-07T20:39:01Z 178.41.220.233 8057902 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" |- ! colspan=2 style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;| {{minivlajka|Švajčiarsko}} Stake F1 Team Kick Sauber |- | colspan=2| |- ! Celý názov | Stake F1 Team Kick Sauber |- ! Sídlo | Hinwil, [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] |- ! Šéf tímu | Jonathan Wheatley |- ! Technický riaditeľ | James Key |- ! Zakladateľ | Peter Sauber |- ! Webstránka | [https://www.sauberf1team.com/ www.sauberf1team.com] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#DCDCDC;"| [[Formula 1 v roku 2025|Sezóna 2025 Formuly 1]] |- ! Jazdci | 5 {{BRA}} Gabriel Bortoleto<br>27 {{GER}} Nico Hülkenberg |- ! Testovací jazdci | 17 [[Estónsko|🇪🇪]] Paul Aron<br> |- ! Šasi | C45 |- ! Motor | Ferrari 066/12 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |- ! Pneumatiky | [[Pirelli]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#DCDCDC;"| Účinkovanie vo Formule 1 |- ! Prvá VC | VC Juhoafrickej republiky 1993 |- ! Posledná VC | VC Veľkej Británie 2025 |- ! Počet VC | 501 (498 štartov) |- ! Pohár konštruktérov | 0 |- ! Titul majstra sveta | 0 |- ! Víťazstvá | 1 |- ! Pódiá | 28 |- ! Body | 910 |- ! Pole position | 1 |- ! Najrýchlejšie kolá | 5 |} '''Stake F1 Team Kick Sauber''' je [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] automobilový tím [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý založil [[Peter Sauber]] v roku [[1992]]. Sídli v meste [[Hinwil]], kde má vývojové centrum aj dielňu. Prvé preteky na ktorých sa tím zúčastnil, bola [[Grand Prix]] [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] v roku [[1993]]. V rokoch [[2006]]–[[2009]] bola majoritným vlastníkom spoločnosti automobilka [[BMW]] a tím vystupoval pod názvom '''[[BMW Sauber]]'''. 29. novembra 2017 Sauber podpísal niekoľkoročnú technickú a obchodú zmluvu s [[Alfa Romeo]]. ==História== [[Súbor:Robert Kubica 2008 Canada.jpg|230px|náhľad|vpravo|Robert Kubica počas Veľkej ceny Kanady 2008]] [[Súbor:Nico Hulkenberg 2013 Malaysia FP2.jpg|230px|náhľad|vpravo|Nico Hulkenberg počas Veľkej ceny Malajzie 2013]] [[Súbor:Sauber pair Bahrain 2016.jpg|230px|náhľad|vpravo|Obidva monoposty Sauber počas Veľkej Ceny Bahrajnu 2016]] Predchodcom súčasnej spoločnosti '''PP Sauber AG''' založil Peter Sauber ešte v roku [[1970]]. Od ponúkania služieb motoristom sa vyvinul športový tím, ktorý sa od roku [[1982]] zúčastňoval Majstrovstiev sveta skupiny C. V rokoch 1989 a 1990 získal titul majstra sveta v tejto kategórii Jean-Louis Schlesser. Tím úspešne účinkoval aj v pretekoch [[24 hodín Le Mans]], keď v roku [[1989]] zvíťazil s pilotmi Stanley Dickens, Manuel Reuter a Jochen Mass. ===Továrenský tím BMW (2006–2009)=== :''Hlavný článok: [[BMW Sauber]]'' Na konci roka 2005 odkúpilo [[BMW]] väčšinový podiel v tíme od Credit Suisse. Peterovi Sauberovi zostal 20% podiel a tím bol premenovaný na '''BMW Sauber'''. Pre sezónu 2006 sa do tímu vrátil [[Nick Heidfeld]], pričom Jacques Villeneuve zostal v tíme ako druhý jazdec. Poliak [[Robert Kubica]] sa stal tretím jazdcom. Tím naďalej využíval vybavenie Sauberu hlavne na konštrukciu šasi a testovanie vo veternom tuneli, zatiaľ čo BMW vyvíjalo v Mníchove nový motor P86 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]. V sezóne 2007 sa stal Kubica trvalým jazdcom, popri Heidfeldovi. Výkonovo bol tím za Ferrari a McLarenom, no pred ostatnými tímami. Počas Veľkej ceny USA nahradil Kubicu [[Sebastian Vettel]], ktorý dokončil preteky na ôsmej priečke s stal sa zároveň najmladším jazdcom, ktorý skóroval v F1. Heidfeld a Kubica zostali v tíme aj počas sezóny 2008. Prvé víťazstvo pre BMW Sauber získal Kubica počas Veľkej ceny Kanady, pričom tímový kolega Heidfeld skončil na druhom mieste potom, čo Hamilton a Räikkönen mali kolíziu v pitlane. Toto bolo taktiež prvé víťazstvo monopostu s motorom BMW od Veľkej ceny Brazílie 2004. Po tomto víťazstve sa vývoj presunul smerom na nasledujúcu sezónu, čo sa odrazilo aj vo výsledkoch. Pre sezónu 2009 si tím ponechal oboch jazdcov, Heidfelda aj Kubicu. Tím plánoval bojovať v tejto sezóne o titul, no už začiatok sezóny bol sklamaním. Na Veľkú cenu Turecka mal tím priniesť množstvo vylepšení, vrátane nového difúzora a vylepšeného systému rekuperácie kinetickej energie z bŕzd (KERS). KERS sa však nepodarilo nasadiť a túto jednotku teda využívali iba tímy Ferrari a McLaren. Nasledujúce ráno po zasadaní predstavenstva BMW 28. júla 2009 bolo na tlačovej konferencii oznámené, že BMW odíde z F1 na konci roka 2009. Predseda predstavenstva Norbert Reithofer to vysvetlil ako strateické rozhodnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Sauber will replace Toyota on 2010 F1 grid | url = BMW will quit F1 at the end of 2009 | dátum vydania = 29.7.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> ===Návrat Sauberu s motormi Ferrari (2010–2017)=== 3. decembra 2009 FIA potvrdila, že Sauber, odkúpený naspäť Peterom Sauberom, sa bude môcť zúčastniť šampionátu v sezóne 2010 a vyplní miesto, ktoré zostalo voľné po odchode tímu Toyota Racing.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber will replace Toyota on 2010 F1 grid | url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/motorsport/formula_one/8393888.stm | dátum vydania = 3.12.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Tím začal používať motory Ferrari. Keďže Peter Sauber nepodal žiadosť na zmenu názvu, tím pretekal v sezóne 2010 stále pod názvom '''BMW Sauber''' napriek tomu, že monopost neobsahoval žiadne komponenty od BMW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber keeps BMW in official name for now | url = https://www.motorsport.com/f1/news/sauber-keeps-bmw-in-official-name-for-now/ | dátum vydania = 4.1.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Motorsport.com | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304204109/http://www.motorsport.com/f1/news/sauber-keeps-bmw-in-official-name-for-now/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Potvrdenými jazcami pre túto sezónu boli Kamui Kobayashi a Pedro de la Rosa. Od Veľkej ceny Singapuru de la Rosu nahradil [[Nick Heidfeld]]. Od roku 2011 sa tím volal jednoducho '''Sauber F1 Team'''. V tejto sezóne jazdil po boku Kobayashiho nováčik Sergio Pérez. Obaja jazdci boli po skončení prvých pretekov diskvalifikovaní kvôli porušeniu technických pravidiel na ich monopostoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elizalde | meno = Pablo | odkaz na autora = | titul = Sauber duo disqualified from Australia | url = https://www.autosport.com/f1/news/90294/sauber-duo-disqualified-from-australia | dátum vydania = 27.3.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Počas kvalifikácie na Veľkú cenu Monaka, mal Pérez nehodu a nemohol sa zúčastniť pretekov v Monaku ani na ďalšej Veľkej cene v Kanade, kde ho však už nahradil Pedro de la Rosa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benson | meno = Andrew | odkaz na autora = | titul = Sergio Perez to miss rest of Canadian GP | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/13734813 | dátum vydania = 10.6.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Kobayashi a Pérez zostali jazdcami počas sezóny 2012. Esteban Gutiérrez bol rezervným jazdcom. Po Veľkej cene Španielska Peter Sauber oznámil, že odovzdal vlastníctvo tretiny tímu Monishi Kaltenborn.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elizalde | meno = Pablo | odkaz na autora = | titul = Sergio Perez to miss rest of Canadian GP | url = Peter Sauber transfers third of Group Sauber stake to CEO Monisha Kaltenborn | dátum vydania = 16.5.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 23. novembra 2012 bolo oznámené, že jazdcami v sezóne 2013 budú Nico Hülkenberg a Esteban Gutiérrez, pričom rezervným jazdcom bude Robin Frijns.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benson | meno = Andrew | odkaz na autora = | titul = Brazilian GP: Mexican Esteban Gutierrez signs on at Sauber | url = https://www.bbc.co.uk/sport/formula1/20463420 | dátum vydania = 23.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Hülkenberg prestúpil do tímu [[Force India]] a ku Gutiérrezovi sa v sezóne 2014 pridal Adrian Sutil. Do ďalšej sezóny 2015 sa 1. novembra 2014 stal jazdcom Marcus Ericsson a o štyri dni neskôr sa k nemu pridal Felipe Nasr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber sign Marcus Ericsson for 2015 season | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/29868017 | dátum vydania = 1.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Formula 1: Felipe Nasr to drive for Sauber in 2015 | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/29928460 | dátum vydania = 6.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Ericsson a Nasr pretekali v tíme aj v nasledujúcej sezóne 2016. 20. júla 2016 bolo oznámené, že švajčiarská investičná skupina Longbow Finance S.A. odkúpila Sauberov aj Kaltenbornin podiel a stala sa jediným vlastníkom Sauberu. Pascal Picci nahradil Petera Saubera ako predseda predstavenstva a Monisha Kaltenborn zostala ako [[CEO]] a šéf tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Sauber F1 team announces change of ownership | url = https://www.motorsport.com/f1/news/sauber-f1-team-announces-change-of-ownership-800401/ | dátum vydania = 20.7.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Motorsport.com | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20180624175600/https://www.motorsport.com/f1/news/sauber-f1-team-announces-change-of-ownership-800401/ | dátum archivácie = 2018-06-24 }}</ref> Ericsson zostal v tíme aj počas nasledujúcej sezóny 2017. 16. januára 2017 Nasra nahradil Pascal Wehrlein.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wehrlein joins Sauber for 2017 season | url = https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/1/wehrlein-joins-sauber-for-2017-season.html | dátum vydania = 16.1.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Potom, čo Wehrlein utrpel zranenia počas nehody na Pretekoch šampiónov, ho počas prvých dvoch Veľkých cien nahradil tretí jazdec Ferrari Antonio Giovinazzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Australian GP: Sauber F1's Pascal Wehrlein replaced by Giovinazzi | url = https://www.autosport.com/f1/news/128633/giovinazzi-in-for-wehrlein-for-australian-gp | dátum vydania = 25.3.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Niekoľko dní pred Veľkou cenou Azerbajdžanu bolo oznámené, že Monisha Kaltenborn odstúpi z pozície tímovej šéfky a nahradí ju niekdajší tímový šéf Renaultu Frédéric Vasseur. ===Spolupráca s Alfa Romeo (2018–)=== V apríli 2017 bolo oznámené, že Sauber ukončí zmluvu o dodávaní motorov s Ferrari a začne odoberať motory Honda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Honda confirms Sauber F1 engine deal for 2018 | url = https://www.motorsport.com/f1/news/honda-confirms-sauber-f1-engine-deal-for-2018-900064/ | dátum vydania = 30.4.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Motorsport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 27. júla 2017 však tím oznámil, že tieto plány zrušil a nasledujúci deň potvrdil niekoľkoročnú zmluvu s Ferrari o dodávaní aktuálnych pohonných jednotiek, počínajúc sezónou 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Edmondson | meno = Laurence | odkaz na autora = | titul = Sauber confirms new Ferrari engine deal | url = http://www.espn.co.uk/f1/story/_/id/20178711/sauber-confirms-new-ferrari-engine-deal | dátum vydania = 28.7.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ESPN | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 29. novembra 2017 Sauber známil, že podpísal niekoľkoročnú zmluvu o technickej a obchodnej spolupráci s Alfa Romeo a tím bude od sezóny 2018 vystupovať pod menom '''Alfa Romeo Sauber F1 Team'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alfa Romeo to return to F1 with Sauber | url = https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/11/alfa-romeo-to-return-to-f1-with-sauber.html | dátum vydania = 29.11.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 2. decembra 2017 bolo oznámené, že jazdcami pre sezónu 2018 budú Charles Leclerc a Marcus Ericsson.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber confirm Leclerc & Ericsson, as Alfa Romeo livery revealed | url = https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/12/sauber-confirm-leclerc---ericsson--as-alfa-romeo-livery-revealed.html | dátum vydania = 2.12.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V roku 2019 bude mať Sauber novú jazdeckú zostavu. Do tímu sa vráti [[Kimi Räikkönen]] potom, čo ho [[Charles Leclerc]] nahradí vo [[Scuderia Ferrari|Ferrari]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kimi Räikkönen to race for the Alfa Romeo Sauber F1 Team from 2019 | url = https://www.sauberf1team.com/news/kimi-raikkonen-to-race-for-the-alfa-romeo-sauber-f1-team-from-2019-2 | dátum vydania = 11.9.2018 | vydavateľ = Alfa Romeo Sauber F1 Team | jazyk = po anglicky }}</ref> Marcusa Ericssona nahradí taliansky pilot Antonio Giovinazzi, pričom Ericsson zostane rezervným jazdcom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antonio Giovinazzi to race for the Alfa Romeo Sauber F1 Team | url = https://www.sauberf1team.com/news/antonio-giovinazzi-to-race-for-the-alfa-romeo-sauber-f1-team-2 | dátum vydania = 25.9.2018 | vydavateľ = Alfa Romeo Sauber F1 Team | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2018-11-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180926004430/https://www.sauberf1team.com/news/antonio-giovinazzi-to-race-for-the-alfa-romeo-sauber-f1-team-2 | dátum archivácie = 2018-09-26 }}</ref> ==Kompletné výsledky v F1== {| class="wikitable" style="font-size:85%;" |- ! Rok ! Názov tímu ! Šasi ! Motor ! Pneu ! {{tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdci ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Team Sauber Formula 1''' | C12 | Sauber 2175 3.5 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 29<br>30 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]] | style="text-align:center;"| 12 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Broker Sauber Mercedes'''<br>{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Mercedes''' | C13 | [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] 2175B 3.5 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 29<br>29<br>29<br>30 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea de Cesaris]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 12 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Ford''' | C14 | [[Ford Motor Company|Ford]] ECA Zetec-R 3.0 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 29<br>29<br>30 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]]<br>{{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Christophe Boullion]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 18 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Ford''' | C15 | [[Ford Motor Company|Ford]] JD Zetec-R 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 11 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C16 | Petronas SPE-01 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 16<br>17<br>17<br>17 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Nicola Larini]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Gianni Morbidelli]]<br>{{minivlajka|Argentína}} [[Norberto Fontana]] | style="text-align:center;"| 16 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C17 | Petronas SPE-01D 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] | style="text-align:center;"| 10 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C18 | Petronas SPE-03A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]] | style="text-align:center;"| 5 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C19 | Petronas SPE-04A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 16<br>17 | {{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Salo]] | style="text-align:center;"| 6 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C20 | Petronas 01A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 16<br>17 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | style="text-align:center;"| 21 | style="text-align:center;"| 4. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C21 | Petronas 02A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 7<br>8<br>8 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 11 | style="text-align:center;"| 5. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C22 | Petronas 03A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 9<br>10 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 19 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C23 | Petronas 04A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Giancarlo Fisichella]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] | style="text-align:center;"| 34 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C24 | Petronas 05A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Michelin}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] | style="text-align:center;"| 20 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.06 | [[BMW]] P86/6 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Michelin}} | style="text-align:center;"| 16<br>17<br>17 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]]<br>{{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] | style="text-align:center;"| 36 | style="text-align:center;"| 5. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.07 | [[BMW]] P86/7 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 9<br>10<br>10 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 101 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.08 | [[BMW]] P86/8 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 3<br>4 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 135 | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.09 | [[BMW]] P86/9 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 5<br>6 | {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] | style="text-align:center;"| 36 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | C29 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 22<br>22<br>23 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] | style="text-align:center;"| 44 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C30 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 16<br>17<br>17 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]] | style="text-align:center;"| 44 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C31 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] | style="text-align:center;"| 126 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C32 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] | style="text-align:center;"| 57 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C33 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 059/3 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 21<br>99 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Adrian Sutil]] | style="text-align:center;"| 0 | style="text-align:center;"| 10. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C34 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 060 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>12 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] | style="text-align:center;"| 36 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C35 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 061 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>12 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] | style="text-align:center;"| 2 | style="text-align:center;"| 10. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C36 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 061 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>36<br>94 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Giovinazzi]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Pascal Wehrlein]] | style="text-align:center;"| 5 | style="text-align:center;"| 10. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Sauber F1 Team''' | C37 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 062 EVO 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>16 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] | style="text-align:center;"| 42 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Racing''' |C38 |Ferrari 064 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |7 99 |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] {{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |57 |8. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Racing Orlen''' |C39 |Ferrari 065 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |7 99 |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] {{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |8 |8. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2021|2021]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Racing Orlen''' |C41 |Ferrari 065/6 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |7 88 99 |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] {{POL}} [[Robert Kubica]] {{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |13 |9. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2022|2022]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo F1 Team Orlen''' |C42 |Ferrari 066/7 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |24 77 |{{CHN}} [[Zhou Guanyu]] {{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |55 |6. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2023|2023]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo F1 Team Stake''' |C43 |Ferrari 066/10 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |24 77 |{{CHN}} [[Zhou Guanyu]] {{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |16 |9. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2024|2024]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Stake F1 Team Kick Sauber''' |C44 |Ferrari 066/12 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |24 77 |{{CHN}} [[Zhou Guanyu]] {{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |4 |10. miesto |} {| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="font-size:85%; text-align:center;" ! colspan="28" | {{nowrap|Kompletné výsledky pretekov v F1}} |- ! Rok ! Jazdci ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 ! 11 ! 12 ! 13 ! 14 ! 15 ! 16 ! 17 ! 18 ! 19 ! 20 ! 21 !22 !23 !24 ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | | RSA | BRA | EUR | SMR | ESP | MON | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | JPN | AUS | | | | | | | | ! rowspan="3" | 12 ! rowspan=3| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]] |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | |- ! rowspan=5| [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | | BRA | PAC | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | EUR | JPN | AUS | | | | | | | | ! rowspan="5" | 12 ! rowspan=5| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffff;"| DNS | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea de Cesaris]] | | | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]] | | | | | | | | | | | | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 7 | | | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | | BRA | ARG | SMR | ESP | MON | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | EUR | PAC | JPN | AUS | | | | | | | ! rowspan="4" | 18 ! rowspan=4| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 | | | | | | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Christophe Boullion]] | | | | |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | | AUS | BRA | ARG | EUR | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 11 ! rowspan=3| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | | | | | | |- ! rowspan=5| [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | | AUS | BRA | ARG | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | AUT | LUX | JPN | EUR | | | | | | | ! rowspan="5" | 16 ! rowspan=5| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 8 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Nicola Larini]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Gianni Morbidelli]] | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffff;"| DNS | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Argentína}} [[Norberto Fontana]] | | | | | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 14 | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | | AUS | BRA | ARG | SMR | ESP | MON | CAN | FRA | GBR | AUT | GER | HUN | BEL | ITA | LUX | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 10 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 7 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | | AUS | BRA | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | AUT | GER | HUN | BEL | ITA | EUR | MAL | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 5 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | | AUS | BRA | SMR | GBR | ESP | EUR | MON | CAN | FRA | AUT | GER | HUN | BEL | ITA | USA | JPN | MAL | | | | | | | ! rowspan="3" | 6 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Salo]] |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 8 | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | | AUS | MAL | BRA | SMR | ESP | AUT | MON | CAN | EUR | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | USA | JPN | | | | | | | ! rowspan="3" | 21 ! rowspan=3| 4. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | | AUS | MAL | BRA | SMR | ESP | AUT | MON | CAN | EUR | GRA | FRA | GER | HUN | BEL | ITA | USA | JPN | | | | | | | ! rowspan="4" | 11 ! rowspan=4| 5. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 7 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | | | | | | | | | | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 13 | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | | AUS | MAL | BRA | SMR | ESP | AUT | MON | CAN | EUR | FRA | GBR | GER | HUN | ITA | USA | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 19 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | | AUS | MAL | BRH | SMR | ESP | MON | EUR | CAN | USA | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | CHN | JPN | BRA | | | | | | ! rowspan="3" | 34 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Giancarlo Fisichella]] |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | | AUS | MAL | BHR | SMR | ESP | MON | EUR | CAN | USA | FRA | GBR | GER | HUN | TUR | ITA | BEL | BRA | JPN | CHN | | | | | ! rowspan="3" | 20 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | | BHR | MAL | AUS | SMR | EUR | ESP | MON | GBR | CAN | USA | FRA | GER | HUN | TUR | ITA | CHN | JPN | BRA | | | | | | ! rowspan="4" | 36 ! rowspan=4| 5. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] | | | | | | | | | | | | |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#CFCFFF;"| 9 | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | | AUS | MAL | BHR | ESP | MON | CAN | USA | FRA | GBR | EUR | HUN | TUR | ITA | BEL | JPN | CHN | BRA | | | | | | | ! rowspan="4" style="background: #dfdfdf" | 101 ! rowspan=4 style="background: #dfdfdf"| 2. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 6 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 18 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | | | | | | |style="background:#DFFFDF;"| 8 | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | | AUS | MAL | BHR | ESP | TUR | MON | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | EUR | BEL | ITA | SIN | JPN | CHN | BRA | | | | | | ! rowspan="3" style="background: #ffdf9f" | 135 ! rowspan=3 style="background: #ffdf9f"| 3. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| ''6'' |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 10 | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#CFCFFF;"| 11 | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | TUR | GBR | GER | HUN | EUR | BEL | ITA | SIN | JPN | BRA | ABU | | | | | | | ! rowspan="3" | 36 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] |style="background:#CFCFFF;"| 15 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 18 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#CFCFFF;"| 10 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#DFDFDF;"| 2^‡ |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#CFCFFF;"| 19 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 15 |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 | | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | | BHR | AUS | MAL | CHN | ESP | MON | TUR | CAN | EUR | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | KOR | BRA | ABU | | | | | ! rowspan="4" | 44 ! rowspan=4| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]] |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 14 | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] | | | | | | | | | | | | | | |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#CFCFFF;"| 17 |style="background:#CFCFFF;"| 11 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#CFCFFF;"| 14 | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | EUR | GBR | GER | HUN | BEL | ITS | SIN | JPN | KOR | IND | ABU | BRA | | | | | ! rowspan="4" | 44 ! rowspan=4| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 9 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#F1F8FF;"| PO |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]] | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 12 | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | EUR | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | KOR | IND | ABU | USA | BRA | | | | ! rowspan="3" | 126 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| ''10'' |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 18^† |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 9 | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| ''11'' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | KOR | JPN | IND | ABU | USA | BRA | | | | | ! rowspan="3" | 57 ! rowspan=3| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 19^† |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 8 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#cfcfff;"| ''11'' |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 20^† |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | | AUS | MAL | BHR | CHN | ESP | MON | CAN | AUT | BGR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | RUS | USA | BRA | ABU | | | | | ! rowspan="3" | 0 ! rowspan=3| 10. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14^† |style="background:#cfcfff;"| 19 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 20 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Adrian Sutil]] |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 21^† |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 16 | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | AUT | GBR | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | RUS | USA | MEX | BRA | ABU | | | | | ! rowspan="3" | 36 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 14 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 20^† |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | | AUS | BHR | CHN | RUS | ESP | MON | CAN | EUR | AUT | GBR | HUN | GER | BEL | ITA | SIN | MAL | JPN | USA | MEX | BRA | ABU | | | ! rowspan="3" | 2 ! rowspan=3| 10. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 20 |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 20 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 19 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 16 | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | | AUS | CHN | BHR | RUS | ESP | MON | CAN | AZE | AUT | GBR | HUN | BEL | ITA | SIN | MAL | JPN | USA | MEX | BRA | ABU | | | | ! rowspan="4" | 5 ! rowspan=4| 10. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 18† | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 18 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 17 | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Pascal Wehrlein]] | WD | | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 14 | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Giovinazzi]] | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| Ret | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | | AUS | BHR | CHN | AZE | ESP | MON | CAN | FRA | AUT | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | RUS | JPN | USA | MEX | BRA | ABU | | | ! rowspan="3" | 42 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 19 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 18† | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 7 | | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2019|2019]] | |AUS |BHR |CHN |AZE |ESP |MCO |CAN |FRA |AUT |GBR |GER |HUN |BEL |ITA |SIN |RUS |JPN |MEX |USA |BRA |ARE | | | ! rowspan="3" |57 ! rowspan="3" |8. miesto |- |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |style="background: #dfffdf"|8 |style="background: #dfffdf"|7 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|7 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 |style="background: #dfffdf"|7 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|12 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|4 | style="background: #cfcfff"|13 | | | |- |{{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #dfffdf"|10 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|18^† |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #dfffdf"|5 | style="background: #cfcfff"|16 | | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2020|2020]] | |AUT |STY |HUN |GBR |70A |ESP |BEL |ITA |TUS |RUS |EIF |POR |EMI |TUR |BHR |SKH |ARE | | | | | | | ! rowspan="3" |8 ! rowspan="3" |8. miesto |- |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | | | | | | | |- |{{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 | | | | | | | |- ! rowspan="3" | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | |BHR |EMI |POR |ESP |MCO |AZE |FRA |STY |AUT |GBR |HUN |BEL |NED |ITA |RUS |TUR |USA |MEX |BRA |QAT |SAU |ARE | | ! rowspan="4" |13 ! rowspan="4" |9. miesto |- |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|18 |WD | - |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | | |- |{{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #efcfff"|DNF | | |- ! |{{POL}} [[Robert Kubica]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | - | - | - | - | - | - | - | - | | |- ! rowspan="3" | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | |{{BHR}}'''BHR''' |{{SAU}}'''SAU''' |{{AUS}}'''AUS''' |{{ITA}}'''EMI''' |{{USA}}'''MIA''' |{{ESP}}'''ESP''' |{{MCO}}'''MCO''' |{{AZE}}'''AZE''' |{{CAN}}'''CAN''' |{{GBR}}'''GBR''' |{{AUT}}'''AUT''' |{{FRA}}'''FRA''' |{{HUN}}'''HUN''' |{{BEL}}'''BEL''' |{{NED}}'''NED''' |{{ITA}}'''ITA''' |{{SGP}}'''SGP''' |{{JPN}}'''JPN''' |{{USA}}'''USA''' |{{MEX}}'''MEX''' |{{BRA}}'''BRA''' |{{ARE}}'''ARE''' | | ! rowspan="3" |55 ! rowspan="3" |6. miesto |- |{{CHN}} [[Zhou Guanyou]] |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #dfffdf"|8 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|10 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|''16'' | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|12 | | |- |{{FIN}} [[Valtteri Bottas]] | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|18 |WD | - |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] | |{{BHR}}'''BHR''' |{{SAU}}'''SAU''' |{{AUS}}'''AUS''' |{{AZE}}'''AZE''' |{{USA}}'''MIA''' |{{MCO}}'''MCO''' |{{ESP}}'''ESP''' |{{CAN}}'''CAN''' |{{AUT}}'''AUT''' |{{GBR}}'''GBR''' |{{HUN}}'''HUN''' |{{BEL}}'''BEL''' |{{NED}}'''NED''' |{{ITA}}'''ITA''' |{{SGP}}'''SGP''' |{{JPN}}'''JPN''' |{{QAT}} '''QAT''' |{{USA}}'''USA''' |{{MEX}}'''MEX''' |{{BRA}}'''BRA''' |{{USA}} '''LVG''' |{{ARE}}'''ARE''' | | ! rowspan="3" |16 ! rowspan="3" |9. miesto |- |{{CHN}} [[Zhou Guanyou]] | style="background: #cfcfff"|''16'' | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|17 | | |- |{{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|19 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|19 | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] | |{{BHR}}'''BHR''' |{{SAU}}'''SAU''' |{{AUS}}'''AUS''' |{{JPN}}'''JPN''' |{{CHN}} '''CHN''' |{{USA}}'''MIA''' |{{ITA}}'''EMI''' |{{MCO}}'''MCO''' |{{CAN}}'''CAN''' |{{ESP}}'''ESP''' |{{AUT}}'''AUT''' |{{GBR}}'''GBR''' |{{HUN}}'''HUN''' |{{BEL}}'''BEL''' |{{NED}}'''NED''' |{{ITA}}'''ITA''' |{{AZE}}'''AZE''' |{{SGP}}'''SGP''' |{{USA}}'''USA''' |{{MEX}}'''MEX''' |{{BRA}}'''BRA''' |{{USA}} '''LVG''' |{{QAT}} '''QAT''' |{{ARE}}'''ARE''' ! rowspan="3" |4 ! rowspan="3" |10. miesto |- |{{CHN}} [[Zhou Guanyou]] | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|19 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|20 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|13 |- |{{FIN}} [[Valtteri Bottas]] | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #efcfff"|DNF |} ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Sauber}} ==Referencie== {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.sauber-motorsport.com/ Domovská stránka tímu] * [http://www.f1.sk/clanok5348.htm História tímu Sauber F1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050108090940/http://www.f1.sk/clanok5348.htm |date=2005-01-08 }} ==Zdroj== * {{Preklad|cs|Sauber|7568140}} [[Kategória:Tímy formuly 1]] 4wnwvk7ep2mokooy3cks97x65cxbwa6 8057910 8057902 2025-07-07T20:45:18Z Pe3kZA 39673 typo 8057910 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" cellspacing="1" |- ! colspan=2 style="text-align:center; font-size:125%; background:#DCDCDC;| {{minivlajka|Švajčiarsko}} Stake F1 Team Kick Sauber |- | colspan=2| |- ! Celý názov | Stake F1 Team Kick Sauber |- ! Sídlo | Hinwil, [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] |- ! Šéf tímu | Jonathan Wheatley |- ! Technický riaditeľ | James Key |- ! Zakladateľ | Peter Sauber |- ! Webstránka | [https://www.sauberf1team.com/ www.sauberf1team.com] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#DCDCDC;"| [[Formula 1 v roku 2025|Sezóna 2025 Formuly 1]] |- ! Jazdci | 5 {{BRA}} Gabriel Bortoleto<br>27 {{GER}} Nico Hülkenberg |- ! Testovací jazdci | 17 {{EST}} Paul Aron |- ! Šasi | C45 |- ! Motor | Ferrari 066/12 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |- ! Pneumatiky | [[Pirelli]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#DCDCDC;"| Účinkovanie vo Formule 1 |- ! Prvá VC | VC Juhoafrickej republiky 1993 |- ! Posledná VC | VC Veľkej Británie 2025 |- ! Počet VC | 501 (498 štartov) |- ! Pohár konštruktérov | 0 |- ! Titul majstra sveta | 0 |- ! Víťazstvá | 1 |- ! Pódiá | 28 |- ! Body | 910 |- ! Pole position | 1 |- ! Najrýchlejšie kolá | 5 |} '''Stake F1 Team Kick Sauber''' je [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] automobilový tím [[Formula 1|Formuly 1]], ktorý založil [[Peter Sauber]] v roku [[1992]]. Sídli v meste [[Hinwil]], kde má vývojové centrum aj dielňu. Prvé preteky na ktorých sa tím zúčastnil, bola [[Grand Prix]] [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] v roku [[1993]]. V rokoch [[2006]]–[[2009]] bola majoritným vlastníkom spoločnosti automobilka [[BMW]] a tím vystupoval pod názvom '''[[BMW Sauber]]'''. 29. novembra 2017 Sauber podpísal niekoľkoročnú technickú a obchodú zmluvu s [[Alfa Romeo]]. ==História== [[Súbor:Robert Kubica 2008 Canada.jpg|230px|náhľad|vpravo|Robert Kubica počas Veľkej ceny Kanady 2008]] [[Súbor:Nico Hulkenberg 2013 Malaysia FP2.jpg|230px|náhľad|vpravo|Nico Hulkenberg počas Veľkej ceny Malajzie 2013]] [[Súbor:Sauber pair Bahrain 2016.jpg|230px|náhľad|vpravo|Obidva monoposty Sauber počas Veľkej Ceny Bahrajnu 2016]] Predchodcom súčasnej spoločnosti '''PP Sauber AG''' založil Peter Sauber ešte v roku [[1970]]. Od ponúkania služieb motoristom sa vyvinul športový tím, ktorý sa od roku [[1982]] zúčastňoval Majstrovstiev sveta skupiny C. V rokoch 1989 a 1990 získal titul majstra sveta v tejto kategórii Jean-Louis Schlesser. Tím úspešne účinkoval aj v pretekoch [[24 hodín Le Mans]], keď v roku [[1989]] zvíťazil s pilotmi Stanley Dickens, Manuel Reuter a Jochen Mass. ===Továrenský tím BMW (2006–2009)=== :''Hlavný článok: [[BMW Sauber]]'' Na konci roka 2005 odkúpilo [[BMW]] väčšinový podiel v tíme od Credit Suisse. Peterovi Sauberovi zostal 20% podiel a tím bol premenovaný na '''BMW Sauber'''. Pre sezónu 2006 sa do tímu vrátil [[Nick Heidfeld]], pričom Jacques Villeneuve zostal v tíme ako druhý jazdec. Poliak [[Robert Kubica]] sa stal tretím jazdcom. Tím naďalej využíval vybavenie Sauberu hlavne na konštrukciu šasi a testovanie vo veternom tuneli, zatiaľ čo BMW vyvíjalo v Mníchove nový motor P86 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]]. V sezóne 2007 sa stal Kubica trvalým jazdcom, popri Heidfeldovi. Výkonovo bol tím za Ferrari a McLarenom, no pred ostatnými tímami. Počas Veľkej ceny USA nahradil Kubicu [[Sebastian Vettel]], ktorý dokončil preteky na ôsmej priečke s stal sa zároveň najmladším jazdcom, ktorý skóroval v F1. Heidfeld a Kubica zostali v tíme aj počas sezóny 2008. Prvé víťazstvo pre BMW Sauber získal Kubica počas Veľkej ceny Kanady, pričom tímový kolega Heidfeld skončil na druhom mieste potom, čo Hamilton a Räikkönen mali kolíziu v pitlane. Toto bolo taktiež prvé víťazstvo monopostu s motorom BMW od Veľkej ceny Brazílie 2004. Po tomto víťazstve sa vývoj presunul smerom na nasledujúcu sezónu, čo sa odrazilo aj vo výsledkoch. Pre sezónu 2009 si tím ponechal oboch jazdcov, Heidfelda aj Kubicu. Tím plánoval bojovať v tejto sezóne o titul, no už začiatok sezóny bol sklamaním. Na Veľkú cenu Turecka mal tím priniesť množstvo vylepšení, vrátane nového difúzora a vylepšeného systému rekuperácie kinetickej energie z bŕzd (KERS). KERS sa však nepodarilo nasadiť a túto jednotku teda využívali iba tímy Ferrari a McLaren. Nasledujúce ráno po zasadaní predstavenstva BMW 28. júla 2009 bolo na tlačovej konferencii oznámené, že BMW odíde z F1 na konci roka 2009. Predseda predstavenstva Norbert Reithofer to vysvetlil ako strateické rozhodnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Sauber will replace Toyota on 2010 F1 grid | url = BMW will quit F1 at the end of 2009 | dátum vydania = 29.7.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> ===Návrat Sauberu s motormi Ferrari (2010–2017)=== 3. decembra 2009 FIA potvrdila, že Sauber, odkúpený naspäť Peterom Sauberom, sa bude môcť zúčastniť šampionátu v sezóne 2010 a vyplní miesto, ktoré zostalo voľné po odchode tímu Toyota Racing.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber will replace Toyota on 2010 F1 grid | url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/motorsport/formula_one/8393888.stm | dátum vydania = 3.12.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Tím začal používať motory Ferrari. Keďže Peter Sauber nepodal žiadosť na zmenu názvu, tím pretekal v sezóne 2010 stále pod názvom '''BMW Sauber''' napriek tomu, že monopost neobsahoval žiadne komponenty od BMW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber keeps BMW in official name for now | url = https://www.motorsport.com/f1/news/sauber-keeps-bmw-in-official-name-for-now/ | dátum vydania = 4.1.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Motorsport.com | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304204109/http://www.motorsport.com/f1/news/sauber-keeps-bmw-in-official-name-for-now/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Potvrdenými jazcami pre túto sezónu boli Kamui Kobayashi a Pedro de la Rosa. Od Veľkej ceny Singapuru de la Rosu nahradil [[Nick Heidfeld]]. Od roku 2011 sa tím volal jednoducho '''Sauber F1 Team'''. V tejto sezóne jazdil po boku Kobayashiho nováčik Sergio Pérez. Obaja jazdci boli po skončení prvých pretekov diskvalifikovaní kvôli porušeniu technických pravidiel na ich monopostoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elizalde | meno = Pablo | odkaz na autora = | titul = Sauber duo disqualified from Australia | url = https://www.autosport.com/f1/news/90294/sauber-duo-disqualified-from-australia | dátum vydania = 27.3.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Počas kvalifikácie na Veľkú cenu Monaka, mal Pérez nehodu a nemohol sa zúčastniť pretekov v Monaku ani na ďalšej Veľkej cene v Kanade, kde ho však už nahradil Pedro de la Rosa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benson | meno = Andrew | odkaz na autora = | titul = Sergio Perez to miss rest of Canadian GP | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/13734813 | dátum vydania = 10.6.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Kobayashi a Pérez zostali jazdcami počas sezóny 2012. Esteban Gutiérrez bol rezervným jazdcom. Po Veľkej cene Španielska Peter Sauber oznámil, že odovzdal vlastníctvo tretiny tímu Monishi Kaltenborn.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Elizalde | meno = Pablo | odkaz na autora = | titul = Sergio Perez to miss rest of Canadian GP | url = Peter Sauber transfers third of Group Sauber stake to CEO Monisha Kaltenborn | dátum vydania = 16.5.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 23. novembra 2012 bolo oznámené, že jazdcami v sezóne 2013 budú Nico Hülkenberg a Esteban Gutiérrez, pričom rezervným jazdcom bude Robin Frijns.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benson | meno = Andrew | odkaz na autora = | titul = Brazilian GP: Mexican Esteban Gutierrez signs on at Sauber | url = https://www.bbc.co.uk/sport/formula1/20463420 | dátum vydania = 23.11.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Hülkenberg prestúpil do tímu [[Force India]] a ku Gutiérrezovi sa v sezóne 2014 pridal Adrian Sutil. Do ďalšej sezóny 2015 sa 1. novembra 2014 stal jazdcom Marcus Ericsson a o štyri dni neskôr sa k nemu pridal Felipe Nasr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber sign Marcus Ericsson for 2015 season | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/29868017 | dátum vydania = 1.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Formula 1: Felipe Nasr to drive for Sauber in 2015 | url = https://www.bbc.com/sport/formula1/29928460 | dátum vydania = 6.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = BBC | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Ericsson a Nasr pretekali v tíme aj v nasledujúcej sezóne 2016. 20. júla 2016 bolo oznámené, že švajčiarská investičná skupina Longbow Finance S.A. odkúpila Sauberov aj Kaltenbornin podiel a stala sa jediným vlastníkom Sauberu. Pascal Picci nahradil Petera Saubera ako predseda predstavenstva a Monisha Kaltenborn zostala ako [[CEO]] a šéf tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Sauber F1 team announces change of ownership | url = https://www.motorsport.com/f1/news/sauber-f1-team-announces-change-of-ownership-800401/ | dátum vydania = 20.7.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Motorsport.com | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20180624175600/https://www.motorsport.com/f1/news/sauber-f1-team-announces-change-of-ownership-800401/ | dátum archivácie = 2018-06-24 }}</ref> Ericsson zostal v tíme aj počas nasledujúcej sezóny 2017. 16. januára 2017 Nasra nahradil Pascal Wehrlein.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wehrlein joins Sauber for 2017 season | url = https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/1/wehrlein-joins-sauber-for-2017-season.html | dátum vydania = 16.1.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Potom, čo Wehrlein utrpel zranenia počas nehody na Pretekoch šampiónov, ho počas prvých dvoch Veľkých cien nahradil tretí jazdec Ferrari Antonio Giovinazzi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Australian GP: Sauber F1's Pascal Wehrlein replaced by Giovinazzi | url = https://www.autosport.com/f1/news/128633/giovinazzi-in-for-wehrlein-for-australian-gp | dátum vydania = 25.3.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Autosport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Niekoľko dní pred Veľkou cenou Azerbajdžanu bolo oznámené, že Monisha Kaltenborn odstúpi z pozície tímovej šéfky a nahradí ju niekdajší tímový šéf Renaultu Frédéric Vasseur. ===Spolupráca s Alfa Romeo (2018–)=== V apríli 2017 bolo oznámené, že Sauber ukončí zmluvu o dodávaní motorov s Ferrari a začne odoberať motory Honda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Noble | meno = Jonathan | odkaz na autora = | titul = Honda confirms Sauber F1 engine deal for 2018 | url = https://www.motorsport.com/f1/news/honda-confirms-sauber-f1-engine-deal-for-2018-900064/ | dátum vydania = 30.4.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Motorsport.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 27. júla 2017 však tím oznámil, že tieto plány zrušil a nasledujúci deň potvrdil niekoľkoročnú zmluvu s Ferrari o dodávaní aktuálnych pohonných jednotiek, počínajúc sezónou 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Edmondson | meno = Laurence | odkaz na autora = | titul = Sauber confirms new Ferrari engine deal | url = http://www.espn.co.uk/f1/story/_/id/20178711/sauber-confirms-new-ferrari-engine-deal | dátum vydania = 28.7.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ESPN | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 29. novembra 2017 Sauber známil, že podpísal niekoľkoročnú zmluvu o technickej a obchodnej spolupráci s Alfa Romeo a tím bude od sezóny 2018 vystupovať pod menom '''Alfa Romeo Sauber F1 Team'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Alfa Romeo to return to F1 with Sauber | url = https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/11/alfa-romeo-to-return-to-f1-with-sauber.html | dátum vydania = 29.11.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 2. decembra 2017 bolo oznámené, že jazdcami pre sezónu 2018 budú Charles Leclerc a Marcus Ericsson.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sauber confirm Leclerc & Ericsson, as Alfa Romeo livery revealed | url = https://www.formula1.com/en/latest/headlines/2017/12/sauber-confirm-leclerc---ericsson--as-alfa-romeo-livery-revealed.html | dátum vydania = 2.12.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> V roku 2019 bude mať Sauber novú jazdeckú zostavu. Do tímu sa vráti [[Kimi Räikkönen]] potom, čo ho [[Charles Leclerc]] nahradí vo [[Scuderia Ferrari|Ferrari]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kimi Räikkönen to race for the Alfa Romeo Sauber F1 Team from 2019 | url = https://www.sauberf1team.com/news/kimi-raikkonen-to-race-for-the-alfa-romeo-sauber-f1-team-from-2019-2 | dátum vydania = 11.9.2018 | vydavateľ = Alfa Romeo Sauber F1 Team | jazyk = po anglicky }}</ref> Marcusa Ericssona nahradí taliansky pilot Antonio Giovinazzi, pričom Ericsson zostane rezervným jazdcom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antonio Giovinazzi to race for the Alfa Romeo Sauber F1 Team | url = https://www.sauberf1team.com/news/antonio-giovinazzi-to-race-for-the-alfa-romeo-sauber-f1-team-2 | dátum vydania = 25.9.2018 | vydavateľ = Alfa Romeo Sauber F1 Team | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2018-11-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180926004430/https://www.sauberf1team.com/news/antonio-giovinazzi-to-race-for-the-alfa-romeo-sauber-f1-team-2 | dátum archivácie = 2018-09-26 }}</ref> ==Kompletné výsledky v F1== {| class="wikitable" style="font-size:85%;" |- ! Rok ! Názov tímu ! Šasi ! Motor ! Pneu ! {{tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdci ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Team Sauber Formula 1''' | C12 | Sauber 2175 3.5 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 29<br>30 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]] | style="text-align:center;"| 12 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Broker Sauber Mercedes'''<br>{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Mercedes''' | C13 | [[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] 2175B 3.5 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 29<br>29<br>29<br>30 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea de Cesaris]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 12 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Ford''' | C14 | [[Ford Motor Company|Ford]] ECA Zetec-R 3.0 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 29<br>29<br>30 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]]<br>{{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Christophe Boullion]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 18 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Ford''' | C15 | [[Ford Motor Company|Ford]] JD Zetec-R 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 11 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C16 | Petronas SPE-01 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 16<br>17<br>17<br>17 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Nicola Larini]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Gianni Morbidelli]]<br>{{minivlajka|Argentína}} [[Norberto Fontana]] | style="text-align:center;"| 16 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C17 | Petronas SPE-01D 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Goodyear}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] | style="text-align:center;"| 10 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C18 | Petronas SPE-03A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]] | style="text-align:center;"| 5 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C19 | Petronas SPE-04A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 16<br>17 | {{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Salo]] | style="text-align:center;"| 6 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Red Bull Sauber Petronas''' | C20 | Petronas 01A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 16<br>17 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] | style="text-align:center;"| 21 | style="text-align:center;"| 4. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C21 | Petronas 02A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 7<br>8<br>8 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 11 | style="text-align:center;"| 5. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C22 | Petronas 03A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 9<br>10 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | style="text-align:center;"| 19 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C23 | Petronas 04A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Giancarlo Fisichella]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] | style="text-align:center;"| 34 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber Petronas''' | C24 | Petronas 05A 3.0 [[Desaťvalcový vidlicový motor|V10]] | style="text-align:center;"| {{Michelin}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] | style="text-align:center;"| 20 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.06 | [[BMW]] P86/6 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Michelin}} | style="text-align:center;"| 16<br>17<br>17 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]]<br>{{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] | style="text-align:center;"| 36 | style="text-align:center;"| 5. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.07 | [[BMW]] P86/7 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 9<br>10<br>10 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 101 | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| 2. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.08 | [[BMW]] P86/8 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 3<br>4 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 135 | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| 3. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | {{minivlajka|Nemecko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | F1.09 | [[BMW]] P86/9 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 5<br>6 | {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] | style="text-align:center;"| 36 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''BMW Sauber F1 Team''' | C29 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Bridgestone}} | style="text-align:center;"| 22<br>22<br>23 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] | style="text-align:center;"| 44 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C30 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 16<br>17<br>17 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]] | style="text-align:center;"| 44 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C31 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 14<br>15 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] | style="text-align:center;"| 126 | style="text-align:center;"| 6. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C32 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 056 2.4 [[Osemvalcový vidlicový motor|V8]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 11<br>12 | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] | style="text-align:center;"| 57 | style="text-align:center;"| 7. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C33 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 059/3 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 21<br>99 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Adrian Sutil]] | style="text-align:center;"| 0 | style="text-align:center;"| 10. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C34 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 060 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>12 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] | style="text-align:center;"| 36 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C35 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 061 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>12 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] | style="text-align:center;"| 2 | style="text-align:center;"| 10. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Sauber F1 Team''' | C36 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 061 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>36<br>94 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Giovinazzi]]<br>{{minivlajka|Nemecko}} [[Pascal Wehrlein]] | style="text-align:center;"| 5 | style="text-align:center;"| 10. miesto |- ! [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Sauber F1 Team''' | C37 | [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] 062 EVO 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] | style="text-align:center;"| {{Pirelli}} | style="text-align:center;"| 9<br>16 | {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]]<br>{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] | style="text-align:center;"| 42 | style="text-align:center;"| 8. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Racing''' |C38 |Ferrari 064 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |7 99 |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] {{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |57 |8. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Racing Orlen''' |C39 |Ferrari 065 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |7 99 |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] {{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |8 |8. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2021|2021]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo Racing Orlen''' |C41 |Ferrari 065/6 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |7 88 99 |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] {{POL}} [[Robert Kubica]] {{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |13 |9. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2022|2022]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo F1 Team Orlen''' |C42 |Ferrari 066/7 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |24 77 |{{CHN}} [[Zhou Guanyu]] {{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |55 |6. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2023|2023]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Alfa Romeo F1 Team Stake''' |C43 |Ferrari 066/10 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |24 77 |{{CHN}} [[Zhou Guanyu]] {{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |16 |9. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2024|2024]] |{{minivlajka|Švajčiarsko}} '''Stake F1 Team Kick Sauber''' |C44 |Ferrari 066/12 1.6 [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]] [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|t]] |{{Pirelli}} |24 77 |{{CHN}} [[Zhou Guanyu]] {{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |4 |10. miesto |} {| role="presentation" class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" style="font-size:85%; text-align:center;" ! colspan="28" | {{nowrap|Kompletné výsledky pretekov v F1}} |- ! Rok ! Jazdci ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 ! 11 ! 12 ! 13 ! 14 ! 15 ! 16 ! 17 ! 18 ! 19 ! 20 ! 21 !22 !23 !24 ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1993|1993]] | | RSA | BRA | EUR | SMR | ESP | MON | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | JPN | AUS | | | | | | | | ! rowspan="3" | 12 ! rowspan=3| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]] |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | |- ! rowspan=5| [[Formula 1 v roku 1994|1994]] | | BRA | PAC | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | EUR | JPN | AUS | | | | | | | | ! rowspan="5" | 12 ! rowspan=5| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffff;"| DNS | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea de Cesaris]] | | | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[JJ Lehto]] | | | | | | | | | | | | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 7 | | | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 1995|1995]] | | BRA | ARG | SMR | ESP | MON | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | EUR | PAC | JPN | AUS | | | | | | | ! rowspan="4" | 18 ! rowspan=4| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Karl Wendlinger]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 | | | | | | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Christophe Boullion]] | | | | |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1996|1996]] | | AUS | BRA | ARG | EUR | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | POR | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 11 ! rowspan=3| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | | | | | | |- ! rowspan=5| [[Formula 1 v roku 1997|1997]] | | AUS | BRA | ARG | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | AUT | LUX | JPN | EUR | | | | | | | ! rowspan="5" | 16 ! rowspan=5| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 8 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Nicola Larini]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Gianni Morbidelli]] | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffff;"| DNS | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Argentína}} [[Norberto Fontana]] | | | | | | | |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 14 | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1998|1998]] | | AUS | BRA | ARG | SMR | ESP | MON | CAN | FRA | GBR | AUT | GER | HUN | BEL | ITA | LUX | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 10 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 7 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Johnny Herbert]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 1999|1999]] | | AUS | BRA | SMR | MON | ESP | CAN | FRA | GBR | AUT | GER | HUN | BEL | ITA | EUR | MAL | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 5 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Alesi]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2000|2000]] | | AUS | BRA | SMR | GBR | ESP | EUR | MON | CAN | FRA | AUT | GER | HUN | BEL | ITA | USA | JPN | MAL | | | | | | | ! rowspan="3" | 6 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Pedro Diniz]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[Mika Salo]] |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 8 | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2001|2001]] | | AUS | MAL | BRA | SMR | ESP | AUT | MON | CAN | EUR | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | USA | JPN | | | | | | | ! rowspan="3" | 21 ! rowspan=3| 4. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Fínsko}} [[Kimi Räikkönen]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2002|2002]] | | AUS | MAL | BRA | SMR | ESP | AUT | MON | CAN | EUR | GRA | FRA | GER | HUN | BEL | ITA | USA | JPN | | | | | | | ! rowspan="4" | 11 ! rowspan=4| 5. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 7 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret | |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] | | | | | | | | | | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 13 | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2003|2003]] | | AUS | MAL | BRA | SMR | ESP | AUT | MON | CAN | EUR | FRA | GBR | GER | HUN | ITA | USA | JPN | | | | | | | | ! rowspan="3" | 19 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz-Harald Frentzen]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2004|2004]] | | AUS | MAL | BRH | SMR | ESP | MON | EUR | CAN | USA | FRA | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | CHN | JPN | BRA | | | | | | ! rowspan="3" | 34 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Giancarlo Fisichella]] |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 9 | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2005|2005]] | | AUS | MAL | BHR | SMR | ESP | MON | EUR | CAN | USA | FRA | GBR | GER | HUN | TUR | ITA | BEL | BRA | JPN | CHN | | | | | ! rowspan="3" | 20 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 10 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Massa]] |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 6 | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2006|2006]] | | BHR | MAL | AUS | SMR | EUR | ESP | MON | GBR | CAN | USA | FRA | GER | HUN | TUR | ITA | CHN | JPN | BRA | | | | | | ! rowspan="4" | 36 ! rowspan=4| 5. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Kanada}} [[Jacques Villeneuve]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | | | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] | | | | | | | | | | | | |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#CFCFFF;"| 9 | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2007|2007]] | | AUS | MAL | BHR | ESP | MON | CAN | USA | FRA | GBR | EUR | HUN | TUR | ITA | BEL | JPN | CHN | BRA | | | | | | | ! rowspan="4" style="background: #dfdfdf" | 101 ! rowspan=4 style="background: #dfdfdf"| 2. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 6 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 18 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret | |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Sebastian Vettel]] | | | | | | |style="background:#DFFFDF;"| 8 | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2008|2008]] | | AUS | MAL | BHR | ESP | TUR | MON | CAN | FRA | GBR | GER | HUN | EUR | BEL | ITA | SIN | JPN | CHN | BRA | | | | | | ! rowspan="3" style="background: #ffdf9f" | 135 ! rowspan=3 style="background: #ffdf9f"| 3. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| ''6'' |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| ''4'' |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#CFCFFF;"| 10 | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFDF9F;"| '''3''' |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#FFFFBF;"| 1 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#FFDF9F;"| 3 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#CFCFFF;"| 11 | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2009|2009]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | TUR | GBR | GER | HUN | EUR | BEL | ITA | SIN | JPN | BRA | ABU | | | | | | | ! rowspan="3" | 36 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Poľsko}} [[Robert Kubica]] |style="background:#CFCFFF;"| 15 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 18 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#CFCFFF;"| 13 |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#DFFFDF;"| 4 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 8 |style="background:#CFCFFF;"| 9 |style="background:#DFDFDF;"| 2 |style="background:#CFCFFF;"| 10 | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#DFDFDF;"| 2^‡ |style="background:#CFCFFF;"| 12 |style="background:#CFCFFF;"| 19 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 15 |style="background:#CFCFFF;"| 10 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 11 |style="background:#DFFFDF;"| 5 |style="background:#DFFFDF;"| 7 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 6 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#DFFFDF;"| 5 | | | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2010|2010]] | | BHR | AUS | MAL | CHN | ESP | MON | TUR | CAN | EUR | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | KOR | BRA | ABU | | | | | ! rowspan="4" | 44 ! rowspan=4| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]] |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#CFCFFF;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#CFCFFF;"| 14 | | | | | | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nick Heidfeld]] | | | | | | | | | | | | | | |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#CFCFFF;"| 17 |style="background:#CFCFFF;"| 11 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#CFCFFF;"| 14 | | | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2011|2011]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | EUR | GBR | GER | HUN | BEL | ITS | SIN | JPN | KOR | IND | ABU | BRA | | | | | ! rowspan="4" | 44 ! rowspan=4| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 9 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] |style="background:#000000; color:white"| DSQ |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#F1F8FF;"| PO |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Španielsko}} [[Pedro de la Rosa]] | | | | | | |style="background:#cfcfff;"| 12 | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2012|2012]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | EUR | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | KOR | IND | ABU | USA | BRA | | | | ! rowspan="3" | 126 ! rowspan=3| 6. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Japonsko}} [[Kamui Kobayashi]] |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| ''10'' |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#cfcfff;"| 18^† |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 9 | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| ''11'' |style="background:#ffdf9f;"| 3 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfdfdf;"| 2 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2013|2013]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | KOR | JPN | IND | ABU | USA | BRA | | | | | ! rowspan="3" | 57 ! rowspan=3| 7. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#dfffdf;"| 4 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#cfcfff;"| 19^† |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 8 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#cfcfff;"| ''11'' |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 20^† |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 7 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 12 | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | | AUS | MAL | BHR | CHN | ESP | MON | CAN | AUT | BGR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | RUS | USA | BRA | ABU | | | | | ! rowspan="3" | 0 ! rowspan=3| 10. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Mexiko}} [[Esteban Gutiérrez]] |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14^† |style="background:#cfcfff;"| 19 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 20 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Adrian Sutil]] |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#EFCFFF;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 21^† |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 16 | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | | AUS | MAL | CHN | BHR | ESP | MON | CAN | AUT | GBR | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | RUS | USA | MEX | BRA | ABU | | | | | ! rowspan="3" | 36 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 14 | | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] |style="background:#dfffdf;"| 5 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 8 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#ffffff;"| DNS |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#dfffdf;"| 10 |style="background:#cfcfff;"| 20^† |style="background:#dfffdf;"| 6 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | | AUS | BHR | CHN | RUS | ESP | MON | CAN | EUR | AUT | GBR | HUN | GER | BEL | ITA | SIN | MAL | JPN | USA | MEX | BRA | ABU | | | ! rowspan="3" | 2 ! rowspan=3| 10. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 20 |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 11 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 15 | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Nasr]] |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#cfcfff;"| 20 |style="background:#cfcfff;"| 16 |style="background:#cfcfff;"| 14 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 18 |style="background:#cfcfff;"| 12 |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 17 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 13 |style="background:#efcfff;"| Ret |style="background:#cfcfff;"| 19 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#cfcfff;"| 15 |style="background:#dfffdf;"| 9 |style="background:#cfcfff;"| 16 | | | |- ! rowspan=4| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | | AUS | CHN | BHR | RUS | ESP | MON | CAN | AZE | AUT | GBR | HUN | BEL | ITA | SIN | MAL | JPN | USA | MEX | BRA | ABU | | | | ! rowspan="4" | 5 ! rowspan=4| 10. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 18† | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 18 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 17 | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Nemecko}} [[Pascal Wehrlein]] | WD | | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #cfcfff"| 14 | | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Giovinazzi]] | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| Ret | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | | AUS | BHR | CHN | AZE | ESP | MON | CAN | FRA | AUT | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | RUS | JPN | USA | MEX | BRA | ABU | | | ! rowspan="3" | 42 ! rowspan=3| 8. miesto |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Ericsson]] | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 16 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | | | |- | style="text-align:left"| {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #cfcfff"| 19 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 18† | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 15 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #efcfff"| Ret | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 7 | | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2019|2019]] | |AUS |BHR |CHN |AZE |ESP |MCO |CAN |FRA |AUT |GBR |GER |HUN |BEL |ITA |SIN |RUS |JPN |MEX |USA |BRA |ARE | | | ! rowspan="3" |57 ! rowspan="3" |8. miesto |- |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |style="background: #dfffdf"|8 |style="background: #dfffdf"|7 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|7 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 |style="background: #dfffdf"|7 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|12 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|4 | style="background: #cfcfff"|13 | | | |- |{{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #dfffdf"|10 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|18^† |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #dfffdf"|5 | style="background: #cfcfff"|16 | | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2020|2020]] | |AUT |STY |HUN |GBR |70A |ESP |BEL |ITA |TUS |RUS |EIF |POR |EMI |TUR |BHR |SKH |ARE | | | | | | | ! rowspan="3" |8 ! rowspan="3" |8. miesto |- |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | | | | | | | |- |{{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 | | | | | | | |- ! rowspan="3" | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | |BHR |EMI |POR |ESP |MCO |AZE |FRA |STY |AUT |GBR |HUN |BEL |NED |ITA |RUS |TUR |USA |MEX |BRA |QAT |SAU |ARE | | ! rowspan="4" |13 ! rowspan="4" |9. miesto |- |{{FIN}} [[Kimi Räikkönen]] | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|18 |WD | - |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | | |- |{{ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #efcfff"|DNF | | |- ! |{{POL}} [[Robert Kubica]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|14 | - | - | - | - | - | - | - | - | | |- ! rowspan="3" | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | |{{BHR}}'''BHR''' |{{SAU}}'''SAU''' |{{AUS}}'''AUS''' |{{ITA}}'''EMI''' |{{USA}}'''MIA''' |{{ESP}}'''ESP''' |{{MCO}}'''MCO''' |{{AZE}}'''AZE''' |{{CAN}}'''CAN''' |{{GBR}}'''GBR''' |{{AUT}}'''AUT''' |{{FRA}}'''FRA''' |{{HUN}}'''HUN''' |{{BEL}}'''BEL''' |{{NED}}'''NED''' |{{ITA}}'''ITA''' |{{SGP}}'''SGP''' |{{JPN}}'''JPN''' |{{USA}}'''USA''' |{{MEX}}'''MEX''' |{{BRA}}'''BRA''' |{{ARE}}'''ARE''' | | ! rowspan="3" |55 ! rowspan="3" |6. miesto |- |{{CHN}} [[Zhou Guanyou]] |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #dfffdf"|8 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|10 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|''16'' | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|12 | | |- |{{FIN}} [[Valtteri Bottas]] | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|18 |WD | - |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] | |{{BHR}}'''BHR''' |{{SAU}}'''SAU''' |{{AUS}}'''AUS''' |{{AZE}}'''AZE''' |{{USA}}'''MIA''' |{{MCO}}'''MCO''' |{{ESP}}'''ESP''' |{{CAN}}'''CAN''' |{{AUT}}'''AUT''' |{{GBR}}'''GBR''' |{{HUN}}'''HUN''' |{{BEL}}'''BEL''' |{{NED}}'''NED''' |{{ITA}}'''ITA''' |{{SGP}}'''SGP''' |{{JPN}}'''JPN''' |{{QAT}} '''QAT''' |{{USA}}'''USA''' |{{MEX}}'''MEX''' |{{BRA}}'''BRA''' |{{USA}} '''LVG''' |{{ARE}}'''ARE''' | | ! rowspan="3" |16 ! rowspan="3" |9. miesto |- |{{CHN}} [[Zhou Guanyou]] | style="background: #cfcfff"|''16'' | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|9 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|17 | | |- |{{FIN}} [[Valtteri Bottas]] |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|19 |style="background: #dfffdf"|10 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #dfffdf"|10 |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #efcfff"|DNF |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|12 | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|19 | | |- ! rowspan="3" |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] | |{{BHR}}'''BHR''' |{{SAU}}'''SAU''' |{{AUS}}'''AUS''' |{{JPN}}'''JPN''' |{{CHN}} '''CHN''' |{{USA}}'''MIA''' |{{ITA}}'''EMI''' |{{MCO}}'''MCO''' |{{CAN}}'''CAN''' |{{ESP}}'''ESP''' |{{AUT}}'''AUT''' |{{GBR}}'''GBR''' |{{HUN}}'''HUN''' |{{BEL}}'''BEL''' |{{NED}}'''NED''' |{{ITA}}'''ITA''' |{{AZE}}'''AZE''' |{{SGP}}'''SGP''' |{{USA}}'''USA''' |{{MEX}}'''MEX''' |{{BRA}}'''BRA''' |{{USA}} '''LVG''' |{{QAT}} '''QAT''' |{{ARE}}'''ARE''' ! rowspan="3" |4 ! rowspan="3" |10. miesto |- |{{CHN}} [[Zhou Guanyou]] | style="background: #cfcfff"|11 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|15 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|19 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|20 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|13 |style="background: #dfffdf"|8 | style="background: #cfcfff"|13 |- |{{FIN}} [[Valtteri Bottas]] | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|14 |style="background: #efcfff"|DNF | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|15 | style="background: #cfcfff"|19 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|16 | style="background: #cfcfff"|17 | style="background: #cfcfff"|14 | style="background: #cfcfff"|13 | style="background: #cfcfff"|18 | style="background: #cfcfff"|11 |style="background: #efcfff"|DNF |} ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Sauber}} ==Referencie== {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [http://www.sauber-motorsport.com/ Domovská stránka tímu] * [http://www.f1.sk/clanok5348.htm História tímu Sauber F1] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050108090940/http://www.f1.sk/clanok5348.htm |date=2005-01-08 }} ==Zdroj== * {{Preklad|cs|Sauber|7568140}} [[Kategória:Tímy formuly 1]] n8fyp3mo2obpxg2tmx8dz67b45ofh2f 0 377452 8057879 8004129 2025-07-07T20:15:44Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057879 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alžbeta Charlotta Orléanska |Portrét = Gobert, workshop of - Élisabeth Charlotte d'Orléans - Versailles, MV3690.jpg |Popis osoby = orleánska princezná, vojvodkyňa lotrinská<br/> a kňažná z Commercy |Dátum narodenia = [[13. september]] [[1676]] |Miesto narodenia = [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1744|12|23|1676|9|13}} |Miesto úmrtia = [[Commercy (obec)|Commercy]], [[Francúzsko]] }} '''Alžbeta Charlotta Orléanska''' (* [[13. september]] [[1676]], [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[23. december]] [[1744]], [[Commercy (obec)|Commercy]]), prezývaná ''Mademoiselle de Chartres'', bola [[orleáns]]ka princezná, vydatá vojvodkyňa [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinská]] a od roku [[1736]] [[Knieža|kňažná]] z Commercy, matka cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Štefana]]. == Pôvod == Alžbeta Charlotta pochádzala, ako dcéra orleánskeho [[vojvoda|vojvodu]] [[Filip I. Orleánsky|Filipa I.]] a jeho druhej manželky [[Alžbeta Šarlota Falcká|Alžbety Šarloty Falckej]], z [[dynastia|rodu]] [[Bourbonovci|Bourbon-Orléans]]. Vyrastala v na vtedajšiu dobu nepočetnej rodine, jej otec mal z dvoch manželstiev šesť detí, z ktorých sa dospelosti dožili len štyri: [[Mária Lujza Orleánska|Mária Lujza]] (* [[1662]]{{--}}† [[1689]]), [[Anna Mária Orleánska|Anna Mária]] (* [[1669]]{{--}}† [[1728]]), [[Filip II. Orleánsky|Filip]] (* [[1674]]{{--}}† [[1723]]) a najmladšia Alžbeta Charlotta. == Životopis == Alžbeta Charlotta sa 13. októbra [[1698]] vo [[Fontainebleau]] vydala za lotrinského vojvodu [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopolda I.]] (* [[1679]]{{--}}† [[1729]]), syna [[Karol V. Lotrinský|Karola V.]] a [[Eleonóra Mária Habsburská|Eleonóry Márie]], dcéry cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] Po smrti manžela v roku [[1729]] musela prevziať manželove vladárske povinnosti ako regentka. V roku [[1736]] Alžbetu Šarlotu jej prasynovec [[Ľudovít XV.]] (syn jej netere [[Mária Adela Savojská|Márie Adely]], vydatej vojvodkyne [[Burgundsko|burgundskej]]), ustanovil ako suverénnu kňažnú z Commercy. == Deti == * Léopold (* [[26. august]] [[1699]]{{--}}† [[2. apríl]] [[1700]]) * Élisabeth Charlotte (* [[21. október]] [[1700]]{{--}}† [[4. máj]] [[1711]]) * Louise Christine (* [[13. november]] [[1701]]{{--}}† [[18. november]] [[1701]]) * Marie Gabrielle Charlotte (* [[30. december]] [[1702]]{{--}}† [[11. máj]] [[1711]]) * Louis (* [[28. január]] [[1704]]{{--}}† [[10. máj]] [[1711]]) * Josèphe Gabrielle (* [[16. február]] [[1705]]{{--}}† [[25. marec]] [[1708]]) * Gabrielle Louise (* [[4. marec]] [[1706]]{{--}}† [[13. jún]] [[1710]]) * Léopold Clément Charles (* [[25. apríl]] [[1707]]{{--}}† [[4. jún]] [[1723]]) * [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Štefan]] (* [[8. december]] [[1708]]{{--}}† [[18. august]] [[1765]]) ∞ [[1736]] arcivojvodkyňa [[Mária Terézia]] (* [[1717]]{{--}}† [[1780]]) * Éléonore (* [[4. jún]] [[1710]]{{--}}† [[28. júl]] [[1710]]) * [[Alžbeta Terézia Lotrinská|Alžbeta Terézia]] (* [[15. október]] [[1711]]{{--}}† [[3. júl]] [[1741]]) ∞ [[1737]] sardínsko-piemontský kráľ [[Karol Emanuel III.]] (* [[1701]]{{--}}† [[1773]]) * [[Karol Alexander Lotrinský|Karol Alexander]] (* [[12. december]] [[1712]]{{--}}† [[4. júl]] [[1780]]) ∞ [[1744]] arcivojvodkyňa [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna Habsburská]] (* [[1718]]{{--}}† [[1744]]), sestra Márie Terézie * [[Anna Charlotta Lotrinská|Anna Charlotta]] (* [[17. máj]] [[1714]]{{--}}† [[7. november]] [[1773]]), [[opátka]] v [[Essen (Nemecko)|Essene]] == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alžbeta Šarlota Orleánska''' |2 = [[Filip I. Orleánsky]] |3 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |4 = [[Ľudovít XIII.]] |5 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |6 = [[Karol Ľudovít I. (Falcko)|Karol Ľudovít I.]] |7 = [[Šarlota Hessenská]] |8 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] |9 = [[Mária Medicejská]] |10 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |11 = [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]] |12 = [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V.]] |13 = [[Alžbeta Stuartová]] |14 = [[Viliam V. (Hessensko-Kasselsko)|Viliam V.]] |15 = [[Amália Alžbeta Hanau-Münzenbergská]] |16 = |17 = |18 = |19 = |20 = |21 = |22 = |23 = |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = |29 = |30 = |31 = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Alžběta Charlotta Orléanská|6353304}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Regentky]] [[Kategória:Bourbonovci]] [[Kategória:Regenti Lotrinska]] bhryyjh3d4j69mq6c44r77kcqmjnu8v 8057887 8057879 2025-07-07T20:20:28Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057887 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alžbeta Charlotta Orléanska |Portrét = Gobert, workshop of - Élisabeth Charlotte d'Orléans - Versailles, MV3690.jpg |Popis osoby = orleánska princezná, vojvodkyňa lotrinská<br/> a kňažná z Commercy |Dátum narodenia = [[13. september]] [[1676]] |Miesto narodenia = [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1744|12|23|1676|9|13}} |Miesto úmrtia = [[Commercy (obec)|Commercy]], [[Francúzsko]] }} '''Alžbeta Charlotta Orléanska''' (* [[13. september]] [[1676]], [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[23. december]] [[1744]], [[Commercy (obec)|Commercy]]), prezývaná ''Mademoiselle de Chartres'', bola [[orleáns]]ka princezná, vydatá vojvodkyňa [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinská]] a od roku [[1736]] [[Knieža|kňažná]] z Commercy, matka cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Štefana]]. == Pôvod == Alžbeta Charlotta pochádzala, ako dcéra orleánskeho [[vojvoda|vojvodu]] [[Filip I. Orleánsky|Filipa I.]] a jeho druhej manželky [[Alžbeta Šarlota Falcká|Alžbety Šarloty Falckej]], z [[dynastia|rodu]] [[Bourbonovci|Bourbon-Orléans]]. Vyrastala v na vtedajšiu dobu nepočetnej rodine, jej otec mal z dvoch manželstiev šesť detí, z ktorých sa dospelosti dožili len štyri: [[Mária Lujza Orleánska|Mária Lujza]] (* [[1662]]{{--}}† [[1689]]), [[Anna Mária Orleánska|Anna Mária]] (* [[1669]]{{--}}† [[1728]]), [[Filip II. Orleánsky|Filip]] (* [[1674]]{{--}}† [[1723]]) a najmladšia Alžbeta Charlotta. == Životopis == Alžbeta Charlotta sa 13. októbra [[1698]] vo [[Fontainebleau]] vydala za lotrinského vojvodu [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopolda I.]] (* [[1679]]{{--}}† [[1729]]), syna [[Karol V. Lotrinský|Karola V.]] a [[Eleonóra Mária Habsburská|Eleonóry Márie]], dcéry cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] Po smrti manžela v roku [[1729]] musela prevziať manželove vladárske povinnosti ako regentka. V roku [[1736]] Alžbetu Šarlotu jej prasynovec [[Ľudovít XV.]] (syn jej netere [[Mária Adela Savojská|Márie Adely]], vydatej vojvodkyne [[Burgundsko|burgundskej]]), ustanovil ako suverénnu kňažnú z Commercy. == Deti == * Léopold (* [[26. august]] [[1699]]{{--}}† [[2. apríl]] [[1700]]) * Élisabeth Charlotte (* [[21. október]] [[1700]]{{--}}† [[4. máj]] [[1711]]) * Louise Christine (* [[13. november]] [[1701]]{{--}}† [[18. november]] [[1701]]) * Marie Gabrielle Charlotte (* [[30. december]] [[1702]]{{--}}† [[11. máj]] [[1711]]) * Louis (* [[28. január]] [[1704]]{{--}}† [[10. máj]] [[1711]]) * Josèphe Gabrielle (* [[16. február]] [[1705]]{{--}}† [[25. marec]] [[1708]]) * Gabrielle Louise (* [[4. marec]] [[1706]]{{--}}† [[13. jún]] [[1710]]) * Léopold Clément Charles (* [[25. apríl]] [[1707]]{{--}}† [[4. jún]] [[1723]]) * [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Štefan]] (* [[8. december]] [[1708]]{{--}}† [[18. august]] [[1765]]) ∞ [[1736]] arcivojvodkyňa [[Mária Terézia]] (* [[1717]]{{--}}† [[1780]]) * Éléonore (* [[4. jún]] [[1710]]{{--}}† [[28. júl]] [[1710]]) * [[Alžbeta Terézia Lotrinská|Alžbeta Terézia]] (* [[15. október]] [[1711]]{{--}}† [[3. júl]] [[1741]]) ∞ [[1737]] sardínsko-piemontský kráľ [[Karol Emanuel III.]] (* [[1701]]{{--}}† [[1773]]) * [[Karol Alexander Lotrinský|Karol Alexander]] (* [[12. december]] [[1712]]{{--}}† [[4. júl]] [[1780]]) ∞ [[1744]] arcivojvodkyňa [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna Habsburská]] (* [[1718]]{{--}}† [[1744]]), sestra Márie Terézie * [[Anna Charlotta Lotrinská|Anna Charlotta]] (* [[17. máj]] [[1714]]{{--}}† [[7. november]] [[1773]]), [[opátka]] v [[Essen (Nemecko)|Essene]] == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Alžbeta Šarlota Orleánska''' |2 = [[Filip I. Orleánsky]] |3 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |4 = [[Ľudovít XIII.]] |5 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]] |6 = [[Karol Ľudovít I. (Falcko)|Karol Ľudovít I.]] |7 = [[Šarlota Hessenská]] |8 = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] |9 = [[Mária Medicejská]] |10 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |11 = [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]] |12 = [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich V.]] |13 = [[Alžbeta Stuartová]] |14 = [[Viliam V. (Hessensko-Kasselsko)|Viliam V.]] |15 = [[Amália Alžbeta Hanau-Münzenbergská]] |16 = |17 = |18 = |19 = |20 = |21 = |22 = |23 = |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = |29 = |30 = |31 = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Alžběta Charlotta Orléanská|6353304}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Regentky]] [[Kategória:Bourbonovci]] [[Kategória:Regenti Lotrinska]] goeu5upf4bdtch2kzhbjx9on7u9o54l 0 379580 8058062 7631130 2025-07-08T08:55:26Z Pe3kZA 39673 dopl. 8058062 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Morovniansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | district1 = | commune = | municipality = [[Handlová]] | municipality1 = [[Ráztočno]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Malý Grič]] | source_type = Prameň | source_location = [[Handlovská kotlina]] | source_elevation = cca 730 | source_lat_d = 48.7327 | source_long_d = 18.7006 | mouth = [[Handlovka]] | mouth_location = [[Handlovská kotlina]] | mouth_elevation = cca 345 | mouth_lat_d = 48.7688 | mouth_long_d = 18.7523 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1971 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Morovniansky potok''' je potok v [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotline]]<ref name=GP/> na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], vo východnej časti okresu [[Prievidza (okres)|Prievidza]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Handlovka|Handlovky]] a preteká [[Morovno]]m a [[Ráztočno]]m. Má dĺžku približne 7 km a je tokom V. rádu. Pramení v podhorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnika]], no už na území [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, na západných svahoch [[Malý Grič|Malého Griča]] ({{mnm|876}}) v nadmorskej výške okolo {{mnm|630}}.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.734852,18.714825,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> V pramennej oblasti priberá viacero prítokov, obteká Morovno<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy (6. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-131-horna-nitra-vtacnik-strazovske-vrchy-6-vydanie-2021/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> a prevažne severným smerom tečie k [[Ráztočno|Ráztočnu]], kde sa v nadmorskej výške okolo {{mnm|345}} vlieva do [[Handlovka|Handlovky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.75172&y=48.76876&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Handlovky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Handlová]] [[Kategória:Ráztočno]] gst8v7pj8g2evd01zo33ua8mt68j3zv 0 383006 8057882 7881422 2025-07-07T20:18:44Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Mária Amália Terézia Neapolsko-sicílska |Portrét = Marie-Amélie-Belgian Royal Collection.JPG |Popis = neapolská princezná |Dátum narodenia = [[26. apríl]] [[1782]] |Miesto narodenia = [[Caserta]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1866|3|24|1782|4|26}} |Miesto úmrtia = [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Spojené kráľovstvo]] }} '''Mária Amália Terézia Neapolsko-sicílska''' (* [[26. apríl]] [[1782]], [[Caserta]], [[Taliansko]] – [[24. marec]] [[1866]], [[Surrey (Anglicko)|Surrey]], [[Spojené kráľovstvo]]) bola neapolská princezná a vydajom [[Francúzsko|francúzska]] kráľovná. == Životopis== Narodila sa z manželstva neapolsko-sicílskeho kráľa [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinanda I.]] s rakúskou arcivojvodkyňou [[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská|Máriou Karolínou Habsbursko-lotrinskou]]. Vyrastala v početnej rodine a bola už dvanástym dieťaťom tohto kráľovského páru. Otec patril ako syn španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] k domu [[Bourbonovci|Bourbon-Anjou]] a jeho matkou bola dcéra saského kurfirsta z rodu [[Wettinovci|Wettinovcov]] [[Mária Amália Saská|Mária Amália]].<br /> Mária Karolína sa narodila z manželstva cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Štefana]] s kráľovnou [[Mária Terézia|Mariou Teréziou]]. 25. novembra [[1809]] sa v [[Palermo|Palerme]] vydala za orleánskeho vojvodu [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta Filipa]], ktorý sa po zosadení [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X.]] v roku [[1830]] stal posledným francúzskym kráľom. Po februárovej revolúcii v roku [[1848]] utiekli do exilu a žili v Anglicku pod menom gróf a grófka de Neuilly<ref>http://www.cojeco.cz/index.php?s_term=Evropa&s_lang=2&detail=1&id_desc=54949</ref>. == Deti == * [[Ferdinand Filip Orleánsky|Ferdinand Filip]] (* [[3. september]] [[1810]] – † [[13. júl]] [[1842]]), orleánsky vojvoda ∞ [[1837]] princezná [[Helena Lujza Meklenburská]] (* [[1814]] – † [[1858]]) * [[Lujza Mária Orleánska|Lujza Mária]] (* [[3. apríl]] [[1812]] – † [[11. október]] [[1850]]) ∞ [[1832]] belgický kráľ [[Leopold I. (Belgicko)|Leopold I.]] (* [[1790]] – † [[1865]]) * [[Mária Kristína Orleánska|Mária Kristína]] (* [[12. apríl]] [[1813]] – † [[2. január]] [[1839]]) ∞ württemberský vojvoda [[Alexander Württemberský|Alexander Fridrich]] (* [[1804]] – † [[1881]]) * [[Ľudovít Karol Nemourský|Ľudovít Karol]] (* [[25. október]] [[1814]] – † [[26. jún]] [[1896]]) vojvoda z Nemours ∞ [[1840]] princezná [[Viktória Sasko-Koharská]] (* [[1822]] – † [[1857]]) * Françoise (* [[26. marec]] [[1816]] – † [[20. máj]] [[1818]]) * [[Klementína Orleánska|Klementína]] (* [[3. jún]] [[1817]] – † [[16. február]] [[1907]]) ∞ [[1843]] princ [[August Ľudovít Sasko-Coburský]] (* [[1818]] – † [[1881]]) * [[František Ferdinand Orleánsky|František Ferdinand]] (* [[14. august]] [[1818]] – † [[16. jún]] [[1900]]), princ z Joinvillu ∞ [[1843]] brazílska princezná [[Františka Brazílska|Františka]] (* [[1824]] – † [[1898]]) * Charles (* [[1. január]] [[1820]] – † [[25. júl]] [[1828]]) * [[Henrich Eugen Orelánsky|Henrich Eugen]] (* [[16. január]] [[1822]] – † [[7. máj]] [[1897]]), vojvoda z Aumâle ∞ [[1844]] princezná [[Mária Karolína Salernská]] (* [[1822]] – † [[1869]]) * [[Anton Mário Orleánsky|Anton Mário]] (* [[31. júl]] [[1824]] – † [[4. február]] [[1890]]), vojvoda z Montpensier ∞ [[1846]] infantka [[Lujza Fernanda Španielska]] (* [[1832]] – † [[1897]]) == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Mária Amália Neapolsko-sicílska''' |2 = [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] |3 = [[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská]] |4 = [[Karol III. (Španielsko)|Karol III.]] |5 = [[Mária Amália Saská]] |6 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]] |7 = [[Mária Terézia]] |8 = [[Filip V. (Španielsko)|Filip V.]] |9 = [[Alžbeta Farnese]] |10 = [[August III. (Poľsko)|August III.]] |11 = [[Mária Jozefa Habsburská]] |12 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]] |13 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] |14 = [[Karol VI. Habsburský]] |15 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]] |16 = [[Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)|Ľudovít Francúzsky]] |17 = [[Mária Anna Bavorská (1660 – 1690)|Mária Anna Bavorská]] |18 = [[Odoard Farnese]] |19 = [[Dorotea Žofia Falcko-neuburská]] |20 = [[August II. (Poľsko)|August II.]] |21 = Kristína Eberhardine Brandenbursko-bayreuthská |22 = [[Jozef I. (Svätá rímska ríša)|Jozef I.]] |23 = [[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská]] |24 = [[Karol V. Lotrinský]] |25 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]] |26 = [[Filip I. Orleánsky]] |27 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]] |28 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] |29 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]] |30 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]] |31 = [[Kristína Lujza Öttingenská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Marie Amálie Neapolsko-Sicilská|7422544}} {{Manželky panovníkov Francúzska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Bourbonovci]] [[Kategória:Princezné]] [[Kategória:Kráľovské manželky Francúzska]] [[Kategória:Dámy Radu kráľovnej Márie Lujzy]] fpx3vwiagyy0svyizilfuguplprzkne 0 386108 8057837 7018496 2025-07-07T19:05:33Z Bakjb 236375 wl 8057837 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hypermnestre écrivant BnF Français 874 fol. 175v.jpg|náhľad|''Uväznená Hypermnéstra píše list Lynkeovi'', [[miniatúra (maliarstvo)|miniatúra]] knihy ''Heroides'' od [[Publius Ovidius Naso|Ovidia]], preklad [[Octavien de Saint-Gelais|Octavian de Saint-Gelais]], 1496-1498.]] '''Hyperméstra''' alebo '''Hypermnéstra''' ([[starogréčtina|starogr.]] Ὑπερμήστρα - Hyperméstra alebo Ὑπερμνήστρα – Hypermnéstra <ref>Tvar s -n- (teda Hypermnéstra namiesto Hyperméstra) je ale podľa Ehwald, Exegetischer Kommentar zur XIV. Heroide Ovids, str. 11 nesprávny.</ref>; {{v jazyku|lat|''Hypermestra''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] dcéra [[Elefantis (mytológia)|Elefantidy]] a jej manžela [[Danaos|Danaa]],<ref name="Apollodoros">[[Apollodóros z Atén (filozof)|Apollodóros z Atén]], ''Bibliotheca'', 2,1,5.</ref> kráľa v [[Líbya (historicko-geografický region)|Líbyi]] a neskôr v [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]].<ref name="Hypermnéstra">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a králi starého Egypta|id= 66-150-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1986|strany=206}}</ref> Bola najmladšia z [[Danaidy|Danaíd]], päťdesiatich dcér kráľa Danaa. Keď jej strýko [[Aigyptos (kráľ Egypta)|Aigyptos]] chcel násilím oženiť svojich päťdesiat synov s päťdesiatimi Danaidami, aby rozšíril svoje územie a moc, otec Danaos nariadil svojim dcéram, aby počas svadobnej noci každá svojho ženícha zavraždila. Poslúchli všetky, okrem Hypermnéstry. Tá sa do svojho ženícha [[Lynkeus (syn Aigypta)|Lynkea]] zamilovala a zachránila ho pred smrťou. Jej sestry neunikli spravodlivému trestu. [[Boh]]ovia ich potrestali tým, že musia v podsvetí večne naberať vodu do deravého suda.<ref name="Hypermnéstra"/> Hypermnéstru za zradu jej otec nechal postaviť pred súd, ale bola oslobodená.<ref>[[Publius Ovidius Naso|Ovidius]], ''Heroides'', 14.</ref> Za Lynkea sa potom vydala a mali šťastné manželstvo. Lynkeus sa stal Danaovým nástupcom na argejskom kráľovskom tróne. Z ich rodu sa neskôr narodili hrdinovia [[Perseus (mytológia)|Perseus]] a [[Herakles (mytológia)|Herakles]].<ref name="Hypermnéstra"/> == Referencie a bibliografia == <references /> {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hypermnestra (mythology)|Hypermestra}} [[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] emkd5rzop3uezbodcx1nvhifi44pqn2 0 433009 8057775 7945763 2025-07-07T15:33:12Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] pomocou použitia HotCat 8057775 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Kövér | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = László Kövér Senate of Poland 01.JPG | Popis portrétu = László Kövér na senáte v [[Poľsko|Poľsku]] | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = dočasný prezident Maďarska | Začiatok obdobia = [[2. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[9. máj]] [[2012]] | Predchodca = [[Pál Schmitt]] | Nástupca = [[János Áder]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|12|29}} | Miesto narodenia = [[Pápa]], [[Maďarsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | Alma mater = Gymnázium a vysoká škola Istvána Türra <small>({{--}}1978)</small><br>[[Univerzita Loránda Eötvösa]] <small>(1978{{--}}1986)</small> | Profesia = politik, právnik | Národnosť = maďarská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Mária Bekková | Partnerka = | Deti = Vajk, Botond, Csenge | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Poradie2 = 2. predseda | Úrad2 = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | Začiatok obdobia2= [[2000]] | Koniec obdobia2 = [[2001]] | Predchodca2 = [[Viktor Orbán]] | Nástupca2 = [[Zoltán Pokorni]] | Poradie3 = | Úrad3 = Predseda [[Maďarský parlament|parlamentu]] | Začiatok obdobia3= [[6. august]] [[2010]] | Koniec obdobia3 = | Predchodca3 = [[Pál Schmitt]] | Nástupca3 = }} '''László Kövér''' (* [[29. december]] [[1959]], [[Pápa]], [[Maďarsko]]) je maďarský politik, zakladajúci člen pravicovej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a súčasný predseda [[Maďarský parlament|maďarského parlamentu]]. Z výkonu tejto funkcie bol oprávnený po rezignácií prezidenta [[Pál Schmitt|Pála Schmitta]] dňa [[2. apríl]]a [[2012]] užívať kompetencie hlavy štátu (stal sa dočasným [[Prezident Maďarska|prezidentom Maďarska]]) do [[10. máj]]a [[2012]], kedy sa úradu oficiálne ujal novozvolený prezident [[János Áder]]. == Kontroverzia == V [[december|decembri]] v roku [[2015]] povedal denníku ''[[Právo (denník)|Právo]]'', že sa [[Česko]] a [[Slovensko]] nemali nikdy stať súčasťou [[EU]], ak majú zákony vychádzajúce z [[Kolektívna vina|kolektívnej viny]] (myslené [[Dekréty prezidenta republiky|Benešové dekréty]]).<ref>http://zpravy.aktualne.cz/domaci/politika/snad-mel-spatny-den-komentuje-chovanec-vypad-sefa-madarskeho/r~111354f0a19011e58dc0002590604f2e</ref><ref>http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/388974-evropa-se-dostala-na-prah-rozpadu-hodnoti-uprchlickou-krizi-sef-madarskeho-parlamentu.html</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.parlament.hu/internet/plsql/ogy_kpv.kepv_adat?p_azon=k308&p_ckl=38 Parlament - Dr. Kövér László] (maďarsky) * [http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=100070 Fidesz - Kövér László] (maďarsky) == Zdroj == {{Preklad|hu|Kövér László|23421561|cs|László Kövér|8066386}} {{biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kövér, László}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Maďarskí právnici]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] 7a3xnckcaqmpkzol6jwkeocftpqz8zj 0 435395 8057878 7874714 2025-07-07T20:15:14Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057878 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Eleonóra Mária Habsburská |Portrét = Schultz Eleonora Wiśniowiecka.jpg |Popis = rodená rakúska arcivojvodkyňa, a vydatá poľská kráľovná<br> a lotrinská vojvodkyňa |Dátum narodenia = [[21. máj]] [[1653]] |Miesto narodenia = [[Regensburg]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1697|12|17|1653|5|21}} |Miesto úmrtia = [[Viedeň]] }} '''Eleonóra Mária Jozefa Habsburská''' (* [[21. máj]] [[1653]], [[Regensburg]] – † [[17. december]] [[1697]], [[Viedeň]]) bola rodená rakúska arcivojvodkyňa, a vydatá poľská kráľovná a lotrinská vojvodkyňa. == Životopis == Narodila sa ako druhé dieťa cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] a [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová|Eleonóry Magdalény Gonzagovej]]. V roku [[1670]] sa Eleonóra Mária vydala za poľského kráľa a litovského veľkovojvodu [[Michał Korybut Wiśniowiecki|Michała Korybuta Wiśniowieckeho]]. Svadba sa konala v kláštore [[Jasná Hora]] v poľskom pútnickom meste [[Čenstochová]]. Jej manžel zomrel v roku [[1673]], manželstvo bolo bezdetné. Druhým Eleonórinym manželom sa vo [[Viedenské Nové Mesto|Viedenskom Novom Meste]] v roku [[1678]] stal [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinský]] vojvoda [[Karol V. (Lotrinsko)|Karol V.]] Z tohto manželstva sa narodilo šesť detí. Eleonóra Mária zomrela vo veku 44 rokov a prežila aj svojho druhého manžela a dve zo svojich detí. Svojim potomkom predala svoje dedičstvo [[Mantova (mesto)|mantovských]] Gonzagovcov. == Potomkovia == * [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold Jozef]] (* [[11. september]] [[1679]] - † [[27. marec]] [[1729]]), lotrinský vojvoda ∞ francúzska princezná [[1698]] [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] (* [[1676]] - † [[1744]]) * Charles-Joseph (* [[24. november]] [[1680]] - † [[4. december]] [[1715]]), olomoucký biskup a trevírsky arcibiskup * Eléonore (*/† [[1682]]) * Charles Ferdinand (* [[1683]] – † [[1685]]) * Joseph Innocent (* [[1685]] – † [[1705]]), generál * François Antoine (* [[8. december]] [[1689]] - † [[25. júl]] [[1715]]), opát v [[Malmedy]] a v [[Stavelot]]e ([[Belgicko]]) == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Eleonora Marie Josefa Habsburská|8386336}} {{Rakúske arcivojvodkyne}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1653]] [[Kategória:Úmrtia v 1697]] [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Habsburgovci]] [[Kategória:Kráľovské manželky Poľska]] [[Kategória:Arcivojvodkyne]] [[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]] 3hfe66safa6mr4mowp6m2evv2p60qps 0 443670 8057883 8003982 2025-07-07T20:19:14Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057883 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alžbeta Šarlota Falcká |Portrét = (Narbonne) Portrait de Liselotte de Palatinat - Pierre Mignard - Musée des Beaux-Arts de Narbonne.jpg |Popis = falcká princezná a orleánska vojvodkyňa |Dátum narodenia = [[27. máj]] [[1652]] |Miesto narodenia = [[Heidelberg]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1722|12|8|1652|5|27}} |Miesto úmrtia = [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]], [[Francúzsko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = [[Filip I. Orleánsky]] (1671 - o. 1701) | Deti = Alexander Ľudovít ([[1673]]{{--}}† [[1676]])<br/>[[Filip II. Orleánsky|Filip II.]] ([[1674]]{{--}}† [[1723]])<br/>[[Alžbeta Šarlota Orleánska|Alžbeta Šarlota]] (* [[1676]]{{--}}† [[1744]]) | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alžbeta Šarlota Falcká''', {{v jazyku|deu|''Elisabeth Charlotte von der Pfalz''}}, zvaná '''Liselotte''' (* [[27. máj]] [[1652]], [[Heidelberg]], [[Nemecko]]{{--}}† [[8. december]] [[1722]], [[Saint-Cloud (mesto)|Saint-Cloud]], [[Francúzsko]]) bola falcká princezná a sobášom orleánska vojvodkyňa. == Životopis == Narodila sa ako dcéra falckého [[kurfirst]]a [[Karol Ľudovít Falcký|Karola Ľudovíta Falckého]] a jeho manželky [[Šarlota Hessensko-Kasselská|Šarloty Hessensko-Kasselskej]]. Jej prarodičmi boli z otcovej strany [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich Falcký]] ("''zimný kráľ''") a jeho manželka [[Alžbeta Stuartová]]. Už v detstve jej začali hovoriť "Liselotte", skráteným spojením oboch jej mien. Manželstvo jej rodičov nebolo šťastné, otec sa s manželkou rozviedol rok po dcérinom narodení v roku [[1653]] a oženil sa znovu s Máriou Lujzou Degenfeld. Alžbetu a jej brata [[Karol II. Falcký|Karola]] vychovávala ich teta [[Žofia Falcká]]. Liselotte sa mala vydať za svojho bratranca [[Viliam III. Oranžský|Viliama III. Oranžského]], jej otec sa však postavil na stranu [[Francúzsko|Francúzska]] a vydal svoju dcéru za ovdoveného vojvodu orleánskeho [[Filip I. Orleánsky|Filipa I.]], brata francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] [[16. novembra]] roku [[1671]] sa v [[Metz]] konala svadba ''per procura''. Sobáš bol podmienený zmenou Liselottinej viery z [[kalvinizmus|kalvinizmu]] na [[Katolicizmus|katolícke vyznanie]]. Bol to už druhý Filipov sobáš, ktorý mal so svojou prvou manželkou [[Henrietta Anna Stuartová|Henriettou Annou Stuartovou]] štyri deti (v čase sobáša Liselotte a Filipa však žili už len dve dcéry). Všeobecne známe boli jeho [[homosexualita|homosexuálne sklony]], na jeho dvore prebýval rad jeho favoritov. Liselotte však na rozdiel od Filipovej prvej ženy hľadela na svojho muža zmierlivejším zrakom a hoci aj medzi nimi dochádzalo k sporom, v zásade bolo ich manželstvo spokojné; nepanovala síce medzi nimi skutočná láska a vášeň, ale prejavovali si vzájomnú úctu a uznanie a ich manželstvo bolo v rámci daných možností harmonické. Filip a jeho žena boli predovšetkým priateľmi a spojencami. Z ich manželstva vzišli tri deti; najstarší syn však zomrel už v útlom veku: [[Súbor:De Anekdoten vom Französischen Hofe (Liselotte von der Pfalz) 391.jpg|náhľad|''Anekdoten vom Französischen Hofe'', 1789]] * Alexander Ľudovít (* [[1673]]{{--}}† [[1676]]) * [[Filip II. Orleánsky|Filip II.]] (* [[1674]]{{--}}† [[1723]]), pokračovateľ dynastie [[Bourbon-Orléans]], [[regent]] neplnoletého kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] Jeho manželkou bola [[Františka Mária Bourbonská]], nemanželská dcéra [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] zo vzťahu s [[madame de Montespan]] * [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] (* [[1676]]{{--}}† [[1744]]), vydala sa za [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopolda Jozefa]], vojvodu de Bar a [[vojvoda|vojvodu]] [[Lotrinsko (historické územie)|lotrinského]] a bola matkou [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Štefana Lotrinského]]. Po narodení tretieho dieťaťa sa dvojica dohodla na ukončení manželských stykov. Liselottinou vášňou sa stalo písanie dopisov. Jej obrovská [[korešpondencia]] obsahuje vynikajúce úvahy a postrehy o dvore Ľudovíta XIV. === Vojna o falcké dedičstvo === Keď zomrel bez potomkov Liselottin brat, kurfirst [[Falcko|Rýnskeho Falcka]] [[Karol II. Falcký]], mali jeho zeme prejsť pod vládu katolíckej línie [[Wittelsbachovci|rýnskych Wittelsbachov]]. Francúzsky kráľ však vystúpil menom Liselotty s dedičskými nárokmi na toto územie; v dôsledku toho vypukol devastujúci vojnový konflikt, [[Deväťročná vojna]] ([[1688]]{{--}}[[1697]]), kedy sa proti Francúzsku Ľudovíta XIV. postavila koalícia európskych štátov ([[Augsburgská liga]]) s cieľom zamedziť ďalšie francúzske územie expanziou. Titul falckého kurfirsta nakoniec prešiel do rúk katolíckej línie Wittelsbachovcov, reprezentovanej [[Filip Viliam Falcký|Filipom Viliamom Falckým]], pravdaže za cenu zničenia do tej doby kvitnúcej zeme. === Smrť === Alžbeta Šarlota zomrela 8. decembra roku [[1722]] vo veku sedemdesiat rokov v zámku Saint-Cloud. Jej pozostatky boli pochované v bazilike [[Saint-Denis]], mieste posledného odpočinku francúzskych kráľov. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rzuser.uni-heidelberg.de/~jv8/vlgk/index.php?section=pers1 Liselotte in der Virtual Library – Geschichte der Kurpfalz] * [http://www.fembio.org/biographie.php/frau/biographie/liselotte-von-der-pfalz/ FemBiographie: Liselotte von der Pfalz] * [http://liselotte-digital.uni-hd.de Briefe der Liselotte von der Pfalz - digital] == Zdroj == {{Preklad|cs|Alžběta Šarlota Falcká|8621417}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Wittelsbachovci]] [[Kategória:Bourbonovci]] [[Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis]] [[Kategória:Osobnosti z Heidelbergu]] 5bhtq6un9xkjzug3hynurbt5z8g9hf2 0 446431 8057770 7989447 2025-07-07T15:27:41Z Qwerty Qwertik 151708 uprava uvodu 8057770 wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{Neutralita}} {{Infobox Bitka | konflikt = Občianska vojna v Sýrii | súčasť = [[Arabská jar|Arabskej jari]] | obrázok = Montage of the Syrian Civil War.png | text k obr = | dátum = [[15. marec]] [[2011]]{{--}}súčasnosť | miesto = [[Sýria]] | casus = | územie = [[Baššár al-Asad]] je zvrhnutý z vlády [[Sýria|Sýrie]] Povstalci dobyli väčšinu Sýrie a nastolili dočasnú vládu | výsledok = konflikt prebieha | protivník1 = {{Minivlajka|Sýria}} [[Sýria]]<br/>''Vojenská podpora'': <br/>{{Minivlajka|Irán}} [[Irán]]<br/>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] <small>(od 2015)</small><br/>[[Súbor:InfoboxHez.PNG|border|22px]] [[Hizballáh]]<br/>''Politická podpora'':<br/>{{Minivlajka|KĽDR}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]<br/>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]<br/>{{Minivlajka|Irak}} [[Irak]] | protivník2 = [[Súbor:Syria-flag 1932-58 1961-63.svg|22px|border]] [[Národná koalícia sýrskych revolučných a opozičných síl|NKSROS]]:<br/>[[Slobodná sýrska armáda]]<br /> ''Vojenská podpora'':<br/>{{Minivlajka|Katar}} [[Katar (štát)|Katar]]<br/>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]<br/>{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] (do r. 2019)<br/>{{Minivlajka|Jordánsko}} [[Jordánsko]]<br/>{{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Saudská Arábia]]<br>{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]]<br>{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzsko]]<br>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]<br>[[Súbor:Rojava flag.png|22px]] [[Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie|Rojava]] | velitel1 = [[Baššár al-Asad]] | velitel2 = [[Abdulbaset Sieda]]<br/>[[Salim Idris]] | sila1 = okolo 200 000 (v plnej sile) | sila2 = 100 000 | straty1 = vyše 6 500 | straty2 = vyše 6 000 | straty3 = vyše 15 000 mŕtvych celkovo (podľa UN) | poznámky = Straty sú orientačné, nakoľko sa rôznia podľa zdrojov. | Protivník3 = {{Minivlajka|Islamský štát}}[[Islamský štát]] | Sila3 = ? | Straty3 = ? }} '''Občianska vojna v Sýrii''' sa začala v roku [[2011]] po tom, ako v [[Sýria|Sýrii]] vypukla vlna protestov proti vláde prezidenta [[Baššár al-Asad|Baššára al-Asada]] a jedinej vládnucej strane [[Arabská socialistická strana obrody|Baas]], nadväzujúcich na [[Arabská jar|Arabskú jar]]. Protesty následne prerástli do dlhotrvajúceho násilia a bojov medzi ozbrojenými protivládnymi silami a armádou, ktoré neskôr priamo vyústili do vzniku širokospektrálnej občianskej vojny s medzinárodnou účasťou. Podľa [[Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva|SOHR]] si vojna počas ôsmich rokoch vyžiadala vyše 570 000 obetí (marec 2019).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = More than 570 thousand people were killed on the Syrian territory within 8 years of revolution demanding freedom, democracy, justice, and equality | url = https://www.syriahr.com/en/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20191012115333/https://www.syriahr.com/en/?p=120851 | vydavateľ = The Syrian Observatory for Human Rights | dátum vydania = 2019-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2019-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V decembri [[2024]] bol Baššár al-Assad po rýchlej ofenzíve protivládnych rebelov napokon zvrhnutý, čím sa skončila jeho 24-ročná vláda v Sýrii. Bola vytvorená [[dočasná vláda]], ale aj napriek tomu stále pokračujú boje v severnej Sýrii, zatiaľ čo Izrael vtrhol do neutrálnej zóny medzi Izraelom okupovanými [[Golanské výšiny|Golanskými výšinami]] a Sýriou. == Priebeh a dôvody nepokojov == === Počiatok === Protesty vypukli v priebehu januára 2011, kedy sa opozícia inšpirovala ostatnými arabskými krajinami, v ktorých prebiehala takzvaná [[arabská jar]]. V mnohých mestách tak vyšli ľudia do ulíc protestujúc proti vládnemu režimu. Protestanti od začiatku nepokojov požadujú odstúpenie [[prezident]]a [[Baššár al-Asad|Baššára al-Asada]], člena sýrskej odnože ľavicovej strany [[Arabská socialistická strana obrody|Baas]], ktorá v Sýrii vládne autoritatívnym režimom od roku [[1963]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petráček | meno = Zbyněk | autor = | odkaz na autora = | titul = Po půl století skončil v Sýrii výjimečný stav | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/svet/po-pul-stoleti-skoncil-v-syrii-vyjimecny-stav.A110419_154642_ln_zahranici_jv | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2011-04-19 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Protestujúcich tvoria najmä chudobnejší [[sunnitský islam|sunniti]], ktorí sa snažia zvrhnúť vládu [[alaviti|alavitov]] (odnož [[šiitizmus|šiitskeho]] [[islam]]u), ktorí síce tvoria menšinu, no ovládajú všetky hlavné vládnuce zložky. Al-Asad pod tlakom protestov sľúbil reformy, no doteraz jedinými ústupkami bolo zrušenie výnimočného stavu, ktorý platil od roku [[1963]], vyhlásenie parlamentných volieb, v ktorých presvedčivo vyhrala „Národná jednota“, ktorej súčasťou je „Baas“ a schválenie novej ústavy v referende, v ktorom bola zrušená dominantná pozícia Národnej jednoty. === Zahraničná podpora === Ako sa protesty stupňovali, prerástli do ozbrojeného násilia. [[Spojené štáty|USA]], [[Európska únia|EÚ]] a niektoré ďalšie štáty následne na [[Sýria|Sýriu]] uvalili rôzne sankcie a začali presadzovať rezolúciu o zastavení násilia páchaného vládnym režimom v bezpečnostnej rade [[Organizácia Spojených národov|OSN]]; dvaja stáli členovia [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|BR OSN]], [[Rusko]] a [[Čína]], však už opakovane túto rezolúciu vetovali. Dôvodom je, že sankcie a rezolúcia sa vzťahovali len na vládne sily a nie na obe strany konfliktu a tiež obava, že by sa mohol opakovať [[Občianska vojna v Líbyi|líbyjský scenár]], kde sa po zvrhnutí [[Muammar al-Kaddáfí|Kaddáfiho]] rozpútalo ešte väčšie krviprelievanie ako počas rebélie a občianska vojna o moc. Medzičasom [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Obama vraj podpísal tajný dokument o pomoci sýrskym povstalcom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/250001-obama-vraj-podpisal-tajny-dokument-o-pomoci-syrskym-povstalcom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-08-02 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Obama authorizes covert US support for Syrian rebels – reports | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/us-support-syrian-rebels-obama-650/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-01 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref>, [[Saudská Arábia]]<ref name="pravda vitazstvo">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA/AP | odkaz na autora = | titul = Sýrska vláda vyhlásila víťazstvo nad povstalcami v Damasku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/249963-syrska-vlada-vyhlasila-vitazstvo-nad-povstalcami-v-damasku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-07-29 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref>, [[Katar (štát)|Katar]], [[Jordánsko]], [[Turecko]]<ref name=rt>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Turkey sets up secret anti-Assad rebel base with Saudi Arabia and Qatar - reports | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-rebel-base-turkey-qatar-230/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-07-27 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> a ďalšie arabské štáty začali podporovať opozičné sily výzbrojou, výcvikom, financiami a informáciami z tajných služieb.<ref name=rt /><ref><!-- CHYBA! --><span style="color: red"></span></ref> Z kolaborácie s opozíciou sa podozrieva aj [[Al-Káida]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Iraq warns of al-Qaeda influx to Syria | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/iraq-syria-al-qaeda-militants-546/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-07-06 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> a najatí žoldnieri z iných krajín, najmä [[Líbya|Líbye]], kde zvrhli režim [[Muammar al-Kaddáfí|Muammara Kaddáfiho]].<ref name="Kazdy vsetko">{{Citácia periodika | priezvisko = Latta | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = V Sýrii nie každý môže všetko | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/249544-v-syrii-nie-kazdy-moze-vsetko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-06-22 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Rusko odhaduje počet zahraničných teroristov v Sýrii na 15 000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Syria accuses U.S., others of overseeing rebel battles | periodikum = Reuters | odkaz na periodikum = Reuters | url = http://www.reuters.com/article/2012/08/10/us-syria-crisis-un-letter-idUSBRE87914Q20120810 | issn = | vydavateľ = Thomson Reuters | miesto = Londýn | dátum = 2012-08-10 | dátum prístupu = 2025-01-29}}</ref> Na druhej strane stojí približne 200-tisícová vládna armáda, bezpečnostné zložky a niekoľko militantných združení, podporujúcich Asada. Oficiálny režim tiež podporuje [[Irán]] a libanonský [[Hizballáh]]. === Atentát na vysokých predstaviteľov Sýrie === [[18. júl]]a 2012 boli pri bombovom atentáte v [[Damask]]u zabití významní sýrski činitelia, medzi inými minister obrany [[Dáud Rádžha]], jeho námestník a zároveň Asadov švagor [[Ásif Šaukát]] a poradca prezidenta [[Hassan Turkmaní]]. Ďalší boli ťažko zranení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reuters | odkaz na autora = | titul = Atentátník zabil Asadovy nejbližší spolupracovníky | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/atentatnik-zabil-asadovy-nejblizsi-spolupracovniky/r~i:article:751904/ | issn = | vydavateľ = Economia | miesto = Praha | dátum = 2012-07-18 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Po atentáte sa v niektorých médiach objavili informácie, že Asad utiekol do [[Latákia|Latákie]] alebo až do Ruska, no to bolo opäť vyvrátené, keď inauguroval nového ministra obrany v Damasku. Atentát bol vyvrcholením opozičnej operácie v [[Damask]]u, ktorá sa ale po vyše týždni skončila porážkou opozičnej „Slobodnej Sýrskej Armády“.<ref name="pravda vitazstvo"/> {{Na úpravu}} === Boje v roku 2012 === Najväčšie boje sa odohrávali v najväčšom sýrskom meste [[Halab|Aleppo]], v pôvodne povstaním nedotknutej oblasti, nakoľko Aleppo je pokladané za baštu podpory prezidenta Asada. Rebeli sa skrývajú v úzkych uličkách, kam sa nedostane ťažká technika a husto obývané oblasti prudko zvyšujú počet zabitých civilistov. Sýrski predstavitelia však oznámili, že je len otázkou času, kým mesto „očistia“ od rebelov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Syrian govt claims victory in Damascus as Aleppo battle rages | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-israel-damascus-iran-aleppo-fighting-333/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-07-29 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Tí zase žiadajú pomoc od západu – ťažké zbrane na boj proti letectvu a ťažkej technike dobre vyzbrojenej sýrskej armády.<ref name="pravda vitazstvo"/> Niekoľko dní na to Slobodná sýrska armáda uviedla, že vlastní 15 ručných [[Protilietadlový raketový komplet|protilietadlových raketových kompletov]] typu [[Raketa zem-vzduch|zem-vzduch]] [[9K32 Strela-2]] na obranu proti vzdušným silám Sýrskej armády, ktorá doteraz mala úplnú vzdušnú prevahu. Tieto zbrane pravdepodobne pochádzajú z Líbye, kde po páde režimu zo skladov zmizlo vyše 15-tisíc kusov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Syrian rebels boost arsenal with portable anti-aircraft missiles – reports | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/anti-air-missile-syria-rebels-568/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-01 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> [[13. august]]a 2012 rebeli vyhlásili, že sa im na východe krajiny podarilo zostreliť armádny [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a zajať jeho pilota. Neskôr sa na internete objavilo video, kde lietadlo na oblohe po zvukoch streľby zachváti požiar, pričom v pozadí počuť pokrikujúcich rebelov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MIG-23 fighter SHOT DOWN by Syria Rebels - BURSTING INTO FLAMES | url = https://www.youtube.com/watch?v=TY_juvQRGBs | vydavateľ = YouTube | dátum vydania = 2012-08-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na ďalšom videu je muž v tmavomodrej košeli, ktorý tvrdí, že je zostreleným pilotom, vysvetľuje, že ranu na brade mu spôsobilo zostrelenie a že rebeli mu poskytli prvú pomoc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mahmood | meno = Mona | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Harding | meno2 = Luke | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Syrian rebels 'shoot down' fighter jet | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2012/aug/13/syrian-rebels-shoot-down-jet | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2012-08-13 | dátum prístupu = 2025-01-29}}</ref> === Vojnové zločiny === Obe strany konfliktu preukázateľne spáchali viacero vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. 6. augusta, po opätovnom získaní kontroly nad Damaskom našlo vojsko masový hrob vyše 20 ľudí, vojakov aj civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Horrors of war: Mass grave discovered in Damascus | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/mass-grave-syria-damascus-955/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-06 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Spolu s amatérskymi zábermi z mesta Aleppo, ktoré zachycujú, ako rebeli popravujú zajatých vojakov, to svedčí o vojnových zločinoch zo strany opozície, ktorá doteraz všetky masakry a vraždenie pripisovala armáde a provládnym silám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = War crime? Syrian rebels execute POWs | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-rebel-massacre-aleppo-627/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-01 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Medzičasom v USA oficiálne povolili vytvorenie verejnej zbierky pre rebelov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Washington green-lights American donations to Syrian rebels | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-rebels-us-donations-997/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-06 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Počas konfliktu sa objavilo viacero správ o použití chemických zbraní. K jednému takémuto incidentu prišlo [[19. marec|19. marca]] [[2013]] pri meste [[Halab|Aleppo]], keď zahynulo spolu 16 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Barnard | meno = Anne | autor = | odkaz na autora = | titul = Syria and Activists Trade Charges on Chemical Weapons | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2013/03/20/world/middleeast/syria-developments.html?pagewanted=2&_r=0 | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2013-03-19 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Pri tomto a podobných incidentoch sa vládna armáda a rebeli navzájom obviňovali že chemické zbrane použila druhá strana. Izraelská tajná služba vyslovila presvedčenie že chemické zbrane použila vládna armáda a tento názor prezentoval [[25. apríl]]a [[2013]] aj americký minister obrany [[Chuck Hagel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Weaver | meno = Matthew | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = McCarthy | meno2 = Tom | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Liveblog: Chuck Hagel says Syria used chemical weapons on 'small scale' – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/middle-east-live/2013/apr/25/syria-rebels-claim-proof-of-chemical-weapons-live | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2013-04-25 | dátum prístupu = 2025-01-29 }} </ref> K najrozsiahlejšiemu použitiu chemických zbraní prišlo [[21. august]]a 2013 v oblasti Ghouta na predmestí Damasku. Pri útoku údajne zahynulo až okolo 1400 ľudí, z ktorých väčšina boli civilisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michael B Kelley | odkaz na autora = | titul = Key Parts Of The Declassified US Report On The Chemical Weapons Attack In Syria | url = https://www.businessinsider.com/us-intelligence-report-on-last-weeks-chemical-weapons-attack-in-syria-2013-8 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2013-08-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Použitie chemických zbraní potvrdilo vyšetrovanie OSN, nepotvrdilo však počet obetí a ani neoznačilo konkrétnych páchateľov útoku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN report to confirm chemical arms attack | url = https://www.bbc.co.uk/news/av/world-middle-east-24089390 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-29 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> Hoci USA označili za zodpovedného vládnuci režim a začali hroziť vojenským zásahom, neskôr sa objavilo viacero dôkazov naznačujúcich, že do útoku boli zapletení povstalci napojený na [[Al-Káida|Al-Káidu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Commentary: Mixed signals from Moscow | url = https://www.upi.com/Top_News/Opinion/de-Borchgrave/2013/10/02/Commentary-Mixed-signals-from-Moscow/UPI-18871380713939/ | vydavateľ = upi.com | dátum vydania = 2013-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sýrsky režim neskôr súhlasil s odovzdaním ním kontrolovaných chemických zbraní pod kontrolu OSN.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Oliphant | meno = Roland | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mcelroy | meno2 = Damien | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Sherlock | meno3 = Ruth | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Syria will hand over its chemical weapons, says Bashar al-Assad | periodikum = The Daily Telegraph | odkaz na periodikum = The Daily Telegraph | url = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/10304785/Syria-will-hand-over-its-chemical-weapons-says-Bashar-al-Assad.html | issn = | vydavateľ = Telegraph Media Group | miesto = Londýn | dátum = 2013-09-12 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> === Vysokopostavení zbehovia === V rovnaký deň sa objavili správy, že sýrsky premiér [[Rijád Hidžáb]] utiekol z krajiny. Štátne médiá uviedli, že bol odvolaný, agentúra [[Reuters]] citujúca jordánskeho funkcionára vyhlásila, že sa nachádza v Jordánsku, kam utiekol aj so svojou rodinou a pridal sa k opozícii. Jordánsky minister informácií [[Sámih al-Májtáh]] to však poprel. Zároveň opozícia vyhlásila, že spolu s ním utiekli ďalší traja generáli a traja vysokí úradníci. Ale údajný utečenec, štátny pokladník [[Mohamad Gillati]], svoj útek poprel v živom vysielaní sýrskej televízie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Syrian Prime Minister sacked – state TV | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-prime-minister-sacked-958/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-06 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Libanonská televízia Al-Manar 11. augusta uviedla, že [[Katar (štát)|katarský]] veľvyslanec v [[Mauritánia|Mauritánii]] ponúkol svojmu sýrskemu náprotivku jednorazovo 1 milión [[dolár]]ov a potom 20 000 dolárov mesačne počas nasledujúcich 20 rokov, ak sa pridá na stranu rebelov, vyjadrí im podporu a odsúdi oficiálny sýrsky režim. Ponúkli mu aj rezidenciu v hlavnom meste Kataru [[Dauha]]. Ten však všetko odmietol a označil to za „do očí bijúci zásah“ do vnútorných záležitostí Sýrie a varoval veľvyslanca, aby už takéto iniciatívy nevyvíjal.<ref name="uplatok">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Qatar offered Syrian ambassador $5.8mn for defection - report | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-ambassador-qatar-defection-421/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-08-11 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Medzi zbehov patria aj veľvyslanci v [[Spojené arabské emiráty|SAE]] a [[Irak]]u, ktorí odstúpili so slovami, že už nemôžu zastupovať režim, ktorý zabíja vlastných ľudí.<ref name="uplatok"/> [[Damask]] tvrdí, že [[Katar (štát)|Katar]] využíva svoje bohatstvo na uplácanie vysokých úradníkov [[Sýria|Sýrie]], na čo určil dovedna už 300 miliónov dolárov.<ref name="uplatok"/> === Medzinárodná situácia === [[11. august]]a na spoločnom rokovaní [[Hillary Clintonová|Hillary Clintonovej]] a vrcholných predstaviteľov [[Turecko|Turecka]] v [[Ankara|Ankare]] sa lídri vyjadrili, že zvažujú rôzne opatrenia, vrátane bezletovej zóny nad Sýriou, ktoré by podporila rebelov, čo si ale podľa ich slov ešte vyžaduje hlbšiu analýzu.<ref><!-- CHYBA! --><span style="color: red"></span></ref> === Pád Asádovcov === V novembri a decembri 2024 podnikla koalícia rebelských povstaleckých síl viacero ofenzív s cieľom zvrhnúť Asadov režim. V priebehu 11 dní, ráno 8. decembra, vstúpili povstalecké sily do [[Damask|Damasku]]. Baššár al-Asad utiekol do [[Moskva|Moskvy]], kde jemu a jeho rodine bol od ruskej vlády udelený azyl. Krátko na to padol Damask a s ním aj režim. == Informovanosť o konflikte vo svete == Mimo Sýrie sa zatiaľ vedie mediálna vojna. Mnohé médiá citujú neoverené zdroje a na titulkách sa objavujú správy, ktoré sa na ďalší deň úplne vyvrátia. Priebeh nepokojov je totiž takmer nemožné objektívne sledovať kvôli neprítomnosti nezávislých novinárov, ktorým Sýria odoprela vstup do krajiny. Preto je množstvo správ rozporuplných a informácie od štátnej tlačovej agentúry [[SANA]] sú často úplne protichodné s vyhláseniami opozície. Západné zdroje najčastejšie (a takmer vždy) citujú ''Sýrske observatórium pre ľudské práva'' ([[Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva|SOHR]]), ktoré len ťažko možno považovať za spoľahlivý zdroj, keďže sa nachádza v [[Londýn]]e v dvojizbovom byte s dvoma pracovníkmi – sýrskym imigrantom s neukončeným stredoškolským vzdelaním, majiteľom bistra, a prekladateľkou a sekretárkou v jednej osobe – ktorí sú údajne v telefonickom kontakte s predstaviteľmi opozície.<ref name="Kazdy vsetko"/> Správy, ktoré vydáva SOHR, sú nevyvážené a jasne podporujú opozíciu, keďže všetky správy dostávajú od nej. Naproti tomu, [[SANA]] označuje ozbrojenú opozíciu ako nezávislé skupiny [[teroristi|teroristov]] a banditov, ukrývajúcich sa za ľudské štíty. Podľa nej sa armáda snaží chrániť civilné obyvateľstvo pred teroristami, ktorí mučia a popravujú tých, ktorí sa k nim nechcú pridať. Al-Asad ich označil za „ozbrojené teroristické skupiny financované cudzími mocnosťami snažiacimi sa vyvolať chaos“,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Al-Asad ohlásil rozhodujúcu bitku o Sýriu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/249994-al-asad-ohlasil-rozhodujucu-bitku-o-syriu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-08-01 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> zatiaľčo opozícia obviňuje vládu z vraždenia vlastných občanov a používania ťažkých zbraní a leteckého ostreľovania v zastavaných oblastiach. To však bolo niekoľkokrát vyvrátené.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Govt helicopters bombing Damascus districts not confirmed | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/syria-helicopters-bomb-damascus-780/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-07-22 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> == Dopady nepokojov == Okrem vyše 100 000 mŕtvych, státisícov utečencov, 2 miliónov vojnou dotknutých ľudí a obrovských materiálnych škôd nepokoje značne destabilizujú celý región. Niektoré západné štáty dokonca zvažujú priamu vojenskú intervenciu v Sýrii, čo by mohlo spôsobiť konflikt omnoho väčších rozmerov, ak by sa na stranu Sýrie postavil jej spojenec, Irán.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Iran threatens to ‘strike out’ at any intervention in Syria | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/iran-strike-intervention-syria-960/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-07-24 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> Napätie tiež zvyšuje skutočnosť, že Sýria vlastní [[chemická zbraň|chemické zbrane]] a vyhlásila, že ich v prípade intervencie zo zahraničia proti agresorovi použije, kvôli čomu susedný [[Izrael]] zvažuje preventívny útok, aby získal nadvládu nad týmito zbraňami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = RT | odkaz na autora = | titul = Israel may use military force ‘to secure’ Syria’s alleged chemical arsenal | periodikum = RT | odkaz na periodikum = RT | url = https://www.rt.com/news/israel-syria-chemical-weapons-803/ | issn = | vydavateľ = TV-Novosti | miesto = Moskva | dátum = 2012-06-14 | dátum prístupu = 2025-01-29 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vojny 21. storočia]] [[Kategória:Občianske vojny|Sýria]] [[Kategória:Sýria]] [[Kategória:Udalosti v 2014]] 1p6f5eom356fuh794edgarnzvhlel54 0 446560 8058072 8056674 2025-07-08T09:57:35Z Lekvarnička 262477 8058072 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Na rozšírenie}}{{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno=Švédsko|Asociácia=Švédska futbalová asociácia (Svenska Fotbollförbundet)|Konfederácia=UEFA|Tréner=Peter Gerhardsson|Kapitán=[[Kosovare Asllani]], [[Magdalena Eriksson]]|Kód FIFA=SWE|Rebríček FIFA=6 (12. jún 2025)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=1 (august 2023)|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=11 (september 2017, jún 2018)|vzor_lp1=_swe24h|vzor_t1=_swe24h|vzor_pp1=_swe24h|vzor_tr1=_swe24h|vzor_po1=_swe24h|ľavéplece1=FFEC00|telo1=FFEC00|pravéplece1=FFEC00|trenírky1=001045|ponožky1=FFEC00|vzor_lp2=_swe25aw|vzor_t2=_swe25aw|vzor_pp2=_swe25aw|vzor_tr2=_swe25aw|vzor_po2=_swe25aw|ľavéplece2=015187|telo2=015187|pravéplece2=015187|trenírky2=015187|ponožky2=015187|Prvý zápas=Švédsko 0:0 {{minivlajka |Fínsko}} Fínsko ([[Mariehamn]], Fínsko, 25. august 1973|Najvyššia výhra=Švédsko 17:0 {{minivlajka |Azerbajdžan}} Azerbajdžan ([[Göteborg]], Švédsko, 23. jún 2010)|Najvyššia prehra={{minivlajka |Nórsko}} Nórsko 4:0 Švédsko (Hamar, Nórsko, 21. január 1996)|Štarty MS=9|Prvá účasť MS=1991|Najlepší výsledok MS=Finalistky (2003)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien]]|Štarty MR=12|Prvá účasť MR=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]|Najlepší výsledok MR=1. miesto ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]])|stav k=8.7.2025}} '''Švédske národné ženské futbalové družstvo''' reprezentuje Švédsko na medzinárodných futbalových zápasoch. Bolo založené v roku 1973. Tím reprezentoval Švédsko na deviatich [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvách sveta]]. Získali jednu striebornú medailu v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]], a štyri bronzové ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]). Sedemkrát súťažili na [[Letné olympijské hry|Letných olympijských hrách]] a dvakrát získali striebornú medailu ([[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – ženy|2016]], [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020|2020]]). Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvách Európy]] súťažili dvanásťkrát (momentálne prebiehajú [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Majstrovstvá Európy 2025]]). Zlatú medailu vyhrali raz ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]), striebornú dvakrát ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]]). == Rekordy hráčok == === Reprezentačné zápasy === {| class="wikitable" |+ ! !Meno hráčky !Reprezentačné roky !Počet zápasov |- |1. |[[Caroline Seger]] |2005 - 2023 |240 |- |2. |[[Therese Sjögran]] |1997 - 2015 |214 |- |3. |[[Kosovare Asllani]] |2008 - |200 |- | rowspan="2" |4. |[[Nilla Fischer]] |2001 - 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swedish Football Association | titul = Nilla Fischer – Spelarstatistik | url = https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/nilla-fischer/a3b80411-d48b-40ca-b557-e1c69ddfcf7f/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220927141715/https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/nilla-fischer/a3b80411-d48b-40ca-b557-e1c69ddfcf7f/}}</ref> |189 |- |[[Hedvig Lindahl]] |2002 - 2022 |189<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swedish Football Association | titul = Hedvig Lindahl – Spelarstatistik | url = https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/hedvig-lindahl/f9e26083-e87f-4bdc-b16e-bf210fcbe5e9/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211207001842/https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/hedvig-lindahl/f9e26083-e87f-4bdc-b16e-bf210fcbe5e9/}}</ref> |- |6. |[[Lotta Schelin]] |2004 - 2017 |185 |- |7. |[[Victoria Sandell Svensson]] |1996 - 2009 |166 |- |8. |[[Sofia Jakobsson]] |2011 - |163 |- |9. |[[Kristin Bengtsson]] |1991 - 2005 |157 |- |10. |[[Linda Sembrant]] |2005 - |155 |} === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" |+ ! !Meno hráčky !Reprezentačné roky !Góly !Zápasy !Priemer |- |1. |[[Lotta Schelin]] |2004 - 2017 |88 |185 |0.48 |- |2. |[[Hanna Ljungberg]] |1996 - 2008 |72 |130 |0.55 |- | rowspan="2" |3. |[[Lena Videkull]] |1984 - 1996 | rowspan="2" |71 |111 |0.64 |- |[[Pia Sundhage]] |1975 - 1996 |146 |0.49 |- |5. |[[Victoria Sandell Svensson]] |1996 - 2009 |68 |166 |0.41 |- |6. |[[Kosovare Asllani]] |2008 - |48 |200 |0.24 |- |7. |[[Malin Andersson]] |1994 - 2005 |39<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swedish Football Association | titul = Malin Lovén – Spelarstatistik | url = https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/malin-loven/2d3deaca-58de-4d9d-8aef-b3b600ee999c/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230730153154/https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/malin-loven/2d3deaca-58de-4d9d-8aef-b3b600ee999c/}}</ref> |151 |0.26 |- |8. |[[Anneli Andelén]] |1985 - 1996 |37 |88 |0.42 |- |9. | align="left" |[[Stina Blackstenius]] |2015 - |35 |115 |0.30 |- | rowspan="2" |10. |[[Fridolina Rolfö]] |2014 - | rowspan="2" |32 |96 |0.33 |- |[[Caroline Seger]] |2005 - 2023 |240 |0.13 |} == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]] ! rowspan="14" | ! colspan="6" |Kvalifikácia na MS |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]] |{{minivlajka|Čína|w}} |o 3. miesto |3. |6 |4 |0 |2 |18 |7 |6 |4 |2 |0 |13 |3 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] |{{minivlajka|Švédsko|w}} |štvrťfinále |5. |4 |2 |1 |1 |6 |4 | colspan="6" |kvalifikovaný ako hostiteľ |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]] |{{minivlajka|USA|w}} |štvrťfinále |6. |4 |2 |0 |2 |7 |6 |6 |6 |0 |0 |18 |5 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]] |{{minivlajka|USA|w}} |finalista |2. |6 |4 |0 |2 |10 |7 |6 |5 |0 |1 |27 |4 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]] |{{minivlajka|Čína|w}} |skupinová fáza |10. |3 |1 |1 |1 |3 |4 |8 |7 |1 |0 |32 |6 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]] |{{minivlajka|Nemecko|w}} |o 3. miesto |3. |6 |5 |0 |1 |10 |3 |10 |8 |2 |0 |40 |6 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]] |{{minivlajka|Kanada|w}} |osemfinále |16. |4 |0 |3 |1 |5 |8 |10 |10 |0 |0 |32 |1 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]] |{{minivlajka|Francúzsko|w}} |o 3. miesto |3. |7 |5 |0 |2 |12 |6 |8 |7 |0 |1 |22 |2 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]] |{{minivlajka|Austrália|w}} {{minivlajka|Nový Zéland|w}} |o 3. miesto |3. |7 |5 |1 |1 |14 |4 |8 |7 |1 |0 |32 |2 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]] |{{minivlajka|Brazília|w}} | | | | | | | | | | | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]] |{{minivlajka|Mexiko|w}}/{{minivlajka|USA|w}} | | | | | | | | | | | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]] |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | | | | | | | | | | | | | | |} == Olympijské hry == {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |Olympijské hry ! rowspan="12" | ! colspan="6" |Kvalifikácia |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG |- |1996 |{{Minivlajka|USA}}[[Atlanta]] |skupinová fáza |6. |3 |1 |0 |2 |4 |5 |4 |2 |1 |1 |6 |4 |- |2000 |{{Minivlajka|Austrália}}[[Sydney]] |skupinová fáza |6. |3 |0 |1 |2 |1 |4 |10 |8 |2 |0 |25 |11 |- |2004 |{{Minivlajka|Grécko}}[[Atény]] |o 3. miesto |4. |5 |2 |0 |3 |4 |5 |12 |9 |0 |3 |37 |11 |- |[[Futbal na Letných olympijských hrách 2008#Ženský turnaj|2008]] |{{Minivlajka|Čína}}[[Peking]] |štvrťfinále |6. |4 |2 |0 |2 |4 |5 |13 |10 |2 |1 |42 |13 |- |[[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – ženy|2012]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Londýn]] |štvrťfinále |7. |4 |1 |2 |1 |7 |5 |16 |13 |2 |1 |50 |12 |- |[[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – ženy|2016]] |{{Minivlajka|Brazília}}[[Rio de Janeiro]] |finalista |2. |6 |1 |3 |2 |4 |8 |17 |12 |4 |1 |40 |10 |- |2020 |{{Minivlajka|Japonsko}}[[Tokio]] |finalista |2. |6 |5 |1 |0 |14 |4 |5 |4 |0 |1 |10 |4 |- |2024 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paríž]] | colspan="8" |nekvalifikovali sa |6 |2 |1 |3 |8 |10 |- |2028 |{{Minivlajka|USA}}[[Los Angeles]] | | | | | | | | | | | | | | |- |2032 |{{Minivlajka|Austrália}}[[Brisbane]] | | | | | | | | | | | | | | |} == Majstrovstvá Európy == {| class="wikitable" ! colspan="10" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] ! rowspan="14" | ! colspan="6" |Kvalifikácia na ME |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Viac usporiadateľov |1. miesto |1. |4 |3 |0 |1 |6 |4 |6 |6 |0 |0 |26 |1 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |finalista |2. |2 |1 |0 |1 |4 |4 |6 |5 |0 |1 |14 |3 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] |o 3. miesto |3. |2 |1 |0 |1 |3 |3 |6 |2 |3 |1 |11 |4 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] | colspan="8" rowspan="2" |nekvalifikovali sa |6 |4 |2 |0 |13 |3 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]] |6 |3 |2 |1 |18 |4 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]] |Viac usporiadateľov |finalista |2. |3 |1 |0 |2 |9 |8 |6 |5 |0 |1 |25 |2 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] {{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |semifinále |3. |4 |3 |0 |1 |6 |2 |6 |5 |1 |0 |26 |2 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2001|2001]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |finalista |2. |5 |3 |0 |2 |7 |4 |8 |5 |2 |1 |28 |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]] |semifinále |3. |4 |1 |2 |1 |4 |4 |8 |6 |1 |1 |26 |5 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]] |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]] |štvrťfinále |5. |4 |2 |1 |1 |7 |4 |8 |8 |0 |0 |31 |0 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]] |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |semifinále |3. |5 |3 |1 |1 |13 |3 | colspan="6" |kvalifikovaný ako hostiteľ |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]] |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]] |štvrťfinále |7. |4 |1 |1 |2 |4 |5 |8 |7 |0 |1 |22 |3 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]] |semifinále |4. |5 |3 |1 |1 |9 |6 ! |8 |7 |1 |0 |40 |2 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|2025]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarsko]] | | | | | | | | ! |10 |6 |2 |2 |26 |4 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2029|2029]] | | | | | | | | | ! | | | | | | |} == Liga národov == {| class="wikitable" |+ ! colspan="21" |[[Liga národov žien UEFA|Liga národov UEFA]] |- ! colspan="12" |Ligová fáza ! rowspan="4" | ! colspan="8" |Finálový turnaj |- !Sezóna !Liga !Skupina !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Baráž !Konečné poradie !Sezóna !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]] |A |4 |3. |8 |4 |1 |3 |18 |10 |= |11. |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024#Finálový turnaj|2023/2024]] | colspan="7" |nekvalifikovali sa |- |[[Liga národov žien UEFA 2025|2025]] |A |4 | | | | | | | | | |[[Liga národov žien UEFA 2025#Finálový turnaj|2025]] | | | | | | | |} {{Futbalový výhonok}}{{Portál|Futbal|Futbalový}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sweden women's national football team}} == Referencie == [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]] [[Kategória:Futbal vo Švédsku]] [[Kategória:Švédske národné družstvá|Futbal]] ocbls3s17hqxo5sbt682tdoopdh84ur 8058101 8058072 2025-07-08T11:49:52Z Lekvarnička 262477 8058101 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Na rozšírenie}}{{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno=Švédsko|Asociácia=Švédska futbalová asociácia (Svenska Fotbollförbundet)|Konfederácia=UEFA|Tréner=Peter Gerhardsson|Kapitán=[[Kosovare Asllani]], [[Magdalena Eriksson]]|Kód FIFA=SWE|Rebríček FIFA=6 (12. jún 2025)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=1 (august 2023)|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=11 (september 2017, jún 2018)|vzor_lp1=_swe24h|vzor_t1=_swe24h|vzor_pp1=_swe24h|vzor_tr1=_swe24h|vzor_po1=_swe24h|ľavéplece1=FFEC00|telo1=FFEC00|pravéplece1=FFEC00|trenírky1=001045|ponožky1=FFEC00|vzor_lp2=_swe25aw|vzor_t2=_swe25aw|vzor_pp2=_swe25aw|vzor_tr2=_swe25aw|vzor_po2=_swe25aw|ľavéplece2=015187|telo2=015187|pravéplece2=015187|trenírky2=015187|ponožky2=015187|Prvý zápas=Švédsko 0:0 {{minivlajka |Fínsko}} Fínsko ([[Mariehamn]], Fínsko, 25. august 1973|Najvyššia výhra=Švédsko 17:0 {{minivlajka |Azerbajdžan}} Azerbajdžan ([[Göteborg]], Švédsko, 23. jún 2010)|Najvyššia prehra={{minivlajka |Nórsko}} Nórsko 4:0 Švédsko (Hamar, Nórsko, 21. január 1996)|Štarty MS=9|Prvá účasť MS=1991|Najlepší výsledok MS=Finalistky (2003)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien]]|Štarty MR=12|Prvá účasť MR=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]|Najlepší výsledok MR=1. miesto ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]])|stav k=8.7.2025}} '''Švédske národné ženské futbalové družstvo''' reprezentuje Švédsko na medzinárodných futbalových zápasoch. Bolo založené v roku 1973. Tím reprezentoval Švédsko na deviatich [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvách sveta]]. Získali jednu striebornú medailu v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]], a štyri bronzové ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]). Sedemkrát súťažili na [[Letné olympijské hry|Letných olympijských hrách]] a dvakrát získali striebornú medailu ([[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – ženy|2016]], [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020|2020]]). Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvách Európy]] súťažili dvanásťkrát (momentálne prebiehajú [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Majstrovstvá Európy 2025]]). Zlatú medailu vyhrali raz ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]), striebornú dvakrát ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]]). == Rekordy hráčok == === Reprezentačné zápasy === {| class="wikitable" |+ ! !Meno hráčky !Reprezentačné roky !Počet zápasov |- |1. |[[Caroline Seger]] |2005 - 2023 |240 |- |2. |[[Therese Sjögran]] |1997 - 2015 |214 |- |3. |[[Kosovare Asllani]] |2008 - |200 |- | rowspan="2" |4. |[[Nilla Fischer]] |2001 - 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swedish Football Association | titul = Nilla Fischer – Spelarstatistik | url = https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/nilla-fischer/a3b80411-d48b-40ca-b557-e1c69ddfcf7f/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220927141715/https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/nilla-fischer/a3b80411-d48b-40ca-b557-e1c69ddfcf7f/}}</ref> |189 |- |[[Hedvig Lindahl]] |2002 - 2022 |189<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swedish Football Association | titul = Hedvig Lindahl – Spelarstatistik | url = https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/hedvig-lindahl/f9e26083-e87f-4bdc-b16e-bf210fcbe5e9/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211207001842/https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/hedvig-lindahl/f9e26083-e87f-4bdc-b16e-bf210fcbe5e9/}}</ref> |- |6. |[[Lotta Schelin]] |2004 - 2017 |185 |- |7. |[[Victoria Sandell Svensson]] |1996 - 2009 |166 |- |8. |[[Sofia Jakobsson]] |2011 - |163 |- |9. |[[Kristin Bengtsson]] |1991 - 2005 |157 |- |10. |[[Linda Sembrant]] |2005 - |155 |} === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" |+ ! !Meno hráčky !Reprezentačné roky !Góly !Zápasy !Priemer |- |1. |[[Lotta Schelin]] |2004 - 2017 |88 |185 |0.48 |- |2. |[[Hanna Ljungberg]] |1996 - 2008 |72 |130 |0.55 |- | rowspan="2" |3. |[[Lena Videkull]] |1984 - 1996 | rowspan="2" |71 |111 |0.64 |- |[[Pia Sundhage]] |1975 - 1996 |146 |0.49 |- |5. |[[Victoria Sandell Svensson]] |1996 - 2009 |68 |166 |0.41 |- |6. |[[Kosovare Asllani]] |2008 - |48 |200 |0.24 |- |7. |[[Malin Andersson]] |1994 - 2005 |39<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swedish Football Association | titul = Malin Lovén – Spelarstatistik | url = https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/malin-loven/2d3deaca-58de-4d9d-8aef-b3b600ee999c/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230730153154/https://www.svenskfotboll.se/spelarfakta/malin-loven/2d3deaca-58de-4d9d-8aef-b3b600ee999c/}}</ref> |151 |0.26 |- |8. |[[Anneli Andelén]] |1985 - 1996 |37 |88 |0.42 |- |9. | align="left" |[[Stina Blackstenius]] |2015 - |35 |115 |0.30 |- | rowspan="2" |10. |[[Fridolina Rolfö]] |2014 - | rowspan="2" |32 |96 |0.33 |- |[[Caroline Seger]] |2005 - 2023 |240 |0.13 |} == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]] ! rowspan="14" | ! colspan="6" |Kvalifikácia na MS |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]] |{{minivlajka|Čína|w}} |o 3. miesto |3. |6 |4 |0 |2 |18 |7 |6 |4 |2 |0 |13 |3 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] |{{minivlajka|Švédsko|w}} |štvrťfinále |5. |4 |2 |1 |1 |6 |4 | colspan="6" |kvalifikovaný ako hostiteľ |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]] |{{minivlajka|USA|w}} |štvrťfinále |6. |4 |2 |0 |2 |7 |6 |6 |6 |0 |0 |18 |5 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]] |{{minivlajka|USA|w}} |finalista |2. |6 |4 |0 |2 |10 |7 |6 |5 |0 |1 |27 |4 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]] |{{minivlajka|Čína|w}} |skupinová fáza |10. |3 |1 |1 |1 |3 |4 |8 |7 |1 |0 |32 |6 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]] |{{minivlajka|Nemecko|w}} |o 3. miesto |3. |6 |5 |0 |1 |10 |3 |10 |8 |2 |0 |40 |6 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]] |{{minivlajka|Kanada|w}} |osemfinále |16. |4 |0 |3 |1 |5 |8 |10 |10 |0 |0 |32 |1 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]] |{{minivlajka|Francúzsko|w}} |o 3. miesto |3. |7 |5 |0 |2 |12 |6 |8 |7 |0 |1 |22 |2 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]] |{{minivlajka|Austrália|w}} {{minivlajka|Nový Zéland|w}} |o 3. miesto |3. |7 |5 |1 |1 |14 |4 |8 |7 |1 |0 |32 |2 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]] |{{minivlajka|Brazília|w}} | | | | | | | | | | | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]] |{{minivlajka|Mexiko|w}}/{{minivlajka|USA|w}} | | | | | | | | | | | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]] |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | | | | | | | | | | | | | | |} == Olympijské hry == {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |Olympijské hry ! rowspan="12" | ! colspan="6" |Kvalifikácia |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG |- |1996 |{{Minivlajka|USA}}[[Atlanta]] |skupinová fáza |6. |3 |1 |0 |2 |4 |5 |4 |2 |1 |1 |6 |4 |- |2000 |{{Minivlajka|Austrália}}[[Sydney]] |skupinová fáza |6. |3 |0 |1 |2 |1 |4 |10 |8 |2 |0 |25 |11 |- |2004 |{{Minivlajka|Grécko}}[[Atény]] |o 3. miesto |4. |5 |2 |0 |3 |4 |5 |12 |9 |0 |3 |37 |11 |- |[[Futbal na Letných olympijských hrách 2008#Ženský turnaj|2008]] |{{Minivlajka|Čína}}[[Peking]] |štvrťfinále |6. |4 |2 |0 |2 |4 |5 |13 |10 |2 |1 |42 |13 |- |[[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – ženy|2012]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Londýn]] |štvrťfinále |7. |4 |1 |2 |1 |7 |5 |16 |13 |2 |1 |50 |12 |- |[[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – ženy|2016]] |{{Minivlajka|Brazília}}[[Rio de Janeiro]] |finalista |2. |6 |1 |3 |2 |4 |8 |17 |12 |4 |1 |40 |10 |- |2020 |{{Minivlajka|Japonsko}}[[Tokio]] |finalista |2. |6 |5 |1 |0 |14 |4 |5 |4 |0 |1 |10 |4 |- |2024 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paríž]] | colspan="8" |nekvalifikovali sa |6 |2 |1 |3 |8 |10 |- |2028 |{{Minivlajka|USA}}[[Los Angeles]] | | | | | | | | | | | | | | |- |2032 |{{Minivlajka|Austrália}}[[Brisbane]] | | | | | | | | | | | | | | |} == Majstrovstvá Európy == {| class="wikitable" ! colspan="10" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] ! rowspan="14" | ! colspan="6" |Kvalifikácia na ME |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Viac usporiadateľov |1. miesto |1. |4 |3 |0 |1 |6 |4 |6 |6 |0 |0 |26 |1 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |finalista |2. |2 |1 |0 |1 |4 |4 |6 |5 |0 |1 |14 |3 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] |o 3. miesto |3. |2 |1 |0 |1 |3 |3 |6 |2 |3 |1 |11 |4 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] | colspan="8" rowspan="2" |nekvalifikovali sa |6 |4 |2 |0 |13 |3 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]] |6 |3 |2 |1 |18 |4 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]] |Viac usporiadateľov |finalista |2. |3 |1 |0 |2 |9 |8 |6 |5 |0 |1 |25 |2 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] {{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |semifinále |3. |4 |3 |0 |1 |6 |2 |6 |5 |1 |0 |26 |2 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2001|2001]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |finalista |2. |5 |3 |0 |2 |7 |4 |8 |5 |2 |1 |28 |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]] |semifinále |3. |4 |1 |2 |1 |4 |4 |8 |6 |1 |1 |26 |5 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]] |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]] |štvrťfinále |5. |4 |2 |1 |1 |7 |4 |8 |8 |0 |0 |31 |0 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]] |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |semifinále |3. |5 |3 |1 |1 |13 |3 | colspan="6" |kvalifikovaný ako hostiteľ |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]] |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]] |štvrťfinále |7. |4 |1 |1 |2 |4 |5 |8 |7 |0 |1 |22 |3 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]] |semifinále |4. |5 |3 |1 |1 |9 |6 ! |8 |7 |1 |0 |40 |2 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|2025]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarsko]] | | | | | | | | ! |10 |6 |2 |2 |26 |4 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2029|2029]] | | | | | | | | | ! | | | | | | |} == Liga národov == {| class="wikitable" |+ ! colspan="21" |[[Liga národov žien UEFA|Liga národov UEFA]] |- ! colspan="12" |Ligová fáza ! rowspan="4" | ! colspan="8" |Finálový turnaj |- !Sezóna !Liga !Skupina !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !{{Tooltip|P/Z|Postup/zostup po skončení sezóny}} !{{Tooltip|Po.|Celkové poradie}} !Sezóna !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]] |A |4 |3. |8 |4 |1 |3 |18 |10 |= |11. |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024#Finálový turnaj|2023/2024]] | colspan="7" |nekvalifikovali sa |- |[[Liga národov žien UEFA 2025|2025]] |A |4 | | | | | | | | | |[[Liga národov žien UEFA 2025#Finálový turnaj|2025]] | | | | | | | |} {{Futbalový výhonok}}{{Portál|Futbal|Futbalový}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sweden women's national football team}} == Referencie == [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]] [[Kategória:Futbal vo Švédsku]] [[Kategória:Švédske národné družstvá|Futbal]] 1p9pdcwib6j6qcvj45bipwxro8vo98l 0 447714 8057849 7990337 2025-07-07T19:30:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057849 wikitext text/x-wiki '''Alternatívne biochémie''' sa pokúšajú preskúmať možnosť existencie [[živý organizmus|organizmov]] fungujúcich pomocou iných [[chemická zlúčenina|chemických zlúčenín]] než pozemské organizmy. Všetky dosiaľ [[Uhlíkový život|nám známe formy života]] používajú [[uhlík]] na svoje základné stavebné a [[látková premena|metabolické]] funkcie, [[voda|vodu]] ako rozpúšťadlo a [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] a/alebo [[RNA]] na svoje ovládanie a [[rozmnožovanie]].<ref>Pace, Norman R. (2001), ''"The universal nature of biochemistry"''. [http://www.pnas.org/content/98/3/805.full]</ref> Ide o vysoko špekulatívne teórie vzhľadom na to, že ešte nerozumieme ani mnohým mechanizmom uhlíkového života. V roku 2007 skupina vedcov zastrešená [[United States National Research Council]] vypracovala štúdiu, v ktorej zvažuje možnosť života založeného na alternatívnych biochémiách a plánujú ho hľadať v spolupráci s [[vesmírna agentúra|vesmírnymi agentúrami]].<ref>Committee on the Limits of Organic Life in Planetary Systems, Committee on the Origins and Evolution of Life, National Research Council; ''The Limits of Organic Life in Planetary Systems;'' The National Academies Press, 2007; strana 5 [http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=11919&page=R10]</ref> Existencia alebo aspoň reálnosť týchto foriem biochémie nebola zatiaľ preukázaná. [[Mimozemský život|Mimozemské formy života]] založené na alternatívnych biochémiách sa bežne vyskytujú v [[vedecká fantastika|sci-fi]] literatúre a filmoch. == Alternatívna chiralita biomolekúl == [[Súbor: Atropoizomeria.JPG|thumb|right|200px|Optické izoméry 2,3,6,2',4'- pentachlórbifenylu]] Pravdepodobne najmenej neobyčajná alternatívna biochémia by bola založená na odlišnej [[chiralita|chiralite]] jej biomolekúl. V nám známom živote sú všetky [[aminokyselina|aminokyseliny]] v L forme a [[sacharid|cukry]] v D forme. Molekuly s opačnou chiralitou majú rovnaké chemické vlastnosti ako ich zrkadlové formy, takže život založený na nich by bol možný, ale nebol by kompatibilný s organizmami s molekulami inej chirality. Vedú sa však spory, či by takýto život mal byť považovaný za novátorský a naozaj alternatívny. == Alternatívy v rámci uhlíkovej biochémie == === Alternatívne aminokyseliny === <!-- [[File:Orthogonal pair to extend code.svg|thumb|Schéma mechanizmu vkladania neštandardnej aminokyseliny]] --> Objavili sa už aj pokusy začleniť do proteínov aminokyseliny, ktoré nám známe organizmy nepoužívajú. Všetky známe organizmy totiž obsahujú rovnakých 20 aminokyselín, niektoré začleňujú do proteínových reťazcov aj [[selenocysteín]] známy ako 21. proteinogénna aminokyselina a [[pyrolyzín]] známy ako 22. proteinogénna aminokyselina). Začlenením inej aminokyseliny ako jednej z 22 proteinogénnych aminokyselín vznikne [[alloproteín]]. Keďže v [[posttranslačná úprava|post-translačnej fáze]] je to dosť náročné, používa sa na to zásah počas [[Translácia (genetika)|translačného]] mechanizmu. Potrebné sú dva základné kroky: k príslušnej [[tRNA]] pripojiť požadovanú aminokyselinu - na to sa používa enzým [[aminoacyl tRNA syntetáza]] (ligáza) v genetickom kóde (RNA) umiestniť na zamýšľané miesto [[triplet]], ktorý kóduje túto tRNA. Najčastejšie sa na to používajú triplety, ktoré obvykle zastavujú transláciu (je ich viac, takže jeden z nich sa dá použiť na tieto účely), alebo štvorica báz.<ref>Wang, L.; Brock, A., Herberich, B., Schultz, P. G. (April 2001). "Expanding the Genetic Code of Escherichia coli". Science 292 (5516): 498–500. http://dx.doi.org/10.1126%2Fscience.1060077 </ref> Vložené aminokyseliny sa v súčasnosti využívajú na zmenu alebo skúmanie funkcie proteínu - môže mať rôzne požadované vlastnosti (napríklad byť fotoreaktívne, meniť farbu, fluoreskovať a podobne.<ref>Peter G. Schultz, Expanding the genetic code. http://www3.interscience.wiley.com/journal/109858221/abstract {{Webarchive|url=https://archive.ph/20130105065935/http://www3.interscience.wiley.com/journal/109858221/abstract |date=2013-01-05 }}</ref> Prvé takéto úspešné vloženie novej aminokyseliny bolo realizované v roku 1990.<ref>Normanly, J; Kleina, L.G.; Masson, J.M.; Abelson, J.; Miller, J.H. (1990). "Construction of Escherichia coli amber suppressor tRNA genes. III. Determination of tRNA specificity". J. Mol. Biol. 213 (4): 719–726. http://dx.doi.org/10.1016%2FS0022-2836(05)80258-X </ref> === Alternatívne nukleové kyseliny === Nukleové kyseliny sú reťazce pospájaných nukleotidov, ktoré nesú genetickú informáciu organizmu. Tie sa skladajú z troch častí: päťuhlíkatého [[sacharid|cukru]] (sacharidu) ([[ribóza]] alebo [[deoxyribóza]]), [[fosfát]]ového zvyšku a [[Báza (nukleová kyselina)|nukleovej bázy]] - [[adenín]]u, [[guanín]]u, [[cytozín]]u a [[tymín]]u (v prípade DNA), alebo [[uracil]]u (v prípade RNA). Každá z týchto zložiek môže byť zmenená, čo so sebou prináša iné možnosti väzby navzájom alebo zmenu priestorového tvaru celej molekuly (napríklad trojzávitnicu u PNA).<ref>Petersson B et al. Crystal structure of a partly self-complementary peptide nucleic acid (PNA) oligomer showing a duplex-triplex network. J Am Chem Soc. 2005 Feb 9;127(5):1424–30.</ref> Najčastejšie využitie netypickej bázy je zvyčajne ako [[fluorescencia|fluorescenčná]] sonda pri detekcii a skúmaní nukleových kyselín, ale bolo vyvinutých už aj niekoľko liekov napríklad proti [[HIV]], [[hepatitída|hepatitíde]] a ďalším, pričom novátorská zložka zvyčajne pôsobí ako terminátor replikácie [[vírus]]u v bunke. [[File:Morpholino-monomer.svg|thumb|Chemická štruktúra morfolínovej nukleovej kyseliny]] ==== Alternatívy kostry ==== Cukorná a fosfátová zložka tvoria tzv. kostru nukleovej kyseliny. V prípade zmeny cukru je známych niekoľko zlúčenín, napríklad: LNA,<ref>Alexei A. Koshkin; Sanjay K. Singh, Poul Nielsen, Vivek K. Rajwanshi, Ravindra Kumar, Michael Meldgaard, Carl Erik Olsen, Jesper Wengel (1998). "LNA (Locked Nucleic Acids): Synthesis of the adenine, cytosine, guanine, 5-methylcytosine, thymine and uracil bicyclonucleoside monomers, oligomerisation, and unprecedented nucleic acid recognition". Tetrahedron 54 (14): 3607–30. http://dx.doi.org/10.1016%2FS0040-4020(98)00094-5</ref> [[morfolín]],<ref>Summerton J and Weller D. Morpholino Antisense Oligomers: Design, Preparation and Properties. Antisense & Nucleic Acid Drug Development 1997; 7:187-195.</ref> PNA.<ref>Nielsen PE, Egholm M, Berg RH, Buchardt O (December 1991). "Sequence-selective recognition of DNA by strand displacement with a thymine-substituted polyamide". Science 254 (5037): 1497–500. http://www.sciencemag.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=1962210</ref>, prípadne GNA<ref>Zhang Lilu, Peritz Adam, Meggers Eric (2005). "A simple glycol nucleic acid". J Am Chem Soc 127 (12): 4174–5. http://pubs.acs.org/doi/pdf/10.1021/ja042564z?cookieSet=1</ref> Napriek tomu, že ich chemická štruktúra je dosť odlišná od DNA alebo RNA, predsa sa na ňu viažu podľa Watson-Crickovho párovacieho pravidla. Nemôžu byť vytvorené enzymaticky, len umelými chemickými postupmi. Iná náhrada cukrov v DNA alebo RNA - [[dideoxyribóza]] - sa síce viaže na DNA či RNA, ale kvôli neprítomnosti ďalšej väzbovej skupiny funguje ako terminátor reťazovej reakcie. Táto vlastnosť sa využíva pri [[sekvenovanie|sekvenovaní]] nukleových kyselín.<ref>Sanger, F., Nicklen, S., and Coulson, A. R. DNA sequencing with chain-terminating inhibitors. Proc Natl Acad Sci, 74(12):5463-7, 1977.</ref> ==== Alternatívne bázy ==== #'''Fluoreskujúce bázy:''' Pravdepodobne najpoužívanejšia a komerčne dostupná je [[2-aminopurín]] (2-AP)<ref>Ward et al. Fluorescence Studies of Nucleotides and Polynucleotides I. Formycin 2-Aminopurine Riboside 2,6-Diaminopurine Riboside and Their Derivatives. J. Biol. Chem. 1969; 244: 1228–37.</ref>, ale v poslednej dobe ich bolo vyvinutých veľké množstvo s rôznymi vlastnosťami.<ref>Sinkeldam et al. Fluorescent analogs of Biomolecular Building Blocks: Design, properties and applications. Chem. Rev. 2010; 110(5): 2579-2619.</ref> Používajú sa najmä ako sondy a ďalšie skúmanie mechanizmu [[replikácia DNA|polymerizácie DNA]]. #'''Prírodné nepoužívané bázy:''' Ide najmä o modifikácie štandardných báz (napr. [[inozín]], [[pseudouridín]], [[dihydrouridín]], [[queuozín]], [[wyozín]] a podobne). Pri prepise genetickej informácie nie sú používané. [[File:Inosin.svg|thumb|[[Inozín]]]] ==== Alternatívy párovania báz ==== Zatiaľ nie je známe prečo sú v prírode používané len štyri nukleotidy. Podarilo sa už vyvinúť niekoľko novátorských spôsobov párovania báz. Napríklad tymín je schopný namiesto adenínu sa viazať s diaminopurínom (DAP) a to dokonca silnejšie než s adenínom.<ref>Kirnos MD, Khudyakov IY, Alexandrushkina NI, Vanyushin BF. 2-aminoadenine is an adenine substituting for a base in S-2L cyanophage DNA. Nature. 1977 Nov 24;270(5635):369–70.</ref> Podobne sa môžu viazať izoguanín s izocytozínom.<ref>Johnson SC et al. A third base pair for the polymerase chain reaction: inserting isoC and isoG. Nucleic Acids Res. 2004 Mar 29;32(6):1937–41.</ref> Počet možných párovaní sa zvýši za použitia xDNA, kde sa využíva osem nukleotidov.<ref>Lynch, Stephen R.; Haibo Liu, Jianmin Gao, and Eric T. Kool (October 2006). "Toward a Designed, Functioning Genetic System with Expanded-Size Base Pairs: Solution Structure of the Eight-Base xDNA Double Helix". Journal of the American Chemical Society 128 (45): 14704–14711. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2519095/ </ref> [[File:DiampurineT_DNA_base_pair.svg|thumb|Väzba medzi diaminopurínom a tymínom]] [[File:IG-iC_DNA_base_pair.svg|thumb|Väzba medzi izoguanínom a izocytozínom]] [[File:XA-T_DNA_base_pair.svg|thumb|Väzba medzi xA a tymínom]] ===== Párovanie pomocou iónov kovov ===== Pri tomto type párovania sú [[vodíková väzba|vodíkové väzby]] nahradené interakciou medzi iónom [[kov]]u a [[nukleozid]]om. Začlenenie iónov kovov do DNA jej pridalo rôzne magnetické<ref>H. Zhang, A. Calzolari, R. Di Felice. J. Phys. Chem. B 2005, 109, 15345–15348.</ref> a vodivé vlastnosti.<ref>P. Aich, R. J. S. Skinner, S. D. Wettig, R. P. Steer, J. S. Lee.Biomol. Struct. Dyn. 2002, 20, 93–98.</ref> Aj prírodné bázy sú schopné viazať sa s iónmi kovov - napríklad formácia T-Hg-T.<ref> E. Buncel, C. Boone, H. Joly, R. Kumar, A. R. J. Norris, Inorg. Biochem.198525, 61–73</ref> == Neuhlíkové biochémie == Vedci uvažujú o použití iných [[chemický prvok|prvkov]], ako je uhlík na vytvorenie [[molekula|molekulárnych štruktúr]] potrebných pre život, ale zatiaľ nikto nepredložil teóriu, ktorá by tento problém riešila. Keďže nám známy život je vytvorený výhradne z uhlíka a nikdy nebol objavený život mimo Zeme, presadzovanie názoru, že život je možný len na základe uhlíka je považované za tzv. [[uhlíkový šovinizmus]]. === Kremíková biochémia === [[Súbor: Electron_shell_014_Silicon.svg|thumb|right|200px|Atóm kremíka s elektrónmi]] Za najnádejnejšiu alternatívnu biochémiu je považovaná biochémia používajúca [[kremík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Silicon-based life | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/S/siliconlife.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = The Encyclopedia of Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Má mnoho vlastností podobných uhlíku a je v tej istej skupine v [[periodická tabuľka|periodickej tabuľke prvkov]] zvanej uhlíková skupina. Podobne ako uhlík môže tvoriť veľké molekuly nesúce biologickú informáciu. Avšak kremík má proti uhlíku niekoľko nevýhod. Chýba mu schopnosť tvoriť väzby s rôznymi druhmi atómov, ktoré umožňujú metabolické procesy. Uhlík reaguje s [[vodík]]om, [[kyslík]]om, [[dusík]]om, [[fosfor]]om, [[síra|sírou]] a [[kov]]mi ako [[železo]], [[magnézium]] a [[zinok]]. Kremík reaguje s veľmi málo inými prvkami, pričom tieto molekuly je možné popísať ako monotónne v porovnaní s pestrosťou uhlíkových makromolekúl. Je to preto, lebo atómy kremíka sú väčšie, ťažšie, majú väčší atómový polomer a preto ťažšie vytvárajú [[kovalentná väzba|kovalentné väzby]]<!-- potrebné pre živé organizmy (to by som sem nedával, pretože zatiaľ s istotou nevieme, či všetky živé organizmy ich s určitosťou nevyhnutne potrebujú)-->.<ref>Pace, NR (2001). ''"The universal nature of biochemistry.".'' Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America 98 (3): 805–8.[http://www.pnas.org/content/98/3/805.full.pdf]</ref> <br>[[Silán]]y (zlúčeniny kremíka a vodíka) sú analogické uhľovodíkovým [[alkán]]om. S vodou sú vysoko reaktívne a ak aj vytvoria dlhé reťazce, tie sa spontánne rozpadajú. Molekuly používajúce polyméry z kremíkových a kyslíkových atómov (namiesto väzieb len medzi atómami kremíka) sú známe ako [[silikón]]y a sú oveľa stabilnejšie. Predpokladá sa, že chémia založená na silikónoch by bola stabilnejšia ako ekvivalentná uhľovodíková biochémia v prostredí bohatom na [[kyselina|kyseliny]] na báze fosforu, aké sa našlo v niektorých oblastiach vesmíru. Avšak komplexné dlhé silikónové molekuly sú stále menej stabilné ako ich uhlíkové náprotivky. Organizmus na báze kremíka, ak by dýchal kyslík, by pravdepodobne vylučoval ako vedľajší produkt [[oxid kremičitý]] (SiO₂) - podobne ako uhlíkové organizmy vylučujú [[oxid uhličitý]] - CO₂. Tento by však bol v [[pevné skupenstvo|tuhom stave]] a zanášal by dýchacie orgány [[piesok|pieskom]]. Dalo by sa to vyriešiť, ak by organizmy žili v prostredí s teplotami niekoľko stoviek až tisíc stupňov, kde by bol SiO₂ tekutý, ale otázne je, ako by tam existoval samotný organizmus.<ref>Gillette, Stephen. ''World-Building.'' Writer's Digest Books.</ref> Pri testovaní molekúl v [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnom priestore]] 84 z nich bolo uhlíkových a len 8 kremíkových. Navyše 4 z nich aj tak obsahovali uhlík. Pomer uhlíka ku kremíku vo vesmíre je približne 10 k 1. Dá sa očakávať, že väčšia rozmanitosť uhlíkových komponentov vo vesmíre poskytuje menšiu základňu na vybudovanie kremíkových biochémií.<ref>Lazio, Joseph. ''"F.10 Why do we assume that other beings must be based on carbon? Why couldn't organisms be based on other substances?"''. [sci.astro] ET Life (Astronomy Frequently Asked Questions). [http://www.faqs.org/faqs/astronomy/faq/part6/section-16.html]</ref> Hoci na Zemi a iných [[terestriálna planéta|terestriálnych planétach]] je pomer uhlíka ku kremíku cca 1:925, život na Zemi je uhlíkový. Z faktu, že uhlík bol pri vybudovaní života úspešnejší ako kremík sa dá usudzovať, že kremík nie je vhodný materiál pre biochémiu na [[planéta]]ch podobných Zemi. Napríklad: kremík je menej univerzálny na tvorbu zložitejších zlúčenín, jeho komponenty sú nestabilné a zle [[tepelná vodivosť|vedú teplo]]. Je však možné, hoci nie dokázané, že by niektoré zlúčeniny kremíka boli použité na planétach s inými podmienkami ako štruktúrne prvky, ale [[látková premena|metabolizmus]] by sprostredkovávali uhlíkové zlúčeniny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Abundance in Earth's Crust |url = http://www.webelements.com/periodicity/abundance_crust/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 24.8.2012 |vydavateľ = WebElements: the periodic table on the web |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20080523082920/http://www.webelements.com/periodicity/abundance_crust/ |dátum archivácie = 2008-05-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Astrobiology |url = http://biocab.org/Astrobiology.html |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 24.8.2012 |vydavateľ = Biology Cabinet |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20101212184044/http://biocab.org/Astrobiology.html |dátum archivácie = 2010-12-12 }}</ref> Na základe výskumov sa predpokladá, že kremíkové organizmy by pre svoju existenciu vyžadovali zásadne iné [[životné prostredie]] než organizmy uhlíkové. === Dusíková a fosforečná biochémia === [[Fosfor]] vytvára podobne ako uhlík dlhé reťazce molekúl viažúc sa sám na seba. Dokonca v spojitosti s dusíkom môže utvárať stabilnejšiu kovalentnú väzbu a sformovať sa do zložitejších [[makromolekula|makromolekúl]] (dokonca aj kruhového tvaru).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Phosphorus-based life | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/P/phosphorus-based_life.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = The Encyclopedia of Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> [[Atmosféra Zeme]] je tvorená z cca 78 % dusíkom, ale pravdepodobne by pri tejto biochémii nemohol byť použitý, pretože jeho forma N₂ je veľmi málo reaktívna. Niektoré pozemské [[rastliny]], napríklad [[strukoviny]], ho dokážu využiť pomocou [[symbióza|symbiotických]] baktérií, ktoré sa vyskytujú v ich [[koreň (botanika)|koreňovom systéme]]. <!-- Museli by však už vtedy existovať. (kedy vtedy?)--> Teplotné pomery na Zemi umožňujú viazať dusík do foriem, ktoré by prvé organizmy mohli využiť. Napríklad by bola použiteľná atmosféra obsahujúca [[amoniak]] (NH₃) alebo NO₂. V týchto atmosférach by rastliny založené na tejto biochémii mohli brať dusík zo [[vzduch]]u a fosfor zo zeme a buď podobnými reakciami alebo reverznými ako sú uhlíkové by z nich získavali energiu. Zvieratá založené na dusíku a fosfore môžu takéto rastliny konzumovať. Zdá sa však, že niektoré z týchto reakcií by boli energeticky stratové, navyše dusík aj fosfor sa vo vesmíre nevyskytujú v dostatočnom množstve. Predpokladá sa, že amoniaková atmosféra by mohla existovať na niektorých masívnych planétach. Atmosféra z NO₂ je dosť nestabilná (reaguje s povrchom planéty a narúša ju [[žiarenie]]) a pravdepodobnnosť jej existencie je veľmi malá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nitrogen-based life | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/N/nitrogen-based_life.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = The Encyclopedia of Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> === Iné exotické biochémie === * Chémia založená na [[bór]]e je pravdepodobne ešte pestrejšia než uhlíková. V zemskej atmosfére je však potenciálne výbušný, vyžaduje redukčný typ atmosféry. Vo vesmíre je ho pravdepodobne veľmi málo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Boron-based life | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/B/boron-based_life.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = The Encyclopedia of Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> * Rôzne kovy zmiešané s kyslíkom tvoria veľmi komplexné a teplote odolné štruktúry, navyše v [[zemská kôra|zemskej kôre]] ich je viac ako uhlíka. Za istých podmienok (zatiaľ nepreverené) by mohli byť podkladom pre živé organizmy a to aj v podmienkach (napr. vysoké teploty) nevhodných pre uhlíkový život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Olyoxometalate-based life | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/P/polyoxometalate-based_life.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = The Encyclopedia of Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> * [[Síra]] je používaná mnohými organizmami ako zachytávač [[elektrón]]ov. Niektoré baktérie ju dokážu využiť namiesto kyslíka. Dokáže tvoriť dlhé reťazce, ale „trpí“ tými istými problémami ako fosfor a silány. Jej použitie namiesto uhlíka je čisto teoretické, keďže skôr tvorí lineárne, než rozvetvené reťazce.<ref>Philippot, et al.: ''Early Archaean Microorganisms Preferred Elemental Sulfur, Not Sulfate Science AAAS'', (14 September 2007) [http://www.sciencemag.org/cgi/content/abstract/317/5844/1534]</ref> ==== Chlór ako alternatíva ku kyslíku ==== Množstvo organizmov (ide o baktérie) používa namiesto kyslíka [[chlór]]. Ten je však vo vesmíre veľmi vzácny a planéty s takouto atmosférou sú zriedkavé, ak vôbec existujú. Chlór sa vyskytuje viazaný vo forme [[soľ (chémia)|solí]] alebo iných málo reaktívnych produktov.<ref>Greenwood, Norman N; Earnshaw, Alan (1997). ''Chemistry of the Elements (2 ed.)''. Oxford: Butterworth-Heinemann. str. 795</ref> ==== Arzén ako alternatíva k fosforu ==== Hoci mnohé baktérie používajú [[arzén]] vo svojom metabolizme, pre väčšinu života na Zemi je prudko jedovatý.<ref>Elke Dopp, Andrew D. Kligerman and Roland A. Diaz: ''Bone Organoarsenicals. Uptake, Metabolism, and Toxicity'', 2010, Royal Society of Chemistry. [http://dx.doi.org/10.1039%2F9781849730822-00231]</ref> ==== Selén alebo telúr ako alternatíva k síre ==== Podľa štúdie z roku 1950 môže [[selén]] nahradiť síru v baktérii ''[[Escherichia coli]]''. Podobne ako arzén je (ako izolovaný prvok) pre väčšinu života na Zemi prudko jedovatý.<ref>Olson, O.E. (1986). ''"Selenium Toxicity in Animals with Emphasis on Man".'' International Journal of Toxicology 5: 45. [http://dx.doi.org/10.3109%2F10915818609140736]</ref> === Ne-vodné rozpúšťadlá === [[Obrázok:Ice-fishing_on_Baikal_3.jpg|thumb|Zmena vlastností vody (zmenšenie hustoty) pri jej zamrznutí umožňuje prežitie živočíchov]] Všetok známy život na Zemi používa ako [[rozpúšťadlo]] výhradne vodu. Idea iného rozpúšťadla bola vo vedeckých kruhoch zavedená biochemikom Stevenom Bennerom.<ref>Benner, Steven A. et al (2004). ''"Is there a common chemical model for life in the universe?".'' [http://www.ffame.org/sbenner/cochembiol8.672-689.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101214063212/http://www.ffame.org/sbenner/cochembiol8.672-689.pdf |date=2010-12-14 }}</ref> [[Carl Sagan]] sa označil za uhlíkového, ale „nie tak veľmi za vodného šovinistu“. Zvažoval použitie napríklad amoniaku ako náhrady vody.<ref>Sagan, Carl; Head, Tom (2006). ''Conversations with Carl Sagan.'' University Press of Mississipi. str. 10. </ref> Niekoľko vlastnosti vody, ktoré sú dôležité pre život: veľké teplotné rozpätie pri ktorom ostáva tekutá; veľká [[tepelná kapacita]]; vysoká teplota vyparovania; schopnosť rozpúšťať množstvo chemických látok. Tiež môže poskytnúť H+ ión. Táto vlastnosť je pri mnohých biochemických reakciách kľúčová - voda tu funguje ako rozpúšťadlo, [[reaktant]] alebo produkt. Navyše voda má v tuhom stave (ako [[ľad]]) menšiu hustotu ako v tekutom. Preto zamŕza len hladina jazier. Keby to bolo opačne<!-- (ako sa správajú snáď všetky iné chemikálie) toto by malo byť odcitované, je to v rámci merita veci mimoriadne dôležité-->, celý objem by zamrzol a organizmy by nemohli prežiť. Dôležitou otázkou je hodnota [[tlak]]u, pri ktorej je rozpúšťadlo tekuté. ==== Amoniak ==== [[Súbor: Hydrochloric_acid_ammonia.jpg|thumb|right|Amoniak]] Má veľa vlastností podobných vode a rozpúšťa väčšinu [[organická molekula|organických molekúl]] a kovov. Jeho [[vodíková väzba|vodíkové väzby]] sú však slabšie ako pri vode a preto je jeho teplota vyparovania len polovičná. Podobne [[povrchové napätie]] je 3-krát menšie. Navyše nemôže trvalo existovať v [[biosféra|biosfére]], ktorá ho okysličuje, musí byť redukčná. Podobne jeho výrazne iné teploty tuhnutia a varu ako pri vode (-78[[stupeň Celzia|°C]] a -33°C) vzbudzujú otázky, ako by organizmy metabolizovali.<ref>Committee on the Limits of Organic Life in Planetary Systems, Committee on the Origins and Evolution of Life, National Research Council; ''The Limits of Organic Life in Planetary Systems;'' The National Academies Press, 2007; strana 72. [http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=11919&page=72]</ref> Predpokladá sa, že takáto biochémia by mohla byť užitočná na planétach s nízkymi teplotami, ale tekutou vodou – napríklad pod povrchom [[Titan (mesiac)|mesiaca Titan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ammonia-based life | url = http://www.daviddarling.info/encyclopedia/A/ammonialife.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = The Encyclopedia of Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>Fortes, A. D. (1999). ''Exobiological Implications of a Possible Ammonia-Water Ocean Inside Titan.'' [http://www.es.ucl.ac.uk/research/planetary/undergraduate/dom/titan/titan.htm]</ref> ==== [[Metán]] ==== Považuje sa za alternatívu k vode, ale nemá polaritu.<ref>Committee on the Limits of Organic Life in Planetary Systems, Committee on the Origins and Evolution of Life, National Research Council; ''The Limits of Organic Life in Planetary Systems;'' The National Academies Press, 2007; strana 74. [http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=11919&page=74]</ref> Známy sci-fi spisovateľ a biochemik [[Isaac Asimov]] uvažoval, že v takomto menej reaktívnom prostredí by mohli poly-lipidy nahradiť proteíny.<ref>Chung, Winchell D. jr. (2011-05-30). "Aliens". [http://www.projectrho.com/rocket/aliens.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120427060614/http://www.projectrho.com/rocket/aliens.php |date=2012-04-27 }}</ref> ==== [[Fluorovodík]] ==== Má polarizovanú molekulu podobne ako voda a aj podobný rozsah teplôt tuhnutia a varu. Tiež utvára vodíkové väzby s inými molekulami. Jeho problémom je, že vo vesmíre sa vyskytuje veľmi zriedka, navyše reaguje s vodou za vzniku [[kyselina fluorovodíková|kyseliny fluorovodíkovej]] a tiež s kremíkom, ktorý sa bude takmer isto vyskytovať spolu s ním. Preto ťažko očakávať jeho výskyt vo veľkých množstvách na nejakej planéte. ==== Iné rozpúšťadlá ==== Prakticky všetky navrhnuté sa vyskytujú vo vesmíre v malých množstvách. ==== Tekuté soli ==== Zostávajú tekuté v širokom pásme teplôt. Život založený na nich by však musel byť tvorený oxidmi kovov a tie tvoria pomerne jednoduché štruktúry. == Iné typy špekulácií == === Nezelené fotosyntetizéry === [[Súbor:Black_Pearl_Plant.jpg|thumb|right|Vedci hľadajú alternatívne pigmenty k [[chlorofyl]]u, ktoré by dokázali absorbovať viac žiarenia. Takže možno budú v budúcnosti rastliny vyzerať takto]] Už dlhšiu dobu vedcov prekvapuje skutočnosť, že rastliny na Zemi majú práve [[zelená|zelenú]] farbu. [[Chlorofyl]] totiž práve túto zložku slnečného žiarenia najmenej pohlcuje, a pritom Slnko vysiela väčšinu svojej energie práve v zelenej časti svojho [[optické spektrum|spektra]]. Biológovia sa preto domnievajú, že aj použitie niektorých alternatívnych (nezelených) farbív by mohlo byť pre rastlinstvo výhodné a to hlavne na miestach s odlišným žiarením. Pravdepodobne najvýhodnejšia z fyzikálneho hľadiska by bola taká svetlo-absorpčná [[molekula]], ktorá by pohlcovala úplne všetko [[svetlo]] a menila ho na energiu - a teda rastliny by boli čierne.<ref>Jonathan Max Berman, ''"Why did plants evolve green, not black?"''. Askabiologist.org.uk. [http://www.askabiologist.org.uk/answers/viewtopic.php?id=3837] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111006053639/http://www.askabiologist.org.uk/answers/viewtopic.php?id=3837 |date=2011-10-06 }}</ref><ref>Susan Sivek. ''What Makes a Plant Green?'' [http://www.ehow.com/about_5194901_plant-green_.html]</ref> V súčasnosti však asi najrealistickejšie riešenie tejto otázky ponúka farbivo [[retinal]], ktoré sa vyskytuje v ríši [[ Archaea|jednobunkovcov Archaea]] a umožňuje proces veľmi podobný [[fotosyntéza|fotosyntéze]]. Keďže pohlcuje najmä zelenú zložku svetla a odráža červenú a fialovú, tieto organizmy majú purpurovú farbu.<ref>Ker Than.: ''Early Earth Was Purple, Study Suggests.'' [http://www.livescience.com/1398-early-earth-purple-study-suggests.html]</ref> === Alternatívne atmosféry === Obsah [[plyn]]ov v atmosfére Zeme sa v jej dejinách výrazne menil. Boli to veľmi pravdepodobne fotosyntetizujúce organizmy, ktoré zvýšili obsah kyslíka v atmosfére. Súčasné organizmy dýchajúce kyslík by predtým nemohli existovať. Podľa prieskumov fosílií sa zdá, že obsah plynov v atmosfére má priamu spojitosť s [[fauna|faunou]]. V dobe, keď podľa analýzy vzoriek zo zamrznutých oblastí Zeme bola vysoká koncentrácia kyslíka v atmosfére, žila väčšia fauna a platí to aj naopak.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Falkowski | meno = Paul G et al. | odkaz na autora = | titul = The Rise of Oxygen over the Past 205 Million Years and the Evolution of Large Placental Mammals | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/abstract/309/5744/2202 | dátum vydania = september 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.8.2012 | vydavateľ = Science | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> === Premenné životné prostredie === [[Súbor: Bear_hibernating.jpg|thumb|right|200px|Zimný spánok medveďov]] Niektoré organizmy na Zemi dokážu prežiť nepriaznivé obdobie vďaka rôznym biochemickým mechanizmom. Napríklad baktérie utvárajú [[Baktériová spóra|spóry]] a v takomto stave sú schopné odolávať vysokým teplotám, [[žiarenie|radiácii]] a podobne. Iné organizmy (napríklad [[Ursida|medvede]]) zase [[hibernácia|hibernujú]] - ukladajú sa na zimný spánok, a aktívne začnú žiť až po zlepšení životných podmienok. Niektoré druhy [[žabotvaré|žiab]] dokážu prežiť dlhé obdobia v zamrznutej vode alebo naopak v suchých podmienkach Austrálie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Christmas in Yellowstone |url = http://www.pbs.org/wnet/nature/yellowstone/hibernate.html |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 24.8.2012 |vydavateľ = Nature |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20081008005741/http://www.pbs.org/wnet/nature/yellowstone/hibernate.html |dátum archivácie = 2008-10-08 }}</ref><ref>Main and Bentley: ''Ecology, Water Relations of Australian Burrowing Frogs and Tree Frogs'' (1964). [http://www.jstor.org/pss/1933854]</ref> == Mimoplanetárny život == ;Život založený na prachu alebo plazme V štúdii z roku 2007 vedci predostreli životu podobné správanie prachových častíc v [[plazma (fyzika)|plazme]] za podmienok, ktoré sa môžu vyskytovať vo vesmíre. Počítačové modely ukázali, že sa prachové častice po nabití zoskupovali do zložitejších štruktúr, ktoré sa mohli replikovať a reagovať s okolitými časticami. Podobnú formu života popísal [[Fred Hoyle]] v sci-fi knihe Čierny oblak.<ref>Tsytovich, V N; G E Morfill, V E Fortov, N G Gusein-Zade, B A Klumov and S V Vladimirov (14 August 2007). ''"From plasma crystals and helical structures towards inorganic living matter"''. [http://www.iop.org/EJ/abstract/1367-2630/9/8/263]</ref> == Výskyt v sci-fi == Koncepcia živých tvorov založených na inej báze než uhlíku sa vyskytuje aj v sci-fi tvorbe. Existuje množstvo kníh, ktoré popisujú alternatívne formy života. Známy [[Terry Pratchett]] vytvoril Trollov. Fred Hoyle v knihe Čierny oblak popisuje život vytvorený z prachových častíc. Podobne vo filmoch; napríklad v [[Star Trek (seriál)|seriáli Star Trek]] sa vyskytuje "Horta" založená na kremíku, "Kryštálová entita" z kryštálov a mnohé iné. V [[Star Wars]] je rasa Gand založená na amoniaku. Mnohé počítačové hry v svojich príbehoch ponúkajú organizmy odlišné od pozemských. == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Antropocentrizmus]] * [[Astrobiológia]] * [[Inteligentný dizajn]] * [[Hypotéza zriedkavej Zeme]] * [[Obývateľná zóna]] * [[Obývateľnosť planéty]] * [[Mimozemský život]] * [[Uhlíkový šovinizmus]] * [[Uhlíkový život]] == Externé odkazy == {{Portál|Chémia||Biológia||Astronómia}} * Alternatívne formy života [http://www.daviddarling.info/encyclopedia/A/alternative_forms_of_life.html] * Neuhlíkový život [http://www.faqs.org/faqs/astronomy/faq/part6/section-16.html] [[Kategória:Astrobiológia]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Inteligentný dizajn]] a7esz0d23p3cr0tvw31jc3vwktfikvy 0 449905 8058104 7610052 2025-07-08T11:52:01Z Reptalubos 267406 Úprava článku 8058104 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v meste [[Nitra]]''' v okrese Nitra. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Nitra |Kód obce = 500011 |Okres = Nitra |Kód okresu = 403 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dolné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1408/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Latečková Klára;1895-1928,robotníčka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Dolne Krskany kostol 2008.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Novozámocká ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.27237 | dĺžka = 18.09903 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dolné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1411/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Ondreja;kostol sv.Ondreja | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MLYN VODNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri mlyne ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.27516 | dĺžka = 18.10245 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dolné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12186/1 | Stav = 2019-07-30 | Unifikovaný názov NKP = mlyn vodný so strojovňou,Pullmannovský mlyn | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZARIADENIE TECHNOLOGICKÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri mlyne ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.27516 | dĺžka = 18.10245 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dolné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12186/2 | Stav = 2019-07-30 | Unifikovaný názov NKP = technologické zariadenie mlyna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHON VODNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri mlyne ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.27516 | dĺžka = 18.10245 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dolné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12186/3 | Stav = 2019-07-30 | Unifikovaný názov NKP = náhon vodný so stavidlami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ALEJA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri mlyne ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.27516 | dĺžka = 18.10245 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dolné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12186/4 | Stav = 2019-07-30 | Unifikovaný názov NKP = lipová aleja | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Drazovce stary kostol 1.jpg | Commonscat = Church of St Michael, Dražovce | Názov = KOSTOL | Článok = Kostol svätého Michala archanjela (Dražovce) | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.356808 | dĺžka = 18.055506 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1417/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Michala; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KLÁŠTOR KAMALDULOV | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = 388 | IDobjektu = 403-1513/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kamaldulský kláštor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KOSTOL RUINA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35667 | dĺžka = 18.05550 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1513/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ruina;býv.kláštor.kostol sv.Jozefa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol sv. Františka Xaverského.JPG | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35282 | dĺžka = 18.05908 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = 325 | IDobjektu = 403-1414/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Františka Xaverského;kostol sv.Františka Xaverského | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Súsošie-kríž s korpusom.JPG | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-KRÍŽ S KORPUSOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35272 | dĺžka = 18.05883 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1414/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Ukrižovaný Kristus;Golgota-socha Krista na kríži | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Súsošie-kríž s korpusom.JPG | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-SOCHA I | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35272 | dĺžka = 18.05883 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1414/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Panna Mária;Golgota-socha Panny Márie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Súsošie-kríž s korpusom.JPG | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-SOCHA II | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35272 | dĺžka = 18.05883 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1414/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ján Evanjelista;Golgota-socha sv.Jána Ev. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Súsošie-kríž s korpusom.JPG | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-SOCHA III | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35272 | dĺžka = 18.05883 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1414/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mária Magdaléna;Golgota-socha Márie Magdalény | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Krypta Dražovce.JPG | Commonscat = | Názov = KRYPTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35269 | dĺžka = 18.05888 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1414/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Fuchs F.X.;Krypta biskupa F.X.Fuchsa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Fara drazovce.JPG | Commonscat = | Názov = FARA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35298 | dĺžka = 18.05871 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = 429,326 | IDobjektu = 403-1414/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Ščasný Jozef;1813-1889,národovec,mecén | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35298 | dĺžka = 18.05871 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = 429 | IDobjektu = 403-1414/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Ščasný Jozef;1813-1889,národovec,mecén | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MÚR OHRADNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ščasného ul. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.35289 | dĺžka = 18.05888 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Dražovce | Súpisné_číslo = 429 | IDobjektu = 403-1414/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Horne Krskany kostol.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.28261 | dĺžka = 18.08663 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Horné Krškany | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1507/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.Narodenia P.M.;kostol Narodenia Panny Márie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Chrenová | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1508/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31412 | dĺžka = 18.03459 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Kynek | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1510/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.Všetkých svätých;filiálny kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAŠTIEĽ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hajská ul. 48 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31432 | dĺžka = 18.03657 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Kynek | Súpisné_číslo = 102 | IDobjektu = 403-1509/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Majláthovský kaštieľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hajská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31447 | dĺžka = 18.03839 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Kynek | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1509/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = majláthovský park | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria-nitra-12.jpg | Commonscat = Calvary Hill in Nitra | Názov = KALVÁRIA | Článok = Kalvária (Nitra) | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29644 | dĺžka = 18.08959 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kalvársky vrch | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Anny;kaplnka sv.Anny | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Trojice;kaplnka najsv.Trojice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-1 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 1.zastavenie;Pilát odsudzuje Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-2 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 2.zastavenie;Kristus berie kríž | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-3 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 3.zastavenie;1.pád Krista pod krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-4 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 4.zastavenie;Stretnutie Krista s P.M. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-5 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 5.zastavenie;Šimon pomáha Kristovi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-6 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 6.zastavenie;Kristus a Veronika | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-7 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 7.zastavenie;2.pád Krista pod krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-8 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 8.zastavenie;Kristus napomína plačúce ženy | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-9 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 9.zastavenie;3.pád Krista pod krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-10 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 10.zastavenie;Vyzliekanie Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-11 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 11.zastavenie;Pribíjanie Krista na kríž | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra kalvária skupina Ukrižovania 03.jpg | Commonscat = | Názov = KRÍŽ S KORPUSOM I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29644 | dĺžka = 18.08959 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Ukrižovaný Kristus; Golgota - socha Krista na kríži | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra kalvária skupina Ukrižovania 02.jpg | Commonscat = | Názov = KRÍŽ S KORPUSOM II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29644 | dĺžka = 18.08959 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/16 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dismas, pravý lotor; Golgota - socha Dismasa na kríži | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra kalvária skupina Ukrižovania 04.jpg | Commonscat = | Názov = KRÍŽ S KORPUSOM III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29644 | dĺžka = 18.08959 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/17 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Gesmas, ľavý lotor; Golgota - socha Gesmasa na kríži | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra kalvária skupina Ukrižovania 05.jpg | Commonscat = | Názov = SOCHA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29644 | dĺžka = 18.08959 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/18 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Panna Mária; Golgota - socha Panny Márie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra kalvária skupina Ukrižovania 05.jpg | Commonscat = | Názov = SOCHA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29644 | dĺžka = 18.08959 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/19 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv. Ján Evanjelista; Golgota - socha Jána Evanjelistu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-13 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/20 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 13.zastavenie;Snímanie Krista z kríža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kalvaria Nitra-14 kaplnka.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29638 | dĺžka = 18.08944 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/21 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 14.zastavenie;Ukladanie Krista,Boží Hrob | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-KRÍŽ S KORPUSOM II.-KÓPIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/22 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Golgota-socha Dismasa na kríži | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-KRÍŽ S KORPUSOM III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/23 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Golgota-socha Gesmasa na kríži | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-SOCHA I.-KÓPIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/24 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Golgota-socha Panny Márie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-SOCHA II.-KÓPIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11664/25 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Golgota-socha sv.Jána Evanjel. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1480/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Damborský J.;1880-1932,jazykoved. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1482/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané;Hradisko Lupka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VEŽA STRÁŽNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1505/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla;Turecká varta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Cintorínska ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30815 | dĺžka = 18.08210 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1479 | IDobjektu = 403-11847/0 | Stav = 2012-07-27 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná - obchodná akadémia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31505 | dĺžka = 18.08559 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1293 | IDobjektu = 403-11860/0 | Stav = 2012-10-24 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,nárožný - bytový dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN12.JPG | Commonscat = | Názov = BANKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31459 | dĺžka = 18.08570 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1294 | IDobjektu = 403-2305/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožná;Hitelbank,FEMKE,okr.knižnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN10.JPG | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31428 | dĺžka = 18.08540 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1319 | IDobjektu = 403-2306/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN8.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31332 | dĺžka = 18.08559 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11229/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Dom "U Brucknera" | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN7.JPG | Commonscat = | Názov = FARA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31289 | dĺžka = 18.08524 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1323 | IDobjektu = 403-10848/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.;katolícka fara | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 20 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31270 | dĺžka = 18.08526 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1324 | IDobjektu = 403-11861/1 | Stav = 2012-10-24 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MÚR PARCELAČNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 20 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11861/2 | Stav = 2012-10-24 | Unifikovaný názov NKP = tehla - parcelačný múr | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN S AULOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 609 | IDobjektu = 403-11946/1 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Rektorát,aula,vestibul | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BAZÉN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11946/2 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = bazén s premostením | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1509 | IDobjektu = 403-11946/3 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Pavilón A (agronomický) | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1509 | IDobjektu = 403-11946/4 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Pavilón Z (zoologický) | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1511 | IDobjektu = 403-11946/5 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Pavilón T (technický) | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CHODBA SPOJOVACIA S POSLUCHÁRŇAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1511 | IDobjektu = 403-11946/6 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Spojovacia chodba A+7 posluch. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = LABORATÓRIÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1511 | IDobjektu = 403-11946/7 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Pitevňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1512 | IDobjektu = 403-11946/8 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Pavilón CH (chemický) | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CHODBA SPOJOVACIA S POSLUCHÁRŇOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlinku A.tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1512 | IDobjektu = 403-11946/9 | Stav = 2014-04-11 | Unifikovaný názov NKP = Spojovacia chodba B+1 posluch. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN6.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 24 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31236 | dĺžka = 18.08524 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1326 | IDobjektu = 403-10849/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 30 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31196 | dĺžka = 18.08531 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1329 | IDobjektu = 403-11831/0 | Stav = 2012-03-07 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,radový - nájomný dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 33 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31106 | dĺžka = 18.08581 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1311 | IDobjektu = 403-11839/0 | Stav = 2012-02-13 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,radový - dom Ignáca Lantosa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 34 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31161 | dĺžka = 18.08542 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1334 | IDobjektu = 403-11895/0 | Stav = 2013-04-11 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,radový - nájomný pavlačový dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN4.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 39 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31065 | dĺžka = 18.08605 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1314 | IDobjektu = 403-10835/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový;dom s pavlačou | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 44 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31083 | dĺžka = 18.08574 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1339 | IDobjektu = 403-11846/0 | Stav = 2012-03-30 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,nárožný - nájomný dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 46 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31068 | dĺžka = 18.08582 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1340 | IDobjektu = 403-11834/0 | Stav = 2012-03-26 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - Lakitsov dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Farská ul. 50 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31042 | dĺžka = 18.08597 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1342 | IDobjektu = 403-11894/0 | Stav = 2013-04-05 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,nárožný - pavlačový nájomný dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Fraňa Mojtu ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30982 | dĺžka = 18.08878 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 258 | IDobjektu = 403-11865/0 | Stav = 2012-06-26 | Unifikovaný názov NKP = schodisková,solitér - vila rod.Ehrenfeld | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Fraňa Mojtu ul. 31 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30895 | dĺžka = 18.08818 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11873/1 | Stav = 2012-10-02 | Unifikovaný názov NKP = schodisková,solitér - vila Karola Richtera | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Fraňa Mojtu ul. 31 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30904 | dĺžka = 18.08819 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11873/2 | Stav = 2012-10-02 | Unifikovaný názov NKP = kovové+murované - oplotenie s bránami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Fraňa Mojtu ul. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30864 | dĺžka = 18.08798 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 266 | IDobjektu = 403-11833/0 | Stav = 2012-03-20 | Unifikovaný názov NKP = solitér - vila rod.Weiss | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Marian plague column in Nitra3.JPG | Commonscat = | Názov = SOCHA NA STĹPE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.317704 | dĺžka = 18.087901 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1484/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Panna Mária-Immaculata;Mariánsky stĺp | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - socha sv. Jána Nepomuckého.jpg | Commonscat = | Názov = SOCHA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31732 | dĺžka = 18.08722 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1485/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ján Nepomucký; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KANÓNIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 2, 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31712 | dĺžka = 18.08929 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 8 | IDobjektu = 403-11780/1 | Stav = 2011-04-07 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Nécseyov dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MÚR OHRADNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 2, 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 8 | IDobjektu = 403-11780/2 | Stav = 2011-04-07 | Unifikovaný názov NKP = kameň,tehla - ohradný múr | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Castle.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = PALÁC HRADNÝ | Článok = Nitriansky hrad | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31848 | dĺžka = 18.08688 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1012, 2084 | IDobjektu = 403-1483/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;Biskupský palác | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Nitra Castle | Názov = BASTIÓN I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1012, 2084 | IDobjektu = 403-1483/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;severozápadný bastión | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nádvorie biskupského paláca (1).jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = NÁDVORIE PALÁCOVÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31836 | dĺžka = 18.08683 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1012, 2084 | IDobjektu = 403-1483/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;nádvorie biskupského paláca | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Cathedral Basilica of St Emmeram in Nitra1.JPG | Commonscat = Cathedral Basilica of St Emmeram, Nitra | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.318472 | dĺžka = 18.086958 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1013 | IDobjektu = 403-1483/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Emeráma,hrad.jadro;katedrála,bazilika sv.Emeráma | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra Castle13.JPG | Commonscat = Nitra Castle | Názov = MÚR HRADBOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1012, 2084 | IDobjektu = 403-1483/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;severovýchod.hradbový múr | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Nitra Castle | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;severná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra Castle6.JPG | Commonscat = Nitra Castle | Názov = VEŽA NÁROŽNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.318588 | dĺžka = 18.087575 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 2087 | IDobjektu = 403-1483/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;Vazilova veža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Nitra Castle | Názov = BASTIÓN II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31822 | dĺžka = 18.08834 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;severovýchodný bastión | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - nádvorie s drevorezbou.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = NÁDVORIA HRADNÉ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31827 | dĺžka = 18.08802 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;horné,východné nádvorie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - hradná studňa.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = STUDŇA HRADNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31843 | dĺžka = 18.08763 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;hradná studňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - most.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = KURTÍNA S BRÁNOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31796 | dĺžka = 18.08750 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;kurtína | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - bastión I.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = BASTIÓN III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31797 | dĺžka = 18.08635 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;juhozápadný bastión | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - bastión III.jpg | Commonscat = | Názov = BASTIÓN IV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31758 | dĺžka = 18.08731 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;južný bastión | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - bastión II.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = BASTIÓN V. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31822 | dĺžka = 18.08834 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;východný bastión | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Budova vstupnej brány.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = BUDOVA VSTUPNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31796 | dĺžka = 18.08725 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 2086 | IDobjektu = 403-1483/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;Horná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PRIEKOPA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/16 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;gotická priekopa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Diecézne múzeum.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = STAVBA HOSPODÁRSKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31800 | dĺžka = 18.08667 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 2085 | IDobjektu = 403-1483/17 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;Diecézne múzeum | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - južné nádvorie.jpg | Commonscat = | Názov = NÁDVORIA HRADNÉ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31794 | dĺžka = 18.08711 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/18 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;dolné,južné nádvorie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Katedrála sv. Emeráma - schodisko.jpg | Commonscat = | Názov = SCHODISKO VONKAJŠIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.318225 | dĺžka = 18.086902 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/19 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;schodisko do katedrály | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - váza na schodisku.jpg | Commonscat = | Názov = VÁZA-KÓPIA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31806 | dĺžka = 18.08703 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/20 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = váza,predhradie II.;kópia vázy na schodisku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - váza na schodisku II.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = VÁZA-KÓPIA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31804 | dĺžka = 18.08709 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/21 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;kópia vázy na schodisku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Sv Andrej Svorad 01.JPG | Commonscat = Nitra Castle | Názov = SOCHA-KÓPIA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31831 | dĺžka = 18.08739 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/22 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ondrej,predhradie II.;kópia sochy sv.Ondreja-Svorada | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Benedikt eremita.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = SOCHA-KÓPIA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31822 | dĺžka = 18.08737 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/23 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Benedikt,predhrad.II.;kópia sochy sv.Benedikta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - socha sv. Augustína.jpg | Commonscat = | Názov = SOCHA-KÓPIA III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31823 | dĺžka = 18.08732 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/24 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Augustín,predhrad.II.;kópia sochy sv.Augustína | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Sv Ambróz 01.JPG | Commonscat = Nitra Castle | Názov = SOCHA-KÓPIA IV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31831 | dĺžka = 18.08733 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/25 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ambróz,predhradie II.;kópia sochy sv.Ambróza? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - socha sv. Jána Evanjelistu.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = SOCHA-KÓPIA V. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31825 | dĺžka = 18.08722 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/26 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ján Evanjelistu,predhradie II.;kópia sochy sv.Jána Evanjelis. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Sv Józef 01.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = SOCHA-KÓPIA VI. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31833 | dĺžka = 18.08722 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/27 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Jozef,predhradie II.;kópia sochy sv.Jozefa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - socha Panny Márie.jpg | Commonscat = Nitra Castle | Názov = SOCHA-KÓPIA VII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = Statue-Kopie 7 | šírka = 48.31833 | dĺžka = 18.08719 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/28 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Panna Mária,predhradie II.;kópia sochy Panny Márie? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - socha Ježiša Krista.jpg | Commonscat = | Názov = SOCHA-KÓPIA VIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31827 | dĺžka = 18.08716 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/29 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Salvator Mundi,predhradie II.;kópia sochy Salvator Mundi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VÁZA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/30 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = váza,predhradie II.;originál vázy na schodisku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VÁZA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/31 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = váza,predhradie II.;originál vázy na schodisku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/32 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ondrej,predhradie II.;originál sochy sv.Ondreja-Svor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/33 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Benedikt,predhrad.II.;originál sochy sv.Benedikta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/34 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Augustín,predhrad.II.;originál sochy sv.Augustína | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA IV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/35 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ambróz,predhradie II.;originál sochy sv.Ambróza? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA V. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/36 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ján Evanjelista,predhradie II.;originál sochy Jána Evanjelis. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA VI. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/37 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Jozef,predhradie II.;originál sochy sv.Jozefa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA VII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/38 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Panna Mária,predhradie II.;originál sochy Panny Márie? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA VIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/39 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Salvator Mundi,predhradie II.;originál sochy Salvator Mundi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - obvodová priekopa.jpg | Commonscat = | Názov = PRIEKOPA OBVODOVÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31786 | dĺžka = 18.08747 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/40 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;obvodová priekopa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Most hradný - Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = MOST HRADNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/41 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;most | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Socha - hradný most1.JPG | Commonscat = | Názov = SOCHA IX. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/42 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ján Krstiteľ,predhradie II.;socha sv.Jána Krstiteľa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra Castle4.JPG | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.318336 | dĺžka = 18.086494 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/43 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;erb biskupa L.A.Erdődyho | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUSTA-VSA XIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/44 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;busta vojvodu?panovníka? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA-VSA XIV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/45 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;socha sv.Marka evanjelistu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA-VSA XV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/46 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;socha sv.Lukáša | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA-VSA XVI. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/47 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;socha sv.Matúša | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA-VSA XVII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/48 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hradné jadro;socha sv.Jána Evanjelistu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XVIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/49 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie I.;erb rodu Pálffy | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Erb - hradná brána.JPG | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XIX. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/50 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;erb biskupa Tomáša Pálffyho | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUSTA -VSA XX. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/51 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;busta Leopolda Kolonicha | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUSTA -VSA XXI. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/52 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;busta vojvodu?panovníka? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Erb- hrad nitra2.JPG | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/53 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;erb Tomáša Pálffyho | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - erb biskupa Z. Mossóczyho.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31796 | dĺžka = 18.08725 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/54 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;erb biskupa Z.Mossóczyho | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - Vigilantia.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXIV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31796 | dĺžka = 18.08725 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/55 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;reliéf symbolický-Vigilantia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - reliéf leva.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31796 | dĺžka = 18.08725 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/56 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;reliéf symbolický-lev | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitriansky hrad - Jánus.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXVI. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31796 | dĺžka = 18.08725 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/57 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;reliéf symbolický-Jánus | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = COA archbishop HU Lepes Balint1.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXVII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/58 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;erb biskupa Valentína Lépésa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = RELIÉF-VSA XXVIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1483/59 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = predhradie II.;erb biskupský | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KANÓNIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jána Pavla II. nám. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31768 | dĺžka = 18.08873 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1016 | IDobjektu = 403-10682/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kalvária 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29838 | dĺžka = 18.09120 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 715 | IDobjektu = 403-11855/1 | Stav = 2012-09-14 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,solitér - Misijný dom Matky Božej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kalvária 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29821 | dĺžka = 18.09120 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11855/2 | Stav = 2012-09-14 | Unifikovaný názov NKP = murované - murované oplotenie | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitrianska kalvária, Kláštor Nazarénov 01.jpg | Commonscat = | Názov = KONVENT | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kalvárska ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.51785 | dĺžka = 17.80458 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 714 | IDobjektu = 403-1499/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kláštor na Kalvárii | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitrianska kalvária, Kostol Nanebovzatia Panny Márie 01.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kalvárska ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29869 | dĺžka = 18.09196 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 713 | IDobjektu = 403-1499/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.Nanebovzatia P.M.;kostol Nanebovzatia P.M. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kamenárska ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 47.91522 | dĺžka = 18.49739 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 1125 | IDobjektu = 403-11879/1 | Stav = 2013-01-15 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Arpássyho vila | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kamenárska ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 1125 | IDobjektu = 403-11879/2 | Stav = 2013-01-15 | Unifikovaný názov NKP = kovové,sokel murovaný - oplotenie s bránami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kamenárska ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 1125 | IDobjektu = 403-11879/3 | Stav = 2013-01-15 | Unifikovaný názov NKP = záhrada | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kmeťkova ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31363 | dĺžka = 18.09206 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 340 | IDobjektu = 403-11792/0 | Stav = 2011-07-27 | Unifikovaný názov NKP = schodisková,solitér - vila K | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Kupecká ul. 16 - pam. budova (1).jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kupecká ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31338 | dĺžka = 18.08629 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1357 | IDobjektu = 403-10832/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 1.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29947 | dĺžka = 18.09001 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 721 | IDobjektu = 403-11419/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 3.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29946 | dĺžka = 18.08969 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 722 | IDobjektu = 403-11419/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 5.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29945 | dĺžka = 18.08935 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 723 | IDobjektu = 403-11419/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 7.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29938 | dĺžka = 18.08902 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 724 | IDobjektu = 403-11419/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 9.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29929 | dĺžka = 18.08991 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 725 | IDobjektu = 403-11419/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 11.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29921 | dĺžka = 18.08925 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 726 | IDobjektu = 403-11419/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 13.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29909 | dĺžka = 18.08994 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 727 | IDobjektu = 403-11419/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 15.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29902 | dĺžka = 18.08928 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 728 | IDobjektu = 403-11419/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 17.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ-SEKCIA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29885 | dĺžka = 18.08969 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 729 | IDobjektu = 403-11419/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,sekciový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 19.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ-SEKCIA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29885 | dĺžka = 18.08969 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 729 | IDobjektu = 403-11419/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,sekciový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 21, 23.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ-SEKCIA III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29885 | dĺžka = 18.08969 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 729 | IDobjektu = 403-11419/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,sekciový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 21, 23.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ-SEKCIA IV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29885 | dĺžka = 18.08969 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 729 | IDobjektu = 403-11419/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,sekciový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. 25.jpg | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ-SEKCIA V. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. 25 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29885 | dĺžka = 18.08969 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 729 | IDobjektu = 403-11419/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,sekciový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. dom - Misionárska ul. - areál s oplotením.jpg | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.29948 | dĺžka = 18.08952 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11419/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla,kameň,drevo;priestor medziobjektový+plot | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ÚPRAVA SADOVNÍCKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Misionársk ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11419/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = priestor medziobjektový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Meštiansky dom - kult. pam.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mostná ul. 60 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31484 | dĺžka = 18.08583 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1293 | IDobjektu = 403-10665/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Kaplnka sv. Michala Archanjela 1.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na vŕšku ul. 1290 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31316 | dĺžka = 18.08484 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1504/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Michala;kaplnka na Vŕšku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN VOJNOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Nitrianska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12190/1 | Stav = 2019-09-24 | Unifikovaný názov NKP = vojnový cintorín 1.sv.vojny,lazaretný cintorín | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK-PODSTAVEC | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Nitrianska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12190/2 | Stav = 2019-09-24 | Unifikovaný názov NKP = podstavec pomníka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK-SOCHA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Nitrianska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12190/3 | Stav = 2019-09-24 | Unifikovaný názov NKP = trúchliaci vojak | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK-SOCHA-KÓPIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Nitrianska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12190/4 | Stav = 2019-09-24 | Unifikovaný názov NKP = kópia sochy trúchliaceho vojaka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Ovocinárska 62 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31382 | dĺžka = 18.04015 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11943/0 | Stav = 2014-03-14 | Unifikovaný názov NKP = solitér - škola | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol sv. Štefana 2, Nitra.JPG | Commonscat = Church of Saint Stephen, Nitra | Názov = KOSTOL | Článok = Kostol svätého Štefana kráľa (Nitra) | Názov_článku = Kostol sv. Štefana kráľa | Adresa = Párovská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31204 | dĺžka = 18.08190 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1511/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Štefana Kráľa;párovský kostolík | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Kolégium piaristov.jpg | Commonscat = | Názov = KOLÉGIUM PIARISTOV | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Piaristická ul. 7-8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31042 | dĺžka = 18.08360 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1381 | IDobjektu = 403-1500/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový;rezidencia a kolégium piarist. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra-St. Ladislaus church1.JPG | Commonscat = Church of Saint Ladislaus in Nitra | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Piaristická ul. 7-8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.310483 | dĺžka = 18.084237 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1382 | IDobjektu = 403-1500/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Ladislava;piarist.kostol sv.Ladislava | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra synagogue.jpg | Commonscat = Synagogue in Nitra | Názov = SYNAGÓGA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri synagóge ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31157 | dĺžka = 18.08631 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1391 | IDobjektu = 403-1503/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = neologická,hlavná;od 1946 ortodoxná synagóga | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Pribinovo nám.3, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = BANKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pribinovo nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31654 | dĺžka = 18.08761 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 114 | IDobjektu = 403-1488/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodisková,radová;Biskupská banka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Pribinovo nám. 5, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = SEMINÁR | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pribinovo nám. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31639 | dĺžka = 18.08745 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 992 | IDobjektu = 403-1487/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový,radový;Seminár sv.Gorazda | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Samova ul. 1, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31615 | dĺžka = 18.08616 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 970 | IDobjektu = 403-1495/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,radový;dom s podjazdom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 2 - pam. budova.jpg | Commonscat = | Názov = KONVENT FRANTIŠKÁNOV | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31590 | dĺžka = 18.08682 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 4 | IDobjektu = 403-1497/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový,radový;františkánsky kláštor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Church and monastery of St. Peter and Paul 01.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31586 | dĺžka = 18.08634 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1497/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Petra a Pavla;františkánsky kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Samova ul. 3, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31613 | dĺžka = 18.08643 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 403-1493/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový;dom s murovanou bránou | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 6 - pam. dom.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31588 | dĺžka = 18.08745 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 133 | IDobjektu = 403-1494/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 12 - pam. budova.jpg | Commonscat = Pro meritae Quieti (Nitra) | Názov = STAROBINEC | Článok = Pro meritae Quieti | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31596 | dĺžka = 18.08806 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 982 | IDobjektu = 403-1492/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový,radový;Pro meritae Quieti | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 12 - socha sv. Jozefa s Ježiškom.jpg | Commonscat = Pro meritae Quieti (Nitra) | Názov = SOCHA-VSA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31596 | dĺžka = 18.08806 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 982 | IDobjektu = 403-1492/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Jozef s malým Ježišom;socha sv.Jozefa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 12 - sochy a erb.jpg | Commonscat = Pro meritae Quieti (Nitra) | Názov = SOCHA-VSA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31596 | dĺžka = 18.08806 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 982 | IDobjektu = 403-1492/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = anjel;socha anjela s rohom hojnosti | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 12 - sochy a erb.jpg | Commonscat = Pro meritae Quieti (Nitra) | Názov = SOCHA-VSA III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31596 | dĺžka = 18.08806 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 982 | IDobjektu = 403-1492/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = anjel;socha anjela s rohom hojnosti | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Samova ul. 12 - erb.jpg | Commonscat = Pro meritae Quieti (Nitra) | Názov = RELIÉF-VSA IV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31596 | dĺžka = 18.08806 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 982 | IDobjektu = 403-1492/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = erb biskupský;erb biskupa Jozefa Vuruma | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Grand Seminary.JPG | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SEMINÁR | Článok = Veľký seminár (Nitra) | Názov_článku = Veľký seminár | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31611 | dĺžka = 18.08846 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový,nárožný;Veľký seminár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-VSA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ladislav;originál sochy sv.Ladislava | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Veľký seminár - socha sv. Ladislava.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-KÓPIA-VSA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Ladislav;kópia sochy sv.Ladislava | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Veľký seminár - sochy a erb.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-VSA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena-alegória;kópia? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Veľký seminár - sochy a erb.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-VSA III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena-alegória;kópia? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Veľký seminár - sochy a erb.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SÚSOŠIE-VSA IV. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = putti;súsošie hrajúcich sa putti | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Veľký seminár - sochy a erb.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SÚSOŠIE-VSA V. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = putti;súsošie hrajúcich sa putti | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Súsošie1.JPG | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SÚSOŠIE-KÓPIA-VSA VII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = dvojica putti s vázou;putti s rohom hojnosti a váza | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Súsošie2.JPG | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SÚSOŠIE-VSA VIII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = dvojica putti s vázou;putti s rohom hojnosti a váza | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-VSA VII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = putti ;originál putti s roh.hojnosti | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = VÁZA-VSA VII. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = váza;originál vázy z rizalitu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = COA bishop SK Roskovanyi Agoston2.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = RELIÉF-VSA-IX. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = erb biskupský;erb biskupa Erdödyho? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-VSA-X. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Peter;sv.Peter?,pápež? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = SOCHA-VSA-X. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = biskup;Augustín Roskoványi? | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = COA bishop SK Roskovanyi Agoston3.jpg | Commonscat = Grand Seminary in Nitra | Názov = RELIÉF-VSA-X. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 983 | IDobjektu = 403-1491/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = erb biskupský;erb Augustína Roskoványiho | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Samova ul. 16, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = KANÓNIA | Článok = Dom kanonika Gregušku | Názov_článku = Dom kanonika Gregušku | Adresa = Samova ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31639 | dĺžka = 18.08888 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 126,984 | IDobjektu = 403-1490/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdová,nárožná;U Corgoňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Samova ul. 18, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Samova ul. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31660 | dĺžka = 18.08903 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 985 | IDobjektu = 403-1489/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Sládkovičova ul. 2 - pam. budova.jpg | Commonscat = | Názov = POŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sládkovičova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31336 | dĺžka = 18.08954 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 128,300 | IDobjektu = 403-11230/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Poštový a telegrafný úrad | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PODSTAVEC | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Špitálska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12151/1 | Stav = 2019-02-14 | Unifikovaný názov NKP = podstavec sochy fontány | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SOCHA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Špitálska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12151/2 | Stav = 2019-02-14 | Unifikovaný názov NKP = mužský figurálny motív, Túžba po vyzdravení | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NEMOCNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Špitálska ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30151 | dĺžka = 18.08758 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-11869/0 | Stav = 2012-11-12 | Unifikovaný názov NKP = schodisková,solitér - Župná verejná nemocnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra.jpg | Commonscat = Old City Hall in Nitra | Názov = RADNICA | Článok = Mestský dom (Nitra) | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31327 | dĺžka = 18.08814 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1 | IDobjektu = 403-1476/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná;ponitrianske múzeum | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31340 | dĺžka = 18.08759 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 341 | IDobjektu = 403-1496/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,nárožný;Šmak | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Štefánikova tr. 4 - pam. dom.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31307 | dĺžka = 18.08751 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 47 | IDobjektu = 403-11477/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Štefánikova tr. 7 - pam. budova.jpg | Commonscat = | Názov = BANKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31243 | dĺžka = 18.08774 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 403-11231/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožná;Všeobecná banka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BANKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31162 | dĺžka = 18.08732 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 5 | IDobjektu = 403-11904/1 | Stav = 2013-03-25 | Unifikovaný názov NKP = nárožná - bývalá Rakúsko-uhorská banka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 5 | IDobjektu = 403-11904/2 | Stav = 2013-03-25 | Unifikovaný názov NKP = kovové,murované - oplotenie s bránami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BANKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31117 | dĺžka = 18.08706 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 7 | IDobjektu = 403-11874/0 | Stav = 2012-12-10 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,radový - býv.Kupecko-úverkový ústav | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Štefánikova tr. 18 - pam. dom.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31186 | dĺžka = 18.08707 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 54 | IDobjektu = 403-11500/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KPN2.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31095 | dĺžka = 18.08661 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 59 | IDobjektu = 403-10850/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 34 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30843 | dĺžka = 18.08614 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 64 | IDobjektu = 403-11888/0 | Stav = 2013-03-07 | Unifikovaný názov NKP = pavlačový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Štefánikova tr. 35 - pam. dom.jpg | Commonscat = | Názov = BANKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31050 | dĺžka = 18.08678 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 20 | IDobjektu = 403-11607/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radová;polyfunkčný dom-banka,byty | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 47, 49 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31313 | dĺžka = 18.08759 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 29 | IDobjektu = 403-11843/0 | Stav = 2012-04-17 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,radový - bytový dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KASÁREŇ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 50 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31270 | dĺžka = 18.08749 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 74,75 | IDobjektu = 403-11871/0 | Stav = 2012-09-14 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná - mestská kasáreň,tržnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Tomaschekova vila.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 56 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30606 | dĺžka = 18.08477 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 78 | IDobjektu = 403-11684/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Gyurkyho vila | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Tomaschekova vila (1).jpg | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 56 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30602 | dĺžka = 18.08489 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 78 | IDobjektu = 403-11684/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kovové+murované; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Gyurkyho vila.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 58 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30591 | dĺžka = 18.08457 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 79 | IDobjektu = 403-11685/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Tomaschekova vila | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Gyurkyho vila (1).jpg | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 58 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30587 | dĺžka = 18.08478 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 79 | IDobjektu = 403-11685/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kovové+murované; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Štefánikova tr. 67 - pam. budova (1).jpg | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova tr. 67 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30564 | dĺžka = 18.08542 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 38 | IDobjektu = 403-11018/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Okresná nemocenská poisťovňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - pam. budova - mestský palác.jpg | Commonscat = | Názov = PALÁC MESTSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štúrova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.30798 | dĺžka = 18.08307 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1407 | IDobjektu = 403-10545/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,chodbový;Krajský a okresný súd | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Zakladna skola pribinu.jpg | Commonscat = Prince Pribina elementary school, Nitra | Názov = ŠKOLA | Článok = Základná škola kniežaťa Pribinu | Názov_článku = | Adresa = Šulgana A. ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31134 | dĺžka = 18.09063 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 346 | IDobjektu = 403-11232/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová;Základná škola kniež.Pribinu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Trafostanica2 - Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = STANICA TRANSFORMÁTOROVÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Vodná ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31146 | dĺžka = 18.07782 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-10058/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;trafostanica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Východná ul. 6, Nitra.JPG | Commonscat = | Názov = KANÓNIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Východná ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31666 | dĺžka = 18.08851 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1502/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdová,radová;Cvinčekov dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Wilsonovo nábr. 212 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31154 | dĺžka = 18.09130 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 347 | IDobjektu = 403-11232/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Vila riaditeľa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Nitra - Nitra Gallery 01.jpg | Commonscat = | Názov = PALÁC MESTSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Župné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.31577 | dĺžka = 18.08552 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 962 | IDobjektu = 403-1486/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = župný dom,galéria | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM SPOLKOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 7. pešieho pluku ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.3069 | dĺžka = 18.08508 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1560 | IDobjektu = 403-11893/0 | Stav = 2013-04-10 | Unifikovaný názov NKP = nárožný - Sokolovňa,Staré divadlo,Tatra | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Janikovce kostol.jpg | Commonscat = | Názov = Kostol | Článok = Kostol svätých Petra a Pavla (Janíkovce) | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.28596 | dĺžka = 18.13854 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Veľké Janíkovce | Súpisné_číslo = 279 | IDobjektu = 403-1560/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Petra a Pavla;kostol sv.Petra a Pavla | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1506/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané;Hradisko Šindolka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-1512/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané;Hradisko Zobor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-10568/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Martinský vrch | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hospodárska ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.32158 | dĺžka = 18.09629 | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2845 | IDobjektu = 403-11233/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová;Štát.odborná hospodárska škola | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUDOVA VELITEĽSKÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2881 | IDobjektu = 403-11749/1 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - veliteľská budova | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN DÔSTOJNÍCKY I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2880 | IDobjektu = 403-11749/2 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - ubytovňa dôstojníkov posádky | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN DÔSTOJNÍCKY II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2882 | IDobjektu = 403-11749/3 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - ubytovňa dôstojníkov posádky | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = UBYTOVŇA I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2885 | IDobjektu = 403-11749/4 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - kuchyňa,ubytovňa vojakov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = UBYTOVŇA II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2886 | IDobjektu = 403-11749/5 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - ubytovňa poddôstoj.a vojakov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = UBYTOVŇA III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2887 | IDobjektu = 403-11749/6 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - ubytovňa poddôstojn.a vojakov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = STRÁŽNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2877 | IDobjektu = 403-11749/7 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - väznica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HOSTINEC | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2878 | IDobjektu = 403-11749/8 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - kantína | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KOLKÁREŇ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2876 | IDobjektu = 403-11749/9 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - kolkáreň s kolkárskou dráhou | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NEMOCNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2868 | IDobjektu = 403-11749/10 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - hlavná budova vojen.nemocnice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN NEMOCNIČNÝ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2867 | IDobjektu = 403-11749/11 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - severný pavilón voj.nemocnice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PAVILÓN NEMOCNIČNÝ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2869 | IDobjektu = 403-11749/12 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = solitér - sklad nemocnice,južný pavilón | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Dobšinského ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Zobor | Súpisné_číslo = 2869 | IDobjektu = 403-11749/13 | Stav = 2010-11-09 | Unifikovaný názov NKP = park pri kasárňach | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PODSTAVEC | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12025/1 | Stav = 2016-07-20 | Unifikovaný názov NKP = podstavec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 403-12025/2 | Stav = 2016-07-20 | Unifikovaný názov NKP = pomník padlým v I.sv.vojne | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Vajanského ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1553 | IDobjektu = 403-12132/1 | Stav = 2018-10-10 | Unifikovaný názov NKP = budova Slovenského Červeného kríža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Vajanského ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-NI | Katastrálne_územie = Nitra | Súpisné_číslo = 1553 | IDobjektu = 403-12132/2 | Stav = 2018-10-10 | Unifikovaný názov NKP = oplotenie budovu Slovenského Červeného kríža | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Nitriansky | Okres = Nitra | Obec = Nitra }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Nitra}} [[Kategória:Kultúra v Nitre| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Nitra|Nitra]] g0cvtnhwrthuaf2lcyveq92qmn8rtad 0 453428 8058090 7969136 2025-07-08T11:30:58Z 85.237.234.34 8058090 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Ľupčiansky hrad | native_name = | other_name = | category = hrad <!-- *** Image *** --> | image = Slovenska Lupca Castle.jpg | image_caption = Ľupčiansky hrad <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | commune_type = | commune = | municipality_type = | municipality = Slovenská Ľupča <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 440 | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =46| lat_s =21 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =16| long_s =51 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = prístupný | access = Slovenská Ľupča <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Ľupča Castle | statistics = | website = [http://www.hradlupca.sk/hradlupca/hradslupca.nsf/page/Historia www.hradlupca.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Ľupčiansky hrad'''<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-02}}</ref> (staršie ''Ľupčiansky zámok'') je [[hrad]] na [[Horehronie|Horehroní]], nachádzajúci sa nad obcou [[Slovenská Ľupča]]. Je to [[národná kultúrna pamiatka]]. == Poloha == Nachádza sa v údolí [[Hron]]a, priamo nad obcou [[Slovenská Ľupča]], asi 10 km východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Je postavený na juhovýchodnom okraji [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchov]] v nadmorskej výške cca {{Mnm|440}} Prístupný je cestou z obce. == Dejiny == Hrad s názvom ''Liptza'' sa písomne spomína v roku [[1250]] a vznikol na mieste staršieho hradiska po [[Mongolský vpád do Uhorska|vpáde Mongolov]] (1241). Významná poloha na prístupovej ceste k stredoslovenským banským mestám urobila z hradu časté sídlo panovníkov. V júni [[1443]] zasiahlo [[Uhorsko]] silné zemetrasenie, ktoré hrad veľmi poškodilo. Nasledovali rozsiahle opravy, ďalšie nasledovali po roku [[1572]], kedy nový správca Pavol Rubigall realizoval jeho prestavbu. V nepokojnom období na prelome [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočia]] často menil majiteľov a bol opakovane vyrabovaný. Postupne stratil funkciu správneho centra a jeho osud spečatil požiar, po ktorom sa vykonali len nevyhnutné opravy. Panovníci využívali novopostavené kaštiele a v opustenom areáli hradu vznikol sirotinec. Neskôr pribudla škola a výchovný ústav pre mladistvých. Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bol na hrade zriadený zaisťovací tábor pre osoby s údajným fašistickým pozadím pod vedením a kontroverzným pôsobením [[Jozef Štaudinger|Jozefa Štaudingera]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] areál slúžil ako učilište, priestory charity, no aj pre potreby Socialistického zväzu mládeže. Počas 90. rokov hrad spravoval Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici, od ktorého ho v roku [[2002]] prebrali [[Železiarne Podbrezová]]. Nový vlastník vykonal na Ľupčianskom hrade rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré výrazným spôsobom zatraktívnili celý areál. == Zaujímavosti == * na hornom hrade sa nachádza do skalného brala vysekaná studňa s hĺbkou 62,5 metra, z ktorej vedie úniková chodba mimo hradieb * na hornom nádvorí sa nachádzajú dva bohato zdobené kamenné portály * v hornom podlaží hradu sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a sakristia s bohato maľovaným dreveným stropom * na dolnom nádvorí sa nachádza tzv. Korvínova lipa s odhadovaným vekom vyše 700 rokov, čím patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe * nachádzajú sa tu originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HOMOLA, Vladimír – [[Oto Tomeček|TOMEČEK, Oto]] (eds.): ''Hrad Ľupča : Klenot Pohronia vo svetle vekov.'' Podbrezová : Železiarne Podbrezová, 2017. 368 s. ISBN 978-80-972801-5-4 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ľupča Castle}} == Externé odkazy == * [https://www.daibau.sk/clanok/1848/hrad_lupca_-_klenot_pohronia Hrad Ľupča – klenot Pohronia] == Zdroj == * [http://www.hradlupca.sk/hradlupca/hradslupca.nsf/page/Historia www.hradlupca.sk] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Pamiatky ocenené v súťaži Kultúrna pamiatka roka]] [[Kategória:Stavby v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Slovenská Ľupča]] [[Kategória:Renesančné stavby na Slovensku]] 5crwbbokf1n4f9koq1m8ylyhvacqi8r 0 459602 8057967 7904094 2025-07-07T23:38:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057967 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Annuario Pontificio 2008 (MK).jpg|náhľad|Annuario Pontificio (2008)]] '''Annuario Pontificio''' (AnPont, AnnPont) je oficiálna [[Pápež|pápežská]] ročenka, ktorú v [[Taliančina|talianskom]] jazyku vydáva [[Svätá stolica]]. Vychádza ročne, od roku [[1860]]; v období [[1872]]{{--}}[[1911]] vychádzala pod menom ''La gerarchia cattolica'' resp. ''La gerarchia cattolica e la famiglia pontificia''. == Obsah == V ''Annuario'' sa okrem iného uvádza: * aktuálny zoznam pápežov, * stav [[Kardinálske kolégium|Kardinálskeho kolégia]] a [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], * úplný zoznam všetkých [[Diecéza (biskupstvo)|diecéz]] a iných teritoriálnych jednotiek [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], * zoznam zasvätených spoločenstiev (rády a rehole),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predstavili pápežskú ročenku Annuario Pontificio 2012 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120310009 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2024-08-26}}</ref> * register osôb: ** všetkých osôb uvedených v predchádzajúcich častiach, ** všetkých nositeľov pápežských čestných titulov. Na základe uvedených údajov je možné vyvodzovať formálne a štrukturálne zmeny (nové diecézy a pod.) v Katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Celosvetová štatistika Cirkvi: Kňazov ubúda, výnimkou je Afrika - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2024-04/celosvetova-statistika-cirkvi-knazov-ubuda-vynimkou-je-afrika.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-04-04 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> Kniha v typickej červenej plátennej väzba máva okolo 1000 strán a dá sa zakúpiť vo vatikánskom knihkupectve. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.libreriaeditricevaticana.com/home.jsp Libreria Editrice Vaticana] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170331063839/http://www.libreriaeditricevaticana.com/home.jsp |date=2017-03-31 }} s prehľadom [http://www.libreriaeditricevaticana.com/it/catalogue/catalogo.jsp?cat=A89 expedovateľných zväzkov] Annuaria * [http://www.catholic-hierarchy.org ''catholic-hierarchy.org''] neoficiálne stránky, ktoré udávajú údaje z Annuaria na internete == Zdroj == {{preklad|de|Annuario Pontificio|109278934}} [[Kategória:Vatikán]] [[Kategória:Dokumenty rímskokatolíckej cirkvi]] 7kz3ezpmzhe4c5kx9skx84q7rw8cq84 0 464762 8057975 6390898 2025-07-08T01:19:38Z Dixxy 46100 aktualizácia 8057975 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam najvyšších budov vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]'''. == Zoznam == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" |- ! Obrázok || Poradie || Názov || Výška || Počet poschodí !Miesto|| Rok dokončenia || Poznámky |- | [[Súbor:Frankfurt Am Main-Commerzbank Tower vom Rathenauplatz-20100808.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/commerzbank-tower/780/ 1]|| [[Commerzbank Tower]]|| 258,7 m || 56 |Große Gallusstraße 17–19, Innenstadt|| 1997 || najvyššia budova Európy 1997 – 2005; najvyššia budova Frankfurtu 1997 – dnešok; najvyššia budova Európskej únie 1997 – 2012; s anténou 300 m; najvyššia budova dokončená v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] |- | [[Súbor:Frankfurt am Main Messeturm.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/messeturm/796/ 2]|| [[Messeturm (Frankfurt)|Messeturm]]|| 256,5 m || 63 |Friedrich-Ebert-Anlage 49, Westend-Süd|| 1990 || najvyššia budova Európy 1990 – 1997; najvyššia budova Európskej únie 1990 – 1997; najvyššia budova Frankfurtu 1990 – 1997 |- |[[File:Four_I.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Four_I.jpg|120x120bod]] |[https://www.skyscrapercenter.com/building/four-frankfurt-1/23997 3] |[[Four I]] |233 m |59 |Große Gallusstraße 10-14, Innenstadt |2023 | |- | [[Súbor:Frankfurt Am Main-Westend Tower-Ansicht vom Maintower.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/westendstrasse-1/1514/ 4]|| [[Westendstraße 1]]|| 208 m || 53 |Westendstraße 1, Westend-Süd|| 1993 || |- | [[Súbor:Maintower frankfurt sun.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/main-tower/1669/ 5]|| [[Maintower]]|| 200 m || 55 |Neue Mainzer Straße 52–58, Innenstadt|| 1999 || vrátane antény 240 m |- | [[Súbor:Luminale 2012 - Tower 185.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/tower-185/2126/ 5]|| [[Tower 185]]|| 200 m || 55 |Friedrich-Ebert-Anlage 35–37, Gallus|| 2011 || najvyššia budova postavená v [[10. roky 21. storočia|10. rokoch 21. storočia]] |- |[[File:One_Frankfurt_08-21.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:One_Frankfurt_08-21.jpg|107x107bod]] |[https://www.skyscrapercenter.com/building/one/1415 7] |[[ONE (Frankfurt)|ONE]] |190.9 |49 |Osloer Straße |2022 | |- |[[File:Omniturm_Frankfurt_09-19.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Omniturm_Frankfurt_09-19.jpg|120x120bod]] |[https://www.skyscrapercenter.com/building/omniturm/2535 8] |[[Omniturm]] |189.9 |45 |Große Gallusstraße 16–18 |2020 | |- | [[Súbor:Trianon-67.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/trianon/2102/ 9]|| [[Trianon (budova)|Trianon]]|| 186 m || 45 |Mainzer Landstraße 16–24, Westend-Süd|| 1993 || |- | [[Súbor:EZB-Neubaustelle-06-2014-Ffm-228.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/skytower/2137/ 10]|| Centrála [[Európska centrálna banka|ECB]]|| 185 m || 45 |Sonnemannstraße/Rückertstraße, Ostend|| 2014 || |- |[[File:Frankfurt.Grand_Tower.20200207.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt.Grand_Tower.20200207.jpg|119x119bod]] |11 |[[Grand Tower]] |179.9 |51 |Osloer Straße/Europa-Allee, Gallus |2020 | |- |[[File:Four_II.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Four_II.jpg|153x153bod]] |12 |[[Four (Frankfurt)|Four II]] |178.0 |47 |Große Gallusstraße, Innenstadt |2025 | |- | [[Súbor:Frankfurter-Opernturm-2012-Ffm-916.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/opernturm/2869/ 13]|| [[Opernturm]]|| 170 m || 42 |Bockenheimer Landstraße 2–4, Westend-Süd|| 2009 || najvyššia budova postavená v [[0. roky 21. storočia|0. rokoch 21. storočia]] |- | [[Súbor:Frankfurt Taunusturm.20140417.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/taunusturm/13904/ 13]|| [[Taunusturm]]|| 170 m || 40 |Taunustor 1-3, Innenstadt|| 2014 || |- | [[Súbor:Dresdner-bank-hochhaus-ffm001.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/silver-tower/2997/ 15]|| [[Silberturm]]|| 166,3 m || 32 |Jürgen-Ponto-Platz 1, Bahnhofsviertel|| 1978 || najvyššia budova Frankfurtu 1978 - 1990; najvyššia budova postavená v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] |- | [[Súbor:Westend Gate Frankfurt 2011-07.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/westend-gate/3395/ 16]|| [[Westend Gate]]|| 159,3 m || 47 |Hamburger Allee 2–4, Westend-Süd|| 1976 || najvyššia budova Frankfurtu 1976 - 1978 |- | [[Súbor:Deutsche-Bank-2012-Ffm-853-5.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/deutsche-bank-tower-i/3687/ 17]|| Zwillingstürme der [[Deutsche Bank|Deutschen Bank]], veža I || 158 m || 40 |Taunusanlage 12, Westend-Süd|| 1984 || najvyššia budova dokončená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] |- | [[Súbor:Deutsche-Bank-2012-Ffm-853-5.jpg|100px]]|| [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/deutsche-bank-tower-ii/3693/ 17]|| Zwillingstürme der Deutschen Bank, veža II || 155 m || 40 |Taunusanlage 12, Westend-Süd|| 1984 || |- |[[File:Marienturm_Frankfurt_05-19.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Marienturm_Frankfurt_05-19.jpg|80x80bod]] |17 |[[Marienturm]] |155 m |37 |Taunusanlage 9–10, Bahnhofsviertel |2019 | |- | [[Súbor:Skyper-Frankfurt-b.jpg|100px]] || [http://www.skyscrapercenter.com/frankfurt-am-main/skyper/3734/ 20]|| [[Skyper]] || 153,8 m || 38 |Taunusanlage 1, Bahnhofsviertel|| 2004 || |- |[[File:Frankfurt_Eurotower.20130603.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_Eurotower.20130603.jpg|121x121bod]] |21 |[[Eurotower (Frankfurt am Main)|Eurotower]] |148 m |39 |Willy-Brandt-Platz 2, Innenstadt |1977 | |- |[[File:One_Forty_West_Frankfurt_03-21.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:One_Forty_West_Frankfurt_03-21.jpg|107x107bod]] |22 |[[One Forty West]] |145 m |41 |Senckenberganlage 15, Westend-Süd |2020 |- |[[File:Frankfurt_FBC.20121012.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_FBC.20121012.jpg|111x111bod]] |23 |[[Frankfurter Büro Center]] |142 m |40 |Mainzer Landstraße 46, Westend-Süd |1980 | |- |[[File:City-Haus-2008.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:City-Haus-2008.jpg|138x138bod]] |24 |[[City-Haus]] |142 m |42 |Platz der Republik 6, Westend-Süd |1974 | |- |[[File:Neuer-henningerturm-2017-ffm-2936.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Neuer-henningerturm-2017-ffm-2936.jpg|107x107bod]] |25 |[[Henninger Turm]] |140 m |40 |Sachsenhausen |2017 | |- |[[File:Gallileo-2012-Ffm-517-9.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Gallileo-2012-Ffm-517-9.jpg|127x127bod]] |26 |[[Gallileo]] |136 m |38 |Gallusanlage 7, Bahnhofsviertel |2003 | |- |[[File:Frankfurt_Nextower.20130514.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_Nextower.20130514.jpg|119x119bod]] |26 |[[Nextower]] |136 m |34 |Thurn-und-Taxis-Platz 6, Innenstadt |2010 |- |[[File:Frankfurt_am_Main_Kastor_&_Pollux_2007-08.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_am_Main_Kastor_&_Pollux_2007-08.jpg|127x127bod]] |28 |[[Pollux (Frankfurt)|Pollux]] |130 m |33 |Platz der Einheit 1, Gallus |1997 | |- | |29 |[[The Spin]] |128 m |31 |Gallus, Güterplatz |2022 | |- |[[File:FOUR_3_Frankfurt.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:FOUR_3_Frankfurt.jpg|107x107bod]] |30 |[[Four III]] |128 m |30 |Junghofstraße, Innenstadt |2023 | |- |[[File:Frankfurt_Am_Main-Garden_Towers_von_Sueden-20120312.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_Am_Main-Garden_Towers_von_Sueden-20120312.jpg|120x120bod]] |31 |[[Garden Tower]] |127 m |25 |Neue Mainzer Straße 46-50, Innenstadt |1976 |- |[[File:Messe-Torhaus,_Frankfurt.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Messe-Torhaus,_Frankfurt.jpg|107x107bod]] |32 |[[Messe Torhaus]] |117 m |30 |Ludwig-Erhard-Anlage 1, Bockenheim |1985 | |- |[[File:Frankfurt.Japan-Center.Taunustor_2-4.20150909.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt.Japan-Center.Taunustor_2-4.20150909.jpg|99x99bod]] |33 |[[Japan Center]] |115 m |27 |Taunustor 2, Innenstadt |1996 | |- |[[File:Frankfurt_Park_Tower.20131019.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_Park_Tower.20131019.jpg|130x130bod]] |33 |[[Park Tower (Franfurt)|Park Tower]] |115 m |29 |Bockenheimer Anlage 46, Westend-Süd |1972 | |- |[[File:Westhafen_Tower_2009_1.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Westhafen_Tower_2009_1.jpg|114x114bod]] |35 |[[Westhafen Tower]] |112.3 m |31 |Westhafenplatz 1, Gutleutviertel |2003 |- |[[File:Frankfurt_IBC.20130423.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_IBC.20130423.jpg|84x84bod]] |36 |[[IBC Tower]] |112 |30 |Theodor-Heuss-Allee 70, Bockenheim |2003 | |- |[[File:Frankfurt_Nibelungenplatz_3.Shell-Hochhaus.20130811.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_Nibelungenplatz_3.Shell-Hochhaus.20130811.jpg|112x112bod]] |37 |[[Büro Center Nibelungenplatz]] |110 m |27 |Nibelungenplatz 3, Nordend-West |1966 |- |[[File:Eurotheum-1.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Eurotheum-1.jpg|147x147bod]] |37 |[[Eurotheum]] |110 m |31 |Neue Mainzer Straße 66–68, Innenstadt |1999 | |- |[[File:WinX_Frankfurt_05-19.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:WinX_Frankfurt_05-19.jpg|80x80bod]] |37 |[[WinX]] |110 m |30 |Neue Mainzer Straße 6–12, Innenstadt |2019 | |- |[[File:Frankfurt_Neue_Mainzer_Straße_32-36.20120525.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_Neue_Mainzer_Stra%C3%9Fe_32-36.20120525.jpg|96x96bod]] |40 |[[Neue Mainzer Straße 32-36]] |108.6 m |28 |Neue Mainzer Straße 32-36, Innenstadt |1973 | |- |[[File:Frankfurt_am_Main,_Senckenberg-Turm.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Frankfurt_am_Main,_Senckenberg-Turm.jpg|107x107bod]] |41 |[[Senckenberg Turm]] |106 m |26 |Robert Mayer Straße 5 |2022 | |- |[[File:FOUR_4_Frankfurt_Juni_2024_(cropped).jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:FOUR_4_Frankfurt_Juni_2024_(cropped).jpg|106x106bod]] |42 |[[Four IV]] |104 m |25 |Junghofstraße, Innenstadt |2024 |- |[[File:Leonardo_Royal_Hotel_Frankfurt.20130901.jpg|odkaz=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Leonardo_Royal_Hotel_Frankfurt.20130901.jpg|105x105bod]] |43 |[[Leonardo Royal Hotel Frankfurt]] |100 m |25 |Mailänder Straße 1, Sachsenhausen-Süd |1972 | |} == Najvyššie inžinierske stavby == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" ! Obrázok || Názov || Výška || Rok dokončenia |- | [[Súbor:Frankfurt Am Main-Europaturm-Ansicht vom Messeturm-20130525.jpg|100px]] || [[Europaturm]] || 337,5 m || 1979 |- | || [[Heizkraftwerk Industriepark Höchst|Kamin D582]] || 167 m || 1979 |- | [[Súbor:Frankfurt Leinwandhaus und Dom von Süden.jpg|100px]] || [[Kaiserdom St. Bartholomäus]] || 95 m || 1513 |- | [[Súbor:Dreikönigskirche Frankfurt.jpg|100px]] || [[Dreikönigskirche]] || 80 m || 1880 |- | [[Súbor:Frankfurt Am Main-Peterskirche-Ansicht vom Nextower-20110812.jpg|100px]] || [[Peterskirsche]] || 68 m || 1894 |- | [[Súbor:Commerzbank Arena (Confed-Cup 2005).jpg|100px]] || [[Commerzbank-Arena]] || 65 m || 2005 |- | [[Súbor:Frankfurt Römer Langer Franz.jpg|100px]] || [[Langer Franz]] || 60 m || 1904 |- | [[Súbor:Katharinenkirche-ffm002.jpg|100px]] || [[Katharinen Kirche]] || 54 m || 1681 |- | [[Súbor:WasserturmRödelheim3.jpg|100px]] || [[Wasserturm Rödelheim]] || 51 m || 1899 |- |} == Časová os == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" |- ! Od - do || Obrázok || Názov || Výška || Počet poschodí |- | 1428 - 1954 || [[Súbor:Eschenheimer-turm-ffm002.jpg|100px]] || [[Eschenheimer Turm]] || 47 m || 10 |- | 1954 - 1966 || [[Súbor:Fernmeldehochhaus-frankfurt.JPG|100px]] || [[Fernmeldehochhaus]] || 69 m || 12 |- | <center>1966</center> || [[Súbor:Frankfurt Am Main-BHF-Bank-Hochhaus von Suedosten-20120312.jpg|100px]] || [[BHF-Bank-Hochhaus]] || 82 m || 23 |- | 1966 - 1972 || [[Súbor:Nibelungenplatz-ffm001.jpg|100px]] || [[Shell-Hochhaus]] || 90 m || 27 |- | <center>1972</center> || [[Súbor:Parktower.jpg|100px]] || [[SGZ-Hochhaus]] || 96 m || 28 |- | 1972 - 1974 || [[Súbor:AfE-Turm und Marriott Hotel.JPG|100px]] || [[AfE-Turm]] || 116 m || 32 |- | 1974 - 1976 || [[Súbor:City-Haus-2008.jpg|100px]] || [[City-Hochhaus]] || 142 m || 42 |- | 1976 - 1978 || [[Súbor:Westend Gate Frankfurt 2011-07.jpg|100px]] || Westend Gate || 159 m || 47 |- | 1978 - 1990 || [[Súbor:Dresdner-bank-hochhaus-ffm001.jpg|100px]] || Silberturm || 166 m || 32 |- | 1990 - 1997 || [[Súbor:Frankfurt am Main Messeturm.jpg|100px]] || Messeturm || 256,5 m || 55 |- | 1997 - || [[Súbor:Frankfurt Am Main-Commerzbank Tower vom Rathenauplatz-20100808.jpg|100px]] || Commerzbank Tower || 259 m || 56 |- |} == Galéria == <gallery> Súbor:EZB-Neubaustelle-2012-Ffm-480-2.jpg|Frankfurtské mrakodrapy - vpredu Centrála ECB, vzadu [[Mainhattan]] Súbor:Frankfurt am Main 2011 Skyline origres.jpg|Pohľad na Mainhattan Súbor:Nach-dem-Regen-Regenbogen-Gegenschuss-vom-Maintower-2012-Ffm-867.jpg|Pohľad na mrakodrapy Silberturm, Skyper, Trianon, Westenstrasse 1 a Messeturm z Maintower </gallery> == Zdroj == {{Preklad|de|Liste der Hochhäuser in Frankfurt am Main|115182366}} {{Zoznamy najvyšších budov v Európe}} [[Kategória:Mrakodrapy vo Frankfurte| ]] [[Kategória:Výškové budovy vo Frankfurte| ]] [[Kategória:Zoznamy najvyšších budov|Frankfurt]] ddcsoqxu9q5opdolrgjdtotto39aqlg 0 481996 8057766 8040191 2025-07-07T14:49:26Z 62.96.183.186 doplnenie 8057766 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ben Cristovao | Obrázok = Ben Cristovao v O2 areně.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Ben Cristovao na koncerte v O₂ arene (2019) | Popis umelca = sólový spevák | Rodné meno = Ben da Silva Cristóvão | Umelecké mená = Ben Cristovao, Benny Cristo | Dátum narodenia = {{dnv|1987|6|8}} | Miesto narodenia = [[Plzeň]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák]], [[textár]], [[herec]], [[tanec|tanečník]], [[športovec]] | Žáner = Hip-hop, R&B, Disco | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = hlas | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Česko Slovenská SuperStar (2009)|Česko Slovenská SuperStar]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Championship Music | Webstránka = }} '''Ben Cristovao''', známy aj ako '''Benny Cristo''', celým menom '''Ben Cristóvão da Silva''' (* [[8. jún]] [[1987]], [[Plzeň]]) je [[spevák]], raper, [[tanec|tanečník]], [[hudobný skladateľ]], [[textár]], [[moderátor]], [[športovec]] a [[herec]] [[česko]]-[[Angola|angolského]] pôvodu. == Život == Na [[jeseň]] roku [[2009]] bol finalistom súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar (2009)|Česko Slovenská SuperStar]]'', skončil na 7. mieste. Ako tanečník pôsobí v skupine [[Jad Dance Company]], vedenej [[Yemi A.D.]]. Moderuje reláciu na [[Fashion TV]],<ref>[http://www.super.cz/4044-ben-cristovao-poprve-moderoval-podivejte-se-jak-mu-to-sluselo.html Ben Cristovao poprvé moderoval: Podívejte se, jak mu to slušelo]</ref> a v hiphopovom rádiu [[Radio Spin|Spin]] moderuje reláciu so speváčkou [[Dannie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.radiospin.cz/moderatori/ben-cristovao-876.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2012]] študoval [[medzinárodný obchod]] a [[diplomacia|diplomaciu]] na súkromnej vysokej škole. Je majiteľom firmy Black different s.r.o.,<ref>Výpis na http://www.justice.cz, IČO 24678091</ref> pod ktorou vydal svoj prvý hudobný album. == Snowboarding == Pretekársky sa venoval [[snowboarding]]u, je víťazom 4 × 4 Slovenského pohára vo freestyle snowboardingu 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/1130465570-petka-v-pomeranci/20755211352-superpomeranc/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.snowboarding.cz/index.php?sekce=historie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131126024427/http://snowboarding.cz/index.php?sekce=historie | dátum archivácie = 2013-11-26 }}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === [[Súbor:Ben Cristovao - O2 arena.jpg|náhľad|Ben Cristovao v [[O2 arena (Praha)|O2 arene]]]] {| class="wikitable" !Názov !Detaily albumu |- |''[[Definitely Different]]'' | * Dátum vydania: x.7.2010 * Vydavateľstvo: Championship Records * Formáty: CD, digital download |- |''[[Benny Cristo]]'' | * Dátum vydania: 1.5.2011 * Vydavateľstvo: Championship Records * Formáty: CD, digital download |- |''[[Made In Czechoslovakia (album Bena Cristovaoa)|Made In Czechoslovakia]]'' | * Dátum vydania: 19.3.2014 * Vydavateľstvo: Championship Music s.r.o. * Formáty: CD, digital download |} === Videoklipy === * ''[[Definitely Different]]'' ([[júl]] [[2010]]) ** videoklip ''Give me some more'' ** videoklip ''Good'' (featuring [[Verse-Atile]]) ** videoklip ''Waste My Time'' (featuring Verse-Atile) ** videoklip ''Put It On Me'' * ''[[Benny Cristo]]'' ([[máj]] [[2011]]) ** videoklip ''Mimozemšťanka'' ** videoklip ''Alien Girl'' ** videoklip ''Na zdraví'' (featuring The Glowsticks) ** videoklip ''Chci'' (duet s [[Monika Bagárová|Monikou Bagárovou]]<ref>[http://www.certnakoze.cz/rozhovory/uspesni-lide/ben-cristovao-a-monika-bagarova-svou-touhu-uz-netaji-4963.html Ben Cristovao a Monika Bagárová svou touhu už netají]</ref>) ** videoklip ''Mine (Remix)'' * ''[[Made In Czechoslovakia]] ''([[marec]] [[2014]]) ** videoklip ''Bomby'' ** videoklip ''MOLLY ''(featuring EGO) * Ostatné videoklipy ** videoklip ''It’s Christmas Baby'' (featuring [[Johny Kortis]]) ** videoklip ''Mimozemšťanka'' (Piano version) ** videoklip ''I Need A Dollar cover'' (original by [[Aloe Blacc]]) ** videoklip ''Most'' ** videoklip ''Prdel'' === Skladby umiestnené v rebríčkoch === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok !! Skladba !! <small>CZ Top 50 domáce</small> !! <small>CZ Top 100 Digital</small> !! Album |- | 2014 || "Molly" <small>(ft. Ego)</small> || 34<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=7&titul=152364&sec=ea2cd69d34a875f3ad9d99d04cec94c5]</ref>|| 50<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=R]</ref>|| ''Made in Czechoslovakia'' |- | 2014 || "Mám" <small>(ft. Ezyway)</small> || - || 48<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=30&titul=152527&sec=26cb54344e65d4efc84cd26a717d9958]</ref>|| ''Made in Czechoslovakia'' |- | 2014 || "Sweet chilli" || - || 51<ref>[http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?a=titul&hitparada=30&titul=152529&sec=63beb178a25c670076b6b039e922b186]</ref>|| ''Made in Czechoslovakia'' |- |} == Filmografia == * [[2010]]: [[Ordinace v růžové zahradě]] (TV seriál) – Max Suchý, syn primára chirurgie MUDr. Davida Suchého<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://ordinace.nova.cz/clanek/postavy/max-suchy.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == ; NSMVA {| class="wikitable" style="text-align:center;" !Rok !Nominovaná práca !Kategória !Výsledek |- | rowspan="3" |2023 | rowspan="3" |Tribbs & Ben Cristovao – „Future Champ“ (režisér: [[Andrii Lagutin]]) |Best music video |{{Víťaz}} |- |Shock of the Year |{{Víťaz}} |- |Best director |{{Víťaz}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ben Cristovao}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=60922|meno=Ben Cristovao}} * {{Imdb osoba|id=3669982|meno=Ben Cristovao}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ben Cristovao|10046743}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cristovao, Ben}} [[Kategória:Osobnosti z Plzne]] [[Kategória:Českí speváci]] [[Kategória:Českí herci]] [[Kategória:Českí moderátori]] [[Kategória:Českí tanečníci]] [[Kategória:Českí youtuberi]] 50b7sn6lx50p4ff39zqmllltsqi1paz 0 490525 8057747 7686219 2025-07-07T14:07:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057747 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Afganské národné futsalové družstvo mužov | Znak = Afghanistan COA Transparent.svg| Prezývka = Team Melli (Narodný tím)| Asociácia = Afghanistan Football Federation| Tréner = {{AFG}} Abdul Razaq Momrak <small>(2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Men's Team Group play stage Group G Match 1 | url = http://www.aimag2013.org/en/Results/FS/StartList/FSM400G01 | dátum vydania = 27.06.2013 | dátum prístupu = 07.07.2013 | vydavateľ = aimag2013.org | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20130703201657/http://www.aimag2013.org/en/Results/FS/StartList/FSM400G01 | dátum archivácie = 2013-07-03 }}</ref></small>| Najviac štartov = | Najlepší strelec = | vzor_lp1=_den10h| vzor_t1=_shoulder_stripes_white_stripes| vzor_pp1=_den10h| vzor_tr1=_adidaswhite| vzor_po1=_3_stripes_white| ľavéplece1=DD0000| telo1=DD0000| pravéplece1=DD0000| trenírky1=DD0000| ponožky1=DD0000| vzor_lp2=_shoulder_stripes_black_stripes_half| vzor_t2=_shoulder_stripes_black_stripes| vzor_pp2=_shoulder_stripes_black_stripes_half| vzor_tr2=_adidasonwhite| vzor_po2=_3_stripes_black| ľavéplece2=FFFFFF| telo2=FFFFFF| pravéplece2=FFFFFF| trenírky2=000000| ponožky2=FFFFFF| Prvý zápas = {{THA|fsm|1}} {{ku|23|2}} '''{{AFG|n|2}}'''<br><small>(Ázijské halové hry, [[Macao]], 26. október 2007)</small> | Najvyššia výhra = '''{{AFG|n|1}}''' {{ku|6|1}} {{CHN|fsm|2}}<br><small>(Ázijské halové hry, [[Macao]], 16. september 2017)</small><br>'''{{AFG|n|1}}''' {{ku|6|1}} {{MDV|fsm|2}}<br><small>(Ázijské halové hry, [[Macao]], 18. september 2017)</small> | Najvyššia prehra = {{THA|fsm|1}} {{ku|23|2}} '''{{AFG|n|2}}'''<br><small>(Ázijské halové hry, [[Macao]], 26. október 2007)</small> | Štarty MS = -| Prvá účasť MS = -| Najlepší výsledok MS = | Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Ázie vo futsale|Majstrovstvá Ázie]] | Štarty MR = -| Prvá účasť MR = | Najlepší výsledok MR = | }} '''Afganské národné futsalové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Afganistan]] v medzinárodných [[futsal (FIFA)|futsalových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''Afghanistan Football Federation'' (AFA). Prvý medzinárodný zápas absolvovalo v roku [[2007]]. V marci 2018 mu patrilo vo svetovom futsalovom rebríčku provizórne 95. miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Ranking | url = http://www.futsalworldranking.be/rank.htm | dátum vydania = 10.03.2018 | dátum prístupu = 10.03.2018 | vydavateľ = futsalworldranking | jazyk = po anglicky }}</ref> == Vrcholné podujatia == Afganské družstvo sa raz pokúšalo kvalifikovať na [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|majstrovstvá sveta FIFA]], ale nepodarilo sa mu to. Ani na [[Majstrovstvá Ázie vo futsale|majstrovstvách Ázie]] sa mu nepodarilo dostať. Pokúšalo sa o to v kvalifikácii na ázijský šampionát 2010, ale v troch zápasoch stredoázijskej kvalifikácie nezískalo ani bod. O 4 roky neskôr, v kvalifikácii v roku 2015 na ázijský šampionát 2016, síce rovnako nepostúpilo, ale bodovalo už v dvoch stretnutiach. Družstvo sa 3-krát predstavilo na [[Ázijské halové hry|Ázijských halových hrách]]. Na prvých dvoch turnajoch skončilo už v základnej skupine. Na tom treťom, organizovanom v turkménskom [[Ašchabad]]e v roku 2017, dosiahlo svoj najväčší úspech, keď sa po víťazstve v jednej zo základných skupín dostalo až do semifinále turnaja. V zápase o bronz prehralo s {{JPN|fsm|0|Japonskom}} až po penaltovom rozstrele. == Výsledky == ;[[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale|Majstrovstvá sveta FIFA]] {| class="wikitable" width=50% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 1989|MS 1989]]{{--}}[[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2012|2012]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá sveta FIFA vo futsale 2016|MS 2016]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' |} ;[[Futsal na Ázijských halových hrách|Ázijské halové hry]] {| class="wikitable" width=50% style="text-align:center;" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Futsal na Ázijských halových hrách 2005|2005]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | {{MAC}} [[Futsal na Ázijských halových hrách 2007|2007]] || 3|| 0|| 0|| 3|| {{ku|5|32}} || −27|| základná skupina |- | [[Futsal na Ázijských halových hrách 2009|2009]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | {{KOR}} [[Futsal na Ázijských halových hrách 2013|2013]] || 2|| 0|| 0|| 2|| {{ku|8|17}} || −9|| základná skupina |- | {{TKM}} [[Futsal na Ázijských halových hrách 2017|2017]] || 7|| 5|| 0|| 2|| {{ku|28|21}} || +7|| 4. miesto |} ;[[Majstrovstvá Ázie vo futsale|Majstrovstvá Ázie]] {| class="wikitable" width=100% style="text-align:center;font-size:90%" |- ! style="background:lightgrey"|Rok ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! style="background:lightgrey"|Umiestenie ! width=1% rowspan=10| ! style="background:lightgrey"|Kvalifikácia ! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− ! width=140 style="background:lightgrey"|Umiestenie |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 1999|1999]]{{--}}[[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2005|2005]] | colspan=7|''nezúčastnilo sa'' |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2006|2006]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2007|2007]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2008|2008]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2010|2010]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{VNM}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2010#Južná a Stredná Ázia (CSAFF)|2010]] | 3|| 0|| 0|| 3|| {{ku|5|20}} || −15|| 4. skupina Stred |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2012|2012]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2014|2014]] || colspan=7|''nezúčastnilo sa kvalifikácie'' |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2016|2016]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{TJK}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2016#Južná a Stredná Ázia (CSAFF)|2016]] | 3|| 1|| 1|| 1|| {{ku|12|11}} || +1|| 3. miesto Stred |- | [[Majstrovstvá Ázie vo futsale 2018|2018]] || colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' | {{IRN}} [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Ázie vo futsale 2018#Južná a Stredná Ázia (CSAFF)|2018]] | 2|| 0|| 0|| 2|| {{ku|5|12}} || −7|| 3. miesto Stred B |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Afganské národné futbalové mužstvo]] == Externé odkazy == * [http://www.aff.com.af/ Oficiálna stránka Afghanistan Football Association] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071013030413/http://www.aff.com.af/ |date=2007-10-13 }} {{eng icon}}/{{fas icon}} == Zdroj == * [http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp Zápasy družstva na futsalplanet.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161116194204/http://www.futsalplanet.com/matches/index.asp |date=2016-11-16 }} {{eng icon}} {{Koncové šablóny |{{Ázijské národné futsalové družstvá}} }} [[Kategória:Národné futsalové družstvá]] [[Kategória:Afganské národné družstvá|Futsal]] [[Kategória:Futsal v Afganistane|Národné]] hei6wbr29mutq4bvod4mfgmhory3p0v 0 502464 8057810 7889959 2025-07-07T17:38:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057810 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alesha Dixonová | Obrázok = Alesha Dixon 4.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alesha Dixonová v roku 2008 | Popis umelca = | Rodné meno = Alesha Anjanette Dixon | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|10|7}} | Miesto narodenia = [[Welwyn Garden City]], [[Hertfordshire]], [[Anglicko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = Speváčka, skladateľka, raperka, modelka, tanečníčka, televízna osobnosť | Žáner = [[Contemporary R&B|R&B]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[UK garage]] | Roky pôsobenia = 1999 – súčasnosť | Hrá na nástroje = Vokály | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Mis-Teeq]], [[Roll Deep]], [[Jay Sean]], [[Ashley Walters]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Polydor]] <small>(2005 – 06)</small> <br/>[[Asylum Records|Asylum]], [[Atlantic Records|Atlantic]] <small>(2007 – 11)</small> | Webstránka = {{URL|aleshadixon.com}} |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Alesha Anjanette Dixon''' (* [[7. október]] [[1978]], [[Welwyn Garden City]], [[Hertfordshire]], [[Anglicko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.mtv.co.uk/artists/alesha-dixon |titul= MTV – Alesha Dixon |vydavateľ= MTV}}</ref> je anglická speváčka, tanečníčka, raperka, modelka a televízna osobnosť. Populárnou sa stala ako členka dievčenskej [[Contemporary R&B|R&B]]/[[UK garage]] skupiny [[Mis-Teeq]], ale skupina sa v roku 2005 rozpadla a Alesha Dixon pokračovala v sólovej kariére, pričom podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Polydor Records]]. V roku 2006 vydala svoj debutový album ''[[Fired Up]]'', ale pre nízku predajnosť jej dvoch singlov „[[Lipstick]]“ a „[[Knockdown]]“ odišla z Polydor Records.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.digitalspy.co.uk/music/a114433/alesha-discusses-record-label-axe.html |titul= Alesha discusses records label axe |vydavateľ=Digital Spy| dátum vydania=24. júl 2008}}</ref> Svoj druhý album s názvom ''[[The Alesha Show]]'' vydala v roku 2008. Album bol certifikovaný [[platinová platňa|platinovou platňou]] od [[BPI]]. Z albumu boli vydané štyri single, vrátane dvoch „[[The Boy Does Nothing]]“ a „[[Breathe Slow]]“, z ktorých druhý je v súčasnosti jej najúspešnejším singlom v rebríčku [[UK Singles Chart]]. ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia Aleshy Dixon}} *2006: ''[[Fired Up]]'' *2008: ''[[The Alesha Show]]'' *2010: ''[[The Entertainer]]'' ==Ocenenia== {| class="wikitable" |- !Rok !Podujatie !Cena !Nominovaná práca !Result |- ||2006 | style="text-align:center;"|[[MOBO Awards]] |Best UK Female<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mobo.com/2006 |titul=MOBO Awards 2006 |vydavateľ=Mobo.com |dátum prístupu=2013-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130904185717/http://www.mobo.com/2006 |dátum archivácie=2013-09-04 }}</ref> |style="text-align:center" rowspan="3"|Ona sama |{{nominácia}} |- ||2008 | style="text-align:center;"|[[Cosmopolitan|Cosmopolitan Awards]] |Ultimate Confidence Queen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= Kate Creasey |url= http://www.cosmopolitan.co.uk/your-life/cosmopolitan-ultimate-women-of-the-year-awards-2008/v1 |titul= And the winners are... |vydavateľ= [[Cosmopolitan]] |dátum vydania= 10. november 2008 |dátum prístupu= 2013-11-25 |url archívu= https://web.archive.org/web/20101227222554/http://www.cosmopolitan.co.uk/your-life/cosmopolitan-ultimate-women-of-the-year-awards-2008/v1 |dátum archivácie= 2010-12-27 }}</ref> |{{víťaz}} |- |rowspan="4"|2009 | style="text-align:center;" rowspan="2"|[[MOBO Awards]] |Best UK Act |{{nominácia}} |- |Best Video |rowspan="3"|„[[The Boy Does Nothing]]“ |{{nominácia}} |- | style="text-align:center;" rowspan="2"|[[UK Music Video Awards]] |Best Pop Video |{{nominácia}} |- |Best Styling in a Video |{{nominácia}} |- |rowspan="3"|2010 | style="text-align:center;"|[[Brit Awards]] |British Single | style="text-align:center;"|„[[Breathe Slow]]“ |{{nominácia}} |- | style="text-align:center;"|[[MOBO Awards]] |Best Video<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.themusicfix.co.uk/content/news-flash/11709/mobo-nominations-announced.html|titul=The Music Fix – MOBO nominations announced|vydavateľ=The Music Fix|dátum vydania=8. september 2010|dátum prístupu=2013-11-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20100914005710/http://www.themusicfix.co.uk/content/news-flash/11709/mobo-nominations-announced.html|dátum archivácie=2010-09-14}}</ref> | style="text-align:center;"|„[[Drummer Boy]]“ |{{nominácia}} |- | style="text-align:center;"|[[British Telecom|BT Visit London Awards]] |Sound of London<ref>{{Citácia periodika|autor=Sarah Bull|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1336997/Alesha-Dixon-reveals-bit-leg-Visit-London-Awards-energetic-dance-routine.html|titul= Alesha Dixon reveals a bit too much leg as her super-short dress rises up during energetic dance routine|periodikum=Daily Mail |miesto=UK|dátum vydania= 9. december 2010}}</ref> | style="text-align:center;"|Ona sama |{{víťaz}} |} == Referencie == {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Alesha Dixon}} ==Externé odkazy== *[http://www.aleshadixon.com Oficiálna webstránka] *[http://www.warnermusic.com.au/alesha-dixon Oficiálna austrálska webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090422170356/http://www.warnermusic.com.au/alesha-dixon |date=2009-04-22 }} *{{Imdb meno|id=1212791|meno=Alesha Dixon}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Alesha Dixon|582618545}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dixon, Alesha}} [[Kategória:Anglické popové speváčky]] [[Kategória:Anglické hiphopové speváčky]] [[Kategória:Anglické R&B speváčky]] [[Kategória:Anglické speváčky elektronickej hudby]] [[Kategória:Anglickí reperi]] [[Kategória:Britské modelky]] [[Kategória:Anglické osobnosti jamajského pôvodu]] 46t22bsytrq24c6x9vwpyzij5uoeeec 0 504237 8058045 7897957 2025-07-08T07:33:02Z 46.34.230.253 8058045 wikitext text/x-wiki {{Infobox Pápež | Pápežské meno = Klement IV. | obrázok = 183-Clement IV.jpg | veľkosť obrázku = 200 px | popis obrázku = | dátum_začiatku = [[5. február]] [[1265]] | dátum_konca = [[29. november]] [[1268]] | Poradie =183. | rodné_meno = Gui Foucois le Gros | dátum_narodenia = okolo 1190 | miesto_narodenia = [[Saint-Gilles (Gard)|Saint-Gilles]], [[Francúzsko]] | dátum_úmrtia = [[29. november]] [[1268]] | miesto_úmrtia = [[Viterbo (mesto)|Viterbo]], [[Pápežský štát]] | miesto pochovania = | národnosť = | predchodca = [[Urban IV.]] | nástupca = [[Gregor X.]] | potomstvo = | Blahorečenie dátum = | Blahorečenie miesto = | Blahorečil = | Kanonizovaný dátum = | Kanonizovaný miesto = | Kanonizoval = | Patrón = | Erb = C o a Clemente IV.svg | Popis erbu = | Commons = Clemens IV }} '''Klement IV.''' ([[Latinčina|lat.]] ''Clemens Quartus''), vl. menom '''Gui Foucois le Gros''' (* okolo 1190, [[Saint-Gilles (Gard)|Saint-Gilles]], [[Francúzsko]] - † [[29. november]] [[1268]], [[Viterbo (mesto)|Viterbo]]) bol francúzsky duchovný a 183. [[latinská cirkev|rímsky]] [[pápež]] (v období rokov 1265 - 1268). == Životopis == Pochádzal z malého juhofrancúzskeho mesta Saint-Gilles-du-Gard z pomerne zabezpečenej rodiny (jeho otec bol úspešný právnik). Spočiatku nič nenasvedčovalo jeho cirkevnej kariére. Podobne ako otec aj Gui sa stal právnikom a ako právny poradca vstúpil do služieb kráľa [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]] Oženil sa a mal dve dcéry. Po manželkinej smrti opustil svetský život a stal sa kňazom. Než zasadol na Petrov stolec bol arcidiakonom, biskupom a arcibiskupom. V roku 1261 ho [[Urban IV.]] vymenoval za kardinála a o dva roky nato za pápežského legáta v [[Anglicko|Anglicku]]. 12. októbra 1264, desať dní po smrti Urbana IV., sa v [[Umbria|umbrijskom]] meste [[Perugia]] (v Palazzo delle Canoniche) zišli cirkevní predstavitelia aby zvolili Urbanovho nástupcu. Až po necelých štyroch mesiacoch, 5. februára nasledujúceho roku, zvolili Guia Fuocoisa za nového najvyššieho pontifika. Zaujímavosťou [[konkláve]] bolo, že novozvolený pápež nebol na voľbe prítomný. Vzhľadom k pomerne krátkemu pontifikátu, nebolo Klementovi IV. dopriate výraznejšie sa zapísať do pápežských dejín. Počas ého svojho pontifikátu vyvíjal predovšetkým politické aktivity, majúce za cieľ zrušenie vlády nemeckého panovníckeho rodu [[Hohenstaufovci|Hohenštaufovcov]] v južnej Itálii a nastolenie panstva dynastie [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjuovcov]]. Aj keď Klement napokon dosiahol svoj cieľ a korunu [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] v roku 1266 získal ním podporovaný [[Karol I. (Neapolsko)|Karol I. z Anjou]] (mladší brat francúzskeho kráľa Ľudovíta IX.), ukázalo sa, že z pápežovej strany išlo o predčasný pocit uspokojenia. Podľa Klementovej predstavy sa Karolova moc mala obmedziť iba na územie jeho kráľovstva no Karol, opantaný predstavou silného panovníka, začal získavať politický vplyv aj v strednej Itálii a dokonca aj v Pápežskom štáte. Rozčarovaný Klement musel s nevôľou priznať, že hoci sa zbavil Hohenštaufovcov, Anjouovci predstavovali rovnako veľkú hrozbu pre nezávislosť Svätej stolice. Klement IV. viedol korešpondenciu s [[Byzantská ríša|byzantským]] cisárom [[Michal VIII. Palaiologos|Michalom VIII.]] V listoch cisárovi žiadal úplné podriadenie sa Byzancie Rímu. Klement IV. celý svoj pontifikát prežil mimo [[Rím]]a. Sídlil najprv v Perugii a neskôr vo Viterbe (bol jedným zo siedmich pápežov sídliacich v tomto meste), kde po krátkej chorobe zomrel. V tomto meste boj aj pochovaný, i keď jeho ostatky boli uložené na troch rôznych miestach: po smrti bol pochovaný v [[Katedrála San Lorenzo (Viterbo)|Katedrále svätého Vavrinca]]; neskôr boli ostatky prevezené do dominikánskeho kláštora Santa Maria in Gradi a uložene v skvostnom náhrobku od [[Pietro di Oderisio|Pietra di Oderisia]]. Až v roku 1885 sa dostali na súčasné miesto v [[Bazilika San Francesco alla Rocca|Bazilike San Francesco alla Rocca]] vo Viterbe. == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Klementom IV.]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Clemens IV}} == Zdroje == * {{Citácia knihy | kapitola zborník = KLEMENT IV | priezvisko = Kelly | meno = J. N. D | odkaz na autora = | prekladatelia = Otto Havrila | ilustrátori = Monika Čulenová | titul = Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Roal | rok = 1994 | isbn = 80-88706-00-9 | počet strán = 288 | strany = 158{{--}}159 }} * {{preklad|it|Papa Clemente IV}} == Externé odkazy == * [http://www.treccani.it/enciclopedia/clemente-iv_%28Enciclopedia_dei_Papi%29/ Urban IV. na ''Enciclopedia Treccani''] {{Pápež|predchodca=[[Urban IV.]]|nástupca=[[Gregor X.]]}} {{Pápeži}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1190]] [[Kategória:Úmrtia 29. novembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1268]] [[Kategória:Francúzski pápeži]] 1etbq48r454fft4hjomd62hk5ixj6c7 2 505079 8058056 8057624 2025-07-08T08:34:46Z Pe3kZA 39673 akt. 8058056 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Račí potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | district1 = | commune = | municipality = [[Handlová]] | municipality1 = [[Jalovec (okres Prievidza)|Jalovec]] | municipality2 = [[Chrenovec-Brusno]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)|Jelení potok]] | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = <nowiki>Margita</nowiki> | source_type = Prameň | source_location = [[Handlovská kotlina]] | source_elevation = cca 640 | source_lat_d = 48.7434 | source_long_d = 18.7049 | mouth = [[Handlovka]] | mouth_location = [[Handlovská kotlina]] | mouth_elevation = cca 325 | mouth_lat_d = 48.7762 | mouth_long_d = 18.7268 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1953 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Jalovský potok'''<ref name=Geo/> je vodný tok v [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotline]]<ref name=GP/> na území okresu [[Prievidza (okres)|Prievidza]].<ref name=Geo/> Je to ľavostranný prítok [[Handlovka|Handlovky]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 6 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na okraji [[Handlovská kotlina|Handlovskej kotliny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, geomorfologického podcelku [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | miesto = Bratislava }}</ref>, pod hrebeňom Margita ({{Mnm|779}})<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|640}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.746878,18.710626,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | jazyk = }}</ref> Prameň sa nachádza v lesnom poraste v lokalite Krajčovice<ref name=mcz/>, odkiaľ tečie severovýchodným smerom.<ref name=UGK/> Na hornom toku priberá len menšie prítoky a pozvoľna klesá Handlovskou kotlinou, kde opúšťa oblasť súvislého lesa. V strednej časti dočasne tečie na sever a v lokalite Doliny priberá pravostranný prítok z oblasti Fričové<ref name=mcz/> a stáča sa na severozápad. V tejto časti priberá dvojicu ľavostranných prítokov a lemovaný pásom súvislého porastu pokračuje k obci [[Chrenovec-Brusno]].<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy (6. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-131-horna-nitra-vtacnik-strazovske-vrchy-6-vydanie-2021/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | jazyk = }}</ref> V intraviláne miestnej časti Brusno priberá vodu najvýznamnejšieho prítoku, ľavostranného [[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)|Jelenieho potoka]] a pokračuje obcou na sever.<ref name=mcz/> Podteká [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|hlavnú cestu I/9]]<ref name=Tm/> a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|325}}<ref name=UGK/> vlieva ako ľavostranný prítok do [[Handlovka|Handlovky]], prítoku rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.72673&y=48.77634&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Potok pramení na katastrálnom území mesta [[Handlová]], no následne tvorí hranicu území s obcou [[Chrenovec-Brusno]]. V strednej časti preteká extravilánom [[Jalovec (okres Prievidza)|Jalovca]] a napokon sa vracia na územie Brusna. Vodný tok celou dĺžkou tečie územím [[Prievidza (okres)|okresu Prievidza]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=71 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Jalovec&source=osm&id=1015717857&ds=1&x=18.7300587&y=48.7594246&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Hornonitrianska kotlina]], [[Handlovská kotlina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.72673&y=48.77634&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Handlovky}} <!-- [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Handlová]] [[Kategória:Jalovec (okres Prievidza)]] [[Kategória:Chrenovec-Brusno]] --> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} a543odvmrrq6ifkylfabet8txi0q7tz 0 514790 8057889 7968464 2025-07-07T20:21:43Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Jana III. |titul = navarrská kráľovná |obrázok = Jeanne-albret-navarre.jpg |panovanie = [[25. máj]] [[1555]] – [[9. jún]] [[1572]] |korunovácia = [[18. august]] [[1555]] v [[Pau (mesto vo Francúzsku)|Pau]] |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[16. november]] [[1528]] |miesto narodenia = [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]], [[Francúzsko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1572|6|9|1528|11|16}} |miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Henrich II. (Navarra)|Henrich II.]] |regent = |nástupca = [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] |manžel = [[Antoin de Bourbon]] |manželka = |potomstvo = |dynastia = |otec = [[Henrich II. (Navarra)|Henrich II.]] |matka = [[Margita Navarrská]] }} '''Jana III.''' ({{vjz|fra|'''Jeanne d’Albret'''}}, * [[16. november]] [[1528]], [[Saint-Germain-en-Laye (mesto)|Saint-Germain-en-Laye]], [[Francúzsko]] – † [[9. jún]] [[1572]], [[Paríž]])<ref>Roelker, p.7</ref><ref>Babelon, p.27</ref><ref>Francis Hackett, ''Francis the First'', p.347</ref> bola kráľovná [[Navarra|Navarry]], manželka [[Antoin de Bourbon|Antoina de Bourbon]], vojvodu z [[Vendôme]] (1518 – 1562) a matka [[Zoznam panovníkov Francúzska|francúzskeho kráľa]] [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] Upevnila nezávislosť Navarry od Francúzska. V roku [[1567]] zaviedla [[kalvinizmus]]. Bola duchovným a politickým vodcom francúzskych [[Hugenoti|hugenotov]]<ref>Strage 1976, p. 148.</ref> a kľúčovou osobnosťou francúzskych reformačných vojen. == Detstvo a prvé manželstvo == Narodila sa na francúzskom kráľovskom dvore na zámku v Saint-Germain-en-Laye.<ref>Nancy Lyman Roelker, 1968, p. 7</ref><ref>Pierre Babelon, Henri IV, 1982, p. 28</ref> Bola dcéra [[Henrich II. (Navarra)|Henricha II.]] a [[Margita Navarrská|Margity Navarrskej]], sestry francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]]. Väčšinu svojho detstva strávila v [[Normandia|Normandii]] oddelená od svojich rodičov. Vychovávaná pestúnkami a opatrovníkmi získala znamenité vzdelanie pod vplyvom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanistu]] [[Nicolas Bourbon|Nicolasa Bourbona]].<ref>Roelker, p.31</ref> Bola popisovaná ako povrchná a veľmi temperamentná princezná, v ranom veku s tendenciou byť tvrdohlavá a nepoddajná.<ref name="Strage 1976, p. 149">Strage 1976, p. 149.</ref> V roku [[1541]], keď mala 12 rokov, ju jej strýko František I. prinútil k sobášu s vojvodom Wilhelmom von Kleve, bratom štvrtej manželky [[Anglicko|anglického kráľa]] [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] [[Anna Klévska|Anny Klévskej]]. S týmto manželstvom nesúhlasila,<ref name="Robin, Larsen and Levin 3">{{citácia knihy | autor=Robin, Larsen and Levin |strana=3 }}</ref> hoci ju fyzicky trestali kvôli tvrdohlavosti prijať toto politické manželstvo, jej vôľa zlomená nebola, a tak ju musel v deň svadby odniesť k oltáru konstábl Francúzska [[Anne de Montmorency]].<ref name="Strage 1976, p. 149"/><ref>Hackett 2007, p. 419.</ref> Manželstvo však nebolo naplnené v manželskej posteli, a tak bolo z politických dôvodov o štyri roky neskôr anulované. Hoci mohlo byť okamžite dohodnuté nové manželstvo, bola zverená do starostlivosti strýka Františka I. == Druhé manželstvo == Po smrti kráľa Františka I. v roku [[1547]] a korunovácii [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II. Francúzskeho]] za kráľa, sa vydala za Antona Bourbonského, vojvodu z Vendôme. Svadba sa konala v [[Moulins (Allier)|Moulins]] 20. októbra [[1548]]. Manželstvo bolo uzavreté kvôli zlúčeniu majetkov na severe a juhu Francúzska. == Deti == * Henri (* [[21. september]] [[1551]] – † [[20. august]] [[1553]]) * [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] (* [[14. december]] [[1553]] – † [[10. máj]] [[1610]]) ∞ ** 1/ [[1572]] princezná [[Margaréta Valois]], dcéra [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] (* [[1553]] – † [[1615]]), anulované [[1599]] ** 2/ [[1600]] princezná [[Mária Medicejská]], dcéra toskánskeho veľkovojvodu Františka I. Medici a [[Jana Habsburská|Jany Habsburskej]] (* [[1575]] – † [[1642]]) * Louis-Charles (* [[19. február]] [[1555]] – † [[13. február]] [[1557]]) * Madeleine (* [[12. apríl]] [[1557]] – † [[25. apríl]] [[1557]]) * Catherine (* [[7. február]] [[1558]] – † [[13. február]] [[1604]]) ∞ [[1599]] lotrinský vojvoda Henrich II. (* [[1563]] – † [[1624]]) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.siefar.org/DictionnaireSIEFAR/SFJeanneAlbret.html Biographie sur le site de la Société internationale pour l'étude des femmes de l'Ancien Régime (SIEFAR)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071211070516/http://www.siefar.org/DictionnaireSIEFAR/SFJeanneAlbret.html |date=2007-12-11 }} * [http://www.museeprotestant.org/Pages/Notices.php?noticeid=212&scatid=6&lev=1&Lget=FR Courte biographie sur le site du Musée virtuel du protestantisme français] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140502033410/http://www.museeprotestant.org/Pages/Notices.php?noticeid=212&scatid=6&lev=1&Lget=FR |date=2014-05-02 }} * [http://klasikoak.armiarma.com/idazlanak/L/LeizarragaTesta002.htm Traduction du Nouveau Testament en basque Par Jean de Liçarrague] * [http://www.museejeannedalbret.com Musée Jeanne-d'Albret] == Zdroj == {{Preklad|cs|Jana III. Navarrská|11019480|en|Jeanne d'Albret|599626786}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Vládcovia Navarry]] [[Kategória:Albretovci]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] nxr9rgqvclec79z9fxtifbvspr01i9c 14 521620 8057925 5826903 2025-07-07T20:56:43Z Jetam2 30982 at 8057925 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovenský Komlóš]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Slovenský Komlóš]] [[Kategória:Osobnosti z Békešskej župy|Slovenský Komlóš]] mnac2uillhnt58ffp6on3adz7q0lm8l 14 521877 8057900 5828023 2025-07-07T20:37:24Z Jetam2 30982 kat 8057900 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Győr]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Győr]] [[Kategória:Osobnosti z Rábsko-mošonsko-šopronskej župy|Győr]] ngxce71yuy6vtarmlpiy1y1fq2miian 14 522476 8057911 5829777 2025-07-07T20:45:23Z Jetam2 30982 kat 8057911 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Ostrihom]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Ostrihom]] [[Kategória:Osobnosti z Komárňansko-ostrihomskej župy|Ostrihom]] bd2p8ph05p08yjqg1t5l7oc1u59a1ym 14 524728 8057893 6304335 2025-07-07T20:30:54Z Jetam2 30982 kat 8057893 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Békešská Čaba]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Békešská Čaba]] [[Kategória:Osobnosti z Békešskej župy|Békešská Čaba]] jez2e44uei9qkdp7j6jpzqgn00inlyz 14 527765 8057915 6435855 2025-07-07T20:47:05Z Jetam2 30982 kat 8057915 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Pécs]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Pécs]] [[Kategória:Osobnosti z Baranskej župy|Pécs]] 6kx6xlmuiqolqr7c6320mlphhsovo4x 0 529974 8058001 7689233 2025-07-08T05:34:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058001 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov = Autodesk 3ds Max |logo = |obrázok = |popis = |autor = [[Autodesk]] |vývojár = [[Autodesk]] |stabilná verzia = 3DS Max 2015 |dátum stabilnej verzie = 2014 |aktuálna verzia = |dátum aktuálnej verzie = |testovacia verzia = |dátum testovacej verzie = |operačný systém = [[Windows]], [[MS-DOS]] |jazyk = |stav vývoja = |typ = 3D Design, vývojový nástroj |licencia = [[Modelovací softvér]] |štandard = |webová stránka = {{url|autodesk.com/}} |commons = }} '''Autodesk 3ds Max''', predtým '''3D Studio Max''' je profesionálny 3D [[počítačový program|počítačový grafický program]] pre tvorbu 3D animácii, modelov, hier a obrázkov. == Charakteristika == [[3D grafika]] zažíva v posledných desaťročiach búrlivý rozvoj. Stvárnenie virtuálnych svetov sa stáva čím ďalej tým viac reálne a stierajú sa hranica medzi virtualitou a [[realita|realitou]]. S príchodom každej novej verzia grafických aplikácií sa objavuje široké spektrum nových funkcií, ktoré uľahčujú a urýchľujú tvorbu 3D predstáv v každodennej produkcii. [[Program]] Autodesk 3ds Max (predtým "3D Studio MAX" a "3D Studio") je svetovo najrozšírenejším [[Animácia|animačným]] a vizualizačným programom. Je určený pre tvorbu [[Efekty|vizuálnych efektov]], animáciu postáv a tvorbu [[počítačová hra|počítačových hier]]; jeho verzia 3ds Max Design potom pre [[architektúra|architektonické]] a [[dizajn]]érske vizualizácie a animácie. Ponúka interaktívne prostredie, rýchly [[rendering]]. Plne prispôsobiteľná a otvorená architektúra poskytuje tvorivú slobodu. Pre 3ds Max je k dispozícii rozsiahla knižnica doplnkových [[plug-in]]ov ďalších vývojárov. Celosvetovo bolo len do roku 2006 predaných cez 300 000 licencií a viac než 50% všetkých animačných pracovísk je vybavených práve programom 3ds Max. == Určenie == Program 3ds Max je určený predovšetkým pre dizajnérov, architektov, nábytkárov, vývojárov počítačových hier, filmový priemysel, simulácie, súdne rekonštrukcie, medicínu, [[webmaster]]ov, apod. Umožňuje flexibilnú animáciu postáv, množstvo deformačných efektov, podrobnú tvorbu [[VRML]] svetov. Vďaka strategickému partnerstvu [[Autodesk]]u s [[Microsoft]]om poskytuje 3ds Max animačné nástroje pre hernú konzolu [[Xbox]]. ==Systémové požiadavky== Autodesk 3ds Max (64-bitová) aplikácia je [[Optimalizácia|optimalizovaná]] pre Windows 7/8, plne podporuje [[multithreading]], [[OpenGL]] a [[DirectX]] a 3D funkcie procesorov [[Pentium]]-4 / [[Athlon]]. Pre rendering je využívané jadro Mental Ray. Sú podporované rendering farmy. Do programu je zabudovaná podpora viacjadrových procesorov a viac-procesorových systémov. Hardvérové požiadavky 3ds max 2014: :Odporúčanie: *[[Procesor]]: Pentium-4 /Athlon /[[Opteron]] sa [[SSE2]] (podporovaných je aj viac procesorov) *[[RAM]]: 4GB (8GB pre väčšie scény) *Veľkosť na [[HDD]]: 3GB *[[Grafická karta]]: 1024x768x16 mil. farieb s min. 512 MB RAM (1GB pre väčšie scény). Podporujúca [[DirectX]] 10 alebo 9.0c (Shader Model 3.0) popr. [[OpenGL]] (využije sa [[nVidia]] CUDA), [[DVD-ROM]], [[počítačová myš]] *[[Operačný systém]]: [[Windows 7]] alebo [[Windows 8|8]], 64-bit (popr. Aj video in / out, audio, [[MIDI]]) == Doplnky == K 3DS Max Spoločnosť CAD Studio ponúka radu doplnkov - efekty, knižnice modelov a plug-in modulov, animačné radiče. Ďalšie pluginy umožňujú pridať do prostredia rôzne efekty, editačné funkcie, exportné a importné filtre, a pod. Zaujímavé pluginy typu "Painter" umožňujú pracovať s [[Raster|rastrovými obrázkami]] (textúry ...) priamo v prostredí 3ds max. Existujú stovky ďalších [[freeware]], [[shareware]] i komerčných plug-in modulov. <!-- Rozšírenie v rámci predplatného: * [[GMax]] je bezplatný runtime 3D Studia MAX umožňujúci ľahší vývoj hier - hráč si môže stiahnuť a používať túto verziu do svojho 3D Studia MAX. --> === História === {| class="wikitable" !|Verzia ! Platforma ! Meno ! Rok ! Oficialný operačný systém ! [[Bitový systém]] |- ! '''3D Studio''' | MS-DOS | THUD | 1990 ! rowspan=4 style="font-weight: normal" | [[MS-DOS]] ! rowspan=4 style="font-weight: normal" | 16 |- ! '''3D Studio 2''' | MS-DOS | | 1992 |- ! '''3D Studio 3''' | MS-DOS | | 1993 |- ! '''3D Studio 4''' | MS-DOS | | 1994 |- ! '''3D Studio MAX 1.0''' | Windows | Jaguar | 1996 | ! rowspan=8 style="font-weight: normal" | 32 |- ! '''3D Studio MAX R2''' | Windows | Athena | 1997 | |- ! '''3D Studio MAX R3''' | Windows | Shiva | 1999 | [[Windows 98]], [[Windows NT 4.0]] |- ! '''Discreet 3dsmax 4''' | Windows | Magma | 2000 | Windows 98, [[Windows ME]], [[Windows 2000]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.pcauthority.com.au/Review/17001,3ds-max-4.aspx | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- ! '''Discreet 3dsmax 5''' | Windows | Luna | 2002 ! rowspan=5 style="font-weight: normal" | Windows 2000 a [[Windows XP]] |- ! '''Discreet 3dsmax 6''' | Windows | | 2003 |- ! '''Discreet 3dsmax 7''' | Windows | Catalyst | 2004 |- ! '''Autodesk 3ds Max 8''' | Windows | Vesper | 2005 |- ! '''Autodesk 3ds Max 9''' | Windows | Makalu | 2006 ! rowspan=7 style="font-weight: normal" | 32 a 64 |- ! '''Autodesk 3ds Max 2008''' | Windows | Gouda | 2007 ! rowspan=3 style="font-weight: normal" | [[Windows XP]] a [[Windows Vista]] |- ! '''Autodesk 3ds Max 2009''' | Windows | | 2008 |- ! '''Autodesk 3ds Max 2010''' | Windows | | 2009 |- ! '''Autodesk 3ds Max 2011''' | Windows | | 2010 ! rowspan=2 style="font-weight: normal" | Windows XP, [[Windows Vista]] a Windows 7 |- ! '''Autodesk 3ds Max 2012''' | Windows | | 2011 |- ! '''Autodesk 3ds Max 2013''' | Windows | | 2012 | Windows XP a [[Windows 7]] |- ! '''Autodesk 3ds Max 2014''' | Windows | | 2013 | Windows 7 ! rowspan=2 style="font-weight: normal" | 64 |- ! '''Autodesk 3ds Max 2015''' | Windows | | 2014 | Windows 7 a [[Windows 8]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.martinus.sk/?uItem=79181 Kniha - Oficiálny výukový kurz 3DS Max] * [http://www.autodesk.com/ Oficiálna stránka 3DS Max] * [http://knowledge.autodesk.com/support/3ds-max/downloads#?sort=score Updaty + Packy 3DS Max] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141108223536/http://knowledge.autodesk.com/support/3ds-max/downloads#?sort=score |date=2014-11-08 }} * [http://knowledge.autodesk.com/support/3ds-max/learn-explore#?sort=score, http://knowledge.autodesk.com/support/3ds-max/getting-started#?sort=score Tutorialy 3DS Max] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141108223402/http://knowledge.autodesk.com/support/3ds-max/learn-explore#?sort=score, |date=2014-11-08 }} * [http://www.maxplugins.de/, http://www.scriptspot.com/3ds-max/plugins Pluginy + Tutorialy 3DS Max]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} === Použité zdroje a literatúra=== * Kniha ([http://www.martinus.sk/?uItem=79181 Oficiálny výukový kurz]) * Wikipédia Články * História 3DS Max ([http://www.cadstudio.cz/3dsmax]) * Oficiálna stránka ([http://www.autodesk.com/]) [[Kategória:Autodesk]] [[Kategória:Grafické editory]] 2ciwcrp6zjctdu5wog597zrvykoz9mo 0 534057 8057720 8038051 2025-07-07T13:12:44Z PeterKLK 94978 /* Individuálne ocenenia v NHL */ aktualizácia 8057720 wikitext text/x-wiki '''Úspechy slovenských hokejistov v zahraničí''' sú prehľadom titulov a individuálnych ocenení, ktoré získali [[Slovensko|slovenskí]] [[hokej|hokejisti]] v zahraničných ligových súťažiach. ==Víťazi Ligy majstrov (Pohár európskych majstrov, Super Six)== :*[[Róbert Švehla]] – [[Malmö Redhawks|Malmö IF]] {{SWE}}, [[Pohár európskych majstrov v ľadovom hokeji 1992/1993|PEM 1992/1993]] :*[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] – [[CHK Metallurg (Magnitogorsk)|Metallurg Magnitogorsk]] {{RUS}}, [[Super Six]] 2008 :*[[Radoslav Suchý]], [[Peter Sejna]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]] {{CHE}}, [[Hokejová liga majstrov 2008/2009|Liga majstrov 2009]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sejna so Suchým sú králi Európy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sejna-so-suchym-su-krali-europy/ | dátum vydania = 29. 1. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Christián Jaroš]], [[Peter Cehlárik]] – [[Luleå HF]] {{SWE}}, [[Hokejová liga majstrov 2014/2015|Liga majstrov 2015]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Skvelé. Cehlárik s Jarošom po veľkom obrate vyhrali Ligu majstrov! | url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/344504-skvele-cehlarik-s-jarosom-vyhrali-ligu-majstrov/ | dátum vydania = 3. 2. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hokej.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Víťazi národných ligových súťaží== {{CAN}} {{USA}} [[National Hockey League|NHL]] – [[Stanleyho pohár|Stanley cup]] :*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1960/1961|1961]] :*[[Jiří Bicek]] – [[New Jersey Devils]], [[NHL 2002/2003|2003]] :*[[Martin Cibák]] – [[Tampa Bay Lightning]], [[NHL 2003/2004|2004]] :*[[Tomáš Kopecký]] – [[Detroit Red Wings]], [[NHL 2007/2008|2008]] :*[[Miroslav Šatan]] – [[Pittsburgh Penguins]], [[NHL 2008/2009|2009]] :*[[Marián Hossa]], [[Tomáš Kopecký]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 2009/2010|2010]] :*[[Zdeno Chára]] – [[Boston Bruins]], [[NHL 2010/2011|2011]] :*[[Marián Hossa]], [[Michal Handzuš]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 2012/2013|2013]] :*[[Marián Gáborík]] – [[Los Angeles Kings]], [[NHL 2013/2014|2014]] :*[[Marián Hossa]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 2014/2015|2015]] :*[[Erik Černák]] - [[Tampa Bay Lightning]], 2020, 2021 {{CAN}} {{USA}} [[AHL]] – [[Calder Cup]] :*[[Rudolf Tajcnár]] - [[Maine Mariners]], 1978 :*[[Miroslav Ihnačák]] - [[Adirondack Red Wings]], 1989 :*[[Jerguš Bača]] - [[Springfield Indians]], 1991 :*[[Martin Červeň]] - [[Philadelphia Phantoms]], 1998 :*[[Rastislav Pavlikovský]] - [[Houston Aeros]], 2003 :*[[Boris Valábik]] - [[Chicago Wolves]], 2008 :*[[Jaroslav Janus]], [[Richard Pánik]] - [[Norfolk Admirals]], 2012 :*[[Tomáš Tatar]], [[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Grand Rapids Griffins]], 2013 :*[[Martin Marinčin]] - [[Toronto Marlies]], 2018 :*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Charlotte Checkers]], 2019 :*[[Richard Pánik]] - [[Chicago Wolves]], 2022 {{CAN}} {{USA}} [[ECHL]] :*[[Peter Sivák]] - [[Alaska Aces]], 2014 [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] – [[Gagarinov pohár]] :*[[Roman Kukumberg]] – [[Ak Bars Kazaň]], [[KHL 2009/2010|2010]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kukumberg je prvý Slovák, čo mal nad hlavou Gagarinov pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kukumberg-je-prvy-slovak-co-mal-nad-hlavou-gagarinov-pohar/ | dátum vydania = 29. 4. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Tomáš Starosta]] – [[Salavat Julajev Ufa]], [[KHL 2010/2011|2011]] :*[[Dominik Graňák]] – [[Dinamo Moskva (hokejový klub)|Dinamo Moskva]], [[KHL 2011/2012|2012]], [[KHL 2012/2013|2013]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KHL: Dinamo aj s Graňákom obhájilo Gagarinov pohár! | url = https://www.sport7.sk/31930/khl-dinamo-aj-s-granakom-obhajilo-gagarinov-pohar | dátum vydania = 17. 4. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Martin Gernát]], [[Richard Pánik]] – [[CHK Lokomotiv (Jaroslavľ)|Lokomotiv Jaroslavľ]], 2025 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvaja Slováci oslavujú zisk Gagarinovho pohára. Gernát prispel gólom, teší sa aj Pánik | url = https://sportweb.pravda.sk/hokej/europske-sutaze/clanok/752838-dvaja-slovaci-oslavuju-zisk-gagarinovho-pohara-gernat-prispel-golom-tesi-sa-aj-panik/ | dátum vydania = 21. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{RUS}} [[Ruská hokejová superliga]] :*[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]] – [[Lokomotiv Jaroslavľ]], 2002 :*[[Richard Kapuš]] – [[CHK Avangard|Avangard Omsk]], 2004 :*[[Ľuboš Bartečko]] – [[Dinamo Moskva (hokejový klub)|Dinamo Moskva]], 2005 {{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]] :*[[Róbert Švehla]] – [[Malmö Redhawks|Malmö IF]], 1994 :*[[Vladimír Országh]] – [[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]], 2001 :*[[Karol Križan]], [[Róbert Döme]] – [[MoDo Hockey|MoDo]], 2007 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul pre MODO po 28 rokoch, tešia sa aj Križan a Döme | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/titul-pre-modo-po-28-rokoch-tesia-sa-aj-krizan-a-dome/ | dátum vydania = 15. 4. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Dominik Graňák]] – [[Färjestads BK]], 2009 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Graňák získal s Färjestadom titul majstra Švédska, legendárny Jönsson skončil | url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/131000-granak-ziskal-s-faerjestadom-titul-majstra-svedska-legendarny-joensson-skoncil/ | dátum vydania = 9. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hokej.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{FIN}} [[SM-liiga]] :*[[Mojmír Božík]] – [[Jokerit Helsinki]], 1992 :*[[Jiří Bicek]] – [[JYP Jyväskylä]], 2009 :*[[Ján Brejčák]], [[Filip Krivošík]] – [[HPK Hämeenlinna]], 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krištof sa nedočkal titulu, Hämeenlinna tiumfovala vo fínskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hameenlinna-ziskala-titul-vo-finskej-lige-2018-2019/ | dátum vydania = 4. 5. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Pavol Skalický]], [[Kristián Pospíšil]] – [[Lukko Rauma]], 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liiga: Pavol Skalický a Kristián Pospíšil oslavujú titul vo fínskej lige | url = https://sport.aktuality.sk/c/497183/liiga-pavol-skalicky-a-kristian-pospisil-oslavuju-titul-vo-finskej-lige/ | dátum vydania = 11. 5. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{CZE}} [[Česká hokejová extraliga]] :*[[Roman Stantien]] – [[HC Olomouc]], 1994 :*[[Roman Stantien]] – [[VHK Vsetín|HC Vsetín]], 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2001 :*[[Oto Haščák]] – [[VHK Vsetín|HC Petra Vsetín]], 1997 :*[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]], [[Ján Pardavý]], [[Ján Lipiansky]] – [[VHK Vsetín|HC Slovnaft Vsetín]], 2001 :*[[Róbert Tomík]] – [[HC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2002 :*[[Dominik Graňák]] – [[HC Slavie Praha|Slavia Praha]], 2003 :*[[Igor Murín]], [[Peter Barinka]], [[Miroslav Hlinka]], [[Erik Weissmann]] – [[HC Hamé Zlín]], 2004 :*[[Ján Lašák]], [[Andrej Novotný]], [[Ľubomír Pištek]] – [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]], 2005 :*[[Ján Tabaček]], [[Richard Stehlík]] – [[HC Sparta Praha|Sparta Praha]], 2006, 2007 :*[[Karol Sloboda]], [[Igor Rataj]] – [[HC Slavie Praha|Slavia Praha]], 2008 :*[[Rastislav Dej]], [[František Skladaný]] – [[HC Energie Karlovy Vary]], 2009 :*[[Radovan Somík]], [[Rastislav Špirko]] – [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]], 2010 :*[[Peter Hamerlík]], [[Stanislav Hudec]], [[Marek Zagrapan]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2011 :*[[Martin Bartek]], [[Radovan Somík]], [[Jaroslav Markovič]], [[Martin Šagát]] – [[HC ČSOB Pojišťovna Pardubice|HC Pardubice]], 2012 :*[[Tomáš Frolo]], [[Tomáš Slovák]], [[Jozef Balej]] – [[HC Škoda Plzeň]], 2013 :*[[Oldřich Kotvan]] – [[PSG Zlín]], 2014 :*[[Tomáš Frolo]], [[František Gerhát]], [[Juraj Majdan]] – [[HC Litvínov]], 2015 :*[[Ján Lašák]], [[Martin Bakoš]], [[Branko Radivojevič]] – [[Bílí Tygři Liberec]], 2016 :*[[Marek Čiliak]], [[Jozef Kováčik]], [[Tomáš Malec]], [[Marcel Haščák]], [[Peter Trška]] – [[HC Kometa Brno]], 2017 :*[[Marek Čiliak]], [[Tomáš Malec]], [[Marcel Haščák]] – [[HC Kometa Brno]], 2018 :*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Martin Gernát]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2019 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Aj Slováci ťahali majstra. Gernát s Marcinkom chvália Draveckého | url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/510492-aj-slovaci-tahali-majstra-gernat-s-marcinkom-chvalia-draveckeho/ | dátum vydania = 29. 4. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hokej.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Martin Gernát]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2021 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Třinec sa stal majstrom v českej extralige. Z titulu sa tešia piati Slováci | url = https://sport.aktuality.sk/c/495035/trinec-sa-stal-majstrom-v-ceskej-extralige-z-titulu-sa-tesia-piati-slovaci/ | dátum vydania = 26. 4. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]], [[Martin Bakoš]], [[Marko Daňo]], [[Martin Marinčin]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2022 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenská enkláva v Třinci oslavuje ďalší titul. Rozhodujúci zápas gólom odštartoval Dravecký | url = https://sport.aktuality.sk/c/OdEQKQa/slovenska-enklava-v-trinci-oslavuje-dalsi-titul-rozhodujuci-zapas-golom-odstartoval-dravecky/ | dátum vydania = 29. 4. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Vladimír Dravecký]], [[Tomáš Marcinko]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]], [[Marko Daňo]], [[Martin Marinčin]], [[Libor Hudáček]], [[Samuel Buček]] – [[HC Oceláři Třinec]], asistent trénera [[Vladimír Országh]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2023 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Třinec vyhral štvrtý titul v rade: Presadili sa aj Slováci | url = https://sport7.dnes24.sk/180117/trinec-vyhral-stvrty-titul-v-rade-presadili-sa-aj-slovaci | dátum vydania = 28. 4. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport7.dnes24.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> :*[[Vladimír Dravecký]], [[Patrik Hrehorčák]], [[Miloš Roman]], [[Marko Daňo]], [[Martin Marinčin]], [[Libor Hudáček]], [[Viliam Čacho]], asistent trénera [[Vladimír Országh]] – [[HC Oceláři Třinec]], 2024 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kľúčoví Slováci. Česi vybrali najväčšie hviezdy Třinca, fanúšikovia vyzývajú Šatana a spol. | url = https://sportweb.pravda.sk/hokej/europske-sutaze/clanok/708210-cesko-titul-trinec-hudacek-dano-slovenska-uderka/?utm_source=sportweb&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_3clanok_box | dátum vydania = 29. 4. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> {{DEU}} [[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] (od sezóny 1994/1995) :*[[Jozef Stümpel]] – [[Kölner Haie]], 1995 :*[[Martin Hlinka]] – [[Hannover Scorpions]], 2010 {{DEU}} [[Eishockey-Bundesliga]] :*[[Vladimír Dzurilla]] – [[SC Riessersee]], 1981 {{CHE}} [[National League A|NLA]] :*[[Dušan Pašek]] – [[Hockey Club Lugano|HC Lugano]],1990 :*[[Rastislav Pavlikovský]], [[Radoslav Suchý]], [[Peter Sejna]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]], 2008 :*[[Peter Sejna]] – [[HC Davos]], 2011 :*[[Juraj Kolník]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]], 2012 :*[[Ján Tabaček]] – [[ZSC Zürich Lions|Zürich SC Lions]], 2014 == Víťazi kanadských juniorských súťaží - [[Canadian Hockey League|CHL]] == [[Western Hockey League]] :*[[Marián Hossa]], [[Andrej Podkonický]] - [[Portland Winterhawks]], 1998 :*[[Marek Svatoš]] - [[Kootenay Ice]], 2002 :*[[Tomáš Slovák]] - [[Kelowna Rockets]], 2003 :*[[Michal Blanár]] - [[Kelowna Rockets]], 2005 :*[[Mário Bližňák]] - [[Vancouver Giants]], 2006 :*[[Jakub Rumpel]] - [[Medicine Hat Tigers]], 2007 :*[[Martin Gernát]] - [[Edmonton Oil Kings]], 2012 :*[[Jakub Demek]] - [[Edmonton Oil Kings]], 2022 [[Ontario Hockey League]] :*[[Branislav Mezei]], [[Branko Radivojevič]] - [[Belleville Bulls]], 1999 :*[[Michal Kokavec]] - [[Erie Otters]], 2002 :*[[Erik Černák]] - [[Erie Otters]], 2017 :*[[Marián Studenič]] - [[Hamilton Bulldogs]], 2018 [[Quebec Major Junior Hockey League]] :*[[René Vydarený]] - [[Rimouski Océanic]], 2000 :*[[Michal Sersen]] - [[Rimouski Océanic]], 2005 :*[[Jakub Bundil]], [[Michal Korenko]] - [[Lewiston MAINEiacs]], 2007 :*[[Marek Hrivík]] - [[Moncton Wildcats]], 2010 :*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Saint John Sea Dogs]], 2011 :*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Saint John Sea Dogs]], 2012 :*[[Michal Ivan]] - [[Acadie-Bathurst Titan]], 2018 :*[[Patrik Hrehorčák]] - [[Rouyn-Noranda Huskies]], 2019 [[Memorial Cup]] :*[[Oliver Paštínsky]] - [[Soo Greyhounds]], 1993 :*[[Marián Hossa]], [[Andrej Podkonický]] - [[Portland Winterhawks]], 1998 :*[[Juraj Kolník]], [[René Vydarený]] - [[Rimouski Océanic]], 2000 :*[[Marek Svatoš]] - [[Kootenay Ice]], 2002 :*[[Michal Blanár]] - [[Kelowna Rockets]], 2004 :*[[Michal Sersen]] - [[Rimouski Océanic]], 2006 :*[[Mário Bližňák]] - [[Vancouver Giants]], 2007 :*[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] - [[Saint John Sea Dogs]], 2011 :*[[Michal Ivan]] - [[Acadie-Bathurst Titan]], 2018 :*[[Patrik Hrehorčák]] - [[Rouyn-Noranda Huskies]], 2019 ==Víťazi Stanleyho pohár slovenského pôvodu== *[[Pete Backor]] (*[[1919]], [[Fort William]], [[Kanada]]), otec Peter Bačkor z dedinky [[Krivá|Krivá na Orave]] – [[Toronto Maple Leafs]], [[NHL 1944/1945|1945]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/ms-2011/clanok/85502-backor-prve-slovenske-meno-na-stanleyho-pohari/ Backor prvé slovenské meno na Stanleyho pohári]</ref> *[[Benny Woit]] (*[[1928]], [[Fort William]], [[Kanada]]), otec František Vojt z [[Podbiel|Podbielu]] – [[Detroit Red Wings]], [[NHL 1952|1952]], [[NHL 1954|1954]], [[NHL 1955|1955]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/87592-ukaz-mi-podbiel-prosil-trojnasobny-vitaz-stanley-cupu/ Ukáž mi Podbiel, prosil trojnásobný víťaz Stanley cupu]</ref> *[[Alex Delvecchio]] (*[[1931]], [[Fort William]], [[Kanada]]), matka Annie Tapaková, starý otec Michal Ťapák z obce [[Dlhá nad Oravou]] – [[Detroit Red Wings]], [[NHL 1952|1952]], [[NHL 1954|1954]], [[NHL 1955|1955]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/277235-legendarny-kapitan-detroitu-vyrastal-na-slovenskych-jedlach/ Legendárny kapitán Detroitu vyrastal na slovenských jedlách]</ref> *[[Elmer Vasko]] (*[[1935]], [[Duparquet]], [[Kanada]]), rodičia z obce [[Kuková]] pri [[Giraltovce|Giraltovciach]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1960/1961|1961]] <ref>[http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/128613-nie-som-cech-ale-slovak-vysvetlovala-hokejova-legenda-chicaga/ Nie som Čech, ale Slovák, vysvetľovala legenda Chicaga]</ref> ==Najlepší strelci národných ligových súťaží== {|class = "wikitable" !Sezóna !width = 150|Meno !width = 150|Klub !Liga !Góly |- |[[NHL 1994/1995|1994/1995]]||[[Peter Bondra]]||[[Washington Capitals]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>34*<center> |- |[[NHL 1997/1998|1997/1998]]||[[Peter Bondra]]||[[Washington Capitals]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>52<center> |- |2000/2001||[[Marek Uram]]||[[HC Orli Znojmo|HC Znojemští Orli]]||<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ELH]]<center>||<center>26<center> |- |[[KHL 2009/2010|2009/2010]]||[[Marcel Hossa]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marcel Hossa najlepším strelcom KHL, aj s miestom v najlepšej formácii | url = https://sport.aktuality.sk/c/94814/marcel-hossa-najlepsim-strelcom-khl-aj-s-miestom-v-najlepsej-formacii/ | dátum vydania = 26. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Dinamo Riga]]||<center>[[KHL]]<center>||<center>35<center> |- |2011/2012||[[Tomáš Záborský]]||[[Ässät Pori]]||<center>{{FIN}} [[SM-liiga]]<center>||<center>35<center> |- |2022/2023 |[[Marko Daňo]] |[[HC Oceláři Třinec]] |<center>{{CZE}} [[Česká hokejová extraliga|ELH]] |<center>29 |} :<small>* Poznámka: skrátená sezóna, hralo sa len 48 zápasov</small> ==Najlepší strelci play-off== *{{CAN}}{{USA}} [[Stanleyho pohár|Stanley cup]] 2013/2014 – [[Marián Gáborík]], [[Los Angeles Kings]], 14 gólov *{{CAN}}{{USA}} [[Stanleyho pohár|Stanley cup]] 1960/1961 – [[Stan Mikita]], [[Chicago Blackhawks]], 6 gólov ==Najlepší strelci - obrancovia== *{{SWE}} [[Elitserien]] 1992/1993 – [[Róbert Švehla]], [[Malmö Redhawks|Malmö IF]], 19 gólov *{{SWE}} [[Elitserien]] 1993/1994 – [[Róbert Švehla]], [[Malmö Redhawks|Malmö IF]], 14 gólov *{{SWE}} [[Elitserien]] 2003/2004 – [[Richard Lintner]], [[Djurgårdens IF Hockey|Djurgårdens IF]], 18 gólov ==Najproduktívnejší hráči národných ligových súťaží== {|class = "wikitable" !Sezóna !width = 150|Meno !width = 150|Klub !width = 100|Liga !Body <br/> (góly + asistencie) |- |[[NHL 1963/1964|1963/1964]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>89 (39+50)<center> |- |[[NHL 1964/1965|1964/1965]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>87 (28+59)<center> |- |[[NHL 1966/1967|1966/1967]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}} [[NHL]]<center>||<center>97 (35+62)<center> |- |[[NHL 1967/1968|1967/1968]]||[[Stan Mikita]]||[[Chicago Blackhawks]]||<center>{{CAN}}{{USA}}[[NHL]]<center>||<center>87 (40+47)<center> |- |2008/2009||[[Juraj Kolník]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolník ovládol bodovanie švajčiarskej ligy | url =https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/130975-kolnik-ovladol-bodovanie-svajciarskej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hokej.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Genève-Servette HC|Servette Ženeva]]||<center>{{CHE}} [[National League A|NLA]]<center>||<center>72 (25+47)<center> |- |2020/2021||[[Marek Hrivík]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fantastický úspech. Hrivík ovládol bodovanie v prestížnej súťaži | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/svedska-shl-marek-hrivik-najproduktivnejsi-hrac-11-skoncil-peter-cehlarik/ | dátum vydania = 3. 4. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>||[[Leksands IF]]||<center>{{SWE}} [[Svenska hockeyligan|SHL]]<center>||<center>51 (14+37)<center> |} ==Individuálne ocenenia v NHL== [[Art Ross Trophy]] (najproduktívnejší hráč základnej časti) :*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1963/1964|1963/1964]], [[NHL 1964/1965|1964/1965]], [[NHL 1966/1967|1966/1967]], [[NHL 1967/1968|1967/1968]] Najlepší strelec základnej časti* :*[[Peter Bondra]] - [[Washington Capitals]], [[NHL 1994/1995|1994/1995]], [[NHL 1997/1998|1997/1998]]** [[Hart Memorial Trophy]] (najužitočnejší hráč) :*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1966/1967|1966/1967]], [[NHL 1967/1968|1967/1968]] [[Lady Byng Memorial Trophy]] (najslušnejší hráč) :*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1966/1967|1966/1967]], [[NHL 1967/1968|1967/1968]] :*[[Pavol Demitra]] – [[St. Louis Blues]], [[NHL 1999/2000|1999/2000]] [[Lester Patrick Trophy]] (za rozvoj hokeja v USA) :*[[Stan Mikita]] – [[Chicago Blackhawks]], [[NHL 1975/1976|1975/1976]] [[James Norris Memorial Trophy]] (najlepší obranca) :*[[Zdeno Chára]] – [[Boston Bruins]], [[NHL 2008/2009|2008/2009]] [[Calder Memorial Trophy]] (najlepší nováčik) :*[[Peter Šťastný]] – [[Quebec Nordiques]], [[NHL 1980/1981|1980/1981]] [[William M. Jennings Trophy]] (brankári tímu s najnižším počtom inkasovaných gólov) :*2× [[Jaroslav Halák]] – [[St. Louis Blues]], [[NHL 2011/2012|2011/2012]], [[Boston Bruins]], 2019/2020 <small> *Poznámka 1: Ocenenie [[Maurice „Rocket“ Richard Trophy|Maurice Richard Trophy]] pre najlepšieho strelca sa udeľuje od sezóny 1998/99</small> <small> **Poznámka 2: Bondra získal toto ocenenie spolu s [[Teemu Selänne|Teemu Selännem]]</small> '''All-Star Team sezóny''' :*[[Stan Mikita]] – [[NHL 1961/1962|1961/62]], [[NHL 1962/1963|1962/63]], [[NHL 1963/1964|1963/64]], [[NHL 1965/1966|1965/66]], [[NHL 1966/1967|1966/67]], [[NHL 1967/1968|1967/68]] (prvý tím), [[NHL 1964/1965|1964/65]], [[NHL 1969/1970|1969/70]] (druhý tím) :*[[Zdeno Chára]] – [[NHL 2003/2004|2003/2004]], [[NHL 2008/2009|2008/2009]], [[NHL 2013/2014|2013/2014]] (prvý tím), [[NHL 2005/2006|2005/2006]], [[NHL 2007/2008|2007/2008]], [[NHL 2010/2011|2010/2011]], [[NHL 2011/2012|2011/2012]] (druhý tím) :*[[Marián Hossa]] – [[NHL 2008/2009|2008/2009]] (druhý tím) :*[[Ľubomír Višňovský]] – [[NHL 2010/2011|2010/2011]] (druhý tím) :*[[Marián Gáborík]] – [[NHL 2011/2012|2011/2012]] (druhý tím) ==Ocenenia v ďalších ligových súťažiach== :*[[Vladimír Dzurilla]], {{DEU}} [[SC Riessersee]] – najlepší brankár [[Eishockey-Bundesliga|Bundesligy]] 1979/1980, 1980/1981 :*[[Igor Murín]], {{CZE}} [[HC Hamé Zlín]] – najlepší brankár [[Česká hokejová extraliga|českej extraligy]] 2003/2004 :*[[Marcel Hossa]], {{LVA}} [[Dinamo Riga]] ([[KHL]]) – All Star tím sezóny [[KHL 2009/2010|2009/2010]] :*[[Tomáš Záborský]], {{FIN}} [[Ässät Pori]] – [[Aarne Honkavaara trophy]] (najlepší strelec [[SM-liiga|SM-liigy]]), [[Trofej Lasse Oksanena]] (najlepší hráč základnej časti), [[Zlatá prilba]] (najlepší hráč podľa hlasovania hráčov), 2011/2012 :*[[Tomáš Slovák]], {{CZE}} [[HC Škoda Plzeň]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|českej extraligy]] 2012/13 :*[[Ján Lašák]], {{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]] – najlepší brankár [[Česká hokejová extraliga|českej extraligy]] 2015/16 :*[[Marek Čiliak]], {{CZE}} [[HC Kometa Brno]] – najlepší brankár [[Česká hokejová extraliga|českej extraligy]] 2016/17, 2017/18 :*[[Juraj Valach]], {{CZE}} [[Piráti Chomutov]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|českej extraligy]] 2016/17 :*[[Martin Gernát]], {{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] – najlepší obranca [[Česká hokejová extraliga|českej extraligy]] 2020/21 ==Referencie== <references /> [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Úspechy slovenského športu]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Úspechy slovenského ľadového hokeja]] r6ohw18krzclitbfgeglrk432q9lri8 0 534617 8057969 8024160 2025-07-07T23:53:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057969 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Anthology | Obrázok = | Popis obrázku = Anthology | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}}&nbsp;[[Slovensko]] | Žáner = [[symfonický metal]]<br />[[power metal]] | Roky pôsobenia = [[2008]] – súčasnosť | Webstránka = [http://www.anthology.sk www.anthology.sk] | Členovia skupiny = Raylyn Shayde<br />Majo Gonda<br />Martin Solárik<br />Miro Grman<br />Peter Pleva | Bývalí členovia = Alexandra Hírešová<br />Ján Kičín<br />Marek Štech<br />Kristián Žilinec }} '''Anthology''' je [[Slovensko|slovenská]] [[hudobná skupina]] pochádzajúca z [[Nižná (okres Tvrdošín)|Nižnej]]. Založil ju gitarista Marián Gonda a ex-basák Ján Kičín. Hudba Anthology sa zvykne zaraďovať medzi [[Symfonický metal|symfonický]] a [[power metal]]. == Biografia == Kapela bola založená v roku 2008 gitaristom Mariánom Gondom a ex-basgitaristom Jánom Kičínom. V roku 2011 vyšiel prvý album s názvom "Exitus", ktorý pomohol zviditeľniť meno kapely na domácej scéne. Zvýšil sa počet koncertov, medzi ktoré patril aj festival Terchovský Budzogáň kde Anthology predskakovali kapelám [[Olympic]] and [[Desmod]].<ref name=terchovskybudzogan>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Predkapelou koncertu Desmodu a Olympicu bude skupina Anthology| url = http://kultura.pravda.sk/festivaly/clanok/59410-predkapelou-koncertu-desmodu-a-olympicu-bude-skupina-anthology/ | dátum vydania = 02.08.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.02.2017 | vydavateľ = Pravda.sk| miesto = |jazyk = slovenčina}}</ref> V roku 2013 kapelu opustila speváčka Alexandra a nahradila ju Lenka Serafinová, ktorú neskôr vystriedala Raylyn Shayde. Anthology vydali nový album "The Prophecy" v roku 2014 a na jeho masteringu sa podieľal známy gitarista [[Roland Grapow]] ([[Masterplan]] ex-[[Helloween]]). Album tentokrát vyšiel v angličtine čo rozšírilo pole pôsobnosti kapely do zahraničia. <ref name=fireworks>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Review in UK magazine Fireworks| url = https://www.facebook.com/AnthologySkOfficial/photos/a.242531901882.145833.126950121882/10152686306726883/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.02.2017 | vydavateľ = Facebook.com| miesto = |jazyk = angličtina}}</ref> <ref name=metaldevastation>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Airplay in US radio Metal Devastation| url = https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10207361641541549&set=o.126950121882 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.02.2017 | vydavateľ = Facebook.com| miesto = |jazyk = angličtina}}</ref> <ref name=rockersk>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Made of Metal 2015| url = http://www.rocker.sk/made-of-metal-2015-rohatec/hodonin-14-8-16-8-2015/908 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.02.2017 | vydavateľ = Rocker.cz| miesto = |jazyk = čeština}}</ref> Koncom roka 2016 kapela vydala tretí štúdiový album s názvom "Angel's Revenge", ktorý sa nesie v duchu symfonického metalu s agresívnejšími prvkami. Na albume spolupracoval death metalový vokalista z Anglicka, Connor Sanders. <ref name=tvrebel>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slováci Anthology finišují s deskou! | url = http://www.tvrebel.cz/novinky/5009/slovci-anthology-finiuj-s-deskou/ | dátum vydania = 20.10.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.02.2017 | vydavateľ = tvrebel.cz | miesto = | jazyk = čeština | url archívu = https://web.archive.org/web/20170208033124/http://www.tvrebel.cz/novinky/5009/slovci-anthology-finiuj-s-deskou/ | dátum archivácie = 2017-02-08 }}</ref> Po vydaní "Angel's Revenge" nastalo niekoľko zmien v zostave. Niektorí z muzikantov si zmenili nástroje a prišla nová speváčka z Grécka Lilian Anerousi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metal-Archives | url = https://www.metal-archives.com/bands/Anthology/3540322742 | dátum prístupu = 2025-04-23 | dátum archivácie = 2024-10-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241001032618/https://www.metal-archives.com/bands/Anthology/3540322742 | vydavateľ = Metal-Archives }}</ref> ''„V apríli 2019 som vystupovala na festivale s ďalšou z mojich kapiel. Podujatie sa konalo najprv v Grécku a potom na Slovensku. Tam som prvýkrát videla Anthology naživo – na ich koncerte v Aténach – a bola som úplne ohromená ich energiou, hudbou a talentom.“'' ''Neskôr sme sa opäť ocitli na spoločnom pódiu, tentoraz vo Vrútkach (RC Mlyn) na Slovensku. Čas následne plynul a počas pandemického lockdownu ma kapela oslovila s neuveriteľnou ponukou – pripojiť sa ku Anthology a vstúpiť do úlohy, ktorú predtým zastávala úžasná Ľubica Gavlasová.'' - uviedla Lilian Anerousi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kai | meno = Thomas | titul = Lilian Anerousi (Anthology) – ,,Náš nový album s názvom „Frozen Sun“ je pripravený na vydanie!“ | url = https://www.metalmania-magazin.eu/2025/04/22/lilian-anerousi-anthology-nas-novy-album-s-nazvom-frozen-sun-je-pripraveny-na-vydanie/ | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-04-23 | dátum archivácie = 2025-05-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250522063917/https://www.metalmania-magazin.eu/2025/04/22/lilian-anerousi-anthology-nas-novy-album-s-nazvom-frozen-sun-je-pripraveny-na-vydanie/ | vydavateľ = Metalmania-Magazín }}</ref> == Zostava == === Súčasná zostava === * Lilian Anerousi – vokály (2021-) * Marián Gonda – gitara (2008-) * Miro Grman – gitara (2009-) * Martin Lofaj – basa (2018-) * Peter Pleva – bicie (2008-) === Bývalí členovia === * Ľubica Gavlasová (Raylyn Shayde) (2014-2020) * Alexandra Hírešová – vokály (2009{{--}}2012, 2014) * Lenka Serafinová – spev (2013) * Ján Kičin – basa (2008{{--}}2013) * Marek Štech – basa (2013{{--}}2014) * Kristián Žilinec – basa (2014 - 2016) * Martin Solárik – klávesy (2009-2021) === Hostia === * Connor Sanders – vokály na albume Angel's Revenge (2016) * Martin Lofaj – basa (živé vystúpenia) (2016{{--}}2017) == Diskografia == === Albumy === * ''[[Exitus]]'' (2011) * ''[[The Prophecy]]'' (2014) * ''[[Angel's Revenge]]'' (2016) == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.anthology.sk/ www.anthology.sk] - oficiálna stránka kapely * [http://www.facebook.com/AnthologySkOfficial/ www.facebook.com/AnthologySkOfficial] - oficiálna Facebook stránka * [https://twitter.com/AnthologySk www.twitter.com/AnthologySk] - Twitter * [http://www.bandzone.cz/anthology/ www.bandzone.cz/anthology] [[Kategória:Anthology| ]] [[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Symfonickometalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské powermetalové hudobné skupiny]] 2yqlgbooyypy1sj2okv88bodnrjmg75 0 537923 8057816 7643451 2025-07-07T17:50:35Z Dixxy 46100 aktualizacia 8057816 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Intercontinental Mark Hopkins, San Francisco (5222421160).jpg|400px|vpravo|náhľad|[[Skyline]] San Francisca]] Toto je '''zoznam najvyšších budov v [[San Francisco|San Franciscu]]'''. Najvyššou budovou je [[Salesforce Tower]], s výškou {{m|326|m}}. == Zoznam == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" |- ! Poradie || Obrázok || Názov || Výška [m] || Počet poschodí || Rok dokončenia |- |1. |[[Súbor:Salesforce Tower SF 2017.jpg|100px]] |[[Salesforce Tower]] |{{m|326|m}} |61 |2018 |- | 2. || [[Súbor:SF Transamerica full CA.jpg|100px]] || [[Transamerica Pyramid]] || {{m|260|m}} || 48 || 1972 |- |3. |[[Súbor:181 Fremont 2.jpg|100px]] |[[181 Fremont]] |{{m|245|m}} |56 |2017 |- | 4. || [[Súbor:555 California Street from Coit Tower.jpg|100px]]|| [[555 California Street]]|| {{m|237|m}} || 52 || 1969 |- | 5. || [[Súbor:345 California Street.JPG|100px]]|| [[345 California Center]]|| {{m|212|m}} || 48 || 1986 |- | 6. || [[Súbor:San Francisco Millennium Tower July 2008.JPG|100px]]|| [[Millennium Tower (San Francisco)|Millennium Tower]]|| {{m|197|m}} || 58 || 2009 |- | 7. || [[Súbor:One Rincon Hill, San Francisco, South View, 2015.jpg|100px]]|| [[One Rincon Hill South Tower]]|| {{m|195|m}} || 60 || 2008 |- |8. |[[Súbor:The Avery San Francisco.jpg|100px]] |[[The Avery]] |{{m|188|m}} |56 |2019 |- |9. |[[Súbor:Park Tower at Transbay.jpg|100px]] |[[Park Tower at Transbay]] |{{m|184|m}} |43 |2018 |- | rowspan="2" | 10.|| [[Súbor:Salesforce West 2021.jpg|100px]]|| [[Salesforce West]]|| {{m|183|m}} || 43 || 1985 |- | [[Súbor:101 California Street 2021.jpg|100px]]|| [[101 California Street]]|| {{m|183|m}} || 48 || 1982 |- | 12. || [[Súbor:Market Center San Francisco 2021.jpg|100px]]|| [[575 Market Street Tower at Market Center]]|| {{m|175|m}} || 40 || 1975 |- | 13. || [[Súbor:Four Embarcadero Center from the Bay (cropped).jpg|100px]]|| [[Embarcadero Center|Four Embarcadero Center]]|| {{m|174|m}} || 45 || 1982 |- | 14. || [[Súbor:Embarcadero Center 1.jpg|100px]]|| [[Embarcadero Center|One Embarcadero Center]]|| {{m|173|m}} || 45 || 1971 |- | 15. || [[Súbor:44 Montgomery.jpg|100px]]|| [[44 Montgomery Street]]|| {{m|172|m}} || 43 || 1967 |- | 16. || [[Súbor:One Market Plaza.jpg|100px]]|| [[Spear Tower at One Market Plaza]]|| {{m|172|m}} || 43 || 1976 |- | 17. || [[Súbor:One Sansome Street.jpg|100px]]|| [[One Sansome Street]]|| {{m|168|m}} || 41 || 1984 |- | 18. || [[Súbor:One Rincon Hill North Tower, San Francisco, East View, 2015.jpg|100px]]|| [[The Harrison]]|| {{m|165|m}} || 49 || 2014 |- | 19. || [[Súbor:One Front Street.jpg|100px]]|| [[One Front Street]]|| {{m|164|m}} || 38 || 1979 |- | rowspan="2" | 20. || [[Súbor:First Market Tower.jpg|100px]]|| [[First Market Tower]]|| {{m|161|m}} || 39 || 1973 |- | [[Súbor:McKesson HQ.jpg|100px]]|| [[One Post Street]]|| {{m|161|m}} || 38 || 1969 |- | 22. || [[Súbor:425 Market Street, San Francisco.jpg|100px]]|| [[425 Market Street]]|| {{m|160|m}} || 38 || 1973 |- |23. |[[Súbor:706 Mission Street 2021 02.jpg|100px]] |[[Four Seasons Private Residences at 706 Mission Street]] |155 |43 |2020 |- | 24.|| [[Súbor:Pacific Telesis Center.jpg|100px]]|| [[One Montgomery Tower]]|| {{m|152|m}} || 38 || 1982 |- | 25.|| [[Súbor:333 Bush Street from California and Grant.jpg|100px]]|| [[333 Bush Street]]|| {{m|151|m}} || 43 || 1986 |- | 26.|| [[Súbor:Hilton San Francisco Union Square Tower.jpg|100px]]|| [[Hilton San Francisco Union Square|Hilton San Francisco Tower I]]|| {{m|150|m}} || 46 || 1971 |- | 27.|| [[Súbor:77 Beale Street, San Francisco.jpg|100px]] || [[Pacific Gas & Electric Building]] || {{m|150|m}} || 34 || 1971 |- |} == Časová os == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" |- ! Od – do || Obrázok || Názov || Výška || Počet poschodí |- | 1853 – 1875 || [[Súbor:Montgomery Block, 1862.jpg|100px]] || [[Montgomery Block]] || ~{{m|15|m}} || 4 |- | 1875 – 1890 || [[Súbor:LLOYD(1876) PALACE HOTEL pg059.jpg|100px]] || [[Palace Hotel]] || {{m|37|m}} || 7 |- | 1890 – 1898 || [[Súbor:Chronicle Building, San Francisco, 1901.jpg|100px]] || [[Ritz-Carlton Club and Residences|Chronicle Building]] || {{m|66|m}} || 10 |- | 1898 – 1922 || [[Súbor:Detroit Photographic Company (0041) - Central Tower, San Francisco.jpg|100px]] || [[Central Tower (San Francisco)|Call Building]] || {{m|96|m}} || 15 |- | 1922 – 1925 || [[Súbor:Eastern side of 225 Bush Street.jpg|100px]] || [[225 Bush Street]] || {{m|100|m}} || 22 |- | 1925 – 1965 || [[Súbor:Yerba-Buena-Gardens-MOMA.jpg|100px]] || [[Pacific Telephone Building]] || {{m|133|m}} || 26 |- | 1927 – 1965 || [[Súbor:Russ Building San Francisco May 2014.jpg|100px]] || [[Russ Building]] || {{m|133|m}} || 31 |- | 1965 – 1967 || [[Súbor:650 California.jpg|100px]] || [[Hartford Building]] || {{m|142|m}} || 33 |- | 1967 – 1969 || [[Súbor:44 Montgomery Street San Francisco.jpg|100px]] || [[44 Montgomery Street]] || {{m|172|m}} || 43 |- | 1969 – 1972 || [[Súbor:Bank of America Tower San Francisco.jpg|100px]] || [[555 California Street]] || {{m|237|m}} || 52 |- | 1972 – 2018 || [[Súbor:SF Transamerica full CA.jpg|100px]] || [[Transamerica Pyramid]] || {{m|260|m}} || 48 |- |2018 – dnes |[[Súbor:Salesforce Tower SF 2017.jpg|100px]] |[[Salesforce Tower]] |{{m|326|m}} |61 |} == Poznámky == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|List of tallest buildings in San Francisco|644883124}} {{Zoznamy najvyšších budov v Severnej Amerike}} [[Kategória:Zoznamy najvyšších budov]] [[Kategória:Mrakodrapy v San Franciscu| ]] smjiwfyr2p2kwt3wbkink2giz37ketu 0 549727 8057811 7454493 2025-07-07T17:39:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057811 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Alessandro Altobelli | foto = Alessandro Altobelli - 1982 - Inter Milan.jpg | popis = | celé meno = Alessandro Altobelli | dátum narodenia = {{dnv|1955|11|28}} | miesto narodenia = [[Sonnino]] | štát = [[Taliansko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | výška = 1.81 | pozícia = [[Útočník (futbal)|Útočník]] | súčasný klub = | klubové číslo = | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 1973–1974<br />1974–1977<br />1977–1988<br />1988–1989<br />1989–1990 | kluby = [[US Latina Calcio|Latina]]<br />[[Brescia Calcio|Brescia]]<br />[[FC Internazionale Milano|Internazionale]]<br />[[Juventus F.C.|Juventus]]<br />[[Brescia Calcio|Brescia]] | zápasy(góly) = 28 (7)<br />76 (26)<br />317 (128)<br />20 (4)<br />32 (7) | reprezentačné roky = 1980–1988 | národné mužstvo = [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 61 (25) | pkupdate = | nmupdate = }} '''Alessandro Altobelli''' (* [[28. november]] [[1955]], [[Sonnino]]) je bývalý [[Taliansko|taliansky]] [[Futbal|futbalista]]. Hrával na pozícii [[Útočník (futbal)|útočníka]].<ref>http://www.transfermarkt.com/en/alessandro-altobelli/profil/spieler_116678.html</ref> S [[Talianske národné futbalové mužstvo|talianskou reprezentáciou]] vyhral [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|majstrovstvá sveta v Španielsku roku 1982]]<ref>http://www.rsssf.com/tables/82full.html</ref> a získal bronzovú medailu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|majstrovstvách Európy roku 1988]]<ref>http://www.rsssf.com/tables/88e-full.html</ref>. Zúčastnil sa tiež [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Eura 1980]] (kde Taliani skončili štvrtí)<ref>http://www.rsssf.com/tables/80e-full.html</ref> a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|svetového šampionátu 1986]]<ref>http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=174342/index.html</ref>. Celkom za národný tím odohral 61 zápasov a strelil 25 gólov.<ref>http://www.rsssf.com/miscellaneous/altobelli-intlg.html</ref> S [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] sa stal [[Serie A|majstrom Talianska]] (1979/80), dvakrát s ním vyhral [[Coppa Italia|taliansky pohár]] (1977/78, 1981/82).<ref>http://www.national-football-teams.com/player/15954/Alessandro_Altobelli.html</ref> Mal prezývku ''Spillo'' (Ihla). == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.interfc.it/Altobelli.asp Profil na stránkach Interu Miláno] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131204002317/http://www.interfc.it/Altobelli.asp |date=2013-12-04 }} * [http://www.treccani.it/enciclopedia/alessandro-altobelli_res-70370abc-ed53-11e2-9888-00271042e8d9_(Enciclopedia_dello_Sport)/ Heslo v Enciclopedia dello Sport (2002)] == Zdroj == {{Preklad|cs|Alessandro Altobelli|12269966}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Altobelli, Alessandro}} [[Kategória:Talianski futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]] [[Kategória:Hráči Brescia Calcio]] [[Kategória:Hráči Juventus FC]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1982]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1986]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1980]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1988]] a07l6lqz70qzea2xu76n7fwwh69p7wk 0 554886 8057804 8011172 2025-07-07T17:24:51Z 213.81.220.175 JE toi gay 8057804 wikitext text/x-wiki {{vulgarizmy}}{{Infobox Hudobný umelec | Meno = Pil C | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Lukáš Kajanovič | Umelecké mená = Pil C | Dátum narodenia = {{dnv|1986|04|19}} | Miesto narodenia = [[Partizánske]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = [[Rep (hudba)|rep]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|hip-hop/rep]] | Roky pôsobenia = 2014{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Súvisiace články = [[HAHA Crew|Haha Crew]], [[H16]], [[Moja Reč]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Comebackgang | Webstránka = {{URL|https://www.facebook.com/pilctop}} | Výška = 196 cm |Celé meno=Lukáš Kajanovič}} '''Lukáš Kajanovič gay''' (* [[19. apríl]] [[1986]], [[Partizánske]], [[Česko-Slovensko]]), viac známy ako '''Pil C''', je slovenský [[rap (hudba)|reper]].<ref name="refresher-pil-c-je-lost"><cite style="font-style:normal"> ''Dospel slovenský rap? Pil C je Lost'' [online]. refresher.sk, 2014-08-28, [cit. 2016-10-30]. [https://refresher.sk/20868-Dospel-slovensky-rap-Pil-C-je-Lost Dostupné online.] </cite> </ref> == Kariéra == Pil C začal rapovať pomerne neskoro, a to keď mal 28 rokov (2014). Jeho kariéra odštartovala 28.08.2014 vydaním piesne Lost. Od vtedy spolupracoval s viacerými slovenskými aj českými interpretmi aj producentmi ako napríklad [[DJ Wich]], DJ Mike Trafik, [[HAHA Crew|Dalyb]] atď. Ako hlavný predstaviteľ pomyselnej novej vlny rapu bol vždy ovplyvnený jeho koreňmi. Aj jeho prezývka vznikla ako pocta členovi Underground Kingz menom Pimp C. Po raketovom nástupe rozbehol Pil C CBG štvrtky, počas ktorých vydal dosť skladieb na to, aby mohol následne 2 roky odohrať v slovenských a českých kluboch stovky koncertov – bez jediného albumu. Počas dvoch rokov Pil C vydal skladby ako: Trippin ft. Zayo a Dalyb, Faded ft. Delik, Pentflaus ft. Yojo a Conspiracy Flat, November ft. Supa a Conspiracy Flat, Epos ft. DJ Wich, veľmi úspešnú skladbu s raperom Separom s názvom Vidím Jak Ich J*be, dalej pokračoval Peroxid, kde Pil C opisuje aktuálnu sociálnu a politickú situáciu na Slovensku, Lost, R.O.F, Pompeje, Ona ft. Vr/Nobody, Peroxid Remix s rapermi Fobia Kid, Otis, Mega M a P.A.T (Pouličný Autor Tónov). ==== Album Hype ==== Debutový projekt s názvom Hype z roku 2016 bol odrazom jeho divokej časti kariéry, keď si užíval život úspešného rapera. Na albume HYPE spolupracovali aj raperi: Separ, duo Moja Reč, Fobia Kid, Vladimir 518, aj speváčka Laris Diam. Pil C sa už pred tým objavil na jednom albume a to na albume od redakcie Refresher.sk s názvom ''Freshtape''. Prispel tam svojím trackom "Pompeje". Jeho prvý už spomínaný track „Lost“ zremixoval slovenský producent a bývalý člen českého zoskupenia Milion+ – [[Konex]]. Pil C v roku 2017 vydal singel My Sme Tu Doma, ktorá bola použitá ako hymna basketbalového tímu Prievidze. Pil C sa zapojil do trendu Hot16 so skladbou ONE SHOT. ==== Album V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac ==== V roku 2017 Pil C vydáva album "V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac". Ten bol osobnou výpoveďou, v rámci ktorej sa rodák z Partizánskeho vracia ku najdôležitejším momentom svojho života. Nasledovala takmer dvojročná pauza, počas ktorej si Pil C vytvoril dostatočný odstup, na hudbu však nezanevrel. ==== Album 2086 ==== V roku 2019 oznámil návrat s tretím sólo albumom 2086, na ktorom sa podielali aj raperi Ektor, sak10denz, člen Pil Ciho labelu Comebackgangu Marko Damian, česká raperka Annet X, Dollar Prync, členka Comebackgangu, raperka Luisa, Smack, Frayer Flexking a taktiež český raper Viktor Sheen. V roku 2019 spolupracoval na skladbe Kariéra neni od rapera CASHANOVA BULHAR. V roku 2020 vydal veľmi úspešný singel "HAWAII" s [[Ben Cristovao|Benom Cristovaom]], ako reakciu na rozchod s jeho snúbenicou Natáliou Kornerovou (Naty Kerny). V roku 2020 vydal single MP2 a Bankroll ft. Rollsout. 30.8.2021 prichádza s novým singlom V PODZEMÍ FREESTYLE ft. Rytmus, čím upozorňuje na jeho nadchádzajúci album. 9.12.2021 Pil C vydáva druhý singel CHROME HEARTS FREESTYLE, ktorý sa ihneď' stáva novým hitom. ==== Album ODSUDENÍ NA ÚSPECH ==== 14.12.2021 vychádza von dlho očakávaný album ODSÚDENÍ NA ÚSPECH, kde pôsobili hostia: Separ, Otis, Luca Brassi10x, sak10denz, Alan Murin, Ego, Rytmus, Sergei Barracuda, Matej Straka, Richard Muller a Ben Cristovao. Pil Ciho album ODSÚDENÍ NA ÚSPECH získal cenu Albumu roka 2021. V roku 2022 hosťoval na skladbách Bungee spolu s Rollsoutom a Dokkeytinom, na skladbe Aleluja s raperom THE MAG, Kokym, Dollar Pryncom a Luca Brassim10x. Rok 2022 Pil c uzaviera hosťovaním na skladbe HYDRO s rapermi Frayer Flexking, PinkPanter a na skladbe Testy s rapermi Separom a Alanom Murinom. ==== Album S Láskou, Lukáš ==== 14.2.2023 Pil C vydává koncepčný album s názvom S Láskou, Lukáš, kde hosťujú Separ, Ektor, Viktor Sheen a mladý začínajúci raper LNLY J. == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-04-19}}</ref> |- |Hype |Dátum vydania: 17.11.2016 Vydavateľstvo: Comebackgang Formát: CD, digitálny download | | | * SK: 6 * CZ: 22 |- |V rádiu hral Elán keď umrel Tupac |Dátum vydania: 15.11.2017 Vydavateľstvo: Comebackgang Formát: CD, digitálny download | | | * SK: 1 * CZ: 12 |- |2086 |Dátum vydania: 19.11.2019 Vydavateľstvo: Comebackgang, Universal Music Formát: CD, digitálny download |Platina |1000+ | * SK: 1 * CZ: 3 |- |Odsudení na úspech |Dátum vydania: 2021 Vydavateľstvo: Comebackgang, Universal Music Formát: CD, digitálny download |Platina Album roka | | |- |S Láskou, Lukáš | | | | |- |VOJNA | | | | |} === Skladby <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PIL C - YouTube|url=https://www.youtube.com/playlist?list=PL_l_-fySpubv1LiOV7U6ypMbrQMsegMFh|vydavateľ=YouTube|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=sk}}</ref>=== {| class="wikitable" |+''Odsúdení na Úspech (2021)'' |- !č. ! !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- | 1. | |Odsúdení na úspech | |3:42 |- |2. | |Deň strieda tmu | |2:57 |- |3. | |7:30 ráno v Bratislave | |4:25 |- |4. | |Feyer | |2:32 |- |5. | |Život je zvláštny | |2:39 |- |6. | |Nová nahrávka 116 SKIT | |1:04 |- |7. | |Vidím jak sa na mňa pozeráš | |3:01 |- |8. | |Cara mia | |3:10 |- |9. | |Chrome hearts freestyle | |3:34 |- |10 | |V podzemí freestyle | |3:55 |- |11. | |Unikli osudu | |4:43 |- |12. | |Stále málo | |2:55 |- |13. | |Vitalin Buterik SKIT | |1:36 |- |14. | |Malý kúsok nehy | |4:44 |- |15. | |Stratený - HAWAI prequel | |4:05 |- |16. | |"Hawaii" <small>(featuring [[Ben Cristovao]])</small> |[[Special Beatz]] |4:56 |} {| class="wikitable" |+''2086 (2019)'' |- !č. !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- |1. |"Modriny" |Enthic |2:00 |- |2. |"Povedz dosť" <small>(featuring [[Ektor]])</small> |Abe, [[Special Beatz]] |3:25 |- |3. |"Kým nebude svit" <small>(featuring SAK10DENZ</small><small>)</small> |Lil May |3:22 |- |4. |"Dizzy" <small>(featuring Marko Damian)</small> |Vae Cortez |2:31 |- |5. |"Remington 11" |[[Special Beatz]] |2:43 |- |6. |"Všetko, čo ma trápi" <small>(featuring Annet X)</small> |[[Special Beatz]] |3:10 |- |7. |"Peroxid 3" |[[Special Beatz]] |6:05 |- |8. |"Až na vrchol sveta" <small>(featuring Dollar Prync, Luisa)</small> |Voodoobeats808 |4:11 |- |9. |"Bla bla" <small>(featuring Smack)</small> |Enthic |3:16 |- |10. |"Chlapci flexia" <small>(featuring Frayer Flexking)</small> |Abe |2:42 |- |11. |"Chlad" |[[Mjay Beatz]] |3:20 |- |12. |"Jon Snow" |[[Special Beatz]] |3:08 |- |13. |"RBMK" <small> (featuring Viktor Sheen)</small> |[[Special Beatz]] |3:40 |- |14. |"Tony Stark" |[[Special Beatz]] |2:05 |} {| class="wikitable" |+''V rádiu hral Elán keď umrel Tupac (2017)'' |- !č. !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- |1. |"Outro" |[[Special Beatz]] |1:57 |- |2. |"Silent Hill" <small>(featuring [[Calin]])</small> |[[Special Beatz]] |3:37 |- |3. |"1 uchom dnu 2 von" <small>(featuring [[Ego (raper)|Ego]], [[Majk Spirit]]</small>) |Enthic |3:55 |- |4. |"7 hodín ráno" |[[Special Beatz]] |4:28 |- |5. |"Čo s tým" <small>(featuring [[Idea (rapper)|Idea]], [[Václav Rouček|VR]])</small> |[[Special Beatz]] |3:42 |- |6. |"Nesmrteľní" <small>(featuring [[S. Barracuda]])</small> |S. Barracuda |4:03 |- |7. |"Peroxid 2" |[[Special Beatz]] |3:33 |- |8. |"Princezny a zámky" <small>(featuring [[Fobia Kid]])</small> |[[Special Beatz]] |4:06 |- |9. |"ZOO" |DaySix |3:56 |- |10. |"Á la Carte" |DaySix |3:44 |- |11. |"Apatia" |[[Special Beatz]] |3:39 |- |12. |"Tony" |Brenk Sinatra, DJ Metys |3:40 |} {| class="wikitable" |+''Hype (2016)'' |- !č. !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- |1. |"Intro" |[[Special Beatz]] |1:31 |- |2. |"Teriyaki" |[[Abe Beats]] |4:15 |- |3. |"Peepshow" |[[Special Beatz]] |3:01 |- |4. |"Deň za dňom" <small>(featuring [[Laris Diam]])</small> |[[Special Beatz]] |3:55 |- |5. |"Inhale" |NobodyListen |3:40 |- |6. |"Dekadentný" <small>(featuring [[Moja Reč]])</small> |[[Konex]] |5:17 |- |7. |"Unavený" |Conspiracy Flat |4:20 |- |8. |"V aute" <small>(featuring [[Vladimir 518]]</small>) |Norbert Ronin |3:35 |- |9. |"V tom meste" |[[Special Beatz]] |2:25 |- |10. |"Sin City" <small>(featuring [[Majk Spirit]])</small> |[[Abe Beats]] |4:46 |- |11. |"Diablo" <small>(featuring [[Fobia Kid]])</small> |[[Special Beatz]] |4:38 |- |12. |"Mám piči" |[[Grimaso]], DJ Spank |3:29 |- |13. |"Vidím jak ich jebe" <small>(featuring [[Separ]])</small> |[[Special Beatz]] |4:09 |- |14. |"Taxikár" |[[Special Beatz]] |3:41 |- |15. |"Die Hard" |[[Special Beatz]] |4:00 |} {| class="wikitable" |+''Nezaradené skladby'' |- !č. !Názov !Dĺžka !Rok |- |1. |"Lost" |3:31 |2014 |- |2. |"Coco RMX" <small>(featuring Škrupo)</small> |4:01 |2014 |- |3. |"Pompeje" |3:15 |2014 |- |4. |"Rick Owens Flow" |3:14 |2014 |- |5. |"Faded" <small>(featuring Delik)</small> |5:19 |2014 |- |6. |"Trippin" <small>(featuring Zayo)</small> |4:14 |2015 |- |7. |"CBG Warp Up! - Slap Tape!" |2:20 |2015 |- |8. |"Peroxid" |2:52 |2015 |- |9. |"Pár viet" |3:59 |2015 |- |10. |"Pentflaus" <small>(featuring Yojo)</small> |3:30 |2015 |- |11. |"November" <small>(featuring Supa)</small> |3:29 |2015 |- |12. |"Ona" <small>(featuring VR/NOBODY)</small> |4:07 |2015 |- |13. |"Ja vs Celý Svet" <small>(featuring Otis)</small> |4:32 |2015 |- |14. |"Epos" |4:31 |2015 |- |15. |"Idem C" <small>(featuring DMS)</small> |4:45 |2015 |- |16. |"Labyrint" <small>(featuring Paulie Garand)</small> |3:10 |2016 |- |17. |"Môj svet" <small>(featuring Sima)</small> |4:54 |2016 |- |18. |"Nič" <small>(featuring Moja reč)</small> |3:55 |2016 |- |19. |"Tak a teď" <small>(featuring Vladimir 518, Smack)</small> |5:59 |2016 |- |20. |"Peroxid remix" <small>(featuring Fobia Kid, Otis, Mega M, P.A.T.)</small> |5:26 |2016 |- |21. |"Dotokedydal" <small>(featuring Separ)</small> |3:21 |2016 |- |22. |"Agent 47" <small>(featuring S.Barracuda)</small> |3:48 |2016 |- |23. |"My sme tu doma" |3:22 |2017 |- |24. |"Chceme mier" <small>(featuring Momo)</small> |4:21 |2017 |- |25. |"Zákony brácho" <small>(featuring Vladimir 518)</small> |4:01 |2017 |- |26. |"Riderz" <small>(featuring Pastor)</small> |5:16 |2017 |- |27. |"Vzpomínam" <small>(featuring VR/NOBODY)</small> |3:56 |2017 |- |28. |"Nič viacˇ" <small>(featuring Otis)</small> |2:43 |2017 |- |29. |"My Sme Rap" <small>(featuring Gumbgu)</small> |2:38 |2018 |- |30. |"39." <small>(SpecialBeatz featuring Pil C)</small> |2:58 |2018 |- |31. |"Zakázané Uvolnění" <small>(Maniak featuring Pil C)</small> |4:15 |2018 |- |32. |"Laskavost" <small>(Ektor featuring Pil C)</small> |2:46 |2019 |- |33. |"MON AMI" <small>(ANNET X featuring Pil C)</small> |3:06 |2019 |- |34. |"Finesy remix" <small>(Majk Spirit featuring Pil C)</small> |2:13 |2019 |- |35. |"Kariera neni" <small> (with CASHANOVA BULHAR)</small> |3:31 |2019 |- |36. |"ONE SHOT" |2:31 |2019 |} === Single === {| class="wikitable" |- !Názov !Rok !Album |- |"Lost" | rowspan="4" |2014 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Pompeje" | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"R.O.F." | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Faded" <small>(featuring [[Delik]], [[Special Beatz|SpecialBeatz]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Trippin" <small>(featuring [[Haha Crew|Zayo]])</small> | rowspan="7" |2015 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Peroxid" | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Pentflaus" <small>(featuring [[Yojo]], [[Conspiracy Flat]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"November" <small>(featuring [[Supa]], [[Conspiracy Flat]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Ona" <small>(featuring [[Vr]], [[Nobody]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Epos <small>(featuring [[DJ Wich]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Vidím Jak Ich J**e" <small>(featuring [[Separ]])</small> |Hype |- |"Peroxid (Remix)" <small>(featuring [[Fobia Kid]], [[Otis (reper)|Otis]], [[Mega M]], [[P.A.T.]])</small> | rowspan="4" |2016 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"DOTOKEDYDAL" <small>(featuring [[Separ]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Deň Za Dňom" <small>(featuring [[Laris Diam]])</small> | rowspan="2" |Hype |- |"Peepshow" |- |"My Sme Tu Doma" | rowspan="3" |2017 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Silent Hill" <small>(featuring [[Calin]])</small> | rowspan="2" |V RÁDIU HRAL ELÁN, KEĎ UMREL TUPAC |- |"7 Hodín Ráno" |- |"RBMK" <small>(featuring [[Viktor Sheen]])</small> | rowspan="5" |2019 |2086 |- |"Kariéra Neni" <small>(with [[CA$HANOVA BULHAR]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"ONE SHOT" | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Všetko, čo ma trápi" <small>(featuring [[Annet X]])</small> | rowspan="2" |2086 |- |Peroxid 3 |- |"Hawaii" <small>(featuring [[Ben Cristovao]])</small> |2020 |TBA |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Pil C |Interpret roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2015 |Pil C – „Vidím jak ich jebe“ ft. [[Separ]] |Skladba roka |{{Víťaz}} |- |2016 |Pil C |Interpret roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2016 |Pil C –  ''Hype'' |Album roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |- |2019 |Pil C |Interpret roka |{{Víťaz}} |- |2019 |Pil C – „RBMK“ |Videoklip roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2019 |Pil C –  ''2086'' |Cover roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2021 |Pil C – ''Odsúdení na úspech'' |Album roka |{{Víťaz}} |} === [[Ceny SOZA]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2022 |Lukáš Kajanovič (Pil C) |Autor najhranejších hudobných diel v online |{{Nominácia}} |- |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == [[Kategória:Osobnosti z Partizánskeho]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Hiphopoví hudobní producenti]] 9due84zvry2svf1kbigs95nouew33th 8057808 8057804 2025-07-07T17:31:29Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/213.81.220.175|213.81.220.175]] ([[User_talk:213.81.220.175|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.80.81.130 8011172 wikitext text/x-wiki {{vulgarizmy}}{{Infobox Hudobný umelec | Meno = Pil C | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Lukáš Kajanovič | Umelecké mená = Pil C | Dátum narodenia = {{dnv|1986|04|19}} | Miesto narodenia = [[Partizánske]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = [[Rep (hudba)|rep]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|hip-hop/rep]] | Roky pôsobenia = 2014{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Súvisiace články = [[HAHA Crew|Haha Crew]], [[H16]], [[Moja Reč]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Comebackgang | Webstránka = {{URL|https://www.facebook.com/pilctop}} | Výška = 196 cm |Celé meno=Lukáš Kajanovič}} '''Lukáš Kajanovič''' (* [[19. apríl]] [[1986]], [[Partizánske]], [[Česko-Slovensko]]), viac známy ako '''Pil C''', je slovenský [[rap (hudba)|reper]].<ref name="refresher-pil-c-je-lost"><cite style="font-style:normal"> ''Dospel slovenský rap? Pil C je Lost'' [online]. refresher.sk, 2014-08-28, [cit. 2016-10-30]. [https://refresher.sk/20868-Dospel-slovensky-rap-Pil-C-je-Lost Dostupné online.] </cite> </ref> == Kariéra == Pil C začal rapovať pomerne neskoro, a to keď mal 28 rokov (2014). Jeho kariéra odštartovala 28.08.2014 vydaním piesne Lost. Od vtedy spolupracoval s viacerými slovenskými aj českými interpretmi aj producentmi ako napríklad [[DJ Wich]], DJ Mike Trafik, [[HAHA Crew|Dalyb]] atď. Ako hlavný predstaviteľ pomyselnej novej vlny rapu bol vždy ovplyvnený jeho koreňmi. Aj jeho prezývka vznikla ako pocta členovi Underground Kingz menom Pimp C. Po raketovom nástupe rozbehol Pil C CBG štvrtky, počas ktorých vydal dosť skladieb na to, aby mohol následne 2 roky odohrať v slovenských a českých kluboch stovky koncertov – bez jediného albumu. Počas dvoch rokov Pil C vydal skladby ako: Trippin ft. Zayo a Dalyb, Faded ft. Delik, Pentflaus ft. Yojo a Conspiracy Flat, November ft. Supa a Conspiracy Flat, Epos ft. DJ Wich, veľmi úspešnú skladbu s raperom Separom s názvom Vidím Jak Ich J*be, dalej pokračoval Peroxid, kde Pil C opisuje aktuálnu sociálnu a politickú situáciu na Slovensku, Lost, R.O.F, Pompeje, Ona ft. Vr/Nobody, Peroxid Remix s rapermi Fobia Kid, Otis, Mega M a P.A.T (Pouličný Autor Tónov). ==== Album Hype ==== Debutový projekt s názvom Hype z roku 2016 bol odrazom jeho divokej časti kariéry, keď si užíval život úspešného rapera. Na albume HYPE spolupracovali aj raperi: Separ, duo Moja Reč, Fobia Kid, Vladimir 518, aj speváčka Laris Diam. Pil C sa už pred tým objavil na jednom albume a to na albume od redakcie Refresher.sk s názvom ''Freshtape''. Prispel tam svojím trackom "Pompeje". Jeho prvý už spomínaný track „Lost“ zremixoval slovenský producent a bývalý člen českého zoskupenia Milion+ – [[Konex]]. Pil C v roku 2017 vydal singel My Sme Tu Doma, ktorá bola použitá ako hymna basketbalového tímu Prievidze. Pil C sa zapojil do trendu Hot16 so skladbou ONE SHOT. ==== Album V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac ==== V roku 2017 Pil C vydáva album "V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac". Ten bol osobnou výpoveďou, v rámci ktorej sa rodák z Partizánskeho vracia ku najdôležitejším momentom svojho života. Nasledovala takmer dvojročná pauza, počas ktorej si Pil C vytvoril dostatočný odstup, na hudbu však nezanevrel. ==== Album 2086 ==== V roku 2019 oznámil návrat s tretím sólo albumom 2086, na ktorom sa podielali aj raperi Ektor, sak10denz, člen Pil Ciho labelu Comebackgangu Marko Damian, česká raperka Annet X, Dollar Prync, členka Comebackgangu, raperka Luisa, Smack, Frayer Flexking a taktiež český raper Viktor Sheen. V roku 2019 spolupracoval na skladbe Kariéra neni od rapera CASHANOVA BULHAR. V roku 2020 vydal veľmi úspešný singel "HAWAII" s [[Ben Cristovao|Benom Cristovaom]], ako reakciu na rozchod s jeho snúbenicou Natáliou Kornerovou (Naty Kerny). V roku 2020 vydal single MP2 a Bankroll ft. Rollsout. 30.8.2021 prichádza s novým singlom V PODZEMÍ FREESTYLE ft. Rytmus, čím upozorňuje na jeho nadchádzajúci album. 9.12.2021 Pil C vydáva druhý singel CHROME HEARTS FREESTYLE, ktorý sa ihneď' stáva novým hitom. ==== Album ODSUDENÍ NA ÚSPECH ==== 14.12.2021 vychádza von dlho očakávaný album ODSÚDENÍ NA ÚSPECH, kde pôsobili hostia: Separ, Otis, Luca Brassi10x, sak10denz, Alan Murin, Ego, Rytmus, Sergei Barracuda, Matej Straka, Richard Muller a Ben Cristovao. Pil Ciho album ODSÚDENÍ NA ÚSPECH získal cenu Albumu roka 2021. V roku 2022 hosťoval na skladbách Bungee spolu s Rollsoutom a Dokkeytinom, na skladbe Aleluja s raperom THE MAG, Kokym, Dollar Pryncom a Luca Brassim10x. Rok 2022 Pil c uzaviera hosťovaním na skladbe HYDRO s rapermi Frayer Flexking, PinkPanter a na skladbe Testy s rapermi Separom a Alanom Murinom. ==== Album S Láskou, Lukáš ==== 14.2.2023 Pil C vydává koncepčný album s názvom S Láskou, Lukáš, kde hosťujú Separ, Ektor, Viktor Sheen a mladý začínajúci raper LNLY J. == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! Názov !! Detaily !! Ocenenie !! Predaj !! Najvyššia zaznamenaná pozícia v rebríčkoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČNS IFPI|url=http://hitparada.ifpicr.cz/|vydavateľ=hitparada.ifpicr.cz|dátum prístupu=2020-04-19}}</ref> |- |Hype |Dátum vydania: 17.11.2016 Vydavateľstvo: Comebackgang Formát: CD, digitálny download | | | * SK: 6 * CZ: 22 |- |V rádiu hral Elán keď umrel Tupac |Dátum vydania: 15.11.2017 Vydavateľstvo: Comebackgang Formát: CD, digitálny download | | | * SK: 1 * CZ: 12 |- |2086 |Dátum vydania: 19.11.2019 Vydavateľstvo: Comebackgang, Universal Music Formát: CD, digitálny download |Platina |1000+ | * SK: 1 * CZ: 3 |- |Odsudení na úspech |Dátum vydania: 2021 Vydavateľstvo: Comebackgang, Universal Music Formát: CD, digitálny download |Platina Album roka | | |- |S Láskou, Lukáš | | | | |- |VOJNA | | | | |} === Skladby <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PIL C - YouTube|url=https://www.youtube.com/playlist?list=PL_l_-fySpubv1LiOV7U6ypMbrQMsegMFh|vydavateľ=YouTube|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=sk}}</ref>=== {| class="wikitable" |+''Odsúdení na Úspech (2021)'' |- !č. ! !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- | 1. | |Odsúdení na úspech | |3:42 |- |2. | |Deň strieda tmu | |2:57 |- |3. | |7:30 ráno v Bratislave | |4:25 |- |4. | |Feyer | |2:32 |- |5. | |Život je zvláštny | |2:39 |- |6. | |Nová nahrávka 116 SKIT | |1:04 |- |7. | |Vidím jak sa na mňa pozeráš | |3:01 |- |8. | |Cara mia | |3:10 |- |9. | |Chrome hearts freestyle | |3:34 |- |10 | |V podzemí freestyle | |3:55 |- |11. | |Unikli osudu | |4:43 |- |12. | |Stále málo | |2:55 |- |13. | |Vitalin Buterik SKIT | |1:36 |- |14. | |Malý kúsok nehy | |4:44 |- |15. | |Stratený - HAWAI prequel | |4:05 |- |16. | |"Hawaii" <small>(featuring [[Ben Cristovao]])</small> |[[Special Beatz]] |4:56 |} {| class="wikitable" |+''2086 (2019)'' |- !č. !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- |1. |"Modriny" |Enthic |2:00 |- |2. |"Povedz dosť" <small>(featuring [[Ektor]])</small> |Abe, [[Special Beatz]] |3:25 |- |3. |"Kým nebude svit" <small>(featuring SAK10DENZ</small><small>)</small> |Lil May |3:22 |- |4. |"Dizzy" <small>(featuring Marko Damian)</small> |Vae Cortez |2:31 |- |5. |"Remington 11" |[[Special Beatz]] |2:43 |- |6. |"Všetko, čo ma trápi" <small>(featuring Annet X)</small> |[[Special Beatz]] |3:10 |- |7. |"Peroxid 3" |[[Special Beatz]] |6:05 |- |8. |"Až na vrchol sveta" <small>(featuring Dollar Prync, Luisa)</small> |Voodoobeats808 |4:11 |- |9. |"Bla bla" <small>(featuring Smack)</small> |Enthic |3:16 |- |10. |"Chlapci flexia" <small>(featuring Frayer Flexking)</small> |Abe |2:42 |- |11. |"Chlad" |[[Mjay Beatz]] |3:20 |- |12. |"Jon Snow" |[[Special Beatz]] |3:08 |- |13. |"RBMK" <small> (featuring Viktor Sheen)</small> |[[Special Beatz]] |3:40 |- |14. |"Tony Stark" |[[Special Beatz]] |2:05 |} {| class="wikitable" |+''V rádiu hral Elán keď umrel Tupac (2017)'' |- !č. !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- |1. |"Outro" |[[Special Beatz]] |1:57 |- |2. |"Silent Hill" <small>(featuring [[Calin]])</small> |[[Special Beatz]] |3:37 |- |3. |"1 uchom dnu 2 von" <small>(featuring [[Ego (raper)|Ego]], [[Majk Spirit]]</small>) |Enthic |3:55 |- |4. |"7 hodín ráno" |[[Special Beatz]] |4:28 |- |5. |"Čo s tým" <small>(featuring [[Idea (rapper)|Idea]], [[Václav Rouček|VR]])</small> |[[Special Beatz]] |3:42 |- |6. |"Nesmrteľní" <small>(featuring [[S. Barracuda]])</small> |S. Barracuda |4:03 |- |7. |"Peroxid 2" |[[Special Beatz]] |3:33 |- |8. |"Princezny a zámky" <small>(featuring [[Fobia Kid]])</small> |[[Special Beatz]] |4:06 |- |9. |"ZOO" |DaySix |3:56 |- |10. |"Á la Carte" |DaySix |3:44 |- |11. |"Apatia" |[[Special Beatz]] |3:39 |- |12. |"Tony" |Brenk Sinatra, DJ Metys |3:40 |} {| class="wikitable" |+''Hype (2016)'' |- !č. !Skladby !Producent(i) !Dĺžka |- |1. |"Intro" |[[Special Beatz]] |1:31 |- |2. |"Teriyaki" |[[Abe Beats]] |4:15 |- |3. |"Peepshow" |[[Special Beatz]] |3:01 |- |4. |"Deň za dňom" <small>(featuring [[Laris Diam]])</small> |[[Special Beatz]] |3:55 |- |5. |"Inhale" |NobodyListen |3:40 |- |6. |"Dekadentný" <small>(featuring [[Moja Reč]])</small> |[[Konex]] |5:17 |- |7. |"Unavený" |Conspiracy Flat |4:20 |- |8. |"V aute" <small>(featuring [[Vladimir 518]]</small>) |Norbert Ronin |3:35 |- |9. |"V tom meste" |[[Special Beatz]] |2:25 |- |10. |"Sin City" <small>(featuring [[Majk Spirit]])</small> |[[Abe Beats]] |4:46 |- |11. |"Diablo" <small>(featuring [[Fobia Kid]])</small> |[[Special Beatz]] |4:38 |- |12. |"Mám piči" |[[Grimaso]], DJ Spank |3:29 |- |13. |"Vidím jak ich jebe" <small>(featuring [[Separ]])</small> |[[Special Beatz]] |4:09 |- |14. |"Taxikár" |[[Special Beatz]] |3:41 |- |15. |"Die Hard" |[[Special Beatz]] |4:00 |} {| class="wikitable" |+''Nezaradené skladby'' |- !č. !Názov !Dĺžka !Rok |- |1. |"Lost" |3:31 |2014 |- |2. |"Coco RMX" <small>(featuring Škrupo)</small> |4:01 |2014 |- |3. |"Pompeje" |3:15 |2014 |- |4. |"Rick Owens Flow" |3:14 |2014 |- |5. |"Faded" <small>(featuring Delik)</small> |5:19 |2014 |- |6. |"Trippin" <small>(featuring Zayo)</small> |4:14 |2015 |- |7. |"CBG Warp Up! - Slap Tape!" |2:20 |2015 |- |8. |"Peroxid" |2:52 |2015 |- |9. |"Pár viet" |3:59 |2015 |- |10. |"Pentflaus" <small>(featuring Yojo)</small> |3:30 |2015 |- |11. |"November" <small>(featuring Supa)</small> |3:29 |2015 |- |12. |"Ona" <small>(featuring VR/NOBODY)</small> |4:07 |2015 |- |13. |"Ja vs Celý Svet" <small>(featuring Otis)</small> |4:32 |2015 |- |14. |"Epos" |4:31 |2015 |- |15. |"Idem C" <small>(featuring DMS)</small> |4:45 |2015 |- |16. |"Labyrint" <small>(featuring Paulie Garand)</small> |3:10 |2016 |- |17. |"Môj svet" <small>(featuring Sima)</small> |4:54 |2016 |- |18. |"Nič" <small>(featuring Moja reč)</small> |3:55 |2016 |- |19. |"Tak a teď" <small>(featuring Vladimir 518, Smack)</small> |5:59 |2016 |- |20. |"Peroxid remix" <small>(featuring Fobia Kid, Otis, Mega M, P.A.T.)</small> |5:26 |2016 |- |21. |"Dotokedydal" <small>(featuring Separ)</small> |3:21 |2016 |- |22. |"Agent 47" <small>(featuring S.Barracuda)</small> |3:48 |2016 |- |23. |"My sme tu doma" |3:22 |2017 |- |24. |"Chceme mier" <small>(featuring Momo)</small> |4:21 |2017 |- |25. |"Zákony brácho" <small>(featuring Vladimir 518)</small> |4:01 |2017 |- |26. |"Riderz" <small>(featuring Pastor)</small> |5:16 |2017 |- |27. |"Vzpomínam" <small>(featuring VR/NOBODY)</small> |3:56 |2017 |- |28. |"Nič viacˇ" <small>(featuring Otis)</small> |2:43 |2017 |- |29. |"My Sme Rap" <small>(featuring Gumbgu)</small> |2:38 |2018 |- |30. |"39." <small>(SpecialBeatz featuring Pil C)</small> |2:58 |2018 |- |31. |"Zakázané Uvolnění" <small>(Maniak featuring Pil C)</small> |4:15 |2018 |- |32. |"Laskavost" <small>(Ektor featuring Pil C)</small> |2:46 |2019 |- |33. |"MON AMI" <small>(ANNET X featuring Pil C)</small> |3:06 |2019 |- |34. |"Finesy remix" <small>(Majk Spirit featuring Pil C)</small> |2:13 |2019 |- |35. |"Kariera neni" <small> (with CASHANOVA BULHAR)</small> |3:31 |2019 |- |36. |"ONE SHOT" |2:31 |2019 |} === Single === {| class="wikitable" |- !Názov !Rok !Album |- |"Lost" | rowspan="4" |2014 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Pompeje" | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"R.O.F." | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Faded" <small>(featuring [[Delik]], [[Special Beatz|SpecialBeatz]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Trippin" <small>(featuring [[Haha Crew|Zayo]])</small> | rowspan="7" |2015 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Peroxid" | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Pentflaus" <small>(featuring [[Yojo]], [[Conspiracy Flat]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"November" <small>(featuring [[Supa]], [[Conspiracy Flat]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Ona" <small>(featuring [[Vr]], [[Nobody]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |Epos <small>(featuring [[DJ Wich]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Vidím Jak Ich J**e" <small>(featuring [[Separ]])</small> |Hype |- |"Peroxid (Remix)" <small>(featuring [[Fobia Kid]], [[Otis (reper)|Otis]], [[Mega M]], [[P.A.T.]])</small> | rowspan="4" |2016 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"DOTOKEDYDAL" <small>(featuring [[Separ]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Deň Za Dňom" <small>(featuring [[Laris Diam]])</small> | rowspan="2" |Hype |- |"Peepshow" |- |"My Sme Tu Doma" | rowspan="3" |2017 | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Silent Hill" <small>(featuring [[Calin]])</small> | rowspan="2" |V RÁDIU HRAL ELÁN, KEĎ UMREL TUPAC |- |"7 Hodín Ráno" |- |"RBMK" <small>(featuring [[Viktor Sheen]])</small> | rowspan="5" |2019 |2086 |- |"Kariéra Neni" <small>(with [[CA$HANOVA BULHAR]])</small> | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"ONE SHOT" | {{N/A|Nezaradený singel}} |- |"Všetko, čo ma trápi" <small>(featuring [[Annet X]])</small> | rowspan="2" |2086 |- |Peroxid 3 |- |"Hawaii" <small>(featuring [[Ben Cristovao]])</small> |2020 |TBA |} == Ocenenia a nominácie == === [[Ruka Hore Awards]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2015 |Pil C |Interpret roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2015 |Pil C – „Vidím jak ich jebe“ ft. [[Separ]] |Skladba roka |{{Víťaz}} |- |2016 |Pil C |Interpret roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2016 |Pil C –  ''Hype'' |Album roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |- |2019 |Pil C |Interpret roka |{{Víťaz}} |- |2019 |Pil C – „RBMK“ |Videoklip roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2019 |Pil C –  ''2086'' |Cover roka |bgcolor="silver"|2. miesto |- |2021 |Pil C – ''Odsúdení na úspech'' |Album roka |{{Víťaz}} |} === [[Ceny SOZA]] === {| class="wikitable" !Rok !Nominovaná práca !Ocenenie !Výsledok |- |2022 |Lukáš Kajanovič (Pil C) |Autor najhranejších hudobných diel v online |{{Nominácia}} |- |} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == [[Kategória:Osobnosti z Partizánskeho]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Hiphopoví hudobní producenti]] adgkheeuyhxygybn5dqtswhtekk6vz1 0 555612 8057698 7227007 2025-07-07T12:02:10Z 178.40.242.74 POVOD!!! 8057698 wikitext text/x-wiki POZOR!!! Je to podvodna stranka zamerana na ziskanie osobnych udajov a financii!!!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [2025] CENTRÁLNY REGISTER DLŽNÍKOV SR {{!}} Právna Poradňa | url = https://ficek.sk/centralny-register-dlznikov-sr-13074 | vydavateľ = ficek.sk | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref>{{bez zdroja}} {{na úpravu}} '''Register dlžníkov''' je [[evidencia]] fyzických a právnických osôb, ktoré boli alebo ešte stále sú [[dlžník]]mi [[subjekt]]ov poskytujúcich pôžičky. Spoločnosti, ktoré poskytujú pôžičky nahliadajú do týchto registrov, a tak získavajú prehľad o splátkach dlžníka, predmetoch ručenia a taktiež informácie o jeho spoluúčastníkoch. V registri dlžníkov môžete: * skontrolovať svoj dlh * pridať pohľadávku [[Kategória:Ekonomika]] Podla oznamenia NBS sa jedna o podvodnu stranku. 042sx8wfa8haaq9951egw1gf2suha0h 8057699 8057698 2025-07-07T12:03:17Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/178.40.242.74|178.40.242.74]] ([[User_talk:178.40.242.74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 87.244.196.62 7227007 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{na úpravu}} '''Register dlžníkov''' je [[evidencia]] fyzických a právnických osôb, ktoré boli alebo ešte stále sú [[dlžník]]mi [[subjekt]]ov poskytujúcich pôžičky. Spoločnosti, ktoré poskytujú pôžičky nahliadajú do týchto registrov, a tak získavajú prehľad o splátkach dlžníka, predmetoch ručenia a taktiež informácie o jeho spoluúčastníkoch. V registri dlžníkov môžete: * skontrolovať svoj dlh * pridať pohľadávku [[Kategória:Ekonomika]] Podla oznamenia NBS sa jedna o podvodnu stranku. lnv9zige0g4fzqs4edqx4zf5h46eip0 0 567235 8057987 8029279 2025-07-08T03:38:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057987 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie | Názov = Asociácia pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky [[Súbor:Logo-appo.png]] | Sídlo = Jiráskova 29<br />974 01 [[Banská Bystrica]] <ref name="kontakt">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APPO SR – Kontant|url=http://www.appo.sk/o-nas/adresa/}}</ref> | Vznik = [[13. december]] [[2006]] <ref name="register">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení – Výpis z registra|vydavateľ=MV SR|url=http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=190534|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | IČO = 42039592 | Štatutár = Ing. František Gilian | Web = {{url|appo.sk}} }} '''Asociácia pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky''' (skratka '''APPO SR''') je dobrovoľným odborným [[občianske združenie|občianskym združením]] [[fyzická osoba|fyzických osôb]] a [[právnická osoba|právnických osôb]]. Hlavným poslaním asociácie je neustále zvyšovanie kvality [[protipožiarna bezpečnosť stavieb|protipožiarnej bezpečnosti stavieb]] pri ich navrhovaní, výstavbe a užívaní na Slovensku. == História == Asociácia pasívnej požiarnej ochrany SR bola založená v roku 2006 z iniciatívy štyroch odborníkov pôsobiacich v oblasti požiarnej bezpečnosti stavieb. Podnetom na založenie asociácie bola absencia akejkoľvek zodpovednosti za správnu realizáciu opatrení protipožiarnej bezpečnosti na stavbách pri výkone stavebných a montážnych prác. Od jej založenia až do roku 2016 stál na jej čele Ing. František Gilian, ktorý sa od roku 2017 stal jej generálnym sekretárom a funkciu prezidenta vykonáva od roku 2019 [[Róbert Károlyi|JUDr., Mgr., Róbert Károlyi]]<ref name="Novy prezident APPO SR">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Prezident APPO SR|url= https://www.appo.sk/novinky/tlacova-sprava-nove-vedenie-appo-sr-a-odovzdanie-ceny-jaroslava-mika-za-rok-2018//|dátum prístupu= 2019-02-24|url archívu= https://web.archive.org/web/20190215225728/https://www.appo.sk/novinky/tlacova-sprava-nove-vedenie-appo-sr-a-odovzdanie-ceny-jaroslava-mika-za-rok-2018/|dátum archivácie= 2019-02-15}}</ref> . Od roku 2016 asociácia udeľuje [[Cena Jaroslava Mika|Cenu Jaroslava Mika]] významným odborníkom v oblasti [[Požiarna ochrana|Požiarnej ochrany]]. == Medzinárodná spolupráca == APPO SR je od roku 2007 členom medzinárodnej dohody ''East Central European Fire Protection Corporation'' (ECEUFIRE) a od roku 2015 je riadnym členom ''European Association for Passive Fire Protection'' (EAPFP). V roku 2015 bol súčasný viceprezident APPO SR Ing. Miroslav Smolka, MBA zvolený na obdobie 9. rokov do prezidentského tímu EAPFP<ref name="vicepresident">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Prezidentský tím EAPFP|url= http://www.eapfp.com/eapfp_members.php}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. V decembri 2018 bol Ing. Miroslav Smolka, MBA zvolený do funkcie prezidenta EAPFP na obdobie rokov 2019 až 2021<ref name="president">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Tlačová správa EAPFP|url= https://www.appo.sk/engine/assets/uploads/2018/12/PR0025-EAPFP-appoints-new-Board_20181213150748.pdf}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. == Činnosť a výsledky == === Tvorba technických návodov === Asociácia počas svojej existencie spracovala 13 technických návodov TN APPO<ref name="navody">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Technické návody|url= http://www.appo.sk/dokumenty/technicke-navody-appo/}}</ref> z rôznych oblastí protipožiarnej bezpečnosti stavieb, ktoré sú verejne dostupné a slúžia širokej odbornej verejnosti ako technická pomôcka na ľahšiu orientáciu v danej problematike. === Tvorba technických noriem === ==== Národná normalizačná činnosť ==== Od roku 2006 až do roku 2016 asociácia spracovala a podieľala sa na spracovaní štyridsiatichtroch slovenských a siedmych českých technických noriem<ref name="normy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Zoznam technických noriem|url= http://www.appo.sk/dokumenty/technicke-normy/#APPO=|dátum prístupu= 2016-03-02|url archívu= https://web.archive.org/web/20160307155126/http://www.appo.sk/dokumenty/technicke-normy/#APPO=|dátum archivácie= 2016-03-07}}</ref>, týkajúcich sa navrhovania požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavieb (PBS), skúšania a klasifikácie výrobkov na účel PBS a výrobkových noriem na účel PBS. Prevažná väčšina technických noriem bola spracovaná a vydaná bez finančnej podpory štátu. Za normalizačnú činnosť boli členovia asociácie ocenení Cenou Vladimíra Lista za normalizáciu v kategórii „Významný prínos v oblasti technickej normalizácie“ v roku 2010<ref name="cena2010">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cena Vladimíra Lista 2010|url=http://www.appo.sk/blog/ocenenie-za-normalizaciu-za-rok-2010/}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> aj 2012<ref name="cena2012">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cena Vladimíra Lista 2012|url=http://www.sutn.sk/news.aspx?id=103|dátum prístupu=2016-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20160306040016/http://www.sutn.sk/news.aspx?id=103|dátum archivácie=2016-03-06}}</ref>, ktorú udeľuje [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky|Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR]]. Kolektív asociácie získal toto ocenenie aj za rok 2014<ref name="cena2014">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Cena Vladimíra Lista 2014|url= http://www.unms.sk/?TS&sprava=seminar-k-svetovemu-dnu-normalizacie|dátum prístupu= 2016-03-02|url archívu= https://web.archive.org/web/20160308050714/http://www.unms.sk/?TS&sprava=seminar-k-svetovemu-dnu-normalizacie|dátum archivácie= 2016-03-08}}</ref>. ==== Vydávanie ATN® noriem ==== Od roku 2016 sa odborníci v asociácii rozhodli vydávať [[ATN (technická norma)|ATN® technické normy]]<ref name="ATN">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= ATN technické normy|url= http://www.appo.sk/dokumenty/technicke-normy-atn/#APPO=}}</ref>, ako pokračovanie projektu vydávania Technických návodov APPO TN z roku 2008 a reakcia na potreby a požiadavky odbornej verejnosti. Už vydanie prvého dokumentu ATN® v novembri 2016 malo veľmi pozitívny ohlas medzi odbornou verejnosťou. V roku 2020 bola ochranná známka ATN® zapísaná do registra ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod číslom [[252340|252340]]<ref name="252340_">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= 252340|url= https://appo.sk/engine/wp-content/uploads/2020/04/Osvedcenie_o_zapise_ochrannej_znamky_ATN.pdf}}</ref> ==== Medzinárodná normalizačná činnosť ==== Členovia asociácie aktívne pracujú aj v rámci medzinárodnej normalizačnej spolupráce vo svetových aj európskych normalizačných organizáciách [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]], [[CEN]] a [[Európska norma|CENELEC]]. ===== Aktivity v ISO ===== V roku 2014 asociácia podpísala dohodu o spolupráci<ref name="dohoda">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= DOHODA č. 80/2014 o spolupráci pri tvorbe medzinárodných noriem vypracúvaných v rámci ISO/TC 92/SC 1|url=https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1721457&l=sk}}</ref> s [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky|ÚNMS SR]] o zodpovednosti za aktivity subkomisie SC1 „Fire Initiation and Growth“ v technickej komisi ISO TC92 „Fire Safety“, v ktorej asociáciu zastupuje prezident pre zahraničné vzťahy. Zástupcovia asociácie sa aktívne zúčastňujú rokovaní ISO TC92, jej subkomisií a pracovných skupín. ===== Aktivity v CEN ===== Členovia asociácie sa pravidelne a aktívne zúčastňujú na práci komisie CEN TC127 „Fire Safety in Buildings“ a takmer všetkých pracovných skupín: * CEN/TC 127/WG 01 „Structural and separating elements“ * CEN/TC 127/WG 02 „Services“ * CEN/TC 127/WG 04 „Reaction to fire“ * CEN/TC 127/WG 05 „Roofs“ * CEN/TC 127/WG 07 „Classification“ * CEN/TC 127/WG 08 „Fire Safety Engineering“ ===== Aktivity v CENELEC ===== V rámci spolupráce s CENELEC sa dvaja členovia asociácie od roku 2012 podieľajú v rámci pracovnej skupiny CLC/TC20/WG10 „Fire performance tests for cables“ na príprave a tvorbe dôležitých EN noriem: * EN 50575: 2014 Power, control and communication cables - Cables for general applications in construction works subject to reaction to fire requirements * CLC/TS 50576: 2014 Electric cables - Extended application of test results * EN 50577: 2015 Electric cables - Fire resistance test for unprotected electric cables (P classification) Zástupcovia asociácie presadili mnoho dôležitých požiadaviek do týchto EN, ktoré majú zásadný vplyv na konkurencieschopnosť výrobcov patriacich so skupiny [[malé a stredné podniky|malých a stredných podnikov]]. === Tvorba právnych predpisov === ==== Činnosť na národnej úrovni ==== Od roku 2006 asociácia spolupracovala na tvorbe obsahu požiadaviek mnohých národných právnych a technických predpisov v oblasti ochrany pred požiarmi a v oblasti stavebných výrobkov. Asociácia iniciovala vytvorenie ''národného systému právnych predpisov a technických noriem pre oblasť požiarnej bezpečnosti elektrických inštalácií a stavebných výrobkov na tento účel''<ref>GILIAN, F. - FUSEK, V.: Požiarna bezpečnosť stavieb nielen pre elektrotechnikov. Slovenský elektrotechnický zväz - Komora elektrotechnikov Slovenska, 1. Vydanie, Bratislava, 2012. ISBN 978-80-8106-054-0. str. 111</ref><ref>GILIAN, F: Technické požiadavky na káblové systémy s funkčnou odolnosťou v požiari - smernica pre navrhovanie, realizáciu a kontrolu. Verlag Dashöfer, Bratislava, 2009. ISBN 978-80-89010-25-7.</ref><ref>GILIAN, F. - DEKÁNEK, J.: Požiarna bezpečnosť stavieb nielen pre elektrotechnikov. Slovenský elektrotechnický zväz - Komora elektrotechnikov Slovenska, 2. doplnené a upravené vydanie, Bratislava, 2016. ISBN 978-80-972318-1-1.</ref>. Asociácia iniciovala zavedenie pojmov „[[požiarna konštrukcia]]“, „[[požiarna konštrukcia|zhotoviteľ požiarnej konštrukcie]]“ a „[[požiarna konštrukcia|osvedčenie požiarnej konštrukcie]]“ do národného právneho predpisu<ref name="vyhl">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= § 1 ods.1 písm. o) a p), § 8 ods.4 a 5 a § 9 ods.2 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/94/20120815}}</ref>, ktoré sú základom pre určenie zodpovednosti zhotoviteľa za zhotovenú požiarnu konštrukciu na stavbe. Asociácia spolupracovala na tvorbe týchto predpisov: * Vyhláška MVRR SR č. 558/2009 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody<ref name="vyhl1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príloha č. 1 - zmena položiek č.3801 a 3802|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/558/20120101}}</ref> * Vyhláška MDPaT SR č. 350/2010 Z.z. o stavebnom a technickom poriadku dráh<ref name="vyhl01">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=§ 18 ods.5 a 9|url= https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/350/20140115}}</ref> * Vyhláška MDVRR č. 451/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MVRR SR č. 558/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody<ref name="vyhl2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príloha č. 1 - doplnenie novej položky č. 3803|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/451/20120101}}</ref> * Vyhláška MV SR č. 225/2012 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky MV SR č. 307/2007 Z. z.<ref name="vyhl3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=§ 1 ods.1 písm. n) až p), § 8 od.4, 5, § 9 ods.2, § 40, § 42 ods.6, 7, § 47a, 47b a 91, Príloha č.3|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/225/20120815}}</ref> * Vyhláška MDVRR SR č.162/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov<ref name="vyhl4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príloha č. 1 - zmena položiek č.3601, 3602 a 3604 a doplnenie nových položiek č. 3603 a 3605|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/162/20130701}}</ref> * Zákon č. 129/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony<ref name="zakon1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=§ 2 ods.4, § 11c ods. 5 a 6|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/129/20160101}}</ref> * Vyhláška MV SR č. 202/2015 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov<ref name="vyhl5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=§ 13 ods.5, Príloha č. 7 písm. i)|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/202/20150901}}</ref> * Technické podmienky MDVRR SR TP 13/2015 Protipožiarna bezpečnosť cestných tunelov<ref name="TP">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kapitola 18 Zásobovanie elektrickou energiou|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=4761|dátum prístupu=2016-03-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20160311115600/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=4761|dátum archivácie=2016-03-11}}</ref> * Zákon č. 51/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov<ref name="zakon2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon č. 51/2017 Z. z.|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/51/20170401}}</ref> * Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 61/2017 Z. z. o poplatkoch za poskytovanie technickej normy Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky<ref name="vyhl6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlaska č. 61/2017 Z. z.|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/61/20170401}}</ref> * Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony<ref name="zakon3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam vznesených pripomienok|url=https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/620}}</ref> * Zákon o technickej normalizácii a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov<ref name="zakon4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam vznesených pripomienok|url=https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/145}}</ref> * Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii<ref name="zakon5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon č. 60/2018 Z. z.|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/60/20180401}}</ref> * Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších<ref name="vyhl7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam vznesených pripomienok|url=https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/761}}</ref> ==== Činnosť na európskej úrovni ==== Od roku 2014 asociácia spolupracuje na úrovni európskych inštitúcií. Asociácia iniciovala prostredníctvom [[Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky|MDVRR SR]] niekoľko návrhov na zmeny európskych predpisov resp. návrhov na diskusiu o doposiaľ neriešených oblastiach [[stavebný výrobok|stavebných výrobkov]]. * Zmena ROZHODNUTIA KOMISIE č. 2011/284/EÚ o postupe osvedčenia zhody stavebných výrobkov podľa článku 20 ods. 2 smernice Rady 89/106/EHS, pokiaľ ide o napájacie, ovládacie a komunikačné káble. * V spolupráci s EAPFP vyvolanie diskusie v Európskej Komisii o skúšobnej metóde veľkých rozmerov na šírenie požiaru po fasáde<ref name="EAPFP">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Tlačová správa/Press Release|url=http://eapfp.associationhouse.org.uk/press_release_details.php?id=35}}</ref> * Zmena ROZHODNUTIA KOMISIE č. 2000/367/ES v otázke možnosti použitia P klasifikácie aj pre ďalšie výrobky (okrem káblov) na trvalú dodávku elektrickej energie a signálu napr. na elektrické rozvádzače a ďalšie výrobky slúžiace na tento účel a rozšírenie výrobkovej skupiny o systémy na vedenie a uloženie káblov. == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.appo.sk Oficiálna stránka APPO SR] * [http://en.eceufire.org Oficiálna stránka ECEUFIRE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141219230821/http://en.eceufire.org/ |date=2014-12-19 }} * [http://www.eapfp.com Oficiálna stránka EAPFP] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2006]] [[Kategória:Požiarna ochrana]] jbn3t5zk93lufx4qvx80be4398pg565 0 567758 8058083 8052072 2025-07-08T10:59:55Z Mathias2010 47016 /* Viera */ 8058083 wikitext text/x-wiki {{substovaný infobox}} {|align="right" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin-left:1em; width:25em; font-size:90%; border: 1px solid #999; border-right-width: 2px; border-bottom-width: 2px; background-color: #DDDDDD" ! colspan="2" style="background-color:#000;" | {| style="background:#b2b2b2;text-align:center;width:100%;" | style="background:#049904;color:#FFF;font-size:140%;" | '''Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku''' |} |- | colspan=2 style="text-align: center; background: White;" | [[Súbor:Hubovo - Reformovaný kostol -a.jpg|250px]] |- | Typ cirkvi | bgcolor=#EEEEEE| [[Protestantská cirkev|protestantská]] |- | Vyznanie | bgcolor=#EEEEEE| [[kalvinizmus]] |- | Biskup | bgcolor=#EEEEEE| [[Róbert Géresi]] |- | Oblasť | bgcolor=#EEEEEE| [[Slovensko]] |- | Liturgický jazyk | bgcolor=#EEEEEE| [[maďarčina]], [[slovenčina]] |- | Členovia | bgcolor=#EEEEEE| {{pokles}} 98 797 ([[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|SODB 2011]]) |- | Adresa | bgcolor=#EEEEEE| Jókaiho 34 <br> 945 01 [[Komárno]] |- | Webstránka |bgcolor=#EEEEEE| [http://www.reformata.sk/ www.reformata.sk] |} [[Súbor:PlešivecKostol.jpg|thumb|250px|Gotický reformovaný kostol v [[Plešivec|Plešivci]]]] [[Súbor:RefKostolKomárno.jpg|thumb|250px|Klasicistický reformovaný kostol v [[Komárno|Komárne]]]] '''Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku''' ({{hun|''Szlovákiai Református Keresztény Egyház''}}) je [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[Protestantizmus|protestantská]] cirkev, ktorej vznik sa na [[Slovensko|Slovensku]] datuje do roku [[1567]], keď sa konala jej prvá [[synoda]] v [[Debrecín]]e. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému [[Ján Kalvín|Jánom Kalvínom]], hlásajúcemu tzv. [[kalvinizmus]]. Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania [[Maďari na Slovensku|maďarskej národnosti]]. Cirkev je organizačne rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.<ref name="seniorat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Adresár seniorátov | url = http://www.reformata.sk/mutat/595/ | vydavateľ = reformata.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od 1. januára [[2021]] je biskupom cirkvi [[Róbert Géresi]].<ref name="zvoleny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musíme milovať našu Cirkev, veď aj Pán Boh ju má rád | url = http://www.reformata.sk/mutat/6597/ | vydavateľ = reformata.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == * [[1567]] – synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému [[Ján Kalvín|Jánom Kalvínom]] * [[1918]] – po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. RKC vytvorila tri dištrikty (Preddunajský, Predtiský a Podkarpatský), počet cirkevných zborov dosiahol 492, v začiatkoch evidovala na území Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] 223 168 členov.<ref name="dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručná história Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku | url = http://www.reformata.sk/mutat//602/ | vydavateľ = reformata.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[1930]] – Cirkev tvorili tri dištrikty, v desiatich seniorátoch sa podľa sčítania ľudu z roku 1930 k cirkvi hlásilo 216 662 veriacich.<ref name="dejiny"/> * [[1938]] – pričlenenie časti Slovenska k [[Maďarsko|Maďarsku]], kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech * [[1948]] – vláda uznáva RKC * [[1952]] – ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti * [[1989]] – rozvoj života cirkvi == Viera == Reformovaná cirkev teologicky vyznáva [[kalvinizmus]]. Za prameň viery považuje [[Biblia|Bibliu]] a za podklad vierouky [[Druhé helvétske vyznanie]] a [[Heidelberský katechizmus]]. Verí v jedného [[Boh|Boha]] v troch osobách: [[Boh Otec|Otec]], [[Ježiš Kristus|Syn]] a [[Duch Svätý]]. Za [[Sviatosť|sviatosti]] považuje [[Sviatosť krstu|krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]]. Narozdiel od [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelikov]], reformovaní neveria v reálnu prítomnosť Krista vo [[Eucharistia|Večeri Pánovej]]. Veria že vo [[Eucharistia|Večeri Pánovej]] príjmajú spásonosnú silu Tela a Krvi Kristovej. V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne sochy ani obrazy. == Organizácia cirkvi == RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.<ref>http://www.ekumena.sk/Clenovia/rkc.htm</ref> Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi. Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú úradnú reč [[Slovenčina|slovenčinu]] a sedem má úradnú reč [[Maďarčina|maďarčinu]]. === Senioráty tvoriace Generálnu cirkev<ref>http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/Ustava.pdf</ref> === # Bratislavský seniorát # Komárňanský seniorát # Reformovaný seniorát Barš, predtým Tekovský seniorát<ref name="seniorat"/> # Gemerský seniorát # Západokošický seniorát, od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/2007-2SK.pdf |dátum prístupu=2016-03-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309001148/http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/2007-2SK.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref> # Východokošický seniorát, od 1. júla 2007 Zemplínsky<ref name="r1" /> # Užský seniorát # Michalovský seniorát # Ondavsko-hornádsky seniorát == Štatistika == [[Súbor:Rkc2011.png|náhľad|Reformovaná kresťanská cirkev v obciach SR podľa sčítania v roku 2011 (v %).]] [[Súbor:Rkc1930.png|náhľad|Reformovaná kresťanská cirkev v obciach SR podľa sčítania v roku 1930.]] [[Súbor:Reformovana krestanska cirkev SR 2001.png|náhľad|250px|Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 (v %).]] Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo '''98 797''' (1,83 %) obyvateľov . === Národnostné zloženie veriacich === '''údaje''': ''Sčítanie'' ''obyvateľstva'' ''SR'', 2011<ref>https://census2011.statistics.sk/tabulky.html</ref> Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti. {| class="wikitable sortable" !Národnosť !Počet veriacich !v % |- |slovenská |26550 |26,87 |- |maďarská |70221 |71,08 |- |rómska |1343 |1,36 |- |rusínska |14 |0,01 |- |ukrajinská |17 |0,02 |- |česká |105 |0,11 |- |nemecká |21 |0,02 |- |poľská |2 |0,00 |- |chorvátska |2 |0,00 |- |srbská |1 |0,00 |- |ruská |3 |0,00 |- |židovská |1 |0,00 |- |moravská |7 |0,01 |- |bulharská |2 |0,00 |- |ostatné |55 |0,06 |- |nezistené |453 |0,46 |- |'''spolu''' |'''98797''' |'''100,00''' |} === Obce s najvyšším počtom veriacich === '''údaje''': ''Sčítanie obyvateľstva SR, 2021'' {| class="wikitable" |+ !obec !počet veriacich !v % |- |[[Komárno]] |3345 |10,15 |- |[[Veľké Kapušany]] |1970 |22,39 |- |[[Kráľovský Chlmec]] |1662 |22,19 |- |[[Rimavská Sobota]] |1503 |6,82 |- |[[Dunajská Streda]] |1472 |6,39 |- |[[Michalovce]] |1424 |3,88 |- |[[Veľký Meder]] |1270 |15,04 |- |[[Tornaľa]] |1012 |14,52 |- |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |936 |2,93 |- |[[Rožňava]] |904 |5,15 |- |[[Okoč]] |902 |24,35 |- |[[Vlčany]] |833 |25,87 |- |[[Moldava nad Bodvou]] |770 |7,47 |- |[[Košice – mestská časť Západ|Košice-Západ]] |767 |2,03 |- |[[Malý Horeš]] |729 |66,82 |- |[[Nové Zámky]] |729 |1,93 |- |[[Modrany]] |721 |54,83 |- |[[Zemianska Olča]] |721 |31,12 |- |[[Bátorove Kosihy]] |687 |20,67 |- |[[Chotín]] |673 |48,95 |} === Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich === '''údaje''': ''Sčítanie'' ''obyvateľstva'' ''SR'', ''2021'' {| class="wikitable" |+ !obec !počet veriacich !v % |- |[[Silická Jablonica]] |132 |72,53 |- |[[Malý Kamenec]] |306 |69,86 |- |[[Černochov]] |129 |68,62 |- |[[Kľúčovec]] |247 |68,23 |- |[[Malý Horeš]] |729 |66,82 |- |[[Zádiel]] |103 |66,45 |- |[[Nová Vieska]] |421 |64,18 |- |[[Bara]] |176 |62,86 |- |[[Rašice]] |73 |62,39 |- |[[Svätuše]] |484 |62,13 |- |[[Ladmovce]] |189 |61,56 |- |[[Pozba]] |277 |60,75 |- |[[Beša (okres Michalovce)|Beša]] - (okr. Michalovce) |227 |60,05 |- |[[Moča]] |657 |58,04 |- |[[Strážne]] |336 |57,44 |- |[[Kapušianske Kľačany]] |523 |55,82 |- |[[Modrany]] |721 |54,83 |- |[[Gemerské Michalovce]] |47 |53,41 |- |[[Malé Ludince]] |90 |52,94 |- |[[Ižkovce]] |48 |52,75 |} == Vedenie cirkvi == Reformovaná cirkev na Slovensku je jedna z mála reformovaných (kalvínskych) cirkví, na ktorej čele stojí biskup.{{chýba zdroj}} === Zoznam biskupov RKC === * [[Imre Varga]] (1953{{--}}1980)<ref name="kis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kis | meno = Béla A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Béla A. Kis: Reformovaná kresťanská cirkev na slovensku | url = http://madari.sk/publikacie/bela-a-kis-reformovana-krestanska-cirkev-na-slovensku | vydavateľ = madari.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210225012526/https://madari.sk/publikacie/bela-a-kis-reformovana-krestanska-cirkev-na-slovensku | dátum archivácie = 2021-02-25 }}</ref> * [[Zsigmond Horváth]] (1984{{--}}1988)<ref name="kis"/> * [[Jenó Mikó]] (1988{{--}}1996)<ref name="kis"/> * ThDr. [[Géza Erdélyi]] (1996{{--}}2008)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = EVA ČOBEJOVÁ | odkaz na autora = | titul = V postavení dvojnásobnej menšiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2099914/v-postaveni-dvojnasobnej-mensiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-12-23 | dátum prístupu = 2021-01-25 }}</ref> * Mgr. [[László Fazekas]] (2008{{--}}2020) * Mgr. '''[[Róbert Géresi]]''' (od 2021) === Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úradu === Jókaiho 34<br /> 945 01 Komárno<br /> tel: 035/7701826 == Externé odkazy == * [http://www.reformata.sk/ Reformovana kresťanská cirkev – oficiálna stránka] * [http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/heidelbersky_katechizmus.pdf Heidelberský katechizmus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160507173118/http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/heidelbersky_katechizmus.pdf |date=2016-05-07 }} * [http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/druhe_helvetske_vierovyznanie.pdf Druhé helvétske vyznanie viery] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160512164934/http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/druhe_helvetske_vierovyznanie.pdf |date=2016-05-12 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Protestantizmus na Slovensku}} {{Cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku}} [[Kategória:Protestantské cirkvi| ]] jej643bz8gzggloi0cgfj8jntjkdwx5 8058085 8058083 2025-07-08T11:03:18Z Mathias2010 47016 /* Štatistika */ 8058085 wikitext text/x-wiki {{substovaný infobox}} {|align="right" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin-left:1em; width:25em; font-size:90%; border: 1px solid #999; border-right-width: 2px; border-bottom-width: 2px; background-color: #DDDDDD" ! colspan="2" style="background-color:#000;" | {| style="background:#b2b2b2;text-align:center;width:100%;" | style="background:#049904;color:#FFF;font-size:140%;" | '''Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku''' |} |- | colspan=2 style="text-align: center; background: White;" | [[Súbor:Hubovo - Reformovaný kostol -a.jpg|250px]] |- | Typ cirkvi | bgcolor=#EEEEEE| [[Protestantská cirkev|protestantská]] |- | Vyznanie | bgcolor=#EEEEEE| [[kalvinizmus]] |- | Biskup | bgcolor=#EEEEEE| [[Róbert Géresi]] |- | Oblasť | bgcolor=#EEEEEE| [[Slovensko]] |- | Liturgický jazyk | bgcolor=#EEEEEE| [[maďarčina]], [[slovenčina]] |- | Členovia | bgcolor=#EEEEEE| {{pokles}} 98 797 ([[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|SODB 2011]]) |- | Adresa | bgcolor=#EEEEEE| Jókaiho 34 <br> 945 01 [[Komárno]] |- | Webstránka |bgcolor=#EEEEEE| [http://www.reformata.sk/ www.reformata.sk] |} [[Súbor:PlešivecKostol.jpg|thumb|250px|Gotický reformovaný kostol v [[Plešivec|Plešivci]]]] [[Súbor:RefKostolKomárno.jpg|thumb|250px|Klasicistický reformovaný kostol v [[Komárno|Komárne]]]] '''Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku''' ({{hun|''Szlovákiai Református Keresztény Egyház''}}) je [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[Protestantizmus|protestantská]] cirkev, ktorej vznik sa na [[Slovensko|Slovensku]] datuje do roku [[1567]], keď sa konala jej prvá [[synoda]] v [[Debrecín]]e. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému [[Ján Kalvín|Jánom Kalvínom]], hlásajúcemu tzv. [[kalvinizmus]]. Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania [[Maďari na Slovensku|maďarskej národnosti]]. Cirkev je organizačne rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.<ref name="seniorat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Adresár seniorátov | url = http://www.reformata.sk/mutat/595/ | vydavateľ = reformata.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od 1. januára [[2021]] je biskupom cirkvi [[Róbert Géresi]].<ref name="zvoleny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musíme milovať našu Cirkev, veď aj Pán Boh ju má rád | url = http://www.reformata.sk/mutat/6597/ | vydavateľ = reformata.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == * [[1567]] – synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému [[Ján Kalvín|Jánom Kalvínom]] * [[1918]] – po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. RKC vytvorila tri dištrikty (Preddunajský, Predtiský a Podkarpatský), počet cirkevných zborov dosiahol 492, v začiatkoch evidovala na území Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] 223 168 členov.<ref name="dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručná história Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku | url = http://www.reformata.sk/mutat//602/ | vydavateľ = reformata.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[1930]] – Cirkev tvorili tri dištrikty, v desiatich seniorátoch sa podľa sčítania ľudu z roku 1930 k cirkvi hlásilo 216 662 veriacich.<ref name="dejiny"/> * [[1938]] – pričlenenie časti Slovenska k [[Maďarsko|Maďarsku]], kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech * [[1948]] – vláda uznáva RKC * [[1952]] – ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti * [[1989]] – rozvoj života cirkvi == Viera == Reformovaná cirkev teologicky vyznáva [[kalvinizmus]]. Za prameň viery považuje [[Biblia|Bibliu]] a za podklad vierouky [[Druhé helvétske vyznanie]] a [[Heidelberský katechizmus]]. Verí v jedného [[Boh|Boha]] v troch osobách: [[Boh Otec|Otec]], [[Ježiš Kristus|Syn]] a [[Duch Svätý]]. Za [[Sviatosť|sviatosti]] považuje [[Sviatosť krstu|krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]]. Narozdiel od [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelikov]], reformovaní neveria v reálnu prítomnosť Krista vo [[Eucharistia|Večeri Pánovej]]. Veria že vo [[Eucharistia|Večeri Pánovej]] príjmajú spásonosnú silu Tela a Krvi Kristovej. V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne sochy ani obrazy. == Organizácia cirkvi == RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.<ref>http://www.ekumena.sk/Clenovia/rkc.htm</ref> Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi. Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú úradnú reč [[Slovenčina|slovenčinu]] a sedem má úradnú reč [[Maďarčina|maďarčinu]]. === Senioráty tvoriace Generálnu cirkev<ref>http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/Ustava.pdf</ref> === # Bratislavský seniorát # Komárňanský seniorát # Reformovaný seniorát Barš, predtým Tekovský seniorát<ref name="seniorat"/> # Gemerský seniorát # Západokošický seniorát, od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/2007-2SK.pdf |dátum prístupu=2016-03-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309001148/http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/2007-2SK.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref> # Východokošický seniorát, od 1. júla 2007 Zemplínsky<ref name="r1" /> # Užský seniorát # Michalovský seniorát # Ondavsko-hornádsky seniorát == Štatistika == [[Súbor:Rkc2011.png|náhľad|Reformovaná kresťanská cirkev v obciach SR podľa sčítania v roku 2011 (v %).]] [[Súbor:Rkc1930.png|náhľad|Reformovaná kresťanská cirkev v obciach SR podľa sčítania v roku 1930.]] [[Súbor:Reformovana krestanska cirkev SR 2001.png|náhľad|250px|Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 (v %).]] Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2021 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo '''85 271''' obyvateľov . === Národnostné zloženie veriacich === '''údaje''': ''Sčítanie'' ''obyvateľstva'' ''SR'', 2011<ref>https://census2011.statistics.sk/tabulky.html</ref> Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti. {| class="wikitable sortable" !Národnosť !Počet veriacich !v % |- |slovenská |26550 |26,87 |- |maďarská |70221 |71,08 |- |rómska |1343 |1,36 |- |rusínska |14 |0,01 |- |ukrajinská |17 |0,02 |- |česká |105 |0,11 |- |nemecká |21 |0,02 |- |poľská |2 |0,00 |- |chorvátska |2 |0,00 |- |srbská |1 |0,00 |- |ruská |3 |0,00 |- |židovská |1 |0,00 |- |moravská |7 |0,01 |- |bulharská |2 |0,00 |- |ostatné |55 |0,06 |- |nezistené |453 |0,46 |- |'''spolu''' |'''98797''' |'''100,00''' |} === Obce s najvyšším počtom veriacich === '''údaje''': ''Sčítanie obyvateľstva SR, 2021'' {| class="wikitable" |+ !obec !počet veriacich !v % |- |[[Komárno]] |3345 |10,15 |- |[[Veľké Kapušany]] |1970 |22,39 |- |[[Kráľovský Chlmec]] |1662 |22,19 |- |[[Rimavská Sobota]] |1503 |6,82 |- |[[Dunajská Streda]] |1472 |6,39 |- |[[Michalovce]] |1424 |3,88 |- |[[Veľký Meder]] |1270 |15,04 |- |[[Tornaľa]] |1012 |14,52 |- |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |936 |2,93 |- |[[Rožňava]] |904 |5,15 |- |[[Okoč]] |902 |24,35 |- |[[Vlčany]] |833 |25,87 |- |[[Moldava nad Bodvou]] |770 |7,47 |- |[[Košice – mestská časť Západ|Košice-Západ]] |767 |2,03 |- |[[Malý Horeš]] |729 |66,82 |- |[[Nové Zámky]] |729 |1,93 |- |[[Modrany]] |721 |54,83 |- |[[Zemianska Olča]] |721 |31,12 |- |[[Bátorove Kosihy]] |687 |20,67 |- |[[Chotín]] |673 |48,95 |} === Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich === '''údaje''': ''Sčítanie'' ''obyvateľstva'' ''SR'', ''2021'' {| class="wikitable" |+ !obec !počet veriacich !v % |- |[[Silická Jablonica]] |132 |72,53 |- |[[Malý Kamenec]] |306 |69,86 |- |[[Černochov]] |129 |68,62 |- |[[Kľúčovec]] |247 |68,23 |- |[[Malý Horeš]] |729 |66,82 |- |[[Zádiel]] |103 |66,45 |- |[[Nová Vieska]] |421 |64,18 |- |[[Bara]] |176 |62,86 |- |[[Rašice]] |73 |62,39 |- |[[Svätuše]] |484 |62,13 |- |[[Ladmovce]] |189 |61,56 |- |[[Pozba]] |277 |60,75 |- |[[Beša (okres Michalovce)|Beša]] - (okr. Michalovce) |227 |60,05 |- |[[Moča]] |657 |58,04 |- |[[Strážne]] |336 |57,44 |- |[[Kapušianske Kľačany]] |523 |55,82 |- |[[Modrany]] |721 |54,83 |- |[[Gemerské Michalovce]] |47 |53,41 |- |[[Malé Ludince]] |90 |52,94 |- |[[Ižkovce]] |48 |52,75 |} == Vedenie cirkvi == Reformovaná cirkev na Slovensku je jedna z mála reformovaných (kalvínskych) cirkví, na ktorej čele stojí biskup.{{chýba zdroj}} === Zoznam biskupov RKC === * [[Imre Varga]] (1953{{--}}1980)<ref name="kis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kis | meno = Béla A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Béla A. Kis: Reformovaná kresťanská cirkev na slovensku | url = http://madari.sk/publikacie/bela-a-kis-reformovana-krestanska-cirkev-na-slovensku | vydavateľ = madari.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210225012526/https://madari.sk/publikacie/bela-a-kis-reformovana-krestanska-cirkev-na-slovensku | dátum archivácie = 2021-02-25 }}</ref> * [[Zsigmond Horváth]] (1984{{--}}1988)<ref name="kis"/> * [[Jenó Mikó]] (1988{{--}}1996)<ref name="kis"/> * ThDr. [[Géza Erdélyi]] (1996{{--}}2008)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = EVA ČOBEJOVÁ | odkaz na autora = | titul = V postavení dvojnásobnej menšiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2099914/v-postaveni-dvojnasobnej-mensiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-12-23 | dátum prístupu = 2021-01-25 }}</ref> * Mgr. [[László Fazekas]] (2008{{--}}2020) * Mgr. '''[[Róbert Géresi]]''' (od 2021) === Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úradu === Jókaiho 34<br /> 945 01 Komárno<br /> tel: 035/7701826 == Externé odkazy == * [http://www.reformata.sk/ Reformovana kresťanská cirkev – oficiálna stránka] * [http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/heidelbersky_katechizmus.pdf Heidelberský katechizmus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160507173118/http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/heidelbersky_katechizmus.pdf |date=2016-05-07 }} * [http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/druhe_helvetske_vierovyznanie.pdf Druhé helvétske vyznanie viery] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160512164934/http://kalvin.sk/domains/3kvt62810g/my_files/druhe_helvetske_vierovyznanie.pdf |date=2016-05-12 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Protestantizmus na Slovensku}} {{Cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku}} [[Kategória:Protestantské cirkvi| ]] bjxixi6do61vuj915ltvqmz9v4axdjl 0 573756 8058061 7458674 2025-07-08T08:54:48Z 178.241.22.92 8058061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Džamala | Obrázok = Jamala Taniec Z Gwiazdami.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Džamala Taniec z Gwiazdami 2022 | Popis umelca = | Rodné meno = Susana Džamaladinovová | Umelecké mená = Džamala | Dátum narodenia = {{dnv|1983|8|27}} | Miesto narodenia = [[Oš]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = 2005{{--}}súč. | Pôsobenie = [[speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = {{url|jamalamusic.com}} }} '''Džamala''', vlastným menom '''Susana Džamaladinovová''' ({{V jazyku|ukr|Суса́на Алі́мівна Джамаладі́нова}}; [[27. august]]a [[1983]], [[Oš]], [[Sovietsky zväz]]) je ukrajinská speváčka krymskotatarského a [[Arméni|arménského]] pôvodu, víťazka [[Eurovision Song Contest 2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurovíziu vyhrala ukrajinská speváčka Džamala s pesničkou o Kryme (+video) | url = https://dennikn.sk/461216/euroviziu-vyhrala-ukrajinska-spevacka-dzamala-pesnickou-kryme/ | vydavateľ=Denník N | dátum vydania=2016-05-15|dátum prístupu=2016-05-15}}</ref> Veľké kontroverzie spôsobila predovšetkým výberom piesne na túto súťaž, ktorú nazvala „1944“ a ktorá pojednávala o krymských [[Tatári (etnikum)|Tatároch]], ktorí boli deportovaní sovietskym režimom za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrajina vysílá do finále Eurovize krymskotatarskou zpěvačku | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/ukrajina-vysila-do-finale-eurovize-krymskotatarskou-zpevacku/1318087 | vydavateľ=Česke noviny | dátum vydania=2016-02-22|dátum prístupu=2016-05-15}}</ref> Džamala sa tak ocitla na hrane pravidiel, napriek tomu jej bolo povolené pieseň spievať a bola úspešná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vítězkou Eurovize je Ukrajinka Džamala. Gabriela Gunčíková skončila na 25. místě | url = http://www.rozhlas.cz/zpravy/hudba/_zprava/vitezkou-eurovize-je-ukrajinka-dzamala-gabriela-guncikova-skoncila-na-25-miste--1613486 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2016-05-15 | dátum prístupu = 2016-05-15}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://jamalamusic.com Oficiálny web] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ukrajinské speváčky]] [[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti tatárskeho pôvodu]] 4bhsb8nu06w2ctavmvn5awcap838vf5 14 573929 8057896 6282797 2025-07-07T20:33:57Z Jetam2 30982 kat 8057896 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Debrecín]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Debrecín]] [[Kategória:Osobonsti z Hajdúcko-biharskej župy|Debrecín]] jci1xb941n534y5s65joqdtdp95kyra 8057897 8057896 2025-07-07T20:34:06Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Osobonsti z Hajdúcko-biharskej župy]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti z Hajdúcko-biharskej župy]] pomocou použitia HotCat 8057897 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Debrecín]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Debrecín]] [[Kategória:Osobnosti z Hajdúcko-biharskej župy|Debrecín]] dcw4txn9lrmp0v83z3yr6txbez4cp6j 3 576699 8057716 8007444 2025-07-07T13:04:07Z Vasiľ 2806 experimenty 8057716 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 06:33, 16. jún 2016 (UTC) {{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 21. január 2022 (UTC) == Júl 2022 == {{Experimenty|Tenis}} [[Redaktor:Kendo13|Kendo13]] ([[Diskusia s redaktorom:Kendo13|diskusia]]) 16:10, 31. júl 2022 (UTC) {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 10:54, 28. jún 2023 (UTC) == Lipofília (sex) == {{Urgentne upraviť autor|Lipofília (sex)}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 24. marec 2025 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:04, 7. júl 2025 (UTC) 1bl4pveoca4q0uxvrble23i3bbvsdy4 8057754 8057716 2025-07-07T14:25:18Z OJJ 116711 /* Lipofília (sex) */ odpoveď 8057754 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 06:33, 16. jún 2016 (UTC) {{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 21. január 2022 (UTC) == Júl 2022 == {{Experimenty|Tenis}} [[Redaktor:Kendo13|Kendo13]] ([[Diskusia s redaktorom:Kendo13|diskusia]]) 16:10, 31. júl 2022 (UTC) {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 10:54, 28. jún 2023 (UTC) == Lipofília (sex) == {{Urgentne upraviť autor|Lipofília (sex)}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 24. marec 2025 (UTC) {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:04, 7. júl 2025 (UTC) :{{Vandalizmus}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 14:25, 7. júl 2025 (UTC) gkofpbnqyohmtfh6csdouq2pwuuo7es 14 577887 8057903 6324327 2025-07-07T20:39:18Z Jetam2 30982 kat 8057903 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Makov (Maďarsko)]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Makov]] [[Kategória:Osobnosti z Čongrádskej župy|Makov]] 7a3av13g8rz12av56ffn03i4k0ziov2 8057919 8057903 2025-07-07T20:50:27Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Čongrádskej župy]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádska župy]] pomocou použitia HotCat 8057919 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Makov (Maďarsko)]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Makov]] [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádska župy|Makov]] t2dvo6uaqe1t2phmp8mowqqhl0ka1ds 8057922 8057919 2025-07-07T20:53:40Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádska župy]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy]] pomocou použitia HotCat 8057922 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Makov (Maďarsko)]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Makov]] [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy|Makov]] bnbtv0qgyg35o4zwycpdyal6a8unot8 0 595154 8058098 7614932 2025-07-08T11:35:33Z ScholastikosSVK 174170 ib, wl 8058098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav III. Turzo | Portrét = Thurzó_Szaniszló-1576-1625-Khevenhüller.jpg | Popis osoby = uhorský palatín a spišský župan | Manželka = [[Anna Rosina Listiusová]] | Deti = 7 detí, tri zomreli v ranom veku | Dátum narodenia = [[24. júl]] [[1576]] | Miesto narodenia = [[Bojnice]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1625|5|1|1576|7|24}} | Miesto úmrtia = [[Piešťany]], [[Habsburská monarchia]] }} [[Súbor:Turzo - coat of arms.png|náhľad|Rodový erb]] Gróf '''Stanislav III. Turzo''' z [[Betlanovce|Betlanoviec]] (* [[24. júl]] [[1576]], [[Bojnice]]{{--}}† [[1. máj]] [[1625]], [[Piešťany]]) bol uhorský [[palatín]] a [[Spišská župa (Uhorsko)|spišský župan]]. == Životopis == Narodil sa [[24. júl]]a [[1576]] v Bojniciach ako syn [[Alexej II. Turzo|Alexeja Turzu]] a jeho manželky [[Barbora Zrínska|Barbory Zrínskej]]. Bol vzdelaný, študoval v zahraničí (v [[Augsburg]]u, dva roky v [[Padova|Padove]], v [[Benátky|Benátkach]] a v [[Rím]]e). V roku [[1594]], po otcovej smrti, prerušil štúdia a prevzal správu majetkov (hrady a panstvá [[Spišský hrad|Spiš]], [[Bojnice]] a [[Hlohovec]]) i funkciu spišského dedičného župana a dal sa na vojenský život{{--}}vstúpil do služieb [[Matej (Svätá rímska ríša)|Mateja]], brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Zúčastnil sa mnohých bojov proti [[Osmanská ríša|Turkom]], a to pri dobýjaní [[Novohrad (obec)|Novohradu]], v roku [[1595]] pod velením generála [[Karl von Mansfeld|Mansfelda]] pri dobytí [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]], potom [[Vyšehrad (hradisko)|Vyšehradu]] a [[Vacov (hrad)|Vacova]], v roku [[1596]] pod velením generála [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] pri pokuse o dobytie [[Jáger|Jágru]], v roku [[1598]] pri dobytí [[Ráb]]u, [[Tata (Maďarsko)|Taty]], [[Pápa|Pápy]] a [[Vesprém]]u, o rok na to pri dobývaní [[Hatvan]]u a viacerých hradov v okolí [[Szolnok]]u, pri dobývaní [[Veľká Kaniža|Nagykanizse]], v roku [[1601]] pri dobytí [[Stoličný Belehrad|Stoličného Belehradu]]. Pretože sa ako vojenský veliteľ naďalej chcel zúčastňovať na bojoch s Turkami, v roku [[1603]] sa vzdal funkcie dedičného spišského župana v prospech svojho mladšieho brata [[Krištof III. Turzo|Krištofa]], no po jeho smrti v roku [[1614]] sa stal opätovne hlavným spišským županom s postavením kráľovského pohárnika. Spočiatku sa staral o povznesenie [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] školstva, v Hlohovci založil gymnázium a mnohých študentov vysielal na univerzitné štúdium do Nemecka. Bojnice sa za jeho spravovania stali v roku [[1610]] sídlom najväčšej superintendantúry pre [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitriansku]], [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskú]] a [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskú župu]]. S jeho menom sa viaže aj konanie evanjelickej [[Synoda|synody]] v [[Šintava|Šintave]] v roku [[1622]]. V čase neustálych vojen a povstaní sa najprv pridal na stranu [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]] a v Bojniciach hostil jeho posádku, no potom prebehol na stranu cisára (niekde sa uvádza, že pod vplyvom arcibiskupa [[Peter Pázmaň|Petra Pázmaňa]] konvertoval na katolícku vieru). V roku 1622 na sneme v [[Šoporňa|Šoporni]] ho zvolili za palatína a v roku [[1624]] vymohol od kráľa právo pre Spišskú stolicu používať červený vosk pri pečatení listín. Palatín Stanislav III. zomrel 1. mája 1625 počas liečenia v [[Piešťany|piešťanských]] kúpeľoch. Pochovali ho v Levoči, kde je v krstnej kaplnke [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|chrámu sv. Jakuba]] [[Renesancia|renesančný]] figurálny epitaf od [[Ján Weinhart|Weinhardta]]. == Manželstvo a potomkovia == Oženil sa s [[Anna Rosina Listiusová|Annou Rosinou Listiusovou]] z [[Kittsee|Kopčian]], ktorá bola známa ako druhá [[Alžbeta Bátoriová|Alžbeta Bátorička]]{{--}}týrala a vraždila staré a mladé ženy. S ňou mal 7 detí : * [[Stanislav IV. Turzo|Stanislav]] (* [[1599]]?{{--}}[[24. december]] [[1627]]), spišský župan * [[Adam Turzo|Adam]] (* [[1600]]?{{--}}† [[16. december]] [[1635]]), spišský župan * Michal († 1636), spišský župan * Pavol († mladý) * Alžbeta († mladá) * Štefan († mladý) * Eva († 1627) == Diela == * ''Anno 1623 Stanislai Thurzo Palatini Diarum'' * ''Diarum Tractatus'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * TKÁČ, Marián: ''Turzovci.'' Bratislava : Post Scriptum, 2011, 160 s. ISBN 978-80-970489-9-0 == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Turzo, Stanislav III}} [[Kategória:Turzovci]] [[Kategória:Uhorskí palatíni]] [[Kategória:Osobnosti z Bojníc]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] jc4zyq7ck7trnu71sn5s38g2umrqcna 0 608786 8057937 8024836 2025-07-07T21:14:06Z 178.41.220.233 8057937 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Esteban Ocon | popis_osoby = | obrázok = Esteban Ocon 2017 Malaysia 1.jpg | popis_obrázka = Esteban Ocon na VC Malajzie 2017 | štát = Francúzsko | dátum_narodenia = {{dnv|1996|09|17}} | miesto_narodenia = [[Évreux]], [[Normandia (región)|Normandia]], [[Francúzsko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]], [[Formula 1 v roku 2025|2025]] | tímy = Manor (2016)<br>[[Force India]] (2017–18)<br>[[Renault F1|Renault]] (2020) Alpine ( 2021-2024) Haas ( 2025- ) | preteky = 168 (168 štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 1 | stupne_víťazov = 4 | body = 468 | pole_positions = 0 | najrýchlejšie_kolá = 1 | prvá_GP = Veľká cena Belgicka 2016 | prvé_víťazstvo = Veľká cena Maďarska 2021 | posledné_víťazstvo = Veľká cena Maďarska 2021 | posledná GP =Veľká cena Veľkej Británie 2025 | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Esteban Ocon''' (* [[17. september]] [[1996]], [[Évreux]], [[Normandia (región)|Normandia]], [[Francúzsko]]) je francúzsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]] v súčasnosti jazdiaci za tím Haas. Vo Formule 1 debutoval na Veľkej cene Belgicka v roku 2016, kde nahradil Ria Haryanta v tíme Manor. Ocon je vo vývojovom programe jazdcov Mercedesu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allen | meno = Peter | titul = Lotus and Gravity launch iRace Professional Programme | url = http://www.paddockscout.com/lotus-and-gravity-launch-irace-profsessional-programme | dátum vydania = 5.2.2012 | vydavateľ = Paddock Scout | jazyk = po anglicky }}</ref> Drží rekord za najviac dokončených pretekov od začiatku kariéry (27). V roku 2019 bol rezervným jazdcom [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galloway | meno = James | titul = F1 2019: Esteban Ocon to serve as Mercedes reserve driver | url = https://www.skysports.com/f1/news/12433/11557957/f1-2019-esteban-ocon-to-serve-as-mercedes-reserve-driver | dátum vydania = 23.11.2018 | vydavateľ = Sky Sports | jazyk = po anglicky }}</ref> == Prehľad účastí == {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- ! Sezóna ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan=2| 2012 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left rowspan=2| Koiranen Motorsport | 14 | 0 | 0 | 0 | 1 | 31 | 14. miesto |- | align=left| Formula Renault 2.0 Alps | 9 | 0 | 0 | 1 | 2 | 69 | 7. miesto |- ! rowspan=3| 2013 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left rowspan=2| ART Junior Team | 14 | 2 | 1 | 1 | 5 | 159 | style="background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2.0 NEC | 8 | 1 | 0 | 1 | 3 | 122 | 12. miesto |- | align=left| Macau Grand Prix | align=left| Prema Powerteam | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 10. miesto |- ! rowspan=3| 2014 | align=left| FIA European Formula 3 Championship | align=left| Prema Powerteam | 33 | 9 | 15 | 7 | 21 | 478 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| Comtec Racing | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | 2 | 23. miesto |- | align=left| [[Formula 1 v roku 2014|Formula 1]] | align=left| Lotus F1 Team | colspan=7| Testovací jazdec |- ! rowspan=2| 2015 | align=left| GP3 Series | align=left| ART Grand Prix | 18 | 1 | 3 | 5 | 14 | 253 | style="background:#ffffbf;"| '''1. miesto''' |- | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Force India|Sahara Force India F1 Team]] | colspan=7| Testovací jazdec |- ! rowspan=4| 2016 | align=left rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes GP|Mercedes AMG Petronas F1 Team]] | colspan=7| Testovací jazdec |- | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | colspan=7| Testovací jazdec |- | align=left| Manor Racing MRT | 9 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 23. miesto |- | align=left| Deutsche Tourenwagen Masters | align=left| Mercedes-Benz DTM Team ART | 10 | 0 | 0 | 0 | 0 | 2 | 26. miesto |- ! 2017 | align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Force India|Sahara Force India F1 Team]] | 20 | 0 | 0 | 0 | 0 | 87 | 8. miesto |- ! rowspan=2| 2018 | rowspan=2 align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Force India|Sahara Force India F1 Team]] | 12 | 0 | 0 | 0 | 0 | rowspan=2| 49 | rowspan=2| 12. miesto |- | align=left| [[Racing Point|Racing Point Force India F1 Team]] | 9 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] | colspan=7| Testovací jazdec |- ! 2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Renault DP World F1 Team]] | 17 | 0 | 0 | 0 | 1 | 62 | 12. miesto |- !2021 |[[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] |[[:en:Alpine_F1_Team|Alpine F1 Team]] |16 |1 |0 |0 |1 |46 |11. miesto |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center;" |- ! Rok ! Tím ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 ! 11 ! 12 ! 13 ! 14 ! 15 ! 16 ! 17 ! 18 ! 19 ! 20 ! 21 !22 ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Formula 1 v roku 2014|2014]] ! [[Lotus F1|Lotus]] | AUS | MAL | BHR | CHN | ESP | MCO | CAN | AUT | GBR | GER | HUN | BEL | ITA | SIN | JPN | RUS | USA | BRA | style="background:#f1f8ff;"| ARE<br>TD | | | ! – ! – |- ! rowspan="2"| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! [[Renault F1|Renault]] | AUS | BHR | CHN | RUS | style="background:#f1f8ff;"| ESP<br>TD | MCO | CAN | EUR | AUT | style="background:#f1f8ff;"| GBR<br>TD | style="background:#f1f8ff;"| HUN<br>TD | style="background:#f1f8ff;"| GER<br>TD | | | | | | | | | | ! rowspan="2"| 0 ! rowspan="2"| 23. miesto |- ! [[Manor Racing MRT|Manor]] | | | | | | | | | | | | | style="background:#cfcfff;"| BEL<br>16 | style="background:#cfcfff;"| ITA<br>18 | style="background:#cfcfff;"| SIN<br>18 | style="background:#cfcfff;"| MAL<br>16 | style="background:#cfcfff;"| JPN<br>21 | style="background:#cfcfff;"| USA<br>18 | style="background:#cfcfff;"| MEX<br>21 | style="background:#cfcfff;"| BRA<br>12 | style="background:#cfcfff;"| ARE<br>13 | |- ! [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! [[Force India]] | style="background: #dfffdf"| AUS<br>10 | style="background: #dfffdf"| CHN<br>10 | style="background: #dfffdf"| BHR<br>10 | style="background: #dfffdf"| RUS<br>7 | style="background: #dfffdf"| ESP<br>5 | style="background: #cfcfff"| MCO<br>12 | style="background: #dfffdf"| CAN<br>6 | style="background: #dfffdf"| AZE<br>6 | style="background: #dfffdf"| AUT<br>8 | style="background: #dfffdf"| GBR<br>8 | style="background: #dfffdf"| HUN<br>9 | style="background: #dfffdf"| BEL<br>9 | style="background: #dfffdf"| ITA<br>6 | style="background: #dfffdf"| SIN<br>10 | style="background: #dfffdf"| MAL<br>10 | style="background: #dfffdf"| JPN<br>6 | style="background: #dfffdf"| USA<br>6 | style="background: #dfffdf"| MEX<br>5 | style="background: #efcfff"| BRA<br>DNF | style="background: #dfffdf"| ARE<br>8 | | ! 87 ! 8. miesto |- ! rowspan="2"| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! [[Force India]] | style="background: #cfcfff"| AUS<br>12 | style="background: #dfffdf"| BHR<br>10 | style="background: #cfcfff"| CHN<br>11 | style="background: #efcfff"| AZE<br>DNF | style="background: #efcfff"| ESP<br>DNF | style="background: #dfffdf"| MCO<br>6 | style="background: #dfffdf"| CAN<br>9 | style="background: #efcfff"| FRA<br>DNF | style="background: #dfffdf"| AUT<br>6 | style="background: #dfffdf"| GBR<br>7 | style="background: #dfffdf"| GER<br>8 | style="background: #cfcfff"| HUN<br>13 | | | | | | | | | | ! rowspan="2"| 49 ! rowspan="2"| 12. miesto |- ! [[Racing Point]] | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf"| BEL<br>6 | style="background: #dfffdf"| ITA<br>6 | style="background: #efcfff"| SIN<br>DNF | style="background: #dfffdf"| RUS<br>9 | style="background: #dfffdf"| JPN<br>9 | style="background: #000000; color: #ffffff"| USA<br>DSQ | style="background: #cfcfff"| MEX<br>11 | style="background: #cfcfff"| BRA<br>14 | style="background: #efcfff"| ARE<br>DNF | |- ! [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! [[Renault F1|Renault]] | style="background: #dfffdf"| AUT<br>8 | style="background: #efcfff"| STY<br>DNF | style="background: #cfcfff"| HUN<br>14 | style="background: #dfffdf"| GBR<br>6 | style="background: #dfffdf"| 70A<br>8 | style="background: #cfcfff"| ESP<br>13 | style="background: #dfffdf"| BEL<br>5 | style="background: #dfffdf"| ITA<br>8 | style="background: #efcfff"| TUS<br>DNF | style="background: #dfffdf"| RUS<br>7 | style="background: #efcfff"| EIF<br>DNF | style="background: #dfffdf"| POR<br>8 | style="background: #efcfff"| EMI<br>DNF | style="background: #cfcfff"| TUR<br>11 | style="background: #dfffdf"| BHR<br>9 | style="background: #dfdfdf" | SKH<br>2 | style="background: #dfffdf"| ARE<br>9 | | | | | ! 62 ! 12. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2021|2021]] !Alpine | style="background: #cfcfff"| BHR<br>13 | style="background: #dfffdf"| EMI<br>9 | style="background: #dfffdf"| POR<br>7 | style="background: #dfffdf"| ESP<br>9 | style="background: #dfffdf"| MCO<br>9 | style="background: #efcfff"| AZE<br>DNF | style="background: #cfcfff"| FRA<br>14 | style="background: #cfcfff"| STY<br>15 | style="background: #efcfff"| AUT<br>DNF | style="background: #dfffdf"| GBR<br>9 | style="background: #ffffbf"| HUN<br>1 | style="background: #dfffdf"| BEL<br>7 | style="background: #dfffdf"| NED<br>9 | style="background: #dfffdf"| ITA<br>10 | style="background: #cfcfff"| RUS<br>14 | style="background: #dfffdf"| TUR<br>10 |USA |MEX |SAP |QAT |SAU |ARE !46* !11. miesto* |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha ==Referencie== <references/> {{DEFAULTSORT:Ocon, Esteban}} [[Kategória:Francúzski piloti F1]] aabht2oh4fhkdwvrlt4akdifv631h5z 0 608891 8057802 7898787 2025-07-07T17:14:25Z KOCKAsk 231693 /* Volebné výsledky */ 8057802 wikitext text/x-wiki {{pozri|slovenskej politickej strane, ktorá mala názov ANO v rokoch 2001—2011|IDEA}} {{Infobox Politická strana|Názov=ANO 2011|Logo strany=ANO Logo.svg|Skratka=ANO|Založenie=11. mája 2012 v [[Praha|Prahe]]|Predseda=[[Andrej Babiš]]|Poslancov=78 ([[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]]) <br> 7 ([[Európsky parlament]])|Volebný výsledok={{nowrap|27,12 % ([[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|PS PČR 2022]])}}|Ideológie=[[Všeľudová strana|Veľký stan]]<ref name="parlamentnilisty.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Známe tajemství velkého úspěchu Andreje Babiše|url=http://www.parlamentnilisty.cz/politika/poslanecka-snemovna/Zname-tajemstvi-velkeho-uspechu-Andreje-Babise-292173|vydavateľ=page-maintitle-short-default|dátum prístupu=2019-04-28}}</ref> <br> [[Centrizmus]]<ref name="zpravy.idnes.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Politická mapa podle čtenářů: Úsvit a ANO neuchopitelní, o KSČM máte jasno|url=http://zpravy.idnes.cz/politicky-kompas-prvni-zjisteni-d43-/domaci.aspx?c=A160911_141109_domaci_jw|dátum vydania=2016-09-13|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> <br> [[Populizmus]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cameron|meno=Rob|titul=Andrej Babis: A populist billionaire|periodikum=BBC News|dátum=2017-10-20|url=http://www.bbc.com/news/world-europe-41692263|dátum prístupu=2017-10-23|jazyk=en-GB}}</ref> <br> [[konzervatívny liberalizmus]]<ref name="Close2019">{{cite book |last=Close |first=Caroline |chapter=The liberal family ideology: Distinct, but diverse|editor1=Emilie van Haute|editor2=Caroline Close|title=Liberal Parties in Europe|chapter-url=https://books.google.com/books?id=6zuIDwAAQBAJ&pg=PA344|year=2019|publisher=Taylor & Francis|isbn=978-1-351-24549-4|page=344}}</ref>|Iné1 názov=Politické spektrum|Iné1=[[Politický stred]] <ref name="zpravy.idnes.cz"/> |Mládežnícka=|Skupina EP=[[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]]|Európska strana=[[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]]|Sídlo=Babická 2329/2<br>149 00 [[Praha 4]]|Farby={{colorbox|#03447A}} [[Modrá]]|Web=[http://www.anobudelip.cz www.anobudelip.cz]}} {{Politika v Česku}} '''ANO 2011''' je české populistické<ref name="Kessel2015">{{cite book|author=Stijn van Kessel|title=Populist Parties in Europe: Agents of Discontent?|url=https://books.google.com/books?id=_kITBwAAQBAJ&pg=PA41|year=2015|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-41411-3|page=41}}</ref><ref name="Frankland2016">{{cite book|author=E. Gene Frankland|chapter=Central and Eastern European Green Parties: Rise, fall and revival?|editor=Emilie van Haute|title=Green Parties in Europe|chapter-url=https://books.google.com/books?id=HwIRDAAAQBAJ&pg=PA104|year=2016|publisher=Taylor & Francis|isbn=978-1-317-12453-5|page=104}}</ref><ref name="CísařŠtětka2016">{{cite book|author1= Ondřej Císař|author2= Václav Štětka|chapter=Czech Republic: The Rise of Populism From the Fringes to the Mainstream|editor1=Toril Aalberg|editor2=Frank Esser|editor3=Carsten Reinemann|editor4=Jesper Stromback|editor5=Claes De Vreese|title=Populist Political Communication in Europe|chapter-url=https://books.google.com/books?id=ozaTDAAAQBAJ&pg=PA287|year=2016|publisher=Routledge|isbn=978-1-317-22474-7|page=287}}</ref> [[politické hnutie]], ktoré v roku 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Seznam politických stran a hnutí - Ministerstvo vnitra České republiky|url=http://aplikace.mvcr.cz/seznam-politickych-stran/SearchResult.aspx?search=all|dátum prístupu=2018-06-07|vydavateľ=aplikace.mvcr.cz}}</ref> založil podnikateľ [[Andrej Babiš]]. Hnutie nadväzuje na združenie '''Akcia nespokojných občanov,''' ktoré bolo založené krátko predtým v roku 2011 po niekoľkých kritických vystúpeniach Andreja Babiša voči korupcii a stavu spoločnosti. Prvým podpredsedom je [[Jaroslav Faltýnek]], ďalší podpredsedovia sú [[Petr Vokřál]], [[Jaroslava Pokorná Jermanová]], [[Richard Brabec]] a [[Martin Stropnický]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Předsednictvo {{!}} ANO, bude líp|url=https://www.anobudelip.cz/cs/lide/predsednictvo/|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=www.anobudelip.cz|jazyk=cs}}</ref> Medzi hlavné ciele ANO patrí presadzovanie funkčného štátu a boj s korupciou, ďalej podpora kvalitného podnikateľského prostredia, odstránenie politikárčenia a zvýšenie zamestnanosti. Andrej Babiš, ktorý je lídrom a hlavnou postavou popísal hnutie ako pravicovú [[Politická strana|stranu]] so sociálnym cítením.<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrej Babiš věští budoucnost: Budou tu dvě strany. ANO a ČSSD|periodikum=page-maintitle-short-default|url=http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Andrej-Babis-vesti-budoucnost-Budou-tu-dve-strany-ANO-a-CSSD-339352|dátum prístupu=2017-10-23}}</ref> Skutočná politika ANO sa však od tejto deklarácie značne odlišuje, a prikláňa sa skôr k ľavici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Petr Holub: Po volbách bude politická scéna roztříštěná jako nikdy|url=http://www.rozhlas.cz/plus/nazory/_zprava/petr-holub-po-volbach-bude-politicka-scena-roztristena-jako-nikdy--1753023|dátum vydania=|dátum prístupu=24.10.2017|vydavateľ=}}</ref>, čo napríklad spôsobilo získanie množstva voličov tradičných ľavicových strán [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] a [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Babiš vyluxoval voliče levice, pro TOP 09 byl smrtelný nástup Pirátů, říká sociolog {{!}} Domov|url=https://www.lidovky.cz/babis-vyluxoval-volice-levice-dkh-/zpravy-domov.aspx?c=A171021_180712_ln_domov_jho|dátum vydania=2017-10-21|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=Lidovky.cz}}</ref> Ideológia hnutia je však celkovo veľmi zle čitateľná pre politológov ako aj pre mnohých voličov<ref name="parlamentnilisty.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Známe tajemství velkého úspěchu Andreje Babiše|url=http://www.parlamentnilisty.cz/politika/poslanecka-snemovna/Zname-tajemstvi-velkeho-uspechu-Andreje-Babise-292173|vydavateľ=page-maintitle-short-default|dátum prístupu=2019-04-28}}</ref><ref name="zpravy.idnes.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Politická mapa podle čtenářů: Úsvit a ANO neuchopitelní, o KSČM máte jasno|url=http://zpravy.idnes.cz/politicky-kompas-prvni-zjisteni-d43-/domaci.aspx?c=A160911_141109_domaci_jw|dátum vydania=2016-09-13|dátum prístupu=2017-10-23|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref>, ktorých však prestáva zaujímať ľavicovo-pravicové rozdelenie a imponuje im najmä autoritatívne vedenie predsedom Andrejom Babišom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Pravice, nebo levice? To je jedno, Češi tíhnou k silnému vůdci|periodikum=TÝDEN.cz|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-10-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/pravice-nebo-levice-to-je-jedno-cesi-tihnou-k-silnemu-vudci_451352.html|dátum prístupu=2017-10-23}}</ref> Hnutie preto býva označované za [[Strana typu firma|stranu typu firma]].<ref>KOPEČEK, Lubomír; SVAČINOVÁ, Petra. ''Kdo rozhoduje v českých politických stranách? Vzestup nových politických podnikatelů ve srovnávací perspektivě'' [online]. Středoevropské politické studie, 2015 [cit. 2017-12-04]. [https://journals.muni.cz/cepsr/article/view/4415/3475 Dostupné online].</ref> == Vládna koalícia po voľbách v roku 2013 == Hnutie krátko po svojom vzniku získalo vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2013|voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2013]] prekvapivé množstvo hlasov a dosiahlo druhé miesto za ČSSD. Následne sa hnutie dostalo do vlády pod vedením [[Bohuslav Sobotka|Bohuslava Sobotky]], kde obsadilo 6 ministerských kresiel a post prvého podpredsedu vlády. Rokovania o zostavení vlády však komplikovalo niekoľko skutočností vrátane oznámenia prezidenta [[Miloš Zeman|Miloša Zemana]], že nevymenuje žiadneho ministra ktorý by nemal čisté lustračné osvedčenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bez lustračního osvědčení ministry nejmenuju, vzkázal Zeman {{!}} Domov|url=http://www.lidovky.cz/bez-lustracniho-osvedceni-ministry-nejmenuju-vzkazal-zeman-pry-/zpravy-domov.aspx?c=A131104_085339_ln_domov_vsv|dátum vydania=2013-11-04|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=Lidovky.cz}}</ref> Táto požiadavka bola vnímaná ako krok proti Andrejovi Babišovi, ktorý usiloval o post ministra financií a viedol na [[Slovensko|Slovensku]] súdny spor ohľadom svojej spolupráce so [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]. Andrej Babiš bol neskôr napriek nedodaniu lustračného osvedčenia navrhnutý na ministra financií a následne aj vymenovaný prezidentom Milošom Zemanom. == Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 == Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, ktoré poznačila rekordne nízka účasť, získalo hnutie 18,2% hlasov a celkové prvé miesto. ANO tak malo právo obsadiť 4 z celkového počtu 21 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celkové výsledky hlasování {{!}} volby.cz|url=https://volby.cz/pls/ep2014/ep11?xjazyk=CZ|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=volby.cz|jazyk=cs}}</ref> Mandáty dostali [[Pavel Telička]], Petr Ježek, Dita Charanzová a Martina Dlabajová. Po voľbách sa hnutie úspešne uchádzalo o miesto vo frakcii Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hnutí ANO je oficiálně v rodině ALDE|url=https://www.telicka.eu/cs/articles/detail/93|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=www.telicka.eu|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20171214204555/https://www.telicka.eu/cs/articles/detail/93|dátum archivácie=2017-12-14}}</ref> Líder kandidátky do europarlamentu Pavel Telička v máji 2017 rezignoval na pozícii zahranično-politického hovorcu hnutia ANO. Neskôr tesne pred voľbami do snemovne úplne ukončil spoluprácu s hnutím ANO. Medzi dôvody prečo tak urobil patrili najmä názorové nezhody s predsedom Andrejom Babišom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Telička opouští hnutí ANO, s Babišem se názorově rozešel|url=http://zpravy.idnes.cz/telicka-ano-babis-opustil-hnuti-europoslanec-fad-/domaci.aspx?c=A171011_142644_domaci_bja|dátum vydania=2017-10-11|dátum prístupu=2017-10-24|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> == Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR 2017 == V dňoch 20. a 21. októbra 2017 prebehli [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR]] a hnutie obsadilo jednoznačné prvé miesto po získaní viac ako 1,5 milióna hlasov. Volebnú kampaň zasiahlo najmä obvinenie predsedu Andreja Babiša z dotačného podvodu na stavbu Čapí hnízdo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pásztor|meno=Dávid|titul=O čom je kauza Čapí hnízdo, pre ktorú hrozí Babišovi stíhanie? (chronológia)|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/854779/kauza-capi-hnizdo-ceski-poslanci-rozhodnu-vydani-babisa-hrozi-mu-az-desat-rokov-vazenia/|dátum prístupu=2017-10-24|jazyk=sk-SK}}</ref> Povolebné vyjednávania sprevádzali vyjadrenia zástupcov ostatných strán, ktorí si nevedeli predstaviť vládnutie s hnutím ANO a trestne stíhaným premiérom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=dom|titul=Volby drtivě vyhrálo ANO a bez něj zřejmě koalice nevznikne. Většina stran má problém vládnout s Babišem, podmínky si neklade jen Okamura|periodikum=Hospodářské noviny|dátum=2017-10-21|url=https://domaci.ihned.cz/c1-65924100-hlasovaly-uz-vice-nez-tri-miliony-lidi-prvni-odhady-vysledku-voleb-budou-po-druhe-hodine|dátum prístupu=2017-10-24|jazyk=cs-CZ}}</ref> == Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR 2021 == V týchto [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|voľbách konaných 8. a 9. októbra 2021]] sa hnutie s tesným rozdielom umiestnilo na 2. mieste so ziskom 27,12%. Získalo takmer 1,5 milióna hlasov. Iba chvíľu pred kompletným spočítaním hlasov sa do vedenia dostala koalícia strán [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]. Po týchto voľbách sa hnutie dostalo do opozície. == Volebné výsledky == {| class="wikitable" |+ !Voľby !Počet hlasov !Počet hlasov v percentách !Počet mandátov !Postavenie |- |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2013|2013]] |927 240 |18,65% |{{Infobox politická strana/mandáty|47|200|hex=#111E6C}} |vládna koalícia s [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] a [[KDU-ČSL]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|2017]] | rowspan="2" |1 500 113 | rowspan="2" |29,64% | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|78|200|hex=#111E6C}} |jednofarebná vláda (2017 - 2018) |- |*vládna koalícia s [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] (2018 - 2021) |- |[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|2021]] |1 458 140 |27,12% |{{Infobox politická strana/mandáty|72|200|hex=#111E6C}} |opozícia |} <nowiki>*</nowiki>Do apríla 2021 s tichou podporou [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.anobudelip.cz/ Oficiálne stránky] {{České politické strany}} [[Kategória:Politické strany v Česku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2012]] i1a7xyt55643m93m3ay9yw62lm3pshc 14 608928 8057923 7377883 2025-07-07T20:54:53Z Jetam2 30982 kat 8057923 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Siófok]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Siófok]] [[Kategória:Osobnosti zo Šomoďskej župy|Siófok]] ftdzt0e4fb7qs2j19n5typs044vwq2g 14 609192 8057928 6575514 2025-07-07T21:00:03Z Jetam2 30982 kat 8057928 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|People of Sopron}} [[Kategória:Šopron]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Šopron]] [[Kategória:Osobnosti z Rábsko-mošonsko-šopronskej župy|Šopron]] kaxrzbm07sivixif5sxw5nzvosymwxc 14 610102 8057917 6586112 2025-07-07T20:49:02Z Jetam2 30982 kat 8057917 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Segedín]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Segedín]] [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy|Segedín]] 4ku6g9vq060mbj1obfkhj98zb308x6g 0 615049 8057958 8049370 2025-07-07T23:00:27Z 84.245.121.237 8057958 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]] '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|asociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] bohužiaľ pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] qz7zesyx2p5bz31dlqnmqcjtv0e1oua 8057959 8057958 2025-07-07T23:01:54Z 84.245.121.237 8057959 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]] '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|asociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] bohužiaľ pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Opcia (derivát)|Opičiak]] [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] h5x2g4smf5zrcvn3sg4gfgvcf133kof 8057960 8057959 2025-07-07T23:04:47Z 84.245.121.237 8057960 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]] '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|sociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Opcia (derivát)|Opičiak]] [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] 1tktqxhrhr93tod4vie6np5wxtsticv 8057961 8057960 2025-07-07T23:05:14Z 84.245.121.237 8057961 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]] '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|sociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] lv9qqa9hubpl8lpofwf13svvcvvkn7y 8057962 8057961 2025-07-07T23:07:51Z 84.245.121.237 8057962 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]] '''NECH ŽIJE FICO!''' '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|sociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] tikqf29vkmawj017wjg4bc4eayex09l 8057963 8057962 2025-07-07T23:08:16Z 84.245.121.237 8057963 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]]'''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|sociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] 5bxdnw49p330m1duuhg5xdb2omof904 8058000 8057963 2025-07-08T05:32:07Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/84.245.121.237|84.245.121.237]] ([[User_talk:84.245.121.237|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A01:C846:3D80:EE00:1048:9401:1913:DA07 8049370 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142355|17.114207|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = Progresívne Slovensko | Logo strany = Logo of Progressive Slovakia (2021).svg | Skratka = | Založenie = [[27. november]] [[2017]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Michal Šimečka]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Ivan Štefunko]]<br />[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<br />[[Tomáš Valášek]]<br />[[Simona Petrík]]<br />[[Zora Jaurová]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = 33 ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])<br/>6 ([[Európsky parlament|EP]])<ref name="eurovolby">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=ŠÚ SR|odkaz na autora=|titul=Definitívne výsledky hlasovania|url=http://www.volbysr.sk/sk/data02.html|vydavateľ=ŠÚ SR|dátum vydania=2019-05-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-05-31|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html|dátum archivácie=2019-05-29}}</ref> | Volebný výsledok = 27,8 % ([[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]) 17,96 % ([[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]]) | Ideológie = [[sociálny liberalizmus]]<ref name="hodnotyPS">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Progresívne Slovensko|odkaz na autora=|titul=Naše hodnoty : Desatoro Progresívneho Slovenska|url=https://www.progresivne.sk/hodnoty/|vydavateľ=|dátum vydania=2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190525121823/https://www.progresivne.sk/hodnoty/|dátum archivácie=2019-05-25}}</ref><ref name="mrvova">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne a Spolu. Kde sú dnes a akú rolu zohrajú na politickej mape?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/592127/progresivne-a-spolu-aku-rolu-zohraju-na-politickej-mape/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><ref name="mrvova2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-06-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref><br/>[[progresivizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[pro-europanizmus]]<ref name="hodnotyPS"/><ref name="mrvova"/> <br /> [[zelená politika]]<ref name="hodnotyPS"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Hnutie Progresívne Slovensko žiada ukončiť ťažbu na hornej Nitre|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468468-hnutie-progresivne-slovensko-ziada-ukoncit-tazbu-na-hornej-nitre/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-04|dátum prístupu=2019-05-31 }}</ref> <br /> [[sekularizmus]]<ref name="sme2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívci predstavili program pre podporu rovnosti všetkých | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23186902/progresivci-predstavili-program-pre-podporu-rovnosti-vsetkych-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]]<ref name=ct24>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto. Průvodce slovenskými politickými stranami | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3051390-kdo-je-kdo-pruvodce-slovenskymi-politickymi-stranami | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 51224836 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{pokles}} 609 <small>(31. 12. 2022)<ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_PS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladé Progresívne Slovensko]] | Skupina EP = [[Obnovme Európu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Európski liberáli a demokrati v europarlamente budú vystupovať pod názvom Obnoviť Európu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/515569-europski-liberali-a-demokrati-v-europarlamente-budu-vystupovat-pod-nazvom-obnovit-europu/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2019-06-30 }}</ref> | Európska strana = [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu]] | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Tallerova 10 <br /> 811 02 Bratislava | Noviny = | Farby = {{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|#ffffff}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]] | Web = {{url|http://www.progresivne.sk}} | Ženská = Progresívne ženy |Veľkosť loga=10}} [[Súbor:Tallerova 10.jpg|náhľad|Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave]] '''Progresívne Slovensko''' (skratka '''PS''') je [[Sociálny liberalizmus|sociálnoliberálne]] parlamentné [[politické hnutie]] pôsobiace na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]] ho zaregistrovalo [[27. november|27. novembra]] [[2017]].<ref name="ives-ps" /> Cieľom PS je prezentovať [[progresivizmus|progresívne riešenia]] spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.<ref name="ps-o-nas" /><ref name="ps-progresivizmus" /> Na európskej úrovni je hnutie od [[November 2018|novembra 2018]] ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]]. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách 2018]] PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora [[Bratislava|Bratislavy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lehuta | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/co-hovoria-komunalne-volby-o-potenciali-progresivneho-slovenska-a-spolu.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-14 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Po [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do EP v roku 2019]] malo hnutie dvoch poslancov v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Šimečka a Martin Hojsík z PS budú v europarlamente členmi Obnovme Európu, spoločnej frakcie strany Emmanuela Macrona a liberálov z ALDE."Na európskej úrovni sa však názov politickej rodiny nemení | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1497410/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> == História == === Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 === V [[September 2016|septembri 2016]] avizoval podnikateľ v oblasti [[startup]]ov [[Ivan Štefunko]] vznik [[občianske združenie|občianskeho združenia]] Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk | odkaz na autora = | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2018-12-25 }}</ref> K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ [[webhosting]]ovej spoločnosti [[Websupport]] [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/118141/do-projektu-startupistu-stefunka-ide-zakladatel-websupportu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-23 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200302150437/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf |dátum archivácie=2020-03-02 }}</ref> Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti [[ESET]] [[Anton Zajac]], zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej [[Denník N]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kosno | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.azet.sk/clanok/121142/progresivne-slovensko-uz-ma-web-a-komunikuje-s-poslancom-pellegrini-citi-v-it-politiku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-28 | dátum prístupu = 2018-12-25}}</ref> [[20. január]]a [[2018]] v Žiline sa konal zakladajúci snem<ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie" />, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol vo [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|volebnom období 2016{{--}}2020]] [[Martin Poliačik]], ktorý do PS vstúpil v [[December 2017|decembri 2017]] krátko po odchode z [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. ==== Prezidentské a európske voľby 2019 ==== V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských voľbách 2019]] sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]]. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s [[Maroš Šefčovič|Marošom Šefčovičom]], podpredsedom [[Európska komisia|Európskej komisie]], nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Miroslava Štrbáková Urbanovičová, redakcia/AR | odkaz na autora = | titul = Čaputová sa vzdala funkcie podpredsedníčky. Členkou Progresívneho Slovenska ostáva | url = https://www.noviny.sk/politika/424046-caputova-sa-vzdala-funkcie-podpredsednicky-clenkou-progresivneho-slovenska-ostava | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2019 oznámili, že [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|európskych volieb v máji 2019]] sa zúčastnia v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]]. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri [[Ivan Štefunko]] a [[Miroslav Beblavý]]. Lídrom za PS do eurovolieb bude [[Michal Šimečka]], za SPOLU [[Vladimír Bilčík]]. Podľa prieskumu [[Focus]]u z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.<ref name="dennikn-progresivci-a-spolu-vytvaraju-koaliciu">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-05 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}</ref> ==== Kampaň do parlamentných volieb ==== Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb]] v roku [[2020]]. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Minich | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = PS a Spolu sa dohodli, kandidátku do NR SR si rozdelia na polovicu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/56109/ps-a-spolu-sa-dohodli-kandidatku-si-rozdelili-rovnym-dielom/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-12 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Výsledky [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|volieb do Národnej rady]] vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2020 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2020/priebezne-vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Z dôvodu neúspechu odstúpil [[2. marec|2. marca]] [[2020]] z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR SITA | odkaz na autora = | titul = Truban a Beblavý po volebnej tragédii PS/Spolu končia | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-06-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606192040/https://www.ta3.com/clanok/1177535/truban-a-beblavy-po-volebnej-tragedii-ps-spolu-koncia.html | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka [[Irena Bihariová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1780854/beblavy-uplne-odchadza-z-politiky-truban-skonci-ako-predseda-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-02 | dátum prístupu = 2020-03-03 }}</ref> Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Truban bude kandidovať na predsedu Progresívneho Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-truban-bude-kandidovat-na-predsedu-p/467343-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-15 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Snem sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémii koronavírusu]] konal [[6. jún]]a [[2020]] elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553714-novou-predsednickou-progresivneho-slovenska-sa-stala-bihariova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Do Progresívneho Slovenska [[9. apríl|9. apríla]] [[2021]] vstúpil poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]], ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny [[Sputnik V|Sputnika V]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Valášek po odchode zo Za ľudí vstupuje do Progresívneho Slovenska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22634783/valasek-vstupuje-do-progresivneho-slovenska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-09 | dátum prístupu = 2021-07-08 }}</ref> [[18. január|18. januára]] [[2022]] bol za podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS [[Michal Šimečka]].<ref name="dennikn-europoslanec-michal-simecka-sa-stal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Michal Šimečka sa stal podpredsedom Európskeho parlamentu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2685198/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> [[7. máj|7. mája]] 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany [[Michal Šimečka]]. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Prekvapenie sa nekoná. Progresívne Slovensko povedie Šimečka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22904211/progresivne-slovensko-bude-viest-michal-simecka.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-07|dátum prístupu=2023-09-25}}</ref> V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec [[Michal Wiezik]], ktorý bol pôvodne zvolený za stranu [[Demokrati (politická strana)|SPOLU - Občianska demokracia.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS|url=https://domov.sme.sk/c/22796193/europoslanec-wiezik-a-dalsi-byvali-clenovia-spolu-vstupili-do-ps.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> [[29. marec|29. marca]] [[2023]] do PS vstúpil bývalý policajný prezident [[Jaroslav Spišiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do mimoparlamentného PS vstúpil bývalý policajný prezident J. Spišiak|url=https://www.teraz.sk/slovensko/do-ps-vstupil-byvaly-policajny-prezi/704276-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-03-29|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Volebné obdobie 2023 – 2027 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] (bývalé OĽANO), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|súboji]] o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2023-12-31|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4kqHwEK/ps-podpori-zvolenie-ivana-korcoka-za-prezidenta-nebude-nominovat-vlastneho-kandidata/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu 2024 ==== V januári [[2024]] avizovali dohodu s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], expremiérom [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|úradníckej vlády]], že povedie kandidátku hnutia v júnových [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu]]. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/odor-vyfukol-liderstvo-kandidatky-znamym-ekoaktivistom-ake-ma-sance-na-zvolenie-do-europarlamentu-odpoveda-odbornik/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/expremier-odor-povedie-kandidatku-progresivneho-slovenska-do-eurovolieb-ale-do-hnutia-zatial-nevstupuje-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-24 | dátum prístupu = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veronika Cifrová Ostrihoňová mieri na kandidátku do eurovolieb, Progresívne Slovensko predstavilo aj ďalšie meno (video+foto) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-mieri-na-kandidatku-do-eurovolieb-progresivne-slovensko-predstavilo-aj-dalsie-meno-videofoto/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 }}</ref> Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka [[Veronika Cifrová Ostrihoňová]], diplomatka [[Ľubica Karvašová]], odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda [[Európsky parlament|EP]] [[Martin Hojsík]], ekológ [[Michal Wiezik]], expertka na európsku politiku [[Lucia Yar]], pedagóg [[Miroslav Kocúr]], analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR [[Martin Poliačik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurokandidátka | url = https://progresivne.sk/eurovolby/ | dátum prístupu = 2024-10-03 | vydavateľ = progresivne.sk}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar. Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a bývalý poslanec NR SR za [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] [[Jozef Viskupič]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=FRANKOVÁ|meno=Andrea|titul=Progresívne Slovensko má nového člena. Do hnutia vstúpil trnavský župan Jozef Viskupič|periodikum=RTVS|odkaz na periodikum=RTVS|dátum=2024-06-12|url=https://spravy.rtvs.sk/2024/06/progresivne-slovensko-ma-noveho-clena-do-hnutia-vstupil-trnavsky-zupan-jozef-viskupic/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref>, bývalý veľvyslanec pri [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej [[Peter Bátor]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MURAJDOVÁ|meno=Alex|titul=Progresívne Slovensko oznámilo novú tvár. Ide o bývalého veľvyslanca pri NATO a exporadcu Zuzany Čaputovej|periodikum=tvnoviny.sk|odkaz na periodikum=TV Markíza|dátum=2024-09-04|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923837-progresivne-slovensko-oznamilo-novu-tvar-ide-o-byvaleho-velvyslanca-pri-nato-a-exporadcu-zuzany-caputovej|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> a [[3. október|3. októbra]] [[2024]] do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]) rómskej národnosti [[Viliam Tankó]]. Hnutie má teraz 33 poslancov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BIRÓ|meno=Marek|titul=Progresívne Slovensko posilní známy boxer Viliam Tankó. Do ich klubu prešiel od Igora Matoviča|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|dátum=2024-10-03|url=https://www.aktuality.sk/clanok/jEn6Xwd/progresivne-slovensko-posilni-znamy-boxer-viliam-tanko-do-ich-klubu-presiel-od-igora-matovica/|dátum prístupu=2024-10-03}}</ref> == Politické postoje == === Ideológia === Progresívne Slovensko sa profiluje ako [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Európska únia|proeurópske]] hnutie spájajúce umiernenú [[ľavica (politika)|ľavicu]] a [[pravica (politika)|pravicu]]. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do [[ľavica (politika)|ľavého politického spektra]],<ref name="mrvova" /><ref name="ct24" /> napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="mrvova2" /> Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci [[hospodársky liberalizmus|ekonomicky liberálnu]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Müller|meno=Peter|priezvisko2=Reiermann|meno2=Christian|titul=Macron Eyes Expanding His Movement Across Europe|periodikum=Der Spiegel|url=https://www.spiegel.de/international/europe/emmanuel-macron-seeks-to-expand-his-movement-across-european-union-a-1197934.html|vydavateľ=Spiegel-Verlag|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rossi|meno=Michael|titul=Slovakia's 'progressive turn' is a rejection of corruption – not a stand against populism|url=https://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2019/06/14/slovakias-progressive-turn-is-a-rejection-of-corruption-not-a-stand-against-populism/|vydavateľ=Der Spiegel|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ursula von der Leyen: Parliament vote puts EU politics to the test|periodikum=Euractiv Network|url=https://www.euractiv.com/section/politics/news/ursula-von-der-leyen-parliament-vote-puts-eu-politics-to-the-test/|vydavateľ=Mediahuis|dátum vydania=2019-07-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kneuer|meno=Marianne|priezvisko2=Malová|meno2=Darina|priezvisko3=Bönker|meno3=Frank|titul=Slovakia Report|url=https://www.sgi-network.org/docs/2022/country/SGI2022_Slovakia.pdf|vydavateľ=Bertelsmann Stiftung|dátum vydania=2022|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> ale tiež Jakub Filo z [[SME|Denníka SME]] tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|titul=Je Progresívne Slovensko ľavica, ako tvrdia kritici? A aké je vlastne slovenské politické spektrum|periodikum=SME|url=https://komentare.sme.sk/c/23150051/je-progresivne-slovensko-lavica-ako-tvrdia-kritici-a-ake-je-vlastne-slovenske-politicke-spektrum.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2023-03-25|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Spoluzakladateľ a prvý predseda strany [[Ivan Štefunko]] rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Praus|meno=Lucia|titul=Sulík označil Progresívne Slovensko za ľavicu. Štefunka to rozladilo|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/20761109/sulik-oznacil-progresivne-slovensko-za-lavicu-stefunka-to-rozladilo.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2018-02-14|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so [[Sloboda a Solidarita|Slobodou a Solidaritou]], v minulosti aj so stranami [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]] či [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO/SLOVENSKO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|titul=Focus: OĽaNO dobieha Kisku a Trubana, Kotleba má taký pomer mladých ako PS/Spolu|periodikum=[[Denník N]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=N Press|dátum vydania=2020-01-26|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Vzniká priestor pre novú politickú silu? Rast Hlasu sa zastavil, progresívci sa viac vyhraňujú|periodikum=[[Aktuality.sk]]|url=https://dennikn.sk/1731219/focus-olano-dobieha-kisku-a-trubana-kotleba-ma-taky-pomer-mladych-ako-ps-spolu/|vydavateľ=[[Ringier Slovakia]]|dátum vydania=2021-19-05|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hajčáková|meno=Daniela|titul=PS je na vrchole. Pätinu voličov dodalo OĽaNO, teraz nasáva hlasy aj od SaS|periodikum=[[SME]]|url=https://domov.sme.sk/c/23069431/progresivne-slovensko-simecka-sas-olano.html|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2024-08-13}}</ref> V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „''racionálne a pragmatické riešenia''“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „''liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca''“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „''vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho''“ Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122152/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> [[18. september|18. septembra]] [[2017]] hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|Aliancie liberálov a demokratov za Európu]] a bývalý belgický premiér [[Guy Verhofstadt]] a predsedovia liberálnych strán [[Angelika Mlinar]] ([[NEOS]] – Rakúsko), [[Ryszard Petru]] ([[Nowoczesna]] – Poľsko) a [[Tamás Soproni]] ([[Momentum Mozgalom|Momentum]] – Maďarsko).<ref name="ideovakonferencia" /><ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom" /> Vo svojom ideovom manifeste s názvom „''Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny''“, ktorý PS predstavilo koncom roku [[2016]], si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku [[2030]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/vizia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190527022648/https://www.progresivne.sk/vizia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2019-05-27 }}</ref> # Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. # Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. # V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. # Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. # Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. # Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. # Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. # Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. # Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,<br /> podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. # Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. # Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. # V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. # V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. === Domáca politika === Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plán pre budúcnosť Progresívneho Slovenska ráta s troma novými nemocnicami i garanciou výživného | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96102272-plan-pre-buducnost-progresivneho-slovenska-rata-s-troma-novymi-nemocnicami-i-garanciou-vyzivneho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako [[právny štát]] a [[spravodlivosť]], [[ochrana životného prostredia]] či socioekonomická situácia [[Rómovia na Slovensku|rómskej menšiny]].<ref name="ideovakonferencia" /> PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných volieb v roku 2016]]. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA]], u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/progresivne-slovensko-bude-rokovat-sas-o-moznej-spolupraci-po-volbach-ma-vsak-podmienku/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimečka: Progresívne Slovensko nebude tlačiť na slabšie strany, aby v prospech nás odstúpili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/679394-michal-simecka-progresivne-slovensko-rozhovor-fico-danko-kdh-povolebna-spolupraca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.<ref name="sme2023" /> ==== Práva LGBT komunity ==== Hnutie sa k otázke postavenia [[LGBT]] populácie stavia pozitívne, podporilo [[Dúhový PRIDE Bratislava]] v roku [[2019]] a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pochody za LGBT a za rodinu rozdeľujú ľudí aj politickú scénu. Ostrý odkaz Danka diplomatom|url=https://glob.zoznam.sk/pochody-za-lgbt-a-za-rodinu-rozdeluju-ludi-aj-politicku-scenu-ostry-odkaz-danka-diplomatom/|vydavateľ=glob.zoznam.sk|dátum vydania=2019-07-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> Primátor Bratislavy [[Matúš Vallo]] (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=DÚHOVÝ PRECHOD PRE CHODCOV UŽ AJ V BRATISLAVE. PREJSŤ SA PO ŇOM MÔŽETE AJ VY. NACHÁDZA SA NA KAMENNOM NÁMESTÍ.|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|url=https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|issn=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-21|dátum prístupu=2019-07-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20190721152927/https://mysmezeny.sk/2019/07/15679/|dátum archivácie=2019-07-21}}</ref> Strana tiež podporuje [[registrované partnerstvo|registrované partnerstvá]] pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom ''životné partnerstvá''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=ĽUDSKÉ PRÁVA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ|url=https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/ludske-prava-a-obcianska-spolocnost|vydavateľ=progresivnespolu.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-10-25|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá pre homosexuálov]], práva pre transgender osoby ([[tranzícia (rod)|tranzícia]] na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a [[rodová identita|rodovej identity]] do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rovnosť je budúcnosť - Progresívne Slovensko | url = https://progresivne.sk/rovnost-je-buducnost/ | vydavateľ = progresivne.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.<ref name="postoj">{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PS na stretnutí európskych liberálov : Štáty by nemali zbierať údaje o pohlaví občanov, navrhujú slovenskí progresívci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/131833/staty-by-nemali-zbierat-udaje-o-pohlavi-obcanov-tvrdia-progresivci-v-rezolucii | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.<ref name="postoj" /> Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.<ref name="postoj2" /> [[Martin Hojsík]] ostro kritizuje [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] aj [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]], kvôli obmedzeniam pre prezentáciu [[LGBT|LGBTIQ]] osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "[[LGBTIQ Freedom Zone]]" na Slovensku.{{bez citácie}} ==== Reprodukčné zdravie ==== Hnutie sa stavia kriticky voči [[Pro-life hnutie|pro-life legislatívam]], podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.<ref name="postoj2">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem životných partnerstiev chce PS aj manželstvá pre homosexuálne páry | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137131/okrem-zivotnych-partnerstiev-chce-ps-aj-manzelstva-pre-homosexualne-pary | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.<ref name="postoj2" /> Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.<ref name="postoj2" /> ==== Školstvo ==== V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko sa chce zamerať v školstve na duševné zdravie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IFcEYVs/progresivne-slovensko-sa-chce-zamerat-v-skolstve-na-dusevne-zdravie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2023-09-11 }}</ref> Rovnako plánuje v školách zaviesť [[Sexuálna výchova|sexuálnu výchovu]].<ref name="postoj2" /> ==== Dekriminalizácia ľahkých drog ==== Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bod zlomu|url=https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum prístupu=31.5.2022|url archívu=https://web.archive.org/web/20220704192956/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2021/04/program-bod-zlomu-digital.pdf|dátum archivácie=2022-07-04}}</ref> Bývalý podpredseda hnutia [[Martin Poliačik]] zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval [[metamfetamín|pervitín]] a [[heroín]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Matoviča rozčúlil heroín, Poliačika útok zozadu|periodikum=mysmezeny.sk|odkaz na periodikum=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248008-matovica-rozculil-heroin-poliacika-utok-zozadu/|issn=|vydavateľ=Perex a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2012-09-11|dátum prístupu=2019-08-15}}</ref> Bývalý predseda hnutia [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie [[marihuana|marihuany]] a [[dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]]. Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.<ref>{{Citácia periodika|titul=Truban vysvetľuje "5 gramov bieleho"|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2019-08-10|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522102-truban-vysvetluje-5-gramov-bieleho/}}</ref> Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlucháňová|meno=Mária|titul=Truban: Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522043-truban-nikdy-som-drogy-nepredaval-robotnikom-z-kysuc-sa-ospravedlnujem/|dátum prístupu=2023-05-13|dátum=2019-09-08}}</ref> ==== Povinné očkovanie proti COVID-19 ==== PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti [[COVID-19|ochoreniu COVID-19]]. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TASR|titul=PS vyzýva na zavedenie povinného očkovania, spustili online petíciu|url=https://domov.sme.sk/c/22795553/ps-vyzyva-vladu-na-zavedenie-povinneho-ockovania-pripravili-online-peticiu.html|dátum vydania=2.12.2021|dátum prístupu=2.12.2021|vydavateľ=SME}}</ref> Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj. === Zahraničná politika === Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]]. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne [[Európska únia|proeurópsky]] a [[Západný svet|prozápadný]] politický subjekt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vízia jednej krajiny | url = https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = január 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525122426/https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|dianím na Ukrajine]] sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a ekonomické sankcie voči [[Rusko|Ruskej federácii]]. V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami [[Európska únia|EÚ]]. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. PS sa jasne stavia proti [[Pravicový populizmus|pravicovému populizmu]], [[Pravicový extrémizmus|extrémizmu]], [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] silám a odporcom [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]], ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu [[Európska únia|Európskej únie]], jej demokratických hodnôt a inštitúcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-19 | dátum prístupu = 2019-04-05 }}</ref> Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] či ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. == Vedenie strany a organizácia == Na sneme [[8. máj]]a [[2019]] bolo zvolené predsedníctvo v zložení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], predseda; [[Irena Bihariová]], podpredsedníčka; [[Zora Jaurová]], podpredsedníčka; [[Martin Poliačik]], podpredseda; [[Michal Šimečka]], podpredseda a [[Ivan Štefunko]], podpredseda.<ref name="ps-2019-snem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ondrejkovič | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Lídrom PS sa dnes stal Michal Truban | url = https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-08 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508163912/https://www.progresivne.sk/lidrom-ps-sa-dnes-stal-michal-truban/ | dátum archivácie = 2019-05-08 }}</ref><ref name="sme-2019-snem">{{Citácia periodika | priezvisko = Krbatová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Snem progresívcov bol rozlúčkou Čaputovej, hnutie povedie Truban | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22116177/snem-progresivcov-bol-rozluckou-caputovej-hnutie-povedie-truban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2019-05-08}}</ref> Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Pavel Sibyla]], [[Milan Ftorek]], [[Martin Dubéci]], [[Matej Petroci]] a [[Peter Brozman]].<ref name="ps-2019-snem" /> Podpredsedníčkou bola v minulosti aj [[Zuzana Čaputová]], ktorá sa však [[19. marec|19. marca]] [[2019]] v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala. Na sneme strany [[6. jún]]a [[2020]] bola za predsedníčku zvolená [[Irena Bihariová]]. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.<ref name="dennikn-novou-predsednickou-ps">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska je Irena Bihariová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1921312/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-06 | dátum prístupu = 2020-06-06 }}</ref> Za podpredsedov boli zvolení: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Ivan Štefunko]], [[Zora Jaurová]], [[Michal Šimečka]] a [[Martin Hojsík]].<ref name="pravda-novou-predsednickou-ps" />Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Ondrej Prostredník]], [[Zuzana Števulová]], [[Branislav Vančo]], [[Peter Brozman]], [[Michal Šimečka|Lucia Plaváková]], [[Ivan Sakin]], [[Igor Fedurco]], [[Tibor Forró]] a [[Ivan Hudcovský]]. Na sneme strany [[7. máj]]a [[2022]] bol za predsedu zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Irena Bihariová]], [[Tomáš Valášek]], [[Martin Hojsík]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] a [[Lucia Plaváková]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Jana Hanuliaková]], [[Zora Jaurová]], [[Beáta Jurík]], [[Ingrid Kosová]], [[Simona Petrík]], [[Tamara Stohlová]], [[Dávid Dej]], [[Ondrej Prostredník]], [[Michal Sabo]], [[Ivan Štefunko]], [[Branislav Vančo]], [[Michal Wiezik]] a [[Peter Koupil]]. Na sneme strany [[7. máj|4. máj]]a [[2024]] bol za predsedu opätovne zvolený [[Michal Šimečka]]. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: [[Ivan Štefunko]], [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Tomáš Valášek]], [[Simona Petrík]] a [[Zora Jaurová]]. Za členov predsedníctva boli zvolení: [[Martin Hojsík]], [[Ján Hargaš]], [[Martin Pekár]], [[Štefan Kišš]], [[Irena Bihariová]], [[Tamara Stohlová]], [[Tina Gažovičová]], [[Ingrid Kosová]], [[Lucia Plaváková]], [[Michal Wiezik]], [[Beáta Jurík]], [[Oskar Dvořák]] a [[Zuzana Mesterová]]. === Predsedovia PS === * 2018{{--}}2019: [[Ivan Štefunko]]<ref name="sme-stefunko" /> * 2019{{--}}2020: [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]]<ref name="sme-2019-snem" /> * 2020{{--}}2022: [[Irena Bihariová]] * od 2022: [[Michal Šimečka]] === Platformy === * Zelená platforma * PSF (ženská platforma) * [[Mladí progresívci]] * Progresívni veriaci * Progresívne vzdelaní == Volebné výsledky == Volebné výsledky z [[Zoznam volieb na Slovensku|volieb]], na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana [[Demokrati (politická strana)|SPOLU – občianska demokracia]] spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom '''Koalícia PS SPOLU'''. Pokračovanie tejto koalície aj do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných volieb 2020]] potvrdili strany v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020: strana Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia - volebný program {{!}} Aktuality|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/progresivne-slovensko-a-spolu/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> === Voľby do Národnej rady SR === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! Počet hlasov ! Počet hlasov % ! Počet mandátov ! Umiestnenie !Postavenie |- |[[2020]] |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Národnej rady]] |200 780 |6,96 % |*{{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#00b4db}} |5. miesto | style="background:#ffd9d9" |mimo parlamentu |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]] |533 136 |17,96% |{{Infobox politická strana/mandáty|32|150|hex=#00b4db}} |2. miesto | style="background:#ffd9d9" |[[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Opozícia]] s [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]]+[[Kresťanská únia|KÚ]]+[[ZA ĽUDÍ]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] |} So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PS-Spolu podáva sťažnosť proti výsledku volieb na Ústavný súd|url=https://domov.sme.sk/c/22355683/ps-spolu-podava-staznost-voci-vysledku-volieb-2020.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2022-09-22|jazyk=sk|meno=Filo|priezvisko=Jakub}}</ref> * Poslanec [[Martin Poliačik]] zvolený ako kandidát strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] pre volebné obdobie [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|2016 – 2020]] vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca. * *: Poslanec [[Tomáš Valášek]] zvolený ako kandidát strany [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny [[Sputnik V]] vtedajším premiérom [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Progresívne Slovensko bude mať poslanca. Do strany vstupuje Tomáš Valášek|autor=aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/880453/progresivne-slovensko-bude-mat-poslanca-do-strany-vstupuje-tomas-valasek/|dátum prístupu=2021-08-06|dátum vydania=2021-04-09}}</ref> [[Súbor:ZuzanaCaputovaPokracujeVKampani-IMG 0394-SF.jpg|náhľad|Kandidátka PS v prezidentských voľbách v roku 2019, [[Zuzana Čaputová]], počas volebnej kampane vo februári 2019]] === Prezidentské voľby === {| class="wikitable" !width="120" rowspan="2"|Voľby !width="180" rowspan=2|Kandidát !width="200" colspan=3|Výsledok v prvom kole !width="200" colspan=3|Výsledok v druhom kole |- !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok !width="100"|Počet hlasov !width="100"|Počet hlasov % !Výsledok |- | [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] | [[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | style="background:#e6ffd9"| '''zvolená''' |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |958 393 |42,51 % |1. miesto |1 243 709 |46,87 % | style="background:#ffd9d9" |'''nezvolený''' |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable sortable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[2019]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Európsky parlament]] | align="right" | 198 255 | align="right" | 20,11 %^* | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9" | účasť vo frakcií ALDE |- | [[2024]] | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Európsky parlament]] | align="right" | 410 844 | align="right" | 27,82 % | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|15|hex=#00b4db}} | 1. miesto | style="background:#e6ffd9"|účasť vo frakcií Renew |- |} * Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]] získali 4 mandáty.<ref name="eurovolby" /> Poslanci za stranu Spolu sa následne pridali k [[Skupina Európskej ľudovej strany|frakcii]] [[Európska ľudová strana|EPP]]. === Voľby do orgánov samosprávy obcí === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! Voľby do ! počet starostov ! počet hlasov % ! umiestnenie ! počet poslancov ! počet hlasov % ! umiestnenie |- | [[2018]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-05 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|3|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,10 % | align="center" | 32. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|46|20646|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,22 % | align="center" | 29. miesto |- | [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-10 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|Orgánov samosprávy obcí na Slovensku]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|2904|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,07 % | align="center" | 43. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|70|20462|hex=#00b4db}} | align="center" | 0,34 % | align="center" | 23. miesto |- |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:2020 nrsr ps.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU) Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> == Volebné preferencie == Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | 1,9 | | 1,4 | 3,6 | |3,9 | |4,2 |4,4 | |'''5,3''' |'''5,1''' |- !2019 |4,9 |'''9,5''' |'''9,1''' |'''13,4''' | |'''15,7*''' | |'''14,9*''' |'''13,4*''' |'''11,0*''' |'''11,7'''* |'''10,3'''* |- !2020 |'''10,5'''/'''9,8*''' |'''9,3*''' |'''5,9*''' |'''7,6*''' |'''6,5''' |'''6,2¹/5,9²''' |. |. |'''5,9''' |'''5,4''' |'''5,9''' |'''6,0''' |- !2021 |'''5,2''' |'''6,7''' | |'''6,2''' |'''6,1''' |'''6,3''' | | |'''7,0''' |'''6,6''' | |'''7,7''' |- !2022 |'''8,3''' | |'''8,1''' |'''7,3''' | |'''9,1''' | | |'''9,6''' | |'''10,2''' |'''10,3/12,8''' |- !2023 | |'''11,0''' |'''12,1''' |'''13,1''' |'''12,5''' |'''13,5''' |'''14,3''' |'''15,0''' |'''16,5/16,6''' |. |'''17,9''' |. |- !2024 |'''19,4''' |'''18,9''' |'''20,1''' |'''19,7''' |. |'''21,6''' |'''21,3''' |. |'''22,1''' |. |'''22,6''' |'''21,5''' |- !2025 |. |'''22,1''' | | | | | | | | | | |} ¹ prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho ² prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho === Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO === {| class="wikitable" ! Rok ! I ! II ! III ! IV ! V ! VI ! VII ! VIII ! IX ! X ! XI ! XII |- !2018 | |1,6 | |3,8 |3,9 |4,0 | |4,1 |4,6 |'''4,9''' |'''5''' |'''5,3''' |- !2019 |. |'''7,5''' |. |'''14,4''' |'''13,7''' |'''18*''' |. |. |'''14,5*''' |'''12,7*''' |'''12,4*''' |. |- !2020 |'''10,2*''' |'''9,1*''' |. |'''6,5''' |. |. |'''5,2''' |. |. |'''6,2''' |. |'''6,5''' |- !2021 |. |'''7,2''' |'''8,0''' |'''8,3''' |'''8,5''' |'''8,3''' |'''8,4''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''8,6''' |'''8,7''' |'''8,6''' |- !2022 |'''8,5''' |'''8,7''' |'''8,9''' |'''8,7''' |'''9,7''' |'''9,9''' |'''9,8''' |'''9,9''' |'''10,0''' |'''11,2''' |'''11,5''' |'''11,8''' |- !2023 |'''13,2''' |'''13,7''' |'''15,1''' |'''14,1''' |'''14,3''' |'''14,4''' |'''15,4''' |'''17,8''' |'''18,2/18,0''' |. |'''20,1''' |'''21,4''' |- !2024 |'''19,9''' |'''22,6''' |'''21,0''' |'''20,1''' |'''20,8''' |'''22,8''' |'''21,7''' |'''22,0''' |'''22,4''' |'''21,3''' |'''21,2''' |'''22,8''' |- !2025 |'''24,6''' | | | | | | | | | | | |} Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS. == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ives-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210806231731/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725 | dátum archivácie = 2021-08-06 }}</ref> <ref name="ps-o-nas">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = https://www.progresivne.sk/o-nas/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-23 | miesto = Bratislava }}</ref> <ref name="ps-progresivizmus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresivizmus | url = https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180303225246/https://www.progresivne.sk/progresivizmus/ | dátum archivácie = 2018-03-03 }}</ref> <ref name="ideovakonferencia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ideová konferencia | url = http://ideovakonferencia.sk/ | vydavateľ = Progresívne Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315200006/http://ideovakonferencia.sk/ | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="sme-stefunko">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | titul = Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-20 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="dennikn-ps-sa-ukazalo-s-verhofstadtom">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/883170/progresivne-slovensko-sa-ukazalo-s-verhofstadtom-a-presviedca-ze-to-s-politikou-mysli-vazne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-18 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> <ref name="tvnoviny-ps-si-zvolilo-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko | url = http://www.tvnoviny.sk/domace/1903342_progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = }}</ref> }} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [https://progresivne.sk/ Progresívne Slovensko] – oficiálny web * [https://www.pocuvamemladych.sk/ Mladí progresívci] – web mládežníckej organizácie * [https://www.psf.sk PSF – feministická platforma] – web ženskej platformy * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725 Progresívne Slovensko v registri politických strán a politických hnutí MV SR] * [https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu Bod Zlomu{{--}}volebný program do parlamentných volieb 2020] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Progresívne Slovensko| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] mdvwbi5xaokdlu66777w3tcdtqgx843 0 619529 8057877 8039997 2025-07-07T20:14:22Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Katarína Opalińska |titul = poľská kráľovná |obrázok = Catherine Opalińska.PNG |panovanie = |korunovácia = [[4. október]] [[1705]] |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[13. október]] [[1680]] |miesto narodenia = [[Poznaň]], [[Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]] |dátum úmrtia = {{dúv|1747|3|19|1680|10|13}} |miesto úmrtia = [[Lunéville (mesto)|Lunéville]], [[Francúzsko]] |miesto pochovania = Église Notre-Dame-de-Bonsecours, [[Nancy (mesto)|Nancy]] |predchodca = [[Kristína Eberhardína Hohenzollernská]] |nástupca = [[Mária Jozefa Habsburská]] |manžel = [[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislava I. Leszczyńský]] |potomstvo = Anna Leszczyńská, [[Mária Leszczyńská]] |dynastia = Opaliński |otec = Ján Karol Opaliński |matka = Žofia Czarnkowská }} '''Katarína Opalińska''' ([[Poľština|poľsky]]: ''Katarzyna Opalińska''; * [[13. október]] [[1680]], [[Poznaň]], [[Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]]{{--}}† [[19. marec]] [[1747]], [[Lunéville (mesto)|Lunéville]], [[Francúzsko]]) bola ako manželka [[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislava I. Leszczyńského]] poľská kráľovná a litovská veľkokňažná, neskôr lotrinská vojvodkyňa. == Životopis == Bola dcérou magnáta Jána Karola Opalińského<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Kostka|meno = Jerzy Antoni |titul = Kostkowie herbu Dąbrowa |rok = 2010|vydavateľ = Wyd. Z.P. POLIMER|miesto = Koszalin |strany = 82, 256, 298, 299 i 300|isbn = 978-83-89976-40-6}}</ref> a Žofie Czarnkowskej. 10. mája [[1698]] sa v [[Krakov]]e vydala za Stanislava Leszczynskiho, ktorý sa v roku [[1705]] stal poľským kráľom. V roku [[1699]] porodila dcéru Annu a v roku [[1703]] druhú dcéru [[Mária Leszczyńská|Máriu]], budúcu manželku francúzskeho kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] Ľudovít XV. po smrti svojej svokry v roku 1747 nariadil v [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrále Notre Dame]] usporiadať ceremóniu k jej ucteniu. Katarínin hrob sa nachádza v [[Nancy (mesto)|Nancy]] vedľa hrobu jej manžela a srdca jej dcéry. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://portal.dnb.de/opac.htm?method=simpleSearch&cqlMode=true&query=nid%3D1012920631 Katharina Opalińska] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kateřina Opalinská|15373801|pl|Katarzyna Opalińska|51594835}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kráľovské manželky Poľska]] [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Šľachta v Poľsku]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Poznane]] b13a3b4gmsd6twsxgbnxqv3st5a7ud2 0 619545 8057803 7794652 2025-07-07T17:17:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057803 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | Meno = Albrecht VI. Habsburský | titul = rakúsky vojvoda | obrázok = Albrecht VI. (Miniatur in Gebetbuch).jpg | popis obrázku = | panovanie = | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = | dátum narodenia = [[18. december]] [[1418]] | miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1463|12|2|1418|12|18}} | miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | miesto pochovania = [[Dóm svätého Štefana]], [[Viedeň]] | predchodca = | regent = | nástupca = | manželka = [[Matilda Falcká]] | potomstvo = | dynastia = [[Habsburgovci]] | otec = [[Ernest I. Habsburský]] | matka = [[Cymburgis Mazovská]] }} '''Albrecht VI. Habsburský''' (* [[18. december]] [[1418]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]{{--}}† [[2. december]] [[1463]], tamže) bol rakúsky vojvoda, druhorodený syn [[Ernest I. Habsburský|Ernesta I.]] z [[Habsburgovci|habsburskej]] dynastie a [[Piastovci|Piastovny]] [[Cimburgis Mazovská|Cimburgis Mazovskej]]. == Životopis == Po otcovej smrti sa stal jeho poručníkom Albrechtův strýko [[Fridrich IV. (Tirolsko)|Fridrich IV.]], vojvoda tirolský. Bol ním do roku [[1435]], keď krajinu po otcovi prevzal Albrechtov o tri roky starší brat Fridrich<ref>Heinrich Koller: ''Kaiser Friedrich III.'' Darmstadt 2005, S. 49.</ref> (neskorší cisár [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]]) Roku [[1439]] sa stal regentom v Predných krajinách (dnešné [[Bádensko-Württembersko|Bádensko -Württembersko]]), kde v roku [[1457]] založil [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|univerzitu]] vo [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu]].<ref>Konstantin Moritz A. Langmaier: ''Erzherzog Albrecht VI. von Österreich (1418–1463). Ein Fürst im Spannungsfeld von Dynastie, Regionen und Reich.'' Köln u.&nbsp;a. 2015, S. 430.</ref>. [[6. január]]a [[1453]] mu ho jeho brat Friedrich III. udelil titul [[arcivojvoda|arcivojvodu]].<ref>Heinrich Koller: ''Kaiser Friedrich III.'' Darmstadt 2005, S. 135 und 136f., Konstantin Moritz A. Langmaier: ''Erzherzog Albrecht VI. von Österreich (1418–1463). Ein Fürst im Spannungsfeld von Dynastie, Regionen und Reich.'' Köln u.&nbsp;a. 2015, S. 339ff.</ref> V roku [[1458]] získal regentstvo v [[Horné Rakúsko|Hornom Rakúsku]]. Sídlo mal na hrade v [[Linz]]i, kde mal kanceláriu a zriadil tu vlastnú finančnú správu.<br/> Počas ďalších rokov začal pracovať na získaní väčšej moci, čo v roku [[1462]] viedlo až k viedenskému povstaniu proti cisárovi. Po ňom získal od brata za ročnú odplatu 4 000 zlatých regentstvo v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]].<ref>''[http://geschichte.landesmuseum.net/index.asp?contenturl=http://geschichte.landesmuseum.net/personen/personendetail.asp___id=-1831744059 26. Dezember 1462 Erzherzog Albrecht VI. übernimmt die Regierung in Österreich unter der Enns] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170812213521/http://geschichte.landesmuseum.net/index.asp?contenturl=http://geschichte.landesmuseum.net/personen/personendetail.asp___id=-1831744059 |date=2017-08-12 }}''. NÖ Landesmuseum.</ref> Nasledujúceho roku však medzi bratmi došlo k ďalšiemu konfliktu, nakoniec sa snažili dohodnúť, ale všetko prekazila Albrechtova smrť. 2. dcembra 1463. 6. decembra bol pochovaný do vojvodskej hrobky v [[Dóm svätého Štefana|Dóme svätého Štefana]].<ref>Konstantin Moritz A. Langmaier: ''Erzherzog Albrecht VI. von Österreich (1418–1463). Ein Fürst im Spannungsfeld von Dynastie, Regionen und Reich.'' Köln u.&nbsp;a. 2015, S. 641</ref> Od roku [[1452]] bol ženatý s [[Matilda Falcká|Matildou]], dcérou falckého kurfirsta [[Ľudovít III. (Falcko)|Ľudovíta III.]] Manželia nemali deti a žili oddelene. == Rodokmeň == {| class="wikitable" align=center |+'''Rodokmeň Albrechta VI. Habsburského''' |- | rowspan="8" align="center"| '''Albrecht VI. Habsburský''' | rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br />[[Ernest I. Habsburský]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Leopold III. Habsburský]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Albrecht II. Habsburský]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Jana z Pfirtu]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Viridis Visconti]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Bernabo Visconti]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Beatrice della Scala]] |- | rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br />[[Cymburgis Mazovská]] | rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br />[[Siemowit IV.]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Simowit III.]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Eufémia Opavská]] |- | rowspan="2" align="center"| '''Stará matka:'''<br />[[Alexandra Litovská]] | align="center"| '''Prastarý otec:'''<br />[[Algirdas]] |- | align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Uliana Tverskaja]] |} == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Hamannová|meno=Brigitte|odkaz na autora=Brigitte Hamannová|titul=Habsburkové. Životopisná encyklopedie|vydavateľ=Brána ; Knižní klub|miesto=Praha|rok=1996|počet strán=408|isbn=80-85946-19-X|strany=41–42}} * {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Langmaier|meno=Konstantin Moritz|titul=http://www.regesta-imperii.de/fileadmin/user_upload/downloads/Regesta_Imperii_Beiheft_38_Druckv.pdf|jazyk=nemecky}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://gedaechtnisdeslandes.at/personen/action/show/controller/Person/?tx_gdl_gdl%5Bperson%5d=50 Erzherzog Albrecht VI.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180703220429/https://gedaechtnisdeslandes.at/personen/action/show/controller/Person/?tx_gdl_gdl%5Bperson%5D=50 |date=2018-07-03 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Albrecht VI. Habsburský|14997085|de|Albrecht VI. (Österreich)|177178014}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Habsburský, Albrecht}} [[Kategória:Habsburgovci]] [[Kategória:Vojvodovia Rakúska]] [[Kategória:Arcivojvodovia]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] ll9l8m733t7b5ks4itdpbn1m6iyeitm 0 619743 8057726 7951022 2025-07-07T13:26:57Z 185.94.55.246 Změna nefunkční URL ve zdrojích na funkční URL. 8057726 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ing. Radim Jančura | Rodné meno = | Popis osoby = zakladateľ a riaditeľ [[Student Agency]] a [[RegioJet]] | Portrét = Radim_Jancura.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|01|12}} | Miesto narodenia = [[Ostrava]] | Bydlisko = [[Brno]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Česko]] | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = riaditeľ [[Student Agency]] a [[RegioJet]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoké učenie technické v Brne]] | Profesia = podnikateľ a manažér | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Radim Jančura''' (* [[12. január]] [[1972]] [[Ostrava]]<ref>[http://www.financnici.cz/radim-jancura Radim Jančura] na financnici.cz</ref>) je [[Česko|český]] [[podnikateľ]] a [[manažér]], známy najmä ako zakladateľ a vlastník spoločností [[Student Agency]] a [[RegioJet]]. Je člen správnej rady [[Nadační fond proti korupci|Nadačného fondu pre boj proti korupcii]] a financuje český nadačný fond "Stínové Ředitelství silnic a dálnic". == Vzdelanie == Absolvoval Elektrotechnickú fakultu (dnes [[Fakulta elektrotechniky a komunikačných technológií]]) na [[Vysoké učenie technické v Brne|Vysokom učení technickom]] v [[Brno|Brne]] a získal titul [[Inžinier (akademický titul)|inžinier]]. == Podnikanie == Založil, vlastní a riadi spoločnosť [[Student Agency]],<ref name="rejSA">Obchodní rejstřík na justice.cz, IČ 25317075 (STUDENT AGENCY, s.r.o.)</ref> ktorá prevádzkuje „žlté“ autobusy, predáva letenky a konkuruje [[České dráhy|Českým dráham]] v osobnej železničnej doprave spoločnosťou [[RegioJet]]. Je vlastník spoločnosti DPL Real,<ref>Obchodní rejstřík na justice.cz, IČ 27686248 (DPL real, s.r.o.)</ref> ktorej patrí brniansky [[Dům pánů z Lipé]]. V roku [[2012]] inicioval vznik nadačného fondu s názvom „Stínové ŘSD“ (Tieňové riaditeľstvo ciest a diaľnic), ktoré svojou činnosťou poukazuje na chyby v činnosti dopravných staviteľov a najmä štátneho [[Ředitelství silnic a dálnic]].<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/stinove-rsd-chi-/eko-doprava.aspx?c=A160531_122330_eko-doprava_suj Jančura křísí stínové ŘSD. Chce, aby se stavělo jako za monarchie in iDnes.cz]</ref> Ako významný dopravca na [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnici D1]] je Radim Jančura dlhodobý kritik ích pomalých rekonštrukcií.<ref>[http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/jancura-navrhuje-d1-rozbit-a-zalit-asfaltem-970187 Jančura navrhuje D1 rozbít a zalít asfaltem in e15.cz]</ref><ref>[http://ekonomika.idnes.cz/jancura-utoci-na-ministra-prachare-kvuli-zbytecnym-uzavirkam-d1-pwx-/eko-doprava.aspx?c=A140409_084019_eko-doprava_fih Na D1 řidiči pročekali 50 milionů, útočí Jančura. Zveřejnil mobil ministra in iDnes.cz]</ref> Od [[19. apríl]]a [[2013]] do 1. februára 2018 bol konateľom spoločnosti Tick Tack Taxi.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/radim-jancura-chce-taxisluzbu-dke-/ekonomika.aspx?c=A130429_143010_ekonomika_hro Po žlutých autobusech a vlacích chce Jančura ovládnout i trh s taxíky], iDNES.cz, 29. 4. 2013</ref> Dostal mnoho ocenení, napríklad ''Podnikatel roku 2005''.<ref>https://www.studentagency.cz/o-nas/pro-media/archiv/podnikatel-roku-2005.html</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dreamlife.cz/svet-uspesnych/podnikani/radim-jancura-studentsky-napad-za-miliony/article.html?id=254 Radim Jančura: Studentský nápad za milióny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101122180404/http://dreamlife.cz/svet-uspesnych/podnikani/radim-jancura-studentsky-napad-za-miliony/article.html?id=254 |date=2010-11-22 }}, Dreamlife.cz * [http://www.financnici.cz/radim-jancura Životopis], Financnici.cz * [http://www.uk-mba.cz/lektori/jancura.html Profil lektora na UK MBA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090711194833/http://www.uk-mba.cz/lektori/jancura.html |date=2009-07-11 }} ;Rozhovory * Zuzana Luňáková: [http://hn.ihned.cz/c1-37374440-vlaky-se-pro-me-staly-otazkou-cti Interview s Radimom Jančurou pre www.iHNed.cz], 8.6.2009 * David Fábry: [http://www.shekel.cz/103/103 Interview s Radimom Jančurou pre www.shekel.cz], 28.2.2010 * Jan Šindelář [http://zpravy.e15.cz/nazory/rozhovory/radim-jancura-zeleznice-ma-obrovskou-budoucnost-701161 Rozhovor pre E15 - Radim Jančura: Železnice má obrovskou budoucnost], 19. 9. 2011 * Marek Odstrčilík [http://xman.idnes.cz/radim-jancura-moderni-zbojnik-jemuz-muzete-zavolat-603-446-680-pm8-/xman-rozhovory.aspx?c=A111012_104832_xman-rozhovory_fro Rozhovor pro xman.idnes.cz - Radim Jančura: moderní zbojník, jemuž můžete zavolat. 603 446 680], 13. 10. 2011 == Zdroj == {{Preklad|cs|Radim Jančura|15827832}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jančura, Radim}} [[Kategória:Českí podnikatelia]] [[Kategória:Českí manažéri]] [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:Absolventi Vysokého učenia technického v Brne]] 8afx9lku2l2nid6mxdkhd3ns02gew9d 0 626878 8057938 8054990 2025-07-07T21:15:51Z 178.41.220.233 8057938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Carlos Sainz Jr. | popis_osoby = španielsky jazdec F1 | obrázok = Formula1Gabelhofen2022 (04) (cropped2).jpg | popis_obrázka = Sainz v roku 2022 | štát = Španielsko | dátum_narodenia = {{dnv|1994|09|01}} | miesto_narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2015|2015]], [[Formula 1 v roku 2016|2016]], [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]], [[Formula 1 v roku 2025|2025]] | tímy = [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]] (2015 – 17)<br>[[Renault F1|Renault]] (2017 – 18)<br>[[McLaren]] (2019 – 2020)<br>[[Scuderia Ferrari]] (2021-2024)<br>[[Williams Racing]] (2025-) | preteky = 221 (217 štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 4 | stupne_víťazov = 27 | body = 1285.5 | pole_positions = 6 | najrýchlejšie_kolá = 4 | prvá_GP = VC Austrálie 2015 | prvé_víťazstvo = VC Veľkej Británie 2022 | posledné_víťazstvo =VC Mexika 2024 | posledná GP =VC Veľkej Británie 2025 | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''Carlos Sainz Vázquez de Castro''', známy ako '''Carlos Sainz Jr.''' (* [[1. september]] [[1994]], [[Madrid]], [[Španielsko]]), je španielsky pilot [[Formula 1|Formuly 1]]. Je synom dvojnásobného majstra sveta v [[rely]] [[Carlos Sainz|Carlosa Sainza]]. Od roku 2015 do 2017 pretekal za [[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]], pričom ku koncu roka 2017 prestúpil do [[Renault F1|Renaultu]]. V roku 2019 prestúpil do tímu [[McLaren]].<ref>https://www.mclaren.com/formula1/inside-the-mtc/carlos-sainz-race-mclaren-2019/</ref> Od 2021 jazdil za [[Scuderia Ferrari]]. Od roku 2025 jazdí za Williams Racing. ==Pretekárske výsledky== ===Prehľad=== {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! Rok ! Séria ! Tím ! Preteky ! Víťazstvá ! Pole<br>position ! Najrýchlejšie<br>kolá ! Pódiá ! Body ! Umiestnenie |- ! rowspan="6"| 2010 | align=left| Formula BMW Europe | rowspan="2" align=left| EuroInternational | 16 | 2 | 1 | 2 | 5 | 227 | 4. miesto |- | align=left| Formula BMW Pacific | 9 | 3 | 2 | 2 | 5 | N/A | NC† |- | rowspan="2" align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | align=left| Epsilon Euskadi | 2 | 0 | 0 | 2 | 1 | rowspan="2"| N/A | rowspan="2"| NC† |- | align=left| Tech 1 Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 |- | align=left| European F3 Open | align=left| De Villota Motorsport | 4 | 0 | 0 | 0 | 1 | N/A | NC† |- | align=left| Formula Renault UK Winter Series | align=left| Koiranen Bros. Motorsport | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 18. miesto |- ! rowspan="4"| 2011 | align=left| Eurocup Formula Renault 2.0 | rowspan="2" align=left| Koiranen Motorsport | 14 | 4 | 2 | 5 | 10 | 200 | style="background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' |- | align=left| Formula Renault 2.0 NEC | 20 | 8 | 10 | 12 | 17 | 489 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- | align=left| Formula 3 Euro Series | rowspan="2" align=left| Signature | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | NC† |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 17. miesto |- ! rowspan="5"| 2012 | align=left| British Formula 3 Championship | rowspan="5" align=left| Carlin | 26 | 1 | 5 | 2 | 9 | 224 | 6. miesto |- | align=left| Formula 3 Euro Series | 24 | 2 | 0 | 0 | 2 | 112 | 9. miesto |- | align=left| FIA European Formula 3 Championship | 20 | 2 | 1 | 1 | 5 | 161 | 5. miesto |- | align=left| Masters of Formula 3 | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 4. miesto |- | align=left| Macau Grand Prix | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | N/A | 7. miesto |- ! rowspan="2"| 2013 | align=left| GP3 Series | align=left| MW Arden | 16 | 1 | 0 | 2 | 2 | 66 | 10. miesto |- | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| Zeta Corse | 9 | 0 | 0 | 1 | 0 | 22 | 19. miesto |- ! 2014 | align=left| Formula Renault 3.5 Series | align=left| DAMS | 17 | 7 | 7 | 6 | 7 | 227 | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |- ! 2015 | align=left| [[Formula 1 v roku 2015|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 19 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 | 15. miesto |- ! 2016 | align=left| [[Formula 1 v roku 2016|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 46 | 12. miesto |- ! rowspan="2"| 2017 | rowspan="2" align=left| [[Formula 1 v roku 2017|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Toro Rosso]] | 16 | 0 | 0 | 0 | 0 | rowspan="2"| 54 | rowspan="2"| 9. miesto |- | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 4 | 0 | 0 | 0 | 0 |- ! 2018 | align=left| [[Formula 1 v roku 2018|Formula 1]] | align=left| [[Renault F1|Renault Sport F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 0 | 53 | 10. miesto |- ! 2019 | align=left| [[Formula 1 v roku 2019|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] | 21 | 0 | 0 | 0 | 1 | 96 | 6. miesto |- !2020 | align=left| [[Formula 1 v roku 2020|Formula 1]] | align=left| [[McLaren|McLaren F1 Team]] |17 |0 |0 |1 |1 |105 |6. miesto |- !2021 | align=left| [[Formula 1 v roku 2021|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |22 |0 |0 |0 |4 |164,5 |5. miesto |- !2022 | align=left| [[Formula 1 v roku 2022|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |22 |1 |3 |2 |9 |246 |5. miesto |- !2023 | align=left| [[Formula 1 v roku 2023|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |22 |1 |2 |0 |3 |200 |7. miesto |- !2024 | align=left| [[Formula 1 v roku 2024|Formula 1]] | align=left| [[Scuderia Ferrari]] |24 |2 |1 |1 |8 |290 |5. miesto |- !2025 |Formula 1 |Williams Racing |24 | | | | | | |} <nowiki>*</nowiki>sezóna prebieha ===GP3 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| CAT<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| VAL<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! colspan="2"| SIL<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| YMC<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''MW Arden''' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #DFFFDF"| ''5'' | style="background:#ffdf9f;"| ''3'' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background: #DFFFDF"| 5 | style="background:#dfdfdf;"| 2 | style="background: #EFCFFF"| '''Ret''' | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 9 | style="background:#000000; color:#FFFFFF;"| DSQ | style="background: #CFCFFF"| 18 | '''66''' | '''10. miesto''' |} ===Formula Renault 3.5 Series=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| 2013 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| RBR<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''Zeta Corse''' | | | | | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #CFCFFF"| 18† | | | | | style="background: #DFFFDF"| ''7'' | style="background: #CFCFFF"| 22 | style="background: #CFCFFF"| 16† | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 6 | '''22''' | '''19. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| 2014 ! Tím ! colspan="2"| MNZ<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! colspan="2"| ALC<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! colspan="2"| SPA<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! colspan="2"| MSC<br>{{minivlajka|Rusko}} ! colspan="2"| NÜR<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! colspan="2"| HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! colspan="2"| LEC<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! colspan="2"| JER<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! Body ! Umiestnenie |- | '''DAMS''' | style="background: #CFCFFF"| '''''18''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''''1''''' | style="background: #EFCFFF"| Ret | style="background: #DFFFDF"| 4 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #ffffbf"| '''1''' | style="background: #ffffbf"| ''1'' | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 11 | '''227''' | style="background: #ffffbf"| '''1. miesto''' |} ===Formula 1=== {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2015|2015]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #DFFFDF"| 10 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #DFFFDF"| 7 | style="background: #CFCFFF"| 13 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #CFCFFF"| 11 | | | | | '''18''' | '''15. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2016|2016]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! EUR<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #CFCFFF"| 12 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 9 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #DFFFDF"| 8 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #CFCFFF"| 15 | style="background: #CFCFFF"| 14 | style="background: #CFCFFF"| 11 | style="background: #CFCFFF"| 17 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #CFCFFF"| 16 | style="background: #DFFFDF"| 6 | style="background: #EFCFFF"| DNF | | | '''46''' | '''12. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=3| [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! MAL<br>{{minivlajka|Malajzia}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Scuderia Toro Rosso|Toro Rosso]]''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | | | | | | | | rowspan=2| '''54''' | rowspan=2| '''9. miesto''' |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | | | | | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #efcfff"| DNF | | | |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2018|2018]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[Renault F1|Renault]]''' | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 17 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | '''53''' | '''10. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! CHN<br>{{minivlajka|Čína}} ! AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! MCO<br>{{minivlajka|Monako}} ! CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} ! FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} ! AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! GER<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} ! MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} ! USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} ! BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! ! Body ! Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 19† | style="background: #cfcfff"| 14 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #cfcfff"| 12 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | | | '''96''' | '''6. miesto''' |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan=2| [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! Tím ! AUS<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} ! HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} ! GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! 70A<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ! ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} ! BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} ! ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUS<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} ! EIF<br>{{minivlajka|Nemecko}} ! POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} ! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} ! TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} ! BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! SKH<br>{{minivlajka|Bahrajn}} ! ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! | | | | !Body !Umiestnenie |- | '''[[McLaren]]''' | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 9 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #cfcfff"| 13 | style="background: #FFFFFF"| DNS | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #EFCFFF"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfffdf"| 6 | | | | | | |'''105''' |'''6. miesto''' |- ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2021|2021]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !POR<br>{{minivlajka|Portugalsko}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !AUT<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !RUS<br>{{minivlajka|Rusko}} !TUR<br>{{minivlajka|Turecko}} !JAP <br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !QAT !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !Body !Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferrari''']] | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfdfdf"| 2 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #cfcfff"| 11 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 10 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #ffdf9f"| 3 | style="background: #dfffdf"| 8 |''Zrušené'' | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 6 | style="background: #dfffdf"| 7 | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #ffdf9f"| 3 |164,5 |5. miesto |- style="border-top:3px solid #aaaaaa" ! rowspan="2" |[[Formula 1 v roku 2022|2022]] !Tím !BHR<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !SAU<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} ! AUS<br>{{minivlajka|Austrália}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !ESP<br>{{minivlajka|Španielsko}} !MCO<br>{{minivlajka|Monako}} !AZE<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !CAN<br>{{minivlajka|Kanada}} !STY<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !GBR<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !FRA<br>{{minivlajka|Francúzsko}} !HUN<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !BEL<br>{{minivlajka|Belgicko}} !NED<br>{{minivlajka|Holandsko}} !ITA<br>{{minivlajka|Taliansko}} !SIN<br>{{minivlajka|Singapur}} !JPN<br>{{minivlajka|Japonsko}} !USA<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !MEX<br>{{minivlajka|Mexiko}} !BRA<br>{{minivlajka|Brazília}} !ARE<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} ! ! Body ! Umiestnenie |- |[[Scuderia Ferrari|'''Ferrari''']] | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #ffdf9f"|'''3''' | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfdfdf"|'''2''' | style="background: #ffffbf"|'''1''' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| '''3''' | style="background: #dfffdf"| 8 | style="background: #dfffdf"| 4 | style="background: #ffdf9f"| '''3''' | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #efcfff"| DNF | style="background: #dfffdf"| 5 | style="background: #ffdf9f"| '''3''' | style="background: #dfffdf"| 4 | | '''246''' | '''5. miesto''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Ricciardo, Daniel}} [[Kategória:Piloti F1]] rbegimq9eokdqua09tswil700knxo71 14 634525 8057905 6858828 2025-07-07T20:41:12Z Jetam2 30982 kat 8057905 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Miškovec]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Miškovec]] [[Kategória:Osobnosti z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy|Miškovec]] 4nok1v4xh3yp6xw4psuiy4oobqks21e 0 635565 8057980 7839254 2025-07-08T02:28:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057980 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Arménsky chrám svätého Kríža - Surp Hač | Druh kostola = chrám arménskej apoštolskej a arménskej pravoslávnej cirkvi | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = BRG-2019-ArmenskaCarkva04.jpg | Popis obrázka = celkový pohľad na chrám zo severozápadu | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Bulharsko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Oblasť | Kraj = [[Burgas (oblasť)|Burgas]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Burgas (okres)|Burgas]] | Mesto = [[Burgas]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 42.493803 | Zemepisná dĺžka = 27.473819 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Arménska apoštolská cirkev, Arménska pravoslávna cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 1896 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = | Sloh1 = | Výstavba = 1853 | Založenie = | Dokončenie = 1853 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = 1 | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Armenian Church the Holy Cross in Burgas | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Arménsky chrám svätého Kríža''' ({{vjz|bul|Арменска църква „Свети кръст”|''Armenska cărkva „Sveti krăst“''}}, {{vjz|hye|Սուրբ Խաչ|''Surp hač''}}), známy aj ako '''Arménsky chrám Surp Hač''' ({{vjz|bul|Арменска църква „Сурп Хач”|''Armenska cărkva „Surp Hač“''}}, {{vjz|hye|Սուրբ Խաչ|''Surp hač''}}) je chrám arménskej apoštolskej ako aj arménskej pravoslávnej cirkvi z druhej polovice 19. storočia nachádzajúci sa v južnej časti centra mesta [[Burgas]] v [[Burgas (oblasť)|Burgaskej oblasti]] v juhovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ReferenceA">KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 76 . (bulharsky)</ref><ref name="opoznai.bg">[https://opoznai.bg/view/armenska-tzarkva-surp-hach-burgas opoznai.bg]</ref><ref name="gotoburgas.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=gotoburgas.com |url=https://www.gotoburgas.com/bg/places-to-go/view/79 |dátum prístupu=2019-07-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180726135317/https://www.gotoburgas.com/bg/places-to-go/view/79 |dátum archivácie=2018-07-26 }}</ref><ref name="guide-bulgaria.com">[http://poseti.guide-bulgaria.com/a/782/armenian_apostolic_and_orthodox_church_surp_hach.htm guide-bulgaria.com]</ref><ref name="pochivka.bg">[https://pochivka.bg/armenskata-tsarkva-burgas-e2457 pochivka.bg]</ref><ref name="rezervaciq.com">[https://rezervaciq.com/zabelejitelnosti/armenska-carkva-surp-hach-grad-burgas/633 rezervaciq.com]</ref><ref name="uniconbg.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=uniconbg.com |url=https://uniconbg.com/post/13591-hramov-praznik-na-armenskata-curkva-surp-hach-v-burgas-snimki-.html |dátum prístupu=2019-07-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190718230430/https://uniconbg.com/post/13591-hramov-praznik-na-armenskata-curkva-surp-hach-v-burgas-snimki-.html |dátum archivácie=2019-07-18 }}</ref><ref name="burgas24.bg">[https://www.burgas24.bg/novini/burgas/--175491 burgas24.bg]</ref><ref name="burgasmuseums.bg">[http://www.burgasmuseums.bg/index.php?page=encdetail&id=27 burgasmuseums.bg]</ref> == Charakteristika == Arménsky chrám svätého Kríža leží v južnej časti mesta neďaleko burgaskej železničnej stanice<ref name="opoznai.bg"/><ref name="gotoburgas.com"/><ref name="guide-bulgaria.com"/><ref name="burgas24.bg"/> a v tesnom susedstve radnice.<ref name="gotoburgas.com"/> Typovo sa jedná o jednoloďovú monolitickú budovu,<ref name="opoznai.bg"/><ref name="gotoburgas.com"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> ktorá nesie typické znaky arménskej cirkevnej architektúry.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="gotoburgas.com"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> Z vonkajšieho vzhľadu budovy z dôvodu rekonštrukcií nie je úplne zjavný jej pôvodný výzor.<ref name="burgasmuseums.bg"/> Steny budovy sú obložené kamennými doskami, ktoré sú novšie než samotná budova.<ref name="gotoburgas.com"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> Veža zvonice bola k chrámu pristavaná až niekoľko rokov po výstavbe budovy samotného chrámu.<ref name="rezervaciq.com"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> Okolo budovy chrámu sa rozprestiera malý park s lavičkami.<ref name="pochivka.bg"/> Chrám patrí medzi najstaršie a najkrajšie budovy v meste<ref name="gotoburgas.com"/><ref name="pochivka.bg"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="uniconbg.com"/><ref name="burgas24.bg"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> a patrí k hojne navštevovaným pamiatkam.<ref name="pochivka.bg"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="burgas24.bg"/> Chrámový sviatok sa slávi 14. septembra na sviatok Povýšenia svätého Kríža ({{vjz|bul|Въздвижение на Светия кръст Господен|''Văzdviženie na Svetija krăst Gospoden''}} alebo {{vjz|bul|Кръстовден|''Krăstovden''}}).<ref name="gotoburgas.com"/><ref name="uniconbg.com"/> == Dejiny == Arménska menšina je na území Burgasu preukazateľne minimálne od roku 1549.<ref name="rezervaciq.com"/> Pôvodný arménsky chrám svätého Kríža bol postavený už v roku 1673, táto budova však bola niekoľkokrát zásadne prestavovaná.<ref name="ReferenceA"/><ref name="gotoburgas.com"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="burgas24.bg"/> V roku 1748 postavený na mieste pôvodného chrámu malý drevený chrám.<ref name="rezervaciq.com"/><ref name="burgas24.bg"/> Chrám v dnešnej podobe bol postavený v roku 1853,<ref name="opoznai.bg"/><ref name="pochivka.bg"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="uniconbg.com"/><ref name="burgas24.bg"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> čo je známe z nápisu na kameni, ktorý sa nachádza nad vnútornými dverami a taktiež z nápisu, ktorý je na mramorovej časti krstiteľnice.<ref name="opoznai.bg"/><ref name="pochivka.bg"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> Oficiálne vysvätený bol chrám v roku 1896 [[Archimandrita|archimandritom]] Vahinangom Sisagianom.<ref name="rezervaciq.com"/> V roku 1970 bol budove priznaný štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ReferenceA"/><ref name="pochivka.bg"/><ref name="rezervaciq.com"/><ref name="uniconbg.com"/><ref name="burgasmuseums.bg"/> V rokoch 1972 - 1976 prebehla veľká rekonštrukcia budovy.<ref name="rezervaciq.com"/> Bola vymenená strecha, obklady, ako aj inštalácie a zasklené časti.<ref name="rezervaciq.com"/> V roku 1991 bol do parku pred kostolom inštalovaný pamätník arménskej genocídy, ktorý je dielom sochára Hariho Arabiana.<ref name="rezervaciq.com"/> Rekonštrukcia interiéru prebehla v rokoch 2003 - 2008 a týkala sa najmä oltára a stien.<ref name="rezervaciq.com"/> == Zaujímavosť == * Hovorí sa, že v budove chrámu sa v roku 1878 zúčastnil bohoslužby venovanej pamiatke oslobodenia Bulharska významný ruský generál Lermontov, ktorý sa rusko-tureckej oslobodzovacej vojny zúčastnil.<ref name="gotoburgas.com"/> == Galéria == <gallery> BRG-2019-ArmenskaCarkva02.jpg|Detailný pohľad na zvonicu chrámu BRG-2019-ArmenskaCarkva01.jpg|Pohľad na severnú fasádu budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] [[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]] [[Kategória:Chrámy arménskej apoštolskej cirkvi v Bulharsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Krížu]] [[Kategória:Stavby v Burgase]] [[Kategória:Architektúra z 1853]] h7bbytohl2yx7rczar2fqot656a0lah 0 637791 8057812 8057678 2025-07-07T17:40:16Z Luketheslovak 200569 8057812 wikitext text/x-wiki ''Nezamieňať s pojmom: [[Kreatín]]''[[Súbor:Creatinine-imino-tautomer-2D-skeletal.png|náhľad|225x225bod|Kreatinín]] '''Kreatinín''' je [[Produkt (chémia)|produkt]] spontánneho [[Katabolizmus (metabolizmus)|rozkladu]] [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] a [[Kreatín|kreatínu]] vo [[Sval|svaloch]] a zvyčajne vzniká pomerne konštantnou rýchlosťou (v závislosti od svalovej hmoty).<ref>[https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/creatinine-test/about/pac-20384646 Creatinine] in Mayo Clinic</ref> == Biologický význam == Kreatinín v [[Krvné sérum|krvnom sére]] je dôležitým ukazovateľom zdravotného stavu [[Oblička|obličiek]], pretože je to ľahko merateľný vedľajší produkt metabolizmu svalov, ktorý sa vylučuje v nezmenenej forme obličkami. Samotný kreatinín vzniká<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Creatinine, anhydrous {{!}} CAS 60-27-5|url=https://www.scbt.com/p/creatinine-anhydrous-60-27-5/|vydavateľ=www.scbt.com|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> z [[Kreatín|kreatínu]] a [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]]. [[Kreatín]] je syntetizovaný v [[Pečeň|pečeni]] z [[Metylová skupina|metyláciou]] [[Glykokyamín|glykokyamínu]] (tiež nazývaný [[guanidínacetát]]), ktorý je [[Syntéza|biosyntetizovaný]] v [[Oblička|obličkách]] z [[Aminokyselina|aminokyselín]] [[arginín]]u a [[glycín]]u pomocou [[S-adenozylmetionín|S-adenozylmetionínu]]. [[Kreatín]] je potom transportovaný [[Krv|krvou]] do iných orgánov, ako je sval alebo mozog, kde sa [[Fosforylácia|fosforyláciou]] kreatín mení na kreatínfosfát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Creatinine test - Mayo Clinic|url=https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/creatinine-test/about/pac-20384646|vydavateľ=www.mayoclinic.org|dátum prístupu=2019-09-08}}</ref> Premena [[Kreatín|kreatínu]] na kreatínfosfát je [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[Enzým|enzýmom]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázou]]. Tvorba kreatinínu je spontánna [[Cyklizácia|cyklizačná]] [[Chemická reakcia|reakcia]] nekatalyzovaná žiadnym [[Enzým|enzýmom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Are Creatinine Levels & BUN Blood Test? Purpose, Low & High Ranges|url=https://www.medicinenet.com/creatinine_blood_test/article.htm|vydavateľ=MedicineNet|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Creatine phosphate biosynthesis.png|stred|bezrámu|959x959bod]] Kreatinín sa z [[Krv|krvi]] vylučuje [[Oblička|obličkami]], predovšetkým [[Glomerulárna filtrácia|glomerulárnou filtráciou]], ale aj [[Tubulárna sekrécia|tubulárnou sekréciou]] v [[Proximálny tubulus|proximálnom tubule]]. Vyskytuje sa len malá alebo žiadna [[tubulárna reabsorpcia]] kreatinínu z [[Primárny moč|primárneho moču]] do [[Krv|krvi]]. Ak je [[glomerulárna filtrácia]] v [[Oblička|obličkách]] nedostatočná, [[koncentrácia]] kreatinínu v [[Krv|krvi]] stúpa. Preto sa na výpočet [[klírens]]u kreatinínu (CrCl) môžu použiť [[Koncentrácia|koncentrácie]] kreatinínu v [[Krv|krvi]] a [[Moč|moči]], čo približne koreluje s rýchlosťou [[Glomerulárna filtrácia|glomerulárnej filtrácie]] (RGF). [[Koncentrácia|Koncentrácie]] kreatinínu v [[Krv|krvi]] sa môžu tiež použiť samostatne na výpočet odhadovaného RGF (eRGF). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] * [[fosfagén]] == Externé odkazy == * Kreatinín v [http://labtestsonline.org/understanding/analytes/creatinine/tab/test laboratóriách testov online] * [http://www.acb.org.uk/docs/default-source/committees/scientific/amalc/creatinine.pdf Kreatinín: analytická monografia] - Asociácia pre klinickú biochémiu a laboratórne lekárstvo [[Kategória:Látková premena]] [[Kategória:Guanidíny]] s4326z2upp89eih8r62i1o1l8nfmeze 8057859 8057812 2025-07-07T19:42:48Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057859 wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|Kreatín}} [[Súbor:Creatinine-imino-tautomer-2D-skeletal.png|náhľad|Kreatinín]] '''Kreatinín''' je [[Produkt (chémia)|produkt]] spontánneho [[Katabolizmus (metabolizmus)|rozkladu]] [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] a [[Kreatín|kreatínu]] vo [[Sval|svaloch]] a zvyčajne vzniká pomerne konštantnou rýchlosťou (v závislosti od svalovej hmoty).<ref>[https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/creatinine-test/about/pac-20384646 Creatinine] in Mayo Clinic</ref> == Biologický význam == Kreatinín v [[Krvné sérum|krvnom sére]] je dôležitým ukazovateľom zdravotného stavu [[Oblička|obličiek]], pretože je to ľahko merateľný vedľajší produkt metabolizmu svalov, ktorý sa vylučuje v nezmenenej forme obličkami. Samotný kreatinín vzniká<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Creatinine, anhydrous {{!}} CAS 60-27-5|url=https://www.scbt.com/p/creatinine-anhydrous-60-27-5/|vydavateľ=www.scbt.com|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> z [[Kreatín|kreatínu]] a [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]]. [[Kreatín]] je syntetizovaný v [[Pečeň|pečeni]] z [[Metylová skupina|metyláciou]] [[Glykokyamín|glykokyamínu]] (tiež nazývaný [[guanidínacetát]]), ktorý je [[Syntéza|biosyntetizovaný]] v [[Oblička|obličkách]] z [[Aminokyselina|aminokyselín]] [[arginín]]u a [[glycín]]u pomocou [[S-adenozylmetionín|S-adenozylmetionínu]]. [[Kreatín]] je potom transportovaný [[Krv|krvou]] do iných orgánov, ako je sval alebo mozog, kde sa [[Fosforylácia|fosforyláciou]] kreatín mení na kreatínfosfát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Creatinine test - Mayo Clinic|url=https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/creatinine-test/about/pac-20384646|vydavateľ=www.mayoclinic.org|dátum prístupu=2019-09-08}}</ref> Premena [[Kreatín|kreatínu]] na kreatínfosfát je [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[Enzým|enzýmom]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázou]]. Tvorba kreatinínu je spontánna [[Cyklizácia|cyklizačná]] [[Chemická reakcia|reakcia]] nekatalyzovaná žiadnym [[Enzým|enzýmom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Are Creatinine Levels & BUN Blood Test? Purpose, Low & High Ranges|url=https://www.medicinenet.com/creatinine_blood_test/article.htm|vydavateľ=MedicineNet|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> [[Súbor:Creatine phosphate biosynthesis.png|stred|bezrámu|959x959bod]] Kreatinín sa z [[Krv|krvi]] vylučuje [[Oblička|obličkami]], predovšetkým [[Glomerulárna filtrácia|glomerulárnou filtráciou]], ale aj [[Tubulárna sekrécia|tubulárnou sekréciou]] v [[Proximálny tubulus|proximálnom tubule]]. Vyskytuje sa len malá alebo žiadna [[tubulárna reabsorpcia]] kreatinínu z [[Primárny moč|primárneho moču]] do [[Krv|krvi]]. Ak je [[glomerulárna filtrácia]] v [[Oblička|obličkách]] nedostatočná, [[koncentrácia]] kreatinínu v [[Krv|krvi]] stúpa. Preto sa na výpočet [[klírens]]u kreatinínu (CrCl) môžu použiť [[Koncentrácia|koncentrácie]] kreatinínu v [[Krv|krvi]] a [[Moč|moči]], čo približne koreluje s rýchlosťou [[Glomerulárna filtrácia|glomerulárnej filtrácie]] (RGF). [[Koncentrácia|Koncentrácie]] kreatinínu v [[Krv|krvi]] sa môžu tiež použiť samostatne na výpočet odhadovaného RGF (eRGF). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] * [[fosfagén]] == Externé odkazy == * Kreatinín v [http://labtestsonline.org/understanding/analytes/creatinine/tab/test laboratóriách testov online] * [http://www.acb.org.uk/docs/default-source/committees/scientific/amalc/creatinine.pdf Kreatinín: analytická monografia] - Asociácia pre klinickú biochémiu a laboratórne lekárstvo [[Kategória:Látková premena]] [[Kategória:Guanidíny]] rulp3w71rctp1nmsvpngsznlbstbtgo 0 641054 8057952 7859477 2025-07-07T21:41:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057952 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = André Lanata | Rodné meno = | Portrét = André Lanata - Cérémonie présentation et de passation du drapeau à la promotion 2016 X 2016.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Francúzsky generál, vrchný veliteľ spojeneckých síl pre transformáciu | Dátum narodenia = {{dnv|1961|10|10}} | Miesto narodenia = [[Bastia]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Miesto pochovania = | Iné mená = | Prezývky = | Civilná činnosť = | Alma mater = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Štátne občianstvo = {{Minivlajka|Francúzsko}} | Rodičia = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske ozbrojené sily]] | Zložka = | Jednotka = | Hodnosť = [[Súbor:French Air Force-général d'armée aérienne.svg|25px]] [[Generál|Général d’armée aérienne]] | Funkcia = | Doba služby = <!-- 1939{{--}}1945 --> | Velil = [[Francúzske vzdušné sily]]<br>[[Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu]] | Vyznamenania = | Vojny = | Bitky = }} [[Generál]]<ref name="mil-vrchny-velitel-spojeneckych-sil"/> '''André Lanata''' (* [[10. október]] [[1961]], [[Bastia]], [[Francúzsko]]) je francúzsky vojak a generál. Bol veliteľom [[Francúzske vzdušné sily|francúzskych vzdušných síl]]. Od septembra 2018 do septembra 2021 bol vrchný veliteľ spojeneckých síl pre transformáciu. == Životopis == André Lanata je synom [[Vincent Lanata|Vincenta Lanatu]], generála leteckých síl a bývalého veliteľa [[Francúzske vzdušné sily|francúzskych vzdušných síl]] v rokoch 1991 až 1994.<ref name="lefigaro"/><ref name="zone_militaire"/> Vyštudoval [[École de l’air et de l’espace|École de l’air]].<ref name="traditions"/> a [[Université d'Aix-Marseille]].<ref name="journal_aviation"/> Bojovým pilotom sa stal v roku 1984.<ref name="bio_CEMAA"/> Svoju leteckú kariéru začal v roku 1985 ako pilot [[Dassault Mirage F1]].<ref name="bio_CEMAA" /> === Veliteľ francúzskych vzdušných síl === 3. júna 2015 bol kabinetom menovaný za veliteľa [[Francúzske vzdušné sily|francúzskych vzdušných síl]] a povýšený do hodnosti generála leteckých síl (''général d’armée aérienne'') k 21. septembru 2015.<ref name="defense"/><ref name="promo_gaa"/> Vystriedal generála [[Denis Mercier (generál)|Denisa Merciera]], vymenovaného za vrchného veliteľa spojeneckých síl pre transformáciu.<ref name="prise_fonction_CEMAA"/> === Vrchný veliteľ spojeneckých síl pre transformáciu === 30. augusta 2018 skončil vo svojej predošlej funkcii Náčelníka štábu francúzskych vzdušných síl.<ref name="decret2018"/> 13. septembra 2018 bol vymenovaný za vrchného veliteľa spojeneckých síl pre transformáciu s platnosťou na tri roky.<ref name="decret201807"/><ref name="otan-noveau"/> V septembri 2019 v tejto funkcii navštívil Slovensko. Po rokovaní s ministrom obrany [[Peter Gajdoš|Petrom Gajdošom]] predniesol prednášku o budúcnosti vojenstva v súčasných podmienkach spojenú s diskusiou. Navštívil tiež [[Centrum výnimočnosti pre oblasť odstaňovania nástražných výbušných prostriedkov]] v [[Trenčín]]e, patriace pod jeho pôsobnosť.<ref name="mil-vrchny-velitel-spojeneckych-sil"/> Počas odozvdávacej ceremónie konanej 23. septembra 2021 Lanata odovzdal funkciu. Nástupcom sa stal generál [[Philippe Lavigne]] z [[Francúzske vzdušné a vesmírne sily|Francúzskych vzdušných a vesmírnych síl]].<ref name="nato-zmena"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="lefigaro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Le général André Lanata | url = http://www.lefigaro.fr/international/2015/09/20/01003-20150920ARTFIG00153-general-andre-lanata-le-corse-calme.php | vydavateľ = Le Figaro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="zone_militaire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Otan : Le général Lanata nommé à la tête du Commandement Allié Transformation | url = http://www.opex360.com/2018/06/07/otan-general-lanata-nomme-a-tete-commandement-allie-transformation/ | vydavateľ = Zone militaire | dátum vydania = 2018-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="traditions">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Promotion 1981 : Colonel Rossi dit Levallois | url = https://www.traditions-air.fr/texte/parrains_promos_biographies_EA65-94.htm#Rossi | vydavateľ = Traditions Air | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="journal_aviation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Le général Lanata, nouveau CEMAA | url = https://www.journal-aviation.com/actualites/29958-le-general-lanata-nouveau-cemaa | vydavateľ = Le journal de l'aviation | dátum vydania = 2015-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191014193946/https://www.journal-aviation.com/actualites/29958-le-general-lanata-nouveau-cemaa | dátum archivácie = 2019-10-14 }}</ref> <ref name="bio_CEMAA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biographie diffusée par l'armée de l'Air (PDF) | url = http://www.defense.gouv.fr/content/download/405874/6145281/CV%20GAA%20Lanata%20Franc%CC%A7ais%20CEMAA%2023%20septembre%202015.pdf | vydavateľ = Francúzske vdušné sily | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210917221625/https://www.defense.gouv.fr/content/download/405874/6145281/CV%20GAA%20Lanata%20Franc%CC%A7ais%20CEMAA%2023%20septembre%202015.pdf | dátum archivácie = 2021-09-17 }}</ref> <ref name="defense">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Le général André Lanata nommé au poste de chef d’état-major de l’armée de l’air | url = https://www.defense.gouv.fr/air/actus-air/le-general-andre-lanata-nomme-au-poste-de-chef-d-etat-major-de-l-armee-de-l-air | vydavateľ = Ministerstvo obrany | dátum vydania = 2015-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191014200949/https://www.defense.gouv.fr/air/actus-air/le-general-andre-lanata-nomme-au-poste-de-chef-d-etat-major-de-l-armee-de-l-air | dátum archivácie = 2019-10-14 }}</ref> <ref name="promo_gaa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Décret du 4 juin 2015 portant affectation et élévation d'un officier général | periodikum = Journal officiel de la République française | odkaz na periodikum = | url = https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000030674641&categorieLien=id | issn = | vydavateľ = Francúzska republika | rok = 2015 | mesiac = 06 | deň = 15 | ročník = 128 | miesto = | dátum = 2015-06-05 | dátum prístupu = }}</ref> <ref name="prise_fonction_CEMAA">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prise d’armes du général André Lanata, nouveau CEMAA | url = https://www.defense.gouv.fr/air/actus-air/prise-d-armes-du-general-andre-lanata-nouveau-cemaa?bk_shareDetails=show | vydavateľ = Ministerstvo obrany | dátum vydania = 2015-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241207022043/https://www.defense.gouv.fr/air/actus-air/prise-d-armes-du-general-andre-lanata-nouveau-cemaa?bk_shareDetails=show | dátum archivácie = 2024-12-07 }}</ref> <ref name="decret2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Décret du 18 juillet 2018 portant affectation et élévation d'un officier général | periodikum = Journal officiel de la République française | odkaz na periodikum = | url = https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000037218671&categorieLien=id | issn = | vydavateľ = Francúzska republika | rok = 2018 | mesiac = 07 | deň = 19 | ročník = 164 | miesto = | dátum = 2015-06-05 | dátum prístupu = }}</ref> <ref name="decret201807">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Décret du 11 juillet 2018 portant maintien dans la 1re section et dans l'emploi, affectations et maintiens dans la 1re section, affectations et élévations, promotions et affectations, promotions dans la 1re section, nominations et affectations, affectations, promotion et nominations dans la 2e section d'officiers généraux | periodikum = Journal officiel de la République française | odkaz na periodikum = | url = https://www.legifrance.gouv.fr/affichTexte.do?cidTexte=JORFTEXT000037182160&categorieLien=id | issn = | vydavateľ = Francúzska republika | rok = 2018 | mesiac = 07 | deň = 12 | ročník = 159 | miesto = | dátum = 2015-06-05 | dátum prístupu = }}</ref> <ref name="otan-noveau">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nomination du Général Lanata au poste de SACT | url = https://otan.delegfrance.org/Nomination-du-General-Lanata-au-poste-de-SACT | vydavateľ = Stály predstaviteľ Francúzska pri NATO| dátum vydania = 2018-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-14| miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="mil-vrchny-velitel-spojeneckych-sil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = OOd NGŠ | odkaz na autora = | titul = Vrchný veliteľ spojeneckých síl pre transformáciu na Slovensku | url = https://www.mil.sk/86617/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-09-17 | dátum prístupu = 2019-10-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="nato-zmena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NATO | odkaz na autora = | titul = NATO Welcomes new Supreme Allied Commander Transformation | url = https://www.act.nato.int/article/nato-welcomes-new-supreme-allied-commander-transformation/ | vydavateľ = nato.int | dátum vydania = 2021-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|fr|André Lanata|163623129}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lanata, André}} [[Kategória:Francúzski generáli]] [[Kategória:Velitelia Francúzskych vzdušných síl]] [[Kategória:Vrchní velitelia spojeneckých síl pre transformáciu]] [[Kategória:Vojenskí zamestnanci NATO]] [[Kategória:Absolventi École de l’air]] [[Kategória:Príslušníci Francúzskych vzdušných síl]] [[Kategória:Osobnosti z Bastie]] 2mrrt2rlec0cql73zigra5yfk2jud5f 0 641270 8057823 8009659 2025-07-07T18:09:08Z 95.103.119.152 8057823 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = TV RiK | logo = | popis = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | typ = súkromná | riaditeľ = | premiéra = [[1. január]] [[2015]] | program = | motto = | slogan = | príjem = káblové vysielanie, satelit, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = IFC Media <small>(2001–súčasnosť)</small> | webstránka = {{URL|tvrik.sk}} |vysielací jazyk=[[slovenčina]]}} '''TV RiK''' je detská súkromná televízna stanica na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá pôvodne patrila do portfólia televíznej skupiny [[TV JOJ|JOJ Group]]. Televízia bola spustená [[1. január]]a [[2015]]<ref name=zdroj4>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia RiK už vysiela. Ako ju naladiť (aktualizované)|dátum vydania=2015-01-08|vydavateľ=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/media/780886-televizia-rik-uz-vysiela-ako-ju-naladit-aktualizovane|archive-url=https://archive.is/tpFD5|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk}}</ref> a [[1. január]]a [[2020]] bola nahradená [[TV Jojko]].<ref name=zdroj2>{{Citácia elektronického dokumentu|titul =Odštartovala TV Jojko, nahradila doterajšiu TV RiK|dátum vydania=2020-01-01|vydavateľ=SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/2020/01/odstartovala-tv-jojko-nahradila-doterajsiu-tv-rik/|archive-url=https://archive.is/eoX5u|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk|meno=Viktor|priezvisko=Černý}}</ref><ref name="zdroj">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jojko zastąpił dziecięcą stację TV RiK|dátum vydania=2020-01-01|vydavateľ=SATKurier.pl|url=https://satkurier.pl/news/187530/jojko-zastapil-dziecieca-stacje-tv-rik.html|archive-url=http://web.archive.org/web/20201202174726/https://satkurier.pl/news/187530/jojko-zastapil-dziecieca-stacje-tv-rik.html|archive-date=2020-12-02|meno=Jan|priezvisko=Borejko|jazyk=pl}}</ref> V novembri 2020 bola TV RiK opäť spustená v spolupráci s IFC Media.<ref name="zdroj3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detský kanál RiK sa vracia, má nového prevádzkovateľa a dostupný je už aj na satelite (+ TV program)|dátum vydania=2020-11-26|vydavateľ=SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/2020/11/detsky-kanal-rik-sa-vracia-ma-noveho-prevadzkovatela-a-dostupny-je-uz-aj-na-satelite-tv-program/|archive-url=https://archive.is/Fwanw|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk|meno=Viktor|priezvisko=Černý}}</ref> Stanica je cielená na deti a vysiela hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. == Referencie == <references /> == Zdroje == *[https://strategie.hnonline.sk/media/780886-televizia-rik-uz-vysiela-ako-ju-naladit-aktualizovane|Televízia Rik už vysiela, ako ju naladiť (aktualizované) – strategie.hnonline.sk] *[https://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/oblubene-relacie-z-tv-rik-mozu-deti-sledovat-uz-aj-na-pluske.html Obľúbené relácie z TV RiK môžu deti sledovať už aj na Pluske – medialne.etrend.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180119170006/https://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/oblubene-relacie-z-tv-rik-mozu-deti-sledovat-uz-aj-na-pluske.html |date=2018-01-19 }} == Externé odkazy== [https://www.tvrik.sk Oficiálne stránky – tvrik.sk] {{Televízny výhonok}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Vzniklo v 2015]] [[Kategória:Detské televízne stanice]] rpy5wlpuvsih2sw60ydt4vhbulkztje 8057824 8057823 2025-07-07T18:09:23Z 95.103.119.152 8057824 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = TV RiK | logo = | popis = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | typ = súkromná | riaditeľ = | premiéra = [[1. január]] [[2015]] | program = | motto = | slogan = | príjem = káblové vysielanie, satelit, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = IFC Media <small>(2015–súčasnosť)</small> | webstránka = {{URL|tvrik.sk}} |vysielací jazyk=[[slovenčina]]}} '''TV RiK''' je detská súkromná televízna stanica na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá pôvodne patrila do portfólia televíznej skupiny [[TV JOJ|JOJ Group]]. Televízia bola spustená [[1. január]]a [[2015]]<ref name=zdroj4>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia RiK už vysiela. Ako ju naladiť (aktualizované)|dátum vydania=2015-01-08|vydavateľ=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/media/780886-televizia-rik-uz-vysiela-ako-ju-naladit-aktualizovane|archive-url=https://archive.is/tpFD5|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk}}</ref> a [[1. január]]a [[2020]] bola nahradená [[TV Jojko]].<ref name=zdroj2>{{Citácia elektronického dokumentu|titul =Odštartovala TV Jojko, nahradila doterajšiu TV RiK|dátum vydania=2020-01-01|vydavateľ=SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/2020/01/odstartovala-tv-jojko-nahradila-doterajsiu-tv-rik/|archive-url=https://archive.is/eoX5u|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk|meno=Viktor|priezvisko=Černý}}</ref><ref name="zdroj">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jojko zastąpił dziecięcą stację TV RiK|dátum vydania=2020-01-01|vydavateľ=SATKurier.pl|url=https://satkurier.pl/news/187530/jojko-zastapil-dziecieca-stacje-tv-rik.html|archive-url=http://web.archive.org/web/20201202174726/https://satkurier.pl/news/187530/jojko-zastapil-dziecieca-stacje-tv-rik.html|archive-date=2020-12-02|meno=Jan|priezvisko=Borejko|jazyk=pl}}</ref> V novembri 2020 bola TV RiK opäť spustená v spolupráci s IFC Media.<ref name="zdroj3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detský kanál RiK sa vracia, má nového prevádzkovateľa a dostupný je už aj na satelite (+ TV program)|dátum vydania=2020-11-26|vydavateľ=SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/2020/11/detsky-kanal-rik-sa-vracia-ma-noveho-prevadzkovatela-a-dostupny-je-uz-aj-na-satelite-tv-program/|archive-url=https://archive.is/Fwanw|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk|meno=Viktor|priezvisko=Černý}}</ref> Stanica je cielená na deti a vysiela hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. == Referencie == <references /> == Zdroje == *[https://strategie.hnonline.sk/media/780886-televizia-rik-uz-vysiela-ako-ju-naladit-aktualizovane|Televízia Rik už vysiela, ako ju naladiť (aktualizované) – strategie.hnonline.sk] *[https://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/oblubene-relacie-z-tv-rik-mozu-deti-sledovat-uz-aj-na-pluske.html Obľúbené relácie z TV RiK môžu deti sledovať už aj na Pluske – medialne.etrend.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180119170006/https://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/oblubene-relacie-z-tv-rik-mozu-deti-sledovat-uz-aj-na-pluske.html |date=2018-01-19 }} == Externé odkazy== [https://www.tvrik.sk Oficiálne stránky – tvrik.sk] {{Televízny výhonok}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Vzniklo v 2015]] [[Kategória:Detské televízne stanice]] eea4e4rr0gzu5a67xmvvlhy3p99a05c 8057825 8057824 2025-07-07T18:09:36Z 95.103.119.152 8057825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = TV RiK | logo = | popis = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | typ = súkromná | riaditeľ = | premiéra = [[1. január]] [[2015]] | program = | motto = | slogan = | príjem = káblové vysielanie, satelit, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = IFC Media <small>(2020–súčasnosť)</small> | webstránka = {{URL|tvrik.sk}} |vysielací jazyk=[[slovenčina]]}} '''TV RiK''' je detská súkromná televízna stanica na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá pôvodne patrila do portfólia televíznej skupiny [[TV JOJ|JOJ Group]]. Televízia bola spustená [[1. január]]a [[2015]]<ref name=zdroj4>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia RiK už vysiela. Ako ju naladiť (aktualizované)|dátum vydania=2015-01-08|vydavateľ=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/media/780886-televizia-rik-uz-vysiela-ako-ju-naladit-aktualizovane|archive-url=https://archive.is/tpFD5|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk}}</ref> a [[1. január]]a [[2020]] bola nahradená [[TV Jojko]].<ref name=zdroj2>{{Citácia elektronického dokumentu|titul =Odštartovala TV Jojko, nahradila doterajšiu TV RiK|dátum vydania=2020-01-01|vydavateľ=SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/2020/01/odstartovala-tv-jojko-nahradila-doterajsiu-tv-rik/|archive-url=https://archive.is/eoX5u|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk|meno=Viktor|priezvisko=Černý}}</ref><ref name="zdroj">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jojko zastąpił dziecięcą stację TV RiK|dátum vydania=2020-01-01|vydavateľ=SATKurier.pl|url=https://satkurier.pl/news/187530/jojko-zastapil-dziecieca-stacje-tv-rik.html|archive-url=http://web.archive.org/web/20201202174726/https://satkurier.pl/news/187530/jojko-zastapil-dziecieca-stacje-tv-rik.html|archive-date=2020-12-02|meno=Jan|priezvisko=Borejko|jazyk=pl}}</ref> V novembri 2020 bola TV RiK opäť spustená v spolupráci s IFC Media.<ref name="zdroj3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detský kanál RiK sa vracia, má nového prevádzkovateľa a dostupný je už aj na satelite (+ TV program)|dátum vydania=2020-11-26|vydavateľ=SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/2020/11/detsky-kanal-rik-sa-vracia-ma-noveho-prevadzkovatela-a-dostupny-je-uz-aj-na-satelite-tv-program/|archive-url=https://archive.is/Fwanw|archive-date=2020-12-02|jazyk=sk|meno=Viktor|priezvisko=Černý}}</ref> Stanica je cielená na deti a vysiela hlavne dabované animované seriály v slovenskom jazyku. == Referencie == <references /> == Zdroje == *[https://strategie.hnonline.sk/media/780886-televizia-rik-uz-vysiela-ako-ju-naladit-aktualizovane|Televízia Rik už vysiela, ako ju naladiť (aktualizované) – strategie.hnonline.sk] *[https://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/oblubene-relacie-z-tv-rik-mozu-deti-sledovat-uz-aj-na-pluske.html Obľúbené relácie z TV RiK môžu deti sledovať už aj na Pluske – medialne.etrend.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180119170006/https://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/oblubene-relacie-z-tv-rik-mozu-deti-sledovat-uz-aj-na-pluske.html |date=2018-01-19 }} == Externé odkazy== [https://www.tvrik.sk Oficiálne stránky – tvrik.sk] {{Televízny výhonok}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Vzniklo v 2015]] [[Kategória:Detské televízne stanice]] e0dlpc4ops6c9u3hqvi4ppyjrqy46hb 0 645647 8057710 8044961 2025-07-07T12:55:45Z 85.237.234.46 8057710 wikitext text/x-wiki 8057711 8057710 2025-07-07T12:57:24Z 85.237.234.46 A6 8057711 wikitext text/x-wiki 8057714 8057711 2025-07-07T13:03:30Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.46|85.237.234.46]] ([[User_talk:85.237.234.46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.228.30 8044961 wikitext text/x-wiki 8057718 8057714 2025-07-07T13:08:18Z 85.237.234.46 Mandvbr 8057718 wikitext text/x-wiki 8057719 8057718 2025-07-07T13:10:02Z 85.237.234.46 Kk 8057719 wikitext text/x-wiki 8057723 8057719 2025-07-07T13:22:19Z 195.91.25.156 Kki 8057723 wikitext text/x-wiki 8057727 8057723 2025-07-07T13:27:06Z 46.34.244.12 8057727 wikitext text/x-wiki 8057731 8057727 2025-07-07T13:29:24Z 85.237.234.46 8057731 wikitext text/x-wiki 8057732 8057731 2025-07-07T13:29:34Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.46|85.237.234.46]] ([[User_talk:85.237.234.46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.244.12 8057727 wikitext text/x-wiki 8057733 8057732 2025-07-07T13:31:24Z 46.34.244.12 8057733 wikitext text/x-wiki 8057734 8057733 2025-07-07T13:32:04Z Quinlan83 192973 Restored revision 8057732 by [[Special:Contributions/Quinlan83|Quinlan83]] ([[User talk:Quinlan83|talk]]): Restore (TwinkleGlobal) 8057734 wikitext text/x-wiki 8057742 8057734 2025-07-07T14:02:09Z 88.212.34.147 Je to pravda 8057742 wikitext text/x-wiki 8057743 8057742 2025-07-07T14:02:23Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/88.212.34.147|88.212.34.147]] ([[User_talk:88.212.34.147|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 8057734 wikitext text/x-wiki 8057757 8057743 2025-07-07T14:28:36Z OJJ 116711 Restored revision 8044961 by [[Special:Contributions/46.34.228.30|46.34.228.30]] ([[User talk:46.34.228.30|talk]]) (TwinkleGlobal) 8057757 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Billie Eilish|Bydlisko=Los Angeles, Kalifornia, USA|Hudobný vydavateľ=Darkroom, [[Interscope Records|Interscope]]|Vplyvy=|Súvisiace články=[[Finneas O’Connell]] (brat)|Typ hlasu=|Hrá na nástroje=|Roky pôsobenia=2015 – súčasnosť|Žáner=[[Alternatívny pop]], [[elektropop]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[indie pop]]|Pôsobenie=|Miesto úmrtia=|Obrázok=BillieEilishO2160622_(19_of_45)_(52153214339)_(cropped_3).jpg|Dátum úmrtia=|Miesto narodenia=[[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]]|Dátum narodenia={{dnv|2001|12|18}}|Umelecké mená=|Rodné meno=Billie Eilish Pirate Baird O’Connell|Popis umelca=|Popis obrázku=Billie Eilish počas Happier Than Ever, The World Tour (2022)|Veľkosť obrázku=|Webstránka={{URL|billieeilish.com}}}} '''Billie Eilish Pirate Baird O’Connell''' (* [[18. december]] [[2001]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]]) je americká speváčka a skladateľka. Prvýkrát sa do pozornosti médií dostala v roku 2016 po uverejnení piesne „[[Ocean Eyes (pieseň)|Ocean Eyes]]“ na [[SoundCloud]], ktorá bola následne vydaná hudobným vydavateľstvom Darkroom ([[Interscope Records]]). Pieseň napísal a produkoval jej brat [[Finneas O’Connell|Finneas]], s ktorým spolupracuje na hudbe a koncertoch. Debutové [[Extended play|EP]] s názvom ''Don't Smile at Me'' (2017) sa dostalo do top 15 v [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Kanada|Kanade]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Debutový štúdiový album ''[[When We All Fall Asleep, Where Do We Go?]]'' (2019) obsadil vrchol rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] a stal sa albumom s najlepšími výsledkami roku 2010 v USA.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/charts/year-end/top-billboard-200-albums|title=Top Billboard 200 Albums – Year-End|website=Billboard|access-date=December 6, 2019}}</ref> Tiež dosiahol prvú priečku v Spojenom kráľovstve. Album obsahuje šesť singlov [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] top 40: „When the Party's Over“, „Bury a Friend“, „Wish You Were Gay“, „Xanny“, a „[[Bad Guy]]“, vďaka ktorému sa stala prvou osobou narodenou v 21. storočí, ktorá má na konte singel číslo 5. V roku 2020 vydala soundtrack s názvom „No Time to Die“ k rovnomennému filmu [[James Bond (filmy)|Jamesa Bonda]]. Pieseň sa stala jej prvou, ktorá sa umiestnila v Spojenom kráľovstve na prvej priečke. Medzi jej ocenenia patrí 9 [[Grammy Award|cien Grammy]], 2 [[American Music Awards]], 2 [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessove svetové rekordy]] či 6 [[MTV Video Music Awards]]. Je najmladšou osobou a stala sa prvou ženou, ktorá vyhrala v štyroch hlavných kategóriách cenu Grammy v tom istom ročníku: [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepší nováčik]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]], [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za album roka|Album roka]]. V roku 2019 ju magazín ''TIME'' pridal na inauguračný zoznam [[Time 100]] NEXT.<ref>{{cite web|url=https://www.eonline.com/news/1092755/camila-cabello-and-more-stars-among-2019-time-100-next-honorees|title=Camila Cabello and More Stars Among 2019 TIME 100 Next Honorees|date=November 13, 2019|website=E! Online|accessdate=February 16, 2020}}</ref> Okrem toho je Eilish podľa [[RIAA]] v poradí 69. umelcom éry digitálnych singlov, ktorý predáva 37,5 milióna singlov iba v USA.<ref>{{Cite web|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=top_tallies&ttt=TAS|title=Archived copy|access-date=June 1, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20160126081620/http://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=top_tallies&ttt=TAS|archive-date=January 26, 2016|url-status=live}}</ref> == Raný život == Billie sa narodila v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] ako dcéra učiteľky,<ref>{{cite web|url=https://www.vogue.com/article/billie-eilish-cover-march-2020|title=How Billie Eilish Is Reinventing Pop Stardom|date=February 3, 2020|last=Haskell|first=Rob|work=Vogue|publisher=Condé Nast}}</ref> herečky a scenáristky [[Maggie Baird]] a herca Patricka O’Connella,<ref>{{cite web|title=Maggie Baird|url=https://www.groundlings.com/people/maggie-baird|website=The Groundlings Theatre & School|accessdate=November 17, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191116235106/https://www.groundlings.com/people/maggie-baird|archivedate=November 16, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Gomez|first1=Jasmine|title=Here's Everything You Need to Know About Billie Eilish's Parents and Brother, Finneas|url=https://www.seventeen.com/celebrity/music/a29073914/billie-eilish-parents-family-siblings/|website=Seventeen|publisher=Hearst Magazine Media, Inc.|accessdate=December 21, 2019}}</ref> ktorí sú obaja amatérski hudobníci.<ref name="Buzz2">{{cite web|url=https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|title=Is Billie Eilish Really That "Weird"?|work=[[BuzzFeed News]]|date=August 17, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190902185411/https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|archivedate=September 2, 2019|url-status=live}}</ref><ref name="Tatiana2">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|title=Sibling Revelry: Finneas, Billie Eilish's Brother & Co-Writer, Steps Out|work=Billboard|date=March 27, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190401144913/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|archivedate=April 1, 2019|url-status=live}}</ref> Má [[Írsko|írsky]] a [[Škótsko|škótsky]] pôvod.<ref>{{Cite news|url=https://www.hotpress.com/music/an-interview-with-billie-eilish-pops-ferocious-new-enigma-21675864|title=An Interview with Billie Eilish: Pop's Ferocious New Enigma {{!}} Hotpress|last=Power|first=Ed|work=Hotpress|access-date=November 8, 2018}}</ref> Jej stredné meno, Eilish, malo byť pôvodne krstné, kým Pirate (požiadal oň Finneas, o štyri roky starší brat) malo byť jej stredné meno.<ref>{{Cite web|url=https://www.insider.com/who-is-billie-eilish-cool-facts-2020-2|title=From her real name to her natural hair color, here are answers to 13 questions you have about Billie Eilish|last=Vanderberg|first=Madison|date=February 26, 2020|website=[[Insider Inc.|Insider]]|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=March 9, 2020}}</ref> Bola počatá cez [[Asistovaná reprodukcia|umelé oplodnenie]].<ref>{{cite web|url=https://www.aol.com/article/entertainment/2019/10/02/billie-eilish-howard-stern-interview-ivf-parents-brother/23825483/|title=Billie Eilish finds out she was conceived via IVF during Howard Stern interview|publisher=[[AOL]]|date=October 2, 2019|accessdate=February 25, 2020}}</ref> Vyrastala v Highland Parku v Los Angeles.<ref name="MTVUK">{{Cite news|url=http://www.mtv.co.uk/billie-eilish/news/get-to-know-billie-eilish|title=Get to Know: Billie Eilish|publisher=MTV UK|accessdate=December 2, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.cnn.com/2019/04/09/entertainment/billie-eilish-no-1-album/index.html|title=This 17-year-old is the first artist born in the 2000s to have a No. 1 album|work=CNN|date=April 10, 2019|accessdate=December 2, 2019}}</ref> Bola vzdelávaná doma. Jej mama ju a staršieho brata [[Finneas O’Connell|Finneasa O’Connella]] učila základy skladania piesní.<ref name="Josh">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/billie-eilish-cover-story-triumph-weird-863603/|title=Billie Eilish And the Triumph of the Weird|work=Rolling Stone|date=July 31, 2019|accessdate=January 26, 2020}}</ref> Eilish a Finneas spolupracovali na hudbe. Finneas písal a produkoval svoje vlastné piesne, a tiež vystupoval so svojou kapelou.<ref name="Tatiana">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|title=Sibling Revelry: Finneas, Billie Eilish's Brother & Co-Writer, Steps Out|work=Billboard|date=March 27, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190401144913/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|archivedate=April 1, 2019|url-status=live}}</ref> Eilish povedala, že jej brat a matka ju inšpirovali, aby začala s hudbou.<ref name="Gonzalez">{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a13040159/billie-eilish-interview/|title=Billie Eilish Is a 15-Year-Old Pop Prodigy—And She's Intimidating as Hell|publisher=Harper Bazaar|first=Erics|last=Gonzales|date=October 19, 2017|accessdate=February 5, 2020}}</ref> Ich rodičia súrodencov podporovali vo vyjadrovaní samých seba a objavovaní toho, čo chcú, vrátane hodín umenia a herectva.<ref name="Buzz">{{cite web|url=https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|title=Is Billie Eilish Really That "Weird"?|work=[[BuzzFeed News]]|date=August 17, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190902185411/https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|archivedate=September 2, 2019|url-status=live}}</ref><ref name="Josh" /> Billie napísala svoju prvú „skutočnú“ pieseň, keď mala 11 rokov na hodine písania skladieb svojej matky. Pieseň bola o [[Zombi (mŕtvola)|zombi]] apokalypse, inšpirovaná televíznym seriálom ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'', z ktorého prevzala repliky a názvy epizód.<ref>{{cite web|url=https://junkee.com/billie-eilish-interview-2017/123864|title=Meet The 15-Year-Old Everyone Says Is Pop’s Next Big Thing|work=[[Junkee]]|first=Jules|last=Lefevre|date=September 19, 2017|accessdate=February 5, 2020}}</ref><ref name="Gonzalez" /> Išla na zopár hereckých kastingov, ktoré sa jej ale nepáčili. Užila si však nahrávanie dialógov v pozadí davových scén a pracovala na filmoch ''Denník odvážneho bojka (Diary of a Wimpy Kid)'', ''[[Ramona and Beezus]]'' a sérii ''[[X-Men]]''.<ref name="Josh" /> Vystupovala v talentových šou a keď mala 8 rokov, pridala sa do losangeleského detského zboru.<ref name="Josh" /> == Kariéra == === 2015 – 2017: ''Don't Smile at Me'' === [[Súbor:The_Hi_Hat_-_Billie_Eilish_08_10_2017_-26_(36983767410).jpg|alt=|náhľad|233x233bod|Eilish v auguste 2017]] Billie v októbri 2016 nahrala pieseň „[[Ocean Eyes (pieseň)|Ocean Eyes]]“, ktorú napísal a produkoval jej brat [[Finneas O’Connell|Finneas]] pôvodne pre svoju kapelu po tom, čo ich dvoch jej učiteľ tanca požiadal o nahratie piesne. Pieseň pridali na [[SoundCloud]], čo tiež už predtým urobili s ďalšími inými piesňami, ktoré zložili.<ref name="MathiasV2">{{Cite web|url=https://www.vogue.com/article/billie-eilish-pops-next-it-girl|title=Meet Billie Eilish, Pop's Next It Girl|work=[[Vogue (magazine)|Vogue]]|first=Mathias|last=Rosenzweig|accessdate=February 3, 2018}}</ref><ref name="Marsh2">{{cite web|url=https://www.teenvogue.com/story/how-billie-eilishs-ocean-eyes-turned-her-into-an-overnight-sensation|title=How Billie Eilish's "Ocean Eyes" Turned Her Into an Overnight Sensation|work=Teen Vogue|date=February 24, 2017|accessdate=December 22, 2019}}</ref> Nahrávka spolu s Billie dostala pochvalu a propagovali ich rôzne médiá a obchodníci vrátane rozhlasových staníc a hudobných supervízorov, ako [[Beats 1]], [[KCRW]], [[BBC One]], [[Zane Lowe]], [[Jason Kramer]], [[Annie Mac]] či [[Chris Douridas]]. <ref name="Spencer">{{cite web|url=https://www.theatlantic.com/culture/archive/2020/01/why-billie-eilish-swept-grammys/605587/|title=How Pop's Biggest Weirdo Swept the Grammys|work=[[The Atlantic]]|date=January 27, 2020|accessdate=January 28, 2020}}</ref><ref name="MathiasID2">{{cite web|url=https://i-d.vice.com/en_us/article/xwdqn3/exclusive-14-year-old-singer-billie-eilish-returns-with-a-new-dance-video|title=Exclusive: 14-Year-Old Singer Billie Eilish Returns With A New Dance Video|work=[[i-D]]|first=Mathias|last=Rosenzweig|date=November 22, 2016|accessdate=January 28, 2020|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191113171637/https://i-d.vice.com/en_us/article/xwdqn3/exclusive-14-year-old-singer-billie-eilish-returns-with-a-new-dance-video|archivedate=2019-11-13}}</ref> Finneasov manažér ho oslovil, aby diskutovali a Billieinom potenciáli.<ref>{{cite web|url=https://www.musicbusinessworldwide.com/behind-billie-eilish-meet-the-managers-guiding-the-artists-global-success/|title=Behind Billie Eilish: Meet The Managers Guiding The Artist's Global Success|publisher=Music Business Worldwide|date=May 2, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V dohode, ktorú zaranžoval Finneas, spoločnosť [[Apple Music]] podpísala Eilish do [[A&R]] Platoon, ktorá pomáha umelcom predtým, ako podpíšu zmluvu s veľkými hudobnými vydavateľstvami. Billie potom získala pusblicistu, ktorý ju spojil s odevnou spoločnosťou [[Chanel]], a neskôr štylistu, aby jej pomohol s jej vlastným imidžom. Videoklip k piesni „Ocean Eyes“ vyšiel v marci 2016. V auguste 2016 podpísala zmluvu s hudobným vydavateľstvom a spoločnosťou The Darkroom, ktorá patrí pod [[Interscope Records]]. Justin Lubliner, ktorý podpísal Eilish do The Darkroom, jej pomohol rozvíjať sa ako umelkyňa, pričom sa inšpirovala modelom hip hopových umelcov, ako je [[Travis Scott]] a [[Chance the Rapper]]. Nespoliehala sa na jeden veľký singel a zameriavala sa na vytvorenie „osobnosti a odlišnej estetiky“.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8510552/billie-eilish-billboard-cover-story-2019|title=Why All Eyes Are on Billie Eilish, the New Model for Streaming Era Success|work=Billboard|date=May 9, 2019|accessdate=January 26, 2020}}</ref> V novembri 2016 vyšlo video v ktorom Billie vystupuje s tancom k „Ocean Eyes“ a pieseň bola re-vydaná celosvetovo prostredníctvom Darkroom a Interscope.<ref>{{cite web|url=https://www.spin.com/2019/05/billie-eilish-ocean-eyes-lyrics/|title=Here Are the Lyrics to Billie Eilish's "Ocean Eyes"|work=Spin|date=May 30, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V tom istom roku vydala ďalší singel „Six Feet Under“, ktorý mal premiéru v šou rádia Apple Music's Beats 1.<ref name="MathiasV2" /><ref>{{cite web|url=https://vanyaland.com/2016/06/23/vmusic-first-listen-billie-eilish-six-feet/|title=V:Music First Listen: Billie Eilish, 'Six Feet Under'|work=Vanyaland|date=June 23, 2016|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V septembri 2018 asociácia [[RIAA]] certifikovala pieseň „Ocean Eyes“ platinovou platňou<ref>{{cite web|title=Gold & Platinum: Billie Eilish – 'Ocean Eyes'|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&ar=BILLIE+EILISH&ti=OCEAN+EYES|website=RIAA|accessdate=June 5, 2019}}</ref> a v máji 2019 sa umiestnila na 84. priečke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{cite web|title=Billie Eilish Chart History|url=https://www.billboard.com/music/billie-eilish/chart-history/HSI|work=Billboard|accessdate=January 27, 2020}}</ref> 14. januára 2017 vyšlo [[Extended play|EP]] so štyrmi remixmi piesne „Ocean Eyes“.<ref>{{Cite web|url=http://www.recordworldmagazine.com/blog/record-world-magazine-introduces-billie-eilish/|title=Record World Magazine Introduces Billie Eilish – ARTICLES – Record World Magazine|website=Recordworldmagazine.com|access-date=March 27, 2019|accessdate=2020-02-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191121073414/http://www.recordworldmagazine.com/blog/record-world-magazine-introduces-billie-eilish/|archivedate=2019-11-21}}</ref> Po úspechu týchto remixov vydala 24. februára singel „Bellyache“.<ref>[https://noisey.vice.com/en_us/article/billie-eilishs-bellyache-is-totally-psycho-and-perfectly-pop Billie Eilish's "Bellyache" Is Totally Psycho and Perfectly Pop] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170409112021/https://noisey.vice.com/en_us/article/billie-eilishs-bellyache-is-totally-psycho-and-perfectly-pop|date=2017-04-09}}. ''[[Noisey]]''.</ref> Video vyšlo v marci 2017. V tom mesiaci vydala pieseň „Bored“, ako časť soundtracku seriálu platformy [[Netflix]], ''[[13 Reasons Why]]''.<ref name="Bored">{{cite web|last1=Wright|first1=Janine|title=Billie Eilish – "Bored" – Noiseporn|url=http://www.noiseprn.com/2017/07/18/billie-eilish-bored/|website=Noiseprn.com|accessdate=July 25, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191020170500/http://noiseprn.com/2017/07/18/billie-eilish-bored/|archivedate=2019-10-20}}</ref> Eilish vystúpila na hudobnom festivale [[South by Southwest]].<ref name="SXSW2">{{cite web|url=https://schedule.sxsw.com/2017/events/MS37872|title=SXSW 2017 Schedule|publisher=[[South by Southwest]]|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V júni 2017 vydala singel „Watch“<ref name="Watch">{{cite web|last1=|first1=|title=Billie Eilish Releases New Single 'Watch' Today; Teases Debut EP|url=http://www.broadwayworld.com/bwwmusic/article/Billie-Eilish-Releases-New-Single-Watch-Today-Teases-Debut-EP-20170630|website=Broadway World|accessdate=July 25, 2017}}</ref>, po ktorom nasledoval „Copycat“. V tom období oznámila, že vydá svoje debutové [[Extended play|EP]], ''[[Don't Smile at Me]]''.<ref name="Copycat/EP">{{cite web|last=Rusell|first=Erica|title=Billie Eilish Drops 'COPYCAT,' Announces Debut EP|url=http://popcrush.com/billie-eilish-copycat-debut-ep-dont-smile-at-me/|website=PopCrush|accessdate=July 25, 2017}}</ref> V júli bol každý piatok pridaný do tohto EP ďalší singel, a to: „Idontwannabeyouanymore“ a „My Boy“. Obe piesne RIAA certifikovala zlatou platňou. ''Don't Smile at Me'' vyšlo v auguste 2017.<ref>{{cite web|last=Smither|first=Tanis|title=Billie Eilish releases lush debut EP "dont smile at me" – EARMILK|url=https://earmilk.com/2017/08/11/billie-eilish-releases-lush-debut-ep-dont-smile-at-me/|website=EARMILK|accessdate=August 15, 2017|date=August 11, 2017}}</ref> Toto EP transformovalo Eilish z „pastelovej popovej hviezdy na temnú popovú hviezdu.“ Speváčkin tím pracoval so [[Spotify]], ktoré ju propagovalo na svojom populárnom playliste, „Today's Top Hits“. ''[[The Baffler]]'' povedal, že jej hudba zapadá do žánru „streambait“ pozostávajúceho prevažne zo „stredného tempa, melancholického popu“ ovplyvneného [[Lana Del Rey|Lanou del Rey]], ktorej „spevácky štýl, bezútešnosť a produkcia ovplyvnená hip-hopom“ formovala jej estetiku.<ref>{{Cite web|url=https://thebaffler.com/downstream/streambait-pop-pelly|title=Streambait Pop|first=Liz|last=Pelly|work=[[The Baffler]]|date=December 11, 2018|accessdate=January 27, 2020}}</ref> Eilishin komerčný úspech expandoval vďaka propagácii Spotify. V septembri 2017 Apple Music menoval Billie za ich „Up Next artist“; následne vyšiel krátky dokumentárny film, živé EP (''[[Up Next Session: Billie Eilish]]'') a interview so [[Zane Lowe|Zaneom Lowe]] v rádiu Apple Music's [[Beats 1]].<ref>{{cite web|last1=Stubblebine|first1=Allison|title=Billie Eilish Is Apple's New UpNext Artist: Exclusive|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/7972832/apple-upnext-artist-billie-eilish-video|website=Billboard|accessdate=February 21, 2018}}</ref> V decembri 2017 vydala pieseň s americkým reperom [[Vince Staples]] s názvom „[[&Burn|&Burn“]].<ref>{{cite web|url=https://pitchfork.com/news/billie-eilish-enlists-vince-staples-for-new-song-andburn-listen/|title=Billie Eilish Enlists Vince Staples for New Song "&burn": Listen|work=Pitchfork|date=December 14, 2017|accessdate=January 27, 2020}}</ref>[[Súbor:Billie_Eilish_at_Pukkelpop_Festival_-_18_AUGUST_2019_(01)_(cropped).jpg|alt=|náhľad|224x224bod|Eilish na [[Pukkelpop]] 2019]] === 2018 – 2020: ''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?'' === {{Main|When We All Fall Asleep, Where Do We Go?}} Vo februári 2018 Eilish odštartovala svoje turné ''Where's My Mind'' Tour, ktoré bolo ukončené v apríli 2018.<ref>{{cite web|last1=Shackleford|first1=Tom|title=Billie Eilish announces 2018 Where's My Mind? headlining tour|url=https://www.axs.com/billie-eilish-announces-2018-where-s-my-mind-headlining-tour-125823|website=AXS|accessdate=October 23, 2018}}</ref> Na Record Store Day 2018 vydala 7" vinyl spolu s akustickou verziou jej piesne „Party Favor“ a akustického coveru „Hotline Bling“ od [[Drake (spevák)|Drakea]]. Eilish spolupracovala s americkým spevákom [[Khalid (spevák)|Khalidom]] na singli „Lovely“, ktorý vyšiel v apríli 2018 a bol pridaný k soundtracku druhej série seriálu ''13 Reasons Why''.<ref name=":3">{{cite web|url=http://clizbeats.com/interscope-records-preps-to-release-13-reasons-why-season-2-soundtrack-with-proceeds-going-to-charity-1567/|title=Interscope Records Preps To Release "13 Reasons Why" Season 2 Soundtrack With Proceeds Going To Charity|work=Clizbeats|accessdate=May 12, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200417123023/http://clizbeats.com/interscope-records-preps-to-release-13-reasons-why-season-2-soundtrack-with-proceeds-going-to-charity-1567/|archivedate=2020-04-17}}</ref> „Lovely“ bol v Spojených štátoch certifikovaný platinovou platňou. <ref>{{Cite news|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&se=Billie+Eilish#search_section|title=Gold & Platinum – RIAA|work=RIAA|access-date=November 28, 2018|language=en-US}}</ref> Tiež vydala single „Bitches Broken Hearts“ a „You Should See Me in a Crown“, <ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8466045/billie-eilish-you-should-see-me-in-a-crown|title=Billie Eilish Drops Dramatic Track 'You Should See Me in a Crown': Listen|website=Billboard|accessdate=July 18, 2018}}</ref> ktorý sa nachádza v soundtracku k videohre ''[[FIFA 19]]''. V júli 2018 vystúpila na [[Mo Pop Festival]].<ref>{{cite web|title=Mo Pop Festival: 2018 lineup & tix (Bon Iver, The National, St. Vincent, more)|url=http://www.brooklynvegan.com/mo-pop-festival-2018-lineup-tix-bon-iver-the-national-st-vincent-more/|website=BrooklynVegan|accessdate=June 5, 2019}}</ref> V októbri vydala singel „When the Party's Over“<ref>{{cite web|last=Engelman|first=Nicole|title=Billie Eilish Releases Haunting New Song 'When The Party's Over': Listen|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8480413/billie-eilish-when-the-partys-over|website=Billboard|accessdate=October 18, 2018|date=October 17, 2018}}</ref> a podpísala modelingovú zmluvu s [[Next Management|Next Models]].<ref>{{cite web|last1=Patel|first1=Shyam|title=Billie Eilish Just Got Signed to a Major Modeling Agency|url=http://www.papermag.com/billie-eilish-next-models-1-2614833635.html|website=PAPER|accessdate=May 27, 2019|language=en|date=October 24, 2018}}</ref> V novembri bola zaradená do zoznamu [[Forbes 30 Under 30]]<ref>{{cite web|last1=Shaw|first1=Syd|title=Billie Eilish, Timothée Chalamet & 21 Savage Lead Forbes Eclectic "30 Under 30"|url=https://www.refinery29.com/en-us/2018/11/216876/30-under-30-billie-eilish-timothee-chalamet|website=Refinery 29|accessdate=June 5, 2019|language=en}}</ref><ref>{{cite web|last1=Greenburg|first1=Zack O'Malley|title=Meet Billie Eilish, The 30 Under 30 Music Sensation Poised To Pop|url=https://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2018/11/15/meet-billie-eilish-the-30-under-30-music-sensation-poised-to-pop/#513bda6e7150|website=Forbes|accessdate=June 5, 2019|language=en}}</ref> a vydala singel „Come Out and Play“, napísaný pre sviatočnú reklamu spoločnosti [[Apple Inc.|Apple]].<ref>{{cite web|last1=Moore|first1=Sam|title=Listen to Billie Eilish's heartfelt new single 'come out and play'|url=https://www.nme.com/news/music/billie-eilish-come-out-and-play-single-2404757|website=NME|accessdate=June 5, 2019|date=November 21, 2018}}</ref> Začiatkom januára 2019 album ''Don't Smile at Me'' dosiahol miliardu streamov na Spotify, čím sa stala najmladším umelcom s takýmto rekordom. V tom istom mesiaci vydala pieseň „Bury a Friend“ ako tretí singel z jej nastávajúceho albumu ''[[When We All Fall Asleep, Where Do We Go?]].''<ref name=":1">{{Cite web|url=http://www.mtv.co.uk/billie-eilish/news/billie-eilish-just-released-a-teaser-for-new-music-and-were-so-ready-for-it|title=Billie Eilish Just Released A Teaser For New Music And We're So Ready For It {{!}} MTV UK|website=Mtv.co.uk|access-date=January 29, 2019}}</ref><ref name=":2">{{Cite web|url=https://www.thefader.com/2019/01/28/billie-eilish-new-single-trailer|title=Watch a trailer for new music from Billie Eilish|website=The Fader|access-date=January 29, 2019}}</ref> Singel „When I Was Older“ bol inšpirovaný filmom z roku 2018, [[Roma (2018 film)|''Roma'']] a objavil sa na kompilačnom albume ''Music Inspired by the Film Roma''.<ref>{{cite web|last1=Acevedo|first1=Angelica|title=Billie Eilish Unleashes New Song 'When I Was Older (Inspired By Roma)': Listen|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8492849/billie-eilish-when-i-was-older-roma|website=Billboard|accessdate=June 5, 2019}}</ref><ref>{{cite web|last1=Kreps|first1=Daniel|title=Hear Billie Eilish's 'Roma'-Inspired Ballad 'When I Was Older'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/billie-eilish-roma-song-776772/|website=Rolling Stone|accessdate=June 5, 2019|date=January 9, 2019}}</ref> „Bury a Friend“ dosiahol 14. priečku rebríčka ''Billboard'' Hot 100. Eilish vo februári spolupracovala s [[Youtube]] na dokumentárnej minisérii „A Snippet Into Billie's Mind“.<ref>{{cite web|url=https://alt1037dfw.radio.com/blogs/jenn/billie-eilish-bury-friend-youtube-documentary|title=Billie Eilish Reveals 'A Snippet Into Billie's Mind' Mini-Series. Episode One: "Bury a Friend"|publisher=[[KVIL]]|date=February 27, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> 4. marca 2019 vyšiel jej štvrtý singel z albumu s názvom „Wish You Were Gay“.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8500854/billie-eilish-wish-you-were-gay|title=Billie Eilish Is Tired Of Heartache On New Single 'Wish You Were Gay': Listen|website=Billboard|access-date=March 5, 2019}}</ref> V Spojených štátoch debutoval na mieste 31 a RIAA ho certifikovala platinovou platňou.<ref>{{cite web|title=Gold & Platinum|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&ar=BILLIE+EILISH|website=RIAA|accessdate=August 8, 2019}}</ref> Štúdiový album ''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?'' bol vydaný 23. marca 2019.<ref>{{cite web|last1=Exposito|first1=Suzy|title=Review: Billie Eilish's 'When We All Sleep, Where Do We Go?' is Noir Pop With Bite|url=https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/review-billie-eilish-when-we-all-sleep-where-do-we-go-814754/|website=Rolling Stone|accessdate=March 29, 2019|date=March 29, 2019}}</ref> Spoločnosť Spotify spustila „viacúrovňovú kampaň popri albume“. Vytvorila tak multimediálny zoznam skladieb a „nové funkcie“. Umožňujú vertikálny videoobsah, vlastné prínosy a redakčné príbehy s cieľom vytvoriť zmysluplnejší a pútavejší kontext pre fanúšikov.<ref name="mn">{{cite web|url=https://themusicnetwork.com/becoming-billie-how-apple-music-and-spotify-helped-make-billie-eilish-musics-new-gen-z-superstar/|title=Becoming Billie: How Apple Music and Spotify helped make Billie Eilish music's new Gen Z superstar|work=[[The Music Network]]|date=April 1, 2019|accessdate=January 27, 2020}}</ref> V Los Angeles spoločnosť Spotify vytvorila „vylepšený vyskakovací albumový zážitok“, ktorý zahŕňal rôzne ilustrácie a „multisenzorický“ zážitok z každej skladby pre fanúšikov.<ref name="mn" /><ref name="Buzz" /> Album debutoval na prvom mieste rebríčkov [[Billboard 200]] a [[UK Albums Chart]], čím sa Billie stala prvým umelcom narodeným v 2000s rokoch, ktorá má album číslo jeden v Spojených štátoch a najmladšou ženou, ktorá má album číslo jeden v Spojenom kráľovstve.<ref>{{cite web|url=https://www-m.cnn.com/2019/04/09/entertainment/billie-eilish-no-1-album/index.html|title=This 17-year-old is the first artist born in the 2000s to have a No. 1|work=CNN}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/billie-eilish-holds-on-to-number-1-on-the-official-albums-chart-as-khalid-scores-highest-new-entry__26062/|title=Official Albums Chart: Billie Eilish holds on to Number 1|website=Officialcharts.com}}</ref> Billie prelomila rekord za najviac neprerušene umiestnených piesní v Hot 100 od ženskej umelkyne; a to s počtom 14. Každá pieseň z albumu okrem „Goodbye“ sa umiestnila v rebríčku Hot 100.<ref>{{cite web|last1=Zellner|first1=Xander|title=Billie Eilish Earns First Hot 100 Top 10, Breaks Record For Most Simultaneous Hits Among Women|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8506406/billie-eilish-earns-first-hot-100-top-10|website=Billboard|accessdate=May 27, 2019}}</ref> Piaty singel z albumu s názvom „[[Bad Guy]]“ bol vydaný v spojení s albumom. V júli 2019 vyšiel remix tejto piesne v spolupráci s [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]].<ref>{{cite web|last1=Roth|first1=Madeline|title=It's Here: Billie Eilish And Justin Bieber Are 'Bad Guys' On New Collab|url=http://www.mtv.com/news/3130980/billie-eilish-justin-bieber-bad-guy/|website=MTV News|accessdate=August 8, 2019|language=en|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190808041153/http://www.mtv.com/news/3130980/billie-eilish-justin-bieber-bad-guy/|archivedate=2019-08-08}}</ref><ref>{{cite web|last1=Murphy|first1=Rhodes|title=Bilie Eilish and Lil Nas X Are Trying to Remix Their Way to No. 1|url=https://slate.com/culture/2019/07/lil-nas-x-is-billie-eilishs-enemy-number-one-in-a-billboard-remix-war.html|website=Slate Magazine|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=July 12, 2019}}</ref> V auguste „Bad Guy“ dosiahol číslo jeden v USA, čím prerušila 19-týždňový rekord repera [[Lil Nas X]], konkrétne jeho piesne „Old Town Road“.<ref>{{cite web|url=https://uproxx.com/music/lil-nas-x-congratulates-billie-eilish/|title=Lil Nas X Congratulates Billie Eilish On 'Bad Guy' Hitting No. 1 On The Hot 100 Chart|last1=Williams|first1=Aaron|date=August 19, 2019|website=UPROXX|accessdate=August 19, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://pitchfork.com/news/billie-eilish-scores-first-no-1-single-ending-old-town-roads-19-week-run/|title=Billie Eilish Scores First No. 1 Single, Ending "Old Town Road"'s 19-Week Run|last1=Bloom|first1=Madison|last2=Kim|first2=Michelle|website=Pitchfork|language=en|accessdate=August 19, 2019}}</ref> Billie sa stala prvým umelcom narodeným v 2000s rokoch a najmladším umelcom po speváčke [[Lorde]] (s piesňou „Royals“), ktorá má singel číslo jeden.<ref name="sgn1">{{cite web|last1=Breihan|first1=Tom|title=Billie Eilish's "Bad Guy" Has Finally Dethroned Lil Nas X's "Old Town Road" At #1|url=https://www.stereogum.com/2055270/billie-eilishs-bad-guy-has-finally-dethroned-lil-nas-xs-old-town-road-at-1/news/|website=Stereogum|accessdate=August 19, 2019|date=August 19, 2019}}</ref> [[Súbor:Billie Eilish Red Rocks 06.05.19 (48012828283).jpg|náhľad|Eilish počas vystúpenia v Red Rocks Amphitheatre v júni 2019]] Eilish zahájila v apríli 2019 svoje turné s názvom [[When We All Fall Asleep Tour]] na festivale [[Coachella]].<ref>{{cite web|last1=Nesvig|first1=Kara|title=Billie Eilish Forgot Her Own Lyrics at Coachella But It Only Made Fans Love Her More|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-lyrics-coachella-2019|website=Teen Vogue|accessdate=August 8, 2019|language=en}}</ref> Posledný koncert turné odohrala 17. novembra 2019 v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]]. V auguste 2019 spolupracovala s [[Apple Music]] na projekte Music Lab: Remix Billie Eilish, počas ktorého svojich fanúšikov učila, ako si tvoriť vlastné remixy na zariadeniach Apple pomocou aplikácie [[Garageband]].<ref>{{cite web|url=https://themusicnetwork.com/australians-to-remix-billie-eilish/|title=Australians first to remix Billie Eilish with Apple Music Labs|date=August 5, 2019|accessdate=January 28, 2020|work=[[The Music Network]]}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.broadwayworld.com/bwwmusic/article/Billie-Eilish-and-Apple-Announce-Music-Lab-Remix-Billie-Eilish-20190801|title=Billie Eilish and Apple Announce Music Lab: Remix Billie Eilish|work=[[BroadwayWorld]]|date=August 1, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> 27. septembra 2019 na svojom [[Instagram|Instagrame]] oznámila, že sa vydá na ďalšie turné s názvom [[Where Do We Go? World Tour]].<ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2019/09/27/us/billie-eilish-where-do-we-go-world-tour-trnd/index.html|title=Billie Eilish just announced another world tour|website=CNN|date=September 28, 2019}}</ref> Celosvetové turné bolo naplánované so začiatkom v [[Miami]] (9. marec 2020) a končiť malo v [[Londýn|Londýne]] 27. júla 2020.[[Súbor:ALTer EGO 1 18 2020 (50740816801).jpg|vľavo|náhľad|262x262bod|Eilish na ALTer EGO v januári 2020]]7. novembra 2019 oznámil [[Jack White]] z vydavateľstva [[Third Man Records]], že vydá akustický album so speváčkinými živými nahrávkami z vydavateľstva Blue Room nahrané na exkluzívne [[Gramofónová platňa|vinylové platne]] a následne predávané v maloobchodných predajniach Third Man v [[Nashville]] a [[Detroit|Detroite]].<ref>{{Cite web|url=https://www.spin.com/2019/11/billie-eilish-jack-white-live-album/|title=Jack White's Third Man Records Announces Billie Eilish Live Album|website=Spin.com|date=November 7, 2019}}</ref> 13. novembra 2019 vydala singel s názvom „[[Everything I Wanted]]“.<ref>{{cite news|url=https://genius.com/Billie-eilish-everything-i-wanted-lyrics|title=Billie Eilish - Everything I Wanted Genius Lyrics|website=Genius.com|date=November 13, 2019|accessdate=November 17, 2019}}</ref> 20. novembra bola nominovaná na 6 [[Grammy Awards]] vrátané kategórie [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] za skladbu „[[Bad Guy]]“, rovnako ako aj [[Cena Grammy za album roka|Album roka]] a [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepšieho nováčika]]. Vo svojich 17. rokoch sa stala najmladším umelcom, ktorý bol nominovaný vo všetkých štyroch hlavných kategóriách.<ref name=":02">{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8544267/2020-grammy-nominations-complete-list|title=2020 Grammy Nominees: The Complete List|last=Warner|first=Denise|date=November 20, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|access-date=November 20, 2019}}</ref> V tom istom mesiaci bola korunovaná za [[Billboard Woman of the Year|''Billboard'' Woman of the Year]] roku 2019.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8544457/billie-eilish-billboard-2019-woman-of-the-year|title=Billie Eilish Is Billboard's 2019 Woman of the Year|last=Mamo|first=Heran|date=November 25, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|access-date=November 26, 2019}}</ref> 14. januára 2020 bolo oznámené, že bude spievať titulnú pieseň k 25. filmu [[James Bond (filmy)|Jamesa Bonda]], ''[[No Time to Die]].''<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/film/2020/jan/14/james-bond-billie-eilish-to-provide-no-time-to-die-theme|title=James Bond: Billie Eilish to provide No Time to Die theme|last=Snapes|first=Laura|date=January 14, 2020|work=The Guardian|access-date=January 14, 2020|language=en-GB|issn=0261-3077}}</ref> Rovnomennú pieseň napísala a produkovala so svojím bratom. Billie sa stala najmladším umelcom, ktorý zložil titulnú pieseň k Bondovke.<ref name="2020-01-15_ABC">[https://www.abc.net.au/news/2020-01-15/billie-eilish-records-james-bond-theme-song-no-time-to-die/11868670 Billie Eilish recorded the new James Bond theme song. She's the youngest artist to do so], [[ABC News Online]], January 15, 2020</ref> Pieseň bola 13. februára 2020 vydaná ako singel.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8550873/billie-eilish-no-time-to-die-release-date|title=Billie Eilish's James Bond Theme, 'No Time to Die,' Gets a Release Date|website=Billboard|access-date=February 17, 2020}}</ref> Krátko po tom, sa pieseň stala druhou titulnou piesňou Bondovky, ktorá obsadila vrchol britských hitparád. Stala sa tiež prvým singlom Billie Eilish, ktorý vyvrcholil na prvom mieste v Spojenom kráľovstve.<ref>{{Cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/billie-eilishs-no-time-to-die-scores-biggest-opening-week-of-all-time-for-a-james-bond-theme__28767/|title=Billie Eilish scores biggest opening week of all time for a Bond theme|website=www.officialcharts.com|language=en|access-date=2020-02-21}}</ref> Na 62. ročníku udeľovania cien Grammy sa stala najmladšou osobou a prvou ženou, ktorá vyhrala naraz vo všetkých 4 hlavných kategóriách – [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepší nováčik]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]], [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za album roka|Album roka]].<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8544181/artists-nominated-big-4-categories-grammy-awards|title=Grammy Awards: All the Artists Who've Been Nominated in the Big 4 Categories in the Same Year|last=Grein|first=Paul|date=November 20, 2019|work=Billboard|access-date=November 20, 2019}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2020/01/27/entertainment/billie-eilish-grammys/index.html|title=Billie Eilish has a history-making night at the Grammys|last=Gonzalez|first=Sandra|date=January 26, 2020|website=CNN|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=January 27, 2020}}</ref> V marci 2020 sa zúčastnila na [[iHeart Media]]’s Living Room Concert for America – benefičnom koncerte za zvýšenie informovanosti a finančných prostriedkov počas [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie koronavírusu]].<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2020/tv/news/fox-iheart-living-room-concert-for-america-tv-review-1203548417/|title=Fox’s ‘iHeart Living Room Concert for America’: TV Review|work=Variety|date=March 29, 2020|accessdate=March 31, 2020}}</ref> 10. apríla 2020 bola skladba „Ilomilo“ zaslaná talianskym [[contemporary hit radio]] staniciam spoločnosťou [[Universal Music Group]] ako siedmy a posledný singel z albumu ''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?''.<ref name="radio">{{cite news|url=http://radiodate.it/radio-date/billie-eilish-ilomilo-200412-10-04-2020-radiodate/|title=Billie Eilish – "Ilomilo" {{!}} (Radio Date: April 10, 2020)|publisher=Radiodate.it|access-date=May 3, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200515092826/http://radiodate.it/radio-date/billie-eilish-ilomilo-200412-10-04-2020-radiodate/|archive-date=May 15, 2020|url-status=live}}</ref> 30. júla 2020 vydala Eilish pieseň s názvom „My Future“ spolu s animovaným videom.<ref>{{Cite web|date=July 30, 2020|title=Listen to Billie Eilish's stunning new single 'My Future' {{!}} NME|url=https://www.nme.com/news/music/listen-to-billie-eilishs-stunning-new-single-my-future-2718749|access-date=August 8, 2020|website=NME.COM|language=en-GB}}</ref> V roku 2020 sa stala najmladšou osobou na zozname ''Forbes'' Celebrity 100 so zárobkom 53 miliónov dolárov.<ref>{{Cite web|title=#43: Billie Eilish|url=https://www.forbes.com/profile/billie-eilish/?list=celebrities#65e90257610c|url-status=live|access-date=June 26, 2020|website=[[Forbes]]|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20200627223324/https://www.forbes.com/profile/billie-eilish/?list=celebrities#65e90257610c|archive-date=June 27, 2020}}</ref> V októbri 2020 ohlásila online koncert s názvom ''Where Do We Go? The Livestream'', ktorý sa vysielal z Los Angeles 24. októbra, pričom výťažok z predaja [[Merchandising|merchandisingu]] bol použitý na podporu členov, ktorí zaobstarali koncert a boli postihnutí pandémiou COVID-19.<ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Billie Eilish Announces Global 'Where Do We Go?' Livestream Concert|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9461986/billie-eilish-global-livestream-concert/|website=Billboard|access-date=October 7, 2020|date=October 7, 2020}}</ref> Eilish sa 24. októbra 2020 stala držiteľkou troch hudobných cien [[Billboard Music Award|''Billboard'' Music Awards]] – najlepšiu ženskú umelkyňu, najlepší album ''Billboard'' 200 (''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?'') a najlepšiu novú umelkyňu. Nominovaná bola v 12 kategóriách. V tom istom mesiaci tiež ohlásila nový singel s názvom „Therefore I Am“, ktorý vyšiel spolu s videoklipom 12. novembra 2020.<ref>{{Cite web|last=Aniftos|first=Rania|date=November 9, 2020|title=Billie Eilish Is Dropping a New Single in Just Days|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9480846/billie-eilish-announces-therefore-i-am/|access-date=November 10, 2020|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|language=en}}</ref> 18. októbra 2020 poskytla rozhovor pre ''[[Vanity Fair]]'' a tvrdila, že pracuje na „šestnástich nových skladbách a miluje ich všetky“, čím odhalila akýsi pripravovaný hudobný projekt, ktorý bude pravdepodobne vyjde v roku 2021 mohol by byť jej druhým štúdiovým albumom.<ref>{{cite web|url=https://www.vanityfair.com/video/watch/same-interview-one-year-apart-billie-eilish-same-interview-the-fourth-year|title=Billie Eilish: Same Interview, The Fourth Year|last=Eilish|first=Billie|interviewer-last=Sabia|interviewer-first=Joe|publisher=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|date=October 18, 2020|access-date=December 16, 2020}}</ref> Eilish vystúpila so skladbami „Therefore I Am“ a „My Future“ na koncerte Jingle Ball v decembri 2020.<ref>{{cite news|last1=Richards|first1=Will|title=Watch Billie Eilish deliver a festive rendition of 'Silver Bells'|url=https://www.nme.com/en_asia/news/music/watch-billie-eilish-deliver-a-festive-rendition-of-silver-bells-2837458|access-date=December 16, 2020|work=NME|date=December 11, 2020|language=en}}</ref> === 2021 – súčasnosť: ''Happier Than Ever'' === {{Main|Happier Than Ever}} 12. januára 2021 vystúpila v živom digitálnom predstavení pre [[Consumer Electronics Show]]. Vystúpenie v CES bolo k dispozícii pre širokú verejnosť, ale sekcia pred predstavením s rozhovorom Ryana Seacresta s Billie a [[Dua Lipa|Duou Lipou]], bol exkluzívny pre členov iHeartMedia.<ref>{{Cite web|last=Microsoft|title=Home|url=http://www.ces.tech/|access-date=January 10, 2021|website=CES|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=December 21, 2020|title=Billie Eilish and Dua Lipa will give CES attendees a reason to come out and play online|url=https://adage.com/article/special-report-ces/billie-eilish-and-dua-lipa-will-give-ces-attendees-reason-come-out-and-play-online/2302686|access-date=January 10, 2021|website=adage.com|language=en}}</ref> „Lo Vas a Olvidar“, singel, na ktorom spolupracovala so speváčkou [[Rosalía|Rosalíou]], je pieseň zo soundtracku k seriálu ''[[Euphoria (TV seriál)|Euphoria]]'' ([[HBO]]). Singel vyšiel 21. januára 2021, takmer dva roky po prvotnom vydaní piesne. Je to prvá spolupráca Billie s nejakou speváčkou.<ref>{{Cite web|last=Flores|first=Griselda|date=|title=Billie Eilish and Rosalía's Highly Anticipated Collab 'Lo Vas a Olvidar' Is Dropping This Week|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9513330/billie-eilish-rosalia-lo-vas-a-olvidar-euphoria-new-song-teaser|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|language=en}}</ref> 26. februára 2021 bol na Apple TV+ a vo vybraných kinách uvedený dokumentárny film [[R. J. Cutler|R. J. Cutlera]] – ''[[Billie Eilish: The World's a Little Blurry]]''. Film bol ocenený kritikmi i fanúšikmi za hĺbkový pohľad na speváčkin osobný život počas jej vzostupu k sláve.<ref>{{Cite web|title=Billie Eilish: The World's a Little Blurry|url=https://www.rottentomatoes.com/m/billie_eilish_the_worlds_a_little_blurry|url-status=live|access-date=February 28, 2021|website=[[Rotten Tomatoes]]}}</ref> Na 63. ročníku udeľovania [[Grammy Award|cien Grammy]] si Eilish odniesla dve ceny – [[cenu Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]] za bondovku s názvom „No Time to Die“ a [[Cena Grammy za nahrávku roka|cenu Grammy za nahrávku]] roka za singel „[[Everything I Wanted]]“. Vo svojej ďakovnej reči povedala, že [[Megan Thee Stallion]] „si zaslúžila vyhrať“, no napriek tomu poďakovala svojim fanúšikom a bratovi Finneasovi za jej ocenenie.<ref>{{Cite web|title=Billie Eilish Wins Record of the Year at 2021 Grammys-but Says Megan Thee Stallion Deserved It|url=people.com/music/grammys-2021-billie-eilish-wins-record-of-the-year|url-status=live|website=People Magazine}}</ref> 27. apríla 2021 Eilish prostredníctvom svojho Instagramu oznámila, že 30. júla vydá svoj druhý štúdiový album ''[[Happier Than Ever]]''. V tomto príspevku bol zverejnený aj dizajn albumu a zoznam skladieb pozostávajúci zo 16 piesní. Album vyjde v rôznych formátoch vrátane zberateľských vinylových a kazetových vydaní: hnedý, bledomodrý, bledožltý, zlatožltý a sivý vinyl,<ref>{{cite web|url=https://shopuk.billieeilish.com/*/*/-Happier-Than-Ever-Exclusive-Vinyl-Bundle/6YRQ0000000|title=Billie Eilish &#124; Store – Billie Eilish Official Store|publisher=Shopuk.billieeilish.com|date=|access-date=2021-04-27|archive-date=April 28, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210428002223/https://shopuk.billieeilish.com/%2A/%2A/-Happier-Than-Ever-Exclusive-Vinyl-Bundle/6YRQ0000000|url-status=live}}</ref> ružová a hnedá kazeta.<ref>{{cite web|url=https://shopuk.billieeilish.com/*/*/-Happier-Than-Ever-CD-Exclusive-Pink-Cassette-Exclusive-Brown-Cassette/6YRR0000000|title=Billie Eilish &#124; Store – Billie Eilish Official Store|publisher=Shopuk.billieeilish.com|date=|access-date=2021-04-27|archive-date=April 28, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210428002233/https://shopuk.billieeilish.com/%2A/%2A/-Happier-Than-Ever-CD-Exclusive-Pink-Cassette-Exclusive-Brown-Cassette/6YRR0000000|url-status=live}}</ref> 29. apríla 2021 vydala tretí singel z pripravovaného albumu s názvom „Your Power“. Vydanie sprevádzal videoklip, ktorý si natočila sama.<ref>{{Cite web|url=https://people.com/music/billie-eilish-releases-music-video-new-single-your-power/|title=Billie Eilish Drops Music Video to New Single 'Your Power' from Upcoming Second Album|website=PEOPLE.com}}</ref> 2. júna vyšla pieseň „Lost Cause“ ako štvrtý singel a 9. júla „NDA” ako piaty''.''<ref>{{Cite web|last=July 09|first=Nicholas Rice|last2=Am|first2=2021 10:17|title=Billie Eilish Releases Self-Directed Music Video for New Single 'NDA' from Forthcoming Album|url=https://people.com/music/billie-eilish-releases-music-video-nda/|access-date=2021-07-10|website=PEOPLE.com|language=en}}</ref> == Umenie == === Hudobný štýl, skladanie piesní a videoklipy === Avery Stone z ''[[Noisey]]'' opísala vokály Billie Eilish ako „éterické“<ref>{{cite web|url=https://noisey.vice.com/en_us/article/pakpy9/watch-billie-eilish-set-fire-to-a-bad-relationship-in-new-video-for-watch|work=[[Vice (magazine)|Vice]]|title=Watch Billie Eilish Set Fire to a Bad Relationship in New Video for "watch"|first=Avery|last=Stone|date=September 18, 2017|accessdate=December 29, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190425053112/https://noisey.vice.com/en_us/article/pakpy9/watch-billie-eilish-set-fire-to-a-bad-relationship-in-new-video-for-watch|archivedate=2019-04-25}}</ref> a Maura Johnston z ''[[Rolling Stone]]'' ich charakterizovala ako „šeptavé“.<ref name="rollingstone">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/10-new-albums-to-stream-now-rolling-stone-editors-picks-11-195582/|title=10 New Albums to Stream Now: Rolling Stone Editors' Pick|date=July 28, 2017|accessdate=December 29, 2018|work=[[Rolling Stone]]}}</ref> Doreen St. Félix z ''[[The New Yorker]]'' sa vyjadrila, že má „zastretý tichý hlas, ktorý vie pozmeniť na prenikavý“.<ref>{{cite web|url=https://www.newyorker.com/culture/cultural-comment/billie-eilish-and-the-changing-face-of-pop|title=Billie Eilish and the Changing Face of Pop|first=Doreen|last=St. Félix|date=April 26, 2019|accessdate=April 26, 2019|work=[[The New Yorker]]}}</ref> Hudobný kritik [[Robert Christgau]] napísal, že zatiaľ čo Eilish je hudobne a komerčne zameraná na pop, jej značka „nám pripomína, akým beztvarým sa popový žáner stal“. Opisuje jej soprán ako „príliš maličký na vokálnu kalisteniku“ a uviedol, že hravá verzia tínedžerskej temnoty či „elektro-inšpirovaného debutového albumu“ zaujala rozmanité publikum.<ref name="Vice">{{cite web|url=https://noisey.vice.com/en_us/article/mb8e9b/robert-christgau-reviews-billie-eilishs-when-we-fall-asleep-where-do-we-go|title=Robert Christgau Reviews Billie Eilish's Teen Goth Angst|work=[[Vice (magazine)|Vice]]|date=April 26, 2019|accessdate=December 30, 2019|last=Christgau|first=Robert|authorlink=Robert Christgau|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190430070104/https://noisey.vice.com/en_us/article/mb8e9b/robert-christgau-reviews-billie-eilishs-when-we-fall-asleep-where-do-we-go|archivedate=2019-04-30}}</ref> Jej hudba zahŕňa rôzne žánre ako [[indie pop]],<ref>{{cite web|url=https://www.standard.co.uk/insider/alist/next-billie-eilish-female-musicians-poised-for-pop-superstardom-this-summer-a4169371.html|title=Who's the next Billie Eilish? The female musicians poised for pop superstardom this summer|first=Margaret|last=Abrams|accessdate=November 9, 2019}}</ref><ref name="Electropop">{{cite web|url=https://www.allmusic.com/artist/billie-eilish-mn0003475903|title=Billie Eilish|first=Neil Z.|last=Yeung|publisher=[[AllMusic]]|accessdate=March 30, 2018}}</ref> [[Pop music|pop]],<ref name="Pop music">{{cite web|url=https://www.billboard.com/music/pop/billie-eilish-interview-bellyache-debut-album-7736384|title=Billie Eilish Is Pop's Most Impressive 15-Year-Old|work=Billboard|first=Jason|last=Lipshutz|date=March 23, 2017|accessdate=February 5, 2019}}</ref><ref name="Trap EDM">{{cite web|url=https://pitchfork.com/reviews/albums/billie-eilish-when-we-all-fall-asleep-where-do-we-go/|title=Billie Eilish: When We All Fall Asleep, Where Do We Go? Album Review|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|first=Stacey|last=Anderson|date=March 29, 2019|accessdate=October 14, 2019}}</ref> [[alternatívny pop]],<ref name="Electropop" /> [[dark pop]],<ref>{{cite web|url=https://medium.com/@monicamarymoser/the-issue-with-billie-eilishs-darkness-aa2ac8b5349e|title=The Issue With Billie Eilish's Darkness|website=Medium|first=Monica|last=Moser|date=April 22, 2019|accessdate=November 9, 2019|quote=17-year-old dark pop singer Billie Eilish released her debut full length album this month When We All Fall Asleep, Where Do We Go?}}</ref> [[Electronic dance music|EDM]],<ref name="Trap EDM" /> [[Synthpop|elektropop]],<ref name="Electropop" /> [[emo pop]],<ref>{{cite web|url=http://www.bcgavel.com/2019/02/23/emo-pop-princess-billie-eilish-wants-you-to-be-terrified/|title=EMO-POP PRINCESS BILLIE EILISH WANTS YOU TO BE 'TERRIFIED'|author=CARMEN CHU|work=bcgavel|accessdate=February 23, 2019}}</ref> [[goth-pop]]<ref>{{cite web|url=https://nypost.com/2020/01/28/billie-eilish-headlines-firefly-fest-after-grammys-2020-wins/|title=Billie Eilish headlines Firefly Fest after Grammys 2020 wins|author=Lauren Steussy|work=NYpost|accessdate=April 12, 2020}}</ref> and [[Trap (hudobný žáner)|trap]].<ref name="Trap EDM" /> Eilish a jej brat Finneas spolupracujú na skladaní piesní.<ref name="Steph">{{cite web|url=https://www.clashmusic.com/features/dont-wanna-be-you-billie-eilish-interviewed|title=Don't Wanna Be You: Billie Eilish Interviewed|work=[[Clash (magazine)|Clash]]|first=Steph|last=Kretowicz|date=July 13, 2018|accessdate=February 18, 2019}}</ref><ref name="Kaplan">{{cite web|last1=Kaplan|first1=Ilana|title=Pop Newcomer Billie Eilish Wants to Make Sure You Never Forget Her|url=http://www.papermag.com/pop-newcomer-billie-eilish-wants-to-make-sure-you-never-forget-her-2305463278.html|website=Paper|date=March 16, 2017|accessdate=December 10, 2018}}</ref> Eilish nazvala Finneasa svojím hudobným partnerom.<ref name="Steph" /> Píše s ňou piesne, produkuje ich a taktiež s ňou vystupuje na koncertoch.<ref>{{cite web|url=https://www.onestowatch.com/blog/premiere-qa-finneas-debuts-im-in-love|title=PREMIERE + Q&A: FINNEAS Debuts "I'm In Love Without You" & Polaroid Gallery by Billie Eilish|website=[[Ones to Watch]]|date=September 8, 2017|accessdate=February 18, 2019}}</ref><ref name="Steph" /> Vytvárajú piesne, v ktorých sú fiktívnymi postavami, čiže píšu z ich perspektívy.<ref name="Kaplan" /> Speváčka tiež priznala, že množstvo piesní tiež vychádza z bratových skúseností.<ref name="Kaplan" /> Snažia sa písať „zaujímavé a dialógové“ texty: „Snažíme sa povedať veci, ktoré nemusia byť také hlboké [...], ale povieme niečo hlbšie určitým spôsobom, ktorý dáva zmysel, napriek tomu, že sme o tom tak zo začiatku ani neuvažovali.“<ref name="Kaplan" /> Finneas uviedol, že keď píše piesne pre svoju sestru, jeho cieľom je „napísať piesne, o ktorých si myslí, že sa jej budú hodiť k spevu, budú ju baviť, bude sa do nich vedieť vcítiť a urobiť z nich vlastné“.<ref name="Atwood">{{cite web|url=http://atwoodmagazine.com/finneas-2018-interview/|title=Wholehearted Obsession: A Conversation with FINNEAS|work=[[Atwood Magazine]]|date=April 27, 2018|accessdate=February 18, 2019|first=Nicole|last=Almeida}}</ref> Keď píše s Billie, snaží sa „pomôcť jej vyrozprávať akýkoľvek príbeh, ktorý sa snaží povedať, načúvať jej nápadom“, a použiť jazyk, ktorý vyhovuje jej rozprávaniu príbehu.<ref name="Atwood" /> Od svojich 14. rokov chcela režírovať svoje videoklipy, ale nedostala príležitosť kvôli nedostatku skúseností.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2019/dec/19/i-never-wanted-a-normal-life-billie-eilish-the-guardian-artist-of-2019|title='I never wanted a normal life': Billie Eilish, the Guardian artist of 2019|work=The Guardian|last=Petridis|first=Alex|date=December 19, 2019}}</ref> V roku 2019 režírovala videoklip k piesni s názvom „Xanny“.<ref>{{Cite web|url=https://pitchfork.com/news/billie-eilish-shares-new-video-for-xanny-watch/|title=Billie Eilish Directs Her New "xanny" Video: Watch|last=Bloom|first=Madison|date=December 5, 2019|website=[[Pitchfork (magazine)|Pitchfork]]|language=en|url-status=live|access-date=December 5, 2019}}</ref> === Vplyvy === Eilish priznala, že keď narazila na [[YouTube]] na pieseň „Runaway“ od speváčky [[Aurora (speváčka)|Aurory]], vtedy sa rozhodla usilovať o hudobnú kariéru.<ref>{{Cite web|url=https://www.vanityfair.com/style/2018/05/billie-eilish-the-young-upstart-with-co-signs-from-lorde-and-halsey|title=Billie Eilish: The Young Upstart with Co-Signs from Lorde and Halsey|last=Smith|first=Krista|date=May 31, 2018|website=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|language=en|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200420152631/https://www.vanityfair.com/style/2018/05/billie-eilish-the-young-upstart-with-co-signs-from-lorde-and-halsey|archive-date=April 20, 2020|access-date=December 9, 2019}}</ref> [[Hip hop|Hip hopová hudba]] je jej najobľúbenejší žáner a tiež najväčšou inšpiráciou.<ref>{{cite web|url=https://www.ssense.com/en-us/editorial/music/dont-ask-billie-eilish-to-smile|title=Don't Ask Billie Eilish To Smile|first=Rebecca|last=Haithcoat|publisher=[[SSENSE]]|date=February 21, 2018|accessdate=February 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190228191942/https://www.ssense.com/en-us/editorial/music/dont-ask-billie-eilish-to-smile|archive-date=February 28, 2019|url-status=live}}</ref> Za interpretov, ktorí ju inšpirovali najviac považuje reperov [[Tyler, the Creator|Tylera, the Creatora]], [[Childish Gambino]] a speváčku [[Avril Lavigne]].<ref>{{cite web|last=Martoccio|first=Angie|title=The First Time: Billie Eilish|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/billie-eilish-first-time-video-864831/|website=Rolling Stone|accessdate=August 15, 2019|date=July 31, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190815013107/https://www.rollingstone.com/music/music-news/billie-eilish-first-time-video-864831/|archive-date=August 15, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Shoemaker|first1=Whitney|title=Billie Eilish thanks Avril Lavigne for inspiring her in wholesome photo|url=https://www.altpress.com/news/billie-eilish-meets-avril-lavigne/|website=Altpress|accessdate=January 17, 2020|language=en|date=July 13, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20200129202056/https://www.altpress.com/news/billie-eilish-meets-avril-lavigne/|archive-date=January 29, 2020|url-status=live}}</ref> Ďalej sú to tiež umelci: [[Earl Sweatshirt]], [[Amy Winehouse]], [[Spice Girls]] a [[Lana Del Rey]].<ref>{{cite web|last1=Weiss|first1=Haley|title=Discovery: Billie Eilish|url=https://www.interviewmagazine.com/music/discovery-billie-eilish|website=Interview Magazine|accessdate=August 15, 2019|date=February 27, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20190711202626/https://www.interviewmagazine.com/music/discovery-billie-eilish|archive-date=July 11, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|title=15-Year-Old Music Prodigy Billie Eilish On Influences, Inspiration And What She's Listening To RN|url=https://www.elle.com.au/culture/billie-eilish-interview-playlist-influences-inspiration-14756|website=Elle|accessdate=August 17, 2019|date=October 25, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20191206133234/https://www.elle.com.au/culture/billie-eilish-interview-playlist-influences-inspiration-14756|archive-date=December 6, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=BPhks1h4Vfs|title=Billie Eilish Revisits SPIN Covers of Madonna, Amy Winehouse and More|work=[[Spin (magazine)|Spin]]|via=YouTube|date=December 23, 2019|accessdate=January 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200614050051/https://www.youtube.com/watch?v=BPhks1h4Vfs|archive-date=June 14, 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.standard.co.uk/showbiz/celebrity-news/spice-girls-responds-to-billie-eilish-paying-tribute-to-only-mel-c-a4225111.html|title=The Spice Girls respond after Billie Eilish pays tribute to Mel C with Sporty Spice t-shirt|work=[[The London Standard]]|date=August 30, 2019|accessdate=January 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200129201549/https://www.standard.co.uk/showbiz/celebrity-news/spice-girls-responds-to-billie-eilish-paying-tribute-to-only-mel-c-a4225111.html|archive-date=January 29, 2020|url-status=live}}</ref> Médiá ju porovnávajú so speváčkami ako Lavigne, [[Lorde]] a Del Rey,<ref>{{cite web|last1=Cusumano|first1=Katherine|title=Billie Eilish, Pop's 15-Year-Old Prodigy, Relishes Being a Terrifying Teen|url=https://www.wmagazine.com/story/billie-eilish-new-ep|website=W Magazine|accessdate=August 15, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190116095926/https://www.wmagazine.com/story/billie-eilish-new-ep|archive-date=January 16, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Bassil|first1=Ryan|title=Billie Eilish and the Rise of Moody Pop|url=https://www.vice.com/en_uk/article/eveybz/billie-eilish-when-we-fall-asleep-moody-sad-pop|website=Vice|accessdate=August 15, 2019|language=en-UK|date=April 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190728040821/https://www.vice.com/en_uk/article/eveybz/billie-eilish-when-we-fall-asleep-moody-sad-pop|archive-date=July 28, 2019|url-status=live}}</ref> no s Del Rey nechce byť porovnávaná, pretože: „Táto žena [Del Rey] si urobila svoju značku pre celú kariéru tak dokonale, že takéto veci by nemala počuť.“<ref>{{cite web|last1=Song|first1=Sandra|title=Billie Eilish Wants the Lana Del Rey Comparisons to Stop|url=https://www.papermag.com/billie-eilish-lana-comparison-2634271809.html?rebelltitem=2#rebelltitem2|website=PAPER|accessdate=August 15, 2019|language=en|date=April 10, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190815044942/https://www.papermag.com/billie-eilish-lana-comparison-2634271809.html?rebelltitem=2#rebelltitem2|archive-date=August 15, 2019|url-status=live}}</ref> Tiež označila [[Rihanna|Rihannu]] ako inšpiráciu pre svoj výber štýlov, keď počas jedného rozhovoru nazvala svoju módu ako „obranný mechanizmus“.<ref>{{cite web|url=https://jezebel.com/billie-eilish-says-she-uses-fashion-as-a-defense-mechan-1835939678|title=Billie Eilish Says She Uses Fashion As a 'Defense Mechanism'|work=[[Jezebel (website)|Jezebel]]|first=Frida|last=Garza|date=June 28, 2019|accessdate=July 1, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190701060547/https://jezebel.com/billie-eilish-says-she-uses-fashion-as-a-defense-mechan-1835939678|archive-date=July 1, 2019|url-status=live}}</ref> Eilish priznala, že album [[Ariana Grande|Ariany Grande]], ''[[Thank U, Next]]'' (2019) ju inšpiroval, aby pokračovala v tvorení hudby.<ref>{{cite web|last1=Mamo|first1=Heran|title=Here's Why Billie Eilish Says She Would 'Switch Lives' With Ariana Grande|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8544990/ariana-grande-billie-eilish-switch-lives-voice|website=Billboard|accessdate=December 13, 2019|date=November 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213074133/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8544990/ariana-grande-billie-eilish-switch-lives-voice|archive-date=December 13, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=McNamara|first1=Brittney|title=Billie Eilish on Relating to Ariana Grande|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-ariana-grande-and-experiencing-depression|website=Teen Vogue|accessdate=December 13, 2019|language=en|date=December 5, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213072627/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-ariana-grande-and-experiencing-depression|archive-date=December 13, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|publisher=dpa|title=Ariana sei Dank - Billie Eilish hat wieder Lust auf Musik|url=https://www.zeit.de/news/2019-08/19/ariana-sei-dank-billie-eilish-hat-wieder-lust-auf-musik|website=Zeit Online|accessdate=December 13, 2019|language=German|date=August 19, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20200420152023/https://www.zeit.de/news/2019-08/19/ariana-sei-dank-billie-eilish-hat-wieder-lust-auf-musik|archive-date=April 20, 2020|url-status=live}}</ref> == Verejný imidž == [[Súbor:CoronaCapFest19-76_(50078994132)_(cropped).jpg|alt=|náhľad|338x338bod|Eilish počas vystúpenia v novembri 2019]] Veľká časť mediálnej pozornosti sa točí okolo jej štýlu, ktorý sa skladá predovšetkým z voľného a zle sediaceho oblečenia.<ref>{{cite web|last1=Konecky|first1=Perri|title=Billie Eilish's Style Is on a Whole Other Level, So Let's Give It Up For the Queen of Cool Comfort|url=https://www.popsugar.com/fashion/Billie-Eilish-Style-45968489|website=POPSUGAR Fashion|accessdate=August 18, 2019|date=April 3, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190831174520/https://www.popsugar.com/fashion/Billie-Eilish-Style-45968489|archive-date=August 31, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Rearick|first1=Lauren|title=Billie Eilish Took an Ikea Bag and Made it Fashion|url=https://www.teenvogue.com/gallery/favorite-billie-eilish-outfits|website=Teen Vogue|accessdate=August 18, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215353/https://www.teenvogue.com/gallery/favorite-billie-eilish-outfits|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref><ref name="Spencer" /> V roku 2017 Eilish uviedla, že sa rada oblieka mimo svojej zóny pohodlia, aby sa cítila, že púta pozornosť všetkých okolo nej.<ref>{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a13040159/billie-eilish-interview/|title=Billie Eilish Is a 15-Year-Old Pop Prodigy—And She's Intimidating as Hell|work=[[Harpers Bazaar]]|date=October 19, 2017|accessdate=May 11, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190501191735/https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a13040159/billie-eilish-interview/|archive-date=May 1, 2019|url-status=live}}</ref> Snaží sa byť „skutočne odlišná od množstva ľudí“ a oblieka sa rozdielne oproti tomu, čo nosia ostatní.<ref name="Kaplan" /> S cieľom „vyzerať nezabudnuteľne“ povedala, že „dokázala ľuďom, že je dôležitejšia, ako si myslia“ a rada je „zastrašujúca, takže si ju ľudia vypočujú“.<ref name="Kaplan" /><ref name="Martin">{{cite web|url=https://www.wvtf.org/post/billie-eilish-knows-what-youre-afraid|title=Billie Eilish Knows What You're Afraid Of|publisher=[[WVTF]]|date=April 6, 2019|accessdate=February 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407142046/https://www.wvtf.org/post/billie-eilish-knows-what-youre-afraid|archive-date=April 7, 2019|url-status=live}}</ref> V roku 2019 uviedla: „Postupom času z toho niečo vzniklo – Billie Eilish, strašidelná, divná, desivá dievčina. – A to sa mi nepáči. Nie je to uspokojivé. Nechcem zostať len na jednom mieste.“<ref>{{cite web|url=https://www.thetimes.co.uk/article/teen-star-billie-eilish-on-therapy-her-boyfriend-and-how-fame-has-changed-her-sspcx0j00|title=Teen star Billie Eilish on therapy, her boyfriend and how fame has changed her|work=[[The Times]]|first=Decca|last=Aitkenhead|date=June 29, 2019|accessdate=February 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200204193744/https://www.thetimes.co.uk/article/teen-star-billie-eilish-on-therapy-her-boyfriend-and-how-fame-has-changed-her-sspcx0j00|archive-date=February 4, 2020|url-status=live}}</ref> V tom roku sa Eilish objavila v reklame [[Calvin Klein|Calvina Kleina]], v ktorej spomenula, že sa oblieka do širokých odevov, aby zabránila ľuďom odsudzovať jej postavu.<ref>{{cite web|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|title=Billie Eilish Reveals the Reason for Her Baggy Clothes in New Calvin Klein Ad|work=[[Teen Vogue]]|date=May 11, 2019|accessdate=May 11, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190512030242/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|archive-date=May 12, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.mtv.de/news/gxidmo/deshalb-trägt-billie-eilish-nur-weite-baggy-klamotten|title=Aus diesem Grund trägt Billie Eilish nur weite Baggy-Klamotten|publisher=[[MTV Germany]]|date=May 13, 2019|accessdate=February 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200203200702/http://www.mtv.de/news/gxidmo/deshalb-tr%C3%A4gt-billie-eilish-nur-weite-baggy-klamotten|archive-date=February 3, 2020|url-status=live}}</ref> Podľa spisovateľa Kennetha Womacka v roku 2019 bola vďaka svojmu debutovému albumu „nepriamo korunovaná za kráľovnú elektropopu a viacerými spôsobmi bola vyzvaná k tomu, aby bola zrelá a vzorom pre budúcu dospievajúcu generáciu, ale v skutočnosti nie je ničím takým.“ === Produkty a propagácia === V apríli 2019 Eilish vydala oblečenie v spolupráci s Takashim Murakamim<ref>{{cite web|last1=Stiegman|first1=Kelsey|title=Billie Eilish Just Dropped a Sick Clothing Collection Inspired By Her "You Should See Me in a Crown" Video|url=https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a27042281/billie-eilish-takashi-murakami-merch/|website=Seventeen|accessdate=May 27, 2019|date=April 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190505104837/https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a27042281/billie-eilish-takashi-murakami-merch/|archive-date=May 5, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Chin|first1=Mallory|title=Takashi Murakami & Billie Eilish Release More Collaborative Merch|url=https://hypebeast.com/2019/4/billie-eilish-takashi-murakami-merch-collab|website=HYPEBEAST|accessdate=May 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053428/https://hypebeast.com/2019/4/billie-eilish-takashi-murakami-merch-collab|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref> inšpirované videoklipom „You Should See Me in a Crown“, ktorý Mukarami tiež režíroval a animoval. Takisto je aj autorom vinylovej figúrky.<ref>{{cite web|last1=Li|first1=Emma|title=Watch Billie Eilish and Takashi Murakami's Music Video|url=https://vmagazine.com/article/watch-billie-eilish-and-takashi-murakamis-music-video/|website=V Magazine|accessdate=May 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053428/https://vmagazine.com/article/watch-billie-eilish-and-takashi-murakamis-music-video/|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref> Eilish tiež spolupracovala s Adobe Creative Cloud na sérii reklám,<ref>{{cite web|title=Billie Eilish on How Dreams Influence her Music for #BILLIExADOBE|url=https://www.youtube.com/watch?v=jOBWMxNQZ64|website=YouTube|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20191008155412/https://www.youtube.com/watch?v=jOBWMxNQZ64|archive-date=October 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|title=Billie Eilish x Adobe "Synesthesia" by Laundry|url=https://www.stashmedia.tv/billie-eilish-adobe-synesthesia-laundry/|website=STASH|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=June 26, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034836/https://www.stashmedia.tv/billie-eilish-adobe-synesthesia-laundry/|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref> ako aj na umeleckej súťaži na sociálnych médiách, kde používatelia zasielali umelecké diela s [[Hashtag|hashtagom]] „#BILLIExADOBE“.<ref>{{cite web|title=#BILLIExADOBE|url=https://makeitcenter.adobe.com/2019/04/billiexadobe_site.html|website=makeitcenter.adobe.com|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034838/https://makeitcenter.adobe.com/2019/04/billiexadobe_site.html|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=eilish|first1=billie|title=Billie and @CreativeCloud want you to complete a dream drawing for a chance to win $1k and meet & greet tickets to the "WHEN WE ALL FALL ASLEEP, world tour."|url=https://twitter.com/billieeilish/status/1114275262823161861?lang=en|website=Twitter|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=April 5, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20200420151908/https://twitter.com/billieeilish/status/1114275262823161861?lang=en|archive-date=April 20, 2020|url-status=live}}</ref> Eilish sa v máji 2019 objavila v kampani [[Calvin Klein|Calvina Kleina]] „I Speak My Truth In #MyCalvins“,<ref>{{cite web|last1=Elizabeth|first1=De|title=Billie Eilish Wears Baggy Clothes So the World Doesn't Know "Everything" About Her|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|website=Teen Vogue|accessdate=May 27, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190516203120/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|archive-date=May 16, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Penrose|first1=Nerisha|title=Calvin Klein Debuts New #MyCalvins Campaign With Billie Eilish, Noah Centineo, and More|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/a27409909/calvin-klein-mycalvins-campaign-billie-eilish-noah-centineo/|website=ELLE|accessdate=May 27, 2019|date=May 9, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053428/https://www.elle.com/culture/celebrities/a27409909/calvin-klein-mycalvins-campaign-billie-eilish-noah-centineo/|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref> rovnako ako v kampani „Seize the Awkward“ od [[Ad Council]] – sérii hlásení o povedomí v spojitosti s [[Duševné zdravie|duševným zdravím]].<ref>{{cite web|last1=Song|first1=Sandra|title=Billie Eilish Gets Candid About Coping With Her Mental Health|url=http://www.papermag.com/billie-eilish-seize-the-awkward-2637834496.html|website=PAPER|accessdate=May 27, 2019|language=en|date=May 23, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053427/http://www.papermag.com/billie-eilish-seize-the-awkward-2637834496.html|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Rettig|first1=James|title=Billie Eilish Talks Mental Health In "Seize The Awkward" PSA|url=https://www.stereogum.com/2044850/billie-eilish-mental-health-psa-seize-the-awkward/video/|website=Stereogum|accessdate=May 27, 2019|date=May 23, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190523180320/https://www.stereogum.com/2044850/billie-eilish-mental-health-psa-seize-the-awkward/video/|archive-date=May 23, 2019|url-status=live}}</ref> V júli 2019 viedla reklamnú kampaň [[MCM Worldwide]]<ref>{{cite web|last=Burlet|first=Fleur|title=EXCLUSIVE: Billie Eilish Fronts MCM Campaign|url=https://wwd.com/fashion-news/fashion-features/billie-eilish-mcm-bad-guy-genderless-childish-major-1203220465/|website=WWD|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=July 17, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190717091420/https://wwd.com/fashion-news/fashion-features/billie-eilish-mcm-bad-guy-genderless-childish-major-1203220465/|archive-date=July 17, 2019|url-status=live}}</ref> a spolupracovala s módnou značkou z Los Angeles, Freak City.<ref>{{cite web|last1=Rearick|first1=Lauren|title=We Can Now Dress Like Billie Eilish|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-capsule-collection-freak-city|website=Teen Vogue|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190804155314/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-capsule-collection-freak-city|archive-date=August 4, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Stiegman|first1=Kelsey|title=Billie Eilish Announces New '90s-Inspired Freak City Clothing Collection|url=https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a28451442/billie-eilish-freak-city-clothing-collection/|website=Seventeen|accessdate=August 8, 2019|date=July 19, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034844/https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a28451442/billie-eilish-freak-city-clothing-collection/|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Billie Eilish Unveils Freak City Clothing Collaboration|url=https://www.billboard.com/articles/news/8521007/billie-eilish-unveils-freak-city-clothing-collaboration|website=Billboard|accessdate=August 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034836/https://www.billboard.com/articles/news/8521007/billie-eilish-unveils-freak-city-clothing-collaboration|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref> V tom istom mesiaci vystúpila na večeri, ktorú usporiadala značka [[Chanel]] na [[Shelter Island]], na oslavu ich [[Jachtársky klub|jachtárskeho klubu]].<ref>{{cite web|last1=Bobb|first1=Brooke|title=Billie Eilish Shut Down Shelter Island With an Intimate Performance at The Chanel J12 Yacht Club|url=https://www.vogue.com/article/billie-eilish-chanel-j12-watch-shelter-island-sunset-beach|website=Vogue|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808041154/https://www.vogue.com/article/billie-eilish-chanel-j12-watch-shelter-island-sunset-beach|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last=Nordstrom|first=Leigh|title=Billie Eilish Brings the Heat to Shelter Island With Chanel|url=https://wwd.com/eye/parties/chanel-j12-sunset-beach-billie-eilish-1203224388/|website=WWD|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=July 21, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190802201451/https://wwd.com/eye/parties/chanel-j12-sunset-beach-billie-eilish-1203224388/|archive-date=August 2, 2019|url-status=live}}</ref> V auguste 2019 spolupracovala s [[Apple Inc.|Apple]], aby zákazníci [[Apple Store]] mohli experimentovať s jej piesňou „You Should See Me in a Crown“ v Music Lab.<ref>{{cite web|last=Steeber|first=Michael|title=Billie Eilish shares creative inspiration in new Today at Apple Music Lab|url=https://9to5mac.com/2019/08/01/today-at-apple-music-remix-billie-eilish/|website=9to5MaC|accessdate=August 1, 2019|date=August 1, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190801192153/https://9to5mac.com/2019/08/01/today-at-apple-music-remix-billie-eilish/|archive-date=August 1, 2019|url-status=live}}</ref> Speváčkina spolupráca s módnou spoločnosťou Siberia Hills<ref>{{cite web|last1=Li|first1=Nicolaus|title=Billie Eilish & Siberia Hills Link up on an Anime-Inspired Capsule|url=https://hypebeast.com/2019/8/billie-eilish-siberia-hills-capsule-release|website=HYPEBEAST|accessdate=August 12, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215346/https://hypebeast.com/2019/8/billie-eilish-siberia-hills-capsule-release|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Rearick|first1=Lauren|title=Billie Eilish Designed Another Set of Streetwear Items|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-collaborated-with-siberia-hills|website=Teen Vogue|accessdate=August 12, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215345/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-collaborated-with-siberia-hills|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref> bola označená za kontroverznú po tom, čo sa zistilo, že pre Eilishinu kolekciu použila spoločnosť [[fan art]] plagiát postavičky [[Love Live!#μ's|Nozomi Tojo]] z ''[[Love Live!]]'' – jej autorom je Makoto Kurokawa.<ref>{{cite web|last1=Valdez|first1=Nick|title=Love Live! Fans Angry Over New Billie Eilish Merch Allegedly Stealing Art|url=https://comicbook.com/anime/2019/08/09/billie-eilish-siberia-hills-stolen-art-allegations-love-live/|website=Comic Book|accessdate=August 12, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215346/https://comicbook.com/anime/2019/08/09/billie-eilish-siberia-hills-stolen-art-allegations-love-live/|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref> Spoločnosť neskôr objasnila, že Billie nemá žiadnu vedomosť o tom, že by to bol plagiát.<ref>{{cite web|last1=VanMetre|first1=Elizabeth|title=Billie Eilish's merch pulled off website after admitting to using stolen anime art|url=https://www.dailydot.com/upstream/billie-eilish-merch-stolen-anime-art/|website=The Daily Dot|accessdate=August 12, 2019|language=en|date=August 11, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190811234229/https://www.dailydot.com/upstream/billie-eilish-merch-stolen-anime-art/|archive-date=August 11, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Stiegman|first1=Kelsey|title=People Are Slamming Billie Eilish for Her Latest Merch Collab|url=https://www.seventeen.com/fashion/a28658568/billie-eilish-accused-of-stealing-art-siberia-hills-merch/|website=Seventeen|accessdate=August 12, 2019|date=August 12, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812200751/https://www.seventeen.com/fashion/a28658568/billie-eilish-accused-of-stealing-art-siberia-hills-merch/|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref> == Osobný život == Žije s rodičmi v [[Highland Park]], severovýchodnej časti Los Angeles.<ref name="What Billie Eilish’s Highland Park Neighborhood Tells Us About 21st-Century California | Connecting California | Zócalo Public Square">{{cite web|url=https://www.zocalopublicsquare.org/2020/01/21/what-billie-eilishs-highland-park-neighborhood-tells-us-about-21st-century-california/ideas/connecting-california/|title=What Billie Eilish’s Highland Park Neighborhood Tells Us About 21st-Century California|publisher=Zócalo Public Square|date=2020-01-21|accessdate=2020-02-04}}</ref> Priznala, že má [[Tourettov syndróm]],<ref>{{cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8486878/billie-eilish-tourette-syndrome-diagnosis|title=Billie Eilish Reveals She Has Tourette Syndrome After Compilation of Her Tics Emerges Online|work=Billboard|access-date=December 3, 2018}}</ref> [[Synestézia|synestéziu]]<ref>{{cite web|last1=Nattress|first1=Katrina|title=Billie Eilish Explains How Synesthesia Affects Her Music|url=https://www.iheart.com/content/2019-05-29-billie-eilish-explains-how-synesthesia-affects-her-music/|website=iHeartRadio|accessdate=August 8, 2019}}</ref><ref>{{cite web|last1=Seaberg|first1=Maureen|title=She's a Rainbow|url=https://www.psychologytoday.com/us/blog/sensorium/201904/shes-rainbow|website=Psychology Today|accessdate=August 8, 2019}}</ref> a prešla si [[Depresia (psychológia)|depresiou]].<ref>{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Billie Eilish Talks Handling Fame, Life on the Road & Depression With Zane Lowe: Watch|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8506181/billie-eilish-zane-lowe-beats-one-interview|website=Billboard|accessdate=June 5, 2019}}</ref> Vyrastala ako [[Vegetariánstvo|vegetariánka]] a obhajuje na sociálnych sieťach [[vegánstvo]].<ref>{{cite news|first1=Joe|last1=Coscarelli|title=Billie Eilish Is Not Your Typical 17-Year-Old Pop Star. Get Used to Her.|url=https://www.nytimes.com/2019/03/28/arts/music/billie-eilish-debut-album.html|newspaper=The New York Times|date=March 28, 2019}}</ref><ref>{{cite news|first1=Anna|last1=Starostinetskaya|title=Billie Eilish Begs 26 Million Fans to 'Be Smarter' And Go Vegan|url=https://vegnews.com/2019/6/billie-eilish-begs-26-million-fans-to-be-smarter-and-go-vegan|website=VegNews|date=June 14, 2019}}</ref> == Diskografia == ===== Štúdiové albumy ===== * ''[[When We All Fall Asleep, Where Do We Go?]]'' (2019) * ''[[Happier Than Ever]]'' (2021)<ref>{{cite web|last=Aswad|first=Jem|title=Billie Eilish to Drop New Album, 'Happier Than Ever,' on July 30|url=https://variety.com/2021/music/news/billie-eilish-new-album-happier-than-ever-1234961283/|website=Variety|access-date=April 27, 2021|date=April 27, 2021}}</ref> * ''[[Hit Me Hard and Soft]]'' (2024) ===== Živé albumy ===== * ''Live at Third Man Records'' (2019) ===== Extended plays (EP) ===== * ''Don't Smile at Me'' (2017) * ''Guitar Songs'' (2022) '''Živé EP''' *''Up Next Session: Billie Eilish'' (2017) * ''Billie Eilish Live at the Steve Jobs Theater'' (2019) * ''Prime Day Show x Billie Eilish'' (2021) == Turné == * Don't Smile at Me Tour (2017) * Where's My Mind Tour (2018) * 1 by 1 Tour (2018 – 2019) * When We All Fall Asleep World Tour (2019) * Where Do We Go? World Tour (2020) * Happier Than Ever, The World Tour (2022) * Hit Me Hard And Soft, World Tour (2024-2025) ====== Ako predskokan ====== * [[Florence and the Machine]] – High as Hope Tour (2018 – 2019) == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Billie Eilish|940716441}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Eilish, Billie}} [[Kategória:Speváčky USA]] [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepšiu hudbu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] [[Kategória:Interpreti hlavných skladieb k Jamesovi Bondovi]] 2bfvcvloukf4aoq8zns42noe53z68td 8057758 8057757 2025-07-07T14:31:37Z OJJ 116711 Zamkol stránku „[[Billie Eilish]]“: Nadmerný vandalizmus ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 14:31, 9. júl 2025 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 14:31, 9. júl 2025 (UTC))) 8057757 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Billie Eilish|Bydlisko=Los Angeles, Kalifornia, USA|Hudobný vydavateľ=Darkroom, [[Interscope Records|Interscope]]|Vplyvy=|Súvisiace články=[[Finneas O’Connell]] (brat)|Typ hlasu=|Hrá na nástroje=|Roky pôsobenia=2015 – súčasnosť|Žáner=[[Alternatívny pop]], [[elektropop]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[indie pop]]|Pôsobenie=|Miesto úmrtia=|Obrázok=BillieEilishO2160622_(19_of_45)_(52153214339)_(cropped_3).jpg|Dátum úmrtia=|Miesto narodenia=[[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]]|Dátum narodenia={{dnv|2001|12|18}}|Umelecké mená=|Rodné meno=Billie Eilish Pirate Baird O’Connell|Popis umelca=|Popis obrázku=Billie Eilish počas Happier Than Ever, The World Tour (2022)|Veľkosť obrázku=|Webstránka={{URL|billieeilish.com}}}} '''Billie Eilish Pirate Baird O’Connell''' (* [[18. december]] [[2001]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]]) je americká speváčka a skladateľka. Prvýkrát sa do pozornosti médií dostala v roku 2016 po uverejnení piesne „[[Ocean Eyes (pieseň)|Ocean Eyes]]“ na [[SoundCloud]], ktorá bola následne vydaná hudobným vydavateľstvom Darkroom ([[Interscope Records]]). Pieseň napísal a produkoval jej brat [[Finneas O’Connell|Finneas]], s ktorým spolupracuje na hudbe a koncertoch. Debutové [[Extended play|EP]] s názvom ''Don't Smile at Me'' (2017) sa dostalo do top 15 v [[Spojené štáty|USA]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Kanada|Kanade]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Debutový štúdiový album ''[[When We All Fall Asleep, Where Do We Go?]]'' (2019) obsadil vrchol rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] a stal sa albumom s najlepšími výsledkami roku 2010 v USA.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/charts/year-end/top-billboard-200-albums|title=Top Billboard 200 Albums – Year-End|website=Billboard|access-date=December 6, 2019}}</ref> Tiež dosiahol prvú priečku v Spojenom kráľovstve. Album obsahuje šesť singlov [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] top 40: „When the Party's Over“, „Bury a Friend“, „Wish You Were Gay“, „Xanny“, a „[[Bad Guy]]“, vďaka ktorému sa stala prvou osobou narodenou v 21. storočí, ktorá má na konte singel číslo 5. V roku 2020 vydala soundtrack s názvom „No Time to Die“ k rovnomennému filmu [[James Bond (filmy)|Jamesa Bonda]]. Pieseň sa stala jej prvou, ktorá sa umiestnila v Spojenom kráľovstve na prvej priečke. Medzi jej ocenenia patrí 9 [[Grammy Award|cien Grammy]], 2 [[American Music Awards]], 2 [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessove svetové rekordy]] či 6 [[MTV Video Music Awards]]. Je najmladšou osobou a stala sa prvou ženou, ktorá vyhrala v štyroch hlavných kategóriách cenu Grammy v tom istom ročníku: [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepší nováčik]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]], [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za album roka|Album roka]]. V roku 2019 ju magazín ''TIME'' pridal na inauguračný zoznam [[Time 100]] NEXT.<ref>{{cite web|url=https://www.eonline.com/news/1092755/camila-cabello-and-more-stars-among-2019-time-100-next-honorees|title=Camila Cabello and More Stars Among 2019 TIME 100 Next Honorees|date=November 13, 2019|website=E! Online|accessdate=February 16, 2020}}</ref> Okrem toho je Eilish podľa [[RIAA]] v poradí 69. umelcom éry digitálnych singlov, ktorý predáva 37,5 milióna singlov iba v USA.<ref>{{Cite web|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=top_tallies&ttt=TAS|title=Archived copy|access-date=June 1, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20160126081620/http://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=top_tallies&ttt=TAS|archive-date=January 26, 2016|url-status=live}}</ref> == Raný život == Billie sa narodila v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] ako dcéra učiteľky,<ref>{{cite web|url=https://www.vogue.com/article/billie-eilish-cover-march-2020|title=How Billie Eilish Is Reinventing Pop Stardom|date=February 3, 2020|last=Haskell|first=Rob|work=Vogue|publisher=Condé Nast}}</ref> herečky a scenáristky [[Maggie Baird]] a herca Patricka O’Connella,<ref>{{cite web|title=Maggie Baird|url=https://www.groundlings.com/people/maggie-baird|website=The Groundlings Theatre & School|accessdate=November 17, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191116235106/https://www.groundlings.com/people/maggie-baird|archivedate=November 16, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Gomez|first1=Jasmine|title=Here's Everything You Need to Know About Billie Eilish's Parents and Brother, Finneas|url=https://www.seventeen.com/celebrity/music/a29073914/billie-eilish-parents-family-siblings/|website=Seventeen|publisher=Hearst Magazine Media, Inc.|accessdate=December 21, 2019}}</ref> ktorí sú obaja amatérski hudobníci.<ref name="Buzz2">{{cite web|url=https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|title=Is Billie Eilish Really That "Weird"?|work=[[BuzzFeed News]]|date=August 17, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190902185411/https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|archivedate=September 2, 2019|url-status=live}}</ref><ref name="Tatiana2">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|title=Sibling Revelry: Finneas, Billie Eilish's Brother & Co-Writer, Steps Out|work=Billboard|date=March 27, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190401144913/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|archivedate=April 1, 2019|url-status=live}}</ref> Má [[Írsko|írsky]] a [[Škótsko|škótsky]] pôvod.<ref>{{Cite news|url=https://www.hotpress.com/music/an-interview-with-billie-eilish-pops-ferocious-new-enigma-21675864|title=An Interview with Billie Eilish: Pop's Ferocious New Enigma {{!}} Hotpress|last=Power|first=Ed|work=Hotpress|access-date=November 8, 2018}}</ref> Jej stredné meno, Eilish, malo byť pôvodne krstné, kým Pirate (požiadal oň Finneas, o štyri roky starší brat) malo byť jej stredné meno.<ref>{{Cite web|url=https://www.insider.com/who-is-billie-eilish-cool-facts-2020-2|title=From her real name to her natural hair color, here are answers to 13 questions you have about Billie Eilish|last=Vanderberg|first=Madison|date=February 26, 2020|website=[[Insider Inc.|Insider]]|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=March 9, 2020}}</ref> Bola počatá cez [[Asistovaná reprodukcia|umelé oplodnenie]].<ref>{{cite web|url=https://www.aol.com/article/entertainment/2019/10/02/billie-eilish-howard-stern-interview-ivf-parents-brother/23825483/|title=Billie Eilish finds out she was conceived via IVF during Howard Stern interview|publisher=[[AOL]]|date=October 2, 2019|accessdate=February 25, 2020}}</ref> Vyrastala v Highland Parku v Los Angeles.<ref name="MTVUK">{{Cite news|url=http://www.mtv.co.uk/billie-eilish/news/get-to-know-billie-eilish|title=Get to Know: Billie Eilish|publisher=MTV UK|accessdate=December 2, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.cnn.com/2019/04/09/entertainment/billie-eilish-no-1-album/index.html|title=This 17-year-old is the first artist born in the 2000s to have a No. 1 album|work=CNN|date=April 10, 2019|accessdate=December 2, 2019}}</ref> Bola vzdelávaná doma. Jej mama ju a staršieho brata [[Finneas O’Connell|Finneasa O’Connella]] učila základy skladania piesní.<ref name="Josh">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/billie-eilish-cover-story-triumph-weird-863603/|title=Billie Eilish And the Triumph of the Weird|work=Rolling Stone|date=July 31, 2019|accessdate=January 26, 2020}}</ref> Eilish a Finneas spolupracovali na hudbe. Finneas písal a produkoval svoje vlastné piesne, a tiež vystupoval so svojou kapelou.<ref name="Tatiana">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|title=Sibling Revelry: Finneas, Billie Eilish's Brother & Co-Writer, Steps Out|work=Billboard|date=March 27, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190401144913/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8504254/finneas-oconnell-interview-billie-eilish-brother-co-writer|archivedate=April 1, 2019|url-status=live}}</ref> Eilish povedala, že jej brat a matka ju inšpirovali, aby začala s hudbou.<ref name="Gonzalez">{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a13040159/billie-eilish-interview/|title=Billie Eilish Is a 15-Year-Old Pop Prodigy—And She's Intimidating as Hell|publisher=Harper Bazaar|first=Erics|last=Gonzales|date=October 19, 2017|accessdate=February 5, 2020}}</ref> Ich rodičia súrodencov podporovali vo vyjadrovaní samých seba a objavovaní toho, čo chcú, vrátane hodín umenia a herectva.<ref name="Buzz">{{cite web|url=https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|title=Is Billie Eilish Really That "Weird"?|work=[[BuzzFeed News]]|date=August 17, 2019|accessdate=December 2, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190902185411/https://www.buzzfeednews.com/article/pdominguez/is-billie-eilish-really-that-weird|archivedate=September 2, 2019|url-status=live}}</ref><ref name="Josh" /> Billie napísala svoju prvú „skutočnú“ pieseň, keď mala 11 rokov na hodine písania skladieb svojej matky. Pieseň bola o [[Zombi (mŕtvola)|zombi]] apokalypse, inšpirovaná televíznym seriálom ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'', z ktorého prevzala repliky a názvy epizód.<ref>{{cite web|url=https://junkee.com/billie-eilish-interview-2017/123864|title=Meet The 15-Year-Old Everyone Says Is Pop’s Next Big Thing|work=[[Junkee]]|first=Jules|last=Lefevre|date=September 19, 2017|accessdate=February 5, 2020}}</ref><ref name="Gonzalez" /> Išla na zopár hereckých kastingov, ktoré sa jej ale nepáčili. Užila si však nahrávanie dialógov v pozadí davových scén a pracovala na filmoch ''Denník odvážneho bojka (Diary of a Wimpy Kid)'', ''[[Ramona and Beezus]]'' a sérii ''[[X-Men]]''.<ref name="Josh" /> Vystupovala v talentových šou a keď mala 8 rokov, pridala sa do losangeleského detského zboru.<ref name="Josh" /> == Kariéra == === 2015 – 2017: ''Don't Smile at Me'' === [[Súbor:The_Hi_Hat_-_Billie_Eilish_08_10_2017_-26_(36983767410).jpg|alt=|náhľad|233x233bod|Eilish v auguste 2017]] Billie v októbri 2016 nahrala pieseň „[[Ocean Eyes (pieseň)|Ocean Eyes]]“, ktorú napísal a produkoval jej brat [[Finneas O’Connell|Finneas]] pôvodne pre svoju kapelu po tom, čo ich dvoch jej učiteľ tanca požiadal o nahratie piesne. Pieseň pridali na [[SoundCloud]], čo tiež už predtým urobili s ďalšími inými piesňami, ktoré zložili.<ref name="MathiasV2">{{Cite web|url=https://www.vogue.com/article/billie-eilish-pops-next-it-girl|title=Meet Billie Eilish, Pop's Next It Girl|work=[[Vogue (magazine)|Vogue]]|first=Mathias|last=Rosenzweig|accessdate=February 3, 2018}}</ref><ref name="Marsh2">{{cite web|url=https://www.teenvogue.com/story/how-billie-eilishs-ocean-eyes-turned-her-into-an-overnight-sensation|title=How Billie Eilish's "Ocean Eyes" Turned Her Into an Overnight Sensation|work=Teen Vogue|date=February 24, 2017|accessdate=December 22, 2019}}</ref> Nahrávka spolu s Billie dostala pochvalu a propagovali ich rôzne médiá a obchodníci vrátane rozhlasových staníc a hudobných supervízorov, ako [[Beats 1]], [[KCRW]], [[BBC One]], [[Zane Lowe]], [[Jason Kramer]], [[Annie Mac]] či [[Chris Douridas]]. <ref name="Spencer">{{cite web|url=https://www.theatlantic.com/culture/archive/2020/01/why-billie-eilish-swept-grammys/605587/|title=How Pop's Biggest Weirdo Swept the Grammys|work=[[The Atlantic]]|date=January 27, 2020|accessdate=January 28, 2020}}</ref><ref name="MathiasID2">{{cite web|url=https://i-d.vice.com/en_us/article/xwdqn3/exclusive-14-year-old-singer-billie-eilish-returns-with-a-new-dance-video|title=Exclusive: 14-Year-Old Singer Billie Eilish Returns With A New Dance Video|work=[[i-D]]|first=Mathias|last=Rosenzweig|date=November 22, 2016|accessdate=January 28, 2020|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191113171637/https://i-d.vice.com/en_us/article/xwdqn3/exclusive-14-year-old-singer-billie-eilish-returns-with-a-new-dance-video|archivedate=2019-11-13}}</ref> Finneasov manažér ho oslovil, aby diskutovali a Billieinom potenciáli.<ref>{{cite web|url=https://www.musicbusinessworldwide.com/behind-billie-eilish-meet-the-managers-guiding-the-artists-global-success/|title=Behind Billie Eilish: Meet The Managers Guiding The Artist's Global Success|publisher=Music Business Worldwide|date=May 2, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V dohode, ktorú zaranžoval Finneas, spoločnosť [[Apple Music]] podpísala Eilish do [[A&R]] Platoon, ktorá pomáha umelcom predtým, ako podpíšu zmluvu s veľkými hudobnými vydavateľstvami. Billie potom získala pusblicistu, ktorý ju spojil s odevnou spoločnosťou [[Chanel]], a neskôr štylistu, aby jej pomohol s jej vlastným imidžom. Videoklip k piesni „Ocean Eyes“ vyšiel v marci 2016. V auguste 2016 podpísala zmluvu s hudobným vydavateľstvom a spoločnosťou The Darkroom, ktorá patrí pod [[Interscope Records]]. Justin Lubliner, ktorý podpísal Eilish do The Darkroom, jej pomohol rozvíjať sa ako umelkyňa, pričom sa inšpirovala modelom hip hopových umelcov, ako je [[Travis Scott]] a [[Chance the Rapper]]. Nespoliehala sa na jeden veľký singel a zameriavala sa na vytvorenie „osobnosti a odlišnej estetiky“.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8510552/billie-eilish-billboard-cover-story-2019|title=Why All Eyes Are on Billie Eilish, the New Model for Streaming Era Success|work=Billboard|date=May 9, 2019|accessdate=January 26, 2020}}</ref> V novembri 2016 vyšlo video v ktorom Billie vystupuje s tancom k „Ocean Eyes“ a pieseň bola re-vydaná celosvetovo prostredníctvom Darkroom a Interscope.<ref>{{cite web|url=https://www.spin.com/2019/05/billie-eilish-ocean-eyes-lyrics/|title=Here Are the Lyrics to Billie Eilish's "Ocean Eyes"|work=Spin|date=May 30, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V tom istom roku vydala ďalší singel „Six Feet Under“, ktorý mal premiéru v šou rádia Apple Music's Beats 1.<ref name="MathiasV2" /><ref>{{cite web|url=https://vanyaland.com/2016/06/23/vmusic-first-listen-billie-eilish-six-feet/|title=V:Music First Listen: Billie Eilish, 'Six Feet Under'|work=Vanyaland|date=June 23, 2016|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V septembri 2018 asociácia [[RIAA]] certifikovala pieseň „Ocean Eyes“ platinovou platňou<ref>{{cite web|title=Gold & Platinum: Billie Eilish – 'Ocean Eyes'|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&ar=BILLIE+EILISH&ti=OCEAN+EYES|website=RIAA|accessdate=June 5, 2019}}</ref> a v máji 2019 sa umiestnila na 84. priečke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref>{{cite web|title=Billie Eilish Chart History|url=https://www.billboard.com/music/billie-eilish/chart-history/HSI|work=Billboard|accessdate=January 27, 2020}}</ref> 14. januára 2017 vyšlo [[Extended play|EP]] so štyrmi remixmi piesne „Ocean Eyes“.<ref>{{Cite web|url=http://www.recordworldmagazine.com/blog/record-world-magazine-introduces-billie-eilish/|title=Record World Magazine Introduces Billie Eilish – ARTICLES – Record World Magazine|website=Recordworldmagazine.com|access-date=March 27, 2019|accessdate=2020-02-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191121073414/http://www.recordworldmagazine.com/blog/record-world-magazine-introduces-billie-eilish/|archivedate=2019-11-21}}</ref> Po úspechu týchto remixov vydala 24. februára singel „Bellyache“.<ref>[https://noisey.vice.com/en_us/article/billie-eilishs-bellyache-is-totally-psycho-and-perfectly-pop Billie Eilish's "Bellyache" Is Totally Psycho and Perfectly Pop] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170409112021/https://noisey.vice.com/en_us/article/billie-eilishs-bellyache-is-totally-psycho-and-perfectly-pop|date=2017-04-09}}. ''[[Noisey]]''.</ref> Video vyšlo v marci 2017. V tom mesiaci vydala pieseň „Bored“, ako časť soundtracku seriálu platformy [[Netflix]], ''[[13 Reasons Why]]''.<ref name="Bored">{{cite web|last1=Wright|first1=Janine|title=Billie Eilish – "Bored" – Noiseporn|url=http://www.noiseprn.com/2017/07/18/billie-eilish-bored/|website=Noiseprn.com|accessdate=July 25, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191020170500/http://noiseprn.com/2017/07/18/billie-eilish-bored/|archivedate=2019-10-20}}</ref> Eilish vystúpila na hudobnom festivale [[South by Southwest]].<ref name="SXSW2">{{cite web|url=https://schedule.sxsw.com/2017/events/MS37872|title=SXSW 2017 Schedule|publisher=[[South by Southwest]]|accessdate=January 28, 2020}}</ref> V júni 2017 vydala singel „Watch“<ref name="Watch">{{cite web|last1=|first1=|title=Billie Eilish Releases New Single 'Watch' Today; Teases Debut EP|url=http://www.broadwayworld.com/bwwmusic/article/Billie-Eilish-Releases-New-Single-Watch-Today-Teases-Debut-EP-20170630|website=Broadway World|accessdate=July 25, 2017}}</ref>, po ktorom nasledoval „Copycat“. V tom období oznámila, že vydá svoje debutové [[Extended play|EP]], ''[[Don't Smile at Me]]''.<ref name="Copycat/EP">{{cite web|last=Rusell|first=Erica|title=Billie Eilish Drops 'COPYCAT,' Announces Debut EP|url=http://popcrush.com/billie-eilish-copycat-debut-ep-dont-smile-at-me/|website=PopCrush|accessdate=July 25, 2017}}</ref> V júli bol každý piatok pridaný do tohto EP ďalší singel, a to: „Idontwannabeyouanymore“ a „My Boy“. Obe piesne RIAA certifikovala zlatou platňou. ''Don't Smile at Me'' vyšlo v auguste 2017.<ref>{{cite web|last=Smither|first=Tanis|title=Billie Eilish releases lush debut EP "dont smile at me" – EARMILK|url=https://earmilk.com/2017/08/11/billie-eilish-releases-lush-debut-ep-dont-smile-at-me/|website=EARMILK|accessdate=August 15, 2017|date=August 11, 2017}}</ref> Toto EP transformovalo Eilish z „pastelovej popovej hviezdy na temnú popovú hviezdu.“ Speváčkin tím pracoval so [[Spotify]], ktoré ju propagovalo na svojom populárnom playliste, „Today's Top Hits“. ''[[The Baffler]]'' povedal, že jej hudba zapadá do žánru „streambait“ pozostávajúceho prevažne zo „stredného tempa, melancholického popu“ ovplyvneného [[Lana Del Rey|Lanou del Rey]], ktorej „spevácky štýl, bezútešnosť a produkcia ovplyvnená hip-hopom“ formovala jej estetiku.<ref>{{Cite web|url=https://thebaffler.com/downstream/streambait-pop-pelly|title=Streambait Pop|first=Liz|last=Pelly|work=[[The Baffler]]|date=December 11, 2018|accessdate=January 27, 2020}}</ref> Eilishin komerčný úspech expandoval vďaka propagácii Spotify. V septembri 2017 Apple Music menoval Billie za ich „Up Next artist“; následne vyšiel krátky dokumentárny film, živé EP (''[[Up Next Session: Billie Eilish]]'') a interview so [[Zane Lowe|Zaneom Lowe]] v rádiu Apple Music's [[Beats 1]].<ref>{{cite web|last1=Stubblebine|first1=Allison|title=Billie Eilish Is Apple's New UpNext Artist: Exclusive|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/7972832/apple-upnext-artist-billie-eilish-video|website=Billboard|accessdate=February 21, 2018}}</ref> V decembri 2017 vydala pieseň s americkým reperom [[Vince Staples]] s názvom „[[&Burn|&Burn“]].<ref>{{cite web|url=https://pitchfork.com/news/billie-eilish-enlists-vince-staples-for-new-song-andburn-listen/|title=Billie Eilish Enlists Vince Staples for New Song "&burn": Listen|work=Pitchfork|date=December 14, 2017|accessdate=January 27, 2020}}</ref>[[Súbor:Billie_Eilish_at_Pukkelpop_Festival_-_18_AUGUST_2019_(01)_(cropped).jpg|alt=|náhľad|224x224bod|Eilish na [[Pukkelpop]] 2019]] === 2018 – 2020: ''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?'' === {{Main|When We All Fall Asleep, Where Do We Go?}} Vo februári 2018 Eilish odštartovala svoje turné ''Where's My Mind'' Tour, ktoré bolo ukončené v apríli 2018.<ref>{{cite web|last1=Shackleford|first1=Tom|title=Billie Eilish announces 2018 Where's My Mind? headlining tour|url=https://www.axs.com/billie-eilish-announces-2018-where-s-my-mind-headlining-tour-125823|website=AXS|accessdate=October 23, 2018}}</ref> Na Record Store Day 2018 vydala 7" vinyl spolu s akustickou verziou jej piesne „Party Favor“ a akustického coveru „Hotline Bling“ od [[Drake (spevák)|Drakea]]. Eilish spolupracovala s americkým spevákom [[Khalid (spevák)|Khalidom]] na singli „Lovely“, ktorý vyšiel v apríli 2018 a bol pridaný k soundtracku druhej série seriálu ''13 Reasons Why''.<ref name=":3">{{cite web|url=http://clizbeats.com/interscope-records-preps-to-release-13-reasons-why-season-2-soundtrack-with-proceeds-going-to-charity-1567/|title=Interscope Records Preps To Release "13 Reasons Why" Season 2 Soundtrack With Proceeds Going To Charity|work=Clizbeats|accessdate=May 12, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200417123023/http://clizbeats.com/interscope-records-preps-to-release-13-reasons-why-season-2-soundtrack-with-proceeds-going-to-charity-1567/|archivedate=2020-04-17}}</ref> „Lovely“ bol v Spojených štátoch certifikovaný platinovou platňou. <ref>{{Cite news|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&se=Billie+Eilish#search_section|title=Gold & Platinum – RIAA|work=RIAA|access-date=November 28, 2018|language=en-US}}</ref> Tiež vydala single „Bitches Broken Hearts“ a „You Should See Me in a Crown“, <ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8466045/billie-eilish-you-should-see-me-in-a-crown|title=Billie Eilish Drops Dramatic Track 'You Should See Me in a Crown': Listen|website=Billboard|accessdate=July 18, 2018}}</ref> ktorý sa nachádza v soundtracku k videohre ''[[FIFA 19]]''. V júli 2018 vystúpila na [[Mo Pop Festival]].<ref>{{cite web|title=Mo Pop Festival: 2018 lineup & tix (Bon Iver, The National, St. Vincent, more)|url=http://www.brooklynvegan.com/mo-pop-festival-2018-lineup-tix-bon-iver-the-national-st-vincent-more/|website=BrooklynVegan|accessdate=June 5, 2019}}</ref> V októbri vydala singel „When the Party's Over“<ref>{{cite web|last=Engelman|first=Nicole|title=Billie Eilish Releases Haunting New Song 'When The Party's Over': Listen|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8480413/billie-eilish-when-the-partys-over|website=Billboard|accessdate=October 18, 2018|date=October 17, 2018}}</ref> a podpísala modelingovú zmluvu s [[Next Management|Next Models]].<ref>{{cite web|last1=Patel|first1=Shyam|title=Billie Eilish Just Got Signed to a Major Modeling Agency|url=http://www.papermag.com/billie-eilish-next-models-1-2614833635.html|website=PAPER|accessdate=May 27, 2019|language=en|date=October 24, 2018}}</ref> V novembri bola zaradená do zoznamu [[Forbes 30 Under 30]]<ref>{{cite web|last1=Shaw|first1=Syd|title=Billie Eilish, Timothée Chalamet & 21 Savage Lead Forbes Eclectic "30 Under 30"|url=https://www.refinery29.com/en-us/2018/11/216876/30-under-30-billie-eilish-timothee-chalamet|website=Refinery 29|accessdate=June 5, 2019|language=en}}</ref><ref>{{cite web|last1=Greenburg|first1=Zack O'Malley|title=Meet Billie Eilish, The 30 Under 30 Music Sensation Poised To Pop|url=https://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2018/11/15/meet-billie-eilish-the-30-under-30-music-sensation-poised-to-pop/#513bda6e7150|website=Forbes|accessdate=June 5, 2019|language=en}}</ref> a vydala singel „Come Out and Play“, napísaný pre sviatočnú reklamu spoločnosti [[Apple Inc.|Apple]].<ref>{{cite web|last1=Moore|first1=Sam|title=Listen to Billie Eilish's heartfelt new single 'come out and play'|url=https://www.nme.com/news/music/billie-eilish-come-out-and-play-single-2404757|website=NME|accessdate=June 5, 2019|date=November 21, 2018}}</ref> Začiatkom januára 2019 album ''Don't Smile at Me'' dosiahol miliardu streamov na Spotify, čím sa stala najmladším umelcom s takýmto rekordom. V tom istom mesiaci vydala pieseň „Bury a Friend“ ako tretí singel z jej nastávajúceho albumu ''[[When We All Fall Asleep, Where Do We Go?]].''<ref name=":1">{{Cite web|url=http://www.mtv.co.uk/billie-eilish/news/billie-eilish-just-released-a-teaser-for-new-music-and-were-so-ready-for-it|title=Billie Eilish Just Released A Teaser For New Music And We're So Ready For It {{!}} MTV UK|website=Mtv.co.uk|access-date=January 29, 2019}}</ref><ref name=":2">{{Cite web|url=https://www.thefader.com/2019/01/28/billie-eilish-new-single-trailer|title=Watch a trailer for new music from Billie Eilish|website=The Fader|access-date=January 29, 2019}}</ref> Singel „When I Was Older“ bol inšpirovaný filmom z roku 2018, [[Roma (2018 film)|''Roma'']] a objavil sa na kompilačnom albume ''Music Inspired by the Film Roma''.<ref>{{cite web|last1=Acevedo|first1=Angelica|title=Billie Eilish Unleashes New Song 'When I Was Older (Inspired By Roma)': Listen|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8492849/billie-eilish-when-i-was-older-roma|website=Billboard|accessdate=June 5, 2019}}</ref><ref>{{cite web|last1=Kreps|first1=Daniel|title=Hear Billie Eilish's 'Roma'-Inspired Ballad 'When I Was Older'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/billie-eilish-roma-song-776772/|website=Rolling Stone|accessdate=June 5, 2019|date=January 9, 2019}}</ref> „Bury a Friend“ dosiahol 14. priečku rebríčka ''Billboard'' Hot 100. Eilish vo februári spolupracovala s [[Youtube]] na dokumentárnej minisérii „A Snippet Into Billie's Mind“.<ref>{{cite web|url=https://alt1037dfw.radio.com/blogs/jenn/billie-eilish-bury-friend-youtube-documentary|title=Billie Eilish Reveals 'A Snippet Into Billie's Mind' Mini-Series. Episode One: "Bury a Friend"|publisher=[[KVIL]]|date=February 27, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> 4. marca 2019 vyšiel jej štvrtý singel z albumu s názvom „Wish You Were Gay“.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8500854/billie-eilish-wish-you-were-gay|title=Billie Eilish Is Tired Of Heartache On New Single 'Wish You Were Gay': Listen|website=Billboard|access-date=March 5, 2019}}</ref> V Spojených štátoch debutoval na mieste 31 a RIAA ho certifikovala platinovou platňou.<ref>{{cite web|title=Gold & Platinum|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&ar=BILLIE+EILISH|website=RIAA|accessdate=August 8, 2019}}</ref> Štúdiový album ''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?'' bol vydaný 23. marca 2019.<ref>{{cite web|last1=Exposito|first1=Suzy|title=Review: Billie Eilish's 'When We All Sleep, Where Do We Go?' is Noir Pop With Bite|url=https://www.rollingstone.com/music/music-album-reviews/review-billie-eilish-when-we-all-sleep-where-do-we-go-814754/|website=Rolling Stone|accessdate=March 29, 2019|date=March 29, 2019}}</ref> Spoločnosť Spotify spustila „viacúrovňovú kampaň popri albume“. Vytvorila tak multimediálny zoznam skladieb a „nové funkcie“. Umožňujú vertikálny videoobsah, vlastné prínosy a redakčné príbehy s cieľom vytvoriť zmysluplnejší a pútavejší kontext pre fanúšikov.<ref name="mn">{{cite web|url=https://themusicnetwork.com/becoming-billie-how-apple-music-and-spotify-helped-make-billie-eilish-musics-new-gen-z-superstar/|title=Becoming Billie: How Apple Music and Spotify helped make Billie Eilish music's new Gen Z superstar|work=[[The Music Network]]|date=April 1, 2019|accessdate=January 27, 2020}}</ref> V Los Angeles spoločnosť Spotify vytvorila „vylepšený vyskakovací albumový zážitok“, ktorý zahŕňal rôzne ilustrácie a „multisenzorický“ zážitok z každej skladby pre fanúšikov.<ref name="mn" /><ref name="Buzz" /> Album debutoval na prvom mieste rebríčkov [[Billboard 200]] a [[UK Albums Chart]], čím sa Billie stala prvým umelcom narodeným v 2000s rokoch, ktorá má album číslo jeden v Spojených štátoch a najmladšou ženou, ktorá má album číslo jeden v Spojenom kráľovstve.<ref>{{cite web|url=https://www-m.cnn.com/2019/04/09/entertainment/billie-eilish-no-1-album/index.html|title=This 17-year-old is the first artist born in the 2000s to have a No. 1|work=CNN}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/billie-eilish-holds-on-to-number-1-on-the-official-albums-chart-as-khalid-scores-highest-new-entry__26062/|title=Official Albums Chart: Billie Eilish holds on to Number 1|website=Officialcharts.com}}</ref> Billie prelomila rekord za najviac neprerušene umiestnených piesní v Hot 100 od ženskej umelkyne; a to s počtom 14. Každá pieseň z albumu okrem „Goodbye“ sa umiestnila v rebríčku Hot 100.<ref>{{cite web|last1=Zellner|first1=Xander|title=Billie Eilish Earns First Hot 100 Top 10, Breaks Record For Most Simultaneous Hits Among Women|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8506406/billie-eilish-earns-first-hot-100-top-10|website=Billboard|accessdate=May 27, 2019}}</ref> Piaty singel z albumu s názvom „[[Bad Guy]]“ bol vydaný v spojení s albumom. V júli 2019 vyšiel remix tejto piesne v spolupráci s [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]].<ref>{{cite web|last1=Roth|first1=Madeline|title=It's Here: Billie Eilish And Justin Bieber Are 'Bad Guys' On New Collab|url=http://www.mtv.com/news/3130980/billie-eilish-justin-bieber-bad-guy/|website=MTV News|accessdate=August 8, 2019|language=en|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190808041153/http://www.mtv.com/news/3130980/billie-eilish-justin-bieber-bad-guy/|archivedate=2019-08-08}}</ref><ref>{{cite web|last1=Murphy|first1=Rhodes|title=Bilie Eilish and Lil Nas X Are Trying to Remix Their Way to No. 1|url=https://slate.com/culture/2019/07/lil-nas-x-is-billie-eilishs-enemy-number-one-in-a-billboard-remix-war.html|website=Slate Magazine|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=July 12, 2019}}</ref> V auguste „Bad Guy“ dosiahol číslo jeden v USA, čím prerušila 19-týždňový rekord repera [[Lil Nas X]], konkrétne jeho piesne „Old Town Road“.<ref>{{cite web|url=https://uproxx.com/music/lil-nas-x-congratulates-billie-eilish/|title=Lil Nas X Congratulates Billie Eilish On 'Bad Guy' Hitting No. 1 On The Hot 100 Chart|last1=Williams|first1=Aaron|date=August 19, 2019|website=UPROXX|accessdate=August 19, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://pitchfork.com/news/billie-eilish-scores-first-no-1-single-ending-old-town-roads-19-week-run/|title=Billie Eilish Scores First No. 1 Single, Ending "Old Town Road"'s 19-Week Run|last1=Bloom|first1=Madison|last2=Kim|first2=Michelle|website=Pitchfork|language=en|accessdate=August 19, 2019}}</ref> Billie sa stala prvým umelcom narodeným v 2000s rokoch a najmladším umelcom po speváčke [[Lorde]] (s piesňou „Royals“), ktorá má singel číslo jeden.<ref name="sgn1">{{cite web|last1=Breihan|first1=Tom|title=Billie Eilish's "Bad Guy" Has Finally Dethroned Lil Nas X's "Old Town Road" At #1|url=https://www.stereogum.com/2055270/billie-eilishs-bad-guy-has-finally-dethroned-lil-nas-xs-old-town-road-at-1/news/|website=Stereogum|accessdate=August 19, 2019|date=August 19, 2019}}</ref> [[Súbor:Billie Eilish Red Rocks 06.05.19 (48012828283).jpg|náhľad|Eilish počas vystúpenia v Red Rocks Amphitheatre v júni 2019]] Eilish zahájila v apríli 2019 svoje turné s názvom [[When We All Fall Asleep Tour]] na festivale [[Coachella]].<ref>{{cite web|last1=Nesvig|first1=Kara|title=Billie Eilish Forgot Her Own Lyrics at Coachella But It Only Made Fans Love Her More|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-lyrics-coachella-2019|website=Teen Vogue|accessdate=August 8, 2019|language=en}}</ref> Posledný koncert turné odohrala 17. novembra 2019 v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]]. V auguste 2019 spolupracovala s [[Apple Music]] na projekte Music Lab: Remix Billie Eilish, počas ktorého svojich fanúšikov učila, ako si tvoriť vlastné remixy na zariadeniach Apple pomocou aplikácie [[Garageband]].<ref>{{cite web|url=https://themusicnetwork.com/australians-to-remix-billie-eilish/|title=Australians first to remix Billie Eilish with Apple Music Labs|date=August 5, 2019|accessdate=January 28, 2020|work=[[The Music Network]]}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.broadwayworld.com/bwwmusic/article/Billie-Eilish-and-Apple-Announce-Music-Lab-Remix-Billie-Eilish-20190801|title=Billie Eilish and Apple Announce Music Lab: Remix Billie Eilish|work=[[BroadwayWorld]]|date=August 1, 2019|accessdate=January 28, 2020}}</ref> 27. septembra 2019 na svojom [[Instagram|Instagrame]] oznámila, že sa vydá na ďalšie turné s názvom [[Where Do We Go? World Tour]].<ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2019/09/27/us/billie-eilish-where-do-we-go-world-tour-trnd/index.html|title=Billie Eilish just announced another world tour|website=CNN|date=September 28, 2019}}</ref> Celosvetové turné bolo naplánované so začiatkom v [[Miami]] (9. marec 2020) a končiť malo v [[Londýn|Londýne]] 27. júla 2020.[[Súbor:ALTer EGO 1 18 2020 (50740816801).jpg|vľavo|náhľad|262x262bod|Eilish na ALTer EGO v januári 2020]]7. novembra 2019 oznámil [[Jack White]] z vydavateľstva [[Third Man Records]], že vydá akustický album so speváčkinými živými nahrávkami z vydavateľstva Blue Room nahrané na exkluzívne [[Gramofónová platňa|vinylové platne]] a následne predávané v maloobchodných predajniach Third Man v [[Nashville]] a [[Detroit|Detroite]].<ref>{{Cite web|url=https://www.spin.com/2019/11/billie-eilish-jack-white-live-album/|title=Jack White's Third Man Records Announces Billie Eilish Live Album|website=Spin.com|date=November 7, 2019}}</ref> 13. novembra 2019 vydala singel s názvom „[[Everything I Wanted]]“.<ref>{{cite news|url=https://genius.com/Billie-eilish-everything-i-wanted-lyrics|title=Billie Eilish - Everything I Wanted Genius Lyrics|website=Genius.com|date=November 13, 2019|accessdate=November 17, 2019}}</ref> 20. novembra bola nominovaná na 6 [[Grammy Awards]] vrátané kategórie [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] za skladbu „[[Bad Guy]]“, rovnako ako aj [[Cena Grammy za album roka|Album roka]] a [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepšieho nováčika]]. Vo svojich 17. rokoch sa stala najmladším umelcom, ktorý bol nominovaný vo všetkých štyroch hlavných kategóriách.<ref name=":02">{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8544267/2020-grammy-nominations-complete-list|title=2020 Grammy Nominees: The Complete List|last=Warner|first=Denise|date=November 20, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|access-date=November 20, 2019}}</ref> V tom istom mesiaci bola korunovaná za [[Billboard Woman of the Year|''Billboard'' Woman of the Year]] roku 2019.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8544457/billie-eilish-billboard-2019-woman-of-the-year|title=Billie Eilish Is Billboard's 2019 Woman of the Year|last=Mamo|first=Heran|date=November 25, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|access-date=November 26, 2019}}</ref> 14. januára 2020 bolo oznámené, že bude spievať titulnú pieseň k 25. filmu [[James Bond (filmy)|Jamesa Bonda]], ''[[No Time to Die]].''<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/film/2020/jan/14/james-bond-billie-eilish-to-provide-no-time-to-die-theme|title=James Bond: Billie Eilish to provide No Time to Die theme|last=Snapes|first=Laura|date=January 14, 2020|work=The Guardian|access-date=January 14, 2020|language=en-GB|issn=0261-3077}}</ref> Rovnomennú pieseň napísala a produkovala so svojím bratom. Billie sa stala najmladším umelcom, ktorý zložil titulnú pieseň k Bondovke.<ref name="2020-01-15_ABC">[https://www.abc.net.au/news/2020-01-15/billie-eilish-records-james-bond-theme-song-no-time-to-die/11868670 Billie Eilish recorded the new James Bond theme song. She's the youngest artist to do so], [[ABC News Online]], January 15, 2020</ref> Pieseň bola 13. februára 2020 vydaná ako singel.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8550873/billie-eilish-no-time-to-die-release-date|title=Billie Eilish's James Bond Theme, 'No Time to Die,' Gets a Release Date|website=Billboard|access-date=February 17, 2020}}</ref> Krátko po tom, sa pieseň stala druhou titulnou piesňou Bondovky, ktorá obsadila vrchol britských hitparád. Stala sa tiež prvým singlom Billie Eilish, ktorý vyvrcholil na prvom mieste v Spojenom kráľovstve.<ref>{{Cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/billie-eilishs-no-time-to-die-scores-biggest-opening-week-of-all-time-for-a-james-bond-theme__28767/|title=Billie Eilish scores biggest opening week of all time for a Bond theme|website=www.officialcharts.com|language=en|access-date=2020-02-21}}</ref> Na 62. ročníku udeľovania cien Grammy sa stala najmladšou osobou a prvou ženou, ktorá vyhrala naraz vo všetkých 4 hlavných kategóriách – [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepší nováčik]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]], [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za album roka|Album roka]].<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8544181/artists-nominated-big-4-categories-grammy-awards|title=Grammy Awards: All the Artists Who've Been Nominated in the Big 4 Categories in the Same Year|last=Grein|first=Paul|date=November 20, 2019|work=Billboard|access-date=November 20, 2019}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2020/01/27/entertainment/billie-eilish-grammys/index.html|title=Billie Eilish has a history-making night at the Grammys|last=Gonzalez|first=Sandra|date=January 26, 2020|website=CNN|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=January 27, 2020}}</ref> V marci 2020 sa zúčastnila na [[iHeart Media]]’s Living Room Concert for America – benefičnom koncerte za zvýšenie informovanosti a finančných prostriedkov počas [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie koronavírusu]].<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2020/tv/news/fox-iheart-living-room-concert-for-america-tv-review-1203548417/|title=Fox’s ‘iHeart Living Room Concert for America’: TV Review|work=Variety|date=March 29, 2020|accessdate=March 31, 2020}}</ref> 10. apríla 2020 bola skladba „Ilomilo“ zaslaná talianskym [[contemporary hit radio]] staniciam spoločnosťou [[Universal Music Group]] ako siedmy a posledný singel z albumu ''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?''.<ref name="radio">{{cite news|url=http://radiodate.it/radio-date/billie-eilish-ilomilo-200412-10-04-2020-radiodate/|title=Billie Eilish – "Ilomilo" {{!}} (Radio Date: April 10, 2020)|publisher=Radiodate.it|access-date=May 3, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200515092826/http://radiodate.it/radio-date/billie-eilish-ilomilo-200412-10-04-2020-radiodate/|archive-date=May 15, 2020|url-status=live}}</ref> 30. júla 2020 vydala Eilish pieseň s názvom „My Future“ spolu s animovaným videom.<ref>{{Cite web|date=July 30, 2020|title=Listen to Billie Eilish's stunning new single 'My Future' {{!}} NME|url=https://www.nme.com/news/music/listen-to-billie-eilishs-stunning-new-single-my-future-2718749|access-date=August 8, 2020|website=NME.COM|language=en-GB}}</ref> V roku 2020 sa stala najmladšou osobou na zozname ''Forbes'' Celebrity 100 so zárobkom 53 miliónov dolárov.<ref>{{Cite web|title=#43: Billie Eilish|url=https://www.forbes.com/profile/billie-eilish/?list=celebrities#65e90257610c|url-status=live|access-date=June 26, 2020|website=[[Forbes]]|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20200627223324/https://www.forbes.com/profile/billie-eilish/?list=celebrities#65e90257610c|archive-date=June 27, 2020}}</ref> V októbri 2020 ohlásila online koncert s názvom ''Where Do We Go? The Livestream'', ktorý sa vysielal z Los Angeles 24. októbra, pričom výťažok z predaja [[Merchandising|merchandisingu]] bol použitý na podporu členov, ktorí zaobstarali koncert a boli postihnutí pandémiou COVID-19.<ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Billie Eilish Announces Global 'Where Do We Go?' Livestream Concert|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9461986/billie-eilish-global-livestream-concert/|website=Billboard|access-date=October 7, 2020|date=October 7, 2020}}</ref> Eilish sa 24. októbra 2020 stala držiteľkou troch hudobných cien [[Billboard Music Award|''Billboard'' Music Awards]] – najlepšiu ženskú umelkyňu, najlepší album ''Billboard'' 200 (''When We All Fall Asleep, Where Do We Go?'') a najlepšiu novú umelkyňu. Nominovaná bola v 12 kategóriách. V tom istom mesiaci tiež ohlásila nový singel s názvom „Therefore I Am“, ktorý vyšiel spolu s videoklipom 12. novembra 2020.<ref>{{Cite web|last=Aniftos|first=Rania|date=November 9, 2020|title=Billie Eilish Is Dropping a New Single in Just Days|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9480846/billie-eilish-announces-therefore-i-am/|access-date=November 10, 2020|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|language=en}}</ref> 18. októbra 2020 poskytla rozhovor pre ''[[Vanity Fair]]'' a tvrdila, že pracuje na „šestnástich nových skladbách a miluje ich všetky“, čím odhalila akýsi pripravovaný hudobný projekt, ktorý bude pravdepodobne vyjde v roku 2021 mohol by byť jej druhým štúdiovým albumom.<ref>{{cite web|url=https://www.vanityfair.com/video/watch/same-interview-one-year-apart-billie-eilish-same-interview-the-fourth-year|title=Billie Eilish: Same Interview, The Fourth Year|last=Eilish|first=Billie|interviewer-last=Sabia|interviewer-first=Joe|publisher=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|date=October 18, 2020|access-date=December 16, 2020}}</ref> Eilish vystúpila so skladbami „Therefore I Am“ a „My Future“ na koncerte Jingle Ball v decembri 2020.<ref>{{cite news|last1=Richards|first1=Will|title=Watch Billie Eilish deliver a festive rendition of 'Silver Bells'|url=https://www.nme.com/en_asia/news/music/watch-billie-eilish-deliver-a-festive-rendition-of-silver-bells-2837458|access-date=December 16, 2020|work=NME|date=December 11, 2020|language=en}}</ref> === 2021 – súčasnosť: ''Happier Than Ever'' === {{Main|Happier Than Ever}} 12. januára 2021 vystúpila v živom digitálnom predstavení pre [[Consumer Electronics Show]]. Vystúpenie v CES bolo k dispozícii pre širokú verejnosť, ale sekcia pred predstavením s rozhovorom Ryana Seacresta s Billie a [[Dua Lipa|Duou Lipou]], bol exkluzívny pre členov iHeartMedia.<ref>{{Cite web|last=Microsoft|title=Home|url=http://www.ces.tech/|access-date=January 10, 2021|website=CES|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=December 21, 2020|title=Billie Eilish and Dua Lipa will give CES attendees a reason to come out and play online|url=https://adage.com/article/special-report-ces/billie-eilish-and-dua-lipa-will-give-ces-attendees-reason-come-out-and-play-online/2302686|access-date=January 10, 2021|website=adage.com|language=en}}</ref> „Lo Vas a Olvidar“, singel, na ktorom spolupracovala so speváčkou [[Rosalía|Rosalíou]], je pieseň zo soundtracku k seriálu ''[[Euphoria (TV seriál)|Euphoria]]'' ([[HBO]]). Singel vyšiel 21. januára 2021, takmer dva roky po prvotnom vydaní piesne. Je to prvá spolupráca Billie s nejakou speváčkou.<ref>{{Cite web|last=Flores|first=Griselda|date=|title=Billie Eilish and Rosalía's Highly Anticipated Collab 'Lo Vas a Olvidar' Is Dropping This Week|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9513330/billie-eilish-rosalia-lo-vas-a-olvidar-euphoria-new-song-teaser|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|language=en}}</ref> 26. februára 2021 bol na Apple TV+ a vo vybraných kinách uvedený dokumentárny film [[R. J. Cutler|R. J. Cutlera]] – ''[[Billie Eilish: The World's a Little Blurry]]''. Film bol ocenený kritikmi i fanúšikmi za hĺbkový pohľad na speváčkin osobný život počas jej vzostupu k sláve.<ref>{{Cite web|title=Billie Eilish: The World's a Little Blurry|url=https://www.rottentomatoes.com/m/billie_eilish_the_worlds_a_little_blurry|url-status=live|access-date=February 28, 2021|website=[[Rotten Tomatoes]]}}</ref> Na 63. ročníku udeľovania [[Grammy Award|cien Grammy]] si Eilish odniesla dve ceny – [[cenu Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]] za bondovku s názvom „No Time to Die“ a [[Cena Grammy za nahrávku roka|cenu Grammy za nahrávku]] roka za singel „[[Everything I Wanted]]“. Vo svojej ďakovnej reči povedala, že [[Megan Thee Stallion]] „si zaslúžila vyhrať“, no napriek tomu poďakovala svojim fanúšikom a bratovi Finneasovi za jej ocenenie.<ref>{{Cite web|title=Billie Eilish Wins Record of the Year at 2021 Grammys-but Says Megan Thee Stallion Deserved It|url=people.com/music/grammys-2021-billie-eilish-wins-record-of-the-year|url-status=live|website=People Magazine}}</ref> 27. apríla 2021 Eilish prostredníctvom svojho Instagramu oznámila, že 30. júla vydá svoj druhý štúdiový album ''[[Happier Than Ever]]''. V tomto príspevku bol zverejnený aj dizajn albumu a zoznam skladieb pozostávajúci zo 16 piesní. Album vyjde v rôznych formátoch vrátane zberateľských vinylových a kazetových vydaní: hnedý, bledomodrý, bledožltý, zlatožltý a sivý vinyl,<ref>{{cite web|url=https://shopuk.billieeilish.com/*/*/-Happier-Than-Ever-Exclusive-Vinyl-Bundle/6YRQ0000000|title=Billie Eilish &#124; Store – Billie Eilish Official Store|publisher=Shopuk.billieeilish.com|date=|access-date=2021-04-27|archive-date=April 28, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210428002223/https://shopuk.billieeilish.com/%2A/%2A/-Happier-Than-Ever-Exclusive-Vinyl-Bundle/6YRQ0000000|url-status=live}}</ref> ružová a hnedá kazeta.<ref>{{cite web|url=https://shopuk.billieeilish.com/*/*/-Happier-Than-Ever-CD-Exclusive-Pink-Cassette-Exclusive-Brown-Cassette/6YRR0000000|title=Billie Eilish &#124; Store – Billie Eilish Official Store|publisher=Shopuk.billieeilish.com|date=|access-date=2021-04-27|archive-date=April 28, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210428002233/https://shopuk.billieeilish.com/%2A/%2A/-Happier-Than-Ever-CD-Exclusive-Pink-Cassette-Exclusive-Brown-Cassette/6YRR0000000|url-status=live}}</ref> 29. apríla 2021 vydala tretí singel z pripravovaného albumu s názvom „Your Power“. Vydanie sprevádzal videoklip, ktorý si natočila sama.<ref>{{Cite web|url=https://people.com/music/billie-eilish-releases-music-video-new-single-your-power/|title=Billie Eilish Drops Music Video to New Single 'Your Power' from Upcoming Second Album|website=PEOPLE.com}}</ref> 2. júna vyšla pieseň „Lost Cause“ ako štvrtý singel a 9. júla „NDA” ako piaty''.''<ref>{{Cite web|last=July 09|first=Nicholas Rice|last2=Am|first2=2021 10:17|title=Billie Eilish Releases Self-Directed Music Video for New Single 'NDA' from Forthcoming Album|url=https://people.com/music/billie-eilish-releases-music-video-nda/|access-date=2021-07-10|website=PEOPLE.com|language=en}}</ref> == Umenie == === Hudobný štýl, skladanie piesní a videoklipy === Avery Stone z ''[[Noisey]]'' opísala vokály Billie Eilish ako „éterické“<ref>{{cite web|url=https://noisey.vice.com/en_us/article/pakpy9/watch-billie-eilish-set-fire-to-a-bad-relationship-in-new-video-for-watch|work=[[Vice (magazine)|Vice]]|title=Watch Billie Eilish Set Fire to a Bad Relationship in New Video for "watch"|first=Avery|last=Stone|date=September 18, 2017|accessdate=December 29, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190425053112/https://noisey.vice.com/en_us/article/pakpy9/watch-billie-eilish-set-fire-to-a-bad-relationship-in-new-video-for-watch|archivedate=2019-04-25}}</ref> a Maura Johnston z ''[[Rolling Stone]]'' ich charakterizovala ako „šeptavé“.<ref name="rollingstone">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/10-new-albums-to-stream-now-rolling-stone-editors-picks-11-195582/|title=10 New Albums to Stream Now: Rolling Stone Editors' Pick|date=July 28, 2017|accessdate=December 29, 2018|work=[[Rolling Stone]]}}</ref> Doreen St. Félix z ''[[The New Yorker]]'' sa vyjadrila, že má „zastretý tichý hlas, ktorý vie pozmeniť na prenikavý“.<ref>{{cite web|url=https://www.newyorker.com/culture/cultural-comment/billie-eilish-and-the-changing-face-of-pop|title=Billie Eilish and the Changing Face of Pop|first=Doreen|last=St. Félix|date=April 26, 2019|accessdate=April 26, 2019|work=[[The New Yorker]]}}</ref> Hudobný kritik [[Robert Christgau]] napísal, že zatiaľ čo Eilish je hudobne a komerčne zameraná na pop, jej značka „nám pripomína, akým beztvarým sa popový žáner stal“. Opisuje jej soprán ako „príliš maličký na vokálnu kalisteniku“ a uviedol, že hravá verzia tínedžerskej temnoty či „elektro-inšpirovaného debutového albumu“ zaujala rozmanité publikum.<ref name="Vice">{{cite web|url=https://noisey.vice.com/en_us/article/mb8e9b/robert-christgau-reviews-billie-eilishs-when-we-fall-asleep-where-do-we-go|title=Robert Christgau Reviews Billie Eilish's Teen Goth Angst|work=[[Vice (magazine)|Vice]]|date=April 26, 2019|accessdate=December 30, 2019|last=Christgau|first=Robert|authorlink=Robert Christgau|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190430070104/https://noisey.vice.com/en_us/article/mb8e9b/robert-christgau-reviews-billie-eilishs-when-we-fall-asleep-where-do-we-go|archivedate=2019-04-30}}</ref> Jej hudba zahŕňa rôzne žánre ako [[indie pop]],<ref>{{cite web|url=https://www.standard.co.uk/insider/alist/next-billie-eilish-female-musicians-poised-for-pop-superstardom-this-summer-a4169371.html|title=Who's the next Billie Eilish? The female musicians poised for pop superstardom this summer|first=Margaret|last=Abrams|accessdate=November 9, 2019}}</ref><ref name="Electropop">{{cite web|url=https://www.allmusic.com/artist/billie-eilish-mn0003475903|title=Billie Eilish|first=Neil Z.|last=Yeung|publisher=[[AllMusic]]|accessdate=March 30, 2018}}</ref> [[Pop music|pop]],<ref name="Pop music">{{cite web|url=https://www.billboard.com/music/pop/billie-eilish-interview-bellyache-debut-album-7736384|title=Billie Eilish Is Pop's Most Impressive 15-Year-Old|work=Billboard|first=Jason|last=Lipshutz|date=March 23, 2017|accessdate=February 5, 2019}}</ref><ref name="Trap EDM">{{cite web|url=https://pitchfork.com/reviews/albums/billie-eilish-when-we-all-fall-asleep-where-do-we-go/|title=Billie Eilish: When We All Fall Asleep, Where Do We Go? Album Review|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|first=Stacey|last=Anderson|date=March 29, 2019|accessdate=October 14, 2019}}</ref> [[alternatívny pop]],<ref name="Electropop" /> [[dark pop]],<ref>{{cite web|url=https://medium.com/@monicamarymoser/the-issue-with-billie-eilishs-darkness-aa2ac8b5349e|title=The Issue With Billie Eilish's Darkness|website=Medium|first=Monica|last=Moser|date=April 22, 2019|accessdate=November 9, 2019|quote=17-year-old dark pop singer Billie Eilish released her debut full length album this month When We All Fall Asleep, Where Do We Go?}}</ref> [[Electronic dance music|EDM]],<ref name="Trap EDM" /> [[Synthpop|elektropop]],<ref name="Electropop" /> [[emo pop]],<ref>{{cite web|url=http://www.bcgavel.com/2019/02/23/emo-pop-princess-billie-eilish-wants-you-to-be-terrified/|title=EMO-POP PRINCESS BILLIE EILISH WANTS YOU TO BE 'TERRIFIED'|author=CARMEN CHU|work=bcgavel|accessdate=February 23, 2019}}</ref> [[goth-pop]]<ref>{{cite web|url=https://nypost.com/2020/01/28/billie-eilish-headlines-firefly-fest-after-grammys-2020-wins/|title=Billie Eilish headlines Firefly Fest after Grammys 2020 wins|author=Lauren Steussy|work=NYpost|accessdate=April 12, 2020}}</ref> and [[Trap (hudobný žáner)|trap]].<ref name="Trap EDM" /> Eilish a jej brat Finneas spolupracujú na skladaní piesní.<ref name="Steph">{{cite web|url=https://www.clashmusic.com/features/dont-wanna-be-you-billie-eilish-interviewed|title=Don't Wanna Be You: Billie Eilish Interviewed|work=[[Clash (magazine)|Clash]]|first=Steph|last=Kretowicz|date=July 13, 2018|accessdate=February 18, 2019}}</ref><ref name="Kaplan">{{cite web|last1=Kaplan|first1=Ilana|title=Pop Newcomer Billie Eilish Wants to Make Sure You Never Forget Her|url=http://www.papermag.com/pop-newcomer-billie-eilish-wants-to-make-sure-you-never-forget-her-2305463278.html|website=Paper|date=March 16, 2017|accessdate=December 10, 2018}}</ref> Eilish nazvala Finneasa svojím hudobným partnerom.<ref name="Steph" /> Píše s ňou piesne, produkuje ich a taktiež s ňou vystupuje na koncertoch.<ref>{{cite web|url=https://www.onestowatch.com/blog/premiere-qa-finneas-debuts-im-in-love|title=PREMIERE + Q&A: FINNEAS Debuts "I'm In Love Without You" & Polaroid Gallery by Billie Eilish|website=[[Ones to Watch]]|date=September 8, 2017|accessdate=February 18, 2019}}</ref><ref name="Steph" /> Vytvárajú piesne, v ktorých sú fiktívnymi postavami, čiže píšu z ich perspektívy.<ref name="Kaplan" /> Speváčka tiež priznala, že množstvo piesní tiež vychádza z bratových skúseností.<ref name="Kaplan" /> Snažia sa písať „zaujímavé a dialógové“ texty: „Snažíme sa povedať veci, ktoré nemusia byť také hlboké [...], ale povieme niečo hlbšie určitým spôsobom, ktorý dáva zmysel, napriek tomu, že sme o tom tak zo začiatku ani neuvažovali.“<ref name="Kaplan" /> Finneas uviedol, že keď píše piesne pre svoju sestru, jeho cieľom je „napísať piesne, o ktorých si myslí, že sa jej budú hodiť k spevu, budú ju baviť, bude sa do nich vedieť vcítiť a urobiť z nich vlastné“.<ref name="Atwood">{{cite web|url=http://atwoodmagazine.com/finneas-2018-interview/|title=Wholehearted Obsession: A Conversation with FINNEAS|work=[[Atwood Magazine]]|date=April 27, 2018|accessdate=February 18, 2019|first=Nicole|last=Almeida}}</ref> Keď píše s Billie, snaží sa „pomôcť jej vyrozprávať akýkoľvek príbeh, ktorý sa snaží povedať, načúvať jej nápadom“, a použiť jazyk, ktorý vyhovuje jej rozprávaniu príbehu.<ref name="Atwood" /> Od svojich 14. rokov chcela režírovať svoje videoklipy, ale nedostala príležitosť kvôli nedostatku skúseností.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2019/dec/19/i-never-wanted-a-normal-life-billie-eilish-the-guardian-artist-of-2019|title='I never wanted a normal life': Billie Eilish, the Guardian artist of 2019|work=The Guardian|last=Petridis|first=Alex|date=December 19, 2019}}</ref> V roku 2019 režírovala videoklip k piesni s názvom „Xanny“.<ref>{{Cite web|url=https://pitchfork.com/news/billie-eilish-shares-new-video-for-xanny-watch/|title=Billie Eilish Directs Her New "xanny" Video: Watch|last=Bloom|first=Madison|date=December 5, 2019|website=[[Pitchfork (magazine)|Pitchfork]]|language=en|url-status=live|access-date=December 5, 2019}}</ref> === Vplyvy === Eilish priznala, že keď narazila na [[YouTube]] na pieseň „Runaway“ od speváčky [[Aurora (speváčka)|Aurory]], vtedy sa rozhodla usilovať o hudobnú kariéru.<ref>{{Cite web|url=https://www.vanityfair.com/style/2018/05/billie-eilish-the-young-upstart-with-co-signs-from-lorde-and-halsey|title=Billie Eilish: The Young Upstart with Co-Signs from Lorde and Halsey|last=Smith|first=Krista|date=May 31, 2018|website=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|language=en|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200420152631/https://www.vanityfair.com/style/2018/05/billie-eilish-the-young-upstart-with-co-signs-from-lorde-and-halsey|archive-date=April 20, 2020|access-date=December 9, 2019}}</ref> [[Hip hop|Hip hopová hudba]] je jej najobľúbenejší žáner a tiež najväčšou inšpiráciou.<ref>{{cite web|url=https://www.ssense.com/en-us/editorial/music/dont-ask-billie-eilish-to-smile|title=Don't Ask Billie Eilish To Smile|first=Rebecca|last=Haithcoat|publisher=[[SSENSE]]|date=February 21, 2018|accessdate=February 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190228191942/https://www.ssense.com/en-us/editorial/music/dont-ask-billie-eilish-to-smile|archive-date=February 28, 2019|url-status=live}}</ref> Za interpretov, ktorí ju inšpirovali najviac považuje reperov [[Tyler, the Creator|Tylera, the Creatora]], [[Childish Gambino]] a speváčku [[Avril Lavigne]].<ref>{{cite web|last=Martoccio|first=Angie|title=The First Time: Billie Eilish|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/billie-eilish-first-time-video-864831/|website=Rolling Stone|accessdate=August 15, 2019|date=July 31, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190815013107/https://www.rollingstone.com/music/music-news/billie-eilish-first-time-video-864831/|archive-date=August 15, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Shoemaker|first1=Whitney|title=Billie Eilish thanks Avril Lavigne for inspiring her in wholesome photo|url=https://www.altpress.com/news/billie-eilish-meets-avril-lavigne/|website=Altpress|accessdate=January 17, 2020|language=en|date=July 13, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20200129202056/https://www.altpress.com/news/billie-eilish-meets-avril-lavigne/|archive-date=January 29, 2020|url-status=live}}</ref> Ďalej sú to tiež umelci: [[Earl Sweatshirt]], [[Amy Winehouse]], [[Spice Girls]] a [[Lana Del Rey]].<ref>{{cite web|last1=Weiss|first1=Haley|title=Discovery: Billie Eilish|url=https://www.interviewmagazine.com/music/discovery-billie-eilish|website=Interview Magazine|accessdate=August 15, 2019|date=February 27, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20190711202626/https://www.interviewmagazine.com/music/discovery-billie-eilish|archive-date=July 11, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|title=15-Year-Old Music Prodigy Billie Eilish On Influences, Inspiration And What She's Listening To RN|url=https://www.elle.com.au/culture/billie-eilish-interview-playlist-influences-inspiration-14756|website=Elle|accessdate=August 17, 2019|date=October 25, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20191206133234/https://www.elle.com.au/culture/billie-eilish-interview-playlist-influences-inspiration-14756|archive-date=December 6, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=BPhks1h4Vfs|title=Billie Eilish Revisits SPIN Covers of Madonna, Amy Winehouse and More|work=[[Spin (magazine)|Spin]]|via=YouTube|date=December 23, 2019|accessdate=January 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200614050051/https://www.youtube.com/watch?v=BPhks1h4Vfs|archive-date=June 14, 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.standard.co.uk/showbiz/celebrity-news/spice-girls-responds-to-billie-eilish-paying-tribute-to-only-mel-c-a4225111.html|title=The Spice Girls respond after Billie Eilish pays tribute to Mel C with Sporty Spice t-shirt|work=[[The London Standard]]|date=August 30, 2019|accessdate=January 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200129201549/https://www.standard.co.uk/showbiz/celebrity-news/spice-girls-responds-to-billie-eilish-paying-tribute-to-only-mel-c-a4225111.html|archive-date=January 29, 2020|url-status=live}}</ref> Médiá ju porovnávajú so speváčkami ako Lavigne, [[Lorde]] a Del Rey,<ref>{{cite web|last1=Cusumano|first1=Katherine|title=Billie Eilish, Pop's 15-Year-Old Prodigy, Relishes Being a Terrifying Teen|url=https://www.wmagazine.com/story/billie-eilish-new-ep|website=W Magazine|accessdate=August 15, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190116095926/https://www.wmagazine.com/story/billie-eilish-new-ep|archive-date=January 16, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Bassil|first1=Ryan|title=Billie Eilish and the Rise of Moody Pop|url=https://www.vice.com/en_uk/article/eveybz/billie-eilish-when-we-fall-asleep-moody-sad-pop|website=Vice|accessdate=August 15, 2019|language=en-UK|date=April 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190728040821/https://www.vice.com/en_uk/article/eveybz/billie-eilish-when-we-fall-asleep-moody-sad-pop|archive-date=July 28, 2019|url-status=live}}</ref> no s Del Rey nechce byť porovnávaná, pretože: „Táto žena [Del Rey] si urobila svoju značku pre celú kariéru tak dokonale, že takéto veci by nemala počuť.“<ref>{{cite web|last1=Song|first1=Sandra|title=Billie Eilish Wants the Lana Del Rey Comparisons to Stop|url=https://www.papermag.com/billie-eilish-lana-comparison-2634271809.html?rebelltitem=2#rebelltitem2|website=PAPER|accessdate=August 15, 2019|language=en|date=April 10, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190815044942/https://www.papermag.com/billie-eilish-lana-comparison-2634271809.html?rebelltitem=2#rebelltitem2|archive-date=August 15, 2019|url-status=live}}</ref> Tiež označila [[Rihanna|Rihannu]] ako inšpiráciu pre svoj výber štýlov, keď počas jedného rozhovoru nazvala svoju módu ako „obranný mechanizmus“.<ref>{{cite web|url=https://jezebel.com/billie-eilish-says-she-uses-fashion-as-a-defense-mechan-1835939678|title=Billie Eilish Says She Uses Fashion As a 'Defense Mechanism'|work=[[Jezebel (website)|Jezebel]]|first=Frida|last=Garza|date=June 28, 2019|accessdate=July 1, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190701060547/https://jezebel.com/billie-eilish-says-she-uses-fashion-as-a-defense-mechan-1835939678|archive-date=July 1, 2019|url-status=live}}</ref> Eilish priznala, že album [[Ariana Grande|Ariany Grande]], ''[[Thank U, Next]]'' (2019) ju inšpiroval, aby pokračovala v tvorení hudby.<ref>{{cite web|last1=Mamo|first1=Heran|title=Here's Why Billie Eilish Says She Would 'Switch Lives' With Ariana Grande|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8544990/ariana-grande-billie-eilish-switch-lives-voice|website=Billboard|accessdate=December 13, 2019|date=November 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213074133/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8544990/ariana-grande-billie-eilish-switch-lives-voice|archive-date=December 13, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=McNamara|first1=Brittney|title=Billie Eilish on Relating to Ariana Grande|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-ariana-grande-and-experiencing-depression|website=Teen Vogue|accessdate=December 13, 2019|language=en|date=December 5, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213072627/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-ariana-grande-and-experiencing-depression|archive-date=December 13, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|publisher=dpa|title=Ariana sei Dank - Billie Eilish hat wieder Lust auf Musik|url=https://www.zeit.de/news/2019-08/19/ariana-sei-dank-billie-eilish-hat-wieder-lust-auf-musik|website=Zeit Online|accessdate=December 13, 2019|language=German|date=August 19, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20200420152023/https://www.zeit.de/news/2019-08/19/ariana-sei-dank-billie-eilish-hat-wieder-lust-auf-musik|archive-date=April 20, 2020|url-status=live}}</ref> == Verejný imidž == [[Súbor:CoronaCapFest19-76_(50078994132)_(cropped).jpg|alt=|náhľad|338x338bod|Eilish počas vystúpenia v novembri 2019]] Veľká časť mediálnej pozornosti sa točí okolo jej štýlu, ktorý sa skladá predovšetkým z voľného a zle sediaceho oblečenia.<ref>{{cite web|last1=Konecky|first1=Perri|title=Billie Eilish's Style Is on a Whole Other Level, So Let's Give It Up For the Queen of Cool Comfort|url=https://www.popsugar.com/fashion/Billie-Eilish-Style-45968489|website=POPSUGAR Fashion|accessdate=August 18, 2019|date=April 3, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190831174520/https://www.popsugar.com/fashion/Billie-Eilish-Style-45968489|archive-date=August 31, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Rearick|first1=Lauren|title=Billie Eilish Took an Ikea Bag and Made it Fashion|url=https://www.teenvogue.com/gallery/favorite-billie-eilish-outfits|website=Teen Vogue|accessdate=August 18, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215353/https://www.teenvogue.com/gallery/favorite-billie-eilish-outfits|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref><ref name="Spencer" /> V roku 2017 Eilish uviedla, že sa rada oblieka mimo svojej zóny pohodlia, aby sa cítila, že púta pozornosť všetkých okolo nej.<ref>{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a13040159/billie-eilish-interview/|title=Billie Eilish Is a 15-Year-Old Pop Prodigy—And She's Intimidating as Hell|work=[[Harpers Bazaar]]|date=October 19, 2017|accessdate=May 11, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190501191735/https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a13040159/billie-eilish-interview/|archive-date=May 1, 2019|url-status=live}}</ref> Snaží sa byť „skutočne odlišná od množstva ľudí“ a oblieka sa rozdielne oproti tomu, čo nosia ostatní.<ref name="Kaplan" /> S cieľom „vyzerať nezabudnuteľne“ povedala, že „dokázala ľuďom, že je dôležitejšia, ako si myslia“ a rada je „zastrašujúca, takže si ju ľudia vypočujú“.<ref name="Kaplan" /><ref name="Martin">{{cite web|url=https://www.wvtf.org/post/billie-eilish-knows-what-youre-afraid|title=Billie Eilish Knows What You're Afraid Of|publisher=[[WVTF]]|date=April 6, 2019|accessdate=February 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407142046/https://www.wvtf.org/post/billie-eilish-knows-what-youre-afraid|archive-date=April 7, 2019|url-status=live}}</ref> V roku 2019 uviedla: „Postupom času z toho niečo vzniklo – Billie Eilish, strašidelná, divná, desivá dievčina. – A to sa mi nepáči. Nie je to uspokojivé. Nechcem zostať len na jednom mieste.“<ref>{{cite web|url=https://www.thetimes.co.uk/article/teen-star-billie-eilish-on-therapy-her-boyfriend-and-how-fame-has-changed-her-sspcx0j00|title=Teen star Billie Eilish on therapy, her boyfriend and how fame has changed her|work=[[The Times]]|first=Decca|last=Aitkenhead|date=June 29, 2019|accessdate=February 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200204193744/https://www.thetimes.co.uk/article/teen-star-billie-eilish-on-therapy-her-boyfriend-and-how-fame-has-changed-her-sspcx0j00|archive-date=February 4, 2020|url-status=live}}</ref> V tom roku sa Eilish objavila v reklame [[Calvin Klein|Calvina Kleina]], v ktorej spomenula, že sa oblieka do širokých odevov, aby zabránila ľuďom odsudzovať jej postavu.<ref>{{cite web|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|title=Billie Eilish Reveals the Reason for Her Baggy Clothes in New Calvin Klein Ad|work=[[Teen Vogue]]|date=May 11, 2019|accessdate=May 11, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190512030242/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|archive-date=May 12, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.mtv.de/news/gxidmo/deshalb-trägt-billie-eilish-nur-weite-baggy-klamotten|title=Aus diesem Grund trägt Billie Eilish nur weite Baggy-Klamotten|publisher=[[MTV Germany]]|date=May 13, 2019|accessdate=February 5, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200203200702/http://www.mtv.de/news/gxidmo/deshalb-tr%C3%A4gt-billie-eilish-nur-weite-baggy-klamotten|archive-date=February 3, 2020|url-status=live}}</ref> Podľa spisovateľa Kennetha Womacka v roku 2019 bola vďaka svojmu debutovému albumu „nepriamo korunovaná za kráľovnú elektropopu a viacerými spôsobmi bola vyzvaná k tomu, aby bola zrelá a vzorom pre budúcu dospievajúcu generáciu, ale v skutočnosti nie je ničím takým.“ === Produkty a propagácia === V apríli 2019 Eilish vydala oblečenie v spolupráci s Takashim Murakamim<ref>{{cite web|last1=Stiegman|first1=Kelsey|title=Billie Eilish Just Dropped a Sick Clothing Collection Inspired By Her "You Should See Me in a Crown" Video|url=https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a27042281/billie-eilish-takashi-murakami-merch/|website=Seventeen|accessdate=May 27, 2019|date=April 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190505104837/https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a27042281/billie-eilish-takashi-murakami-merch/|archive-date=May 5, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Chin|first1=Mallory|title=Takashi Murakami & Billie Eilish Release More Collaborative Merch|url=https://hypebeast.com/2019/4/billie-eilish-takashi-murakami-merch-collab|website=HYPEBEAST|accessdate=May 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053428/https://hypebeast.com/2019/4/billie-eilish-takashi-murakami-merch-collab|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref> inšpirované videoklipom „You Should See Me in a Crown“, ktorý Mukarami tiež režíroval a animoval. Takisto je aj autorom vinylovej figúrky.<ref>{{cite web|last1=Li|first1=Emma|title=Watch Billie Eilish and Takashi Murakami's Music Video|url=https://vmagazine.com/article/watch-billie-eilish-and-takashi-murakamis-music-video/|website=V Magazine|accessdate=May 27, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053428/https://vmagazine.com/article/watch-billie-eilish-and-takashi-murakamis-music-video/|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref> Eilish tiež spolupracovala s Adobe Creative Cloud na sérii reklám,<ref>{{cite web|title=Billie Eilish on How Dreams Influence her Music for #BILLIExADOBE|url=https://www.youtube.com/watch?v=jOBWMxNQZ64|website=YouTube|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20191008155412/https://www.youtube.com/watch?v=jOBWMxNQZ64|archive-date=October 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|title=Billie Eilish x Adobe "Synesthesia" by Laundry|url=https://www.stashmedia.tv/billie-eilish-adobe-synesthesia-laundry/|website=STASH|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=June 26, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034836/https://www.stashmedia.tv/billie-eilish-adobe-synesthesia-laundry/|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref> ako aj na umeleckej súťaži na sociálnych médiách, kde používatelia zasielali umelecké diela s [[Hashtag|hashtagom]] „#BILLIExADOBE“.<ref>{{cite web|title=#BILLIExADOBE|url=https://makeitcenter.adobe.com/2019/04/billiexadobe_site.html|website=makeitcenter.adobe.com|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034838/https://makeitcenter.adobe.com/2019/04/billiexadobe_site.html|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=eilish|first1=billie|title=Billie and @CreativeCloud want you to complete a dream drawing for a chance to win $1k and meet & greet tickets to the "WHEN WE ALL FALL ASLEEP, world tour."|url=https://twitter.com/billieeilish/status/1114275262823161861?lang=en|website=Twitter|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=April 5, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20200420151908/https://twitter.com/billieeilish/status/1114275262823161861?lang=en|archive-date=April 20, 2020|url-status=live}}</ref> Eilish sa v máji 2019 objavila v kampani [[Calvin Klein|Calvina Kleina]] „I Speak My Truth In #MyCalvins“,<ref>{{cite web|last1=Elizabeth|first1=De|title=Billie Eilish Wears Baggy Clothes So the World Doesn't Know "Everything" About Her|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|website=Teen Vogue|accessdate=May 27, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190516203120/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-baggy-clothes-calvin-klein|archive-date=May 16, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Penrose|first1=Nerisha|title=Calvin Klein Debuts New #MyCalvins Campaign With Billie Eilish, Noah Centineo, and More|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/a27409909/calvin-klein-mycalvins-campaign-billie-eilish-noah-centineo/|website=ELLE|accessdate=May 27, 2019|date=May 9, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053428/https://www.elle.com/culture/celebrities/a27409909/calvin-klein-mycalvins-campaign-billie-eilish-noah-centineo/|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref> rovnako ako v kampani „Seize the Awkward“ od [[Ad Council]] – sérii hlásení o povedomí v spojitosti s [[Duševné zdravie|duševným zdravím]].<ref>{{cite web|last1=Song|first1=Sandra|title=Billie Eilish Gets Candid About Coping With Her Mental Health|url=http://www.papermag.com/billie-eilish-seize-the-awkward-2637834496.html|website=PAPER|accessdate=May 27, 2019|language=en|date=May 23, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190527053427/http://www.papermag.com/billie-eilish-seize-the-awkward-2637834496.html|archive-date=May 27, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Rettig|first1=James|title=Billie Eilish Talks Mental Health In "Seize The Awkward" PSA|url=https://www.stereogum.com/2044850/billie-eilish-mental-health-psa-seize-the-awkward/video/|website=Stereogum|accessdate=May 27, 2019|date=May 23, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190523180320/https://www.stereogum.com/2044850/billie-eilish-mental-health-psa-seize-the-awkward/video/|archive-date=May 23, 2019|url-status=live}}</ref> V júli 2019 viedla reklamnú kampaň [[MCM Worldwide]]<ref>{{cite web|last=Burlet|first=Fleur|title=EXCLUSIVE: Billie Eilish Fronts MCM Campaign|url=https://wwd.com/fashion-news/fashion-features/billie-eilish-mcm-bad-guy-genderless-childish-major-1203220465/|website=WWD|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=July 17, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190717091420/https://wwd.com/fashion-news/fashion-features/billie-eilish-mcm-bad-guy-genderless-childish-major-1203220465/|archive-date=July 17, 2019|url-status=live}}</ref> a spolupracovala s módnou značkou z Los Angeles, Freak City.<ref>{{cite web|last1=Rearick|first1=Lauren|title=We Can Now Dress Like Billie Eilish|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-capsule-collection-freak-city|website=Teen Vogue|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190804155314/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-capsule-collection-freak-city|archive-date=August 4, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Stiegman|first1=Kelsey|title=Billie Eilish Announces New '90s-Inspired Freak City Clothing Collection|url=https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a28451442/billie-eilish-freak-city-clothing-collection/|website=Seventeen|accessdate=August 8, 2019|date=July 19, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034844/https://www.seventeen.com/fashion/celeb-fashion/a28451442/billie-eilish-freak-city-clothing-collection/|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Billie Eilish Unveils Freak City Clothing Collaboration|url=https://www.billboard.com/articles/news/8521007/billie-eilish-unveils-freak-city-clothing-collaboration|website=Billboard|accessdate=August 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808034836/https://www.billboard.com/articles/news/8521007/billie-eilish-unveils-freak-city-clothing-collaboration|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref> V tom istom mesiaci vystúpila na večeri, ktorú usporiadala značka [[Chanel]] na [[Shelter Island]], na oslavu ich [[Jachtársky klub|jachtárskeho klubu]].<ref>{{cite web|last1=Bobb|first1=Brooke|title=Billie Eilish Shut Down Shelter Island With an Intimate Performance at The Chanel J12 Yacht Club|url=https://www.vogue.com/article/billie-eilish-chanel-j12-watch-shelter-island-sunset-beach|website=Vogue|accessdate=August 8, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808041154/https://www.vogue.com/article/billie-eilish-chanel-j12-watch-shelter-island-sunset-beach|archive-date=August 8, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last=Nordstrom|first=Leigh|title=Billie Eilish Brings the Heat to Shelter Island With Chanel|url=https://wwd.com/eye/parties/chanel-j12-sunset-beach-billie-eilish-1203224388/|website=WWD|accessdate=August 8, 2019|language=en|date=July 21, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190802201451/https://wwd.com/eye/parties/chanel-j12-sunset-beach-billie-eilish-1203224388/|archive-date=August 2, 2019|url-status=live}}</ref> V auguste 2019 spolupracovala s [[Apple Inc.|Apple]], aby zákazníci [[Apple Store]] mohli experimentovať s jej piesňou „You Should See Me in a Crown“ v Music Lab.<ref>{{cite web|last=Steeber|first=Michael|title=Billie Eilish shares creative inspiration in new Today at Apple Music Lab|url=https://9to5mac.com/2019/08/01/today-at-apple-music-remix-billie-eilish/|website=9to5MaC|accessdate=August 1, 2019|date=August 1, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190801192153/https://9to5mac.com/2019/08/01/today-at-apple-music-remix-billie-eilish/|archive-date=August 1, 2019|url-status=live}}</ref> Speváčkina spolupráca s módnou spoločnosťou Siberia Hills<ref>{{cite web|last1=Li|first1=Nicolaus|title=Billie Eilish & Siberia Hills Link up on an Anime-Inspired Capsule|url=https://hypebeast.com/2019/8/billie-eilish-siberia-hills-capsule-release|website=HYPEBEAST|accessdate=August 12, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215346/https://hypebeast.com/2019/8/billie-eilish-siberia-hills-capsule-release|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Rearick|first1=Lauren|title=Billie Eilish Designed Another Set of Streetwear Items|url=https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-collaborated-with-siberia-hills|website=Teen Vogue|accessdate=August 12, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215345/https://www.teenvogue.com/story/billie-eilish-collaborated-with-siberia-hills|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref> bola označená za kontroverznú po tom, čo sa zistilo, že pre Eilishinu kolekciu použila spoločnosť [[fan art]] plagiát postavičky [[Love Live!#μ's|Nozomi Tojo]] z ''[[Love Live!]]'' – jej autorom je Makoto Kurokawa.<ref>{{cite web|last1=Valdez|first1=Nick|title=Love Live! Fans Angry Over New Billie Eilish Merch Allegedly Stealing Art|url=https://comicbook.com/anime/2019/08/09/billie-eilish-siberia-hills-stolen-art-allegations-love-live/|website=Comic Book|accessdate=August 12, 2019|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812215346/https://comicbook.com/anime/2019/08/09/billie-eilish-siberia-hills-stolen-art-allegations-love-live/|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref> Spoločnosť neskôr objasnila, že Billie nemá žiadnu vedomosť o tom, že by to bol plagiát.<ref>{{cite web|last1=VanMetre|first1=Elizabeth|title=Billie Eilish's merch pulled off website after admitting to using stolen anime art|url=https://www.dailydot.com/upstream/billie-eilish-merch-stolen-anime-art/|website=The Daily Dot|accessdate=August 12, 2019|language=en|date=August 11, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190811234229/https://www.dailydot.com/upstream/billie-eilish-merch-stolen-anime-art/|archive-date=August 11, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=Stiegman|first1=Kelsey|title=People Are Slamming Billie Eilish for Her Latest Merch Collab|url=https://www.seventeen.com/fashion/a28658568/billie-eilish-accused-of-stealing-art-siberia-hills-merch/|website=Seventeen|accessdate=August 12, 2019|date=August 12, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190812200751/https://www.seventeen.com/fashion/a28658568/billie-eilish-accused-of-stealing-art-siberia-hills-merch/|archive-date=August 12, 2019|url-status=live}}</ref> == Osobný život == Žije s rodičmi v [[Highland Park]], severovýchodnej časti Los Angeles.<ref name="What Billie Eilish’s Highland Park Neighborhood Tells Us About 21st-Century California | Connecting California | Zócalo Public Square">{{cite web|url=https://www.zocalopublicsquare.org/2020/01/21/what-billie-eilishs-highland-park-neighborhood-tells-us-about-21st-century-california/ideas/connecting-california/|title=What Billie Eilish’s Highland Park Neighborhood Tells Us About 21st-Century California|publisher=Zócalo Public Square|date=2020-01-21|accessdate=2020-02-04}}</ref> Priznala, že má [[Tourettov syndróm]],<ref>{{cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8486878/billie-eilish-tourette-syndrome-diagnosis|title=Billie Eilish Reveals She Has Tourette Syndrome After Compilation of Her Tics Emerges Online|work=Billboard|access-date=December 3, 2018}}</ref> [[Synestézia|synestéziu]]<ref>{{cite web|last1=Nattress|first1=Katrina|title=Billie Eilish Explains How Synesthesia Affects Her Music|url=https://www.iheart.com/content/2019-05-29-billie-eilish-explains-how-synesthesia-affects-her-music/|website=iHeartRadio|accessdate=August 8, 2019}}</ref><ref>{{cite web|last1=Seaberg|first1=Maureen|title=She's a Rainbow|url=https://www.psychologytoday.com/us/blog/sensorium/201904/shes-rainbow|website=Psychology Today|accessdate=August 8, 2019}}</ref> a prešla si [[Depresia (psychológia)|depresiou]].<ref>{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Billie Eilish Talks Handling Fame, Life on the Road & Depression With Zane Lowe: Watch|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8506181/billie-eilish-zane-lowe-beats-one-interview|website=Billboard|accessdate=June 5, 2019}}</ref> Vyrastala ako [[Vegetariánstvo|vegetariánka]] a obhajuje na sociálnych sieťach [[vegánstvo]].<ref>{{cite news|first1=Joe|last1=Coscarelli|title=Billie Eilish Is Not Your Typical 17-Year-Old Pop Star. Get Used to Her.|url=https://www.nytimes.com/2019/03/28/arts/music/billie-eilish-debut-album.html|newspaper=The New York Times|date=March 28, 2019}}</ref><ref>{{cite news|first1=Anna|last1=Starostinetskaya|title=Billie Eilish Begs 26 Million Fans to 'Be Smarter' And Go Vegan|url=https://vegnews.com/2019/6/billie-eilish-begs-26-million-fans-to-be-smarter-and-go-vegan|website=VegNews|date=June 14, 2019}}</ref> == Diskografia == ===== Štúdiové albumy ===== * ''[[When We All Fall Asleep, Where Do We Go?]]'' (2019) * ''[[Happier Than Ever]]'' (2021)<ref>{{cite web|last=Aswad|first=Jem|title=Billie Eilish to Drop New Album, 'Happier Than Ever,' on July 30|url=https://variety.com/2021/music/news/billie-eilish-new-album-happier-than-ever-1234961283/|website=Variety|access-date=April 27, 2021|date=April 27, 2021}}</ref> * ''[[Hit Me Hard and Soft]]'' (2024) ===== Živé albumy ===== * ''Live at Third Man Records'' (2019) ===== Extended plays (EP) ===== * ''Don't Smile at Me'' (2017) * ''Guitar Songs'' (2022) '''Živé EP''' *''Up Next Session: Billie Eilish'' (2017) * ''Billie Eilish Live at the Steve Jobs Theater'' (2019) * ''Prime Day Show x Billie Eilish'' (2021) == Turné == * Don't Smile at Me Tour (2017) * Where's My Mind Tour (2018) * 1 by 1 Tour (2018 – 2019) * When We All Fall Asleep World Tour (2019) * Where Do We Go? World Tour (2020) * Happier Than Ever, The World Tour (2022) * Hit Me Hard And Soft, World Tour (2024-2025) ====== Ako predskokan ====== * [[Florence and the Machine]] – High as Hope Tour (2018 – 2019) == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Billie Eilish|940716441}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Eilish, Billie}} [[Kategória:Speváčky USA]] [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepšiu hudbu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] [[Kategória:Interpreti hlavných skladieb k Jamesovi Bondovi]] 2bfvcvloukf4aoq8zns42noe53z68td 0 651525 8058065 7983164 2025-07-08T09:18:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058065 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Barbora Piešová | Obrázok = Barbora Piešová 2020.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Barbora Piešová na koncerte v Prahe (2020) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|2000|6|26}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archív Markíza | url = https://videoarchiv.markiza.sk/video/sme-doma-s-markizou/epizoda/29307-sme-doma-insta-live-rozhovory-barbora-piesova | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-22 | miesto = Bratislava | lokácia = 16:45 min | jazyk = }}</ref> | Miesto narodenia = [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]], [[Slovensko]]<ref name=":1" /> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = speváčka, skladateľka | Žáner = [[pop]], [[pop rock]]<ref name=AllMusic>https://www.allmusic.com/artist/barbora-piesova-mn0003924596/discography?cmpredirect</ref> | Roky pôsobenia = [[2020]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = gitara, klavír | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Česko Slovenská SuperStar (2020)]], [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Warner Music Group|Warner Music]]<ref name=AllMusic/> | Webstránka = barborapiesova.com }} '''Barbora Piešová''' (* [[26. jún]] [[2000]], [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[spevák|speváčka-skladateľka]]. Je víťazkou [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|šiestej série]] televíznej speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar|''SuperStar'']],<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = SuperStar pozná víťazku. Je ňou Slovenka Barbora Piešová. | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2156132-superstar-pozna-vitazku-je-nou-slovenka-barbora-piesova | dátum vydania = 31. 05. 2020 | dátum prístupu = | miesto = }}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Novou Superstar je Barbora Piešová z Prievidze, rozplakala porotu aj seba | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/553175-novou-superstar-je-barbora-piesova-z-prievidze-rozplakala-porotu-aj-seba/ | dátum vydania = 01. 06. 2020 | dátum prístupu = | miesto = }}</ref> ktorá bola vysielaná na jar [[2020]] slovenskou televíziou [[TV Markíza|Markíza]] a českou televíziou [[TV Nova]]. Jej debutový album s názvom ''Som flegmatik, ale optimista'' vyšiel v októbri 2020.<ref name=Album>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Codnes.sk | odkaz na autora = | titul = Video: SuperStar Barbora Piešová vydala album Som flegmatik, ale optimista. Celý je po slovensky. | url = https://www.codnes.sk/spravy/video-superstar-barbora-piesova-vydala-album-som-flegmatik-ale-optimista-cely-je-po-slovensky | vydavateľ = codnes.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2021]] účinkovala v [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|šiestej sérii]] zábavného programu [[Tvoja tvár znie povedome|''Tvoja tvár znie povedome'']], kde sa umiestnila na treťom mieste.<ref name=TvojaTvar/> == Kariéra == === Začiatky === Pred účasťou v ''SuperStar'' Piešová získala značný úspech v rôznych regionálnych speváckych súťažiach. V roku [[2017]] sa stala laureátkou súťaže ''My Popstar Talentmania''<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Zaujala silným hlasom a precítenou interpretáciou | url = https://mypovazska.sme.sk/c/20693983/zaujala-silou-hlasu-a-precitenou-interpretaciou.html | dátum vydania = 11. 11. 2017 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> a získala možnosť nahrať promo CD v nahrávacom štúdiu. V tom istom roku sa zúčastnila súťaže ''Novácky talent'', kde získala prvé miesto v Zlatom pásme, a súťaže ''Kremnické laso'', kde sa umiestnila znovu prvá v kategórii sólo spev a zároveň získala ocenenie za najlepší vokálny výkon. V nasledujúcom roku v súťaži ''Krištáľová váza'' získala prvé miesto a cenu divákov a v súťaži ''Zemplín Pop Michalovce'' sa stala laureátkou súťaže. Zároveň sa jej podarilo v súťaži Novácky talent zopakovať úspech z predchádzajúceho roka a opäť sa umiestnila na prvom mieste.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Barbora Piešová – žiačka ZUŠ v Novákoch v Superstar. | url = https://www.novaky.sk/spravodajstvo/1160/Barbora-Piesova-ziacka-ZUS-v-Novakoch-v-Superstar | dátum vydania = 31. 03. 2020 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230124140723/https://www.novaky.sk/spravodajstvo/1160/Barbora-Piesova-ziacka-ZUS-v-Novakoch-v-Superstar | dátum archivácie = 2023-01-24 }}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = SuperStar vyvrcholila plačom porotcov a víťazstvom Prievidžanky. Kto je Barbora Piešová ? | url = https://style.hnonline.sk/osobnosti/2156274-superstar-vyvrcholila-placom-porotcov-a-vitazstvom-prievidzanky-kto-je-barbora-piesova | dátum vydania = 01. 06. 2020 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] absolvovala druhý stupeň hudobného odboru v hlavnom predmete spev (s gitarou) na Základnej umeleckej škole Nováky. Počas štúdia získala viacero hudobných ocenení a účinkovala v kapele Big band ZUŠ Nováky, s ktorou sa zúčastnila na Medzinárodnom hudobnom festivale v [[Děčín|Děčíne]].<ref name=":5" /> Piešová sa okrem spevu venuje aj skladaniu piesní. V roku [[2019]] vyhrala prestížnu cenu Najlepší autorský počin v súťaži Kremnické laso. Vo februári 2020 na portáli [[YouTube]] uverejnila singel „Anjeli“ doplnený videoklipom, pre ktorý zložila hudbu i text. Skladba, ktorú naspievala spoločne so sestrou Lenkou Piešovou, získala viac ako 400 tisíc zhliadnutí. Na YouTube uverejnila takiež vlastnú skladbu „Zmysel“, ktorej autorom je skladateľ Peter Peo Sihelský, a coververziu piesne „Next to Me“ od [[Imagine Dragons]], ktorá prekročila hranicu 1 milión zhliadnutí.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Extra.cz – Barbora Piešová | url = https://www.extra.cz/tema/barbora-piesova | dátum vydania = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = cs }}</ref> Spevácky spolupracovala napríklad s klaviristkou Emou Hanusovou, s ktorou ako duo absolvovala viacero živých koncertov, či s kapelou Edge of Five, v ktorej pôsobila ako hlavná vokalistka.<ref name=":1"/> === 2020: SuperStar === V roku 2020 bola Piešová súťažiacou v šiestej sérii Česko Slovenskej ''SuperStar''. Na kastingu sa predstavila skladbou „Next to Me“ od [[Imagine Dragons]].<ref name=":1"/> V ďalšom kole, natáčanom v bunkri Drnov, postúpila s piesňou „Runaway Baby“ od [[Bruno Mars|Bruna Marsa]].<ref name=":1"/> V divadelnom kole odohrávajúcom sa v Karlových Varoch súťažila vo štvorici s Michalom Šafratom, Matějom Vávrom a Sandrine Amadou Titi. Ich skupina dostala za úlohu naučiť sa pieseň „Come Together“ od [[The Beatles]] v priebehu jedného dňa. Piešová postúpila spoločne s ďalšími 25 súťažiacimi do nasledujúceho kola.<ref name=":6"/> V ďalšej fáze súťaže sa spievali duety. Piešová vo dvojici s Tomášom Mikulkom odspievala skladbu „V slepých uličkách“, pôvodne od [[Marika Gombitová|Mariky Gombitovej]] a [[Miro Žbirka|Mira Žbirku]]. Dostala sa do semifinále, kde sa o postup do finále uchádzalo dokopy 18 súťažiacich.<ref name=":1"/><ref name=":6"/> Semifinále po prvýkrát v histórii SuperStar nebolo vysielané naživo pred divákmi, ale bolo vopred natočené v pražskom klube Epic bez účasti publika a o postupe do najlepšej desiatky rozhodovala porota. Piešová sa predstavila s piesňou „I Will Survive“, v origináli spievanej [[Gloria Gaynor|Gloriou Gaynor]]. Spolu s Martinom Schreinerom bola Piešová jednou z dvoch súťažiacich, ktorým bol ich postup do finále oznámený hneď po ich vystúpení, narozdiel od ostatných súťažiacich, ktorí sa svoje výsledky dozvedeli až na konci kola.<ref name=":1"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Codnes.sk | odkaz na autora = | titul = Foto a video: Barbora Piešová v poslednom kole SuperVýberov predviedla fantastický výkon a postúpila do finále Superstar 2020 | url = https://www.codnes.sk/spravy/foto-video-barbora-piesova-v-poslednom-kole-supervyberov-predviedla-fantasticky-vykon-postupila-do-finale-superstar-2020 | vydavateľ = codnes.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kvôli pandémii koronavírusu [[COVID-19]] boli živé finálové prenosy zredukované na dve kolá bez prítomnosti divákov, namiesto pôvodne plánovaných 5. Vo finále sa Piešová predviedla s piesňou „Somebody to Love“ od kapely [[Queen]]. Postúpila do Superfinále, kde ju vo finálnej pätici dopĺňali Martin Schreiner, Diana Kovaľová, Dominika Lukešová a Giovanni Ricci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novou SuperStar sa stala Barbora Piešová. Pozrite si jej cestu súťažou! | url = https://pudink.sk/hudba/novou-superstar-sa-stala-barbora-piesova-pozrite-si-jej-cestu-sutazou/ | vydavateľ = pudink.sk | dátum vydania = 2020-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> O celkovom víťazovi ''SuperStar'' 2020 sa rozhodovalo [[31. marec|31. marca]]. V prvej časti Superfinále každý zo súťažiacich vystúpil s jednou zahraničnou a jednou československou piesňou. Piešová večer odštartovala so skladbou „[[I’m So Excited]]“ od [[The Pointer Sisters]]. Následne odspievala skladbu [[Richard Müller|Richarda Müllera]] „Milovanie v daždi“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 24hod.sk - 24 hodín s.r.o. - WebSys s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Superstar 2020: Kompletný zoznam pesničiek superfinále. | url = https://www.24hod.sk/superstar-2020-kompletny-zoznam-pesniciek-superfinale-cl737781.html | vydavateľ = 24hod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podarilo sa jej dostať sa medzi najlepších troch súťažiacich, ktorí vystúpili ešte raz s jednou z piesní, ktoré už predtým v ''SuperStar'' predviedli. Piešová si ako svoju poslednú finálovú pieseň vybrala skladbu „Next To Me“, s ktorou sa prvýkrát predstavila na kastingoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = To najlepšie na koniec: Víťazka SuperStar vystúpením rozplakala porotu! | url = https://www.slovakwoman.sk/to-najlepsie-na-koniec-vitazka-superstar-vystupenim-rozplakala-porotu/ | vydavateľ = slovakwoman.sk | dátum vydania = 2020-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V SMS hlasovaní získala 32,5 % diváckych hlasov a stala sa tak celkovou víťazkou súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detaily sú vonku: Takto hlasovali diváci v poslednom finále SuperStar | url = https://superstar.markiza.sk/aktualne/1999038_detaily-su-vonku-takto-hlasovali-divaci-v-poslednom-finale-superstar | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2020-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable collapsible collapsed" style="width:100%; margin:1em auto 1em auto; text-align:center;" |- ! colspan=4 style="background:#BFBFBF;"| Prehľad vystúpení v SuperStar (2020) |- ! style="text-align:centre;"| Kolo ! style="text-align:centre;"| Pieseň ! style="text-align:centre;"| Téma ! style="text-align:centre;"| Výsledok |- ! Kasting | "Next to Me" - [[Imagine Dragons]] |rowspan=6 style="background:#EBECF0|N/A | Postup do SuperVýberu |- ! SuperVýber - Bunker | "Runaway Baby" - [[Bruno Mars]] | Postup do druhého kola SuperVýberu |- ! SuperVýber&nbsp;– Divadlo | "Come Together" - [[The Beatles]] (s Michalom Šafratom, Matějom Vávrom a Sandrine Amadou Titi) | Postup do tretieho kola SuperVýberu |- ! SuperVýber - Duetá | "V slepých uličkách" - [[Miro Žbirka]] a [[Marika Gombitová]] (s Tomášom Mikulkom) | Postup do semifinále |- ! Semifinále | "I Will Survive" - [[Gloria Gaynor]] | Postup do finále |- ! Finále | "Somebody to Love" - [[Queen (skupina)|Queen]] | Postup do Superfinále |- ! rowspan="3"| Superfinále |"[[I’m So Excited]]" - [[The Pointer Sisters]] |rowspan=2|Svetové a československé hity | rowspan="2"| Postup do Top 3 |- | "Milovanie v daždi" - [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] |- style="background:#FFD700;" | "Next to Me" - Imagine Dragons |The Best of SuperStar |'''Víťaz''' |} === 2020 - 2021: Koncerty, televízne vystúpenia a vydanie debutového albumu === V [[jún]]i [[2020]] vyšiel kompilačný album vydavateľstva [[Warner Music Group|Warner Music]] ''Barbora Piešová: Superstar'', na ktorom sa nachádzajú všetky piesne, ktoré Piešová v súťaži predviedla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazka SuperStar Barbora Piešová vydala prvé CD | url = https://kamaratweb.sk/2020/06/27/vitazka-superstar-barbora-piesova-vydala-prve-cd/ | vydavateľ = kamaratweb.sk | dátum vydania = 2020-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[7. jún]]a [[2020]] vystúpila naživo spolu s [[Marián Čekovský|Mariánom Čekovským]] v rámci projektu Spolu pre Slovensko televízie Markíza. Spoločne odspievali pieseň „Milovanie v daždi“ od [[Richard Müller (spevák)|Richarda Müllera]], ktorú Piešová predviedla už predtým v SuperStar.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Barbora Piešová v tom má jasno ! Kde sa vidí v budúcnosti ? | url = https://www.tvnoviny.sk/soubiz/1999361_barbora-piesova-v-tom-ma-jasno-kde-sa-vidi-v-buducnosti | dátum vydania = 07. 06. 2020 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> 19. júna, len tri týždne po skončení súťaže, odpremiérovala svoj prvý oficiálny singel „Dážď“ v rannej relácii ''Teleráno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piešová vypustila prvý song po výhre v SuperStar: Budete mať zimomriavky! | url = https://www.slovakwoman.sk/piesova-vypustila-prvy-song-po-vyhre-v-superstar-budete-mat-zimomriavky/ | vydavateľ = slovakwoman.sk | dátum vydania = 2020-06-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý singel novej Superstar: Barbora Piešová predstavila skvelý hit! | url = https://hitky.sk/prvy-singel-novej-superstar-barbora-piesova-predstavila-skvely-hit/ | vydavateľ = hitky.sk | dátum vydania = 2020-06-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210428103144/https://hitky.sk/prvy-singel-novej-superstar-barbora-piesova-predstavila-skvely-hit/ | dátum archivácie = 2021-04-28 }}</ref> Neskôr v tom istom mesiaci vystúpila ako hudobný hosť na troch koncertoch [[Leoš Mareš|Leoša Mareša]] v [[Beroun]]e ako súčasť jeho turné ''Leoš Mareš a hosté''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Festivaly.eu | odkaz na autora = | titul = Barbora Piešová | url = https://festivaly.eu/en/artists/barbora-piesova/1126303 | vydavateľ = festivaly.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[11. júl]]a [[2020]] odohrala koncert v pražskom OC Letňany spolu s finalistami SuperStar Martinom Schreinerom a Dominkou Lukešovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koncert finalistů Superstar | url = https://www.citybee.cz/mobilni/m-detail-akce/:/id/103061-koncert-finalistu-superstar/ | vydavateľ = citybee.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[8. august]]a vystúpila ako hudobný hosť na akcii Pride Freedom Night organizovanej pod záštitou [[Prague Pride]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pride | meno = Prague | autor = | odkaz na autora = | titul = Articles | url = https://www.praguepride.cz/en/component/content/article/207-festival-program/sobota-8-8-2020/1123-pride-freedom-night-with-barbora-piesova | vydavateľ = praguepride.cz | dátum vydania = 29 June 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 6. septembra predstavila klip k už predtým vydanému singlu „Dážď“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Expres | meno = Rádio | autor = | odkaz na autora = | titul = Superstaristka Barbora Piešová predstavuje klip k singlu Dážď | url = https://www.expres.sk/228018/superstaristka-barbora-piesova-predstavuje-klip-k-singlu-dazd/ | vydavateľ = expres.sk | dátum vydania = 2020-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazka SuperStar Barbora Piešová natočila videoklip k singlu Dážď | url = https://music-zone.eu/news/vitazka-superstar-barbora-piesova-natocila-videoklip-k-singlu-dazd/ | vydavateľ = music-zone.eu | dátum vydania = 2020-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210428103145/https://music-zone.eu/news/vitazka-superstar-barbora-piesova-natocila-videoklip-k-singlu-dazd/ | dátum archivácie = 2021-04-28 }}</ref> [[27. september|27. septembra]] bola hosťom v talkshow Mariána Čekovského ''Čeky Point''. [[30. október|30. októbra]] [[2020]] Piešová vydala svoj debutový štúdiový album s názvom ''Som flegmatik, ale optimista''. Piesne na albume sú všetky až na jednu v slovenskom jazyku a spolupracovala na ňom s hudobníkmi ako [[Marián Čekovský]], Michal Šafrata, Lenka Piešová, [[Peter Bič Project|Ivan Bič]] či skupina [[Moja Reč]]. Tri dni pred jeho vydaním vyšiel druhý oficiálny singel z albumu, „Vesmír“, doplnený videoklipom. <ref name=Album/> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zoznam, s.r.o. - www.zoznam.sk | odkaz na autora = | titul = Barbora Piešová zverejnila videoklip Vesmír. Jej debutový album vyjde už v piatok | url = https://m.hudba.zoznam.sk/spravy/27-10-2020-barbora-piesova-zverejnila-videoklip-vesmir-jej-debutovy-album-vyjde-uz-v-piatok/ | vydavateľ = m.hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Barbora Piešová vydáva nový singel a video s názvom Vesmír z jej debutového albumu Som flegmatik, ale optimista | url = https://www.funradio.sk/clanok/44739-barbora-piesova-vydava-novy-singel-a-video-s-nazvom-vesmir-z-jej-debutoveho-albumu-som-flegmatik-ale-optimista/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[2020]] bola hosťom v talkshow [[Peter Marcin|Petra Marcina]] ''[[Neskoro večer]],'' kde okrem iného naživo predviedla svoj nový singel „Vesmír“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Od troch rokov neje ovocie a zeleninu. Peter Marcin podrobil mladú speváčku ťažkej skúške | url = https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/240626/od-troch-rokov-neje-ovocie-a-zeleninu-peter-marcin-podrobil-mladu-spevacku-tazkej-skuske | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[8. december|8. decembra]] bola vydaná vianočná skladba „Pokoj“ jej sestry Lenky Piešovej, na ktorej sa Barbora spevácky podieľala a objavila sa taktiež aj vo videoklipe k piesni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lacková | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | titul = Tip na slovenskú vianočnú pesničku: Pokoj prináša Lenka Piešová aj so sestrou Barborou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/572546-tip-na-slovensku-vianocnu-pesnicku-pokoj-prinasa-lenka-piesova-aj-so-sestrou-barborou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2021-03-30 }}</ref> V tom istom mesiaci pre program ''Najkrajšie Vianoce'' televízie Markíza zaspievala spolu so SuperStaristami Martinom Schreinerom, [[Tereza Mašková|Terezou Maškovou]], Martinom Chodúrom a Martinou Schindlerovou pieseň ''[[Do They Know It's Christmas?]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná skladba v podaní SuperStaristov: Nič emotívnejšie dnes neuvidíte | url = https://superstar.markiza.sk/aktualne/2016173_vianocna-skladba-v-podani-superstaristov-nic-emotivnejsie-dnes-neuvidite | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2020-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[5. apríl]]a [[2021]] bola na TV Markíza odvysielaná šiesta epizóda druhej série seriálu [[Pán profesor|''Pán profesor'']], pre ktorú Piešová naspievala skladbu „Love of My Life“ od [[Queen (skupina)|Queen]]. Svoj hlas v novej časti zapožičala herečke Diane Klamovej, ktorá v seriáli stvárňuje modelku Katku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazka SuperStar v novej úlohe: V seriáli Pán profesor dostala dôležitú rolu | url = https://panprofesor.markiza.sk/aktualne/2024501_vitazka-superstar-v-novej-ulohe-v-seriali-pan-profesor-dostala-dolezitu-rolu | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2021-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[7. máj]]a bol vydaný oficiálny klip k skladbe „Priateľ“, ktorá sa zároveň stala tretím singlom z Piešovej debutového albumu.<ref name=Priatel>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = markiza.sk | odkaz na autora = | titul = Barbora Piešová v novom klipe: Vo vode šantí so starým známym | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/soubiz/2027833_barbora-piesova-v-novom-klipe-vo-vode-santi-so-starym-znamym | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-07 | dátum prístupu = 2021-05-07 }}</ref> [[3. jún]]a Piešová na YouTube uverejnila coververziu skladby „A Million Reasons''“'', originálne z muzikálového filmu ''The Greatest Showman'', ktorú naspievala spoločne s [[Tomáš Bezdeda|Tomášom Bezdedom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Barbora Piešová po boku známeho speváka: Oznámili novinku | url = https://superstar.markiza.sk/aktualne/2030148_barbora-piesova-po-boku-znameho-spevaka-oznamili-novinku | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2021-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V tom istom mesiaci bola odvysielaná epizóda televízneho programu ''[[Chart Show]]'', v ktorej Piešová a ďalší slovenskí víťazi SuperStar z minulých ročníkov spoločne vystúpili s piesňou „Kým vieš snívať“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emotívne vystúpenie víťazov SuperStar: Od 39-ročnej Koščovej až po 20-tničku Barboru! | url = https://www.slovakwoman.sk/emotivne-vystupenie-vitazov-superstar-od-39-rocnej-koscovej-az-po-20-tnicku-barboru/ | vydavateľ = slovakwoman.sk | dátum vydania = 2021-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[19. jún]]a Barbora odohrala koncert v [[Bojnice|Bojniciach]] pri príležitosti otvorenia turistickej sezóny v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Global24 s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Leto v Bojniciach otvorí i Barbora Piešová: Čo bude magnetom turistickej sezóny? | url = https://prievidza.dnes24.sk/leto-v-bojniciach-otvori-i-barbora-piesova-co-bude-magnetom-turistickej-sezony-392569 | vydavateľ = prievidza.dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[júl]]i [[2021]] sa zúčastnila na charitatívnom podujatí Hviezdy deťom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO Športové hviezdy sa opäť venovali deťom. Nechýbali Zdeno Chára či bratia Hossovci | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/205178/foto-sportove-hviezdy-sa-opat-venovali-detom-nechybali-zdeno-chara-ci-bratia-hossovci | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-07-17 }}</ref> [[9. júl]]a vystúpila ako hudobný hosť na stand-up šou ''Ladies Comedy'' [[Lujza Garajová-Schrameková|Lujzy Garajovej-Schramekovej]] a [[Dagmar Dianová|Didiany]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladies Comedy (Bratislava) | url = https://eventland.eu/en/event/39017/ladies-comedy-bratislava/ | vydavateľ = eventland.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> === 2021: Tvoja tvár znie povedome === [[31. január]]a [[2021]] bolo oznámené, že Piešová bude jednou z ôsmich súťažiacich v [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|šiestej sérii]] televízneho programu [[Tvoja tvár znie povedome|''Tvoja tvár znie povedome'']].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vávra | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľkolepý návrat: Markizácka šou víta učiteľku sexu, víťazku Superstar, hercov a komikov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://oserialoch.pravda.sk/novinky/clanok/576363-velkolepy-navrat-markizacka-sou-vita-ucitelku-sexu-hercov-zo-serialov-a-komikov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-31 | dátum prístupu = 2021-03-30 }}</ref> V siedmom kole súťaže Piešovej vystúpenie v úlohe [[Pavol Drapák|Paľa Drapáka]] z kapely [[Metalinda]] získalo celkom 43 bodov a stalo sa v ten týždeň víťazným. Výhru v hodnote 1000 € Barbora venovala občianskemu združeniu Klub cystickej fybrózy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Klub cystickej fibrózy | url = https://tvojatvar.markiza.sk/pomohli-sme/2025811_klub-cystickej-fibrozy | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2021-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po deviatom, semifinálovom kole sa Piešová s počtom 249 bodov umiestnila v konečnom rebríčku hodnotenia na prvom mieste, a zaradila sa tak medzi štvoricu finalistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Semifinále markizáckej Tváre: HOT Belohorcová, špeciálne kolo s deťmi a... TOTO sú 4 finalisti! | url = https://www.topky.sk/cl/100313/2104329/Semifinale-markizackej-Tvare--HOT-Belohorcova--specialne-kolo-s-detmi-a----TOTO-su-4-finalisti- | vydavateľ = topky.sk | dátum vydania = 2021-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo finále vystúpila ako [[Whitney Houston]] z piesňou "Queen of the Night", a na základe rozhodnutia poroty celkovo v súťaži skončila tretia.<ref name= TvojaTvar>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Diváci reagujú na emotívne finále Tvojej Tváre: Víťaz si to zaslúžil, striebro by dopriali… | url = https://www.slovakwoman.sk/divaci-reaguju-na-emotivne-finale-tvojej-tvare-vitaz-si-to-zasluzil-striebro-by-dopriali/ | vydavateľ = slovakwoman.sk | dátum vydania = 2021-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable collapsible collapsed" style="width:100%; margin:1em auto 1em auto; text-align:center;" |- ! colspan=6 style="background:#BFBFBF;"| Prehľad vystúpení v Tvoja Tvár Znie Povedome (2021) |- !style="text-align:centre;"| Kolo !style="text-align:centre;"| Interpret !style="text-align:centre;"| Pieseň !style="text-align:centre;"| Body (celkom) !style="text-align:centre;"| Finálne poradie !style="text-align:centre;"| Poznámky |- ! 1. | [[Coldplay]] | "Fix You" | 21 | 5. | Kvôli Piešovej ochoreniu na COVID-19 namiesto nej v tomto kole vystúpila [[Mirka Partlová]]. |- ! 2. | [[Lukáš Adamec]] | "Tancuj mi" | 32 |rowspan=3|3. | Spoločne s ňou vystúpil [[Lukáš Adamec]] |- ! 3. | [[P!nk]] |"Just Give Me a Reason" | 32 | Spoločne s ňou vystúpil [[Tomáš Bezdeda]] ako [[Nate Ruess]] |- ! 4. | [[Lady Gaga]] | "Rain on Me" |26 | Spoločne s ňou vystúpila [[Dominika Mirgová]] ako [[Ariana Grande]] |- ! 5. |[[Alice Cooper]] |"Hey Stoopid" |12 |7. | |- ! 6. |[[Sia]] |"The Greatest" |28 |3. | |- style="background:#cbffc0" ! 7. |[[Metalinda]] |"Čau zaľúbená žaba" |43 |1. |Piešová sa stala víťazkou tohto kola. Výhru v hodnote 1000 € venovala Klubu cystickej fibrózy. |- ! 8. |[[Sam Smith]] |"Stay with Me" |29 |2. | |- ! Semifinále |[[Christina Aguilera]] |"Bound to You" |26 |4. | |- style="background:tan" ! Finále |[[Whitney Houston]] |"Queen of the Night" |N/A |3. | |} == Osobný život == Piešová vyrastala v dedine [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]] neďaleko [[Prievidza|Prievidze]] ako najmladšia zo štyroch sestier.<ref name=":1" /> Jej staršia sestra Lenka sa tiež venuje spevu a v roku [[2010]] bola súťažiacou v[[Česko Slovensko má talent 2010| prvej sérii]] televízneho programu ''[[Česko Slovensko má talent]]'', kde sa prebojovala až do semifinále.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Česko Slovensko má talent – Lenka Piešová | url = https://ceskoslovenskytalent.cz/lenka-piesova-zpev/ | dátum vydania = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Vďaka sestre sa začala zaujímať o hudbu a ako deväťročná začala so spevom.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Barbora Piešová opísala moment kedy takmer prišla o život | url = https://extra.markiza.sk/tbt-s-matusom-krncokom/1999166_barbora-piesova-opisala-moment-kedy-takmer-prisla-o-zivot | dátum vydania = 04. 06. 2020 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200611161611/https://extra.markiza.sk/tbt-s-matusom-krncokom/1999166_barbora-piesova-opisala-moment-kedy-takmer-prisla-o-zivot | dátum archivácie = 2020-06-11 }}</ref> V roku [[2019]] ukončila maturitou štúdium na Spojenej strednej škole v [[Nováky|Novákoch]] v obore biotechnológia a farmakológia. Počas školy pracovala ako obsluha v pizzerii a ako predavačka v predajni s hrnčekmi. Po maturite sa zamestnala vo firme [[SLOVAKTUAL|Slovaktual]] v Prievidzi ako zváračka plastových okien.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = SuperStar Barbora Piešová vyšla s pravdou von: V škole som robila reparát ! | url = https://theworldnews.net/sk-news/superstar-barbora-piesova-vysla-s-pravdou-von-v-skole-som-robila-reparat | dátum vydania = 11. 06. 2020 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia a nominácie == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" Width=24%| Ocenenie ! scope="col" Width=4%| Rok ! scope="col" | Kategória ! scope="col" | Príjemca ! scope="col" style="width:8%;"| Výsledok ! scope="col" class="unsortable"| Ref |- ! scope="row" rowspan="2"| Ruka Hore Awards | style="text-align:center;" rowspan="2"| 2020 | Objav roka | rowspan="2"|Barbora Piešová |style="background: #f0e68c"|Top 3 | style="text-align:center;"| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruka Hore Awards: Títo hudobní nováčikovia nás za minulý rok najviac prekvapili! Pozri si TOP 20 pre kategóriu Objav roka! | url = https://news.rukahore.sk/article/1016288/ruka-hore-awards-tito-hudobni-novacikovia-nas-za-minuly-rok-najviac-prekvapili-pozri-si-top-20-pre-kategoriu-objav-roka/ | vydavateľ = news.rukahore.sk | dátum vydania = 2021-05-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-26 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210526211419/https://news.rukahore.sk/article/1016288/ruka-hore-awards-tito-hudobni-novacikovia-nas-za-minuly-rok-najviac-prekvapili-pozri-si-top-20-pre-kategoriu-objav-roka/ | dátum archivácie = 2021-05-26 }}</ref> |- | Ženský interpret roka |style="background: #FDD"|Nominovaná | style="text-align:center;"| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruka Hore Awards: Aké ženské interpretky sa dostali do TOP 20 za rok 2020? | url = https://news.rukahore.sk/article/1016292/ruka-hore-awards-ake-zenske-interpretky-sa-dostali-do-top-20-za-rok-2020/ | vydavateľ = news.rukahore.sk | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} == Diskografia == === Albumy === * ''Barbora Piešová (Víťaz Superstar 2020)'' (2020) * ''Som flegmatik, ale optimista'' (2020) * ''Dve strany'' (2022) === Single === * ''Dážď'' (2020) * ''Vesmír'' (2020) * ''Priateľ'' (2021) * Snáď (2022) * Stačí iba veriť (2022) * Hriechom (2023) <ref name=AllMusic/><ref name=Priatel/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Barbora Piešová}} == Externé odkazy == *[https://www.barborapiesova.com Oficiálna webstránka] Barbory Piešovej *[https://www.allmusic.com/artist/barbora-piesova-mn0003924596/discography?cmpredirect Barbora Piešová] na portáli AllMusic *[https://www.discogs.com/artist/8240384-Barbora-Pie%C5%A1ov%C3%A1 Diskografia] Barbory Piešovej na portáli Discogs {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Piešová, Barbora}} [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Poruby]] k1x4g8ef98tuwbzse2ectgfo7iq2u1m 4 656924 8058038 8057614 2025-07-08T07:02:05Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8058038 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q19518278|Q19518278]] | [[Súbor:Diogo Jota 2025.jpg|center|75px]] | [[Diogo Jota]] | 1996-12-04 | 2025-07-03 | portugalský futbalista (1996 – 2025) | ''[[:d:Q937857|futbalista]]'' | | [[Portugalsko]] | [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] | ''[[:d:Q71113|Zamora Province]]'' | |- | [[:d:Q220584|Q220584]] | [[Súbor:Michael Madsen by Gage Skidmore.jpg|center|75px]] | [[Michael Madsen (herec)|Michael Madsen]] | 1957-09-25 | 2025-07-03 | americký herec (1957 – 2025) | ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[básnik]]<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q69423232|film screenwriter]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Chicago]] | [[Malibu (Kalifornia)|Malibu]] | |- | [[:d:Q120489744|Q120489744]] | | [[Luis Pascual Dri]] | 1927-04-17 | 2025-06-30 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>[[Fráter]] | [[Kardinál-diakon]] | [[Argentína]] | ''[[:d:Q590918|Federación Department]]'' | | |- | [[:d:Q13425969|Q13425969]] | | [[Ladislav Szalay]] | 1929-05-23 | 2025-06-27 | slovenský spisovateľ | [[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>[[ekonóm]] | | [[Slovensko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Trnava]] | | |- | [[:d:Q135092545|Q135092545]] | | [[Eva Šmáliková]] | 1927-04-28 | 2025-06-25 | slovenská operná speváčka (1927 – 2025) | ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]'' | | | | | |- | [[:d:Q192688|Q192688]] | [[Súbor:Ivar Giæver.jpg|center|75px]] | [[Ivar Giaever]] | 1929-04-05 | 2025-06-20 | | [[fyzik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[vedec]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Nórsko]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Bergen]] | [[Schenectady]] | |- | [[:d:Q3566334|Q3566334]] | | [[Ján Ľupták]] | 1946-02-24 | 2025-06-19 | slovenský politik, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky (1946 – 2025) | [[politik]] | ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]] | [[Radzovce]] | | |- | [[:d:Q970000|Q970000]] | [[Súbor:Portrait of Leon Krier (cropped).jpg|center|75px]] | [[Léon Krier]] | 1946-04-07 | 2025-06-17 | | [[architekt]]<br/>''[[:d:Q131062|urban planner]]''<br/>''[[:d:Q17391659|architectural theoretician]]'' | | [[Luxembursko]] | [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] | [[Palma de Mallorca]] | |- | [[:d:Q530123|Q530123]] | | [[Daniel Kleppner]] | 1932-12-16 | 2025-06-16 | americký fyzik | [[fyzik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | | |- | [[:d:Q222715|Q222715]] | [[Súbor:Juan-Calzadilla 01 Guillermo Colmenares web.jpg|center|75px]] | [[Juan Calzadilla]] | 1930-05-16 | 2025-06-15 | | [[básnik]]<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>[[spisovateľ]] | | [[Venezuela]] | ''[[:d:Q433758|Altagracia de Orituco]]'' | | |- | [[:d:Q313013|Q313013]] | [[Súbor:Brian Wilson of the Beach Boys in West Los Angeles 1990 photographed by Ithaka Darin Pappas.jpg|center|75px]] | [[Brian Wilson (hudobník)|Brian Wilson]] | 1942-06-20 | 2025-06-11 | americký hudobník, člen skupiny the Beach Boys (1942 – 2025) | [[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q12360214|bass guitarist]]''<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q1643514|music arranger]]''<br/>''[[:d:Q3089940|music executive]]''<br/>''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>''[[:d:Q1075651|keyboardist]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q23926524|Centinela Hospital Medical Center]]'' | [[Beverly Hills]] | [[Westwood Village Memorial Park Cemetery]] |- | [[:d:Q95444942|Q95444942]] | [[Súbor:Tomáš Fassati.jpg|center|75px]] | [[Tomáš Fassati]] | 1952-02-22 | 2025-06-11 | český a československý teoretik vizuálnej komunikácie, publicista, vysokoškolský učiteľ a odborný manažér (1952–2025) | ''[[:d:Q17391638|art theorist]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q2462658|manažér]]''<br/>[[fotograf]]<br/>[[kameraman]]<br/>[[režisér]]<br/>''[[:d:Q20771242|galerista]]''<br/>''[[:d:Q674426|curator]]''<br/>[[publicista]] | | | [[Praha]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q249197|Q249197]] | [[Súbor:Frederick-Forsyth-1972.jpg|center|75px]] | [[Frederick Forsyth]] | 1938-08-25 | 2025-06-09 | britský spisovateľ | ''[[:d:Q6625963|románopisec]]''<br/>[[pilot]]<br/>[[Korešpondent]]<br/>''[[:d:Q9352089|špión]]''<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[novinár]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q18190897|foreign correspondent]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q725261|Ashford]]'' | ''[[:d:Q15054191|Jordans]]'' | |- | [[:d:Q10973996|Q10973996]] | [[Súbor:Voigt Vilmos.jpg|center|75px]] | [[Vilmos Voigt]] | 1940-01-17 | 2025-06-08 | maďarský semiotik, folklorista, literárny vedec a komunikológ | ''[[:d:Q13418253|filológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q16402907|semiotik]]''<br/>''[[:d:Q12347522|etnograf]]'' | | [[Maďarsko]] | [[Segedín]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] fu0mf9ig2f7f28h8cgtxs9rhbarohcm 14 657048 8057926 7103663 2025-07-07T20:57:28Z Jetam2 30982 kat 8057926 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Stoličný Belehrad]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Stoličný Belehrad]] [[Kategória:Osobnosti zo Stoličnobelehradskej župy|Stoličný Belehrad]] 45rz9ewtzwt6xdyiu4476r3lk6mugck 0 662323 8057826 7763000 2025-07-07T18:10:02Z 2A00:11B7:1139:8D00:8001:D333:7ABC:3BC5 Changed the organization logo for the current version. 8057826 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Visit Košice | ŠtýlNázvu = | Obrázok = VK logo color.png | ŠírkaObrázku = 160px | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = Logo organizácie | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = Košice city parts colored.svg | ŠírkaMapy = 100px | AltTextMapy = | KomentárMapy = [[Košice]] | Mapa2 = | OficiálnyNázov = Košice Turizmus<ref name="finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = Košice Turizmus| url = https://finstat.sk/42247632| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = | jazyk =}}</ref> | KrátkyNázov = | Motto = | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = [[28. februára]] [[2012]]<ref name="finstat"/> | Zánik = | Typ = súkromná | PrávnePostavenie = [[nezisková organizácia]]<ref name="finstat"/> | Zameranie = [[Cestovný ruch|turizmus]] | Ústredie = [[Košice]] | Miesto = [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavná]] 59, 040 01 [[Košice]] | Súradnice = {{Súradnice|48.72161436382602|21.258037887280103}} | OblasťPôsobenia = [[Košice]] | Členstvo = | RokovacíJazyk = | GenerálnyTajomník = | Prezident = | TitulLídra = Výkonná riaditeľka | MenoLídra = Ing. Michaela Podoláková<ref name="tim">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = | titul = Náš tím| url = http://www.visitkosice.org/sk/nas_tim| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210213162916/http://www.visitkosice.org/sk/nas_tim| dátum archivácie = 2021-02-13}}</ref> | TitulLídra2 = Finančná manažérka | MenoLídra2 = PhDr. Iveta Hajzerová<ref name="tim"/> | Webstránka = http://www.visitkosice.org/ | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} '''Visit Košice''' je oblastná [[organizácia]] [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] sústredená v [[Košice|Košiciach]]. Organizácia prevádzkuje oficiálne ''Návštevnícke centrum'' mesta, nachádzajúce sa na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59.<ref name="tim"/> == História == Organizácia bola založená na základe [[Zákon (právo)|Zákona]] č. 91/2010 o podpore [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Oficiálne zapísaná v registri OCR [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy a výstavby SR]] pod číslom 09668/2012/SCR bola dňa [[28. februára]] [[2012]].<ref name="vyr2019">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126054804/http://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-26}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kizek| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Na cestovný ruch v Košickom kraji dohliadne nová agentúra| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/6489614/na-cestovny-ruch-v-kosickom-kraji-dohliadne-nova-agentura.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2012-08-09| dátum prístupu = 2021-02-08}}</ref> Od [[14. augusta]] [[2019]] vedie Visit Košice Ing. Michaela Podoláková.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Organizácia cestovného ruchu má novú šéfku. Dcéru známeho podnikateľa| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22188979/organizacia-cestovneho-ruchu-ma-novu-sefku-dceru-znameho-podnikatela.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2019-08-14| dátum prístupu = 2021-02-06}}</ref> == Prehliadky == Organizácia pravidelne organizuje komentované prehliadky mesta. Od roku [[2016]] v troch jazykoch – [[Slovenčina|slovenčine]], [[Maďarčina|maďarčine]] a [[Angličtina|angličtine]]. Témami takýchto prehliadok sú najčastejšie: ''Relikvie a pútnik v Košiciach'', ''Židovské Košice'', ''[[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach|Paláce]] na Hlavnej ulici'', ''Po stopách [[Sándor Márai|Máraiho]]'', ''Po stopách [[František II. Rákoci|Rákocziho]]'' a ''Najkrajšie skvosty Košíc''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Visit Košice pripravila trojjazyčné prehliadky mesta| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/383545-visit-kosice-pripravila-trojjazycne-prehliadky-mesta/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-02-15| dátum prístupu = 2021-02-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Visit Košice pripravila trojjazyčné prehliadky mesta| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8137793/visit-kosice-pripravila-trojjazycne-prehliadky-mesta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-02-15| dátum prístupu = 2021-02-08}}</ref> Za rok 2019 bol celkový počet prehliadok 153, na ktorých sa zúčastilo 2 459 [[Turista (osoba)|turistov]].<ref name="vyr2019"/> == Projekty == V oblasti edičnej činnosti sa v rámci prvého polroku 2019 organizácia sústredila na promovanie Košíc počas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sajfa a cudzinci žijúci na Slovensku pozývajú na MS v ľadovom hokeji| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://strategie.hnonline.sk/marketing/1893022-sajfa-pozyva-cechov-aj-slovakov-na-ms-v-ladovom-hokeji| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2019-02-18| dátum prístupu = 2021-02-08}}</ref> a [[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2019|Majstrovstiev sveta v hokejbale 2019]]. Aktivity pozostávali zo špecializovaných letákov ''„Kde sa najesť“'', ''„Top podujatia“'', ''„Kde sa zabaviť“'' a ''„Prehliadky a výlety“''. Zároveň organizácia aktualizovala mapy mesta vo viacerých jazykoch. Na [[Letisko Košice|Letisku Košice]] bol organizáciou umiestnený prezentačný box s letákmi.<ref name="vyr2019"/> Ďalšiu časť aktivít organizácia sústreďovala najmä na rôzne [[Brožúra|brožúry]] a [[Mapa|mapy]]. Pred každoročným podujatím [[Biela noc (festival)|Biela noc]] organizácia návštevníkom poskytuje špecializovanú mapu Košíc, ktorá vyobrazuje všetky atrakcie podujatia.<ref name="vyr2019"/> V oblasti event manažmentu boli organizáciou organizované vlastné podujatia, medzi ktoré patrili:<ref name="vyr2019"/> ''Svetový deň sprievodcov'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor= KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = O Svetový deň sprievodcov bol záujem| url = https://kosicednes.sk/udalosti/o-svetovy-den-sprievodcov-bol-zaujem/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-08| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> ''Košická noc múzeí a galérií'', ''Košice Gurmán Fest'' a ''Košické slávnosti vína''. Organizácia Visit Košice sa taktiež zúčastnuje na množstve veľtrhov po celej [[Európa|Európe]]. Medzi najvýznamnejšie patrili: ''Ferien Messe'' vo [[Viedeň|Viedni]], ''IMTM Tel Aviv'' v [[Izrael]]i, ''ITB'' v [[Berlín|Berlíne]], ''EXPO Praha Maratón'' v [[Praha|Prahe]], ''WTM London'' v [[Londýn]]e a ''BTM Barcelona'' v [[Španielsko|Španielsku]].<ref name="vyr2019"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Košice sa stávajú top cestovateľskou destináciou| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/6634871/kosice-sa-stavaju-top-cestovatelskou-destinaciou.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2012-12-11| dátum prístupu = 2021-02-08}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.visitkosice.org/ Oficiálna webová stránka] {{Súradnice|48.72161436382602|21.258037887280103|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Portál|Košice|Košický}} [[Kategória:Podniky v Košiciach]] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 2012]] 0qrfxiv1bwnz66b79ac2qyvnmbsdrp0 0 668481 8057939 8027482 2025-07-07T21:18:16Z 178.41.220.233 8057939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = Lance Stroll | víťazstvá = 0 | poznámky = | posledná GP =Veľká cena Veľkej Británie 2025 | posledné_víťazstvo = | prvé_víťazstvo = | prvá_GP = Veľká cena Austrálie 2017 | najrýchlejšie_kolá = 0 | pole_positions = 1 | body = 312 | stupne_víťazov = 3 | majster_sveta = 0 | popis_osoby = | preteky = 181 (177 štartov) | tímy = [[WilliamsF1|Williams]] (2017 – 2018)<br/>[[Racing Point]] (2019 – 2020)<br/>[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] (od 2021) | sezóny = [[Formula 1 v roku 2017|2017]], [[Formula 1 v roku 2018|2018]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022| 2022]], [[Formula 1 v roku 2023|2023]], [[Formula 1 v roku 2024|2024]], [[Formula 1 v roku 2025|2025]] | miesto_úmrtia = | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_narodenia = [[Montreal]], [[Quebec]], Kanada | dátum_narodenia = {{dnv|1998|10|29}} | štát = Kanada | popis_obrázka = Stroll v roku 2025 | obrázok = 2025 Japan GP - Aston Martin - Lance Stroll - Fanzone Stage (cropped).jpg | portál1 = | portál2 = }} '''Lance Strulovitch'''<ref>[https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/sergio-perez-ich-wuerde-meinen-sohn-nicht-rausschmeissen-20081106]</ref>, známejší ako '''Lance Stroll''' (* [[29. október]] [[1998]], [[Montreal]], [[Quebec]], [[Kanada]]), je [[belgicko]]-kanadský<ref name="motorsport-total.com-belgian">{{Cite news|url=http://www.motorsport-total.com/f1/news/2017/08/halbes-heimrennen-lance-stroll-hat-belgischen-reisepass-17082417.html?|title=Halbes Heimrennen: Lance Stroll hat belgischen Reisepass|work=Motorsport-Total.com|access-date=24 August 2017|language=de}}</ref> automobilový pretekár v súčasnosti jazdiaci za Kanadu v šampionáte [[Formula 1]]. Od roku [[Formula 1 v roku 2020|2021]] súťaží za tím [[Aston Martin (F1)|Aston Martin]], predtým jazdil vo [[WilliamsF1|Williamse]] a [[Racing Point|Racing Pointe]]. V roku 2014 sa stal šampiónom talianskej F4, v roku 2015 šampiónom [[Toyota Racing Series]] a v roku 2016 vyhral [[FIA Formula 3 European Championship|európsku Formulu 3]]. Bol súčasťou [[Ferrari Driver Academy|Akadémie Ferrari]] (2010 – 2015). Svoje prvé pódium v F1 získal počas Veľkej ceny Azerbajdžanu 2017, čím sa stal druhým najmladším pilotom F1, ktorý skončil na pódiu a najmladším, ktorému sa to podarilo počas prvej sezóny.<ref>{{Cite web|url=http://www.statsf1.com/en/statistiques/pilote/podium/age.aspx|title=Statistics Drivers – Podiums – By age|website=StatsF1.com|access-date=1 December 2018}}</ref> Na Veľkej cene Turecka 2020 získal svoju prvú [[pole position]]. Stroll tiež súťažil vo vytrvalostných pretekoch – zúčastnil sa 24 hodinovky v Daytone v rokoch 2016 a 2018. == Osobný život == Stroll je synom kanadského miliardára [[Lawrence Stroll|Lawrenca Strolla]] (spoluvlastníka tímu Formuly 1 [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin]]) a belgickej módnej návrhárky [[Claire-Anne Callens|Claire-Anne Callensovej]] a má staršiu sestru menom Chloe. Z otcovej strany má ruský židovský pôvod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jewish driver set for F1 debut|url=http://www.australianjewishnews.com/jewish-driver-set-f1-debut/|vydavateľ=www.australianjewishnews.com|dátum prístupu=2022-07-11|jazyk=en-US}}</ref> Preteká pod kanadskou vlajkou ale má aj belgické občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Halbes Heimrennen: Lance Stroll hat belgischen Reisepass|url=https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/halbes-heimrennen-lance-stroll-hat-belgischen-reisepass-17082417|vydavateľ=Motorsport-Total.com|dátum prístupu=2022-07-11|jazyk=de}}</ref> == Pretekárske výsledky == {| class="wikitable" !Sezóna !Séria !Tím !Preteky !Víťazstvá !Poles !<abbr>Najrýchlejšie kolá</abbr> !Pódia !Body !Umiestnenie |- ! rowspan="2" |2014 |Florida Winter Series |Ferrari Driver Academy |12 |0 |1 |0 |2 |N/A |N/A |- |Italian F4 Championship |Prema Powerteam |18 |7 |5 |11 |13 |331 |style="background:#FFFFBF;" |'''1. miesto''' |- ! rowspan="3" |2015 |FIA Formula 3 European Championship | rowspan="2" |Prema Powerteam |32 |1 |0 |0 |6 |231 |5. miesto |- |Macau Grand Prix |1 |0 |0 |0 |0 |N/A |8. miesto |- |Toyota Racing Series |M2 Competition |16 |4 |0 |1 |10 |906 |style="background:#FFFFBF;" |'''1. miesto''' |- ! rowspan="2" |2016 |FIA Formula 3 European Championship |Prema Powerteam |30 |14 |14 |13 |20 |507 |style="background:#FFFFBF;" |'''1. miesto''' |- |WeatherTech SportsCar Championship |Ford Chip Ganassi Racing |1 |0 |0 |0 |0 |27 |27. miesto |- !2017 |[[Formula 1]] |[[WilliamsF1|Williams Martini Racing]] |20 |0 |0 |0 |1 |40 |12. miesto |- ! rowspan="2" |2018 |[[Formula 1]] |[[WilliamsF1|Williams Martini Racing]] |21 |0 |0 |0 |0 |6 |18. miesto |- |WeatherTech SportsCar Championship |Jackie Chan DCR JOTA |1 |0 |0 |0 |0 |20 |55. miesto |- !2019 |[[Formula 1]] |[[Racing Point|SportPesa Racing Point F1 Team]] |21 |0 |0 |0 |0 |21 |15. miesto |- !2020 |[[Formula 1]] |[[Racing Point|BWT Racing Point F1 Team]] |17 |0 |1 |0 |2 |75 |11. miesto |- !2021 |[[Formula 1]] |[[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin Cognizant F1 Team]] |22 |0 |0 |0 |0 |34 |13. miesto |- !2022 |[[Formula 1]] |[[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin Aramco Cognizant F1 Team]] |11 |0 |0 |0 |0 |3* |19. miesto* |} * * Práve prebieha == Kompletné výsledky v F1 == {| class="wikitable" !<small>Rok</small> !<small>Tím</small> !<small>Šasi</small> !<small>Motor</small> !<small>1</small> !<small>2</small> !<small>3</small> !<small>4</small> !<small>5</small> !<small>6</small> !<small>7</small> !<small>8</small> !<small>9</small> !<small>10</small> !<small>11</small> !<small>12</small> !<small>13</small> !<small>14</small> !<small>15</small> !<small>16</small> !<small>17</small> !<small>18</small> !<small>19</small> !<small>20</small> !<small>21</small> !<small>22</small> !<abbr><small>Poradie</small></abbr> !<small>Body</small> |- |[[Formula 1 v roku 2017|<small>2017</small>]] ![[WilliamsF1|<small>Williams Martini Racing</small>]] !<small>Williams FW40</small> !<small>Mercedes M08 EQ Power+ 1.6 V6 t</small> |<small>AUS</small> <small>Ret</small> |<small>CHN</small> <small>Ret</small> |<small>BHR</small> <small>Ret</small> |<small>RUS</small> <small>11</small> |<small>ESP</small> <small>16</small> |<small>MON</small> <small>15^†</small> |<small>CAN</small> <small>9</small> |<small>AZE</small> <small>3</small> |<small>AUT</small> <small>10</small> |<small>GBR</small> <small>16</small> |<small>HUN</small> <small>14</small> |<small>BEL</small> <small>11</small> |<small>ITA</small> <small>7</small> |<small>SIN</small> <small>8</small> |<small>MAL</small> <small>8</small> |<small>JPN</small> <small>Ret</small> |<small>USA</small> <small>11</small> |<small>MEX</small> <small>6</small> |<small>BRA</small> <small>16</small> |<small>ABU</small> <small>18</small> | | !<small>12. miesto</small> !<small>40</small> |- |[[Formula 1 v roku 2018|<small>2018</small>]] !<small>Williams Martini Racing</small> !<small>Williams FW41</small> !<small>Mercedes M09 EQ Power+ 1.6 V6 t</small> |<small>AUS</small> <small>14</small> |<small>BHR</small> <small>14</small> |<small>CHN</small> <small>14</small> |<small>AZE</small> <small>8</small> |<small>ESP</small> <small>11</small> |<small>MON</small> <small>17</small> |<small>CAN</small> <small>Ret</small> |<small>FRA</small> <small>17^†</small> |<small>AUT</small> <small>14</small> |<small>GBR</small> <small>12</small> |<small>GER</small> <small>Ret</small> |<small>HUN</small> <small>17</small> |<small>BEL</small> <small>13</small> |<small>ITA</small> <small>9</small> |<small>SIN</small> <small>14</small> |<small>RUS</small> <small>15</small> |<small>JPN</small> <small>17</small> |<small>USA</small> <small>14</small> |<small>MEX</small> <small>12</small> |<small>BRA</small> <small>18</small> |<small>ABU</small> <small>13</small> | !<small>18. miesto</small> !<small>6</small> |- |[[Formula 1 v roku 2019|<small>2019</small>]] ![[Racing Point|<small>SportPesa Racing Point F1 Team</small>]] !<small>Racing Point RP19</small> !<small>Mercedes M10 EQ Power+ 1.6 V6 t</small> |<small>AUS</small> <small>9</small> |<small>BHR</small> <small>14</small> |<small>CHN</small> <small>12</small> |<small>AZE</small> <small>9</small> |<small>ESP</small> <small>Ret</small> |<small>MON</small> <small>16</small> |<small>CAN</small> <small>9</small> |<small>FRA</small> <small>13</small> |<small>AUT</small> <small>14</small> |<small>GBR</small> <small>13</small> |<small>GER</small> <small>4</small> |<small>HUN</small> <small>17</small> |<small>BEL</small> <small>10</small> |<small>ITA</small> <small>12</small> |<small>SIN</small> <small>13</small> |<small>RUS</small> <small>11</small> |<small>JPN</small> <small>9</small> |<small>MEX</small> <small>12</small> |<small>USA</small> <small>13</small> |<small>BRA</small> <small>19^†</small> |<small>ABU</small> <small>Ret</small> | !<small>15. miesto</small> !<small>21</small> |- |[[Formula 1 v roku 2020|<small>2020</small>]] !<small>BWT Racing Point F1 Team</small> !<small>Racing Point RP20</small> !<small>Mercedes M11 EQ Performance 1.6 V6 t</small> |<small>AUT</small> <small>Ret</small> |<small>STY</small> <small>7</small> |<small>HUN</small> <small>4</small> |<small>GBR</small> <small>9</small> |<small>70A</small> <small>6</small> |<small>ESP</small> <small>4</small> |<small>BEL</small> <small>9</small> |<small>ITA</small> <small>3</small> |<small>TUS</small> <small>Ret</small> |<small>RUS</small> <small>Ret</small> |<small>EIF</small> <small>WD</small> |<small>POR</small> <small>Ret</small> |<small>EMI</small> <small>13</small> |'''<small>TUR</small>''' <small>9</small> |<small>BHR</small> <small>Ret</small> |[[Veľká cena Sachiru 2020|<small>SKH</small>]] <small>3</small> |<small>ABU</small> <small>10</small> | | | | | !<small>11. miesto</small> !<small>75</small> |- |[[Formula 1 v roku 2021|<small>2021</small>]] ![[Aston Martin (F1)|<small>Aston Martin Cognizant F1 Team</small>]] !<small>Aston Martin AMR21</small> !<small>Mercedes M12 E Performance 1.6 V6 t</small> |<small>[[Veľká cena Bahrajnu 2021|BHR]]10</small> |<small>[[Veľká cena Emilia-Romagna 2021|EMI]]<br />8</small> |<small>[[Veľká cena Portugalska 2021|POR]]14</small> |<small>[[Veľká cena Španielska 2021|ESP]]<br />11</small> |<small>[[Veľká cena Monaka 2021|MON]]8</small> |<small>[[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|AZE]]<br />Ret</small> |<small>[[Veľká cena Francúzska 2021|FRA]]<br />10</small> |<small>[[Veľká cena Štajerska 2021|STY]]<br />8</small> |<small>[[Veľká cena Rakúska 2021|AUT]]13</small> |<small>GBR</small> <small>8</small> |<small>HUN</small> <small>Ret</small> |<small>BEL</small> <small>20</small> |<small>NED</small> <small>12</small> |<small>ITA</small> <small>7</small> |<small>RUS</small> <small>11</small> |<small>TUR</small> <small>9</small> |<small>USA</small> <small>12</small> |<small>MEX</small> <small>14</small> |<small>SAP</small> <small>Ret</small> |<small>QAT</small> <small>6</small> |<small>SAU</small> <small>11</small> |<small>ABU</small> <small>11</small> !<small>13. miesto</small> !<small>34</small> |- |<small>2022</small> ![[Aston Martin (F1)|<small>Aston Martin Aramco Cognizant F1 Team</small>]] !<small>Aston Martin AMR22</small> !<small>Mercedes F1 M13 E Performance 1.6 V6 t</small> |<small>BHR</small> <small>12</small> |<small>SAU</small><small>13</small> |<small>AUS</small><small>12</small> |<small>EMI</small><small>10</small> |<small>MIA</small><small>10</small> |<small>ESP</small><small>15</small> |<small>MON</small><small>14</small> |<small>AZE</small><small>16</small> |<small>CAN</small><small>10</small> |<small>GBR</small><small>11</small> |<small>AUT</small><small>13</small> |<small>FRA</small> |<small>HUN</small> |<small>BEL</small> |<small>NED</small> |<small>ITA</small> |<small>SIN</small> |<small>JPN</small> |<small>USA</small> |<small>MXC</small> |<small>SAP</small> |<small>ABU</small> !<small>19.</small> <small>miesto*</small> !<small>3*</small> |} (*) sezóna prebieha (†) dokončil 90% dĺžky pretekov '''tučným''' – pole position ''kurzívou'' – najrýchlejšie kolá == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|en|Lance Stroll|}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Stroll, Lance}} [[Kategória:Piloti F1]] [[Kategória:Kanadskí piloti F1]] lynpjcud5setq9xty4m4izo6dcq3vwp 0 671341 8058002 7990433 2025-07-08T05:40:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = AvaTrade | Logo spoločnosti = AvaTrade.png | Veľkosť loga = 280px | Popis = | Právna forma = Ltd | IČO = | Odvetvie = finančné služby | Založená = [[2006]] | Zakladateľ = Emanuel Kronitz, Negev Nozatzky, Clal Finance Ltd. | Sídlo = [[Dublin]] | Štát sídla = Írsko | Pôvod = {{minivlajka|Írsko}}[[Írsko]] | Vedenie = Daire Ferguson (CEO)<br/>Joseph Seery (CFO) | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = Online obchodovanie<br/>[[Medzinárodný devízový trh]]<br/>[[Kontrakt na rozdiel]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Farby spoločnosti = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = https://www.avatrade.com | Zánik = | Poznámka = ''Bývalý názov: Ava FX'' }} '''AvaTrade''' je [[Írsko|írska]] [[Burza (ekonomika)|burzová]] brokerská spoločnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AvaTrade Review|url=https://www.financebrokerage.com/avatrade-review/|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=financebrokerage.com}}</ref> Spoločnosť ponúka obchodovanie na mnohých trhoch vrátane mien, komodít, akciových indexov, akcií, fondov obchodovaných na burze, opcií, kryptomien a dlhopisov prostredníctvom svojich obchodných platforiem a mobilných aplikácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AvaTrade Review 2021|url=https://comparebrokers.co/avatrade-review/|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=comparebrokers.co}}</ref> Spoločnosť má sídlo v [[Dublin]]e a má správcovskú spoločnosť na Britských Panenských ostrovoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AvaTrade receives BVI FSC regulatory license|url=https://www.leaprate.com/news/avatrade-receives-bvi-fsc-regulatory-license/|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=leaprate.com}}</ref> AvaTrade má tiež pobočky v [[Tokio|Tokiu]], [[Miláno|Miláne]], [[Paríž]]i, [[Sydney]], [[Šanghaj]]i a [[Ulanbátar]]e. == História == Spoločnosť AvaTrade založili v roku [[2006]] Emanuel Kronitz, Negev Nozatzky a Clal Finance Ltd. Založili ako Ava FX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Clal Finance sells remaining stake in forex unit AVA|url=http://www.globes.co.il/en/article-1000564698|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=globes.co.il}}</ref> V marci [[2011]] spoločnosť získala klientov brokera eForex mimo USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=eForex transfers clients to AvaFX|url=https://www.financemagnates.com/forex/brokers/eforex-transfers-clients-to-avafx/|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=financemagnates.com}}</ref> V júni 2011 spoločnosť získala klientov a klientsky tovar mimo Európskej únie od spoločnosti Finotec Trading UK Limited.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AvaFX acquires clients from Finotec|url=https://www.leaprate.com/news/110606-2/|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=leaprate.com}}</ref> V roku 2013 zmenil AvaFX názov na AvaTrade. == Operácie == Spoločnosť AvaTrade ponúka spotové obchodovanie predovšetkým prostredníctvom MetaTrader 4 (MT4) a vlastného softvéru AvaTrader.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AVATrade Broker Review|url=https://forextrading.company/broker/avatrade&#124;|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=forextrading.company}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V auguste [[2013]] predstavil AvaTrade obchodovanie [[bitcoin]]ami s CFD na platformách AvaTrader a MT4. === Regulácia === Spoločnosť AvaTrade je v [[EÚ]] regulovaná Írskou centrálnou bankou, v [[Austrália (štát)|Austrálii]] Austrálskou komisiou pre cenné papiere a investície, v [[Japonsko|Japonsku]] agentúrou Financial Services Agency, Japan Financial Futures Association a Japan Commodity Futures Association a na [[Britské Panenské ostrovy|Britských Panenských ostrovoch]] Komisiou pre finančné služby BVI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AvaTrade Review|url=https://www.publicfinanceinternational.org/avatrade-review/|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=publicfinanceinternational.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20210517161331/https://www.publicfinanceinternational.org/avatrade-review/|dátum archivácie=2021-05-17}}</ref> Spoločnosť ponúka svoje služby burzovým obchodníkom z rôznych krajín, okrem [[USA]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]] a [[Belgicko|Belgicka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AvaTrade|url=https://brokerguide.com/broker/avatrade-platforms-what-you-should-know-before-signing-up|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=brokerguide.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20210415020033/https://brokerguide.com/broker/avatrade-platforms-what-you-should-know-before-signing-up|dátum archivácie=2021-04-15}}</ref> == Kritika == V apríli [[2018]] vydala Saskatchewanská spotrebiteľská a finančná správa varovanie spoločnosti za používanie neregistrovanej online platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Not Give Ava Trade Your Money|url=http://www.saskatchewan.ca/government/news-and-media/2018/april/23/cease-trade-order|dátum prístupu=2021-10-10|vydavateľ=saskatchewan.ca}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|es|AvaTrade|138503762}} [[Kategória:Podniky založené v 2006]] [[Kategória:Finančné podniky]] 86wvyjbpl3rn8ngja5hnxhzxxcuryl0 0 671421 8057800 8056743 2025-07-07T17:11:31Z KOCKAsk 231693 8057800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = '''Piráti a Starostovia''' | Logo strany = Koaliční logo Piráti a Starostové.svg | Skratka = | Založenie = [[2021]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Ivan Bartoš]] | Predsedníčka = | Podpredseda = | Prezident = | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|37|200|hex=#000000}}{{nowrap|[[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]]}}<br/>{{Infobox politická strana/mandáty|22|200|hex=#000000}}{{nowrap|[[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]}} | Volebný výsledok = 15,6 %<br />[[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|Voľby do PS PČR 2021]] | Ideológie = | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[Politický stred|stred]] | Iné3 názov = | Iné3 = | Mládežnícka = | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = | Noviny = | Farby = {{colorbox|#000000}} [[čierna]] | Web = [https://www.piratiastarostove.cz/ piratiastarostove.cz] }} '''Piráti a Starostovia''' ([[Čeština|čes.]] Piráti a Starostové) bola česká [[Liberalizmus|liberálne]] [[progresivizmus|progresívna]] koalícia zložená z [[Česká pirátska strana|Českej pirátskej strany]] (Piráti) a hnutia [[Starostovia a nezávislí]] (STAN), ktorá vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|Voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky v roku 2021]] skončila tretia ziskom 15,6 % hlasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Krúžky zbieral Rakušan, komunisti prišli o snemovňu. Kto sú víťazi a porazení volieb? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22759738/ceske-volby-2021-analyza-vitazi-porazeni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-10-10 | dátum prístupu = 2021-10-11}}</ref> Spolu získala 37 [[Mandát (politika)|mandátov]], z ktorých 33 získalo hnutie STAN a 4 mandáty získali Piráti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = čap | odkaz na autora = | titul = Mohutný obrat: SPOLU porazilo Babiša a vyhralo voľby o 35-tisíc hlasov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/603311-podla-predbeznych-vysledkov-vyhralo-volby-jasne-babisovo-ano/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-10-09 | dátum prístupu = 2021-10-12}}</ref> Koalícia vznikla [[21. január]]a [[2021]] podpísaním koaličnej zmluvy oboma stranami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ‚Smlouva je ambiciózní.‘ Piráti a STAN podepsali před volbami koaliční dohodu | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/pirati-stan-koalice-koalicni-smlouva-dohoda-snemovni-parlamentni-volby-2021_2101211334_ako | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2021-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-12 | miesto = Praha | jazyk = cs}}</ref> == Volebné výsledky == === Voľby do Poslaneckej snemovne === [[Súbor:Piráti a STAN - 2021.svg|thumb|Výsledky koalície Piráti a Starostovia vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2021]] {| class="wikitable" border="1" ! rowspan=2|Voľby ! colspan=2|Hlasy ! colspan=2|Mandáty ! rowspan=2|Umiestnenie ! rowspan=2|Postavenie |- ! Počet ! % ! Počet ! ± |- | [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|2021]] | align="right" | 839 776 | align="right" | 15,6 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|37|200|hex=#000000}} | {{rast}} 9 | {{bezzmeny}} 3. | Vláda s [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]] a [[TOP 09]].* |} <nowiki>*</nowiki> V roku 2024 z vlády odišli [[Česká pirátska strana|Piráti]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Piráti a Starostové|20540009}} {{Politický výhonok}} [[Kategória:Politické strany v Česku]] kkp8qvc0eunm5x5kmtwq4bnkqvsx9pv 0 677506 8057713 8046872 2025-07-07T13:03:09Z Starekolena 8222 8057713 wikitext text/x-wiki {{pozri|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014|rusko-ukrajinská vojna|bojoch prebiehajúcich od februára 2022}} {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{Infobox Bitka | konflikt = Ruská invázia na Ukrajinu | súčasť = [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] | obrázok = 2022 Russian invasion of Ukraine.svg | popis = Aktuálna situácia na Ukrajine<br> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#E3D975|{{Small|pod kontrolou Ukrajiny}}}}</div> <div style="display: inline-block">{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|okupované územia}}}}</div> | dátum = [[24. február]] [[2022]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v dňoch|2022|02|24}} dní) | miesto = [[Ukrajina]] | casus belli = {{Bl|ruská snaha o zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny}} | stav = prebieha | územie = Rusko okupuje časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti | výsledok = {{Bl|vstup [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]|ekonomické sankcie uvalené na [[Rusko]]|od 12. novembra 2022 zákopová vojna na juhu a východe Ukrajiny, kombinovaná s raketovými a dronovými útokmi na civilistov a energetický systém, logistiku a priemyselné zariadenia}} | protivník1 = '''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}<br>{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]<br>'''Podporovaný:'''<br>{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(zázemie, účasť popretá)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref><br> | protivník2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''<br>'''Podporovaný:'''<br> {{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(od [[25. február]]a prísun zbraní)}} <br> {{Minivlajka|Európska únia|w}} {{Small|(politická a humanitárna pomoc)}} | velitel1 = {{Minivlajka|Rusko}} '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]<br>{{Minivlajka|Rusko}} [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|V. V. Gerasimov]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]<br>{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]<br>{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]<br>{{Minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kim Čong-un]] | velitel2 = {{Minivlajka|Ukrajina}} '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O. S. Syrskyj]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksii Danilov|O. Danilov]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Šaptala|S. Šaptala]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Chomčak|R. Chomčak]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]<br>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Rustem Enverovyč Umerov|R. E. Umerov]] | sila1 = '''{{Minivlajka|Rusko|n}}:'''<br>~175–190 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|n}}:''' <br>20 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|n}}:''' <br>14 000 vojakov<br> '''{{Minivlajka|Čečensko|n}}:''' <br>10 000 vojakov<br> | sila2 = '''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''<br>196-209 000 vojakov,<br>102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek,<br>900 000 v zálohe | straty1 = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]] | straty2 = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]] | straty3 = | poznámky = }} '''Ruská invázia na Ukrajinu''' je prebiehajúci [[Vojna|vojenský konflikt]], ktorý začal [[24. február]]a [[2022]] inváziou [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina povoláva do boja aj civilistov, Putin varuje pred zahraničnou pomocou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22848130/ukrajina-rusko-vojna-putin-analyza-invazia-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|konfliktu na východnej Ukrajine]] trvajúceho od roku 2014. Invázia spôsobila desiatky tisíc obetí na oboch stranách a spustila jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe. Viac ako osem miliónov Ukrajincov bolo nútených utiecť z krajiny a ďalších 5 miliónov bolo vysídlených vnútorne. Svojím rozsahom, tempom bojových operácií sa jedná o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="ACS2022">(2022) 2 Europe and Eurasia, Armed Conflict Survey, 8:1, 102-129, DOI: 10.1080/23740973.2022.2135787 [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/23740973.2022.2135787 Dostupné online] (po anglicky)</ref> [[21. február]]a [[2022]] uznalo Rusko samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistické republiky v Donbase | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617703-putin-rozhodnutie-o-uznani-nezavislosti-donbaskych-republik-padne-dnes/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] a [[Luhanská oblasť|Luhanska]] na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku [[2014]], keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú [[Genocída (právo)|genocídu]] označil Putin ako postačujúci dôvod ([[casus belli]]) na faktické vyhlásenie [[Vojna|vojny]]. V ranných hodinách [[24. február]]a [[2022]] prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a [[Protivzdušná obrana|protivzdušnú obranu]] krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu (aj z [[Bielorusko|Bieloruska]]) a na juhu z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin povolil vojenskú operáciu na východe Ukrajiny, výbuchy počuť aj v Kyjeve | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-povolil-vojensku-operaciu-na-vychode-ukrajiny-vybuchy-pocut-aj-v-kyjeve/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V počiatočnej fáze dosiahli najväčšie úspechy v južnej časti frontu, kde obsadili [[Cherson]], [[Berďansk]], [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]]. Ukrajinskú obranu však ako celok nezlomili, nezískali [[Vzdušná nadvláda|vzdušnú nadvládu]] a nepodarilo sa im ani zajať či zlikvidovať ukrajinskú vládu. Výrazný bol aj politický neúspech, keď inváziu odsúdili prakticky všetky demokratické krajiny a na Rusko boli uvalené bezprecedentné ekonomické a politické sankcie. Na fronte sa Ukrajincom podarilo začiatkom apríla prinútiť severnú skupinu ruských vojsk k ústupu do Bieloruska a späť na ruské územie čím obnovili spojenie s čiastočne obkľúčenými [[Charkov]]om, [[Černihiv]]om a [[Sumy|Sumami]]. V lete pokračovali obranné boje na východe Ukrajiny, v ktorých ruské sily pomaly obsadili celú [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a zatláčali Ukrajincov k [[Sloviansk]]u a [[Bachmut]]u. Ruské sily sa však v týchto bojoch výrazne vyčerpali a neboli schopné zastaviť ukrajinskú protiofenzívu, ktorá oslobodila [[Izjum]] a [[Lyman]] pri ruských hraniciach. Ukrajinci zároveň začali postup s cieľom oslobodiť [[Cherson]], čo sa im podarilo 11. novembra 2022. Obidve bojujúce strany zostávajú naďalej vysoko motivované v pokračovaní vojny.<ref name="ACS2022"/> V Rusku je z [[propaganda|propagandistických]] dôvodov [[vojna]] označovaná ako špeciálna vojenská operácia (rus. специальная военная операция, skr. СВО, slov. SVO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Специальная военная операция на Украине | url = https://ria.ru/spetsialnaya-voennaya-operatsiya-na-ukraine/ | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peskov o cieli ruskej operácie: Prinajmenšom treba oslobodiť celú DĽR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/peskov-o-cieli-ruskej-operacie/663553-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-28 | dátum prístupu = 2023-08-08 }}</ref> Ruské úrady a štátne médiá sa starostlivo vyhýbajú používaniu slov „[[vojna]]“ a „[[invázia (vojenstvo)|invázia]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Here's how propaganda is clouding Russians' understanding of the war in Ukraine | url = https://www.npr.org/2022/03/15/1086705796/russian-propaganda-war-in-ukraine | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Predohra == {{Hlavný článok|Rusko-ukrajinská vojna}} V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] predostrel poľskému premiérovi [[Donald Tusk|Donaldovi Tuskovi]] názor, že Ukrajina je umelý štát, a že Ľvov je poľské mesto, a navrhol tak rozdeliť si Ukrajinu medzi Rusko a Poľsko. Tusk zaskočený otázkou, zároveň vedomý si faktu, že jeho slová sú nahrávané na otázku neodpovedal.<ref name=Sikorski>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wiktor Szary | meno = | odkaz na autora = | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/ | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lucas | meno = Edward | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin does think about partitioning Ukraine | url = https://www.politico.eu/article/putin-does-think-about-partitioning-ukraine/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2014-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V septembri 2013 poradca Kremľa [[Sergej Jurievič Glazyev|Sergej Glazyev]] oznámil, že ak Ukrajina podpíše plánovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ), Rusko nebude schopné zaručiť nezávislosť Ukrajiny.<ref>Dinan, D., Nugent, N. (eds.). The European Union in Crisis. Palgrave Macmillan. s. 3, 274.</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's EU trade deal will be catastrophic, says Russia | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2013/sep/22/ukraine-european-union-trade-russia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2013-09-22 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> V novembri ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] náhle zrušil podpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou a namiesto toho pred pokračovaním rokovaní o vstupe do EÚ uprednostnil tesnejšie vzťahy s [[Eurázijská ekonomická únia|Eurázijskou ekonomickou úniou]] pod vedením Ruska. Tieto kroky vyvolali vlnu protestov známych ako [[Euromajdan]]. Podstatná časť ukrajinskej spoločnosti sa pri protestoch na prelome rokov 2013 a 2014 postavila proti odklonu krajiny od prozápadnej integrácie, ako aj proti krokom proruského prezidenta [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyča]], ktorý jednak krízu vyvolal a neskôr sa ju snažil potlačiť silou. 19. až 21. januára 2014 došlo k najväčším ozbrojeným zrážkam medzi políciou a protestujúcimi na [[Námestie Nezávislosti|Námestí nezávislosti]] v [[Kyjev]]e. O život prišlo 77 ľudí vrátane 13 príslušníkov bezpečnostných zložiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vávra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Od „Majdanu“ a pádu Janukovyče uplynuly tři roky. USA podporovaly aktivisty miliony dolarů | url = https://www.e15.cz/zahranicni/od-majdanu-a-padu-janukovyce-uplynuly-tri-roky-usa-podporovaly-aktivisty-miliony-dolaru-1329261 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2017-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221114203736/https://www.e15.cz/zahranicni/od-majdanu-a-padu-janukovyce-uplynuly-tri-roky-usa-podporovaly-aktivisty-miliony-dolaru-1329261 | dátum archivácie = 2022-11-14 }}</ref> Janukovyč napokon v dôsledku protestov prijal 21. januára 2014 rad ústupkov, vrátane návratu k ústave z roku 2004, vymenoval tiež novú dočasnú vládu. Parlament ho následne ďalší deň zbavil moci tým, že hlasoval za jeho odvolanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Oslobodená Tymošenková na Majdane: Bojujte až do konca! | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/309430-protivladne-sily-vraj-ovladli-cely-kyjev-janukovyc-odletel-do-charkova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-22 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Ďalšieho dňa Janukovyč opustil Kyjev a neskôr ušiel do Ruska. 27. februára 2014 neoznačení ruskí ozbrojenci začali obsadzovať strategické body a vládne budovy v [[Simferopol]]i a [[Sevastopoľ|Sevastopole]] na ukrajinskom [[Krym (republika)|Kryme]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vzdušný priestor nad Krymom bol uzavretý | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sevastopol-letisko-ozbrojenci/75625-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-28 | dátum prístupu = 2022-10-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neznámí ozbrojenci přechodně obsadili letiště v Simferopolu, ráno se stáhli | url = https://www.irozhlas.cz/node/5915227 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2014-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> 2. marca 2014 prešiel na ruskú stranu veliteľ ukrajinského námorníctva [[Denys Valentinovič Berezovskyj|Denys Berezovskyj]]. Neoznačení ozbrojenci vtedy už držali pod kontrolou všetky strategické objekty na Kryme a zablokovali všetky ukrajinské vojenské a námorné posádky, ktoré sa odmietli vzdať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk,TASR; SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo Krym, NATO ho vyzvalo na okamžitý odchod (nedeľa) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7120645/rusko-obsadilo-krym-nato-ho-vyzvalo-na-okamzity-odchod-nedela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-02 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Ruské sily zajali 18 000 ukrajinských vojakov a námorníkov slúžiacich na polostrove. Z nich až 14 500 následne dobrovoľne vstúpilo do služieb ruských ozbrojených síl.<ref>Beskid, J., 2014: Vojna novej generácie realizovaný na Kryme. In: Hrnčiar, M (ed.), Zborník vedeckých a odborných prác „Národná a medzinárodná bezpečnosť 2014“ 5. medzinárodná vedecká konferencia, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Liptovský Mikuláš, s. 24 - 32</ref> Rusko na čele s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] zároveň začalo protesty na Ukrajine označovať za štátny prevrat uskutočnený ukrajinskými radikálnymi nacionalistami, fašistami a pod.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 122 - 150 | jazyk = }}</ref> Ruské masmédiá začali poukazovať na možné ohrozenie ruskej menšiny na Ukrajine. 1. marca 2014 schválila horná komora Ruskej dumy Putinov návrh na vyslanie ozbrojených síl na Ukrajinu.<ref>[https://www.mod.gov.sk/data/att/107141.pdf Ako Rusko ovládlo Krym]. Obrana, 22, 5, s. 10 - 11</ref> Rusko zároveň začalo organizovať akcie proruských separatistov v regiónoch Ukrajiny so silnou ruskou alebo po rusky hovoriacou menšinou. Krym bol oficiálne pričlenený k Ruskej federácii 21. marca 2014. 7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] začali obsadzovať štátne budovy a vyhlásili tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Krátko nato iné ozbrojené proruské oddiely v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Ukrajinské sily boli spočiatku zaskočené. Predseda ukrajinskej dočasnej vlády, zároveň plniaci funkciu prezidenta, [[Oleksandr Valentynovyč Turčynov|Oleksandr Turčynov]] 15. apríla vyhlásil tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO) s cieľom potlačiť separatistov a ruské vojská, ktoré ich podporovali. V priebehu leta 2014 sa na [[Vojna na východe Ukrajiny|východnej Ukrajine začali otvorené boje]]. Ukrajinská armáda oslobodila v júni [[Kramatorsk]] a [[Sloviansk]] a zatlačila separatistov k okrajom [[Doneck]]a. 17. júla 2014 bolo nad východnou Ukrajinou proruskými separatistami zostrelené civilné lietadlo [[Boeing 777]] spoločnosti Malaysia Airlines ([[Let Malaysia Airlines 17]]), v ktorom zahynulo 298 ľudí na palube. (Protilietadlový systém [[9K37 Buk]], ktorým bolo lietadlo zostrelené, bol prisunutý z Ruska a po zostrele bol stiahnutý späť na ruské územie.) Neskôr na prelome augusta a septembra 2014 došlo k zjavnému nasadeniu ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny. Situáciu sa pokúsili obidve strany vyriešiť dohodami o prímerí ([[prvá Minská dohoda]] z 5. septembra 2014 a [[druhá Minská dohoda]] platná od 15. februára 2015). Dohody však obidve strany porušovali, napríklad tým, že nestiahli ťažké zbrane z dosahu frontu. Boje rôznej intenzity v oblasti prebiehali aj naďalej. Do roku 2018 si boje na východe Ukrajiny vyžiadali asi 10 000 obetí a takmer 2 milióny vnútorne vysídlených osôb.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Galeotti | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Armies of Russia's War in Ukraine | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 64 | url = | isbn = 978-1-4728-3346-4 | kapitola = | strany = 19 | jazyk = }}</ref> Do začiatku roku 2022 si boje vyžiadali ďalších asi 3 000 ľudských životov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident pripustil, že môže nastať totálna vojna s Ruskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/09/ukrajinsky-prezident-pripustil-ze-moze-nastat-totalna-vojna-s-ruskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o sústredení viac než 100 000 ruských vojakov okolo ukrajinských hraníc (vrátane Bieloruska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Napätie na východe | url = https://www.mod.gov.sk/data/att/153855.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }} Obrana, 30, 2, s. 4-5</ref> 17. decembra 2021 Rusko predložilo bezpečnostné požiadavky, aby NATO stiahlo svoje jednotky a zbrane z [[Východná Európa|východnej Európy]], a zaviazalo sa, že Ukrajina nebude môcť nikdy vstúpiť do NATO.<ref name="RTVS,Zel0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: The events leading up to Russia's invasion of Ukraine | url = https://www.reuters.com/world/europe/events-leading-up-russias-invasion-ukraine-2022-02-28/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Západ rieši ruské bezpečnostné požiadavky | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/12/zapad-riesi-ruske-bezpecnostne-poziadavky/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Krajiny NATO na toto ultimátum nepristúpili. Ukrajina informovaná zo strany USA, NATO a vlastným spravodajstvom prikročila k prípravám obrany krajiny.<ref name="RTVS,Zel0"/> Ukrajinský prezident Zelenskyj žiadal o opatrnosť, aby Rusko nemalo žiadnu zámienku na rozpútanie vojny, a zároveň neúspešne žiadal o rokovanie s ruskou stranou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nepotrebujeme pomoc cudzích vojakov na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/zelenskyj-nepotrebujeme-pomoc-cudzich-vojakov-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj vyzval na usporiadanie samitu o ukončení konfliktu na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/01/zelenskyj-vyzval-na-usporiadanie-samitu-o-ukonceni-konfliktu-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Putin však už v tom čase označoval ukrajinských predstaviteľov za fašistov a ukrajinského prezidenta za narkomana, spochybňoval ukrajinskú štátnosť a tvrdil, že Ukrajinu ovládajú oligarchovia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hron | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Havlická | meno3 = Kateřina | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Ukrajina je historická součást Ruska, řekl Putin. Uznal donbaské republiky | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-ministr-palba-hranice-separatiste-donecko.A220221_133619_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-10-30 }}</ref> Zároveň kládol požiadavky smerom k NATO o zastavení jeho rozširovania, stiahnutí „útočných zbraňových systémov“ z blízkosti ruských hraníc a návrate k stavu z roku 1997. V tom čase Rusko a NATO podpísali tzv. zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, RTVS | odkaz na autora = | titul = USA a NATO podľa Putina odignorovali zásadné obavy Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/usa-a-nato-podla-putina-odignorovali-zasadne-obavy-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ruská strana zároveň zahmlievala svoje aktivity a jej predstavitelia opakovane popierali akékoľvek prípravy na vojnu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko môže v januári spustiť rozsiahlu ofenzívu proti Ukrajine, uviedol Kyjev | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/12/rusko-moze-v-januari-spustit-rozsiahlu-ofenzivu-proti-ukrajine-uviedol-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> alebo obviňovali z eskalácie napätia USA a NATO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Lavrov telefonoval s Blinkenom. USA obvinil zo snahy o vyprovokovanie konfliktu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/lavrov-telefonoval-s-blinkenom-usa-obvinil-zo-snahy-o-vyprovokovanie-konfliktu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ruská strana manipulovala verejnou mienkou a obhajovala útok na Ukrajinu viacerými vykonštruovanými obvineniami, napr. že ruská operácia je vynútená provokáciami Ukrajiny a Západu; že na Ukrajine prebieha genocída ruskojazyčného obyvateľstva; alebo že Ukrajina vyrába biologické zbrane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mýty a fakty o Ukrajine | url = https://www.mzv.sk/aktualne/ukrajina/myty-a-fakty-o-ukrajine | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V regióne sa dlhodobo nachádzala špeciálna monitorovacia misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], ktorej súčasťou boli aj ruskí predstavitelia. Žiadne dôkazy o genocíde a prenasledovaní ruskojazyčného obyvateľstva neboli dodnes preukázané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on the human rights situation in Ukraine 15 June 2014 | url = https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf | vydavateľ = ohchr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alexander Hinton Distinguished Professor of Anthropology; Director, Center for the Study of Genocide and Human Rights, Rutgers University - Newark | odkaz na autora = | titul = Putin’s claims that Ukraine is committing genocide are baseless, but not unprecedented | url = https://theconversation.com/putins-claims-that-ukraine-is-committing-genocide-are-baseless-but-not-unprecedented-177511 | vydavateľ = theconversation.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pred začiatkom vojny sa hranica Ruska a NATO nachádzala iba v oblasti Pobaltia ([[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]) a ruskej exklávy Kaliningrad (hranica s [[Poľsko]]m). Ozbrojené sily Litvy, Lotyšska a Estónska nepredstavovali z hľadiska svojej vybavenosti a počtu pre Rusko žiadnu hrozbu. Rovnako sa nepotvrdili informácie o údajných ukrajinských laboratóriách na biologické zbrane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ruské diplomatické manévre na pôde BR OSN pokračujú | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/rusko-ma-zneuzivat-podu-br-osn-na-sirenie-dezinformacii-a-konspiracnych-teorii/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ruskom predkladané prípady nepreukazovali, že by sa laboratóriá zaoberali vývojom biologických prostriedkov pre vojnové účely. Proti lživým ruským tvrdeniam sa ohradila aj organizácia OSN pre odzbrojenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko v OSN neuspelo s rezolúciou o biologických zbraniach na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/rusko-v-osn-neuspelo-s-rezoluciou-o-biologickych-zbraniach-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 21. februára 2022 Putin uznal proruské separatistické republiky na východe Ukrajiny a nariadil vstup ruských vojsk na ich územie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin: Rusko uznalo ľudové republiky v hraniciach celej Doneckej a Luhanskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-rusko-uznalo-ludove-republiky-v-hraniciach-celej-doneckej-a-luhanskej-oblasti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Sily strán == [[Súbor:Russian forces near Ukraine, 2021-12-03 (crop).jpg|náhľad|Satalitné zábery s dôkazmi o narastajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti ukrajinských hraníc v decembri 2021.]] === Pozemné sily === Podľa správ americkej vlády na začiatku roka 2022 ruská strana dislokovala v blízkosti hraníc s Ukrajinou (v Rusku, Bielorusku, na Kryme, ako aj na Donbase) asi 150 000 až 190 000 mužov, v približne 120 [[Prápor (vojenská jednotka)|práporových]] taktických skupinách (BTG).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Senior Defense Official Holds a Background Briefing | url = https://www.defense.gov/News/Transcripts/Transcript/Article/2954139/senior-defense-official-holds-a-background-briefing/ | vydavateľ = defense.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Andrew S. Bowen, 2022: Russia’s War in Ukraine: Military and Intelligence Aspects, Updated September 14, 2022, Congressional Research Service, R47068, 27 s. [https://crsreports.congress.gov/product/pdf/R/R47068 Dostupné online]</ref> Tieto sily predstavovali asi 25 - 30% disponibilných ruských pozemných síl (z celkového počtu 900 000 vojakov a 2 milióny mužov v zálohe).<ref name=MB5>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Military Balance | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/04597222.2022.2022930 | vydavateľ = tandfonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinské ozbrojené sily mali na začiatku roku 2022 k dispozícii asi 196 600 vojakov<ref name=MB5/>, z toho 125 600 pozemné sily, 15 000 námorníctvo, letectvo 35 000, výsadkové vojsko 20 000, vojská špeciálneho určenia asi 100) a ďalších 102 000 žandárstvo a polovojenské jednotky.<ref name=MB5/> Krajina zároveň deklarovala, že má k dispozícii asi 900 000 rezervistov.<ref name=MB5/> === Letectvo a protivzdušná obrana === [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|Ukrajinské letectvo]] je početne aj technicky slabšie než jeho protivník. Disponovalo iba stíhacími strojmi [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] (43 ks jednomiestnej verzie) a [[Suchoj Su-27|Su-27]] (26 ks jednomiestnej verzie) a dovedna cca 40 ks bojových lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] a [[Suchoj Su-25|Su-25]]. Jedná sa o 1 generáciu staršie typy v porovnaní s hlavnými nasadenými ruskými typmi stíhacích lietadiel [[Suchoj Su-30|Su-30]], [[Suchoj Su-35|Su-35]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31BM]], či stíhacích bombardérov [[Suchoj Su-34|Su-34]]. Aj ruské letectvo tiež nasadzuje početné Su-24 a Su-25. Celkovo použili Rusi asi 350 moderných lietadiel.<ref name=Bronk1>Justin Bronk with Nick Reynolds and Jack Watling, 2022: The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence, Special Report, Royal United Services Institute for Defence and Security Studies, Whitehall, 7 November 2022, 40 s., [https://static.rusi.org/SR-Russian-Air-War-Ukraine-web-final.pdf Dostupné online]</ref> == Začiatok útoku == {{Hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu}} Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času [[24. február]]a [[2022]] ruské štátne médiá odvysielali vopred zaznamenaný prejav [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za ''„špeciálnu vojenskú operáciu“'' s cieľom vykonať ''„[[Demilitarizácia|demilitarizáciu]] a [[Denacifikácia|denacifikáciu]]“'' Ukrajiny a vyzval príslušníkov [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojených síl Ukrajiny]] na kapituláciu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin objavil o načale vojennoj operacii na Ukraine | URL = https://tass.ru/politika/13825671 | Periodikum = TASS.ru | Miesto = Moskva | Vydavateľ = [[TASS]] | DátumVydania = 2022-02-24 03:49 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Putin announces formal start of Russia’s invasion in eastern Ukraine | URL = https://meduza.io/en/news/2022/02/24/putin-announces-start-of-military-operation-in-eastern-ukraine | Periodikum = Meduza | Miesto = [Riga] | Vydavateľ = Medusa Project SIA | DátumVydania = 2022-02-24 03:58 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Ukraine conflict: Russian forces attack from three sides | URL = https://www.bbc.com/news/world-europe-60503037 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Prejav Putina, ktorý spustil vojnu na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735113 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:27 | DátumPrístupu = 2022-02-24 }}</ref> {{Citát|Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. (...) Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.|[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022<ref>{{Citácia Harvard | Autor = Denník N | OdkazNaAutora = Denník N | Rok = 2022 | Titul = Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami) | URL = https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g | Miesto = | Vydavateľ = [[YouTube]] | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref>|300|Georgia|100}} Vyhlásenie o ruskej potrebe denacifikovať Ukrajinu bolo ostro kritizované, ako absolútne neopodstatné, absurdné a klamlivé tvrdenie ruskej vojnovej propagandy.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Chernova | Meno = Anna | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Kremlin spokesperson echoes Putin's baseless claims on invasion objectives | URL = https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-24-22-intl/h_542ef6fc653f4404d483a5156ecc23e6 | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Chance | Meno1 = Matthew | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Hodge | Meno2 = Nathan | OdkazNaAutora2 = | Priezvisko3 = Lister| Meno3 = Tim | OdkazNaAutora3 = | Priezvisko4 = Smith-Spark | Meno4 = Laura | OdkazNaAutora4 = | Priezvisko5 = Kottasová | Meno5 = Ivana | OdkazNaAutora5 = | Rok = 2022 | Titul = Peace in Europe 'shattered' as Russia invades Ukraine | URL = https://edition.cnn.com/2022/02/24/europe/ukraine-russia-invasion-thursday-intl/index.html | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 0517 HKT | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Absurdná Putinova propaganda. Treba denacifikovať Ukrajinu či skôr Rusko? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619479-treba-denacifikovat-ukrajinu-ci-skor-rusko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Szabó | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Denacifikácia? O zneužívaní fašizmu a antifašizmu dnešnou vojnovou propagandou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2759840/denacifikacia-o-zneuzivani-fasizmu-a-antifasizmu-dnesnou-vojnovou-propagandou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14 }}</ref> Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Україна закрила повітряний простір | URL = https://biz.liga.net/ua/all/transport/novosti/ukraina-zakryla-vozdushnoe-prostranstvo | Periodikum = Liga.biznes | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 08:18 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine [[UTC+02:00|miestneho času]], a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra [[UNIAN]] hlásila explózie v [[Kyjev]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = O'Grady | Meno = Siobhán | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Central Kyiv appears calm as explosions are heard | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-FRPRRIR7UNAPTP7AAMN3HYQHJQ | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:13 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref>, v [[Odesa|Odese]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], v [[Berďansk]]u na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]], v [[Charkov]]e<ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Khurshudyan | Meno = Isabelle | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Distant booms heard in Kharkiv, Ukraine’s second-largest city | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-QGDVO5EP5FGCVJU7HIZN5OXMEM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-23 12:15 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> a v [[Kramatorsk]]u na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na [[Donecká panva|Donbase]]. [[Agence France-Presse]] ďalej informovala o výbuchoch v [[Mariupoľ|Mariupole]]<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu, v množstve miest vrátane Kyjeva počuť výbuchy | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735174 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 05:28 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Miestne médiá hlásia výbuchy na rôznych miestach na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735133 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:52 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> a ukrajinská mutácia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] písala aj o útoku na [[Berďansk]].<ref name=radiosloboda1>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Геращенко заявив про ракетні удари по військових складах і аеродромах у кількох містах України | URL = https://www.radiosvoboda.org/a/news-udary-rakety-gerashchenko/31719715.html | Periodikum = Radio Sloboda | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:05 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v [[Dnipro|Dnipre]] ležiacom vo vnútrozemí na rieke [[Dneper]]. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od [[Bielorusko|Bieloruska]], ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].<ref name=radiosloboda1/><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Sheftalovich | Meno = Zoya | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Battles flare across Ukraine after Putin declares war | URL = https://www.politico.eu/article/putin-announces-special-military-operation-in-ukraine/ | Periodikum = [[Politico]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:08 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref><ref>Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kuleba | Meno = Dmytro | OdkazNaAutora = Dmytro Kuleba | Rok = 2022 | Titul = Putin has just launched a full-scale invasion of Ukraine. Peaceful Ukrainian cities are under strikes | URL = https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1496695889401896964 | Miesto = [s. l.] | Vydavateľ = [[Twitter]] | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Knowles | Meno = Hannah | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Russia has ‘launched a full-scale invasion,’ Ukrainian official says | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-M63AGYYFRBCY5MHL6MHIN27AOM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:10 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}</ref> Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a oznámil zavedenie [[Stanné právo|stanného práva]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Президент України Володимир Зеленський звернувся до українців і заявив про введення по всій Україні воєнного стану | URL = https://www.ukrinform.ua/rubric-ato/3410884-ukraina-vvodit-voennij-stan-zelenskij.html | Periodikum = Ukrinform | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:57 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}</ref> == Ruská ofenzíva (24. február – 7. apríl) == [[Súbor:2022 Russian Invasion of Ukraine Force Dispositions (February 24 2022).svg|thumb|Situačná mapa v deň začiatku invázie.]] Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie pozdĺž celej spoločnej hranice a z územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na [[Berďansk]], [[Mariupoľ]] a [[Melitopoľ]]. Ďalej tiež na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]]. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na [[Záporožie]]. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti [[Belgorod]]u na [[Charkov|Charkiv]]. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez [[Černobyľ]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi obsadili černobyľskú jadrovú elektráreň | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/rusi-sa-podla-zelenskeho-snazia-obsadit-cernobylsku-jadrovu-elektraren/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na [[Kyjev]]. Vzhľadom na očakávania útoku ukrajinské sily krátko pred ruskými údermi presunuli časť leteckých síl a protilietadlových prostriedkov na záložné pozície čím sa vyhli ich zničeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generál Macko: Putin sa tvári ako veľký šachista, ale nevie hrať ani dámu | url = https://www.startitup.sk/videa/general-macko-putin-sa-tvari-ako-velky-sachista-ale-nevie-hrat-ani-damu/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od začiatku bojov bolo zrejmé, že ukrajinské letectvo i protivzdušná obrana je výrazne slabšie ako jeho ruský protivník. Ukrajinskí letci potvrdili, že modernejšie ruské stroje [[Suchoj Su-30|Su-30M]] a [[Suchoj Su-35|Su-35S]] po technickej stránke prevyšujú všetky dostupné ukrajinské stíhačky.<ref name=Bronk1/> Ruskej strane sa v prvom týždni úspešne darilo napádať a rušiť ukrajinské systémy protivzdušnej obrany, prenikať hlboko do vnútrozemia Ukrajiny pri leteckých úderoch a bojových letoch stíhacích lietadiel. Po chaotickom prvom týždni sa však ukrajinská protivzdušná obrana začiatkom marca skonsolidovala a začala plne fungovať v spolupráci so stíhacím letectvom.<ref name=Bronk1/> === Boje na severnom fronte === [[Súbor:Выдвижение танкового подразделения в Киевской области в ходе вторжения на Украину 005.png|náhľad|Kolóna ruských obrnených vozidiel (v popredí tank [[T-80|T-80BVM]], v pozadí [[BMP-2]]) počas presunu pri bojoch v okolí Kyjeva, 7. marec 2022.]] Rýchle obkľúčenie ukrajinského hlavného mesta zo západu a zajatie vedenia krajiny boli jedným z hlavných cieľov vojsk útočiacich z Bieloruska pozdĺž západného brehu rieky [[Dneper]]. Predvoj útoku na [[Kyjev]] zo severu viedli od rána 24. februára ruská 11. a 31. gardová výsadková brigáda, ktorých úlohou bolo zaistiť letisko [[Hostomeľ]]. Vrtuľníkovému výsadku sa podarilo zaistiť letisko, avšak ukrajinský protiútok znemožnil pristátie 18 transportných [[Iliušin Il-76|Il-76]] s posilami. Ruské sily však onedlho dosiahli letisko pozemnými silami, zničené pristávacie dráhy a prebiehajúce boje v okolí však znemožnili ďalšie využitie letiska Rusmi. V intenzívnych bojoch okolo letiska utrpeli obe strany veľké straty. 3. marca paľbou ostreľovača zahynul zástupca veliteľa ruskej 41. armády genmjr. [[Andrej Alexandrovič Suchoveckij|Andrej Suchoveckij]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demerly | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Reports: Russian Airborne Forces Commander Killed by Sniper in Hostomel | url = https://theaviationist.com/2022/03/04/general-andrey-sukhovetsky-killed/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 4. marca zahynul ukrajinský ostreľovač maj. [[Valerij Viktorovyč Čibineev|Valerij Čibineev]], vyznamenaný v predošlých bojoch na Donbase titulom [[Hrdina Ukrajiny]]. [[File:Russian invasion of Ukraine - military symbols.svg|thumb|Typy inváznych znakov na ruskej technike:<br /> '''Z''' – jednotky postupujúce z Krymu, DĽR a LĽR<br /> '''Z''' (v rámčeku) – jednotky postupujúce na Charkov<br /> '''O''' – jednotky postupujúce v smere Kyjev – Sumy – Černihiv (vých. od Dnepra)<br /> '''V''' – jednotky postupujúce na Kyjev (záp. od Dnepra)<br /> '''X''' – Čečenské jednotky<br /> '''A''' – špeciálne jednotky (SOBR, ALFA, SSO).]] 26. februára sa pokúsili Rusi výsadkom obsadiť letisko [[Vasyľkiv]] južne od Kyjeva., avšak neúspešne. Podarilo sa eliminovať aj ruské špeciálne jednotky, ktoré prenikli do Kyjeva s cieľom zajať alebo zlikvidovať vedenie krajiny. Začiatkom marca Rusi zaútočili na predmestia Kyjeva - [[Irpiň]] a [[Buča]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619157-rusko-sa-pripravuje-na-mohutny-utok-na-kyjev/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Front sa v tejto oblasti následne zastavil. 16. marca ukrajinské vojská prešli do protiútoku. Vzhľadom na problémy so zásobovaním v tejto oblasti a neperspektívnosť pokračovania bojov v tomto priestore napokon ruské velenie nariadilo koncom marca ústup za bieloruské hranice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ustupujú z okolia Kyjeva, povedal Podoľak | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ukrajinské sily dosiahli kontrolu nad hranicou s Bieloruskom pri meste [[Pripiať (mesto)|Pripiať]] 3. apríla. Ruské sily sa z územia západne od Dnepra stiahli 7. apríla. === Boje na severovýchodnom fronte === {{Hlavný článok|Obliehanie Černihivu}} Oblasť na severovýchode Ukrajiny východne od Dnepra sa vyznačuje plochým reliéfom a riedkym osídlením, ponúkajúc málo dobrých obranných pozícií. Ruským vojskám sa podarilo v tomto regióne, hlavne v oblasti [[Konotop]]u a [[Černihiv]]u rýchlo postúpiť. Konotop padol v prvých dňoch do ruských rúk. Černihiv bol obkľúčený. V oblasti [[Sumy|Súm]], len 35 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, ruský postup uviazol v mestských bojoch a ukrajinským silám sa podarilo mesto udržať. Pohybom po diaľniciach a obchádzkou spomenutých miest dosiahli ruské sily 4. marca [[Brovary]], východné predmestie Kyjeva, čím spôsobili vážne ohrozenie mesta. Po pretrvávajúcich logistických problémoch, spôsobených okrem iného aj nezabezpečením celého územia a útokmi ukrajinských špeciálnych jednotiek na ruské zásobovacie konvoje, opustili ruské sily 6. apríla Černihivskú a 7. apríla aj Sumskú oblasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky opustili okolie Černihivu, odchádzajú aj zo Sumskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-cernihiv-ukrajina-vojaci/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na východnom fronte === [[Súbor:Форсування Сіверського Донця.jpg|náhľad|Zničená ruská technika a pontónový most pri pokuse o prekročenie Severského Donca pri Bilohorivke, máj 2022.]] Druhé najväčšie ukrajinské mesto, [[Charkov]], sa nachádza len 40&nbsp;km od hranice s ruskou [[Belgorodská oblasť|Belgorodskou oblasťou]], kde sa už mesiace zhromažďovali ruské vojská. Napriek tomu sa počas invázie ruská armáda nedostala ďalej, než na okraje severných predmestí Charkova. Charkov, dôležité centrum strojárenskeho priemyslu, sa však ocitlo pod paľbou [[Delostrelectvo|delostrelectva]]. Na štvrtý deň invázie bol napríklad zničený [[Charkovský traktorový závod]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian Tractor Factory Destroyed in Bombing|url=https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|vydavateľ=www.agequipmentintelligence.com|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220316120452/https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|dátum archivácie=2022-03-16}}</ref> Pod paľbou sa však ocitli aj sídliská a verejné budovy ako napríklad Charkovská radnica, pričom zomrelo mnoho civilistov. Neúspešné dobývanie Charkova odklonilo ruské sily smerom na juhovýchod, smerom na [[Izjum]], pričom cieľom bolo prebiť sa až k [[Doneck]]u a obkľúčiť najlepšie vycvičené ukrajinské vojská rozmiestnené na Donbaskom fronte. Izjum bol po dlhých bojoch dobytý 1. apríla a začiatkom mája sa v meste začali zhromažďovať ruské sily, stiahnuté zo severnej a severovýchodnej Ukrajiny. Napriek tomu sa v okolí Izjumu ruský postup spomalil, a Rusi dobyli iba oblasti na ľavom brehu [[Siverskyj Donec|Severného Doncu]]. Pri opakovaných pokusoch o prekročenie rieky pri dedinách [[Dronivka]], [[Bilohorivka]] a [[Serebrianka]] utrpeli Rusi veľké straty. Naopak, Ukrajincom sa v polovici mája podarilo preraziť obliehanie Charkova a zatlačiť Rusov takmer až k medzinárodnej hranici. === Boje na južnom fronte === Z juhu sa podarilo Rusom dosiahnuť najväčšie územné zisky. Ruská strana bola na južnom fronte najefektívnejšia v úderoch na ukrajinskú protivzdušnú obranu, napr. pri [[Cherson]]e a [[Záporožie|Záporoží]].<ref name=Bronk1/> Počiatočný pozemný útok bol vedený z okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] v dvoch osiach - smerom na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]] s úmyslom dobitia najvýznamnejšieho Ukrajinského prístavu - [[Odesa|Odesy]] a smerom na [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]], s úmyslom dobiť pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]]. V prvom smere sa ruská armáda dostala až pred [[Mykolajiv]], pričom sa im podarilo obsadiť [[Cherson]] 3. marca takmer bez boja. V opačnom smere dosiahli Rusi veľmi rýchlo [[Mariupoľ]], dôležité prístavné mesto pri Donbaskom fronte, pričom 2. marca ho úplne obkľúčili. Pri bojoch došlo k viacerým kontroverzným akciám ruských síl. 9. marca ruské sily zasiahli miestnu detskú nemocnicu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Barbarstvo najhrubšieho zrna. Ruska armáda zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/zelenskyj-ruska-armada-znicila-detsku-nemocnicu-mariupole | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> 16. marca ruské sily pri bombardovaní Mariupoľa zasiahli miestne divadlo, ktoré bolo jasne označené ako civilná budova obrovským nápisom „Deti“ na streche. Divadlo slúžilo ako civilný protilietadlový kryt. Bežne sa tam skrývalo asi 1000 - 1300 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/625541-pri-utoku-na-divadlo-v-mariupole-zahynulo-az-takmer-600-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> Presný počet obetí nie je známy. Očití svedkovia potvrdili smrť najmenej 15 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Neúspešné mierové rokovania == Prvé oficiálne stretnutie predstaviteľov oboch strán po vypuknutí vojny sa uskutočnilo 27. februára 2022, skončilo však bez dohody. Druhé kolo rokovaní začalo 3. marca 2022, s rovnakým výsledkom. Následne sa do mierových jednaní zapojil aj vtedajší izraelský premiér [[Naftali Bennett]]. Pred ďalším kolom rokovaní Moskva požadovala, aby Ukrajina zastavila vojenské akcie, v ústave zakotvila neutralitu, uznala Krym za ruské územie a separatistické republiky Doneck a Luhansk za nezávislé štáty. Ďalšie kolo rokovaní sa začalo 14. marca 2022 prostredníctvom videokonferencie, rozhovory však opäť skončili bez dohody. Strany rokovali o 15-bodovom pláne. Plán však neriešil otázku anexie Krymu ani status separatistických regiónov, teda témy, ktoré boli pre obe strany najproblematickejšie. Ani piate kolo rozhovorov, ktoré sa konalo 21. marca, neprinieslo dohodu. Zelenskyj vyzval na priame rozhovory s Putinom o ukončení vojny. Mierové rokovania boli obnovené 29. marca v Istanbule. Zelenskyj ohlásil vôľu diskutovať o ukrajinskej neutralite spolu s odmietnutí členstvo Ukrajiny v NATO v budúcnosti, ale nesúhlasil s demilitarizáciou a o referende o neutralite. Ukrajinskú ochotu rokovať potvrdil aj turecký prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]], keď vyhlásil, že Ukrajina je pripravená súhlasiť so 4 zo 6 požiadaviek Ruska. V priebehu rokovaní v marci 2022 boli obidve strany ochotné rokovať a priblížiť svoje pozície, zároveň však ostávali otvorené otázky. Zlom v rokovaniach nastal najmä po odhalení masakrov v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]], konkrétne v ''Buči'', ''Irpini'', [[Boroďanka|Boroďanke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou neprekazil Boris Johnson | url = https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-11-06 | jazyk = en | meno = Pavol | priezvisko = Valík | dátum vydania = 2024-03-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/ | vydavateľ = ČTK | dátum prístupu = 2024-11-06 | titul = Masaker v Buči ovplyvnil mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou}}</ref> == Preskupenie ruských síl (8. apríl – 5. september 2022) == [[Súbor:Northern Saltivka after battle for Kharkiv (2022-05-19) 01.jpg|náhľad|Severná [[Saltivka]], sídlisko na predmestí Charkova poškodené bojmi, máj 2022.]] Spolu so stiahnutím ruských síl zo severu krajiny prebehla ich reorganizácia. Dňa 8. apríla ruské ministerstvo oznámilo, že všetky jednotky na juhovýchode Ukrajiny sa spoja pod vedením generála [[Alexandr Vladimirovič Dvornikov|Alexandra Dvornikova]], ktorý bol poverený vedením kombinovaných vojenských operácií. Boli mu podriadené aj jednotky presunuté zo severného a severovýchodného frontu. 26. mája 2022 Dvornikova nahradil generáplukovník [[Gennadij Valerievič Židko|Gennadij Židko]]. Neskôr v priebehu leta Rusi priznali, že ich sily sú rozdelené medzi armádne skupiny „Stred“ pod velením generálplukovníka [[Alexandr Pavlovič Lapin|Alexandra Lapina]] a „Juh“ pod velením armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Черкасов | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Ljudi, streljavšije v našich otcov / Люди, стрелявшие в наших отцов | url = https://novayagazeta.eu/articles/2022/06/26/liudi-streliavshie-v-nashikh-ottsov | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 1656249600000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 8. apríla zasiahli železničnú stanicu v ukrajinskom [[Kramatorsk]]u dve ruské balistické strely Točka-U s kazetovou muníciou. Na stanici sa v dôsledku prebiehajúcej evakuácie nachádzalo najmenej tisíc civilistov. 63 ľudí (vrátane 9 detí) na mieste zahynulo, 150 ľudí (z toho 34 detí) bolo ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Обстріл Краматорського вокзалу: реконструкція атаки, яка вбила 63 людей, від очевидців (фото) | url = https://freeradio.com.ua/obstril-kramatorskoho-vokzalu-rekonstruktsiia-ataky-iaka-vbyla-63-liudei-vid-ochevydtsiv-foto/ | vydavateľ = freeradio.com.ua | dátum vydania = 2023-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Death at the Station | url = https://www.hrw.org/video-photos/interactive/2023/02/21/death-at-the-station/russian-cluster-munition-attack-in-kramatorsk | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2023-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Použitie kazetovej munície proti obytným oblastiam, naviac zjavne civilným cieľom je považované za porušenie vojnového práva. 13. apríla sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť vlajkovú loď Ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], [[Moskva (raketový krížnik)|krížnik Moskva]] protilodnými strelami [[R-360 Neptun]]. Vzniknutý požiar sa posádke nepodarilo uhasiť a loď sa 14. apríla potopila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa-potopil/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 19. apríla po asi dvojtýždňovej operačnej prestávke ruské sily obnovili ofenzívu na fronte medzi Charkovom a Doneckom, resp. od Izjumu po Mykolajiv. Ruské jednotky však nedostali posily ani náhrady za straty, ktoré utrpeli v predošlých bojoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022042000000360 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sjevjerodoneck a Lysyčansk === [[Súbor:Sievierodonetsk after Russian shelling on 6 April 2022 (03).jpg|náhľad|Zničená zástavba obytných domov v Sjevjerodonecku v apríli 2022.]] Ruským silám sa postupne podarilo zatláčať ukrajinskú obranu. Cieľom ich ofenzívy bolo vytlačiť ukrajinské sily z Luhanskej oblasti. 23. mája ruské sily vstúpili do mesta [[Lyman]] a do 26. mája mesto dobyli. Útočili tiež západne a severne od [[Sjevjerodoneck]]a na [[Kreminna]] a [[Lysyčansk]]. Z juhu útočili na [[Avdiivka|Avdiivku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: TS OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022052500000470 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Veľmi ťažké boje prebiehali v priebehu leta v oblasti [[Sjevjerodoneck]]a, posledného miesta v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na sever od Severného Donca pod kontrolou Ukrajinskej armády. Ruské vojská a sily [[Luhanská ľudová republika|LNR]] a [[Donecká ľudová republika|DNR]] sa pokúšali mesto dobyť, ale aj [[Obkľúčenie|obkľúčiť]] útokom na [[Popasna|Popasnú]], ktorú sa im 8. mája podarilo dobyť. Ďalší postup smerom na západ a sever bol však zastavený. Keďže sa Rusom nepodarilo prekročiť Donec, úplné obkľúčenie Ukrajinských síl v oblasti nenastalo. V týchto miestach však pretrvávali najostrejšie boje s mohutným využitím delostrelectva. Najmenšie zisky inváznych síl nastali na pôvodnom fronte medzi DNR a zvyškom Ukrajiny, ktorý je mohutne opevnený a obsadený najlepšie pripravenými jednotkami ukrajinskej armády. 3. júla ruské sily obsadili [[Lysyčansk]]. Ruské invázne jednotky následne pokračovali do priľahlej Doneckej oblasti, aby zaútočili na mestá [[Sloviansk]] a [[Bachmut]]. V priebehu druhej polovice leta postupne dynamika ruského postupu ustala. Čiastočne k tomu prispeli aj ukrajinské útoky na ruské sklady munície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ponomarenko | meno = Ilia | autor = Ilia Ponomarenko | odkaz na autora = | titul = Ukraine targets Russia’s ammunition depots, undermining its artillery advantage | url = https://kyivindependent.com/national/1234 | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pád Mariupoľa === Ruskému postupu na juhovýchodnom fronte bránili ukrajinské sily obkľúčené v [[Mariupoľ|Mariupoli]]. Mariupoľ bol plne obkľúčený ruskými silami 18. apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Šojgu tvrdí, že Rusko kontroluje celý Mariupol okrem Azovstalu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/sojgu-tvrdi-ze-rusko-kontroluje-cely-mariupol-okrem-azovstalu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Mesto bolo počas vyše dvojmesačného obliehania ťažko poškodené. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>Ukrajinskí predstavitelia mesta uvádzajú až 21-tisíc mŕtvych civilistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Pod troskami domov v Mariupole bežne nachádzajú desiatky mŕtvol | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/pod-troskami-domov-v-mariupole-bezne-nachadzaju-desiatky-mrtvol/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 20. mája sa vzdali poslední obrancovia Mariupoľa, ktorí sa ukrývali v krytoch civilnej obrany pod oceliarňou [[Azovstaľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022051800000405 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mariupoľ tak padol do rúk Rusom. Po dobití mesta sa ruské úsilie preorientovalo na Luhanskú a Doneckú oblasť. === Ostatné bojiská === V Južnom operačnom priestore sa situácia výrazne nemenila. Bojové aktivity na južnom fronte sa obmedzili na ostreľovanie a menšie útoky. Ruské sily delostrelectvom napádali nástupné smery ukrajinských jednotiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> 9. augusta 2022 ukrajinské sily napadli letisko [[Saky]] na Kryme, pričom zničili najmenej 8 odstavených lietadiel. V priebehu leta Ukrajinci viackrát avizovali, že začnú protiofenzívu a ich cieľom bude oslobodenie južných regiónov. Ruské sily postupne začali v Chersonskej oblasti budovať trvalé opevnenia a pripravovať sa na obranu. == Anexia a ukrajinské protiofenzívy (6. september – 11. november) == === Severozápadný front === 6. septembra 2022 ukrajinské sily spustili prekvapivú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, ktorá sa začala postupom pri [[Balaklija|Balaklii]]. Do 12. septembra ukrajinská protiofenzíva v tomto priestore spôsobila výrazný ústup ruských síl. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť dôležité križovatky [[Izjum]] a [[Kupiansk]]. 13. septembra ukrajinské sily prekročili rieku [[Oskiľ]] pri mestečku [[Borova]]. Od 17. septembra postupne vybudovali niekoľko predmostí na ľavom (východnom) brehu Oskiľu. Napokon 1. októbra oslobodili [[Lyman]]. === Situácia v Rusku === 21. septembra vyhlásil Vladimir Putin čiastočnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]], ktorá sa má týkať asi 300-tisíc [[Záložník (vojsko)|záložníkov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-vyhlasil-ciastocnu-mobilizaci/661783-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-21 | dátum prístupu = 2022-10-08 }}</ref> Jedná sa o prvú mobilizáciu v Rusku od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Nezávislé ruské zdroje, napr. [[Novaja Gazeta]] predpokladajú, že povolaných bude až milión ľudí.<ref>Michaela Lacková: [https://www.mod.gov.sk/data/att/156032.pdf Ukrajina, Slovensko a svet.] Obrana, 10 s. 23</ref> 28. októbra 2022 Ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] oznámil ukončenie mobilizácie. Požadovaný počet 300 000 mobilizovaných – bol splnený. Podľa ministra je 218 000 povolaných ešte vo výcviku, 82 000 už bolo vyslaných na [[Ukrajina|Ukrajinu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = SOBOTKA | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Šojgu ukončil mobilizaci | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/valka-na-ukrajine-sojgu-ukoncil-mobilizaci-40412971 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Mobilizácia v Rusku bola veľmi problematická. Mnohí nedostali vojenskú výstroj alebo boli poslaní priamo na front bez prípravy. Ruská prokuratúra neskôr uznala, že asi 9000 odvedencov bolo mobilizovaných protiprávne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko muselo poslať domov viac ako 9 000 ilegálne mobilizovaných ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/01/rusko-muselo-poslat-domov-viac-ako-9-000-ilegalne-mobilizovanych-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa 11. januára 2023 ruský minister obrany Sergej Šojgu vymenoval gen. [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|Valerija Gerasimova]] namiesto Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa ruských síl v bojoch proti Ukrajine. Gen. Surovikin bol menovaný do funkcie Gerasimovovho zástupcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia appoints top soldier Gerasimov to oversee Ukraine campaign | url = https://www.reuters.com/world/europe/russia-appoints-gerasimov-top-commander-ukraine-2023-01-11/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2023-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Južný front === [[Súbor:2022 Kherson Counteroffensive.png|náhľad|Mapa ukrajinskej ofenzívy smerom na Cherson.]] Koncom septembra 2022 zorganizovali ruskí predstavitelia na Ukrajine referendá o [[Anexia|anexii]] okupovaných území Ukrajiny vrátane [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]], ako aj v ďalších okupovaných oblastiach - [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Oficiálne výsledky ukrajinská vláda a jej spojenci odsúdili ako sfalšované. Ruské okupačné úrady tvrdia, že prevažná väčšina ich obyvateľov sa vyjadrila v prospech pripojenia k Rusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = V okupovaných častiach Ukrajiny sa skončilo hlasovanie o pripojení sa k Rusku | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/v-okupovanych-castiach-ukrajiny-sa-skoncilo-hlasovanie-o-pripojeni-sa-k-rusku/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa 30. septembra 2022 oznámil Vladimir Putin v príhovore k obom komorám ruského parlamentu anexiu [[Donecká oblasť|ukrajinskej Doneckej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]], Chersonskej a Záporožskej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil štyri ukrajinské oblasti za územie Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/putin-vyhlasil-styri-ukrajinske-oblasti-za-uzemie-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[Ukrajina]], [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]], [[Európska únia]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]] anexiu odsúdili. 8. októbra ráno došlo k výbuchu a poškodeniu [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý spája [[Krym (polostrov)|Krym]] z východu s [[Tamanskij poluostrov|Tamanským polostrovom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Na Kerčskom moste došlo k silnému výbuchu a požiaru | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/na-kercskom-moste-doslo-k-silnemu-vybuchu-a-poziaru/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Toho istého dňa (8. októbra) Ruské ministerstvo obrany oznámilo menovanie nového veliteľa „''Zjednotenej skupiny vojsk v oblasti špeciálnych vojenských operácií''“ armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]], ktorý dovtedy velil Južnej skupine vojsk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Moskva vymenovala nového veliteľa ruských síl nasadených na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/moskva-vymenovala-noveho-velitela-ruskych-sil-nasadenych-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 22. októbra 2022 proruské úrady v Chersonskej oblasti vyzvali obyvateľov mesta Cherson, aby sa okamžite evakuovali z dôvodu postupujúcej ukrajinskej protiofenzívy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okamžite opustite mesto, vyzýva civilistov okupantská správa Chersonu​ | periodikum = HNonline.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hnonline.sk/svet/96047602-okamzite-opustite-mesto-vyzyva-civilistov-okupantska-sprava-chersonu | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-22 | dátum prístupu = 2022-10-23 }}</ref> 29. októbra 2022 Ukrajina uskutočnila kombinovaný útok lietajúcimi a plávajúcimi dronmi na [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskú flotilu]] v prístave [[Sevastopoľ]] na Kryme. Počas útoku bola zasiahnutá a poškodená aj vlajková loď flotily [[Admiral Makarov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krym. Dym nad portem w Sewastopolu. Doniesienia o pożarze flagowego rosyjskiego okrętu​ | periodikum = polsatnews.pl | odkaz na periodikum = | url = https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2022-10-29/krym-dym-nad-portem-w-sewastopolu-doniesienia-o-plonacym-statku/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Jednalo sa o najväčší útok dronov na [[Sevastopoľ]] od začiatku vojny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Pravda | odkaz na autora = | titul = Útok dronov na Sevastopoľ je podľa proruského gubernátora najväčším od začiatku vojny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/645336-utok-dronov-na-sevastopol-je-podla-proruskeho-gubernatora-najvacsim-od-zaciatku-vojny/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref> Rusko po útoku na Čiernomorskú flotilu pozastavilo dohodu o obchode s obilím. Dohodu však naďalej podporovalo Turecko, ktoré v ochrane obchodných lodí naďalej pokračovalo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, Novinky| odkaz na autora = | titul = Rusko po útoku na Černomořskou flotilu pozastavuje dohodu o obchodu s obilím | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-rusko-pozastavuje-dohodu-o-obchodu-s-obilim-40413001 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Po nukleárnom a energetickom vydieraní to Putin skúša cez obilie. Zatiaľ mu to kazí Erdogan | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3086867/po-nuklearnom-a-energetickom-vydierani-to-putin-skusa-cez-obilie-zatial-mu-to-kazi-erdogan/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-31 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské prístavy napriek pozastaveniu dohody zo strany Ruska opustili lode s obilím | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/ukrajinske-pristavy-napriek-pozastaveniu-dohody-zo-strany-ruska-opustili-lode-s-obilim/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rusi neskôr svoje odstúpenie od zmluvy odvolali. 11. novembra ukrajinské sily vstúpili do [[Cherson]]u, odkiaľ v predošlých dňoch ustupovali ruské jednotky. Pri ich ústupe bol zničený [[Antonivskyj most]], ktorý je dôležitou kominikáciou cez Dneper.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Cherson je už takmer úplne pod kontrolou ukrajinskej armády | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/cherson-je-uz-takmer-uplne-pod-kontrolou-ukrajinskej-armady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Pri Chersone sa zrútil strategický Antonivskyj most | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pri-chersone-sa-zrutil-strategicky-antonivskyj-most/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Bitka o Bachmut a budovanie ruskej obrany (11. november 2022 - 7. jún 2023) == === Východný front === [[Súbor:Bakhmut during the battle (2023-04-05), frame 16531.jpg|náhľad|Južná časť Bachmutu počas bojov o mesto, 5. apríl 2023.]] Po porážke v Chersonskej a Charkovskej oblasti sa od konca leta ruské jednotky a žoldnieri [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]] zamerali na mesto [[Bachmut]], ktoré predstavuje dôležitú križovatku na ceste ku [[Kramatorsk]]u a [[Sloviansk]]u, čo by Rusom otvorilo cestu k útoku na posledné mestá v Doneckej oblasti držané Ukrajincami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Pokračovali boje o mesto Bachmut | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-pokracovali-boje-o-mesto-bach/683416-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-26 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Ruským silám sa podarilo zatlačiť ukrajinské sily severne od Bachmutu útokom na [[Soledar]], nad ktorým po ťažkých bitkách a skoro úplnom zničení prevzali 13. januára kontrolu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda sa stiahla z mesta Soledar | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-sa-stiahla-z-mesta-s/689710-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-25 | dátum prístupu = 2023-03-02}}</ref> Počas februára ruské jednotky zvýšili tlak na mesto a v jeho okolí dosiahli väčší postup, čím ohrozili zásobovacie trasy ukrajinských obrancov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ONLINE: O Bachmut bojujú desaťtisíce vojakov, otvára cestu k ďalším mestám Donbasu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658812-online-o-bachmut-bojuju-desattisice-vojakov-otvara-cestu-k-dalsim-mestam-donbasu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> O mesto sa viedli ťažké pouličné boje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Rusi zosilňujú útoky na Bachmut. Armáda bude zvažovať všetky možnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23141928/ukrajinci-zvazuju-strategicke-stiahnutie-z-bachmutu-v-meste-je-stale-asi-4500-civilistov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Ruským vojskám sa postupne podarilo mesto obísť a zovrieť ho zo severu aj z juhu. Ukrajinci boli stále schopní udržiavať cestné spojenie. V prvých májových dňoch sa ukrajinské sily držali už iba v jeho západnej časti, čo predstavovalo menej ako 20% mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = V Bachmute sa bojuje o každý dom. Tí, ktorí sa nestihli evakuovať, riskujú pri odchode vlastný život | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/04/v-bachmute-sa-bojuje-o-kazdy-dom-ti-ktori-sa-nestihli-evakuovat-riskuju-pri-odchode-vlastny-zivot/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Mesto však z viacerých príčin neboli ochotní vyprázdniť. === Južný front === Počas februára sa v Doneckej oblasti v okolí mesta [[Vuhledar]] odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vuhledar zažil doteraz najväčšiu tankovú bitku vojny na Ukrajine | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658771-vuhledar-zazil-doteraz-najvacsiu-tankovu-bitku-vojny-na-ukrajine/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Ruská strana v nej podľa ukrajinskej armády prišla o najmenej 130 tankov a obrnených vozidiel, výška ukrajinských strát nie je známa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ďalšie ruské fiasko. Pri Vuhledare sa odohrala najväčšia tanková bitka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23142141/ukrajina-rusko-vojna-vuhledar-tankova-bitka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> === Útoky na energetickú infraštruktúru === [[Súbor:Kyiv after Russian shelling, 2022-10-10 (073).webp|náhľad|Horiace civilné autá a obete v Kyjeve po raketových útokoch 10. októbra 2022.]] 10. októbra 2022 ruské sily uskutočnili mohutné vzdušné útoky, za použitia [[Strela s plochou dráhou letu|striel s plochou dráhou letu]] a [[dron]]ov, na ukrajinskú energetickú sústavu. Už 12. októbra 2022 bolo oznámené, že údery zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry [[Ukrajina|Ukrajiny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajina: Rusi zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/uaPOIhr/vojna-na-ukrajina-rusi-zasiahli-priblizne-30-percent-energetickej-infrastruktury/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-12 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}</ref> Ruská strana pri útokoch okrem vlastných rakiet vo väčšej miere začala používať aj drony [[HESA Šáhid-131|Šáhid-131]] a [[HESA Šáhid-136|Šáhid-136]] iránskej výroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko malo pri útokoch na Ukrajine doposiaľ použiť vyše štyri stovky iránskych dronov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/rusko-malo-pri-utokoch-ukrajine-doposial-pouzit-vyse-styri-stovky-iranskych-dronov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia: Rusko už útočí na Ukrajine iránskymi dronmi z novej dodávky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/britania-rusko-zacina-na-ukrajine-u/680001-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-09 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref> 15. novembra pri jednom z najsilnejších ruských leteckých úderov zasiahla zlyhaná ukrajinská protilietadlová raketa systému S-300 poľskú prihraničnú obec Przewodów ([[Gmina Dołhobyczów]]). [[Výbuch rakety v Poľsku v roku 2022|Explózia rakety]] usmrtila 2 osoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na poľskú obec vlani dopadla strela odpálená Ukrajincami, potvrdili experti | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/na-polsku-obec-vlani-dopadla-strela-odpalena-ukrajincami-potvrdili-experti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pri útokoch dochádzalo k použitiu nepresnej munície, čo malo opakovane za následok zásahy nevojenských cieľov. Napr. 14. januára 2023 zasiahla ruská protilodná strela [[Ch-22]] deväťposchodovú obytnú budovu v meste [[Dnipro]]. Strela s hlavicou o hmotnosti asi 1000&nbsp;kg zničila jeden vchod a 236 bytov. K 19. januáru ukrajinské úrady uvádzali 46 obetí (vrátane 6 detí) a 80 zranených, z ktorých bolo (12 v kritickom stave). 11 osôb bolo nezvestných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Strana.ua | odkaz na autora = | titul = Čislo bogibšich v Dnipre uveličilos do 45 čelovek, sredi nich 6 detej / Число погибших в Днепре увеличилось до 45 человек, среди них 6 детей | url = https://strana.news/news/422114-kolichestvo-zhertv-posle-raketnoho-udara-po-mnohoetazhke-v-dnepre-uzhe-45-chelovek.html | vydavateľ = strana.news | dátum vydania = 2023-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana proti tomuto typu rakiet nemá možnosť obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský útok v Dnipru má už 35 obětí. Šance na záchranu nezvěstných klesá | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3557835-rusky-utok-na-civilni-dum-v-dnipru-ma-uz-ctrnact-obeti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2023-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Podobný incident, keď ruská raketa zasiahla bytový dom sa stal 28. apríla 2023 v meste [[Umaň]]. Zahynulo 23 ľudí z toho 6 detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Europe | meno = Novaya Gazeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine wraps up rescue effort in Uman, where Russian strike on residential building killed 23 people | url = https://novayagazeta.eu/articles/2023/04/29/ukraine-wraps-up-rescue-effort-in-uman-where-russian-strike-on-residential-building-killed-23-people-en-news | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 2023-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Flood in Kherson Oblast, 2023-06-10.jpg|náhľad|Letecký záber na zaplavené domy v Chersonskej oblasti po poškodení Kachovskej priehrady.]] Ruské útoky na energetickú infraštruktúru do konca roka 2022 odstavili 30 - 40 % ukrajinských elektrární a spôsobili opakované výpadky dodávok elektriny po celej krajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frantová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko zničilo tretinu ukrajinských elektrární. Ohrozuje to aj Slovensko? (odpovede) | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23038179/ruske-utoky-na-ukrajinske-elektrarne-ovplyvnuju-europu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-20 | dátum prístupu = 2023-01-09}}</ref> Ruské bombardovanie prevažne civilných cieľov napokon malo za následok prísľub dodávok západných protilietadlových systémov [[MIM-104 Patriot|Patriot]] a [[IRIS-T|IRIS-T SLM]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Padá ďalšie tabu, Američania pošlú Ukrajincom systém Patriot. Ako dokáže ochrániť Ukrajinu? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3152074/pada-dalsie-tabu-americania-poslu-ukrajincom-system-patriot-ako-dokaze-ochranit-ukrajinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina už dostala od Nemecka systém protivzdušnej obrany IRIS-T, píše magazín Der Spiegel | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/ukrajina-dostala-nemecka-system-protivzdusnej-obrany-iris-t-pise-magazin-der-spiegel | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2023-03-06}}</ref> 6. júna 2023 došlo k výbuchu a následnej deštrukcii [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej priehrady]] obsadenej ruskými jednotkami. Došlo k zaplaveniu ruskom okupovaných aj ukrajinských území. == Ukrajinská ofenzíva (8. jún 2023 - 1. december 2023) == V júni 2023 ukrajinské sily postupne spustili sériu ofenzívnych akcií na viacerých frontoch vrátane Doneckej, Záporožskej a ďalších oblastí. 8. júna 2023 bolo oznámené, že protiofenzívne snahy sa sústredili v blízkosti miest [[Orichiv]] (v smere na centrum ruskej obrany pri meste [[Tokmak]]), [[Velyka Novosilka]], [[Huľajpole]] a [[Bachmut]]. Ukrajinské útoky od začiatku čelili tvrdému odporu ruských síl. Niektoré zdroje, napr. americký think-tank [[Institute for the Study of War|ISW]], označil ruské obranné úsilie za „netypický stupeň koherencie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 8, 2023 | url = https://understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V priebehu júna a júla bol ukrajinský postup pomalý a nedosiahol žiadne významnejšie úspechy. Ukrajinci zaznamenali postup v okolí [[Bachmut]]u, kde si zlepšili svoje pozície obsadením viacerých výšin v okolí mesta. Mierne postúpili aj západne od [[Siversk]]a a juhovýchodne od [[Orchivu]]. Postup spomaľovali hlavne ruské mínové polia a snahy Ukrajincov minimalizovať straty ťažkej techniky. Ukrajinci systematicky napádali ruské zásobovacie základne a venovali sa intenzívne útokom na ruské delostrelecké systémy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lean on the Barrage: The Role of Artillery in Ukraine's Counteroffensive | url = https://rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/lean-barrage-role-artillery-ukraines-counteroffensive | vydavateľ = rusi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Postupne sa im podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli. 11. júla bol pri raketovom útoku pomocou striel [[Storm Shadow]] v Záporožskej oblasti zabitý ruský generálporučík [[Oleg Jurijevič Cokov|Oleg Cokov]], ktorý pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa ruského [[Južný vojenský okruh|Južného vojenského okruhu]], čím sa stal najvyššie postaveným ruským dôstojníkom zabitým počas vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spencer | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainians kill Russian general with British-supplied missile | url = https://www.thetimes.co.uk/article/ukrainians-kill-top-russian-general-with-british-supplied-missile-dxfkc5cqw | vydavateľ = thetimes.co.uk | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské sily začali v júli odľahčujúce útoky na ukrajinské pozície severne od [[Kupiansk]]a v Charkovskej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Confirms Major Russian Attack in North-Eastern Lyman-Kupyansk Sector | url = https://www.kyivpost.com/post/19586 | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri ruské sily podnikli ofenzívne akcie proti výbežku frontu pri [[Avdijivka|Avdijivke]] v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, October 19, 2023 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-october-19-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruské sily utrpeli pri ofenzíve ťažké straty, ale prinútili Ukrajincov do oblasti stiahnuť niektoré jednotky, ako 47. mechanizovanú brigádu a 1. tankovú brigádu. [[Súbor:Hroza after missile strike, 2023-10-05 (18).jpg|náhľad|Zvyšky ruskej rakety, ktorá zasiahla posedenie na pamiatku zosnulého v obci Hroza.]] 5. októbra 2023 po 13. hodine ruská raketa [[9K720 Iskander|Iskander]] zasiahla reštauračné zariadenie v obci [[Hroza]] (Kupiansky rajon Charkovskej oblasti), kde práve prebiehal [[Pohrebná hostina|kar]] po pohrebe obyvateľa obce, ktorý padol vo vojne. Zahynulo 59 ľudí (36 žien, 22 mužov, 1 šesťročný chlapec) a najmenej 7 bolo zranených. Pri útoku zahynulo viac než 10% predvojnovej populácie obce.<ref name="OHCHRoza">Ukraine: Report into Hroza missile attack 31 October 2023, [https://www.ohchr.org/en/documents/country-reports/attack-funeral-reception-hroza Dostupné online]</ref> Útok prebehol po informácii miestnych kolaborantov, že na pohrebe vojaka sa môžu účastniť jeho bývalí spolubojovníci. Vyšetrovanie OHCHR však nateraz nepotvrdilo, že by sa pohrebu zúčastnil akýkoľvek vojenský personál ani žiadny iný legitímny vojenský cieľ. 59 zabitých ľudí boli civilisti, ktorí sa nijak nezúčastnili vojenských akciách. Incident predstavuje jeden z najväčších útokov na ukrajinských civilistov od 24. februára 2022.<ref name="OHCHRoza"/> Útokom strelami [[MGM-140 ATACMS|ATACMS]] 17. októbra Ukrajinci zničili na letiskách v [[Berďansk]]u a [[Luhansk]]u 8 zaparkovaných vrtuľníkov a 15 ďalších poškodili. Zároveň poškodili prostriedky protivzdušnej obrany, sklady paliva a munície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oryx says nine Russian helicopters destroyed, 15 damaged, in Ukraine’s October 17 attack | url = https://meduza.io/en/news/2023/10/23/oryx-says-nine-russian-helicopters-destroyed-15-damaged-in-ukraine-s-october-17-attack | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri sa ukrajinskej námornej pechote podarilo prekročiť Dneper v Chersonskej oblasti pri dedine [[Krynky (Chersonská oblasť)|Krynky]], kde vybudovali malé predmostie, ktoré sa ruským silám nedarilo do konca roka zlikvidovať. Od októbra však už ukrajinské sily neboli schopné ďalej viesť významnejšie ofenzívne akcie pozdĺž celého frontu, ani v hlavnom smere na [[Mariupoľ]], [[Berďansk]] a [[Melitopoľ]]. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra aj ukrajinský prezident Zlenskyj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj priznal, že ukrajinská ofenzíva nepriniesla želané výsledky. Dôvodom je podľa neho nedostatok zbraní a vojakov | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/zelenskyj-priznal-ze-ukrajinska-ofenziva-nepriniesla-zelane-vysledky-dovodom-je-podla-neho-nedostatok-zbrani-a-vojakov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Boje na mori === 4. augusta bola pri [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorosijsku]] ťažko poškodená ukrajinským námorným dronom ruská výsadková loď triedy Ropucha [[Olenegorskij Gorňak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Audacious Ukrainian sea drone attack at Novorossiysk leaves Russian warship listing badly | url = https://news.yahoo.com/audacious-ukrainian-sea-drone-attack-085500859.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly9lbi53aWtpcGVkaWEub3JnLw&guce_referrer_sig=AQAAAAMfEf5vqaiZd2rvu29x8svkTBZ1rpIldgqwlZdFGi3O38bo63mvhAqj_8PSjoiSyyxlTN3at3fCGGxL_pWrcgUgCj2gy5ExCPCcqJjq5hh3A0cEZdHOj4o7hl4vrTO-cEBp6Z4S_DQ972Wn9A2shLZmnD9T24Vra5ic6Ja_3Rqo | vydavateľ = news.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> 13. septembra 2023 bola v Sevastopole zasiahnutá a ťažko poškodené pravdepodobne útokom lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] ponorka [[Rostov-na-Donu (ponorka)|Rostov-na-Donu]] u a výsadková loď [[Minsk (loď triedy Ropucha)|Minsk]]. Tieto útoky významne oslabili ruskú čiernomorskú flotilu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina porazila ruské námorníctvo v Čiernom mori | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/683714-ukrajina-porazila-ruske-namornictvo-v-ciernom-mori/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-29 }}</ref> === Vzbura Vagnerovej skupiny === [[Súbor:Tank with flowers in muzzle.jpg|náhľad|Tank Vagnerovej skupiny na nákladnom prívese počas vzbury v Rostove nad Donom 24. júna 2023.]] 24. júna Vagnerova skupina pod vedením [[Jevgenij Viktorovič Prigožin|Jevgenia Prigožina]] v dôsledku snáh ruského Ministerstva obrany o svoje začlenenie do armádnej štruktúry, ale aj ďalším faktorom, spustila krátku vzburu proti ruskému ministerstvu obrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘There’s nobody on earth who can stop them’ What Wagner Group veterans have to say about Yevgeny Prigozhin’s armed rebellion | url = https://meduza.io/en/feature/2023/06/25/there-s-nobody-on-earth-who-can-stop-them | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prigožinove jednotky sa stiahli z Ukrajiny a bez odporu obsadili [[Rostov nad Donom]], ktorý je jedným z hlavných oporných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine. Odkiaľ začali postup cez [[Voronež]] na [[Moskva|Moskvu]]. Putin najprv Prigožina a jeho stúpencov označil za zradcov, ale po približne 24 hodinách pristúpil Prigožin k dohode údajne sprostredkovanej bieloruským prezidentom [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenkom]], ukončil postup na Moskvu s prísľubom beztrestného odchodu do Bieloruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = With Russia revolt over, mercenaries’ future and direction of Ukraine war remain uncertain | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-wagner-prigozhin-belarus-deal-6782455ddc4234816bfb2d7d388d8a9a | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2023-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V dôsledku vzbury bol z funkcie zástupcu veliteľa špeciálnej vojenskej operácie ako aj veliteľa vzdušno-kozmických síl RF odvolaný gen. [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Surovikin]]. Jevgenij Prigožin zahynul s časťou vedenia Vagnerovej skupiny pri leteckej nehode 23. augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Medzi mŕtvymi bol aj veliteľ skupiny [[Dmitrij Valerievič Utkin|Dmitrij Utkin]]. == Opotrebovacia vojna (1. december 2023 - súčasnosť) == === Pozemné boje === V priebehu decembra a začiatkom januára pokračoval tlak ruských síl na [[Avdijivka|Avdijivku]] a [[Bachmut]]. Ruské sily koncom decembra obsadili zvyšky zničeného mesta [[Marjinka]], o ktoré sa intenzívne bojovalo od začiatku invázie. Pôvodne mesto s 10 000 obyvateľmi bolo prakticky zrovnané so zemou. 8. februára bol odvolaný dovtedajší veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny gen. [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|Valerij Zalužnyj]]. Na poste ho nahradil gen. [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|Olexandr Syrskyj]], ktorý viedol úspešnú obranu Kyjeva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zalužnyj končí na čele ukrajinskej armády. Nahradí ho Syrskyj | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23280145/ukrajina-vojna-zaluznyj-koniec-odvolanie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-29 }}</ref> Prebiehali diskusie o rozšírení brannej povinnosti na nižšie ročníky, nakoľko ukrajinské ozbrojené sily mali problém s dopĺňaním strát. Ukrajinskú obranu naviac začal komplikovať nedostatok delostreleckej munície. Spojenci Ukrajiny po iniciatíve Česka začali organizovať koordinovaný nákup munície, aby situáciu Ukrajiny čo najviac uľahčili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prvú muníciu z českej iniciatívy môže dostať Ukrajina už o dva mesiace | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/municiu-ktoru-zaobstarala-ceska-iniciativa-moze-dostat-ukrajina-uz-o-par-mesiacov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Okolo 20. januára sa Rusom podarilo prelomiť južnú obranu mesta Avdijivka pri reštaurácii Carskaja ochota. Ruské sily intenzívne bombardovali mesto kĺzavými bombami, ktoré zhadzovali z oblasti desiatok kilometrov za frontom, kde boli v bezpečí pred ukrajinskou protivzdušnou obranou. Postupne tak likvidovali dôležité oporné body ukrajinskej obrany. Medzi poslednými sa držal opevnený bod zničenej protilietadlovej batérie, označovaný ako Zenit. Zvyšky ukrajinských síl sa z Avdijivky stiahli 17. februára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Avdijivka padla. Ukrajinskí vojaci sa stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/02/avdijivka-padla-ukrajinski-vojaci-sa-stiahli-aby-sa-vyhli-obkluceniu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Nedostatok delostreleckej munície pre Ukrajinu sa prestal prejavovať už v priebehu mája. Koncom apríla navyše Kongres USA uvoľnil po takmer pol ročnom blokovaní pomoc pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Americká snemovňa po mesiacoch schválila pomoc Ukrajine, ide o vyše 60 miliárd dolárov | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/americka-snemovna-po-mesiacoch-schvalila-pomoc-ukrajine-ide-o-vyse-60-miliard-dolarov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> 10. mája prekročili ruské jednotky rusko-ukrajinskú hranicu severne od Charkova a dvoch miestach postúpili asi o 10&nbsp;km. Jedna skupina postupovala smerom na juh východne od Travianskej vodnej nádrže smerom k Charkovu a druhá smerom na [[Vovčansk]], ktorý je dôležitou križovatkou. Ruské jednotky v prvých dňoch ofenzívy úspešne postupovali aj vďaka vyradeniu ukrajinských pozorovacích dronov a taktike postupu menších skupín vojakov s ľahkou výzbrojou. Ruský postup zastavili protiútoky ukrajinských jednotiek stiahnutých z iných častí frontu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi sa snažia prelomiť obranu na severe Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda posiela posily | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/05/rusi-sa-snazia-prelomit-obranu-na-severe-charkovskej-oblasti-ukrajinska-armada-posiela-posily/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V lete pokračovali hlavne intenzívne boje na Doneckom fronte. V júli Rusi rozšírili výbežok severozápadne od Avdijivky a 19. júla dosiahli prielom, ktorý im umožnil začať postupovať k operačne významnému mestu [[Pokrovsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The fall of Prohres A new Russian breakthrough threatens Ukraine’s supply lines at the most vulnerable part of the front | url = https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/the-fall-of-prohres | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšia ofenzíva v smere na mesto [[Toreck]] sa začala 18. júna, jej cieľom je obkľúčiť [[Časiv Jar]] z juhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 21, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinci zároveň v júli definitívne ustúpili z dediny Krynky na východnom brehu Dnepra, o ktorú viedli ťažké boje od augusta 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cole | meno = Brendan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Troops Abandon Village That Became Symbol of 2023 Counteroffensive | url = https://www.newsweek.com/russia-ukraine-kherson-dnieper-krynki-1926252 | vydavateľ = newsweek.com | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> 6. augusta 2024 Ukrajina začala prekvapivú ofenzívu na ruské pohraničné územie [[Kurská oblasť|Kurskej]] a v menšej miere aj [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej oblasti]]. Hlavná os počiatočného postupu sa sústredila smerom na mestečko [[Sudža]]. Ukrajinské sily túto dôležitú križovatku do 12. augusta dobili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, August 13, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-august-13-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> 2. októbra 2024 ukrajinské armádne zložky informovali o stiahnutí svojich síl z mesta [[Vuhledar]]. Mesto, ktoré bolo dôležitou križovatkou a vzhľadom na svoju vyvýšenú pozíciu vhodným obranným bodom od začiatku ruskej invázie úspešne bránila ukrajinská 72. mechanizovaná brigáda. V dôsledku úspešných ruských obchvatných manévrov, ktoré postupne uzatvárali kliešte obkľúčenia boli ukrajinské sily nútené sa stiahnuť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eckel | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fall Of Vuhledar: What It Means For Ukraine’s Beleaguered Military | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-war-vuhledar/33143696.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Boje na mori === 25. decembra 2023 bola v dôsledku ukrajinského leteckého útoku v prístave [[Feodosija]] na Kryme potopená transportná loď [[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|triedy Ropucha]] Novočerkassk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service, RFE/RL's Russian Service | odkaz na autora = | titul = News | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-drones-attack-war-novocherkassk-ship-air-strike/32749027.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Loď podľa ukrajinských správ niesla zásoby dronov alebo delostreleckej munície. 31. januára 2024 ukrajinské námorné drony zasiahli v Čiernom mori ruskú korvetu [[Projekt 1241|triedy Tarantul]] Ivanovec a spôsobili jej potopenie. O dva týždne neskôr, 14. februára, rovnaký typ ukrajinských námorných dronov zasiahol a potopil ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov ([[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|trieda výsadkových lodí Ropucha]]). === Vzdušné útoky === 29. decembra ruské sily podnikli jeden z najväčších náletov na Ukrajinu, pri ktorom použili okolo 122 resp. 158 rakiet a dronov. Z toho asi 87 striel s plochou dráhou letu a 27 dronov sa podarilo ukrajincom zostreliť. Avšak asi 20 balistických striel sa zostreliť nepodarilo. Po celej krajine zahynulo najmenej 30 ľudí a ďalších bolo 160 ranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = В МВД сообщили о 30 погибших и более 160 раненых в результате утренней атаки | url = https://www.pravda.com.ua/rus/news/2023/12/29/7435141/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poland reports airspace incursion as Russia launches huge strike on Ukraine | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2023/dec/29/russia-launches-huge-wave-missile-strikes-ukraine | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2023-12-30 }}</ref> Ukrajinci viedli ofenzívu leteckými dronmi proti ruským ropným rafinériám. Od začiatku roku 2024 zasiahli najmenej 9 rafinérii v západnej časti Ruska. Letecké raketové útoky na ukrajinské územie pokračovali aj v marci, keď v skorých ranných hodinách noci 22. marca podnikli ruské sily jeden z najväčších útokov, pri ktorom použili asi 60 dronov a 90 rakiet.<ref name="22-march">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service | odkaz na autora = | titul = Ukraine Hit By Widespread Blackouts After Massive Russian Assault | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-strikes-power/32872539.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poškodená bola energetická infraštruktúra v [[Charkov]]e (zničená Zmijivská tepelná elektráreň), [[Záporožie|Záporoží]], [[Vinnycia|Vinnyci]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckom]] a [[Kryvyj Rih|Kryvom Rihu]]. Zvlášť vážne škody utrpela vodná elektráreň [[DniproHES]] pri [[Záporožie|Záporoží]], ktorú vyradili z prevádzky po zásahu 8 raketami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské útoky ťažko poškodili najväčšiu vodnú elektráreň na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-utoky-tazko-poskodili-najva/783246-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> Útok si vyžiadal životy najmenej 4 ľudí.<ref name="22-march"/> Jedna z ruských rakiet na krátku dobu prenikla aj do vzdušného priestoru Poľska. 24. marca bola zasiahnutá infraštruktúra ukrajinských podzemných zásobníkov zemného plynu spoločnosti [[Naftogaz]]. Pri útoku 29. marca bolo poškodených 5 z šiestich tepelných elektrární firmy DTEK. Zasiahnutá bola aj Kanivská a Dnesterská vodná elektráreň.<ref name="poltyuk">{{Citácia periodika | priezvisko = Polityuk | meno = Pavel | autor = Pavel Polityuk | odkaz na autora = | titul = The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ | issn = | vydavateľ = Reuters | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}</ref> 10. apríla boli poškodené elektrárne v okolí Odesy a Mykolajiva. 11. apríla zničil nálet Trypiľskú tepelnú elektráreň pri Kyjeve. 8. mája bola poškodená kritická energetická infraštruktúra pri meste [[Stryj (mesto)|Stryj]], v ktorého okolí sa nachádzajú dôležité zásobníky plynu.<ref name="poltyuk"/> Do konca apríla prišla Ukrajina o väčšinu svojich tepelných elektární. Ukrajina tak zostala do veľkej miery závislá na výrobe elektrickej energie v jadrových elektrárňach a dovoze.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23315801/rusko-vyradilo-z-prevadzky-takmer-vsetky-ukrajinske-tepelne-elektrarne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}</ref> Ukrajinským silám sa v septembri podarilo zasiahnuť viacero ruských veľkých muničných skladov pri obciach [[Okťabrskij (Tverská oblasť)|Okťabrskij]] a [[Toropec]] (Tverská oblasť) a pri [[Tichoreck]]u (Krasnodarský kraj).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda potvrdila stredajšie útoky na ruské ropné a muničné sklady | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23376719/ukrajinska-armada-potvrdila-stredajsie-utoky-na-ruske-ropne-a-municne-sklady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-29 | dátum prístupu = 2024-10-03 }}</ref> == Straty == Straty bojujúcich strán v prebiehajúcom ozbrojenom konflikte nie sú presne známe, nakoľko ani jedna zo strán detailne neinformuje o ich výške. O ruských aj ukrajinských zdrojoch sa všeobecne predpokladá, že zámerne zvyšujú počty hlásených obetí nepriateľských síl a zároveň bagatelizujú svoje vlastné straty v záujme zachovania [[Morálny stav vojsk|morálneho stavu]] vojsk a civilného obyvateľstva. Ruské spravodajské kanály prevažne prestali hlásiť počet ruských obetí. Rusko a Ukrajina, teda obe strany konfliktu priznali, že utrpeli „značné“ straty. Potvrdené straty ukrajinského civilného obyvateľstva k 10. decembru 2024 podľa OSN presahujú 12 340 zabitých a 27 836 ranených osôb na území kontrolovanom ukrajinskou vládou v období, kedy ku nim došlo, ďalších 2 151 zabitých a 3 110 ranených na území pod kontrolou Ruska v období, kedy ku nim došlo.<ref name="ohcr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protection of civilians Ukraine November 2024 update | url = https://ukraine.un.org/sites/default/files/2024-12/Ukraine%20-%20protection%20of%20civilians%20in%20armed%20conflict%20(November%20%202024)_ENG.pdf | vydavateľ = reliefweb.int | dátum vydania = 2024-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> OHCHR sa domnieva, že skutočné čísla sú podstatne vyššie. Oblasti, kde prebiehali intenzívne bojové akcie a/alebo sa nachádzajú v operačnom pásme bojujúcich strán, nie je možné dôkladne vyšetriť všetky prípady, alebo tu nemajú príslušné orgány žiadny prístup a preto stále čakajú na potvrdenie. Týka sa to napríklad [[Mariupoľ|Mariupolu]] (Donecká oblasť), [[Lysyčansk]]a, [[Popasná|Popasnej]] a [[Sjevjerodoneck]]a (Luhanská oblasť), kde existujú dôveryhodné svedectvá o mnohých civilných obetiach.<ref name="ohcr"/> {|class="wikitable plainrowheaders" |+ Potvrdené straty |- !scope="col"|Kategória !scope="col"|Potvrdené straty !scope="col"|Obdobie !scope="col"|Zdroj |- !scope="row"|'''Civilné obyvateľstvo''' |'''12 340''' zabitých a 27 836 ranených (na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, keď k stratám došlo)<br />2 151 zabitých a 3 110 ranených (na území okupovanom Ruskou federáciou, keď k stratám došlo) |24. február 2022 – 10. december 2024 |OSN<ref name="ohcr"/> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]], [[Národná garda Ukrajiny|Národná garda]], pohraničná stráž) |'''46 000''' mŕtvych, 380 000 ranených |24. február 2022 – 17. február 2025 |prezidentská kancelária Ukrajiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hodunova | meno = Kateryna | autor = | odkaz na autora = | titul = Over 46,000 Ukrainian soldiers killed since start of Russia's full-scale war, Zelensky says | url = https://kyivindependent.com/over-46-000-ukrainian-soldiers-killed-since-start-of-war-zelensky-says/ | vydavateľ = kyivindependent.com | miesto = | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]]) |'''65 542''' mŕtvych (potvrdených podľa mena, vrátane nebojových strát) |24. február 2022 – 17. február 2025 |UA Losses projekt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's losses in the war | url = https://ualosses.org/en/soldiers/ | vydavateľ = ualosses.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|'''Ruské sily'''<br />([[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojené sily]], [[Rosgvardia]], [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) |'''95 026''' mŕtvych (potvrdených podľa mena) |24. február 2022 – 21. február 2025 |[[BBC News Russian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Феликс Дзержинский и другие солдаты: что известно о потерях России в Украине за 813 дней войны | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c19dke344z0o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> & [[Mediazona]]<ref name="Mediazona">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediazona | odkaz na autora = | titul = Russian losses in the war with Ukraine. Mediazona count, updated | url = https://en.zona.media/article/2022/05/20/casualties_eng-trl | vydavateľ = en.zona.media | miesto = | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- !scope="row"|Sily '''[[Donecká ľudová republika|DĽR]]''' a '''[[Luhanská ľudová republika|LĽR]]''' |'''21 000 – 23 500''' mŕtvych |26. február 2022 – 30. september 2024 |[[Mediazona]]<ref name=Mediazona/> |- |} {|class="wikitable plainrowheaders" |+ Odhadované straty |- !scope="col"|Kategória !scope="col"|Odhadované a potvrdené straty !scope="col"|Obdobie !scope="col"|Zdroj |- ! rowspan="2" scope="row" |'''Civilisti''' |'''12 000''' zabitých, '''28 000''' zajatých |24. február 2022 – 10. december 2024 |ukrajinská vláda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = 28,000 Ukrainian Civilians in Russian Captivity, Human Rights Commissioner Says | url = https://www.kyivpost.com/post/25207 | vydavateľ = kyivpost.com | miesto = | dátum vydania = 2023-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- |'''1 911''' zabitých, '''6 834''' ranených |27. február 2022 – 12. august 2024 |DĽR a LĽR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 95 LPR residents killed in Ukrainian army strikes since February 17 - JCCC | url = https://lug-info.com/en/news/95-lpr-residents-killed-in-ukrainian-army-strikes-since-february-17-jccc | vydavateľ = lug-info.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>[https://ombudsman-dnr.ru/obzor-soczialno-gumanitarnoj-situaczii-slozhivshejsya-na-territorii-doneczkoj-narodnoj-respubliki-vsledstvie-voennyh-dejstvij-v-period-s-05-po-11-avgusta-2024/ БЗОР СОЦИАЛЬНО-ГУМАНИТАРНОЙ СИТУАЦИИ, СЛОЖИВШЕЙСЯ НА ТЕРРИТОРИИ ДОНЕЦКОЙ НАРОДНОЙ РЕСПУБЛИКИ ВСЛЕДСТВИЕ ВОЕННЫХ ДЕЙСТВИЙ В ПЕРИОД С 05 ПО 11 АВГУСТА 2024 г.]</ref> |- !scope="row"|'''Ukrajinské sily'''<br>(ozbrojené sily, národná garda, pohraničná stráž) |najemenj '''57 500''' zabitých a nejmenej '''250 000''' ranených |24. február 2022 – 10. október 2024 |americký odhad<ref name="NYT-10-10-2024"/> |- ! rowspan="4" scope="row" |'''Ruské a ostatné sily'''<br />(ozbrojené sily, Rosgvardia, FSB,<br />Wagnerova skupina, proruskí separatisti) |- | 404 700 – 564 000 zabitých a ranených |24. február 2022 – 20. február 2024 |odhad BBC News Russian<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 90 тысяч погибших: что известно о потерях России в Украине к концу января | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c93lklg89e8o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}</ref> |- |'''115 000''' zabitých, 500 000 ranených |24. február 2022 – 18. október 2024 |americký odhad<ref name="NYT-10-10-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = September Was Deadly Month for Russian Troops in Ukraine, U.S. Says | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2024/10/10/us/politics/russia-casualties-ukraine-war.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2025-02-24 }}</ref> |- |'''868 230''' zabitých a ťažko ranených |24. február 2022 – 24. február 2025 |ukrajinská vláda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} == Medzinárodné reakcie == [[Súbor:Countries supplying aid to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine]] [[Súbor:Countries supplying military equipment to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu]] * {{Minivlajka|Africká únia|w}} – Predseda [[Komisia|komisie]] [[Moussa Faki]] a [[predseda únie]] [[Macky Sall]] vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania. * {{Minivlajka|Európska únia|w}} – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní [[Európska rada|Európskej rady]] boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému [[SWIFT]], pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie [[Josep Borrell|Josepa Borrella]] o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergeja Lavrova]]. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]]. Oznámil to taliansky minister zahraničia [[Luigi Di Maio]], ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá. ** {{Minivlajka|Slovensko|w}} – Slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]], predseda vlády [[Eduard Heger]] a podpredsedníčka vlády [[Veronika Remišová]] odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov. ** {{Minivlajka|Česko|w}} – Politici na čele s [[Petr Fiala|Petrom Fialou]] a [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]] útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla [[Bezpečnostná rada štátu]]. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských [[konzul]]átov v [[Brno|Brne]] a [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] a prerušila činnosť českých konzulátov v [[Petrohrad]]e a [[Jekaterinburg]]u. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]] jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]] [[Pavel Rychetský]] navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na [[Medzinárodný trestný súd]] za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. [[Filip Neusser]] vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí. ** {{Minivlajka|Maďarsko|w}} – Premiér [[Viktor Orbán]] odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál. ** {{Minivlajka|Poľsko|w}} – Premiér [[Mateusz Morawiecki]] odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc. ** {{Minivlajka|Nemecko|w}} – Kancelár [[Olaf Scholz]] personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok [[1989]] alebo dokonca do [[19. storočie|19. storočia]] je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger. [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] ** {{Minivlajka|Litva|w}} – Litovský prezident [[Gitanas Nausėda]] podpísal dekrét o zavedení [[Výnimočný stav|výnimočného stavu]] v krajine. ::Tisíce bežných Litovčanov v malých sumách za tri a pol dňa v internetovej zbierke vyzbierali 5 miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu osvedčeného bojového dronu [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]] pre ukrajinskú armádu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Turecký výrobca dronu neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name="UA-spravodaj-02-6">{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> ** {{Minivlajka|Fínsko|w}} – Fínska premiérka [[Sanna Marinová]] [[28. február]]a uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany [[Antti Kaikkonen]] upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom. * {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny [[Guy Parmelin]] uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice [[RTS]] to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy [[dolár]]ov. * {{Minivlajka|Čína|w}} – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami. * {{Minivlajka|Irán|w}} – Minister zahraničia [[Hosejn Amírabdolláhján]] vyhlásil za príčinu invázie provokácie [[NATO]]. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie. * {{Minivlajka|Izrael|w}} – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Mikronézia|w}} – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident [[David Panuelo]].<ref name="teraz-mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikronézia prerušila vzťahy s Ruskom|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom/614749-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-25|dátum prístupu=2022-02-26}}</ref> * [[Súbor:International Criminal Court logo.svg|24px]] [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u – Vrchný žalobca [[Karim Khan]] oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné. * {{Minivlajka|Moldavsko|w}} – Moldavská prezidentka [[Maia Sanduová]] oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor. * {{Minivlajka|NATO|w}} – Generálny tajomník [[Jens Stoltenberg]] považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine. * {{Minivlajka|OSN|w}} – Generálny tajomník [[António Guterres]] apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok. * {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér [[Boris Johnson]], ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Zelenským]]. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú "podporu, aby už nikdy nebola napadnutá".<ref name="Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022">{{Citácia periodika | priezvisko= | meno= | autor= | odkaz na autora= | titul= Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022 | periodikum= Prime Minister′s office | odkaz na periodikum= |url=https://www.gov.uk/government/news/prime-minister-pledges-uks-unwavering-support-to-ukraine-on-visit-to-kyiv-9-april-2022 | issn= | vydavateľ= | miesto= London |dátum=2022-04-09|dátum prístupu=2022-04-09}}</ref> * {{Minivlajka|Spojené štáty americké|w}} – Prezident [[Joe Biden]] podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny. * {{Minivlajka|Turecko|w}} – Prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na [[Twitter]]i poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo. * {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}} – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel. == Reakcie finančných trhov == Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro. Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku [[2014]]. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] a na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP. == Sankcie == [[Súbor:Anonymous Screenshot 2022-02-26 150339.jpg|thumb|26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.]] === Politické === * 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]].<ref name="teraz-sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šéf talianskej diplomacie: Rusku sme pozastavili členstvo v Rade Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme-p/614938-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.<ref name="UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council | periodikum = UN | odkaz na periodikum = | url = https://news.un.org/en/story/2022/04/1115782 | issn = | vydavateľ = | miesto = New York | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko má pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880607/rusko-ma-pozastavene-clenstvo-v-rade-osn-pre-ludske-prava | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Diplomatické === * 24. februára 2022 česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v [[Brno|Brne]] a v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Česko zavrie svoje konzuláty v [[Petrohrad]]e a v [[Jekaterinburg]]u. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).<ref name="seznamzpravy-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šídlová | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Vztahy Ruska a Česka pod bodem mrazu. Zavře se i konzulát ve Varech | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu-zavre-se-i-konzulat-ve-varech-190138 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Poľsko v stredu 23. marca 2022 vyhostilo 45 ruských [[diplomat]]ov, ktorí boli označení za [[Špionáž|špiónov]]. Oznámil to poľský minister vnútra [[Mariusz Kamiňski]]. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo [[Varšava|Varšave]] bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] Sergej Andrejev za [[Persona non grata|nežiaducu osobu]] označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov za špionáž | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867973/polsko-zrejme-vyhosti-styri-desiatky-ruskych-diplomatov-za-spionaz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref> === Kultúrne === 25. februára 2022 [[Európska vysielacia únia]] oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže [[Eurovízia]], ktorá sa má konať 10. až 14. mája v [[Turín]]e.<ref name="teraz-rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurovizii">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nemôže zúčastniť na Eurovízii za vpád na Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurov/614971-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Športové === * Inváziu odsúdili [[Medzinárodný olympijský výbor]] a [[Medzinárodný paralympijský výbor]]. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov.<ref name="teraz-olympijsky-vybor-vyzyva-na-zrusenie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Olympijský výbor vyzýva na zrušenie podujatí v Rusku a Bielorusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/mov-vyzval-federacie-aby-zrusili-vse/614956-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na [[Zimné paralympijské hry 2022|Zimných paralympijských hrách 2022]] v [[Peking]]u. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.<ref name="irozhlas-zimni-paralympiada-bude-bez-rusu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zimní paralympiáda bude bez Rusů a Bělorusů, mezinárodní výbor po protestech změnil rozhodnutí | url = https://www.irozhlas.cz/sport/paralympiada-rusko-ukrajina-valka-belorsuko_2203030827_apr | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum aktualizácie = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref><ref name="sme-mpv-zmenil-rozhodnutie-rusov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MPV zmenil rozhodnutie. Rusov ani Bielorusov do Pekingu nepustí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rusko-bielorusko-rozhodnutie-mpv-zimne-paralympijske-hry-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> * Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] (FIS).<ref name="teraz-fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = FIS zrušila všetky tohtosezónne podujatia v Rusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne-poduj/614775-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo [[Veľká cena Ruska|Veľkú cenu Ruska]], ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v [[Soči]].<ref name="teraz-f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = F1: Septembrovú VC Ruska zrušili po invázii na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po-in/614834-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * 26. februára 2022 [[Medzinárodná šachová federácia]] oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.<ref name="teraz-sachova-federacia-odobrala-rusku">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šachová federácia odobrala Rusku tohtoročnú olympiádu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/sachova-federacia-odobrala-rusku-toht/615079-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Z účasti na [[Medzinárodný maratón mieru|Košickom maratóne mieru]] boli vylúčení elitní bežci z [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Obmedzenie sa nevzťahovalo na hobby [[Beh|bežcov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Z košického maratónu vylúčili elitných bežcov z Ruska a Bieloruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886898/z-kosickeho-maratonu-vylucili-elitnych-bezcov-z-ruska-a-bieloruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Zatváranie vzdušného priestoru === * Spojené kráľovstvo zakázalo lety [[Aeroflot]]u nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.<ref name="teraz-rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zakázalo vstup do vzdušného priestoru britským lietadlám | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho-pri/614748-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára.<ref name="teraz-cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko od polnoci uzavrie vzdušný priestor pre ruských dopravcov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny-prie/614914-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko.<ref name="teraz-estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostiam">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Estónsko zakáže ruským spoločnostiam využívať svoj vzdušný priestor | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostia/615102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V nedeľu 27. februára šéfka [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] oznámila uzavretie vzdušného priestoru [[EÚ]] pre ruské lietadlá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Únia zavádza ďalšie opatrenia proti Rusku, zatvorí vzdušný priestor| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22850353/unia-zatvara-vzdusny-priestor-pre-ruske-lietadla-bude-financovat-zbrane-pre-ukrajinu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-27| dátum prístupu = 2022-02-28}}</ref> == Dopady == === Utečenci === [[Súbor:Punkt pomocy uchodźcom z Ukrainy w Krakowie.jpg|thumb|Help desk pre utečencov z Ukrajiny na železničnej stanici v Krakove, Poľsku]] Rok od začiatku invázie [[Organizácia Spojených národov]] uvádza, že počet [[Utečenec (osoba)|utečencov]] z Ukrajiny prekonal 8,1 milióna ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, viac ako 1,5 milióna, smerovalo do [[Poľsko|Poľska]].<ref name = "„utec 2mil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3, TASR | odkaz na autora = | titul = Pred vojnou utiekli už viac ako dva milióny ľudí, najviac z nich smeruje do Poľska| periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/230118/pred-vojnou-utiekli-uz-viac-ako-dva-miliony-ludi-najviac-z-nich-smeruje-do-polska | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-08 }}</ref> Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Podľa ich údajov bola hodnota 5 miliónov utečencov opúšťajúcich územie Ukrajiny dosiahnutá k 19. aprílu 2022, pričom až 90% utečencov tvorili ženy a deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RTVS | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie utieklo už päť miliónov ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/z-ukrajiny-od-zaciatku-ruskej-invazie-utieklo-uz-pat-milionov-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sládek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Až sedem miliónov utečencov. Európu čaká najväčšia imigračná kríza od konca vojny | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23345552-az-sedem-milionov-utecencov-europu-caka-najvacsia-imigracna-kriza-od-konca-vojny | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 5,9 milióna vnútorne vysídlených osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = UNHCR: Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu vlnu utečencov od 2. svetovej vojny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eFdfMPn/unhcr-invazia-ruska-na-ukrajinu-spustila-najvacsiu-vlnu-utecencov-od-2-svetovej-vojny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-08 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.<ref name="teraz-ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav/616306-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí [[Utečenec (osoba)|utečenci]], najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880627/na-ukrajinu-sa-vracaju-mnohi-utecenci-mohli-ich-povzbudit-uspechy-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> ==== Na Slovensku ==== Prvé týždne invázie bola situácia na hraničných priechodoch s Ukrajinou štátom nezvládnutá. Ešte v polovici februára 2022 ubezpečoval minister obrany Jaroslav Naď, že Slovensko sa na utečencov pripravuje už od októbra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čakali pár tisíc utečencov, prišlo štvrť milióna. Niečo tu ťažko nefunguje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22860575/ukrajina-vojna-utecenci-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Plány Migračného úradu ministerstva vnútra počítali s tým, že ruský útok na Ukrajinu by k slovenskej hranici pohol 500 osôb denne, aj keď v prvých dňoch invázie to bolo až 15-tisíc osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Morongová | meno = Radoslava Baňovič | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kizáková | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Štát nebol na utečeneckú vlnu pripravený, pomoc stála na hrdinstve dobrovoľníkov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22862715/ukrajina-vojna-slovensko-utecenci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> V prvých dňoch konfliktu, od 16:00 23. februára do poludnia 25. februára 2022, prekročilo [[Štátne hranice Slovenska|slovenské hranice]] 7 490 občanov Ukrajiny, pričom pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.<ref name="teraz-od-stredy-prekrocilo-hranicu-sr-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Od stredy prekročilo hranicu SR s Ukrajinou 7490 Ukrajincov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-od-stredajsieho-popoludnia-prekroc/614933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> V marci sa na hraniciach s Ukrajinou nachádzalo 750 príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, 550 príslušníkov Ozbrojených síl SR, 60 hasičov a záchranárov, 80 policajtov z Česka a 14 z európskej agentúry Frontex. Vláda Eduarda Hegera do troch týždňov od ruskej invázie vytvorila utečencom nový status dočasného útočiska, ktorý im umožnil si ihneď hľadať prácu. V reakcii na veľký nápor utečencov boli na viacerých miestach Slovenska v marci zriadené stanové mestečká a veľkokapacitné centrá. Príslušníci [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]] OS SR v spolupráci s vojakmi [[Armáda Českej republiky|českej armády]] postavili stanové mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].<ref name="mosr-slovenski-a-ceski-vojaci-zacali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí a českí vojaci začali s výstavbou stanového mestečka ako dočasného útočiska pre utečencov z Ukrajiny | url = https://www.mosr.sk/51131-sk/slovenski-a-ceski-vojaci-zacali-s-vystavbou-stanoveho-mestecka-ako-docasneho-utociska-pre-utecencov-z-ukrajiny/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V Michalovciach zas vzniklo veľkokapacitné krízové centrum pre utečencov, aby odľahčilo hraničný priechod vo [[Vyšné Nemecké|Vyšnom Nemeckom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ako funguje Mikulcov systém za 2,5 milióna eur. Reportáž zo stanového mestečka | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22871949/ako-delime-utecencov-kto-tu-ma-co-na-starosti-ked-ukrajinci-prejdu-hranicou.html#storm_gallery_202835 | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Až otvorením krízového centra boli nahradení dobrovoľníci na hraniciach štátom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobrovoľníci si na hranici vo Vyšnom Nemeckom zbalili stany. Na ich miesto prišiel štát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22863657/dobrovolnici-si-na-hranici-vo-vysnom-nemeckom-zbalili-stany-na-ich-miesto-prisiel-stat.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Takéto centrum spolu so stanovým mestečkom vzniklo aj v Humennom a ďalších slovenských mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Utečencov prichádzali stovky, teraz desiatky. Stanový tábor uspali | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22884307/utecenci-prichadzali-v-stovkach-teraz-v-desiatkach-stanovy-tabor-uspali.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> Po prvých 25 dňoch vojny presiahol počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko 250 000 ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Počet prichádzajúcich utečencov postupne klesá, hranice prešlo menej ako 5-tisíc ľudí | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/231459/pocet-prichadzajucich-utecencov-postupne-klesa-hranice-preslo-menej-ako-5-tisic-ludi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-21 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Väčšina z nich však pokračuje ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra [[Milan Krajniak|Milana Krajniaka]] žiada približne desatina utečencov.<ref name="„desatina">{{Citácia periodika | priezvisko = Štrbáková Urbanovičová | meno = Miroslava | autor = NOVINY | odkaz na autora = | titul = Cez východnú hranicu prešlo 200-tisíc ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadala približne desatina | periodikum = noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/668526-cez-vychodnu-hranicu-preslo-200-tisic-ludi-z-ukrajiny-o-docasne-utocisko-poziadala-priblizne-desatina | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Podľa [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Utečenecká kríza bude stáť Slovensko vyše 300 miliónov. Očakávaný deficit sa zrejme zvýši | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/232446/utecenecka-kriza-bude-stat-slovensko-vyse-300-milionov-ocakavany-deficit-sa-zrejme-zvysi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-01 }}</ref> Od začiatku konfliktu do februára 2023 prešlo z Ukrajiny na Slovensko celkovo 1,2 milióna ľudí a o štatút dočasného útočiska požiadalo 110-tisíc z nich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Hraničnými priechodmi prešlo v stredu 3425 ľudí z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22950763/hranicnymi-priechodmi-preslo-v-stredu-3425-ludi-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> ==== Exodus z Ruska ==== Rusko zažilo jednu z najväčších emigračných vĺn od [[Októbrová revolúcia|októbrovej boľševickej revolúcie z roku 1917]]. Podľa oficiálnych štatistík zverejnených ruskou [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnou bezpečnostnou službou (FSB)]] za prvý štvrťrok roku [[2022]] opustili svoju vlasť takmer štyri milióny Rusov, pričom zvýšenie [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]] zaznamenali najmä po [[24. február]]i. Okrem nesúhlasu s vojnou a krutým trestom za spochybňovanie politiky [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] boli motiváciou na opustenie krajiny tiež obavy z uzavretia hraníc, vyhlásenia [[Stanné právo|stanného práva]] či všeobecnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]]. Podľa údajov FSB odišlo najviac ruských občanov do [[Kazachstan]]u (200 000), [[Arménsko|Arménska]] (135 000), [[Estónsko|Estónska]] (125 000), [[Uzbekistan]]u (53 000), [[Tadžikistan]]u (40 000), [[Gruzínsko|Gruzínska]] (39 000) ako aj do ďalších krajín, kam mohli cestovať bez [[Vízum|víz]]. Z Ruska odišli najmä [[intelektuál]]i ako politickí aktivisti, novinári alebo pracovníci v oblasti [[Informačná technológia|informačných technológií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko opustili za prvé tri mesiace takmer štyri milióny obyvateľov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904259/rusko-opustili-za-prve-tri-mesiace-takmer-styri-miliony-obyvatelov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> === NATO === [[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.<ref name="pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}</ref> [[Spojené štáty]] prehodnotili svoju dlhodobú stratégiu postupného preorientovania sa na oblasť [[Tichý oceán|Pacifiku]] a s tým súvisiaceho znižovania vlastných síl v Európe. Namiesto toho v reakcii na inváziu vyslali do [[Spojené kráľovstvo|Británie]] dve letky stíhačiek, zvýšili počet [[Torpédoborec|torpédoborcov]] na základni v [[Španielsko|Španielsku]] a sformovali nové vojenské veliteľstvo v [[Poľsko|Poľsku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Summit NATO je veľkou prehrou Putina. Namiesto odchodu z Európy USA svoju prítomnosť posilnia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950093/summit-nato-je-velkou-prehrou-putina-namiesto-odchodu-z-europy-usa-svoju-pritomnost-posilnia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> Samotná aliancia sa pod vplyvom invázie rozhodla pretransformovať svoje sily takým spôsobom, že rozhodla o zvýšení síl rýchlej reakcie (NRF) z pôvodných 40.000 na viac než 300-tisíc vojakov. V niektorých členských štátoch to vyžadovalo nábor nových síl.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: NATO výrazne zvýši počet síl rýchlej reakcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948228/stoltenberg-nato-vyrazne-zvysi-pocet-sil-rychlej-reakcie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}</ref> === Médiá === ==== Médiá a cenzúra v Rusku ==== V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za [[fake news]] sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Newsfilter: Putin pácha čoraz viac vojnových zločinov. Kto z Rusov ho zastaví? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752812/newsfilter-putin-pacha-coraz-viac-vojnovych-zlocinov-kto-z-rusov-ho-zastavi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, [[Dožď]]. Vysielanie ukončila záznamom baletu ''[[Labutie jazero]]'', ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.<ref name="dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac"/> ==== Cenzúra Wikipédie ==== Moskovský súd tento už v roku uložil Wikimedia Foundation pokutu vo výške miliónov rubľov (rádovo stotisíce eur) za to, že odmietla odstrániť ruskojazyčné články na Wikipédii o konflikte na Ukrajine. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl "vojnou" či "inváziou" je nezákonné. Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty aj ďalším spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli 2022 uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa vojny na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Rusku pokutovali Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-rusku-pokutovali-wikimediu-za-obsah-t/671484-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-11-01|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Ruské súdy v uplynulých začiatkom roka 2023 uložili opäť Wikimedia Foundation sériu pokút. Moskva však "zatiaľ" túto encyklopédiu neplánuje zakázať, povedal tento týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj [[Maksut Šadajev]]. Poslednú pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) udelili za to, že z Wikipédie neodstránili údajne "lživé informácie" o ruskej armáde. Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony určujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym [[naratív]]om Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok. Moskva údajne pracuje na vlastnej verzii Wikipedie s cieľom napraviť to, čo Kremeľ považuje za "nepresnosti, skomolenia a historické i faktické chyby", napísala britská spravodajská stanica [[Sky News]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kremeľ dal Wikimedii pokutu za neodstránenie článku o konflikte|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/kremel-dal-wikimedii-pokutu-za-neodstr/709081-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-20|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> ==== Na Slovensku ==== 2. marca 2022 [[Národný bezpečnostný úrad]] rozhodol o zablokovaní portálu [[Hlavné správy]]. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od [[Slovenská informačná služba|SIS]], [[Policajný zbor|polície]] a [[Vojenské spravodajstvo|vojenského spravodajstva]].<ref name="dennikn-web-hlavne-spravy-je-zablokovany">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Hlavné správy je zablokovaný. Postup štátu proti dezinformáciám nie je transparentný | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}</ref> ==== V Európe ==== 2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia [[RT]], dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu.<ref name="reuters-eu-bans-rt-sputnik-over-ukraine">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Foo Yun Chee | odkaz na autora = | titul = EU bans RT, Sputnik over Ukraine disinformation | url = https://www.reuters.com/world/europe/eu-bans-rt-sputnik-banned-over-ukraine-disinformation-2022-03-02/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a odporúčania vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.<ref name="ceskatelevize-internetove-sdruzeni-cz-nic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internetové sdružení CZ.NIC zablokovalo kvůli útoku na Ukrajinu osm dezinformačních webů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3447594-internetove-sdruzeni-cznic-zablokovalo-kvuli-utoku-na | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Protesty == [[Súbor:Ukraine solidarity protest Berlin Pariser Platz with lighted Brandenburg Gate 2022-02-24 12.jpg|thumb|Protest v [[Berlín]]e 24. februára 2022, na pozadí [[Brandenburská brána]] vo farbách ukrajinskej vlajky]] === V Rusku === Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AFP 23 hrs ago | odkaz na autora = | titul = Russian police have detained almost 1,400 people at anti-war protests across Russia after President Vladimir Putin sent troops to invade Ukraine, an independent monitor said Thursday. | url = https://www.msn.com/en-us/news/world/russian-police-have-detained-almost-1400-people-at-anti-war-protests-across-russia-after-president-vladimir-putin-sent-troops-to-invade-ukraine-an-independent-monitor-said-thursday/ar-AAUgfKI | vydavateľ = msn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Dozens of Russian Anti-War Picketers Detained – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2022/02/24/dozens-of-russian-anti-war-picketers-detained-reports-a76559 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fears Moscow plans to encircle and threaten Kyiv – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/24/russia-invades-ukraine-declares-war-latest-news-live-updates-russian-invasion-vladimir-putin-explosions-bombing-kyiv-kharkiv | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rowan | meno = Claudia | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyiv goes into 'defensive phase' - how the second morning of invasion played out | url = https://www.telegraph.co.uk/world-news/2022/02/25/russia-ukraine-news-war-invasion-putin-nato-sanctions-latest/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 February 2022 • 3:05pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ruský nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] mieru [[Dmitrij Muratov]] oznámil, že noviny ''[[Novaja gazeta]]'' vydajú svoje budúce číslo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] aj [[ruština|ruštine]]. Muratov, novinár [[Michail Zygar]], režisér [[Vladimir Mirzojev]] a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka [[Kommersant]], rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Propaganda, confusion, and an assault on press freedom as Russia attacks Ukraine | url = https://www.cjr.org/the_media_today/propaganda-confusion-and-an-assault-on-press-freedom-as-russia-attacks-ukraine.php | vydavateľ = cjr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]]. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na protestoch proti vojne na Ukrajine zadržali v Rusku vyše 170 ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876185/na-protestoch-proti-vojne-na-ukrajine-zadrzali-v-rusku-vyse-170-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === V zahraničí === K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v [[Arménsko|Arménsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helix Consulting LLC | odkaz na autora = | titul = «Հայաստանում կան մարդիկ, որոնք դեմ են պատերազմին, Ռուսաստանի կայսերապաշտ քաղաքականությանը». Բողոքի ակցիա՝ ՌԴ դեսպանատան դիմաց | url = https://www.aysor.am/am/news/2022/02/24/%D5%A1%D5%AF%D6%81%D5%AB%D5%A1-%D5%8C%D4%B4-%D5%A4%D5%A5%D5%BD%D5%BA%D5%A1%D5%B6%D5%A1%D5%BF%D5%B8%D6%82%D5%B6/1932562 | vydavateľ = aysor.am | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Azerbajdžan]]e, [[Bulharsko|Bulharsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Караджов | meno = Максим | autor = | odkaz na autora = | titul = На протеста пред руското посолство: Киев покръсти Русия, Киев ще я опее | url = https://www.dnevnik.bg/bulgaria/2022/02/24/4316397_na_protesta_pred_ruskoto_posolstvo_kiev_pokrusti/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Belgicko|Belgicku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Flanders | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian embassy target of Ukrainian anger | url = https://www.vrt.be/vrtnws/en/2022/02/24/russian-embassy-target-of-ukrainian-anger/ | vydavateľ = vrt.be | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Estónsko|Estónsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Holandsko|Holandsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NU.nl | odkaz na autora = | titul = Tientallen demonstranten voor Russische ambassade en op Plein | url = https://www.nu.nl/den-haag/6186109/tientallen-demonstranten-voor-russische-ambassade-en-op-plein.html | vydavateľ = nu.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Nemecko|Nemecku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Ukraine-Russia conflict: Protests in Berlin | url = https://www.dw.com/en/ukraine-russia-conflict-protests-in-berlin/g-60885890 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Írsko|Írsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ News | odkaz na autora = | titul = 'This is a tragedy' - Ukrainians protest outside Dáil, Russian embassy | url = https://www.rte.ie/news/2022/0224/1282754-ukrainians-protests/ | vydavateľ = rte.ie | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> na [[Island]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Másson | meno = Snorri | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikil­vægt að undir­búa mót­töku fólks frá Úkraínu | url = https://www.visir.is/g/20222227209d | vydavateľ = visir.is | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> v [[Kanada|Kanade]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian-Canadians rally outside embassy in Ottawa ahead of Russian invasion | url = https://ottawa.ctvnews.ca/ukrainian-canadians-rally-outside-embassy-in-ottawa-ahead-of-russian-invasion-1.5794015 | vydavateľ = ottawa.ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Kazachstan]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Заңғар ОМАР | odkaz na autora = | titul = Полиция Ресейдің Алматыдағы консулдығы алдында наразылық өткізген белсенділерді ұстап әкетті | url = https://www.azattyq.org/a/31720090.html | vydavateľ = azattyq.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Maďarsko|Maďarsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dóra | meno = Csatári Flóra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Balázs | meno2 = Bozzay | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Márki-Zay Péter békéért imádkozott többezer tüntetővel az orosz követség előtt | url = https://telex.hu/belfold/2022/02/24/ellenzeki-tuntetes-orosz-ukran-haboru | vydavateľ = telex.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Moldavsko|Moldavsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jurnal.md | odkaz na autora = | titul = Protest la Ambasada Federației Ruse din Chișinău: „Kremlin, oprește-te!” | url = https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | vydavateľ = jurnal.md | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220224230533/https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | dátum archivácie = 2022-02-24 }}</ref> [[Nórsko|Nórsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bian | meno = Nicolae | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesorul de istorie Marcel Bartic protestează în fața Ambasadei Rusiei din București în semn de solidaritate cu Ucraina/ A fost amendat de jandarmerie pentru protest neautorizat | url = https://www.g4media.ro/profesorul-de-istorie-marcel-bartic-a-protestat-in-fata-ambasadei-rusiei-din-bucurstii-in-semn-de-solidaritate-cu-ucraina-a-fost-amendat-de-jandarmerie-pentru-protest-neautorizat.html | vydavateľ = g4media.ro | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Taliansko|Taliansku]], [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demonstrators protest outside Russian Embassy in Washington after Russia invades Ukraine | url = https://www.cbsnews.com/news/demonstrators-russian-embassy-washington-after-russia-ukraine-invasion/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> a vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hundreds protest outside Downing Street to demand tougher sanctions on Russia after invasion of Ukraine | url = https://www.bigissue.com/news/activism/protesters-to-gather-outside-downing-street-to-demand-tougher-russia-sanctions/ | vydavateľ = bigissue.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa protesty uskutočnili v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]], v [[Košice|Košiciach]] a [[Prešov]]e. V [[Česko|Česku]] sa konal protest v [[Praha|Prahe]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = V Košiciach a Prešove sa konajú protesty voči ruskej agresii na Ukrajine| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/22848449/v-kosiciach-a-presove-sa-konaju-protesty-voci-ruskej-agresii-na-ukrajine.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-24| dátum prístupu = 2022-02-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thousands gather to support Ukraine in central Prague | url = https://english.radio.cz/thousands-gather-support-ukraine-central-prague-8743026 | vydavateľ = english.radio.cz | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = České noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | vydavateľ = ceskenoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sobotu 26. februára v [[Helsinki|Helsinkách]] do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V [[Estónsko|Estónsku]] protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.<ref name="dennikn-he-ee">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo viacerých svetových mestách sa dnes opäť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741379/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * agentúrny prehľad: ** [https://www.teraz.sk/zahranicie/online-rusko-zautocilo-na-ukrajinu-d/615019-clanok.html TASR] ** [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME] ** [https://dennikn.sk/tema/konflikt-na-ukrajine/ Denník N] ** [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} ** [https://www.washingtonpost.com/world/ukraine-russia/ Washington Post] {{eng icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] [[Kategória:2023 na Ukrajine]] [[Kategória:2023 v Rusku]] [[Kategória:2024 na Ukrajine]] [[Kategória:2024 v Rusku]] [[Kategória:2025 na Ukrajine]] [[Kategória:2025 v Rusku]] juv46ek5hizb08easeehl74l2ee8kwd 0 683257 8057735 7621535 2025-07-07T13:36:46Z Patriciuus 219824 Update 8057735 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Baku City Circuit |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Azerbaijan.svg |Mesto, Štát = {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku]], [[Azerbajdžan]] |Časové pásmo = [[UTC+04:00]] |GPS súradnice = {{Coord|40.3725|49.853333|}} |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[Formula 2]] |Dĺžka okruhu = 6,003km |Počet kôl = 51 |Počet zákrut = 20 |Rekord okruhu = 1:43.009, {{Minivlajka|Monako}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari SF90]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|Veľká cena Azerbajdžanu 2024]] |Víťaz = 1:32:58,007,{{Minivlajka|Austrália}}[[Oscar Piastri]], [[McLaren]], [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|2024]]) |Najrýchlejšie kolo = 1:45,255, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|2024]] |Pole position = 1:41,365, {{Minivlajka|Monako}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari]], [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|2024]] }} '''Baku City Circuit''' je mestský závodný okruh, nachádzajúci sa v hlavnom meste [[Baku]] v [[Azerbajdžan|Azerbajdžane]]. Dĺžkou okruhu 6,003km je v modernej [[Formula 1|Formule 1]] tretím najdlhším okruhom. Prvým pretekom motoristického športu [[Formula 1|Formuly 1]] v Azerbajdžane vôbec, sa stala Veľká cena Európy v roku 2016, o rok neskôr už Veľká cena Azerbajdžanu 2017. === Fakty a údaje === [[Súbor:Autodromo Monza.jpg|280px|right|thumb|Cieľová rovinka a výjazd z boxov]] [[Súbor:Circuito de Monza10.jpg|280px|right|thumb|Vjazd do boxov a výjazd z Paraboliky na cieľovú rovinku]] * '''Dĺžka trate:''' 6 003 m * '''Dĺžka pretekov:''' 306,049 km * '''Počet kôl:''' 51 * '''Počet zákrut:''' 20 (8 vpravo a 12 vľavo) * '''Šírka trate:''' 7,6 až 13 m * '''Dĺžka cieľovej roviny:''' 2200 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 143 m * '''Jazda na plný plyn:''' 72 % * '''Traťový rekord:''' 1:43,009 (209,795 km/h) - [[Charles Leclerc]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:40,203 (215,670 km/h) - [[Lewis Hamilton|Charles Leclerc]][[Lewis Hamilton|/]][[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|2023]][[Lewis Hamilton|)]] * '''Maximálna rýchlosť:''' 378 km/h * '''Prvá GP:''' 2016 víťaz {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nico Rosberg]] - Mercedes F1 W07 Hybrid * '''Počet GP:''' 8 * '''Architekt:''' Hermann Tilke * '''Kapacita tribún:''' 25 000 == Víťazi v jednotlivých rokoch<ref>1 Formula 1: Races results Formula 1 [https://www.formula1.com/en/results.html/2022/races.html Dostupné online] (anglicky)</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" |- !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- ![[Formula 1 v roku 2016|2016]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nico Rosberg]] |F1 W07 Hybrid |1:32:52,366 |1:46,485, {{Minivlajka|Nemecko}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ![[Formula 1 v roku 2017|2017]] |{{Minivlajka|Austrália}}[[Daniel Ricciardo]] |Red Bull RB13 |2:03:55,573 |1:40,593, {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ![[Formula 1 v roku 2018|2018]] |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W09 EQ Power+ |1:43:44,291 |1:41,498, {{Minivlajka|Nemecko}}[[Sebastian Vettel]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ![[Formula 1 v roku 2019|2019]] |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]] |F1 W10 EQ Power+ |1:31:52,942 |1:40,495, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ![[Formula 1 v roku 2020|2020]] | colspan="4" |Nekonalo sa (COVID-19) |- ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2021|2021]] |{{Minivlajka|Mexiko}}[[Sergio Pérez]] |Red Bull RB16B |2:13:36,410 |1:41,218, {{Minivlajka|Monako}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2022|2022]] |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:34:05,941 |1:41,359, {{Minivlajka|Monako}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|2023]] |{{Minivlajka|Mexiko}}[[Sergio Pérez]] |Red Bull RB19 |1:32:42,436 |1:40,203, {{Minivlajka|Monako}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ![[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|2024]] |{{Minivlajka|AUS}}[[Oscar Piastri]] |McLaren MCL38 |1:32:58,007 |1:41,365, {{Minivlajka|Monako}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Veľká cena Azerbajdžanu]] [[Kategória:Motoršport v Azerbajdžane]] [[Kategória:Baku]] 63lg8n827frq1dd3lm9s6xig5u8fnsj 0 683729 8057820 7877183 2025-07-07T17:59:38Z Patriciuus 219824 Update 8057820 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Autódromo Hermanos Rodríguez |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout Mexico.svg |Mesto, Štát = {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko (mesto)|Mexico City]], [[Mexiko]] |Časové pásmo = [[Koordinovaný svetový čas|UTC-06:00]] |GPS súradnice =[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=19_24_21_N_99_5_33_W 19°24′22″N 99°5′33″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[Formula E]] |Dĺžka okruhu = 4,304 km |Počet kôl = 71 |Počet zákrut = 17 |Rekord okruhu = 1:17.774, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes GP|Mercedes]], [[Veľká cena Mexika 2021|2021]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena Mexika 2024]] |Víťaz = 1:40:55,800, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |Najrýchlejšie kolo = 1:20,153, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |Pole position = 1:15,946, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] }} '''Autódromo Hermanos Rodríguez''' je pretekársky okruh v [[Mexiko (mesto)|Mexico City]] {{--}} hlavnom meste [[Mexiko|Mexika]]. Je pomenovaný po bratoch [[Pedro Rodríguez de la Vega|Pedrovi]] a [[Ricardo Rodríguez de la Vega|Ricardovi Rodríguezovcoch]], ktorí boli v 60. a 70. rokoch minulého storočia úspešnými pretekármi a súťažili aj vo [[Formula 1|Formule 1]], ale obaja prišli o život pri tragických pretekárskych nehodách. Okruh bol otvorený v roku 1959 a do roku 1979 sa volal '''Magdalena Mixhuca'''. V rokoch [[Formula 1 v roku 1963|1963]] až [[Formula 1 v roku 1970|1970]] a [[Formula 1 v roku 1986|1986]] až [[Formula 1 v roku 1992|1992]] sa na okruhu konala Veľká cena Mexika. Od roku [[Formula 1 v roku 2015|2015]] je Formula 1 opäť pravidelným hosťom v Mexico City.<ref name="AutodromoHR">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autódromo Hermanos Rodríguez - Historia|url=http://www.autodromohr.com/static/wp/historia.php|vydavateľ=www.autodromohr.com|dátum prístupu=2022-06-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20220627015435/http://www.autodromohr.com/static/wp/historia.php|dátum archivácie=2022-06-27}}</ref> Na Autódrome Hermanos Rodríguez sa doteraz uskutočnilo celkovo 22 Veľkých cien. Najúspešnejším jazdcom je [[Max Verstappen]] s tromi víťazstvami na tejto trati. Spomedzi tímov majú najviac víťazstiev [[Lotus (výrobca)|Lotus]], [[McLaren]], [[Mercedes GP|Mercedes]] a [[Red Bull Racing|Red Bull]] (po 3). V roku [[Veľká cena Mexika 2021|2021]] sa stal [[Sergio Pérez]] prvým mexickým pretekárom, ktorý sa umiestnil na stupňoch víťazov na domácej pôde. Okruh bol niekoľkokrát prestavaný, kým nadobudol súčasnú podobu, ktorá prechádza aj cez bejzbalový štadión ''Foro Sol'', čo je jedinečný prvok medzi všetkými okruhmi, ktoré sú v súčasnosti v kalendári Formuly 1. Ďalšou zvláštnosťou je, že sa okruh nachádza vo vysokej [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] 2 238 metrov nad morom, čo je najvyšší bod F1 kalendára, táto výška znižuje aerodynamický odpor, čo znamená vyššie maximálne rýchlosti, ale na druhej strane riedky vzduch spôsobuje aj problémy pre pretekárov a ich autá.<ref name="AutodromoHR" /> Okrem bežnej konfigurácie trate, nazývanej aj ''Pista Completa'', ponúka Autodrómo Hermanos Rodríguez niekoľko alternatívnych verzií: ''Circuito Nascar'', oválnu trať, trať pre drag racing, skrátenú variantu trate, ako aj špeciálne vedenie trate pre preteky majstrovstiev sveta [[Formula E|Formuly E]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autódromo Hermanos Rodríguez - Circuito|url=http://www.autodromohr.com/static/wp/circuito.php|vydavateľ=www.autodromohr.com|dátum prístupu=2022-06-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20220627015334/http://www.autodromohr.com/static/wp/circuito.php|dátum archivácie=2022-06-27}}</ref> === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 4 304 m * '''Dĺžka pretekov:''' 305,354 km * '''Počet kôl pretekov:''' 71 * '''Počet zákrut:''' 17 (10 vpravo a 7 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 - 15 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 1 314 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 210 m * '''Jazda na plný plyn:''' 65 % * '''Traťový rekord:''' 1:17,774 (199,223 km/h) - [[Valtteri Bottas]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2021|2021]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:14,758 (207,260 km/h) - [[Max Verstappen]]/[[Red Bull Racing|Red Bull]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 372 km/h * '''Prvá GP:''' 1963 víťaz {{flagicon|GBR}}[[Jim Clark]] - Lotus 25 * '''Počet GP:''' 24 * '''Architekt:''' Pôvodný architekt Oscar Fernández, renovácia [[Hermann Tilke]] * '''Kapacita tribún:''' 110 000 == Výsledky pretekov Formule 1 == {| class="wikitable" style="font-size:95%; text-align:center;" |- class="hintergrundfarbe5" ! # !! Sezóna !! Víťaz !! Konštruktér !! Motor !! Výrobca pneumatík !! Celková dĺžka !! Dĺžka trate !! Kolá !! Ø rýchlosť !! Dátum !! Veľká cena |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1963|1]] | [[Formula 1 v roku 1963|1963]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Jim Clark]] | align="left"|[[Lotus (výrobca)|Lotus]] | align="left"|[[Coventry Climax|Climax]] | {{Dunlop}} | 2:09:52,100 h | align="right"|5,000 km | 65 | 150,152 km/h | [[27. október]] [[1963]] | rowspan="27" | {{minivlajka|Mexiko}}[[Mexiko|Mexika]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1964|2]] | [[Formula 1 v roku 1964|1964]] | align="left"|{{minivlajka|USA}}[[Dan Gurney]] | align="left"|[[Brabham]] | align="left"|[[Coventry Climax|Climax]] | {{Dunlop}} | 2:09:50,320 h | align="right"|5,000 km | 65 | 150,186 km/h | [[25. október]] [[1964]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1965|3]] | [[Formula 1 v roku 1965|1965]] | align="left"|{{minivlajka|USA}}[[Richie Ginther]] | align="left"|[[Honda]] | align="left"|[[Honda]] | {{Goodyear}} | 2:08:32,100 h | align="right"|5,000 km | 65 | 151,710 km/h | [[24. október]] [[1965]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1966|4]] | [[Formula 1 v roku 1966|1966]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[John Surtees]] | align="left"|[[Cooper Car Company|Cooper]] | align="left"|[[Maserati]] | {{Firestone}} | 2:06:35,340 h | align="right"|5,000 km | 65 | 154,042 km/h | [[23. október]] [[1966]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1967|5]] | [[Formula 1 v roku 1967|1967]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Jim Clark]] | align="left"|[[Lotus (výrobca)|Lotus]] | align="left"|[[Ford Motor Company|Ford]] | {{Firestone}} | 1:59:28,700 h | align="right"|5,000 km | 65 | 163,210 km/h | [[22. október]] [[1967]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1968|6]] | [[Formula 1 v roku 1968|1968]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Graham Hill]] | align="left"|[[Lotus (výrobca)|Lotus]] | align="left"|[[Ford Motor Company|Ford]] | {{Firestone}} | 1:56:43,950 h | align="right"|5,000 km | 65 | 167,049 km/h | [[3. november]] [[1968]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1969|7]] | [[Formula 1 v roku 1969|1969]] | align="left"|{{minivlajka|Nový Zéland}}[[Denis Hulme]] | align="left"|[[McLaren]] | align="left"|[[Ford]] | {{Goodyear}} | 1:54:08,800 h | align="right"|5,000 km | 65 | 170,833 km/h | [[19. október]] [[1969]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1970|8]] | [[Formula 1 v roku 1970|1970]] | align="left"|{{minivlajka|Belgicko}}[[Jacky Ickx]] | align="left"|[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | align="left"|[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Firestone}} | 1:53:28,360 h | align="right"|5,000 km | 65 | 171,848 km/h | [[25. október]] [[1970]] |- bgcolor="DDDDDD" |– | [[Formula 1 v roku 1971|1971]] – [[Formula 1 v roku 1985|1985]] | align="center" colspan="9" |''Nekonalo sa'' |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1986|9]] | [[Formula 1 v roku 1986|1986]] | align="left"|{{minivlajka|Rakúsko}}[[Gerhard Berger]] | align="left"|[[Benetton Formula|Benetton]] | align="left"|[[BMW]] | {{Pirelli}} | 1:33:18,700 h | align="right"|4,421 km | 68 | 193,306 km/h | [[12. október]] [[1986]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1987|10]] | [[Formula 1 v roku 1987|1987]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Nigel Mansell]] | align="left"|[[Williams F1|Williams]] | align="left"|[[Honda]] | {{Goodyear}} | 1:26:24,207 h | align="right"|4,421 km | 63 | 193,411 km/h | [[18. október]] [[1987]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1988|11]] | [[Formula 1 v roku 1988|1988]] | align="left"|{{minivlajka|Francúzsko}}[[Alain Prost]] | align="left"|[[McLaren]] | align="left"|[[Honda]] | {{Goodyear}} | 1:30:15,737 h | align="right"|4,421 km | 67 | 196,898 km/h | [[29. máj]] [[1988]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1989|12]] | [[Formula 1 v roku 1989|1989]] | align="left"|{{minivlajka|Brazília}}[[Ayrton Senna]] | align="left"|[[McLaren]] | align="left"|[[Honda]] | {{Goodyear}} | 1:35:21,431 h | align="right"|4,421 km | 69 | 191,941 km/h | [[28. máj]] [[1989]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1990|13]] | [[Formula 1 v roku 1990|1990]] | align="left"|{{minivlajka|Francúzsko}}[[Alain Prost]] | align="left"|[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | align="left"|[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | {{Goodyear}} | 1:32:35,783 h | align="right"|4,421 km | 69 | 197,664 km/h | [[24. jún]] [[1990]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1991|14]] | [[Formula 1 v roku 1991|1991]] | align="left"|{{minivlajka|Taliansko}}[[Riccardo Patrese]] | align="left"|[[Williams F1|Williams]] | align="left"|[[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 1:29:52,205 h | align="right"|4,421 km | 67 | 197,757 km/h | [[16. jún]] [[1991]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 1992|15]] | [[Formula 1 v roku 1992|1992]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Nigel Mansell]] | align="left"|[[Williams F1|Williams]] | align="left"|[[Renault F1|Renault]] | {{Goodyear}} | 1:31:53,587 h | align="right"|4,421 km | 69 | 199,176 km/h | [[22. marec]] [[1992]] |- bgcolor="DDDDDD" |– | [[Formula 1 v roku 1993|1993]] – [[Formula 1 v roku 2014|2014]] | align="center" colspan="9" |''Nekonalo sa'' |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2015|16]] | [[Formula 1 v roku 2015|2015]] | align="left"|{{minivlajka|Nemecko}}[[Nico Rosberg]] | align="left"|[[Mercedes GP|Mercedes]] | align="left"|[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 1:42:35,038 h | align="right"|4,304 km | 71 | 179,620 km/h | [[1. november]] [[2015]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2016|17]] | [[Formula 1 v roku 2016|2016]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lewis Hamilton]] | align="left"|[[Mercedes GP|Mercedes]] | align="left"|[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 1:40:31,402 h | align="right"|4,304 km | 71 | 182,259 km/h | [[30. október]] [[2016]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2017|18]] | [[Formula 1 v roku 2017|2017]] | align="left"|{{minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] | align="left"|[[Red Bull Racing|Red Bull]] | align="left"|[[Renault F1|Renault]] ([[TAG Heuer]]) | {{Pirelli}} | 1:36:26,550 h | align="right"|4,304 km | 71 | 189,971 km/h | [[29. október]] [[2017]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2018|19]] | [[Formula 1 v roku 2018|2018]] | align="left"|{{minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] | align="left"|[[Red Bull Racing|Red Bull]] | align="left"|[[Renault F1|Renault]] ([[TAG Heuer]]) | {{Pirelli}} | 1:38:28,851 h | align="right"|4,304 km | 71 | 186,039 km/h | [[28. október]] [[2018]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2019|20]] | [[Formula 1 v roku 2019|2019]] | align="left"|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Lewis Hamilton]] | align="left"|[[Mercedes GP|Mercedes]] | align="left"|[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | {{Pirelli}} | 1:36:48,904 h | align="right"|4,304 km | 71 | 189,240 km/h | [[27. október]] [[2019]] |- bgcolor="DDDDDD" | align="center" | – | align="center" | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] || colspan="9" align="center" | ''Zrušené kvôli pandémii [[SARS-CoV-2|COVID-19]]'' |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2021|21]] | [[Formula 1 v roku 2021|2021]] | align="left"|{{minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] | align="left"|[[Red Bull Racing|Red Bull]] | align="left" | [[Honda]] | {{Pirelli}} |1:38:39,086 h | align="right"|4,304 km |71 |185,717 km/h |[[7. november]] [[2021]] |- | align="right" | [[Veľká cena Mexika 2022|22]] | [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | align="left"|{{minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] | align="left"|[[Red Bull Racing|Red Bull]] | align="left" | [[Red Bull Powertrains|RBPT]] | {{Pirelli}} |1:38:36,729 h | align="right"|4,304 km |71 |185,791 km/h |[[30. október]] [[2022]] |- | align="right" |[[Veľká cena Mexika 2023|23]] |[[Formula 1 v roku 2023|2023]] | align="left" |{{minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] | align="left" |[[Red Bull Racing|Red Bull]] | align="left" |[[Honda]] [[Red Bull Powertrains|RBPT]] |{{Pirelli}} |2:02:30,814 | align="right" |4,304 km |71 |149,795 km/h |[[29. október]] [[2023]] |- | align="right" |[[Veľká cena Mexika 2024|24]] |[[Formula 1 v roku 2024|2024]] | align="left" |{{minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |{{Pirelli}} |1:40:55,800 | align="right" |4,304 km |71 |182,195 km/h |[[27. október]] [[2024]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Veľká cena Mexika]] [[Kategória:Motoršport v Mexiku]] [[Kategória:Mexiko (mesto)]] 39alr00o7fwp7gnz6alb9npchmr5hp5 14 685699 8057906 7423161 2025-07-07T20:41:53Z Jetam2 30982 kat 8057906 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Níreďháza]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Níreďháza]] [[Kategória:Osobnosti zo Sabolčsko-satmársko-berežskej župy|Níreďháza]] o13wo9cz1ko2z51y8uz2fcnpxwse5sl 0 685747 8058018 8039940 2025-07-08T06:18:02Z 90.64.254.38 /* Bilancia v zmiešaných bojových umeniach */ 8058018 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Martin Buday | titul za = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Badys | dátum narodenia = {{dnv|1991|11|11}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Toniar | odkaz na autora = | titul = Kto je Martin Buday? Profil slovenského MMA bojovníka – štatistiky, súkromie, životopis. (VIDEO) | url = https://7sport.sk/bojove-sporty/kto-je-martin-buday-profil-mma/ | vydavateľ = 7sport.sk | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> | miesto narodenia = [[Nitra]], [[ČSFR]] (dnes [[Slovensko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Vyhral titul v Oktagone, neskôr očaril prezidenta UFC: Slovenský obor ide do svojho debutu medzi svetovou elitou | url = https://hashtag.zoznam.sk/martin-buday-ma-pred-sebou-premieru-v-ufc/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2015]] - súčasnosť | výška = 195 cm | váha = 120 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Ťažká váha | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Spartakus Fight Gym | tím = | tréner = [[Attila Végh]] | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport | Brazílske džiu-džicu}} {{Infobox-medaila krajina | {{SVK|w}}}} {{Infobox-medaila súťaž|Európsky No-Gi šampionát}} {{Medaila|Zlato |[[2015]] [[Lisabon]]|Otvorená váha (fialový pás)}} {{Medaila|Striebro |[[2015]] [[Lisabon]]|+100 kg (fialový pás)}} {{Medaila|Zlato |[[2013]] [[Lisabon]] |+100 kg (modrý pás)}} {{Infobox koniec}} '''Martin Buday''' ([[11. november]] [[1991]], [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenský]] bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[brazílske džiu-džicu|grappler]], ktorý v súčasnosti zápasí v kategórii ťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://www.ufc.com/athlete/mariya-agapova-2 | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po [[Ľudovít Klein|Ľudovítovi Kleinovi]] je druhým reprezentantom Slovenska v UFC.<ref name=aktuality>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je druhý Slovák v UFC? Začal trénovať, aby schudol zo 170 kg. Végh: Bol ako panda | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/cgef20h/kto-je-druhy-slovak-v-ufc-zacal-trenovat-aby-schudol-zo-170-kg-vegh-bol-ako-panda/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-10-14 | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Je taktiež bývalým šampiónom ťažkej váhy organizácie [[Oktagon MMA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://oktagonmma.cz/fighter/martin-buday/ | vydavateľ = oktagonmma.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V grapplingu je dvojnásobným európskym IBJJF šampiónom v disciplíne No-Gi.<ref name=bjj>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mal problémy s obezitou, teraz slovenského bojovníka čaká premiéra v UFC: Kto je Martin Buday? | url = https://sport24.pluska.sk/ostatne/bojove-sporty/mal-problemy-obezitou-teraz-slovenskeho-bojovnika-caka-premiera-ufc-kto-je-martin-buday | vydavateľ = sport24.pluska.sk | dátum vydania = 2022-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Momentálne figuruje na pätnástom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov ťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-12 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Začiatky == Martin Buday sa narodil [[11. november|11. novembra]] [[1991]] v [[Nitra|Nitre]]. S bojovými umeniami začal ako osemnásťročný za účelom schudnúť.<ref name=aktuality/> Najskôr sa venoval [[brazílske džiu-džicu|brazílskemu džiu-džicu]], ktoré trénoval v nitrianskom klube Gracie Barra Pitbull.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nitriansky MMA bojovníci: Martin „Bady“ Buday – Nitriansky hlásnik | url = https://www.nitrianskyhlasnik.sk/nitriansky-mma-bojovnici-martin-bady-buday/ | vydavateľ = nitrianskyhlasnik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V tomto športe bol sa mu darilo a umiestňoval sa na rôznych európskych turnajoch, pričom jeho najväčším úspechom boli dve zlaté medaile z európskych IBJJF šampionátov na úrovni modrého a fialového pása.<ref name=bjj2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://sfg.sk/team/martin-buday/ | vydavateľ = sfg.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220702164431/https://sfg.sk/team/martin-buday/ | dátum archivácie = 2022-07-02 }}</ref><ref name=bjj/> Neskôr prešiel k [[zmiešané bojové umenia|MMA]], ktoré začal trénovať pod vedením [[Attila Végh|Attilu Végha]] v Spartakus Fight Gyme v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Slovák v UFC Martin Buday: Vémola ma nezaujíma, zápas s ním nepotrebujem. Mojím cieľom je dostať sa do top 15 ťažkej váhy UFC | url = https://refresher.sk/105274-Slovak-v-UFC-Martin-Buday-Vemola-ma-nezaujima-zapas-s-nim-nepotrebujem-Mojim-cielom-je-dostat-sa-do-top-15-tazkej-vahy-UFC | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == Po tom čo v roku [[2014]] vyhral dva amatérske zápasy, oba prostredníctvom submisie, uskutočnil Buday svoj profesionálny MMA debut [[23. október|23. októbra]] [[2015]] proti Urosovi Stefanovicovi, ktorého porazil jednohlasne na body. Jeho nasledujúcim súperom bol Juan Espino, budúci víťaz 28. série šou ''The Ultimate Fighter'', s ktorým Buday prehral na body. Ide o doposiaľ jedinú prehru v Budayovej kariére. Vo svojom treťom profesionálnom zápase čelil Milanovi Vrbičovi na podujatí slovenskej organizácie XFN. Vrbiča knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Who Debuts UFC Heavyweight Martin Buday? | url = https://24ssports.com/who-debuts-ufc-heavyweight-martin-buday/ | vydavateľ = 24ssports.com | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519061059/https://24ssports.com/who-debuts-ufc-heavyweight-martin-buday/ | dátum archivácie = 2022-05-19 }}</ref> === Oktagon MMA === Buday v [[Oktagon MMA|Oktagone]] debutoval [[26. máj]]a [[2018]]. Súpera Dzhangira Nasibova porazil cez technický knokaut v prvom kole. Svoje nasledujúce tri zápasy v organizácii všetky ukončil pred limitom, pričom dva vyhral na TKO a jeden na submisiu.<ref name=oktagon>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Kto je Martin Buday? Najlepšia slovenská ťažká váha je krok od titulu v Oktagone a prestupu do UFC | url = https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-martin-buday/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2021-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Oktagon šampión ťažkej váhy ==== Po tom čo dosiahol sériu šiestich víťazstiev po sebe Buday dostal príležitosť zápasiť o voľný titul šampióna ťažkej váhy Oktagonu. Postaviť sa mal proti Mikhailovi Mokhnatkinovi na karte Oktagon 20 v [[december|decembri]] [[2020]], zápas bol ale zrušený po tom čo Buday ochorel na [[COVID-19]] a bol preložený na [[1. máj]] [[2021]], pričom jeho novým súperom sa stal Poliak Kamil Minda.<ref name=oktagon/> Buday bol však nútený odstúpiť kvôli zraneniu a zápas bol opäť preložený na [[19. jún]] na podujatie Oktagon 25.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Stačí už len málo: Slovensko môže mať ďalšieho zástupcu v UFC, má to však jeden háčik! | url = https://hashtag.zoznam.sk/martin-buday-ma-ufc-na-dosah-ma-to-ale-jeden-hacik/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2021-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Buday Mindu knokautoval v druhom kole a stal sa tak novým šampiónom.<ref name=oktagonsampion>{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Dávid | autor = | odkaz na autora = | titul = Oktagon 25: Jeden úder stačil. Martin Buday je novým šampiónom ťažkej váhy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oktagon-25-martin-buday-vs-kamil-minda/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pravá, ľavá, kladivo. Buday ubil Poliaka a je šampiónom Oktagonu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/bojove-sporty/clanok/592018-prava-lava-kladivo-buday-ubil-poliaka-a-je-sampionom-oktagonu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-20 | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Titul mu bol neskôr odobraný po tom čo podpísal s UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Buday mluví o zranění, UFC debutu, odebrání opasku, Vémolovi i Pirátovi | url = https://www.mmashorties.cz/buday-mluvi-o-zraneni-ufc-debutu-odebrani-opasku-vemolovi-i-piratovi/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812155040/https://www.mmashorties.cz/buday-mluvi-o-zraneni-ufc-debutu-odebrani-opasku-vemolovi-i-piratovi/ | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> === ''Dana White's Contender Series'' === V júni 2021 bolo oznámené, že Buday dostal pozvánku do kvalifikačnej šou ''Dana White's Contender Series'', v ktorej bojovníci súťažia o možnosť získať zmluvu s UFC. Jeho zápas sa konal [[12. október|12. októbra]] [[2021]] a pôvodne v ňom mal čeliť Hugovi Cunhovi, ktorý však odstúpil a bol nahradený Lorenzom Hoodom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalšia super správa! Slovák mieri do UFC: Buday musí poraziť najbližšieho súpera | url = https://sportky.zoznam.sk/c/265029/dalsia-super-sprava-slovak-mieri-do-ufc-buday-musi-porazit-najblizsieho-supera | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Buday vyhral prostredníctvom TKO kolenom do hlavy v prvom kole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stankovič | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = O týždeň zabojuje o zmluvu v UFC. Budayovi narýchlo zmenili súpera | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zabojuje-o-zmluvu-v-ufc-budayovi-sa-na-poslednu-chvilu-zmenil-super/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Prezident UFC Dana White následne na tlačovej konferencii potvrdil že Buday je jedným z bojovníkov ktorým bude ponúknutá UFC zmluva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Buday zářil! Slovensko má druhého borce v UFC | url = https://www.mmashorties.cz/buday-zaril-slovensko-ma-druheho-borce-v-ufc/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812154950/https://www.mmashorties.cz/buday-zaril-slovensko-ma-druheho-borce-v-ufc/ | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wow! UFC prezident Dana White velebí Martina Budaye | url = https://www.mmashorties.cz/wow-ufc-prezident-dana-white-velebi-martina-budaye/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Buday v UFC debutoval proti Chrisovi Barnettovi [[16. apríl]]a [[2022]] na podujatí ''UFC on ESPN: Luque vs. Muhammad 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heck | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Chris Barnett set to return vs. Martin Buday at April 16 UFC event | url = https://www.mmafighting.com/2022/1/24/22899868/chris-barnett-set-to-return-vs-martin-buday-at-april-16-ufc-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tom čo dominoval väčšinu zápasu, Buday na začiatku tretieho kola zasiahol Barnetta nelegálnym lakťom do hlavy, dôsledkom čoho Barnett nebol schopný ďalej pokračovať. Rozhodca to vyhodnotil ako neúmyselný faul, a zápas tým pádom skončil ako výhra technickým rozhodnutím pre Budaya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday Drops Chris Barnett With Illegal Blow, Wins By Technical Decision – UFC Vegas 51 Results (Highlights) | url = https://middleeasy.com/mma-news/chris-barnett-martin-buday/ | vydavateľ = middleeasy.com | dátum vydania = 2022-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho ďalším súperom sa stal Lukasz Brzeski [[13. august]]a [[2022]] na ''UFC on ESPN: Vera vs. Cruz''. Buday zápas vyhral na body nejednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC: Víťazná jazda pokračuje! Martin Buday vyšachoval poľského dopingového hriešnika | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/5WUsKJL/ufc-vitazna-jazda-pokracuje-martin-buday-vysachoval-polskeho-dopingoveho-hriesnika/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-14 | dátum prístupu = 2022-08-14 }}</ref> V jeho treťom zápase v UFC sa Buday postavil proti Jakeovi Collierovi na podujatí ''UFC Fight Night: Song vs. Simón'', ktoré sa uskutočnilo [[29. apríl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SvetMMA | odkaz na autora = | titul = Pridá tretiu výhru v UFC? Martin Buday má naplánovaný ďalší zápas | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mma-ufc-martin-buday-dalsi-zapas/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-18 | dátum prístupu = 2023-02-13 }}</ref> Buday zvíťazil jednohlasne na body.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Peklo vo Vegas! Martin Buday dosiahol víťazný hetrik v UFC | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/FDuT75T/video-peklo-vo-vegas-martin-buday-dosiahol-vitazny-hetrik-v-ufc/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-30 | dátum prístupu = 2023-04-30 }}</ref> Buday sa [[12. august]]a [[2023]] postavil proti Joshovi Parisianovi na podujatí ''UFC on ESPN: Luque vs. dos Anjos'' ako náhrada na poslednú chvíľu za Walta Harrisa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Josh Parisian quickly rebooked after UFC on ESPN 49 cancellation, will fight Martin Buday in August | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/07/ufc-fight-night-josh-parisian-vs-martin-buday-booked-aug-12 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-07-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Súpera ukončil na submisiu kimura v prvom kole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO Fantázia v 1. kole! V UFC neporazený Martin Buday s ďalšou výhrou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/mma/clanok/v-ufc-neporazeny-martin-buday-vyhral-superom-bol-josh-parisian-2023081219404501392 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-12 | dátum prístupu = 2023-08-13 }}</ref> Po tejto výhre sa Buday ako prvý Slovák v histórii umiestnil v UFC rebríčku top 15 bojovníkov, obsadzujúc pätnástu priečku v rámci ťažkej váhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý Slovák v histórii, ktorý sa dostal do TOP 15 rebríčka UFC. Stal sa ním Martin Buday | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/902151/prvy-slovak-v-historii-ktory-sa-dostal-do-top-15-rebricka-ufc-stal-sa-nim-martin-buday | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-10-12 }}</ref> V jeho ďalšom zápase bude Buday čeliť UFC nováčikovi Šamiľovi Gazievovi [[16. december|16. decembra]] [[2023]] na ''UFC 296 - Edwards vs. Covington''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Sections | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/10/ufc-296-martin-buday-vs-shamil-gaziev-booked | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Hodnosti === * Hnedý pás v [[brazílske džiu-džicu|brazílskom džiu-džicu]]<ref name=bjj/> === Zmiešané bojové umenia === * '''Oktagon MMA''' ** Oktagon šampión ťažkej váhy (raz)<ref name=oktagonsampion/> === Brazílske džiu-džicu === * 2017 Hungarian Open šampión, Budapešť (Otvorená váha a váha nad 95 kg)<ref name=hungarianopen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://smoothcomp.com/en/profile/46664 | vydavateľ = smoothcomp.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2017 Strieborná medaila na Hungarian Open v No-Gi (Otvorená váha)<ref name=hungarianopen/> * ISFA Európsky šampión<ref name=bjj2/> * '''Medzinárodná federácia brazílskeho džiu-džicu (IBJJF)''' ** 2018 Zlatá medaila na Dublin International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/1082/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2018 Dve zlaté medaile na Dublin International Open v disciplíne No-GI (Otvorená váha a váha nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/1083/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2016 Dve zlaté medaile na Rome International Open (Otvorená váha a váha nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/517/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Európsky No-Gi šampión, Lisabon (Otvorená váha)<ref name=ibjjf2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/377/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Strieborná medaila na Európskom šampionáte v No-Gi, Lisabon (nad 100 kg)<ref name=ibjjf2015/> ** 2015 Strieborná medaila na Rome International Open (nad 100 kg)<ref name=romeopen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/376/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Bronzová medaila na Rome International Open (Otvorená váha)<ref name=romeopen/> ** 2015 Dve zlaté medaile na London Fall International Open (nad 100 kg)<ref name=london>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/457/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/458/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Bronzová medaila na London Winter International Open (Otvorená váha)<ref name=london/> ** 2014 Zlatá medaila na Munich Winter International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/247/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2013 Európsky No-Gi šampión, Lisabon (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/181/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2013 Strieborná medaila na Munich International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/219/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 14 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 13 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 1 prehra |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 7 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 4 |style="background:#fbb;text-align:center"| 2 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center"| 15-2 |Uran Satybaldiev |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Emmett vs. Murphy |5. apríla 2025 |style="text-align:center"| 3 |style="text-align:center"| 5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center"| 14-2 |[[Andrei Arlovski]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 303 |29. júna 2024 |style="text-align:center"| 3 |style="text-align:center"| 5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"| 13-2 |[[Shamil Gaziev]] |TKO (údery) |UFC 296 |6. decembra 2023 |style="text-align:center"| 2 |style="text-align:center"| 0:56 |Las Vegas, Nevada, USA | |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |13-1 |[[Josh Parisian]] |Submisia (kimura) |UFC on ESPN: Luque vs. dos Anjos |{{dts|12|8|2023}} | style="text-align:center" |1 | style="text-align:center" |4:11 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-1 |Jake Collier |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Song vs. Simón |{{dts|29|4|2023}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-1 |[[Lukasz Brzeski]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC on ESPN: Vera vs. Cruz |{{dts|13|8|2022}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |San Diego, Kalifornia, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-1 |[[Chris Barnett]] |Technické rozhodnutie (jednohlasné) |UFC on ESPN: Luque vs. Muhammad 2 |{{dts|16|4|2022}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:38 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-1 |Lorenzo Hood |TKO (koleno) |Dana White's Contender Series 43 |{{dts|12|10|2021}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:56 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-1 |Kamil Minda |TKO (údery) |Oktagon 25 |{{dts|19|6|2021}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:01 |Brno, Česko |{{malé|Vyhral titul Oktagon šampióna ťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-1 |Daniel Dittrich |Submisia (kimura) |Oktagon 14 |{{dts|14|9|2019}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:13 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Yevhenii Orlov |TKO (údery) |Oktagon Prime 1 |{{dts|26|4|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:32 |Košice, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Jose Rodrigo Guelke |TKO (vzdanie sa) |SFG Night of Champions 5 |{{dts|26|10|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Trnava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-1 |Lukasz Lysoniewski |TKO (údery) |Oktagon 9 |{{dts|15|9|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:45 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Dzhangir Nasibov |TKO (vzdanie sa) |Oktagon 6 |{{dts|26|5|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Košice, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-1 |Milan Vrbic |TKO (odklepanie na údery) |XFN 9 |{{dts|21|4|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Nitra, Slovensko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|1-1 |Juan Espino |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fecaluma - MMA-K1-BJJ |{{dts|14|10|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Santa Cruz de Tenerife, Španielsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Uros Stefanovic |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fight of Gladiators - Night of Champions 2 |{{dts|23|10|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Trnava, Slovensko | |} {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Amatérska bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 2 zápasy !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 2 výhry !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 0 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Jakub Kontina |Submisia (keylock) |Fight of Gladiators - Night of Champions |{{dts|14|6|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:05 |Trnava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Juraj Struhár |Submisia (škrtenie ramenom) |Fight of Gladiators 3 |{{dts|4|4|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:16 |Nitra, Slovensko | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://www.sherdog.com/fighter/Martin-Buday-164475 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Martin-Buday-164475 Martin Buday] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/mariya-agapova-2 Martin Buday] na oficiálnej webstránke UFC {{DEFAULTSORT:Buday, Martin}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] a2uasgt7ttzthrhuepgklfsapgmbqzf 8058019 8058018 2025-07-08T06:18:25Z 90.64.254.38 /* Bilancia v zmiešaných bojových umeniach */ 8058019 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Martin Buday | titul za = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Badys | dátum narodenia = {{dnv|1991|11|11}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Toniar | odkaz na autora = | titul = Kto je Martin Buday? Profil slovenského MMA bojovníka – štatistiky, súkromie, životopis. (VIDEO) | url = https://7sport.sk/bojove-sporty/kto-je-martin-buday-profil-mma/ | vydavateľ = 7sport.sk | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> | miesto narodenia = [[Nitra]], [[ČSFR]] (dnes [[Slovensko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Vyhral titul v Oktagone, neskôr očaril prezidenta UFC: Slovenský obor ide do svojho debutu medzi svetovou elitou | url = https://hashtag.zoznam.sk/martin-buday-ma-pred-sebou-premieru-v-ufc/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2015]] - súčasnosť | výška = 195 cm | váha = 120 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Ťažká váha | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Spartakus Fight Gym | tím = | tréner = [[Attila Végh]] | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport | Brazílske džiu-džicu}} {{Infobox-medaila krajina | {{SVK|w}}}} {{Infobox-medaila súťaž|Európsky No-Gi šampionát}} {{Medaila|Zlato |[[2015]] [[Lisabon]]|Otvorená váha (fialový pás)}} {{Medaila|Striebro |[[2015]] [[Lisabon]]|+100 kg (fialový pás)}} {{Medaila|Zlato |[[2013]] [[Lisabon]] |+100 kg (modrý pás)}} {{Infobox koniec}} '''Martin Buday''' ([[11. november]] [[1991]], [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenský]] bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[brazílske džiu-džicu|grappler]], ktorý v súčasnosti zápasí v kategórii ťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://www.ufc.com/athlete/mariya-agapova-2 | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po [[Ľudovít Klein|Ľudovítovi Kleinovi]] je druhým reprezentantom Slovenska v UFC.<ref name=aktuality>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je druhý Slovák v UFC? Začal trénovať, aby schudol zo 170 kg. Végh: Bol ako panda | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/cgef20h/kto-je-druhy-slovak-v-ufc-zacal-trenovat-aby-schudol-zo-170-kg-vegh-bol-ako-panda/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-10-14 | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Je taktiež bývalým šampiónom ťažkej váhy organizácie [[Oktagon MMA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://oktagonmma.cz/fighter/martin-buday/ | vydavateľ = oktagonmma.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V grapplingu je dvojnásobným európskym IBJJF šampiónom v disciplíne No-Gi.<ref name=bjj>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mal problémy s obezitou, teraz slovenského bojovníka čaká premiéra v UFC: Kto je Martin Buday? | url = https://sport24.pluska.sk/ostatne/bojove-sporty/mal-problemy-obezitou-teraz-slovenskeho-bojovnika-caka-premiera-ufc-kto-je-martin-buday | vydavateľ = sport24.pluska.sk | dátum vydania = 2022-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Momentálne figuruje na pätnástom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov ťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-12 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Začiatky == Martin Buday sa narodil [[11. november|11. novembra]] [[1991]] v [[Nitra|Nitre]]. S bojovými umeniami začal ako osemnásťročný za účelom schudnúť.<ref name=aktuality/> Najskôr sa venoval [[brazílske džiu-džicu|brazílskemu džiu-džicu]], ktoré trénoval v nitrianskom klube Gracie Barra Pitbull.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nitriansky MMA bojovníci: Martin „Bady“ Buday – Nitriansky hlásnik | url = https://www.nitrianskyhlasnik.sk/nitriansky-mma-bojovnici-martin-bady-buday/ | vydavateľ = nitrianskyhlasnik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V tomto športe bol sa mu darilo a umiestňoval sa na rôznych európskych turnajoch, pričom jeho najväčším úspechom boli dve zlaté medaile z európskych IBJJF šampionátov na úrovni modrého a fialového pása.<ref name=bjj2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://sfg.sk/team/martin-buday/ | vydavateľ = sfg.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220702164431/https://sfg.sk/team/martin-buday/ | dátum archivácie = 2022-07-02 }}</ref><ref name=bjj/> Neskôr prešiel k [[zmiešané bojové umenia|MMA]], ktoré začal trénovať pod vedením [[Attila Végh|Attilu Végha]] v Spartakus Fight Gyme v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Slovák v UFC Martin Buday: Vémola ma nezaujíma, zápas s ním nepotrebujem. Mojím cieľom je dostať sa do top 15 ťažkej váhy UFC | url = https://refresher.sk/105274-Slovak-v-UFC-Martin-Buday-Vemola-ma-nezaujima-zapas-s-nim-nepotrebujem-Mojim-cielom-je-dostat-sa-do-top-15-tazkej-vahy-UFC | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == Po tom čo v roku [[2014]] vyhral dva amatérske zápasy, oba prostredníctvom submisie, uskutočnil Buday svoj profesionálny MMA debut [[23. október|23. októbra]] [[2015]] proti Urosovi Stefanovicovi, ktorého porazil jednohlasne na body. Jeho nasledujúcim súperom bol Juan Espino, budúci víťaz 28. série šou ''The Ultimate Fighter'', s ktorým Buday prehral na body. Ide o doposiaľ jedinú prehru v Budayovej kariére. Vo svojom treťom profesionálnom zápase čelil Milanovi Vrbičovi na podujatí slovenskej organizácie XFN. Vrbiča knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Who Debuts UFC Heavyweight Martin Buday? | url = https://24ssports.com/who-debuts-ufc-heavyweight-martin-buday/ | vydavateľ = 24ssports.com | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519061059/https://24ssports.com/who-debuts-ufc-heavyweight-martin-buday/ | dátum archivácie = 2022-05-19 }}</ref> === Oktagon MMA === Buday v [[Oktagon MMA|Oktagone]] debutoval [[26. máj]]a [[2018]]. Súpera Dzhangira Nasibova porazil cez technický knokaut v prvom kole. Svoje nasledujúce tri zápasy v organizácii všetky ukončil pred limitom, pričom dva vyhral na TKO a jeden na submisiu.<ref name=oktagon>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Kto je Martin Buday? Najlepšia slovenská ťažká váha je krok od titulu v Oktagone a prestupu do UFC | url = https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-martin-buday/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2021-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Oktagon šampión ťažkej váhy ==== Po tom čo dosiahol sériu šiestich víťazstiev po sebe Buday dostal príležitosť zápasiť o voľný titul šampióna ťažkej váhy Oktagonu. Postaviť sa mal proti Mikhailovi Mokhnatkinovi na karte Oktagon 20 v [[december|decembri]] [[2020]], zápas bol ale zrušený po tom čo Buday ochorel na [[COVID-19]] a bol preložený na [[1. máj]] [[2021]], pričom jeho novým súperom sa stal Poliak Kamil Minda.<ref name=oktagon/> Buday bol však nútený odstúpiť kvôli zraneniu a zápas bol opäť preložený na [[19. jún]] na podujatie Oktagon 25.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Stačí už len málo: Slovensko môže mať ďalšieho zástupcu v UFC, má to však jeden háčik! | url = https://hashtag.zoznam.sk/martin-buday-ma-ufc-na-dosah-ma-to-ale-jeden-hacik/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2021-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Buday Mindu knokautoval v druhom kole a stal sa tak novým šampiónom.<ref name=oktagonsampion>{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Dávid | autor = | odkaz na autora = | titul = Oktagon 25: Jeden úder stačil. Martin Buday je novým šampiónom ťažkej váhy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oktagon-25-martin-buday-vs-kamil-minda/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pravá, ľavá, kladivo. Buday ubil Poliaka a je šampiónom Oktagonu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/bojove-sporty/clanok/592018-prava-lava-kladivo-buday-ubil-poliaka-a-je-sampionom-oktagonu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-20 | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Titul mu bol neskôr odobraný po tom čo podpísal s UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Buday mluví o zranění, UFC debutu, odebrání opasku, Vémolovi i Pirátovi | url = https://www.mmashorties.cz/buday-mluvi-o-zraneni-ufc-debutu-odebrani-opasku-vemolovi-i-piratovi/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812155040/https://www.mmashorties.cz/buday-mluvi-o-zraneni-ufc-debutu-odebrani-opasku-vemolovi-i-piratovi/ | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> === ''Dana White's Contender Series'' === V júni 2021 bolo oznámené, že Buday dostal pozvánku do kvalifikačnej šou ''Dana White's Contender Series'', v ktorej bojovníci súťažia o možnosť získať zmluvu s UFC. Jeho zápas sa konal [[12. október|12. októbra]] [[2021]] a pôvodne v ňom mal čeliť Hugovi Cunhovi, ktorý však odstúpil a bol nahradený Lorenzom Hoodom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalšia super správa! Slovák mieri do UFC: Buday musí poraziť najbližšieho súpera | url = https://sportky.zoznam.sk/c/265029/dalsia-super-sprava-slovak-mieri-do-ufc-buday-musi-porazit-najblizsieho-supera | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Buday vyhral prostredníctvom TKO kolenom do hlavy v prvom kole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stankovič | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = O týždeň zabojuje o zmluvu v UFC. Budayovi narýchlo zmenili súpera | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zabojuje-o-zmluvu-v-ufc-budayovi-sa-na-poslednu-chvilu-zmenil-super/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Prezident UFC Dana White následne na tlačovej konferencii potvrdil že Buday je jedným z bojovníkov ktorým bude ponúknutá UFC zmluva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Buday zářil! Slovensko má druhého borce v UFC | url = https://www.mmashorties.cz/buday-zaril-slovensko-ma-druheho-borce-v-ufc/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812154950/https://www.mmashorties.cz/buday-zaril-slovensko-ma-druheho-borce-v-ufc/ | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wow! UFC prezident Dana White velebí Martina Budaye | url = https://www.mmashorties.cz/wow-ufc-prezident-dana-white-velebi-martina-budaye/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Buday v UFC debutoval proti Chrisovi Barnettovi [[16. apríl]]a [[2022]] na podujatí ''UFC on ESPN: Luque vs. Muhammad 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heck | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Chris Barnett set to return vs. Martin Buday at April 16 UFC event | url = https://www.mmafighting.com/2022/1/24/22899868/chris-barnett-set-to-return-vs-martin-buday-at-april-16-ufc-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tom čo dominoval väčšinu zápasu, Buday na začiatku tretieho kola zasiahol Barnetta nelegálnym lakťom do hlavy, dôsledkom čoho Barnett nebol schopný ďalej pokračovať. Rozhodca to vyhodnotil ako neúmyselný faul, a zápas tým pádom skončil ako výhra technickým rozhodnutím pre Budaya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday Drops Chris Barnett With Illegal Blow, Wins By Technical Decision – UFC Vegas 51 Results (Highlights) | url = https://middleeasy.com/mma-news/chris-barnett-martin-buday/ | vydavateľ = middleeasy.com | dátum vydania = 2022-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho ďalším súperom sa stal Lukasz Brzeski [[13. august]]a [[2022]] na ''UFC on ESPN: Vera vs. Cruz''. Buday zápas vyhral na body nejednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC: Víťazná jazda pokračuje! Martin Buday vyšachoval poľského dopingového hriešnika | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/5WUsKJL/ufc-vitazna-jazda-pokracuje-martin-buday-vysachoval-polskeho-dopingoveho-hriesnika/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-14 | dátum prístupu = 2022-08-14 }}</ref> V jeho treťom zápase v UFC sa Buday postavil proti Jakeovi Collierovi na podujatí ''UFC Fight Night: Song vs. Simón'', ktoré sa uskutočnilo [[29. apríl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SvetMMA | odkaz na autora = | titul = Pridá tretiu výhru v UFC? Martin Buday má naplánovaný ďalší zápas | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mma-ufc-martin-buday-dalsi-zapas/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-18 | dátum prístupu = 2023-02-13 }}</ref> Buday zvíťazil jednohlasne na body.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Peklo vo Vegas! Martin Buday dosiahol víťazný hetrik v UFC | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/FDuT75T/video-peklo-vo-vegas-martin-buday-dosiahol-vitazny-hetrik-v-ufc/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-30 | dátum prístupu = 2023-04-30 }}</ref> Buday sa [[12. august]]a [[2023]] postavil proti Joshovi Parisianovi na podujatí ''UFC on ESPN: Luque vs. dos Anjos'' ako náhrada na poslednú chvíľu za Walta Harrisa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Josh Parisian quickly rebooked after UFC on ESPN 49 cancellation, will fight Martin Buday in August | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/07/ufc-fight-night-josh-parisian-vs-martin-buday-booked-aug-12 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-07-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Súpera ukončil na submisiu kimura v prvom kole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO Fantázia v 1. kole! V UFC neporazený Martin Buday s ďalšou výhrou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/mma/clanok/v-ufc-neporazeny-martin-buday-vyhral-superom-bol-josh-parisian-2023081219404501392 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-12 | dátum prístupu = 2023-08-13 }}</ref> Po tejto výhre sa Buday ako prvý Slovák v histórii umiestnil v UFC rebríčku top 15 bojovníkov, obsadzujúc pätnástu priečku v rámci ťažkej váhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý Slovák v histórii, ktorý sa dostal do TOP 15 rebríčka UFC. Stal sa ním Martin Buday | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/902151/prvy-slovak-v-historii-ktory-sa-dostal-do-top-15-rebricka-ufc-stal-sa-nim-martin-buday | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-10-12 }}</ref> V jeho ďalšom zápase bude Buday čeliť UFC nováčikovi Šamiľovi Gazievovi [[16. december|16. decembra]] [[2023]] na ''UFC 296 - Edwards vs. Covington''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Sections | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/10/ufc-296-martin-buday-vs-shamil-gaziev-booked | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Hodnosti === * Hnedý pás v [[brazílske džiu-džicu|brazílskom džiu-džicu]]<ref name=bjj/> === Zmiešané bojové umenia === * '''Oktagon MMA''' ** Oktagon šampión ťažkej váhy (raz)<ref name=oktagonsampion/> === Brazílske džiu-džicu === * 2017 Hungarian Open šampión, Budapešť (Otvorená váha a váha nad 95 kg)<ref name=hungarianopen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://smoothcomp.com/en/profile/46664 | vydavateľ = smoothcomp.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2017 Strieborná medaila na Hungarian Open v No-Gi (Otvorená váha)<ref name=hungarianopen/> * ISFA Európsky šampión<ref name=bjj2/> * '''Medzinárodná federácia brazílskeho džiu-džicu (IBJJF)''' ** 2018 Zlatá medaila na Dublin International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/1082/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2018 Dve zlaté medaile na Dublin International Open v disciplíne No-GI (Otvorená váha a váha nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/1083/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2016 Dve zlaté medaile na Rome International Open (Otvorená váha a váha nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/517/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Európsky No-Gi šampión, Lisabon (Otvorená váha)<ref name=ibjjf2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/377/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Strieborná medaila na Európskom šampionáte v No-Gi, Lisabon (nad 100 kg)<ref name=ibjjf2015/> ** 2015 Strieborná medaila na Rome International Open (nad 100 kg)<ref name=romeopen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/376/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Bronzová medaila na Rome International Open (Otvorená váha)<ref name=romeopen/> ** 2015 Dve zlaté medaile na London Fall International Open (nad 100 kg)<ref name=london>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/457/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/458/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Bronzová medaila na London Winter International Open (Otvorená váha)<ref name=london/> ** 2014 Zlatá medaila na Munich Winter International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/247/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2013 Európsky No-Gi šampión, Lisabon (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/181/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2013 Strieborná medaila na Munich International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/219/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 14 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 13 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 1 prehra |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 7 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 4 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center"| 15-2 |Uran Satybaldiev |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Emmett vs. Murphy |5. apríla 2025 |style="text-align:center"| 3 |style="text-align:center"| 5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center"| 14-2 |[[Andrei Arlovski]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 303 |29. júna 2024 |style="text-align:center"| 3 |style="text-align:center"| 5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"| 13-2 |[[Shamil Gaziev]] |TKO (údery) |UFC 296 |6. decembra 2023 |style="text-align:center"| 2 |style="text-align:center"| 0:56 |Las Vegas, Nevada, USA | |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |13-1 |[[Josh Parisian]] |Submisia (kimura) |UFC on ESPN: Luque vs. dos Anjos |{{dts|12|8|2023}} | style="text-align:center" |1 | style="text-align:center" |4:11 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-1 |Jake Collier |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Song vs. Simón |{{dts|29|4|2023}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-1 |[[Lukasz Brzeski]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC on ESPN: Vera vs. Cruz |{{dts|13|8|2022}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |San Diego, Kalifornia, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-1 |[[Chris Barnett]] |Technické rozhodnutie (jednohlasné) |UFC on ESPN: Luque vs. Muhammad 2 |{{dts|16|4|2022}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:38 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-1 |Lorenzo Hood |TKO (koleno) |Dana White's Contender Series 43 |{{dts|12|10|2021}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:56 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-1 |Kamil Minda |TKO (údery) |Oktagon 25 |{{dts|19|6|2021}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:01 |Brno, Česko |{{malé|Vyhral titul Oktagon šampióna ťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-1 |Daniel Dittrich |Submisia (kimura) |Oktagon 14 |{{dts|14|9|2019}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:13 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Yevhenii Orlov |TKO (údery) |Oktagon Prime 1 |{{dts|26|4|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:32 |Košice, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Jose Rodrigo Guelke |TKO (vzdanie sa) |SFG Night of Champions 5 |{{dts|26|10|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Trnava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-1 |Lukasz Lysoniewski |TKO (údery) |Oktagon 9 |{{dts|15|9|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:45 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Dzhangir Nasibov |TKO (vzdanie sa) |Oktagon 6 |{{dts|26|5|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Košice, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-1 |Milan Vrbic |TKO (odklepanie na údery) |XFN 9 |{{dts|21|4|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Nitra, Slovensko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|1-1 |Juan Espino |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fecaluma - MMA-K1-BJJ |{{dts|14|10|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Santa Cruz de Tenerife, Španielsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Uros Stefanovic |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fight of Gladiators - Night of Champions 2 |{{dts|23|10|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Trnava, Slovensko | |} {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Amatérska bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 2 zápasy !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 2 výhry !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 0 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Jakub Kontina |Submisia (keylock) |Fight of Gladiators - Night of Champions |{{dts|14|6|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:05 |Trnava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Juraj Struhár |Submisia (škrtenie ramenom) |Fight of Gladiators 3 |{{dts|4|4|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:16 |Nitra, Slovensko | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://www.sherdog.com/fighter/Martin-Buday-164475 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Martin-Buday-164475 Martin Buday] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/mariya-agapova-2 Martin Buday] na oficiálnej webstránke UFC {{DEFAULTSORT:Buday, Martin}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] 2y15a72ekm4v8s5osu373s2cvu3i5ss 8058021 8058019 2025-07-08T06:19:22Z 90.64.254.38 /* Bilancia v zmiešaných bojových umeniach */ 8058021 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Martin Buday | titul za = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = Badys | dátum narodenia = {{dnv|1991|11|11}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Toniar | odkaz na autora = | titul = Kto je Martin Buday? Profil slovenského MMA bojovníka – štatistiky, súkromie, životopis. (VIDEO) | url = https://7sport.sk/bojove-sporty/kto-je-martin-buday-profil-mma/ | vydavateľ = 7sport.sk | dátum vydania = 2022-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> | miesto narodenia = [[Nitra]], [[ČSFR]] (dnes [[Slovensko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Vyhral titul v Oktagone, neskôr očaril prezidenta UFC: Slovenský obor ide do svojho debutu medzi svetovou elitou | url = https://hashtag.zoznam.sk/martin-buday-ma-pred-sebou-premieru-v-ufc/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2015]] - súčasnosť | výška = 195 cm | váha = 120 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Ťažká váha | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Spartakus Fight Gym | tím = | tréner = [[Attila Végh]] | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport | Brazílske džiu-džicu}} {{Infobox-medaila krajina | {{SVK|w}}}} {{Infobox-medaila súťaž|Európsky No-Gi šampionát}} {{Medaila|Zlato |[[2015]] [[Lisabon]]|Otvorená váha (fialový pás)}} {{Medaila|Striebro |[[2015]] [[Lisabon]]|+100 kg (fialový pás)}} {{Medaila|Zlato |[[2013]] [[Lisabon]] |+100 kg (modrý pás)}} {{Infobox koniec}} '''Martin Buday''' ([[11. november]] [[1991]], [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenský]] bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[brazílske džiu-džicu|grappler]], ktorý v súčasnosti zápasí v kategórii ťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://www.ufc.com/athlete/mariya-agapova-2 | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po [[Ľudovít Klein|Ľudovítovi Kleinovi]] je druhým reprezentantom Slovenska v UFC.<ref name=aktuality>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je druhý Slovák v UFC? Začal trénovať, aby schudol zo 170 kg. Végh: Bol ako panda | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/cgef20h/kto-je-druhy-slovak-v-ufc-zacal-trenovat-aby-schudol-zo-170-kg-vegh-bol-ako-panda/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-10-14 | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Je taktiež bývalým šampiónom ťažkej váhy organizácie [[Oktagon MMA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://oktagonmma.cz/fighter/martin-buday/ | vydavateľ = oktagonmma.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V grapplingu je dvojnásobným európskym IBJJF šampiónom v disciplíne No-Gi.<ref name=bjj>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mal problémy s obezitou, teraz slovenského bojovníka čaká premiéra v UFC: Kto je Martin Buday? | url = https://sport24.pluska.sk/ostatne/bojove-sporty/mal-problemy-obezitou-teraz-slovenskeho-bojovnika-caka-premiera-ufc-kto-je-martin-buday | vydavateľ = sport24.pluska.sk | dátum vydania = 2022-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Momentálne figuruje na pätnástom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov ťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-12 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Začiatky == Martin Buday sa narodil [[11. november|11. novembra]] [[1991]] v [[Nitra|Nitre]]. S bojovými umeniami začal ako osemnásťročný za účelom schudnúť.<ref name=aktuality/> Najskôr sa venoval [[brazílske džiu-džicu|brazílskemu džiu-džicu]], ktoré trénoval v nitrianskom klube Gracie Barra Pitbull.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nitriansky MMA bojovníci: Martin „Bady“ Buday – Nitriansky hlásnik | url = https://www.nitrianskyhlasnik.sk/nitriansky-mma-bojovnici-martin-bady-buday/ | vydavateľ = nitrianskyhlasnik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V tomto športe bol sa mu darilo a umiestňoval sa na rôznych európskych turnajoch, pričom jeho najväčším úspechom boli dve zlaté medaile z európskych IBJJF šampionátov na úrovni modrého a fialového pása.<ref name=bjj2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://sfg.sk/team/martin-buday/ | vydavateľ = sfg.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220702164431/https://sfg.sk/team/martin-buday/ | dátum archivácie = 2022-07-02 }}</ref><ref name=bjj/> Neskôr prešiel k [[zmiešané bojové umenia|MMA]], ktoré začal trénovať pod vedením [[Attila Végh|Attilu Végha]] v Spartakus Fight Gyme v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Slovák v UFC Martin Buday: Vémola ma nezaujíma, zápas s ním nepotrebujem. Mojím cieľom je dostať sa do top 15 ťažkej váhy UFC | url = https://refresher.sk/105274-Slovak-v-UFC-Martin-Buday-Vemola-ma-nezaujima-zapas-s-nim-nepotrebujem-Mojim-cielom-je-dostat-sa-do-top-15-tazkej-vahy-UFC | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == Po tom čo v roku [[2014]] vyhral dva amatérske zápasy, oba prostredníctvom submisie, uskutočnil Buday svoj profesionálny MMA debut [[23. október|23. októbra]] [[2015]] proti Urosovi Stefanovicovi, ktorého porazil jednohlasne na body. Jeho nasledujúcim súperom bol Juan Espino, budúci víťaz 28. série šou ''The Ultimate Fighter'', s ktorým Buday prehral na body. Ide o doposiaľ jedinú prehru v Budayovej kariére. Vo svojom treťom profesionálnom zápase čelil Milanovi Vrbičovi na podujatí slovenskej organizácie XFN. Vrbiča knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Who Debuts UFC Heavyweight Martin Buday? | url = https://24ssports.com/who-debuts-ufc-heavyweight-martin-buday/ | vydavateľ = 24ssports.com | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519061059/https://24ssports.com/who-debuts-ufc-heavyweight-martin-buday/ | dátum archivácie = 2022-05-19 }}</ref> === Oktagon MMA === Buday v [[Oktagon MMA|Oktagone]] debutoval [[26. máj]]a [[2018]]. Súpera Dzhangira Nasibova porazil cez technický knokaut v prvom kole. Svoje nasledujúce tri zápasy v organizácii všetky ukončil pred limitom, pričom dva vyhral na TKO a jeden na submisiu.<ref name=oktagon>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Kto je Martin Buday? Najlepšia slovenská ťažká váha je krok od titulu v Oktagone a prestupu do UFC | url = https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-martin-buday/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2021-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Oktagon šampión ťažkej váhy ==== Po tom čo dosiahol sériu šiestich víťazstiev po sebe Buday dostal príležitosť zápasiť o voľný titul šampióna ťažkej váhy Oktagonu. Postaviť sa mal proti Mikhailovi Mokhnatkinovi na karte Oktagon 20 v [[december|decembri]] [[2020]], zápas bol ale zrušený po tom čo Buday ochorel na [[COVID-19]] a bol preložený na [[1. máj]] [[2021]], pričom jeho novým súperom sa stal Poliak Kamil Minda.<ref name=oktagon/> Buday bol však nútený odstúpiť kvôli zraneniu a zápas bol opäť preložený na [[19. jún]] na podujatie Oktagon 25.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Martin Solčan | odkaz na autora = | titul = Stačí už len málo: Slovensko môže mať ďalšieho zástupcu v UFC, má to však jeden háčik! | url = https://hashtag.zoznam.sk/martin-buday-ma-ufc-na-dosah-ma-to-ale-jeden-hacik/ | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | dátum vydania = 2021-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Buday Mindu knokautoval v druhom kole a stal sa tak novým šampiónom.<ref name=oktagonsampion>{{Citácia periodika | priezvisko = Lukáč | meno = Dávid | autor = | odkaz na autora = | titul = Oktagon 25: Jeden úder stačil. Martin Buday je novým šampiónom ťažkej váhy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oktagon-25-martin-buday-vs-kamil-minda/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pravá, ľavá, kladivo. Buday ubil Poliaka a je šampiónom Oktagonu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sport.pravda.sk/bojove-sporty/clanok/592018-prava-lava-kladivo-buday-ubil-poliaka-a-je-sampionom-oktagonu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-20 | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Titul mu bol neskôr odobraný po tom čo podpísal s UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Buday mluví o zranění, UFC debutu, odebrání opasku, Vémolovi i Pirátovi | url = https://www.mmashorties.cz/buday-mluvi-o-zraneni-ufc-debutu-odebrani-opasku-vemolovi-i-piratovi/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812155040/https://www.mmashorties.cz/buday-mluvi-o-zraneni-ufc-debutu-odebrani-opasku-vemolovi-i-piratovi/ | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> === ''Dana White's Contender Series'' === V júni 2021 bolo oznámené, že Buday dostal pozvánku do kvalifikačnej šou ''Dana White's Contender Series'', v ktorej bojovníci súťažia o možnosť získať zmluvu s UFC. Jeho zápas sa konal [[12. október|12. októbra]] [[2021]] a pôvodne v ňom mal čeliť Hugovi Cunhovi, ktorý však odstúpil a bol nahradený Lorenzom Hoodom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalšia super správa! Slovák mieri do UFC: Buday musí poraziť najbližšieho súpera | url = https://sportky.zoznam.sk/c/265029/dalsia-super-sprava-slovak-mieri-do-ufc-buday-musi-porazit-najblizsieho-supera | vydavateľ = sportky.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Buday vyhral prostredníctvom TKO kolenom do hlavy v prvom kole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stankovič | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = O týždeň zabojuje o zmluvu v UFC. Budayovi narýchlo zmenili súpera | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zabojuje-o-zmluvu-v-ufc-budayovi-sa-na-poslednu-chvilu-zmenil-super/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-12 }}</ref> Prezident UFC Dana White následne na tlačovej konferencii potvrdil že Buday je jedným z bojovníkov ktorým bude ponúknutá UFC zmluva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Buday zářil! Slovensko má druhého borce v UFC | url = https://www.mmashorties.cz/buday-zaril-slovensko-ma-druheho-borce-v-ufc/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220812154950/https://www.mmashorties.cz/buday-zaril-slovensko-ma-druheho-borce-v-ufc/ | dátum archivácie = 2022-08-12 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wow! UFC prezident Dana White velebí Martina Budaye | url = https://www.mmashorties.cz/wow-ufc-prezident-dana-white-velebi-martina-budaye/ | vydavateľ = mmashorties.cz | dátum vydania = 2021-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Buday v UFC debutoval proti Chrisovi Barnettovi [[16. apríl]]a [[2022]] na podujatí ''UFC on ESPN: Luque vs. Muhammad 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heck | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Chris Barnett set to return vs. Martin Buday at April 16 UFC event | url = https://www.mmafighting.com/2022/1/24/22899868/chris-barnett-set-to-return-vs-martin-buday-at-april-16-ufc-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tom čo dominoval väčšinu zápasu, Buday na začiatku tretieho kola zasiahol Barnetta nelegálnym lakťom do hlavy, dôsledkom čoho Barnett nebol schopný ďalej pokračovať. Rozhodca to vyhodnotil ako neúmyselný faul, a zápas tým pádom skončil ako výhra technickým rozhodnutím pre Budaya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday Drops Chris Barnett With Illegal Blow, Wins By Technical Decision – UFC Vegas 51 Results (Highlights) | url = https://middleeasy.com/mma-news/chris-barnett-martin-buday/ | vydavateľ = middleeasy.com | dátum vydania = 2022-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho ďalším súperom sa stal Lukasz Brzeski [[13. august]]a [[2022]] na ''UFC on ESPN: Vera vs. Cruz''. Buday zápas vyhral na body nejednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC: Víťazná jazda pokračuje! Martin Buday vyšachoval poľského dopingového hriešnika | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/5WUsKJL/ufc-vitazna-jazda-pokracuje-martin-buday-vysachoval-polskeho-dopingoveho-hriesnika/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-14 | dátum prístupu = 2022-08-14 }}</ref> V jeho treťom zápase v UFC sa Buday postavil proti Jakeovi Collierovi na podujatí ''UFC Fight Night: Song vs. Simón'', ktoré sa uskutočnilo [[29. apríl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SvetMMA | odkaz na autora = | titul = Pridá tretiu výhru v UFC? Martin Buday má naplánovaný ďalší zápas | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mma-ufc-martin-buday-dalsi-zapas/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-18 | dátum prístupu = 2023-02-13 }}</ref> Buday zvíťazil jednohlasne na body.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Peklo vo Vegas! Martin Buday dosiahol víťazný hetrik v UFC | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/FDuT75T/video-peklo-vo-vegas-martin-buday-dosiahol-vitazny-hetrik-v-ufc/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-30 | dátum prístupu = 2023-04-30 }}</ref> Buday sa [[12. august]]a [[2023]] postavil proti Joshovi Parisianovi na podujatí ''UFC on ESPN: Luque vs. dos Anjos'' ako náhrada na poslednú chvíľu za Walta Harrisa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Josh Parisian quickly rebooked after UFC on ESPN 49 cancellation, will fight Martin Buday in August | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/07/ufc-fight-night-josh-parisian-vs-martin-buday-booked-aug-12 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-07-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Súpera ukončil na submisiu kimura v prvom kole.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO Fantázia v 1. kole! V UFC neporazený Martin Buday s ďalšou výhrou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/mma/clanok/v-ufc-neporazeny-martin-buday-vyhral-superom-bol-josh-parisian-2023081219404501392 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-12 | dátum prístupu = 2023-08-13 }}</ref> Po tejto výhre sa Buday ako prvý Slovák v histórii umiestnil v UFC rebríčku top 15 bojovníkov, obsadzujúc pätnástu priečku v rámci ťažkej váhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý Slovák v histórii, ktorý sa dostal do TOP 15 rebríčka UFC. Stal sa ním Martin Buday | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/902151/prvy-slovak-v-historii-ktory-sa-dostal-do-top-15-rebricka-ufc-stal-sa-nim-martin-buday | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-10-12 }}</ref> V jeho ďalšom zápase bude Buday čeliť UFC nováčikovi Šamiľovi Gazievovi [[16. december|16. decembra]] [[2023]] na ''UFC 296 - Edwards vs. Covington''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Sections | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/10/ufc-296-martin-buday-vs-shamil-gaziev-booked | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Hodnosti === * Hnedý pás v [[brazílske džiu-džicu|brazílskom džiu-džicu]]<ref name=bjj/> === Zmiešané bojové umenia === * '''Oktagon MMA''' ** Oktagon šampión ťažkej váhy (raz)<ref name=oktagonsampion/> === Brazílske džiu-džicu === * 2017 Hungarian Open šampión, Budapešť (Otvorená váha a váha nad 95 kg)<ref name=hungarianopen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://smoothcomp.com/en/profile/46664 | vydavateľ = smoothcomp.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2017 Strieborná medaila na Hungarian Open v No-Gi (Otvorená váha)<ref name=hungarianopen/> * ISFA Európsky šampión<ref name=bjj2/> * '''Medzinárodná federácia brazílskeho džiu-džicu (IBJJF)''' ** 2018 Zlatá medaila na Dublin International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/1082/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2018 Dve zlaté medaile na Dublin International Open v disciplíne No-GI (Otvorená váha a váha nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/1083/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2016 Dve zlaté medaile na Rome International Open (Otvorená váha a váha nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/517/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Európsky No-Gi šampión, Lisabon (Otvorená váha)<ref name=ibjjf2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/377/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Strieborná medaila na Európskom šampionáte v No-Gi, Lisabon (nad 100 kg)<ref name=ibjjf2015/> ** 2015 Strieborná medaila na Rome International Open (nad 100 kg)<ref name=romeopen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/376/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Bronzová medaila na Rome International Open (Otvorená váha)<ref name=romeopen/> ** 2015 Dve zlaté medaile na London Fall International Open (nad 100 kg)<ref name=london>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/457/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/458/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2015 Bronzová medaila na London Winter International Open (Otvorená váha)<ref name=london/> ** 2014 Zlatá medaila na Munich Winter International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/247/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2013 Európsky No-Gi šampión, Lisabon (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/181/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** 2013 Strieborná medaila na Munich International Open (nad 100 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International Brazilian Jiu-Jitsu Federation - | url = https://www.ibjjfdb.com/ChampionshipResults/219/PublicResults | vydavateľ = ibjjfdb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 17 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 15 výhier !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 2 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 7 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 4 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center"| 15-2 |Uran Satybaldiev |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Emmett vs. Murphy |5. apríla 2025 |style="text-align:center"| 3 |style="text-align:center"| 5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra |style="text-align:center"| 14-2 |[[Andrei Arlovski]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 303 |29. júna 2024 |style="text-align:center"| 3 |style="text-align:center"| 5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"| 13-2 |[[Shamil Gaziev]] |TKO (údery) |UFC 296 |6. decembra 2023 |style="text-align:center"| 2 |style="text-align:center"| 0:56 |Las Vegas, Nevada, USA | |- | style="background:#cfc;text-align:center" |Výhra | style="text-align:center" |13-1 |[[Josh Parisian]] |Submisia (kimura) |UFC on ESPN: Luque vs. dos Anjos |{{dts|12|8|2023}} | style="text-align:center" |1 | style="text-align:center" |4:11 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-1 |Jake Collier |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Song vs. Simón |{{dts|29|4|2023}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-1 |[[Lukasz Brzeski]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC on ESPN: Vera vs. Cruz |{{dts|13|8|2022}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |San Diego, Kalifornia, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-1 |[[Chris Barnett]] |Technické rozhodnutie (jednohlasné) |UFC on ESPN: Luque vs. Muhammad 2 |{{dts|16|4|2022}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:38 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-1 |Lorenzo Hood |TKO (koleno) |Dana White's Contender Series 43 |{{dts|12|10|2021}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:56 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-1 |Kamil Minda |TKO (údery) |Oktagon 25 |{{dts|19|6|2021}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:01 |Brno, Česko |{{malé|Vyhral titul Oktagon šampióna ťažkej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-1 |Daniel Dittrich |Submisia (kimura) |Oktagon 14 |{{dts|14|9|2019}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|1:13 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Yevhenii Orlov |TKO (údery) |Oktagon Prime 1 |{{dts|26|4|2019}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|3:32 |Košice, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Jose Rodrigo Guelke |TKO (vzdanie sa) |SFG Night of Champions 5 |{{dts|26|10|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Trnava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-1 |Lukasz Lysoniewski |TKO (údery) |Oktagon 9 |{{dts|15|9|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|4:45 |Bratislava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Dzhangir Nasibov |TKO (vzdanie sa) |Oktagon 6 |{{dts|26|5|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|5:00 |Košice, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-1 |Milan Vrbic |TKO (odklepanie na údery) |XFN 9 |{{dts|21|4|2018}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Nitra, Slovensko | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|1-1 |Juan Espino |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fecaluma - MMA-K1-BJJ |{{dts|14|10|2017}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Santa Cruz de Tenerife, Španielsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Uros Stefanovic |Rozhodnutie (jednohlasné) |Fight of Gladiators - Night of Champions 2 |{{dts|23|10|2015}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|5:00 |Trnava, Slovensko | |} {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Amatérska bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 2 zápasy !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 2 výhry !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 0 prehier |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"| 0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Jakub Kontina |Submisia (keylock) |Fight of Gladiators - Night of Champions |{{dts|14|6|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:05 |Trnava, Slovensko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Juraj Struhár |Submisia (škrtenie ramenom) |Fight of Gladiators 3 |{{dts|4|4|2014}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|2:16 |Nitra, Slovensko | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Martin Buday | url = https://www.sherdog.com/fighter/Martin-Buday-164475 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Martin-Buday-164475 Martin Buday] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/mariya-agapova-2 Martin Buday] na oficiálnej webstránke UFC {{DEFAULTSORT:Buday, Martin}} [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Slovenskí zápasníci]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] 37i97ljnnoby4dbfwu2453k1dqsv04f 0 689494 8057815 7953591 2025-07-07T17:45:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057815 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Alex Pereira | titul za = | obrázok = Alex Pereira.png | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Alex Pereira v roku 2021 | celé meno = Alexsandro Pereira | rodné meno = | prezývka = Poatan | dátum narodenia = {{dnv|1987|07|07}} | miesto narodenia = São Bernardo do Campo, [[São Paulo]], [[Brazília]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = brazílska | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2010]] - súčasnosť | výška = 193 cm | váha = 93 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Kickbox]]{{Break}}[[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Stredná váha (kickbox, MMA){{break}}Poloťažká váha (kickbox, MMA){{break}}Krížová váha (box) | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Teixeira Fitness & MMA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glover Teixeira comemora reforço de Alex Poatan de olho em duelo contra Thiago Marreta no UFC | url = https://globoesporte.globo.com/combate/noticia/glover-teixeira-comemora-reforco-de-alex-poatan-de-olho-em-duelo-contra-marreta.ghtml | vydavateľ = globoesporte.globo.com | dátum vydania = 25/08/2020 08h00 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex "Poatan" fala sobre Israel Adesanya, treinos com Glover e estreia no UFC | url = https://www.ufc.com.br/news/alex-poatan-fala-sobre-israel-adesanya-treinos-com-glover-e-estreia-no-ufc | vydavateľ = ufc.com.br | dátum vydania = 2021-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tím = | tréner = Vinicius Reviravolta{{break}}Glover Teixeira | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Alexsandro Pereira''' (* [[7. júl]] [[1987]], São Bernardo do Campo)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.sportskeeda.com/player/alex-pereira | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[Brazília|brazílsky]] profesionálny bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[kickbox]]er. V súčasnosti zápasí v kategóriách strednej a poloťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC), kde je súčasným UFC šampiónom poloťažkej váhy a bývalým UFC šampiónom strednej váhy.<ref name=ufcdebut/> V kickboxe je bývalým šampiónom poloťažkej a strednej váhy organizácie Glory, a počas svojej aktívnej kariéry bol považovaný za jedného z najlepších kickboxerov na svete naprieč váhami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press Kickboxing Rankings: February 2021 | url = https://combatpress.com/2021/02/combat-press-kickboxing-rankings-february-2021/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Momentálne figuruje na desiatom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov bez ohľadu na váhovú kategóriu (angl. ''pound-for-pound''), a štvrtom mieste rebríčka najlepších bojovníkov poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Detstvo a začiatky == Alex Pereira sa narodil v meste São Bernardo do Campo neďaleko [[São Paulo|São Paula]] v [[Brazília|Brazílii]]. Obaja jeho rodičia pochádzajú z domorodých kmeňov v [[amazonský prales|amazonskom pralese]]. Je tretím zo siedmich detí, má troch bratov a tri sestry. Vyrastajúc vo favele (brazílsky [[slum]]), Pereira ako dvanásťročný odišiel zo školy a začal pracovať v autoopravovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pereira: From the bottom of a bottle to the top of the world | url = https://www.glorykickboxing.com/news/pereira-from-the-bottom-of-a-bottle-to-the-top-of-the-world:e5964308-8b27-484b-a04e-5593c019994e | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako ako jeho kolegovia začal aj on v práci piť alkohol, a už v trinástich sa na ňom stal závislým. V roku [[2009]], ako dvadsaťjedenročný, začal trénovať [[box]] a [[kickbox]] za účelom zbaviť sa svojej závislosti na alkohole. Od roku [[2013]] je úplným abstinentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira found out he was ‘born to fight’ during battle against alcoholism | url = https://www.mmafighting.com/2020/11/20/21573867/alex-pereira-born-to-fight-battle-against-alcoholism-lfa-glory | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2020-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kickboxerská kariéra == Pereira profesionálne debutoval v roku [[2012]]. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov zápasil v rôznych organizáciách, ako WGP či Jungle Fight, v ktorých sa stal šampiónom, a It's Showtime, kde bol vyzývateľom o titul.<ref name=wgp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What is Alex Pereira's kickboxing record? | url = https://www.sportskeeda.com/amp/mma/what-alex-pereira-s-kickboxing-record | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231247/https://www.sportskeeda.com/amp/mma/what-alex-pereira-s-kickboxing-record | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> Na kickboxerskej scéne sa prvýkrát stal známym v roku [[2013]], po tom čo vyhral titul panamerického šampióna WAKO. V tom istom roku sa umiestnil druhý na svetovom šampionáte WAKO.<ref name=wako>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = teshap | odkaz na autora = | titul = Three Reasons Why Alex Pereira May Knock Out Isreal Adesanya The Second Time. | url = https://ng.opera.news/ng/en/sports/amp/bb65968149c4c2e065e67bfd9fa79e37 | vydavateľ = ng.opera.news | dátum vydania = 2021-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231244/https://ng.opera.news/ng/en/sports/amp/bb65968149c4c2e065e67bfd9fa79e37 | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> V roku [[2014]] podpísal zmluvu s poprednou kickboxerskou organizáciou Glory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.tapology.com/fightcenter/fighters/117305-alex-pereira | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Glory === Pereira v Glory debutoval [[8. marec|8. marca]] [[2014]] v rámci turnaja ''Glory 14: Zagreb - Middleweight Contender Tournament'' v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V semifinále knokautoval Dustina Jacobyho v prvom kole, a vo finále porazil Sahaka Parparyana na body väčšinovým rozhodnutím, stávajúc sa tak celkovým víťazom turnaja.<ref name=glorycontender>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Remy Bonjasky Walks Away With Controversial Decision Over ‘Cro Cop’ at Glory 14 | url = https://www.sherdog.com/news/news/Remy-Bonjasky-Walks-Away-With-Controversial-Decision-Over-Cro-Cop-at-Glory-14-64837 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas vysielania podujatia Glory 15: Istanbul bolo oznámené, že Pereira bude jedným z ôsmych súťažiacich v turnaji bojovníkov strednej váhy ''Glory 17: Los Angeles - Last Man Standing'', ktorý sa konal v Inglewoode v [[Kalifornia|Kalifornii]] [[21. jún]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 17 Los Angeles Featuring PPV Tournament | url = https://liverkick.com/glory-17-los-angeles-featuring-ppv-tournament/ | vydavateľ = liverkick.com | dátum vydania = 2017-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 17: 'Last Man Standing' 8-man middleweight PPV announced for June 21 | url = https://www.mmamania.com/2014/4/13/5609186/glory-17-last-man-standing-8-man-middleweight-ppv-announced-june-21-los-angeles | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2014-04-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira v štvrťfinále prehral na body s eventuálnym víťazom turnaja Artemom Levinom a bol z turnaja vyradený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jauncey | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = LiverKick | url = http://liverkick.com/index.php/item/3022-glory-17-and-last-man-standing-live-results | vydavateľ = liverkick.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160306191449/http://liverkick.com/index.php/item/3022-glory-17-and-last-man-standing-live-results | dátum archivácie = 2016-03-06 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glory results: Artem Levin, Rico Verhoeven and Joseph Valtellini take home Glory gold | url = https://www.bloodyelbow.com/2014/6/22/5830656/glory-results-live-streaming-results-glory-17-last-man-standing-kickboxing-spike-ppv | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2014-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231243/https://www.bloodyelbow.com/2014/6/22/5830656/glory-results-live-streaming-results-glory-17-last-man-standing-kickboxing-spike-ppv | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> Následne sa vrátil späť do organizácie WGP, kde dostal príležitosť zápasiť o titul šampióna proti Césarovi Almeidovi v odvete z ich prvého zápasu z roku [[2013]], ktorý Pereira prehral na body. Tentoraz Pereira porazil Almeidu jednohlasne na body. Svoj titul úspešne obhájil proti Mayconovi Silvovi, ktorého knokautoval v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WGP 40 - Alex Pereira v. Maycon Silva | url = https://mmacore.tv/videos/WGP_40_Alex_Pereira_v_Maycon_Silva/10278467/embed | vydavateľ = mmacore.tv | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zo svojich ďalších piatich zápasov si Pereira odniesol štyri víťazstvá, prehrávajúc iba s jedným z najlepších kickboxerov naprieč váhami v tom čase, Arturom Kyshenkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (VIDEO) Kunlun Fight: Kyshenko pomeo pobjednika Gloryjevog turnira Alexa Pereiru | url = http://arhiva.croring.com/news/video-kunlun-fight-kyshenko-pomeo-pobjednika-gloryjevog-turnira-alexa-pereiru/17079.aspx | vydavateľ = arhiva.croring.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231244/http://arhiva.croring.com/news/video-kunlun-fight-kyshenko-pomeo-pobjednika-gloryjevog-turnira-alexa-pereiru/17079.aspx | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> V tomto období dvakrát porazil budúceho UFC šampióna strednej váhy Israela Adesanyu, pričom raz zvíťazil na body a raz na KO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tonev | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Video {{!}} Alex Pereira, the only man to KO Israel Adesanya, scores another brutal knockout | url = https://boec.com/video-alex-pereira-the-only-man-to-ko-israel-adesanya-scores-another-brutal-knockout/ | vydavateľ = boec.com | dátum vydania = 2020-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Payne | meno = Johny | autor = | odkaz na autora = | titul = Coach reveals reason why Israel Adesanya got KO'd by Alex Pereira | url = https://www.sportskeeda.com/mma/news-coach-reveals-exact-reason-israel-adesanya-got-ko-d-alex-pereira | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2020-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Glory šampión strednej váhy ==== Pereira vyhral titul Glory šampióna strednej váhy [[14. október|14. októbra]] [[2017]] na podujatí ''Glory 46: Čína'' porážkou Simona Marcusa jednohlasne na body.<ref name=glorymw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 46 Results: Pereira Dominates Marcus, Wins Middleweight Title | url = https://combatpress.com/2017/10/glory-46-china-results/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoju prvú obhajobu uskutočnil na podujatí ''Glory 49: Rotterdam'' proti Yousrimu Belgarouimu, s ktorým už minulosti raz prehral na body. Tentoraz vyhral prostredníctvom zastavenia zápasu lekárom v treťom kole, po tom čo jeho úder kolenom otvoril nad súperovým okom veľkú ranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Georgiou | meno = Andreas | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 49 SuperFight Series round-up: Alex Pereira finishes Yousri Belgaroui despite being two rounds down | url = http://www.mmaplus.co.uk/kickboxing/glory-ws/glory-49-sfs-pereira-wins/ | vydavateľ = mmaplus.co.uk | dátum vydania = 2017-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Druhá odveta s Belgarouim bola dohodnutá na podujatie ''Glory 55: New York'' [[20. júl]]a [[2018]]. Pereira súpera knokautoval pravým hákom v prvom kole. Išlo o v poradí 28. výhru v jeho kariére a šiestu výhru v Glory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pereira starches Belgaroui, retains Middleweight title | url = https://www.glorykickboxing.com/news/pereira-starches-belgaroui-retains-middleweight-title:6b9d37dd-f30a-43d5-b1e1-cd5aa363372a | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Friday, Jul 20 2018 | url = https://www.glorykickboxing.com/events/glory-55-new-york:f7a7a734-0a57-4404-963b-24d0119a4883 | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V tretej obhajobe titulu sa Pereira postavil proti Simonovi Marcusovi [[14. september|14. septembra]] [[2018]] na ''Glory 58: Chicago''. Rovnako ako v ich prvom zápase, Pereira opäť porazil Marcusa jednohlasným rozhodnutím na body.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pereira Defends Middleweight Title at GLORY: Collision 2 | url = https://www.fightsports.tv/pereira-defends-middleweight-title-at-glory-collision-2/ | vydavateľ = fightsports.tv | dátum vydania = 2019-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho ďalším súperom bol Jason Wilnis na podujatí ''Glory 65: Utrecht'', ktoré sa konalo [[17. máj]]a [[2019]]. Wilnisa knokautoval letiacim kolenom v prvom kole.<ref name=wilnis>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press 2019 Kickboxing Awards: Knockout of the Year – Alex Pereira vs. Jason Wilnis | url = https://combatpress.com/2020/01/combat-press-2019-kickboxing-awards-knockout-of-the-year-alex-pereira-vs-jason-wilnis/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po štyroch úspešných obhajobách v strednej váhe sa Pereira rozhodol posunúť hore vo váhe a čeliť Donegimu Abenovi o titul dočasného šampióna poloťažkej váhy na ''Glory 68: Miami''. Zápas vyhral knokautom v treťom kole, stávajúc sa tak historicky prvým dvojnásobným šampiónom v Glory.<ref name=gloryinterim>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glory 68 results and highlights: Alex Pereira stops Donegi Abena with devastating left hook | url = https://www.bloodyelbow.com/2019/10/1/20893457/glory-68-results-alex-pereira-stops-donegi-abena-devastating-left-hook-kickboxing-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2019-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191029103436/https://www.bloodyelbow.com/2019/10/1/20893457/glory-68-results-alex-pereira-stops-donegi-abena-devastating-left-hook-kickboxing-news | dátum archivácie = 2019-10-29 }}</ref> Následne sa vrátil späť do strednej váhy, kde obhájil svoj titul po piaty krát [[21. december|21. decembra]] [[2019]] na podujatí Glory Collision 2 proti Ertugrulovi Bayrakovi. Po tom čo Pereira dominoval celé prvé kolo svojho súpera na jeho konci knokautoval svojim známym ľavým hákom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Contreras | meno = Fernando Arturo | autor = | odkaz na autora = | titul = El campeón peso medio y peso semi-completo de Glory: Alex Pereira defenderá su cinturón contra Ertuğrul Bayrak en el marco de Glory Collision 2 | url = https://patadaalta.com/alex-pereira-vs-ertugrul-bayrak-glory-collision-2/ | vydavateľ = patadaalta.com | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Glory šampión poloťažkej váhy ==== Titulový unifikačný zápas s vtedajším vládnúcim šampiónom poloťažkej váhy Artemom Vakhitovom sa uskutočnil [[30. január]]a [[2021]] na ''Glory 77: Rotterdam''.<ref name=glorylhw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean van Dinter | odkaz na autora = | titul = BREAKING: GLORY titelgevecht tussen kampioenen Alex Pereira en Artem Vakhitov op 30 januari | url = https://www.vechtsportinfo.nl/nieuws/kickboks-muay-thai-nieuws/breaking-glory-titelgevecht-tussen-kampioenen-alex-pereira-en-artem-vakhitov-op-30-januari/ | vydavateľ = vechtsportinfo.nl | dátum vydania = 2020-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira vyhral na body nejednohlasným rozhodnutím, čím sa stal prvým Glory bojovníkom ktorý držal tituly v dvoch váhových kategóriách naraz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KickboxingZ | odkaz na autora = | titul = GLORY 77: Pereira Edges Vakhitov by Split Decision | url = https://kickboxingz.com/glory-77-results-vakhitov-pereira/ | vydavateľ = kickboxingz.com | dátum vydania = 2021-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231244/https://kickboxingz.com/glory-77-results-vakhitov-pereira/ | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> Pereirovi bol neskôr odobratý jeho titulu v strednej váhe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KickboxingZ | odkaz na autora = | titul = GLORY 78: 2nd Title Bout Added to Fight Card, Catinas Returns | url = https://kickboxingz.com/glory-78-2nd-title-bout-added-to-fight-card-catinas-returns/ | vydavateľ = kickboxingz.com | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518073124/https://kickboxingz.com/glory-78-2nd-title-bout-added-to-fight-card-catinas-returns/ | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref> V prvej obhajobe svojho titulu v poloťažkej váhe Pereira opäť čelil Vakhitovovi v odvete na ''Glory 78: Rotterdam''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Iskenderov | meno = Parviz | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira vs Artem Vakhitov 2: Rematch set at GLORY 78 | url = https://www.fightmag.com.au/2021/05/18/alex-pereira-vs-artem-vakhitov-2-rematch-date-set-in-glory-78-co-main-event/ | vydavateľ = fightmag.com.au | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518140502/https://www.fightmag.com.au/2021/05/18/alex-pereira-vs-artem-vakhitov-2-rematch-date-set-in-glory-78-co-main-event/ | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean van Dinter | odkaz na autora = | titul = Nieuwe datum Badr vs Wrzosek, Glory keert terug naar Gelredome | url = https://www.vechtsportinfo.nl/nieuws/nieuwe-datum-badr-vs-wrzosek-glory-keert-terug-naar-gelredome/ | vydavateľ = vechtsportinfo.nl | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral väčšinovým rozhodnutím. Tento výsledok bol však kontroverzný, keďže v štvrtom kole bol Pereirovi strhnutý bod za opakované klinčovanie, čo bolo mnohými vnímané ako nesprávne rozhodnutie zo strany rozhodcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 78 Ergebnisse: Wrzosek mit Sensations-Knockout, drei neue Champions | url = https://www.gnp1.de/thai-kickboxen/news/glory-78-ergebnisse-wrzosek-mit-sensations-knockout-drei-neue-champions | vydavateľ = gnp1.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210905044102/https://www.gnp1.de/thai-kickboxen/news/glory-78-ergebnisse-wrzosek-mit-sensations-knockout-drei-neue-champions | dátum archivácie = 2021-09-05 }}</ref> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == === Začiatky === Pereira v MMA profesionálne debutoval v roku [[2015]], prehrávajúc na submisu uškrtením v treťom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3 reasons why Alex Pereira, the man who knocked out Israel Adesanya, will not beat 'The Last Stylebender' in the UFC | url = https://www.sportskeeda.com/mma/3-reasons-alex-pereira-man-knocked-israel-adesanya-will-beat-ufc | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potom čo vyhral oba svoje nasledujúce zápasy prostredníctvom knokautu, Pereira v auguste [[2018]] oznámil že podpísal zmluvu na zápas s Diegom Henrique da Silvom v brazílskej edícii šou ''Dana White's Contender Series'', kde bojovníci súťažia o možnosť získať zmluvu s UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Glory Veteran Aleksandro Pereira Signs to Compete on UFC’s Brazilian Contender Series | url = https://www.sherdog.com/news/news/Glory-Veteran-Aleksandro-Pereira-Signs-to-Compete-on-UFCs-Brazilian-Contender-Series-136265 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento zápas sa však napokon nikdy neuskutočnil, keďže Pereira bol stále pod kontraktom s Glory, ktorí mu zápasiť nedovolili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = UPDATED LFA Signs Glory 2-Division Champ and Israel Adesanya Rival Alex Pereira | url = https://www.sherdog.com/news/news/LFA-Signs-Glory-2Division-Champ-and-Israel-Adesanya-Rival-Alex-Pereira-175779 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2018 Pereira oznámil, že po tom čo vyprší jeho kontrakt s Glory v apríli [[2019]] sa plánuje zamerať na svoju MMA kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Only man to KO Israel Adesanya, Glory champion Alex Pereira targets return to MMA | url = https://www.mmafighting.com/2018/11/22/18094857/only-man-ko-israel-adesanya-glory-champion-alex-pereira-targets-return-mma | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Eventuálne ale s Glory podpísal nový kontrakt, ktorý mu špecificky umožňoval zápasiť aj v MMA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Middleweight champion Alex Pereira’s new contract with Glory includes provision for MMA bouts | url = https://www.mmafighting.com/2019/3/15/18267187/middleweight-champion-alex-pereira-glory-provision-mma | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri [[2020]] bolo oznámené že Pereira podpísal zmluvu s organizáciou Legacy Fighting Alliance (LFA), kde debutoval [[20. november|20. novembra]] [[2020]] proti Thomasovi Powellovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LFA signs two-division Glory champion Alex Pereira | url = https://www.mmafighting.com/2020/10/23/21530319/lfa-signs-two-division-glory-champion-alex-pereira | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2020-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyhral prostredníctvom KO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (VIDEO) Strašan povratak Pereire u MMA! Brazilac koji je dvaput pobijedio Adesanyu upisao walk-off nokaut | url = https://fightsite.hr/fightsite/ostalo/video-strasan-povratak-pereire-u-mma-brazilac-koji-je-dvaput-pobijedio-adesanyu-upisao-walk-off-nokaut-10508218 | vydavateľ = fightsite.hr | dátum vydania = 2020-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Krátko po tom čo vypršal jeho druhý kontrakt s Glory, Pereira v septembri [[2021]] podpísal s UFC. Svoj debut uskutočnil proti Andraesovi Michailidisovi [[6. november|6. novembra]] [[2021]] na ''UFC 268 - Usman vs. Covington 2''.<ref name=ufcdebut>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira tekent "multi-fight contract" bij de UFC, treft Andreas Michailidis tijdens UFC 268 MMA DNA | url = https://mmadna.nl/alex-pereira-tekent-multi-fight-contract-bij-de-ufc-treft-andreas-michailidis-tijdens-ufc-268/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2021-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyhral prostredníctvom TKO v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bitter | meno = Shawn | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 268 Results: Debuting Alex Pereira Floors Andreas Michailidis | url = https://cagesidepress.com/2021/11/06/ufc-268-results-alex-pereira-vs-andreas-michailidis/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zároveň získal ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=vykon1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 268 bonuses: Justin Gaethje vs. Michael Chandler thriller leads night of six winners | url = https://www.mmafighting.com/2021/11/7/22767988/ufc-268-bonuses-justin-gaethje-vs-michael-chandler-thriller-leads-night-of-six-winners | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2021-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira čelil Brunovi Silvovi [[12. marec|12. marca]] [[2022]] na ''UFC Fight Night: Santos vs. Ankalaev''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boussenaf | meno = Jamal | autor = | odkaz na autora = | titul = Braziliaans onderonsje tussen Alex Pereira en Bruno Silva op 12 maart MMA DNA | url = https://mmadna.nl/braziliaans-onderonsje-tussen-alex-pereira-en-bruno-silva-op-12-maart/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2021-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo všetkých troch kolách dominoval v postoji a vyhral jednohlasné rozhodnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Vegas 50 results: Alex Pereira outduels Bruno Silva to win unanimous decision in back-and-forth war | url = https://www.mmafighting.com/2022/3/12/22974614/ufc-vegas-50-results-alex-pereira-outduels-bruno-silva-to-win-unanimous-decision-back-and-forth-war | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira mal čeliť Seanovi Stricklandovi [[30. júl]]a [[2022]] na ''UFC 277 - Peña vs. Nunes 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 276 {{!}} Pereira treft in derde UFC partij top 5 vechter Strickland | url = https://www.eurosport.nl/mixed-martial-arts/ufc/2022/ufc-276-pereira-treft-in-derde-ufc-partij-top-5-vechter-strickland_sto8862111/story.shtml | vydavateľ = eurosport.nl | dátum vydania = 2022-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Organizácia sa však neskôr rozhodla zápas presunúť na podujatie ''UFC 276 - Adesanya vs. Cannonier'', ktoré sa konalo [[2. júl]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sean Strickland vs. Alex Pereira middleweight clash shifts to UFC 276 | url = https://www.mmafighting.com/2022/5/3/23055698/sean-strickland-vs-alex-pereira-middleweight-clash-shifts-to-ufc-276 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira Stricklanda knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 276: Alex Pereira Sleeps Sean Strickland in First Round | url = https://cagesidepress.com/2022/07/02/ufc-276-sean-strickland-vs-alex-pereira/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Táto výhra mu získala jeho druhé ocenenie za ''Výkon večera'',<ref name=vykon2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Alexander K. | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 276 bonuses: Bryan Barberena and Robbie Lawler brawl wins Fight of the Night, three fast finishes rewarded | url = https://www.mmafighting.com/platform/amp/2022/7/3/23193176/ufc-276-bonuses-bryan-barberena-robbie-lawler-brawl-wins-fight-of-night-three-fast-finishes-rewarded | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> a finančný bonus na základe fanúšikovského hlasovania o najobľúbenejšieho bojovníka karty, kde sa umiestnil tretí za Israelom Adesanyom a Alexandrom Volkanovskim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kryptowalutowe bonusy po UFC 276. Największa nagroda powędrowała do Israela Adesanyi | url = https://www.mmarocks.pl/mma-news/kryptowalutowe-bonusy-po-ufc-276-najwieksza-nagroda-powedrowala-do-israela-adesanyi | vydavateľ = mmarocks.pl | dátum vydania = 2022-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== UFC šampión strednej váhy ==== Pereira čelil Israelovi Adesanyovi [[12. november|12. novembra]] [[2022]] na podujatí ''UFC 281 - Adesanya vs. Pereira'' v zápase o titul UFC šampióna strednej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 281 set with Israel Adesanya vs. Alex Pereira headliner at Madison Square Garden | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2022/08/ufc-281-news-israel-adesanya-vs-alex-pereira-new-york-2022-madison-square-garden | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2022-08-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas vyhral prostredníctvom TKO v piatom kole, stávajúc sa tak novým šampiónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 281: Alex Pereira Mounts Late Comeback, Stops Israel Adesanya in Fifth | url = https://cagesidepress.com/2022/11/13/ufc-281-israel-adesanya-vs-alex-pereira/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Získal taktiež ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=vykon3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Kristen | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 281 post-fight bonuses: Alex Pereira stuns Israel Adesanya in the fifth, collects extra $50K | url = https://www.bloodyelbow.com/platform/amp/2022/11/13/23455849/ufc-281-post-fight-bonuses-alex-pereira-stuns-israel-adesanya-50k-potn-mma-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221113085158/https://www.bloodyelbow.com/platform/amp/2022/11/13/23455849/ufc-281-post-fight-bonuses-alex-pereira-stuns-israel-adesanya-50k-potn-mma-news | dátum archivácie = 2022-11-13 }}</ref> Odveta medzi Pereirom a Adesanyom sa uskutočnila [[8. apríl]]a [[2023]] v hlavnom zápase večera na ''UFC 287 - Pereira vs. Adesanya 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official – Alex Pereira vs. Israel Adesanya II set to headline UFC 287 on April 8. in title rematch | url = https://www.lowkickmma.com/alex-pereira-vs-israel-adesanya-ii-ufc-287/ | vydavateľ = lowkickmma.com | dátum vydania = 2023-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira bol knokautovaný v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 287: Israel Adesanya Gets Revenge, Knocks Out Alex Pereira | url = https://cagesidepress.com/2023/04/09/ufc-287-alex-pereira-vs-israel-adesanya/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Presun do poloťažkej váhy ==== Pereira čelil bývalému UFC šampiónovi poloťažkej váhy Janovi Błachowiczovi [[29. júl]]a [[2023]] na podujatí ''UFC 291 - Poirier vs. Gaethje 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira draws former champ Jan Blachowicz in light heavyweight debut at UFC 291 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/05/ufc-291-alex-pereira-vs-jan-blachowicz-booked | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tesný zápas vyhral nejednohlasne na body.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davis | meno = Jake | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 291 – Live Results {{!}} Poirier vs Gaethje 2 | url = https://www.vmtv.co.uk/2023/07/29/ufc-291-live-results-poirier-vs-gaethje-ii/ | vydavateľ = vmtv.co.uk | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230731002823/https://www.vmtv.co.uk/2023/07/29/ufc-291-live-results-poirier-vs-gaethje-ii/ | dátum archivácie = 2023-07-31 }}</ref> Pereira sa [[11. november|11. novembra]] [[2023]] na ''UFC 295 - Procházka vs. Pereira'' postavil [[Jiří Procházka|Jiřímu Procházkovi]] v zápase o uvoľnený titul šampióna poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka vs. Alex Pereira set for vacant light heavyweight title fight as UFC 295 co-main event | url = https://www.mmafighting.com/2023/9/20/23883402/jiri-prochazka-vs-alex-pereira-set-for-vacant-light-heavyweight-title-fight-as-ufc-295-co-main-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Procházku knokautoval v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 295: Alex Pereira Finishes Jiri Prochazka in Main Event, Stoppage Questioned | url = https://cagesidepress.com/2023/11/12/ufc-295-alex-pereira-finishes-jiri-prochazka-in-main-event-stoppage-questioned/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Za jeho víťazstvo získal ocenenie ''Výkon večera''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taylor | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 295 Bonus Report: Seven fighters take home an extra $50k | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc-295/ufc-295-bonus-report-seven-fighters-take-home-an-extra-50k/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Pereira je rozvedený a má dvoch synov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “I Am Divorced 1 Year Ago” – Father of Two, Alex Pereira, Clarifies Relationship With ‘Special Person’ After Snap Goes Viral | url = https://www.essentiallysports.com/ufc-mma-news-i-am-divorced-1-year-ago-father-of-two-alex-pereira-clarifies-relationship-with-special-person-after-snap-goes-viral/ | vydavateľ = essentiallysports.com | dátum vydania = 2023-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Payne | meno = Johny | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira's son details getting into the ring after 'Poatan' knocked Israel Adesanya out in their second fight | url = https://www.sportskeeda.com/amp/mma/news-i-mimicking-father-guy-alex-pereira-s-son-details-getting-ring-poatan-knocked-israel-adesanya-second-fight | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230331195858/https://www.sportskeeda.com/amp/mma/news-i-mimicking-father-guy-alex-pereira-s-son-details-getting-ring-poatan-knocked-israel-adesanya-second-fight | dátum archivácie = 2023-03-31 }}</ref> Jeho mladšia sestra, Aline, je tiež kickboxerka ktorá v súčasnosti zápasí v Glory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aline Pereira 6-2-0 (1 KO) | url = https://www.glorykickboxing.com/fighters/aline-pereira:8f9d15bf-af89-4952-ac1e-eab9a5374ebe | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira je [[islám|muslimského vierovyznania]], pričom na islam konvertoval v roku [[2015]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Is Alex Pereira Muslim? | url = www.sportskeeda.com/amp/mma/news-is-alex-pereira-muslim | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Hodnosti === * Čierny pás v kickboxe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.ufc.com/athlete/alex-pereira | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zmiešané bojové umenia === * '''Ultimate Fighting Championship''' ** UFC šampión strednej váhy (raz) ** Výkon večera (trikrát) vs. Andreas Michailidis, Sean Strickland a Israel Adesanya<ref name=vykon1/><ref name=vykon2/><ref name=vykon3/> === Kickbox === * '''Glory''' ** Glory šampión strednej váhy (raz)<ref name=glorymw/> *** Päť úspešných obhajôb ** Glory šampión poloťažkej váhy (raz)<ref name=glorylhw/> ** Dočasný Glory šampión poloťažkej váhy (raz)<ref name=gloryinterim/> ** 2015 Víťaz turnaja Glory 14 v strednej váhe<ref name=glorycontender/> * '''WGP Kickboxing''' ** WGP šampión strednej váhy (dvakrát)<ref name=wgp/> *** Jedna úspešná obhajoba * '''World Association of Kickboxing Organizations''' ** 2013 WAKO Pro panamerický šampión K-1 (85 kg)<ref name=wako/> ** 2013 strieborná medaila na WAKO svetovom šampionáte K-1, Guaruja, Brazília (91 kg)<ref name=wako/> * '''CombatPress.com''' ** 2019 Knokaut roka vs. Jason Wilnis<ref name=wilnis/> ** 2017 Zápas roka vs. Israel Adesanya<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press 2017 Kickboxing Awards: Fight of the Year – Alex Pereira vs. Israel Adesanya | url = https://combatpress.com/2018/02/combat-press-2017-kickboxing-awards-fight-of-the-year-alex-pereira-vs-israel-adesanya/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''MMAJunkie.com''' ** 2022 júl Knokaut mesiaca vs. Sean Strickland<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mike Bohn and MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = MMA Junkie's Knockout of the Month for July: A signature punch leads to a title shot | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/knockout-of-the-month-july-2022-alex-pereira-sean-strickland | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2022-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 13 zápasov !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 10 výher !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 2 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 8 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 0 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"|0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style=background:#E8E8E8"|Výsledok !style=background:#E8E8E8"|Bilancia !style=background:#E8E8E8"|Oponent !style=background:#E8E8E8"|Metóda !style=background:#E8E8E8"|Podujatie !style=background:#E8E8E8"|Dátum !style=background:#E8E8E8"|Kolo !style=background:#E8E8E8"|Čas !style=background:#E8E8E8"|Miesto !style=background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-2 |Jan Błachowicz |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 291 |{{dts|29|7|2023}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Salt Lake City, Utah, USA |{{malé|Debut v poloťažkej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|7-2 |Israel Adesanya |KO (údery) |UFC 287 |{{dts|8|4|2023}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:22 |Miami, Florida, USA |{{malé|Prehral titul UFC šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-1 |Israel Adesanya |TKO (údery) |UFC 281 |{{dts|12|11|2022}} |align=center|5 |align=center|2:01 |New York City, New York, USA |{{malé|Vyhral titul UFC šampióna strednej váhy. Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Sean Strickland |KO (údery) |UFC 276 |{{dts|2|7|2022}} |align=center|1 |align=center|2:36 |Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Bruno Silva |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Santos vs. Ankalaev |{{dts|12|3|2022}} |align=center|3 |align=center|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-1 |Andreas Michailidis |TKO (letiace koleno a údery) |UFC 268 |{{dts|6|11|2021}} |align=center|2 |align=center|0:18 |New York City, New York, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Thomas Powell |KO (úder) |LFA 95 |{{dts|20|11|2020}} |align=center|1 |align=center|4:04 |Park City, Kansas, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-1 |Marcus Vinicius da Silveira |TKO (údery) |Jungle Fight 87 |{{dts|21|5|2016}} |align=center|2 |align=center|4:55 |São Paulo, Brazília | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-1 |Marcelo Cruz |KO (údery) |Jungle Fight 85 |{{dts|23|1|2016}} |align=center|1 |align=center|4:07 |São Paulo, Brazília | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|0-1 |Quemuel Ottoni |Submisia (uškrtenie) |Jungle Fight 82 |{{dts|24|10|2015}} |align=center|3 |align=center|2:52 |São Paulo, Brazília | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.sherdog.com/fighter/Alex-Pereira-224511 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v kickboxe == {| class="wikitable sortable mw-collapsible toccolours" style="width:90%; clear:both; margin:1.5em auto; font-size:85%; text-align:center;" |+ ! colspan="2" style=background:darkGrey;"|<span style="color:white;">Bilancia v profesionálnom kickboxe</span> |- valign="top" |<div class="NavFrame"> {| class="wikitable" style="width:100%;" |'''Dátum''' |'''Výsledok''' |'''Oponent''' |'''Podujatie''' |'''Miesto''' |'''Metóda''' |'''Kolo''' |'''Čas''' |- style="text-align:center;background:#fbb;" |2021-09-04 |Prehra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Artem Vakhitov |Glory 78: Rotterdam |[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |Rozhodnutie (väčšinové) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Prehral titul Glory šampióna poloťažkej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2021-01-30 |Výhra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Artem Vakhitov |Glory 77: Rotterdam |[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul Glory šampióna poloťažkej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2019-12-21 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Turecko}} Ertugrul Bayrak |Glory Collision 2 |[[Arnhem]], [[Holandsko]] |KO (ľavý hák) |1 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2019-09-28 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Surinam}} Donegi Abena |Glory 68: Miami |[[Miami]], [[USA]] |KO (ľavý hák) |3 |2:08 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul dočasného Glory šampióna poloťažkej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2019-05-17 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NED}} Jason Wilnis |Glory 65: Utrecht |[[Utrecht]], [[Holandsko]] |KO (letiace koleno) |1 |1:31 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2018-09-14 |Výhra |align=left|{{minivlajka|CAN}} Simon Marcus |Glory 58: Chicago |[[Chicago]], [[USA]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2018-07-20 |Výhra |align=left|{{minivlajka|TUN}} Yousri Belgaroui |Glory 55: New York |[[New York City|New York]], [[USA]] |KO (pravý hák) |1 |2:16 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-12-09 |Výhra |align=left|{{minivlajka|TUN}} Yousri Belgaroui |Glory 49: Rotterdam |[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |3 |1:54 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-10-14 |Výhra |align=left|{{minivlajka|CAN}} Simon Marcus |Glory 46: Čína |[[Kanton (mesto)|Kanton]], [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" | 2017-09-16 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Maycon Silva |WGP Kickboxing 40 |Paraná, Brazília |KO (ľavý hák) |2 |2:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil WGP titul -85 kg. |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2017-04-29 |Prehra |align=left|{{minivlajka|NED}} Yousri Belgaroui |Glory 40: Copenhagen |[[Copenhagen]], [[Dánsko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-04-29 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ALB}} Burim Rama |Glory 40: Copenhagen |[[Copenhagen]], [[Dánsko]] |TKO (pravý hák) |3 |1:42 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-03-04 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NGR}} Israel Adesanya |Glory of Heroes 7 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO (ľavý hák) |3 |N/A |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2016-07-31 |Prehra |align=left|{{minivlajka|UKR}} Artur Kyshenko |Kunlun Fight 48 |Ťi-ning, [[Čína]] |TKO (údery) |2 |2:55 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2016-05-08 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Junior Alpha |WGP Kickboxing 30 |[[Brazília]] |KO (pravý hák) |4 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2016-04-02 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NGR}} Israel Adesanya |Glory of Heroes |[[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2015-07-25 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} César Almeida |WGP Kickboxing 25 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral uvoľnený titul WGP -85 kg. |-style="text-align:center;background:#fbb;" | 2015-04-03 |Prehra |align=left|{{minivlajka|NED}} Jason Wilnis |Glory 20: Dubai |[[Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-12-20 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Chile}} Ivan Galaz |WGP Kickboxing 24 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |TKO |2 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-09-27 |Výhra |align=left|{{minivlajka|CAN}} Robert Thomas |WGP Kickboxing 22 |[[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2014-06-21 |Prehra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Artem Levin |Glory 17: Los Angeles |Inglewood, [[Kalifornia]], [[USA]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-04-26 |Výhra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Aleksandr Dmitrenko |WGP SUPER 4 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-03-08 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ARM}} Sahak Parparyan |Glory 14: Zagreb |[[Záhreb]], [[Chorvátsko]] |Rozhodnutie (väčšinové) |3 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral Glory turnaj strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-03-08 |Výhra |align=left|{{minivlajka|USA}} Dustin Jacoby |Glory 14: Zagreb |[[Záhreb]], [[Chorvátsko]] |KO (ľavý hák) |1 |2:02 |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2013-12-21 |Prehra |align=left|{{minivlajka|BRA}} César Almeida |WGP Kickboxing 17, Final |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |3 |N/A |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2013-12-21 |Výhra |align=left|{{minivlajka|URU}} Camilo Ferraz |WGP Kickboxing 17, Semi Final |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO (koleno) |1 |N/A |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2013-08-24 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ARG}} Matías Adaro |WGP Kickboxing 15 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO (pravý kríž) |2 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul WAKO Pro panamerického šampióna -85 kg pod pravidlami K-1. |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2013-03-23 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} César Almeida |SUPERKOMBAT New Heroes 2 |São Caetano, [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2012-11-10 |Prehra |align=left|{{minivlajka|NED}} Jason Wilnis |It's Showtime 60 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |TKO (vzdanie sa) |2 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |O uvoľnený titul šampióna It's Showtime |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-09-16 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Felipe Micheletti |WGP Kickboxing 9 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-07-07 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Clei Silva |WGP Kickboxing |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |3 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul WGP Kickboxing-85 kg. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-07-07 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Fabio Alberto |WGP Kickboxing |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO |1 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-03-31 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Clei Silva |Jungle Fight 37 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul brazílskeho šampióna K-1 -85 kg. |- |} </div> {| class="wikitable sortable mw-collapsible toccolours" style="width:100%; clear:both; margin:1.5em auto; font-size:85%;" |+'''Bilancia v amatérskom kickboxe''' !Dátum !Výsledok !Oponent !Podujatie !Výsledok !Metóda !Kolo !Čas |- style="text-align:center;background:#fbb;" | 2013-10 |Prehra |align=left|{{minivlajka|Litva}} Sergej Maslobojev |W.A.K.O svetový šampionát 2013, K-1 finále -91&nbsp;kg |Guaruja, Brazília |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral striebornú medailu na svetovom šampionáte WAKO -91 kg. |- style="text-align:center;background:#cfc;" | 2013-10 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ITA}} Mattia Faraoni |W.A.K.O svetový šampionát 2013, K-1 semifinále -91&nbsp;kg |Guaruja, Brazília |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" | 2013-10 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NZL}} Selby Devereux |W.A.K.O svetový šampionát 2013, K-1 štvrťfinále -91&nbsp;kg |Guaruja, Brazília |N/A |N/A |N/A |- |} '''''Legenda''''': {{legend2|#CCFFCC|Výhra|border=1px solid #CCFFCC}} {{legend2|#FFBBBB|Prehra|border=1px solid #FFBBBB}} {{legend2|#c5d2ea|Remíza/No contest|border=1px solid #c5d2ea}} {{legend2|White|Poznámky|border=1px solid #AAAAAA}} |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex PEREIRA | url = https://muaythaitv.fr/boxeurs/alex-pereira-f4428.html | vydavateľ = muaythaitv.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v boxe == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style=background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style=background:#E8E8E8; text-align:center"| 1 zápas !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 1 výhra !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 0 prehier |- |style=background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style=background:#cfc;text-align:center"| 1 |style=background:#fbb;text-align:center"| 0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style=background:#E8E8E8"|Výsledok !style=background:#E8E8E8"|Bilancia !style=background:#E8E8E8"|Oponent !style=background:#E8E8E8"|Metóda !style=background:#E8E8E8"|Dátum !style=background:#E8E8E8"|Kolo !style=background:#E8E8E8"|Čas !style=background:#E8E8E8"|Miesto |- |style=background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Marcelo de Souza Cruz |TKO |{{dts|17|6|2017}} |align=center|3 |align=center|N/A |São Paulo, Brazília |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Alex-Pereira-224511 Alex Pereira] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/alex-pereira Alex Pereira] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Alex Pereira|1120725819}} {{s-start}} {{s-ach}} {{s-pred|pred=Israel Adesanya}} {{s-teraz|teraz=12. UFC šampión strednej váhy |roky=[[12. november]] [[2022]] – [[8. apríl]] [[2023]]}} {{s-potom|potom=Israel Adesanya}} {{s-pred|pred=Artem Vakhitov}} {{s-teraz|teraz=4. Glory šampión poloťažkej váhy |roky=[[30. január]] [[2021]] – [[9. september]] [[2021]]}} {{s-potom|potom=Artem Vakhitov}} {{s-pred|pred=Simon Marcus}} {{s-teraz|teraz=5. Glory šampión strednej váhy |roky=[[14. október]] [[2017]] – [[18. máj]] [[2021]] (uvoľnil titul)}} {{s-potom|potom=Donovan Wisse}} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Pereira, Alex}} [[Kategória:Brazílski športovci]] [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Kickboxeri]] 594ahnocfif9z968ul9vau1lky23z12 8057827 8057815 2025-07-07T18:19:29Z KiranBOT 265447 odstránené sledovanie AMP z URL adries ([[:m:User:KiranBOT/AMP|detaily]]) ([[User talk:Usernamekiran|nahlásiť chybu]]) v2.2.7r 8057827 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Alex Pereira | titul za = | obrázok = Alex Pereira.png | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Alex Pereira v roku 2021 | celé meno = Alexsandro Pereira | rodné meno = | prezývka = Poatan | dátum narodenia = {{dnv|1987|07|07}} | miesto narodenia = São Bernardo do Campo, [[São Paulo]], [[Brazília]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = brazílska | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2010]] - súčasnosť | výška = 193 cm | váha = 93 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Kickbox]]{{Break}}[[Zmiešané bojové umenia]] (MMA) | disciplína = | váhová kategória = Stredná váha (kickbox, MMA){{break}}Poloťažká váha (kickbox, MMA){{break}}Krížová váha (box) | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Teixeira Fitness & MMA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glover Teixeira comemora reforço de Alex Poatan de olho em duelo contra Thiago Marreta no UFC | url = https://globoesporte.globo.com/combate/noticia/glover-teixeira-comemora-reforco-de-alex-poatan-de-olho-em-duelo-contra-marreta.ghtml | vydavateľ = globoesporte.globo.com | dátum vydania = 25/08/2020 08h00 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex "Poatan" fala sobre Israel Adesanya, treinos com Glover e estreia no UFC | url = https://www.ufc.com.br/news/alex-poatan-fala-sobre-israel-adesanya-treinos-com-glover-e-estreia-no-ufc | vydavateľ = ufc.com.br | dátum vydania = 2021-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tím = | tréner = Vinicius Reviravolta{{break}}Glover Teixeira | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Alexsandro Pereira''' (* [[7. júl]] [[1987]], São Bernardo do Campo)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.sportskeeda.com/player/alex-pereira | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> je [[Brazília|brazílsky]] profesionálny bojovník [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalý [[kickbox]]er. V súčasnosti zápasí v kategóriách strednej a poloťažkej váhy organizácie [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC), kde je súčasným UFC šampiónom poloťažkej váhy a bývalým UFC šampiónom strednej váhy.<ref name=ufcdebut/> V kickboxe je bývalým šampiónom poloťažkej a strednej váhy organizácie Glory, a počas svojej aktívnej kariéry bol považovaný za jedného z najlepších kickboxerov na svete naprieč váhami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press Kickboxing Rankings: February 2021 | url = https://combatpress.com/2021/02/combat-press-kickboxing-rankings-february-2021/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Momentálne figuruje na desiatom mieste UFC rebríčka najlepších bojovníkov bez ohľadu na váhovú kategóriu (angl. ''pound-for-pound''), a štvrtom mieste rebríčka najlepších bojovníkov poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Detstvo a začiatky == Alex Pereira sa narodil v meste São Bernardo do Campo neďaleko [[São Paulo|São Paula]] v [[Brazília|Brazílii]]. Obaja jeho rodičia pochádzajú z domorodých kmeňov v [[amazonský prales|amazonskom pralese]]. Je tretím zo siedmich detí, má troch bratov a tri sestry. Vyrastajúc vo favele (brazílsky [[slum]]), Pereira ako dvanásťročný odišiel zo školy a začal pracovať v autoopravovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pereira: From the bottom of a bottle to the top of the world | url = https://www.glorykickboxing.com/news/pereira-from-the-bottom-of-a-bottle-to-the-top-of-the-world:e5964308-8b27-484b-a04e-5593c019994e | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako ako jeho kolegovia začal aj on v práci piť alkohol, a už v trinástich sa na ňom stal závislým. V roku [[2009]], ako dvadsaťjedenročný, začal trénovať [[box]] a [[kickbox]] za účelom zbaviť sa svojej závislosti na alkohole. Od roku [[2013]] je úplným abstinentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira found out he was ‘born to fight’ during battle against alcoholism | url = https://www.mmafighting.com/2020/11/20/21573867/alex-pereira-born-to-fight-battle-against-alcoholism-lfa-glory | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2020-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kickboxerská kariéra == Pereira profesionálne debutoval v roku [[2012]]. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov zápasil v rôznych organizáciách, ako WGP či Jungle Fight, v ktorých sa stal šampiónom, a It's Showtime, kde bol vyzývateľom o titul.<ref name=wgp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What is Alex Pereira's kickboxing record? | url = https://www.sportskeeda.com/amp/mma/what-alex-pereira-s-kickboxing-record | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231247/https://www.sportskeeda.com/amp/mma/what-alex-pereira-s-kickboxing-record | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> Na kickboxerskej scéne sa prvýkrát stal známym v roku [[2013]], po tom čo vyhral titul panamerického šampióna WAKO. V tom istom roku sa umiestnil druhý na svetovom šampionáte WAKO.<ref name=wako>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = teshap | odkaz na autora = | titul = Three Reasons Why Alex Pereira May Knock Out Isreal Adesanya The Second Time. | url = https://ng.opera.news/ng/en/sports/amp/bb65968149c4c2e065e67bfd9fa79e37 | vydavateľ = ng.opera.news | dátum vydania = 2021-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231244/https://ng.opera.news/ng/en/sports/amp/bb65968149c4c2e065e67bfd9fa79e37 | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> V roku [[2014]] podpísal zmluvu s poprednou kickboxerskou organizáciou Glory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.tapology.com/fightcenter/fighters/117305-alex-pereira | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Glory === Pereira v Glory debutoval [[8. marec|8. marca]] [[2014]] v rámci turnaja ''Glory 14: Zagreb - Middleweight Contender Tournament'' v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V semifinále knokautoval Dustina Jacobyho v prvom kole, a vo finále porazil Sahaka Parparyana na body väčšinovým rozhodnutím, stávajúc sa tak celkovým víťazom turnaja.<ref name=glorycontender>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Remy Bonjasky Walks Away With Controversial Decision Over ‘Cro Cop’ at Glory 14 | url = https://www.sherdog.com/news/news/Remy-Bonjasky-Walks-Away-With-Controversial-Decision-Over-Cro-Cop-at-Glory-14-64837 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas vysielania podujatia Glory 15: Istanbul bolo oznámené, že Pereira bude jedným z ôsmych súťažiacich v turnaji bojovníkov strednej váhy ''Glory 17: Los Angeles - Last Man Standing'', ktorý sa konal v Inglewoode v [[Kalifornia|Kalifornii]] [[21. jún]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 17 Los Angeles Featuring PPV Tournament | url = https://liverkick.com/glory-17-los-angeles-featuring-ppv-tournament/ | vydavateľ = liverkick.com | dátum vydania = 2017-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 17: 'Last Man Standing' 8-man middleweight PPV announced for June 21 | url = https://www.mmamania.com/2014/4/13/5609186/glory-17-last-man-standing-8-man-middleweight-ppv-announced-june-21-los-angeles | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2014-04-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira v štvrťfinále prehral na body s eventuálnym víťazom turnaja Artemom Levinom a bol z turnaja vyradený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jauncey | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = LiverKick | url = http://liverkick.com/index.php/item/3022-glory-17-and-last-man-standing-live-results | vydavateľ = liverkick.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160306191449/http://liverkick.com/index.php/item/3022-glory-17-and-last-man-standing-live-results | dátum archivácie = 2016-03-06 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glory results: Artem Levin, Rico Verhoeven and Joseph Valtellini take home Glory gold | url = https://www.bloodyelbow.com/2014/6/22/5830656/glory-results-live-streaming-results-glory-17-last-man-standing-kickboxing-spike-ppv | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2014-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231243/https://www.bloodyelbow.com/2014/6/22/5830656/glory-results-live-streaming-results-glory-17-last-man-standing-kickboxing-spike-ppv | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> Následne sa vrátil späť do organizácie WGP, kde dostal príležitosť zápasiť o titul šampióna proti Césarovi Almeidovi v odvete z ich prvého zápasu z roku [[2013]], ktorý Pereira prehral na body. Tentoraz Pereira porazil Almeidu jednohlasne na body. Svoj titul úspešne obhájil proti Mayconovi Silvovi, ktorého knokautoval v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WGP 40 - Alex Pereira v. Maycon Silva | url = https://mmacore.tv/videos/WGP_40_Alex_Pereira_v_Maycon_Silva/10278467/embed | vydavateľ = mmacore.tv | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zo svojich ďalších piatich zápasov si Pereira odniesol štyri víťazstvá, prehrávajúc iba s jedným z najlepších kickboxerov naprieč váhami v tom čase, Arturom Kyshenkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (VIDEO) Kunlun Fight: Kyshenko pomeo pobjednika Gloryjevog turnira Alexa Pereiru | url = http://arhiva.croring.com/news/video-kunlun-fight-kyshenko-pomeo-pobjednika-gloryjevog-turnira-alexa-pereiru/17079.aspx | vydavateľ = arhiva.croring.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231244/http://arhiva.croring.com/news/video-kunlun-fight-kyshenko-pomeo-pobjednika-gloryjevog-turnira-alexa-pereiru/17079.aspx | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> V tomto období dvakrát porazil budúceho UFC šampióna strednej váhy Israela Adesanyu, pričom raz zvíťazil na body a raz na KO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tonev | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Video {{!}} Alex Pereira, the only man to KO Israel Adesanya, scores another brutal knockout | url = https://boec.com/video-alex-pereira-the-only-man-to-ko-israel-adesanya-scores-another-brutal-knockout/ | vydavateľ = boec.com | dátum vydania = 2020-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Payne | meno = Johny | autor = | odkaz na autora = | titul = Coach reveals reason why Israel Adesanya got KO'd by Alex Pereira | url = https://www.sportskeeda.com/mma/news-coach-reveals-exact-reason-israel-adesanya-got-ko-d-alex-pereira | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2020-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Glory šampión strednej váhy ==== Pereira vyhral titul Glory šampióna strednej váhy [[14. október|14. októbra]] [[2017]] na podujatí ''Glory 46: Čína'' porážkou Simona Marcusa jednohlasne na body.<ref name=glorymw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 46 Results: Pereira Dominates Marcus, Wins Middleweight Title | url = https://combatpress.com/2017/10/glory-46-china-results/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoju prvú obhajobu uskutočnil na podujatí ''Glory 49: Rotterdam'' proti Yousrimu Belgarouimu, s ktorým už minulosti raz prehral na body. Tentoraz vyhral prostredníctvom zastavenia zápasu lekárom v treťom kole, po tom čo jeho úder kolenom otvoril nad súperovým okom veľkú ranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Georgiou | meno = Andreas | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 49 SuperFight Series round-up: Alex Pereira finishes Yousri Belgaroui despite being two rounds down | url = http://www.mmaplus.co.uk/kickboxing/glory-ws/glory-49-sfs-pereira-wins/ | vydavateľ = mmaplus.co.uk | dátum vydania = 2017-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Druhá odveta s Belgarouim bola dohodnutá na podujatie ''Glory 55: New York'' [[20. júl]]a [[2018]]. Pereira súpera knokautoval pravým hákom v prvom kole. Išlo o v poradí 28. výhru v jeho kariére a šiestu výhru v Glory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pereira starches Belgaroui, retains Middleweight title | url = https://www.glorykickboxing.com/news/pereira-starches-belgaroui-retains-middleweight-title:6b9d37dd-f30a-43d5-b1e1-cd5aa363372a | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Friday, Jul 20 2018 | url = https://www.glorykickboxing.com/events/glory-55-new-york:f7a7a734-0a57-4404-963b-24d0119a4883 | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V tretej obhajobe titulu sa Pereira postavil proti Simonovi Marcusovi [[14. september|14. septembra]] [[2018]] na ''Glory 58: Chicago''. Rovnako ako v ich prvom zápase, Pereira opäť porazil Marcusa jednohlasným rozhodnutím na body.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pereira Defends Middleweight Title at GLORY: Collision 2 | url = https://www.fightsports.tv/pereira-defends-middleweight-title-at-glory-collision-2/ | vydavateľ = fightsports.tv | dátum vydania = 2019-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho ďalším súperom bol Jason Wilnis na podujatí ''Glory 65: Utrecht'', ktoré sa konalo [[17. máj]]a [[2019]]. Wilnisa knokautoval letiacim kolenom v prvom kole.<ref name=wilnis>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press 2019 Kickboxing Awards: Knockout of the Year – Alex Pereira vs. Jason Wilnis | url = https://combatpress.com/2020/01/combat-press-2019-kickboxing-awards-knockout-of-the-year-alex-pereira-vs-jason-wilnis/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po štyroch úspešných obhajobách v strednej váhe sa Pereira rozhodol posunúť hore vo váhe a čeliť Donegimu Abenovi o titul dočasného šampióna poloťažkej váhy na ''Glory 68: Miami''. Zápas vyhral knokautom v treťom kole, stávajúc sa tak historicky prvým dvojnásobným šampiónom v Glory.<ref name=gloryinterim>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Glory 68 results and highlights: Alex Pereira stops Donegi Abena with devastating left hook | url = https://www.bloodyelbow.com/2019/10/1/20893457/glory-68-results-alex-pereira-stops-donegi-abena-devastating-left-hook-kickboxing-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2019-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191029103436/https://www.bloodyelbow.com/2019/10/1/20893457/glory-68-results-alex-pereira-stops-donegi-abena-devastating-left-hook-kickboxing-news | dátum archivácie = 2019-10-29 }}</ref> Následne sa vrátil späť do strednej váhy, kde obhájil svoj titul po piaty krát [[21. december|21. decembra]] [[2019]] na podujatí Glory Collision 2 proti Ertugrulovi Bayrakovi. Po tom čo Pereira dominoval celé prvé kolo svojho súpera na jeho konci knokautoval svojim známym ľavým hákom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Contreras | meno = Fernando Arturo | autor = | odkaz na autora = | titul = El campeón peso medio y peso semi-completo de Glory: Alex Pereira defenderá su cinturón contra Ertuğrul Bayrak en el marco de Glory Collision 2 | url = https://patadaalta.com/alex-pereira-vs-ertugrul-bayrak-glory-collision-2/ | vydavateľ = patadaalta.com | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Glory šampión poloťažkej váhy ==== Titulový unifikačný zápas s vtedajším vládnúcim šampiónom poloťažkej váhy Artemom Vakhitovom sa uskutočnil [[30. január]]a [[2021]] na ''Glory 77: Rotterdam''.<ref name=glorylhw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean van Dinter | odkaz na autora = | titul = BREAKING: GLORY titelgevecht tussen kampioenen Alex Pereira en Artem Vakhitov op 30 januari | url = https://www.vechtsportinfo.nl/nieuws/kickboks-muay-thai-nieuws/breaking-glory-titelgevecht-tussen-kampioenen-alex-pereira-en-artem-vakhitov-op-30-januari/ | vydavateľ = vechtsportinfo.nl | dátum vydania = 2020-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira vyhral na body nejednohlasným rozhodnutím, čím sa stal prvým Glory bojovníkom ktorý držal tituly v dvoch váhových kategóriách naraz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KickboxingZ | odkaz na autora = | titul = GLORY 77: Pereira Edges Vakhitov by Split Decision | url = https://kickboxingz.com/glory-77-results-vakhitov-pereira/ | vydavateľ = kickboxingz.com | dátum vydania = 2021-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221110231244/https://kickboxingz.com/glory-77-results-vakhitov-pereira/ | dátum archivácie = 2022-11-10 }}</ref> Pereirovi bol neskôr odobratý jeho titulu v strednej váhe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KickboxingZ | odkaz na autora = | titul = GLORY 78: 2nd Title Bout Added to Fight Card, Catinas Returns | url = https://kickboxingz.com/glory-78-2nd-title-bout-added-to-fight-card-catinas-returns/ | vydavateľ = kickboxingz.com | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518073124/https://kickboxingz.com/glory-78-2nd-title-bout-added-to-fight-card-catinas-returns/ | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref> V prvej obhajobe svojho titulu v poloťažkej váhe Pereira opäť čelil Vakhitovovi v odvete na ''Glory 78: Rotterdam''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Iskenderov | meno = Parviz | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira vs Artem Vakhitov 2: Rematch set at GLORY 78 | url = https://www.fightmag.com.au/2021/05/18/alex-pereira-vs-artem-vakhitov-2-rematch-date-set-in-glory-78-co-main-event/ | vydavateľ = fightmag.com.au | dátum vydania = 2021-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518140502/https://www.fightmag.com.au/2021/05/18/alex-pereira-vs-artem-vakhitov-2-rematch-date-set-in-glory-78-co-main-event/ | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean van Dinter | odkaz na autora = | titul = Nieuwe datum Badr vs Wrzosek, Glory keert terug naar Gelredome | url = https://www.vechtsportinfo.nl/nieuws/nieuwe-datum-badr-vs-wrzosek-glory-keert-terug-naar-gelredome/ | vydavateľ = vechtsportinfo.nl | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehral väčšinovým rozhodnutím. Tento výsledok bol však kontroverzný, keďže v štvrtom kole bol Pereirovi strhnutý bod za opakované klinčovanie, čo bolo mnohými vnímané ako nesprávne rozhodnutie zo strany rozhodcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GLORY 78 Ergebnisse: Wrzosek mit Sensations-Knockout, drei neue Champions | url = https://www.gnp1.de/thai-kickboxen/news/glory-78-ergebnisse-wrzosek-mit-sensations-knockout-drei-neue-champions | vydavateľ = gnp1.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210905044102/https://www.gnp1.de/thai-kickboxen/news/glory-78-ergebnisse-wrzosek-mit-sensations-knockout-drei-neue-champions | dátum archivácie = 2021-09-05 }}</ref> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == === Začiatky === Pereira v MMA profesionálne debutoval v roku [[2015]], prehrávajúc na submisu uškrtením v treťom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3 reasons why Alex Pereira, the man who knocked out Israel Adesanya, will not beat 'The Last Stylebender' in the UFC | url = https://www.sportskeeda.com/mma/3-reasons-alex-pereira-man-knocked-israel-adesanya-will-beat-ufc | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potom čo vyhral oba svoje nasledujúce zápasy prostredníctvom knokautu, Pereira v auguste [[2018]] oznámil že podpísal zmluvu na zápas s Diegom Henrique da Silvom v brazílskej edícii šou ''Dana White's Contender Series'', kde bojovníci súťažia o možnosť získať zmluvu s UFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Glory Veteran Aleksandro Pereira Signs to Compete on UFC’s Brazilian Contender Series | url = https://www.sherdog.com/news/news/Glory-Veteran-Aleksandro-Pereira-Signs-to-Compete-on-UFCs-Brazilian-Contender-Series-136265 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento zápas sa však napokon nikdy neuskutočnil, keďže Pereira bol stále pod kontraktom s Glory, ktorí mu zápasiť nedovolili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = UPDATED LFA Signs Glory 2-Division Champ and Israel Adesanya Rival Alex Pereira | url = https://www.sherdog.com/news/news/LFA-Signs-Glory-2Division-Champ-and-Israel-Adesanya-Rival-Alex-Pereira-175779 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2018 Pereira oznámil, že po tom čo vyprší jeho kontrakt s Glory v apríli [[2019]] sa plánuje zamerať na svoju MMA kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Only man to KO Israel Adesanya, Glory champion Alex Pereira targets return to MMA | url = https://www.mmafighting.com/2018/11/22/18094857/only-man-ko-israel-adesanya-glory-champion-alex-pereira-targets-return-mma | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Eventuálne ale s Glory podpísal nový kontrakt, ktorý mu špecificky umožňoval zápasiť aj v MMA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Middleweight champion Alex Pereira’s new contract with Glory includes provision for MMA bouts | url = https://www.mmafighting.com/2019/3/15/18267187/middleweight-champion-alex-pereira-glory-provision-mma | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri [[2020]] bolo oznámené že Pereira podpísal zmluvu s organizáciou Legacy Fighting Alliance (LFA), kde debutoval [[20. november|20. novembra]] [[2020]] proti Thomasovi Powellovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LFA signs two-division Glory champion Alex Pereira | url = https://www.mmafighting.com/2020/10/23/21530319/lfa-signs-two-division-glory-champion-alex-pereira | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2020-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyhral prostredníctvom KO v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (VIDEO) Strašan povratak Pereire u MMA! Brazilac koji je dvaput pobijedio Adesanyu upisao walk-off nokaut | url = https://fightsite.hr/fightsite/ostalo/video-strasan-povratak-pereire-u-mma-brazilac-koji-je-dvaput-pobijedio-adesanyu-upisao-walk-off-nokaut-10508218 | vydavateľ = fightsite.hr | dátum vydania = 2020-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Krátko po tom čo vypršal jeho druhý kontrakt s Glory, Pereira v septembri [[2021]] podpísal s UFC. Svoj debut uskutočnil proti Andraesovi Michailidisovi [[6. november|6. novembra]] [[2021]] na ''UFC 268 - Usman vs. Covington 2''.<ref name=ufcdebut>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira tekent "multi-fight contract" bij de UFC, treft Andreas Michailidis tijdens UFC 268 MMA DNA | url = https://mmadna.nl/alex-pereira-tekent-multi-fight-contract-bij-de-ufc-treft-andreas-michailidis-tijdens-ufc-268/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2021-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyhral prostredníctvom TKO v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bitter | meno = Shawn | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 268 Results: Debuting Alex Pereira Floors Andreas Michailidis | url = https://cagesidepress.com/2021/11/06/ufc-268-results-alex-pereira-vs-andreas-michailidis/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zároveň získal ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=vykon1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 268 bonuses: Justin Gaethje vs. Michael Chandler thriller leads night of six winners | url = https://www.mmafighting.com/2021/11/7/22767988/ufc-268-bonuses-justin-gaethje-vs-michael-chandler-thriller-leads-night-of-six-winners | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2021-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira čelil Brunovi Silvovi [[12. marec|12. marca]] [[2022]] na ''UFC Fight Night: Santos vs. Ankalaev''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boussenaf | meno = Jamal | autor = | odkaz na autora = | titul = Braziliaans onderonsje tussen Alex Pereira en Bruno Silva op 12 maart MMA DNA | url = https://mmadna.nl/braziliaans-onderonsje-tussen-alex-pereira-en-bruno-silva-op-12-maart/ | vydavateľ = mmadna.nl | dátum vydania = 2021-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo všetkých troch kolách dominoval v postoji a vyhral jednohlasné rozhodnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Vegas 50 results: Alex Pereira outduels Bruno Silva to win unanimous decision in back-and-forth war | url = https://www.mmafighting.com/2022/3/12/22974614/ufc-vegas-50-results-alex-pereira-outduels-bruno-silva-to-win-unanimous-decision-back-and-forth-war | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira mal čeliť Seanovi Stricklandovi [[30. júl]]a [[2022]] na ''UFC 277 - Peña vs. Nunes 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dorff | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 276 {{!}} Pereira treft in derde UFC partij top 5 vechter Strickland | url = https://www.eurosport.nl/mixed-martial-arts/ufc/2022/ufc-276-pereira-treft-in-derde-ufc-partij-top-5-vechter-strickland_sto8862111/story.shtml | vydavateľ = eurosport.nl | dátum vydania = 2022-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Organizácia sa však neskôr rozhodla zápas presunúť na podujatie ''UFC 276 - Adesanya vs. Cannonier'', ktoré sa konalo [[2. júl]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sean Strickland vs. Alex Pereira middleweight clash shifts to UFC 276 | url = https://www.mmafighting.com/2022/5/3/23055698/sean-strickland-vs-alex-pereira-middleweight-clash-shifts-to-ufc-276 | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira Stricklanda knokautoval v prvom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 276: Alex Pereira Sleeps Sean Strickland in First Round | url = https://cagesidepress.com/2022/07/02/ufc-276-sean-strickland-vs-alex-pereira/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Táto výhra mu získala jeho druhé ocenenie za ''Výkon večera'',<ref name=vykon2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Alexander K. | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 276 bonuses: Bryan Barberena and Robbie Lawler brawl wins Fight of the Night, three fast finishes rewarded | url = https://www.mmafighting.com/2022/7/3/23193176/ufc-276-bonuses-bryan-barberena-robbie-lawler-brawl-wins-fight-of-night-three-fast-finishes-rewarded | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> a finančný bonus na základe fanúšikovského hlasovania o najobľúbenejšieho bojovníka karty, kde sa umiestnil tretí za Israelom Adesanyom a Alexandrom Volkanovskim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kryptowalutowe bonusy po UFC 276. Największa nagroda powędrowała do Israela Adesanyi | url = https://www.mmarocks.pl/mma-news/kryptowalutowe-bonusy-po-ufc-276-najwieksza-nagroda-powedrowala-do-israela-adesanyi | vydavateľ = mmarocks.pl | dátum vydania = 2022-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== UFC šampión strednej váhy ==== Pereira čelil Israelovi Adesanyovi [[12. november|12. novembra]] [[2022]] na podujatí ''UFC 281 - Adesanya vs. Pereira'' v zápase o titul UFC šampióna strednej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 281 set with Israel Adesanya vs. Alex Pereira headliner at Madison Square Garden | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2022/08/ufc-281-news-israel-adesanya-vs-alex-pereira-new-york-2022-madison-square-garden | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2022-08-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas vyhral prostredníctvom TKO v piatom kole, stávajúc sa tak novým šampiónom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 281: Alex Pereira Mounts Late Comeback, Stops Israel Adesanya in Fifth | url = https://cagesidepress.com/2022/11/13/ufc-281-israel-adesanya-vs-alex-pereira/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Získal taktiež ocenenie za ''Výkon večera''.<ref name=vykon3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Kristen | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 281 post-fight bonuses: Alex Pereira stuns Israel Adesanya in the fifth, collects extra $50K | url = https://www.bloodyelbow.com/platform/amp/2022/11/13/23455849/ufc-281-post-fight-bonuses-alex-pereira-stuns-israel-adesanya-50k-potn-mma-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221113085158/https://www.bloodyelbow.com/platform/amp/2022/11/13/23455849/ufc-281-post-fight-bonuses-alex-pereira-stuns-israel-adesanya-50k-potn-mma-news | dátum archivácie = 2022-11-13 }}</ref> Odveta medzi Pereirom a Adesanyom sa uskutočnila [[8. apríl]]a [[2023]] v hlavnom zápase večera na ''UFC 287 - Pereira vs. Adesanya 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official – Alex Pereira vs. Israel Adesanya II set to headline UFC 287 on April 8. in title rematch | url = https://www.lowkickmma.com/alex-pereira-vs-israel-adesanya-ii-ufc-287/ | vydavateľ = lowkickmma.com | dátum vydania = 2023-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira bol knokautovaný v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 287: Israel Adesanya Gets Revenge, Knocks Out Alex Pereira | url = https://cagesidepress.com/2023/04/09/ufc-287-alex-pereira-vs-israel-adesanya/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Presun do poloťažkej váhy ==== Pereira čelil bývalému UFC šampiónovi poloťažkej váhy Janovi Błachowiczovi [[29. júl]]a [[2023]] na podujatí ''UFC 291 - Poirier vs. Gaethje 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira draws former champ Jan Blachowicz in light heavyweight debut at UFC 291 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/05/ufc-291-alex-pereira-vs-jan-blachowicz-booked | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tesný zápas vyhral nejednohlasne na body.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davis | meno = Jake | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 291 – Live Results {{!}} Poirier vs Gaethje 2 | url = https://www.vmtv.co.uk/2023/07/29/ufc-291-live-results-poirier-vs-gaethje-ii/ | vydavateľ = vmtv.co.uk | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230731002823/https://www.vmtv.co.uk/2023/07/29/ufc-291-live-results-poirier-vs-gaethje-ii/ | dátum archivácie = 2023-07-31 }}</ref> Pereira sa [[11. november|11. novembra]] [[2023]] na ''UFC 295 - Procházka vs. Pereira'' postavil [[Jiří Procházka|Jiřímu Procházkovi]] v zápase o uvoľnený titul šampióna poloťažkej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiri Prochazka vs. Alex Pereira set for vacant light heavyweight title fight as UFC 295 co-main event | url = https://www.mmafighting.com/2023/9/20/23883402/jiri-prochazka-vs-alex-pereira-set-for-vacant-light-heavyweight-title-fight-as-ufc-295-co-main-event | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Procházku knokautoval v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 295: Alex Pereira Finishes Jiri Prochazka in Main Event, Stoppage Questioned | url = https://cagesidepress.com/2023/11/12/ufc-295-alex-pereira-finishes-jiri-prochazka-in-main-event-stoppage-questioned/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Za jeho víťazstvo získal ocenenie ''Výkon večera''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Taylor | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 295 Bonus Report: Seven fighters take home an extra $50k | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc-295/ufc-295-bonus-report-seven-fighters-take-home-an-extra-50k/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Osobný život == Pereira je rozvedený a má dvoch synov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “I Am Divorced 1 Year Ago” – Father of Two, Alex Pereira, Clarifies Relationship With ‘Special Person’ After Snap Goes Viral | url = https://www.essentiallysports.com/ufc-mma-news-i-am-divorced-1-year-ago-father-of-two-alex-pereira-clarifies-relationship-with-special-person-after-snap-goes-viral/ | vydavateľ = essentiallysports.com | dátum vydania = 2023-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Payne | meno = Johny | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira's son details getting into the ring after 'Poatan' knocked Israel Adesanya out in their second fight | url = https://www.sportskeeda.com/amp/mma/news-i-mimicking-father-guy-alex-pereira-s-son-details-getting-ring-poatan-knocked-israel-adesanya-second-fight | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230331195858/https://www.sportskeeda.com/amp/mma/news-i-mimicking-father-guy-alex-pereira-s-son-details-getting-ring-poatan-knocked-israel-adesanya-second-fight | dátum archivácie = 2023-03-31 }}</ref> Jeho mladšia sestra, Aline, je tiež kickboxerka ktorá v súčasnosti zápasí v Glory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aline Pereira 6-2-0 (1 KO) | url = https://www.glorykickboxing.com/fighters/aline-pereira:8f9d15bf-af89-4952-ac1e-eab9a5374ebe | vydavateľ = glorykickboxing.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pereira je [[islám|muslimského vierovyznania]], pričom na islam konvertoval v roku [[2015]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Is Alex Pereira Muslim? | url = www.sportskeeda.com/amp/mma/news-is-alex-pereira-muslim | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Hodnosti === * Čierny pás v kickboxe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.ufc.com/athlete/alex-pereira | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2021-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zmiešané bojové umenia === * '''Ultimate Fighting Championship''' ** UFC šampión strednej váhy (raz) ** Výkon večera (trikrát) vs. Andreas Michailidis, Sean Strickland a Israel Adesanya<ref name=vykon1/><ref name=vykon2/><ref name=vykon3/> === Kickbox === * '''Glory''' ** Glory šampión strednej váhy (raz)<ref name=glorymw/> *** Päť úspešných obhajôb ** Glory šampión poloťažkej váhy (raz)<ref name=glorylhw/> ** Dočasný Glory šampión poloťažkej váhy (raz)<ref name=gloryinterim/> ** 2015 Víťaz turnaja Glory 14 v strednej váhe<ref name=glorycontender/> * '''WGP Kickboxing''' ** WGP šampión strednej váhy (dvakrát)<ref name=wgp/> *** Jedna úspešná obhajoba * '''World Association of Kickboxing Organizations''' ** 2013 WAKO Pro panamerický šampión K-1 (85 kg)<ref name=wako/> ** 2013 strieborná medaila na WAKO svetovom šampionáte K-1, Guaruja, Brazília (91 kg)<ref name=wako/> * '''CombatPress.com''' ** 2019 Knokaut roka vs. Jason Wilnis<ref name=wilnis/> ** 2017 Zápas roka vs. Israel Adesanya<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press 2017 Kickboxing Awards: Fight of the Year – Alex Pereira vs. Israel Adesanya | url = https://combatpress.com/2018/02/combat-press-2017-kickboxing-awards-fight-of-the-year-alex-pereira-vs-israel-adesanya/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''MMAJunkie.com''' ** 2022 júl Knokaut mesiaca vs. Sean Strickland<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mike Bohn and MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = MMA Junkie's Knockout of the Month for July: A signature punch leads to a title shot | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/knockout-of-the-month-july-2022-alex-pereira-sean-strickland | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2022-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 13 zápasov !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 10 výher !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 2 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 8 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 0 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 2 |style="background:#fbb;text-align:center"|0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style=background:#E8E8E8"|Výsledok !style=background:#E8E8E8"|Bilancia !style=background:#E8E8E8"|Oponent !style=background:#E8E8E8"|Metóda !style=background:#E8E8E8"|Podujatie !style=background:#E8E8E8"|Dátum !style=background:#E8E8E8"|Kolo !style=background:#E8E8E8"|Čas !style=background:#E8E8E8"|Miesto !style=background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-2 |Jan Błachowicz |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 291 |{{dts|29|7|2023}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Salt Lake City, Utah, USA |{{malé|Debut v poloťažkej váhe.}} |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|7-2 |Israel Adesanya |KO (údery) |UFC 287 |{{dts|8|4|2023}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:22 |Miami, Florida, USA |{{malé|Prehral titul UFC šampióna strednej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-1 |Israel Adesanya |TKO (údery) |UFC 281 |{{dts|12|11|2022}} |align=center|5 |align=center|2:01 |New York City, New York, USA |{{malé|Vyhral titul UFC šampióna strednej váhy. Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-1 |Sean Strickland |KO (údery) |UFC 276 |{{dts|2|7|2022}} |align=center|1 |align=center|2:36 |Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-1 |Bruno Silva |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Santos vs. Ankalaev |{{dts|12|3|2022}} |align=center|3 |align=center|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-1 |Andreas Michailidis |TKO (letiace koleno a údery) |UFC 268 |{{dts|6|11|2021}} |align=center|2 |align=center|0:18 |New York City, New York, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-1 |Thomas Powell |KO (úder) |LFA 95 |{{dts|20|11|2020}} |align=center|1 |align=center|4:04 |Park City, Kansas, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-1 |Marcus Vinicius da Silveira |TKO (údery) |Jungle Fight 87 |{{dts|21|5|2016}} |align=center|2 |align=center|4:55 |São Paulo, Brazília | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-1 |Marcelo Cruz |KO (údery) |Jungle Fight 85 |{{dts|23|1|2016}} |align=center|1 |align=center|4:07 |São Paulo, Brazília | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|0-1 |Quemuel Ottoni |Submisia (uškrtenie) |Jungle Fight 82 |{{dts|24|10|2015}} |align=center|3 |align=center|2:52 |São Paulo, Brazília | |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Alex Pereira | url = https://www.sherdog.com/fighter/Alex-Pereira-224511 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v kickboxe == {| class="wikitable sortable mw-collapsible toccolours" style="width:90%; clear:both; margin:1.5em auto; font-size:85%; text-align:center;" |+ ! colspan="2" style=background:darkGrey;"|<span style="color:white;">Bilancia v profesionálnom kickboxe</span> |- valign="top" |<div class="NavFrame"> {| class="wikitable" style="width:100%;" |'''Dátum''' |'''Výsledok''' |'''Oponent''' |'''Podujatie''' |'''Miesto''' |'''Metóda''' |'''Kolo''' |'''Čas''' |- style="text-align:center;background:#fbb;" |2021-09-04 |Prehra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Artem Vakhitov |Glory 78: Rotterdam |[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |Rozhodnutie (väčšinové) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Prehral titul Glory šampióna poloťažkej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2021-01-30 |Výhra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Artem Vakhitov |Glory 77: Rotterdam |[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |Rozhodnutie (nejednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul Glory šampióna poloťažkej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2019-12-21 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Turecko}} Ertugrul Bayrak |Glory Collision 2 |[[Arnhem]], [[Holandsko]] |KO (ľavý hák) |1 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2019-09-28 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Surinam}} Donegi Abena |Glory 68: Miami |[[Miami]], [[USA]] |KO (ľavý hák) |3 |2:08 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul dočasného Glory šampióna poloťažkej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2019-05-17 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NED}} Jason Wilnis |Glory 65: Utrecht |[[Utrecht]], [[Holandsko]] |KO (letiace koleno) |1 |1:31 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2018-09-14 |Výhra |align=left|{{minivlajka|CAN}} Simon Marcus |Glory 58: Chicago |[[Chicago]], [[USA]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2018-07-20 |Výhra |align=left|{{minivlajka|TUN}} Yousri Belgaroui |Glory 55: New York |[[New York City|New York]], [[USA]] |KO (pravý hák) |1 |2:16 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-12-09 |Výhra |align=left|{{minivlajka|TUN}} Yousri Belgaroui |Glory 49: Rotterdam |[[Rotterdam]], [[Holandsko]] |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |3 |1:54 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-10-14 |Výhra |align=left|{{minivlajka|CAN}} Simon Marcus |Glory 46: Čína |[[Kanton (mesto)|Kanton]], [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul Glory šampióna strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" | 2017-09-16 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Maycon Silva |WGP Kickboxing 40 |Paraná, Brazília |KO (ľavý hák) |2 |2:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Obhájil WGP titul -85 kg. |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2017-04-29 |Prehra |align=left|{{minivlajka|NED}} Yousri Belgaroui |Glory 40: Copenhagen |[[Copenhagen]], [[Dánsko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-04-29 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ALB}} Burim Rama |Glory 40: Copenhagen |[[Copenhagen]], [[Dánsko]] |TKO (pravý hák) |3 |1:42 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2017-03-04 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NGR}} Israel Adesanya |Glory of Heroes 7 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO (ľavý hák) |3 |N/A |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2016-07-31 |Prehra |align=left|{{minivlajka|UKR}} Artur Kyshenko |Kunlun Fight 48 |Ťi-ning, [[Čína]] |TKO (údery) |2 |2:55 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2016-05-08 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Junior Alpha |WGP Kickboxing 30 |[[Brazília]] |KO (pravý hák) |4 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2016-04-02 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NGR}} Israel Adesanya |Glory of Heroes |[[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2015-07-25 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} César Almeida |WGP Kickboxing 25 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |5 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral uvoľnený titul WGP -85 kg. |-style="text-align:center;background:#fbb;" | 2015-04-03 |Prehra |align=left|{{minivlajka|NED}} Jason Wilnis |Glory 20: Dubai |[[Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-12-20 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Chile}} Ivan Galaz |WGP Kickboxing 24 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |TKO |2 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-09-27 |Výhra |align=left|{{minivlajka|CAN}} Robert Thomas |WGP Kickboxing 22 |[[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2014-06-21 |Prehra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Artem Levin |Glory 17: Los Angeles |Inglewood, [[Kalifornia]], [[USA]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-04-26 |Výhra |align=left|{{minivlajka|RUS}} Aleksandr Dmitrenko |WGP SUPER 4 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-03-08 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ARM}} Sahak Parparyan |Glory 14: Zagreb |[[Záhreb]], [[Chorvátsko]] |Rozhodnutie (väčšinové) |3 |3:00 |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral Glory turnaj strednej váhy. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2014-03-08 |Výhra |align=left|{{minivlajka|USA}} Dustin Jacoby |Glory 14: Zagreb |[[Záhreb]], [[Chorvátsko]] |KO (ľavý hák) |1 |2:02 |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2013-12-21 |Prehra |align=left|{{minivlajka|BRA}} César Almeida |WGP Kickboxing 17, Final |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |3 |N/A |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2013-12-21 |Výhra |align=left|{{minivlajka|URU}} Camilo Ferraz |WGP Kickboxing 17, Semi Final |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO (koleno) |1 |N/A |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2013-08-24 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ARG}} Matías Adaro |WGP Kickboxing 15 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO (pravý kríž) |2 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul WAKO Pro panamerického šampióna -85 kg pod pravidlami K-1. |- |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2013-03-23 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} César Almeida |SUPERKOMBAT New Heroes 2 |São Caetano, [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |-style="text-align:center;background:#fbb;" |2012-11-10 |Prehra |align=left|{{minivlajka|NED}} Jason Wilnis |It's Showtime 60 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |TKO (vzdanie sa) |2 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |O uvoľnený titul šampióna It's Showtime |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-09-16 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Felipe Micheletti |WGP Kickboxing 9 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-07-07 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Clei Silva |WGP Kickboxing |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |3 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul WGP Kickboxing-85 kg. |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-07-07 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Fabio Alberto |WGP Kickboxing |[[São Paulo]], [[Brazília]] |KO |1 |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" |2012-03-31 |Výhra |align=left|{{minivlajka|BRA}} Clei Silva |Jungle Fight 37 |[[São Paulo]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral titul brazílskeho šampióna K-1 -85 kg. |- |} </div> {| class="wikitable sortable mw-collapsible toccolours" style="width:100%; clear:both; margin:1.5em auto; font-size:85%;" |+'''Bilancia v amatérskom kickboxe''' !Dátum !Výsledok !Oponent !Podujatie !Výsledok !Metóda !Kolo !Čas |- style="text-align:center;background:#fbb;" | 2013-10 |Prehra |align=left|{{minivlajka|Litva}} Sergej Maslobojev |W.A.K.O svetový šampionát 2013, K-1 finále -91&nbsp;kg |Guaruja, Brazília |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style=background:white" |Vyhral striebornú medailu na svetovom šampionáte WAKO -91 kg. |- style="text-align:center;background:#cfc;" | 2013-10 |Výhra |align=left|{{minivlajka|ITA}} Mattia Faraoni |W.A.K.O svetový šampionát 2013, K-1 semifinále -91&nbsp;kg |Guaruja, Brazília |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center;background:#cfc;" | 2013-10 |Výhra |align=left|{{minivlajka|NZL}} Selby Devereux |W.A.K.O svetový šampionát 2013, K-1 štvrťfinále -91&nbsp;kg |Guaruja, Brazília |N/A |N/A |N/A |- |} '''''Legenda''''': {{legend2|#CCFFCC|Výhra|border=1px solid #CCFFCC}} {{legend2|#FFBBBB|Prehra|border=1px solid #FFBBBB}} {{legend2|#c5d2ea|Remíza/No contest|border=1px solid #c5d2ea}} {{legend2|White|Poznámky|border=1px solid #AAAAAA}} |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alex PEREIRA | url = https://muaythaitv.fr/boxeurs/alex-pereira-f4428.html | vydavateľ = muaythaitv.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v boxe == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style=background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style=background:#E8E8E8; text-align:center"| 1 zápas !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 1 výhra !style=background:#E8E8E8;text-align:center"| 0 prehier |- |style=background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style=background:#cfc;text-align:center"| 1 |style=background:#fbb;text-align:center"| 0 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style=background:#E8E8E8"|Výsledok !style=background:#E8E8E8"|Bilancia !style=background:#E8E8E8"|Oponent !style=background:#E8E8E8"|Metóda !style=background:#E8E8E8"|Dátum !style=background:#E8E8E8"|Kolo !style=background:#E8E8E8"|Čas !style=background:#E8E8E8"|Miesto |- |style=background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Marcelo de Souza Cruz |TKO |{{dts|17|6|2017}} |align=center|3 |align=center|N/A |São Paulo, Brazília |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sherdog.com/fighter/Alex-Pereira-224511 Alex Pereira] na portáli Sherdog * [https://www.ufc.com/athlete/alex-pereira Alex Pereira] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Alex Pereira|1120725819}} {{s-start}} {{s-ach}} {{s-pred|pred=Israel Adesanya}} {{s-teraz|teraz=12. UFC šampión strednej váhy |roky=[[12. november]] [[2022]] – [[8. apríl]] [[2023]]}} {{s-potom|potom=Israel Adesanya}} {{s-pred|pred=Artem Vakhitov}} {{s-teraz|teraz=4. Glory šampión poloťažkej váhy |roky=[[30. január]] [[2021]] – [[9. september]] [[2021]]}} {{s-potom|potom=Artem Vakhitov}} {{s-pred|pred=Simon Marcus}} {{s-teraz|teraz=5. Glory šampión strednej váhy |roky=[[14. október]] [[2017]] – [[18. máj]] [[2021]] (uvoľnil titul)}} {{s-potom|potom=Donovan Wisse}} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Pereira, Alex}} [[Kategória:Brazílski športovci]] [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Kickboxeri]] osi6yw5l3qzo03uancqy6kv9241ao16 0 693881 8058087 7966319 2025-07-08T11:03:55Z Patriciuus 219824 8058087 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" cellspacing="1" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; background:#bae1ff;" |Sezóna 2023 [[Formula 1|Formuly 1]] |- | colspan="2" |[[Súbor:F1.svg|stred|bezrámu]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#bae1ff;" |Sezóna |- !Ročník |LXXIV. |- !Počet Veľkých cien |22 ([[#Kalendár|kalendár]]) |- !Prvá Veľká cena |5. marec |- !Posledná Veľká cena |26. november |- ! colspan="2" style="text-align: center; background: #bae1ff" |Chronológia |- | style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2022|< Sezóna 2022]] || style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2024|Sezóna 2024 >]] |} '''Majstrovstvá sveta FIA Formula 1 v roku 2023''' boli šampionátom motoristických pretekov pre automobily Formuly 1, ktorý bol 74. ročníkom majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formuly 1]]. Uznáva ho [[Medzinárodná automobilová federácia|Fédération Internationale de l'Automobile (FIA)]], ktorý riadi orgán medzinárodného motoristického športu, ako najvyššiu triedu súťaže pre pretekárske autá. Šampionát sa odohrával počas rekordných dvadsiatich troch veľkých cien, ktoré sa konajú po celom svete od marca do novembra<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Formula 1 update on the 2023 calendar {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.formula-1-update-on-the-2023-calendar.4pTQzihtKTiegogmNX5XrP.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Kvôli silným povodniam v regióne bola Veľká cena [[Emilia-Romagna|Emilia Romagna]] zrušená, čím ich počet klesol na 22.<ref name=":1" /> Jazdci a tímy súťažili o titul majstra sveta jazdcov a [[Majstrovstvá sveta konštruktérov F1|majstra sveta konštruktérov]]. [[Max Verstappen]], jazdiaci za [[Red Bull Racing]], bol úradujúcim šampiónom jazdcov, zatiaľ čo jeho tím [[Red Bull Racing]] bol úradujúcim šampiónom konštruktérov. == Zloženie tímov == {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! rowspan="2" | Tím !! rowspan="2" | Konštruktér !! rowspan="2" | Šasi !! rowspan="2" | Motor !! colspan="3" | Jazdci |- ! {{Tooltip|Číslo|Číslo jazdca}} !! Meno jazdca !! Kolá |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo F1 Team Stake]] ! rowspan="2" | Alfa Romeo–Ferrari | rowspan="2" | C43 || rowspan="2" | Ferrari 066/10 || style="text-align:center;" | 24 || {{minivlajka|Čína}} [[Zhou Guanyu]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 77 || {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="4" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia AlphaTauri]] ! rowspan="4" | AlphaTauri–Honda RBPT | rowspan="4" | AT04 || rowspan="4" | Honda H001 || style="text-align:center;" | 3 || {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || style="text-align:center;" | 12-13, 19-23 |- | style="text-align:center;" | 21 || {{minivlajka|Holandsko}} [[Nyck de Vries]] || style="text-align:center;" | 1-11 |- | style="text-align:center;" | 22 || {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 40 || {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]] || style="text-align:center;" | 14-18 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team|BWT Alpine F1 Team]] ! rowspan="2" | Alpine–Renault | rowspan="2" | A523 || rowspan="2" | Renault E-Tech RE23 || style="text-align:center;" | 10 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 31 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin Aramco Cognizant F1 Team]] ! rowspan="2" | Aston Martin Aramco–Mercedes | rowspan="2" | AMR23 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M14 || style="text-align:center;" | 14 || {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" |18 || {{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] ! rowspan="2" | Ferrari | rowspan="2" | SF-23 || rowspan="2" | Ferrari 066/10 || style="text-align:center;" | 16 || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 55 || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|MoneyGram Haas F1 Team]] ! rowspan="2" | Haas–Ferrari | rowspan="2" | VF-23 || rowspan="2" | Ferrari 066/10 || style="text-align:center;" | 20 || {{minivlajka|Dánsko}} [[Kevin Magnussen]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 27 ||{{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren F1 Team]] ! rowspan="2" | McLaren–Mercedes | rowspan="2" | MCL60 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M14 || style="text-align:center;" | 4 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 81 || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes-AMG Petronas F1 Team]] ! rowspan="2" | Mercedes | rowspan="2" | F1 W14 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M14 || style="text-align:center;" | 44 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 63 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] ! rowspan="2" | Red Bull Racing–Honda RBPT | rowspan="2" | RB19 || rowspan="2" | Honda H001 || style="text-align:center;" | 1 || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 11 || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams Racing]] ! rowspan="2" | Williams–Mercedes | rowspan="2" | FW45 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M14 || style="text-align:center;" | 2 || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Logan Sargeant]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- | style="text-align:center;" | 23 || {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] || style="text-align:center;" | 1-23 |- ! colspan="7" |Zdroje <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2023 FIA Formula One World Championship Entry List|url=https://www.fia.com/events/fia-formula-one-world-championship/season-2023/2023-fia-formula-one-world-championship-entry|vydavateľ=Federation Internationale de l'Automobile|dátum vydania=2015-03-14|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2023 Hungarian Grand Prix Entry List|url=https://www.fia.com/sites/default/files/decision-document/2023%20Hungarian%20Grand%20Prix%20-%20Entry%20List.pdf|vydavateľ=Federation Internationale de l'Automobile|dátum vydania=2023-07-21|dátum prístupu=2023-08-26|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= 2023 Dutch Grand Prix Revised Entry List|url=https://www.fia.com/sites/default/files/decision-document/2023%20Dutch%20Grand%20Prix%20-%20Revised%20Entry%20List.pdf|vydavateľ=Federation Internationale de l'Automobile|dátum vydania=2023-08-25|dátum prístupu=2023-08-26|jazyk=en}}</ref> |} === Zmeny pilotov === [[Sebastian Vettel]] oznámil koniec svojej kariéry na konci šampionátu 2022 po 16. sezónach a štyroch tituloch Formuly 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sebastian Vettel to retire from F1 at the end of the 2022 season|url=https://www.astonmartinf1.com/en-GB/news/announcement/sebastian-vettel-to-retire-from-f1-at-the-end-of-the-2022-season|dátum prístupu=3.3.2023}}</ref>. Jeho miesto v Aston Martin zaujal [[Fernando Alonso]], ktorý opustil Alpine po dvoch sezónach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fernando Alonso signs to Aston Martin for 2023 on multi-year contract {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-fernando-alonso-signs-to-aston-martin-for-2023-on-multi-year.1i8QwJht5v7dBCWFCcrqml.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Jeho náhrada bola pôvodne oznámená ako šampión Formuly 2 z roku 2021 a rezervný jazdec [[Oscar Piastri]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alpine announces Oscar Piastri for F1 2023, but doubts remain|url=https://www.motorsport.com/f1/news/oscar-piastri-alpine-2023-alonso/10347858/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Krátko po oznámení, Piastri vyhlásil, že nepodpísal zmluvu na rok 2023 a že nebude jazdiť za Alpine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://twitter.com/OscarPiastri/status/1554527452231262210|url=https://twitter.com/OscarPiastri/status/1554527452231262210|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=sk}}</ref>. Rada pre uznanie zmlúv FIA rozhodla, že nemal žiadne zmluvné záväzky pretekať za Alpine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Decision of the Contract Recognition Board 02/09/2022|url=https://www.fia.com/news/decision-contract-recognition-board-02092022|vydavateľ=Federation Internationale de l'Automobile|dátum vydania=2022-09-02|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. [[Pierre Gasly]], ktorý mal zmluvu s AlphaTauri, prešiel do Alpine a nahradil Alonsa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gasly to race for Alpine alongside Ocon in 2023 {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-gasly-to-race-for-alpine-alongside-ocon-in-2023.2KAog8YGlyBOFO5SskzYXD.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Gaslyho v AlphaTauri nahradil holandský pretekár [[Nyck de Vries]], ktorý vyhral šampionát jazdcov [[Formula 2 v roku 2019|Formuly 2 v roku 2019]] a aj [[Formula E 2020-21|Formuly E 2020-21]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BREAKING: AlphaTauri announce Nyck de Vries for 2023 alongside Tsunoda {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-alphatauri-announce-nyck-de-vries-for-2023-alongside-tsunoda.3DDtgup7xpVfRgdTd9HFyW.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. [[Daniel Ricciardo]] opustil McLaren po dvoch sezónach. Hoci mal zmluvu platnú aj na rok 2023, tá bola počas šampionátu v roku 2022 po vzájomnej dohode ukončená<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Racing - Daniel Ricciardo to leave McLaren Racing at the end of 2022|url=https://www.mclaren.com/racing/heritage/driver/daniel-ricciardo/daniel-ricciardo-leave-mclaren-racing-end-2022/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230131153452/https://www.mclaren.com/racing/heritage/driver/daniel-ricciardo/daniel-ricciardo-leave-mclaren-racing-end-2022/|dátum archivácie=2023-01-31}}</ref>. Ricciardovo miesto obsadil Piastri, ktorý bude debutovať vo Formule 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=McLaren Racing - 2021 FIA F2 champion Oscar Piastri to join McLaren Racing in 2023|url=https://www.mclaren.com/racing/team/2021-fia-f2-champion-oscar-piastri-join-mclaren-racing-2023/|vydavateľ=www.mclaren.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. [[Nicholas Latifi]] opustil Williams po troch sezónach strávených v tíme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nicholas Latifi and Williams Racing to part ways at end of 2022|url=https://www.williamsf1.com/posts/15cd587a-57fd-4a01-b637-08ecfae82bff/nicholas-latifi-and-williams-racing-to-part-ways-at-end-of-2022|vydavateľ=Williams Racing|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Jeho miesto získal [[Logan Sargeant]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Logan Sargeant to drive for Williams Racing in 2023|url=https://www.williamsf1.com/posts/6a3932dc-1f8a-468b-90ae-e1cf34e364b3/logan-sargeant-williams-racing-2023|vydavateľ=Williams Racing|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>, ktorý bude debutovať vo Formule 1 po ročníku Formuly 2 a zároveň sa stane prvým americkým jazdcom Formuly 1, ktorý bude súťažiť od [[Alexandrer Rossi|Alexandra Rossiho]] v roku 2015 s bývalým tímom Marussia a prvým jazdcom na plný úväzok od [[Scott Speedy|Scotta Speeda]] v roku 2006 s bývalým tímom Toro Rosso. [[Mick Schumacher]] opustil Haas po dvoch sezónach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mick Schumacher and Haas to part ways at the end of 2022 {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-schumacher-and-haas-to-part-ways-at-the-end-of-2022.dmJ5UUmDDUL2v1mPVtUhs.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Jeho miesto zaujal [[Nico Hülkenberg]], ktorý naposledy súťažil vo Formule 1 ako pretekár na plný úväzok v roku 2019 s bývalým tímom Renault<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nico Hulkenberg to make full-time racing return to Formula 1 with Haas in 2023 {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-nico-hulkenberg-to-make-full-time-racing-return-to-formula-1-with.1ZoycJ2wgYF82Vt7A2o3xF.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. Po odjazdení desiatich veľkých cien sa vo [[Veľká cena Maďarska|Veľkej cene Maďarska]] medzi pretekárov vrátil [[Daniel Ricciardo]], ktorý v tíme [[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]] nahradil [[Nyck de Vries|Nycka de Vriesa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oficiálne! Nyck de Vries skončil v AlphaTauri a nahradí ho Daniel Ricciardo|url=https://f1online.sk/clanky/103195/oficialne-nyck-de-vries-skoncil-v-alphatauri-a-nahradi-ho-ricciardo|vydavateľ=f1online.sk|dátum vydania=2023-07-11|dátum prístupu= 2023-07-11}}</ref> K tejto zmene došlo kvôli nespokojnosti šéfa tímu AlphaTauri, Franza Tosta, s výsledkami, ktoré de Vries v pretekoch dosahoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo zlomilo de Vriesovi krk? Podľa Tosta nedostatočná príprava aj neznalosť okruhov|url=https://f1online.sk/clanky/103511/co-zlomilo-de-vriesovi-krk-podla-tosta-nedostatocna-priprava-aj-neznalost-okruhov|vydavateľ=f1online.sk|dátum vydania=2023-07-20|dátum prístupu=2023-09-08}}</ref> Počas Veľkej ceny Holandska došlo ku ďalšej zmene v tíme AlphaTauri. V druhom voľnom tréningu si po zrážke s [[Oscar Piastri|Oscarom Piastrim]] Daniel Ricciardo zlomil záprstnú kosť. V kokpite ho nahradil rezervný pilot stajne AlphaTauri [[Liam Lawson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ricciardo má zlomenú záprstnú kosť! V Holandsku ho nahradí Liam Lawson|url=https://f1online.sk/clanky/107142/ricciardo-ma-zlomene-zapastie-v-holandsku-ho-nahradi-liam-lawson|vydavateľ=f1online.sk|dátum vydania=2023-08-25|dátum prístupu=2023-08-26}}</ref> Lawson naďalej nahrádzal Ricciarda na [[Veľká cena Talianska 2023|Veľkej cene Talianska]], [[Veľká cena Singapur 2023|Singapuru]], [[Veľká cena Japonska 2023|Japonska]] a [[Veľká cena Kataru 2023|Kataru]]. Ricciardo sa vrátil až na [[Veľká cena USA 2023|Veľkú cenu Spojených štátov]]. Lance Stroll po havárii v kvalifikácii odstúpil a nezúčastnil sa [[Veľká cena Singapuru 2023|Veľkej ceny Singapuru]]. == Kalendár == {| class="sortable wikitable" width="650px" style="font-size: 85%;" ! data-sort-type="number" | Kolo !! [[Grand Prix (Formula 1)|Veľká cena]] !! Okruh !! class="unsortable" | Dátum Veľkej ceny |- ! 1 | [[Veľká cena Bahrajnu 2023|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrain International Circuit]], [[Sachir]] || 5. marec |- ! 2 | [[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|Veľká cena Saudskej Arábie]] || {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Jeddah Corniche Circuit]], [[Džidda]] || 19. marec |- ! 3 | [[Veľká cena Austrálie 2023|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Albert Park Circuit]], [[Melbourne]] || 2. apríl |- ! 4 | [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|Veľká cena Azerbajdžanu]] || {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku City Circuit]], [[Baku]] || 30. apríl |- ! 5 | [[Veľká cena Miami 2023|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Miami International Autodrome]], [[Miami Gardens]] || 7. máj |- ! 6 | [[Veľká cena Emilia Romagna 2023|Veľká cena Emilia Romagna]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari]], [[Imola (Emilia-Romagna)|Imola]] || zrušené |- ! 7 | [[Veľká cena Monaka 2023|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Circuit de Monaco]], [[Monte Carlo]] || 28. máj |- ! 8 | [[Veľká cena Španielska 2023|Veľká cena Španielska]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]], [[Montmeló]] || 4. jún |- ! 9 | [[Veľká cena Kanady 2023|Veľká cena Kanady]] || {{minivlajka|Kanada}} [[Circuit Gilles Villeneuve]], [[Montreal|Montréal]] || 18. jún |- ! 10 | [[Veľká cena Rakúska 2023|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Ring]], [[Spielberg]] || 2. júl |- ! 11 | [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Silverstone Circuit]], [[Silverstone]] || 9. júl |- ! 12 | [[Veľká cena Maďarska 2023|Veľká cena Maďarska]] || {{minivlajka|Maďarsko}} [[Hungaroring]], [[Mogyoród]] || 23. júl |- ! 13 | [[Veľká cena Belgicka 2023|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Belgicko}} [[Circuit de Spa-Francorchamps]], [[Spa]] || 30. júl |- ! 14 | [[Veľká cena Holandska 2023|Veľká cena Holandska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Circuit Zandvoort]], [[Zandvoort]] || 27. august |- ! 15 | [[Veľká cena Talianska 2023|Veľká cena Talianska]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Nazionale Monza|Autodromo Nazionale di Monza]], [[Monza]] || 3. september |- ! 16 | [[Veľká cena Singapuru 2023|Veľká cena Singapuru]] || {{minivlajka|Singapur}} [[Marina Bay Street Circuit]], [[Singapur]] || 17. september |- ! 17 | [[Veľká cena Japonska 2023|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Japonsko}} [[Suzuka Circuit|Suzuka International Racing Course]], [[Suzuka]] || 24. september |- ! 18 | [[Veľká cena Kataru 2023|Veľká cena Kataru]] || {{minivlajka|Katar}} [[Lusail International Circuit]], [[Lusail]] || 8. október |- ! 19 | [[Veľká cena USA 2023|Veľká cena USA]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Circuit of the Americas]], [[Austin (Texas)|Austin]] || 22. október |- ! 20 | [[Veľká cena Mexika 2023|Veľká cena Mexika]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Autódromo Hermanos Rodríguez]], [[Mexico City]] || 29. október |- ! 21 | [[Veľká cena São Paula 2023|Veľká cena São Paula]] || {{minivlajka|Brazília}} [[Autódromo José Carlos Pace]], [[São Paulo]] || 5. november |- ! 22 | [[Veľká cena Las Vegas 2023|Veľká cena Las Vegas]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Las Vegas Strip Circuit]], [[Las Vegas]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]] || 18. november |- !23 | [[Veľká cena Abú Zabí 2023|Veľká cena Abú Zabí]] || {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Yas Marina Circuit]], [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]] || 26. november |- class="sortbottom" | colspan= "4" align="bottom" style="background-color:#EAECF0; text-align:center" | '''Zdroj:'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Formula 1 update on the 2023 calendar {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.formula-1-update-on-the-2023-calendar.4pTQzihtKTiegogmNX5XrP.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref> |} === Šprint === * Veľká cena Azerbajdžanu * Veľká cena Rakúska * Veľká cena Belgicka * Veľká cena Kataru * Veľká cena USA * Veľká cena São Paula === Zmeny kalendára === * Veľká cena Kataru sa má vrátiť do kalendára po tom, čo sa naposledy konala v roku 2021. * [[Veľká cena Las Vegas 2023|Veľká cena Las Vegas]] by mala mať svoj debut, pričom preteky sa budú konať v novembri na novej pouličnej trati cez [[Las Vegas Strip]]. Posledná Veľká cena, ktorá sa konala v Las Vegas, bola v roku 1982 [[Grand Prix Caesars Palace 1982|Grand Prix Caesars Palace]]. Prvýkrát od roku 1982 sa v tej istej sezóne uskutočnia tri preteky v Spojených štátoch. * Veľká cena Ruska mala zmluvu, aby sa objavila v kalendári na rok 2023. Pôvodne to malo byť zmenené miesto konania z [[Sochi Autodrom|Autodromu v Soči]] na Igora Drive v Novozhilove, ktoré sa nachádza asi 54 kilometrov od Petrohradu. S veľkou cenou však bola ukončená zmluva v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022. * Veľká cena Francúzska nebude uvedená v kalendári na rok 2023, hoci promotéry Veľkej ceny uviedli, že sa budú usilovať o dohodu o rotačných pretekoch zdieľaním jej slotu s ostatnými veľkými cenami. * Veľká cena Číny mala byť pôvodne súčasťou kalendára po tom, čo sa naposledy konala [[Formula 1 v roku 2019|v roku 2019]] , ale už štvrtý rok po sebe bola zrušená z dôvodu pretrvávajúcich problémov spôsobených pandémiou COVID -19 v krajine. * Veľká cena Emilia Romagna, ktorá sa mala konať 21. mája ako šieste kolo šampionátu, bola 17. mája zrušená z dôvodu záplav v oblasti.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Update on the 2023 Emilia Romagna Grand Prix at Imola {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-update-on-the-emilia-romagna-grand-prix-at-imola.14xk8GLh2Lr8wBGdJqhxnO.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-05-28|jazyk=en}}</ref> == Súhrn sezóny == === Predsezónne testy === V dňoch 23. – 25. februára sa konal jeden predsezónny test na medzinárodnom okruhu v Bahrajne v Sakhire<ref name=":0" />. Jazdec [[Aston Martin vo Formule 1|Aston Martin]] [[Lance Stroll]] test vynechal po tom, čo počas tréningu utrpel „menšiu“ cyklistickú nehodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stroll to miss F1's Bahrain test after 'minor accident'|url=https://the-race.com/formula-1/stroll-to-miss-f1s-bahrain-test-after-minor-accident/|dátum vydania=2023-02-20|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en-GB}}</ref>. Nahradil ho záložný jazdec [[Felipe Drugovich]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Martin announce substitute for recovering Lance Stroll at pre-season testing {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.aston-martin-announce-substitute-for-recovering-lance-stroll-at-pre-season.gNVAZa3HgRQVtG0c8Kmcv.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2023-03-03|jazyk=en}}</ref>. == Výsledky a umiestnenie == === Výsledky Veľkých cien === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Veľká cena !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2023|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Čína}} [[Guanyu Zhou]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 2 | {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|Veľká cena Saudskej Arábie]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 3 | {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2023|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 4 | {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|Veľká cena Azerbajdžanu]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 5 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2023|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 6 | {{minivlajka|Taliansko}} Veľká cena Emilia Romagna || align="center" colspan="4" | Veľká cena zrušená kvôli silným povodniam |- ! 7 | {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2023|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 8 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2023|Veľká cena Španielska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 9 | {{minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2023|Veľká cena Kanady]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 10 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2023|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 11 | {{minivlajka|Veľká Británia}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 12 | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2023|Veľká cena Maďarska]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 13 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2023|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 14 | {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2023|Veľká cena Holandska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 15 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2023|Veľká cena Talianska]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 16 | {{minivlajka|Singapur}} [[Veľká cena Singapuru 2023|Veľká cena Singapuru]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] |- ! 17 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Veľká cena Japonska 2023|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 18 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2023|Veľká cena Kataru]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 19 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2023|Veľká cena USA]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 20 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2023|Veľká cena Mexika]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 21 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2023|Veľká cena São Paula]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 22 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Las Vegas 2023|Veľká cena Las Vegas]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 23 | {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2023|Veľká cena Abú Zabí]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |} === Výsledky Šprintov === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Šprint !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|Veľká cena Azerbajdžanu]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 2 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2023|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 3 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2023|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 4 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2023|Veľká cena Kataru]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 5 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2023|Veľká cena USA]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 6 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2023|Veľká cena São Paula]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |} === Bodovací systém === Body sa udeľujú desiatke najlepších klasifikovaných jazdcov, jazdcovi, ktorý zajazdí najrýchlejšie kolo počas Veľkej ceny (iba ak bol jeden z desiatich najlepších) a ôsmim najlepším v šprinte. V prípade rovnosti bodov sa používa systém spätného odpočítania, kde je jazdec s najväčším počtom výhier Grand Prix umiestnený vyššie. Ak je počet výhier rovnaký, berie sa do úvahy počet druhých miest atď. Body sa udeľujú za každé preteky podľa nasledujúceho systému: {| class="wikitable" style="width:60%; font-size:90%; text-align:center;" ! style="width:16%;" | Umiestenie !! style="background:#ffffbf; width:4%;" | '''1''' !! style="background:#dfdfdf; width:4%;" | '''2''' !! style="background:#ffdf9f; width:4%;" | '''3''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''4''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''5''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''6''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''7''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''8''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''9''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''10''' !! style="width:4%;" | {{Tooltip|FL|Najrýchlejšie kolo}} |- ! Body - Veľká Cena | style="background: #ffffbf" | 25 || style="background: #dfdfdf" | 18 || style="background: #ffdf9f" | 15 || style="background: #dfffdf" | 12 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 || 1 |- ! Body - Šprint | style="background: #ffffbf" | 8 || style="background: #dfdfdf" | 7 || style="background: #ffdf9f" | 6 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 3 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 || colspan="3" | |} === Majstrovstvá sveta jazdcov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Bahrajnu 2023|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrain}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2023|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Miami 2023|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2023|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2023|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2023|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúska 2023|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2023|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2023|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2023|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2023|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Singapuru 2023|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena Japonska 2023|JAP]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Kataru 2023|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena USA 2023|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2023|MXC]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2023|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2023|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2023|ARE]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! 1 | style="text-align:left;" |{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFDFDF;" | ''2³'' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1¹''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1¹''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFFFBF;" | '''''1''''' || style="background:#FFFFBF;" | '''''1'''²'' || style="background:#FFFFBF;" | 1^'''''1''''' || style="background:#FFFFBF;" | 1 || style="background:#FFFFBF;" | '''1'''^''1'' || style="background:#FFFFBF;" | 1 || style="background:#FFFFBF;" | '''''1''''' ! 575 |- ! 2 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFFFBF;" | '''1¹''' || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFDF9F;" | 3² || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁵ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 4³ || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 4 ! 285 |- !3 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 6⁷ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" |''2'' || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁷ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFDF9F;" | ''3'' || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁵ || style="background:#000000; color: #FFFFFF" | DSQ² || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 8⁷ || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 9 ! 234 |- ! 4 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁶ || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 5⁵ || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁸ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 7 ! 206 |- ! 5 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#FFDF9F;" | 3² || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#FFDF9F;" | 3⁵ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#000000; color: #FFFFFF" | '''DSQ'''³ || style="background:#FFDF9F;" | '''3''' || style="background:#FFFFFF;" | DNS⁵ || style="background:#DFDFDF;" | '''2''' || style="background:#DFDFDF;" | 2 ! 206 |- ! 6 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 7⁶ || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFDFDF;" | 2 || style="background:#DFDFDF;" | 2 || style="background:#FFDF9F;" | 3³ || style="background:#DFDFDF;" | 2⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFDFDF;" | ''2''^'''2''' || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 5 ! 205 |- ! 7 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 5⁵ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 6³ || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFFFFF;" | DNS⁶ || style="background:#FFDF9F;" | 3⁶ || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁸ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#CFCFFF;" | 18^† ! 200 |- ! 8 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 7⁸ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁸ || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#CFCFFF;" | 16† || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 5⁸ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#FFDF9F;" | 3 ! 175 |- ! 9 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 19 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#EFCFFF;" | DNF² || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFDFDF;" | 2'''¹''' || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | ''9'' || style="background:#DFFFDF;" | 6 ! 97 |- ! 10 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 7⁸ || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 9⁴ || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || WD || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 17† || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 10 ! 74 |- ! 11 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]] || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 13† || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 18† || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 11³ || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁷ || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 13 ! 62 |- ! 12 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 14† || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 12⁷ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#CFCFFF;" | 12 ! 58 |- ! 13 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13'''⁷''' || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 ! 27 |- ! 14 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#FFFFFF;" | DNS || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | ''8'' || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 9⁶ || style="background:#CFCFFF;" | 18† || style="background:#DFFFDF;" | 8 ! 17 |- ! 15 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]] || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 19 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 19 ! 10 |- ! 16 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁶ || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 19† || style="background:#CFCFFF;" | 15 ! 9 |- ! 17 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || WD || - || - || - || - || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 11 ! 6 |- ! 18 | style="text-align:left;" | {{Minivlajka|Čína}} [[Guanyu Zhou]] || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 17 ! 6 |- ! 19 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Kevin Magnussen]] || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 17† || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 19† || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 19 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 20 ! 3 |- ! 20 |style="text-align:left;" |{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]] || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || - || - || - || - || - ! 2 |- ! 21 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Logan Sargeant]] || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 16† || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 20 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 20 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 18† || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 16† || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 16 ! 1 |- ! 22 | style="text-align:left;" | {{minivlajka|Holandsko}} [[Nyck de Vries]] || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 15† || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - ! 0 |- ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Bahrajnu 2023|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrain}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2023|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Miami 2023|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2023|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2023|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2023|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúska 2023|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2023|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2023|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2023|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2023|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Singapuru 2023|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena Japonska 2023|JAP]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Kataru 2023|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena USA 2023|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2023|MXC]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2023|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2023|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2023|ARE]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="26" | Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=FIA|titul=Championship Points|url=https://www.fia.com/sites/default/files/decision-document/2023%20Italian%20Grand%20Prix%20-%20Championship%20Points.pdf|vydavateľ=fia.com|dátum vydania=2023-09-03|dátum prístupu=2023-09-08|jazyk=en}}</ref> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Pohár konštruktérov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Tím !! # !! [[Veľká cena Bahrajnu 2023|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrain}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2023|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Miami 2023|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2023|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2023|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2023|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúska 2023|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2023|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2023|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2023|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2023|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Singapuru 2023|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena Japonska 2023|JAP]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Kataru 2023|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena USA 2023|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2023|MXC]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2023|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2023|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2023|ARE]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]] || 1 || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFDFDF;" | ''2³'' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1¹''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1¹''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFFFBF;" | '''''1''''' || style="background:#FFFFBF;" | '''''1'''²'' || style="background:#FFFFBF;" | 1^'''''1''''' || style="background:#FFFFBF;" | 1 || style="background:#FFFFBF;" | '''1'''^''1'' || style="background:#FFFFBF;" | 1 || style="background:#FFFFBF;" | '''''1''''' ! rowspan="2" | 860 |- | 11 | style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFFFBF;" | '''1¹''' || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFDF9F;" | 3² || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁵ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 4³ || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 4 |- ! rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] || 44 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 6⁷ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁷ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFDF9F;" | ''3'' || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁵ || style="background: #000000; color: #FFFFFF" | DSQ² || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 8⁷ || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 9 !rowspan="2" | 409 |- | 63 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 7⁸ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁸ || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#CFCFFF;" | 16† || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 5⁸ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#FFDF9F;" | 3 |- ! rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] || 16 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#FFDF9F;" | 3² || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#FFDF9F;" | 3⁵ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background: #000000; color: #FFFFFF" | '''DSQ'''³ || style="background:#FFDF9F;" | '''3''' || style="background:#FFFFFF;" | DNS⁵ || style="background:#DFDFDF;" | '''2''' || style="background:#DFDFDF;" | 2 ! rowspan="2" | 406 |- | 55 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 5⁵ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 6³ || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFFFBF;" | '''1''' || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#FFFFFF;" | DNS⁶ || style="background:#FFDF9F;" | 3⁶ || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁸ || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#CFCFFF;" | 18^† |- ! rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] || 4 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 7⁶ || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFDFDF;" | 2 || style="background:#DFDFDF;" | 2 || style="background:#FFDF9F;" | 3³ || style="background:#DFDFDF;" | 2⁴ || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFDFDF;" | ''2''^'''2''' || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background-color:#dfffdf"| 5 ! rowspan="2" | 302 |- | 81 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 19 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#EFCFFF;" | DNF² || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFDFDF;" | 2'''¹''' || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | ''9'' || style="background:#DFFFDF;" | 6 |- ! rowspan="2" | 5 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] || 14 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 4⁶ || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 5⁵ || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFDFDF;" | ''2'' || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁸ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 7 ! rowspan="2" | 280 |- | 18 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 7⁸ || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 9⁴ || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || WD || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 17† || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 5 || style="background:#DFFFDF;" | 10 |- ! rowspan="2" | 6 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team|Alpine]] || 10 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 13† || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 18† || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 11³ || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 6 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 6⁷ || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 13 ! rowspan="2" | 120 |- | 31 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 14† || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#FFDF9F;" | 3 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 12⁷ || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 4 || style="background:#DFFFDF;" | 12 |- ! rowspan="2" | 7 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Williams F1|Williams]] || 2 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 16† || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 20 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 20 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 18† || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 16† || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 16 ! rowspan="2" | 28 |- | 23 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13'''⁷''' || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 |- ! rowspan="4" | 8 | rowspan="4" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]] || 3 || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || WD || - || - || - || - || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 11 ! rowspan="4" | 25 |- | 21 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 15† || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - |- | 22 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#FFFFFF;" | DNS || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | ''8'' || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 9⁶ || style="background:#CFCFFF;" | 18† || style="background:#DFFFDF;" | 8 |- | 40 || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || - || - || - || - || - |- ! rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] || 24 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 9 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 17 !rowspan="2" | 16 |- | 77 || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 19 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#DFFFDF;" | 8 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 19 |- ! rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|Haas]] || 20 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 17† || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 19† || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 19 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#DFFFDF;" | 10 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#EFCFFF;" | DNF || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 20 ! rowspan="2" | 12 |- | 27 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#DFFFDF;" | 7 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#FFFFFF;" | C || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#CFCFFF;" | 15 || style="background:#EFCFFF;" | DNF⁶ || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 18 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 17 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 14 || style="background:#CFCFFF;" | 16 || style="background:#CFCFFF;" | 11 || style="background:#CFCFFF;" | 13 || style="background:#CFCFFF;" | 12 || style="background:#CFCFFF;" | 19† || style="background:#CFCFFF;" | 15 |- ! Poz. !! Tím !! # !! [[Veľká cena Bahrajnu 2023|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrain}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2023|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2023|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2023|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Miami 2023|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! EMI<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2023|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2023|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2023|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúska 2023|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2023|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2023|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2023|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2023|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2023|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Singapuru 2023|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena Japonska 2023|JAP]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Kataru 2023|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena USA 2023|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2023|MXC]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2023|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2023|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2023|ARE]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="27" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = FIA| odkaz na autora = | titul = Championship Points| url = https://www.fia.com/sites/default/files/decision-document/2023%20Italian%20Grand%20Prix%20-%20Championship%20Points.pdf | vydavateľ = fia.com | dátum vydania = 2023-09-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-08 | miesto = | jazyk = en}}</ref> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny formuly 1}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2023| ]] [[Kategória:Formula 1 podľa roka|2023]] [[Kategória:Šport v 2023]] qrq159rhe8kg4vs0917rcl2gm9xf5yb 0 694108 8058046 8057606 2025-07-08T07:33:15Z Vasiľ 2806 /* Príklady satelitných štátov */ 8058046 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}}{{Na rozšírenie}} '''Satelitný štát''', jednoduchšie '''satelit''', ([[latinčina|z latinského]]: ''satelles = osobná stráž, telesná stráž'') je [[Pejoratívum|pejoratívne]] pomenovanie pre [[štát]],<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-85983-75-3 | kapitola = | strany = 402 }} </ref> ktorý je v silnej závislej väzbe od silnejšieho štátu. Stupeň závislosti môže byť rozdielny. V histórii sa uplatňovala prevažne priama [[vojenstvo|vojenská]] závislosť (''tvrdá''), dnes je rozšírená predovšetkým [[politika|politická]] či [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomická]] (''mäkká'') závislosť. == Príklady satelitných štátov == * [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]] ([[1939]]{{--}}[[1945]]) na [[nacizmus|nacistickom]] [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] * [[Japonsko]] od 1945 na [[Spojené štáty|USA]]<ref name="Brzezinski-1999">{{Citácia knihy | priezvisko = Brzezinski | meno = Zbigniew | odkaz na autora = Zbigniew Brzeziński | prekladatelia = Zina Freundová, Anna Grušová | titul = Velká šachovnice : k čemu Ameriku zavazuje její globální převaha | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Mladá fronta | rok = 1999 | isbn = 80-204-0764-2 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 228 | strany = 175 a nasl }}</ref> * krajiny [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] na [[Spojené štáty|USA]]<ref name="Brzezinski-1999" />{{rp|55-56,65}} (sila závislosti bola pri jednotlivých štátoch rôzna) * krajiny [[východný blok|sovietskeho bloku]] ([[1945]]{{--}}[[1989]]) na [[Sovietsky zväz|SSSR]] (sila závislosti bola pri jednotlivých štátoch veľmi rôzna)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kennedy | meno = Robert F | odkaz na autora = Robert Kennedy | rok = 1999 | titul = Třináct dní | vydanie = 1 | vydavateľ = Ladislav Horáček – Paseka | miesto = Praha – Litomyšl | počet strán = | stránky = 155 | zväzok = | isbn = 80-7185-219-8 | kapitola = Vít Smetana: Vrcholná krize z perspektivy konce krizového století | typ kapitoly = Doslov}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hobsbawm | meno = Eric | odkaz na autora = Eric Hobsbawm | prekladatelia = Jana Pečírková, Petr Štěpánek | titul = Věk extrémů : krátké 20. století 1914 – 1991 | vydanie text = Vyd. 1. | vydavateľ = [[Argo (nakladateľstvo)|Argo]] | miesto = Praha | rok = 1998 | isbn = 80-7203-184-8 | edícia = Historické myšlení | zväzok edície = 4 | počet strán = 619 | strany = 459 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Žaloudek | meno = Karel | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie politiky | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-85983-75-3 | kapitola = | strany = }} == Pozri aj == * [[Bábkový štát]] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Satelitní stát|20270723}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medzinárodné vzťahy]] hm6gungz71yopqkcanpkp2r71bwgh9d 0 696516 8057760 8054553 2025-07-07T14:31:59Z Iker8231 230009 Úprava slov v 1. odstavci na minulý čas 8057760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = MODRÍ – ES | Logo strany = MODRÍ – Európske Slovensko logo.png | Skratka = MES | Založenie = [[3. máj]] [[2023]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Ľuboš Schwarzbacher]] | Predsedníčka = | Podpredsedovia = [[Andrej Aleksiev]]<br>[[Jana Ambrošová]]<br>[[Jana Šoková]] | Prezident = | Najviac poslancov = | Poslancov = | Volebný výsledok = | Ideológie = [[konzervatívny liberalizmus]]<br />[[zelená politika]]<br />[[pro-europanizmus]] | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[stredopravica]] | Iné2 názov = | Iné2 = | Iné3 názov = | Iné3 = | Mládežnícka = | Študentská = | Ženská = | Polovojenská = | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Trnavská cesta 37<br />831 04 [[Bratislava]] | Noviny = | Farby = {{colorbox|#042B73}} [[modrá]] | Web = {{url|https://www.modri.sk}} }} [[Súbor:Trnavská cesta 37.jpg|náhľad|Sídlo na Trnavskej ceste 37]] '''MODRÍ – ES''', skratka '''MES''' (v máji 2023 krátko '''MODRÍ – Európske Slovensko''', od mája 2023 do decembra 2023 '''Modrí, Most – Híd''')<ref name="ives">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ – ES | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231029201103/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=228462 | dátum archivácie = 2023-10-29 }}</ref> bola [[Slovensko|slovenská]] mimoparlamentná stredopravá [[politická strana]], zaregistrovaná v máji [[2023]].<ref name="ives" /><ref name="tasr-registracia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rezort vnútra zaregistroval novú stranu Modrí - Európske Slovensko | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-zaregistrovalo-novu-stranu-modri-/711692-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-03 | dátum prístupu = 2023-05-03}}</ref> Iniciátorom jej vzniku bol expremiér [[Mikuláš Dzurinda]], ktorý ju založil po neúspechu projektu Modrá koalícia (dnes [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mikuláš Dzurinda sa nestane súčasťou Modrej koalície | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7bpYMYX/mikulas-dzurinda-sa-nestane-sucastou-modrej-koalicie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2023-05-03}}</ref> V zakladajúcom tíme strany sa angažuje približne dvadsiatka prevažne mladších ľudí, vrátane dcéry Mikuláša Dzurindu, sociálnej antropologičky a absolventky medzinárodných vzťahov [[Jana Šoková|Jany Šokovej]], informatika a podnikateľa [[Tomáš Halgaš|Tomáša Halgaša]] alebo mládežníckeho aktivistu a kresťansko-demokratického politika [[Milan Kabina|Milana Kabinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Náš tím | url = https://www.modri.sk/nastim | vydavateľ = MODRÍ – Európske Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-18 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230517224154/https://www.modri.sk/nastim | dátum archivácie = 2023-05-17 }}</ref> Vznik strany Dzurinda konzultoval s [[Pál Csáky|Pálom Csákym]], ten sa ale členom strany nestal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pál Csáky tvrdí, že Mikuláš Dzurinda konzultoval svoj nový projekt aj s ním, ale nepridal sa k nemu.|url=https://dennikn.sk/minuta/3291275/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2023-03-20|dátum prístupu=2023-10-23|jazyk=sk-SK}}</ref> Podľa Dzurindu chcú byť „stredopravou stranou konzervatívno-liberálneho typu“.<ref name="tasr-registracia" /> Na ustanovujúcom kongrese strany, ktorý sa konal [[14. máj]]a [[2023]] v [[Košice|Košiciach]], zvolili delegáti predsedu strany (Mikuláš Dzurinda ako jediný kandidát) a štyroch podpredsedov – [[Ľuboš Schwarzbacher|Ľuboša Schwarzbachera]], [[Martin Hubinský|Martina Hubinského]], [[Jana Ambrošová|Janu Ambrošovú]] a [[Michal Hort|Michala Horta]].<ref name="trend-2023-kongres">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stranu Modrí povedie v predčasných voľbách Mikuláš Dzurinda | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/dzurindova-strana-modri-kongrese-voli-predsedu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-14 | dátum prístupu = 2023-05-15}}</ref> Medzi programové priority pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|nadchádzajúce parlamentné voľby]] zaradili posilnenie ekonomického rastu, zastavenie drastického zvyšovania cien a inflácie, reformu školstva a zdravotníctva.<ref name="trend-2023-kongres" /> [[18. máj]]a [[2023]] avizovala spoluprácu so stranou MODRÍ platforma bývalej strany [[MOST – HÍD]] (pod názvom [[MOST – HÍD 2023]]) na čele s [[László Sólymos|Lászlóm Sólymosom]] potom, čo oznámila vystúpenie z projektu [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] v reakcii na umiestnenie [[György Gyimesi|Györgya Gyimesiho]] na kandidátku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MKDA sa premenovala na Most-Híd 2023, bude spolupracovať s Modrými | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mkda-sa-premenovala-na-most-hid-2023-b/715349-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2023-05-20}}</ref> [[25. máj]]a bola strana oficiálne premenovaná na ''Modrí, Most – Híd''.<ref name="ives" /> [[19. december|19. decembra]] [[2023]] bola strana premenovaná na ''MODRÍ – ES'' (ES znamenajúc „Európske Slovensko“), vedenie však avizovalo, že naďalej plánuje spolupracovať so stranou MOST – HÍD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mimoparlamentná strana Modrí, Most-Híd mení svoj názov. Rozhodol o tom mimoriadny snem | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/mimoparlamentna-strana-modri-most-hid-meni-svoj-nazov-rozhodol-o-tom-mimoriadny-snem/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]] strana získala len 7 935 (0,26 %) platných hlasov,<ref name="su-volby-23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 : Hlasy pre politické subjekty | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = }}</ref> pričom na predvolebnú kampaň minula 1,15 milióna eur. Jeden hlas ich tak vyšiel v priemere na 145 eur, čo je najviac spomedzi všetkých kandidujúcich strán. Strana sa následne dostala do finančných problémov, ktoré vyvrcholili vyhlásením [[konkurz (konkurzné právo)|konkurzu]] vo februári 2025, v rámci ktorého si deväť veriteľov prihlásilo pohľadávky za vyše 625-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obchodný vestník SR : 28/2025 : Konkurzy a reštrukturalizácie : 21K/57/2024 : K005915 | url = https://vestnikonline.sk/records/detail/3788801 | vydavateľ = DevApp | miesto = Košice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-30 | jazyk = }}</ref><ref name="sme-250629">{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dzurindov politický návrat? Na účte 1237 eur a dlhy v státisícoch | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23510526/konkurz-ukazal-rozsah-skod-neuspesnej-strany-modri.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-29 | dátum prístupu = 2025-06-30}}</ref> == Volebné výsledky == {| class="wikitable" |+ !Rok !Volebný líder !Hlasy !% !Mandáty !Umiestnenie !Postavenie v parlamente !Zdroj |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Mikuláš Dzurinda]] |7 935 |0,26 % |0/150 |15. |mimo parlament |<ref name="su-volby-23" /> |} == Volebné preferencie == ;Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://ako.sk/ AKO] {| class="wikitable" |+ !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !2023 |. |. |. |. |1,1 |1,3 |1,3 |1,5/2,1 |1,4/1,0 |. |. |. |} ;Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://www.focus-research.sk/ FOCUS] {| class="wikitable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !2023 |. |. |. |. |. |1,6 |1,8 |1,7 |1,5/0,7 |. |. |. |} ;Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://nms.global/sk/ NMS] {| class="wikitable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !2023 |. |. |. |. |0,9 |1,1 |1,2 |1,6 |0,9/1,1 |. |. |. |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.modri.sk/ Modrí – ES], oficiálny web * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228462 Modrí – ES] v registri politických strán a politických hnutí MV SR {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Modrí – ES| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Liberálne strany]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] [[Kategória:Organizácie založené v 2023]] 511991l97gcwjhbntyy8n6yt8b73n3a 3 698382 8057805 8009850 2025-07-07T17:25:51Z ScholastikosSVK 174170 8057805 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív#2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív#2024|2024]] </div> {{RIGHTTOC}} == ŠNR == Prajem všetko naj do nového roku 2025, nech sa ti darí vo Wiki. :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:13, 31. december 2024 (UTC) == Popisy portrétov == Nazdar. Úpravy ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7972518] sú v takomto poňatí dokonale kontraproduktívne. 1. dva červené odkazy; 2. netvorí to ani len príčetný titulok k tomu obr. („X na portréte Y z roku R“ a pod.). Ak tam chceš vkladať tie múzeá a maliarov, treba o nich v prvom rade písať zmysluplné články, až následne hromadne vkladať prelinkovania. A teda aj to doplnenie by malo mať nejakú štábnu kultúru, nie bezprizorné dva čiarkou oddelené wl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:24, 15. január 2025 (UTC) == Portály == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7974075][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7974077] a ďalšie: nemá to zmysel robiť plošne všade – tam kde boli všetky parametre IB s prvým písmenom veľkým, nie je nutné spätne dopĺňať alt. portálových s malým. Zmysel to má tam, kde to nebolo doplnené v súlade, ako bol ten IB Futbalista [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7973974] (pričom oba varianty kvôli kompatibilite s prípadnými už medzičasom povypĺňanými volaniami). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:05, 18. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> == Wikidata == Nazdar, keď prepájaš stránku s interwiki (tie rôzne druhy rastlín, ktoré tu zakladá „V.K.“), je vhodné navštíviť aj Wikidata a vyplniť tam slovenský názov / synonymá a slovenský popis (typicky iba skopírujem úvodnú definíciu z článku). Vďaka!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 09:41, 29. marec 2025 (UTC) == Miesta == Ahoj, k [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Esterh%C3%A1zi_%281715_%E2%80%93_1785%29&diff=8057771&oldid=8057768 úprave] by bolo dobré doplniť zdroje. Ja som nevedel (aspoň počas času vyhradeného k napísaniu tohto článku) nájsť spoľahlivé zdroje, kde by sa tieto miesta narodenia a úmrtia uvádzali (SBS a LSB ich neuvádzajú) a neuvádzajú taký zdroj ani iné Wikipédie. Vďaka!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 17:25, 7. júl 2025 (UTC) qzf98z0o6w8yz7bfxq1k7mcng34je6c 8057807 8057805 2025-07-07T17:31:05Z Bakjb 236375 /* Miesta */ odpoveď 8057807 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív#2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív#2024|2024]] </div> {{RIGHTTOC}} == ŠNR == Prajem všetko naj do nového roku 2025, nech sa ti darí vo Wiki. :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:13, 31. december 2024 (UTC) == Popisy portrétov == Nazdar. Úpravy ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7972518] sú v takomto poňatí dokonale kontraproduktívne. 1. dva červené odkazy; 2. netvorí to ani len príčetný titulok k tomu obr. („X na portréte Y z roku R“ a pod.). Ak tam chceš vkladať tie múzeá a maliarov, treba o nich v prvom rade písať zmysluplné články, až následne hromadne vkladať prelinkovania. A teda aj to doplnenie by malo mať nejakú štábnu kultúru, nie bezprizorné dva čiarkou oddelené wl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:24, 15. január 2025 (UTC) == Portály == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7974075][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7974077] a ďalšie: nemá to zmysel robiť plošne všade – tam kde boli všetky parametre IB s prvým písmenom veľkým, nie je nutné spätne dopĺňať alt. portálových s malým. Zmysel to má tam, kde to nebolo doplnené v súlade, ako bol ten IB Futbalista [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7973974] (pričom oba varianty kvôli kompatibilite s prípadnými už medzičasom povypĺňanými volaniami). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:05, 18. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> == Wikidata == Nazdar, keď prepájaš stránku s interwiki (tie rôzne druhy rastlín, ktoré tu zakladá „V.K.“), je vhodné navštíviť aj Wikidata a vyplniť tam slovenský názov / synonymá a slovenský popis (typicky iba skopírujem úvodnú definíciu z článku). Vďaka!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 09:41, 29. marec 2025 (UTC) == Miesta == Ahoj, k [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Esterh%C3%A1zi_%281715_%E2%80%93_1785%29&diff=8057771&oldid=8057768 úprave] by bolo dobré doplniť zdroje. Ja som nevedel (aspoň počas času vyhradeného k napísaniu tohto článku) nájsť spoľahlivé zdroje, kde by sa tieto miesta narodenia a úmrtia uvádzali (SBS a LSB ich neuvádzajú) a neuvádzajú taký zdroj ani iné Wikipédie. Vďaka!--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 17:25, 7. júl 2025 (UTC) :Ja som ich do článku doplnil z wikiúdajov, ale ak existuje pochybnosť o ich správnosti môžu byť odstránené. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 17:31, 7. júl 2025 (UTC) sa24hxnp9dl2rez5in1qya62edmvd6b 0 699747 8057947 7991594 2025-07-07T21:32:52Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8057947 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | dátum úmrtia = {{dúv|2012|10|17|1952|9|28}} | meno = Sylvia Kristel | fotka = Sylvia Kristel (1973).jpg | komentár = Sylvia Kristel v roku [[1973]]. | celé meno = | dátum narodenia = [[28. september]] [[1952]] | miesto narodenia = [[Utrecht]], [[Holandsko]] | miesto úmrtia = [[Amsterdam]], [[Holandsko]] | rodné meno = Sylvia Maria Kristel | prezývky = Emanuela | roky pôsobenia = [[1973]]{{--}}[[2010]] | veľkosť fotky = 230px | otec = Jean-Nicholas Kristel | matka = Piet Kristel | webstránka = {{url|https://www.sylviakristel.org}} | povolanie = [[herec]] | slovenský dabing = | český dabing = [[Klára Sochorová]], [[Regina Řandová]]<ref>https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=44475</ref><ref>https://www.dabdb.cz/osoba/11157-sylvia-kristel/</ref> | národnosť = holandská | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]]<br>{{NED}} [[Holandsko]] | výška = 1,77 [[Meter|m]] | syn = Arthur Kristel | alma mater = | manžel = Philippe Blot {{Small|([[1986]]{{--}}[[1991]])}}, Alan Turner {{Small|([[1982]]{{--}}[[1983]])}} | priateľ = [[Hugo Claus]] {{Small|([[1973]]{{--}}[[1977]])}}, Ian McShane {{Small|([[1977]]{{--}}[[1980]])}}, Freddy de Vree | ovplyvnenie = | sestra = Marianne Kristel | portál 1 = Hudba | portál 2 = Francúzsko }} '''Sylvia Kristel''' (* [[28. september]] [[1952]], [[Utrecht]], [[Holandsko]]{{--}}† [[17. október]] [[2012]], [[Amsterdam]], Holandsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel, l'actrice du film "Emmanuelle", est morte|url=https://www.huffingtonpost.fr/actualites/article/mort-de-sylvia-kristel-l-actrice-du-film-emmanuelle_11383.html|vydavateľ=Le HuffPost|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Sylvia Kristel : Retour sur 'Emmanuelle' et sa plus belle interprète|url=https://www.purepeople.com/article/mort-de-sylvia-kristel-retour-sur-emmanuelle-et-sa-plus-belle-interprete_a108735/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2023-07-18|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort à 82 ans de Just Jaeckin, le réalisateur du sulfureux "Emmanuelle" avec Sylvia Kristel|url=https://www.tf1info.fr/culture/cinema-mort-a-82-de-just-jaeckin-le-realisateur-du-sulfureux-emmanuelle-avec-sylvia-kristel-2231531.html|vydavateľ=TF1 INFO|dátum vydania=2022-09-07|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomrela hviezda erotického filmu Emanuela Sylvia Kristel|url=https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/74970-zomrela-hviezda-erotickeho-filmu-emanuela-sylvia-kristel/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> bola francúzsko-holandská [[herečka]], [[modelka]] a príležitostná [[speváčka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia KRISTEL|url=https://www.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=16574|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES - Sylvia KRISTEL|url=https://cinefiches.edouardneveu.fr/cv/18254|vydavateľ=cinefiches.edouardneveu.fr|dátum prístupu=2023-07-18}}</ref> Bola známa tým, že hrala hlavnú úlohu v piatich zo siedmich filmov série ''Emmanuelle'' v [[70. roky 20. storočia|70.]] až [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Erotika, vášeň a nahota. 10 najlepších filmov s "bohyňou sexu" Sylviou Kristel|url=https://www.interez.sk/sylvia-kristel-filmografia/|dátum vydania=2017-12-11|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk-SK|meno=Naďa|priezvisko=Černá}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cinq choses à savoir sur Sylvia Kristel, éternelle Emmanuelle|url=https://www.lexpress.fr/culture/cinema/5-choses-a-savoir-sur-sylvia-kristel-eternelle-emmanuelle_1176142.html|vydavateľ=L'Express|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref> Jedna z najslávnejších hviezd [[Erotický film|erotického filmu]] všetkých čias. == Životopis == Sylvia Kristel neabsolvovala žiadne kinematografické školenia. Dostala veľmi prísne náboženské vzdelanie a venovala sa štúdiu [[Angličtina|angličtiny]]. Potom hromadí drobné práce, než sa stane jednou z najvyhľadávanejších modeliek začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. Sylvia Kristel, ktorú si všimol holandský producent, sa prvýkrát objavila na obrazovke vo filme ''Niet voor de poesen'' ([[1973]]) od [[Fons Rademakers|Fonsa Rademakersa]]. Hrala v dvoch ďalších filmoch (vrátane [[Muzikál|muzikálu]] ''Naakt over de schutting'', 1973 od [[Frans Weisz|Fransa Weisza]]), ktoré zostali nepovšimnuté. V tom istom roku ju režisér [[Just Jaeckin]] a producent [[Yves Rousset-Rouard]] premenili na ''Emanuelu'', vo filme si spolu s [[Alain Cuny|Alainom Cunym]] zahrala hlavnú úlohu. Film má obrovský medzinárodný úspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Sylvia KRISTEL - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-sylvia-kristel-c22691621?noajax&mobile=0|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-07-18}}</ref> Veľmi vyzlečená rola ju preslávila od [[Európa|Európy]] až po [[Japonsko]], kde sa film dlho udržal medzi prvými v pokladniach. Má niekoľko malých úloh vo francúzskych filmoch: ''Rubáš nemá vrecká'' ([[1974]]) od [[Jean-Pierre Mocky|Jean-Pierre Mockyho]] a ''Le Jeu avec le feu'' ([[1974]]) od [[Alain Robbe-Grillet|Alaina Robbe-Grilleta]] po boku [[Jean-Louis Trintignant|Jeana-Louisa Trintignanta]] a [[Philippe Noiret|Philippa Noireta]]. Potom urobila množstvo pokusov v zahraničí uniknúť postave Emmanuelle: v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] vo filme ''The Most Secret of Secret Agents'' ([[1979]]) od [[Clive Donner|Clivea Donnera]] alebo v [[Taliansko|Taliansku]] vo filme ''Les Monstresses'' ([[1979]]) od [[Luigi Zampa|Luigiho Zampu]]. V roku [[1981]] sa vrátila do erotického kina filmom ''Lady Chatterley's Lover'' ([[1981]]) opäť od [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. Sylvia Kristel potom natočila sériu filmov a televíznych filmov, variácií na tému ''Emmanuelle'', vrátane ''Emmanuelle IV'' ([[1984]]) a ''Emmanuelle v siedmom nebi'' ([[1993]]) od [[Francis Leroi|Francisa Leroia]]. Sylvia Kristel nahrala dva [[Album|albumy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel|url=https://www.discogs.com/artist/262710-Sylvia-Kristel|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}</ref>, vrátane [[Soundtrack|soundtracku]] k filmu ''Emmanuelle II'', ktorý naspievala. V roku [[2006]] vydala svoju autobiografiu pod názvom ''Nue'' (nahá), v ktorej opisuje svoje utrpenie: obeť svojej naivity.<ref>https://resources.huygens.knaw.nl/vrouwenlexicon/lemmata/data/Kristel</ref> Zničená [[Alkohol|alkoholom]] a [[Droga|drogami]], videla, ako sa jej život zrútil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel : alcool, drogues, cancer… la triste déchéance de la star d’Emmanuelle - Gala|url=https://www.gala.fr/l_actu/news_de_stars/sylvia-kristel-alcool-drogues-cancer-la-triste-decheance-de-la-star-demmanuelle_455492|vydavateľ=Gala.fr|dátum vydania=2020-09-28|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr|meno=|priezvisko=}}</ref> Sylvia Kristel, ktorá veľa [[Fajčenie|fajčila]] (od 11 rokov), sa v roku [[2002]] liečila na rakovinu hrdla a potom v roku [[2004]] na [[Rakovina pľúc|rakovinu pľúc]]. Koncom [[Jún 2012|júna]] [[2012]] utrpela [[Mŕtvica|mŕtvicu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'actrice Sylvia Kristel victime d'un AVC|url=https://www.virgule.lu/culture/l-actrice-sylvia-kristel-victime-d-un-avc/64214.html|vydavateľ=virgule-online|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr v noci zomrela na rakovinu pľúc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès de Sylvia Kristel : « Emmanuelle a été très dur pour elle »|url=https://www.bfmtv.com/societe/deces-de-sylvia-kristel-emmanuelle-a-ete-tres-dur-pour-elle_AN-201210180056.html|vydavateľ=BFMTV|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sylvia Kristel, l'actrice du film "Emmanuelle", est morte|url=https://www.huffingtonpost.fr/actualites/article/mort-de-sylvia-kristel-l-actrice-du-film-emmanuelle_11383.html|vydavateľ=Le HuffPost|dátum vydania=2012-10-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=fr}}</ref> Až do svojej smrti žila v Amsterdame. [[26. október|26. októbra]] [[2012]] je pochovaná vo svojom rodnom meste [[Utrecht]] za prítomnosti mnohých osobností vrátane [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. == Filmografia == {| |'''Rok''' |'''Názov''' |'''Postava''' |'''Režisér''' |- |[[1973]] |(''Scènes de la vie amoureuse d'un couple'') |Sylvia |Pim de la Parra |- |[[1973]] |(''Because of the Cats'' / ''Niet voor de poezen'') |Hannie Troost |Fons Rademakers |- |[[1973]] |(''Naakt over de schutting'') |Lilly Marischka |Frans Weisz |- |[[1974]] |''Rubáš nemá žiadne vrecká'' (''Un linceul n'a pas de poches'') |Avril |Jean-Pierre Mocky |- |[[1974]] |''Julie'' (''Es war nicht die Nachtigall'') |Andrea |Sigi Rothemund |- |[[1974]] |''Emanuela'' (''Emmanuelle'') |Emanuela |[[Just Jaeckin]] |- |[[1975]] |(''Le Jeu avec le feu'') |Diana Van Den Berg |[[Alain Robbe-Grillet]] |- |[[1975]] |''Emanuela – antipanna'' (''Emmanuelle l'antivierge'') |Emanuela |Francis Giacobetti |- |[[1976]] |(''Une femme fidèle'') |Mathilde Leroy |[[Roger Vadim]] |- |[[1976]] |''Mezičas'' (''La Marge'') |Diana |Walerian Borowczyk |- |[[1977]] |(''René la canne'') |Krista |Francis Girod |- |[[1977]] |(''Alice ou la Dernière Fugue'') |Alice Caroll |[[Claude Chabrol]] |- |[[1977]] |''Zbohom, Emanuela'' (''Goodbye Emmanuelle'') |Emanuela |François Leterrier |- |[[1978]] |(''Pastorale 1943'') |Miep Algera |Wim Verstappen |- |[[1978]] |(''Mysteries'') |Dany Kielland |Paul de Lussanet |- |[[1979]] |''Železná maska'' / ''Piaty mušketier'' (''The Fifth Musketeer'') |Maria Theresa |Ken Annakin |- |[[1979]] |''Tigrice'' (''Letti selvaggi'') | |Luigi Zampa |- |[[1979]] |''[[Letisko '79 – Prípad Concorde]]'' (''The Concorde... Airport '79'') |Isabelle |David Lowell Rich |- |[[1980]] |''Nahá bomba'' (''The Nude Bomb'') |Agent 34 |Clive Donner |- |[[1980]] |''Láska v prvej triede'' (''Amore in prima classe'') |Beatrice |Salvatore Samperi |- |[[1981]] |''Milenec Lady Chatterleyovej'' (''Lady Chatterley's Lover'') |Lady Constance Chatterley |[[Just Jaeckin]] |- |[[1981]] |(''Private Lessons'') |Nicole Mallow |Alan Myerson |- |[[1983]] |(''Private School'') |Ms. Regina Copoletta |Noel Black |- |[[1984]] |''Emanuela – útek pred láskou'' (''Emmanuelle 4'') |Emanuela |Francis Leroi a Iris Letans |- |[[1985]] |(''The Big Bet'') |Michelle |Bert I. Gordon |- |[[1985]] |(''[[Mata Hari (rozlišovacia stránka)|Mata Hari]]'') |[[Mata Hari]] |Curtis Harrington |- |[[1985]] |''Červený žiar: Nevinný v reťaziach'' (''Chaleur rouge'') |Sofia |Robert Collector |- |[[1987]] |''Nehanebné'' (''The Arrogant'') |Julie |Philippe Blot |- |[[1988]] |''Drakulova vdova'' (''Dracula's Widow'') |Vanessa |Christopher Coppola |- |[[1990]] |''Horúca krv'' (''Hot Blood'') |Sylvia |Philippe Blot |- |[[1990]] |(''In the Shadow of the Sandcastle'') |Angel |Philippe Blot |- |[[1992]] |(''Seongmaeui cheommuk'') | |In-yeob Jeong |- |[[1993]] |''Škola krásy'' (''Beauty School'') |Sylvia |Ernest G. Sauer |- |[[1993]] |''Emanuela v siedmom nebi'' (''Emmanuelle au <abbr>7^e</abbr> ciel'') |Emanuela |Francis Leroi |- |[[1997]] |(''Gaston's War'') |Miep Visser |Robbe De Hert |- |[[1999]] |(''Harry Rents a Room'') |Miss Pinky |Hisko Hulsing |- |[[1999]] |(''Film 1'') |Patron |Willem Wallyn |- |[[1999]] |(''An Amsterdam Tale'') |Alma |Dorna van Rouveroy |- |[[2000]] |(''Lijmen/Het been'') |Jeanne |Robbe De Hert |- |[[2001]] |''Sexy vtáky'' (''Sexy Boys'') |sexuologička |Stéphane Kazandjian |- |[[2001]] |(''De vriendschap'') |Sylvia |Nouchka van Brakel |- |[[2001]] |(''Vergeef me'') |Chiquita |Cyrus Frisch |- |[[2002]] |(''[[Bank]]'') |manželka |Sinan Çetin |- |[[2007]] |(''Chacun son cinéma'') | |[[Roman Polański]] |- |[[2010]] |''2 slnečné dni'' (''Dva sunčana dana'') |Angela |Ognjen Sviličić |} == Galéria == <gallery> Súbor:Sylvia Kristel krijgt, als winnares van de Miss TV Europa verkiezing, een Merced, Bestanddeelnr 926-2269.jpg|Kristel v [[Amsterdam|Amsterdame]] v roku [[1973]]. Súbor:HUA-32914-Portret van Sylvia Maria Kristel geboren Utrecht 28 september 1952 filmactrice en schilderes overleden Amsterdam 17 oktober 2012.jpg|Portrét zo [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. Súbor:Sylvia Kristel 1990.jpg|Sylvia Kristel na [[Festival de Cannes|festivale v Cannes]] ([[1990]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sylvia Kristel|štítok=Sylvia Kristel}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|id=4860|meno=Sylvia Kristel}} * {{imdb meno|id=0000482|meno=Sylvia Kristel}} * {{Fdb meno|id=20021|meno=Sylvia Kristel}} * {{Kinobox meno|20021|Sylvia Kristel}} * [http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=46807 Sylvia Kristel] v Ciné-Ressources{{--}}Fiches personnalités * [https://www.ina.fr/recherche?q=Sylvia+Kristel&espace=1&sort=pertinence&order=desc Sylvia Kristel] v INA {{Fra icon}} * [https://www.osobnosti.cz/sylvia-kristel.php Sylvia Kristel] v Osobnosti.cz * [https://www.themoviedb.org/person/35319-sylvia-kristel Sylvia Kristel] v TMDB {{eng icon}} * [https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=2111.html Sylvia Kristel] v AlloCiné * [https://www.allmovie.com/artist/sylvia-kristel-vn15710957 Sylvia Kristel] v AllMovie * [https://en.unifrance.org/directories/person/121830/sylvia-kristel Sylvia Kristel] v Unifrance * [https://www.universalis.fr/encyclopedie/sylvia-kristel/ Sylvia Kristel] v Universalis.fr * [https://www.kino-teatr.ru/kino/acter/w/euro/81752/bio/ Sylvia Kristel] v Kino-Teatr.ru * [https://www.sylviakristel.org/ Sylvia Kristel] na oficiálnej stránke {{eng icon}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kristel, Sylvia }} [[Kategória:Holandskí filmoví herci]] [[Kategória:Modelky]] [[Kategória:Holandské speváčky]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pľúc]] [[Kategória:Osobnosti z Utrechtu]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] 3103jlclygw67bh7st1bliz1c8wrbt7 2 706035 8057746 8057695 2025-07-07T14:07:56Z Luketheslovak 200569 8057746 wikitext text/x-wiki [https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. Zamestnanec jadrovej elektrárne Mochovce. {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) }} == Články == [[Substrátová fosforylácia]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Samuel Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj == Šablóny == {{Pracuje sa}}{{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Farmakológia === Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> == Referencie == <references /> gxoobj7u29l2xj05u4f9gbmzd1xw7g8 8057835 8057746 2025-07-07T18:49:52Z Luketheslovak 200569 8057835 wikitext text/x-wiki [https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. Zamestnanec jadrovej elektrárne Mochovce. {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) }} == Články == [[Substrátová fosforylácia]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínfosfátový člnok]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Samuel Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj == Šablóny == {{Pracuje sa}}{{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Farmakológia === Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> == Referencie == <references /> pssw5zrjoqirybn8ser9on7e6ed1iv3 8057984 8057835 2025-07-08T03:05:54Z Luketheslovak 200569 8057984 wikitext text/x-wiki [https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. Zamestnanec jadrovej elektrárne Mochovce. {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) }} == Články == [[Substrátová fosforylácia]] (utorok 08.07.2025) [[kreatínfosfátový člnok]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Samuel Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj == Šablóny == {{Pracuje sa}}{{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Farmakológia === Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> == Referencie == <references /> lpmfj91ge0l0gy4816riort8xvv6dax 8057991 8057984 2025-07-08T04:08:30Z Luketheslovak 200569 8057991 wikitext text/x-wiki [https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. Zamestnanec jadrovej elektrárne Mochovce. {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) }} == Články == [[Biofyzikálna chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Substrátová fosforylácia]] (utorok 08.07.2025) [[kreatínfosfátový člnok]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Samuel Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj == Šablóny == {{Pracuje sa}}{{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Farmakológia === Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Kodiček: Biofyzikální chemie <ref name=":16">{{Citácia knihy|priezvisko=Kodíček|meno=Milan|titul=Biofysikální chemie|vydanie=3|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-200-2241-7|priezvisko2=Karpenko|meno2=Vladimír|priezvisko3=Lepšík|meno3=Martin}}</ref> Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> == Referencie == <references /> jjnws6iwks4oyf335uvflf7tv9ttsrw 8058059 8057991 2025-07-08T08:47:52Z Luketheslovak 200569 8058059 wikitext text/x-wiki [https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. Zamestnanec jadrovej elektrárne Mochovce. {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) }} == Články == [[Lukáš Krivosudský]] (utorok 08.07.2025) [[Bioorganická chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Bioanorganická chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Biofyzikálna chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Substrátová fosforylácia]] (utorok 08.07.2025) [[kreatínfosfátový člnok]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Samuel Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj == Šablóny == {{Pracuje sa}}{{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Farmakológia === Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Kodiček: Biofyzikální chemie <ref name=":16">{{Citácia knihy|priezvisko=Kodíček|meno=Milan|titul=Biofysikální chemie|vydanie=3|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-200-2241-7|priezvisko2=Karpenko|meno2=Vladimír|priezvisko3=Lepšík|meno3=Martin}}</ref> Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> == Referencie == <references /> khw4zrb8lfu2cg47a1qpcbv6istxqrm 8058066 8058059 2025-07-08T09:18:54Z Eryn Blaireová 2374 Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu + 8058066 wikitext text/x-wiki [https://pageviews.wmcloud.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&user=Luketheslovak Userviews Analysis: <small>Pageviews of all pages created by a user</small>] Magister medicinálnej chémie. Absolvent Univerzity Karlovej v Prahe. Štátnice z organickej syntézy, spektroskopie, molekulárnej biológie, genetiky a farmakológie. Zamestnanec jadrovej elektrárne Mochovce. {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:52, 29. november 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 15. marec 2025 (UTC) * [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 09:18, 8. júl 2025 (UTC) }} == Články == [[Lukáš Krivosudský]] (utorok 08.07.2025) [[Bioorganická chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Bioanorganická chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Biofyzikálna chémia]] (utorok 08.07.2025) [[Substrátová fosforylácia]] (utorok 08.07.2025) [[kreatínfosfátový člnok]] (pondelok 07.07.2025) [[kreatínkináza]] (pondelok 07.07.2025) [[Kreatínfosfát]] (pondelok 07.07.2025) [[Fosfagén]] (pondelok 07.07.2025) [[hnedý tuk]] (nedeľa 06.07.2025) [[matrix mitochondrie]] (nedeľa 06.07.2025) [[prenášač fosfátu]] (nedeľa 06.07.2025) [[ADP/ATP translokáza]] (nedeľa 06.07.2025) [[Eberhard Schnepf]] (sobota 05.07.2025) [[Schnepfova teoréma]] (sobota 05.07.2025) [[pasívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[aktívny transport]] (sobota 05.07.2025) [[symport]] (sobota 05.07.2025) symportér [[antiport]] (sobota 05.07.2025) antiportér [[kotransport]] (sobota 05.07.2025) [[uniport]] (sobota 05.07.2025) uniportér [[elektrogénny transport]] (sobota 05.07.2025) [[periplazma]] (sobota 05.07.2025) [[Netrasová termogenéza]] (sobota 05.07.2025) [[Termogenín]] (sobota 05.07.2025) [[Fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) rev! [[Oxidačná fosforylácia]] (sobota 05.07.2025) [[Odpojovač]] (sobota 05.07.2025) [[Iónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Protónofor]] (sobota 05.07.2025) [[Karbonylkyanid-m-chlórfenylhydrazón|karbonylkyanid-''m''-chlórfenylhydrazón]], CCCP (sobota 05.07.2025) [[oligomycín]] (sobota 05.07.2025) [[valinomycín]] (sobota 05.07.2025) [[gramicidín]] (sobota 05.07.2025) [[nigericín]] (sobota 05.07.2025) [[atraktylozid]] (sobota 05.07.2025) [[dinitrofenol]] (sobota 05.07.2025) [[Šablóna:Elektrónový transportný reťazec]] (piatok 04.07.2025) [[Dalton (jednotka)|Dalton]] (piatok 04.07.2025) [[Kilodalton]] (piatok 04.07.2025) [[Megadalton]] (piatok 04.07.2025) [[Protomér]] (piatok 04.07.2025) [[Sulfitoxidáza]] (štvrtok 03.07.2025) [[Cytochróm c]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex IV]] (piatok 04.07.2025) [[ATP syntáza]] [[Q cyklus]] (štvrtok 03.07.2025) [[Komplex III]] (štvrtok 03.07.2025) [[Rieskeho komplex]] (štvrtok 03.07.2025) [[John Samuel Rieske]] (štvrtok 03.07.2025) [[Metanogenéza]] streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátový člnok]] (streda 02.07.2025) [[Glycerolfosfátdehydrogenáza]] (streda 02.07.2025) [[Elektróny prenášajúci flavoproteín]] (streda 02.07.2025) [[ETF-ubichinónoxidoreduktáza|ETF-ubichionónoxidoreduktáza]] (streda 02.07.2025) [[Aktívny transport]] (streda 02.07.2025) Pumpa (streda 02.07.2025) [[Protónová pumpa]] (streda 02.07.2025) [[Komplex I]] (streda 02.07.2025) [[Komplex II]] (streda 02.07.2025) [[Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) rev. [[Šablóna: Dýchací reťazec]] (streda 02.07.2025) [[Baltimorova klasifikácia vírusov|Baltimorova klasifikácia]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Dvojvláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[vlásenka]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA negatívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[jednovláknová RNA pozitívnej polarity]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová DNA]] (sobota 28.06.2025) [[Jednovláknová RNA]] (sobota 28.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (sobota 28.06.2025) [[Ústredná dogma molekulárnej biológie]] (piatok 27.06.2025) [[August Weismann]] (piatok 27.06.2025) [[Weismannova bariéra]] (piatok 27.06.2025) [[lamarkizmus]] (piatok 27.06.2025) [[zidovudín]] (piatok 27.06.2025) [[Robin Holliday]] (štvrtok 26.06.2025) [[Hollidayov spoj]] (štvrtok 26.06.2025) [[Gertrude Belle Elionová|Gertrude Belle Elion]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antimetabolit]] (štvrtok 26.06.2025) [[Inhibítor reverznej transkriptázy]] (štvrtok 26.06.2025) [[Antiretrovirotikum]] (streda 25.06.2025) [[Barbara McClintock]] (streda 25.06.2025) [[Hybrid RNA-DNA]] (streda 25.06.2025) [[Expresia génu]] (streda 25.06.2025) [[RNáza H]] (streda 25.06.2025) [[reverzná transkriptáza]] (streda 25.06.2025) [[rekombináza]] (streda 25.06.2025) [[Fázová variácia]] (streda 25.06.2025) [[Konzervatívna miestne špecifická rekombinácia]] (streda 25.06.2025) [[Retrovírusu podobný retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Neretrovirálny retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[Retrotranspozón]] (streda 25.06.2025) [[DNA transpozón]] (streda 25.06.2025) [[Mobilný genetický element]] (streda 25.06.2025) [[Transpozícia (molekulárna biológia)]] (streda 25.06.2025) [[Provírus]] (utorok 24.06.2025) [[Integráza]] (utorok 24.06.2025) [[Dmitrij Iosifovič Ivanovskij]] (utorok 24.06.2025) [[kapsidový proteín HIV-1]] (utorok 24.06.2025) [[Fytovírus]] (utorok 24.06.2025) [[Vírus tabakovej mozaiky]] (utorok 24.06.2025) revízia [[kapsoméra]] (utorok 24.06.2025) [[Obal vírusu]] (utorok 24.06.2025) [[Obalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[Neobalený vírus]] (utorok 24.06.2025) [[virión]] (utorok 24.06.2025) [[kapsida]] (utorok 24.06.2025) [[nukleokapsida]] (utorok 24.06.2025) [[odpláštenie]] (utorok 24.06.2025) [[inhibítor odpláštenia]] (utorok 24.06.2025) [[Životný cyklus vírusov]] (utorok 24.06.2025) [[Lenakapavir]] (utorok 24.06.2025) [[Fixácia dusíka]] (sobota 07.06.2025) [[Nitrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Železo-sírový klaster]] (sobota 07.06.2025) [[Chemiosmotická teória]] (sobota 07.06.2025) [[Malátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Fumaráza]] (sobota 07.06.2025) revízia, doplnenie [[Sukcinátdehydrogenáza]] (sobota 07.06.2025) [[Tiokináza]] (štvrtok 05.06.2025 + sobota 07.06.2025) [[2-oxoglutarátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Izocitrátdehydrogenáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Akonitáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Citrátsyntáza]] (štvrtok 05.06.2025) [[Šablóna:Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Citrátový cyklus]] (štvrtok 05.06.2025) revízia, doplnenie [[Mefedrón]] (streda 04.06.2025) [[Psilocybín]] (streda 04.06.2025) doplnenie aktualít, detailov a revízia [[Interferón]] (utorok 29.04.2025) [[Tofacitinib]] (pondelok 28.04.2025) [[Inhibítor Janusovej kinázy]] (pondelok 28.04.2025) [[Janusova kináza]] (pondelok 28.04.2025) [[Cytokín]] (pondelok 28.04.2025) [[Biologikum]] (nedeľa 27.04.2025) [[Talidomid]] (nedeľa 27.04.2025) [[Tumor nekrotizujúci faktor α]] (sobota 16.04.2025) [[Infliximab]] (sobota 16.04.2025) [[Ton Koopman]] (piatok 25.04.2025) [[40 dní pěšky do Jeruzaléma]] (utorok 22.04.2025) [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv - Jafo]] (pondelok 21.04.2025) doplnenie [[Liečivo s estrogénovou aktivitou]] (sobota 05.04.2025) [[Inhibítor aromatázy]] (sobota 05.04.2025) [[Antiandrogén]] [[Antigestagén]] [[Antiestrogén]] [[Selektívny modulátor estrogénových receptorov]] (sobota 05.04.2025) [[Šablóna:Gynekologiká]] (piatok 04.04.2025) [[Uterotonikum]] (piatok 04.04.2025) [[Tokolytikum]] (piatok 04.04.2025) [[Antikoncepcia]] (piatok 04.04.2025) [[Gynekologikum]] (piatok 04.04.2025) [[Abortívum]] (piatok 04.04.2025) [[Kontraceptívum]] (piatok 04.04.2025) [[Giacomo Luigi Ciamician]] (nedeľa 23.02.2025) [[Norrishova reakcia druhého typu]] (nedeľa 23.02.2025) Redoxné stupne dusíkatých funkcií (sobota 22.3.2025) dokončiť chemdraw [[Redoxné stupne sírnych funkcií]] (sobota 22.3.2025) [[nitrácia]] (sobota 22.3.2025) [[Šablóna: Antibiotiká]] (nedeľa 16.03.2025) [[inhibítor prokaryotickej proteosyntézy]] (nedeľa 16.03.2025) [[oxazolidínové antibiotikum]] (nedeľa 16.03.2025) [[linezolid]] (nedeľa 16.03.2025) [[Amfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[Chloramfenikol]] (nedeľa 16.03.2025) [[nitroskupina]] [[Nitrozlúčenina]] (sobota 15.3.2025) [[Chinuklidín]] (sobota 15.3.2025) [[Chagasova choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Spavá choroba]] (sobota 15.3.2025) [[Trypanozomóza]] (sobota 15.3.2025) [[Leishmanióza]] (piatok 14.3.2025) [[hydroxychlorochín]] (pondelok 10.03.2025) Chlorochín (pondelok 10.03.2025) [[lumefantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[halofantrín]] (pondelok 10.03.2025) [[pyrimetamín]] (pondelok 10.03.2025) [[artemisín]] (pondelok 10.03.2025) [[Artemisinín]] (nedeľa 09.03.2025 + pondelok 10.03.2025) [[proguanil]] (nedeľa 09.03.2025) [[Atovachón]] (nedeľa 09.03.2025) [[Primachín]] (nedeľa 09.03.2025) [[Gametocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Sporontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Schizontocídum]] (sobota 08.03.2025) [[Hypnozoit]] (sobota 08.03.2025) [[Cerebrálna malária]] (sobota 08.03.2025) [[Terciána]] (sobota 08.03.2025) [[Kvartána]] (sobota 08.03.2025) [[Malária]] (sobota 08.03.2025) úprava [[Entamoeba histolytica]] (piatok 07.03.2025) [[Amebóza]] (piatok 07.03.2025) [[Antiprotozoikum]] (piatok 07.03.2025) [[Antimalarikum]] (piatok 07.03.2025 + nedeľa 09.03.2025 obr. z farmy) [[linkomycín]] (piatok 07.03.2025) [[Linkozamínové antibiotikum]] (piatok 07.03.2025) [[klindamycín]] (piatok 07.03.2025) [[(k)lubovňa]] (sobota 22.02.2025) [[Inhibítor integrázy]] (nedeľa 16.02.2025) [[Nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy]] (sobota 15.02.2025) [[Proliečivo]] (piatok 14.02.2025) [[Tenofovir]] (štvrtok 13.02.2025) [[Predexpozičná profylaxia]] (štvrtok 13.02.2025) + 24.06.2025 (lenakapavir) [[Antivirotikum]] (štvrtok 13.02.2025) [[Receptor pre glukagónu podobný peptid 1]] (štvrtok 13.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 2]] (štvrtok 13.02.2025) [[Inhibítor dipeptidylpeptidázy 4]] (streda 12.02.2025) [[Inkretín]] (utorok 11.02.2025) [[Kôrnatec gila]] (pondelok 10.02.2025) [[Agonista receptora pre glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025, dokončenie utorok 11.02.2025) [[Glukagónu podobný peptid 1]] (pondelok 10.02.2025) [[Dipeptidylpeptidáza 4]] (pondelok 10.02.2025) [[Semaglutid]] (nedeľa 09.02.2025) [[Ozempic]] (nedeľa 09.02.2025) [[Absorpcia (farmokológia)]] (sobota 08.02.2025) DOKONCIT [[Väzba liečiva]] (sobota 08.02.2025) [[Bunková bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Cievna bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Vonkajšia bariéra organizmu]] (sobota 08.02.2025) [[Pohyb liečiva v organizme]] (piatok 07.02.2025) [[Tableta]] (piatok 07.02.2025) [[Lieková forma]] (piatok 07.02.2025) [[Liberácia (farmakológia)]] (piatok 07.02.2025) [[Farmakokinetika]] (piatok 07.02.2025) [[Obsolentné liečivo]] (piatok 07.02.2025) [[Tetracyklín]] (piatok 07.02.2025) [[Tigecyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Tetracyklínové antibiotikum]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklín]] (štvrtok 06.02.2025) [[Doxycyklínová postexpozičná profylaxia]] (štvrtok 06.02.2025) [[Elektródový dej]] (nedeľa 19.01.2025) [[Voltaický článok]] (sobota 18.01.2025) [[Metóda vibrujúceho kondenzátora]] (sobota 18.01.2025) [[Kalorimetrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Fotoelektrická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Termoionická metóda]] (sobota 18.01.2025) [[Richardsonov vzťah]] (sobota 18.01.2025) [[Výstupná práca elektrónu]] (sobota 18.01.2025) [[Reálny potenciál]] (sobota 18.01.2025) [[Fermiho energia]] (piatok 17.01.2025) [[Elektrochemický potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Povrchový elektrický potenciálový rozdiel|Povrchový potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Voltov potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Galvaniho potenciál]] (piatok 17.01.2025) [[Myorelaxancium]] (nedeľa 05.01.2025) [[Správa o nehode]] (sobota 04.01.2025) [[Škodová udalosť]] (sobota 04.01.2025) [[Michal Májek]] (streda 11.12.2024) [[Jan Trnka]] (streda 11.12.2024) [[Antonín Holý]] (streda 11.12.2024) [[Jan Konvalinka]] (streda 11.12.2024) [[Max Born]] (streda 11.12.2024) [[Solvatácia]] (streda 11.12.2024) [[Elektrolytická disociácia]] (streda 11.12.2024) [[Nestacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Stacionárna difúzia]] (pondelok 09.12.2024) [[Adolf Eugen Fick]] (pondelok 09.12.2024) [[Difúzny koeficient]] (nedeľa 08.12.2024) [[Dionýz Ilkovič]] (edit úvodu+lit.) (piatok 06.12.2024) [[Katolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Anolyt]] (piatok 06.12.2024) [[Hittorfova metóda]] (piatok 06.12.2024) [[Elektrochemický ekvivalent]] (piatok 06.12.2024) [[Arrheniov vzťah]] (piatok 06.12.2024) [[Kohlrauschov zákon]] (piatok 06.12.2024) [[Molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Medzná molárna vodivosť elektrolytu]] (piatok 06.12.2024) [[Prevodové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Podmienka elektroneutrality]] (štvrtok 05.12.2024) [[Látkový tok]] (štvrtok 05.12.2024) [[Elektrolytická pohyblivosť]] (štvrtok 05.12.2024) [[Pohyblivosť častice]] (štvrtok 05.12.2024) [[Nábojové číslo]] (štvrtok 05.12.2024) [[Prepätie]] (utorok 03.12.2024) [[Tafelova rovnica]] (utorok 03.12.2024) [[Choleratoxín]] (09.03.2021) [[Polarizácia elektród]] (pondelok 02.12.2024) [[Palivový článok]] (nedeľa 01.12.2024) [[Galvanický článok]] (sobota 30.11.2024) [[Zábrus]] (piatok 29.11.2024) [[Banka (chémia)]] (piatok 29.11.2024) [[Kadička]] (štvrtok 28.11.2024) [[Odmerná banka]] (štvrtok 28.11.2024) [[Pipeta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Byreta]] (štvrtok 28.11.2024) [[Primárny štandard]] (štvrtok 28.11.2024) [[Faktorizácia odmerného roztoku]] (streda 27.11.2024) [[Elektrogravimetria]] (streda 27.11.2024) [[Coulometer]] (streda 27.11.2024) [[Coulometria]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometrická titrácia]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometer]] (streda 27.11.2024) [[Konduktometria]] (streda 27.11.2024) [[Pásová teória pevných látok]] [[Daniellov článok]] (utorok 26.11.2024) [[Galvanický článok]] (utorok 26.11.2024) [[Soľný mostík]] (utorok 26.11.2024) [[Elektrochemická sústava]] (nedeľa 17.11.2024) [[Membrána (chémia)]] (nedeľa 17.11.2024) [[Elektróda]] (nedeľa 17.11.2024 + utorok 26.11.2024) [[Oxidačno-redukčná reakcia]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič tretej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič druhej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Vodič prvej triedy]] (sobota 16.11.2024) [[Palivový článok]] (sobota 16.11.2024) [[Elektrochémia]] (piatok 15.11.2024) [[Sonogashirova reakcia]] (nedeľa 20.10.2024) [[Radovan Šebesta]] (sobota 19.10.2024) [[Paládium]] (piatok 18.10.2024) [[Organická elektrochémia]] (štvrtok 17.10.2024) [[Chromatografia]] (sobota 12.10.2024) [[Adsorpčná chromatografia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Lyofilizácia]] (nedeľa 13.10.2024) [[Sublimácia (pevná látka)]] (nedeľa 13.10.2024) [[Extrakcia (chémia)]] (pondelok 14.10.2025) [[Destilácia (chémia)|destilácia]] (pondelok 14.10.2025) [[Gibbsova voľná energia]] (utorok 15.10.2024) [[Suzukiho reakcia]] (utorok 15.10.2024 + piatok 18.10.2024) [[sofosbuvir]] [[hepatitída typu C]] [[mikroRNA]] [[Opioidné analgetikum]] [[Nukleárna magnetická rezonancia]] [[Antimykotikum|Antimykotiká]] [[Michael J. Sofia]] [[Victor Ambros]] [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia]] (sobota 12.10.2024) [[13C NMR]] [[Antivirotiká proti hepatitíde typu C]] [[Ladislav Zibura]] == To Do List == * [[dynamická viskozita prostredia]] * [[sférická difúzia]] * [[lineárna difúzia]] * [[Nernstov potenciál]] * [[Donnanov potenciál]] == Záverečné sekcie == # Poznámky # Referencie # Literatúra # Ďalšia literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj == Šablóny == {{Pracuje sa}}{{Chemický výhonok}}<nowiki>{{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}</nowiki>{{tl|Rozlišovacia stránka}} <nowiki>{{Citát|...}}</nowiki>{{Farmakologický výhonok}}Dolný index v názve {{DISPLAYTITLE:Koenzým F₄₂₀}}{{Nezamieňať|koenzým F430}}#wikilink na nadpis v článku:článok#nadpis == Knihy == === Organika === Devínsky Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Devínsky|meno=Ferdinand|titul=Organická chémia pre farmaceutov|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2013|isbn=978-80-8063-388-2|priezvisko2=Ďurinda|meno2=Ján|priezvisko3=Valentová|meno3=Jindra}}</ref> Mečiarová Organika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zahradník|meno=Pavol|titul=Organická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-223-4589-7|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Magdolen|meno3=Peter}}</ref> Magdolen Praktikum<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magdolén|meno=Peter|titul=Praktikum z organickej chémie|vydanie=1.|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-223-3958-2|priezvisko2=Mečiarová|meno2=Mária|priezvisko3=Veverková|meno3=Eva}}</ref> Putala Názvoslovie organika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Názvoslovie organických zlúčenín | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf | dátum prístupu = 2025-01-05 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta Katedra organickej chémie | priezvisko2 = Sališová | meno2 = Marta | priezvisko3 = Vencel | meno3 = Tomáš | strany = 13 | jazyk = slovenský | miesto = Bratislava}}</ref> https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kor/vyuka/Nazvoslovie_org_zl_ed2015.pdf Putala Štruktúra a reaktivita<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Putala|meno=Martin|titul=Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľstvo Univerzity Komenského|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-223-4557-6|priezvisko2=Toma|meno2=Štefan}}</ref> Šebesta mechanizmy Anslyn Dougherty Physical Organic Chemistry<ref>{{cite book|last1=Anslyn|first1=Eric V.|last2=Dougherty|first2=Dennis A.|name-list-style=vanc|title=Modern Physical Organic Chemistry|year=2006|publisher=University Science|location=Sausalito, CA}}</ref> Kotek LabTechna<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Kotek|meno=Jan|titul=Laboratórní technika|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2022|url=https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=download&did=275802&kod=MC240C86}}</ref> === Fyzikála a Obecka === Vacík Obecka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vacík|meno=Jiří|titul=Obecná chemie|vydanie=2|vydavateľ=Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7444-050-2|priezvisko2=procházka|meno2=Karel}}</ref> Novák Fyzikála Bc+Mgr<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref> Novák Fyzikála Bc<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie Bakalářský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7080-559-6}}</ref> Kmeťová Gympel 1.r.<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=CHÉMIA pre 1. ročník gymnázia|vydavateľ=Expol Pedagogika|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-8091-560-5|priezvisko2=Silný|meno2=Peter|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Kmeťová Gympel 3.r.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmeťová|meno=Jarmila|titul=Chémia pre 3. ročník gymnázia|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelstvo Matice slovenskej, s. r. o.|miesto=Martin|rok=2011|isbn=978-80-8115-042-5|jazyk=slovenský|priezvisko2=Skoršepa|meno2=Marek|priezvisko3=Vydrová|meno3=Mária}}</ref> Daučík Fyzikála 3.r. SOŠCH<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daučík|meno=Karol|titul=Fyzikálna chémia pre 3. ročník stredných priemyselných škôl chemických|vydanie=1|vydavateľ=ALFA - Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1980|priezvisko2=Ulický|meno2=Ladislav|priezvisko3=Lisá|meno3=Mária|jazyk=slovenský}}</ref> Samec Elektrochemie '''<ref name=":03">{{Citácia knihy|priezvisko=Samec|meno=Zdeněk|titul=Elektrochemie|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-948-0}}</ref>''' Vohlídal Kinetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vohlídal|meno=Jiři|titul=Chemická kinetika|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum Univerzita Karlova v Praze|miesto=Praha|rok=2001|isbn=80-246-0232-6|jazyk=český}}</ref> Moore Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Moore|meno=Walter J.|titul=Fyzikální chemie|vydanie=2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu|vydavateľ=SNTL - Státní nakladatelství technické literatury|miesto=Praha|rok=1981|priezvisko2=Černý|meno2=Čestmír|priezvisko3=Schütz|meno3=Alexandr|jazyk=český}}</ref> Brdička Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brdička|meno=Rudolf|titul=Základy fysikální chemie|vydanie=2. prepracované|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1977|priezvisko2=Dvořák|meno2=Jiří|jazyk=český}}</ref> Dvořák Fyzikála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Jiří|titul=Elektrochemie|vydanie=2. doplnené|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1975|priezvisko2=Koryta|meno2=Jiří|priezvisko3=Boháčková|meno3=Vlasta|jazyk=český}}</ref> Krätsmár-Šmogrovič Všeobecka a anorgána<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> György Electrochemical Dictionary<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bard|meno=Allen J.|titul=Electrochemical Dictionary|vydanie=2|vydavateľ=Springer|miesto=New York|rok=2012|isbn=978-3-642-29550-8|priezvisko2=Inzelt|meno2=György|priezvisko3=Scholz|meno3=Fritz|doi=10.1007/978-3-642-29551-5}}</ref> === Farmakológia === Remko Medicinála<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Remko|meno=Milan|titul=Medicínska chémia|vydanie=1|vydavateľ=SAP - Slovak Academic Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-88908-92-2}}</ref> Švihovec Farma<ref name=":04">{{Citácia knihy|priezvisko=Švihovec|meno=Jan|titul=Farmakologie|vydanie=1|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-5558-8}}</ref> Martínková Farma<ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Martínková|meno=JIřina|titul=Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-247-4157-4}}</ref> Lüllmann Barevný atlas farmakologie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lüllmann|meno=Heinz|titul=Barevný atlas farmakologie|vydanie=5|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-247-1672-5|priezvisko2=Mohr|meno2=Klaus|priezvisko3=Hein|meno3=Lutz|jazyk=český}}</ref> Lincová Farma<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lincová|meno=Dagmar|titul=Základní a aplikovaná farmakologie|vydanie=2|vydavateľ=Galen|miesto=Praha|rok=2007|isbn=978-80-7262-373-0|priezvisko2=Farghali|meno2=Hassan|priezvisko3=Doležal|meno3=Tomáš|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutické chemie I.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie I.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2016|isbn=978-80-246-2033-6|priezvisko2=Palát|meno2=Karel}}</ref> Doležal Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Doležal|meno=Martin|titul=Farmaceutická chemie léčiv působících na kardiovaskulární, trávící a vylučovací systém|vydanie=1|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-246-5102-6|priezvisko2=Kučerová|meno2=Marta|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Hartl Farmaceutická chemie IV.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hartl|meno=Jiří|titul=Farmaceutická chemie IV.|vydanie=3|vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-246-4264-2|priezvisko2=Doležal|meno2=Martin|priezvisko3=Miletín|meno3=Miroslav|jazyk=český}}</ref> Kuželová Farma antiinfektíva<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kuželová|meno=Magdaléna|titul=Farmakológia antiinfekčných liečiv|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta Martin|miesto=Martin|rok=2009|isbn=978-80-8063-327-1|priezvisko2=Kovácsová|meno2=Božena|priezvisko3=Švec|meno3=Pavel|jazyk=slovenský}}</ref> Cikrt Příběhy léku<ref name=":32">{{Citácia knihy|priezvisko=Cikrt|meno=Tomáš|titul=Příběhy léků|vydanie=1|vydavateľ=Státní ústav pro kontrolu léčiv|miesto=Praha|rok=2012|isbn=978-80-260-1403-4}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv<ref name=":05">{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7592-165-9}}</ref> Rádl Příběhy spojené s objevy nových léčiv II<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rádl|meno=Stanislav|titul=Příběhy spojené s objevy nových léčiv II Volné pokračování|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2025|isbn=978-80-7592-270-0|jazyk=český}}</ref> Chalabala Liekové formy<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Chalabala|meno=Milan|titul=Liekové formy|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1992|isbn=80-217-0154-4|priezvisko2=Mandák|meno2=Milan|priezvisko3=Gruntová|meno3=Zora|jazyk=slovenský a český|url=https://www.fpharm.uniba.sk/uploads/media/Liekove_formy_-_Chalabala_01.pdf}}</ref> Bečková Farmakologie drogových závislostí<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bečková|meno=Ilona|titul=Farmakologie drogových závislostí|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľství Karolinum|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-7184-864-6|priezvisko2=Višňovský|meno2=Peter|jazyk=český}}</ref> === Biochémia, molekulárna biológia, fyziológia, histológia === Kodiček: Biofyzikální chemie <ref name=":16">{{Citácia knihy|priezvisko=Kodíček|meno=Milan|titul=Biofysikální chemie|vydanie=3|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-200-2241-7|priezvisko2=Karpenko|meno2=Vladimír|priezvisko3=Lepšík|meno3=Martin}}</ref> Schneiderka: Kapitoly z klinické biochemie<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref> Turecký: Klinická biochémia<ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref> Dobrota: Lekárska biochémia<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> Hampl Hormony<ref name=":13">{{Citácia knihy|priezvisko=Hampl|meno=Richard|titul=Osnova přednášky "Hormony" pro posluchače biochemie na Přírodovědecké fakultě UK v Praze|jazyk=český|url=|poznámka=}}</ref> Berg Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Berg|meno=Jeremy M.|titul=Biochemistry|vydanie=6|vydavateľ=W. H. Freeman and Company|miesto=New York|rok=2007|isbn=978-0-7167-8724-2|priezvisko2=Tymoczko|meno2=John L.|priezvisko3=Stryer|meno3=Lubert}}</ref> Voet Biochemistry<ref>{{Citácia knihy|edícia=Global edition|titul=Voet's principles of biochemistry|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032152158|rok=2016|miesto=Hoboken, New Jersey|isbn=978-1-119-45166-2|meno=Donald|priezvisko=Voet}}</ref> Voet & Voetová Biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> Harperova biochemie<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> Alberts Cell<ref>{{Citácia knihy|edícia=Sixth edition|titul=Molecular biology of the cell|url=https://www.worldcat.org/oclc/887605755|rok=2015|miesto=New York, NY|isbn=978-0-8153-4432-2|meno=Bruce|priezvisko=Alberts}}</ref> Koolman Barevný atlas biochemie<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Ferguson Bioenergetis 4<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> Buchanan BioChem & MolBio of plants<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buchanan|meno=Bob B.|titul=Biochemistry & Molecular Biology of Plants|vydanie=2|vydavateľ=Wiley Blackwell|miesto=Chichester Veľká Británia|rok=2015|isbn=978-0-470-71421-8|priezvisko2=Gruissem|meno2=Wilhelm|priezvisko3=Jones|meno3=Russell L.|jazyk=anglický|url=https://www.wiley.com/en-sg/Biochemistry+and+Molecular+Biology+of+Plants%2C+2nd+Edition-p-9780470714218}}</ref> Heldt: Plant Biochem<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heldt|meno=Hans Walter|titul=Plant biochemistry|vydanie=3|vydavateľ=Elsevier Academic Press|miesto=USA|rok=2005|isbn=0-12-088391-033|priezvisko2=Heldt|meno2=Fiona|poznámka=preklad 3. nemeckého vydania}}</ref> Kittnar Fyziológia<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Junqueira Histola<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Junqueira|meno=L. Carlos|titul=Základy histologie|vydanie=1|vydavateľ=H&H|miesto=Jinočany|rok=1997|isbn=80-85787-37-7|priezvisko2=Carneiro|meno2=José|priezvisko3=Kelley|meno3=Robert O.|poznámka=preklad: Richard Jelínek}}</ref> Ušáková Biológia 4 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Matis|meno2=Dušan|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=Kováč|meno3=Vladimír|autor3=|odkaz na autora3=|titul=Biológia pre gymnáziá 4|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2006|počet strán=|url=|isbn=80-10-00727-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> Ušáková Biológia 1 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|odkaz na autora=|titul=Biológia pre gymnáziá 1|vydanie=2|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-08-03518-8|kapitola=|strany=|jazyk=slovenský}}</ref> Ušáková Biológia 5 gympel Genetika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref> Ušáková Biológia 6 gympel<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnázia 6 Biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi|vydanie=1|vydavateľ=Expol Pedagogika|rok=2015|isbn=9788080914028|priezvisko2=Cvíčelová|meno2=Marta|priezvisko3=Krajčovič|meno3=Juraj}}</ref> Pastoreková [https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf Biosyntéza vírusov]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pastoreková|meno=Silvia|titul=BIOSYNTÉZA VÍRUSOV Diel prvý|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstve UK|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-223-4402-9|priezvisko2=Kostrábová|meno2=Anna|priezvisko3=Betáková|meno3=Tatiana|zväzok=|url=https://fns.uniba.sk/uploads/media/Biosynteza_virusov__I.diel__2017_.pdf}}</ref> Flegr Evolučka<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Flegr|titul=Evoluční biologie|vydanie=1|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-2001270-2|meno=Jaroslav|jazyk=český}}</ref> Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf Lekárska biológia a genetika 1]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Böhmer|meno=Daniel|titul=Lekárska biológia a genetika 1|vydanie=2|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-7167-161-9|priezvisko2=Danišovič|meno2=Ľuboš|priezvisko3=Repiská|meno3=Vanda|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Lekarska_biologia_a_genetika.pdf}}</ref> [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_1.pdf] Böhmer [https://www.fmed.uniba.sk/uploads/media/Lekarska_biologia_a_genetika_2.pdf Lekárska biológia a genetika 2] === Cestopisy === Zibura: 40 dní pěsky do Jeruzaléma<ref name=":14">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> === Anorgána === Krätsmár-Šmogrovič: Všobecka a anorgána<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krätsmár Šmogrovič|titul=Všeobecná a anorganická chémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2007|isbn=978-80-8063-245-8|priezvisko2=Blahová|meno2=Mária|priezvisko3=Švajlenová|meno3=Oľga}}</ref> == Referencie == <references /> ckr3lqlohz1ucjlwyo2gin8hda0rrh0 0 706405 8058052 7816639 2025-07-08T08:23:59Z Luketheslovak 200569 zdroje, wikilinky, preklepy, externé odkazy 8058052 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Crystal Structure of Human Manganese SOD.png|náhľad|Ľudská [[superoxiddismutáza]] obsahuje atóm [[Mangán|mangánu]]. Chráni ľudské bunky pred [[Superoxidový anión|superoxidovým aniónom]], ktorý môže vyvolať rakovinu.]]'''Bioanorganická chémia''' je oblasť [[Chémia|chémie]], ktorá sa zaoberá zastúpením [[Chemický prvok|chemických prvkov]] periodickej tabuľky v [[Živá bytosť|organizmoch]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Kaim|meno=Wolfgang|titul=Bioinorganic chemistry: Inorganic Chemistry in the Chemistry of Life|vydanie=2.|vydavateľ=Wiley|rok=2013|isbn=978-0470975237}}</ref> Predstavuje predstavuje rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť [[Výskum|výskumu]] na pomedzí [[Anorganická chémia|anorganickej chémie]], [[Biochémia|biochémie]] a [[Farmakológia|farmakológie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bioinorganic chemistry | url = https://www.fpharm.uniba.sk/en/divisions/department-of-chemical-theory-of-drugs/research/bioinorganic-chemistry/ | vydavateľ = www.fpharm.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en-EN}}</ref> Bioanorganická chémia je [[Interdisciplinarita|interdisciplinárny]] [[Veda|vedecký]] odbor, ktorý čerpá zo silných stránok [[Anorganická chémia|anorganickej chémie]] a [[Biológia|biologických]] [[Veda|vied]] a vyžaduje si aplikáciu pokročilých [[Fyzika|fyzikálnych]] a teoretických [[Metodológia|metodológií]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Bioinorganic Chemistry: a personal perspective|url=https://xlink.rsc.org/?DOI=dt973903|periodikum=Journal of the Chemical Society, Dalton Transactions|dátum=1997|dátum prístupu=2025-07-08|číslo=21|strany=3903|issn=0300-9246|doi=10.1039/dt973903|jazyk=en|meno=David|priezvisko=Garner}}</ref> Okrem iného sa zauijíma o [[Enzým|enzýmy]] [[Oxomolybdénan|oxomolybdénanov]] a [[Volfrám|oxovolfrámanov]]; aktiváciu malých [[Molekula|molekúl]] [[Metaloproteín|metaloproteínmi]]; [[biomineralizácia]]; zhluky [[Kov|kovov]] so zmiešanou [[Oxidačné číslo|valenciou]] v [[Biológia|biológii]]; a [[Kov|kovy]] v [[Medicína|medicíne]].<ref name=":1" /> == História == Zdá sa, že označenie rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti chémie ako „bioanorganickej“ obsahuje [[Antitéza|protirečenie]], ktoré však jednoducho odráža mylnú predstavu siahajúcu až k počiatkom modernej [[Veda|vedy]].<ref name=":0" /> Začiatkom 19. storočia sa [[chémia]] ešte delila na „organickú“ chémiu, ktorá zahŕňala iba látky izolované z „organizmov“ a „anorganickú“ chémiu „mŕtvej hmoty“.<ref name=":0" /> Toto rozlišovanie stratilo zmysel po [[Wöhler|Wöhlerovej]] [[Syntéza|syntéze]] „organickej“ [[Močovina|močoviny]] z „anorganického“ [[Kyanatan amónny|kyanatanu amónneho]] v roku [[1828]].<ref name=":0" /> V súčasnosti je [[organická chémia]] definovaná ako chémia [[Uhľovodík|uhľovodíkov]] a ich derivátov s možným zahrnutím určitých [[Nekov|nekovových]] [[Heteroatóm|heteroatómov]], ako sú N, O a S, bez ohľadu na pôvod.<ref name=":0" /> Rastúca potreba spoločného, ​​nie nevyhnutne látkovo orientovaného označenia chémie živých organizmov potom viedla k novému pojmu „[[biochémia]]“.<ref name=":0" /> Klasická [[biochémia]] sa dlho zaoberala najmä [[Organická zlúčenina|organickými zlúčeninami]]; tieto dve oblasti však nie sú v žiadnom prípade totožné.<ref name=":0" /> Vylepšené metódy stopovej analýzy preukázali dôležitosť veľkého počtu „anorganických“ [[Chemický prvok|prvkov]] v [[Biochémia|biochemických]] procesoch, a tak odhalili množstvo čiastočne anorganických prírodných produktov. [[Súbor:Chlorophyll b structure.svg|náhľad|[[Chlorofyl b]]]] Zodpovedajúci zoznam by zahŕňal: * [[metaloenzýmy]] (cca 40 % známych enzýmov: Fe, Cu, Mn, Mo, Ni, V, Zn, Mg, Ca a ďalšie) * neenzymatické [[Metaloproteín|metaloproteíny]] (napr. [[hemoglobín]]: Fe); * nízkomolekulové prírodné produkty (napr. [[chlorofyl]]: Mg); * [[Kofaktor (biochémia)|koenzýmy]], [[Vitamín|vitamíny]] (napr. [[vitamín B12]]: Co); * [[Hormón|hormóny]] (napr. [[tyroxín]], trijódtyronín: I); * [[Antibiotikum|antibiotiká]] (napr. [[penicilín]]: S) * [[Iónofor|iónofory]] (napr. [[valinomycín]]: K); * biominerály (napr. [[Kosť|kosti]], [[Zub|zuby]], [[Lastúrniky|lastúry]], [[koraly]], [[Perla|perly]]: Ca, Si a iné)<ref name=":0" /> [[Súbor:Cobalamin.svg|náhľad|[[Vitamín B12|Vitamín B₁₂]]: komplex [[Kobalt|kobaltu]], ktorý prenáša jednouhlíkové skupiny.]] [[Súbor:Cluster1.png|náhľad|Fe-Mo-S Klaster: kofaktor využívaný baktériami na enzymatickú redukciu vzdušného [[Dusík|dusíka]], N₂, na [[amoniak]], NH₃, ktorý sa využíva na syntézu proteínov, aminosacharidov, fosfolipidov a nukleových kyselín. Tento kofaktor je súčasťou enzýmu [[Nitrogenáza|nitrogenázy]].]] Niektoré (podľa dnešnej definície) „anorganické“ prvky boli zavedené pomerne skoro ako nevyhnutné zložky [[Živý systém|živých systémov]].<ref name=":0" /> Príklady zahŕňajú [[Extrakcia (chémia)|extrakcie]] [[Uhličitan draselný|uhličitanu draselného]] (K₂CO₃, [[potaš]]) z [[Rastliny|rastlín]] a komplexných solí s obsahom [[Železo|železa]] K_3,4[Fe(CN)₆] zo zvieracej [[Krv|krvi]] v 18. storočí, objavy elementárneho [[Fosfor|fosforu]] (ako [[Fosfor|P₄]]) suchou [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] zvyškov [[Moč|moču]] v roku [[1669]] a elementárneho [[Jód|jódu]] z [[Popol|popola]] morských [[Riasa (vodný organizmus)|rias]] v roku [[1811]].<ref name=":0" /> V polovici 19. storočia [[Justus von Liebig|Liebigove]] štúdie o [[Metabolizmus|metabolizme]] anorganických živín, najmä [[Dusík|dusíkatých]], [[Fosfor|fosforečných]] a [[Draslík|draselných solí]], výrazne zlepšilo [[poľnohospodárstvo]], takže táto konkrétna oblasť vedy získala obrovský praktický význam.<ref name=":0" /> Avšak toto teoretické pozadie a vtedajšie analytické metódy nestačili na získanie podrobných informácií o mechanizme účinku základných prvkov, z ktorých viaceré sa vyskytujú len v stopových množstvách.<ref name=":0" /> Niektoré veľmi nápadné [[Chemická zlúčenina|zlúčeniny]], ktoré zahŕňajú anorganické prvky, ako [[hemoglobín]] obsahujúci [[železo]] a [[chlorofyl]] obsahujúci [[horčík]], „pigmenty života“, boli analyzované a charakterizované neskôr v rámci špeciálnej podoblasti organickej chémie prírodných produktov.<ref name=":0" /> Bolo to až po roku [[1960]], kedy sa bioanorganická chémia stala nezávislou a vysoko [[Interdisciplinarita|interdisciplinárnou]] [[Výskum|výskumnou]] oblasťou.<ref name=":0" /> [[Súbor:Manganese cluster in the oxygen-evolving complex.svg|náhľad|[[Mangán|Mangánový]] klaster v rastlinách, ktorý oxiduje vodu H₂O za tvorby kyslíka O₂.]] Pre tento vývoj boli rozhodujúce tieto faktory: # Biochemické postupy izolácie a čistenia, ako je [[chromatografia]] a nové fyzikálne metódy analýzy stopových prvkov, ako je [[Atómová absorpčná spektroskopia|atómová absorpčná]] alebo [[Atómová emisná spektroskopia|emisná spektroskopia]], vyžadujú stále menšie množstvo materiálu.<ref name=":0" /> Tieto metodické pokroky umožnili nielen detekciu, ale aj chemickú a funkčnú charakterizáciu stopových prvkov alebo inak nenápadných kovových iónov v biologických materiáloch.<ref name=":0" /> Dospelý človek obsahuje napríklad asi 2 g [[Zinok|zinku]] v iónovej forme (Zn²⁺).<ref name=":0" /> Hoci zinok nemožno považovať za skutočný stopový prvok, jednoznačný dôkaz o jeho existencii v [[Enzým|enzýmoch]] bol stanovený až v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]].<ref name=":0" /> Pravé bioesenciálne [[Stopový prvok (biochémia)|stopové prvky]], ako sú [[nikel]] a [[selén]], sú prítomné ako konštitutívne zložky v niekoľkých dôležitých enzýmov, čo bolo zistené až okolo roku [[1970]].<ref name=":0" /> # Snahy o objasnenie mechanizmov organických, anorganických a biochemických reakcií viedli k skorému pochopeniu špecifických biologických funkcií niektorých anorganických prvkov. V súčasnosti sa robí veľa pokusov napodobniť biochemickú reaktivitu prostredníctvom štúdií reaktivity modelových systémov, nízkomolekulových komplexov alebo metaloproteínov na mieru. # Rýchly pokrok v bioanorganickej chémii bol možný vďaka príspevkom od: ## [[Fyzika|fyziky]] (techniky detekcie a charakterizácie); ## [[Biológia|biológie]] (dodávka materiálu a špecifické úpravy založené na [[Mutagenéza|mutagenéze]]); ## [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárskych]] a [[Výživa|nutričných]] ​​vied (účinky anorganických prvkov a ich vzájomné vzájomná závislosť); ## [[Farmakológia|farmakológie]] (interakcia medzi liečivami a endogénnymi alebo exogénnymi anorganickými látky); ## [[Medicína|medicíny]] (zobrazovacie a iné diagnostické pomôcky, [[chemoterapia]]); ## [[Toxikológia|toxikológie]] a [[Environmentalistika|environmentálnych]] vied.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.fpharm.uniba.sk/en/divisions/department-of-chemical-theory-of-drugs/research/bioinorganic-chemistry/ Výskum v oblasti bioanorganickej chémie na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave] * [https://www.martinus.sk/635867-bioinorganic-chemistry/kniha Učebnica Bioanorganickej chémie] * [https://anorg-chemie.univie.ac.at/research/bioinorganic-chemistry/ Laboratórium Bioanorganickej chémie na Univerzite vo Viedni] {{Portál|Biológia|3=Chémia}} [[Kategória:Bioanorganická chémia|Bioanorganická chémia]] fvnuus6gj2vv7k43aoypvqkxij1ijl6 0 709923 8058086 7966367 2025-07-08T11:03:26Z Patriciuus 219824 8058086 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" cellspacing="1" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; background:#bae1ff;" |Sezóna 2024 [[Formula 1|Formuly 1]] |- | colspan="2" |[[Súbor:F1.svg|stred|bezrámu]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#bae1ff;" |Sezóna |- !Ročník |LXXV. |- !Počet Veľkých cien |24 ([[#Kalendár|kalendár]]) |- !Prvá Veľká cena |2. marec |- !Posledná Veľká cena |8. december |- ! colspan="2" style="text-align: center; background: #bae1ff" |Chronológia |- | style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2023|< Sezóna 2023]] || style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2025|Sezóna 2025 >]] |} '''Sezóna 2024''' je 75. ročníkom majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formuly 1]]. Kalendár pretekov obsahuje rekordný počet 24 Veľkých cien. Sezóna sa začala [[Veľká cena Bahrajnu 2024|Veľkou cenou Bahrajnu]] 2. marca 2024 a skončí sa [[Veľká cena Abú Zabí 2024|Veľkou cenou Abú Zabí]] 8. decembra 2024. [[Max Verstappen]] je úradujúcim majstrom sveta jazdcov, zatiaľ čo tím [[Red Bull Racing]] získal v [[Formula 1 v roku 2023|predchádzajúcej sezóne]] šiesty titul majstra sveta konštruktérov. == Zloženie tímov == Prvýkrát v histórii formuly 1 nedošlo v porovnaní s poslednými pretekmi predchádzajúcej sezóny k žiadnej zmene jazdca. To znamená, že všetci jazdci budú jazdiť za rovnaký tím ako v predchádzajúcom roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rekord auf dem F1-Transfermarkt|url=https://www.sport1.de/news/motorsport/formel1/2023/12/rekord-auf-dem-formel-1-transfermarkt-wieso-wechselt-kein-fahrer-mehr-das-team|vydavateľ=www.sport1.de|dátum prístupu=2024-02-22|jazyk=de}}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! rowspan="2" | Tím !! rowspan="2" | Konštruktér !! rowspan="2" | Šasi !! rowspan="2" | Motor !! colspan="3" | Jazdci !! rowspan="2" | Náhradní jazdci |- ! {{Tooltip|Číslo|Číslo jazdca}} !! Meno jazdca !! Kolá |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] ! rowspan="2" | Red Bull Racing–Honda RBPT | rowspan="2" | RB20 || rowspan="2" | Honda RBPTH002 || style="text-align:center;" | 1 || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="2" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]] |- | style="text-align:center;" | 11 || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes-AMG Petronas Formula One Team]] ! rowspan="2" | Mercedes | rowspan="2" | F1 W15 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M15 || style="text-align:center;" | 63 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="2" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mick Schumacher]]<br/>{{minivlajka|Dánsko}} [[Frederik Vesti]] |- | style="text-align:center;" | 44 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] ! rowspan="3" | Ferrari | rowspan="3" | SF-24 || rowspan="3" | Ferrari 066/12 || style="text-align:center;" | 16 || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="3" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]]<br/>{{minivlajka|Monako}} [[Arthur Leclerc]] |- | style="text-align:center;" | 55 || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || style="text-align:center;" | 1, 3-24 |- | style="text-align:center;" | 38 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]] || style="text-align:center;" | 2 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren|McLaren Formula 1 Team]] ! rowspan="2" | McLaren–Mercedes | rowspan="2" | MCL38 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M15 || style="text-align:center;" | 81 || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="2" | {{minivlajka|Mexiko}} [[Patricio O’Ward]]<br/>{{minivlajka|Japonsko}} [[Ryō Hirakawa]] |- | style="text-align:center;" | 4 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin F1 Team|Aston Martin Aramco Formula One Team]] ! rowspan="2" | Aston Martin Aramco–Mercedes | rowspan="2" | AMR24 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M15 || style="text-align:center;" | 18 || {{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="2" | {{minivlajka|Brazília}} [[Felipe Drugovich]] |- | style="text-align:center;" | 14 || {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team|BWT Alpine F1 Team]] ! rowspan="3" | Alpine–Renault | rowspan="3" | A524 || rowspan="3" | Renault E-Tech RE24 || style="text-align:center;" | 31 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] || style="text-align:center;" | 1-23 || rowspan="3" | {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Doohan]] |- | style="text-align:center;" | 10 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- |7 |{{minivlajka|Austrália}} [[Jack Doohan]] |24 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[WilliamsF1|Williams Racing]] ! rowspan="3" | Williams–Mercedes | rowspan="3" | FW46 || rowspan="3" | Mercedes-AMG F1 M15 || style="text-align:center;" | 23 || {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="3" | {{minivlajka|Izrael}} [[Roy Nissany]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jamie Chadwick]] |- | style="text-align:center;" | 2 || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Logan Sargeant]] || style="text-align:center;" | 1–15 |- | style="text-align:center;" | 43 || {{minivlajka|Argentína}} [[Franco Colapinto]] || style="text-align:center;" | 16–24 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Taliansko}} [[RB Formula One Team|Visa Cash App RB Formula One Team]] ! rowspan="3" | Honda RBPT | rowspan="3" | VCARB 01 || rowspan="3" | Honda H002 || style="text-align:center;" | 3 || {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || style="text-align:center;" | 1–18 || rowspan="3" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]] |- | style="text-align:center;" | 22 || {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | style="text-align:center;" | 30 || {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]] || style="text-align:center;" | 19-24 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber|Stake F1 Team Kick Sauber]] ! rowspan="2" | Alfa Romeo–Ferrari | rowspan="2" | C44 || rowspan="2" | Ferrari 066/12 || style="text-align:center;" | 77 || {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]] || style="text-align:center;" | 1-24 || rowspan="2" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Théo Pourchaire]]<br />{{minivlajka|Barbados}} [[Zane Maloney]] |- | style="text-align:center;" | 24 || {{minivlajka|Čína}} [[Zhou Guanyu]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|MoneyGram Haas F1 Team]] ! rowspan="3" | Haas–Ferrari | rowspan="3" | VF-24 || rowspan="3" | Ferrari 066/10 || style="text-align:center;" | 20 || {{minivlajka|Dánsko}} [[Kevin Magnussen]] || style="text-align:center;" | 1–16, 18-20, 22-24 || rowspan="3" | {{minivlajka|Brazília}} [[Pietro Fittipaldi]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]] |- | style="text-align:center;" | 27 ||{{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || style="text-align:center;" | 1-24 |- | style="text-align:center;" | 50 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]] || style="text-align:center;" | 17,21 |- class="sortbottom" ! colspan="8" |Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 FIA Formula One World Championship Entry List | url = https://www.fia.com/events/fia-formula-one-world-championship/season-2024/2024-fia-formula-one-world-championship-entry | vydavateľ = Federation Internationale de l'Automobile | dátum vydania = 2015-03-14 | dátum prístupu = 2024-08-03 | jazyk = en}}</ref> |} == Kalendár == {| class="sortable wikitable" width="650px" style="font-size: 85%;" ! data-sort-type="number" | Kolo !! [[Grand Prix (Formula 1)|Veľká cena]] !! Okruh !! class="unsortable" | Dátum Veľkej ceny |- ! 1 | [[Veľká cena Bahrajnu 2024|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrain International Circuit]], [[Sachir]] || 2. marec |- ! 2 | [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľká cena Saudskej Arábie]] || {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Jeddah Corniche Circuit]], [[Džidda]] || 9. marec |- ! 3 | [[Veľká cena Austrálie 2024|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Albert Park Circuit]], [[Melbourne]] || 24. marec |- ! 4 | [[Veľká cena Japonska 2024|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Japonsko}} [[Suzuka Circuit|Suzuka International Racing Course]], [[Suzuka]] || 7. apríl |- ! 5 | [[Veľká cena Číny 2024|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Čína}} [[Shanghai International Circuit]], [[Šanghaj]] || 21. apríl |- ! 6 | [[Veľká cena Miami 2024|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Miami International Autodrome]], [[Miami Gardens]] || 5. máj |- ! 7 | [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|Veľká cena Emilia Romagna]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari]], [[Imola (Emilia-Romagna)|Imola]] || 19. máj |- ! 8 | [[Veľká cena Monaka 2024|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Circuit de Monaco]], [[Monte Carlo]] || 26. máj |- ! 9 | [[Veľká cena Kanady 2024|Veľká cena Kanady]] || {{minivlajka|Kanada}} [[Circuit Gilles Villeneuve]], [[Montreal|Montréal]] || 9. jún |- ! 10 | [[Veľká cena Španielska 2024|Veľká cena Španielska]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Circuit de Catalunya|Circuit de Barcelona-Catalunya]], [[Montmeló]] || 23. jún |- ! 11 | [[Veľká cena Rakúska 2024|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Ring]], [[Spielberg]] || 30. jún |- ! 12 | [[Veľká cena Veľkej Británie 2024|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Silverstone Circuit]], [[Silverstone]] || 7. júl |- ! 13 | [[Veľká cena Maďarska 2024|Veľká cena Maďarska]]|| {{minivlajka|Maďarsko}} [[Hungaroring]], [[Mogyoród]] || 21. júl |- ! 14 | [[Veľká cena Belgicka 2024|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Belgicko}} [[Circuit de Spa-Francorchamps]], [[Spa]] || 28. júl |- ! 15 | [[Veľká cena Holandska 2024|Veľká cena Holandska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Circuit Zandvoort]], [[Zandvoort]] || 25. august |- ! 16 | [[Veľká cena Talianska 2024|Veľká cena Talianska]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Nazionale Monza|Autodromo Nazionale di Monza]], [[Monza]] || 1. september |- ! 17 | [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|Veľká cena Azerbajdžanu]] || {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku City Circuit]], [[Baku]] || 15. september |- ! 18 | [[Veľká cena Singapuru 2024|Veľká cena Singapuru]] || {{minivlajka|Singapur}} [[Marina Bay Street Circuit]], [[Singapur]] || 22. september |- ! 19 | [[Veľká cena USA 2024|Veľká cena USA]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Circuit of the Americas]], [[Austin (Texas)|Austin]] || 20. október |- ! 20 | [[Veľká cena Mexika 2024|Veľká cena Mexika]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Autódromo Hermanos Rodríguez]], [[Mexico City]] || 27. október |- ! 21 | [[Veľká cena São Paula 2024|Veľká cena São Paula]] || {{minivlajka|Brazília}} [[Autódromo José Carlos Pace]], [[São Paulo]] || 3. november |- ! 22 | [[Veľká cena Las Vegas 2024|Veľká cena Las Vegas]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Las Vegas Strip Circuit]], [[Las Vegas]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]] || 23. november |- ! 23 | [[Veľká cena Kataru 2024|Veľká cena Kataru]] || {{minivlajka|Katar}} [[Lusail International Circuit]], [[Lusail]] || 1. december |- ! 24 | [[Veľká cena Abú Zabí 2024|Veľká cena Abú Zabí]] || {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Yas Marina Circuit]], [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]] || 8. december |- class="sortbottom" | colspan="4" align="bottom" style="background-color:#EAECF0; text-align:center" |'''Zdroj:'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 Schedule 2024|url=https://www.formula1.com/en/racing/2024.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2024-02-22|jazyk=en}}</ref> |} === Šprint === * Veľká cena Číny * Veľká cena Miami * Veľká cena Rakúska * Veľká cena USA * Veľká cena São Paula * Veľká cena Kataru === Zmeny kalendára === * V tejto sezóne sa uskutoční rekordný počet 24 Veľkých cien. * Veľká cena Číny sa vracia do pretekárskeho kalendára prvýkrát od roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]]. * Veľká cena Emilia Romagna sa opäť uskutoční po tom, ako boli minuloročné preteky zrušené kvôli záplavám v regióne. * Preteky v Japonsku a Azerbajdžane si z logistických dôvodov vymenia miesta v kalendári. == Výsledky a umiestnenie == === Výsledky Veľkých cien === {{Na revíziu}} {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Veľká cena !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2024|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 2 | {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľká cena Saudskej Arábie]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 3 | {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2024|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]|| {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]]|| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] |- ! 4 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Veľká cena Japonska 2024|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 5 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2024|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]]|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 6 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2024|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 7 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|Veľká cena Emilia Romagna]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 8 | {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2024|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]|| {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]|| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] |- ! 9 | {{minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2024|Veľká cena Kanady]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 10 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2024|Veľká cena Španieska]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 11 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2024|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]|| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 12 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2024|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]|| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 13 | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2024|Veľká cena Maďarska]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]|| {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 14 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2024|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]|| {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 15 | {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2024|Veľká cena Holandska]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 16 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2024|Veľká cena Talianska]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]||{{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] |- ! 17 | {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|Veľká cena Azerbajdžanu]] ||{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 18 | {{minivlajka|Singapur}} [[Veľká cena Singapuru 2024|Veľká cena Singapuru]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 19 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2024|Veľká cena USA]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]]||{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]||{{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] |- ! 20 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2024|Veľká cena Mexika]] ||{{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]]||{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]||{{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]]||{{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari]] |- ! 21 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paulo 2024|Veľká cena São Paulo]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 22 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Las Vegas 2024|Veľká cena Las Vegas]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |- ! 23 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2024|Veľká cena Kataru]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 24 | {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2024|Veľká cena Abú Zabí]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{DEN}} [[Kevin Magnussen]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |} === Výsledky Šprintov === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Šprint !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2024|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 2 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2024|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 3 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2024|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 4 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2024|Veľká cena USA]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]] |- ! 5 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paulo 2024|Veľká cena São Paulo]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 6 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2024|Veľká cena Kataru]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |} === Bodovací systém === Body sa udeľujú desiatke najlepších klasifikovaných jazdcov, jazdcovi, ktorý zajazdí najrýchlejšie kolo počas Veľkej ceny (iba ak bol jeden z desiatich najlepších) a ôsmim najlepším v šprinte. V prípade rovnosti bodov sa používa systém spätného odpočítania, kde je jazdec s najväčším počtom výhier Grand Prix umiestnený vyššie. Ak je počet výhier rovnaký, berie sa do úvahy počet druhých miest atď. Body sa udeľujú za každé preteky podľa nasledujúceho systému: {| class="wikitable" style="width:60%; font-size:90%; text-align:center;" ! style="width:16%;" | Umiestenie !! style="background:#ffffbf; width:4%;" | '''1''' !! style="background:#dfdfdf; width:4%;" | '''2''' !! style="background:#ffdf9f; width:4%;" | '''3''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''4''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''5''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''6''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''7''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''8''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''9''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''10''' !! style="width:4%;" | {{Tooltip|FL|Najrýchlejšie kolo}} |- ! Body - Veľká Cena | style="background: #ffffbf" | 25 || style="background: #dfdfdf" | 18 || style="background: #ffdf9f" | 15 || style="background: #dfffdf" | 12 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 || 1 |- ! Body - Šprint | style="background: #ffffbf" | 8 || style="background: #dfdfdf" | 7 || style="background: #ffdf9f" | 6 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 3 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 || colspan="3" | |} === Majstrovstvá sveta jazdcov === {| class="sortable wikitable" style="font-size: 85%; text-align: center; width: auto;" |+ ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Japonska 2024|JPN]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Číny 2024|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Miami 2024|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2024|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Kanady 2024|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Španielska 2024|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2024|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2024|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2024|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2024|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2024|MEX]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2024|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2024|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! 1. | style="text-align:left;width: auto;"| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || style="background: #ffffbf" | 1'''^PF'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^P'''|| style="background: #efcfff" | DNF'''^P'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^PF'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^{1 P}'''|| style="background: #dfdfdf" | 2'''^{1 P}'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^P'''|| style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #dfffdf" | 5'''^{1 P}'''|| style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 5 ||style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #ffdf9f" | 3'''¹'''|| style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #ffffbf" | 1'''^{4 F}'''|| style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #ffffbf" | 1'''⁸'''||style="background: #dfffdf" |6 ! 437 |- ! 2. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfdfdf" | 2'''⁶'''|| style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfdfdf" | 2'''^PF'''|| style="background: #cfcfff" | 20†'''³'''|| style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfdfdf" | 2'''^P'''|| style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #ffffbf" | 1'''^PF'''|| style="background: #ffdf9f" | 3'''^PF'''|| style="background: #dfffdf" | 4'''^F'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^P'''|| style="background: #dfffdf" | 4'''^{3 P}'''|| style="background: #dfdfdf" | 2 ||style="background: #dfffdf" | 6'''^{1 P}'''|| style="background: #dfffdf" | 6'''^F''' || style="background: #dfffdf" | 10'''^{2 F}'''||style="background: #ffffbf" |1^'''P''' ! 374 |- ! 3. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #ffdf9f" | 3'''^F'''|| style="background: #dfdfdf" | 2'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 4'''⁴'''|| style="background: #ffdf9f" | 3'''²'''|| style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #ffffbf" | 1'''^P'''|| style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #cfcfff" | 11'''⁷'''|| style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #ffdf9f" | 3'''^P'''|| style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #dfdfdf" | 2'''^P'''|| style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #ffffbf" | 1'''⁴'''|| style="background: #ffdf9f" | 3'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 5'''³'''|| style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfdfdf" | 2'''⁵'''||style="background: #ffdf9f" |3 ! 356 |- ! 4. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 8'''⁷'''|| style="background: #cfcfff" | 13'''^{6 F}'''|| style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfdfdf" | 2'''²'''|| style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 8 ||style="background: #dfffdf" | 8'''²'''|| style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #ffdf9f" | 3'''¹'''||style="background: #dfffdf" |10 ! 292 |- ! 5. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] || style="background: #ffdf9f" | 3 || DNS || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfffdf" | 5'''⁵'''|| style="background: #dfffdf" | 5'''⁵'''|| style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #ffdf9f" | 3'''⁵'''|| style="background: #dfffdf" | 5'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #efcfff" | 18† || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfdfdf" | 2'''²'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^P'''|| style="background: #efcfff" | DNF'''⁵'''|| style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfffdf" | 6'''⁴'''||style="background: #dfdfdf" |2 ! 290 |- ! 6. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell]] || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #cfcfff" | 17† || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" | 6'''⁸'''|| style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 7'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #ffdf9f" | 3'''^P'''|| style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #ffffbf" | 1'''⁴'''|| style="background: #efcfff" | DNF'''^P'''|| style="background: #dfffdf" | 8'''^F'''|| style="background: #000000; color: white" | DSQ || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 6'''⁵'''|| style="background: #dfffdf" | 5|| style="background: #dfffdf" | 4'''⁶'''|| style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' || style="background: #dfffdf" | 4'''^{3 P}'''||style="background: #dfffdf" |5 ! 245 |- ! 7. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #dfffdf" | 9'''²'''|| style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 7'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 4'''^F'''|| style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #dfffdf" | 4'''⁶'''|| style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #ffdf9f" | 3 || style="background: #ffffbf" | 1 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #dfffdf" | 6|| style="background: #efcfff" | DNF'''⁶'''|| style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #cfcfff" | 12'''⁶'''||style="background: #dfffdf" |4 !223 |- ! 8. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Mexiko}} [[Sergio Pérez]] || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #ffdf9f" | 3'''³'''|| style="background: #dfffdf" | 4'''³'''|| style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 7'''⁸'''|| style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" |7'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #efcfff" | 17† || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 11'''⁸''' || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #efcfff" | DNF ||style="background: #efcfff" |DNF ! 152 |- ! 9. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 7'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 18'''^F'''|| style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 7 ||style="background: #dfffdf" |9 ! 70 |- ! 10. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 11'''⁷'''|| style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #dfffdf" | 8'''⁸''' || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #000000; color: white" | DSQ || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #efcfff" | DNF'''⁷'''||style="background: #dfffdf" |8 ! 42 |- !11. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]] | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #ffffff" | DNS | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #ffdf9f" | 3'''⁷''' | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5 |style="background: #dfffdf" |7 !41 |- ! 12. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 7'''⁸'''|| style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 13 ||style="background: #cfcfff" |12 ! 30 |- ! 13. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #efcfff" | 19† || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 11 || DNS || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #efcfff" | DNF ||style="background: #cfcfff" |14 ! 24 |- ! 14. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]]|| style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 18'''^F'''|| style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #dfdfdf" | 2 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #efcfff" | DNF ||WD ! 23 |- ! 15. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Dánsko}} [[Kevin Magnussen]] || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #dfffdf" | 10 || DNS || style="background: #cfcfff" | 19† || style="background: #cfcfff" | 11'''⁷''' || style="background: #dfffdf" | 7 ||DNS|| style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #dfffdf" | 9 ||style="background: #cfcfff" |16 ! 16 |- ! 16. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]]|| style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #dfffdf" | 7 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #efcfff" | DNF || DNS || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 15 ||style="background: #cfcfff" |11 ! 12 |- ! 17. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Austrália}} [[Daniel Ricciardo]] || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 15'''⁴'''|| style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #dfffdf" | 9 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #cfcfff" | 12 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 18'''^F''' ||-||-||-||-||-||- ! 12 |- ! 18. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]]|| - || style="background: #dfffdf" | 7 || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - || - ||-||-|| style="background: #dfffdf" | 10 || -|| -|| -|| style="background: #cfcfff" | 12 || -|| -||- ! 7 |- ! 19. | style="text-align:left" | {{Minivlajka|Argentína}}[[Franco Colapinto]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF |style="background: #efcfff" |DNF !5 |- !20. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 14 |style="background: #cfcfff" |17† !4 |- ! 21. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Čína}} [[Guanyu Zhou]] || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 20 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #dfffdf" | 8 ||style="background: #cfcfff" |13 ! 4 |- ! 22. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Logan Sargeant]]|| style="background: #cfcfff" | 20 || style="background: #cfcfff" | 14 || WD || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 20 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 11 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 16 ||-||-|| -||-||-||-||-||-||- ! 0 |- !23. | style="text-align:left" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]]|| style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #efcfff" | DNF || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 15 || style="background: #cfcfff" | 19 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 16 || style="background: #cfcfff" | 17 || style="background: #cfcfff" | 14 || style="background: #cfcfff" | 13 || style="background: #cfcfff" | 18 || style="background: #cfcfff" | 11 ||style="background: #efcfff" |DNF ! 0 |- !24. |{{AUS}} [[Jack Doohan]] | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |style="background: #cfcfff" |15 ! |- ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Japonska 2024|JPN]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Číny 2024|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Miami 2024|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2024|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Kanady 2024|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Španielska 2024|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2024|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2024|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2024|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2024|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2024|MEX]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2024|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2024|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="27" | Zdroj:<ref name="ChP">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = FIA | titul = Championship Points | url = https://www.fia.com/sites/default/files/decision-document/2024%20Belgian%20Grand%20Prix%20-%20Championship%20Points.pdf | vydavateľ = fia.com | dátum vydania=2024-07-28 | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Pohár konštruktérov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Tím !! [[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Japonska 2024|JPN]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Číny 2024|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Miami 2024|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2024|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Kanady 2024|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Španielska 2024|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2024|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2024|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2024|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2024|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2024|MEX]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2024|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2024|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! rowspan="2" |1. | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2⁶ | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | 2^PF | style="background: #cfcfff" | 20†³ | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfdfdf" | 2^P | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffdf9f" | 3^PF | style="background: #dfffdf" | 4^F | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #dfffdf" | 4^{3 P} | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 6^{1 P} | style="background: #dfffdf" | 6^F | style="background: #dfffdf" | 10'''^{2 F}''' |style="background: #ffffbf" |1 ! rowspan="2" |666 |- | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 8⁷ | style="background: #cfcfff" | 13^{6 F} | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 2² | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 8² | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #ffdf9f" | 3'''¹''' |style="background: #dfffdf" |10 |- ! rowspan="3" | 2. | rowspan="3" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3^F | style="background: #dfdfdf" | 2^F | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4⁴ | style="background: #ffdf9f" | 3² | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 1^P | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 11⁷ | style="background: #dfffdf" | 14 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3^P | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfdfdf" | 2^P | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffffbf" | 1⁴ | style="background: #ffdf9f" | 3^F | style="background: #dfffdf" | 5³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2'''⁵''' |style="background: #ffdf9f" |3 ! rowspan="3" | 652 |- | style="background: #ffdf9f" | 3 | DNS | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5⁵ | style="background: #dfffdf" | 5⁵ | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffdf9f" | 3⁵ | style="background: #dfffdf" | 5^F | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #cfcfff" | 18† | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfdfdf" | 2² | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #efcfff" | DNF⁵ | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 6'''⁴''' | style="background: #dfdfdf" |2 |- | - | style="background: #dfffdf" | 7 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- ! rowspan="2" | 3. | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]] | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #efcfff" | DNF^P | style="background: #ffffbf" | 1^PF | style="background: #ffffbf" | 1^{1 P} | style="background: #dfdfdf" | 2^{1 P} | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf" | 5^{1 P} | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3¹ | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #ffffbf" | 1^{4 F} | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffffbf" | 1'''⁸''' |style="background: #dfffdf" |6 ! rowspan="2" | 589 |- | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3³ | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 7⁸ | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 7^F | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 17† | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11⁸ | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #efcfff" | DNF |style="background: #efcfff" |DNF |- ! rowspan="2" | 4. | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 9² | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 7^F | style="background: #dfffdf" | 4^F | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 4⁶ | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #efcfff" | DNF⁶ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #cfcfff" | 12'''⁶''' |style="background: #dfffdf" |4 ! rowspan="2" | 468 |- | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #cfcfff" | 17† | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 6⁸ | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 7^F | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3^P | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffffbf" | 1⁴ | style="background: #efcfff" | DNF^P | style="background: #dfffdf" | 8^F | style="background: #000000; color: white" | DSQ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 6⁵ | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 4⁶ | style="background: #ffffbf" | 1^P | style="background: #dfffdf" | 4'''^{3 P}''' |style="background: #dfffdf" |5 |- ! rowspan="2" | 5. | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 7^F | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 18^F | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 7 |style="background: #dfffdf" |9 ! rowspan="2" | 94 |- | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 19† | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | DNS | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #efcfff" | DNF |style="background: #cfcfff" |14 |- ! rowspan="3" |6. | rowspan="3" |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team|Alpine]] | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 10 | DNS | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #ffdf9f" | 3⁷ | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5 |style="background: #dfffdf" |7 ! rowspan="3" | 65 |- | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 18^F | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF |WD |- | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |style="background: #cfcfff" |15 |- ! rowspan="3" | 7. | rowspan="3" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|Haas]] | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #dfffdf" | 10 | DNS | style="background: #dfffdf" | 19† | style="background: #cfcfff" | 11⁷ | style="background: #dfffdf" | 7 | DNS | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 |style="background: #cfcfff" |16 ! rowspan="3" | 58 |- | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 19 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11⁷ | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 8⁸ | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #000000; color: white" | DSQ | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #efcfff" | DNF'''⁷''' |style="background: #cfcfff" |8 |- | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #dfffdf" | 10 | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 12 | - | - | - |- ! rowspan="3" | 8. | rowspan="3" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Taliansko}} [[RB Formula One Team|RB F1 Team]] | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 15⁴ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 18^F | - | - | - | - | - | - ! rowspan="3" | 46 |- | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 7⁸ | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 13 |style="background: #cfcfff" |12 |- | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 14 |style="background: #cfcfff" |17† |- ! rowspan="3" | 9. | rowspan="3" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Williams F1|Williams]] | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 14 | WD | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | - | - | - | - | - | - | - | - | - ! rowspan="3" | 17 |- | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #efcfff" | DNF | DNS | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 15 |style="background: #cfcfff" |11 |- | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF |style="background: #efcfff" |DNF |- ! rowspan="2" | 10. | rowspan="2" style="text-align:left;" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber|Kick Sauber]] | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 8 |style="background: #cfcfff" |13 ! rowspan="2" | 4 |- | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 11 |style="background: #efcfff" |DNF |- ! Poz. !! Tím !! [[Veľká cena Bahrajnu 2024|BHR]]<br>{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|SAU]]<br>{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Austrálie 2024|AUS]]<br>{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Japonska 2024|JPN]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Číny 2024|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Miami 2024|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2024|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2024|MCO]]<br>{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Kanady 2024|CAN]]<br>{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Španielska 2024|ESP]]<br>{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2024|AUT]]<br>{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2024|GBR]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Maďarska 2024|HUN]]<br>{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Belgicka 2024|BEL]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Holandska 2024|NED]]<br>{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2024|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2024|AZE]]<br>{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2024|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2024|USA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2024|MEX]]<br>{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2024|SAP]]<br>{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2024|VGS]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2024|QAT]]<br>{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2024|ABU]]<br>{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="27" |Zdroj:<ref name="ChP" /> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny formuly 1}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2024| ]] [[Kategória:Formula 1 podľa roka|2024]] [[Kategória:Šport v 2024]] hfymeq6sagpwwjzzjong24od7rqlxw1 0 710673 8057722 7999487 2025-07-07T13:18:59Z Nagae Iku 196409 8057722 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Portrét = Pääministeri Orpon ja valtiovarainministeri Purran tiedotustilaisuus finanssipoliittisista säännöistä 18.6.2025 (54598437285)(cropped).jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2025 | Úrad = predseda vlády [[Fínsko|Fínska]] | Poradie = 47. | Rodné meno = Antti Petteri Orpo | Začiatok obdobia = [[20. jún]] [[2023]] | Prezidenti = [[Sauli Niinistö]]<br>[[Alexander Stubb]] | Predchodca = [[Sanna Marinová]] | Úrad2 = Predseda parlamentu Fínska | Predchodca2 = [[Matti Vanhanen]] | Nástupca2 = [[Jussi Halla-aho]] | Koniec obdobia2 = [[20. jún]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[12. apríl]] [[2023]] | Úrad4 = Minister financií Fínska | Premiér4 = [[Juha Sipilä]] | Predchodca4 = [[Alexander Stubb]] | Nástupca4 = [[Mika Lintilä]] | Koniec obdobia4 = [[6. jún]] [[2019]] | Začiatok obdobia4 = [[22. jún]] [[2016]] | Dátum narodenia = {{dnv|1969|11|3}} | Miesto narodenia = [[Köyliö]], [[Fínsko]] | Politická strana = [[Národná koaličná strana]] | Manželka = Niina Kanniainen-Orpo | Deti = 2 | Alma mater = [[Univerzita v Turku]] | Úrad3 = Podpredseda vlády Fínska | Začiatok obdobia3 = [[28. jún]] [[2017]] | Koniec obdobia3 = [[6. jún]] [[2019]] | Premiér3 = [[Juha Sipilä]] | Nástupca3 = [[Mika Lintilä]] | Predchodca3 = Timo Soini | Úrad5 = Predseda [[Národná koaličná strana|Národnej koaličnej strany]] | Začiatok obdobia5 = [[11. jún]] [[2016]] | Predchodca5 = [[Alexander Stubb]] | Úrad6 = Minister vnútra Fínska | Začiatok obdobia6 = [[29. máj]] [[2015]] | Koniec obdobia6 = [[22. jún]] [[2016]] | Premiér6 = [[Juha Sipilä]] | Nástupca6 = Paula Risikko | Predchodca6 = [[Päivi Räsänenová]] }} '''Antti Petteri Orpo''' (* [[3. november]] [[1969]], [[Köyliö]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petteri – About Me | url = https://www.petteriorpo.fi/en/petteri-2/ | dátum prístupu = 2024-02-25 | jazyk = en-GB | dátum archivácie = 2023-09-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230912163212/https://www.petteriorpo.fi/en/petteri-2/ | vydavateľ = Petteri Orpo}}</ref> je [[Fínsko|fínsky]] [[politik]], ktorý od roku 2023 pôsobí ako predseda vlády Fínska a od roku 2016 ako líder [[Národná koaličná strana|Národnej koaličnej strany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finland's parliament backs Petteri Orpo as PM, replacing Sanna Marin | url = https://www.reuters.com/world/europe/finlands-parliament-backs-petteri-orpo-pm-replacing-sanna-marin-2023-06-20/ | dátum vydania = 2023-06-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}</ref> Po parlamentných voľbách v roku 2023 krátko pôsobil aj ako predseda fínskeho parlamentu. V rokoch 2017 až 2019 pôsobil ako podpredseda vlády Fínska, v období 2016 – 2019 zároveň ako minister financií, medzi rokmi 2015 a 2016 ako minister vnútra a od roku 2014 do roku 2015 ako minister poľnohospodárstva a lesníctva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://helsinkitimes.fi/finland/finland-news/politics/10987-raety-orpo-and-toivakka-take-over-ministerial-portfolios.html | titul = Räty, Orpo and Toivakka take over ministerial portfolios | dátum vydania = 2014-06-23 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Helsinki Times | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sipilä’s Government appointed | url = https://valtioneuvosto.fi/en/article/-/asset_publisher/sipilan-hallitus-nimitettiin?_101_INSTANCE_3qmUeJgIxZEK_groupId=10616 | dátum vydania = 2015-05-29 | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum archivácie = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150529174452/http://valtioneuvosto.fi/en/article/-/asset_publisher/sipilan-hallitus-nimitettiin?_101_INSTANCE_3qmUeJgIxZEK_groupId=10616 | vydavateľ = Fínska vláda | jazyk = en}}</ref> Dňa 2. apríla 2023 vyhrala Národná koaličná strana (KOK) vedená Orpom parlamentné voľby s pluralitou 20,8% hlasov a 48 mandátov. Orpo získal vo svojom okrese viac ako 17 000 hlasov. == Raný život a vzdelanie == Antti Petteri Orpo sa narodil 3. novembra 1969 v [[Köyliö]] vo Fínsku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.eduskunta.fi/FI/kansanedustajat/Sivut/947.aspx | titul = Petteri Orpo | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum archivácie = 2023-11-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231128234151/https://www.eduskunta.fi/EN/kansanedustajat/Pages/947.aspx | vydavateľ = Fínsky parlament | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.france24.com/en/europe/20230402-petteri-orpo-finland-s-low-key-conservative-set-to-become-pm | jazyk = en | titul = Finland's conservative leader Orpo set to become Prime Minister | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2024-02-25 | dátum archivácie = 2023-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230409230327/https://www.france24.com/en/europe/20230402-petteri-orpo-finland-s-low-key-conservative-set-to-become-pm | vydavateľ = France24}}</ref> Jeho otec, Hannu Orpo, bol politik a člen KOK. Petteri Orpo obstál fínske matrikulácie a absolvoval školu Köyliön lukio. Neskôr získal magisterský titul v oblasti politických vied z univerzity v Turku. Orpo sa zúčastnil povinnej fínskej štátnej ozbrojenej služby a stal sa rezervným dôstojníkom. Jeho súčasná rezervná hodnosť je kapitán.<ref name=":0" /> == Politická kariéra == === Minister vnútra === [[Súbor:Συναντήσεις_ΑΝΥΠΕΞ_με_Φινλανδούς_αξιωματούχους_στο_γραφείο_Πρωθυπουργού_(Ελσίνκι,_26.02.2016)_(24909825659).jpg|vľavo|náhľad|Orpo s Nikosom Xydakisom vo februári 2016]] Počas svojho funkčného obdobia ako minister vnútra získal Orpo pre jeho riešenie migračnej krízy v roku 2015 podporu od koaličných partnerov v protiimigračnej stane [[Praví Fíni]], ako aj od opozičných zákonodarcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finnish finance minister faces new challenge as party leader | url = https://www.reuters.com/article/us-finland-politics/finnish-finance-minister-faces-new-challenge-as-party-leader-idUSKCN0XV1NW/ | dátum vydania = 2016-05-04 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}</ref> === Minister financií === V máji 2016 Orpo oznámil, že bude na júnovom straníckom sneme Národnej koalície kandidovať na predsedu strany proti súčasnému predsedovi a ministrovi financií [[Alexander Stubb|Alexandrovi Stubbovi]]. V tom čase sa Orpo pripojil ako druhý k poslankyni Eline Valtonenovej, ktorá sa tiež snažila nahradiť Stubba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finnish finance minister faces new challenge as party leader | url = https://www.reuters.com/article/us-finland-politics/finnish-finance-minister-faces-new-challenge-as-party-leader-idUSKCN0XV1NW | dátum vydania = 2016-05-04 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}</ref> Na rozdiel od otvoreného polygota Stubba bol Orpo všeobecne vnímaný ako opatrný hľadač konsenzu s malou skúsenosťou z medzinárodnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROFILE-Finland's Finance Minister Petteri Orpo | url = https://www.reuters.com/article/finland-government-finmin/profile-finlands-finance-minister-petteri-orpo-idUSL8N1990LJ/ | dátum vydania = 2016-06-22 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Reuters | jazyk = en}}</ref> Orpo získal 441,4 hlasov proti Stubbovým 361 a bol tak zvolený ako nový predseda strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.is.fi/kotimaa/art-2000001198700.html | titul = Nyt se ratkesi! Petteri Orpo on kokoomuksen uusi puheenjohtaja – Stubb sivuun | dátum vydania = 2016-06-11 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = ILTA SANOMAT | jazyk = fi}}</ref> Čoskoro oznámil, že vezme Stubbovo miesto ako minister financií,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://yle.fi/uutiset/orpo_nappaa_valtiovarainministerin_salkun__stubbin_uudet_tehtavat_tarkentuvat_myohemmin/8950540 | priezvisko = HARALA | meno = Samuli | titul = Orpo nappaa valtiovarainministerin salkun – Stubbin uudet tehtävät tarkentuvat myöhemmin | dátum vydania = 2016-06-11 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = YLE | jazyk = fi | dátum archivácie = 2023-12-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231225232431/https://yle.fi/a/3-8950540}}</ref> za ktorého bol oficiálne vymenovaný v júni 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://yle.fi/a/3-8977543 | priezvisko = VIRKKUNEN | meno = Jussi | titul = Kokoomuksen ministerivaihdoksille sinetti – presidentti vahvisti nimitykset | dátum vydania = 2016-06-22 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = YLE | jazyk = fi | dátum archivácie = 2023-12-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231219180429/https://yle.fi/a/3-8977543}}</ref> V júni 2017 premiér Juha Sipilä a podpredseda vlády Orpo oznámili, že už nemôžu spolupracovať s tretím koaličným partnerom svojich dvoch strán, [[Praví Fíni|stranou Fínov]], odvolávajúc sa na rozdiely v základných hodnotách v imigračnej politike a politike EÚ. Pre Sipilu aj Orpa boli v hre zásadné reformy zdravotníctva a miestnych samospráv, ktoré boli kľúčové pre ich plán na vyrovnanie verejných financií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forsell | meno = Tuomas | titul = Finnish PM to break up coalition, kick out nationalists | url = https://www.reuters.com/article/us-finland-government/finnish-pm-to-break-up-coalition-kick-out-nationalists-idUSKBN1932AA/ | dátum vydania = 2017-06-12 | dátum prístupu = 2024-02-25 | vydavateľ = Reuters | priezvisko2 = Rosendahl | meno2 = Jussi | jazyk = en}}</ref> Okrem svojich politických rolí v národnej politike predsedal Orpo spolu s Valdisom Dombrovskisom Stretnutiu ministrov hospodárskych a finančných vecí EĽS, ktoré zhromažďuje stredopravicových členov [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]] (EĽS) pred zasadnutiami [[Rada Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti|Rady pre hospodárske a finančné záležitosti]] (ECOFIN). === Opozícia === V decembri 2019 sa Orpo pokúsil o vyslovenie nedôvery vtedajšej vláde.<ref name=":2"> YLE TV1 ''A-studio''. 2019-12-03.</ref> To by potom znamenalo vyhlásenie nových volieb, v ktorých Orpo dúfal vo víťazstvo. Vtedajšiu vládu obvinili z nesprávneho postupu pri reagovaní na problémy na trhu práce. Neskôr odstúpil premiér Antti Rinne a Katri Kulmuniová, vtedajšia predsedkyňa strany stredu sa verejne odmietla pripojiť k plánu predčasných volieb v podaní Národnej koaličnej strany.<ref name=":2" /> === Predseda vlády (2023{{--}}súčasnosť) === ==== Parlamentné voľby v roku 2023 ==== Vo fínskych parlamentných voľbách 2. apríla 2023 zvíťazila [[Strana národnej koalície|Národná koaličná strana]] vedená Orpom. Strana bola na čele prieskumov od polovice roku 2021 a skončila prvá s 20,8% hlasov a 48 kreslami v parlamente, čím sa jej celkový počet kresiel zvýšil o 10.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tässä on illan vaalitulos: Kokoomus kärjessä, PS nousi toiseksi ja SDP jäi kolmanneksi | url = https://yle.fi/a/74-20025410 | vydavateľ = Yle Uutiset | dátum vydania = 2023-04-02 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi}}</ref> Išlo o tretí najvyšší výsledok strany v jej histórii.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://yle.fi/a/74-20025499 | jazyk = fi}}</ref> Orpo začal rokovania o zostavení novej vlády, keď sa týždeň po Veľkej noci zišiel nový parlament a spolu s prezidentom ho vymenovali za hlavného vyjednávača.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petteri Orpo kertoo, miten starttaa hallitusneuvottelut – Lähteekö viestejä SDP:lle tai PS:lle? | url = https://www.kauppalehti.fi/uutiset/petteri-orpo-kertoo-miten-starttaa-hallitusneuvottelut-lahteeko-viesteja-sdplle-tai-pslle/e549b2f6-7655-4e60-b150-2fd625141ab8 | vydavateľ = Tärkeimmät talousuutiset {{!}} Kauppalehti | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi | meno = Minna | priezvisko = Karkkola}}</ref> Orpova kampaň bola založená na znížení [[Dlh verejnej správy|štátneho dlhu]] Fínska a ročného rozpočtového deficitu, ako aj zníženia daní z príjmu. Seba označil ako „fiškálny konzervatívec“.<ref name=":1" /> Orpo bol 12. apríla zvolený parlamentnými frakciami dočasne za predsedu Fínskeho parlamentu, kým nebola vytvorená nová vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://yle.fi/a/74-20027012 | titul = President calls on MPs to cooperate in 'new era' as Finnish Parliament opens | dátum vydania = 2023-04-13 | dátum prístupu = 2024-02-29 | vydavateľ = YLE | jazyk = en}}</ref> 27. apríla bolo oznámené, že Orpo začne rokovania so stranou [[Praví Fíni|Pravých Fínov]] (PS), [[Švédska ľudová strana Fínska|Švédskou ľudovou stranou]] a [[Fínski kresťanskí demokrati|kresťanskými demokratmi]] o vytvorení novej vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.politico.eu/article/finland-far-right-talks-coalition-government-petteri-orpo/ | priezvisko = CAMUT | meno = Nicolas | titul = Finnish far right in talks to join coalition government | dátum vydania = 2023-04-27 | dátum prístupu = 2024-02-29 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> Táto koalícia strán bola potvrdená 15. júna,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.dw.com/en/finlands-conservatives-to-form-coalition-with-far-right-finns-party/a-65933661 | jazyk = en | titul = Finland's conservatives to form coalition with far-right | dátum vydania = 2023-06-15 | dátum prístupu = 2024-02-29 | vydavateľ = DW}}</ref> pričom formácia vlády vrátane mien jej ministrov bola oznámená 17. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.seattletimes.com/business/finlands-conservative-party-picks-ministers-for-right-wing-coalition-government/?amp=1 | priezvisko = TANNER | meno = Jari | titul = Finland’s conservative party picks ministers for right-wing coalition government | dátum vydania = 2023-06-18 | dátum prístupu = 2024-02-29 | vydavateľ = The Seattle Times | jazyk = en}}</ref> Jeho strana získala v kabinete osem pozícií, Praví Fíni sedem (vrátane ministerstiev financií, vnútra a spravodlivosti), zatiaľ čo si Švédska ľudová strana a kresťanskí demokrati rozdelili zvyšných päť. Je to najpravicovejšia vláda Fínska od konca druhej svetovej vojny a je to súčasne jeden z mála prípadov od návratu mieru, kedy jedna strana fínskeho politického spektra bola schopná vytvoriť vládu samostatne. ==== Obdobie ==== [[Súbor:EPP_Summit,_29_June,_Brussels_(53285946272).jpg|náhľad|Orpo s predsedkyňou Európskej komisie [[Ursula von der Leyenová|Ursulou von der Leyenovou]] na summite [[Európska ľudová strana|EĽS]] 29. júna 2023]] [[Súbor:Prime Minister Orpo in Kyiv, Ukraine 23.8.2023 (53136637353).jpg|náhľad|Orpo s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]], 23. augusta 2023]] Petteri Orpo sa stal predsedom vlády Fínska 20. júna 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fínsky parlament potvrdil nového premiéra Petteriho Orpa | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/finsky-parlament-potvrdil-noveho-premi/722724-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-06-20 | dátum prístupu = 2024-02-29 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Vláda za svoju prioritu označila zníženie verejných výdavkov. Orpo oznámil zníženie štátneho rozpočtu o 6 miliárd eur, pričom uviedol, že najväčším nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje Fínsko, je „dlhová kríza“ (vtedy 74% HDP) a reformy, z ktorých niektoré „budú bolieť“.<ref>{{Citácia periodika|titul=In Finland, the right will tighten migration policy|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/06/18/in-finland-the-right-will-tighten-migration-policy_6033491_4.html|periodikum=Le Monde|dátum=2023-06-18|dátum prístupu=2024-02-29|jazyk=en|priezvisko=Hivert|meno=Anne-Françoise|miesto=Malmö}}</ref> Koalícia vsádza na bezprecedentné krátenie sociálnych dávok. Sprísnia sa napríklad podmienky poberania [[Podpora v nezamestnanosti|podpory v nezamestnanosti]], zavedie sa jednodňová čakacia lehota pri nástupe na pracovnú neschopnosť (PN) a obmedzí sa prístup k príspevku na bývanie. Okrem toho sa obmedzí právo na štrajk a zavedie sa pokuta za neoprávnené zastavenie práce. Vládna dohoda tiež umožňuje jednoduchšie prepúšťanie a využívanie zmlúv na dobu určitú a zároveň zvyšuje investície do odborného vzdelávania.<ref>{{Citácia periodika|titul=In Finland, the right will tighten migration policy|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/06/18/in-finland-the-right-will-tighten-migration-policy_6033491_4.html|periodikum=Le Monde|dátum=2023-06-18|dátum prístupu=2024-02-29|jazyk=en|priezvisko=Hivert|meno=Anne-Françoise|miesto=Malmö}}</ref> Zamestnávatelia tieto oznámenia privítali, v programe vidia reformy, ktoré „požadovali už desaťročia“, ale odbory reformy odsúdili ako „útok na zamestnancov“. Zatiaľ čo stredoľavé a ľavicové strany tiež odsúdili „náročný program, najmä pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami“ ([[Sanna Marinová]]) a „najprotirobotníckejšiu vládu vo fínskej histórii“ ([[Li Anderssonová]]), líderka strany Praví Fíni [[Riikka Purra]] vyhlásila, že „nevidí žiadne rozdiely medzi záujmami zamestnávateľov a zamestnancov“.<ref>{{Citácia periodika|titul=In Finland, the right will tighten migration policy|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/06/18/in-finland-the-right-will-tighten-migration-policy_6033491_4.html|periodikum=Le Monde|dátum=2023-06-18|dátum prístupu=2024-02-29|jazyk=en|priezvisko=Hivert|meno=Anne-Françoise|miesto=Malmö}}</ref> Pokiaľ ide o imigráciu, podmienky prijímania budú obmedzené. Azyl sa už nebude udeľovať dočasne a na žiadosť o povolenie na trvalý pobyt sa bude vyžadovať šesťročný pobyt vo Fínsku. Zjednotenie rodiny a prístup k naturalizácii budú obmedzené. Okrem toho krajina v rámci relokačného systému prijme len 500 utečencov ročne v porovnaní s 1 050 v súčasnosti. Pracovníci z radov prisťahovalcov už nebudú mať rovnaké spoločenské práva ako osoby s trvalým pobytom a v prípade prepustenia budú musieť krajinu opustiť do troch mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|titul=In Finland, the right will tighten migration policy|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/06/18/in-finland-the-right-will-tighten-migration-policy_6033491_4.html|periodikum=Le Monde|dátum=2023-06-18|dátum prístupu=2024-03-07|jazyk=en|priezvisko=Hivert|meno=Anne-Françoise}}</ref> Počas prvého mesiaca jeho kabinetu došlo k početným škandálom týkajúcim sa minulých spisov ministrov PS vrátane podpredsedkyne vlády [[Riikka Purra|Riikky Purry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Perussuomalaiset {{!}} Rasistista kieltä Halla-ahon vieraskirjassa viljellyt ”riikka” näyttää olevan Riikka Purra – ”Olen ilmaissut itseäni tavoilla, joita en nykyään hyväksyisi” | url = https://www.hs.fi/politiikka/art-2000009709571.html | vydavateľ = Helsingin Sanomat | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.hs.fi/politiikka/art-2000009695963.html | priezvisko = Paananen | meno = Veera | titul = Ministeri Ville Tavio on puhunut väestön­vaihdosta useita kertoja edus­kunnassa | dátum vydania = 2023-07-03 | dátum prístupu = 2024-03-07 | vydavateľ = HS | jazyk = fi}}</ref> Škandál okolo nacistického žartovania a potenciálneho prepojenia na [[Neonacizmus|neonacistické]] organizácie ministra hospodárstva [[Vilhelm Junnila|Vilhelma Junnilu]] viedli k jeho rezignácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.is.fi/politiikka/art-2000009689950.html | jazyk = fi | titul = Vilhelm Junnila eroaa | dátum vydania = 2023-06-30 | dátum prístupu = 2024-03-07 | vydavateľ = IS}}</ref> Švédska ľudová strana Fínska kritizovala Orpa za príliš slabé vedenie počas Junnilovho škandálu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RKP:ssä toivotaan jämäkämpää johtajuutta pääministeri Orpolta | url = https://www.iltalehti.fi/politiikka/a/fa606447-3697-436d-b519-a0ad29b89efd | vydavateľ = www.iltalehti.fi | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi}}</ref> Vedenie Orpa medzi rôznymi spormi bolo tiež spochybňované a kritizované vo fínskych a medzinárodných médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pääkirjoitus {{!}} Orpo johtaa hallitusta silmät kiinni | url = https://www.hs.fi/paakirjoitukset/art-2000009716306.html | vydavateľ = Helsingin Sanomat | dátum vydania = 2023-07-13 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pääkirjoitus: Petteri Orpon hallituksen suurin haaste voi olla Orpo itse | url = https://www.is.fi/paakirjoitus/art-2000009698090.html | vydavateľ = Ilta-Sanomat | dátum vydania = 2023-07-04 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi | priezvisko = IS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saksan toiseksi suurin sanomalehti ryöpyttää Orpoa: "Tehnyt maalleen valtavaa vahinkoa" | url = https://www.iltalehti.fi/ulkomaat/a/b14a1c3f-d824-4c47-8932-53c599319c4e | vydavateľ = www.iltalehti.fi | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = fi | priezvisko = Himanen | meno = Jari}}</ref> Orpo odsúdil činy [[Hamás]]u, jeho vojny proti Izraelu v roku 2023 a vyjadril svoju podporu [[Izrael]]u a jeho právu na sebaobranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finnish leaders defend abstention in UN vote on Gaza ceasefire | url = https://yle.fi/a/74-20057501 | vydavateľ = News | dátum vydania = 2023-10-28 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = en}}</ref> == Iné aktivity == [[Súbor:EPP_Summit_Brussels,_March_2019_(47382614492).jpg|náhľad|Orpo s nemeckou kancelárkou [[Angela Merkelová|Angelou Merkelovou]] na summite [[Európska ľudová strana|EĽS]] v Bruseli 21. marca 2019]] === Organizácie Európskej únie === * [[Európska investičná banka]] (EIB), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petteri Orpo, new Governor for Finland | url = https://www.eib.org/en/press/news/petteri-orpo-new-governor-for-finland | vydavateľ = European Investment Bank | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = en | dátum vydania = 2016-06-22}}</ref> * [[Európsky mechanizmus pre stabilitu]] (ESM), člen Rady guvernérov (2016 – 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petteri Orpo | url = https://www.esm.europa.eu/board-of-governors/esm/petteri-orpo | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2024-03-07 | dátum archivácie = 2019-04-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190404145837/https://www.esm.europa.eu/board-of-governors/esm/petteri-orpo | vydavateľ = [[Európsky mechanizmus pre stabilitu]]}}</ref> === Medzinárodné organizácie === * [[Ázijská infraštruktúrna investičná banka]] (AIIB), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Board of Governors | url = https://www.aiib.org/en/about-aiib/governance/board-governors/index.html | vydavateľ = www.aiib.org | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = en}}</ref> * [[Európska banka pre obnovu a rozvoj]] (EBOR), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EBRD Shareholders and Board of Governors | url = https://www.ebrd.com/shareholders-and-board-of-governors.html | dátum prístupu = 2024-03-07 | vydavateľ = EBOR | jazyk = en}}</ref> * Člen spoločného výboru pre rozvoj Svetovej banky a MMF (2018 – 2019) * Multilaterálna agentúra pre investičné záruky (MAIZ), [[Skupina Svetovej banky]], ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) * Severská investičná banka (SIB), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) * [[Svetová banka]], ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|en|Petteri Orpo|1208282404}} {{Európska rada}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Orpo, Petteri}} [[Kategória:Fínski politici]] [[Kategória:Ministri financií Fínska]] [[Kategória:Predsedovia vlády Fínska]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] 7obbn13stb2ihxpuysgbga1309i3i54 0 711855 8058082 7916117 2025-07-08T10:37:53Z Andrej-airliner 43530 8058082 wikitext text/x-wiki [[Súbor:B-24 Liberators over Bratislava, Slovakia on 16 June 1944.jpg|thumb|[[Bombardovacie lietadlo|Bombardéry]] [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] [[15. americká letecká armáda|15. leteckej armády]] [[United States Army Air Forces|USAAF]] nad [[Bratislava|Bratislavou]], 16. jún 1944]] [[Súbor:December 1944, Prešov po bombardovaní 20 Slovakia 2.jpg|thumb|[[Prešov]] po [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom nálete]] z 20. decembra 1944]] Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] sa [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] zapojilo do viacerých konfliktov, v dôsledku čoho sa slovenské územie (ktorého južné oblasti boli v dôsledku [[Viedenská arbitráž|viedenskej arbitráže]] pričlenené k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]) stalo terčom [[letecký nálet|leteckých náletov]]. == Letecké sily podnikajúce nálety na územie Slovenska== Už počas [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|Malej vojny]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] [[Maďarské vzdušné sily|Maďarské kráľovské letectvo]] [[Nálet na Spišskú Novú Ves|napadlo]] letisko v [[Letisko Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]].<ref name="Mičianik">{{Citácia knihy |titul=Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 - 1939 |priezvisko=Mičianik |meno=Pavel |odkaz na autora=Pavel Mičianik |vydanie=1 |vydavateľ=DALI-BB s.r.o. |miesto=Bratislava |rok=2019 |isbn=978-80-8141-203-5}}</ref>{{rp|347-350}} Počas [[Poľská_obranná_vojna_(1939)|invázie do Poľska]] k bombardovaniu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] nedošlo. Po [[Operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] ZSSR vojnu. [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|bombardovali]] [[Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Boje sa ale preniesli na sovietske územie a ďalšie sovietske nálety začali až v roku [[1944]],<ref name="Krajkovic">{{Citácia knihy | priezvisko = Krajkovič | meno = Ján | priezvisko2 = Čorba | meno2 = Jozef | priezvisko3 = Švorc | meno3 = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = | vydanie = | vydavateľ = UNIVERSUM-EU, s. r. o. | miesto = Prešov | rok = 2019 | url = https://www.szpb.sk/arte-content/uploads/2019/11/2019-V-boji-za-slobodu-www.pdf | isbn = 978-80-89946-10-5 | kapitola = Z vojenských dejín Prešova v rokoch 1939 – 1945 | strany = 68 – 70 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200127105400/https://www.szpb.sk/arte-content/uploads/2019/11/2019-V-boji-za-slobodu-www.pdf | dátum archivácie = 2020-01-27 }}</ref> kedy sa front preniesol na Slovensko. Koncom roka [[1941]] sa Slovensko pripojilo k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásilo vojnu Spojeným štátom]]. Maďarsko učinilo podobne. V dôsledku tohto kroku zahájili [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] v roku 1944 strategické bombardovanie Slovenska{{--}}územia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] aj južných slovenských území pripojených k Maďarsku. Ich cieľom boli najmä rafinérie [[ropa|ropy]],<ref name="gov-16-jun-1944-bombardovanie-bratislavy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lacko | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 16. jún 1944 - Bombardovanie Bratislavy | url = https://www.upn.gov.sk/sk/16-jun-1944---bombardovanie-bratislavy/ | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> vojenské letiská a železničná infraštruktúra. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] [[29. august|29. augusta]] 1944 dochádzalo náletom ako zo strany nemeckých síl, tak zo strany povstalcov podporovaných aj [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|Prvým česko-slovenským samostatným stíhacím leteckým plukom]] presunutým na povstalecké územie zo Sovietskeho zväzu.<ref name="slovenske-letectvo-1944-1945">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Klabník | meno2 = Viliam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské letectvo 1944-1945 | vydanie = 1 | vydavateľ = Magnet press | miesto = &#x5B;Bratislava&#x5D; | rok = 2003 | počet strán = 246 | url = | isbn = 80-89169-00-7 | kapitola = Prvý čs. stíhací letecký pluk v SNP | strany = 131 – 132 | jazyk = }}</ref> Po potlačení povstania pokračovalo strategické bombardovanie zo strany USA, ako aj nálety [[Vzdušné sily ZSSR|sovietskych vzdušných síl]] a na ich strane bojujúceho [[Rumunské vzdušné sily|rumunského letectva]] až do úplného oslobodenia územia Slovenska. == Obete == Pri [[letecký nálet|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Väčšina obetí prišla o život na južnom Slovensku v dôsledku [[Viedenská arbitráž|viedenskej arbitráže]] pričleneného počas vojny k Maďarsku, kde len nálety na [[Nové Zámky]] mali asi 2-tisíc a podľa niektorých prameňov až 4-tisíc obetí. Na území vojnovej Slovenskej republiky boli stovky obetí v Američanmi [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|bombardovanej Bratislave]] [[16. jún]]a 1944 a v Sovietmi [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|bombardovanom Prešove]] [[20. december|20. decembra]] 1944 a [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitre]] [[26. marec|26. marca]] 1945. == Chronologický zoznam významných náletov == {| class="wikitable" style="text-align: left" |- bgcolor="#cccccc" ! style="text-align: left;background:#B0C4DE" |Dátum ! style="text-align: left;background:#B0C4DE" |Miesto ! style="text-align: left;background:#B0C4DE" |Cieľ ! style="text-align: left;background:#B0C4DE" |Napadnutý štát ! style="background:#B0C4DE" |Útočník |- | [[24. marec]] [[1939]] || [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]] || vojenské letisko || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Maďarské vzdušné sily|Maďarské kráľovské letectvo]] |- | [[26. jún]] [[1941]] || [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] || || [[Súbor:Flag of Hungary (1920–1946).svg|22px|Vlajka Maďarského kráľovstva|border]] [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] || údajne [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Vzdušné sily ZSSR|Vzdušné sily Červenej armády]] |- | [[16. jún]] [[1944]] || [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]] || rafinéria [[Apollo (podnik)|Apollo]] || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[26. jún]] [[1944]] || [[Pohotovostná letka#Zánik|Viedeň]]{{#tag:ref|Nálet na [[Viedeň]] 26. júna 1944 nezasiahol územie Slovenska, no proti bombardérom [[15. americká letecká armáda|15. leteckej armády]] [[United States Army Air Forces|USAAF]] zasahovala aj [[Pohotovostná letka]] [[Slovenské vzdušné zbrane|Slovenských vzdušných zbraní]], ktorá pre [[Pohotovostná letka#Zánik|ťažké straty]] utrpené pri tomto nálete fakticky prestala existovať a jej preživší členovia sa znova stali príslušníkmi letky 13, v rámci ktorej sa venovali už len výcviku. Po 26. júni 1944 už nikdy nevzlietla proti americkým bombardérom a stíhačkám.|group=pozn.}} || priemyselné podniky || {{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[7. júl]] [[1944]] || [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]] || závody Herman Göring Waffenwerke || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[20. august]] [[1944]] || [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]] || rafinéria ropy || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[10. september]] [[1944]] || [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944|Tri Duby]] || letisko || {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] || {{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] |- | [[13. september]] [[1944]] || [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]] || železničný uzol || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[18. september]] [[1944]] || [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944|Piešťany]] || vojenské letisko || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] |- | [[20. september]] [[1944]] || [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Nový Dvor]] || vojenské letisko || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[20. september]] [[1944]] || [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944|Bratislava]] || rafinéria [[Apollo (podnik)|Apollo]] || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[7. október]] [[1944]] || [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]] || železničný uzol || {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[7. október]] [[1944]] || [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944|Nové Zámky]] || železničný uzol || {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[14. október]] [[1944]] || [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944|Bratislava]] || železničný uzol, most cez [[Dunaj]] || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[14. október]] [[1944]] || [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944|Komárno]] || most cez [[Dunaj]] || {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[14. október]] [[1944]] || [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944|Nové Zámky]] || železničný uzol || {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[6. december]] [[1944]] || [[Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944|Bratislava, Sládkovičovo]] a [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]] || železničný uzol || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[20. december]] [[1944]] || [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]] || || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Vzdušné sily ZSSR|Vzdušné sily Červenej armády]] |- | [[21. február|21.]]{{--}}[[22. február]] [[1945]] || [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945|Bratislava]] || kasárne, železničná stanica, vojenské [[Letisko Vajnory|letisko Vajnory]] || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Vzdušné sily ZSSR|Vzdušné sily Červenej armády]] |- | [[14. marec]] [[1945]] || [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]] || železničný uzol || {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |- | [[26. marec]] [[1945]] || [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]] || || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|22px|border]] [[Vzdušné sily ZSSR|Vzdušné sily Červenej armády]] |- | [[26. marec]] [[1945]] || [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]] || železničný uzol || {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] || {{Minivlajka|USA (1912-1959)}} [[United States Army Air Forces|Armádne vzdušné sily USA]] |} == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} {{Portál|História||Letectvo}} [[Kategória:Bombardovanie Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Strategické bombardovanie]] 21p34s1rt1615at8ac68sck9fzfs2aj 0 713844 8058022 8037024 2025-07-08T06:23:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058022 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} [[File:BAZ MNA.JPG|thumb|BAZ MNA 900]] '''BAZ MNA''' je interné označenie pre projekt '''M'''alého '''N'''ákladného '''A'''utomobilu, resp. úžitkového vozidla do 3,5 t, vyvíjaného vo [[BAZ|VMV BAZ]] (Bratislavské Automobilové Závody) v 80. rokoch. Mal dve vývojové etapy MNA 900 a MNA 1000, pričom číslo udávalo nosnosť v kg. == Predchodca == Po zrušení projektu výroby [[Alfa Romeo]] v [[Bratislava|Bratislave]] a následnom zlyhaní aj jeho náhrady Škoda 720,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Skoda 720|url=https://auta5p.eu/lang/en/katalog/auto.php?idf=Skoda-720-Sedan-I-2-26562}}</ref> začali od roku 1973 vo vývojovom stredisku [[BAZ]], pracovať na novom type dodávkového automobilu s nosnosťou 1,25 t, s interným označením '''M8'''. [[BAZ]] mali byť zapojené do projektu spoločného auta s NDR (v Československu pod názvom Škoda 760, v NDR RGW-Auto) výrobou podvozkových komponentov pre celú produkciu, výrobou osobných automobilov radu 760 a výrobou dodávkových automobilov (M8), ktoré mali poháňať motory z tohto projektu. Jednalo sa o benzínové motory vo verzii 1,5 l a 1,7 l. V Bratislave boli postavené prototypy všetkých základných verzií: van, valník, mikrobus a kombi. Tvarové riešenie karosérií realizoval Ivan Poplavskyj z VMV. Vzhľadom na meškajúci vývoj v [[Škoda Auto| AZNP]], bolo po úspešnom odskúšaní prototypov uvažované o spustení sériovej výroby dočasne s motorom [[VAZ 2103|Lady 1500]]. Toto riešenie sa nepodarilo presadiť a pre finančné a technické zlyhanie projektu spoločného auta na oboch stranách, v [[NDR]] aj [[ČSSR]], prišlo k zastaveniu vývoja Škoda 760. Dôsledkom toho, prišla dodávka M8 o pohon a projekt bol z nadriadených orgánov v roku 1979 zrušený. Prežiť sa podarilo valníku (prestavaný na odťahovku) a kombi, ktoré zostali ako služobné vozidlá vo VMV. Ostatné prototypy boli zošrotované. == MNA 900 == Na začiatku 80tich rokov dostala BAZka zadanie na vývoj a neskoršiu výrobu ľahkého dodávkového vozidla o nosnosti 450kg ([[Škoda 120#Prototypy| BAZ Furgonet]]), úžitkového vozidla o nosnosti 900kg a stredného nákladného automobilu [[Devín (auto)| BAZ Devín]]. Z druhého menovaného vzišiel projekt MNA 900. Malo sa jednať o moderný úžitkový automobil v rôznych karosárskych verziách, ktorý mal zdieľať s projektom Škoda 780 motor o objeme minimálne 1,5L. Mal byť naviazaný na päťstupňovú prevodovku BAZ a poháňať predne, alebo všetky štyri kolesá. Postavených bolo viacero prototypov, minimálne jeden vo verzii 4x4. Navzájom sa odlišovali nielen karosárskym vyhotovením, ale aj pohonom a interiérom. Postupne, ako pribúdali dodávatelia dielov a príslušenstva pre projekt Š781, mali neskoršie prototypy okrem typických predných svetiel, aj iné zadné svetlá, spätne zrkadlá a prvky interiéru. (údaj o čelnom skle z Favorita z českých zdrojov nie je pravdivý) Tieto vozidlá mali mierne pozmenený dizajn prednej časti (zjavný súbeh dizajnéra Milana Bíroša s projektom Devín) a jeden centrálny stierač čelného skla. Minimálne jeden prototyp (5COM) poháňal motor Škoda 781 OHV, určený pre budúci Favorit. V polovici dekády už bolo zrejme, že [[Škoda Auto| AZNP]] nie je schopná ani technicky, ani finančne rozbehnúť výrobu motora 780.15 a zastaraný motor z Favorita, pôvodom zo Škody [[Škoda 1000 MB| 1000 MB]], bude pre dodávku s nosnosťou 900kg nepostačujúci (pozn: motor Škoda 781.135 – 1,29l, 43kW bez -/40kW s katalyzátorom). V podstate sa zopakovala situácia z projektu dodávky '''M8''', preto sa BAZka obrátila za hranice Československa. Už v roku 1988 prebehli na verejnosti informácie, že projekt MNA bude ďalej pokračovať v spolupráci s automobilkou '''AZLK'''. Tá v tom čase stavala nové haly motorárne pre novovyvinutú generáciu zážihových aj vznetových motorov s objemom od 1,5 až 2,0L. Určené mali byť pre Moskvič 2141 Aleko. AZLK sa taktiež snažila o rozšírenie ponuky modelov vlastným MPV ('''Arbat''') a preto vzájomná spolupráca s BAZkou, ktorá mala hotovú, naozaj modernú dodávku, mala byt obojstranne prospešná. Tlak z centrálnych orgánov na BAZku však bol najmä na dodávky dielov pre výrobu Favorita, nie na urýchlenie sériovej výroby MNA. A termín nábehu sa odsúval na začiatok roku 1992. == MNA 1000 == Napriek spoločensko-politickým zmenám, ktoré prebiehali od konca roka 1989, sa na projekte MNA pokračovalo. Projekt, ktorý už nebol naviazaný na AZNP, bol v obdivuhodne krátkom čase úplne prepracovaný a dizajnér [[Milan Bíroš]] vytvoril moderný, nadčasový dodávkový automobil. Prototypy boli vybavené novými motormi z AZLK s pohonom predných kolies. Na verejnosti sa objavili v roku 1991 vo verziách dvojmiestneho VANu a 8-miestneho mikrobusu. Už vtedy vládla v PVÚ BAZ (pozn.: Podnikový vývojový ústav, premenované VMV BAZ) skepsa o pokračovaní tohto projektu. Z viacerých parametrov, ktoré prispeli ku koncu PVÚ (VMV) BAZ a ich projektu MNA 1000 bol najzásadnejší odpredaj materskej automobilky BAZ v Devínskej Novej Vsi automobilke Volkswagen. Bohužiaľ, MNA 1000 sa nehodila do portfólia VW, pretože nová FWD dodávka T4 sa práve rozbiehala v sériovej produkcii (1991). AZLK sa ešte snažila prevziať projekt MNA1000 / Moskvič 3733,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moskvič 3733|url=https://drive2.ru/b/1609732}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> , ale spoločensko-politicko-hospodárska situácia v Rusku v 90tich rokoch nebola tomu naklonená. Projekt MNA v automobilke BAZ bol definitívne zastavený v roku 1992. Podľa zistených údajov boli vyrobené 4 prototypy (5?), 2 dvojmiestne VANy a 2 presklenné mikrobusy. MNA 1000, biely VAN – Múzeum dopravy Bratislava MNA 1000, bordový mikrobus – Múzeum AZLK, ako Moskvič 3733 MNA 1000, šedý mikrobus – súkromný majiteľ MNA 1000, šedý VAN - ? , presklenné bočné dvere Technické parametre (údaje pre MNA1000 / AZLK3733): D / Š / V – 4850 / 1890 / 1925 mm Rozchod kolies vpredu / vzadu – 1620 / 1620 mm Rázvor náprav 2900 mm Nosnosť mikrobus/van – 1550 / 1200 kg Motor – AZLK 21414, R4 zážihový, OHC, 1795 ccm Výkon - 70kW / 5800ot/min, 147Nm / 2800 ot/min Max rýchlosť – 155kmh Spotreba – 6,8l / 100km == Poznámky == Počet vyrobených prototypov MNA900 nie je potvrdený. Tento údaj sa často zamiena s počtom vyrobených MNA450, alebo MNA1000 – oba po 4ks (resp. MNA450 – 1+2+1, MNA1000 – 1+3) Niektoré nepotvrdené informácie uvádzajú, že jeden z MNA 1000 bol vybavený zážihovým motorom AZLK 1600ccm (šedý mikrobus?) Projekt MNA 450 ('''[[Škoda 120#Prototypy|BAZ Furgonet]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=BAZ Furgonet|url=https://auta5p.eu/katalog/baz/skoda_742f_01.php}}</ref>) bol ukončený z dôvodu hlavného zamerania BAZ na vývoj a zavedenie do výroby MNA900 a STA/SNA Devín. Poukazovanie na nevhodnosť koncepcie úžitkového vozidla s motorom vzadu z českej strany, ako na hlavný problém, vyvracia fakt, že napríklad Volkswagen (T3) a Fiat (F900) takéto vozidlá sériovo vyrábali. Aj samotná AZNP zaviedla následne do ponuky model Š105 SP - sedan 742 s motorom vzadu. Pre Furgonet bola pripravená verzia PP, zhodná s projektom modernizácie Š 743 – '''[[BAZ Locusta]]'''. Motor s prevodovkou z projektu Š780 však v tom čase ešte nebol k dispozícii. BAZ Furgonet mal byť dočasná čiastočná náhrada nevhodnej, archaickej Škody 1203 s "nulovými" nákladmi na vývoj a rýchlym nábehom do malosériovej výroby. Hlavným dôvodom nezavedenia projektov [[BAZ MNA|MNA 900]] a [[Devín (auto)|STA/SNA Devín]] v [[BAZ]] (oba 1988), bolo finančné vyčerpanie štátu na vývoj a zavedenie výroby osobného vozidla Škoda 780 s predným pohonom vrátane neuskutočnených predošlých projektov Škoda 760 a Škoda 720, ktoré bolo prioritou strany [[KSČ]] a vlády [[ČSSR]] (uznesenie 228, 12/1982). Vývoj Favorita 781 stál nie menej, ako 2,5 miliardy Kčs. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[BAZ]] * [[BAZ Locusta]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]] * [[Devín (auto)|BAZ Devín]] == Zdroje == * Ivan Schuster, Ján Oravec – VÝVOJ MOTROVÝCH VOZIDIEL V BRATISLAVE, MOTor, ISBN 80-85520-04-04 * Ivan Skoda – Dodavkove automobily z BAZKY, Trucker 6/96 s.54 (pozn.M8) * A.Javorský – Pekné (a najmä) potrebné!, stop, auto-moto revue 6/89 s.4-5 (pozn.MNA 900) [[Kategória:Úžitkové automobily]] [[Kategória:Automobily BAZ]] acze8y2jhwsl6agm2l6q0zfdm88owfd 0 717338 8057942 8057474 2025-07-07T21:30:06Z Fillos X. 212061 odobratá [[Kategória:Emmanuelle]] pomocou použitia HotCat 8057942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = Emmanuelle | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Pôvodný názov = Emmanuelle | Iný názov = Emanuelle | Autor myšlienky = | Predloha = [[Emmanuelle Arsan]] (kniha) | Počet dielov série = 7 ([[filmové dielo|pôvodné filmy]])<br>7 ([[Televízny film|TV filmy]]) | Prvý diel série = ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'' {{Small|([[1974]])}} | Posledný diel série = ''[[Emmanuelle (film z roku 2024)|Emmanuelle]]'' {{Small|([[2024]])}} | Podobné série = [[Black Emanuelle]] | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvodný jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[1974]]{{--}}[[1993]], [[2024]] | Produkcia = [[Yves Rousset-Rouard]] ([[1974]]{{--}}[[1978]])<br>[[Alain Siritzky]] ([[1984]]{{--}}[[1993]]) | Žáner = [[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]] | Herci a postavy = Emanuela ([[Sylvia Kristel]], Mia Nygren, Monique Gabrielle, Natalie Uher, Annie Bellac, [[Noémie Merlant]]) | Réžia = [[Just Jaeckin]], [[Francis Giacobetti]], [[François Leterrier]], [[Francis Leroi]], [[Iris Letans]], [[Walerian Borowczyk]], [[Bruno Zincone]], [[Jean Rollin]], [[Audrey Diwan]] | Hlavná zvučka = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''Emmanuelle''' (alebo niekedy aj '''Emanuelle''') je [[Filmová séria|séria]] prevažne [[Francúzsko|francúzskych]] [[Erotický film|erotických]] filmov a televíznych filmov, ktorých hlavná postava [[Emanuela (postava)|Emanuela]] je inšpirovaná [[Román|románom]], ktorý napísala [[Emmanuelle Arsan]] vo svojom prvom románe ''[[Emmanuelle (román)|Emmanuelle]]'' z roku [[1959]]. Postavu Emmanuelle využilo aj mnoho ďalších autorov a vzniklo množstvo podobných projektov.<ref>{{Citácia periodika|titul=My kind of woman|url=https://www.theguardian.com/film/2000/dec/15/filmcensorship.culture|periodikum=The Guardian|dátum=2000-12-15|dátum prístupu=2024-08-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alex|priezvisko=Cox}}</ref> == História == Táto postava sa prvýkrát objavila v podobe [[Erika Blanc|Eriky Blancovej]] v talianskom filme ''Io, Emmanuelle'' z roku [[1969]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Io, Emmanuelle | url = https://www.imdb.com/title/tt0123916/ | dátum vydania = 1969-09-11 | dátum prístupu = 2024-08-11 | poznámka = Translated title: A Man for Emmanuelle IMDb ID: tt0123916 event-location: Italy}}</ref> === 1974{{--}}1977 === V roku [[1974]] bol román predmetom filmovej adaptácie ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'' s [[Holandsko|holandskou]] herečkou [[Sylvia Kristel|Sylviou Kristel]], ktorá je najznámejšou herečkou danej postavy. Film produkoval [[Yves Rousset-Rouard]] a režíroval [[Just Jaeckin]]. Snímka mala veľký medzinárodný úspech čo podnietilo tvorcov k ďalším pokračovaniam. V [[Paríž|Paríži]] zostal film premietaný v [[Kino|kinách]] na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] takmer trinásť rokov s anglickými titulkami, videlo ho okolo deväť miliónov divákov vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Film s rozpočtom 2,4 milióna vtedajších [[Frank (mena)|frankov]] zarobil vyše 100 miliónov frankov.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sur le tournage du 2ème opus d'Emmanuelle - Spécial Cinéma (1975) | url = https://www.youtube.com/watch?v=W-HAD0R2Xfw | dátum vydania = 2023-03-18 | dátum prístupu = 2024-08-11 | priezvisko = Les archives de la RTS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle : une série sur l'actrice Sylvia Kristel est en préparation | url = https://www.cineserie.com/news/series/emmanuelle-une-serie-sur-lactrice-sylvia-kristel-est-en-preparation-3587917/ | vydavateľ = CinéSérie | dátum vydania = 2020-07-02 | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr-FR}}</ref> V roku [[1975]], keď sa pracovalo na druhom pokračovaní ''[[Emmanuella – antipanna]]'', taliansky producent [[Mario Mariani]] sa pokúsil využiť túto príležitosť a spravil z druhotriednej herečky hrdinku nového seriálu ''[[Emanuelle nera]]'' (čierna Emanuela). Mariani sa odlišuje odstránením ''m'' z pôvodného názvu francúzskej série. V [[Taliansko|Talianskej]] sérii hrá [[Laura Gemser|Laurou Gemser]], herečka zmiešaných rás [[Indonézia|indonézskeho]] pôvodu, ktorá sa objavila aj v malej úlohe masérky v ''Emmanuelle 2''. Film ''Emmanuella – antipanna'' videlo vo Francúzsku vyše dva milióny divákov a jeho rozpočet bol medzi 8 až 10 miliónmi frankov.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = October 2022 – Nicholas Diak's Homepage | url = https://nickdiak.com/2022/10/ | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en-US}}</ref> Tretí film ságy ''[[Zbohom, Emmanuella]]'' je posledný, ktorý produkuje Yves Rousset-Rouard a spoločnosti [[Parafrance]] a [[Trinacra Films]]. Dielo videlo necelý milión návštevníkov a zaznamenal už nižší úspech čím pôvodnú trilógiu uzavrel. === 1984{{--}}1993 === Po sedemročnej pauze vznikol v roku [[1984]] štvrtý diel ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'', ktorého nadväznosť na predošlé časti bola iba minimálna. Produkoval ho [[Alain Siritzky]] za účasti ASP (Alain Siritzky Production<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ASP - Alain Siritzky Productions [FR] - Production Companies | url = https://cineuropa.org/en/prodcompany/8030/ | vydavateľ = Cineuropa - the best of european cinema | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en}}</ref>), vlastnej produkčnej spoločnosti. Film so Sylviou Kristel a [[Mia Nygren]] v rolách Emanueli ťažil zo svojej povesti a v kinách ho videlo niečo cez milión divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 4 | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=44650.html | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> Kvôli nižším rozpočtom a tým aj horšej kvalite spravovania boli ďalšie opusy série (''Emmanuelle 5'', ''Emmanuelle 6'' a ''Emmanuelle au 7ème ciel'') z produkcie Siritzkého len málo úspešné. V roku [[1993]] vzniklo aj sedem televíznych filmov, čoraz horšej kvality, ktoré produkoval tiež Alain Siritzky. === 2024 === Režisérka [[Audrey Diwan]] spracovala film [[Emmanuelle (film z roku 2024)|''Emmanuelle'']] s [[Noémie Merlant]], ktorý mal premiéru [[25. september|25. septembra]] [[2024]] vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Audrey Diwan’s ‘Emmanuelle’ To Open San Sebastian Film Festival | url = https://deadline.com/2024/05/audrey-diwan-emmanuelle-opening-san-sebastian-film-festival-1235906960/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en-US | meno = Melanie | priezvisko = Goodfellow}}</ref> == Fakty a zaujímavosti == * V roku [[1976]] bol film ''[[Na pokraji spoločnosti]]'' (''La Marge'') od [[Walerian Borowczyk|Waleriana Borowczyka]] uvádzaný aj pod názvom ''Emmanuelle '77'' aby sa film ľahšie spropagoval. == Filmy == === Stará séria === ==== Filmy ==== {| class="wikitable" !# !Film !Slovenský názov !Rok !'''Krajina''' !Réžia !'''Produkcia''' !'''Dĺžka''' !'''Diváci<ref name="vs" group="pozn.">Počty vstupov divákov na jednotlivé filmy vo Francúzsku.</ref>''' |- |1 |''Emmanuelle'' |''Emanuela'' |[[1974]] | rowspan="7" |[[Francúzsko]] |[[Just Jaeckin]] | rowspan="3" |[[Yves Rousset-Rouard]] |95 [[Minúta|min.]] |8 893 996<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle (1974) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=8387 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Box office Sylvia KRISTEL - BOX OFFICE STORY | url = http://www.boxofficestory.com/box-office-sylvia-kristel-c22691621 | vydavateľ = www.boxofficestory.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> |- |2 |''Emmanuelle l'antivirge'' |''Emmanuella – antipanna'' |[[1975]] |[[Francis Giacobetti]] |90 min. |2 249 707<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle II (1978) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=7786 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |- |3 |''Good-bye, Emmanuelle'' |''Zbohom, Emmanuella'' |[[1977]] |[[François Leterrier]] |100 min. |990 953<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Good bye Emmanuelle (1977) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=7816 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |- |4 |''Emmanuelle 4'' |''Emmanuella – Útek pred láskou'' |[[1984]] |[[Francis Leroi]], [[Iris Letans]] |Francis Giacobetti Alain Siritzky |90 min. |1 277 142<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle IV (1984) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=6631 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |- |5 |''Emmanuelle 5'' |– |[[1987]] |[[Walerian Borowczyk]] | rowspan="3" |[[Alain Siritzky]] |85 min. |426 506<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle V (1987) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=6044 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> |- |6 |''Emmanuelle 6'' |– |[[1988]] |[[Bruno Zincone]], [[Jean Rollin]] |80 min. |<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 6 (1988) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=5811 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> |- |7 |''Emmanuelle au 7ème ciel'' |– |[[1993]] |Francis Leroi |85 min. |<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle au 7ème ciel (1993) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=4702 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |} ==== TV filmy ==== {| class="wikitable" !# !Film !Slovenský názov !Rok !'''Krajina''' !Réžia !'''Produkcia''' |- |1 |''Le Secret d'Emmanuelle'' |– | rowspan="7" |[[1993]] | rowspan="7" |[[Francúzsko]] | rowspan="7" |[[Francis Leroi]] | rowspan="7" |[[Alain Siritzky]] |- |2 |''Éternelle Emmanuelle'' |– |- |3 |''La Revanche d'Emmanuelle'' |– |- |4 |''Emmanuelle à Venise'' |– |- |5 |''L'Amour d'Emmanuelle'' |– |- |6 |''Le Parfum d'Emmanuelle'' |– |- |7 |''Magique Emmanuelle'' |– |} === Reštart série === {| class="wikitable" !Film !Slovenský názov !Rok !'''Krajina''' !Réžia !'''Produkcia''' !'''Dĺžka''' !'''Diváci''' |- |''Emmanuelle'' |– |[[2024]] |[[Francúzsko]] |[[Audrey Diwan]] |Marion Delord, Reginald de Guillebon |[[N/A]] |N/A |} == Postavy == === Stará séria === ==== Filmy ==== {| class="wikitable" !# !Emanuela !Jean !Mario |- |1 | rowspan="3" |[[Sylvia Kristel]] |[[Daniel Sarky]] |[[Alain Cuny]] |- |2 | rowspan="2" |[[Umberto Orsini]] | |- |3 | |- |4 |Sylvia Kristel, [[Mia Nygren]] | | |- |5 |[[Monique Gabrielle]] | | |- |6 |[[Natalie Uher]] | | |- |7 |[[Annie Bellac]], Sylvia Kristel | | |} ==== TV filmy ==== {| class="wikitable" !# !stará Emanuela !mladá Emanuela !Mario !Athisan Khan |- |1 | rowspan="7" |[[Sylvia Kristel]] | rowspan="7" |[[Marcela Walerstein]] | rowspan="7" |[[George Lazenby]] | rowspan="7" |[[Joel Bui]] |- |2 |- |3 |- |4 |- |5 |- |6 |- |7 |} === Reštart série === {| class="wikitable" !# !Emanuela !Margot |- |1 |[[Noémie Merlant]] |[[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.imdb.com/list/ls074422358/ IMDb] {{Emmanuelle filmy}} [[Kategória:Francúzske filmové série]] [[Kategória:Francúzske filmy]] [[Kategória:Erotické filmové série]] sffjeqa0lnq6i4m3rxc8cmwxlsk5hj0 8057943 8057942 2025-07-07T21:30:16Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User_talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8057474 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = Emmanuelle | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Pôvodný názov = Emmanuelle | Iný názov = Emanuelle | Autor myšlienky = | Predloha = [[Emmanuelle Arsan]] (kniha) | Počet dielov série = 7 ([[filmové dielo|pôvodné filmy]])<br>7 ([[Televízny film|TV filmy]]) | Prvý diel série = ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'' {{Small|([[1974]])}} | Posledný diel série = ''[[Emmanuelle (film z roku 2024)|Emmanuelle]]'' {{Small|([[2024]])}} | Podobné série = [[Black Emanuelle]] | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Pôvodný jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[1974]]{{--}}[[1993]], [[2024]] | Produkcia = [[Yves Rousset-Rouard]] ([[1974]]{{--}}[[1978]])<br>[[Alain Siritzky]] ([[1984]]{{--}}[[1993]]) | Žáner = [[Erotický film|erotický]], [[Dobrodružný film|dobrodružný]] | Herci a postavy = Emanuela ([[Sylvia Kristel]], Mia Nygren, Monique Gabrielle, Natalie Uher, Annie Bellac, [[Noémie Merlant]]) | Réžia = [[Just Jaeckin]], [[Francis Giacobetti]], [[François Leterrier]], [[Francis Leroi]], [[Iris Letans]], [[Walerian Borowczyk]], [[Bruno Zincone]], [[Jean Rollin]], [[Audrey Diwan]] | Hlavná zvučka = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''Emmanuelle''' (alebo niekedy aj '''Emanuelle''') je [[Filmová séria|séria]] prevažne [[Francúzsko|francúzskych]] [[Erotický film|erotických]] filmov a televíznych filmov, ktorých hlavná postava [[Emanuela (postava)|Emanuela]] je inšpirovaná [[Román|románom]], ktorý napísala [[Emmanuelle Arsan]] vo svojom prvom románe ''[[Emmanuelle (román)|Emmanuelle]]'' z roku [[1959]]. Postavu Emmanuelle využilo aj mnoho ďalších autorov a vzniklo množstvo podobných projektov.<ref>{{Citácia periodika|titul=My kind of woman|url=https://www.theguardian.com/film/2000/dec/15/filmcensorship.culture|periodikum=The Guardian|dátum=2000-12-15|dátum prístupu=2024-08-10|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alex|priezvisko=Cox}}</ref> == História == Táto postava sa prvýkrát objavila v podobe [[Erika Blanc|Eriky Blancovej]] v talianskom filme ''Io, Emmanuelle'' z roku [[1969]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Io, Emmanuelle | url = https://www.imdb.com/title/tt0123916/ | dátum vydania = 1969-09-11 | dátum prístupu = 2024-08-11 | poznámka = Translated title: A Man for Emmanuelle IMDb ID: tt0123916 event-location: Italy}}</ref> === 1974{{--}}1977 === V roku [[1974]] bol román predmetom filmovej adaptácie ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'' s [[Holandsko|holandskou]] herečkou [[Sylvia Kristel|Sylviou Kristel]], ktorá je najznámejšou herečkou danej postavy. Film produkoval [[Yves Rousset-Rouard]] a režíroval [[Just Jaeckin]]. Snímka mala veľký medzinárodný úspech čo podnietilo tvorcov k ďalším pokračovaniam. V [[Paríž|Paríži]] zostal film premietaný v [[Kino|kinách]] na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] takmer trinásť rokov s anglickými titulkami, videlo ho okolo deväť miliónov divákov vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Film s rozpočtom 2,4 milióna vtedajších [[Frank (mena)|frankov]] zarobil vyše 100 miliónov frankov.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sur le tournage du 2ème opus d'Emmanuelle - Spécial Cinéma (1975) | url = https://www.youtube.com/watch?v=W-HAD0R2Xfw | dátum vydania = 2023-03-18 | dátum prístupu = 2024-08-11 | priezvisko = Les archives de la RTS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle : une série sur l'actrice Sylvia Kristel est en préparation | url = https://www.cineserie.com/news/series/emmanuelle-une-serie-sur-lactrice-sylvia-kristel-est-en-preparation-3587917/ | vydavateľ = CinéSérie | dátum vydania = 2020-07-02 | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr-FR}}</ref> V roku [[1975]], keď sa pracovalo na druhom pokračovaní ''[[Emmanuella – antipanna]]'', taliansky producent [[Mario Mariani]] sa pokúsil využiť túto príležitosť a spravil z druhotriednej herečky hrdinku nového seriálu ''[[Emanuelle nera]]'' (čierna Emanuela). Mariani sa odlišuje odstránením ''m'' z pôvodného názvu francúzskej série. V [[Taliansko|Talianskej]] sérii hrá [[Laura Gemser|Laurou Gemser]], herečka zmiešaných rás [[Indonézia|indonézskeho]] pôvodu, ktorá sa objavila aj v malej úlohe masérky v ''Emmanuelle 2''. Film ''Emmanuella – antipanna'' videlo vo Francúzsku vyše dva milióny divákov a jeho rozpočet bol medzi 8 až 10 miliónmi frankov.<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = October 2022 – Nicholas Diak's Homepage | url = https://nickdiak.com/2022/10/ | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en-US}}</ref> Tretí film ságy ''[[Zbohom, Emmanuella]]'' je posledný, ktorý produkuje Yves Rousset-Rouard a spoločnosti [[Parafrance]] a [[Trinacra Films]]. Dielo videlo necelý milión návštevníkov a zaznamenal už nižší úspech čím pôvodnú trilógiu uzavrel. === 1984{{--}}1993 === Po sedemročnej pauze vznikol v roku [[1984]] štvrtý diel ''[[Emmanuella – Útek pred láskou]]'', ktorého nadväznosť na predošlé časti bola iba minimálna. Produkoval ho [[Alain Siritzky]] za účasti ASP (Alain Siritzky Production<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ASP - Alain Siritzky Productions [FR] - Production Companies | url = https://cineuropa.org/en/prodcompany/8030/ | vydavateľ = Cineuropa - the best of european cinema | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en}}</ref>), vlastnej produkčnej spoločnosti. Film so Sylviou Kristel a [[Mia Nygren]] v rolách Emanueli ťažil zo svojej povesti a v kinách ho videlo niečo cez milión divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 4 | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=44650.html | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref> Kvôli nižším rozpočtom a tým aj horšej kvalite spravovania boli ďalšie opusy série (''Emmanuelle 5'', ''Emmanuelle 6'' a ''Emmanuelle au 7ème ciel'') z produkcie Siritzkého len málo úspešné. V roku [[1993]] vzniklo aj sedem televíznych filmov, čoraz horšej kvality, ktoré produkoval tiež Alain Siritzky. === 2024 === Režisérka [[Audrey Diwan]] spracovala film [[Emmanuelle (film z roku 2024)|''Emmanuelle'']] s [[Noémie Merlant]], ktorý mal premiéru [[25. september|25. septembra]] [[2024]] vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Audrey Diwan’s ‘Emmanuelle’ To Open San Sebastian Film Festival | url = https://deadline.com/2024/05/audrey-diwan-emmanuelle-opening-san-sebastian-film-festival-1235906960/ | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = en-US | meno = Melanie | priezvisko = Goodfellow}}</ref> == Fakty a zaujímavosti == * V roku [[1976]] bol film ''[[Na pokraji spoločnosti]]'' (''La Marge'') od [[Walerian Borowczyk|Waleriana Borowczyka]] uvádzaný aj pod názvom ''Emmanuelle '77'' aby sa film ľahšie spropagoval. == Filmy == === Stará séria === ==== Filmy ==== {| class="wikitable" !# !Film !Slovenský názov !Rok !'''Krajina''' !Réžia !'''Produkcia''' !'''Dĺžka''' !'''Diváci<ref name="vs" group="pozn.">Počty vstupov divákov na jednotlivé filmy vo Francúzsku.</ref>''' |- |1 |''Emmanuelle'' |''Emanuela'' |[[1974]] | rowspan="7" |[[Francúzsko]] |[[Just Jaeckin]] | rowspan="3" |[[Yves Rousset-Rouard]] |95 [[Minúta|min.]] |8 893 996<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle (1974) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=8387 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Box office Sylvia KRISTEL - BOX OFFICE STORY | url = http://www.boxofficestory.com/box-office-sylvia-kristel-c22691621 | vydavateľ = www.boxofficestory.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> |- |2 |''Emmanuelle l'antivirge'' |''Emmanuella – antipanna'' |[[1975]] |[[Francis Giacobetti]] |90 min. |2 249 707<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle II (1978) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=7786 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |- |3 |''Good-bye, Emmanuelle'' |''Zbohom, Emmanuella'' |[[1977]] |[[François Leterrier]] |100 min. |990 953<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Good bye Emmanuelle (1977) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=7816 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |- |4 |''Emmanuelle 4'' |''Emmanuella – Útek pred láskou'' |[[1984]] |[[Francis Leroi]], [[Iris Letans]] |Francis Giacobetti Alain Siritzky |90 min. |1 277 142<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle IV (1984) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=6631 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |- |5 |''Emmanuelle 5'' |– |[[1987]] |[[Walerian Borowczyk]] | rowspan="3" |[[Alain Siritzky]] |85 min. |426 506<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle V (1987) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=6044 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> |- |6 |''Emmanuelle 6'' |– |[[1988]] |[[Bruno Zincone]], [[Jean Rollin]] |80 min. |<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 6 (1988) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=5811 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref> |- |7 |''Emmanuelle au 7ème ciel'' |– |[[1993]] |Francis Leroi |85 min. |<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle au 7ème ciel (1993) - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/fichfilm.php?id=4702 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2024-08-10}}</ref><ref name=":7" /> |} ==== TV filmy ==== {| class="wikitable" !# !Film !Slovenský názov !Rok !'''Krajina''' !Réžia !'''Produkcia''' |- |1 |''Le Secret d'Emmanuelle'' |– | rowspan="7" |[[1993]] | rowspan="7" |[[Francúzsko]] | rowspan="7" |[[Francis Leroi]] | rowspan="7" |[[Alain Siritzky]] |- |2 |''Éternelle Emmanuelle'' |– |- |3 |''La Revanche d'Emmanuelle'' |– |- |4 |''Emmanuelle à Venise'' |– |- |5 |''L'Amour d'Emmanuelle'' |– |- |6 |''Le Parfum d'Emmanuelle'' |– |- |7 |''Magique Emmanuelle'' |– |} === Reštart série === {| class="wikitable" !Film !Slovenský názov !Rok !'''Krajina''' !Réžia !'''Produkcia''' !'''Dĺžka''' !'''Diváci''' |- |''Emmanuelle'' |– |[[2024]] |[[Francúzsko]] |[[Audrey Diwan]] |Marion Delord, Reginald de Guillebon |[[N/A]] |N/A |} == Postavy == === Stará séria === ==== Filmy ==== {| class="wikitable" !# !Emanuela !Jean !Mario |- |1 | rowspan="3" |[[Sylvia Kristel]] |[[Daniel Sarky]] |[[Alain Cuny]] |- |2 | rowspan="2" |[[Umberto Orsini]] | |- |3 | |- |4 |Sylvia Kristel, [[Mia Nygren]] | | |- |5 |[[Monique Gabrielle]] | | |- |6 |[[Natalie Uher]] | | |- |7 |[[Annie Bellac]], Sylvia Kristel | | |} ==== TV filmy ==== {| class="wikitable" !# !stará Emanuela !mladá Emanuela !Mario !Athisan Khan |- |1 | rowspan="7" |[[Sylvia Kristel]] | rowspan="7" |[[Marcela Walerstein]] | rowspan="7" |[[George Lazenby]] | rowspan="7" |[[Joel Bui]] |- |2 |- |3 |- |4 |- |5 |- |6 |- |7 |} === Reštart série === {| class="wikitable" !# !Emanuela !Margot |- |1 |[[Noémie Merlant]] |[[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] |} == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.imdb.com/list/ls074422358/ IMDb] {{Emmanuelle filmy}} [[Kategória:Francúzske filmové série]] [[Kategória:Francúzske filmy]] [[Kategória:Emmanuelle]] [[Kategória:Erotické filmové série]] dmwk9s6nv0hslry4b6ljbwupaxffcyi 0 718772 8057979 8034248 2025-07-08T02:07:23Z Dixxy 46100 aktualizácia 8057979 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alan Murin | Obrázok = Alan Murin, 09-2024.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alan Murin v roku 2024. | Popis umelca = sólový spevák | Rodné meno = Alan Murín | Umelecké mená = Sane <small>(2014{{--}}2019)</small><br>Alan Murin <small>(2019{{--}})</small> | Dátum narodenia = {{dnv|1998|10|23}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Alma mater = zvukové inžinierstvo a hudobná produkcia na Point Blank Music School | Pôsobenie = [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[zvukový inžinier]] | Žáner = [[New Pop]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Rhythm and blues|R&B]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]] | Roky pôsobenia = 2019{{--}}súčasnosť | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Manželka = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Universal Music Group|Universal Music Slovensko]] (2019{{--}}2020)<br>Trueself Records | Webstránka = {{url|https://alanmurin.com}}<br />[[Súbor:Alan Murin podpis.png|100px]]<br />''podpis Alana Murina'' }} '''Alan Murin''', vlastným menom '''Alan Murín''', v minulosti vystupujúci pod pseudonymom '''Sane''' [vyslov: seɪn] (* [[23. október]] [[1998]], [[Bratislava]]) je slovenský [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[zvukový inžinier]]. Na slovenskej hudobnej scéne pôsobí od roku [[2019]], kedy sa predstavil s jeho debutovou trilógiou EP – ''[[15 23]]'', ''[[23 10]]'' a ''[[19 98]]''. Ešte v tom istom roku ho oslovila speváčka [[Tina (speváčka)|Tina]] o spoluprácu, po tom, čo objavila jeden z jeho prvých hitov „Vypínam“,<ref name=":12" /> ktorý získal výraznú odozvu.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin zverejnil klip k jeho najúspešnejšej skladbe Vypínam, ktorá má viac ako pol milióna prehratí! | url = https://www.gregi.net/clanky/alan-murin-zverejnil-klip-k-jeho-najuspesnejsej-skladbe-vypinam-ktora-ma-viac-ako-pol-miliona-prehrati/ | dátum vydania = 2020-04-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = gregi.net | jazyk = sk}}</ref> Tina ju označila za jednu z mimoriadne zásadných pesničiek na slovenskej hudobnej scéne.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Alan Murin (24) a čo ho spája so speváčkou Tinou? EMME dali exkluzívny SPOLOČNÝ ROZHOVOR | url = https://emma.sk/svetova/kto-je-alan-murin-24-co-ho-spaja-spevackou-tinou-emme-dali-exkluzivny-spolocny-rozhovor | dátum vydania = 2023-02-26 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = emma.sk | jazyk = sk}}</ref> Po tomto úspechu nasledovalo niekoľko singlov, s ktorými si získal pozornosť širšieho publika a postupne sa tak svojou hudobnou ambicióznosťou etabloval ako výrazná postava na slovenskej hudobnej scéne. Za pomerne krátku kariéru získal nielen širokú fanúšikovskú základňu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spevák Alan Murin: S hrešením nemám problém, ale voči svojim fanúšikom pociťujem zodpovednosť | url = https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/influenceri/96051122-spevak-alan-murin-s-hresenim-nemam-problem-ale-voci-svojim-fanusikom-pocitujem-zodpovednost | dátum vydania = 2022-11-13 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = brainee.hnonline.sk | jazyk = sk}}</ref>, ale získal aj uznanie za svoj originálny hudobný štýl, talent a tvorivý prístup i od umeleckej obce,<ref name=":5" /><ref name=":10" /> čo mu otvorilo dvere k spoluprácam s viacerými medzinárodne uznávanými umelcami a producentmi. Spolupracoval s interpretmi ako [[Kali]], [[Rytmus (raper)|Rytmus]], [[Ego (raper)|Ego]], [[Separ]], [[Majk Spirit]], [[Tina (speváčka)|Tina]], [[Pil C]], [[Celeste Buckingham]], [[Dominika Mirgová]], [[ADiss]], [[Momo (raper)|Momo]], či skupinou [[Moja Reč]]. Spolupracoval i so zahraničnými umelcami ako [[Raunii]], [[IOVA]] či [[Serban Cazan]]. V roku 2021 získal ocenenie v [[Ruka Hore Awards]] ako Skokan roka. Jeho dlho očakávaný debutový album ''[[Trueself]],'' na ktorom spolupracoval s viacerými slovenskými umelcami, vyšiel v roku [[2022]]. Album zaznamenal úspech na domácej úrovni, kedy debutoval na vrchole rebríčka slovenských albumov ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]].<ref name="SK - ALBUMS - TOP 100">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ifpicr.cz/hitparada/36/alan-murin/trueself/170296 | titul = SK - ALBUMS - TOP 100 — Alan Murin – Trueself | vydavateľ = ČNS IFPI | dátum prístupu = 2024-09-09}}</ref> V tom istom roku získal tri ocenenia v Ruka Hore Awards a jeho debut obsadil 2. miesto v kategórii ''Album roka''.<ref name="Ruka Hore Awards – Výsledky ročníka 2022">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruka Hore Awards – Výsledky ročníka 2022 | url = https://awards.rukahore.sk/vysledky | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = awards.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> Okrem neho vydal štyri EP. Medzi jeho najväčšie hity patria piesne „[[Domov (pieseň Alana Murina)|Domov]]“, „[[Do rúk]]“, „Raz Dva Tri“, „[[Dokola]]“ či „Prepáč“. Aktívne sa venuje hudobnému inžinierstvu a produkcii, pričom si sám píše aj texty piesní. Má na konte produkcie vo Veľkej Británii, USA, Česku aj Rumunsku.<ref name="">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.teraz.sk/magazin/hudba-alan-murin-iova-a-serban-cazan-p/776429-clanok.html | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = | jazyk = sk}}</ref> Skladby produkoval napríklad pre Dominiku Mirgovú. Jeho videoklipy na YouTube často obsadzujú popredné priečky slovenského rebríčka YouTube trending. Prvýkrát sa dostal na jeho vrchol s videoklipom k singlu „Prepáč“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin ovládol YouTube Trendy! Zabodoval s emotívnou novinkou Prepáč | url = https://www.europa2.sk/18537/alan-murin-ovladol-youtube-trendy-zabodoval-s-emotivnou-novinkou-prepac/ | dátum vydania = 2022-08-15 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = europa2.sk | jazyk = sk}}</ref>, a to len v priebehu niekoľkých hodín od vydania. Toto prvenstvo si udržal niekoľko týždňov.<ref name="rukahore-alan-murin-vydá-nový">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin vydá nový album Trueself už o mesiac! Toto sú jeho hostia (VIDEO) | url = https://news.rukahore.sk/1023283/alan-murin-vyda-novy-album-trueself-uz-o-mesiac-toto-su-jeho-hostia-video/ | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> Opäť ovládol rebríček YouTube trendov s duetom „[[Do rúk]]“ s Tinou, a to i bez videoklipu k piesni.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin a Tina bodujú s druhou spoločnou skladbou, vizuál dostala v Taliansku | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/07-12-2022-v-youtube-trendoch-bez-videa-skladba-alana-murina-a-tiny-sa-dockala-vizualu/ | dátum vydania = 2022-12-07 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Vďaka obrovskému ohlasu vznikol k nej i videoklip, ktorý je doposiaľ s viac ako 8 miliónmi zhliadnutí aj najsledovanejším videoklipom zo spevákovej vlastnej tvorby na platforme.<ref name=":6">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=gSE5_4HIf48|title=<nowiki>Alan Murin ft. Tina - Do Rúk |Official Video|</nowiki>}} na [[YouTube]]</ref> Po tretíkrát sa to podarilo hitu „Raz Dva Tri“.<ref name=":7" /> YouTube kanál Alana Murina má doposiaľ viac ako 70 miliónov zhliadnutí. Alan Murin je známy svojou osobitou interpretáciou, autenticitou a priamočiarosťou.'''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobitný zjav na hudobnej scéne Alan Murin predstavuje nový singel „Vypínam“! | url = https://www.gregi.net/clanky/osobitny-zjav-na-hudobnej-scene-alan-murin-predstavuje-novy-singel-vypinam/ | dátum vydania = 2019-08-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = gregi.net | jazyk = sk}}</ref>''' Jeho hudobný štýl a zvuk sú ovplyvnené pestrou škálou hudobných žánrov, vrátane popu, rocku, hip-hopu a elektronickej hudby.<ref name="Alan Murin – new artist review" /> Svoju tvorbu sám klasifikuje ako New Pop, ktorý však vychádza z dlhoročnej náklonnosti k rapu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemá tetovanie na tvári a neberie piko. Počúvaj debut Slováka, ktorého experimentálna tvorba má svetové ambície | url = https://refresher.sk/67551-Nema-tetovanie-na-tvari-a-neberie-piko-Pocuvaj-debut-Slovaka-ktoreho-experimentalna-tvorba-ma-svetove-ambicie | dátum vydania = 2019-07-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref> Má charakteristický štýl, ktorý spája moderné zvuky s úprimnými textami, často skúmajúcimi témy lásky a osobných skúseností. Jeho devízou je okrem veľmi špecificky kvalitného zvuku aj hudobná vzdelanosť.<ref name=":2" /> Po dvoch rokoch intenzívnej práce v slovenskom hudobnom priemysle sa zaradil medzi najaktívnejších slovenských interpretov.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V singli Tam kam producenta Petra Panna sa stretli Alan Murin a Laris Diam | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/17-05-2022-video-v-singli-tam-kam-producenta-petra-panna-sa-stretli-alan-murin-a-laris-diam/ | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Za pomerne krátku kariéru má na konte viac ako štyridsať videoklipov a na ďalších pätnástich hosťoval. == Hudobná kariéra == === 1998 – 2019: Skorý život a hudobná cesta === Alan Murín sa narodil a vyrastal v [[Bratislava|Bratislave]]. Hoci nepochádza z umeleckej rodiny, jeho vášeň pre hudbu sa prejavila už v mladom veku.<ref name="Alan Murin – new artist review">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin – new artist review | url = https://rbeatz.com/slovakia-composer-and-producer-alan-murin-trueself/ | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = rbeatz.com | jazyk = en}}</ref> Veľký vplyv na neho mala jeho sestra, ktorá mu púšťala rôznu zahraničnú tvorbu, akú predtým nikdy nepočul. To, že sa chce hudbe venovať profesionálne, si uvedomil až ku koncu strednej školy.<ref name="VIDEO: Alan Murin predstavuje nový singel Vypínam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Alan Murin predstavuje nový singel Vypínam | url = https://www.teraz.sk/kultura/alan-murin-predstavuje-novy-singel-vyp/415127-clanok.html | dátum vydania = 2019-08-27 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Kúpil si mikrofón, naučil sa pracovať s rôznymi počítačovými programami na tvorbu hudby a začal vytvárať texty a melódie, ktoré vkladal do demo skladieb. Tie začal vydávať už v roku [[2017]] pod pseudonymom „Sane“ na platforme [[SoundCloud]].<ref name="Alan Murin – new artist review"></ref> Po strednej škole navštevoval rok Vysokú školu manažmentu v Bratislave. Neustále však tvoril hudbu a na internete hľadal rôzne návody a inšpirácie, čo ho priviedlo k ponuke štúdia v zahraničí. Spontánne sa rozhodol prihlásiť na štúdium zvukového inžinierstva a hudobnej produkcie na Point Blank Music School v [[Londýn]]e, kde ho úspešne prijali.<ref name="Alan Murin zverejnil klip ku skladbe Vypínam"></ref> Súčasťou jeho životnej cesty bola aj práca v obchode s bicyklami, stavebninami, ako barman či barber.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cesta je cieľ: Od mikrofónu s ponožkou až po najprogresívnejší debutový album na slovenskej scéne | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/658886-cesta-je-ciel-od-mikrofonu-s-ponozkou-az-po-najprogresivnejsi-debutovy-album-na-slovenskej-scene/ | dátum vydania = 2023-03-05 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> === 2019 – 2020: Začiatok kariéry a trilógia EP === Popri štúdiu v Londýne začal s budovaním svojej hudobnej kariéry na Slovensku. Vsadil na autenticitu a ako pseudonym začal používať svoje občianske meno. V júni 2019 založil vydavateľstvo Trueself Records a o mesiac neskôr podpísal zmluvu s [[Universal Music Group|Universal Music]] na Slovensku. Na hudobnú scénu sa predstavil svojím debutovým hudobným počinom – trojicou žánrovo konceptuálne ladených EP (''[[15 23]], [[23 10]] a [[19 98]]''), ktoré postupne odhaľoval ako kapitoly. Mená jednotlivých EP znázorňujú reálny čas, dátum a rok Alanovho narodenia. Každé z nich obsahuje trojicu piesní. Všetky skladby na EP produkoval spoločne s ním producent zo Škótska [[Charlie Leslie]] počas spevákovho štúdia v Londýne.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin uzatvára svoju debutovú trilógiu záverečným EP s názvom 19 98 | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/03-12-2019-alan-murin-uzatvara-svoju-debutovu-trilogiu-so-zaverecnym-ep-s-nazvom-19-98/ | dátum vydania = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Taktiež v júli vyšlo debutové EP s názvom ''15 23,'' ktoré vníma ako začiatok svojej hudobnej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nováčik na hudobnej scéne: Slovák Alan robí New Pop, toto je jeho debutový singel | url = https://hashtag.zoznam.sk/novacik-na-hudobnej-scene-slovak-alan-robi-new-pop-toto-je-jeho-debutovy-singel/ | dátum vydania = 2019-08-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Symbolika je dokonca aj v samotnom načasovaní vydania, keďže oficiálne vyšilo 23. júla o 15:23''.'' EP možno charakterizovať ako New Pop, no vo výraznej miere je ovplyvnené hip-hopom. Sú na ňom i skladby, kde sa prepletá pestrá paleta rôznych žánrov, ako napríklad pop, hip-hop, RnB, soul, DnB, dubstep, EDM či rock.<ref name=":1" /> Debutový singel „Sám Sebou“ vydaný v júli mal úspešný štart. Bol k nemu nakrútený i jednoduchý autentický videoklip so zábermi z bratislavských ulíc, či z Londýna. V auguste predstavil z EP singel „Vypínam“, v ktorom sa vyznáva aj z toho, čo preňho znamená rodina a domov.<ref name="VIDEO: Alan Murin predstavuje nový singel Vypínam" /> Vydanie debutového projektu, v porovnaní s množstvom iných začínajúcich interpretov, sa tešilo veľkému úspechu. Každá skladba zaznamenala desaťtisíce zhliadnutí na YouTube aj prehratí na streamovacích službách.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin ďakuje každému, kto mu pod nohy hádzal celý život polená | url = https://refresher.sk/69532-Alan-Murin-dakuje-kazdemu-kto-mu-pod-nohy-hadzal-cely-zivot-polena | dátum vydania = 2019-09-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref> V septembri nasledovalo druhé EP s názvom, v ktorom rozoberá najmä lásku k životu a vzťahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladý objav Alan Murin vydal druhé EP 23 10. Pozrite si videoklip k singlu Život | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/30-09-2019-mlady-objav-alan-murin-vydal-druhe-ep-23-10-pozrite-si-videoklip-k-singlu-zivot/ | dátum vydania = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Je koncepčne pripravené tak, aby pre poslucháča od začiatku do konca priblížilo jeho príbeh. I tento krát sa predstavuje v rôznych žánroch.<ref name=":4" /> Spolu s EP vyšiel aj videoklip ku skladbe Život, ktorý zachytáva krásu v jednoduchosti života.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin prichádza s druhou časťou tohtoročnej trilógie 23 10 | url = https://www.teraz.sk/magazin/alan-murin-prichadza-s-druhou-castou/420318-clanok.html | dátum vydania = 2019-09-24 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Ešte pred vydaním tretieho EP sa 21. novembra predstavil prvýkrát naživo ako predskokan českej skupiny [[Mirai]] na ich bratislavskom koncerte. V decembri uzatvoril svoju debutovú trilógiu záverečným EP s názvom ''19 98''.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin má vonku ďalší hudobný projekt: Hnevám sa sám na seba, že neviem z hlavy vypustiť jednu ženu | url = https://refresher.sk/77950-Alan-Murin-ma-vonku-dalsi-hudobny-projekt-Hnevam-sa-sam-na-seba-ze-neviem-z-hlavy-vypustit-jednu-zenu | dátum vydania = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = refresher.sk | jazyk = sk}}</ref> V apríli 2020 vyšiel videoklip k minuloročnému prelomovému singlu „Vypínam“ z prvého EP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin si klip k najúspešnejšej skladbe Vypínam nemohol načasovať lepšie | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/03-04-2020-alan-murin-predstavil-idealne-nacasovany-videoklip-k-svojej-najuspesnejsej-skladbe-vypinam/ | dátum vydania = 2020-04-03 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Rozhodol sa tak preto, lebo práve táto skladba si z celej trilógie EP nahrávok získala najväčšiu priazeň a záujem fanúšikov.<ref name="Alan Murin zverejnil klip ku skladbe Vypínam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin zverejnil klip ku skladbe Vypínam | url = https://www.teraz.sk/import/alan-murin-zverejnil-klip-ku-skladbe-vyp/458360-clanok.html | dátum vydania = 2020-04-06 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Skladba dosiahla v tom čase spolu viac ako 500.000 prehratí na streamingových službách a na základe tejto veľkej odozvy vznikol videoklip ako poďakovanie. V máji vyšiel videoklip ku skladbe „SR C“ z poslednej časti trilógie. Vďaka trojici vydaných EP mladý hudobník v priebehu štyroch mesiacov predstavil deväť skladieb, čo by vystačilo aj na štúdiový album. Postupným predstavovaním skladieb však získal pozornosť fanúšikov aj médií.<ref name=":3" /> Aj napriek úspechom pod hlavičkou Universal Music, prostredníctvom ktorého vydal tri EP, sedem slovenských a dva anglické single, stále túžil po umeleckej nezávislosti. V júli 2020 tak opustil Universal Music a začal vydávať pod vlastným vydavateľstvom. Počas roka 2020 Alan uviedol na svet svoj prvý oficiálny singel s názvom „Telefonát“. === 2021 – 2022: Príprava albumu a pobyt v Spojených štátoch === Po Londýne nasledovala ďalšia významná kapitola v hudobnej kariére Alana. Začiatkom roka 2022 sa rozhodol preskúmať svoje kariérne možnosti v Spojených štátoch amerických, konkrétne v hudobne bohatom prostredí Los Angeles. Jeho proaktívny prístup sa prejavil hneď po príchode do LA, keď sa rozhodol osloviť miestnych obyvateľov priamo na uliciach. Tento netradičný spôsob networkingu viedol k viac ako 30 rozhovorom už počas prvého dňa. Výsledkom Alanovho odhodlania a iniciatívy bolo, že ešte v ten istý večer sa ocitol v nahrávacom štúdiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovak Sensation Alan Murin Embarks on North American Journey to Ignite Musical Collaborations | url = https://www.breakinghits.com/slovak-sensation-alan-murin-embarks-on-north-american-journey-to-ignite-musical-collaborations/ | dátum vydania = 2023-12-16 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = breakinghits.com | jazyk = en | dátum archivácie = 2024-04-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240417050757/https://www.breakinghits.com/slovak-sensation-alan-murin-embarks-on-north-american-journey-to-ignite-musical-collaborations/}}</ref> Tam nadviazal spoluprácu s miestnym raperom Rauniim, s ktorým počas svojho pobytu v USA vydal singel „AYAY“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin a americký rapper Raunii v novinke AYAY! | url = https://www.funradio.sk/clanok/46385-alan-murin-a-americky-rapper-raunii-v-novinke-ayay/ | dátum vydania = 2022-03-25 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = funradio.sk | jazyk = sk}}</ref> O mesiac neskôr vydal svoj prvý reggaetonový počin – ich druhý spoločný singel „ELEY“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin prichádza so svojou prvou raggaeton skladbou ELEY! | url = https://www.europa2.sk/18381/alan-murin-prichadza-so-svojou-prvou-raggaeton-skladbou-eley/ | dátum vydania = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = europa2.sk | jazyk = sk}}</ref> V apríli 2022 sa hosťoval spoločne so speváčkou Laris Diam na skladbe „Tam kam“ Petra Panna.<ref name=":8" /> 14. mája 2022 vystúpil na half-time šou na RFA Grand Opening v Bratislave so skladbou „SR C“ a spoločne s Tinou so skladbou „Baby Blue“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto na Slovensku ešte nebolo! Veľkolepá šou exkluzívne na Grand Opening RFA | url = https://www.startitup.sk/toto-na-slovensku-este-nebolo-velkolepa-sou-exkluzivne-na-grand-opening-rfa/ | dátum vydania = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2025-02-24 | vydavateľ = startitup.sk | jazyk = sk}}</ref> === 2022 – 2023: Album ''Trueself'' === [[Obrázok:Alan Murin - natáčanie klipu Človek, 03.05.2023 Bratislava.jpg|náhľad|Natáčanie videoklipu k skladbe „Človek“ v máji 2023.]] Očakávaný album avizoval v auguste 2022 pilotný singel „Prepáč“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fanúšikovia Alana Murina sa môžu tešiť na debutový album | url = https://www.teraz.sk/kultura/a-murin-vydava-v-septembri-debutovy-a/653476-clanok.html | dátum vydania = 2022-08-12 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Emotívna skladba získala pozitívny ohlas. Po štyroch hodinách od vydania sa dostala do YouTube trendov a o niekoľko niekoľko hodín i na vrchol rebríčka, kde si prvenstvo udržala niekoľko týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nedostaneš ju z hlavy! Alan Murin prišiel s neskutočnou namotávkou – skladbou PREPÁČ | url = https://www.dobreradio.sk/nedostanes-ju-z-hlavy-alan-murin-prisiel-s-neskutocnou-namotavkou-skladbou-prepac/ | dátum vydania = 2022-08-12 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = dobreradio.sk | jazyk = sk}}</ref> umiestnila sa aj v ČNS IFPI rebríčku Top 100 digitálnych singlov na Slovensku na 5. mieste. 26. augusta vystúpil so svojou kapelou na Uprising festivale v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin & Band | url = https://www.uprising.sk/artist/2022/alan-murin-band/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = uprising.sk | jazyk = sk}}</ref> 22. septembra bol spustený oficiálny predpredaj debutového albumu, ktorý dostal názov ''[[Trueself]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin vydal klip k songu Lifestyle | url = https://news.rukahore.sk/1023247/alan-murin-vydal-klip-k-songu-lifestyle-v-ktorom-potetoval-bandurka-video/ | dátum vydania = 2022-09-22 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> V rovnaký dátum zverejnil aj druhý singel s názvom „Lifestyle“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lifestyle, Alan Murin spieval o životnom štýle v novinke z debutového albumu Trueself. | url = https://radioviva.zoznam.sk/cl/8579-lifestyle-alan-murin-spieval-o-zivotnom-style-v-novinke-z-debutoveho-albumu-trueself/ | dátum vydania = 2022-09-25 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = radioviva.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> V októbri nasledoval reggaetonom ladený singel „Raz Dva Tri“, na ktorom spolupracoval s Kalim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin a Kali v novinke ‚Raz Dva Tri‘ hľadajú odpovede (VIDEO) | url = https://news.rukahore.sk/1023423/alan-murin-a-kali-v-novinke-raz-dva-tri-hladaju-odpovede-video/ | dátum vydania = 2022-10-17 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> Skladbu produkoval Peter Pann.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin predstavuje nový singel Raz dva tri | url = https://www.teraz.sk/kultura/alan-murin-predstavuje-novy-singel-raz/669157-clanok.html | dátum vydania = 2022-10-23 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Hlavnú úlohu vo videoklipe stvárnila modelka Viki Frajková.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vypočujte si nový song Alana Murína. Je o láske a spolupracoval na ňom s Kalim | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/644588-vypocujte-si-novy-song-alana-murina-je-o-laske-a-spolupracoval-na-nom-s-kalim/ | dátum vydania = 2023-10-22 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> Videoklip sa takmer okamžite dostal na vrchol YouTube trendov.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kali a Peter Pann sú na vrchole YouTube trendov. Vypočuj si ich dva najnovšie hudobné počiny! | url = https://www.expres.sk/288690/kali-a-peter-pann-su-na-vrchole-youtube-trendov-vypocuj-si-ich-dva-najnovsie-hudobne-pociny/ | dátum vydania = 2022-11-07 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = expres.sk | jazyk = sk}}</ref> Singel rotoval i v rádiách. Umiestnil sa na 26. mieste ČNS IFPI rebríčka Top 50 slovenských rádio singlov. Album Trueself sa dočkal svojho fyzického vydania na CD [[22. október|22. októbra]] [[2022]]. V digitálnej distribúcii vyšiel o týždeň neskôr, 4. novembra. Bol vydaný pod vlastným vydavateľstvom s rovnomenným názvom TRUESELF RECORDS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin – Trueself | url = https://www.discogs.com/release/24900776-Alan-Murin-Trueself | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = discogs.com | jazyk = en}}</ref> Na svoj album, obsahujúci 14 autorských skladieb, sa po prvýkrát vo svojej kariére rozhodol pozvať aj hostí. Debut obsahuje spolupráce s viacerými slovenskými interpretmi vrátane [[Rytmus (raper)|Rytmus]]a, [[Separ]]a, [[Ego (raper)|Eg]]a, [[Kali]]ho, Celeste Buckingham či Tiny.<ref name="rukahore-alan-murin-vydá-nový" /> Skladby na albume sú „zvukovo veľmi prepojené“, no sú na ňom aj skladby, v ktorých sa predstavuje spevák „v úplne novej polohe“, až natoľko, že v niektorých piesňach ho nespoznali ani jeho najbližší spolupracovníci. S vydaním albumu Alan oznámil plán postupne vydať ku každej skladbe na albume aj videoklip.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin vydal debutový album Trueself. Predchádzal mu chytľavý singel s Kalim | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/24-10-2022-alan-murin-vydal-debutovy-album-trueself-predchadzal-mu-chytlavy-singel-s-kalim/ | dátum vydania = 2022-10-24 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Koncom októbra nasledoval singel „Vamos Bombas“, na ktorom hosťujú Rytmus. Skladbu produkoval Call Me G. Videoklip, ktorý vznikal počas troch mesiacov koncertnej sezóny sa rýchlo dostal aj do trendov na YouTube. V novembri boli vydané videoklipy ku skladbám „Suave“ a „1000 Básní“, na ktorej hosťovala Laris Diam. V decembri vyšiel vizuál k duetu „[[Do rúk]]“ s Tinou, ktorý sa stretol s veľkým úspechom. Skladba sa dostala na vrchol rebríčka YouTube trendov, a to aj bez toho, aby mala videoklip.<ref name=":11" /> V roku [[2023]] vyšiel singel i na CD nosiči. V marci 2023 vydal skladbu „Cesta je cieľ“, ktorá vznikla v spolupráci s francúzskym producentom a [[youtuber]]om Ysosom, ktorý v rámci svojho konceptu hľadá náhodných umelcov na svete, s ktorými sa skontaktuje a ponúknem im spoločnú skladbu. Po výbere Slovenska našiel Alana cez TOP 50 umelcov v streamingoch na Spotify.<ref name=":9" /> Krst albumu ''Trueself'' sa uskutočnil [[22. marec|22. marca]] [[2023]] v bratislavskom podniku Nibble v budove Zichyho paláca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin pokrstí svoj debutový album Trueself v jedinečných priestoroch Zichyho paláca | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/15-03-2023-alan-murin-pokrsti-svoj-debutovy-album-trueself-v-jedinecnych-priestoroch-zichyho-palaca/ | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> V máji sa objavil na dvoch spoluprácach na Kaliho albume ''Banan'' v skladbách „Srdce ako z kameňa“ a „Kým ťa mám“. V decembri hosťoval na tanečnej skladbe „Sóda“ frontmana skupiny [[Medial Banana]] Pokymana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pokyman vydáva sólový album Blessings a posiela videonovinku s Alanom Murinom | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/09-12-2022-pokyman-vydava-solovy-album-blessings-a-posiela-videonovinku-s-alanom-murinom/ | dátum vydania = 2022-12-09 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> === 2024: Nová éra zvuku a EP ''Láska Je Cool'' === Vo februári 2024 vydal svoj prvý medzinárodný singel „Still Love You“, na ktorom spolupracoval s rumunskou speváčkou Iova a renomovaným rumunským producentom Serbanom Cazanom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alan Murin, Iova a Serban Cazan prichádzajú s hitom Still Love You | url = https://www.teraz.sk/magazin/hudba-alan-murin-iova-a-serban-cazan-p/776429-clanok.html | dátum vydania = 2024-02-22 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = teraz.sk | jazyk = sk}}</ref> Singel si našiel svoje miesto nielen v slovenských a českých rádiách, ale aj v rádiách v Belgicku, Kanade či Rumunsku. Druhý tohtoročný singel je pre speváka takisto míľnikom v kariére. Singel „[[Dokola]]“, vydaný v marci, predstavuje novú éru zvuku v Alanovej hudobnej produkcii. Podľa speváka je takpovediac predelom medzi tvorbou pred touto skladbou a po tejto skladbe. V súčasnosti začal pracovať so žánrami, s ktorými v minulosti nepracoval a venuje viac pozornosti produkcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Môže mať vzťah svoju vlastnú melódiu? Alan Murin má v hlave tú svoju stále Dokola | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/704522-moze-mat-vztah-svoju-vlastnu-melodiu-alan-murin-ma-v-hlave-tu-svoju-stale-dokola/ | dátum vydania = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> [[Obrázok:Alan Murin, Ministry of Fun, Banská Bystrica, 16.03.2024.jpg|náhľad|Počas koncertu v Ministry of Fun v rámci ''Retrostar Tour'' v marci 2024.]] Ako hosť sa predstavil v rámci turné ''Retrostar Tour'' Kaliho a Petra Panna. Turné predchádzal spoločný singel „Mám ťa rád”, ktorý spoločne odpremiérovali na koncertnej zastávke v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kali a Peter Pann vydali nový track s Alanom Murinom a Šortym a oznámili nové turné! | url = https://hashtag.zoznam.sk/kali-a-peter-pann-vydali-novy-track-s-alanom-murinom-a-sortym-a-oznamili-nove-turne/ | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hashtag.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> Nasledovali single „Povedz Prečo“, „Animal Style“ a „Srdcom Buran“. V júni vyšlo štvrté EP ''[[Láska Je Cool]].'' V septembri vydal singel „[[Domov (pieseň Alana Murina)|Domov]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový singel Alana Murina: Za tri hodiny vytvoril svoju najsilnejšiu skladbu Domov o sebaprijatí | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/07-09-2024-novy-singel-alana-murina-za-tri-hodiny-vytvoril-svoju-najsilnejsiu-skladbu-domov-o-sebaprijati/ | dátum vydania = 2024-09-07 | dátum prístupu = 2024-09-09 | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | jazyk = sk}}</ref> == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Alana Murina}} ;Štúdiové albumy * 2022: ''[[Trueself]]'' ;EP * 2019: ''[[15 23]]'' * 2019: ''[[23 10]]'' * 2019: ''[[19 98]]'' * 2024: ''[[Láska Je Cool]]'' == Filmografia == ;Televízia {| class="wikitable" |+ !Rok !Názov programu !Vystúpenie !Produkcia !Dátum vysielania !Archív |- |2019 |''[[3 pódiá]]'' |„Vypínam“<br> „Život“<br> [[Lady Gaga]], [[Bradley Cooper]] – „Shallow“<br> <small>(s [[Lina Mayer|Linou Mayer]])</small><br> [[Michael Jackson]] – „[[Billie Jean]]“<br> <small>(s [[Lina Mayer|Linou Mayer]], [[Billy Barman|Billym Barmanom]] a [[SĽUK|Sľukom]])</small> | rowspan="2" |[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] |[[9. november]] [[2019]] |[https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14681/202793#630 Link] |- | rowspan="5" |2022 |''[[Milujem Slovensko]]'' (11. séria, 7. epizóda – Muzikantský špeciál) |— |[[25. február]] [[2022]] | |- |''[[Ranné noviny]]'' |„SR C“ |[[TV JOJ]] |[[17. jún]] [[2022]] | |- |''[[Teleráno]]'' |„Eley“ |[[TV Markíza|Markíza]] |[[28. apríl]] [[2022]] | |- |''Topstar'' |— | rowspan="2" |TV JOJ |[[30. september]] [[2022]] | |- |''Ranné noviny'' |„DOMAMÁM“ |[[14. december]] [[2022]] | |- | rowspan="3" |2024 |''[[Neskoro večer|Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina]]'' (20. séria, 1. epizóda) |„Raz Dva Tri“ „Caliente“ |RTVS |[[13. január]] [[2024]] |[https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15577/443764 Link] |- | rowspan="3" |''Teleráno'' |„Still Love You“ | rowspan="3" |Markíza |[[11. marec]] [[2024]] | |- |„Domov“ |[[6. september]] [[2024]] | |- |2025 |„Chcem ťa mať“ |[[12. marec]] [[2025]] | |} == Ocenenia a nominácie == ;[[Ruka Hore Awards]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- | rowspan="2" |2021 |Alan Murin |Skokan roka |{{Víťaz}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruka Hore Awards 2021: TOP 20 v kategórii Skokan roka | url = https://news.rukahore.sk/1021607/ruka-hore-awards-2021-toto-je-top-20-v-kategorii-skokan-roka/ | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2024-10-26 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |[[Kali]] feat. Alan Murin & [[Čis T]] – „Kým ťa mám“ |Skladba roka |19. miesto |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruka Hore Awards 2021: TOP 20 v kategórii Skladba roka | url = https://news.rukahore.sk/1021907/ruka-hore-awards-2021-toto-je-top-20-v-kategorii-skladba-roka/ | dátum vydania = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2024-10-26 | vydavateľ = news.rukahore.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |rowspan="3"|2022 |Alan Murin – ''[[Trueself]]'' |Album roka |bgcolor="silver"|2. miesto | rowspan="3" |<ref name="Ruka Hore Awards – Výsledky ročníka 2022"></ref> |- |Alan Murin – „Prepáč“ |Skladba roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |- |Alan Murin feat. [[Tina (speváčka)|Tina]] – „[[Do rúk]]“ |Spolupráca roka |bgcolor="cc9966"|3. miesto |} ;[[Ceny SOZA]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- |2023 |Alan Murín |Najúspešnejší mladý autor |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme nominácie najhranejších autorov a piesní. Najviac nominácii získala Jana Kirschner. | url = https://moja.soza.sk/magazin/501/pozname-nominacie-najhranejsich-autorov-a-piesni-najviac-nominacii-ziskala-jana-kirschner | dátum vydania = 2024-09-07 | dátum prístupu = 2024-10-08 | vydavateľ = SOZA | jazyk = sk}}</ref> |- |} ;[[Radio Head Awards]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- |2019 |Alan Murin |Objav roka |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rádio_FM spustilo hlasovanie v 1.kole Rádiohláv 2019 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2019-1kolo | dátum vydania = 2020-01-13 | dátum prístupu = 2025-03-17 | vydavateľ = radiohlavy.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |} ;[[SOWA Social Awards Slovakia]] {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! Rok ! Nominovaná práca ! Kategória ! colspan="2" | Výsledok |- |2023 |Alan Murin |Hudba |{{Nominácia}} |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme víťazov prestížnej ankety SOWA: Niektoré mená teda poriadne prekvapili | url = https://odzadu.startitup.sk/pozname-vitazov-prestiznej-ankety-sowa-niektore-mena-teda-poriadne-prekvapili/ | dátum vydania = 2023-06-04 | dátum prístupu = 2025-03-17 | vydavateľ = odzadu.startitup.sk | jazyk = sk}}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://alanmurin.com/}} * [https://www.allmusic.com/artist/alan-murin-mn0003859621 Alan Murin] na [[AllMusic]] * [https://www.discogs.com/artist/8269952-Alan-Murin Alan Murin] na [[Discogs]] * [https://alanmurin.bandcamp.com/ Alan Murin] na [[Bandcamp]] * {{Csfd meno|608073}} * {{Imdb meno|15948691}} {{DEFAULTSORT:Murin, Alan}} [[Kategória:Alan Murin]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] [[Kategória:Slovenskí hiphopoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí speváci elektronickej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] {{Alan Murin}} 65qb8exogqgemwu9x0eneb58jxr907q 0 719511 8057985 7983444 2025-07-08T03:21:34Z Luketheslovak 200569 pics 8057985 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Zibura | Rodné meno = | Popis osoby = český cestovateľ a spisovateľ cestopisnej literatúry, fotograf a rečník | Portrét = Ladislav Zibura (13932594621).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1992|06|15}} | Miesto narodenia = [[České Budějovice]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Praha - Letná | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = česká | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = spisovateľ, cestovateľ, prednášajúci | Známy vďaka = cestopisy, prednášky | Alma mater = [[Karlova univerzita|Karlova univerzita v Prahe]]{{break}}[[Masarykova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Karolína (od 2023) | Partnerka = | Deti = Sebastian (* [[2024]]) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = zibura.cz | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Česko | Portál3 = }} Bc. et Bc. '''Ladislav Zibura''' (* [[15. jún]] [[1992]], [[České Budějovice]])<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=Prázdniny v Evropě|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0886-1}}</ref> je český cestovateľ a spisovateľ humornej [[Cestopis|cestopisnej literatúry]], fotograf a rečník. Pravidelne organizuje cestovateľské prednášky v [[Česko|Česku]], kde v štýle [[Stand-up comedy|stand-upu]] opisuje svoje zážitky a stretnutia s ľuďmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ladislav Zibura - O knihách, projekcích a cestách | url = https://www.zibura.cz/ | vydavateľ = Ladislav Zibura - O knihách, projekcích a cestách | dátum prístupu = 2024-10-04 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> Cestuje hlavne peši, [[Autostop (zvezenie)|autostopom]] a keď osud inak nedá, aj v policajnom aute.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=Pěšky mezi buddhisty a komunisty|vydanie=2|vydavateľ=Albatros Media BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0877-9}}</ref> Má slovenských predkov, jeho starý otec pochádzal z [[Poprad]]u.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=40 dní pešo do Jeruzalema|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, BizBooks|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-265-0862-5|jazyk=slovenský|poznámka=slovenský preklad Ľuba Nguyenová Anhová}}</ref> == Púte == === Santiago de Compostela === Po maturite na [[Gymnázium Jírovcova|Gymnáziu Jírovcova]] v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]] v roku [[2011]] sa ako osemnásťročný vydal osamote na pešiu púť z francúzskeho [[Saint-Jean-Pied-de-Port (obec)|Saint Jean Pied de Port]] do španielskeho pútnického miesta [[Santiago de Compostela]],<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=Všechny cesty vedou do Santiaga|vydanie=1|vydavateľ=Albatros Media, Kniha Zlín|miesto=Praha|rok=2023|isbn=978-80-7662-533-4}}</ref> odkiaľ pokračoval až k pobrežiu [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] s celkovou dĺžkou trasy 900 km.<ref name=":1" /> Druhú púť do [[Santiago de Compostela|Santiaga de Compostela]] zahájil na jeseň roku [[2021]], desať rokov po prvej púti. Obe púte zhrnul v knihe „Všechny cesty vedou do Santiaga“.<ref name=":2" /> === Rím === Po prvom ročníku štúdia žurnalistiky a ekonómie na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]] podnikol pešiu výpravu s kamarátom Michalom<ref name=":1" /> z [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] do [[Rím]]a.<ref name=":0" /> Od Innsbrucku pokračoval do Ríma sám.<ref name=":1" /> O tejto ceste nenapísal knihu. === Jeruzalem === V lete 2014 ako dvadsaťdvaročný, po druhom ročníku štúdia na vysokej škole sa vydal na púť naprieč [[Turecko]]m a [[Izrael]]om do [[Jeruzalem]]a s dĺžkou trasy 1400 km. O tejto ceste napísal knihu „40 dní pěšky do Jeruzaléma“.<ref name=":1" /> == Knihy == Ladislav Zibura je autorom 6 cestopisných kníh, ktoré ilustruje [[Lukáš Tomek]] z [[Pelhřimov|Pelhřimova]] (Tomski&Polanski) na motívy Ziburových fotografií. Knihy vydáva [[Albatros Media]] a BizBooks. Knihy vznikajú na základe denníkov ručne písaných počas cestovania, tieto manuskripty neboli doteraz publikované. * ''40 dní pěsky do Jeruzaléma''{{--}}Ziburova spisovateľská prvotina a bestseller. V roku [[2019]] vyšiel z nepochopiteľných dôvodov aj slovenský preklad. Autorkou slovenského prekladu je Ľuba Nguyenová Anhová.<ref name=":1" /> * ''Pěsky mezi buddhisty a komunisty''{{--}}Zibura sa v roku [[2016]] vydal na trojmesačné pešie putovanie po Nepále a Číne. V roku [[2021]] vyšla dotlač druhého vydania.<ref name=":0" /> Ladislav Zibura prekonal 1500 km z nepálskeho [[Káthmandu]] na úpätie [[Annapurna|Annapurny]] a až do rodiska [[Budhizmus|Budhu]]: [[Lumbiní|Lumbini]].<ref name=":0" /> V Číne cestoval z [[Čcheng-tu]] k [[Terakotová armáda|terakotovej armáde]] v [[Si-an]].<ref name=":0" /> * ''Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii''{{--}}Zibura sa vydal v roku [[2017]] na púť z [[Gruzínsko|gruzínskeho]] mesta [[Batumi]], ktoré sa nachádza 20 km od [[Turecko|tureckých]] hraníc na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], smerom na východ. Cestoval nielen peši, ale aj na bicykli a stopom.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Zibura|meno=Ladislav|titul=Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii|vydanie=dotlač 2.|vydavateľ=BizBooks Albatros Media|miesto=Brno|rok=2020|isbn=978-80-265-0941-7|jazyk=český|url=https://www.albatrosmedia.cz/tituly/67063197/uz-nikdy-pesky-po-armenii-a-gruzii}}</ref> * ''Prázdniny v Evropě''{{--}}Zibura cestoval po Európe [[Autostop (zvezenie)|autostopom]].<ref name=":0" /> Autor knihu delí na dve časti: ''Sever'' (Česko – Poľsko – Litva – Lotyšsko – Estónsko – Fínsko – Švédsko – Dánsko) a ''Juh'' (Grécko – Albánsko – Severné Macedónsko – Srbsko – Rumunsko – Ukrajina – Slovensko – Česko). Ladislav Zibura za ňu ako ''Najlepší cestopis roku'' získal [[Cena Hanzelky a Zikmunda|Cenu Hanzelky a Zikmunda]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Prázdniny v Evropě|url=https://www.albatrosmedia.cz/tituly/54975722/prazdniny-v-evrope/|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ide o 360 stranovú monografiu vydanú v roku [[2019]] pod nakladateľstvom BizBooks. * ''Prázdniny v Česku''{{--}}V období pandémie [[SARS-CoV-2]], ktorej dôsledkom boli uzatvorené štátne hranice, cestoval Zibura dva mesiace počas leta [[2020]] po Česku. Kniha vyšla v roku [[2021]] v nakladateľstve Kniha Zlín v spoločnosti Albatros Media.<ref>{{Citácia knihy|titul=Prázdniny v Česku|url=https://www.albatrosmedia.cz/tituly/77635202/prazdniny-v-cesku/|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ide o Ziburov najdlhší titul.<ref name=":0" /> * ''Všechny cesty vedou do Santiaga''{{--}}Druhú púť do Santiaga de Compostela zahájil Zibura na jeseň roku [[2021]], desať rokov po prvej púti. Knihu vydal v roku [[2023]] v nakladateľstve Kniha Zlín v spoločnosti Albatros Media, vytlačila ju akciová spoločnosť [[Neografia]] z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]].<ref name=":2" /> == Osobný život == Ladislav Zibura je ženatý, s manželkou Karolínou má jedného syna, Sebastiana. Svadbu mali na [[pláž]]i na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]] v [[Portugalsko|Portugalsku]]. Svadobnú cestu realizovali v [[Indonézia|Indonézii]]. O cestách do Indonézie Zibura prednáša na jar [[2025]] prednášky „Dvě cesty do džungle“.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ladislav Zibura - O knihách, projekcích a cestách | url = https://www.zibura.cz/ | vydavateľ = Ladislav Zibura - O knihách, projekcích a cestách | dátum prístupu = 2025-02-04 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> Druhú výpravu do Indonézie absolvoval sám polroka po svadobnej ceste. O cestách do Indonézie neplánuje napísať cestopis. Rodičia Ladislava Ziburu boli učitelia na stredných školách. Spolu s rodičmi a manželkou sa vydal na cesty po juhu [[Afrika|Afriky]], kde v terénnom aute vybavenom strešným stanom precestovali [[Namíbia|Namíbiu]] a [[Botswana|Botswanu]]. O tejto ceste prednáša na jar [[2025]] prednášku s názvom „S mámou a tátou do Afriky“.<ref name=":4" /> O ceste do Afriky neplánuje napísať cestopis. Ladislav Zibura trpí ochorením sluchu [[tinitus]], ktoré je následkom hluku streľby na oslavách v Turecku.<ref name=":1" /> Nepretržite počuje frekvenciu 7 000 Hz, čo je výška tónu, ktorý nie je možné zahrať na klaviatúre [[klavír]]a. Ide o vysoký piskľavý zvuk.<ref name=":3" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Európa Zibura.png Súbor:Nepál Zibura.jpg </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zibura, Ladislav}} [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí cestovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti Českého rozhlasu]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti z Českých Budějovíc]] pfxivponr50rwt2ducxrvij3uqv3vb2 0 719566 8058023 7996879 2025-07-08T06:32:35Z 46.150.210.113 8058023 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Marian Jurečka | Rodné meno = | Popis osoby = český politik | Portrét = Marian Jurecka - portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = | Začiatok obdobia = | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1981|03|15}} | Miesto narodenia = [[Přerov]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|KDU-ČSL]] | Alma mater = [[Mendelova univerzita v Brne]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = ženatý | Partnerka = | Deti = 5 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} Ing. '''Marian Jurečka''' (* [[15. marec]] [[1981]], [[Přerov]]) je český politik, od decembra 2021 podpredseda českej [[Vláda Petra Fialu|vlády]] a minister práce a sociálnych vecí [[Česko|ČR]]. V rokoch 2014 až 2017 pôsobil ako minister pôdohospodárstva ČR vo vláde [[Bohuslav Sobotka|Bohuslava Sobotku]]. Od decembra 2021 do januára 2022 bol zároveň povereným ministrom pôdohospodárstva ČR, od novembra 2022 do marca 2023 poverený minister životného prostredia ČR a v októbri 2024 bol poverený riadením ministerstva pre miestny rozvoj ČR. Od januára 2020 do októbra 2024 bol predsedom politickej strany [[KDU-ČSL]]. Predtým v rokoch 2010 – 2019 bol podpredsedom tejto strany. V októbri sa stal poslancom [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne PČR]]. V rokoch 2012 až 2015 a opäť 2016 až 2022 bol zastupiteľom [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]]. == Politická kariéra == V roku [[1999]] vstúpil do [[KDU-ČSL]]. Niekoľkokrát neúspešne kandidoval v krajský voľbách (2008) a aj v komunálnych voľbách (2006 a 2010). V [[November|novembri]] [[2010]] bol zvolený za podpredsedu strany a po demisii [[Petr Šilar|Petra Šilara]] bol v [[December|decembri]] [[2011]] zvolený za 1. podpredsedu strany. V [[Október|októbri]] [[2012]] bol Marian Jurečka ako líder spoločnej kandidátky [[KDU-ČSL]] a [[Strana zelených (Česko)|Strany zelených]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom kraji]] zvolený za zastupiteľa [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]]. Táto koalícia získala 11% a 8 mandátov. Zo svojho mandátu kvôli časovej vyťaženosti v [[Marec|marci]] [[2015]] odišiel. === Volebné obdobie 2013 – 2017 === Vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2013|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2013]] kandidoval za KDU-ČSL ako líder v Olomouckom kraji a bol zvolený za poslanca. Po zvolení Pavla Bělobrádka za podpredsedu Poslaneckej snemovne ho nahradil vo funkcii predsedu Poslaneckého klubu KDU-ČSL. V januári 2014 sa stal kandidátom na post ministra pôdohospodárstva v [[Bohuslav Sobotka|Sobotkovej]] vláde. 29. januára 2014 bol do tejto funkcie menovaný. Vzhľadom na jeho pôsobenie vo vláde rezignoval na post predsedu Poslaneckého klubu. V komunálnych voľbách 2014 ho zvolili za zastupiteľa obce [[Rokytnice (okres Přerov)|Rokytnice]]. Hneď po zvolení sa však mandátu vzdal. V krajských voľbách v roku 2016 bol opäť zvolený za zastupiteľa Olomouckého kraja. Na kandidátke bol pôvodne na poslednom mieste, no podarilo sa mu prekrúžkovať na 4. miesto. === Volebné obdobie 2017 – 2021 === Vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2017]] úspešne obhájil mandát poslanca. Zvolený bol ako líder kandidátky v [[Olomoucký kraj|Olomouckom kraji]]. Vo funkcii ministra pôdohospodárstva zotrval do 13. decembra 2017, kedy ho nahradil nestraník za [[ANO 2011|ANO]] [[Jiří Milek]]. Na konci [[November|novembra]] [[2018]] oznámil, že na sneme [[KDU-ČSL]] na jar v roku 2019 bude kandidovať na post predsedu strany. V druhom kole voľby bol však porazený [[Marek Výborný|Marekom Výborným]]. Následne oznámil, že do predsedníctva strany už kandidovať nebude. V [[január]]i [[2020]] však svoj postoj zmenil a oznámil, že sa opäť pokúsi stať predsedom [[KDU-ČSL]]. Vtedajší predseda Marek Výborný z postu odišiel. Jeho protikandidátmi boli [[Jan Bartošek]] a [[Jan Horníček]]. Túto voľbu Jurečka vyhral, keď získal 205 hlasov z 357 platných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novým predsedom KDU-ČSL je Marian Jurečka | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/novym-predsedom-kdu-csl-je-marian-jure/442725-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2020-01-25 | dátum prístupu = 2024-10-06 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> V krajských voľbách v roku 2020 bol lídrom subjektu - ''Koalice pro Olomoucký kraj''. Kandidátku tvorili strany [[KDU-ČSL]], [[TOP 09]], [[Strana zelených (Česko)|Zelení]] a hnutie [[ProOlomouc]]. Svoj post krajského zastupiteľa obhájil. Na konci januára 2022 na svoj post zastupiteľa rezignoval, keďže sa stal ministrom. === Volebné obdobie 2021 – 2025 === [[Súbor:EPP Congress Rotterdam - Day 1 (52112671488).jpg|náhľad|Marian Jurečka na kongrese [[Európska ľudová strana|EPP]] v roku [[2022]]]] Vo [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2021|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2021]] bol z pozície predsedu člena [[KDU-ČSL]] lídrom volebnej koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]] (t.j. [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]] a [[TOP 09]]) v [[Olomoucký kraj|Olomouckom kraji]] a bol zvolený do [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]]. Po voľbách sa stal kandidátom [[KDU-ČSL]] na post podpredsedu vlády a ministra práce a sociálnych vecí ČR vo vznikajúcej [[Vláda Petra Fialu|vláde Petra Fialu]]. Do postu ministra nastúpil 17. decembra 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová vláda ČR 2021: kdo jsou noví ministři v kabinetu Petra Fialy | url = https://www.e15.cz/domaci/nova-vlada-seznam-ministru-v-kabinetu-petra-fialy-aneb-kdo-bude-vladnout-v-cesku-1385633 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2021-12-16 | dátum prístupu = 2024-10-06 | jazyk = cs}}</ref> Zároveň bol 17. decembra 2021 menovaný aj do postu ministra pôdohospodárstva, keďže pôvodný kandidát [[Zdeněk Nekula]] bol v dobe menovania vlády v karanténe kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVIDu-19]]. Túto funkciu zastával do 3. januára, keď ju po ňom prebral práve Nekula. Na sneme [[KDU-ČSL]] v jari 2022 obhájil post predsedu strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Předsedou KDU-ČSL byl znovu zvolen Marian Jurečka a prvním místopředsedou byl nově zvolen Jan Bartošek | url = https://www.kdu.cz/akce/sjezd-2022/aktuality/predsedou-kdu-csl-byl-znovu-zvolen-marian-jurecka | vydavateľ = www.kdu.cz | dátum prístupu = 2024-10-06 | jazyk = cs}}</ref> V októbri 2022 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]] vymenovaný za dočasného ministra životného prostredia ČR. Túto funkciu vykonával do marca 2023, keď nový prezident ČR [[Petr Pavel]] do funkcie vymenoval [[Petr Hladík|Petra Hladíka]], ktorého predtým Miloš Zeman vymenovať odmietol. Od 1. októbra ho prezident [[Petr Pavel]] dočasne poveril vedením Ministerstva pre miestny rozvoj ČR, keďže o deň skôr na návrh premiéra [[Petr Fiala|Fialu]] odvolal prezident z tohto postu dosluhujúceho ministra [[Ivan Bartoš|Ivana Bartoša]], ktorý ako predseda [[Česká pirátska strana|Pirátov]] z vlády odišiel po odchode celej Pirátskej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Předsedou KDU-ČSL byl znovu zvolen Marian Jurečka a prvním místopředsedou byl nově zvolen Jan Bartošek | url = https://www.kdu.cz/akce/sjezd-2022/aktuality/predsedou-kdu-csl-byl-znovu-zvolen-marian-jurecka | vydavateľ = www.kdu.cz | dátum prístupu = 2024-10-06 | jazyk = cs}}</ref> Na sneme [[KDU-ČSL]] 18. a 19. októbra 2024 v Olomouci prišiel o post predsedu strany, keďže vo funkcii ho nahradil Marek Výborný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sjezd KDU-ČSL 2024: Na sjezdu KDU-ČSL bylo zvoleno nové vedení strany. Předsedou se stal Marek Výborný, prvním místopředsedou Pavel Bělobrádek | url = https://www.kdu.cz/aktualne/zpravy/sjezd-kdu-csl-2024-na-sjezdu-kdu-csl-bylo-zvoleno | vydavateľ = www.kdu.cz | dátum prístupu = 2024-10-21 | jazyk = cs}}</ref> ==== Kritika ==== Počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu [[KDU-ČSL]] sa preferencie strany prepadli na 2{{--}}3 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidovci klesli na dvouprocentní voličskou podporu. Mělo by to znepokojovat celou vládu, říká politolog | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kdu-csl-lidovci-podpora-vlada-dve-procenta-pruzkum-median_2307211522_pik | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2023-07-21 | dátum prístupu = 2024-10-06 | jazyk = cs}}</ref> Jeho kolegovia a členovia strany tak už niekoľkokrát vyzývali na jeho odstúpenie, či na zvolanie mimoriadneho snemu strany. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Jurečka, Marian}} [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Českí komunálni politici]] [[Kategória:Politici KDÚ-ČSL]] [[Kategória:Českí ministri]] [[Kategória:Ministri životného prostredia Českej republiky]] [[Kategória:Ministri pre miestny rozvoj Českej republiky]] [[Kategória:Poslanci Parlamentu Českej republiky (2013 – 2017)]] [[Kategória:Poslanci Parlamentu Českej republiky (2017 – 2021)]] [[Kategória:Absolventi Mendelovej univerzity v Brne]] [[Kategória:Osobnosti z Přerova]] jaz33ai6zm8fxtl1rzv6i12gzdnj0qj 0 721768 8058067 8057479 2025-07-08T09:40:13Z Patriciuus 219824 8058067 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" cellspacing="1" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; background:#bae1ff;" |Sezóna 2025 [[Formula 1|Formuly 1]] |- | colspan="2" |[[Súbor:F1.svg|stred|bezrámu]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#bae1ff;" |Sezóna |- !Ročník |LXXVI. |- ! Počet Veľkých cien | 24 ([[#Kalendár|kalendár]]) |- ! Prvá Veľká cena | 16. marec |- ! Posledná Veľká cena | 7. december |- ! colspan="2" style="text-align: center; background: #bae1ff" | Chronológia |- | style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2024|< Sezóna 2024]] || style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2026|Sezóna 2026 >]] |} '''Sezóna 2025''' je 76. ročníkom majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formuly 1]]. Kalendár pretekov obsahuje 24 Veľkých cien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Potvrzeno: Jack Doohan bude v roce 2025 závodit pro Alpine | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/potvrzeno-jack-doohan-bude-v-roce-2025-zavodit-pro-alpine | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Sezóna začala [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľkou cenou Austrálie]] 16. marca 2025 a skončí sa [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Veľkou cenou Abú Zabí]] 7. decembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alpine confirm Williams super-sub Colapinto as reserve driver for 2025 season | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/breaking-alpine-confirm-williams-super-sub-colapinto-as-reserve-driver-for.154qk8wYegROlfYD0TPfBj | dátum prístupu = 2025-01-11 | vydavateľ = Formula1.com | dátum vydania = 2025-01-10}}</ref> Sezóna 2025 je poslednou na využitie konfigurácie pohonnej jednotky predstavenej [[Formula 1 v roku 2014|v roku 2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 F1 calendar: FIA and Formula 1 annouce calendar for 2025 | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/fia-and-formula-1-announces-calendar-for-2025.48ii9hOMGxuOJnjLgpA5qS | dátum vydania = 2024-04-13 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po anglicky}}</ref> Pre šampionát 2026 bude predstavená upravená konfigurácia bez MGU-H, ale s vyšším výkonom z MGU-K.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiální. Ricciardo končí u týmu VCARB. Nahradí ho Lawson | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/je-to-oficialni-ricciardo-konci-u-tymu-vcarb-nahradi-ho-lawson | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Sezóna 2025 je takisto poslednou pre generáciu automobilov predstavených [[Formula 1 v roku 2022|v roku 2022]] a poslednou pre systém zníženia odporu vzduchu (DRS), keďže od roku 2026 sa zavádzajú autá s aktívnou aerodynamikou a pohyblivými krídlami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIA and Formula 1 annouce 2024 Sprint calendar | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/fia-and-formula-1-announce-2025-sprint-calendar.3fjONI6I9cAyThBj73oQRX | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po anglicky}}</ref> == Zloženie tímov == {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! rowspan="2" | Tím !! rowspan="2" | Konštruktér !! rowspan="2" | Šasi !! rowspan="2" | Motor !! colspan="3" | Jazdci !! rowspan="2" | Náhradní jazdci |- ! {{Tooltip|Číslo|Číslo jazdca}} !! Meno jazdca !! Kolá |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren|McLaren Formula 1 Team]] ! rowspan="2" |McLaren–Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | MCL39 | rowspan="2" |Mercedes-AMG F1 M16 | style="text-align:center;" | 81 |{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] | style="text-align:center;" | 1-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Mexiko}}[[Pato O’Ward]]<br>{{minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]] |- | style="text-align:center;" | 4 |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] | style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Scuderia Ferrari HP]] ! rowspan="2" |Ferrari | rowspan="2" style="text-align:center;" | SF-25 | rowspan="2" |Ferrari 066/12 | style="text-align:center;" | 16 |{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] |style="text-align:center;" |1-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Taliansko}}[[Antonio Giovinazzi]]<br>{{minivlajka|Čína}}[[Zhou Guanyu]] |- | style="text-align:center;" |44 |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] ! rowspan="3" | Red Bull Racing–Honda RBPT | rowspan="3" style="text-align:center;" | RB21 || rowspan="3" | Honda RBPTH003 || style="text-align:center;" | 1|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="3" |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]] |- | style="text-align:center;" | 22 || {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]]|| style="text-align:center;" | 3-12 |- | style="text-align:center;" | 30 || {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]]|| style="text-align:center;" | 1-2 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes-AMG Petronas Formula One Team]] ! rowspan="2" | Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | F1 W16 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M16 || style="text-align:center;" | 63 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="2" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]]<br>{{minivlajka|Dánsko}}[[Frederik Vesti]] |- | style="text-align:center;" | 12 || {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Kimi Antonelli]] || style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin F1 Team|Aston Martin Aramco F1 Team]] ! rowspan="2" |Aston Martin Aramco–Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | AMR25 | rowspan="2" |Mercedes-AMG F1 M16 | style="text-align:center;" |18 |{{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] | style="text-align:center;" |1-8, 10-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Brazília}} [[Filipe Drugovich]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} [[Stoffel Vandoorne]] |- | style="text-align:center;" |14 |{{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | style="text-align:center;" |1-12 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team|BWT Alpine F1 Team]] ! rowspan="3" | Alpine–Renault | rowspan="3" style="text-align:center;" | A525 || rowspan="3" | Renault E-Tech RE24 || style="text-align:center;" | 7 || {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Dohan|Jack Doohan]]|| style="text-align:center;" | 1-6 || rowspan="3" |{{minivlajka|Estónsko}} [[Paul Aron]]<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Jack Dohan|Jack Doohan]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} [[Ryo Hirakawa]] |- | style="text-align:center;" | 10 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]]|| style="text-align:center;" | 1-12 |- | style="text-align: center;" |43 |{{minivlajka|Argentína}} [[Franco Colapinto]] | style="text-align: center;" |7-12 |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|MoneyGram Haas F1 Team]] ! rowspan="2" |Haas–Ferrari | rowspan="2" style="text-align:center;" | VF-25 | rowspan="2" |Ferrari 066/12 | style="text-align:center;" |31 |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] | style="text-align:center;" |1-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Brazília}}[[Pietro Fittipaldi]] |- | style="text-align:center;" |87 |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Oliver Bearman]] | style="text-align:center;" |1-12 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Taliansko}}[[RB Formula One Team|Visa Cash App Racing Bulls F1 Team]] ! rowspan="3" | Racing Bulls-Honda RBPT | rowspan="3" style="text-align:center;" | VCARB 02 || rowspan="3" | Honda H002 || style="text-align:center;" | 6 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]]|| style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="3" |{{minivlajka|Japonsko}}[[Ayumu Iwasa]] |- | style="text-align:center;" | 30 || {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]]|| style="text-align:center;" | 3-12 |- | style="text-align:center;" |22 |{{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] | style="text-align:center;" |1-2 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[WilliamsF1|Atlassian Williams Racing]] ! rowspan="2" | Williams–Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | FW47 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M16 || style="text-align:center;" | 23 || {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Luke Browning]]<br>{{minivlajka|Francúzsko}}[[Victor Martins]] |- | style="text-align:center;" | 55 || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]]|| style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber|Stake F1 Team Kick Sauber]] ! rowspan="2" | Kick Sauber–Ferrari | rowspan="2" style="text-align:center;" | C45 || rowspan="2" | Ferrari 066/12 || style="text-align:center;" | 27 || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="2" | |- | style="text-align:center;" | 5 || {{minivlajka|Brazília}} [[Gabriel Bortoleto]]|| style="text-align:center;" | 1-12 |} === Zmeny pred sezónou === * Po 12 sezónach opustí [[Lewis Hamilton]] Mercedes a prestúpi do [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], kde nahradí [[Carlos Sainz Jr.|Carlosa Sainza]], ktorý tím opustí po štyroch rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ferrari potvrzuje příchod Hamiltona. Jezdcem Scuderie bude od roku 2025 | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/hamilton-ferrari-2025 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po česky}}</ref> Ten sa presunie do tímu [[Williams F1|Williams]], kde nahradí [[Logan Sargeant|Logana Sargeanta]], pričom jeho zmluva bola predčasne ukončená v polovici sezóny a ktorého po zbytok roku nahradil [[Franco Colapinto|Franco Colapinto]]. [[Lewis Hamilton|Hamiltona]] v Mercedese nahradí [[Andrea Kimi Antonelli]], ktorý do tímu prestúpi z [[Formula 2|Formuly 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carlos Sainz se rozhodl. Od příštího roku bude závodit za Williams | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/carlos-sainz-se-rozhodl-od-pristiho-roku-bude-zavodit-za-williams | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> * Haas bude mať nových oboch jazdcov; po dvojročnom pôsobení v tíme [[Nico Hülkenberg]] prestúpi do [[Sauber|Sauberu]] a po siedmich rokoch skončí aj [[Kevin Magnussen]], s ktorým Haas nepredlžil zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 F1 GRID: All the driver and team line-ups confirmed so far | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/2025-f1-grid-all-the-driver-and-team-line-ups-confirmed-so-far.7yijhWBNHjqKwHTRFEMZUa | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po anglicky}}</ref> Nahradí ich rezervný jazdec tímu [[Oliver Bearman]], ktorý [[Formula 1 v roku 2024|v roku 2024]] nahradil vo [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľkej cene Saudskej Arábie]] [[Carlos Sainz Jr.|Carlosa Sainza]] v monoposte [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] a ktorý preteká vo [[Formula 2|Formule 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Potvrzeno: Antonelli bude od příští sezony závodit pro Mercedes | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/potvrzeno-antonelli-bude-od-pristi-sezony-zavodit-pro-mercedes | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> [[Esteban Ocon]] po piatich rokoch opustí tím Alpine, ktorý mu nepredlžil zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiální. Hülkenberg na konci sezóny odejde z Haasu a přesune se k Sauberu | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/je-to-oficialni-hulkenberg-na-konci-sezony-odejde-z-haasu-a-presune-se-k-sauberu | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Jeho miesto získal rezervný jazdec tímu [[Jack Doohan]], ktorý naposledy pretekal vo [[Formula 2|Formule 2]] [[Formula 2 v roku 2023|v roku 2023]]. * Novou jazdeckou zostavu bude mať i tím [[Sauber]], ktorý po troch rokoch opustí [[Valtteri Bottas]] a Čou Kuan-jü.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnussen na konci sezony opustí tým Haas | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/magnussen-na-konci-sezony-opusti-tym-haas | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> [[Nico Hülkenberg]] sa vráti po tom, čo za tím naposledy pretekal [[Formula 1 v roku 2013|v roku 2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiální. Oliver Bearman bude v příštích letech jezdit za Haas | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/je-to-oficialni-oliver-bearman-bude-v-pristich-letech-jezdit-za-haas | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Nováčkom bude Brazílčan [[Gabriel Bortoleto]], ktorý do tímu prestúpi z [[Formula 2|Formuly 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocon pro nás po konci této sezony již jezdit nebude, oznámil Alpine | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/ocon-pro-nas-po-konci-teto-sezony-jiz-jezdit-nebude-oznamil-alpine | dátum prístupu = 2025-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> === Zmeny počas sezóny === * Po nepresvedčivých výsledkoch v prvých dvoch Veľkých cenách sa [[Liam Lawson]] od Veľkej ceny Japonska vrátil do juniorského tímu Racing Bulls, kde si vymenil miesto s [[Yuki Cunoda|Yukim Cunodom]], ktorý ho nahradí v seniorskom tíme Red Bullu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tsunoda to replace Lawson at Red Bull from Japanese GP | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/breaking-tsunoda-to-replace-lawson-at-red-bull-from-japanese-gp-as-new.49qawI5Q4YYPhhMJpHqUiO | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum vydania = 2025-03-27 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en}}</ref> * Po nepresvedčivých výsledkoch sa po šiestich Veľkých cenách tím [[Alpine F1 Team|Alpine]] rozhodol vymeniť [[Jack Doohan|Jacka Doohana]], ktorý bude po novom rezervným jazdcom. Jeho miesto nahradí [[Franco Colapinto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oficiálne: Colapinto nahradí Doohana, no nedostal dôveru do konca sezóny | url = https://f1online.sk/clanky/198150/oficialne-colapinto-nahradi-doohana-no-nedostal-doveru-do-konca-sezony | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = F1online.sk}}</ref> == Kalendár == {| class="sortable wikitable" width="650px" style="font-size: 85%;" ! data-sort-type="number" | Kolo !! [[Grand Prix (Formula 1)|Veľká cena]] !! Okruh !! class="unsortable" | Dátum Veľkej ceny |- ! 1 | [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Albert Park Circuit]], [[Melbourne]] || 16. marec |- ! 2 | [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Čína}} [[Shanghai International Circuit]], [[Šanghaj]] || 23. marec |- ! 3 | [[Veľká cena Japonska 2025|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Japonsko}} [[Suzuka Circuit]], [[Suzuka]] || 6. apríl |- ! 4 | [[Veľká cena Bahrajnu 2025|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrain International Circuit]], [[Sachir]] || 13. apríl |- ! 5 | [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|Veľká cena Saudskej Arábie]] || {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Jeddah Corniche Circuit]], [[Džidda]] || 20. apríl |- ! 6 | [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Miami International Autodrome]], [[Miami]] || 4. máj |- ! 7 | [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|Veľká cena Emilia Romagna]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari]], [[Imola (Emilia-Romagna)|Imola]] || 18. máj |- ! 8 | [[Veľká cena Monaka 2025|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Circuit de Monaco]], [[Monte Carlo]] || 25. máj |- ! 9 | [[Veľká cena Španielska 2025|Veľká cena Španielska]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Circuit de Catalunya]], [[Montmélo]] || 1. jún |- ! 10 | [[Veľká cena Kanady 2025|Veľká cena Kanady]]|| {{minivlajka|Kanada}} [[Circuit Gilles Villeneuve]], [[Montreal]] || 15. jún |- ! 11 | [[Veľká cena Rakúska 2025|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Ring]], [[Spielberg]] || 29. jún |- ! 12 | [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Silverstone Circuit]], [[Silverstone]] || 6. júl |- ! 13 | [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Belgicko}} [[Circuit de Spa-Francorchamps]], [[Spa]] || 27. júl |- ! 14 | [[Veľká cena Maďarska 2025|Veľká cena Maďarska]] || {{minivlajka|Maďarsko}} [[Hungaroring]], [[Mogyoród]] || 3. august |- ! 15 | [[Veľká cena Holandska 2025|Veľká cena Holandska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Circuit Zandvoort]], [[Zandvoort]] || 31. august |- ! 16 | [[Veľká cena Talianska 2025|Veľká cena Talianska]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Nazionale Monza]], [[Monza]] || 7. september |- ! 17 | [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|Veľká cena Azerbajdžanu]] || {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku City Circuit]], [[Baku]] || 21. september |- ! 18 | [[Veľká cena Singapuru 2025|Veľká cena Singapuru]] || {{minivlajka|Singapur}} [[Marina Bay Street Circuit]], [[Singapur (mesto)|Singapur]] || 5. október |- ! 19 | [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Circuit of the Americas]], [[Austin (Texas)|Austin]] || 19. október |- ! 20 | [[Veľká cena Mexika 2025|Veľká cena Mexika]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Autódromo Hermanos Rodríguez]], [[Mexico City]] || 26. október |- ! 21 | [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] || {{minivlajka|Brazília}} [[Autódromo José Carlos Pace]], [[São Paulo|Sao Paulo]] || 9. november |- ! 22 | [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľká cena Las Vegas]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Las Vegas Street Circuit|Las Vegas Strip Circuit]], [[Las Vegas]] || 22. november |- ! 23 | [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] || {{minivlajka|Katar}} [[Lusail International Circuit]], [[Lusail]] || 30. november |- ! 24 | [[Veľká cena Abu Zabí 2025|Veľká cena Abu Zabí]] || {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Yas Marina Circuit]], [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]] || 7. december |} === Šprint === * [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] * [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] * [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] * [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] * [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] * [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] === Zmeny kalendára === * [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľká cena Austrálie]] bude po prvýkrát od roku 2019 zahajujúcimi pretekmi sezóny. * Pôvodne mala pre rok 2025 zmluvu aj Veľká cena Ruska, ale kvôli [[Invázia na Ukrajinu|invázií na Ukrajinu]] bola zmluva [[Formula 1 v roku 2022|v roku 2022]] ukončená. == Pneumatiky == Výhradným dodávateľom pneumatík pre rok 2025 je [[Pirelli]]. Rovnako ako [[Formula 1 v roku 2024|v roku 2024]] existuje päť zmesí slick (bezdrážkových) pneumatík, s označením od C1 (najtvrdšia zmes) do C6 (najmäkšia zmes).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ryo Hirakawa joins Alpine as reserve driver for 2025 and gets FP1 run in Japan | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/ryo-hirakawa-joins-alpine-as-reserve-driver-for-2025-and-gets-fp1-run-in.1M59xFpQ9LFZMLhTka7a16 | dátum vydania = 2025-01-09 | dátum prístupu = 2025-01-11 | vydavateľ = Formula1.com | jazyk = po anglicky}}</ref> Pre mokré podmienky zostávajú taktiež k dispozícii prechodné (intermediates) pneumatiky a pneumatiky do dažďa (wet).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezervními jezdci Ferrari budou letos Čou Kuan-jü a Antonio Giovinazzi | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/rezervnimi-jezdci-ferrari-budou-letos-cou-kuan-ju-a-antonio-giovinazzi#:~:text=Rezervn%C3%ADmi%20jezdci%20Ferrari%20budou%20letos%20%C4%8Cou%20Kuan%2Dj%C3%BC%20a%20Antonio%20Giovinazzi,-Petr%20Kubala&text=Ferrari%20potvrdilo%20rezervn%C3%AD%20jezdce%20pro,rezervn%C3%AD%20jezdce%20pro%20sez%C3%B3nu%202025. | dátum vydania = 2025-02-05 | dátum prístupu = 2025-02-05 | jazyk = po česky}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" ! Zmes !! colspan="2" | Farba !! Drážkovanie !! Podmienky !! Priľnavosť !! Životnosť |- ! Soft – Mäkké !! style="color:#000000; background:#f20704; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli PZero Red 18.svg|50x50bod]] || rowspan="3" | Nie || rowspan="3" | Suché || Vysoká || Krátka |- ! Medium – Stredné !! style="color:#000000; background:#faca08; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli PZero Yellow 18.svg|50x50bod]] || Stredná || Stredná |- ! Hard – Tvrdé !! style="color:#000000; background:#ffffff; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli PZero White 18.svg|50x50bod]] || Nízka || Dlhá |- ! Intermediate – Prechodné !! style="color:#000000; background:#029405; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli Cinturato Green 18.svg|50x50bod]] || rowspan="2" | Áno || Mokré (bez stojatej vody na trati) || colspan="2" rowspan="2" | <small>''neuvedené''</small> |- ! Wet – Do hustého dažda !! style="color:#000000; background:#078cd1; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli Cinturato Blue 18.svg|50x50bod]] || Mokré (stojatá voda na trati) |} == Výsledky a umiestnenie == === Výsledky Veľkých cien === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Veľká cena !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 2 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 3 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Veľká cena Japonska 2025|Veľká cena Japonska]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Kimi Antonelli]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]] |- ! 4 | {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2025|Veľká cena Bahrajnu]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 5 | {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|Veľká cena Saudskej Arábie]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 6 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 7 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|Veľká cena Emilia Romagna]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]] |- ! 8 | {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2025|Veľká cena Monaka]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 9 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2025|Veľká cena Španielska]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 10 | {{minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2025|Veľká cena Kanady]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|GER}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 11 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2025|Veľká cena Rakúska]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 12 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|Veľká cena Veľkej Británie]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 13 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] |||||||| |- ! 14 | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2025|Veľká cena Maďarska]] |||||||| |- ! 15 | {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2025|Veľká cena Holandska]] |||||||| |- ! 16 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2025|Veľká cena Talianska]] |||||||| |- ! 17 | {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|Veľká cena Azerbajdžanu]] |||||||| |- ! 18 | {{minivlajka|Singapur}} [[Veľká cena Singapuru 2025|Veľká cena Singapuru]] |||||||| |- ! 19 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] |||||||| |- ! 20 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2025|Veľká cena Mexika]] |||||||| |- ! 21 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] |||||||| |- ! 22 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľká cena Las Vegas]] |||||||| |- ! 23 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] |||||||| |- ! 24 | {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Veľká cena Abú Zabí]] |||||||| |} === Výsledky Šprintov === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Šprint !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]|| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] ||{{minivlajka|Taliansko}}[[Andrea Kimi Antonelli]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 3 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] |||||||| |- ! 4 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] |||||||| |- ! 5 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] |||||||| |- ! 6 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] |||||||| |} === Bodovací systém === Body sa udeľujú desiatke najlepších klasifikovaných jazdcov, počas Veľkej ceny a ôsmim najlepším v šprinte. V prípade rovnosti bodov sa používa systém spätného odpočítania, kde je jazdec s najväčším počtom výhier Grand Prix umiestnený vyššie. Ak je počet výhier rovnaký, berie sa do úvahy počet druhých miest atď. Body sa udeľujú za každé preteky podľa nasledujúceho systému: {| class="wikitable" style="width:60%; font-size:90%; text-align:center;" ! style="width:16%;" | Umiestenie !! style="background:#ffffbf; width:4%;" | '''1''' !! style="background:#dfdfdf; width:4%;" | '''2''' !! style="background:#ffdf9f; width:4%;" | '''3''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''4''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''5''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''6''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''7''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''8''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''9''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''10''' |- ! Body - Veľká Cena | style="background: #ffffbf" | 25 || style="background: #dfdfdf" | 18 || style="background: #ffdf9f" | 15 || style="background: #dfffdf" | 12 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 |- ! Body - Šprint | style="background: #ffffbf" | 8 || style="background: #dfdfdf" | 7 || style="background: #ffdf9f" | 6 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 3 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 || colspan="2" | |} === Majstrovstvá sveta jazdcov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! style="background: #ffffbf" | 1 | style="text-align:left | {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] | style="background: #dfffdf" | 9² | style="background: #ffffbf" | 1^2P | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1² | style="background: #ffdf9f" | '''3^P''' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | | | | | | | | | | | | !234 |- ! style="background: #dfdfdf" | 2 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2^8F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 4'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2^1F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #ffffbf" | 1 | | | | | | | | | | | | ! 226 |- ! style="background: #ffdf9f" | 3 | style="text-align:left | {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2^P | style="background: #dfffdf" | 4^P | style="background: #ffffbf" | ''1'''^F''''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5^P | | | | | | | | | | | | ! 165 |- ! 4 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffffbf" | '''1^PF''' | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 10 | | | | | | | | | | | | ! 147 |- ! 5 | style="text-align:left | {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ⁵ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #cfcfff" | 14 | | | | | | | | | | | | ! 119 |- ! 6 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | | | | | | | | | | | | ! 103 |- ! 7 | style="text-align:left | {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Kimi Antonelli]] | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfffdf" | 6^F | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | !63 |- !8 | style="text-align:left | {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | | | | | | | | | | | | ! 46 |- ! 9 | style="text-align:left | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hulkenberg|Nico Hülkenberg]] | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #ffdf9f" | 3 | | | | | | | | | | | | ! 37 |- ! 10 | style="text-align:left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | | | | | | | | | | | | ! 23 |- ! 11 | style="text-align:left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | ! 21 |- ! 12 | style="text-align:left | {{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16⁵ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 15 | DNS | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 7 | | | | | | | | | | | | ! 20 |- ! 13 | style="text-align:left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]] | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13⁸ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 6 | | | | | | | | | | | | ! 19 |- ! 14 | style="text-align:left | {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | | | | | | | | | | | | ! 16 |- ! 15 | style="text-align:left | {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 10 | DNS | style="background: #cfcfff" | 12 | | | | | | | | | | | | ! 13 |- ! 16 | style="text-align:left | {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | ! 12 |- ! 17 | style="text-align:left | {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16⁶ | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10⁶ | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | | | | | | | | | | | | ! 10 |- ! 18 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]] | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | | | | | | | | | | | | ! 6 |- ! 19 | style="text-align:left | {{minivlajka|Brazília}} [[Gabriel Bortoleto]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | !4 |- ! 20 | style="text-align: left;" |{{minivlajka|Argentína}} [[Franco Colapinto]] | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | DNS | | | | | | | | | | | | ! 0 |- !21 | style="text-align:left | {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Dohan|Jack Doohan]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - ! 0 |- ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="27" | Zdroj: <ref name="výsledky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky F1: VC Austrálie 2025 - Preteky {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/vysledky | vydavateľ = F1online.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk | priezvisko = F1online.sk}}</ref> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Pohár konštruktérov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Tím !! # !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! rowspan="2" style="background: #ffffbf" | 1 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | [[Lando Norris|4]] | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2^8F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 4'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2^1F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #ffffbf" | 1 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 460 |- | [[Oscar Piastri|81]] | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #ffffbf" | 1^2P | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1² | style="background: #ffdf9f" | '''3^P''' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" style="background: #dfdfdf" | 2 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |[[Charles Leclerc|16]] | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #cfcfff" | 14 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 222 |- |[[Lewis Hamilton|44]] |style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ⁵ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" style="background: #ffdf9f" | 3 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] || [[George Russell (automobilový pretekár)|63]] | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffffbf" | '''1'''^PF''' | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 10 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 210 |- | [[Andrea Kimi Antonelli|12]] | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfffdf" | 6^F | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="text-align:left | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]]|| [[Max Verstappen|1]] | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2'''^P''' | style="background: #dfffdf" | 4^P | style="background: #ffffbf" | ''1'''^F''''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5^P | | | | | | | | | | | | ! rowspan="3" | 172 |- | [[Liam Lawson|30]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | - || -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -||- |- | [[Yuki Tsunoda|22]] || - || - | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10⁶ | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 5 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Williams F1|Williams Racing]]|| [[Alexander Albon|23]] | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 59 |- | [[Carlos Sainz Jr.|55]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 10 | DNS | style="background: #cfcfff" | 12 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 6 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber|Kick Sauber]] |[[Nico Hülkenberg|27]] | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #ffdf9f" | 3 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" |41 |- |[[Gabriel Bortoleto|5]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="text-align:left |{{minivlajka|Taliansko}} [[RB Formula One Team|Racing Bulls]]|| [[Yuki Tsunoda|22]] | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16⁶ | -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -||- ! rowspan="3" | 36 |- | [[Isack Hadjar|6]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | |- |[[Liam Lawson|30]] | - | - | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 8 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin F1 Team|Aston Martin]] || [[Lance Stroll|18]] | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16⁵ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 15 |DNS | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 7 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 36 |- | [[Fernando Alonso|14]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|Haas]] || [[Esteban Ocon|31]] | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 29 |- | [[Oliver Bearman|87]] | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="3" | 10 | rowspan="3" style="text-align:left " | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team]] || [[Pierre Gasly|10]] | style="background: #cfcfff" |11 | style="background:#000000; color:#ffffff"| DSQ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13⁸ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 6 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="3" | 19 |- |[[Franco Colapinto|43]] | style="text-align: left;" | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | DNS | | | | | | | | | | | | |- | [[Jack Doohan|7]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- ! Poz. !! Tím !! # !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="28" | Zdroj: <ref name="výsledky" /> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny formuly 1}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2025| ]] [[Kategória:Formula 1 podľa roka|2025]] [[Kategória:Šport v 2025]] le7h9ftyj78vd0ftlofmreqw9bkuxwd 8058068 8058067 2025-07-08T09:40:55Z Patriciuus 219824 8058068 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" cellspacing="1" style="float:right; margin:0 0 .5em .5em; width:23em; font-size:90%; text-align:left; background:#F8F9FA; border:#A2A9B1 1px solid #000000;" ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; background:#bae1ff;" |Sezóna 2025 [[Formula 1|Formuly 1]] |- | colspan="2" |[[Súbor:F1.svg|stred|bezrámu]] |- ! colspan="2" style="text-align: center; background:#bae1ff;" |Sezóna |- !Ročník |LXXVI. |- ! Počet Veľkých cien | 24 ([[#Kalendár|kalendár]]) |- ! Prvá Veľká cena | 16. marec |- ! Posledná Veľká cena | 7. december |- ! colspan="2" style="text-align: center; background: #bae1ff" | Chronológia |- | style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2024|< Sezóna 2024]] || style="text-align:center; width:50%; background: #dcdcdc" |[[Formula 1 v roku 2026|Sezóna 2026 >]] |} '''Sezóna 2025''' je 76. ročníkom majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formuly 1]]. Kalendár pretekov obsahuje 24 Veľkých cien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Potvrzeno: Jack Doohan bude v roce 2025 závodit pro Alpine | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/potvrzeno-jack-doohan-bude-v-roce-2025-zavodit-pro-alpine | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Sezóna začala [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľkou cenou Austrálie]] 16. marca 2025 a skončí sa [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Veľkou cenou Abú Zabí]] 7. decembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alpine confirm Williams super-sub Colapinto as reserve driver for 2025 season | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/breaking-alpine-confirm-williams-super-sub-colapinto-as-reserve-driver-for.154qk8wYegROlfYD0TPfBj | dátum prístupu = 2025-01-11 | vydavateľ = Formula1.com | dátum vydania = 2025-01-10}}</ref> Sezóna 2025 je poslednou na využitie konfigurácie pohonnej jednotky predstavenej [[Formula 1 v roku 2014|v roku 2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 F1 calendar: FIA and Formula 1 annouce calendar for 2025 | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/fia-and-formula-1-announces-calendar-for-2025.48ii9hOMGxuOJnjLgpA5qS | dátum vydania = 2024-04-13 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po anglicky}}</ref> Pre šampionát 2026 bude predstavená upravená konfigurácia bez MGU-H, ale s vyšším výkonom z MGU-K.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiální. Ricciardo končí u týmu VCARB. Nahradí ho Lawson | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/je-to-oficialni-ricciardo-konci-u-tymu-vcarb-nahradi-ho-lawson | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Sezóna 2025 je takisto poslednou pre generáciu automobilov predstavených [[Formula 1 v roku 2022|v roku 2022]] a poslednou pre systém zníženia odporu vzduchu (DRS), keďže od roku 2026 sa zavádzajú autá s aktívnou aerodynamikou a pohyblivými krídlami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIA and Formula 1 annouce 2024 Sprint calendar | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/fia-and-formula-1-announce-2025-sprint-calendar.3fjONI6I9cAyThBj73oQRX | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po anglicky}}</ref> == Zloženie tímov == {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! rowspan="2" | Tím !! rowspan="2" | Konštruktér !! rowspan="2" | Šasi !! rowspan="2" | Motor !! colspan="3" | Jazdci !! rowspan="2" | Náhradní jazdci |- ! {{Tooltip|Číslo|Číslo jazdca}} !! Meno jazdca !! Kolá |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren|McLaren Formula 1 Team]] ! rowspan="2" |McLaren–Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | MCL39 | rowspan="2" |Mercedes-AMG F1 M16 | style="text-align:center;" | 81 |{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] | style="text-align:center;" | 1-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Mexiko}}[[Pato O’Ward]]<br>{{minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]] |- | style="text-align:center;" | 4 |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] | style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Scuderia Ferrari HP]] ! rowspan="2" |Ferrari | rowspan="2" style="text-align:center;" | SF-25 | rowspan="2" |Ferrari 066/12 | style="text-align:center;" | 16 |{{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] |style="text-align:center;" |1-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Taliansko}}[[Antonio Giovinazzi]]<br>{{minivlajka|Čína}}[[Zhou Guanyu]] |- | style="text-align:center;" |44 |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Oracle Red Bull Racing]] ! rowspan="3" | Red Bull Racing–Honda RBPT | rowspan="3" style="text-align:center;" | RB21 || rowspan="3" | Honda RBPTH003 || style="text-align:center;" | 1|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="3" |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]] |- | style="text-align:center;" | 22 || {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]]|| style="text-align:center;" | 3-12 |- | style="text-align:center;" | 30 || {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]]|| style="text-align:center;" | 1-2 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes-AMG Petronas Formula One Team]] ! rowspan="2" | Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | F1 W16 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M16 || style="text-align:center;" | 63 || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="2" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Valtteri Bottas]]<br>{{minivlajka|Dánsko}}[[Frederik Vesti]] |- | style="text-align:center;" | 12 || {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Kimi Antonelli]] || style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin F1 Team|Aston Martin Aramco F1 Team]] ! rowspan="2" |Aston Martin Aramco–Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | AMR25 | rowspan="2" |Mercedes-AMG F1 M16 | style="text-align:center;" |18 |{{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] | style="text-align:center;" |1-8, 10-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Brazília}} [[Filipe Drugovich]]<br>{{minivlajka|Belgicko}} [[Stoffel Vandoorne]] |- | style="text-align:center;" |14 |{{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | style="text-align:center;" |1-12 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team|BWT Alpine F1 Team]] ! rowspan="3" | Alpine–Renault | rowspan="3" style="text-align:center;" | A525 || rowspan="3" | Renault E-Tech RE24 || style="text-align:center;" | 7 || {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Dohan|Jack Doohan]]|| style="text-align:center;" | 1-6 || rowspan="3" |{{minivlajka|Estónsko}} [[Paul Aron]]<br>{{minivlajka|Austrália}} [[Jack Dohan|Jack Doohan]]<br>{{minivlajka|Japonsko}} [[Ryo Hirakawa]] |- | style="text-align:center;" | 10 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]]|| style="text-align:center;" | 1-12 |- | style="text-align: center;" |43 |{{minivlajka|Argentína}} [[Franco Colapinto]] | style="text-align: center;" |7-12 |- | rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|MoneyGram Haas F1 Team]] ! rowspan="2" |Haas–Ferrari | rowspan="2" style="text-align:center;" | VF-25 | rowspan="2" |Ferrari 066/12 | style="text-align:center;" |31 |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] | style="text-align:center;" |1-12 | rowspan="2" |{{minivlajka|Brazília}}[[Pietro Fittipaldi]] |- | style="text-align:center;" |87 |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Oliver Bearman]] | style="text-align:center;" |1-12 |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Taliansko}}[[RB Formula One Team|Visa Cash App Racing Bulls F1 Team]] ! rowspan="3" | Racing Bulls-Honda RBPT | rowspan="3" style="text-align:center;" | VCARB 02 || rowspan="3" | Honda H002 || style="text-align:center;" | 6 || {{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]]|| style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="3" |{{minivlajka|Japonsko}}[[Ayumu Iwasa]] |- | style="text-align:center;" | 30 || {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]]|| style="text-align:center;" | 3-12 |- | style="text-align:center;" |22 |{{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] | style="text-align:center;" |1-2 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[WilliamsF1|Atlassian Williams Racing]] ! rowspan="2" | Williams–Mercedes | rowspan="2" style="text-align:center;" | FW47 || rowspan="2" | Mercedes-AMG F1 M16 || style="text-align:center;" | 23 || {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="2" |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Luke Browning]]<br>{{minivlajka|Francúzsko}}[[Victor Martins]] |- | style="text-align:center;" | 55 || {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]]|| style="text-align:center;" | 1-12 |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber|Stake F1 Team Kick Sauber]] ! rowspan="2" | Kick Sauber–Ferrari | rowspan="2" style="text-align:center;" | C45 || rowspan="2" | Ferrari 066/12 || style="text-align:center;" | 27 || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hülkenberg]] || style="text-align:center;" | 1-12 || rowspan="2" | |- | style="text-align:center;" | 5 || {{minivlajka|Brazília}} [[Gabriel Bortoleto]]|| style="text-align:center;" | 1-12 |} === Zmeny pred sezónou === * Po 12 sezónach opustí [[Lewis Hamilton]] Mercedes a prestúpi do [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], kde nahradí [[Carlos Sainz Jr.|Carlosa Sainza]], ktorý tím opustí po štyroch rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ferrari potvrzuje příchod Hamiltona. Jezdcem Scuderie bude od roku 2025 | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/hamilton-ferrari-2025 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po česky}}</ref> Ten sa presunie do tímu [[Williams F1|Williams]], kde nahradí [[Logan Sargeant|Logana Sargeanta]], pričom jeho zmluva bola predčasne ukončená v polovici sezóny a ktorého po zbytok roku nahradil [[Franco Colapinto|Franco Colapinto]]. [[Lewis Hamilton|Hamiltona]] v Mercedese nahradí [[Andrea Kimi Antonelli]], ktorý do tímu prestúpi z [[Formula 2|Formuly 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Carlos Sainz se rozhodl. Od příštího roku bude závodit za Williams | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/carlos-sainz-se-rozhodl-od-pristiho-roku-bude-zavodit-za-williams | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> * Haas bude mať nových oboch jazdcov; po dvojročnom pôsobení v tíme [[Nico Hülkenberg]] prestúpi do [[Sauber|Sauberu]] a po siedmich rokoch skončí aj [[Kevin Magnussen]], s ktorým Haas nepredlžil zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 F1 GRID: All the driver and team line-ups confirmed so far | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/2025-f1-grid-all-the-driver-and-team-line-ups-confirmed-so-far.7yijhWBNHjqKwHTRFEMZUa | dátum vydania = 2024-06-14 | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = Formula 1 | jazyk = po anglicky}}</ref> Nahradí ich rezervný jazdec tímu [[Oliver Bearman]], ktorý [[Formula 1 v roku 2024|v roku 2024]] nahradil vo [[Veľká cena Saudskej Arábie 2024|Veľkej cene Saudskej Arábie]] [[Carlos Sainz Jr.|Carlosa Sainza]] v monoposte [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] a ktorý preteká vo [[Formula 2|Formule 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Potvrzeno: Antonelli bude od příští sezony závodit pro Mercedes | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/potvrzeno-antonelli-bude-od-pristi-sezony-zavodit-pro-mercedes | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> [[Esteban Ocon]] po piatich rokoch opustí tím Alpine, ktorý mu nepredlžil zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiální. Hülkenberg na konci sezóny odejde z Haasu a přesune se k Sauberu | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/je-to-oficialni-hulkenberg-na-konci-sezony-odejde-z-haasu-a-presune-se-k-sauberu | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Jeho miesto získal rezervný jazdec tímu [[Jack Doohan]], ktorý naposledy pretekal vo [[Formula 2|Formule 2]] [[Formula 2 v roku 2023|v roku 2023]]. * Novou jazdeckou zostavu bude mať i tím [[Sauber]], ktorý po troch rokoch opustí [[Valtteri Bottas]] a Čou Kuan-jü.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magnussen na konci sezony opustí tým Haas | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/magnussen-na-konci-sezony-opusti-tym-haas | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> [[Nico Hülkenberg]] sa vráti po tom, čo za tím naposledy pretekal [[Formula 1 v roku 2013|v roku 2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Je to oficiální. Oliver Bearman bude v příštích letech jezdit za Haas | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/je-to-oficialni-oliver-bearman-bude-v-pristich-letech-jezdit-za-haas | dátum prístupu = 2024-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> Nováčkom bude Brazílčan [[Gabriel Bortoleto]], ktorý do tímu prestúpi z [[Formula 2|Formuly 2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocon pro nás po konci této sezony již jezdit nebude, oznámil Alpine | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/ocon-pro-nas-po-konci-teto-sezony-jiz-jezdit-nebude-oznamil-alpine | dátum prístupu = 2025-11-25 | vydavateľ = F1 Sport | jazyk = po česky}}</ref> === Zmeny počas sezóny === * Po nepresvedčivých výsledkoch v prvých dvoch Veľkých cenách sa [[Liam Lawson]] od Veľkej ceny Japonska vrátil do juniorského tímu Racing Bulls, kde si vymenil miesto s [[Yuki Cunoda|Yukim Cunodom]], ktorý ho nahradí v seniorskom tíme Red Bullu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tsunoda to replace Lawson at Red Bull from Japanese GP | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/breaking-tsunoda-to-replace-lawson-at-red-bull-from-japanese-gp-as-new.49qawI5Q4YYPhhMJpHqUiO | vydavateľ = Formula 1® - The Official F1® Website | dátum vydania = 2025-03-27 | dátum prístupu = 2025-03-30 | jazyk = en}}</ref> * Po nepresvedčivých výsledkoch sa po šiestich Veľkých cenách tím [[Alpine F1 Team|Alpine]] rozhodol vymeniť [[Jack Doohan|Jacka Doohana]], ktorý bude po novom rezervným jazdcom. Jeho miesto nahradí [[Franco Colapinto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oficiálne: Colapinto nahradí Doohana, no nedostal dôveru do konca sezóny | url = https://f1online.sk/clanky/198150/oficialne-colapinto-nahradi-doohana-no-nedostal-doveru-do-konca-sezony | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-05-07 | vydavateľ = F1online.sk}}</ref> == Kalendár == {| class="sortable wikitable" width="650px" style="font-size: 85%;" ! data-sort-type="number" | Kolo !! [[Grand Prix (Formula 1)|Veľká cena]] !! Okruh !! class="unsortable" | Dátum Veľkej ceny |- ! 1 | [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Albert Park Circuit]], [[Melbourne]] || 16. marec |- ! 2 | [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Čína}} [[Shanghai International Circuit]], [[Šanghaj]] || 23. marec |- ! 3 | [[Veľká cena Japonska 2025|Veľká cena Japonska]] || {{minivlajka|Japonsko}} [[Suzuka Circuit]], [[Suzuka]] || 6. apríl |- ! 4 | [[Veľká cena Bahrajnu 2025|Veľká cena Bahrajnu]] || {{minivlajka|Bahrajn}} [[Bahrain International Circuit]], [[Sachir]] || 13. apríl |- ! 5 | [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|Veľká cena Saudskej Arábie]] || {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Jeddah Corniche Circuit]], [[Džidda]] || 20. apríl |- ! 6 | [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Miami International Autodrome]], [[Miami]] || 4. máj |- ! 7 | [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|Veľká cena Emilia Romagna]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Enzo e Dino Ferrari]], [[Imola (Emilia-Romagna)|Imola]] || 18. máj |- ! 8 | [[Veľká cena Monaka 2025|Veľká cena Monaka]] || {{minivlajka|Monako}} [[Circuit de Monaco]], [[Monte Carlo]] || 25. máj |- ! 9 | [[Veľká cena Španielska 2025|Veľká cena Španielska]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Circuit de Catalunya]], [[Montmélo]] || 1. jún |- ! 10 | [[Veľká cena Kanady 2025|Veľká cena Kanady]]|| {{minivlajka|Kanada}} [[Circuit Gilles Villeneuve]], [[Montreal]] || 15. jún |- ! 11 | [[Veľká cena Rakúska 2025|Veľká cena Rakúska]] || {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Ring]], [[Spielberg]] || 29. jún |- ! 12 | [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|Veľká cena Veľkej Británie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Silverstone Circuit]], [[Silverstone]] || 6. júl |- ! 13 | [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] || {{minivlajka|Belgicko}} [[Circuit de Spa-Francorchamps]], [[Spa]] || 27. júl |- ! 14 | [[Veľká cena Maďarska 2025|Veľká cena Maďarska]] || {{minivlajka|Maďarsko}} [[Hungaroring]], [[Mogyoród]] || 3. august |- ! 15 | [[Veľká cena Holandska 2025|Veľká cena Holandska]] || {{minivlajka|Holandsko}} [[Circuit Zandvoort]], [[Zandvoort]] || 31. august |- ! 16 | [[Veľká cena Talianska 2025|Veľká cena Talianska]] || {{minivlajka|Taliansko}} [[Autodromo Nazionale Monza]], [[Monza]] || 7. september |- ! 17 | [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|Veľká cena Azerbajdžanu]] || {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Baku City Circuit]], [[Baku]] || 21. september |- ! 18 | [[Veľká cena Singapuru 2025|Veľká cena Singapuru]] || {{minivlajka|Singapur}} [[Marina Bay Street Circuit]], [[Singapur (mesto)|Singapur]] || 5. október |- ! 19 | [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Circuit of the Americas]], [[Austin (Texas)|Austin]] || 19. október |- ! 20 | [[Veľká cena Mexika 2025|Veľká cena Mexika]] || {{minivlajka|Mexiko}} [[Autódromo Hermanos Rodríguez]], [[Mexico City]] || 26. október |- ! 21 | [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] || {{minivlajka|Brazília}} [[Autódromo José Carlos Pace]], [[São Paulo|Sao Paulo]] || 9. november |- ! 22 | [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľká cena Las Vegas]] || {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Las Vegas Strip Circuit]], [[Las Vegas]] || 22. november |- ! 23 | [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] || {{minivlajka|Katar}} [[Lusail International Circuit]], [[Lusail]] || 30. november |- ! 24 | [[Veľká cena Abu Zabí 2025|Veľká cena Abu Zabí]] || {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Yas Marina Circuit]], [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]] || 7. december |} === Šprint === * [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] * [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] * [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] * [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] * [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] * [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] === Zmeny kalendára === * [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľká cena Austrálie]] bude po prvýkrát od roku 2019 zahajujúcimi pretekmi sezóny. * Pôvodne mala pre rok 2025 zmluvu aj Veľká cena Ruska, ale kvôli [[Invázia na Ukrajinu|invázií na Ukrajinu]] bola zmluva [[Formula 1 v roku 2022|v roku 2022]] ukončená. == Pneumatiky == Výhradným dodávateľom pneumatík pre rok 2025 je [[Pirelli]]. Rovnako ako [[Formula 1 v roku 2024|v roku 2024]] existuje päť zmesí slick (bezdrážkových) pneumatík, s označením od C1 (najtvrdšia zmes) do C6 (najmäkšia zmes).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ryo Hirakawa joins Alpine as reserve driver for 2025 and gets FP1 run in Japan | url = https://www.formula1.com/en/latest/article/ryo-hirakawa-joins-alpine-as-reserve-driver-for-2025-and-gets-fp1-run-in.1M59xFpQ9LFZMLhTka7a16 | dátum vydania = 2025-01-09 | dátum prístupu = 2025-01-11 | vydavateľ = Formula1.com | jazyk = po anglicky}}</ref> Pre mokré podmienky zostávajú taktiež k dispozícii prechodné (intermediates) pneumatiky a pneumatiky do dažďa (wet).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezervními jezdci Ferrari budou letos Čou Kuan-jü a Antonio Giovinazzi | url = https://f1sport.auto.cz/clanek/rezervnimi-jezdci-ferrari-budou-letos-cou-kuan-ju-a-antonio-giovinazzi#:~:text=Rezervn%C3%ADmi%20jezdci%20Ferrari%20budou%20letos%20%C4%8Cou%20Kuan%2Dj%C3%BC%20a%20Antonio%20Giovinazzi,-Petr%20Kubala&text=Ferrari%20potvrdilo%20rezervn%C3%AD%20jezdce%20pro,rezervn%C3%AD%20jezdce%20pro%20sez%C3%B3nu%202025. | dátum vydania = 2025-02-05 | dátum prístupu = 2025-02-05 | jazyk = po česky}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" ! Zmes !! colspan="2" | Farba !! Drážkovanie !! Podmienky !! Priľnavosť !! Životnosť |- ! Soft – Mäkké !! style="color:#000000; background:#f20704; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli PZero Red 18.svg|50x50bod]] || rowspan="3" | Nie || rowspan="3" | Suché || Vysoká || Krátka |- ! Medium – Stredné !! style="color:#000000; background:#faca08; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli PZero Yellow 18.svg|50x50bod]] || Stredná || Stredná |- ! Hard – Tvrdé !! style="color:#000000; background:#ffffff; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli PZero White 18.svg|50x50bod]] || Nízka || Dlhá |- ! Intermediate – Prechodné !! style="color:#000000; background:#029405; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli Cinturato Green 18.svg|50x50bod]] || rowspan="2" | Áno || Mokré (bez stojatej vody na trati) || colspan="2" rowspan="2" | <small>''neuvedené''</small> |- ! Wet – Do hustého dažda !! style="color:#000000; background:#078cd1; text-align:center;" | | [[File:F1 tire Pirelli Cinturato Blue 18.svg|50x50bod]] || Mokré (stojatá voda na trati) |} == Výsledky a umiestnenie == === Výsledky Veľkých cien === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Veľká cena !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Austrália}} [[Veľká cena Austrálie 2025|Veľká cena Austrálie]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 2 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] || {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 3 | {{minivlajka|Japonsko}} [[Veľká cena Japonska 2025|Veľká cena Japonska]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Kimi Antonelli]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]] |- ! 4 | {{minivlajka|Bahrajn}} [[Veľká cena Bahrajnu 2025|Veľká cena Bahrajnu]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 5 | {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|Veľká cena Saudskej Arábie]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 6 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 7 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|Veľká cena Emilia Romagna]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing|Red Bull]] |- ! 8 | {{minivlajka|Monako}} [[Veľká cena Monaka 2025|Veľká cena Monaka]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 9 | {{minivlajka|Španielsko}} [[Veľká cena Španielska 2025|Veľká cena Španielska]] ||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 10 | {{minivlajka|Kanada}} [[Veľká cena Kanady 2025|Veľká cena Kanady]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]||{{minivlajka|GER}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- ! 11 | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Veľká cena Rakúska 2025|Veľká cena Rakúska]] ||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 12 | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|Veľká cena Veľkej Británie]] ||{{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 13 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] |||||||| |- ! 14 | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Veľká cena Maďarska 2025|Veľká cena Maďarska]] |||||||| |- ! 15 | {{minivlajka|Holandsko}} [[Veľká cena Holandska 2025|Veľká cena Holandska]] |||||||| |- ! 16 | {{minivlajka|Taliansko}} [[Veľká cena Talianska 2025|Veľká cena Talianska]] |||||||| |- ! 17 | {{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|Veľká cena Azerbajdžanu]] |||||||| |- ! 18 | {{minivlajka|Singapur}} [[Veľká cena Singapuru 2025|Veľká cena Singapuru]] |||||||| |- ! 19 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] |||||||| |- ! 20 | {{minivlajka|Mexiko}} [[Veľká cena Mexika 2025|Veľká cena Mexika]] |||||||| |- ! 21 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] |||||||| |- ! 22 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Las Vegas 2025|Veľká cena Las Vegas]] |||||||| |- ! 23 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] |||||||| |- ! 24 | {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Veľká cena Abú Zabí 2025|Veľká cena Abú Zabí]] |||||||| |} === Výsledky Šprintov === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" ! Kolo !! Šprint !! Pole position !! Najrýchlejšie kolo !! Víťaz !! Víťazný tím |- ! 1 | {{minivlajka|Čína}} [[Veľká cena Číny 2025|Veľká cena Číny]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]|| {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- ! 2 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena Miami 2025|Veľká cena Miami]] ||{{minivlajka|Taliansko}}[[Andrea Kimi Antonelli]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] |- ! 3 | {{minivlajka|Belgicko}} [[Veľká cena Belgicka 2025|Veľká cena Belgicka]] |||||||| |- ! 4 | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Veľká cena USA 2025|Veľká cena USA]] |||||||| |- ! 5 | {{minivlajka|Brazília}} [[Veľká cena São Paula 2025|Veľká cena São Paula]] |||||||| |- ! 6 | {{minivlajka|Katar}} [[Veľká cena Kataru 2025|Veľká cena Kataru]] |||||||| |} === Bodovací systém === Body sa udeľujú desiatke najlepších klasifikovaných jazdcov, počas Veľkej ceny a ôsmim najlepším v šprinte. V prípade rovnosti bodov sa používa systém spätného odpočítania, kde je jazdec s najväčším počtom výhier Grand Prix umiestnený vyššie. Ak je počet výhier rovnaký, berie sa do úvahy počet druhých miest atď. Body sa udeľujú za každé preteky podľa nasledujúceho systému: {| class="wikitable" style="width:60%; font-size:90%; text-align:center;" ! style="width:16%;" | Umiestenie !! style="background:#ffffbf; width:4%;" | '''1''' !! style="background:#dfdfdf; width:4%;" | '''2''' !! style="background:#ffdf9f; width:4%;" | '''3''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''4''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''5''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''6''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''7''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''8''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''9''' !! style="background:#dfffdf; width:4%;" | '''10''' |- ! Body - Veľká Cena | style="background: #ffffbf" | 25 || style="background: #dfdfdf" | 18 || style="background: #ffdf9f" | 15 || style="background: #dfffdf" | 12 || style="background: #dfffdf" | 10 || style="background: #dfffdf" | 8 || style="background: #dfffdf" | 6 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 |- ! Body - Šprint | style="background: #ffffbf" | 8 || style="background: #dfdfdf" | 7 || style="background: #ffdf9f" | 6 || style="background: #dfffdf" | 5 || style="background: #dfffdf" | 4 || style="background: #dfffdf" | 3 || style="background: #dfffdf" | 2 || style="background: #dfffdf" | 1 || colspan="2" | |} === Majstrovstvá sveta jazdcov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! style="background: #ffffbf" | 1 | style="text-align:left | {{minivlajka|Austrália}} [[Oscar Piastri]] | style="background: #dfffdf" | 9² | style="background: #ffffbf" | 1^2P | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1² | style="background: #ffdf9f" | '''3^P''' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | | | | | | | | | | | | !234 |- ! style="background: #dfdfdf" | 2 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lando Norris]] | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2^8F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 4'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2^1F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #ffffbf" | 1 | | | | | | | | | | | | ! 226 |- ! style="background: #ffdf9f" | 3 | style="text-align:left | {{minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2^P | style="background: #dfffdf" | 4^P | style="background: #ffffbf" | ''1'''^F''''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5^P | | | | | | | | | | | | ! 165 |- ! 4 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffffbf" | '''1^PF''' | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 10 | | | | | | | | | | | | ! 147 |- ! 5 | style="text-align:left | {{minivlajka|Monako}} [[Charles Leclerc]] | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ⁵ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #cfcfff" | 14 | | | | | | | | | | | | ! 119 |- ! 6 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Lewis Hamilton]] | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | | | | | | | | | | | | ! 103 |- ! 7 | style="text-align:left | {{minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Kimi Antonelli]] | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfffdf" | 6^F | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | !63 |- !8 | style="text-align:left | {{minivlajka|Thajsko}} [[Alexander Albon]] | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | | | | | | | | | | | | ! 46 |- ! 9 | style="text-align:left | {{minivlajka|Nemecko}} [[Nico Hulkenberg|Nico Hülkenberg]] | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #ffdf9f" | 3 | | | | | | | | | | | | ! 37 |- ! 10 | style="text-align:left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Esteban Ocon]] | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | | | | | | | | | | | | ! 23 |- ! 11 | style="text-align:left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Isack Hadjar]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | ! 21 |- ! 12 | style="text-align:left | {{minivlajka|Kanada}} [[Lance Stroll]] | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16⁵ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 15 | DNS | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 7 | | | | | | | | | | | | ! 20 |- ! 13 | style="text-align:left | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Gasly]] | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13⁸ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 6 | | | | | | | | | | | | ! 19 |- ! 14 | style="text-align:left | {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Alonso]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | | | | | | | | | | | | ! 16 |- ! 15 | style="text-align:left | {{minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Sainz Jr.]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 10 | DNS | style="background: #cfcfff" | 12 | | | | | | | | | | | | ! 13 |- ! 16 | style="text-align:left | {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Liam Lawson]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | ! 12 |- ! 17 | style="text-align:left | {{minivlajka|Japonsko}} [[Yuki Tsunoda]] | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16⁶ | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10⁶ | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | | | | | | | | | | | | ! 10 |- ! 18 | style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Oliver Bearman]] | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | | | | | | | | | | | | ! 6 |- ! 19 | style="text-align:left | {{minivlajka|Brazília}} [[Gabriel Bortoleto]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | !4 |- ! 20 | style="text-align: left;" |{{minivlajka|Argentína}} [[Franco Colapinto]] | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | DNS | | | | | | | | | | | | ! 0 |- !21 | style="text-align:left | {{minivlajka|Austrália}} [[Jack Dohan|Jack Doohan]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - ! 0 |- ! Poz. !! Jazdec !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="27" | Zdroj: <ref name="výsledky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky F1: VC Austrálie 2025 - Preteky {{!}} Magazín F1 | url = https://f1online.sk/vysledky | vydavateľ = F1online.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk | priezvisko = F1online.sk}}</ref> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} === Pohár konštruktérov === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |+ ! Poz. !! Tím !! # !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! rowspan="2" style="background: #ffffbf" | 1 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[McLaren]] | [[Lando Norris|4]] | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2^8F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 4'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2^1F | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #ffffbf" | 1 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 460 |- | [[Oscar Piastri|81]] | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #ffffbf" | 1^2P | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1 | style="background: #ffffbf" | 1² | style="background: #ffdf9f" | '''3^P''' | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffffbf" | 1'''^PF''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | style="background: #dfdfdf" | 2'''^F''' | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" style="background: #dfdfdf" | 2 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Taliansko}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |[[Charles Leclerc|16]] | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ¹ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #cfcfff" | 14 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 222 |- |[[Lewis Hamilton|44]] |style="background: #dfffdf" | 10 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ⁵ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 8³ | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 4 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" style="background: #ffdf9f" | 3 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes GP|Mercedes]] || [[George Russell (automobilový pretekár)|63]] | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #ffdf9f" | 3⁴ | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #ffffbf" | '''1'''^PF''' | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 10 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 210 |- | [[Andrea Kimi Antonelli|12]] | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #dfffdf" | 6^F | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 6⁷ | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #ffdf9f" | 3 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="text-align:left | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Red Bull Racing]]|| [[Max Verstappen|1]] | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #dfffdf" | 4³ | style="background: #ffffbf" | 1'''^P''' | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfdfdf" | 2'''^P''' | style="background: #dfffdf" | 4^P | style="background: #ffffbf" | ''1'''^F''''' | style="background: #dfffdf" | 4 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfdfdf" | 2 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 5^P | | | | | | | | | | | | ! rowspan="3" | 172 |- | [[Liam Lawson|30]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 12 | - || -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -||- |- | [[Yuki Tsunoda|22]] || - || - | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10⁶ | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 15 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 5 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Williams F1|Williams Racing]]|| [[Alexander Albon|23]] | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 59 |- | [[Carlos Sainz Jr.|55]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 10 | DNS | style="background: #cfcfff" | 12 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 6 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Sauber|Kick Sauber]] |[[Nico Hülkenberg|27]] | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background:#000000; color:#ffffff | DSQ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #ffdf9f" | 3 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" |41 |- |[[Gabriel Bortoleto|5]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 19 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="text-align:left |{{minivlajka|Taliansko}} [[RB Formula One Team|Racing Bulls]]|| [[Yuki Tsunoda|22]] | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 16⁶ | -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -|| -||- ! rowspan="3" | 36 |- | [[Isack Hadjar|6]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | | |- |[[Liam Lawson|30]] | - | - | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #efcfff" | DNF | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 8 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Aston Martin F1 Team|Aston Martin]] || [[Lance Stroll|18]] | style="background: #dfffdf" | 6 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #cfcfff" | 20 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 16⁵ | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 15 |DNS | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 7 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 36 |- | [[Fernando Alonso|14]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #dfffdf" | 9 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="text-align:left | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Haas F1 Team|Haas]] || [[Esteban Ocon|31]] | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 5 | style="background: #cfcfff" | 18 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #dfffdf" | 9 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="2" | 29 |- | [[Oliver Bearman|87]] | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #dfffdf" | 10 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 12 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | style="background: #cfcfff" | 11 | | | | | | | | | | | | |- ! rowspan="3" | 10 | rowspan="3" style="text-align:left " | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alpine F1 Team]] || [[Pierre Gasly|10]] | style="background: #cfcfff" |11 | style="background:#000000; color:#ffffff"| DSQ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 7 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13⁸ | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #dfffdf" | 8 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #dfffdf" | 6 | | | | | | | | | | | | ! rowspan="3" | 19 |- |[[Franco Colapinto|43]] | style="text-align: left;" | - | - | - | - | - | - | style="background: #cfcfff" | 16 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | DNS | | | | | | | | | | | | |- | [[Jack Doohan|7]] | style="background: #efcfff" | DNF | style="background: #cfcfff" | 13 | style="background: #cfcfff" | 15 | style="background: #cfcfff" | 14 | style="background: #cfcfff" | 17 | style="background: #efcfff" | DNF | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |- ! Poz. !! Tím !! # !! [[Veľká cena Austrálie 2025|AUS]]{{minivlajka|Austrália}} !! [[Veľká cena Číny 2025|CHN]]<br>{{minivlajka|Čína}} !! [[Veľká cena Japonska 2025|JPN]]{{minivlajka|Japonsko}} !! [[Veľká cena Bahrajnu 2025|BHR]]{{minivlajka|Bahrajn}} !! [[Veľká cena Saudskej Arábie 2025|SAU]]{{minivlajka|Saudská Arábia}} !! [[Veľká cena Miami 2025|MIA]]<br>{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Emilia Romagna 2025|EMI]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Monaka 2025|MCO]]{{minivlajka|Monako}} !! [[Veľká cena Španielska 2025|ESP]]{{minivlajka|Španielsko}} !! [[Veľká cena Kanady 2025|CAN]]{{minivlajka|Kanada}} !! [[Veľká cena Rakúsko 2025|AUT]]{{minivlajka|Rakúsko}} !! [[Veľká cena Veľkej Británie 2025|GBR]]{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} !! [[Veľká cena Belgicka 2025|BEL]]{{minivlajka|Belgicko}} !! [[Veľká cena Maďarska 2025|HUN]]{{minivlajka|Maďarsko}} !! [[Veľká cena Holandska 2025|NED]]{{minivlajka|Holandsko}} !! [[Veľká cena Talianska 2025|ITA]]<br>{{minivlajka|Taliansko}} !! [[Veľká cena Azerbajdžanu 2025|AZE]]{{minivlajka|Azerbajdžan}} !! [[Veľká cena Singapuru 2025|SIN]]<br>{{minivlajka|Singapur}} !! [[Veľká cena USA 2025|USA]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Mexika 2025|MEX]]{{minivlajka|Mexiko}} !! [[Veľká cena São Paula 2025|SAP]]{{minivlajka|Brazília}} !! [[Veľká cena Las Vegas 2025|VGS]]{{minivlajka|Spojené štáty}} !! [[Veľká cena Kataru 2025|QAT]]{{minivlajka|Katar}} !! [[Veľká cena Abú Zabí 2025|ABU]]{{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} !! Body |- ! colspan="28" | Zdroj: <ref name="výsledky" /> |} {{Legenda pri výsledkoch v F1}} == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny formuly 1}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2025| ]] [[Kategória:Formula 1 podľa roka|2025]] [[Kategória:Šport v 2025]] e8s5h1wirfhn7an0na7jo92i1gcxbqc 3 722800 8057753 7959447 2025-07-07T14:24:23Z OJJ 116711 odpoveď 8057753 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 21. december 2024 (UTC) :{{Urgentne upraviť autor|Pipin II.}} ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 14:24, 7. júl 2025 (UTC) inc47wjmdy5po5k1pyd87w92t85ubc8 0 723712 8057850 8000657 2025-07-07T19:32:00Z 195.91.24.207 upravil som autorstvo kniziek, nebola tam dopisana spoluautorka prekladu jednej z knih 8057850 wikitext text/x-wiki {{Wikify}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Vlado Janček | Rodné meno = Vladimír Janček | Pseudonym = Anton Medowits | Popis osoby = slovenský básnik, prozaik, textár, hudobník, dramaturg a dramatik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|02|10}} | Miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Hudba | Portál3 = }} '''Vlado Janček''' (* [[10. február]] [[1974]], [[Myjava (mesto)|Myjava]])<ref name="slc" /> je [[Slováci|slovenský]] [[básnik]], [[próza|prozaik]], [[textár]], [[hudobník]], [[dramaturg]] a [[dramatik]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlado Janček | url = https://www.litcentrum.sk/autor/vlado-jancek | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Janček, Vladimír, 1974- | titul = Databáze Národní knihovny ČR | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=jo2011646622 | vydavateľ = Národní knihovna ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vyrastal v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]]. V prvej polovici 90. rokov vyštudoval [[dejiny umenia]] na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]]. Už počas štúdia bol spoluzakladateľom, spoluautorom a hercom študentského divadla inšpirovaného divadlami malých javiskových foriem. Zároveň bol pravidelným účastníkom súťaží v divadelnej improvizácii a v roku [[1996]] bol súčasťou teamu Tŕpava, ktorý vyhral prestížnu improligu na [[Kremnické gagy|Kremnických gagoch]]. Okrem toho v tom čase písal kratšie útvary aj rozhlasové hry pre redakciu zábavy [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]].<ref name="monodrama">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlado JANČEK - Sám na javisku | url = https://monodrama.sk/portfolio/vlado-jancek/ | vydavateľ = monodrama.sk | dátum vydania = 2018-08-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>  Po skončení vysokej školy krátko pôsobil ako asistent na VŠVU v Bratislave, potom absolvoval rok základnej vojenskej služby a od roku [[2000]] až dodnes pôsobí ako reklamný [[copywriting|copywriter]]. Popri zamestnaní sa venuje písaniu všetkého možného. Dvakrát bol finalistom súťaže [[Poviedka (súťaž)|Poviedka]] (1997, 2000). Vydal tri básnické zbierky ''Motýľov'' (1999), ''Kocúrov'' (2009) a ''Ahoj krv'' (2019). Niekoľko rokov prispieval textami a recenziami do časopisu Vlna. Bol dramaturgom amatérskeho trnavského súboru DiSK a spolu s [[Dušan Vicen|Dušanom Vicenom]] pre súbor napísal hry ''Geniálna epocha podľa Schulza'' a ''Padesátka''. Druhá z inscenácií získala cenu Tvorivý čin roka 2006 na Scénickej žatve v Martine. So Zuzou Ferenczovou pod pseudonymom Anton Medowits napísal divadelné hry ''Rečičky'' a ''Solitaire.sk'' (táto hra sa umiestnila na prvom mieste v súťaži Nová dráma 2008). Okrem toho sa venoval improvizovanej slam poetry. Od roku [[2012]] je každoročne lektorom tvorivej dielne Stand-up comedy a slam poetry na letnom umeleckom tábore Letavy. Po dlhšej prestávke začal znova písať pre Slovenský rozhlas hry ''Monsterproces'' (2014), ''Spoločenstvo'' (2015) a ''Influenceri'' (telenovela z periférie, 2023). V rokoch [[2019]] a [[2020]] spolu s Jakubom Kukom Mazánom pripravoval a vysielal podcast Jednohubky (debaty o jedzení).{{chýba citácia}} Z maďarčiny v spolupráci s Evou Andrejčákovou prebásnili texty Endre Kukorellyho, Virág Erdős a Daniela Varró (básne pre dospelých aj detská kniha ''Nie, nie, nie, veruveru nie''). Okrem toho preložil z angličtiny knihy pre najmenších ''Hortenzia a tieň'', ''Spinkaj tíško, stavenisko'' a ''Medveď, ukáž, na čo kukáš''. Z angličtiny preložil a prebásnil aj zbierku groteskných básní [[Tim Burton|Tima Burtona]] ''O Slávkovom neslávnom konci a iné burtonovky''. Okrem toho je aj spoluautorom detskej knihy ''Bubáci'' (s Terezou Oľhovou a Evou Škandíkovou, 2021).{{chýba citácia}} V roku [[2011]] sa stal spoluzakladateľom, skladateľom, textárom, spevákom a gitaristom skupiny [[Saténové ruky]]. Okrem toho je autorom hudby a textov skupiny SCHMRNTZ a ako gitarista a zborový spevák účinkuje aj v skupine Vydrapená bužírka punk systém (VBPS). Písal texty pre kapely Neuropa, [[Le Payaco]], Chilli Fellaz, Malalata a pre Karola Mikloša.{{chýba citácia}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/vlado-jancek Vlado Janček] na webe Slovenského literárneho centra {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janček, Vlado}} [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]] r9w29mijxqkfhcu3cloy6i57c5tffna 8057857 8057850 2025-07-07T19:41:19Z 195.91.24.207 chybajuca informacia: syn 8057857 wikitext text/x-wiki {{Wikify}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Vlado Janček | Rodné meno = Vladimír Janček | Pseudonym = Anton Medowits | Popis osoby = slovenský básnik, prozaik, textár, hudobník, dramaturg a dramatik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|02|10}} | Miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Hudba | Portál3 = }} '''Vlado Janček''' (* [[10. február]] [[1974]], [[Myjava (mesto)|Myjava]])<ref name="slc" /> je [[Slováci|slovenský]] [[básnik]], [[próza|prozaik]], [[textár]], [[hudobník]], [[dramaturg]] a [[dramatik]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlado Janček | url = https://www.litcentrum.sk/autor/vlado-jancek | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Janček, Vladimír, 1974- | titul = Databáze Národní knihovny ČR | url = https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=jo2011646622 | vydavateľ = Národní knihovna ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vyrastal v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]]. V prvej polovici 90. rokov vyštudoval [[dejiny umenia]] na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]]. Už počas štúdia bol spoluzakladateľom, spoluautorom a hercom študentského divadla inšpirovaného divadlami malých javiskových foriem. Zároveň bol pravidelným účastníkom súťaží v divadelnej improvizácii a v roku [[1996]] bol súčasťou teamu Tŕpava, ktorý vyhral prestížnu improligu na [[Kremnické gagy|Kremnických gagoch]]. Okrem toho v tom čase písal kratšie útvary aj rozhlasové hry pre redakciu zábavy [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]].<ref name="monodrama">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlado JANČEK - Sám na javisku | url = https://monodrama.sk/portfolio/vlado-jancek/ | vydavateľ = monodrama.sk | dátum vydania = 2018-08-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>  Po skončení vysokej školy krátko pôsobil ako asistent na VŠVU v Bratislave, potom absolvoval rok základnej vojenskej služby a od roku [[2000]] až dodnes pôsobí ako reklamný [[copywriting|copywriter]]. Popri zamestnaní sa venuje písaniu všetkého možného. Dvakrát bol finalistom súťaže [[Poviedka (súťaž)|Poviedka]] (1997, 2000). Vydal tri básnické zbierky ''Motýľov'' (1999), ''Kocúrov'' (2009) a ''Ahoj krv'' (2019). Niekoľko rokov prispieval textami a recenziami do časopisu Vlna. Bol dramaturgom amatérskeho trnavského súboru DiSK a spolu s [[Dušan Vicen|Dušanom Vicenom]] pre súbor napísal hry ''Geniálna epocha podľa Schulza'' a ''Padesátka''. Druhá z inscenácií získala cenu Tvorivý čin roka 2006 na Scénickej žatve v Martine. So Zuzou Ferenczovou pod pseudonymom Anton Medowits napísal divadelné hry ''Rečičky'' a ''Solitaire.sk'' (táto hra sa umiestnila na prvom mieste v súťaži Nová dráma 2008). Okrem toho sa venoval improvizovanej slam poetry. V roku 2010 sa mu narodil syn Jonatán G. Janček. Od roku [[2012]] je každoročne lektorom tvorivej dielne Stand-up comedy a slam poetry na letnom umeleckom tábore Letavy. Po dlhšej prestávke začal znova písať pre Slovenský rozhlas hry ''Monsterproces'' (2014), ''Spoločenstvo'' (2015) a ''Influenceri'' (telenovela z periférie, 2023). V rokoch [[2019]] a [[2020]] spolu s Jakubom Kukom Mazánom pripravoval a vysielal podcast Jednohubky (debaty o jedzení).{{chýba citácia}} Z maďarčiny v spolupráci s Evou Andrejčákovou prebásnili texty Endre Kukorellyho, Virág Erdős a Daniela Varró (básne pre dospelých aj detská kniha ''Nie, nie, nie, veruveru nie''). Okrem toho preložil z angličtiny knihy pre najmenších ''Hortenzia a tieň'', ''Spinkaj tíško, stavenisko'' a ''Medveď, ukáž, na čo kukáš''. Z angličtiny preložil a prebásnil aj zbierku groteskných básní [[Tim Burton|Tima Burtona]] ''O Slávkovom neslávnom konci a iné burtonovky''. Okrem toho je aj spoluautorom detskej knihy ''Bubáci'' (s Terezou Oľhovou a Evou Škandíkovou, 2021).{{chýba citácia}} V roku [[2011]] sa stal spoluzakladateľom, skladateľom, textárom, spevákom a gitaristom skupiny [[Saténové ruky]]. Okrem toho je autorom hudby a textov skupiny SCHMRNTZ a ako gitarista a zborový spevák účinkuje aj v skupine Vydrapená bužírka punk systém (VBPS). Písal texty pre kapely Neuropa, [[Le Payaco]], Chilli Fellaz, Malalata a pre Karola Mikloša.{{chýba citácia}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/vlado-jancek Vlado Janček] na webe Slovenského literárneho centra {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janček, Vlado}} [[Kategória:Osobnosti z Myjavy]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]] jjb3o5vnppk0rjobe6xw7xrkyjrchdt 0 725917 8057949 8025121 2025-07-07T21:33:22Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8057949 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Laura Gemser | fotka = Emanuelle nera - 1975. 03.jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Laurette Marcia Gemser | dátum narodenia = {{Dnv|1950|10|5}} | dátum úmrtia = [[Surabaya]], [[Indonézia]] | miesto narodenia = | miesto úmrtia = | rodné meno = | prezývky = Moira Chen | alma mater = | povolanie = | roky pôsobenia = [[1974]]{{--}}[[1994]] | národnosť = | štát pôsobenia = {{ITA}} [[Taliansko]] | manžel = [[Gabriele Tinti]] {{Small|([[1976]]{{--}}[[1991]])}} | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Taliansko | portál 2 = }} '''Laura Gemser''' (* [[5. október]] [[1950]], [[Surabaya]], [[Jáva (ostrov)|Jáva]]) je indonézska [[Herectvo|herečka]], [[modelka]] a kostýmová výtvarníčka. Známa je predovšetkým svojou rolou Emanuelle v talianskej sérii [[Emanuelle nera]]. Ide o taliansky ekvivalent francúzskej série [[Emmanuelle (filmová séria)|Emmanuelle]] so [[Sylvia Kristel|Sylviou Kristel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Honey-Dipped Caramel: Laura Gemser | url = https://grindhouse-effect.com/articles/honey-dipped-caramel-laura-gemser/ | dátum vydania = 2018-09-19 | dátum prístupu = 2025-02-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = notreCinema account needed | url = https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=68088 | vydavateľ = en.notrecinema.com | dátum prístupu = 2025-02-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Gemser | url = https://cultsirens.com/gemser/gemser.htm | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2025-02-15 | jazyk = en-US}}</ref> == Životopis == Po pózovaní pre rôzne časopisy v [[Holandsko|Holandsku]] sa podieľala na niekoľkých [[Erotický film|erotických filmoch]] ako [[Emmanuella – antipanna|''Emmanuella – antipanna'']] (''Emanuelle 2'') režiséra [[Francis Giacobetti|Francisa Giacobettiho]] so [[Sylvia Kristel|Sylviou Kristel]]. Medzinárodné uznanie jej prináša talianska séria [[Emanuelle nera]] (s jediným „m“, spôsobené [[Autorské právo|autorskými právami]]), v ktorej hrá v asi desiatich filmoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = (re)search my Trash | url = https://www.searchmytrash.com/articles/lauragemser(4-06).shtml | vydavateľ = www.searchmytrash.com | dátum prístupu = 2025-02-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Laura Gemser: Eine Ikone des italienischen Erotikkinos" | url = https://www.retro-film.de/laura-gemser-eine-ikone-des-italienischen-erotikkinos/ | vydavateľ = RETRO-FILM | dátum vydania = 2023-07-23 | dátum prístupu = 2025-02-17 | jazyk = de | meno = Stefan | priezvisko = Retro}}</ref> === Gabriele Tinti === Okrem slávy dala séria Emanuelle nera herečke príležitosť zažiť dve rozhodujúce zoznámenia. Romantické stretnutie prvýkrát počas nakrúcania ''Emanuelle nera'' s o osemnásť rokov starším [[Gabriele Tinti|Gabriele Tintim]], za ktorého sa vydala v roku [[1976]]. Dvojica sa často stretávala na plátne a zostala jednotná, kým herca nezobral infarkt [[12. november|12. novembra]] [[1991]].<ref>[http://www.programme-television.org/news-tv/La-folie-des-grandeurs-France-2-Gabriele-Tinti-le-Delon-italien-4300433 ''La Folie des grandeurs'' - Gabriele Tinti le « Delon » italien], ''Télé 7 jours'', 3 janvier 2016.</ref> === Joe D'Amato === Laura Gemser potom absolvovala profesionálne stretnutie s režisérom [[Joe D'Amato|Joe D'Amatom]], s ktorým herečka spolupracovala takmer tridsaťkrát. Tituly ako ''Emanuelle e gli ultimi cannibali'' ([[1977]]) alebo ''Le notti erotiche dei morti viventi'' ([[1980]]) sú považované za kultové talianske erotické [[Horor|hororové filmy]]. Potom si zahrala vo filme ''Ator l'invincibile'' ([[1982]]), inšpirovanom úspechom postavy [[Barbar Conan]]. Režisér, ktorý sa vrátil k jemnému erotizmu, ju opäť využil v troch úspešných filmoch s Lilli Carati v hlavnej úlohe: ''L'Alcôve'' ([[1985]]), ''Il piacere'' ([[1985]]) a ''Voglia di guardare'' ([[1986]]). Paralelne sa vo filmoch venovala aj práci kostýmovej výtvarníčky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Gemser: biografia, film, foto | url = https://movieplayer.it/personaggi/laura-gemser_15498/#google_vignette | vydavateľ = Movieplayer.it | dátum prístupu = 2025-02-17 | jazyk = it}}</ref> == Filmografia == === Herečka === * [[1974]]: ''Amore libero – Free Love'' * [[1975]]: ''[[Emmanuella – antipanna]]'' * [[1975]]: ''Emanuelle nera'' * [[1976]]: ''Emanuella - reportáž z Orientu'' * [[1976]]: ''Emanuelle in America'' * [[1977]]: ''[[Dvaja policajti]]'' * [[1977]]: ''Emanuelle – Perché violenza alle donne?'' * [[1977]]: ''Emanuelle e gli ultimi cannibali'' * [[1978]]: ''La via della prostituzione'' * [[1979]]: ''Collections privées'' * [[1980]]: ''Brigade criminelle'' * [[1982]]: ''Violenza in un carcere femminile'' * [[1983]]: ''Blade Violent – I violenti'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=6234|meno=Laura Gemser}} * {{Imdb meno|id=0002098|meno=Laura Gemser}} * {{Fdb meno|id=19073|meno=Laura Gemser}} * {{Kinobox meno|id=19073|meno=Laura Gemser}} * [https://chezroubisarchives.wordpress.com/ The crazy world of Laura Gemser] == Zdroj == {{Preklad|fr|Laura Gemser|222229591}} {{Emanuelle nera filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gemser, Laura}} [[Kategória:Talianske herečky]] [[Kategória:Talianske modelky]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] sbvgb8pg56fds6wgwqtbdneqb6d56vq 14 726096 8057944 7991592 2025-07-07T21:30:59Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8057944 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] a6ogutl9myv5barjogue3agap7kqm8i 8057946 8057944 2025-07-07T21:32:30Z Jetam2 30982 zar 8057946 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov|Emmanuelle]] p0yllhg52tparabs9woj1mmkn3ifny4 0 726106 8058025 8000038 2025-07-08T06:34:01Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8058025 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Mia Nygren | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1960}} | dátum úmrtia = | miesto narodenia = [[Švédsko]] | miesto úmrtia = | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = modelka, herečka | roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[1990]] | národnosť = | štát pôsobenia = {{SWE}} [[Švédsko]] | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Film | portál 2 = }} '''Mia Nygren''' (* [[1960]], [[Švédsko]]) je švédska [[modelka]] a [[Herectvo|herečka]], známa predovšetkým z filmu ''[[Emmanuelle 4]]'' ([[1984]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EMMANUELLE 4: Neuer Körper, altes Glück | url = https://www.wilsonsdachboden.com/2017/02/emmanuelle-4-mia-nygren.html | dátum vydania = 2017-02-26 | dátum prístupu = 2025-02-17 | jazyk = de | meno = Christian | priezvisko = Genzel}}</ref> == Životopis == Mia Nygren mala na začiatku [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] medzinárodnú modelingovú kariéru. V auguste [[1980]], bola na obálke amerického vydania magazínu ''L'Officiel''.<ref name="HW">Couvertures à voir sur [http://www.hollyweb.org/Photos-mia-nygren-Casting-121731.html ''www.hollyweb.org''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303220838/http://www.hollyweb.org/Photos-mia-nygren-Casting-121731.html |date=2016-03-03 }}</ref> V roku [[1983]] hrala vo filme so [[Sylvia Kristel|Sylviou Kristel]] ''Emmanuelle 4'', projekt [[Alain Siritzky|Alaina Siritzkyho]] režírovali [[Francis Leroi]] a [[Iris Letans]]. V snímke účinkovali aj Patrick Bauchau, Christian Marquand a Fabrice Luchini. Plagát filmu zobrazuje Miu Nygren v ratanovom kresle, ktoré je typické pre [[Emmanuelle (filmová séria)|filmovú ságu]].<ref>[http://www.encyclocine.com/index.html?menu=72608&page=0&chercherfilm=Mia+Nygren&x=0&y=0. ''Emmanuelle 4'' sur ''encyclociné.com'']</ref> Magazín VSD ju predstavil „La Nouvelle Emmanuelle“ francúzskym čitateľom vo svojom čísle 312. Objavila sa na obálkach časopisov Lui vo [[Francúzsko|Francúzsku]], Aktueel v [[Holandsko|Holandsku]], High Society v [[Nemecko|Nemecku]], Albo Blitz v [[Taliansko|Taliansku]] a zjavila sa aj v [[Penthouse]] a [[Playboy (časopis)|Playboyi]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Voir Mia Nygren dans la presse sur [https://www.imdb.com/name/nm0638648/publicity ''IMDb'']</ref> Postava Emmanuelle zostane navždy spojená so Sylviou Kristel, ktorá sa od nej napriek tomu chcela dištancovať. V roku [[1987]] úlohu prevzala američanka [[Monique Gabrielle]]. Nygren sa vrátila k filmu až v roku [[1988]], aby si zahrala hlavnú úlohu v nemeckom erotickom thrilleri ''Plaza Real'' režiséra Herberta Veselyho, v ktorom si zahrala spolu s Jonom Finchom a Sonji Martini.<ref>[http://www.ofdb.de/film/32624,Plaza-Real ''PlazaReal''] sur ''OnlineFilmDatenBank''</ref> Filmová kariéra Mii Nygren bola obzvlášť krátkodobá. Žije vo [[Falun|Falune]] so svojím manželom a piatimi deťmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ersättaren om Sylvia Kristel: Hon var en levnadsglad människa | url = https://www.aftonbladet.se/nojesbladet/a/P3n4K0/ersattaren-om-sylvia-kristel-hon-var-en-levnadsglad-manniska | vydavateľ = www.aftonbladet.se | dátum vydania = 2012-10-19 | dátum prístupu = 2025-02-18 | jazyk = sv}}</ref> == Filmografia == * [[1984]]: ''Emanuela – útek pred láskou'' * [[1988]]: ''Plaza Real'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == <!-- * {{Csfd meno|id=|meno=Mia Nygren}} --> * {{Imdb meno|id=0638648|meno=Mia Nygren}} * {{Fdb meno|id=20881|meno=Mia Nygren}} * {{Kinobox meno|id=341881|meno=Mia Nygren}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Mia Nygren|222241459}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nygren, Mia}} [[Kategória:Švédske herečky]] [[Kategória:Švédske modelky]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] hh8feao215l85jvsse8x9htwis1r0hm 0 726141 8058027 7993184 2025-07-08T06:34:26Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8058027 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Monique Gabrielle | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1962|7|30}} | dátum úmrtia = | miesto narodenia = [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]], [[Spojené štáty]] | miesto úmrtia = | rodné meno = Katherine Gonzalez | prezývky = | alma mater = | povolanie = modelka, herečka | roky pôsobenia = [[1980]]{{--}}[[2006]] | národnosť = | štát pôsobenia = {{USA}} [[Spojené štáty]] | manžel = Tony Angove | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = | portál 2 = }} '''Monique Gabrielle''' (* [[30. júl]] [[1963]], [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]]) je [[Spojené štáty|americká]] [[modelka]] a [[Herectvo|herečka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monique Gabrielle | url = https://mubi.com/en/cast/monique-gabrielle | vydavateľ = MUBI | dátum prístupu = 2025-02-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monique Gabrielle - Rare Hi-Def Pictures | url = https://www.cultcelebrities.com/monique-gabrielle/ | dátum vydania = 2019-03-22 | dátum prístupu = 2025-02-21 | jazyk = en-US | meno = Gil | priezvisko = Gildner}}</ref> == Životopis == Monique Gabrielle sa narodila v Missouri a vyrastala v [[Denver|Denveri]] v [[Colorado (štát USA)|Colorade]]. Bola študentkou [[Stredná škola|strednej školy]], keď začala s modelingom. Neskôr sa zúčastnila mnohých súťaží krásy a vo veku 17 rokov získala titul „Miss American Legion“. V roku [[1980]] sa po ukončení strednej školy presťahovala do [[Los Angeles]] a pracovala pre modelingové agentúry. Pózovala na pôvabných fotografiách a vo veku 19 rokov ju zvolili za ''Penthouse Pet mesiaca'' (december [[1982]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Penthouse Magazine (1982) | url = https://penthouse-pets.net/archive/1982/ | vydavateľ = penthouse-pets.net | dátum prístupu = 2025-02-21}}</ref> Pózovala aj pre [[Playboy (časopis)|Playboy]] a vo Francúzsku bola na stránkach magazínu Newlook (marec [[1985]]) a Lui (október [[1986]]).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Celebrity-Oct-02-1984-392197 {{!}} NewspaperArchive | url = https://newspaperarchive.com/celebrity-clipping-oct-02-1984-392197/ | vydavateľ = newspaperarchive.com | dátum prístupu = 2025-02-21 | jazyk = en}}</ref> Filmovú kariéru začala ako herečka v [[Béčkový film|béčkových filmoch]], často so silným erotickým nádychom. Hrala najmä v ''Black Venus'' od Clauda Mulota alebo v kultovej komédii ''Bachelor Party'' od Neala Israela, v hlavnej úlohe s [[Tom Hanks|Tomom Hanksom]]. Medzinárodnú viditeľnosť získala víťazstvom v kastingu na titulnú rolu vo filme ''[[Emmanuelle 5]]''. Nahradila tak [[Sylvia Kristel|Sylviu Kristel]] a [[Mia Nygren|Miu Nygren]] vo filme režiséra [[Walerian Borowczyk|Waleriana Borowczyka]], ktorý vyšiel v roku [[1987]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 5 (1987) (U.S. Version) | url = https://grindhouse-effect.com/reviews/emmanuelle-5-1987-us/ | dátum vydania = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2025-02-21 | jazyk = en}}</ref> Spolupracovala s Jimom Wynorskim, ktorý ju režíroval sedemkrát vo filmoch, v ktorých sa prelínal [[horor]], sex a [[humor]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa objavovala už pomenej vo filmoch a zameriavala sa skôr na iné aktivity.<ref name=":0" /> == Filmografia (výber) == * [[1983]]: ''Black Venus'' * [[1984]]: ''Bachelor Party'' * [[1987]]: ''[[Emmanuelle 5]]'' * [[1987]]: ''Deathstalker 2: Duel of the Titans'' * [[1989]]: ''La Créature du marais II'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=60477|meno=Monique Gabrielle}} * {{Imdb meno|id=0001249|meno=Monique Gabrielle}} * {{Fdb meno|id=19029|meno=Monique Gabrielle}} * {{Kinobox meno|id=19029|meno=Monique Gabrielle}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Monique Gabrielle|222081149}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gabrielle, Monique}} [[Kategória:Herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Osobnosti z Kansas City (Missouri)]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] lpltqeghux2ryyfy4ywb0eqfv9k26mp 0 726175 8058026 7994233 2025-07-08T06:34:18Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8058026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Natalie Uher | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1968|4|2}} | dátum úmrtia = | miesto narodenia = [[Feldkirch]], [[Rakúsko]] | miesto úmrtia = | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = modelka, herečka | roky pôsobenia = [[1984]]{{--}}súč. | národnosť = | štát pôsobenia = {{AUT}} [[Rakúsko]] | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Film | portál 2 = }} '''Natalie Uher''' (* [[2. apríl]] [[1968]], [[Feldkirch]]) je [[rakúsko|rakúska]] [[Herectvo|herečka]] a [[modelka]], známy najmä tým, že stvárnil hlavnú úlohu vo filme ''[[Emmanuelle 6]]'' ([[1988]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emmanuelle 6 - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=56899&_ga=2.203651472.1075599298.1740005328-224791892.1732653647 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-02-19}}</ref> == Životopis == Natalie Uher je zvolená za modelku mesiaca (september [[1984]]) v nemeckom vydaní magazínu [[Playboy (časopis)|Playboy]]. V tom istom roku mala skromný filmový debut v dvoch [[Nemecko|nemeckých]] produkciách nakrútených v [[Španielsko|Španielsku]]. [[Švajčiarsko|Švajčiarsky]] fotograf Otto R. Weisser, pre ktorého pózovala, ju predstavil producentovi [[Alain Siritzky|Alainovi Siritzkymu]], ktorý jej ponúkol titulnú úlohu vo filme ''[[Emmanuelle 6]]''. Stala sa tak po [[Sylvia Kristel|Sylvii Kristel]], [[Mia Nygren|Mii Nygren]] a [[Monique Gabrielle]] štvrtou herečkou, ktorá stvárni hrdinku Emmanuelle. V máji [[1988]], novú sexi ikonu predstavili mnohé magazíny vo [[Francúzsko|Francúzsku]], Nemecku či [[Austrália (štát)|Austrálii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalie Moosmann | url = https://www.schwarz-auf-weiss.blog/person/natalie-moosmann/ | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = de}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Vor 30 Jahren musste man erotische Fotos anstößig finden" | url = https://www.vol.at/vor-30-jahren-musste-man-erotische-fotos-anstoessig-finden/5260049 | vydavateľ = vol.at | dátum vydania = 2017-04-30 | dátum prístupu = 2025-02-20 | meno = Lisa Purin / WANN & | priezvisko = WO}}</ref> == Filmografia == * [[1984]]: ''Locas vacaciones'' * [[1985]]: ''Drei und eine halbe Portion'' * [[1988]]: ''[[Emmanuelle 6]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == <!-- * {{Csfd meno|id=|meno=Natalie Uher}} --> * {{Imdb meno|id=0880148|meno=Natalie Uher}} <!-- * {{Fdb meno|id=|meno=Natalie Uher}} --> * {{Kinobox meno|id=915381|meno=Natalie Uher}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Natalie Uher|202967515}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gabrielle, Monique}} [[Kategória:Rakúske herečky]] [[Kategória:Rakúske modelky]] [[Kategória:Osobnosti z Feldkirchu]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] b2z7ooq8idjuzavjadh57emktcsdvig 0 726208 8058024 7994234 2025-07-08T06:33:52Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8058024 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Marcela Walerstein | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1971}} | dátum úmrtia = | miesto narodenia = [[Aupura]], [[Venezuela]] | miesto úmrtia = | rodné meno = Marcela Walerstein Martín | prezývky = | alma mater = | povolanie = modelka, herečka | roky pôsobenia = [[1990]]{{--}}súč. | národnosť = | štát pôsobenia = {{VEN}} [[Venezuela]] | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Film | portál 2 = }} '''Marcela Walerstein''' (* [[1971]], [[Aupura]]) je [[Venezuela|venezuelská]] [[Herectvo|herečka]] a [[modelka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marcela Walerstein | url = https://www.themoviedb.org/person/1074447-marcela-walerstein | vydavateľ = The Movie Database | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marcela WALERSTEIN | url = https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=188410 | vydavateľ = notreCinema.com | dátum prístupu = 2025-02-21 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Marcela Walerstein, má z otcovej strany [[Mexiko|mexický]] a [[Aškenázski Židia|aškenázski]] pôvod, z matkinej strany [[Kuba|kubánsky]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|juhoslávsky]]. Pochádza z rodiny filmových nadšencov a je vnučkou Gregoria Walersteina a dcérou Mauricia Walersteina. V roku [[1989]] bola zvolená za Miss Apure, čo jej umožnilo zúčastniť sa prestížnej súťaže [[Miss Venezuela]], kde vypadla už v prvom kole. Potom sa venovala kariére herečky a modelky. Medzinárodnú slávu si získala, keď ju vybrali pre rolu Emmanuelle, postavy, ktorú vytvorila [[Spisovateľ|spisovateľka]] [[Emmanuelle Arsan]] v sérii erotických televíznych filmov odvodených od [[Emmanuelle (filmová séria)|pôvodnej série]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Por onde andam as "Emmanuelles" do Cine Privé? | url = https://dol.com.br/entretenimento/fama/671030/por-onde-andam-as-emmanuelles-do-cine-prive?d=1# | vydavateľ = DOL - Diário Online | dátum vydania = 2021-09-06 | dátum prístupu = 2025-02-21 | jazyk = pt-br | meno = DOL-Diário | priezvisko = Online}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Películas de Marcela Walerstein en cines.com | url = https://cines.com/actores/marcela-walerstein | vydavateľ = cines.com | dátum prístupu = 2025-02-21 | jazyk = es}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Por onde andam as Emmanuelles que foram sucesso no Cine Privé da Band?|url=https://entretenimento.uol.com.br/noticias/redacao/2019/05/24/por-onde-andam-as-varias-emanuelles-que-foram-sucesso-no-cine-prive-da-band.htm|dátum prístupu=2025-02-21|jazyk=pt-BR|periodikum=Entretenimento}}</ref> == Filmografia (výber) == * [[1996]]: ''The Disappearance of Garcia Lorca'' * [[2001]]: ''El cielo abierto'' Séria siedmich na seba nadväzujúcich [[Televízny film|televíznych filmov]]: * [[1993]]: ''Éternelle Emmanuelle'' * 1993: ''La Revanche d'Emmanuelle'' * 1993: ''Emmanuelle à Venise'' * 1993: ''L'Amour d'Emmanuelle'' * 1993: ''Magique Emmanuelle'' * 1993: ''Le parfum d'Emmanuelle'' * 1993: ''Le secret d'Emmanuelle'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=131419|meno=Marcela Walerstein}} * {{Imdb meno|id=0907380|meno=Marcela Walerstein}} * {{Fdb meno|id=206987|meno=Marcela Walerstein}} * {{Kinobox meno|id=437372|meno=Marcela Walerstein}} == Zdroj == {{Preklad|fr|Marcela Walerstein|220066830}} {{Emmanuelle filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Walerstein, Marcela}} [[Kategória:Argentínske herečky]] [[Kategória:Argentínske modelky]] [[Kategória:Herečky, ktoré stvárnili postavu Emmanuelle]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] n7q7vj4vgrj92r16olmbaksxs6uq3cf 0 727534 8057880 8019992 2025-07-07T20:16:03Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno=Klaudia Lotrinská |dátum narodenia= {{dn|1612|10|6}} |miesto narodenia=[[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]] |dátum úmrtia={{duv|1648|8|2|1612|10|6}} |miesto úmrtia=[[Viedeň]], [[Rakúsko]] |manžel=[[Mikuláš František Lotrinský]] |otec=[[Henrich II. Lotrinský]] |matka=[[Margaréta Gonzaga]] |obrázok=Claude-Françoise de Lorraine.jpg |potomstvo=Ferdinand Filip<br />[[Karol V. Lotrinský|Karol]]<br />Anna Eleonóra<br />[[Anna Mária Terézia Lotrinská|Anna Mária Terézia]]<br />Mária Anna }} [[Súbor:Claude_Françoise_of_Lorraine_as_a_child_-_Alte_Pinakothek.jpg|náhľad|Klaudia Lotrinská ako dieťa.]] '''Klaudia Lotrinská''' (* [[6. október]] [[1612]], [[Nancy (mesto)|Nancy]]{{--}}† [[2. august]] [[1648]], [[Viedeň]]) bola dcérou lotrinského vojvodu [[Henrich II. (Lotrinsko)|Henricha II.]] a jeho manželky [[Margaréta Gonzaga|Margaréty Gonzagy]]. Klaudia bola známa taktiež ako ''Claude Françoise de Lorraine'' a to pre sobáš s jej vlastným bratrancom, po ktorom sa stala lotrinskou vojvodkyňou. Jej starí rodičia z otcovej strany boli [[Karol III. (Lotrinsko)|Karol III. Lotrinský]] a [[Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|Klaudia Francúzska]]. == Manželstvo == Dňa [[18. február]]a roku [[1634]] sa v [[Lunéville (obec)|Lunéville]] vydala za svojho vlastného bratranca a to [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláša Františka Lotrinského]], ktorému porodila niekoľko detí: * Ferdinand Filip Lotrinský (* 29. decembra 1639 – † 1. apríla 1659) * [[Karol V. (Lotrinsko)|Karol Leopold Lotrinský]] (* 3. apríla 1643 – † 18. apríla 1690), titulárny vojvoda lotrinský, ⚭ 1678 [[Eleonóra Mária Habsburská|Eleonóra Mária Jozefa Habsburská]] (* 21. mája 1653 – † 17. decembra 1697) * Anna Eleonóra Lotrinská (* 12. mája 1645 – † 28. februára 1648) * [[Anna Mária Terézia Lotrinská]] (* 30. júla 1648 – † 17. júna 1661), abatiša v [[Remiremont (obec)|Remiremonte]] * Mária Anna Lotrinská (* 30. júla 1648 – ? †) Klaudia skonala vo [[Viedeň|Viedni]] vo veku 35 rokov pri pôrode dvojčiat Márie Anny a Anny Márie. Miesto jej posledného odpočinku je [[kostol Saint-François-des-Cordeliers]] v [[Nancy (mesto)|Nancy]] v [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinsku]]. == Vývod z predkov == {{Rodokmeň predkov|Klaudia Lotrinská|[[Henrich II. (Lotrinsko)|Henrich II. Lotrinský]]|[[Margaréta Gonzaga]]|[[Karol III. (Lotrinsko)|Karol III. Lotrinský]]|[[Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|Klaudia Francúzska]]|[[Vincenzo I. Gonzaga]]|[[Eleonóra Medicejská]]|[[František I. (Lotrinsko)|František I.]]|[[Kristína Dánska (1521 – 1590)]]|[[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]]|[[Katarína Medicejská]]|[[Viliam I. Gonzaga]]|[[Eleonóra Habsburská (1534–1594)|Eleonóra Habsburská]]|[[František I. Medicejský]]|[[Johana Habsburská]]|[[Anton Lotrinský]]|[[Renáta Bourbonská]]|[[Kristián II. (Dánsko)|Kristián II.]]|[[Izabela Habsburská]]|[[František I. (Francúzsko)|František I.]]|[[Klaudia Francúzska]]|[[Lorenzo II. Medicejský]]|[[Madeleine de la Tour d'Auvergne]]|[[Frederik II. Gonzaga]]|[[Margaréta Palaiologa]]|[[Ferdinand I. Habsburský]]|[[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagellonská]]|[[Cosimo I. Medicejský]]|[[Eleonóra z Toleda]]|[[Ferdinand I. Habsburský]]|[[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagellonská]]}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Klaudia Lotrinská|21946324}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lotrinská, Klaudia}} [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Lotrinská dynastia]] [[Kategória:Francúzske princezné]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] 8082r3a4348mksednpjeqwohzoqg5p0 0 727899 8057875 8032788 2025-07-07T20:13:35Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057875 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|titul=lotrinská vojvodkyňa|potomstvo=[[Henrich II. (Lotrinsko)|Henrich]]<br>[[Kristína Lotrinská|Kristína]]<br>[[Karol Lotrinský (1567 – 1607)|Karol]]<br>[[Antónia Lotrinská|Antónia]]<br>Anna<br>[[František II. (Lotrinsko)|František]]<br>[[Katarína Lotrinská (1573 – 1648)|Katarína]]<br>[[Alžbeta Lotrinská|Alžbeta]]<br>Klaudia|otec=[[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]]|matka=[[Katarína Medicejská]]|podpis=|dátum narodenia={{dn|1547|11|12}}|dátum úmrtia={{duv|1575|2|21|1547|11|12}}|miesto narodenia=[[Fontainebleau]], [[Francúzsko]]|miesto úmrtia=[[Nancy]], [[Francúzsko]]|obrázok=FRANCOIS-CLOUET HERZOGIN-CLAUDIA-TOCHTER-HEINRICHS-II-VON-FRANKREICH CC-BY-SA BSTGS 1489.jpg|dynastia=[[Valoisovci]]|panovanie=[[1559]]{{--}}[[1575]]|manžel=[[Karol III. (Lotrinsko)|Karol III.]]|predchodca=[[Kristína Dánska (1521 – 1590)|Kristína Dánska]]|nástupca=[[Margaréta Gonzagová]]|meno=Klaudia Francúzska|popis obrázku=Klaudia Francúzska, [[François Clouet]], [[Alte Pinakothek]], [[1555]]{{--}}[[1572]]|portál1=Francúzsko}} '''Klaudia Francúzska''' alebo '''Klaudia z Valois''' (* [[12. november]] [[1547]], [[Fontainebleau]] – † [[21. február]] [[1575]], [[Nancy (mesto)|Nancy]]) bola [[Francúzsko|francúzska]] princezná. Bola druhou dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a jeho manželky [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Po svadobnom sobáši s [[Karol III. (Lotrinsko)|Karlom III., vojvodom lotrinským]] sa stala [[Lotrinské vojvodstvo|vojvodkyňou lotrinskou]]. == Život == Narodila sa dňa [[12. november|12. novembra]] roku [[1547]] na [[Zámok Fontainebleau|zámku Fontainebleau]]. Bola tretím potomkom a zároveň druhou dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a jeho manželky taliansko-francúzskeho pôvodu [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Novorodená francúzska princezná bola pokrstená počas katolíckeho obradu, pričom krstnými rodičmi boli dvaja švajčiarski poslanci, [[Antoinetta Bourbonská]], vojvodkyňa z Guise a princeznina prateta, navarrská kráľovná [[Margita Navarrská|Markéta d'Angoulême]]. Meno dostala po svojej babičke z otcovej strany, kráľovnej [[Klaudia Francúzska|Klaudii]]. Klaudia bola prvým potomkom, ktorý sa Henrichovi a Kataríne narodil po ich nástupe na francúzsky trón v [[Marec|marci]] [[1547]]. Klaudia bola sestrou posledných francúzskych kráľov z rodu [[Valoisovci|Valois]] a to [[František II. (Francúzsko)|Františka II.]], [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] a [[Henrich III. (Francúzsko)|Henricha III.]] Henrich III. vládol v rokoch [[1573]] až [[1574]] a bol dokonca tiež poľským kráľom. Bola taktiež sestrou budúcej španielskej kráľovnej [[Alžbeta z Valois|Alžbety z Valois]], budúcej sobášom francúzskej a navarrskej kráľovnej [[Margaréta z Valois|Margaréty z Valois]] a švagrinej [[Mária I. (Škótsko)|Márie Stuartovne]], kráľovnej [[Škótsko|Škótska]]. Okrem týchto súrodencov mala ešte dvoch bratov a takisto dve sestry. Na francúzskom kráľovskom dvore panovalo všeobecné presvedčenie, že princezná bola narodená na [[Château d’Anet|zámku Anet]] blízko mesta [[Dreux]] a práve preto na dvore prezývaná „slečna z Anet“ (''francúzsky'' Mademoiselle d'Anet). Jej výchova bola spoločná spolu s jej staršou sestrou Alžbetou a škótskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou Stuartovnou]], neskoršou manželkou jej brata Františka. Rok [[1559]] bol pre princezné z rodu [[Valoisovci|Valois]] známy vďaka tomu, že išlo o obdobie sobášne, keďže v priebehu roka sa postupne uskutočnili hneď tri kráľovské svadby. Najprv sa dňa [[19. január]]a roku [[1559]] sa uskutočnil sobáš samotnej Klaudie v parížskej [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrále Notre Dame]] za lotrinského vojvodu [[Karol III. (Lotrinsko)|Karola III.]], ako syna lotrinského vojvodu [[František I. (Lotrinsko)|Františka I.]] a dánskej princeznej [[Kristína Dánska (1521 – 1590)|Kristíny]]. Po čase, v ktorom Karol strávil svoje detstvo ako rukojemník na francúzskom kráľovskom dvore, mal byť ich zväzok symbolickým upevnením mieru medzi [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]] a [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinskom]]. Klaudia odišla z územia Francúzskeho kráľovstva spolu so svojím manželom koncom roku [[1559]], a to krátko pred odchodom jej sestry Alžbety smerom do [[Španielske impérium|Španielska]] a tety Margaréty do [[Savojsko (historické územie)|Savojska]]. Klaudia trpela [[Vonkajšia záhlavná hrčka|hrbom]] ktorý zdedila, podobne ako ďalší jej súrodenci, po svojej vlastnej matke. Vzťah Klaudie a [[Karol III. (Lotrinsko)|Karola]] bol charakteristický ako šťastný. Bola obľúbenou dcérou svojej matky [[Katarína Medicejská|Kataríny]], ktorá ju v [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinsku]] vždy rada navštevovala. Kráľovná Katarína sa tešila z prítomnosti svojich vnúčat. Okrem iného si veľmi rada obľúbila svojho zaťa, lotrinského vojvodu [[Karol III. (Lotrinsko)|Karola III.]] Zároveň sa spoločne so svojimi mladšími deťmi zúčastnila taktiež pompézneho krstu Klaudiinho prvorodeného potomka a to [[Henrich II. (Lotrinsko)|Henricha]] v meste [[Bar-le-Duc]]. V auguste roku [[1572]] sa zúčastnila sobáša vlastnej mladšej sestry Margaréty s navarrským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrichom III.]] v meste [[Paríž]]. Proti vôli svojej matky sa snažila varovať svoju mladšiu sestru [[Margaréta z Valois|Margarétu z Valois]] pred nebezpečenstvom, voči ktorému sa musela postaviť ako manželka protestantského kráľa Navarru a to [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha Navarrského]]. Klaudia skonala v čase pôrodu svojej dcéry v roku [[1575]] v meste [[Nancy (mesto)|Nancy]] vo veku 27 rokov. Dcéra, ktorá dostala meno Klaudia práve po nej ako matke, umrela o rok neskôr. == Deti == Klaudia porodila svojmu vlastnému manželovi dovedna deväť detí: * [[Henrich II. (Lotrinsko)|Henrich II. Lotrinský]] (* 8. novembra 1563 – † 31. júla 1624), vojvoda lotrinský *: ⚭ 1599 [[Katarína Bourbonská (1559 – 1604)|Katarína Bourbonská]] (* 7. februára 1559 – † 13. februára 1604), v rokoch 1576 až 1596 regentka v kniežatstve Béarn *: ⚭ 1606 [[Margaréta Gonzagová|Margaréta Gonzaga]] (* 2. októbra 1591 – † 7. februára 1632) * [[Kristína Lotrinská]] (* 16. augusta 1565 – † 19. decembra 1637), ⚭ 1589 [[Ferdinand I. Medicejský]] (* 30. júla 1549 – † 3. februára 1609), [[Toskánske veľkovojvodstvo|toskánsky veľkovojvoda]] * [[Karol Lotrinský (1567 – 1607)|Karol Lotrinský]] (* 1. júla 1567 – † 24. novembra 1607), kardinál a biskup z Mét (1578{{--}}1607), biskup v Štrasburgu (1604{{--}}1607) * [[Antónia Lotrinská]] (* 26. augusta 1568 – † 23. augusta 1610), ⚭ [[Ján Viliam z Jülišska-Klévska-Bergu]] (* 28. mája 1562 – † 25. marca 1609) * Anna Lotrinská (* 1569 – † 1576) * [[František II. (Lotrinsko)|František II. Lotrinský]] (* 27. februára 1572 – † 14. októbra 1632), vojvoda lotrinský, barský a gróf z Vaudemont, ⚭ 1597 [[Kristína zo Salmu]] (1575{{--}}1627) * [[Katarína Lotrinská (1573 – 1648)|Katarína Lotrinská]] (* 3. novembra 1573 – † 7. marca 1648), abatiša v Remiremmonte * [[Alžbeta Lotrinská]] (* 9. októbra 1574 – † 4. januára 1635), ⚭ 1595 [[Maximilián I. (Bavorsko)|Maximilián I. Bavorský]] (* 17. apríla 1573 – † 27. septembra 1651), kurfirst a vojvoda bavorský * Klaudia Lotrinská (* 1575 – † 1576) == Vývod z predkov == {{Rodokmeň predkov|Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|[[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]]|[[Katarína Medicejská]]|[[František I. (Francúzsko)|František I.]]|[[Klaudia Francúzska]]|[[Lorenzo II. Medicejský]]|[[Madeleine de la Tour d’Auvergne]]|[[Karol z Angoulême]]|[[Lujza Savojská]]|[[Ľudovít XII.]]|[[Anna Bretónska]]|[[Peter Medicejský]]|[[Alfonsina Orsini]]|[[Ján IV. (Auvergne)|Ján IV. z Auvergne]]|[[Jana Bourbonská-Vendôme]]|[[Ján Orleánsky (1400 – 1467)|Ján Orleánsky]]|[[Margaréta Rohanská (zomrelá v 1496)|Margaréta Rohanská]]|[[Filip II. Savojský]]|[[Margaréta Bourbonská (1438 – 1483)|Margaréta Bourbonská]]|[[Karol Orleánsky]]|[[Mária Klévska (1426 – 1487)|Mária Klévska]]|[[František II. (Bretónsko)|František II. Bretónsky]]|[[Margaréta z Foix]]|[[Lorenzo Medici|Lorenzo de Medici]]|[[Klára Orsiniová]]|[[Roberto Orsini]]|Katarína San Severino|[[Bertram VI. (Auvergne)|Bertram VI. z Auvergne]]|Louise de la Trémoille|[[Ján VIII. (Vendôme)|Ján VIII. z Vendôme]]|[[Isabelle de Beauvau|Izabela de Beauvau]]}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Claude Francouzská|24136098}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Francúzske princezné]] [[Kategória:Valoisovci]] [[Kategória:Lotrinská dynastia]] [[Kategória:Francúzske osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Fontainebleau]] ou4dc3t7l3syza75qkfm8mbfv08ewog 0 727955 8057876 8039669 2025-07-07T20:13:50Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|titul=[[Milánske vojvodstvo|milánská]] a [[Lotrinské vojvodstvo|lotrinská vojvodkyňa]]|potomstvo=[[Karol III. Lotrinský]]<br>[[Renáta Lotrinská]]<br>Dorota|otec=[[Kristián II. (Dánsko)|Kristián II. Dánsky]]|matka=[[Izabela Habsburská]]|obrázok=François Clouet Christina of Denmark Duchess of Milan and of Lorraine 1558.jpg|panovanie=[[1533]]{{--}}[[1535]] (Milán)<br>[[1544]]{{--}}[[1545]] (Lotrinsko)|dynastia=[[Oldenburgovci]]|dátum narodenia=[[1521]]|miesto narodenia=Nyborg, [[Dánsko]]|dátum úmrtia=[[10. december]] [[1590]]|miesto úmrtia=[[Tortona]], [[Alessandria]], [[Miláno]]|miesto pochovania=[[Nantes (Francúzsko)|Nantes]], [[Francúzske kráľovstvo]]|predchodca=[[Klaudia Francúzska]]<br>Renée Bourbonská|nástupca=[[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]]<br>[[Klaudia z Valois]]|manžel=[[Francesco II. Sforza|František II. Maria Sforza]]<br>[[František I. (Lotrinsko)|František I. Lotrinský]]|meno=Kristína Dánska|popis obrázku=''Kristína Dánska'', [[François Clouet]], [[1558]]}} '''Kristína Dánska''' (* [[1521]], [[Nyborg]] alebo [[Kodaň]] – † [[10. august]] alebo [[10. september]] [[1590]], [[Alessandria]] alebo [[Tortona]]) bola pôvodom dánska princezná. V rokoch [[1533]] až [[1535]] bola v čase po prvom sobáši milánska vojvodkyňa. Po ďalšej svadbe bola v rokoch [[1541]] až [[1559]] ako vojvodkyňa lotrinská. == Biografia == === Pôvod a jej mladosť === Bola najmladšou dcérou zo šiestich detí dánskeho kráľa [[Kristián II. (Dánsko)|Kristiána II]]. a jeho manželky, rakúskej [[Arcivojvoda|arcivojvodkyne]] [[Izabela Habsburská|Izabely Habsburskej]]. Miesto jej narodenia je dodnes neznáme. Do úvahy však pripadá buď mesto [[Nyborg]] alebo [[Kodaň]]. Neistý je taktiež dátum jej narodenia. Pravdepodobne prišla na svet v novembri roku [[1521]]. Ďalšou možnosťou je taký časový údaj, podľa ktorého prišla na svet dňa [[5. december|5. decembra]] toho istého roku. Jej štyria starší bratia však umreli ešte pred jej narodením a to v detskom veku s výnimkou druhého brata menom Ján. Ten však skonal ešte v štrnástich rokoch, teda takmer pred dosiahnutím dospelosti. Dospelého veku sa dožili iba Kristína a jej staršia sestra [[Dorota Dánska (1520 – 1580)|Dorota]], ktorá sa vydala v roku [[1535]] za falckého kurfirsta [[Fridrich II. (Falcko)|Fridricha II.]] Z matkinej strany bola neterou [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] ako [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|cisára Svätej ríše rímskej]]. Tento príbuzenský vzťah ovplyvnil zásadne jej ďalšie osudy, pretože ako členka [[Habsburgovci|habsburskej dynastie]] bola veľmi žiaducou a navyše potenciálnou nevestou. Jej strýkovi sa podarilo dokonca vydať dvakrát iba pre politické záujmy, čím by dôsledne takto vzniknutým spojením s európskymi šľachtickými rodmi posilnil svoju moc v boji proti [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsku]]. V roku [[1523]] bol dánsky kráľ [[Kristián II. (Dánsko)|Kristián II.]] zosadený z panovníckeho trónu. Kristína bola v tom čase iba dvojročným dieťaťom. Celá rodina tak odišla smerom do [[Flámsko|Flámska]] a nakoniec sa usadila v [[Lier]] na území terajšieho [[Belgicko|Belgicka]]. Po skone jej vlastnej matky Izabely odovzdal Kristián svoje deti v roku [[1526]] do starostlivosti ich pratety a to [[Margaréta Habsburská (1480 – 1530)|Margaréty Habsburskej]], ktorá bola v tom čase známa ako [[Nizozemskí miestodržitelia|nizozemská miestodržiteľka]]. Roku [[1531]] odcestoval jej otec smerom späť do [[Škandinávia|Škandinávie]], keďže sa chcel pokúsiť o znovuzískanie dánskeho trónu. Jeho snaha bola opätovne bez úspechu. Kristián napokon po dlhom čase vo väzení umrel. Do Flámska sa už nevrátil a Kristína už nikdy nemohla vidieť vlastného otca. [[Súbor:Attributed_to_Ambrosius_Benson_-_Mary_Magdalene_reading.jpg|náhľad| Kristína Dánska ako vojvodkyňa milánska. (pripisované [[Ambrosius Benson|Ambrosiovi Bensonovi]], [[Ca’ d’Oro]])]] Kristíne sa podarilo spolu s jej bratom Jánom a sestrou Dorotou nadobudnúť kvalitné vzdelanie v katolíckom duchu. Okrem francúzštiny hovorila taliansky a nemecky. Po skone [[Margaréta Habsburská (1480 – 1530)|Margaréty Habsburskej]] v roku [[1530]] viedla výchovu detí nová miestodržiteľka habsburského Holandska a to [[Mária Habsburská]]. Kristína bola navyše známa svojím talentom a to v jazdení na koni a to už od útleho veku. Okrem iného ovládala veľmi dobre [[Sokoliarstvo|lov s cvičenými sokolmi]]. === Prvé manželstvo === Kristína uzavrela manželský zväzok ešte ako dvanásťročná a to spolu s milánskym vojvodom [[Francesco II. Sforza|Francescom II. Sforzom]]. Kristínina teta Mária sa snažila odradiť svojho brata Karola V. od tohto sobáša a to pre nízky vek samotnej nevesty lenže bez úspechu. Sobáš v zastúpení (per procurationem) uskutočnil v auguste roku [[1533]] v meste [[Brusel]]. Ženích mal navyše zástupcu a to milánskeho vyslanca Maria Massimiliano Stampa. Po polroku tejto sobášnej udalosti odcestovala Kristína smerom do [[Miláno|Milána]], kde bola dňa [[3. máj|3. mája]] roku [[1534]] búrlivo privítaná nadšeným davom. Nasledujúci deň sa uskutočnil cirkevný svadobný sobáš v priestoroch [[Milánsky dóm|Milánskeho dómu]]. Napol ochrnutý Francesco sa prejazil ako láskyplný a pozorný partner. Na druhej strane sa však rozhodol, nenaplniť manželstvo s dieťaťom. Zoznámil Kristínu s tými najvýznamnejšími umelcami tých časov a navyše ju rozmaznával pomocou ukážok luxusných šiat, organizovaním nákladných hostín a divadelnými predstaveniami, ktoré boli pripravené iba pre jej osobu. Chorľavý vojvoda skonal napokon ešte po dvoch rokoch manželstva v októbri [[1535]]. Kristína sa tak už ako štrnásťročná stala vdovou. Manželský pár zo zjavných dôvodov nemal deti. Roku [[1537]] sa však vrátila už do [[Brusel|Bruselu]]. === Prvé vdovstvo === Anglický kráľ [[Henrich VIII.]] si po skone svojej tentoraz už tretej manželky [[Jana Seymourová|Jany Seymourovej]] hľadal novú partnerku. Práve vdovu z [[Miláno|Milána]] považoval za vhodnú nevestu. Ponuku oženiť sa s Kristínou dostal priamo od samotného cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], ktorý zo všetkých strán hľadal silných spojencov vo svojom boji proti [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskemu kráľovstvu]]. Henrichov kráľovský vyslanec na bruselskom dvore charakterizoval Kristínu ako „veľmi triezvu a vecnú, veľmi múdru a zbožnú“. Bol teda nadšený z toho dôvodu, podľa ktorého dal najavo, že Kristína je „primerane pôvabná, urastená, láskavého prejavu a príjemnej povahy“. Henrich VIII. vyslal svojho dvorného maliara [[Hans Holbein mladší|Hansa Holbeina]] smerom až do Bruselu, aby namaľoval Kristínin portrét. Dňa [[12. marca]] roku [[1538]] sedela Kristína v miestnosti ako model pre Holbeina. Obraz sa dodnes nachádza v [[Národná galéria (Londýn)|Národnej galérii]] v [[Londýn|Londýne]] a znázorňuje šestnásťročnú Kristínu, v čase dva roky od skonu jej prvého manžela ešte vo vdovskom šate, hoci súčasné zvyklosti predpisovali iba šesťmesačné obdobie smútku. Nie je známe, ako sama Kristína mala pohľad na tieto sobášne plány. Jej často citované údajné odmietnutie ponuky sobáša (v narážke na skutočnosť, že Henrich nechal [[Anna Boleynová|svoju druhú manželku]] pre falošné obvinenie sťať, mala vyhlásiť, že má len jednu hlavu, a keby mala dve, dala by jednu Henrichovi k dispozícii) nie je doložené; tento Kristíne pripisovaný výrok sa objavuje prvýkrát až v [[17. storočie|17. storočí]]. Napokon však k sobášu s anglickým kráľom nedošlo. Stalo sa tak vtedy, keď cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] a francúzsky kráľ [[František I. (Francúzsko)|František I.]] uzavreli desaťročný mier, čím už [[Henrich VIII.]] nebol pre cisára ako spojenec nijako zaujímavý. === Vojvodkyňa lotrinská === [[Súbor:ChristinavonDaenemarkCoxcie.jpg|náhľad| Portrét Kristíny Dánskej od [[Michiel Coxie|Michiela Coxcieho]], [[1545]], [[Allen Memorial Art Museum]] [[Oberlin College|Oberlin]].]] Dňa [[10. júl|10. júla]] roku [[1541]] sa uzavrela Kristína sobáš v [[Brusel|Bruseli]] spolu s [[František I. (Lotrinsko)|Františkom I. Lotrinským]] ako najstarším synom lotrinského vojvodu [[Anton Lotrinský|Antona II. Dobrého]]. Napriek tomu, že tento zväzok bol uzavretý z dôvodu politického diania, viedol pár spokojný život v šťastnom manželstve. Kristína priviedla na svet samotnému Františkovi dovedna tri deti, najstaršieho syna ako dediča a následne dve dcéry: * [[Karol III. (Lotrinsko)|Karol III. Lotrinský]] (* 18. februára 1543 – † 14. mája 1608), lotrinský vojvoda ; ⚭ 1559 [[Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|Klaudia Francúzska]] (*12. novembra 1547 – † 21. februára 1575), dcéra [[Zoznam panovníkov Francúzska|francúzskeho kráľa]] [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a jeho manželky [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Renáta Lotrinská]] (* 20. apríla 1544 – † 22. mája 1602), pomenovaná po svojej babičke z matkinej strany [[Renáta Bourbonská|Renée de Bourbon-Montpensier]] (* 1494 – † 1539); ⚭ 1568 vojvoda [[Viliam V. Bavorský]] (* 29. septembra 1548 – † 7. februára 1626) * [[Dorota Lotrinská|Dorotea]] (* 20. augusta 1545 – † 2. júna 1621); *: ⚭ 1575 vojvoda [[Erik II. (Brunšvicko-Lünebursko)|Erik II. Brunšvicko-Lüneburský]] (* 10 augusta 1528 – † 17. novembra 1584) *: ⚭ 1597 [[Marc de Rye]], markíz de Varabon a gróf de la Roche et Villersexel František I. ako francúzsky kráľ, nastúpil v roku [[1544]] po svojom otcovi na trón ako lotrinský vojvoda, však umrel už v júni roku [[1545]], teda iba štyri roky po svadbe a zároveň ešte pred narodením ich tretieho dieťaťa. Kristína prevzala spoločne so svojím švagrom [[Mikuláš Mercoeurský|Nicolasom de Lorraine-Mercœur]] úlohu [[Regent|regenta]] za svojho iba dvojročného syna Karola. Už v novembri roku [[1545]] však rozhodol snem lotrinskej šľachty, že Kristína bude naďalej vládnuť sama. Ovplyvnená príbuzenstvom s Habsburgovcami sledovala Kristína politiku priateľstva voči Španielsku, čím sa mohla takýmto aktom dlho udržať proti moci [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]]. Zároveň však prejavila snahu zachovávať [[Neutralita|neutralitu]] Lotrinska v boji Svätej rímskej ríše a Francúzska. Po [[Chambordská zmluva|zmluve z Chambord]] však nechal francúzsky kráľ [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]] dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1552]] obsadiť [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinsko]] a [[Trojbiskupstvo|tri ríšske mestá a biskupstvá]] [[Metz]], [[Toul (obec)|Toul]] a [[Verdun (Meuse)|Verdun]] a postaral sa tak o nové vzplanutie vojnového ohňa medzi cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom V.]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]]. Vzápätí bola Kristína dňa [[15. apríl|15. apríla]] roku [[1552]] zbavená úradu [[Regent|regenta]] a vyhostená z krajiny. Jej jedenásťročný syn [[Karol III. (Lotrinsko)|Karol III.]] bol prevezený smerom do [[Paríž|Paríža]] na francúzsky kráľovský dvor a regentstvo [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] prešlo na Nicolasa de Lorraine-Mercoeur. === Exil vo Flámsku a návrat do Lotrinska === Kristína sa uchýlila s obidvoma svojimi dcérami najskôr na svoje majetky v [[Blamont]] a [[Denèvre|Denœvre]] a po pobyte v [[Heidelberg|Heidelbergu]] nakoniec odišla do Flámska. Tu strávila v [[Exil|exile]] šesť rokov. Po dlhšom čase a to až v máji roku [[1558]] sa prvýkrát vrátila do [[Francúzske kráľovstvo|Francúzska]], aby mohla opäť vidieť svojho syna [[Karol III. (Lotrinsko)|Karola]]. Dňa [[22. január|22. januára]] roku [[1559]], teda v čase po svadobnom sobáši medzi [[Karol III. (Lotrinsko)|Karolom III.]] a [[Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|Klaudiou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]], sprostredkovala Kristína spolu s ním mierovú dohodu medzi samotným zaťom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II]]. a svojim vlastným bratrancom [[Filip II. (Španielsko)|Filipom II. Španielskym]], ktorá bola uzavretá dňa [[3. apríl|3. apríla]] [[1559]] v [[Le Cateau-Cambrésis (obec)|Le Cateau-Cambrésis]]. Podľa jej podmienok sa Španielske impérium pod kráľovskou korunou panovníka [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]] stalo najmocnejším štátom [[Európa|Európy]]. Španielsky kráľ zvažoval navyše o tom, že by Kristínu vymenoval za nástupcu [[Emanuel Filibert Savojský (1528 – 1580)|Emanuela Filiberta Savojského]] ako [[Nizozemskí miestodržitelia|miestodržiteľkou]] [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]], najmä keď bola Kristína pre tento post favorizovaná flámsko šľachtou. Nakoniec však voľba samotného kráľa [[Filip II. (Španielsko)|Filipa II.]] padla na [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] ako nemanželskú dcéru cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] V novembri pobudla Kristína v [[Nancy (mesto)|Nancy]], aby tu podporila svojho syna pri panovaní v jeho vojvodstve. [[Súbor:Called_Christina_of_Denmark_Dowager-Duchess_of_Milan_and_Lorraine_1568-72.jpg|náhľad|360x360bod| Kristína ako ovdovelá vojvodkyňa lotrinská na maľbe z roku 1568 alebo 1572.]] === Posledné roky === V rokoch [[1578]] až [[1579]] sa Kristína presťahovala späť na územie [[Apeninský polostrov|Apeninského polostrova]], kde prežila posledné roky svojho života. Bol to život v priestoroch vdovského sídla a to v [[Tortona|Tortone]]. Išlo o mesto, ktoré jej náležalo v čase jej prvého manželstva s Francescom II. Sforzom. Presný dátum jej úmrtia je náročne badateľný. Matrične sa uvádza buď [[10. august]] alebo [[10. september]] roku [[1590]]. Zároveň nie je dodnes jasne preskúmané, kde sa nachádzalo miesto jej skonu. Išlo buď o Tortonu alebo [[Alessandria|Alessandriu]]. Miestom jej posledného odpočinku bolo po boku jej druhého manžela a to v krypte vojvodskej kaplnky ''[[Kostol Saint-François-des-Cordeliers|Église des Cordeliers]]'' v meste [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]]. === Nároky na trón === Roku [[1549]] sa Kristínin otec v čase jeho politického zajatia oficiálne vzdal pre seba a svojich potomkov nárokov na dánsky trón, rovnako tak aj na tróny Nórska a Švédska. Kristína však nikdy tento otcov politický akt neuznala. Vtedy, keď kráľ Kristián II. roku [[1569]] zomrel a jej staršia sestra Dorota žiadne nároky k dánskemu trónu neuplatnila, Kristína vzniesla nároky na kráľovský trón. V období rokov [[1563]] až [[1569]] podpisovala oficiálne listiny s dodatkom ako „kráľovná dánska“. V skutočnosti sa však nikdy nepokúsila presadiť tento akt a to vojenským spôsobom. == Vývod z predkov == {{Rodokmeň predkov|'''Kristína Dánska'''|[[Kristián II. (Dánsko)|Kristián II. Dánsky]]|[[Izabela Habsburská]]|[[Ján I. (Dánsko)|Ján I. Dánsky]]|[[Kristína Saská]]|[[Filip I. (Kastília)|Filip I.]]|[[Jana (Kastília)|Jana]]|[[Kristián I.|Kristián I. Dánsky]]|[[Dorota Brandenburská]]|[[Ernest Saský]]|[[Alžbeta Bavorská (1443 – 1484)|Alžbeta Bavorská]]|[[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I. Habsburský]]|[[Mária Burgundská]]|[[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II.]]|[[Izabela I. (Kastília)|Izabela Kastílska]]|[[Dietrich Oldensburský]]|[[Helvig Holštajnsko-rendsburská]]|[[Ján Brandenbursko-kulmbašský]]|[[Barbara Sasko-wittenberská]]|[[Fridrich II. (Sasko)|Fridrich II. Saský]]|[[Margaréta Habsburská (1416 – 1486)]]|[[Albrecht III. (Bavorsko)|Albrecht III. Bavorský]]|[[Anna Brunšvicko-grubenhagensko-einbecká]]|[[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]]|[[Eleonóra Portugalská]]|[[Karol (Burgundsko)|Karol Smelý]]|[[Izabela Bourbonská]]|[[Ján II. (Aragónsko)|Ján II.]]|[[Jana Enríquezová]]|[[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]]|[[Izabela Portugalská (1428 – 1496)]]}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kristina Dánská (1521–1590|24455948}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia 10. decembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1590]] [[Kategória:Narodenia v 1521]] [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] [[Kategória:Nórske princezné]] [[Kategória:Dánske princezné]] [[Kategória:Švédske princezné]] [[Kategória:Oldenburská dynastia]] 1a43jaaigooycl5965mlafrf8ofvxpi 0 728150 8058102 8050537 2025-07-08T11:50:11Z Lekvarnička 262477 8058102 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo |Znak=Coat of Arms of Slovakia.svg|Asociácia=[[Slovenský futbalový zväz]]|Konfederácia=[[UEFA]] (Európa)|Tréner=Peter Kopúň|Kód FIFA=SVK|Rebríček FIFA=48|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=51|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=34|vzor_lp1=_svk2425h|vzor_t1=_svk2425h|vzor_pp1=_svk2425h|vzor_tr1=_svk2425h|vzor_po1=_svk2425hl|ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=0000FF|ponožky1=0000FF|vzor_lp2=_svk2425a|vzor_t2=_svk2425a|vzor_pp2=_svk2425a|vzor_tr2=_svk2425a|vzor_po2=_svk2425al|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF|Prvý zápas={{minivlajka|Česko}} Česko 6:0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}} (Hluk, Česko, 21. jún 1993)|Najvyššia výhra={{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 11:0 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} Bosna a Hercegovina ([[Šaľa]], [[Slovensko]], 2. september 1997) {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 11:0 {{minivlajka|Gibraltár}} Gibraltár ([[Prešov]], [[Slovensko]], 30. máj 2025|Najvyššia prehra={{minivlajka|Nórsko}} Nórsko 17:0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}} (Ulefoss, Nórsko, 19. september 1995)}} '''Slovenská futbalová reprezentácia žien''' reprezentuje [[Slovensko]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] podujatiach, ako majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Hlavným trénerom žien je Peter Kopúň. Svoj prvý zápas odohrali slovenské reprezentantky proti Češkám [[21. jún|21. júna]] [[1993]] v českom meste Hluk. Priateľský zápas vyhrali Česky 6:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Přátelská mezistátní utkání ženy "A": Česká republika - Slovensko 6:0 {{!}} Ženy | url = https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/19 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = cs-CZ | meno = eSports cz, s r o- | priezvisko = www.esportsmedia.cz}}</ref> V prvom zápase hrali Královičová - (Benediková), Škodlerová, Dobšovičová, Kúdelová, Palkovičová, Remeňová, Geržová, Gažiová, Hanzelová, Miezgová, Vnuková, Klučariková, Dvořáková, Pyšná, Dugovičová a Michalková. Na druhý deň sa hrala odveta, ktorú Česky vyhrali 3:1 a Jana Hanzelová dala prvý gól v oficiálnom medzištátnom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zeman | meno = Peter | titul = Liga národov UEFA Slovensko vs. Škótsko, Aké boli začiatky ženskej reprezentácie | url = https://mediamanager.sportnet.online/media/pages/f/futbalsfz.sk/2020/11/201114_sobota_extra_sr-skotsko.pdf | dátum prístupu = 2025-06-15 | vydavateľ = Slovenský futbalový zväz, denník Šport}}</ref> Prvé súťažné zápasy odohrali v kvalifikácii na Majstrovská Európy 1995. Divácky rekord na domácom zápase ženskej reprezentácie je 3814 divákov, ktorí boli na zápase Ligy národov proti Gibraltáru a konal sa [[30. máj|30. mája]] [[2025]] v prešovskej [[Futbal Tatran Aréna|Futbal Tatran aréne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Slovenky zavŕšili postup, Rybanská: Zaslúžime si lepšie zápasy | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovenky-zavrsili-postup-rybanska-zasluzime-si-lepsie-zapasy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-31 | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = sk}}</ref> == Tréneri reprezentácie == Prvým trénerom slovenskej ženskej futbalovej reprezentácie bol Dušan Kučera a to v rokoch 1993 {{--}} 1995, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =ŽENY A – Lotyšsko súperom Sloveniek v historicky prvom kvalifikačnom zápase v roku 1993 | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/zeny-a-lotyssko-superom-sloveniek-v-historicky-prvom-kvalifikacnom-zapase-v-roku-1993/| vydavateľ = sportnet.sme.sk| dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk | meno = svetsportu.sk | priezvisko =svetsportu.sk}}</ref> od 2.5.1995 {{--}} do 19.9.1995 bol trénerom žien Jozef Tarcala,<ref>{{Citácia periodika|titul=SLOVENSKO - ŠVAJČIARSKO 0:1 (0:1)|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1994-05-03|ročník=IL|číslo=101|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:e7eddcad-61ec-48ea-a402-cffe237c9566?page=uuid:c349ab8d-1958-4917-a1c6-9194976c2272}}</ref> v rokoch 1995{{--}}2002 Pavol Peráček<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najlepším futbalistkám Slovenska velil z lavičky osem rokov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/7534566/najlepsim-futbalistkam-slovenska-velil-z-lavicky-osem-rokov.html | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> a v rokoch 2003{{--}}2007 František Urvay. Trénerom žien bol od 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tréner: Slovenský futbalový zväz | url = https://old.futbalsfz.sk/reprezentacia/sr-zeny-a/trener.html | vydavateľ = old.futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-04-14}}</ref> do 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zsolt Pakusza ukončil svoje dlhoročné účinkovanie pri ženskej reprezentácii | url = https://mylevice.sme.sk/c/20763585/zsolt-pakusza-ukoncil-svoje-dlhorocne-ucinkovanie-pri-zenskej-reprezentacii.html | vydavateľ = mylevice.sme.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Zsolt Pakusza, pod ktorých odohrala reprezentácia 100 zápasov. Ivan Hucko pôsobil ako tréner len 4 mesiace v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská reprezentácia zmenila trénera: Futbalistky povedie bývalý hráč Slovana | url = https://sportky.zoznam.sk/c/172801/slovenska-reprezentacia-zmenila-trenera-futbalistky-povedie-byvaly-hrac-slovana | vydavateľ = Športky.sk | dátum vydania = 2018-02-20 | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ivan Hucko už nie je trénerom slovenskej reprezentácie žien | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ivan-hucko-uz-nie-je-trenerom-slovenskej-reprezentacie-zien-2023050919322164937 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-06-27 | dátum prístupu = 2025-04-14 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> Od roku 2018 doteraz (2025) pôsobí ako hlavný tréner Peter Kopúň, ktorý bol predtým asistent trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Ženskú reprezentáciu povedie Peter Kopúň: Chceme ukázať, že máme kvalitné hráčky | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-zensku-reprezentaciu-povedie-peter-kopun-chceme-ukazat-ze-mame-kvalitne-hracky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2018-10-03 | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk | meno = Lucia | priezvisko = Šikudová}}</ref> == Hráčky == {{Hlavný článok|Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska}} ''Zoznam všetkých bývalých a súčasných hráčok, ktoré nastúpili za národný tím, nájdete v článku [[Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch| Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch]]'' a ''[[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch| Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch]].'' === Aktuálna zostava === Slovenské reprezentantky nominované na zápas Ligy národov proti Moldavsku 8. apríla 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom v Moldavsku | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-v-moldavsku/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-04-17 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="width:100%" border="0" cellspacing="2" cellpadding="2" |- bgcolor="AAD0FF" ! width="40" |Pozícia ! width="200" |Hráč ! width="200" |Dátum narodenia (vek) ! width="10" |Reprezentačné štarty ! width="10" |Góly ! width="200" |Klub |- | style="text-align:center;" |[[Brankár (futbal)|B]] |[[Mária Korenčiová]] |{{Dátum narodenia a vek|1989|4|27|k=0}} | style="text-align:center;" |127 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Taliansko}} FC Freedom |- | style="text-align:center;" |B |[[Martina Geletová]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|11|19|k=0}} | style="text-align:center;" |4 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Poľsko}} FC Orlen Gdańsk |- | style="text-align:center;" |B |[[Anika Katarína Huber Tóth]] |{{Dátum narodenia a vek|2002|4|15|k=0}} | style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Kanada}} Halifax Tides FC |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |[[Obranca (futbal)|O]] |[[Diana Bartovičová]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|2|20|k=0}} | style="text-align:center;" |126 | style="text-align:center;" |8 |{{minivlajka|Česko}} Slavia Praha |- | style="text-align:center;" |O |[[Patrícia Fischerová]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|8|26|k=0}} | style="text-align:center;" |106 | style="text-align:center;" |4 |{{minivlajka|Švédsko}} AIK Štokholm |- | style="text-align:center;" |O |[[Kristína Košíková]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|12|20|k=0}} | style="text-align:center;" |62 | style="text-align:center;" |2 |{{minivlajka|Česko}} Slavia Praha |- | style="text-align:center;" |O |[[Szilvia Nagy]] |{{Dátum narodenia a vek|2003|8|6|k=0}} | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Slovensko}} [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Aneta Surová]] |{{Dátum narodenia a vek|2005|5|27|k=0}} | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Česko}} FC Slovan Liberec |- | style="text-align:center;" |O |[[Zuzana Nina Nárožná]] |{{Dátum narodenia a vek|2005|3|4|k=0}} | style="text-align:center;" |0 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |- | style="text-align:center;" |O |[[Nina Matušicová]] |{{Dátum narodenia a vek|2005|3|2|k=0}} | style="text-align:center;" |0 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |[[Záložník (futbal)|Z]] |[[Mária Mikolajová]] |{{Dátum narodenia a vek|1999|6|13|k=0}} | style="text-align:center;" |89 | style="text-align:center;" |16 |{{minivlajka|Rakúsko}} SKN St. Pölten |- | style="text-align:center;" |Z |[[Ľudmila Maťavková]] |{{Dátum narodenia a vek|1998|4|11|k=0}} | style="text-align:center;" |50 | style="text-align:center;" |4 |{{minivlajka|Belgicko}} RSC Anderlecht |- | style="text-align:center;" |Z |[[Katarína Vredíková]] |{{Dátum narodenia a vek|2003|7|6|k=0}} | style="text-align:center;" |15 | style="text-align:center;" |1 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |- | style="text-align:center;" |Z |[[Sofia Anna Škerdová]] |{{Dátum narodenia a vek|2004|10|19|k=0}} | style="text-align:center;" |13 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Česko}} 1. FC Slovácko |- | style="text-align:center;" |Z |[[Victoria Kaláberová]] |{{Dátum narodenia a vek|2001|7|7|k=0}} | style="text-align:center;" |12 | style="text-align:center;" |2 |{{minivlajka|Česko}} Sparta Praha |- | style="text-align:center;" |Z |[[Laura Retkesová]] |{{Dátum narodenia a vek|2004|7|30|k=0}} | style="text-align:center;" |7 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Česko}} Sparta Praha |- | style="text-align:center;" |Z |[[Karolína Bayerová]] |{{Dátum narodenia a vek|2004|8|26|k=0}} | style="text-align:center;" |6 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Česko}} 1. FC Slovácko |- | style="text-align:center;" |Z |[[Michaela Ferencová]] |{{Dátum narodenia a vek|2005|3|26|k=0}} | style="text-align:center;" |6 | style="text-align:center;" |0 |{{minivlajka|Česko}} Slovan Liberec |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |[[Útočník (futbal)|Ú]] |[[Patrícia Hmírová]] |{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} | style="text-align:center;" |125 | style="text-align:center;" |27 |{{minivlajka|Španielsko}} RC Deportivo La Coruña |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Martina Šurnovská]] |{{Dátum narodenia a vek|1999|2|10|k=0}} | style="text-align:center;" |73 | style="text-align:center;" |8 |{{minivlajka|Česko}} Slavia Praha |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Klaudia Fabová]] |{{Dátum narodenia a vek|1998|9|12|k=0}} | style="text-align:center;" |59 | style="text-align:center;" |10 |{{minivlajka|Poľsko}} AP Orlen Gdańsk |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Tamara Morávková]] |{{Dátum narodenia a vek|2003|1|2|k=0}} | style="text-align:center;" |26 | style="text-align:center;" |8 |{{minivlajka|Česko}} Slavia Praha |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Nikola Rybanská]] |{{Dátum narodenia a vek|1995|2|3|k=0}} | style="text-align:center;" |13 | style="text-align:center;" |3 |{{minivlajka|Grécko}} OFI Kréta |- |} === 100 reprezentačných zápasov === Zoznam hráčok, ktoré odohrali 100 reprezentačných zápasov za Slovensko. V poradí v akom odohrali svoj stý zápas. Prvá Slovenka, ktorá odohrala 100 zápasov je Lucia Ondrušová v zápase proti Malte, v ktorom strelila aj 1 gól.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Ondrušovej veľký krok pre slovenský ženský futbal | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-ondrusovej-velky-krok-pre-slovensky-zensky-futbal/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-02-19 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Poradie !Meno !Dátum stého zápasu !Zapas !Výsledok zápasu ! |- |1. |[[Lucia Ondrušová]] |18. februát 2021 |Malta - Slovensko |0:4 |<ref name=":0" /> |- |2. |[[Dominika Škorvánková]] |10. apríl 2021 |Mexiko - Slovensko |0:0 |<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Stovkárky Škorvánková a Bíróová: Prečo by futbalistka nemohla byť vzorom chlapcovi? | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-stovkarky-skorvankova-a-biroova-preco-by-futbalista-nemohla-byt-vzorom-chlapcovi/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Bezgólový výsledok, spokojný tréner a dve ďalšie naše stovkárky | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-bezgolovy-vysledok-spokojny-trener-a-dve-dalsie-nase-stovkarky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-10 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |- |3. |[[Alexandra Bíróová]] |10. apríl 2021 |Mexiko - Slovensko |0:0 |<ref name=":2" /><ref name=":1" /> |- |4. |[[Jana Vojteková]] |17. september 2021 |Slovensko - Švédsko |0:1 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Jana Vojteková: Stovkárka číslo 4 má veľkú túžbu | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-jana-vojtekova-stovkarka-cislo-4-ma-velku-tuzbu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-09-26 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |- |5. |[[Mária Korenčiová]] |26. október 2021 |Slovensko - Gruzínsko |2:0 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Chcené, potrebné a zaslúžené víťazstvo nad Gruzínskom | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-chcene-potrebne-a-zasluzene-vitazstvo-nad-gruzinsko/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-10-26 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |- |6. |[[Diana Bartovičová]] |16. február 2022 |Belgicko - Slovensko |4:0 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Stovkárka Diana Bartovičová: Chcem si zahrať na šampionáte, všetky chceme! | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-stovkarka-diana-bartovicova-chcem-si-zahrat-na-sampionate-vsetky-chceme/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-02-19 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |- |7. |[[Patrícia Hmírová]] |6. september 2022 |Slovensko - Írsko |0:1 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Michal Švihorík: Nech sa Hmírová usmieva od začiatku zápasu do konca | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-michal-svihorik-nech-sa-hmirova-usmieva-od-zaciatku-zapasu-do-konca/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-09-05 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> |- |8. |[[Patrícia Fischerová]] |5. apríl 2024 |Slovensko - Izrael |2:0 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokonalý vstup do kvalifikácie. Slovenské futbalistky potvrdili úlohu favoritiek | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/futbal-me-kval-slovenky-triumfovali-na-uvod-kvalifikacie-nad-izraelcankami-20-2024040514510886959 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2024-04-05 | dátum prístupu = 2025-06-03 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> |} == Súťažné štatistiky == === Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" ! colspan="10" |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]] ! rowspan="14" | ! colspan="7" |Kvalifikácia na MS |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG !+/- |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]] |{{minivlajka|Čína|w}} | colspan="8" |nekvalifikovali sa (ako Československo) | colspan="7" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|Majstrovstvá Európy 1991]] |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]] |{{minivlajka|Švédsko|w}} | colspan="8" rowspan="8" |nekvalifikovali sa | colspan="7" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|Majstrovstvá Európy 1995]] |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]] |{{minivlajka|USA|w}} |8 |5 |2 |1 |33 |5 | +28 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]] |{{minivlajka|USA|w}} |8 |5 |0 |3 |25 |11 | +14 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]] |{{minivlajka|Čína|w}} |8 |5 |0 |1 |14 |5 | +9 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]] |{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 |2 |0 |6 |15 |13 | +2 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]] |{{minivlajka|Kanada|w}} |10 |1 |1 |8 |6 |29 | -23 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]] |{{minivlajka|Francúzsko|w}} |8 |1 |0 |7 |4 |23 | -19 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]] |{{minivlajka|Austrália|w}} {{minivlajka|Nový Zéland|w}} |8 |2 |2 |4 |9 |9 |0 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]] |{{minivlajka|Brazília|w}} | | | | | | | | | | | | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]] |{{minivlajka|Mexiko|w}}/{{minivlajka|USA|w}} | | | | | | | | | | | | | | | |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]] |{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | | | | | | | | | | | | | | | |} === Majstrovstvá Európy === {| class="wikitable" ! colspan="10" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] ! rowspan="17" | ! colspan="8" |Kvalifikácia na ME |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Z !V !R !P !SG !IG !{{Tooltip|P/Z|Postup/zostup po skončení sezóny}} !{{Tooltip|Po.|Celkové poradie}} |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Viac usporiadateľov | colspan="8" rowspan="2" |neprihlásili sa do súťaže (ako Československo) | colspan="6" rowspan="2" |neprihlásilo sa do súťaže (ako Československo) | colspan="2" rowspan="13" |– |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | colspan="8" rowspan="3" |nekvalifikovali sa (ako Československo) |10 |4 |5 |1 |11 |6 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] |6 |6 |0 |3 |8 |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]] |4 |2 |1 |1 |7 |6 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]] |Viac usporiadateľov | colspan="8" rowspan="8" |nekvalifikovali sa |4 |2 |0 |2 |4 |9 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] {{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |8 |0 |1 |7 |3 |33 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2001|2001]] |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |8 |5 |0 |3 |23 |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]] |6 |2 |1 |3 |20 |11 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]] |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]] |8 |2 |0 |6 |5 |29 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]] |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |8 |3 |1 |4 |8 |7 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]] |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]] |8 |3 |0 |5 |11 |13 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]] |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]] |8 |3 |1 |4 |7 |19 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|2025]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarsko]] | | | | | | | | |8 |2 |2 |2 |7 |14 |↓ |28. |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2029|2029]] | | | | | | | | | | | | | | | | | |} === Liga národov UEFA === [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] je nová súťaž pre národné tímy. Slovenky boli v sezóne 2023/24 zaradené do Ligy B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – ŽREB LIGY NÁRODOV 2023/24: V skupine B2 starí známi, najmä Fínsko | url = https://futbalsfz.sk/zeny-zreb-ligy-narodov-202324-v-skupine-b2-stari-znami-najma-finsko/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-05-02 | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> Po kvalifikácií na majstrovstvá Európy 2025 Slovensky skončili najhoršie spomedzi tímov umiestených na tretích miestach, čo znamenal zostup do Ligy C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Slovenky v C-divízii Ligy národov proti Faerčankám, Moldavsku a Gibraltáru | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovenky-v-c-divizii-ligy-narodov-proti-faercankam-moldavsku-a-gibraltaru/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-11-07 | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = sk}}</ref> V Lige národov 2025 sa umiestnili na 1. mieste skupiny 1 a postúpili do B-divízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Slovensko – Gibraltár 11:0 | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovensko-gibraltar-110/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="21" |[[Liga národov žien UEFA|Liga národov UEFA]] |- ! colspan="12" |Ligová fáza ! rowspan="4" | ! colspan="8" |Finálový turnaj |- !Sezóna !Liga !Skupina !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !{{Tooltip|P/Z|Postup/zostup po skončení sezóny}} !{{Tooltip|Po.|Celkové poradie}} !Sezóna !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]] |B |2 |3. |8 |4 |2 |2 |16 |8 |= |25. |[[Liga národov žien UEFA 2023/2024#Finálový turnaj|2023/2024]] | colspan="7" rowspan="2" |nekvalifikovali sa |- |[[Liga národov žien UEFA 2025|2025]] |C |1 |1. |6 |6 |0 |0 |27 |1 |↑ |22. |[[Liga národov žien UEFA 2025#Finálový turnaj|2025]] |} == Zoznamy medzinárodných zápasov == * [[Zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien v Lige národov]] * [[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy]] * [[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta]] * [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien]] == Ocenenie == Reprezentantka Slovenska v historicky prvej ankete FIFA World player of the year 2001, získala ocenenie počas reprezentácie Slovenska i slovenského klubu [[ Olympia Košice|Olympie Košice ]] ; skončila na 20. mieste v súťaži o najlepšiu hráčku sveta. *; [[FIFA]] Hráč sveta 2001: 20. miesto: [[Kamila Beregszásziová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské národné futbalové mužstvo| ]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]] 65nci93dwb3170lfyyjnkn0tjtrve19 0 728212 8057784 8057616 2025-07-07T16:20:19Z Ferko25 246397 Revízia [[Special:Diff/8057616|8057616]] používateľa [[Special:Contributions/InternetArchiveBot|InternetArchiveBot]] ([[User talk:InternetArchiveBot|diskusia]]) bola vrátená 8057784 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. slovenská futbalová liga žien |sezóna = 2000/2001 |začiatok = |koniec = |majster = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |2_miesto = [[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]] |3_miesto = [[TJ Skloplast Trnava]] |počet_mužstiev = 11 |odohraté_zápasy = |počet_gólov = |priemer_gólov_na_zápas = |najlepší_strelec = [[Katarína Dugovičová]]{{--}}22 gólov<ref>{{Cite web|last= olympia.tym.sk|title= 1. Liga žien|url= http://olympia.tym.sk/ze-00-01.pdf|accessdate= 2025-04-20|archiveurl= https://web.archive.org/web/20150225134426/http://olympia.tym.sk/ze-00-01.pdf|archivedate= 2015-02-25}}</ref> }} '''1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001''' bol 8. ročník [[Prvá slovenská futbalová liga (ženy)|najvyššej futbalovej súťaže žien]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z klubu [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]. V tomto ročníku sa do ligy dostali [[Spartak Košice]], [[FC Futura Humenné]] a [[FK Vysoká pri Morave]]. žiaden tím nezostúpil do nižšej ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhárané posledné kolo sa odrazilo aj na zápase výberu Východu a výberu Západu | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4694023/rozharane-posledne-kolo-sa-odrazilo-aj-na-zapase-vyberu-vychodu-a-vyberu-zapadu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-06-14 | dátum prístupu = 2025-05-07 }}</ref> == Základná časť == === Skupina Západ === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" ! !klub !zápasy !výhry !remízy !prehry !skóre !body |-|- bgcolor="lightgreen" |1. |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |8 |6 |1 |1 |39:5 |19 |-|- bgcolor="lightgreen" |2. |FC Campri Nitra |8 |5 |0 |3 |28:12 |15 |-|- bgcolor="lightgreen" |3. |[[TJ Skloplast Trnava]] |8 |4 |2 |2 |31:6 |14 |-|- bgcolor="FFC3CE" |4. |[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]] |8 |3 |1 |4 |10:29 |10 |-|- bgcolor="FFC3CE" |5. |MFK ZSNP Žiar nad Hronom |8 |0 |0 |8 |1:57 |0 |- |} Zdroj.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-13|ročník=54|číslo=261|strany=17|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:eec4b56d-38be-456e-8fd2-2e9b2a6e72d7?page=uuid:bd52cf8c-c164-42e4-b01e-fc67f4a03e99}}</ref> {| class="wikitable" |- | style="background:lightgreen;" |      | Postup do nadstavbovej časti |- | style="background:#FFC3CE" |      | Skupina o umiestnenie |} ==== Zápasy ==== ===== 1. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=11:1|mužstvo1=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2=[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|góly1={{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Diana Šnajdarová {{gól|}} {{gól|}} Oľga Lašová {{gól|}} {{gól|}} Žákechová {{gól|}} Zuzana Pramuková {{pengól|}} Zuzana Setnická {{gól|}} Lucia Varhoľáková {{gól|}} Lenka Pinterová |góly2= {{gól|}} Marcela Kolláriková|polčas=6:0|dátum=1.9.2000|čas=|štadión= Bajkalská ul.}} {{Futbalbox2|skóre=8:0|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{pengól|}} Jana Hanzelová-Göghová {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Kuricová {{gól|}} Ivana Kovárová st. |góly2=|polčas=3:0|dátum=1.9.2000|čas=|štadión= Hrnčiarovce}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|polčas=|dátum=|čas=|štadión=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-09-05|ročník=54|číslo=204|strany=10|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:a77214d6-ddfe-4293-8695-ddedf1f69025?page=uuid:3c7b3919-f225-4bb5-9e33-0e7e8e76208c}} </ref> ===== 2. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:7|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2=[[ FC Campri Nitra ]]|góly1= {{gól|}} Kristína Bottová |góly2={{gól|}} {{gól|}} Monika Vričanová {{gól|}} {{gól|}} Jarmila Klačanová {{gól|}} Gabriela Žáková {{gól|}} Helena Žitňanská {{gól|vlastný}}Marcela Kolláriková |polčas=0:3|dátum=9.9.2000|čas=|štadión= Ekonóm}} {{Futbalbox2|skóre=2:2|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= {{gól|}} Jana Hanzelová-Göghová {{gól|}} Alena Vnuková |góly2={{gól|}} Andrea Riháková. {{gól|}} Žákechová {{žltá karta|}} Žákechová {{žltá karta|}} Katarína Hadbavná |polčas=1:0|dátum=9.9.2000|čas=|štadión= Hrnčiarovce}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|polčas=|dátum=|čas=|štadión=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-09-11|ročník=54|číslo=209|strany=38|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:780e85d7-9020-429b-bf8f-e7233c9534dc?page=uuid:a5c773b4-c30b-41f5-9e40-374878268613}} </ref> ===== 3. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2=[[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}}|góly2= {{gól|}}|rozhodca=| |polčas=|dátum=16.9.2000|čas= 15:00|štadión= Mlynárce|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=5:0|mužstvo1=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} |góly2= |polčas=|dátum=16.9.2000|čas=15:00|štadión= Bajkalská ul.}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|polčas=|dátum=|čas=|štadión=}} Zdroj.<ref>{{Cite web |last= olympia.tym.sk|title= 1. Liga žien |url=https://web.archive.org/web/20150225093502/http://olympia.tym.sk/rocniky.htm}}</ref> ===== 4. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=4:0|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Diana Šnajdarová {{gól|}} Lucia Varhoľáková {{gól|}} Zuzana Rozborová|góly2= |rozhodca= Kvasňovská (Bródy)| |polčas= 1:0|dátum=30.9.2000|čas= 15:00|štadión= Bajkalská ul.|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=1:2|mužstvo1=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2=[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|góly1= {{gól|}} Lucia Dodoková |góly2={{gól|}} Katarína Paxnerová {{gól|}} Miroslava Vohnútová |rozhodca= Dohnanská (Krajčíková, Košútová, Vais)| |polčas= 0:1|dátum=24.9.2000|čas=14:00|štadión= Žiar nad Hronom|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-5|ročník=54|číslo=229|strany=9|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:814e78f9-d82d-4a1b-93bd-a9cdd5f715f2?page=uuid:0dc20bac-4d08-42fe-b80f-d43c1a16854a}} </ref> ===== 5. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:0|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= [[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= |góly2= |rozhodca=| |polčas= 0:0|dátum=7.10.2000|čas= |štadión= Ekonóm|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=6:0|mužstvo1=[[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} Ivana Bojdová {{gól|}} Monika Vričanová {{gól|}} Monika Felingová-Trnková {{gól|}} Monika Matysová {{gól|}} Erika Varečková {{gól|}} Silvia Jamrichová |góly2= |rozhodca=| |polčas= 4:0|dátum=7.10.2000|čas=|štadión= Mlynárce|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-9|ročník=54|číslo=232|strany=12|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:8362f20d-f5f7-40c8-ae8f-1b1e7915b30b?page=uuid:c2db9289-fcf3-4f41-85e5-1bcf38e545e6}} </ref> ===== 6. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:3|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Diana Šnajdarová {{pengól|}} Zuzana Setnická {{gól|}} Zuzana Rozborová|rozhodca= Ihringová| |polčas= 0:2|dátum=14.10.2000|čas= |štadión= Ekonóm|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=0:12|mužstvo1=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]] |mužstvo2= [[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= |góly2= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Katarína Dugovičová {{gól|}} {{gól|}} Mária Kúdelová {{gól|}} {{gól|}} Alena Vnuková {{gól|}} Ivana Kovárová {{gól|}} Kuricová {{gól|vlastný}} Linda Kutašová|rozhodca=| |polčas= 0:6|dátum=14.10.2000|čas=|štadión= Žiar nad Hronom |divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ FC Campri Nitra ]] |mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-16|ročník=54|číslo=238|strany=13|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:0d7e82d6-2a8d-4102-bf5a-ba89ce533b23?page=uuid:dce139a1-598f-4d5a-9c79-b387ec400155}} </ref> ===== 7. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:3|mužstvo1= [[ FC Campri Nitra ]] |mužstvo2= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]] |góly1= {{gól|}} Ivana Bojdová |góly2= {{gól|}} Linda Fridrichová {{gól|}} Silvia Habudová {{gól|}} Gregorová|rozhodca= Pavlovová (Košútová, Suchá, Velický)| |polčas= 1:2|dátum=21.10.2000|čas= |štadión= Mlynárce|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2= [[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= {{gól|}} Oľga Lašová {{gól|}} Žakechová |góly2= |rozhodca= Dohnanská (Bródy)| |polčas= 2:0|dátum=21.10.2000|čas=|štadión= Bajkalská ul. |divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-23|ročník=54|číslo=244|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:4ef09de3-1e97-417e-9179-47378ea645d8?page=uuid:1c5fe805-4f4d-46e8-854e-dcb0eaae52ba}} </ref> ===== 8. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1= [[TJ Skloplast Trnava]] |mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]] |góly1= {{gól|}} Vašková {{gól|}} Zolvíková |rozhodca= | |polčas= 1:0|dátum=28.10.2000|čas= |štadión= Hrnčiarovce|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=0:11|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= |góly2= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Žákechová {{gól|}} {{gól|}} Diana Šnajdarová {{gól|}} {{gól|}} Zuzana Rozborová {{gól|}} Zuzana Setnická {{gól|}} Lucia Varhoľáková {{gól|}} Katarína Hadbavná {{gól|}} Zuzana Pramuková |rozhodca=| |polčas= 0:4|dátum=28.10.2000|čas=|štadión= Žiar nad Hronom|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-3|ročník=54|číslo=253|strany=10|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:18c3ec35-9cfc-4f08-b44b-a47cf54323fa?page=uuid:5e57f362-0ff4-49db-a151-b4435678a77f}} </ref> ===== 9. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= {{gól|}} Gabriela Žáková {{gól|}} Monika Felingová-Trnková |góly2= {{gól|}} Zuzana Rozborová |rozhodca= Košútová, Vnuk | |polčas= 1:1|dátum=4.11.2000|čas=15:00|štadión= Mlynárce|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=3:0|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]] |mužstvo2= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Hana Mészárosová {{gól|}} Solárová |góly2= |rozhodca=Ihringová, Pavlík| |polčas= 3:0|dátum=4.11.2000|čas= 15:00|štadión= Ekonóm|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[TJ Skloplast Trnava]] |mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-6|ročník=54|číslo=255|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:40e02bf8-4a33-4366-9e98-76b225a6a5e3?page=uuid:8944a5ef-d795-428b-a16a-00cb4908b82f}} </ref> ===== 10. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=6:0|mužstvo1= [[TJ Skloplast Trnava]] |mužstvo2= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]] |góly1= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Katarína Dugovičová {{gól|}} {{gól|}} Lucia Dodoková {{gól|}} Monika Jurisová |góly2= |rozhodca= Košútová, Schmidt | |polčas= 4:0|dátum=11.11.2000|čas=15:00|štadión= Hrnčiarovce|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=0:10|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]] |mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]]|góly1= |góly2= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Ivana Bojdová {{gól|}} {{gól|}} Monika Vričanová {{gól|}} Katerína Lámiová {{gól|}} Jarmila Klačanová {{gól|}} Monika Matysová {{gól|}} Monika Felingová-Trnková {{gól|}} Silvia Jamrichová |rozhodca=Krajčíkova, Gonda| |polčas= 0:3|dátum=12.11.2000|čas= 14:00|štadión= Žiar nad Hronom|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |mužstvo2= - voľné kolo|góly1=|góly2=|rozhodca=||polčas=|dátum=|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-13|ročník=54|číslo=261|strany=17|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:eec4b56d-38be-456e-8fd2-2e9b2a6e72d7?page=uuid:bd52cf8c-c164-42e4-b01e-fc67f4a03e99}} </ref> === Skupina Východ === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" ! !klub !zápasy !výhry !remízy !prehry !skóre !body |-|- bgcolor="lightgreen" |1. |[[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]] |10 |9 |0 |1 |35:7 |27 |-|- bgcolor="lightgreen" |2. |ŠKF VIX Žilina |10 |6 |2 |2 |27:12 |20 |-|- bgcolor="lightgreen" |3. |Hoffman FK Čadca |10 |4 |2 |4 |16:14 |14 |-|- bgcolor="FFC3CE" |4. |DFK Prešov |10 |3 |4 |3 |12:12 |13 |-|- bgcolor="FFC3CE" |5. |DFC Rimavská Sobota |10 |2 |1 |7 |7:22 |7 |-|- bgcolor="FFC3CE" |6. |MFK Veľký Krtíš |10 |1 |1 |8 |7:27 |4 |- |} Zdroj.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-13|ročník=54|číslo=261|strany=17|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:eec4b56d-38be-456e-8fd2-2e9b2a6e72d7?page=uuid:bd52cf8c-c164-42e4-b01e-fc67f4a03e99}}</ref> {| class="wikitable" |- | style="background:lightgreen;" |      | Postup do nadstavbovej časti |- | style="background:#FFC3CE" |      | Skupina o umiestnenie |} ==== Zápasy ==== ===== 1. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:3|mužstvo1=[[DFC Rimavská Sobota ]]|mužstvo2=[[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|góly1= |góly2= {{gól|}} {{gól|}} Marcela Ižová {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová ]] |rozhodca=|polčas=0:1|dátum=1.9.2000|čas=|štadión= Družstevná ul.|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=1:3|mužstvo1=[[MFK Veľký Krtíš]]|mužstvo2=[[ ŠKF VIX Žilina ]]|góly1= {{gól|}} Bronislava Patkošová |góly2= {{gól|38}} Silvia Cínová {{gól|70}} Zdenka Lisková {{gól|89}} Jana Juríková |rozhodca=|polčas=1:1|dátum=1.9.2000|čas=|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=1:1|mužstvo1=[[Hoffman FK Čadca]]|mužstvo2= [[ DFK Prešov]]|góly1= {{gól|68}} Marcela Babuliaková |góly2= {{gól|38|vlastný}} Andrea Budošová |rozhodca=|polčas=|dátum= 1.9.2000|čas=|štadión= Horelica|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-09-05|ročník=54|číslo=204|strany=10|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:a77214d6-ddfe-4293-8695-ddedf1f69025?page=uuid:3c7b3919-f225-4bb5-9e33-0e7e8e76208c}} </ref> ===== 2. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|mužstvo2=[[ DFK Prešov]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Marcela Ižová |góly2= |polčas=|dátum=9.9.2000|čas= 15:00|štadión= VŠA}} {{Futbalbox2|skóre=1:1|mužstvo1=[[ ŠKF VIX Žilina ]]|mužstvo2=[[Hoffman FK Čadca]]|góly1= {{gól|13}} Martina Ciganiková |góly2={{gól|5}} Andrea Budošová |polčas=1:1|dátum=9.9.2000|čas= 15:00|štadión= Strážov}} {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1=[[DFC Rimavská Sobota ]]|mužstvo2=[[MFK Veľký Krtíš]]|góly1= {{gól|}} Andrea Kolimárová |góly2= |polčas=0:0|dátum=9.9.2000|čas= 15:00|štadión= Družstevná ul.}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-09-11|ročník=54|číslo=209|strany=38|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:780e85d7-9020-429b-bf8f-e7233c9534dc?page=uuid:a5c773b4-c30b-41f5-9e40-374878268613}} </ref> ===== 3. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:2|mužstvo1= [[MFK Veľký Krtíš]]|mužstvo2=[[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|góly1= {{gól|}} |góly2= {{gól|}} {{gól|}} Marcela Ižová|rozhodca=| |polčas=|dátum=16.9.2000|čas= 15:00|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1=[[Hoffman FK Čadca]]|mužstvo2=[[DFC Rimavská Sobota ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} |góly2=|rozhodca= Štaffenová |polčas=|dátum=16.9.2000|čas=15:00|štadión= Horelica|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=1:1|mužstvo1=[[ DFK Prešov]]|mužstvo2= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|góly1={{gól|}}|góly2={{gól|}}|rozhodca=Lenková, Kostúrová|polčas=|dátum=16.9.2000|čas= 15:00|štadión= Ľubotice|divákov=}} Zdroj.<ref>{{Cite web |last= olympia.tym.sk|title= 1. Liga žien |url=https://web.archive.org/web/20150225093502/http://olympia.tym.sk/rocniky.htm}}</ref> ===== 4. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|mužstvo2= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|góly1= |góly2= {{gól|25}} Gabriela Kluchová |rozhodca= Lenková (Michalíkova, Kostúrová, Barna)| |polčas= 0:1|dátum=30.9.2000|čas= 14:00|štadión= VŠA |divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=2:2|mužstvo1=[[DFC Rimavská Sobota ]]|mužstvo2=[[ DFK Prešov]]|góly1={{gól|}} Zuzana Boháčiková {{gól|}} Mária Hroncová |góly2={{gól|}} Mária Zubková {{gól|}} Anna Petrušová |rozhodca= Suchá (Pavlová, Lehoťan)| |polčas= 0:2|dátum=30.9.2000|čas=15:00|štadión= Družstevná ul.|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=1:3|mužstvo1=[[MFK Veľký Krtíš]]|mužstvo2= [[Hoffman FK Čadca]]|góly1= {{gól|}} Anna Kollárová |góly2={{gól|}} {{gól|65}} Martina Kadlubcová {{gól|75}} Martina Zátková |rozhodca= Ihringová||polčas=1:1|dátum=30.9.2000|čas=15:30|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-5|ročník=54|číslo=229|strany=9|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:814e78f9-d82d-4a1b-93bd-a9cdd5f715f2?page=uuid:0dc20bac-4d08-42fe-b80f-d43c1a16854a}} </ref> ===== 5. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:2|mužstvo1= [[Hoffman FK Čadca]]|mužstvo2= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Marcela Ižová {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová ]] |rozhodca=| |polčas= 0:0|dátum=7.10.2000|čas= |štadión= Horelica|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=1:1|mužstvo1=[[ DFK Prešov]]|mužstvo2= [[MFK Veľký Krtíš]]|góly1= {{gól|}} Anna Petrušová |góly2= {{pengól|}} Anna Kollárová |rozhodca=| |polčas= 0:0|dátum=7.10.2000|čas=|štadión= Ľubotice|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=4:1|mužstvo1= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|mužstvo2= [[DFC Rimavská Sobota ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Martina Rašovcová {{gól|}} Veronika Moskálová {{gól|}} Katarína Čillíková |góly2= {{gól|}} Petra Mikušincová |rozhodca=||polčas=2:1|dátum=7.10.2000|čas=|štadión=Strážov|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-9|ročník=54|číslo=232|strany=12|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:8362f20d-f5f7-40c8-ae8f-1b1e7915b30b?page=uuid:c2db9289-fcf3-4f41-85e5-1bcf38e545e6}} </ref> ===== 6. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|mužstvo2= [[DFC Rimavská Sobota ]]|góly1= {{gól|}} Marcela Ižová {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová ]] |góly2= {{gól|}} Miroslava Šťavinová |rozhodca= Michalíková (Kostúrová, Olšavský)| |polčas= 1:0|dátum=14.10.2000|čas= 15:00|štadión= VŠA|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=7:0|mužstvo1=[[ ŠKF VIX Žilina ]] |mužstvo2= [[MFK Veľký Krtíš]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Zdenka Ižipová {{gól|}} Jana Juríková {{gól|}} Katarína Čillíková {{gól|}} Anna Gelatíková {{pengól|}} Silvia Cínová |góly2= |rozhodca=Dohnanská (Migaľová, Likavcová, Kadík)| |polčas= 3:0|dátum=14.10.2000|čas=12:00|štadión= Strážov|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=3:1|mužstvo1=[[ DFK Prešov]] |mužstvo2= [[Hoffman FK Čadca]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Mária Zubková {{gól|}} Katarína Girašeková |góly2= {{gól|}} Jaroslava Jarabicová |rozhodca= Lenková ( Kriš)||polčas=1:1|dátum=14.10.2000|čas=15:00|štadión=Ľubotice|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-16|ročník=54|číslo=238|strany=13|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:0d7e82d6-2a8d-4102-bf5a-ba89ce533b23?page=uuid:dce139a1-598f-4d5a-9c79-b387ec400155}} </ref> ===== 7. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1= [[ DFK Prešov]] |mužstvo2= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]] |góly1= |góly2= {{gól|}} Marcela Ižová |rozhodca= Likavcová (Migaľová, Olšavský)|polčas= 0:1|dátum=21.10.2000|čas= 15:00|štadión= Ľubotice|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=4:1|mužstvo1= [[Hoffman FK Čadca]]|mužstvo2= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|góly1= {{gól|}} {{pengól|}} Andrea Budošová {{gól|}} {{gól|}} Martina Zátková |góly2= {{pengól|}} Silvia Cínová |rozhodca= Čuboň,Staník,Grznár| |polčas= 2:0|dátum=21.10.2000|čas=15:00|štadión= Horelica |divákov=}} {{Futbalbox2|skóre= 1:0|mužstvo1= [[MFK Veľký Krtíš]]|mužstvo2= [[DFC Rimavská Sobota ]]|góly1= {{gól|}} |góly2=|rozhodca= Balga, Nozdrovický||polčas=|dátum=21.10.2000|čas=15:00|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-10-23|ročník=54|číslo=244|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:4ef09de3-1e97-417e-9179-47378ea645d8?page=uuid:1c5fe805-4f4d-46e8-854e-dcb0eaae52ba}} </ref> ===== 8. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=6:2|mužstvo1= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]] |mužstvo2= [[MFK Veľký Krtíš]] |góly1= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová ]] {{gól|}} Marcela Ižová |góly2= {{gól|}} Petra Jaďuďová {{gól|}} Eva Petrovičová |rozhodca= Kostúrová|polčas= 3:1|dátum=28.10.2000|čas= 14:00|štadión= VŠA|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[DFC Rimavská Sobota ]]|mužstvo2= [[Hoffman FK Čadca]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Mária Hroncová |góly2= {{gól|}} Marcela Babuliaková |rozhodca= Bobka|polčas= 1:0|dátum=28.10.2000|čas= 14:00|štadión= Družstevná ul.|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=3:0 kont.|mužstvo1= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|mužstvo2= [[ DFK Prešov]]|góly1=|góly2=|rozhodca=|polčas=|dátum=28.10.2000|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-3|ročník=54|číslo=253|strany=10|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:18c3ec35-9cfc-4f08-b44b-a47cf54323fa?page=uuid:5e57f362-0ff4-49db-a151-b4435678a77f}} </ref> ===== 9. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:4|mužstvo1= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|mužstvo2= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]]|góly1= {{gól|}} Jana Juríková {{gól|}} Veronika Moskálová |góly2= {{gól|}} {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová ]] {{gól|}} {{gól|}} Marcela Ižová |rozhodca= Dohnanská, Vais| |polčas= 0:2|dátum=4.11.2000|čas=12:30|štadión= Strážov|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=3:0 kont.|mužstvo1= [[ DFK Prešov]] |mužstvo2= [[DFC Rimavská Sobota ]]|góly1= |góly2= |rozhodca=| |polčas= |dátum=4.11.2000|čas=|štadión= Ľubotice|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=3:0|mužstvo1= [[Hoffman FK Čadca]] |mužstvo2= [[MFK Veľký Krtíš]] |góly1= {{gól|}} Jaroslava Jarabicová {{gól|}} Marcela Babuliaková {{gól|}} Andrea Budošová |góly2= {{červená karta |0|}} Petra Ďurišová |rozhodca= Migaľová (Likavcová, Balko)||polčas=0:0|dátum=4.11.2000|čas=14:00|štadión= Horelica|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-6|ročník=54|číslo=255|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:40e02bf8-4a33-4366-9e98-76b225a6a5e3?page=uuid:8944a5ef-d795-428b-a16a-00cb4908b82f}} </ref> ===== 10. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=3:0 kont.|mužstvo1= [[Olympia Košice |TJ Olympia Košice]] |mužstvo2= [[Hoffman FK Čadca]] |góly1= |góly2= |rozhodca= | |polčas= |dátum=11.11.2000|čas=|štadión= VŠA|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1= [[MFK Veľký Krtíš]] |mužstvo2= [[ DFK Prešov]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Anna Petrušová |rozhodca= Doboš| |polčas= 0:1|dátum=11.11.2000|čas= 14:00|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov=}} {{Futbalbox2|skóre=0:4|mužstvo1= [[DFC Rimavská Sobota ]] |mužstvo2= [[ ŠKF VIX Žilina ]]|góly1=|góly2= {{gól|}} {{gól|}} Anna Gelatíková {{gól|}} Jana Juríková {{gól|}} Veronika Moskálová|rozhodca= Pavlovová, Suchá, Čaban|polčas=0:1|dátum= 11.11.2000|čas= 14:00|štadión= Družstevná ul.|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2000-11-13|ročník=54|číslo=261|strany=17|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:eec4b56d-38be-456e-8fd2-2e9b2a6e72d7?page=uuid:bd52cf8c-c164-42e4-b01e-fc67f4a03e99}} </ref> == Nadstavbová časť o majstra == ===Tabuľka<ref>{{Cite web |last= korzar.sme.sk|title= 1. Liga žien|url=https://korzar.sme.sk/c/4694023/rozharane-posledne-kolo-sa-odrazilo-aj-na-zapase-vyberu-vychodu-a-vyberu-zapadu.html}}</ref> === {| class="wikitable" |+ ! !klub !zápasy !výhry !remízy !prehry !skóre !body |- |[[Image:Gold medal icon.svg|15px]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |14 |10 |1 |3 |30:11 |31 |- |[[Image:Silver medal icon.svg|15px]] |[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]] |14 |9 |1 |4 |31:18 |28 |- |[[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |14 |6 |1 |7 |28:25 |19 |- |4. |[[ŠK VIX ŽILINA]] |14 |5 |2 |7 |22:31 |17 |- |5. | [[Hoffmann FK Čadca]] |14 |4 |2 |8 |19:30 |14 |- |6. |[[ FC Campri Nitra ]] |14 |3 |3 |8 |13:28 |12 |} == Štatistiky == === Najlepší strelci === {| class="wikitable" !style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white "></span># !style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white"></span> Hráč !style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white"></span>Tím !style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white"></span>Góly<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> |- ![[Image:Gold medal icon.svg|15px]] |Katarína Dugovičová |[[TJ Skloplast Trnava]] | align="center" |22 |- !| [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] |[[Kamila Beregszásziová]] |[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]] |align="center" |20 |- ![[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] |[[Marcela Ižová]] |[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]] |align="center" |17 |- !|4. miesto |Diana Šnajdarová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |align="center" |13 |- !|5. miesto |Andrea Budošová |Hoffmann FK Čadca |align="center" |11 |- ! rowspan="3" |6. miesto |Jana Juríková |ŠKF VIX Žilina | rowspan="3" align="center" |9 |- |Zuzana Rozborová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |- |- |Jana Hanzelová-Göghová |[[TJ Skloplast Trnava]] |- ! rowspan="2" |7. miesto |Mária Zubková |DFK Prešov | rowspan="2" align="center" |8 |- |Oľga Lašová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |- |} == Zápasy == ===== 1. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2=[[Hoffmann FK Čadca]]|góly1={{gól|}} Zuzana Jarošová {{gól|}} Diana Šnajdarová |góly2= |polčas=2:0|dátum=8.5.2001|čas=|štadión= Bajkalská ul.}} {{Futbalbox2|skóre=1:3|mužstvo1=[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|mužstvo2=[[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= {{gól|}} Marcela Ižová |góly2= {{gól|}} {{gól|}} Vašková {{gól|}} Kuricová |polčas=1:2|dátum=24.3.2001|čas=|štadión= VŠA}} {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1=[[ŠK VIX ŽILINA]]|mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]]|góly1= {{gól|13}} Zdenka Lisková {{gól|90}} Katarína Čillíková {{červená karta|0|}}Gabriela Kluchová|góly2= {{gól|44}} Gabriela Žáková|polčas=1:1|dátum= 24.03.2001|čas=|štadión= Strážov}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-03-27|ročník=3|číslo=72|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:456603a4-7d06-4fd0-9e14-0fead4c7da3a?page=uuid:37cfb084-5a67-4715-b2a7-89f61c230e83}} </ref> ===== 2. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=3:1|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]]|góly1= {{gól|}} Edita Surovcová {{gól|}} Andrea Riháková {{gól|}} Diana Šnajdarová |góly2= {{gól|}} Jarmila Klačanová |polčas=3:0|dátum=31.3.2001|čas=|štadión= Bajkalská ul.}} {{Futbalbox2|skóre=4:3|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2=[[ŠK VIX ŽILINA]]|góly1= {{gól|13}} {{gól|78 }} Lucia Dodoková {{gól|20}} Vašková {{pengól|49|}} Katarína Dugovičová |góly2= {{gól|29}} Jana Juríková {{gól|42}} Martina Rašovcová {{gól|69}} Martina Ciganiková |rozhodca= Dohnanská (Jurena, Haršányi) |polčas=2:2|dátum=31.3.2001|čas=|štadión= Hrnčiarovce|divákov= 50}} {{Futbalbox2|skóre=3:0|mužstvo1=[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|mužstvo2= [[Hoffmann FK Čadca]]|góly1= {{gól|25}} {{gól|86}} [[Kamila Beregszásziová]] {{pengól|43|}} Marcela Ižová |góly2=|polčas=2:0|dátum= 31.3.2001|čas=|štadión= VŠA}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-04-03|ročník=3|číslo=78|strany=3|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:c7d4ac28-7d06-4411-b054-5f738fda4199?page=uuid:843961fc-105f-4f63-b78f-aa8891feb050}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-04-02|ročník=11 (41)|číslo=14|strany=15|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:ee1cd81f-f7a7-4c14-9824-138b4da43f0a?page=uuid:2889dbe9-801c-4d5a-9d12-721845643c06}} </ref> ===== 3. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= {{gól|19}} {{gól|40}} [[Kamila Beregszásziová]] |góly2= {{gól|72}} Natália Mackovičová-Látal |polčas=2:0|dátum=7.4.2001|čas=|štadión= VŠA|divákov= 200}} {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1= [[ŠK VIX ŽILINA]]|mužstvo2=[[Hoffmann FK Čadca]]|góly1= {{gól|8}} Viera Králiková |góly2= |rozhodca= |polčas=1:0|dátum=7.4.2001|čas=14:00|štadión= Strážov|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1=[[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2= [[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= |góly2= {{gól|25}} Katarína Dugovičová|rozhodca= Barczi (Grznár, Bachratý) |polčas=0:1|dátum= 7.4.2001|čas=|štadión= Mlynárce|divákov=60}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-04-10|ročník=3|číslo=84|strany=4|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:1290b65b-dfd8-4859-af23-4c7f3e100473?page=uuid:5a064381-b672-4bc9-92a5-3992d1622dec}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-04-09|ročník=11 (41)|číslo=15|strany=16|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:ed513e4f-c8cf-4b45-8c7b-27b4c2ca035a?page=uuid:d8de7892-e274-4780-b213-b47f86b89932}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-04-10|ročník=2|číslo=15|strany=I|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:5df216d9-644c-4d38-baf6-837dcd5e367f?page=uuid:ebf922c4-36fe-4143-b625-71a36a6f3f30}} </ref> ===== 4. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2=[[TJ Skloplast Trnava]] |góly1= {{gól|83}} Zuzana Rozborová |góly2=|rozhodca= Beladič (Kvasnovská,Tomášová)|polčas= 0:0|dátum=21.4.2001|čas=|štadión= Bajkalská ul.|divákov= 80}} {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1= [[Hoffmann FK Čadca]]|mužstvo2=[[ FC Campri Nitra ]]|góly1= {{gól|}} Marcela Babuliaková {{gól|}} Andrea Budošová |góly2= |rozhodca=|polčas=1:0|dátum=21.4.2001|čas=|štadión= Horelica|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=4:0|mužstvo1=[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|mužstvo2= [[ŠK VIX ŽILINA]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová]] {{gól|}} Žaneta Dobaiesová {{gól|}} Andrea Komáriková |góly2= |rozhodca= |polčas=2:0|dátum= 21.4.2001|čas=|štadión= VŠA|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-04-23|ročník=11 (41)|číslo=17|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:73727839-3823-485a-aeca-1f8bd08dd4ce?page=uuid:89f3c63a-c737-4441-a03a-4ba104dab3e1}} </ref> ===== 5. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:3|mužstvo1= [[ŠK VIX ŽILINA]]|mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= {{gól|}} Jana Juríková |góly2= {{gól|}} Silvia Klučariková {{gól|}} Zuzana Rozborová {{gól|vlastný}} Katarína Čillíková |polčas=0:0|dátum=5.5.2001|čas=|štadión= Strážov|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=2:2|mužstvo1= [[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2=[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|góly1= {{pengól|}} Jarmila Klačanová {{gól|}} Ivana Bojdová |góly2= {{gól|}} Žaneta Dobaiesová {{gól|}} Andrea Komáriková |rozhodca= |polčas=0:1|dátum=5.5.2001|čas=|štadión= Mlynárce|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=7:0|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2=[[Hoffmann FK Čadca]]|góly1= {{gól|16}} {{gól|51}} {{gól|53}} {{gól|90}} Katarína Dugovičová {{gól|56}} {{gól|72}}Jana Hanzelová {{gól|80}} Vašková|góly2=|rozhodca= Ihringová (S.Demovič,Bereník) |polčas=1:0|dátum= 5.5.2001|čas=|štadión=Hrnčiarovce|divákov=50}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-07|ročník=11 (41)|číslo=19|strany=16|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:13485260-c9c9-48bc-99c7-ddecbc5ac4e4?page=uuid:7b24457e-60e1-4b95-9b43-0e9a0840a344}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-09|ročník=2|číslo=19|strany=I|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:13485260-c9c9-48bc-99c7-ddecbc5ac4e4?page=uuid:7b24457e-60e1-4b95-9b43-0e9a0840a344}} </ref> ===== 6. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:2|mužstvo1= [[Hoffmann FK Čadca]] |mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Edita Surovcová {{gól|}} Andrea Riháková |polčas=0:0|dátum=12.5.2001|čas= 14:00|štadión= Horelica|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=1:3|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]] |mužstvo2=[[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|góly1= {{gól|43}} Katarína Dugovičová |góly2= {{gól|48}} {{gól|52}} [[Kamila Beregszásziová]] {{gól|87}} Marcela Ižová |rozhodca= E.Cuninka, (M.Schmidt,Kalčík) |polčas=1:0|dátum=12.5.2001|čas=14:00|štadión= Hrnčiarovce|divákov= 80}} {{Futbalbox2|skóre=0:0|mužstvo1=[[ FC Campri Nitra ]]|mužstvo2= [[ŠK VIX ŽILINA]]|góly1= |góly2=|rozhodca=|polčas=0:0|dátum= 12.5.2001|čas= 14:00|štadión= Mlynárce|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-05-15|ročník=3|číslo=110|strany=III|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:dae26ac1-4cdc-49b8-afe3-17631eae3c93?page=uuid:5fe9e1a4-1b56-4790-9eb1-388c20a01eb1}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-14|ročník=11 (41)|číslo=20|strany=18|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:8a0c430a-1f69-4c11-b42f-817afa9086b7?page=uuid:2a508ac9-4a7a-42f7-990f-fd3fd54798dc}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-15|ročník=2|číslo=20|strany=I|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:398cd84e-f088-40b6-8219-f14730d5f0d3?page=uuid:cacb355b-ab82-482f-8b40-d83523458b17}} </ref> ===== 7. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1= [[ FC Campri Nitra ]] |mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= {{gól|25}} Erika Varečková |góly2= |polčas=1:0|dátum=19.5.2001|čas=|štadión= Mlynárce|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=3:1|mužstvo1=[[ŠK VIX ŽILINA]]|mužstvo2=[[TJ Skloplast Trnava]]|góly1= {{pengól|21|}} Silvia Cínová {{gól|87}} Helena Chovancová {{gól|90}} Anna Gelatíková |góly2= {{gól|77}} Katarína Dugovičová |rozhodca= Vojte, (Mišenda, Dobroň) |polčas=1:0|dátum=19.5.2001|čas=|štadión= Strážov|divákov= 50}} {{Futbalbox2|skóre=1:2|mužstvo1= [[Hoffmann FK Čadca]] |mužstvo2= [[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|góly1= {{gól|7}} Martina Zátková |góly2= {{pengól|35|}} Marcela Ižová {{gól|70}} [[Kamila Beregszásziová]] |rozhodca=|polčas=1:1|dátum= 19.5.2001|čas=|štadión= Horelica|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-05-22|ročník=3|číslo=116|strany=9|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:5ccd3b52-cc66-46fc-a68d-779192e11911?page=uuid:d0cd2c8d-d72f-430d-9256-c217c1b26251}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-21|ročník=11 (41)|číslo=21|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d84ed15-0426-4a9c-8650-0c4939ed5f62?page=uuid:3e1b8611-49f4-4ad8-808f-2ca1b474c599}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-22|ročník=2|číslo=21|strany=II|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:cf768701-9f95-4592-baca-03406ee89ab4?page=uuid:dccd357d-a47c-4587-9ea2-e3f96b7722df}} </ref> ===== 8. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=3:0|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2= [[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|góly1= {{gól|}} Oľga Lašová {{gól|}} Andrea Riháková {{gól|}} Diana Šnajdarová |góly2= |polčas=0:0|dátum=26.5.2001|čas=|štadión= Bajkalská ul.|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=3:2|mužstvo1=[[Hoffmann FK Čadca]] |mužstvo2= [[ŠK VIX ŽILINA]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Andrea Budošová {{gól|}} Martina Zátková |góly2= {{gól|}} Zdenka Lisková {{gól|}} Anna Gelatíková |rozhodca= |polčas=2:1|dátum=26.5.2001|čas=14:00|štadión= Horelica|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=4:1|mužstvo1= [[TJ Skloplast Trnava]] |mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]] |góly1= {{gól|4}} {{gól|12}} {{gól|83}} Katarína Dugovičová {{gól|78}} Ivana Kovárová |góly2= {{gól|18}} Ľubica Šamová |rozhodca= E.Cuninka, (M.Šmidovič, Belanský) |polčas=2:1|dátum= 26.5.2001|čas=|štadión= Hrnčiarovce|divákov=50}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-05-29|ročník=3|číslo=122|strany=IV|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:73109271-6b59-4dbe-9ee9-89641ba9a4c2?page=uuid:a8dbf690-c9ab-4a7d-97f7-6300f7a92fd2}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-28|ročník=11 (41)|číslo=22|strany=15|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:fd69d1ef-a215-48b8-85f1-9bca136f593b?page=uuid:3d83fd3b-e445-4e54-a4da-325858e5043a}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-29|ročník=2|číslo=22|strany=II|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:05185bb7-ef61-473a-aa93-853c24e77fa9?page=uuid:f701279c-98b4-4950-890c-b7768ccb4586}} </ref> ===== 9. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:2|mužstvo1= [[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|góly1= {{gól|81}} Katarína Dugovičová |góly2= {{gól|36}} Andrea Riháková {{gól|87}} Diana Šnajdarová |rozhodca= Gádoši, (Gibas, Žalud)|polčas=0:1|dátum=2.6.2001|čas=|štadión= Hrnčiarovce|divákov=50 }} {{Futbalbox2|skóre=3:3|mužstvo1= [[ FC Campri Nitra ]] |mužstvo2= [[Hoffmann FK Čadca]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Helena Žitňanská {{gól|}} Ľubica Šamová |góly2= {{gól|}} {{gól|}} Andrea Budošová {{gól|}} Marcela Babuliaková |rozhodca= |polčas=2:2|dátum=2.6.2001|čas=|štadión= Mlynárce|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=4:2|mužstvo1= [[ŠK VIX ŽILINA]] |mužstvo2= [[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Jana Juríková {{gól|}} Helena Chovancová {{gól|}} Martina Rašovcová |góly2= {{gól|}} [[Kamila Beregszásziová]] {{gól||}} Marcela Ižová |rozhodca= E.Cuninka, (M.Šmidovič, Belanský) |polčas=1:0|dátum= 2.6.2001|čas=|štadión= Strážov|divákov=50}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-06-05|ročník=3|číslo=128|strany=IV|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:53cf3934-c851-4e80-ae40-772de10c8370?page=uuid:3df3def7-fc93-4af9-bbf6-1d390dc8513b}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-06-04|ročník=11 (41)|číslo=23|strany=13|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:60fb448c-493e-40d1-b09d-424064ba5a49?page=uuid:9ca3072c-08bd-4b5f-acf6-34326ce876f2}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-06-05|ročník=2|číslo=23|strany=II|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:63941268-d163-4aa7-9102-998d448343d5?page=uuid:cb79b5bd-9c07-4f5b-9f13-4fb0ab19de6d}} </ref> ===== 10. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=4:1|mužstvo1= [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|mužstvo2= [[ŠK VIX ŽILINA]] |góly1= {{gól|}} {{gól|}} Oľga Lašová {{gól|}} Zuzana Rozborová {{gól|}} Lucia Varhoľáková |góly2= {{gól|}} Silvia Cínová |rozhodca= Gádoši, (Gibas, Žalud)|polčas=1:1|dátum=9.6.2001|čas=|štadión= Bajkalská ul.|divákov=50 }} {{Futbalbox2|skóre=3:0 kont.|mužstvo1= [[Olympia Košice|TJ Olympia Košice]]|mužstvo2= [[ FC Campri Nitra ]]|góly1= |rozhodca= |polčas=|dátum=9.6.2001|čas=|štadión=|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=5:1|mužstvo1= [[Hoffmann FK Čadca]] |mužstvo2= [[TJ Skloplast Trnava]] |góly1= {{gól|11}} {{gól|70}} Andrea Budošová {{gól|6}} {{gól|44}} Marcela Babuliaková {{gól|28}} Martina Zátková |góly2= {{gól|36}} Katarína Dugovičová |rozhodca= E.Cuninka, (M.Šmidovič, Belanský) |polčas=4:1|dátum= 9.6.2001|čas=|štadión= Horelica|divákov=50}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-06-14|ročník=3|číslo=136|strany=IV|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:0bfa2b68-2e36-48ca-9b13-7b1198b6fdc4?page=uuid:8eaa44b1-ef05-4feb-a0bd-4967fbdab0a1}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-06-11|ročník=11 (41)|číslo=24|strany=17|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:60fb448c-493e-40d1-b09d-424064ba5a49?page=uuid:9ca3072c-08bd-4b5f-acf6-34326ce876f2}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-06-12|ročník=2|číslo=24|strany=21|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:2a87d326-b560-4341-91b2-fdb1442a362a?page=uuid:04fec481-414d-40e5-9c7c-503498f73ca9}} </ref> == Nadstavbová časť o umiestnenie == === Tabuľka<ref>{{Cite web |last= korzar.sme.sk|title= 1. Liga žien|url=https://korzar.sme.sk/c/4694023/rozharane-posledne-kolo-sa-odrazilo-aj-na-zapase-vyberu-vychodu-a-vyberu-zapadu.html}}</ref> === {| class="wikitable" |+ ! !klub !zápasy !výhry !remízy !prehry !skóre !body |- |7. |[[DFK Prešov]] |12 |8 |3 |1 |24:9 |27 |- |8. |[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]] |10 |8 |2 |0 |16:5 |26 |- |9. |[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]] |12 |4 |2 |6 |9:14 |14 |- |10. |[[ MFK Atlas Velký Krtíš]] |12 |2 |2 |8 |8:19 |8 |- |11. |[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]] |10 |1 |1 |8 |6:16 |4 |} ===== 1. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:0|mužstvo1=[[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|mužstvo2=[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|góly1= |góly2= |polčas=0:0|dátum=8.5.2001|čas=|štadión= Baník Veľký Krtíš}} {{Futbalbox2|skóre=4:2|mužstvo1=[[DFK Prešov]]|mužstvo2=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Mária Zubková {{gól|}} Anna Jurkaninová {{gól|}} Guňová |góly2= {{gól|}} Teknossová {{gól|}} Michaela Báťová |polčas=1:0|dátum=24.3.2001|čas=|štadión= Ľubotice}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2=|polčas=|dátum= 24.3.2001|čas=|štadión=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-03-27|ročník=3|číslo=72|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:456603a4-7d06-4fd0-9e14-0fead4c7da3a?page=uuid:37cfb084-5a67-4715-b2a7-89f61c230e83}} </ref> ===== 2. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:0|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= |góly2= |polčas=0:0|dátum=31.3.2001|čas=|štadión= Ekonóm}} {{Futbalbox2|skóre=1:2|mužstvo1=[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|mužstvo2=[[DFK Prešov]]|góly1= {{gól|}} Katarína Galambová |góly2= {{gól|}} Mária Zubková {{gól|}} Katarína Girašeková |polčas=0:1|dátum=31.3.2001|čas=|štadión= Družstevná ul.}} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2=|polčas=|dátum= 31.3.2001|čas=|štadión=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-04-03|ročník=3|číslo=78|strany=3|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:c7d4ac28-7d06-4411-b054-5f738fda4199?page=uuid:843961fc-105f-4f63-b78f-aa8891feb050}} </ref> ===== 3. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:2|mužstvo1= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|mužstvo2= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|góly1= {{gól|}} Eva Petrovičová |góly2= {{gól|}} Linda Fridrichová {{gól|}} Oroszová |polčas=1:1|dátum=7.4.2001|čas=|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2=[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Miroslava Feragová|rozhodca= |polčas=0:0|dátum=7.4.2001|čas=|štadión= Žiar nad Hronom|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[DFK Prešov]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2=|rozhodca= Barczi (Grznár, Bachratý) |polčas=|dátum= 7.4.2001|čas=|štadión=|divákov=60}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-04-10|ročník=3|číslo=84|strany=4|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:1290b65b-dfd8-4859-af23-4c7f3e100473?page=uuid:5a064381-b672-4bc9-92a5-3992d1622dec}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-04-09|ročník=11 (41)|číslo=15|strany=16|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:ed513e4f-c8cf-4b45-8c7b-27b4c2ca035a?page=uuid:d8de7892-e274-4780-b213-b47f86b89932}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-04-10|ročník=2|číslo=15|strany=I|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:5df216d9-644c-4d38-baf6-837dcd5e367f?page=uuid:ebf922c4-36fe-4143-b625-71a36a6f3f30}} </ref> ===== 4. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2=[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]] |góly1= {{gól|}} Martina Gregorová {{gól|}} Silvia Habudová |góly2= {{gól|}} Zuzana Boháčiková|rozhodca=|polčas= 1:1|dátum=21.4.2001|čas=|štadión= Ekonóm|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=0:3|mužstvo1= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|mužstvo2=[[DFK Prešov]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Mária Zubková {{gól|}} Katarína Girašeková {{gól|}} Mária Natafalušiová |rozhodca=|polčas=0:1|dátum=21.4.2001|čas=|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2= |rozhodca= |polčas=|dátum=21.04.2001|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-04-23|ročník=11 (41)|číslo=17|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:73727839-3823-485a-aeca-1f8bd08dd4ce?page=uuid:89f3c63a-c737-4441-a03a-4ba104dab3e1}} </ref> ===== 5. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:1|mužstvo1= [[DFK Prešov]]|mužstvo2= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|góly1= {{gól|}} Anna Petrušová |góly2= {{gól|}} Orsághová |polčas=1:1|dátum=5.5.2001|čas=|štadión= Ľubotice|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=3:2|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2=[[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} {{gól|}} Martina Črepová |góly2= {{gól|}} Marcela Báťková {{gól|}} Eva Petrovičová |rozhodca= |polčas=1:1|dátum=5.5.2001|čas=|štadión= Žiar nad Hronom|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|mužstvo2=- voľné kolo|góly1= |góly2=|rozhodca= |polčas=|dátum= 5.5.2001|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-07|ročník=11 (41)|číslo=19|strany=16|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:13485260-c9c9-48bc-99c7-ddecbc5ac4e4?page=uuid:7b24457e-60e1-4b95-9b43-0e9a0840a344}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-09|ročník=2|číslo=19|strany=I|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:13485260-c9c9-48bc-99c7-ddecbc5ac4e4?page=uuid:7b24457e-60e1-4b95-9b43-0e9a0840a344}} </ref> ===== 6. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1= [[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|mužstvo2= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|góly1= {{gól|}} Stanislava Kajáneková {{gól|}} Katarína Moravová |góly2= |polčas=1:0|dátum=12.5.2001|čas=|štadión= Družstevná ul. |divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1=[[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|mužstvo2=[[DFK Prešov]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Anna Petrušová |rozhodca= |polčas=0:0|dátum=12.5.2001|čas=|štadión= Žiar nad Hronom|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1=[[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2=|rozhodca=|polčas=|dátum= 12.5.2001|čas=|štadión= |divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-05-15|ročník=3|číslo=110|strany=III|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:dae26ac1-4cdc-49b8-afe3-17631eae3c93?page=uuid:5fe9e1a4-1b56-4790-9eb1-388c20a01eb1}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-14|ročník=11 (41)|číslo=20|strany=18|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:8a0c430a-1f69-4c11-b42f-817afa9086b7?page=uuid:2a508ac9-4a7a-42f7-990f-fd3fd54798dc}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-15|ročník=2|číslo=20|strany=I|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:398cd84e-f088-40b6-8219-f14730d5f0d3?page=uuid:cacb355b-ab82-482f-8b40-d83523458b17}} </ref> ===== 7. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:1|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]] |mužstvo2= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Petra Kaiserová |polčas=0:1|dátum=19.5.2001|čas=|štadión= Žiar nad Hronom|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=2:0|mužstvo1=[[DFK Prešov]]|mužstvo2=[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|góly1= {{gól|}} Brigita Kiňová {{gól|}} Anna Jurkaninová |góly2= |rozhodca= |polčas=1:0|dátum=19.5.2001|čas=|štadión= Ľubotice|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]] |mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2= |rozhodca=|polčas=|dátum= 19.5.2001|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-05-22|ročník=3|číslo=116|strany=9|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:5ccd3b52-cc66-46fc-a68d-779192e11911?page=uuid:d0cd2c8d-d72f-430d-9256-c217c1b26251}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-21|ročník=11 (41)|číslo=21|strany=14|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d84ed15-0426-4a9c-8650-0c4939ed5f62?page=uuid:3e1b8611-49f4-4ad8-808f-2ca1b474c599}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-22|ročník=2|číslo=21|strany=II|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:cf768701-9f95-4592-baca-03406ee89ab4?page=uuid:dccd357d-a47c-4587-9ea2-e3f96b7722df}} </ref> ===== 8. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=2:1|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]] |góly1= {{gól|}} Veronika Vágnerová {{gól|}} Kristína Bottová |góly2= {{gól|}} Bronislava Patkošová |polčas=1:1|dátum=26.5.2001|čas=|štadión= Ekonóm|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1=[[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|mužstvo2= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} Miroslava Feragová |góly2= |rozhodca= |polčas=1:0|dátum=26.5.2001|čas=|štadión= Družstevná ul.|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[DFK Prešov]]|mužstvo2= -voľné kolo|góly1= |góly2= |rozhodca= |polčas=|dátum= 26.5.2001|čas=|štadión= |divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-05-29|ročník=3|číslo=122|strany=IV|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:73109271-6b59-4dbe-9ee9-89641ba9a4c2?page=uuid:a8dbf690-c9ab-4a7d-97f7-6300f7a92fd2}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-05-28|ročník=11 (41)|číslo=22|strany=15|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:fd69d1ef-a215-48b8-85f1-9bca136f593b?page=uuid:3d83fd3b-e445-4e54-a4da-325858e5043a}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-05-29|ročník=2|číslo=22|strany=II|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:05185bb7-ef61-473a-aa93-853c24e77fa9?page=uuid:f701279c-98b4-4950-890c-b7768ccb4586}} </ref> ===== 9. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=0:2|mužstvo1= [[FK Ekonóm Rimavská Sobota]]|mužstvo2= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|góly1= |góly2= {{gól|}} Orsághová {{gól|}} Martina Gregorová |rozhodca= |polčas=0:1|dátum=2.6.2001|čas=|štadión= Družstevná ul.|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=4:1|mužstvo1= [[DFK Prešov]] |mužstvo2= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|góly1= {{gól|}} {{gól|}} Anna Jurkaninová {{gól|}} Katarína Girašeková {{gól|}} Anna Petrušová |góly2= {{gól|}} Bronislava Patkošová |rozhodca= |polčas=2:0|dátum=2.6.2001|čas=|štadión= Ľubotice|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]] |mužstvo2= - voľné kolo|góly1= |góly2= |rozhodca= |polčas=|dátum= 2.6.2001|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-06-05|ročník=3|číslo=128|strany=IV|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:53cf3934-c851-4e80-ae40-772de10c8370?page=uuid:3df3def7-fc93-4af9-bbf6-1d390dc8513b}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-06-04|ročník=11 (41)|číslo=23|strany=13|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:60fb448c-493e-40d1-b09d-424064ba5a49?page=uuid:9ca3072c-08bd-4b5f-acf6-34326ce876f2}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-06-05|ročník=2|číslo=23|strany=II|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:63941268-d163-4aa7-9102-998d448343d5?page=uuid:cb79b5bd-9c07-4f5b-9f13-4fb0ab19de6d}} </ref> ===== 10. kolo ===== {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1= [[ TJ Slávia Ekonóm Bratislava]]|mužstvo2= [[DFK Prešov]] |góly1= {{gól|}} Kristína Bottová |góly2= |rozhodca=|polčas=1:0|dátum=9.6.2001|čas=|štadión= Ekonóm|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=1:0|mužstvo1= [[ MFK Atlas Velký Krtíš]]|mužstvo2= [[MFK ZSNP Žiar nad Hronom ]]|góly1= {{gól|}} Eva Petrovičová |rozhodca= |polčas=0:0|dátum=9.6.2001|čas=|štadión= Baník Veľký Krtíš|divákov= }} {{Futbalbox2|skóre=|mužstvo1= [[FK Ekonóm Rimavská Sobota]] |mužstvo2= - voľné kolo |góly1= |góly2= |rozhodca= |polčas=|dátum= 9.6.2001|čas=|štadión=|divákov=}} Zdroj.<ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Korzár|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Prešov|dátum=2001-06-14|ročník=3|číslo=136|strany=IV|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:0bfa2b68-2e36-48ca-9b13-7b1198b6fdc4?page=uuid:8eaa44b1-ef05-4feb-a0bd-4967fbdab0a1}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Trnavské noviny/TH Extra|vydavateľ=Bratislava]: Petit Press, 2001-2005|miesto=Trnava (Slovensko)|dátum=2001-06-11|ročník=11 (41)|číslo=24|strany=17|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:60fb448c-493e-40d1-b09d-424064ba5a49?page=uuid:9ca3072c-08bd-4b5f-acf6-34326ce876f2}} </ref> <ref name=>{{Citácia periodika|titul=1. liga žien|periodikum= Rajecké noviny|vydavateľ=Bratislava: Slov Print, 2/2000-51/2003|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-06-12|ročník=2|číslo=24|strany=21|url archívu= https://dikda.snk.sk/view/uuid:2a87d326-b560-4341-91b2-fdb1442a362a?page=uuid:04fec481-414d-40e5-9c7c-503498f73ca9}} </ref> '''Zápas výberov ligy''': 13. jún 2001, Veľký Krtíš '''výber Východu - výber Západu 1:0''' (0:0), gól: Petrovičová ( Veľký Krtíš). Výber Východu tvorili hráčky Olympia Košice, Prešova, Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Čadce a Žiliny. Výber Západu : Slovan Bratislava, Nitra, Ekonóm Bratislava, Žiar nad Hronom.<ref>{{Cite web |last= korzar.sme.sk|title= Rozhárané posledné kolo sa odrazilo aj na zápase výberu Východu a výberu Západu|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:8eaa44b1-ef05-4feb-a0bd-4967fbdab0a1}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2000]] [[Kategória:Futbal v 2001]] fxgi35gkdx6uehu5vh6q0fnb1vrcvzd 0 730026 8058054 8037585 2025-07-08T08:27:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058054 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | commune = | municipality = [[Hnúšťa]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Hnúšťa]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = ''Surová dolina'' | source_elevation = 596 | source_lat_d = 48.6128 | source_long_d = 19.9843 | mouth = [[Rimava (rieka)|Rimava]] | mouth_location = [[Hnúšťa]] | mouth_elevation = 309 | mouth_lat_d = 48.6031 | mouth_long_d = 19.9559 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.8 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-31-03-988 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-10]</ref> je [[potok]] v regióne [[Gemer (región)|Gemer]], na území mesta [[Hnúšťa]] v okrese [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Revúcka vrchovina]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Rimava (rieka)|Rimavy]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|2,8}}. Rád toku V. == Začiatok == Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|596}} v lesnom [[extravilán]]e na území mesta [[Hnúšťa]] v jej katastrálnom území [[Polom (Hnúšťa)|Polom]], v centrálnej časti územia mesta, severne od jeho [[intravilán]]u na južnom okraji lesa ''Surová dolina'', v okrese [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v regióne [[Gemer (región)|Gemer]]. Východná zdrojnica s dĺžkou {{km|0,2}} pramení v {{mnm|646}} a severná zdrojnica s dĺžkou {{km|0,2}} pramení v {{mnm|642}}, obe zdrojnice v priestore katastrálneho územia ''Polom''. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie juhozápadným smerom územím mesta [[Hnúšťa]] cez lesný [[extravilán]], v {{mnm|553}} podteká cestu z priemyselnej miestnej časti [[Mútnik (Hnúšťa)|Mútnik]] do mestskej časti [[Polom (Hnúšťa)|Polom]], pravým brehom obmýva úpätie lesa ''Balantky'', ľavým brehom obmýva úpätie lúky premiešanej s lesom ''Markovo'', v {{mnm|485}} a opäť v {{mnm|360}} podteká cestu z [[Mútnik (Hnúšťa)|Mútnika]] do mestskej časti [[Polom (Hnúšťa)|Polom]]. Tečie po južnom okraji [[intravilán]]u [[Hnúšťa|Hnúšte]] jej priemyselnej miestnej časti [[Mútnik (Hnúšťa)|Mútnik]], mení smer na západ, v {{mnm|323}} podteká železničnú trať 174 (Brezno – Jesenské) a vyteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, v závere svojho toku mení smer na juhovýchod a v tesnej blízkosti na pravom brehu stavby technickej vybavenosti – vodárne v {{mnm|309}} v katastrálnom území ''Hnúšťa'' [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Rimava (rieka)|Rimavy]] ako jej ľavostranný prítok. [[Rimava (rieka)|Rimava]] ďalej ústi do [[Slaná|Slanej]].<ref>Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 26-29. ISBN 80-900509-6-4.</ref> ''Banský potok'' patrí do okresu [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Revúcka vrchovina]] a geomorfologického podcelku [[Železnícke predhorie]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-09].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 23-25. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' nemá prítoky.<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/10399?pos=48.607958,19.970091,16]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-11].</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v [[apelatívum|apelatíve]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov''; názov súvisí s banskou činnosťou v okolí potoka už od stredoveku ako dôležitým zamestnaním obyvateľstva. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sičáková | meno = Ľuba | autor = Ľuba Sičáková | titul = Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej | vydanie = 1 | vydavateľ = Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach | miesto = Prešov | rok = 1996 | počet strán = 108 | strany = 14 | isbn = 80-88697-24-7 }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 2010<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 45. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220126234623/http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2010.pdf |date=2022-01-26 }} [cit. 2025-05-11].</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 štandardizovaných vodných tokov s týmto názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Rimavy (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine]] [[Kategória:Hnúšťa]] 6nd4728589a7j0gf8tul86yrphm7ehk 0 730082 8058058 8032439 2025-07-08T08:39:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058058 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | commune = | municipality = [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = [[Hrádok (809,4 m n. m.)|Hrádok]] | source_elevation = 530 | source_lat_d = 48.6604 | source_long_d = 20.3206 | mouth = [[Štítnik (rieka)|Štítnik]] | mouth_location = [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]] | mouth_elevation = 302 | mouth_lat_d = 48.6785 | mouth_long_d = 20.3481 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3.3 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-31-01-1984 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-12]</ref> je [[potok]] v regióne [[Gemer (región)|Gemer]], na území obce [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]] v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Revúcka vrchovina]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Štítnik (rieka)|Štítnika]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|3,3}}. Rád toku V. == Začiatok == Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|530}} v lesnom [[extravilán]]e na území obce [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]], v západnej časti územia obce, východne od vrchu [[Hrádok (809,4 m n. m.)|Hrádok]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v regióne [[Gemer (región)|Gemer]]. Západná zdrojnica s dĺžkou {{km|0,6}} pramení v {{mnm|652}} a južná zdrojnica s dĺžkou {{km|0,3}} pramení v {{mnm|582}}, obe zdrojnice v priestore katastrálneho územia [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]]. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie severovýchodným smerom územím obce [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnik]] cez lesný [[extravilán]], v {{mnm|422}} priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva úpätie vrchu ''Ortáš'' s {{mnm|500}} i lesa rovnakého názvu. V {{mnm|358}} vyteká z lesa do trvalých trávnych porastov a neskôr do ornej pôdy, lemovaný pásom príbrežnej vegetácie skrúca sa na východ a neskôr na sever, v {{mnm|310}} podteká cestu z [[Ochtiná|Ochtinej]] do [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítnika]], v {{mnm|302}} [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Štítnik (rieka)|Štítnika]] ako jeho pravostranný prítok. [[Štítnik (rieka)|Štítnik]] ďalej ústi do [[Slaná|Slanej]].<ref>Geografické názvy okresu Rožňava A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. 104 s. S. 72-74. ISBN 80-7103-010-4.</ref> ''Banský potok'' patrí do okresu [[Rožňava (okres)|Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Revúcka vrchovina]] a geomorfologického podcelku [[Hrádok (geomorfologický podcelok)|Hrádok]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-09].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 25. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' má 1 bezmenný prítok.<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/10655?pos=48.669524,20.334490,15]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-12].</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v [[apelatívum|apelatíve]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov''; názov súvisí s banskou činnosťou v okolí potoka už od stredoveku ako dôležitým zamestnaním obyvateľstva. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sičáková | meno = Ľuba | autor = Ľuba Sičáková | titul = Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej | vydanie = 1 | vydavateľ = Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach | miesto = Prešov | rok = 1996 | počet strán = 108 | strany = 14 | isbn = 80-88697-24-7 }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 1975<ref> Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 8. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Štítnika}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Rožňava]] [[Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine]] [[Kategória:Štítnik (okres Rožňava)]] rus8vc3s1ygp6845isp2sth73elotn0 0 730093 8057717 8055171 2025-07-07T13:08:00Z Ruxar24 218332 úprava obsahu 8057717 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Zinc Euro,a.s. | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Činnosť. = poskytovanie úverov | IČO = 47918551 | Založená = [[2014]] | Sídlo = Karpatská 3256/15, 058 01 [[Poprad]] | Štát sídla = Slovensko|Slovenská republika | Pôvod = {{flagicon|Slovakia}}&nbsp; | Vedenie = Maroš Kiska, Michal Kiska | Územný rozsah = | Odvetvie = [[finančný sprostredkovateľ]] | Produkcia = | Obrat = 6 972 137 (2023)<ref name=Fs>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zinc Euro,a.s. | url = https://finstat.sk/47918551 | vydavateľ = FinStat | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Zisk = 1 137 286 (2023)<ref name=Fs/> }} '''Zinc Euro, a.s.'''<ref name=Or>Zinc Euro,a.s. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=315653&SID=8&P=0 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-01 | miesto = Bratislava }} </ref> je slovenská [[akciová spoločnosť]], ktorá pôsobí v oblasti finančných služieb. Funguje ako platforma typu peer-to-peer (P2P), ktorá prepája investorov so žiadateľmi o pôžičku. Spoločnosť nefunguje ako banka – nezhromažďuje vklady ani sama neposkytuje úvery.<ref name="ed" /> Bola založená v roku 2014 a sídli v [[Poprad|Poprade]]. Predsedom predstavenstva je Maroš Kiska, podpredsedom Michal Kiska.<ref name=Or/> == História == Spoločnosť založili bratia Maroš a Michal Kiskovci. Maroš Kiska získal inšpiráciu ešte počas štúdia vo Veľkej Británii, kde sa oboznámil s konceptom peer-to-peer financovania.<ref name=tr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Záborský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Úverové Ubery: Koľko uberú bankám? | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/uverove-ubery-kolko-uberu-bankam | vydavateľ = Trend | dátum vydania = 2015-09-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obaja bratia sú synmi Jaroslava Kisku, ktorý v minulosti založil a viedol splátkovú spoločnosť Quatro, neskôr predanú [[Všeobecná úverová banka|Všeobecnej úverovej banke]] (VÚB).<ref name=dn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kláseková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pôžičkám mladých Kiskovcov sa darí aj v kríze, lebo požičiavajú najmä starším | url = https://e.dennikn.sk/2141480/pozickam-mladych-kiskovcov-sa-dari-aj-v-krize-lebo-poziciavaju-najma-starsim/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2020-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zinc Euro začínala ako výlučne online platforma na poskytovanie peer-to-peer pôžičiek. Neskôr firma rozšírila svoje predajné kanály o spoluprácu so sieťou obchodných zástupcov, ktorí predtým pôsobili v spoločnostiach ako Quatro či Triangel. <ref name=ed>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kláseková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pôžičky od mladých Kiskovcov: Bez otca by to asi nešlo | url = https://e.dennikn.sk/1523627/pozickaren-mladych-kiskovcov-bez-otca-by-to-asi-neslo/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2016 spoločnosť Zinc Euro nadviazala spoluprácu s Consumer Finance Holding, a.s., dcérskou spoločnosťou VÚB banky.<ref name="ed" /> Ďalšie partnerstvo uzavrela v roku 2019 s Poštovou bankou, ktorá od roku 2023 pôsobí pod značkou [[365.bank]].<ref name="dn">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kláseková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pôžičkám mladých Kiskovcov sa darí aj v kríze, lebo požičiavajú najmä starším | url = https://e.dennikn.sk/2141480/pozickam-mladych-kiskovcov-sa-dari-aj-v-krize-lebo-poziciavaju-najma-starsim/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2020-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Partnerstvo rozšírilo možnosti financovania a prístupu k zákazníkom. V roku 2023 dosiahla firma tržby cez 6,9 miliónov eur.<ref name="Fs" /> == Hlavné činnosti == Hlavnou činnosťou spoločnosti je poskytovanie priestoru pre [[Peer to peer lending|peer-to-peer pôžičky]], čo umožňuje jednotlivcom získavať financovanie od investorov bez účasti tradičných finančných inštitúcií.<ref name=Ft>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo je P2P lending? | url = https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/financne-technologie/co-je-p2p-lending/ | vydavateľ = Národná banka Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvý „P2P” model vznikol už v 19. storočí<ref name=Fi>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PȎŽIČKY "PEER TO PEER" ("ĽUDIA ĽUĎOM") - P2P| url = https://www.fininfo.sk/fininfo/financne-produkty/uver-dlh/p2p/p2p.html | vydavateľ = Ministerstvo financií Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> a dnes je rozšírený vo viacerých [[Európa|európskych]] krajinách. Financovanie sa realizuje prostredníctvom online platformy<ref name=Fi/>, siete obchodných zástupcov alebo formou splátkového predaja v spolupráci s partnerskými retailovými predajňami. Proces financovania zahŕňa podanie žiadosti o úver zo strany žiadateľov, jej posúdenie spoločnosťou a následné priradenie konkrétnych dlžníkov jednotlivým investorom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ryník | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Malé firmy zhltnú bankám klientov | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/523513-male-firmy-zhltnu-bankam-klientov | vydavateľ = Hospodárske noviny | dátum vydania = 2015-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spoločnosť zároveň rozkladá investície medzi viacerých dlžníkov s cieľom minimalizovať riziko – v prípade nesplácania jednej pôžičky je vplyv na investora obmedzený.<ref name="tr" /> Peer-to-peer pôžičky zatiaľ nespadajú priamo pod žiadnu finančnú reguláciu<ref name=dn/> a preto účasť na takomto spôsobe požičiavania je konaním na vlastnú zodpovednosť zúčastnených subjektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Upozornenie na poskytovanie pôžičiek „peer to peer“ spôsobom | url = https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/upozornenia-a-oznamenia/ine-upozornenia/upozornenie-na-poskytovanie-poziciek-peer-to-peer-sposobom/ | vydavateľ = Národná banka Slovenska | dátum vydania = 2016-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj napriek tomu musia platformy dodržiavať všeobecnú legislatívu, najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa, osobných údajov a prevencie prania špinavých peňazí.<ref name=tr/> Klientsku základňu tvoria fyzické osoby, ktoré tento spôsob využívajú ako alternatívny alebo doplnkový zdroj financovania k tradičným bankovým úverom.<ref name=Ft/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Finančné podniky]] l5rifl6od1z3bjcfmujm91rg2242d1p 0 730131 8058055 8037587 2025-07-08T08:30:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058055 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | commune = | municipality = [[Vyšná Slaná]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Vyšná Slaná]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = ''Cipová'' | source_elevation = 506 | source_lat_d = 48.7791 | source_long_d = 20.3611 | mouth = [[Slaná]] | mouth_location = [[Vyšná Slaná]] | mouth_elevation = 442 | mouth_lat_d = 48.7916 | mouth_long_d = 20.3565 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1.6 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-31-01-2463 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-13]</ref> je [[potok]] v regióne [[Gemer (región)|Gemer]], na území obce [[Vyšná Slaná]] v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Revúcka vrchovina]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Slaná|Slanej]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|1,6}}. Rád toku IV. == Začiatok == Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|506}} v lesnom [[extravilán]]e na území obce [[Vyšná Slaná]], v juhovýchodnom cípe územia obce, {{km|0,4}} juhovýchodne od vrchu ''Cipová'', v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v regióne [[Gemer (región)|Gemer]]. Západná zdrojnica s dĺžkou {{km|1,3}} pramení v {{mnm|693}} na území obce [[Brdárka]] juhozápadne od trojchotárnika obcí [[Vyšná Slaná]], [[Brdárka]] a [[Kobeliarovo]] a {{km|0,4}} severozápadne od vrchu [[Spúšťadlo]] s {{mnm|857}} Južná zdrojnica s dĺžkou {{km|1,1}} pramení na obecnej hranici medzi [[Vyšná Slaná|Vyšnou Slanou]] a [[Vlachovo]]m v {{mnm|634}} == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie severovýchodoseverným smerom územím obce [[Vyšná Slaná]] cez lesný [[extravilán]], ľavým brehom obteká oblúkom úpätie vrchu ''Cipová'' so {{mnm|628}}, preteká cez les rovnakého názvu, zachováva si smer až do svojho ústia, vyteká z lesa a v {{mnm|442}} na území [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do rieky [[Slaná]] ako jej pravostranný prítok. Oproti ústiu ''Banského potoka'' na ľavom brehu [[Slaná|Slanej]] je okraj priemyselného areálu firmy Kovostroj, ktorý sa rozprestiera menšou časťou na území [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a väčšou časťou už na území susednej obce [[Dobšiná]]. [[Slaná]] ďalej ústi na území [[Maďarsko|Maďarska]] do [[Tisa|Tisy]].<ref>Geografické názvy okresu Rožňava A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. 104 s. S. 76-79. ISBN 80-7103-010-4.</ref> ''Banský potok'' patrí do okresu [[Rožňava (okres)|Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Revúcka vrchovina]] a geomorfologického podcelku [[Dobšinské predhorie]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-09].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 26. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' nemá prítoky.<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/10852?pos=48.785350,20.359777,16]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-13].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.35648&y=48.79159&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v [[apelatívum|apelatíve]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov''; názov súvisí s banskou činnosťou v okolí potoka už od stredoveku ako dôležitým zamestnaním obyvateľstva. Obec [[Vyšná Slaná]] je pôvodnou baníckou obcou so starou históriou baníctva. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sičáková | meno = Ľuba | autor = Ľuba Sičáková | titul = Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej | vydanie = 1 | vydavateľ = Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach | miesto = Prešov | rok = 1996 | počet strán = 108 | strany = 14 | isbn = 80-88697-24-7 }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 2007<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211119061147/http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf |date=2021-11-19 }} [cit. 2025-05-13.]</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Slanej (1. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Rožňava]] [[Kategória:Vodné toky v Revúckej vrchovine]] [[Kategória:Vyšná Slaná]] cdk83vssc4zldd6slikzn1kbxsqb75u 0 730276 8058053 8034045 2025-07-08T08:24:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058053 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj]] | region_type = kraj | district = [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] | commune = | municipality = [[Bratislava]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] | source_type = Prameň | source_location = ''Zbojníčka'' | source_elevation = 392 | source_lat_d = 48.2291 | source_long_d = 17.1238 | mouth = [[Pieskový potok]] | mouth_location = [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] | mouth_elevation = 163 | mouth_lat_d = 48.2142 | mouth_long_d = 17.1526 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3.3 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-15-884 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-14]</ref> je [[potok]] v [[Bratislavský región|Bratislavskom regióne]], na území mesta [[Bratislava]] jeho mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] v okrese [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Malé Karpaty]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Pieskový potok|Pieskového potoka]]. Má dĺžku {{km|3,3}}. == Prameň == Pramení v {{mnm|392}} v lesnom [[extravilán]]e na území hlavného mesta [[Bratislava]] mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] v katastrálnom území ''Rača'', v západnej časti územia mestskej časti, v tesnej blízkosti {{km|0,05}} z južnej strany pod studničkou – prameňom ''Zbojníčka'' a severozápadne od vrchu ''Veľká Baňa'' so {{mnm|444}}, v okrese [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]], v [[Bratislavský región|Bratislavskom regióne]]. == Opis toku == Od prameňa tečie južným smerom územím mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] cez lesný [[extravilán]], mení smer na juhovýchod, pravým brehom obmýva les ''Zbojníčka'', ľavým brehom obmýva úpätie vrchu ''Veľká Baňa'' so {{mnm|444}}, pravým brehom obmýva les ''Malá Baňa'', tečie popri ceste, v {{mnm|193}} vteká pri kúpalisku ''Zbojníčka'' do [[intravilán]]u mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]], zároveň vteká do podzemia, tok má odkanalizovaný pod zemský povrch až do svojho [[Ústie (rieka, potok)|ústia]] (v minulosti tiekol cez centrum [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] ako povrchový vodný tok), v {{mnm|171}} mení smer na severovýchod a pokračuje popri ''Alstrovej ulici'' a v {{mnm|163}} vo východnej časti územia [[intravilán]]u [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] vedľa ulice ''Pri vinohradoch'' [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Pieskový potok|Pieskového potoka]] ako jeho pravostranný prítok. [[Pieskový potok]] ďalej ústi do [[Račiansky potok|Račianskeho potoka]] a ten do vodného toku [[Blatina/Šúrsky kanál]] so sporným vymedzením toku do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref>Geografické názvy okresu Bratislava A43. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2073/1994 z 20.7.1994. 34 s. S. 15, 16, 25. ISBN 80-85672-13-8.</ref> ''Banský potok'' patrí do okresu [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Malé Karpaty]] a geomorfologického podcelku [[Pezinské Karpaty]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-16].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 34-37. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' nemá prítoky.<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/6942?pos=48.220844,17.138209,15]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-15].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.15267&y=48.21424hlavného mesta&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v [[apelatívum|apelatíve]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov, prípadne povrchová baňa, kameňolom''; názov súvisí s banskou činnosťou v okolí potoka. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beláková | meno = Mária | autor = Mária Beláková | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hladký | meno2 = Juraj | autor2 = Juraj Hladký | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Závodný | meno3 = Andrej | autor3 = Andrej Závodný | odkaz na autora3 = | titul = Hydronymia Malého Dunaja | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta | miesto = Trnava | rok = 2018 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 533 | strany = 73 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-568-0167-3 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 1994<ref>Geografické názvy okresu Bratislava A43. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2073/1994 z 20.7.1994. 34 s. S. 15, 25. ISBN 80-85672-13-8.</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Blatiny}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava III]] [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] abnl9dlui2885881uzc154umro4x8dv 0 730378 8058050 8037583 2025-07-08T08:14:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058050 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]], [[Trenčiansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | commune = | municipality = [[Veľké Pole]], [[Radobica]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Cerová (Radobica)|Cerová]] | source_type = Prameň | source_location = [[Stráž (vrch vo Vtáčniku)|Stráž]] | source_elevation = 667 | source_lat_d = 48.5467 | source_long_d = 18.5392 | mouth = [[Cerová (prítok Oslianskeho potoka)]] | mouth_location = [[Cerová (Radobica)|Cerová]] | mouth_elevation = 387 | mouth_lat_d = 48.5716 | mouth_long_d = 18.5159 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4.2 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-11-1707 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-17]</ref> je [[potok]] v regiónoch [[Tekov (región)|Tekov]] a [[Horná Nitra]], na území obcí [[Veľké Pole]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] a [[Radobica]] v okrese [[Prievidza (okres)|Prievidza]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Cerová (prítok Oslianskeho potoka)|Cerovej]]. Má dĺžku {{km|4,2}}. == Prameň == Pramení v {{mnm|667}} v lesnom [[extravilán]]e na území obce [[Veľké Pole]], v strednej časti územia obce, na západnom úbočí vrchu [[Stráž (vrch vo Vtáčniku)|Stráž]] s {{mnm|857}}, v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v regióne [[Tekov (región)|Tekov]]. == Opis toku == Od prameňa tečie západným smerom územím obce [[Veľké Pole]] cez lesný [[extravilán]], skrúca sa na sever, preteká cez trvalé trávne porasty, východným brehom obmýva úpätie vrchu ''Podskálie'' so {{mnm|600}}, v {{mnm|467}} priberá bezmenný pravostranný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie lesa a lúky ''Korene'', esovite sa skrúca, v {{mnm|427}} priberá bezmenný ľavostranný prítok, neďaleko v {{mnm|424}} preteká cez obecnú a zároveň i okresnú a krajskú hranicu a vteká na územie obce [[Radobica]], jej časti obce [[Cerová (Radobica)|Cerová]], v okrese [[Prievidza (okres)|Prievidza]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. V {{mnm|407}} priberá ďalší pravostranný prítok, okrajom osady ''Banská'', dnes časť obce [[Radobica]], preteká cez poľnohospodársky [[extravilán]] a v strede južnej časti územia [[Radobica|Radobice]] v {{mnm|387}} [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Cerová (prítok Oslianskeho potoka)|Cerovej]] ako jej pravostranný prítok. [[Cerová (prítok Oslianskeho potoka)|Cerová]] je prítokom [[Osliansky potok (prítok Nitry)|Oslianskeho potoka]], ktorý ďalej ústi do [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref>Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 597/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistický číselník krajov, štatistický číselník okresov a štatistický číselník obcí.</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 61-63. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvy okresu Prievidza A42. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2505/1994 zo 7.9.1994. 76 s. S. 46-47. ISBN 80-85672-18-9.</ref> ''Banský potok'' patrí do okresov [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] a [[Prievidza (okres)|Prievidza]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] a geomorfologického podcelku [[Vysoký Vtáčnik]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-17].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 75, 76. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' má tri bezmenné prítoky.<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/kataster/detail/zbgis/100/11176?pos=48.563956,18.519153,16]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-17].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.51586&y=48.57155hlavného&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 10. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v názve samoty ''Banská'', dnes časť obce [[Radobica]], okrajom [[intravilán]]u ktorej preteká. Názov samoty ''Banská'' má pôvod v [[apelatívum|apelatíve]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov, prípadne povrchová baňa, kameňolom''. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hladký | meno = Juraj | autor = Juraj Hladký | odkaz na autora = | titul = Hydronymia povodia Nitry | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta | miesto = Trnava | rok = 2004 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 291 | strany = 39 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-8082-008-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 2009<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 65. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120021112/http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf |date=2022-01-20 }} [cit. 2025-05-18.].</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Oslianskeho potoka}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Vodné toky vo Vtáčniku]] pxv1z3epr1umbyo5jhj9schzabm5sbh 0 730442 8057700 8056624 2025-07-07T12:05:52Z Lekvarnička 262477 8057700 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Mária Mikolajová | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1999|6|13}} | miesto narodenia = [[Levoča]] | štát = [[Slovensko]] | výška = 168 | súčasný klub = Hamburger SV | klubové číslo = | pozícia = stredopoliarka | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = OKŠ Spišský Hrušov<br />Futbalový klub Spišská Nová Ves | roky = 2014{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]<br />AC Sparta Praha<br />SKN St. Pölten<br />Hamburger SV | zápasy(góly) = {{0}}(71)<br /><br />{{0}}95 (34)<br />{{0}} | reprezentačné roky = <br /><br /><br />2015- | národné mužstvo = Slovensko WU15<br />Slovensko WU17<br />Slovensko WU19<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = <br /><br /> (17)<br />92 (18) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = 4. júnu 2025 }} '''Mária Mikolajová''' (* [[13. jún]] [[1999]], [[Levoča]]) je slovenská profesionálna futbalistka hrajúca ako stredopoliarka. Hrá za nemecký tím Hamburger SV a za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == Do roku 2018 hrala za slovenská [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]], potom jednu sezónu hrala v českej AC Sparta Praha<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mikolajová z Bardejova do Sparty Praha | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/maria-mikolajova-z-bardejova-do-sparty-praha-2023050916562241697 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-13 | dátum prístupu = 2025-05-20 | priezvisko = Šport.sk}}</ref>. Od roku 2019 hrala za rakúsky SKN St. Pölten, v ktorom odohrala 95 zápasov a dala 34 gólov. V 2025 prestúpila do nemeckého tímu Hamburger SV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HSV-Frauen verpflichten Maria Mikolajova | url = https://www.hsv.de/news/hsv-frauen-verpflichten-maria-mikolajova | vydavateľ = HSV.de | dátum prístupu = 2025-07-04 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentácia == Debut v reprezentácii mala na prípravnom zápase v Senci proti Spojeným arabským emirátom 7.8.2015 kde dala aj svoj prvý reprezentačný gól. Doteraz odohrala 92 reprezentačných zápasov a dala 18 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mária Mikolajová | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657a1e86dc8b72382ff876/maria.mikolajova?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = sk}}</ref> Reprezentovala Slovensko vo všetkým kategóriách od WU15 až po ženy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR ŽENY: MIKOLAJOVÁ DO SPARTY PRAHA! | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sr-zeny-mikolajova-do-sparty-praha/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = sk}}</ref> V kategórii WU19 je najlepšou strelkyňou so 17 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Andrea Bogorová: Ligový titul je viac ako prsteň od Neymara! | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-andrea-bogorova-ligovy-titul-je-viac-ako-prsten-od-neymara/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> |- |align=left| 7.8.2015 || Senec ||Slovensko || 6:0 ||Spojené arabské emiráty || Prípravná zápas || 1 |- |align=left| 26.11.2016 ||Lučko ||Chorvátsko || 3:5 || Slovensko|| Prípravná zápas || 1 |- |align=left| 9.6.2017 ||Poprad ||Slovensko || 1:0 || Grécko|| Prípravná zápas || 1 |- |align=left| 8.11.2018 ||Drama ||Grécko || 1:1 || Slovensko|| Prípravná zápas || 1 |- | align="left" |8.3.2020 |Larnaka |Mexiko |2:2 |Slovensko |Turnaj Cyprus Women‘s Cup 2020 |1 |- | align="left" |22.10.2020 |Budapešť |Maďarsko |1:2 |Slovensko |Kvalifikácia ME 2021 |1 |- | align="left" |26.11.2020 |Senec |Slovensko |1:3 |Island |Kvalifikácia ME 2021 |1 |- | align="left" |18.2.2021 |La Valletta |Malta |0:4 |Slovensko |Visit Malta Womens Trophy |1 |- | align="left" |21.9.2021 |Turku |Fínsko |2:1 |Slovensko |Kvalifikácia MS 2023 |1 |- | align="left" |26.10.2021 |Poprad |Slovensko |2:0 |Gruzínsko |Kvalifikácia MS 2023 |1 |- | align="left" |22.2.2022 |Cartagena |Poľsko |0:2 |Slovensko |Pinatar Cup 2022 |1 |- | align="left" |31.10.2023 |Senec |Slovensko |1:0 |Rumunsko |Liga národov 2023/24 |1 |- | align="left" |5.12.2023 |Trnava |Slovensko |2:2 |Fínsko |Liga národov 2023/24 |1 |- | align="left" |27.2.2024 |Trnava |Slovensko |6:0 |Lotyšsko |Liga národov 2023/24 |1 |- | align="left" |5.4.2024 |Senec |Slovensko |2:0 |Izrael |Kvalifikácia ME 2025, skupina B |1 |- | align="left" |25.10.2024 |Poprad |Slovensko |2:1 |Wales |Kvalifikácia ME 2025, skupina B |1 |- | align="left" |30.5.2025 |Prešov |Slovensko |11:0 |Gibraltár |Liga národov 2025 |2 |- |} == Úspechy == Talent roka kategória juniorka 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Večer Grassroots futbalu 2017 | url = https://futbalsfz.sk/vecer-grassroots-futbalu-2017/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2018-01-18 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka]] 2014<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej futbalovej Jedenástke 2014 je len jedna hráčka zo Slovenska | url = https://www.teraz.sk/sport/v-zenskej-jedenastke-2014-jedina-hra/123088-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>, 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto je ženská futbalová Jedenástka roka 2015 | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/65471/toto-je-zenska-futbalova-jedenastka-roka-2015 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref>, [[Ženská ligová jedenástka roka|Ženská ligová jedenástka rok]]<nowiki/>a 2016<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ligová jedenástka žien 2016 | url = https://futbalsfz.sk/ligova-jedenastka-zien-2016/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2017-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref>, 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Večer Grassroots futbalu 2017 | url = https://futbalsfz.sk/vecer-grassroots-futbalu-2017/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2018-01-18 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref>, 2017/2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VEČER GRASSROOTS FUTBALU 2018 | url = https://futbalsfz.sk/vecer-grassroots-futbalu-2017-3/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-02-24 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk | priezvisko = Autor}}</ref> [[Futbalistka roka (Slovensko)|Futbalistka roka]] 2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTKA ROKA 2023 – Mária Mikolajová: Toto víťazstvo je pre mňa veľkou motiváciou | url = https://futbalsfz.sk/futbalistka-roka-2023-maria-mikolajova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-03-28 | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = sk}}</ref>, 2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FUTBALISTA ROKA 2024 – Kráľom slovenského futbalu opäť Stanislav Lobotka, prvenstvo obhájila aj Mária Mikolajová | url = https://futbalsfz.sk/futbalista-roka-2024-kralom-slovenskeho-futbalu-je-opat-stanislav-lobotka-prvenstvo-obhajila-aj-maria-mikolajova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = sk}}</ref> Najlepšia strelkyňa sezóny [[1. slovenská futbalová liga žien 2015/2016|2015/2016]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2016/2017|2016/2017]] Majsterka Slovenska [[1. slovenská futbalová liga žien 2016/2017|2016/2017]] Víťazka [[Slovenský pohár vo futbale žien|Slovenské pohára ženy]] 2015/2016, 2016/2017 Majsterka Rakúska 2024/2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom s Gibraltárom - v hre rekordná séria výhier, ženy v Prešove po 27 rokoch, Morávková na čele strelkýň LN | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-s-gibraltarom-v-hre-rekordna-seria-vyhier-zeny-v-presove-po-27-rokoch-moravkova-na-cele-strelkyn-ln/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = sk | meno = Music & Sport Data | priezvisko = Records}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mikolajová, Mária}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] tiqbmtg6yazqdepm3fa24vjojdsq0mw 0 730444 8058057 8035701 2025-07-08T08:35:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058057 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Detva (okres)|Detva]] | commune = | municipality = [[Hriňová]], [[Detvianska Huta]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Hriňová]] | source_type = Prameň | source_location = ''Kúpeliská'' | source_elevation = 896 | source_lat_d = 48.60517 | source_long_d = 19.62097 | mouth = [[Sučí potok]] | mouth_location = [[Detvianska Huta]] | mouth_elevation = 691 | mouth_lat_d = 48.59175 | mouth_long_d = 19.59888 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.6 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-03-2045 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-17]</ref> je [[potok]] v regióne [[Podpoľanie]], na území mesta [[Hriňová]] a v krátkom úseku aj na území obce [[Detvianska Huta]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Sučí potok|Sučieho potoka]]. Má dĺžku {{km|2,6}}. == Prameň == Pramení v {{mnm|896}} v lesnom [[extravilán]]e na území mesta [[Hriňová]], v juhovýchodnej časti územia mesta, v lese ''Kúpeliská'', v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v regióne [[Podpoľanie]]. == Opis toku == Od prameňa tečie juhozápadným smerom územím mesta [[Hriňová]] cez lesný [[extravilán]] čiastočne premiešaný trvalým trávnym porastom, v {{mnm|716}} priberá ľavostranný prítok [[Janovský potok]], v {{mnm|711}} priberá pravostranný bezmenný prítok, v {{mnm|699}} preteká cez obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Detvianska Huta]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] a po krátkom záverečnom úseku {{km|0,25}} v [[extravilán]]e v severnej časti územia [[Detvianska Huta|Detvianskej Huty]] v {{mnm|691}} [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Sučí potok|Sučieho potoka]] ako jeho pravostranný prítok. [[Sučí potok]] je prítokom [[Slatina (rieka)|Slatiny]].<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 23, 35-38. ISBN 80-85672-03-0.</ref> ''Banský potok'' patrí do okresu [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Veporské vrchy]] a geomorfologického podcelku [[Sihlianska planina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-17].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 17, 18. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' má jeden významnejší prítok [[Janovský potok]].<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/9497?pos=48.598152,19.609904,16]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-19].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.59888&y=48.59175hlavného&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v [[apelatívum|apelatíve]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov, prípadne povrchová baňa, kameňolom''. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krško | meno = Jaromír | autor = Jaromír Krško | odkaz na autora = | titul = Hydronymia povodia Hrona | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied | miesto = Banská Bystrica | rok = 2008 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 351 | strany = 17, 18 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-8083-611-5 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 35-38. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Slatiny}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Detva]] [[Kategória:Vodné toky vo Veporských vrchoch]] a8r6pbnzykuzze4mrjnobl5ihuo2y3u 0 730504 8058051 8037584 2025-07-08T08:17:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058051 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banský potok | other_name = | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | commune = | municipality = [[Nová Baňa]], [[Orovnica]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Nová Baňa]] | source_type = Prameň | source_location = [[Firceng]] | source_Fircengelevation = 566 | source_lat_d = 48.4150 | source_long_d = 18.5966 | mouth = [[Hron]] | mouth_location = [[Nová Baňa]] | mouth_elevation = 192 | mouth_lat_d = 48.3994 | mouth_long_d = 18.6200 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3.0 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-416 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banský potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www geoportal.sk/zbgis_smd/na-stiahnutie/] [cit. 2025-05-17]</ref> je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]], na území mesta [[Nová Baňa]] a na území obce [[Orovnica]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Pohronský Inovec]]. [[Ústie (rieka, potok)|Ústi]] do [[Hron]]a. Má dĺžku {{km|3,0}}. == Prameň == Pramení v {{mnm|566}} v lesnom [[extravilán]]e na území mesta [[Nová Baňa]], v mestskej časti ''Nová Baňa'', v južnej časti územia mesta, v katastrálnom území ''Nová Baňa'', južne pod vrchom [[Firceng]] so {{mnm|682}} a na okraji lesa rovnakého názvu, severne od ''Antalovho vrchu'' so {{mnm|661}}, v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v regióne [[Tekov (región)|Tekov]]. == Opis toku == Od prameňa tečie východným smerom územím mesta [[Nová Baňa]] cez lesný [[extravilán]], postupne sa skrúca na juhovýchod, západne od vrchu ''Kolovrat'' s {{mnm|529}} sa prudko stáča na juh, ľavým brehom obteká les ''Baničová'', v {{mnm|359}} priteká na obecnú hranicu medzi mestom [[Nová Baňa]] a [[Orovnica|Orovnicou]], po tejto hranici tečie až do blízkosti svojho [[Ústie (rieka, potok)|ústia]], stáča sa na juhovýchod, preteká cez les premiešaný s trvalým trávnym porastom, tečie dolinou ''Banská dolina'' juhovýchodným smerom. V závere svojho toku vyteká z lesného [[extravilán]]u, v {{mnm|202}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, podteká [[Cesta I. triedy 65 (Slovensko)|cestu I/65]], skrúca sa v pravom uhle do juhozápadného smeru, tečie {{km|0,15}} rovnobežne medzi [[Cesta I. triedy 65 (Slovensko)|cestou I/65]] a železnicou, v {{mnm|196}} opúšťa obecnú hranicu medzi mestom [[Nová Baňa]] a [[Orovnica|Orovnicou]] a vteká na územie [[Nová Baňa|Novej Bane]], prudko sa stáča do juhovýchodného smeru, podteká [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|železničnú trať Nové Zámky - Zvolen]] a hneď aj [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R1]] a v {{mnm|192}} v južnej časti územia mesta [[Nová Baňa]] [[Ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a ako jeho pravostranný prítok. [[Hron]] je prítokom [[Dunaj]]a.<ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN-ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 42-46, 66. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> ''Banský potok'' patrí do okresu [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Patrí do geomorfologického celku [[Pohronský Inovec]] a geomorfologického podcelku [[Veľký Inovec (geomorfologický podcelok)|Veľký Inovec]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2025-05-21].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 77. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. ''Banský potok'' má jeden bezmenný prítok.<ref>Priebeh Banského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/10310?pos=48.407166,18.608420,16]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2025-05-19].</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.62000&y=48.39940hlavného&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Banský potok'' má pôvod v názve doliny ''Banská dolina'', ktorou potok preteká. Nemožno vylúčiť ani opačný pomenovací proces, že názov doliny má pôvod v názve vodného toku; spresnenie motivácie pomenovacieho procesu bude ešte predmetom ďalšieho výskumu. V každom prípade ale motivácia pomenovania vychádza z [[apelatívum|apelatíva]] [[baňa]] vo význame ''zvislá jama vyhĺbená do zeme s rozšírenou dolnou časťou alebo podzemná chodba na ťaženie úžitkových nerastov, prípadne povrchová baňa, kameňolom''. Zo slova [[baňa]] bolo po rozšírení o formant ''-ský'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[potok]] s významom ''menší prirodzený vodný tok'' utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Banský potok'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2025-05-14].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krško | meno = Jaromír | autor = Jaromír Krško | odkaz na autora = | titul = Hydronymia povodia Hrona | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied | miesto = Banská Bystrica | rok = 2008 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 351 | strany = 17 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-8083-611-5 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Názov vodného toku ''Banský potok'' bol štandardizovaný v roku 2009<ref>Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 65. Dostupné online [http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120021112/http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf |date=2022-01-20 }} [cit. 2025-05-21.].</ref>. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Banský potok'' nie je jedinečným hydronymom; máme 15 vodných tokov s týmto štandardizovaným názvom (máj 2025). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]] [[Kategória:Vodné toky v Pohronskom Inovci]] [[Kategória:Nová Baňa]] [[Kategória:Orovnica]] 7oqb4v2tztu60mbnjy9cil3gmum6mqj 0 730642 8057948 8039202 2025-07-07T21:33:05Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8057948 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Dayle Haddon | fotka = Dayle Haddon at the 2008 Tribeca Film Festival.jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[26. máj]] [[1948]] | dátum úmrtia = {{Dúv|2024|12|27|1948|5|26}} | miesto narodenia = [[Montreal]], [[Kanada]] | miesto úmrtia = [[Solebury Township]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = [[1970]]{{--}}[[2015]] | národnosť = kanadská | štát pôsobenia = {{CAN}} [[Kanada]], {{FRA}} [[Francúzsko]] | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = Ryan Haddon | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = | portál 2 = }} [[Súbor:Autogramm Dayle Haddon kanadische Schauspielerin.png|náhľad|Podpis]] '''Dayle Haddon''' (* [[26. máj]] [[1948]], [[Montreal]], [[Quebec]] – † [[27. december]] [[2024]], [[Solebury Township]], [[Pensylvánia]]) bola [[Kanada|kanadská]] [[modelka]] a [[Herectvo|herečka]]. Haddon modelovala pre značky Estée Lauder či [[L'Oreal]] a v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] sa objavila na titulných stránkach časopisov Sports Illustrated a [[Vogue]] Paris.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dayle Haddon: Model dies in suspected carbon monoxide leak | url = https://www.bbc.com/news/articles/cvg90yz4l1eo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2024-12-28 | dátum prístupu = 2025-05-26 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Look Back at Dayle Haddon’s Greatest Moments in Vogue | url = https://www.vogue.com/slideshow/dayle-haddon-greatest-moments-in-vogue | vydavateľ = Vogue | dátum vydania = 2024-12-30 | dátum prístupu = 2025-05-26 | jazyk = en-US | meno = Liam | priezvisko = Hess}}</ref> Hrala približne v dvoch desiatkach filmov zo [[70. roky 20. storočia|70.]] až [[90. roky 20. storočia|90. rokov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canadian-born activist, actor and model Dayle Haddon dead at 76 | url = https://www.cbc.ca/news/entertainment/dayle-haddon-obit-1.7419783 | vydavateľ = cbc.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-26 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Model and Activist Dayle Hadden Dead at 76: Her Style Through the Years [PHOTOS] | url = https://wwd.com/fashion-news/fashion-features/gallery/model-dayle-haddon-photos-1236780017/ | dátum vydania = 2024-12-28 | dátum prístupu = 2025-05-26 | jazyk = en-US | meno = Marissa Muller,Tonya | priezvisko = Blazio-Licorish}}</ref> == Životopis == Dayle Haddon sa stala herečkou začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]]. Prvýkrát sa objavila v dobrodružnom filme štúdia Disney s názvom ''The World's Greatest Athlete'', s Johnom Amosom a Jeanom-Michaelom Vincentom; potom trileri Sergia Martina ''La città gioca d'azzardo'' z roku [[1975]] spolu s Lucom Merandom. Jej sláva vzrástla vďaka [[Taliansko|talianskemu]] úspechu filmu režiséra Alda Lada ''La cugina'' ([[1974]]), neskôr [[Francúzsko|francúzskym]] erotickým filmom ako ''Spermula'' ([[1976]]) od [[Charles Matton|Charlesa Mattona]] a ''Madame Claude'' ([[1977]]) od [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]]. Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] bola žiadaná v tradičnejších filmoch, ako napríklad ''La crime'' od Philippa Labra ([[1983]]) alebo ''Paroles et musique'' od Élieho Chouraquiho ([[1984]]). V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa stala televíznou moderátorkou a natočila niekoľko ďalších filmov, najmä pre [[Woody Allen|Woody Allena]]. Dayle Haddon zomrela 27. decembra 2024 vo veku 76 rokov v dôsledku úniku [[Oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] z domu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dayle Haddon | url = https://cinedweller.com/celebrity/dayle-haddon/ | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":0" /> == Filmografia (výber) == * [[1976]]: ''[[Spermula]]'' * 1976 : ''Sexycon'' * [[1977]]: ''[[Madame Claude (film z roku 1977)|Madame Claude]]'' * 1977: ''Latinský milovník * [[1978]]: ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' * [[1983]]: ''Zločin'' * [[1984]]: ''V žiari reflektorov'' * 1984: ''Šmírák'' * [[1989]]: ''Dve ženy'' * 1989: ''Kyborg'' * [[1994]]: ''Výstrely na Broadwayi'' * [[1995]]: ''Fiesta'' * [[1998]]: ''Celebrity'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://dayle.com/ Oficiálny web] * {{Csfd meno|id=56585}} * {{Imdb meno|id=0352731}} * {{Fdb meno|id=19211}} * {{Kinobox meno|id=19211}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Haddon, Dayle}} [[Kategória:Kanadské filmové herečky]] [[Kategória:Kanadské televízne herečky]] [[Kategória:Kanadské modelky]] [[Kategória:Osobnosti z Montrealu]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] bpmv3vtg11b8s5gmsm932jkpuvdeg0s 0 730683 8057945 8040090 2025-07-07T21:32:16Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8057945 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Corinne Cléry | fotka = CorinneClery-1973-Italie.png | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1950|3|23}} | dátum úmrtia = | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | miesto úmrtia = | rodné meno = Corinne Marie-Madeleine Geneviève Pierrette Picolo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LES GENS DU CINEMA © | url = http://www.lesgensducinema.com/affiche_acteur.php?mots=Corinne+Cl%E9ry&nom_acteur=CLERY%20Corinne&ident=28641&debut=0&record=0&from=ok | vydavateľ = lesgensducinema.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = }}</ref> | prezývky = | alma mater = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = [[1970]]{{--}}súč. | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]],<br>{{ITA}} [[Taliansko]] | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = Alexandre Wayaffe | syn = | dcéra = | rodičia = | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''Corinne Cléry''', rodená '''Corinne Picolo''' alebo '''Corinne Piccoli''' (* [[23. marec]] [[1950]], [[Paríž]]) je [[Francúzsko|francúzska]] [[modelka]] a [[Herectvo|herečka]]. Preslávila ju snímka ''[[Histoire d’O (film)|Histoire d'O]]'' z roku [[1975]] a v roku [[1979]] sa objavila ako [[Zoznam Bond girl|bondgirl]] v jedenástej bondovke ''[[James Bond: Moonraker|Mooonraker]]'' ([[1979]]) s [[Roger Moore|Rogerom Moorom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MI6 :: The Home of James Bond | url = https://www.mi6-hq.com/sections/girls/clery | vydavateľ = MI6-HQ.COM | dátum prístupu = 2025-05-25 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corinne Clery (Bond Girl) | url = https://jamesbond007.se/eng/stars/corinne-clery | vydavateľ = jamesbond007.se | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = en | meno = From Sweden with | priezvisko = Love}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corinne Cléry : Sa vie, sa carrière et ses révélations intimes | url = https://www.ilmessaggero.it/fr/corinne_clery_sa_vie_sa_carriere_et_ses_revelations_intimes-7882207.html | vydavateľ = www.ilmessaggero.it | dátum vydania = 2024-01-20 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = fr}}</ref> == Životopis == Corinne Cléry debutovala vo veku 17 rokov pod menom Corinne Piccoli vo filme ''Les Poneyttes'' ([[1967]]), ktorý režíroval Joël Le Moigné a v hlavnej úlohe hral [[Johnny Hallyday]]. Významnejšia rola však prišiel o niekoľko rokov neskôr vďaka legendárnej úlohe O v [[Erotický film|erotickom filme]] ''[[Histoire d'O (film)|Histoire d'O]]'' ([[1975]]) od [[Just Jaeckin|Just Jaeckina]]. Celovečerný film bol veľkým úspechom a s viac ako 3,5 miliónmi divákov vo francúzskych kinách obsadil za rok [[1975]] štvrté miesto v návštevnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charts - LES ENTREES EN FRANCE - JP Box-Office | url = https://www.jpbox-office.com/v9_charts_total.php?view=2&filtre=datefr&limite=0&infla=0&variable=1975&tri=champ0&order=DESC&limit5=0 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-05-27}}</ref> Corinne Cléry si však vo Francúzsku skutočnú kariéru neurobila a väčšou hviezdou sa stala v [[Taliansko|Taliansku]], kde ju režírovali filmári [[Sergio Corbucci]] (''Bluff, Tre tigri contro tre tigri''), Pasquale Festa Campanile (''Autostop''), Aldo Lado (''L'umanoide''), Antonio Margheriti (''Jeden proti celému impériu'') či Lucio Fulci (''Il miele del diavolo''). Preslávila sa aj svojou úlohou Bond girl vo filme ''[[James Bond: Moonraker|Moonraker]]'' od [[Lewis Gilbert|Lewisa Gilberta]]. Napriek úpadku populárnej talianskej kinematografie naďalej pravidelne pracovala pre [[Televízia (prenos)|televíziu]], ale aj pre Carla Vanzinu (''Yuppies – I giovani di successo'', ''Via Montenapoleone'', ''La partita''). V roku [[1995]] nakrútila ďalší francúzsky film ''Le roi de Paris'' (réžia Dominique Maillet) s [[Philippe Noiret|Philippom Noiretom]]. Corinne Cléry sa pravidelne objavuje v talianskej televízii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corinne Cléry | url = https://cinedweller.com/celebrity/corinne-clery/ | dátum prístupu = 2025-05-25 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corinne Clery - la biographie par Nanarland | url = https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-bisseux/corinne-clery.html | vydavateľ = www.nanarland.com | dátum prístupu = 2025-05-25 | jazyk = fr | priezvisko = Nanarland}}</ref> == Filmografia (výber) == * [[1975]]: ''[[Histoire d'O (film)|Histoire d'O]]'' * [[1976]]: ''Veľký strach'' * 1976: ''Bluf'' * 1976: ''Strip-tease'' * 1976: ''Natale in casa d'appuntamento'' * [[1977]]: ''Tre tigri contro tre tigri'' * 1977: ''Autostop'' * 1977: ''Sturmtruppen'' * 1977: ''Kleinhoff Hotel'' * [[1979]]: ''[[James Bond: Moonraker|Moonraker]]'' * 1979: ''Humanoid'' * [[1980]]: ''Nenávidím blondínky'' * [[1983]]: ''Jeden proti celému impériu'' * [[1986]]: ''Il miele del diavolo'' * [[1988]]: ''Rimini, Rimini - un anno dopo'' * [[2021]]: ''Io e Angela'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20090916092732/http://www.corinneclery.com/ Oficiálny web] * {{Csfd meno|id=10924}} * {{Imdb meno|id=0166452}} * {{Fdb meno|id=24877}} * {{Kinobox meno|id=24877}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cléry, Corinne}} [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske modelky]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] 8u0c2otgmvhtz3him087iww6x9x0i5y 4 730799 8057763 8056353 2025-07-07T14:37:09Z Jetam2 30982 /* Nové články */ +1 8057763 wikitext text/x-wiki '''Slovak Comprehensive Music Database''' je projekt zameraný na zlepšenie pokrytia slovenských hudobných umelcov a ich hudby na [[Slovenská Wikipédia|Slovenskej Wikipédii]] a [[Wikiúdaje|Wikidátach]]. == Čo a prečo == Jeden z prvotných impulzov prišiel zo štúdií, ktoré sa zaoberali nesprávne distribuovanými tantiémami nesprávnym umelcom kvôli chýbajúcim (meta)dátam v databázach ako Wikiúdaje, z ktorých čerpajú informácie streamovacie služby. Kvôli rovnakému dôvodu a tiež špecifickým algoritmom streamovacích služieb sú slovenskí umelci menej často odporúčaní poslucháčom zaujímajúcim sa o miestnu hudbu. Zo slovenskej strany sú v projekte zapojení [[Hudobné centrum]] a [[Slovenský ochranný zväz autorský]]. Holandská firma Reprex je zodpovedná za technickú stránku projektu. Súčasťou projektu je tiež pozícia rezidentného wikimediána. == Ako == Prvá časť projektu, momentálne v procese, je tvorba databáze vychádzajúcej z existujúcich databáz: čiastočne verejnej databáze Hudobného centra a neverejnej databáze SOZY. Dáta v SKCMDb budú skontrolované, redigované a pripravené na publikáciu na Wikidátach. Jej zverejnenie ju prepojí s Wikidátami a informácie budú pravidelne prúdiť oboma smermi medzi Wikidátami a SKCMDb čím budú obohacovať obe strany. Druhá časť projektu bude prepojenie Wikipédie. Hudobné centrum má vlastnú [https://hc.sk/en/o-slovenskej-hudbe encyklopédiu] hudobných autorov, telies, diel a organizácií. Táto encyklopédia bude prepojená s Wikipédiou, buď cez Wikidáta a linkovaciu šablónu alebo cez import časti textu. Keďže dáta o slovenských hudobníkoch, organizáciách, dielach a telesách budú kompletnejšie, aktuálnejšie a dôveryhodnejšie, bude možné ich využiť na tvorbu nových článkov. Ďalšou možnosťou je pridávanie článkov do ďalších jazykových edícií Wikipédie. Je aj možnosť prípravy šablón pre vznik nových článkov. == Nové články == V rámci projektu vznikli tieto nové články: # [[Pressburg Saxophone Quartet]] # [[Ester Wiesnerová]] # [[Hudobné centrum]] # [[Jaroslav Meier]] # [[Marta Hulková]] # [[Eva Michalová]] (+[[:wikidata:Q134705142|WD]]) # [[Yvetta Kajanová]] # [[Alexander Móži]] # [[Jozef Gahér]] # [[Irena Medňanská]] # [[Silvia Mária Fecsková]] (+[[:wikidata:Q134970126|WD]]) # [[Edita Bugalová]] # [[Marian Alojz Mayer]] # [[Medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského]] (+[[:wikidata:Q134983917|WD]]) # [[Karol Medňanský]] # [[Slávka Zámečníková]] # [[Pavol Tužinský]] # [[Lucia Papanetzová]] # [[Vladimír Bokes]] # [[Blanka Juhaňáková]] # [[Slovenský filharmonický zbor]] # [[Marián Vach]] # [[Juraj Haluzický]] # [[Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum v Bratislave]] # [[Ivan Mačák]] # [[Cappella Istropolitana]] # [[Jack Martin Händler]] # [[Elena Händler]] # [[Peter Michalica]] # [[Cena Frica Kafendu]] # [[Cena Jána Levoslava Bellu]] # [[Slovenský mládežnícky orchester]] # [[Košická hudobná jar]] # [[Rastislav Štúr]] # [[Európska federácia národných mládežníckych orchestrov]] # [[Eva Šmáliková]] (+[[:wikidata:Q135092545|WD]]) # [[Big Band Žilinského konzervatória]] (+[[:wikidata:Q135092608|WD]]) # [[Magdaléna Rovňáková]] (+[[:wikidata:Q135092645|WD]]) # [[Cena Jána Cikkera]] (+[[:wikidata:Q135106565|WD]]) # [[Rudolf Petrák]] # [[Terézia Ursínyová]] # [[Cena Jozefa Kresánka]] # [[Peter Hradil]] # [[Spevácky zbor Lúčnica]] (+[[:wikidata:Q135197426|WD]]) # [[Ladislav Holoubek]] == Kontakt == Kontaktnou osobou je [[User:Jetam2|Matej Grochal]]. == Linky == * [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2024/Submissions/Building a music data sharing space with Wikibase|presentácia projektu na Wikimedia CEE Meeting 2024]] * [[:Commons:File:SKCMDb WMEU GA2025 by Matej Grochal.pdf|mini prezentácia projektu na Valnom zhromaždení Wikimedia Europe 2025]] [[Kategória:WikiProjekty]] 3f34eg2tgcf58jhogc19qndgvudbyac 0 731978 8058004 8055504 2025-07-08T05:45:52Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8058004 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{UU|20250618}} {{Pracuje sa}} Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch obsahuje štatistiky a rekordy všetkých bývalých a súčasných reprezentantiek, ktoré reprezentovali Slovensko od roku 1993, iba v oficiálnych súťažných zápasoch (kvalifikácie na majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy a Ligy národov). ''Údaje aktualizované k 30. máju 2025, po stretnutí Faerských ostrovov a Slovenska ''{{minivlajka|Faerské ostrovy}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=SR WA.Faerské ostrovy - Slovensko 1:2. Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> ==Hráčky s najvyšším počtom odohraných zápasov== ''Hlavný článok: [[Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch]]'' Hráčka, ktorá odohrala najviac súťažných zápasov za národný tím je brankárka [[Mária Korenčiová]] so 73 zápasmi. Hráčky s najvyšším počtom odohraných zápasov za Slovensko: {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Zápasy</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> |- style="background:gold" |1 |align=left|[[Mária Korenčiová]] |align="center" |bránkár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|4|27|k=0}} |'''73''' | align="center" |(-115) | align="center" |2006 - doposiaľ |- style="background:silver" |2 |align=left|[[Jana Vojteková]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |'''63''' |align="center"|5 |align="center"|2010 - doposiaľ |- style="background:#c96" |3 |align=left|[[Diana Bartovičová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1993|05|20|k=0}} |'''53''' |align="center"|2 |align="center"|2011 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left|[[Lucia Ondrušová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1988|05|10|k=0}} |'''51''' |3 |align="center"|2006 - 2021 |- bgcolor=#FFFFCC |= |align=left|[[Dominika Škorvánková]] |align="center"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} |'''51''' |align="center"|7 |align="center"|2008 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |= |align=left|[[Patrícia Fischerová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1993|08|26|k=0}} |'''51''' |align="center"|2 |align="center"|2012 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align=left|[[Patrícia Hmírová]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |'''50''' |align="center"|16 |align="center"|2012 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align=left|[[Monika Matysová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1981|04|21|k=0}} |'''48''' |align="center"|0 |align="center"|2000 - 2016 |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align=left|[[Marcela Lukácsová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |'''45''' |align="center"|22 |align="center"|1994 - 2010 |- bgcolor=#FFFFCC |= |align=left|[[Alexandra Bíróová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|01|07|k=0}} |'''45''' |align="center"|3 |align="center"|2009 - 2021 |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align=left|[[Andrea Budošová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |'''43''' |align="center"|18 |align="center"|1999 - 2011 |} *; Najviac štartov v súťažný zápasoch : [[Mária Korenčiová]], 73 *; Prvá náhradníčka v súťažný zápasoch : [[Silvia Klučariková]], 22. september 1993 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Lotyšsko}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Lotyšsko - Slovensko 0:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> == Najmladšie hráčky pri debute== Hráčky, ktoré pri svojom debute ešte nedosiahli svoj plnoletý vek. Desať hráčiek malo pri svojom debute iba 16 rokov, trinásť malo 17 rokov. V zozname sú uvedené všetky hráčky, ktoré mali v čase svojho debutu menej ako 18 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:#fff;"">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Debut</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Vek</span> |- style="background:gold" |1 |align=left|[[Lenka Gazdíková]] |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1986|03|19|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina }}[[Bosna a Hercegovina]] |22.06.2001 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''16 rokov, 95 dní''' |- style="background:silver" |2 |align=left|[[Kamila Beregszásziová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]] |14.08.1996 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A skupina |'''16 rokov, 103 dní''' |- style="background:#c96" |3 |align=left|[[Ivana Bojdová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1985|05|27|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]] |29.09.2001 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''16 rokov, 125 dní''' |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left|[[Mária Mikolajová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1999|06|13|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]] |01.12.2015 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2017 B skupina |16 rokov, 171 dní |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align=left|[[Zuzana Jamečná]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1986|01|01|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] |22.06.2002 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |16 rokov, 173 dní |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align=left|[[Dominika Škorvánková]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]] |16.02.2008 |sk.fáza Majstrovstvá Európy 2009 |16 rokov, 179 dní |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align=left|[[Viera Králiková]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1985|10|02|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]] |05.04.2002 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |16 rokov, 185 dní |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align=left|[[Lucia Šušková]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1993|03|27|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |28.10.2009 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |16 rokov, 215 dní |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align=left|[[Miriama Fedorková]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|02|09|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]] |10.11.2005 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2007 B skupina |16 rokov, 274 dní |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align=left| [[Hana Botková]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1978|12|04|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |19.09.1995 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A skupina |16 rokov, 289 dní |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align=left|[[Veronika Klechová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|05|05|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazachstan]] |11.05.2006 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2007 B skupina |17 rokov, 6 dní |- bgcolor=#FFFFCC |12 |align=left|[[Kamila Hudecová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1987|07|12|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]] |21.08.2004 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |17 rokov, 40 dní |- bgcolor=#FFFFCC |13 |align=left|[[Edita Surovcová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1978|07|16|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |19.09.1996 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A skupina |17 rokov, 65 dní |- bgcolor=#FFFFCC |14 |align=left|[[Alena Vnuková]] ||útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1976|07|27|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |13.10.1993 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |17 rokov, 78 dní |- bgcolor=#FFFFCC |15 |align=left|[[Lýdia Mittuchová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1993|01|16|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]] |19.06.2010 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011, B skupina |17 rokov, 154 dní |- bgcolor=#FFFFCC |16 |align=left|[[Ivana Pálenčíková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1996|05|10|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]] |26.10.2013 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2015, B skupina |17 rokov, 169 dní |- bgcolor=#FFFFCC |17 |align=left|[[Silvia Angermayerová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1979|02|14|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]] |14.08.1996 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997, A skupina |17 rokov, 181 dní |- bgcolor=#FFFFCC |18 |align=left|[[Ivona Gažiová-Davidova]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1976|03|16|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |22.09.1993 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995, A skupina |17 rokov, 190 dní |- bgcolor=#FFFFCC |19 |align=left|[[Mária Korenčiová]] |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|04|27|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Malta}}[[Malta]] |23.11.2006 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009, B skupina |17 rokov, 210 dní |- bgcolor=#FFFFCC |20 |align=left|[[Alexandra Bíróová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|07|13|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |28.10.2009 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011, B skupina |17 rokov, 258 dní |- bgcolor=#FFFFCC |21 |align=left|[[Veronika Šaraboková-Kraličová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|09|06|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]] |20.06.2007 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009, B skupina |17 rokov, 287 dní |- bgcolor=#FFFFCC |22 |align=left|[[Lucia Ondrušová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1988|05|10|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]] |30.03.2006 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2007, B skupina |17 rokov, 324 dní |- bgcolor=#FFFFCC |23 |align=left|[[Natália Mackovičová-Látal]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1983|10|15|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]] |08.09.2001 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003, B skupina |17 rokov, 328 dní |} *; Najmladšia debutantka v súťažnom zápase :[[Lenka Gazdíková]], 16 rokov a 95 dní, 22.06.2001 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}<ref>{{Citácia periodika|titul= Slovensko - Bosna a Hercegovina 6:2. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a046503b220013182417/?sectionId=7087}}</ref> == Najstaršie hráčky pri debute== Sedem hráčiek malo pri svojom debute nad 30 rokov; pre [[Annu Vozárovú]] to bol jej jediný zápas. [[Ľubica Remeňová]], ktorá debutovala vo veku 33 rokov a 211 dní, a [[Patrícia Ferenčíková]], ktorá debutovala vo veku 31 rokov a 233, odohrali najviac zápasov (5). Nasledujúca tabuľka uvádza najstaršie debutantky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Debut</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Vek</span> |- style="background:gold" |1 |align=left|[[Viktória Královičová]] |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1953|04|24|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |22.09.1993 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |'''40 rokov, 151 dní''' |- style="background:silver" |2 |align=left|[[Oľga Dobšovičová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1957|03|29|k=0}} |align=left| {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |22.09.1993 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |'''36 rokov, 177 dní''' |- style="background:#c96" |3 |align=left|[[Oľga Hutterová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1958|12|28|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |22.09.1993 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |'''34 rokov, 268 dní''' |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left|[[Ľubica Remeňová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1960|02|23|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |22.09.1993 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |33 rokov, 211 dní |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align=left|[[Erika Benešová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1963|12|19|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]] |11.10.1995 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A skupina |31 rokov, 296 dní |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align=left| [[Patrícia Ferenčíková]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1973|01|01|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]] |21.08.2004 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |31 rokov, 233 dní |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align=left|[[Anna Vozárová]] |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1967|07|18|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]] |03.06.1998 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |30 rokov, 320 dní |- bgcolor=#FFFFCC |} *;Najstaršia debutantka v súťažnom zápase :[[Viktória Královičová]], 40 rokov a 151 dní, 22. september 1993 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Lotyšsko}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Lotyšsko - Slovensko 0:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> == Najstaršie hráčky == Dvadsaťjeden hráčiek odohralo svoj posledný zápas za Slovensko vo veku nad 30 rokov, vrátane dvoch brankáriek. Uvádzame najstaršie hráčky v ich poslednom zápase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Posledný zápas</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Vek</span> |- style="background:gold" |1 |align=left|[[Viktória Královičová]] |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1953|04|24|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |25.10.1995 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |'''42 rokov, 184 dní''' |- style="background:silver" |2 |align=left|[[Darina Škodlerová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]] |13.10.2001 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''37 rokov, 216 dní''' |- style="background:#c96" |3 |align=left|[[Oľga Dobšovičová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1957|03|29|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |21.09.1994 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |'''37 rokov, 176 dní''' |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left|[[Ľubica Remeňová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1960|02|23|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |11.04.1996 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |36 rokov, 47 dní |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align=left|[[Oľga Hutterová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1958|12|28|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |21.09.1994 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |35 rokov, 267 dní |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align=left|[[Monika Matysová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1981|04|21|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |08.04.2016 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2017 A skupina |34 rokov, 352 dní |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align=left|[[Patrícia Ferenčíková]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1973|01|01|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótsko]] |27.10.2007 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2009 B skupina |34 rokov, 300 dní |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align=left|[[Marcela Lukácsová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]] |01.04.2010 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011, B skupina |34 rokov, 225 dní |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align=left|[[Monika Geržová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1970|08|17|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]] |21.08.2004 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |34 rokov, 4 dní |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align=left|[[Jana Hanzelová-Goghová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1973|06|06|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]] |14.04.2007 |sk.fáza Majstravstvá 2009 |33 rokov, 312 dní |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align=left|[[Lucia Ondrušová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1988|05|10|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |30.11.2021 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2023 B skupina |33 rokov, 204 dní |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align=left|[[Erika Benešová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1963|12|19|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]] |25.10.1995 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A skupina |31 rokov, 310 dní |- bgcolor=#FFFFCC |12 |align=left|[[Emilia Štefúnová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1966|01|01|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]] |22.10.1997 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |31 rokov, 265 dní |- bgcolor=#FFFFCC |13 |align=left|[[Andrea Budošová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]] |22.10.2011 |sk.fáza Majstrovstvá Európy B skupina |31 rokov, 160 dní |- bgcolor=#FFFFCC |14 |align=left|[[Andrea Komaríková]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1978|07|24|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |28.102009 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |31 rokov, 96 dní |- bgcolor=#FFFFCC |15 |align=left|[[Helena Schleiferová]] |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1977|03|15|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] |28.05.2008 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 B skupina |31 rokov, 74 dní |- bgcolor=#FFFFCC |16 |align=left|[[Alexandra Bíróová]] |obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|01|07|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]] |30.11.2021 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2023 B skupina |30 rokov, 327 dní |- bgcolor=#FFFFCC |17 |align=left|[[Anna Vozárová]] |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1967|07|18|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]] |03.06.1998 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |30 rokov, 320 dní |- bgcolor=#FFFFCC |18 |align=left|[[Monika Felingová-Trnková]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1976|09|04|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]] |20.06.2007 |Skupinová fáza Majstrovstvá Európy 2009 |30 rokov, 289 dní |- bgcolor=#FFFFCC |19 |align=left|[[Katarína Dugovičová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1977|02|03|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótsko]] |27.10.2007 |Skupinová fáza Majstrovstvá Európy 2009 |30 rokov, 266 dní |- bgcolor=#FFFFCC |20 |align=left|[[Jířina Dzurová]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1965|01|01|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |19.09.1995 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A skupina |30 rokov, 261 dní |- bgcolor=#FFFFCC |21 |align=left|[[Jana Juríková]] |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1969|09|27|k=0}} |align=left|{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]] |15.06.2000 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |30 rokov, 261 dní |- bgcolor=#FFFFCC |} *;Najstaršia hráčka v súťažnom zápase :[[Viktória Královičová]], vo veku 42 rokov a 184 dní, 25. 10. 1995 proti {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko|Nemecku]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Nemecko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Nemecko, 0:3. Majstrovstvá Európy - ženy 1997 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6025364d74dc1e001344a07f/?sectionId=7087}}</ref> == Kapitánky == Nasledujúci zoznam zobrazuje chronológiu futbalistiek, ktoré boli vymenované za kapitánky a nosili kapitánsku pásku slovenského národného futbalového tímu počas určitého obdobia. Prvá kapitánka národného tímu je [[Darina Škodlerová]]. Trojica najmladších kapitánok vo veku 25 rokov; [[Silvia Gajdošová]] ( 25), [[Monika Matysová]] (25) a [[Dominika Škorvánková]] (25). Najstaršou kapitánkou sa stala brankárka [[Mária Korenčiová]] vo veku 36 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Kapitánky</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Obdobie</span> |- style="background:gold" |1 |align=left| [[Darina Škodlerová]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]''' | align="center" |obrana |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} | 1993 - 1999 |- style="background:silver" |2 |align=left| [[Silvia Gajdošová]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]''' | align="center" |obrana |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1975|02|25|k=0}} | 2000 - 2003 |- style="background:#c96" |3 |align=left| [[Jana Hanzelová - Goghová]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]''' | align="center" |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1973|06|06|k=0}} | 2003 - 2005 |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left| [[Monika Matysová]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]''' | align="center" |obrana |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1981|04|21|k=0}} | 2006 - 2015 |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align=left| [[Dominika Škorvánková]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]''' | align="center" |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} | 2016 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left| [[Mária Korenčiová]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]''' | align="center" |brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|04|27|k=0}} | 2025 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |} *;Prvá kapitánka :[[Darina Škodlerová]], 22. september 1993 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Lotyšsko}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Lotyšsko - Slovensko 0:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> *;Najmladšia kapitánka :[[Silvia Gajdošová]], [[Monika Matysová]] a :[[Dominika Škorvánková]], vo veku 25 rokov *;Najstaršia kapitánka :[[Mária Korenčiová]], vo veku 36 rokov == Prvé góly podľa súťaže == [[Patrícia Hmírová]] strelila prvý gól v histórii v Lige národov a zároveň sa jej podaril aj hetrik.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> *;Prvý gól v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy UEFA: [[Jana Hanzelová - Goghová]], 22. september 1993 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Lotyšsko}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Lotyšsko - Slovensko 0:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> *;Prvý gól v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta FIFA: [[Zdenka Lísková]], 2. september 1997 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Bosna a Hercegovina, 11:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}</ref> *;Prvý gól v Lige národov UEFA: [[Patrícia Hmírová]], 26. september 2023 proti {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko|Chorvátsku]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Chorvátsko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Chorvátsko. 4:0. Liga národov ženy 2023 / 2024 Skupinová fáza | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> == Najlepšie strelkyne == Zoznam hráčiek národného tímu s najvyšším počtom strelených gólov v súťažných zápasoch. Hráčky s rovnakým počtom gólov sú uvedené v chronologickom poradí. [[Marcela Lukácsová]] je s 22 strelenými gólmi najlepšiou strelkyňou národného tímu. Iba päť hráčok, ktoré prekonali hranicu 10 gólov v súťažných zápasoch, [[Marcela Lukácsová]], [[Andrea Budošová]], [[Patrícia Hmírová]], [[Kamila Beregszásziová]] a [[Mária Mikolajová]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Zápasy</span> |- style="background:gold" |1 |align=left| [[Marcela Lukácsová]] | align="center" |stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1975|8|18|k=0}} |1994 - 2010 |'''22'''/2{{pengól}} | align="center" |45 |- style="background:silver" |2 |align=left|[[Andrea Budošová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |1999 - 2011 |'''18'''/1{{pengól}} |align="center"|43 |- style="background:#c96" |3 |align=left|[[Patrícia Hmírová]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2008 - doposiaľ |'''16'''/3{{pengól}} |align="center"|48 |- style="background-color:#FFFFCC |4 |align=left|[[Kamila Beregszásziová]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |1996 - 2001 |'''13''' |align="center"|21 |- align="center" style="background:#FFFFCC |5 |align="left"|[[Mária Mikolajová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1999|06|13|k=0}} |2015 - doposiaľ |'''11''' |align="center"|40 |- style="background-color:#FFFFCC |6 |align=left|[[Silvia Gajdošová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1975|02|25|k=0}} |1994 - 2003 |'''9'''/2{{pengól}} |align="center"|34 |- align="center" style="background:#FFFFCC |= |align=left|[[Katarína Dugovičová]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1977|02|03|k=0}} |2001 - 2007 |'''9''' |align="center"|11 |- style="background-color:#FFFFCC |= |align=left|[[Dana Fecková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1987|02|26|k=0}} |2006 - 2016 |'''9''' |align="center"|37 |- align="center" style="background:#FFFFCC |= |align=left|[[Tamara Morávková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|2003|01|02|k=0}} |2022-doposiaľ |'''9'''/1{{pengól}} |align="center"|20 |- align="center" style="background:#FFFFCC |10 |align=left|[[Marcela Ižová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1981|09|17|k=0}} |2000 - 2006 |'''7''' |align="center"|17 |- style="background-color:#FFFFCC |= |align=left|[[Dominika Škorvánková]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} |2008 - doposiaľ |'''7''' |align="center"|51 |- align="center" style="background:#FFFFCC |12 |align=left|[[Hana Botková]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1978|12|04|k=0}} |1995 - 1999 |'''6'''/1{{pengól}} |align="center"|18 |- style="background-color:#FFFFCC |= |align=left|[[Marcela Babuliaková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1974|07|11|k=0}} |1995 - 2000 |'''6''' |align="center"|23 |- align="center" style="background:#FFFFCC |= |align=left|[[Monika Felingová - Trnková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1976|09|04|k=0}} |1998 - 2007 |'''6''' |align="center"|20 |- style="background-color:#FFFFCC |= |align=left|[[Veronika Klechová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|05|05|k=0}} |2006 - 2014 |'''6'''/1{{pengól}} |align="center"|35 |- align="center" style="background:#FFFFCC |= |align=left|[[Martina Šurnovská]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1999|02|10|k=0}} |2017 - doposiaľ |'''6''' |align="center"|33 |} *;Najlepšia strelkyňa v súťažných zápasoch: [[Marcela Lukácsová]], 22 (1994{{--}}2010) == Najlepší priemer gólov na zápas == [[Katarína Dugovičová]] drží rekord s 9 gólmi v 11 zápasoch, čo je priemer 0,81 gól na zápas. Iba štyri hráčky dosiahli hranicu 0,5 gólu na zápas [[Katarína Dugovičová]], [[Nikola Rybanská]], [[Jiřina Dzurová]] a [[Kamila Beregszásziová]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Zápasy</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Priemer</span> |- style="background:gold" |1 |align=left|[[Katarína Dugovičová]] | align="center" |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1977|2|03|k=0}} |2001 - 2007 |9 | align="center" |11 |'''0,81''' |- style="background:silver" |2 |align=left|[[Nikola Rybanská]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |2024 - doposiaľ |6 |align="center" |8 |'''0,75''' |- style="background:#c96" |3 |align=left|[[Jiřina Dzurová]] | align="center" |útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1965|01|01|k=0}} |1994 - 1995 |2 | align="center" |3 |'''0,66''' |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left|[[Kamila Beregszásziová]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |1996 - 2001 |13 | align="center" |21 |0,61 |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align=left|[[Marcela Lukácsová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 |22 | align="center" |45 |0,48 |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align=left|[[Andrea Budošová]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |1999 - 2011 |18 | align="center" |43 |0,41 |- bgcolor=#FFFFC |= |align=left|[[Marcela Ižová]] |align="center"|obranca |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1981|09|17|k=0}} |2000 - 2006 |7 | align="center" |17 |0,41 |- bgcolor=#FFFFC |8 |align=left|[[Tamara Moravková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|2003|01|02|k=0}} |2022 - doposiaľ |9 | align="center" |22 |0,4 |- bgcolor=#FFFFC |9 |align=left|[[Hana Botková]] |align="center"|stredopoliar |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1978|12|04|k=0}} |1995 - 1999 |6 | align="center" |18 |0,33 |- bgcolor=#FFFFC |10 |align=left|[[Monika Felingová-Trnková]] |align="center"|útočník |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1976|09|04|k=0}} |1998 - 2007 |6 | align="center" |20 |0,30 |- bgcolor=#FFFFC |} *;Najlepší priemer gólov na zápas v súťažnom zápase :[[Katarína Dugovičová]], 0,81 (2001{{--}}2007) == Najmladší strelci (góly pred 18. rokom života) == Iba jedna strelkyňa bola mladšia ako 18 rokov. [[Kamila Beregszásziová]] sa stala najmladšou strelkyňou súťažných gólov, a to vo veku 17 rokov a 122 dní, ako aj najmladšou hráčkou, ktorá strelila dva góly v jednom zápase. Na svojom konte má celkovo 4 súťažné góly ako jediná v histórii, a to vo veku 17 rokov rokov a 363 dní.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> Nasledujúca tabuľka uvádza najmladšiu strelkyňu v súťažných zápasoch. {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Vek</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly pred 18 rokom </span> |- style="background:gold" ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white>Prvý gól |align="left"|[[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |02.09.1997 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina | align="center" |'''17 rokov a 122 dní''' |1 |- style="background:gold" ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">2. góly |align="left"|[[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |align="left"|{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] |01.04.1998 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina | align="center" |'''17 rokov a 332 dní''' |2 |- bgcolor=#FFFFCC ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Posledný gól |align="left"| [[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |01.05.1998 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''17 rokov a 363 dní''' |1 |- bgcolor=#FFFFCC |} *;Najmladšia hráčka, ktorá strelila gól: [[Kamila Beregszásziová]], vo veku 17 rokov a 122 dní, 2. september 1997 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Bosna a Hercegovina, 11:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}</ref> *;Najmladšia hráčka, ktorá strelila 2 góly v jednom zápase: [[Kamila Beregszásziová]], vo veku 17 rokov a 332 dní, 1. apríl 1998 proti {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]u, {{minivlajka|Izrael}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Izrael - Slovensko, 0:4. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087}}</ref> == Najstaršie strelkyne gólov (góly po 30. roku života) == Desať hráčiek malo viac ako 30 rokov, keď strelili svoj posledný gól, vrátane rekordnej strelkyne [[Darina Škodlerová]] , ktorá strelila svoj posledný reprezentačný gól vo veku 35 rokov a 21 dní. Zároveň sa stala prvou najstaršou hráčkou, ktorej sa podarilo streliť 2 góly v jednom zápase; Škodlerová mala v deň zápasu 34 rokov a 63 dní.[[Nikola Rybanská]] sa stala prvou hráčkou, ktorá strelila 3 góly v jednom zápase. [[Patrícia Hmírová]] drží rekord so 6 gólmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> Nasledujúca tabuľka uvádza desäť najstarších strelkýň v súťažných zápasoch. {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Vek</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}} po 30 roku </span> |- bgcolor=#FFFFCC |1 |align="left"|[[Darina Škodlerová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} |1993 - 2001 |align="left"|{{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]] |7.9.1996 |align="center"| Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 A sk.Play-off |32 rokov a 200 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align="left"|[[Darina Škodlerová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} | 1993-2001 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |1.5.1998 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |34 rokov a 51 dní |1 |- style="background:silver"| |3 |align="left"|[[Darina Škodlerová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} | 1993-2001 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |13.5.1998 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |34 rokov a 63 dní |2 |- style="background:gold"| |4 |align="left"|[[Darina Škodlerová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} | 1993-2001 |align="left"|{{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]] |4.9.1999 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |'''35 rokov a 21 dní''' |1 |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"| [[Emília Štefúnová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1966|01|01|k=0}} |1995-1997 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |2.9.1997 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |31 rokov a 245 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align="left"| [[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994-2010 |align="left"|{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]] |14.4.2007 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 Skupinová fáza |31 rokov a 239 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align="left"| [[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994-2010 |align="left"|{{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] |28.5.2008 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 Skupinová fáza |32 rokov a 283 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align="left"|[[Jana Hanzelová-Göghová]] |align="left"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1973|06|06|k=0}} |1993-2007 |align="left"|{{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]] |21.8.2004 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |31 rokov a 76 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align="left"| [[Andrea Budošová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |1999-2011 |align="left"|{{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]] |23.10.2010 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |30 rokov a 39 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align="left"| [[Jana Vojteková]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |2010 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínsko]] |1.9.2022 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |31 rokov a 20 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align="left"| [[Dominika Škorvánková]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} |2008 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |23.2.2024 | align="center" |Liga národov ženy 2023 / 2024 Baráž o udržanie sa v B-skupine |32 rokov a 186 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |12 |align="left"| [[Dominika Škorvánková]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} |2008 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]] |25.2.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |33 rokov a 188 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |13 |align="left"| [[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |23.2.2024 | align="center" |Liga národov ženy 2023 / 2024 Baráž o udržanie sa v B-skupine |30 rokov a 85 dní |1 {{pengól}} |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |14 |align="left"|[[Kristína Košíková]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|12|20|k=0}} |2014 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |16.7.2024 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2025 Liga B |30 rokov a 208 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |15 |align="left"| [[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |5.4.2024 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2025 Liga B |30 rokov a 126 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |16 |align="left"|[[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Faerské ostrovy}}[[Faerské ostrovy]] |21.2.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |31 rokov a 83 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |17 |align="left"|[[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |30.5.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |31 rokov a 181 dní |2 |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |18 |align="left"|[[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Faerské ostrovy}}[[Faerské ostrovy]] |3.6.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |31 rokov a 181 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |19 |align="left"|[[Nikola Rybanská]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |2024 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |4.4.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |30 rokov a 60 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |20 |align="left"|[[Nikola Rybanská]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |2024 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]] |8.4.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |30 rokov a 64 dní |1 |- bgcolor=#FFFFCC |21 |align="left"|[[Nikola Rybanská]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |2024 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |30.5.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |30 rokov a 116 dní |3 |- bgcolor=#FFFFCC |} *;Najstaršia hráčka, ktorá strelila gól: [[Darina Škodlerová]], vo veku 35 rokov a 21 dní, 4. september 1999 proti {{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko|Estónsku]], {{minivlajka|Estónsko}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Estónsko - Slovensko, 0:4. Majstrovstvá Európy - ženy 2001 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a3c50413420013b98ad9/?sectionId=7087}}</ref> *;Najstaršia hráčka, ktorá strelila 2 góly v jednom zápase: [[Darina Škodlerová]], vo veku 34 rokov a 63 dní, 13. máj 1998 proti {{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]]u, {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Izrael}}<ref>{{Citácia periodika|titul= Slovensko - Izrael. 5:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7770ec0410012fa50c2/?sectionId=7087}}</ref> *;Najstaršia hráčka, ktorá strelila 3 góly v jednom zápase: [[Nikola Rybanská]], vo veku 30 rokov a 116 dní, 30. máj 2025 proti {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]u, {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Gibraltár}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Gibraltár. 11:0. Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/67759ef4e9d205761245ac08/?sectionId=7087}}</ref> *;Najviac gólov strelila: [[Patrícia Hmírová]], 6 == 2 góly v jednom zápase (Double) == {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> |- bgcolor=#FFFFCC |- style="background:gold" |1 |align="left"| '''[[Jířina Dzúrová]]''' |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1965|01|01|k=0}} |1994 - 1995 |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |21.9.1994 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |'''2''' - (14´ , 62´) |- style="background:silver" |2 |align="left"|'''[[Marcela Babuliaková]]''' |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1974|07|11|k=0}} |1995 - 2000 |align="left"|{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]] |22.10.1997 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''2''' - (10´, 66´) |- style="background:#c96" |3 |align="left"| '''[[Jana Juríková]]''' |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1969|09|27|k=0}} |1997 - 2000 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |01.04.1998 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''2''' - (3´, 24´) |- style="background:#c96" |= |align="left"|'''[[Kamila Beregszásziová]]''' |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |1996 - 2001 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |01.04.1998 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''2''' - (49´, 55´) |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"|[[Marcela Babuliaková]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1974|07|11|k=0}} |1995 - 2000 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |01.05.1998 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''2''' - (5´ , 8´) |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align="left"| [[Darina Škodlerová]] |align="left"|obrana |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} |1993 - 2001 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |13.5.1998 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''2''' - (47´ , 54´) |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align="left"|[[Monika Geržová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1970|08|17|k=0}} |1993 - 2004 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |25.04.2000 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |'''2''' - (30´,81´) |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align="left"|[[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |1996 - 2001 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |25.04.2000 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |'''2''' - (36´,90´) |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align="left"|[[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994-2010 |align="left"|{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]] |05.08.2000 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |'''2''' - (22´,76´) |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align="left"| [[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |1996 - 2001 |align="left"|{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]] |05.08.2000 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |'''2''' - (45´,84´) |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align="left"| [[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |16.08.2001 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''2''' - (25´,52´) |- bgcolor=#FFFFCC |12 |align="left"| [[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} | 1994-2010 |align="left"|{{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]] |13.10.2001 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''2''' - (75´,86´{{pengól}}) |- bgcolor=#FFFFCC |13 |align="left"|[[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |22.06.2002 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''2''' - (13´,75´) |- bgcolor=#FFFFCC |14 |align="left"|[[Katarína Girašeková]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|08|24|k=0}} |1999 - 2004 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |22.06.2002 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''2''' - (72´,76´) |- bgcolor=#FFFFCC |15 |align="left"| [[Monika Felingová-Trnková]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1976|09|04|k=0}} |1998 - 2007 |align="left"|{{minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko]] |09.09.2003 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 |'''2''' - (21´,45´) |- bgcolor=#FFFFCC |16 |align="left"|[[Katarína Girašeková]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|08|24|k=0}} |1999 - 2004 |align="left"|{{minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko]] |12.09.2003 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 |'''2''' - (51´,57´) |- bgcolor=#FFFFCC |17 |align="left"| [[Katarína Dugovičová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1977|02|03|k=0}} |2001 - |align="left"|{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxembursko]] |18.11.2006 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 Predkolo |'''2''' - (55´,58´) |- bgcolor=#FFFFCC |18 |align="left"|[[Katarína Strožová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1986|02|13|k=0}} |2005 - 2010 |align="left"|{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxembursko]] |18.11.2006 | align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 Predkolo |'''2''' - (60´,80´) |- bgcolor=#FFFFCC |19 |align="left"|[[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 |align="left"|{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]] |14.04.2007 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 Skupinová fáza |'''2''' - (68´{{pengól}},71´) |- bgcolor=#FFFFCC |20 |align="left"|[[Veronika Klechová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1989|05|05|k=0}} |2006 - 2014 |align="left"|{{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]] |19.09.2009 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 |'''2''' - (36´,39´{{pengól}}) |- bgcolor=#FFFFCC |21 |align="left"|[[Lucia Haršanyová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1990|08|27|k=0}} | 2010 - 2019 |align="left"|{{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]] |23.06.2010 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 |'''2''' - (61´,70´) |- bgcolor=#FFFFCC |22 |align="left"|[[Veronika Klechová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1989|05|05|k=0}} |2006 - 2014 |align="left"|{{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]] |26.10.2011 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 Skupinová fáza |'''2''' - (18´,45´) |- bgcolor=#FFFFCC |23 |align="left"|[[Dana Fecková]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1987|02|26|k=0}} |2006 - 2016 |align="left"|{{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]] |01.12.2015 | align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2017 |'''2''' - (28´,54´) |- bgcolor=#FFFFCC |24 |align="left"|[[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012-doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |27.10.2020 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2021 |'''2''' - (08´{{pengól}},34´{{pengól}}) |- bgcolor=#FFFFCC |25 |align="left"| [[Klaudia Fabová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1998|09|12|k=0}} |2017 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |04.04.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |'''2''' - (25´,48´) |- bgcolor=#FFFFCC |26 |align="left"| [[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |30.05.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |'''2''' - (17´,44´) |- bgcolor=#FFFFCC |27 |align="left"| [[Mária Mikolajová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1999|06|13|k=0}} |2015 - doposiaľ |align="left"| {{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |30.05.2025 | align="center" |Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C |'''2''' - (52´,54´) |- bgcolor=#FFFFCC |} zdroj: <ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> *;Prvá hráčka, ktorá strelila 2 góly v jednom zápase: [[Jířina Dzúrová]], 21. september 1994 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Lotyšsko}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Lotyšsko. 3:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60253980a9d0dd0012934658/?sectionId=7087}}</ref> *;Najmladšia hráčka, ktorá strelila 2 góly v jednom zápase: [[Kamila Beregszásziová]], 17 rokov a 332 dní (1.apríl 1998 proti {{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]u, {{minivlajka|Izrael}} {{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Izrael - Slovensko. 0:4. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087}}</ref> *; '''Najstaršia hráčka, ktorá strelila 2 góly v jednom zápase ''': '''[[Darina Škodlerová]], ''' 35 rokov a 116 dní, 13.máj 1998 proti {{minivlajka|Izrael}}'''[[Izrael|Izraelu]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Izrael}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Izrael. 5:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7770ec0410012fa50c2/?sectionId=7087}}</ref> *; Najrýchlejšie dosiahnuté 2 góly v jednom zápase: [[Mária Mikolajová]], za 2 minúty, 30. máj 2025 proti {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]u, {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Gibraltár}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Gibraltár. 11:0. Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/67759ef4e9d205761245ac08/?sectionId=7087}}</ref> *;Najviac strelené 2 góly v jednom zápase: [[Marcela Lukácsová]], 5 == 3 góly v jednom zápase (Hetrik) == [[Marcela Lukácsová]] a [[Hana Botková]] sú prvými hráčkami v histórii, ktoré strelili hetrik. Najmladšia hráčka, ktorá strelila hetrik je [[Hana Botková]], vo veku 18 rokov a 272 dní. Najstaršia hráčka, ktorá strelila hetrik je [[Nikola Rybánska]]. Najrýchlejší hetrik za 16´min. strelila [[Katarína Dugovičová]]. [[Marcela Lukácsová]] a [[Andrea Budošová]] sú s viacerými hetrikmi, každá s dvoma hetrikmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"|'''[[Marcela Lukácová]]''' |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} | 1994 - 2010 | align="left" | {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |2.9.1997 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''3''' - (40´, 57´, 62´) |- style="background:gold" |2 |align="left"| '''[[Hana Botková]]''' |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1978|12|04|k=0}} |1995 - 1999 |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |2.9.1997 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''3''' - (13´ , 33´, 74´) |- style="background:silver" |3 |align="left"|'''[[Marcela Lukácová]]''' |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |16.11.1999 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |'''3''' - (28´, 39´, 61´) |- style="background:#c96" |4 |align="left"|'''[[Marcela Ižová]]''' |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1981|09|17|k=0}} |2000 - 2006 |align="left"|{{minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko]] |12.09.2003 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |'''3''' - (28´, 38´, 90´) |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"|[[Andrea Budošová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |1999 - 2011 |align="left"|{{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazachstan]] |31.08.2005 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2007 B skupina |'''3''' - (08´, 32´, 63´) |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align="left"| [[Andrea Budošová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |1999 - 2011 |align="left"|{{minivlajka|Malta}}[[Malta]] |23.11.2006 | align="center" | Majstrovstvá Európy 2009 Predkolo |'''3''' - (08´, 53´, 75´) |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align="left"|[[Katarína Dugovičová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1977|02|03|k=0}} |2001 - 2007 |align="left"|{{minivlajka|Malta}}[[Malta]] |23.11.2006 | align="center" | Majstrovstvá Európy 2009 Predkolo |'''3''' - (65´, 76´, 81´) |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align="left"|[[Patrícia Hmírová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]] |26.09.2003 | align="center" | Liga národov 2023/2024 Skupinová fáza |'''3''' - (24´, 60´, 73´) |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align="left"| [[Nikola Rybanská]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |2024 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |30.05.2025 |align="center"| Liga národov 2025 Skupinová fáza Liga C |'''3''' - (02´, 77´, 90´) |- bgcolor=#FFFFCC |} *; Prvá hráčka, ktorá strelila 3 góly v jednom zápase: [[Marcela Lukácsová]], 2. september 1997 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Bosna a Hercegovina, 11:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}</ref> *; Najmladšia hráčka, ktorá strelila 3 góly v jednom zápase: [[Hana Botková]], 18 rokov a 272 dní, 2. september 1997 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Bosna a Hercegovina, 11:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}</ref> *; Najstaršia hráčka, ktorá strelila 3 góly v jednom zápase: [[Nikola Rybanská]], 30 rokov a 116 dní, 30. máj 2025 proti {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]u<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Gibraltár. 11:0. Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/67759ef4e9d205761245ac08/?sectionId=7087}}</ref> *; Najviac strelené 3 góly v jednom zápase: [[Marcela Lukácsová]] 2, [[Andrea Budošová]] 2 *; Najrýchlejšie dosiahnuté 3 góly v jednom zápase: [[Katarína Dugovičová]], za 16 minút, 23. november 2006 proti {{minivlajka|Malta}} [[Malta|Malte]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Malta - Slovensko. 0:8. Majstrovstvá Európy - ženy 2009 Predkolo | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022896f9ed06800122b4c2c/?sectionId=7087}}</ref> == 4 góly v jednom zápase (Poker) == [[Kamila Beregszásziová]] je prvou hráčkou, ktorá strelila gólový poker s čistým hatrikom v histórii Slovenska, zároveň najmladšou hráčkou, ktorej sa to podarilo vo veku 21 rokov a 105 dní, v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2003 v B skupine. Najstaršia hráčka, ktorá strelila poker vrátane penalty je [[Tamara Morávková]], a to vo veku 22 rokov a 92 dní, v Lige národov C skupina.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"|[[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} | 1996 - 2001 |align="left" | {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |16.8.2001 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''4''' - ''(8´,19´,24´,76´) |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align="left"|[[Tamara Morávková]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2003|01|02|k=0}} |2022- doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |04.04.2025 | align="center"|Liga národ 2025 Skupinová fáza Liga C |'''4''' - (10´ , 38´, 77´{{pengól}}, 80´) |- bgcolor=#FFFFCC |} *; Prvá hráčka, ktorá strelila 4 góly: [[Kamila Beregszásziová]], 16. august 2001 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}{{minivlajka|Slovensko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Bosna a Hercegovina - Slovensko. 0:7. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087}}</ref> *; Najmladšia hráčka, ktorá strelila 4 góly: [[Kamila Beregszásziová]], 16. august 2001 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}{{minivlajka|Slovensko}} vo veku 21 rokov a 105 dní<ref>{{Citácia periodika|titul=Bosna a Hercegovina - Slovensko. 0:7. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087}}</ref> *; Najstaršia hráčka, ktorá strelila 4 góly: [[Tamara Morávková]], 4. apríl 2025 proti {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár|Gibraltáru]], {{minivlajka|Gibraltár}}{{minivlajka|Slovensko}} vo veku 22 rokov a 92 dní<ref>{{Citácia periodika|titul=Gibraltár - Slovensko. 0:8. Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/67759ef4e9d205761245ac08/?sectionId=7087}}</ref> *; Najrýchlejší dosiahnutý poker: [[Kamila Beregszásziová]], za 68 minút, 16. august 2001 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Bosna a Hercegovina - Slovensko. 0:7. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087}}</ref> == 5 gólov v jednom zápase (Re-poker) == Najviac gólov v jednom zápase [[Dana Fecková]] s 5 gólmi proti Macedónsku v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2011 v B skupine, čím sa stala prvou a jedinou futbalistkou, ktorá strelila 5 gólov v oficiálnom súťažnom zápase za národný tím.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"| [[Dana Fecková]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1987|02|26|k=0}} |2006 - 2016 |align="left" | {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]] |19.09.2009 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |'''5''' - ''(31´,42´,65´,70´,73´) |- bgcolor=#FFFFCC |} *; Prvá hráčka, ktorá strelila päť gólov v súťažných zápasoch: [[Dana Fecková]], 19. september 2009 proti {{minivlajka|Macedónsko}} [[Macedónsko|Macedónsku]], {{minivlajka|Macedónsko}}{{minivlajka|Slovensko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Macedónsko. 9:0. Majstrovstvá sveta - ženy 2011 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022862ad7f02300125d3bcd/?sectionId=7087}}</ref> == Najviac gólov v jednom polčase == [[Kamila Beregszásziová]] je prvou a zároveň najmladšou hráčkou, ktorá strelila najviac gólov v jednom polčase; vo veku 21 rokov a 105 dní; v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2003 v skupine B. Najstaršia hráčka [[Katarína Dugovičová]], vo veku 29 rokov a 293 dní. [[Dana Fecková]] drží rekord v čase; za 14 minút strelila najviac gólov v jednom polčase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"|[[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} | 1996 - 2001 |align="left" | {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |16.8.2001 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''4''' - ''('''8´,19´,24´''',76´) |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align="left"|[[Katarína Dugovičová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1977|02|03|k=0}} |2001 - 2007 |align="left"|{{minivlajka|Malta}}[[Malta]] |23.11.2006 | align="center" | Majstrovstvá Európy 2009 Predkolo |'''3''' - ('''65´, 76´, 81´''') |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align="left"| [[Dana Fecková]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1987|02|26|k=0}} |2006 - 2016 |align="left" | {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]] |19.09.2009 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |'''5''' - ''(31´,42´,'''65´,70´,73´'''''') |} *; Prvá hráčka s najviac gólmi v jednom polčase: [[Kamila Beregszásziová]], 3, 16. august 2001 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Bosna a Hercegovina - Slovensko. 0:7. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087}}</ref> *; Najmladšia hráčka s najviac gólmi v jednom polčase: [[Kamila Beregszásziová]], vo veku 21 rokov a 105 dní, 16. august 2001 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Bosna a Hercegovina - Slovensko. 0:7. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087}}</ref> *; Najstaršia hráčka s najviac gólmi v jednom polčase: [[Katarína Dugovičová]], vo veku 29 rokov a 293 dní, 23. november 2006 proti {{minivlajka|Malta}} [[Malta|Malte]], {{minivlajka|Malta}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Malta - Slovensko. 0:8. Majstrovstvá Európy - ženy 2009 Predkolo | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022896f9ed06800122b4c2c/?sectionId=7087}}</ref> *; Najrýchlejšie najviac strelené góly v jednom polčase: [[Dana Fecková]], za 14. minút, 19. september 2009 proti {{minivlajka|Macedónsko}} [[Macedónsko|Macedónsko]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Macedónsko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Macedónsko. 9:0. Majstrovstvá sveta - ženy 2011 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022862ad7f02300125d3bcd/?sectionId=7087}}</ref> == Najrýchlejšie strelené góly == 1. septembra 2022 strelila útočníčka [[Patrícia Hmírová]] gól do siete Gruzínska už v 1. minúte hry. Tento gól je stále považovaný za najrýchlejší gól v histórii Slovenska. [[Kamila Beregszásziová]] je najmladšou hráčkou, vo veku 17 rokov a 363 dní. Najstaršia hráčka je [[Nikola Rybanská]], vo veku veku 30 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Čas</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž </span> |- style="background:gold" |1 | align="center" |'''1. min''' |align="left"|[[Patrícia Hmírová]] |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |útočník |align="left"|{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínsko]] |01.09.2022 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2023 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align="left"|'''2. min''' |align="left"|[[Kamila Beregszásziová]] |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |útočník |align="left"|{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]] |01.05.1998 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align="center"|'''2. min''' |align="center"|[[Katarína Čillíková]] |{{Dátum narodenia a vek|1980|01|22|k=0}} |obranca |align="left"|{{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]] |13.05.1998 |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align="left"|'''2. min''' |align="left"| [[Tamara Moravková]] |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2003|01|02|k=0}} |útočník |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |27.02.2024 |Liga národov Baráž o udržanie sa v B-skupine |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"|'''2. min''' |align="left"|[[Nikola Rybanská]] |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |útočník |align="left"|{{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |30.05.2025 |Liga národov skupina C |- bgcolor=#FFFFCC |} *; Najrýchlejšie strelený gól v súťažný zápasoch: [[Patrícia Hmírová]], 1. september 2022 proti {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko|Gruzínsku]], {{minivlajka|Gruzínsko}}{{minivlajka|Slovensko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Gruzínsko - Slovensko. 0:4. Majstrovstvá sveta - ženy 2023 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60e7727a2fb7da00128fe089/?sectionId=7087}}</ref> *; Najmladšia hráčka, ktorá strelila najrýchlejší gól: [[Kamila Beregszásziová]], vo veku 17 rokov a 363 dní, 1. máj 1998 proti {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Bosna a Hercegovina - Slovensko. 0:7. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087}}</ref> *; Najstaršia hráčka, ktorá strelila najrýchlejší gól: [[Nikola Rybanská]], vo veku 30 rokov a 116 dní, 30. máj 2025 proti {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]u, {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Gibraltár}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Gibraltár. 11:0. Liga národov ženy 2025 Skupinová fáza Liga C | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/67759ef4e9d205761245ac08/?sectionId=7087}}</ref> == Najneskoršie strelené góly == Úplne „najneskorší“ gól si zapísala [[Viktória Kalabérová]]. {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Čas</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž </span> |- style="background:gold" |1 |align="left"|'''90 + 4. min''' |align="left"| [[Viktória Kalabérová]] |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2001|07|07|k=0}} |stredopoliar |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |27.02.2024 |Liga národov Baráž o udržanie sa v B-skupine |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align="left"|'''90 + 3. min''' |align="left"| [[Patrícia Hmírová]] |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |útočník |align="left"|{{minivlajka|Poľsko}}[[Poľsko]] |12.04.2016 |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2017 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |} *; Najneskôrší strelený gól: [[Viktória Kalabérová]], 27. február 2024 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Lotyšsko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Lotyšsko. 6:0. Liga národov ženy 2023 / 2024 Baráž o udržanie sa v B-skupine | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/658b47d6eef3f73de193a2a9/?sectionId=7087}}</ref> == Penalty == Prvý gól z penalty strelila [[Hana Botková]] 22. októbra 1997 proti {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko|Maďarsku]] v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta 1999. Najstaršia hráčka, ktorá strelila penaltu [[Marcela Lukácsová]] vo veku 31 rokov a 239 dní. Hráčka, ktorá strelila najviac penált v slovenskom drese, je [[Patrícia Hmírová ]] s tromi gólmi, tiež je prvou a jedinou hráčkou v histórii Slovenska, ktorá strelila 2 penalty v jednom zápase.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Góly{{pengól}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"| [[Hana Botková]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1978|12|04|k=0}} | 1995 - 1999 |align="left"|{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]] |22.10.1997 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |'''1''' |- style="background:silver" |2 |align="left"| [[Silvia Gajdošová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|02|25|k=0}} |1994 - 2003 |align="left"|{{minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] |8.9.2001 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''1''' |- style="background:#c96" |3 |align="left"|[[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 |align="left"|{{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] |13.10.2001 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align="left"| [[Silvia Gajdošová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|02|25|k=0}} |1994 - 2003 |align="left"|{{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] |9.9.2003 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"|[[Andrea Budošová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |1999 - 2011 | align="left"|{{minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] |30.3.2006 | align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2007 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align="left"| [[Marcela Lukácsová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 | align="left"|{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] |14.04.2007 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align="left"|[[Veronika Klechová ]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1989|05|05|k=0}} |2006 - 2014 | align="left"|{{minivlajka|Macedónsko}} [[Macedónsko]] |19.09.2009 |align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align="left"| [[Jana Vojteková ]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |2010 - doposiaľ | align="left"|{{minivlajka|Holandsko}} [[Moldavsko]] |26.10.2015 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2017 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align="left"| [[Jana Vojteková ]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |2010 - doposiaľ | align="left" |{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] |12.04.2016 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2017 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align="left"| [[Patrícia Hmírová ]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ | align="left" |{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |27.10.2020 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2021 B skupina |'''2''' |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align="left"| [[Patrícia Hmírová ]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |2012 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |23.02.2024 | align="center" |Liga národov 2023/24 |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |12 |align="left"| [[Tamara Morávková ]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2003|01|02|k=0}} |2022 - doposiaľ | align="center" | {{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]] |04.04.2025 | align="center" |Liga národov 2025 skupina C |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |} *; Prvý gól z pokutového kopu v súťažný zápasoch: [[Hana Botková]], 22. október 1997 proti {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko|Maďarsku]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Maďarsko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Maďarsko. 4:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6761ed9e40012f94048/?sectionId=7087}}</ref> *; Najmladšia hráčka, ktorá strelila gól z pokutového kopu: [[Hana Botková]], 18 rokov a 322 dní, 22. október 1997 proti {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko|Maďarsku]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Maďarsko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Maďarsko. 4:0. Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6761ed9e40012f94048/?sectionId=7087}}</ref> *; Najstaršia hráčka, ktorá strelila gól z pokutového kopu: [[Marcela Lukácsová]], 31 rokov a 239 dní: 14. apríl 2007 proti {{minivlajka|Portugalsko}} [[Maďarsko|Portugalsko]], {{minivlajka|Portugalsko}}{{minivlajka|Slovensko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Portugalsko. 2:1. Majstrovstvá Európy - ženy 2009 Skupinová fáza | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60228b7f1ed9e40012f9403b/?sectionId=7087}}</ref> *; Prvá hráčka, ktorá strelila 2 góly z pokutového kopu v jednom zápase: [[Patrícia Hmírová]], 27. október 2020 proti {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsku]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Lotyšsko}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Lotyšsko. 2:0. Majstrovstvá Európy - ženy 2021 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/5fa327f109b51200123bf9fd/?sectionId=7087}}</ref> *; Najviac gólov z pokutového kopu v súťažných zápasoch: [[Patrícia Hmírová]]: 3 == Vlastné góly == Prvým vlastným gólom v histórii Slovenska sa stal gól, ktorý strelila [[Mária Zubková]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Vlastný gól {{gól}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"| '''[[Mária Zubková]]''' |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1984|04|29|k=0}} |2004 - 2009 | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]] |14.4.2007 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2009 skupinová fáza |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align="left"|[[Alexandra Bíróová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|01|07|k=0}} |2009 - 2021 |align="left" | {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] |28.10.2009 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align="left"| [[Mária Korenčiová]] |align="left"|brankár |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1989|04|27|k=0}} |2006 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] |21.8.2010 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align="left"| [[Eva Kolenová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1985|05|01|k=0}} |2004 - 2014 | align="left" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] |31.3.2012 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2013 sk. fáza |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"| [[Veronika Rybárová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|01|01|k=0}} |2011 - 2013 | align="left" | {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] |26.9.2013 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2015 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align="left"|[[Jana Vojteková]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |2010 - doposiaľ | align="left" |{{minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] |24.10.2017 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2019 B skupina |'''1''' |- bgcolor=#FFFFCC |} *; '''Prvý vlastný gól v súťažný zápasoch ''': '''[[Mária Zubková]], '''14. apríl 2007''' '''proti''' {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko |Portugalsku ]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Portugalsko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Portugalsko. 2:1. Majstrovstvá Európy - ženy 2009 Skupinová fáza | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60228b7f1ed9e40012f9403b/?sectionId=7087}}</ref> == Brankárky == <ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> [[Viktrória Královičová]] sa stala historicky prvou brankárkou; zároveň drží rekord najstaršej brankárky vo veku 42 rokov a 184 dní. Najmladšou brankárkou sa stala [[Lenka Gazdíková]] vo veku 16 rokov a 95 dní. Prvou brankárkou v pozícii kapitánky sa stala [[Mária Korenčiová ]]. {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Zápasy</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Priemer</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> |- style="background:gold" |1 |align=left| [[Viktória Královičová]] | align="center" |bránkár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1953|4|24|k=0}} |5 | align="center" |(-4) | align="center" |'''0,8''' | align="center" |1993 - 1995 |- bgcolor=#FFFFCC |2 |align=left|[[Ľubica Remeňová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1960|02|23|k=0}} |1 |align="center"|(-2) |align="center"|'''0,5''' |align="center"|1993 - 1996 |- bgcolor=#FFFFCC |3 |align=left|[[Andrea Scherfhauferová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |3 | align="center" |(-25) | align="center" |'''8,3''' | align="center" |1993 - 1997 |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align=left|[[Barbora Benedíková]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1976|12|10|k=0}} |26 | align="center" |(-32) | align="center" |'''1,23''' | align="center" |1993 - 1997 |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align=left|[[Anna Vozárová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1967|07|18|k=0}} |1 | align="center" |(-1) | align="center" |'''1''' | align="center" |1998 |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align=left|[[Michaela Hatalová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1973|09|23|k=0}} |4 | align="center" |(-7) | align="center" |'''1,75''' | align="center" |1999 - 2000 |- bgcolor=#FFFFCC |7 |align=left|[[Lenka Gazdíková]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1986|03|19|k=0}} |20 |align="center"|(-39) | align="center"|'''1,95''' |align="center"|2002 - 2012 |- bgcolor=#FFFFCC |8 |align=left|[[Lucia Šišková]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1978|11|06|k=0}} |1 |align="center"|(-1) | align="center"|'''1''' |align="center"|2002 |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align=left|[[Mária Korenčiová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|04|27|k=0}} |73 |align="center"|(-115) |align="center"|'''1,5''' |align="center"|2006 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |10 |align=left|[[Lucia El-Dahaibiová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|1989|01|22|k=0}} |7 |align="center"|(-17) |align="center"|'''2,42''' |align="center"|2010 - 2017 |- bgcolor=#FFFFCC |11 |align=left|[[Martina Geletová]] |align="center"|brankár |align=left|{{Dátum narodenia a vek|2003|11|19|k=0}} |2 |align="center"|0 |align="center"|'''0''' |align="center"|2025 - doposiaľ |- bgcolor=#FFFFCC |} *; '''Prvá brankárka v súťažný zápasoch ''': '''[[Viktrória Královičová ]], '''22. september 1993''' '''proti''' {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko |Lotyšsku ]], {{minivlajka|Lotyšsko}} {{minivlajka|Slovensko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Lotyšsko - Slovensko 0:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> *; '''Najmladšia brankárka v súťažných zápasoch ''': '''[[Lenka Gazdíková]], '''vo veku 16 rokov a 95 dní proti''' {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina |Bosne a Hercegovine]], {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} <ref>{{Citácia periodika|titul= Slovensko - Bosna a Hercegovina 6:2. Majstrovstvá sveta - ženy 2003 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a046503b220013182417/?sectionId=7087}}</ref> *; '''Najstaršia brankárka v súťažných zápasoch ''': '''[[Viktrória Královičová ]], '''vo veku 42 rokov a 184 dní , 25. október 1995 proti''' {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko |Nemecku]], {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Nemecko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Nemecko. 0:3. Majstrovstvá Európy - ženy 1997 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6025364d74dc1e001344a07f/?sectionId=7087}}</ref> *; '''Prvá brankárka ako kapitánka v súťažný zápasoch ''': '''[[Mária Korenčiová ]], '''vo veku 36 rokov''' == Disciplína == <ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> '''Zoznam červených kariet v súťažných zápasoch''' V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hráčky, ktoré dostali červené karty. {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Súťaž</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Karta {{červená karta}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"| '''[[Marcela Lukácsová]]''' |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |1994 - 2010 | align="left" |{{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]] |07.09.1996 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 pla-off |{{červená karta}} 78´ |- style="background:silver" |2 |align="left"|'''[[Barbora Benedíková]]''' |align="left"|brankár |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1976|12|10|k=0}} |1996 - 2004 |align="left" | {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] |3.6.1998 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 B skupina |{{červená karta }} 67´ |- style="background:#c96" |3 |align="left"| '''[[Lucia Ondrušová]]''' |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1988|05|10|k=0}} |2006 - 2021 |align="left"|{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] |20.6.2012 |align="center"|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2013 skupinová fáza |{{sent off|2|31||28}} |- bgcolor=#FFFFCC |4 |align="left"| [[Diana Lemešová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2000|10|04|k=0}} |2021 - doposiaľ |align="left"|{{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] |26.09.2023 |align="center"|Liga národov ženy 2023 / 2024 Skupinová fáza |{{sent off|2|45+1'||30'}} |- bgcolor=#FFFFCC |} *; '''Prvá červená karta v súťažný zápasoch ''': '''[[Marcela Lukácsová ]], '''07. september 1996''' '''proti''' {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko |Belgicku ]],{{minivlajka|Belgicko}}{{minivlajka|Slovensko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Belgicko - Slovensko. 3:1. Majstrovstvá Európy - ženy 1997 Play-off | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60253784ad4f3f00125f816b/?sectionId=7087}}</ref> *; '''Najrýchlejšia červená karta v súťažných zápasoch''': '''[[Lucia Ondrušová]]''', 31´min.; 20.jún 2012 proti {{minivlajka|Ukrajina}} '''[[Ukrajina |Ukrajine ]]''',{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|Ukrajina}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko - Ukrajina. 0:2. Majstrovstvá Európy - ženy 2013 Skupinová fáza | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087}}</ref> '''Zoznam žltých kariet v súťažných zápasoch''' {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Karta {{žltá karta}}</span> |- style="background:gold" |1 |align="left"| [[Jana Vojteková]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |2010 - doposiaľ |13 {{žltá karta}} |- style="background:silver" |2 |align="left"|[[Andrea Budošová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |1999 - 2011 |8 {{žltá karta}} |- style="background:#c96" |3 |align="left"| [[Lucia Ondrušová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1988|05|10|k=0}} |2006 - 2021 |7 {{žltá karta}} |- style="background:#c96" |= |align="left"| [[Lucia Haršanyová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1990|08|27|k=0}} |2010 - 2019 |7 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |5 |align="left"| [[Patrícia Fischerová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|08|26|k=0}} |2012 - doposiaľ |6 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |6 |align="left"| [[Silvia Gajdošová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1975|02|25|k=0}} |1994 - 2003 |5 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |= |align="left"| [[Edita Surovcová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1978|07|16|k=0}} |1995 - 2003 |5 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |= |align="left"| [[Diana Bartovičová]] |align="left"|obranca |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1993|05|20|k=0}} |2011 - doposiaľ |5 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |9 |align="left"| [[Mária Mikolajová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1999|06|13|k=0}} |2015 - doposiaľ |4 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |= |align="left"| [[Martina Šurnovská]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|1999|02|10|k=0}} |2017 - doposiaľ |4 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |= |align="left"| [[Laura Žemberyová]] |align="left"|útočník |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2001|08|20|k=0}} |2020 - doposiaľ |4 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |= |align="left"| [[Diana Lemešová]] |align="left"|stredopoliar |align="left"|{{Dátum narodenia a vek|2000|10|04|k=0}} |2021 - doposiaľ |4 {{žltá karta}} |- bgcolor=#FFFFCC |} *; '''Prvá žltá karta v súťažný zápasoch ''': '''[[Oľga Dobšovičová ]], '''15. jún 1994''' '''proti''' {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko |Švédsku ]],{{minivlajka|Švédsko}}{{minivlajka|Slovensko}} <ref>{{Citácia periodika|titul=Švédsko - Slovensko. 6:0. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60253953a487620012221fdb/?sectionId=7087}}</ref> *; '''Najviac žltých kariet v súťažných zápasoch''': '''[[Jana Vojteková]]''', 18 == Prehľad jubilejných gólov == <ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky futbalových zápasov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref> Historicky prvý gól v súťažných zápasoch strelila [[Jana Hanzelová - Goghová ]] vo veku 22 rokov a 108 dní. {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Góly{{gól}}</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#f55;"|<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Súper</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Dátum</span> ! align="center" style="background-color:#f55;" |<span style="color:white">Súťaž</span> |- bgcolor=#FFFFCC |! align="center" style="background-color:#f55;"|<span style="color:white">'''1. gól''' |align="center" | [[Jana Hanzelová]] | align="center" |útočník |{{Dátum narodenia a vek|1973|06|06|k=0}} | 1993 - 2007 | align="left" | {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]] |22.09.1993 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1995 A skupina |- bgcolor=#FFFFCC |- |- bgcolor=#FFFFCC |! align="center" style="background-color:#f55;"|<span style="color:white>'''50. gól''' |align="center" | [[ Monika Geržová]] | align="center" |stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1970|08|17|k=0}} | 1993-2004 | align="left" |{{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] |25.04.2000 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |! align="center" style="background-color:#f55;"|<span style="color:white>'''100. gól''' |align="center" | [[Katarína Girašeková - Polomčaková]] | align="center" |stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1980|089|24|k=0}} | 1999-2004 | align="left" |{{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] |12.09.2003 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2005 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |! align="center" style="background-color:#f55;"|<span style="color:white>'''150. gól''' |align="center" | [[Dana Fecková]] | align="center" |útočník |{{Dátum narodenia a vek|1987|02|26|k=0}} | 2006-2016 | align="left" | {{minivlajka|Macedónsko}} [[Macedónsko]] |19.9.2009 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2011 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |! align="center" style="background-color:#f55;"|<span style="color:white>'''200. gól''' |align="center" | [[Patrícia Fischerová]] | align="center" |obranca |{{Dátum narodenia a vek|1993|08|26|k=0}} | 2012-doposiaľ | align="left" | {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] |1.9.2022 | align="center" |Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2023 B skupina |- bgcolor=#FFFFCC |} [[Kategória:Slovenské národné futbalové mužstvo| ]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbalové zoznamy]] qgupvuniusgfdf9xbnvvnpxitw4nev3 0 732326 8058003 8055146 2025-07-08T05:44:17Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8058003 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{UU|20250617}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Norbert Bödör | Rodné meno = | Popis osoby = Podnikateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1977|8|28}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Miroslav Bödör | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Norbert Bödör''' (* [[28. august]] [[1977]]) je kontroverzný slovenský podnikateľ. Je synom [[Miroslav Bödör|Miroslava Bödöra]] († 2023), ktorý vlastnil súkromnú bezpečnostnú služby Bonul. Počas bývalých vlád strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer]] získavala lukratívne štátne zákazky. Norbert Bödör čelí obžalobe v [[Kauza Dobytkár|kauzách Dobytkár]] a [[Kauza Očistec|Očistec]]. Prvá sa týka korupcie v [[Pôdohospodárska platobná agentúra|Pôdohospodárskej platobnej agentúre]], druhá jeho vplyvu na [[Policajný zbor]], kedy ho viedol [[Tibor Gašpar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády, ukazujú kamerové zábery| url = https://www.aktuality.sk/clanok/kjJpUDx/obzalovany-oligarcha-norbert-bodor-bol-na-urade-vlady-ukazuju-kamerove-zabery/ | vydavateľ = Aktuality.sk| dátum vydania = 2025-03-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Debnár| meno = Ján | titul = Premiér Fico sa ukázal s obžalovaným oligarchom Bödörom. Tvrdí, že riešili bezpečnosť straníckych akcií| url = https://www.aktuality.sk/clanok/cx4779q/premier-fico-sa-ukazal-s-obzalovanym-oligarchom-bodorom-tvrdi-ze-riesili-bezpecnost-stranickych-akcii/ | vydavateľ = Aktuality.sk| dátum vydania = 2025-04-08}}</ref> == Životopis == Narodil sa 28. augusta 1977 v [[Nitrianske Hrnčiarovce|Nitrianskych Hrnčiarovciach]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör| periodikum = SME.sk| odkaz na periodikum = SME| url =https://www.sme.sk/os/182918/norbert-boedoer| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = | dátum prístupu =}}</ref> V mladosti bol spájaný s [[Zmiešané bojové umenia|MMA]] a niektorými známymi zápasníkmi, ako [[Attila Végh|Attilou Véghom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?| periodikum = Refresher| odkaz na periodikum = | url =https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020 | dátum prístupu = }}</ref> Pôsobil ako majiteľ futbalového klubu [[FC Nitra]]. Mal podniky v stavebníctve, lízingových službách, vinárstve (penzión Pivnica Radošina) a prevádzkoval vínnu pivnicu, pričom profitoval aj z dotácií eurofondov. S Norbertom Bödörom je spájaný aj nitriansky hotel Zlatý kľúčik.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Neviditeľný obchodník so zlatým kľúčikom. Kto je Norbert Bödör | periodikum = SME| odkaz na periodikum = | url = https://domov.sme.sk/c/22109853/neviditelny-obchodnik-so-zlatym-klucikom-kto-je-norbert-bodor.html| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019| dátum prístupu = }}</ref> Má silné väzby na [[SMER – sociálna demokracia|Smer‑SD]] a osobnosti ako premiér [[Robert Fico]] či bývalý šéf polície [[Tibor Gašpar]]. Fico ho dokonca prijal na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády]], čo vyvolalo kritiku v médiách <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády, ukazujú kamerové zábery| periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| url = https://www.aktuality.sk/clanok/kjJpUDx/obzalovany-oligarcha-norbert-bodor-bol-na-urade-vlady-ukazuju-kamerove-zabery/| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2025 | dátum prístupu = }}</ref> Z [[Threema]] komunikácie s [[Marian Kočner|Marianom Kočnerom]] vyplynulo, že mal prístup k citlivým policajným informáciám, vplyv na vyšetrovania a slúžil ako „vybavovač“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?| periodikum = Refresher| odkaz na periodikum = | url =https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020 | dátum prístupu = }}</ref> === Aktuálne trestné stíhanie === * [[Kauza Dobytkár]] – obvinený z korupcie pri žiadostiach o dotácie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (šlo o vypratie cez 3,7 mil. €). [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd]] v rozhodovaní o väzbe prirovnal kauzu Dobytkár k „megastroju korupcie a prania špinavých peňazí“. Okrem Bödöra je v nej obžalovaných ďalších sedem osôb a päť firiem.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová| meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný| periodikum =Denník N| odkaz na periodikum = Denník N| url = https://dennikn.sk/3051901/norbert-bodor-konecne-vypovedal-nerozumie-z-coho-je-obzalovany/| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022 | dátum prístupu = }}</ref> * [[Kauza Očistec]] – obvinenie z vytvorenia organizovanej zločineckej skupiny, ktorá mala manipulovať policajné vyšetrovania pod vedením Gašpara.<ref name="SITA">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör ide z väzby na slobodu, rozhodol Najvyšší súd| periodikum = SITA| odkaz na periodikum = SITA Slovenská tlačová agentúra| url =https://sita.sk/norbert-bodor-ide-z-vazby-na-slobodu-rozhodol-najvyssi-sud/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022| dátum prístupu = }}</ref> Rovnako čelí ďalším obvineniam z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, vrátane prania špinavých peňazí. Bol viacnásobne zadržaný, väzobne stíhaný, no Najvyšší súd ho niekoľkokrát prepustil — naposledy v januári 2022.<ref name="SITA" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy== * [https://www.investigace.cz/luxusni-nemovitosti-vlastni-rodina-vybohovych-nebo-norbert-bodor-exministr-si-byt-pronajima-od-manzelky Luxusní nemovitosti vlastní rodina Výbohových nebo Norbert Bödör. Exministr si byt pronajímá od manželky], investigace.cz, 21. 5. 2024 * [https://dennikn.sk/3051901/norbert-bodor-konecne-vypovedal-nerozumie-z-coho-je-obzalovany/ Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný], DennikN.sk, 12. 10. 2022 * [https://ekonomickydenik.cz/slovenska-kauza-dobytkar-oligarcha-bodor-celi-novemu-obvineni-mel-vyprat-statisice-eur-z-korupce/ Slovenská kauza Dobytkář: Oligarcha Bödör čelí novému obvinění. Měl „vyprat“ statisíce eur z korupčního kolotoče], Ekonomickydenik.cz, 4. 5. 2021 * [https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?], refresher.cz, 6. 7. 2020 * [https://www.investigace.cz/norbert-bodor/ Norbert Bödör], investigace.cz, 27. 2. 2020 {{DEFAULTSORT:Bödör, Norbert}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] ilejpgb9q9bjlqqw1df92myjn13k11m 8058031 8058003 2025-07-08T06:47:47Z Jetam2 30982 mínus urgent a výmaz 8058031 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Norbert Bödör | Rodné meno = | Popis osoby = Podnikateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1977|8|28}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Miroslav Bödör | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Norbert Bödör''' (* [[28. august]] [[1977]]) je kontroverzný slovenský podnikateľ. Je synom [[Miroslav Bödör|Miroslava Bödöra]] († 2023), ktorý vlastnil súkromnú bezpečnostnú služby Bonul. Počas bývalých vlád strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer]] získavala lukratívne štátne zákazky. Norbert Bödör čelí obžalobe v [[Kauza Dobytkár|kauzách Dobytkár]] a [[Kauza Očistec|Očistec]]. Prvá sa týka korupcie v [[Pôdohospodárska platobná agentúra|Pôdohospodárskej platobnej agentúre]], druhá jeho vplyvu na [[Policajný zbor]], kedy ho viedol [[Tibor Gašpar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády, ukazujú kamerové zábery| url = https://www.aktuality.sk/clanok/kjJpUDx/obzalovany-oligarcha-norbert-bodor-bol-na-urade-vlady-ukazuju-kamerove-zabery/ | vydavateľ = Aktuality.sk| dátum vydania = 2025-03-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Debnár| meno = Ján | titul = Premiér Fico sa ukázal s obžalovaným oligarchom Bödörom. Tvrdí, že riešili bezpečnosť straníckych akcií| url = https://www.aktuality.sk/clanok/cx4779q/premier-fico-sa-ukazal-s-obzalovanym-oligarchom-bodorom-tvrdi-ze-riesili-bezpecnost-stranickych-akcii/ | vydavateľ = Aktuality.sk| dátum vydania = 2025-04-08}}</ref> == Životopis == Narodil sa 28. augusta 1977 v [[Nitrianske Hrnčiarovce|Nitrianskych Hrnčiarovciach]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör| periodikum = SME.sk| odkaz na periodikum = SME| url =https://www.sme.sk/os/182918/norbert-boedoer| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = | dátum prístupu =}}</ref> V mladosti bol spájaný s [[Zmiešané bojové umenia|MMA]] a niektorými známymi zápasníkmi, ako [[Attila Végh|Attilou Véghom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?| periodikum = Refresher| odkaz na periodikum = | url =https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020 | dátum prístupu = }}</ref> Pôsobil ako majiteľ futbalového klubu [[FC Nitra]]. Mal podniky v stavebníctve, lízingových službách, vinárstve (penzión Pivnica Radošina) a prevádzkoval vínnu pivnicu, pričom profitoval aj z dotácií eurofondov. S Norbertom Bödörom je spájaný aj nitriansky hotel Zlatý kľúčik.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Neviditeľný obchodník so zlatým kľúčikom. Kto je Norbert Bödör | periodikum = SME| odkaz na periodikum = | url = https://domov.sme.sk/c/22109853/neviditelny-obchodnik-so-zlatym-klucikom-kto-je-norbert-bodor.html| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019| dátum prístupu = }}</ref> Má silné väzby na [[SMER – sociálna demokracia|Smer‑SD]] a osobnosti ako premiér [[Robert Fico]] či bývalý šéf polície [[Tibor Gašpar]]. Fico ho dokonca prijal na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády]], čo vyvolalo kritiku v médiách <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády, ukazujú kamerové zábery| periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| url = https://www.aktuality.sk/clanok/kjJpUDx/obzalovany-oligarcha-norbert-bodor-bol-na-urade-vlady-ukazuju-kamerove-zabery/| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2025 | dátum prístupu = }}</ref> Z [[Threema]] komunikácie s [[Marian Kočner|Marianom Kočnerom]] vyplynulo, že mal prístup k citlivým policajným informáciám, vplyv na vyšetrovania a slúžil ako „vybavovač“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?| periodikum = Refresher| odkaz na periodikum = | url =https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020 | dátum prístupu = }}</ref> === Aktuálne trestné stíhanie === * [[Kauza Dobytkár]] – obvinený z korupcie pri žiadostiach o dotácie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (šlo o vypratie cez 3,7 mil. €). [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd]] v rozhodovaní o väzbe prirovnal kauzu Dobytkár k „megastroju korupcie a prania špinavých peňazí“. Okrem Bödöra je v nej obžalovaných ďalších sedem osôb a päť firiem.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová| meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný| periodikum =Denník N| odkaz na periodikum = Denník N| url = https://dennikn.sk/3051901/norbert-bodor-konecne-vypovedal-nerozumie-z-coho-je-obzalovany/| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022 | dátum prístupu = }}</ref> * [[Kauza Očistec]] – obvinenie z vytvorenia organizovanej zločineckej skupiny, ktorá mala manipulovať policajné vyšetrovania pod vedením Gašpara.<ref name="SITA">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör ide z väzby na slobodu, rozhodol Najvyšší súd| periodikum = SITA| odkaz na periodikum = SITA Slovenská tlačová agentúra| url =https://sita.sk/norbert-bodor-ide-z-vazby-na-slobodu-rozhodol-najvyssi-sud/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022| dátum prístupu = }}</ref> Rovnako čelí ďalším obvineniam z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, vrátane prania špinavých peňazí. Bol viacnásobne zadržaný, väzobne stíhaný, no Najvyšší súd ho niekoľkokrát prepustil — naposledy v januári 2022.<ref name="SITA" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy== * [https://www.investigace.cz/luxusni-nemovitosti-vlastni-rodina-vybohovych-nebo-norbert-bodor-exministr-si-byt-pronajima-od-manzelky Luxusní nemovitosti vlastní rodina Výbohových nebo Norbert Bödör. Exministr si byt pronajímá od manželky], investigace.cz, 21. 5. 2024 * [https://dennikn.sk/3051901/norbert-bodor-konecne-vypovedal-nerozumie-z-coho-je-obzalovany/ Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný], DennikN.sk, 12. 10. 2022 * [https://ekonomickydenik.cz/slovenska-kauza-dobytkar-oligarcha-bodor-celi-novemu-obvineni-mel-vyprat-statisice-eur-z-korupce/ Slovenská kauza Dobytkář: Oligarcha Bödör čelí novému obvinění. Měl „vyprat“ statisíce eur z korupčního kolotoče], Ekonomickydenik.cz, 4. 5. 2021 * [https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?], refresher.cz, 6. 7. 2020 * [https://www.investigace.cz/norbert-bodor/ Norbert Bödör], investigace.cz, 27. 2. 2020 {{DEFAULTSORT:Bödör, Norbert}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] 1bs3983vqhsizlti493xxm5qevcdrgy 8058035 8058031 2025-07-08T06:55:29Z Ivannah 81283 2x ref 8058035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Norbert Bödör | Rodné meno = | Popis osoby = Podnikateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1977|8|28}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Miroslav Bödör | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Norbert Bödör''' (* [[28. august]] [[1977]]<ref name="SME" />) je kontroverzný slovenský podnikateľ. Je synom [[Miroslav Bödör|Miroslava Bödöra]] († 2023), ktorý vlastnil súkromnú bezpečnostnú služby Bonul. Počas bývalých vlád strany [[SMER – sociálna demokracia|Smer]] získavala lukratívne štátne zákazky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Lemešani| meno = Tomás| titul = Bonul je späť. Nitrianska SBS služba získala pod novým menom štátne zákazky najmenej za milión| url = https://www.forbes.sk/bonul-je-spat-nitrianska-sbs-sluzba-ziskala-pod-novym-menom-statne-zakazky-najmenej-za-milion/ | vydavateľ = Forbes.sk| dátum vydania = 2025-03-14}}</ref> Norbert Bödör čelí obžalobe v [[Kauza Dobytkár|kauzách Dobytkár]] a [[Kauza Očistec|Očistec]]. Prvá sa týka korupcie v [[Pôdohospodárska platobná agentúra|Pôdohospodárskej platobnej agentúre]], druhá jeho vplyvu na [[Policajný zbor]], kedy ho viedol [[Tibor Gašpar]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády, ukazujú kamerové zábery| url = https://www.aktuality.sk/clanok/kjJpUDx/obzalovany-oligarcha-norbert-bodor-bol-na-urade-vlady-ukazuju-kamerove-zabery/ | vydavateľ = Aktuality.sk| dátum vydania = 2025-03-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Debnár| meno = Ján | titul = Premiér Fico sa ukázal s obžalovaným oligarchom Bödörom. Tvrdí, že riešili bezpečnosť straníckych akcií| url = https://www.aktuality.sk/clanok/cx4779q/premier-fico-sa-ukazal-s-obzalovanym-oligarchom-bodorom-tvrdi-ze-riesili-bezpecnost-stranickych-akcii/ | vydavateľ = Aktuality.sk| dátum vydania = 2025-04-08}}</ref> == Životopis == Narodil sa 28. augusta 1977 v [[Nitrianske Hrnčiarovce|Nitrianskych Hrnčiarovciach]].<ref name="SME">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör| periodikum = SME.sk| odkaz na periodikum = SME| url =https://www.sme.sk/os/182918/norbert-boedoer| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = | dátum prístupu =}}</ref> V mladosti bol spájaný s [[Zmiešané bojové umenia|MMA]] a niektorými známymi zápasníkmi, ako [[Attila Végh|Attilou Véghom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?| periodikum = Refresher| odkaz na periodikum = | url =https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020 | dátum prístupu = }}</ref> Pôsobil ako majiteľ futbalového klubu [[FC Nitra]]. Mal podniky v stavebníctve, lízingových službách, vinárstve (penzión Pivnica Radošina) a prevádzkoval vínnu pivnicu, pričom profitoval aj z dotácií eurofondov. S Norbertom Bödörom je spájaný aj nitriansky hotel Zlatý kľúčik.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Neviditeľný obchodník so zlatým kľúčikom. Kto je Norbert Bödör | periodikum = SME| odkaz na periodikum = | url = https://domov.sme.sk/c/22109853/neviditelny-obchodnik-so-zlatym-klucikom-kto-je-norbert-bodor.html| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019| dátum prístupu = }}</ref> Má silné väzby na [[SMER – sociálna demokracia|Smer‑SD]] a osobnosti ako premiér [[Robert Fico]] či bývalý šéf polície [[Tibor Gašpar]]. Fico ho dokonca prijal na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády]], čo vyvolalo kritiku v médiách <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády, ukazujú kamerové zábery| periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| url = https://www.aktuality.sk/clanok/kjJpUDx/obzalovany-oligarcha-norbert-bodor-bol-na-urade-vlady-ukazuju-kamerove-zabery/| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2025 | dátum prístupu = }}</ref> Z [[Threema]] komunikácie s [[Marian Kočner|Marianom Kočnerom]] vyplynulo, že mal prístup k citlivým policajným informáciám, vplyv na vyšetrovania a slúžil ako „vybavovač“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?| periodikum = Refresher| odkaz na periodikum = | url =https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2020 | dátum prístupu = }}</ref> === Aktuálne trestné stíhanie === * [[Kauza Dobytkár]] – obvinený z korupcie pri žiadostiach o dotácie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (šlo o vypratie cez 3,7 mil. €). [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd]] v rozhodovaní o väzbe prirovnal kauzu Dobytkár k „megastroju korupcie a prania špinavých peňazí“. Okrem Bödöra je v nej obžalovaných ďalších sedem osôb a päť firiem.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová| meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný| periodikum =Denník N| odkaz na periodikum = Denník N| url = https://dennikn.sk/3051901/norbert-bodor-konecne-vypovedal-nerozumie-z-coho-je-obzalovany/| issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022 | dátum prístupu = }}</ref> * [[Kauza Očistec]] – obvinenie z vytvorenia organizovanej zločineckej skupiny, ktorá mala manipulovať policajné vyšetrovania pod vedením Gašpara.<ref name="SITA">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör ide z väzby na slobodu, rozhodol Najvyšší súd| periodikum = SITA| odkaz na periodikum = SITA Slovenská tlačová agentúra| url =https://sita.sk/norbert-bodor-ide-z-vazby-na-slobodu-rozhodol-najvyssi-sud/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022| dátum prístupu = }}</ref> Rovnako čelí ďalším obvineniam z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, vrátane prania špinavých peňazí. Bol viacnásobne zadržaný, väzobne stíhaný, no Najvyšší súd ho niekoľkokrát prepustil — naposledy v januári 2022.<ref name="SITA" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy== * [https://www.investigace.cz/luxusni-nemovitosti-vlastni-rodina-vybohovych-nebo-norbert-bodor-exministr-si-byt-pronajima-od-manzelky Luxusní nemovitosti vlastní rodina Výbohových nebo Norbert Bödör. Exministr si byt pronajímá od manželky], investigace.cz, 21. 5. 2024 * [https://dennikn.sk/3051901/norbert-bodor-konecne-vypovedal-nerozumie-z-coho-je-obzalovany/ Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný], DennikN.sk, 12. 10. 2022 * [https://ekonomickydenik.cz/slovenska-kauza-dobytkar-oligarcha-bodor-celi-novemu-obvineni-mel-vyprat-statisice-eur-z-korupce/ Slovenská kauza Dobytkář: Oligarcha Bödör čelí novému obvinění. Měl „vyprat“ statisíce eur z korupčního kolotoče], Ekonomickydenik.cz, 4. 5. 2021 * [https://refresher.cz/86301-Trvaly-pobyt-v-Dubaji-vinarstvo-trenoval-Vegha-a-vybavoval-veci-pre-Kocnera-Kto-je-Norbert-Bodor Trvalý pobyt v Dubaji, vinárstvo, trénoval Végha a vybavoval veci pre Kočnera. Kto je Norbert Bödör?], refresher.cz, 6. 7. 2020 * [https://www.investigace.cz/norbert-bodor/ Norbert Bödör], investigace.cz, 27. 2. 2020 {{DEFAULTSORT:Bödör, Norbert}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] a4f1kfqljek42495xn2gks02vsr44x6 0 732536 8058005 8050612 2025-07-08T05:46:02Z Vasiľ 2806 zmazať lebo 8058005 wikitext text/x-wiki {{ZL|14 dní nedoriešený urgent}} {{Urgentne upraviť|20250621}} {{Infobox Osobnosť | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1972|02|17}} | Miesto narodenia = Selma | Alma mater = Severokarolínská univerzita v Chapel Hill (1989{{--}}1993) Lake Braddock Secondary School | Rodné meno = Mariel Margeret Hamm | Popis portrétu = Mia Hamm (26. januára 2010) | Webstránka = www.miafoundation.org | Manžel = Nomar Garciaparra | Portál1 = Futbal }} '''Mariel Margaret „Mia“ Hamm''' (* [[17. marec]] [[1972]], [[Selma]], [[Alabama]]) je bývalá [[Spojené štáty|americká]] [[Futbal|futbalistka]] hrajúca na pozícii [[Útočník (futbal)|útočníka]]. Je jednou z najslávnejších futbalistiek histórie. Dvakrát zvíťazila v ankete [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] o najlepšiu futbalistku sveta, vyhrala prvé dva ročníky v rokoch 2001 a 2002. Navyše v rokoch 2003 a 2004 bola v tejto ankete druhá. [[Pelé]] ju zaradil v roku 2003 do svojho výberu [[FIFA 100|125 najlepších žijúcich futbalistov]], ako jednu z dvoch žien (druhou bola jej krajanka Michelle Akerson). S Americkou ženskou futbalovou reprezentáciou získala dve zlaté olympijské medaily, prvú na [[Letné olympijské hry 1996|olympiáde v Atlante roku 1996]], druhú v [[Letné olympijské hry 2004|Aténach 2004]]. Na [[Letné olympijské hry 2000|olympiáde v Sydney]] vybojovali Američanky striebro. Má tiež štyri medaily z majstrovstiev sveta, dve zlaté (1991, 1999) a dve bronzové (1995, 2003). Za národný tím Spojených štátov odohrala 275 stretnutí, v ktorých strelila 158 gólov. Nadácia pre ženský šport ju v rokoch 1997 a 1999 vymenovala za Športovkyňu roka. Bola uvedená do Národnej futbalovej siene slávy, Siene slávy športu v Alabame, Siene slávy športu v Texase, Siene slávy futbalu v Severnej Karolíne a bola prvou ženou uvedenou do Svetovej futbalovej siene slávy. Hamm je spolumajiteľkou klubov Los Angeles FC a Angel City FC, je tiež globálnou ambasádorkomu FC Barcelona a je členom predstavenstva klubu Serie A AS Rím. Autor knihy ''Go For the Goal: A Champion's Guide to Winning in Soccer and Life'' (''Go za cieľom: Sprievodca šampióna k víťazstvu vo futbale a živote'') sa objavil vo viacerých filmoch a televíznych reláciách vrátane dokumentu HBO ''Dare to Dream: The Story of the US Women's Soccer Team (Odvážte sa snívať: Príbeh amerického ženského futbalového tímu''). == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/253562/Mia-Hamm Heslo v encyklopedii Britannica] * [http://www.biography.com/people/mia-hamm-16472547 Heslo na Biography.com] * [http://edition.cnn.com/CNN/Programs/people/shows/hamm/profile.html Portrét CNN] * [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=292/ Statistiky FIFA] {{Wayback}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mia Hammová|22145660}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hammová, Mia}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Olympijskí víťazi vo futbale]] [[Kategória:Strieborní olympijskí medailisti USA]] [[Kategória:Narodenia 17. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1972]] [[Kategória:Futbalistky USA]] 373ufzibo7ko15srb2xsb854gmwzu6y 0 732546 8058048 8050529 2025-07-08T07:56:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8058048 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Banana bread | obrázok = Banana bread slices.jpg | alt názvy = banánový chlieb, banánový chlebík | krajina = {{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]] | typ = sladký [[chlieb]] | hlavné ingrediencie = [[banán]]y, [[múka]], [[voda]], [[cukor]] | variácie = s hrozienkami, s orieškami, s kúskami čokolády }} '''Banana bread''', '''banánový chlebík''' alebo '''banánový chlieb''' je [[Spojené štáty|americké]] pečivo pripomínajúce sladký [[chlieb]], ktoré sa pripravuje z [[múka|múky]], [[vajce|vajec]], [[prášok do pečiva|prášku do pečiva]] a roztlačených [[banán]]ov. V niektorých variantoch sa pridávajú aj [[orech]]y a [[ovocie]]. Pečie sa v podlhovastých formách podobných tým, ktoré sa používajú na pečenie chleba. Prvý recept na banana bread bol publikovaný v americkej kuchárskej knihe ''Balanced Recipes Cookbook'' v roku 1933. V Spojených štátoch je [[23. február]] Národným dňom banánového chleba ({{vjz|eng|''Banana Bread Day''}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Chleb bananowy – oryginalny amerykański przepis z 1950 roku |dátum vydania = 2018-05-26 |dátum prístupu = 2020-04-21 |vydavateľ = Road Trip Bus |url = http://roadtripbus.pl/chleb-bananowy/ |jazyk = pl |url archívu = https://web.archive.org/web/20180527214244/http://roadtripbus.pl/chleb-bananowy/ |dátum archivácie = 2018-05-27 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|pl|Chleb bananowy|72503147}} [[Kategória:Kuchyňa USA]] [[Kategória:Chlieb a pečivo]] hpfllnmn8mejofm94zbbszkb2v1lmnv 0 732866 8057786 8057145 2025-07-07T16:28:46Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 Revízia [[Special:Diff/8057145|8057145]] používateľa [[Special:Contributions/2A02:AB04:27BD:BB00:4D8E:5E1C:C91E:5249|2A02:AB04:27BD:BB00:4D8E:5E1C:C91E:5249]] ([[User talk:2A02:AB04:27BD:BB00:4D8E:5E1C:C91E:5249|diskusia]]) bola vrátená 8057786 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] * obojsmerný typ ženských prsníkov, pozri [[východ – západ (prsníky)]] {{Rozlišovacia stránka}} lixhr13ol49apoqy3a9whaoo754xe1l 8057839 8057786 2025-07-07T19:13:56Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD významnosť 8057839 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] {{Rozlišovacia stránka}} c74esqzl7jq08xlkplu28cf9nzxrf4u 8057840 8057839 2025-07-07T19:15:27Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD]] ([[User_talk:2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 8057786 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] * obojsmerný typ ženských prsníkov, pozri [[východ – západ (prsníky)]] {{Rozlišovacia stránka}} lixhr13ol49apoqy3a9whaoo754xe1l 8057866 8057840 2025-07-07T19:52:09Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD významnosť 8057866 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] {{Rozlišovacia stránka}} c74esqzl7jq08xlkplu28cf9nzxrf4u 8057912 8057866 2025-07-07T20:45:43Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 Revízia [[Special:Diff/8057866|8057866]] používateľa [[Special:Contributions/2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD]] ([[User talk:2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|diskusia]]) bola vrátená 8057912 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] * obojsmerný typ ženských prsníkov, pozri [[východ – západ (prsníky)]] {{Rozlišovacia stránka}} lixhr13ol49apoqy3a9whaoo754xe1l 8057932 8057912 2025-07-07T21:06:21Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD významnosť 8057932 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] {{Rozlišovacia stránka}} c74esqzl7jq08xlkplu28cf9nzxrf4u 8057994 8057932 2025-07-08T04:46:43Z 2A01:C844:247C:1900:13D0:1063:8AA6:8126 Revízia [[Special:Diff/8057932|8057932]] používateľa [[Special:Contributions/2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD]] ([[User talk:2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|diskusia]]) bola vrátená 8057994 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] * obojsmerný typ ženských prsníkov, pozri [[východ – západ (prsníky)]] {{Rozlišovacia stránka}} lixhr13ol49apoqy3a9whaoo754xe1l 8057996 8057994 2025-07-08T05:27:28Z Vasiľ 2806 8057996 wikitext text/x-wiki '''Východ-Západ''', '''východ-západ''' alebo '''východ – západ''' môže byť: * iný názov pre [[východozápad]] * romanticko-historický film režiséra Régisa Verniera z roku 1999, pozri [[Východ-Západ (film)]] {{Rozlišovacia stránka}} 8mbd3ugglqldhmw0so2uq5oca89qswm 0 732899 8057964 8053445 2025-07-07T23:14:01Z TeslaBot 71954 -{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy 8057964 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250708}} [[Súbor:Crick's 1958 central dogma.svg|náhľad|Šípky zobrazujú situáciu, ako vyzerala v roku 1958. Plné šípky predstavujú pravdepodobné transfery, bodkované šípky možné transfery. Chýbajúce šípky predstavujú nemožný cieľ postulovaný centrálnou dogmou. Sú to tri možné šípky vychádzajúce z proteínu.]] '''Ústredná dogma molekulárnej biológie'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Ušáková|meno=Katarína|titul=Biológia pre gymnáziá 5 Genetika|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské pedsagogické nakladateľstvo Mladé letá, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-10-00039-6|priezvisko2=Trebatická|meno2=Mária|priezvisko3=Miadoková|meno3=Eva}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> (tiež '''Centrálna dogma molekulárnej biológie''') popisuje tok [[Genetická informácia|genetikej informácie]] od [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] cez [[Ribonukleová kyselina|RNA]] do [[Bielkovina|proteínov]], čo publikoval v roku [[1968]] [[Francis Harry Compton Crick|Francis Crick]]:<ref name=":0" /> {{Citát|Prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] je možný z [[Nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] do [[Nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] alebo z [[Nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] do [[Bielkovina|proteínu]]. Nie je možný prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z [[Bielkovina|proteínu]] do [[Nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]], resp. z [[Bielkovina|proteínu]] do [[Bielkovina|proteínu]].<ref name="DobrotaLekBioch" />}} == Proces DNA → DNA: replikácia DNA == Prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] do [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] sa nazýva [[replikácia DNA]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> Ide o tvorbu kópie [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] v procese syntetickej fázy [[Bunkový cyklus|bunkového cyklu]] za účelom [[Mitóza|mitózy]], i.e. za rodelenia materskej bunky na dve dcérske bunky.<ref name="DobrotaLekBioch" /> Tento proces sa realizuje v každej bunke.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Central Dogma of Molecular Biology|url=https://www.nature.com/articles/227561a0|periodikum=Nature|dátum=1970-08|dátum prístupu=2025-06-27|ročník=227|číslo=5258|strany=561–563|issn=0028-0836|doi=10.1038/227561a0|jazyk=en|meno=Francis|priezvisko=Crick}}</ref> Pri [[Replikácia DNA|replikácii]] sa zdvojuje celá [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] na rozdiel od [[Transkripcia|transkripcie]], kde sa prepisuje iba určitý úsek [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]].<ref name=":0" /> == Proces DNA → RNA: transkripcia == Prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] do [[Ribonukleová kyselina|RNA]] na nazýva [[transkripcia]] (prepis).<ref name="DobrotaLekBioch" /> Prebieha ako súčasť [[Expresia génu|expresie]] [[Genetická informácia|genetickej informácie]] za tvorby [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mediátorovej]] alebo regulačnej [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. Tento proces sa realizuje v každej bunke.<ref name=":1" /> Ide o preklad [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z poradia [[Deoxyribonukleotid|deoxyribonukleotidov]] v [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] do poradia [[Ribonukleotid|ribonukleotidov]] v [[RNA]].<ref name=":0" /> == Proces RNA → DNA: reverzná transkripcia == Prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z [[Ribonukleová kyselina|RNA]] do [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] na nazýva [[Reverzná transkripcia|reverzná (spätná) transkripcia]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> Tento proces prebieha iba pri niektorých [[Vírus|vírusoch]] ([[Retrovírus|retrovírusoch]]).<ref name="DobrotaLekBioch" /><ref name=":1" /> [[Reverzná transkripcia|Reverznú transkripciu]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] [[enzým]] [[reverzná transkriptáza]], ktorý bol nezávisle objavený v roku [[1971]] v [[Retrovírus|retrovírusoch]]<ref name=":0" /> [[Howard Temin|Howardom Teminom]] a [[David Baltimore|Davidom Baltimorom]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Voet|meno=Donald|titul=Biochemie|vydanie=1|vydavateľ=Victirua Publishing|miesto=Praha|rok=1995|isbn=80-85605-44-9|priezvisko2=Voetová|meno2=Judith G.|jazyk=český|poznámka=Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Martin Burkhard, Milada Dvořáková, Aleš hamr, zdeněk Hodný, Miroslav Novák, Hana Sychrová, Ivan Šetlík, Jana Štursová}}</ref> == Proces RNA → RNA: replikácia RNA == Prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z [[Ribonukleová kyselina|RNA]] do [[Ribonukleová kyselina|RNA]] na nazýva replikácia RNA.<ref name="DobrotaLekBioch" /> Tento proces je základom toku [[Genetická informácia|genetickej informácie]] v [[Životný cyklus vírusov|životnom cykle]] [[RNA vírus|RNA vírusov]].<ref name=":1" /> == Proces RNA → proteín: translácia == Prenos [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z [[Ribonukleová kyselina|RNA]] do [[Bielkovina|proteínu]] sa nazýva [[Translácia (genetika)|translácia]] (preklad, preloženie).<ref name="DobrotaLekBioch" /> Prebieha ako súčasť [[Expresia génu|expresie]] [[Genetická informácia|genetickej informácie]] za tvorby bielkovín na ribozóme.<ref name="DobrotaLekBioch" /> Ide o preklad [[Genetická informácia|genetickej informácie]] z poradia [[Nukleotid|nukleotidov]] v [[RNA]] do poriadia [[Aminokyselina|aminokyselín]] v [[Bielkovina|proteíne]].<ref name=":0" /> == Proces DNA → proteín == Proces DNA → proteín navrhol Georg Gamow, ale nebol nikdy pozorovaný.<ref name=":1" /> == Zhrnutie == {| class="wikitable" |+ !Proces !Názov !Enzým !Význam |- |DNA → DNA |[[replikácia DNA]] |[[DNA dependentná DNA polymeráza]] |kopírovanie [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] pri množení buniek |- |DNA → RNA |[[transkripcia]] |[[DNA dependentná RNA polymeráza]] |[[Expresia génu|expresia génov]], syntéza RNA |- |RNA → DNA |[[reverzná transkripcia]] |[[reverzná transkriptáza]] ([[RNA dependentná DNA polymeráza|RNA dependentná DNA polymeráza)]] |[[Životný cyklus vírusov|životný cyklus]] [[RNA vírus|RNA vírusov]] ([[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]]) |- |RNA → RNA |replikácia RNA |[[DNA dependentná RNA polymeráza]] a [[reverzná transkriptáza]] |[[Životný cyklus vírusov|životný cyklus]] [[RNA vírus|RNA vírusov]] ([[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]]) |- |RNA → proteín |[[Translácia (genetika)|translácia]] |[[ribozóm]] |[[Proteosyntéza|syntéza prioteínov]] |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Francis Crick]] * [[transkripcia]] * [[Translácia (genetika)|translácia]] * [[Replikácia DNA|replikácia]] * [[reverzná transkriptáza]] * [[lamarkizmus]] * [[genetická informácia]] == Externé odkazy == * [https://static1.squarespace.com/static/5a372ca9f9a61ed6e86178a7/t/5debdabaaf06d83e3e33da13/1575738046533/ON+PROTEIN+SYNTHESIS+.pdf Francis Crick: On protein synthesis] pôvodný článok z roku 1968, kde formuloval centrálnu dogmu molekulárnej biológie * [https://www.dna.caltech.edu/courses/cs191/paperscs191/CrickCentralDogma1970.pdf Francis Crick: Central Dogma of Molecular Biology] článok z roku 1970, v ktorom upravuje svoje pôvodné myšlienky [[Kategória:Molekulárna biológia]] [[Kategória:DNA]] phqdrkshd5y7ih8iyfoz5mtcggxi9df 0 732913 8057965 8053564 2025-07-07T23:14:03Z TeslaBot 71954 -{{Pracuje sa}} +{{Na úpravu}}, 10 dní bez úpravy 8057965 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250708}} [[Súbor:Serres overview.jpg|náhľad|Serres]] '''Serres''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] a obec (''Dimos Serron'' Δήμος Σερρών) v [[grécko]]m regióne [[Stredná Makedónia]]. Do roku [[2010]] bol aj hlavným mestom prefektúry ''Serres''. Administratívnou reformou v roku 2010 bolo do Serresu začlenených päť susedných obcí. Mesto malo v roku [[2011]] 58 287 obyvateľov.<ref name="VZ2011">[http://www.statistics.gr/documents/20181/1210503/resident_population_census2011rev.xls Ergebnisse der Volkszählung 2011 beim Nationalen Statistischen Dienst Griechenlands (ΕΛ.ΣΤΑΤ)] (Excel-Dokument, 2,6 MB)</ref> Je domovom futbalového tímu ''Panserraikos''. == Partnerské mestá == * {{flagicon|BUL}} [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgrad]], [[Bulharsko]] * {{flagicon|ISR}} [[Eilat]], [[Izrael]] * {{flagicon|FRA}} [[Fosses]], [[Francúzsko]]<ref name="Greek twinnings">{{cite web|url=http://www.kedke.gr/uploads/twinnedcities.pdf|title=Twinnings|access-date=2013-08-25|work=Central Union of Municipalities & Communities of Greece|archive-date=2017-06-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20170630221808/http://www.kedke.gr/uploads/twinnedcities.pdf|url-status=dead}}</ref> * {{flagicon|GRE}} [[Larisa (mesto v Grécku)|Larissa]], [[Grécko]] * {{flagicon|TUR}} [[Nilüfer]], [[Turecko]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://pages.stern.nyu.edu/~panos/serres/ Information about Serres] * [http://www.serres.gr Information about Serres by the Municipality of Serres] * [https://web.archive.org/web/20121103133507/http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/tourism/eden/themes-destinations/countries/greece/prefecture-of-serres/ Awarded "EDEN – European Destinations of Excellence" non traditional tourist destination 2010] == Zdroj == {{Preklad|de|Serres (Griechenland)|251623320}} [[Kategória:Mestá v Grécku]] mco6rxnanrliromnlh6ue40c2rot5fz 0 733018 8057981 8054910 2025-07-08T02:39:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8057981 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Arsenij Kocak | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz, mních rádu svätého Bazila Veľkého, teológ a jazykovedec | Dátum narodenia = [[14. marec]] [[1737]] | Miesto narodenia = [[Bukovce (okres Stropkov)|Veľké Bukovce]], [[Habsburská monarchia]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1800|4|12|1737|3|14}} | Alma mater = [[Košická univerzita]] | Miesto úmrtia = [[Mukačevo]], [[Habsburská monarchia]] (dnes [[Ukrajina]]) | Štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Známy vďaka = autor prvej gramatiky [[Rusínčina|rusínskeho]] jazyka | Portrét = Arsenij Kocak.jpg }}'''Arsenij Kocak''' (vlastným menom '''Oleksij Kocak'''; * [[14. marec]] [[1737]], [[Bukovce (okres Stropkov)|Veľké Bukovce]], [[Habsburská monarchia]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[12. apríl]] [[1800]], [[Mukačevo]], [[Habsburská monarchia]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[mních]] [[Rád svätého Bazila Veľkého|rádu svätého Bazila Veľkého]], [[spisovateľ]], [[Učiteľ|pedagóg]], [[filozof]], [[Teológia|teológ]] a [[Jazykoveda|jazykovedec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Medviď | meno = Petro | titul = 280 rokiv od narodžňa Aresenija Kocaka | url = https://www.lem.fm/280-rokiv-od-nanrodzhinya-arseniya-kotsaka/ | dátum vydania = 2017-03-14 | dátum prístupu = 2025-06-24 | vydavateľ = lem.fm | jazyk = rue}}</ref> Považuje sa za autora prvej gramatiky [[Rusínčina|rusínskeho]] jazyka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastyr alebo rusnácky Devín v Krásnom Brode | url = https://www.hornyzemplin.sk/monastyr/ | dátum prístupu = 2025-06-24 | vydavateľ = Horný Zemplín | url archívu = https://web.archive.org/web/20220701023251/https://www.hornyzemplin.sk/monastyr/ | dátum archivácie = 2022-07-01 }}</ref> == Životopis == Arsenij Kocak sa narodil [[14. marec|14. marca]] [[1737]] vo [[Bukovce (okres Stropkov)|Veľkých Bukovciach]], jeho otec bol [[kňaz]]. Prvé vzdelanie získal od dedinského kostolníka. Študoval v [[Prešov|Prešove]] a v [[Sárospatak|Sárospataku]]. Filozofiu študoval v [[Košice|Košiciach]]. Štúdium kvôli zdravotným problémom prerušil, a preto vstúpil do [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha]] v [[Krásny Brod|Krásnom Brode]]. V roku 1759 sa stal diakonom Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve. V roku 1763 bol vysvätený za kňaza. V roku 1767 ukončil štúdium na teologickej fakulte [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], keď získal titul [[Doktor teológie|doktora teológie]]. Učil v monastierskych školách na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a na území dnešného severovýchodného Slovenska. Počas 80. a 90. rokov 19. storočia pôsobil ako [[igumen]] v [[Monastier|monastieri]] na Bukovej Hôrke pri obci Veľké Bukovce, kde sa narodil. Zároveň vyučoval bohoslovectvo v monastieri v Krásnom Brode. V roku 1798 ťažko ochorel, odišiel do [[Monastier svätého Mikuláša|monastiera]] v [[Mukačevo|Mukačeve]], kde [[13. apríl|12.]] [[13. apríl|apríla]] [[1800]] zomrel. == Vedecká činnosť == Zostavil učebnicu s názvom ''Hramatyka russkuju syrič pravyla yzviščateľnaja y nastavyteľnaja o slovosloženiy slova jazyka slovenskogo yly russkaho'' (po slovensky ''Gramatika ruská alebo pravidlá upovedomujúce o zložení slova slovienského alebo ruského''), ktorá vyšla v troch verziách medzi rokmi 1768 až 1788, pričom v tlačenej podobe vyšla až v roku 1927. Vychádza z gramatík [[Meletij Smotryckyj|Meletija Smotryckého]], [[Lavrentij Zizanij|Lavrentija Zizanija]], z kníh [[Latinčina|latinskej]] gramatiky od [[Manuel Álvares|Manuela Álvara]] a od [[Philipp Melanchton|Philippa Melanchtona]] z obdobia neskorého stredoveku, ako aj z [[Ruština|ruskej]] gramatiky od [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michaila Vasilieviča Lomonosova]]. Učebnicu tvoria štyria časti ([[pravopis]], [[prozódia]], [[etymológia]] a [[Syntax (jazykoveda)|syntax]]). [[Josyp Oleksijovyč Dzendzelivskyj]] pri skúmaní gramatiky v práci našiel tri dovtedy neznáme diela Arsenija Kocaka{{--}}moralistické-didaktické dielo ''Pochvala o premudrosti trojakoj vo vici samojavlenoj'' (po slovensky ''Pochvala za veľkú samovzniknutú trojakú múdrosť''), ako aj diela ''Tropus'' (po slovensky ''Tróp'') a ''Linguda'' (po slovensky ''Jazyk'') napísané po latinsky. Celkovo sa zachovalo viac ako 30 rukopisov jeho kníh napísaných v [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančine]]. Väčšina má [[Filozofia|filozoficko]]-[[Teológia|teologický]] charakter, pričom niektoré z nich majú približne 400 až 600 strán. Nachádza sa v Mukačevskej monastierskej knižnici a na [[Užhorodská štátna univerzita|Užhorodskej štátnej univerzite]]. Gramatika od Arsenija Kocaka patrí medzi dôležité základy [[Rusínčina|rusínskeho]] jazyka. Dôležitou je tiež historická práca ''Opisanie obitelej Maramorošskich drevne byvšich'' (po slovensky ''Opis obyvateľov zaniknutých Maramorošských obcí''), ktorá sa venuje histórii [[Monastier|monastierov]] na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. == Referencie == [[Kategória:Narodenia 14. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1737]] [[Kategória:Úmrtia 12. apríla]] [[Kategória:Úmrtia v 1800]] [[Kategória:Kňazi]] [[Kategória:Gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Baziliáni]] [[Kategória:Rusíni na Slovensku]] [[Kategória:Rusínski spisovatelia]] [[Kategória:Rusínčina]] <references /> == Zdroje == * {{Preklad|uk|Коцак Арсеній|44525538|cs|Arsenij Kocák|24893611|rue|Арсеній Коцак|139481}} * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: encyklopedija|vydanie=2. (prepracované a doplnené)|vydavateľ=Vseukrajinske deržavne specializovane vydavnyctvo „Ukrajinska encyklopedija“ imeni M. P. Bažana|poznámka=hlavní redaktori: Vitalij Makarovyč Rusanivskyj, Oleksandr Onysymovyč Taranenko, Mychajlo Pavlovyč Ziabľuk; autor kapitoly: Josyp Oleksijovyč Dzendzelivskyj; 824 strán|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=278|url=https://archive.org/details/UkrMovEnts/page/278/mode/1up?view=theater|kapitola=heslo Kocak Arsenij|jazyk=uk}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Dzendzelivskyj|meno=Josyp Oleksijovyč|titul=Hramatyka Arsenija Kocaka|periodikum=Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku|miesto=Prešov|dátum=1990}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Gerovskij|meno=Georgij|titul=Jazyk Podkarpatské Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Československá vlastivĕda|rok=1934|miesto=Prah|jazyk=cs}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ijeromonach Arsenij Oleksij Kocak, ČSVV | url = https://www.bazylianie.pl/index.php?option=com_content&view=article&id=332%3A2010-03-25-11-33-44&catid=16%3Ahistoriazakonu&Itemid=3&lang=uk | dátum prístupu = 2025-06-24 | vydavateľ = Bazylianie.pl}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kocak Arsenij (Oleksij Fedorovyč) – Biohrafija | url = https://onlyart.org.ua/biographies-poets-and-writers/kotsak-arsenij-oleksij-fedorovych-biog/ | dátum prístupu = 2025-06-24 | vydavateľ = OnlyArt}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Timkovič|meno=Jozafát Vladimír|titul=Letopis Bukovského monastyra (Bukovej Hory) a historické zmienky o iných baziliánskych monastyroch na východnom Slovensku|vydanie=1|vydavateľ=Rád sv. Bazila Veľkého|miesto=Prešov|rok=2004|isbn=80-968-862-7-4}} [[Kategória:Narodenia 14. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1737]] [[Kategória:Úmrtia 12. apríla]] [[Kategória:Úmrtia v 1800]] [[Kategória:Kňazi]] [[Kategória:Gréckokatolícki kňazi]] [[Kategória:Baziliáni]] [[Kategória:Rusíni na Slovensku]] [[Kategória:Rusínski spisovatelia]] [[Kategória:Rusínčina]] [[Kategória:Osobnosti z Bukoviec]] 9wlmjmtafzbsq7cx90su6gbvxd895x5 4 733057 8057721 8057198 2025-07-07T13:15:44Z Ruxar24 218332 /* Proti */ 8057721 wikitext text/x-wiki == [[Zinc Euro]] == Dlhodobý urgent a rýchly výmaz.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:50, 1. júl 2025 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Slabá významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:50, 1. júl 2025 (UTC) # {{Za}} Nedostatočná encyklopedická významnosť.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:23, 5. júl 2025 (UTC) # ==== Proti ==== #{{Proti}} Článok bol rozšírený o spoľahlivé a nezávislé zdroje (napr. články v Denník N, Trend, Hospodárske noviny), ktoré dokumentujú významnosť firmy. Firma bola viackrát predmetom mediálneho pokrytia. Článok bol tiež upravený do neutrálneho a vecného štýlu. Prosím o zváženie ponechania. # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === {{Ping|Ruxar24}} {{Nepodpísal|Jetam2}} === Výsledok hlasovania === pmp508wm4hxad7ez0bpzp3lpoabc88m 0 733203 8057950 8057565 2025-07-07T21:33:42Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] pomocou použitia HotCat 8057950 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Anne Parillaud | fotka = Anne Parillaud Deauville 2014.jpg | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1960|5|6}} | dátum úmrtia = | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | miesto úmrtia = | rodné meno = | prezývky = | alma mater = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = [[1968]]{{--}}súč. | národnosť = francúzska | štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | manžel = Luc Besson, Jean-Michel Jarre | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | syn = | dcéra = | rodičia = Michel Parillaud, Lucette Parillaud<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anne Parillaud : Biographie et actualités | url = https://www.gala.fr/stars_et_gotha/anne_parillaud | vydavateľ = Gala | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = fr}}</ref> | otec = | matka = | brat = | sestra = | ovplyvnenie = | slovenský dabing = | český dabing = | výška = | webstránka = | ostatné ocenenia = | portál 1 = Francúzsko | portál 2 = }} '''Anne Parillaud''' (* [[6. máj]] [[1960]], [[Paríž]]) je [[Francúzsko|francúzska]] [[Herectvo|herečka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = notreCinema account needed | url = https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=15552&aftref=1 | vydavateľ = en.notrecinema.com | dátum prístupu = 2025-07-03}}</ref> Bola manželkou filmára [[Luc Besson|Luca Bessona]] a neskôr hudobníka [[Jean-Michel Jarre|Jean-Michel Jarra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anne Parillaud - La biographie de Anne Parillaud avec Voici.fr | url = https://www.voici.fr/bios-people/anne-parillaud | vydavateľ = Voici.fr | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = fr | meno = Prisma | priezvisko = Média}}</ref> == Životopis == Ako dieťa sa Anne Parillaud chcela stať [[Právnik|právničkou]]. Jej matka ju však radšej zapísala na hodiny [[Divadlo (umenie)|divadla]] a [[Tanec|tanca]], aby si zlepšila dikciu a tempo. V roku [[1977]] sa objavila v malej úlohe vo filme Christiana Lary ''Un amour de sable'' ([[1977]]). Následne získala ďalšiu menšiu úlohu vo snímke Michela Langa ''L'Hôtel de la plage'' ([[1978]]). Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] hrala v romantickom filme ''[[Girls (film z roku 1980)|Girls]]'' ([[1980]]) od [[Just Jaeckin|Jaeckina]] a erotickom príbehu ''Patrizia'' ([[1981]]) v réžii [[Hubert Frank|Huberta Franka]]. Neskôr ju [[Alain Delon]] zapojil do účasti v dvoch snímkach, ktoré režíroval: ''Kto nastaví kožu'' ([[1981]]) a ''Bojovník'' ([[1983]]). Medzinárodná kariéra Anne Parillaud sa však začala filmom ''Nikita'', ktorý v roku [[1990]] natočil jej vtedajší manžel [[Luc Besson]]. Výkon jej vyniesol cenu [[César|Césara]] za najlepšiu hlavnú herečku. Z manželstva s Bessonom má dcéru Juliette, narodenú v roku [[1987]]. V roku [[2003]] sa im narodilo tretie dieťa Theo. V roku [[1992]] sa presťahovala do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], aby nakrúcala film ''Nevinná krv''. V roku [[1994]] hrala po boku [[Daniel Auteuil|Daniela Auteuila]] v trileri ''Passage à l'acte'' režiséra [[Francis Girod|Francisa Giroda]]. Neskôr jej filmár [[Claude Lelouch]] ponúkol rolu vo filme ''Une pour tous'' ([[1999]]). V roku [[2002]] Anne Parillaud hrala s [[Richard Anconina|Richardom Anconinom]] vo filme ''Gangsters''. [[14. máj|14. mája]] [[2005]] sa vydala za francúzskeho skladateľa [[Jean-Michel Jarre|Jeana-Michela Jarreho]], s ktorým spolupracovala na niektorých hudobných projektoch. V roku [[2007]] bola súčasťou obsadenia francúzsko-talianskej produkcie ''Une vieille maîtresse'', ktorý bol natočený podľa románu Aurevilly o Barbey. S hudobníkom J.-M. Jarrom sa rozviedli v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = notreCinema account needed | url = https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=15552&aftref=1 | vydavateľ = en.notrecinema.com | dátum prístupu = 2025-07-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anne Parillaud - Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47904 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-07-03}}</ref> == Filmografia (výber) == * [[1979]]: ''Écoute voir...'' * [[1980]]: ''[[Girls (film z roku 1980)|Girls]]'' * [[1981]]: ''Patrizia'' * [[1981]]: ''Kto nastaví kožu'' * [[1983]]: ''Bojovník'' * [[1989]]: ''Koľko je hodín?'' * [[1990]]: ''Brutálna Nikita'' * [[1992]]: ''Nevinná krv'' * 1992: ''Map of the Human Heart'' * [[1995]]: ''Frankie Starlight'' * [[1996]]: ''Dead Girl'' * [[1998]]: ''Nájomný vrah'' * [[1998]]: ''Muž so železnou maskou'' * [[2002]]: ''Sex Is Comedy'' * 2002: ''Gangstri'' * [[2004]]: ''Promised Land'' * [[2005]]: ''Tout pour plaire'' * [[2007]]: ''Une vieille maitresse'' * 2007: ''Spýtaj sa najskôr detí * [[2010]]: ''Dans ton sommeil'' * 2010: ''L'imbroglio nel lenzuolo * [[2012]]: ''Ce que le jour doit à la nuit'' * [[2025]]: ''Balerína'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=5300}} * {{Imdb meno|id=0001594}} * {{Fdb meno|id=21002}} * {{Kinobox meno|id=21002}} {{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}} {{Donatellov David pre najlepšiu zahraničnú herečku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Parillaud, Anne}} [[Kategória:Francúzske filmové herečky]] [[Kategória:Francúzske televízne herečky]] [[Kategória:Francúzske divadelné herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držitelia ceny Donatellov David]] [[Kategória:Herečky z erotických filmov]] mpejwvunb4lbhv05m84mkgajqknjgag 0 733238 8057886 8057540 2025-07-07T20:20:10Z Pe3kZA 39673 akt. 8057886 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|cyklistika}} {{Substovaný infobox}} {|class="infobox" style="font-size:89%" |+ {{big|'''Tour de France 2025'''}} |colspan="2"|[[Súbor:Route of the 2025 Tour de France.png|center|300px|Mapa pretekov]] |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Detaily pretekov</center>''' |- |'''Konanie''' || [[5. júl|5.]]{{--}}[[27. júl]]a |- |'''Etapy''' || 21 |- |'''Vzdialenosť''' || {{km|3338.8|m}} |- |'''Víťazný čas'''|| |- |style="background:#CCCCFF" colspan="2" | '''<center>Víťazi</center>''' |- |colspan="2" |[[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] '''Celková klasifikácia''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- | colspan="2" |[[Súbor:Jersey green.svg|20px]] '''Body''' |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |<span style="padding-left:22px">'''Druhý'''</span> || |- |<span style="padding-left:22px">'''Tretí'''</span> || |- |[[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] '''Hory''' || |- |<span style="padding-left:22px">'''Víťaz'''</span> || | |- |[[Súbor:Jersey white.svg|20px]] '''Mladí''' || |- |[[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] '''Tím''' || |- |colspan="2" | '''Webstránka''': [http://www.letour.fr/ www.letour.fr] |} '''Tour de France 2025''' je 112. ročník prestížnych cyklistických pretekov Grand Tour [[Tour de France]]. Štart pretekov bol [[5. júl]]a v [[Lille]] a cieľ bude [[27. júl]]a na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]] v&nbsp;[[Paríž]]i. Cyklisti absolvujú 21&nbsp;etáp v celkovej dĺžke&nbsp;{{km|3338.8|m|w}}. == Tímy == Na štart nastúpilo 18 UCI World Tour tímov, ktoré doplnilo 5 prokontinentálnych tímov. ;UCI World Tour tímy {{Stĺpce|2| * {{BEL}} Alpecin-Deceuninck * {{FRA}} Arkéa–B&B Hotels * {{FRA}} Cofidis * {{FRA}} Decathlon-Ag2r La Mondiale * {{USA}} EF Education-EasyPost * {{FRA}} Groupama-FDJ * {{GBR}} [[Team INEOS|Ineos Grenadiers]] * {{BEL}} Intermarché-Wanty * {{USA}} [[Trek-Segafredo|Lidl-Trek]] * {{ESP}} [[Movistar Team|Movistar]] * {{DEU}} Red Bull-[[Bora-hansgrohe]] * {{BEL}} Soudal-Quick-Step * {{BHR}} Team Bahrain Victorious * {{DEU}} Team Picnic–PostNL * {{AUS}} Team Jayco-AlUla * {{UAE}} UAE Team Emirates XRG * {{NLD}} Visma–Lease a Bike * {{KAZ}} XDS Astana Team }} ;UCI Pro tímy {{Stĺpce|2| * {{FRA}} Israel-Premier Tech * {{FRA}} Lotto * {{FRA}} TotalEnergies * {{BEL}} Uno-X Mobility * {{CHE}} Tudor Pro Cycling Team }} == Trať == {| class="wikitable" |+Zoznam etáp |- !Etapa !Dátum !Trasa !Vzdialenosť !colspan="2"|Typ !Víťaz |- !style="text-align:center"|1 |align=right|5. júla | {{minivlajka|FRA}} [[Lille]] – Lille | style="text-align:center;"|{{km|184.9|m}} | [[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | rovinatá etapa | {{BEL}} Jasper Philipsen |- !style="text-align:center"|2 |align=right|6. júla | {{minivlajka|FRA}} Lauwin-Planque – Boulogne-sur-Mer | style="text-align:center;"|{{km|209.1|m}} | [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | kopcovitá etapa | {{NED}} Mathieu van der Poel |- !style="text-align:center"|3 |align=right|7. júla | {{minivlajka|FRA}} Valenciennes – Dunkirk | style="text-align:center;"|{{km|178.3|m}} | [[Image:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] | rovinatá etapa | {{BEL}} Tim Merlier |- !style="text-align:center"|4 |align=right|8. júla | {{minivlajka|FRA}} Amiens – Rouen | style="text-align:center;"|{{km|174.2|m}} | [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] | kopcovitá etapa | |- |} == Vedenie po etapách == {| class="wikitable" style="text-align: center; font-size:smaller;" |+ |- ! width="1%" | Etapa ! width="14%" | Víťaz ! width="12%" | Celkové poradie<br />[[Súbor:Jersey yellow.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž aktivity<br />[[Súbor:Jersey green.svg|25px]] ! width="12%" | Súťaž vrchárov<br />[[Súbor:Jersey polkadot.svg|25px]] ! width="12%" | Jazdci do 25 rokov<br />[[Súbor:Jersey white.svg|25px]] ! width="12%" | Klasifikácia tímov<br />[[Súbor:Jersey yellow number.svg|25px]] ! width="12%" | Cena pre najaktívnejšieho jazdca<br />[[Súbor:Jersey red number.svg|25px]] |- ! 1 | Jasper Philipsen | style="background:yellow;" rowspan="1" | Jasper Philipsen | style="background:lightgreen;" rowspan="2" | Jasper Philipsen | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Benjamin Thomas | style="background:white;" rowspan="1" | Biniam Girmay | style="background:orange;" rowspan="1" | Tudor Pro Cycling Team | style="background:#EFEFEF;" | Mattéo Vercher |- ! 2 | Mathieu van der Poel | style="background:yellow;" rowspan="2" | Mathieu van der Poel | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Tadej Pogačar | style="background:white;" rowspan="2" | Kévin Vauquelin | style="background:orange;" rowspan="2" | Groupama–FDJ | style="background:#EFEFEF;" | Bruno Armirail |- ! 3 | Tim Merlier | style="background:lightgreen;" rowspan="1" | Jonathan Milan | style="background:#FFA8A4;" rowspan="1" | Tim Wellens | style="background:#EFEFEF;" | ''not awarded'' |- |} <!-- == Konečné poradie == {| | width="550" valign="top" | === Celkové poradie === {| class="wikitable" |- ! !Jazdec !Tím !Čas |- | '''1.''' | {{minivlajka|Dánsko}} [[Jonas Vingegaard]] [[Súbor:Jersey yellow.svg|20px]] | [[Team Jumbo–Visma]] | style="text-align:right;"| {{nowrap|82h 05' 42"}} |- | '''2.''' | {{Minivlajka|SLO}} Tadej Pogačar | UAE Team Emirates | style="text-align:right;"| + 7' 29" |- | '''3.''' | {{Minivlajka|UK}} Adam Yates | UAE Team Emirates | style="text-align:right;"| + 10' 56" |- | '''4.''' | {{Minivlajka|UK}} Simon Yates | Team Jayco–AlUla | style="text-align:right;"| + 12' 23" |- | '''5.''' | {{Minivlajka|ESP}} Carlos Rodriguez | Ineos Grenadiers | style="text-align:right;"| + 13' 17" |- | '''6.''' | {{Minivlajka|ESP}} Pello Bilbao | Team Bahrain Victorious | style="text-align:right;"| + 13' 27" |- | '''7.''' | {{Minivlajka|AUS}} Jai Hindley | Bora–Hansgrohe | style="text-align:right;"| + 14' 44" |- | '''8.''' | {{Minivlajka|AUT}} Felix Gall | AG2R Citroën Team | style="text-align:right;"| + 16' 09" |- | '''9.''' | {{Minivlajka|FRA}} David Gaudu | Groupama–FDJ | style="text-align:right;"| + 23' 08" |- | '''10.''' | {{Minivlajka|FRA}} Guillaume Martin | Cofidis | style="text-align:right;"| + 26' 30" |- | colspan="4" style="text-align:center;"| ''Slováci'' |- | '''127.''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]] | Team TotalEnergies | style="text-align:right;"|+ 5h 14' 17" |} | width="550" valign="top" | === Súťaž aktivity === {| class="wikitable" |- ! !Jazdec !Tím !Body |- | '''1.''' | {{minivlajka|Belgicko}} [[Jasper Philipsen]] [[Súbor:Jersey green.svg|20px]] | [[Alpecin–Deceuninck]] | style="text-align:right;"| {{nowrap|377}} |- | '''2.''' | {{Minivlajka|DEN}} Mads Pedersen | Trek–Segafredo | style="text-align:right;"| 258 |- | '''3.''' | {{Minivlajka|FRA}} Bryan Coquard | Cofidis | style="text-align:right;"| 203 |- | '''4.''' | {{Minivlajka|SLO}} Tadej Pogačar | UAE Team Emirates | style="text-align:right;"| 186 |- | '''5.''' | {{Minivlajka|DEN}} Jonas Vingegaard | Team Jumbo–Visma | style="text-align:right;"| 128 |- | '''6.''' | {{Minivlajka|DEN}} Kasper Asgreen | Soudal–Quick-Step | style="text-align:right;"| 125 |- | '''7.''' | {{Minivlajka|BEL}} Jordi Meeus | Bora–Hansgrohe | style="text-align:right;"| 123 |- | '''8.''' | {{Minivlajka|SLO}} Matej Mohorič | Team Bahrain Victorious | style="text-align:right;"| 106 |- | '''9.''' | {{Minivlajka|ESP}} Pello Bilbao | Team Bahrain Victorious | style="text-align:right;"| 103 |- | '''10.''' | {{Minivlajka|NED}} Dylan Groenewegen | Team Jayco–AlUla | style="text-align:right;"| 95 |- | colspan="4" style="text-align:center;"| ''Slováci'' |- | '''54.''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]] | Team TotalEnergies | style="text-align:right;"| 33 |} |} {| | width="550" valign="top" | === Súťaž vrchárov === {| class="wikitable" |- ! !Jazdec !Tím !Body |- | '''1.''' | {{minivlajka|Taliansko}} [[Giulio Ciccone]] [[Súbor:Jersey_polkadot.svg|20px]] | [[Lidl-Trek]] | style="text-align:right;"| {{nowrap|105}} |- | '''2.''' | {{minivlajka|AUS}} Felix Gall | AG2R Citroën Team | style="text-align:right;"| 92 |- | '''3.''' | {{minivlajka|DEN}} Jonas Vingegaard | Team Jumbo–Visma | style="text-align:right;"| 89 |- | '''4.''' | {{minivlajka|USA}} Neilson Powless | EF Education–EasyPost | style="text-align:right;"| 58 |- | '''5.''' | {{minivlajka|SLO}} Tadej Pogačar | UAE Team Emirates | style="text-align:right;"| 55 |- | '''6.''' | {{minivlajka|UK}} Simon Yates | Team Jayco–AlUla | style="text-align:right;"| 44 |- | '''7.''' | {{minivlajka|NOR}} Tobias Halland Johannessen | Uno-X Pro Cycling Team | style="text-align:right;"| 38 |- | '''8.''' | {{minivlajka|AUS}} Jai Hindley | Bora–Hansgrohe | style="text-align:right;"| 31 |- | '''9.''' | {{minivlajka|POL}} Michał Kwiatkowski | Ineos Grenadiers | style="text-align:right;"| 30 |- | '''10.''' | {{minivlajka|DEN}} Mattias Skjelmose | Lidl–Trek | style="text-align:right;"| 29 |} | width="550" valign="top" | === Jazdci do 25 rokov === {| class="wikitable" |- ! !Jazdec !Tím !Čas |- | '''1.''' | {{minivlajka|Slovinsko}} [[Tadej Pogačar]] [[Súbor:Jersey white.svg|20px]] | [[UAE Team Emirates]] | style="text-align:right;"| {{nowrap|82h 13' 11"}} |- | '''2.''' | {{minivlajka|ESP}} Carlos Rodríguez | Ineos Grenadiers | style="text-align:right;"|+ 5' 48" |- | '''3.''' | {{minivlajka|AUT}} Felix Gall | AG2R Citroën Team | style="text-align:right;"|+ 8' 40" |- | '''4.''' | {{minivlajka|UK}} Tom Pidcock | Ineos Grenadiers | style="text-align:right;"|+ 40' 23" |- | '''5.''' | {{minivlajka|DEN}} Mattias Skjelmose | Lidl–Trek | style="text-align:right;"|+ 2h 07' 58" |- | '''6.''' | {{minivlajka|NOR}} Tobias Halland Johannessen | Uno-X Pro Cycling Team | style="text-align:right;"|+ 2h 08' 04" |- | '''7.''' | {{minivlajka|FRA}} Mathieu Burgaudeau | Team TotalEnergies | style="text-align:right;"|+ 2h 13' 44" |- | '''8.''' | {{minivlajka|FRA}} Clément Champoussin | Arkéa–Samsic | style="text-align:right;"|+ 2h 50' 38" |- | '''9.''' | {{minivlajka|AUS}} Matthew Dinham | Team DSM–Firmenich | style="text-align:right;"|+ 3h 06' 03" |- | '''10.''' | {{minivlajka|Belgicko}} Maxim Van Gils | Lotto–Dstny | style="text-align:right;"|+ 3h 10' 20" |} |} === Klasifikácia tímov === {| class="wikitable" |- ! !Tím !Čas |- | '''1.''' | {{minivlajka|Holandsko}} [[Team Jumbo–Visma]] [[Súbor:Jersey yellow number.svg|20px]] | style="text-align:right;"| {{nowrap|247h 26' 17"}} |- | '''2.''' | {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[UAE Team Emirates]] | style="text-align:right;"|+ 07' 13" |- | '''3.''' | {{minivlajka|Bahrain}} [[Team Bahrain Victorious]] | style="text-align:right;"|+ 22' 01" |- | '''4.''' | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Ineos Grenadiers]] | style="text-align:right;"|+ 26' 36" |- | '''5.''' | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Groupama–FDJ]] | style="text-align:right;"|+ 50' 44" |- | '''6.''' | {{minivlajka|Francúzsko}} [[AG2R Citroën Team]] | style="text-align:right;"|+ 1h 44' 24" |- | '''7.''' | {{minivlajka|Nemecko}} [[Bora-hansgrohe]] | style="text-align:right;"|+ 1h 58' 32" |- | '''8.''' | {{minivlajka|Austrália}} [[Team Jayco–AlUla]] | style="text-align:right;"|+ 3h 14' 57" |- | '''9.''' | {{minivlajka|Izrael}} [[Israel–Premier Tech]] | style="text-align:right;"|+ 4h 27' 13" |- | '''10.''' | {{minivlajka|Španielsko}} [[Movistar Team]] | style="text-align:right;"|+ 4h 31' 50" |} == Referencie == {{Referencie}}--> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Šport|Športový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.letour.fr Oficiálny web] {{Tour de France}} [[Kategória:Tour de France|2025]] [[Kategória:2025 vo Francúzsku]] [[Kategória:Cyklistika v 2025]] jrbuuxqaixcltk8dasaltx7wpdmgsmg 2 733261 8057738 8057643 2025-07-07T13:47:09Z Fillos X. 212061 + 8057738 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Gwendoline | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Gwendoline | Názov2 = The Perils of Gwendoline | Žáner = komédia, akčný, dobrodružný, sci-fi, historický, erotický | Dĺžka = 105 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]],<br>{{USA}} [[Spojené štáty]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]], [[angličtina|anglický]] | Rok = [[1984]] | Dátum uvedenia = [[8. február]] 1984 (Francúzsko),<br>[[25. január]] 1985 (USA) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = [[Parafrance Films]], Films de l'Alma, G. P. F. I. | Distribučná spoločnosť = Parafrance Films | Rozpočet = odhad na 35 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline : la critique du film et le test blu-ray | url = https://cinedweller.com/movie/gwendoline-la-critique-du-film-et-le-test-blu-ray/ | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr-FR}}</ref> (t. j. približne 12,55 miliónov [[Euro|eur]] v roku [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Convertisseur franc-euro Pouvoir d'achat de l'euro et du franc | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = insee.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = }}</ref>) | Zárobok = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak (1984) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0087903/credits/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = }}</ref> --> | Ocenenia = cena na talianskom filmovom festivale za najlepší fantasy / sci-fi film | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Just Jaeckin]] | Scenár = Just Jaeckin, [[Jean-Luc Voulfow]] | Predloha = ''Adventures of Sweet Gwendoline'' (komiks od [[John Willie|Johna Willieho]]) | Námet = | Produkcia = [[Jean-Claude Fleury]], [[Serge Laski]] | Hudba = [[Pierre Bachelet]] | Kamera = [[André Domage]] | Strih = [[Michèle Boëhm]] | Zvuk = [[René Levert]] | Scénografia = [[Françoise Deleu]], [[André Guérin]] | Kostýmy = [[Danièle Flis]] | Masky = [[Reiko Kruk]], [[Dominique Colladant]] | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Gwendoline''''' ({{Vjz|eng|''The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak''}}) je [[francúzsko]]-[[Spojené štáty|americký]]<ref name=":2" /> film [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]] z roku [[1983]], ktorý mal premiéru [[8. február|8. februára]] [[1984]]. V hlavnej úlohe sa objavili [[Tawny Kitaen]], [[Brent Huff]], [[Zabou Breitman]], [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]] a [[Jean Rougerie]]. Ide o [[Akčný film|akčno]]-[[Dobrodružný film|dobrodružno]]-[[Erotický film|erotickú]] [[Komédia|komédiu]] obohatenú o [[Vedecká fantastika|sci-fi]] až [[fantasy]] prvky. Film sa odohráva koncom [[30. roky 20. storočia|30.]] až [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] v západnej [[Ázia|Ázii]]. Dej príbehu je inšpirovaný [[bondage]] [[Komiks|komiksom]] od [[John Willie|Johna Willieho]], ktorý bol populárny v polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Ide o posledný (ôsmy) film, ktorý režíroval Jaeckin a zároveň taktiež štvrtý film na ktorom sa podieľal na [[Scenár|scenári]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=111388.html | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline (1984) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/19400-the-perils-of-gwendoline-in-the-land-of-the-yik-yak | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak (1984) {{!}} MUBI | url = https://mubi.com/en/sk/films/gwendoline | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en}}</ref> Ako aj mnohé ostatné Jaeckinove filmy mal i tento oficiálne dve jazykové verzie a to [[Francúzština|francúzsku]] a [[Angličtina|anglickú]]. Pre americké potreby bola ich verzia kratšia o približne 15 [[Minúta|minút]], čím sa v anglo-svete dej a chod filmu zrýchlili. Dej príbehu je akým si spôsobom rozdelený na dve pomyslené časti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Just Jaeckin - Gwendoline (1984) | url = https://www.youtube.com/watch?v=4CWMjZ5YpN8 | dátum vydania = 2022-09-07 | dátum prístupu = 2025-07-05 | priezvisko = RTS Archives}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An All-Consuming Passion for Freedom: Just Jaeckin (1940-2022) | url = https://nostalgiakinky.com/2022/09/16/an-all-consuming-passion-for-freedom-just-jaeckin-1940-1922/ | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Just Jaeckin | url = https://cinedweller.com/celebrity/just-jaeckin/ | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien {{!}} JUST JAECKIN {{!}} FilmoTV | url = https://www.youtube.com/watch?v=LJVyjJDUQgQ | dátum vydania = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2025-07-07 | priezvisko = FILMO}}</ref> == Dej == Dcéra lovca [[Motýle|motýľov]], mladá a svojská Gwendoline, prichádza do [[Čína|Číny]] so svojou slúžkou Beth. Jej otec zmizol pri hľadaní jedinečného a neznámeho exemplára, ktorý sa nachádza iba v [[Púšť|púšti]] Yek-Yek. Gwendoline, ktorej hrozí [[znásilnenie]], zachráni proti jeho vôli Willard, mladý, pekný a cynický [[námorník]]. Gwendoline s určitými ťažkosťami prinúti Willarda, aby ju sprevádzal na jej pátraní – najprv za jej otcom, obeťou divokých Kiopov, a potom za slávnym motýľom. Willard, Gwendoline, ktorí sa do seba zamilovali a Beth prekonávajú rôzne dobrodružstvá. Po dlhej a náročnej ceste sa dostanú do púšte Yek-Yek, kde sa dostanú do podzemného mesta čisto ženskej civilizácie ovládanej bláznivou kráľovnou a opovrhnutiahodným [[Vedec|vedcom]] d'Arcym, ktorému sa podarilo ovládnuť [[Sopka|sopku]] a zorganizovať ťažbu [[Diamant|diamantov]] v prospech kráľovnej. Willard je uväznený, keď uverí, že Gwendoline je mŕtva, oplodniť jednu z kráľovniných dcér – tú, ktorá zvíťazí nad svojimi súperkami v súboji jeden na jedného – a okamžite zomrieť. Vďaka Beth Gwendoline nahradí jednu z urputných bojovníčok a tým zachráni Willarda. D'Arcy z čistej nenávisti ku kráľovnej vyhodí tajné mesto do vzduchu. Prežijú iba Gwendoline, Willard a Beth, ktorým sa podarí získať motýľa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline de Just Jaeckin (1984) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/2520/gwendoline | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> <!--Mladá dáma Gwendoline sa s pomocou svojej lojálnej slúžky Beth snaží nájsť legendárneho [[Motýle|motýľa]], ktorého jej otec márne hľadal. Za týmto účelom si najme cynického dobrodruha Willarda v chátrajúcom [[Ázia|ázijskom]] prístave. Spoločne prechádzajú [[Džungľa (vegetácia)|džungľami]], [[Záliv|zátokami]] či [[Púšť|púšťami]], pričom musia čeliť riečnym [[Pirát (námorný lupič)|pirátom]], [[Domorodec|domorodcom]], exotickým zvieratám a iným nebezpečenstvám. Ich výlet končí v púštnom podzemnom meste, ktorému kraľuje nemilosrdná kráľovná a jej šialený asistent a vedec D'Arcy. Spoločnými silami hlavných hrdinov sa motýľa nachádzajúceho v krajine Yek-Yak podarí nájsť a taktiež aj poraziť zlo na čele s kráľovnou a jej poddanými. == Podrobný dej == {{Spoiler}} XXX {{Endspoiler}} --> == Herecké obsadenie == === Hlavné === * [[Tawny Kitaen]]{{--}}Gwendoline <small>(francúzsky hlas [[Anne Rondeleux]])</small> * [[Brent Huff]]{{--}}Willard <small>(francúzsky hlas [[Patrick Floersheim]])</small> * [[Zabou Breitman]]{{--}}Beth<ref name="vs" group="pozn.">V úvodných titulkoch uvedená iba pod prezývkou Zabou.</ref> * [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]]{{--}}kráľovná podzemného mesta * [[Jean Rougerie]]{{--}}D'Arcy <gallery> Súbor:Tawny Kitaen 1984 publicity still.jpg|Tawny Kitaen Súbor:Brent Huff.jpg|Brent Huff Súbor:Zabou Breitman 2006 cropped.jpg|Zabou Breitman Súbor:Bernadette Lafont - Cannes 2012.jpg|Bernadette Lafont </gallery> === Vedľajšie === * [[Roland Amstutz]]{{--}}policajt M. Cattochet * [[Stanley Kapoul]]{{--}}šéf domorodého kmeňa * [[Chen Chang Ching]]{{--}}Yukiho poskok * [[Vernon Dobtcheff]]{{--}}Shirko * [[André Julien]]{{--}}Tom * [[Takashi Kawahara]]{{--}}Mao * [[Kristopher Kum]]{{--}}mafián Yuki * [[Loi Lam Duc]]{{--}}Yukiho poskok * [[Maurice Lamy]]{{--}}Yukiho poskok{{--}}muž, ktorý sa bije s Willardom <!-- ([[lilipután]]) --> * [[Jim Adhi Limas]]{{--}}Yukiho poskok * [[Georges Lycan]]{{--}}Yukiho poskok * [[Dominique Marcas]]{{--}}prekladateľka * [[Roger Paschy]]{{--}}Yukiho poskok{{--}}muž, ktorý sa bije s Willardom (falošný [[Bruce Lee]]) * [[Hua Quach]]{{--}}Yukiho poskok '''Nekreditovaní''' * [[Just Jaeckin]]{{--}}nevrlý námorník fajčiaci cigaru ([[Cameo rola|cameo]]) * [[Larry Silva]]{{--}}Taoto, hlavný bandita na člne * XXX * [[Daniel Vérité]]{{--}}ázijský obyvateľ * [[Lionel Vitrant]]{{--}}ázijský obyvateľ === Ostatné obsadenie === {{Stĺpce|4| * Patricia Attwood * Marie-Françoise Aupecle * Nathalie Belanger * Catherine Bartoli * Desirée Bergh * Martine Blondeaux * Cathy Brasseur * Arline Burks Gant * Aurelie Crasson * Mathilde Chapelle * Isabel Boncan Clemente * Valérie Deschamps * Marie-Laure De Beausacq * Isabelle Chaudieu * Joyce Davoren * Catherine Drapier * Caline De Chatellus * Pascale Epry * Laurence Fabre * Maranha Fernandez * Catherine Ferrare * Luzia Fuji * Christine Galard * Christiane Gangloff * Maryse Gauthier * Yasmine Gerault * Frédérique Givaudan * Sylvie Hammouda * Évelyne Henz * Suthany Houl <!-- muž --> * Nathalie Judelle * Isabelle Labat * Judy Larsen * Chantal Lay * Lynda Leftwitch * Valérie Lefort * Caroline Leloup * Florence Lesgourgues * Gaëlle Licot * Cathy Massol * Karin-Marie Mercier * Nathalie Milhau * Roxane Nouban * Sylvie Oswaldt * Alison Parsons * Radjia Rajabaly * Sylvie Ravat * Paula Riollaci * Emmanuelle Sallet * Anne-France Saunier * Françoise Seni * Beatrice Serguieff * Tedy Shaffer <!-- muž --> * Weronika Tanaka * Martha Vega * Annemieke Verdoorn * Joan Viskant * Melissa Wai * Cornélia Wilms * Siri Wolland * Tomoko Yokomitsu * Jeanne Zolou }} == Filmový štáb == [[Súbor:Just-Jaeckin-1974.png|náhľad|Podoba režiséra snímky.]] [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt1">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=49297 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2024-01-12}}</ref><ref name=":0" /> * Réžia{{--}}[[Just Jaeckin]] * Pomocný režisér{{--}} * Asistenti réžie{{--}}[[Yves Amoureux]], [[Jean-Claude Ventura]], [[Serge Cukier]], [[Jean-Pierre Chazelet]] * Scenár{{--}}Just Jaeckin, [[Jean-Luc Voulfow]] * Dialógy{{--}}Jean-Luc Voulfow, Gérard Zingg<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline - en {{!}} Gaumont, born with cinema | url = https://www.gaumont.com/en/movie/gwendoline | vydavateľ = www.gaumont.com | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> * Námet{{--}}[[John Willie]] (komiks ''Adventures of Sweet Gwendoline'') * Producenti{{--}}[[Jean-Claude Fleury]], [[Serge Laski]] * Hudba{{--}}[[Pierre Bachelet]], [[Bernard Levitte]] (aranžmány) * Kamera{{--}}[[André Domage]] * Strih{{--}}Michèle Boëhm * Zvuk{{--}}René Levert (nahrávač), Michèle Amsellem (strihač), Claude Villand (mixáž), Bernard Leroux * Grafický dizajn{{--}}[[François Schuiten]], [[Claude Renard]] (návrhári kostýmov a dekorácii) * Scénograf{{--}}[[Françoise Deleu]], [[André Guérin]] * Vedúci výroby{{--}}Pierre Gauchet * Kameraman{{--}}Jean-Paul Meurisse * Kostýmy{{--}}[[Danièle Flis]] * Make-up{{--}}[[Reiko Kruk]], [[Dominique Colladant]] * Masky{{--}}[[Reiko Kruk]], [[Dominique Colladant]] * Vizáž{{--}}Isabelle Gamsohn * Skript{{--}}Sophie Thévenet * Fotograf{{--}}Juan Quirno, Georges Bosio * Koordinátor kaskadérov{{--}}[[Daniel Vérité]] * Kaskadéri{{--}}Lionel Vitrant, Roland Neunreuther, Daniel Perche, Nella Barbier, Sara Kingston, Cécile Pitel, Annie Vial == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visas et Classification {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/55284 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":0" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}Gwendoline ** Angický názov{{--}}''The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik-Yak'' alebo ''The Perils of Gwendoline in the lost, lost Land of the Yik-Yak''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline (1984) ORIGINAL TRAILER [HD] | url = https://www.youtube.com/watch?v=I5d7BCWHurk | dátum prístupu = 2024-01-12 | jazyk = sk-SK}}</ref>^{1:22{{--}}1:27} * Rok natáčania{{--}}[[1983]] * Rok uvedenia{{--}}[[1984]] * Premiéra – [[8. február]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}105 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu – 2870 [[Meter|m]] * Alternatívna dĺžka{{--}}90 min. * Žáner{{--}}[[Dobrodružný film|dobrodružstvo]], [[Akčný film|akcia]], [[komédia]], [[Erotický film|erotika]], [[Vedecká fantastika|sci-fi]], [[fantasy]], [[Historický film|historické]] * Rozpočet{{--}}odhad na 35 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]] (to je približne 12,55 milióna [[Euro|eur]] v roku [[2024]]) * Čas natáčania{{--}}18 týždňov <!-- (apríl, máj, jún, júl, august) --> * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]], [[Spojené štáty|USA]] * Číslo víza – 55 284 * Dátum uvedenia víza – [[26. február|20. február]] 1984 * Počet vstupov divákov do kín vo Francúzsku – 944 892 * Veková prístupnosť – všetky publiká * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] (filmový pás) * Filmové štúdio a zázemie{{--}}[[Studios de Billancourt|Paris-Studios-Cinéma]] (Studios de Billancourt) v [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]] * Filmové laboratória{{--}}L. T. C. St. Cloud (Frannay) * Filmová technika{{--}}[[Panavision]] ([[Kamera (prístroj)|kamery]]) * Natáčacie vybavenie{{--}}Alga Samuelson * Elektronické vybavenie{{--}}Transpalux * Titulky a efekty{{--}}Euro-Titres * Filmové pásy{{--}}Kodak and Fuji * Magnetické pásy{{--}}Pyral and Agfa * Typ nahrávania{{--}}Dolby Stereo * Hudobné nahrávacie štúdio{{--}}Studio D'Aguesseau + Studio Boulogne Gilbert Courtois * Produkčná spoločnosť{{--}}Films de l'Alma, G. P. F. I. (Générale de Productions Françaises et Internationales) a [[Parafrance Films]] * Distribučná spoločnosť{{--}}[[Parafrance Films]] (v rámci Francúzska) == Predprodukcia == Na [[Letisko|letisku]] cestou do [[New York (mesto)|New Yorku]] pred natáčaním filmu ''Gwendoline'', Jaeckinovi ukradli tašku so všetkými dokladmi a peniazmi určenými pre kastingovú agentúru. Našťastie mal režisér po ruke letenku a [[Cestovný pas|pas]], ale ani cent či žetón na telefón. Napriek tomu sa v tejto situácii Jaeckin rozhodol letieť lietadlom a vybaviť všetko potrebné. V lietadle o svojich problémoch porozprával spolusediacemu, ktorý mu nakoniec spontánne ponúkol 100 [[Dolár|dolárov]] na [[Taxislužba|taxík]] po prílete. Jaeckin ho požiadal o kartu, aby mu mohol vrátiť peniaze, no režisér ju pred vyplatením stihol stratiť. Filmár často myslel na toho šarmantného muža, ktorý musí mať o ňom zlú mienku.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=Jaeckin|meno=Just|titul=Tout Just: Souvenirs|vydavateľ=DU ROCHER|miesto=Francúzsko|rok=2006|isbn=2268056880|strany=325}}</ref>{{Rp|245}} === Námet === Bol to Jean-Pierre Dionnet, šéfredaktor [[Les Humanoïdes Associés]] (vydavateľ komiksov), kto prišiel s nápadom natočiť film adaptovaný podľa [[Komiks|komiksu]] Gwendoline od [[John Willie|Johna Willieho]]. Spoločne s producentom Jean-Claude Fleurym a Sergeom Laskym, najprv zvažovali títo traja muži [[Helmut Newton|Helmuta Newtona]] a potom [[Gérard Zing|Gérarda Zinga]] ako možných režisérov filmu. Obaja kandidáti však stroskotali kvôli umeleckým rozdielom. Producenti sa tak spojili s [[Parafrance|ParaFrance]] a [[Alain Siritzky|Siritzkym]], ktorý distribuoval snímku ''[[Emanuele (film z roku 1974)|Emanuele]]'' ([[1974]]) a rozhodli sa nájsť finančne schopnejšieho filmára. Osobou mal byť niekto, koho meno by ľudí priťahovalo do [[Kino|kín]], aby film zarobil a stal sa úspešným. S tým sa iniciátori rozhodli obrátiť práve na [[Just Jaeckin|Jaeckina]].<ref name=":22" />{{Rp|246}} Tento [[bondage]] komiks rozprával príbeh trochu naivného dievčaťa, ktoré zažíva mimoriadne dobrodružstvá. Keď Jaeckin čítal prvých pár strán predlohy, mal určité výhrady. Filmár nechcel moc natáčať film len o zviazaných ženách a [[Sadomasochizmus|sadomasochizme]]. Jaeckin však zmenil názor, keď na konci zbierky objavil niekoľko farebných strán, ktoré nemali priamu súvislosť s príbehom, ale boli dostatočne inšpirujúce na to, aby vytvorili snový svet. Napríklad uprostred oblaku [[Motýle|motýľov]] sa konali preteky vozov ťahaných operenými amazonkami. Z niektorých záberov pocítil Jaeckin [[Surrealizmus|surrealistický]] potenciál týchto kresieb.<ref name=":22" />{{Rp|246}}<ref name="Mt2">24 minútové interview ''The Last Temptation of Just'' ([[2006]]) s Just Jaeckinom.</ref> Aby bol scenár napísaný „na mieru“, tak tvorcovia oslovili [[Jean-Luc Woulfow|Jean-Luc Woulfowa]], ktorého humor si režisér cenil už pri scenári k film ''[[Girls (film z roku 1980)|Girls]]'' ([[1980]]). <gallery> Súbor:Dropped Glove punishment in BDSM.jpg|Podoba kresieb s bondage komiksu od Willieho. Súbor:John Willie tied to trees illustration.jpg Súbor:John Willie Bizarre Whipping at Fence.jpg Súbor:JW bdsm sketch.jpg </gallery> === Písanie scenára === Keď sa Woulfow opýtal Jaeckina ako si film predstavuje, ten odpovedal:<ref name=":22" />{{Rp|246, 247}} {{Citát|Zmena prostredia. Dievča v [[Čína|Číne]], pretože [[Ďaleký východ (Ázia)|ďaleký východ]] zostával veľmi záhadnou a mystickou lokalitou.|J. Jaeckin}} === Predstava o rozpočte a ambíciách filmu === Dej filmu sa odohráva v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], v tých bláznivých rokoch, keď sa dalo ešte pripustiť teoretická existencia zakázaného strateného mesta. V súčasnosti, keď nám [[Družica|satelity]] ukazujú všetko, už nemožne snívať o nezmapovaných končinách sveta. Vďaka Woulfovej fantázii natočil Jaeckin svoj najvtipnejší, najbláznivejší a zároveň aj najdrahší film. Natáčanie trvalo 18 týždňov, a odohrávalo sa na [[Filipíny|Filipínach]], v [[Maroko|Maroku]], v [[Les Baux-de-Provence]], [[Filmové štúdio|filmových štúdiách]] a v halách v [[Paríž|Paríži]]. Súčasťou boli honosné kostýmy, početné kulisy, bláznivý a náročný [[Kozmetika|make-up]] a zariadenia. Snímka si vyžadovala stovky [[Komparz|komparzistov]], množstvo dekoratérov, kaderníkov či vizážistov.<ref name=":22" />{{Rp|248}} Rozpočet snímky bol stanovený na závažnú čiastku 35 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]].<ref name=":2" /> Nakoľko bol predpredaj v [[Festival de Cannes|Cannes]] vynikajúci, tak producent Fleury dal filmu štart. Producent podpísal zmluvu so [[Samuel Goldwyn Jr.|Samuelom Goldwinom]], významným americkým distribútorom, ktorého meno vo Francúzsku znamenalo veľa.<ref name=":22" />{{Rp|248}} === Predstava o kľúčových postavách === * '''Gwendoline'''{{--}}je mladá, naivná, no odvážna dáma, ktorá sa vydáva na nebezpečnú výpravu do Ázie, aby našla svojho nezvestného otca. Spočiatku pôsobí ako krehká a nevinná, no postupne sa ukazuje jej vnútorná sila, vytrvalosť a schopnosť prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. V priebehu príbehu prechádza výrazným vývojom – z nesmelej dievčiny sa stáva sebavedomou ženou, ktorá sa nebojí postaviť tyranii a bojovať za slobodu. * '''Willard'''{{--}}je drsný, cynický dobrodruh a pašerák, ktorý sa nečakane stáva sprievodcom Gwendoline a jej spoločníčky Beth na ich výprave do neznámej krajiny. Spočiatku pôsobí ako sebecký a nezávislý muž, ktorý sa zaujíma len o vlastný prospech, no postupne sa ukazuje, že pod tvrdou škrupinou sa skrýva čestný a odvážny človek. Jeho skúsenosti z divočiny a schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach z neho robia neoceniteľného spojenca. V priebehu príbehu sa medzi ním a Gwendoline vytvára silné puto, ktoré odhaľuje jeho schopnosť cítiť a chrániť. * '''Beth'''{{--}}je verná a praktická služobná Gwendoline, ktorá ju sprevádza na nebezpečnej výprave do Ázie. Na rozdiel od svojej panej je Beth oveľa pragmatickejšia, odvážnejšia a často slúži ako hlas rozumu v napätých situáciách. Jej odvaha a schopnosť konať rýchlo z nej robia neoceniteľnú spoločníčku, ktorá neraz zachránila situáciu. Hoci je vedľajšou postavou, jej prítomnosť dodáva príbehu rovnováhu a humor, a zároveň ukazuje, že aj postava v úzadí môže byť kľúčová pre prežitie a úspech celej výpravy. * '''kráľovná'''{{--}}je despotická a chladná vládkyňa podzemného ženského kráľovstva Yik-Yak, kde muži neexistujú a ženy žijú v prísne kontrolovanej spoločnosti. Jej postava zosobňuje absolútnu moc, disciplínu a potlačenie individuality, pričom vládne prostredníctvom strachu a rituálov. Pôsobí majestátne, no zároveň neľútostne, a jej prítomnosť vyvoláva napätie a úzkosť. V príbehu predstavuje hlavného antagonistu, ktorý stojí v ceste slobode a ľudskosti, ktoré reprezentujú Gwendoline a jej spoločníci. Jej postava je zároveň symbolom extrémneho poriadku, ktorý sa nakoniec ukáže ako neudržateľný. * '''D'Arcy'''{{--}}je excentrický, podivínsky vedec a asistent kráľovnej v podzemnej ríši Yik-Yak. Pôsobí ako verný, no zvláštne sa prejavujúci spojenec temnej vládkyni, ktorý so svojím teatrálnym vystupovaním dodáva deju groteskný nádych. Jeho lojalita kráľovnej a oddanosť systému, ho stavajú do úlohy antagonistu. Zároveň reprezentuje dekadentnú autoritu, ktorá je zároveň smiešna aj nebezpečná. === Výber hlavných členov štábu a tímu === ==== Návrhári ==== {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = No image available.svg | šírka1 = 120 | popis1 = [[Claude Renard]]{{--}}hlavný grafický návrhár | obrázok2 = François Schuiten (47974683377).jpg | šírka2 = 150 | popis2 = [[François Schuiten]]{{--}}hlavný grafický návrhár }} [[Belgicko|Belgický]] grafický dizajnéri komiksov [[François Schuiten]] a [[Claude Renard]] navrhli a vymysleli podzemné mesto. Jaeckin ich naviedol, aby sa pri navrhovaní mučiacich nástrojov a dekorácii šialeného vedca inšpirovali [[Giovanni Battista Piranesi|Piranelim]], talianskym karikaturistom zo [[16. storočie|16. storočia]]. Zbrane a kostýmy Amazoniek boli výsledkom ich jednoznačnej kreativity.<ref name=":22" />{{Rp|249}} <ref name="Mt22">33 minútové interview ''Bondage Paradise'' (2019) s François Schuitenom a Claude Renardom.</ref> <gallery> Súbor:Piranesi-Carceri-04Der große Platz.jpg|Náčrty od umelca Giovanni Battista Piranesi. Súbor:Piranesi-Carceri-16Pfeiler mit Ketten.jpg|Náčrty od umelca Giovanni Battista Piranesi. Súbor:Piranesi01.jpg|Náčrty od umelca Giovanni Battista Piranesi. </gallery> ==== Maskéri ==== Hlavnými vizážistami bolo duo [[Reiko Kruk]] a [[Dominique Colladant]]. V čase natáčania sa povrávalo, že niektorým herečkám oholili hlavy. To však nebola pravda. Na hlavu im naniesli vrstvu z latexu telovej farby.<ref name=":22" />{{Rp|249}} ==== Dekoratéri ==== [[Françoise Deleu]], s ktorou sa Jaeckin dlho poznal, bola hlavnou scénografkou pre film. Deleu pomáhal scénograf [[André Guérin]].<ref name=":22" />{{Rp|249}} <ref name="Mt3">14 minútové interview ''Gwendoline's Travels'' (2019) s Françoise Deleu.</ref> ==== Kameraman ==== Jediným sklamaním bola neprítomnosť [[Robert Fraiss|Roberta Fraisaa]], režisérovho obvyklého kameramana. Fraissa si už najal na film režisér [[Jean-Jacques Annaud]]. Tvorcovia sa nakoniec rozhodli pre [[André Domage]], ktorý priniesol nový pohľad na snímanie kamerou.<ref name=":22" />{{Rp|249}} ==== Ostatní členovia ==== xxx === Výber a konkurz hercov === ==== Gwendoline ==== Čo sa týka hlavnej hrdinky Gwendoline, musela byť [[Američania (USA)|Američanka]] kvôli koprodukčným dôvodom. Najťažšie nebolo nájsť herca, ale hercov, ktorí by dobre spolupracovali. Režisér je predovšetkým dohadzovačom postáv. Dobré herecké obsadenie je už tretinou úspechu filmu.<ref name=":22" />{{Rp|250}}<ref name="Mt2" /> Samuel Goldwin tvorcom ponúkol niekoľko mladých herečiek, ktoré by mohli hrať ústrednú postavu. Hrdinka musela byť naivná, ale so silným charakterom, krehká, ale aj dostatočne atletická, aby čelila bojom s amazonkami. Nakoniec sa vybrala [[Kalifornia|Kaliforňanka]] s ostrou tvárou, ktorá bola sebavedomá a prirodzená. S ohnivou hrejivou farbou vlasov a úprimným výrazom sa volala [[Tawny Kitaen]].<ref name=":22" />{{Rp|252}} ==== Kráľovná ==== {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = Evil Queen in Disney trailer.png | šírka1 = 150 | popis1 = [[Zlá kráľovná (Disney)|Zlá kráľovná]]{{--}}záporná postava zo ''Snehulienky a sedem trpaslíkov'' | obrázok2 = D23 Expo 2011 - 101 Dalmations fan art (6075808446).jpg | šírka2 = 150 | popis2 = [[Cruella de Vil]]{{--}}záporná postava zo ''101 dalmatíncov'' }} V [[Paríž|Paríži]] Jaeckin okamžite našiel svoju kráľovnú v [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]], mimoriadnej herečke s hlasom hlbokým a zmyselným. Tá nevidela žiadny z Jaeckinových filmov, pretože len zriedka chodila do kina. Okamžite ju uchvátil scenár, kostýmy, líčenie či kulisy. Lafont milovala atmosféru komiksov a myslela, si že by sa mohla inšpirovať zlomyseľnou kráľovnou zo [[Snehulienka|Snehulienky]] alebo dokonca [[Cruella de Vil|Cruellou]] zo ''[[Sto a jeden dalmatínec|101 dalmatíncov]]''.<ref name=":22" />{{Rp|250}} ==== D'Arcy ==== Pre rolu šibnutého vedca D'Arcyho odporučil kastingový riaditeľ režisérovi [[Jean Rougerie|Jean Rougerieho]], kvalitného divadelného, filmového a televízneho herca. S Rougerieho šibalským pohľadom sa nemusel veľmi nútiť hrať na šibalstvo a pokrytectvo.<ref name=":22" />{{Rp|250}} ==== Beth ==== Mladú spoločníčku Beth si zahrala [[Zabou Breitman|Isabelle Breitman]], ktorá vtedy používala prezývku Zabou. Citlivá a dynamická, striedavo pôsobila prekvapene alebo vystrašene. Vďaka svojej prítomnosti a zmyslu pre humor premenila svoju postavu skoro na hlavú.<ref name=":22" />{{Rp|251}} ==== Willard ==== Pre roly Willarda a Gwendoline sa kastingy konali v [[Londýn|Londýne]] a [[New York (mesto)|New Yorku]]. Keď režisér stretol [[Brent Huff|Brent Huffa]], v kancelárii hneď videl ideálneho Willarda. Huff mal dvojdňovú [[Brada (chlpy)|bradu]], námornícku čiapku, čierne tričko, presne tak, ako je postava opísaná v [[Scenár|scenári]]. Po prečítaní scenára sa Huff rozhodol okamžite vžiť do scenára. Rovnakú metódu používal už od prvých týždňov natáčania na Filipínach.<ref name=":22" />{{Rp|251}} Jeho úloha vyžadovala, aby vyzeral špinavo, takže sa počas natáčania (najmä scény na Filipínach) moc neumýval. Museli sme ho nasilu hádzať do mora, smrdel po starom námorníkovi.<ref name=":22" />{{Rp|252}} ==== Ostatní ==== xxx === Výber štúdii a lokalít nakrúcania === XXX === Plán výroby filmu === Prvé stretnutie s produkčným manažérom, sa rovnalo prvému konfliktu. Počiatočne stanovený rozpočet nestačil na vybudovanie náročných kulís a dekorácii. Z financií bolo taktiež potrebné zaobstarať množstvo miest na natáčanie, platy hercov či obšírny [[Filmový štáb|štáb]]. Režisér poradil manažérovi, aby zmenil svoje pracovné metódy. Po dlhších konfliktoch sa zmenil harmonogram fungovania. V tvárou tvár zhoršujúcej sa situácii zostavil Jaeckin rozpočet filmu s novým produkčným manažérom. S pomocou vedúceho výroby Pierra Graucheta, ktorého získal od filmára [[Claude Zidi|Claude Zidiho]], sa upravil harmonogram, tak aby sa získali dva týždne natáčania.<ref name=":22" />{{Rp|252, 253}} Na zefektívnenie a ušetrenie sa dekorácie podzemného mesta museli hospodárnejšie navrhnúť. <ref name=":22" />{{Rp|253}} Celá predprodukcia k filmu Gwendoline trvala necelý rok.<ref name="Mt2" /> == Produkcia (nakrúcanie) == Pred natáčaním režisér preventívne hercov varoval pred podmienkami, ktoré budú často náročné. Väčšina filmu sa bude natáčať v prírodných prostrediach, vrátane [[Džungľa (vegetácia)|džungle]] či [[Púšť|púšte]]. Herci a štáb museli úplne zabudnúť na pohodlie a dobré jedlo. Jaeckin pripomenul, že filmový svet je kráľovstvom predstavivosti, a trval na úplnej slobode pri interpretáciách hercov.<ref name=":22" />{{Rp|252}} Nakrúcanie filmu prebiehalo v [[Angličtina|angličtine]].<ref name="Mt2" /> === Filipíny === Deň pred odchodom na [[Filipíny]] jeden z vedľajších hercov nemohol kvôli chorobe prísť. Muselo sa ho rýchle nahradiť nováčikom, ktorý ešte nemal ani časť si prečítať scenár. Po troch hodinách letu začal byť nervózny a zavolal tetušku a povedal: „[[Sevilla]] je len 2,5 hodiny od [[Paríž|Paríža]]. Je nejaký problém s lietadlom?“ Stewartka sa hlboko nadýchla, než mu odpovedala: „Nejdeme do Sevilly, pane, ale do [[Manila|Manily]]!“: Aby sme upokojili tohto herca, museli sme vychvaľovať pôžitky týchto vzdialených [[Ostrov|ostrovov]] a obyvateľov.<ref name=":22" />{{Rp|253, 254}} [[Súbor:Loboc river.png|náhľad|Časť Filipín s [[Arekovité|palmami]] v pozadí]] [[Filipínci]] filmárov privítali s nadšením a radosťou. Jaeckinov tím bol, už menej nadšení vzhľadom na priemernú kvalitu miestnych hotelov. Keď v hoteli Kitaen otvorila dvere svojej izby, bolo počuť akurát hlasný krik. Strop v izbe bol otvorený, až k nebu, napoly sa zrútil a exotická posteľ bola neuveriteľne tvrdá. Čo sa týka spoločných spŕch, tie boli zásobované [[Slaná voda (prameň)|slanou vodou]] z [[Lagúna (voda)|lagúny]]. Nebolo možné sa umývať [[Mydlo|mydlom]]. Po niekoľkých dňoch sa tím, každú noc v škrabali zožieraní soľou. Na druhej strane, prvé raňajky boli lahôdkou. Štábu priniesli lapous-papous, sortiment morských plodov krásne prezentovaných v mušliach. Na [[Večera|večeru]] či [[raňajky]] bolo len lapous-papous. Po troch dňoch z tejto stravy, bolo tímu už pri pohľade na jedlo nevoľno.<ref name=":22" />{{Rp|254, 255}} ==== Nehoda ==== V scenári Willard, podráždený z Gwendoline a Beth ako sú na jeho lodi, ich hodí cez palubu do vody. Vo [[Voda|vode]] do ktorej mali dve herečky padnúť plávali [[Myšorodé|potkany]]. Tawny Kitaen zo strachu z choroby a hygieny odmietla natočiť tento záber. Neskôr sa štáb rozhodol použiť dve náhradníčky za hlavné herečky. V scéne teda postava Willarda schmatla dve nové dievčatá a hodila ich do rieky. Keď sa mala scéna už ukončiť, tak na Jaeckina placho zakričal jeden Filipínec, ktorý priviedol dve [[Dublér (film)|dablérky]]. Hovoril niečo na spôsob: „Chintung goalo, no galoupo!“. Keďže režisér ničomu nerozumel (cudzie jazyky boli Jaeckinovi relatívne vzdialené) tak muža viac-menej ignoroval. Ten človek sa však rýchle vrátil s krikom a chytal Jaeckina za košeľu. Opakoval to isté a silnými gestami naznačoval a ukazoval na [[Rieka|rieku]]. V panike režisér zavolal filipínsku asistentku zo štábu, ktorá prekladala: „Nevyšli napäť, nevedia plávať!“ Následne sa všetci vrhli do vody. Prvé dievča sa našlo umiestnené pod trupom lode a druhé uprostred vody. Po vytiahnutí z vody sa začalo aplikovať [[Kardiopulmonálna resuscitácia|dýchanie z úst do úst]].<ref name=":22" />{{Rp|255}} ==== Loď ==== Vo viacerých záberoch sa používala Willardova [[loď]], ktorá sa v deji kľukatila vodou cez palmové lesy, so sopkou v pozadí. Všetky akčné a bojové scény na lodi sa natáčali v prirodzenom prostredí na vode. Jedinou potrebou bolo všetky nádherné zábery precízne nafilmovať.<ref name=":22" />{{Rp|255}} ==== Džungľa, had a papagáj ==== [[Súbor:Palawan, Tropical rainforest deep in Palawan wilderness.jpg|náhľad|Prostredie Filipín s horami v pozadí.]] Podľa scenára bolo potrebné natočiť aj scény odohrávajúce sa v džungli. No v danej lokalite kde sa natáčali naše iné scény nebolo nič čo by vyzeralo ako pravá džungľa. Bolo vidno len palmy či vodu. Filmári sa nakoniec obrátili na Manilskú [[Botanická záhrada|botanickú záhradu]]. Filipínsky manažér lokácii nebol moc zbehlý. V Parížskej botanickej záhrade, by sa dali vytvoriť podobné zábery a ušetrilo by 17 hodinový let štábu na čele s Jaeckinom.<ref name=":22" />{{Rp|256}} Jednou scénou bola aj tá, v ktorej [[veľhad kráľovský]] padá zo stromu na Gwendoline plecia. Osoba, ktorá mala na starosti [[plazy]], pomaly a s veľkou opatrnosťou otvárala box v ktorom bol had. Po otvorení bol na mieste had však mŕtvy. V boxi bolo zviera natlačené na smrť a nemal dostatok vzduchu na život. Napriek tragickej smrti zvieraťa sa scéna aj tak natočila s pozostatkami tohto stvorenia. Rekvizitári oživili tvora kúskami šnúrok, ktorá bola ukrytá pod exotickými listami. Počas scény stačilo akurát v správny čas pohnúť lankami a had akoby ožil.<ref name=":22" />{{Rp|256}} Jaeckin sa rozhodol počas nakrúcania džungľových scén vystupovať s [[Papagájovité|papagájom]] na pleciach ako [[Robinson Crusoe (postava)|Robinson Crouseau]]. Len nepočítal, s tým, že toto zviera bude tak živé, že ho do [[Krv|krvi]] kusne do [[Ucho|ucha]].<ref name=":22" />{{Rp|256}} <gallery> Súbor:NAPWCjf4592 09.JPG|Areál jednej z filipínskych botanických záhrad. Súbor:B. constrictor.jpg|Boa Súbor:Psittacidae Psittacara mitratus 1.jpg|Zelený [[Papagájec|papagáj]] na konári. </gallery> === Maroko === [[Súbor:Desert in morocco.jpg|náhľad|Marocká piesočná púšť.]] Púštne scény sa natáčali v Maroku. Scenár špecifikoval, že hlavní hrdinovia objavia podzemné mesto tak, že sa ukryjú pred piesočnou búrkou. Neskôr sa dostali do trhliny a ocitli sa tak tvárou v tvár tajnému vchodu do mesta. Aby sa vytvorila ilúzia silného vetra, marocký tím nainštaloval motor lietadla pri statív. Otáčajúca vrtuľa mala posielať pieskovú búrku smerom k hercom. Motor však hlasno zachrapltal a vychrlil hustý čierny dym. Pár zŕnok [[Piesok|piesku]] poletovalo všetkými smermi, ale nie požadovaným. Netreba dodávať, že 90 % dymu a 10 % piesku práve nevytváralo ilúziu búrky. Tento stav akurát dusil hercov. Napriek zdĺhavému úsiliu štábu hodiny tikali bez toho, aby vrtuľa rozdúchala jediný vír. Keďže filmárom došli alternatívne spôsoby ako vytvoriť piesočnú búrku, ostávalo akurát modlenie k [[Boh|bohu]]. Na šťastie filmárom počas natáčania scény vypukla skutočne silná búrka. Po dotočení sa v [[Casablanca|Casablance]] usporiadala poriadna párty. Počas marockej návštevy prišiel pomôcť [[Jean-Edern Hallier]].<ref name=":22" />{{Rp|262}} Natáčanie v Maroku trvalo 3 dni.<ref name="Mt2" /> === Les Baux-de-Provence === [[Súbor:"Reiche Geschichte und atemberaubende Landschaft". 01.jpg|náhľad|Francúzska [[Obec (Francúzsko)|obec]] [[Les Baux-de-Provence]] na juhu [[Francúzsko|Francúzska]].]] Ďalšou filmovou lokalitou bola očarujúca obec [[Les Baux-de-Provence]]. Natáčalo sa v bielom kamennom [[Lom (ťažba)|lome]], nádhernej prírodnej lokalite, kde sa slnečné lúče odrážali od obrovských bielych [[Stĺp|stĺpov]]. Tím okolo [[Françoise Deleu]] priviezol na kamiónoch a nákladných autách všetky časti dekorácii, ktoré sa neskôr dali použiť v štúdiách. Súčasťou boli monumentálne motýlie sochy, ...<ref name=":22" />{{Rp|257}} <ref name="Mt3" /> ==== Preteky ==== {{Hlavný článok|Carrières de Lumières}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálne | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = Carrières de Lumières (52132671527).jpg | šírka1 = 150 | popis1 = Vchod areálu do lomu. | obrázok2 = Cathedrale d'Images, salle du Nord.jpg | šírka2 = 150 | popis2 = Jedna z časí priestoru. }} Najťažšou scénou bolo nakrútiť preteky vozov. Keď bolo všetko pripravené mohli sa začať robiť skúšky. Po troch minútach nebolo ale možné pokračovať lebo kamenný prach bol príliš lepkavý, takže vozy sa nepohybovali dostatočne rýchlo. Taktiež dievčatá, ktoré boli bosé, riskovali, že si pri každom kroku vyvrtnú členky.<ref name=":22" />{{Rp|257}} Stačilo pár zŕnok piesku v ozubených kolesách a vozy sa zastavil. Scéna pretekov zahŕňala tri kamery, veľký technický tím a množstvo komparzistov. V rekordnom čase sa jedna členka štábu rozhodla kúpiť asi 30 párov bielych tenisiek zo susedných obchodov. Po zaobstaraní sa obuv prefarbila farbou kostýmov, ilúzia bola dokonalá.<ref name=":22" />{{Rp|258}} ==== Katedrála ==== Z vrcholu schodiska obklopeného ženskou gardou na divoké preteky dohliadala Bernadette Lafont v roli kráľovnej. Vo svojom čierno-bielom kostýme bola skutočne impozantná. Vypratanie dekorácii z [[Carrières de Lumières]] trvalo technikom celý deň.<ref name=":22" />{{Rp|258}} ==== Príroda ==== Ďalšie scény, kde divosi zvaní Kiopovia zajali hlavných hrdinov sa natáčali v exteriéroch obce Les Baux-de-Provence. Tam maskérsky tím na čele s Kruk a Colladantom zamaskovali celý domorodý kmeň. Kiopovia vyzerali naozaj, akoby vystúpili priamo z filmu o [[Tarzan|Tarzanovi]].<ref name=":22" />{{Rp|259}} <gallery> Súbor:Funny rocks by Les Baux - panoramio.jpg Súbor:Les Baux de Provence - P1000727 (2).jpg Súbor:Les Alpilles près des Baux de Provence 6.JPG Súbor:La Val d'Enfer du Château.JPG </gallery> === Sety v štúdiách === {{Hlavný článok|Studios de Billancourt}} ==== Prístav ==== [[Súbor:The vegetable market at Hacarmel market in Tel Aviv (FL63041020).jpg|náhľad|Trhovisko]] Aby si štáb ušetril cestu do [[Čína|Číny]], rozhodlo sa postaviť čínsky [[prístav]] a trh v opustených halových priestoroch Seita v [[Paríž|Paríži]]. V príbehu tam boli hlavné hrdinky vylodené z nákladnej lode v kontajneri. Na scénu boli [[Komparz|komparzisti]] naverbovaní z [[13. obvod (Paríž)|13. obvodu]]. Vybudovaná lokalita vyzerala verne orientálnemu menšiemu prístavu. Malý trh obsahoval exotické [[Potravina|potraviny]], obchody s pečenými [[Kačicovité|kačicami]], vône sušených [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]], [[Rikša|rikše]] kľukatené davom osôb za prítomnosti jemnej [[Hmla|hmly]]. V pološere osvetlená nákladná loď, ktorá vykladá rozhegané debny. Jediné čo chýbalo bolo len [[more]].<ref name=":22" />{{Rp|259}} Scéna bola tak realistická, že režisér Jaeckin si pamätal ako videl slzy v očiach komparzistov z radov čínskych [[Prisťahovalectvo|imigrantov]]. V prvú noc natáčania si niektorí [[Chanovia|Číňania]] zo scény vzali všetko, čo zostalo jedlé. Deleu musela ráno pred natáčaním dať pokyn, aby sa scéna trochu upravila. Aby sa predišlo ďalšiemu incidentu, prišli na každý stánok cedule s varovaním v [[Čínština|čínštine]], že na jedlo bol nastriekaný silný [[insekticíd]], vďaka čomu sa stalo nejedlým. --<ref name=":22" />{{Rp|259, 260}} <ref name="Mt3" /><ref name=":3" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = unknown in "Gwendoline" | url = https://www.imcdb.org/v415903.html | vydavateľ = IMCDb.org | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = en}}</ref> Ohľadom [[Živočíchy|zvierat]], ktoré sa objavili vo viacerých scénach s filmármi moc nespolupracovali. [[Kura domáca|Sliepky]], ktoré počas skúšok na povel mávali krídlami, tvrdohlavo zabudli, že to majú robiť aj počas natáčania. [[Myšorodé|Potkany]], ktoré neboli veľmi nenásytné, odmietali opustiť svoje klietky. [[Sviňa domáca|Prasa]], ktoré neustále pišťalo, privádzalo [[Zvukový technik|zvukára]] do šialenstva.<ref name=":22" />{{Rp|260}} Scenárista filmu Jean-Luc Woulfow napísal Jaeckinovi drobnú rolu. Išlo o [[Cameo rola|cameo]], v ktorom mal režisér Willardovi pohroziť [[Nôž (nástroj)|nožom]] a povedať mu štyri vety. Jaeckin sa snažil ako sa len dalo, ale po 62 pokusoch sa rozhodlo, že radšej sa opustí od dialógov. V post synchrónoch sa nechal Jaeckinov hlas nahovoriť profesionálnym hercom.<ref name=":22" />{{Rp|260, 261}} ==== Kasíno ==== Pre film sa zrekonštruovalo v štúdiách [[Kasíno (herňa)|kasíno]] s [[Verejný dom|bordelom]], ktoré obsahovalo malé červené lampáše. Scéna bola ako priamo vystrihnutá z filmu ''The Shanghai Gesture'' ([[1941]]), jedného z kultových amerických filmov.<ref name=":22" />{{Rp|260}} ==== Bunker ==== <ref name="Mt3" /> ==== Podzemné mesto ==== [[Súbor:Jerusalem Western Wall stones.jpg|náhľad]] Pre film sa obsadilo celé filmové štúdio [[Studios de Billancourt]], ktoré Jaeckin už využíval pri ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' ([[1978]]). Štyri týždne bola atmosfér ojedinelá, množstvo mladých herečiek a modeliek sa pohybovalo polonahých po areáli štúdiá, vrátane maskérni. V tomto štúdiu sa natáčalo každý druhý deň, striedavo s halami v Seite. --<ref name=":22" />{{Rp|261}} Systém do minúty rešpektoval extrémne prísny pracovný plán. Farby scén a kostýmov boli prevažne [[Čierna|čierne]], [[Biela|biele]] a [[Sivá|sivé]] obohatené o nádych červenej. V dekoráciách hra tieňa a svetla, symbolizovala Jaeckinov starý sen o [[Čiernobiely film|čiernobielom filme]].<ref name=":22" />{{Rp|261, 262}} <ref name="Mt3" /><ref name="Mt2" /> <gallery> Súbor:Amazing Stories Volume 21 Number 06-P10.png Súbor:Bizarre Museum 11.jpg Súbor:Bizarre Museum 03.jpg </gallery> == Postprodukcia == XXX === Vyvolanie filmu === XXX === Strih === XXX === Zvuk === XXX === Korektúry === XXX === Špeciálne efekty === XXX === Postsynchróny === XXX === Hudba === XXX === Titulky === <gallery> Súbor:Selenia tetralunaria MHNT ventre.jpg Súbor:(MHNT) Aglia tau f. melaina - Moravia Czech Republic - female ventral.jpg Súbor:(MHNT) Bupalus piniaria - Kosov Slovaquie - Female ventral.jpg </gallery> === Kontrolná projekcia === XXX == Predaj a distribúcia == XXX === Francúzsko === Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa filmu dostalo dobrej reklamnej kampane, ale bohužiaľ sa nedostal do propagácie a uvedenia tlače. Jaeckin bol zúrivý na rozhodnutie [[Parafrance|ParaFrance]], ktoré sa stalo filmu osudným. Nielenže, to pripravilo režiséra o akúkoľvek šancu ukázať novinárom, že Jaeckin nie je len režisérom filmu ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'' ([[1974]]), ale aj o možnosť zohľadniť ich komentáre a opraviť film pred uvedením. [[Jean-Marie Cavada]], ktorý bol vedúcim oddelenia pre styk s verejnosťou v Parafrance, vyhlásil, že [[Novinár|novinári]] si musia platiť lístky ako všetci ostatní. Prístup divákov k filmu spôsobil nenájdenie si publika. Dospelí, ktorí očakávali, že uvidia erotický film, boli skutočne sklamaní a mladším osobám rodičia zakázali vstup do [[Kino|kina]], lebo si neboli vedomí dobrodružného aspektu diela.<ref name=":22" />{{Rp|263}} === Spojené štáty === [[Súbor:Super Bowl XLV marquee at Cowboys Stadium.jpg|náhľad]] Pre americkú premiéru snímky dostal tím okolo Samuela Goldwina nápad, ktorý by geniálne spropagoval film. Rozhodli sa spustiť [[Trailer (film)|trailer]] filmu počas najsledovanejšieho a najdrahšieho reklamného času, konkrétne počas televízneho vysielania [[Super Bowl|Super Bowlu]]. Toto finále majstrovstiev [[Americký futbal|amerického futbalu]] priviedlo pred televízory okolo 70 % americkej populácie. Moment na [[Reklama|reklamu]] bol však po skončení zápasu, keď diváci vypínajú televízory. Film v Spojených štátoch priniesol tržby vo výške 1 337 274 [[Dolár|dolárov]] počas prvého víkendu. Snímka Gwendoline, získala úspech neúmerný svojej obrovskej investície.<ref name=":22" />{{Rp|263, 264}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0087903/credits/ | vydavateľ = Box Office Mojo | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref> === Zahraničie === XXX == Návštevnosť == XXX == Ocenenia == Film bol uvedený na festivale fantastckých filmov v [[Rím|Ríme]], kde získal Grand Prix.<ref name=":22" />{{Rp|264}}<ref name="Mt2" /> == Kritika == V nedeľnom denníku z [[5. február|5. februára]] [[1984]], sa Patricia Belme pýtala:<ref name=":22" />{{Rp|265}} {{Citát|-|Patricia Belme}} === Pozitívna === Kritika, ktorá potvrdzuje myšlienku zlúčenia ''Emanueli'' a ''Gwendoline'':<ref name=":22" />{{Rp|265}} {{Citát|Každý, kto išiel na film na základe jeho názvu a erotickej nálepky, ktorú predstavuje, sa musí považovať za podvedeného. A kto sa naopak tejto nálepky obával a nešiel, nevie, o čo prichádza. Film má čo ponúknuť: napínavý scenár, vynikajúce kulisy, postavy roztomilé ako [[Tintin]] a [[Snehulienka]], veľa sviežosti a tiež poriadne množstvo odhalených pŕs ale za to nič viac. (film nie je ani určený pre deti do 13 rokov) Zlá kráľovná Bernardette Lafont a starý šialený vedec Jean Rougerie predviedli niekoľko dobrých vystúpení. Film je skutočným prekvapením prekvapením. Skutočný príbeh pre každého dospelého, ktorý znovu objavil svojho svojho vnútorného cestovateľa. Určite je to Jaeckinov najúspešnejší film.|M. M.}} Hodnotenie od [[La Parisien libéré]], znelo:<ref name=":22" />{{Rp|266}} {{Citát|S filmom Gwendoline podpisuje Just Jaeckin prvý francúzsky dobrodružný film v americkom štýle. Jeho celovečerný film v skutočnosti nemá čo závidieť snímke ''[[Dobyvatelia stratenej archy]]'' ([[1981]]). Jeho hrdina je čiastočne Jim la Jungle, čiastočne Lord Jim a čiastočne Corto Maltese. Čo sa týka Tawny Kitaen, tá prechádza všetkými nešťastiami s rozkošným a detským trucovaním. Humor je prítomní aj pri Zabou. Krása obrazu je oslnivá.|Éric Leguébe}} Týždenník [[L'Express]] uviedol:<ref name=":22" />{{Rp|266}} {{Citát|Gwendoline, film natočený podľa sexi komiksu, je krátky, nenáročný a pomerne vtipný. O dobrodružstvách dvoch mladých dievčat, ktoré objavia tajné mesto obývané množstvom oblečených ako ''Mad Max''. Je to veľmi jemný, [[art deco]] a celkovo pozerateľný film.|Pierre Thévenon}} === Negatívna === Le Quotidien napísal:<ref name=":22" />{{Rp|266}} {{Citát|Gwendoline. Toto [[Pornografia|porno]] je to najhoršie, rodinné porno, pôvabné násilie, upravené, nalíčené, peklo sexu zaplavované [[David Hamilton|Hamiltonovým]] štýlom.|Dominique Jamet}} La Montagne de Clermont-Ferrand konštatoval:<ref name=":22" />{{Rp|266, 267}} {{Citát|Gwendoline je v skutočnosti len [[marshmallow]] s hudbou [[Pierre Bachelet|Pierra Becheleta]], je neerotický ako stará koženková bunda ležiaca na dne odpadkového koša. Po úspechoch ''Emanuel'', ''[[Madame Claude (film z roku 1977)|Madame Claude]]'' či ''[[Histoire d'O (film z roku 1975)|Histoire d'O]]'' mal pán Jaeckin pochopiť, že jeho jediný talent ako režiséra sa obmedzuje len na erotiku.|Gilles Ponce}} Le Progres de Lyon:<ref name=":22" />{{Rp|267}} {{Citát|Gwendoline nepotrebovala režiséra, a tak si vybrala Justa Jaeckina, fotografa, ktorý sa stal jemným erotikom a filmárom niekoľkých literárnych klasík ako Emanuela či ''Histoire d'O''. Všetky sekvencie medzi džungľou a púšťou sú dokonalé, niekedy až príliš pripomínajú dobrodružstvá zo stratejej archy. Jaeckin natáča s väčšou odvahou ako zvyčajne, nepochybne vďaka hercom, ktorým nechýba ani šarm, ani humor. Tento lov motýľov nezradil ducha a rytmus špecifický pre komiks.|F. R.}} == Recenzie databáz == XXX == Galéria == XXX == Vysielanie v jazykových verziách == XXX == Odkazy v kinematografii a umení == XXX == Fakty a zaujímavosti == * XXX == Chyby a nezrovnalosti == Vo filme je niekoľko chýb. Tento zoznam nie je kompletný, medzi chyby patria napríklad:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mistakes and goofs in GWENDOLINE (1984) | url = https://www.peplumtv.com/2019/12/mistakes-and-goofs-in-gwendoline-1984.html | dátum prístupu = 2025-07-07 | meno = Peplum | priezvisko = Tv}}</ref> * XXX == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Renard|meno=Claude|titul=Les Machinistes : Images pour le film Gwendoline|vydanie=|vydavateľ=Les Humanoïdes associés|miesto=Francúzsko|rok=1984|url=|isbn=2731603135|kapitola=|strany=|odkaz na autora=Claude Renard|priezvisko2=Schuiten|meno2=François|odkaz na autora2=François Schuiten|jazyk=francúzsky}} == Pozri aj == * [[Gwendoline]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=163351}} * {{Imdb film|id=0087903}} * {{Fdb film|id=8010}} * {{Kinobox film|id=196018}} * {{Allociné film|id=111388}} * [https://www.youtube.com/watch?v=cPXK_m0K42s&t=1793s Rozhovor o filme v relácii Spécial Cinema] (video) == Zdroje == === Dokumenty === * The Last Temptation Of Just ([[2006]]) * Gwendoline’s Travels (x) * The Perils Of Production (x) * Bondage Paradise (x) * The Butterfly Effect ([[2019]]) {{Just Jaeckin}} <!-- [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1984]] [[Kategória:Filmy podľa komiksu]] [[Kategória:Francúzske komédie]] [[Kategória:Francúzske erotické filmy]] [[Kategória:Francúzske dobrodružné filmy]] [[Kategória:Francúzske akčné filmy]] [[Kategória:Francúzske sci-fi filmy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:BDSM vo filme]] [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval Just Jaeckin]] [[Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal Pierre Bachelet]] --> [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] f5iif8nq7ow8gk3n5dl00wbu5unai1j 8058064 8057738 2025-07-08T09:06:07Z Fillos X. 212061 + 8058064 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Gwendoline | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Gwendoline | Názov2 = The Perils of Gwendoline | Žáner = komédia, akčný, dobrodružný, sci-fi, historický, erotický | Dĺžka = 105 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]],<br>{{USA}} [[Spojené štáty]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]], [[angličtina|anglický]] | Rok = [[1984]] | Dátum uvedenia = [[8. február]] 1984 (Francúzsko),<br>[[25. január]] 1985 (USA)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline (1984) - Cast | url = https://www.virtual-history.com/movie/film/14749/gwendoline/cast | vydavateľ = www.virtual-history.com | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref> | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = [[Parafrance Films]], Films de l'Alma, G. P. F. I. | Distribučná spoločnosť = Parafrance Films | Rozpočet = odhad na 35 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline : la critique du film et le test blu-ray | url = https://cinedweller.com/movie/gwendoline-la-critique-du-film-et-le-test-blu-ray/ | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr-FR}}</ref> (t. j. približne 12,55 miliónov [[Euro|eur]] v roku [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Convertisseur franc-euro Pouvoir d'achat de l'euro et du franc | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = insee.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = }}</ref>) | Zárobok = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak (1984) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0087903/credits/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = }}</ref> --> | Ocenenia = cena na talianskom filmovom festivale za najlepší fantasy / sci-fi film | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Just Jaeckin]] | Scenár = Just Jaeckin, [[Jean-Luc Voulfow]] | Predloha = ''Adventures of Sweet Gwendoline'' (komiks od [[John Willie|Johna Willieho]]) | Námet = | Produkcia = [[Jean-Claude Fleury]], [[Serge Laski]] | Hudba = [[Pierre Bachelet]] | Kamera = [[André Domage]] | Strih = [[Michèle Boëhm]] | Zvuk = [[René Levert]] | Scénografia = [[Françoise Deleu]], [[André Guérin]] | Kostýmy = [[Danièle Flis]] | Masky = [[Reiko Kruk]], [[Dominique Colladant]] | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Gwendoline''''' ({{Vjz|eng|''The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak''}}) je [[francúzsko]]-[[Spojené štáty|americký]]<ref name=":2" /> film [[Just Jaeckin|Justa Jaeckina]] z roku [[1983]], ktorý mal premiéru [[8. február|8. februára]] [[1984]]. V hlavnej úlohe sa objavili [[Tawny Kitaen]], [[Brent Huff]], [[Zabou Breitman]], [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]] a [[Jean Rougerie]]. Ide o [[Akčný film|akčno]]-[[Dobrodružný film|dobrodružno]]-[[Erotický film|erotickú]] [[Komédia|komédiu]] obohatenú o [[Vedecká fantastika|sci-fi]] až [[fantasy]] prvky. Film sa odohráva koncom [[30. roky 20. storočia|30.]] až [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] v západnej [[Ázia|Ázii]]. Dej príbehu je inšpirovaný [[bondage]] [[Komiks|komiksom]] od [[John Willie|Johna Willieho]], ktorý bol populárny v polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Ide o posledný (ôsmy) film, ktorý režíroval Jaeckin a zároveň taktiež štvrtý film na ktorom sa podieľal na [[Scenár|scenári]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=111388.html | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gwendoline (1984) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/19400-the-perils-of-gwendoline-in-the-land-of-the-yik-yak | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak (1984) {{!}} MUBI | url = https://mubi.com/en/sk/films/gwendoline | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en}}</ref> Ako aj mnohé ostatné Jaeckinove filmy mal i tento oficiálne dve jazykové verzie a to [[Francúzština|francúzsku]] a [[Angličtina|anglickú]]. Pre americké potreby bola ich verzia kratšia o približne 15 [[Minúta|minút]], čím sa v anglo-svete dej a chod filmu zrýchlili. Dej príbehu je akým si spôsobom rozdelený na dve pomyslené časti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Just Jaeckin - Gwendoline (1984) | url = https://www.youtube.com/watch?v=4CWMjZ5YpN8 | dátum vydania = 2022-09-07 | dátum prístupu = 2025-07-05 | priezvisko = RTS Archives}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An All-Consuming Passion for Freedom: Just Jaeckin (1940-2022) | url = https://nostalgiakinky.com/2022/09/16/an-all-consuming-passion-for-freedom-just-jaeckin-1940-1922/ | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Just Jaeckin | url = https://cinedweller.com/celebrity/just-jaeckin/ | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien {{!}} JUST JAECKIN {{!}} FilmoTV | url = https://www.youtube.com/watch?v=LJVyjJDUQgQ | dátum vydania = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2025-07-07 | priezvisko = FILMO}}</ref> == Dej == Dcéra lovca [[Motýle|motýľov]], mladá a svojská Gwendoline, prichádza do [[Čína|Číny]] so svojou slúžkou Beth. Jej otec zmizol pri hľadaní jedinečného a neznámeho exemplára, ktorý sa nachádza iba v [[Púšť|púšti]] Yek-Yek. Gwendoline, ktorej hrozí [[znásilnenie]], zachráni proti jeho vôli Willard, mladý, pekný a cynický [[námorník]]. Gwendoline s určitými ťažkosťami prinúti Willarda, aby ju sprevádzal na jej pátraní – najprv za jej otcom, obeťou divokých Kiopov, a potom za slávnym motýľom. Willard, Gwendoline, ktorí sa do seba zamilovali a Beth prekonávajú rôzne dobrodružstvá. Po dlhej a náročnej ceste sa dostanú do púšte Yek-Yek, kde sa dostanú do podzemného mesta čisto ženskej civilizácie ovládanej bláznivou kráľovnou a opovrhnutiahodným [[Vedec|vedcom]] d'Arcym, ktorému sa podarilo ovládnuť [[Sopka|sopku]] a zorganizovať ťažbu [[Diamant|diamantov]] v prospech kráľovnej. Willard je uväznený, keď uverí, že Gwendoline je mŕtva, oplodniť jednu z kráľovniných dcér – tú, ktorá zvíťazí nad svojimi súperkami v súboji jeden na jedného – a okamžite zomrieť. Vďaka Beth Gwendoline nahradí jednu z urputných bojovníčok a tým zachráni Willarda. D'Arcy z čistej nenávisti ku kráľovnej vyhodí tajné mesto do vzduchu. Prežijú iba Gwendoline, Willard a Beth, ktorým sa podarí získať motýľa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline de Just Jaeckin (1984) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/2520/gwendoline | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> <!--Mladá dáma Gwendoline sa s pomocou svojej lojálnej slúžky Beth snaží nájsť legendárneho [[Motýle|motýľa]], ktorého jej otec márne hľadal. Za týmto účelom si najme cynického dobrodruha Willarda v chátrajúcom [[Ázia|ázijskom]] prístave. Spoločne prechádzajú [[Džungľa (vegetácia)|džungľami]], [[Záliv|zátokami]] či [[Púšť|púšťami]], pričom musia čeliť riečnym [[Pirát (námorný lupič)|pirátom]], [[Domorodec|domorodcom]], exotickým zvieratám a iným nebezpečenstvám. Ich výlet končí v púštnom podzemnom meste, ktorému kraľuje nemilosrdná kráľovná a jej šialený asistent a vedec D'Arcy. Spoločnými silami hlavných hrdinov sa motýľa nachádzajúceho v krajine Yek-Yak podarí nájsť a taktiež aj poraziť zlo na čele s kráľovnou a jej poddanými. == Podrobný dej == {{Spoiler}} XXX {{Endspoiler}} --> == Herecké obsadenie == === Hlavné === * [[Tawny Kitaen]]{{--}}Gwendoline <small>(francúzsky hlas [[Anne Rondeleux]])</small> * [[Brent Huff]]{{--}}Willard <small>(francúzsky hlas [[Patrick Floersheim]])</small> * [[Zabou Breitman]]{{--}}Beth<ref name="vs" group="pozn.">V úvodných titulkoch uvedená iba pod prezývkou Zabou.</ref> * [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]]{{--}}kráľovná podzemného mesta * [[Jean Rougerie]]{{--}}D'Arcy <gallery> Súbor:Tawny Kitaen 1984 publicity still.jpg|Tawny Kitaen Súbor:Brent Huff.jpg|Brent Huff Súbor:Zabou Breitman 2006 cropped.jpg|Zabou Breitman Súbor:Bernadette Lafont - Cannes 2012.jpg|Bernadette Lafont </gallery> === Vedľajšie === * [[Roland Amstutz]]{{--}}policajt M. Cattochet * [[Stanley Kapoul]]{{--}}šéf domorodého kmeňa * [[Chen Chang Ching]]{{--}}Yukiho poskok * [[Vernon Dobtcheff]]{{--}}Shirko * [[André Julien]]{{--}}Tom * [[Takashi Kawahara]]{{--}}Mao * [[Kristopher Kum]]{{--}}mafián Yuki * [[Loi Lam Duc]]{{--}}Yukiho poskok * [[Maurice Lamy]]{{--}}Yukiho poskok{{--}}muž, ktorý sa bije s Willardom <!-- ([[lilipután]]) --> * [[Jim Adhi Limas]]{{--}}Yukiho poskok * [[Georges Lycan]]{{--}}Yukiho poskok * [[Dominique Marcas]]{{--}}prekladateľka * [[Roger Paschy]]{{--}}Yukiho poskok{{--}}muž, ktorý sa bije s Willardom (falošný [[Bruce Lee]]) * [[Hua Quach]]{{--}}Yukiho poskok '''Nekreditovaní''' * [[Just Jaeckin]]{{--}}nevrlý námorník fajčiaci cigaru ([[Cameo rola|cameo]]) * [[Larry Silva]]{{--}}Taoto, hlavný bandita na člne * XXX * [[Daniel Vérité]]{{--}}ázijský obyvateľ * [[Lionel Vitrant]]{{--}}ázijský obyvateľ === Ostatné obsadenie === {{Stĺpce|4| * Patricia Attwood * Marie-Françoise Aupecle * Nathalie Belanger * Catherine Bartoli * Desirée Bergh * Martine Blondeaux * Cathy Brasseur * Arline Burks Gant * Aurelie Crasson * Mathilde Chapelle * Isabel Boncan Clemente * Valérie Deschamps * Marie-Laure De Beausacq * Isabelle Chaudieu * Joyce Davoren * Catherine Drapier * Caline De Chatellus * Pascale Epry * Laurence Fabre * Maranha Fernandez * Catherine Ferrare * Luzia Fuji * Christine Galard * Christiane Gangloff * Maryse Gauthier * Yasmine Gerault * Frédérique Givaudan * Sylvie Hammouda * Évelyne Henz * Suthany Houl <!-- muž --> * Nathalie Judelle * Isabelle Labat * Judy Larsen * Chantal Lay * Lynda Leftwitch * Valérie Lefort * Caroline Leloup * Florence Lesgourgues * Gaëlle Licot * Cathy Massol * Karin-Marie Mercier * Nathalie Milhau * Roxane Nouban * Sylvie Oswaldt * Alison Parsons * Radjia Rajabaly * Sylvie Ravat * Paula Riollaci * Emmanuelle Sallet * Anne-France Saunier * Françoise Seni * Beatrice Serguieff * Tedy Shaffer <!-- muž --> * Weronika Tanaka * Martha Vega * Annemieke Verdoorn * Joan Viskant * Melissa Wai * Cornélia Wilms * Siri Wolland * Tomoko Yokomitsu * Jeanne Zolou }} == Filmový štáb == [[Súbor:Just-Jaeckin-1974.png|náhľad|Podoba režiséra snímky.]] [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt1">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=49297 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2024-01-12}}</ref><ref name=":0" /> * Réžia{{--}}[[Just Jaeckin]] * Pomocný režisér{{--}} * Asistenti réžie{{--}}[[Yves Amoureux]], [[Jean-Claude Ventura]], [[Serge Cukier]], [[Jean-Pierre Chazelet]] * Scenár{{--}}Just Jaeckin, [[Jean-Luc Voulfow]] * Dialógy{{--}}Jean-Luc Voulfow, Gérard Zingg<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline - en {{!}} Gaumont, born with cinema | url = https://www.gaumont.com/en/movie/gwendoline | vydavateľ = www.gaumont.com | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> * Námet{{--}}[[John Willie]] (komiks ''Adventures of Sweet Gwendoline'') * Producenti{{--}}[[Jean-Claude Fleury]], [[Serge Laski]] * Hudba{{--}}[[Pierre Bachelet]], [[Bernard Levitte]] (aranžmány) * Kamera{{--}}[[André Domage]] * Strih{{--}}Michèle Boëhm * Zvuk{{--}}René Levert (nahrávač), Michèle Amsellem (strihač), Claude Villand (mixáž), Bernard Leroux * Grafický dizajn{{--}}[[François Schuiten]], [[Claude Renard]] (návrhári kostýmov a dekorácii) * Scénograf{{--}}[[Françoise Deleu]], [[André Guérin]] * Vedúci výroby{{--}}Pierre Gauchet * Kameraman{{--}}Jean-Paul Meurisse * Kostýmy{{--}}[[Danièle Flis]] * Make-up{{--}}[[Reiko Kruk]], [[Dominique Colladant]] * Masky{{--}}[[Reiko Kruk]], [[Dominique Colladant]] * Vizáž{{--}}Isabelle Gamsohn * Skript{{--}}Sophie Thévenet * Fotograf{{--}}Juan Quirno, Georges Bosio * Koordinátor kaskadérov{{--}}[[Daniel Vérité]] * Kaskadéri{{--}}Lionel Vitrant, Roland Neunreuther, Daniel Perche, Nella Barbier, Sara Kingston, Cécile Pitel, Annie Vial == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visas et Classification {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/55284 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":0" /> * Originálny / francúzsky názov{{--}}Gwendoline ** Angický názov{{--}}''The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik-Yak'' alebo ''The Perils of Gwendoline in the lost, lost Land of the Yik-Yak''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline (1984) ORIGINAL TRAILER [HD] | url = https://www.youtube.com/watch?v=I5d7BCWHurk | dátum prístupu = 2024-01-12 | jazyk = sk-SK}}</ref>^{1:22{{--}}1:27} * Rok natáčania{{--}}[[1983]] * Rok uvedenia{{--}}[[1984]] * Premiéra – [[8. február]] (Francúzsko) * Dĺžka{{--}}105 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu – 2870 [[Meter|m]] * Alternatívna dĺžka{{--}}90 min. * Žáner{{--}}[[Dobrodružný film|dobrodružstvo]], [[Akčný film|akcia]], [[komédia]], [[Erotický film|erotika]], [[Vedecká fantastika|sci-fi]], [[fantasy]], [[Historický film|historické]] * Rozpočet{{--}}odhad na 35 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]] (to je približne 12,55 milióna [[Euro|eur]] v roku [[2024]]) * Čas natáčania{{--}}18 týždňov <!-- (apríl, máj, jún, júl, august) --> * Krajina pôvodu{{--}}[[Francúzsko]], [[Spojené štáty|USA]] * Číslo víza – 55 284 * Dátum uvedenia víza – [[26. február|20. február]] 1984 * Počet vstupov divákov do kín vo Francúzsku – 944 892<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gwendoline (The Perils of Gwendoline) (1984) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://www.jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=6652 | vydavateľ = www.jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> * Veková prístupnosť – všetky publiká * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] (filmový pás) * Filmové štúdio a zázemie{{--}}[[Studios de Billancourt|Paris-Studios-Cinéma]] (Studios de Billancourt) v [[Boulogne-Billancourt (mesto)|Boulogne-Billancourt]] * Filmové laboratória{{--}}L. T. C. St. Cloud (Frannay) * Filmová technika{{--}}[[Panavision]] ([[Kamera (prístroj)|kamery]]) * Natáčacie vybavenie{{--}}Alga Samuelson * Elektronické vybavenie{{--}}Transpalux * Titulky a efekty{{--}}Euro-Titres * Filmové pásy{{--}}Kodak and Fuji * Magnetické pásy{{--}}Pyral and Agfa * Typ nahrávania{{--}}Dolby Stereo * Hudobné nahrávacie štúdio{{--}}Studio D'Aguesseau + Studio Boulogne Gilbert Courtois * Produkčná spoločnosť{{--}}Films de l'Alma, G. P. F. I. (Générale de Productions Françaises et Internationales) a [[Parafrance Films]] * Distribučná spoločnosť{{--}}[[Parafrance Films]] (v rámci Francúzska) == Predprodukcia == Na [[Letisko|letisku]] cestou do [[New York (mesto)|New Yorku]] pred natáčaním filmu ''Gwendoline'', Jaeckinovi ukradli tašku so všetkými dokladmi a peniazmi určenými pre kastingovú agentúru. Našťastie mal režisér po ruke letenku a [[Cestovný pas|pas]], ale ani cent či žetón na telefón. Napriek tomu sa v tejto situácii Jaeckin rozhodol letieť lietadlom a vybaviť všetko potrebné. V lietadle o svojich problémoch porozprával spolusediacemu, ktorý mu nakoniec spontánne ponúkol 100 [[Dolár|dolárov]] na [[Taxislužba|taxík]] po prílete. Jaeckin ho požiadal o kartu, aby mu mohol vrátiť peniaze, no režisér ju pred vyplatením stihol stratiť. Filmár často myslel na toho šarmantného muža, ktorý musí mať o ňom zlú mienku.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=Jaeckin|meno=Just|titul=Tout Just: Souvenirs|vydavateľ=DU ROCHER|miesto=Francúzsko|rok=2006|isbn=2268056880|strany=325}}</ref>{{Rp|245}} === Námet === Bol to Jean-Pierre Dionnet, šéfredaktor [[Les Humanoïdes Associés]] (vydavateľ komiksov), kto prišiel s nápadom natočiť film adaptovaný podľa [[Komiks|komiksu]] Gwendoline od [[John Willie|Johna Willieho]]. Spoločne s producentom Jean-Claude Fleurym a Sergeom Laskym, najprv zvažovali títo traja muži [[Helmut Newton|Helmuta Newtona]] a potom [[Gérard Zing|Gérarda Zinga]] ako možných režisérov filmu. Obaja kandidáti však stroskotali kvôli umeleckým rozdielom. Producenti sa tak spojili s [[Parafrance|ParaFrance]] a [[Alain Siritzky|Siritzkym]], ktorý distribuoval snímku ''[[Emanuele (film z roku 1974)|Emanuele]]'' ([[1974]]) a rozhodli sa nájsť finančne schopnejšieho filmára. Osobou mal byť niekto, koho meno by ľudí priťahovalo do [[Kino|kín]], aby film zarobil a stal sa úspešným. S tým sa iniciátori rozhodli obrátiť práve na [[Just Jaeckin|Jaeckina]].<ref name=":22" />{{Rp|246}} Tento [[bondage]] komiks rozprával príbeh trochu naivného dievčaťa, ktoré zažíva mimoriadne dobrodružstvá. Keď Jaeckin čítal prvých pár strán predlohy, mal určité výhrady. Filmár nechcel moc natáčať film len o zviazaných ženách a [[Sadomasochizmus|sadomasochizme]]. Jaeckin však zmenil názor, keď na konci zbierky objavil niekoľko farebných strán, ktoré nemali priamu súvislosť s príbehom, ale boli dostatočne inšpirujúce na to, aby vytvorili snový svet. Napríklad uprostred oblaku [[Motýle|motýľov]] sa konali preteky vozov ťahaných operenými amazonkami. Z niektorých záberov pocítil Jaeckin [[Surrealizmus|surrealistický]] potenciál týchto kresieb.<ref name=":22" />{{Rp|246}}<ref name="Mt2">24 minútové interview ''The Last Temptation of Just'' ([[2006]]) s Just Jaeckinom.</ref> Aby bol scenár napísaný „na mieru“, tak tvorcovia oslovili [[Jean-Luc Woulfow|Jean-Luc Woulfowa]], ktorého humor si režisér cenil už pri scenári k film ''[[Girls (film z roku 1980)|Girls]]'' ([[1980]]). <gallery> Súbor:Dropped Glove punishment in BDSM.jpg|Podoba kresieb s bondage komiksu od Willieho. Súbor:John Willie tied to trees illustration.jpg Súbor:John Willie Bizarre Whipping at Fence.jpg Súbor:JW bdsm sketch.jpg </gallery> === Písanie scenára === Keď sa Woulfow opýtal Jaeckina ako si film predstavuje, ten odpovedal:<ref name=":22" />{{Rp|246, 247}} {{Citát|Zmena prostredia. Dievča v [[Čína|Číne]], pretože [[Ďaleký východ (Ázia)|ďaleký východ]] zostával veľmi záhadnou a mystickou lokalitou. Súčasťou budú záhadné postavy, staré dobrodružstvá, džungľa, púšť. Butde to príbeh, ktorý prebúdza detskú stránku každého človeka. Skrátka šialenstvo plné nešťastí a zvratov.|J. Jaeckin}} Hlavná hrdinka utiekla z kláštora, aby našla motýľa. Jej otec zmizol, keď sa vydal hľadať vzácneho motýľa v krajine Yeck Yeck, lokalite, ktorú sa na mape nedá vystopovať. Gwendoline sa preplavila cez more so svojou spoločníčkou Beth, obe boli čiernymi pasažiermi na starej nákladnej lodi. Po príchode do Číny boli dievčatá objavené a uväznené, no podarilo sa im utiecť vďaka Willardovi, dobrodruhovi, ktorého podplatili sľúbenými peniazmi, ktoré nemali. Willard tvrdil, že pomáha nájsť Gwendoliniho otca s jedinou myšlienkou: ukradnúť im peniaze a nechať ich v strede púšte. V jeho člne sa vydajú po rieke na posledné miesto, kde sa nachádzal lovec motýľov. Naši traja hrdinovia neskôr prejdú ďzunglov, plnou plazov a unesie ich kmeň divochov. Po opätovnom úteku sa ocitnú pri trhline v púšti, do mesta šialenej kráľovnej, ktorá sa ich pokúša uväzniť. S pomocou svojho tyranizujúceho vedca, táto kráľovná vytvorila podzemné mesto pripomínajúce [[Atlantída|Atlantídu]]. Tento vedec ako čarodejník či alchymista, vo svojom voľnom čase, ktorému pri výskume pomáha skupina divokých amazoniek, experimentoval s magickými prostriedkami na premenu piesku na diamanty. Aby Gwendoline prežila, musí sa proti nim postaviť a vyzvať kráľovnú... Smrteľné súboje amazoniek, preteky vozov. Na konci príbehu dievčatá a Willard uspejú a podarí sa im utiecť. Mesto bude zničené výbuchmi spôsobenými sopkou.<ref name=":22" />{{Rp|247, 248}} === Predstava o rozpočte a ambíciách filmu === Dej filmu sa odohráva v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]], v tých bláznivých rokoch, keď sa dalo ešte pripustiť teoretická existencia zakázaného strateného mesta. V súčasnosti, keď nám [[Družica|satelity]] ukazujú všetko, už nemožne snívať o nezmapovaných končinách sveta. Vďaka Woulfovej fantázii natočil Jaeckin svoj najvtipnejší, najbláznivejší a zároveň aj najdrahší film. Natáčanie trvalo 18 týždňov, a odohrávalo sa na [[Filipíny|Filipínach]], v [[Maroko|Maroku]], v [[Les Baux-de-Provence]], [[Filmové štúdio|filmových štúdiách]] a v halách v [[Paríž|Paríži]]. Súčasťou boli honosné kostýmy, početné kulisy, bláznivý a náročný [[Kozmetika|make-up]] a zariadenia. Snímka si vyžadovala stovky [[Komparz|komparzistov]], množstvo dekoratérov, kaderníkov či vizážistov.<ref name=":22" />{{Rp|248}} Rozpočet snímky bol stanovený na závažnú čiastku 35 miliónov [[Francúzsky frank|frankov]].<ref name=":2" /> Nakoľko bol predpredaj v [[Festival de Cannes|Cannes]] vynikajúci, tak producent Fleury dal filmu štart. Producent podpísal zmluvu so [[Samuel Goldwyn Jr.|Samuelom Goldwinom]], významným americkým distribútorom, ktorého meno vo Francúzsku znamenalo veľa.<ref name=":22" />{{Rp|248}} === Predstava o kľúčových postavách === * '''Gwendoline'''{{--}}je mladá, naivná, no odvážna dáma, ktorá sa vydáva na nebezpečnú výpravu do Ázie, aby našla svojho nezvestného otca. Spočiatku pôsobí ako krehká a nevinná, no postupne sa ukazuje jej vnútorná sila, vytrvalosť a schopnosť prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. V priebehu príbehu prechádza výrazným vývojom – z nesmelej dievčiny sa stáva sebavedomou ženou, ktorá sa nebojí postaviť tyranii a bojovať za slobodu. * '''Willard'''{{--}}je drsný, cynický dobrodruh a pašerák, ktorý sa nečakane stáva sprievodcom Gwendoline a jej spoločníčky Beth na ich výprave do neznámej krajiny. Spočiatku pôsobí ako sebecký a nezávislý muž, ktorý sa zaujíma len o vlastný prospech, no postupne sa ukazuje, že pod tvrdou škrupinou sa skrýva čestný a odvážny človek. Jeho skúsenosti z divočiny a schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach z neho robia neoceniteľného spojenca. V priebehu príbehu sa medzi ním a Gwendoline vytvára silné puto, ktoré odhaľuje jeho schopnosť cítiť a chrániť. * '''Beth'''{{--}}je verná a praktická služobná Gwendoline, ktorá ju sprevádza na nebezpečnej výprave do Ázie. Na rozdiel od svojej panej je Beth oveľa pragmatickejšia, odvážnejšia a často slúži ako hlas rozumu v napätých situáciách. Jej odvaha a schopnosť konať rýchlo z nej robia neoceniteľnú spoločníčku, ktorá neraz zachránila situáciu. Hoci je vedľajšou postavou, jej prítomnosť dodáva príbehu rovnováhu a humor, a zároveň ukazuje, že aj postava v úzadí môže byť kľúčová pre prežitie a úspech celej výpravy. * '''kráľovná'''{{--}}je despotická a chladná vládkyňa podzemného ženského kráľovstva Yik-Yak, kde muži neexistujú a ženy žijú v prísne kontrolovanej spoločnosti. Jej postava zosobňuje absolútnu moc, disciplínu a potlačenie individuality, pričom vládne prostredníctvom strachu a rituálov. Pôsobí majestátne, no zároveň neľútostne, a jej prítomnosť vyvoláva napätie a úzkosť. V príbehu predstavuje hlavného antagonistu, ktorý stojí v ceste slobode a ľudskosti, ktoré reprezentujú Gwendoline a jej spoločníci. Jej postava je zároveň symbolom extrémneho poriadku, ktorý sa nakoniec ukáže ako neudržateľný. * '''D'Arcy'''{{--}}je excentrický, podivínsky vedec a asistent kráľovnej v podzemnej ríši Yik-Yak. Pôsobí ako verný, no zvláštne sa prejavujúci spojenec temnej vládkyni, ktorý so svojím teatrálnym vystupovaním dodáva deju groteskný nádych. Jeho lojalita kráľovnej a oddanosť systému, ho stavajú do úlohy antagonistu. Zároveň reprezentuje dekadentnú autoritu, ktorá je zároveň smiešna aj nebezpečná. === Výber hlavných členov štábu a tímu === ==== Návrhári ==== {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = No image available.svg | šírka1 = 120 | popis1 = [[Claude Renard]]{{--}}hlavný grafický návrhár | obrázok2 = François Schuiten (47974683377).jpg | šírka2 = 150 | popis2 = [[François Schuiten]]{{--}}hlavný grafický návrhár }} [[Belgicko|Belgický]] grafický dizajnéri komiksov [[François Schuiten]] a [[Claude Renard]] navrhli a vymysleli podzemné mesto. Jaeckin ich naviedol, aby sa pri navrhovaní mučiacich nástrojov a dekorácii šialeného vedca inšpirovali [[Giovanni Battista Piranesi|Piranelim]], talianskym karikaturistom zo [[16. storočie|16. storočia]]. Zbrane a kostýmy Amazoniek boli výsledkom ich jednoznačnej kreativity.<ref name=":22" />{{Rp|249}} <ref name="Mt22">33 minútové interview ''Bondage Paradise'' (2019) s François Schuitenom a Claude Renardom.</ref> <gallery> Súbor:Piranesi-Carceri-04Der große Platz.jpg|Náčrty od umelca Giovanni Battista Piranesi. Súbor:Piranesi-Carceri-16Pfeiler mit Ketten.jpg|Náčrty od umelca Giovanni Battista Piranesi. Súbor:Piranesi01.jpg|Náčrty od umelca Giovanni Battista Piranesi. </gallery> ==== Maskéri ==== Hlavnými vizážistami bolo duo [[Reiko Kruk]] a [[Dominique Colladant]]. V čase natáčania sa povrávalo, že niektorým herečkám oholili hlavy. To však nebola pravda. Na hlavu im naniesli vrstvu z latexu telovej farby.<ref name=":22" />{{Rp|249}} ==== Dekoratéri ==== [[Françoise Deleu]], s ktorou sa Jaeckin dlho poznal, bola hlavnou scénografkou pre film. Deleu pomáhal scénograf [[André Guérin]].<ref name=":22" />{{Rp|249}} <ref name="Mt3">14 minútové interview ''Gwendoline's Travels'' (2019) s Françoise Deleu.</ref> ==== Kameraman ==== Jediným sklamaním bola neprítomnosť [[Robert Fraiss|Roberta Fraisaa]], režisérovho obvyklého kameramana. Fraissa si už najal na film režisér [[Jean-Jacques Annaud]]. Tvorcovia sa nakoniec rozhodli pre [[André Domage]], ktorý priniesol nový pohľad na snímanie kamerou.<ref name=":22" />{{Rp|249}} ==== Ostatní členovia ==== xxx === Výber a konkurz hercov === ==== Gwendoline ==== Čo sa týka hlavnej hrdinky Gwendoline, musela byť [[Američania (USA)|Američanka]] kvôli koprodukčným dôvodom. Najťažšie nebolo nájsť herca, ale hercov, ktorí by dobre spolupracovali. Režisér je predovšetkým dohadzovačom postáv. Dobré herecké obsadenie je už tretinou úspechu filmu.<ref name=":22" />{{Rp|250}}<ref name="Mt2" /> Samuel Goldwin tvorcom ponúkol niekoľko mladých herečiek, ktoré by mohli hrať ústrednú postavu. Hrdinka musela byť naivná, ale so silným charakterom, krehká, ale aj dostatočne atletická, aby čelila bojom s amazonkami. Nakoniec sa vybrala [[Kalifornia|Kaliforňanka]] s ostrou tvárou, ktorá bola sebavedomá a prirodzená. S ohnivou hrejivou farbou vlasov a úprimným výrazom sa volala [[Tawny Kitaen]].<ref name=":22" />{{Rp|252}} ==== Kráľovná ==== {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = Evil Queen in Disney trailer.png | šírka1 = 150 | popis1 = [[Zlá kráľovná (Disney)|Zlá kráľovná]]{{--}}záporná postava zo ''Snehulienky a sedem trpaslíkov'' | obrázok2 = D23 Expo 2011 - 101 Dalmations fan art (6075808446).jpg | šírka2 = 150 | popis2 = [[Cruella de Vil]]{{--}}záporná postava zo ''101 dalmatíncov'' }} V [[Paríž|Paríži]] Jaeckin okamžite našiel svoju kráľovnú v [[Bernadette Lafontová|Bernadette Lafont]], mimoriadnej herečke s hlasom hlbokým a zmyselným. Tá nevidela žiadny z Jaeckinových filmov, pretože len zriedka chodila do kina. Okamžite ju uchvátil scenár, kostýmy, líčenie či kulisy. Lafont milovala atmosféru komiksov a myslela, si že by sa mohla inšpirovať zlomyseľnou kráľovnou zo [[Snehulienka|Snehulienky]] alebo dokonca [[Cruella de Vil|Cruellou]] zo ''[[Sto a jeden dalmatínec|101 dalmatíncov]]''.<ref name=":22" />{{Rp|250}} ==== D'Arcy ==== Pre rolu šibnutého vedca D'Arcyho odporučil kastingový riaditeľ režisérovi [[Jean Rougerie|Jean Rougerieho]], kvalitného divadelného, filmového a televízneho herca. S Rougerieho šibalským pohľadom sa nemusel veľmi nútiť hrať na šibalstvo a pokrytectvo.<ref name=":22" />{{Rp|250}} ==== Beth ==== Mladú spoločníčku Beth si zahrala [[Zabou Breitman|Isabelle Breitman]], ktorá vtedy používala prezývku Zabou. Citlivá a dynamická, striedavo pôsobila prekvapene alebo vystrašene. Vďaka svojej prítomnosti a zmyslu pre humor premenila svoju postavu skoro na hlavú.<ref name=":22" />{{Rp|251}} ==== Willard ==== Pre roly Willarda a Gwendoline sa kastingy konali v [[Londýn|Londýne]] a [[New York (mesto)|New Yorku]]. Keď režisér stretol [[Brent Huff|Brent Huffa]], v kancelárii hneď videl ideálneho Willarda. Huff mal dvojdňovú [[Brada (chlpy)|bradu]], námornícku čiapku, čierne tričko, presne tak, ako je postava opísaná v [[Scenár|scenári]]. Po prečítaní scenára sa Huff rozhodol okamžite vžiť do scenára. Rovnakú metódu používal už od prvých týždňov natáčania na Filipínach.<ref name=":22" />{{Rp|251}} Jeho úloha vyžadovala, aby vyzeral špinavo, takže sa počas natáčania (najmä scény na Filipínach) moc neumýval. Museli sme ho nasilu hádzať do mora, smrdel po starom námorníkovi.<ref name=":22" />{{Rp|252}} ==== Ostatní ==== xxx === Výber štúdii a lokalít nakrúcania === XXX === Plán výroby filmu === Prvé stretnutie s produkčným manažérom, sa rovnalo prvému konfliktu. Počiatočne stanovený rozpočet nestačil na vybudovanie náročných kulís a dekorácii. Z financií bolo taktiež potrebné zaobstarať množstvo miest na natáčanie, platy hercov či obšírny [[Filmový štáb|štáb]]. Režisér poradil manažérovi, aby zmenil svoje pracovné metódy. Po dlhších konfliktoch sa zmenil harmonogram fungovania. V tvárou tvár zhoršujúcej sa situácii zostavil Jaeckin rozpočet filmu s novým produkčným manažérom. S pomocou vedúceho výroby Pierra Graucheta, ktorého získal od filmára [[Claude Zidi|Claude Zidiho]], sa upravil harmonogram, tak aby sa získali dva týždne natáčania.<ref name=":22" />{{Rp|252, 253}} Na zefektívnenie a ušetrenie sa dekorácie podzemného mesta museli hospodárnejšie navrhnúť. <ref name=":22" />{{Rp|253}} Celá predprodukcia k filmu Gwendoline trvala necelý rok.<ref name="Mt2" /> == Produkcia (nakrúcanie) == Pred natáčaním režisér preventívne hercov varoval pred podmienkami, ktoré budú často náročné. Väčšina filmu sa bude natáčať v prírodných prostrediach, vrátane [[Džungľa (vegetácia)|džungle]] či [[Púšť|púšte]]. Herci a štáb museli úplne zabudnúť na pohodlie a dobré jedlo. Jaeckin pripomenul, že filmový svet je kráľovstvom predstavivosti, a trval na úplnej slobode pri interpretáciách hercov.<ref name=":22" />{{Rp|252}} Nakrúcanie filmu prebiehalo v [[Angličtina|angličtine]].<ref name="Mt2" /> === Filipíny === Deň pred odchodom na [[Filipíny]] jeden z vedľajších hercov nemohol kvôli chorobe prísť. Muselo sa ho rýchle nahradiť nováčikom, ktorý ešte nemal ani časť si prečítať scenár. Po troch hodinách letu začal byť nervózny a zavolal tetušku a povedal: „[[Sevilla]] je len 2,5 hodiny od [[Paríž|Paríža]]. Je nejaký problém s lietadlom?“ Stewartka sa hlboko nadýchla, než mu odpovedala: „Nejdeme do Sevilly, pane, ale do [[Manila|Manily]]!“: Aby sme upokojili tohto herca, museli sme vychvaľovať pôžitky týchto vzdialených [[Ostrov|ostrovov]] a obyvateľov.<ref name=":22" />{{Rp|253, 254}} [[Súbor:Loboc river.png|náhľad|Časť Filipín s [[Arekovité|palmami]] v pozadí]] [[Filipínci]] filmárov privítali s nadšením a radosťou. Jaeckinov tím bol, už menej nadšení vzhľadom na priemernú kvalitu miestnych hotelov. Keď v hoteli Kitaen otvorila dvere svojej izby, bolo počuť akurát hlasný krik. Strop v izbe bol otvorený, až k nebu, napoly sa zrútil a exotická posteľ bola neuveriteľne tvrdá. Čo sa týka spoločných spŕch, tie boli zásobované [[Slaná voda (prameň)|slanou vodou]] z [[Lagúna (voda)|lagúny]]. Nebolo možné sa umývať [[Mydlo|mydlom]]. Po niekoľkých dňoch sa tím, každú noc v škrabali zožieraní soľou. Na druhej strane, prvé raňajky boli lahôdkou. Štábu priniesli lapous-papous, sortiment morských plodov krásne prezentovaných v mušliach. Na [[Večera|večeru]] či [[raňajky]] bolo len lapous-papous. Po troch dňoch z tejto stravy, bolo tímu už pri pohľade na jedlo nevoľno.<ref name=":22" />{{Rp|254, 255}} ==== Nehoda ==== V scenári Willard, podráždený z Gwendoline a Beth ako sú na jeho lodi, ich hodí cez palubu do vody. Vo [[Voda|vode]] do ktorej mali dve herečky padnúť plávali [[Myšorodé|potkany]]. Tawny Kitaen zo strachu z choroby a hygieny odmietla natočiť tento záber. Neskôr sa štáb rozhodol použiť dve náhradníčky za hlavné herečky. V scéne teda postava Willarda schmatla dve nové dievčatá a hodila ich do rieky. Keď sa mala scéna už ukončiť, tak na Jaeckina placho zakričal jeden Filipínec, ktorý priviedol dve [[Dublér (film)|dablérky]]. Hovoril niečo na spôsob: „Chintung goalo, no galoupo!“. Keďže režisér ničomu nerozumel (cudzie jazyky boli Jaeckinovi relatívne vzdialené) tak muža viac-menej ignoroval. Ten človek sa však rýchle vrátil s krikom a chytal Jaeckina za košeľu. Opakoval to isté a silnými gestami naznačoval a ukazoval na [[Rieka|rieku]]. V panike režisér zavolal filipínsku asistentku zo štábu, ktorá prekladala: „Nevyšli naspäť, nevedia plávať!“ Následne sa všetci vrhli do vody. Prvé dievča sa našlo umiestnené pod trupom lode a druhé uprostred vody. Po vytiahnutí z vody sa začalo aplikovať [[Kardiopulmonálna resuscitácia|dýchanie z úst do úst]].<ref name=":22" />{{Rp|255}} ==== Loď ==== Vo viacerých záberoch sa používala Willardova [[loď]], ktorá sa v deji kľukatila vodou cez palmové lesy, so sopkou v pozadí. Všetky akčné a bojové scény na lodi sa natáčali v prirodzenom prostredí na vode. Jedinou potrebou bolo všetky nádherné zábery precízne nafilmovať.<ref name=":22" />{{Rp|255}} ==== Džungľa, had a papagáj ==== [[Súbor:Palawan, Tropical rainforest deep in Palawan wilderness.jpg|náhľad|Prostredie Filipín s horami v pozadí.]] Podľa scenára bolo potrebné natočiť aj scény odohrávajúce sa v džungli. No v danej lokalite kde sa natáčali naše iné scény nebolo nič čo by vyzeralo ako pravá džungľa. Bolo vidno len palmy či vodu. Filmári sa nakoniec obrátili na Manilskú [[Botanická záhrada|botanickú záhradu]]. Filipínsky manažér lokácii nebol moc zbehlý. V Parížskej botanickej záhrade, by sa dali vytvoriť podobné zábery a ušetrilo by 17 hodinový let štábu na čele s Jaeckinom.<ref name=":22" />{{Rp|256}} Jednou scénou bola aj tá, v ktorej [[veľhad kráľovský]] padá zo stromu na Gwendoline plecia. Osoba, ktorá mala na starosti [[plazy]], pomaly a s veľkou opatrnosťou otvárala box v ktorom bol had. Po otvorení bol na mieste had však mŕtvy. V boxi bolo zviera natlačené na smrť a nemal dostatok vzduchu na život. Napriek tragickej smrti zvieraťa sa scéna aj tak natočila s pozostatkami tohto stvorenia. Rekvizitári oživili tvora kúskami šnúrok, ktorá bola ukrytá pod exotickými listami. Počas scény stačilo akurát v správny čas pohnúť lankami a had akoby ožil.<ref name=":22" />{{Rp|256}} Jaeckin sa rozhodol počas nakrúcania džungľových scén vystupovať s [[Papagájovité|papagájom]] na pleciach ako [[Robinson Crusoe (postava)|Robinson Crouseau]]. Len nepočítal, s tým, že toto zviera bude tak živé, že ho do [[Krv|krvi]] kusne do [[Ucho|ucha]].<ref name=":22" />{{Rp|256}} <gallery> Súbor:NAPWCjf4592 09.JPG|Areál jednej z filipínskych botanických záhrad. Súbor:B. constrictor.jpg|Boa Súbor:Psittacidae Psittacara mitratus 1.jpg|Zelený [[Papagájec|papagáj]] na konári. </gallery> === Maroko === [[Súbor:Desert in morocco.jpg|náhľad|Marocká piesočná púšť.]] Púštne scény sa natáčali v Maroku. Scenár špecifikoval, že hlavní hrdinovia objavia podzemné mesto tak, že sa ukryjú pred piesočnou búrkou. Neskôr sa dostali do trhliny a ocitli sa tak tvárou v tvár tajnému vchodu do mesta. Aby sa vytvorila ilúzia silného vetra, marocký tím nainštaloval motor lietadla pri statív. Otáčajúca vrtuľa mala posielať pieskovú búrku smerom k hercom. Motor však hlasno zachrapltal a vychrlil hustý čierny dym. Pár zŕnok [[Piesok|piesku]] poletovalo všetkými smermi, ale nie požadovaným. Netreba dodávať, že 90 % dymu a 10 % piesku práve nevytváralo ilúziu búrky. Tento stav akurát dusil hercov. Napriek zdĺhavému úsiliu štábu hodiny tikali bez toho, aby vrtuľa rozdúchala jediný vír. Keďže filmárom došli alternatívne spôsoby ako vytvoriť piesočnú búrku, ostávalo akurát modlenie k [[Boh|bohu]]. Na šťastie filmárom počas natáčania scény vypukla skutočne silná búrka. Po dotočení sa v [[Casablanca|Casablance]] usporiadala poriadna párty. Počas marockej návštevy prišiel pomôcť [[Jean-Edern Hallier]].<ref name=":22" />{{Rp|262}} Natáčanie v Maroku trvalo 3 dni.<ref name="Mt2" /> === Les Baux-de-Provence === [[Súbor:"Reiche Geschichte und atemberaubende Landschaft". 01.jpg|náhľad|Francúzska [[Obec (Francúzsko)|obec]] [[Les Baux-de-Provence]] na juhu [[Francúzsko|Francúzska]].]] Ďalšou filmovou lokalitou bola očarujúca obec [[Les Baux-de-Provence]]. Natáčalo sa v bielom kamennom [[Lom (ťažba)|lome]], nádhernej prírodnej lokalite, kde sa slnečné lúče odrážali od obrovských bielych [[Stĺp|stĺpov]]. Tím okolo [[Françoise Deleu]] priviezol na kamiónoch a nákladných autách všetky časti dekorácii, ktoré sa neskôr dali použiť v štúdiách. Súčasťou boli monumentálne motýlie sochy, ...<ref name=":22" />{{Rp|257}} <ref name="Mt3" /> ==== Preteky ==== {{Hlavný článok|Carrières de Lumières}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis zarovnanie = | podnadpis pozadie = | šírka = | obrázok1 = Carrières de Lumières (52132671527).jpg | šírka1 = 200 | popis1 = Vchod areálu do lomu. | obrázok2 = Cathedrale d'Images, salle du Nord.jpg | šírka2 = 200 | popis2 = Jedna z časí priestoru. }} Najťažšou scénou bolo nakrútiť preteky vozov. Keď bolo všetko pripravené mohli sa začať robiť skúšky. Po troch minútach nebolo ale možné pokračovať lebo kamenný prach bol príliš lepkavý, takže vozy sa nepohybovali dostatočne rýchlo. Taktiež dievčatá, ktoré boli bosé, riskovali, že si pri každom kroku vyvrtnú členky.<ref name=":22" />{{Rp|257}} Stačilo pár zŕnok piesku v ozubených kolesách a vozy sa zastavil. Scéna pretekov zahŕňala tri kamery, veľký technický tím a množstvo komparzistov. V rekordnom čase sa jedna členka štábu rozhodla kúpiť asi 30 párov bielych tenisiek zo susedných obchodov. Po zaobstaraní sa obuv prefarbila farbou kostýmov, ilúzia bola dokonalá.<ref name=":22" />{{Rp|258}} ==== Katedrála ==== Z vrcholu schodiska obklopeného ženskou gardou na divoké preteky dohliadala Bernadette Lafont v roli kráľovnej. Vo svojom čierno-bielom kostýme bola skutočne impozantná. Vypratanie dekorácii z [[Carrières de Lumières]] trvalo technikom celý deň.<ref name=":22" />{{Rp|258}} ==== Príroda ==== Ďalšie scény, kde divosi zvaní Kiopovia zajali hlavných hrdinov sa natáčali v exteriéroch obce Les Baux-de-Provence. Tam maskérsky tím na čele s Kruk a Colladantom zamaskovali celý domorodý kmeň. Kiopovia vyzerali naozaj, akoby vystúpili priamo z filmu o [[Tarzan|Tarzanovi]].<ref name=":22" />{{Rp|259}} <gallery> Súbor:Funny rocks by Les Baux - panoramio.jpg Súbor:Les Baux de Provence - P1000727 (2).jpg Súbor:Les Alpilles près des Baux de Provence 6.JPG Súbor:La Val d'Enfer du Château.JPG </gallery> === Sety v štúdiách === {{Hlavný článok|Studios de Billancourt}} ==== Prístav ==== [[Súbor:The vegetable market at Hacarmel market in Tel Aviv (FL63041020).jpg|náhľad|Trhovisko]] Aby si štáb ušetril cestu do [[Čína|Číny]], rozhodlo sa postaviť čínsky [[prístav]] a trh v opustených halových priestoroch Seita v [[Paríž|Paríži]]. V príbehu tam boli hlavné hrdinky vylodené z nákladnej lode v kontajneri. Na scénu boli [[Komparz|komparzisti]] naverbovaní z [[13. obvod (Paríž)|13. obvodu]]. Vybudovaná lokalita vyzerala verne orientálnemu menšiemu prístavu. Malý trh obsahoval exotické [[Potravina|potraviny]], obchody s pečenými [[Kačicovité|kačicami]], vône sušených [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]], [[Rikša|rikše]] kľukatené davom osôb za prítomnosti jemnej [[Hmla|hmly]]. V pološere osvetlená nákladná loď, ktorá vykladá rozhegané debny. Jediné čo chýbalo bolo len [[more]].<ref name=":22" />{{Rp|259}} Scéna bola tak realistická, že režisér Jaeckin si pamätal ako videl slzy v očiach komparzistov z radov čínskych [[Prisťahovalectvo|imigrantov]]. V prvú noc natáčania si niektorí [[Chanovia|Číňania]] zo scény vzali všetko, čo zostalo jedlé. Deleu musela ráno pred natáčaním dať pokyn, aby sa scéna trochu upravila. Aby sa predišlo ďalšiemu incidentu, prišli na každý stánok cedule s varovaním v [[Čínština|čínštine]], že na jedlo bol nastriekaný silný [[insekticíd]], vďaka čomu sa stalo nejedlým. --<ref name=":22" />{{Rp|259, 260}} <ref name="Mt3" /><ref name=":3" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = unknown in "Gwendoline" | url = https://www.imcdb.org/v415903.html | vydavateľ = IMCDb.org | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = en}}</ref> Ohľadom [[Živočíchy|zvierat]], ktoré sa objavili vo viacerých scénach s filmármi moc nespolupracovali. [[Kura domáca|Sliepky]], ktoré počas skúšok na povel mávali krídlami, tvrdohlavo zabudli, že to majú robiť aj počas natáčania. [[Myšorodé|Potkany]], ktoré neboli veľmi nenásytné, odmietali opustiť svoje klietky. [[Sviňa domáca|Prasa]], ktoré neustále pišťalo, privádzalo [[Zvukový technik|zvukára]] do šialenstva.<ref name=":22" />{{Rp|260}} Scenárista filmu Jean-Luc Woulfow napísal Jaeckinovi drobnú rolu. Išlo o [[Cameo rola|cameo]], v ktorom mal režisér Willardovi pohroziť [[Nôž (nástroj)|nožom]] a povedať mu štyri vety. Jaeckin sa snažil ako sa len dalo, ale po 62 pokusoch sa rozhodlo, že radšej sa opustí od dialógov. V post synchrónoch sa nechal Jaeckinov hlas nahovoriť profesionálnym hercom.<ref name=":22" />{{Rp|260, 261}} ==== Kasíno ==== Pre film sa zrekonštruovalo v štúdiách [[Kasíno (herňa)|kasíno]] s [[Verejný dom|bordelom]], ktoré obsahovalo malé červené lampáše. Scéna bola ako priamo vystrihnutá z filmu ''The Shanghai Gesture'' ([[1941]]), jedného z kultových amerických filmov.<ref name=":22" />{{Rp|260}} ==== Bunker ==== <ref name="Mt3" /> ==== Podzemné mesto ==== [[Súbor:Jerusalem Western Wall stones.jpg|náhľad]] Pre film sa obsadilo celé filmové štúdio [[Studios de Billancourt]], ktoré Jaeckin už využíval pri ''[[Le Dernier Amant romantique]]'' ([[1978]]). Štyri týždne bola atmosfér ojedinelá, množstvo mladých herečiek a modeliek sa pohybovalo polonahých po areáli štúdiá, vrátane maskérni. V tomto štúdiu sa natáčalo každý druhý deň, striedavo s halami v Seite. --<ref name=":22" />{{Rp|261}} Systém do minúty rešpektoval extrémne prísny pracovný plán. Farby scén a kostýmov boli prevažne [[Čierna|čierne]], [[Biela|biele]] a [[Sivá|sivé]] obohatené o nádych červenej. V dekoráciách hra tieňa a svetla, symbolizovala Jaeckinov starý sen o [[Čiernobiely film|čiernobielom filme]].<ref name=":22" />{{Rp|261, 262}} <ref name="Mt3" /><ref name="Mt2" /> <gallery> Súbor:Amazing Stories Volume 21 Number 06-P10.png Súbor:Bizarre Museum 11.jpg Súbor:Bizarre Museum 03.jpg </gallery> == Postprodukcia == XXX === Vyvolanie filmu === XXX === Strih === XXX === Zvuk === XXX === Korektúry === XXX === Špeciálne efekty === XXX === Postsynchróny === XXX === Hudba === [[Súbor:PierreBachelet.png|náhľad|277x277bod|[[Pierre Bachelet]] – hlavný hudobný skladateľ]] {{Infobox album | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Názov = Gwendoline | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1984]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = - | Producent = - | Skladateľ = Pierre Bachelet | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = | Tento album = Pierre Bachelet<br>(1984) | Nasledujúci album = | Interpret 1 = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = }} d<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Gwendoline (Original Soundtrack) | url = https://www.discogs.com/release/4750003-Pierre-Bachelet-Gwendoline-Original-Soundtrack | dátum vydania = 1984 | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref> {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Gwendoline'' | celková_dĺžka = - | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Pierre Bachelet]] | všetka hudba = Pierre Bachelet | autorstvo = Pierre Bachelet | autor textu piesne = Pierre Bachelet | jeden textár = | titul1 = À Pikao | hudba1 = Pierre Bachelet | skladateľ1 = Pierre Bachelet | dĺžka1 = 3:31 | text1 = | extra1 = | titul2 = Rue Chinoise | hudba2 = Pierre Bachelet | skladateľ2 = Pierre Bachelet | dĺžka2 = 3:04 | text2 = | extra2 = | titul3 = Gwendoline | hudba3 = Pierre Bachelet | skladateľ3 = Pierre Bachelet | dĺžka3 = 4:05 | text3 = | extra3 = | titul4 = Thème De Willard | hudba4 = Pierre Bachelet | skladateľ4 = Pierre Bachelet | dĺžka4 = 3:05 | text4 = | extra4 = | titul5 = Le Combat | hudba5 = Pierre Bachelet | skladateľ5 = Pierre Bachelet | dĺžka5 = 2:27 | text5 = | extra5 = | titul6 = Quand Souffle Kalibidu | hudba6 = Pierre Bachelet | skladateľ6 = Pierre Bachelet | dĺžka6 = 1:50 | text6 = | extra6 = | titul7 = Aventures Au Yek Yek | hudba7 = Pierre Bachelet | skladateľ7 = Pierre Bachelet | dĺžka7 = 3:52 | text7 = | extra7 = | titul8 = Sous La Pluie | hudba8 = Pierre Bachelet | skladateľ8 = Pierre Bachelet | dĺžka8 = 1:54 | text8 = | extra8 = | titul9 = La Légende De Pikao | hudba9 = Pierre Bachelet | skladateľ9 = Pierre Bachelet | dĺžka9 = 3:53 | text9 = | extra9 = | titul10 = U 89 | hudba10 = Pierre Bachelet | skladateľ10 = Pierre Bachelet | dĺžka10 = 2:32 | text10 = | extra10 = | titul11 = Chant Des Sirènes | hudba11 = Pierre Bachelet | skladateľ11 = Pierre Bachelet | dĺžka11 = 3:50 | text11 = | extra11 = | titul12 = Chez Les Kiops | hudba12 = Pierre Bachelet | skladateľ12 = Pierre Bachelet | dĺžka12 = 1:36 | text12 = | extra12 = }} ==== Tím ==== Ďalšími spolupracovníkmi na albume boli:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = À Pikao | url = https://www.youtube.com/watch?v=vsXGxkbN6cU | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2025-07-08 | priezvisko = Pierre Bachelet - Topic}}</ref> {{Stĺpce|2| * Aranžér, skladateľ{{--}}[[Bernard Levitte]] * Nahrávací technik{{--}}Antoine Cambourakis * Orchestrátor{{--}}Guy Mattéoni * Nahrávací technik{{--}}Gilbert Courtois * Skladateľ{{--}}Guy Delacroix * Skladateľ{{--}}Gérard Levavasseur * Nahrávací technik{{--}}Luis Clos * Skladateľ{{--}}Lionel Lecreux * Nahrávací technik{{--}}Olivier Estrady * Skladateľ{{--}}Phillipe Leroux * Nahrávací technik{{--}}Serge Assouly * Skladateľ{{--}}Christian Roshem * Nahrávací technik{{--}}Jean Jacques Peruchon * Skladateľ{{--}}Jacky Tricoire * Skladateľ{{--}}Patrice Tison * Skladateľ{{--}}Marc Chantereau }} === Titulky === <gallery> Súbor:Selenia tetralunaria MHNT ventre.jpg Súbor:(MHNT) Aglia tau f. melaina - Moravia Czech Republic - female ventral.jpg Súbor:(MHNT) Bupalus piniaria - Kosov Slovaquie - Female ventral.jpg </gallery> === Kontrolná projekcia === XXX == Predaj a distribúcia == XXX === Francúzsko === Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa filmu dostalo dobrej reklamnej kampane, ale bohužiaľ sa nedostal do propagácie a uvedenia tlače. Jaeckin bol zúrivý na rozhodnutie [[Parafrance|ParaFrance]], ktoré sa stalo filmu osudným. Nielenže, to pripravilo režiséra o akúkoľvek šancu ukázať novinárom, že Jaeckin nie je len režisérom filmu ''[[Emanuela (film z roku 1974)|Emanuela]]'' ([[1974]]), ale aj o možnosť zohľadniť ich komentáre a opraviť film pred uvedením. [[Jean-Marie Cavada]], ktorý bol vedúcim oddelenia pre styk s verejnosťou v Parafrance, vyhlásil, že [[Novinár|novinári]] si musia platiť lístky ako všetci ostatní. Prístup divákov k filmu spôsobil nenájdenie si publika. Dospelí, ktorí očakávali, že uvidia erotický film, boli skutočne sklamaní a mladším osobám rodičia zakázali vstup do [[Kino|kina]], lebo si neboli vedomí dobrodružného aspektu diela.<ref name=":22" />{{Rp|263}} === Spojené štáty === [[Súbor:Super Bowl XLV marquee at Cowboys Stadium.jpg|náhľad]] Pre americkú premiéru snímky dostal tím okolo Samuela Goldwina nápad, ktorý by geniálne spropagoval film. Rozhodli sa spustiť [[Trailer (film)|trailer]] filmu počas najsledovanejšieho a najdrahšieho reklamného času, konkrétne počas televízneho vysielania [[Super Bowl|Super Bowlu]]. Toto finále majstrovstiev [[Americký futbal|amerického futbalu]] priviedlo pred televízory okolo 70 % americkej populácie. Moment na [[Reklama|reklamu]] bol však po skončení zápasu, keď diváci vypínajú televízory. Film v Spojených štátoch priniesol tržby vo výške 1 337 274 [[Dolár|dolárov]] počas prvého víkendu. Snímka Gwendoline, získala úspech neúmerný svojej obrovskej investície.<ref name=":22" />{{Rp|263, 264}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Perils of Gwendoline in the Land of the Yik Yak | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0087903/credits/ | vydavateľ = Box Office Mojo | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref> === Zahraničie === XXX == Návštevnosť == XXX == Ocenenia == Film bol uvedený na festivale fantastckých filmov v [[Rím|Ríme]], kde získal Grand Prix.<ref name=":22" />{{Rp|264}}<ref name="Mt2" /> == Kritika == V nedeľnom denníku z [[5. február|5. februára]] [[1984]], sa Patricia Belme pýtala:<ref name=":22" />{{Rp|265}} {{Citát|-|Patricia Belme}} === Pozitívna === Kritika, ktorá potvrdzuje myšlienku zlúčenia ''Emanueli'' a ''Gwendoline'':<ref name=":22" />{{Rp|265}} {{Citát|Každý, kto išiel na film na základe jeho názvu a erotickej nálepky, ktorú predstavuje, sa musí považovať za podvedeného. A kto sa naopak tejto nálepky obával a nešiel, nevie, o čo prichádza. Film má čo ponúknuť: napínavý scenár, vynikajúce kulisy, postavy roztomilé ako [[Tintin]] a [[Snehulienka]], veľa sviežosti a tiež poriadne množstvo odhalených pŕs ale za to nič viac. (film nie je ani určený pre deti do 13 rokov) Zlá kráľovná Bernardette Lafont a starý šialený vedec Jean Rougerie predviedli niekoľko dobrých vystúpení. Film je skutočným prekvapením prekvapením. Skutočný príbeh pre každého dospelého, ktorý znovu objavil svojho svojho vnútorného cestovateľa. Určite je to Jaeckinov najúspešnejší film.|M. M.}} Hodnotenie od [[La Parisien libéré]], znelo:<ref name=":22" />{{Rp|266}} {{Citát|S filmom Gwendoline podpisuje Just Jaeckin prvý francúzsky dobrodružný film v americkom štýle. Jeho celovečerný film v skutočnosti nemá čo závidieť snímke ''[[Dobyvatelia stratenej archy]]'' ([[1981]]). Jeho hrdina je čiastočne Jim la Jungle, čiastočne Lord Jim a čiastočne Corto Maltese. Čo sa týka Tawny Kitaen, tá prechádza všetkými nešťastiami s rozkošným a detským trucovaním. Humor je prítomní aj pri Zabou. Krása obrazu je oslnivá.|Éric Leguébe}} Týždenník [[L'Express]] uviedol:<ref name=":22" />{{Rp|266}} {{Citát|Gwendoline, film natočený podľa sexi komiksu, je krátky, nenáročný a pomerne vtipný. O dobrodružstvách dvoch mladých dievčat, ktoré objavia tajné mesto obývané množstvom oblečených ako ''Mad Max''. Je to veľmi jemný, [[art deco]] a celkovo pozerateľný film.|Pierre Thévenon}} === Negatívna === Le Quotidien napísal:<ref name=":22" />{{Rp|266}} {{Citát|Gwendoline. Toto [[Pornografia|porno]] je to najhoršie, rodinné porno, pôvabné násilie, upravené, nalíčené, peklo sexu zaplavované [[David Hamilton|Hamiltonovým]] štýlom.|Dominique Jamet}} La Montagne de Clermont-Ferrand konštatoval:<ref name=":22" />{{Rp|266, 267}} {{Citát|Gwendoline je v skutočnosti len [[marshmallow]] s hudbou [[Pierre Bachelet|Pierra Becheleta]], je neerotický ako stará koženková bunda ležiaca na dne odpadkového koša. Po úspechoch ''Emanuel'', ''[[Madame Claude (film z roku 1977)|Madame Claude]]'' či ''[[Histoire d'O (film z roku 1975)|Histoire d'O]]'' mal pán Jaeckin pochopiť, že jeho jediný talent ako režiséra sa obmedzuje len na erotiku.|Gilles Ponce}} Le Progres de Lyon:<ref name=":22" />{{Rp|267}} {{Citát|Gwendoline nepotrebovala režiséra, a tak si vybrala Justa Jaeckina, fotografa, ktorý sa stal jemným erotikom a filmárom niekoľkých literárnych klasík ako Emanuela či ''Histoire d'O''. Všetky sekvencie medzi džungľou a púšťou sú dokonalé, niekedy až príliš pripomínajú dobrodružstvá zo stratejej archy. Jaeckin natáča s väčšou odvahou ako zvyčajne, nepochybne vďaka hercom, ktorým nechýba ani šarm, ani humor. Tento lov motýľov nezradil ducha a rytmus špecifický pre komiks.|F. R.}} == Recenzie databáz == XXX == Galéria == XXX == Vysielanie v jazykových verziách == XXX == Odkazy v kinematografii a umení == XXX == Fakty a zaujímavosti == * XXX == Chyby a nezrovnalosti == Vo filme je niekoľko chýb a nezrovnalostí. Tento zoznam nie je kompletný, medzi chyby patria napríklad:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mistakes and goofs in GWENDOLINE (1984) | url = https://www.peplumtv.com/2019/12/mistakes-and-goofs-in-gwendoline-1984.html | dátum prístupu = 2025-07-07 | meno = Peplum | priezvisko = Tv}}</ref> * V niektorých scénach je možné vidieť, ako niektoré herečky zastupujú [[Figurína|figuríny]]. * V jedom zábere je z jedného uhla Tawnyina ruka nad drôtom, ale z druhého uhla je jej ruka pod ním. == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Renard|meno=Claude|titul=Les Machinistes : Images pour le film Gwendoline|vydanie=|vydavateľ=Les Humanoïdes associés|miesto=Francúzsko|rok=1984|url=|isbn=2731603135|kapitola=|strany=|odkaz na autora=Claude Renard|priezvisko2=Schuiten|meno2=François|odkaz na autora2=François Schuiten|jazyk=francúzsky}} == Pozri aj == * [[Gwendoline]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=163351}} * {{Imdb film|id=0087903}} * {{Fdb film|id=8010}} * {{Kinobox film|id=196018}} * {{Allociné film|id=111388}} * [https://www.youtube.com/watch?v=cPXK_m0K42s&t=1793s Rozhovor o filme v relácii Spécial Cinema] (video) == Zdroje == === Dokumenty === * The Last Temptation Of Just ([[2006]]) * Gwendoline’s Travels (x) * The Perils Of Production (x) * Bondage Paradise (x) * The Butterfly Effect ([[2019]]) {{Just Jaeckin}} <!-- [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1984]] [[Kategória:Filmy podľa komiksu]] [[Kategória:Francúzske komédie]] [[Kategória:Francúzske erotické filmy]] [[Kategória:Francúzske dobrodružné filmy]] [[Kategória:Francúzske akčné filmy]] [[Kategória:Francúzske sci-fi filmy]] [[Kategória:Francúzske historické filmy]] [[Kategória:BDSM vo filme]] [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval Just Jaeckin]] [[Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal Pierre Bachelet]] --> [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] ki46vhx8u7b43nrmw3c7yt7fwdg0cta 0 733278 8058033 8057608 2025-07-08T06:51:11Z Lekvarnička 262477 doplnené nové výsledky zápasov 8058033 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Majstrovstvá Európy vo futbale žien|rok=2025|iné názvy=EURO žien 2025|dátum=2. - 27- júl 2025|počet tímov=16|počet štadiónov=8|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022]]|nasledujúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2029]]|počet miest=8|usporiadateľ=Švajčiarsko}}{{Športová aktualita|futbal}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale žien''' '''2025''', označované tiež skratkou '''EURO žien''' '''2025''', je 14. ročník [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|majstrovstiev Európy žien]], organizuje ich každé 4 roky [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] pre ženské národné tímy v Európe. Tento ročník sa hrá vo Švajčiarsku od 2. do 27. júla 2025. Je tretín ročníkom od kedy sa súťaž rozšírila na 16 tímov. Predchádzajúci ročník sa hral v roku 2022 kvôli pandémii COVID-19. Titul obhajuje [[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]. == Kvalifikácia == Všetkých 55 národných tímov sa mohlo prihlásiť do súťaže do 23. marca 2023. To zahŕňalo účasť na [[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Lige národov 2023/2024]] a [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy 2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = UEFA European Women's Championship 2023–25, including UEFA Nations League and European Qualifiers – competition regulations, entry form and league stage draw for the UEFA Nations League phase | url = http://editorial.uefa.com/resources/027e-17412aaa0375-32f1de1b43a1-1000/20230206_circular_2023_07_en.zip | dátum prístupu = 2025-07-05}}</ref> Do súťaže prihlásilo 51 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for EURO 2025: Who is in what league? | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/0288-19a5a64372a2-ae88ecad6900-1000--qualifiers-who-is-in-which-league-so-far/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] sa nemohlo prihlásiť, pretože je suspendované na neurčito zo súťaží, ktoré organizuje UEFA a FIFA od 28. februára 2022 kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii ich krajiny na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA/UEFA suspend Russian clubs and national teams from all competitions | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0272-148df1faf082-6e50b5ea1f84-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> Neprihlásili sa 3 krajiny, a to [[Gibraltárske národné ženské futbalové družstvo|Gibraltár]], [[Lichtenštajnské národné ženské futbalové družstvo|Lichtenštajnsko]] a [[Sanmarínske národné ženské futbalové družstvo|San Maríno]]. Zo 16 kvalifikovaných tímov, 14 sa zúčastnilo aj [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|Majstrovstvách Európy 2022]], [[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] a [[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]], ktoré súťažili na ME 2022 sa na tento ročník nekvalifikovali. [[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] a [[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] sa predstavia na Majstrovstvách Európy prvýkrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's EURO 2025 qualifying play-off round 2: Sweden, Belgium, Finland, Norway, Poland, Portugal, Wales qualify | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/0292-1c38ae9b81d6-a9506aa7a9cd-1000--women-s-euro-2025-qualifying-play-off-round-2-sweden-belgium/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA}}</ref> === Kvalifikované tímy === {| class="wikitable" |+ !Poradie !Tím !Kvalifikácia !Dátum kvalifikácie !Počet účastí na ME !Prvýkrát na ME !Poslednýkrát na ME !Najlepší výsledok na ME !FIFA rebríček |- |1. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] |Usporiadateľ |4. apríl 2023 |3. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]] | rowspan="12" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]] |Skupinová fáza ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]) |23 |- |2. |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] |Víťaz skupiny A4 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] | rowspan="2" |4. jún 2023 |12. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |Víťazky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2001|2001]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]]) |3 |- |3. |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] |Víťaz skupiny A2 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] |5. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]] |Semifinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]]) |2 |- |4. |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] |2. miesto skupiny A4 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] | rowspan="3" |12. júl 2023 |5. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]] |Štvrťfinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]]) |14 |- |5. |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] |2. miesto skupiny A2 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] |11. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Finalistky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]]) |12 |- |6. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] |Víťaz skupiny A3 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] |8. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]] |Semifinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]) |11 |- |7. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] |2. miesto skupiny A3 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] | rowspan="3" |16. júl 2023 |10. | rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Vítazky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]) |4 |- |8. |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] |Víťaz skupiny A1 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] |13. |Finalistky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]]) |13 |- |9. |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] |2. miesto skupiny A1 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] |5. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]] |Víťazky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]]) |10 |- |10. |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | rowspan="7" |Vítazky play-off zápasov [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|kvalifikácie]] | rowspan="7" |3. december 2023 |3. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]] |Skupinová fáza ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]) |22 |- |11. |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] |13. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |Vítazky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]]) |16 |- |12. |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |5. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]] |Semifinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]]) |26 |- |13. |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] |1. |2025 | colspan="3" |Debut |- |14. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] |12. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] | rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]] |Víťazky ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]) |5 |- |15. |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |3. |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]] |Štvrťfinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]) |19 |- |16. |{{Minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] |1. |2025 | colspan="3" | |} == Záverečné žrebovanie == Záverečné žrebovanie sa uskutočnilo 16. decembra 2024 v meste [[Lausanne]] v Švajčiarsku o 17:00. === Nasadenie tímov === {| class="wikitable" |+Kôš 1 !Tím !Poradie |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] |19 |- |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] |1 |- |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] |2 |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] |3 |} {| class="wikitable" |+Kôš 2 !Tím !Poradie |- |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] |4 |- |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] |5 |- |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] |6 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] |7 |} {| class="wikitable" |+Kôš 3 !Tím !Poradie |- |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] |8 |- |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] |9 |- |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] |10 |- |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |12 |} {| class="wikitable" |+Kôš 4 !Tím !Poradie |- |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |13 |- |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] |16 |- |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] |17 |- |{{Minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] |20 |} == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Kolo ! !Dátum |- | rowspan="3" |Skupinová fáza |Prvé zápasy |2. - 5. júl 2025 |- |Druhé zápasy |6. - 9. júl 2025 |- |Tretie zápasy |10. - 13. júl 2025 |- | rowspan="3" |Vyraďovacia fáza |Štvrfinále |16. - 19. júl 2025 |- |Semifinále |22. - 23. júl 2025 |- |Finále |27. júl 2025 |} == Skupinová fáza == === Skupina A === {| class="wikitable" |+ ! !Tím !Z !V !R !P !SG !IG !+/- !B ! |- bgcolor="#ccffcc" |1. |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] |2 |2 |0 |0 |4 |2 | +2 |6 |Postup do vyraďovacej fázy |- bgcolor="#ccffcc" |2. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] |2 |1 |0 |1 |3 |2 | +1 |3 |Postup do vyraďovacej fázy |- |3. |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |2 |1 |0 |1 |2 |2 |0 |3 | |- |4. |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] |2 |0 |0 |2 |0 |3 | -3 |0 | |} {{Futbalbox2|mužstvo1=Island {{minivlajka|Island}}|góly1={{Červená karta|52|58}} [[Hildur Antonsdóttir|Antonsdóttir]]|mužstvo2={{minivlajka|Fínsko}} Fínsko|góly2={{gól|70}} [[Katariina Kosola|Kosola]]|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=Katalin Kulcsár {{minivlajka|Maďarsko}}|skóre={{ku|0|1}}|dátum=2. júl 2025|štadión=Arena Thun, [[Thun]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044354/&#124&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044354_FR.pdf&#124&#124;UEFA zápis 2]|divákov=7683}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Švajčiarsko {{minivlajka|Švajčiarsko}}|góly1={{gól|28}} [[Nadine Riesen|Riesen]] {{žltá karta|90+6}} [[Smilla Vallotto|Vallotto]]|mužstvo2={{minivlajka|Nórsko}} Nórsko|góly2={{gól|52}} [[Ada Hegerberg|Hegerberg]] {{gól|58|vl.}} [[Julia Stierli|Stierli]] {{žltá karta|85}} [[Thea Bjelde|Bjelde]]|polčas={{ku|1|0}}|rozhodca=Alina Peşu {{minivlajka|Rumunsko}}|skóre={{ku|1|2}}|dátum=2. júl 2025|štadión=St. Jakob-Park, [[Bazilej]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044353/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044353_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=34063}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Nórsko {{minivlajka|Nórsko}}|góly1={{gól|3|vl.}} [[Eva Nyström|Nyström]] {{gól|84}} [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]]|mužstvo2={{minivlajka|Fínsko}} Fínsko|góly2={{gól|32}} Sevenius|polčas={{ku|1|1}}|rozhodca=Silvia Gasperotti {{minivlajka|Taliansko}}|skóre={{ku|2|1}}|dátum=6. júl 2025|štadión=Stade de Tourbillon, [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044362/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044362_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=7376}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Švajčiarsko {{minivlajka|Švajčiarsko}}|góly1={{gól|76}} [[Géraldine Reuteler|Reuteler]] {{gól|90}} [[Alayah Pilgrim|Pilgrim]]|mužstvo2={{minivlajka|Island}} Island|góly2={{žltá karta |23}} [[Ingibjörg Sigurðardóttir|I. Sigurdardóttir]] {{žltá karta |25}} [[Alexandra Jóhannsdóttir|Jóhannsdóttir]] {{žltá karta |34}} [[Þorsteinn Halldórsson|Halldorsson]] {{žltá karta |65}} [[Karólína Lea Vilhjálmsdóttir|Vilhjálmsdóttir]]|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=Marta Huerta de Aza {{minivlajka|Španielsko}}|skóre={{ku|2|0}}|dátum=6. júl 2025|štadión=Stadion Wankdorf, [[Bern]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044361/&#124&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044361_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=29658}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Fínsko {{minivlajka|Fínsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Švajčiarsko}} Švajčiarsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=10. júl 2025|štadión=Stade de Genève, [[Ženeva]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044369/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Nórsko {{minivlajka|Nórsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Island}} Island|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=10. júl 2025|štadión=Arena Thun, [[Thun]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044370/&#124;UEFA zápis]|divákov=}} === Skupina B === {| class="wikitable" ! !Tím !Z !V !R !P !SG !IG !+/- !B ! |- bgcolor="#ccffcc" |1. |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] |2 |2 |0 |0 |11 |0 | +11 |6 |Postup do vyraďovacej fázy |- bgcolor="#ccffcc" |2. |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] |2 |1 |1 |0 |2 |1 | +1 |4 |Postup do vyraďovacej fázy |- |3. |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] |2 |0 |1 |1 |1 |6 | -5 |1 | |- |4. |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] |2 |0 |0 |2 |2 |7 | -5 |0 | |}{{Futbalbox2|mužstvo1=Belgicko {{minivlajka|Belgicko}}|góly1={{žltá karta|80}} [[Sari Kees|Kees]]|mužstvo2={{minivlajka|Taliansko}} Taliansko|góly2={{žltá karta|16}} [[Martina Lenzini|Lenzini]] {{gól|44}} [[Arianna Caruso|Caruso]] {{žltá karta|33}} [[Lucia Di Guglielmo|Di Guglielmo]] {{žltá karta|51}} [[Sofia Cantore|Cantore]]|polčas={{ku|0|1}}|rozhodca=Désirée Grundbacher {{minivlajka|Švajčiarsko}}|skóre={{ku|0|1}}|dátum=3. júl 2025|štadión=Stade de Tourbillon, [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044356/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044356_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=7544}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Španielsko {{minivlajka|Španielsko}}|góly1={{gól|2}} {{gól|43}} [[Esther González|Esther González]] {{gól|7}} [[Vicky López|Vicky]] {{gól|41}} [[Alexia Putellas|Alexia]] {{žltá karta|52}} [[Laia Aleixandri|Aleixandri]] {{gól|90+3}} [[Cristina Martín-Prieto|Martin-Prieto]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}} Portugalsko|góly2=|polčas={{ku|4|0}}|rozhodca=uliana Demetrescu {{minivlajka|Rumunsko}}|skóre={{ku|5|0}}|dátum=3. júl 2025|štadión=Stadion Wankdorf, [[Bern]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044355/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044355_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=29520}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Španielsko {{minivlajka|Španielsko}}|góly1={{gól|22}} {{gól|86}} [[Alexia Putellas|Putellas]] {{gól|39}} [[Irene Paredes|Paredes]] {{gól|52}} [[Esther González|González]] {{gól|61}} [[Mariona Caldentey|Caldentey]] {{žltá karta |79}} [[Ona Batlle|O. Batlle]] {{gól|81}} [[Clàudia Pina|Pina]]|mužstvo2={{minivlajka|Belgicko}} Belgicko|góly2={{gól|24}} [[Justine Vanhaevermaet|Vanhaevermaet]] {{žltá karta |28}} [[Jarne Teulings|Teulings]] {{žltá karta |41}} [[Amber Tysiak|Tysiak]] {{gól|51}} [[Hannah Eurlings|Eurlings]]|polčas={{ku|2|1}}|rozhodca=Katalin Kulcsár {{minivlajka|Maďarsko}}|skóre={{ku|6|2}}|dátum=7. júl 2025|štadión=Arena Thun, [[Thun]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044363&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044363_FR.pdf&#124;UEFA zápas 2]|divákov=7,961}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Portugalsko {{minivlajka|Portugalsko}}|góly1={{gól|89}} [[Diana Gomes|Gomes]] {{červená karta|2|90+6}} [[Ana Borges]]|mužstvo2={{minivlajka|Taliansko}} Taliansko|góly2={{žltá karta |40}} [[Manuela Giugliano|Giugliano]] {{gól|70}} [[Cristiana Girelli|Girelli]]|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=Ivana Martinčić {{minivlajka|Chorvátsko}}|skóre={{ku|1|1}}|dátum=7. júl 2025|štadión=Stade de Genève, [[Ženeva]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044364/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044364_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=22713}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Taliansko {{minivlajka|Taliansko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Španielsko}} Španielsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=11. júl 2025|štadión=Stadion Wankdorf, [[Bern]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044371/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Portugalsko {{minivlajka|Portugalsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Belgicko}} Belgicko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=11. júl 2025|štadión=Stade de Tourbillon, [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044372/&#124;UEFA zápis]|divákov=}} === Skupina C === {| class="wikitable" ! !Tím !Z !V !R !P !SG !IG !+/- !B ! |- bgcolor="#ccffcc" |1. |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] |1 |1 |0 |0 |2 |0 | +2 |3 |Postup do vyraďovacej fázy |- bgcolor="#ccffcc" |2. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] |1 |1 |0 |0 |1 |0 | +1 |3 |Postup do vyraďovacej fázy |- |3. |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] |1 |0 |0 |1 |0 |1 | -1 |0 | |- |4. |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] |1 |0 |0 |1 |0 |2 | -2 |0 | |}{{Futbalbox2|mužstvo1=Dánsko {{minivlajka|Dánsko}}|góly1={{žltá karta|45+7}} [[Emma Snerle|Snerle]]|mužstvo2={{minivlajka|Švédsko}} Švédsko|góly2={{gól|55}} [[Filippa Angeldahl|Angeldahl]]|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=Edina Alves Batista {{minivlajka|Brazília}}|skóre={{ku|0|1}}|dátum=4. júl 2025|štadión=Stade de Genève, [[Ženeva]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044358/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044358_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=17319}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Nemecko {{minivlajka|Nemecko}}|góly1={{gól|52}} [[Jule Brand|Brand]] {{gól|66}} [[Lea Schüller|Schüller]]|mužstvo2={{minivlajka|Poľsko}} Poľsko|góly2={{žltá karta|69}} [[Adriana Achcińska|Achcińska]] {{žltá karta|90+2}} [[Klaudia Słowińska|Słowińska]]|polčas={{ku|0|0}}|rozhodca=Stéphanie Frappart {{minivlajka|Francúzsko}}|skóre={{ku|2|0}}|dátum=4. júl 2025|štadión=Arena St.Gallen, [[St. Gallen]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044357/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044357_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=15972}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Nemecko {{minivlajka|Nemecko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Dánsko}} Dánsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=8. júl 2025|štadión=St. Jakob-Park, [[Bazilej]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044365//&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Poľsko {{minivlajka|Poľsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Švédsko}} Švédsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=8. júl 2025|štadión=Allmend Stadion Luzern, [[Luzern]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044366/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Švédsko {{minivlajka|Švédsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Nemecko}} Nemecko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=12. júl 2025|štadión=Stadion Letzigrund, [[Zürich]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044373/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Poľsko {{minivlajka|Poľsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Dánsko}} Dánsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=12. júl 2025|štadión=Allmend Stadion Luzern, [[Luzern]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044374/&#124;UEFA zápis]|divákov=}} === Skupina D === {| class="wikitable" ! !Tím !Z !V !R !P !SG !IG !+/- !B ! |- bgcolor="#ccffcc" |1. |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] |1 |1 |0 |0 |3 |0 | +3 |3 |Postup do vyraďovacej fázy |- bgcolor="#ccffcc" |2. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] |1 |1 |0 |0 |2 |1 | +2 |3 |Postup do vyraďovacej fázy |- |3. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] |1 |0 |0 |1 |1 | -1 | -2 |0 | |- |4. |{{Minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] |1 |0 |0 |1 |0 |3 | -3 |0 | |}{{Futbalbox2|mužstvo1=Wales {{minivlajka|Wales}}|góly1={{žltá karta|24}} [[Lily Woodham|Woodham]]|mužstvo2={{minivlajka|Holandsko}} Holandsko|góly2={{gól|45+3}} [[Vivianne Miedema|Miedema]] {{gól|48}} [[Victoria Pelova|Pelova]] {{gól|57}} [[Esmee Brugts|Brugts]]|polčas={{ku|0|1}}|rozhodca=Frida Klarlund {{minivlajka|Dánsko}}|skóre={{ku|0|3}}|dátum=5. júl 2025|štadión=Allmend Stadion Luzern, [[Luzern]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044360/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044360_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=14147}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Francúzsko {{minivlajka|Francúzsko}}|góly1={{gól|36}} [[Marie-Antoinette Katoto|Katoto]] {{gól|39}} [[Sandy Baltimore|Baltimore]] {{žltá karta |90+1}} [[Pauline Peyraud-Magnin|Peyraud-Magnin]]|mužstvo2={{minivlajka|Anglicko}} Anglicko|góly2={{žltá karta |75}} Toone {{gól|87}} Walsh|polčas={{ku|2|0}}|rozhodca=Tess Olofsson {{minivlajka|Švédsko}}|skóre={{ku|2|1}}|dátum=5. júl 2025|štadión=Stadion Letzigrund, [[Zürich]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044359/&#124;UEFA zápis] [https://www.uefa.com/newsfiles/WEURO/2025/2044359_FR.pdf&#124;UEFA zápis 2]|divákov=22542}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Anglicko {{minivlajka|Anglicko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Holandsko}} Holandsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=9. júl 2025|štadión=Stadion Letzigrund, [[Zürich]]|čas=18:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044368/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Francúzsko {{minivlajka|Francúzsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Holandsko}} Holandsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=9. júl 2025|štadión=Arena St.Gallen, [[St. Gallen]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044367/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Holandsko {{minivlajka|Holandsko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Francúzsko}} Francúzsko|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=13. júl 2025|štadión=St. Jakob-Park, [[Bazilej]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044375/&#124;UEFA zápis]|divákov=}}{{Futbalbox2|mužstvo1=Anglicko {{minivlajka|Anglicko}}|góly1=|mužstvo2={{minivlajka|Wales}} Wales|góly2=|polčas=|rozhodca=|skóre=|dátum=13. júl 2025|štadión=Arena St.Gallen, [[St. Gallen]]|čas=21:00|zápis=[https://www.uefa.com/womenseuro/match/2044374/&#124;UEFA zápis]|divákov=}} == Vyraďovacia fáza == {{Play-off8+futbal|16. júl Ženeva|Víťaz skupiny A||2. miesto skupiny B|6=17. júl Zürich|7=Víťaz skupiny C|9=2. miesto skupiny D|11=18. júl Bern|12=Víťaz skupiny B|14=2. miesto skupiny A|16=19. júl Bazilej|17=Víťaz skupiny D|19=2. miesto skupiny C|21=22. júl Ženeva|26=23. júl Zürich|31=27. júl Bazilej}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Women's Euro 2025|1298990142}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] n8ve16nx4o4qwma2kq5dmb5kyixez23 2 733295 8057864 8057425 2025-07-07T19:49:41Z Preceda Laci 267525 gramatické opravy 8057864 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Edo Klena.jpg|náhľad|Pesničkár Edo Klena]] '''Edo Klena''' (* 15. máj 1963, Prešov, Slovensko) je slovenský pesničkár (songwriter) žijúci v Prešove, pôsobiaci na Československej scéne od roku 1985. == Život == Od roku 1987 sa angažoval  vo svojej tvorbe aj v spoločenskom živote proti komunistickému zriadeniu, za čo bol predvolávaný na políciu, prípadne mu bolo políciou zrušené vystúpenie (Martinské folkfórum 1987). V roku 1989 bola v československej televízii úplne zrušená už vyrobená relácia pre deti a mládež v ktorej zaspieval. V roku 1989 bol obžalovaný a podmienečne s finančnou pokutou odsúdený za zbieranie podpisov pod petíciu Niekoľko viet. (Paragraf porušovanie verejného poriadku). V tom istom roku po revolučnom novembri 89 bol spod obžaloby oslobodený a v nasledujúcom roku mu bol trest úplne vymazaný z registra trestov. == Hudobná kariéra == V roku 1990 nahral pre vydavateľstvo Pavian records sólový album, ktorý však nikdy nebol vydaný.  Koncom osemdesiatych rokov spoluzaložil rockovú kapelu Núdzový východ, (s hudobníkmi z prešovskej undergrundovej kapely Ali Ibn Rachid), ktorá sa zúčastnila finále súťaže Rocklet. V deväťdesiatych  rokoch sa kapela premenovala na Východ a vydala album (vydavateľstvo Dub-art), kde prevažovali Klenove texty a piesne (10). V tých istých rokoch (1994) vydal tiež sólový album (vydavateľstvo AD mickro studio). Piesne z rokov 1990 a 1994 boli použité v dvoch dieloch jeho sólových televíznych recitálov československej a slovenskej televízie Pesničkári slovenskí. V roku 1999 nahral album Edo Klena a Východ pre vydavateľstvo Watt. Od roku 2005 sa začína Klenova spolupráca s vydavateľstvom Hevhetia, kde až do roku 2024 vydáva 8 folkrockových albumov z ktorých 4 sú nominované do finále oceňovaných folkových albumov roka Radio Head Awards rádia FM. V roku 2006 zakladá Klena folkrockovú kapelu Klena a Klenoty s ktorou hral na mnohých podujatiach na Slovensku a v Českej republike. V roku 2023 nahráva live koncert v programe "Na šnúre" pre Slovenskú televíziu s kapelou rozšírenou o dychovú sekciu, s ktorou začína užšiu spoluprácu. Kapela Klenoty  po covidovom období končí a Klena hráva s hosťujúcimi muzikantmi naďalej a pripravuje ďalšie albumy. Popritom neustále často vystupuje na protestných zhromaždeniach proti autoritárskym a populistickým politikom a dlhoročne podporuje dramaturgiou a moderátorsky začínajúcich muzikantov svojou stálou scénou Open Mic v Prešove.. == Diskografia == * 1 pieseň na LP Folkový kolotoč (Opus, jún 1989) * Edo Klena 1990 (Pavian record, nevydané) * Edo Klena 1994 (AD micro studio, 1994, MC) * Východ (Dub-art, 1996, MC+CD) * Edo Klena a Východ (WATT, 2000, CD) * Edo Klena 2005 (Hevhetia, 2005, CD) * Klena a Klenoty Republika Šariš (Hevhetia, 2012, CD) * Klena a Klenoty  Láska a love  (Hevhetia, 2014, CD) * Klena a Klenoty  Škaredý deň v Chujave (Hevhetia, 2016, CD) * Klena a Klenoty 2006-2011 (Hevhetia, 2017, 2xCD) * Edo Klena a Klenoty  Vata (Hevhetia, 2019, CD) * Edo Klena a Klenoty  Duša  (Hevhetia, 2022, CD) * Edo Klena 2020 (Hevhetia, 2024, CD) == Ocenenia == * 2012 - Klena a Klenoty - Republika Šariš - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2016 - Klena a Klenoty - Škaredý deň v Chujave - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2020 - Edo Klena a Klenoty - Duša - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2024 - Edo Klena 2020 - nominácia do finále oceňovaných folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM == Referencie == * https://dennikn.sk/4479098/chcel-som-byt-pysny-na-nasu-krajinu-ale-nemozem-hovori-pesnickar-edo-klena/ * https://www.funradio.sk/clanok/41300-edo-klena-a-katka-knechtova-predstavuju-novu-verziu-skladby-milion-eur-ktora-vznikla-ako-reakcia-na-vrazdu-jana-a-martiny/ * https://presov.korzar.sme.sk/c/22091592/muzikant-edo-klena-nenavist-nie-je-ideologia-nenavist-nie-je-program.html * https://devin.stvr.sk/clanky/hudobne-relacie/366438/album-tyzdna-edo-klena-2020-2024 * https://www.popular.sk/edo-klena-klenoty-2006-2011-recenzia-cd * https://jazzport.cz/2022/11/21/edo-klena-a-jeho-klenoty-z-duse/ == Externé odkazy == * https://www.facebook.com/groups/50197143835 * https://www.youtube.com/watch?v=5UF59yzbFwk&ab_channel=EdoKlena * https://www.youtube.com/watch?v=3fbxv6AcinI&ab_channel=EdoKlena 8rwmabk7hgmbr2f3pz087yh6qmxa2wi 8057865 8057864 2025-07-07T19:51:33Z Preceda Laci 267525 oprava štylistiky 8057865 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Edo Klena.jpg|náhľad|Pesničkár Edo Klena]] '''Edo Klena''' (* 15. máj 1963, Prešov, Slovensko) je slovenský pesničkár (songwriter) žijúci v Prešove, pôsobiaci na Československej scéne od roku 1985. == Život == Od roku 1987 sa angažoval  vo svojej tvorbe aj v spoločenskom živote proti komunistickému zriadeniu, za čo bol predvolávaný na políciu, prípadne mu bolo políciou zrušené vystúpenie (Martinské folkfórum 1987). V roku 1989 bola v československej televízii úplne zrušená už vyrobená relácia pre deti a mládež v ktorej zaspieval. V roku 1989 bol obžalovaný a podmienečne s finančnou pokutou odsúdený za zbieranie podpisov pod petíciu Niekoľko viet. (Paragraf porušovanie verejného poriadku). V tom istom roku po revolučnom novembri 89 bol spod obžaloby oslobodený a v nasledujúcom roku mu bol trest úplne vymazaný z registra trestov. == Hudobná kariéra == V roku 1990 nahral pre vydavateľstvo Pavian records sólový album, ktorý však nikdy nebol vydaný.  Koncom osemdesiatych rokov spoluzaložil rockovú kapelu Núdzový východ, (s hudobníkmi z prešovskej undergrundovej kapely Ali Ibn Rachid), ktorá sa zúčastnila finále súťaže Rocklet. V deväťdesiatych  rokoch sa kapela premenovala na Východ a vydala album (vydavateľstvo Dub-art), kde prevažovali Klenove texty a piesne (10). V tých istých rokoch (1994) vydal tiež sólový album (vydavateľstvo AD mickro studio). Piesne z rokov 1990 a 1994 boli použité v dvoch dieloch jeho sólových televíznych recitálov československej a slovenskej televízie Pesničkári slovenskí. V roku 1999 nahral album Edo Klena a Východ pre vydavateľstvo Watt. Od roku 2005 sa začína Klenova spolupráca s vydavateľstvom Hevhetia, kde až do roku 2024 vydáva 8 folkrockových albumov z ktorých 4 sú nominované do finále oceňovaných folkových albumov roka Radio Head Awards rádia FM. V roku 2006 zakladá Klena folkrockovú kapelu Klena a Klenoty s ktorou hral na mnohých podujatiach na Slovensku a v Českej republike. V roku 2023 nahráva live koncert v programe "Na šnúre" pre Slovenskú televíziu s kapelou rozšírenou o dychovú sekciu, s ktorou začína užšiu spoluprácu. Kapela Klenoty  po covidovom období končí a Klena hráva s hosťujúcimi muzikantmi naďalej a pripravuje ďalšie albumy. Popritom často vystupuje na protestných zhromaždeniach proti autoritárskym a populistickým politikom a dlhoročne podporuje dramaturgiou a moderátorsky začínajúcich muzikantov svojou stálou scénou Open Mic v Prešove.. == Diskografia == * 1 pieseň na LP Folkový kolotoč (Opus, jún 1989) * Edo Klena 1990 (Pavian record, nevydané) * Edo Klena 1994 (AD micro studio, 1994, MC) * Východ (Dub-art, 1996, MC+CD) * Edo Klena a Východ (WATT, 2000, CD) * Edo Klena 2005 (Hevhetia, 2005, CD) * Klena a Klenoty Republika Šariš (Hevhetia, 2012, CD) * Klena a Klenoty  Láska a love  (Hevhetia, 2014, CD) * Klena a Klenoty  Škaredý deň v Chujave (Hevhetia, 2016, CD) * Klena a Klenoty 2006-2011 (Hevhetia, 2017, 2xCD) * Edo Klena a Klenoty  Vata (Hevhetia, 2019, CD) * Edo Klena a Klenoty  Duša  (Hevhetia, 2022, CD) * Edo Klena 2020 (Hevhetia, 2024, CD) == Ocenenia == * 2012 - Klena a Klenoty - Republika Šariš - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2016 - Klena a Klenoty - Škaredý deň v Chujave - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2020 - Edo Klena a Klenoty - Duša - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2024 - Edo Klena 2020 - nominácia do finále oceňovaných folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM == Referencie == * https://dennikn.sk/4479098/chcel-som-byt-pysny-na-nasu-krajinu-ale-nemozem-hovori-pesnickar-edo-klena/ * https://www.funradio.sk/clanok/41300-edo-klena-a-katka-knechtova-predstavuju-novu-verziu-skladby-milion-eur-ktora-vznikla-ako-reakcia-na-vrazdu-jana-a-martiny/ * https://presov.korzar.sme.sk/c/22091592/muzikant-edo-klena-nenavist-nie-je-ideologia-nenavist-nie-je-program.html * https://devin.stvr.sk/clanky/hudobne-relacie/366438/album-tyzdna-edo-klena-2020-2024 * https://www.popular.sk/edo-klena-klenoty-2006-2011-recenzia-cd * https://jazzport.cz/2022/11/21/edo-klena-a-jeho-klenoty-z-duse/ == Externé odkazy == * https://www.facebook.com/groups/50197143835 * https://www.youtube.com/watch?v=5UF59yzbFwk&ab_channel=EdoKlena * https://www.youtube.com/watch?v=3fbxv6AcinI&ab_channel=EdoKlena biyzoza522ki3yuvptpprh3zmnsg91q 8057867 8057865 2025-07-07T19:52:58Z Preceda Laci 267525 oprava gramatickej chyby 8057867 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Edo Klena.jpg|náhľad|Pesničkár Edo Klena]] '''Edo Klena''' (* 15. máj 1963, Prešov, Slovensko) je slovenský pesničkár (songwriter) žijúci v Prešove, pôsobiaci na Československej scéne od roku 1985. == Život == Od roku 1987 sa angažoval  vo svojej tvorbe aj v spoločenskom živote proti komunistickému zriadeniu, za čo bol predvolávaný na políciu, prípadne mu bolo políciou zrušené vystúpenie (Martinské folkfórum 1987). V roku 1989 bola v československej televízii úplne zrušená už vyrobená relácia pre deti a mládež v ktorej zaspieval. V roku 1989 bol obžalovaný a podmienečne s finančnou pokutou odsúdený za zbieranie podpisov pod petíciu Niekoľko viet. (Paragraf porušovanie verejného poriadku). V tom istom roku po revolučnom novembri 89 bol spod obžaloby oslobodený a v nasledujúcom roku mu bol trest úplne vymazaný z registra trestov. == Hudobná kariéra == V roku 1990 nahral pre vydavateľstvo Pavian records sólový album, ktorý však nikdy nebol vydaný.  Koncom osemdesiatych rokov spoluzaložil rockovú kapelu Núdzový východ, (s hudobníkmi z prešovskej undergrundovej kapely Ali Ibn Rachid), ktorá sa zúčastnila finále súťaže Rocklet. V deväťdesiatych  rokoch sa kapela premenovala na Východ a vydala album (vydavateľstvo Dub-art), kde prevažovali Klenove texty a piesne (10). V tých istých rokoch (1994) vydal tiež sólový album (vydavateľstvo AD mickro studio). Piesne z rokov 1990 a 1994 boli použité v dvoch dieloch jeho sólových televíznych recitálov československej a slovenskej televízie Pesničkári slovenskí. V roku 1999 nahral album Edo Klena a Východ pre vydavateľstvo Watt. Od roku 2005 sa začína Klenova spolupráca s vydavateľstvom Hevhetia, kde až do roku 2024 vydáva 8 folkrockových albumov z ktorých 4 sú nominované do finále oceňovaných folkových albumov roka Radio Head Awards rádia FM. V roku 2006 zakladá Klena folkrockovú kapelu Klena a Klenoty s ktorou hral na mnohých podujatiach na Slovensku a v Českej republike. V roku 2023 nahráva live koncert v programe "Na šnúre" pre Slovenskú televíziu s kapelou rozšírenou o dychovú sekciu, s ktorou začína užšiu spoluprácu. Kapela Klenoty  po covidovom období končí a Klena hráva s hosťujúcimi muzikantmi naďalej a pripravuje ďalšie albumy. Popritom často vystupuje na protestných zhromaždeniach proti autoritárskym a populistickým politikom a dlhoročne podporuje dramaturgiou a moderátorsky začínajúcich muzikantov svojou stálou scénou Open Mic v Prešove. == Diskografia == * 1 pieseň na LP Folkový kolotoč (Opus, jún 1989) * Edo Klena 1990 (Pavian record, nevydané) * Edo Klena 1994 (AD micro studio, 1994, MC) * Východ (Dub-art, 1996, MC+CD) * Edo Klena a Východ (WATT, 2000, CD) * Edo Klena 2005 (Hevhetia, 2005, CD) * Klena a Klenoty Republika Šariš (Hevhetia, 2012, CD) * Klena a Klenoty  Láska a love  (Hevhetia, 2014, CD) * Klena a Klenoty  Škaredý deň v Chujave (Hevhetia, 2016, CD) * Klena a Klenoty 2006-2011 (Hevhetia, 2017, 2xCD) * Edo Klena a Klenoty  Vata (Hevhetia, 2019, CD) * Edo Klena a Klenoty  Duša  (Hevhetia, 2022, CD) * Edo Klena 2020 (Hevhetia, 2024, CD) == Ocenenia == * 2012 - Klena a Klenoty - Republika Šariš - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2016 - Klena a Klenoty - Škaredý deň v Chujave - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2020 - Edo Klena a Klenoty - Duša - nominácia do finále folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM * 2024 - Edo Klena 2020 - nominácia do finále oceňovaných folkových albumov roka Radio Head Awards Rádia FM == Referencie == * https://dennikn.sk/4479098/chcel-som-byt-pysny-na-nasu-krajinu-ale-nemozem-hovori-pesnickar-edo-klena/ * https://www.funradio.sk/clanok/41300-edo-klena-a-katka-knechtova-predstavuju-novu-verziu-skladby-milion-eur-ktora-vznikla-ako-reakcia-na-vrazdu-jana-a-martiny/ * https://presov.korzar.sme.sk/c/22091592/muzikant-edo-klena-nenavist-nie-je-ideologia-nenavist-nie-je-program.html * https://devin.stvr.sk/clanky/hudobne-relacie/366438/album-tyzdna-edo-klena-2020-2024 * https://www.popular.sk/edo-klena-klenoty-2006-2011-recenzia-cd * https://jazzport.cz/2022/11/21/edo-klena-a-jeho-klenoty-z-duse/ == Externé odkazy == * https://www.facebook.com/groups/50197143835 * https://www.youtube.com/watch?v=5UF59yzbFwk&ab_channel=EdoKlena * https://www.youtube.com/watch?v=3fbxv6AcinI&ab_channel=EdoKlena effwdrxfskr06ho9r63h73g8cm9fi8g 0 733303 8057836 8057562 2025-07-07T18:58:27Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Kinematografia vo Francúzsku]] pomocou použitia HotCat 8057836 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Centre national du cinéma et de l'image animée | Obrázok = CNC-Logo.svg | Logo = | Logo spoločnosti = | Popis obrázka = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Veľkosť loga = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = filmové | Založená = [[1946]] | Zakladateľ = | Sídlo = [[Paríž]] | Štát sídla = Francúzsko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Farby spoločnosti = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = | Poznámka = | Portál1 = Film | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} '''Centre national du cinéma et de l'image animée''' (CNC) je [[Francúzsko|francúzska]] verejná inštitúcia založená v roku [[1946]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Centre national du cinéma et de l&#39;image animée (1946-....) | url = https://francearchives.gouv.fr/fr/authorityrecord/FRAN_NP_005418 | vydavateľ = FranceArchives | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = fr}}</ref> == História == == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.cnc.fr/ Oficiálny web] * [https://www.unifrance.org/annuaires/societe/5 Unifrance] [[Kategória:Filmové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1946]] [[Kategória:Kinematografia vo Francúzsku]] 0tol5q7njzlqgykvdwscacnb6s60glf 0 733304 8057851 8057609 2025-07-07T19:33:49Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057851 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Kristína zo Salmu|titul=grófka z Vaudémontu a vojvodkyňa lotrinská a barská|obrázok=Gregori after Traballesi - Christina of Salm, Duchess of Lorraine.jpg|popis obrázku=Kristína Katarína zo Salmu ako vojvodkyňa lotrinská.|dynastia=[[Salmovci]]|dátum narodenia=[[1575]]|dátum úmrtia=[[31. december]] [[1627]]|pôvodné meno=Kristína Katarína, grófka zo Salm-Badenweileru.|manžel=[[František II. (Lotrinsko)]]|potomstvo=Henrich, markýz de Hattonchatel<br />[[Karol IV. Lotrinský]]<br />Henrieta Lotrinská<br/>[[Mikuláš II. (Lotrinsko)]]<br />[[Margaréta Lotrinská]]<br/>[[Kristína Lotrinská]]|otec=[[Pavol zo Salm-Badenweileru]]|matka=[[Marie Le Veneur, Dame de Tillières et de Charrouges]]}} '''Kristína Katarína, grófka zo Salm-Badenweileru''' ({{vjz|deu|''Christine Katharina, Gräfin von Salm''}}, * máj [[1575]] – † [[31. december]] [[1627]]) bola šľachtičná z rodu Salmovcov a po sobáši s [[František II. (Lotrinsko)|Františkom]] [[František II. (Lotrinsko)|II. Lotrinským]] roku [[1597]] ako grófka z Vaudémontu a vojvodkyňa lotrinská. Bola taktiež prastarou matkou [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Štefana Lotrinského]] ako cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. == Pôvod a mladosť == Kristína Katarína sa narodila ako jediná dcéra grófa Pavla zo Salmu – [[Badonviller|Badenweiler]] (* [[1535]] – † [[1584]]) a jeho manželky Márie Le Veneur de Tillières (* [[1553]] – † [[1600]]) z hornosalmskej línie, vtedy ešte grófskeho rodu Salmovcov. Navyše jej prastrýkom bol generál Mikuláš zo Salmu v službách vojsk uhorského kráľa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] proti armáde osmanského sultána [[Süleyman I.|Suleymana I.]] Roku [[1588]] skonal jej brat Karol. Dôsledkom tejto udalosti sa podarilo Kristíne získať prvenstvo v línii nástupníctva Salmského grófstva (Obersalm, fran.''Salm-en-Vosges''). Katarína Kristína zo Salmu skonala dňa [[31. december|31. decembra]] roku [[1627]]. == Manželstvo a rodina == Dňa [[12. marec|12. marca]] roku [[1597]] [[Katarína Medicejská|sa]] v [[Nancy (mesto)|Nancy]] vydala za lotrinského vojvodu [[František II. (Lotrinsko)|Františka II]]. ako najmladšieho syna [[Karol III. (Lotrinsko)|Karola III.]] Jej svokrou bola [[Klaudia Francúzska (1547 – 1575)|Klaudia z Valois]], známa ako dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] Kristína Katarína ako dedičná grófka priniesla do manželstva ako veno polovicu Salmského grófstva. Svojmu manželovi priviedla na svet spolu šesť detí: * Henrich (* [[1602]] – † [[1611]]), markíz de Hattonchatel * Karol IV. (* [[1604]] – † [[1675]]), vojvoda lotrinský * Henrieta (* [[1605]] – † [[1660]]) ⚭ # [[1621]] Ľudovít z Guise († [[1631]]), knieža falzburské a lixheimské # [[1643]] Karel Guasco, markíz zo Salleria, od roku [[1644]] ako ríšsky knieža falzburský a lixheimský # [[1649]] Cristovão de Moura, gróf de Lumiares, syn Emanuela z Moury, markíz zo Castelo Rodrigo # [[1652]] Jozef František z Grimaldi († [[1693]]), knieža z falzburský a lixheimský * [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš František]] (* [[1609]] – † [[1670]]), [[kardinál]], po čase vojvoda lotrinský * Margaréta (* [[1615]] – † [[1672]]), ⚭ 1632 Jean Baptista Gaston Bourbonský, vojvoda orleánsky * Kristína (* [[1621]] – † [[1622]]). [[Súbor:58. François II, duc de Lorraine, et son épouse Christine de Salm.jpg|náhľad|Dvojportrét Františka II. Lotrinského a Kristíny Salmskej, Galéria Uffizi, [[Florencia]].]] == Zaujímavosť == Jej strýko (otcov brat), gróf Anton zo Salmu, bol posledným opátom kláštora Hornbach, ktorý zachránil pozostatky svätého Pirminia z rúk panovníka, ktorý podporoval reformáciu. V rokoch [[1556]] až [[1557]] slúžil ako prezident Ríšskeho komorného súdu v [[Speyer|Speyeri]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Kristýna Kateřina ze Salmu|24937965}} [[Kategória:Narodenia v 1575]] [[Kategória:Úmrtia v 1627]] [[Kategória:Úmrtia 31. decembra]] [[Kategória:Lotrinské vojvodkyne]] 7d386xnmzdqte40nd93dqbzh1zvv0w7 0 733306 8057841 8057662 2025-07-07T19:16:58Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057841 wikitext text/x-wiki '''Fosfagén''' je [[zlúčenina]], ktorá v [[Organizmus|organizme]] slúži ako zásobná forma [[Vysokoenergetický fosfát|vysokoenergetických fosfátov]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> [[Chémia|Chemicky]] sa jedná o [[Fosforylácia|fosforylované]] [[Derivát (chémia)|deriváty]] [[Guanidín|guanidínu]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Evolution and Physiological Roles of Phosphagen Systems|url=https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.physiol.63.1.289|periodikum=Annual Review of Physiology|dátum=2001-03|dátum prístupu=2025-07-07|ročník=63|číslo=1|strany=289–325|issn=0066-4278|doi=10.1146/annurev.physiol.63.1.289|jazyk=en|meno=W Ross|priezvisko=Ellington}}</ref> Vo [[Sval|svaloch]] a [[Mozog|mozgu]] [[Človek rozumný|človeka]] je fosfagénom [[kreatínfosfát]], vo svaloch [[Bezstavovce|bezstavovcov]] je to [[arginínfosfát]].<ref name=":0" /> Fosfagény majú význam hlavne v [[Tkanivo|tkanivách]], ktoré majú vysokú a variabilnú spotrebu [[Energia|energie]], ako sú [[Sval|svaly]], [[Neurón|neuróny]] a [[Spermia|spermatozoa]].<ref name=":1" /> Bolo objavených osem rôznych fosfagénových systémov (''i.e.'' fosfagénov a príslušných [[Fosfagénkináza|fosfagénkináz]]) u [[Zviera|zvierat]].<ref name=":1" /> Tieto [[Látka (chémia)|látky]] sa označujú ako fosfagény, pretože sú [[Prekurzor|prekurzormi]] [[Anorganický fosfát|anorganického]] [[Fosforečnan|fosfátu]] vo [[Sval|svaloch]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The physiological significance of ‘phosphagen’|url=https://physoc.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1113/jphysiol.1927.sp002391|periodikum=The Journal of Physiology|dátum=1927-07-07|dátum prístupu=2025-07-07|ročník=63|číslo=2|strany=155–161|issn=0022-3751|doi=10.1113/jphysiol.1927.sp002391|jazyk=en|meno=Philip|priezvisko=Eggleton|meno2=Grace Palmer|priezvisko2=Eggleton}}</ref> Fosfagény sú prekurzormi fosfagénkinázovej reakcie: fosfagén + [[Adenozíndifosfát|ADP]] + [[Protón|H⁺]] → [[Guanidín|guanidínový]] akceptor + [[Adenozíntrifosfát|ATP]]<ref name=":1" /> Príkladom je fosfagénový systém [[Človek (Homo)|človeka]], čo je kreatínfosfát/kreatínkinázový fosfagénový systém: [[kreatínfosfát]] + [[Adenozíndifosfát|ADP]] + [[Protón|H⁺]] → [[kreatín]] + [[Adenozíntrifosfát|ATP]] ([[katalýza]]: [[kreatínkináza]]) Množstvo [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] u [[Človek rozumný|človeka]] je len asi päťkrát väčšie ako množstvo [[Adenozíntrifosfát|ATP]], takže vystačí asi na desať [[Sekunda|sekúnd]] [[Sval|svalovej]] [[Práca|práce]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> [[Súbor:Creatine phosphate biosynthesis.png|stred|bezrámu|951x951bod]] == Fosfagény == <gallery> Súbor:Guanidinoacetate phosphate.svg|[[glykokyamínfosfát]] (GP) Súbor:Creatine phosphate (Ext).svg|[[kreatínfosfát]] (CP) Súbor:L-arginine phosphate (phosphagen).svg|[[arginínfosfát]] (AP) Súbor:N-phospho-L-lombricine.svg|[[lombricínfosfát]] (LP) Súbor:Hypotaurocyamine phosphate.svg|[[hypotaurokyamínfosfát]] (HTP) Súbor:Taurocyamine phosphate.svg|[[taurokyamínfosfát]] (TP) Súbor:Opheline phosphate (Ext).svg|[[ofelínfosfát]] (OP) Súbor:L-thalassemine phosphate (ext).svg|[[talasemínfosfát]] (ThP) </gallery> == Fosfagénkinázy == Každý fosfagén disponuje vlastnou [[Fosfasgénkináza|fosfasgénkinázou]]:<ref name=":1" /> [[arginínkináza]] (AK), [[talasemínkináza]] (ThK), [[kreatínkináza]] (CK), [[glykokyamínkináza]] (GK), [[taurokyamínkináza]] (TK), [[hypotaurokyamínkináza]] (HTK), [[lombricínkináza]] (LK), [[ofelínkináza]] (OK).<ref name=":1" /> [[Kreatínkináza]], [[glykokyamínkináza]] a [[arginínkináza]] sú veľmi [[Substrátová špecifita|substrátovo špecifické]] pre svoj fosfagén, nedokázu prenášať [[fosfát]] na [[ADP]] z iného fosfagénu.<ref name=":1" /> Ostatné [[Fosfagénkináza|fosfagénkinázy]] nie sú tak [[Substrátová špecifita|substrátovo špecifické]] a dokážu pracovať v rôznej miere aj s inými fosfagénmi.<ref name=":1" /> Všobecne, [[Fosfagénkináza|fosfagénkinázy]] sú veľmi konzervované [[Enzým|enzýmy]], ktoré sa líšia nielen [[Substrátová špecifita|substrátovou špecifitou]], ale aj [[Kvartérna štruktúra|kvartérnou štruktúrou]] a vnútrobunkovým zacielením.<ref name=":1" /> == Plurifosfagénový fenomén == Plurifosfagénový fenomén označuje jav objavený [[W. Ross Ellington|W. Ross Ellingtonom]] pomocou [[Fosforová nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia|fosforovej nukleárnej magnetickej rezonancie]], [[Enzým|enzýmových]] esejí a [[Imunofluorescencia|imunofluoresenčných]] [[Mikroskop|mikroskopických]] techník, že v [[Sval|svaloch]] [[Morský ježko|morského ježka]] sa nachádza kreatínfosfát/kreatínkinázový fosfagénový systém spolu s arginínfosfát/arginínkinázovým fosfagénovým systémom, ''i.e.'' koexistencia viacerých fosfagénových systémov u jedného [[Taxón|taxonomického]] [[Druh (taxonómia)|druhu]].<ref name=":1" /> [[Fyziológia|Fyziologický]] význam plurifosfagénového fenoménu nebol vysvetlený.<ref name=":1" /> Bolo pozorované, že bez ohľadu na to, ktorý fosfagénový systém využívajú [[Somatická bunka|somatické bunky]], [[Spermia|spermatozoa]] vždy využívajú kreatínfosfát/kreatínkinázový fosfagénový systém.<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[substrátová fosforylácia]] * [[oxidačná fosforylácia]] * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] * [[kreatinín]] [[Kategória:Biochemikálie]] [[Kategória:Látková premena]] [[Kategória:Organofosfáty]] okjsrxetz4h7x2f5k1dehu9lj0vyouz 4 733309 8057848 8057644 2025-07-07T19:28:58Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057848 wikitext text/x-wiki == [[David Woodard]] == [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=David_Woodard&diff=prev&oldid=8057127 Globálny spam]. Na rýchly výmaz nie je ako staršia stránka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:12, 7. júl 2025 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} taktiež slabý preklad.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:12, 7. júl 2025 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Heslo bolo vytvorené 1. apríla 2018 ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=David_Woodard&action=history viď]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:44, 7. júl 2025 (UTC) * [https://en.wikipedia.org/wiki/User:Grnrchst/David_Woodard_report Report - nevýznamné selfpromo] {{citát|Koncom roka 2024 sa na Wikipédii stalo niečo dosť ohromujúce, čo zostalo do značnej miery bez povšimnutia. Po prvýkrát článok na Wikipédii s najväčším počtom jazykov nebol o krajine ako Spojené štáty, ani o samotnej Wikipédii. Tento článok, ktorý v čase písania tohto článku obsahoval 335 článkov v rôznych projektoch Wikipédie, bol o relatívne neznámom umelcovi menom David Woodard. Ľudia, ktorí sa s tým stretli, vyjadrili prekvapenie a dokonca si všimli, že veľké množstvo článkov vytvoril jediný používateľ s menom „Swmmng“. Pri vyšetrovaní tejto zvláštnosti som zistil, že by to mohla byť najväčšia sebapropagačná operácia v histórii Wikipédie, ktorá trvala viac ako desať rokov a pokrývala až 200 účtov a ešte viac proxy IP adries.|User:Grnrchst}} --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD|2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD]] 19:28, 7. júl 2025 (UTC) === Výsledok hlasovania === jw1cgstr8w6d7v641kvhgcqimn8yvvu 0 733311 8057768 8057669 2025-07-07T15:10:41Z Bakjb 236375 zmena poradia v [[Kategória:Esterháziovci]]: "František" pomocou použitia HotCat 8057768 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = František Esterházi |titul = uhorský gróf, mosoňský župan, chorvátsky bán (1783 až 1785) |obrázok = Festményciklus megrendelceje gróf Esterhazy Ferenc.png |popis obrázku = Portrét z roku 1740 |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[19. september]] [[1715]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = {{dúv|1785|11|07|1715|09|19}} |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manželka = Antónia, rod. Durvillová<ref name = "BLS"/> |potomstvo = [[František Esterházi (1758 – 1815)|František Esterházi]] a dcéra Eleonóra, vyd. Stráraiová<ref name = "BLS"/> |dynastia = [[Esterháziovci]]<ref name = "BLS"/> |otec = [[František Esterházi (1683 – 1754)|František Esterházi]]<ref name = "BLS"/> |matka = Sidónia, rod. Pálfiová<ref name = "BLS"/> |portál1 = |portál2 = }} '''František Esterházi''' (niekedy: '''František III. Esterházi'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Hushegyi|meno zborník=János|kapitola zborník = ...niet dymu bez ohňa – Hasičské múzeum v Senci|titul= Fenomén kultúrneho dedičstva v spoločnosti – dejiny, súčasný stav a perspektívy V.|vydavateľ=ALEPH|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-89491-24-7|strany=188|editori=Ľuboš Kačírek, Nela Szabóová}}</ref>; {{V jazyku|hun|''Esterházy III. Ferenc''}}; * [[19. september]] [[1715]]{{--}}† [[7. november]] [[1785]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[Šľachta|šľachtic]] ([[gróf]]) a hodnostár: [[Mošonská župa (Uhorsko)|mosoňský župan]] (1760 až 1770) a [[chorvátsky bán]] v rokoch 1783 až 1785. Pochádzal z fraknovskej (forchtenauskej) vetvy šľachtického rodu [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], bol zakladateľom tzv. [[Bernolákovo|bernolákovskej]] (čeklískej) vetvy fraknovskej línie rodu. Podporoval rozvoj [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]] na území západného Slovenska. Bol vyznamenaný veľkokrížom [[Rad svätého Štefana|Radu svätého Štefana]]<ref name = SBS>{{Citácia knihy | kapitola zborník = ESTERHÁZI, František | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = II. E{{--}}J | miesto = Martin | strany = 28 | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1987 | isbn = }} </ref><ref name = "BLS">{{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = 2. C{{--}}F | kapitola zborník =ESTERHÁZI, František | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2004 | strany = 452{{--}}453 | isbn = 80-89023-44-4 }} </ref> a [[Rád Zlatého rúna|Radom zlatého rúna]] (1771).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Pramene k vojenským dejinám Slovenska. III/1: 1711{{--}}1792|vydavateľ=[[Vojenský historický ústav (Slovensko)|Vojenský historický ústav]]|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89523-56-6|strany=164|priezvisko2=Šeďová|meno2=Božena}}</ref> == Život == Otec František bol [[Boršodská župa|boršodským]] županom a kráľovským pokladníkom. Jeho matka Sidónia pochádzala z rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. Mal šesť bratov. Karol a Ján pôsobili ako vyslanci v zahraničí (Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko a Poľsko) a osem sestier. Po otcovi zdedil [[Šintava|šintavské]] panstvo.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> [[Súbor:Esterházy_Ferenc_(1715-1785).jpg|vľavo|náhľad|Portrét z roku 1770]] Po štúdiách pôsobil v armáde, krajinskej a stoličnej správe. Bol postupne menovaný miestodržiteľským radcom, prísediacim sedmipanskej tabule, skutočným tajným radcom, kráľovským komorníkom, taverníkom, generálnym poľným maršalom a veliacim generálom zadunajských vojsk. V rokoch 1760 až 1770 bol [[Mošonská župa (Uhorsko)|mosoňským županom]], v roku 1766 uhorským kancelárom a v rokoch 1783 až 1785 chorvátskym bánom.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> Patril k odporcom urbárskej reformy [[Mária Terézia|Márie Terézie]] i reforiem [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] Staval sa na obranu šľachtických výsad a výsad [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Na svojich panstvách podporoval zakladanie [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]]. V rokoch 1766 až 1772 existovala v [[Bernolákovo|Bernolákove]] manufaktúra na kartún. V roku 1771 založil manufaktúru na výrobu hodvábnej priadze v [[Tomášikovo|Tomášikove]]. Na majetku v [[Senec|Senci]] poskytol budovu pre [[Collegium oeconomicum]]. Nechal barokovo prestavať rodový [[kaštieľ v Bernolákove]] a vybudoval v ňom veľkú knižnicu.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Strešňák|meno=Gábor (ed.)|titul=Az Esterházyak fraknói ifjabb ága / Mladšia fraknovská línia Esterházyovcov|vydavateľ=Mesto Senec|miesto=Senec|rok=2017|isbn=978-80-972927-7-5|počet strán=551}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Esterházi, František}} [[Kategória:Esterháziovci|František]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Chorvátski báni]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] db5sy40rq2li9fuscl7vqvsn0wh54q1 8057771 8057768 2025-07-07T15:30:24Z Bakjb 236375 wl, fix, kat, ib 8057771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = František Esterházi |titul = uhorský gróf, mosoňský župan, chorvátsky bán (1783 až 1785) |obrázok = Festményciklus megrendelceje gróf Esterhazy Ferenc.png |popis obrázku = Portrét z roku 1740 |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[19. september]] [[1715]] |miesto narodenia = [[Pápa]] |dátum úmrtia = {{dúv|1785|11|07|1715|09|19}} |miesto úmrtia = [[Bernolákovo]] |miesto pochovania = [[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Ganna)|Kostol Povýšenia svätého Kríža]], [[Ganna]] |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manželka = Antónia, rod. Durvillová<ref name = "BLS"/> |potomstvo = [[František Esterházi (1758 – 1815)|František Esterházi]] a dcéra Eleonóra, vyd. Stráraiová<ref name = "BLS"/> |dynastia = [[Esterháziovci]]<ref name = "BLS"/> |otec = [[František Esterházi (1683 – 1754)|František Esterházi]]<ref name = "BLS"/> |matka = Sidónia, rod. Pálfiová<ref name = "BLS"/> |portál1 = |portál2 = }} '''František Esterházi''' (niekedy: '''František III. Esterházi'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Hushegyi|meno zborník=János|kapitola zborník = ...niet dymu bez ohňa – Hasičské múzeum v Senci|titul= Fenomén kultúrneho dedičstva v spoločnosti – dejiny, súčasný stav a perspektívy V.|vydavateľ=ALEPH|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-89491-24-7|strany=188|editori=Ľuboš Kačírek, Nela Szabóová}}</ref>; {{V jazyku|hun|''Esterházy III. Ferenc''}}; * [[19. september]] [[1715]]{{--}}† [[7. november]] [[1785]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[Šľachta|šľachtic]] ([[gróf]]) a hodnostár: [[Mošonská župa (Uhorsko)|mosoňský župan]] (1760 až 1770) a [[chorvátsky bán]] v rokoch 1783 až 1785. Pochádzal z fraknovskej (forchtenauskej) vetvy šľachtického rodu [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], bol zakladateľom tzv. [[Bernolákovo|bernolákovskej]] (čeklískej) vetvy fraknovskej línie rodu. Podporoval rozvoj [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]] na území západného Slovenska. Bol vyznamenaný veľkokrížom [[Rad svätého Štefana|Radu svätého Štefana]]<ref name = SBS>{{Citácia knihy | kapitola zborník = ESTERHÁZI, František | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = II. E{{--}}J | miesto = Martin | strany = 28 | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1987 | isbn = }} </ref><ref name = "BLS">{{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = 2. C{{--}}F | kapitola zborník =ESTERHÁZI, František | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2004 | strany = 452{{--}}453 | isbn = 80-89023-44-4 }} </ref> a [[Rád Zlatého rúna|Radom zlatého rúna]] (1771).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Pramene k vojenským dejinám Slovenska. III/1: 1711{{--}}1792|vydavateľ=[[Vojenský historický ústav (Slovensko)|Vojenský historický ústav]]|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89523-56-6|strany=164|priezvisko2=Šeďová|meno2=Božena}}</ref> == Život == Otec František bol [[Boršodská župa|boršodským]] županom a kráľovským pokladníkom. Jeho matka Sidónia pochádzala z rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. Mal šesť bratov. Karol a Ján pôsobili ako vyslanci v zahraničí (Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko a Poľsko) a osem sestier. Po otcovi zdedil [[Šintava|šintavské]] panstvo.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> [[Súbor:Esterházy_Ferenc_(1715-1785).jpg|vľavo|náhľad|Portrét z roku 1770]] Po štúdiách pôsobil v armáde, krajinskej a stoličnej správe. Bol postupne menovaný miestodržiteľským radcom, prísediacim sedmipanskej tabule, skutočným tajným radcom, kráľovským komorníkom, taverníkom, generálnym poľným maršalom a veliacim generálom zadunajských vojsk. V rokoch 1760 až 1770 bol [[Mošonská župa (Uhorsko)|mosoňským županom]], v roku 1766 uhorským kancelárom a v rokoch 1783 až 1785 chorvátskym bánom.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> Patril k odporcom urbárskej reformy [[Mária Terézia|Márie Terézie]] i reforiem [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] Staval sa na obranu šľachtických výsad a výsad [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Na svojich panstvách podporoval zakladanie [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]]. V rokoch 1766 až 1772 existovala v [[Bernolákovo|Bernolákove]] manufaktúra na kartún. V roku 1771 založil manufaktúru na výrobu hodvábnej priadze v [[Tomášikovo|Tomášikove]]. Na majetku v [[Senec|Senci]] poskytol budovu pre [[Collegium oeconomicum]]. Nechal barokovo prestavať rodový [[kaštieľ v Bernolákove]] a vybudoval v ňom veľkú knižnicu.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Strešňák|meno=Gábor (ed.)|titul=Az Esterházyak fraknói ifjabb ága / Mladšia fraknovská línia Esterházyovcov|vydavateľ=Mesto Senec|miesto=Senec|rok=2017|isbn=978-80-972927-7-5|počet strán=551}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Esterházi, František}} [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] [[Kategória:Esterháziovci|František]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Chorvátski báni]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] 4g5ulfe633qbgyulnpw5ca27g48h0nf 8058044 8057771 2025-07-08T07:32:10Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8058044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = František Esterházi |titul = uhorský gróf, mosoňský župan, chorvátsky bán (1783 až 1785) |obrázok = Festményciklus megrendelceje gróf Esterhazy Ferenc.png |popis obrázku = Portrét z roku 1740 |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[19. september]] [[1715]] |miesto narodenia = [[Pápa]] |dátum úmrtia = {{dúv|1785|11|07|1715|09|19}} |miesto úmrtia = [[Bernolákovo]] |miesto pochovania = [[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Ganna)|Kostol Povýšenia svätého Kríža]], [[Ganna]] |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manželka = Antónia, rod. Durvillová<ref name = "BLS"/> |potomstvo = [[František Esterházi (1758 – 1815)|František Esterházi]] a dcéra Eleonóra, vyd. Stráraiová<ref name = "BLS"/> |dynastia = [[Esterháziovci]]<ref name = "BLS"/> |otec = [[František Esterházi (1683 – 1754)|František Esterházi]]<ref name = "BLS"/> |matka = Sidónia, rod. Pálfiová<ref name = "BLS"/> |portál1 = |portál2 = }} '''František Esterházi''' (niekedy: '''František III. Esterházi'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko zborník=Hushegyi|meno zborník=János|kapitola zborník = ...niet dymu bez ohňa – Hasičské múzeum v Senci|titul= Fenomén kultúrneho dedičstva v spoločnosti – dejiny, súčasný stav a perspektívy V.|vydavateľ=ALEPH|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-89491-24-7|strany=188|editori=Ľuboš Kačírek, Nela Szabóová}}</ref>; {{V jazyku|hun|''Esterházy III. Ferenc''}}; * [[19. september]] [[1715]]{{--}}† [[7. november]] [[1785]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[Šľachta|šľachtic]] ([[gróf]]) a hodnostár: [[Mošonská župa (Uhorsko)|mosoňský župan]] (1760 až 1770) a [[chorvátsky bán]] v rokoch 1783 až 1785. Pochádzal z fraknovskej (forchtenauskej) vetvy šľachtického rodu [[Esterháziovci|Esterháziovcov]], bol zakladateľom tzv. [[Bernolákovo|bernolákovskej]] (čeklískej) vetvy fraknovskej línie rodu. Podporoval rozvoj [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]] na území západného Slovenska. Bol vyznamenaný veľkokrížom [[Rad svätého Štefana|Radu svätého Štefana]]<ref name = SBS>{{Citácia knihy | kapitola zborník = ESTERHÁZI, František | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = II. E{{--}}J | miesto = Martin | strany = 28 | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1987 | isbn = }} </ref><ref name = "BLS">{{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = 2. C{{--}}F | kapitola zborník =ESTERHÁZI, František | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2004 | strany = 452{{--}}453 | isbn = 80-89023-44-4 }} </ref> a [[Rád Zlatého rúna|Radom zlatého rúna]] (1771).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Pramene k vojenským dejinám Slovenska. III/1: 1711{{--}}1792|vydavateľ=[[Vojenský historický ústav (Slovensko)|Vojenský historický ústav]]|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89523-56-6|strany=164|priezvisko2=Šeďová|meno2=Božena}}</ref> == Život == Otec František bol [[Boršodská župa|boršodským]] županom a kráľovským pokladníkom. Jeho matka Sidónia pochádzala z rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. Mal šesť bratov. Karol a Ján pôsobili ako vyslanci v zahraničí (Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko a Poľsko) a osem sestier. Po otcovi zdedil [[Šintava|šintavské]] panstvo.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> [[Súbor:Esterházy_Ferenc_(1715-1785).jpg|vľavo|náhľad|Portrét z roku 1770]] Po štúdiách pôsobil v armáde, krajinskej a stoličnej správe. Bol postupne menovaný miestodržiteľským radcom, prísediacim sedmipanskej tabule, skutočným tajným radcom, kráľovským komorníkom, taverníkom, generálnym poľným maršalom a veliacim generálom zadunajských vojsk. V rokoch 1760 až 1770 bol [[Mošonská župa (Uhorsko)|mosoňským županom]], v roku 1766 uhorským kancelárom a v rokoch 1783 až 1785 chorvátskym bánom.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> Patril k odporcom urbárskej reformy [[Mária Terézia|Márie Terézie]] i reforiem [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] Staval sa na obranu šľachtických výsad a výsad [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Na svojich panstvách podporoval zakladanie [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]]. V rokoch 1766 až 1772 existovala v [[Bernolákovo|Bernolákove]] manufaktúra na kartún. V roku 1771 založil manufaktúru na výrobu hodvábnej priadze v [[Tomášikovo|Tomášikove]]. Na majetku v [[Senec|Senci]] poskytol budovu pre [[Collegium oeconomicum]]. Nechal barokovo prestavať rodový [[kaštieľ v Bernolákove]] a vybudoval v ňom veľkú knižnicu.<ref name="SBS" /><ref name="BLS" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Strešňák|meno=Gábor (ed.)|titul=Az Esterházyak fraknói ifjabb ága / Mladšia fraknovská línia Esterházyovcov|vydavateľ=Mesto Senec|miesto=Senec|rok=2017|isbn=978-80-972927-7-5|počet strán=551}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Esterházi, František}} [[Kategória:Osobnosti z Pápy]] [[Kategória:Esterháziovci|František]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Chorvátski báni]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] ezh9n7s3magzfpyhcg77fjj098gxhb2 0 733313 8057814 8057688 2025-07-07T17:44:52Z Luketheslovak 200569 8057814 wikitext text/x-wiki '''Kreatínfosfát''' (tiež '''fosfokreatín''') je [[Človek rozumný|ľudský]] [[fosfagén]], ktorý slúži ako krátkodobý zdroj [[Energia|energie]] pre [[Bunka|bunku]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Jeho zásoby vystačia pri ťažkej svalovej práci (cvičení) na 10&nbsp;sekúnd.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Následne je zdrojom [[Energia|energie]] pre [[Bunka|bunku]] anaeróbna [[glykolýza]] za tvorby [[Laktát|L-laktátu]].<ref name=":1" /> Kreatínfosfát vzniká vo [[Sval|svaloch]] a [[Nervová bunka|nervových bunkách]] za dostatku [[Energia|energie]] (pri oddychu) z [[Adenozíntrifosfát|ATP]] a [[Kreatín|kreatínu]] [[Chemická reakcia|reakciou]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovanou]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázou]] (CK, [[Angličtina|ang]]. ''creatine kinase'').<ref name=":0" /> Rovnaký [[enzým]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] aj [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] pri ťažkej svalovej práci.<ref name=":0" /> [[Súbor:Creatine phosphate biosynthesis.png|stred|bezrámu|989x989bod]] Kreatín vzniká v [[Pečeň|pečeni]] [[Metylová skupina|metyláciou]] [[Glykokyamín|glykokyamínu]] (tiež nazývaného [[guanidínacetát]]), pričom zdrojom [[Metylová skupina|metylu]] je [[S-adenozylmetionín]].<ref name=":0" /> [[Chemická reakcia|Reakcia]] je [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[Guanidínacetátmetyltransferáza|guanidínacetátmetyltransferázou]].<ref name=":0" /> [[Guanidínacetát]] vzniká v [[Oblička|obličke]] z [[Neesenciálna aminokyselina|neesenciálnej aminokyseliny]] [[Glycín|glycínu]] a z [[Esenciálna aminokyselina|esenciálnej aminokyseliny]] [[Arginín|arginínu]] [[Chemická reakcia|reakciou]], pri ktorej sa prenáša [[Guanidín|guanidínová]] [[Funkčná skupina|skupina]] z [[Arginín|arginínu]] na [[glycín]].<ref name=":0" /> [[Vedľajší produkt|Vedľajším produktom]] je [[ornitín]], ktorý sa regeneruje na [[arginín]] v [[Močovinový cyklus|močovinovom cykle]].<ref name=":0" /> Kreatínfosfát [[Spontánnosť|spontánne]], bez prítomnosti [[Enzým|enzýmov]], [[Cyklus (chémia)|cyklizuje]] na [[kreatinín]], ktorý už telo nevie využiť, a preto sa zo [[Sval|svalov]] uvoľňuje v konštantnom tempe asi 15&nbsp;mg kreatinínu na kilogram hmotnosti tela denne, ''i.e.'' svalnatý človek s hmotnosťou 100&nbsp;kg bude teda močom vylučovať 1&nbsp;500&nbsp;mg (1,5&nbsp;gramu) kreatinínu denne.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[kreatín]] * [[kreatinín]] * kreatínkináza [[Kategória:Fyziológia]] [[Kategória:Guanidíny]] [[Kategória:Fosfor]] qpucwtr96945fmme8lw3fqpl1lqkr7u 8057862 8057814 2025-07-07T19:47:09Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057862 wikitext text/x-wiki '''Kreatínfosfát''' (tiež '''fosfokreatín''') je [[Človek rozumný|ľudský]] [[fosfagén]], ktorý slúži ako krátkodobý zdroj [[Energia|energie]] pre [[Bunka|bunku]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Jeho zásoby vystačia pri ťažkej svalovej práci (cvičení) na 10&nbsp;sekúnd.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Kittnar|meno=Otomar|titul=Lékařská fyziologie|vydanie=2|vydavateľ=Grada Publishing, a.s.|miesto=Praha|rok=2020|isbn=978-80-247-1963-4|priezvisko2=Jandová|meno2=Kateřina|priezvisko3=Kuriščák|meno3=Eduard|jazyk=český}}</ref> Následne je zdrojom [[Energia|energie]] pre [[Bunka|bunku]] anaeróbna [[glykolýza]] za tvorby [[Laktát|L-laktátu]].<ref name=":1" /> Kreatínfosfát vzniká vo [[Sval|svaloch]] a [[Nervová bunka|nervových bunkách]] za dostatku [[Energia|energie]] (pri oddychu) z [[Adenozíntrifosfát|ATP]] a [[Kreatín|kreatínu]] [[Chemická reakcia|reakciou]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovanou]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázou]] (CK, [[Angličtina|ang]]. ''creatine kinase'').<ref name=":0" /> Rovnaký [[enzým]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] aj [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] pri ťažkej svalovej práci.<ref name=":0" /> [[Súbor:Creatine phosphate biosynthesis.png|stred|bezrámu|989x989bod]] Kreatín vzniká v [[Pečeň|pečeni]] [[Metylová skupina|metyláciou]] [[Glykokyamín|glykokyamínu]] (tiež nazývaného [[guanidínacetát]]), pričom zdrojom [[Metylová skupina|metylu]] je [[S-adenozylmetionín]].<ref name=":0" /> [[Chemická reakcia|Reakcia]] je [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[Guanidínacetátmetyltransferáza|guanidínacetátmetyltransferázou]].<ref name=":0" /> [[Guanidínacetát]] vzniká v [[Oblička|obličke]] z [[Neesenciálna aminokyselina|neesenciálnej aminokyseliny]] [[Glycín|glycínu]] a z [[Esenciálna aminokyselina|esenciálnej aminokyseliny]] [[Arginín|arginínu]] [[Chemická reakcia|reakciou]], pri ktorej sa prenáša [[Guanidín|guanidínová]] [[Funkčná skupina|skupina]] z [[Arginín|arginínu]] na [[glycín]].<ref name=":0" /> [[Vedľajší produkt|Vedľajším produktom]] je [[ornitín]], ktorý sa regeneruje na [[arginín]] v [[Močovinový cyklus|močovinovom cykle]].<ref name=":0" /> Kreatínfosfát [[Spontánnosť|spontánne]], bez prítomnosti [[Enzým|enzýmov]], [[Cyklus (chémia)|cyklizuje]] na [[kreatinín]], ktorý už telo nevie využiť, a preto sa zo [[Sval|svalov]] uvoľňuje v konštantnom tempe asi 15&nbsp;mg kreatinínu na kilogram hmotnosti tela denne, ''i.e.'' svalnatý človek s hmotnosťou 100&nbsp;kg bude teda močom vylučovať 1&nbsp;500&nbsp;mg (1,5&nbsp;gramu) kreatinínu denne.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[kreatín]] * [[kreatinín]] * [[kreatínkináza]] [[Kategória:Karboxylové kyseliny]] [[Kategória:Guanidíny]] [[Kategória:Organofosfáty]] 0oqm6idxrzqxtatvlfo97smmc37hkiy 0 733315 8057736 2025-07-07T13:42:31Z 88.212.16.170 Vytvorená stránka „Pipin II. (cca 635 – 16. decembra 714), všeobecne známy ako Pipin z Herstalu, bol franský štátnik a vojenský vodca, ktorý bol de facto vládcom Franskej ríše ako starosta paláca od roku 680 až do svojej smrti. Po dobytí všetkých franských ríš prijal titul vojvoda a knieža Frankov. Syn mocného franského štátnika Ansegisela, Pipin, pracoval na tom, aby sa jeho rodina, Pippinidovci, stala najsilnejšou vo Franskej ríši. V roku 680 sa stal st…“ 8057736 wikitext text/x-wiki Pipin II. (cca 635 – 16. decembra 714), všeobecne známy ako Pipin z Herstalu, bol franský štátnik a vojenský vodca, ktorý bol de facto vládcom Franskej ríše ako starosta paláca od roku 680 až do svojej smrti. Po dobytí všetkých franských ríš prijal titul vojvoda a knieža Frankov. Syn mocného franského štátnika Ansegisela, Pipin, pracoval na tom, aby sa jeho rodina, Pippinidovci, stala najsilnejšou vo Franskej ríši. V roku 680 sa stal starostom paláca v Austrázii. Pipin následne viedol niekoľko vojen, aby rozšíril svoju moc. V roku 687 zjednotil všetky franské ríše dobytím Neustrie a Burgundska. V zahraničných konfliktoch Pipin zvýšil moc Frankov podmanením si Alemanov, Frízov a Frankov. Začal tiež proces evanjelizácie v Nemecku. Pipinovo štátnické umenie bolo pozoruhodné ďalším poklesom merovejskej kráľovskej autority a akceptovaním nesporného práva svojej rodiny vládnuť. Preto mohol Pipin vymenovať za dediča svojho vnuka Theudoalda. Toto však jeho mocný syn Karol Martel neakceptoval, čo viedlo po jeho smrti k občianskej vojne, v ktorej druhý zvíťazil. Pozadie Pipin, niekedy nazývaný Pipin II. a Pipin Stredný, bol vnukom a menovec Pipina I. Staršieho prostredníctvom sobáša Pipinovej dcéry Beggy s Ansegiselom.[1] Bol tiež starým otcom Pipina Malého a pradedom Karola Veľkého. Toto manželstvo spojilo dva domy Pipinovcov a Arnulfingovcov, čím vznikla to, čo sa neskôr nazvalo karolínska dynastia. Pipin II. sa pravdepodobne narodil v Herstale (Héristal), v modernom Belgicku (kde ležalo jeho centrum moci), odkiaľ pochádza jeho priezvisko (niekedy „z Heristalu“). Vzostup k moci Ako starosta Austrázie bojoval Pipin a Martin, vojvoda z Laonu, proti neustrskému starostovi Ebroinovi, ktorý mal zámery voči celej Franskej ríši. Neustría mala na rozdiel od Austrázie tradíciu silnejšej ústrednej vlády.[2] Ebroin porazil Austrázcov v bitke pri Lucofao a takmer zjednotil všetkých Frankov pod svojou vládou; v roku 681 bol však zavraždený ako obeť spoločného útoku svojich početných nepriateľov.[3] Pipin okamžite uzavrel mier so svojím nástupcom Warattonom. Warattonov nástupca Berchar a neustrský kráľ Theoderic III., ktorý bol od roku 679 nominálnym kráľom všetkých Frankov, však začali vojnu proti Austrázii. Kráľ a jeho starosta boli v bitke pri Tertry (Textrice) vo Vermandois v roku 687 rozhodne porazení. Berchar a Theoderic sa stiahli do Paríža, kde ich Pipin nasledoval a nakoniec im vynútil mierovú zmluvu s podmienkou, že Berchar opustí svoj úrad. Pipin bol ustanovený za starostu vo všetkých troch franských kráľovstvách (Austrázia, Neustria a Burgundsko) a začal sa nazývať vojvodom a kniežaťom Frankov (dux et princeps Francorum).[4] V nasledujúcich sporoch Berchar zabil svoju svokru Ansfled a utiekol. Jeho manželka Anstrude sa vydala za Pipinovho najstaršieho syna Droga, vojvodu zo Champagne, a Pipinovo miesto v Neustrii bolo zabezpečené. Vojvoda a knieža Frankov Neustrijci sotva tolerovali austrázskeho vládcu, ale Pipin radšej odložil tieto miestne odpory bokom, aby sa zaoberal Nemeckom. V priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov si Pipin podmanil Alemanov, Frízov a Frankov, čím ich dostal do franskej sféry vplyvu. Medzi rokmi 690 a 692 padol Utrecht. To dalo Frankom kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami na Rýne do Severného mora. Podporoval tiež misionárske dielo Willibrorda.[5] V roku 695 dosadil Droga na post burgundského starostu a svojho druhého syna Grimoalda na post neustrijského. Okolo roku 670 sa Pipin oženil s Plectrúdou, ktorá zdedila značné majetky v oblasti Mosely. Bola matkou Droga zo Champagne a Grimoalda II., ktorí obaja zomreli pred svojím otcom. Pipin však mal aj milenku (alebo možno druhú manželku) menom Alpaida (alebo Chalpaida), ktorá mu porodila ďalších dvoch synov: Karola Martela a Childebranda. Tesne pred Pipinovou smrťou ho Plectrúda presvedčila, aby vydedil synov, ktorých mal so svojou milenkou Alpaidou, v prospech svojho vnuka Theudoalda (syna Pipina a Plectrúdinho syna Grimoalda), ktorý bol ešte malé dieťa (a podliehal Plectrúdinej kontrole). Pipin zomrel náhle vo veku 79 rokov 16. decembra 714 v Jupille (v modernom Belgicku). Jeho vnúčatá prostredníctvom Plectrúdy sa vyhlasovali za Pipinových skutočných nástupcov a s Plectrúdinou pomocou sa snažili udržať si pozíciu starostu paláca aj po Pipinovej smrti. Karol (syn Pipina a Alpaidy) si však získal priazeň medzi Austrázčanmi, predovšetkým pre svoju vojenskú zdatnosť a schopnosť dobre ich zásobovať korisťou zo svojich výbojov. Napriek tomu, že sa Plektrúda snažila umlčať rivala svojho dieťaťa uväznením, po občianskej vojne, ktorá trvala viac ako tri roky po Pipinovej smrti, sa stal jediným starostom paláca – a de facto vládcom Francie. nq0kralitfhiao6w8pu0jd0pxf7qh30 8057751 8057736 2025-07-07T14:23:53Z OJJ 116711 Uu 8057751 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20250708}}Pipin II. (cca 635 – 16. decembra 714), všeobecne známy ako Pipin z Herstalu, bol franský štátnik a vojenský vodca, ktorý bol de facto vládcom Franskej ríše ako starosta paláca od roku 680 až do svojej smrti. Po dobytí všetkých franských ríš prijal titul vojvoda a knieža Frankov. Syn mocného franského štátnika Ansegisela, Pipin, pracoval na tom, aby sa jeho rodina, Pippinidovci, stala najsilnejšou vo Franskej ríši. V roku 680 sa stal starostom paláca v Austrázii. Pipin následne viedol niekoľko vojen, aby rozšíril svoju moc. V roku 687 zjednotil všetky franské ríše dobytím Neustrie a Burgundska. V zahraničných konfliktoch Pipin zvýšil moc Frankov podmanením si Alemanov, Frízov a Frankov. Začal tiež proces evanjelizácie v Nemecku. Pipinovo štátnické umenie bolo pozoruhodné ďalším poklesom merovejskej kráľovskej autority a akceptovaním nesporného práva svojej rodiny vládnuť. Preto mohol Pipin vymenovať za dediča svojho vnuka Theudoalda. Toto však jeho mocný syn Karol Martel neakceptoval, čo viedlo po jeho smrti k občianskej vojne, v ktorej druhý zvíťazil. Pozadie Pipin, niekedy nazývaný Pipin II. a Pipin Stredný, bol vnukom a menovec Pipina I. Staršieho prostredníctvom sobáša Pipinovej dcéry Beggy s Ansegiselom.[1] Bol tiež starým otcom Pipina Malého a pradedom Karola Veľkého. Toto manželstvo spojilo dva domy Pipinovcov a Arnulfingovcov, čím vznikla to, čo sa neskôr nazvalo karolínska dynastia. Pipin II. sa pravdepodobne narodil v Herstale (Héristal), v modernom Belgicku (kde ležalo jeho centrum moci), odkiaľ pochádza jeho priezvisko (niekedy „z Heristalu“). Vzostup k moci Ako starosta Austrázie bojoval Pipin a Martin, vojvoda z Laonu, proti neustrskému starostovi Ebroinovi, ktorý mal zámery voči celej Franskej ríši. Neustría mala na rozdiel od Austrázie tradíciu silnejšej ústrednej vlády.[2] Ebroin porazil Austrázcov v bitke pri Lucofao a takmer zjednotil všetkých Frankov pod svojou vládou; v roku 681 bol však zavraždený ako obeť spoločného útoku svojich početných nepriateľov.[3] Pipin okamžite uzavrel mier so svojím nástupcom Warattonom. Warattonov nástupca Berchar a neustrský kráľ Theoderic III., ktorý bol od roku 679 nominálnym kráľom všetkých Frankov, však začali vojnu proti Austrázii. Kráľ a jeho starosta boli v bitke pri Tertry (Textrice) vo Vermandois v roku 687 rozhodne porazení. Berchar a Theoderic sa stiahli do Paríža, kde ich Pipin nasledoval a nakoniec im vynútil mierovú zmluvu s podmienkou, že Berchar opustí svoj úrad. Pipin bol ustanovený za starostu vo všetkých troch franských kráľovstvách (Austrázia, Neustria a Burgundsko) a začal sa nazývať vojvodom a kniežaťom Frankov (dux et princeps Francorum).[4] V nasledujúcich sporoch Berchar zabil svoju svokru Ansfled a utiekol. Jeho manželka Anstrude sa vydala za Pipinovho najstaršieho syna Droga, vojvodu zo Champagne, a Pipinovo miesto v Neustrii bolo zabezpečené. Vojvoda a knieža Frankov Neustrijci sotva tolerovali austrázskeho vládcu, ale Pipin radšej odložil tieto miestne odpory bokom, aby sa zaoberal Nemeckom. V priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov si Pipin podmanil Alemanov, Frízov a Frankov, čím ich dostal do franskej sféry vplyvu. Medzi rokmi 690 a 692 padol Utrecht. To dalo Frankom kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami na Rýne do Severného mora. Podporoval tiež misionárske dielo Willibrorda.[5] V roku 695 dosadil Droga na post burgundského starostu a svojho druhého syna Grimoalda na post neustrijského. Okolo roku 670 sa Pipin oženil s Plectrúdou, ktorá zdedila značné majetky v oblasti Mosely. Bola matkou Droga zo Champagne a Grimoalda II., ktorí obaja zomreli pred svojím otcom. Pipin však mal aj milenku (alebo možno druhú manželku) menom Alpaida (alebo Chalpaida), ktorá mu porodila ďalších dvoch synov: Karola Martela a Childebranda. Tesne pred Pipinovou smrťou ho Plectrúda presvedčila, aby vydedil synov, ktorých mal so svojou milenkou Alpaidou, v prospech svojho vnuka Theudoalda (syna Pipina a Plectrúdinho syna Grimoalda), ktorý bol ešte malé dieťa (a podliehal Plectrúdinej kontrole). Pipin zomrel náhle vo veku 79 rokov 16. decembra 714 v Jupille (v modernom Belgicku). Jeho vnúčatá prostredníctvom Plectrúdy sa vyhlasovali za Pipinových skutočných nástupcov a s Plectrúdinou pomocou sa snažili udržať si pozíciu starostu paláca aj po Pipinovej smrti. Karol (syn Pipina a Alpaidy) si však získal priazeň medzi Austrázčanmi, predovšetkým pre svoju vojenskú zdatnosť a schopnosť dobre ich zásobovať korisťou zo svojich výbojov. Napriek tomu, že sa Plektrúda snažila umlčať rivala svojho dieťaťa uväznením, po občianskej vojne, ktorá trvala viac ako tri roky po Pipinovej smrti, sa stal jediným starostom paláca – a de facto vládcom Francie. 4fmt9h9ldhbhus4rgzlut7dk3nszf6w 8057752 8057751 2025-07-07T14:24:02Z OJJ 116711 Den 8057752 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20250707}}Pipin II. (cca 635 – 16. decembra 714), všeobecne známy ako Pipin z Herstalu, bol franský štátnik a vojenský vodca, ktorý bol de facto vládcom Franskej ríše ako starosta paláca od roku 680 až do svojej smrti. Po dobytí všetkých franských ríš prijal titul vojvoda a knieža Frankov. Syn mocného franského štátnika Ansegisela, Pipin, pracoval na tom, aby sa jeho rodina, Pippinidovci, stala najsilnejšou vo Franskej ríši. V roku 680 sa stal starostom paláca v Austrázii. Pipin následne viedol niekoľko vojen, aby rozšíril svoju moc. V roku 687 zjednotil všetky franské ríše dobytím Neustrie a Burgundska. V zahraničných konfliktoch Pipin zvýšil moc Frankov podmanením si Alemanov, Frízov a Frankov. Začal tiež proces evanjelizácie v Nemecku. Pipinovo štátnické umenie bolo pozoruhodné ďalším poklesom merovejskej kráľovskej autority a akceptovaním nesporného práva svojej rodiny vládnuť. Preto mohol Pipin vymenovať za dediča svojho vnuka Theudoalda. Toto však jeho mocný syn Karol Martel neakceptoval, čo viedlo po jeho smrti k občianskej vojne, v ktorej druhý zvíťazil. Pozadie Pipin, niekedy nazývaný Pipin II. a Pipin Stredný, bol vnukom a menovec Pipina I. Staršieho prostredníctvom sobáša Pipinovej dcéry Beggy s Ansegiselom.[1] Bol tiež starým otcom Pipina Malého a pradedom Karola Veľkého. Toto manželstvo spojilo dva domy Pipinovcov a Arnulfingovcov, čím vznikla to, čo sa neskôr nazvalo karolínska dynastia. Pipin II. sa pravdepodobne narodil v Herstale (Héristal), v modernom Belgicku (kde ležalo jeho centrum moci), odkiaľ pochádza jeho priezvisko (niekedy „z Heristalu“). Vzostup k moci Ako starosta Austrázie bojoval Pipin a Martin, vojvoda z Laonu, proti neustrskému starostovi Ebroinovi, ktorý mal zámery voči celej Franskej ríši. Neustría mala na rozdiel od Austrázie tradíciu silnejšej ústrednej vlády.[2] Ebroin porazil Austrázcov v bitke pri Lucofao a takmer zjednotil všetkých Frankov pod svojou vládou; v roku 681 bol však zavraždený ako obeť spoločného útoku svojich početných nepriateľov.[3] Pipin okamžite uzavrel mier so svojím nástupcom Warattonom. Warattonov nástupca Berchar a neustrský kráľ Theoderic III., ktorý bol od roku 679 nominálnym kráľom všetkých Frankov, však začali vojnu proti Austrázii. Kráľ a jeho starosta boli v bitke pri Tertry (Textrice) vo Vermandois v roku 687 rozhodne porazení. Berchar a Theoderic sa stiahli do Paríža, kde ich Pipin nasledoval a nakoniec im vynútil mierovú zmluvu s podmienkou, že Berchar opustí svoj úrad. Pipin bol ustanovený za starostu vo všetkých troch franských kráľovstvách (Austrázia, Neustria a Burgundsko) a začal sa nazývať vojvodom a kniežaťom Frankov (dux et princeps Francorum).[4] V nasledujúcich sporoch Berchar zabil svoju svokru Ansfled a utiekol. Jeho manželka Anstrude sa vydala za Pipinovho najstaršieho syna Droga, vojvodu zo Champagne, a Pipinovo miesto v Neustrii bolo zabezpečené. Vojvoda a knieža Frankov Neustrijci sotva tolerovali austrázskeho vládcu, ale Pipin radšej odložil tieto miestne odpory bokom, aby sa zaoberal Nemeckom. V priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov si Pipin podmanil Alemanov, Frízov a Frankov, čím ich dostal do franskej sféry vplyvu. Medzi rokmi 690 a 692 padol Utrecht. To dalo Frankom kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami na Rýne do Severného mora. Podporoval tiež misionárske dielo Willibrorda.[5] V roku 695 dosadil Droga na post burgundského starostu a svojho druhého syna Grimoalda na post neustrijského. Okolo roku 670 sa Pipin oženil s Plectrúdou, ktorá zdedila značné majetky v oblasti Mosely. Bola matkou Droga zo Champagne a Grimoalda II., ktorí obaja zomreli pred svojím otcom. Pipin však mal aj milenku (alebo možno druhú manželku) menom Alpaida (alebo Chalpaida), ktorá mu porodila ďalších dvoch synov: Karola Martela a Childebranda. Tesne pred Pipinovou smrťou ho Plectrúda presvedčila, aby vydedil synov, ktorých mal so svojou milenkou Alpaidou, v prospech svojho vnuka Theudoalda (syna Pipina a Plectrúdinho syna Grimoalda), ktorý bol ešte malé dieťa (a podliehal Plectrúdinej kontrole). Pipin zomrel náhle vo veku 79 rokov 16. decembra 714 v Jupille (v modernom Belgicku). Jeho vnúčatá prostredníctvom Plectrúdy sa vyhlasovali za Pipinových skutočných nástupcov a s Plectrúdinou pomocou sa snažili udržať si pozíciu starostu paláca aj po Pipinovej smrti. Karol (syn Pipina a Alpaidy) si však získal priazeň medzi Austrázčanmi, predovšetkým pre svoju vojenskú zdatnosť a schopnosť dobre ich zásobovať korisťou zo svojich výbojov. Napriek tomu, že sa Plektrúda snažila umlčať rivala svojho dieťaťa uväznením, po občianskej vojne, ktorá trvala viac ako tri roky po Pipinovej smrti, sa stal jediným starostom paláca – a de facto vládcom Francie. ji43yvewhtqvt180a4txrdp41lgrant 3 733316 8057737 2025-07-07T13:42:32Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8057737 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:42, 7. júl 2025 (UTC) h9seb1yhzh4ktps1che1915gqnxliou 0 733317 8057745 2025-07-07T14:03:59Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8057745 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}'''Kreatínkináza''' (tiež '''CK'',''''' ang. ''creatine kinase,'' EC 2.7.3.2<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref><ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref>) je [[Fosfagén#Fosfagénkinázy|fosfagénkináza]], ktorá [[Fosforylácia|fosforyluje]] [[kreatín]] na [[kreatínfosfát]] vo [[Sval|svaloch]] a [[Mozog|mozgu]] za dostatku [[Energia|energie]] v [[Bunka|bunke]] vo forme [[Adenozín|ATP]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Kreatínkináza tiež [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] vo funkcii ľudského [[Fosfagén|fosfagénu]] pri vysokej spotrebe [[Energia|energie]] vo [[Sval|svale]] alebo [[Nervové tkanivo|nervovom tkanive]].<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[Fosfagén#Fosfagénkináza|fosfagénkináza]] * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] [[Kategória:Enzýmy]] [[Kategória:Klinická biochémia]] 6r27kxm4yu4is5eu8rr729lk2j2c0ba 8057767 8057745 2025-07-07T14:57:01Z Luketheslovak 200569 8057767 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}'''Kreatínkináza''' (tiež '''CK'',''''' ang. ''creatine kinase,'' EC 2.7.3.2<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref><ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref>) je [[Fosfagén#Fosfagénkinázy|fosfagénkináza]], ktorá [[Fosforylácia|fosforyluje]] [[kreatín]] na [[kreatínfosfát]] vo [[Sval|svaloch]] a [[Mozog|mozgu]] za dostatku [[Energia|energie]] v [[Bunka|bunke]] vo forme [[Adenozín|ATP]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Kreatínkináza tiež [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] vo funkcii ľudského [[Fosfagén|fosfagénu]] pri vysokej spotrebe [[Energia|energie]] vo [[Sval|svale]] alebo [[Nervové tkanivo|nervovom tkanive]].<ref name=":0" /> Kreatínkináza sa považuje [[kardiomarker]] pri [[Akútny infarkt myokardu|akútnom infarkte myokardu]].<ref name=":15" /> Spolu s ňou sa vyšetruje aj [[myoglobín]], [[Troponín|troponíny]] a [[Elektrokardiografia|EKG]].<ref name=":15" /> == Celková kreatínkináza == Aktivita celkovej kreatínkinázy vztiahnutá na 1&nbsp;gram svalovej hmoty je päťkrát vyššia u kostrovej svaloviny ako u srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Dolná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie pri 37&nbsp;°C je 0,4&nbsp;μkat/L.<ref name=":15" /> Horná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie je: * 3,2&nbsp;μkat/L u mužov,<ref name=":15" /> * 2,8&nbsp;μkat/L u žien.<ref name=":15" /> === Zvýšené hodnoty === U novorodencov môže byť aktivita kreatínkinázy zvýšená až desaťkrát, následne rýchlo klesá a do 12 mesiacov od narodenia dosahuje hodnoty okolo 5&nbsp;μg/L.<ref name=":15" /> Zvýšené hodnoty kreatínkinázy sa vyskytujú aj pri toxickom poškodení kostrovej svaloviny alebo pri postupujúcej svalovej dystrofii, kde hodnoty stúpajú až na tisícnásobok.<ref name=":15" /> U chorôb srdca nebýva zvýšenie aktivity kreatínkinázy také výrazné, ako pri poruchách kostrovej svaloviny.<ref name=":15" /> Srdcová svaloviny dokáže zvýšiť aktivitu kreatínkinázy najviac pri infarkte myokardu, kde hodnoty stúpajú na dvadsaťpäťnásobok normálnej hodnoty.<ref name=":15" /> Ak sú hodnoty vyššie ako 25-násobok, ide o súčasné poškodenie kostrovej a srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Desaťnásobné zvýšenie aktivity celkovej kreatínkinázy sa pozoruje u vírusovej myokarditídy.<ref name=":15" /> Myokarditídy inej etiológie sa na aktivite kreatínkinázy neprejavujú výrazne.<ref name=":15" /> Kardiochirurgické zákroky sa prejavia na zvýšení aktivity celkovej kreatínkinázy, ako dôsledok chirurgického poranenia hrudných svalov.<ref name=":15" /> Angína pektoris sa na aktivite celkovej ckreatínkinázy neprejavuje a namerané hodnoty sú v referenčnom rozmedzí.<ref name=":15" /> Zvýšenie slabo nad referenčné rozmedzie sa prejaví pri srdcových vadách alebo pri tachykardii.<ref name=":15" /> === Elevačná vlna celkovej kreatínkinázy === Elevačná vlna aktivity celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu nastupuje neskôr ako elevačná vlna myoglobínu a nastupuje približne v rovnakom čase ako elevačná vlna troponínu I.<ref name=":15" /> Charakteristiky elevačnej vlny celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu: * vzostup za 4 až 8 hodín,<ref name=":15" /> * maximum aktivity celkovej kreatínkinázy po 16 až 36 hodinách,<ref name=":15" /> * návrat na normálnu hodnotu: za 3 až 6 dní.<ref name=":15" /> == Izoenzýmy kreatínkinázy == Existujú tri izoenzýmy kreatínkinázy, ktoré pozostávajú z dvoch polypeptidových podjednotiek, ktoré sa značia písmenami M (z ang. ''muscle'', sval) a B (z ang. ''brain'', mozog): * CK-MM (po novom CK-3): vyskytuje sa v kostrovej svalovine a tvorí väčšiu časť CK aj v srdci,<ref name=":15" /> * CK-MB (po novom CK-2): tzv. hybrodný izoenzým, ktorý typický pre srdcový sval, v ktorom je však väčšia časť CK ako izoenzým CK-MM,<ref name=":15" /> * CK-BB (po novom CK-1): tzv. mozgový izoenzým, ktorý sa nevyskytuje v krvi, ak nie je porušená hematoencefalická bariéra, vyskytuje sa v likvore.<ref name=":15" /> == CK-MB_mass == CK-MD_mass je imunochemická metóda stanovenia izoenzýmu MB kreatínkinázy (CK-MB), preto táto metodika umožňuje stanovenie celkovej hmotnostnej koncentrácie CK-MB a to aj tej jej časti, ktorá nie je enzymaticky (z rôznych dôvodov) aktívna, preto nie je stanoviteľná enzýmovými metódami, ktoré sa spolihajú na enzýmovú aktivitu kreatínkinázy.<ref name=":15" /> CK-MB_mass lepšie odráža skutočný rozsah infarktu srdca ako enzýmová aktivita.<ref name=":15" /> Referenčné rozmedzie hmotnostnej koncentrácie CK-MB v sére je: * <&nbsp;5&nbsp;μg/L u mužov<ref name=":15" /> * <&nbsp;2,5&nbsp;μg/L u žien<ref name=":15" /> == Izoformy kreatínkinázy == == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[Fosfagén#Fosfagénkináza|fosfagénkináza]] * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] [[Kategória:Enzýmy]] [[Kategória:Klinická biochémia]] 1rskosu9bz0xfzibke9va5hjmpjv1hm 8057779 8057767 2025-07-07T15:59:27Z Luketheslovak 200569 8057779 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}'''Kreatínkináza''' (tiež '''CK'',''''' ang. ''creatine kinase,'' EC 2.7.3.2<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref><ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref>) je [[Fosfagén#Fosfagénkinázy|fosfagénkináza]], ktorá [[Fosforylácia|fosforyluje]] [[kreatín]] na [[kreatínfosfát]] vo [[Sval|svaloch]] a [[Mozog|mozgu]] za dostatku [[Energia|energie]] v [[Bunka|bunke]] vo forme [[Adenozín|ATP]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Kreatínkináza tiež [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] vo funkcii ľudského [[Fosfagén|fosfagénu]] pri vysokej spotrebe [[Energia|energie]] vo [[Sval|svale]] alebo [[Nervové tkanivo|nervovom tkanive]].<ref name=":0" /> Kreatínkináza sa považuje [[kardiomarker]] pri [[Akútny infarkt myokardu|akútnom infarkte myokardu]].<ref name=":15" /> Spolu s ňou sa vyšetruje aj [[myoglobín]], [[Troponín|troponíny]] a [[Elektrokardiografia|EKG]].<ref name=":15" /> == Celková kreatínkináza == Aktivita celkovej kreatínkinázy vztiahnutá na 1&nbsp;gram svalovej hmoty je päťkrát vyššia u kostrovej svaloviny ako u srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Dolná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie pri 37&nbsp;°C je 0,4&nbsp;μkat/L.<ref name=":15" /> Horná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie je: * 3,2&nbsp;μkat/L u mužov,<ref name=":15" /> * 2,8&nbsp;μkat/L u žien.<ref name=":15" /> === Zvýšené hodnoty === U novorodencov môže byť aktivita kreatínkinázy zvýšená až desaťkrát, následne rýchlo klesá a do 12 mesiacov od narodenia dosahuje hodnoty okolo 5&nbsp;μg/L.<ref name=":15" /> Zvýšené hodnoty kreatínkinázy sa vyskytujú aj pri toxickom poškodení kostrovej svaloviny alebo pri postupujúcej svalovej dystrofii, kde hodnoty stúpajú až na tisícnásobok.<ref name=":15" /> U chorôb srdca nebýva zvýšenie aktivity kreatínkinázy také výrazné, ako pri poruchách kostrovej svaloviny.<ref name=":15" /> Srdcová svaloviny dokáže zvýšiť aktivitu kreatínkinázy najviac pri infarkte myokardu, kde hodnoty stúpajú na dvadsaťpäťnásobok normálnej hodnoty.<ref name=":15" /> Ak sú hodnoty vyššie ako 25-násobok, ide o súčasné poškodenie kostrovej a srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Desaťnásobné zvýšenie aktivity celkovej kreatínkinázy sa pozoruje u vírusovej myokarditídy.<ref name=":15" /> Myokarditídy inej etiológie sa na aktivite kreatínkinázy neprejavujú výrazne.<ref name=":15" /> Kardiochirurgické zákroky sa prejavia na zvýšení aktivity celkovej kreatínkinázy, ako dôsledok chirurgického poranenia hrudných svalov.<ref name=":15" /> Angína pektoris sa na aktivite celkovej ckreatínkinázy neprejavuje a namerané hodnoty sú v referenčnom rozmedzí.<ref name=":15" /> Zvýšenie slabo nad referenčné rozmedzie sa prejaví pri srdcových vadách alebo pri tachykardii.<ref name=":15" /> === Elevačná vlna celkovej kreatínkinázy === Elevačná vlna aktivity celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu nastupuje neskôr ako elevačná vlna myoglobínu a nastupuje približne v rovnakom čase ako elevačná vlna troponínu I.<ref name=":15" /> Charakteristiky elevačnej vlny celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu: * vzostup za 4 až 8 hodín,<ref name=":15" /> * maximum aktivity celkovej kreatínkinázy po 16 až 36 hodinách,<ref name=":15" /> * návrat na normálnu hodnotu: za 3 až 6 dní.<ref name=":15" /> == Izoenzýmy kreatínkinázy == Existujú tri izoenzýmy kreatínkinázy, ktoré pozostávajú z dvoch polypeptidových podjednotiek, ktoré sa značia písmenami M (z ang. ''muscle'', sval) a B (z ang. ''brain'', mozog): * CK-MM (po novom CK-3): vyskytuje sa v kostrovej svalovine a tvorí väčšiu časť CK aj v srdci,<ref name=":15" /> * CK-MB (po novom CK-2): tzv. hybrodný izoenzým, ktorý typický pre srdcový sval, v ktorom je však väčšia časť CK ako izoenzým CK-MM,<ref name=":15" /> * CK-BB (po novom CK-1): tzv. mozgový izoenzým, ktorý sa nevyskytuje v krvi, ak nie je porušená hematoencefalická bariéra, vyskytuje sa v likvore.<ref name=":15" /> == CK-MB_mass == CK-MD_mass je imunochemická metóda stanovenia izoenzýmu MB kreatínkinázy (CK-MB), preto táto metodika umožňuje stanovenie celkovej hmotnostnej koncentrácie CK-MB a to aj tej jej časti, ktorá nie je enzymaticky (z rôznych dôvodov) aktívna, preto nie je stanoviteľná enzýmovými metódami, ktoré sa spoliehajú na enzýmovú aktivitu kreatínkinázy.<ref name=":15" /> CK-MB_mass lepšie odráža skutočný rozsah infarktu srdca ako enzýmová aktivita.<ref name=":15" /> Referenčné rozmedzie hmotnostnej koncentrácie CK-MB v sére je: * <&nbsp;5&nbsp;μg/L u mužov<ref name=":15" /> * <&nbsp;2,5&nbsp;μg/L u žien<ref name=":15" /> == Izoformy kreatínkinázy == === Elektroforéza === [[Súbor:Elektroforéza izoenzýmov a izoforiem kreatínkinázy short.png|stred|bezrámu|520x520bod]] Kreatínkináza podlieha v plazme štiepeniu [[Exopeptidáza|exopeptidázou]], [[Karboxypeptidáza|karboxypeptidázou]], ktorá odštiepuje [[Lyzín|lyzínové]] zvyšky z karboxyterminálneho konca podjednotiek M.<ref name=":15" /> Dôsledkom je, že od izoenzýmu CK-MM, ktorý má dve M podjednotky, je možné odštiepiť dva lyzíny, a preto existujú tri izoformy: * CK-MM3 (tiež CK 3-3) je intaktný izoforma, ktorej ešte nebol odštiepený ani jeden lyzín, na elektroforeograme je to najpomalšia frakcia, pretože je naviac kladne nabitá (vďaka lyzínom) a preto sa zdržiava blízko záporného pólu,<ref name=":15" /> * CK-MM2 (tiež CK 3-2) je izoforma, ktorej karboxypeptidáza odštiepila jeden lyzín, na elektroforeograme je ďalej od záporného pólu, pretože je menej kladne nabitá ako CK-MM3 izoforma,<ref name=":15" /> * CK-MM1 (tiež CK3-1) je izoforma, ktorému karboxypeptidáza odštiepila obidva lyzíny, na elektroforeograme je táto frakcia naďalej od záporného pólu, pretože je nejmenej kladne nabitá,<ref name=":15" /> Od izoenzýmu CK-MB, ktorý ma len jednu podjednotku M, je možné odštiepiť len jeden lyzín, a preto existujú dve izoformy: * CK-MB2 (CK 2-2) je intaktná izoforma, ktorej ešte nebol odštiepený ani jeden lyzín, na elektroforeograme je to pomalšia izoforma izoenzýmu CK-MB, pretože je viac kladne nabitá a teda viac priťahovaná ku zápornému pólu, * CK-MB1 (CK2-1) je izoforma, ktorej karboxypeptidáza odštiepila jeden lyzín z M podjednotky, na elektroforeograme je ďalej od záporného pólu, pretože je menej kladne nabitá ako CK-MB2 izoforma,<ref name=":15" /> Od izoenzýmu CK-BB, ktorý nemá ani jednu podjednotku M, existuje iba natívna izoforma, ktorej nemôže byť odštiepený ani jeden lyzín.<ref name=":15" /> === Denzitometria elektroforeogramu separovaných izoforiem kreatínkinázy === [[Súbor:Denzitometria elektroforeogramov izoforiem kreatínkinázy po 6 a 24 hodinách.png|vpravo|bezrámu|341x341bod]] Vyhodnotenie elektroforeogramu izoforiem kreatínkinázy denzitometricky poskytne informáciu o množstve izoformy enzýmu.<ref name=":15" /> Elektroforéza vzorky odobratej 6 hodín po akútnom infarkte myokardu a denzitometria získaného elektroforegramu ukazujú, že karboxypeptidáza zhydrolyzovala len malú časť izoenzýmu MM na hydrolyzované izoformy MM2 a MM1, podobný obraz je u izoenzýmu MB, kde prevažuje intaktná izoforma MB2.<ref name=":15" /> Po elektroforéze vzorky odobratej po 24 hodinách od akútneho infarktu myokardu a denzitometrii získaného elektroforeogramu sa ukazuje, že karboxypeptidáza zvrátila pomery izoforiem kreatínkinázy v prospech viac hydrolyzovaných izoforiem (MM1 a MB1).<ref name=":15" /> Výsledky denzitometrického vyhodnotenia sa zapisujú ako pomer MM3/MM1 a MB2/MB1.<ref name=":15" /> === Iné spôsoby analýza izoforiem kretínkinázy === Izoformy kreatínkinázy je možno ešte podrobnejšie analyzovať chromatografickými analytickými metódami, akou je napríklad HPLC.<ref name=":15" /> Z elektromigračných analytických metód je podrobnešiou analýzou izoelektrická fokusácia a chromatofokusácia.<ref name=":15" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[Fosfagén#Fosfagénkináza|fosfagénkináza]] * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] [[Kategória:Enzýmy]] [[Kategória:Klinická biochémia]] bs5i07mvmepfnqxeud8pc6ww7xly7pt 8057822 8057779 2025-07-07T18:07:37Z Luketheslovak 200569 Dokončenie 8057822 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Creatine kinase.PNG|vpravo|bezrámu]] '''Kreatínkináza''' (tiež '''CK'',''''' ang. ''creatine kinase,'' EC 2.7.3.2<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref><ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref>) je [[Fosfagén#Fosfagénkinázy|fosfagénkináza]], ktorá [[Fosforylácia|fosforyluje]] [[kreatín]] na [[kreatínfosfát]] vo [[Sval|svaloch]] a [[Mozog|mozgu]] za dostatku [[Energia|energie]] v [[Bunka|bunke]] vo forme [[Adenozín|ATP]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Kreatínkináza tiež [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] vo funkcii ľudského [[Fosfagén|fosfagénu]] pri vysokej spotrebe [[Energia|energie]] vo [[Sval|svale]] alebo [[Nervové tkanivo|nervovom tkanive]].<ref name=":0" /> Kreatínkináza sa považuje [[kardiomarker]] pri [[Akútny infarkt myokardu|akútnom infarkte myokardu]].<ref name=":15" /> Spolu s ňou sa vyšetruje aj [[myoglobín]], [[Troponín|troponíny]] a [[Elektrokardiografia|EKG]].<ref name=":15" /> == Celková kreatínkináza == Aktivita celkovej kreatínkinázy vztiahnutá na 1&nbsp;gram svalovej hmoty je päťkrát vyššia u kostrovej svaloviny ako u srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Dolná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie pri 37&nbsp;°C je 0,4&nbsp;μkat/L.<ref name=":15" /> Horná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie je: * 3,2&nbsp;μkat/L u mužov,<ref name=":15" /> * 2,8&nbsp;μkat/L u žien.<ref name=":15" /> === Zvýšené hodnoty === U novorodencov môže byť aktivita kreatínkinázy zvýšená až desaťkrát, následne rýchlo klesá a do 12 mesiacov od narodenia dosahuje hodnoty okolo 5&nbsp;μg/L.<ref name=":15" /> Zvýšené hodnoty kreatínkinázy sa vyskytujú aj pri toxickom poškodení kostrovej svaloviny alebo pri postupujúcej svalovej dystrofii, kde hodnoty stúpajú až na tisícnásobok.<ref name=":15" /> U chorôb srdca nebýva zvýšenie aktivity kreatínkinázy také výrazné, ako pri poruchách kostrovej svaloviny.<ref name=":15" /> Srdcová svaloviny dokáže zvýšiť aktivitu kreatínkinázy najviac pri infarkte myokardu, kde hodnoty stúpajú na dvadsaťpäťnásobok normálnej hodnoty.<ref name=":15" /> Ak sú hodnoty vyššie ako 25-násobok, ide o súčasné poškodenie kostrovej a srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Desaťnásobné zvýšenie aktivity celkovej kreatínkinázy sa pozoruje u vírusovej myokarditídy.<ref name=":15" /> Myokarditídy inej etiológie sa na aktivite kreatínkinázy neprejavujú výrazne.<ref name=":15" /> Kardiochirurgické zákroky sa prejavia na zvýšení aktivity celkovej kreatínkinázy, ako dôsledok chirurgického poranenia hrudných svalov.<ref name=":15" /> Angína pektoris sa na aktivite celkovej ckreatínkinázy neprejavuje a namerané hodnoty sú v referenčnom rozmedzí.<ref name=":15" /> Zvýšenie slabo nad referenčné rozmedzie sa prejaví pri srdcových vadách alebo pri tachykardii.<ref name=":15" /> === Elevačná vlna celkovej kreatínkinázy === Elevačná vlna aktivity celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu nastupuje neskôr ako elevačná vlna myoglobínu a nastupuje približne v rovnakom čase ako elevačná vlna troponínu I.<ref name=":15" /> Charakteristiky elevačnej vlny celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu: * vzostup za 4 až 8 hodín,<ref name=":15" /> * maximum aktivity celkovej kreatínkinázy po 16 až 36 hodinách,<ref name=":15" /> * návrat na normálnu hodnotu: za 3 až 6 dní.<ref name=":15" /> == Izoenzýmy kreatínkinázy == Existujú tri izoenzýmy kreatínkinázy, ktoré pozostávajú z dvoch polypeptidových podjednotiek, ktoré sa značia písmenami M (z ang. ''muscle'', sval) a B (z ang. ''brain'', mozog): * CK-MM (po novom CK-3): vyskytuje sa v kostrovej svalovine a tvorí väčšiu časť CK aj v srdci,<ref name=":15" /> * CK-MB (po novom CK-2): tzv. hybrodný izoenzým, ktorý typický pre srdcový sval, v ktorom je však väčšia časť CK ako izoenzým CK-MM,<ref name=":15" /> * CK-BB (po novom CK-1): tzv. mozgový izoenzým, ktorý sa nevyskytuje v krvi, ak nie je porušená hematoencefalická bariéra, vyskytuje sa v likvore.<ref name=":15" /> == CK-MB_mass == CK-MD_mass je imunochemická metóda stanovenia izoenzýmu MB kreatínkinázy (CK-MB), preto táto metodika umožňuje stanovenie celkovej hmotnostnej koncentrácie CK-MB a to aj tej jej časti, ktorá nie je enzymaticky (z rôznych dôvodov) aktívna, preto nie je stanoviteľná enzýmovými metódami, ktoré sa spoliehajú na enzýmovú aktivitu kreatínkinázy.<ref name=":15" /> CK-MB_mass lepšie odráža skutočný rozsah infarktu srdca ako enzýmová aktivita.<ref name=":15" /> Referenčné rozmedzie hmotnostnej koncentrácie CK-MB v sére je: * <&nbsp;5&nbsp;μg/L u mužov<ref name=":15" /> * <&nbsp;2,5&nbsp;μg/L u žien<ref name=":15" /> == Izoformy kreatínkinázy == === Elektroforéza === [[Súbor:Elektroforéza izoenzýmov a izoforiem kreatínkinázy short.png|stred|bezrámu|520x520bod]] Kreatínkináza podlieha v plazme štiepeniu [[Exopeptidáza|exopeptidázou]], [[Karboxypeptidáza|karboxypeptidázou]], ktorá odštiepuje [[Lyzín|lyzínové]] zvyšky z karboxyterminálneho konca podjednotiek M.<ref name=":15" /> Dôsledkom je, že od izoenzýmu CK-MM, ktorý má dve M podjednotky, je možné odštiepiť dva lyzíny, a preto existujú tri izoformy: * CK-MM3 (tiež CK 3-3) je intaktný izoforma, ktorej ešte nebol odštiepený ani jeden lyzín, na elektroforeograme je to najpomalšia frakcia, pretože je naviac kladne nabitá (vďaka lyzínom) a preto sa zdržiava blízko záporného pólu,<ref name=":15" /> * CK-MM2 (tiež CK 3-2) je izoforma, ktorej karboxypeptidáza odštiepila jeden lyzín, na elektroforeograme je ďalej od záporného pólu, pretože je menej kladne nabitá ako CK-MM3 izoforma,<ref name=":15" /> * CK-MM1 (tiež CK3-1) je izoforma, ktorému karboxypeptidáza odštiepila obidva lyzíny, na elektroforeograme je táto frakcia naďalej od záporného pólu, pretože je nejmenej kladne nabitá,<ref name=":15" /> Od izoenzýmu CK-MB, ktorý ma len jednu podjednotku M, je možné odštiepiť len jeden lyzín, a preto existujú dve izoformy: * CK-MB2 (CK 2-2) je intaktná izoforma, ktorej ešte nebol odštiepený ani jeden lyzín, na elektroforeograme je to pomalšia izoforma izoenzýmu CK-MB, pretože je viac kladne nabitá a teda viac priťahovaná ku zápornému pólu, * CK-MB1 (CK2-1) je izoforma, ktorej karboxypeptidáza odštiepila jeden lyzín z M podjednotky, na elektroforeograme je ďalej od záporného pólu, pretože je menej kladne nabitá ako CK-MB2 izoforma,<ref name=":15" /> Od izoenzýmu CK-BB, ktorý nemá ani jednu podjednotku M, existuje iba natívna izoforma, ktorej nemôže byť odštiepený ani jeden lyzín.<ref name=":15" /> === Denzitometria elektroforeogramu separovaných izoforiem kreatínkinázy === [[Súbor:Denzitometria elektroforeogramov izoforiem kreatínkinázy po 6 a 24 hodinách.png|vpravo|bezrámu|341x341bod]] Vyhodnotenie elektroforeogramu izoforiem kreatínkinázy denzitometricky poskytne informáciu o množstve izoformy enzýmu.<ref name=":15" /> Elektroforéza vzorky odobratej 6 hodín po akútnom infarkte myokardu a denzitometria získaného elektroforegramu ukazujú, že karboxypeptidáza zhydrolyzovala len malú časť izoenzýmu MM na hydrolyzované izoformy MM2 a MM1, podobný obraz je u izoenzýmu MB, kde prevažuje intaktná izoforma MB2.<ref name=":15" /> Po elektroforéze vzorky odobratej po 24 hodinách od akútneho infarktu myokardu a denzitometrii získaného elektroforeogramu sa ukazuje, že karboxypeptidáza zvrátila pomery izoforiem kreatínkinázy v prospech viac hydrolyzovaných izoforiem (MM1 a MB1).<ref name=":15" /> Výsledky denzitometrického vyhodnotenia sa zapisujú ako pomer MM3/MM1 a MB2/MB1.<ref name=":15" /> === Iné spôsoby analýza izoforiem kretínkinázy === Izoformy kreatínkinázy je možno ešte podrobnejšie analyzovať chromatografickými analytickými metódami, akou je napríklad HPLC.<ref name=":15" /> Z elektromigračných analytických metód je podrobnešiou analýzou izoelektrická fokusácia a chromatofokusácia.<ref name=":15" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[Fosfagén#Fosfagénkináza|fosfagénkináza]] * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] * [[kreatínfosfátový člnok]] [[Kategória:Enzýmy]] [[Kategória:Klinická biochémia]] 7tzc4axi2pi7svp73b1e22m6l0kv7wc 8057863 8057822 2025-07-07T19:49:28Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057863 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Creatine kinase.PNG|vpravo|bezrámu]] '''Kreatínkináza''' (tiež '''CK'',''''' ang. ''creatine kinase,'' EC 2.7.3.2)<ref name=":15">{{Citácia knihy|priezvisko=Schneiderka|meno=Petr|titul=Kapitoly z klinické biochemie|vydanie=2|vydavateľ=Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2004|isbn=80-246-0678-X|priezvisko2=Zima|meno2=Tomáš|priezvisko3=Jirsa|meno3=Milan|jazyk=český}}</ref><ref name=":06">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurovcová|meno=Eva|titul=Klinická biochémia - Vybrané kapitoly|vydanie=prvé|vydavateľ=Vydavateľstvo Osveta|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8063-489-6|priezvisko2=Mareková|meno2=Mária|priezvisko3=Turecký|meno3=Ladislav}}</ref><ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> je [[Fosfagén#Fosfagénkinázy|fosfagénkináza]], ktorá [[Fosforylácia|fosforyluje]] [[kreatín]] na [[kreatínfosfát]] vo [[Sval|svaloch]] a [[Mozog|mozgu]] za dostatku [[Energia|energie]] v [[Bunka|bunke]] vo forme [[Adenozín|ATP]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Kreatínkináza tiež [[Katalyzátor (chémia)|katalyzuje]] [[Fosforylácia|fosforyláciu]] [[Adenozíndifosfát|ADP]] na [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]] vo funkcii ľudského [[Fosfagén|fosfagénu]] pri vysokej spotrebe [[Energia|energie]] vo [[Sval|svale]] alebo [[Nervové tkanivo|nervovom tkanive]].<ref name=":0" /> Kreatínkináza sa považuje [[kardiomarker]] pri [[Akútny infarkt myokardu|akútnom infarkte myokardu]].<ref name=":15" /> Spolu s ňou sa vyšetruje aj [[myoglobín]], [[Troponín|troponíny]] a [[Elektrokardiografia|EKG]].<ref name=":15" /> == Celková kreatínkináza == Aktivita celkovej kreatínkinázy vztiahnutá na 1&nbsp;gram svalovej hmoty je päťkrát vyššia u kostrovej svaloviny ako u srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Dolná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie pri 37&nbsp;°C je 0,4&nbsp;μkat/L.<ref name=":15" /> Horná hranica aktivity celkovej kreatínkinázy u zdravej populácie je: * 3,2&nbsp;μkat/L u mužov,<ref name=":15" /> * 2,8&nbsp;μkat/L u žien.<ref name=":15" /> === Zvýšené hodnoty === U novorodencov môže byť aktivita kreatínkinázy zvýšená až desaťkrát, následne rýchlo klesá a do 12 mesiacov od narodenia dosahuje hodnoty okolo 5&nbsp;μg/L.<ref name=":15" /> Zvýšené hodnoty kreatínkinázy sa vyskytujú aj pri toxickom poškodení kostrovej svaloviny alebo pri postupujúcej svalovej dystrofii, kde hodnoty stúpajú až na tisícnásobok.<ref name=":15" /> U chorôb srdca nebýva zvýšenie aktivity kreatínkinázy také výrazné, ako pri poruchách kostrovej svaloviny.<ref name=":15" /> Srdcová svaloviny dokáže zvýšiť aktivitu kreatínkinázy najviac pri infarkte myokardu, kde hodnoty stúpajú na dvadsaťpäťnásobok normálnej hodnoty.<ref name=":15" /> Ak sú hodnoty vyššie ako 25-násobok, ide o súčasné poškodenie kostrovej a srdcovej svaloviny.<ref name=":15" /> Desaťnásobné zvýšenie aktivity celkovej kreatínkinázy sa pozoruje u vírusovej myokarditídy.<ref name=":15" /> Myokarditídy inej etiológie sa na aktivite kreatínkinázy neprejavujú výrazne.<ref name=":15" /> Kardiochirurgické zákroky sa prejavia na zvýšení aktivity celkovej kreatínkinázy, ako dôsledok chirurgického poranenia hrudných svalov.<ref name=":15" /> Angína pektoris sa na aktivite celkovej ckreatínkinázy neprejavuje a namerané hodnoty sú v referenčnom rozmedzí.<ref name=":15" /> Zvýšenie slabo nad referenčné rozmedzie sa prejaví pri srdcových vadách alebo pri tachykardii.<ref name=":15" /> === Elevačná vlna celkovej kreatínkinázy === Elevačná vlna aktivity celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu nastupuje neskôr ako elevačná vlna myoglobínu a nastupuje približne v rovnakom čase ako elevačná vlna troponínu I.<ref name=":15" /> Charakteristiky elevačnej vlny celkovej kreatínkinázy pri akútnom infarkte myokardu: * vzostup za 4 až 8 hodín,<ref name=":15" /> * maximum aktivity celkovej kreatínkinázy po 16 až 36 hodinách,<ref name=":15" /> * návrat na normálnu hodnotu: za 3 až 6 dní.<ref name=":15" /> == Izoenzýmy kreatínkinázy == Existujú tri izoenzýmy kreatínkinázy, ktoré pozostávajú z dvoch polypeptidových podjednotiek, ktoré sa značia písmenami M (z ang. ''muscle'', sval) a B (z ang. ''brain'', mozog): * CK-MM (po novom CK-3): vyskytuje sa v kostrovej svalovine a tvorí väčšiu časť CK aj v srdci,<ref name=":15" /> * CK-MB (po novom CK-2): tzv. hybrodný izoenzým, ktorý typický pre srdcový sval, v ktorom je však väčšia časť CK ako izoenzým CK-MM,<ref name=":15" /> * CK-BB (po novom CK-1): tzv. mozgový izoenzým, ktorý sa nevyskytuje v krvi, ak nie je porušená hematoencefalická bariéra, vyskytuje sa v likvore.<ref name=":15" /> == CK-MB_mass == CK-MD_mass je imunochemická metóda stanovenia izoenzýmu MB kreatínkinázy (CK-MB), preto táto metodika umožňuje stanovenie celkovej hmotnostnej koncentrácie CK-MB a to aj tej jej časti, ktorá nie je enzymaticky (z rôznych dôvodov) aktívna, preto nie je stanoviteľná enzýmovými metódami, ktoré sa spoliehajú na enzýmovú aktivitu kreatínkinázy.<ref name=":15" /> CK-MB_mass lepšie odráža skutočný rozsah infarktu srdca ako enzýmová aktivita.<ref name=":15" /> Referenčné rozmedzie hmotnostnej koncentrácie CK-MB v sére je: * <&nbsp;5&nbsp;μg/L u mužov<ref name=":15" /> * <&nbsp;2,5&nbsp;μg/L u žien<ref name=":15" /> == Izoformy kreatínkinázy == === Elektroforéza === [[Súbor:Elektroforéza izoenzýmov a izoforiem kreatínkinázy short.png|stred|bezrámu|520x520bod]] Kreatínkináza podlieha v plazme štiepeniu [[Exopeptidáza|exopeptidázou]], [[Karboxypeptidáza|karboxypeptidázou]], ktorá odštiepuje [[Lyzín|lyzínové]] zvyšky z karboxyterminálneho konca podjednotiek M.<ref name=":15" /> Dôsledkom je, že od izoenzýmu CK-MM, ktorý má dve M podjednotky, je možné odštiepiť dva lyzíny, a preto existujú tri izoformy: * CK-MM3 (tiež CK 3-3) je intaktný izoforma, ktorej ešte nebol odštiepený ani jeden lyzín, na elektroforeograme je to najpomalšia frakcia, pretože je naviac kladne nabitá (vďaka lyzínom) a preto sa zdržiava blízko záporného pólu,<ref name=":15" /> * CK-MM2 (tiež CK 3-2) je izoforma, ktorej karboxypeptidáza odštiepila jeden lyzín, na elektroforeograme je ďalej od záporného pólu, pretože je menej kladne nabitá ako CK-MM3 izoforma,<ref name=":15" /> * CK-MM1 (tiež CK3-1) je izoforma, ktorému karboxypeptidáza odštiepila obidva lyzíny, na elektroforeograme je táto frakcia naďalej od záporného pólu, pretože je nejmenej kladne nabitá,<ref name=":15" /> Od izoenzýmu CK-MB, ktorý ma len jednu podjednotku M, je možné odštiepiť len jeden lyzín, a preto existujú dve izoformy: * CK-MB2 (CK 2-2) je intaktná izoforma, ktorej ešte nebol odštiepený ani jeden lyzín, na elektroforeograme je to pomalšia izoforma izoenzýmu CK-MB, pretože je viac kladne nabitá a teda viac priťahovaná ku zápornému pólu, * CK-MB1 (CK2-1) je izoforma, ktorej karboxypeptidáza odštiepila jeden lyzín z M podjednotky, na elektroforeograme je ďalej od záporného pólu, pretože je menej kladne nabitá ako CK-MB2 izoforma,<ref name=":15" /> Od izoenzýmu CK-BB, ktorý nemá ani jednu podjednotku M, existuje iba natívna izoforma, ktorej nemôže byť odštiepený ani jeden lyzín.<ref name=":15" /> === Denzitometria elektroforeogramu separovaných izoforiem kreatínkinázy === [[Súbor:Denzitometria elektroforeogramov izoforiem kreatínkinázy po 6 a 24 hodinách.png|vpravo|bezrámu|341x341bod]] Vyhodnotenie elektroforeogramu izoforiem kreatínkinázy denzitometricky poskytne informáciu o množstve izoformy enzýmu.<ref name=":15" /> Elektroforéza vzorky odobratej 6 hodín po akútnom infarkte myokardu a denzitometria získaného elektroforegramu ukazujú, že karboxypeptidáza zhydrolyzovala len malú časť izoenzýmu MM na hydrolyzované izoformy MM2 a MM1, podobný obraz je u izoenzýmu MB, kde prevažuje intaktná izoforma MB2.<ref name=":15" /> Po elektroforéze vzorky odobratej po 24 hodinách od akútneho infarktu myokardu a denzitometrii získaného elektroforeogramu sa ukazuje, že karboxypeptidáza zvrátila pomery izoforiem kreatínkinázy v prospech viac hydrolyzovaných izoforiem (MM1 a MB1).<ref name=":15" /> Výsledky denzitometrického vyhodnotenia sa zapisujú ako pomer MM3/MM1 a MB2/MB1.<ref name=":15" /> === Iné spôsoby analýza izoforiem kretínkinázy === Izoformy kreatínkinázy je možno ešte podrobnejšie analyzovať chromatografickými analytickými metódami, akou je napríklad HPLC.<ref name=":15" /> Z elektromigračných analytických metód je podrobnešiou analýzou izoelektrická fokusácia a chromatofokusácia.<ref name=":15" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[fosfagén]] * [[Fosfagén#Fosfagénkináza|fosfagénkináza]] * [[kreatín]] * [[kreatínfosfát]] * [[kreatínfosfátový člnok]] [[Kategória:Transferázy]] [[Kategória:Klinická biochémia]] 0el98750jylgaa0n7q1ip5cqgcumjoc 0 733318 8057759 2025-07-07T14:31:43Z Jetam2 30982 nový, 1396, #WiR, ešte dokončím 8057759 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Holoubek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský skladateľ a dirigent | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1913|08|13}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1994|09|04|1913|08|13}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = dirigent, skladateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Hudba | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''Ladislav Holoubek''' (* [[13. august]] [[1913]], [[Praha]] – † [[4. september]] [[1994]], [[Bratislava]])<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> bol [[Slovensko|slovenský]] [[hudobný skladateľ]] a [[dirigent]]. == Životopis == Narodil sa v Prahe, keď sa jeho otec, Václav Holoubek vrátil z frontu 1. svetovej vojny, Holoubekovci sa presťahovali do [[Trnava|Trnavy]].<ref name="operaslovakia-1"/> V Trnave v roku 1927 maturoval na gymnáziu.<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> V Trnave počúval chrámovú hudbu, ktorú viedol [[Mikuláš Schneider-Trnavský]].<ref name="operaslovakia-1"/> Zásluhou Schneidera-Trnavského začal štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii (predchodkyňa [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatória v Bratislave]]).<ref name="operaslovakia-1"/> Kompozíciu študoval u [[Alexander Moyzes|Alexandra Moyzesa]], dirigovanie ho učil [[Josef Vincourek]] a klavír [[Ernest Križan]].<ref name="hc-ladislav-holoubek"/><ref name="operaslovakia-1"/> Od roku 1929 koncertoval na klavíri.<ref name="operaslovakia-2"/> Majstrovský kurz dirigovania absolvoval v roku 1936 v Prahe, jeho pedagógom bol [[Vítězslav Novák]].<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> Počas štúdia na konzervatóriu bol na podnet Josefa Vincoureka prijatý ako korepetítor do [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]. Od roku 1933 tam pracoval ako dirigent. Jeho dirigentským debutom bola opereta ''U svätého Antoníčka'' (1935) a operným debutom ''[[Rigoletto]]'' (1938). Naštudoval aj viacero diel [[Gejza Dusík|Gejza Dusíka]]. Celkovo naštudoval „takmer stovku diel“.<ref name="operaslovakia-1"/> V roku 1950 zložil hudbu filmu ''[[Priehrada (film)|Priehrada]]''.<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/> Po odchode zo Slovenského národného divadla bol od roku 1952 do roku 1955 dirigentom [[Vojenský umelecký súbor|Vojenského umeleckého súboru]] v Bratislave.<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/> Hosťoval aj v Armádnej opere v Prahe.<ref name="operaslovakia-1"/> V rokoch 1955 až 1958 bol umelecký riaditeľ a dirigent Opery [[Národné divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] (dnes Národné divadlo Košice). V období 1958{{--}}1966 bol znovu dirigentom SND. Ako umelecký riaditeľ a dirigent Opery Štátneho divadla v Košiciach pracoval v rokoch 1966 až 1976, do roku 1981 tam bol dirigentom.<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> Až do roku 1978 v SND dirigoval ako hosť.<ref name="operaslovakia-1"/> == Diela == Výber zo zoznamu [[Hudobné centrum|Hudobného centra]]<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/>: === Opery === * 1937/1938: ''Stella, op. 18'' * 1940: ''Svitanie, op. 24'' * 1943: ''Túžba, op. 28'' * 1959: ''Rodina, op. 46'' * 1964: ''Profesor Mamlock, op. 50'' * 1975: ''Bačovské žarty, op. 62'' === Pre symfonický orchester === * 1946: ''Romance triste op. 30'' * 1947: ''Symfonietta op. 33'' * 1948: ''Slovenský tanec'' * 1951: ''Desať variácií na vlastnú tému op. 40'' * 1952: ''Ráno v kasárni op. 39'' * 1952: ''Letecký deň op. 40'' * 1973: ''Vzdory a nádeje op. 54'' * 1973: ''Do boja! op. 61'' * 1983: ''Romantické variácie na dve ľudové piesne z okolia Piešťan op. 72'' * 1987: ''Symfónia č. 2, op. 75'' * 1988: ''Pozdrav menu BACH, op. 76'' Zložil tiež hudbu pre krátkometrážne dokumentárne a hrané filmy.<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/> == Ocenenia == * [[Cena Jána Levoslava Bellu]] (1992) „za dielo: Pozdrav menu BACH op. 76 s prihliadnutím na celoživotné dielo“<ref name="hc-ladislav-holoubek-oce"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-ladislav-holoubek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav/diela | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="hc-ladislav-holoubek-oce">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav/ocenenia | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="hc-ladislav-holoubek-diela">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav/diela | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="operaslovakia-1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blahová-Martišová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek – umelec, ktorý verne a s entuziazmom slúžil svojmu povolaniu | url = https://operaslovakia.sk/ladislav-holoubek-umelec-ktory-verne-a-s-entuziazmom-sluzil-svojmu-povolaniu/ | vydavateľ = Opera Slovakia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2018-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="operaslovakia-2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blahová-Martišová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek ako koncertný dirigent, klavirista, skladateľ a literát | url = https://operaslovakia.sk/ladislav-holoubek-ako-koncertny-dirigent-klavirista-skladatel-a-literat/ | vydavateľ = Opera Slovakia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2018-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav Ladislav Holoubek] na webe Hudobného centra {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holoubek, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Dirigenti Opery Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Dirigenti Národného divadla Košice]] r5f79qframu83natgaybpjgg4mnrso2 8057761 8057759 2025-07-07T14:32:16Z Jetam2 30982 /* Životopis */ wl 8057761 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Holoubek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský skladateľ a dirigent | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1913|08|13}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1994|09|04|1913|08|13}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = dirigent, skladateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Hudba | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''Ladislav Holoubek''' (* [[13. august]] [[1913]], [[Praha]] – † [[4. september]] [[1994]], [[Bratislava]])<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> bol [[Slovensko|slovenský]] [[hudobný skladateľ]] a [[dirigent]]. == Životopis == Narodil sa v Prahe, keď sa jeho otec, Václav Holoubek vrátil z frontu 1. svetovej vojny, Holoubekovci sa presťahovali do [[Trnava|Trnavy]].<ref name="operaslovakia-1"/> V Trnave v roku 1927 maturoval na gymnáziu.<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> V Trnave počúval chrámovú hudbu, ktorú viedol [[Mikuláš Schneider-Trnavský]].<ref name="operaslovakia-1"/> Zásluhou Schneidera-Trnavského začal štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii (predchodkyňa [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatória v Bratislave]]).<ref name="operaslovakia-1"/> Kompozíciu študoval u [[Alexander Moyzes|Alexandra Moyzesa]], dirigovanie ho učil [[Josef Vincourek]] a klavír [[Ernest Križan]].<ref name="hc-ladislav-holoubek"/><ref name="operaslovakia-1"/> Od roku 1929 koncertoval na klavíri.<ref name="operaslovakia-2"/> Majstrovský kurz dirigovania absolvoval v roku 1936 v Prahe, jeho pedagógom bol [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]].<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> Počas štúdia na konzervatóriu bol na podnet Josefa Vincoureka prijatý ako korepetítor do [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]. Od roku 1933 tam pracoval ako dirigent. Jeho dirigentským debutom bola opereta ''U svätého Antoníčka'' (1935) a operným debutom ''[[Rigoletto]]'' (1938). Naštudoval aj viacero diel [[Gejza Dusík|Gejza Dusíka]]. Celkovo naštudoval „takmer stovku diel“.<ref name="operaslovakia-1"/> V roku 1950 zložil hudbu filmu ''[[Priehrada (film)|Priehrada]]''.<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/> Po odchode zo Slovenského národného divadla bol od roku 1952 do roku 1955 dirigentom [[Vojenský umelecký súbor|Vojenského umeleckého súboru]] v Bratislave.<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/> Hosťoval aj v Armádnej opere v Prahe.<ref name="operaslovakia-1"/> V rokoch 1955 až 1958 bol umelecký riaditeľ a dirigent Opery [[Národné divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] (dnes Národné divadlo Košice). V období 1958{{--}}1966 bol znovu dirigentom SND. Ako umelecký riaditeľ a dirigent Opery Štátneho divadla v Košiciach pracoval v rokoch 1966 až 1976, do roku 1981 tam bol dirigentom.<ref name="hc-ladislav-holoubek"/> Až do roku 1978 v SND dirigoval ako hosť.<ref name="operaslovakia-1"/> == Diela == Výber zo zoznamu [[Hudobné centrum|Hudobného centra]]<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/>: === Opery === * 1937/1938: ''Stella, op. 18'' * 1940: ''Svitanie, op. 24'' * 1943: ''Túžba, op. 28'' * 1959: ''Rodina, op. 46'' * 1964: ''Profesor Mamlock, op. 50'' * 1975: ''Bačovské žarty, op. 62'' === Pre symfonický orchester === * 1946: ''Romance triste op. 30'' * 1947: ''Symfonietta op. 33'' * 1948: ''Slovenský tanec'' * 1951: ''Desať variácií na vlastnú tému op. 40'' * 1952: ''Ráno v kasárni op. 39'' * 1952: ''Letecký deň op. 40'' * 1973: ''Vzdory a nádeje op. 54'' * 1973: ''Do boja! op. 61'' * 1983: ''Romantické variácie na dve ľudové piesne z okolia Piešťan op. 72'' * 1987: ''Symfónia č. 2, op. 75'' * 1988: ''Pozdrav menu BACH, op. 76'' Zložil tiež hudbu pre krátkometrážne dokumentárne a hrané filmy.<ref name="hc-ladislav-holoubek-diela"/> == Ocenenia == * [[Cena Jána Levoslava Bellu]] (1992) „za dielo: Pozdrav menu BACH op. 76 s prihliadnutím na celoživotné dielo“<ref name="hc-ladislav-holoubek-oce"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-ladislav-holoubek">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav/diela | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="hc-ladislav-holoubek-oce">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav/ocenenia | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="hc-ladislav-holoubek-diela">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav/diela | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="operaslovakia-1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blahová-Martišová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek – umelec, ktorý verne a s entuziazmom slúžil svojmu povolaniu | url = https://operaslovakia.sk/ladislav-holoubek-umelec-ktory-verne-a-s-entuziazmom-sluzil-svojmu-povolaniu/ | vydavateľ = Opera Slovakia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2018-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> <ref name="operaslovakia-2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blahová-Martišová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Ladislav Holoubek ako koncertný dirigent, klavirista, skladateľ a literát | url = https://operaslovakia.sk/ladislav-holoubek-ako-koncertny-dirigent-klavirista-skladatel-a-literat/ | vydavateľ = Opera Slovakia | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2018-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/943-holoubek-ladislav Ladislav Holoubek] na webe Hudobného centra {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holoubek, Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Dirigenti Opery Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Dirigenti Národného divadla Košice]] 1g1sdq0jdu2y4ebkn4n1ww1pngwx33i 14 733319 8057772 2025-07-07T15:31:08Z Bakjb 236375 nová kategória 8057772 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Pápa]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Győr]] ccu3oz2ip15sjpkzz6sc2lityskvm7n 8057892 8057772 2025-07-07T20:29:56Z Jetam2 30982 kat, zar 8057892 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Pápa]] [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa mesta|Pápa]] [[Kategória:Osobnosti z Vesprémskej župy|Pápa]] lte0n6men2rkzfnb2b86t9mvvqpwrf9 14 733320 8057773 2025-07-07T15:32:17Z Bakjb 236375 nová kategória 8057773 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] kovhzr8l0ldb1um4x9kxjzjfye4sfmc 0 733321 8057778 2025-07-07T15:40:26Z Thesimon152 267579 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1299245348|Alligator Alcatraz]]" 8057778 wikitext text/x-wiki '''Alligator Alcatraz (slo: Alcatraz krokodílov)'''<ref name="TampaBayTimesJul1" /> je zadržiavacie zariadenie pre [[Imigrant|imigrantov]] postavené na letisku Dade-Collier Training and Transit Airport v národnej rezervácii Big Cypress v Ochopee na Floride . <ref name="TampaBayTimesJul1">{{Cite news|publisher=Tampa Bay Times|date=1 July 2025|title=Alligator Alcatraz is no nickname. It's detention camp's official name|url=https://www.tampabay.com/news/florida/2025/07/01/alligator-alcatraz-is-no-nickname-its-detention-camps-official-name/|access-date=1 July 2025}}</ref> Oznámil ho v júni 2025 generálny prokurátor James Uthmeier a podporil ho guvernér Ron DeSantis . Nachádza sa v pohorí [[Everglade|Everglades]] západne od [[Miami]], obklopený „vodami zamorenými aligátormi a pytónmi“. <ref name="ABC29Jun">{{Cite news|work=ABC News/ABC-7 NY|date=29 June 2025|title=Florida AG proposes 'Alligator Alcatraz' migrant detention center in Everglades|url=https://abc7.com/post/what-is-alligator-alcatraz-florida-ag-james-uthmeier-proposes-migrant-detention-center-everglades/16848113/|access-date=June 29, 2025}}</ref> Názov odkazuje na miestnu populáciu plazov a bývalú federálnu väznicu s maximálnym stupňom stráženia Alcatraz v [[San Francisco Bay|zálive San Francisco]] [[Kalifornia|v Kalifornii]] . tcwlahgjzk9hpmjd8qm56vky955fjbq 8057787 8057778 2025-07-07T16:29:02Z Pe3kZA 39673 urgent 8057787 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20250707}} '''Alligator Alcatraz (slo: Alcatraz krokodílov)'''<ref name="TampaBayTimesJul1" /> je zadržiavacie zariadenie pre [[Imigrant|imigrantov]] postavené na letisku Dade-Collier Training and Transit Airport v národnej rezervácii Big Cypress v Ochopee na Floride.<ref name="TampaBayTimesJul1">{{Cite news|publisher=Tampa Bay Times|date=1 July 2025|title=Alligator Alcatraz is no nickname. It's detention camp's official name|url=https://www.tampabay.com/news/florida/2025/07/01/alligator-alcatraz-is-no-nickname-its-detention-camps-official-name/|access-date=1 July 2025}}</ref> Oznámil ho v júni 2025 generálny prokurátor James Uthmeier a podporil ho guvernér Ron DeSantis . Nachádza sa v pohorí [[Everglade|Everglades]] západne od [[Miami]], obklopený „vodami zamorenými aligátormi a pytónmi“.<ref name="ABC29Jun">{{Cite news|work=ABC News/ABC-7 NY|date=29 June 2025|title=Florida AG proposes 'Alligator Alcatraz' migrant detention center in Everglades|url=https://abc7.com/post/what-is-alligator-alcatraz-florida-ag-james-uthmeier-proposes-migrant-detention-center-everglades/16848113/|access-date=June 29, 2025}}</ref> Názov odkazuje na miestnu populáciu plazov a bývalú federálnu väznicu s maximálnym stupňom stráženia Alcatraz v [[San Francisco Bay|zálive San Francisco]] [[Kalifornia|v Kalifornii]]. == Referencie == {{Referencie}} 9ogynt2evcvich0vuu6r87k1agtu4dk 8057791 8057787 2025-07-07T16:34:13Z Pe3kZA 39673 pridaná [[Kategória:Stavby v USA]] pomocou použitia HotCat 8057791 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20250707}} '''Alligator Alcatraz (slo: Alcatraz krokodílov)'''<ref name="TampaBayTimesJul1" /> je zadržiavacie zariadenie pre [[Imigrant|imigrantov]] postavené na letisku Dade-Collier Training and Transit Airport v národnej rezervácii Big Cypress v Ochopee na Floride.<ref name="TampaBayTimesJul1">{{Cite news|publisher=Tampa Bay Times|date=1 July 2025|title=Alligator Alcatraz is no nickname. It's detention camp's official name|url=https://www.tampabay.com/news/florida/2025/07/01/alligator-alcatraz-is-no-nickname-its-detention-camps-official-name/|access-date=1 July 2025}}</ref> Oznámil ho v júni 2025 generálny prokurátor James Uthmeier a podporil ho guvernér Ron DeSantis . Nachádza sa v pohorí [[Everglade|Everglades]] západne od [[Miami]], obklopený „vodami zamorenými aligátormi a pytónmi“.<ref name="ABC29Jun">{{Cite news|work=ABC News/ABC-7 NY|date=29 June 2025|title=Florida AG proposes 'Alligator Alcatraz' migrant detention center in Everglades|url=https://abc7.com/post/what-is-alligator-alcatraz-florida-ag-james-uthmeier-proposes-migrant-detention-center-everglades/16848113/|access-date=June 29, 2025}}</ref> Názov odkazuje na miestnu populáciu plazov a bývalú federálnu väznicu s maximálnym stupňom stráženia Alcatraz v [[San Francisco Bay|zálive San Francisco]] [[Kalifornia|v Kalifornii]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stavby v USA]] nb4psufu28i6mrbuzl2msxjq562suyg 8057844 8057791 2025-07-07T19:21:15Z 88.212.21.88 pridaný obrázok, kategórie geografická pozícia, kapacita a prevádzka 8057844 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20250707}} [[Súbor:Alligator Alcatraz - 54628424765.jpg|náhľad|Donald Trump na prehliadke zariadenia 1. júla 2025]] '''Alligator Alcatraz (slo: Alcatraz krokodílov)'''<ref name="TampaBayTimesJul1" /> je zadržiavacie zariadenie pre [[Imigrant|imigrantov]] postavené na letisku Dade-Collier Training and Transit Airport v národnej rezervácii Big Cypress v Ochopee na Floride.<ref name="TampaBayTimesJul1">{{Cite news|publisher=Tampa Bay Times|date=1 July 2025|title=Alligator Alcatraz is no nickname. It's detention camp's official name|url=https://www.tampabay.com/news/florida/2025/07/01/alligator-alcatraz-is-no-nickname-its-detention-camps-official-name/|access-date=1 July 2025}}</ref> Oznámil ho v júni 2025 generálny prokurátor James Uthmeier a podporil ho guvernér Ron DeSantis . Nachádza sa v pohorí [[Everglade|Everglades]] západne od [[Miami]], obklopený „vodami zamorenými aligátormi a pytónmi“.<ref name="ABC29Jun">{{Cite news|work=ABC News/ABC-7 NY|date=29 June 2025|title=Florida AG proposes 'Alligator Alcatraz' migrant detention center in Everglades|url=https://abc7.com/post/what-is-alligator-alcatraz-florida-ag-james-uthmeier-proposes-migrant-detention-center-everglades/16848113/|access-date=June 29, 2025}}</ref> Názov odkazuje na miestnu populáciu plazov a bývalú federálnu väznicu s maximálnym stupňom stráženia Alcatraz v [[San Francisco Bay|zálive San Francisco]] [[Kalifornia|v Kalifornii]]. == Geografická pozícia == Detenčný komplex sa nachádza približne 72 km západne od Miami, hlboko vo vnútrozemí močiarov [[Národný park Everglades|Everglades]] vo [[Florida|Floride]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The abandoned Florida airport being turned into 'Alligator Alcatraz' | url = https://www.bbc.com/news/articles/cwyrnrnxy7yo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-06-26 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en-GB}}</ref>, mimo dosahu hlavných dopravných koridorov a bez priameho civilného prístupu. Areál je dostupný po ceste U.S. 41, známej ako Tamiami Trail.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naples Daily News Subscription Offers, Specials, and Discounts | url = https://subscribe.naplesnews.com/restricted | vydavateľ = subscribe.naplesnews.com | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref> == Kapacita a prevádzka == Zariadenie má kapacitu 3 000 osôb, ktorá sa má navýšiť až na 5 000 osôb. Je určené na zadržiavanie migrantov až do ich deportácie. Prvý transport migrantov do zariadenia dorazil 3. júla 2025. Má viac ako 200 bezpečnostných kamier, 8 500 metrov ostnatého drôtu a 400 bezpečnostných pracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First immigration detainees arrive at Florida center in the Everglades | url = https://apnews.com/article/alligator-alcatraz-immigration-detainees-florida-56670910db4c88800d9df42ac3ce7f91 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-07-03 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stavby v USA]] rizwg16rwrefrzzdlgs02w1sl89711i 3 733322 8057788 2025-07-07T16:29:39Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8057788 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Alligator Alcatraz}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:29, 7. júl 2025 (UTC) 2yr2u28q7dur33xext2osr1e6273wjg 0 733323 8057806 2025-07-07T17:28:20Z Patriciuus 219824 Vytvorenie článku Circuit of the Americas 8057806 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Circuit of the Americas |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout COTA.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|USA}} [[Austin]], [[Texas]], [[USA]] |Časové pásmo = [[UTC-06:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=30_7_58_N_97_38_28_W 30°7′58″N 97°38′28″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[MotoGP]], [[NASCAR]], [[IndyCar Series|IndyCar]] |Dĺžka okruhu = 5,513km |Počet kôl = 56 |Počet zákrut = 20 |Rekord okruhu = 1:36,169, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena USA 2024]] |Víťaz = 1:35:09,639,{{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:37,330,{{Minivlajka|FRA}}[[Esteban Ocon]], [[Alpine F1 Team|Alpine]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] |Pole position = 1:32,330,{{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] }} '''Circuit of the Americas (COTA)''' je pretekársky okruh nachádzajúci sa neďaleko [[Austin (Texas)|Austinu]] v [[Texas|Texase]], USA. Otvorený bol v roku 2012 ako prvý americký okruh špeciálne navrhnutý pre Formulu 1. Má FIA Grade 1 certifikát a široké využitie na najprestížnejších pretekoch sveta – Formula 1, MotoGP, NASCAR, IndyCar. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 5 513 m * '''Dĺžka pretekov:''' 308,405 km * '''Počet kôl pretekov:''' 56 * '''Počet zákrut:''' 20 (9 vpravo a 11 vľavo) * '''Šírka trate:''' 15 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 1200 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 323 m * '''Jazda na plný plyn:''' 65 % * '''Traťový rekord:''' 1:36,169 (206,374 km/h) - [[Charles Leclerc]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:32,029 (215,658 km/h) - [[Valtteri Bottas]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 337 km/h * '''Prvá GP:''' 2012 víťaz {{flagicon|GBR}}[[Lewis Hamilton]] - McLaren MP4-27 * '''Počet GP:''' 12 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] v spolupráci s americkou firmou [[Miró Rivera Architects]] * '''Kapacita tribún:''' 120 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seasons | url = https://www.statsf1.com/en/saisons.aspx | dátum prístupu = 2025-07-07 | vydavateľ = STATS F1 | jazyk = po anglicky}}</ref> == {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2012 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |McLaren MP4-27 |1:35:55.269 |1:35,657, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:39:17.148 |1:36,338, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |1:40:04.785 |1:36.067, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W06 Hybrid |1:50:52.703 |1:56.824, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2016 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W07 Hybrid |1:38:12.618 |1:34.999, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W08 EQ Power+ |1:33:50.991 |1:33.108, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2018 |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]] |Ferrari SF71H |1:34:18.643 |1:32.237, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]] |F1 W10 EQ Power+ |1:33:55.653 |1:32.029, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2021 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB16B |1:34:36.552 |1:32.910, {{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2022 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:42:11.687 |1:34.356, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:35:21.362 |1:34.723, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2024 |{{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]] |Ferrari SF-24 |1:35:09.639 |1:32.330, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Circuit of the Americas}} == Referencie == <references /> {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v USA]] lwko8ut6mmt4brki34knh4aaoz273ce 8057813 8057806 2025-07-07T17:42:37Z Patriciuus 219824 8057813 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Circuit of the Americas |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout COTA.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|USA}} [[Austin]], [[Texas]], [[USA]] |Časové pásmo = [[UTC-06:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=30_7_58_N_97_38_28_W 30°7′58″N 97°38′28″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[MotoGP]], [[NASCAR]], [[IndyCar Series|IndyCar]] |Dĺžka okruhu = 5,513km |Počet kôl = 56 |Počet zákrut = 20 |Rekord okruhu = 1:36,169, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena USA 2024]] |Víťaz = 1:35:09,639,{{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:37,330,{{Minivlajka|FRA}}[[Esteban Ocon]], [[Alpine F1 Team|Alpine]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] |Pole position = 1:32,330,{{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] }} '''Circuit of the Americas (COTA)''' je pretekársky okruh nachádzajúci sa neďaleko [[Austin (Texas)|Austinu]] v [[Texas|Texase]], USA. Otvorený bol v roku 2012 ako prvý americký okruh špeciálne navrhnutý pre Formulu 1. Má FIA Grade 1 certifikát a široké využitie na najprestížnejších pretekoch sveta – Formula 1, MotoGP, NASCAR, IndyCar. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 5 513 m * '''Dĺžka pretekov:''' 308,405 km * '''Počet kôl pretekov:''' 56 * '''Počet zákrut:''' 20 (9 vpravo a 11 vľavo) * '''Šírka trate:''' 15 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 1200 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 323 m * '''Jazda na plný plyn:''' 65 % * '''Traťový rekord:''' 1:36,169 (206,374 km/h) - [[Charles Leclerc]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:32,029 (215,658 km/h) - [[Valtteri Bottas]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 337 km/h * '''Prvá GP:''' 2012 víťaz {{flagicon|GBR}}[[Lewis Hamilton]] - McLaren MP4-27 * '''Počet GP:''' 12 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] v spolupráci s americkou firmou [[Miró Rivera Architects]] * '''Kapacita tribún:''' 120 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seasons | url = https://www.statsf1.com/en/saisons.aspx | dátum prístupu = 2025-07-07 | vydavateľ = STATS F1 | jazyk = po anglicky}}</ref> == {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2012 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |McLaren MP4-27 |1:35:55,269 |1:35,657, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:39:17,148 |1:36,338, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |1:40:04,785 |1:36,067, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W06 Hybrid |1:50:52,703 |1:56,824, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2016 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W07 Hybrid |1:38:12,618 |1:34,999, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W08 EQ Power+ |1:33:50,991 |1:33,108, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2018 |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]] |Ferrari SF71H |1:34:18,643 |1:32,237, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]] |F1 W10 EQ Power+ |1:33:55,653 |1:32,029, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2021 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB16B |1:34:36,552 |1:32,910, {{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2022 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:42:11,687 |1:34,356, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:35:21,362 |1:34,723, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2024 |{{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]] |Ferrari SF-24 |1:35:09,639 |1:32,330, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Circuit of the Americas}} == Referencie == <references /> {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v USA]] 34sibhcgs5hgcbh6hbt7qbiqxr93ydd 8057871 8057813 2025-07-07T20:01:09Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057871 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu = Circuit of the Americas |Obrázok = 2022 F1 CourseLayout COTA.svg |Mesto, Štát = {{Minivlajka|USA}} [[Austin]], [[Texas]], [[USA]] |Časové pásmo = [[UTC-06:00]] |GPS súradnice = [https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=30_7_58_N_97_38_28_W 30°7′58″N 97°38′28″W] |Hlavné podujatia = [[Formula 1]], [[MotoGP]], [[NASCAR]], [[IndyCar Series|IndyCar]] |Dĺžka okruhu = 5,513km |Počet kôl = 56 |Počet zákrut = 20 |Rekord okruhu = 1:36,169, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Formula 1 v roku 2019|2019]] |Posledná Veľká cena= [[Veľká cena USA 2024]] |Víťaz = 1:35:09,639,{{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] |Najrýchlejšie kolo = 1:37,330,{{Minivlajka|FRA}}[[Esteban Ocon]], [[Alpine F1 Team|Alpine]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] |Pole position = 1:32,330,{{Minivlajka|GBR}} [[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena USA 2024|2024]] }} '''Circuit of the Americas''' ('''COTA''') je pretekársky okruh nachádzajúci sa neďaleko [[Austin (Texas)|Austinu]] v [[Texas|Texase]], USA. Otvorený bol v roku 2012 ako prvý americký okruh špeciálne navrhnutý pre Formulu 1. Má FIA Grade 1 certifikát a široké využitie na najprestížnejších pretekoch sveta – Formula 1, MotoGP, NASCAR, IndyCar. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 5 513 m * '''Dĺžka pretekov:''' 308,405 km * '''Počet kôl pretekov:''' 56 * '''Počet zákrut:''' 20 (9 vpravo a 11 vľavo) * '''Šírka trate:''' 15 m * '''Dĺžka najdlhšej roviny:''' 1200 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 323 m * '''Jazda na plný plyn:''' 65 % * '''Traťový rekord:''' 1:36,169 (206,374 km/h) - [[Charles Leclerc]]/[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:32,029 (215,658 km/h) - [[Valtteri Bottas]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2019|2019]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 337 km/h * '''Prvá GP:''' 2012 víťaz {{flagicon|GBR}}[[Lewis Hamilton]] - McLaren MP4-27 * '''Počet GP:''' 12 * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] v spolupráci s americkou firmou [[Miró Rivera Architects]] * '''Kapacita tribún:''' 120 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Seasons | url = https://www.statsf1.com/en/saisons.aspx | dátum prístupu = 2025-07-07 | vydavateľ = STATS F1 | jazyk = po anglicky}}</ref> == {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2012 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |McLaren MP4-27 |1:35:55,269 |1:35,657, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2013 |{{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]] |Red Bull RB9 |1:39:17,148 |1:36,338, {{Minivlajka|GER}}[[Sebastian Vettel]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Renault]] |- !2014 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W05 Hybrid |1:40:04,785 |1:36,067, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2015 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W06 Hybrid |1:50:52,703 |1:56,824, {{Minivlajka|GER}}[[Nico Rosberg]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2016 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W07 Hybrid |1:38:12,618 |1:34,999, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2017 |{{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] |F1 W08 EQ Power+ |1:33:50,991 |1:33,108, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2018 |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Kimi Räikkönen]] |Ferrari SF71H |1:34:18,643 |1:32,237, {{Minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2019 |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]] |F1 W10 EQ Power+ |1:33:55,653 |1:32,029, {{Minivlajka|Fínsko}}[[Valtteri Bottas]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2020 | colspan="4" |Nekonalo sa (Covid-19) |- !2021 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB16B |1:34:36,552 |1:32,910, {{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda]] |- !2022 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB18 |1:42:11,687 |1:34,356, {{Minivlajka|ESP}}[[Carlos Sainz Jr.]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:35:21,362 |1:34,723, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !2024 |{{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]] |Ferrari SF-24 |1:35:09,639 |1:32,330, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Circuit of the Americas}} == Referencie == <references /> {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v USA]] kvldaknhghogswon6ndhxl39uf9yvl6 0 733324 8057831 2025-07-07T18:46:22Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8057831 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}'''Kreatínfosfátový člnok'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> (tiež '''kreatín/kreatínfosfátová dráha''',<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> '''Cr/CrP dráha'''<ref name=":1" />) je proces prenosu [[Vysokoenergetický fosfát|vysokoenergetických fosfátov]] vo [[Sval|svaloch]] z [[Mitochondria|mitochondrie]] do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] ([[Sarkoplazma|sarkoplazmy]]) za účasti [[Cytoplazma|cytoplazmatických]] a [[Mitochondria|mitochondriálnych]] [[Izoenzým|izoenzýmov]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázy]] a [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP transportéra]] vo [[Vnútorná mitochondriálna membrána|vnútornej mitochondriálnej membráne]], pričom [[Makroergická väzba|makroergický]] [[fosfát]] sa prenáša viazaný na [[kreatín]] vo forme [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]].<ref name=":0" /> Z [[Difúzny koeficient#Einsteinova-Stokesova rovnica pre difúzny koeficient|Einsteinovej-Stokesovej rovnice pre difúzny koeficient]] vyplýva, že [[difúzny koeficient]] ''D''_i klesá so vzrastajúcim [[Polomer (kružnica)|polomerom]] i-tej častice ''r''_i''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref>'' Dôsledkom je, že väčšie [[Častica (fyzika)|častice]] pomalšie [[Difúzia (fyzika)|difundujú]] priestorom.<ref name=":2" /> Kreatínfosfátový člnok pomáha obchádzať tieto [[Termodynamika|termodynamické]] obmedzenia [[Difúzia (fyzika)|difúzie]] tým, že [[Vysokoenergetický fosfát|makroergický fosfát]] neprenáša vo forme [[Adenozíntrifosfát|ATP]] z [[Matrix mitochondrie|matrixu mitochondrie]] do [[Cytosól|cytozolu]], ale vo forme [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]], ktorý je schopný na mieste spotreby [[Adenozíntrifosfát|ATP]] regenerovať [[Adenozíntrifosfát|ATP]].<ref name=":1" /> Deje sa to pomocou dvoch [[Izoenzým|izoenzýmov]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázy]]: v [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránovom priestore mitochondrií]] sa nachádza [[Mitochondria|mitochondriálna]] [[kreatínkináza]] (mtCK, [[Angličtina|ang]]. ''mitochondrial creatine kinase''), ktorá [[Adenozíntrifosfát|ATP]], ktoré sa do [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránového priestoru]] dostalo pomocou [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP translokázy]], premieňa na [[Adenozíndifosfát|ADP]] a [[Anorganický fosfát|fosfát]], ktoré sa následne dostávajú [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP translokázou]] a [[Prenášač fosfátu|prenášačom fosfátu]] do [[Matrix mitochondrie|matrixu mitochondrie]].<ref name=":1" /> [[Kreatínfosfát]], ktorý má výrazne nižšiu [[Molárna hmotnosť|molárnu hmotnosť]] ako [[Adenozíntrifosfát|ATP]], a preto aj výrazne vyšší [[difúzny koeficient]] ako [[Adenozíntrifosfát|ATP]], sa rýchlo dostáva z [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránového priestoru mitochondrií]] do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] k [[Svalové vlákno|svalovým vláknam]], pri ktorých sa nachádza [[Cytoplazma|cytoplazmatická]] [[kreatínkináza]] (cytCK, [[Angličtina|ang]]. ''cytoplasmatic creatine kinase''), ktorá naopak premieňa [[kreatínfosfát]] na [[kreatín]] a [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[ADP]].<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Kreatín]] * [[Kreatínfosfát]] * [[Kreatínkináza]] * [[ADP/ATP translokáza]] * [[Prenášač fosfátu]] * [[Difúzny koeficient|Difúzny koeficinet]] [[Kategória:Guanidíny]] [[Kategória:Mitochondrie]] [[Kategória:Svaly]] [[Kategória:Fosfor]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Fyziológia]] 4qnba7d9jlv0tl4kegvkdcyus8h9y6s 8057832 8057831 2025-07-07T18:46:41Z Luketheslovak 200569 8057832 wikitext text/x-wiki '''Kreatínfosfátový člnok'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> (tiež '''kreatín/kreatínfosfátová dráha''',<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> '''Cr/CrP dráha'''<ref name=":1" />) je proces prenosu [[Vysokoenergetický fosfát|vysokoenergetických fosfátov]] vo [[Sval|svaloch]] z [[Mitochondria|mitochondrie]] do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] ([[Sarkoplazma|sarkoplazmy]]) za účasti [[Cytoplazma|cytoplazmatických]] a [[Mitochondria|mitochondriálnych]] [[Izoenzým|izoenzýmov]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázy]] a [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP transportéra]] vo [[Vnútorná mitochondriálna membrána|vnútornej mitochondriálnej membráne]], pričom [[Makroergická väzba|makroergický]] [[fosfát]] sa prenáša viazaný na [[kreatín]] vo forme [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]].<ref name=":0" /> Z [[Difúzny koeficient#Einsteinova-Stokesova rovnica pre difúzny koeficient|Einsteinovej-Stokesovej rovnice pre difúzny koeficient]] vyplýva, že [[difúzny koeficient]] ''D''_i klesá so vzrastajúcim [[Polomer (kružnica)|polomerom]] i-tej častice ''r''_i''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref>'' Dôsledkom je, že väčšie [[Častica (fyzika)|častice]] pomalšie [[Difúzia (fyzika)|difundujú]] priestorom.<ref name=":2" /> Kreatínfosfátový člnok pomáha obchádzať tieto [[Termodynamika|termodynamické]] obmedzenia [[Difúzia (fyzika)|difúzie]] tým, že [[Vysokoenergetický fosfát|makroergický fosfát]] neprenáša vo forme [[Adenozíntrifosfát|ATP]] z [[Matrix mitochondrie|matrixu mitochondrie]] do [[Cytosól|cytozolu]], ale vo forme [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]], ktorý je schopný na mieste spotreby [[Adenozíntrifosfát|ATP]] regenerovať [[Adenozíntrifosfát|ATP]].<ref name=":1" /> Deje sa to pomocou dvoch [[Izoenzým|izoenzýmov]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázy]]: v [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránovom priestore mitochondrií]] sa nachádza [[Mitochondria|mitochondriálna]] [[kreatínkináza]] (mtCK, [[Angličtina|ang]]. ''mitochondrial creatine kinase''), ktorá [[Adenozíntrifosfát|ATP]], ktoré sa do [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránového priestoru]] dostalo pomocou [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP translokázy]], premieňa na [[Adenozíndifosfát|ADP]] a [[Anorganický fosfát|fosfát]], ktoré sa následne dostávajú [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP translokázou]] a [[Prenášač fosfátu|prenášačom fosfátu]] do [[Matrix mitochondrie|matrixu mitochondrie]].<ref name=":1" /> [[Kreatínfosfát]], ktorý má výrazne nižšiu [[Molárna hmotnosť|molárnu hmotnosť]] ako [[Adenozíntrifosfát|ATP]], a preto aj výrazne vyšší [[difúzny koeficient]] ako [[Adenozíntrifosfát|ATP]], sa rýchlo dostáva z [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránového priestoru mitochondrií]] do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] k [[Svalové vlákno|svalovým vláknam]], pri ktorých sa nachádza [[Cytoplazma|cytoplazmatická]] [[kreatínkináza]] (cytCK, [[Angličtina|ang]]. ''cytoplasmatic creatine kinase''), ktorá naopak premieňa [[kreatínfosfát]] na [[kreatín]] a [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[ADP]].<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Kreatín]] * [[Kreatínfosfát]] * [[Kreatínkináza]] * [[ADP/ATP translokáza]] * [[Prenášač fosfátu]] * [[Difúzny koeficient|Difúzny koeficinet]] [[Kategória:Guanidíny]] [[Kategória:Mitochondrie]] [[Kategória:Svaly]] [[Kategória:Fosfor]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Fyziológia]] n3ywzf0vashta69m56iukymo3a91tgf 8057869 8057832 2025-07-07T19:59:23Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057869 wikitext text/x-wiki '''Kreatínfosfátový člnok'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Vyd. v Česku 4., V H & H 3|titul=Harperova biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/42029899|vydavateľ=H & H|rok=2002|miesto=Praha|isbn=80-7319-013-3}}</ref> (tiež '''kreatín/kreatínfosfátová dráha''',<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nicholls|meno=David G.|titul=Bioenergetics 4|vydanie=4|vydavateľ=Elsevier|miesto=Londýn|rok=2013|isbn=978-0-12-388425-1|priezvisko2=Ferguson|meno2=Stuart J.|edícia=4|jazyk=anglický}}</ref> '''Cr/CrP dráha'''<ref name=":1" />) je proces prenosu [[Vysokoenergetický fosfát|vysokoenergetických fosfátov]] vo [[Sval|svaloch]] z [[Mitochondria|mitochondrie]] do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] ([[Sarkoplazma|sarkoplazmy]]) za účasti [[Cytoplazma|cytoplazmatických]] a [[Mitochondria|mitochondriálnych]] [[Izoenzým|izoenzýmov]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázy]] a [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP transportéra]] vo [[Vnútorná mitochondriálna membrána|vnútornej mitochondriálnej membráne]], pričom [[Makroergická väzba|makroergický]] [[fosfát]] sa prenáša viazaný na [[kreatín]] vo forme [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]].<ref name=":0" /> Z [[Difúzny koeficient#Einsteinova-Stokesova rovnica pre difúzny koeficient|Einsteinovej-Stokesovej rovnice pre difúzny koeficient]] vyplýva, že [[difúzny koeficient]] ''D''_i klesá so vzrastajúcim [[Polomer (kružnica)|polomerom]] i-tej častice ''r''_i''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Novák|meno=Josef|titul=Fyzikální chemie - bakalářský a magisterský kurz|vydanie=1|vydavateľ=VŠCHT|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7080-675-3}}</ref>'' Dôsledkom je, že väčšie [[Častica (fyzika)|častice]] pomalšie [[Difúzia (fyzika)|difundujú]] priestorom.<ref name=":2" /> Kreatínfosfátový člnok pomáha obchádzať tieto [[Termodynamika|termodynamické]] obmedzenia [[Difúzia (fyzika)|difúzie]] tým, že [[Vysokoenergetický fosfát|makroergický fosfát]] neprenáša vo forme [[Adenozíntrifosfát|ATP]] z [[Matrix mitochondrie|matrixu mitochondrie]] do [[Cytosól|cytozolu]], ale vo forme [[Kreatínfosfát|kreatínfosfátu]], ktorý je schopný na mieste spotreby [[Adenozíntrifosfát|ATP]] regenerovať [[Adenozíntrifosfát|ATP]].<ref name=":1" /> Deje sa to pomocou dvoch [[Izoenzým|izoenzýmov]] [[Kreatínkináza|kreatínkinázy]]: v [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránovom priestore mitochondrií]] sa nachádza [[Mitochondria|mitochondriálna]] [[kreatínkináza]] (mtCK, [[Angličtina|ang]]. ''mitochondrial creatine kinase''), ktorá [[Adenozíntrifosfát|ATP]], ktoré sa do [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránového priestoru]] dostalo pomocou [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP translokázy]], premieňa na [[Adenozíndifosfát|ADP]] a [[Anorganický fosfát|fosfát]], ktoré sa následne dostávajú [[ADP/ATP translokáza|ADP/ATP translokázou]] a [[Prenášač fosfátu|prenášačom fosfátu]] do [[Matrix mitochondrie|matrixu mitochondrie]].<ref name=":1" /> [[Kreatínfosfát]], ktorý má výrazne nižšiu [[Molárna hmotnosť|molárnu hmotnosť]] ako [[Adenozíntrifosfát|ATP]], a preto aj výrazne vyšší [[difúzny koeficient]] ako [[Adenozíntrifosfát|ATP]], sa rýchlo dostáva z [[Medzimembránový priestor mitochondrie|medzimembránového priestoru mitochondrií]] do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] k [[Svalové vlákno|svalovým vláknam]], pri ktorých sa nachádza [[Cytoplazma|cytoplazmatická]] [[kreatínkináza]] (cytCK, [[Angličtina|ang]]. ''cytoplasmatic creatine kinase''), ktorá naopak premieňa [[kreatínfosfát]] na [[kreatín]] a [[Adenozíntrifosfát|ATP]] za spotreby [[ADP]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kreatín]] * [[Kreatínfosfát]] * [[Kreatínkináza]] * [[ADP/ATP translokáza]] * [[Prenášač fosfátu]] * [[Difúzny koeficient|Difúzny koeficinet]] [[Kategória:Biochemikálie]] [[Kategória:Mitochondrie]] [[Kategória:Svaly]] j86g1prohposgfoqu8zfozp0by5t5c7 2 733325 8057834 2025-07-07T18:47:59Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8057834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Girls | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Girls | Názov2 = Les Femmes-enfants | Žáner = komédia, romantický | Dĺžka = 90 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]],<br>{{DEU}} [[Nemecko]],<br>{{CAN}} [[Kanada]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]], [[nemčina|nemecký]] | Rok = [[1980]] | Dátum uvedenia = [[7. máj]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = FFF-French Movies,<br>Les Films Caneuram,<br>TV13 Filmproduktion | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Just Jaeckin]] | Scenár = [[Paul Blain]], [[Jean-Luc Voulfow]], [[Gejza von Radványi|Géza von Radványi]], Just Jaeckin | Predloha = | Námet = | Produkcia = [[Léon Zuratas]], [[Claude Giroux]], [[Georg M. Reuther]] | Hudba = [[Eric Stewart]] | Kamera = [[Claude Agostini]] | Strih = [[Yves Langlois]] | Zvuk = [[]] | Scénografia = [[]] | Kostýmy = [[Angela Hareiter]] | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Girls''''' (kanadsky názov ''Les Femmes-enfants'', {{Vjz|deu|''Girls - Die kleinen Aufreisserinnen''}}) je [[francúzsko]]-[[nemecko]]-[[Kanada|kanadská]] [[Romantický film|romantická]] [[komédia]] z roku [[1980]], ktorú režíroval [[Just Jaeckin]]. V hlavných úlohách hrali [[Anne Parillaud]], [[Zoé Chauveau]], [[Charlotte Walior]] a [[Isabelle Mejias]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=111328.html | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Girls (1980) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/330044-girls | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls (1980) {{!}} MUBI | url = https://mubi.com/en/sk/films/girls-1980 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An All-Consuming Passion for Freedom: Just Jaeckin (1940-2022) | url = https://nostalgiakinky.com/2022/09/16/an-all-consuming-passion-for-freedom-just-jaeckin-1940-1922/ | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Just Jaeckin | url = https://cinedweller.com/celebrity/just-jaeckin/ | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien {{!}} JUST JAECKIN {{!}} FilmoTV | url = https://www.youtube.com/watch?v=LJVyjJDUQgQ | dátum vydania = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2025-07-04 | priezvisko = FILMO}}</ref> == Dej == == Herecké obsadenie == === Hlavné === * [[Anne Parillaud]]{{--}}Catherine Flavin * [[Zoé Chauveau]]{{--}}Annie * [[Charlotte Walior]]{{--}}Suzanne Darquier * [[Isabelle Mejias]]{{--}}Betty Darquier * [[Christophe Bourseiller]]{{--}}Bernard * [[Jean Dalmain]]{{--}}Paul Darquier * [[Étienne Chicot]]{{--}}moderátor * [[László Szabó (herec)|László Szabó]]{{--}}Popaul <gallery> Súbor:Anne parillaud 1100313 rougier&plé.jpg|Anne Parillaud Súbor:Zoe Chauvenau in Longshot.jpg|Zoé Chauveau Súbor:Christophe Bourseiller.jpg|Christophe Bourseiller Súbor:Étienne Chicot.jpg|Étienne Chicot Súbor:Photo 'Jean Dalmain' Jean Dalmain 5 ii.jpg|Jean Dalmain </gallery> === Vedľajšie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Virginie Vignon | url = http://php88.free.fr/bdff/act.php?ID=2226 | vydavateľ = php88.free.fr | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref> === {{Stĺpce|2| * Marie-Christine Descouard{{--}}dievča * George Bürki{{--}}Peter Jenkins * Philippe Klébert{{--}}Jérôme * Ludwig Abrahami{{--}}Bruno * Gérard Loussine{{--}}Louis * Louise Marleau{{--}}pani Flavin * Jacques Houssou{{--}}Pierrot * Léo Ilial{{--}}pán Flavin * Paul Blain{{--}}Bambi * Yves Knapp{{--}}José * Pierre Belot{{--}}policajný dôstojník * Chloé Caillat{{--}}žena plánujúca rodinu * Nicole Desailly{{--}}uvádzačka v kine * Gérard Dournel{{--}}režisér kina * Abderrahmane El Kebir{{--}}Ali, obchodník so starožitnosťami * David Gabison{{--}}lekárnik * Agnès Gattegno{{--}} * Pierre Londiche{{--}}pán Bonnot, muž s golfovými palicami * Philippe Soutan{{--}}zamestnanec nahrávacieho štúdia * François Viaur{{--}}bankár * Virginie Vignon * Florence Pernel * Jacqueline Staup * [[Eddy Mitchell]]{{--}}vlastná úloha * [[Just Jaeckin]]{{--}}gitarista v metre ([[Cameo rola|cameo]]) }} == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt13">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=34061 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls de Just Jaeckin (1980) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/707/girls | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref> == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visas et Classification {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/50943 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Predprodukcia == == Produkcia == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Girls - Die kleinen Aufreisserinnen {{!}} filmportal.de | url = https://www.filmportal.de/film/girls-die-kleinen-aufreisserinnen_d95e14774d7840399c96b01ca519e89e | vydavateľ = www.filmportal.de | dátum prístupu = 2025-07-07}}</ref> == Postprodukcia == === Hudba === [[Súbor:Eric-Stewart 1976.jpg|náhľad|277x277bod|[[Eric Stewart]] – hlavný hudobný skladateľ]] {{Infobox album | Interpret = [[Eric Stewart]] | Názov = Girls | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1980]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = - | Producent = - | Skladateľ = Eric Stewart | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = | Tento album = Girls<br>(1980) | Nasledujúci album = | Interpret 1 = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = }} d<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eric Stewart - Bande Originale Du Film "Girls" | url = https://www.discogs.com/release/6216248-Eric-Stewart-Bande-Originale-Du-Film-Girls | dátum vydania = 1980 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref> {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Girls'' | celková_dĺžka = - | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Eric Stewart]] | všetka hudba = Eric Stewart | autorstvo = Eric Stewart | autor textu piesne = Eric Stewart | jeden textár = | titul1 = Girls Opening Music | hudba1 = Eric Stewart | skladateľ1 = Eric Stewart | dĺžka1 = 3:32 | text1 = | extra1 = | titul2 = Girls | hudba2 = Eric Stewart | skladateľ2 = Eric Stewart | dĺžka2 = 3:20 | text2 = | extra2 = | titul3 = Disco Grindin' | hudba3 = Eric Stewart | skladateľ3 = Eric Stewart | dĺžka3 = | text3 = | extra3 = | titul4 = Switch Le Bitch | hudba4 = Eric Stewart | skladateľ4 = Eric Stewart | dĺžka4 = 4:29 | text4 = | extra4 = | titul5 = Disco Bumpin | hudba5 = Eric Stewart | skladateľ5 = Eric Stewart | dĺžka5 = 2:14 | text5 = | extra5 = | titul6 = Aural Exciter | hudba6 = Eric Stewart | skladateľ6 = Eric Stewart | dĺžka6 = 1:43 | text6 = | extra6 = | titul7 = Warm, Warm, Warm | hudba7 = Eric Stewart | skladateľ7 = Eric Stewart | dĺžka7 = 3:43 | text7 = | extra7 = | titul8 = Tonight | hudba8 = Eric Stewart | skladateľ8 = Eric Stewart | dĺžka8 = 3:43 | text8 = | extra8 = | titul9 = Snatch The Gas | hudba9 = Eric Stewart | skladateľ9 = Eric Stewart | dĺžka9 = 2:02 | text9 = | extra9 = | titul10 = Your Touch Is Soft | hudba10 = Eric Stewart | skladateľ10 = Eric Stewart | dĺžka10 = 2:17 | text10 = | extra10 = | titul11 = Trouble Shared | hudba11 = Eric Stewart | skladateľ11 = Eric Stewart | dĺžka11 = 2:20 | text11 = | extra11 = | titul12 = Discollapse | hudba12 = Eric Stewart | skladateľ12 = Eric Stewart | dĺžka12 = 3:25 | text12 = | extra12 = | titul13 = Make The Pieces Fit | hudba13 = Eric Stewart | skladateľ13 = Eric Stewart | dĺžka13 = 4:00 | text13 = | extra13 = }} == Distribúcia == == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Girls]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=93912}} * {{Imdb film|id=0080793}} * {{Fdb film|id=76579}} * {{Kinobox film|id=223249}} * {{Allociné film|id=111328}} {{Just Jaeckin}} <!-- [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1980]] [[Kategória:Francúzske komédie]] [[Kategória:Francúzske romantické filmy]] [[Kategória:]] [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval Just Jaeckin]] [[Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal ]] --> m9xhvtclggcdxbay14nmac4h5x9wxqs 0 733326 8057842 2025-07-07T19:18:40Z KOCKAsk 231693 Vytvorená stránka „{{Infobox Vláda|názov=Druhá vláda Andreja Babiša|obrázok=Andrej Babis at the Enthronement of Naruhito (1) (cropped).jpg|popis obrázka=Premiér Andrej Babiš v roku 2020|predseda=[[Andrej Babiš]]|1. podpredseda=[[Jan Hamáček]]|podpredsedovia=[[Richard Brabec]] (2018-2019), [[Alena Schillerová]] (2019-2021), [[Karel Havlíček]] (2019-2021)|počet členov=14-15|politi…“ 8057842 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vláda|názov=Druhá vláda Andreja Babiša|obrázok=Andrej Babis at the Enthronement of Naruhito (1) (cropped).jpg|popis obrázka=Premiér Andrej Babiš v roku 2020|predseda=[[Andrej Babiš]]|1. podpredseda=[[Jan Hamáček]]|podpredsedovia=[[Richard Brabec]] (2018-2019), [[Alena Schillerová]] (2019-2021), [[Karel Havlíček]] (2019-2021)|počet členov=14-15|politické subjekty=[[ANO]], [[ČSSD]]|vyslovenie dôvery=[[12. júl]] [[2018]]|dátum vymenovania=[[27. jún]] [[2018]]|za=105|proti=91|zdržalo sa=0|celkom hlasovalo=196|dôvod skončenia=[[voľby do PS PČR 2021]]|koniec v úrade=[[17. december]] [[2021]]|predchádzajúca vláda=[[Prvá vláda Andreja Babiša]]|nasledujúca vláda=[[Vláda Petra Fialu]]|zastúpenie=93/200|opozícia=[[ODS]], [[Piráti]], [[SPD]], [[KDU-ČSL]], [[TOP 09]], [[STAN]] a [[KSČM]]}} '''Druhá vláda Andreja Babiša''' bola vláda [[Česko|Českej republiky]] menšinového charakteru, vedená premiérom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. Vládla v rokoch 2018 - 2021. Vymenovaná bola [[27. jún|27. júna]] 2018 a dôveru Poslaneckej snemovne získala [[12. júl|12. júla]] [[2018]]. Za bolo 105 a proti 91 poslancov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po celodenním maratonu má Babišova druhá vláda důvěru | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/po-celodennim-maratonu-ma-babisova-druha-vlada-duveru-78018 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs | priezvisko = mka}}</ref>. Túto vládu tvorili politické strany [[ANO 2011|ANO]] a [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]]. Obe strany uzavreli 10. júla 2018 koaličnú zmluvu. V ten istý deň bola tiež podpísaná dohoda medzi hnutím ANO a [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSČM podepsala s hnutím ANO dohodu o toleranci vlády | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kscm-ano-dohoda-o-toleranci-vlady_1807101346_mat | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref>. Na základe tejto dohody tak KSČM podporilo hlasovanie o dôvere vláde a nevyvolalo hlasovanie o nedôvere. Na oplátku vláda splnila niektoré programové body komunistov. V apríli 2021 však tento "toleranční patent" prestal platiť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunisté vypověděli dohodu o toleranci vlády. Hlasovali by pro vyslovení nedůvěry | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/komuniste-vypovedeli-dohodu-o-toleranci-vlady-hlasovali-by-pro-vysloveni-neduvery-35437 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref>. == Legitimita vlády == Na základe výsledkov [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|volieb v roku 2017]] koaličné strany ANO a ČSSD disponujú 93 mandátmi (78+15). Pri hlasovaní o dôvere vládu podporilo aj 14 poslancov z KSČM. {| class="wikitable" |+ !Strana !Hlasy !% !Mandáty !Kreslá vo vláde !Predseda strany |- |[[ANO 2011]] |1 500 113 |29,64% |78 |10 |[[Andrej Babiš]] |- |[[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]] |368 347 |7,27% |15 |5 |[[Jan Hamáček]] |- |'''vládne strany celkovo''' |'''1 868 460''' |'''36,92%''' |'''93''' |'''15''' | rowspan="2" | |- |ČR celkovo |5 060 745 |100% |200 | - |} 2a8abudj1o34mfbk7kl1o5wqzzaeb0q 8057843 8057842 2025-07-07T19:18:58Z KOCKAsk 231693 8057843 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vláda|názov=Druhá vláda Andreja Babiša|obrázok=Andrej Babis at the Enthronement of Naruhito (1) (cropped).jpg|popis obrázka=Premiér Andrej Babiš v roku 2020|predseda=[[Andrej Babiš]]|1. podpredseda=[[Jan Hamáček]]|podpredsedovia=[[Richard Brabec]] (2018-2019), [[Alena Schillerová]] (2019-2021), [[Karel Havlíček]] (2019-2021)|počet členov=14-15|politické subjekty=[[ANO]], [[ČSSD]]|vyslovenie dôvery=[[12. júl]] [[2018]]|dátum vymenovania=[[27. jún]] [[2018]]|za=105|proti=91|zdržalo sa=0|celkom hlasovalo=196|dôvod skončenia=[[voľby do PS PČR 2021]]|koniec v úrade=[[17. december]] [[2021]]|predchádzajúca vláda=[[Prvá vláda Andreja Babiša]]|nasledujúca vláda=[[Vláda Petra Fialu]]|zastúpenie=93/200|opozícia=[[ODS]], [[Piráti]], [[SPD]], [[KDU-ČSL]], [[TOP 09]], [[STAN]] a [[KSČM]]}} '''Druhá vláda Andreja Babiša''' bola vláda [[Česko|Českej republiky]] menšinového charakteru, vedená premiérom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. Vládla v rokoch 2018 - 2021. Vymenovaná bola [[27. jún|27. júna]] 2018 a dôveru Poslaneckej snemovne získala [[12. júl|12. júla]] [[2018]]. Za bolo 105 a proti 91 poslancov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po celodenním maratonu má Babišova druhá vláda důvěru | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/po-celodennim-maratonu-ma-babisova-druha-vlada-duveru-78018 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs | priezvisko = mka}}</ref>. Túto vládu tvorili politické strany [[ANO 2011|ANO]] a [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]]. Obe strany uzavreli 10. júla 2018 koaličnú zmluvu. V ten istý deň bola tiež podpísaná dohoda medzi hnutím ANO a [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSČM podepsala s hnutím ANO dohodu o toleranci vlády | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kscm-ano-dohoda-o-toleranci-vlady_1807101346_mat | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref>. Na základe tejto dohody tak KSČM podporilo hlasovanie o dôvere vláde a nevyvolalo hlasovanie o nedôvere. Na oplátku vláda splnila niektoré programové body komunistov. V apríli 2021 však tento "toleranční patent" prestal platiť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunisté vypověděli dohodu o toleranci vlády. Hlasovali by pro vyslovení nedůvěry | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/komuniste-vypovedeli-dohodu-o-toleranci-vlady-hlasovali-by-pro-vysloveni-neduvery-35437 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref>. == Legitimita vlády == Na základe výsledkov [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|volieb v roku 2017]] koaličné strany ANO a ČSSD disponujú 93 mandátmi (78+15). Pri hlasovaní o dôvere vládu podporilo aj 14 poslancov z KSČM. {| class="wikitable" |+ !Strana !Hlasy !% !Mandáty !Kreslá vo vláde !Predseda strany |- |[[ANO 2011]] |1 500 113 |29,64% |78 |10 |[[Andrej Babiš]] |- |[[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]] |368 347 |7,27% |15 |5 |[[Jan Hamáček]] |- |'''vládne strany celkovo''' |'''1 868 460''' |'''36,92%''' |'''93''' |'''15''' | rowspan="2" | |- |ČR celkovo |5 060 745 |100% |200 | - |} == Referencie == sm52x91x1fi7b9t40vt0xg1yz71svy8 8057846 8057843 2025-07-07T19:25:57Z KOCKAsk 231693 8057846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vláda|názov=Druhá vláda Andreja Babiša|obrázok=Andrej Babis at the Enthronement of Naruhito (1) (cropped).jpg|popis obrázka=Premiér Andrej Babiš v roku 2020|predseda=[[Andrej Babiš]]|1. podpredseda=[[Jan Hamáček]]|podpredsedovia=[[Richard Brabec]] (2018-2019), [[Alena Schillerová]] (2019-2021), [[Karel Havlíček]] (2019-2021)|počet členov=14-15|politické subjekty=[[ANO]], [[ČSSD]]|vyslovenie dôvery=[[12. júl]] [[2018]]|dátum vymenovania=[[27. jún]] [[2018]]|za=105|proti=91|zdržalo sa=0|celkom hlasovalo=196|dôvod skončenia=[[voľby do PS PČR 2021]]|koniec v úrade=[[17. december]] [[2021]]|predchádzajúca vláda=[[Prvá vláda Andreja Babiša]]|nasledujúca vláda=[[Vláda Petra Fialu]]|zastúpenie=93/200|opozícia=[[ODS]], [[Piráti]], [[SPD]], [[KDU-ČSL]], [[TOP 09]], [[STAN]] a [[KSČM]]}} '''Druhá vláda Andreja Babiša''' bola vláda [[Česko|Českej republiky]] menšinového charakteru, vedená premiérom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. Vládla v rokoch 2018 - 2021. Vymenovaná bola [[27. jún|27. júna]] 2018 a dôveru Poslaneckej snemovne získala [[12. júl|12. júla]] [[2018]]. Za bolo 105 a proti 91 poslancov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po celodenním maratonu má Babišova druhá vláda důvěru | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/po-celodennim-maratonu-ma-babisova-druha-vlada-duveru-78018 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs | priezvisko = mka}}</ref>. [[Súbor:Se zástupci Vlády ČR.jpg|náhľad|275x275bod|[[Andrej Babiš|Babiš]] s členmi vlády]] Túto vládu tvorili politické strany [[ANO 2011|ANO]] a [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]]. Obe strany uzavreli 10. júla 2018 koaličnú zmluvu. V ten istý deň bola tiež podpísaná dohoda medzi hnutím ANO a [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSČM podepsala s hnutím ANO dohodu o toleranci vlády | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kscm-ano-dohoda-o-toleranci-vlady_1807101346_mat | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref>. Na základe tejto dohody tak KSČM podporilo hlasovanie o dôvere vláde a nevyvolalo hlasovanie o nedôvere. Na oplátku vláda splnila niektoré programové body komunistov. V apríli 2021 však tento "toleranční patent" prestal platiť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunisté vypověděli dohodu o toleranci vlády. Hlasovali by pro vyslovení nedůvěry | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/komuniste-vypovedeli-dohodu-o-toleranci-vlady-hlasovali-by-pro-vysloveni-neduvery-35437 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref>. == Legitimita vlády == Na základe výsledkov [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|volieb v roku 2017]] koaličné strany ANO a ČSSD disponujú 93 mandátmi (78+15). Pri hlasovaní o dôvere vládu podporilo aj 14 poslancov z KSČM. {| class="wikitable" |+ !Strana !Hlasy !% !Mandáty !Kreslá vo vláde !Predseda strany |- |[[ANO 2011]] |1 500 113 |29,64% |78 |10 |[[Andrej Babiš]] |- |[[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]] |368 347 |7,27% |15 |5 |[[Jan Hamáček]] |- |'''vládne strany celkovo''' |'''1 868 460''' |'''36,92%''' |'''93''' |'''15''' | rowspan="2" | |- |ČR celkovo |5 060 745 |100% |200 | - |} == Referencie == d0s2qs21pkpmrn8j8grpzawgj6t5mfg 8057873 8057846 2025-07-07T20:05:11Z Jetam2 30982 kat, ref šab, formátovanie 8057873 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vláda|názov=Druhá vláda Andreja Babiša|obrázok=Andrej Babis at the Enthronement of Naruhito (1) (cropped).jpg|popis obrázka=Premiér Andrej Babiš v roku 2020|predseda=[[Andrej Babiš]]|1. podpredseda=[[Jan Hamáček]]|podpredsedovia=[[Richard Brabec]] (2018-2019), [[Alena Schillerová]] (2019-2021), [[Karel Havlíček]] (2019-2021)|počet členov=14-15|politické subjekty=[[ANO]], [[ČSSD]]|vyslovenie dôvery=[[12. júl]] [[2018]]|dátum vymenovania=[[27. jún]] [[2018]]|za=105|proti=91|zdržalo sa=0|celkom hlasovalo=196|dôvod skončenia=[[voľby do PS PČR 2021]]|koniec v úrade=[[17. december]] [[2021]]|predchádzajúca vláda=[[Prvá vláda Andreja Babiša]]|nasledujúca vláda=[[Vláda Petra Fialu]]|zastúpenie=93/200|opozícia=[[ODS]], [[Piráti]], [[SPD]], [[KDU-ČSL]], [[TOP 09]], [[STAN]] a [[KSČM]]}} '''Druhá vláda Andreja Babiša''' bola vláda [[Česko|Českej republiky]] menšinového charakteru, vedená premiérom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. Vládla v rokoch 2018 - 2021. Vymenovaná bola [[27. jún|27. júna]] 2018 a dôveru Poslaneckej snemovne získala [[12. júl|12. júla]] [[2018]]. Za bolo 105 a proti 91 poslancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po celodenním maratonu má Babišova druhá vláda důvěru | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/po-celodennim-maratonu-ma-babisova-druha-vlada-duveru-78018 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs | priezvisko = mka}}</ref> [[Súbor:Se zástupci Vlády ČR.jpg|náhľad|275x275bod|[[Andrej Babiš|Babiš]] s členmi vlády]] Túto vládu tvorili politické strany [[ANO 2011|ANO]] a [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]]. Obe strany uzavreli 10. júla 2018 koaličnú zmluvu. V ten istý deň bola tiež podpísaná dohoda medzi hnutím ANO a [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSČM podepsala s hnutím ANO dohodu o toleranci vlády | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kscm-ano-dohoda-o-toleranci-vlady_1807101346_mat | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref> Na základe tejto dohody tak KSČM podporilo hlasovanie o dôvere vláde a nevyvolalo hlasovanie o nedôvere. Na oplátku vláda splnila niektoré programové body komunistov. V apríli 2021 však tento "toleranční patent" prestal platiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunisté vypověděli dohodu o toleranci vlády. Hlasovali by pro vyslovení nedůvěry | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/komuniste-vypovedeli-dohodu-o-toleranci-vlady-hlasovali-by-pro-vysloveni-neduvery-35437 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref> == Legitimita vlády == Na základe výsledkov [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|volieb v roku 2017]] koaličné strany ANO a ČSSD disponujú 93 mandátmi (78+15). Pri hlasovaní o dôvere vládu podporilo aj 14 poslancov z KSČM. {| class="wikitable" |+ !Strana !Hlasy !% !Mandáty !Kreslá vo vláde !Predseda strany |- |[[ANO 2011]] |1 500 113 |29,64% |78 |10 |[[Andrej Babiš]] |- |[[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]] |368 347 |7,27% |15 |5 |[[Jan Hamáček]] |- |'''vládne strany celkovo''' |'''1 868 460''' |'''36,92%''' |'''93''' |'''15''' | rowspan="2" | |- |ČR celkovo |5 060 745 |100% |200 | - |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Vlády Českej republiky|Babiš]] [[Kategória:2018 v Česku]] [[Kategória:2019 v Česku]] [[Kategória:2020 v Česku]] [[Kategória:2021 v Česku]] cuj1q5w02e55scnct2xugdhukewrnm1 8057874 8057873 2025-07-07T20:10:50Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD 8057874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vláda|názov=Druhá vláda Andreja Babiša|obrázok=Andrej Babis at the Enthronement of Naruhito (1) (cropped).jpg|popis obrázka=Premiér Andrej Babiš v roku 2020|predseda=[[Andrej Babiš]]|1. podpredseda=[[Jan Hamáček]]|podpredsedovia=[[Richard Brabec]] (2018-2019),{{break}}[[Alena Schillerová]] (2019-2021),{{break}}[[Karel Havlíček]] (2019-2021)|počet členov=14-15|politické subjekty=[[ANO]], [[ČSSD]]|vyslovenie dôvery=[[12. júl]] [[2018]]|dátum vymenovania=[[27. jún]] [[2018]]|za=105|proti=91|zdržalo sa=0|celkom hlasovalo=196|dôvod skončenia=[[voľby do PS PČR 2021]]|koniec v úrade=[[17. december]] [[2021]]|predchádzajúca vláda=[[Prvá vláda Andreja Babiša]]|nasledujúca vláda=[[Vláda Petra Fialu]]|zastúpenie=93/200|opozícia=[[ODS]], [[Piráti]], [[SPD]], [[KDU-ČSL]], [[TOP 09]], [[STAN]] a [[KSČM]]}} '''Druhá vláda Andreja Babiša''' bola vláda [[Česko|Českej republiky]] menšinového charakteru, vedená premiérom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]]. Vládla v rokoch 2018{{--}}2021. Vymenovaná bola [[27. jún]]a 2018 a dôveru Poslaneckej snemovne získala [[12. júl|12. júla]] [[2018]]. Za bolo 105 a proti 91 poslancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po celodenním maratonu má Babišova druhá vláda důvěru | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/po-celodennim-maratonu-ma-babisova-druha-vlada-duveru-78018 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs | priezvisko = mka}}</ref> [[Súbor:Se zástupci Vlády ČR.jpg|náhľad|[[Andrej Babiš|Babiš]] s členmi vlády]] Túto vládu tvorili politické strany [[ANO 2011|ANO]] a [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]]. Obe strany uzavreli 10. júla 2018 koaličnú zmluvu. V ten istý deň bola tiež podpísaná dohoda medzi hnutím ANO a [[Komunistická strana Čiech a Moravy|KSČM]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSČM podepsala s hnutím ANO dohodu o toleranci vlády | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/kscm-ano-dohoda-o-toleranci-vlady_1807101346_mat | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref> Na základe tejto dohody tak KSČM podporilo hlasovanie o dôvere vláde a nevyvolalo hlasovanie o nedôvere. Na oplátku vláda splnila niektoré programové body komunistov. V apríli 2021 však tento „toleranční patent“ prestal platiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunisté vypověděli dohodu o toleranci vlády. Hlasovali by pro vyslovení nedůvěry | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/komuniste-vypovedeli-dohodu-o-toleranci-vlady-hlasovali-by-pro-vysloveni-neduvery-35437 | vydavateľ = ct24.ceskatelevize.cz | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = cs}}</ref> == Legitimita vlády == Na základe výsledkov [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky 2017|volieb v roku 2017]] koaličné strany ANO a ČSSD disponujú 93 mandátmi (78+15). Pri hlasovaní o dôvere vládu podporilo aj 14 poslancov z KSČM. {| class="wikitable" |+ !Strana !Hlasy !% !Mandáty !Kreslá vo vláde !Predseda strany |- |[[ANO 2011]] |1 500 113 |29,64% |78 |10 |[[Andrej Babiš]] |- |[[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]] |368 347 |7,27% |15 |5 |[[Jan Hamáček]] |- |'''vládne strany celkovo''' |'''1 868 460''' |'''36,92%''' |'''93''' |'''15''' | rowspan="2" | |- |ČR celkovo |5 060 745 |100% |200 | - |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Vlády Českej republiky|Babiš]] [[Kategória:2018 v Česku]] [[Kategória:2019 v Česku]] [[Kategória:2020 v Česku]] [[Kategória:2021 v Česku]] 0z0imrbin4aau3uocfufgo8e0iaiath 14 733327 8057853 2025-07-07T19:34:54Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Lotrinskí vojvodovia]] [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]]“ 8057853 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Lotrinskí vojvodovia]] [[Kategória:Francúzske vojvodkyne]] 7geoz9dsdxj7ahu5poxl3rqsjkazys8 14 733328 8057854 2025-07-07T19:36:28Z 2A02:AB04:27BC:6100:D48D:C7D7:3EF4:B3AD Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Vojvodkyne]] [[Kategória:Francúzski vojvodovia]]“ 8057854 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Vojvodkyne]] [[Kategória:Francúzski vojvodovia]] 1ftqmlqwtue1owti9iu2oioh0uydepq 3 733329 8057891 2025-07-07T20:23:00Z Jetam2 30982 ex 8057891 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 7. júl 2025 (UTC) dqj0urfgxf1rn1eqxaeqpj0ix8icrhc 14 733330 8057894 2025-07-07T20:32:13Z Jetam2 30982 nová 8057894 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Békešska]] [[Kategória:Békešska župa]] 55noiovwsrwogrneia3oes746l710ar 8057895 8057894 2025-07-07T20:32:55Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Békešska župa]]; pridaná [[Kategória:Békešská župa]] pomocou použitia HotCat 8057895 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Békešska]] [[Kategória:Békešská župa]] mf4b2v5pec1pjq8x3mflikc7c49ibvn 14 733331 8057898 2025-07-07T20:35:15Z Jetam2 30982 nová 8057898 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Hajdúcko-biharská]] [[Kategória:Hajdúcko-biharská župa]] awaw18f7vd1oj7nu76xwwcfp23xis93 8057899 8057898 2025-07-07T20:36:05Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Hajdúcko-biharská župa]]; pridaná [[Kategória:Hajducko-bihárska župa]] pomocou použitia HotCat 8057899 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Hajdúcko-biharská]] [[Kategória:Hajducko-bihárska župa]] bum2l76u5krqde9bsvxpb1lcrm0vs0a 14 733332 8057901 2025-07-07T20:37:52Z Jetam2 30982 nová 8057901 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Rábsko-mošonsko-šopronská]] [[Kategória:Rábsko-mošonsko-šopronská župa]] edf3mkz3lijcwkklyux97pb3gmj1ujm 14 733333 8057904 2025-07-07T20:39:44Z Jetam2 30982 nová 8057904 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Čongrádska]] [[Kategória:Čongrádska župa]] b1r17lnv1nrtpmpr0n3t9amwouh5rx1 8057920 8057904 2025-07-07T20:51:15Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Kategória:Osobnosti z Čongrádskej župy]] na [[Kategória:Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy]], ale neponechal presmerovanie 8057904 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Čongrádska]] [[Kategória:Čongrádska župa]] b1r17lnv1nrtpmpr0n3t9amwouh5rx1 8057921 8057920 2025-07-07T20:52:42Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Kategória:Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy]] na [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy]], ale neponechal presmerovanie: oprava 8057904 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Čongrádska]] [[Kategória:Čongrádska župa]] b1r17lnv1nrtpmpr0n3t9amwouh5rx1 14 733334 8057907 2025-07-07T20:42:27Z Jetam2 30982 nová 8057907 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Sabolčsko-satmársko-berežská]] [[Kategória:Sabolčsko-satmársko-berežská župa]] md1l8o7e2s1xymovzjx6gbvvp31lx18 14 733335 8057913 2025-07-07T20:45:50Z Jetam2 30982 nvá 8057913 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Komárňansko-ostrihomská]] [[Kategória:Komárňansko-ostrihomská župa]] f95qp9a2iukq04k50sk3bevekq9r8n3 14 733337 8057916 2025-07-07T20:47:29Z Jetam2 30982 nová 8057916 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Baranská]] [[Kategória:Baranská župa]] 3bvrw2aio385hqi4vd7fg6qu2caz5tz 14 733339 8057924 2025-07-07T20:55:24Z Jetam2 30982 nová 8057924 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Šomoďská]] [[Kategória:Šomoďská župa]] fuwfzokg8bgek2a95aek7uhqe5563vf 14 733340 8057927 2025-07-07T20:57:54Z Jetam2 30982 nová 8057927 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarské osobnosti podľa župy|Stoličnobelehradská]] [[Kategória:Stoličnobelehradská župa]] qnn7jmkztbv2drv35vcnmvbk630th56 14 733341 8057941 2025-07-07T21:29:07Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej kategórie. 8057941 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Erotické filmy]] elgechxy8tb6gozo5sj8j1r5gd4uygs 0 733342 8057951 2025-07-07T21:41:07Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8057951 wikitext text/x-wiki '''Milenci''' môžu byť: * jednotné číslo slova milenec, pozri pod [[milovanie]] * francúzsky film z roku 2020, pozri pod [[Milenci (film z roku 2020)]] * francúzsko-americký film z roku 2008, pozri pod [[Milenci (film z roku 2008)]] * francúzsky film z roku 1999, pozri pod [[Milenci (film z roku 1999)]] * španielsky film z roku 1991, pozri pod [[Milenci (film z roku 1991)]] * francúzsky film z roku 1958, pozri pod [[Milenci (film z roku 1958)]] {{Rozlišovacia stránka}} 8o2mgtt0t05uyotpvy1ob5i9r5t3ws9 0 733343 8057983 2025-07-08T03:02:02Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8057983 wikitext text/x-wiki '''Substrátová fosforylácia'''<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> (tiež '''fosforylácia na substrátovej úrovni,'''<ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Bioenergetika|url=https://zenodo.org/record/5503699|vydavateľ=Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Vydavateľstvo ŠafárikPress|rok=2021|isbn=978-80-574-0022-6|doi=10.33542/be2021-0022-6|poznámka=DOI: 10.33542/BE2021-0022-6|priezvisko=Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|meno2=Daniel|priezvisko2=Jancura|meno3=Erik|priezvisko3=Sedlák}}</ref> '''anaeróbna fosforylácia'''<ref name="DobrotaLekBioch" />) je [[Syntéza|tvorba]] [[Adenozíntrifosfát|adenozíntrifosfátu]] ([[Adenozíntrifosfát|ATP]]) prenosom [[Anorganický fosfát|anorganického fosfátu]] alebo [[Ester (chemická zlúčenina)|esterovo]] [[Chemická väzba|viazaného]] [[Fosfát|fosfátu]] na [[adenozíndifosfát]] ([[Adenozíndifosfát|ADP]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Substrátová fosforylácia sa jediným zdrojom [[Adenozíntrifosfát|ATP]] pri anaeróbnej [[Glykolýza|glykolýze]] a je teda jediným zdrojom [[Energia|energie]] ([[Adenozíntrifosfát|ATP]]) pri nedostatku [[Kyslík|kyslíka]] v [[Tkanivo|tkanive]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> V [[Glykolýza|glykolýze]], v kroku [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovanom]] [[Fosfoglycerátkináza|fosfoglycerátkinázou]], sa prenáša [[vysokoenergetický fosfát]] z [[1,3-bisfosfoglycerát|1,3-bisfosfoglycerátu]] na [[Adenozíndifosfát|ADP]] za vzniku [[Adenozíntrifosfát|ATP]] a [[3-fosfoglycerát|3-fosfoglycerátu]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> V poslednom kroku [[Glykolýza|glykolýzy]] [[Katalyzátor (chémia)|katalytovanom]] [[Pyruvátkináza|pyruvátkinázou]], sa [[makroergický fosfát]] prenáša z [[Fosfoenolpyruvát|fosforenolpyruvátu]] na [[Adenozíndifosfát|ADP]] za vniku [[Adenozíntrifosfát|ATP]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> V Krebsovom cykle v kroku katalyzovanom sukcinyl-CoA-syntetázou sa [[anorganický fosfát]] viaže na [[guanozíndifosfát]] (GDP) za tvorby [[Guanozíntrifosfát|guanozíntrifosfátu]] (GTP).<ref name="DobrotaLekBioch" /> [[Gibbsova voľná energia|Voľnú energiu]] dodáva [[hydrolýza]] [[Tioesterová väzba|tioesterovej väzby]] [[Sukcinylkoenzým A|sukcinylkoenzýmu A]], z ktorého vzniká [[sukcinát]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[oxidačná fosforylácia]] * [[fotofosforylácia]] * [[glykolýza]] * [[Citrátový cyklus|Krebsov cyklus]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Citrátový cyklus]] [[Kategória:Glykolýza]] [[Kategória:Fosfor]] pxnbvcfjhekdns6pht62jxcvpiv311l 8057986 8057983 2025-07-08T03:32:11Z Luketheslovak 200569 biofyzchem 8057986 wikitext text/x-wiki '''Substrátová fosforylácia'''<ref name="DobrotaLekBioch">{{Citácia knihy|priezvisko=Dobrota|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Lekárska biochémia|vydanie=2|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=2016|počet strán=|url=|isbn=978-80-8063-444-5|kapitola=|strany=|jazyk=|priezvisko2=Turecký|meno2=Ladislav|priezvisko3=Drgová|meno3=Anna}}</ref> (tiež '''fosforylácia na substrátovej úrovni,'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Bioenergetika|url=https://zenodo.org/record/5503699|vydavateľ=Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Vydavateľstvo ŠafárikPress|rok=2021|isbn=978-80-574-0022-6|doi=10.33542/be2021-0022-6|poznámka=DOI: 10.33542/BE2021-0022-6|priezvisko=Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|meno2=Daniel|priezvisko2=Jancura|meno3=Erik|priezvisko3=Sedlák}}</ref> '''anaeróbna fosforylácia'''<ref name="DobrotaLekBioch" />) je [[Syntéza|tvorba]] [[Adenozíntrifosfát|adenozíntrifosfátu]] ([[Adenozíntrifosfát|ATP]]) prenosom [[Anorganický fosfát|anorganického fosfátu]] alebo [[Ester (chemická zlúčenina)|esterovo]] [[Chemická väzba|viazaného]] [[Fosfát|fosfátu]] na [[adenozíndifosfát]] ([[Adenozíndifosfát|ADP]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Koolman|meno=Jan|titul=Barevný atlas biochemie|vydanie=4|vydavateľ=Grada Publishing|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-247-2977-0|priezvisko2=Röhm|meno2=Klaus Heinroch|priezvisko3=Benda|meno3=Vladimír}}</ref> Substrátová fosforylácia sa jediným zdrojom [[Adenozíntrifosfát|ATP]] pri anaeróbnej [[Glykolýza|glykolýze]] a je teda jediným zdrojom [[Energia|energie]] ([[Adenozíntrifosfát|ATP]]) pri nedostatku [[Kyslík|kyslíka]] v [[Tkanivo|tkanive]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> Substrátová fosforylácia sa líši do [[Fotofosforylácia|fotofosforylácie]] a [[Oxidačná fosforylácia|oxidačnej fosforylácie]] tým, že nie je napojená na [[Biologická membrána|biologické membrány]] a prebieha v [[Protoplazma|protoplazmatických]] fázach [[Bunka|bunkových]] [[Kompartment|kompartmentov]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Kodíček|meno=Milan|titul=Biofysikální chemie|vydanie=3|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-200-2241-7|priezvisko2=Karpenko|meno2=Vladimír|priezvisko3=Lepšín|meno3=Martin}}</ref> [[Katalyzátor (chémia)|Katalyzujú]] ju [[Enzým|enzýmy]] voľne rozpustené v [[Protoplazma|protoplazmatickom]] [[Kompartment|kompartmente]].<ref name=":0" /> Substrátová fosforylácia sa líši do [[Fotofosforylácia|fotofosforylácie]] a [[Oxidačná fosforylácia|oxidačnej fosforylácie]] ďalej tým, že nie je naúpojená na transmembránový potenciál a na jej fungovanie nie je potrebná protónmitívna sila.<ref name=":1" /> V [[Glykolýza|glykolýze]], v kroku [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovanom]] [[Fosfoglycerátkináza|fosfoglycerátkinázou]], sa prenáša [[vysokoenergetický fosfát]] z [[1,3-bisfosfoglycerát|1,3-bisfosfoglycerátu]] na [[Adenozíndifosfát|ADP]] za vzniku [[Adenozíntrifosfát|ATP]] a [[3-fosfoglycerát|3-fosfoglycerátu]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> V poslednom kroku [[Glykolýza|glykolýzy]] [[Katalyzátor (chémia)|katalytovanom]] [[Pyruvátkináza|pyruvátkinázou]], sa [[makroergický fosfát]] prenáša z [[Fosfoenolpyruvát|fosforenolpyruvátu]] na [[Adenozíndifosfát|ADP]] za vniku [[Adenozíntrifosfát|ATP]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> V Krebsovom cykle v kroku katalyzovanom sukcinyl-CoA-syntetázou sa [[anorganický fosfát]] viaže na [[guanozíndifosfát]] (GDP) za tvorby [[Guanozíntrifosfát|guanozíntrifosfátu]] (GTP).<ref name="DobrotaLekBioch" /> [[Gibbsova voľná energia|Voľnú energiu]] dodáva [[hydrolýza]] [[Tioesterová väzba|tioesterovej väzby]] [[Sukcinylkoenzým A|sukcinylkoenzýmu A]], z ktorého vzniká [[sukcinát]].<ref name="DobrotaLekBioch" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[oxidačná fosforylácia]] * [[fotofosforylácia]] * [[glykolýza]] * [[Citrátový cyklus|Krebsov cyklus]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Citrátový cyklus]] [[Kategória:Glykolýza]] [[Kategória:Fosfor]] 2q1lioebm228ak9ibn63n0sp1dzzy3a 0 733344 8057990 2025-07-08T04:07:00Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8057990 wikitext text/x-wiki '''Biofyzikálna chémia''' je interdisciplinárny odbor [[Chémia|chémie]], ktorý sa zaoberá aplikáciou [[Fyzikálna chémia|fyzikálnej chémie]] pri riešení [[Biológia|biologických]] problémov.<ref name=":16">{{Citácia knihy|priezvisko=Kodíček|meno=Milan|titul=Biofysikální chemie|vydanie=3|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=2013|isbn=978-80-200-2241-7|priezvisko2=Karpenko|meno2=Vladimír|priezvisko3=Lepšík|meno3=Martin}}</ref> Biofyzikálna chémia proskytuje [[Zovšeobecnenie|zovšeobecňujúci]] pohľad na široké [[Biológia|biologické]] poznatky.<ref name=":16" /> Biofyzikálna chémia sa zaoberá: * priestorovým usporiadaním [[Biopolymér|biopolymérov]] ([[Röntgenová štruktúrna analýza]] [[Proteín|proteínov]], [[Nukleová kyselina|nukleových kyselín]], [[Nukleoproteín|nukleoproteínov]]), * [[Termodynamika|termodynamikou]] [[Živá sústava|živých sústav]]: [[Živá sústava|živé sústavy]] sú [[Disipatívna štruktúra|disipatívne štruktúry]], pre ktoré platia zákony [[Nerovnovážna termodynamika|nerovnovážnej termodynamiky]], * [[Chemická kinetika|kinetikou]] [[Enzým|enzymatických]] [[Chemická reakcia|reakcií]], [[Inhibítor (chémia)|inhibítormi]] [[Enzým|enzýmov]] a [[Liečivo|liečivami]] a ich fyzikálno-chemický popis príslušnými [[Veličina|veličinami]], * [[Farmakokinetika|farmakokinetikou]], ako [[Veda|vedou]], ktorá definuje [[Veličina|veličiny]] pre [[Liečivo|liečivá]], ktoré opisujú jeho osud v [[Organizmus (filozofia)|organizme]] od podania po vylúčenie, * [[Spektroskopia|spektroskopické]] techniky v [[Biológia|biologických]] aplikáciách, pričom sa využívajú poznatky rutinne využívané v rôznych odboroch chémie na pozorovanie, opis a dôkazy existencie javov v biologických sústavách, * [[rádiometrické metódy]] v biologických aplikáciách, ktoré využívajú poznatky [[Jadrová chémia|jadrovej chémie]] na monitorovanie biologických dejov pomocou nestabilných [[Izotop|izotopov]], * [[Bioenergetika|bioenergetikou]] ako vedou, ktorá sa zaoberá premenami rôznych foriem energie v biologických sústavách, * fyzikálno-chemickými dejmi na [[Biologická membrána|biologických membránach]] a štruktúrou a vlastnosťami [[Biologická membrána|biologických membrán]] z [[Fyzika|fyzikálneho]] hľadiska, * [[Polyelektrolyt|polyelektrolytmi]] (ako je [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]], [[RNA]], [[Bielkovina|proteíny]]), ktoré obsahujú amfiprotné funkčné skupiny schopné prechodne viazať protón.<ref name=":16" /> Biofyzikálna chémia je tiež magisterský študijný program často vyučovaný na katedrách fyzikálnej chémie prírodovedeckých fakúlt. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[biochémia]] * [[fyzikálna chémia]] * [[farmakokinetika]] * [[biofyzika]] * [[bioenergetika]] * [[enzýmová kinetika]] == Externé odkazy == * [https://natur.cuni.cz/studenti/bakalarske-a-navazujici-magisterske-studium/studijni-plany/2024-2025/karolinka Študijný program Biofyzikálna chémia] [[Kategória:Chémia]] epz4q4yjegqv8vjxnge1taap53bcp88 1 733347 8058028 2025-07-08T06:36:47Z Ivannah 81283 /* Nesúhlas so zmazaním */ nová sekcia 8058028 wikitext text/x-wiki == Nesúhlas so zmazaním == Dobrý deň, nesúhlasím so zmazaním. Článok už bol upravený a rozšírený, nie je to výhonok, má oveľa viac ako [[WP:2NNSZ|2NNSZ]], odkazuje sa naň množstvo ďalších článkov. --[[Redaktor:Ivannah|Ivannah]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivannah|diskusia]]) 06:36, 8. júl 2025 (UTC) enb1dvdaaqsgrjsdnqzlmsbu8xpxf6q 8058032 8058028 2025-07-08T06:50:46Z Jetam2 30982 re 8058032 wikitext text/x-wiki == Nesúhlas so zmazaním == Dobrý deň, nesúhlasím so zmazaním. Článok už bol upravený a rozšírený, nie je to výhonok, má oveľa viac ako [[WP:2NNSZ|2NNSZ]], odkazuje sa naň množstvo ďalších článkov. --[[Redaktor:Ivannah|Ivannah]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivannah|diskusia]]) 06:36, 8. júl 2025 (UTC) :{{Re|Ivannah}} Súhlasím. Bolo by treba zdroj na dátum narodenia.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:50, 8. júl 2025 (UTC) kxhzwa7kj65yqlc3pz36tu3inoyvwg2 0 733348 8058039 2025-07-08T07:24:53Z ScholastikosSVK 174170 Vytvorená stránka „{{Infobox Vojak | Meno = Jozef Naďšándor | Rodné meno = {{Hun|''József Nagysándor'' alebo ''József Nagy-Sándor''}} | Portrét = Nagysándor József tábornok.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = uhorský vojenský veliteľ, účastník Uhorskej revolúcie, jeden z tzv. aradských mučeníkov | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1804]] | Miesto narodenia = [[Oradea|Veľký Varadín]], [[Uhorsko]] | Dátum…“ 8058039 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Jozef Naďšándor | Rodné meno = {{Hun|''József Nagysándor'' alebo ''József Nagy-Sándor''}} | Portrét = Nagysándor József tábornok.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = uhorský vojenský veliteľ, účastník Uhorskej revolúcie, jeden z tzv. aradských mučeníkov | Dátum narodenia = [[17. október]] [[1804]] | Miesto narodenia = [[Oradea|Veľký Varadín]], [[Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1849|10|06|1804|10|17}} | Miesto úmrtia = [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Uhorsko]] | Miesto pochovania = [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Rumunsko]] | Iné mená = | Prezývky = | Alma mater = | Civilná činnosť = | Štátne občianstvo = | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Vierovyznanie = katolícke | Rodičia = József Sándor a Jozefa, rod. Tatzelová | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = honvédske vojská | Zložka = | Jednotka = | Hodnosť = [[generál]] | Funkcia = | Doba služby = | Velil = | Velila = | Vyznamenania = Vojenský rad za zásluhy }} '''Jozef Naďšándor'''<ref name=DOP/> (iné mená: '''Jozef Nagy-Sándor'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pechány | meno = Adolf | odkaz na autora = Adolf Pechány | titul = Dejiny uhorského boja za slobodu r. 1848-1849 | vydanie = | vydavateľ = [[Uhorsko-krajinský vzdelávací spolok slovenský]] | miesto = Budapešť | rok = 1903 | strany = 105 }} </ref>; {{Hun|''József Nagysándor'' alebo ''József Nagy-Sándor''}}; * [[17. október]] [[1804]], [[Oradea|Veľký Varadín]], [[Uhorsko]]{{--}}† [[6. október]] [[1849]], [[Arad (Rumunsko)|Arad]], [[Uhorsko]]) bol [[Maďari|maďarský]] [[generál]], vodca [[honvéd]]skych vojsk počas [[Uhorská revolúcia|revolúcie v rokoch 1848/49]], jeden z tzv. trinástich „[[Aradskí mučeníci|aradských mučeníkov]]“.<ref name=MEL>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Magyar Életrajzi Lexikon]] | kapitola zborník = Nagysándor József | zväzok = II. L{{--}}Z | typ zväzku = | url = https://mek.oszk.hu/00300/00355/html/ABC10888/11120.htm | vydavateľ = Akadémiai | miesto = Budapest | dátum vydania = 1969 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }} </ref> Jeho meno nesie niekoľko škôl a ulíc v [[Maďarsko|Maďarsku]]. == Životopis == Narodil sa v roku [[1804]] vo [[Oradea|Veľkom Varadíne]], do chudobnej katolíckej šľachtickej rodiny<ref name=BKH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mácsár | meno = Melinda | titul = Nagysándor József tábornok | url = https://www.budaihonvedek.hu/nagysandor-jozsef-tabornok/ | vydavateľ = Budakeszi Katonai Hagyományőrző Egyesület | miesto = Budakeszi | dátum vydania = 2019-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }} </ref>, ako syn advokáta Józsefa Sándora a Jozefy Tatzelovej.<ref name=BTL>{{Citácia knihy | priezvisko = Kicsindi | meno = Enikő | titul = Bitka pri Tekovských Lužanoch | vydavateľ = Obec Tekovské Lužany | miesto = Tekovské Lužany | rok = [2019] | isbn = 978-963-8243-74-4 | strany = 94 }} </ref> Od roku 1823 slúžil v cisárskej armáde. V roku 1844 odišiel ako husársky kapitán pre chorobu do dôchodku, no už v roku 1848 vstúpil do služieb [[Uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie]] a bol menovaný za veliteľa peštianskej jazdeckej národnej gardy. So svojím tímom úspešne bojoval proti cisárskym vojskám v bitke pri Torontále a v októbri až decembri úspešne zabránil rakúskym posádkam v [[Arad (Rumunsko)|Arade]] a [[Temešvár]]i v priblížení sa. 31. októbra 1848 bol menovaný za [[podplukovník]]a.<ref name="MEL" /> [[Súbor:Nagysándor_Szabadság_szobor.jpg|vľavo|náhľad|Reliéf na podstavci Sochy slobody v Arade]] V januári 1849 sa zúčastnil útoku na [[Pančevo]] po boku generálporučíka [[Ernő Kiss|Ernőa Kissa]]. Neskôr v hodnosti plukovníka velil v III. armádnom zbore [[János Damjanich|Jánosa Damjanicha]]. Vo zbore sa vyznamenal ako veliteľ jednej z jazdeckých brigád v bitkách pri [[Szolnok]]u, [[Tápióbicske]], [[Išaseg]]u a [[Vacov (Maďarsko)|Vacove]].<ref name="MEL" /> Za tento vojenský úspech pri Szolnoku mu bol udelený Vojenský rad za zásluhy.<ref name=BKH /> Na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] sa zúčastnil napríklad [[Bitka pri Tekovských Lužanoch|bitky pri Tekovských Lužanoch]]<ref name=BTL /> (19. apríl) a bitky pri [[Pata#Obdobie po roku 1848|Pate]] (16. až 19. jún).<ref name=DOP>{{Citácia knihy | priezvisko = Klobučník | meno = Miroslav | titul = Z dejín obce Pata | vydavateľ = Obecný úrad Pata | miesto = Pata | rok = 2008 | isbn = 978-80-969826-5-3 | strany = 46 }} </ref> V tom čase bol povýšený na generála. V tábore [[Artúr Görgei|Artúra Görgeia]] sa ako veliteľ I. zboru zúčastnil obliehania Budína a jeho armáda bola medzi prvými, ktoré vstúpili do obliehaného hradu. Nepatril medzi vyšších dôstojníkov podporujúcich Görgeya a po obliehaní Budína upozornil [[Ľudovít Košut|Lajosa Kossutha]], aby na Görgeya dohliadal. Ako zadný voj sa zúčastnil viacerých bitiek pri [[Szőny|Ószőny]]. Po prechode cez [[Tokaj (mesto)|Tokaj]] kryl krídlo armády pochodujúcej na juh, keď sa pri [[Debrecín]]e stretol so šesťnásobne prevyšujúcou cárskou armádou, ktorou bol porazený. Vo Varadíne sa opäť pripojil ku [[Artúr Görgei|Görgeyovi]].<ref name="MEL" /> [[Súbor:Thorma_János_painter_(1870-1937.12.05).jpg|náhľad|[[János Thorma]], ''Aradský mučeníci'', olej na plátne, medzi 1893 a 1896, dnes [[Thorma János Múzeum]], [[Kiskunhalas]], [[Maďarsko]]]] 9. augusta 1849 odišiel do [[Arad (Rumunsko)|Aradu]] a so zvyškami svojej armády sa pripravoval na stret so [[Franz von Schlik|Franzom von Schlikom]], ale Görgeyho rozkaz mu v tom zabránil a nasledoval Görgeya do [[Șiria|Világošu]]. Po [[Bitka pri Világoši|bitke pri Vilagoši]] ho cisársky mimoriadny súd odsúdil na [[trest smrti]] obesením na hrade v Arade. 6. októbra [[1849]] bol ako piaty z trinástich odsúdených „aradských mučeníkov“ popravený.<ref name="MEL" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Naďšándor, Jozef}} [[Kategória:Popravení obesením]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Maďarské vojenské osobnosti]] 130vwi1lnuzomv5ne01ryxp5m56nlt8 0 733349 8058040 2025-07-08T07:25:44Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Jozef Naďšándor]] 8058040 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Jozef Naďšándor]] 2qymd9qpyaivi4gwa5nl0k4zeg1i33i 0 733350 8058041 2025-07-08T07:25:48Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Jozef Naďšándor]] 8058041 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Jozef Naďšándor]] 2qymd9qpyaivi4gwa5nl0k4zeg1i33i 0 733351 8058042 2025-07-08T07:25:54Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Jozef Naďšándor]] 8058042 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Jozef Naďšándor]] 2qymd9qpyaivi4gwa5nl0k4zeg1i33i 0 733352 8058043 2025-07-08T07:27:44Z Pe3kZA 39673 základ 8058043 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Račí potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | district1 = | commune = | municipality = [[Handlová]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Malý Grič]] | source_type = Prameň | source_location = [[Handlovská kotlina]] | source_elevation = cca 720 | source_lat_d = 48.7288 | source_long_d = 18.7086 | mouth = [[Handlovka]] | mouth_location = [[Handlovská kotlina]] | mouth_elevation = cca 410 | mouth_lat_d = 48.7296 | mouth_long_d = 18.7616 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-2004 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Račí potok'''<ref name=Geo/> je vodný tok v [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotline]]<ref name=GP/> na území okresu [[Prievidza (okres)|Prievidza]].<ref name=Geo/> Je to ľavostranný prítok [[Handlovka|Handlovky]] v povodí [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]<ref name=Tm/> s dĺžkou približne 4,5 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Potok pramení na okraji [[Handlovská kotlina|Handlovskej kotliny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, geomorfologického podcelku [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | miesto = Bratislava }}</ref>, na juhozápadnom úbočí [[Malý Grič|Malého Griča]] ({{Mnm|876}}), v nadmorskej výške približne {{Mnm|720}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.730595,18.711317,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> Prameň sa nachádza v lesnom poraste v závere malej doliny, v lokalite Holý vrch<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 131 Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy (6. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-131-horna-nitra-vtacnik-strazovske-vrchy-6-vydanie-2021/ | vydavateľ = CBS | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref>, odkiaľ tečie východným smerom.<ref name=UGK/> Na hornom toku nemá významnejšie prítoky a pozvoľna klesá depresiou medzi [[Malý Grič|Malým]] ({{Mnm|876}}) a [[Veľký Grič|Veľkým Gričom]] ({{Mnm|972}}). V strednej časti priberá významný pravostranný prítok z oblasti Prepadliská<ref name=mcz/> a na okraji intravilánu [[Handlová|Handlovej]] aj ľavostranný zo svahov [[Malý Grič|Malého Griča]] ({{Mnm|876}}).<ref name=UGK/> Pokračuje miestnou časťou Banícka kolónia<ref name=DM/>, kde sa dočasne stáča na severovýchod a pokračuje do centra. Na dolnom toku však už tečie podpovrchovo, zatrubená podzemím.<ref name=mcz/> Podteká [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|železničnú trať Prievidza – Horná Štubňa]]<ref name=Tm/>, park i obývanú zónu, no tiež [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|hlavnú cestu I/9]].<ref name=mcz/> Neďaleko kruhového objazdu sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|410}}<ref name=UGK/> vlieva ako ľavostranný prítok do [[Handlovka|Handlovky]], prítoku rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.76158&y=48.72971&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Potok pramení a preteká iba katastrálnym územím mesta [[Handlová]] v [[Prievidza (okres)|okrese Prievidza]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=155 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717821&ds=1&x=18.7365557&y=48.7264236&z=17 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Nitry]] * [[Hornonitrianska kotlina]], [[Handlovská kotlina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.76158&y=48.72971&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Handlovky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Handlová]] ek64zej98grvjcuzj3kqx1cssbzp2va 0 733353 8058070 2025-07-08T09:46:54Z Patriciuus 219824 Vytvorenie článku Las Vegas Strip Circuit 8058070 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Las Vegas Strip Circuit|Obrázok=LasVegasStripCircuit2024.png|Mesto, Štát={{minivlajka|USA}}[[Las Vegas]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Spojené štáty|USA]]|Časové pásmo=[[UTC-08:00]]|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=36_06_36_N_115_09_44_W 36°06′36″N 115°09′44″W]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]]|Dĺžka okruhu=6,201 km|Počet kôl=50|Počet zákrut=17|Rekord okruhu=1:34,876, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Las Vegas 2024|2024]]|Posledná Veľká cena=[[Veľká cena Las Vegas 2024]]|Víťaz=1:22:05,969, {{Minivlajka|GBR}}[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russel]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]|Najrýchlejšie kolo=1:34,876, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]|Pole position=1:32,312, {{Minivlajka|GBR}}[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russel]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]}}'''Las Vegas Strip Circuit''' je mestský pretekársky okruh nachádzajúci sa v meste [[Las Vegas]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Spojené štáty|USA]]. Bol špeciálne navrhnutý pre účely Formuly 1 a od svojho debutu v sezóne 2023 hostí '''Veľkú cenu Las Vegas'''. Okruh vedie aj po slávnej bulvári Las Vegas Strip, čím poskytuje jedinečný vizuálny zážitok vďaka ikonickým hotelom, kasínam a svetelnej výzdobe. Preteky sa konajú v noci, čo umocňuje zážitok atmosféry Las Vegas. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 6 201 m * '''Dĺžka pretekov:''' 305,879 km * '''Počet kôl pretekov:''' 71 * '''Počet zákrut:''' 17 (6 vpravo a 11 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 – 15 m * '''Dĺžka najdlhšej rovinky:''' 1 900 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 110 m * '''Jazda na plný plyn:''' 78 % * '''Traťový rekord:''' 1:34,876 (235,292 km/h) – [[Lando Norris]]/[[McLaren]] ([[Formula 1 v roku 2024|2024]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:32,312 (241,827 km/h) - [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2024|2024]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 352 km/h * '''Prvá GP:''' 2023 víťaz {{minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]] – Red Bull RB19 * '''Počet GP:''' 2 * '''Architekt:''' Tilke Engineers & Architects * '''Kapacita tribún:''' 105 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|UK}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |F1 W15 E Performance |1:22:05,969 |1:32,312, {{flagicon|UK}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:29:08,289 |1:32,726, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Las Vegas Strip Circuit}}{{Okruhy formuly 1}} dxvcict7tji5rgj40mt05j00lt5r3ct 8058071 8058070 2025-07-08T09:50:14Z Patriciuus 219824 Doplnenie kategórií 8058071 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1|Názov okruhu=Las Vegas Strip Circuit|Obrázok=LasVegasStripCircuit2024.png|Mesto, Štát={{minivlajka|USA}}[[Las Vegas]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Spojené štáty|USA]]|Časové pásmo=[[UTC-08:00]]|GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=36_06_36_N_115_09_44_W 36°06′36″N 115°09′44″W]|Hlavné podujatia=[[Formula 1]]|Dĺžka okruhu=6,201 km|Počet kôl=50|Počet zákrut=17|Rekord okruhu=1:34,876, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Las Vegas 2024|2024]]|Posledná Veľká cena=[[Veľká cena Las Vegas 2024]]|Víťaz=1:22:05,969, {{Minivlajka|GBR}}[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russel]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]|Najrýchlejšie kolo=1:34,876, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]]|Pole position=1:32,312, {{Minivlajka|GBR}}[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russel]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]}}'''Las Vegas Strip Circuit''' je mestský pretekársky okruh nachádzajúci sa v meste [[Las Vegas]], [[Nevada (štát USA)|Nevada]], [[Spojené štáty|USA]]. Bol špeciálne navrhnutý pre účely Formuly 1 a od svojho debutu v sezóne 2023 hostí '''Veľkú cenu Las Vegas'''. Okruh vedie aj po slávnej bulvári Las Vegas Strip, čím poskytuje jedinečný vizuálny zážitok vďaka ikonickým hotelom, kasínam a svetelnej výzdobe. Preteky sa konajú v noci, čo umocňuje zážitok atmosféry Las Vegas. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 6 201 m * '''Dĺžka pretekov:''' 305,879 km * '''Počet kôl pretekov:''' 71 * '''Počet zákrut:''' 17 (6 vpravo a 11 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 – 15 m * '''Dĺžka najdlhšej rovinky:''' 1 900 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 110 m * '''Jazda na plný plyn:''' 78 % * '''Traťový rekord:''' 1:34,876 (235,292 km/h) – [[Lando Norris]]/[[McLaren]] ([[Formula 1 v roku 2024|2024]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:32,312 (241,827 km/h) - [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]/[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] ([[Formula 1 v roku 2024|2024]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 352 km/h * '''Prvá GP:''' 2023 víťaz {{minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]] – Red Bull RB19 * '''Počet GP:''' 2 * '''Architekt:''' Tilke Engineers & Architects * '''Kapacita tribún:''' 105 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{flagicon|UK}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |F1 W15 E Performance |1:22:05,969 |1:32,312, {{flagicon|UK}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:29:08,289 |1:32,726, {{Minivlajka|MON}}[[Charles Leclerc]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Las Vegas Strip Circuit}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v USA]] [[Kategória:Šport v Las Vegas]] f1m56z38r1gln0by9tnpsrzautqsmbh 0 733354 8058077 2025-07-08T10:22:32Z Patriciuus 219824 Vytvorenie článku Lusail International Circuit 8058077 wikitext text/x-wiki {{Infobox/Okruh F1 |Názov okruhu=Lusail International Circuit |Obrázok=2023 F1 CourseLayout Qatar.svg |Mesto, Štát={{minivlajka|Katar}}[[Al Daayen]], [[Katar (štát)|Katar]] |Časové pásmo=[[UTC+03:00]] |GPS súradnice=[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?params=25_29_24_N_51_27_15_E 25°29′24″N 51°27′15″E] |Hlavné podujatia=[[Formula 1]], [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|MotoGP]] |Dĺžka okruhu=5,419 km |Počet kôl=57 |Počet zákrut=16 |Rekord okruhu=1:22,384, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]], [[Veľká cena Las Vegas 2024|2024]] |Posledná Veľká cena=[[Veľká cena Las Vegas 2024]] |Víťaz=1:31:05,323, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]] |Najrýchlejšie kolo=1:22,384, {{Minivlajka|GBR}}[[Lando Norris]], [[McLaren]] |Pole position=1:20,520, {{Minivlajka|NED}}[[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull]]}} '''Lusail International Circuit''' (tiež známy ako '''Losail International Circuit''') je moderný motoristický okruh nachádzajúci sa neďaleko mesta [[Al Daayen]], približne 30 kilometrov severne od hlavného mesta [[Dauha]], v [[Katar (štát)|Katare]]. Bol otvorený v roku 2004 a pôvodne bol postavený pre podujatia [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|MotoGP]]. V roku 2021 sa okruh narýchlo pridal do kalendára Formuly 1 kvôli zrušeniu niektorých podujatí počas pandémie [[COVID-19|Covid-19]]. === Fakty a údaje === * '''Dĺžka trate:''' 5 419 m * '''Dĺžka pretekov:''' 308,611 km * '''Počet kôl pretekov:''' 57 * '''Počet zákrut:''' 16 (10 vpravo a 6 vľavo) * '''Šírka trate:''' 12 m * '''Dĺžka najdlhšej rovinky:''' 1 068 m * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 200 m * '''Jazda na plný plyn:''' 71 % * '''Traťový rekord:''' 1:22,384 (236,798 km/h) – [[Lando Norris]]/[[McLaren]] ([[Veľká cena Kataru 2024|2024]]) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:20,520 (242,280 km/h) - [[Max Verstappen]]/[[Red Bull Racing|Red Bull]] ([[Veľká cena Kataru 2024|2024]]) * '''Maximálna rýchlosť:''' 351 km/h * '''Prvá GP:''' 2021 víťaz {{minivlajka|GBR}}[[Lewis Hamilton]] – F1 W12 E Performance * '''Počet GP:''' 4 * '''Architekt:''' Tilke Engineers & Architects * '''Kapacita tribún:''' 50 000 == Víťazi jednotlivých ročníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.formula1.com/ | dátum prístupu = | vydavateľ = Formula 1}}</ref> == {| class="wikitable" style="font-size: 95%;" !Rok !Jazdec !Monopost !Čas !Najrýchlejšie kolo kvalifikácie |- !2025 | | | | |- !2024 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB20 |1:31:05,323 |1:20,520, {{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda RBPT]] |- !2023 |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]] |Red Bull RB19 |1:27:39,168 |1:23,778, {{Minivlajka|Holandsko}} [[Max Verstappen]], [[Red Bull Racing|Red Bull Racing Honda RBPT]] |- !2022 ! colspan="4" |Nekonalo sa (FIFA World Cup 2022) |- !2021 |{{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]] |F1 W12 E Performance |1:24:28,471 |1:20,827, {{flagicon|UK}} [[Lewis Hamilton]], [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lusail International Circuit}} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Šport v Katare]] [[Kategória:Okruhy formuly 1]] [[Kategória:Okruhy MotoGP]] bdhh7706xof4u0mfpfd7ii95przrjir 0 733355 8058078 2025-07-08T10:27:17Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8058078 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa|utorok 08.07.2025}} {{Infobox Vedec|Meno=Lukáš Krivosudský|Profesia=Bioanorganický chemik|Známy vďaka=Chémia vanádu|Alma mater=[[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]|Akademický titul=[[docent]]|Významní profesori=Erik Rakovský, Peter Schwendt, Petr Štěpnička|Významní študenti=Ondrej Vargovčík, Janaki Devi Somasundaram|Miesto narodenia=[[Sereď]]|Dátum narodenia=[[1988]]|Web=https://x.com/lkrivosudsky|Portrét=Lukas Krivosudsky.jpg}} '''doc. RNDr. Lukáš Krivosudský, PhD.''' (*[[1988]], [[Sereď]], [[Česko-Slovensko|Československo]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ais2.uniba.sk/repovsk/repository/default/ais/vsk/Prirodovedecka_fakulta/chemia/studijny_program/Biological_Chemistry_(I._st._denna_forma)_(BCH)/UK_2022/VUPCHZO_RNDr_Lukas_Krivosudsky_PhD_(EN).html | vydavateľ = ais2.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref>) je významný [[Slovensko|slovenský]] [[vedec]] z oblasti [[Bioanorganická chémia|bioanorganickej chémie]], ktorý sa zaoberá [[Výskum|výskumom]] [[Zlúčenina|zlúčenín]] [[Vanád|vanádu]], [[Polyoxometalát|polyoxometalátov]], [[Nukleárna magnetická rezonancia|nukleárnou magnetickou rezonanciou]] [[Izotop|izotopu]] [[Vanád|vanádu]]-51 a [[Kryštalizácia|kryštalizáciou]] [[Bielkovina|proteínov]] pre potreby [[Röntgenová štruktúrna analýza|Röntgenovej štruktúrnej analýzy]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukas Krivosudsky | url = https://www.bpc.univie.ac.at/en/about-us/staff/former-staff/lukas-krivosudsky/ | vydavateľ = www.bpc.univie.ac.at | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref>Založil [[Laboratórium]] [[Bioanorganická chémia|bioanorganickej chémie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" /> == Vzdelanie == V roku [[2006]] nastúpil na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde v roku [[2009]] získal [[Bakalár|bakalársky titul]].<ref name=":0" /> V [[Magister (akademická hodnosť)|magisterskom]] štúdiu pokračoval na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore [[Anorganická chémia]].<ref name=":0" /> V roku [[2011]] získal titul magister za diplomovú prácu "Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní", ktorú viedol školiteľ Erik Rakovský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní. | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha}}</ref> V [[Doktorand|doktorandskom]] štúdiu pokračoval na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore [[Anorganická chémia]].<ref name=":0" /> Po štvorročnom štúdiu obhájil v roku [[2015]] [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]], ktorú školil Peter Schwendt, "Oxido- a peroxidokomplexy vanádu", a ktorú oponovali Peter Segľa, Zdeněk Trávniček a Juraj Černák.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Oxido- a peroxidokomplexy vanádu | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI76H1&sid=78283B71680DBAF21D44DA1D22D4&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave PriF PriF.KAgCh}}</ref> [[Dizertačná práca]] sa zaoberá prípravou a charakterizáciou dioxidokomplexov [[Vanád|vanádu]] so [[Schiffova báza|Schiffovými bázami]] pripravenými [[Kondenzačná reakcia|kondenzáciou]] [[Salicylaldehyd|salicylaldehydu]] a [[Aminokyselina|aminokyselín]] (L–[[valín]], L–[[leucín]], L–[[izoleucín]], D–[[izoleucín]], L–allo–[[izoleucín]], D–allo–[[izoleucín]], L–[[treonín]], D–[[treonín]], L–[[histidín]]) so všeobecným [[Chemický vzorec|vzorcom]] NBu₄[VO₂(N–salicyliden–aminoacidáto)].<ref name=":2" /> Práca je zameraná na štúdium [[Chiralita (chémia)|chirality]] pripravených [[Chemická látka|látok]] pomocou [[RTG štruktúrna analýza|RTG štruktúrnej analýzy]], [[Elektrón|elektrónového]] a [[Vibrácia|vibračného]] [[Cirkulárny dichroizmus|cirkulárneho dichroizmu]].<ref name=":2" /> Mimoriadna pozornosť je venovaná [[Koordinačná zlúčenina|komplexom]] pripraveným z [[Izoleucín|izoleucínu]], pri ktorých sa pozorovala neobyčajná [[rezolúcia stereoizomérov]] z [[Racemická zmes|racemickej zmesi]] a pomocou [[Frakčná kryštalizácia|frakčnej kryštalizácie]] sa z [[Racemát|racemátu]] podarilo oddeliť [[Stereoizoméria|stereoizoméry]] NBu₄[VO₂(N–salicyliden–L–izoleucináto)] a NBu₄[VO₂(''N''–salicyliden–D–allo–izoleucináto)].<ref name=":2" /> V [[Kryštalizácia|kryštalizačných]] [[Roztok|roztokoch]] bola pozorovaná [[Vanád|vanádom]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[epimerizácia]] [[Izoleucín|izoleucínu]].<ref name=":2" /> Druhá časť práce sa zaoberá prípravou a charakterizáciou prvého trojjadrového peroxidokomplexu [[Vanád|vanádu]] so zložením (NBu₄)₃[V₃O₃(O₂)₆]&nbsp;∙&nbsp;2&nbsp;H₂O. V unikátnej [[Cyklus (chémia)|cyklickej]] štruktúre [V₃O₃(O₂)₆]³⁻ [[Anión|aniónu]] uplatňuje jeden [[peroxidoligand]] doposiaľ nepozorovaný spôsob [[Koordinačná reakcia|koordinácie]] μ³–η²:η¹:η¹.<ref name=":2" /> Špeciačné štúdie s využitím ⁵¹V-[[Nukleárna magnetická rezonancia|NMR spektroskopie]] ukázali, že vyššia [[koncentrácia]] [[Vanád|vanádu]] a vyššia koncentrácia [[Acetonitril|acetonitrilu]] v dvojzložkovom [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadle]] CH₃CN/H₂O podporujú vznik [[Oligomér|oligomérov]] [V₂O₂(O₂)₄(H₂O)]²⁻ a [V₃O₃(O₂)₆]³⁻.<ref name=":2" /> Ukázalo sa, že [V₃O₃(O₂)₆]³⁻ môže vystupovať ako [[oxidačné činidlo]] vo [[Vanád|vanádom]] [[Katalýza|katalyzovaných]] [[Oxidácia|oxidáciách]] pomocou [[Peroxid vodíka|peroxidu vodíka]].<ref name=":2" /> Ako [[vedľajší produkt]] bol pripravený prvý diperoxidokomplex [[Vanád|vanádu]] s monodentátne [[Koordinačná zlúčenina|koordinovaným]] [[Amín|amínom]] výhradne cez [[Aminoskupina|–NH₂ skupinu]] so zložením Hmba[VO(O₂)₂mba]&nbsp;∙&nbsp;H₂O (mba = (''S'')–metylbenzylamín).<ref name=":2" /> == Akademická kariéra == Po zisku titulu [[Doktor (PhD.)|PhD]] nastúpil na [[Viedenská univerzita|Viedeňskú Univerzitu]] ako výskumný pracovník, kde bol podporený Slovenským grantom a Grantom Lise Meitner.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Pôsobil aj ako postdoktorand na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukáš Krivosudský (RNDr., PhD.) detail {{!}} Register zamestnancov - verejné vyhľadávanie | url = https://www.portalvs.sk/regzam/detail/24947?mode=full | vydavateľ = www.portalvs.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] vyučoval predmety určené pre bakalárskych študentov, ako je Kolokvium Anorganickej chémie, Všeobecná chémia, Anorganická chémia.<ref name=":0" /> Prednášal zíákladnú veľkú prednášku z anorganickej chémie pre študentov bakalárskeho štúdia v odbore Chémia a Biochémia.<ref name=":0" /> V rámci predmetu Anorganická chémia vypracoval nové laboratórne cvičenia a viedol semináre.<ref name=":0" /> Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] garantoval bakalárske štúdium v angličtine v odbore Biological Chemistry,<ref name=":3" /> magisterské štúdium v slovenčine v odbore Anorganická chémia,<ref name=":3" /> dennú formu doktorandského štúdia v odbore Anorganická chémia, <ref name=":3" /> externú formu doktorandského štúdia v odbore Anorganická chémia.<ref name=":3" /> Pôsobil ako pedagóg na Strednej odbornej škole chemickej vo Vlčom hrdle v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stredná odborná škola chemická, Vlčie hrdlo 50, Bratislava {{!}} Cesta k Vášmu úspechu je našou prioritou | url = https://www.sosch.sk/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Laboratórium Bioanorganickej chémie == Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] založil Laboratórium Bioanorganickej chémie, kde sa mu podarilo zdromaždiť medzinárodný tým podporený študentami [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V priebehu krátkej doby sa mu podarilo vyškoliť štyroch študentov bakalárskeho štúdia a dvoch doktorandov.<ref name=":0" /> == Pôsobenie v zahraničí == === Rakúsko === Lukáš Krivosudský pôsobil dva roky (1.8.2017 – 31.7.2019) po zisku doktorátu na Viedeňskej Univerzite, Fakulte chémie na Inštitúte Biofyzikálnej chémie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Bol podporený rakúskym vedeckým fondom a získal Štipendium Lise Meitnerovej pre vedcov zo zahraničia.<ref name=":0" /> Predtým pôsobil pol roka (1.2.2017 – 31.7.2017) na rovnakom Inštitúte podporený Štipendiom Ernsta Macha.<ref name=":0" /> === Nemecko === Lukáš Krivosudský pôsobil počas svojho doktorandského štúdia v roku 2013 päť mesiacov na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene, kde bol finančne podporený Národným štipendijným programom.<ref name=":0" /> Po čas štúdia doktorátu pôsobil jeden mesiac v roku 2012 aj vo [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu im Breisgau]] na Univerzite Freiburg.<ref name=":0" /> === Španielsko === Lukáš Krivosudský pôsobil v Španielsku v roku 2018 na Univerzite v Grenade, kde sa zúčastnil na medzinárodnej škole kryštalizácie, pričom jeho dvojtýždenný pobyt bol financovaný z Rakúskeho vedeckého fondu.<ref name=":0" /> === Francúzsko === Lukáš Krivosudský pôsobil vo Francúzsku na ESFR Grenoble, kde v roku 2017 a 2018 strávil každý rok tri dni za podpory ESFR Fundingu.<ref name=":0" /> === Česko === Lukáš Krivoskudský je momentálne zamestnancom [[VŠCHT|Vysokej školy chemicko technologickej]] v [[Praha|Prahe]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Viedenská univerzita|Viedeňská Univerzita]] * [[Bioanorganická chémia]] * [[Nukleárna magnetická rezonancia|Nukleárna magnatická rezonancia]] * [[Vanád]] * [[Koordinačná zlúčenina]] == Externé odkazy == * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Diplomová práca: Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní.] * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI76H1&sid=78283B71680DBAF21D44DA1D22D4&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Dizertačná práca: Oxido- a peroxidokomplexy vanádu] * Lukáš Krivosudský: Habilitačná práca: [[Kategória:Bioanorganická chémia]] [[Kategória:Slovenskí vedci]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] h27klzjvzwicavbacaddupentaxgthn 8058097 8058078 2025-07-08T11:35:22Z Luketheslovak 200569 Dokončenie 8058097 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec|Meno=Lukáš Krivosudský|Profesia=Bioanorganický chemik|Známy vďaka=Chémia vanádu|Alma mater=[[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]|Akademický titul=[[docent]]|Významní profesori=Erik Rakovský, Peter Schwendt, Petr Štěpnička|Významní študenti=Ondrej Vargovčík, Janaki Devi Somasundaram|Miesto narodenia=[[Sereď]]|Dátum narodenia=[[1988]]|Web=https://x.com/lkrivosudsky|Portrét=Lukas Krivosudsky.jpg}} '''doc. RNDr. Lukáš Krivosudský, PhD.''' (*[[1988]], [[Sereď]], [[Česko-Slovensko|Československo]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://ais2.uniba.sk/repovsk/repository/default/ais/vsk/Prirodovedecka_fakulta/chemia/studijny_program/Biological_Chemistry_(I._st._denna_forma)_(BCH)/UK_2022/VUPCHZO_RNDr_Lukas_Krivosudsky_PhD_(EN).html | vydavateľ = ais2.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref>) je významný [[Slovensko|slovenský]] [[vedec]] z oblasti [[Bioanorganická chémia|bioanorganickej chémie]], ktorý sa zaoberá [[Výskum|výskumom]] [[Zlúčenina|zlúčenín]] [[Vanád|vanádu]], [[Polyoxometalát|polyoxometalátov]], [[Nukleárna magnetická rezonancia|nukleárnou magnetickou rezonanciou]] [[Izotop|izotopu]] [[Vanád|vanádu]]-51 a [[Kryštalizácia|kryštalizáciou]] [[Bielkovina|proteínov]] pre potreby [[Röntgenová štruktúrna analýza|Röntgenovej štruktúrnej analýzy]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukas Krivosudsky | url = https://www.bpc.univie.ac.at/en/about-us/staff/former-staff/lukas-krivosudsky/ | vydavateľ = www.bpc.univie.ac.at | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref>Založil [[Laboratórium]] [[Bioanorganická chémia|bioanorganickej chémie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" /> == Vzdelanie == V roku [[2006]] nastúpil na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde v roku [[2009]] získal [[Bakalár|bakalársky titul]].<ref name=":0" /> V [[Magister (akademická hodnosť)|magisterskom]] štúdiu pokračoval na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore [[Anorganická chémia]].<ref name=":0" /> V roku [[2011]] získal titul magister za diplomovú prácu "Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní", ktorú viedol školiteľ Erik Rakovský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní. | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | url archívu = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha}}</ref> V [[Doktorand|doktorandskom]] štúdiu pokračoval na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore [[Anorganická chémia]].<ref name=":0" /> V roku [[2014]] v rámci [[Doktorandské štúdium|doktorandského]] štúdia obhájil [[Rigorózna práca|rigoróznu prácu]] s názvom "Príprava a charakterizácia fluórovaných izopolyzlúčenín" za zisku [[Akademický titul|titulu]] [[Doktor prírodných vied|doktora prírodných vied]] ([[RNDr.]]).<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Príprava a charakterizácia fluórovaných izopolyzlúčenín | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI8JT2&sid=75B7A01F43629DD3F0260D287959&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> V tejto [[Rigorózna práca|rigoróznej práci]] je uvedená nová [[Syntéza|syntetická]] stratégia pre jednokrokovú prípravu [[Fluór|fluórovaného]] izopolyvanadičnanu (NMe₄)₄[V₁₂O₃₀F₄(H₂O)₂]&nbsp;∙&nbsp;9&nbsp;H₂O s využitím peroxidovanadičnanových [[Reakčný medziprodukt|medziproduktov]] a postupná charakterizácia [[Reakčná zmes|reakčnej zmesi]].<ref name=":4" /> Charakterizácia titulnej [[Chemická zlúčenina|zlúčeniny]] bola vykonaná pomocou [[Röntgenová difrakcia|röntgenovej difrakcie]] monokryštálov, [[Infračervená spektroskopia|IR]] a ⁵¹V-[[Nukleárna magnetická rezonancia|NMR spektroskopie]].<ref name=":4" /> [[Anión]] [V₁₂O₃₀F₄(H₂O)₂]^4‒ pozostáva zo štyroch jednotiek VO₅ v centrálnej vrstve a dvoch skupín troch jednotiek VO₅F, ktoré sú zakončené jednou jednotkou VO₄F(H₂O) vo vonkajších vrstvách aniónu.<ref name=":4" /> V [[Kryštál|kryštálovej]] štruktúre tvoria [[Anión|anióny]] silné [[Vodíková väzba|vodíkové väzby]] O‒H∙∙∙F prebiehajúce v smere osi a.<ref name=":4" /> Po štvorročnom štúdiu obhájil v roku [[2015]] [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]], ktorú školil Peter Schwendt, "Oxido- a peroxidokomplexy vanádu", a ktorú oponovali Peter Segľa, Zdeněk Trávniček a Juraj Černák.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Oxido- a peroxidokomplexy vanádu | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI76H1&sid=78283B71680DBAF21D44DA1D22D4&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave PriF PriF.KAgCh}}</ref> [[Dizertačná práca]] sa zaoberá prípravou a charakterizáciou dioxidokomplexov [[Vanád|vanádu]] so [[Schiffova báza|Schiffovými bázami]] pripravenými [[Kondenzačná reakcia|kondenzáciou]] [[Salicylaldehyd|salicylaldehydu]] a [[Aminokyselina|aminokyselín]] (L–[[valín]], L–[[leucín]], L–[[izoleucín]], D–[[izoleucín]], L–allo–[[izoleucín]], D–allo–[[izoleucín]], L–[[treonín]], D–[[treonín]], L–[[histidín]]) so všeobecným [[Chemický vzorec|vzorcom]] NBu₄[VO₂(N–salicyliden–aminoacidáto)].<ref name=":2" /> Práca je zameraná na štúdium [[Chiralita (chémia)|chirality]] pripravených [[Chemická látka|látok]] pomocou [[RTG štruktúrna analýza|RTG štruktúrnej analýzy]], [[Elektrón|elektrónového]] a [[Vibrácia|vibračného]] [[Cirkulárny dichroizmus|cirkulárneho dichroizmu]].<ref name=":2" /> Mimoriadna pozornosť je venovaná [[Koordinačná zlúčenina|komplexom]] pripraveným z [[Izoleucín|izoleucínu]], pri ktorých sa pozorovala neobyčajná [[rezolúcia stereoizomérov]] z [[Racemická zmes|racemickej zmesi]] a pomocou [[Frakčná kryštalizácia|frakčnej kryštalizácie]] sa z [[Racemát|racemátu]] podarilo oddeliť [[Stereoizoméria|stereoizoméry]] NBu₄[VO₂(N–salicyliden–L–izoleucináto)] a NBu₄[VO₂(''N''–salicyliden–D–allo–izoleucináto)].<ref name=":2" /> V [[Kryštalizácia|kryštalizačných]] [[Roztok|roztokoch]] bola pozorovaná [[Vanád|vanádom]] [[Katalyzátor (chémia)|katalyzovaná]] [[epimerizácia]] [[Izoleucín|izoleucínu]].<ref name=":2" /> Druhá časť práce sa zaoberá prípravou a charakterizáciou prvého trojjadrového peroxidokomplexu [[Vanád|vanádu]] so zložením (NBu₄)₃[V₃O₃(O₂)₆]&nbsp;∙&nbsp;2&nbsp;H₂O. V unikátnej [[Cyklus (chémia)|cyklickej]] štruktúre [V₃O₃(O₂)₆]³⁻ [[Anión|aniónu]] uplatňuje jeden [[peroxidoligand]] doposiaľ nepozorovaný spôsob [[Koordinačná reakcia|koordinácie]] μ³–η²:η¹:η¹.<ref name=":2" /> Špeciačné štúdie s využitím ⁵¹V-[[Nukleárna magnetická rezonancia|NMR spektroskopie]] ukázali, že vyššia [[koncentrácia]] [[Vanád|vanádu]] a vyššia koncentrácia [[Acetonitril|acetonitrilu]] v dvojzložkovom [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadle]] CH₃CN/H₂O podporujú vznik [[Oligomér|oligomérov]] [V₂O₂(O₂)₄(H₂O)]²⁻ a [V₃O₃(O₂)₆]³⁻.<ref name=":2" /> Ukázalo sa, že [V₃O₃(O₂)₆]³⁻ môže vystupovať ako [[oxidačné činidlo]] vo [[Vanád|vanádom]] [[Katalýza|katalyzovaných]] [[Oxidácia|oxidáciách]] pomocou [[Peroxid vodíka|peroxidu vodíka]].<ref name=":2" /> Ako [[vedľajší produkt]] bol pripravený prvý diperoxidokomplex [[Vanád|vanádu]] s monodentátne [[Koordinačná zlúčenina|koordinovaným]] [[Amín|amínom]] výhradne cez [[Aminoskupina|–NH₂ skupinu]] so zložením Hmba[VO(O₂)₂mba]&nbsp;∙&nbsp;H₂O (mba = (''S'')–metylbenzylamín).<ref name=":2" /> V roku 2022 obhájil habilitačnú prácu s názvom "Príprava a bioanorganická chémia funkcionalizovaných polyoxometalátov", ktorú oponovali Juraj Bujdák, Zuzana Vargová, Petr Štěpnička z [[Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity|Přírodovědecké fakulty]] [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovy]] v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoba {{!}} PřF UK | url = https://natur.cuni.cz/osoba?poid=1993313911482290 | vydavateľ = natur.cuni.cz | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> [[Habilitačná práca]] je súborom desiatich [[Vedecká publikácia|vedeckých publikácií]] v renomovaných zahraničných [[Vedecký časopis|vedeckých časopisoch]], ktoré sa zaoberajú [[Syntéza|prípravou]], [[Charakterizácia|charakterizáciou]] a [[Štúdium|štúdiom]] [[Biológia|biologických]] účinkov polyoxometalátov – obrovskej skupiny [[Chemická zlúčenina|zlúčenín]] so zaujímavými vlastnosťami s využitím v [[Materiálová chémia|materiálovej]] aj v [[Biologická chémia|biologickej chémii]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krivosudský | meno = Lukáš | titul = Príprava a bioanorganická chémia funkcionalizovaných polyoxometalátov | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildU8PBG&sid=F61F6471725A730B5AB2E409E9B9&seo=CRZP-detail-kniha | dátum prístupu = 2025-07-08 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave PriF PriF.KAgCh}}</ref> V [[Habilitačná práca|habilitačnej práci]] je predstavená nová metodika prípravy polyoxometalátov s využitím peroxidokomplexov [[Vanád|vanádu]], ktoré boli úspešne využité na prípravu funkcionalizovaných [[Polyvanadičnan|polyvanadičnanov]], a to [[Fluór|fluórovaného]] [[Anión|aniónu]] v (NMe₄)₄[V₁₂O₃₀F₄(H₂O)₂]&nbsp;·&nbsp;9&nbsp;H₂O, zmiešaného [[Vanádomolybdénan|vanádomolybdénanu]] K₅[VMo₇O₂₆]&nbsp;·&nbsp;6&nbsp;H₂O a základného [[Vanadičnan|vanadičnanu]] Ni(VO)₃.<ref name=":5" /> Ďalej sú študované interakcie funkcionalizovaného [[Dekavanadičnan|dekavanadičnanu]] (hepH)₂[{Co(H₂O)₅}₂V₁₀O₂₈]&nbsp;·&nbsp;4&nbsp;H₂O s modelovými [[Bielkovina|proteínmi]] [[taumatín]], [[proteináza K]], [[lyzozým]] a [[Bielkovina|proteíny]] [[Človek rozumný|ľudského]] [[Krv|krvného]] [[Sérum|séra]] [[albumín]] a [[transferín]].<ref name=":5" /> Interakčné štúdie priniesli cenné informácie o možnosti použitia [[Dekavanadičnan|dekavanadičnanov]] ako aditív pri [[Kryštalizácia|kryštalizácii]] [[Bielkovina|proteínov]], čo je metóda nevyhnutná pre poznanie a pochopenie štruktúry a funkcií [[Biologická sústava|biologických sústav]].<ref name=":5" /> Ďalej boli študované biologické účinky série už známych [[Polyoxometalát|polyoxometalátov]], a to [[Antibiotikum|antibiotické]] účinky voči [[Baktérie|baktérii]] [[Moraxella catarrhalis|''Moraxella'']] [[Moraxella catarrhalis|''catarrhalis'']] a [[Inhibítor (chémia)|inhibičné]] účinky na [[Ión (častica)|iónové]] [[Pumpa|pumpy]] [[ATPáza|ATPáz]].<ref name=":5" /> Zistil, že rôzne [[Polyoxometalát|polyoxometaláty]] vykazujú odlišné účinnosti, ktoré boli sledované ''[[in vitro]]'' aj ''[[ex vivo]]''.<ref name=":5" /> Nová látka Cs_5.6H_3.4[PV₁₄O₄₂]&nbsp;·&nbsp;12&nbsp;H₂O je najúčinnejší inhibítor [[Vápnik|Ca]]²⁺-[[ATPáza|ATPázy]] (''[[in vitro]]'', [[Inhibičná koncentrácia|IC₅₀]] = 5,4 ± 0,5 μM) a Na⁺/K⁺-[[ATPáza|ATPázy]] (''[[ex vivo]]'', ET₅₀ pre 10 μM roztok je 6,4 min pri 78% [[Inhibítor (chémia)|inhibícii]]) spomedzi doposiaľ skúmaných [[Vanadičnan|vanadičnanov]].<ref name=":5" /> Najvyššia [[inhibičná aktivita]] pre ostatné [[Polyoxometalát|polyoxometaláty]] bola pozorovaná pre P₂W₁₈⁶⁻ (0,6 μM) a Se₂W₂₉¹⁴⁻ (0,3 μM) pre Ca²⁺-[[ATPáza|ATPázu]] (''[[in vitro]]'') a P₂W₁₈⁶⁻ (8,2 min pre 0,5 μM, 86 % [[Inhibítor (chémia)|inhibícia]]) pre Na⁺/K⁺-[[ATPáza|ATPázu]] (''[[ex vivo]]'').<ref name=":5" /> Všetky študované [[Polyoxometalát|polyoxometaláty]] však vykazovali aspoň strednú [[Inhibičná aktivita|inhibičnú aktivitu]].<ref name=":5" /> Najsilnejšie [[Antibiotikum|antibiotické]] (bakteriostatické) účinky voči ''[[Moraxella catarrhalis]]'' majú P₅W₃₀¹⁴⁻, P₂W₁₈⁶⁻ a P₂W₁₅V₃⁶⁻.<ref name=":5" /> Na záver práce sa venuje aj [[Názvoslovie anorganických zlúčenín|názvoslovným]] problémom [[Izopolyzlúčenina|izopoly]]- a [[Heteropolyzlúčenina|heteropolyzlúčenín]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. <ref name=":5" /> == Akademická kariéra == Po zisku titulu [[Doktor (PhD.)|PhD]] nastúpil na [[Viedenská univerzita|Viedeňskú Univerzitu]] ako výskumný pracovník, kde bol podporený Slovenským grantom a Grantom Lise Meitner.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Pôsobil aj ako postdoktorand na [[Katedra anorganickej chémie|Katedre anorganickej chémie]] [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":0" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukáš Krivosudský (RNDr., PhD.) detail {{!}} Register zamestnancov - verejné vyhľadávanie | url = https://www.portalvs.sk/regzam/detail/24947?mode=full | vydavateľ = www.portalvs.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] vyučoval predmety určené pre bakalárskych študentov, ako je Kolokvium Anorganickej chémie, Všeobecná chémia, Anorganická chémia.<ref name=":0" /> Prednášal zíákladnú veľkú prednášku z anorganickej chémie pre študentov bakalárskeho štúdia v odbore Chémia a Biochémia.<ref name=":0" /> V rámci predmetu Anorganická chémia vypracoval nové laboratórne cvičenia a viedol semináre.<ref name=":0" /> Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] garantoval bakalárske štúdium v angličtine v odbore Biological Chemistry,<ref name=":3" /> magisterské štúdium v slovenčine v odbore Anorganická chémia,<ref name=":3" /> dennú formu doktorandského štúdia v odbore Anorganická chémia, <ref name=":3" /> externú formu doktorandského štúdia v odbore Anorganická chémia.<ref name=":3" /> Pôsobil ako [[Stredná škola|stredoškolský]] [[Pedagógia|pedagóg]] na [[Stredná odborná škola chemická|Strednej odbornej škole chemickej]] vo [[Vlčie hrdlo (lokalita)|Vlčom hrdle]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stredná odborná škola chemická, Vlčie hrdlo 50, Bratislava {{!}} Cesta k Vášmu úspechu je našou prioritou | url = https://www.sosch.sk/ | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Laboratórium Bioanorganickej chémie == Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] založil Laboratórium Bioanorganickej chémie, kde sa mu podarilo zdromaždiť medzinárodný tým podporený študentami [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V priebehu krátkej doby sa mu podarilo vyškoliť štyroch študentov bakalárskeho štúdia a dvoch doktorandov.<ref name=":0" /> == Pôsobenie v zahraničí == === Rakúsko === Lukáš Krivosudský pôsobil dva roky (1.8.2017 – 31.7.2019) po zisku doktorátu na Viedeňskej Univerzite, Fakulte chémie na Inštitúte Biofyzikálnej chémie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Bol podporený rakúskym vedeckým fondom a získal Štipendium Lise Meitnerovej pre vedcov zo zahraničia.<ref name=":0" /> Predtým pôsobil pol roka (1.2.2017 – 31.7.2017) na rovnakom Inštitúte podporený Štipendiom Ernsta Macha.<ref name=":0" /> === Nemecko === Lukáš Krivosudský pôsobil počas svojho doktorandského štúdia v roku 2013 päť mesiacov na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene, kde bol finančne podporený Národným štipendijným programom.<ref name=":0" /> Po čas štúdia doktorátu pôsobil jeden mesiac v roku 2012 aj vo [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu im Breisgau]] na Univerzite Freiburg.<ref name=":0" /> === Španielsko === Lukáš Krivosudský pôsobil v Španielsku v roku 2018 na Univerzite v Grenade, kde sa zúčastnil na medzinárodnej škole kryštalizácie, pričom jeho dvojtýždenný pobyt bol financovaný z Rakúskeho vedeckého fondu.<ref name=":0" /> === Francúzsko === Lukáš Krivosudský pôsobil vo Francúzsku na ESFR Grenoble, kde v roku 2017 a 2018 strávil každý rok tri dni za podpory ESFR Fundingu.<ref name=":0" /> === Česko === Lukáš Krivoskudský je momentálne zamestnancom [[VŠCHT|Vysokej školy chemicko technologickej]] v [[Praha|Prahe]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Viedenská univerzita|Viedeňská Univerzita]] * [[Bioanorganická chémia]] * [[Nukleárna magnetická rezonancia|Nukleárna magnatická rezonancia]] * [[Vanád]] * [[Koordinačná zlúčenina]] == Externé odkazy == * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildG6K9O&sid=94C2783B2E0024F4FCEBFC437AF4&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Diplomová práca: Komplexy Cu a Zn vhodné ako katiónové komponenty polyoxometalátových usporiadaní.] * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildI76H1&sid=78283B71680DBAF21D44DA1D22D4&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Dizertačná práca: Oxido- a peroxidokomplexy vanádu] * [https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildU8PBG&sid=F61F6471725A730B5AB2E409E9B9&seo=CRZP-detail-kniha Lukáš Krivosudský: Habilitačná práca: Príprava a bioanorganická chémia funkcionalizovaných polyoxometalátov] [[Kategória:Bioanorganická chémia]] [[Kategória:Slovenskí vedci]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] gc4efqz3dj35w5vhymtyrq9i9hbhb20 0 733356 8058088 2025-07-08T11:24:43Z ScholastikosSVK 174170 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník |meno = Anna Rosina Listiusová |titul = uhorská šľachtičná, barónka, manželka Štefana III. Turza, sériová vrahyňa |obrázok = |popis obrázku = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1577]]/[[1578]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A. R. Listiusová – reálna vrahyňa alebo legenda? | url = https://reginazapad.stvr.sk/…“ 8058088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Anna Rosina Listiusová |titul = uhorská šľachtičná, barónka, manželka Štefana III. Turza, sériová vrahyňa |obrázok = |popis obrázku = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1577]]/[[1578]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A. R. Listiusová – reálna vrahyňa alebo legenda? | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/poznanie-vzdelavanie-veda/121784/a-r-listiusova-realna-vrahyna-alebo-legenda | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2016-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref>/okolo [[1580]]<ref name=SHT/>/ [[1583]]<ref name=SHT/><ref name=seč/> ? |miesto narodenia = [[Kittsee]] (Kopčany) |dátum úmrtia = [[1643]]<ref name=seč/> |miesto úmrtia = [[Šintava]], [[Habsburská monarchia|habsburské Uhorsko]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = pôvodne [[katolicizmus]], neskôr [[protestantizmus]] |manžel = palatín [[Stanislav III. Thurzo]]<ref name=seč/> a [[Juraj Pográni]] |potomstvo = synovia [[Stanislav IV. Turzo|Stanislav]], [[Adam Turzo|Adam]], [[Michal Turzo|Michal]] a dcéra Eva |dynastia = [[Listiusovci]], [[Turzovci]] (sobášom) |otec = barón [[Ján Listius]]<ref name=seč/> |matka = tradične sa uvádza Anna Neuhausová z Kopčian<ref name=seč/>, možno iná, prvá manželka Jána Listiusa<ref name=SHT/> |portál1 = Slovensko |portál2 = }} '''Anna Rosina Listiusová'''{{#tag:ref|'''Anna Rosina Listiusová'''<ref name=OSF>{{Citácia knihy | priezvisko = Janičkárová | meno = Jolana | titul = Osudy slanských Forgáčovcov a Waldbottovcov: spomienky na významný šľachtický rod spod Slanských vrchov | vydavateľ = JES SK | miesto = Košice | rok = 2014 | isbn = 978-80-88900-71-9 | strany = 131 }} </ref>, písané aj: '''Anna Rozina Listiusová'''<ref name=ŠMČ>{{Citácia knihy | priezvisko = Endelová | meno = Zuzana | titul = Šintava v metamorfózach času | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Šintava | rok = 2014 | isbn = 978-80-971702-2-6 | strany = 19{{--}}20, 102 | priezvisko2 = Miková | meno2 = Jana }} </ref>, '''Anna Rozália Listiusová'''<ref name=seč/> alebo '''Anna Ružena Listiusová'''<ref name=SHT>{{Citácia periodika | priezvisko = Letzová | meno = Mária | titul = Anna Ružena Listiusová. Sonda do osobnosti, života a činnosti manželky palatína Stanislava Turza | periodikum = Studia Historica Tyrnaviensia | dátum = 2023 | ročník = XXIII | číslo = 1 | issn = 2729-8760 }} </ref>, niekedy písané '''Listhiusová'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lengyelová | meno = Tünde | titul = Korunovácie a pohreby: mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku | vydavateľ = Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied | miesto = Békéscsaba | rok = 2016 | isbn = 978-615-5615-35-1 | strany = 124 | priezvisko2 = Pálffy | meno2 = Géza (eds.) }} </ref>|group = p}} (* okolo [[1580]], asi [[Kittsee]] (Kopčany), [[Rakúske arcivojvodstvo|Rakúsko]]{{--}}† asi [[1643]], [[Šintava]], [[Habsburská monarchia|habsburské Uhorsko]])<ref name=seč>{{Citácia knihy | priezvisko = Hlodák | meno=Pavol | titul = Šľachtický rod Séčiovcov: Mária Séčiová - Muránska Venuša | vydavateľ = Kermat | miesto = Kalinovo | rok = 2008 | isbn = 978-80-970027-5-6 | strany = 61 a nasl. }} </ref> bola [[Uhorsko|uhorská]] [[Šľachta|šľachtičná]], [[barónka]], [[manželka]] [[palatín]]a [[Stanislav III. Turzo|Stanislava III. Thurza]] a [[Juraj Pográni|Juraja Pográniho]]. Bola správkyňou [[Šintava|šintavského]] panstva. Pre [[Sériový vrah|sériu vrážd]] a ich čiastočne bosorácke pozadie býva prezývaná aj ako „''kráľovná čarodejníc''“ alebo „''šintavská bosorka''“.<ref name=ŠMČ /><ref name=HR /> Je známa pre kruté až sadistické zaobchádzanie so svojimi poddanými a ich opakované [[Vražda|vraždy]]. V roku 1637 bola{{--}}podobne ako [[Alžbeta Bátoriová]]{{--}}odsúdená na trest smrti, stratu cti a majetkov.<ref name=OSF /> Boli jej dokázané vraždy 12 ľudí zo [[Šintava|Šintavy]] a okolia. Panovník [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] ju však omilostil a zmenil jej trest na doživotné väzenie.<ref name=HR>{{Citácia periodika | priezvisko = Virth | meno = Marel | titul = Kaštieľ v Seredi | periodikum = Historická revue | dátum = 1997 | ročník = 8 | číslo = 7 | strany = [33] | issn = 1335-6550 }}</ref><ref name=ŠMČ /> Objavuje sa vo viacerých dielach slovenskej beletrie (diela [[Andrej Štiavnick|Andreja Štiavnického]] či ''Ohnivé znamenie'' od [[Juraj Červenák|Juraja Červenáka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenák | meno = Juraj | titul = Ohnivé znamenie: tretí prípad kapitána Steina a notára Barbariča | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1455-7 | strany = 278, 300 | odkaz na autora = Juraj Červenák }} </ref>) == Život == === Pôvod === O živote Anny Rosiny Listiusovej sa s istotou mnoho nevie. Pochádzala z (pôvodne rakúskeho) rodu [[Listiusovci|Listiusovcov]], ktorý postupne získal panstvá aj v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Jej otcom bol [[Ján Listius]]. Žiaden prameň neuvádza výslovne dátum jej narodenia. Narodila sa niekedy okolo roku [[1580]]. Matkou Anny mala byť podľa tradičnej mienky Anna Neuhasová. Tá však bola už raz vydatá za Jána Krištofa von Zinzendorf († 1591) a mala s ním dve deti: Ján Bernard (1581{{--}}1591) a Juraj Krištof (1583{{--}}1616). V roku 1597 sa mala Anna Neuhasová vydať za Jána Listiusa. Ak sú tieto údaje pravdivé, Anna Neuhasová pravdepodobne Anninou matkou nebola a je možné, že ňou bola prvá manželka Jána Listiusa.<ref name="SHT" /> === Manželka Stanislava Turza a Juraja Pográniho === [[Súbor:Thurzó_Szaniszló.jpg|vľavo|náhľad|[[Stanislav III. Turzo]], prvý manžel Anny Listiusovej]] Anna vyrastala v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckom]] prostredí, jej rodina bola spriaznená s arcibiskupom [[Mikuláš Oláh|Mikulášom Oláhom]]. 5. apríla [[1598]] si však za manžela vzala vplyvného protestantského šľachtica [[Stanislav III. Turzo|Stanislava III. Turza]]. Nie je isté, či mal pár katolícky alebo evanjelický sobáš, počas manželstva však Anna Listiusová konvertovala na [[protestantizmus]]. S Turzom mala celkovo sedem detí, no Pavol, Alžbeta a Štefan zomreli v detskom veku. So svojimi deťmi nemala zrejme príliš dobré vzťahy.<ref name="SHT" /> V roku 1625 Turzo po 27 rokoch manželstva zomrel a Anna sa znovu vydala, tento raz za [[Juraj Pográni|Juraja Pográniho]], protitureckého bojovníka a kapitána. Dôvod manželstva nie je známy a proti manželstvu vystupovali aj Listiusovej deti. Od roku 1628 žili manželia oddelene a Juraj Pográni zakrátko na to ochorel a nasledujúceho roku zomrel opustený. Listiusová manžela ani  len pochovala a pohreb vykonali až na nariadenie súdu v [[Dvorníky|Dvorníkoch]]. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov zomreli aj Listiusine deti, s ktorými mala dlhodobo problematické vzťahy. Svoju dcéru Evu napríklad v roku 1627 prinútila (ešte ako maloletú{{--}}štrnásťročnú) sa vydať a keď mala o pár mesiacov porodiť, povedala Listiusová podľa svedectva: „''Nechcem, aby ho z nej vybrali, ale nechaj, nech v nej zomrie, nech nezostane potomok z mojej krvi dcére kata.''“ Dcéra i dieťa zomreli a po roku 1635 zostala žiť už len sama Listiusová.<ref name="SHT" /> === Proces s Listiusovou === [[Súbor:Esterházy_M.jpg|náhľad|Palatín [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]], ktorý začal proces s Listiusovovou a dedením získal jej panstvo]] 29. júna 1637 nariadil palatín [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]] vyšetrovanie vo veci Listiusovej postupne odhaľovaných zločinov. Šľachtičná sa mala dopúšťať násilia a vrážd na súčasných alebo niekdajších sluhoch a poddaných na jej dvoroch v [[Šintava|Šintave]], [[Hlohovec|Hlohovci]], [[Pusté Sady|Pustých Sadoch]] a v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. Niektoré obete nechala pochovať v [[Pata|Pate]]. Vo veci bolo vypočuté množstvo svedkov, aspoň tretinu tvorili šľachtici.<ref name="SHT" /> Podľa Baltazára Kováča mala Listiusová tendencie k násiliu už za života Stanislava Turza. Keď sa okolo roku 1620 akejsi práčke rozplakalo v kolíske dieťa, Anna ho mala v záchvate hnevu udrieť tak silno, že zomrelo. K vybranému služobníctvu sa mala podľa svedectiev správať veľmi kruto, biť ich, bičovať a rôznymi spôsobmi im ubližovať, až kým v bolestiach nezomreli. K jej zrejme poslednému činu malo dôjsť v roku 1636 alebo začiatkom roka 1637, keď spôsobila smrť slúžke Kataríne Deliovej a starej zemianke Magdaléne Sölöšiovej. Viacerí svedkovia spomínali aj údajné Listiusovej [[bosoráctvo]]. Keďže minimálne tri ženy mala barónka zavraždiť podľa výpovedí v piatok pred sviatkom svätého Jána (teda pred [[Slnovrat (astronómia)|letným slnovratom]]), nie je vylúčené, že niektoré vraždy naozaj súviseli s jej vierou a sklonmi k bosoráctvu.<ref name="SHT" /> Podľa Márie Letzovej trpela Listiusová psychickou chorobou: ''„Dnes by sme túto diagnózu mohli označiť za patologickú poruchu osobnosti. Najskôr by mohlo ísť agresívny [[Sadizmus (medicína)|sadizmus]], vzhľadom na výber nevinných obetí a ich ukrutné mučenie. Do úvahy prichádza aj [[bipolárna afektívna porucha]], teda [[maniodepresívna psychóza]], ktorá sa prejavuje striedaním hypomanického obdobia.“<ref name="SHT" />'' Listiusová bola odsúdená k strate hlavy, cti a majetku. K vykonaniu trestu smrti však nedošlo. 22. marca [[1638]] dostala od cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] milosť. Majetkom však už disponovať naďalej nemohla a [[Šintavský hrad]] na základe dedičských nárokov svojej manželky už od roku 1640 obýval (a od roku 1642 vlastnil) [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]]. Listiusová dožila v domácom väzení. Za rok jej smrti sa považuje rok [[1643]].<ref name="SHT" /> == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Listiusová, Anna Rosina}} [[Kategória:Sérioví vrahovia]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kittsee]] [[Kategória:Narodenia v 16. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1643]] itwtrvy3h3kl7gucugxf3gian8kxnqf 8058091 8058088 2025-07-08T11:31:01Z ScholastikosSVK 174170 8058091 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Anna Rosina Listiusová |titul = uhorská šľachtičná, barónka, manželka Štefana III. Turza, sériová vrahyňa |obrázok = |popis obrázku = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1577]]/[[1578]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A. R. Listiusová – reálna vrahyňa alebo legenda? | url = https://reginazapad.stvr.sk/clanky/poznanie-vzdelavanie-veda/121784/a-r-listiusova-realna-vrahyna-alebo-legenda | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2016-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref>/okolo [[1580]]<ref name=SHT/>/ [[1583]]<ref name=SHT/><ref name=seč/> ? |miesto narodenia = [[Kittsee]] (Kopčany) |dátum úmrtia = [[1643]]<ref name=seč/> |miesto úmrtia = [[Šintava]], [[Habsburská monarchia|habsburské Uhorsko]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = pôvodne [[katolicizmus]], neskôr [[protestantizmus]] |manžel = palatín [[Stanislav III. Thurzo]]<ref name=seč/> a [[Juraj Pográni]] |potomstvo = synovia [[Stanislav IV. Turzo|Stanislav]], [[Adam Turzo|Adam]], [[Michal Turzo|Michal]] a dcéra Eva |dynastia = [[Listiusovci]], [[Turzovci]] (sobášom) |otec = barón [[Ján Listius]]<ref name=seč/> |matka = tradične sa uvádza Anna Neuhausová z Kopčian<ref name=seč/>, možno iná, prvá manželka Jána Listiusa<ref name=SHT/> |portál1 = Slovensko |portál2 = }} '''Anna Rosina Listiusová'''{{#tag:ref|'''Anna Rosina Listiusová'''<ref name=OSF>{{Citácia knihy | priezvisko = Janičkárová | meno = Jolana | titul = Osudy slanských Forgáčovcov a Waldbottovcov: spomienky na významný šľachtický rod spod Slanských vrchov | vydavateľ = JES SK | miesto = Košice | rok = 2014 | isbn = 978-80-88900-71-9 | strany = 131 }} </ref>, písané aj: '''Anna Rozina Listiusová'''<ref name=ŠMČ>{{Citácia knihy | priezvisko = Endelová | meno = Zuzana | titul = Šintava v metamorfózach času | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Šintava | rok = 2014 | isbn = 978-80-971702-2-6 | strany = 19{{--}}20, 102 | priezvisko2 = Miková | meno2 = Jana }} </ref>, '''Anna Rozália Listiusová'''<ref name=seč/> alebo '''Anna Ružena Listiusová'''<ref name=SHT>{{Citácia periodika | priezvisko = Letzová | meno = Mária | titul = Anna Ružena Listiusová. Sonda do osobnosti, života a činnosti manželky palatína Stanislava Turza | periodikum = Studia Historica Tyrnaviensia | dátum = 2023 | ročník = XXIII | číslo = 1 | issn = 2729-8760 | strany = 93{{--}}163 }} </ref>, niekedy písané '''Listhiusová'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lengyelová | meno = Tünde | titul = Korunovácie a pohreby: mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku | vydavateľ = Historický ústav Filozofického výskumného centra Maďarskej akadémie vied | miesto = Békéscsaba | rok = 2016 | isbn = 978-615-5615-35-1 | strany = 124 | priezvisko2 = Pálffy | meno2 = Géza (eds.) }} </ref>|group = p}} (* okolo [[1580]], asi [[Kittsee]] (Kopčany), [[Rakúske arcivojvodstvo|Rakúsko]]{{--}}† asi [[1643]], [[Šintava]], [[Habsburská monarchia|habsburské Uhorsko]])<ref name=seč>{{Citácia knihy | priezvisko = Hlodák | meno=Pavol | titul = Šľachtický rod Séčiovcov: Mária Séčiová - Muránska Venuša | vydavateľ = Kermat | miesto = Kalinovo | rok = 2008 | isbn = 978-80-970027-5-6 | strany = 61 a nasl. }} </ref> bola [[Uhorsko|uhorská]] [[Šľachta|šľachtičná]], [[barónka]], [[manželka]] [[palatín]]a [[Stanislav III. Turzo|Stanislava III. Thurza]] a [[Juraj Pográni|Juraja Pográniho]]. Bola správkyňou [[Šintava|šintavského]] panstva. Pre [[Sériový vrah|sériu vrážd]] a ich čiastočne bosorácke pozadie býva prezývaná aj ako „''kráľovná čarodejníc''“ alebo „''šintavská bosorka''“.<ref name=ŠMČ /><ref name=HR /> Je známa pre kruté až sadistické zaobchádzanie so svojimi poddanými a ich opakované [[Vražda|vraždy]]. V roku 1637 bola{{--}}podobne ako [[Alžbeta Bátoriová]]{{--}}odsúdená na trest smrti, stratu cti a majetkov.<ref name=OSF /> Boli jej dokázané vraždy 12 ľudí zo [[Šintava|Šintavy]] a okolia. Panovník [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] ju však omilostil a zmenil jej trest na doživotné väzenie.<ref name=HR>{{Citácia periodika | priezvisko = Virth | meno = Marel | titul = Kaštieľ v Seredi | periodikum = Historická revue | dátum = 1997 | ročník = 8 | číslo = 7 | strany = [33] | issn = 1335-6550 }}</ref><ref name=ŠMČ /> Objavuje sa vo viacerých dielach slovenskej beletrie (diela [[Andrej Štiavnick|Andreja Štiavnického]] či ''Ohnivé znamenie'' od [[Juraj Červenák|Juraja Červenáka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenák | meno = Juraj | titul = Ohnivé znamenie: tretí prípad kapitána Steina a notára Barbariča | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1455-7 | strany = 278, 300 | odkaz na autora = Juraj Červenák }} </ref>) == Život == === Pôvod === O živote Anny Rosiny Listiusovej sa s istotou mnoho nevie. Pochádzala z (pôvodne rakúskeho) rodu [[Listiusovci|Listiusovcov]], ktorý postupne získal panstvá aj v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Jej otcom bol [[Ján Listius]]. Žiaden prameň neuvádza výslovne dátum jej narodenia. Narodila sa niekedy okolo roku [[1580]]. Matkou Anny mala byť podľa tradičnej mienky Anna Neuhasová. Tá však bola už raz vydatá za Jána Krištofa von Zinzendorf († 1591) a mala s ním dve deti: Ján Bernard (1581{{--}}1591) a Juraj Krištof (1583{{--}}1616). V roku 1597 sa mala Anna Neuhasová vydať za Jána Listiusa. Ak sú tieto údaje pravdivé, Anna Neuhasová pravdepodobne Anninou matkou nebola a je možné, že ňou bola prvá manželka Jána Listiusa.<ref name="SHT" /> === Manželka Stanislava Turza a Juraja Pográniho === [[Súbor:Thurzó_Szaniszló.jpg|vľavo|náhľad|[[Stanislav III. Turzo]], prvý manžel Anny Listiusovej]] Anna vyrastala v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckom]] prostredí, jej rodina bola spriaznená s arcibiskupom [[Mikuláš Oláh|Mikulášom Oláhom]]. 5. apríla [[1598]] si však za manžela vzala vplyvného protestantského šľachtica [[Stanislav III. Turzo|Stanislava III. Turza]]. Nie je isté, či mal pár katolícky alebo evanjelický sobáš, počas manželstva však Anna Listiusová konvertovala na [[protestantizmus]]. S Turzom mala celkovo sedem detí, no Pavol, Alžbeta a Štefan zomreli v detskom veku. So svojimi deťmi nemala zrejme príliš dobré vzťahy.<ref name="SHT" /> V roku 1625 Turzo po 27 rokoch manželstva zomrel a Anna sa znovu vydala, tento raz za [[Juraj Pográni|Juraja Pográniho]], protitureckého bojovníka a kapitána. Dôvod manželstva nie je známy a proti manželstvu vystupovali aj Listiusovej deti. Od roku 1628 žili manželia oddelene a Juraj Pográni zakrátko na to ochorel a nasledujúceho roku zomrel opustený. Listiusová manžela ani  len pochovala a pohreb vykonali až na nariadenie súdu v [[Dvorníky|Dvorníkoch]]. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov zomreli aj Listiusine deti, s ktorými mala dlhodobo problematické vzťahy. Svoju dcéru Evu napríklad v roku 1627 prinútila (ešte ako maloletú{{--}}štrnásťročnú) sa vydať a keď mala o pár mesiacov porodiť, povedala Listiusová podľa svedectva: „''Nechcem, aby ho z nej vybrali, ale nechaj, nech v nej zomrie, nech nezostane potomok z mojej krvi dcére kata.''“ Dcéra i dieťa zomreli a po roku 1635 zostala žiť už len sama Listiusová.<ref name="SHT" /> === Proces s Listiusovou === [[Súbor:Esterházy_M.jpg|náhľad|Palatín [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]], ktorý začal proces s Listiusovovou a dedením získal jej panstvo]] 29. júna 1637 nariadil palatín [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]] vyšetrovanie vo veci Listiusovej postupne odhaľovaných zločinov. Šľachtičná sa mala dopúšťať násilia a vrážd na súčasných alebo niekdajších sluhoch a poddaných na jej dvoroch v [[Šintava|Šintave]], [[Hlohovec|Hlohovci]], [[Pusté Sady|Pustých Sadoch]] a v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. Niektoré obete nechala pochovať v [[Pata|Pate]]. Vo veci bolo vypočuté množstvo svedkov, aspoň tretinu tvorili šľachtici.<ref name="SHT" /> Podľa Baltazára Kováča mala Listiusová tendencie k násiliu už za života Stanislava Turza. Keď sa okolo roku 1620 akejsi práčke rozplakalo v kolíske dieťa, Anna ho mala v záchvate hnevu udrieť tak silno, že zomrelo. K vybranému služobníctvu sa mala podľa svedectiev správať veľmi kruto, biť ich, bičovať a rôznymi spôsobmi im ubližovať, až kým v bolestiach nezomreli. K jej zrejme poslednému činu malo dôjsť v roku 1636 alebo začiatkom roka 1637, keď spôsobila smrť slúžke Kataríne Deliovej a starej zemianke Magdaléne Sölöšiovej. Viacerí svedkovia spomínali aj údajné Listiusovej [[bosoráctvo]]. Keďže minimálne tri ženy mala barónka zavraždiť podľa výpovedí v piatok pred sviatkom svätého Jána (teda pred [[Slnovrat (astronómia)|letným slnovratom]]), nie je vylúčené, že niektoré vraždy naozaj súviseli s jej vierou a sklonmi k bosoráctvu.<ref name="SHT" /> Podľa Márie Letzovej trpela Listiusová psychickou chorobou: ''„Dnes by sme túto diagnózu mohli označiť za patologickú poruchu osobnosti. Najskôr by mohlo ísť agresívny [[Sadizmus (medicína)|sadizmus]], vzhľadom na výber nevinných obetí a ich ukrutné mučenie. Do úvahy prichádza aj [[bipolárna afektívna porucha]], teda [[maniodepresívna psychóza]], ktorá sa prejavuje striedaním hypomanického obdobia.“<ref name="SHT" />'' Listiusová bola odsúdená k strate hlavy, cti a majetku. K vykonaniu trestu smrti však nedošlo. 22. marca [[1638]] dostala od cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] milosť. Majetkom však už disponovať naďalej nemohla a [[Šintavský hrad]] na základe dedičských nárokov svojej manželky už od roku 1640 obýval (a od roku 1642 vlastnil) [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]]. Listiusová dožila v domácom väzení. Za rok jej smrti sa považuje rok [[1643]].<ref name="SHT" /> == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Letzová | meno = Mária | titul = Anna Ružena Listiusová. Sonda do osobnosti, života a činnosti manželky palatína Stanislava Turza | periodikum = Studia Historica Tyrnaviensia | dátum = 2023 | ročník = XXIII | číslo = 1 | issn = 2729-8760 | strany = 93{{--}}163 }} (podrobnejšie opisy rodinných väzieb, vrážd a vyšetrovania) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Listiusová, Anna Rosina}} [[Kategória:Sérioví vrahovia]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kittsee]] [[Kategória:Narodenia v 16. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1643]] 1s2ji0ngoykfwbauvl3g2bu8cc9gil3 0 733357 8058092 2025-07-08T11:31:52Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Anna Rosina Listiusová]] 8058092 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Anna Rosina Listiusová]] nzo59enlxl23mc8nt5uyfnrey3n81a1 0 733358 8058093 2025-07-08T11:31:57Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Anna Rosina Listiusová]] 8058093 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Anna Rosina Listiusová]] nzo59enlxl23mc8nt5uyfnrey3n81a1 0 733359 8058094 2025-07-08T11:32:01Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Anna Rosina Listiusová]] 8058094 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Anna Rosina Listiusová]] nzo59enlxl23mc8nt5uyfnrey3n81a1 0 733360 8058095 2025-07-08T11:32:07Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Anna Rosina Listiusová]] 8058095 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Anna Rosina Listiusová]] nzo59enlxl23mc8nt5uyfnrey3n81a1 2 733361 8058096 2025-07-08T11:32:28Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8058096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Collections privées | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Collections privées | Názov2 = Private Collections | Žáner = dráma, erotický | Dĺžka = 105 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]],<br>{{JPN}} [[Japonsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]], [[japončina|japonský]] | Rok = [[1979]] | Dátum uvedenia = [[27. jún]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = Les Films du Jeudi, French Movies, Toei Company | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Private Collections (1979) | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0228149/credits/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Just Jaeckin]], [[Šúdži Terajama]], [[Walerian Borowczyk]] | Scenár = [[Jean-Michel Ribes]], Shūji Terayama, Rio Kishida, Walerian Borowczyk | Predloha = | Námet = | Produkcia = [[Pierre Braunberger]] | Hudba = | Kamera = | Strih = | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Collections privées''''' ([[Doslovný preklad|dosl.]] ''Súkromné zbierky'', {{Vjz|jpn|''プライベート・コレクション''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 映画 草迷宮 (1979) - allcinema | url = https://www.allcinema.net/cinema/87389 | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = ja | priezvisko = allcinema}}</ref>) je [[francúzsko]]-[[Japonsko|japonská]] poviedková [[Erotický film|erotická]] [[dráma]] z roku [[1979]], ktorej segmenty režírovali [[Just Jaeckin]], [[Walerian Borowczyk]] a [[Šúdži Terajama]]. Snímka pozostáva z troch na seba nenadväzujúcich [[Poviedka (dielo)|poviedok]]: ''L'Île aux sirènes'', ''Le Labyrinthe d'herbes'' a ''L'Armoire''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Private Collections (1979) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/46848-collections-privees | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Private Collections (1979) {{!}} MUBI | url = https://mubi.com/en/sk/films/private-collections | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Films du Jeudi {{!}} Catalogue : "Collections privées" réalisé par Shuji TERAYAMA Just JAECKIN & Walerian BOROWCZYK | url = https://www.filmsdujeudi.com/fr/catalogue-film-collections-privees-LCOLL01.html | vydavateľ = www.filmsdujeudi.com | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An All-Consuming Passion for Freedom: Just Jaeckin (1940-2022) | url = https://nostalgiakinky.com/2022/09/16/an-all-consuming-passion-for-freedom-just-jaeckin-1940-1922/ | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Just Jaeckin | url = https://cinedweller.com/celebrity/just-jaeckin/ | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Entretien {{!}} JUST JAECKIN {{!}} FilmoTV | url = https://www.youtube.com/watch?v=LJVyjJDUQgQ | dátum vydania = 2021-04-18 | dátum prístupu = 2025-07-04 | priezvisko = FILMO}}</ref> == Dej == === Poviedka ''L'Île aux sirènes'' === === Poviedka ''Le Labyrinthe d'herbes'' === === Poviedka ''L'Armoire'' === == Herecké obsadenie == === Poviedka ''L'Île aux sirènes'' === * [[Roland Blanche]]{{--}}Benoît * [[Laura Gemser]]{{--}}Malinka * [[Catherine Gandois]]{{--}}dievča * [[Marpessa Djian]]{{--}}dievča * [[Edwidjie Tabuis]]{{--}}dievča * [[Just Jaeckin]]{{--}}námorník ([[Cameo rola|cameo]]) * [[Jean-Michel Ribes]]{{--}}námorník (cameo) <gallery> Súbor:Tournage de Cherokee.tif|Roland Blanche (vpravo) Súbor:Laura Gemser.jpg|Laura Gemser </gallery> === Poviedka ''Le Labyrinthe d'herbes'' === * [[Hiroshi Mikami]]{{--}}Akira (dieťa) * [[Takeshi Wakamatsu]]{{--}}Akira (dospelý) * [[Keiko Niitaka]]{{--}}matka * [[Jûzô Itami]]{{--}}Kňaz, starec * [[Miho Fukuya]]{{--}}dievča * [[Hiromi Kawai]] * [[Masaharu Satō]] * [[Florence Delay]]{{--}}rozpávačka <gallery> 1992 Juzo Itami.jpg| </gallery> === Poviedka ''L'Armoire'' === * [[Marie-Catherine Conti]]{{--}}prostitútka * [[Yves-Marie Maurin]]{{--}}klient * [[Isabelle Jeannette]]{{--}}tanečníčka * [[Michael Levy]]{{--}} * [[Alice Deneige]]{{--}}stará speváčka * [[Rosette]]{{--}}tanečníčka * [[Laurence Caubet]]{{--}}tanečníčka * [[Sophie Blanchard]]{{--}}tanečníčka * [[Hubert Lassiat]]{{--}}starý muž * [[Jean Rios]]{{--}}dieťa * [[Jean-Pierre Rambal]]{{--}}divák <gallery> Súbor:Yves-marie-maurin.jpg|Yves-Marie Maurin Súbor:JPRambal-1959-Harcourt.png|Jean-Pierre Rambal </gallery> == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt13">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Collections privées : L'Ile aux sirènes - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=76954 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Collections privées de Walerian Borowczyk, Just Jaeckin, Shuji Terayama (1979) - Unifrance | url = https://www.unifrance.org/film/2633/collections-privees | vydavateľ = www.unifrance.org | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> === Poviedka ''L'Île aux sirènes'' === === Poviedka ''Le Labyrinthe d'herbes'' === === Poviedka ''L'Armoire'' === == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visas et Classification {{!}} CNC | url = https://www.cnc.fr/professionnels/visas-et-classification/49795 | vydavateľ = www.cnc.fr | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Poviedka ''L'Île aux sirènes'' === === Poviedka ''Le Labyrinthe d'herbes'' === === Poviedka ''L'Armoire'' === == Predprodukcia == == Produkcia == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Collections privées (1979) | url = https://chezroubisarchives.wordpress.com/category/collections-privees-1979/ | vydavateľ = Chez Roubi's | dátum vydania = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = fr-FR | meno = Albert | priezvisko = Roubi}}</ref> == Postprodukcia == === Hudba === [[Súbor:PierreBachelet.png|náhľad|277x277bod|[[Pierre Bachelet]] – hlavný hudobný skladateľ]] == Distribúcia == == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=103724}} * {{Imdb film|id=0228149}} * {{Fdb film|id=102633}} * {{Kinobox film|id=86214}} * {{Allociné film|id=}} {{Just Jaeckin}} <!-- [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1979]] [[Kategória:Francúzske drámy]] [[Kategória:Francúzske erotické filmy]] [[Kategória:BDSM vo filme]] [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval Just Jaeckin]] [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval Walerian Borowcyk]] [[Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal Pierre Bachelet]] --> a7qtki5uoygkzierl1j22nttcj5xj3h 0 733362 8058099 2025-07-08T11:40:15Z ScholastikosSVK 174170 Presmerovanie na [[Anna Rosina Listiusová]] 8058099 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Anna Rosina Listiusová]] nzo59enlxl23mc8nt5uyfnrey3n81a1